Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ
7. Charakteristika územia z hľadiska vývoja sídelnej štruktúry a krajiny: Pre rozvoj turizmu a cestovného ruchu sú historické súvislosti, ako i prírodné a kultúrne dedičstvo dôležité, pretože práve život našich predkov dával územiu "génia loci", ktorého dnes vyhľadávame, a sa s ním identifikujeme. Nasledujúce kapitoly preto budú venované historickým prvkom v území - pamiatky, pamätihodnosti, rôzne hitorické objekty, vzťahy ku krajine, väzby na krajinu apod. Charakteristickou formou osídlenia bolo "bodové osídlenie" v nížinnej a pahorkatinnej časti terénu, čo umožňoval nížinný a pahorkatinný terén s miernou konfiguráciou, s pomerne rovnomerne rozloženými sídlami gravitujúcimi k väčším obciam. Takýto charakter osídlenia sa vyskytuje na Nitrianskej pahorkatine, v južnejšej i v severnejšej časti pod Považským Inovcom s väčšími obcami Radošina a Bojná. Z kartogramu nižšie je zrejmé, že všetky riešené obce v tomto období už existovali. Riešenom území však bola zistená staršia cirkevná kompozícia, pravdepodobne zo 14. storočia. Ide o komponovanie sakrálnych prvkov - kostolov. Centrom tejto kompozície je socha Krista v Nových Sadoch. V minulosti stál na tomto mieste kostol. Na túto kompozíciu upozornili autori diela "Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu Mikroregiónu Radošinka" (2012). Kompozícia potvrdzuje silný vplyv cirkvi, ale i prácu s krajinou, jej vizuálnou exponovanosťou a dokoumentuje premyslené osadenie sakrálnych prvkov - kostolov v obciach s menším významom. V rámci tohto predkladaného diela bolo zistené ďalšie komponovanie krajiny, a to ešte staršie, jeho pravdepodobný základ je v 11.storočí. Ide o osadenie pútnických miest a vyhliadkových bodov na svahoch Považského Inovca (a zrejme aj Tríbeča). Je to zatiaľ len hypotéza, ktorú je potrebné overiť, avšak ak by sa táto hypotéza potvrdila, potom by sme mohli teoreticky posunúť základy komponovania krajiny do doby panovania Štefana I. (11.storočie), ktorý upevňoval kresťanstvo i tým, že nariadil, aby každých 10 osád na svoje náklady postavilo farský kostol a venovalo mu dve poplužia poľa a dostatočný počet služobníkov na jeho obrábanie. Farské kostoly boli teda základným obdom kompozície. A tiež osadenie sakráknych miest na svahoch nebolo nádhodné, ale také, aby poskytovlo dobré výhľady na kostoly. Hypotézu treba overiť serióznym vedeckým výskumom. Kresťanstvo ovplyvnilo urbanizmus daného územia. Riešené obce boli v 16. storočí obcami alebo len osadami. V tomto období však už existovali všetky hrady - Topoľčiansky, Hlohovecký, Tematín, Oponice i Jelenec. V polovici 19.storočia boli mestečkami Radošina a Bojná s počtom domov do 200. V Nitrianskom kraji sa vytvorili špecifické tradičné kultúrno-historické regióny, z ktorých časti spadajú do riešeného územia: - „ponitriansky – časť veľkého nitrianskeho regiónu na strednom Ponitrí v okolí mesta Nitra a v povodí rieky Nitry ako časť bývalého centrálneho územia východného kniežatstva Veľkej Moravy (na Bojnianskej pahorkatine), - "tríbečský" – na strednom a hornom Ponitrí pod mestom Topoľčany smerom k Nitre (na Riponianskej pahorkatine).
Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra
Strana 42