GYMNÁZIUM LACA NOVOMESKÉHO, TOMÁŠIKOVA 2, BRATISLAVA VYDANIE ČÍSLO 107 | ŠKOLSKÝ ROK 2011/2012 | +MATURANTSKÁ PRÍLOHA
+
časopis ocenený 3. miestom v celoslovenskej súťaži Štúrovo pero 1997 a cenou Televízie Markíza 3. stupňa 2003
NEZABUDNITE SI ZOBRAŤ TIE ŠTYRI PÁRY TENISIEK! AJ O OTÁZKE S JEDINOU ODPOVEĎOU NA STRANE 5
[PLUS]
MATURANTSKÁ PRÍLOHA! MATURANTSKÝ ŠPECIÁL NA STRANÁCH 13-24
SÚ SKVELÍ, DOKONALÍ, IDOLY OSTATNÝCH, ČAROVNÍ... AJ TAKTO SA MATURANTI CHARAKTERIZOVALI NA STRANE 12
RAZ CHCEM VYJSŤ NA PÓDIUM V PYŽAME A KANADÁCH ROZHOVOR S KONEČNOU VERZIOU, STRANY 10-11
RAMBO: ZRAZILA SI ELEKTRIČKU! AJ O MAČACÍCH CHRBÁTOCH NA STRANÁCH 8-9
WWW.GLNT.EDUPAGE.ORG | TOMASICKAR@GMAIL.COM | WWW.FACEBOOK.COM/TOMASICKAR
ÚVODNÍK
DRUHÁ STRANA Vitaj, tomášičkár, ktorý si číta aj takú časť nášho časopisu, ako je úvodník. Teší ma. Ale nebude ma tešiť už nadlho, keďže som maturant a z toho plynie skutočnosť, že túto našu školičku opúšťam.
možno tam aj na tajňáša je, a možno tam túži byť a len sa tvári... Skúste vypátrať. Inak tam nájdete všetko, čo sa nezmestilo sem. V tomto čísle na nás čaká maturantská príloha, do ktorej asi prvýkrát po dlhom čase prispeli úplne všetky maturantské triedy,
takže skúseností a múdrych slov je v tomto čísle neúrekom, načerpajte inšpiráciu. Toť vše, čo som chcel v tomto čísle povedať. Snáď bude podľa vášho gusta a Tomášičkárovi prajem šťastnú cestu! Tomáš Gelien, šéfredaktor
P.S.:Tú fotku mi sem nakázala dať nová redakcia!
A s týmto mojím, povedzme, opúšťaním súvisia aj viaceré menšie či väčšie zmeny vo fungovaní Tomášičkára, resp. v jeho forme, obsahu. Zmeny vo forme vychádzajú z účasti časopisu v súťaži Štúrovo pero, kde sme nabrali inšpiráciu a vychytali posledné chyby a chybičky. Všetky moje skúsenosti som sa snažil posunúť nasledovníkom, ktorí tvoria novú redakčnú kuchyňu v zostave Petrík, Filová, Nemčeková a Šoltysová, inak super spolužiaci, ktorí sú správne zapálení pre prácu v Tomášičkárovi. Takisto sme rozmýšľali, ako dostať Tomášičkára bližšie k našim spolužiakom, preto sme mu vytvorili Facebook stránku. Áno, už aj on tam pekne žije. Snažili sme sa socializovať aj p. p. Čederlovú, ale neuspeli sme. Možno nabudúce. A
ilustrácia na tejto strane a obálke: Patrícia Balážová
občasník Gymnázia Ladislava Novomeského časopis ocenený 3. miestom v celoslovenskej súťaži Štúrovo pero 1997 a cenou Televízie Markíza 3. stupňa 2003
Tomášičkár - vnútroškolský časopis/občasník Gymnázia Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici pre žiakov, rodičov a profesorov. Vydanie číslo 107 | December 2011 | Školský rok 2011/2012 Šéfredaktor: Tomáš Gelien; Koordinátor Redakčnej rady: PhDr. Natália Zajačeková; Odborný poradca: Mgr. Lenka Čederlová; Redakčná kuchyňa: Silvia Filová, Martina Mrázová, Miroslava Nemčeková, Michaela Šoltysová, Tibor Petrík, Lenka Letková, Lucia Michlerová, Katarína Mikócziová; Grafická úprava: Tomáš Gelien; Použitý ilustračný materiál: Patrícia Balážová, Dominika Zdražilová, Tomáš Gelien, autori, internet; Internetové vydanie Tomášičkára aj na www.gln.sk resp. www.glnt.edupage.org. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook: www.facebook.com/tomasickar
INTERVIEW
„Aj napriek môjmu
TRETIA STRANA
veku mám rešpekt na hodinách.
Mgr. Jana Andrašková Pani učiteľka Jana Andrašková je našou angličtinárkou už od minulého roka. Táto mladá a sympatická učiteľka je na našej škole už takpovediac zabývaná. Preto sme ju s Tomášičkárom vyspovedali.
Buď, alebo: Angličtina alebo Slovenčina? Angličtina Shrek alebo Fiona? Shrek Ružová alebo čierna? Čierna v kombinácii s ružovou. Madrid alebo Moskva? Dovolenka v Madride a pamiatky v Moskve. Britská alebo americká angličtina? Americká. V Amerike som strávila dlhšie obdobie, tak asi preto.
Obľúbený/á/é: Farba: červená; číslo: sedem; film: The Blind Slide; herec: Gerard Butler; kniha: Changing Places; spevák: George Michael; jedlo: cestoviny na akýkoľvek spôsob a všetko od mamky; talizman: môj anjel strážny. T: Čo by ste na nej zmenili? J.A.: Momentálne mi nič nenapadá.
Do rozhovoru! T: Páči sa Vám v škole? J.A.: Jasné! T: Čo sa Vám tu páči? J.A.: Od vedenia, cez kolektív až po vybavenie školy. Ako angličtinárku ma teší, že škola je vybavená jazykovým laboratóriom. Nesmiem zabudnúť na bazén, ktorý často využívam.
T: Rešpektujú Vás žiaci? J.A.: Áno. Alebo máte iné informácie? Ale nie, myslím, že aj napriek môjmu veku, mám rešpekt na hodinách. T: Ktorú triedu máte najradšej? J.A.: Ak by som bola triedna, tak určite poviem, že tú moju. Mám rada všetky triedy, v každej je iná
atmosféra počas hodín, ale v každej sa mi učí dobre. T: Ktorú neznášate? J.A.: Taká tu nie je. T: Hráte na hudobný nástroj? J.A.: Počas základnej školy som hrávala na klavír, ale to už je dááávno. T: Chodíte do kina? J.A.: Áno, často a filmy si vyberám podľa nálady. T: Aké sú Vaše záujmy? J.A.: Je ich veľa... Cestovanie, lyžovanie, plávanie, squash, trávenie času s priateľmi... Ďakujem za rozhovor Silvia Filová
ŠTVRTÁ STRANA
Úžasná vedecká show! Fotosyntéza dokáže premeniť starého dedka a starú babku
8. decembra 2011 sme dostali možnosť zúčastniť sa spolu s inými triedami vedeckej show, ktorá sa konala v aule našej školy. Chemik Michael Londesborough žije a pracuje v Čechách na Academy of Sciences of the Czech Republic, a pred 7 rokmi sa prisťahoval z Veľkej Británie. V s p o l u p rá c i s o S l ove n s ko u akadémiou vied sa nám snažil priblížiť chémiu nielen prostredníctvom pestrých prezentácií, ale aj z tej zábavnejšej stránky. Prostredníctvom reakcie fotosyntézy, ktorá je podľa jeho slov jeho najobľúbenejšia, až zázračná, nám vysvetľoval, ako je možný život na našej planéte Zem. Uviedol, že naši susedia Venuša a Mars takú zázračnú reakciu nemajú. A preto, že fotosyntéza dokáže premeniť starého dedka CO2 a starú babku - H20 na mladú glukózu a kyslík nabitých energiou,
je pre nás táto reakcia dôležitá. Celá show sa niesla vo veľmi príjemnej atmosfére, keďže Michael je svojou prácou chemika
„Mysli globálne, konaj lokálne,“ veľmi nadšený, atómy a ich energiu opisuje ako niečo neobyčajne krásne a toto nadšenie na nás aj preniesol. Navyše nás dokázal popri vede aj veľmi pobaviť, čo sme patrične ocenili. Okrem dôležitosti fotosyntézy sme prešli aj mnohými zásadnými objavmi našej Zeme. Múdre hlavy, ktoré problémy riešili, pred nimi nezakrývali oči a k tomu nás chcel aj inšpirovať. Aby sme sa neotáčali chrbtom k p ro b l é m o m , a l e r i e š i l i i c h .
Samozrejme, sme vo veku, kedy nás až tak nezaujíma budúcnosť Zeme a otázka energetiky, ale riešime skôr prítomnosť, to, čo je tu a teraz. Snažil sa nás upozorniť na to, že spoločnosť vyžaduje od každého z nás, aby sme neboli pasívni a prišli s nápadom. S nápadom, s ktorým môžeme niečo zmeniť. Pretože musíme. Bolo pre neho dôležité, aby sme pochopili, že nesmieme zatvárať oči, predsa my sme budúcnosť. Mohli by sme to prirovnať k citátu ,,Mysli globálne, konaj lokálne“. Môžeme myslieť na celý svet , to áno, ale určite ho nemôžeme celý ovplyvniť. Ak však presvedčíte aspoň troch ľudí o dôležitosti tohto odkazu a ten presvedčí ďalších troch a ten ďalších troch, nakoniec sa môžeme niekam posunúť. Miriam Nemčeková
TOMÁŠIČKÁRSKY GLOBETROTTER
PIATA STRANA
Lipnica
Ach! To je prvé, čo mi napadne pri spomínaní na Lipnicu. Len obyčajný povzdych, za ktorým sa ale skrývajú neobyčajné spomienky.
Od prvej chvíle som tušil, že toto nebude len „ďalší pobyt“ , len ďalšie uliatie sa zo školy a každou ďalšou chvíľou som sa v tom ubezpečoval. Veď len nakladanie záchranných viest do autobusu, ktoré sme nakoniec používali častejšie ako teplé svetre (pretože príliš nasiakali vodou), vyzeralo podozrivo. Keď sme konečne vystúpili z nášho prepravníka, bolo to doslova očarujúce. To treba
jednoducho vidieť na vlastné oči. A v podobnom duchu sa niesol aj zvyšok našej „školy v divočine“, áno školy, ale tu sme sa neučili novým prírodným zákonitostiam, ale hlavne sme sa spoznávali navzájom. Každá hra, každé ranné vstávanie, každé posedenie v jedálni sa nezaobišlo bez dobrej nálady alebo aspoň pousmiatia či už kvôli skvelej kuchyni, nápaditým činnostiam, alebo tej našej hymne, s ktorou boli raňajky, obedy, večere (aj vstávanie, ničnerobenie, bláznenie sa) skoro ako u Tiffanyho. Možno na toto nepomyslel nikto, ale náš výlet bol hlavne
Od prvej chvíle som tušil, že toto nebude len „ďalší pobyt“ o dôvere a vzájomnej pomoci, čo splnil na výbornú s hviezdičkou. Veď kto by skočil z dvadsať metrovej výšky, zlanil obrovskú skalu, šiel do kajaku bez pádiel alebo do tretej triedy na výletnej lodi Posseidon, keby sa nemohol spoľahnúť na svojich priateľov? Otázka s jedinou odpoveďou. Tibor Petrík P.S.: Nezabudnite si zobrať tie 4 páry tenisiek!
TOMÁŠIČKÁRSKY GLOBETROTTER:
ŠIESTA STRANA
1. decembra sa triedy tercia a kvarta zúčastnili nádherného výletu do „vianočnej“ Viedne. Čo sme videli : - architektúru Stowassera (Hundertwasser, Stovoda) - centrum Viedne a Hofburgu - umelecko – historické múzeum (Kunsthistorisches Museum) - vianočné trhy - Stephansplatz a Stephansdom Počas cesty do Viedne sme sa v autobuse od pani sprievodkyne dozvedeli veľa zaujímavostí o Rakúsku. Najskôr sme zastavili, aby sme si obzreli jeden z netradičných domov vo Viedni, ktorého architektom bol Friedensreich R. D.
Hundertwasser. Jeho architektúra je typická tým, že nepozná rovné čiary. Žiadne okno nemalo dvojča, na streche rástla zeleň... Potom sme urobili okruh Hofburgu s výkladom sprievodkyne o histórii rodu Habsburgovcov. Nasledovala krátka prestávka na Stephansplatz
ilustrácie na tejto dvojstránke: Dominika Zdražilová
a vyhliadka z Dómu svätého Štefana. V umelecko – historickom múzeu bola grécko – egyptská výstava sôch a iných artefaktov, zbierka mincí, výstava obrazov. Na záver sme nakupovali, obdivovali a papali na vianočných trhoch. Chceli by sme poďakovať p.p. Fieberovej, p.p. Zárevúckej a p.p. Klaudínyovej za zorganizovanie tejto úžasnej exkurzie. Silvia Filová
DVA POHĽADY NA VIEDEŇ
SIEDMA STRANA
„Tento rok som sa rozhodla ísť študovať do Viedne,“
Ahojte, Tomášičkári! V tomto čísle sa vám prihovorím trošku iným spôsobom, keďže doteraz som písala rozhovory. Tento rok som sa rozhodla ísť študovať do Viedne, aby som sa zdokonalila vo svojich jazykových schopnostiach. Preto vám chcem priblížiť, ako to tam funguje. Určite je náročné, mať zrazu všetky predmety v nemčine a na hodinách som na začiatku príliš veľa nerozumela. Ale keď človek musí, veľmi rýchlo sa učí. Sama som bola zo seba prekvapená, aké vety viem po nemecky povedať , pretože doteraz som si myslela, že v tomto jazyku sa určite nedohovorím. Na škole je okrem mňa ešte päť Slovákov, takže keď mi je veľmi smutno, idem sa porozprávať po slovensky. Čo sa týka učiva, tak s ním mám trošku problémy. Písali sme už aj nejaké písomky, ktorých výsledkov som sa
dosť obávala. Preto ma veľmi prekvapilo, keď ma profesor biológie pred celou triedou pochválil, že aj keď mám medzery v jazyku, veľmi som sa snažila a napísala to dobre. Spolužiaci mi d o k o n c a a j zatlieskali. O to viac ma zaskočilo, keď som si potom v zošite našla 5. Samozrejme som nečakala 1 a asi ani 2, ale už keď ma tak pochválil, pochopiteľne ani 5. Ale ak vezmem do úvahy, že hodnotenia sú tam omnoho prísnejšie ako u nás (pod 50% je už 5), asi som nedopadla až tak zle. O pár dní neskôr som zažila to isté znovu, len tentoraz s profesorom fyziky a už som si o stupeň polepšila z 5 na 4. Oni sa napríklad veľmi tešia z tejto známky, asi preto, že vôbec prešli. Okrem toho nielen hodnotenia, ale aj celkovo prístup žiakov je tam odlišný. Sú omnoho aktívnejší a viac snaživí.
„Spolužiaci mi dokonca zatlieskali,“
Možno je to tým, že počet žiakov je v triede asi o tretinu menší ako u nás. Ale na druhej strane učivo, ktoré sa v Rakúsku preberá, sme už my na Slovensku robili. Problémy mi teda nerobí samotné pochopenie, ale nemecké slovíčka. Popri škole si vždy, keď mám čas, skočím na obhliadku mesta. Myslím, že Viedeň právom nedávno získala 1. miesto v súťaži o Najlepšie mesto pre život. Ponúka nespočetne veľa možností a je o to krajšia v tomto vianočnom čase, kedy môžeme navštíviť vianočné trhy asi na desiatich rôznych miestach. Infraštruktúru majú na veľmi vysokej úrovni, a tak sa dá z jedného konca mesta na druhý dostať pomerne rýchlo. Čo sa mňa týka, používam takmer všetky druhy dopravy. Od bicykla, metra až po vlaky. Ľudia sa k vám správajú veľmi milo, nezáleží na tom, či si dávate obed v luxusnej r e š t a u rá c i i a l e b o k u p u j e t e oblečenie v obchode za rohom. Rozhodne som veľmi rada, že som sa rozhodla ísť sem študovať, i keď som doteraz nemčinu nemala príliš v láske tak ako mnohí iní. Teraz ju však vnímam úplne inak. Asi preto, že jej viac rozumiem. Samozrejme obrovskou výhodou je vzdialenosť, ktorá mi umožňuje víkendy tráviť doma. No i napriek všetkému sa už nesmierne teším, keď sa vrátim do lavíc k mojim spolužiakom na hodiny, kde budem rozumieť každé slovo. Katarína Mikócziová
ZAPERLILI
ÔSMA STRANA
Hlášky Hlášky zz mojej mojej rekonvalescencie rekonvalescencie
alebo
Čo by ste neverili, že sa povie v zdravotníckych zariadeniach.
Dlho som do Tomášičkára neprispievala a som rada, že tu môžem byť opäť s vami. Mala som dosť pádne dôvody, ale akože, keď už to muselo byť, svoju neochotu chodiť do školy som v minulom septembri mohla dať najavo aj menej teatrálne. Totižto minulý školský rok som nebola veľmi literárne činná, pretože som c e l ý rok nechodila do školy vďaka
„Neverila by som, že lekári, sestričky, a tak podobne, vedia byť takí vtipní,“
mojim akrobatickým kúskom v bratislavskej doprave O:) ... a tým pádom som ani nemohla zdokumentovať, čo sa povedalo na hodinách. Ale nezaháľala som a po všetkých zdravotníckych zariadeniach (alebo aj inde sa stalo, že k tomu občas utrúsili nejakú trefnú poznámku) som behala so zápisníkom, aby som si to trošku vynahradila. Ani ja by som neverila, že lekári, sestričky, a tak podobne, vedia byť takí vtipní. A už som s týmito hláškami otravovala vždy toho, kto sa mi
Takto to všetko začalo...
prípady mám rada. Nie babky, čo si zavolajú sanitku, pretože si nemôžu uprdnúť.
Super odveci policajná hliadka, ktorá podľa adresy v mojom OP prišla mame povedať, čo sa stalo: (úplne tvrdo) Nič sa nebojte, pany, len zavolajte manželovi a chotte v klude na áro.
Mamina kamarátka: XYZ bolia zuby. Myslí si, že z toho umrie. Mama: Povedz mu, že to ho prejde. Lucku prešla električka a prežila to.
M o j a z á c h ra n á rk a : Ta ké to (Niekoľkokrát som sa bola ukázať lekárom na áre. Patrila som tam medzi najťažšie prípady, tak nech vidia, že ich robota nebola márna. V jednej chvíli počas nášho rozhovoru:) Môj tatino: Vystri sa. Primár: Vidíš, predtým ťa ľutovali a už ťa buzerujú.
Ako naši raz začuli na chodbe na áre rozprávať nejakú skupinu zdravotníkov: My ideme robiť „Vidíš, predtým ťa ľutovali...“ Ja: (ktorej vlasy ostrihali kvôli plánovanej operácii mozgu, ktorá s a n a š ťa s t i e n a k o n i e c neuskutočnila) Nemám vlasy. Môj (úplne vyholený) ošetrujúci lekár na chirurgii: Však ani ja nemám vlasy.
práve pritrafil, takže Tomášičkár samozrejme nemôže byť výnimkou. Dúfam, že si nepoviete, že to beriem príliš na ľahkú váhu, ale keď určitú situáciu už nezmením, neostáva mi nič iné ako brať ju s humorom a koniec koncov –ak nie ja, kto už iný má právo nad ňou vtipkovať? Čiže niektoré sú pomerne morbídne, ale pevne verím, že na Tomášičke sú samé silné povahy a nikto to nepochopí ináč, ako to bolo myslené. Nech sa páči:
„My ideme robiť vyšetrenie Lucke Električkovej,“ Nemocnica:
vyšetrenie Lucke Električkovej. (aj horšie pomenovanie mi mohli vymyslieť, toto je náhodou sympatické a navyše – nemôžu si pomýliť, o koho ide ;)) sympatické a navyše – nemôžu si pomýliť, o koho ide ;))
Rambo: „zrazila si električku,“
Znova on, volajme ho pracovne Rambo, lebo sa mi to už nechce vypisovať, a toto sa mu z istých dôvodov hodí: ...zrazila si električku.
ZAPERLILI
DEVIATA STRANA Rehabilitačná sestra 2: ...budeme dvihnúť ... ...dáme sa na štvornožku ... ...mačací hrbát ... ...päť...naspäť...sedem...naspäť... Nápis na nástenke: Cvičenie modzgu predlžuje život. Nápisy v najbližšom mestečku na fastfoode: Prijmeme rozvozára a myčku na nádoby. Prijmeme pizzera.
„Už sa blíži sweet seventeen,“
(často sa stáva, že človek síce je v Poúrazový plastický chirurg, kóme, ale vidno na ňom, že svoje pracovne ho nazvime okolie asi vníma a tak to vtedy bolo Poddunajský: Ukáž sa dieťa. Ukáž, aj v mojom prípade. Preto lekári ako vieš skrčiť prst. (po trieštivej chceli, aby som mala okolo seba zlomenine, poznámka autora) nejaké príjemné podnety) Kde sú Ja: Neviem. spolužiaci ?!? Mama: Prídu. „To ona už je takto? A ja som myslel, Rambo: Dobre. že je na prístrojoch,“ Rambo: (telefonický hovor v čase, keď mám termín na magnetickú re z o n a n c i u a u ž s to j í m e v predsienke na chirurgii) Tá magnetická rezonancia sa musí odložiť, kým nevyberieme drôt z ulny. (lakťová kosť, poznámka autora) Mama: Však ten drôt už je vybratý. A my už sme aj tak tu. Rambo: To nevadí. Však to sme vyberali tie dva drôty z prsta. Mama: Aj tie, ale aj ten drôt z ulny už máme doma. (tak potom mu už asi neostávalo nič iné, ako nás zavolať ďalej, nech sa na to sám pozrie) Tatino: (vnútri) Však už s tým drôtom štrikujeme. (poznámka autora: Rambo má akýsi neporiadok v papieroch plus výpadok pamäti – nepamätá si, že mi vyberal štichy, plus rezonanciu objednával osobne) Rambo: (zase volá) Nález som vám tam nenechal, aby sa nezaložil, tak vám to posielam poštou. (bordel v papieroch pretrváva a tentokrát už na celom oddelení)
Rambo: Však si vypichne oko pri umývaní. Ukáž, ako sa budeš umývať. Istý pán profesor: (príde ma pozrieť do nemocnice, a keď ma tam uvidí ležať síce vtedy ešte v kóme, ale inak v podstate len tak, super odľahčujúco povie) To ona už je takto? A ja som myslel, že je na prístrojoch. Rehabilitačný ústav značne južnej polohy, čo sa v reči niektorých občas tak super prejavuje: Môj tamojší ošetrujúci lekár: (pri vstupnej prehliadke sa vyvalí na vyšetrovací stôl) Musím si ľahnúť, lebo som seknutý. Mama: A to tu v rehabilitačnom ústave nie je nikto, kto by vám vedel pomôcť? Pani v prijímacej kancelárii: ... sevaste. Ja: (o mojej zhoršenej artikulácii po úraze) Ja si rozumiem, keď hovorím, ale nikto mi nerozumie. Re h a b i l i t a č ný l e k á r : J a t i rozumiem. Inteligenti si rozumejú. Pri pohľade do mojich
Hlášky z oblasti „značne južnej polohy“ záznamov: Už sa blíži sweet seventeen. Cvičenie s rukami, pri ktorom ich treba dávať do určitých polôh: Vejáre, figy, strechy, blinkre... V bufete: Sú tie šaláty čerstvé? Teta bufetárka: Všetky sú čerstvé, preto ich aj toľko máme. Aj ruský vajec... Rehabilitačná sestra 1: (pýtali sme sa jej na „vejáre, figy, strechy a blinkre“) No, také cviky sú, ale tie názvy, to bude asi jeho ľudová tvorivosť. - Ty máš prsty na klavír a ja na krompáč. - (cinkne esemeska) Tie správy tu zase posielajú tí mobilní operatéri. - Všetkých si nás prekvapkala. - Ahojme. Sestrička 1: Prídu Mikuláši na šutroch. (skútroch asi myslela) Ja rada pichám. (injekcie) Sestrička 2: (uvidí nás stáť na konci chodby) Už ste na úteku?
„Všetkých si nás prekvapkala,“ Mama: Aspoň už máme termín na liečenie. 6.10. povedal, ktovie, čo to bude za deň, zrejme zase štvrtok. Ja: Jeej, to je odzajtra o mesiac. Mama: Ale však zajtra nie je štvrtok. Ja: No, ale je šiesteho. Moja babka: No, už si vo svojich... nechcem povedať že koľajách. Lucia Michlerová
odili MEDZI NAMI ChCHODIA
DESIATA STRANA Rubriku Chodia medzi nami sme sa toto číslo rozhodli trošku upraviť na Chodili medzi nami. Prečo je tomu tak? Dôvod je jednoduchý. Chalanom, ktorí maturovali minulý (Mišo a Martin) a predminulý rok (René), sme tento rozhovor sľubovali už odkedy sa rozhodli nevedieť meno
svojho zoskupenia. A pamätám si, ako na poslednú chvíľu pred To m s t á r o m d o š l i z a p . p . Zajačekovou, že konečná verzia názvu ich kapely je Konečná verzia. Mne osobne ten čas ubehol veľmi rýchlo a po dvoch rokoch som neveril vlastným očiam (a hlavne ušiam), čo to za šou pred
sebou vidím, počujem, cítim. Hovorím o krste ich prvého CD, demo nahrávky s názvom Čo môže b y ť l e p š i e . 9 . d e c e m b ra v bratislavskom klube Randal pulzovala medzi týmito štyrmi chalanmi a publikom energia, ktorú treba len a len zažiť. Tomáš Gelien
Chodili medzi nami: T: Odkedy spolu fungujete? Maťo: Fungujeme od marca 2010 T: Ako to celé vzniklo? Maťo: Odmalička sa mi páčili kapely, keď som mal 16, začal som hrať na gitare. V druhom ročníku, keď som mal 17, prišiel za mnou Brčo (Michal, pozn.), či ho naučím hrať, stalo sa a potom asi po roku sme si cez net našli Andreja. Reného sme videli hrať v inej kapele, tak sme si ho zavolali.
Martin Kusenda
T: Nakoľko je pre vás imidž dôležitý? Mišo: Tak záleži mi na tom, aké oblečenie si kupujem, ale inak to nijako viac neriešim, nech si každý nosí to, čo chce.
„Aký úspech?“ Andrej: Raz chcem vyjsť na pódium v pyžame a kanadách alebo aj celkom nahý.
Michal Barč
T: Čomu vďačíte za tento úspech? René: Aký úspech ? Je pravda, že sme už hrali aj so známejšími kapelami, z čoho sa veľmi tešíme. Hrať s niekým, koho roky počúvam, alebo sa s ním baviť v backstagi považujem za splnené sny. Veľmi ma to baví a chcem sa tomu venovať stále viac a viac. Mišo: Ja by som tak akurát chcel poďakovať svojej mamke a tatkovi
René Zmajkovič
odili MEDZI NAMI ChCHODIA
a samozrejme všetkým svojim domácim zvieratám, lebo sú to verní fanúšikovia a počúvajú nás každú skúšku. Andrej: Za tento obrovský úspech vďačíme hlavne zástupom našich ve r nýc h fa n ú š i kov, k to r ýc h nekonečne milujeme. T: Ako veľmi hudbou žijete alebo koľkokrát skúšate? Maťo: Hudba je pre mňa veľmi dôležitá, každodenne sledujem novinky v hudobnom svete, aký album vydá ktorá kapela, aké turné chystajú a podobne S chalanmi skúšame raz do týždňa, doma hrávam skoro každý deň. René: Pre mňa hudba znamená
JEDENÁSTA STRANA
všetko. Doslova. 24 hodín mám v hlave nejaký rytmus alebo melódiu a kdekoľvek som, poklopkávam si či už po nohách alebo všetkých okolitých predmetoch. (pravdepodobne syndróm všetkých bubeníkov :D) Aj do skúšobne sa snažím chodiť čo najviac, aj sám. Doma navyše každý deň pozerám rôzne bubenícke videá, z ktorých som sa aj veľa naučil.
„...ísť si za snom...“ T: Čo ťa hudobne najviac ovplyvnilo? Andrej: Ľúbim Jarka Nohavicu. Mišo: Mňa nehorázne veľa kapiel, ale taký top je asi Korn, Slipknot,
Andrej Remeník Fotografie na tejto dvojstránke: Tomáš Gelien, KV
Static-X, Limp Bizkit, Nirvana, Blink 182. T: Neodrádza vás veľká punková konkurencia na slovenskej hudobnej scéne? Maťo: Určite nie. Snažíme sa byť originálni a zaujať. Je to ťažké, lebo štýly sú už na Slovensku dávno rozchytané, ale treba sa snažiť a chcieť to, ísť si za snom a to platí pre všetko, nielen pre hudbu. René: Ako už Maťo spomenul, kapiel je veľa, ale dá sa vyšvihnúť aj hore. Treba na sebe stále makať a tú hudbu milovať. A treba byť svojím spôsobom iný - originálny. Ďakujem za rozhovor Lenka Letková
Viac o kapele Konečná verzia: www.bandzone.cz/kv kde je k nahliadnutiu aj ich tvorba.
DVANÁSTA STRANA
vtedy / teraz
Aj takí Aj takí sme boli... boli... Nasledujúcim rozhovorom, ktorý sme spravili s našimi maturantmi, no tie isté otázky sme položili aj našim terciánom, sme sledovali jeden zámer. Chceli sme si v rámci maturantskej nostalgie pospomínať na to, akí sme boli, keď sme boli v ich veku (a teda sme práve začínali našu hviezdnu a pôsobivú kariéru na tejto škole). Od tých čias sme sa zmenili radikálne a to nielen po výzorovej stránke (chvalabohu), ale aj po tej mentálnej (chvalabohu). Pomocou týchto otázok sme si len chceli osviežiť pamäť a pospomínať si na to, ako sme svet okolo seba vnímali pred piatimi rokmi. Vtedy sme ešte možno šli trochu viac po povrchu, no nechýbal nám entuziazmus, úprimnosť a zmysel pre humor. Nechcem tvrdiť, že to tak teraz už nie je, ale sami asi usúdite, že s tým entuziazmom sme na tom pobiednejšie a ako podstatné už vnímame úplne iné veci. Čo máš na Tomášikovej ako na škole najradšej? vtedy: ~ Keď maturanti maturujú, máme viacej voľna! ~ Zájazdy ako Chorvátsko a akcie ako Jablkový koláč ~ Skrinky, bufet, žiadne žiacke knižky. teraz: ~ Asi spoločné akcie, ako happening, lebo vtedy si vždy uvedomím, že to tu mám naozaj rada...
Keďže odpovede terciánov boli takmer identické s tými, ktoré by sme použili my, ak by ste nám tieto otázky položili pár rokov dozadu, nazvime ich odpovede skrátka „vtedy“ a tie naše maturantské „teraz“. ~ Vysokú úroveň vyučovania a učiteľov. ~ Ľudí, ktorí na ňu chodia. Máš rád/a predmet plávanie? vtedy: ~ Áno, je super mať v škole bazén! ~ Mám, lebo je tam voda. teraz: ~ Nie, nechce sa mi prezliekať na tých 20 minút, čo sme v bazéne. ~ Nie. Málo času na prezliekanie, s p r c h u , u s u š e n i e v l a s o v, namaľovanie sa, smrad v skrinke, rozpadnuté plavky... Stačí? Čo si myslíš o maturantoch? Chcel/a by si byť jedným z nich? vtedy: ~ Mohli by robiť menej hluku, dosť to vyrušuje... ~ Sú zlí, nehádžu cukríky. ~ Aj by som chcela, keď majú pekné šaty, ale keď sa učia, tak nie. ~ Nó, asi nie, lebo musia robiť tie blbé skúšky.. ale aspoň to už majú za sebou... teraz: ~ Sú skvelí, dokonalí, perfektní, idoly ostatných, čarovní... Chcel! ~ Najlepší. Čo si najčastejšie kupuješ v školskom bufete? vtedy: ~ Pitie, lízanky. Pelendreky. teraz: ~ Párkovú bagetu, Pizzu, Vegetariánsky rožok, Pagáčik, Pletenku. Nosíš si do školy peračník? Vtedy:
~ Jasné, inak sa v tom nevyznám... ~ Áno, nosila som 3, ale učiteľky nadávali, tak som to okresala na jeden. ~ Jasné. Teraz: ~ Vôbec. ~ Občas ~ Nie, zvýrazňujem si to prípadne až pri učení... Na čo sa najviac tešíš, keď príde Happening? Vtedy: ~ Na šport a tie blbosti, čo ostatní povymýšľajú. ~ Na výhru. ~ Fíha, asi na tú atmosféru a všetko a ako sa ostatné triedy strápnia. Teraz: ~ Na tú atmosféru. ~ Na spoločný tanček maturantov. ~ Na tú prekrásnu predvianočnú atmosféru. Prezúvaš sa pravidelne? Vtedy: ~ Tak určite. ~ Áno, nechcem škrabať žuvačky. Teraz: ~ Nie (smiech). ~ Sem- tam. ~ Snažím sa! Vážne! Čo by si na GLN zmenil/a? Vtedy: ~ Dlhšie prestávky a menej domácich úloh. ~ Nič. ~ Všade je modrá, už mi z toho šibe. Teraz: ~ Vôbec nič. ~ Možnosť predĺžiť si štúdium! Martina Mrázová
Všetky odpovede sú autentické a zodpovedajúce názorom opýtaných. Tercii ďakujem za spoluprácu
GYMNÁZIUM LACA NOVOMESKÉHO, TOMÁŠIKOVA 2, BRATISLAVA MATURANTSKÁ PRÍLOHA | ŠKOLSKÝ ROK 2011/2012
+
oktáva plus šiesta á šesť plus
+
+ + +
plus šiesta bé šesť plus štvrtá á plus
štvrtá bé, to sú všetko
MATURANTI WWW.GLNT.EDUPAGE.ORG | TOMASICKAR@GMAIL.COM | WWW.FACEBOOK.COM/TOMASICKAR
ŠTRNÁSTA STRANA
20.11.2011
Dámy a páni, oktáva! alebo oktávanská stužková z pohľadu „tretej, absolútne nezainteresovanej osoby“
Komu to hovorím, že? ;) Ide totiž o stužkovú triedy, do ktorej už síce oficiálne nepatrím, ale 20. novembra 2011 som sa tak cítila. Zo značne zdravotných dôvodov nemôžem dokončiť štúdium zarovno s nimi, ale to mi nebránilo v tom, aby som si stužkovú triedy, ktorú som navštevovala 6 rokov, naozaj užila. Môj pohľad môže byť značne skreslený, ale niekto by to spraviť mal, a tak som sa na to plná dojmov podujala ja. A opísala som a zdokumentovala záver púte triedy, ktorá mi veľa dala. (Aj keď nemôžem povedať, že študovať tam bolo vždy med lízať :p.) Posnažím sa urobiť to čo najlepšie a priblížiť vám atmosféru tohto večera. Už dátum konania tejto slávnosti sám osebe pôsobí dosť esteticky. 20. 11. 2011. Povedala by som, že akoby značil naplnenie jedného obdobia. Obdobia, na ktoré budú mnohí z oktávy spomínať radi, niektorí možno menej radi, no určite naň nikto z nich tak skoro nezabudne. A ako prebiehala stužková? Nuž, usadili sme sa v sále hotela Gate One, a keď zazneli prvé tóny skladby High Hopes od Pink Floyd, pozornosť plne upútali nastupujúci oktávani. Odzneli príhovory študentov k tým, ktorí ich previedli ôsmimi rokmi na
To m á š i č k e – p r e d o v š e t k ý m oktávanskej triednej, pani profesorke Silvanovej, krstnému otcovi, pánovi profesorovi Čechovičovi, a samozrejme, nemožno zabudnúť na príhovor rodičom. Potom sa k slovu dostala druhá strana, a aj keď by rozhodne bolo čo hovoriť, nechcem vás nudiť obšírnym opisovaním. Čo sa ale rozhodne nedá nespomenúť, je príhovor pani profesorky Silvanovej, pretože nezaprela svoj predmet
A ako prebiehala stužková?
(niežeby sme to práve od nej čakali), a viaceré jej vety boli dokonca veršované. Aj keď to s nami, ako sami uznáme, nie vždy malá jednoduché, krásne bolo, že z jej slov bolo cítiť hrdosť na túto triedu a „Dámy a páni... oktáva!“ bolo poslednou vetou práve jej prejavu. Po múdrych slovách taktiež od pána profesora Čechoviča a predsedníčky rodičovskej rady, pani Szántovej, sa mohli rozdať zelené
stužky s vyšívaným názvom triedy a menom študenta, o čom si myslím, že väčšina ľudí čakala už len na to. Príjemným doplnkom k jednotlivým študentom bola powerpointová prezentácia na pozadí, ukazujúca pri každom študentovi jeho fotku ako m a l é h o v š e t e č n é h o d i e ťa ťa v porovnaní s fotkou z maturitného oznámenia. Po spoločnom fotení prišlo to, čo jednoducho musím spomenúť, pretože práve pre mňa to bolo jedným z vrcholov večera. Vedela som o tom, no myslela som, že to urobia len tak n e j a k o n e n á p a d n e . Ke ď v š a k moderujúci spolužiak vyzval mňa a pani profesorku, aby sme predstúpili, a keď som zbadala stužku s nápisom LuLu na jednej strane a oktáva na druhej, úplne mi zasvietili oči. Pani profesorka Silvanová sa opäť raz blysla svojimi skvelo zvolenými slovami a ja som mala ešte ďalšie dva dni dobrú náladu. Ale aby sme plynule prešli k menej náročnej téme, potom nasledovalo jedlo, ktoré bolo naozaj chutné, a v tomto príjemnom rozpoložení sme sa dopracovali k programu, ktorý začal netradične – alebo možno vždy všetci začínajú dokumentáciou pečatenia triednej
oktáva
PÄTNÁSTA STRANA
„A to oni ešte nevedia, že ja som chcela byť herečkou... Čo sa smejete ?“
knihy, podpisovania sa na dvere triedy a tak podobne, ale ja by som sa konečne mala priznať, že to neviem posúdiť, pretože toto bola prvá stužková, na ktorej som sa kedy zúčastnila. ;) Štýlovosť videa, ktoré natočili na zdokumentovanie spomínaných aktivít, docielili účelovo pridanými scénami, hudbou a oblečením v rôznych retro variáciach, takže to celé pôsobilo ako vystrihnuté z muzikálu Rebelové. Školské prostredie sme neopustili, pretože oktávani začali program na tému Týždeň študenta GLN, ktorý zahŕňal rôzne vskutku zaujímavo spracované súčasti nášho študentského života a viacero muzikálnych a tanečných čísel. Mne zvlášť utkvelo v pamäti to, ktoré je m o ž n o n a s t u ž k o v ýc h r i a d n e ošúchané, ale keď to vidíte naživo - v tomto prípade, keď to spievali chalani z oktávy - jednoducho to bolo úplne super. Ide o zostrih rozličných slovenských a českých pesničiek s hovoreným slovom, ktorý na internete môžete nájsť pod názvom Maturanti a študenti. Potom prišiel ešte spolužiak, o ktorom je všeobecne známe, že táto poloha mu sedí, takže si neodpustil imitáciu Mr. Beana v jednej z jeho scénok o tvorení desiatového chleba na lavičke v parku. A na záver sme sa opäť preniesli do rokov minulých, ktoré sú ale mne veľmi sympatické vo väčšine svojich aspektov. Alebo aspoň tak, ako ich podáva muzikál Pomáda. Pretože neexistuje lepšia pesnička pre
poslednú spoločnú choreografiu maturantov, ktorí spolu strávili 8 rokov, pred ich „skúškou dospelosti“ ako We Go Together. Moment, to vlastne ešte nebol záver. Pretože nemohol chýbať bod programu, kde sa oktáva rozlúčila (samozrejme, len formálne, lebo ešte ju niekoľko mesiacov na GLN čaká, ale ono to skrátka chce svoj špeciálny moment) s pani profesorkou Silvanovou, tým, že jej zaspievali pesničku Jirka Koběrského - Loučení.
Podľa mňa to bolo úžasné
Aj keď si myslím, že táto pesnička sa pri podobných príležitostiach používa často, zase raz to bolo úplne iné v podaní oktávanov, ktorí Loučení zaspievali mojej bývalej triednej. Bolo to iné hlavne preto, že k obom stranám mám dnes už silný citový vzťah. A potom ešte pani profesorka dostala ako poďakovanie darček, pri ktorého preberaní sme sa dozvedeli aj niečo nové. „Naozaj ďakujem, decká. Lístky do divadla! A to oni ešte nevedia, že ja som chcela byť herečkou... Čo sa smejete ?“ Ale keď sa z hľadiska ozval dobre myslený výkrik: „Ešte nie je neskoro!“, veľmi pekné bolo, ako na to
pani profesorka odvetila, že je rada, že je učiteľkou, ktorá učí takýchto študentov. A potom už to naozaj bolo o vo ľn e j z á b ave , ve s e l o s m e s a porozprávali o našich dojmoch, zatancovali sme si, ešte prišla torta a rituál s džbánom, z ktorého pre šťastie pijú všetci študenti a potom sa rozbije. No a tak – zábava v mnohých prípadoch pokračovala až do rána. A ako to vidím ja? Myslím, že je to z tohto článku už zreteľné a ja mám asi pohľad naozaj skreslený, ale podľa mňa to bolo úžasné – niežeby som oktávu chcela podceňovať, ale ja si dobre pamätám našu (des)organizáciu všetkých triednych akcií, a toto bolo tým najlepším, čo z oktávy kedy vyvstalo. Však pri stužkovej by sa asi aj patrilo :D. Smutné pre mňa bolo, že som ich takých zomknutých videla až vtedy, keď ja už súčasťou tejto triedy nie som. Ale to sa musím rýchlo opraviť, pretože ako som povedala už na začiatku, 20. 11. 2011 som sa tak cítila. Akurát, ako mi pani profesorka povedala pri stužkovaní, budúci rok dostanem tú stužku ešte jednu. A už je to dlhé a začínam byť fakt zaujatá („Že začína. Veď taká je už od začiatku článku!“ poviete si), takže osobne si myslím, že bude najvyšší čas skončiť, a samozrejme, vám do blízkej či vzdialenejšej budúcnosti popriať všetko dobré k vašej stužkovej a ešte aspoň toľko zážitkov zo štúdia, koľko som pri pôsobení v tejto triede mala ja. Lucia Michlerová
Neskrátenú verziu nájdete na webstránke Tomášičkára
29.10.2011
ŠESTNÁSTA STRANA
Ako si (RADŠEJ) nenaplánovať stužkovú Minule mi jeden známy veľmi múdro povedal: „Je síce super poučiť sa zo svojich vlastných chýb, ale poučiť sa z chýb iných je lepšie.“ Rozhodne vedel, o čom hovoril, a preto si toto, milí moji tomášičkári, pamätajte do konca života. A dvakrát tak v období, keď sa vás bude osobne týkať ošiaľ príprav na stužkovú (ktoré sú oveľa zdĺhavejšie a vyčerpávajúcejšie, ako sa na prvý pohľad zdá). My vám s tým teraz trochu pomôžeme a dovolíme vám prostredníctvom nasledujúcich jedenástich bodov nahliadnuť do miestami novátorských a z tradície vybáčajúcich príprav stužkovej 6.B6. Pekne po poriadku, od jesene predmaturitného ročníka až po krásny Deň D. 1) Nedávajte si stužkovú na prázdninový dátum! Uznávame, toto znie ako niečo primitívne, a tak trochu vyplývajúce zo zdravého rozumu. Ale verte, že v eufórii z toho, že ste si konečne našli
a.k.a čo všetko sa pri jej plánovaní zadarilo 6.B6... sálu, na ktorej ste sa ako trieda, ktorá sa nikdy na ničom nedohodne, zhodli, a ktorá vyhovuje cenou aj lokalitou, nebude vás trápiť, že na dušičky tu veľa učiteľov pravdepodobne nebude...
kabinetu ku kabinetu. Prípadne o iné, zdanlivo menej podstatné veci, ktoré ale nechcete podceňovať, pokiaľ vám záleží na dobrom mene vašej triedy v školských kuloároch.
2) Nedávajte si stužkovú skôr ako ostatné triedy z vášho ročníka.
4) Pri plánovaní vašej stužkovej sa pokúste vôbec nepoužívať vetu: „To je detail.“, lebo v deň vašej stužkovej sa môže naskytnúť toľko takýchto detailov, že ich nestihnete vyriešiť, ani keby ste sa všetci rozštvrtili.
dobré meno vašej triedy v školských kuloároch Tento bod pre vás platí najmä v prípade, že ste mali v pláne riadiť sa hore spomenutou myšlienkou. Buďte vypočítaví a nechajte vašich kamarátov z iných tried vychytať všetky muchy za vás, presne tak, ako sme to my neurobili. ;) 3) Nespoliehajte sa na to, že učiteľom na oficialitách nezáleží. Najmä pokiaľ ide o také niečo ako poldňové prechádzanie sa po škole vo formálnom oblečení, s ružami a pozvánkami a radosťou v očiach od
5) Svoje nápady nezdieľajte s ostatnými triedami. My vieme, že sa máte radi, ale súťaživosť v predstužkovom období dosahuje bezcharakterné rozmery, a preto je len v záujme vašich kamarátskych a medzitriednych vzťahov, aby ste si radšej všetko nechali pre seba, a tým sa vyhli konfliktom napríklad kvôli skopírovanému mottu na oznamká, triednemu tancu, pozvánkam či iným originálnym nápadom, o ktoré sa triedy samy zaslúžili. Áno, v tomto období niekedy naozaj nepoznáš
VI.B6
SEDEMNÁSTA STRANA
6) Svoju stužkovú použite minimálne raz ako dôvod na odloženie/úplné zrušenie písomky. Myslím, že k tomuto niet čo dodať. Argumentov je dosť a presviedčacích schopností minimálne tak veľa, takže len veľa šťastia s vyjednávaním!
vyspať pred vaším veľkým večerom... Dôvodov na deň voľna nájdete ako vždy určite neúrekom, a preto by tento bod nemal byť problém. Okrem toho, je predsa vašou nepísanou povinnosťou užiť si stužkovú so všetkým, čo k nej patrí.
u d a l o s t í p r e s t a n e p o z d á v a ť. Usmievajte sa a nedávajte najavo akékoľvek známky toho, že niečo nie je tak, ako by malo byť, pokiaľ to nie je nad slnko jasné. Toto vlastne platí pre celú stužkovú- stačí sa usmiať a neriešiť, čo úplne nehorí.
7) Robte všetko pre to, aby ste sa do stužkovej v rámci triedy nepohádali, lebo nie je nič nemožnejšie, ako nastoliť fungujúcu demokraciu v rozhádanej triede. A taktiež ani nič nepríjemnejšie, než zabíjať večery na Facebooku hádaním sa, ktorú z troch choreografií budete tancovať na 8sekundový úsek pesničky od Spice Girls.
9) Skúste aspoň takú polhodinku pred začatím samotnej slávnosti nepiť,
Stužková je len jedna a ako zistíte, je až smutné, ako rýchlo to v ten večer prejde. Preto naším odporúčaním číslo jedna, ktoré je dôležitejšie, ako všetky vyššie uvedené je UŽIŤ SI STUŽKOVÚ, aj keď vám na nej veľa vecí nevyjde podľa plánu. Pretože ju môžte mať naplánovanú do najdetailnejších detailov a bez mihnutia oka sa vám pokazí od začiatku až po koniec, alebo začnete program vymýšľať a nacvičovať v jej predvečer a vyjde vám lepšie, ako ste si predtým vy ani nikto iný netrúfali dúfať. Keď vás to upokojí, my sme sa napriek všetkým nepriaznivým podmienkam a zlým rozhodnutiam dočkali úžasnej stužkovej, ktorá sa zaradila medzi najkrajšie zážitky nášho kratučkého života. A myslíme si, že takýmto zážitkom ešte dlho ostane. Prajeme vám veľa úspechov, keď príde čas na tú vašu. S láskou vaša 6.B6 Martina Mrázová
8) Neprezrádzajte doma zbytočné detaily z vášho pripravovaného programu. Môže sa stať, že ešte aj to málo, čo bude vo vašom programe originálne, už nebude stáť za nič, lebo ste práve rodičom spokojne prezradili celú pointu. Gratulujeme, ale už to radšej neopakujte. 8) Nezabudnite si vypýtať voľno na posledný pracovný deň pred stužkovou, lebo potrebujete docvičiť spoločný tanec, lebo musíte zháňať kostýmy na scénku, lebo aj ostatné triedy ho dostali alebo preto, že sa musíte
zabíjať večery na facebooku hádaním sa nejesť, neumývať si ruky, najlepšie sa vyhnúť akémukoľvek fyzickému kontaktu s okolitým svetom. Vďaka takejto opatrnosti sa vám možno nestane, že sa 3 minúty pred slávnostným nástupom v pravom svetle ukáže tá nekultivovaná stránka vašich stravovacích návykov a vám sa obyčajným pitím čaju z termosky zadarí krásna ružovučká škvrna rovno na mieste, kde má byť o pár minút pripnutá vaša stužka. A to je potom sranda! 10) Netrápte sa, ak zistíte, že v rukách držíte pohár s menom niekoho iného alebo sa vám skrátka niečo na chode
OSEMNÁSTA STRANA
19.11.2011
ÚROVNE 6.A Máme sa radi, pomáhame si
Dajte si, ak ste ešte nemali Aj taký romantický okamih našej stužkovej, akým bolo vypúšťanie lampiónov, som si dovolil vyrušiť našou tak trochu nálepkou, ktorá nás potichu, v kuloároch, sprevádzala celé štúdium na tejto škole. Depresívum úrovne 6.A6. Dajte si, ak ste ešte nemali. Nazvime to niečo ako liečenie Ono k meritu veci, v septembri sme začali rozmýšľať, akú tematiku tomu celému dať. A potom prišli prvé vyučovacie hodiny, na ktorých sme pochopili, kým naozaj sme. Opak antidepresív, šibnutí a blázniví. No my sme prišli na koreň toho problému a zistili sme, že sme skôr zbláznení. Naše kreatívne závity sa roztočili naplno a vznikol z toho celok, ktorý počnúc škatuľkami od liekov ako oznamiek až po tortu ako jednu veľkú triedu s učiteľkou v kazajke ukazoval to, že niečo nie je v poriadku. A tomu verte že nie je! V ten týždeň, ktorý sme boli každý deň spolu a nacvičovali sme, dohadovali sme sa a pracovali na
prepracovaných interview s učiteľkami, na originálnych darčekoch pre učiteľov, na výzdobe, grafikách, alebo skvelom tréningovom programe pre každú domácnosť – Cvič so 6.A6.
Pochopili sme, kým naozaj sme. To všetko prinieslo v konečnom dôsledku harmóniu tela a duše, s ktorou každý profesor, rodič no aj spolužiak odchádzal. Nazvime to niečo ako liečenie. Chcem zmaturovať. K tým momentom. Najkrajší moment bol ten, keď sme o druhej ráno vypúšťali lampióny šťastia, vybehol prevádzkar s nervami v koncoch a kričal po nás, rodičia ho museli ukľudniť. Zhodil k zemi asi štyri lampióny a zhasol ich. Lenže problém
bol taký, že my sme si tam popísali väčšinou slová ako „chcem zmaturovať,“ takže krik, smiech a ignoráciu prevádzkara nakoniec vymenil aj plač s nárekom: „ja zmaturujem až na druhý raz!“ Takže, drahí učitelia, to my za to nemôžeme! Ešte krajší moment – týždeň vopred som každého spolužiaka naháňal, nech sa učí Gaudeamus Igitur, spolu sme si to spievali viac ako na hudobných pána profesora Michaloviča a príde ten slávnostný moment, a všetci ticho. Ale nakoniec sme si to teda spoločne nejako zaspievali, len sme boli trošku mimo melódie, keďže nám DJ pustil inú. Ale to už je druhá kapitola. Lepší team-building ako stužková neexistuje Nevieme, aké sily za tým boli, ale čo určite vieme, že každý učiteľ v tombole niečo vyhral. Veci ako krájač na knedľu, fén, sada kačičiek s udicou na chytanie alebo dokonca aj digitálnu videokameru, to sú veci, o ktoré sa naši hostia išli potrhať. Odporúčame! V programe nechýbali ani technické
6.A6
problémy (to tak malo byť, aby ste vedeli), ktoré zachránili naše narýchlo premyslené suché vtipy a dokonca aj interaktívne publikum a vtipní rodičia. Následky šesťročného štúdia alebo len povaha? Ako Princ Vinco povedal na konci jednej scénky: „som čarovný!“ Sme čarovní. A na malú ukážku toho, ako bol náš program stavaný a postavy ako vystrihnuté z prostredia bielych (alebo modrých?) stien psychiatrického zariadenia, pripájam vyjadrenie sa o stužkovej Princa Vinca.
Čarovný večer Viac vám nenapíšem, lebo by som možno prekazil určitú intimitu, puto, ktoré sme si počas tejto noci vytvorili s profesormi, ktorých si vážime a boli prítomní, takisto ako s rodičmi a kamarátmi, ktorých sme mali v obecenstve. Tých vtipných momentov, ale aj čarovných chvíľ tam bolo tak veľa, že by sa to tu celé ani nezmestilo. Stužková ako každá iná, poviete si. Ale to nebola ako každá iná, to bola Naša stužková! A to, čo nazveme našim, sa už nikdy nevytratí... Za 6.A6 Tomáš Gelien
Mali sme fotografku, ktorá vedela, čo fotí :)
DEVÄTNÁSTA STRANA
Nemáte ten nadpis padnutý?
Drahí poddaní, som šťastný prešťastný, ako toto podujatie prebehlo. Bavili ste ma, scény dôkladne premyslené a všetci sa zabávali na úrovni, na akú som zvyknutý. Môj povoz bol správne utiahnutý, môj tátoš dobre naladený. Čo viac k životu človek na úrovni ako ja potrebuje! Dobré jedlo, obrovskú hostinu. A ani o tú nebola núdza. Aj keď ten operenec, ktorého ste mi predostreli, nebol zrovna podľa mojich predstáv, dvorania mi naznačili, že to bolo vskutku chutné. Vyšším vazalom, ktorí sa na slávnosti nemohli zúčastniť, ušlo sa aj po našich hodoch, tak sa moje ucho sa dopočulo. Za to Vám, drahí moji, gratulujem. Sýte hrdlá a pobavené zmysly, to je krása života! Aj naďalej ma velebte a oslavujte, Váš Princ Vinco
DVADSIATA STRANA
2.12.2011
JEDNU VEC NEĽUTUJEME
Milí naši spolužiaci, tak, ako každý rok, aj my sme dostali možnosť rozlúčiť sa s vami prostredníctvom Tomášičkára. Táto dvojstrana je dôkazom, že sme sa tejto príležitosti aj chopili. Býva zvykom, že maturanti využívajú tento priestor na to, aby tým mladším odovzdali svoje skúsenosti. Pokúsime sa vám niečo pripomenúť a aj niečo zábavné vyrozprávať. Ako prvé by sme chceli povedať, že sa pre nás končí jedna krásna etapa života. Želáme všetkým, ktorí prídu po nás, aby si užívali život na škole. Nikto neľutuje ten okamih pred tromi rokmi, keď každý z nás otvoril tú tajomnú obálku, preletel časť plnú paragrafov a na konci si prečítal: "Boli ste prijatý...". Teraz vám vyrozprávame tajomstvá, ktorých, tak ako všetci štvrtáci, sme strážcami a ktoré sa neustále menia, pretože každý zažívame iný príbeh... Učiť sa! Ako hovorí jedna z profesoriek na tejto škole, naša škola
nie je len 'exacting', ale tiež plná zábavy. Nejde len o to: "učiť sa!", "učiť sa!", "učiť sa!..." ako povedal Lenin, ale tiež: "...museli sme zastať pred tribúnou a kričať takéto heslá, no proste gebuziny." ako nám jeho výrok vysvetlila jedna naša profesorka. Aj niektorí profesori teda chápu, že nie sme stroje, a sú ochotní obetovať
Naša škola nie je len „exacting“ hodinu diskusii o veciach, ktoré nás zaujímajú a ministerstvo na ne tak trochu pozabudlo. Napríklad také hodiny biológie neboli len plné buniek, vysvetliviek a iných "nezaujímavých" vecí, ale tiež praktických rád. Naučili sme sa veci ako: "medzi lovné ryby patria sardinky, tresky a tučniaky" alebo "byliny s byľou môžu byť rôzne, pričom jedna z najčastejších je Černobyľ.“
Sami nevieme... Domáce úlohy, prezentácie, eseje, písomky, skúšania, projekty, hodiny matematiky, stredoškolské odborné práce, seminárne práce, ročníkové práce. Tým všetkým sme si prešli. Všetko sme to viac-menej zvládli. Ako je to možné? Sami nevieme. Môžeme vám ale povedať, že to, čo povedal Lenin, bola pravda, a to, čo povedala naša profesorka tiež. Časom zistíte, čo sa ukladá do doživotnej, týždňovej, niekoľkodňovej a čo do 15-minútovej pamäti. Tá posledná je občas najdôležitejšia, pretože prestávky pred hodinou a plánovanou písomkou sú krátke, čas je drahý a tento deň máte ďalších päť. Ťaháky, pomôcky, odpisovanie. To je odveká hra s profesormi na mačku a myš. Všeobecne platí, že ťahák je najstručnejšia a najčistejšia forma poznámok na písomku. Píšte ich, učte sa z nich, je všeobecne dokázané na základe skúseností našich profesorov, že každý žiak, ktorý si pripravuje ťaháky pre súkromné
Odveká hra s profesormi na mačku a myš
4.B
potreby, veľmi dobre prospieva v škole. Avšak, na základe až našich skúseností bolo dokázané, že keď si vytvárate pravidelne ťaháky, tak ich často ani nemusíte použiť a aj tak uspejete na písomke. Vtip je v tom, že na písomke nesmiete použiť žiadne ťaháky, ale nikde sa nepíše, že si ich nemôžete pripraviť :). Mať ťahák vo vrecku a hneď si spomenúť čo ste naň minulú noc písali, je lepšie ako spomínať na informáciu, ktorú ste sa neučili. A pssst , keby ste si predsa len nespomenuli, tak máte tajné miesto, kde máte malú pomoc, ktorá vás delí od získania jednotky namiesto dvojky. O notorických odpisovačoch Najviac nás počas štúdia naštvali takzvaní notorickí odpisovači. Títo ľudia nielenže neustále odpisovali na písomkách a dostávali za to dobré známky, ale občas dokonca aj profesorom trvalo až 3 upozornenia, kým títo žiaci dostali guľu. Nefér bolo, že my poctiví, ktorí sa iba raz mrkli k
Na každého učiteľa funguje nejaká taktika
susedovi :), už boli pokladaní za ťažkých podvodníkov. Neobhajujeme odpisovanie ani ťaháky, je to zlé a len si tým každý sám škodí. Chceme ale povedať, že ak sa raz dostanete do kolotoča odpisovania, aj keď vám na to neprídu, tak vás to časom doženie a všetky dobré známky, ktoré ste dostali, budú bezcenné.
Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí So školou sa nespája len učenie, ale aj zábava. Všetci máme šťastie, že na našej škole prebieha množstvo zaujímavých aktivít. Ak ale napriek všetkému nenájdete niečo, čo by vás bavilo, platí pravidlo: "dobrých ľudí sa všade veľa zmestí."
DVADSIATA PRVÁ STRANA
Niektorí profesori sú sladkí ako med Posledná vec je zoznam niekoľkých skutočností a rád... Profesor je tiež ľudská bytosť. Niektorí sú sladkí ako med, iní zas tvrdí ako diamant . Na každého existuje špecifická taktika. Iba niektorí profesori v škole nemajú slabinu, ale to neznamená, že nejakú neobjavíte. Škola je miesto kde trávite tretinu dňa. Snažte sa, aby to nebol vyhodený čas. To, že dostanete zlú známku napr. z fyziky ešte neznamená, že ste hlúpy alebo že nebudete mať na vysvedčení jednotku alebo dvojku (odskúšané). Týmito riadkami píšeme záver našej rozlúčky. Spomíname na všetky dobré aj zlé veci, ktoré sme zažili. Rozmýšľame nad otázkami "keby bolo keby". Jednu vec ale neľutujeme, že sme IV.B. Chceme vám povedať už iba poslednú vec: "uvažujte nad svojou budúcnosťou, pretože to kedy príde budúcnosť, záleží na nás.“ Za triedu 4.B Martin Brakl
DVADSIATA DRUHÁ STRANA
11.11.2011
Misia č.11-11-11-4A Ivan, tá tvoje trieda je unikát, ktorý tu ešte nebol.
Áno, obyčajne sa to začína chválami na úžasnú spoluprácu spolužiakov v úžasnej triede. Na súdržnosť, aká panovala medzi nimi a láskou, ktorou sa obdarovávali počas príprav. V žiadnom prípade! Pojem stužková slávnosť je v mysliach našich rodičov zapísaný v sekcii najkrajšie zážitky spojené so strednou š ko l o u . Te d a , a s p o ň p o d ľa r o z p r á v a n i a m o j e j m a m y. Samozrejme, ak tam nerátame zážitky počas napínavých chvíľ v procese prípravy na maturitu.
maturantom napísať do Modrého z neba, lebo Vilo Rozboril predstavuje oveľa väčšiu istotu dokonalej stužkovej. A čo je ešte horšie- donútiť spolupracovať 30 ľudí...
Uskutočnenie zeleného sna Ale vráťme sa k stužkovejpár dní pred ňou sa mi táto slávnosť zdala ako veľmi zle sa vyvíjajúca budúcnosť. Akoby to celé odbáčalo iným smerom! Prečo? Ak si niekto myslí, že na vybavenie toľkých vecí, koľko bolo potrebných na uskutočnenie zeleného sna, stačíme iba my, obyčajní smrteľníci- mýli sa. Do budúcnosti odporúčam
Milé dámy, sympatickí páni, nerobte si zbytočné ilúzie. Spočiatku to všetci brali ako samozrejmosť. Snáď sa niečo nacvičí. Ale dva dni pred dňom D všetci pochopili, že to nemôže byť len tak niečo. To niečo každého z nás stálo námahu, nervy a trochu odvahy. Sme veľmi vďační, že profesori a profesorky rovnako ako my videli situáciu, ktorá bola predzvesťou katastrofy a rozhodli
Odídu si na týždeň do Ríma aj s triednym...
sa nám pomôcť nielen svojimi cennými radami ale aj časom, ktorý nám tak veľkoryso venovali. Každé jedno slovo je pravdivé Všetko to však stálo za todnes už chodíme po svete s malou zelenou stužkou. Hrdo sme si ich popripínali na svoje oblečenie a s úctou uchovali spomienky na stužkovú. Počas jedného večera sme počuli a povedali veľa slov. Niektoré z príhovorov sa zakorenili v našich mysliach viac ako ostatné. „ Často mi hovorili- Ivan, tá tvoje trieda je unikát, ktorý tu ešte nebol. Odídu si na týždeň do Ríma aj s triednym. Tri dni po sebe neprídu na branné cvičenie...“ (z príhovoru p.p. Bezáka) Každé jedno slovo je pravdivé. Nášmu triednemu profesorovi patrí vďaka, ktorú nejde len tak ľahko opísať. Obránil nás v situáciách, kde nás ostatní videli len v zlom svetle. Hlavne ak rozprávame o dochádzke našej triedy. Tá naozaj nepatrí medzi
4.A
DVADSIATA TRETIA STRANA
Korodujúce železo v laviciach naše prednosti, no všetko sme zamaskovali dokonalým šarmom a humorom. Chutný makovník? Ale vďaka nepatrí len jemu. Celá škola a jej ľudia z nás vytvorili to, čím sme dnes. Bol tu náš prvý Deň jabĺk, kde sme stáli celí zmrznutí na uliciach a rozdávali ľuďom „chemicky neošetrené jablká“. Bol tu Jablkový koláč, na ktorý sme sem tam doniesli chutný makovník- veď dôležitá je hlavne účasť a chuť byť súčasťou! Bol tu Tomstar, na ktorom sme sa síce nepredstavili ako hlavné hviezdy, ale prišli sme podporiť tých, čo sa ako hviezdy ukázali. Boli tu tri krásne Happeningy, na ktorých sme neohúrili, ale minimálne sme udivili niektorých profesorov svojou neschopnosťou. Stavili sme skôr na vianočnú
atmosféru ako na náš výkon. A predovšetkým tu boli profesori, ktorí nám pokojne vynadali do korodujúceho železa v laviciach a aj za to im patrí vďaka. Počas štyroch rokov sme sem tam skočili vedľa a posielame každému, kto si na nás spomenie aj po rokoch. Na odvážlivca, ktorý dokázal každý rok rozprávať na SOČke o zbraniach a ukázal svetu, že je najlepší. Na chlapca, ktorý dokázal rozveseliť aj úplne mŕtvu chvíľu na hodine... Takto by sa dalo písať o každom, pretože každý bol jedinečný a bol súčasťou triedy.
Sem tam sme skočili vedľa nebola to správna cesta, no oni privreli jedno a možno aj obe oči. Ukázal svetu, že je najlepší Posledné malé ďakujem
A na som konci budem ja, lebo som jediná dostala odvahu napísať toto poďakovanie. Dúfam, že v samom sebe nieslo dostatočnú vďaku a úctu. Patrícia Balážová za triedu 4.A
Nášmu triednemu patrí vďaka
! e g a y o V n o B
Maturantská príloha | 2011 - 2012 | Za všetky ilustrácie v Maturantskej prílohe ďakujeme Dominike Zdražilovej