Cvernovka

Page 1

cvernovka thomas julian ivanov

bratislavská cvernová továreň -1-

uhorská cvernová továreň

závody mdž

csérnagyár


-2-


Ja, dolu podpísaný, Thomas Julian Ivanov, čestne prehlasujem, že som autorom tejto diplomovej práce a prácu som vykonal samostatne na základe všetkých poznatkov, ktoré som získal počas štúdia.

V Bratislave, dňa 18.5.2016

..........................

-3-


-4-


- Abstrakt -

SVK Na tému Cvernovka boli napísané knihy a články, boli natočené reportáže, existujú rôzne dochované záznamy a dokumenty. Na jej obnovu, respektíve rekonštrukciu boli v priebehu rokov vypracované viaceré projekty, či už študentské, alebo od architektonických ateliérov. Táto práca je subjektívným výberom textov, postrehov a analýz, ktoré majú dokladovať moje chápenie Cvernovky. Na základe týchto poznatkov chcem priblížiť čitateľovi svoj názor, ktorý prezentujem cez návrh ďalšieho využitia areálu bývalej Bratislavskej cvernovej továrne. EN Cvernovka (former thread factory) is a well known challenge in the heart of Bratislava. Many books, newspaper articles and documentaries were published throughout the years. There were many projects presented for the restoration of the area as well, produced both by architectural offices and by students. This thesis consists of subjective selection of texts, images and analyses, which show my perception of Cvernovka. On the basis of these information I want to explain my understanding of the problem and present a proposal for the further use of the former site of Bratislava’s thread factory.

-5-


-6-


- Obsah -

Obsah //

1. Úvod str. 8 - 19 2. Vrstvy str. 20 - 31 3. Koncept str. 32 - 45 4. Návrh Situácia str. 48 - 49 Pôdorysy str. 50 - 57 Pohľady str. 58 - 59 Detail A str. 62 - 71 Detail B str. 72 - 81 Rezopohľad str. 82 - 83 Detail fasády str. 84-85 Vizualizácie, axo str. 86-89

5. Katalóg bytov str. 90 - 97 6. Záver str. 98 - 103 7. Plagát str. 104 - 105

-7-


1

-8-


Úvod

-9-


- Úvod -

- 10 -


- Úvod -

Územie Cvernovky sa nachádza v Bratislave, na rozhraní pôvodnej zástavby bytových domov z 50-tych rokov a rozsiahlej novej polyfunkčnej zóny okolo Hlavnej autobusovej stanice, ulíc Továrenská, Čulenova a zóny Pribinova. Trojuholníkový tvar pozemku je lemovaný ulicami Košická, Páričkova a Svätoplukova. V bývalom areály Bratislavskej cvernovej továrne sa v súčastnosti nachádzajú stavby slúžiace pre administratívu, kreatívny priemysel, bývanie, výrobu a služby. V nasledujúcich textoch dokumentujem stavebný vývoj areálu a vrstevenie jednotlivých funkcií v čase. Popisujem dôležitosť areálu v minulosti a prečo by sa mal zachovať jeho charakter a tvar do súčastnosti. Výsledkom mojej práce je názor, ako by Cvernovka mohla fungovať tak, aby sa zachovala priemyselná stopa významnej bratislavskej fabriky a zároveň bola doplnená o funkcie prinášajúce ekonomické využitie a spoločenskú pridanú hodnotu do areálu. Cieľom bolo vytvoriť funkčný celok poskytujúci priestory pre kultúrne aktivity, trvalé a prechodné bývanie, administratívu a služby.

- 11 -


- Úvod -

- 12 -


- Úvod -

- 13 -


- Úvod -

Cvernovka bola založená v roku 1900, kedy sa na pozemku na vtedajšej periférii Bratislavy usadila Uhorská cvernová továreň. Za vznikom Cvernovky stál zahraničný kapitál rakúskej firmy Salcher & Richter a škótskych firiem Clarks & co a J & P Coats. Firma J & P Coats bola v tom čase silnou značkou v textilnom priemysle a priekopníkom v sektore globálnej ekonomiky, s investíciami do 53 textilných fabrík v 15 krajinách sveta. Výroba sa začala krátko po vybudovaní prvej budovy (na území neskoršej farbiarne – v jej tretinovej veľkosti), do ktorej boli umiestnené prvé dva anglické výrobné stroje, na ktorých prebiehalo zaúčanie miestnych pracovníčiek. Továreň bola navrhnutá špeciálnym systémom, ktorý zohľadňoval technológiu výroby a presné priestorové požiadavky pre výrobné stroje. Projekt vypracoval významný viedenský architekt D. V. Junk. Do výstavby boli neskôr zapojené aj miestne firmy Haerlin a Soós a Pittel a Brausewetter, ktoré realizovali väčšinu pôvodných budov.

- 14 -


- Úvod -

Pozemok lemovaný dnešnou Páričkovou, Svätoplukovou a Košickou ulicou bol súčasťou širšej priemyselnej zóny na východnej hranici mesta. Porovnanie máp z roku 1930 (hore) a 1955 (vpravo) ukazuje, ako sa areál Cvernovky, pôvodne na periférii mesta, začlenil do rozrastajucej sa štruktúry Bratislavy. - 15 -


- Úvod -

- 16 -


- Úvod -

- 17 -


- Úvod -

Cvernovka prešla za 115 rokov svojej existencie pozoruhodnými premenami, či už vo svojej internej štruktúre - rôznymi prestavbami výrobných objektov, alebo radikálnou premenou okolia, v ktorom sa areál nachádza. V čase založenia závodu bola súčasťou veľkej východnej priemyselnej zóny Bratislavy. Susediace podniky boli významné závody ako Kablo, Gumon alebo Apollo. V blízkosti bola zeležničná stanica, zimný prístav, doky a viaceré sklady.

- 18 -


- Úvod -

Cvernovka ako jediná stavba prežila až do súčastnosti, všetky ostatné závody ustúpili a prenechali svoje miesto novej výstavbe. “Nové centrum” je rozvojová zóna okolo ulíc Pribinova, Továrenská a Dunajského nábrežia. Je to momentálne najprogresívnejšie rastúca časť Bratislavy, s prevahou administratívnych a polyfunkčných budov. Areál Cvernovky sa dostal na kraj tejto zóny a tvorí prechodné pásmo medzi starou a novou štruktúrou.

- 19 -


2

- 20 -


Vrstvy

- 21 -


- Vrstvy -

- 22 -


- Vrstvy -

Vrstvy. Slovo, ktoré najlepšie vystihuje 115-ročný stavebný vývoj Cvernovky. Od počiatku, kedy sa na pozemku postavili prvé výrobné budovy sa v areály stavali, nadstavovali, prerábali a búrali mnohé stavby patriace do priemyselného komplexu. Celá evolúcia Cvernovky sa dá rozdeliť do piatich etáp. Prvé štyri významné stavebné etápy sú už dokončené a dali nám v 20. storočí podobu Cvernovky, ako ju poznáme dnes. V piatej etape sa práve nachádzame. Je to prvá etapa v 21. storočí a je signifikantná tým, že určí smerovanie Cvernovky po ukončení výroby. Táto etapa je stále otvorená...

- 23 -


- Vrstvy -

Prvá vrstva Prvá etapa trvá po rok 1905. Je prvá a zároveň aj najkratšia stavebná etapa. V časovom rozpätí päť rokov sa postavili budovy najdôležitejšie pre samotnú výrobu. V roku 1905 mal pozemok továrne rozlohu 20 013 m2 a zastavaná plocha budov bola 7 225 m2, čo je približná tretina areálu. Tvoril ju komplex ôsmych budov, ktoré zabezpečovali kompletný proces od spracovania bavlny, po predaj hotových výrobkov. Začína v roku 1903 stavbou na južnej hranici areálu, kde bol postavený objekt bieliacich, farbiarskych dielní a skladu (neskôr známy ako farbiareň). V roku 1904 na ňu nadviazala hlavná výrobna budova, momentálne najznámejšia budova areálu – pradiareň. Tento “priemyselný palác” obsahoval vo voľnej dispozícii liatinových stĺpov na niekoľkých poschodiach pradiarenské stroje. Jej neoddeliteľnou súčasťou bol jej “motor” – strojovňa, ktorá bola postavená tiež v roku 1904. Odtiaľto sa poháňala celá výroba v pradiarni. Táto “pýcha továrne” bola lanoviskom pripojená na stred výrobnej budovy a rozdeľovala ju na dve časti - severnú pradiareň a a južnú cvernovku. Strojovňa bola reprezentatívne miesto plné najmodernejších pohonných strojov a mala aj jedinečný architektonický výraz - oblúkovú strechu.

- 24 -


- Vrstvy -

- 25 -


- Vrstvy -

Druhá vrstva Druhá veľká stavebná etapa sa udiala do roku 1914. V roku 1910 bola Cvernovka najväčším priemyselným podnikom v Bratislave – zamestnávala 993 osôb. Medzi rokmi 1905 a 1909 sa na východnej strane pozemku, v tupom uhle na farbiareň, pripojila budova cievkarne (neskôr známej ako úpravňa), kde sa finalizovali produkty a pripravovali sa na expedíciu. Jednopodlažná budova postavená zo železobetónovej konštrukcie je príznačná svojími strešnými svetlíkmi, ktoré boli jediným zdrojom svetla do vnútorných priestorov. V roku 1909 bola južne od strojovne, na mieste vtedajšieho altánku pre studňu postavená zámočnícka dielňa, čím sa samotná studňa (veľmi dôležitý prvok vo výrobe a zdroj vody do parných strojov) dostala do súterénu stavby. V tom istom roku (1909) sa nadstavila budova pradiarne o jedno ďalšie poschodie, čím sa dostala do výšky, ako ju poznáme aj dnes. O dva roky neskôr, v roku 1911 už v areáli stála druhá kotolňa – jednoduchšia stavba s vysokým komínom. Vo dvore, v tesnej náväznosti na strojovňu (z južnej strany) sa nachádzali dve chladiarenské veže slúžiace na chladenie pary. Tieto veže, spolu s komínom, tvorili dominantu továrne (prvok môžeme pozorovať na embléme továrne z roku 1918). Veže slúžili svojmu účelu až do roku 1963, kedy sa fabrika napojila na mestskú elektrickú rozvodnú sieť.

- 26 -


- Vrstvy -

- 27 -


- Vrstvy -

Tretia vrstva Cvernovka prežila bez väčšej ujmy obe svetové vojny, bombardovanie Bratislavy aj okupáciu ruskými vojskami. Počas týchto hektických rokov, ovplyvnených geopolitickými rozhodnutiami prešla fabrika aj niekoľkými zmenami názvu. Po 1. sv. vojne sa premenovala na Bratislavskú cvernovú továreň a po víťaznom februári sa podnik znárodnil a premenoval na Závody MDŽ. Praktiky socialistickej politiky ako boli kolektívne vlastníctvo, “päťročnice” a povinné zamestnanie znamenali stavebný rozmach. Nadstavba mechanickej dielne, dostavba trafostanice a nový sklad olejov je vidieť už aj na dokumentoch z roku 1955. Po roku 1950 došlo k plošným zmenám územia v dôsledku regulácie Páričkovej ulice, na základe ktorých bola zbúraná vila riaditeľa a jej plochy zabrané do komunikácie. Od 60 tych rokov sa na ploche parku realizovali stavby obytných domov pozdĺž Páričkovej ulice. V roku 1958 bolo vybudované odborné učilište s učebňami, internátom a závodnou jedálňou. Na rohu s Košickou ulicou bytový dom. Na západnej strane pozemku, pod pradiarňou, bola v roku 1964 postavená nová moderná železobetónová výrobná budova (neskôr známa ako etážová budova). V rovnakom období prebehla na pradiarni výmena okien a fasádne úpravy, ktoré upravili výraz budovy a priblížili ho k výrazu etážovej budovy. V 60tych rokoch zažila fabrika vrchol produkcie a pracovalo v nej okolo 2500 zamestnancov.

- 28 -


- Vrstvy -

- 29 -


- Vrstvy -

Štvrtá vrstva Do 2003. Posledná dokončená etapa zadefinovala pozemok areálu ako trojuholník, ktorý poznáme do dnes. Na mieste skladu bavlny na Páričkovej ulici sa postavila rozsiahla administratívna budova PSN, ktorá uzavrela areál zo severnej strany. Na južnom cípe sa pod etážovou budovou postavila stredná odborná škola a ďalšia administratívna budova. V takomto stave sa ukončila v roku 2003 vo fabrike výroba.

- 30 -


- Vrstvy -

- 31 -


3

- 32 -


Koncept

- 33 -


- Koncept -

Princípy, ktorých som sa vo svojom návrhu držal sú zachovanie priemyselného dedičstva, pokračovanie v historickom a funkčnom vrstvení areálu a nadviazanie na fungovanie “mesta v meste”. Všetko sú to princípy, ktoré sú charakteristické pre Cvernovku a vyskytovali sa opakovane v priebehu celého vývoja areálu.

- 34 -


- Koncept -

- 35 -


- Koncept -

V areály sa nachádza veľké množstvo objektov, ktoré sa postupne vrstvili v priebehu celého storočia, kedy Cvernovka fungovala ako továreň.

Len niektoré budovy, zväčša tie z prvých etáp, majú historickú hodnotu a ich prezerváciou sa zachová priemyselný charakter územia.

Ochrana pred rušným okolím,vytvorenie introvertného vnútrobloku a podporenie trojuholníkového tvaru Cvernovky, ktorý sa zachoval naprieč všetkými vývojovými etapami.

Perforovanie bloku v miestach, kde sa nacházdajú významné dopravné a komunikačné napojenia. Perforácia smerom k Hlavnej autobusovej stanici, ku križovatke na Košickej ulici, smerom ku základnej škole Jura Hronca a na Páričkovu ulicu.

Vonkajší perimeter vytvára v strede hodnotný priestor introvertného vnútrobloku. Funkčne je rozdenelný do dvoch častí - rušného námestia okolo bývalej strojovne, mechanickej dielne a kotolne. Druhý priestor je v južnom cípe pozemku - kde vzniká oddychový, kľudový priestor s prevládajúcou zeleňou.

- 36 -


- Koncept -

- 37 -


- Koncept -

Mestský blok

Esencia Cvernovky

Uzavretie do seba

Pozemok je lemonovaný z troch strán ulicami Svätoplukova, Páričkova a Košická, ktoré definujú trojuholníkový tvar mestského bloku. Napriek všetkým vývojovým etapám, dostavbám a prístavbám Cvernovka nikdy neprekročila trojuholníkovú hranicu - je to základný tvar, ktorý charakterizuje pôdorys Cvernovky.

Budovy Pradiarne, Etážovej budovy, Mechanickej dielne, Strojovne, Stolárskej dielne a Úpravne sú základnou vrstvou návrhu. Sú to najhodnotnejšie budovy v areály, ktoré zároveň tvoria aj esenciu Cvernovky ako bývalého priemyselného areálu. Ich zachovanie predstavuje jeden z posledných dôkazov významnej priemyselnej činnosti 19. a 20. storočia v Bratislave.

Pozemok je lemovaný dvoma frekventovanými ulicami, križovatka Košická - Prievozská je významným dopravným uzlom, v tesnej blízkosti sa nachádza Hlavná autobusová stanica. Ako reakcia na to sa blok uzatvára do seba, orientuje všetky funkcie do svojho vnútra a hmota bloku vystupuje ako bariéra medzi rušným okolím a introvertným vnútroblokom.

- 38 -


- Koncept -

Zakonzervovanie areálu

Vrstvy - funkcie - hybrid

Oddelenie od pamiatky

Bratislava bola v 19. a 20. storočí jedným z najväčších priemyselných miest v Uhorsku. Pred prvou svetovou vojnou bola druhým najvýznamnejším mestom po Budapešti, avšak väčšina významných priemyselných areálov z tohto obdobia bola zbúraná. O to dôležitejšie je zachovať pamäť, ktorú predstavuje bývalá cvernová továreň. Nový blok ochraňuje pôvodné priemyselné budovy tým, že ich ochraňuje pred zbúranim a uzatvára ich možnosť ďalej pokračovať vo vrstvení. Ich zakomponovaním do nového bloku sa stávajú súčasťou funkčnej náplne areálu.

Blok povyšuje vrstvenie Cvernovky na princíp. Vrstvením vzniká hybrid kombinujúci funkcie bývania (62%), občianskej vybavenosti (20%) a administratívy (18%) do jedného polyfunkčného monobloku. Je to aj návrat k myšlienke “mesto v meste” prítomnej v 70-tych rokov v pôvodnom areály Cvernovky. S parterom občianskej vybavenosti zahŕňajúcim obchody, ateliéry, galérie, reštaurácie, bary, kaviarne, škôlku, múzeum, knižnicu alebo multifunkčnú sálu je záujem vytvoriť a dotovať verejný priestor, ktorý vzniká vo vnútrobloku novej Cvernovky.

Návrh poukazuje na teoretickú možnosť, ako zakomponovať esenciu a hlavne prvky priemyselného areálu do nového funkčného mestského bloku. Pre návštevníka ponúka verejné priestory a občiansku vybavenosť, ktoré sú silne ovplyvnené existujúcimi priemyselnými budovami. Pre obyvateľa ponúka výhody hybridného mestkého bloku, lokality a pridanej hodnoty bývania v továrni.

- 39 -


- Koncept -

62% - 20% - 18% // Bývanie - Občianska vybavenosť - Administratíva

- 40 -


- Koncept -

Hotel

Bývanie Administratíva

Bývanie

Bývanie

Občianska vybavenosť (hotel lobby, reštaurácie)

Administratíva

Bývanie a ateliéry Múzeum Knižnica

Občianska vybavenosť (potraviny, obchody, fitnes centrum, poliklinika, kaderníctvo, banka, kaviareň)

Bývanie

Občianska vybavenosť

Reštaurácia Multifunkčná hala

- 41 -

(škôlka, tanečná škola, telocvičňa, ateliéry, bistro)


- Koncept -

- 42 -


- Koncept -

- 43 -


- Koncept -

- 44 -


- 45 -

Pošta

Ob nk a

Ba

Technické múzeum

od

ch

od

ch

Hotel lobby

Ob

iar eň

Ka v

íct

ern

Ka d

Multifunkčná sála

Obchod

vo

nik a

kli

Po li

s

ne

Fit

Piváreň

Obchod

Galéria

Reštaurácia / bar

Galéria

Knižnica

Bar / kaviareň

Reštaurácia

Urban market

Vstupná hala

Ob

od

ch

iar eň

Ka v

At eli ér

y

Bis tro

At eli ér

y

Te lo

ičň

cv

a

Šk ôlk a

- Koncept -


4

- 46 -


Nรกvrh

- 47 -


- Nรกvrh // Situรกcia -

Situรกcia - M 1:2000

- 48 -


- Nรกvrh // Situรกcia -

Situรกcia 3D - M 1:2000

- 49 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 2.PP - M 1:1250

- 50 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 1.PP - M 1:1250

- 51 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 1.NP - M 1:1250

- 52 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 2.NP - M 1:1250

- 53 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 3 a 4.NP - M 1:1250

- 54 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 5 a 6. NP - M 1:1250

- 55 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 7.NP - M 1:1250

- 56 -


- Návrh // Pôdorysy -

Pôdorys 8.NP - M 1:1250

- 57 -


- Návrh // Pohľady -

Pohľad z Páričkovej ulice

Pohľad zo Svätoplukovej ulice

Pohľad z Košickej ulice

Rez - 58 -


- Návrh // Pohľady -

- 59 -


- Návrh // Pohľady -

- 60 -


- Návrh // Pohľady -

- 61 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A

- 62 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

- 63 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A - Pôdorys 2.PP - M 1:200

- 64 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A - Pôdorys 1.PP - M 1:200

- 65 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Urb. Mark. Urb. Mark. Urb. Mark. Urb. Mark. Urb. Mark. Urb. Mark. Stánok 35 m2 Stánok 35 m2 Stánok 35 m2 Stánok 35 m2 Stánok 35 m2 Stánok 35 m2

Prehĺbenie A - Pôdorys 1.NP - M 1:200

- 66 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A - Pôdorys 2.NP - 4.NP - M 1:200

- 67 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Byt 8B_D Byt 8B_A Byt 8B_B Byt 8B_C Byt 8B_D Byt 8B_A 110m2 + 22m2 110m2 + 22m2 110m2 + 22m2 110m2 + 22m2 110m2 + 22m2 110m2 + 22m2

Prehĺbenie A - Pôdorys 7.NP - M 1:200

- 68 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A - Pôdorys 8.NP - M 1:200

- 69 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A - Pohľad od ulice - M 1:200

- 70 -


- Návrh // Prehĺbenie A -

Prehĺbenie A - Pohľad z vnútrobloku - M 1:200

- 71 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Prehĺbenie B

- 72 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

- 73 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Prehĺbenie B - Pôdorys 2.PP - M 1:200

- 74 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Prehĺbenie B - Pôdorys 1.PP - M 1:200

- 75 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Potraviny 240 m2

Vstupné priestory 120 m2

Prehĺbenie B - Pôdorys 1.NP - M 1:200

- 76 -

Kaviareň 120 m2


- Návrh // Prehĺbenie B -

Kancelárie 120 m2 / 2x60 m2

Komunikácia / Kuch./Hygiena

Kancelárie 120 m2 / 2x60 m2

Prehĺbenie B - Pôdorys 2.NP - 6.NP - M 1:200

- 77 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Byt 4A / 4B 55 m2 + 12 m2

Byt 2C 27 m2 + 12 m2

Byt 4C/4D 55 m2 + 12 m2

Prehĺbenie B - Pôdorys 7.NP - M 1:200

- 78 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Byt 8C 110 m2 + 22 m2

Byt 2C 27 m2 + 12 m2

Byt 8C 110 m2 + 22 m2

Prehĺbenie B - Pôdorys 8.NP - M 1:200

- 79 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Prehĺbenie B - Pohľad od ulice - M 1:200

- 80 -


- Návrh // Prehĺbenie B -

Prehĺbenie B - Pohľad z vnútrobloku - M 1:200

- 81 -


- Návrh // Rez -

Prehĺbenie A - Rez priečny - M 1:200

- 82 -


- Návrh // Rez -

Prehĺbenie B - Rez priečny - M 1:200

- 83 -


- Nรกvrh // Detail fasรกdy -

Detail fasรกdy

- 84 -


- Nรกvrh // Detail fasรกdy -

- 85 -


- Nรกvrh -

- 86 -


- Nรกvrh -

- 87 -


- Nรกvrh -

- 88 -


- Nรกvrh -

- 89 -


5

- 90 -


Legenda bytov

- 91 -


- Legenda bytov -

- 92 -


- Legenda bytov -

- 93 -


- Legenda bytov -

Byt 1,5

Byt 2A

Byt 2B

Byt 2C

Plocha 23 m2

Plocha 27m2 + 6m2

Plocha 27m2 + 6m2

Plocha 27m2 + 12m2

- 94 -


- Legenda bytov -

Byt 3

Byt 4

Byt 8A

Byt 8B

Plocha 40m2 + 12m2

Plocha 55m2 + 12m2

Plocha 110m2 + 24m2

Plocha 110m2 + 12m2

- 95 -


- Legenda bytov -

- 96 -


- Legenda bytov -

- 97 -


6

- 98 -


Zรกver

- 99 -


- Záver -

Celková plocha pozemku 45000 m2 Zastavana plocha 20682 m2 Hrubá plocha 102500 m2 Index podlažnej plochy 2,27 Index zastavanej plochy 0,46 Počet parkovacích miest 1150 // Percentuálne zastúpenie funkcií Bývanie 63370 m2 (62%) Občianska vybavenosť 20600 m2 (20%) Administratíva 18530 m2 (18%)

- 100 -


- Záver -

1 - izbové byty ( < 35 m2) 600 2 - izbové byty ( 52 - 72 m2) 171 3 - izbové byty ( 65 - 95 m2) 62 4 - izbové byty a väčšie ( > 105 m2) 62 Celkový počet bytov 895 // Percentuálne zastúpenie bytov 1 - izbové byty (67%) 2 - izbové byty (19%) 3 - izbové byty (7%) 4 + izbové byty (7%)

- 101 -


- Zรกver -

- 102 -


- Záver -

Cieľom diplomovej práce bolo pochopiť históriu Cvernovky, jej význam a miesto, na ktorom stojí v Bratislave. Princíp, ktorý sa objavoval najčastejšie počas celého vývoja fabriky bolo vrstvenie - vrstvy rôznych funkcii, ktoré sa na seba nabalovali a tým davali nové podoby areálu. Práve v tomto období sa vedú diskusie o ďalšej vrstve Cvernovky - prvej po skončení výroby v areály. Diskutuje sa o tom, či bude vrstva, ktorá zmení “priemyselný palác” na rezidenčnú štvrť bez charakteru, alebo zachová genius loci miesta. Pamiatkové úrady zlyhali a nestihli v čas vyhásiť všetky významné objekty Cvernovky za technické pamiatky a preto ekonomické záujmy majú v tejto diskusii navrch nad tými spoločenskými. Cvernovka je posledným zachovalým dokladom priemyselnej éry Bratislavy, je generickým kreatívnym centrom, kde sa po skončení výroby cverien plynulo, bez zásahov do charakteru miesta, prešlo na inú výrobu kreatívny priemysel. Táto práca vznikla v čase, kedy je už o osude Cvernovky pravdepodobne rozhodnuté. Napriek tomu, som považoval za správne navrhnúť riešenie, ktoré kombinuje priemyselný charakter bývalej fabriky s priestormi pre kreatívny priemysel, bývanie a administratívu do jedného polyfunkčného mestského bloku, v ktorom by sa mohli tieto skupiny ľudí stretávať a navzájom sa obohacovať. Návrh povyšuje mestský blok na princíp, vytvára bariéru medzi okolím a vnútroblokom, konzervuje hodnotné technické pamiatky a napája sa nad ne celistvým monoblokom, v ktorom je sklbená občianska vybavenosť, bývanie a administratíva.

- 103 -


- Zรกver -

Plagรกt

- 104 -


- Plagát -

Cvernovka Thomas Julian Ivanov

Mestský blok

Esencia Cvernovky

Uzavretie do seba

Zakonzervovanie areálu

Vrstvy - funkcie - hybrid

Oddelenie od pamiatky

Pozemok je lemonovaný z troch strán ulicami Svätoplukova, Páričkova a Košická, ktoré definujú trojuholníkový tvar mestského bloku. Napriek všetkým vývojovým etapám, dostavbám a prístavbám Cvernovka nikdy neprekročila trojuholníkovú hranicu - je to základný tvar, ktorý charakterizuje pôdorys Cvernovky.

Budovy Pradiarne, Etážovej budovy, Mechanickej dielne, Strojovne, Stolárskej dielne a Úpravne sú základnou vrstvou návrhu. Sú to najhodnotnejšie budovy v areály, ktoré zároveň tvoria aj esenciu Cvernovky ako bývalého priemyselného areálu. Ich zachovanie predstavuje jeden z posledných dôkazov významnej priemyselnej činnosti 19. a 20. storočia v Bratislave.

Pozemok je lemovaný dvoma frekventovanými ulicami, križovatka Košická - Prievozská je významným dopravným uzlom, v tesnej blízkosti sa nachádza Hlavná autobusová stanica. Ako reakcia na to sa blok uzatvára do seba, orientuje všetky funkcie do svojho vnútra a hmota bloku vystupuje ako bariéra medzi rušným okolím a introvertným vnútroblokom.

Bratislava bola v 19. a 20. storočí jedným z najväčších priemyselných miest v Uhorsku. Väčšina významných priemyselných areálov z tohto obdobia bola zbúraná. Nový blok zakrýva pôvodné priemyselné budovy a tým ich ochraňuje pred zbúranim, uzatvára ich možnosť ďalej pokračovať vo vrstvení. Ich zakomponovaním do nového bloku sa stávajú súčasťou funkčnej náplne areálu.

Blok povyšuje vrstvenie Cvernovky na princíp. Vrstvením vzniká hybrid kombinujúci funkcie bývania (62%), občianskej vybavenosti (20%) a administratívy (18%) do jedného polyfunkčného monobloku. Parter obsahuje obchody, ateliéry, galérie, reštaurácie, bary, kaviarne, škôlku, múzeum, knižnicu alebo multifunkčnú sálu a má záujem dotovať verejný priestor, ktorý vzniká vo vnútrobloku novej Cvernovky.

Návrh poukazuje na teoretickú možnosť, ako zakomponovať esenciu a hlavne prvky priemyselného areálu do nového funkčného mestského bloku. Pre návštevníka ponúka verejné priestory a občiansku vybavenosť, ktoré sú silne ovplyvnené existujúcimi priemyselnými budovami. Pre obyvateľa ponúka výhody hybridného mestkého bloku, lokality a pridanej hodnoty bývania v továrni.

Byt 8B

Hotel

Plocha 110m2 + 12m2 Byt 1,5

Byt 2A

Byt 2B

Byt 2C

Byt 4

Plocha 23 m2

Plocha 27m2 + 6m2

Plocha 27m2 + 6m2

Plocha 27m2 + 12m2

Plocha 55m2 + 12m2

Bývanie Administratíva

Bývanie

Bývanie

Občianska vybavenosť (hotel lobby, reštaurácie)

Administratíva

Bývanie a ateliéry Múzeum Knižnica

Občianska vybavenosť (potraviny, obchody, fitnes centrum, poliklinika, kaderníctvo, banka, kaviareň)

Bývanie

Občianska vybavenosť

(škôlka, tanečná škola, telocvičňa, ateliéry, bistro)

Reštaurácia Multifunkčná hala

Piváreň

Hotel lobby

Reštaurácia

Vstupná hala

Námestie

Urban market

Kopec

Knižnica

Šk ôlk a

Technické múzeum

Te lo Reštaurácia / bar

At eli

ér

Multifunkčná sála

cv

ičň

a

y

Bis

tro

At eli

ér

Bar / kaviareň

y

Galéria

Ka v

iare

Galéria

Les

Ob

Obchod

Fit

ň

ch

od

ne

Po li

s

kli

Obchod

Ka d Ka v

ern

iare

Pošta

Ob Ob Ba

nk a

ch

od

ch

od

ň

íct

nik a

vo Celková plocha pozemku 45000 m2 Zastavana plocha 20682 m2 Hrubá plocha 102500 m2 Index podlažnej plochy 2,27 Index zastavanej plochy 0,46 Percentuálne zastúpenie funkcií

1 - izbové byty ( < 35 m2) 600 (67%) 2 - izbové byty ( 52 - 72 m2) 171 (19%) 3 - izbové byty ( 65 - 95 m2) 62 (7%) 4 - izbové byty a väčšie ( > 105 m2) 62 (7%) Celkový počet bytov 895

Bývanie 63370 m2 (62%) Občianska vybavenosť 20600 m2 (20%) Administratíva 18530 m2 (18%)

- 105 -

Plagát


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.