Obsah
Bylinky a iné liečivé rastliny
6
Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín
Význam, zásady a riziká 8 užívania rastlinných liečiv
Zber liečivých rastlín Ďalšie spracovanie a sušenie liečivých rastlín Uskladnenie sušenej drogy Spracovanie drog na priame použitie
4
12 Charakteristika jednotlivých liečivých rastlín 13 Malý terminologický slovník k botanickej časti 14 Fytoterapia pri ochoreniach jednotlivých orgánov 15
17 19 200 204
Koreniny
214
Definícia korenín
216 Chuť a história - dávne časy
222
Význam korenín
217 Chuť a história - stredovek
224
Zdroje korenín
218 Chuť a história - novovek
226
Koreniny ako liečivá
219 Uskladňovanie
228
Koreniny v kozmetike
220 Charakteristika jednotlivých korenín 221
231
Koreniny ako afrodiziaká
5
R
adi by sme prispeli k rozšíreniu a prehĺbeniu vašich poznatkov o liečivých rastlinách a o možnostiach ich využitia v domácich podmienkach. Veríme, že poznávanie, zber, spracovanie a rozumné užívanie liečivých rastlín sa stane záľubou prinášajúcou úžitok, zdravie a radosť zo života všetkým, ktorí vykročia do prírody za jej rozmanitou krásou a darmi. Pre nás už je a pre čitateľov iste bude priam neopísateľným zážitkom, keď ich od jari do zimy budú pozdravovať hlávky rastlinných priateľov a známych. Budú sa prihovárať duši aj telu svojou vôľou žiť, krásou, vôňou a liečivou silou, ktorú v sebe ukrývajú. Tento atlas nech je pre všetkých záujemcov návodom, ako ich uchopiť do svojho náručia, čerpať z nich silu a priehrštím ju ďalej rozdávať.
U
menie medicíny spočívá v obveselovaní pacienta, zatiaľ čo príroda skutočne lieči chorobu. (Voltaire)
6
Bylinky a iné liečivé rastliny
Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín Rastliny sú v procese fotosyntézy schopné prijímať z pôdy vodu s rozpustenými minerálnymi látkami, zo vzdušného oxidu uhličitého uhlíka energiu slnka, premenenú na chemickú energiu, viazať do chemických väzieb. Výslednými produktmi fotosyntézy sú sacharidy, z ktorých ďalšími metabolickými procesmi vznikajú jednoduché aj zložitejšie látky – primárne metabolity. Patria medzi ne nízkomolekulové karboxylové kyseliny, aminokyseliny, proteíny, lipidy, deriváty sacharidov atď. Sú to látky nevyhnutné pre základné životné procesy prebiehajúce v organizmoch. Z nich vznikajú geneticky riadenými enzýmovými reakciami ďalšie zlúčeniny, ktoré sa označujú ako sekundárne metabolity. Zatiaľ čo primárne metabolity sú základné látky nevyhnutné pre vývin a stavbu
tela všetkých rastlín, živočíchov a človeka, počet a charakter sekundárnych metabolitov sa mení podľa rastlinného druhu, čo spôsobuje aj ich obdivuhodnú diverzitu. Vyvinuli sa v rastlinách v priebehu fylogenézy ako ochranné látky proti patogénom, prípadne zvieratám. Ich tvorba a výskyt sa zvyčajne viažu na niektoré špecializované útvary – sekrečné trichómy, mliečnice, bunkové vakuoly. Mnohé z týchto látok sú účinnými obsahovými látkami, ktoré umožňujú využitie rastlín aj vo fytoterapii. V nasledujúcej krátkej charakteristike uvádzame v abecednom poradí najznámejšie skupiny účinných látok, ktoré patria medzi primárne, ale najmä sekundárne metabolity. Alkaloidy tvoria zväčša jedovaté dusíkaté organické zlúčeniny, ktoré sa syntetizujú z aminokyselín a plnia v rastlinách predovšetkým ochrannú úlohu. Výrazné sú aj ich účinky na metabolizmus a fyziologické procesy stavovcov. V malých presne stanovených dávkach pôsobia ako liečivo, a preto sú aj súčasťou liekov používaných v klasickej medicíne. Pri nesprávnom použití však môžu pôsobiť ako jedy, preto si manipulácia s nimi vyžaduje dobrú znalosť vlastností príslušných látok a ich obsahu v rastlinách. Medzi najznámejšie časti rastlín s obsahom alkaloidov patria bobule ľuľkovca, makovice maku a námeľ. Všetky tieto a niektoré ďalšie druhy s obsahom alkaloidov sme z nášho atlasu vynechali, aby sme zabránili škodám na zdraví, ktoré by mohli vzniknúť ich nesprávnym užívaním. Amíny sú organické zlúčeniny chemicky odvodené od amoniaku. Často sa vyskytujú ako prírodné látky. Niektoré sú jedovaté alebo karcinogénne, iné majú liečivé účinky, ako napr. cholín, acetylcholín a tyramín. Antioxidanty sú inhibítory oxidácie, ktorá znehodnocuje rôzne organické látky. Sú lapačmi voľných kyslíkových radikálov, ktoré sa hromadia najmä v starších bunkách, kde poškodzujú bunkové organely. Antioxidanty predlžujú životnosť buniek aj celého organizmu a zvyšujú
8
jeho obranyschopnosť. Patria medzi ne napr. vitamíny, flavonoidy a iné zlúčeniny. Enzýmy patria medzi organické biokatalyzátory proteínového charakteru, ktoré sú nevyhnutné pre správny priebeh všetkých metabolických reakcií v biologických procesoch. Katalyzujú a regulujú látkovú premenu. Sú veľmi citlivé na teplo a kontakt s cudzorodými látkami, napríklad s kovmi. Estrogény sú prirodzené alebo syntetické látky, ktoré ovplyvňujú pohlavný cyklus cicavcov. Patria medzi ne aj ženské pohlavné hormóny. Syntetizujú sa aj v niektorých rastlinách. Fenolové látky ( fenolové kyseliny, polyfenoly a iné) majú za základ fenoly, ktoré sú hydroxyderivátmi aromatických uhľovodíkov. Vyznačujú sa silnými antiseptickými vlastnosťami. Soli fenolov s alkalickými kovmi tvoria fenoláty. Fenolát sodný je medziproduktom pri syntéze kyseliny salicylovej, ktorá je významnou súčasťou aj veľmi účinných chemických liečiv. V rastlinách sa fenolové látky často vyskytujú vo forme glykozidov uložených vo vakuolách buniek. V rastlinách plnia najmä funkciu ochrany proti patogénom a hmyzu. Niektoré polyfenoly (napr. resveratrol pri viniči) chránia plody rastliny proti plesniam, ale pri konzumácii plodov napomáhajú obranné mechanizmy aj v ľudských bunkách. Flavonoidy sú rastlinné pigmenty glykozidového charakteru, spôsobujúce sfarbenie kvetov a plodov. Patria medzi ne žlté flavóny flavonoly a antokyanidíny, ktoré sú súčasťou modrých, fialových a červených antokyánov. Sú zväčša rozpustené v bunkovej šťave vakuol. Majú silné antioxidačné, antibakteriálne a kardioprotektívne vlastnosti. Čierne ríbezle a fialky obsahujú flavonoid rutín, ktorý je známy svojimi účinkami proti krvácaniu a preventív-
nym pôsobením proti ateroskleróze. Zmes flavonoidných glykozidov sa označuje ako vitamín P (permeabilitný faktor) pre jeho schopnosť upravovať permeabilitu krvných kapilár. Fytohormóny (rastlinné hormóny) sú chemicky rôznorodé látky, ktoré riadia vývinové procesy rastlinného organizmu. Vývin rastliny sa začína delením buniek, ich predlžovaním a pokračuje morfogenetickým vývinom až po starnutie a odumieranie pletív. Medzi látky upravujúce tieto procesy patria aj cytokiníny, ktoré regulujú delenie buniek. Ukázalo sa, že podobne pôsobia aj na bunky človeka a ich základný skelet slúži ako východisková látka pri vývoji nových chemoterapeutík (brasicín, olomoucín). Medzi tieto látky patria aj steroidné hormóny a rastlinné glukokiníny prítomné napr. v strukoch fazule a v listoch čučoriedky, ktoré sa aplikujú ako pomocné liečivá pri cukrovke. Fytoncídy sú látky rôzneho chemického zloženia (silice, triesloviny, fenoly, flavóny), ktoré majú schopnosť usmrcovať niektoré mikroorganizmy, alebo zastaviť ich rast a rozmnožovanie. Ich účinok možno niekedy prirovnať k účinku antibiotík, preto je ich použitie opodstatnené vždy tam, kde hrozí bakteriálna kontaminácia a rozvoj infekcie. Cesnak, cibuľa a chren sa v tejto súvislosti používali dávno pred objavením antibiotík. Glykozidy sú svojím zložením a účinkami veľmi odlišné látky. Obsahujú sacharidovú aj nesacharidovú zložku. Rôzne chemické zloženie nesacharidovej zložky podmieňuje rôzne účinky týchto látok. Jednotlivé skupiny tvoria fenolové glykozidy, ako sú salicylové glykozidy a arbutín, využívané pri liečbe prechladnutia, reumatizmu a malárie, srdcové glykozidy, dôležité pri liečbe porúch srdcovej činnosti, antrachinónové glykozidy s laxatívnym účinkom,
9
a k l i m e h c l A
Ružovité (Rosaceae)
žltozelená
Charakteristika rastliny Alchemilka je trváca bylina. Z jej podzemku vyrastá ružica prízemných listov a niekoľko vzpriamených, 10 – 50 cm vysokých stoniek. Listy ružice sú dlhostopkaté s okrúhlo obličkovitou čepeľou rozdelenou na 7 – 9 lalokov s pílkovitým okrajom, stonkové listy sú sediace. Celá rastlina je striebristo chlpatá. V strednej priehlbinke listu často ostávajú kvapky vody. Žltozelené kvety sú obojpohlavné, zoskupené do koncových súkvetí. Horná časť kališných lístkov nahrádza nevyvinuté korunné lupienky. Plod je nažka, uložená v čiaške.
Výskyt Rastie najmä na vlhkých lúkach, v priekopách a popri potokoch od pahorkatín až po alpínske pásmo. Uprednostňuje výživné pôdy.
Zber a úprava Zberá sa celá vňať alebo iba listy. Suší sa na vzdušnom mieste alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C.
Účinné látky Obsahuje 6 – 8 % trieslovín, horčiny, organické kyseliny a silicu.
Liečivé účinky V medicíne a v ľudovom liečiteľstve sa používa: – pri poruchách trávenia (hnačkách), – pri silnej menštruácii a v klimaktériu, – na posilnenie maternice ako prevencia na uľahčenie pôrodu, – pri zápale ústnej dutiny, hrdla, očí a pri krvácaní z nosa.
Použitie Zápar Pri hnačke, silnej menštruácii alebo pri ťažkostiach v klimaktériu sa pijú denne dva poháre záparu pripraveného z dvoch čajových lyžičiek drogy na 1 pohár vody. Zápar alebo odvar zo štyroch lyžičiek drogy na šálku vody je účinný 10 dní pred menštruáciou. Na posilnenie maternice sa odporúča piť tri poháre denne počas troch mesiacov pred pôrodom. Zápar alebo odvar na výplach ústnej dutiny, očí a nosa sa pripravuje z trojnásobného množstva vňate na pohár vody. Čajová zmes na podporu ženskej plodnosti Hlavnou zložkou zmesi je alchemilka, vedľajšiu zložku tvorí vňať rebríčka, šalvie a hluchavky. Dve lyžice zmesi sa zalejú 500 ml vriacej vody a prikryté sa nechajú lúhovať asi 15 minút. Pije sa vychladnutá trikrát denne po tretine množstva.
Poznámky Alchemilka sa v ľudovom liečiteľstve pokladá za rastlinu, ktorá lieči ženské choroby, podporuje funkciu maternice, a tým zvyšuje pravdepodobnosť otehotnenia a donosenia plodu. Po pôrode zlepšuje kvalitu materského mlieka, jeho tvorbu a vylučovanie. Je celkom neškodná aj pri dlhodobom užívaní. Niektorí ľudoví liečitelia odporúčajú mamičkám, ktoré chcú donosiť zdravé dieťa, denne piť alchemilkový čaj od tretieho mesiaca tehotenstva, ale najneskôr tri mesiace pred pôrodom. Kvitne: V – IX • Zber: vňať V – VIII, listy V – IX
20
A
B
C
A – kvitnúca rastlina • B – kvet • C – list
Cesnak
kuch y nsk ý
Charakteristika rastliny Cesnak kuchynský patrí medzi najstaršie kultúrne a liečivé rastliny. Poznali a využívali ho už starí Egypťania, Gréci a Rimania. Podzemnú časť tvorí cibuľa zložená zo strúčikov. Jeho oblá nerozkonárená stonka je vysoká 50 – 100 cm. Dlhé čiarkovité a žliabkovité listy ju obaľujú svojimi pošvami. Malé špinavobiele trojpočetné kvety sa vyvíjajú v okolíkovitom súkvetí a pred rozkvitnutím sú obalené tulcom. V súkvetí na báze kvetných stopiek vyrastajú malé rozmnožovacie pacibuľky. Plody sú trojpuzdrové tobolky.
Výskyt a pestovanie Pôvodne pochádza zo stepí Strednej Ázie, odkiaľ sa postupne rozšíril na všetky kontinenty. U nás sa pestuje ako poľnohospodárska plodina v hlinitopiesočnatých pôdach. Rozmnožuje sa vegetatívne. Jednotlivé strúčiky cibule sa vysádzajú do pôdy pri ozimných odrodách cesnaku na jeseň, pri jarných na jar. Statnejšie rastliny s väčšími cibuľami vyrastajú z obvodového kruhu strúčikov. Strúčiky v strednej časti cibule sú tenšie ako obvodové. Ak chceme získať väčšie cibule, odstránime kvety hneď po ich založení na stonke.
Zber a úprava Cesnak sa vytrháva z pôdy v júni až júli po zožltnutí stonky s listami. Ak sa cibule vyberú neskôr, rozpadávajú sa na strúčiky. Cibule sa očistia od pôdy a zbavené stoniek, ako aj povrchového blanitého obalu sa nechajú voľne vysušiť. Strúčiky z takto vysušených cibúľ možno použiť na jesenné vysádzanie. Cibule určené na konzumáciu sa uchovávajú na tmavom chladnom mieste. Takto vydržia až do novej úrody. Na liečebné účely je lepšie uchovávať
Ľaliovité (Liliaceae) ich v mikroténových vreckách, aby z nich nevyprchala silica.
Účinné látky Cesnak obsahuje silicu alicín, ktorý má baktericídne a fungicídne účinky. Obsahuje aj cholín, inulín, saponíny, fytohormóny, fytoncídy, vitamíny (A, B-komplex, C, PP) a viaceré mikroelementy.
Liečivé účinky Má veľmi široké využitie v medicíne aj ľudovom liečiteľstve pri predchádzaní chorobám aj pri ich liečbe: – má antibakteriálne účinky pri zápalových procesoch dýchacích orgánov, – pôsobí dezinfekčne a regulačne na funkciu orgánov tráviacej sústavy, – reguluje množstvo cholesterolu, rozširuje cievy a znižuje krvný tlak, – z vyšuje odolnosť organizmu, najmä v staršom veku, – z vonka sa používa na mokvajúce rany.
Použitie
Čerstvé strúčiky Veľmi zdravé sú 2 – 3 strúčiky denne pokrájané alebo rozdrvené ako súčasť zdravej výživy, tak na predchádzanie chorobám, ako aj na zvýšenie vitality organizmu a liečbu ochorení. Pridáva sa do polievok, šalátov, nátierok a pod. Učinkuje aj proti črevným parazitom. Dezinfekčne pôsobí aj rozdrvený vložený na vate do boľavého ucha alebo do nosa pri zápaloch dýchacích orgánov. Liehový extrakt 50 g rozdrveného cesnaku sa zaleje 150 g 50 – 96-percentného liehu v tmavej nádobe. Po 10-dňovom vylúhovaní sa užíva 10 – 15 kvapiek trikrát denne, vždy pred jedlom v 6-týždňovej v kúre.
Poznámka Zápach cesnaku sa zmierni krátkym povarením v mlieku alebo požitím lyžice medu pred cesnakom. Kvitne: VI – VII • Zber: cibuľa VI – VII
40
A
B
A – pacibuľky na kvetných stopkách • B – cibuľa
Dub
l
et n ý / z i m n ý
Charakteristika rastlín Dub letný je mohutný, až 40 m vysoký strom s košatou korunou. Kôra mladých stromov je hladká, sivozelená, neskôr na starších kmeňoch rozpukaná. Listy majú krátku stopku a kožovitú perovito laločnatú celistvookrajovú čepeľ, na báze srdcovito vykrojenú. Dub je jednodomá rastlina, samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyvíjajú sa na tom istom strome. Samčie kvety sú zoskupené vo visiacich zelených jahňadách a rozkvitajú na jar zároveň s pučaním listov. Piestikové kvety sa vyvíjajú po dva až päť v pazuchách tohoročných listov. Sú obalené stonkovou čiaškou. Plodom je svetložltá nažka – žaluď, ktorá sedí v čiaške. Dub zimný sa od letného odlišuje dlhostopkatými listami, ktoré sú na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpaté. Báza čepele je klinovitá, kým dub letný ju má srdcovito vykrojenú. Líši sa aj krátkostopkatými alebo sediacimi kvetmi a plodmi, zatiaľ čo žalude duba letného rastú na dlhých stopkách.
Výskyt U nás rastú duby v teplejších oblastiach, najmä v dúbravách. Sú náročné na svetlo, teplo a vlhkosť. Dub letný je druh lužných lesov a nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.
Zber a úprava Na liečebné účely sa zberá mladá kôra, plody, zriedka listy. Kôra sa lúpe na jar pomocou nožov, kým je ešte hladká, nepopukaná. Možno ju zberať iba z práve vyrúbaných stromov, aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia. Kúsky 4 – 5 mm hrubej kôry sa sušia na vzdušnom mieste a dosúšajú sa v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Zrelé zdravé žalude bez čiašky sa zberajú v októbri a novembri. Umyjú
Bukovité (Fagaceae) sa, pričom sa odstránia plávajúce bezsemenné plody. Sušia sa rýchlo. Niekedy sa z plodov vylúpu semená, ktoré sa môžu upražiť a pomlieť na prášok. Kôru je najlepšie kúpiť v lekárni.
Účinné látky Všetky zberané časti obsahujú triesloviny (kôra 10 až 20 %), živicu a flavonoidy. Kôra obsahuje aj fytoncídy. V semenách sú aj proteíny, škrob, sacharidy a mastný olej.
Liečivé účinky V medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba: – najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov a výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a nadmernom potení nôh, – pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze, – zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka, čriev, pri silnej menštruácii a pri vnútornom krvácaní.
Použitie
Odvar Z jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody sa užíva vnútorne, napr. pri katare žalúdka. Na sedacie kúpele a kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Odvar z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 minútach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka. Prášok Na hrot noža sa môže užiť vnútorne namiesto odvaru.
Poznámky Duby sa dožívajú až niekoľko sto rokov, kvitnúť začínajú asi v 40. roku svojho života. Žalude sa dnes niekedy používajú aj ako krmivo pre zver. V potravinárstve sa pražené žalude využívajú ako náhrada kávy a pre svoju výživnú hodnotu aj ako prídavok do niektorých nápojov. Kvitne: V – VI • Zber: kôra III – IV, plody X – XI
52
C
D B
A
A – listy d. zimného • B – žalude d. zimného • C – listy d. letného • D – žalude d. letného
Jastrabina
Bôbovité (Fabaceae)
lek ársk a
Použitie
Charakteristika rastliny Jastrabina je trváca bylina, dorastajúca do výšky až 100 cm. Na jej lysej, riedko rozkonárenej ryhovanej stonke vyrastajú z pazúch prílistkov striedavé, nepárno perovito zložené kopijovité listy, zakončené osťou. Fialovosivé súmerné kvety sú päťpočetné, zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Plody sú priame mnohosemenné struky.
Výskyt a pestovanie U nás rastie iba ojedinele na vlhkých a teplých stanovištiach. Pestuje sa v záhradách a vyšľachtené odrody pre farmaceutické potreby aj na poliach. Vyžaduje si úrodnú vápenatú a dobre zavlažovanú pôdu. Ošetruje sa ako okopanina. Niekedy vymŕza.
Zber a úprava Zberá sa vňať a semená. Na zber sa využívajú najmä pestované rastliny. Vňať sa zberá na začiatku kvitnutia v dĺžke asi 10 – 12 cm počas troch rokov, vždy 2- až 3-krát do roka. Suší sa v tenkej vrstve alebo vo zväzkoch na vzdušnom mieste alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Semená sa na jeseň vymlátia zo strukov, sušia a čistia.
Účinné látky Jastrabina obsahuje najmä alkaloid galegín, viaceré flavónové glykozidy, horčinu, saponín a triesloviny.
Liečivé účinky V medicíne aj v ľudovom liečiteľstve sa vňať aj semená používajú: – na znižovanie hladiny cukru v krvi (iba ako podporný prostriedok), – na zvýšenie vylučovania mlieka, – a ko močopudný a potopudný prostriedok.
Zápar – odvar Dve polievkové lyžice nadrobno posekanej vňate sa zalejú 600 ml vriacej vody a nechajú sa vylúhovať. Pred lúhovaním sa zaparená vňať môže aj 3 minúty povariť. Po precedení sa užíva 6-krát denne po 80 ml, 15 minút pred jedlom a 30 minút po jedle. Zápar z plodov (semien) Dve kávové lyžičky rozdrvených plodov alebo semien sa zalejú pol litrom horúcej vody. Po vylúhovaní sa vypijú po dúškoch v priebehu dňa pri nedostatočnej tvorbe mlieka dojčiacich matiek.
Poznámky Jastrabina sa používa na zvyšovanie tvorby mlieka na základe praktickej skúsenosti ľudových liečiteľov. Prvé pokusy boli pravdepodobne motivované skutočnosťou, že sa ako krmivo s úspechom používala na zvyšovanie dojivosti kráv. Lekársky výskum novorodencov dokazuje, že dojčenie detí, donedávna často zanedbávané, je veľmi podstatnou súčasťou starostlivosti o ich zdravý telesný i duševný vývin. Pre niektoré matky, najmä také, ktoré nemajú prebytok mlieka alebo sú mimoriadne precitlivené, však dojčenie môže byť dosť veľkým problémom. Podľa reakcií dieťaťa sa totiž domnievajú, že je hladné a materské mlieko mu nestačí. Táto skutočnosť môže matku psychicky natoľko znepokojiť, že to má spätný negatívny vplyv aj na tvorbu jej mlieka a často prevedie dieťa predčasne na umelú výživu. Jastrabina patrí medzi niekoľko málo liečivých rastlín, ktoré pomáhajú pri zvyšovaní tvorby materského mlieka, často pomôže preklenúť kritické obdobie a zachrániť dojčenie na niekoľko ďalších týždňov alebo aj mesiacov. Každý ďalší mesiac je pre dojčenie veľmi cenný. Jastrabina je aj súčasťou viacerých farmaceutických prípravkov, ktoré sa pri takýchto situáciách ponúkajú.
Kvitne: VI – VIII • Zber: vňať VI – VIII, semená VIII – IX 82
A
B
C
A – rastlina s listami a kvetmi • B – kvet • C – struky a semeno
Mrkva
Zelerovité (Apiaceae)
obyča jná Liečivé účinky
Charakteristika rastliny Mrkva je dvojročná bylina s dužinatým koreňom, z ktorého v prvom roku života vyrastá bohatá ružica listov. Druhý rok vyrastú 30 – 80 cm vysoké, v hornej časti rozkonárené chlpaté stonky. Stonkové listy sú striedavé, sediace s perovito zloženými čepeľami. Drobné biele päťpočetné kvety sú usporiadané vo veľkých, v čase kvitnutia rozprestretých zložených okolíkoch. Stredný kvet v okolíku býva často fialový. Pri dozrievaní plodov sa súkvetia skrúcajú do guľovitých útvarov. Plody sú rebrovité a štetinovité nažky. Kvitne v druhom roku života.
Výskyt a pestovanie U nás rastie divo na lúkach, pri cestách a na medziach, na suchých, ale aj na mokrých stanovištiach. Vyšľachtené odrody sa pestujú ako zelenina na poliach a v záhradách. Patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny na svete.
Zber a úprava Zberajú sa korene pestovaných rastlín a z voľne rastúcich rastlín aj plody. Korene sa vykopávajú podľa pestovanej odrody v prvom roku, v čase, keď sú dostatočne veľké, a to od júna do októbra. Na liečebné účely sa využívajú čerstvé alebo varené. Plody sa vymlátia alebo vymrvia z dozrievajúcich okolíkov, a potom sa rozložené dosušia. Sú aromatické a chutia horkasto.
Účinné látky Koreň mrkvy obsahuje popri sacharidoch, proteínoch, pektínoch a iných cenných látkach najmä veľké množstvo karoténu, z ktorého v ľudskom organizme vzniká vitamín A. V plodoch je pomerne vysoký obsah silice.
Čerstvý aj varený koreň pôsobí liečivo: – pri posilňovaní imunitného systému organizmu, pri rekonvalescencii a podvýžive, – pri chorobách pečene, žltačke, črevných zápaloch a proti hnačke u detí, – na zlepšenie krvného obehu, – na zlepšenie zrakovej ostrosti a zabraňuje vzniku sivého zákalu. Silica z plodov sa využíva pri zápaloch močových ciest, pri ťažkostiach s močením aj pri poruchách látkovej výmeny.
Použitie Čerstvý a varený koreň Čerstvý sa konzumuje najčastejšie postrúhaný a ochutený medom a citrónom alebo vo forme šťavy. Využiteľnosť karoténu je však dobrá aj vo varenom koreni, v polievke či v omáčke. Pri detskej hnačke sa používa odvar z koreňa. Zápar z plodov Pripraví sa z jednej čajovej lyžičky sušených plodov a jednej šálky horúcej vody. Užíva sa pri zápale močových ciest a pri poruchách látkovej výmeny.
Poznámky Veľké množstvo mrkvy sa spracúva v potravinárskom, najmä v konzervárenskom priemysle. Nažky voľne rastúcej mrkvy sa rozširujú prichytávaním na telá živočíchov. Majú pomerne husté štetiny, pomocou ktorých sa môžu uchytiť na srsti zvierat alebo v perí vtákov. Udržia sa aj na vodnej hladine, pretože medzi štetinami ostanú bublinky vzduchu. Dostávajú sa aj do tráviaceho traktu živočíchov a rozširujú sa ich trusom.
Kvitne: V – VIII • Zber: koreň VI – X, semená VIII – IX 112
A C
B D
A – koreň neskorej mrkvy • B – list • C – kvet • D – plod
n á r o j a m a P
Hluchavkovité (Lamiaceae)
obyča jn ý
Charakteristika rastliny Pamajorán je trváca bylina s až 60 cm vysokou, riedko chlpatou, v spodnej časti štvorhrannou, zelenou až červenkastou, v hornej časti rozkonárenou stonkou. Listy aj menšie listene sú protistojné, krátkostopkaté, vajcovité, chlpaté. V dolnej časti stonky sú listy väčšie a smerom hore sa zmenšujú. Hlávky drobných fialových kvetov sú zoskupené do metlín. Kvety sú obojpohlavné, päťpočetné, so zrastenými korunami. Majú krátky horný a dlhší dolný pysk, štyri tyčinky a dlhú čnelku. Plody sú hladké hnedé tvrdky. Na kalichu aj na listeňoch sú silicové žliazky. Staršie rastliny majú drevnatý podzemok, z ktorého vyrastá trs rozkonárených stoniek. Kvety aj listy majú pri rozotretí medzi prstami charakteristickú príjemnú vôňu.
Výskyt a pestovanie Rastie na slnečných trávnatých alebo kamenistých stráňach, vo svetlých lesoch, v krovinách a na lesostepiach od nížin až po subalpínske pásmo. Môže sa pestovať zo semien, ktoré sa voľne vysievajú do pôdy na slnečnom mieste. Ľahko sa rozmnožuje aj delením trsov na jar i v jeseni. Dobre znáša aj suchšie stanovištia.
Zber a úprava V júli a auguste sa trhajú alebo strihajú čerstvé vrchné časti stoniek (do 10 cm) spolu s kvetmi. Sušia sa v tieni vo zväzočkoch alebo riedko rozložené. Pri sušení v umelých podmienkach nemá teplota presiahnuť 35 °C. Najväčší obsah účinných látok majú rastliny zberané krátko pred poludním. Pamajorán má mierne horkú chuť.
Účinné látky Z účinných látok obsahuje silice, najmä tymol, cymol a karvakrol, triesloviny a horčiny.
Liečivé účinky Používa sa ako podporné liečivo: – pri zmierňovaní bolesti žalúdka a čriev a pri povzbudzovaní chuti do jedla, – pri chorobách dýchacích ciest, najmä na odkašliavanie a zmierňovanie kašľa pri zápale priedušiek (akútnej a chronickej bronchitíde), – pri poruchách nervovej sústavy, najmä pri nespavosti, epilepsii a precitlivenosti, – pri liečbe kožných vyrážok (lišajov, svrbiacich ekzémov a pod.) vo forme kúpeľov.
Použitie Zápar (na vnútorné užívanie aj do kúpeľa) Pri dýchacích, tráviacich a nervových ťažkostiach sa zápar pripraví z jednej až dvoch polievkových lyžíc nadrobno posekaného čerstvého alebo sušeného pamajoránu a zaleje sa 400 ml vriacej vody. Pije sa po 30-minútovom lúhovaní trikrát denne, vždy asi po 100 ml. Zápar sa môže použiť aj na inhaláciu pri kašli a prechladnutí a ako kloktadlo pri ochoreniach dýchacích ciest. Na kúpeľ pri vyrážkach sa pripraví zápar z 200 – 300 ml drogy v 2 – 3 litroch vriacej vody. Čaj Na vnútorné užívanie sa môže pripraviť čaj tak, že čajová lyžička drogy sa 5 minút povarí v 200 ml vody. Užíva sa rovnako ako zápar.
Poznámky Pamajorán je súčasťou viacerých liečivých čajových zmesí. Je to aj medonosná rastlina a nenáročná okrasná rastlina v záhradke. Pre svoju vôňu a korenistú chuť sa používa aj ako korenie. Niektorí ho používajú aj na odpudzovanie molí a mravcov. Kvitne: VII – IX • Zber: vňať VII – VIII
130
B
C
A
A – kvitnúca stonka • B – kvet • C – list
Púpava
lek ársk a
Charakteristika rastliny Púpava je trváca bylina s dužinatým vretenovitým koreňom, z ktorého vyrastá prízemná ružica podlhovastých, väčšinou hlboko vykrajovaných stopkatých listov. Zo stredu listových ružíc vyrastá niekoľko bezlistých dutých stvolov dlhých až 30 cm, zakončených hustým úborom drobných žltých jazykovitých kvetov. Kvety sú päťpočetné, obojpohlavné a obsahujú veľa nektáru. Ráno sa otvárajú a na noc alebo za dažďa zatvárajú. Po odkvitnutí sa z nich vyvíjajú plody. Sú to nažky s chocholcami pripomínajúcimi padáčiky. Rastlina obsahuje v mliečniciach biele horké mlieko, ktoré vyteká pri poranení. Sporadicky kvitne až do októbra.
Výskyt U nás rastie ako burina. Hojne sa vyskytuje od nížin až do podhoria, najmä na slnečných lúkach, medziach, v trávnikoch a v záhradách.
Zber a úprava Zberá sa najmä koreň, niekedy aj celá vňať s koreňom alebo osobitne koreň, listy a kvety. Suší sa v tieni, ale lepšie v umelých podmienkach pri teplote do 50 °C. Celá vňať sa zberá najmä na jar pred rozkvitnutím úborov, korene sa zberajú na jar alebo na jeseň, keď majú najviac účinných látok.
Účinné látky Hlavnými liečebne významnými látkami koreňa sú horčiny taraxacín a taraxacerín, fytosteroly, triterpény taraxerol a taraxasterol, inulín, triesloviny, saponíny, silica, sliz, inozitol, manitol, živica, cholín, vitamíny, vosk a fytoncídy. Mlieko je bohaté na minerálne látky. Obsahuje aj kyselinu kremičitú, cholín a saponín.
Čakankovité (Cichoriaceae)
Liečivé účinky V medicíne sa púpava používa ako súčasť čajov: – pri chorobách tráviacej sústavy, pečene a žlčníka, – pri chorobách obličiek, močových ciest a pri cukrovke, – pri avitaminóze. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča aj: – na prečistenie krvi a na zvýšenie tvorby krvi, na znižovanie krvného tlaku a na podporu krvného obehu, – a ko podporné liečivo pri cukrovke (pre vysoký obsah inulínu), – na šesťtýždňové kúry pre reumatikov (denne za hrsť čerstvých listov s citrónom).
Použitie
Zápar Z dvoch lyžičiek posekanej alebo rozdrobenej drogy na 2 poháre vody sa užíva vnútorne. Môže sa užiť aj vo forme odvaru, ak sa nechá krátko povariť. Čerstvá šťava Z vňate v množstve 50 – 100 ml slúži na prečistenie a posilnenie organizmu. Macerát Z dvoch lyžičiek nadrobno posekanej drogy a dvoch pohárov 15 – 20 °C teplej vody, uležaný pri izbovej teplote osem a viac hodín, sa užíva vnútorne pri všetkých uvedených ťažkostiach.
Poznámky Z mladých šťavnatých listov sa na jar pripravuje šalát, ktorý je bohatý na vitamíny. Listy sa zbavia horkosti vylúhovaním vo vlažnej slanej vode. Šalát sa ochutí citrónom. Z čerstvých kvetov sa pripravuje púpavový med alebo púpavové víno. Z púpavy pestovanej na poli sa vyrába náhrada kávy. Vyciciavať mliečnu šťavu zo stvolov alebo listov púpavy sa neodporúča, pretože to môže spôsobiť tráviace ťažkosti. Niekedy po viacnásobnom potieraní mlieko odstraňuje bradavice.
Kvitne: IV – V (X) • Zber: koreň III – IV a IX – X, kvety IV – V, listy V – IX 144
E F
A
C
D B
A – kvetný púčik • B – koreň• C – úbor • D – list • E – semená • F – samičí kvet
A
rómu korenín oceňovali už dávne civilizácie. Je to vôňa z orientálnych trhovísk Východu a karaván z Arabskej púšte. Je to vôňa z hrobiek starých Egypťanov, ktorí koreniny používali na balzamovanie mŕtvych, aby ich uchovali pre posmrtný život. Je to vôňa starobylých kultúr antického Grécka a Ríma, ktoré si niektoré koreniny cenili viac ako zlato, a verili, že pochádzajú zo samého kraja sveta, kde voda v moriach vrie. Aj dnes koreniny dokážu vykúzliť príchuť exotiky – sú však lacnejšie a dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Kuchári na celom svete ochucujú jedlá koreninami, kedysi takými vzácnymi, že sa považovali za privilégium bohov. Kniha približuje dejiny korenín, ako sa k nám dostali a za akú cenu. Venuje sa použitiu, tradícii, vôni a chuti korenín a tomu, ako sa v nich správne zorientovať. Poznatky o koreninách poskytujú viac priestoru aj skúseným kuchárom, aby ich používali s väčšou odvahou a pôžitkom, a takto jedlám i nápojom dodávali starobylé i novodobé chute a vône.
S
oli, korenia a žartu iba po troche treba. slovenské príslovie
214
Koreniny
Definícia korenín
Koreniny sa používajú a obchoduje sa s nimi od dávnych čias. Koreniny, ktoré sú sčasti potravinou a sčasti liečivom, sa vždy cenili pre svoju chuť a vôňu, konzervačné vlastnosti, ale aj pre aromatické a liečivé účinky. Koreniny zahŕňajú obrovské množstvo rastlín a ich častí. V tomto zmysle je ťažké ich definovať, pretože to môžu byť púčiky a kvety, či už čerstvé, alebo sušené; semená a plody, korene, kôra, miazga, živica i listy. Používajú sa vo forme práškov, drvia sa, strúhajú, tlčú a žujú. Varia sa, sušia, máčajú a pražia.
Vzácnosť a nevšednosť Koreniny sa vždy považovali za čosi vzácne a hodnotné. Tisícky rokov boli koreniny, napríklad klinčeky, známe iba na niekoľkých ostrovoch dnešnej Indonézie. Kadidlo sa získavalo iba z jedného druhu stromu v ďalekej púštnej krajine na najjužnejšom výbežku Arabskej púšte.
216
Niektoré koreniny sa vyskytovali tak vzácne, že dnes už ani neexistujú, napríklad silfium, ktorého chuť obľubovali starí Gréci a Rimania. Posledné steblo tejto takmer legendárnej rastliny skončilo v ústach cisára Nera a dnes už môžeme iba hádať, akú malo chuť.
Prepych a nevyhnutnosť V mnohých prípadoch koreniny definujú civilizácie, ktoré ich používajú. Napríklad škoricu používali Egypťania na balzamovanie mŕtvych, ale dnes sa používa do koláčov a do cestovín. To, čo v jednej civilizácii bolo liečivom a konzervačným prostriedkom, je v inej ochucovadlom.
Význam korenín
Odkedy sa medzi Východom a Západom otvorili prvé obchodné cesty, koreniny dramaticky ovplyvnili náš svet. Dobrodruhovia z Európy, Arábie, Číny a Indie, ktorí často riskovali všetko, čo mali, sa vydávali na výpravy za koreninami do celého sveta. Hľadali obchodné cesty, vďaka ktorým by ich krajina získala prevahu nad obchodnými rivalmi. Keď sa prví arabskí a grécki námorníci plavili cez Indický oceán k Malabarskému pobrežiu Indie, hnala ich tam vysoká cena korenín a ich vzácny výskyt. Neskôr túžba obchodovať s koreninami viedla Vasca da Gama k tomu, aby hľadal námornú cestu južne od afrického kontinentu. Koreniny sa stali hnacou silou mnohých moreplavcov, akými boli Magalhaes a Kolumbus, aby podstúpili obrovské riziko a vydali sa na púť, ktorá, ako sa domnievali ich súčasníci, sa mohla skončiť pádom z okraja sveta.
Bohatstvo a kultúra Veľký majetok z obchodu s koreninami napomohol vznik a vybudovanie intelektuálnych kultúr, ktoré formovali moderné civilizácie a ovplyvnili spôsob, akým nazeráme na svet. Z obchodu s koreninami sa zrodila intelektuálna a kultúrna moc Benátok a ďalších mestských štátov v Taliansku, akými boli aj Janov a Florencia. Koreniny umožnili prosperovať veľkým mestám Lisabon a Alexandria. Obchod s koreninami napomohol šírenie islamu, ktorý vďaka kupcom z Arábie prenikol na východ i na západ.
Impérium a otroctvo Rozprávkové bohatstvo, ktoré ponúkal obchod s koreninami, vyvolalo prvú vlnu dobyvateľov z Európy. Holanďania, Španieli a Francúzi sa pretekali v dobývaní a ovládnutí zdrojov korenín. Britské impérium začalo vznikať dobytím malého Koreninového ostrova Run v roku 1602. Môžeme povedať, že koreniny sa na dlhý čas stali tienistou stránkou svetových dejín. Niet pochýb o tom, že výpravy za koreninami mali veľký vplyv na pohyb obyvateľstva, vznik otroctva, zničenie a premiešanie kultúr, čo bolo charakteristickou črtou uplynulých 500 rokov.
Uskladňovanie
Koreniny by sa mali kupovať a používať v období, keď ich chuť dosahuje vrchol. Mnohé by sa mali uskladňovať čo najkratšie. Ak ich treba uskladniť, jedným z riešení je koreniny posekať alebo rozmixovať a zmraziť vo vzduchotesných nádobách. Takto vydržia niekoľko mesiacov.
Celé korenie Pri väčšine korenín, od bobúľ až po kôru a semená, sa snažte kupovať celé semená, bobule či struky. Toto je často spôsob, ako získať koreniny najlepšej kvality, čisté a bez prímesí. Najlepšie je, ak sa koreniny melú, drvia alebo strúhajú tesne pred použitím. Pri tomto procese sa uvoľňujú ich dôležité chute. Potom je už len otázkou času, kedy stratia svoju chuť, vôňu a silu.
228
Vzduchotesne uzavreté Koreniny uchovávajte celé vo vzduchotesných nádobách. Ak používate mleté koreniny, uskladňujte ich najviac šesť mesiacov. Čerstvosť korenín kontrolujte čuchom a zrakom. Ak sú stuchnuté, nemajú charakteristickú farbu a vôňu, nie sú vhodné na použitie.
Dlhodobé uskladňovanie Niektoré koreniny si uchovávajú chuť a použiteľnosť pomerne dlho. Napríklad prášková horčica si na aktivovanie špecifického enzýmu, ktorý jej dodáva chuť, vyžaduje vodu. Vo forme prášku vydrží vyše roka. Niekoľko rokov možno uskladňovať aj vanilku, klinčeky a tamarind.
Koreniny – prepych i nevyhnutnosť Tisícky rokov sa aromatické látky známe ako koreniny nečakane objavovali na trhoviskách a v prístavoch dávnych kultúr. Spočiatku sa predávali ako nezvyčajný a exotický prepychový tovar, ale rýchlo sa stali nenahraditeľnými. Cukor, čokoláda, papriky čili, vanilka, muškátový orech a škorica sa kedysi prezentovali ako nepoznané pochúťky, ale dnes sa tieto koreniny stali súčasťou nášho života do takej miery, že sa považujú za nevyhnutnosť. Jednoducho, čím viac človek koreniny používa, tým viac sa mu ich žiada.
229
Bazalk a
Rodový a druhový názov: Ocimum basilicum
Čeľaď:
Lamiaceae
Krajina pôvodu: India
Opis
Bazalka, niekedy nazývaná aj basilika, poprípade bazalienka, je nízka jednoročná rastlina so špecifickou intenzívnou vôňou. Narastá do výšky 20 až 40 cm a má kríčkovitý vzhľad. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové. Pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou medonosnou rastlinou. Pestuje sa už od stredoveku a do Európy bola bazalka privezená niekedy v 16. storočí, sprvu ako okrasná rastlina. V súčasnosti existuje množstvo rôznych druhov bazalky s rozmanitou farbou kvetov i rôznymi listami. Bazalka je veľmi nenáročná rastlina, a preto ju môžeme pestovať aj doma. Obľubuje teplé slnečné stanovištia chránené pred mrazom a vetrom.
Nákup a použitie
Ako korenina do jedál sa používajú listy. Najlepšie je spracovať listy krátko pred kvitnutím a hneď po odrezaní. Vtedy majú listy najintenzívnejšiu chuť i arómu. Aj v obchodoch dostať bazalku relatívne čerstvú, prípadne ju môžeme nahradiť sušenou. Bazalka je typická najmä pre taliansku kuchyňu. Používa sa najmä do omáčok, šalátov, nálevov, na ochutenie pečeného mäsa, rýb alebo do rastlinných octov.
234
K ardam óm
Rodový a druhový názov: Elettaria cardamomum
Čeľaď:
Zingiberaceae
Krajina pôvodu:
Južná India a Srí Lanka
Opis
Kardamóm sú malé zelené semenné tobolky, ktoré poskytuje trváca rastlina z tej istej čeľade ako ďumbier. Kardamóm je dôležitá ingrediencia do práškov karí a garam masálá. Používa sa aj v mnohých indických cukrovinkách a v pudingoch. V Škandinávii sa používa na ochucovanie likérov a rôznych pokrmov, od nakladaných sleďov až po koláče. Na Blízkom východe sa používa na ochucovanie pokrmov i kávy. Starí Gréci a Rimania si kardamóm cenili ako voňavku. Na Blízkom východe si získal povesť ako afrodiziakum a povzbudzujúci prostriedok.
Nákup a použitie
Najlepšie je kupovať celé kardamómové tobolky. Tobolky by nemali byť popraskané a malé čierne semená v nich by mali byť mierne lepkavé so silnou aromatickou vôňou. Semená kardamómu po vylúpaní rýchlo strácajú svoju vôňu. K dispozícii sú tri druhy kardamómových semien. Zelené kardamómové tobolky majú najjemnejšiu chuť, zatiaľ čo biele sú tie isté tobolky, ibaže vybielené. Čierne kardamómové tobolky sú väčšie a majú silnejšiu, drsnejšiu chuť. Často sa používajú v silno korenených indických pokrmoch.
246
Medovk
Rodový a druhový názov:
a
Melissa officinalis
Čeľaď:
Lamiaceae
Krajina pôvodu:
Južná Európa a oblasť Stredozemia
Opis
Medovka je trváca, bohato rozkonárená rastlina s výraznou citrónovou voňou. Dorastá do výšky 70 – 150 cm. Kvitne v júni až auguste drobnými bielymi kvetmi. Má rada slnko alebo polotieň. Okrem kuchynského využitia sa odpradávna medovka využíva ako liečivo a medonosná rastlina. Pre posilňujúce účinky na činnosť srdca bola považovaná za elixír života. Do zvyšku Európy prenikla v roku 1661 ako „karmelitánske kvapky“ a preslávila sa ako medovkový protikŕčový alkoholový destilát. Už v 15. storočí sa z nej pripravoval „Eau de Charme“, jeden z prvých parfumov. Používa sa tiež pri výrobe likéru „benediktínka“.
Nákup a použitie
Ako korenie slúžia najmä mladé čerstvé listy zberané ešte pred kvitnutím rastliny. Lístky medovky sa hodia do polievok, šalátov, bylinkových omáčok, rybacích a hubových jedál. Koreníme ňou grilované jedlá, hydinu a varenú ryžu. Môžeme ju pridávať do majonéz, mliečnych nápojov a do limonád.
262
Papriky čili
Rodový a druhový názov: Capsicum frutescens
Čeľaď:
Solanaceae
Krajina pôvodu: Mexiko
Opis
Papriky čili sú štipľavé plody papriky kríčkovitej. Existuje vyše 100 odrôd paprík čili, od malých, diabolsky štipľavých habanero až po miernejšie, sladké choricero (španielska paprika čili). Papriky čili, pravdepodobne najobľúbenejšia korenina na svete, sú základnou zložkou kulinárskej tradície v USA, v Karibskej oblasti, v Indii a v Ázii. Zdrojom štipľavosti je kapsaicín. Jeho účinky a sila sa menia podľa odrôd, existuje dokonca aj škála na kategorizáciu štipľavosti. Domovom paprík čili je Mexiko. Ako voľne rastúce sa používajú 7 000 rokov a pestujú sa približne 6 000 rokov.
Nákup a použitie
Len ťažko možno odporučiť, ktoré čerstvé papriky čili použiť – zelené, červené, oranžové alebo žlté, pretože z pohľadu na ne sa ťažko dá usúdiť, aké sú štipľavé. Spravidla platí, že čím sú papriky menšie, tým sú štipľavejšie. Po manipulácii s čerstvými paprikami čili sa rukami nikdy nedotýkajte pier alebo očí. Papriky čili sa často predávajú sušené. Najjednoduchšie je používať ich vo forme práškov. Prášky dodajú pokrmom štipľavosť, neposkytujú však taký rozsah alebo intenzitu chutí ako čerstvé papriky čili.
272
Škorica
Rodový a druhový názov: Cinnamomum zeylanicum
Čeľaď:
Lauraceae
Krajina pôvodu: Srí Lanka
Opis
V USA a vo Veľkej Británii sa mletá škorica často používa v sladkých pokrmoch, koláčoch, sušienkach, a najmä s ovocím, napr. s jablkami. Škorica sa pridáva aj do čokolády a do ochutených vín. Škoricovník sa pestuje ako ker. Z tenkých výhonkov sa odlupuje vonkajšia kôra a vnútorná kôra sa zvinie do zvitkov, ktoré sa nechajú vysušiť. Použitie škorice – alebo aspoň jej blízkej príbuznej kasie – sa zaznamenalo v Číne už v roku 2500 pred n. l. a neskôr v starom Egypte, kde sa používala na balzamovanie. Archeológovia našli škoricu aj na gréckom ostrove Samos v nálezoch, ktoré sa datujú do roku 700 pred n. l. V príbehoch z Biblie sa hovorí, že škorica sa cenila viac než zlato.
Nákup a použitie
Najlepšie je kupovať škoricu v malých množstvách a neskladovať ju príliš dlho. Dá sa kúpiť aj mletá, ale najkvalitnejšia škorica sa predáva vo forme tyčiniek čiže zvitkov.
290
Zoznam biliniek a iných liečivých rastlín A
Achillea millefolium Aesculus hippocastanum Agrimonia eupatoria alchemilka žltozelená Alchemilla xanthochlora Allium cepa Allium sativum Allium ursinum Althaea officinalis Althaea rosea Anethum graveolens Anthyllis vulneraria Apium graveolens Arctium lappa Armoracia rusticana Artemisia absinthium Artemisia vulgaris Avena sativa
152 126 156 20 20 38 40 42 72 72 92 32 192 102 70 128 128 124
B
baza čierna 22 baza chabzdová 22 bazalka pravá 24 benedikt lekársky 26 Beta vulgaris 154 Betonica officinalis 28 betonika lekárska 28 Betula pendula 34 borievka obyčajná 30 bôľhoj lekársky 32 Brassica oleracea 86 breza previsnutá 34 brusnica čučoriedková (čučoriedka) 36 brusnica obyčajná 36
C
Calendula officinalis Calluna vulgaris Capsella bursa pastoris Carum carvi Centaurium erythraea cesnak cibuľový cesnak kuchynský cesnak medvedí Cichorium intybus Cnicus benedictus Cornus mas Crataegus laevigata Crataegus monogyna čakanka obyčajná
302
116 184 84 150 194 38 40 42 44 26 50 64 64 44
D
ďatelina lúčna ďatelina roľná Daucus carota divozel veľkokvetý drieň obyčajný dub letný dub zimný dúška materina dúška tymianová
E
Echinacea angustifolia Echinacea pallida Echinacea purpurea echinacea purpurová Elytrigia repens Epilobium parviflorum Equisetum arvense Erica tetralix Euphrasia rostkoviana
F
fazuľa záhradná fenikel obyčajný fialka roľná fialka trojfarebná fialka voňavá Filipendula hexapetala Filipendula ulmaria Foeniculum vulgare Fragaria moschata Fragaria vesca Fragaria viridis
G
Galega officinalis Glechoma hederacea Glechoma hirsuta
H
Helianthus tuberosus hloh jednosemenný hloh obyčajný hluchavka biela Humulus lupulus Hypericum perforatum
CH
Chamerion angustifolium Chelidonium majus chmeľ obyčajný chren dedinský
46 46 112 48 50 52 52 54 54 56 56 56 56 146 188 138 184 118 58 60 62 62 62 176 176 60 78 78 78 82 190 190 172 64 64 66 68 104 188 96 68 70
I
ibiš lekársky ibiš ružový imelo biele
J
jablčník obyčajný jahoda drúzgavicová jahoda obyčajná jahoda trávnicová jarabina vtáčia jastrabina lekárska Juglans regia Juniperus communis
K
kapsička pastierska kapusta obyčajná komonica lekárska kostihoj lekársky kôpor voňavý kyprina úzkolistá
L
Lamium album ľan siaty lastovičník väčší Lavandula angustifolia levanduľa úzkolistá Linaria vulgaris Linum usitatissimum lipa malolistá lipa veľkolistá lopúch väčší ľubovník bodkovaný
M
Majorana hortensis majorán záhradný Malva mauritanica Malva neglecta Malva sylvestris Marrubium vulgare mäta pieporná Matricaria recutita medovka lekárska Melilotus altissimus Melilotus officinalis Melissa officinalis Mentha x piperita mrkva obyčajná
N
nátržník husí nátržník plazivý nátržník strieborný nátržník vzpriamený nechtík lekársky
72 72 74 76 78 78 78 80 82 120 30 84 86 88 90 92 188 66 94 96 98 98 148 94 100 100 102 104 106 106 168 168 168 76 108 162 110 88 88 110 108 112 114 114 114 114 116
O
Ocimum basilicum očianka Rostkovova orech kráľovský Origanum vulgare ostružina černicová ostružina malinová ovos siaty
P
pagaštan konský palina obyčajná palina pravá pamajorán obyčajný Petroselinum crispum petržlen záhradný Phaseolus vulgaris Plantago lanceolata Plantago maior Plantago media pľúcnik lekársky podbeľ liečivý Potentilla anserina Potentilla reptans Potentillla erecta praslička roľná pŕhľava dvojdomá Primula elatior Primula veris Prunus spinosa prvosienka jarná prvosienka vyššia Pulmonaria officinalis púpava lekárska pýr plazivý pyštek obyčajný
Q
Quercus petraea Quercus robur
R
rasca lúčna rebríček obyčajný repa obyčajná, cvikla repík lekársky Ribes nigrum ríbezľa čierna Rosa canina Rosmarinus officinalis rozmarín lekársky Rubus fruticosus Rubus idaeus rumanček kamilkový ruža šípová
24 118 120 130 122 122 124 126 128 128 130 132 132 58 166 166 166 134 136 114 114 114 138 140 142 142 170 142 142 134 144 146 148 52 52 150 152 154 156 158 158 164 160 160 122 122 162 164
303
S
Salix alba Salix purpurea Salvia officinalis Salvia sclarea Sambucus ebulus Sambucus nigra skorocel kopijovitý skorocel prostredný skorocel väčší slez lesný slez nebadaný slivka trnková slnečnica hľuznatá Solidago virgaurea Sorbus aucuparia Sorbus domestica Symphytum officinale šalvia lekárska šalvia muškátová
T
Taraxacum officinale Thymus serpyllum Thymus vulgaris Tilia cordata Tilia platyphyllos Trifolium arvense Trifolium pratense Trifolium repens Tussilago farfara túžobník brestový túžobník obyčajný
304
186 186 174 174 22 22 166 166 166 168 168 170 172 196 80 80 90 174 174 144 54 54 100 100 46 46 46 136 176 176
U
Urtica dioica
V
Vaccinium myrtillus Vaccinium vitis-idaea valeriána lekárska Valeriana officinalis Verbascum densiflorum Verbascum thapsus Verbena officinalis Veronica beccabunga Veronica officinalis veronika lekárska veronika potočná vinič hroznorodý Viola arvensis Viola odorata Viola tricolor Viscum album Vitis vinifera vres obyčajný vresovec štvorradový vŕba biela vŕba purpurová vŕbovka malokvetá
Z
zádušník brečtanovitý zeler voňavý zemežlč menšia zlatobyľ obyčajná železník lekársky
140 36 36 178 178 48 48 198 180 180 180 180 182 62 62 62 74 182 184 184 186 186 188 190 192 194 196 198
M
Zoznam korenín
A
Allium sativum Allium schoenoprasum Anethum graveolens aníz
B
badián bazalka
C
Capsicum annuum Capsicum frutescens Carum carvi cesnak čierne korenie Cinnamomum zeylanicum Coriandrum sativum Crocus sativus Curcuma longa Cymbopogon citratus
D
ďumbier
E
Elettaria cardamomum Eugénia caryophyllata
F
fenikel Foeniculum vulgare
H
horčica
K
kardamóm klinčeky koriander kôpor kurkuma
L
Laurus nobilis Lepidium sativum Levisticum officinale ligurček
majorán Majorana hortensis mak medovka Melissa officinalis muškátový orech Myristica fragrans
N 236 274 252 232 232 234 270 272 278 236 238 290 250 288 254 298 240 246 248 242 242
nové korenie
O
Ocimum basilicum Origanum vulgare
P
pamajorán (oregano) Papaver somniferum paprika papriky čili pažítka Petroselinum crispum petržlen Pimenta dioica Pimpinella anisum Piper nigrum
R
rasca Rosmarinus officinalis rozmarín
S
Satureja hortensis saturejka senovka Sesamum indicum sezam Sinapis alba Sinapis arvensis šafran škorica
244
T
246 248 250 252 254
V
296 300 256 256
Thymus vulgaris Trigonella foenum-graecum tymian vanilka Vanilla fragrans vavrín pravý (bobkový list) vôňovec citrónový
Z
žerucha Zingiber officinale
258 258 260 262 262 264 264 266 234 268 268 260 270 272 274 276 276 266 232 238 278 280 280 282 282 284 286 286 244 244 288 290 292 284 292 294 294 296 298 300 240 305
Register ochorení A
alergia 17, 106, 126, 146 antioxidanty 8, 10, 50, 66 astma 48, 106, 142, 180 ateroskleróza 9, 42, 74, 164, 212 avitaminóza 36, 50, 80, 144, 164, 190
B
hystéria 88
CH
cholesterol, zníženie hladiny v krvi 40, 126, 154, 162, 180 chrípka 38, 80, 100, 128, 142, 162, 164, 176, 206
bradavice 96, 144, 148 bronchitída 130, 206
K
C
kĺby, bolesti, zápaly 28, 30, 56, 62, 80, 88, 90,
cievy, čistenie, kôrnatenie 11, 76, 138, 158 cukrovka 9, 10, 36, 44, 58, 102, 120, 140, 144,
172, 209
D
depresia 104, 110 dna 26, 34, 58, 78, 80, 126, 146, 176, 180, 192, 196 dojčenie 56, 82, 92, 106, 140, 150, 162, 164, 174,
198
dvanástnik, vredy 72, 86, 90, 128 dýchacie cesty 10, 11, 12, 15, 22, 26, 28, 36, 38,
40, 42, 48, 56, 62, 66, 88, 90, 92, 94, 96, 100, 106, 108, 118, 122, 126, 130, 134, 136, 140, 142, 144, 146, 150, 154, 158, 162, 166, 168, 174, 180, 190, 205, 206 dýchacie cesty, odhlieňovanie 28, 48, 56, 60, 62, 70, 72, 100, 150, 154, 180, 205
E
ekzémy 36, 46, 50, 52, 54, 56, 62, 84, 96, 108, 120, 130, 136, 140, 156, 160, 162, 166, 180, 190, 196, 210
epilepsia 130, 142
kašeľ 10, 24, 30, 48, 54, 60, 62, 70, 76, 98, 118, 134, 142, 166, 180, 190, 205 156, 184, 188, 212
klimaktérium 20, 88, 104, 174 koža, ochorenia 26, 30, 36, 56, 66, 96, 98, 198, 210 koža, vredy 26, 30, 36, 44, 48, 54, 90, 124, 152, 158, 168
koža, vyrážky 44, 62, 104, 130, 180, 190 koža, zápaly 30, 54, 110, 116, 152, 166, 210 krv, prečistenie 46, 140, 144, 180, 194 krv, zrážavosť 38, 84, 88, 126, 134 krvácanie vonkajšie 9, 114, 152 krvácanie vnútorné 9, 11, 52, 84, 122, 152 krvácanie z nosa 20, 74, 84, 138 krvný obeh 10, 84, 104, 112, 124, 126, 152, 160, 182
krvný tlak 38, 40, 42, 58, 64, 66, 74, 76, 78, 84,
88, 90, 96, 98, 110, 124, 152, 154, 160, 178, 182, 186, 211
M
menštruácia, bolestivá, nepravidelná 20, 30,
herpes 207, 210 hlava, bolesť 54, 70, 88, 110, 176, 178, 198 hmyz, uštipnutie, odpudzovanie 9, 38, 96, 98,
52, 66, 104, 106, 110, 114, 116, 132, 152, 162, 174, 196, 198 migréna 22, 62, 98, 104, 106, 108 močopudné účinky 26, 30, 46, 62, 66, 78, 80, 82, 102, 132, 160, 186, 188, 192, 196, 198 močové cesty 22, 24, 28, 30, 34, 56, 66, 78, 84, 94, 100, 104, 112, 134, 140, 144, 146, 156, 158, 180, 186, 190, 210, 211 močové cesty, kamene 24, 22, 28, 32, 34, 56, 58, 78, 146, 158, 166, 170 močový mechúr, zápaly 36, 58, 88, 152, 176, 184, 188
hnačka 9, 11, 17, 20, 36, 46, 50, 52, 54, 78, 80, 108,
N
G
gynekologické ochorenia 20, 30, 52, 66, 114, 120, 132, 162, 184
H
hemoroidy 34, 52, 66, 78, 84, 104, 120, 124, 126, 138, 148, 158, 162, 170, 182, 208
100, 120, 132, 166, 188
112, 114, 120, 122, 126, 152, 170, 190, 184, 208 horúčka 76, 164, 184, 205
306
hrdlo, zápal 20, 36, 52, 54, 76, 90, 110, 138, 154,
164, 184
nadúvanie, plynatosť 24, 60, 100, 106, 108, 128,
150, 192
nechutenstvo 24, 76, 100, 118, 128, 152, 207 neplodnosť 146 nervová predráždenosť 9, 10, 38, 54, 98, 104,
106, 108, 124, 178, 184, 188, 192 nespavosť 22, 26, 28, 54, 64, 68, 74, 92, 88, 98, 104, 106, 110, 124, 130, 142, 178, 184, 188, 212 neuróza, nervozita 22, 26, 28, 38, 54, 64, 68, 74, 88, 92, 98, 104, 142, 178, 192, 188, 212
O
obličky 26, 44, 58, 80, 94, 100, 144, 148, 176, 188, 196
obličky, kamene 34, 58, 78, 188, 196, 211 obranyschopnosť organizmu, zvýšenie 9, 38,
80, 86, 98, 108, 136, 142, 144, 146, 160, 166, 176, 184, 192, 196, 212
S
skleróza 78 srdce 9, 10, 64, 74, 76, 84, 98, 110, 178, 211, 262 štítna žľaza 10, 122
T
trávenie, poruchy 10, 15, 20, 24, 26, 28, 34, 36,
38, 42, 44, 54, 68, 70, 72, 76, 78, 80, 84, 92, 96, 98, 100, 110, 122, 126, 136, 144, 150, 152, 156, 158, 160, 162, 166, 172, 180, 182, 186, 194, 206 tuberkulóza 138
40, 42, 56, 80, 86, 112, 122, 154, 158, 164, 194
oči 20, 60, 112, 118, 148, 166, 168 odreniny 110, 166 omrzliny 120 opar pásový 26, 210 opuchliny 28, 48, 90, 110, 114, 136, 146 osteoporóza 38, 86
P
pankreas 46, 209 parazity črevné 40, 42, 50, 86, 120, 150, 178 pečeň 44, 104, 112, 116, 144, 146, 156, 166, 196,
208, 209
pečeň, zápal (hepatitída) 112, 208, 209 pleť, vyrážky, uhrovitosť 62, 70, 94, 100, 160 podliatiny 190 pohlavná predráždenosť 68, 124, 184 pohlavné žľazy, povzbudenie činnosti 174 pokožka, čistenie 70, 184, 160 pomliaždeniny 114, 126, 132 popáleniny 86, 90, 104, 120, 140, 156, 162, 166, 180
potenie nočné 52, 174, 213 potopudné účinky 22, 80, 82, 100, 102, 160 prečistenie organizmu 24, 34, 36, 72, 90, 140, 144, 146, 152, 170
prechladnutie 9, 17, 24 preležaniny 56, 140 priedušky, zápal 24, 46, 48, 72, 76, 80, 94 prostata 66, 132, 146, 148, 186, 188 psoriáza 46
R
rany 24, 28, 30, 40, 46, 48, 56, 62, 76, 78, 84, 86,
90, 104, 122, 132, 134, 138, 152, 156, 160, 164, 174, 180, 184, 190, 196, 210 reumatizmus 9, 22, 26, 30, 34, 46, 58, 62, 70, 78,
U
únava 44, 52, 54, 70, 80, 178, 198, 212, 213 úpal 126 ústna dutina, dezinfekcia 20, 22, 32, 34, 36, 54,
78, 96, 100, 114, 116, 120, 122, 128, 138, 152, 154, 156, 170, 174, 198, 206, 207 uši, bolesti, zápaly 22, 24, 48, 88
V
vlasy, vypadávanie, rast, lupiny 34, 68, 102,
120, 140, 154
vredy predkolenia 32, 48, 90, 120, 126, 134, 148 vyčerpanosť, nervová 54, 104, 132, 212, 198 vyčerpanosť, oslabený organizmus 70, 212 vyrážky 140, 146, 148, 152, 156, 194, 196, 207
Z
zápaly 10, 15, 20, 22, 24, 28, 30, 32, 34, 38, 40,
48, 52, 54, 56, 58, 60, 66, 72, 76, 78, 80, 88, 92, 94, 98, 136, 140, 184, 188 zápcha 17, 44, 80, 94, 148, 170, 182, 208 závraty 98, 192 zlomeniny 90, 164 zuby, bolesť 10, 114 zuby, paradentóza 36, 52, 80, 96, 114, 136, 164 žalúdok, kyselina (nedostatok, nadbytok) 10, 92, 108, 118, 128 žalúdok, vredy 72, 86, 94, 130 žalúdok, ťažkosti 52, 104, 146, 148, 152, 162, 170, 178 žalúdok, zápaly sliznice (gastritída) 34, 52, 94, 104, 114, 168, 207 žily kŕčové 22, 52, 56, 90, 148 žily, zápal 126, 136 žlčník 76, 96, 104, 144, 148, 152, 166, 174, 196, 208 žlčník, kamene 26, 114, 138, 190, 209
307