__MAIN_TEXT__

Page 1

BRATISLAVA (NE)PLÁNOVA MESTO

BRATISLAVA (UN)PLANNED CITY


BRATISLAVA (NE)PLÁNOVA MESTO

BRATISLAVA (UN)PLANNED CITY


BRATISLAVA (NE)PLÁNOVANÉ MESTO

145 TYPOLÓGIA MESTSKÝCH PRIESTOROV  01 – 12

9

Poznámky ku skúmaniu a k interpretácii histórie 179 01  Od lineárnej ulice k zložitému plánovania a výstavby mesta mestskému priestoru Obchodná ulica 37 ČASOVÁ OS  1740 – 2020 207 02  Od periférie k novému centru Kamenné námestie 61 HISTÓRIA PLÁNOVANIA MESTA 239 03  Od jedinečného ku generickému Hrad a podhradie 62 Nezámerné hlavné mesto 64 Najstaršie koncepčné zásahy 293 04  Nábrežie ako typ problému do výstavby mesta Ľavý breh Dunaja 80 Začiatky moderného plánovania 92 Funkcionalistické plánovanie 337 05  Fragmenty konceptov a výstavba Vládna štvrť a priečna os 108 Národne angažované plánovanie 120 Povojnová obnova mesta 389 06  Mestotvorná moderna 130 Moderné plánovanie vrcholí Dunajská štvrť

4

BRATISLAVA (UN)PLANNED CITY 9

Notes on the Examination and Interpretation of the History of Urban Planning and Construction

145 A TYPOLOGY OF URBAN SITUATIONS  01–12

179 01  From Linear Street to Complex Urban Space Obchodná ulica

37 TIMELINE  1740–2020 61 THE HISTORY OF CITY PLANNING 62 An Unintentional Capitol 64 The Earliest Conceptual Interventions into the Urban Form 80 The Start of Modern Planning 92 Functionalist Planning and Construction 108 Nationally Engaged Planning 120 Post-War Renewal of the City 130 The Culmination of Modern Planning

207 02  From Periphery to New City Centre Kamenné námestie 239 03  From Unique to Generic The Castle and Podhradie 293 04  The Embankment as a Type of Problem The Danube Embankments 337 05  Fragments of Concepts The Government District and the Transverse Axis


415 07  Nejednoznačný ring Vnútorný mestský okruh

613 PRÍLOHY

455 08  Križovatka nie je námestie Vonkajší okruh a radiály

614 Biografie 616 Miestny register

493 09  Od továrne k downtownu Zóna Chalupkova

619 Výberová bibliografia 622 Zdroje ilustrácií

521 10  Synchronizované pohyby Železnica a priemysel 557 11  Od športu ku komercii Generel športu v meste 581 12  Od nájomného domu k hromadnej bytovej výstavbe Bývanie

5

389 06  City-Shaping Modernity The Danube District

613 APPENDIX

415 07  The Ambiguous Ring The Inner Ring Road

614 Biographies 616 Register of Localities

455 08  An Intersection is Not a Square The Outer Ring and Radial Boulevards

619 Selected Bibliography 622 Sources of Illustrations

493 09  From Factory to Downtown Chalupkova Zone 521 10  Synchronized Movements Railways and Industry 557 11  From Sports to Commerce An Overview of Sports in the City 581 12  From Rental Tenement to Mass Housing Housing


Typ: urbánna mutácia Prípadová štúdia: Obchodná ulica Ostatný výskyt: Dunajská, Špitálska

Type: urban mutation Case study: Obchodná ulica Other occurrences: Dunajská, Špitálska

Kľúčové formatívne plány: Regulačný plán mesta (1906) Regulačný plán mesta (A. Palóczi, 1917) Regulačná a zastavovacia úprava Obchodnej ulice (1929) Regulačný plán Zóny Obchodná ulica (I. Marko, M. Kropiláková, V. Hrdý, 1991) Kľúčové neformatívne plány: Súťaž na obchodno-spoločenské centrum (1968) Štúdia na obchodno-spoločenské centrum (I. Matušík, 1970) Návrhy na prestavbu Obchodnej ulice (I. Barta, Š. Svetko, 1982)

Key formative plans: City Regulation Plan (1906) City Regulation Plan (A. Palóczi, 1917) Regulatory and Construction Measures for Obchodná ulica (1929) Zoning and Land-use Plan (I. Marko, M. Kropiláková, V. Hrdý, 1991) Key non-formative plans: Competition for Commercial-Social Centre (1968) Study for Commercial-Social Centre (I. Matušík, 1970) Plans for rebuilding of Obchodná ulice (I. Barta, Š. Svetko, 1982)


OD LINEÁRNEJ ULICE  K ZLOŽITÉMU MESTSKÉMU PRIESTORU   179 FROM LINEAR STREET TO COMPLEX URBAN SPACE 01


Urbánna mutácia Ide o trvalú zmenu v tkanive spôsobenú (okrajovou / nedôslednou/náhodnou) implantáciou novej cudzorodej formy/ tvaru a typológie do pôvodnej zástavby. Pri používaní pojmu urbánna mutácia vychádzame jednak z ponímania pojmu mutácia v oblasti biológie, ale súčasne sa opierame najmä o koncepciu urbánnej mutácie, ktorú predostrel Solà-Morales v texte Súčasnosť a budúcnosti: architektúra a mestá v roku 1997.1 Solà-Morales používa mutáciu na vysvetlenie takej urbánnej zmeny či premeny, ktorú nemožno vysvetliť v zmysle organického evolucionistického modelu vývoja mestskej štruktúry ani v zmysle modernej racionalistickej logiky plánovania mesta. V oblasti biológie je pojem mutácie chápaný ako zmena genetického materiálu bunky, čo spôsobuje zmeny jednej alebo viacerých dedičných vlastností a narušenie mechanizmu dedičnosti. V prípade, že je taká zmena podstatná, ovplyvní morfológiu a fyziológiu nielen bunky alebo orgánu, ale nakoniec celého jedinca. V našom ponímaní urbánnej mutácie máme na mysli taký zásah do urbánnej štruktúry, ktorý napriek svojej zdanlivej náhodnosti/okrajovosti/ nedokončenosti zásadne ovplyvnil morfológiu aj typológiu nielen konkrétnych parciel, ale aj celej ulice a jej okolia. Na rozdiel od väčšiny autorov vrátane Solà-Moralesa v našom

Urban mutation It is permanent change in the tissue caused by the (marginal / inconsistent / chance) implantation of a new alien form / shape and typology to extant construction. In using the term urban mutation, we base it not only on the concept of mutation in biology, but also on the specific ideas of urban mutation outlined by Solà-Morales in 1997.1 Solà-Morales uses the idea of mutation to explain those urban changes or transformations that cannot be explained in terms of an organic-evolutionist model of the development of urban structure, nor in terms of modern rationalist logic in urban planning. In biology, a mutation is understood as a change in the genetic material of a cell that causes a change to one or more hereditary qualities and a disturbance of the mechanism of heredity. In cases where this change is essential, it influences the morphology and physiology not only of the cell or even the organ, but in the end the entire individual organism. In our conception of urban mutations, we have in mind an intervention to the urban structure that despite its seeming randomness, marginality, incompleteness seriously influences the morphology and typology not only of a specific plot of land but even an entire street or its surroundings.

ponímaní neprikladáme urbánnej mutácii negatívne konotácie.

1

de Solà-Morales, Ignasi: Present and Futures: Architecture in Cities. Thresholds, 1997, č. 14, s. 18 – 25.

Yet in contrast to most authors using the term, including Solà-Morales himself, our sense does not imply an inevitably negative connotation for urban mutation.

1

de Solà-Morales, Ignasi: Present and Futures: Architecture in Cities. Thresholds, 1997, no. 14, pp. 18–25.


Obchodná ulica Obchodná ulica je typickou mestskou radiálou, ktorá spájala centrum mesta so severovýchodným predmestím. Vyúsťovala do Krásnoveskej brány, aby ďalej v podobe dnešnej Radlinského ulice smerovala k Račianskemu mýtu a potom cez malokarpatské obce až po Trnavu. Išlo o historickú obchodnú cestu spájajúcu germánske územia s Horným Uhorskom. Z toho vychádzalo aj jej prvé pomenovanie Uhorská ulica (Platea Hungarica).3 Obchodná ulica bola pôvodne tradičným predmestským prostredím, príjazdovou cestou do mesta vymedzenou dvoma líniami jedno- až dvojpodlažných budov s dlhými úzkymi hospodárskymi prístavbami siahajúcimi hlboko do pomerne úzkych parciel, ktoré využívali najmä remeselníci. Vo východnej časti územia tvorili pritom ešte na začiatku minulého storočia väčšinu zadnej časti parciel nezastavané plochy záhrad. Táto malomestská podoba ulice sa začala rozpadať na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia pod vplyvom modernizácie, keď sa menil nielen spôsob výroby, predaja či dopravy, ale aj celková predstava o podobe a fungovaní mesta.

2

Horváth, Vladimír: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava, Tatran, 1990, s. 21.

2

Horváth, Vladimír: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava, Tatran, 1990, p. 21.

Obchodná ulica Obchodná ulica is a typical urban radial connecting the city centre to the suburbs to the northeast, where it originally led to the Krásna Ves Gate, then further (along today’s Radlinského ulica) extended toward Račianske mýto and onwards through the villages of the Lesser Carpathians on to Trnava. Historically, it represented a trading route linking the German-speaking territories with the area of Upper Hungary, which gave the street its first name – Uhorská ulica (Platea Hungarica). 2 Originally, Obchodná ulica was a traditional suburban setting: the access road into the city, sided with two lines of one- to two-storey buildings with long narrow utility wings reaching deep into relatively narrow plots, mostly serving as craftsmen’s workshops. To the eastern end of the territory, even at the start of the past century most of the rear sections of the plots were open spaces or gardens. This small-town appearance to the street began to disappear in the late 1920s and early 1930s under the impact of modernisation, bringing changes not only to methods of production, sales or transport but even more radically to the wider vision of the form and function of the city.


1900

Regulačné a zastavovacie úpravy z rokov 1929 - 1934 Regulation and construction guidelines from 1929-1934

1940

Štúdia na obchodno-spoločenské centrum, I. Matušík, 1970 Study for Commercial-Social Centre, I. Matušík, 1970

1980

Regulačný plán zóny, I. Marko a kol., 1991 Zoning and Land-Use Plan, I. Marko et al., 1991

2000

Reálna a plánovaná premena mestskej štruktúry v okolí Obchodnej ulice v 20. storočí Real and planned transformation of the urban structure of Obchodná ulica in the 20th century


184

  Pasáž / Passage Reálna a plánovaná premena mestskej štruktúry v okolí Obchodnej ulice v 20. storočí Real and planned transformation of the urban structure of Obchodná ulica in the 20th century


1900

Regulačné a zastavovacie úpravy z rokov 1929 – 1934 Regulation and construction guidelines from 1929–1934

185

1940

2020

Priepustnosť mestskej štruktúry v okolí Obchodnej v 19. a v 20. storočí Permeability of the urban structure around Obchodná ulica in the 19th and 20th centuries


01

186

THE REVOLUTIONARY ROLE OF MODERN REGULATION

In preparing the first regulatory plan for Bratislava, employees of the city’s Technical Department were aware of the potential of Obchodná, i.e. Uhorská ulica as an important transport radial. In the regulatory plan from 1906, a planned widening and partial straightening of the street is sketched, with the note that it was thought to be “very narrow and continually filled with horse-carts”.3 At the same time, the planners also considered the creation of two new streets intersecting Obchodná at a perpendicular angle, with the plan of dividing and rendering accessible the long narrow building lots in a Cartesian grid and thus enabling future construction. One of these proposed streets was incorporated into later regulations, forming the current Poštová ulica. The second planned street would have connected the streets Vysoká, Obchodná, Heydukova and Špitálska. The author of another regulatory plan, Antal Palóczi, described Obchodná ulica as part of the “characteristic street network of the New Town, where at the axis of the main streets there appears the ruin of the Castle”, which in his view attested to an artistic sensitivity in its routing.4 Similarly, his plan also had Obchodná intersected with two new streets: in addition to the previously noted Poštová ulica, it was crossed in the second half by a new road, up to 50 m wide, forming one of the focal points of the new city communication axis linking Mlynské nivy to the square in front of the Grassalkovich Palace. Regulation of the surroundings of Obchodná ulica was also addressed by architects Alois Balán and Jiří Grossmann in 1926. In their ‘Outline for the Regulation of the City’, Obchodná was intersected with, or opened into, as many as five additional streets; furthermore, Balán and Grossmann assumed that it would be significantly widened. Yet none of these visions had any direct influence on the formation of the area or the street itself.

3

4

Helmar, August: Neue Straßen oder Schulgärten und Schulspielplätze? Pressburger Zeitung, 2 Sept. 1908. Palóczi, Antal: Über die Regulierung der Stadt Pozsony. Pressburger Zeitung, 13  Dec. 1908.


3

4

5

Helmar, August: Neue Straßen oder Schulgärten und Schulspielplätze? Pressburger Zeitung, 2. 9. 1908. Palóczi, Antal: Über die Regulierung der Stadt Pozsony. Pressburger Zeitung, 13. 12. 1908. Prvú regulačnú a zastavovaciu úpravu Obchodnej ulice a okolia schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo v apríli 1929. Archív mesta Bratislavy, ÚHA, Regulácia mesta Bratislavy/04, škatuľa č. 840, fascikel č. 55.

REVOLUČNÁ ÚLOHA MODERNEJ REGULÁCIE

Pracovníci technického oddelenia mesta si už pri spracovaní prvého regulačného plánu Bratislavy uvedomovali potenciál Obchodnej, vtedy Uhorskej ulice, ako významnej radiály. Na regulačnom pláne z roku 1906 je zakreslené plánované rozšírenie a čiastočné napriamenie ulice, ktorú vtedy považovali za „veľmi úzku a stále plnú povozov“.3 Uvažovali však aj o vzniku dvoch nových ulíc kolmo križujúcich Obchodnú, ktoré mali rozdeliť a sprístupniť vtedajšie dlhé pozemky v zmysle karteziánskeho systému a umožniť tak ich budúcu zástavbu. Jedna z takto navrhnutých ulíc sa preniesla aj do neskoršej regulácie v podobe dnešnej Poštovej. Druhá navrhovaná ulica mala prepájať Vysokú, Obchodnú, Heydukovu a Špitálsku ulicu. Autor ďalšieho regulačného plánu mesta Antal Palóczi opísal Obchodnú ulicu ako súčasť „charakteristickej uličnej siete Nového Mesta, kde sa v osi hlavných ulíc objavuje ruina Hradu“, čo podľa neho svedčilo o umeleckom cite pri jej koncipovaní.4 V jeho návrhu tiež križovali Obchodnú dve ulice. Okrem spomínanej Poštovej pretínala Obchodnú v jej druhej tretine nová, až 50 metrov široká komunikácia. Išlo o jednu z ťažiskových nových osí mesta, ktorá mala spájať Mlynské nivy s námestím pred Grasalkovičovým palácom. Reguláciou okolia Obchodnej ulice sa zaoberali aj architekti Alois Balán a Jiří Grossmann v roku 1926. V ich Náčrte regulácie mesta Obchodnú pretínalo, respektíve z nej vychádzalo až päť ulíc. Balán a Grossmann rátali aj s jej výraznejším rozšírením. Ani jedna z týchto vízií však formu územia ani ulice priamo neovplyvnila. Zásadným spôsobom sa do podoby Obchodnej ulice zapísala až regulácia z konca dvadsiatych rokov 20. storočia. Tá reagovala na požiadavky viacerých stavebníkov v otázke novej parcelácie alebo stavby nových väčších a inak fungujúcich budov na území.5 Celý rad stavebných povolení z toho obdobia ukazuje, že najžiadanejším typom sa stala viacpodlažná budova s obchodnými priestormi v parteri a bytmi na zvyšných poschodiach, ktorá pritom vypĺňala celú hĺbku charakteristickej dlhej parcely.6 V zmysle tejto

187

5

6

The first regulation and construction measures for Obchodná ulica and vicinity were approved by the Bratislava city council in April 1929. Archive of the City of Bratislava, ÚHA, Regulácia mesta Bratislavy / 04, box no. 840, folio no. 55. In fact, it was this demand of investors at the time for a change in both construction typology and form that represented the decisive change that led to mutated structures. To mention the first initiatives, these included the Živnodom (construction permit and regulation of Živnostenská ulica, approved 1928), or the Büchler & Jedlin department store (construction permit approved 1932). In connection with the creation of new streets, the right of eminent domain was used to bring private lands into city ownership. In certain cases, this process reached completion (e.g. the creation of Poštová ulica), yet elsewhere was realised only partially (Hollého ulica, regulated in 1930 but never connected to Obchodná).

Essential changes were wrought upon the form of Obchodná ulica only with the regulations imposed at the end of the 1920s, in reaction to the requirements of several builders wishing for new parcel division, or directly the construction of newer, larger and differently functioning buildings in the vicinity.5 An entire list of construction permits from this period reveals that the most popular typology became the multi-storey block with retail spaces at parterre level and apartments on the upper floors, planned to fill the entire depth of the characteristic long narrow parcels.6 In the sense of this pervasive view, the regulatory commission set the maximum height of the street frontage at 21 m, defined the form and height of the courtyard wings (maximum height of 17 m), set the street width at 21 m, and likewise set the routes and widths of the new streets. As such, they shaped the radical transformation of the one- or two-storey street front with single-storey courtyard wings into a comb-shaped block structure. And this regulation also assumed a major change in the permeability of the urban fabric: the long parcels with low-lying outbuildings needed to be intersected with new streets. Adding to the permeability and vitality of the urban tissue would be the shopping arcades, forming part of each new regulated city block – buildings like the Royko Passage (E. Steiner, 1925–1931), the Büchler & Jedlin commercial-residential block (J. Konrad, 1932–1934) or the Schön department store (F. Weinwurm, I. Vécsei, 1935) brought into solid form the era’s ideas of urban construction and brought to the city a new typology, the Functionalist commercial palace. Though for many years, these interventions were regarded as merely one layer in the fragmented image of the street, it is increasingly clear that they were a major influence on the morphology as well as typology of Obchodná ulica and its vicinity. As such, the regulatory and construction measures can be regarded as a factor causing the mutation of the structure within and around


02

03


04

01

Pohľad na Obchodnú ulicu zo strany Kollárovho námestia, 1915 / View of Obchodná ulica from Kollárovo námestie, 1915

02 03 04

Regulačná a zastavovacia úprava, 1929 / Regulation and Construction Guidelines, 1929 Regulačná a zastavovacia úprava, 1933 / Regulation and Construction Guidelines, 1933 Obchodná ulica č. 23 pred reguláciou / Obchodná ulica No. 23 before regulation






05



190

Obchodná ulica. Implantation of modern residential-commercial blocks with ground-floor arcades into the original streetdetermined form of construction can, retrospectively, be termed a decisive shift in the development of the area, i.e. a characteristic manifestation of urban mutation. The regulatory principles from the 1920s were only slightly modified in the following decades of the 1930s and 1940s. More significant change only came in 1947 in the new regulation and construction plan, which took as its aim the regulation of new construction in the war-damaged sections along both Obchodná and Poštová.7 During the same time, in connection with the post-war confiscations of German property, the possibility opened for widening Poštová ulica at the point where it joined today’s Hodžovo námestie. The regulatory plan from 1947 formulated the structure of the area near Obchodná into semi-enclosed blocks, while also proposing an increase to the allowed construction height of up to 24 m. In the report from the meeting of the relevant committee, it is explicitly stated that the construction should “fully match the requirements of the ‘City’, i.e. for creation of large commercial structures”, yet in the case of Vysoká ulica they conversely recommended “preserving the unique character of this vintners’ street”.8 This plan as well assumed the regulatory line for construction in Obchodná ulica so as to have a width of 21 m for the street’s entire length. Several of these principles, such as the routing of new streets and pedestrian access or the height level of construction, were reflected even in the last regulatory plan for the street, dating from 1991.9

7

The detailed regulatory and construction plan for Obchodná ulica and vicinity from 1947 was approved at a meeting of the National Committee in Bratislava in March 1948. Archive of the City of Bratislava, ÚHA, Regulácia mesta Bratislavy / 04, container no. 840, folio no. 55. 8 Ibid. 9 The regulation plan for the zone of Obchodná ulica was prepared, under the auspices of the Office of the Chief Architect of Bratislava by 16 architects (Ivan Marko, Marta Kropiláková, Vladimír Hrdý and others). This plan was never approved. Personal archive of Peter Vodrážka.


6

7

Práve požiadavka vtedajších investorov na zmenu typológie aj formy zástavby predstavuje tú rozhodujúcu zmenu, ktorá sa postarala o mutovanie štruktúry. Spomenieme prvé iniciatívy – Živnodom (stavebné povolenie a regulácia Živnostenskej ulice schválené 1928), OD Büchler a Jedlin (stavebné povolenie schválené 1932). V súvislosti s vytýčením nových ulíc prichádzalo ku komasácii a vyvlastneniu súkromných pozemkov, ktoré previedli do majetku mesta. Niekde bol tento proces zavŕšený (napr. Poštová ulica), ale na niektorých miestach sa realizoval len čiastočne (Hollého ulica, ktorú v roku 1930 zaregulovali, ale k jej napojeniu na Obchodnú ulicu nikdy nedošlo). Podrobný regulačný a zastavovací plán Obchodnej a okolia z roku 1947 schválil svojím uznesením Národný výbor v Bratislave v marci 1948. Archív mesta Bratislavy, ÚHA, Regulácia mesta Bratislavy /04, škatuľa č. 840, fascikel č. 55.

prevažujúcej predstavy stanovila regulačná komisia maximálnu výšku uličného frontu na 21 metrov, definovala formu a výšku dvorových krídel budov, ktoré mali mať maximálnu výšku 17 metrov, stanovila šírku ulice na 21 metrov a vytýčila aj trasy a šírky nových ulíc. Tým definovala radikálnu premenu jedno-, respektíve dvojpodlažnej uličnej zástavby s prízemnými dvorovými krídlami na hrebienkovú blokovú štruktúru. Regulácia predpokladala aj zásadnú zmenu priepustnosti urbanistickej štruktúry. Dlhé parcely s nízkymi hospodárskymi budovami mali v zmysle regulácie prekrížiť nové ulice. Priepustnosť a vitalitu mestského tkaniva mali posilniť aj pasáže, ktoré boli súčasťou každého novoregulovaného mestského bloku. Budovy ako Royko pasáž (E. Steiner, 1925 – 1931), Obchodný a obytný dom Büchler a Jedlin (J. Konrad, 1932 – 1934) či Obchodný dom Schön (F. Weinwurm, I. Vécsei, 1935) zhmotňovali dobovú predstavu o stavaní v meste a do územia uviedli novú typológiu – funkcionalistický palác. Aj keď sa tieto zásahy dlho považovali len za jednu z vrstiev fragmentárneho obrazu ulice, ukazuje sa, že zásadne ovplyvnili morfologickú aj typologickú stránku Obchodnej ulice a jej okolia. Regulačnú zastavovaciu úpravu tak možno považovať za faktor, ktorý spôsobil mutáciu štruktúry v oblasti Obchodnej ulice. Implantáciu moderných obytno-obchodných budov s pasážami do pôvodnej uličnej formy zástavby možno zase hodnotiť ako rozhodujúci zlom vo vývoji územia, ako charakteristický prejav urbánnej mutácie. Regulačné princípy z dvadsiatych rokov sa v priebehu tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia len mierne modifikovali. K výraznejšej úprave došlo až v roku 1947 v novom regulačnom a zastavovacom pláne, ktorého úlohou bolo upraviť výstavbu na vojnou zničených častiach územia v okolí Obchodnej a Poštovej.7 V rovnakom čase sa v súvislosti s konfiškáciou nemeckého majetku otvorila aj možnosť na rozšírenie Poštovej ulice v jej vyústení

191



05 06

06

Obchodná ulica č. 23 pred reguláciou / Obchodná ulica No. 23 before regulation Reálna a predpokladaná premena zástavby Obchodnej ulice v zmysle regulačných a zastavovacích úprav z roku 1934 / The actual and the planned transformation of Obchodná ulica according to the Regulation and Construction Guidelines from 1934


07

08

192

THE UNFULFILLED PLANS FOR A MEGASTRUCTURE

Several designs emerged during the 1970s and 1980s that planned a radical reformulation of the urban structures in the area of Obchodná ulica, involving the almost complete removal of all extant construction.10 The original street network would have then been replaced with an abstract composition of freestanding volumes forming multipurpose megastructures. A significant element in this era’s view of construction in the city centre was the thorough separation of pedestrian and automotive traffic, a functionalist stance giving priority to commercial-social functions and the strictly selective heritage protection of historic structures. The original built environment of Obchodná ulica was regarded in heritage terms as worthless; the street would have been utterly transformed into a broad pedestrian promenade framed by long horizontal commercial structures and the high-rise landmarks of office buildings. Below these structures, the cellar areas would in turn provide parking for around two thousand cars and a transit corridor for fluid traffic mobility. No radical rebuilding of Obchodná ulica, though, ever took place. The one recollection of this method of viewing the urban structure is given by the isolated volume of Hotel Forum (J. Hauskrecht, 1989), paradoxically completed right at the moment when objections to the modernist urban paradigm began to be voiced even in Slovak professional circles. Doubts about the vitality of this conception in the context of Obchodná ulica have been further confirmed by the longstanding inability of this structure to become integrated into its surroundings. Most problematic in this respect are the scale of the hotel’s parterre and the size as well as treatment of the open area created by the set-back of the hotel from the street line. Indeed, these circumstances have been the subject of various attempts even since the 1990s at

10

These proposals are the plans for a competition for a commercial-social centre from 1968, the study by Ivan Matušík from 1970 or even, e.g., the designs by Imrich Barta or Štefan Svetko from 1982. Záriš, František: Súťaž na obchodno-spoločenské centrum v Bratislave. Projekt, 1969, no. 1–2, pp. 8–23. Karfík, Vladimír: Centrum, na ktoré sa čaká. Projekt, vol. 13, 1971, no. 4, pp. 185–195; Dulla, Matúš: Obchodná ulica v Bratislave. Polemika o charaktere širšieho obytného mestského centra. Projekt, vol. 26, 1984, no. 4–5, pp. 10–14.


8 Tamže. 9 Na Regulačnom pláne zóny Obchodná ulica pracovali pod hlavičkou Útvaru hlavného architekta mesta Bratislavy 16 architekti (Ivan Marko, Marta Kropiláková, Vladimír Hrdý a ďalší). Plán nebol nikdy schválený. Osobný archív Petra Vodrážku.

na dnešné Hodžovo námestie. Regulačný plán z roku 1947 formoval štruktúru územia v okolí Obchodnej do polouzavretých blokov, pričom súčasne navrhoval zvýšenie hladiny zástavby v časti územia na 24 metrov. V správe zo zasadnutia príslušnej komisie národného výboru sa doslova píše, že zástavba by mala „plne vyhovovať požiadavkám tzv. City, t. j. pre zriadenie veľkých obchodných domov“, súčasne v prípade Vysokej ulice však, naopak, navrhuje „zachovať svojbytný ráz tejto viechárskej ulice“. 8 Aj tento plán viedol regulačnú líniu zástavby na Obchodnej ulici tak, aby mala po celej dĺžke šírku 21 metrov. Viaceré z týchto zásad, trasovanie nových ulíc a peších ťahov či výšková hladina zástavby, sa premietli aj do posledného regulačného plánu ulice z roku 1991.9

193



07 08 09

Obchodná č. 10, pohľad do dvora pred rokom 1930 / Obchodná No. 10, view of the courtyard before 1930 Obchodná č. 10, pohľad do dvora po roku 1934 / Obchodná No. 10, view of the courtyard after 1934 Obchodná č. 10, dopad regulácie z roku 1929 / Obchodná No. 10, impact of the 1929 regulation

09


 

10

194

11


12

10 11 12

Pohľad na Obchodnú ulicu, okolo roku 1950 / View of Obchodná ulica, around 1950 Pohľad na Poštovú ulicu, okolo roku 1950 / View of Poštová ulica, around 1950 Podrobný regulačný a zastavovací plán Poštovej ulice, 1947 / Detailed Regulatory and Construction Plan of Poštová ulica, 1947


13

13

Návrh centra obchodu a služieb, Ivan Matušík, 1970 / Study for a commercial centre, Ivan Matušík, 1970


14a

198

14b


10

Ide o návrhy zo súťaže na obchodno-spoločenské centrum z roku 1968, o štúdiu Ivana Matušíka z roku 1970, ale napríklad aj o návrhy Imricha Bartu či Štefana Svetka z roku 1982. Záriš, František: Súťaž na obchodno-spoločenské centrum v Bratislave. Projekt, roč. 11, 1969, č. 1 – 2, s. 8 – 23. Karfík, Vladimír: Centrum, na ktoré sa čaká. Projekt, roč. 13, 1971, č. 4, s. 185 – 195; Dulla, Matúš: Obchodná ulica v Bratislave. Polemika o charaktere širšieho obytného mestského centra. Projekt, roč. 26, 1984, č. 4 – 5, s. 10 – 14.

NENAPLNENÝ ZÁMER MEGAŠTRUKTÚRY

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia vzniklo niekoľko návrhov, ktoré plánovali radikálnu zmenu urbanistickej štruktúry v okolí Obchodnej ulice, pričom uvažovali o takmer úplnom odstránení pôvodnej zástavby.10 Existujúcu uličnú sieť mali nahradiť abstraktné kompozície solitérov vytvárajúce multifunkčné megaštruktúry. Dôležitá súčasť vtedajšieho ponímania výstavby v centre mesta bola dôsledná segregácia pešej a automobilovej dopravy, funkcionalistický prístup s uprednostňovaním obchodno-spoločenskej funkcie a prísne selektívna pamiatková ochrana historických štruktúr. Pôvodná zástavba Obchodnej ulice sa považovala z pamiatkarského hľadiska za nehodnotnú. Ulica sa mala zmeniť na širokú pešiu promenádu rámcovanú dlhými horizontálami obchodnej vybavenosti a výškovými dominantami kancelárskych budov. Jej útroby mali pritom poskytnúť priestor na parkovanie dvoch tisícok áut a koridor pre plynulé prúdenie dopravy. Žiadna radikálna prestavba Obchodnej sa však neuskutočnila. Tento spôsob uvažovania o mestskej štruktúre pripomína len izolovaný objekt hotela Forum (J. Hauskrecht, 1989), ktorý, paradoxne, realizovali v čase, keď modernú urbanistickú paradigmu odmietalo už aj slovenské prostredie. Pochybnosti nad vitalitou tejto koncepcie v kontexte Obchodnej ulice potvrdzuje tiež dlhodobá neschopnosť jej integrácie do okolitého prostredia. V tejto súvislosti sa ako problematická javí najmä mierka parteru a veľkosť či úprava plochy, ktorá vznikla ustúpením budovy od uličnej čiary. Práve tieto danosti sa od deväťdesiatych rokov usilovali eliminovať zásahy v podobe drobných dočasných dostavieb v jej predpolí. Tie však v konečnom dôsledku len definitívne znefunkčnili vzťah budovy a ulice.

199

14c

14

Návrh centra obchodu a služieb, Ivan Matušík, 1970 / Study for a commercial centre, Ivan Matušík, 1970


HODNOTA MUTÁCIE

11

Postmoderná zmena paradigmy v plánovaní mesta priniesla v osemdesiatych rokoch minulého storočia nové názory na Obchodnú ulicu. Vtedajšie analýzy už neodmietali celú zástavbu ako nehodnotnú, ale v zmysle pluralitného a inkluzívneho pohľadu na históriu ulice vnímali jej podobu ako základ pre budúcu formálne aj typologicky rozmanitú výstavbu. Pozoruhodne túto zmenu paradigmy zachytil Matúš Dulla, keď v roku 1984 porovnal tri názory na urbanistické riešenie Obchodnej, ktoré vznikli paralelne v roku 1983, a predsa odrážali diametrálne odlišné prístupy k miestu.11 Dulla konfrontoval modernistický pohľad Štefana Svetka a Imricha Bártu, ktorí na území navrhovali „solitérne objekty vo voľnej zástavbe“,12 s postmoderným prístupom Ivana Marka, ktorý rešpektoval existujúcu parceláciu aj väčšinu budov na území.13 Bol to nakoniec práve postmoderný, históriu a organický vývoj štruktúry akceptujúci prístup, čo dominoval aj v architektonicko-urbanistickej súťaži na Obchodnú ulicu v roku 1988. Väčšina ocenených návrhov rešpektovala pôvodnú parceláciu a hmotovú rozmanitosť ulice a eliminovala plošné búranie.14 Dobový záujem o Obchodnú ulicu, ktorá sa stala určitým laboratóriom testovania nových prístupov k urbanistickému plánovaniu, potvrdzuje rad výskumov a štúdií, ktoré vznikli na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.15 Postmoderný pohľad na mesto, ktorý rovnocenne hodnotil všetky historické stavebné vrstvy a rátal s prirodzenou postupnou prestavbou ulice v zmysle existujúcej štruktúry, rešpektujúc tak jej ráz urbánnej mutácie, ovplyvnil aj podobu regulačného plánu, čo na Útvare hlavného architekta pripravovali na začiatku deväťdesiatych rokov.16 Stavebné intervencie, ktoré pribudli na Obchodnej ulici po roku 1990, možno vo všeobecnosti považovať za „neofunkcionalistické“ implantáty, ktoré intuitívne sledujú regulačné princípy z tridsiatych rokov minulého storočia. Dvíhanie hladiny zástavby, otváranie a spriechodňovanie dvorov i zmena ich funkcie tak predstavujú

12 13

14

15

16

Územný plán zóny vypracoval kolektív ÚHA pod vedením Imricha Bártu, koncept územného plánu spracoval kolektív z ŠPTÚ pod vedením Štefana Svetka a urbanistická štúdia vznikla na Stavoprojekte pod vedením Ivana Marka. Dulla, Matúš: Obchodná ulica v Bratislave. Polemika o charaktere širšieho obytného mestského centra. Projekt, roč. 26, 1984, č. 4 – 5, s. 10 – 14. Tamže, s. 11. Vývoj názorov približuje aj Moncoľ, Milan: Obchodná ulica znova na programe? Projekt, roč. 30, 1988, č. 10, s. 39 – 40. Výsledky architektonicko-urbanistickej súťaže Bratislava – Obchodná ulica 1988. Projekt, roč. 30, 1988, č. 10, s. 41 – 52. Pozri napríklad Husák, Vladimír – Bogár, Michal – Frecer, Miroslav: Obchodná ulica. Projekt, roč. 31, 1989, č. 7 – 8, s. 43 – 47. Obchodná ulica, regulačný plán zóny. I. Marko, M. Kropiláková, V. Hrdý, A. Bacová, M. Mašek, P. Meleg et al., 1991.

200

reducing the impact through raising small temporary structures in the open frontage. Yet in the final analysis, even these interventions only reveal a definitive hindering of the relationship between the building and its street.

11

THE VALUE OF MUTATION

The postmodernist paradigm shift in urban planning that occurred in the 1980s brought into play new views of Obchodná ulica. By this time, the analyses no longer rejected the entire built fabric as worthless but saw it through a more pluralistic and inclusive stance towards the street’s history, perceiving its current form as the basis for future construction of greater formal and typological diversity. An interesting view of this paradigm shift was registered by Matúš Dulla, when in 1984 he compared three opinions on the future urban plan for Obchodná, each created in parallel in 1983 yet nonetheless reflecting diametrically opposed approaches towards the city.11 Dulla confronted the modernist stance of Štefan Svetko and Imrich Bárta, who proposed for the area “freestanding objects in open ground,”12 with the postmodern approach of Ivan Marko, which respected the existing parcelling as well as most of the buildings already standing.13 And, in the end, it was the postmodernist approach, respecting history and organic development of built structures, that predominated in the architectural-planning competition for Obchodná ulica in 1988. Most of the prizewinning designs preserved the original land divisions and diverse massing of the street, rejecting the blanket demolitions proposed earlier.14 Confirmation of the increasing interest in Obchodná ulica, as a kind of laboratory for testing new approaches to urban planning, is given by the series of research and study projects created just before and after the 1989 transition.15 Likewise, the

12 13

14

15

The zoning plan was prepared by the Office of the Chief Architect headed by Imrich Bárta, while the concept of the immediate urban plan was the work of the team from the State Planning Institute under Štefan Svetko and the urban study was created in Stavoprojekt under the direction of Ivan Marko. Dulla, Matúš: Obchodná ulica v Bratislave. Polemika o charaktere širšieho obytného mestského centra. Projekt, vol. 26, 1984, no. 4–5, pp. 10–14. Ibid., p. 11. This shift in opinions is also outlined by Moncoľ, Milan: Obchodná ulica znova na programe? Projekt, 1988, no. 10, pp. 39–40. Výsledky architektonicko-urbanistickej súťaže Bratislava – Obchodná ulica 1988. Projekt, 1988, no. 10, pp. 41–52. Viz. e.g. Husák, Vladimír – Bogár, Michal – Frecer, Miroslav: Obchodná ulica. Projekt, 1989, no. 7–8, pp. 43–47.


17

Gregorová, Jana: Moderné v tradičnom – hlavný problém koncepcie pamiatkovej obnovy Pamiatkovej zóny centrálnej mestskej oblasti Bratislava. Projekt, roč. 49, 2007, č. 1, s. 20 – 27.

pomalé zavŕšenie premeny periférnej uličnej urbanistickej štruktúry z lineárneho na zložitejší mestský priestor a potvrdzujú vitalitu urbánnej mutácie. O to paradoxnejšie pôsobí stanovisko odbornej pamiatkarskej obce, ktorá v roku 2000 v rámci prípravy zásad ochrany pamiatkovej zóny Bratislava vyhodnotila stavebné zásahy rešpektujúce reguláciu z roku 1929 ako rušivé.17 Aktuálny spôsob regulácie výstavby na Obchodnej ulici zo strany stavebného úradu aj Krajského pamiatkového úradu ochraňuje stopy historického organického vývoja v území aj výstavbu, ktorá vznikla v zmysle regulácie z roku 1929. Do určitej miery sa tak aplikujú princípy regulačného plánu z roku 1991.

201

16

17

Obchodná ulica, regulačný plán zóny. I. Marko, M. Kropiláková, V. Hrdý, A. Bacová, M. Mašek, P. Meleg et al., 1991. Gregorová, Jana: Moderné v tradičnom – hlavný problém koncepcie pamiatkovej obnovy Pamiatkovej zóny centrálnej mestskej oblasti Bratislava. Projekt, vol. 49, 2007, no. 1, pp. 20–27.

postmodern view of the city that equally valued all historic built layers and assumed the natural, gradual reshaping of the street following the sense of its extant structure and respecting the character of its own urban mutation, influenced the regulatory plan that the Office of the Chief Architect prepared at the start of the 1990s.16 The built interventions that emerged along Obchodná ulica after 1990 can in general be regarded as “neo-Functionalist” implants that intuitively match the regulatory principles laid down in the 1930s. Increasing construction height, opening courtyards or ensuring free pedestrian passage through them, or changes in specific function all represent the slow culmination of the original transformation of a peripheral urban street structure from a linear one into a more complex urban space, confirming the vitality of urban mutation. Indeed, it is all the most surprising that the professional heritage community, preparing the principles for protection of Bratislava’s urban heritage zone in 2000, actually described the recent interventions fully respecting the 1929 regulations as disruptive.17 The current method of regulating construction in Obchodná ulica, whether on the part of the Construction Office or the Regional Heritage Institute, agrees on protecting the traces of historic organic development in the area as well as all construction created within the sense of the regulation from 1929. To an extent, it forms an application of the principles of the regulatory plan from 1991.


15

202

16


17

15 16 17

Územný plán zóny Obchodná, Imrich Bárta a kol., 1983 / General Plan for the Obchodná Zone, Imrich Bárta et al., 1983 Koncept územného plánu zóny Obchodná, Štefan Svetko a kol., 1983 / Concept of the General Plan for the Obchodná Zone, Štefan Svetko et al., 1983 Urbanistická štúdia Obchodnej ulice, Ivan Marko a kol., 1983 / Urban study for Obchodná ulica, Ivan Marko et al., 1983


18

18

Regulačný plán zóny Obchodná ulica, Ivan Marko a kol., 1991 / Regulatory plan for the Obchodná Zone, Ivan Marko et al., 1991

Profile for oddelenie.architektury

BRATISLAVA (NE)PLÁNOVANÉ MESTO / BRATISLAVA (UN)PLANNED CITY  

Publikácia predkladá komplexnú analýzu doposiaľ len fragmentárne prebádanej témy mestského plánovania Bratislavy ako príkladu mesta formujúc...

BRATISLAVA (NE)PLÁNOVANÉ MESTO / BRATISLAVA (UN)PLANNED CITY  

Publikácia predkladá komplexnú analýzu doposiaľ len fragmentárne prebádanej témy mestského plánovania Bratislavy ako príkladu mesta formujúc...

Advertisement