sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.
Vo výzve na projekty sa však úplne nekonzistentne objavili priority, ktoré boli stanovené širšie ako priority Strednodobej stratégie a boli nastavené úplne inak ako strategické priority pre Moldavsko na rok 2011. Okrem iného, výzva obsahovala aj širokú prioritu - Politika a administratívny manažment verejného sektora, približovanie k EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania reforiem, budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia verejného sektora, podpora fiškálnej politiky a manažment verejných výdavkov, do ktorej svojim obsahom projekt zapadal. Strategické priority v oblasti odpadového hospodárstva v Moldavsku identifikovali ako prioritnú oblasť skládky komunálneho odpadu. Aj keď elektrický a elektronický odpad súvisí so skládkami, vzhľadom na situáciu v krajine je nakladanie s tuhým komunálnym odpadom urgentnejšou prioritou. Projekt sa sústredil na okrajový a v podstate najmenej problematický okruh tém v rámci širokej problematiky narábania s odpadmi. Môžeme ho považovať za užitočný, ale z pohľadu relevantnosti nerieši kľúčové priority. V prvom rade kvôli nesúladu v stanovených prioritách na slovenskej strane, ale aj z hľadiska aktuálnych potrieb životného prostredia v Moldavsku. Tu sú v prípade odpadov prioritne riešené otázky zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu podľa EÚ noriem. Z pohľadu relevantnosti ostáva otázne, či sú projekty zamerané na aproximáciu legislatívy tou najlepšou formou rozvojovej pomoci. Proces aproximácie legislatívy je povinnou súčasťou predvstupovej pomoci, ktorú EÚ rieši pomerne komplexne, s väčšími finančnými zdrojmi, vzhľadom na svoju pozíciu aj s väčšou šancou na prijatie zákonov v parlamente a širokou ponukou skúseností a systémov, ktorými sa môžu inšpirovať z 28 členských krajín. Zdôvodnenie projektu v projektovej žiadosti je značne skreslené. Konštatovanie, že „...v neposlednej rade aj v Moldavsku prudko narastá množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Napr. v rámci rôznych humanitárnych pomoci prišlo do krajiny veľké množstvo výpočtovej techniky alebo spotrebnej elektroniky, ktorá mala už len krátku životnosť a stala sa relatívne rýchlo odpadom, ktorý sa hromadí neriadeným spôsobom....“ je zavádzajúce (ďalšie detaily sú uvedené v Prílohe č. 6). Účinnosť Vzhľadom na fakt, že projekt nezadefinoval správne svoj cieľ, nie je možné posúdiť jeho dosiahnutie. Intervenčná logika projektu neuvádza aká konkrétna zmena má nastať po ukončení projektu. Návrh komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení nie je cieľom, je len výstupom projektu. Navrhnutý systém musí byť zrealizovaný a plne funkčný, aby mohol s ďalšími systémami na iné typy odpadov v dlhodobom horizonte prispieť k ochrane životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania s odpadom v Moldavsku. Matica logického rámca uvádza v ukazovateľoch výsledku technickú správu, preloženú legislatívu, databázu a zoznam zariadení, čo sú výstupy. Naviac, súčasťou vypracovanej správy je návrh databázy, nie databáza samotná. Z kontextu projektu vyplýva, že očakávaným výsledkom je fungujúci systém nakladania s elektroodpadom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o odpadoch bude ešte len 30
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku