

Obsah
ÚVOD
5 Posaďte sa správne
1 TELO AKO SKLADACÍ METER
12 Antropometria
18 Ergonomická rovnováha
20 Proxemika
2
CISÁROVO NOVÉ OŠATENIE BYTU
25 Pohodlie, umenie, koncept alebo zisk?
26 Označenie kvality nábytku
28 Zo správneho dreva a správnym procesom výroby
3
SEDACÍ NÁBYTOK
32 Stoličky
56 Nízke barové stoličky
60 Vysoké barové stoličky
66 Lavice
68 Kancelárske stoličky
75 Pohovky
95 Kreslá
100 Hojdacie kreslá
4 STOLY
107 Jedálenské stoly
120 Sklopné stolíky
122 Stoly pre deti
124 Konferenčné stolíky
130 Menšie stolíky
134 Písacie stoly
138 Nočné stolíky
5 ODKLADACÍ NÁBYTOK
145 Skrine
145 Matematika ukladania
151 Samostatne stojace skrine
154 Skrine s posuvnými dverami
163 Komody
172 Knižnice
177 Knižnice z plastu
180 Vitríny
184 Skrinky s dvierkami (sideboards)
187 Skrinky na elektroniku
189 Nábytok do haly a vešiaky na kabáty
193 Vertikálne stojace stojany na kabáty a klobúky
8 ČASOVÁ OS
289 Od biedy k estetike
290 Dôležité roky vo švédskej histórii dizajnu
9 KRITÉRIÁ PLÁNOVANIA A POJMY
302 Servisné plochy
304 Zariaditeľnosť
305 Zásada blízkosti
305 Princíp APR
305 Tvar miestností, figúry a zóny
308 Tok denného svetla a tiene
309 Kontrastný efekt
310 Index odrazu svetla
312 Označenia v nábytkárskej brandži
314 Záver
315 Zdroje a tipy na čítanie
Posaďte sa správne
Čo si pod touto výzvou vlastne predstaviť? Každý si ju môže, samozrejme, vysvetliť po svojom, ale ja by som jednoducho povedala: usaďte sa a urobte si pohodu. Alebo: pokojne sa uvoľnite a cíťte sa ako doma. Dosiahnuť spokojnosť hosťa nie je dnes pri všetkých typoch nábytku a zariadenia bytu samozrejmosťou. V súčasnosti nachádzame krásne kusy, ktoré sú ako pastva pre oči, ale totálne nepohodlné pre zvyšok tela. Ako je to možné?
A čo proti tomu môžeme urobiť?
Vo svojej prvej knihe som vám predstavila tipy a triky bytových dizajnérov a aranžérov a taktiež základné princípy v zariaďovaní bytu. V tejto príručke som zozbierala znalosti a skúsenosti dizajnérov a výrobcov nábytku, ktoré je dôležité poznať pred jeho kúpou – nábytku, ktorý by mal byť príjemný nielen pre oči, ale aj pohodlný pre zvyšok tela.
Čím viac sa vzdelávam, tým viac som si vedomá toho, čo všetko neviem. Znie to možno depresívne, ja v tom však vidím presný opak. Práve v tejto nevedomosti drieme potenciál. S bytovým dizajnom pracujem už 17 rokov a aj tak mi stále chýbajú znalosti o dôležitých detailoch týkajúcich sa stavby a funkcie nábytku. Uvedomujem si, že v tom nie som sama. Vďaka tejto perspektíve nevidím vo svojom tvrdení problém, ale potenciál.
V posledných desaťročiach sme minuli na zariadenie bytov viac peňazí než kedykoľvek predtým. Kupujeme si nielen viac drahých vecí do domácnosti, ale zaobstarávame si aj väčší počet kusov nábytku, ktoré sme predtým nikdy nevyskúšali. Okrem toho sme nikdy nemali taký široký výber ako dnes, veci zo všetkých kútov sveta, a to vďaka internetu a e-shopom. Napriek tomu máme k dispozícii len málo dostatočných usmernení o tom, na čo je pri výbere nábytku dôležité dbať. Nielen to, aké farby a aký štýl sú v tejto sezóne in.
Príručku bytového zariadenia som nenapísala preto, lebo sa mi podobnú nepodarilo nájsť. Táto príručka vznikla z opačného dôvodu. Na trhu sa nachádza veľké množstvo kníh, ktoré obsahujú informácie pre zákazníkov týkajúce sa výberu nábytku. Väčšina z nich má však 70 rokov. Rady, ktoré sa dali použiť v polovici 20. storočia, sa už dnes nedajú aplikovať na súčasné výrobné procesy a široký výber produktov, aký máme k dispozícii. V posledných desaťročiach sa udiali výrazné zmeny v oblasti bytového dizajnu, nevyšla však takmer žiadna literatúra zaoberajúca sa zariaďovaním bývania.
V súčasnosti vieme viac o tom, aké stoličky sú pekné, než o tom, do akej miery sú vôbec pohodlné. V niektorých prípadoch musíme dokonca prekontrolovať, či môžeme na našej vysnívanej stoličke vôbec sedieť. Ide o umelecké diela alebo o pohodlie? Pre koho vôbec sú? Na čo sa treba pri výbere zameriavať v prípade, keď sa chceme premyslene rozhodnúť? Na čo dbať, keď nábytok hodnotíme a porovnávame ho s inými podobnými alternatívami?
Ak sa chceme vo výbere nábytku z dlhodobého a udržateľného hľadiska zlepšiť, musíme vedieť nájsť odpovede nielen na tieto otázky, ale zdôrazniť
aj dôležitosť výberu materiálu a krátkych transportov. Rovnako ak chceme, aby bolo zariadenie nášho bytu osobnejšie. Neočakávame predsa, že jeden typ riflí bude sedieť na všetky postavy, môžeme teda predpokladať, že jedna stolička bude pre každého?
Antropometria
Ľudské telo je ako skladací meter, ktorý nosíme stále so sebou. Pomocou východiskového bodu priamo v našom vnútri sa učíme posudzovať a porozumieť rozmerom objektov, ktoré sa nachádzajú okolo nás. Táto schopnosť človeka je rozhodujúca ako v úprave, tak aj vo využiteľnosti vecí, ktoré vytvára. Štatistické dáta oslovenej cieľovej skupiny sú preto pre dizajnéra východiskovým nástrojom pri navrhovaní nábytku, ktorý nemá byť iba pekným kúskom, jeho cieľom je prinášať aj úžitkovú hodnotu.
Náuka o rozmeroch ľudského tela a jeho proporciách sa nazýva antropometria, z gréckeho anthropos (človek) a metron (miera alebo nástroj určený na meranie). Meraním väčšej skupiny ľudí dostávame dáta, z ktorých vieme stanoviť štatisticky normálne rozdelenie. Jednoducho povedané: ide o odhad bežnej miery.
Miery v statickom a pohyblivom stave
Pri meraní ľudského tela rozlišujeme štrukturálne a funkčné dáta. Štrukturálna miera vychádza z údajov, ktoré meriame na tele, keď sa nachádza v nečinnom stave, zatiaľ čo funkčná miera vychádza z rozsahu pohybov a priestoru, ktorý potrebujeme pri pohybe alebo výkone určitých aktivít. Funkčná miera sa niekedy nazýva aj dynamická miera. Nie je však dôležité naučiť sa presné definície týchto pojmov alebo
presné miery, ale porozumieť ich základným princípom a faktu, že oba sú podstatné.
Je logické, že potrebujeme rozlične veľký priestor v stoji a v pohybe, rovnako ako máme rôzny dosah na vrchné poličky v kuchyni podľa toho, akí vysokí sme. Preto nie je vôbec zvláštne, že v jednom kresle sa budú rôzne stavané osoby cítiť každá inak, poprípade, ak sa v ňom aj inak usadia.
Pravidlá, ktoré udávajú smer
Antropometrická miera sa používa na vytvorenie produktov s čo najvyššou mierou akomodácie. Z toho vyplýva, že chceme vytvoriť produkt, ktorý sa fyzicky prispôsobí majorite v skúmanej cieľovej skupine, aby tak mal využitie pre nábytok a bytové vybavenie, ktoré vytvárame.
Tradične sa návrhy bytov riadili mierami mužov a ich potrebou väčšieho priestoru, napríklad čo sa týka výšky a šírky dverí. Na druhej strane ženy, ktoré sa všeobecne považujú za nižšie, mali možnosť určiť rozsah. Inými slovami, aká by mala byť maximálna výška najvyššie položenej police v knižnici alebo vešiaku v skrini, aby na ne dosiahlo čo najviac osôb.
VEDELI STE, ŽE…
Homo mensura, totiž Protagorasova téza Človek je mierou všetkých vecí, sa stala základom Dánskej kráľovskej akadémie pre dizajn nábytku Kunstakademiets møbelskole založenej v roku 1923? To je možno jeden z dôvodov, prečo sa dánskym dizajnérom tak darí už od 20. storočia až dodnes.
Dôležité miery pre dekoratérov a dizajnérov nábytku
Stačí iba rýchly pohľad na ľudí idúcich mestom, aby sme zistili, že každý človek je inak vysoký. Okrem výšky existuje množstvo rôznych
foriem, aké môže ľudské telo mať. Bytoví dizajnéri majú k dispozícii literatúru aj kurzy, ktoré vysvetľujú, ako najlepšie navrhnúť nábytok, aby priniesol čo najvyššiu mieru komfortu.
Tu predstavujem niektoré body merania, ktoré vyzdvihuje kniha
Human Dimension & Interior Space 1979 (Ľudská dimenzia a vnútorné prostredie), ktoré pomôžu určiť odstup a rozhodnúť sa v konštrukčno-technických otázkach. Poznanie tejto miery vám prinesie radosť a porozumenie, aby ste dokázali rýchlejšie porozumieť formálnym funkciám nábytku.
Miera v stoji
A. Výška tela Štatisticky sa používa na etablovanie štandardných mier a minimálnych výšok od zárubní a krídiel dverí až po prekážky visiace nad hlavou (ako napríklad stropné lampy alebo poličky).
B. Miera vo výške očí v stoji
Využíva sa na určenie optimálnej výšky od dôverných skrytých miest cez výšku zavesenia obrazov až po umiestnenie osvetlenia v miestnosti. Aj najnižší člen domácnosti by mal vidieť z okna alebo sa vidieť v zrkadle v kúpeľni.
C. Miera ramien Výška a šírka ramien je rozhodujúca na správne určenie šírky, konštrukcie a výšky operadla na pohovkách, kreslách a stoličkách. Je tiež rozhodujúca na určenie šírky sedenia v prípade, že vedľa seba bude sedieť viac osôb, keďže ramená majú tendenciu byť u mnohých ľudí širšie než bedrá.
Využíva sa na určenie štandardnej výšky napríklad pri umývadlách a pracovných doskách v kuchyni, pri ktorých človek pracuje v stoji, ale tiež pri umývadlách v kúpeľni. Podľa príručky od Úradu pre ochranu spotrebiteľa Konsumentverket Kök: Planering, inredning (Kuchyňa: plánovanie, zariadenie; 1972) by sa lakte mali nachádzať približne 10 centimetrov nad úrovňou pracovnej dosky a overíte to tak, že necháte hornú časť ramena spustenú smerom dole a otočíte ruku tak, aby vaše predlaktie smerovalo dolu. Podľa príručky Human Dimension & Interior Space (Ľudská dimenzia & vnútorné prostredie, 1979) je tento odstup určený presne na 7,6 centimetra.
E. Výška kolien
Miera výšky kolien sa využíva predovšetkým na určenie správnej výšky sedadiel na stoličkách a pri ostatnom sedacom nábytku. Pri navrhovaní stola je rozhodujúce, aby sa časti rámu, ktoré držia dosku stola, nezrážali s časťami tela osoby sediacej pri stole.
F. Vertikálny rozsah tela
Táto miera sa využíva na určenie štandardnej miery najvyššie položených políc, napríklad v skrinkách v kuchyni, pri knižniciach, vitrínach, vstavaných skriniach, vešiakoch na kabáty a odkladacích policiach v skriniach.
G. Maximálna veľkosť tela
Na určenie maximálnej veľkosti tela sa na ňom spredu a zozadu merajú body, ktoré najviac vystupujú do priestoru. Najčastejšie je najširšia strana predného bodu, ktorý meriame, výška hrudníka a pŕs, pričom najširšia časť bodu, ktorý meriame na zadnej strane, býva väčšinou zadok. Táto miera sa využíva napríklad na odhadnutie najužších priechodných mier v stiesnených priestoroch.
H. Maximálna šírka tela
Ide o najširší bod na tele, ktorý vidíme spredu. Táto miera sa využíva od výpočtu šírky operadiel až po šírku dverí. Pri zariaďovaní sa pri nej ľahko prepočítame, pretože do úvahy treba brať rozsah pohybu (funkčná miera), aby sme predišli pocitu stiesnenia v priestore.
