LABORATÓRIÁ - Príručka pre lekárov

Laboratórna príručka pre lekárov

Laboratórna príručka pre lekárov

Centrála Piešťany

Recepcia

033 771 80 59 0918 872 367 0915 963 521 info@laboratoria.sk

Oddelenie klinickej mikrobiológie, sérológie a molekulárnej biológie

Vedúci oddelenia: MUDr. Rudolf Botek 033 771 80 60 0905 946 674 botek@laboratoria.sk

Oddelenie klinickej biochémie

Vedúca oddelenia: Mgr. Vladimíra Vašková 0948 449 191 vvaskova@laboratoria.sk

Oddelenie hematológie a imunológie

Vedúca oddelenia: Doc. Ing. Stanislava Blažíčková, PhD. 0905 552 632 blazickova@laboratoria.sk

Ing. Ladislav Cebecauer, CSc. cebecauer@laboratoria.sk

Medicínska reprezentantka Mgr. Viera Pániková 0915 963 521 panikova@laboratoria.sk

Riaditeľka

RNDr. Viera Melicháčová 033 771 80 58 melichacova@laboratoria.sk

Pobočka Nové Mesto nad Váhom

Vedúci oddelenia: Mgr. Eduard Gašpar 032 771 27 74 gaspar@laboratoria.sk

Pobočka Hlohovec

Vedúca laborantka: Pavlína Hudecová 033 730 01 51 okbhlohovec@laboratoria.sk

Vážené kolegyne a kolegovia, predstavujeme Vám novú laboratórnu príručku, ktorá je výsledkom spolupráce kolegov pracujúcich v integrovaných laboratóriách spoločnosti Laboratóriá Piešťany, s.r.o..

Laboratórna diagnostika sa v posledných rokoch dynamicky rozvíja, predovšetkým v rámci informačných technológií,  rozvojom prístrojovej techniky a novými poznatkami.

Sledovaním nových trendov sa snažíme zavádzať do praxe nové vyšetrenia, ktoré uľahčujú stanoviť diagnózu a následnú liečbu.

Našim cieľom je uspokojiť potreby klientov vysokou kvalitou vykonávaných vyšetrení a samozrejme predovšetkým včasným a rýchlym dodaním výsledkov pre urýchlenie diagnostického a následne liečebného procesu. Našou prioritou je zabezpečiť presné a rýchle vyšetrenie vzoriek, pričom sa stále zúčastňujeme nezávislých externých kontrol kvality a prechádzame kontinuálnym vývojom diagnostických postupov. Okrem toho poskytujeme podporný servis v podobe dodávok odberového materiálu, transport vzoriek a distribúciu laboratórnych výsledkov.

Elektronickou distribúciou laboratórnych výsledkov chceme docieliť rýchle rozhodovanie pri hodnotení stavu pacienta. Výsledky analýz sú interpretované odborníkmi pre danú problematiku. Naše laboratóriá sú akreditované podľa normy ISO 15189.

Diagnostika v klinickej mikrobiológii zahŕňa všetky triedy infekčných agensov – vírusy, baktérie, mikromycéty, protozoa a helminty a dôkaz špecifickej protilátkovej odpovede v jednotlivých triedach imunoglobulínov. Naše laboratórne metódy zahŕňajú priamu aj nepriamu diagnostiku podľa najnovších vedeckých poznatkov. Od vzniku nášho odboru platí, že zlatým štandardom mikrobiologickej diagnostiky je dôkaz životaschopného agensu, tzn. kultivácia a jej moderné varianty. Nepriama diagnostika – dôkaz špecifických protilátok môže objasniť etiológiu infekčného ochorenia, jej interpretácia nie je vždy jednoznačná, aj keď v špecifických prípadoch je ešte aj dnes jediná možná. Našou úlohou je zvoliť optimálnu stratégiu laboratórnych postupov rezultujúcu v rýchlej, kvalitnej a spoľahlivej diagnostike. Na overenie správnosti našich postupov slúži pravidelná inštitucionálna externá kontrola kvality (100% úspešnosť) a zavedený manažment kvality.

Dostupnosť výsledkov je závislá na voľbe metódy a množstve a frekvencii požiadaviek. Výsledky kultivácie závisia na type agensu – rýchlo rastúce baktérie 18 hod., pomaly rastúce baktérie (okrem M. tuberculosis complex) 48 – 96 hod., kvasinky a rýchlorastúce vláknité huby 48 – 72 hod., dermatofyty minimálne 3 týždne. Zavedením identifikačného systému MALDI TOF je spoľahlivá identifikácia vyrasteného agensu k dispozícii v ten istý deň, čo je výrazným prínosom kvality diagnostiky. Kvalitatívny aj kvantitatívny výsledok citlivosti je rovnako závislý na rýchlosti rastu agensu 48 – 96 hod., pričom k MIC je pripájaný aj farmakologický komentár, čo je nesporným prínosom k prevencii rozvoja rezistencie.

Priamy dôkaz etiologického agensu na základe rýchleho imunologického dôkazu štrukturálnych súčastí a toxínov (dôkaz antigénu) je k dispozícii v priebehu jedného dňa a molekulárny dôkaz podľa množstva a frekvencie požiadaviek do 5 dní.

Úspešnosť mikrobiologickej diagnostiky je priamo závislá na kvalite tzv. predanalytickej fázy, t.j. kvalitnej pracovnej diagnózy, lokalizácie biologického materiálu, času odberu, transporte materiálu a vhodného odberového setu. Pre lepšiu, prehľadnejšiu a rýchlejšiu orientáciu v širokom spektre mikrobiologických vyšetrení sme sa rozhodli pre členenie podľa odporúčania ESCMIDu (Európska spoločnosť klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb) z r. 2022.

V sérologických vyšetreniach neuvádzame referenčné hodnoty, pretože každý výrobca udáva iné arbitrárne jednotky. Každý výsledok je označený ako pozitívny alebo negatívny. K výsledkom sérologických vyšetrení uvádzame na základe diagnózy, ostatných vyšetrení a histórie pacienta interpretáciu formou komentára.

Každý izolovaný suspektný patogén je vyšetrovaný na citlivosť voči ATB kvalitatívnym alebo kvantitatívnym (MIC) testom. Výber ATB sa riadi záväznými odporúčaniami EUCAST (https://www.eucast.org).

Verím, že naša príručka bude pre vás prínosom v rámci indikácie laboratórnych vyšetrení a zároveň budeme pre Vás aj naďalej partnermi so synonymom modernej, rýchlej a kvalitnej diagnostiky. Pripravili sme ju pre vás v jednotlivých kapitolách.

Všeobecné zásady odberov biologického materiálu

Z hľadiska správnosti výsledku laboratórneho vyšetrenia je preanalytická fáza veľmi dôležitá. Od jej kvality priamo závisí kvalita výsledku požadovaného vyšetrenia. Preto je veľmi dôležité, aby pri príjme materiálu boli laboratóriom rozpoznané zjavné chyby v preanalytickej fáze, prípadne takýto materiál z ďalšieho spracovania vylúčiť. Tiež pri hodnotení výsledku je potrebné zvážiť možný mimo laboratórny pôvod chybného výsledku. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu laboratórneho výsledku sú aj faktory biologické. Rozdeľujú sa na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné. Neovplyvniteľné faktory sú:

• vek

• pohlavie

• rasa

• tehotenstvo

• a iné

Rozdiely sú dané napr. hormonálnym vybavením, svalovou hmotou... V dobe pohlavnej zrelosti môžu byť rozdiely maximálne, v rannom veku a v starobe sa môžu rozdiely znižovať. Tehotenstvo je mimoriadnym zdrojom mechanizmov, ktoré vedú napr. k zmene produkcie hormónov, zvýšeniu glomerulárnej filtrácie, zmene koagulácie. A z tohto dôvodu referenčné intervaly uvádzané vo výsledkových listoch prislúchajú odpovedajúcim vekovým rozmedziam a pohlaviam.

Materiál na laboratórne vyšetrenia sa odoberá po nočnom pokoji, medzi 6.-8. hodinou, nalačno po 10-12 hodinovom lačnení cez noc a po telesnom odpočinku (minimálne riziko vzniku chylozity séra). Pred odberom je možné prijímať nesladené tekutiny (voda, bylinkový čaj), ak je možné 24-72 hodín pred odberom sa vynechá farmakoterapia. V niektorých prípadoch je potrebná intímna hygiena (bakteriologické vyšetrenie moču, močového sedimentu)

Kritériá na odmietnutie vzorky:

• chýbajúci štítok na nádobe s materiálom alebo nejednoznačne identifikovateľný materiál

• vzorka bez sprievodného lístku

• nedostatočné množstvo materiálu na vyšetrenie

• otvorený a vytečený biologický materiál

• znehodnotený a nečitateľný sprievodný lístok

• ak materiál nie je vhodný na požadované vyšetrenie alebo bol odobratý do nesprávnej odberovej súpravy

• nedodržanie časového intervalu pre transport a uchovávanie vzoriek

• nesprávne uskladnený materiál v dobe pred doručením do laboratória

Odbery pre biochemické vyšetrenia:

• Skúmavka bez antikoagulačných činidiel, resp. so separačnými granulami alebo gélom

• Kapilárny odber – Glu, HbA1c

• K2 EDTA - HbA1c

• Moč:

• Jednorázový stredný prúd moču – močový sediment, albumínúria, pomer albumínu/ kreatinínu (ACR), kvalitatívne vyšetrenie metabolitov drog v moči

• Zbieraný - renálne testy (12 alebo 24 hod. moč s udaním výšky, váhy, diurézy a dobou zberu), odpad minerálov a metabolitov, mikroalbumínúria (24 hod. moč s udaním diurézy), Addisov sediment (12 hod. s udaním diurézy)

• Stolica: okultné krvácanie, kalprotektín, pankreatická elastáza

Odbery pre hematologické vyšetrenia:

• K2 EDTA- krvný obraz a diferenciál

• citrát sodný: hemokoagulácia (Protrombínový čas (QUICK, INR), aPTT, D – Dimér, fibrinogén, antitrombín (AT3) )

Odbery pre imunologické vyšetrenia

• K2EDTA - subpopulácie leukocytov, bazofilný aktivačný test (BAT), HLA DQ2, DQ8, HLA – CW6, HLA – B27

• Li-heparín : subpopulácie leukocytov, bazofilný aktivačný test (BAT), rozety, fagocytóza (ingescia a mikrobicídna aktivita), T – SPOT (dôkaz TBC)

Odbery pre mikrobiologické vyšetrenia

• Imunosérologické metódy: sérum, plazma prípadne paralelne punktát

• Molekulárne metódy: tkanivo, moč, sliny a stery v transportnom médiu

• Kultivačné metódy - odberový materiál, spôsob odberu a transportu je súčasťou príslušných kapitol.

Podrobnejšie informácie o odberoch pre všetky laboratórne vyšetrenia nájdete na https://laboratoria.sk/dokumenty-na-stiahnutie/ Užívateľská príručka pre sestry

Kardiológia

Kardiológia

Biochemické vyšetrenia Glukóza, Urea, Kreatinín, Kyselina močová, AST, LD, CK, CHOL, LDL, HDL, TAG, CRP, mikroalbumínúria, kvantitatívna proteínúria, Na, K, močový sediment, homocysteín, Lipoproteín a, TnT, CK-MB, NTproBNP

Hematologické vyšetrenia KO, INR, D-Dimér

Imunologické serologické vyšetrenia aPLA IgG, IgM screen, aCL IgG, IgM, RF, CIK, Ig

Bakteriologické vyšetrenia Hemokultivácia, PCR

Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou morbidity a mortality vo vyspelých krajinách. Najzávažnejšou skupinou ochorení kardiovaskulárneho systému sú nestabilné formy ischemickej choroby srdca označované ako akútne koronárne syndrómy.

Na monitorovanie týchto ochorení sú k dispozícii okrem iného aj laboratórne vyšetrenia, ktoré nás informujú o rôznych aspektoch srdcovej činnosti. Laboratórnymi vyšetreniami kardiálnych markerov v sére alebo v plazme sa dá sledovať dynamika rozvoja ochorenia, vzostup alebo pokles do normálu v závislosti od liečby.

CK (kreatínkináza) je citlivým indikátorom poškodenia svalov a jej stanovenie sa využíva k diagnostike infarktu myokardu (IM). Jej koncentrácia rastie pri každej nekróze, ale aj pri regenerácii svalu, čiže pri väčšine myopatií. Aktivita CK sa zvyšuje pri poškodení myokardu, kedy prichádza k výraznému zvýšeniu aktivity jej izoenzýmu

CK-MB, ktorého úmerný nárast do istej miery závisí na stupni poškodenia, ale aj na predchádzajúcom poškodení myokardu.

CK-MB je dôležitou súčasťou pri diagnostike myokardiálnej ischémie, napr. pri akútnom IM, myokarditíde, kedy je detegovateľná približne 3 – 8 hodín po nástupe symptómov.

Pre potvrdenie diagnostiky je dôležité použiť CK-MB v kombinácii s troponínom, ktorého hladina rastie neskôr.

Troponín T (TnT) pochádza výlučne z myokardu, čím je pre myokard veľmi špecifickým a citlivým markerom pri jeho poškodení. Jeho hladina sa prudko zvyšuje po IM, kedy pretrváva zvýšená hladina aj 2 týždne. Maximum dosahuje 12 hod. po ataku, zvýšenie pretrváva aj 14 hod. na rozdiel od CK-MB, čo umožňuje diagnostické použitie po značne dlhú dobu.

C-reaktívny proteín (CRP / hsCRP) reaguje prudkým nárastom syntézy pri zápale, čím sa zaraďuje k markerom zvýšeného rizika kardiovaskulárnych príhod, avšak bez priamej úlohy v patogenéze aterosklerózy.

Koncentrácia NTproBNP (natriuretický peptid) odráža závažnosť kardiálneho poškodenia. Dysfunkcia ľavej srdcovej komory môže byť súčasťou ochorenia koronárnych tepien, arteriálnej hypertenzie, ochorenia chlopní, a tiež primárnych ochorení myokardu. Podhodnotením liečby dysfunkcie ľavej komory ochorenie progreduje a úmrtnosť je potencionálne vysoká. Závažnosť insuficiencie zlyhávania ľavej komory je klasifikovaná do niekoľkých štádií. Zvýšené koncentrácie NTproBNP sa vyskytujú u pacientov s asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory po IM, u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním mimo AIM, u pacientov s neischemickou srdcovou dysfunkciou, ale tiež pri hypertenzii, pľúcnej embólii, zlyhaní obličiek, cirhóze pečene...

Laboratórne vyšetrenia v rámci potvrdenia alebo vylúčenia hypertenzie a hypertenzného poškodenia cieľových orgánov zahŕňajú vyšetrenia močového sedimentu, sodíka a draslíka v sére, lipidového spektra: celkový cholesterol, HDL, LDL, TAG, glukózy, urey, kreatinínu, kyseliny močovej, TSH, mikroalbumínúrie. Pri podozrení na sekundárnu hypertenziu je potrebné doplniť diagnostiku o vyšetrenia hormónov (renín, aldosterón) a katecholamínov (metanefrín, normetanefrín) pri podozrení na feochromocytóm.

Pri podozrení na infekčnú endokarditídu má najväčší diagnostický význam vyšetrenie hemokultúry, k potvrdeniu infekčnej zápalovej etiológie má význam stanovenie CRP, krvného obrazu, v ktorom nachádzame u viac ako 70% pacientov normocytárnu normochrómnu anémiu, leukocytózu s vyšším počtom granulocytov pri akútnej forme endokarditídy, nízke hladiny sérového Fe, nízku hladinu väzobnej kapacity Fe.

D-dimér je degradačný produkt fibrínu, ktorý vzniká pri procese spontánnej fibrinolýzy.

Krvná zrazenina sa menej často môže tvoriť aj v akejkoľvek cieve (v koronárnych tepnách srdca spôsobí infarkt srdca), môže sa tvoriť aj v srdci, alebo na srdcových chlopniach pri nepravidelnej srdcovej akcii (fibrilácia predsiení), na poškodených chlopniach, poškodených cievach (aterosklerózou). Aj keď pozitivita testu automaticky neznamená prítomnosť pľúcnej embólie (príčin zvýšených hodnôt je viac, napr., gravidita, ochorenia pečene, zápal, trauma, vyšší vek a pod.), negatívny test má 99,5% negatívnu prediktívnu hodnotu.

Antifosfolipidový syndróm (APS) pri kardiovaskulárnych ochoreniach je pomerne častým získaným trombofilným stavom. APS je definovaný venóznou alebo arteriálnou trombózou, trombocytopéniou a/alebo opakovanými potratmi u žien, v spojení s dôkazom antifosfolipidových protilátok (APLA), pričom najčastejšie ide o antikardiolipínové protilátky (ACLA) a/alebo LA (lupus antikoagulans). Hoci sa molekulové terče APLA a LA do značnej miery prekrývajú, sú medzi nimi rozdiely a odporúča sa robiť obe vyšetrenia. Riziko trombóz v prítomnosti ACLA je päťkrát väčšie ako v prítomnosti LA protilátok. V literatúre sa uvádza, že viac ako 33 % pacientov s dokumentovanou oklúziou aortokoronárneho by-passu malo pred operáciou zvýšené hodnoty ACLA. Podľa iných štúdií možno zvýšené hodnoty ACLA dokumentovať až u 20 % pacientov s akútnym infarktom mladších ako 45 rokov. 61 % z týchto pacientov v ďalšom priebehu trpelo na trombembólie. Zdá sa, že ACLA sú dobrým indikátorom zvýšeného rizika trombózy u pacientov po akútnom infarkte myokardu a indikáciou na profylaktickú antikoagulačnú, prípadne aj intenzívnu antiagregačnú liečbu. Zvýšené ACLA možno dokumentovať aj u vysokého percenta mladých ľudí s restenózou po koronárnej angioplastike.

Vyšetrenie zápalových parametrov spolu s krvným obrazom,  reumatoidným faktorom (RF), cirkulujúcimi imunokomplexami (CIK), imunoglobulínmi (Ig) sa indikuje pri diagnostike myokarditídy. Myokarditídy sú podľa etiológie rôzne: infekčná myokarditída (vírusová, bakteriálna, spirochétová, mykotická, parazitárna, rickettsiová), hypersenzitívna (lieky, kokaín, drogy), asociovaná so systémovými chorobami spojivového tkaniva (systémový lupus erythemathosus, dermatomyokarditída, sklerodermia, reumatická artritída), autoimunitná, súčasť systémových ochorení (granulomatóza – sarkoidóza, metabolické ochorenia) a toxická - viac ako 50 % chorých na AIDS.

Kultivačné vyšetrenia: baktérie a huby Mikrobiologické vyšetrenia sú potrebné pri zápalových ochoreniach srdca :

Hemokultivácia: pri endokarditíde a  myokarditíde: odoberajú sa minimálne 4 série hemokultúry (anaeróbna a aeróbna) á 5 ml do komerčných hemokultivačných nádobiek (BD BBL™ SEPTI-CHEK™ Blood Culture System), vždy pred podaním antibiotík. Podľa typu endokarditídy á 20 minút od začiatku vzostupu teplôt po jej vrchol, v prípade kontinuálnej teploty okolo 38°C.

Odporúča sa odobrať sterilne ster z kože v mieste vpichu na vylúčenie kožnej kontaminácie.

Infekčná myokarditída je spôsobená najčastejšie kardiotropnými vírusmi, extrémne raritné etiologické agensy sú parazity, huby a baktérie.

Vírusy: presvedčivý dôkaz molekulárnymi metódami z bioptickej vzorky a sérologické vyšetrenie párovej vzorky

Parazity: presvedčivý dôkaz molekulárnymi metódami z bioptickej vzorky

Parazitologické a virologické požadované vyšetrenia zasielame do príslušného NRC.

Odporúčame telefonickú konzultáciu možností s mikrobiologickým oddelením.

Diabetológia

Diabetológia

Biochemické vyšetrenia Glukóza, Urea, Kreatinín, AST, ALT, GMT, CHOL, HDL, LDL, TAG, Na, K, Cl, CK, TSH, HbA1c, C-peptid, HCY, oGTT, ACR, mikroalbumínúria, vit.D, inzulín, MS,

Hematologické vyšetrenia KO

Imunologické vyšetrenia aGAD, aIA2, aIAA

Základom diagnostiky a následne správne indikovaná terapia u pacientov s hypoglykemickým alebo hyperglykemickým syndrómom je vyšetrenie vybraných laboratórnych parametrov. Ich správny výber môže byť veľkým prínosom pre klinickú prax.

Glykémia nalačno a postprandiálne, glykemické profily a parametre strednej a dlhodobej kompenzácie (glykovaný hemoglobín HbA1c), sú vhodnými laboratórnymi ukazovateľmi stavu kompenzácie ochorenia diabetes mellitus.

Glukóza je základným vyšetrovaným parametrom v diabetológii. Pri 1.type diabetes mellitus závisí jej koncentrácia na vzťahu medzi dávkami inzulínu, príjmom potravy a fyzickou námahou. Kvôli dynamickým zmenám tohto parametra má jednorazové stanovenie obmedzený význam.

Pri 2. type diabetes mellitus nás koncentrácia glukózy informuje o pečeňovej glukoneogenéze a aj o jej úspešnom farmakologickom potlačení.

Pri oboch typoch diabetes mellitus je preto vhodné vyšetriť glykemický profil, vzhľadom k dynamickým zmenám glykémie.

Orálny glukózový tolerančný test (oGTT) slúži na posúdenie glukózovej tolerancie na základe hodnôt glykémií stanovených v priebehu testu. Test nie je vhodný prevádzať pri opakovanej glykémii nalačno 10 mmol/L a viac.

HbA1c slúži na posúdenie dlhodobej kompenzácie diabetu za posledných 6 – 8 týždňov pred vyšetrením.

Pre posúdenie endogénnej sekrécie inzulínu je vhodným parametrom C-peptid jednak stanovením jeho koncentrácie nalačno a po stimulácii. Vzhľadom na vysokú prevalenciu endogénnych protilátok u diabetikov liečených inzulínom odráža koncentrácia C-peptidu spoľahlivejšie endogénnu sekréciu pankreatického inzulínu ako stanovenie samotného inzulínu.

Pre posúdenie rizika vzniku diabetickej nefropatie je vhodným ukazovateľom stanovenie mikroalbumínúrie v zbieranom moči alebo vyšetrenie analytu v jednorázovom rannom moči súčasne s kreatinínom.

Vyšetrenie autoprotilátok proti glutamátdekarboxyláze (anti GAD), proti inzulínu (IAA) a tyrozínfosfatáze (anti IA2) je v klinickej praxi indikované skôr pri podozrení na latentný autoimunitný diabetes dospelých (LADA) a u pacientov, ktorí mali diagnostikovaný typ 2 a zvažuje sa liečba inzulínom.

Inzulínová rezistencia (IR) je charakteristickým znakom diabetes mellitus typu 2. Homeostatický model stanovenia inzulínovej rezistencie (HOMA-IR) poskytuje odhad IR z hodnoty koncentrácie glukózy a inzulínu v sére.

Endokrinológia

Endokrinológia

Biochemické vyšetrenia TSH, fT4, fT3, FSH, LH, PRL,TST, PTH, hCT, kortizol Hematologické vyšetrenia KO

Imunologické vyšetrenia aTg, aTPO, aTSHr, aSCA

Zložitosť procesov prebiehajúcich v organizme riadia regulačné systémy, ktoré koordinujú a regulujú jeho činnosť a všetky funkcie. Laboratórna diagnostika v endokrinológii sa opiera predovšetkým o stanovenie hormónov príslušných žliaz s vnútornou sekréciou poprípade ich metabolitov. Na účinnú hladinu hormónov v krvi vplývajú rôzne faktory:

• stav vlastnej endokrinnej žľazy, v ktorej sa môže priamo uplatňovať inhibičný vplyv na syntézu hormónov, čo má vplyv na vznik primárnych porúch

• stav riadiacej žľazy, z čoho vyplýva vznik sekundárnej poruchy v zmysle hyper alebo hypofunkcie výkonnej žľazy

• stav a funkcia pečene, v ktorej prebieha inaktivácia hormónov, prípadne úprava konjugáciou pre vylučovanie obličkami

• nedostatok alebo chýbanie receptorov

• rovnováha, pod ktorou rozumieme stav súhlasného alebo protichodného pôsobenia hormónov

• chronobiologické vplyvy, pod ktorými rozumieme veľký rozdiel hladín hormónov v rôznych denných a nočných intervaloch

Tyreostimulačný hormón, tyreotropín, tyoretropný hormón (TSH) je veľmi citlivým a špecifickým parametrom na posúdenie funkcie štítnej žľazy. Je centrálnym regulačným mechanizmom biologickej aktivity hormónov štítnej žľazy. Tvorí sa v špecifických bazofilných bunkách v prednom laloku hypofýzy. Je vhodným parametrom pre včasné potvrdenie alebo vylúčenie ochorenia centrálneho regulačného okruhu hypotalamus, hypofýza a štítna žľaza.

Thyroxin (T4) je hlavným hormónom štítnej žľazy priamo vylučovaný štítnou žľazou do krvi a spolu s trijódtyronínom (T3) hrá významnú úlohu pri regulácii metabolizmu v organizme. Významným spôsobom sa podieľajú na normálnom vývoji funkcií gonád a nervového systému, ovplyvňujú kardiovaskulárny systém a tiež svojou funkciou ovplyvňujú kostný metabolizmus. V krvnom obehu sa T4 vyskytuje vo voľnej a viazanej forme. Voľný T4 je vhodným ukazovateľom stavu štítnej žľazy, nakoľko nie je závislý na zmenách koncentrácie väzobných schopností väzobných proteínov.

Spolu so stanovením TSH je dobrým ukazovateľom poruchy funkcie štítnej žľazy a tiež pri monitorovaní liečby.

Stanovenie voľného T3 významne pomáha pri diferenciálnej diagnostike pre rozlišovanie rôznych foriem hyperthyreoidizmu a k identifikácii pacientov s T3 thyreotoxikózou.

Stanovenie parathormónu (PTH) sa využíva predovšetkým na diagnostiku primárnej hyperparathyreózy, na odlíšenie hyperkalciémie pri malígnych procesoch, na diferenciálnu diagnostiku hypokalciémie. Hlavnou úlohou PTH je nárast hladín vápnika v sére, čo sa dosiahne stimulovaním uvoľňovania vápnika z kostí a jeho renálnou resorpciou v distálnom tubule. Poruchy prištítnych teliesok vedú k zvýšeniu alebo poklesu hladiny vápnika v krvi (hyperkalciémia alebo hypokalciémie), spôsobené zmenami vo vylučovaní PTH.

Na posúdenie endogénnej sekrécie inzulínu je vhodným parametrom C-peptid, stanovením jeho koncentrácie nalačno a po stimulácii. Vzhľadom na vysokú prevalenciu endogénnych protilátok u diabetikov liečených inzulínom odráža koncentrácia C-peptidu spoľahlivejšie endogénnu sekréciu pankreatického inzulínu ako stanovenie samotného inzulínu.

Testosterón sa považuje za jeden z kľúčových androgénnych steroidov. U mužov je vylučovaný v semenníkoch a v kôre nadobličiek a u žien v kôre nadobličiek a vo vaječníkoch. Sérová koncentrácia testosterónu je u žien cca 10-krát nižšia ako u mužov. Vo fyziologických koncentráciách nemajú androgény špecifické účinky na ženy. Zvýšená produkcia testosterónu u žien môže spôsobiť virilizáciu (v závislosti na zvýšení).

Ľudský kalcitonín (hCT) je peptid zložený z 32 aminokyselín s molekulovou hmotnosťou 3418 Da, ktorý je secernovaný primárne parafolikulárnymi C bunkami štítnej žľazy. Metabolizuje sa v pečeni a obličkách, koncentrácia je regulovaná koncentráciou sérového vápnika.

Fyziologicky má hCT vplyv na metabolizmus vápnika a fosforu. Najvýznamnejším klinickým syndrómom spojeným s hypersekréciou hCT je medulárny karcinóm štítnej žľazy (MTC), nádor vznikajúci z buniek štítnej žľazy secernujúcich kalcitonín, ktorý tvorí 5-10% všetkých malígnych nádorov štítnej žľazy.

FSH (folikuly stimulujúci hormón) spolu s LH (luteinizačným hormónom) patria do skupiny gonadotropínov. FSH a LH synergicky regulujú a stimulujú rast a funkciu gonád (ovárií a testes). U žien FSH spolu s LH stimuluje sekréciu estrogénu a ovuláciu. Hladina FSH kulminuje uprostred cyklu, i keď menej výrazne ako LH. V dôsledku zmien vo fungovaní ovárií a zníženej sekrécie estrogénov býva FSH prítomný počas menopauzy vo vysokých koncentráciách. U mužov sa FSH uplatňuje pri iniciácii vývoja spermatogónií. Stanovenie FSH sa používa na objasnenie príčin dysfunkcie regulačného systému hypotalamus-hypofýza-gonády.

Prolaktín je syntetizovaný v prednom laloku hypofýzy a je vylučovaný v pulzoch. Hyperprolaktinémia (u mužov a žien) je príčinou porúch plodnosti. Stanovenie prolaktínu sa využíva pri diagnostike hyperprolaktinémie a peritoneálnej endometriózy.

Zvýšená sérová koncentrácia autoprotilátok proti tyreoglobulínu (aTg) sa vyskytuje u osôb s autoimunitnou tyreoiditídou. Vysoké koncentrácie aTg spolu s aTPO (peroxidáza špecifická pre štítnu žľazu) poukazujú na chronickú lymfocytovú infiltratívnu tyreoiditídu (Hashimotova choroba).

Gravesova-Basedowova choroba je sprevádzaná prítomnosťou autoprotilátok proti receptoru pre tyreotropín (aTSHr).

Addisonova choroba je spojená s poruchou kôry nadobličiek, znižuje sa tvorba príslušných hormónov –kortizolu a aldosterónu. Pri autoimunitnom poškodení nadobličiek môžeme v krvi nájsť antikortikálne protilátky, ktoré sú namierené proti 21-hydroxyláze a 17-α-hydroxyláze, ako aj proti enzýmu P450 (až u 90 % pacientov). Až 50 % takto postihnutých ľudí má aj ďalšiu autoimunitnú chorobu (môžu sa vytvárať protilátky proti štítnej žľaze, prištítnym telieskam, semenníkom, ováriám, žalúdočnej sliznici atď.). Odporúča sa skríning pacientov s diabetom typu 1A, s hypoparatyreoidizmom, s autoimunitným polyglandulárnyn syndrómom (APS) –najmä typu I a pri autoimunitnom ochorení vaječníkov v pubertálnom veku.

Reumatológia

Reumatológia

Biochemické vyšetrenia Glukóza, urea, kreatinín, KM, AST, ALT, GMT, ALP, Na, K, Ca, Cl, P, Fe, CRP, CaU, PU, vit. D, PTH, betaCROSSLAPS, osteokalcín, Ig, ELFO, ImunoELFO

Hematologické vyšetrenia KO

Parametre hemokoagulácie

Imunologické vyšetrenia RF, ANA, aCCP, ANCA, C3, C4, HLA B27, ASO

Sérologické/Mikrobiologické vyšetrenia Anti Helicobacter pylori IgA/G + Imunoblot, anti Yersinia enterocolitica IgA/G + Imunoblot, anti Campylobacter jejuni Imunoblot IgG, anti Salmonella enteritidis Agl

Paralelná vzorka sérum/punktát Anti Helicobacter pylori IgA/G + Imunoblot, anti Yersinia enterocolitica IgA/G + Imunoblot, anti Chlamydia pneumoniae IgA/G + Imunoblot, anti Lymská borelióza IgM/G + Imunoblot

Pri zápalových reumatických ochoreniach sú v popredí testy na sledovanie zápalovej reakcie. Reaktanty akútnej fázy, FW a CRP sú súčasťou komplexného hodnotenia aktivity reumatoidnej artritídy (RA) a efektívnosti liečby.

Biochemické ukazovatele orgánového poškodenia:

Markery pečeňovej funkcie – zvýšená aktivita AST a ALT môže odrážať aj poškodenie svalov, preto je vhodné vyšetriť aj CK, myoglobín a LDH. Zvýšená aktivita ALP môže byť spôsobená nadmernou produkciou pečeňového, črevného alebo kostného izoenzýmu.

Markery funkcie obličiek. Určenie hladiny močoviny, kreatinínu, klírensu kreatinínu, doplnené chemickou analýzou moču a analýzou močového sedimentu poskytujú obraz o poškodení funkcie obličiek, vyskytujúce sa pri zápalových reumatických ochoreniach (ako RA, SLE, SSc a i.).

Markery svalového poškodenia pri myopatiách sú predovšetkým svalové enzýmy: CK, aldoláza a LDH, ako aj myoglobín.

Kyselina močová. Hyperurikémia sa vyskytuje pri dne, sarkoidóze, hyperparatyreóze a pri myeloproliferácii. Koncentrácia KM v rámci biologického referenčného intervalu nevylučuje prítomnosť dnavej artritídy. Rozhodujúcim nálezom tu môže byť nález kryštálov nátriumurátu v synoviálnom výpotku. Vyšetrenia synoviálneho výpotku sú zväčša vyhradené pre špecializované pracoviská.

Parametre metabolizmu kostí. V diferenciálnej diagnostike metabolických chorôb kosti (osteoporóza, osteomalácia, hyperparatyreóza, atď.) je štandardné vyšetrenie základných biochemických parametrov kalciumfosfátového metabolizmu (sérová hladina a 24-hodinový odpad vápnika, horčíka, fosforu, parathormónu, 25-OH-vitamínu D, atď.) ako aj markerov kostného obratu (napr. sérová koncentrácia betaCROSSLAPS, P1NP, osteokalcínu, kostnej frakcie alkalickej fosfatázy).

Erytrocyty

Normocytárna normochrómna anémia je charakteristickým príznakom zápalových reumatických chorôb a zvyčajne dobre koreluje s ich aktivitou. Anémia s vysokou koncentráciou feritínu u pacientov s reumatoidnou artritídou vzniká v dôsledku zníženej erytropoézy napriek normálnym zásobám železa. Mikrocytová hypochrómna anémia sa najčastejšie vyskytuje pri liečbe nesteroidovými antiflogistikami (NSA), dôsledkom krvácania z gastrointestinálneho traktu. Z tohto dôvodu pri diferenciálnej diagnostika anémie u pacientov s reumatickými zápalovými chorobami je nutné aj komplexné vyšetrenie metabolizmu železa.

Leukocyty

Leukocytóza pri reumatických chorobách môže byť indikátorom akútneho štádia artritídy, infekcie alebo odozvou na systémovú kortikoterapiu. Pri SLE ako aj pri iných systémových chorobách, pri liečbe NSA alebo imunosupresívami sa môže vyskytnúť aj leukopénia.

Trombocyty

Trombocytóza môže byť dôsledkom výraznej zápalovej aktivity, nízky počet trombocytov sa môže vyskytnúť pri SLE alebo Feltyho syndróme.

Abnormálne predĺžený parciálny protrombínový čas (APTT) bol pôvodne spolu s falošnou pozitivitou BWR (BFPS) znakom antifosfolipidového syndrómu. Súčasne sa tento syndróm charakterizuje škálou vyšetrení protilátok proti kardiolipínu, beta-2-glykoproteínu 1 alebo špecifickým fosfolipidom zväčša na špecializovaných pracoviskách.

Špecifickými vyšetreniami v reumatológii sú z imunologických metód najmä testy na detekciu autoprotilátok, osobitne RF, protilátok proti cyklickým citrulínovaným peptidom (aCCP), antinukleárnych protilátok (ANA), protilátok proti cytoplazme neutrofilov (ANCA) a ďalšie.

Reumatoidné faktory - RF

Testy na reumatoidné faktory boli jednými z prvých imunologických testov v reumatológii.

Latex fixačný test a jeho novšie varianty vykazujú pozitivitu u 70-80% pacientov s RA tzv. séropozitívnych. Omylom sa niekedy RF deklaruje ako diagnostický test pre RA. Vyskytuje sa však minimálne u 1 % zdravej populácie a v celom rade iných ochorení: tuberkulóza, lepra, sarkoidóza, pľúcna fibróza, hepatopatie a pod. Séropozitívni pacienti s RA majú vyššiu tendenciu k eróziám a deštrukciám, väčšiemu funkčnému postihnutiu a menej častým remisiám v porovnaní so séronegatívnymi pacientmi.

aCCP

Anti-CCP (anti-cyclic citrullinated peptide) sú protilátky triedy IgG proti cyklickému citrulinovanému peptidu, ktorý je špecifický pre reumatoidnú artritídu. Tieto protilátky sú prítomné už vo veľmi včasnom štádiu choroby v sére u väčšiny pacientov s RA.

Vyznačujú sa vyššou špecificitou a senzitivitou ako RF.

Antinukleárne protilátky - ANA

Ide o historický názov. ANA sú protilátky proti orgánovo nešpecifickým antigénom bunky. Sú namierené proti antigénom jadra (DNA, históny, nukleozómy a i.) a cytoplazmy (mitochondrie, mikrozómy, cytoskelet a i.). Len niektoré sú viac alebo menej špecifické pre zápalové reumatické choroby (SLE, SSc, zápalové myopatie), preto sa pozitívny nález ANA v signifikantnom titre ≥1:100 vhodne doplňuje špecifikáciou ANA metódou imunoblot/dot.

Obraz fluorescencie tiež poskytuje určitú informáciu o špecifickosti ANA.

I. Skríning ANA (Hep2) nepriamou imunofluorescenciou

Semikvantitatívne hodnotenie sa zvyčajne vyjadruje slovne:

• negatívne

• hraničné

• pozitívne – až silno pozitívne.

Obrazy fluorescencie AC sú medzinárodne zavádzané označenia obrazu podľa ICAP (International Consensus on ANA patterns)

jadro:

• homogénny H (anti-DNP, anti-histón, antinukleozómy) AC-1 a AC-2 (DFS70)

• zrnitý (jemno, hrubo) Z (jz AC-4, hz (AC-5) (napr. anti-nRNP, anti-La a mnoho iných)

• škvrnitý (bodky-dots) D (ojedinelé, anti-coilin AC-7, početné, anti-sp100, AC-6), centroméry (Ce AC-3)

jadierko : nukleolárny

• homogénne – anti-PM/Scl (AC-8),

• hrudkovité – anti-fibrillarin (AC-9),

• zrnité - napr. anti-To/Th alebo anti-RNApolymeráza I (AC-10)

cytoplazma: cytoplazmatický CY

• difúzny Cydif ( anti-ribRNP, AC-19)

• granulárny Cygr ( antimitochondriové -AMA, AC21)

• diskrétne bodky cyD ( anti RNA-syntetázy, napr. anti-Jo-1) AC-18

• jemne zrnité (AC-20)

vláknitý - skelet Cysk (napr. anti-aktin segmentovaný AC-17, anti-vimentin filamentový AC-15 alebo lineárny AC-15)

II. Určenie jemnej špecifickosti autoprotilátok

Anti- Asociované s ochorením

nRNP SLE, MCTS

Sm SLE

rRNP SLE

Ro/SSA SLE, Sjögrenov syndróm

La/SSB SLE, Sjögrenov syndróm

PM/SCL Systémová skleróza, prekryté syndrómy

Scl70 Systémová skleróza

Jo-1 Zápalová myozitída

PCNA SLE

dsDNA, nukleozómy (DNP) SLE

históny Liekmi indukovaný lupus

Ce Limitovaná sklerodermia, CREST

DFS (diffuse fine speckled syn. LEDGF) Bez ďalšej inej špecifickosti zvyčajne sa nejedná o zápalové reumatické ochorenie

Protilátky proti cytoplazme neutrofilovANCA

Nepriamym imunofluorescenčným testom sa rozlíšia tri základné typy ANCA:

• Perinukleárne alebo p-ANCA, ak protilátky reagujú s antigénom umiestneným v okolí jadra. Terčom je najčastejšie myeloperoxidáza (MPO), ale môžu to byť aj iné.

• Cytoplazmatické alebo c-ANCA – zobrazia sa cytoplazmatické granule najskôr proteinázy-3 (PR3) z primárnych granúl.

• Atypické aANCA – ak obraz fluorescencie je rozdielny od typických p-ANCA či cANCA. Imunofluorescenčné obrazy je vhodné doplniť cielenou detekciou anti-PR3, anti-MPO a anti-GBM (glomerulovej bazálnej memráne). Špecifickými testami sa dajú rozlíšiť protilátky namierené voči cytoplazmatickým antigénom neutrofilov: katepsínu, lyzozymu, laktoferínu, elastáze, BPI (bactericidal permeability inhibitor) a ďalším, zväčša zobrazovaným ako p-ANCA a aANCA.

ANCA sú asociované predovšetkým s vaskulitídami malých ciev, akými sú granulomatóza

s polyangiitídou (GPA), mikroskopická polyangiitída (MPA), eozinofilická granulomatóza s polyangiitídou (EGPA), ktoré sa klasifikujú ako vaskulitídy asociované s ANCA (AAV).

Vyšetrenie ANCA sa indikuje pri glomerulonefritíde (tu aj ako cito vyšetrenie), pri pulmonárnych hemorhagiách, mnohopočetných pľúcnych noduloch, kožných vaskulitídach obzvlášť so systémovými črtami, skleritíde, chronickom deštruktívnom ochorení horných ciest dýchacích, chronickej sinusitíde alebo otitíde, subglotickej tracheálnej stenóze a viacerých ochoreniach gastrointestinálneho traktu.

Komplementový systém

Komplementový systém obsahuje 20 plazmatických bielkovín a je jedným z hlavných činiteľov humorálnej imunity. Aktivácia komplementového systému sa môže uskutočniť klasickou cestou, čo poukazuje na imunokomplexové choroby alebo alternatívnou cestou, ktorá môže byť vyvolaná rôznymi patogénmi (mikrobiálne endotoxíny, vírusy). Odráža sa to aj selektívnym

znížením zložiek komplementu C3 a C4. Celková aktivita komplementu (CH50) je často znížená u pacientov so

SLE a kryoglobulinémiou, čo je výsledkom jeho zníženej produkcie alebo konzumpcie cirkulujúcimi alebo fixovanými imunokomplexami.

Asociácie s HLA-B27 antigénom:

Ankylozujúca spondylitída – frekvencia tohto antigénu u chorých 97%.

Reiterov syndróm - frekvencia tohto antigénu u chorých 60-80%, pri súčasnom výskyte sakroielitídy až 90%.

Reaktívne artritídy - frekvencia tohto antigénu u chorých 33-90%.

Psoriatické artritíty- antigén HLA-B27 má asi 20 % chorých, pri postihnutí axiálneho skeletu 50-60% chorých.

Enteropatie – ulcerózna kolitída, Crohnova choroba - ochorenie komplikované periférnou artritídou nie je asociované s HLA-B27. Zvýšená frekvencia HLA-B27 (4075 %) sa pozoruje pri výskyte sakroileitídy a spondylitídy.

Uveitída - asociovaná s HLA-B27 je takmer vždy unilaterálna, akútna a predná. Frekvencia antigénu B27 je približne 50 %. U väčšiny B27-pozitívnych chorých sa zároveň rozvíja niektorá so séronegatívnych spondartritíd.

Uveitída, resp. iridocyklitída asociovaná s AS sa vyskytuje bez HLA-B27 len ojedinele.

Ochorenia kĺbov a kostí môžu vyvolávať baktérie, vírusy, huby i parazity.

Vzťah medzi infekciou a artritídou (podľa Toivanena, 1994)

Z patogenetického hľadiska je dôležité, že ochorenia štruktúr pohybového aparátu môžu vzniknúť:

• na základe prítomnosti živého mikroorganizmu (najčastejšie v rámci aktívnej infekcie);

• na základe prítomnosti neživého mikroorganizmu, i jeho častí;

• transferom metabolitov, toxínov a ďalších extracelulárnych produktov zo vzdialeného miesta (fókus);

• prostredníctvom imunitných mechanizmov (humorálnych alebo celulárnych) na podklade antigénovej podobnosti medzi mikroorganizmom a štruktúrou vlastnou telu (mimikry).

Choroby pohybového aparátu vyvolané infekciami sa zvyknú deliť na:

1. septické infekcie kĺbov a kostí;

2. lymská borelióza;

3. mykobakteriálne, mykotické a parazitárne infekcie pohybového systému;

4. vírusové artritídy;

5. reumatické symptómy pri retrovírusových infekciách (vrátane HIV) a ostatných imunodeficienciách spojených s infekciou;

6. reumatická horúčka;

7. reaktívne artritídy.

Artritída Infekcia známa

Štruktúry mikroorganizmu v kĺbe

Živé mikroorganizmy v kĺbe Príklad

infekčná + + + septická artritída (bakteriálna) vírusová artritída

reaktívna + + - reaktívne artritídy

zápalová - - - reumatoidná artritída

Môže ísť o priamy dôkaz patogénu kultivačne z krvi, likvoru alebo synoviálnej tekutiny. Bakteriologickú kultiváciu kĺbneho punktátu je potrebné doplniť o molekulárnu detekciu nekultivovateľných/ťažko rastúcich mikroorganizmov na základe epidemiologických a anamnestických údajov. Je dôležité odhaliť fokálnu infekciu v respiračnom či urogenitálnom trakte. Pátra sa i po dentálnej infekcii. Využívajú sa aj postupy molekulárnej biológie.

Sérologickým vyšetrením sa overuje para/post infekčná artritis salmonelami, yersíniouami, campylobacterom, prípadne helikobaterom, ktoré môžu vyvolať

enteropatickú artritídu. Reaktívnu artritídu môže spôsobiť infekcia Mycoplasma pneumoniae alebo Chlamydia pneumoniae

Anti streptolyzín O - ASO

Zvýšený titer antistreptolyzínu (ASO) vyvolávajú protilátky po infekcii ẞ-hemolytickým streptokokom. Na diagnostiku reumatickej horúčky je potrebný dôkaz streptokokovej infekcie, avšak patologické hodnoty ASO môžu byť prítomné aj pri iných streptokokových infekciách. Vhodné je sledovať postupné zvyšovanie titra ASO.

Urológia

Biochemické vyšetrenia MS, tPSA, fPSA, TST, AFP, HCG, PRL, LH, FSH, CRP

Hematologické vyšetrenia KO

Sérologické vyšetrenia protilátky proti Chlamydia trachomatis (IgG, IgA)

Bakteriologické vyšetrenia Moč kultivačne

Uretra

Ejakulát

Kultivácia na M. hominis a U. urealyticum

Kultivácia na Neisseria gonorrhoeae

Kultivácia na Trichomonas vaginalis

Molekulárne vyšetrenia - PCR Chlamydia trachomatis

Neisseria gonorrhoeae

Urogenitálny panel

Mykologické vyšetrenia Moč kultivačne

Stanovenie PSA sa využíva hlavne pri monitorovaní progresie karcinómu prostaty a účinnosti terapie (vrátane hormonálnej) tohto ochorenia. Rýchlosť poklesu PSA na nedetegovateľné hladiny po rádioterapii, hormonálnej terapii alebo radikálnom chirurgickom odstránení prostaty informuje o úspešnosti liečby. Zápal alebo poškodenie prostaty (napr. v prípade retencie moču alebo po vyšetrení rekta, cystoskopii, kolonoskopii, transuretrálnej biopsii, laserovej liečbe alebo ergometrii) môžu viesť k rôzne výraznému zvýšeniu koncentrácií PSA, ktoré môže trvať rôzne dlhú dobu.

Nádory, ktoré syntetizujú AFP, sú hlavne testikulárne neseminómové nádory zo zárodočných buniek (NSGCT), ovariálne nádory zo žĺtkového vaku a hepatocelulárny karcinóm. Navyše je stanovenie AFP dôležitou súčasťou posudzovania rizika trizómie 21 v druhom trimestri tehotenstva spolu s hCG+ẞ a inými parametrami. Dôsledné monitorovanie sérových nádorových markerov, akými sú AFP a ľudský choriový gonadotropín (HCG), je nevyhnutné pre manažment pacientov s nádormi zo zárodočných buniek, keďže tieto markery sú dôležité pre diagnostiku, odhadnutie prognózy, monitorovanie odpovede na liečbu a detekciu včasného relapsu. Navyše HCG a AFP sú dôležité parametre pre odhad prežitia u pacientov s pokročilými nádormi zo skupiny NSGCT.

Infekcie močových ciest (IMC) vznikajú pri prítomnosti a množení organizmov v niektorej zo štruktúr močového traktu spolu s inváziou do tkaniva. To môže byť dôvodom širokého spektra klinických syndrómov. Patrí medzi ne akútna a chronická pyelonefritída, cystitída, uretritída, epididymitída a prostatitída. Infekcia sa môže šíriť do okolitého tkaniva (napr. perinefrický absces) alebo do krvného riečiska.

Laboratórna diagnostika IMC zahŕňa chemické, mikroskopické a mikrobiologické vyšetrenie moču a vyšetrenie krvi. Okrem obmedzenej skupiny pacientov sa musí interpretácia kultivačných výsledkov robiť s ohľadom na klinický stav pacienta, prítomnosť alebo neprítomnosť pyúrie, ktorá je združená s infekciou, a prítomnosť epiteliálnych buniek, ktoré signalizujú kontamináciu.

Infekcie dutého močového traktu a obličiek

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Cystitída Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Enterokoky

Streptococcus agalactiae

Staphylococcus saprophyticus

Pyelonefritída Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Enterokoky

Streptococcus agalactiae

Staphylococcus aureus

Komplikované IMC (menej častí pôvodcovia)

Chlamydia trachomatis

Urogenitálne mykoplazmy

Corynebacterium urealyticum

Gardnerella vaginalis

anaeróby

nutrične náročné streptokoky Pseudomonády

kvasinky

Trichomonas vaginalis

Hemoragická cystitída

Adenovírus BK a JC vírus

Akútna glomerulonefritída

Glomerulonefritída a nefrotický syndróm

Postihnutie močového mechúra, uretry, prostaty a obličiek

Nefrotický syndróm s proteinúriou

Postihnutie obličiek ako súčasť systémovej alebo diseminovanej infekcie

Abscesy v obličkách

Cryptococcus neoformans, Aspergillus spp., Mucoraceae, Histoplasma capsulatum, Blastomyces spp., Coccidioides immitis

Plasmodium spp.

Leishmania spp.

Schistosoma haematobium

Loa loa

Urológia

Entamoeba histolytica

Infekcie mužského pohlavného traktu

Ochorenie

Prostatitída

Baktérie Vírusy Huby Parazity

Chlamydia trachomatis

Neisseria gonorrhoeae

Streptokoky

Urogenitálne mykoplazmy

Enterobacterales

Pseudomonády

kvasinky protozoá

Trichomonas vaginalis

Epididymitída

Neisseria gonorrhoeae

Chlamydia trachomatis

Streptokoky

Urogenitálne mykoplazmy

Gardnerella vaginalis

Enterobacterales

Pseudomonády

Orchitída

Neisseria gonorrhoeae

Chlamydia trachomatis

Streptokoky

Urogenitálne mykoplazmy

Enterobacterales

Pseudomonády

Parotitisvirus

Balanopostitída

Streptococcus pyogenes

Streptococcus agalactiae

Staphylococcus aureus

Enterobacterales

Pseudomonády

HSV LR a HR HPV VZV

kvasinky

Uretritída

Neisseria gonorrhoeae

Chlamydia trachomatis

Gardnerella vaginalis

Streptokoky

Urogenitálne mykoplazmy

Haemophilus spp.

Enterobacterales

Pseudomonády

Trichomonas vaginalis

Hypertrofia skróta s tvorbou intraskrotálnych tumorov Červy Dracunculus medinensis

Mikrobiologické vyšetrenie moču

Kultivácia moču vyžaduje správne odobratie vzorky a včasný transport do laboratória (do 2 hodín). Najčastejšie sa využíva tzv. stredný prúd moču do sterilnej nádobky po predchádzajúcej lokálnej hygiene vonkajšieho genitálu. Vykonáva sa kultivačná analýza na prítomnosť aeróbnych a mikroaerofilných baktérií, prípadne kvasiniek kultiváciou na jednej neselektívnej a na jednej až dvoch selektívnych agarových pôdach očkovaním 10 µl na 1/2 platne. Výstupom kultivačného vyšetrenia je kvalitatívne a kvantitatívne určenie pôvodcu infekcie močových ciest a stanovenie jeho citlivosti na antimikrobiálne látky.

Množstvo zárodkov preukazaných pre infekcie močových ciest: u symptomatických žien ≥ 102 koliformných baktérií v 1 ml moču + pyúria alebo ≥ 105 akéhokoľvek patogénneho organizmu v 1 ml moču. V prípade imunosuprimovaných, gravidných a komplikovaných chorých už množstvo ≥ 104 /ml moču. U symptomatických mužov pre diagnózu infekcie močových ciest postačuje

Biologický materiál

≥ 103 baktérií v 1 ml moču. U imobilných pacientov, u mužov s fimózou a u žien s obezitou sa odber moču vykonáva sterilnou katetrizáciou močových ciest. Pri cievkovanom moči je abnormálnym nálezom počet ≥ 103 patogénnych organizmov v 1 ml moču. Výnimočne je na získanie moču potrebný odber pomocou suprapubickej punkcie močového mechúra tenkou ihlou – v tomto prípade je každá prítomnosť mikróba patologická.

Okrem štandardnej bakteriologickej kultivácie je možné vykonať vyšetrenie moču na zistenie ďalších možných pôvodcov infekcie močových ciest. U pacientov s klinickým podozrením na infekciu Chlamydia trachomatis a/alebo Neisseria gonorrhoeae sa dokazuje prítomnosť DNA týchto baktérií metódou PCR. V rámci komplexného diagnostického testu – urogenitálneho panela (tiež realizovaného formou PCR) sa okrem spomínaných baktérií stanovuje aj genetický materiál Mycoplasma spp., Ureaplasma spp. a Trichomonas vaginalis

Mikrobiologické diagnostické možnosti Baktérie Vírusy Huby Parazity

Cystitis / pyelonephritis / glomerulonephritis

muži aj ženy

Moč kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

Absces ľadvín Punktát mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

Uretritis muži aj ženy Výter z uretry mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

Prostatitis / epididimitis / orchitis

Výter z uretry aj po masáži prostaty Ejakulát

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

Balanopostitis Výter z uretry mikroskopia kultivácia

priamy dôkaz antigénu PCR

(kultivácia) priamy dôkaz antigénu PCR

(kultivácia) priamy dôkaz antigénu PCR

(kultivácia) priamy dôkaz antigénu PCR

(kultivácia) priamy dôkaz antigénu PCR

(kultivácia) priamy dôkaz antigénu PCR

kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia kultivácia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia priamy dôkaz antigénu PCR

mikroskopia priamy dôkaz antigénu PCR

Nefrológia

Nefrológia

Biochemické vyšetrenia MS, chemické vyšetrenie moču, proteínúria, GF, kreatinín, urea, CRP, Parathormón

Hematologické vyšetrenia

KO

Imunologické vyšetrenia Imunoglobulíny, C3, C4, ANA, ENA, ANCA aGBM, anti-PLA2R

Ochorenia obličiek sú často klinicky asymptomatické a k diagnóze prispieva i laboratórna diagnostika. Za screeningové vyšetrenie sa považuje chemické vyšetrenie moču, mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu a orientačné stanovenie glomerulárnej filtrácie (GF). Po náleze proteínúrie nasleduje vyšetrenie kvantitatívnej proteínúrie vo vzorke 24 hodinového zberaného moču.  Častým parametrom je aj stanovenie urey. Vyšetrenie humorálnej imunity je dôležitou súčasťou diagnostického postupu s podozrením u pacientov s podozrením na imunologicky podmienené ochorenia glomerulov.

Sérové hladiny IgA sú zvýšené najmä u pacientov s IgA nefropatiou), IgG pri systémových chorobách ochorenia obličiek (SLE, systémová vaskulitída). Zložka komplementu C3 býva prechodne znížená pri akútnej glomerulonefritíde a aktívnom SLE a súčasne zložka  C4 je v normálnych rozmedziach. Pozitivita ANCA protilátok (rozdelenie a význam ANCA protilátok viď kapitola Reumatológia) je pozorovaná pri nektrotizujúcej glomerulonefritíde. Kvantitatívne stanovenie protilátok proti proteináze 3 a myeloperoxidáze umožňuje monitorovanie aktivity renálnej vaskulitídy. K vzostupu dochádza pred relapsom cohorenia.

Protilátky proti bazálnej membráne glomerulov sú pozitívne pri pacientov s rýchlo progredujúcou tzv. antirenálnou glomerulonefritídou. Pri idiopatickej membranóznej nefropatie bývajú prítomné aj protilátky proti M-receptoru pre fosfolipázu A2 (anti-PLA2R)

Gastrointestinálnytrakt

Biochemické vyšetrenia Pečeňové enzýmy, AFP,CA19-9, CA 72-4, CEA, PE, CPT, CRP, OK, OK kvantitatívne

Hematologické vyšetrenia KO, hemokoagulácia –INR, APTT

Imunologické vyšetrenia Ig, aDGP IgA, IgG, aEMA IgA, atTG IgA, IgG, AGA IgA, IgG, ASCA IgA, IgG, APCA, AIFA, ANA, AMA, LKM, SLA, adsDNA, ANCA, ASMA, DAO, HD, sIgE, sIgG

HLA- DQ2/DQ8, genetická diagnostika LI PEP test

Sérologické/mikrobiologické vyšetrenia Anti Helicobacter pylori IgA/G + Imunoblot, anti Yersinia enterocolitica IgA/G + Imunoblot, anti Campylobacter jejuni Imunoblot IgG, anti Salmonella enteritidis. ent. Agl

Bakteriologické/Virologické/ Parazitologické vyšetrenia

Mikroskopia, kultivácia, dôkaz antigénu, molekulárne metódy

Mykologické vyšetrenia Kultivácia

Pankreatická elastáza (PE) je enzým produkovaný a vylučovaný pankreasom, ktorý vďaka svojej proteolytickej aktivite napomáha trávenie potravy počas prechodu tráviacim traktom. Na rozdiel od iných pankreatických enzýmov, pankreatická elastáza nie je významne degradovaná pri prechode črevom, takže meranie koncentrácie tohto markeru v stolici umožňuje zhodnotiť exokrinnú funkciu pankreasu. Použitie pankreatickej elastázy ako markeru vo vzorkách stolice umožňuje rozlíšiť pacientov s pankreatickou exokrinnou insuficienciou od pacientov s podobnými symptómami (bolesti brucha, zvracanie a hnačka), ktoré však môžu byť spojené s inými ochoreniami ako napr. žalúdočné vredy, Crohnova choroba a ulcerózna kolitída

Kalprotektín (CPT) Je 36,5 kDa leukocytárny cytozolový proteín, ktorý sa uvoľňuje z leukocytov po ich aktivácii alebo lýze. Kalprotektín je rezistentný voči enzýmatickej degradácii a dá sa spoľahlivo určiť v exkrétoch, napr. v stolici, takže je vhodným parametrom, odrážajúcim stupeň infiltácie leukcytov do čriev, čím pomáha pri diagnostike a monitorovaní terapie akútnych i chronických črevných chorôb.

Hlavné ochorenia, ktoré spôsobujú zvýšenú exkréciu fekálneho kalprotektínu sú zápalové ochorenia čriev, celiakia, infekčná kolitída, črevná cystická fibróza a kolorektálny karcinóm.

Okultné krvácanie - hemoglobín je globulárny proteín nachádzajúci sa v červených krvinkách, ktorý

zabezpečuje transport kyslíka v krvi. Keďže hemoglobín je citlivý na degradáciu v gastrointestinálnom trakte (v žalúdku a tenkom čreve), jeho prítomnosť v stolici je spôsobená krvácaním zo špecifických kolorektálnych lézií. Samotný intaktný hemoglobín je preto možné rýchlo a neinvazívne zistiť vo vzorkách stolice a môže byť použitý ako marker kolorektálneho karcinómu, čím sa pacient nasmeruje na ďalšie klinické vyšetrenia. Stanovuje sa kvalitatívne aj kvantitatívne.

AST sa vyskytuje v mnohých orgánoch vrátane pečene, srdcového svalu, kostrového svalu, mozgu, obličiek, pľúc, pankreasu, erytrocytov a leukocytov, pričom najvyššia aktivita sa nachádza v pečeni a kostrovom svale. Vyšetrenie AST je indikované v diagnostike, diferenciálnej diagnostike a monitorovaní chorôb hepatobiliárneho systému, pri infarkte myokardu a poškodenia kostrového svalu.

Aktivita ALT v pečeni je približne 10krát vyššia ako aktivita v srdci či kostrovom svale, preto je nutné na ALT pozerať ako na indikátor ochorenia pečeňového parenchýmu. ALT je prítomná v cytozole hepatocytov a zvýšená hladina v sére ukazuje na poškodenie celistvosti plazmatickej membrány hepatocytov. ALT má u hepatobiliárných ochorení vyššiu senzitivitu ako AST.

GGT stúpa dramaticky v prípadoch intrahepatickej a posthepatickej biliárne obštrukcie. Pri zistení obštrukčnej žltačky, cholangitídy a cholecystitídy je citlivejšia než alkalická fosfatáza, k jej vzostupu dochádza časnejšie a pretrváva dlhšie. GGT je zvýšená taktiež u pacientov

s infekčnou hepatitídou, steatózou, pri akútnej a chronickej pankreatitíde. Zvýšené hodnoty GGT sú pozorované aj u pacientov s alkoholickou cirhózou a vo väčšine sér ľudí, ktorí sú ťažkí konzumenti alkoholu. Stanovenie GGT má význam pri zistení alkoholizmu, alkoholického poškodenia pečene a pri monitorovaní abstinencie alkoholu.

AFP zohráva významnú úlohu v diagnostike hepatocelulárneho karcinómu (HCC). Hepatocelulárny karcinóm (HCC) vzniká často ako následok pokročilého ochorenia pečene vedúceho k cirhóze, ale môže sa vyvinúť aj u pacientov bez cirhózy. Výrazne zvýšené hladiny AFP môžu znamenať prítomnosť primárneho karcinómu pečene a výrazne korelovať s veľkosťou nádoru.

CA 19-9 (uhľovodíkový antigén 19-9 alebo sialylovaný Lewis (a) antigén) je biomarker, ktorý sa primárne používa spolu s inými diagnostickými metódami pri manažmente pacientov s karcinómom pankreasu. Protilátka proti CA 19-9 sa viaže na Lewis (a) antigén na mucíne. Zvýšené koncentrácie sú často prítomné v krvi pacientov s rôznymi gastrointestinálnymi ochoreniami, napr. karcinómom pankreasu, hrubého čreva a žalúdka, hepatocelulárnym a cholangiocelulárnym karcinómom.

CEA patrí do skupiny karcinofetálnych antigénov, ktoré sa tvoria počas embryonálneho a fetálneho obdobia. Tvorba CEA je po narodení potlačená, a preto je v normálnych tkanivách dospelých jedincov málo exprimovaný. Z tohto dôvodu môžu byť v krvi zdravých dospelých ľudí namerané iba veľmi nízke hodnoty CEA. Vysoké koncentrácie CEA sa často vyskytujú pri kolorektálnych adenokarcinómoch. Slabo až mierne zvýšená koncentrácia CEA býva pri nemalígnych ochoreniach čriev, pankreasu, pečene a pľúc (napr. pri cirhóze pečene, chronickej hepatitíde, pankreatitíde, ulceróznej kolitíde a Crohnovej chorobe). Fajčenie môže taktiež viesť k vzostupu hodnôt CEA a musí byť preto vzaté do úvahy pri interpretácii hladín CEA.. Hlavnou indikáciou pre stanovenie CEA je sledovanie úspešnosti liečby u pacientov s kolorektálnym karcinómom a identifikácia rekurencií po liečbe alebo chirurgickej resekcii.

CA 72-4 je vysokomolekulový (hmotnosť približne 200-400 kD) mucínový proteín nachádzajúci sa na povrchu mnohých nádorových buniek, napr. buniek karcinómu žalúdka, ovária, prsníka, hrubého čreva a pankreasu. Zvýšené sérové hladiny sú primárne prítomné u pacientov s karcinómom žalúdka, ale taktiež u pacientov s niektorými nemalígnymi ochoreniami, napr. zápalom pľúc, pankreatitídou, cirhózou pečene a ovariálnymi cystami. Najdôležitejšou prednosťou markera CA 72-4 je jeho schopnosť rozlišovať medzi malígnymi a nemalígnymi ochoreniami žalúdka a ovárií.

Prítomnosť protilátok proti Saccharomyces cerevisiae (ASCA IgG, IgA) je vysoko špecifická pre Crohnovu chorobu (CCH) a nie je ovplyvnená liečbou pacienta (vyskytujú sa u 41-76 % chorých). Pri ulceróznej kolitíde sa vyskytujú perinukleárne antineutrofilové protilátky (pANCA). Ich výskyt nie je závislý od aktivity ochorenia.

V krvnom obraze pri CCH a UC ukazovateľom zápalovej aktivity je leukocytóza a mikrocytová anémia. Makrocytová anémia (malabsorbpcia vit. B12) býva dôsledkom resekcie terminálneho ilea. Hemolytická anémia je načastejsie prejavom nežiadúcim účinkom terapie alebo vzácneho autoimunitného ochorenia (nekorpuskalárnej autoimunitnej anémie) u chorých s UC. Trombocytóza je okrem spojenia s aktívnym zápalovým procesom spojovaná s vznikom častých tromboembolických komplikácii. Z imunologických parametrov okrem protilátok pri vysokej aktivite bývajú zvýšené aj hladiny imunoglobulínov (Ig) triedy IgM a IgG a hlavne IgA.

Serologické markery celiakie zahrňujú vyšetrenia protilátok proti gliadínu (AGA) triedy IgA resp. IgG, endomýzia (EMA) IgA, IgG a proti tkanivovej transglutamináze (tTG) IgA, IgG. Senzitivitu a špecificitu antigliadínových protilátok zvyšuje vyšetrenie protilátok proti deamidovým gliadínovým peptidov (DGP). Kombinácia IgG DGP s IgA aTG je považovaná za najspoľahlivejšu kombináciu serologických parametrov celiakie. Keďže ide o ochorenia autoimunitného charakteru geneticky podmienené s rozvojom metodík založených na PCR je možné vyšetrovacie algoritmy doplniť aj o stanovenie HLA-DQ2/DQ8. V bežnej populácii je ich výskyt okolo 25%. Z toho vyplýva, že molekulárny dôkaz alel DQ2 a DQ8 je veľmi užitočný nástroj v diagnostike celiakie a to prevažne v prípadoch pozitívnej rodinnej anamnézy. Ak nie je pacient nosičom alel DQ2 alebo DQ8, môže byť podozrenie na celiakiu takmer vylúčené (99%). Pri záchyte genetickej predispozície je ešte asi 50 až 60% jedincov bez ochorenia a nemusí dodržiavať bezlepkovú diétu. Môžeme však už hovoriť o riziku vzniku celiakie. Indikačné skupiny, kedy je odporúčané vyšetrenie:

- v prípade, ak sú u pacienta preukázateľné symptómy vedúce ku podozreniu na celiakiu a serológia a biopsia nie sú jednoznačné (prípadne si odporujú)

- v prípade štúdia rodinných členov pacientov s celiakou (pomoc pri stanovení rizika vývoja celiakie alebo jeho vylúčenia u rodinných príbuzných, súrodencov, atď.)

Autoprotilátky proti vnútornému faktoru a antigénom parietálnych buniek žalúdka sú indikované pri podozrení na pernicióznu anémiu,

chronické ochorenie asociované s chronickou atrofickou gastritídou, autoimunitného pôvodu. Chronická atrofická gastritída typu A je charakterizovaná autoimunitným procesom, ktorý vedie k produkcii autoprotilátok ako proti terčovému antigénu parietálnych buniek žalúdka H+/ K+ ATPázy (APCA), tak proti ich produktu, vnútornému (intrinsic) faktoru (AIFA) a prípadne k deštrukcii pariet.

Pri ochoreniach pečene sa okrem zmien základných biochemických parametrov stretávame pri cirhóze pečene s polyklonálnou gamapatiou - vzostupom gama globulínov – IgM je zvýšené pri primárnej bilárnej cirhóze, IgG pri autoimunitnej a kryptogénnej cirhóze pečene a IgA pri alkoholovej cirhóze. Základnými serologickými nálezmi pri autoimunitných hepatitídach je pozitivita protilátok proti rôznym jadrovým antigénom (ANA) a rozpustným pečeňovým antigénom (SLA), protilátok proti mitochondriám (AMA), proti pečeňovým a obličkovým mikrozómom (LKM), proti hladkému svalu (ASMA), proti aktínu (AAA), proti cytoplazme neutrofilov (ANCA), proti dvojvláknovej DNA (dsDNA). Takisto dochádza často ku kogulačným poruchám. Najčastejšie sa používa stanovenie protrombínového času – Quick. Je významným parametrom (aj keď nie špecifickým) predovšetkým pri akútnych stavov alebo progresie chronického ochorenia pečene do zlyhávania pečene. Menej využívaný a pre ochorenia pečene nešpecifický je aktivovaný parciálny tromboplastínový čas (APTT), ktorý charakterizuje vnútorný koagulačný systém. Je citlivým testom najmä pri diseminovanej intravaskulárnej koagulácii.

Vyšetrenie pepsínu - PEP test predstavuje nenáročné vyšetrenie laryngofaryngeálneho refluxu (LPR) a gastroezofageálnej refluxovej choroby. Extraezofageálny reflux (EOR) je bežnou príčinou neobjasneného chronického kašľa. Ďalšími symptómami môžu byť dysfunkcia hlasiviek, chrapot a dysfagii. Ukázalo sa, že pre diagnózu EOR je prínosom neinvazívny diagnostický test na ľudský pepsín vykonaný in vitro. Pepsínový lateral flow test (LFT) je neinvazívna chemická analýza na detekciu pepsínu v slinách. Je to ľahká, rýchla a hlavne neinvazívna metóda, ktorá nahrádza u indikovaných pacientov náročnejšie vyšetrenie 24 hod. pH-metriou alebo invazívne vyšetrenie endoskopiu. Pri tomto vyšetrení sa zisťuje hladina pepsínu v slinách, ktorá je výrazne zvýšená u pacientov s refluxom. Test je vhodný pre skupinu pacientov, u ktorých sú symptómy ako chronický kašeľ, ataky astmy bronchiale nereagujúce na liečbu, pálenie záhy, chrapot, kazivosť zubov, zápach z dutiny ústnej, časté bolesti hrdla, pocit podráždenej sliznice v hrdle a chrápanie. Test je určený pre všetky vekové kategórie (u detí od veku kedy dokážu napľuť asi 1 ml slín do spútovky). Nie je hradený zdravotnými poisťovňami.

Potravinové intolerancie

Laktózová intolerancia (LI) - Jednou z príčin neznášanlivosti na mlieko je intolerancia laktózy. intolerancia je rozšíreným problémom – štatistiky udávajú, že ňou trpí zhruba 75 % svetovej populácie. Intolerancia laktózy ako aj alergia na bielkovinu kravského mlieka majú spoločného menovateľa,v obidvoch prípadoch ide o nežiaducu reakciu na konzumovanú potravinu. V prípade intolerancie laktózy ide však o poruchu trávenia, zatiaľ čo pri alergii na bielkovinu kravského mlieka o nežiaducu reakciu imunitného systému. Laktóza je mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka a mliečnych výrobkov. V tenkom čreve sa laktóza štiepi pomocou enzýmu laktázy (ẞ-galaktozidázy) na dva monosacharidy –glukózu a galaktózu. Práve z nedostatku tohto enzýmu vznikajú klinické príznaky. Existujú tri typy deficitu laktázy: vrodený deficit laktázy – príznaky intolerancie sa objavia skoro po narodení, sekundárne znížená aktivita laktázy pri niektorých črevných ochoreniach, primárne znížená aktivita laktázy Ochorenie sa objavuje v dospelosti u jedincov, u ktorých nebola v mladosti nájdená neznášanlivosť laktózy. K poklesu laktázovej aktivity u citlivých ľudí dochádza pravdepodobne v dôsledku zníženej expresie génu. Stanovenie diagnózy laktózovej intolerancie vychádza z anamnézy, klinického obrazu a laktózo-tolerančného testu. Diagnostické metódy rozlišujeme priame a nepriame. Priamou vyšetrovacou metódou je stanovenie aktivity laktázy v bioptickej vzorke z tenkého čreva, táto metóda je však invazívna a nepatrí medzi štandardné vyšetrovacie postupy. V klinickej praxi sa uplatňujú nepriame metódy ako sú:

– stanovenie pH stolice (kyslé pH stolice),

– stanovenie glukózy v krvi po záťaži laktózou (nedostatočný vzostup glykémie)

– výdychový laktózo-tolerančný test so stanovením vodíka vo vydychovanom vzduchu.

Tieto metódy však nedokážu rozlišovať medzi primárnou (vrodenou) a sekundárnou formou intolerancie laktózy, pretože sú málo špecifické a extrémne nízko citlivé. V dôsledku toho je genetická diagnostika, vyžadovaná na objasnenie laktózovej intolerancie spoľahlivá a presná diagnostika, samozrejme spolu s hodnotením klinických príznakov. Na základe súčasných vedomostí vykazujú homozygotní nositelia polymorfizmov 13910 C/C a 22018 G/G intoleranciu laktózy, zatiaľ čo u heterozygotných nositeľov polymorfizmov 13910 C / T- a 22018 G/A sa príznaky ukazujú v situáciách stresu alebo intestinálnej infekcie. Homozygotní nositelia polymorfizmu 13910 T/T a 22018 A/A produkujú zvýšené množstvo laktáz a nevykazujú žiadne príznaky.

Histamínová intolerancia (HI)

Histamín s ostatnými biogénnymi amínmi sú látky prírodného pôvodu. Vznikajú z aminokyselín priamym pôsobením baktérii, resp. bakteriálnymi enzýmami alebo riadenou fermentáciou, teda pôsobením enzymatických systémov ušľachtilých mikroorganizmov. V organizme sú biogénne amíny a histamín inaktivované.

Vyšetrenie celkovej degradácie histamínu (HD) sa využíva pri diagnostike HI, vylúčení a sledovaní stavov súvisiacich s poruchou degradácie histamínu.

Podľa súčasných poznatkov existujú dva odlišné spôsoby degradácie histamínu – sekrečným enzýmom diaminooxidázou a intracelulárnym enzýmom histamín-n-metyltansferázou (HNMT). Oba procesy sa navzájom dopĺňajú. Neznášanlivosť histamínu vychádza z nedostatku DAO a/alebo HNMT, čo vedie k nerovnováhe medzi zásobou a degradáciou histamínu. Test stanovenia celkovej degradácie histamínu v sére umožňuje sledovanie degradácie histamínu spoločne oboma enzýmami, na rozdiel od sledovanie aktivity iba diaminooxidázy, takže deteguje celkovú degradáciu histamínu v ľudskom sére a poskytuje hodnotný dôkaz pre histamínovú intoleranciu.

Stanovenie koncentrácie diamimooxidázy v sére (DAO) – v prípade zníženej činnosti tohto enzýmu dochádza k nahromadeniu histamínu v organizme. Nadbytok histamínu v organizme má za následok rozličné fyziologické účinky ako napr. bolesti hlavy, upchatý resp. tečúci nos, ťažkosti dýchacích ciest, tachykardiu, žalúdočno-črevné ťažkosti, často sú opisované aj opuchy očných viečok, príležitostne aj urtikária. DAO je enzým citlivý na alkohol, niektoré lieky (ACC, ambroxol, aminophyllin, cefalosporíny, flukazol, verpamil, propafenol, niektoré antidepresívy, cytostatiká, narkotiká, anestetiká), aktivitu môže znižovať aj káva, čaj a fajčenie.

Potravinové alergie

Prevalencia potravinovej alergie (PA) narastá. Pri diagnostike PA sa nesmie zabúdať aj na non-IgE mediované reakcie. Hlavnou cestou k primárnej potravinovej senzibilizácii alebo k manifestácii PA je zlyhanie imunologickej tolerancie tráviaceho traktu. IgE sprostredkovaná reakcia pri PA je charakterizovaná rýchlym začiatkom, najneskôr do 2 hodín po expozícií potravinového alergénu

Non-IgE mediovaná PA je charakteristická subakútnymi až chronickými ťažkosťami, objavujú sa až o niekoľko hodín až dní (do 72 hod) po požití potravinového alergénu. Väčšina sa manifestuje v GIT, ale ani postihnutie kože nie je výnimkou.

Genetická predispozícia k alergickému ochoreniu je atopia. Klinickým prejavom atopie je alergia. U atopika ale môžeme dokázať tvorbu špecifických IgE protilátok proti konkrétnemu alergénu bez klinickej manifestácie. Ak ide o alergén potravinového pôvodu ide o potravinovú senzibilizáciu, nie o potravinovú alergiu. Pri potravinovej alergii sa vyžaduje prítomnosť klinických príznakov. Každá bielkovinová zložka v potravine môže byť potenciálnym alergénom. Najviac 90% PA tvoria alergie na 8 potravín: kravské mlieko, vajcia, pšenica, sója, arašidy, stromové orechy, ryby a kôrovce. Každý druh potraviny je zdrojom špecifických alergénov a aj molekúl s bez alergénneho potenciálu. Niektoré molekuly alergénu, čo je určené chemickým zložením týchto molekúl môžu rôznou „silou“ indukovať klinické príznaky. Špecifická protilátka proti jednej aminokyselinovej sekvencii (epitopu) jednej potravinovej molekuly môže reagovať s homogénnym epitopom molekuly, ktorá ani tvorbu pôvodnej šIgE nevyvolala. To je podstatou skríženej reaktivity (CR) alergénov. Po odhalení špecifických epitopoch sa dostáva do popredia v diagnostike PA detekcia šIgE proti alergénnym zložkám tzv. komponentom. Až 70% potravinových alergikov má tiež inú alergiu, najčastejšie polinózu.

K laboratórnej diagnostike potravinových alergií má najväčší prínos vyšetrenie špecifických IgE, vynechanie medikácie pred odberom nie je nutné. V niektorých prípadoch by sa malo vyšetrenie aj opakovať, pretože pokles hladín šIgE môže signalizovať navodenie tolerancie. Sledovanie hladín šIgE v 12 mesačných intervaloch je dôležité najmä u malých detí s alergiou na mlieko, vajcia, pšeničnú múku.

Na stanovenie špec. IgE pre PA sú dostupné:

• zmes alergénov z nepríbuzných zdrojov (bielok, mlieko, pšenica, ryba, arašid, sója) = fx5

• zmes alergénov z príbuzných zdrojov (zmes ovocia, zmes orechov

• jednotlivé klinické alergény

• jednotlivé zložky, molekuly, komponenty jednotlivých klinických alergénov

• Diagnostiku špecifických IgE voči jednotlivým alergénom ponúkame aj vo forme skríningových vyšetrení (tzv. stripov).

V prípade možnosti použitia čistého alergénu je možné aj vyšetrenie pomocou testu aktivácie bazofilov (BAT). Tento test patrí medzi funkčné testy bazofilov, teda efektorových buniek alergickej reakcie.

Skrížená reaktivita vzdušných a potravinových alergénov

Bežné Aeroalergény

Peľ brezovitých stromov

CR potraviny

Jablko, lieskový orech, mrkva, čerešňa, broskyňa, marhuľa, zelené kiwi, zeler, sója, figa

Menej časté

Aeroalergény

CR potraviny

Latex Avokádo, banán, kiwi, gaštany, rajčina, broskyňa, mango, apája

Vzácne

Aeroalergény

CR potraviny

Roztoče Kôrovce a mäkkýše

Zvieracie alergény (mačka) (Bravčové) mäso

Perie Vajcia, moriak – mäso,

Neisté

Aeroalergény

CR potraviny

Trávy Múky, otruby, rajčina, strukoviny

Mikrobiálne ochorenia GIT

Proximálna časť GIT – ezofagus nepatrí medzi mikrobiálne postihnuté orgány s výnimkou ojedinelých špecifických prípadov (poranenia, ulcerácie, neoplasmy, varixy, etc.). Naproti tomu žalúdok je vystavený kolonizácii karcinogénom I. triedy – Helicobacter pylori

Akútna aj chronická infekčná gastroenteritída má široké spektrum symptómov od bolestí v oblasti rôznych častí abdomenu, od nevolnosti až po kolikovité príhody a diarhoea. Vyvolávateľmi je široká škála baktérií, vírusov, parazitov a húb.

Najčastejším prejavom je diarhoea s etiológiou líšiacou sa podľa sezonality, komunity, geolokalizácie, stravovacích zvyklostí s významným faktorom mobility. Anamnestické údaje suponujú spravidla etiologické agens.

Najčastejší pôvodocovia infekčných hepatitíd: Hepatitis A virus (HAV), Hepatitis B virus (HBV), Hepatitis C virus (HCV), Hepatitis D virus (HDV) a Ebstein - Barrovej virus (EBV).

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Gastritída a vred Helicobacter pylori

Enterokolitída Campylobacter spp.

Plesiomonas shigelloides

Salmonella

Yersinia enterocolitica

Vibrio spp.

Vibrio cholerae

Enteroaggregatívne E. coli (EAEC)

Enteropatogénne E. coli (EPEC)

Enterotoxigénne E. coli (ETEC) lt/st

E. coli O157

Enterotoxikózy Shiga-like toxin-produkujúce E. coli (STEC) stx1/stx2

Bacilus subtilis (toxin)

Staph. aureus (toxin)

Colitis pseudomem. Clostridium difficile (toxin)

Adenovirus

Astrovirus

Norovirus

Rotavirus

Sapovirus

Kvasinky Vláknité huby

protozoá

Cryptosporidium

Entamoeba histolytica

Giardia lamblia

Červy

Ascaris

Enterobius

Trichuris

Hymenolepis

Strongiloides

Tenia

Schistosoma spp.

Hepatitídy Non-pylori Helicobacter HAV, HBV, HCV, HDV EBV

Entamoeba histolytica

Echinococcus granulosus/ multilocularis

Schistosoma sp.p

Toxocara canis

Strongyloides stercoralis

Biologický materiál

Mikrobiologické diagnostické možnosti

Baktérie Vírusy Huby Parazity

Gastritída a vred Biopsia sliznice kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Stolica priamy dôkaz antigénu

PCR

Enterokolitída Stolica v sterilnej odberovke mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Tampón z rekta (v transportnom médiu)

Enterotoxikózy Stolica v sterilnej odberovke

kultivácia kultivácia

priamy dôkaz antigénu (PCR panel)?

Hepatitídy hemokultúra Kultivácianon pylori Helicobacter

Sérum/plazma

priamy dôkaz antigénu (PCR panel)?

priamy dôkaz antigénu (PCR panel)?

Stolica v sterilnej odberovke

Protilátky/ antigén

HAV, HBV, HCV, HDV EBV

Protilátky

*Entamoeba histolytica

*Echinococcus granulosus/ multilocularis

*Schistosoma spp

Toxocara canis

*Strongyloides stercoralis

Entamoeba histolytica

Strongyloides stercoralis

Biopsia pečene

Mikroskopia

Respiračnýtrakt

Respiračný trakt

Biochemické vyšetrenia CRP, CEA, CYFRA, NSE Hematologické vyšetrenia KO, hemokoagulácia INR, aPTT, D-dimer

Imunologické vyšetrenia IgE, ECP, šIgE, IGRA test – T-spot, ANA, ENA, ANCA, CIK Sérologické vyšetrenia Dôkaz protilátok proti Chlamydia pneumoniae, Mycoplama pneumoniae, EBV, CMV tried IgG, IgA resp. IgM

Bakteriologické vyšetrenia kultivácia, mikroskopia, PCR Mykologické vyšetrenia kultivácia a PCR

V rámci diagnostiky a liečby pľúcnych chorôb vyšetrujeme krv, moč, spútum, bronchoalveolárnu lavážnu tekutinu, pohrudničný výpotok. U každého pacienta k základnému vyšetreniu patrí CRP, v indikovaných prípadoch prokalcitonín. V krvnom obraze býva leukocytóza s neutrofíliou a zvýšeným výskytom mladých, nesegmentovaných foriem polymorfonukleárov (posun doľava). Pri ťažkých pneumóniách môžeme zaznamenať hypoxemickú respiračnú nedostatočnosť, zmeny pH vnútorného prostredia, retenciu dusíkatých metabolitov (urey, kreatinínu), odchýlky mineralogramu, osmolality, glykémie, a iné. Zvýšený počet erytrocytov býva prítomný pri chronickej respiračnej insuficencii, eozinofília pri bronchiálnej astme alebo pri vaskulitídach s pľúcnym postihnutím. V diferenciálnom krvnom obraze u astmatikov charakteristicky nachádzame zvýšený počet aj percentuálne zastúpenie eozinofilných leukocytov (tieto však po ovplyvnení liečbou môžu byť aj normálne).

Neurón-špecifická enoláza (NSE)

Stanovenie NSE sa využíva na monitorovanie terapie a progresie pacientov s nádorovými ochoreniami, hlavne pri malobunkovom bronchiálnom karcinóme a neuroblastóme. Hladiny NSE u pacientov s malobunkovým bronchiálnym karcinómom korelujú s rozsahom nádoru, počtom metastáz a odpoveďou na liečbu.

CYFRA 21-1

Hlavnou indikáciou pre stanovenie CYFRA 21-1 je monitorovanie pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc. CYFRA 21-1 je exprimovaný v rôznych orgánoch, vyskytuje sa hlavne v pľúcach Môže byť považovaný za biomarker voľby pre nemalobunkové karcinómy pľúc (hlavne dlaždicovo bunkový a veľkobunkový karcinóm).

Pri adenokarcinómoch pľúc je najužitočnejšia kombinácia stanovenia CYFRA 21-1 a karcinoembryonálneho antigénu (CEA) (viď kapitola Gastroenterológia) Pacientom s recidivujúcimi pľúcnymi infekciami sa vyšetrujú koncentrácie imunoglobulínov k vylúčeniu dysgamaglobulinémie. Pri intersticiálnych pľúcnych

procesoch vyšetrujeme cirkulujúce imunokomplexy (CIK) a autoprotilátky. Je to orientačné vyšetrenie pri podozrení na difúzne choroby spojiva s pľúcnym postihnutím a pri autoimunitných chorobách – stanovujú sa ANCA, ANA, ENA protilátky.

Užitočným ukazovateľom systémovej aktivity astmatického zápalu je stanovenie eozinofilového kationického proteínu (ECP). Pomocný význam má stanovenie celkovej koncentrácie imunoglobulínu E (IgE), ak existuje predpoklad alergického IgE- mediovaného typu astmy.

Na diagnostiku latentnej TBC infekcie sa v súčasnosti využívajú in vitro diagnostické laboratórne imunologické testy, nazývané IGRA testy (Interferon Gamma Release Assay Tests), založené na detekcii produkcie interferónu gamma (IFN- ) senzibilizovanými T-lymfocytmi, ktoré boli vystavené M. tuberculosis. V našom laboratóriu používame detekčný systém T-SPOT.TB test Vyšetrenie bronchoalveolárnej laváže (BAL) je pomocným vyšetrením v diferenciálnej diagnostike. Rozpočet zápalových buniek v BAL veľmi dobre reprodukuje zápalový proces v alveolárnych stenách a pľúcnom interstíciu, hlavne makrofágov, lymfocytov, neutrofilov a eozinofilov. Stanovenie subpopulácií T-lymfocytov v bronchoalveolovej laváži pomáha pri podozrení na sarkoidózu a iné imunopatologické pľúcne stavy.

Mikrobiálne ochorenia horných dýchacích ciest

Infekcie horných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie dôvody, prečo ľudia vyhľadávajú lekársku pomoc a sú hlavnou príčinou, prečo chýbajú v práci alebo v škole. Vyskytujú sa celoročne, hlavne však v chladných a daždivých mesiacoch.

Ich priebeh a klinické príznaky závisia od lokalizácie infekcie, faktorov virulencie pôvodcu ochorenia, od lokálnej a celkovej imunity pacienta.

Ochorenia HCD sú najčastejšie vírusovej etiológie, pri superinfekciách sa môžu na ochoreniach podieľať baktérie a huby, ktoré sú normálnou súčasťou mikrobiálnej flóry HCD.

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Rhinitis acuta Streptococcus pyogenes Rhinovirus/Enterovirus

Coronavirus

Adenovirus

Parainfluenzavirus

Coronavirus

RSV (Respiračný syncyciálny vírus)

Influenzavirus

Rhinitis chronica Staphylococcus aureus

Streptococcus pyogenes

Streptococcus sk C,G

Streptococcus pneumoniae

Haemophilus influenzae

Moraxella catarrhalis

Sinusisitis acuta Staphylococcus aureus

Streptococcus pyogenes

Streptococcus sk C,G

Streptococcus pneumoniae

Haemophilus influenzae

Moraxella catarrhalis

Sinusisitis chronica Enterobacteriaceae

Pseudomonadales

Anaeróbne nesporulujúce

G+ a G- baktérie

Tonsilitis Pharyngitis

Streptococcus pyogenes

Streptococcus sk C,G

Streptococcus pneumoniae

Haemophilus influenzae

Arcanobacterium spp.

Corynebacterium diphteriae

Neisseria gonorhoeae

Fusobacterium spp.

Coxackievirus B

CMV

RSV

Adenovirus

Parainfluenzavirus

Influenzavirus

Echovirus

HSV

CMV

Candida spp

Peritosilárny absces

Staphylococcus aureus

Anaeróbne nesporulujúce G+ a G- baktérie

Epiglotitis a Laryngotracheitis Haemophilus influenzae

Streptococcus pneumoniae

Actinomyces spp.

Corynebacterium diphtheriae

Mycoplasma pneumoniae

RSV

Parainfluenzavirus

Candida spp

Aspergillus spp.

Biologický materiál

Rhinitis Výter z nosa

Sinusitis acuta Punktát, výter z nosa, výplach

Mikrobiologické

diagnostické možnosti

Baktérie Vírusy Huby Parazity

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Tonsilitis

Pharyngitis Výter z tonsíl/ zadnej steny faryngu

ETA

Peritosilárny absces Výter z abscesu, Punktát

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Epiglotitis a Laryngotracheitis Laryngeálny ster

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Mikrobiálne ochorenia dolných dýchacích ciest

Mikrobiálne infekcie DCD sú častými komplikáciami neliečených infekcií HCD v dôsledku porušenia lokálnej bariéry, alebo dôsledkom chronických neinfekčných ochorení DCD a výrazným faktorom je aj geografická lokalita, klimatické podmienky a životný štýl. Spektrum etiologických agensov sa líši podľa veku, Na rozdiel od infekcií HCD tu dominujú hlavne bakteriálne agensy.

Primárnym agensom sú často vírusy, na ktoré nasadá bakteriálna kolonizácia a superinfekcia. Problémom mikrobiologickej diagnostiky je získanie relevantného biologického materiálu, môžeme teda predpokladať, že spektrum etiologických agensov je omnoho širšie.

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Infekčné agensy vnikajú do DCD predovšetkým vzdušným prúdom, zriedkavo, pri infekciách krvného prúdu, hematogénne. Vzácne je možný aj prienik per continuitatem z priliehajúceho viscerálneho priestoru a samozrejme pri otvorených poraneniach. Medzi infekcie dolných dýchacích ciest patria bronchitída a bronchiolitída, komunitne – získaná pneumónia (CAP), nozokomiálna pneumónia (HAP), ventilátorová pneumónia, infekcie pleurálnej dutiny, bronchopulmonárne infekcie pacientov s cystickou fibrózou a pneumónia u imunokompromitovaných pacientov. Kultivácia vzoriek z dolných dýchacích ciest môže byť nápomocná, ale v 40% až 60% prípadov je kultivácia infekčného agens neúspešná.

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Bronchitis Streptococcus pneumoniae

Haemophilus influenzae

Moraxella catarhalis

Mycoplasma pneumoniae

Chlamydophilla pneumoniae

RSV

Parainfluenzavirus

Coxackievirus

Echovirus

Rhinovirus

Influenzavirus

CMV

Adenovirus

Metapneumovirus

Coronavirus

Candida spp.

Bronchiolitis

Pneumonia Streptococcus pneumoniae

Haemophilus influenzae

Mycoplasma pneumoniae

Legionella spp.

Chlamydophilla pneumoniae

Chlamydophilla psittaci

Bordetella pertussis

Nocardia spp.

Mycobacterium tuberculosis

Staphylococcus aureus

Enterobacteriaceae

Pseudomonadales

Acinetobacter spp.

Pleuritis Mycoplasma pneumoniae

Mycobacterium tuberculosis

CMV

Adenovirus

Metapneumovirus

Coronavirus

Influenzavirus

Parainfluenzavirus

RSV

Adenovirus

CMV

Metapneumovirus

Morbillivirus

HSV

VZV

Cryptococcus spp.

Aspergillus spp.

Pneumocystis jiroveci

Absces pľúc Staphylococcus aureus

Streptococcus pneumoniae

Haemophilus influenzae

Actinomyces spp.

Nocardia spp.

Klebsiella pneumoniae

Coxackievirus B

CMV

RSV

Adenovirus

Parainfluenzavirus

Influenzavirus

Echovirus

Biologický materiál

Mikrobiologické diagnostické možnosti

Baktérie Vírusy Huby Parazity

Bronchitis / Bronchiolitis Spútum, BAL, ETA mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

Pneumonia Spútum, BAL, ETA, Výter z nosohltanu mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz antigénu

PCR

Pleuritis Punktát mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

Spútum

Spútum je najčastejší a súčasne najkontroverznejší biologický materiál – vzhľadom na prechod cez nesterilné segmenty HDC je kontaminovaný fyziologickou mikroflórou.

Odkašľané (spútum po expektorácii): Pacient po vypláchnutí úst sterilnou vodou vykašle spútum získané hlbokým kašľom do odberovej nádobky s dostatočne širokým otvorom. Odberová nádobka musí byť spoľahlivo a vodotesne uzatvoriteľná. (Miller, 2018; Leber, 2016).

Indukované: Pomocou zubnej kefky a sterilnej vody vyčistiť bukálnu sliznicu, jazyk, ďasná. Odber vzorky po vypláchnutí úst sterilnou vodou. Na indukciu použiť 20-30 ml sterilného hypertonického roztoku kuchynskej soli 3-10% NaCl a pomocou ultrazvukového inhalátora inhalovať. Pri príprave roztokov sa doporučuje nepoužívať vodovodnú vodu kvôli možnej kontaminácii vzorky. Odberová nádobka musí byť spoľahlivo a vodotesne uzatvoriteľná.

Vzorky u malých detí:

U novorodencov a malých detí, ktoré nie sú schopné vykašľať spútum je možné odobrať na kultivačné vyšetrenie hlboký výter z hrdla, ktorý vyvolá kašeľ s následnou expektoráciou. Ako náhradu hlbokého výteru je možné u detí odsatie vzorky, ktorá však stále zostáva

(kultivácia)

priamy dôkaz antigénu

PCR

(kultivácia)

priamy dôkaz antigénu

PCR

(kultivácia)

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

priamy dôkaz antigénu

PCR

skôr vzorkou z horných ciest dýchacích. Touto metódou sa získa len malé množstvo vzorky, ktorá sa môže vložiť do katétra a ten umiestniť do sterilnej odberovej nádoby. Prediktívna hodnota obidvoch vzoriek na dôkaz patogénov dolných dýchacích ciest je obmedzená, hlavne pre H. influenzae a S. aureus, ktoré sú často súčasťou normálnej flóry horných dýchacích ciest.

Odber spúta sa má vykonať pred zahájením antibiotickej terapie.

Indukované spútum sa doporučuje iba pre vyšetrovanie prítomnosti Mycobacterium tuberculosis a iných mykobaktérii, prípadne u HIV pacientov na dôkaz Pneumocystis jirovecii pneumónie.

Kultivácia vzoriek z endotracheálnej kanyly od ventilovaných pacientov, napr. bronchiálny sekrét alebo spútum môže byť ovplyvnená mikroflórou kolonizujúcou priedušky.

Na molekulárno-biologický dôkaz (PCR) vírusov je vhodný odber sterilným dakrónovým tampónom, transport v sterilnej skúmavke bez transportného média prípadne špeciálne odberové súpravy odporúčané výrobcom súprav na molekulárno-biologický dôkaz Biologická vzorka musí byť označená typom materiálu (aspirát, indukované spútum), dátumom a časom odberu, ako aj údajmi o pacientovi.

PCR Respiračný panel

Influenza A

Influenza B

RSV

RV/EV

hPIV 1-3

hPIV 4

SARS-CoV-2

hADV

hMPV

Bordetella spp.

Bordetella pertussis

Legionella

M. pneumoniae

C. pneumoniae

PCR Multiplex

HSV1/2

Chlamydia pneumoniae

Mycoplasma oneumoniae

Cytomegalovirus

Mycobacterium tuberculosis complex

Pneumocystis jirovecii

Aspergillus spp. complex

Bordetella pertussis/para./bronchiseptica

Dermatológia

Dermatológia

Biochemické vyšetrenia Pečenové enzýmy, CHOL, TAG, TSH, urea, kreatinín

Hematologické vyšetrenia KO

Imunologické vyšetrenia BAT, špec. IgE, anti BP 230, anti BP 180, anti Dsg, anti Dsc, HLACw6 Sérologické vyšetrenia protilátky proti HSV1+2 (IgG, IgM)

Vírus varicella zoster (IgG, IgM)

Rubeola vírus (IgG, IgM)

Bakteriologické vyšetrenia koža, rana, hnis, ster, absces, ložisko

Molekulárne vyšetrenia HPV (Papillomavirus) DNA PCR (vysokorizikové skupiny)

HSV (Herpes simplex virus) 1,2 DNA PCR

Varicella zoster virus DNA PCR

Parazitologické vyšetrenia mikroskopia, PCR

Pri diagnostike autoimunitných ochorení kože využívame stanovenie autoprotilátok. Autoimunitné pľuzgierové dermatózy sú závažné ochorenia postihujúce kožu a slizničné membrány. Pri diagnostike autoimunitných bulóznych dermatóz môžeme využiť stanovenie: Anti – BP 230 IgG, Anti – BP 180 IgG, Anti –desmoglein 1 IgG, Anti – desmoglein 3 IgG, IgG proti bazálnej membráne epidermis. Prítomnosť týchto autoprotilátok pomáha pri diagnostike bulóznych autoimunitných dermatóz a taktiež odráža aktivitu ochorenia pred a po zahájení liečby.

Pri diagnostike dermatitis herpetiformis (DH) môžeme využiť aj stanovenie IgA anti-endomýziových protilátok Prítomnosť EMA znamená veľmi suspektnú diagnózu DH a spolu s prítomnosťou s tTG protilátkami sú sérologickými markermi glutén-senzitívnej enteropatie u pacientov s DH.

Psoriáza I.typu - asociovaná s HLA-Cw6 antigénom máva ťažší priebeh, frekvencia u chorých býva až 87%.

Nositelia tohto antigénu mávajú rozsiahlejšie postihnutie na rukách, nohách a trupe a väčšie riziko vzniku Koebnerovho fenoménu (vznik nových ložísk rozsevom kožného ochorenia). Ochorenie sa väčšinou zhorší po krčných infekciách a majú priaznivejšiu odpoveď na slnečné žiarenie. Negatívny vplyv alely HLA-C*0602 sa prejavuje dystrofickou zmenou nechtov a psoriatickou artritídou.

Abscesy vznikajú nahromadením hnisu v tkanive. Pretože ide o primárne sterilnú lokalizáciu, akýkoľvek z nich izolovaný mikroorganizmus môže hrať etiologickú úlohu.

V klinicko-mikrobiologickej diferenciálnej diagnostike týchto procesov hrá hlavnú úlohu lokalizácia lézie spolu s lokalizáciou najbližších normálne osídlených vonkajších alebo vnútorných povrchov ľudského tela.

Abscesy sa vyskytujú v mnohých častiach tela ako pôvodne povrchové infekcie alebo ako hlboké infekcie súvisiace s niektorými z vnútorných orgánov. Mnoho abscesov vzniká monomikrobiálnou infekciou S. aureus, možná je i zmiešaná infekcia. U intraabdominálnych abscesov, abscesov v súvislosti s dutinou ústnou a abscesov v oblasti konečníka sú prevládajúcimi izolátmi anaeróby. V týchto lokalizáciách sa tiež často vyskytuje infekcia vyvolaná členmi skupiny Streptococcus anginosus a baktériami čeľade Enterobacteriaceae

Pri odberoch je treba mať na pamäti, že hnis je klinicky validný materiál a je vhodnejší než samotný výter z hnisavého ložiska, ktorý môže obsahovať bežnú kožnú flóru. V prípade podozrenia na infekciu anaeróbnymi mikroorganizmami je nevyhnutné materiál transportovať v uzavretom systéme umožňujúcom zachovanie anaeróbneho prostredia. Pre vyšetrenie mykotických infekcií sú vhodnejšie zoškraby než výtery.

U tekutých materiálov je dôležitý čo najväčší objem, počet vzoriek je závislý na charaktere lézie. Odporúča sa odoberať materiál z rozhrania zdravého a zápalového tkaniva, skôr než zo stredu nekrotickej lézie, ktorá býva topicky liečená a je silne kolonizovaná gramnegatívnou fakultatívne anaeróbnou multirezistentnou flórou.

Vírusy

Infekcia Patogén

Makulopapulárny raš adenovírus, enterovírus, HHV-6, vírus osýpok, parvovírus B19, vírus rubeoly

Vezikulárny raš enterovírus, HSV, poxvírusy, VZV

Parazity

Infekcia Patogén

Leishmanióza kožná Leishmania tropica (suchý vred), L. major (vlhký vred), L. mexicana, L. brasiliensis

Trypanozómový šanker, trypanidy Trypanosoma gambienze, T. rhodensiense cruzi

Chagóm Trypanosoma cruzi

Cerkáriová dermatitis Schistosoma spp., Trichobilharzia spp.

Larva migrans cutanea Strongyloides stercoralis, Ancylostoma duodenale, Ancylostoma spp., Necator americanus

Pohyblivé kožné lézie Loa loa

Pruritus Schistosoma spp., Ancylostoma duodenale, Ancylostoma spp., Necator americanus, Strongyloides stercoralis, Onchocerca volvulus, Loa loa, Dirofilaria spp.

Urtikárie Toxocara canis, T. cati, Trichinella spiralis, T. britovi, Trichinella spp., Ascaris lubricoides, Echinococcus spp.

Onchocercom Onchocerca volvulus

Trombikulóza Neotrombicula autumnalis

Svrab Sarcoptes scabiei

Napadnutie čmelíkmi Dermanyssus spp., Ornithonyssus spp

Dobodanie blchami, všami Pulex irritans, Ctenocephalides canis, C. felis, Pediculus corporis, P. capitis, Phtirius pubis

Dobodanie plošticami Cimex lectuarius

Tungóza Tunga penetrans

Myiáza Dermatobia hominis, Cordylobia anthropophaga

Huby Infekcia Patogén

Pityriáza Malassezia furfur

Dermatofytóza Trichophyton spp., Microsporum spp., Epidermophyton spp

Kandidóza Candida spp

Dermatomykóza Scopulariopsis spp., Aspergillus spp., Alternaria spp., Fusarium spp., Curvularia spp

Piedra biela Trichosporon spp

Piedra čierna Piedra hortae

Tinea negra Exophiala wernecki

Otomykózy Aspergillus spp., Candida spp., Scopulariopsis spp

Sporotrichóza Sporothrix schenckii

Chromoblastomykóza Fonsacea spp., Phialophora spp., Cladosporium spp.

Feohyfomykóza Cladosporium spp., Exophiala spp., Wangiela spp., Bipolaris spp., Curvularia spp

Mycetóm Pseudoallescheria spp., Madurella spp., Acremonium spp., Exophiala spp

Podkožná zygomykóza Rhizopus spp., Absidia spp., Mucor spp., Rhizomucor spp., Basidiobolus spp., Conidiobolus spp

Rinosporidióza Rhinosporidium seeberi

Lobomykóza Lacazai loboi

Baktérie

Infekcia Patogén

Celulitída beta-hemolytické streptokoky, Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae, Streptococcus pneumoniae, bakteroidy, anaeróbne koky

Uhryznutie človekom alebo zvieraťom Pasteurella multocida, Staphylococcus aureus, alfa-hemolytické streptokoky, anaeróby, Capnocytophaga canimorsus, Eikenella corrodens, Haemophilus spp., koagulázanegatívne stafylokoky, Streptobacillus intermedius, Streptobacillus moniliformis, Weeksella zoohelcum, Actinobacillus spp., Neisseria canis

Popáleniny Staphylococcus aureus, beta-hemolytické streptokoky, Pseudomonas spp., Acinetobacter spp., Bacillus spp., Enterobacteriaceae, koagulázanegatívne stafylokoky

Ecthyma gangrenosum Pseudomonas aeruginosa, Stenotrophomonas maltophilia

Erysipel Streptococcus pyogenes, streptokoky sk. G, Staphylococcus aureus

Erysipeloid Erysipelothrix rhusiopathiae

Erythrasma Corynebacterium minutissimum

Folliculitis Staphylococcus aureus, Pseudomonas aeruginosa

Impetigo Staphylococcus aureus, Streptococcus pyogenes, streptokoky sk. C a G

Syndróm oparenej kože Staphylococcus aureus, fágová sk. II, fagotyp 71

Paronychium Staphylococcus aureus, Streptococcus pyogenes, anaeróby, Haemophilus influenzae

Ecthyma gangrenosum, vredy Staphylococcus aureus, Streptococcus pyogenes, Treponema pallidum

Diabetická noha Corynebacterium spp., streptokoky, MSSA a MRSA, pseudomonády, Enterobacter aerogenes, Bacteroides fragilis, Fusobacterium spp., Prevotella bivia

Ostatné kožné infekcie Aeromonas spp., non-cholera Vibrio spp., Edwardsiella tarda, pseudomonády

Kožný antrax Bacillus anthracis

Popáleniny a traumy Bacillus cereus

Kožný záškrt Corynebacterium diphtheriae, Corynebacterium ulcerans

Salmonelóza kožná Salmonella spp

Yersinióza kožná Yersinia spp

Gynekológia

Biochemické vyšetrenia CRP, PCT, HCG, CA-125, CA-72-4, HE4

Hematologické vyšetrenia KO, INR, aPTT, D-dimér

Imunologické vyšetrenia ACLA, LA, protilátky proti ẞ2-glykoproteínu 1

Sérologické/mikrobiologické vyšetrenia viď. tabuľka anti Chlamydia trachomatis, RRR, TPHA, Imunoblot, HIV, HBsAg, HSV, anti HSV, anti CMV, anti Toxo, anti VZV

Bakteriologické/Virologické/Parazitologické vyšetrenia viď. tabulka kultivácia a mikroskopia, PCR

Mykologické vyšetrenia viď. tabulka kultivácia, mikrokopia

Laboratórny dôkaz prítomnosti gravidity je stanovenie ľudského choriového gonadotropínu (HCG). Ľudský choriogonadotropín (HCG) pozostáva z viacerých izohormónov s rôznou molekulovou hmotnosťou. Biologický účinok HCG spočíva v udržiavaní žltého telieska počas tehotenstva. Ovplyvňuje tiež tvorbu steroidov. Sérum tehotných žien obsahuje najmä intaktný HCG. Meranie koncentrácie HCG umožňuje diagnostikovať tehotenstvo už prvý týždeň od počatia. Dôležité je stanovovanie HCG hlavne v prvom trimestri tehotenstva. Zvýšené hodnoty sú známkou hydatidóznej moly alebo viacnásobného tehotenstva. Znížené hodnoty indikujú hroziaci alebo nepoznaný potrat. U mužov a netehotných žien môže byť HCG produkovaný trofoblastickými nádormi, nádormi zo zárodočných buniek s trofoblastickou zložkou a aj niektorými netrofoblastickými nádormi.

CA 125 sa nachádza vo vysokom percente epitelových nádorov vaječníkov a môže byť detegovaný v sére Zvýšené hodnoty sa niekedy vyskytujú pri rôznych benígnych gynekologických ochoreniach ako ovariálne cysty a endometrióza. Mierne zvýšenie koncentrácie tohto markera môžu byť tiež zaznamenané na počiatku tehotenstva a pri rôznych benígnych ochoreniach (napr. pri pankreatitíde, cirhóze, hepatitíde, benígnych gastrointestinálnych ochoreniach, renálnej insuficiencii a ďalších ochoreniach). Najvyššie hodnoty CA 125 bývajú u pacientok s ovariálnym karcinómom.

Podľa najnovších zistení umožňuje kombinácia hodnôt CA 125 a HE4 posúdiť, či je ložisko v panve u premenopauzálnych a postmenopauzálnych žien benígne alebo malígne.Podľa súčasných poznatkov je HE4 v nízkych koncentráciách exprimovaný v respiračnom epiteli a epiteli pohlavných orgánov, a vo vysokých koncentráciách v tkanivách ovariálnych karcinómov.

HE4 sa vo vysokých koncentráciách nachádza tiež v sére

pacientok s ovariálnym karcinómom.

Účinnosť stanovenia HE4 v kombinácii so stanovením CA 125 a následným výpočtom ROMA indexu spočíva v odhade rizika prítomnosti epiteliálneho ovariálneho karcinómu

Glykoproteín asociovaný s nádormi (Tumor associated glycoprotein - TAG) 72, taktiež známy pod názvom CA 72-4, je vysokomolekulový (hmotnosť približne 200 400 kD) mucínový proteín nachádzajúci sa na povrchu mnohých nádorových buniek, napr. buniek karcinómu žalúdka, ovária. Pri ovariálnom karcinóme sa udáva diagnostická senzitívnosť v rozsahu 47 76 %. Obzvlášť pri mucinóznom ovariálnom karcinóme je diagnostická senzitívnosť CA 72 4 vyššia ako senzitívnosť CA 125.

Keďže v tehotenstve predstavuje antifosfolipidový syndróm (AFS) závažné riziko, pri ktorom je zvýšená potratovosť a porucha placentácie a spôsobuje trombotické komplikácie. Laboratórna diagnostika AFS v tehotenstv spočíva v dôkaze lupus koagulansu (LA), ACLA protilátok IgG, resp. IgM, protilátok proti ẞ2glykoproteínu 1 IgG, IgM

Súčasťou diagnostiky zhubných gynekologických nádorov je stanovenie nádorových markerov (viď tabuľka).

Lokalizácia

Nemucinózne

Neepitelové

Adenokarcinómy

Adenokarcinóm

Spinocelulárne

Samostatnou časťou imunologických metód v gynekológii je reprodučná imunológia, ktorá nie je súčasťou tejto laboratórnej príručky.

Medzi infekcie pohlavného systému žien patria vaginózy, vulvitídy, vaginitídy, cervicitídy, endometritídy, ooforitídy a salpingitídy. Infekcie môžu byť spôsobené sexuálne prenosnými mikroorganizmami ale aj patogénmi, ktoré nepatria medzi agens STI. Najčastejšie sa vyskytujú u žien v reprodukčnom veku.

Pri podozrení na bakteriálnu vaginózu (BV) je nutné kultivačné vyšetrenie pošvy. Často prínosné pre interpretáciu výsledkov je i mikroskopické vyšetrenie vaginálnych vzoriek. Na základe mikroskopie hodnotíme pomery baktérií, epitelových buniek a polymorfonukleárnych leukocytov, preto je vhodné vždy zasielať odobraté vzorky (vaginály, cervikálny ster a ster z uretry) v transportnom médiu AMIES. Okrem iného je toto médium nevyhnutné pri izolácii náročnejších mikroorganizmov, ako je Neisseria gonorrhoeae a obligátne anaeróbnych bakterií, ktoré sú citlivé na vonkajšie vplyvy prostredia.

BV je sprevádzaná zníženou kvantitou laktobacilov a premnožením iných bakterií vaginálnej mikroflóry ako sú napr. Gardnerella, Mobiluncus alebo iné anaeróbne baktérie. V mikroskopickom obraze BV takmer nie sú prítomné leukocyty, ale typickým obrazom sú gram variabilné polymorfné baktérie adherované na epitelové bunky, teda tzv. kľúčové bunky (clue cells). BV sa spája so širokým spektrom zdravotných problémov, vrátane predčasného pôrodu, potratu, zápalového ochorenia panvy, zvýšenej náchylnosti na infekciu HIV a ďalších sexuálne prenosných infekcií.

Vaginitída je najčastejšie gynekologické ochorenie, ktoré spôsobuje na rozdiel od bakteriálnej vaginózy zápalové ochorenie sliznice vagíny. Najbežnejším pôvodcom vaginitíd je Candida albicans (90 % vulvovaginitíd, menej často C. glabrata) a  Trichomonas vaginalis. Pri vulvovaginálnej mykóze je zvyčajne vaginály výter mikroskopicky bez známok zápalu (menej leukocytov ako epitelových buniek), prítomné sú kvasinky a mikroflóra pozostávajúca z laktobacilov je zachovaná. Pri rekurentnej vulvovaginálnej kanidóze je niekedy mikroskopia negatívna. Laboratórna diagnostika trichomoniázy sa opiera o priamy mikroskopický dôkaz T. vaginalis v natívnom preparáte, avšak negatívny výsledok neznamená jeho neprítomnosť. Pri typických klinických príznakoch je vhodné vyšetrenie zopakovať alebo zvoliť citlivejšiu metódu ako je test PCR (t.j.urogenitálny panel). Frekvencia výskytu infekcie je značne vyššia u žien ako u mužov. U mužov v 90 % prípadov prebieha asymtomaticky a teda sú väčšinou iba prenášačmi infekcie.

Sexuálne prenosné infekcie vyvoláva heterogénna skupina mikroorganizmov, ktoré spôsobujú rozličné klinické prejavy. Neliečené infekcie pohlavne prenosnými patogénmi, ako sú Chlamydia trachomatis, Neisseria gonorrhoeae, Mycoplasma genitalium, Ureaplasma parvum, môžu progredovať a nakoniec viesť až k neplodnosti. Okrem priamych následkov pre pacienta môžu tiež infekcie STI viesť k vnútromaternicovému úmrtiu, predčasnému pôrodu, poškodeniu plodu alebo spôsobiť závažné postnatálne infekcie. STI sa často vyskytujú i ako zmiešané infekcie, typická je najmä koinfekcia kvapavky a Chlamydia trachomatis, alebo syfilis a HIV.

Diferenciálna diagnostika vyžaduje vždy laboratórne určenie pôvodcu. Metódy, ktoré bežne používame na detekciu infekcií pohlavne prenosnými patogénmi, zahŕňajú kultiváciu (N. gonorrhoeae, Mycoplasma hominis, Ureaplasma urealyticum, Trichomonas vaginalis), a priamu detekciu nukleovej kyseliny pomocou PCR.

Urogenitálny panel umožňuje na základne metódy PCR súčasnú detekciu siedmich najčastejšie sa vyskytujúcich pohlavne prenosných patogénov v jednej reakcii: Chlamydia trachomatis, Mycoplasma genitalium Mycoplasma hominis, Trichomonas vaginalis, Ureaplasma parvum, Ureaplasma urealyticum, Neisseria gonorhoae a rezistencie na makrolidy a chinolóny.

Urogenitálny panel Metóda Biologický materiál

Chlamydia trachomatis

Mycoplasma genitalium

Mycoplasma hominis

Trichomonas vaginalis

Ureaplasma parvum

Ureaplasma urealyticum

Neisseria gonorrhoeae

Chlamydia trachomatis LGV

N. gonorrhoeae ceftriaxone resistence

Mycoplasma sp. macrolide resistence

Mycoplasma sp. quinole resistence

Sekundárnymi následkami infekcie C. trachomatis môže byť reaktívna artritída, sekundárna sterilita alebo neplodnosť. Zriedkavé pohlavné ochorenie lympogranuloma venereum (LGV), ktoré sa vyskytuje najmä v tropických oblastiach (sérotypy L1-L3) sa začína vyskytovať aj u nás.

Multiplexové PCR panely sú metódou prvej voľby pri diagnostike STI. Pri sekundárnych následkoch po infekcii C. trachomatis ako je sterilita alebo reaktívna artritída, priama detekciu patogénu už nie väčšinou možná. V takomto prípade je dôležité skríningové vyšetrenie protilátok IgA a IgG ELISA testom a verifikácia imunoblotom.

Ľudský papilomavírus (HPV) patrí medzi najčastejšie sexuálne prenosné onkogénne vírusové infekcie. Nízkorizikové HPV sa vyskytujú iba pri nezhubných zmenách tkaniva. Na základe oficiálnej smernice WHO sa klasifikujú genotypy 16, 18, 31, 33, 35, 39, 45, 51, 52, 56, 58, 59 ako onkogénne, inak povedané vysokorizikové. V našom laboratóriu ponúkame komlexné vyšetrenie vysokorizikových skupín HPV pomocou multiplexného systému HRM (High resolution melt analysis) PCR. Vzhľadom na to, že

prenášačom HPV sú muži, je možné aj ich vyšetrenie, pričom nestačí odobrať len výter z uretry, ale je nutné zotrieť „cervikálnou kefkou“ celé telo penisu, včítane glansu a vnútorného listu prepucia.

Rutinná nepriama serologická diagnostika protilátok proti Treponema pallidum sbsp. pallidum je stále odporúčanou metódou WHO. Zakladá sa na detekcii protilátok proti T. pallidum. V našom laboratóriu využívame na skríning netreponémový makroflokulačný test RRR (rýchla reagínová reakcia), klasickú BWR (Bordet-Wassermanova reakcia) a hemaglutinačný test (TPHA). Všetky reaktívne vzorky následne konfirmujeme metódou imunoblotu v triede IgM a IgG.

Medzi ďalšie infekcie, ktoré sa síce prenášajú pohlavnou cestou, ale netýkajú sa priamo pohlavných orgánov patrí Hepatitída B a HIV.

DNA PCR výter z uretry/ cervixu

Tab.: Ponuka vyšetrení

Mikrobiologické vyšetrenia Metóda Biologický materiál

gynekologický a urologický výter kultivácia a mikroskopia výter z uretry/cervixu

gynekologický a urologický výter na Neisseria gonorrhoeae kultivácia, mikroskopia, citlivosť výter z uretry/cervixu

ejakulát kultivácia a mikroskopia ejakulát

Mycoplasma hominis a Ureaplasma urealyticum kultivácia a citlivosť ejakulát, výter z uretry/ cervixu

Trichomonas vaginalis kultivácia/PCR (Panel) ejakulát, výter z uretry/ cervixu

Antigén Chlamydia trachomatis imunofluorescencia ejakulát, výter z cervixu

Skríning Streptococcus agalactiae u gravidných žien kultivácia výter z uretry/cervixu

Molekulárno-biologické vyšetrenia

Chlamydia trachomatis

Neisseria gonorrhoae

HPV - vysokorizikové skupiny

DNA HSV 1,2

Imunosérologické vyšetrenia protilátok

Chlamydia trachomatis IgG, IgA

HIV

HSV 1,2 IgG

HSV 1,2 IgM

Treponema pallidum RRR

Treponema pallidum TPHA

Treponema pallidum IgM/G

Metóda Biologický materiál

DNA PCR výter z uretry/cervixu/moč – prvý prúd

DNA PCR výter z uretry/cervixu/moč – prvý prúd

DNA PCR výter z uretry/cervixu

DNA PCR výter z ložiska infekcie

Infekcie ženského genitálneho traktu

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Vaginitída Betahemolytické streptokoky

Staphylococcus aureus

Vulvovaginitída Streptococcus pyogenes

Staphylococcus aureus

Haemophilus influenzae

Neisseria gonorrhoeae

Bakteriálna vaginóza anaeróbne baktérie

Mycoplasma hominis

Candida spp. Trichomonas vaginalis

Candida albicans

Vaginálna kandidóza

Bartholinitída Anaeróbne baktérie

Neisseria gonorrhoeae

Streptokoky

Baktérie čeľade Enterobacteriaceae

Chlamydia trachomatis

Haemophilus influenzae

Staphylococcus aureus

iné druhy Neisserií než gonokoky

Mycoplasma genitalium

Mycoplasma hominis

Cervicitída Neisseria gonorrhoeae

Chlamydia trachomatis

Urealasma urealyticum

Mycoplasma hominis

Endometritída Chlamydia trachomatis

HSV

Candida albicans

Candida glabrata

Candida krusei

Candida tropicalis

Candida kefyr

Neisseria gonorrhoeae HSV

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Popôrodná endometritída

Staphylococcus aureus

Enterokoky

Anaeróbne baktérie

Chlamydia trachomatis

Baktérie čeľade

Enterobacteriaceae

Gardnerella vaginalis

Mycoplasma hominis

Salpingitída Chlamydia trachomatis

Neisseria gonorrhoeae

Anaeróbne a fakult. anaeróbne baktérie

Mycoplasma hominis

Zápalové ochorenie

malej panvy

Chlamydia trachomatis

Neisseria gonorrhoeae

Anaeróbne baktérie

Betahemolytické streptokoky sk. B

Iné streptokoky

Escherichia coli

Gardnerella vaginalis

Actinomyces israelii

Mycoplasma hominis

Haemophilus influenzae

Sexuálne prenosné infekcie

Ochorenie Baktérie Vírusy Parazity

Kvapavka (gonorea) Neisseria gonorrhoeae

Trichomoniáza Trichomonas vaginalis

Genitálne bradavice, dysplázie HPV

Genitálne eflorescencie/vredy HSV,1-2

Lymphogranuloma venereum Chlamydia trachomatis

Mäkký vred (ulcus molle) Haemophilus ducreyi

Syfilis Treponema pallidum

AIDS HIV

a očí

Mikrobiálne ochorenia uší a očí

Mikrobiálne infekcie ucha postihujú najčastejšie vonkajšie ucho a stredné ucho a súvisia s poškodením kožného krytu vonkajšieho zvukovodu s enviromentálnou kolonizáciou a s infekciami HCD. Stredné ucho je väčšinou infikované via Eustachova trubica a je prítomná súčasná rinitída a/alebo sinusitída. Pri perforácii bubienka stredoušie kolonizujú enviromentálne baktérie.

Vonkajší zvukovod je kolonizovaný primárne enviromentálnymi a kožnými baktériami a hubami s častou účasťou vláknitých húb endogénneho aj exogénneho pôvodu.

Ochorenie Baktérie Vírusy Huby Parazity

Otitis media acuta

Streptococcus pneumoniae

Staphylococcus aureus

Streptococcus pyogenes

Streptococcus sk B,C,G,D

Haemophilus influenzae

Moraxella catarrhalis

+

Rhinovirus/Enterovirus

Coronavirus

Adenovirus

Parainfluenzavirus

Coronavirus

RSV

Candida spp.

Otitis media chronica

Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Mastoitidis Streptococcus pneumoniae

Staphylococcus aureus

Streptococcus pyogenes

Streptococcus sk. B,C,G,D

Haemophilus influenzae

Moraxella catarrhalis

Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Anaeróbne baktérie

Otitis externa Staphylococcus aureus

Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Haemophilus influenzae

(Candida spp)

Aspergillus spp.

Candida spp.

Aspergillus spp.

Biologický materiál

Otitis media Punktát z paracentézy, ster z bubienka po výplachu zvukovodu -

paralelne výter z nosa a výplach sínusov

Mikrobiologické diagnostické možnosti

Baktérie Vírusy Huby Parazity

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

Mastoitidis Punktát, výter z nosa, tkanivo mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

Otitis externa Ster z vonkašieho

zvukovodu mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

priamy dôkaz antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

Mikrobiálne infekcie oka najčastejšie postihujú povrchové štruktúry oka – väčšinou komunikujúce s HCD a anatomickým okolím. Zanedbané a úrazové infekcie vedú k postihnutiu vnútorných štruktúr oka s ďalekosiahlymi následkami. Najčastejším mechanizmom prenosu infekcie je autoinokulácia endogénnymi aj

(kultivácia)

priamy dôkaz

antigénu

PCR

mikroskopia

kultivácia

priamy dôkaz

antigénu

PCR

exogénnymi mikroorganizmami. Nepatrná časť infekcií vnútorných štruktúr vzniká hematogénnou cestou a prípadne aj cestou neuroaxónou. U novorodencov je nutné myslieť na agensy prenosné kontaginózne per partum.

Conjunctititis/ Keratoconjunct.

Baktérie Vírusy Huby Parazity

Streptococcus pneumoniae

Staphylococcus aureus

Streptococcus pyogenes

Streptococcus sk B,C,G,D

Haemophilus influenzae

Moraxella catarrhalis

Moraxella lacunata

Propionibacterium acnes

Corynebacterium difteriae

Neisseria meningitis

Listeria monocytogenes

Actinomyces spp.

Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Mycobacterium

tuberculosis

Chlamydia trachomatis

Neisseria gonorhoeae

Rhinovirus/ Enterovirus

Coronavirus

Adenovirus

HSV 1, 2

VZV

HPV

Candida spp.

Aspergillus spp.

Fusarium spp.

Curvularia

Phialophora

Blastomyces

Sporothrix

Exophiala Alternaria

Trichomonas vaginalis

Acanthamoeba spp

Leishmania spp.

Conjunctivitis neonatorum

Streptococcus agalctiae

Neisseria gonorhoeae

Chlamydia trachomatis

Moraxella lacunata

Haemophilus ducrei

Enterobacterales

Pseudomonas aeruginosa

Anaeróbne baktérie

Blepharitis Staphylococcus aureus

Staphylococcus CaN

Propionibacterium acnes

HSV 1, 2

HPV Candida spp. Trichomonas vaginalis

Candida spp.

Aspergillus spp.

Ochorenie

Conjunctivitis/ Keratoconjunct.

Conjunctivitis

neonatorum

Biologický materiál

Ster zo spojovky a/alebo vývodu gl. lacrim.

Mikrobiologické diagnostické možnosti

Baktérie Vírusy Huby Parazity

Blefaritis Ster zo spojovky

Imunofluorescenčný dôkaz Chlamydia trachomatis a pneumoniae nahrádzame metódou PCR

Záver

Ak ste nenašli v príručke vyšetrenia, ktoré potrebujete, neváhajte nás kontaktovať. Aktualizujeme aj našu web stránku https://laboratoria.sk/, kde nájdete všetky informácie k vyšetreniam, vrátane tých najnovších. Spolupracujeme aj s inými medicínskymi laboratóriami a budeme sa snažiť tieto vyšetrenia zabezpečiť.

Použité zdroje:

Príbalové letáky diagnostických súprav

Zíma T a kol: Laboratórní diagnostika. Galén, 2013, ISBN 978-80-7492-062-2

Fuchs M. Potravinové alergie a intolerancie. Mladá Fronta, 2016, ISBN: 978-80-204-3757-0

Rambaud C. et al.: European Manual of Clinical Microbiology, 2012, ISBN: 978-2-87805-026-4

James H. Jorgensen, Karen C. Carroll et al.: Manual of Clinical Microbiology, 11th , 2015, ISBN:9781119741411

Piešťany 033 771 80 59 0918 872 367 0915 963 521

Nové Mesto nad Váhom 032 771 27 74

Hlohovec 033 730 01 51