OCaM 10-2015

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXI/2015

ISSN 0139-9012

10

2015

Oznam pre učiteľov náboženskej výchovy Učebnice a pracovné zošity pre NBV (Pravoslávna cirkev na Slovensku) objednávajú školy na https://edicnyportal.iedu.sk. Hlavné objednávacie konanie pre školský rok 2016/2017 je aktívne od 1. do 31. októbra 2015. Prosím, nezabudnite si doplniť zásoby.

„Kručovský“ Pokrov Presvätej Bohorodice Autor: ikonopisec Miroslav Kosa

Chrámové sviatky v Ľutine, Prešove, Klenovej a Dare

Foto: Antonín Žižka

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Sviatok

POKROV PRESVJATOJ BOHORODICI Drahí veriaci, dnes Pravoslávna Christova cirkev oslavuje Pokrov Presvätej Bohorodičky.

Je to veľký sviatok pre Cirkev Christovu i pre každého kresťana. Pozrime sa najprv ako tento sviatok vznikol.

Udialo sa to v Konštantínopole v čase panovania cisára Leva Múdreho, ktorý bol kresťanským imperátorom a vykonal mnoho dobrého pre Christovu Cirkev. Azda preto Boh chcel, aby sa práve v čase jeho panovania stal takýto zázrak.

Prebiehalo celonočné bdenie pred nedeľou vo Vlachernskom chráme, ktorý stál na brehu mora. V tom chráme bol prestol zasvätený Matke Božej. Zišlo sa tam veľa ľudí, nakoľko aj chrám to bol veľký.

Do chrámu prišiel svätý Andrej, ktorý sa stal a volal bláznom kvôli láske ku Christu. Po tom, čo počul slová apoštola Pavla, že ten, kto je nemúdrym, kvôli Christovi, sa stáva múdrejším ako všetci ostatní ľudia.

10/2015

Svätý Andrej, Christa radi jurodivý, stál v chráme v čase bdenija. Pozdvihol svoje oči a uvidel nad hlavami národa Matku Božiu ako drží omofor. To znamená taký pás, ako je biskupský omofor.

Tento omofor žiaril viac ako slnko a Matka Božia ho držala nad národom.

Bohorodička bola obkolesená zástupom nebeských anjelov a zástupom svätých. Najbližšie k nej stáli svätý Ján Krstiteľ a svätý evanjelista Ján.

Svätý Andrej počul, ako Matka Božia hovorí: „Kráľu nebeský, prijmi každého človeka, ktorý sa k Tebe modlí a vzýva Tvoje meno na pomoc, aby nikto neodišiel spred mojej tváre bez toho, aby získal pomoc a bol vypočutý“ (Akafist Pokrovu Presvjatoj Bohorodici, ikos 10).

Takto stojac, svätý Andrej, ktorý mal um očistený lúčom Svätého Ducha, povedal svojmu učeníkovi Epifániovi: „Brat môj, či azda vidíš Kráľovnú všetkých, ako pokrýva národ v chráme svojím svätým pokrovom? A či počuješ ako sa modlí za všetkých a oroduje za ľudí v tomto

E

Sviatok chráme“? Len čo povedal tieto slová, svätý Epifánios tiež počul modlitbu, ktorou sa modlila k Spasiteľovi, - a v tom okamihu videnie zmizlo...

Nejaký čas chránili toto tajomstvo a potom všetko vyrozprávali patriarchovi a ostatným.

Hovorili, ako Matka Božia bola v chráme v tú noc na bdeniji a pokr ý vala národ svojím pokrovom. Od toho času spočiatku v Konštantínopole a neskôr v Rusku a u ostatných kresťansk ých národov sa začal oslavovať sviatok, ktorý sa po rusky nazýva Pokrov (to jest pokrývadlo) Matky Božej.

Modlitbami Prečistej Matky Božej sa drží tento svet až do dnešného dňa.

Preto nezabudnime prosiť celým srdcom o pomoc a modlitby u Presvätej a Prečistej Bohorodičky a jej skorá pomoc

nás zachráni a pošle na naše duše svoju milosť a štedrosť v všemohúceho Boha!

Amen.

P. M.

Nový Evanjeliár

pre liturgickú potrebu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku si môžete zakúpiť na Úrade Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove na ul. Bayerova 8

B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok

Pokrov - Záštita Presvätej Bohorodičky Mesiac október sa začína sviatkom Pokrova - Záštity Presvätej Bohorodičky. Tu v našom regióne je tento mesiac zasvätený Bohorodičke, slúžime molebny k Matke Ustavičnej pomoci. V Pravoslávnej cirkvi Bohorodička je veľmi uctievaná, lebo táto úcta vznikla na Východe medzi pravoslávnymi veriacimi, kde Bohorodička žila, v Efeze a odtiaľ sa úcta k nej šírila po celej východnej Pravoslávnej cirkvi a neskôr aj do západnej cirkvi.

Bohorodička sa prihovárala účinne na svadbe v Káne Galilejskej, keď nemali víno a utešovala apoštolov na konci svojho života. História nám svedčí, že Bohorodička navštevovala a pomáhala tým, čo ju o pomoc prosili, aby sa za nich prihovárala.

Preto aj u nás a v okolí je veľa chrámov zasvätených Bohorodičke, zasvätených aj sviatku Pokrova - Záštity Presvätej Bohorodičky. Tak ako kedysi sv. Konštantínovi Veľkému, ktorý zvíťazil nad silnejším vojskom v znamení sv. Kríža, ktorý sa mu zjavil na nebi s nápisom, že v tomto znamení zvíťazíš. Tak aj Bohorodička prikrývala svojím plášťom veriacich modliacich sa v roku 911 vo Vlachernskom chráme v Carihrade. Tento pokrov Bohorodičky sa medzi slovanským pravoslávnym národom zjavil mnohokrát a to nielen v Ľutine, Mária Povči, Klokočove, Počajeve, ale aj inde, kde sú všade pravoslávne ikony.

Mnohí pohŕdavo hovorili a písali, že Bohorodička opustila východnú Pravoslávnu cirkev následkom rozkolu a preto prišli Turci a boľševizmus. Ale skutočnosť je taká, že v Carihrade radšej chceli vidieť Turka v turbane, ako križiackeho vojaka.

Aj Turci prenasledovali a mučili pravo10/2015

slávnych veriacich, ale ešte viacej škody na Pravoslávnej cirkvi narobili križiacke výpravy, ktorých bolo viacero. Len si prečítajme, čo o tom píše náš historik prof. ThDr. Pavol Aleš: Cirkevné dejiny III., Kresťanský Východ a Západ do roku 1453, Prešov 2002, s. 108 - 115. Sám pápež Inocent III. nebol s tým spokojný a v liste kardinálovi Petrovi vytýka križiakom: „Dali ste sľub, že sa budete snažiť oslobodiť Svätú zem z rúk neveriacich, a namiesto toho ste nerozumne pošpinili svoj sľub. So zbraňou ste vystúpili nie proti neveriacim, ale proti kresťanom, zatúžili ste nie po Svätej zemi, ale po vláde nad Carihradom, dajúc prednosť bohatstvu pozemskému pred nebeským. A najhoršie je to, že niektorí z vás sa nezľutovali ani nad zbožnosťou, ani nad starobou, ani nad telom, a páchali pred očami všetkých smilstvo a roztopaš, znásilňujúc nielen obyčajné ženy, ale i panny, ktoré sa zasvätili Bohu. Nestačili vám cisárske poklady a majetky ľudí urodzených i prostých, vy ste siahli svojimi rukami i na bohatstvo cirkevné - a čo je zločinom - na posvätné veci, lebo ste lúpili posvätné rúcha a vynášali ikony a sväté ostatky“ (P. Aleš, cit. dielo, s. 111). Čo sa týka boľševizmu, ten napáchal naozaj veľmi veľa škody na Ruskej pravoslávnej cirkvi; tam kde boli stovky biskupov v čase 2. svetovej vojny, keď nemecké vojská stali pred Moskvou, Ruská pravoslávna cirkev už mala len 5 žijúcich biskupov, z toho 3 boli vo vyhnanstve na Sibíri a 2 biskupi lekári - chirurgovia cez týždeň operovali a v nedeľu mali dovolené slúžiť bohoslužby. Ale tí, čo boli v Rusku, nie pravoslávni, v 70. rokoch minulého storočia,

E

a videli modliť sa pravoslávnych veriacich, tak videli, že ich zbožnosť neupadla. Tak o tom čase hovoril mi jeden katolícky duchovný, ktorý bol pripravovaný na misie do Ruska v roku 1930 a ktorý bol v roku 1970 tam na návš teve, že kto neverí v Boha a chce veriť, netreba ho učiť náboženstvo, ale nech ide do Ruska a keď uvidí, ako sa tam veriaci modlia, uverí v Boha.

Tak toto už ďalej nepotrebuje žiadny komentár. To je svedectvo toho, že ani boľševizmus nezmohol to, čo si zaumienil a čo robil s Pravoslávnou cirkvou. Ale na Z áp a d e, kd e také niečo neprežili, je opak pravdou. Náboženstvo tam upadá.

My pravoslávni veriaci usilujme sa svojím životom žiť tak, aby sme si zaslúžili žiť pod touto záštitou Bohorodičky, aby aj nás prikrývala svojím plášťom. Máme byť príkladom tak svojím životom, ako aj svojím správaním a konaním, zahrnujúc všetkých okolo nás. Ak máme záštitu Bohorodičky nad sebou, máme sa tešiť a radovať zo života v dobrom i v zlom. Bohorodička sa

B

s nami raduje, ale aj smúti. Dnes už majú všetci možnosť k nej pristupovať, len nám je potrebné, aby sme statočne a v zbožnosti ako deti Matky Božej, ktorí neklamú, nepodvádzajú a nehnevajú sa. Žijú tak, ako nás učí jej Syn Isus Christos.

Pre nás pravoslávnych veriacich pomoc Isusa Christa a Jeho Matky je v našom živote veľmi dôle žitá. V Evanjeliu čítame, že ap o š to li celú noc lovili ryby a nič nechytili, ale na príkaz Isusa Christa, keď zatiahli siete, chytili toľko rýb, až sa im trhali siete (Lk 5, 4-6). To platí aj dnes.

Aj v našom chráme sú a budú vypočuté modlitby k Isusu Christu a aj k Bohorodičke aj v každom inom chráme. Len treba ich prinášať a prosiť čo potrebujeme k svojej spáse. To ostatne nechajme na Isusa Christa a na Matku Božiu. S takou vierou a dôverou sa prihovárajme v našich chrámoch a aj v svojich súkromných modlitbách doma a aj všade inde.

Prot. ThDr. Štefan Horkaj Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie

ŤAŽKOSTI V DUŠPASTIERSKEJ SLUŽBE

Isus Christos – hlavný činiteľ a pôvodca úspechu dušpastiera IV.

Čo má teda robiť dušpastier, aby prekonával všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste, a dosahoval primerané úspechy?, pýta sa Dimitrov. Podľa neho dušpastier má predovšetkým prejavovať väčšiu dôveru k Bohu, lebo pracuje pre Božie kráľovstvo. Je spolupracovníkom Božím a nástrojom Jeho prozreteľnosti.

Hlavným činiteľom a pôvodcom jeho úspechu je sám Spasiteľ, ktorý pôsobí vo svojej Cirkvi aj dnes podobne ako v apoštolskej dobe. On aj dnes neustále sprevádza svojich služobníkov a tým aj posilňuje ich apoštolskú a dušpastiersku službu. „Oni však vyšli a kázali všade,

skúsenosťou, keď hovorí: „Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť.

Pre každé položenie a o všetkom som poučený: Sýtym byť aj hladovať, mať hojnosť aj biedu trieť. Všetko môžem v Christu, ktorý má posilňuje“ (Fil 4, 1113). Aj všetci súčasní dušpastieri spolu s Christom prekonávajú bolesti a ťažkosti, s Christom, ktorý im sľúbil, že bude s nimi po všetky dni do skončenia sveta (Mt 28, 20). Ako Isus Christos zvádzal boj so všetkým zlom a hriechom a neustále tak činí aj teraz, tak bojovali aj apoštoli, svätí otcovia, biskupi, kňazi i diakoni počas

a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali“ (Mk 16,20), z čoho plynie, že pastier nikdy nie je sám vo svojich starostiach a utrpeniach. „Veď Boh pôsobí vo vás, píše ap. Pavel filipským kresťanom, aby ste aj chceli, aj konali podľa Jeho dobrej vôle“ (Fil 2, 13). A na inom mieste toho istého listu nás povzbudzuje osobnou

všetkých storočí a vo všetkých končinách Zeme, kde šírili blahú zvesť Christovho Evanjelia. A aj tí, ktorí ešte len prídu po nich, podobne ako oni budú sa sužovať a trápiť. A vždy ako stále aktuálne budú znieť slová spravodlivého Jóba: „Či údelom človeka na zemi nie je borba? Dni jeho nie sú podobné dňom nádenníka?“ (Jób 7, 1). A naozaj, dnešný život je dobou

10/2015

E

Poučenie tvrdej borby, dobou ustavičných zápasov.

Je však aj dobou práce - obzvlášť pre Božiu Cirkev, ktorá získava svoje víťazstvá za cenu veľkých obetí.

Okrem toho treba pripomenúť, že dušpastier nie je sám staviteľom Božieho domu - Cirkvi. Nie je jediným činiteľom a dokonca ani nie prvým. Existujú iné, vyššie, nebeské faktory. To sú tie, ktoré spolupôsobia a napomáhajú jeho dušpastierskej službe. No hlavnú prácu uskutočňuje najvyšší Pastier, Isus Christos Svätým Duchom. Takto spolupôsobením Božím vykonávajú dušpastieri túto činnosť aj dnes podobne ako v apoštolskej dobe, keď apoštoli seba nazývali poslami Christovými (2 Kor 5, 20), spolupracovníkmi Božími (1 Kor 3, 9), služobníkmi Christovými a šafármi tajomstiev Božích (1 Kor 4, 1), ako sme už uvádzali slová apoštola Pavla. Preto ani Boh nezanecháva svojho pracovníka, ktorý vykonáva Jeho dielo, bez svojej pomoci, bez sily, milosti a útechy. Od neho sa iba žiada, aby bol verný a prejavoval silnú vieru a veľkú pokoru. A z druhej strany, dušpastier má prejavovať aj veľkú trpezlivosť a umenie vedieť čakať. Čakať na vytúžené ovocie svojej práce, na úspech vo svojej službe.

Lebo samotné úspechy vôbec nie sú cudzie dušpastierstvu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ich zárodky tiež rastú a prinášajú svoje ovocie, ako to vidíme aj v Božej prírode a ako nás na to upozorňuje aj Sväté Písmo. My ich možno nevidíme, ale tí, ktorí prichádzajú po nás, ich vidia a zbierajú toto ovocie. Lebo je napísané: „V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne“ (Jn 4, 37). Aj sám Isus

Christos posiela svojich učeníkov žať tam, kde On zasial: „Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce“ (Jn 4, 38). Okrem toho, podobne ako je to v Božej prírode, ani v tejto duchovnej sfére nemožno prostým okom vidieť pokojný a tichý rast duchovnej sejby. Nemožno pozorovať a sledovať pohyby, chvenia, vzdychy a vnútorné prebúdzania zrodené jednou kázňou alebo jednou výzvou, jedným presvedčivým slovom. Ako je známe, mnohé hriechy ostávajú neznáme, skryté. Prečo nedopustiť aj možnosť, že aj cnosť, o ktorú sa opiera a ktorou rastie dušpastierska činnosť, má tú zvláštnosť, že sa skrýva pred ľudským zrakom? Niekedy je potrebné čakať desať, dvadsať, ba i viac rokov, aby sme videli jej kvety a ovocie1).

Nakoniec, ako vhodne poznamenáva spomínaný autor, dušpastier by mal vedieť rozlišovať ideál od ilúzie, predstavu dokonalosti či vysnívaný cieľ od klamnej predstavy, vidiny. Ideál zostáva, pretože je večný, a ilúzie zanikajú, miznú, lebo sú iba klamnými predstavami o skutočnosti, vidinami, ktoré nemôžu mať trvalé miesto v Christovom ponímaní dušpastierskej služby. Sú to celkom odlišné veličiny a tie sa nezamieňajú a nemiešajú. V opačnom prípade dušpastier, ktorý žije v ilúziách, zažije neodvratné sklamanie. Jeho sila a horlivosť čoskoro oslabnú a zaniknú.

Prehnaný optimizmus, ale aj pochybný pesimizmus by sa mali veľmi rýchlo vytratiť zo života dušpastiera a z jeho činnosti, pretože aj jeden, aj druhý sa prehrešujú proti Bohu2).

Prot. Peter Kormaník

1) Pozri DIMITROV, Chr., citované dielo, s. 141-142.

2) Pozri DIMITROV, Chr., citované dielo, s. 142.

B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie

O účasti veriacich na Eucharistii (3) Požiadavky na prípravu na sväté Prijímanie sú pre všetkých veriacich určené cirkevnými pravidlami a normami, ktoré duchovník (duchovný otec) uplatňuje s prihliadnutím na pravidelnosť prijímania svätých tajín, duchovný, mravný a telesný stav veriaceho, vonkajšie životné okolnosti, ako napríklad zaneprázdnenosť, starostlivosť o blížnych.

Duchovným otcom (duchovníkom) človeka je kňaz, u ktorého sa veriaci stále spovedá, ktorý je oboznámený s jeho životnými podmienkami a duchovným rozpoložením. Pritom sa veriaci môžu spovedať aj u iných kňazov v prípade, že sa nemôžu vyspovedať u svojho duchovníka. Ak veriaci nemá duchovníka, musí sa obracať s otázkami, týkajúcimi sa Prijímania, na kňaza v chráme, v ktorom chce prijímať.

Tak ako duchovník, ktorý sa riadi cirkevnými pravidlami a normami a na ich základe poučuje veriaceho, tak aj prijímajúci si musí byť nevyhnutne vedomý toho, že cieľom prípravy nie je vonkajšie splnenie formálnych podmienok, ale dosiahnutie kajúcneho stavu duše, úprimné odpustenie krívd a zmierenie s blížnymi, zjednotenie s Christom v svätých tajinách. Pôst a modlitba sú nápomocné tomu, kto sa pripravuje na Prijímanie, aby získal toto vnútorné rozpoloženie.

Pamätajúc na slová Spasiteľa, usvedčujúceho tých, ktorí kladú na ľudí ťažké a neúnosné bremená (Mt 23, 4), duchov10/2015

níci si musia byť vedomí toho, že neopodstatnená prísnosť, rovnako ako prílišná zhovievavosť, môžu zabrániť zjednoteniu človeka s Christom Spasiteľom, a môžu mu spôsobiť duchovnú ujmu.

Príprava mníchov na účasť na tajine Eucharistie sa uskutočňuje v súlade s Ustanoveniami o monastieroch a mníšstve a tiež vnútornými pravidlami monastierov.

1. Realizáciu prípravného pôstu (prípravy na Prijímanie) upravuje asketická tradícia Cirkvi. Pôst vo forme zdržanlivosti od nepôstneho jedla a zrieknutia sa zábavy, spojený s horlivou modlitbou a pokáním, tradične predchádza prijímaniu svätých tajín. Dĺžka a prísnosť pôstu pred svätým Prijímaním môžu byť rôzne v závislosti od vnútorného rozpoloženia kresťana a taktiež od jeho objektívnych životných podmienok. Najmä pri akútnych a chronických ochoreniach, ktoré si vyžadujú špeciálne stravovanie a u žien v čase tehotenstva alebo pri dojčení môže byť pôst skrátený, zľahčený alebo zrušený. Týka sa to aj kresťanov, ktorí dočasne alebo natrvalo bývajú v miestach svetského spolunažívania so spoločným

E

Poučenie stravovaním (armáda, nemocnica, internáty, špecializované školy, väznice).

Súčasná situácia, keď sa pristupujúci k Prijímaniu niekoľkokrát v roku postia tri dni pred Prijímaním, úplne zodpovedá ústnemu podaniu Cirkvi. Taktiež je prijateľná prax, ak ten, kto prijíma týždenne alebo niekoľkokrát v mesiaci a pritom dodržiava typikonom nariadené viacdňové i jednodňové pôsty, pristupuje k svätej čaši bez doplňujúceho pôstu, respektíve sa postí jeden deň alebo v predvečer Prijímania. Avšak na takéto pristupovanie je vždy potrebné požehnanie duchovníka. Požiadavky na prípravu na sväté Prijímanie, adresované často prijímajúcim veriacim, sa vzťahujú aj na kňazov.

Osobitným prípadom v rámci praxe prípravy na sväté Prijímanie je Svetlý týždeň – týždeň po sviatku Paschy Christovej. Starobylá kánonická norma o povinnej účasti všetkých veriacich na nedeľnej Eucharistii sa v 7. storočí vzťahovala aj na božské liturgie počas všetkých dní Svetlého týždňa: „Od svätého dňa Vzkriesenia Christa nášho Boha do nového týždňa počas celého týždňa by sa verní mali v svätých chrámoch zdokonaľovať v žalmoch a speve duchovných piesní, tešiť sa a oslavovať Christa, vnímať Sväté Písmo a s radosťou prijímať sväté tajiny. Lebo takto budeme spolu s Christom vzkriesení a vystúpime do neba“ (66. pravidlo Trullského snemu).

Z tohto pravidla jasne vyplýva, že by mali veriaci na liturgiách počas Svetlého týždňa pristupovať k svätému Prijímaniu.

Vychádzajúc z tohto pravidla a berúc do 10 B

úvahy fakt, že na Svetlý týždeň typikon neustanovuje pôst a že Svetlému týždňu predchádza sedem týždňov dodržiavania Veľkého pôstu a Strastného týždňa, možno považovať vzniknutú skutočnosť v mnohých cirkevných obciach Ruskej pravoslávnej cirkvi, keď kresťania, do-

držiavajúci Veľký pôst, počas Svetlého týždňa pristupujú k svätému Prijímaniu po obmedzenom pôste, spočívajúcom v neprijímaní potravy po polnoci, za zodpovedajúcu kánonickej tradícii. Podobný prístup sa môže aplikovať i na obdobie medzi Roždestvom a Bohojavlenijem.

Pripravujúci sa na Prijímanie počas týchto dní sa musia pozorne zdržiavať nadmerného prejedania sa a pitia.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie 2. Od prípravného pôstu treba odlišovať eucharistický pôst v užšom zmysle slova – úplnú zdržanlivosť od jedla a pitia od polnoci do svätého Prijímania. Tento pôst je kánonicky povinný (pozri vyššie 41. [50.] pravidlo Kartágenského snemu).

Podmienka povinného eucharistického pôstu sa však nevzťahuje na malé deti, a tiež na ľudí, trpiacich ťažkými akútnymi a chronickými ochoreniami, ktorí potrebujú nepretržitý príjem liekov alebo potravy (napríklad pri cukrovke) a na umierajúcich. Okrem toho, podľa uváženia duchovníka, môže byť táto podmienka zmiernená aj vo vzťahu k tehotným a dojčiacim ženám.

Kánonické právo predpisuje zdržiavať sa počas prípravy na sväté Prijímanie manželského spolužitia. 5. pravidlo Timoteja Alexandrijského hovorí o zdržanlivosti v predvečer Prijímania.

Veriacich, ktorí trpia škodlivým zlozvykom fajčenia, Cirkev vyzýva, aby sa ho zbavili. Tí, ktorí na to nemajú dostatok síl, musia sa zdržať fajčenia od polnoci

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

do svätého Prijímania a podľa možností už aj v predvečer Prijímania.

Keďže Liturgia vopred posvätených darov je v súlade s typikonom spojená s večerňou, jej slúženie vo večernom čase je bohoslužobným pravidlom (v praxi sa však táto liturgia zvyčajne slúži ráno).

V súlade s nariadením Posvätnej synody Ruskej pravoslávnej cirkvi z 28. novembra 1968 „pri slúžení svätej Liturgie vopred posvätených darov vo večerných hodinách musí byť dodržané zdržiavanie sa jedla a pitia aspoň šesť hodín. Avšak pôst pred Prijímaním od polnoci daného dňa je veľmi chvályhodný a tí, ktorí majú dostatok síl, ho môžu dodržiavať“.

S minimálne šesť hodinovým zdržiavaním sa jedla a pitia treba pristupovať aj k Prijímaniu počas svätej liturgie, ktorá sa slúži v noci (napríklad na sviatok Svetlej Paschy a Roždestva Christovho).

(Pokračovanie) Z ruštiny preložil Mgr. Marek Chovanec, PhD. a Mgr. Zuzana Petrovajová, PhD.

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku!

Ročný príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 6,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736, 0905 737 707 E-mailom:ocam@orthodox.sk Úhradu príspevku: prevodným príkazom na č.ú.: IBAN: SK8109000000000096292967 BIC: GIBASKBX, poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis aj v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk 10/2015

11

E

Poučenie

NESPRÁVNA VÝCHOVA JE PRÍČINOU 1 MNOHÝCH ZIEL V mnohých prípadoch je pôvodom skazenosti či demoralizácie detí nerozumná pripútanosť ich rodičov k obyčajným životným potrebám. Obracajúc svoju pozornosť iba na ne a nepovažujúc za niečo viac nič iné, voľky-nevoľky už zanedbávajú deti a ich duše.

O takýchto rodičoch hovorím, že sú horší ako vrahovia detí. Podrobne to preskúmame. Či môžeš povedať, že tvoje dieťa od teba počulo, alebo samo sa niekde dozvedelo, že kto prísaha, hoci by mal aj pravdu, uráža Boha?

Alebo, že pomstychtivý nemôže byť spasený?

Alebo, že rúhavého Boh podrobil veľkému poníženiu? A že pyšného a hnevlivého zvrhol z neba a prenechal ho pekelnému ohňu? A že hľadiaceho na ženu nečistým okom odsúdil ako ozajstného cudzoložníka? Či si svoje dieťa niekedy presviedčal, aby sa vyhýbalo hriechu odsudzovania blížnych, ktorý je u mnohých tak bežný, a povedal si mu o Christovom prikázaní, ktoré o tom hovorí? A ty sám, vieš vôbec, čo sú prikázania? Ako dieťa môže plniť to, čo nevie ani jeho rodič, ktorý by ho tomu všetkému mal naučiť? Ak by zlo bolo obmedzované iba tým, že rodičia by nedávali svojim deťom žiadne prospešné rady, vtedy by zlo nebolo tak veľké. Ale vy, rodičia, tlačíte svoje deti ešte k horšiemu. V podstate, keď rodičia presviedčajú deti, aby sa venovali štúdiu, v ich rozhovore s deťmi nie je počuť nič iné okrem slov: „Hovoria, že tento obyčajný človek z neurodzeného prostredia je výrečný, získal vysokú funkciu, veľké imanie, vzal si bohatú manželku, postavil veľkolepý dom, a pre všetkých sa stal váženým a slávnym“. Iný zase hovorí: „Tento sa naučil po latinsky, pri

dvore každého oslňuje a všetko si tam užíva“.

Stále poukazujú na iných, ale iba slávnych na Zemi, no na oslávených na nebi si nikto ani len nespomenie. Keby sa dokonca taký aj našiel, a rozhodol sa ich existenciu pripomenúť, začnú ho prenasledovať ako človeka, ktorý všetko rozbíja. Teda, ak toto všetko svojim deťom vštepujete od raných liet, neučíte ich ničomu inému, než základom všetkých ziel, a zasievate do nich dve najnespútanejšie vášne, ktorými sú láska k bohatstvu a ešte ohavnejšia od nej slávybažnosť. Každá z nich samostatne môže pokaziť všetko, no keď spoločne vtrhnú do jemnej duše dieťaťa, tak podobne búrkou rozvodneným riekam zničia všetko dobré a do duše naplavia toľko chrastia, piesku, smetia a všelijakej špiny, že dušu učinia neúrodnou a nespôsobilou k žiadnemu dobru. Svedkami mojich tvrdení sú aj svetskí spisovatelia, lebo tieto vášne, každú zvlášť nazvali vrcholom a hlavou ziel. No keď láska k bohatstvu sama osebe predstavuje vrchol a hlavu všetkých ziel, a keď sa spojí s druhou, omnoho mocnejšou a krutejšou vášňou, teda so slávybažnosťou, a spoločne vtrhnú do duše dieťaťa, zapustia v nej korene a úplne ju ovládnu, kto vtedy bude schopný vykoreniť túto nemoc, zvlášť vtedy, keď rodičia všetko robia a hovoria nie pre to, aby tieto zlé buriny oslabili, ale, naopak, ich posilnili? Kto je tak nerozumný, že nepochybuje o spáse svojho dieťaťa pri takomto spôsobe výchovy? Je veľkou vecou, keď sa duša získajúc opačné poučenie vyhne rozkladu. No keď sú za všetko ako odmena považované iba peniaze, a ako príklad sú ukazovaní pomýlení

1) Святитель Иоанн ЗЛАТОУСТ: Избранные поучения, Сборник поучений в применении к десяти заповедям Божиим, 2006, s. 441-449.

12 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie ľudia, aká je tam potom nádej na spásu?

Závislí na peniazoch sú obyčajne závistliví, mravne skazení, nadávajú, sú zradní, bezočiví, rúhajú sa, sú prospechári, nemravní, drzí aj nevďační. Slovom, po všetkých stránkach zlí.

Apoštol Pavol povedal, že v živote „koreňom všetkého zla je láska k peniazom“.2) A ešte pred ním to povedal samotný Christos, keď povedal, že zotročený touto vášňou nemôže slúžiť Bohu: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“.3) Čiže, ak bude dieťa zatiahnuté do tohto otroctva od raných liet, kedy potom bude v stave stáť sa slobodným? Ako sa vyhne tým všetkým vlnám, ktoré ho z každej strany stále strkajú, stále ponárajú a vystavujú do neodvratnej nevyhnutnosti utopiť sa? Myslíš si, že tvoje dieťa sa v budúcnosti ľahko vyhne diabolským nástrahám, keď v mladosti žijúc uprostred Egypta, či lepšie povedané, uprostred diabolského vojska od nikoho nepočulo ani jedinú prospešnú radu a videlo, že všetci, no hlavne jeho rodičia, ho vedú k odpornému?

Ako to môže dokázať? Či mu pomôžu tvoje dohovárania? No ty ho vedieš k odpornému a nedovoľuješ mu spomenúť si na múdrosť ani len vo sne. Naopak, jeho dušu neustále zahlcuješ terajším životom s jeho výhodami, a len viac napomáhaš jeho utopeniu. Alebo to dokáže samo? Absolútne nie! Dieťa nemá dostatok síl ku konaniu cnosti, a ak aj niečo dobré urobí, tak to dobro, skôr než vyrastie, zahynie pod návalom dažďa tvojich slov.

Lebo ako telo nemôže žiť dlho, keď požíva nezdravú a škodlivú stravu, tak aj duša, keď získava takéto vnuknutia, nemôže myslieť na hocičo dobré a veľké. Nie, keď je neustále podlamovaná, oslabovaná a vyčerpávaná chybami, ako nejakou infekciou, nakoniec 2) 1 Tim 6, 10.

3) Mt 6, 24.

4) Lk 6, 25.

5) Lk 6, 24.

10/2015

6) Lk 6, 26.

7) Mt 5, 22.

8) Mt 5, 29.

9) Mt 5, 32.

určite padne do pekla a jeho záhuby. Veď vy sa akoby zámerne snažíte zahubiť svoje deti, keď im kážete robiť len to, čo im nemôže priniesť spásu. Predovšetkým počúvajte, čo je povedané: „Beda vám, ktorí sa teraz smejete“ 4) a vy svojim deťom dávate množstvo dôvodov k smiechu. „Beda vám, boháčom...“ 5) a vy sa len o to staráte, aby zbohatli. „Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť“ 6) a vy často utrácate celý svoj majetok kvôli ľudskej sláve.

A znovu, „kto sa hnevá na brata, prepadne ohnivému peklu“ 7) a vy považujete za slabochov a zbabelcov tých, ktorí mlčanlivo znášajú urážlivé reči od iných. Christos nám káže, aby sme sa vyhýbali nadávaniu a nezhodám, no vy neustále svoje deti zapĺňate týmito zlými vecami. On v mnohých prípadoch rozkázal: „Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď“ 8) a vy práve takýchto im robíte priateľmi, ktorí im len dávajú peniaze, hoci ich pritom učia úplnej skazenosti. On povedal: „Ktokoľvek prepustí svoju manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu“9) a vy, keď môžete získať peniaze, prikazujete ignorovať aj toto prikázanie. Absolútne zakázal prisahať: „Vôbec neprisahajte“ 10) a vy sa dokonca smejete, keď vidíte, že sa ten zákaz dodržiava. „Kto si miluje život, stratí ho“ 11) a vy ich neustále vťahujete do tejto lásky. Ďalej hovorí: „Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich hriechy, ani váš Otec vám neodpustí vaše hriechy“ a vy dokonca deťom vyčítate, keď sa nechcú pomstiť urážajúcim, a čo najskôr sa ich snažíte primäť k tomu, aby tak urobili. Christos povedal, že milujúcim slávu neosoží ani to, keby sa aj modlili, postili a dávali almužnu 12) a vy sa snažíte len o to, aby ju vaše deti získali. Načo ďalej všetko menovať? Ak me10) Mt 5, 34.

11) Jn 12, 25.

12) Mt 6, 1.

13

E

Poučenie nované nedostatky, každý samostatne dokáže pripraviť tisícku pekiel, no vy, pozbierajúc ich a naložiac na deti to neznesiteľne ťažké bremeno hriechov ich posielate do ohnivej rieky, ako sa potom môžu zachrániť, keď na sebe nesú toľko pokrmu pre oheň?

A zlé nie je len to, že svojim deťom vštepujete to, čo je Christovým prikázaniam odporné, ale aj to, že tú nepoctivosť, nečestnosť a bezcharakternosť zakrývate ľubozvučnými menami, nazývajúc neprestajne vysedávanie v dostihových arénach a divadlách svetskosťou, bohatstvo slobodou, slávybažnosť veľkolepou nádherou, drzosť otvorenosťou, márnivosť ľudomilnosťou, nespravodlivosť statočnosťou. Potom, ako keby toho klamstva ešte nebolo dosť, cnosti nazývate protivnými menami. Skromnosť nevzdelanosťou, krotkosť bojazlivosťou a zbabelosťou, spravodlivosť slabosťou, pokoru pätolizačstvom, dobrosrdečnosť slabosťou. Ako keby ste sa báli, že sa vaše deti nevyhnú moru, keď od niekoho začujú pravé mená týchto cností, ale aj nerestí. Lebo pomenovanie nerestí ich skutočnými a pravými menami veľmi napomáha odvráteniu sa od nich. Pravé mená môžu hriešnikov zasiahnuť tak silno, že mnohí z nich, známi svojimi nečestnými skutkami, nedokážu jednoducho zniesť, keď ich nazývajú takými, akými v skutočnosti sú. Silno sa vtedy hnevajú a rozčuľujú, ako keby museli znášať neviem aké veľké zlo. Teda, ak by niekto pomenoval nehanebnú ženu a nemravného chlapa menom týchto hanebných nerestí, ten by sa stal ich nezmieriteľným nepriateľom, ako keby im spôsobil veľkú krivdu. A nie len títo ľudia, ale aj mamonári, aj opilci, aj nafúkanci, a vôbec všetci, ktorí sa dopustili vážnych zločinov, sú zasahovaní a urážaní ani nie tak samotným skutkom, ktorý vykonali, či ľudskou mienkou, ako pomenovaním, ktoré podľa svojich skutkov dostali. Poznám mnoho takých, ktorí boli 14 B

takýmto spôsobom privedení k rozumu, a keď na seba počuli hanlivé mená, stali sa v svojom živote skromnejšími. No vy svojim deťom odnímate aj túto pomôcku k náprave. A čo je ešte horšie, zlo v nich vyvolávate nie len Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie slovami, ale aj skutkami. Budujete veľkolepé domy, kupujete drahé pozemky, obklopujete ich ďalším leskom, a tým všetkým kazíte ich dušu. Čo ma presvedčí, že môžu byť spasené, keď vidím, že ich nahovárate k takým skutkom, za ktoré Christos určil neodvratnú záhubu, keď vidím, že o ich duše dbáte ako o niečo nepotrebné, a o to, čo je v skutočnosti zbytočne sa staráte ako o nevyhnutné a dôležité? Snažíte sa robiť všetko preto, aby váš syn mal sluhu (mobil, TV, PC, hry, naša poznámka), koňa (motorku, auto, naša poznámka) a ten najlepší odev, ale žeby on sám bol dobrým, na to nechcete ani len pomyslieť. Robíte všetko preto, aby vo vašom dvore stala nádherná socha a strecha vášho domu bola zo zlata.

Ale to, aby zlatou bola tá najdrahocennejšia socha, ktorou duša je, na to nechcete znovu ani len pomyslieť. Ďalej, keď chceme deti nechať vyštudovať, nielenže všetko, čo ich štúdiu prekáža odďaľujeme, ale dávame im všetko, čo k tomu štúdiu potrebujú. Platíme a utrácame peniaze13) na rôznych učiteľov, či trénerov, oslobodzujeme ich od všetkých iných prác, a veľmi často im zdôrazňujeme, aké zlé je neučiť sa, a, naopak, aké bohatstvo môžu získať, keď sa budú učiť.

Neustále im to prízvukujeme aj prostredníctvom cudzích ľudí, len aby dokončili štúdiá, ktoré začali. Samozrejme, nie vždy sme v tom úspešní. Na ľahké veci sa kladie toľko pozornosti a starostlivosti, ako keby sa v nich iným spôsobom nedalo uspieť, a o tých dôležitejších a ťažších si myslíme, že sú akoby prázdne a bezvýznamné, a že k nám prídu hoci aj v spánku. Veď cvičenie duše v zbožnom živote je omnoho ťažšie a náročnejšie, ako štúdium vied. Poviete: „A čo, máme teraz zbúrať školy?“ Nie o tom hovorím, ale o tom, ako nezbúrať domy cností a nezahubiť živé

duše. Keď je duša čistá, nevinná, vtedy to nie je strata, keď nie je výrečná, no keď je skazená, tak takáto veľa škody napácha, keby mala neviem aký dômyselný jazyk, a dokonca, čím silnejšia vo výrečnosti je, tým viac škody napácha. Lebo zlo s umením rečniť spôsobujú omnoho viac zla než nevzdelanosť. Pre úspešné zvládnutie komunikácie je potrebná dobrá mravnosť, a dobrá mravnosť necíti potrebu realizovať sa v komunikácii. Čistým možno byť aj bez tohto vzdelania, no nikto nikdy nebude v štúdiách úspešný bez dobrých mravov, keď všetok svoj čas bude tráviť v nerestiach a roztopašnosti. Čo dobré nám štúdium dá, keď v nás bude zborené to najdôležitejšie? Pravá múdrosť a vzdelanie nie je ničím iným než bázňou pred Bohom. A nemyslíte si, že vám kážem, aby vaše deti ostali nevzdelanými.

Ale predovšetkým učme svoje deti zbožnosti a vštepujme im bázeň, no nie vtedy, keď dospejú, ale od raného detstva. Aj Pavol k deťom stavia učiteľov cnosti už v ich ranom veku, aby zlu čo najviac zabránil prístup k ním. Lebo nie je správnym učením najprv dovoliť hriechu ovládnuť ich, a potom hľadať prostriedky, ako ho z nich vyhnať. Správne je vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby sme ich duše učinili nedostupné pre zlo. Preto vás nabádam k tomu, aby ste nielen iným dovolili učiť ich zbožnosti, ale aby ste aj sami svojim deťom pomáhali, aby ste im boli záchranným člnom a snažili ste sa plávať tam, kde fúka priaznivý vietor.

Lebo keby sme si osvojili takýto spôsob myslenia a deti viedli predovšetkým k cnostiam, považujúc to za najdôležitejšiu vec, a všetko ostatné za vedľajšie, vzišlo by z neho toľko blah, že keby som ich všetky začal teraz menovať, považovali by ma za chvastúňa. Ak by sa zbožnosť stala akoby zákonom a mocou, ak by sme svoje deti viedli predovšetkým k to-

13) Poznámka: súčasným moderným výrazom pre štúdium detí je “investovanie do detí“, ako keby na burze.

10/2015

15

E

Poučenie mu, aby sa stali Božími priateľmi a viedli ich viac k duchovnosti než iným náukám, stratili by sa všetky starosti, a skutočný život by sa oslobodil od nespočetných ziel, a to, čo sa hovorí o budúcom živote, že „zmizne starosť a vzdychanie“ 14) by sme prežívali už tu na Zemi. Lebo, ak by v nás nebola pripútanosť k peniazom, ani žiadnej inej prázdnej sláve, ak by sme sa nebáli ani smrti, ani chudoby, naše starosti by sme nepovažovali za zlo, ale to najväčšie blaho. Ak by sme nepoznali ani nepriateľstvo, ani závisť, tak by sme netrpeli žiadnym smútkom a ľudské pokolenie by sa podobalo anjelom.

Robme všetko preto, aby sme deťom zanechali bohatstvo zbožnosti, ktoré je stále, sprevádza nás aj po smrti a môže nám priniesť veľký úžitok nie len tu na Zemi, ale aj tam. Svetské bohatstvo s ľuďmi do večnosti neprejde, dokonca tu hynie ešte skôr než ľudia, a často spolu so sebou zničí aj svojho majiteľa. No bohatstvo zbožnosti bude prebývať neustále tu aj tam, a tých, čo ho zhromažďujú, ochráni pred veľkým nebezpečenstvom.

V skutočnosti je to tak, kto dáva prednosť pozemskému pred duchovným, ten stratí aj jedno aj druhé. No ten, kto hľadá nebeské, ten určite dostane aj pozemské. Toto nie sú moje slová, ale samotného Pána, ktorý sľúbil tieto blahá, keď povedal: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravpdlivosť a všetko ostatné vám bude pridané“.15) Čo sa dá s týmto porovnať? Pán hovorí, staraj sa o duchovno a všetko ostatné nechaj na mne. Ako súcitný otec na seba berie všetku starostlivosť o dom a všetko ostatné. Svojmu synovi len radí, aby sa venoval láske k múdrosti, lebo presne tak koná Boh. Buďme poslušní a hľadajme Božie kráľovstvo, všade si potom budú naše deti ctiť a spolu s nimi budeme oslávení aj my, ich rodičia. Tešiť sa budeme zo skutočných blah, ak si zamilujeme život budúci, život nebeský.

Posnažme sa stať sa rodičmi statočných detí, strojcami christonosných chrámov, opatrovateľmi nebeských askétov, posilňujúc ich, navádzajúc a konajúc všetko im na úžitok, aby sme spolu s nimi získali rovnaké vence.

Preložil Marek Ignacik

14) Iz 35, 10.

15) Mt 6, 33.

Keby sme videli nejakého človeka ako vychádza v daždi a vetre na ulicu, hnevá sa na oblaky, kričí na ne a prikazuje jednému, aby šiel napravo, druhému naľavo, namiesto toho, aby si svoj dom zakryl strechou a vstaval okná, určite by sme povedali, že je blázon.

A pritom aj my robíme to isté, keď sa zlostíme nad zlom, ktoré robia iní ľudia, nadávame na nich a pritom sa nestaráme, aby sme zlo vykorenili v sebe.

A pritom zbaviť sa zla v sebe, zakryť svoju strechu je v našej moci, ale vykoreniť zlo vo svete je tak málo v našich silách ako hádať sa s oblakmi.

Keď svojich blížnych súdim môžem sa zmýliť. Keď im odpustím nepomylim sa nikdy. Waggrelr Nezabúdaj že nečítaš bibliu iba preto, aby ti bolo lepšie, ale tiež preto, aby bolo druhým lepšie s tebou. Pavl Kosorín 16 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

História

Bola raz jedna dišputa 9. Uväznenie sv. Metoda Za zradu svojho strýka Rastislava ustanovil Karolman za vládcu Moravy Svätopluka. Podľa Života sv. Metoda sa konal súd nad slovienskym apoštolom dvakrát. Prvý súd, vlastne akýsi výsluch, sa uskutočnil hneď po Metodovom zajatí na Veľkej Morave, kde sa na neho vrhol nemecký latinský biskup Hermanrich a jeho kňazi a kričali na neho, že sa vraj votrel do územia, ktoré patrilo pod ich právomoc.

Sv. Metod sa oprel pri výsluchu o autoritu sv. apoštola Petra, čo ich ešte viac rozhnevalo.

Vtedy sa ešte verilo, že apoštol Peter bol prvým rímskym biskupom, čo však nie je pravda, lebo sv. apoštol Pavol určil za prvého rímskeho biskupa svojho učeníka Linusa. Keďže sv. Peter bol apoštolom, nemohol byť biskupom, lebo aj grécke slovo episkopos znamená dozorca, dohliadač, sloveso episkopo v gréčtine znamená okrem iného aj dozerať.

Na výsluchu bol prítomný aj knieža Svätopluk, ktorý keď videl, ako s ním nemecký biskup zachádza spolu so svojimi kňazmi, povedal podľa slov životopisca: „Nehaňte môjho Metoda“. Najhoršie si počínal pasovský latinský biskup Hermanrich, ktorý sa na koni v jazdeckom obleku rútil k sv. Metodovi a takmer ho udrel konským bičíkom.

Hermanrich bol pôvodne členom mníšskej benediktínskej rehole v kláštore Ellwangen vo Švábsku, v dnešnom Wutenbergsku. Vynikal vzdelaním a ovládal grécky jazyk. Nejaký čas bol zástupcom opáta a počiatkom roka 866 sa stal pasovským biskupom. Mesto Pasov, nemecky Passau, sa nachádza v terajšom Nemecku. Keď bulharské knieža Boris v roku 866 požiadal Ľudovíta Nemca, aby mu poslal kňazov a diakonov, bol do čela tejto kazateľskej činnosti určený Hermanrich v nádeji, že 10/2015

sa mu podarí uviesť Bulharov do závislosti na Nemecku. Ale keď došiel do Bulharska v roku 687, našiel už tam rímskych kňazov, ktorí celkom ovládli územie, takže sa s dovolením Borisa vrátil so svojimi kňazmi a diakonmi roztrpčený domov. Hermanrich sa aktívne zúčastnil na uväznení sv. Metoda. Deportoval ho spolu s jeho poprednými žiakmi do Nemecka.

Počas prevozu s ním a s jeho žiakmi tyranským spôsobom zachádzal a dal ho mučiť hladom a mrznúť zimou na daždi a snehu. Historička Hudecová (Hudec) však tvrdí, že s ním tamojší mnísi zachádzali celkom dobre.

V novembri roku 870 na ríšskom sneme v Regensburgu (Rezne), na ktorom sa zúčastnil aj Ľudovít Nemec, usporiadali nemeckí latinskí biskupi akúsi synodu, na ktorej súdili sv. Metoda a jeho žiakov druhýkrát. Na uvedenej synode boli prítomní štyria biskupi a to už spomínaný pasovský biskup Henmanrich, frizinský biskup Lantfrid, brixenský biskup Adalvín. Metodova obhajoba nemeckých latinských biskupov veľmi rozčúlila, takže okrem hanlivých slov použili proti nemu aj násilie. Čo vy na to, historička Hudecova (Hudec)? Súd sa skončil tým, že sv. Metod bol vyhlásený za zosadeného a odsúdený bol na doživotné väzenie, podobne ako predtým knieža Rastislav. Podobne sa pokračovalo aj proti jeho žiakom, ktorí boli tiež mučení a pozatváraní do žalárov. Po odsúdení dali sv. Metoda previezť do Švábska, kde ho uväznili v benediktínskom kláštore Ellwangen, ktorého členom bol predtým Hermanrich.

Celú záležitosť chceli zachovať v najprísnejšej tajnosti. Keď sa dokonca biskupa Hannona v Ríme spýtali, či niečo nevie o Metodovom osude, hanebne bezočivo vyhlásil, že toho 17

E

História človeka vôbec nepozná. To znamená, že aj ako gréckokatolícky duchovný v roku 1928, pápež vedel, čo sa s Metodom stalo a predsa píše: „Ako to? Že by pápež sa nedozvedel o troch a pol roka väzenia sv. Metoda? Je nezakročil a odložil vec ad acta.

O krutosti nemeckých latinských bisku- to možné! Keby skutočne nemeckí latinskí pov voči sv. Metodovi a jeho žiakom svedčí biskupi zachytili všetky listy pápežovi, tak kde list pápeža Jána VIII., v ktorom im vylíčil boli kňazi, ktorí spolupracovali s Metodom neľudské správanie biskupa Hermanricha na Morave? Hoci zo zvedavosti by sa pýtali od iných nemeckých biskupov. Na adresu a zaujímali o osud svojho biskupa, a celá biskupa Hermanricha pápež píše: „K opla- moravská cirkev bola bez biskupa až tri a pol kaniu tvojej zloby mohol by stačiť, ako sa roka a pápežovi by to nikto nepovedal? Ešte dozvedáme, len prúd sĺz. Lebo ktorého, ak raz hovorím. Nie je to možné!“ Ako sme hore nehovorím biskupa, ale ktorého svetského uviedli, že s Metodom nie je niečo v poriadmuža, áno, ktorého tyrana prevýšila tvoju ku, ale nič neučinil! opovážlivosť alebo neprekonala tvoja zvieracia surovosť?

Brata a spolubiskupa nášho si trestal v žalári a týral ho dlhší čas pod šírim nebom za hroznej zimy a veľkých dažďov a vzdialil si ho od správ y cirkvi jemu zverenej a dospel si až k takému šialenstvu, že si ho vliekol na poradu biskupov, bol by si ho udrel konským bičom, keby ti v tom Benediktínsky kláštor v Ellwangene v súčasnosti Príčinou takéhoto krutého postupu voči nebolo zabránené.“ Podobného odsúdenia sv.

Metodovi neboli ani tak otázky vieroučné, sa dostalo aj Ľudovítovi Nemcovi a Karolmaako napr.

Filioque (i od Syna) alebo slúženie novi, salzburgskému arcibiskupovi Adalwikonštantínopolskej sv. liturgie sv. Jána Zlanovi a frizinskému biskupovi Hannovi. Treba toústeho slovienskym jazykom, ale hmotné však poznamenať, že tento list bol napísaný záujmy latinského episkopátu.

Zmienka je nemeckým latinským biskupom až po ich o tom v Živote sv.

Metoda, kde jeho autor prepustení z ellwangenského žalára. vkladá do úst sv.

Metoda výrok namierený Sv. Metoda a jeho žiakov držali vo väzení tri a pol roka. Gréckokatolícky kňaz sa vo proti nemeckým latinským biskupom: „.. A vy svojom diele Prekliati svätí - Cyril a Metod pre nevraživosť a lakomosť prestupujete (Kijiv, Vybrani tvory, 1987), ktoré napísal ešte dávne hranice ....“.

18 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Príbeh Zatiaľ čo sa sv. Metod a jeho žiaci trápili vo väzení kláštora v Ellwangene a čakali na pomalú smrť, došlo na Veľkej Morave k zmene politickej situácie. Svätopluk skoro oľutoval zradu. Už v roku 871 bol neprávom obvinený zo zrady Karolmana a uvrhnutý do väzenia.

Správa Veľkej Moravy bola úplne zverená nemeckým hraničným grófom Wilhelmovi a Engelschalkovi. Moravania v domnienke, že ich knieža bol zabitý, sa vzbúrili a prinútili kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného, aby sa ujal vlády na Veľkej Morave. Karolman musel proti Moravanom poslať vojenskú výpravu. Svätopluk, ktorý bol medzitým očistený z obvinenia, sa dobrovoľne ponúkol, že povedie nemecké vojsko na potlačenie povstania. Keď Nemci dorazili k hlavnej moravskej pevnosti Dowina (Devina) (Dieča), Svätopluk sa do nej odobral pod zámienkou,

že bude vyjednávať o kapitulácii Moravanov.

Tam sa však spojil s povstalcami a v ich čele zničil nemeckú armádu. Jej vodcovia Wilhelm a Engelschalk padli v boji.

Po tejto udalosti vyhnali Moravania všetkých nemeckých latinských kňazov, ako o tom hovorí Život sv. Metoda, a tiež žiadali pápeža, aby sa pričinil o prepustenie sv. Metoda a jeho žiakov z väzenia. Približne koncom roka 872 sa dvom žiakom sv. Metoda Lazárovi a Naumovi, podarilo utiecť z väzenia a dostať sa do Ríma, ktorého sa celá vec vlastne týkala, a podať tam o všetkom správu. Zdá sa však, že iniciátorom tejto petície bol sám knieža Koceľ, ktorý dal obom Metodovým žiakom aj patričný ochranný sprievod.

(Pokračovanie) Mgr. Pavel Tkáč

Zmena života pri ostatkoch svätého Nektária Eginského Svätý Nektárij zosnul v roku 1920. Po desiatich rokoch odkryli jeho hrob a zistili, že sa vôbec nerozpadol a jeho ostatky krásne voňali myrom. Po dvadsiatich rokoch Boh dopustil, aby sa jeho ostatky nerozložili, aby zostali pre ľudí a boli rozoslané do celého sveta.

Raz okolo monastiera na ostrove Egina, kde sa nachádza hrob svätého Nektária, išiel autobus, ktorý tam mal pravidelnú trasu. Medzi cestujúcimi sa nachádzala 30 ročná žena Mária. Mala nádherné oči a bola veľmi pekná.

Mária išla na stretnutie s jedným mužom, s ktorým si plánovala užívať krásne chvíle. Už dlhší čas využívala svoju krásu na zvádzanie mužov. Veď mladosť rýchlo prejde a už ju nikto nevráti, tak prečo sa neponoriť do mora užívania a rozkoše? Takto rozmýšľala Mária.

V autobuse sa počas cesty pretrhla pneuma10/2015

tika a zostal stáť. Cestujúci vyšli z autobusu.

Ozval sa zvon a vo vzduchu bolo cítiť zvláštnu vôňu. „Čo to je?“ opýtala sa Mária. „Možno niekto používa ladan“, odvetil jeden z cestujúcich. „Nie, ladan tak nevonia“, odvetil druhý. „Bože môj, od tejto vône sa mi točí hlava“, povedala Mária. „Oni určite vybrali ostatky starca, ktorý založil tento monastier“, povedal jeden cestujúci neveľkého vzrastu. „Odkiaľ to viete?“ spýtal sa ďalší. „Počul som o tom, ako sa o tom rozprávali kňazi v meste“.

Vtedy vzniklo v Márii silné želanie zájsť do tohto monastiera a začala stúpať hore kopcom. Čím bližšie bola k monastieru, tým silnejšie bolo cítiť vôňu. Sama seba sa pýtala: „Čo je to za nebeskú vôňu?“ Po chvíli nastúpil démon a jeho pokušenie odhovoriť Máriu od jej plánu. V hlave jej začali víriť myšlienky: 19

E

Príbeh „Spamätaj sa! Schádzaš z rozumu! Za 10 – 15 minút pneumatiku na autobuse vymenia, ty vieš čo ťa tam čaká?“ Takéto myšlienky jej chodili hlavou, ale jej srdce nepočúvalo tieto rozumové dôvody a pokračovala za svojím cieľom. Keď prišla k monastieru, spýtala sa jednej zo sestier: „Prosím vás, kto je tu pochovaný?“ „Náš biskup, v y volený nášho ukrižovaného Christa“, odvetila mníška. „Ukrižovaného, ukrižovaného, neustále si opakovala Mária, kto to je?“ Ani nedokončila svoju myšlienku, padla na kolená k náhrobnému kameňu a začala bozkať chladný mramor. S plačom hovorila: „Zmiluj sa“. Dala dole zo seba drahocenný náhrdelník a položila ho na hrob. „Odpusť mi, Bože“, hovorila s plačom. „Ako sa voláš?“ s láskou sa spýtala mníška. „Mária, a som veľmi hriešna“. Modli sa k Bohu, pretože On prišiel na Zem preto, aby našiel a zachránil zblúdilé ovce“. Mária

20 B

zdvihla hlavu a pozrela sa na mníšku. Na jej očiach bolo vidno, že prijala tieto slová do svojho srdca. „Ja už viac nebudem, nikdy. Pomodli sa, aby mi Boh odpustil a zmiloval sa nado mnou, lebo som veľmi hriešna.“ Neďaleko stála iná žena, ktorá si pomyslela: „Hriešnica plače“. Áno, to plakala hriešnica, ktorá si uvedomila bremeno svojich predošlých hriechov.

Náhrdelník, ktorý položila na hrob, sa stal prvou drahocennosťou darovanou novému svätému. Tento dar je možné vidieť v špeciálnej vitríne, kde sú vystavené rôzne drahocennosti prinesené ľuďmi, ako poďakovanie svätému Nektáriovi za jeho pomoc. Ľudia, ktorí poznali Máriu, svedčili o tom, že jej život sa zmenil.

Začali ju volať „Novou Egyptskou“. Mária celý svoj zvyšok života zasvätila slúženiu Bohu, ukrižovanému za naše hriechy.

Mgr. Ján Pilko, PhD.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Príbeh „Sláva Isusu Christu a vtedy na ukrajinskej Volyni“ V utorok 28. januára 1947 roku odchádzal vlak s rusínskymi toryskými presídlencami z Levoče na Ukrajinu. Všetci cestovali s nádejou, že ich čaká hospodárenie na úrodnej, nie kamenistej pôde a tým aj uľahčené živobytie.

Keď za východnou hranicou zostalo Československo, prišli do Čopu, kde bolo mnoho „braňskych“... Stanica bola plná žobrákov a ľudí, ktorých nie len vojna pripravila o strechu nad hlavou. Presídlenci sa museli rozdeliť, starší a predovšetkým ženy s deťmi zostali v osobných vagónoch a na plecia mužov pripadlo nie ľahké stráženie „ešalonu“ a osobitne nákladných vozňov, kde bolo náradie, ba aj dobytok a iný roľnícky inventár. Už v Čope sa ukrajinskí železničiari prezentovali „vynaliezavosťou“, keď pod zámienkou „poruchy“ chceli odstaviť mimo vlaku vraj „pokazené“ vozne, samozrejme, tie, ktoré boli plné veci presídlencov...

Po Východných Karpatoch nasledoval Ľvov. Pri náhodnom zastavení vlaku boli počuť: „Huculi, huculi jiduť“. Spôsobil to odev našich: chološne, lajbliky a košele, ktoré nosilo aj miestne huculské karpatské obyvateľstvo... a táto prezývka prischla našim rusínom natrvalo... Cez Dubno s rôznymi peripetiami dorazil druhý slovenský presídlenecký vlak do uzlovej stanice Zdolbunov v Rivnenskej oblasti. Tu pri vykladacej rampe ich čakali záprahy – sane volynských Čechov. Boli z dedín, kde sa ešte roku 1862 usadili ako prví presídlenci z Čiech... Ruský imperátor totiž po tom, čo ako posledný v Európe zrušil hanebné nevoľníctvo, rozhodol sa do málo obývanej oblasti, do vyše 300 ročných dubových volyňských lesov pozvať a usadiť dobrovoľných presídlencov z Čiech. Každý z nich podľa toho, aký bol silný a akú početnú rodinu mal, tak bol 10/2015

schopný klčovať duby, číže vybojovávať pôdu z nekonečných lesných masívov. Taktiež k pitnej sa museli dostávať tak, že v čisto českej novozaloženej obci Pidcurkiv museli kopať studne s priemerom cca 3 metre a hĺbkou od 40 do 70 metrov, keď vrchnú 2-3 metrovú vrstvu, tvorila ľahko zdolateľná čiernozem a ďalej to bola skamenená krieda.

V Pidcurkove sa usadili toryskí presídlenci, len rodina Brincková a Škavronková skončili na Zahore, čo bola osada typu slovenských Hámrov a ležala pri železničnej trati na opačnej strane obce Hlinsk, do ktorého prišli prví usadlíci z radov tzv. volyňských Čechov v roku 1862. Okrem zavedenia novôt do pôdohospodárstva tu Česi postavili prvý mlyn na Ukrajine, pivovar a v Zdolbunove cementáreň. Po krátkom, cca mesačnom, spoločnom pobyte sa volyňskí Česi v Zdolbunove navagonovalí a odišli na Západ, zväčša do miest po vysídlenom z Čiech sudetonemeckom landsmanšafte... Čech Janoušek bol dobrý hospodár. Jeho usadlosť bola pridelená našim Horbaľovcom s toryskou prezývkou „miňomišia“. Pozostávala z dubového rodinného domu, dvoch z kameňa murovaných maštalí, dvoch stodôl a tiež dvoch pivníc. Na jeseň roku 1947 po zbere úrody sa dedo od dojatia chytil za hlavu a situáciu okomentoval slovami: „Ta ja v Toriskoch jem za 20 rokiv nemav taku úrodu, jak na Pidcurkovi za tot jeden rik“. Áno, ukrajinská úrodná pôda nikdy nesklamala našich presídlencov. Treba dodať, že ešte roku 1947 bol Pidcurkiv osídlený Hodermarčanmi (z dnešných Ihlian pri Spišskej Belej), rodinami Čopiakovou a Hnasiovou z Jakubian, rodinou Škintikovou zo Šambrona a tiež štrnástimi lemkovskými rodinami, ktoré v rámci 21

E

Príbeh smutne zapísanej akcie „Wisla“ surovo vyhnali Poliaci... Z pôvodných volyňskočeských rodín zostali dve rodiny Kašperova a Šaršova a tiež pár ukrajinských rodín..., lenže Stalin zkolchozňoval všetko „am bloc“. Mamka v kolchoze za 24 dňovú drinu zarobila 20 rubľov, čo bola hodnota adekvátna 20 Kčs a tak sa žilo z 0,5 hektárového pridomového záhumienku kolchozníka, z kravičky s teliatkom a dvoch až troch ošípaných v maštali a tiež pridomového, ešte českého sadu. S čerešňami sa cestovalo 1200 km až na sever, na bazár do Leningradu..., kde Rusi tak dobre poznali chuť a kvalitu ovocia z Českej Volyni, že nedovolili ísť našim ani mimo stanice a hneď pri vlaku všetko vykúpili. Prosili aj kontaktné adresy, aby procedúra mala každoročné opakovanie...

Prvou zaujímavosťou je, že rodná obec mojej mamy, rodenej Kseňakovej, Šambron ako aj otcove Torysky majú kermeš 14. októbra, teda na sviatok Pokrova Presvätej Bohorodičky. Druhú zaujímavosť mi osud dožičil, resp. určil prežiť osobne v mojom rodnom Pidcurkove na Volyni. Bola nedeľa, 14. októbra, nepamätám, či roku 1961 alebo 1962, ale ináč to mám v pamäti tak, ako keby to bolo dnes. Babka mi hovorí: „Je naše švato, kermeš v Toriskoch aj Šambroni, pod do cerkvi...“ Ja som vedel, že len nedeľu máme voľnú a že okolité lesy sú plné podpňoviek a tak som sa ulial, neposlúchol som babku a po pol hodine som sa s košíkom na pleci vydal do lesa...

Bol som vtedy žiakom začiatočného školského stupňa. Okrem rozhlasu po drôte, plného sovietskych propagandistických reči, to bola informačná mizéria a nielen Pidcurkiv, ale ani okolité obci neboli napojené na elektriku, t.j. to, čo ma v lese prekvapilo, nemohlo byť výtvorom môjho mozgu, ale... 20 litrový košík

22 B

bol veľmi skoro plný podpňoviek, keď som sa pomedzi kríky predral k jame po vyrúbanom dube... Mala priemer cca 4 metre a celé dno tejto jamy vo forme špirály pokrývalo telo obrovského hada typu brazílskej anakondy s tým, že v strede, cca 50 cm od zeme, bola hlava s vyplazeným hadím jazykom, zubom a veľkými očami...

Zľakol som sa, nechal som košík tam nad jamou, „zobral som nohy na plecia“ až tak, že som nevedel, ako som prebehol 3 kilometrovú vzdialenosť z Vitkovského lesa domov.

Celý som sa triasol. Rodičia ma usadili na stoličku, utešovali. Po medzi plač som im vyrozprával, čo som v lese videl, až prišla z cirkvi domov naša babka. Sadla si na lavičku a otec jej vyrozprával moju lesnú príhodu. Babka rozmýšľala nahlas: „Jem ti hvariva, že by jes išov zo mnou do Cerkvi. Nešov jes. Proč ťa čorti odnesli do lisa“, odmlčala sa a po chvíli pokračovala: „Také hadi, ako si ty videl, tu nie suť. To byvo upozornenie z neba“. A do tretice dodala: „Mij synu, ked ťa Boh v totu švatu Pokrovskú nediľu tak varovav, nebudeš v žyvoti poslednij“.

Vtedy som mal 10-11 rokov, v škole na Ukrajine, ako všetci v tých časoch, som bol iskrou, pionierom a zväzákom, ale nikdy, aj vďaka poučeniu o Pokrovskom príbehu, u mňa nemal navrch primitívny judo-boľševický ateizmus. Na Slovensko sme my Horbaľovci prišli 1. novembra 1966. Dnes mám 64 rokov a už viem, čo som prežil, v akých situáciách som obstál, prečo v noci pred dennými nebezpečenstvami som mal vždy sny o hadoch s dvoma detailami ako opakujúce sa memento z Pidcurkivského lesa a ako sa vyplnili prorocké, babičkine slová.

Slava na viky Bohu!

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova NOVÝ DUCHOVNÝ SPRÁVCA V ČABINÁCH Nedeľa 16. augusta 2015 bola pre veriacich z obce Čabiny smutným a zároveň radostným dňom. Jeho Blaženosť vladyka Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska, poďakoval miestnemu duchovnému správcovi mitr. prot. Michalovi Hrustičovi za jeho doterajšie pôsobenie v tejto cirkevnej obci a zároveň uviedol do cirkevnej obce nového duchovného správcu.

Slávnostnú sv. liturgiu s vladykom Rastislavom slúžili miestny duchovný správca mitr. prot. Michal Hrustič, jerej Miroslav Guba, jerej Jaroslav Guba a jerodiakon Maxim (Durila). „Táto nedeľa je 11. nedeľou po Zoslaní Svätého Ducha.

V dnešný deň si zároveň pripomíname pamiatku prepodobných Isaakija, Dalmáta a Fausta, ako aj Antonija Rímskeho a ďalších svätých nášho cirkevného kalendára. Pre Vás, drahí Čabinčania, však zostane tento deň v pamäti najmä preto, že sa v ňom chcem poďakovať za viac než 40 rokov duchovenskej služby Vášmu doterajšiemu duchovnému správcovi o. Michalovi a uviesť a ustanoviť Vášho nového duchovného otca jer. Miroslava,“ povedal vo svojom príhovore po skončení svätej liturgie vladyka Rastislav.

Otcovi Michalovi sa poďakoval za jeho dlhoročnú duchovenskú činnosť. „Otec Michal, ťažko sa hľadajú slová, ktorými by sa dalo poďakovať za Vaše polstoročné státie pred prestolom Božím. Z toho 44 rokov ste prežili v Čabinách. Nie jednu generáciu ste vychovali. Mnohých z tých, ktorí spolu s Vami viedli duchovný zápas, ste už odprevadili na druhý svet. Za toto všetko, ako hovorí apoštol Pavol, máte „pripravený veniec spravodlivosti“ 10/2015

(2 Tim 4, 8) v Božom Kráľovstve. Do ďalších rokov Vášho života Vám od Hospodina želám mnoho duchovných a telesných síl. Chcem sa Vám poďakovať za modlitby za tých ľudí, ktorí prichádzali, prichádzajú a ja viem, že i budú prichádzať za Vami a naďalej prosiť o pomoc a príhovor pred prestolom Najvyššieho. Nech Hospodin Boh požehnáva Vašu rodinu podľa

tela, ale i túto duchovnú rodinu, čabianske cirkevné spoločenstvo, ktoré by som chcel zveriť Vášmu pokračovateľovi, otcovi Miroslavovi, ktorý bude, dúfam, dôstojne pokračovať v tej brázde, ktorú ste vyorali, v tom diele, ktoré ste začali. Vám, otec Miroslav, želám, aby ste dobre odolávali všetkým pokušeniam, ktoré Vás ako mladého kňaza určite postretnú.

Nie je taký človek, ktorý by nebol pokúšaný a o kňazovi to platí stonásobne. Budete to mať ťažké, lebo dnešná doba je síce bohatá materiálne, ale veľmi chudobná duchovne,“ povedal v príhovore vladyka Rastislav a zaželal otcovi Miroslavovi veľa duchovných i telesných síl, trpezlivosti, pokory a hlavne lásky k tým, ktorí k nemu budú prichádzať so svojimi problémami.

Po príhovore vladyku mu otec Michal poďakoval za jeho otcovské slová. Zároveň sa obrátil k veriacim, ktorým poďakoval za spo 23

E

Z domova ločne prežité roky. „Prosím Vás, aby ste to, čo som Vás učil, prosil, hovoril a napomínal, aby ste nielen počúvali, ale vo svojom živote tak i robili. Rovnako počúvajte i otca Miroslava, lebo on nehovorí svoje slová, ale Slovo Božie.

Preto je potrebné, aby ste ho počúvali, ale dôležitejšie je, aby ste napĺňali jeho slová.

Prichádza doba Antikrista – zlá a nešťastná doba. Jeho vyslanci sú už medzi ľuďmi, ktorých sa usilujú chytrým spôsobom odvrátiť od

Boha. Buďte preto opatrní na každom mieste, vo všetkom, čo robíte. Ešte raz Vám ďakujem za všetko a prepáčte mi, ak som niekomu z Vás za tie roky ublížil. Nikdy som to neurobil úmyselne,“ povedal vo svojom príhovore o. Michal Hrustič.

O. Michal bude jedným z duchovných cirkevnej obce v Medzilaborciach.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

OSLAVY SVIATKU PREOBRAŽÉNIJA HOSPÓDŇA V ULIČSKOM KRIVOM V stredu 19. augusta 2015 sa v obci Uličské Krivé stretli veriaci zo širokého okolia. Každoročne sa tu konajú oslavy sviatku Preobražénija Hospódňa v skýte, v ktorom kedysi žil o. igumen Ignatij (Čokina). Rovnako sa tam nachádza i jeho hrob. V predvečer sviatku sa konala púť z obce Ulič do Uličského Krivého, ktorú zorganizovalo Bratstvo pravoslávnej mládeže na Slovensku – SYNDESMOS. Pútnikov pri kaplnke privítal mitr. prot.

Michal Hrustič, ktorý má k tomuto miestu osobitý vzťah, bol totiž blízkym priateľom o. igumena Ignatija. Po ňom veriacich privítal duchovný správca cirkevnej obce jerej Peter Dobrík. „Ďakujem otcovi Michalovi za jeho srdečné slová. Aj ja Vás chcem privítať. Tento rok sa tu stretávame ôsmy raz. Nech Hospodin dá, aby ten modlitebný zápas, ktorý nás čaká, bol nielen námahou, ale skutočným načerpaním blahodate. Prežívanie sviatku nie je iba pripomienkou, ale okúsením skutočnosti,“ povedal otec Peter.

Celonočné bohoslužby sa začali posvätením vody a poklonením sa ostatkom svätcov.

Následne pokračovali až do ranných hodín.

Spevom ich sprevádzali bohoslovci a študen24 B

ti Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Kázňou sa počas celonočného bdenia k veriacim prihovoril jerej Serafim Tomeček, ktorý poukázal na to, čo je zmyslom a cieľom života človeka. „Svätý Serafim Sarovský hovorí, že cieľom nášho života je neustále získavanie Božieho Ducha, Svätého Ducha. Pôsty, ikony, ani prekrásne bohoslužobné spevy nie sú cieľom nášho kresťanského života. Sú to posväcujúce prostriedky na našej ceste k Bohu. Sú to prostriedky, ktoré vznikli v mystickom Tele Iisusa Christa – Jeho Cirkvi. Cirkev je pre nás jediným prostredím spásy. Cirkev je tajomným Telom Iisusa Christa, v ktorom sme premieňaní, posväcovaní, v ktorom sa očisťujeme, v ktorom sú nám odpúšťané hriechy, v ktorom sa posilňujeme Duchom a rastieme smerom k Christovi. K tomu je nutná spolupráca medzi nami a Bohom. Iisus Christos si vybral z toho davu, ktorý za Ním šiel, dvanástich apoštolov – a z nich len traja boli pripravení na to, čo v noci pri Preobražéniji na hore Tábor učinil. Ukázal sa im vo svojej nebeskej žiare, v plnosti táborského svetla, ktoré uvidel i svätý Serafim Sarovský, svätý Gregor Teológ, Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova svätý Vasiľ Veľký a mnohí ďalší svätí, ak by sme prechádzali dejinami Cirkvi až do dnešných dní. Naši svätí otcovia, pustovníci, mnísi v rôznych dobách a miestach svedčia o tej istej skúsenosti. Naši svätí, to nie sú nejaké historické osobnosti - sú to naši bratia a sestry, ktorí svojím životom dokázali, že to, čo čítame v Evanjeliu a čomu veríme, je pravda. Inak by vôbec nemalo zmysel povedať si: budeme to nasledovať,“ povedal otec Serafim v kázni.

V nedeľu ráno zavítal do obce Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska. Pri kaplnke ho srdečne privítal starosta obce Uličské Krivé Milan Sičák. Po ňom ho privítal miestny duchovný správca jerej Peter Dobrík. Vladyka sa poklonil ostatkom svätým a spolu s viacerými duchovnými humenského a sninského arcidekanátu a za účasti pútnikov z blízkeho i širokého okolia slúžil svätú liturgiu. „Drahí moji, sväté Evanjelium, v ktorom sa hovorí o Christovom Preobražéniji na hore Tábor, ma vždy cez prorokov Mojžiša a Eliáša, ktorí sa pri Preobražéniji zjavili, vracia do doby Starého Zákona, do obdobia pred Christovým narodením. Do doby, ktorá v Christovi, Jeho narodení, živote, Preobražéniji, smrti na kríži a Zmŕtvychvstaní našla svoju korunu, svoje naplnenie a zavŕšenie. Mysľou sa vraciam až k praotcovi Abrahámovi, o ktorom sa hovorí, že za svoju vieru bol nazvaný priateľom Božím. Je niečo také možné? Veď ako sú od seba vzdialené nebo a zem, taký je odstup Božej prirodzenosti od prirodzenosti ľudskej, zvykli hovoriť naši otcovia. Napriek tomu si v hriešnom ľudskom rode, medzi nami, zlými a zákernými, z pokolenia na pokolenie Hospodin nachádza tých, ktorým zjavuje svoju vôľu, cez ktorých koná mnohé divy pre poučenie a usmernenie ľudského rodu, a tieto vyvolené nádoby svojej blahodate nazýva svojimi priateľmi. Takým bol Abrahám, takým bol prorok Eliáš, takými 10/2015

boli všetci ostatní Boží svätí. Takým bol i ten, na hôrke ktorého sa stretávame, otec Ignatij, ktorý svojím úsilím a prácou vybudoval všetko, čo tu vidíme. Možno si niekto povie, že tu nie je veľký chrám, veľký monastier. Ale ani takýto malý skýt nemôže vybudovať jeden človek bez Božej pomoci a požehnania, bez Jeho blahodate. Práve túto skutočnosť by sme mali považovať za jeden z dôkazov Božej lásky k svojmu služobníkovi – otcovi Ignatijovi,“ povedal v kázni vladyka Rastislav.

Archijerejskú svätú liturgiu okrem duchovných otcov slúžili i dvaja jerodiakoni Maxim (Durila) a Alexander (Haluška), ktorý je v súčasnosti študentom Obščecerkovnoj aspirantury i doktorantury imeni svjatych ravnoapostoľnych Kyrilla i Mefodija v Moskve.

Po svätej liturgii všetkých so sviatkom pozdravil vladyka Rastislav. Po ňom sa k prítomným prihovoril okresný arcidekan prot. Igor Kerekanič, ktorý sa poďakoval Bohu, vladykovi, duchovným otcom, miestnemu duchovnému správcovi jerejovi Petrovi Dobríkovi, dekanovi protojerejovi Borisovi Hrustičovi, protojerejovi Ivanovi Biloruskému, jerejovi Serafimovi Tomečkovi, ktorý prišiel z Česka, a všetkým veriacim, ktorí prišli na toto miesto, aby spoločne oslávili sviatok Preobražénija Hospódňa. „Otec Ignatij zomrel v roku 1976. Prešli odvtedy desaťročia, ale toto miesto nespustlo.

Chodia tu stovky, tisíce ľudí. Otec Ignatij žije v našich srdciach. Nech Boh dá, aby sme raz k nemu mohli prichádzať ako k prepodobnému, oficiálne kanonizovanému našou Cirkvou,“ povedal vo svojom príhovore otec Igor.

Po skončení svätej liturgie sa konalo posvätenie ovocia a sprievod okolo kaplnky s čítaním Evanjelií. Následne vladyka Rastislav spolu s duchovnými otcami slúžil pri hrobe otca Ignatija panychídu s požehnaním kolyva.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove 25

E

Z domova SVIATOK USNUTIA PRESVÄTEJ BOHORODIČKY V ĽUTINE V posledný augustový víkend sa na významnom pútnickom mieste Prešovskej pravoslávnej eparchie – v Ľutine – konali oslavy chrámového sviatku Usnutia Presvätej Bohorodičky. V sobotu 29. augusta 2015 sa vydali veriaci z blízkeho i širokého okolia na púť zo Sabinova do Ľutiny, ktorú zorganizovali mládežníci z Bratstva pravoslávnej mládeže na Slovensku – SYNDESMOS, aby sa následne mohli zúčastniť na bohoslužbách v miestnom chráme, ktoré sa tam konali počas celej noci.

V nedeľu 30. augusta 2015 do Ľutiny zavítal Jeho Blaženosť vladyka Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska. Privítal ho miestny duchovný správca prot. Demeter Paster, ktorý vyjadril radosť z takéhoto zavŕšenia osláv chrámového sviatku. Slávnostnú sv. liturgiu s vladykom okrem miestneho duchovného správcu slúžili rektor Pravoslávneho kňazského seminára PBF PU v Prešove a duchovný správca cirkevnej obce v Závadke mitr. prot. Milan Gerka, prefekt Pravoslávneho kňazského seminára PBF PU v Prešove archimandrita Serafim (Melnyk), duchovný správca cirkevnej obce v Medzilaborciach prot. Alexander Zalevský, duchovný cirkevnej obce v Smolníku jerej Zoltán Rausch, jerej Miroslav Humenský a jerodiakon Maxim (Durila).

Sv. liturgiu spevom sprevádzal spevácky zbor zo Sabinova pod vedením duchovného správcu cirkevnej obce v Kručove jereja Miroslava Humeníka.

Kázňou sa k veriacim prihovoril vladyka Rastislav, ktorý v nej priblížil život Presvätej Bohorodičky. „O našej Presvätej Vládkyni Bohorodičke by sa dali povedať dve veci, ktoré sa navzájom vylučujú, ale ktoré sú do poslednej bodky pravdivé. Vo všetkom bola 26 B

taká istá, ako sme my ľudia, a vo všetkom bola úplne iná, ako sme my ľudia. Taká istá ako sme my všetci bola podľa svojej ľudskej prirodzenosti – ale tým sa akákoľvek ďalšia podobnosť s nami hriešnymi končí. Úplne iná bola svojou vierou a dôverou Bohu, pokorou, láskou a odovzdanosťou Jeho vôli. Aj keď sa vo svätom Evanjeliu o Nej veľa nehovorí, z niektorých pasáží vidno, že vždy bola blízko svojho Syna, akoby krok za Ním, akoby v Jeho tieni. Prvý zázrak, ktorý Christos vykonal na svadbe v Káne Galilejskej, bol na podnet Jeho Matky – a Jej patrili i Jeho posledné slová na Kríži“, povedal vladyka Rastislav. Každý, kto sa narodí na tento svet, musí raz zomrieť. Toto sa naplnilo i v prípade Presvätej Bohorodičky. „Z celého ľudského rodu Ona jediná bola poctená tým, že na tretí deň po Usnutí, ako hovorí svätá Tradícia, Jej telo nebolo nájdené v hrobe a ešte v ten istý deň večer sa zjavila apoštolom, ktorí Ju oplakávali, živá s osláveným telom v nebeskej žiare a utešila ich: „Ja zostanem s vami navždy!“ Jej nesmrteľné telo spojené s dušou prebýva naveky v blízkosti Jej milovaného Syna. Takto bola poctená svojím Synom Christova Matka“, povedal vladyka.

V závere kázne vladyka zaželal všetkým prežiť dobrý, pokorný a láskavý život. „Keď nadíde čas nášho odchodu z tohto sveta a budeme sa musieť postaviť pred nášho Stvoriteľa a Sudcu, kiežby sme na túto chvíľu boli pripravení tak, ako na ňu bola pripravená Presvätá Bohorodička,“ dodal na záver kázne vladyka.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom a následne sprievod okolo chrámu s čítaním Evanjelií.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova POSVIACKA CHRÁMU V SOBOŠI V nedeľu 6. septembra 2015 zavítal do obce Soboš Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín. Cieľom jeho návštevy bola posviacka nástenných ikon a exteriéru chrámu svätých Kozmu a Damiána po rekonštrukcii.

Po obrade posvätenia sa začala sv. liturgia, ktorú spolu s vladykom slúžili miestny duchovný správca archimandrita Serafim (Melnyk), mitr. prot. Ján Sovič, mitr. prot. Peter Humeník, prot. Demeter Paster, prot. Ján Biloruský, prot. Ján Pajkoš, jerej Miroslav Humeník a jerodiakon Maxim (Durila).

Kázňou sa počas svätej liturgie k veriacim prihovoril vladyka Rastislav, ktorý vyjadril význam chrámu a nástenných ikon pre život kresťana. „Drahí moji, viete, kvôli čomu staviame, kvôli čomu očisťujeme tento priestor, prečo posväcujeme naše chrámy?

Aby sme sa cez nich očisťovali a posväcovali my sami. Poviete si – sú to kamenné múry, ako nás tie môžu posvätiť? Áno, sú to kamenné múry, ale na nich vidíme prekrásne ikony, a tieto ikony našu myseľ, našu dušu upriamujú k nebeskému Kráľovstvu, kde sú všetci tí, ktorí sú na nich vyobrazení. Mali by sme sa snažiť byť ich napodobňovateľmi – a dal by Boh, aby podobne, ako teraz stojíme medzi ich ikonami v tomto pozemskom chráme, mohli sme raz stáť v ich prítomnosti pred Jeho trónom 10/2015

v nebeskom Kráľovstve. Hospodin Vám, drahí Sobošania, daroval veľkú blahodať – doprial Vám, aby ste svoju vieru, lásku a nádej v Neho vyjadrili prostredníctvom vybudovania tohto nádherného chrámu. Každý z Vás, kto 27

E

Z domova čímkoľvek prispel pri jeho výstavbe, sa zaradil medzi jeho „ktitorov“, medzi jeho budovateľov, a kým len bude tento chrám stáť, ustavične sa tu budú za neho prinášať modlitby. Na každej večerni, utreni, liturgii i ďalších bohoslužbách sa vo všetkých našich chrámoch vždy spomínajú jeho dobrodincovia, okrášľovatelia a všetci tí, ktorí do neho prichádzajú s vierou a vstupujú s bázňou. Inak tomu nebude ani u Vás v Soboši,“ povedal v kázni vladyka.

Po skončení sv. liturgie sa k prítomným prihovoril duchovný správca cirkevnej obce archimandrita Serafim (Melnyk). Vo svojom príhovore sa poďakoval Bohu, vladykovi, duchovným otcom a všetkým tým, ktorí prispeli k rekonštrukcii chrámu i samotnej nástennej maľbe. Zvlášť sa poďakoval ikonopiscom prot. Jánovi Pajkošovi a Mgr. Vasiľovi Lakatovi. Medzi hosťami pozdravil duchovného správcu gréckokatolíckej farnosti v Soboši o. Martina Klimkovského s manželkou, ako i pani starostku obce Soboš Ivanu Ivančovú.

Veľké poďakovanie vyjadril rodine Podhájeckej zo Stropkova, ktorí sa postarali o bohaté pohostenie.

Po otcovi Serafimovi sa k prítomným prihovoril niekdajší duchovný správca cirkevnej obce, v súčasnosti dekan a správca cirkevnej obce v Humennom prot. Peter Humeník, ktorý si zaspomínal na roky svojho pôsobenia v Soboši. Veriacim odovzdal srdečný pozdrav od mitr. prot. Milana Gerku, ktorý v tejto cirkevnej obci taktiež v minulosti pôsobil. Na svojho otca Jána, ktorý takisto v Soboši pôsobil, si zaspomínal jeho syn, duchovný správca 28 B

v Klenovej mitr. prot. Ivan Biloruský. Vyjadril radosť z toho, že môže byť so svojou mamou, matuškou Annou a rodinou prítomný na tej-

to slávnosti, v cirkevnej obci, ktorá bola prvou jeho zosnulého otca.

Na záver sa k prítomným prihovoril vladyka Rastislav, ktorý pri príležitosti tohto významného dňa udelil všetkým veriacim cirkevnej obce v Soboši ďakovnú hramotu.

Za veriacich ju prevzal otec Serafim. Ďakovnú hramotu vladyka odovzdal i Ing. Danielovi Podhájeckému, ktorému poďakoval za jeho pomoc pri rozvoji cirkevnej obce.

Po skončení svätej liturgie sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií.

Foto: Antonín Žižka Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova SLÁVNOSTI NA POČESŤ SVIATKU SŤATIA HLAVY SVÄTÉHO JÁNA KRSTITEĽA V LADOMIROVEJ V dňoch 12. a 13. septembra 2014 sa v Ladomirovej konali dvojdňové slávnosti na počesť sviatku Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa. V sobotu ráno mládežníci, ale i starší veriaci absolvovali pešiu púť zo Stropkova do Ladomirovej. Počas púte sa zastavili v chráme Pokrova Presvätej Bohorodičky vo Vagrinci, kde sa konala beseda s igumenom SvätoTrojického monastiera v Jordanville (USA) archimandritom Lukášom. Ten im priblížil život a pôsobenie rodáka z Ladomirovej, metropolitu Lavra (Škurlu), ktorý bol prvohierarchom Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí.

Po príchode do Ladomirovej sa pri studni konalo malé posvätenie vody. Po ňom sa veriaci zhromaždili v chráme, kde sa konali celonočné bohoslužby.

V nedeľu ráno sa za účasti Jeho Blaženosti vladyku Rastislava, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska, Jeho Vysokopreosvietenosti vladyku Juraja, michalovsko-košického arcibiskupa, igumena Sväto-Trojického monastiera v Jordanville archimandritu Lukáša a viacerých duchovných otcov z rôznych arcidekanátov konala sv. archijerejská liturgia.

K veriacim, ktorí sa zhromaždili na priestranstve pred chrámom, sa kázňou prihovoril duchovný správca cirkevnej obce vo Vyšnom Mirošove prot. Alexander Kleban. „Ladomirová je miestom podvihov (telesného a duchovného zápasu) dobrých a vzácnych ľudí.

Všetky ich podvihy (telesné a duchovné zápasy), drahí bratia a sestry, smerovali k tomu, o čom hovorilo dnešné Evanjelium – k Bohu a blížnemu. Prekrásny príklad lásky a pokory nám predkladá príbeh zo života prepodobného Makária Egyptského, jedného z otcov 10/2015

pravoslávneho mníšstva. Makária volali pozemským bohom, pretože tak ako nebeský Boh zakrýva nedostatky ľudí, tak aj Makárij zakrýval nedostatky svojich blížnych. Keď sa raz modlil, bolo mu z nebies povedané: „Makárij, Makárij, ty si ešte nedosiahol ani len tej svätosti, ktorú majú dve ženy, ktoré žijú v tom a tom meste.“ Makárij sa vybral do onoho mesta, do domu, ktorý mu bol Svätým Duchom ukázaný. Privítali ho tam dve ženy, ktorým povedal: „Z ďalekej púšte som prišiel, lebo som sa dozvedel o vašom zbožnom živote.“ Oni mu odpovedali: „O akom zbožnom živote? Ani len v dnešnú noc sme neboli oslobodené od lôžka svojich manželov.“ Makárij sa však nenechal odradiť: „Ale ja som skutočne prišiel, aby ste mi povedali, aký je spôsob vášho života!“ Oni mu hovoria: „Nič zvláštne. Snáď len to, že predtým sme sa vôbec nepoznali, ale keď sme sa vydali za dvoch bratov, odvtedy žijeme spolu v tomto dome. Už je to 15 rokov, čo žijeme spolu, ale nikdy sme si nepovedali nič zlého, nikdy sme sa nehádali. Bola doba, keď sme chceli odísť do monastiera a tam slúžiť Bohu, ale naši muži s tým nesúhlasili. A tak sme dali Bohu aspoň sľub, že do samej smrti nepovieme žiadne krivé slovo.“ Vtedy si prepodobný Makárij pokľakol a povedal: „Naozaj, veľké sú tvoje diela, Hospodine. Ty nehľadíš na to, či je niekto mních alebo laik, nepozeráš na to, či je slobodný alebo v manželstve, ale pozorne si všímaš dobrý úmysel, dobré rozpoloženie srdca. Skutočne, drahí bratia a sestry, tento príbeh je veľmi jednoduchý, ale práve jednoduchosť a prostotu spolu s odhodlaním plniť Jeho prikázania od nás očakáva Hospodin Boh,“ povedal v kázni otec Alexander.

29

E

Z domova Slávnostnú archijerejskú sv. liturgiu spevom sprevádzal miešaný spevácky zbor chrámu Sv. Trojice vo Svidníku.

Po skončení svätej liturgie sa k veriacim prihovoril vladyka Juraj, ktorý vyjadril radosť z toho, že sa mohol zúčastniť na slávnosti v Ladomirovej. „Vnímam ako veľké Božie požehnanie, že tu dnes s Vami na pozvanie nášho blaženého metropolitu môžem byť a so mnou cez svojho biskupa aj veriaci a duchovní z michalovskokošickej pravoslávnej eparchie.

Vždy bolo dobrou tradíciou, a dal

by Boh, aby sa obnovila, že sme sa všetci z obidvoch eparchií stretávali tu v Ladomirovej, na spoločných bohoslužbách, aby sme prijímali z jedného Kalicha toho istého Christa, ktorý nás všetkých zjednocuje v jedno tajomné telo Christovej Cirkvi. Na tomto posvätnom mieste, kde sú uložené ako veľké požehnanie celému Slovensku ostatky sv. Jána Krstiteľa, o ktorom samotný náš Spasiteľ povedal, že nebolo väčšieho muža, ktorý sa kedy narodil zo ženy, na mieste, ktoré posvätili svojím duchovným zápasom a modlitbami mnísi ladomirovského monastiera, som veľmi rád, Vaša Blaženosť, že som sa mohol stretnúť s nasledovníkom ladomirovských mníchov, s dôstojným otcom archimandritom Lukášom, ktorý tu dnes s nami je, a cez neho aj celé Jordanvillské bratstvo, ktoré ma svoje korene na tomto svätom mieste. Pri príležitosti dnešného liturgického slávenia by som chcel nám všetkým zaželať, aby sme sa vždy schádzali s radosťou a dôverou a aby 30 B

naše slávnosti neboli formalitou, ale aby sme sa pri nich mohli stretnúť so živým Iisusom Christom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a to isté víťazstvo nad smrťou, spolubratstvo a zbožštenie ponúka nám všetkým,“ povedal vladyka Juraj vo svojom príhovore. „Vaša Vysokopreosvietenosť, vladyka Juraj, michalovsko-košická eparchia je sestrou Prešovskej pravoslávnej eparchie. „Aké je Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova

dobré a milé, ak bratia žijú pospolu“ (Ž 132, 1) – tieto slová opakujeme každodenne pri čítaní Žaltára, a ja sa teším, že neostávajú len na jeho stránkach, ale že ich prejavujete, uskutočňujete a dokazujete Vašou dnešnou prítomnosťou na tomto svätom mieste. Z celého srdca Vám ďakujem, že ste prijali moje pozvanie a stojíte tu dnes medzi nami. Radujem sa a dúfam, že takýchto spoločných stretnutí a slúžení medzi hierarchami našej Cirkvi bude v budúcnosti čo najviac,“ reagoval na 10/2015

slová vladyku Juraja vladyka Rastislav.

Následne sa vladyka Rastislav prihovoril i vzácnemu hosťovi, igumenovi Sväto-Trojického monastiera v Jordanville (USA) archimandritovi Lukášovi. „Dovoľte mi v mene svojom i v menej celej našej miestnej Cirkvi vyjadriť poďakovanie za Vašu dnešnú prítomnosť v Ladomirovej. Povedali ste, že sa tu cítite ako medzi svojimi, že cesta sem je pre Vás cestou do svojej vlasti – a ja dúfam, že Vaša návšteva v Ladomirovej, ktorá bola prvou, že nie je poslednou. Odovzdajte všetkým bratom v Jordanville pozdrav a prosbu o sväté modlitby. Pevne verím, že do Ladomirovej sa vráti mníšsky život – aj prostredníctvom Vás a Vášho bratstva“, povedal vladyka Rastislav archimandritovi Lukášovi. Vladyka Rastislav zároveň všetkým prítomným zaželal veľa duchovných a telesných síl do nového cirkevného roku a poďakoval sa za nádhernú duchovnú atmosféru.

Na záver sa Bohu a všetkým prítomným, ako i duchovným otcom, ktorí slúžili počas celej noci, a speváckemu zboru srdečne poďakoval za ich účasť a modlitby duchovný správca cirkevnej obce jerej Pavol Kačmár. Zároveň porozprával o tom, ako sa im darí realizovať opravu chrámu sv. archanjela Michala.

Po pomazaní veriacich požehnaným olejom sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove 31

E

Z domova Oslava chrámového sviatku v Hažíne, okr. Michalovce „Zas svitla svätá nedeľa, jak slza deň tak krásne čistý...“. A v takúto nedeľu 13. septembra sme slúžili bohoslužby chrámového sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorému sviatku je zasvätený pravoslávny chrám v Hažíne. Tento máriansky sviatok je radostným sviatkom, lebo sa nám narodila Mária, Matka Spasiteľa Isusa Christa, ktorá sa stala Presvätou Bohorodičkou.

Bohoslužby slúžili mitr. prot. Ján Choma z Michaloviec, ktorý kázal Slovo Božie pri tejto príležitosti, prot. Štefan Horkaj, správca cirkevnej obce v Choňkovciach, a miestny duchovný mitr. prot. Ladislav Fedor.

Veriaci dôstojne pripravili chrám k tejto príležitosti chrámového sviatku, za čo im patrí poďakovanie, lebo sme sa tam dobre cítili. Je veľmi príjemné pre nás veriacich a duchovných sa takto stretávať na bohoslužbách

a stretnúť sa s veriacimi, ktorých často nestretávame, pohovoriť si a takto sa navzájom potešiť zo stretnutia a pospievať si tie naše pekné a uchvacujúce a Bohu chválu vzdávajúce pravoslávne cirkevné melódie, ktoré sme sa ešte za mlada naučili spievať.

Miestny duchovný o. Ladislav sa všetkým poďakoval za účasť na týchto bohoslužbách, poprial zdravie, pokoj, požehnanie Božie a že by sme sa tak zase o rok mohli stretnúť na chrámovom sviatku v Hažíne v pokoji a zdraví, lebo to je veľké bohatstvo, keď toto máme. Daj, Bože, aby sa všetky tieto naše prianie a želania splnili, za čo sme sa pri bohoslužbách aj modlili. Bohu vďaka za všetko, aj za príjemné posedenie u duchovného otca Ladislava a jeho manželky Zlatice.

Prot. ThDr. Štefan Horkaj

Veľké radosti v malých Parihuzovciach Obec Parihuzovce je jednou z najmenších pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku, avšak Cirkvi dala niekoľko významných duchovných. Detstvo tu prežil a za svoju rodnú obec ju považuje aj najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, blaženejší metropolita Rastislav.

Nový chrám z roku 2000 je tu zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky a na počesť 15. výročia od jeho posviacky sa tu konali dvojdňové oslavy chrámového sviatku.

Na predprazdenstvo sviatku, v nedeľu 20. 9. 2015, obec navštívil pravoslávny spevácky zbor zo Sabinova pod vedením jer. Miroslava Humeníka. Jeho členovia tu prišli spolu so synom nebohého otca Jána Jacoša, rodáka z Parihuzoviec, a štedrého darcu na tento 32 B

chrám. A keďže sa dobrý strom spozná podľa svojho ovocia, aj jeho syn každoročne prichádza do Parihuzoviec s obrovskými finančnými darmi. Sabinovskí veriaci navštívili túto obec ako rodisko svojho dlhoročného duchovného, za ktorého bola slúžená panychída.

Svätú liturgiu slúžil okrem miestneho duchovného mitr. prot. Andreja Mikuláška aj mitr. prot. Michal Bega, rovnako rodák z Parihuzoviec, a prot. Peter Soroka z Osadného, ktorý sa k veriacim prihovoril kázňou. V súvislosti s Presvätou Bohorodičkou ubezpečil prítomných, že „ona je tá, ktorá za nás ľudí bude pred svojím Synom neustále orodovať. Svedčí o tom aj jej ikona „Paramythia – Utíšenie“, na ktorej Spasiteľ drží ruku na ústach svojej Matky, aby sa už toľko nemodlila za hriešny ľudOdkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova ský rod, ale ona Jeho ruku zo svojich úst berie, akoby tvrdila, že akí zlí by ľudia neboli, stále sa bude za nich k Bohu modliť.“ V tento deň sa na slávnosti zúčastnilo na tunajšie pomery množstvo veriacich zo širokého okolia.

Nasledujúci deň, na samotný sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky podľa starého kalendára, 21.9.2015, navštívil obec Parihuzovce episkop. Výnimočná udalosť to bola pre nich nielen preto, že tu bol episkop naposledy pred 15. rokmi pri posviacke chrámu, ale hlavne preto, že súčasný metropolita Rastislav považuje Parihuzovce za svoju rodnú obec, keďže v nej strávil detstvo. V pozícii archijereja tu prišiel slúžiť liturgiu po prvýkrát. Úprimnými slovami ho najprv privítal kurátor Andrej Horun a následne aj duchovný správca prot. Andrej Mikuláško. Okrem otca Andreja slúžil archijerejskú liturgiu s vladykom Rastislavom aj miestny arcidekan prot.

Igor Kerekanič zo Sniny, prot. Peter Soroka z Osadného a osobný tajomník metropolitu jerodiakon Maxim.

Aj keď to bol pracovný deň, v chráme sa zišlo nemálo ľudí nielen z Parihuzoviec, ale aj Čukaloviec, Osadného a Hostovíc. V príjemnej duchovnej atmosfére, kde každý každého

10/2015

poznal, sa k prítomným v kázni prihovoril vladyka Rastislav a nabádal veriacich k zbožnosti a dobrým skutkom: „Už len samotné ikony na ikonostase v našom chráme by nám mohli stačiť k spaseniu, keďže sa na nich nachádza Spasiteľ Isus Christos, Presvätá Bohorodička, ikona jej Narodenia, ktorý je aj podľa tropára radostným sviatkom a podobá sa na tropár sviatku Narodenia Spasiteľa. A ikona sv. Nikolaja nás poučuje o zbožnosti a dobrých skutkoch tohto svätca, ktorému by sme sa mali podobať.“ Okrem duchovných a poučných slov si pospomínal aj na krásne časy mladosti, ktoré v tejto obci strávil.

Po chode okolo chrámu za krásneho slnečného počasia sa vladykovi aj všetkým prítomným za účasť poďakoval duchovný správca prot. Andrej Mikuláško a už dnes sa všetci tešíme na ďalší vladykov príchod do rodnej obce.

Návštevu Parihuzoviec metropolita ukončil panychídou za príbuzných na miestnom cintoríne, nakoľko, ako sám povedal v príhovore po liturgii, „všetci moji kamaráti z detstva sú už dnes na cintoríne, keďže už v tom čase som bol v obci jediné dieťa.“ Prot. Peter Soroka

33

E

Z domova „Kručovský“ Pokrov Presvätej Bohorodice Je veľmi potešiteľné, že pravoslávna ikonografia si nachádza svoje patričné miesto v mnohých našich chrámoch, ale aj v mnohých pravoslávnych domácnostiach. Dnes nie je veľkým problémom kúpiť kvalitné reprodukcie starých ikon, či zabezpečiť ikonopiscov zo zahraničia, ktorí by zhotovili nový rozpis v cerkvi. No chvála Hospodu aj naša miestna Cirkev má svojich ikonopiscov, ktorí sa snažia dodržiavať pravoslávny štýl a duch ikonopiseckého kánonu (= pravidiel, podľa ktorých sa majú ikony zobrazovať). Tento štýl má svoje stáročiami ustálené formy, poukazujúce nie na realistické zobrazenie daného sviatku alebo svätého, ale skôr na jeho duchovnú podstatu a význam. Avšak aj napriek týmto záväzným formám a pravidlám tu existuje určitá sloboda, ktorá ich môže nielen „zmäkčiť“ či umocniť, ale zároveň ich tak trochu prispôsobiť národnému cíteniu, vnímaniu ako aj historickému a cirkevnému vedomiu toho – ktorého národa či miestnej Cirkvi. Takto vznikli rôzne ikonopisecké „školy“ a to nielen podľa národov (grécka, ruská, krétska a pod.), ale dokonca aj podľa oblasti (novgorodská, moskovská atď.). Na našom území to bola tzv. „karpatská“, alebo lepšie povedané „karpatoruská“. Tá mala svoje určité špecifiká, ale príchodom nešťastnej únie s Rímom buď veľmi zľudovela a dostala hrubý, niekedy až veľmi jednoduchý, naturálno – ľudový výzor, alebo pod vplyvom západného umenia prebrala jeho podobu a miestami skoro celkom zanikla. O to väčšia je radosť, ak sa niektorí naši ikonopisci snažia o návrat k tejto miestnej ikonografii a dokonca ju obohacujú o nové námety, ktoré sú v súzvuku s touto starou tradíciou.

Chcel by som sa preto so všetkými čitateľmi podeliť o túto moju radosť, ktorú nám pri pohľade na ikonu „Pokrova“ (Ochrany) napísanú 34 B

pre nový ikonostas pravoslávneho chrámu v obci Ruský Kručov. V článku preto použijem slová mladého ikonopisca – brata Miroslava Kosu, ktorí ju ako aj všetky ostatné ikony na ikonostase zhotovil: „Ikona ,,Pokrov Presvätej Bohorodice“, ktorá bola vytvorená pre cirkevnú obec Kručov, je inšpirovaná starou, pôvodnou ikonou videnia prepodobného Andreja Jurodivého, a jeho žiaka Epifánia. Videnie sa historicky odohralo v Carihrade v 10. storočí. Cieľom „Kručovskej ikony“ bolo prepojenie histórie, ako aj ľudovej a pravoslávnej tradície.

Kompozícia ikony sa symbolicky odohráva v Kručovskom pravoslávnom chráme.

V centre ikony je zobrazená Presvätá Bohorodica, ktorá sa vznáša na oblaku. Jej pohľad je uprený na veriacich. V rukách drží svätý omofor červenej farby, ktorý je na konci dozdobený bielymi ornamentami. Červená farba omoforu a biele ozdobné pásy sú inšpirované rusínskou kultúrou. Takýto druh plátna sa kedysi tkal v našich rusínskych domácnostiach.

Po jej ľavej a pravej strane sú zobrazení dvaja anjeli, ktorí žehnajú stojacich pod nimi, a pomáhajú pridržiavať rozprestretý omofor.

Po pravici Presvätej Bohorodice v dolnej časti vidíme stáť zástup svätých so zdvihnutými rukami v modlitebnej polohe – v polohe orant.

Je znakom duchovného a telesného obracania sa k Hospodu a Bohorodici. Pohľad všetkých troch svätých je uprený na Presvätú Bohorodicu.

Ako prvá v zástupe stojí svätá mučenica Paraskeva s krížom v ruke, ako symbolom mučeníckej smrti. Jej je zasvätený Kručovský pravoslávny chrám. Ďalej tam vidíme svätého Nikolaja Čudotvorcu v episkopskom odeve s Evanjeliom v rukách, ktorému je zasvätený pravoslávny chrám v Bžanoch. Nad nimi stojí svätý archanjel Michal s mečom. Je to Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova archanjel, ktorému je zase zasvätený pravoslávny chrám v Lomnom. Všetky tieto chrámy patria pod „jeden zvon“, čiže cirkevné obce sú združené v jednej cirkevnej obci a slúži v nich jeden duchovný, preto sú svätci zobrazení v spoločnom zástupe. Postavy majú predlžené proporcie tela v pomere 7:1 (7 až 8 krát veľkosť hlavy) čo je typické pre pravoslávnu ikonu. Predĺženosť symbolizuje preduchovnenosť, svätosť, asketický zápas a pod.

Po ľavici Presvätej Bohorodice, oproti svätým, stojí symbolicky zobrazený zástup veriacich cirkevnej obce. Tvoria ju tri generácie. Postavy sú oproti svätcom menšie, pretože ich telá sú ešte len na ceste zduchovnenia, na ceste k svätosti. Ľud ikonograficky tvorí: postava starca, postava mladej ženy a postava malého dieťaťa - chlapca. Majú oblečený ľudový odev, ktorý bolo v minulosti typický pre oblasti obývané Rusínmi.

Starec predstavuje generáciu, ktorá žila a pominula sa. Je zobrazený ako človek životom skúsený, ktorý rokmi a skúsenosťami zistil, že jedinú nádej v živote máme v Bohu.

Preto ako jediný z trojice sa uprene díva na Bohorodicu. Svedčí o tom aj jeho oblečenie.

Kožušina, ktorú nesie na chrbte, predstavuje hriechy, pochybenia, a všetko zlé, čo ho v živote postretlo. Vierou v Boha však speje k svätosti, čo symbolizuje spodná belejúca sa košeľa. Ako sa píše v Knihe Zjavenia: „Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta“ (Zj 22,14) Mladá žena predstavuje žijúcu generáciu. Jej pohľad nie je uprený na Bohorodicu, ale smeruje nadol. Je zamyslená a ustarostená, tak ako je ustarostený dnešný človek. Na jej oblečení prevažuje červená farba, ktorá je dozdobená rusínskymi ornamentami. Červený kroj symbolizuje život, ktorý ma priniesť.

Preto drží za ruku chlapca.

10/2015

Najmenšiu a zároveň najčistejšiu postavu predstavuje dieťa – chlapec. Jeho odev je oproti ostatným postavám čistejší, žiarivejší.

Predstavuje generáciu, ktorá prichádza. Je neskúsený, zatiaľ duchovne neprebudený, otočený chrbtom k Bohorodici. Hľadá oporu v matke, lebo ešte nevie, že jedinou nádejou v živote je Boh. Tak ako sa k nám prihovára Isus Christos: ,,Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).

Tak ako nad svätými, aj nad ľuďmi stojí anjel: anjel ochranca. On ich vedie do chrámu a ukazuje im Presvätú Bohorodicu, aby sa nebáli prichádzať k nej pod jej pokrov (ochranu). Tak ako Bohorodica, aj on sa uprene díva na veriacich, a prizýva všetkých nás žiť podľa Christovho učenia a v jednote s Ním.

Zo symbolických nebies, nad hlavami všetkých zobrazených, vystupuje pravica nášho Hospoda Isusa Christa, ktorá blahosloví celú scénu, a zároveň veriacich pred ikonou.

Celú kompozíciu ikony dotvárajú jednotlivé prvky z ikonostasu kručovského chrámu, ako napríklad cárske dvere, cibuľovité klenby či točené stĺpy vo farbe dubového dreva.

Kompozícia je rozdelená na tri časti, ktorú delia štyri stĺpy. Tri časti ikony symbolicky predstavujú: oltárnu časť, loď a babinec (predsieň chrámu), tak ako to bolo v pôvodných starých drevených rusínskych chrámoch. Štyri stĺpy symbolizujú štyri Evanjeliá, hlásané na štyri svetové strany. Postranné stĺpy majú červenú a modrú farbu, tak ako sa zobrazuje oblečenie Christa a Bohorodice. Modrá je symbolom svätosti, duchovnosti, nebies. Červená farba predstavuje pozemskosť - farbu zeme, krvi, telesnosti. Stĺpy predstavujú zároveň klasy, na vrchole ktorých sú zrná akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi, čo nám historicky pripomína to, že kedysi v minulosti stál v Kručove mlyn.

Symbolickú strechu na chráme dotvárajú zjednodušené podoby dvoch zvoníc a kaplnky.

35

E

Z domova V strede stojaca ružová zvonica je z Kručova.

Naľavo zvonica z Lomného a napravo kaplnka zo Bžán. Na ich vrcholoch sa týčia pravoslávne tzv. „Andrejevské kríže“, ktorými sa označujú pravoslávne chrámy u nás dodnes. Nech tieto pravoslávne kríže na ikone svedčia o žijúcom pravosláví aj pre budúce generácie.“ Toľko slová ikonopisca, ktorému (ako aj všetkým iným) prajem, aby s horlivosťou mladého človeka tvoril ďalšie ikony do našich chrámov, pridržiavajúc sa starej ikonopiseckej

tradície a duchovného cítenia i „blahočestija“ nášho národa. Nech všetko to vznešené a sväté, čo Pravoslávie zrodilo v krásnej zhode s neľahkým životom a pevnou vierou ľudí žijúcich na „našych ruskych Karpatoch“, nájde odraz na mnohých ďalších ikonách. A kručovskému ikonostasu od srdca želám, aby vždy bol dostatok ľudí, ktorí by sa pred ním Hospodu Bohu modlili. „Da búduť mílosti Velykaho Boha i Spása nášeho Isúsa Christa so vsimi námi“.

Prot. Peter Savčak

Letný detský tábor BEZ ROZDIELU IV V dňoch 17. – 22. 08.2015 sa na Zemplínskej Šírave v stredisku Kamenec v penzióne HEDERA konal už štvrtý ročník letného detského tábora BEZ ROZDIELU IV, na ktorom sa zúčastnilo 40 detí.

Letný detský tábor organizovala Filantropia Michalovsko-košickej eparchie a bol určený pre sociálne odkázané deti. Na tábore sa zúčastnili deti z Krízového strediska a zariadenia dočasnej starostlivosti o deti ANIMA – DSS Andreja Kmeťa 2, Michalovce, Detského domova rodinného typu Františka Kubača 7, Michalovce, Detského domova sv. Nikolaja v Medzilaborciach ako aj siroty a polosiroty, deti z neúplných rodín, deti slobodných ma-

tiek a detí z rodín nezamestnaných rodičov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi. Pobyt v tábore bol pre tieto deti bezplatný alebo za symbolickú cenu.

36 B

Okrem týchto detí sa na tábore zúčastnili aj deti, ktoré majú dobré sociálne zázemie a sú v celkom inej situácii. Pobyt týchto detí bol hradený ich rodičmi.

Cieľom projektu bolo dať možnosť sociálne odkázaným deťom radostne prežiť týždeň zo svojich prázdnin v letnom tábore, ktorý by si ináč nemohli dovoliť.

Program tábora bol zameraný na prekonanie bariér medzi týmito dvomi skupinami detí a ich nasmerovanie k pocitu lásky, vzájomného porozumenia a pochopenia ako aj budovania charitatívneho cítenia u detí a ich rodičov.

Projekt bol spolufinancovaný z dotácie Košického samosprávneho kraja ako aj mesta Michalovce. Ďakujeme Zemplín n.o., DZS – M.K. TRANS s.r.o., PROSERVIS Strážske, s.r.o., Potravinovej banke Slovenska, Pravoslávnej cirkevnej obci Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova

v Šamudovciach a Svidníckej tlačiarni za finančnú a materiálnu pomoc.

Fotografie a videá z tábora na našej facebookovskej stránke www.facebook.com/bezrozdielu4 Prot. Michal Džugan, riaditeľ sekretariátu Filantropie Michalovsko-košickej eparchie

Zateplenie fasády na farsko-pastoračnej budove v Strážskom Dňa 8. 7. 2015 bola predsedom Košického samosprávneho kraja podpísaná Zmluva o poskytnutí dotácie na projekt „Zateplenie fasády na farsko-pastoračnej budove v Strážskom“, ktorou nám Košický samosprávny kraj poskytol dotáciu 1 500,- EUR na financovanie tohto nášho projektu. Chceme sa veľmi pekne poďakovať za ústretovosť a pomoc. Zámerom tohto projektu je sprevádzkovanie farsko-pastoračnej budovy v meste Strážske a najmä zlepšenie jej energetickej hospodárnosti. Cieľom projektu je opraviť a zatepliť fasádu 50 ročnej farsko-pastoračnej budovy Pravoslávnej cirkvi v meste Strážske, aby mohla slúžiť svojmu účelu na rozvoj, ochranu a prezentáciu duchovných, kultúrnych a sociálnych hodnôt.

Projekt opravy a zateplenia fasády farskopastoračnej budovy Pravoslávnej cirkvi, ktorá sa nachádza v centre mesta Strážske, je záverečnou fázou rekonštrukcie celej tejto budovy, 10/2015

ktorá slúžila pre pravoslávnych veriacich ako náhradné bohoslužobné priestory od roku 1990. Po presunutí bohoslužieb do nového chrámu je nevyužitá. Od roku 2011 prebieha postupne rekonštrukcia, pri ktorej sa preinvestovalo viac ako 21 000,- EUR. Keďže naša cirkevná obec je počtom veriacich nie príliš veľká (120 veriacich) toto veľké dielo by sa nám nepodarilo uskutočniť bez Božej pomoci a bez toho, aby Boh oslovil štedrých darcov, ktorí svojím rozhodnutím a pomocou podporiť toto dielo prispeli k už zrealizovaným prácam.

Nedostatok finančných prostriedkov nás nútil k tomu, aby sme sa obrátili aj na Košický samosprávny kraj o pomoc pri finálnej realizácii opravy a zateplenia fasády, ktorou by sa zlepšila aj energetická hospodárnosť budovy a tým sa našej neveľkej cirkevnej komunite pomohlo dvakrát, pretože pre nás bude prínosom aj zníženie režijných nákladov na chod budovy, naj 37

E

Jubileá mä pri dnešných cenách energií. Budova slúži ako služobný byt pre duchovného správcu cirkevnej obce, ktorý vykonáva verejnú službu nielen pre svojich veriacich, ale aj pre každého občana mesta Strážske a okolitých obcí, ktoré sa naňho obracajú. Takisto je centrom charitatívnej služby. Aj dnes slúži ako sklad zbierok šatstva a charitatívnej pomoci. V roku 2011 bola farská budova výdajným miestom pre Potravinovú pomoc z EÚ, ktorú sme realizovali pre 8 okresov Košického i Prešovského samosprávneho kraja. Po rekonštrukcii bude slúžiť

aj pre tieto účely ako aj pre osobné stretnutia s rodinami veriacich či osobné duchovné rozhovory – fara je vždy otvorená pre každého, ako to zvykli hovoriť naši starí rodičia. Z toho dôvodu cieľovú skupinu nemôžeme ohraničiť iba na správcu cirkevnej obce. Rekonštrukciou budovy sa vytvoria vhodné podmienky pre prácu kňaza. Ide o osobné podmienky k práci – väčší bytový priestor a tiež lepšia dostupnosť pre veriacich ako to je dnes v bytovom dome.

Projekt je spolufinancovaný z dotácie Košického samosprávneho kraja.

Blahoželanie k životnému jubileu Dňa 19. 9. 2015 sa dožíva svojich 85 rokov, požehnaných samotným darcom života Hospodom Bohom, Anna GAJDOŠOVÁ, rod. SOĽANKOVÁ.

Narodila sa v rodnej obci Kružlová a od svojich mladých rokov sa vždy tešila, aby mohla byť v chráme na bohoslužbách, lebo tam bola naplnená duchovnou radosťou a šťastím. Nebola ušetrená ani od nepríjemných a smutných udalostí v svojom živote, lebo keď sa vydala a s manželom Vasiľom Kočanom čakali dieťa, syna Vladimíra, manžel nečakane zomrel a tak ovdovela.

V takýchto životných okolnostiach či skúškach musela sa aj sestra Anna popasovať a vyrovnať s nepríjemnosťami a životným údelom. Veľa človek dokáže, keď sa spolieha nielen na svoje sily, ale aj na Božiu milosť, ktorá je veriacemu človeku neodmysliteľne nápomocná v jeho životných skúškach. Keď na cirkevnej obci v Kružlovej zomrel kantor Peter Gajdoš, sestra Anna sa ujala, aby viedla cirkevný spev na bohoslužbách a tak obohacovala svoj duchovný život. Veľa rokov pracovala v OZKN vo Svidníku, kde odvádzala svoj podiel práce pre zabezpečenie uživenia svojej rodiny. Uzavrela cirkevný manželský sobáš s nebohým Janom Gajdošom, ktorý bol pri výstavbe pravoslávneho chrámu v Kružlovej hlavným vedúcim. Čas života je pre človeka neúprosný a rýchlo uteká a aj pre našu jubilantku sestru v Christu Annu Gajdošovú, ako sama zdôrazňuje, je veľa radostných udalostí i menej radostných, ale je dobre, keď sa človek správne uberá a myslí na dobro a Božiu spravodlivosť, nachádza radosť a pokoj vo svojej duši a to je nad všetky poklady sveta.

Prajeme našej jubilantke od Boha veľa milostí, veľa zdravia, duchovných i telesných síl, aby mohla v spokojnosti a rodinnom šťastí so svojimi najbližšími prežívať ešte veľa rokov príjemných chvíľ svojho života.

Na mnohaja i blahaja lita Veriaci Pravoslávnej cirkevnej obce Kružlová a duchovný správca 38 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Jubileá

Blahoželanie – 50 rokov pozemského života nášho jubilanta Mgr. Ladislava Bojčíka V deň Narodenia Presvätej Bohorodičky, 21. septembra 1965, pribudol do pravoslávnej rodiny najmladší syn Ladislav. Narodil sa Agnese a už teraz nebohému Jánovi Bojčíkovým. Detstvo prežil v rodnej obci Ladomirová. Základnú i strednú školu s maturitou ukončil vo Svidníku. Potom pôsobil ako učiteľ v autoškole. Diaľkovo vyštudoval vysokú školu. V tom čase vykonával a aj doteraz pracuje vo funkcii starostu našej obce. Životom ho sprevádzali mnohé krásne, radostné dni, ale nastali i dni ťažšie, ktoré sa mu s Božou pomocou podarilo vyriešiť.

Aktívne pracuje i v rade Pravoslávnej cirkevnej obce v Ladomirovej. Ako zástupca jej predsedu mitr. prot. Mgr. Eliáša Soviča a jereja Mgr. Pavla Kačmára je nápomocný pri riešení rôznych otázok v činnosti pravoslávnej cirkevnej obce, a to pri zveľaďovaní chrámu, farskej budovy a ich okolia.

Spolu s manželkou Oľgou vychovali tri dcéry, ktoré viedli k láske a úcte k Bohu a blížnym.

V tento vzácny deň srdečne pozdravujeme nášho jubilujúceho brata v Christu Ladislava, želáme mu veľa Božej milosti, zdravia, rodinnej pohody, lásky, šťastia a spokojnosti.

Na mnohaja i blahaja lita!

Rada a veriaci PCO v Ladomirovej

Životné jubileum Pravoslávni veriaci v Ubli otvárajú 60. stránku knihy života matušky a kantorky Anny SIČÁKOVEJ, ktorá sa 7. októbra dožíva 60 rokov.

Otvárame a čítame. Pred 60 rokmi sa manželom Semančíkovým v obci Kyjov narodila dcéra a dávajú jej meno Anna. Detstvo, školské roky prežíva v rodnej obci, potom odchádza na ďalšie štúdium Strednej zdravotníckej školy v Prešove. Tu sa zastavíme a citujeme slová nášho milovaného otca duchovného Juraja. „V čase štúdia na bohosloveckej fakulte som išiel na svadbu kamarátovi a moje oči sa zastavili na dievčati, prvej družičky, ktorá nádherne spievala a čítala blahoprajné telegramy. Povedal som si, že tá musí byť moja...“ Stalo sa a tak už 40 rokov naša matuška kráča bok po boku so svojím manželom. Prvá cirkevná obec bola Mikulášová a po troch rokoch sa matuška stáva občiankou obce Ubľa, kde spolu so svojou rodinkou prežíva 37 rokov. Matuška Anna začína kantorovať v chráme, učí veriacich spievať a vedie ich k dobrote. Stmeľuje dobré vzťahy, takže život veriacich naberá na radosti i pokoji. Avšak prichádza i čas trápenia a starostí. Pravoslávni musia opustiť chrám, ale matuška je nápomocná prežívať trápenie i starostí so svojím manželom, otcom duchovným. Ťažkosti pre matušku pokračujú aj vtedy, keď veriaci začínajú stavať nový pravoslávny chrám, čo v dnešnej dobe sa už pýši v obci svojou krásou. Ďakujeme, matuška!

Matuška je človek, ktorý si zaslúži úctu nielen ako kantorka, ale ako matka, babka, manželka a dcéra. Lásku k Bohu, Pravoslávnej cirkvi i ľudským hodnotám vštepujete svojim štyrom deťom i piatim vnúčatám. Ste celoživotnou oporou otca Juraja, svojim rodičom a nám veriacim. Spev, ktorým nás obdarovávate, je skonkretizovaním Božej prítomnosti.

Milí rodičia Juraj a Mária Semančíkoví! Ďakujeme Vám za Vašu dcéru, na ktorú ste právom hrdí. Obracajú sa na Vás, drahá matuška, aj Vaše deti, ktoré Vám chcú poďakovať za 10/2015

39

E

Nekrológy výchovu, lásku, obetavosť a každú pomoc. S pokorou znášate i prichádzajúce choroby a modlite sa k Bohu o pomoc.

Milá matuška, pri príležitosti Vášho krásneho životného jubilea chceme na záver vyjadriť želanie, aby Vás Hospoď Boh a Presvätá Bohorodička obdarili hojnými milosťami, pevným zdravím, aby Váš hlas ešte veľa rokov prispieval k duchovnej kráse pravoslávnych bohoslužieb v Ubli i okolí.

Na mnohaja i blahaja lita Vám, drahá matuška Anna.

Pravoslávni veriaci, manžel Juraj, deti Marienka, Ľubka, Jurik, Naďka, zať Peter a Zdenko, nevesta Alenka, vnúčatá Sárka, Alex, Ester, Stelka a Emka

POĎAKOVANIE Dňa 12. júla 2015 sa s nami krátko po svojom jubileu navždy rozlúčil Ján ĎORKO, člen rady kurátorského zboru v Slovinkách. Pohrebné obrady slúžili otec Mikuláš Rusič, o. Jozef Nemčík, o. Jozef Balberčák a miestny duchovný o. Peter Kačmár.

Rodina zosnulého vyjadruje vrúcne poďakovanie otcom duchovným za rozlúčku s nebohým.

Vičnaja pamjať!

Nekrológ Dňa 21. septembra 2015, kedy Pravoslávna cirkev slávi podľa Juliánskeho kalendára sviatok Narodenia (Roždestvo) Presvätej Bohorodičky, nás zarmútila správa o tom, že práve v tento deň nás po ťažkej chorobe navždy opustila a na večný odpočinok sa pobrala matuška páni Mgr. Bernardína TKÁČOVÁ.

Nebohá sa narodila 31. 1. 1943 v Trnave pri Laborcu rodičom Jánovi a Anne Štofovým. Po vyštudovaní Pedagogickej fakulty v Prešove sa venovala učiteľskej profesii vo Falkušovcioach a Vinnom. Neskôr ako účtovníčka JRD Kopčany a tiež ako sekretárka na Úrade Eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Michalovciach. Naposledy ako vedúca Oddelenia rozborov a štatistiky na Ekonomickom odbore Chemlon Humenné.

24. 2. 1962 vstúpila do manželského zväzku s Mgr. Pavlom Tkáčom, absolventom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorý prijal kňazskú službu a do roku 1968 pôsobil na cirkevnej obci Stankovce, ktorú však pre nátlak uniatov musel opustiť.

Aj napriek tomu, že otec Pavel bol mimo kňazskej služby, obidvaja ostali aktívni čo sa týka života Pravoslávnej cirkvi. Spolu vychovali dve dcéry a tešili sa aj z troch vnukov.

Aj keď nebohá dlhšie zápasila so zákernou chorobou, Boh ju od nej oslobodil práve v deň Bohorodičného sviatku.

Pohrebné obrady vykonal mitr. prot. Mgr. Ján Gliganič, ktorý predniesol smútočný príhovor, mitr. prot. Mgr. Ján Rusin a miestny duchovný mitr. prot. Mgr. Peter Humeník, ktorý sa s nebohou rozlúčil.

Veríme, že aj napriek tomu, že nebohá matuška Bernardína už nie je medzi nami, ešte dlho ostane v našej živej pamäti a Všemohúci za jej vernosť k Nemu a Pravoslávnej cirkvi dá jej večné odpočinutie v nebeskom Kráľovstve.

Blažennyj pokoj i vičnaja jej pamjať!

Mitr. prot. Mgr. Peter Humeník, dekan 40 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Oznamy

V

10/2015

 41

E

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

10 15

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Ročník LXI/2015

42 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Chrámové sviatky v Ľutine, Prešove, Klenovej a Dare

Foto: Antonín Žižka

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXI/2015

ISSN 0139-9012

10

2015

Oznam pre učiteľov náboženskej výchovy Učebnice a pracovné zošity pre NBV (Pravoslávna cirkev na Slovensku) objednávajú školy na https://edicnyportal.iedu.sk. Hlavné objednávacie konanie pre školský rok 2016/2017 je aktívne od 1. do 31. októbra 2015. Prosím, nezabudnite si doplniť zásoby.

„Kručovský“ Pokrov Presvätej Bohorodice Autor: ikonopisec Miroslav Kosa