OCaM 03-2016

40 rokov od chirotonie mitr. prot. Jána Gliganiča v Stakčíne

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Ocenenie Matice slovenskej metropolitovi Rastislavovi

Sviatok Troch svätiteľov v Bratislave

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXII/2016

ISSN 0139-9012

3

2016

90. narodeniny vladyku Simeona

Návšteva metropolitu Rastislava a byzantské spevy v Osadnom

Sninskí mládežníci na výlete (Komárno, Bratislava, Viedeň)

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

Sviatok

Zvestovanie Presvätej Bohorodičke Ešte skôr, než nastalo archanjelovo zvestovanie najčistejšej Panne, jej samotnej bolo tajomne ukázané, že porodí Bohočloveka Christa. Ako sa to stalo?

Bohorodička žila v jeruzalemskom chráme (od troch rokov) vlastne väčšinu svojho života. Tu sa nielen modlila, pracovala, ale aj často čítala Sväté Písmo. A keď raz prečítala u proroka Izaiáša: „Preto sám Hospodin vám dá znamenie: Hľa, Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel“ (Iz 7, 14), zahorela láskou nielen k samotnému Immanuelovi – Mesiášovi, ale aj k tej panne.

A tak sama Panna Mária rozmýšľala, aké to je veľké tajomstvo, že panna bude matkou, a aké to je vôbec byť matkou Immanuela, Syna Božieho. A keď tak často rozmýšľala, prosila Boha, aby túto matku mohla stretnúť a byť aspoň jej služobníčkou.

Raz, uprostred modlitby, najčistejšiu Pannu osvietilo neobvyklé, nestvorené svetlo a počula hlas: „Ty porodíš môjho Syna.“ Tá, ktorá pokorou nevidela svoju veľkosť a chcela aspoň slúžiť Matke Spasiteľa, sama sa toho dôstojná stala. A čakala na čas, kedy sa naplní toto tajomstvo...

Neskôr, keď ubehlo asi 11 rokov od jej prebývania v Šalamúnovom chráme (dovŕšila štrnásty rok života), jej kňazi povedali, aby - podľa Zákona - odišla z chrámu domov a našla si muža, podobne ako ostatné panny. Ona však odvetila, že svoje panenstvo a celý život zasvätila iba Bohu a nepatrí sa so smrteľným človekom tento sľub porušiť. Veľkňaz a všetci ostatní kňazi sa tomuto veľmi začudovali, avšak nechceli ju násilím vydať a porušiť jej sľub Bohu, ale taktiež už nemohla prebývať v chráme, keďže dosiahla zrelý vek.

03/2016

A tak sa trápili, ako vyriešia túto situáciu a modlili sa k Bohu, aby im pomohol.

Dostali odpoveď, nech nájdu dôstojného muža, ktorému zasnúbením dajú ochraňovať mladú Pannu. Ako však takého muža mali nájsť?

Odpoveď Hospodinova bola nasledujúca: z rodu Dávidovho nech vyberú neženatých mužov a položia ich palice na oltár.

Ktorá palica zakvitne, s tým sa svätá Panna zasnúbi. Keď nastal sviatok Posvätenia chrámu Makabejcami 25. dňa mesiaca kislev (v novembri), zišlo sa v chráme množstvo ľudí. Svätý kňaz Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, vybral dvanásť zbožných mužov z rodu Dávidovho, medzi ktorými sa nachádzal aj starý muž menom Jozef, životom svätý a spravodlivý. Svätý Zachariáš zobral dvanásť palíc a položil ich na oltár so slovami: „Hospodine Bože, ukáž

E

Sviatok nám muža, dôstojného zasnúbiť sa s Pannou!“ Na druhý deň ráno našli Jozefovu palicu rozkvitnutú a sedela na nej biela holubica. Všetci pochopili, že práve svätému Jozefovi má byť Panna zverená pod ochranu. A tak žila Presvätá Bohorodička v dome Jozefovom neustálou modlitbou, pôstom, prácou, čítaním svätých kníh a mlčanlivosťou. Podľa svedectva svätých nikdy z domu nevychádzala a rozprávala sa, aj to iba občas, s domácimi, t.j. s Jozefovými dcérami z prvého manželstva (keďže podľa nášho počítania a chápania by mohol byť snúbenec Jozef mladej Bohorodičke starým otcom).

Približne po trojmesačnom pobyte Márie v Jozefovom dome nastal čas jej

B

počatia – Zvestovanie. Zvestovanie alebo iným slovom vyjadrené „Blahoviščenie“ sa udialo pol roka po zvestovaní a počatí svätého Jána Krstiteľa tým istým anjelom – archanjelom Gabrielom. „Buď pozdravená, blahodaťou obdarená, Pán s tebou“ (Lk 1, 28), pozdravil ju. Bohorodička sa zarazila. Nie však preto, žeby sa bála, veď anjeli jej každodenne v Šalamúnovom chráme nosili jedlo. Prvýkrát ju totiž pozdravil takýmto pozdravom, prvýkrát prišiel v tak veľkej sláve.

Nasledujúci dialóg, ktorý zachytil evanjelista Lukáš 1, 30-38, je začiatkom našej spásy. Pretože práve v tento deň nastáva počatie Bohočloveka Christa.

Jerej Miroslav Guba

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok

Veľký pôst Pôstne obdobie je čas radosti, čas, keď môžeme ožiť, čas, keď zo seba odhadzujeme všetko, čo je v nás skazené a mŕtve, s cieľom získať schopnosť žiť intenzívne s Bohom. Štruktúra pôstneho obdobia je navrhnutá tak, aby každý týždeň Veľkého pôstu mal svoj duchovný význam. Človek, ktorý venuje svoj čas a energiu od začiatku až do konca pôstneho obdobia, vystupuje po duchovnom rebríku a krok za krokom sa približuje k tajomstvu Christovho vzkriesenia.

Pre pravoslávneho kresťana je skutočný pôst zdržanlivosťou od akéhokoľvek hriechu. Pred začiatkom Veľkého pôstu sú prípravné nedele, ktoré začínajú nedeľou o mýtnikovi a farizejovi, pokračujú nedeľou o bludnom synovi, nasleduje nedeľa mäsopustná, pomenovaná tiež nedeľa o Strašnom súde, po ktorej už kresťania nekonzumujú mäsové výroby. Poslednou nedeľou pred začiatkom Veľkého pôstu je nedeľa syropustná alebo nedeľa vzájomného odpustenia. Po tejto nedeli už kresťania neprijímajú žiadnu živočíšnu potravu (mlieko, syr, vajcia...) až do Paschy.

Takto Cirkev pomaličky pripravuje veriacich na začiatok Veľkého pôstu. V Sinaxári syropustnej soboty sa píše: „Ako velitelia pred vojskom pripravenom v zbroji hovoria o starobylých hrdinoch, aby tak posmelili vojakov, aj svätí Otcovia poukazujú vstupujúcim do pôstu na svätých ľudí, ktorí boli oslávení pôstom a poučujú, že pôst 03/2016

nepozostáva len zo zdržiavania sa jedla, ale aj v skrotení jazyka, srdca a očí.“ Takáto je príprava k pôstu, ktorá sa nachádza v ustanoveniach ranej Cirkvi. Veľkí učitelia Cirkvi 4. storočia, akými boli Ján Zlatoústy, Cyril Alexandrijský, Vasilij Veľký, vo svojich besedách poukazovali práve na zdržanlivosť počas tohto obdobia. V 8. storočí prepodobní Feodor a Jozef Studita zostavili bohoslužby na nedeľu o bludnom synovi, a tiež aj na mäsopustnú a syropostnú nedeľu. V 9. storočí Juraj, metropolita nikomidijský, zostavil kánon na nedeľu o mýtnikovi a farizejovi.

Pripravujúc sa k pôstu a pokániu, Cirkev v prvú nedeľu príkladom mýtnika a farizeja poučuje o pokore ako o pravom začiatku skutočného pokánia a lásky. Na druhej strane hovorí o pýche a hrdosti ako hlavom prameni našich hriechov, ktorý poškvrňuje človeka a vzďaľuje od ľudí a Boha. Pokoru ako cestu k duchovnému napredovaniu nám ukázal sám Boh, ktorý na seba prijal ľudskú prirodzenosť.

Jeden brat v monastieri sa opýtal: „Čo mám robiť? Moje brucho ma trápi. Veľmi sa prejedám. Nedokážem sa ovládnuť a moje telo pomaly prepadáva nestriedmosti.“ Starec mu odpovedal: „Keď svojmu bruchu neuložíš bázeň a pôst, potom neurobí pokroky“. Povedal mu toto podobenstvo: „Jeden človek mal osla. Keď sa na neho posadil, osol behal sem a tam.

Tak zobral prút a začal ho biť. Osol mu

E

Sviatok povedal: „Prestaň ma biť a hneď budem chodiť správne.“ Človek na ňom išiel ešte kúsok a zosadol z neho. Prút uložil na chrbát osla a osol nevedel, že ho nesie.

Pozoroval iba, že človek nemá v ruke prút.

Začal ho podceňovať a išiel do posadeného poľa. Jeho pán pribehol, vytiahol prút a osla bil, pokiaľ nešiel správne. Tak je to aj s bruchom.“ Kedysi, keď bol v Skétis vyhlásený Veľký pôst, prišiel akýsi brat k jednému veľkému starcovi a oznámil mu: „Otče, sú tu dni pôstu“. Starec sa ho spýtal: „Aké, synu?“ Brat povedal: „Pôstna doba“. Vtedy mu starec odpovedal: „Pozri sa, synu, už päťdesiat rokov skutočne neviem, ani kedy začína pôst, o ktorom hovoríš, ani kedy končí. Celý ten čas je pre mňa jeden Veľký pôst“.

Svätý Tichon Zadonský hovorí: „Existuje pôst telesný a pôst duševný. Pri telesnom pôste sa človek postí v jedle a pití. Pri duševnom pôste sa duša zdržuje zlých úmyslov, činov a slov. Riadne sa postí ten, kto sa zdržuje cudzoložstva, všelijakej nečistoty, má zdržanlivý jazyk a vyhýba sa prázdnym

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

a hrubým slovám, ohováraniu a klamstvu.

Riadne sa postí ten, kto sa nedopúšťa krádeže a netúži po cudzích veciach. Jedným slovom riadne sa postí ten, kto sa zdržuje od každého zla. Užitočný je pre nás pôst telesný, pretože slúži k umŕtvovaniu našich žiadostí. Avšak duševný pôst treba dodržovať neustále, pretože bez neho telesný pôst nemá žiadny zmysel. Mnohí sa postia v jedle a pití, ale nepostia sa od zlých úmyslov, činov a slov, aký z toho majú úžitok? Mnohí sa postia deň, dva i viac, avšak od hnevu a túžby po pomste sa postiť nechcú. Mnohí sa zdržujú vína, mäsa a rýb, ale jazykom ubližujú ľuďom. Aký z toho majú úžitok?

Niektorí často nevezmú jedlo do rúk, ale vzťahujú dlane po úplatkoch a cudzom majetku. Aký z toho majú úžitok? Pravý pôst je zdržovanie sa od akéhokoľvek zla. Keď chceš, aby ti bol pôst k úžitku, potom sa po pôste telesnom posti aj duševne a posti sa stále. Rovnako ako nakladáš pôst svojmu vnútru, nalož ho aj svojim zlým myšlienkam a rozmarom“.

Mgr. Ján PILKO, PhD.

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku!

Ročný príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 6,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736, 0905 737 707 E-mailom:ocam@orthodox.sk Úhradu príspevku: prevodným príkazom na č.ú.: IBAN: SK8109000000000096292967 BIC: GIBASKBX, poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis aj v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk

B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok Nedeľa 1. pôstu – Pravoslávia Do roku 313 sv. Cirkev bola jednotná a všetci verili, že je spasiteľná a neomylná, ale keď dostala slobodu, začali sa objavovať aj bludné učenia. Ľudské slabosti, pýcha a iné začali rozdeľovať veriacich. Už aj za samotných apoštolov boli problémy, ktoré museli apoštoli riešiť. V 1. liste apoštola Pavla korintským kresťanom o tom čítame: „Napomínam vás však, bratia, menom Pána nášho Isusa Christa, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky… Mám na mysli to, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov! Ja som Apollov! Ja zas Kéfasov! Ja Christov“ (1 Kor 10, 12). Cirkev, dokiaľ žila v katakombách do roku 313 bola jednotná a silná, ale keď dostala slobodu od Konštantína Veľkého, začali sa šíriť medzi kresťanmi rôzne bludné učenia a sv. Cirkev s tým mala nemálo starostí a problémov.

Búrlivé je aj 9. st., boj s bludným učením - ikonoborstvom, kedy už boli veriaci rozdelení na pravých, ortodoxných, pravoslávnych a nepravých, heterodoxných, bludných, vtedy sa cítila sv. Cirkev všade na svete pravá, správna a Pravoslávna cirkev, tak na Východe, ako aj na Západe. V tom čase sa užívalo len slovo Cirkev ortodoxná, pravá, pravoslávna, alebo heterodoxná, nepravá, bludná.

Prvýkrát v Antiochii „učeníkov veriaci nazvali kresťanmi“ (Sk 11, 26), od slova krst, pokrstený, kresťan, kresťania. Keď sa podarilo potlačiť pravej Cirkvi ikono03/2016

borstvo, ktoré odmietalo ikony, vtedy 1. nedeľu Veľkého pôstu v roku 842 zasvätili

na pamiatku, „v njuže Pravoslavie vospominajetsja.“ Už v 2. st. sa používalo slovo ortodoxia. Dnes svet ponúka nepravdy a polopravdy. Mnohí veriaci za svoju vieru zomierali, lebo chránili svoju vieru. Nie ľudia boli zlí, ale učenie tam bolo zlé a zloba zostane vždy zlobou - zlom, nedá sa s ničím zmiešať. Stáročiami sa odcudzili, západná cirkev sa modernizovala a východná zostávala pri svojej starej prvotnej tradícii.

Výraz Pravoslávna cirkev sa začal viac

E

Sviatok používať v 8. st. a tento výraz užívala aj západná cirkev až do 15. st. Teda nie pri rozkole, ku ktorému došlo v 11. storočí, ale už v 8. st., kedy vznikli bludné učenia voči uctievaniu ikon, voči druhej Božskej osobe Isusa Christa a iné sa zdôrazňuje pravé učenie ortodoxné alebo na druhej strane bludné učenie heterodoxné.

Toto hovorí história, ale naša súčasnosť musí hovoriť o tom, či my kresťania plníme svoje kresťanské povinnosti a či žijeme podľa Božích prikázaní, ako to od nás žiada Boh, aby o nás s úctou hovorili, aby sme boli príkladom a svetlom tohto sveta.

V knihe Liturgia iže v svjatych otca našeho Joanna Zlatoustaho, Ľvov 1899, s. 345 na konci po sv. liturgii kňaz sa ticho modli: „Ich svjatymi molitvami utverdi, Bože, viru christianskuju... Hospodi pomiluj, Hospodi pomiluj, Hospodi spasi. Presvjataja Bohorodice, pomahaj vsim pravoslavnym christianom, i spasi nas“. Liturgikon sirič Služebnik, kde sú liturgie sv. Jana Zlatousteho, sv. Vasila Veľkého a Hrihoria Dvojeslova..., Ľvov 1866, na s. 276 je uvedená Nedeľa 1. svjataho velikaho posta (v njuže

Pravoslavie vospominajetsja). V modlitebnej knižočke, Malyj chlib duši ili sobranije molitv i pisnej, sostavil Alexander Duchnovič, Užhorod 1925, na s. 48 je modlitba: Na Víruju: „Podaj, o Hospodi Bože, svjatuju Tvoju lasku, i ne otvrati ot nas Svjataho Tvojeho Ducha, ukripi nas v viri, kotoruju črez Syna Tvojeho Isusa Christa prijali jesmy, jako da ju jedinomyslenno ispovim pred vsim svitom, i postojanno soderžim, daže do konca vikov, i radije smerť, i jakija nibuď muki preterpim, neželi ot pravoslavnyja viry otstupim. – Prizri, o milostivyj Hospodi, i na tich, kotoriji ot pravoslavnaho počitanija zabludili, i ot spasiteľnyja viry otdalilisja, otverni i napravi ich, o siľnyj Bože! Na puť pravoslavnaho ispovidanija, da budet jedinomyslenije v ľudech, jakože jesť sojedinenije v svjatych Tvojich, amiň.“ Je zaujímavé, že sa tu nehovorí o rímskokatolíkoch, ani gréckokatolíkoch, ale o ortodoxných, pravoslávnych veriacich. Preto pravoslávni veriaci zostali pri tom veľavravnom slove pravoslávny, ortodoxný, pravý a slávny.

Prot. ThDr. Štefan Horkaj

Zdieľajte nás na facebook-u https://www.facebook.com/ocamorthodox

B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok Christos je medzi nami Duchovné slovo na 2. nedeľu Veľkého pôstu Keď navštívi nejaká významná osobnosť naše mesto alebo dedinu, tak ju túžime vidieť, vypočuť si jej reč, skrátka prežiť s ňou nevšedný zážitok. Čím je táto osoba významnejšia, o to väčšia je naša túžba stretnúť sa s ňou.

Jednou z veľmi významných osobností pre Židov bol Isus Christos, ktorý navštevoval mestá a dediny, kázal v židovských synagógach, poučoval, ale zároveň preukazoval ľuďom milosrdenstvo, ktoré sa prejavovalo v uzdravovaní, nasýtení a podobne. Takto si Christos získaval aj mnohých tých, ktorí túžili po jeho duchovnej reči, slove či uzdravení.

Mnohí závidíme tým ľuďom, ktorí žili v čase pozemského života Isusa Christa.

Ale slová Isusa Christa: „Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta“ (Mt 28, 20) nás majú oslobodiť od takýchto myšlienok, lebo On je neustále s nami svojím Božstvom, svojou blahodaťou, svojimi životodarnými Tajinami, svojím Telom a Krvou, svojím slovom. A tak nie sme ničím ochudobnení, ba, naopak, sme bohatí, pretože oni nemali ten dar prijímať Jeho Telo a Krv, ako ho máme my.

Sv. Liturgia, počas ktorej sa uskutočňuje táto Tajina, živo opisuje celý život nášho Spasiteľa Isusa Christa od Jeho narodenia až po Nanebovstúpenie. Zároveň sväté Tajiny ukazujú na osobnú prítomnosť, na nesmiernu lásku Pána k svojmu rozumnému dielu a zjaveniu sa Boha v obraze človeka. Poukazujú na dôstojnosť podstaty človeka stvoreného na obraz Boží, no pokoreného, pozbaveného pôvodnej dôstojnosti, malomocného a usmrcova03/2016

ného hriechom. Tým sa uisťujeme, že ak budeme žiť na Zemi spravodlivo a sväto, že budeme rovní anjelom a s nimi budeme žiť a radovať sa naveky, že v Bohu okrem Presvätej Bohorodičky a anjelov nie je nikto vyšší ako človek, ktorému sa Boh stal podobným, za ktorého sa obetoval, zomrel a vstal z mŕtvych, že nebo a nebeské Kráľovstvo je dedičstvo človeka a okrem neho nie sú žiadni dediči, ktorým by bolo povedané: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta“ (Mt 25, 34).

Aj druhá nedeľa počas Veľkého pôstu nám hovorí o tom, ako Isus Christos navštívil mesto Kafarnaum a kázal v jednom nemenovanom dome o dare života, pokoji, povzbudení a zároveň uzdravil aj ochrnutého (Mk 2, 1-12).

Mesto Kafarnaum, ktoré Christos navštívil a je spomínané v Evanjeliu, ktoré sa číta v druhú nedeľu Veľkého pôstu, bolo v tom čase rozvíjajúce sa mesto a husto osídlené, preto aj záujem o stretnutie a vypočutie si Isusa Christa bol veľký aj napriek tomu, že Christos toto mesto navštívil viackrát a urobil tu aj mnohé zázraky: uzdravenie sluhu jedného rímskeho vojaka, uzdravenie svokry apoštola Petra, uzdravenie krvácajúcej ženy, dvoch slepcov, ba aj posadnutého zlým duchom, vzkriesenie Jairovej dcéry, predstaveného synagógy. Povieme si, boli to šťastní ľudia žijúci v tomto meste, ktoré Isus Christos tak často navštevoval. Ale v skutočnosti to tak nebolo. Dnes môžeme povedať, že obyvatelia Kafarnaumu nepociťovali du

E

Sviatok chovnú radosť preto, lebo za všetko, čo urobil Christos v tomto meste, vôbec neboli Bohu vďační, zostávali nevernými, nekajúcnymi hriešnikmi. Neobmäkčili ich ani Christove zázraky. Preto Christos o tomto meste hovorí: „A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Zostúpiš až do pekla! Veď keby sa v Sodome stali divy, aké sa stali v tebe, bola by pretrvala až dodnes. Vravím vám však, že v deň súdu bude ľahšie sodomskej krajine ako tebe“ (Mt 11, 23-24).

Akí sme v očiach Božích my v porovnaní s obyvateľmi Kafarnaumu? My sme znovuzrodení v sviatosti krstu a Svätým Duchom sme osvojení Bohu, Myropomazaním sme posvätení Svätým Duchom, vo sviatosti Prijímania sme poctení prijímať Telo a Krv Spasiteľa, v pokání sa nám dostáva odpustenie hriechov, v sviatosti kňazstva máme učiteľov viery a kresťanského

10 B

života, vykonávateľov sv. Tajín a sprievodcov k Bohu a večnému životu a v jeleopomazaní cez pokánie z hriechov sa nám uzdravuje duchovný a telesný život. Čo však my opätujeme Bohu za všetko, čo nám svojím milosrdenstvom preukazuje? Opätujeme nevďačnosť, nemravnosť, bezcitnosť, nevernosť, roztržitosť, skostnatenosť, ako aj nekajáme sa a neprejavujeme oľutovanie za svoje hriechy.

Dokedy to takto bude pokračovať?

Nevisí snáď už meč Boží nad našimi hlavami? Nie je už pripravená sekera smrti ku koreňu dreva, k nášmu srdcu? Neodkrylo peklo svoje brány, aby nás pohltilo?

Je čas spamätať sa, zobudiť sa a prejaviť hlboké pokánie, kým je na to ešte čas.

A Veľký pôst je ten pravý čas, aby sme hľadali cestu svojej duchovnej obnovy.

Christos v kafaraumskom dome hovoril prítomným slovo. Všade, kde sa Chris-

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok tos prihováral, Jeho slovo bolo milé, sladké, uzdravovalo dušu a telo, premieňalo srdcia, ako sa to stalo aj apoštolovi Pavlovi (Saulovi), oživovalo mŕtvych, vyháňalo démonov. Toto slovo sa hlása v našich chrámoch aj dnes. Bohužiaľ, je málo tých, ktorí Ho počúvajú a zároveň napĺňajú v každodennom živote. Kde hľadať príčinu? Predovšetkým v našej nesústredenosti, našej láske k svetským a materiálnym veciam aj napriek tomu, že nám Spasiteľ hovorí: „Nemôžete slúžiť Bohu i mamone (bohatstvu, majetku)“ (Mt 6, 24).

V Evanjeliu na druhú nedeľu Veľkého pôstu sa dočítame aj o tom, ako k Isusovi Christovi doniesli štyria ľudia na lôžku ochrnutého človeka. Keďže sa pre zástup ľudí nemohli dostať do domu, otvorili strechu, tam kde bol Isus a otvorom spustili lôžko, na ktorom bol ochrnutý (Mk 2, 3-4). Je to nesmierne ťažká choroba, ak sa človek pri plnom vedomí nemôže sám pohybovať a je odkázaný na iných.

Treba si však uvedomiť, že okrem telesného ochrnutia je aj ochrnutie duchovné, zapríčinené našimi hriechmi. Každý hriech je sprevádzaný ochrnutím duše ako dôsledok nášho odpadnutia od Boha.

A nakoľko sme všetci hriešni, všetci sme ochrnutí. Naše uzdravenie prichádza iba cez naše úprimné pokánie a cez Božie milosrdenstvo, ako sa to stalo i v prípade nášho ochrnutého v Evanjeliu: „A Isus videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy .... Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (Mk 2, 5, 9). Aj v tomto prípade je vidno, že chorý trpel za svoje hriechy. Ak sme chorí, Cirkev nám pripomína, aby sme sa najprv zbavili na-

03/2016

šich hriechov cestou pokánia a prichádzali k Lekárovi našej duše a tela cestou prijímania životvorného Tela a Krvi, pretože ako sa ukázalo, medzi hriechom a chorobou je tajomný a tesný zväzok.

Tento čin uzdravenia chorého sa nepáčil niektorým prítomným zákonníkom a pohoršovali sa nad tým, že si Christos dovolil povedať: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy... Odpúšťať hriechy môže jedine Boh“ (Mk 2, 5, 7). Aj dnes, drahí bratia a sestry, zlého človeka sprevádzajú pohoršenia, ba dokonca hnevajú ho aj dobré skutky, dobré veci. Chodíš do chrámu, na prijímanie, čítaš Božie slovo – hovoria, že si svätuškár. Preukazuješ milosrdenstvo – povedia, že podporuješ darmožráčov, príživníkov. Vidíme, ako človek dokáže vidieť aj dobré veci okolo seba ako niečo zlé. Tu však treba týmto ľuďom pripomenúť slová: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mt 7, 1).

Spôsob, akým Christos uzdravil ochrnutého, nás presviedča a vedie k tomu, aby sme uverili, že Christos je Syn Boží, ktorý má moc nielen nad chorobou telesnou, ale aj duchovnou, nad pokušiteľom, diablom, má právo vyháňať z nášho vnútra zlého ducha a odpúšťať hriechy. Preto buďme tými, ktorí vyhľadávajú Christa, a s vierou prosme od Neho milosrdenstvo, odpustenie hriechov, pokoj na duši a telesné a duševné zdravie.

Spracoval mitr. prot. Mgr. Peter Humeník podľa knihy: Sv. Joann Kronštadtskij: Prostoje evanheľskoje slovo.

Vydavateľstvo Otčij dom, 2008.

Besida na Druhu nediľu Velikoho posta.

11

E

Sviatok

Úcta ku krížu Kríž je symbolom Christa, kresťanstva a zároveň je podľa Biblie „znamením Syna človeka“. „Vtedy uvidíte na nebi znak Syna človeka“, hovorí Spasiteľ (Mt 24, 30).

Cirkev vidí v tomto symbole Hospodinov kríž. K tomuto chápaniu nás vedú udalosti zo Svätého Písma. Napríklad v Starom Zákone je to „znamenie vykonané Mojžišom“ (Ex 4, 8-18), ktoré je predobrazom kríža, alebo znamenie z videnia proroka Ezechiela, keď počul, ako „Hospodin mu riekol: Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a naznač kríž na čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenajú nad všetkými tými ohavnosťami, ktoré sa dejú v jeho strede“ (Ez 9, 4).

V Novom Zákone podobne spravodlivý Simeon, keď prijal na ruky Christa od

12 B

Presvätej Bohorodičky, tak povedal: „Hľa, tento je položený na pád a na povstanie mnohých“ (Lk 2,34).

Isusa Christa sa v synagóge v Kafarnaume pýtali: „Aké ty teda činíš znamenie, aby sme videli a uverili Ti? Čo robíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti...“ A Christos im odpovedá: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 30, 31, 54).

Jeho pokrm bol a je Jeho život, obeta na kríži predkladaná nám cez Jeho sväté telo a prečistú krv vo svätej Eucharistii.

Každý, kto sa žehná v mene Spasiteľa Isusa Christa, používa kríž ako nejakú neviditeľnú pečať, ktorá má neuveriteľnú silu.

Zároveň takýmto spôsobom dáva najavo príslušnosť k Cirkvi Christovej. Táto pečať svätého kríža sa človeku dáva už v tom

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Sviatok najmenšom veku a to už na ôsmy deň po narodení: „Nech je vpísaný kríž jednorodeného Syna Tvojho do srdca služobníka (meno)...“ Pri samotnom krste pomazaním svätým myrom sa požehnávajú všetky zmysly krsteného znamením svätého kríža a slovami: „Pečať daru Ducha Svätého“.

Vyvrcholením úcty ku svätému krížu je samotná svätá Eucharistia, ktorá je alfou a omegou pravoslávneho kresťana. Každý deň a každá činnosť veriaceho človeka má začínať znamením kríža.

Jeden veriaci hovorí svojmu duchovnému: „Prežehnaním sa ráno, keď vstanem, cítim, že vyznávam základy učenia našej pravoslávnej viery a cítim jednotu so samotným Christom cez Cirkev, Jeho nevestu.”

Cirkevný spisovateľ Tertulian (160 – 240) hovorí: „Pred každou modlitbou, pred odchodom a príchodom či to domov, alebo kamkoľvek, pred obliekaním, jedlom, pitím, pred spánkom, po prebudení, pred každou prácou a hocijakou činnosťou urobme na seba znamenie kríža Christovho, aby nás ochraňoval.“ Už od malička je každé dieťa vyrastajúce v kresťanskej rodine učené, ako sa má správne žehnať. Správne sa má žehnať pravou rukou: palec, ukazovák a prostredník sú spojené v jedno a spolu predstavujú Svätú Trojicu. Prstenník a malíček sú zo03/2016

hnuté, spojené s dlaňou a predstavujú dve prirodzenosti Christa – pravý Boh a pravý Človek. Keď sa pravoslávny veriaci žehná, nielenže robí na sebe znamenie Christovho kríža, ale tak ako symbolom viery „Viruju vo jedinaho Boha Otca...“, tak aj v tomto momente vyznáva jednotu s jednou, svätou, všeobecnou a apoštolskou Cirkvou C hr is tovo u.

Zároveň v yznáva jednotu s celou Pravoslávnou (O r tho doxnou) cirkvou a rešpektuje jej učenie.

Preto si treba dávať pozor ako sa žehnáme, či na sebe robíme znamenie Christa, alebo sa z kríža vysmievame tým, že na seba hodíme hocijaké symboly, ktoré s krížom nemajú nič spoločné. A nad tým by sa mal každý kresťan poriadne zamyslieť, lebo ak to robíme z lenivosti, je to hriech a smutné, a ak sa nesprávne žehnáme z hanby pred ostatnými (väčšinou sú to neveriaci, ateisti), tak pamätajme na slová Isusa Christa: „Kto mňa zaprie pred ľuďmi, toho ja zapriem pred mojím Otcom nebeským“ (Mt 10, 32).

Jednoducho a stručne povedané, kríž je jedným z mnohých darov, ktoré nám Cirkev dáva a ten v sebe zahŕňa význam našej pravoslávnej viery: je to učenie viery v Christa v krátkosti, na ktoré máme byť hrdí.

Prot. Constantin Galeriu Preklad: Prot.Milan Bilý 13

E

Poučenie

JÓB, OD POZEMSKÉHO BLAHOBYTU K UTRPENIU (Jób 1, 1-2, 13)

Prvé nešťastia Jóba, strata majetku a detí (1) (Jób 1, 13-22) (krátené) Pre Jóba teda nastáva čas skúšky.

Dej biblického rozprávania sa presúva na Zem. Podľa svätého Jána Zlatoústeho sa všetky udalosti opísané v prvej kapitole knihy Jób stali v ten istý deň, v ktorý Satan dostal od Boha dovolenie napadnúť spravodlivého2). Autor to spomína preto, aby poukázal na rýchlosť úmyslu Satana. Ešte nebola polovica dňa, keď sa začala vojna. „Istého dňa, keď jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, prišiel posol k Jóbovi a povedal: Keď voly orali a oslice sa pásli vedľa nich, Sabejci urobili vpád, pobrali ich a sluhov pobili ostrím meča.

Len ja som sa zachránil, aby som ti to oznámil“.3) Prepad predstaviteľov divok ých púštnych národov, Sabejcov, a potom, ako uvidíme, aj Chaldejcov, Jóbovi spôso-

buje dve pohromy naraz, lebo podľa Zlatoústeho tu vražda bola spojená so stratou majetku. Týmto prvým nešťastím sa však Jóbove pohromy ani zďaleka nekončia, ale začínajú.

Podľa svätého Gregora Veľkého ďalšie nové a nové Jóba postihujúce pohromy zasahujú jeho ducha veľkým žiaľom preto, lebo je ich veľa a prichádzajú náhle. „Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Boží oheň padol z neba, rozhorel sa medzi ovcami a sluhami, až ich strávil. Len ja som sa zachránil, aby som ti to oznámil. Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Chaldejci utvorili tri húfy, napadli ťavy, pobrali ich a sluhov pobili ostrým meča. Len ja som sa zachránil, aby som ti to oznámil“.4) Tu je potrebné obrátiť pozornosť na jednu vec, ktorá veľmi zaujíma cirkevných

1) МАЛКОВ, П.Ю.: Возлюбивший Христа – Святоотеческое толкования на книгу Иова, Издательство Сретенского монастыря, 2014, s. 172-182.

2) Jób 1, 13, podľa Septuaginty.

3) Jób 1, 13-15.

4) Jób 1, 16-17.

14 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie exegétov, konkrétne na slová: „Boží oheň“.

Pri čítaní tohto biblického fragmentu sa môže zdať, že tento oheň je na Jóbove stáda zoslaný z neba, akoby priamo od Boha. Svätí otcovia však rozhodne tvrdia, že tento oheň vyšiel nie od Boha, ale od diabla. Podľa svätého Jána Zlatoústeho, keď nepriateľ videl, že spravodlivý vznešene ustál prvý aj druhý úder a tieto skúšky ním neotriasli, a hoci bol zasiahnutý, no nie ranený, tak sa rozhodol urobiť niečo iné. Zosiela oheň zhora, aby sa zdalo, že oheň je zoslaný z neba, a žeby si myslel, že to Boh z neba bojuje proti nemu. Chce tak dosiahnuť, aby sa Jób rúhal Bohu, že ho bez akéhokoľvek hriechu nespravodlivo trestá.

Svätý Andrej Cézarejský tu dokonca uvádza paralelu medzi tým ohňom z neba, ktorý zišiel na stáda Jóba, a tiež akoby nebeským ohňom, ktorý podľa Zjavenia Jána Teológa bude na konci sveta na Zem zosielať falošný prorok, predchodca Antichrista: „A robí veľké znamenia pred ľuďmi, ešte aj to, že oheň zostupuje z neba na zem“5). Aj jeden aj druhý oheň

navonok schádza z neba, v skutočnosti je to však výsledok satanskej zloby a podvod, ktorý je namierený na duchovné oklamanie človeka.

Satan sa podľa vyjadrenia svätého Gregora podvodom snaží zasiahnuť Jóba akoby od Boha schádzajúcim nepriateľstvom... ukazuje hnev z neba a preto vkladá svedectvo o Božom ohni do úst k nemu prichádzajúcemu poslovi. „ Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata a hľa, veľký vietor sa dovalil spoza púšte, udrel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zomreli. Len ja som sa zachránil, aby som ti to oznámil“.6) Vidíme, že správy o nešťastiach Jóba zastihujú postupne od straty stád, cez sluhov až k hroznej zvesti o smrti jeho milovaných synov a dcér. A hoci sa tieto udalosti stali naraz, poslovia prichádzajú postupne, pravdepodobne podľa diablom navrhnutého poriadku, čiže nie bez jeho zásahu. Takúto myšlienku vyslovil aj svätý

5) Zjav 13, 13.

6) Jób 1, 18-19.

03/2016

15

E

Poučenie Gregor Veľký: „Pozri, ako chytro sa starodávny nepriateľ snaží prekonať trpezlivosť svätého muža, a ani nie tak stratou vecí ako poradím udalostí. Spočiatku sa snaží informovať o malom, potom o ťažšom, a nakoniec o smrti detí. Nie tak bolestne by prijal otec správu o strate vecí, keď by už vedel o smrti detí. Veď dedičstvo už nič neznamená, keď prv zahynú tí, pre ktorých bolo obstarávané. Satan na začiatku Jóba prostredníctvom poslov informoval o tom najmenšom a nakoniec o tom najťažšom nešťastí, aby mu stále horšou správou spôsoboval ešte väčší žiaľ v jeho srdci“.

Zlatoústy píše: „Akou skúškou musel prejsť tento statočný askéta? Vošiel do domu, ktorý bol zároveň aj hrobom, ktorý bol miestom hodovania aj náhrobným kameňom, kde sa sviatok zmenil na plač...“ Avšak nepozerajúc na tú všetku videnú, precítenú a prežitú hrôzu, Jób nereptal na Boha, a neodsúdil Ho za to všetko, čo sa s ním stalo. „Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, poklonil sa a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky, nahý sa tam vrátim. Pán dal, Pán aj vzal, nech je požehnané meno Pánovo!

Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nepovedal nič nerozumné o Bohu“.7) Vidíme, že Jób si roztrháva svoj odev, strihá vlasy a padá na zem, lebo sa nachádza vo veľkom žiali. Zároveň ostáva pokorný pred Božou vôľou a ďakuje Mu za všetko, čo mu do jeho života dal.

Svätý Gregor Veľký hovorí: „Hoci plakal, kráčal po správnej ceste, pretože jeho ústa dokonca aj uprostred náreku chválili Boha, lebo povedal: Pán dal, Pán aj vzal,

ako sa Pánovi páčilo, tak sa aj stalo, nech je požehnané meno Pánovo“. Svätí otcovia trvajú na tom, že Jóbom vyrieknuté slová boli jeho úprimným vyjadrením prijatia vôle Stvoriteľa, jeho slobodným súhlasom s absolútne všetkým, čo Boh vo vzťahu k nemu chce, dokonca aj s tými najväčšími nešťastiami.

Podľa Zlatoústeho je Jób nežne milujúcim otcom svojich detí, preto sa k danej udalosti nestavia necitlivo. Preto jeho slová Pán dal, Pán aj vzal nesmieme považovať za prejav akejkoľvek ľahostajnosti. On úprimne a vierohodne trúchli, no tento jeho žiaľ nezmáha jeho ducha, nezbavuje ho jeho predchádzajúcej veľkej pokory a citu lásky k Bohu.

Exegéti tiež poznamenávajú, že Jób týmito slovami vyjadruje presvedčenie v to, že všetko, čo v našom živote máme, hocaký majetok, teda to, o čom si myslíme, že to vlastníme a tým disponujeme, nám v skutočnosti nepatrí a je majetkom len jediného Boha. Kliment Alexandrijský o tom hovorí takto: „Nič z toho, čo sme získali, nám nepatrí. My sme vlastníci len jediného imania, zbožnosti“.

Jób pevne a pokorne zvládol všetky pokušenia a skúšky, ktoré ho postihli. Biblický text o tom svedčí: „Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nepovedal nič nerozumné o Bohu“. Svätí otcovia sú presvedčení, že Jób sa v tomto prípade, ako aj v mnohých iných ukázal ako predobraz Christa, ktorý tiež nevinný a bezhriešny, pokorne a bez reptania prijal poníženia a utrpenie kvôli vykúpenia ľudského pokolenia.

Preložil Marek Ignacik (Pokračovanie)

7) Jób 1, 20-22.

16 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie

Význam Christovej viery v živote človeka III.

Keď hovoríme o význame viery Christovej v živote človeka, treba ešte pripomenúť, že táto má význam nielen osobne pre neho. Viera počas celých predošlých stáročí ukázala svoj veľký a blahodarný vplyv aj na celý národ a obzvlášť na rodinný život národov. Táto po prvé zakázala svojim nasledovníkom mnohoženstvo (polygamiu) a stanovila pravú formu manželstva – jednoženstvo (monogamiu), ktorá ako jediná umožňuje tak úprimnú lásku a súlad v rodinách, ako aj dosiahnutie všetkých mravných cieľov manželského života. Po druhé posvätila uzavretie manželstva sviatostnou svätoslužbou, prostredníctvom ktorej udeľujú sa vstupujúcim do manželstva blahodatné sily k požehnanému - v duchu čistej lásky - spolužitiu a takému

03/2016

aj rodeniu a výchove detí, objasnila duchovný význam manželstva, nazývajúc ho obrazom tajomného zväzku Christa s Cirkvou (Ef 5, 29-33). Po tretie oslobodila ženu od znevažovania, ktoré ťažko doliehalo na ženské pokolenie v pohanskom svete, a vrátila jej v očiach muža ľudskú dôstojnosť (Gal 3, 28; 1 Kor 16, 12), bez čoho by nebola možná medzi nimi nijaká jednota a čistá láska, a nakoniec určila vzájomné vzťahy medzi nimi, vzťahy lásky a pokoja s takou presnosťou, že muž a žena tvoria akoby jedno telo a jeden duch v Christu Isusovi (Ef 5, 22-33). S nemenšou presnosťou kresťanstvo stanovilo, pozdvihlo a zušľachtilo aj vzájomné vzťahy rodičov a detí. Prirodzená láska k deťom získala v kresťanstve vyšší charakter: na deti za-

17

E

Poučenie čali pozerať už ako na Božie deti a členov nebeského Kráľovstva – šírené na Zemi prostredníctvom Bohom požehnaného manželstva. Rodičia nadobudli povinnosť vychovávať svoje deti nie iba pre tento dočasný život a nie iba pre pozemskú otčinu, ale hlavne pre večný život, pre nebeskú otčinu (Ef 6, 4; porov. Fil 3, 20).

V súlade s tým aj prirodzená láska detí k rodičom získala nové podnety a vyšší charakter: deti začali poslúchať rodičov a milovať ich v Pánu (Ef 6, 1), súc spojení s nimi zväzkom nielen telesným, ale aj duchovným v Christu Isusovi. Takto v kresťanskom svete rodinný život stal sa svätyňou čistej lásky spájajúcej všetkých členov rodiny, semeniskom zbožnosti, príbytkom pokoja a šťastia. Takto rodiny naozaj kresťanské, bez žiadnej pochybnosti, sú najšťastnejšie rodiny.

Nakoniec Christova viera preukázala blahodarný vplyv aj na celé politické spoločenstvá a krajiny. Stanovila, pozdvihla a posvätila vzájomné vzťahy predstavených a ich podriadených. Pre podriadených stanovila prikázania, aby si ctili tých, ktorí sú pri moci, pretože sú Bohom ustanovení (porov. Rim 13, 1-3).

Preto aj vládcom Zeme predkladala také city, ktoré predtým nepoznali vo vzťahu k svojim podriadeným – cit spravodlivosti, pokory, milosrdenstva a lásky. Lebo viera im zvestovala, že aj ich podriadení sú tiež ľudia ako aj oni a že všetci pochádzajú od jedného spoločného praotca pre všetkých – Adama (Sk 17, 26); sú deti jedného a toho istého s nimi Otca nebeského (Mt 5, 48; 6, 8), sú ich bratia v Christu Isusovi (Kol 3, 11), z ktorých za každého zomrel Isus Christos (1 Kor 8, 11) a že nad samotnými

vládcami Zeme je na nebesiach Hospodin (Ef 6, 9). Súčasne s tým viera Christova tým najlepším spôsobom ustanovila, pozdvihla a upevnila vzájomný vzťah podriadených medzi sebou ako členov jedného veľkého politického tela. Toto urobila najmä dvomi svojimi prikázaniami: prikázaním sebazaprenia a prikázaním lásky k blížnym. Pravý

kresťan oduševnený sebazaprením a láskou k blížnym je tým najlepším občanom, hoci by sa nachádzal v akomkoľvek povolaní: lebo on prechádza všetky povinnosti svojho povolania tým najusilovnejším spôsobom, nasmerujúc pritom všetko k spoločnému blahu1).

Taký je v základných črtách pohľad na Christovu vieru a jej veľký význam pre človeka v tomto pozemskom živote. Preto ju budeme chrániť a zohrievať vo svojich srdciach a pamätať na slová apoštola Pavla z jeho listu Židom: „Viera je zárukou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme... Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odmeňuje tých, čo Ho hľadajú“ (Žd 11, 1, 6).

Prot. Peter Kormaník

1) MAKARIJ MOSKOVSKIJ, sv., cit. dielo, s. 158-159.

18 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie Odpovede prepodobného Nikodýma Svätohorca a svätého Makária Korintského na námietky proti častému prijímaniu svätých Christových Tajín (1) Z bohoslužobného vedomia a svedomia jednej, svätej, sobornej a apoštolskej Cirkvi vyžaruje neustála túžba a pokorná prosba, aby sme mali možnosť „do posledného vzdychu neodsúdene prijímať posvätenie najsvätejších Tajín“. Na tom, že tu ide o vec nesmierne dôležitú a spásonosnú, sa určite zhodnú všetci aktívni členovia Pravoslávnej cirkvi. No situácia bude akiste odlišná, ak sa pred nich postaví otázka – ako často treba Tajiny prijímať. Rôznosť pohľadov a názorov však nie je záležitosťou iba terajšej doby a našej miestnej Pravoslávnej cirkvi.

Túto rôznorodosť prinášali mnohé dejinné etapy v živote Cirkvi a taktiež mnohí jej predstavitelia riešili túto otázku zo svojho uhla pohľadu. Dôkazom toho je aj druhá polovica 18. storočia, čiže doba, v ktorej žil prepodobný Nikodým Svätohorec (Agiorita) (1749-1809) a svätiteľ Makárij Korintský (1731-1805). Práve v nej došlo k akémusi názorovému stretu v otázke častého alebo príležitostného prijímania svätých Tajín Tela a Krvi Christo03/2016

vej. Myslím si, že každý, kto pozná hnutie tzv. „kolyvádovcov“ a snahu sv. Nikodýma o návrat k tradičnému svätootcovskému a svätotajinnému mysleniu a jestvovaniu vie, na ktorú stranu sa tento prepodobný otec pridal. Je potrebné však zdôrazniť, že tu nešlo iba o akési „pridanie sa“, no doslova o postavenie sa na čelo tých, ktorým išlo o častú a živú účasť na celom Spasiteľovom bohoľudskom „domostroji“ spasenia. Toto p re sve d č e n i e dokazovali a dosvedčovali prepodobný Nikodým a svätiteľ Makárij najmä svojím spôsobom života, no okrem toho sa ho snažili obhájiť i slovom a písmom. A práve táto písomná podoba ich obhajoby svätotajinného života a myslenia pomáhala nielen ich súčasníkom, no presviedča, svedčí i usvedčuje do dnešných dní. Tento požehnaný dvojzáprah svätých otcov totiž nepísal iba knihu, ktorá mala pomôcť pravoslávnym veriacim k čo najčastejšej účasti na životodárnom Prijímaní – Pričastiji sv. Christových Tajín. Táto kniha bola zároveň i akousi formou apológie 19

E

Poučenie (obrany) proti námietkam, pripomienkam alebo dokonca odmietaniu častej účasti na spasiteľných Tajinách Tela a Krvi Christovej. Z pohľadu dnešného čitateľa je až zarážajúce, nakoľko sú si vtedajšie a dnešné námietky a „prekážky“ častého Prijímania podobné. No na druhej strane je to aj ľahko pochopiteľné. Veď protivník (diabol) je ten istý a spôsob jeho taktiky boja taktiež.

Povedané jednoducho – vždy sa snaží, aby údy cirkevného Tela (= veriacich) odtrhol od Hlavy (= Christa) a aby do týchto údov prúdilo čím menej životodarnej Krvi Christovej, čo by urýchlilo ich odumretie, alebo aspoň ich neplnohodnotnú funkciu.

Liturgická tradícia Cirkvi výstižne prirovnáva sv. Kríž k rajskému stromu života, a Christa k plodu tohto stromu. Rozdiel je v tom, že jediac a okusujúc tento Plod (=Christa) „už nezomrieme, ale, naopak, oživujeme sa“. No hlas odvekého protivníka Stvoriteľovho tu znie opačne ako uprostred raja, ale pritom vždy proti vôli Hospodina.

Pokým prvých ľudí nahováral jesť z plodov rajského stromu – napriek Božiemu zákazu, dnešných ľudí presviedča, aby sa z ovocia čestného Kríža, ktorým je Christos, nenasycovali, aj keď je to Boží príkaz (Prijmite, jadite...). Aké teda prostriedky svätý Nikodým s Makáriom používajú v tomto boji, proti odvekej stratégii nepriateľa ľudskej spásy?

Odpoveď je jednoduchá: všetky, ktoré má Cirkev k dispozícii - od sv. Evanjelia cez spisy svätých apoštolov a svätých otcov až po liturgickú tradíciu a soborné vedomie Pravoslávia. Na potvrdenie vyššie uvedeného vyberiem aspoň niektoré úryvky z tohto veľmi poučného diela. Taktiež pripomínam, že budem preferovať pred slovenským pojmom Prijímanie starý slovanský cirkevný pojem „Pričaščenije“, vyjadrujúci lepšie podľa názoru mnohých súčasných teológov 20 B

našu účasť a podieľanie sa na živote cirkevného Tela, ktorého sme všetci údmi (=časťami).

Hneď na úvod prepodobný Nikodým so svätým Makáriom vyvracajú veľmi často používanú tézu, že časté Prijímanie – Pričaščenije je výsadou iba duchovenstva. Krátko a výstižne definujú, aká je úloha duchovenstva, no zároveň podčiarkujú, že pri Pričaščeniji svätých Darov medzi nimi niet rozdielu s výnimkou spôsobu a miesta Pričaščenija (duchovný v oltárnej časti s rukami a veriaci mimo svätého oltára (prestola) a lyžičkou). Svoje tvrdenie hneď podopierajú citátmi takých autorít, ako sú svätý Ján Zlatoústy, Simoen Solúnsky či Jov Amartol a pod. Zhrnúc ich učenie, jasne sa ukazuje soborná a neklerikalizovaná pravda svätého Pravoslávia, „že ak sme od jednej Matky (=Cirkvi) zrodení – jedným a tým istým nápojom sme živení, to znamená, že tá istá Krv Hospodinova je dávaná všetkým: i duchovenstvu i Božiemu ľudu“. Na konci tejto odpovede uvádzajú svoje počudovanie, ba až rozhorčenie nad duchovnými, ktorí odháňajú ľudí od častého Pričaščenija, hoci podľa poriadku svätej Liturgie, hneď potom, čo sami prijali sväté Tajiny, sa obracajú k ľudu a hlasno zvolávajú: „So strachom Božijim i viroju (i ľuboviju) pristupite“. Čiže svojimi slovami odháňajú od toho, k čomu taktiež svojimi slovami, alebo lepšie povedané slovami svätej Liturgie, ľudí vyzývali.

Veľmi cenné sú i rady dvojice podvižníkov (askétov) tým ľuďom, ktorí pristupujú ku svätým Tajinám iba raz za určitý čas. Charakteristické sú ich tvrdé, no výstižné slová: „Lebo hanba je nestávať sa lepším, ale tvrdohlavo ostávať v nevhodnej (neprimeranej) pozvoľnosti (zdĺhavosti, pomalosti). Toto zahubilo i Židov, ktorí Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie chceli ostať pri svojich starých návykoch a skĺzli pritom do nečestnosti.“ Svojím slovom i písmom taktiež reagovali na tých veriacich, ktorí kvôli vedomiu svojej hriešnosti a veľkej bázni a úcte k svätým Tajinám pristupovali k Pričaščeniju iba výnimočne. Tým adresujú slová žalmistu Dávida: „Tam sa báli, kde strachu nebolo“ (Ž 52, 6), a pokračujú v poučení, že „báť sa je potrebné tam, kde sa skutkom prestupuje prikázanie a nie tam, kde vládne pokora a poslušnosť prikázaniam Christovým“ (medzi inými aj Vezmite a jedzte..., Pite z nej všetci... ). Spolu so svätým Cyrilom Alexandrijským sa takýchto ľudí pýtajú, ako chcú teda bojovať proti svojim hriechom a vášňam, ak nie spolu s Christom, ktorého sa vzdávajú?! Ďalšia námietka proti častému Prijímaniu je na prvý pohľad podopretá životopismi svätých. Využíva ako príklad mnohých pustovníkov, ktorým vzdialenosť od chrámu alebo pustovnícky spôsob života nedovoľoval časté Pričaščenije. Ako dôkaz uvádza prepodobnú Máriu Egyptskú, ktorá napriek tomu, že prijala životodarné Christove Tajiny iba dvakrát v živote, dosiahla veľkú svätosť. Na tento záludný chyták, naši triezvoumní horlivci svätootcovskej tradície veľmi pekne a výstižne odpovedali, že pustovníci neriadia Cirkev, ani Cirkev nedávala pravidla kvôli pustovníkom. V tomto sú v úplnej zhode so svätým Simeonom Novým Bohoslovom, ktorý doslovne hovorí: „Toto boli výnimočné prípady, ktoré neplatili pre všetkých, ale to, čo býva ako výnimka kvôli niektorým, aj to málopočetným, to svätá Cirkev neprijíma ako zaväzujúci zákon pre všetkých.“

03/2016

Vo svojich tvrdeniach pokračujú ďalej tým, že ak by títo pustovníci mali možnosť a nepričaščali by sa, boli by odsúdení ako narušitelia posvätných pravidiel a tí, ktorí opovrhujú božskými svätými Tajinami. Citujúc svätého Nikolaja Kavasilu, hovoria, že i títo pustovníci majú však veľký úžitok zo slúžených Liturgií, tak ako ho majú duše zosnulých alebo cestujúcich, ktoré hoci neprijímajú Tajiny bezprostredne, získavajú z nich posvätenie. Ak by však títo pustovníci mali v blízkosti chrám a možnosť pristúpiť k Tajinám, no neurobili by to, takým by bolo „absolútne nemožné, aby získali posvätenie“. Nakoniec snáď aj treba podotknúť, že mnohí zo svätých pustovníkov buď putovali veľké vzdialenosti za sv. Eucharistiou, alebo im ju prinášal niektorý duchovný. No zo životopisov svätých sú známe i príklady, keď títo podvižníci pričaščali sv. Eucharistiu z rúk anjelov. Dôkazom toho, že nejde iba o akési zbožné legendy, ale o reálnu skutočnosť, je i liturgické vedomie Pravoslávia, vyjadrené aj slovami tropára k prepodobnému Onufriovi Veľkému: „...i ot ruku ánheľsku Tajin Božéstvennych nasladívsja“. Na podporu Nikodýmovho a Makáriovho stanoviska uvádzame aj za všetky svätootcovské vyjadrenia, aspoň krištáľovo jasné slová sv. vladyku Nikolaja (Velimiroviča), ktorý hovorí: „Je teda úplne chybné domnievať sa, že „odšeľníci“ a pustovníci sa nepričaščali.

Boh, ktorý sa staral o ich telesnú potravu, ich nenechal ani bez životvornej potravy Tela a Krvi Hospodina Christa.“ Prot. Peter Savčak (Pokračovanie)

21

E

Poučenie

Hospoď Boh povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 41). Tento chlieb je Jeho Božie telo a čestná krv Jeho, to je On, Slnko pravdy posväcujúce náš život a zohrievajúce našu dušu. Niet nič drahocennejšie od Božej liturgie. Keď by sme zobrali cennosti celého sveta - zlato, drahé kamene, dostali z morského dna všetky perly a položili ich na jednu stranu váh a na druhú Liturgiu, tak ona preváži všetko. Človek nechápe, neuvedomuje si, akú drahocennosť má.

Uvedomí si to, až keď to šťastie sa mu vezme. No k poľutovaniu človeka typicky príznačné, že si necení to, čo dostal bez námahy. Až vtedy, keď už nebude vzduch i slnko, nastane temnota, nebude môcť dýchať, vtedy človek ocení a pochopí, čo mal a čoho sa vzdal. Nezamýšľa sa nad ňou, nechápe hĺbku a vážnosť vykonávanej služby.

Eucharistia je najväčší zo zázrakov - veľkolepý, nepostihnuteľný a predivný.

Pre Božie tajiny slnko na nebi svieti dňom a mesiac v noci a hviezdy posielajú tiché svetlo a zem dáva chlieb, aby bol Ahnec (Baránok) svätý na oltári. Iba pre Božiu liturgiu dáva zem svoje plody. Je ako okno dané od Boha v hriešnom neveriacom svete, cez ktorý vchádza svieži vzduch.

Nebyť tohto okna veriaci by sa zadusili.

Prijímanie sú dve krídla, jedno Božie telo Christovo, druhé životodarná krv Jeho.

Bez nich akýkoľvek veľký by bol podvih, nedá sa dosiahnuť Kráľovstvo nebeské.

Božia liturgia je Božia lampada, životvor22 B

ná rieka a drahocenný briliant. Liturgia je tajina zhromaždenia. Christos prišiel, aby zhromaždil v jedno rozptýlené deti Božie (Jn 11, 52). A keď ja hovorím: „Idem do cerkvi“, to znamená, že idem na zhromaždenie veriacich, aby som spolu s nimi vytvoril Cirkev, aby som bol tým, čím som sa stal v deň pokrstenia, t.j. členom v plnom a absolútnom zmysle tohto slova, členom tela Christa. Apoštol Pavol hovorí: „Vy ste telo Christovo a jednotlivo ste údy“ (1 Kor 12, 27).

Ja idem ukázať a realizovať svoje členstvo a dať svedectvo pred Bohom a svetom tajinu Kráľovstva Božieho, ktoré „nespočíva v reči, ale v moci“ (1 Kor 4, 20), v Cirkvi. „Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20), hovorí Christos.

A zázrak cirkevného zhromaždenia nie je súhrn hriešnych a nedôstojných ľudí, ale Telo Christovo. Ako často hovoríme, že ideme do cerkvi, aby sme dostali pomoc, blahodatnú silu a útechu. Kresťanstvo nie je len v tom, že ono dáva každému možnosť osobného zdokonaľovania sa, ale predovšetkým v tom, že kresťanom je dané a prikázané Cirkvou byť národom svätým, kráľovským kňazstvom a vyvoleným rodom (1 Pt 2, 9), ukazovať a vyznávať prítomnosť Christa a Jeho Kráľovstva vo svete. Svätosť Cirkvi nie je naša svätosť, ale Christa, ktorý „miloval Cirkev a vydal za ňu seba samého, aby ju posvätil očistným kúpeľom vodou a slovom, aby si pripravil Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné , aby bola svätá a bez poškvrny“ (Ef 5, 25-28).

Modlitbami pred sv. Prijímaním vyprosujeme okrem iného aj o to, aby nám Boh, ktorý jediný má moc odpúšťať hriechy, odpustil a učinil nás hodnými bez odsúdenia prijímať sv. Dary, aby nám boli na uzdravenie, očistenie, posvätenie, ochránenie i spasenie našich duši i tela.

Pred prijímaním sa kňaz modlí: „Odpusť mi moje previnenia úmyselné i neúmyselné, ktorých som sa dopustil slovom i skutkom, vedome i nevedome“. Prosí o odpustenie aj všetkých prítomných, keď sa previnili skutkom, slovom, myšlienkami a všetkými zmyslami.

Po Prijímaní sa kňaz modlí ďakovnú modlitbu: „Ďakujeme Ti , ľudomilný Vládca, Dobrodinec našich duší, že si nás aj dnes obdaril svojimi nebeskými a nesmrteľnými tajinami. Spravuj našu cestu, utvrď nás všetkých v bázni voči Tebe, ochraňuj náš život a upevní naše kroky na príhovory a prosby slávnej Bohorodičky a vždy Panny Márie a všetkých Tvojich svätých“.

Veriaci spievajú: „Nech sa naplnia ústa naše chválou Tvojou, Hospodi, aby sme ospevovali Tvoju slávu, lebo si nás uznal za hodných prijať Tvoje sväté, božské, nesmrteľné a životodarné Tajiny. Zachovaj nás vo Tvojej svätyni, aby sme sa po všetky dni učili Tvojej pravde“.

Dôstojne ďakujeme za to, že sme prijali božské, sväté, najčistejšie, nesmrteľné, nebeské, oživujúce a bázeň vzbudzujúce Christove tajiny. Lebo „každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel“ (Jk 1, 17), hovorí ap. Jakub.

V ďakovných modlitbách po Prijímaní svätých Darov okrem iného vyprosujeme: „Ďakujem Ti, Hospodi Bože môj, že si ma 03/2016

hriešneho neodvrhol, ale učinil ma hodným byť účastníkom Tvojich tajín. Ďakujem Ti, že si ma nehodného učinil hodným prijať Tvoje najčistejšie a nebeské Dary. Avšak, ľudomilný Vládca, ktorý si za nás zomrel i vstal z mŕtvych a daroval nám tieto bázeň vzbudzujúce a životodarné tajiny pre dobro a posvätenie našich duší a tiel, daj, aby tieto boli aj mne na uzdravenie duše a tela, na odvrátenie každého zla, na osvietenie očí môjho srdca, na uspokojenie mojich duševných síl, aby som bezúhonne veril, úprimne miloval, napĺňal sa múdrosťou, zachovával Tvoje prikázania, rozhojňoval sa Tvojou božskou milosťou a dosiahol Tvoje kráľovstvo. Nech nimi ochraňovaný vo Tvojej svätyni vždy pamätám na Tvoju milosť, aby som nežil pre seba, ale pre Teba, nášho Vládcu a Dobrodinca a aby som ukončil tento život s nádejou na život večný, aby som získal večný pokoj tam, kde neutícha hlas oslavujúcich a kde sú nekonečne spokojní tí, ktorí vidia nevýslovnú dobrotu Tvojej tváre. Lebo Ty, Christe Bože náš, si pravá túžba a nevýslovná radosť tých, ktorí Ťa milujú... Lebo Ty si Chlieb života, Prameň svätosti, Darca dobra... Nech mi je na radosť, zdravie a veselosť... Očisť, omy a okrášli ma, polepši, pouč a osvieť ma.

Učiň ma svojím príbytkom jediného Ducha a nie príbytkom hriechu... Nech odo mňa uteká každé zlo a každá vášeň“ (modlitby po sv. Prijímaní). V tridsať treťom žalme sa hovorí: „Okúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin“ (Ž 33, 9). Snažme sa pristupovať k sv. Prijímaniu čím častejšie a buďme Bohu vďační za ten najväčší dar, za „Tajomstvo všetkých tajomstiev“, sv.

Eucharistiu.

Jerej Ondrej Semanco

23

E

Poučenie

ARCIPASTIERSKÁ MODLITBA ISUSA CHRISTA. (Jn 17, 1–26).

ISUSOVO POZDVIHNUTIE OČÍ K NEBU (Jn 17, 1) Boží Syn (Slovo), vtelený Logos nepotreboval modliť sa za seba, lebo On je jediný pravý Boh. To my ľudia sa potrebujeme modliť k Bohu, lebo modlitba je rozhovor so samotným Bohom a je veľmi potrebná v každej stotine sekundy nášho života, napomáha nám k zlepšovaniu samého seba, približovaniu sa k Bohu, zdokonaľovania sa. Bez modlitby by človek nemohol duchovne rásť, žiť.

Svätý evanjelista Ján, jeden z dvanástich apoštolov, bol skutočne pri Isusovej modlitbe a predkladá ju ako Isusovu, ako pisateľ, ktorý je v tejto službe svedok a evanjelista vedený Duchom Svätým. Pri rozlúčkovej besede Isusa Christa so svojimi učeníkmi na Tajomnej večeri sa táto beseda skončila presvedčivými slovami: „Toto som vám povedal, aby ste mali vo mne pokoj. Vo svete budete sužovaní, ale dúfajte, ja som zvíťazil nad svetom“ (Isus premohol svet; Jn 16, 33). (Pružinský 2011).

Isus Christos povedal svojim učeníkom, že budú smútiť a preto im pomáha aj svojou vlastnou modlitbou, učí i nás v pokušeniach zanechávať všetko pozemské a tak prichádzať k pravému Bohu. On sám sa modlí na kolenách, nečudujme sa tomu, lebo Christos prišiel na svet nie iba 24 B

preto, aby sa zjavil svetu, ale aj preto, aby naučil ľudí každej cnosti. Učiteľ mal by učiť nie len slovami, ale, samozrejme, aj

skutkami. Isus Christos chce poukázať na to, že ide na utrpenia zo svojej vlastnej vôle a hovorí: „Otče, prišiel čas“. On si ten čas želá ako niečo prijemné a blížiace sa dielo nazýva slávou, nie svojou slávou, ale Otcovou a tak to aj bolo. Lebo nie len Syn sa preslávil, ale aj Otec. Predtým, pred utrpením, nepoznali Jeho dokonca aj Židia, ako je napísané: „ПознA в0лъ стzжaвшаго и ,5 и3 nсeлъ ћсли господи1на своегw :2 ї}ль же менє2 не познA, и3 лю1діе мои 2 не разумёша. - Vôl pozná svojho gazdu, osol jasle svojho pána, ale Izrael nepozná, môj ľud nechápe“ (Nevďačný Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Poučenie ľud; Iz 1, 3); a potom po Christovom utrpení sa celý svet hrnul k Nemu (Феофилакт 2015).

Položme si otázku: „Čím oslavuje Otec svojho Syna na Zemi a Syn Otca? Otec tým, že svojou nekonečnou láskou k človeku sa zúčastňuje na bohoľudskom diele spásy, v ktorom Syn víťazí nad hriechom, smrťou i diablom, oslobodzuje od nich ľudský rod a svojím vzkriesením dáva mu nesmrteľnosť a večný život. A Syn tým, že dobrovoľne a z nekonečnej lásky k ľudom vykonal dielo spásy sveta. Hriech je hanbou a prehrou ľudskej prirodzenosti; toto nám zanechal Adam; nesmrteľnosť a večný život je slávou ľudskej prirodzenosti, - toto nám dáva vtelený Boh Slovo. Spasený človek je slávou Otca i Syna, ich radosťou.

Hriechom zotročený človek je zármutkom Otca i Syna. Hriechom sa človek mení z nesmrteľného na smrteľného. Teda na ošklivú, skazenú, smradľavú a pominuteľnú bytosť. Prostredníctvom hriechu si diabol získava moc nad človekom, vládne smrťou nad ľudským rodom a každého mení na smrteľníka. Bohočlovek však, víťaz nad hriechom, smrťou a diablom, má moc dať všetkému večný život. Preto je človek i celá ľudská prirodzenosť stvorená pre nesmrteľnosť a večný život. Tento večný život odníma diabol každému človeku prostredníctvom hriechu, avšak Christos prostredníctvom Evanjelia dáva každému človeku večný život. V tom je celé tajomstvo jestvovania ľudského rodu. Hriechom viedol diabol človeka cestou smrti, ktorá vedie až do pekla; cez Evanjelium vedie Christos človeka cestou večného života, ktorá privádza do raja“ (Popovič 1994).

Je potrebné povedať aj to, že Isusovi učeníci boli jasne upozornení na to, že po Jeho odchode nastanú pre nich ťažké chví03/2016

le, časy mučenia a prenasledovania, časy nenávisti, krutosti zo strany nepriateľov Evanjelia. S ohľadom na Golgotu a kríž, ktorý Mu pripravili Jeho nepriatelia, Isus sa modlí za všetkých svojich apoštolov, veriacich v Neho, a táto Isusova modlitba sa vzťahuje na všetky časy jestvovania Cirkvi na Zemi, na všetkých veriacich ľudí, krajiny a národy. Predchádzajúcu vetu môžeme porovnať so svätým Evanjeliom podľa Matúša, kde sa verše na to vzťahujú: „Choďte teda a učte všetky národy, krstiac ich v mene Otca, i Syna, i Svätého Ducha, učiac ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Amen“ (Vyslanie učeníkov; Mt 28, 19-20. Pružinský 2001).

Všetky vyslovené Spasiteľove slová, ktoré patrili nebeskému Otcovi, ktoré boli vyslovené v nočných hodinách, museli učeníkov utvrdiť vo viere, poznaní a tak ich aj posilniť. Všetko, čo im bolo doteraz podrobne zvestované, vysvetľované, je jediná, skutočná pravda, ktorá je od Otca a k Otcovi privádza (Pružinský 2011).

(Pokračovanie) ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV: EVANJELIÁR. SVÄTÉ EVANJELIUM, 2013. Slovenský pravoslávny preklad. Prešov: Vydala Vedecká grantová agentúra Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. ISBN 9788-0-971520-7-9. Феофилакт, 2015. Толкование Священного Писания. Dostupné z: http:// www.feofilakt. ru/ot-ioanna/glava-17 Popovič, 1994. Evanjelium podľa svätého Jána /Text a výklad/. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta. ISBN 80-7079-278-5.

Pružinský, 2011. Evanjelium podľa Jána /Kapitola 13.-21./. Prešov: Vydala Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. ISBN 97880-969437-6-0.

Mgr. Ioánn Haladej 25

E

Poučenie

Múdry lekár Istý človek bol v nemocnici a stále odkladal spoveď. Lekár, ktorý bol kresťanom, mu chcel dať užitočné poučenie, preto po rannej vizite položil lieky na stôl a chcel odísť. Pacient sa ho opýtal: – Pán doktor, kedy mi predpíšete lieky?

– Možno o mesiac, – odpovedal lekár.

– Ako to! Veď bez liekov môžem zomrieť, – vykríkol vystrašený pacient.

– Tak ich začnite užívať od nasledujúceho týždňa.

– Pán doktor, – protestoval pacient, – veď ja sa nasledujúceho týždňa nemusím dožiť.

– Keď sa budete cítiť veľmi zle, zoberte lieky zajtra, – povedal lekár.

– A je možné, – prosil pacient, – aby som lieky začal brať ešte dnes?

– Vidíte? Tak je to aj so spoveďou. Nesmiete ju odkladať, pretože zajtrajška sa nemusíte dožiť, – s úsmevom mu vysvetlil lekár.

Ján Zozuľak

Vyhýbanie sa spovedi Istý človek mal brata, ktorý bol po nehode dlhé roky pripútaný na lôžko. Nedokázal sa vyrovnať s týmto stavom, trpezlivo a pokorne ho znášať. Bol nervózny, nadával a vadilo mu všetko i všetci.

Starec Paisij Svätohorský bratovi povedal: – Povedz mu, aby sa vyspovedal. Povedz mu tiež, že keď bojoval, poranil sa a teraz tým, čo robí, nechce obviazať svoju ranu.

Brat mu odvetil: – Otče, radil som mu, aby sa vyspove26 B

dal, ale povedal mi: „Čo by som sa spovedal? Veď hneď v takom stave, v akom sa nachádzam, znovu začnem konať to isté, hrešiť…“ A starec zareagoval: – Nevadí! Potom sa znovu vyspovedá.

Ján Zozuľak Prevzaté z knihy: Jeromonach Christodoulos Svätohorský: Starec Paisij. Prešov 1999.

Zdroj: www.pravoslavnekrestanstvo.sk

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

História

Bola raz jedna dišputa 14. Zosnutie sv. Metoda Skôr než sv. Metod zosnul, usporiadal ešte cirkevné pomery na Veľkej Morave a určil svojho nástupcu. Život sv.

Metoda o tom píše toto: „Takto všetky obvinenia odvrátil na všetkých stranách a ústa mnohým zavrel, beh zavŕšil, vieru zachoval a očakával veniec spravodlivosti. A pretože sa zaľúbil Bohu, stal sa Jeho miláčikom. Približovať sa začal čas prijať pokoj od strasti a mzdu za mnohé roky.

I pýtali sa ho a hovorili: „Koho čuješ, otče, a učiteľ ctihodný, z učeníkov svojich, aby v učiteľstve tebe nástupcom bol? A ukázal im na jedného zo známych učeníkov svojich, nazývaného Gorazdom a povedal: Tento je vašej zeme slobodný muž, učený v latinských knihách, pravoslávny. To buď vôľa Božia, i vaša ako i moja“ (Život sv.

Metoda).

Sv. Metod sa zúčastnil naposledy na božskej Liturgii na Kvetnú nedeľu, ktorá vtedy pripadla na 4. apríla. Bol taký slabý, že už nemohol slúžiť, ale mohol prítomným veriacim žehnať, ako to robí pravoslávny biskup, keď neslúži, ale je prítomný na bohoslužbe. Jeho požehnanie patrilo východorímskemu cisárovi, kniežaťu Svätoplukovi, duchovenstvu a všetkým veriacim. Sv. Metod aj na sklonku svojho života bol verný východorímskym tradíciám a požehnal východorímskeho cisára, ktorého jeho poddaní považovali za ochrancu celého kresťanstva. Druhé Metodovo požehnanie bolo prejavom vernosti, ktoré Konštantínopolská cirkev vždy mala k panovníkovi ustanovenému Bohom. Je to zároveň dôkazom toho, že sv. Metod preukazoval veľkomoravskému 03/2016

vládcovi povinnú úctu aj napriek tomu, že ho Svätopluk nemal ku koncu života v láske. Keď ho duchovenstvo po božskej Liturgii odprevádzalo do jeho bytu, bol tak vysilený, že ho museli podopierať, aby nespadol. Keď ho uložili na lôžko, povedal: „Opatrujte ma deti do tretieho dňa“. To sa aj stalo. Keď nastal tretí deň, povedal: „Do tvojich rúk, Pane, dušu svoju odovzdávam“.

Zomrel 6. apríla roku 885.

Jeho žiaci zvážili situáciu a pretože nechceli, aby pri pohrebe svätého došlo k nejakému nedorozumeniu s kniežaťom, ktorý v svojej krátkozrakosti až zaslepenosti napodobňoval nemeckých panovníkov a dával prednosť latinskému obradovému jazyku, rozhodli sa po spoločnej porade, aby pri pohrebe bola cirkevná služba konaná dvorným duchovenstvom Svätopluka po latinsky a potom nimi samými z úcty k sv. Metodovi po grécky a nakoniec v duchu jeho životného diela po starosloviensky. Pohreb sv. Metoda bol skutočnou manifestáciou nesčíselného ľudu, manifestáciou vernosti dielu sv. Cyrila a Metoda. Ako hovorí životopisec: „Ľudia však, nesčíselný národ, čo sa poschádzali, odprevadili ho so sviecami, oplakávali dobrého učiteľa a pastiera, žialili muži i ženy, malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní i nevoľníci, vdovy aj siroty, cudzinci i tuzemci, neduživí i zdraví, všetci, lebo všetkým bol všetko, aby získal všetkých“ (Život sv. Metoda).

Bol pochovaný v katedrálnom chráme svojho metropolitného sídla. Neskorší tzv. preložený život sv. Cyrila a Metoda upresňuje túto krátku informáciu v tom 27

E

Z domova zmysle, že sv. Metod bol pochovaný vo veľkomoravskom chráme na ľavej strane za oltárom Božej Matky. Skutočnosť, že sv. Metod mal katedrálny chrám, je dostatočným dôkazom toho, že Pravoslávna cirkev na Veľkej Morave bola už dobre stabilizovaná. Rezidencia sv. Metoda sa, prirodzene, nachádzala v blízkosti katedrálneho chrámu. Žiaci sv. Cyrila a Metoda a celá Pravoslávna cirkev uctievali solúnskych bratov hneď po ich smrti na rozdiel od špekulácií pápežov s cyrilo-metodským odkazom v neskorších storočiach ako aj v súčasnosti.

Ako píše Metodov životopisec sv. Gorazd, vynikal sv. Metod cnostným životom. Na porovnanie jeho cností, jeho dobrých skutkov a bojov s najvynikajúcejšími postavami cirkevných dejín uviedol celý rad svetových osobností. Jedným bol rovný, od jedných málo menší, od iných však ešte väčší, výrečných prevyšoval činmi, činorodých pravdivosťou slova, lebo všet-

kým podobným sa stal, obraz všetkých na sebe ukázal, bohabojnosť, zachovávanie prikázaní, telesnú čistotu, neprestajné modlitby a svätosť, reč silnú a lahodnú, silnú voči nepriateľom a lahodnú tým, ktorí prijímali napomenutia, prísnosť, úprimnosť, milosrdnosť, lásku, vytrvalosť a trpezlivosť, všetkým pre všetkých býval, aby všetkých získal.

Svoj historický životopis zakončuje sv. Gorazd modlitbou k sv. Metodovi: „Ty však z výsosti, svätá a ctihodná hlava, hľaď modlitbami svojimi na nás, túžiacich po tebe, zbavuj od všelijakého nebezpečenstva učeníkov svojich a náuku rozširuj i bludy prenasleduj, aby sme si, keď budeme žiť dôstojne podľa povolania svojho, stali s tebou tvoje stádo po pravej strane Christa Boha nášho a prijali od neho večný život. Lebo Jeho je sláva, česť na veky vekov, amen“.

(Pokračovanie) Mgr. Pavel Tkáč

Oslavy Bratstva pravoslávnej mládeže V sobotu 6. 2. 2016 sa v Spišskej Novej Vsi konali oslavy Bratstva pravoslávnej mládeže - Syndesmos na Slovensku. Sviatok pravoslávnej mládeže sa slávi v celom svete na sviatok Stritenija Hospodňa (Stretnutie Pána so Simeonom), no z dôvodu dvoch rôznych kalendárov sme ho oslávili túto sobotu.

Oslavy začali Liturgiou o 9:00 hod., na ktorej sa zúčastnilo mnoho duchovných z rôznych arcidekanátov, a našu eparchiu zastupovali o. Vladimír Spišák, ako zvolený duchovný pre mládež, a o. archidiakon Matúš Spišák. Na oslavách za zúčastnilo aj mnoho mládežníkov od tých najmenších až po star28 B

šie ročníky. Pre pracovné povinnosti sa nemohli zúčastniť naši vladykovia metropolita Rastislav a arcibiskup Juraj, preto v mene oboch o. Milan Gerka prečítal ich posolstvo.

Tohto roku mali oslavy aj medzinárodnú účasť, na ktorú prijali pozvanie mládežníci z Užhorodu. Záverom Liturgie užhorodská mládež poďakovala slovenskému bratstvu v mene vysokopreosvieteného vladyku Feodora, arcibiskupa mukačevského a užhorodského, a vedúceho bratstva prot. Viktora Paloša za pozvanie a možnosť spoločne s nami sláviť medzinárodný deň pravoslávnej mládeže.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova Hovorcom bola Oľga Paloš: „Pre nás je veľká česť a radosť byť tu s Vami. Už niekoľko rokov je medzi Mukačevskou pravoslávnou eparchiou a Bratstvom pravoslávnej mládeže Vašej krajiny vzájomná spolupráca. Mohli sme vidieť mnoho chrámov Vašich dvoch eparchií, mnoho zaujímavých miest a veľa sme toho aj počuli. Bez rozdielu, kde bývame, akým jazykom rozprávame, nás všetkých spoločne spája Christos Spasiteľ. Berúc účasť na bohoslužbách v pravoslávnych chrámoch Slovenska sa cítime stále ako doma, pri tom cítime Vašu lásku a pohostinnosť.“ Taktiež užhorodská mládež pozvala mládež a duchovných na púť po zaujímavých miestach mukačevskej eparchie.

Následne sa krátko prihovorila prezidentka BPM - Syndesmos na Slovensku Jožka Polakovičová k o. Štefanovi Pružinskému, ktorý vo svojom chráme Klimenta Ochridského zorganizoval tento deň a podarovala mu ikonu BPM. Po bohoslužbe sme sa všetci presunuli do blízkej reštaurácie, kde nás po duchovnom pokrme čakal ten telesný. Po obede nasledovala krátka prezentácia jednotlivých skupín BPM so svojím programom. Mládežníci z Košíc a Závadky zaspievali duchovné piesne a humenská mládež predstavila svoju činnosť za uplynulé roky formou obrazovej

prezentácie. Ďalším zahraničným účastníkom bol náš brat z Etiópie, ktorý je študentom na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, a ten nás v krátkosti oboznámil s ich miestnymi tradíciami a zvykmi. V priestoroch reštaurácie sa zakončil oficiálny program, samozrejme, modlitbou, po ktorej nasledovalo voľné pokračovanie v priestoroch farského úradu.

Na záver patrí sa nám poďakovať v prvom rade Hospodinu, ktorý nám doprial zúčastniť sa na tomto peknom dni naplnenom duchovným bohatstvom Cirkvi a príjemnými stretnutiami. Poďakovanie patrí aj tohtoročným organizátorom PCO Spišská Nová Ves na čele s o. Štefanom Pružinským a mládežníkom Ioannom Haladejom. Veľká úcta a poďakovanie patrí mládežníkom z Užhorodu, ktorí merali dlhú cestu, aby s nami strávili tento deň a povzbudili nás príjemnými slovami. V neposlednom rade patrí poďakovanie všetkým organizátorom a mládežníkom, bez ktorých by tento deň nemal svoj význam.

Všetkým otcom duchovným s rodinami, mládežníkom a všetkým, ktorí akokoľvek prispievajú k formovaniu pravoslávnej mládeže, nech žehná Spasiteľ náš Isus Christos do ďalšej práce s mládežou.

Na mnohaja i blahaja lita!

Viliam Fencik

Nový Evanjeliár

pre liturgickú potrebu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku si môžete zakúpiť na Úrade Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove na ul. Bayerova 8 03/2016

29

E

Z domova OSLAVA SVIATKU TROCH SVÄTITEĽOV V BRATISLAVE Vo štvrtok 11. februára 2016 v bratislavskom chráme sv. Rastislava v predvečer sviatku Troch svätých učiteľov a hierarchov sv. Vasilija Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho slúžil Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska, večerňu.

Na druhý deň ráno sa v chráme konala archijerejská Liturgia. Spolu s Jeho Blaženosťou Rastislavom, arcibiskupom prešovským, metropolitom českých krajín a Slovenska, ju slúžili Jeho Vysokopreosvietenosť Michal, arcibiskup pražský a českých krajín, a Jeho Preosvietenosť Izaiáš, vikárny biskup šumperský.

Sviatočnú sv. Liturgiu slúžili i duchovní: archimandrita Serafim (Šemjatovský), predstavený Zastupiteľstva Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska pri Moskovskom patriarcháte, riaditeľ Úradu Prešovskej pra-

voslávnej eparchie mitr. prot. Alexander Cap, tajomník Posvätnej synody mitr. prot.

Milan Gerka, vedúci právno-technického oddelenia Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie mitr. prot. Michal Švajko a miestny duchovný správca mitr. prot. Jozef Haverčák a jerodiakon Maxim (Durila).

Kázňou sa k veriacim prihovoril o. Jozef Haverčák, ktorý poukázal na zmysel a význam sviatku Troch hierarchov, ktorí by mali byť vzorom pre veriacich i v súčasnosti.

Na záver sv. Liturgie sa prihovoril vladyka Rastislav, ktorý pozdravil prítomných so sviatkom a zaželal všetkým biskupom, kňazom, mníchom i laikom Vasilovu statočnosť, Gregorovu múdrosť a Jánovu výrečnosť.

Foto: Ing. Michal Micenko Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

Sninskí mládežníci na výlete (Komárno, Bratislava, Viedeň) Počas tohtoročných jarných prázdnin sme sa vybrali na výlet, ktorý bol odmenou pre aktívnych mládežníkov, predovšetkým pre tých, ktorí ochotne obetovali svoj voľný čas a nacvičovali Betlehemskú hru, aby nám ňou spríjemnili Roždestvenské sviatky.

Najprv sme navštívili Monastier Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky v Komárne, kde sme mali „základňu“. Odtiaľ sme na jeden deň vycestovali do Bratislavy, kde sme si pozreli naše pravoslávne chrámy sv.

Rastislava a sv. Nikolaja. Zaujímavá bola prechádzka Starým mestom. Vyšli sme aj na Bratislavský hrad a poobzerali si ďalšie pamiatky hlavného mesta (Grassalkovichov palác, Dom U dobrého pastiera...).

30 B

Nasledujúci deň sme strávili vo Viedni.

Tam sme navštívili známy Dóm sv. Štefana, z veže ktorého sme mali výhľad na celú metropolu Rakúska. Mali sme tiež možnosť vidieť skutočné klenoty viedenskej architektúry (Prezidentský palác, Parlament, zámok Schonbrunn...). Veľmi sa nám páčili expozície Prírodovedno-historického múzea.

Domov sme sa vracali obohatení o množstvo skvelých zážitkov. Poďakovanie patrí našim sprievodcom: Martinovi Haverčákovi a Tatiane Kaya-Dzijakovej, ktorí nám v Bratislave a vo Viedni pripravili pestrý program. Ďakujeme taktiež pani Helenke Slezákovej z Komárna za jej starostlivosť.

Sláva Bohu za všetko.

Matuška Tatiana Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova METROPOLITA RASTISLAV V BRNE NA OSLAVÁCH 90. NARODENÍN VLADYKU SIMEONA V Katedrálnom chráme sv. Václava v Brne sa v nedeľu 14. februára 2016 konala sv. archijerejská Liturgia. Spolu s Jeho Blaženosťou Rastislavom, arcibiskupom prešovským, metropolitom českých krajín a Slovenska, ju slúžili Jeho Vysokopreosvietenosť Michal, arcibiskup pražský a českých krajín, Jeho Vysokopreosvietenosť Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský, Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický a Jeho Preosvietenosť Izaiáš, vikárny biskup šumperský.

Sv. Liturgia sa konala pri príležitosti 90. narodenín vladyku Simeona a bola prvou liturgiou, ktorú od obnovenia jednoty našej miestnej Cirkvi slúžili spolu všetci členovia Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Spolu s nimi sa modlil i vyslanec Matky Cirkvi – Ekumenického patriarchátu, athoský mních a v súčasnosti vikárny biskup francúzskeho metropolitu preosvietený vladyka Irinej.

Sv. Liturgiu viedol duchovný správca brnenského chrámu mitr. prot. Jozef Fejsák.

Za slovenskú časť našej Cirkvi sa na nej zúčastnili mitr. prot. Milan Gerka, mitr. prot.

Alexander Cap, mitr. prot. Vasiľ Bardzák, mitr. prot. Michal Švajko, mitr. prot. Bohuslav Senič, jerodiakon Maxim (Durila) a hypodiakon Maroš Černý. Z českej časti našej Cirkvi slúžili mitr. prot. Ondřej Stehlík, mitr. prot. Ján Baudiš a niekoľkí ďalší duchovní z Čiech a Moravy.

V závere sv. Liturgie sa k jubilujúcemu vladykovi Simeonovi prihovoril metropolita Rastislav: „Vaša Vysokopreosvietenosť, vladyka Simeon!

03/2016

Dovoľte mi, aby som Vás v mene ostatných členov Posvätnej synody, duchovenstva a veriacich našej miestnej Cirkvi, ako aj vo svojom pozdravil v tento významný deň, keď všetci v radosti s Vami prežívame krásne životné jubileum – 90 rokov Vášho života. Pri tejto príležitosti Vám želáme veľa zdravia, plnosť blahodate a hojnosť Božieho požehnania, aby ste vo svojej biskupskej službe ešte mnoho rokov mohli plniť poslanie, ktoré Vám zverila Christova Cirkev.

Svätý apoštol Pavol všetkým biskupom hovorí: „Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou“ (Sk 20, 28).

Hospodin bude žiadať z rúk biskupa každú dušu, ktorá mu bola zverená. Preto by mal obetavo slúžiť dielu spásy všetkých, ktorých mu Christos zveril.

Jedine vo vernosti svätému Pravosláviu a v obetavej láske môže biskup úspešne napĺňať svoje poslanie. Svätý Ján Sinajský hovorí, že pravého pastiera odhalí jeho láska, lebo Najvyšší Pastier bol z lásky ukrižovaný.

Ak chceme šíriť porozumenie, musíme byť nositeľmi lásky. Svätý evanjelista Ján to vyjadril slovami: „Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16).

Biskupská služba v zmätenosti dnešnej doby je obzvlášť náročná. Východiskom z každej zložitej situácie je pokánie a budovanie vnútornej jednoty veriacich v Cirkvi.

Jedine tak môžeme byť „soľou zeme a svetlom sveta“ (Mt 5, 13 – 14), k čomu nás povoláva Božský Spasiteľ, v službách ktorého je každý duchovný Christovej Cirkvi.

31

E

Z domova Vo Vašej zodpovednej službe Vám, drahý vladyka, želáme dostatok duchovných a telesných síl, aby ste ako dobrý pastier v starostlivosti o svoju Bohom zverenú pastvu vždy pociťovali slová Iisusa Christa: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta“ (Mt 28, 20). Zo srdca Vám ďakujeme za Vaše celoživotné teologické a literárne dielo. Ako človeku s bohatými životnými skúsenosťami Vám želáme, aby ste ešte mnoho rokov vo svojej biskupskej službe zachovávali pre blaho Cirkvi „jednotu ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4, 3). Milosť nášho Pána Iisusa Christa, láska Boha Otca a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s Vami po všetky dni Vášho života!

Is polla eti, despota!“ Za blahoželania zo strany metropolitu Rastislava sa vladyka Simeon poďakoval slovami: „Vaša Blaženosť, ďakujem Vám za krásne slová a necítim sa hoden tej pozornosti, ktorú ste obrátili na moje skromné dielo, v ktorom som mal stále dôvod kajať sa a rozmýšľať, či som nebol príliš opovážlivý, že som prijal to, čo život prinášal, ale Pán mi pomáhal, a tak som to nejako dotiahol až do deväťdesiatky. Verím, že nejaký čas mi snáď ešte dá. Mám radosť z toho, že tento deň, v ktorý si pripomínate moje narodeniny, je súčasne dňom, kedy sme sa spojili s naším Pánom pri jednom oltári. Je to vzácne nielen pre nás, ale i pre celú Cirkev u nás na Morave, a istotne i v Čechách a na Slovensku, pretože v jednote je sila a v jednote je Pán.

Ten si praje, aby sme boli jedno. Jednota nemôže byť tam, kde nie je vzájomná láska a svornosť. Keď sme v jednote, tak nám Pán dáva lásku, a to je Jeho veľká milosť.

Prijímam svoj vek i radosť, ktorú prežívame, ako veľký Boží dar, a rovnako i to, že ste tu dnes medzi nami spolu so svojimi duchov32 B

nými, z ktorých mnohí sú moji žiaci a viaže ma k nim otcovský cit. Za to všetko ďakujem Pánu Bohu. Prajem Vám, aby ste nám ako hlava Cirkvi vládli šťastne čo možno najdlhšie, a my všetci aby sme Vám v tom, v čom budeme môcť, dobre a jednomyseľne pomáhali,“ povedal vo svojom ďakovnom príhovore vladyka Simeon.

Vladyka Rastislav mu ako dar venoval ikonu Presvätej Bohorodičky – Tešiteľky, obklopenej archanjelmi Michalom a Gabrielom. „Želám Vám v celom Vašom živote modlitebnú záštitu – pokrov Presvätej Bohorodičky, ako aj pomoc beztelesných Mocností. Žite ešte mnoho rokov na blaho Christovej Cirkvi a pre rozkvet svätého Pravoslávia na území Moravy, kde pred tisícročím solúnski bratia Konštantín a Metod začali svoje apoštolské misijné dielo, ktoré sa potom rozšírilo na územie Čiech i dnešného Slovenska,“ povedal vladyka.

Po vladykovi Rastislavovi Jeho Preosvietenosť vladyka Irinej prečítal list Jeho Všesvätosti Bartolomeja, ekumenického patriarchu. Po ňom pozdravil a zablahoželal vladykovi Simeonovi Jeho Vysokopreosvietenosť arcibiskup pražský a českých krajín Michal.

Následne boli prednesené i gratulácie od rumunského patriarchu Daniela a poľského metropolitu Sávu. Osobne vladyku Simeona pozdravil i český rímskokatolícky olomoucký arcibiskup a moravský metropolita Mons. Ján Graubner, ktorý mu tlmočil gratulácie v menej celej Rímskokatolíckej cirkvi.

K blahoželaniam sa na záver pridali i viacerí duchovní, veriaci a príbuzní vladyku Simeona.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova METROPOLITA RASTISLAV SI PREVZAL OCENENIE MATICE SLOVENSKEJ V rámci kolokvia o poslaní Slovenska v treťom tisícročí, ktoré sa konalo pri príležitosti 25. výročia prijatia výzvy Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite, si v stredu 24. februára 2016 Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav, v Bratislave prevzal zlatú medailu Matice slovenskej. Matica slovenská ju vladykovi Rastislavovi udelila za podporu aktivít pri 200. výročí narodenia Ľudovíta Štúra. Zlatú medailu si z rúk predsedu Matice slovenskej Ing. Mariána Tkáča, PhD. prevzal i emeritný biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku prof. ThDr. Július Filo. Účastníci kolokvia prijali vyhlásenie, ktoré vám prinášame v plnom znení: Vyhlásenie účastníkov kolokvia o poslaní Slovenska v treťom tisícročí My, účastníci kolokvia o poslaní Slovenska v treťom tisícročí, konanom pri príležitosti 25. výročia prijatia výzvy Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite, ktorá stála na jeseň 1990 na začiatku úsilia o slovenskú samostatnosť, uvedomujeme si potrebu formulovania poslania Slovenska v tomto čase.

Oceňujeme pozitíva, dosiahnuté v poslednom štvrťstoročí, ale vyjadrujeme aj znepokojenie nad stavom sveta, Európy i Slovenska, a vyzývame všetky vplyvné sily slovenskej spoločnosti, zvolených predstaviteľov štátnej moci a samospráv, predstaviteľov cirkví, pedagógov, inteligenciu technickú i humánnu, aby hľadali odpovede na výzvy súčasnosti v osvedčených hodnotách, vďaka ktorým tento národ prežil a prekonal 03/2016

všetky nástrahy dejín. Sme povinní hľadať vhodný postoj Slovenska, ako štátu, ktorý od 1. júla toho roku bude predsedať Európskej únii, k aktuálnej situácii v Európe i vo svete, charakteristickej pojmovým i morálnym chaosom. Tak ako v časoch tureckých výbojov na prelome stredoveku a novoveku účinne pomôcť brániť Európu.

Pamätajme pritom i na slová Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý pred 170 rokmi vydal prvé číslo Slovenských pohľadov, a žiadal v ňom rozvinúť slovanskú vedu, ktorá nebude v rozpore s vierou, ale naopak: každá skutočná, pravdivá veda privádza k Bohu, ktorá nebude merať svet rozumom odtrhnutým od človeka, ale ľudským srdcom.

Sme presvedčení, že Slovensko a Slováci majú predpoklady pre vlastnú prosperitu, ale aj pre zjednocovanie zdravých síl Európy, osobitne Slovanov, v záujme udržania jej tradičných hodnôt. Je tu opätovne čas, aby slovenská inteligencia pomenúvala veci priamo a otvorene hovorila zodpovedným za Slovensko pravdu. V záujme toho potrebujeme vrátiť na národnú pôdu naše verejnoprávne médiá, aby sme presadzovali nám vlastné princípy dobra, podpory života a nie smrti.

Slovenky a Slováci! Konajme v záujme nášho národa, v záujme mieru, európskej civilizácie, založenej na slobode jednotlivca, rodiny, národa a štátu.

V Bratislave 24. februára 2016.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove, www.matica.sk

33

E

Z domova OSLAVY VÝROČIA KŇAZSKEJ CHIROTÓNIE DUCHOVNÉHO SPRÁVCU V STAKČÍNE Nedeľa 28. februára 2016 bola pre duchovného správcu cirkevnej obce v Stakčíne mitr. prot. Jána Gliganiča významným dňom. Za účasti Jeho Blaženosti arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska Rastislava, duchovných a množstva veriacich sa v tamojšom chráme Zostúpenia Sv. Ducha konala Liturgia, ktorá sa niesla v slávnostnom duchu, nakoľko o. Ján oslávil v nedeľu márnotratného syna 40 rokov odo dňa, kedy prijal z rúk preosvieteného vladyku Cyrila (Mučičku) sv. tajinu kňazstva.

Vladyku pri vstupe do chrámu privítal o. Ján slovami žalmistu Dávida: „Toto je

34 B

deň, ktorý pripravil Hospodin – plesajme a radujme sa v ňom“ (Ž 117, 24)! Vyjadril veľkú radosť z toho, že sa mu Boh dal dožiť tohto dňa a vladyku poprosil o modlitby.

Sv. Liturgiu spolu s vladykom Rastislavom a o. Jánom slúžili duchovný správca cirkevnej obce v Snine, arcidekan pre okresy Humenné a Snina prot. Igor Kerekanič, duchovný správca cirkevnej obce v Ubli mitr. prot. Juraj Sičák, duchovný správca cirkevných obcí vo Vyšnej a Nižnej Jablonke prot. Ján Kosť, duchovný správca cirkevnej obce v Kalnej Roztoke prot. Vladimír Ignác a archidiakon Maxim (Durila).

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Z domova „Dnes by som chcel predovšetkým pozdraviť duchovného správcu Pravoslávnej cirkevnej obce v Stakčíne. Otec Ján, pred štyridsiatimi rokmi bol na Vás zložením archijerejských rúk zavesený ťažký jerejský kríž. Keď som sa zamyslel nad Vaším

životom a všetkými jeho radosťami i starosťami, peripetiami, ktorými ste si museli prejsť, zdá sa mi v mnohom podobný životu proroka Mojžiša. Aj ten štyridsať rokov viedol Bohom vyvolený izraelský národ cez púšť do zasľúbenej zeme. Podobne aj vy štyridsať rokov vediete Boží ľud po neľahkej ceste do nebeského Kráľovstva a pred Božím trónom prinášate zaňho, za seba i za celý svet svoje modlitby a nekrvavú obeť sv. Liturgie. Podobné peripetie, aké prežil prorok Mojžiš so svojimi ľuďmi, ktorí mu veľakrát boli nie na radosť a pomoc, ale skôr na trápenie a ťarchu, ste vo svojom živote zažili i Vy. Napriek tomu ste neklesali na duchu, ani neupadali do beznádeje, ale vaše kroky vždy viedli do chrámu, kde ste z hĺbky srdca prosili o pomoc Božiu a pevne verili v Jeho blahodať.

Nespoliehali ste sa na ľudské sily ani po03/2016

moc človeka, ale spolu s Vám zverenou pastvou ste sa snažili žiť vždy hodne kresťanského povolania a putovať do nebeskej Vlasti. Želám Vám, aby Vás Hospodin prinajmenšom ďalších štyridsať rokov zachoval pri dobrom zdraví, aby Vám žehnal a dával duchovné a telesné sily, aby ste ešte dlho mohli plniť svoje kňazské povinnosti a slúžiť Božiemu ľudu, duchovným otcom ktorého Vás učinila blahodať Svätého Ducha,“ zaželal vladyka Rastislav o. Jánovi. Následne priblížil prítomným podobenstvo o návrate márnotratného syna k svojmu otcovi ako vzor duchovného života pre každého kresťana.

Na záver sv. Liturgie sa k prítomným prihovoril o. Ján, ktorý sa poďakoval vladykovi a prítomným duchovným za ich návštevu a spoločné modlitby. V krátkosti priblížil svoj doterajší život a nezabudol pripomenúť i mátušku Evu, ktorá nás v minulom roku predišla do večnosti. Okresný arcidekan o. Igor Kerekanič pozdravil o. Jána v mene duchovných humenskosninského arcidekanátu. Pri príležitosti kňazského jubilea vladyka Rastislav spolu s miestnymi veriacimi odovzdali o. Jánovi dary.

Po skončení sv. Liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove 35

E

Z domova Byzantské spevy v Osadnom Na návštevu Osadného pricestovali v dňoch 6. – 8. marca 2016 sestry z monastiera Turkowice v Poľsku. Tento monastier používa pri bohoslužbách byzantské nápevy, ktoré spolu s vierou a kultúrou priniesli pred vyše 1150 rokmi na Veľkú Moravu sv. bratia Cyril a Metod. Tento spôsob cirkevného spevu je kánonický a kánony tvrdia, že duchovná hudba sa má líšiť od svetskej, nesmie byť viachlasná, nesmú sa pri nej používať hudobné nástroje a rovnako ako ďalšie umenia aplikované v Cirkvi je tesne spätá s teológiou. Byzantská hudba je veľmi zložitá, má vlastné noty, ktoré sa od západných líšia tým, že nepoužívajú notovú osnovu, ale jednotlivé znaky nad slabikami určujú, o koľko tónov vyššie či nižšie sa má daná slabika spievať oproti prvému určenému tónu (ison), resp. predchádzajúcemu. Tento cirkevný spev sa v pravoslávnych chrámoch dodnes zachoval v Grécku, Bulharsku či Srbsku.

V pondelok 6. marca v osadňanskom chráme sestry nahrávali večerňu sv. Klimentovi Ochridskému, žiakovi sv. Cyrila a Metoda, ktorá bude odvysielaná v národnostnom vysielaní rádia Regina na počesť 1100. výročia od jeho zosnutia. Neskôr bola nahraná aj zádušná liturgia týmito nápevmi za vojakov pochovaných v krypte v Osadnom, z ktorej by malo byť vydané CD. Na druhý deň sa v Osadnom slúžila archijerejská svätá Liturgia byzantskými nápevmi, ktorú viedol blaženejší metropolita Rastislav v spoluslúžení miestneho duchov-

36 B

ného správcu prot. Petra Soroku. Ten v kázni objasnil spôsob byzantského spevu, jeho duchovný význam, spojenie s pravoslávnou teológiou a vyzdvihol lepšiu sústredenosť veriaceho pri tomto speve na modlitbu a bohoslužobné texty. Vladyka Rastislav sa vo svojom príhovore po liturgii poďakoval organizátorom tejto akcie a spomenul si aj na vrelé prijatie turkowických sestier počas jeho návštevy ich monastiera. K byzantskému spevu povedal, že aj keď je veľmi zložitý, napriek tomu sa mu dá ľahko naučiť vďaka čistému srdcu človeka. Po Liturgii vladyka Rastislav slúžil za spevu sestier z Turkowíc panychídu v krypte vojakov pod chrámom.

Na Liturgii sa zúčastnil aj relatívne veľký počet veriacich nielen z Osadného, ale aj z Hostovíc, Sniny, Medzilaboriec, od Vranova nad Topľou či Popradu a odniesli si odtiaľ krásny duchovný zážitok. O propagáciu udalostí a byzantských spevov sa zaslúžili p. Katarína Kleknerová z TV JOJ a p.

Silvia Zelinková z rádia Patria, ktoré spracovali výborné reportáže, začo im patrí veľká vďaka.

Nech Boh pomôže, aby bolo takéto dušu povznášajúce cirkevné nápevy počuť v našich chrámoch čím častejšie, lebo aj duchovná hudba človeka privádza k spaseniu. „Mnohaja i blahaja lita“ metropolitovi Rastislavovi, turkowickým sestrám, zúčastneným veriacim a všetkým prítomným veľká vďaka za krásne strávené dopoludnie v Osadnom.

Prot. Peter Soroka

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Jubileá

Blahoželanie k jubileu Vďační pravoslávni veriaci v Ubli otvárajú 65. stránku knihy života otca duchovného mitr. prot. Mgr. Juraja SIČÁKA a spomínajú na 23. marec ako deň jubilea. V knihe života sa nám predstavuje život nášho duchovného, jeho radosti, starosti, trápenia, zdravie, ale i choroby.

Pred 65. rokmi manželom Sičákovým v obci Zboj prichádza na svet syn, ktorému dávajú meno Juraj. Detstvo, školské roky žije v rodnej obci, potom odchádza na ďalšie štúdium strednej školy a neskoršie si vyberá cestu štúdia pravoslávnej teológie a stáva sa kňazom. Do manželstva vstupuje s dievčaťom z obce Kyjov Annou Semančíkovou a odchádzajú na prvú cirkevnú obec Mikulášová.

V krátkom čase prichádza rodinka Sičákových na ďalšiu cirkevnú obec Ubľa. Otec duchovný sa stáva kňazom aj pre susedné obce Michajlov, Berezovec a Hrabová Roztoka. Mladá rodinka sa rozrastá a spolu s manželkou Annou vychovajú štyri deti. Matuška sa stáva kantorkou v chráme, učí veriacich spievať a vedie ich k dobrote. Otec duchovný stmeľuje dobré vzťahy, takže život veriacich naberá na radosti a pokoji. Avšak prichádza aj čas trápenia a starostí. Pravoslávni veriaci musia opustiť chrám. Ten ostáva gréckokatolíckym veriacim a tým sa končí aj spoločné užívanie chrámu. Otec duchovný Juraj prežíva veľa trápenia a spolu s veriacimi odchádza do náhradných priestorov školy, ktoré sa stávajú i dočasným chrámom. Ťažkostí prichádzajú aj vtedy, keď veriaci začínajú stavať nový pravoslávny chrám, ktorý s pomocou Božou a Matky Božej aj postavia a v ňom s veľkou radosťou otec Juraj prednáša Božie slovo. Postavený nový chrám je pýchou obce, čo je nemalou zásluhou nášho otca duchovného. „Drahý otec duchovný, už skoro 40 rokov žijete v obci Ubľa. Už 40 rokov kráčate bok po boku s matuškou Annou, spolu znášate radosti, zdravotné problémy a spolu s Vami prosíme Hospoda o pomoc. Pomáha a chvála Bohu stojíte pevne na nohách a spolu sa tešíme zo života, ktorý prináša zlo, ale aj dobro. Sužujeme sa spolu s Vami o Vaše podlomené zdravie, ale napriek tomu prekvitate duchovnou vierou a túto prenášate na nás a Vašu rodinku. Ste Ubľančan a máme Vás nesmierne radi.

03/2016

37

E

Jubileá Prežívate radosť z Vašej rodinky, deti Marienky, Ľubky, Juríka a Naďky. Už sa Vám rodinka rozrástla a k srdcu Vám otcovsky prirástli aj zať Peter, Zdenko a nevesta Alenka, vnúčatá Sárka, Alex, Esterka, Stelka a Emka.

Vďační veriaci s kyticou kvetov prichádzajú k Vám a k Vášmu jubileu hovoria. Dovoľte opakovať Vaše slová, keď veríme v Hospoda Boha, ktoré nás povzbudzujú k tomu, aby sme životom kráčali po správnej ceste, lebo nebo a Zem sa pominú, ale láska k Tebe, Bože, sa nepominie. Úprimne Ti ďakujeme, Bože, za dobrého, múdreho a obetavého otca duchovného, ktorý nás chápe v našich trápeniach.

Pri príležitosti Vášho jubilea, milý otec Juraj, Vám ďakujeme a vyprosujeme do ďalších plodných rokov múdrosť darov Ducha Svätého, pevné zdravíčko, veľa síl, duchovnú vytrvalosť a ochranu Panny Márie. Pre nás veriacich prosíme o dar úcty, vernosti, oddanosti, aby sme s radosťou počúvali Vaše slová a žili podľa nich.

K pozdravu sa pripájajú a želajú všetko najlepšie a zároveň ďakujú za životnú oporu a velikánsku pomoc, prekrásne rôčky života manželka – matuška Anna, deti s rodinami, milované vnúčatá svojmu dedkovi posielajú velikánsku pusu. Obracajú sa k svojmu zaťovi aj svokrovci Semančíkovci z obce Kyjov, ktorí vyprosujú požehnanie s celou rodinou „vo zdraviji i spaseniji, na mnohaja i blahaja lita.“ S úctou vďační pravoslávni veriaci, kurátorsky zbor PCO v Ubli a milovaná rodina

Životné jubileum Požehnané životné jubileum, krásnych 80 rokov života, oslávil brat František IHNÁT, podpredseda kurátorského zboru Pravoslávnej cirkevnej obce v Strážskom. Narodil sa 16. februára 1936 v Strážskom, spolu s manželkou Teréziou vychovali tri deti. Bývajú v rodinnom dome v blízkosti chrámu a sú aktívnymi veriacimi. Sestra Terézia oslávila tohto roku svoje 75. narodeniny, preto aj jej touto cestou srdečne blahoželáme a ďakujeme za všetko úsilie, ktoré robí na slávu Božiu.

Brat František, okrem toho, že je kurátor, je výborný spevák. Aj napriek zdravotným problémom je v chráme takmer vždy. Veľmi rád číta a duchovne sa vzdeláva. Zaujíma sa o dianie v Cirkvi, pomáha dobrými radami a záleží mu na správnom chode našej cirkevnej obce.

Nedá nám nespomenúť obdobie výstav38 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Nekrológy by chrámu, kedy sa zúčastňoval na každej brigáde, ručne kopal základy pravoslávneho chrámu v Strážskom.

Drahý brat František, pri Vašom krásnom jubileu Vám u Hospoda Boha vyprosujeme pevné zdravie, radosť, pokoj v duši, lásku, hojnosť milosti a ešte veľa krokov do Božieho chrámu. Ďakujeme Vám za každý dar, obetavú prácu, dobrú radu, milé slovo a za všetko, čo konáte pre blaho Pravoslávnej cirkvi.

Na mnohaja i blahaja lita!

Duchovný správca prot. Michal Džugan s rodinou a veriaci PCO v Strážskom

Nekrológ Dňa 10. marca 2016 by sa bol dožil 69 rokov Mikuláš KOŽUŠKANIČ z obce Michajlov. Ale 29. februára sme sa dozvedeli smutnú správu, že srdce milovaného človeka navždy dotĺklo.

Mikuláš mal veľkú zásluhu na tom, že v takej malej obci ako je Michajlov, v ktorej žije zopár pravoslávnych veriacich, vyrástol krásny novovybudovaný chrám. Hoci pracoval vo vzdialených mestách, svoje voľné soboty venoval práci na chráme. Spolu s manželkou Veronikou sa stále starali, aby pravoslávny chrám bol zveľaďovaný. V neposlednom rade chceme vyzdvihnúť jeho záslužnú prácu pri oprave fary. Aj napriek zdravotným ťažkostiam sa podieľal nielen fyzickou prácou, ale aj svojimi radami pomáhal riešiť rôzne situácie. Vyslovujeme veľké poďakovanie za jeho dobrovoľnú prácu.

2. marca 2016 sa s Mikulášom prišlo rozlúčiť veľké množstvo veriacich, príbuzných a kamarátov. Všetci prišli, aby na poslednej rozlúčke prejavili sústrasť pozostalej rodine a kvetinovými darmi ho vyprevadili na miesto posledného odpočinku na cintorín v Michajlove.

Blaženyj pokoj a vičnaja jemu pamjať!

Pravoslávni veriaci obce Michajlov

03/2016

39

E

Oznamy

Podmienky prijímacieho konania Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Kontakt: Masarykova 15, 080 01 Prešov Tel.: 051/ 7721 216 e-mail: helena.kuzanova@unipo.sk

www.unipo.sk/pravoslavna-bohoslovecka-fakulta www.unipo.sk

Termín podania prihlášky (1.,2. stupeŸ) do: Termín podania prihlášky (3. stupeŸ) do: Termín prijímacieho konania: Termín podania prihlášky (2. kolo) do: Termín prijímacieho konania (2. kolo): Poplatok za prijímacie konanie: Banka: Variabilný symbol: Konštantný symbol: Úēet: IBAN: BIC, SWIFT:

30. 4. 2016 31. 5. 2016 3. 6. 2016 15. 8. 2016 25. 8. 2016 tlaēená prihláška - 34 € elektronická prihláška - 20 €

Štátna pokladnica 106003 0558 7000066503/8180 SK 158180 000 000 7000066503 SPSRSKBAXXX

Adresa na zaslanie poplatku: Prešovská univerzita v Prešove, Ekonomický útvar, Ul. 17. novembra 15, 080 01 Prešov Adresa na zaslanie prihlášky: Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Masarykova 15, 080 01 Prešov

Akreditované študijné programy: Vysvetlivky: FŠ – forma štúdia, D – denná, E – externá, T – udelený akademický titul, R – štandardná dŰžka štúdia v rokoch

40 B

Akreditované študijné programy: preventívna sociálna práca

(1. stupeŸ)

FŠ D

T Bc.

R 3

charitatívna a sociálna služba

(1. stupeŸ)

D/E

Bc.

3/4

charitatívna a sociálna služba

(2. stupeŸ)

D

Mgr.

2

pravoslávna teológia

(spojený 1. a 2. stupeŸ)

D

Mgr.

5

pravoslávna teológia

(3. stupeŸ)

D/E

PhD.

4/5

charitatívna a sociálna práca

(3. stupeŸ)

D/E

PhD.

4/5

Rigorózne konanie v študijných odboroch: pravoslávna teológia

ThDr.

sociálna práca

PhDr.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Oznamy Výška školného v externej forme štúdia je stanovená nasledovne: charitatívna a sociálna služba 1. stupeŸ (Bc.)

výška školného:

500,- € / roēne

výška školného:

990,- € / roēne

pravoslávna teológia, charitatívna a sociálna práca 3. stupeŸ (PhD.)

2. Všeobecné podmienky prijatia Uchádzaēi o štúdium vyplnia prvú a druhú stranu prihlášky, doložia životopis a maturitné vysvedēenie v úradne overených kópiách a kópiu ústrižku o zaplatení poplatku za prijímacie konanie. Na jednej prihláške je možné prihlásiƛ sa iba na jeden študijný program. Od uchádzaēa sa vyžaduje dobrý zdravotný stav na výkon povolania, vítaná je znalosƛ svetových jazykov. Na fakulte môžu študovaƛ aj študenti iného vierovyznania, prípadne aj tí, ktorí majú seriózny záujem o spoznanie kresƛanského uēenia, Svätého Písma a pod.

Podmienky prijatia pre 1. stupeŸ štúdia (Bc.) a spojený 1. a 2. stupeŸ štúdia (Mgr.): Uchádzaēi budú prijímaní na základe výsledkov dosiahnutých na strednej škole.

Podmienky prijatia pre 2. stupeŸ štúdia (Mgr.): Uchádzaēi, ktorí majú ukonēené bakalárske štúdium, budú na magisterské štúdium prijímaní na základe výsledkov, ktoré dosiahli v bakalárskom stupni štúdia, a na základe výsledkov štátnej bakalárskej skúšky.

Uchádzaēi z iných fakúlt doložia výkaz o vykonaných skúškach a zápoētoch za 1. až 3. roēník štúdia potvrdený príslušnou fakultou a overenú kópiu diplomu.

Uchádzaēi, ktorí majú ukonēené bakalárske štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, dodajú overenú kópiu diplomu.

Podmienky prijatia pre 3. stupeŸ štúdia (PhD.) budú zverejnené na webovej stránke fakulty v marci 2016 v sekcii veda a výskum.

3. Uplatnenie absolventov Absolventi študijného programu pravoslávna teológia sa uplatnia ako kŸazi Pravoslávnej cirkvi, katechéti, osvetoví pracovníci, administratívni pracovníci (na všetkých stupŸoch cirkevnej, vzdelávacej a výchovnej práce), v oblastiach, kde sa vyžaduje tvorivý prístup a schopnosti organizaēnej, výchovnej a výskumnej práce, koordinátori sociálnej a charitatívnej starostlivosti o obēanov rôznych sociálnych skupín v zariadeniach, ktoré sú v správe cirkvi, v armáde SR ako vojenskí duchovní.

Absolventi študijného programu preventívna sociálna práca sú odborníkmi cielene pripravovanými na základe dopytu po rozmanitosti druhov a foriem sociálnej pomoci a sociálnych služieb zo strany obēanov rôznych sociálnych skupín a tiež dopytu zo strany spoloēnosti ako celku. Preventívna sociálna práca predstavuje jeden z najprogresívnejších študijných programov v rámci študijného odboru sociálna práca, pretože najviac odráža potreby spoloēenskej praxe.

Absolventi študijného programu charitatívna a sociálna služba majú možnosƛ uplatniƛ sa na trhu práce ako sociálni pracovníci schopní vykonávaƛ ēinnosƛ v duchovno-sociálnej oblasti vzƛahujúcej sa na rezorty spadajúce do kompetencií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva kultúry SR. doc. ThDr. Miroslav Župina, PhD. prodekan pre vzdelávanie

03/2016

41

E

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

03 16

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Ročník LXII/2016

42 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

90. narodeniny vladyku Simeona

Návšteva metropolitu Rastislava a byzantské spevy v Osadnom

Sninskí mládežníci na výlete (Komárno, Bratislava, Viedeň)

Prosíme Vás, milí čitatelia, o zasielanie fotografií z akcií na Vašich cirkevných obciach na našu email adresu: ocam@orthodox.sk alebo poštou na adresu redakcie. Ďakujeme.

40 rokov od chirotonie mitr. prot. Jána Gliganiča v Stakčíne

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Ocenenie Matice slovenskej metropolitovi Rastislavovi

Sviatok Troch svätiteľov v Bratislave

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LXII/2016

ISSN 0139-9012

3

2016