vodná doprava
Trup a stabilita
Záväzná klasifikácia V máji 2011 Výbor TSCI – OTNK pravidlá schválil. Odvtedy si ich môže každý člen asociácie prispôsobiť a doplniť o národné požiadavky. Klasifikačný preukaz (certifikát) dnes slúži najmä pre štátny (vlajkový) orgán dohľadu – Štátnu plavebnú správu - na vydanie osvedčenia na plavbu s udelením registračného čísla a domovského prístavu. Vzhľadom na kontinentálny charakter pravidiel sú kontrolné exempláre v písomnej forme, ako aj na elektronickom nosiči uložené a chránené v dokumentačnom stredisku sekretariátu TSCI – OTNK v Moskve. Objektmi klasifikačnej činnosti v súlade s pravidlami sú lode vnútrozemskej plavby podľa týchto charakteristík: 1. dĺžka plavidla L= 20 m a viac; 2. plavidlá, pre ktoré súčin L(dĺžka), B(šírka), a T(ponor) je 100 m³ a viac; 3. vlečné a tlačné remorkéry určené pre remorkáž lodí uvedených v bodoch 1 a 2; 4. osobné nákladné lode (pre suchý, tekutý a špeciálny náklad), ľadoborce a plavidlá technickej a pomocnej flotily; 5. kompletujúce výrobky a zariadenia pre lode (uvádzané vyššie a ich materiály na stavbu). Podľa celosvetovo zaužívanej praxe sa tieto pravidlá neuplatňujú pre vojenské a športové lode. Vnútrozemské vodné cesty z hľadiska rozdelenia na zóny v závislosti od normatívnej výšky výpočtovej vlny sú pre klasifikáciu lode zatriedené do týchto 4 zón: • Zóna IN 0 – výška vlny 5 % zabezpečenosti do 2,79 m (3 % zabezpečenosti do 3,0 m); • Zóna IN 1 – výška vlny 5 % zabezpečenosti do 2,0 m (1 % zabezpečenosti do 2,5 m); • Zóna IN 2 – výška vlny 5 % zabezpečenosti do 1,2 m (1 % zabezpečenosti do 1,5 m); • Zóna IN 3 – výška vlny 5 % zabezpečenosti 0,6 m (1 % zabezpečenosti do 0,75 m). Pravidlá sú vlastníctvom asociácie, každý člen ich môže používať bezplatne vo svojej činnosti, pričom má aj právo výberu najvyhovujúcejšieho spôsobu a formy ich uplatnenia pri svojej klasifikačnej činnosti. Ako príklad slúži transeurópska vodná magistrála Dunaj – Mohan – Rýn. Kým pre Dunaj na základe Konvencie o režime plavby na Dunaji z r. 1948 platia zásady maximálneho princípu liberalizácie plavby, na Rýne a Mohane tomu tak nie je. Doplnkový protokol č. 2 z roku 1985 dovoľuje slobodu plavby len pre „príbrežné štáty“, dnes „dohodové štáty“, na základe rozhodnutí Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne (CCNR). Uvedená zásada sa preniesla aj do vyššie uvádzanej Smernice č. 2006/87/ES, ktorá svojou prílohou VII uznala len tri porýnske klasifikačné spoločnosti „Bureau Veritas“, Germanischer Lloyd“ a „Loyd´s Registr of Shiping“, pričom pri schvaľovaní ďalších klasifikačných spoločností sa berú do úvahy rozhodnutia komisie CCNR. Proti takémuto nariadeniu nie je v zásade možné namietať, ale len vtedy, ak by vo všetkých dohodových štátoch bola národnou legislatívou požadovaná povinná aj klasifikácia lodí vnútrozemskej plavby. Táto zásada je dlhodobo platná v štátoch dolného a stredného Dunaja. Ďalším normatívnym rozporom, ktorý zasahuje do oblasti nezávislosti technických rozhodnutí klasifikačnej spoločnosti, je stupeň platnej medzinárodnej akreditácie, dodržiavania noriem etiky a striktných zásad neziskovosti.
V nových zásadách, ktoré našli uplatnenie v pravidlách TSCI – OTNK, v jednotlivých častiach pravidiel sú zohľadnené aj nasledujúce technické riešenia: – V časti lodného trupu sú to okrem jednotrupových plavidiel aj viactrupové plavidlá, najmä katamarány a tiež špecifické trupy rýchlolodí, hydroletov, vznášadiel a aeroletov. Z hľadiska materiálu trupu, okrem lodnej ocele a špeciálnej ocele, sú to aj hliníkové zliatiny, kompozity vrátane armovaného železobetónu a umelých materiálov. – V časti stability a nepotopiteľnosti boli zohľadnené aj dynamické javy pri kolísaniach lodí na vlnách vrátane dodržania zdravotných noriem pre ochranu cestujúcich a posádku. – V časti lodných mechanizmov sú zohľadnené najnovšie fyzikálne poznatky a ich vplyv na kotvové zariadenia propulzno-kormidlové zariadenia lodí a lodných zostáv. Zohľadňuje sa tiež ich vplyv na manévrovateľnosť a spoľahlivosť spriahovacích zariadení vrátane veľkých a elastických tlačných zostáv. – V časti ekologickej bezpečnosti plavidiel boli zohľadnené prísne normy pre neznečisťovanie vodného a vzdušného prívodného prostredia.
Fyzikálne parametre Mimoriadnu pozornosť venujú odborníci zásadám plavebnej bezpečnosti. Týkajú sa najmä vypracovávania záväzných informácií v najrizikovejších vlastnostiach obsluhy lode. Podľa zásad uplatňovaných v pravidlách TSCI – OTNK tieto informačné dokumenty vypracováva projektant lode v rámci technického alebo kontraktačného projektu, ktorý musí kontrolovať, potvrdiť a schváliť aj klasifikačná organizácia. Medzi takéto informácie patria údaje o nakladaní a vykladaní lode z hľadiska nenarušenia pevnosti a celistvosti lodného trupu, informácia o stabilite a nepotopiteľnosti lode z hľadiska zabezpečenia bezpečnej plavby lode aj v nepriaznivých vlnových režimoch, ako aj informácia o manévrovateľnosti lode z hľadiska možností propulzno kormidlového zariadenia hlavného pohonného zariadenia a dokormidlovacieho zariadenia a špecifických vlastností ovládateľnosti lode alebo lodnej zostavy. Súčasťou prevádzky je inštrukcia, ako predchádzať znečisťovaniu prostredia od lodí vrátane opatrení na odstránenie rozliatych chemických a petrochemických látok. Všetky zásadné fyzikálno-technické parametre musia byť preverené počas preberacích skúšok lode ich vlastníkom alebo prevádzkovateľom. Uvádzané informácie sa musia vzájomne potvrdiť podpismi medzi zodpovedným projektantom a bezprostredným prevádzkovým pracovníkom – kapitánom lode. Týmto aktom – podpisom sa vyjadruje aj právna podstata previazanosti technickej a prevádzkovej bezpečnosti lode, ktorá je zároveň aj podmienkou jej poistenia. O tohtoročné zasadanie Výboru TSCI – OTNK prejavili záujem aj pozorovatelia z euroázijského kontinentu (Lodný register republiky Moldava, Bieloruská inšpekcia riečneho registra, Registra plavby lodí republiky Kazachstan a Čínskej klasifikačnej spoločnosti) a z latinskoamerického kontinentu Intermaritime Certification Services a ISTHUMS Bercau of Shipping s administratívnym centrom v republike Panama. Ing. Ľuboslav Mazánik, Ing. Jaromír Klepoch, CSc.
10/2011
89