1939 1945
V O J N O VÁ B R AT I S L AVA
Autormi publikácie sú výskumníci z Historického ústavu SAV Mgr. Peter Szalay, PhD., PhDr. Katarína Haberlandová, PhD., Ing arch. Laura Krišteková, PhD. a z Fakulty architektúry STU Ing. arch. Michal Bogár a Ing. arch. Nina Bartošová, PhD.
Peter SZALAY, Michal BOGÁR Katarína HABERLANDOVÁ Nina BARTOŠOVÁ a Laura KRIŠTEKOVÁ
„Budeme oslavovať vojnu – jedinú hygienu ľudstva – patriotizmus, militarizmus, deštruktívne gesto nositeľov slobody,“ napísal v roku 1909 Filippo Tommaso Marinetti v jednom z najvplyvnejších textov moderného umenia 20. storočia, v Manifeste futurizmu. Tento pionier voľného verša, ktorý chcel búrať „múzeá, knižnice a akadémie všetkých druhov,“ sa po prvej svetovej vojne stal jedným zo zakladateľov talianskej fašistickej strany. Napriek tomu že sa Marinnetti nevzdal svojho provokujúceho oslavovania pokroku a odmietania tradícií bol prijatý za člena Rímskej akadémie a až do svojej smrti v roku 1944 ostal v Mussoliniho strane, ktorá hlásala, že je priamym pokračovateľom dedičstva antickej Rímskej ríše. Jánusovsky rozpoltený pohľad fašistického režimu, ktorý bol nasmerovaný vpred k novým perspektívam budúcnosti ľudstva a zároveň obrátený nazad do slávnych období minulosti, nebol charakteristický len pre Taliansko, ale zachvátil veľkú časť Európy a sveta, Slovensko a Bratislavu nevynímajúc. Tradičné okno a kameň travertín sa stali symbolickými znakmi novej epochy v našej architektúre. Básnik Ján Smrek, zakladateľ avantgardného časopisu Elán, po návrate z Ríma v roku 1941 nešetril kritikou na domácu architektúru, keď napísal: „Dom môže byť celý nahý z tehál, len nech sú tam travertínové vložky – okolo oblokov, balkónov, portálov. Keď som toto ekonomické využitie travertínu na rímskych domoch obdivoval, s hrúzou som si spomínal na domový blok Unitas v Bratislave. Keby v Ríme niektorý architekt spáchal niečo tak nevkusného, museli by ho shodiť zo skaly, ktorá sa volá Rupe Tarpeia.“ Keď Smrek publikoval svoj kritický článok, Friedrich Weinwurm, autor tohto ikonického bytového komplexu sa práve vrátil z Ilavy po mesiacoch strávených vo väzení. Nebol tam samozrejme za „nevkusnú“ architektúru, ale za svoje politické presvedčenie a rasový pôvod. Rok na to bol tento azda najprogresívnejší bratislavský architekt zavraždený. Smrekove horlivé „básnické“ vyhrážanie bolo vyplnené. Veríme, že naša publikácia nebude len chladnou analýzou architektonickej histórie jedného obdobia v existencii mesta, ale prostredníctvom prepletených histórií ľudí a domov, osudov ich architektov, či staviteľov poodkryjeme tragédie, zlyhania aj víťazstvá, ktoré prežila vojnová Bratislava.
VOJNOVÁ BRATISLAVA 1939 – 1945 Peter SZALAY Michal BOGÁR Katarína HABERLANDOVÁ Nina BARTOŠOVÁ a Laura KRIŠTEKOVÁ