OCaM 09-2015 by orthodoxsk

Pravoslávna cirkevná obec v Sabinove v spolupráci s Mestským úradom v Sabinove a Mestským kultúrnym strediskom v Sabinove s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXI/2015

ISSN 0139-9012

Vás pozýva na koncert duchovných piesní pod názvom

2015

ZA NAŠU VIERU OSLAVUJME CYRILA A METODA III.

Kedy: 4. október 2015 o 15:00 hod. Kde: Mestské kultúrne stredisko v Sabinove (kinosála) Ul. Janka Borodáča 18, 083 01 Sabinov

Vstup voľný Tešíme sa na Vašu účasť.

Chrám sv. apoštolom rovného kniežaťa Vladimíra v Sobranciach.

V tomto roku si pripomíname 1000 rokov od jeho zosnutia

Prvá svätá spoveď v Ľubici

Prvá svätá spoveď a chrámový sviatok v Sukove

Prvá svätá spoveď v Detskom domove v Medzilaborciach

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Sviatok

Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa Drahí bratia a sestry, ako mladý duchovný som navštívil jednu cirkevnú obec a miestny duchovný ma zaviedol do chrámu, aby mi ukázal ako sa ľudia starajú o chrám a ako ho zveľaďujú. Hneď ako som vošiel, ma upútal jeden ob r az. A l e nie preto, že by bol pekný. Tento obraz v nevkusnom ráme neladil s interiérom chrámu a rozhodne kazil celkov ý dojem. Môj úžas pochopil aj miestny duchovný a hneď mi začal vysvetľovať: „Tento obraz zakúpila pre chrám jedna veriaca a rám zas urobil iný veriaci – ako dar. Ak by som ho dal dole, nastalo by pobúrenie... Nechcem riskovať...“ Te n t o d u chovný bol pod tlakom. Vedel, že bez tohto obrazu by chrám vyzeral oveľa lepšie, no nechcel vyvolať nevôľu darcov. Veľmi dobre chápem správanie tohto duchovného, veď mnohí sme boli 9/2015

v podobnej situácii pod podobným tlakom. A nie len my duchovní, ale aj obyčajným ľuďom sa určite stalo, že sa priklonili na stranu lži len preto, že ich k tomu pritlačila falošná solidarita s príbuznými alebo priateľmi. Alebo sme pod tlakom verejnej m i e n k y ko n a l i veci, s ktor ými sme vnútorne nesúhlasili. Alebo sme povolili deťom veci – nie celkom správne – a znovu pod tlakom ich žobronenia. Svätý evanjelista Marek nám dnes r ozp r áv a o okolnostiach smr ti svätého Jána Kr s titeľa. Môžeme si všimn ú ť , že v š e t c i zainteresovaní boli pod určitým tlakom, ktorému sa nedokázali vzoprieť. Je to predovšetkým Herodes a Herodiada, ktorí žili v krvismilnom zväzku. Karhajúce slová svätého Jána Krstiteľa, ktoré nabádali k pokániu, sa minuli účinku. Ale Herodes s Herodia

Sviatok dou vnímali tlak, ktorý vzišiel z ich hriechu a rozhodli sa ho vyriešiť uväznením svätého Jána Krstiteľa. Ďalšou postavou, ktorá podľahla určitému tlaku, je Salome, dcéra Herodiady. Na nátlak svojej matky vytvorila situáciu, v ktorej zmyselnosťou rozpálený Herodes urobil nepremyslený sľub. A to Herodiada rýchlo využila. Ani pozvaní hostia neobstáli najlepšie. Aj keď vnímali absurdnosť celej situácie, predsa ani jeden z nich sa nepostavil na obranu proroka. Boli pod tlakom. Báli sa Herodesa. V týchto pár riadkoch z Evanjelia je zreteľne vidieť, k akým hrozným následkom môže dôjsť, ak sa človek nedokáže postaviť „tlakom“, ktoré ho nútia konať proti pravde a spravodlivosti. No toto nie je cesta, po ktorej by sme mali kráčať. Pozrite sa na nášho Spasiteľa. I On bol vystavený mnohým tlakom. Zákonníci na Neho tlačili, aby dodržiaval Zákon podľa ich predstáv. Isus Christos povedal tomuto tlaku: „Nie!“ Svoj postoj vysvetľuje slovami: „Mojím pokrmom je plniť vôľu Toho, ktorý ma poslal a dokonať Jeho dielo“ (Jn 4, 34). Z toho istého dôvodu hovorí nie tlaku zo strany farizejov, ktorí od Neho očakávajú, že bude dodržiavať tradície otcov a rovnako hovorí nie zelótom, ktorí od neho očakávajú, že sa stane

vodcom Izraela a oslobodí ľud spod nadvlády Rimanov. Nehľadá slávu a uznanie u ľudí. Dokonale chápe svoje poslanie: Plniť vôľu svojho nebeského Otca. Človek, ktorý sa rozhodol nasledovať Christa, nemôže opomenúť tento jeho príklad. Kto uprednostňuje Božiu vôľu pred svojou, dokáže povedať „nie“ rôznym tlakom, ktoré na neho v živote doliehajú. Dokáže sa správne rozhodovať, dokáže sa postaviť „proti prúdu“ verejnej mienky, čo mnohí nechápu a považujú to za bláznovstvo. No takýto človek sa stáva „soľou zeme“ – „svetlom sveta“ a mnohí v jeho príklade nachádzajú posilu pre svoj život. Čo to znamená pre nás? Musíme si osvojiť to, čo milovali náš Spasiteľ a Ján Krstiteľ: pravdu a dobro. Toto je najistejšie víťazstvo. Ján úspešne splnil svoje poslanie proroka, Isus Christos Vykupiteľa a Spasiteľa sveta. Prosme preto sv. Jána Krstiteľa, aby nám u Najvyššieho vyprosil milosť a silu stať pevne na strane pravdy do konca svojho života. A keby bolo treba dokazovať pravdu aj cenou trápenia a možno aj cenou svojho pozemského života, nebojme sa, lebo „S nami Boh, razumijte jazyci i pokarjajte sja jako s nami Boh“. Prot. Michal Rošič

Nový Evanjeliár

pre liturgickú potrebu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku si môžete zakúpiť na Úrade Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove na ul. Bayerova 8 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok

Na stránkach starozákonnej knihy Genezis po stvorení prvého človeka – Adama – nachádzame takúto zmienku: „Riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Učiňme mu pomocníka“ (1 Mjž 2, 18). Tieto Božie slová, ako veľmi dobre vieme, sa týkajú rozhodnutia trojjediného Boha stvoriť ženu. Aj dnes, kedy slávime sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky, oslavujeme „stvorenie“ ženy. Avšak nejde o prvú ženu, Evu – ako ju neskôr nazval Adam (pozri 1Mjž 3, 20). Tento sviatok sa vzťahuje k novej Eve alebo druhej Eve – teda Presvätej Bohorodičke. A rovnako tak aj Božie slová „učiňme mu (t. j. človeku) pomocníka“, ktoré majú prvoradý význam vo vzťahu k stvoreniu prvej Evy, môžeme vysloviť aj v deň Narodenia novej Evy – Presvätej Bohorodičky. Bez ženy Adam pociťuje osamotenosť a vníma vlastnú izolovanosť. Aj keď všetko v stvorenstve „bolo dobré“, iba človek sa cíti sám, iba Adam hľadá nejakú bytosť pre sebapoznanie a možnosť komuniká9/2015

cie (dialógu). Skutočnosť, že Adam pomenováva zvieratá, svedčí o jeho úzkosti a skľúčenosti, čo vyjadruje jeho snahu nájsť vhodného spoločníka. Bolo preto potrebné, aby vedľa prvého človeka stál aj niek to iný, pretože nebol stvorený so zámerom, aby bol sám. Bol učinený, aby žil vo vzťahu a spoločenstve s inými osobami a predovšetkým v spoločenstve so svojím Stvoriteľom. A v tom mu mala napomôcť existencia ženy. Ak nevyhnutné bolo stvorenie prvej Evy, stokrát nevyhnutnejšie bolo narodenie novej Evy. Prečo? Pretože prvý človek – Adam síce dovtedy nemal spoločenstvo s ľuďmi, ale mal živé spoločenstvo s Bohom. Avšak človek po páde, hoci aj mal spoločenstvo s ľuďmi, nežil však v spoločenstve s Bohom. Ako hovorí apoštol Pavol, žil v zatemnení a „odcudzení Božiemu životu“ (Ef 4, 18). Teda ani Adam do pádu, ani Adam po páde nežili v úplnom spoločenstve. Adamovi do pádu chýbal iný človek, Adamovi po páde, človeku žijúcemu v hriechu, chýbal

Sviatok zasa Boh. Je ťažké, ak človek nemá blížneho a žije sám, ale ešte ťažšie a tragickejšie je, ak človek hoci aj má blížneho, avšak nemá Boha a žije bez Neho! Keďže Adama trápila absencia blížneho, Boh tvorí ženu ako odpoveď na jeho samotu, ako odozvu na jeho potrebu žiť v spoločenstve. Ak osamotený Adam zostáva uzatvorený sám do seba, absolutizuje vlastné ego a nezdokonaľuje sa ani v dialógu – spoločenstve s Bohom. Prítomnosť ženy mu pomôže odhaliť význam a dôležitosť vzťahu a spoločenstva v jeho živote, pochopiť, že existuje prostredníctvom iného, t. j. koexistuje, že láska k Bohu znamená lásku k blížnemu. Preto Boh vidiac samotu prvého človeka hovorí: „Nie je dobré človeku byť osamote. Učiňme mu pomocníka.“ Žena, ktorú stvoril Boh, ho vyťahuje z tejto samoty. Keď Adam prvýkrát uvidel nové Božie stvorenie, nastal u neho určitý vnútorný pozitívny „otras“, pretože v osobe ženy rozpoznáva a identifikuje sám seba. Vtedy s radosťou a uspokojením konštatuje jej totožnosť v prirodzenosti: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“ (1Mjž 2, 23). Práve skutočnosť jednej identickej prirodzenosti objasňuje aj pomocnú úlohu ženy vo vzťahu k mužovi. Žena bola stvorená, aby bola mužovi ako „zrkadlo“, v ktorom sa odráža jeho vlastná osoba a takýmto spôsobom môže muž hlbšie spoznávať svoju osobu a napĺňať tak aj svoje poslanie i perspektívu zdokonaľovania sa v láske. Avšak prichádza hriech, pád človeka. Pohľad na človeka po páde je opäť podobný pohľadu na samotu prvého človeka. Tentoraz človek síce žije v spoločenstve s blížnymi, ale napriek tomu B

cíti osamelosť. Jeho samota má príčinu v absencii spoločenstva s Bohom. Táto pravda, táto skúsenosť je u mnohých ľudí zreteľná a viditeľná aj dnes. Súčasná spoločnosť nám ponúka množstvo kontaktov, vzťahov a spoločenstiev medzi ľuďmi. Aj moderná technológia pomáha rozvíjať tieto vzťahy. Globalizačná vlna zasahuje mnohých ľudí, mladých i starších, a všetci prostredníctvom najmodernejších výdobytkov informačno-komunikačných technológií sú si navonok bližšie. Avšak napriek týmto výhodám súčasného sveta, napriek možnosti byť začlenený v určitom spoločenstve a niekam patriť, vnímame pravý opak – človek pociťuje samotu, jeho vnútro je prázdne. Týka sa to, paradoxne, predovšetkým tých ľudí, ktorí žijú vo veľkých mestách. Cesty preplnené autami, davy ľudí na ulici – a vo vnútri človeka – prázdnota, samota ... A opäť by sa dalo povedať: „Nie je dobré človeku byť osamote.“ Avšak kto ho vytiahne z tejto samoty? Kto ho priblíži naspäť k Bohu? Kto dokáže napomôcť obnoveniu pretrhnutého spoločenstva medzi človekom a Bohom? Odpoveď znie: Žena! Nová žena! Nová Eva! Opäť znejú známe slová: „Učiňme človeku pomocníka.“ Presvätá Bohorodička je skutočnou pomocníčkou pre každého človeka na Zemi. Nielen preto, že k nej smerujú ľudské prosby a ona sa snaží každému pomôcť, ale hlavne preto, že privádza človeka do obnoveného spoločenstva s Bohom. Pri biblickom stvorení sveta a človeka existovala schéma Boh – Adam – Eva. Teda Boh ako Stvoriteľ stvoril Adama a z neho, presnejšie z jeho boku, bola učinená Eva. Pri novom tvorení Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok dá sa hovoriť o podobnej, analogickej schéme, avšak inverznej, obrátenej: nová Eva – nový Adam – Boh. Najprv bolo potrebné čakať, pokiaľ sa narodí nová Eva, teda Presvätá Bohorodička. Tá porodila nového Adama – Spasiteľa Isusa Christa, ktorý ako Bohočlovek opätovne zjednocuje človeka s Bohom a obnovuje medzi nimi to spoločenstvo, ktoré existovalo v raji. Ak pr vá Eva svojou zvedavosťou a neposlušnosťou vzdialila človeka od Boha, nová Eva, Presvätá Bohorodička, svojou poslušnosťou a pokorou naspäť priblížila človeka k Bohu. Ak prvá Eva „splodila“ nepriateľstvo medzi človekom a Bohom, nová Eva porodila Toho, kto toto nepriateľstvo zničil. Ak sa prvá Eva stala príčinou pre pretrhnutie mostov, ktoré spájali človeka s Bohom, nová Eva sa stala mostom alebo rebríkom, po ktorom zišiel Boh z nebies na Zem a zjednotil sa s človekom. Ak prvá Eva zničila Boží plán, ktorým bolo zbožštenie človeka v raji, nová Eva, Presvätá Bohorodička, tým, že sa podriadila Božej vôli a archanjelovi odpovedala „staň sa mi podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), opätovne prinavrátila človeku možnosť a reálnosť spásy. 9/2015

Z vyššie uvedených slov vyplýva, že by bolo nesprávne, ak by sme Presvätú Bo-

horodičku považovali za duchovný vzor iba pre ženy, pretože je ikonou celého ľudstva, celého stvorenia. Ako zdôrazňuje pravoslávny teológ A. Schmemann, „vďaka jednote s Christom bola zničená a porazená jej smrť, čím sa stala počiatkom všeobecného vzkriesenia. V nej je časť tohto sveta plne oslávená a zbožštená, i preto je zábleskom tajomného dňa Božieho kráľovstva.“ Prot. Miroslav Župina

Poučenie

Začiatok školského roka Katka s Markom sa tešia na začiatok školského roka. Marek mal cez prázdniny vzácnu návštevu, ktorú predstavil svojej kamarátke: – Katka, toto je môj priateľ Niko z Grécka. – Ahoj, ako sa máš? – Dobre. Už sa teším do školy. A ty? – Ja som sa minulý týždeň s Markom vrátila z tábora, však Marek? Ozaj, ako sa u vás začína školský rok? – Prvý deň v škole sa každý rok začína posvätením vody a modlitbami, aby učitelia

školský rok. Prosí Ho tiež, aby posvätil vodu, ktorá dáva život a moc. Do vody v nádobe trikrát ponorí kríž a spieva tropár: „Zachráň, Pane, svojich ľudí, A požehnaj svojmu dedičstvu…“ – Počkaj, Niko, – zaradovala sa Katka – veď aj my sme sa minulého roku učili spievať tento tropár. Ja si ho pamätám celý! – Aj ja, – povedal Marek. – Tak si ho spolu zaspievajme, – usmial sa Niko a už spieval:

a žiaci začali nový školský rok s Božím požehnaním. Kňaz si oblečie epitrachil a číta modlitby. Bohoslužobná kniha, kríž, misa s vodou, rozvoniavajúca vetvička vasilika, sviečka a kadidlo sú položené na stole. – Čo je to vasilikos? – začudovane sa opýtala Katka. – Je to krásne voňajúca rastlina, ktorá sa používa pri požehnaní veriacich posvätenou vodou na hlavu znamením kríža. Vy ju voláte bazalka. – To je naozaj pekný začiatok školského roka, – dodal Marek. – Pravdaže, kňaz prosí Boha, – pokračoval Niko vo svojom rozprávaní, – aby daroval zdravie a osvietil žiakov, ktorí začínajú nový

„Zachráň, Pane, svojich ľudí…“ – A čo sa deje ďalej? – netrpezlivo sa opýtala Katka. – Nuž, potom kňaz berie konárik vasilika, ponorí ho do vody a všetkých, ktorí k nemu prichádzajú pobozkať kríž, pokropí na hlave svätenou vodou. Najprv prichádzajú učitelia, potom žiaci a nakoniec rodičia, ktorí v ten deň prišli do školy. Kňaz každého žehná slovami: „Mnoho úspechov v tomto školskom roku a Boh nech vás žehná.“ Po tomto zaujímavom rozprávaní Katka s Markom prezradili Nikovi, ako prežili týždeň v detskom tábore na Slovensku. Ján Zozuľak Zdroj: http://www.pravoslavnekrestanstvo.sk/

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie

ŤAŽKOSTI V DUŠPASTIERSKEJ SLUŽBE

Dušpastier sadí a polieva, ale vzrast dáva Boh! III.

A ako sa má zachovať dušpastier vtedy, keď ani po veľmi usilovnej a horlivej službe v Cirkvi nevidí momentálne výsledky svojej práce, nevidí jej plody?, pýta sa Ch. Dimitrov. Jeho odpoveď na danú otázku by sme mohli zhrnúť do niekoľkých bodov: dušpastier nesmie ani vtedy strácať odvahu, klesať na duchu, keď úspechy alebo plody jeho práce neobjavujú sa hneď a teda ani nesprevádzajú jeho pastiersku činnosť. Pre neho stále platí požiadavka, aby aj naďalej horlivo, poctivo a svedomito pokračoval vo svojej dušpastierskej službe, majúc na zreteli pravdivé slová vyrieknuté Bohom

ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam“ (Iz 55, 10-11). Akú veľkú útechu poskytujú kresťanskému dušpastierovi predložené slová sv. proroka Izaiáša! Ako dážď a sneh padá z neba a späť sa nevracia, ale napája zem a robí ju úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a chlieb jediacemu, takým istým spôsobom aj slovo schádzajúce z neba a rozsievané do sveta apoštolmi, učiteľmi a dušpastiermi, nezostane neplodné

prostredníctvom proroka Izaiáša o tom, že neostane prázdne ani jedno slovo, ktoré vyšlo od Boha a má teda Božiu náplň: „Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí

a bez úspechu, ale dosiahne zavŕšenie či naplnenie, ktoré mu Boh stanovil. V tejto súvislosti nemôžeme nespomenúť slová apoštola Pavla o roztržkách v korintskej Cirkvi, kde sa kresťania začali

9/2015

Poučenie deliť na Pavlových, Apollových, Petrových a Christových. Ako krásne je v jeho slovách vystihnutá práca dušpastiera ako Božieho spolupracovníka! Vtedy apoštol Pavel korintským kresťanom dohovára nasledujúcimi slovami: „Keď jeden hovorí: Ja som Pavlov! a druhý: Ja som Apollov!, či nie ste príliš ľudia? Čo je Apollo? Čo je Pavel? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán. Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal v z r a s t. Kto sadí a kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odplatu podľa vlastnej práce. Lebo my sme Boží spolupracovníci, vy ste Božia roľa a Božia stavba!“ (1 Kor 3, 4-9; por. 1 Kor 1, 10-13). No nešťastný je ten dušpastier, ktorý pri pohľade na neistú a tŕním posiatu cestu stráca nádej, neverí si a v zmysle slov apoštola Petra nepokoruje sa pod mocnú ruku Božiu a neuvaľuje na Boha všetky svoje starosti, ktorý sa stará o každého človeka (1 Pt 5, 7), čo znamená, že takýto dušpastier duchovne upadá. Avšak aj napriek mnohým protikladom či rozporom, ktoré stretáva na ceste tohto svojho diela, a vedomý si toho, že je nevyhnutné stále upevňovať svoje povolanie a vyvolenie, ako hovorí apoštol Peter (2 Pt 1, 10), mal by dušpastier vždy s oduševnením pracovať na diele Hospodinovom, vediac, že jeho „námaha nie je márna v Pánovi“ (1 Kor 15, 58), aby do všetkých dôsledkov toto dielo plnilo svoje božské i ľudské poslanie. Dušpastier by už vopred mal predvídať a neustále pamätať na to, že jeho činnosť za takých alebo onakých podmienok nemusí byť vždy sprevádzaná úspechom, alebo povedané ináč, musí vedieť, že celé toto dielo bude mať vždy odporcov a aj nepriateľov, rôzne prekážky, životné 10 B

skúšky i rôzneho druhu pokušenia, na čo Isus Christos upozorňoval svojich apoštolov ešte pred svojimi utrpeniami: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr, ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, preto vás svet nenávidí. Spomeňte si na slová, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale toto všetko budú podnikať proti vám pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal“ (Jn 15, 18-21). Preto by sa mal každý pastier za všetkých okolností prejaviť ako dostatočne silný muž na pravom mieste, ako Boží služobník, ktorý pevne drží pastierske žezlo a s istotou vedie jemu zverenú duchovnú pastvu, veriac, že všetko môže v Christu, ktorý ho posilňuje (Fil 4, 13). Dušpastier má byť na stráži aj svojho duchovného života, nakoľko je to len možné, aby odolával silnému náporu niektorých svojich slabostí a pokušení. A že je ich nemálo, o tom ani netreba príliš veľa hovoriť. Poznajú to veľmi dobre všetci tí, ktorí v tejto službe konajú Božie dielo, ale aj tí, ktorí napomáhajú, aby toto dielo bolo úspešné a malo svoje pozitívne naplnenie v živote všetkých veriacich členov Cirkvi. Hoci spočiatku mladý dušpastier s radosťou začína slúžiť jedinému Bohu a ľudským dušiam a vychádzať v ústrety ich duchovným potrebám s vierou, že tieto ako horské bystriny ľahko sa nasmerujú k Bohu, že láska k Bohu a blížnym dáva rozlet jeho duchu a mysli, predsa len čoskoro sa začína presviedčať o rôznych úskaliach na tejto svojej životnej púti a neočakávane uzrie rôzne Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie

prekážky, ťažkosti a hranice svojej vôle a nadšenia. Vo veriacich členoch svojej cirkevnej obce odhaľuje rôzne hriechy a nerestí, ale aj také, ktoré najmenej očakával. A to ho začína znepokojovať, roztrpčovať i zarmucovať. Už nie je tým svedomitým a horlivým pracovníkom vo vinici Pánovej. Je rozčarovaný a sklamaný svojím povolaním i svojou službou. Ba v niektorých prípadoch sa takéhoto dušpastiera zmocňuje beznádej, čo je predzvesťou zriekania sa Božej pomoci, keď do centra pozornosti stavia seba, svoje sily, možnosti a schopnosti, čím v skutočnosti odmieta spoluprácu s Bohom, ktorý v tomto prípade jediný mu môže vrátiť plnú sebadôveru, avšak nie v seba, lež v Toho, ktorý ho volá k sebe, aby ho posilnil na duchu i tele v jeho tak namáhavej službe. Pokiaľ dušpastier nenájde hneď túto cestu k Bohu a spolieha sa iba sám na seba, tu sa začne objavovať hriech so všetkým svojím zhubným vplyvom a zvlášť vtedy, keď sa poddáva pokušeniu – žať skôr, než zasial, očakávať jeseň so zlatistými plodmi pred

jarnou sejbou. Takto sa rodí nedôvera k Božej milosti a k darom Svätého Ducha. Tu nastupuje už popieranie hlbokých nábožensko-kresťanských princípov ľudskej duše a objavuje sa aj nechápanie podstaty a tajomného rastu Božieho kráľovstva na Zemi. Je to spôsobené oným smutným zjavom, že dokiaľ je dušpastier mladý, je horlivý a zdravo ctižiadostivý pracovník, ale keď zostarne, stáva sa viacej ľahostajný, povrchný a vlažný, pasívny k životu (a kde je jeho celoživotná skúsenosť, ktorú by práve teraz mal bohato využívať?), k činnému, aktívnemu konaniu, na všetko vôkol seba díva sa často pesimistickými očami. Aj v tomto prípade dušpastier sa prehrešuje, lebo nechce, nejaví záujem chápať a poznať úzku, strmú a tŕnistú cestu, skôr naopak, ignoruje ju, akoby to nebola cesta, ktorú si dobrovoľne vyvolil a veľmi dobre vedel o jej ťažkostiach a úskaliach. Netreba osobitne pripomínať, že pesimizmus je hriech a nepatrí do Cirkvi, a teda ani do života jej dušpastierov a veriacich1). Prot. Peter Kormaník

1) Pozri DIMITROV, Chr., citované dielo, s. 140. 9/2015

Poučenie

O účasti veriacich na Eucharistii (2) Napriek tomu sa vysoký ideál stálej pripravenosti k prijímaniu svätých Tajín stal pre mnohých kresťanov ťažko dosiahnuteľným. Preto už v dielach svätých otcov zo 4. storočia nachádzame svedectvá o existencii rôznych praktík ohľadom pravidelnosti prijímania. Napríklad svätý Vasiľ Veľký hovorí o prijímaní štyrikrát týždenne ako o norme: „Prijímať každý deň sväté Telo a Krv Christovu je dobré a užitočné, keďže sám Christos jasne povedal: kto je moje Telo a pije moju Krv, má večný život... My prijímame štyrikrát týždenne: v nedeľu, v stredu, v piatok a v sobotu, taktiež v iné dni, ak na ne pripadne pamiatka niektorého svätého“ (List 93 [89]). Menej ako o polstoročie neskôr svätý Ján Zlatoústy poznamenáva, že mnohí, vrátane mníchov, začali prijímať jeden alebo dvakrát do roka: „Mnohí prijímajú túto Obetu len raz do roka, niektorí dvakrát, iní niekoľkokrát. Naše slová sú adresované všetkým, nielen tu prítomným, ale aj tým, ktorí žijú v pustatine, pretože tí (tiež) prijímajú raz do roka a nezriedka aj raz za dva roky. Čo sa deje? Koho máme chváliť? Tých, ktorí prijímajú raz, tých, ktorí prijímajú často alebo tých, ktorí prijímajú zriedkavo? Ani tých, ani druhých, ani tretích, ale tých, ktorí prijímajú s čistým svedomím, s čistým srdcom, so vzorným životom. Takíto nech vždy pristupujú k prijímaniu; a iní [nech neprijímajú] ani raz [do roka]“ (Besedyna List Židom 17, 4). 12 B

V 4. storočí sa definitívne ustálila norma o povinnom eucharistickom pôste, ktorá vznikla ešte v prednicejskej dobe – o úplnej zdržanlivosti od jedla a pitia

v deň prijímania až do samotného momentu prijímania svätých Christových Tajín: „Svätú tajinu oltára nech vykonávajú tí, ktorí nejedli“ (41. [50.] pravidlo Kartágenského snemu; potvrdené 29. pravidlom Trullského snemu). Avšak už na prelome 4. a 5. storočia, ako píše svätý Ján Zlatoústy, si mnohí kresťania spájali Prijímanie nielen s eucharistickou zdržanlivosťou pred liturgiou, no taktiež s dodržiavaním Veľkého pôstu. Sám svätý Ján Zlatoústy vyzýva k častejšiemu Prijímaniu: „Prosím, povedz mi: ak pristupuješ k prijímaniu raz v roku, naozaj si myslíš, že ti stačí štyridsať dní na očistenie všetkých hriechov za [toto] celé obdobie? A potom, o týždeň neskôr, sa opäť oddáš predchádzajúcemu spôsobu života? Povedz mi: ak by si sa štyridsať dní liečil z dlhej choroby a opäť by si začal prijímať potravu, ktorá ti spôsobila chorobu, azda by tým nevyšla nazmar aj tvoja predchádzajúca námaha? Určite áno. Ak to platí o fyzickom zdraví, tak určite o to viac aj o duchovnom. [CelOdkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie kovo] štyridsať dní a často aj menej ako štyridsať venuješ zdraviu duše a nazdávaš sa, že si obmäkčil Boha? Nehovorím to preto, aby som vám zakázal pristupovať k prijímaniu raz v roku, ale preto, lebo si želám, aby ste vždy pristupovali k svätým Tajinam“ (Besedy na List Židom 17, 4). V Byzancii v 11. – 12. storočí sa medzi mníchmi ustanovila tradícia pristupovať k Prijímaniu len po príprave zahrňujúcej pôst, spytovanie svojho svedomia pred

ravy k svätému Prijímaniu – počas štyroch viacdňových pôstov môžu pristupovať k Prijímaniu všetci záujemcovia a mimo pôstov je potrebné postiť sa sedem dní, no táto doba môže byť skrátená: „Ak teda chcú pristúpiť k svätému Prijímaniu mimo štyroch obvyklých pôstov, nech sa postia sedem dní pred a prebývajú v chrámovej a domácej modlitbe (nie je to však nevyhnutné: pretože je potrebné postiť sa len tri dni alebo jeden deň)“.

duchovníkom monastiera, prečítanie pred Prijímaním osobitného modlitebného pravidla, ktoré vzniklo a začalo sa rozvíjať práve v tej dobe. Podľa tejto tradície sa začali orientovať aj zbožní kresťania, keďže mníšska duchovnosť sa v Pravosláví vždy považovala za ideál. V najprísnejšej forme je táto tradícia predstavená napríklad v pokynoch ruského Typikonu (kap. 32), ktorý, na rozdiel od gréckeho, hovorí o povinnom sedemdňovom pôste pred Prijímaním. V roku 1699 bol do ruského Služebníka zahrnutý článok s názvom „Poučná správa“. Tento článok obsahuje najmä poučenie napríklad k povinnej dobe príp-

Veľmi striktný prístup k príprave k svätému Prijímaniu, ktorý mal v praxi pozitívny duchovný prínos, spôsobil to, že niektorí kresťania dlho nepristupovali k Prijímaniu, pričom sa odvolávali na nevyhnutnosť dôstojnej prípravy. Najmä proti takémuto zneužívaniu smerovala norma o povinnom Prijímaní všetkých kresťanov Ruského impéria aspoň raz v roku, ktorá bola zahrnutá v „Duchovnom poriadku“1): „Každý kresťan musí aj často, ale aspoň raz v roku pristupovať k svätej Eucharistii. Lebo to je naše najkrajšie poďakovanie Bohu za to, že nám smrťou Spasiteľa učinil takúto veľkú

1) Poriadok alebo Stanovy duchovného kolégia vydané cárom Petrom I. v roku 1721 9/2015

Poučenie spásu... Preto, ak sa ukáže, že niektorý kresťan sa odkláňa od svätého Prijímania, dáva tým najavo, že neprebýva v Christovom Tele a nie je spoločníkom Cirkvi“. V 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa zbožní ľudia snažili pristupovať k Prijímaniu aspoň počas všetkých štyroch pôstov a svätí tej doby, ako napríklad svätý Teofan Zatvornik, spravodlivý Ján Kronštadský a iní, vyzývali pristupovať k svätým Tajinám ešte častejšie. Podľa slov svätiteľa Teofana „najvhodnejšie je prijímať jeden alebo dvakrát v mesiaci“, aj keď „nič odmietavé sa nedá povedať“ aj o častejšom Prijímaní 2). Každý veriaci sa môže riadiť nasledujúcimi slovami tohto svätého: „Prijímajte sväté Tajiny častejšie, ak vám to dovolí duchovný otec, len sa snažte vždy pristupovať s potrebnou prípravou a potom s bázňou a strachom, aby ste si nezvykli a nepristupovali ľahostajne“ 3). Doba vyznávačstva v Cirkvi v rokoch prenasledovania v 20. storočí podnietila 2) Svätiteľ Teofan Zatvornik. Listy. V, 757.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

mnohých kňazov a duchovné deti prehodnotiť už existujúcu prax zriedkavého Prijímania. Preto v roku 1931 Dočasná patriarchálna synoda vo svojom uznesení z 13. mája rozhodla: „Uznať požiadavku týkajúcu sa možnosti častého Prijímania pravoslávnych kresťanov a pre napredujúcich z nich – i v každú nedeľu, za prijateľnú“. V súčasnosti mnohí pravoslávni ľudia pristupujú k Prijímaniu oveľa častejšie ako väčšina kresťanov v predrevolučnom Rusku. Avšak prax častého Prijímania sa nemôže automaticky vzťahovať na všetkých veriacich bez výnimky, pretože častosť Prijímania bezprostredne závisí od duchovno-mravného stavu človeka, aby, slovami Zlatoústeho, veriaci pristupovali k Prijímaniu svätých Tajín „s čistým svedomím, nakoľko je to možné“ (Proti Židom. Slovo III. 4). (pokračovanie) Z ruštiny preložil Mgr. Marek Chovanec, PhD. 3) Svätiteľ Teofan Zatvornik. Listy. IV, 693.

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku! Ročný príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 6,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736, 0905 737 707 E-mailom:ocam@orthodox.sk Úhradu príspevku: prevodným príkazom na č.ú.: IBAN: SK8109000000000096292967 BIC: GIBASKBX, poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis aj v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk 14 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie

Život prvých kresťanov Práca apoštolov priniesla ovocie a počet kresťanov sa postupne zväčšoval. Židia i pohania prijímali kresťanstvo a dávali sa krstiť. Christove slová úplne zmenili ich život. Tí, ktorí mali majetky, dobrovoľne ich predávali a peniaze dávali do spoločnej pokladnice, aby pomáhali tým, ktorí mali núdzu. Christova láska spájala prvých kresťanov do jednej rodiny a podľa toho ich všetci poznali, že sú Christovi učeníci. Stretávali sa, aby počúvali apoštolov o učení a zázrakoch Isusa Christa, spoločne

bohov. To bolo považované za nedodržiavanie zvykov a veľmi nebezpečné pre Rímsku ríšu. Najprv sa kresťanov snažili presvedčiť slovami a hrozbami, aby prestali veriť v Christa, ale keď sa nedočkali výsledku, rozpútali strašné prenasledovania. Prenasledovatelia kresťanov boli zaslepení nenávisťou a sfanatizovali ľudí, ktorí v koloseách a na štadiónoch sledovali mučenia kresťanov. Z toho obdobia poznáme tisíce mučeníkov, ktorí zotrvali pevní vo svojej vie-

sa modlili, spievali žalmy, jedli a pristupovali k svätému Prijímaniu. Takéto stretnutia sa nazývali Agapes. Niektorí ľudia ich obdivovali a hovorili: „Žijú na zemi a správajú sa, ako keby boli anjeli na nebi.“ Ale našli sa aj takí, ktorí ich nenávideli a tak sa naplnili slová Isusa Christa: „Ako prenasledovali mňa, tak budú prenasledovať aj vás.“ Prvými prenasledovateľmi boli Židia, ktorí videli, že Christove Evanjelium lásky odsúva Mojžišov zákon na druhé miesto. Ďalej to boli rímski cisári, ktorí kruto prenasledovali kresťanov pre Christove slová o láske, spravodlivosti a rovnosti medzi ľuďmi. Kresťania boli považovaní za nepriateľov štátu, lebo odmietali uctievať cisárov ako

re v Christa a nezlomili sa ani cez najtvrdšie mučenia. Nebáli sa dokonca ani smrti. Tristo rokov nepriatelia Christovej viery prenasledovali Jeho Cirkev, ale nepodarilo sa im ju zničiť. Naopak, stávala sa mocnejšou a počet jej veriacich rástol, pretože stála na pevnom základe, ktorým je Isus Christos. Toto obdobie je najžiarivejšie v histórii Cirkvi, lebo svedectvo viery podalo tisíce mužov i žien, starých i mladých, ktorí podľa vzoru Christa, prvomučeníka Štefana a svätých apoštolov s odvahou vyznávali pravého Boha a Spasiteľa všetkých ľudí. Pohania, keď videli odvahu kresťanov, volali: „Veľký je Boh kresťanov!“ Aj oni sa následne stávali kresťanmi a mučeníkmi za Christa. Ján Zozuľak

9/2015

Poučenie

O VMIEŠAVANÍ SA RODIČOV 1 DO RODINNÉHO ŽIVOTA DETÍ archimandrita Ilarion (ARGATU) Rodičia často robia chyby vo veciach, ktoré sa týkajú ich detí, napokon, aj deti v mnohých prípadoch nepočúvajú rodičov, preto sa im nič nedarí a často pritom zvyknú hovoriť, že „nemajú šťastie“. Keď sa mládenec a deva do seba zaľúbia a chcú sa vziať, nie je dobré, aby im v tom rodičia bránili. Ak sa mladí ľúbia, rodičia by im mali dovoliť zosobášiť sa, pretože pre mladých je veľmi ťažké ovládnuť svoju prirodzenosť a vyhnúť sa tak hriechu. Vo väčšine prípadov mladí padajú do hriechu a žijú v smilstve preto, lebo ich rodičia sa vzopreli proti tomu, aby sa vzali. Tento hriech potom spočíva aj na rodičoch, aj oni sú za takýto stav zodpovední. Avšak rodičia sú povinní svoje deti učiť dobru a otvárať im oči hlavne vtedy, keď to, čo chcú ich deti, v budúcnosti môže mať neblahé následky. Hlavne matky cítia, či sú si mladí, teda on a ona blízki a pre seba vhodní. Boh dal matkám tento cit, aby svoje deti chránili pred zlom. Matka je povinná svoju dcéru alebo syna varovať slovami: „Pozorne a lepšie sa pozeraj, dieťa moje. Zdá sa mi, že tá deva pre teba nie je vhodná, respektíve ten mladík pre teba nie je vhodný“. Matky vedia postrehnúť mnohé veci a preto zvyknú svojim dcéram hovoriť: „Myslím si a obávam sa, že tento mladík bude pijanom (alebo smilníkom, alebo žiarlivcom, alebo výtržníkom, alebo ťa bude biť atď.)“. Preto matka svojej dcé-

re radí, aby sa neponáhľala, ale trochu počkala, pretože pochybuje o tom, žeby z toho ich vzťahu mohlo vzísť niečo dobré. I matka syna dokáže na deve, ktorú si jej syn chce vziať za manželku, vidieť také vlastnosti a nedostatky, ktoré môžu či budú ohrozovať pokoj a nerozlučiteľnosť ich manželského zväzku. No deti vo väčšine prípadov, keď sa zaľúbia, si už nič iné nevšímajú a nikoho nepočúvajú, ani rodičov, ani nikoho iného, ale nástojčivo trvajú na svojom, že sa chcú vziať. Aby svojich rodičov upokojili a dostali od nich rodičovské požehnanie na manželstvo, presviedčajú ich a tvrdia, že to sú len reči, „že on vôbec taký nie je a ani takým nebude!“, alebo „ja ho už navediem na správnu cestu!“ Ale niekoho naprávať je veľmi ťažké a niekedy dokonca nemožné. Žiarlivého manžela alebo žiarlivú manželku nie je možné napraviť. To isté platí aj o tých, ktorí sa radi a často túlajú po rôznych neviazaných zábavách, alebo tých, čo radi pijú. Naopak, po svadbe, postupom času hriech (vášeň), ktorý ich ovláda, sa rozrastie do takých rozmerov, že zhorší ich vzťah a stane sa príčinou mnohého utrpenia v ich spoločnom živote. Preto trápiť sa budú tie deti, ktoré nebudú počúvať svojich rodičov, nebudú brať vážne ich varovania a predtuchy, a vstúpia do manželského zväzku podobným spôsobom. Zaslúžia si potom ťažký

1) http://www.pravoslavie.ru/jurnal/64162.htm 16 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie život, ktorý ich pre ich neposlušnosť čaká. Toto bude ich ťažkým krížom, ktorý si pre seba sami vybrali. Ak deti budú naďalej tvrdohlavé a nebudú brať do úvahy rady svojich rodičov, mali by im rodičia umožniť, aby sa zosobášili, pretože deti si to pre seba sami vybrali. Čím viac budú rodičia brániť manželstvu svojich detí, tým viac budú oni tvrdohlavo trvať na svojom, nebudú ich počúvať a dokonca ich za to môžu znenávidieť. Nakoniec to môže dopadnúť tak, že mladí ostanú spolu žiť nezosobášení v hriechu smilstva. Preto by im rodičia mali dovoliť, aby sa vzali, deti potom budú sami ľutovať, že nepočúvali svojich rodičov, a uznajú, že si zaslúžili takýto osud a kríž, ktorý si sami vybrali. Beda rodičom, ktorí sa vmiešavajú do života detí, ktoré vstúpili do manželstva, a rozbíjajú im ich rodinu! Svokra, ktorej sa nepáči jej nevesta, lebo netancuje podľa toho, ako ona píska, sa snaží rozbiť vzťah a dokonca aj vtedy, keď v ňom už sú dve, či dokonca tri deti. Nepriateľom rodín detí sú ich rodičia. Niektoré matky žiarlia na svojich synov, pretože ich syn svoju lásku delí medzi ňu a inú ženu, a s veľkou nenávisťou bojujú proti svojim nevestám. Táto slepá žiarlivosť je veľkým nebezpečenstvom pre manželstvo detí. Sú aj takzvaní majetnícki rodičia, ktorí chcú vedieť všetko, čo ich zosobášené

deti robia. Čo jedia, kedy vstávajú, nakoľko sú ich nevesta alebo zať šetrní, či sú pracovití, či majú upratané, koľko je neumytého riadu, a všetko komentujú a pripomienkujú. Ak sa tie pripomienky, respektíve výčitky pričasto opakujú, v určitom okamihu začnú mladých vyvádzať z miery až tak, že to medzi nimi kvôli ich pripomienkam spôsobí konflikt zapríčiňujúci až rozpad manželstva. Niektoré matky, aby sa pomstili svojim nevestám, nalaďujú svojich synov proti ním a hovoria im, aby boli chlapmi a ukázali svojej manželke, kde je jej miesto. A keď ten syn svojej manželke vynadá, urazí ju, alebo dokonca zbije, vtedy svokra získava pocit, že sa svojej neveste pomstila. Nevesty často veľmi dobre vedia, odkiaľ vietor fúka, a preto sa svokrám pomstievajú sebe vlastným spôsobom. A takto sa prilieva olej do ohňa dovtedy, pokiaľ celá vec nedospeje k negatívnemu riešeniu celého konfliktu, ktorým je ich rozlúčenie, čiže rozvod. Preto beda rodičom, ktorí sú príčinou rozpadu manželstva svojich detí. Čo je napísané vo Svätom Písme? „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“. 2) Takto sa rodičia stávajú nepriateľmi svojich detí, nepriateľmi svätých tajín a nepriateľmi Boha. Preto bude to veľkým nešťastím pre takýchto rodičov. Preložil Marek Ignacik

2) Mt 19, 6.

9/2015

História

Bola raz jedna dišputa 8. Sv. Metod, metropolita Veľkej Moravy Predčasná smrť sv. Cyrila v Ríme znamenala pre východorímsku misiu na Veľkej Morave takmer katastrofu. Postavenie sv. Metoda a jeho žiakov bolo ešte o to beznádejnejšie, že si nevedeli predstaviť, do akej miery bude mať nečakaná zmena pomerov vo Východorímskej ríši vplyv tak na pápeža, ako aj na nového konštantínopolského patriarchu k ich misii. Všetky rozhodnutia boli odložené. Situáciu nakoniec zachránilo panónske knieža Koceľ. Sv. Cyril a Metod s ním pravdepodobne udržiavali styk a je možné, že k nemu z Ríma poslali jedného alebo dvoch zo svojich žiakov, aby ho informovali o situácii. Koceľova iniciatíva odstránila neistotu sv. Metoda, ktorá sa ešte zhoršila smrťou jeho milovaného brata. Pápež Hadrián II. sa rozhodol konať. Koceľ bol vládcom Panónie, ktorá bola súčasťou starobylej sirmijskej eparchie. Podľa starej tradície bola založená sv. Andronikom, spolupracovníkom sv. apoštola Pavla, a mala sídlo v Sirmiu, v terajšej Sriemskej Mitrovici v Srbsku. Sriemsky biskupský stolec dosiahol skoro hodnosť metropolitného stolca, lebo Sirmium bolo hlavným mestom Ilýrie, ku ktorej patrila tiež Panónia. Sriemska metropola pretrvala iba do roku 582, kedy Avari dobyli Panóniu aj časť Ilýrie a hlavné mesto Sirmium zničili. Po 200 rokoch si nemecký kráľ Karol Veľký podmanil Panóniu a cirkevne ju pripojil k soľnohradskému (Salzburg) arcibiskupstvu. Pápež Hadrián II., roztrpčený pokusom nemeckej cirkvi konkurovať rímskemu stolcu v Bulharsku, vyhlásil krok Karola Veľkého za neplatný 18 B

a vytvoril z Panónie a Moravy cirkevnú provinciu. V Koceľovej ochote prijať sv. Metoda za duchovnú hlavu svojej krajiny videl vítanú príležitosť na realizáciu svojho plánu i za cenu, že tam pošle východorímskeho vierozvestca konajúceho bohoslužby slovienskym jazykom, lebo len sv. Metoda bol Koceľ ochotný prijať. Keď sv. Metod videl, že Hadrián II. je ochotný zachovať a dokonca ešte naďalej rozvinúť dielo jeho brata, vzdal sa myšlienky na návrat do Konstantinopolisu. Nepochybne k tomu prispela aj okolnosť, že sa chcel po návrate do Konstantinopolisu zapliesť do cirkevných a náboženských sporov. A tak Metod už v hodnosti biskupa niesol slovienskym kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi list, ktorým ho určuje za metropolitu Sirmijskej metropolie vrátane Veľkej Moravy. V Panónii v Blatnohrade na dvore Koceľa sa dostalo sv. Metodovi veľmi dobrého prijatia. Nemeckí latinskí kňazi na čele s arcipresbyterom Riphaldom, predstaveným salzburgského arcibiskupstva v Koceľovom kniežatstve, opustili krajinu zrejme preto, že sa nechceli zmieriť s uznaním slovienskych pravoslávnych bohoslužieb alebo na protest proti pápežovmu rozhodnutiu zriadiť v Panónii samostatné metropolitné sídlo, ktoré podľa názoru nemeckých biskupov patrilo do jurisdikcie salzburgského arcibiskupstva a salzburgský arcibiskup sa s tým nemohol zmieriť. Životopisec sv. Metoda v 8. kapitole uvádza, že Koceľ poslal v čestnom sprieOdkaz sv. Cyrila a Metoda

História vode dvanástich urodzených mužov zno- vraždiť, ako to tvrdí historička Hudecová vu k Hadriánovi II. so žiadosťou, aby ho (Hudec). Ten nečakal na útok Rastislava vysvätil za arcibiskupa. Tým, že prijal pá- bez prípravy a pri prenasledovaní dostal pežovo poverenie, sa sv. Metod nespre- do pasce nielen Rastislavu družinu, ale aj neveril svojej materskej Cirkvi v Kons- samého Rastislava, ktorého hneď vydal tantinopolise, a ani v Konstantinopolise Karolmanovi. nemohli proti rozhodnutiu sv. Metoda nič V novembri v roku 870 sa konal v Renamietať, pretože Veľká Morava bola do gensburgu (Nemecko) súd nad zajatým tej doby stále len misijnou oblasťou. Sv. Rastislavom, ktorému Ľudovít Nemec dal Metod sa teda ujal cirkevnej správy v Ko- vylúpiť oči a bezbranného slepca dal ešte ceľovej Panónii bez uvrhnúť do žaláodporu, pretože už ra. Vo väzení v Bapredtým opustili vorsku (Nemecko) nemeckí latinskí najv ý znamnejší duchovní Panóniu. v e ľ ko m o r a v s k ý Keď sv. Metod zapanovník zahynul riadil všetko posužovaný príkorím trebné, odobral sa a starosťou o veľna Veľkú Moravu. ké dielo, k toré Počas Metodozačal. vej neprítomnosti Karolman, zrejsa na Veľkej Morame v sprievode ve odohrali veľké Svätopluka, vnikol a hrozné udalosti. na Veľkú Moravu Keď že vojenské a bez vážnych ťažakcie nemeckých kostí donútil celú feudálov proti Veľkrajinu, aby sa mu komoravskej ríši podrobila. To malo nedosiahli svoj cieľ, osudné dôsledky museli sa nemecké aj pre sv. Metovojská uspokojiť Ikona Sv. Rastislava, Cyrila a Metoda da. Metod sa totiž Foto: SITA iba s plienením, od Rastislava Bujnu potom, po usporozhodné víťazstvo nad Rastislavom ne- riadaní cirkevných záležitostí v Panónii, dosiahli. Preto Karolman, syn nemeckého vracal do svojho sídla na Veľkej Morave. kráľa Ľudovíta, ako správca bavorského Tam padol do zajatia pasovského biskupa léna zosnoval plán na podmanenie Veľkej Hermanricha, ktorý sa pripojil ku KarolMoravy. Získal si pre svoje ciele vládych- manovmu vojsku, aby priamo na mieste tivého Rastislavovho synovca Svätopluka, uplatnil svoje nároky na Moravu, ktorá ktorý viedol nitrianske kniežatstvo. Keď podľa jeho tvrdenia patrila k pasovskej Svätopluk uznal nadvládu Karolmana, diecéze. knieža Rastislav sa rozhodol neposluš(Pokračovanie) ného synovca Svätopluka uväzniť, nie zaMgr. Pavel Tkáč 9/2015

Radíme

Otázky a odpovede

Otázka: „Sláva Isusu Christu! Chcela by som položiť pár otázok, v ktorých nemám jasno. Ako väčšina viete, nedávno sa uskutočnilo jeleoosvjaščenije a jeleopomazanie. Chcem sa spýtať, že čo je správne. Je potrebne ísť predtým na spoveď a pričaščenije? A ak sme neboli na spovedi, môže sa ísť na jeleopomazanie? A keď sme tak spravili, je to hriech? Je správne ísť na pričaščenije bez spovede, keď sme boli na jeleoosvjaščeniji? Bohuznáma Evička.“ Odpoveď: Milá Evička! „Jeleopomazanije má byť pred sv. Liturgiou a Pričaščenijem, lebo Pričaščenije má byť záverom, zakončením, vyvrcholením, spečatením každej Tajiny. Pred jeleopomazanijem nemusí byť spoveď, ale pred sv.

Pričaščenijem je správne pristúpiť najprv k Tajine pokánia, čiže inak povedané k osobnej spovedi pri kňazovi vždy, keď je to možné. Výnimka sa robí zvyčajne iba v núdzových prípadoch. Napríklad sv. 20 B

Ján Kronštadtský pripúšťal v niektorých prípadoch takzvanú spoločnú spoveď. Bolo to vtedy, keď mal v chráme niekoľko tisíc ľudí a sám ich nemal šancu osobne vyspovedať. Pred Pričaščenijem im všetkým predniesol slovo o pokání a pomodlil sa nad nimi modlitbu rozhrešenia. Pritom všetkých dobre poznal, staral sa o nich a dával pozor na to, aby nepristúpil niekto, kto prebýval v stave ťažkej hriešnosti a vášnivosti bez úprimného pokánia a zmeny k lepšiemu. Hlavné je, aby Tajina pokánia – spoveď nebola iba formalitou, ale úprimným pokáním. V každej spovedi s pomocou Božou a pod vedením kňaza oživujeme svoje odhodlanie jednoznačne zanechať hriechy a meniť svoj život k svätosti a k životu s Bohom. Prajem Ti, aby spoveď bola u Teba spojená vždy s úprimnou ľútosťou, slzami pokánia, horlivosťou konať iba dobro a radosťou z odpustenia a zmierenia s Bohom a ľuďmi. Tešme sa, že máme Tajinu pokánia, lebo nie je to žiadna samozrejmosť. Napríklad anjeli ju nemajú. Keď zhrešia, sú z nich démoni a koniec. Svätá Tajina pokánia je krásna a svätá udalosť, pri ktorej sa lieči naša duša doráňaná a zúbožená hriechmi. Je to veľká Božia milosť hodná toho, aby sme ju radi a ochotne prijímali.“ S úctou a láskou v Christu prot. Štefan Pružinský, ml. Zdroj: www.bpm.orthodox.sk Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova Prvá svätá spoveď v Ľubici 7. jún 2015 bol v Pravoslávnej cirkevnej obci Ľubica veľmi významný. Po mnohých rokoch sa v Chráme Uspenija Presvätej Bohorodičky konala slávnosť svätej tajiny pokánia. K prvej svätej spovedi pristúpili štyri deti – Nina Bilá, Hana Šujanová, Vojtech Šujan a Michal Repčák. Deti spolu s rodičmi prekrásne vyzdobili a upratali nielen chrám, ale aj svoje dušičky. Pripravovali sa tak v škole počas náboženskej výchovy, ako aj v chráme a doma. Učili sa modlitby, prikázania, aby mohli pristúpiť k spovedi a následne prijať do svojich srdiečok Isuska v podobe Eucharistie. Počas kázne sa deťom, rodičom a všetkým veriacim prihovoril duchovný otec Peter Kačmár, ktorý prijal pozvanie na túto slávnosť.

V závere celej slávnosti detičky milo prekvapili otca duchovného Milana Bilého, ktorý ich pripravoval, rodičov, krstných rodičov a starých rodičov. Všetkým venovali ďakovné slová a predniesli básne, ktoré sa naučili pod vedením matušky Ivany Bilej. Za všetku snahu boli deťom odovzdané na pamiatku modlitebné knižky, pamätné listy a malé Biblie, aby im tento slávnostný deň pripomínali. Prajeme deťom, aby tento deň bol pre nich správnym krokom do ďalšieho ich života, aby sa naďalej starali o svoje dušičky, aby ich patrónka nášho chrámu Presvätá Bohorodička ochraňovala a Hospodin im žehnal všetko, do čoho sa pustia. Ivana Bilá

Nebráňte deťom prichádzať ku mne... „Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takých je kráľovstvo Božie. Ak nebudete ako deti, nikdy nevojdete doň. A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnal ich“ (Mk 10, 13-16). Dňa 12. 7. 2015 na sviatok Svätých apoštolov Petra a Pavla v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach pristúpili k tajine pokánia štyria chlapci. Veľmi zodpovedne ich na túto tajinu

9/2015

pripravovala pani Eva Kahancová, začo jej týmto vyjadrujeme veľké poďakovanie. Nech tento deň bude pre deti vždy v pamäti, nech sa starajú o svoju dušičku, nech ich Boh žehná a nech aj všetko, čo budú v živote robiť, bude na slávu Božiu a ich spásu.

Z domova POSVIACKA PRESTOLA A CHRÁMU V NIŽNOM ORLÍKU V nedeľu 12. júla 2015 navštívil Pravoslávnu cirkevnú obec v Nižnom Orlíku Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska. Cieľom jeho návštevy bola posviacka nového prestola a chrámu, ktorý prešiel rekonštrukciou. Pred začatím svätej Liturgie sa konal obrad posviacky prestola a posvätenia chrámu po rekonštrukcii. Sprievod duchovných otcov a veriacich na čele s vladykom, ktorý niesol ostatky svätých prepodobnomučeníkov, zabitých v palestínskej lávre sv. Sávu Peržanmi (r. 614), obišiel chrám a následne vladyka tieto sv. ostatky vložil do prestola. Po posvätení pre-

22 B

stola bol chrám, ktorý prešiel opravou, znova pokropený sv. vodou a pomazaný sv. myrom. Slávnostnú sv. liturgiu s vladykom Rastislavom slúžili niekdajší duchovný správca cirkevnej obce v Nižnom Orlíku, v súčasnosti duchovný správca cirkevnej

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova obce v Brusnici prot. Tomáš Paranič, duchovný správca cirkevnej obce v Osadnom prot. Peter Soroka, duchovný cirkevnej obce v Snine jer. Michal Sivík, miestny duchovný správca jer. Slavomír Hudák a jerodiakon Maxim (Durila). Kázňou sa k veriacim prihovoril prot. Peter Soroka, ktorý poukázal na význam a symboliku prestola. „Prestol – to je, drahí bratia a sestry, najdôležitejšia časť nielen každého chrámu, ale možno povedať celej našej Cirkvi. Všetko dôležité sa v Cirkvi koná pri prestole. Pri prestole vysväcujú kňaza i biskupa, ale najdôležitejšie, čo sa na prestole uskutočňuje, je sv. Eucharistia, ktorú tiež prijímame z prestola. Najväčší symbol, ktorý prestol predstavuje, je Christov hrob. Bratia a sestry, posväcovať prestol na sviatok sv. apoštolov Pet-

9/2015

ra a Pavla je obrovská radosť a česť. Sv. Peter bol prítomný v Christovom Hrobe po Jeho Vzkriesení, a ostatní apoštoli po Jeho Vznesení sa na nebo začali slúžiť sv. Liturgiu na hroboch prvých mučeníkov. Rovnako aj my dnes vkladáme do prestola ostatky sv. mučeníkov,“ povedal v kázni o. Peter. Po skončení sv. Liturgie sa prihovoril miestny duchovný správca o. Slavomír,

ktorý sa poďakoval Bohu, vladykovi, duchovným otcom, veriacim, cirkevnému zboru zo Svidníka, ako i všetkým, ktorí prispeli pri zadovážení nového prestola, pomohli pri oprave chrámu alebo umocnili slávnostnú atmosféru počas ich slávnostnej posviacky. Na jeho slová nadviazal vladyka Rastislav, ktorý povedal: „Dovoľte sa poďakovať i mne Vám, drahý otče, kurátorskému zboru a veriacim z Nižného a Vyšného Orlíka za nádhernú slávnosť, na ktorej sme dnes vďaka Vám mohli byť účastní“. Vo svojom príhovore takisto poukázal na význam prestola v chráme. „Prestol, ktorý sme dnes posvätili – to sú betlehemské Jasle, golgotský Kríž a hrobový Kameň. Čo majú tieto tri veci spoločné? Že na nich v rôznych okamihoch Christovho života spočívalo Jeho Telo. Cesta od dverí chrámu nás cez cárske

dvere privádza až ku prestolu. Z neho by sme mali ak nie každý deň, tak aspoň každú nedeľu prijímať Telo a Krv nášho Spasiteľa. Pretože my kresťania sa schádzame v chrámoch, aby sme Hospodinovi prinášali nekrvavú obetu – avšak nie preto, aby zostávala na drevených či kamenných prestoloch, ale aby sme ju prijímali do živých prestolov našich sŕdc,“ povedal na záver vladyka. Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

Zdieľajte nás na facebook-u https://www.facebook.com/ocamorthodox

24 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova VÝROČIE POSVÄTENIA CHRÁMU V STROPKOVE V dňoch 18. a 19. júla 2015 sa v Stropkove konali oslavy chrámového sviatku a 15. výročia posvätenia chrámu Uloženia rúcha Presvätej Bohorodičky vo Vlachernách. Slávnosť sa začala v sobotu podvečer posvätením vody pri studničke. Následne sa za účasti duchovných a veriacich svidníckeho arcidekanátu konala panychída pri hrobe bývalého duchovného správcu Pravoslávnej cirkevnej obce v Stropkove prot. Petra Cupera. Celú noc sa v chráme slúžili bohoslužby, ktoré vyvrcholili sv. archijerejskou

9/2015

Z domova Liturgiou, ktorú slúžil Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska. Slávnostnú sv. liturgiu spolu s vladykom slúžili duchovný správca cirkevnej obce v Driečnej prot. Sergej Cuper, duchovný správca cirkevnej obce v Mikulášovej jer. Peter Bobák, duchovný správca cirkevnej obce vo Vyšnom Orlíku jer. Slavomír Hudák, miestny duchovný správca jer. Pavol Bobák a jerodiakon Maxim (Durila). Počas malého vchodu vladyka uviedol o. Pavla na znak vďaky za jeho doterajšiu prácu vo vinici Pánovej do hodnosti protojereja. Pomodlil sa nad ním ustanovujúcu modlitbu, po ktorej ducho-

26 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova

venstvo a národ trikrát zvolali: „Axios – Je hoden!“ Kázňou sa k veriacim prihovoril vladyka Rastislav, ktorý v nej poukázal na význam jednotlivých slov tropáru – oslavnej piesne sviatku Uloženia rúcha Presvätej Bohorodičky. Prítomným zaželal, aby vo svojom živote našli „odev neporušiteľnosti“. „Želám Vám, drahí moji, aby Presvätá Bohorodička pomoh-

9/2015

la každému z nás nájsť „odev neporušiteľnosti“. Tento odev nepokrýva telo, tento odev pokrýva našu nesmrteľnú dušu. Tento odev je možné nájsť jediným spôsobom a to cez jej Syna, cez prijímanie Tela a Krvi jej jednorodeného Syna. Len tak možno získať „odev neporušiteľnosti“,“ povedal v kázni vladyka. Na záver sv. Liturgie sa k prítomným prihovoril duchovný správca cirkevnej obce o. Pavol, ktorý sa poďakoval Bohu, vladykovi, duchovným otcom, ktorí slúžili bohoslužby i v noci, a vyjadril radosť z tejto slávnosti. Po skončení sv. Liturgie sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií. Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

Z domova Oslava chrámového sviatku svätého apoštolom rovného Vladimíra v Sobranciach Uprostred leta sme v Sobranciach prežili veľkú duchovnú radosť. Oslava chrámového sviatku svätého apoštolom rovného kniežaťa Vladimíra sa tohto roku v našom pravoslávnom chráme v Sobranciach niesla zvlášť v slávnostnej atmosfére. Na slávnostné bohoslužby, ktoré sa konali v nedeľu 19. júla 2015, prijal pozvanie Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický, ktorý umocnil svojou prítomnosťou výnimočnosť sviatočného dňa. Pri príležitosti 1000-ročného výročia zosnutia svätého apoštolom rovného Vladimíra, kniežaťa kyjevského (15. júl 1015), sa do chrámu zasvätenému tomuto svätcovi zišli veriaci našej cirkevnej obce i blízkeho okolia, aby sa spoločne pomodlili a oslávili sviatok patróna chrámu, ktorý je pre všetkých pravoslávnych kresťanov príkladným vzorom v poznaní pravej viery, svätca, ktorý svojou túžbou

28 B

po poznaní a prijatí pravdy, viedol k spáse a pravde jemu zverený národ. Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu slúžili s Jeho Vysokopreosvietenosťou Jurajom, arcibiskupom michalovskokošickým, mitr. prot. Mgr. Vasil Bardzák, PhD., riaditeľ michalovsko–košickej eparchie, správca PCO Brezina a otcovia duchovní sobraneckého arcidekanátu protojerej Mgr. Pavol Novák, tajomník misijného odboru MKPE, Mgr. Vasil Lembej, Mgr. Radoslav Paisij Lupjan a miestny duchovný mitr. prot. Mgr. Bohuslav Senič, tajomník MKPE. Dôstojné bohoslužby sprevádzal arcidiakon Mgr. Matúš Spišák. Do radostných bohoslužobných spevov sa s láskou zapájali všetci veriaci. Vladyka Juraj vo svojej homílii vyzdvihol vplyv Ruskej pravoslávnej cirkvi pri šírení a budovaní pravoslávia po celom svete, ktoré obyvateľom západného sveta priblížili mnohí ruskí pravoslávni ve-

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova riaci. Tí odišli do mnohých západných krajín pred prenasledovaním v ťažkých rokoch po revolúcii, kde svojím životom šírili Evanjelium. Zameral sa na nutnosť otvorenosti, zodpovednosti a príkladného života pravoslávnych kresťanov pre všetkých ľudí. Jeho múdre a poučné slová nenechali ľahostajným ani jedného prítomného v chráme. Po svätej liturgii nasledoval chod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií, pozdravy a poďakovania všetkým účastníkom nášho chrámového sviatku a veriaci zaspievali radostné „Mnohaja i blahaja lita“. Pre všetkých prítomných pripravili mládežníci záložky s ikonou sv. Vladimíra a sobraneckí veriaci malé pohostenie. Nech sa pre každého z nás stane spomienka na tohto svätca povzbudením v šírení pravdy v súčasnej duchovne náročnej dobe.

9/2015

Ďakujeme Bohu za sviatočne prežité nedeľné chvíle. Pravoslávna cirkevná obec Sobrance

Z domova Tábor ІΧθΥΣ V dňoch 27.-31. 7. 2015 sa uskutočnil pravoslávny tábor ІΧθΥΣ organizovaný košickou mládežou. Tento rok sme sa rozhodli pre pekné lesné prostredie v Kysaku. Všetci účastníci sa stretli na košickej železničnej stanici. Keďže bol tábor organizovaný pre celú Michalovsko-košickú eparchiu, pridali sa k nám aj deti z Michaloviec, Choňkoviec, Breziny a Ladomirovej. Po príjemnej ceste vlakom sme dorazili na ubytovňu, rozdelili sme si izby a v pokoji sa vybalili. Večernými modlitbami sme poďakovali Hospodu Bohu za úspešnú cestu a vyhladnutí sme zasadli k večeri. Po nej nasledovali zoznamovacie hry, pri ktorých sme sa všetci bližšie spoznali. Ďalšie dni nás čakal pestrý program, ktorý sa skladal zo športových aktivít

30 B

a vedomostných súťaží týkajúcich sa pravoslávia, napríklad Milujem Pravoslávie alebo Pravoslávne aktivity. Deti si mali možnosť zmerať sily vo futbalovom turnaji, Olympiáde, či v hre HU-TU-TU, pri ktorej sme sa dobre zabavili. Dni nám spríjemňoval mládežník Alex so svojou gitarou, ktorý deti naučil rôzne duchovné piesne. V utorok sme sa s celým táborom vybrali na výlet do Spišskej Novej Vsi. Navštívili sme pravoslávny Chrám svätého Klimenta Ochridského, kde nás milo privítal o. Pružinský so svojou matuškou Tatianou a s bývalou vedúcou košickej mládeže Evou Kišikovou. O. Štefan nám porozprával históriu pravoslávia v Spišskom kraji a pútavo odpovedal na otázky detí. Po tejto príjemnej návšteve sme sa vybrali do ZOO, kde sme strávili zvyšok popoludnia.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova Po návrate do našej ubytovne sme sa všetci stretli pri večerných modlitbách a modlitbách pred prijímaním. Na druhý deň nás navštívil o. diakon Matúš so svojou rodinou, ktorý spolu s o. Vladimírom slúžil sv. liturgiu. My mládežníci sme mali možnosť vyskúšať si, aké ťažké je kantorovanie. Väčšina detí pristúpila k svätej Eucharistii. Rozlúčkový večer sme si užili pri opekaní. Milo nás prekvapil vedúci Maťo, ktorý mal pre deti pripravené sladké prekvapenie v podobe opekania marshmallow. V tento večer nás svojou návštevou potešila prezidentka pravoslávnej mládeže na Slovensku Jožka Polakovičová spolu s mládežníčkami Markelou a Svetlanou. Posledný deň nášho tábora sme sa pobalili a vyhodnotili si súťaže, medzi ktorými bola aj fotografická súťaž mládežníčky Maťky Paulinovej. Súťažilo sa v kategóriách Najlepšia fotka s o. Vladimírom, Najlepšia skupinová fotka, Najlepšia fotka s vedúcimi a Najlepšia crazy fotka. Deti prejavili svoju fantáziu a výsledkom sú nezabudnuteľné fotografie. Hoci nám počasie veľmi neprialo, tábor sme si užili. Spoznali sme nových

9/2015

kamarátov a domov si odniesli veľa krásnych spomienok. Najväčšia vďaka patrí Hospodu Bohu za požehnanie tohto krásneho týždňa. Taktiež sa chceme poďakovať o. Vladimírovi za jeho pomoc a podporu. Veľká vďaka patrí všetkým spolumládežníkom, ktorí sa podieľali na organizovaní tohto tábora, a taktiež všetkým deťom, ktoré utvorili perfektný kolektív. V neposlednom rade ďakujeme sponzorom: Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchii, Bratstvu pravoslávnej mládeže na Slovensku, Filantropii Charis sv. Jána Milostivého v Košiciach a všetkým ostatným, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli pri našom bohumilom diele. Dúfame, že sa o rok opäť stretneme a zažijeme spolu veľa krásnych chvíľ. Mládežníčky z Košíc

Z domova Chrámový sviatok v Sukove Z hľadiska cyrilo-metodskej tradície rok 2015 je jubilejným rokom sv. Metoda, pretože v tomto roku si pripomíname 1100. výročie od jeho narodenia (815- 2015) a 1130. výročie od jeho zosnutia (8852015). V znamení týchto výročí sa niesol aj tohtoročný chrámový sviatok 9. augusta 2015 v Sukove na počesť sv. sedmočislennikov (sedempočetníkov) slovanských. Pod názvom sv. sedmočislennicy rozumieme zbor svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov Klimenta, Gorazda, Angelaria, Nauma a Savvu. Náš chrám bol v roku 1996 ako prvý na Slovensku zasvätený týmto svätým a tohtoročné

32 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova chrámové slávnosti sa konali už dvadsaťkrát. Na chrámový sviatok v tomto roku zavítal aj Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska. Vzácneho hosťa pred chrámom privítali deti Slávka Španová, Peťka Želizňaková a Timotej Husár. V mene obce privítala vladyku starostka Alena Jedinaková a v mene kurátorského zboru slovanským zvykom chlebom a soľou brat Michal Šak. Na prahu chrámu privítal miestny duchovný prot. Miroslav Pirchala. Slávnostnú archijerejskú sv. liturgiu spolu s vladykom slúžili mitr. prot. Michal Hrustič, mitr. prot. Michal Pirchala, jerej Miroslav Pavlenko, jerej Ivo Petro-

9/2015

vaj, jerej Jaroslav Guba, prot. Miroslav Pirchala a jerodiakon Maxim. Kázňou sa k veriacim prihovoril vladyka Rastislav. Poukázal na život a dielo slovanských učiteľov. Okrem iného povedal, že učeníci po vyhnaní z Veľkej Moravy odišli na Balkán, kde i naďalej boli pokračovateľmi a šíriteľmi v svojom diele. Sú príkladom pre tých z nás, ktorí odchádzame do

Z domova cudziny za prácou, aby sme i tam v inom prostredí zachovávali svoju vieru, národnosť a tradície. Na konci sv. liturgie sa poďakoval miestny duchovný Hospodu Bohu, Presvätej Bohorodičke, sv. sedmočislennikom za to, že sme v pokoji a duchovnej radosti mohli sviatkovať náš chrámový sviatok. Spomenul, že rok 2015 je jubilejný rok sv. Metoda a budúci rok 27. júla /9. augusta si pripomenieme 1100 rokov od zosnutia sv. Klimenta Ochridského. Tento deň sa neskôr vďaka tomu, že je hlavným sviatkom sv. Klimenta, najvýznamnejšieho z učeníkov sv. Cyrila a Metoda, stal aj dátumom spoločného sviatku sv. sedempočetníkov. Preto rok 2016 je jubilejným rokom nielen sv. Klimenta, ale aj sv. sedmočislennikov

34 B

slovanských. K tomuto jubileu bola napísaná na severnej strane chrámu ikona Sobor svjatych sedmočislennych prosvititelej slavjanskych. Prvá kópia tejto nástennej maľby bola darovaná vladykovi Rastislavovi s prosbou o blahoslovenie na jej rozšírenie a slávnostné začatie jubilejného roku sv. sedemčislennikov. Po skončení sv. liturgie sa konal chod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií. Nech naši svätí slovanskí učitelia ochraňujú nielen našich sukovských veriacich, ktorí s láskou a starostlivosťou sa starajú o čistotu a výzdobu nášho chrámu, ale i všetkých veriacich, ktorí si našli čas a s radosťou prišli sa s nami spoločne pomodliť a duchovne vzájomne povzbudiť. Prot. Miroslav Pirchala

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova ROZLÚČKA S MÁTUŠKOU EVOU GLIGANIČOVOU V sobotu 20. júna 2015 nás vo veku 65 rokov predišla do večnosti mátuška Eva Gliganičová. Zádušná sv. liturgia a pohrebné obrady sa konali v utorok 23. júna 2015 v chráme Sv. Trojice v Stakčíne. Spolu s Jeho Blaženosťou vladykom Rastislavom, arcibiskupom prešovským, metropolitom českých krajín a Slovenska, ich slúžili: tajomník Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove mitr. prot. Michal Švajko, viacerí duchovní otcovia zo sninského, humenského, stropkovského a svidníckeho arcidekanátu a jerodiakon Maxim (Durila). Kázňou sa počas svätej liturgie k smútiacej rodine i veriacim prihovoril vladyka Rastislav. „Ťažko nájsť krajšie slová útechy, než sú Christove slová z Evanjelia: „Kto verí vo Mňa, bude žiť, aj keď zomrie“ (Jn 11, 25). Samotné meno mátušky Evy znamená život, ale i ona, tak ako každý človek, mala smrteľné telo, ktoré sa dnes chystáme uložiť do zeme. Telesná smrť nie je pre kresťana strašná. Človek, ktorý svoju nádej neopiera o tento svet, ale o Boha, sa nebojí nijakých ťažkostí, ktoré ho môžu postretnúť, a každú radosť na tomto svete považuje za dočasnú, pominuteľnú a klamlivú. Celý svoj život upriamuje k nebeskému Kráľovstvu, do ktorého daj Boh, aby sme svojím životom smerovali všetci. Prichádzajú mi na um slova svätého starca Paisija Svätohorca: „Ak nezomrieš predtým, než zomrieš, tak zomrieš potom, keď zomrieš.“ Ak v sebe človek počas života na tejto Zemi neumŕtvi strasti hriechu, tak ho po telesnej smrti čaká oveľa strašnejšia, druhá, duchovná smrť. Tá, ktorú dnes vyprevádzame, sa tejto smrti báť nemusí. Mátuška Eva Vám, otec Ján, celý život pomáhala niesť Váš kňazský kríž. Polovicu starostí, ale i radostí, ktoré ste prežili, zdieľala s Vami. Dnešné smútočné zhromaždenie je 9/2015

najkrajším dôkazom tej lásky, ktorú po celý svoj život rozdávala a ktorú sa my dnes pri rozlúčke s jej smrteľným telom snažíme oplatiť,“ povedal v kázni vladyka Rastislav. Po svätej liturgii sa konali pohrebné obrady. Kázňou sa počas nich k smútiacej rodine i všetkým prítomným prihovoril jeromonach Mefodij (Nikolaj Cuper). „Mátuška Eva stála pri otcovi ako pevná skala, bola mu oporou v rôznych pokušeniach a trápeniach. Vezmime si z nej, drahí bratia a sestry, príklad. Nie vo všetkom je človek dokonalý, ale v niečom sa preslávi. O Abrahámovi je povedané, že uvidel Boha, pretože bol pohostinný. Myslím si, že i mátuška uvidela Boha, lebo bola pohostinná. Nerobila rozdiely medzi ľuďmi. Keď za ňou prišiel človek s láskou, jeho lásku mu oplatila stonásobne. Daj, Bože, aby sme všetci boli takí ako ona. Zo srdca želám každému, aby mal takú mamu, manželku či priateľku, ktorá by pri ňom vydržala v dobrom i zlom až do konca. Dnes, drahí bratia a sestry, je náš zármutok vyvážený nádejou, že všetko, čo Boh robí, robí dobre. Nech sa stane čokoľvek, sme v Božích rukách a Boh sa o nás postará. Deň pohrebu sa nazýva i dňom prijatia u Hospodina. Aj mátuška Eva bola prijatá a postavená pred Boha. Pevne verím, že vďaka Vašim modlitbám a láske nebude pre ňu státie pred Hospodinom ťažké“. Po jeho slovách predniesol rozlúčkovú reč prot. Ján Kosť, ktorý sa v mene mátušky Evy rozlúčil so všetkými príbuznými a známymi. Telesné ostatky mátušky Evy boli následne uložené do zeme na cintoríne v Michalovciach – Močaranoch. Víčnaja jéj pámjať! Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove 35

Jubileá 9. 5. 2015 sa dožila životného jubilea 60 rokov sestra v Christu Anna KREJSOVÁ, rod. MIKULANIČOVÁ, z Pravoslávnej cirkevnej obce Ľubica. Narodila sa ako tretie dieťa v rodine Mikulaničových. Svoje detstvo a mladosť prežila v obci Beňatina. Rodičia ju od malička viedli a vychovávali v láske k pravoslávnej viere. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Sobranciach pokračovala v štúdiu na vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Tu sa spoznala so svojím budúcim manželom Petrom Krejsom z Kežmarku. Zosobášili sa ešte počas štúdia 5. 11. 1977. Spoločnými silami si postavili dom v Kežmarku, kde doposiaľ bývajú. Mali spolu tri deti. Najstaršia dcéra Petra sa narodila 22. 4. 1978. O dva roky jej Boh požehnal dvojičky a 6. 6. 1980 sa narodili syn Marián a dcéra Zuzana. Po vzore svojich rodičov aj ona viedla k pravosláviu svoje deti a teraz už aj svoje vnúčatá. Nikdy nezanevrela na Boha a chrám, práve naopak, bol jej najväčšou oporou v ťažkej chvíli, keď náhle stratila manžela. Po chorobe ju opustil 22. 6. 2004. Aj keď ostala sama s tromi deťmi, snažila sa im dať nielen dobré vzdelanie, ale predovšetkým ich učila láske a úcte k Bohu. Celý život pracuje ako učiteľka. Venuje sa študentom a odovzdáva im vedomosti, skúsenosti a rady do života. Je vernou členkou Pravoslávnej cirkevnej obce v Ľubici. Nechýba pri žiadnej činnosti, ktorá je na prospech chrámu. Svojimi rukami, ale aj finančne neustále podporuje chrám od jeho výstavby až doposiaľ. Pravidelne pomáha pri jeho upratovaní a kvetinovej výzdobe. Pri tejto príležitosti vyprosujeme od Hospodina a Presvätej Bohorodičky hlavne pevné zdravie, šťastie, hojnosť Božej milosti a mnoho síl do ďalších rokov života. Nech aj naďalej je jej hlboká viera, láska k chrámu a oddanosť k svätému pravosláviu vzácnym príkladom mnohým mladším veriacim. Na mnohaja i blahaja lita! Duchovný Milan Bilý s rodinou a veriaci PCO Ľubica Slovo matka je jedinečným pomenovaním pre ženu. Skrýva v sebe život, lásku, nehu, obetavosť, slzy, modlitby a prácu. Preto, pre nás najbližších, je ťažké vyjadriť slová vďaky a lásky. Aj týmito pár riadkami chceme v časopise Odkaz sv. Cyrila a Metoda pozdraviť našu mamku Máriu MEDVIĎOVÚ z obce Palota s jej krásnym jubileom, 70 rokov života, ktoré jej požehnal Hospodin. Drahá naša mamka, prajeme Vám len to najlepšie, po čom túži Vaše srdiečko vždy otvorené dokorán každému človeku. Veľa Božej milosti, zdravia a radosti v kruhu Vašich najbližších, ktorým dávate samu seba. Nech lásku, ktorú dávate nám deťom, ešte dlhé roky cítia aj Vaše vnúčatá a pravnúčatá. Prajeme Vám veľa duchovných a telesných síl, aby ste sa zúčastnili ešte nie na jednej púti alebo vsenočnom bdení. A ak život prinesie aj ťažšie chvíle, vedzte, že matka Božia prežívala oveľa viac, a preto vždy počuje Vaše vrúcne modlitby. Na mnohaja i blahaja lita Deti s rodinami 36 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Jubileá 25. 6. 2015 sa svojho životného jubilea 50 rokov dožil brat v Christu Viktor GLOVŇA z Pravoslávnej cirkevnej obce Ľubica. Narodil sa v Kopani (časť Ukrajiny) ako prvorodený syn. Ako malé dieťa sa vrátil s rodičmi na Slovensko a detstvo aj mladosť prežil v podtatranskej obci Stráne pod Tatrami. Ako 9 ročný stratil otca a nahradil jeho úlohu v rodine nielen pri výstavbe domu, ale aj pri opatere o mladších súrodencov. Ukončil štúdium na Strednom odbornom učilišti železničnom v Košiciach. Hneď po škole sa v tomto obore aj zamestnal a doposiaľ pracuje v Poprade na ŽSR. Dňa 7. 6. 1991 uzavrel manželstvo v pravoslávnom chráme vo Vernári s Martou, rod. Uhlárovou. 15. 11. 1991 sa im narodila milovaná dcéra Katka. Má šťastnú rodinu, o ktorú sa príkladne stará. Jeho dcéra Katka má výnimočného obetavého ocka, ktorý jej je vždy oporou a nápomocný, aj keď ju nôžky nepočúvajú. Je veľký človek s veľkým srdcom, ale nikdy mu nechýba skromnosť a obeta pre druhých. Je to človek, ktorého si ľudia právom vážia, obdivujú - človek pracovitý a usilovný. A to, čo ostáva za ním, je toho dôkazom. Je čestný, férový a zodpovedný. Je pravou rukou otca duchovného a pilierom nielen vo svojej rodine, ale aj v malej, no duchovne bohatej cirkevnej obci pod malebnými Tatrami. Vždy je ochotný pomôcť pri akejkoľvek práci pri chráme, ale aj na fare. Je súčasťou každej bohoslužby, pri ktorých obsluhuje. Aj takýmto spôsobom chceme poďakovať za všetko, čo robí pre našu cirkevnú obec. Nech Presvätá Bohorodička, patrónka nášho chrámu, je ochrankyňou pre celú jeho rodinu a anjel strážny vždy stojí pri nich. Od Hospodina vyprosujeme veľa fyzických síl, pokoj a hlavne Božie požehnanie na každom kroku. Na mnohaja i blahaja lita! Duchovný Milan Bilý s rodinou a veriaci PCO Ľubica

Blahoželanie k šesťdesiatke... V týchto dňoch sa dožil okrúhleho životného jubilea starostlivý manžel, dobrý otec a skvelý starý otec - náš brat kurátor Michal COCUĽA. Vo Vyšnom Mirošove je momentálne najstarším úradujúcim kurátorom a podpredsedom kurátorského zboru. Náš drahý brat kurátor z vďaky za to, že mu Hospodin požehnal zatiaľ prežiť takmer 40 rokov so svojou milujúcou manželkou Milicou Cocuľovou, dlhoročnou starostkou obce Vyšný Mirošov v pomerne dobrom zdraví a tiež za to, že mu požehnal 3 krásne deti, ktoré si našli svoje miesto v živote i za nádherné vnúčatká, ktoré sú svetlom jeho dní, zakúpil spolu so svojou manželkou pani Milicou do chrámu sv. Kosmu a Damiana vo Vyšnom Mirošove nádherný komplet stojanov pred ikonostas. 9/2015

Nekrológy I keď mu nebolo dané naplniť si svoj sen služby pri sv. prestole (po politickej línii nedostal súhlas na štúdium pravoslávnej teológie), na Najvyššieho ani na Cirkev nikdy nezanevrel. Práve, naopak, snažil sa seba i svoju rodinu viesť k službe Bohu i ľudom, tak ako sme to už opísali vyššie. Dňa 16. augusta 2015 na slávnostnej sv. liturgii boli stojany posvätené. Brat Michal si pritom preberal na znak ocenenia za svoju doterajšiu činnosť od členov kurátorského zboru ikonu sv. archanjela Michala. Prítomní neudržali slzy dojatia ... Skutočne, neostáva nám nič iné ako zaželať Michalovi Cocuľovi a jeho rodine aj do budúcna, aby tak ako doteraz ochraňoval svätú pravoslávnu vieru a bol hodný mena svojho nebeského ochrancu... Na mnohaja i blahaja lita! Veriaci PCO Vyšný Mirošov Dňa 25. júna 2015 v skorých ranných hodinách nás nečakane opustil v michalovskej nemocnici vo veku nedožitých 61 rokov milovaný syn, brat, švagor, ujo, kmotor i kurátor našej Pravoslávnej cirkevnej obce v Hažíne, brat Juraj BUC. V širokom okolí bol všetkým dobre známy a duchovným, ktorí pôsobili v Hažíne, ako kurátor veľmi nápomocný. Veľa svojho voľného času venoval pri zabezpečovaní náhradných priestorov pre bohoslužby, keď sme museli opustiť chrám. Veľa práce urobil i pri výstavbe nového chrámu. Určitý čas vykonával i funkciu pokladníka. Jeho obľubou bolo obsluhovanie duchovného pri bohoslužbách. Jeho miesto v sakrestii ostalo prázdne a ešte dlho budeme na neho spomínať. Ostane v našich spomienkach a modlitbách. Dňa 27. júna 2015 pohrebné obrady vykonali: prot. Ladislav Fedor, správca PCO v Hažíne, prot. Štefan Horkaj, o. Marek Gubík a o. Ján Rusín. Vičnaja jemu pamjať! Prot. Ladislav Fedor, duchovný správca a smútiaca rodina Dňa 10. júla 2015 nás po krátkej chorobe opustila a svoju nesmrteľnú dušu odovzdala do rúk Spasiteľa Isusa Christa naša milovaná mamka, svokra, babička, prababička, švagriná, teta, ujčina a dobrá veriaca PCO v Markovciach, sestra Mária FEDOROVÁ. Narodila sa 11. mája 1924. Posledných vyše 15 rokov žila v Michalovciach v opatere svojho syna o. Ladislava a matušky Zlatici, ktorí sa o ňu starali. Nemala ľahký život, ale dožila sa 91 rokov. Milovala Hospoda Boha a spolu so svojím nebohým manželom Michalom vychovali 2 synov a dcéru. Najstarší prot. Ladislav je naším duchovným, dcéra Mária je manželkou duchovného, pôsobiaceho v Brne, kde aj žijú, a syn Michal je dobrým veriacim a kurátorom PCO v Trebišove. Pohrebné obrady vykonali dňa 12. júla 2015 v dome smútku na cintoríne v Markovciach duchovní otcovia: o. Ladislav Fedor, o. Ján Choma, o. Vitalij Krasij, o. Štefan Horkaj, o. Miroslav Janočko. Vičnaja jej pamjať. Smútiaca rodina 38 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Oznamy

9/2015

Oznamy Kováþska 28, 040 01 Košice tel.: 055/7287 701 fax.: 055/7287 702 info@cktrinity.sk

so sprievodcom ThDr. Mgr. Jánom Artimom Vás pozývajú na púģ po stopách Isusa Christa do

SVÄTEJ ZEME s odletom z KOŠÍC v termíne od

01.10.-08.10.2015 Svätá Zem je reálnym prostredím života Isusa Christa, Jeho þinnosti, modlitieb, zázrakov a predovšetkým Jeho obete. Je miestom, kde sa zaþali dejiny spásy, miestom historického dediþstva a dokumentov viery i miestom na nebo vystúpenia Isusa Christa a miestom, kde sa má vrátiĢ pri svojom druhom príchode na našu Zem. Je krajinou, kde Boh mimoriadne oslovil celé Đudstvo v záujme jeho harmonického duchovného vývoja. Tu vznikli biblické dejiny Starého a Nového Zákona, ktoré podnietili rozvoj novej civilizácie na všetkých kontinentoch. Tu je kolíska troch svetových náboženstiev - židovstva, kresĢanstva a islamu. NavštíviĢ a poznávaĢ miesta Svätej zeme, pomodliĢ sa, pokloniĢ sa a dotýkaĢ sa relikvií svätých, vstúpiĢ do posvätných vôd Jordánu a na každom mieste prijímaĢ milosĢ Božiu je urþite neopakovateĐný a hlboký zážitok a stáva sa nábožensko-duchovným bohatstvom na celý život. Žiadny obraz, žiadny napísaný text o Svätej zemi sa nevyrovná osobnému stretnutiu s naším SpasiteĐom Isusom Christom, aj preto sa púti po Svätej zemi hovorí, že je piatym nenapísaným Evanjeliom.

Cena: 670,00 € Cena zahěėa: - letenku Košice - Tel Aviv – Košice - dopravu klimatizovaným autobusom v Izraeli - 7 x ubytovanie v 2 a 3 – lôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením v 3* hoteli - polpenziu formou švédskych stolov - sprievodcu - komplexné cestovné poistenie - letiskové poplatky 60 € - palivový príplatok podĐa aktuálnej ceny paliva, momentálne je to 130 €

Cena nezahěėa: obslužné + taxi na Horu Tábor + vstupy + audiosystém = 120 USD /platí sa sprievodcovi po prílete do

40 Izraela/ B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

- komplexné cestovné poistenie - letiskové poplatky 60 € - palivový príplatok podĐa aktuálnej ceny paliva, momentálne je to 130 €

Oznamy

Cena nezahěėa: obslužné + taxi na Horu Tábor + vstupy + audiosystém = 120 USD /platí sa sprievodcovi po prílete do Izraela/

Program: 1.deė: Odlet z Košíc v dopoludĖajších hodinách, prílet do Tel Avivu, zástavka v Lyde-Lodd pri hrobe veĐkomuþeníka

Juraja, presun do Ein Karemu, chrámu narodenia Jána KrstiteĐa a miesta navštívenia Bohorodiþky Márie u Alžbety. Návšteva ortodoxného /Gorného/ monastiera, miesta, z ktorého Ján KrstiteĐ predniesol prvú kázeĖ. Veþera a nocĐah v Betleheme.

2. deė: Po raĖajkách odchod do Jeruzalema, prehliadka starého a nového mesta. Ovþia-Štefanova-lvia brána, Bethesda, miesto uzdravenia 38 rokov na lôžku ležiaceho ochrnutého, chrám narodenia Bohorodiþky. PevnosĢ Antónia, súdna stolica Pontského Piláta, Krížová cesta - Via Dolorosa, väzenie Isusa Christa, chrám Božieho hrobu, Golgota, Súdna brána a uško ihly v ortodoxnom monastieri Alexandra Nevského. Veþera a nocĐah v Betleheme. MožnosĢ na polnoþnej sv. liturgii v chráme Božieho hrobu. 3. deė: po raĖajkách presun autokarom do Betánie, prehliadka Lazárového hrobu, domu Lazára, Márie a Magdalény a

ortodoxného monastiera, kde je uložený kameĖ z Lazárovho hrobu, presun do Jericha - hora pokušenia, Zacheov figovník, zástavka na púšti Wadi Quelt, podĐa možnosti návšteva monastiera Juraja a Jána Chozevitov, monastiera sv. Gerasima, návšteva miesta na rieke Jordan zv. /Qasr el Jahud, kde sv. Ján KrstiteĐ pokrstil Isusa Christa, kúpanie v MĚtvom mori, veþera a nocĐah v Betleheme. 4. deė: pred raĖajkami možnosĢ na sv. liturgii v chráme Narodenia Isusa Christa, po raĖajkách presun do Hebronu, prehliadka jaskyne Machpely, hrobov patriarchov a ich žien a Mamrého dubiny, potom prehliadka Herodionu, hrobky kráĐa Herodesa a program v Betleheme: chrám Narodenia Isusa Christa, jaskyĖa Mlieka, Pole pastierov a návšteva monastiera sv. Savy v Marsabe. veþera a nocĐah v Betleheme.

5. deė: raĖajky, po nich odchod údolím rieky Jordán do Nazareta. Cestou zastávka v Nabluse pri Jakubovej studni, kde sa Isus Christos stretol so ženou Samaritánkou, výstup na horu premenenia Tábor – prehliadka miesta a chrámu Preobraženia Isusa Christa, presun do Kány Galilejskej, miesta prvého zázraku Isusa Christa premenenia vody na víno, odchod do Nazaretu, návšteva studne chrámu sv. Gabriela. Veþera a nocĐah Nazarete. 6. deė: po raĖajkách odchod ku Genezaretskému jazeru: hora Blahoslavenstiev, Kafarnaum – dom sv. Petra a Andreja,

monastier sv. ap. Petra a Pavla, synagóga, v ktorej Isus Christos vyuþoval. Tabgha – miesto zázraþného rozmnoženia chlebov a rýb. Plavba po Genezaretskom jazere. Pri jazere obed tradiþnej ryby sv. Petra. Presun do Betlehema so zastávkou v Hajfe, Cezáeri prímorskej, veþera a nocĐah v Betleheme.

7. deė: po raĖajkách odchod autokarom do Jeruzalema. Prehliadka mesta, návšteva Olivovej hory – návšteva miesta,

kde Isus Christos vystúpil na nebesia. Návšteva miesta, kde Isus Christos plakal nad Jeruzalemom. Prehliadka Getsemanskej záhrady vrátane monastiera Márie Magdalény a v Ėom miesta, kde sa modlil Isus Christos pred Judášovou zradou a Jeho zlapaním, návšteva chrámu Hrobu Bohorodiþky, chrámu sv. Štefana a miesta jeho ukameĖovania, Hory Sion /miesta Tajomnej veþere, miesta usnutia Bohorodiþky/, Carda, Aélie Capitoliny, Múru Nárekov, tradiþná veþera v beduínskom stane a nocĐah v Betleheme.

8. deė: raĖajky, presun do Jaffy-Joppy, odlet z Tel Avivu v poobedĖajších hodinách, prílet do Košíc. Program púte operatívne vieme prispôsobiĢ požiadavkám pútnikov Sprievodca zájazdu si vyhradzuje právo na zmenu programu!

9/2015

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

9 15

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Ročník LXI/2015

42 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Prvá svätá spoveď v Ľubici

Prvá svätá spoveď a chrámový sviatok v Sukove

Prvá svätá spoveď v Detskom domove v Medzilaborciach

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXI/2015

ISSN 0139-9012

Vás pozýva na koncert duchovných piesní pod názvom

2015

ZA NAŠU VIERU OSLAVUJME CYRILA A METODA III.

Kedy: 4. október 2015 o 15:00 hod. Kde: Mestské kultúrne stredisko v Sabinove (kinosála) Ul. Janka Borodáča 18, 083 01 Sabinov

Vstup voľný Tešíme sa na Vašu účasť.

Chrám sv. apoštolom rovného kniežaťa Vladimíra v Sobranciach.

V tomto roku si pripomíname 1000 rokov od jeho zosnutia