Page 1

Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Nevšedné cesty za poznaním miestnej krajiny a historického dedičstva OZ RADOŠINKA Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja.


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Nevšedné cesty za poznaním miestnej krajiny a historického dedičstva OZ RADOŠINKA

Ardanovce

Biskupová

Blesovce

Bojná

Hájna Nová Ves

Horné Štitáre

Krtovce

Lipovník

Lužany

Malé Ripňany

Nitrianska Blatnica

Orešany

Radošina

Svrbice

Šalgovce

Urmince

Veľké Dvorany

Veľké Ripňany

Vozokany

Alekšince

Čab

Čakajovce

Hruboňovo

Jelšovce

Kapince

Malé Zálužie

Nové Sady

Šurianky

Zbehy

Lukáčovce

Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov Spracovateľ: Ateliér Dobrucká s.r.o. / 07. 2017

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja.


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území

OZ RADOŠINKA Obstarávateľ: OZ RADOŠINKA, Zbehy 267, 951 42 Zbehy Spracovateľ: Ateliér Dobrucká, s.r.o. m Nitra Dátum: júl 2017 architektonicko-krajinárska štúdia-AKŠ

Obsah: Základné údaje 3 Ciele práce 3 Metodika práce 4 Vymedzenie riešeného územia 5 Vyhodnotenie územnoplánovacej dokumentácie R-NR a obcí 8 5.1. Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja 8 5.2. Územné plány obcí OZ RADOŠINKA 10 5.3. Rozmiestnenie navrhnutých cyklotrás v nitrianskom samosprávnom kraji 20 5.4. Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Radošinka (2007) 22 6. Prírodné pomery 23 6.1. Geoelogické pomery 23 6.2. Klimatické pomery 24 6.3. Pedologické pomery 27 6.4. Hydrologické pomery 30 6.5. Vodné toky 32 6.6. Vodné nádrže 38 7. Charakteristika územia z hľadiska vývoja sídelnej štruktúry a krajiny 42 7.1. Obce obcí v okrese Nitra 49 1. Jelšovce 49 2. Čakajovce 59 3. Zbehy 66 4. Šurianky 73 5. Hruboňovo 82 6. Kapince 89 7. Malé Zálužie 94 8. Nové Sady 99 9. Čab 114 10. Alekšince 122 11. Lukáčovce 131 7.2. Obce obcí v okrese Topolčany 142 1. 2. 3. 4. 5.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja. © Spracovateľ: Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra , 2017


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1. Biskupova 2. Malé Ripňany 3. Veľké Ripňany a Behynce 4. Radošina 5. Nitrianska Blatnica 6. Vozokany 7. Lipovník 8. Bojná 9. Veľké Dvorany 10. Urmince 11. Hájna Nová Ves 12. Blesovce 13. Lužany 14. Horné Štitáre 15. Krtovce 16. Ardanovce 17. Šlagovce 18. Svrbice 19. Orešany 8. Návrhová časť 8.1. Nevšedné cesty 1. Železnica č.142 2. Cesta mlynárov 3. Pútnická a biskupská cesta 4. Obchodná cesta 5. Panská cesta 6. Nitrainska kráľovská vínna cesta 7. Chodník kulinárov 8. Vojenská cesta 9. Adranlínová cesta 10. Cesta osobností a iného potenciálu 8.2. Charakteristický a imidž obcí 9. Návrh opatrení na rozvoj cestovného ruchu a turizmu 10. Navrhované limity a regulatívy 11. Návrh opatrení pre jednotlivé obce 11.1. Návrh na reišenei iprojketov koncepčného charakteru 11.2. Návrh na riešenie projektov jednotlivých obcí - Jelšovce - Čakajovce - Zbehy - Alekšince - Lukáčovce - Čáb - Nové Sady - Malé Zálužie - Kapince - Hruboňovo - Šurianky - Biskupová - Malé Ripňany

142 147 157 169 183 198 202 210 229 241 248 259 267 272 277 283 287 293 298 304 306 308 312 316 321 325 328 332 335 338 345 356 360 367 374 374 375 375 376 376 376 377 378 378 379 379 379 380 380 381

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja. © Spracovateľ: Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra , 2017


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

- Veľké Ripňany - Radošina - Nitrianska Blatnica - Vozokany - Lipovník - Bojná - Veľké Dvorany - Urmince - Horné Štitáre - Krtovce - Hájna Nová Ves - Blesovce - Lužany - Ardanovce - Šalgovce - Svrbice - Orešany 11.3. Priority 12. Záver Výkersová časť: Výkres č. 1 - Analýza územia OZ RADOŠINKA Výkres č. 2 – Návrh riešenia OZ RADOŠINKA Postre - spolu 13 posterov

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

381 383 383 384 384 385 386 386 387 387 388 388 389 390 390 391 391 391 392 M 1:100000 M 1:100000

Železnica č. 142 - mapa a brožúra Veľké Ripňany - športovo-rekreačný areál Lukáčovce - vojenský tábor Hájna Nová Ves - Pieskovňa Horné Štitáre - Obecná pec Adrenalínové športy OZ RADOŠINKA Oddychové plochy - Malé Dvorany, Malé Ripňany Tematické cesty v OZ RADOŠINKA

Zhotoviteľ: Ateliér Dobrucká, s.r.o., Dolnohorská 102, 949 01 Nitra Riešiteľský kolektív: Hlavný riešiteľ: Ing. Anna Dobrucká, PhD., autorizovaný krajinný architekt Riešiteľský kolektív: Ing. Anna Dobrucká, PhD. - krajinná architektúra Ing.arch. Pavol Škorvánek - architektúra Mgr. Lucia Zúdorová - expert GIS, grafika Ing. Katka Urbanská - krajinná architektúra Ing. Lenka Ficeková - krajinná architektúra Lucia Červenová - krajinná architektúra Dominik Černík - vizualizácia Ing. Rastislav Sloboda - kresba Konzultanti: Ing. Renata Lelovská, Mtr. Jana Budinská starostovia niektorých obcí Dátum: júl 2017 Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja. © Spracovateľ: Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra , 2017


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

1. Základné údaje Objednávateľ: OZ Radošinka , sídlo Zbehy 267, 951 42 Zbehy Zhotoviteľ: Ateliér Dobrucká, s.r.o. Dolnohorská 102, 949 01 Nitra IČO: 36730688, DIČ: 2022313634 Hlavný riešiteľ: Riešiteľský kolektív:

Konzultanti:

Ing. Anna Dobrucká, PhD., autorizovaný krajinný architekt Ing. Anna Dobrucká, PhD. - krajinná architektúra, kraj. urbanizmus Ing. arch. Pavol Škorvánek - architektúra a železnica č. 142 Mgr. Lucia Zúdorová - expert na GIS Dominik Černík - vizualizácie Ing. Renata Lelovská - manager OZ RADOŠINKA Ing. Jana Budinská - expert na cestovný ruch starostovia obcí

2. Ciele práce: Názov: Nevšedné cesty za poznaním miestnej krajiny a historického dedičstva Hlavné ciele urbanistickej štúdie - Hlavnou požiadavkou je vytvorenie územnoplánovacieho podkladu v úrovni urbanisticko-krajinárskej štúdie, ktorá odhalí historické krajinné štruktúry a predstaví návrh na využitie kultúrneho a prírodného dedičstva ako potenciálu pre rozvoj územia, najmä rekreácie. Pôjde o vytvorenie konceptu trasovania "nevšedných ciest" s určitou témou. Čiastkové ciele: - predpokladá sa, že na pozadí historického vývoja sa v riešenom území prelínalo niekoľko vývojových vrstiev, ktoré postupne miznú, ale ich odhalenie, prezentovanie a zachovanie pre nasledujúce generácie je dôležité pre podporu patriotizmu a poznania vlastne minulosti a vlastných hodnôt v krjaine - zhodnotenie nepoznaného a nevyužitého kultúrno-historického a prírodného potenciálu pre rozvoj územia (najmä pre rekreáciu, turzimus a cestovný ruch) a jeho mapovanie - zhodnotenie dostupnosti sledovaných prvkov prírodného a kultúrneho dedičstva s dôrazom na nemotorové a alternatívne typy dopravy vrátane pešej - zhodnotenie kvality sídiel z hľadiska vybavenosti pre rozvoj turizmu - na ideových príkladoch uviesť návrh na využitie kultúrno-historického a prírodného dedičstva v rozvoji územia s podporou rozvoja turizmu a cestovného ruchu - návrh na podporu kvality sídiel v riešenom území Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 3


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

3. Metodika práce Filozofické východiská: Spracovanie krajinno-urbanistickej štúdie vychádza z potreby prehĺbiť informácie o hodnotách mikroregiónu Radošinka, určiť doposiaľ nevyužitý potenciál v území, ktorý by mohol byť využitý v ďalšom územnom rozvoji mikroregiónu Radošinka. Štúdia teda zadefinuje krajinno-urbanistické hodnoty, a to najmä vo vzťahu k rozvoju turizmu a cestovného ruchu. Štúdia vytvára predpoklad pre dohodu o optimálnom využívaní krajiny zainteresovanou verejnosťou. Krajinno-urbanistická štúdia bude územnoplánovacím podkladom s odporúčanými opatreniami na podporu prírodného kapitálu, pričom odporúčania nie sú striktnými regulatívami, ktorými sa má dosiahnuť určitý sledovaný cieľ, ale vnímané sú ako princíp = súbor pravidiel, ktorými sa vytvoria podmienky na skvalitnenie územného plánu a rozvoja územia a majú odporúčací charakter.

Metodika: Krajinno-urbanistická štúdia je spracovaná na základe poskytnutých rôznych podkladov (viď nižšie), na základe terénneho prieskumu a fotodokumentácie (viď obr. v texte), ktorým sa overovali informácie získané z podkladov a zisťoval sa tiež aktuálny stav, a na základe záväzných dokumentov, najmä legislatívne normy (zákon č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a príslušné vyhlášky) a územné plány, ako záväzné dokumenty. Štúdia pozostáva z grafickej a textovej časti. - textová časť je analytickou, hodnotiacou i návrhovou správou, má charakter zdôvodňujúci navrhované opatrenia v návrhovej časti. Textová časť je doplnená i celým radom fotografií, tabuliek a kartogramov dokumentujúcich popisovaný jav či stav. - grafická časť má výkresy základné a doplnkové, pričom za základné výkresy sú považované výkresy, ktoré predpisuje legislatíva, a to výkres súčasného stavu, výkres problémový a výkres návrhový, a navyše grafická časť obsahuje rad výkresov dokumentujúcich jav a stav riešeného územia. Zoznam výkresov je uvedený v obsahu. Použité podklady: - Mapové podklady - M=1:10000 (mapy skenované, poskytnuté obciam mikroregiónu pre potreby UPD), poskytol OZ Radošinka, resp. jednotlivé obce. - Historické mapy - Národný Geoportál SR - UPD NSK - záväzná časť UPD bola v štúdii rešpektovaná (webová stránka NRSK) - Územný generel dopravy Nitrianskeho samosprávneho kraja (AUREX, 2008) - UPD riešených obcí (viď webové stránky obcí) - PHSR riešených obcí (viď webové stránky obcí) - Rozmiestnenie navrhnutých cyklotrás v nitrianskom samosprávnom kraji (2012) - Konzultácie so starostami obcí Mikroregiónu Radošinka - Vlastný terénny prieskum (jeseň 2012) - Databázy z SHMU - Publikácie a monografie: - Urminský, A.: Údolím Radošinky. Vydavateľ: Obec Veľké Ripňany, 2010 - Klčo M, Lukačka J: Knižka o Radošine: Vydal OcÚ Radošina 2002, ISBN: 80968890-6-0 Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 4


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

Bálešová, M., Fúsková, V.: Čab. Publikácia vydaná z Programu obnovy vidieka, vydal Obecný úrad Čab, 2010, ISBN: 978-80-970530-4-8 - Lukačka, Ján: História obce Šurianky. Vydal Obecný úrad, 1995, ISBN 80967362-9-9 - Králik Jozef, Ordoš Ján: Výčapky. Vydal PEREX K+K, 1991, ISBN 80-9005381-5 - Králik Jozef, Ordoš Ján: Suľany. Vydal PEREX K+K, 1993, ISBN 80-85599-15-5 - Čukan Jaroslav a kol.: Nové Sady 1156-2006, vydala obec Nové Sady s UKF v Nitre, 2006, ISBN 80-969548-2-2 - Manduch Marian a kolektív: Čakajovce. Monografia obce. AZ-Print Nové Zámky. Rok vydania 2009, ISBN 978-80-88729-23-5 doplnené zdroje: - internetové stránky, najmä: http://geoportal.gov.sk,, http:// maps.google.com a iné, pojednávajúce o obciach mikroregiónu Radošinka -

-

4. Vymedzenie riešeného územia Riešené územie sa nachádza v Nitrianskom kraji na rozhraní s Trnavským krajom. Riešené obce spadajú do okresu Nitra a Topoľčany. V súčasnosti integruje OZ Radošinka 30 obcí: Alekšince, Ardanovce, Biskupová, Blesovce, Bojná, Čab, Čakajovce, Hájna Nová Ves, Horné Štitáre, Hruboňovo, Jelšovce, Kapince, Krtovce, Lipovník, Lukáčovce, Lužany, Malé Ripňany, Malé Zálužie, Nitrianska Blatnica, Nové Sady, Orešany, RadošinaSvrbice, Šalgovce, Šurianky, Urmince, Veľké Dvorany, Veľké Ripňany, Vozokany, Zbehy Riešené územie tvorí dva administratívne časti: obce spadajúce pod okres Nitra (Zbehy, Jelšovce, Čakajovce, Alekšince, Lukáčovce, Čab, Nové Sady, Šurianky, Hruboňovo, Malé Zálužie, Kapince ) a obce spadajúce pod okres Topoľčany (Ardanovce, Blesovce, Biskupová, Bojná, Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Ripňany, Nitrianska Blatnica, Orešany, Radošina, Svrbice, Šalgovce, Urmince, Veľké Dvorany, Veľké Ripňany a Vozokany). Obce okresu Nitra ležia na území Ripnianskej pahorkatiny, obce okresu Topoľčany ležia na území Bojnianskej pahorkatiny. Každé toto územie má tým osobitý charakter. Obce spája tok riečky Radošinka a jej prítoky. Od názvu obcí sa odvíja i názov Občianskeho združenia. Riečka je prírodne-krajinárskou osou riešeného územia. Riešené územie má výmeru 36958 ha, tj cca 37 km2. V riešených obciach žije spolu 24766 obyvateľov, na 1 pripadá cca 1,5 obyvateľa. Územie je teda riedko obývané. Obce sú malé, väčšina má menej ako 500 obyvateľov - a to až 12 obcí (40%). Len tri obce majú viac ako 2000 obyvateľov, a to obce Bojná, Radošina a Veľké Ripňany. Medzi najstaršie obce, o ktorých prvá písomná zmienka je z roku 1156, patria obce Alekšince, Nové Sady, Zbehy, Krtovce, Šalgovce, Urmince, Veľké Dvorany a Veľké Ripňany.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 5


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

Obr. č. 1 - Riešené územie - OZ Radošinka v údolí riečky Radošinky

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 6


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

Obr. č. 2 - Obce spadajúce do OZ Radošinka a ich katastrálne územie Výmra katastrálneho územia v ha

Počet obyvateľov

prvá písomná zmienka

1

Alekšince

1500

1677

1156

2

Čab

815

783

1326

Stav UPD (09.2012) UPN 2007, ZaD 2010, 2011 ÚPN 2004, ZaD 2012

3

Čakajovce

578

1111

1251

ÚPN 2012

4

Hruboňovo

1155

508

1247

5

Jelšovce

1044

989

1326

0 ÚPN 2001, ZaD 2009

6

Kapince

584

194

1261

0

7

Lukáčovce

1684

1108

1264

0

8

Malé Zálužie

590

269

1390

0

9

Nové Sady

1747

1288

1156

ÚPN 2009

10

Šurianky

1039

603

1265

0

11

Zbehy

1956

2238

1156

ÚPN 2007

Okres Nitra spolu:

12692

10768

Výmra katastrálneho územia v ha

Počet obyvateľov

prvá písomná zmienka

Stav UPD (09.2012)

Obec:

12

Ardanovce

673

225

1317

0

13

Biskupová

330

223

1326

UPN 2006

14

Blesovce

5077

335

1262

ÚPN 2009

15

Bojná

3381

2010

1424

ÚPN 2011

16

Hájna Nová Ves

638

330

1358

Zadanie 2007

17

Horné Štitáre

550

502

1246

Zadanie 2015

18

Krtovce

460

303

1156

0

19

Lipovník

644

325

1283

0

20

Lužany

197

390

1399

0

21

Malé Ripňany

700

553

1390

ÚPN 2007

22

Nitrianska Blatnica

1439

1197

1185

ÚPN 2008

23

Orešany

672

326

1330

0

24

Radošina

2766

2017

1277

Zadanie 2012

25

Svrbice

694

209

1268

0

26

Šalgovce

899

502

1156

0

27

Urmnice

1091

1413

1156

0

28

Veľké Dvorany

775

702

1156

29

Veľké Ripňany

2368

2115

1156

Zadanie 2008 ÚPN 2006, ZaD 2008, 2009

30

Vozokany

912

321

1318

0

Okres Topoľčany spolu:

24266

13998

OZ Radošinka spolu:

36958

24766

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 7


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

5. Vyhodnotenie územnoplánovacej dokumentácie R_NR, obcí a ďalších dokumentácií 5.1.

Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja

Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja bol spracovaný v roku 2012 a nadväzoval na územný plán z roku 1997 a jeho zmeny a doplnky. Územný plán bol schválený Všeobecnozáväzným nariadením Nitrianskeho samosprávneho kraja 2/2012, ktorým bola vyhlásená "Záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja", ktorá nadobudla účinnosť 29.5.2012. V rámci územného plánu bola riešená i problematika kultúrno-historických hodnôt územia, ochrana prírody, ekologická stabilita krajiny, životné prostredie a tiež vodné hospodárstvo a využitie potenciálu územia pre rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Záväzné regulatívy týkajúce sa rozvoja turizmu a CR: 1. Osídlenie, priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia - podporiť rozvoj vidieckeho osídlenia v súlade s tradičnými vidieckymi formami sídelného rozvoja a v súlade s tradičnými, kultúrno-historickými prvkami regiónu, - podporiť kultúrno-historické a urbanisticko-architektonické danosti, zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby, tiež z charakteristického vzhľadu krajiny a zohľadniť špecifiká regiónu. - eliminovať negatívne vplyvy na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru - skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života 2. Rozvoj rekreácie, cestovného ruchu a kúpeľníctva - podporiť najmä turizmus pri vode - termálne kúpaliská, welness zariadenia, lokality s prírodnými liečivými vodami, s geotermálnymi prameňmi, pobyt pri vodných plochách, vodný turizmus, cykloturistiku, poľovníctvo, poznávací turizmus, kongresový turizmus - vytvárať podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu a formy agroturizmu - definovať potrebnú vybavenosť v obciach pre rozvoj turizmu, ktorý sa viaže k prírodným danostiam - vytvárať podmienky pre realizáciu lesoparkov lokálneho významu pri menších obciach - podporiť rozvoj vinohradníctva, vinárstva - podporiť rozvoj cykloturizmu a vybavenosti s cieľom pre rozvoj urbanizačných väzieb medzi krajinnými a sídelnými štruktúrami - avšak regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky ÚSES, v lesných ekosystémoch, mokradiach a iných chránených územiach, resp. len v hraniciach únosnosti. 3. Rozvoj hospodárstva a regionálneho rozvoja - rešpektovať prírodné a kultúrne dedičstvo, charakteristický vzhľad krajiny, vytvorenú kultúrnu krajinu - podporiť prvky USES, preferovať tradičné agrotechnické zásahy - vytvárať izolačnú zeleň v poľnohospodárskych areáloch, uprednostňovať ekologicky vhodné domáce druhy drevín - podporiť využitie kultúrno-historického potenciálu krajiny v rozvoji vidieckych oblastí - rešpektovať výmeru lesnej pôdy i na plochách poľnohospodársky nevyužiteľných nelesných pôd a na pozemkoch PPF porastených lesnými drevinami - zvyšovať podiel lesov osobitného určenia, zachovať pôvodné zvyšky klimaxových lesov v súvislosti s obnovami lesných hospodárskych plánov Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 8


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

vytvárať územnotechnické podmienky pre zachovanie prirodzených porastov - lesných porastov lužných stanovíšť, - zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným zásahom posúdiť jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňové opatrenia. - netrieštiť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb 4. Rozvoj sociálnych vecí - zlepšiť stav kultúrnych objektov, zveľaďovať kultúrne dedičstvo, podporiť sieť zariadení kultúrno-rekreačného charakteru lokálneho významu, rozvíjať zariadenia športovo-telovýchovnej činnosti 5. Starostlivosť o životné prostredie, ochranu prírody a ekologickú stabilitu územia - rešpektovať krajinu ako základnú zložku kvality života ľudí v mestských i vidieckych oblastiach, v pozoruhodných, všedných i narušených územiach - rešpektovať chránené územia, chránené vtáčie územia, územia NATURA 2000 a tiež požiadavky na ochranu prírody vyplývajúce z medzinárodných dohovorov - podporovať a ochraňovať územnoplánovacími nástrojmi nosné prvky estetickej kvality a typického charakteru voľnej krajiny (prirodzené lesné porasty, historicky vyvinuté časti kultúrnej krajiny, lúky a pasienky, nelesnú -

-

6. -

-

drevinovú vegetáciu v poľnohospodárskej krajine v podobe remízok, medzí, stromoradí, ako aj mokrade a vodné toky s brehovými porastmi a pod.) a podporovať miestne krajinné identity rešpektovaním prírodného a kultúrno-historického dedičstva pri umiestňovaní stavieb a činností zohľadniť vplyv na životné prostredie a eliminovať negatívne odpady a vplyvy, sanovať staré environmentálne záťaže podporiť protiveterné erózne opatrenia a opatrenia na elimináciu vodnej erózie pôdy zvýšiť podiel mimolesnej vegetácie v území, podporiť výsadby v nivách tokov, podporiť výsadbu vegetačných prvkov s funkciou ochrannou a izolačnou, a to v blízkosti železničných tratí, ciest a výrobných areálov revitalizovať skanalizované vodné toky i so sprievodnou zeleňou tokov, zatrávnenie mikrodepresií pozdĺž vodných tokov - podpora biokoridorov zabezpečiť vodozádržné opatrenia, spomalenie odtoku vody, vsakovanie vody, chrániť mokrade, staré ramená, meandre tokov rešpektovať ochranné pásmo lesov 50 m od hranie lesného pozemku, eliminovať fragmentáciu lesných porastov preferovať prirodzenú drevinnú skladbu, minimalizovať zábery poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov Starostlivosť o kultúrno-historické dedičstvo rešpektovať kultúrne dedičstvo, vyhlásené kultúrne pamiatky, navrhované a vyhlásené urbanistické súbory akceptovať a nadväzovať pri novej výstavbe na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť ich vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifičnosti historického osídlenia rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno-klimatické oblasti, dominantné znaky typu kultúrnej krajiny so zachovanými vinohradníckymi oblasťami a rôznych foriem vidieckeho osídlenia, rešpektovať diaľkové pohľady na

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 9


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

historicky utvorené dominanty, v krajinnom obraze rešpektovať prírodné i urbanistické dominanty a eliminovať vizuálne impakty - podporiť historické jadrá obcí, prezentovať archeologické náleziská, historické technické diela, pamätihodnosti - zohľadňovať a revitalizovať národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma Záver: konštatujeme, že rozvoj cestovného ruchu a turizmu počíta i s využitím kultúrnehistorických hodnôt obcí, s ochranou historických dominantných objektov, s podporou a využitím historických štruktúr sídla i krajiny a kladie dôraz na skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na súčasný životný štandard. Územný plán zdôrazňuje podporu kvalite životného prostredia i kvalite sídiel vrátane zelenej infraštruktúry. 5.2.

Vyhodnotenie územných plánov obcí OZ RADOŠINKA:

5.2.1.

UPD obce Alekšince:

Z UPD obce Alekšince vyplývajú v kontexte na tvorbu krajiny, vodný systém územia, na zachovanie kultúrno-historických hodnôt , krajinných hodnôt a na rozvoj turizmu a rekreácie nasledovné regulatívy: - Usmerňovať tvorbu funkčno–priestorového systému na vytváranie súvislejších rekreačných krajinných celkov, pre zabezpečenie nárokov každodennej a koncotýždňovej rekreácie - územie v bývalom majeri Lahne, kde sa nachádzajú vinohrady a areál pre chov koní a jazdectvo, prípadne územie okolo Alekšinských rybníkov, kde možno rozvíjať rybolov - podporiť vznik vinohradnícko-rekreačnej osady na rekreačné využitie (vinohradníctvo, rozvoj agroturistiky, víkendová rekreácia a oddych). - Vytvárať podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a jej formy agroturistiky – chov koní a jazdectvo, chov rýb a rybolov, pestovanie a spracovanie ovocia a zeleniny, vinohradníctvo, výroba vína, renesancia remesiel a kultúrnych národopisných aktivít. - Podporovať rozvoj cykloturistiky, ktorá má vzhľadom na rozľahlosť a zvlnený charakter perspektívu - rekonštrukciu verejného parku a výsadbu novej obecnej zelene v centre obce, výsadbu izolačnej ochrannej zelene pozdĺž výrobných plôch v lokalite Lahne a pozdĺž potoka Andač v strede obce - lepšie využívať objekty zapísané v zozname pamiatok, resp. objektov pamiatkového záujmu v obci - určiť a chrániť pamätihodnosti. - Intenzívnejšie využívať jestvujúci obecný park a zároveň vytvoriť podmienky pre jeho dobudovanie verejnou zeleňou a detskými ihriskami s prepojením na centrum obce a jej nové námestie. - Zabezpečiť protieróznu ochranu pôdy prvkami vegetácie, agrotechnickými opatreniami a podporou prvkov územného systému ekologickej stability, zabezpečiť zvyšovanie ekologickej stability a biodiverzity kultúrnej krajiny - podporiť rekonštrukciu uličnej zelene, obecného parku, cintorína a jeho obnovu, vybudovať pobrežnú zeleň na potoku Andač s prepojením na zeleň v areáli rybníkov. - Realizovať výsadbu izolačnej zelene pri výrobných areáloch PD a na hranici výrobných území. - Pri novej výstavbe akceptovať a nadväzovať na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť ich vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť, zachovanie

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 10


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

identity a špecifičnosti pôvodného osídlenia. Rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia, uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu obce, a jej častí. - Rešpektovať potenciál kultúrno–historických a spoločenských hodnôt a javov v danom prostredí (poľnohospodárske - pestovateľské a chovateľské, vinohradnícke tradície, etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti na celom riešenom území, apod.). - Akceptovať pri tvorbe urbanistickej koncepcie a v krajinnom obraze historicky utvorené dominanty – rímskokatolícky kostol, kúriu Jánossyovcov, prícestné sochy. - Rešpektovať rozmiestnenie dominánt (funkčné i priestorové) – vytvorenie zhromažďovacieho priestoru pri obecnom úrade s vytvorením námestia, posilnenie úseku dom kultúry – základná škola so zachovaním zelene, revitalizovať priestor okolo bývalej kúrie - Pri novej výstavbe akceptovať a nadväzovať na historicky utvorenú štruktúru osídlenia, rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia, uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu obce, a jej častí. - Vybudovať rozvody vody , zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou v celej obci - Hydrogeologický vyhľadať a vybudovať nový vodný zdroj pre potrebu satelitného bývania, najlepšie v miestnej časti Lahne - Rozšíriť kapacitu terajšieho obecného vodojemu pre potreby satelitného bývania - Vybudovať nové odvodňovacie priekopy a rigoly, aby nedochádzalo k zatápaniu časti územia obce a vykonávať pravidelnú údržbu na jestvujúcich odvodňovacích kanáloch za účelom zabezpečenia prietočnosti a následnej ochrany pred zaplavovaním územia - MČ Lahne bola v rámci ZaD č. 1 preklasifikovaná z priemyselnej zóny na zónu zmiešanú s chodníkmi, zeleňou, rekreáciou. V rámci ZaD č. 2 je časť lokality vyhradená pre ťažbu povrchovú piesku s následnou rekultiváciou územia. Záver: na jednej strane chce obec rozvíjať rôzne typy turizmu (najmä v časti Lahne), na strane druhej chce budovať "veterný park", ktorý je pre rozvoj turizmu skôr negatívnym prvkom. Lahne majú výbornú polohu i potenciál na rozvoj turizmu. Je vhodné rozvoj časti Lahne riešiť samostatnou urbanistickou štúdiou, kde by sa harmonicky a s dlhodobou perspektívnou riešili uvedené predstavy. Obec má skúsenosti s eróziou pôdy, preto kladie dôraz na vytvorenie krajinných štruktúr, ktoré by túto eróziu eliminovali. 5.2.2.

UPD obce Čab:

V rámci územného plánu bola navrhnutá záväzná časť, ktorá v kontexte na tvorbu krajiny, na vodný systém územia, na zachovanie kultúrno-historických hodnôt , krajinných hodnôt a na rozvoj turizmu a rekreácie predpokladá nasledovné regulatívy: - formovať prírodnú štruktúru obce v zmysle územného systému ekologickej stability - celok Radošinka - biokoridor nadregionálneho významu - Čabsky les - biocentrum lokálneho významu - realizovať projekty cyklistických trás s napojením na regionálne cyklistické trasy podľa ucelenej regionálnej koncepcie rozvoja cyklistickej dopravy - podporiť a realizovať rozšírenie vodného zdroja v Sile - dobudovať areál kaplnky, zväčšiť priestor pre bohoslužby, túto stavbu považovať za najvýznamnejšiu v rámci urbanistickej štruktúry - podporiť vybudovanie rybníka a parkovej zelene na pravom brehu potoka Radošinka - podporiť rozvoj a výstavbu športovo rekreačných zariadení základného charakteru v rámci navrhovaného futbalového ihriska - podporovať rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov obce v sídle a jeho bezprostrednom zázemí/cyklistika, rybolov, agroturistika/ Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 11


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

realizovať rekonštrukciu a výsadbu sídelnej zelene, budovať bezbariérovú sieť komunikácií pre peších a cyklistov, vytvoriť cyklistické trasy v okolitej krajine /rekonštrukcia spojovacieho chodníka Čab-Nové Sady okolo potoka Radošinka/ - rozšíriť jestvujúci cintorín - znižovať množstvá vypúšťaných látok znečisťujúcich povrchové vody, následne znižovať znečisťovanie vodných tokov Záver: obce chce podporiť rozvoj turizmu na rybolove a cykloturistike, pričom uvažuje so skvalitnením urbánneho i krajinného priestoru prostredníctvom podpory krajinných štruktúr. -

5.2.3.

UPD obce Čakajovce:

Z UPD obce Čakajovce vyplývajú v kontexte na tvorbu krajiny, vodný systém územia, na zachovanie kultúrno-historických hodnôt , krajinných hodnôt a na rozvoj turizmu a rekreácie nasledovné regulatívy: - podporiť biokoridory regionálneho a miestneho významu, a to popri tokoch rieky Nitra, a popri tokoch Dobrotka, Perkovský potok a zachovať prvky siete USES, pri Perkovskom potoku rozšíriť plochy sprievodnej vegetácie, rozšíriť remízky a zmeniť druhovú skladbu, pri toku Dobrotka - rozšíriť plochy sprievodnej vegetácie a zmeniť druhovú skladbu - podporovať renaturačné opatrenia v rámci miestnych biokoridorov Dobrotka a Perkovský potok. - založiť plochu líniovej plochy vegetácie pri hranici s obcou Zbehy i s obcou Jelšovce, vysadiť dreviny pôvodnej vegetácie. Významná časť stavby pokračuje i v katastrálnom území obcí v Jelšovce a Zbehy. - v kontaktných zónach s krajinou návrh uvažuje s vytvorením sprievodnej zelene všetkých dopravných zariadení, doplniť krajinné vegetačné prvky formou línií po katastrálnej hranici, - podporovať realizáciu resp. rozširovanie miestnych biocentier a miestnych biokoridorov. - podporiť jestvujúcu urbanistickú dominantu - kostol a formovať novú dominantu v novom centre obce (nový kostol, nový OcÚ a železničná stanica) - z hľadiska systému sídelnej zelene navrhuje obnoviť park pri kaštieli, park ako ovocný sad, nový park za objektmi vybavenosti s smere na Šurianky, zeleňou dobudovať cintorín a vytvoriť tak "pietny park", tiež navrhuje vytvoriť park pri železnici v súbehu s traťou, park Panteón zachovať - obmedziť vypúšťanie znečistených vôd do dažďovej kanalizácie či vsakovacích rigolov a chrániť tak podzemné vody i pôdy pred znečisťujúcimi látkami. - rešpektovať ochranu pôdy prvej až štvrtej kvalitnej skupiny - zachovať jestvujúce plochy nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie, rozširovať plochy takejto vegetácie - zabezpečiť odbornú projektovú dokumentáciu pre navrhovanú výsadbu. Záver: obce prostredníctvom UPD kladie dôraz na zachovanie a dotvorenie krajinných štruktúr, najmä na podporu ekologickej stability, renaturalizáciu toku Dobrotka a Perkovský potok, ako i na skvalitnenie urbánneho priestoru dobudovaním obecných parčíkov. 5.2.4.

UPD obce Jelšovce:

Z územného plánu obce Jelšovce vyplývajú v kontexte na zachovanie kultúrno-historických hodnôt , krajinných hodnôt a na rozvoj turizmu a rekreácie nasledovné regulatívy: Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 12


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

Jestvujúcu kultúrnu pamiatky (kamenný klasicistický kríž z r. 1776 pri kostole (č. ÚZKP 1440/0, vlastník r.k. cirkev, r.k. farský úrad Výčapy-Opatovce 319) chrániť v zmysle zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti (zákon SNR 27/1987 Zb.), rovnako chrániť významné archeologické náleziská, a to: sídlisko z mladšej a neskorej doby kamennej, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko z mladšej doby bronzovej, doby laténskej a včasného stredoveku;, sídlisko z obdobia neolitu, neolitu a hlavne sídlisko z doby rímskej a tiež sídlisko z mladšej a neskorej doby kamennej; - definovať historické urbanistické centrum - "kostolné návestie" - dominantou obce by mal zostať i v diaľkových pohľadoch kostol, resp. jeho veža - Rieka Nitra je biokoridor nadregionálneho významu, vedúci nivou rieky Nitry, viazaný na ekosystémy vodného toku, brehové porasty, ďalšie porasty drevín na nive vodného toku a trávobylinné porasty medzihrádzového priestoru a protipovodňových hrádzí; - Podporovať jestvujúce lokálne biocentrum s názvom Mŕtve ramená rieky Nitra, ktoré zahŕňa Jelšovské rameno, Ľudovítovské ramená, priľahlé lesíky a priľahlú časť vodného toku rieky Nitry. - Tok Dobrotka je potrebné renaturalizovať, podporovať jestvujúce lokálne biocentrum s názvom Lesík pri Dobrotke I.. Priľahlá plocha medzi lesíkom a vodným tokom Dobrotka je vhodná pre vybudovanie meandra (alebo meandrov) Dobrotky a vytvorenie plošnej mokrade. Tak by mohlo vzniknúť biocentrum, významné pre druhy s pomerne širokým spektrom stanovištných a habitatových nárokov; - Podporovať jestvujúce lokálne biocentrum s názvom Lesík pri Dobrotke II.. - Rešpektovať ochranné pásmo vodného toku rieka Nitra, mŕtvych ramien rieky Nitra a vodného toku potoka Dobrotka v šírke 15m od brehu vodného toku na každú stranu renaturalizačné opatrenie, výsadba porastov len so súhlasom správcu toku. - Rozčlenenie veľkoblokových polí nad železnicou - stavba obecného záujmu navrhovaná v polohe nad železnicou, ktorá predstavuje realizáciu vybudovanie biocentier a biokoridorov na členenie veľkoblokových polí. Pre túto stavbu bude potrebné vypracovanie samostatného projektu, v rámci ktorého budú stanovené konkrétne postupy a realizácie. - Rekreačno-športový park - stavba obecného záujmu, pre túto stavbu bude potrebné vypracovanie samostatného projektu, v rámci ktorého budú stanovené konkrétne postupy a realizácie. Záver: môžeme konštatovať, že obec prostredníctvom UPD kladie dôraz na zachovanie a dotvorenie krajinných štruktúr, na podporu ekologickej stability, na renaturalizáciu toku Dobrotka a zachovanie mŕtvych ramien Nitry. Dôraz je kladený i na urbánne štruktúry podporujúce návštevnosť obce - dobudovanie návestia a športových plôch. -

5.2.5.

UPD obce Kapince:

Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti.

5.2.6.

UPD obce Lukáčovce:

Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 13


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

5.2.7.

UPD obce Malé Zálužie:

Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti. 5.2.8.

UPD obce Nové Sady:

Z UPD obce Nové sady vyplývajú v kontexte na zachovanie kultúrno-historických hodnôt , krajinných hodnôt a na rozvoj turizmu a rekreácie nasledovné regulatívy: - záchytná umelá vodná zdrž na vodnom toku Kotrbáľ ako protipovodňové opatrenie, ktoré by malo vplyv na redukciu povodňových prietokov i ako akumulačná nádrž na závlahy, prípadne rekreáciu a prvok ekologickej stability územia - udržiavať vodné toky, tiež sieť odvodňovacích a vsakovacích prícestných priekop - rešpektovať historicky utvorenú štruktúru osídlenia, podporiť typovú a funkčnú profilácie obce - podporiť v historickom obraze obce i krajiny prírodné a urbanistické dominanty kostol, kaplnka a prícestné sochy - prezentovať tradičné kultúrno-historické hodnoty a objekty pamiatkového záujmu, rekonštruovať a využiť renesančný kaštieľ - vybudovanie zariadení pre rozvoj turizmu, zriadenie centra voľného času, plochy zelene krajského a celoštátneho významu, - podpora súvislejších rekreačných území tzv. "rekreačných krajinných celkov" pre krátkodobú rekreáciu, - v Ceroviny využiť jestvujúcou zástavbou a vytvoriť rekreačno-oddychovú oblasť so zameraním na víkendovú a krátkodobú rekreáciu, s možnosťou trvalého bývania - podporiť rozvoj vidieckej turistiky, a to udržaním a rozvojom vinohradníctva a vinárstva, renesanciou remesiel a spracovaním produktov zo záhrad - podporiť cykloturistiku - upraviť bývalý židovský cintorín na pietne miesto a riešiť podmienky pre rozšírenie a úpravu oboch cintorínov v obci - podpora sprievodnej zelene vodných tokov a prítokov Radošinky, najmä v časti Kotrbáľ a Sila - dostavať renesančný kaštieľ a využiť ho ako kultúrno-vzdelávacie a informačné centrum - priestor medzi Domom sociálnych služieb a tokom Radošinky využiť na výstavbu obecného parku s vybavenosťou pre deti - plochy zelene vytvoriť v časti Kotrbáľ, Sila i pri kaštieli v časti Kiškerti, kde je vhodné zrekonštruovať pôvodný park na plochu verejnej a verejnosti prístupnej zelene - zeleň uplatniť vo výrobnom areáli i v uličných priestoroch - pri rímskokatolíckom kostole na Funcíne zrealizovať verejnú ochrannú zeleň - športovo-rekreačný areál s multifunkčným ihriskom vybudovať v časti Sila pri bývalej škole - všetky verejné priestranstvá budovať s príslušnou vybavenosťou - zabezpečiť ochranu pôdy pred veternou a vodnou eróziou, zvýšiť ekologickú stabilitu krajiny s prepojením na susedné katastrálne územia Záver: obec Nové Sady plánuje chrániť obec pred záplavami vybudovaním vodnej nádrže ne Kotrbáli, zvyšuje atraktivitu časti Kotrbáľ i časti Ceroviny. Časť Ceroviny je vnímaná ako potenciálne rekreačné stredisko. Sídelné štruktúry, najmä zeleň budú doplnené v celej obci tak, aby skvalitnili prostredie. obec plánuje tiež prezentovať pamiatky, pamätihodnosti i Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 14


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

kultúrno-historické špecifiká obce. UPD uvažuje tiež s podporou krajinných štruktúr, takže vzniká priestor na rekonštrukciu krajiny samostatnou urbanistickou štúdiou. 5.2.9.

UPD obce Šurianky:

Obec má spracované Zadanie pre územný plán obce. Cieľom je využiť, rozvíjať i chrániť životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrnohistorické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Dôležitým cieľom je stanovenie limitov využitia katastrálneho územia v súlade s prírodnými danosťami a potrebami obce. Obec vznikla spojením obcí Šurianky a Perkovce v roku 1909. Požiadavky nadradeného územného plánu z hľadiska turizmu, CR a ochrany či využitia prírodného a kultúrneho dedičstva uvedené v Zadaní: - zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavy a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov - vytvárať podmienky pre rozvoj šetrného turizmu formou agroturizmu, cyklotrás, jazdeckých trás, peší turizmus, korčuliarske dráhy apod. - budovanie ľahkých mostných konštrukcií ponad toky, tiež parkoviská a oddychové miesta ako autobusové zastávky apod. - vytvárať podmienky na výsadbu zelene, používať ekologicky vhodné dreviny, budovať vetrolamy ako pôdoochranné prvky, nefragmentovať lesy a plochy zelene, upraviť krajinnú štruktúru tak, aby bloky poľnohospodárskej pôdy vytvárali plochy o výmere 50-60 ha - chrániť pamätihodnosti, vytypovať ďalšie objekty, ktoré je vhodné chrániť ako objekty meistneho významu podporujúce obraz obce - chrániť, udržiavať vodné prvky v krajine ako vodné toky, vodné plochy, mokrade, najmä v súvislosti s biocentrami a biokoridormi, ako prvkami ekologickej stability krajiny - modernizovať jestvujúce ihriská, plochy rekreácie a športu, podporiť rekreačné aktivity, podporiť budovanie cyklotrás a súvisiacich služieb - rozvinúť plochy pre agroturistiku, ubytovacie a stravovacie kapacity, podporiť agroleso-pasienkový systém hospodárenia Záver: obec chce využiť kultúrne a prírodné dedičstvo pre svoj rozvoj, chce podporiť obnovu krajinných štruktúr, chrániť pamiatky a pamätihodnosti a udržať si vidiecky ráz. V časti Perkovce nie v súlade s proklamovaným cieľom je povolená výstavba bez spracovania predchádzajúcej štúdie, ktorá by stanovila limity územia. Tak sa do niekdajšieho "majera" so zachovanými hospodárskymi objektmi dostala výstavba rodinných domov so stredomorskou architetkúrou, čo narušilo jedinečnú atmosféru osady. Nevhodnú výstavbu treba eliminovať a spracovať urbanistickú štúdiu rozvoja Perkoviec. 5.2.10.

UPD obce Zbehy:

Z územného plánu obce Zbehy vyplývajú určité záväzné návrhy v kontexte na tvorbu krajiny, vodný systém územia, na zachovanie kultúrno-historických hodnôt , krajinných hodnôt a na rozvoj turizmu a rekreácie nasledovné regulatívy: - budovať centrá voľného času, rekreácie a cestovného ruchu s dostatočnými plochami zelene - tvorba súvislejších rekreačných území, rekreačných krajinných celkov pre každodennú a koncotýždňovú rekreáciu, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 15


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

územie na severnom okraji k.ú. obce je navrhnuté na rekreačné územie s vodnými plochami - vytvoriť podmienky pre zabezpečenie streleckého areálu - pre rekreačné využitie, a pre rozšírenie motošportu - rekreačné, motokrosové, - vytvárať podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a formy agroturistiky - podporiť prepojenie cyklistickej siete - zabezpečiť protieróznu ochranu pôdy prvkami vegetácie v rámci pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami - zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, rešpektovať protipovodňové opatrenia - krajinu stabilizovať prvkami USES, eliminovať tak i vodnú a veternú eróziu pôdy - biocentrá, biokoridory napojiť na susedné katastrálne územia po vzájomnom rokovaní - zabezpečiť ochranu území, na ktoré sa vzťahuje záujem orgánov prírody a krajiny - rekonštrukcia uličnej zelene, obecných parkov, cintorínov, pobrežnej zelene, zelene v centre obce - vo výrobných areáloch realizovať výsadbu izolačnej zelene - uplatniť prirodzenú obnovu porastov, dodržiavať prirodzené druhové zloženie porastov - rešpektovať historické štruktúru osídlenia, zachovanie identity, špecifičnosť pôvodného osídlenia - rešpektovať v urbanistickej koncepcii a v krajinnom obraze historicky utvorené dominanty - kostol a prícestné sochy - posilniť úsek kostol - námestie, kostol zostáva dominantou obce - pri športovom areáli vybudovať parkovacie miesta Záver: obec podporuje kvalitnejšie riešenie verejných priestranstiev (časť už je realizovaná - pozn. autora), rozvoj rekreácie a rôznych typov, vybudovanie vodných plôch, obnova krajinných štruktúr. -

5.2.11. UPD obce Ardanovce: Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti. 5.2.12. UPD obce Biskupova: Územný plán obce Biskupová (dalej len „ÚP“) bol vypracovaný v roku 2005. ÚP bol schválený ObZ uznesením c. 22/2006 dna 30.06.2006. V rokoch nebol 2011 – 2013 novelizovaný ani upravovaný. 5.2.13. UPD obce Blesovce: Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti. 5.2.14. UPD obce Bojná a Malé Dvorany: Obec má spracovaný územný plán z roku 2011. Z nadradenej dokumentácie vyplývajú regulatívy i pre územný plán obce. Obec má bohatú históriu, čo sa odráža i v UPD. Z hľadiska rozvoja turizmu a CR územný plán odporúča: - podporovať rozvoj vidiekceho osídlenia s ohľadom na kultúrno-historické a urbanisticko-architektonické danosti Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 16


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

zachovať špecifický vidiecky ráz priestoru, uplatňovať regionálne prvky, pôvodnú zástavbu, zohľadňovať prírodné a krajinné prostredie - zabezpečiť prímestkú rekreáciu pre mestá v okolí (Topoľčany, Piešťany, Nitra) - zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch, zabezpečiť územnú rezervu pre vodohospodárske dielo na Bojnianke - zabepečiť ochranu archeologických nálezísk, keďže sa jedná o najdôležitejšiu archeologickú lokalitu na Slovensku - rešpektovať a chrániť pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatok, a to park pri kaštieli, archeologickú lokalitu Hradisko a sochu Immaculaty - rešpektovať objekty s pamiatkovými hodnotami, a to kaštieľ zo 17.storočia, kostol pôvodne gotický, prícestná baroková kaplnka z 18. storočia. - zohľadňovať a revitalizovať, využiť, chrániť a prezentovať archeologické náleziská, slovanské hradisko, prípadne iné pamiatky a pamätihodnosti V Ústrednom zozname pamiatkového fondu sú v k. ú. obce Bojná a Malé Dvorany zapísané tieto stavby: - Socha Immaculaty na stĺpe, č. ÚZPF 141/0 z roku 1850, ľudového charakteru, umiestnená pri kostole - Archeologická lokalita hradiska, č. ÚZPF 142/0, v chotári Trhovisko - Park pri kaštieli, č. UZPF 2353/1-2, prírodno-krajinársky, zo 17. storočia, upravený v 20. rokoch 20. storočia Súpis pamiatok na Slovensku eviduje aj nezapísané objekty s pamiatkovými hodnotami: - Kaštieľ, pôvodne renesančný, zo 17. storočia, v roku 1817 prestavaný. Dvojpodlažná dvojkrídlová budova na obdĺžnikovom pôdoryse - Kostol r. k., pôvodne gotický, prestavaný v rokoch 1736 a 1788 v klasicistickom štýle - Prícestná kaplnka, baroková z 18. storočia Záver: obec môže a chce využiť svoj kultúrno-historický potenciál pre územný i regionálny rozvoj. Zároveň je lokálnym centrom, pričom túto pozíciu si chce obec posilniť. -

5.2.15. UPD obce Veľké Dvorany: Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti. 5.2.16. UPD obce Hájna Nová Ves: Obec nemá spracovaný územný plán. Výstavba sa uskutočňuje na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva bez poradenstva odborne spôsobilých osôb urbanisti-architekti. 5.2.17. UPD obce Horné Štitáre: Obec nemá zatiaľ spraovaný územný plán, avšak spracované boli prieskumy a rozbory, ako podklad pre nový územný plán obce. Na ich základe bolo spracované Zadanie, z kotrého bude návrh UPD vychádzať. Na zabezpečenie ekologickej stability územia bude riešené: - prvky miestneho územného systému ekologickej stability, resp. premietnuť návrh prvkov ÚSES z krajinnoekologického plánu obce Horné Štitáre - ekostabilizačné opatrenia a ekostabilizačné prvky v zastavanom území i mimo zastavaného územia obce

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 17


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

ekologicky významné segmenty krajiny ako vodné toky, plochy lesných porastov, plochy verejnej zelene a drevinovej vegetácie v zastavanom území a mimo zastavaného územia - fragmenty prioritného biotopu európskeho významu Ls1.1 Vŕbovotopoľové nížinné lužné lesy v rámci porastu Perkovského potoka Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva: ma území obce Horné Štitáre sa nenachádzajú nehnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Nachádzajú sa tu však viaceré architektonické pamiatky a solitéry s historickými a kultúrnymi hodnotami, ktoré je potrebné zachovať a chrániť: - kaplnka – rodinná hrobka, postavená v roku 1839 na cintoríne – jednoloďová barokovo-klasicistická stavba, s polygonálnym uzáverom presbytéria. V roku 1967 bol ku kaplnke pristavaný nový objekt kostola Božského srdca Ježišovho - prícestná socha Panny Márie z roku 1695, na cintoríne - prícestná socha Panny Márie s Ježišom z pol. 19. storočia smer Hajna Nová Ves - zvonica (zvon) z roku 1908 Požiadavky na rozvoj cestovného ruchu: V obci Horné Štitáre a v bezprostrednom okolí nie sú žiadne rekreačné objekty ani iné potenciálne ciele cestovného ruchu. Územie je úplne odlesnené bez prírodných zaujímavostí. Potenciál rozvoja cestovného ruchu možno vidieť len v rozvoji cykloturistiky. Topografické pomery sú pre cykloturistiku priaznivé, avšak cyklistické trasy nie sú vyznačené a nie sú vybudované ani samostatné cyklistické chodníky. Pre športové aktivity obyvateľov obce sa využíva športový areál. V areáli je vybudované futbalové ihrisko a detské ihrisko. Z uvedeného je potrebné - prebudovať športový areál na športovo-rekreačnú zónu s atraktivitami - rezervovať plochy pre oddychové aktivity a verejnú parkovú zeleň a riešiť revitalizáciu a novú výsadbu líniovej zelene v obci a okolí, riešiť opatrenia na zadržanie -

a spomalenie odtoku vody z krajiny

Záver: obec sa chce napojiť na okolité obce práve netradičnými cestami a chodníkmi, čo by malo zároveň podporiť jej atraktivitu. 5.2.18. UPD obce Krtovce: Obec nemá zatiaľ spraovaný územný plán, avšak spracované boli prieskumy a rozbory, ako podklad pre nový územný plán obce. Na ich základe bolo spracované Zadanie, z ktorého uvádzame základné odporúčania pre UPD týkajúce sa témy diela:  V zastavanom území obce sa len ojedinele nachádzajú objekty zo zachovanej pôvodnej zástavby obce so zachovaným slohovým exteriérovým výrazom.  Pri návrhu urbanistickej koncepcie je potrebné ďalej sledovať nasledovné požiadavky: - v prípade objektov z pôvodnej zástavby, ktoré sú vo vyhovujúcom technickom stave, odporúčať ich zachovanie - pri obnove, dostavbe a novej výstavbe je potrebné zohľadniť mierku pôvodnej - štruktúry zástavby, zachovať typickú siluetu zástavby a diaľkové pohľady na výškovú dominantu obce – kaplnku s kostolom  V zastavanom území obce sa nachádzajú evidované archeologické lokality – v záhrade  rodinného domu č. 106 (paleolit) a v ďalšej polohe z obdobia neolitu. Z hľadiska ochrany  archeologických nálezov sú nasledovné požiadavky: - vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk ku stavbe, ktorá si vyžiada vykonanie zemných prác je stavebník povinný od Krajského pamiatkového úradu Nitra už v stupni územného konania vyžiadať si v zmysle zákona č. 50/1976 Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 18


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

-

-

Zb. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov záväzné stanovisko, v ktorom budú určené podmienky ochrany archeologických nálezov v prípade nevyhnutnosti vykonať archeologický výskum ako opatrenia na záchranu archeologických nálezísk a nálezov rozhoduje o výskume a podmienkach jeho vykonania podľa § 35, ods. 7, § 36 ods. 3 a § 39 ods. 1 pamiatkového zákona Krajský pamiatkový úrad Nitra v prípade archeologických nálezov je potrebné ďalej postupovať podľa ust. § 40 ods. 2, 3, 10 pamiatkového zákona

5.2.19. UPD obce Veľké Ripňany: ÚPO bol spracovaný v rou 2004, v rokoch 2008 a 2010 boli spracované zmeny a doplnky k UPD. UPO zahŕňa i časť Behynce. Obce sa vyvíjali dlho samostatne, čo má za následok dva kultúrne domy, dve knižnice, dva športové areály, dva kostoly, 6 citnorínov (z toho je jeden židovský) apod.  hlavným cieľom je kvalitné bývanie podľa princípov trvalo udržateľného rozvoja, je to veľmi dôlešitý cieľ, pretože obec má značne narušené prirodné prostredie práve veľkoplošným hospodárením.  nárast počtu obyvateľov na 3000  ekologická stabilita územia - ochrana vodnej nádrže na Podcérskom potoku, podpora biokoridorov - na Radošinke, na Podcerskm potoku, na Drešianskom potoku, na Blatnici Zmeny a doplnky z roku 2008 priniesli návrh na vybudovanie športovo-rekreačného areálu s vybavenosťou (golfové ihrisko, wellnesscentrum, hotel apod.) v lokalite Mancické Zmeny a doplnky z roku 2010 priniesli návrh na zmenu funkcie niektorých lokalít pre - bývanie, na čo sa využujú nadrozmerné záhrady, dôležité však je spracovať urbanistickú štúdiu, aby sa IBV riešila v súlade s doterajšou arhcitketúrou (cca 58 ha) - lokalita na bytové domy - toto by nemalo byť vo vidieckej obci prípustné, nie s výškou nad 3 poschodia vrátane podkrovia (výška max. do 10 m), územie bude veľké a stavby budú príliš dominantnými (62 ha) - šport a rekreácia v zastavanom úze,í obce (7,2 ha) - areál pre priemysel (60,7 ha), prioritne má ísť o sklady a logistické objekty - plochy pre občiansku vybavenosť (1,5 ha) 5.2.20. UPD obce Radošina: Radošina má územná plán z roku 2015. jeho spracovanie vyvolal záujem o bývanie v obci, takže bolo potrebné riešiť nové plochy na bývanie a zároveň i komplexný rozvoj obce. Špecifické ciele boli eliminácia estetických nedostatkov najmä v centre obce, podpora podnikania a služby obyvateľom. Územný plán je veľm komplexný a stanovuje celý rad regulatívov, ktoré je potrebné akceptovať. Pozitívne tiež je, že sa v obci pripúšťa i drobnochov, je so súčasť vidieckej kultúry. - priorita je akceptovanie výšky nových objektov max. do 10 m, tak bude možné zachovať obci jej vidiecky obraz, rovnako i akceptácia šikmej strechy umožné vytvoriť jednodnú "strešnú krajinu" v obci, čo je estetický prvok vo svete bežne udržiavaný - odporúčame každú novú IBV riešiť najskôr samostatnou urbanistickou štúdiou, tým sa budú minimalizovať nevhodné stavebné zásahy a úpravy - v historickom centre chrániť pamiatky - sakrálne, ale i určujúce objekty (najmä nesúce regionálne prvky v architektúru) a tiež jedinečnú urbanistickú štruktúru Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 19


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

-

v novom centre obce zachovať zariadenia komerčnej a nekomerčnej vybavenosti, ako aj verejné priestranstvá s vysokými nárokmi na estetickú kvalitu areál ZŠ využiť i pre verejnosť - vytvoriť kvalitné zmiešané územie s výnimkou výroby rekreačné a športové plochy doplniť o zeleň a vybavenosť výrobné plochy i plochy skladov doplniť o zeleň železničnú stanicu a jej okolie využiť na sklady a výrobu (s týmto sa nedá súhlasiť, pretože plocha sa nachádza v centre obce, vznikol by tak negatívny faktor, ktorý by narušil kvalitu sídla i životné prostredie)

5.2.20. UPD obce Nitrianska Blatnica: Hlavné ciele UPO: - na základe záujmu o výstavbu domov na bývanie je potrebné riešiť územno-technické predpoklady pre rozvoj bytovej výstavby a spôsob využitia pozemkov - navrhnúť umiestnenie chýbajúcej základnej a vyššej občianskej vybavenosti; - riešiť nové centrum obce - riešiť zelenú infraštruktúru a ekologickú stabilitu územia; - dotvoriť esteticky a funkčne verejné plochy v centre obce – vytvorenie plôch s parkovou - úpravou, parkovacími miestami, prvkami drobnej architektúry oddychovo-rekreačného charakteru - vybudovanie zberných miest odpadu a druhotných surovín - riešenie ekologických problémov obce, - zmeny technického, civilizačného a sociálno-ekonomického charakteru - podporiť rozvoj športovo-rekreačných aktivít na miestnej úrovni - vymedziť možnosti plánovitého rozvoja športovo-rekreačného areálu v nadväznosti na športové ihrisko - navrhnúť centrálne verejné priestranstvá v obci ako centrum spoločenských aktivít (v okolí kultúrneho domu a historického parku)

5.3.

Rozmiestnenie navrhnutých cyklotrás v nitrianskom samosprávnom kraji (2012) - Štúdia

Mikroregión Radošinka má vhodné fyzickogeografické podmienky a dobrý predpoklad pre rozvoj cykloturistiky na regionálnej úrovni. Z hľadiska charakteru ciest pre cyklotrasy v území prevládajú komunikácie III. a nižšej triedy a poľné cesty. Sieť cyklotrás je možné v južnej časti napojiť na Vážsku cyklomagistrálou a jej napojenie pokračuje na cyklomagistrálu európskeho významu EUROVELO 6. Navrhované cykloturistické trasy majú líniový ale aj okruhový charakter. Nasledujúci schematický náčrt predstavuje navrhované cykloturistické trasy v OZ Radošinka cez obce, ktoré patria do okresu Nitra - v zmysle štúdie 2012

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 20


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

Nasledujúci schematický náčrt predstavuje navrhované cykloturistické trasy v OZ Radošinka cez obce, ktoré patria do okresu Topoľčany - v zmysle štúdie 2012. Cesty sú navrhnuté popod Považský Inovec s výstupom na Marhát, dominantný vrch v riešenom území.

Trasa 6 (červené body) má dĺžku 21 km. Trasa 5 (modré body) má dĺžku 22 km. Územie má pahorkatinový až vrchovinový charakter. Z rozhľadne na Marháte a na Pánskej Javorine je nádherná scenéria doliny Nitry, ako aj Považia. Kým navrhované trasy v predhorí Považského Inovca sú vhodné pre rekreačného cykloturistu, resp. rodiny s deťmi, v pohorí Považského Inovca sú náročnejšie trasy pre pokročilých. Navrhované trasy majú okružný charakter.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 21


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA /AKŠ

Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Radošinka:

5.4.           

   

Zásadná výhoda: blízkosť mesta Nitra - nadregionálne centrum a z toho vyplývajúce výhody ako pomerne dobrá zamestnanosť, vybavenosť, technická a sociálna infraštruktúra apod. Zásadná nevýhoda: intenzívne poľnohospodárstvo s negatívnymi dôsledkami na krajinnú štruktúru a atraktivitu prírodného prostredia. takmer 87% územia zaberá poľnohospodárska pôda, z toho 95% tvorí orná pôda intenzívne využívaná výhoda ekonomického rozvoja: priemyselný park nadregionálneho významu v Čabe tlmenie ekonomického rozvoja: zrušenie železničnej lokálnej trate Zbehy-Radošina spôsobilo ťažšiu dostupnosť obcí pre každodenný pohyb i pre rozvoj turizmu špecifické podmienky rozvoja územia: vidiecky región, kde až 50% obyvateľstva žije v obciach vidieckeho typu environmentálna kvalita životného prostredia - bez väčších znečisťovateľov hustota osídlenia je 84 obyvateľov na 1 km2 , územie je pomerne riedko obývané najväčší podiel rómskeho etnika je v Alekšinciach - cez 15% a v Zbehoch - 6% vysokoškolské vzdelanie v mikroregióne má 3,5% obyvateľov demografické zloženie: obyvatelia v produktívnom veku tvoria 68%, obyvatelia a predproduktívnom a v poproduktívnom veku sú takmer na jednej úrovni - 16%, čo svedčí o pomernej vyváženosti demografickej krivky. Pre rozvoj územia je dôležitá perspektívna pracovná sila. Najväčší podiel mladých ľudí majú obce Alekšince a Lukáčovce a najväčší podiel dôchodcov má obec Malé Zálužie a Hruboňovo. Priemerný vek v rámci mikroregiónu je 41,9 roka na obyvateľa. Do budúcnosti sa v obciach mikroregiónu Radošinka teda dá predpokladať pozitívny demografický vývojový trend. Problémové okruhy: nedobudovaná infraštruktúra pre voľnočasové aktivity nedostatočná občianska vybavenosť a vybavenie pre šport, rekreáciu, ohrozenie zložiek ŽP znečisťovateľmi (voda, pôda, ovzdušie, vegetácia, čierne skládky, nadmerný populačný tlak)

Záver: Pri porovnaní územných plánov obcí a stratégie mikroregiónu konštatujeme potrebu podpory a budovania krajinných štruktúr formou rekonštrukcie krajiny, budovaním protieróznych opatrení, budovaním vodozádržných opatrení i opatrení na ochranu rozvoja turizmu, pretože len "živá krajina" plní požadované funkcie. Predkladané dielo spracované územné plány a PHSR, snahu obcí o zachovanie génia loci, charakteristickéh obrazu krajiny, vidieckeho rázu obcí a kultúrno-historických hodnôt územia. Dielo predstavuje možnosť prezentácie a využitia špecifík územia v rozvoji turizmu a cestvoného ruchu, pričom berie do úvahy rôzne záujmy turistov. Dielo rieši obce v OZ RADOŠINKA, avšak návrh by mal postupne zahrnúť i obce, ktoré s OZ RADOŠINKA susedia, aby sa prezentovali a využili i hodnoty aj priľahlých obcí. To však nebolo predmetom tohto projektu. Dielo je spracované tak, že po miernych úpravách môže byť i základom pre tvorbu informácií o území v rámci riešeného územia. Dielo je tiež spracované tak, že poskytuje možnosť sieťovania objektov s istou témou a zameraním. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 22


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

6. Prírodné pomery. 6.1. Geologické pomery: Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí záujmové územie do oblasti Podunajskej nížiny, geomorfologického celku Podunajská pahorkatina. Riešené územie sa nachádza medzi dvoma pohoriami, a to medzi Tríbečom a Považským inovcom, v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Územie mikroregiónu patrí k dvom geomorfologickým častiam a to Zálužianska pahorkatina a Bojnianska pahorkatina. Uvedené geomorfologické časti, resp. hranica medzi nimi v smere S – J prechádza nivou potoka Andač, pričom severne od neho sa nachádza Bojnianska pahorkatina a južne Zálužianska pahorkatina. Východná hranica Bojnianskej pahorkatiny je viazaná na nivu rieky Nitra a západná hranica je tvorená masívom Považského Inovca. Zálužianska pahorkatina je z východu ohraničená Dolnonitrianskou nivou viazanou na nivu rieky Nitra južne od mesta Nitra a západná hranica je tvorená Dolnovážskou nivou viazanou na nivu rieky Váh. V reliéfe záujmového územie sa striedajú tri základné typy reliéfu. Územie nie je typické rovinaté, prevládajú tu mierne členité pahorkatiny typické ako pre Bojniansku pahorkatinu, tak aj pre územie spadajúce k Zálužianskej pahorkatine. Ďalším typom reliéfu sú horizontálne a vertikálne rozčlenené roviny viazané predovšetkým na nivy vodných tokov (Radošinka, Blatnica, Vozokanský potok, Čižovec, Šalgovský potok, Hlavinka, Cerový potok, Kotrbáľ, Perskovský potok, Manický potok, Suliansky potok, Blatina, Andáč) a nerozčlenené roviny viazané na nivu rieky Nitra. Sklon reliéfu je v rozmedzí 1,1 až 2,5°, výnimočne až do 6°. Shavy Považskéh Inovca sú o niečo strmšie. Nadmorská výška dosahuje krajné hodnoty: najnižší bod je vo výške 144 m.n.m., najvyšší (Zbehy, Čakajovce) je na Bojnianskej pahorkatine v stúpaní na Marhát. Bojnianska pahorkatina je členitejšou časťou Nitrianskej pahorkatiny. Na geologickej stavbe záujmového územia sa podieľajú takmer výlučne útvary neogénu, zastúpené sedimentmi, predstavované sivými a pestrými ílmi, pieskami, štrkmi, sladkovodnými vápencami s polohami tufitov, miestami sa objavujú aj slojky lignitu. Na geologickej stavbe Považského Inovca sa zúčastňuje kryštalinikum označované ako tatrikum. V okrajových častiach možno pozorovať pozostatky paleogénneho pokryvu vnútrokarpatskej paleogénnej panvy a mladšiu neogénnu výplň okolitých paniev. Podunajská nížina do územia Bojnianskej pahorkatiny zasahuje prostredníctvom trnavsko-dubnickej panvy, ktorej nižšou jednotkou je na území rišňovská priehlbina. Podložie priehlbiny tvoria treťohorné neogénne sedimenty, ktoré sa tu usadzovali najskôr v morskom prostredí a následne v sladkovodnom deltovitom prostredí. Zastúpené sú ílovitými sedimentmi s polohami jemnozrnných až strednozrnných kremitých pieskov a štrkov a ich hrúbka sa pohybuje okolo 1,0 - 3,0 m. Farba štrkov je sivá a ich veľkosť sa pohybuje od 10 - 200 mm. Piesky sú svetlohnedé, sivozelené i žltosivé, farba ílov je pestrá sivozelená, sivá žltosivá a hnedá. Neogénne vrstvy sedimentov sú v území prekryté kvartérnymi sedimentmi, ktoré sú v hornatej časti územia zastúpené deluviálnymi sedimentmi a to piesčitými hlinami a hlinito-kamenitými suťami. V údolí potoka Čižovec sú zastúpené fluviálne uloženiny a v údolí toku Bojnianka aluviálne štrkopiesčité a hlinitopiesčité náplavy s hrúbkou do 6,0 m. V pahorkatinnej časti územia je kvartér vo vývoji spraší a sprašových hlín. Príkrovové jednotky fatrika (krížňanský príkrov) a hronika (chočský príkrov) vystupujú hlavne v bojnianskom bloku. Budujú ich prevažne mezozické vápence a dolomity, ktoré tvoria podstatnú časť Inoveckého predhoria a Krahulčích vrchov. Nachádzajú sa aj v ďalších oblastiach napr. pri Marháte (kryha Marhátu). Krahulčím vrchom dominujú Marhát s nadmorskou výškou 748 m n. m. budovaný šedými vápencami a Bielený vrch s nadmorskou výškou 732 m n. m. tvorený Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 23


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

bielo šedými kremencami. Z hľadiska tektoniky je záujmové územie charakterizované ako neogénna sedimentárna panva, ohraničená dvomi hlavnými tektonickými zlomami a to pozdĺž pohorí Tribeč a Považský Inovec. Kvartérny pokryv väčšej časti územia mikroregiónu budujú eolické sedimenty, predstavované sprašami a piesčitými sprašami, vápnitými sprašovými a nevápnitými sprašovými hlinami. Ostrovčekovito sa objavujú geneticky nerozlíšené sedimenty svahovín a sutín (predovšetkým v území spadajúcom k časti Bojnianskej pahorkatiny) a na nivy tokov (Andač, Radošinka) sú viazané fluviálne sedimenty (prevažne nivné humózne hliny alebo hlinito-piesčité až štrkovito-piesčité hliny dolinných nív a piesky, piesčité štrky až piesky v terasách bez pokryvu). Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie sa záujmové územie nachádza v regióne tektonických depresií, subregióne s neogénnym podkladom a v rámci tohto subregiónu je zaradené do rajónu sprašových sedimentov. Niva toku Radošinka spadá do rajónu údolných riečnych náplavov, časť mikroregiónu (obce Hruboňovo, Šurianky) spadá do rajónu piesčitoštrkovitých sedimentov. Riešené územie je z hľadiska geologického zaujímavé, rôznorodé a prezentovateľné. Odporúčanie: vytvoriť geologický chodník po miestach bývalej ťažby - hliniská, štrkoviská, pieskovne, kameňolomy

6.2. Klimatické pomery: Teplotné pomery: Záujmové územie mikroregiónu Radošinka patrí do teplej klimatickej oblasti s priemerom počtu letných dní 50 a  v roku, okrsku T2 - ktorý je charakterizovaný teplou a suchou nížinnou klímou s dlhým, teplým a suchým letom, krátkou a miernou zimou, s krátkym trvaním snehovej pokrývky a okrsku T4 – ktorý je charakterizovaný teplou a mierne suchou nížinnou klímou s dlhým, teplým a mierne suchým letom, krátkou a miernou zimou, s krátkym trvaním snehovej pokrývky. Najbližšou meteorologickou stanicou, výsledky meraní ktorých má tunajší úrad k dispozícii je stanica „Nitra“ situovaná približne 10 km od obcí mikroregiónu, nachádzajúcich sa na jeho východnej hranici. Vzhľadom na jej polohu, príslušnosť k rovnakej geomorfologickej jednotke, klimatického okrsku a rovnaké danosti regiónu ovplyvňujúce niektoré meteoukazovateľe, uvádzame pre klimatickú charakteristiku záujmového územia ukazovatele namerané na tejto stanici. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje od 9 – 10°C; Priemerná teplota v januári je –2 až -3°C; Priemerná teplota v júli je 18 až 19°C, Bojnianska pahorkatina je o niečo chaldnejšia, priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozmedzí 9°C, teplota v júli je na úročni 19°C a teplota vo vegetačnom období je na úrovni 14-16°C. Januárová teplota sa pohybuje okolo -2°C. Veterné pomery: V širšej záujmovej oblasti veterné pomery ovplyvňuje Nitrianska pahorkatina a okolité pohoria Tríbeč a Považský Inovec. Charakteristická je premenlivá cirkulácia vzduchu pričom prevládajúcim smerom je severné a severozápadné prúdenie. V severnej časti záujmového územia najväčšiu početnosť výskytu majú vetry severného smeru (12,1 %) a medzi čiastočne významné v údolí Nitry patrí severo-severozápadné prúdenie s početnosťou 9,9 %. Najväčšiu rýchlosť má juhozápadný vietor, ktorý v priemerných mesačných hodnotách dosahuje rýchlosť 2,6 m.s-1 a podružne severný (2,4 m.s-1), severo-severozápadný a severozápadný (2,3 m.s-1). Maximálna priemerná mesačná rýchlosť vetra bola v roku 2005 v mesiaci január, máj a jún (1,1 m.s-1) a minimálna v mesiaci november (0,4 m.s-1). Maximálnu rýchlosť dosiahol vietor v smere severozápadnom o rýchlosti 2,4 m.s -1. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 24


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

(Ročenky klimatických pozorovaní SHMÚ 2001 - 2005, SHMÚ, Bratislava). V južnej časti riešeného územia je situácia mierne odlišná: výrazne prevládajúcou zložkou vetra vo všetkých ročných obdobiach je SZ vietor, ktorého podiel predstavuje takmer 25 % pozorovaní. Ďalšími častými smermi vetrov sú S a JV, najmenej časté sú V, JZ a J vetry. Jednotlivé veterné systémy sa počas roka menia - napr. v zime je zvýšený podiel JV, J a V zložky vetra, v lete sú tieto zložky naopak najmenej časté. Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 8 - 10 % meraní - väčší podiel bezvetria je v zime. Sila vetra korešponduje so smerovými pomermi - najsilnejšie vetry sú SZ a JV, dosahujúce priemerne 4 m.s-1. Najslabšie vetry sú SV,JZ až J, dosahujúce priemerne cca 2,5 - 3 m.s-1. V riešenom území sa intenzita vetra i smer prúdenia vzduchu pre jednotlivé obce líšia. Obce pod Považským Inovcom sú chránené pred západnými vetrami, ale nie pred vetrom severným, ktorý nemá v údolí rieky Nitry prakticky žiadne prekážky. Obce sa pred severným vetrom chránia využívaním terénu, využívajú chrbty výbežkov Považského Inovca, v údoliach chrbtov sú vodné toky, ktoré ešte údolia prehlbujú. Práve pri tokoch v závetrí boli zakladané obce nachádzajúce sa v území Bojnianskej pahorkatiny. Obce Jelšovce, Čakajovce, Zbehy a Čab sú vystavené priamemu prúdeniu vetrov v plnom nápore, pretože ich územie je rovinaté, bez terénnych prekážok, ktoré by vytvárali pre vietor účinnú bariéru. Dokonca ani plnohodnotné vegetačné prekážky v podobe vetrolamov v uvedených katastroch nie sú dostatočne vybudované. Obec Zbehy predstavuje "lievik" pre vzdušné prúdy (chrbát Zobora z východnej strany, chrbát Zálužianskej pahorkatiny zo západnej strany), čím vietor získava na intenzite. Prekážku mu tvoria len brehové porasty rieky Nitry, ktoré nestačia kryť najmä novú zástavbu na východnom svahu, ktorá je vystavená náporom severovýchodného vetra. Obec Kapince je situovaná na "chrbte hrebeňa" jedného z výbežkov Bojnianskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Nitrianskej pahorkatiny, a je tak vystavená vetrom zo všetkých strán. Avšak pôvodná časť obce bola situovaná na východnom svahu v závetrí kopca a bola tak chránená pred severozápadným vetrom. Tiež obe časti obce Hruboňovo sú založené na východných svahoch Bojnianskej pahorkatiny a od severozápadného vetra ich chráni chrbát jedného z výbežkov Bojnianskej pahorkatiny. Ostatné obce pri Radošinke majú výhodu polohy v údoliach. Lukáčovce ležia v údolí toku Blatina, dolina ktorého má severozápadný priebeh, čo je v súlade s prevládajúcim prúdením vzduchu. Severozápadný vietor sa tak dostáva do údolia, kde sa prúdenie vzduchu tiež zrýchľuje. Obec je však dobre chránená pred severným vetrom. Prúdenie vetra má negatívny vplyv na verenú eróziu pôdy. Čím je prúdenie rýchlejšie, tým sú škody spôsobené eróziou väčšie. Čím je pôda menej chránená, tým sú tiež škody spôsobené veternou eróziou väčšie. Zrážkové pomery: Priemerné ročné úhrny zrážok v Nitriranskej pahorkatine sú okolo 550 – 600mm, priemerné úhrny zrážok v januári sú 30 až 40mm a v júli 60mm. Bojnianska pahorkatina vykazuje o niečo vaic zrážok za rok, a to až 800 mm. Najviac zrážok spadne v letnom období, v rozmedzí mesiacov máj až júl, čo výrazne ovplyvňuje najmä lokálna búrková činnosť. Najmenej zrážok spadne v zime, v rozmedzí mesiacov január až marec. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 40 dní. V území prevládajú severné, severozápadné vetry. Priemerný počet dní s dusným počasím sa pohybuje v intervale 20-30. Územie spadá do oblasti s miernymi inverznými polohami. Priemerný počet dní s hmlou je 20 - 45 (oblasť nížin so znížením výskytom hmiel).

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 25


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ Klimatický parameter Lok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Priemerná teplota (oC) NR -1,7 0,5 4,7 10,1 14,8 18,3 19,7 19,2 15,4 10,1 4,9 0,5 9,7 Relatívna vlhkosť vzduchu(%) NR 83 80 73 65 67 69 67 68 71 76 83 85 74 Priemerná oblačnosť (%) NR 73 69 63 55 53 53 49 45 47 54 74 77 59 Priemerný počet jasných dní NR 2,7 2,2 3,5 5,0 4,1 4,1 5,9 6,7 6,4 6,4 1,5 1,6 50,1 Priemerný počet zamračených dní NR 15,9 12,1 11,0 8,0 6,7 5,8 5,0 6,3 5,8 8,2 15,1 16,9 116,8 Priemerný úhrn atmosferických NR 31 32 33 43 55 37 41 54 43 561 70 64 58 zrážok (mm) Priem. počet dní so sneh. NR 7,6 5,5 1,7 0,0 0,6 2,9 18,3 pokrývkou viac ako 5 cm Priemerné hodnoty NR -30 -20 7 27 48 47 61 48 33 -5 -42 -38 136 klimat.ukaz.zavlaženia (mm) Priemerné hodnoty relatívnej NR 100 67 70 79 74 72 58 53 51 58 58 80 64 evapotranspirácie (%)

Tabuľka vyššie dokumentuje priemerné dlhodobé hodnoty, na ktorých sa trend znižovania celkových zrážkových úhrnov zatiaľ výraznejšie neprejavil. V poslednom období (od roku 2005) sa však mení intenzita a rozdelenie zrážok v priebehu roka, a to nevýhodne pre poľnohospodárov. V minulosti najviac zrážok spadlo v mesiacoch jún – august a najmenej v mesiacoch január – marec s september. V súčasnosti sa intenzívne zrážky presunuli najmä na dva letné mesiace (júl – august), ktoré sú zrážkovejšie ako v minulosti. Na druhej strane začiatok leta (máj-jún) a jesenné mesiace sú v súčasnosti menej zrážkové, čo je z hľadiska celkovej vlahovej bilancie nepriaznivý jav. Tento vývoj dokumentuje nasledujúca tabuľka: Mesačné a ročné hodnoty zrážok zo stanice Nitra - Veľké Janíkovce (Zdroj SHMÚ) Obdobie 2004 2005

I. 54,3 33,0

II. 30,1 56,0

III. 46,9 46,0

IV. 34,2 64,3

V. 50,3 34,6

VI. 92,0 29,3

VII. 37,7 59,9

VIII. 27,6 78,7

IX. 48,6 37,6

X. 40,1 11,8

XI. 41,1 40,6

XII. 31,5 114,4

Rok 534,4 584,8

Mesačné a ročné hodnoty zrážok zo stanice Bojná (Zdroj SHMÚ) rok

I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

Rok

2001

23

22

60

46

25

36

86

22,8

102

11

46

46,6

527

2002

23

64

23

40

64

94,8

68

67,8

49,4

87

59

45,4

685

2003

56

3,2

3,4

40

43

72,9

66

59,4

19,2

63

30

28,7

484

2004

47

42

47

22

37

133

58

36

36,9

33

57

27,3

577

2005

62

68

6,5

69

46

28

53

111

77,2

16

48

104

689 Zdroj: Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR v roku 2001 - 2005, SHMÚ

Približne 60 % zrážok spadne v letnom období, 40 % v zimnom období. Tento režim je pre prírodu výhodný. Bohužiaľ v posledných rokoch sa tento pomer začína meniť. Výpar na Nitrianskej pahorkatine presahuje 700 mm ročne, preto je tu ročný deficit 200–300 mm zrážok. V letnom období je tu značný nedostatok vlahy zapríčinený najmä výskytom pôd s nedostatkom humusu, preto je potrebné zabrániť rýchlemu odtoku spôsobenému reguláciou tokov, ako aj jej znehodnoteniu znečistením. Snehová pokrývka trvá v priemere menej ako 100 dní, je nízka (okolo 25 cm). Záver analýz - mikroklimatické podmienky: V posledných rokoch sú jemné a časté dažde skôr výnimkou a vyskytujú sa viac prívalové dažde. Veľa zrážok padlo práve v apríli, kedy sa realizujú výsevy rôznych plodín a z dôvodu mokrej pôdy je sťažený prístup na pozemky. Naopak v máji a júni, kedy sú zrážky pre rast plodín podmieňujúcim faktorom nastáva obdobie sucha, zrážková činnosť je menej intenzívna, dochádza k výparu vody z pôdneho profilu, pôdy vysýchajú a dochádza k Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 26


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

výpadku vysiatych poľnohospodárskych plodín. V čase žatvy (august) sú zrážky opäť intenzívne, čo opäť znižuje výnosy. Podobný priebeh zrážkovej činnosti je pozorovaný cca od roku 2005 každoročne. Krátke, intenzívne, prudké dažde s rýchlym odtokom vody po povrchu nemajú možnosť vsakovania a väčšina vody odteká do recipientu. Na väčšom odtoku vody sa podieľa i dlhodobé obdobie sucha, kedy vysušená pôda nie je schopná vsakovať dažďovú vodu. Chýbajúce vsakovacie pásy (remízky, trvalé kultúry, pásy TTP apod.) zväčšujú vodný deficit. Tento fakt je pre územie nepríjemným negatívnym javom, pretože na hlbokých pôdach tak dochádza k značnej vodnej erózii, ktorá prekračuje akceptovateľný zmyv pôdnych častíc 10 t /ha. Nevyhnutné je zlepšiť manažment dažďových vôd, a to jednak úpraovu krajinných štruktúr, jednak budovaním retenčných nádrží a polderov, ale tiež obnovou hidotirických vodných systémov.

Odporúčanie: podporiť doplnenie ekostabilizačných prvkov ako opatrení na elimináciu klimatických zmien (doplniť biocentrá, biokoridory, remízky, zvýšiť podiel lesnatosti najmä v okrese Nitra, zvýšiť podiel vinohradov najmä v okrese Nitra, vytvoriť vsakovancie pásy a zjemniť krajinnú štruktúru odstránením veľkoplošných honov, využiť k tomu Projekty pozemkových úprav ai. Nevyhnutné jej zadržiavať vodu v území, vybudovať malé vodné nádrže i nádrže, ktoré sú plánované na štátnej úrovni, pritom však rešpektovať krajotvornú funkciu vodných prvkov a tokov. Okolo sídiel budovať zelené prstence ako ochranu pred narastajúcou rýchlosťou vetra, v sídlach budovať veľké zelené plochy ako opatrenie proti prívalovým horúčavám apod.

6.3. Pedologické pomery: Kvalitné pôdy sú dlhodobou devízou riešeného územia a určujúcim faktorom jeho vývoja. V riešenom území sa nachádzajú pôdy teplého klimatického regiónu nížinného. Pôdy sú úrodné, vysokoprodukčné, vhodné na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, hlboké sú miestami 5-10 m s mohutnou vrstvou humusového horizontu, bezskeletovité, avšak náchylné na vodnú eróziu. Na nivách prevažujú fluviálne černozeme, na svahoch hnedozeme a hnedozeme erodované. Prevažujú pôdy stredne ťažké, v nive tokov a sútokov (napr. Radošinka, Dobrotka, Nitra) sú pôdy ťažké. V riešenom území sa vyvinuli nasledovné hlavné pôdne jednotky: Fluvizem (FM) je pôdnym typom retenčných aluviálnych nív s vysokou hladinou podzemnej vody, často s periodickými záplavami. Má ochrický humusový horizont, pod ktorým je pôdotvorný substrát - zvrstvené nivné sedimenty rôznej zrnitosti a zastúpenia riečnych štrkov. Ide o veľmi heterogénny pôdny typ rôznej hrúbky pôdneho profilu, rôznej zrnitosti a skeletnatosti. Na ľavobreží rieky Nitry, rozšírené sú ako dva subtypy: fluvizeme typické karbonátové na nivných sedimentoch, prevažne stredne ťažké, hlboké, bezskeletnaté (PEJ 0102002) – vyskytujú sa na nive Nitry v blízkosti rieky (pri obci a v oblasti mŕtvych ramien), ako aj v blízkosti Dobrotky. Sporadicky sa vyskytujú ťažké ílovito-hlinité fluvizeme (PEJ 0103003) fluvizeme glejové na nivných sedimentoch, stredne ťažké až ťažké, hlboké, väčšinou bezskeletnaté (PEJ 0111002 a 012003) - jedná sa o najrozšírenejší pôdny subtyp nivy Nitry a Dobrotky, pričom dominujú ťažšie ílovito-hlinité pôdy. Sporadicky sa vyskytujú mierne skeletnaté fluvizeme glejové (medzi obcou a riekou Nitra, PEJ 0111012) a veľmi ťažké ílovité FMG (PEJ 0113004, na východe k.ú. pri Dobrotke). Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 27


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Černozem (ČM) je pôdnym typom substrátovo-klimaticky podmieneným - vyskytuje sa na karbonátových sprašiach, pieskoch a slieňoch v teplej klimatickej oblasti, kde sa ešte neprejavuje proces iluviácie pôd. Typická je veľkou hrúbkou humusového horizontu i celkového pôdneho profilu. V rámci posudzovaného územia je černozem rozšírená v nasledovných subtypoch: Č1 - černozeme kultizemné karbonátové Č2 - černozeme kultizemné, miestami erodované, regozeme typické karbonátové vyvinuté na spraši T4 - čiernica glejoví, kutoizené a gleje, vyvinuté z krabonátových a nekarbonátových sedimentov v okolí Radošinky F1 - fluvizeme kltizmné, fluvizeme glejové, z nekarbonátových aliviálnych sedimentov černozeme typické až hnedozemné na sprašiach, stredne ťažké, hlboké, bezskeletnaté (PEJ 0139002) – vyskytuje sa na veľkých plochách na nízkej terase Nitry prekrytej sprašou na pravej strane rieky a na úpätných svahoch pahorkatiny černozeme čiernicové, prevažne karbonátové na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, hlboké, bezskeletnaté (PEJ 0117002) – vyskytujú sa sporadicky v JZ časti územia Hnedozem (HM) je pôdou teplejšej klimatickej oblasti, avšak vlhšej ako v prípade černozemí, so zreteľnými znakmi iluviácie v podpovrchovom B- horizonte. Pôdy majú tenší humusový horizont ochrického až melanického typu a hrubší luvický podpovrchový horizont. V rámci posudzovaného územia sú hnedozeme rozšírené v pahorkatinnej časti, a to ako nasledovné subtypy: - H1 - hnedozeme kultizmené, lokálne erodované, karbonátové na spraši hnedozeme typické na sprašiach, stredne ťažké, hlboké, bezskeletnaté (PEJ 0144002) – sú rozšírené na úpätných svahoch pahorkatiny a na plošine v západnej časti katastra - hnedozeme erodované až regozeme na sprašiach, stredne ťažké, hlboké, bezskeletnaté (PEJ 0147202) – vyskytujú sa na strmších svahoch pahorkatiny západne od obce - hnedozeme erodované až regozeme na polygénnych hlinách a neogénnych sedimentoch, ťažké, hlboké, bezskeletnaté (PEJ 0147202) – vyskytujú sa len sporadicky na SZ okraji katastra. Regozeme sú pôdy s veľmi tenkým svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril naviatych pieskoch, na íloch, slieňoch alebo sprašiach. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy Antropogénne pôdy: okrem uvedených pôd na poľnohospodárskom pôdnom fonde sa v rámci katastrálneho územia vyskytujú pôdy s výskytom povrchového antropického horizontu, čiastočne alebo úplne pozmenené, prípadne vytvorené činnosťou človeka. Zaraďujú sa do dvoch hlavných typov – kultizemí a antrozemí. - Kultizem je pôdou na prirodzených pôdotvorných substrátoch, ale s úplne pozmenenými vlastnosťami (prevažne v dôsledku kultivácie počas poľnohospodárskeho využívania). Patria sem prevažne pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov - v katastrálnom území sa viažu najmä na intravilán obce. - Antrozem je človekom vytvorenou umelou pôdou na nepôvodných substrátoch. V posudzovanom území možno rozlíšiť antrozeme typické (pôdy na umelých substrátoch navážky v rámci intravilánu a v blízkosti technických objektov, násypy ciest a železnice) a antrozeme degradačné (zastavané plochy a plochy neumožňujúce rast rastlín). Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 28


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Územie tvoria pôdy hlboké 5 až 10 metrov, ktoré ležia na starších horninách. Pôdotvorným substrátom v nivách sú prevažne karbonátové spraše, piesky, sliene. V časti Kotrbáľ a Ceroviny, i v časti Alekšince ležia pod sprašmi štrky a piesky. V časti Čakajovce, Zbehy sú ťažké pôdy vyvinuté na sivých a pestrých íloch, prachoch, slojkách lignitu. Zákon ukladá za povinnosť pred každou investičnou výstavbou, pri ktorej dochádza k záberu pôdy na nepoľnohospodárske aktivity využívať menej kvalitné pôdy, zastavané hranice miest a obcí a pri trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy vykonať náhradné rekultivácie. V zmysle tohto zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrna a využívaní poľnohospodárskej pôd je povinnosť chrániť pôdy prvej až štvrtej kvalitnej skupiny. V riešenom území sú to nasledovné BPEJ: 1. kvalitná skupina: 0117002, 0119002; 2. kvalitná skupina: 0102002; 0139002; 3. kvalitná skupina: 0103003, 0111002, 0144002, 0144202. Záver analýz - eróziou ohrozené pôdy: Intenzívne hospodárenie na kvalitných pôdach prináša vodnú i veternú eróziu pôdy. Obrábanie pôdy je po spádnici urýchľuje eróziu vplyvom dažďovej vody. Krajinné štruktúry majú teda i pôdoochrannú funkciu. Príklad: svah nad obcou Hruboňovo, časť Suľany. Svah má dĺžku 1344 m, prevýšenie 60 m, sklon svahu je 4,5 %, teda pomerne mierny. Avšak pri danej dĺžke voda tečie bez prekážok, zväčšuje sa jej objem i objem pôdnych častíc, ktoré sebou unáša. Veľkoplošné hony svedčia o "drancovaní" pôdy bez ohľadu na potrebu ochrany pôdy a ekologickú stabilitu územia. Pri prívalových dažďoch voda a bahno zaplavujú cesty a hrozia i zaplavením obce. Destatilizáciu krajiny je potrebné zastaviť, a to pôdoochrannými opatreniami. Pôdy dotknutého územia prešli dlhodobým pôsobením intenzifikačného spôsobu hospodárenia, kedy "prekážky" ako remízky, medze a pod. boli z územia systematicky odstraňované. Navyše intenzifikáciou poľnohospodárstva v predchádzajúcom období boli do pôdy zapravované priemyselné hnojivá, z ktorých sa do pôdy vyplavovali znečisťujúce látky a rôzne reziduá. Z dôvodu ochrany podzemných vôd došlo postupne k podstatnému zníženiu týchto látok, tým i k zníženiu obsahu cudzorodých látok v pôde, avšak nedostatok hnojív sa začína prejavovať opäť negatívne, a to znížením úrodnosti, vyčerpanosťou pôdy, čo sa prejavuje na zhoršujúcej sa kvalite porastov, ich zníženej vitalite, na šírení burín a škodcov, na znížení ochrany pôdy pred ruderalizáciou, ale i pred zastavaním, pred zmenou funkcie využívania PPF. Znižovanie fyzikálnych a chemických kvalít pôd spočíva i v znižovaní podielu humusu v pôde, obmedzeným prísunom organickej hmoty, pretože v dôsledku zníženia počtu hospodárskych zvierat na farmách a družstvách nie je dostatok organickej hmoty, ktorá by bola pravidelne zapravovaná do pôdy. Celý dlhodobo osvedčený systém poľnohospodárstva bol narušený. Plochy najmä ornej pôdy sú ohrozované tiež veternou a vodnou eróziou. Veterná erózia sa prejavuje ako dôsledok likvidácie nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie. Vodná erózia sa prejavuje nevhodnými osevnými postupmi na hlbokých, avšak erodujúcich pôdach. V záujme obnovenia a zlepšenia funkcie ekologickej stability riešeného a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny je nevyhnutná zmena prístupu obrábania a využitia pôdy a jej ochrana pre eróziou.

Odporúčanie: -

vypracovať projekty "hospodársko-technické úpravy pozemkov (HTUP)", ktorými sa upraví krajinná štruktúra v súlade s historicky pravdivou krajinnou štruktúrou (hlavne

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 29


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

-

menšie hony, max. do 20 ha) a stanoví sa i osevný postup tak, aby sa pôda maximálne šetril (napr. obmedziť okopaniny na eróziou ohrozené pôdy apod.). vybudovať náučný chodník o vývoji, humusnej vrstvy, erózii pôdy a ochrane pôdy pred eróziou apod. na vybranom mieste vytvoriť náučnú plochu (napr. vykopať sondy, vytvoriť plochy prezentujúce pôdne horizonty apod., vhodné je urobiť takúto lokalitu v blízkosti geologického parku)

6.4. Hydrologické pomery Riečka Radošinka spadá do povodia rieky Nitra a je jej významným prítokom. Rieka Nitra je zase čiastkovým povodím rieky Váh, vlieva sa do Váhu a spolu vtekajú do Dunaja. Mikroregiónu Radošinka sa rieka Nitra dotýka len okrajovo. Hlavnou "vodnou" tepnou mikroregiónu je Radošinka a jej prítoky. Údaje o tokoch a prítokoch riečky Radošinky: Názov vodného toku

Hydrologické poradie

Číslo recipienta

Rád vodného toku

Prameň (m n.m.)

sútok v (m n.m.)

prevýše nie (m)

Dĺžka (m)

Alekšinský potok

4-21-12-045

4-21-12-627

VI.

206

150

56

3,9

Andač

4-21-12-047

4-21-12-618

V.

185

143,7

41,3

16

Blatina

4-21-12-046

4-21-12-621

VI.

200

148,5

51,5

8

Blatnica

4-21-12-033

4-21-12-670

V.

270

168

102

7,6

Blesovský potok

4-21-12-036

4-21-12-654

VI.

246

188

58

2,1

Bodok

4-21-12-049

4-21-12-613

V.

202

180

22

2

Bzinský potok

4-21-12-032

4-21-12-676

V.

204

186

18

3

Cerový potok

4-21-12-034

4-21-12-664

V.

250

159

91

7,3

-

200

174

26

2,1

Drešiansky potok

-

-

Galanovka

4-21-12-043

4-21-12-642

VI.

188,6

173,9

14,7

2

Geňov

4-21-12-630

VI.

180

154

26

3,2

Hlavinka

4-21-12-045 4-21-12-035,037

4-21-12-653

V.

500

158

342

15,3

Kopanický potok

4-21-12-035

4-21-12-658

VI.

230

170

60

4,4

Kotrbál

4-21-12-044

4-21-12-636

V.

168

150

18

2,2

Lipovnícky potok

4-21-12-036

4-21-12-655

VII.

268

178

90

7,3

Manický potok

4-21-12-050

4-21-12-601

VI.

215

148

67

3,1

Medeš

4-21-12-034 4-21-12-039,041

4-21-12-666

VI.

250

190

60

1,9

4-21-12-646

V.

240

157,6

82,4

10,9

-

258

183

75

3,8

VII.

178

148

30

1,9

Merašický potok Nemešiansky potok

-

-

Pančava

4-21-12-045

4-21-12-629

Perkovský potok

4-21-12-051

4-21-12-595

V.

215

142

73

20,7

Radošinka

4-21-12-051

4-21-12-593

IV.

370

144

226

31,9

Rakovinský potok

4-21-12-033

4-21-12-673

334

192

142

5,6

Slivášsky potok

4-21-12-047

4-21-12-619

VI.

177

150,5

26,5

3,4

Suliansky potok

4-21-12-050

4-21-12-599

VI.

196

152

44

2,1

Svetlov

4-21-12-045

4-21-12-631

VII.

190

158

32

1,7

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 30


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ Názov vodného toku

Hydrologické poradie

Číslo recipienta

Rád vodného toku

Prameň (m n.m.)

sútok v (m n.m.)

prevýše nie (m)

Dĺžka (m)

Šalgovský potok

4-21-12-032

4-21-12-677

VI.

254

186

68

2,9

Tekoldiansky potok

4-21-12-040

4-21-12-649

VI.

230

164

66

5,4

Trhovištský potok

4-21-12-043

4-21-12-639

V.

210

154

56

11,2

Vozokánsky potok

4-21-12-035

4-21-12-661

VI.

260

202,6

57,4

3,4

Zoznam vodných nádrží na Radošinke a jej prítokoch: Názov povodia Katastrálne územie Andáč Alekšince Perkovský potok Horné Obdokovce Lipovnícky potok Hajná Nová Ves Perkovský potok Horné Obdokovce Perkovský potok Horné Štitáre Perkovský potok Výčapky; Čermany Hlavinka Lužany, Krtovce Blatina Lukáčovce Radošinka Veľké Ripňany Radošinka Veľké Zálužie, Kapince

Objem nádrží (tis. m3) 220 80,1 142 88,2 41,4 147 299 110 24

Základné údaje o toku rieky Nitry: Názov vodného toku

Hydrologické poradie

Číslo recipienta

Nitra Dobrotka

4-21-12-029,030,-053

4-21-12-579

Rád vodného toku

vyviera (m n.m.)

sútok (m n.m.)

prevýšenie (m)

dĺžka (m)

III.

770

108

673

170

IV.

148

139

9

11,4

Prietočnosť uvádzaných tokov závisí vo veľkej miere od klimatických, resp. mikroklimatických podmienok a množstva zrážok. Príkald: V roku 2007 dosahoval odtok z povodia rieky Nitra priemerné hodnoty 25-85% v jednotlivých mesiacoch, za celý rok to bolo 73% normálneho ročného odtoku tohto povodia. Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2010 hodnotu 1 206 mm, čo predstavuje 158 % normálu a je hodnotený ako zrážkovo mimoriadne vlhký rok. Mimoriadne vlhkými mesiacmi boli máj s 293 % normálu a september s 200 % normálu. Tiež mesiace jún, júl, august a november boli zrážkovo veľmi vlhkými mesiacmi, na území SR spadlo 102 až 147 mm zrážok, čo je 163 až 177 % normálu. Uvedený mimoriadny spad zrážok sa odrazil i na prietočnosti vodných tokov. Priemerné ročné prietoky na hlavnom toku Nitry dosahovali v roku 2010 hodnoty 65 až 169 % dlhodobého priemeru Qa1961-2000. Hodnoty priemerných ročných prietokov na prítokoch sa v roku 2010 pohybovali od 84 do 234 % dlhodobého priemeru Qa1961-2000. (Zdroj SHMÚ). Rok 2010 bol teda mimoriadny na zrážky a bolo možné v danom roku po určitom období sucha vytvoriť vo vodných nádržiach zásobu vody pre nasledujúce obdobie. Nádrž v Hruboňove bola už v tomto roku v rekonštrukcii, ktorá nie je ani v súčasnosti dokončená. Povrchové vody neboli v nádrži zachytené. Z územia mikroregiónu Radošinka je voda intenzívne odvádzaná, a to prostredníctvom odvodňovacieho systému a tiež povrchovou dažďovou kanalizáciou. Odvedenie vody z územia sa zrýchľuje reguovaním tokov. Tok Radošinka je zregulovaný na 90%. Tok rieky Nitra je od roku 2016 zregulovaný v rámci riešeného územia z dôvodu ochrany nadnárodnej investície.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 31


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Záver: Rýchly odtok vody má za následok vysúšanie pôdy i znižovanie zásob spodnej vody. Povrchové vody sú z územia intenzívne odvádzané do vodných tokov, retenčná schopnosť vo vzťahu k povrchovým vodám je nízka, vsakovacie pásy, vodozádržné opatrenia prakticky v území chýbajú. Odvedená voda z územia sa späť do krajiny vracia len v období sucha, nie však v plnom rozsahu a v krajine vzniká vodný deficit.

Odporúčanie: -

-

vypracovať projekty "zadržiavania vody - a to terénnymi modeláciami, renaturalizáciou tokov, tvorbou mokradí pri toku a dolinách, tvorbou malých vodných nádrží ako ochrana pred záplavami apod. vybudovať náučný chodník o vode v území a jej vplyve na život rôznych druhov na vybranom mieste vytvoriť náučnú plochu (napr. vodnú plochu s popisom dejov a javov., vhodné je urobiť takúto lokalitu v blízkosti geologického parku)

6.5. Vodné toky Rieka Nitra Hoci rieka Nitra cez mikroregión Radošinka preteká len okrajovo, predsa mala a má táto rieka vplyv i na tok riečky Radošinka a na život obcí nachádzajúcich sa v jej blízkosti, najmä v čase "veľkej vody". Pri vysokej vode v rieke Nitra sa táto prelievala i do jej prítokov, kde sa tiež dvíhala hladina vody. to bol dôvod prvej výraznej regulácie i toku Radošinka od obce Lužianky po sútok s potokom Andáč . Rieka Nitra pramení na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň. Je ľavostranný prítok Váhu, kam sa vlieva pri obci Komoča. Jej dĺžka bola pôvodne 243 km, v roku 1950 sa skrátila na 170 km, a to vybudovaním preložky do Váhu. Prekonáva výškový rozdiel 691 m. Do Nitry sa v obci Lužianky pri Nitre vlieva i riečka Radošinka, ktorá je pravostranným prítokom. Riečna sústava Nitry je charakterizovaná dlhou hlavnou tepnou s viacerými krátkymi a niekoľkými dlhšími prítokmi. Zaujímavosťou rieky je umelý kanál, ktorý bol vybudovaný v 60. rokoch 20. storočia a spojil rieku Nitra s Váhom v obci Komoča. Staré koryto rieky Nitra však naďalej existuje. Tento tok Nitry je pokojný, plný vodného života, pripravený na skvelú vodnú turistiku. Nitra je rieka v rámci mikroregiónu Radošinka zregulovaná. Riečny profil má tvar lichobežníka. Dno rieky je prirodzené - hlinité. Medzihrádzový priesotr rieky má šírku 75125 m. Šírka vlastného koryta je 10 m. Povodie rieky Nitry malo v minuálosti rozsiehle záplavové územie. Odtok vody bol v minulosti regulaovaný haťami, ale na úkor poľnohospodárskych kultúr. V rámci protipovodňovej ochrany bola rieka Nitra zregulovaná, meandre "vyrovnané", jej dnes už "mŕtve ramená" boli oddelené od vlastného koryta rieky. Vplyvom regulácie a rýchlym odtokom vody sa rieka postupne zahlbovala a stala sa "drenážnym, odvodňovacím kanálom". Pri prietoku veľkej vody v Nitre dochádza tiež k spätnému vzdutiu hladiny Radošinky a tým aj k spätnému zvášeniu hladiny podzemnej vody a k jej vystúpeniu nad terén za vzdušnou pätou ochrannej hrádze. Nasledujúci obrázok dokumentuje zmenu toku rieky Nitry, kde svetlomodrá farma je pôvodný tok a pôvodné vodné plochy predstavujú rozšírený tok rieky Nitry, tmavomodrá farba predstavuje zregulovaný tok. Po regulácii toku zostali pri obci Jelšovce dve "mŕtve Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 32


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

ramená", jedno je zakreslené na mape, druhé rameno je pri mlyne, kde je dnes luxusná reštaurácia s výhľadom priamo na vodnú plochu. Povodie Nitry sa člení na 4 základné povodia, pričom riešené územie spadá do subpovodia Horná Nitra (po Nitru) - 188,5 km². Toto územíe sa ďalej člení podľa prítokov na povodia prítokov rieky Nitry a ich medzipovodia a tie oboje sa napokon členia na veľké množstvo drobných povodí. Z nich Radošinka predstavuje územie s výmerou 385 km². Celková dĺžka asymetrickej siete s prevahou pravostranných prítokov je 3 655 km. Najvyšší bod povodia je vrchol Vtáčnika s výškou 1 346 m n. m. a najnižší v mieste ústia vo výške 108 m n. m., čo predstavuje výškový rozdiel 1 238 m. Celkový spád rieky Nitry je 673 m. Dlhodobé odtokové charakteristiky rieky Nitry (Zdroj: SHMÚ). Stanica Nitra, Krškany

pod Radošinou Krškany

F 2786,9 2876,7

H 727 722

O 197 193

K 0,27 0,27

qs 6,2 6,1

Qa 17,4 17,6

2

F - plocha povodia (km ), H - priemerné ročné zrážky (mm), O - odtok (mm), K - koeficient odtoku (O/H), qs -1 -2 3 -1 špecifický odtok (l.s .km ), Qa - priemerný ročný prietok (m .s )

Dlhodobé priemerné mesačné prietoky rieky (1931-80) a ich rozdelenie v priebehu roka (% Qa) Stanica XI XII I II 3 -1 Nitr.Streda m .s 13,65 17,28 14,90 20,88 % Qa 89,0 112,7 97,2 136,2 3 -1 Nitra m .s 15,51 19,62 17,46 24,02 % Qa 89 111 98 136

III 29,85 194,7 34,19 193

IV 26,15 170,5 30,07 170

V VI VII VIII IX 15,69 12,18 10,40 8,46 6,59 102,3 79,4 67,8 55,2 43,0 18,14 14,13 11,99 9,89 7,69 102 80 68 56 43

X 8,42 54,9 9,42 53

Rok 15,33 100 17,64 100

Tok Nitry dosahuje v niektorých úsekoch až IV. stupeň znečistenia. V hornej časti povodia je tok zaťažený odpadovými vodami z uholných baní v Handlovej, v Prievidzi, v Novákoch a z chemického priemyslu, zameraného na výrobu plastov a produkciu ťažkej chémie, ale aj z energetického priemyslu – elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch, z garbiarní v Bošanoch, zdrojmi znečistenia vôd z komunálnej sféry – čistiarne odpadových v Prievidzi, v Handlovej, v Novákoch, v Partizánskom. Uvedené zdroje sú mimo riešeného územia, znečisťujú však tok natoľko, že je naďalej hodnotený ako silne až veľmi silne znečistený vplyvom antropogénnej činnosti. V riešenom území, ktoré spadá do riešeného územia OZ Radošinka, sa veľkí znečisťovatelia vodného toku nenachádzajú. To je východné z hľadiska rozvoja turizmu a rekreácie. Je nevyhnutné zdôrazniť, že sprievodné porasty rieky majú nesmierny vplyv na kvalitu vody v toku, pretože koreňová sústava porastov podporuje samočistiacu schopnosť toku, takže sprievodné porasty by mali zostať zachované. Navyše udržujú vodnú a vlhkomilnú flóru a faunu rieky. Vodu rieky Nitry pomáhajú filtrovať i jej "mŕtve ramená" (rameno Jelsovce a rameno Ľudovítova 1). Konštatujeme, že sprievodné porasty v riešenom území Bojnianskej a Ripňianskej pahorkatine sú z veľkej časti zachované a vytvárajú zelené pásy (biokoridory) cez riešené územie.

Odporúčanie: -

náučný chodník o rieke Nitre - jej pôvodné koryto, súčasné koryto, regulácia, jej výhody a nevýhody, využívanie vody v minulosti a dnes apod. náučný chodník o rieke Radošinke a jej prítokoch - jej pôvodné koryto, sklon terénu, význam meandrov, odvode vody z koryta k mlynom, o využívaní vody v minulosti apod.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 33


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Vodný tok Dobrôtka Ľavostranný prítok rieky Nitry. Vodný tok IV. rádu o dĺžke cca 11,4 km. Pramení vo výške cca 148 m n.m. Prechádza katastrami obcí Ľudovítová, Jelšovce, Nitra, Čakajovce a Lužianky, kde sa vlieva do rieky Nitry. Tok bol pôvodne malebne meandrujúci, neskôr z veľkej časti zregulovaný z dôvodu odvodnenia zamokreného územia v jeh povodí. V roku 2016 došlo k ďalšej regulácii z dôvodu "ochrany" nadnárodnej investície v Nitre. V súčasnosti je to kanál odvodňujúci časť nivy Nitry. Úvahy o jeho renaturalizácii sú bezpredmetné a krajina v jeho povodí bude naďalej intenzívne odvodňovaná a vysušovaná. Radošinka: Radošinka je riečka na západnom Slovensku, preteká územím okresov Topoľčany a Nitra. Je to pravostranný prítok Nitry, má dĺžku 31,9 km, priemerný prietok (ústie) je 1,05 m³/s a povodie zaberá plochu 384,7 km². Je tokom IV. rádu, priemerná lesnatosť povodia je pod 10%. Prietočnosť: Qa 10,50 m3/sek, Q355d 0,18 m3/sek, Q364d 0,126 m3/sek, Q100 65,00 m3/sek. Radošinka pramení v Považskom Inovci, v podcelku Krahulčie vrchy, pod Zlatým vrchom (480,4 m n. m.) v nadmorskej výške cca 370 m n. m. Má vlastne dva pramene, ktoré sa po krátkych úsekoch zlievajú do jedného toku. Dnes sa však za hlavný tok v najhornejšej časti rieky považuje jej bývalý pravostranný prítok, vyvierajúci v pohorí Považského Inovca nad obcou Radošina. Pôvodný tok Radošinky mal dve ramená, ktoré rôzne meandrovali. Úpravou bolo však vytvorené jedno koryto riečky. Radošinka bola obojstranne upravená prakticky v celej dĺžke pôvodného toku (26,3km), úprava začína výtokom z rybníka v obci Radošina. Intenzívna regulácia je v dĺže cca 5 km, a to od sútoku potoka Andáč s Radošinkou po sútok rieky Nitry s Radošinkou. Profil koryta je lichobežníkový, vlastná šírka koryta je 6 m, medzihrádozový priestor je konštantne široký. Úhrnná dĺžka úprav je 27,5 km, čo predstavuje 87,6 % dĺžky rieky (31,4 km). Rieka je obojstranne ohrádzovaná. V rámci úprav boli vybudované 2 stavidlové hate a 11 stupňov. Radošinka je obojstranne zreguolvaný tok - prakticky po celej dĺžke, najmä však v časti Zbehy - Kapince v dĺžke 15,4 km obojstrannou ochrannou hrádzou. Tá je vybudovaná najmä v úsekoch, kde prechádza cez zastavané územie alebo v jeho blízkosti. Vznikol tým však problém odvádzania vnútorných vôd na toku Radošinky. Ten je riešený kanalizáciou v obciach a odvodňovacím systém v krajine. Renaturalizácia toku je pre dosiahnutie oživenia krajiny nevyhnutná. Kvalita povrchových vôd: Radošinka v mieste odboru Čab nespĺňa limity podľa Nariadenia vlády 296/2005 a STN 75 7221 (nedosahuje IV. - V. triedu kvality vody), vo vode bolo zistené prekročenie limitov na oxidy dusíka, vyššia teplota vody a zvýšené pH. Najväčším znečisťovateľom toku je Ceram Čab, a. s., Nové Sady, kde sa vyrába elektrotechnická keramika. Index riečnej kvality QBR (kvalita brehových biotopov) - hodnotenie sa týka len úsekov mimo intravilánu obcí. Hodnotenie spočíva v udeľovaní bodov, čím tok získa menej bodov, tým je menej kvalitný. Hodnotenie: - zmeny brehového porastu: pôvodný pobrežný kryt zachovaný pod 10% 0 bodov - štruktúra pobrežného krytu: stromové porasty nedosahujú ani 10% 0 bodov - kvalita porastov pobrežného krytu: neprítomnosť pôvodných druhov 0 bodov - zmeny koryta: zmena na obmedzenie koryta riečky bez spevnenia dna 10 bodov - tvar pobrežnej zóny: vyliatie vody z korata sa nepredpokladá, jasná regulácia 6 bodov - sklon svahov: do 45°: 2 body - prvky v toku: bez ostrovčekov či iných prirodzených prvkov 0 bodov - tvrdé substráty v korate: do 30% 2 body Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 34


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Počet bodov spolu: 20 bodov Index riešnej kvality: získaný počet bodov je pod 25. Tok riečky Radošinky je možné z hľadiska hodnotenia habituálneho (kvalita sproevodnýchporastov toku) hodnotiť ako tok s extrémou degradáciou, nevyhovujúci stav biologickej kondície toku. Uvedené tvrdenie dokumentuje i nasledovný obrázok - tok Radošinky pri Kapinciach. Záver - sprievodná zeleň: počet bodov nad 9 charakteriszuje silne znehodnotený vegetčaný kryt a je potrebné reaoizvoať rozsialhé zásahy až úplnú obnovu sprievodnej zelene toku. Vyššie dve hodnotenia sú alarmujúce a poukazujú na fakt, že Radošinka nie je už "živou niťou" regiónu, nie je krajinotvornou osou územia a neplní svoje historické funkcie. Revitalilzácia toku je nutná. Je potrebné navrhnuť revitalizačné opatrenia.

Charakteristika prítokov riečky Radošinka: Do riečky Radošinky v celom jej povodí sa priamo alebo sprostredkovane vlieva spolu 30 vodných tokov, z ktorých niektoré sú celoročne prietočné, iné sú vysýchavé. V povodí Radošinky sú nasledovné vodné toky: - Alekšinský potok: Preteká len katastrálnym územím obce Alekšince. Ide o vodný tok VI. rádu. Pramení v južnej časti katastra obce Alekšince vo výške cca 206 m n. m., preteká jeho územím v juho –západnom smere, za časťou Lahne sa mení smer toku na severný. Nad obcou (juhovýchodne od zastavaného územia) sprava priberá potok Pančava. Od sútoku pokračuje v severozápadnom smere a pred Alekšinskymi rybníkmi sa ako pravostranný prítok vlieva do potoka Andáč v nadmorskej výške cca 150 m n. m., dĺžka toku je cca 3,9 km. - Andáč: Preteká územím okresov Hlohovec a Nitra. Je to pravostranný prítok Radošinky, má dĺžku 16 km a je tokom V. rádu. Pramení v nitrianskej pahorkatine neďaleko Hlohovca v nadmorskej výške 185 m n. m. Od prameňa tečie juhovýchodným smerom a priberá občasný prítok prameniaci južne od obce Pastuchov a preteká cez Kľačany a Rišňovce. Na kratšom úseku tečie potom východným smerom, sprava priberá Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 35


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

-

-

-

-

-

Alekšinský potok a obteká sústavu troch Alekšinských rybníkov na ľavom brehu. Následne sa stáča na severovýchod, zľava priberá Blatinu a od osady Tŕnie tečie opäť východným smerom. Neďaleko osady Andáč priberá z pravej strany Slivášsky potok a cca 500 m severne od železničnej stanice Zbehy ústi v nadmorskej výške 143,7 m n. m. do Radošinky. Blatina: Preteká územím okresov Hlohovec a Nitra. Je to ľavostranný prítok potoka Andáč, má dĺžku 8 km a je tokom VI. rádu. Pramení južne od obce Pastuchov, v lokalite v nadmorskej výške okolo 200 m n. m. Tečie juhovýchodným smerom cez osadu Hášoš, zľava priberá občasný prítok z oblasti Jutier a vstupuje na územie obce Lukáčovce. Preteká močaristým územím s Lukáčovským rybníkom na pravom brehu, vytvára ostrú zákrutu a priberá vody z výpuste rybníka z pravej strany. Následne tečie intravilánom obce a juhovýchodne od obce ústi v nadmorskej výške okolo 148,5 m n. m. do Andáčskeho potoka. Nasledujúca fotka dokumentuje tok v centre obce pri bytových domoch - na konci záhrad. Prakticky je bez brehového porastu. Blatina má pre obec Lukáčovce kompozičný význam. Priamo v centre obce tvorí prírodnú kompozičnú os, ktorá formovala vývoj urbanizácie územia. Blatina sa často v minulosti vylievala a zaplavovala široké územie. Domy boli preto postavené v značnej vzdialenosti od toku. Záhrady boli využívané až po tok, záplavami sa pôda často zúrodňovala. Uvedená historická štruktúra zástavby nebola zmenená ani v súčasnosti, do nivy boli nové objekty postavené až v roku 2005 - bytové domy v centre obce na mieste niekdajšieho Fándlyho parku. Tok Blatiny je z časti regulovaný, avšak sú to poloprírodné úpravy. Dno toku je hlinité. Cez Blatinu boli i historicky brody, viaceré sú dnes zaniknuté, ale jeden z nich je i dnes pri hrádzi rybníka. Na toku boli vybudované už v 14.storočí rybníky, ktoré sú v Lukáčovciach dodnes. Vodný tok Blatina je zarastený, až z jeho dna vyrastanú rôzne vlhkomilné druhy, vrátane vŕb. Tieto druhy tu vznikli prirodzenou sukcesiou, brehy toku a vodnej nádrže nie sú zámerne krajinársky upravené. Blesovský potok Dĺžka toku je 6,7 km, vodný tok je z hľadiska hydromorfologie definovaný ako prirodzený. Hlavinka - ľavostranný prítok Radošinky, dĺžka toku je 13,5 km, tok je zaradený medzi toky V.rádu, pramení pod Marhátom v nadmorskej výške 500 m, preteká cez intenzívn apoľnohospodársky využívané územie, na strednom toku napája vodnú nádrž Krtovce, jeho prítokmi sú Vozokánsky potok, Nemečiansky potok, Kopanický potok, Lipovnícky potok. Kotrbáľ - Vodný tok V. rádu, pravostranný prítok Radošinky o dĺžke cca 2,2 km.. Pramení západne od osady Kotrbál, pod Dubinou v nadmorskej výške cca 168 m n.m.. Tečie juhozápadným smerom, cez osadu Kotrbál, pokračuje do obce Nové Sady, kde sa v nadmorskej výške cca 150 m n.m. vlieva do Radošinky. Lipovnický potok Manický potok - Pramení v západnej časti katastrálneho územia obce Preseľany, v kat. časti Kruh v nadmorskej výške cca 215 m n.m.. Potok je pravostranný prítok Perkovského potoka, má regulované koryto. Dĺžka toku je cca 3,1 km. Ide o tok VI rádu, tečie juhozápadným , neskôr západným smerom (kat. časť Široka), do katastra obce Hruboňovo. V obci Výčapky sa vlieva do Perkovského potoka v nadmorskej výške cca 148 m n.m. Merašický potok - je pravostranný prítok Radošinky, meria 10,9 km a je tokom V. rádu. Označuje sa aj ako Stoličný potok. Pramení na okraji Považského Inovca na východnom svahu Holého vrchu (432,4 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 240 m n. m. Prítoky: sprava potok prameniaci južne od obce Horné Otrokovce a z oblasti Bagolád, zľava Tekoldiansky potok. Ústi do Radošinky severne od obce Biskupová v nadmorskej výške 157,6 m n. m. Preteká cez obce Horné Otrokovce, Dolné Otrokovce a Merašice

- Orešiansky potok Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 36


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

- Pančava: - preteká len katastrálnym územím obce Alekšince. Ide o vodný tok VII. rádu o dĺžke cca 1,9 km. Pramení v juhovýchodnej časti katastra obce Alekšince, v remízku v katastrálnej časti Skrky v nadmorskej výške cca 178 m n. m.. Nad obcou (juhovýchodne od zastavaného územia) sa sprava vlieva do Alekšinského potoka vo výške cca 148 m n. m.. - Perkovský potok - preteká územím okresov Topoľčany a Nitra. Je to ľavostranný prítok Radošinky, meria 20,7 km a je tokom V. rádu. V pramennej oblasti preteká Kobylou dolinou, následne napája vodné nádrže Horné Štitáre a Bodok. Potom napája ďalšiu vodnú nádrž Horné Obdokovce, preteká územím tzv. Čermianskeho močiara a vzápätí napája vodnú nádrž Hruboňovo. Pramení v Bojnianskej pahorkatine severne od obce Horné Štitáre v nadmorskej výške okolo 215 m n. m. Prítoky: sprava z oblasti Kalníkov, z oblasti Čížovca, od osady Chrenovec (162,3 m n. m.), zľava z oblasti Pereša (Hája), z oblasti Líščieho, z oblasti Hrabiny, Manický potok, Suliansky potok (152,0 m n. m.) a prítok spod Hložína (230,6 m n. m.) Ústi do Radošinky pri obci Zbehy v nadmorskej výške 142 m n. m. Preteká cez obce Horné Štitáre, osada Bodok, Horné Obdokovce, osada Čermanská domovina (okrajom), Čermany, Hruboňovo, Šurianky, osada Perkovce, Čakajovce (okrajom), Zbehy. Treba konštatovať, že Perkovský potok bol značne vodnatý a hlavne v jeho povodí bolo dosť zamokrených území. V 60.tych rokoch 20.storočia sa v dôsledku regulácie toku začali realizovať výruby sprievodnej zelene vodného toku, následne došlo k jeho regulácii, tieto opatrenia narušili režim spodných vôd v povodí toku, čo malo za následok vysychanie zvyškov pôvodne rozsiahlych močarísk a k zániku vodnej plochy Barina o výmere cca 150 m2. - Slivášky potok - pravostranný prítok potoka Andač, tok VI. rádu o dĺžke cca 3,4 km. Vyviera v katastri obce Zbehy v nadmorskej výške cca 177 m n.m.. Tečie Severným smerom, kde sa pod obcou Andač vlieva do potoka Andač v nadmorskej výške cca 150 m n.m. - Suliansky potok - Pravostranný prítok Perkovského potoka, tok VI rádu o dĺžke cca 2,1 km. Pramení vo východnej časti katastra obce Hruboňovo (Suľany) v nadmorskej výške cca 196 m n.m.. Tečie západným smerom, južne od obce Suľany. V južnej časti obce sa vlieva do Perkovského potoka v nadmorskej výške cca 152 m n.m.. Pri potoku sa nachádzajú prirodzené sprievodné porasty. - Svetlov - Pravostranný prítok potoka Geňov, vodný tok VII rádu o dĺžke cca 1,7 m n.m.. Tečie severozápadným smerom. Pramení v katsrálnej časti Svetlov v katastri obce Alekšince v nadmorskej výške cca 190 m n. m.. Do potoka Geňov sa vlieva v nadmorskej výške cca 158 m n.m. - Šalgovský potok - Trhovišťský potok - preteká územím okresov Hlohovec a Nitra. Je to pravostranný prítok Radošinky, meria 11,2 km a je tokom 5. rádu. Pramení v Bojnianskej pahorkatine južne od obce Horné Trhovište, v lokalite Podlúčie, v nadmorskej výške okolo 200 m n. m. Prítoky: sprava Galanovka (188,6 m n. m.), prítok (173,9 m n. m.) od Jelenovej, zľava prítok (166,5 m n. m.) z Vlčej doliny. Ústi do Radošinky juhovýchodne od obce Kapince v nadmorskej výške 152,6 m n. m. Preteká cez obce Dolné Trhovište, osada Horná Podlakša a Kapince - Vozokánsky potok - Bojnianka - riečka v okrese Topoľčany, je to pravostranný prítok rieky Nitry, dĺžka toku je 25 km, je tokom IV. rádu., pramení v Považskom Inovci v nadmorskej výške okolo 510 m n. m, od prameňa tečie spočiatku južným smerom, na hornom toku priberá niekoľko kratších prítokov, potom preteká kopaničiarskou oblasťou, tečie viac na juhojuhovýchod, preteká územím obce Bojná, priberá prítok Čížovec a pokračuje cez Veľké Dvorany. Za obcou riečka meandruje až k susedným Urminciam, nakoniec tečie Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 37


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

regulovaným korytom až k svojmu ústiu do Nitry (157,5 m n. m.) v blízkosti obce Čeľadince. TOk je vo veľkej miere neregulovaný a je potrebné ho takto udržať a chrániť pred zásahmi. V povodí pojnianky sú nasledovné toky: Čižovec, Hradný potok, Kuzmický potok, Lieskový potok, Mlynský potok, Močidelník, Nemčiciý kanál, Vítkovský potok a vodná nádržť Tesáre.

6.6. Vodné nádrže v povodí Radošinky V povodí riečky Radošinky je na jej toku a na jej prítokov vybudovaných spolu 10 vodných nádrží. Názov povodia Andáč Cerový potok Perkovský potok Lipovnícky potok Perkovský potok Perkovský potok Perkovský potok Hlavinka Blatina Radošinka

Katastrálne územie Alekšince Veľké Ripňany Horné Obdokovce Hajná Nová Ves Horné Obdokovce Horné Štitáre Výčapky; Čermany Lužany, Krtovce Lukáčovce Malé Zálužie, Kapince

Objem nádrží (tis. m3) 220 80,1 142 88,2 41,4 147 299 110 24

Okres Nitra: Radošinka: 220

147 110 24

Na toku Radošinky a jej prítokoch boli vybudované vodné nádrže, ktorých úlohou je zadržanie dažďovej vody a vody z topiacich sa snehov. Nádrže majú prioritne funkciu protipovodňovej ochrany, ďalej funkciu chovných rybníkov, ale voda je tiež využívaná na zachovanie prietočnosti vodných tokov a na zavlažovanie priľahlej poľnohospodárskej pôdy. Ich kapacita celkom je 1151,7 tis. m3 povrchovej vody. V súčasnosti je vodná nádrž Hruboňovo na Perkovskom potoku nefunkčná. - Alekšinské rybníky Alekšince s Vc = 220,0 tis.m3 (7 rybníkov), funkcia: chovné rybníky O jestvovaní rybníka v obci, je zápis v štatistickom súpise z rokov 1778 – 1779. Na historických nám dostupných však zachytené neboli. Aspoň nie v súčasnej plohe. Je možné, že boli na toku Geňov, kde i obrázok dokumentuje menšiu vodnú plochu. Tiež je možné, že vodná nádrž bola na sútoku tokov Geňov a Andáč, sútok bol nad starou, pôvodnou zástavobu. V tejto lokalite je doteraz podmáčané územie. Ďalší variant je, že rybníky boli v súčasnej polohe, pretože na historických mapách je táto lokalita uvádzaná ako jedna veľká parcela. Tiež je tu už pri II.vojenskom mapovaní zachytená hrádza, ktorá mohla súvisieť s rybníkom, alebo so silne podmáčaným územím. V literatúre sa píše, že dnešné rybníky boli vybudované pred II: svetovou vojnou (1939-1945) ako chovné rybníky (ryby, kačice, husy), najprv boli štátnym majetkom, neskôr patrili Štátnemu rybárstvu v Stupave. Nie je teda jasné, či boli nanovo vybudované, alebo boli len upravené, rozšírené apod. Po roku 1989 nastala stagnácia a pôvodný štátny podnik bol v likvidácii, jestvujúce rybníky prevádzkoval súkromná osoba – Marek Bachratý (Zeleneč). V blízkosti sa nachádza malé pohostinstvo, kynologický areál. Rybníky sa nachádzajú severovýchodne od zastavaného územia obce. Sú vybudované na potoku Andáč v katastri obce Alekšince. Východne od rybníkov je trasovaná železnica. Je to sústava 7 rybníkov, ide o kaprový rybník. Zaujímavé je, že najstaršie časti obce sú lokalizované v blízkosti súčasných Alekšinsvých rybníkov, čo skôr potvrdzuje domnienku, že pôvodná a súčasná poloha rybníkov sa kryjú. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 38


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

- Lukáčovské rybníky Lukáčovce - Vc = 110,0 tis.m3 (2 rybníky) Z roku 1498 sa zachovala sťažnosť, že Vavrincovi poddaní vtrhli do Lukáčoviec, odviezli stoh nevymláteného obilia a zorali zem pri Hornom rybníku. Ak bol horný, zrejme bol i "dolný" rybník, takže nebol len jeden. Uvedená sťažnosť je prvý doklad o existencii rybníka v obci. Z historických máp je možné dedukovať, že jeden z rybníkov sa nachádzal pod obcou Lukáčovce. Z archívnych dokumentov sa ďalej dozvedáme, že v roku 1694 sa v obci nachádzali dva rybníky. Súčasné rybníky sú vybudované na potoku Blatina, v severozápadnej časti obce. Ide o sústavu 2 kaprových rybníkov. Rybníky sa nachádzali blízko kaštieľa (pôvodne biskupský kaštieľ je dnes v súkromných rukách). Na toku Blatina sa pod kaštieľom nachádzal itež brod. Pôvodne sa na toku nachádzala tiež hrádza pod obcou, zrejme šlo o malú vodnú nádrž. - Vodná nádrž Malé Zálužie Malé Zálužie - Vc = 23,930 tis.m3, Rybník bol vybudovaný v rokoch 1962 - 1966 v rámci regulácie potoka Radošinka pri jej sútoku s Trhovištným potokom medzi Malým Zálužím a Kapincami. Jeho celková rozloha je 22 hektárov a rozprestiera sa v miestach, kde boli kedysi Mlynské a Horné lúky. V roku 1977 sa pristúpilo k jeho rekonštrukcii. Postavilo sa rybničné hospodárstvo so 6 sádkami, 2 komorami rýb, skladom a liahňou rýb. Pri druhej rekonštrukcii v roku 1982 bolo prehĺbené zanesené dno a do Horného jarku vyvezených 130 000 m3 zeminy. Pre obyvateľov obce a blízkeho okolia je významná hlavne jeho športovo-rekreačná funkcia. Na nádrži sa udomácnilo množstvo vodného vtáctva. - Vodná nádrž Hruboňovo Hruboňovo - Vc = 147,0 tis.m3, - nádrž je v súčasnosti v rekonštrukcii, je teda nefunkčná Vodná nádrž o rozlohe 10 ha je vybudovaná na Perkovskom potoku, v katastri obce Hruboňovo, v časti Výčapky a z časti i v katastri obce Čermany. Vodná nádrž sa nachádza na rozhraní katastrov. V 60.-80.tych rokoch 20. storočia slúžila ako rekreačná nádrž pre obyvateľov zo širokého okolia a bola pomerne intenzívne využívaná. V 60.tych rokoch 20.storočia sa začali tzv. "rekultivácie", ktoré viedli k výrubom nelesnej drevinnej vegetácie, v dôsledku čoho došlo k zvýšenému eróznemu zmyvu pôdnych častíc i znečisťujúcich látok do vodnej nádrže. V súčasnosti je nádrž cca 3 roky bez vody. Po rekonštrukcii telesa hrádze sa nenašli peniaze na ukončenie čistenia dna nádrže. Súčasný stav vodnej nádrže dokumentuje obrázok nižšie. Stredom dna VN preteká Perkovský potok. Po obvode sú hodnotné topoľové porasty. Je potrebné konštatovať, že zamokrená časť pri vodnej nádrži v katastri obce Čemany bola Nariadením Okresného národného výboru v Topoľčanoch z 20.12.1988 číslo 11/N/1988 vyhlásená za maloplošné chránené územie Prírodná pamiatka "Čermanský močiar", lokalita ekologického a edukačného významu. Jej výmera je 5,4457 ha a má V. stupeň ochrany. Hrádza pod obcou bola zakreslená už pri II. vojenskom mapovaní. To dáva predpoklad, že pôvodne vodná nádrž bola v doline pod kaštieľom v sútoku Perkovského a Manického potoka. Tiež podľa trasovania komunikácií je možné predpokladať, že uvažovaná vodná nádrž tu reálne bola. Určite v týchto miestach bola minimálne rozľahlá mokraď a hrádza mohla plniť i funkciu suchého poldra. Od kaštieľa zrejme viedla cesta priamo k vodnej nádrži a odkláňala sa po brehu vodnej plochy (resp. močiara) k mostu na je konci. V každom prípade časť domov je dnes postavená v pôvodnej zátopovej oblasti. Súčasná nádrž je vlastne novotvar. - Vodná nádrž Veľké Ripňany je to rybný revír, chovný kaprový rybník, rozloha 20 ha, je to významný ekologický segment - regionálne biocentrum, navrhovaný za chránený areál, vhodné je doplniť okolo nádrže nelesnú drevinnú vegetáciu a brehové porasty okolo otku a prítokov, Táto nádrž s okolitými plochami nelesnej drevinovej vegetácie a trávnych porastov je navrhovaná za regionálne Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 39


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

biocentrum. Podľa zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území chráneného areálu platí 4 stupeň ochrany. - Vodná nádrž Hájna Nová Ves Rozloha vodnej nádrže je 14ha, flóra je zastúpená trśtím a pálkou, stromvá etáž je tvorená najmä vŕbami, je na nej zakázaný rybolov, slúži ako oddychová plocha pre migrujúce vtáctvo. Nádrž je pravidelným hniezdiskom viazaných druhov ako sú kaňa močiarna, chriašteľ vodný, sliepočka vodná, lyska čierna, potápka chochlatá, potápka malá, bučiačik malý, trsteniarici veľkí, bahenní, obyčajní a malí, svrčiaci slávikovití a riečni.

Vodná nádrž Hájna Nová Ves s prepadovým kanálom - Vodná nádrž Krtovce Rozloha vodnej nádrže je 19ha, jej zadná časť je tvorená bohatým porastom tŕstia a pálky, ako aj brehovými porastmi kríkov a stromov. Nádrž je pravidelným hniezdiskom všetkých bežných druhov vodných a na vodu viazaných druhov. Pravidelne tu hniezdia kaňa močiarna, chriašteľ vodný, sliepočka vodná, lyska čierna, potápka chochlatá, potápka malá, bučiačik malý, trsteniarici veľkí, bahenní, obyčajní a malí, svrčiaci slávikovití a riečni. V posledných rokoch tu pravidelne hniezdi aj hrdzavka potápavá. Okrem týchto obyvateľov vodnú nádrž na hniezdenie pravidelne využíva aj labuť veľká. Žiaľ, zrejem pytlici tu labude lovia (strieľajú, alebo chytajú), určite sa tak stalo v orku 2010, pričom mladé zostávajú opustené a hynú. V roku 2010 sa ich ujal náhradný pár dospelých labutí. Nádrž slúži aj ako významný oddychový prvok pre migrujúce vtáctvo.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 40


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Vodná nádrž Krtovce - miesto oddychu pre vtáky Záver 1: Pri súčasnom globálnom otepľovaní je dostatok vody podmienkou pre život. Vodu je potrebné zaadržiavať v území, pretože voda sa dá následne využiť na zavlažovanie, ale zároveň i na rekreáciu či na ochladzovanie územia. Kvalitné vodné toky so sprievodnou zeleňou môžu byť počas horúcich letných dní výborným úkrytom pred slnkou práve vytvorením tôní, malých vodných plôch, jazierok, hatí apod. Chodník okolo toku môže byť príjemnou turistickou či cylistickou trasou. Putovanie popri toku môže priniesť i nové informácie o tokoch, ekosystémoch, ale i prekvapenie v podobe legiend.

Odporúčanie: -

vytvoriť náučný chodník o ekosystémoch, mokradiach, flóre a faune Radošinky vytovriť turistickú trasu popri tokoch - turistický tematický chodník a cyklochodník vytvoriť rekreačné zóny pri vodných nádržiach vytvoriť hippoturistickú trasu s oddychovými miestami

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 41


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7. Charakteristika územia z hľadiska vývoja sídelnej štruktúry a krajiny: Pre rozvoj turizmu a cestovného ruchu sú historické súvislosti, ako i prírodné a kultúrne dedičstvo dôležité, pretože práve život našich predkov dával územiu "génia loci", ktorého dnes vyhľadávame, a sa s ním identifikujeme. Nasledujúce kapitoly preto budú venované historickým prvkom v území - pamiatky, pamätihodnosti, rôzne hitorické objekty, vzťahy ku krajine, väzby na krajinu apod. Charakteristickou formou osídlenia bolo "bodové osídlenie" v nížinnej a pahorkatinnej časti terénu, čo umožňoval nížinný a pahorkatinný terén s miernou konfiguráciou, s pomerne rovnomerne rozloženými sídlami gravitujúcimi k väčším obciam. Takýto charakter osídlenia sa vyskytuje na Nitrianskej pahorkatine, v južnejšej i v severnejšej časti pod Považským Inovcom s väčšími obcami Radošina a Bojná. Z kartogramu nižšie je zrejmé, že všetky riešené obce v tomto období už existovali. Riešenom území však bola zistená staršia cirkevná kompozícia, pravdepodobne zo 14. storočia. Ide o komponovanie sakrálnych prvkov - kostolov. Centrom tejto kompozície je socha Krista v Nových Sadoch. V minulosti stál na tomto mieste kostol. Na túto kompozíciu upozornili autori diela "Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu Mikroregiónu Radošinka" (2012). Kompozícia potvrdzuje silný vplyv cirkvi, ale i prácu s krajinou, jej vizuálnou exponovanosťou a dokoumentuje premyslené osadenie sakrálnych prvkov - kostolov v obciach s menším významom. V rámci tohto predkladaného diela bolo zistené ďalšie komponovanie krajiny, a to ešte staršie, jeho pravdepodobný základ je v 11.storočí. Ide o osadenie pútnických miest a vyhliadkových bodov na svahoch Považského Inovca (a zrejme aj Tríbeča). Je to zatiaľ len hypotéza, ktorú je potrebné overiť, avšak ak by sa táto hypotéza potvrdila, potom by sme mohli teoreticky posunúť základy komponovania krajiny do doby panovania Štefana I. (11.storočie), ktorý upevňoval kresťanstvo i tým, že nariadil, aby každých 10 osád na svoje náklady postavilo farský kostol a venovalo mu dve poplužia poľa a dostatočný počet služobníkov na jeho obrábanie. Farské kostoly boli teda základným obdom kompozície. A tiež osadenie sakráknych miest na svahoch nebolo nádhodné, ale také, aby poskytovlo dobré výhľady na kostoly. Hypotézu treba overiť serióznym vedeckým výskumom. Kresťanstvo ovplyvnilo urbanizmus daného územia. Riešené obce boli v 16. storočí obcami alebo len osadami. V tomto období však už existovali všetky hrady - Topoľčiansky, Hlohovecký, Tematín, Oponice i Jelenec. V polovici 19.storočia boli mestečkami Radošina a Bojná s počtom domov do 200. V Nitrianskom kraji sa vytvorili špecifické tradičné kultúrno-historické regióny, z ktorých časti spadajú do riešeného územia: - „ponitriansky – časť veľkého nitrianskeho regiónu na strednom Ponitrí v okolí mesta Nitra a v povodí rieky Nitry ako časť bývalého centrálneho územia východného kniežatstva Veľkej Moravy (na Bojnianskej pahorkatine), - "tríbečský" – na strednom a hornom Ponitrí pod mestom Topoľčany smerom k Nitre (na Riponianskej pahorkatine).

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 42


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

osídlenie zo 16 storočia (Zdroj: Atlas krajiny Slovenska)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 43


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kríže - nad Pp.Fb.

Kaplnka sv.Juraja

Pri troch krížoch

Golgota

Golgota

Golgota

Drážovský kostolík

Vizuálny kontakt pútnych miest či významných sakrálnych bodov s kostolmi v danom území

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 44


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Cirkevná kompozícia s centrálnym bodom v Nových Sadoch (Dobrucká a kol. 2012) Charakteristické črty ovplyvňujúce rozvoj územia:  prírodné podmienky - výborné klimatické podmienky (teploty, zrážky, závetrie), dostatok prírodných zdrojov (lesnatosť, kvalitné pôdy, dostatok vody) a modelácia terénu (zvlnený terén bez extrémnych svahov) predurčili toto územie na rozvoj sídiel  tok Radošinka: reliéf riešeného územia je výrazne formovaný tokom Radošinka a jej prítokmi: široké údolie s nivou Radošinky a rieky Nitry, ktorá vznikala v dôsledku rozlievania sa rieky. Obce v údolí Radošinky i pri jej prítokoch majú prípotočný charakter a boli priamo naviazané na riečku. Základ obce bol postavený na menšom návrší nad tokom i nivou Radošinky a nad záplavovým územím. Následne sa najskôr po hrebeňoch a neskôr údolím formovali dopravné tepny (cesty, železnica) spájajúce obce.  ekonomicko-sociálne vzťahy: hospodárenie na pôde umožnili vyvinuté kvalitné a hlboké pôdy, kde sa darilo poľnohospodárstvu. To ovplyvnilo i hospodársko-kultúrny rozvoj územia. Územie patrilo silným šľachtickým či zemianskym rodom, vznikalo tu množstvo zemianskych usadlostí, majerov, neskôr silné podniky poľnohospodárskej prvovýroby. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 45


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pôda sa vysoko cenila. V mikroregióne je doteraz poľnohospodárstvo určujúcou silou a vidiecky spôsob života štandardným životným štýlom.  kultúrno-historická kontinuita: v obciach sú zachované kaštiele, kúrie či väčšie sedliacke domy bohatých rodín. Zachovaná je tiež historická sídelná štruktúra, historické centrá obcí sú stále čitateľné a zväčša nenarušené, zachovali sa i objekty ľudovej architektúry a regionálne prvky na stavebných objektov. V sídlach zostali zachované tradičné urbanistické dominanty - kostoly zväčša na návrší nad obcou a pomerne zachované sú i tradičné veduty obcí. To je základ pre rozvoj prímestského cestovného ruchu v mikroregióne. Problémom je však technický stav objektov a nové objekty, ktoré narúšajú tradičný obraz a majú efekt impaktu v historickom obraze. V súčasnosti sa zdá, že práve Bojnianska a Nitrianska pahorkatina je z hľadiska výskytu archeologických nálezísk najvýznamnejšie územie na Slovensku, čo potvrdzujú i nálezy v jednotlivých obciach mikroregiónu. Najvýznamnejšie nálezisko je pri obci Bojná, ide o štyri náleziská z obdobia Veľkomoravskej ríše. Systematický archeologický výskum prebieha v obci Bojná, kde je najvýznamnejšie osídlenie z obdobia Slovanov - hradisko Valy. Hradisko leží na ploche 11-12 hektárov v nadmorskej výške 390-430 metrov nad morom. Nálezisko má mimoriadnu historickú hodnotu. Výskum začal v roku 2007. Ďalšie náleziská osídlenia z obdobia paleolitu sú v Alekšinciach a Čabe a neolitické nálezy v Nových Sadoch, Lukáčovciach a v Zbehoch-časť Andač. V obci Jelšovce prebieha systematický záchranný výskum od roku 1982. Jelšovce sú doteraz najväčším skúmaným pohrebiskom z obdobia staršej doby bronzovej na území Slovenska. V Jelšovciach vo dvore poľnohospodárskeho družstva bolo odkryté 495 sídliskových objektov a 447 kostrových hrobov, ktoré patrili rôznym skupinám a kultúram pravekého a prehistorického a historického obdobia. Stopy najstaršieho osídlenia na tejto lokalite siahajú do obdobia mladšej doby kamennej (4500 pred našim letopočtom), kedy sa tu usídlili nositelia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny. Jelšovce sú doteraz najväčším skúmaným pohrebiskom z obdobia staršej doby bronzovej v celej Českej a Slovenskej republike. Pohrebisko je výnimočné až unikátne tým, že sa tu po prvýkrát podarilo zachytiť nepretržitú kontinuitu pochovávania počas celej staršej doby bronzovej od jej počiatku až po strednú dobu bronzovú. Spolu bolo v mikroregióne skúmaných a popísaných 10 lokalít. Paradoxom je, že archeologické lokality zväčša nie sú už prezentovateľné, pretože sú zastavané, napr. v Jelšovciach sa nachádza lokalita v areáli poľnohospodárskeho družstva, to isté platí o Nových Sadoch a o Zbehoch. V obci Ardanovce bolo zistené praveké osídlenie. Podobne v obci Orešany a Radošina boli sídliská pravekých lovcov. V rokoch 1981-1990 prebiehal dlhodobý, záchranný a systematický výskum na polykultúrnom sídlisku v Hájnej Novej Vsi. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, čo dokazujú nálezy osád a pohrebísk z 5. a 6. storočia. V obciach Malé Ripňany (lokalita Vráta) a Veľké Ripňany prebiehal archeologický výskum v súvislosti s prieskumom povodia Radošinky, Hlavinky a Perkosvského potoka v roku 2009. V Malých Ripňanoch bolo zistené osídlenie od mladšej doby kamennej, v dobe laténskej, rímskej až po stredovek. V katastri obci Veľké Ripňany bola zameraná poloha Dlhé Nízke, na ktorej bol robený v minulosti archeologický výskum (J. Pavlík v r. 1977-79). Datovanie lokality je do mladšej doby bronzovej. V Lužanoch zase bol odkrytý veľkú mohylu (hrob) náčelníka s predmetmi z doby bronzovej. Do katastrálneho územia Nitrianska Blatnica spadá lokalita, kde patrí nálezisko - halštatské hradisko na južnej strane najvyššieho vrchu Krahulčích vrchov Marháta (758 m.n.m.) a tiež lokalita pri včasnostredovekej rotunde sv. Juraja, kde sa viedol výskum v rokoch 1974-1980. Odkryté bolo staroslovanské pohrebisko a osada v lokalite Púsť, kde archeológovia odkryli staroslovanský dvorec a ďalšie rotundy a objekty, napr. zrubová cisterna pre rudu, pretože sa tu ťažil limonit (obsahuje 70% železa). Ďalšie Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 46


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

archeologické nálezisko bolo odkryté v obci Horné Štitáre, ide o archeologicky doložené slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, čo dokazujú nálezy osád a pohrebísk z 5. a 6. storočia. Významnou archeologickou lokalitou je Radošina, konkrétne lokalita Čertova pec, čo je malá krasová jaskyňa, kde bolo zistené sídlisko lovcov z obdobia paleolitu, z doby kamennej cca 80 tis. rokov pred našim letopočtom. Išlo zrejme o príbytok pravekého človeka. Už bola snaha o vytvorenie expozície v tejto jaskynke, kde by sa nálezisko prezentovalo, avšak snaha skončila na nedostatku financií. Archeologické lokality z obdobia neolitu i skorého stredoveku sú v katastri Malé Dvorany (v areáli JRD, lokalita Homolička). Archeologický výskum vo Veľkých Dvoranoch dokázal osídlenie chotára v neolite - sídlisko volútovej kultúry, v ornici to boli nálezy z doby halštatskej a laténskej, do 20 cm rímsko-barbarská keramika. V obciach Hruboňovo, Malé Zálužie, Kapince, Biskupova, Blesovce, Krtovce, Lipovník, Svrbice, Šalgovce a Vozokany výskum nebol realizovaný. Riešené územie má niekoľko špecifík v porovnaní s inými regiónmi Slovenska: - malá hustota osídlenia a tým i menšia frekventovanosť dopravy dáva územiu špecifickú atmosféru pokoja, pohody, ticha, "spomalenia" času i zvláštny pocit domova - historické pamiatky sú dôkazom bohatej histórie v rôznych vrstvách vývoja, a to až od praveku, cez Veľkomoravskú ríšu, stredovek, ale i novovek. To všetko sa v území nachádza. Nepríjemný je stav pamiatok. V obciach je zachovaných i pomerne veľa sedliackych domov, niekdajších statkárskych objektov, kúrií. Žiaľ, mnohé sú prestavané, alebo v zlom technickom stave. Opravujú sa zväčša menšie domy, väčšie zostávajú prázdne a kaštiele sa zväčša rozpadajú - zachovaný historický urbanizmus a duch kresťanstva do súčasnosti, zachované historické centrum je doteraz zväčša akceptované a využívané, najmä v menších obciach, zachovanie tradičného obrazu vidieckej obce s tradičnou architektúrou, hmotami a usporiadaním, ktoré má "ľudskú mierku". Negatívom sú v mnohých obciach bytové domy, ktoré predstavujú mestskú mierku a narúšajú vidiecke prostredie a tradičnú vidiecku kultúru a architektúru. Negatívom je tiež akceptovanie stredomorských a inokrajinných vzorov pri výstavbe nových IBV, ktoré s tradičnou slovenskou obcou nesúvisia. K ľudovej kultúre nepatria len kroje, ale i architektúra, zachovanie tradičného vzhľadu vidieka, čo obce a investori odmietajú rešpektovať. - využívanie a opravovanie objektov na starých majeroch, družstvách, ktoré sa stávajú novými priemyselno-obslužnými a skladovými priestormi, absencia veľkých a bezohľadných investorov sa podieľa na zachovaní krajinného rázu - krajinná štruktúra s množstvom remízkov a sprievodnej zelene tokov. Žiaľ, aleje okolo ciest sú zväčša rozpadnuté a neudržiavané. Negatívom je tiež nízka lesnatosť väčšiny obcí a pomerne nízky koeficient ekologickej stability, čo je daň za kvalitné pôdy a intenzívne hospodárenie na pôde - kvalitné životné prostredie, veľké zdroje znečistenia ovzdušia v území nie sú, najbližšie sú až v Topoľčanoch, dobré prevetrávanie doliny, lesy na oboch pohoriach, ktoré dolinu "rámujú", niva rieky Nitra, nezregulované toky a vodné toky priaznivo ovplyvňujú mikroklímu územia a kvalitu ovzdušia - verejné studne v obciach (funkčnosť nebola zisťovaná, ani kvalita vody v studniach) - množstvo sakrálnych prvkov (zväčša kríže a sochy svätcov), zelené cintoríny, hrobky a chránené stromy na cintorínoch dávajú tušiť historický základ, súvislosti, pokoru a kresťanského ducha. Železnica č. 142: - Technickou tepnou územia bola Železnica č. 142 postavaná ešte v čase Monarchie a do prevádzky bola spustená 11.11.1909. Bola to prvá významná dopravná tepna regiónu, ktorá spojila Radošinu s mestom Nitra. Po trati fungovala nákladná i ossobná preprava, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 47


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

železnica predstavovala spádovú dopravnú tepnu pre široké územie. Na trati bolo postavených 11 staničiek, všetky výpravné budovy boli s rovnakými architektonickými prvkami – štýl MÁV. Veľkosť staníc zodpovedala ich významu. I keď dnes niektoré stanice stratili svoj význam a Železnice SR ich začal i predávať, pričom sa nekontroloval ich osud (mnohé boli prestavané alebo asanované), predsa ide o technickú kultúrnu pamiatku. Ich zachovanie a zmysluplné využitie je žiaduce. O technickom diele železníc bolo vydaných viacero publikácií, všetky sa však zhodujú na tom, že železničná sieť v Rakúsko-Uhorsku na tú dobu bola unikátnym dielom, na ktorom pracovalo veľa cisárskokráľovských odborníkov, architektov, dopravných inžinierov, stavbárov apod. Pre miestne trate MÁV, ktorých sa i na území Slovenska vybudovalo do roku 1918 mnoho, boli v roku 1896 vypracované typové projekty, podľa ktorých sa postupovalo pri výstavbe železničných objektov. Pre výpravné budovy boli vypracované projekty pre štyri základné kategórie, ale rôznym kombinovaním a rozširovaním sa mohla veľkosť a vzhľad objektov líšiť.

stanicu Radu C.III. - poschodová budova v štýle MAV - Radošina

stanica Radu D.IV. - výpravná budova v štýle MAV - Veľké Ripňany

Maschinhaus v Radošinej - opravovňa zariadení

Železnica č. 142 je objektom, ktorý je súčastou celku železníc v rámci celej Monarchie. Je to objekt starší ako 100 rokov a je potrebné ho vnímať ako technickú pamiatku, vhodnú na ochranu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 48


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.1.

Charakteristika obcí v okrese Nitra:

7.1.1. Jelšovce: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

10,44 km2 1007 1326

Chotár obce je nepretržite osídlený už od doby neolitu, o čom svedčí aj množstvo archeologických nálezov. Jelšovce sú doteraz najväčším skúmaným pohrebiskom z obdobia staršej doby bronzovej na území Slovenska. V dvore poľnohospodárskeho družstva bolo odkryté 495 sídliskových objektov a 447 kostrových hrobov, ktoré patrili rôznym skupinám a kultúram pravekého a prehistorického a historického obdobia. Stopy najstaršieho osídlenia na tejto lokalite siahajú do obdobia mladšej doby kamennej (4500 pred našim letopočtom), kedy sa tu usídlili nositelia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny. Jelšovce sú doteraz najväčším skúmaným pohrebiskom z obdobia staršej doby bronzovej v celej Českej a Slovenskej republike. Pohrebisko je výnimočné až unikátne tým, že sa tu po prvýkrát podarilo zachytiť nepretržitú kontinuitu pochovávania počas celej staršej doby bronzovej od jej počiatku až po strednú dobu bronzovú. Prvý krát je obec písomne doložená v roku 1326, kde sa spomína obec ako EGUSZEGH (Jelšovce), kedy bola aj s ostatnými obcami darovaná nitrianskej kapitule, a v roku 1332 sa obec spomína ako stará farnosť. Škola bola založená až v 17.storočí za podpory obce Ľudovítova. Obec Jelšovce založilo Ostrihomské arcibiskupstvo. V roku 1549 tu malo ostrihomské arcibiskupstvo 28 port a dva mlyny (jeden na rieke Nitra, druhý na toku Dobrotka).

Potok: Dobrotka., (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie)

Rieka: Nitra (Mapa z r. 1875-1884 – III. Vojenské mapovanie)

V roku 1783 postihli obec silné povodne. Predpokladá sa, že tu sídlili i rybári nitrianskeho hradu (podobne ako v Čakajovciach). V rokoch 1861 – 1891 obec postihli zase časté požiare, r. 1889 bolo v obci založené Dobrovoľné hasičské družstvo. Do roku 1918 patrila obec striedavo pod ostrihomské arcibiskupstvo resp. nitriansku kapitulu a urbariát obce. Po roku 1918 bola pôda znárodnená a rozparcelovaná roľníkom. V obci ako farár pôsobil Augustín Petrášek (poslanec parlamentu v Prahe). V roku 1922 bola do obce zavedená elektrina. Zaviedol ju mlynár Bajzík a pre obec a kostol ju dodával bezplatne. Elektrina pochádzala z miestneho mlyna, ktorý r. 1922 Jozef Bajzík a Jozef Bujna prestavali na turbínovú vodnú elektráreň. Elektráreň pracovala do roku 1953. Budova mlyna (elektrárne) Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 49


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

sa zachovala dodnes. V roku 1954 bola na rieke Nitra spustená do prevádzky nová vodná hydrocentrála. Najstaršia zástavba obce sa nachádza popri hlavnej ceste (ohraničená je kaplnkami - žlté krúžky) a od hlavnej cesty popri kostolu (červený krúžok) až k rieke a mlynu (modrý krúžok). V tejto časti sa nachádzajú najstaršie objekty. Obyvatelia obce žili v nízkych dlhých domoch, ktoré stavali zo surových nepálených tehál a strechy si pokrývali slamou. Domy zvonka bielili vápnom. V časti Agyigas vyrábali nepálené tehly, čo bol hlavný stavebný materiál rodinných domov. Vývoj osídlenia obce:

Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie

Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zdroj : http:// maps.google.com

Kostol sv. Márie Magdalény – je najvýznamnejšou pamiatkou a dominantou obce. V roku 1322 bola postavená kaplnka v gotickom slohu. Ako hlavný stavebný materiál bol použitý kameň. V roku 1733 dal ostrihomský prepošt gróf Imrich Esterházy kaplnku zväčšiť o novú loď a vežu, čím sa táto stala bočnou kaplnkou nového kostola. Kostol je jednoloďová stavba. V období tureckých vojen a počas reformácie (protestantské hnutie) bol kostol poškodený a spustnutý. V roku 1913 bola pôvodná baroková veža zničená živelnou pohromou a nahradená novou - do dnešnej podoby. Vstupy do kostola majú kamenné ostenia portálov. Špecifické miesto pri dotváraní atmosféry a histórie obce a krajiny majú drobné sakrálne prvky, ako božie muky, kríže, kaplnky. Tieto prvky sú neodmysliteľnou súčasťou Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 50


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

historickej krajiny. V katastri obce Jelšovce sa zachovalo okrem kostola ešte 6 takýchto prvkov, niektoré prvky, ktoré boli v krajine zanikli (božie muky v bývalých vinohradoch). Zoznam a krátky popis sakrálnych prvkov: Id 13

popis Socha sv. Donáta

14 15

sv. Florián Kaplnka P. Márie pri hlavnej ceste

16

17

18 19

Kaplnka P. Márie na starom cintoríne Kamenný kríž s Ukrižovaným a sochou Panny Márie Kostol sv. Márie Magdalény Kamenný kríž s Ukrižovaným

20 Svätá trojica 21 22

sv. Ján Nepomucký sv. Vendelín

23 Kríž s Ukrižovaným Sv. Urban

popis, charakteristika, lokalizácia nachádza sa na konci obce (pri hlavnej komunikácii a ihrisku). Ide o kamenný kríž. Okolo kríža sú vysadené 3 lipy (pôvodne boli 4 ) socha sa nachádza na rázcestí hl. cesty a vedľajšej prístupovej cesty ku kostolu Ide o kaplnku nachádzajúcu sa pri hl. ceste. nachádza sa medzi súkromnými záhradami, ale je samostatne oplotená, pred kaplnkou je vysadený živý plot Kaplnka na starom cintoríne. Je to murovaná stavba so škridlovou strechou. Vo vnútri je socha Panny Márie kráľovnej sveta s dieťaťom kamenný kríž, s ukrižovaným , pod krížom sa nachádza socha ženy. Božia muka. Na podstavci je vyrytých 30 mien, obetí I.sv. vojny je na vyvýšenom mieste, okolo kostola oplotenie, v areáli sa nachádzajú vzrastlé lipy (lipy v južnej časti vysychajú) dve lipy pri vchode kostola. V areáli kostola – kamenný kríž so sochou Ukrižovaného kríž sa nachádza pri kostole - je súčasťou areálu (kríž s korpusom, socha a podstavec) je národnou kultúrnou pamiatkou č. 1444. ide o pieskovcové súsošie Sv. Trojice na stĺpe. Súsošie je situované pred vstupom do kostola, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. socha na podstavci sa nachádza uprostred križovatky, pred budovou školy a fary socha na podstavci je umiestnená pri budove požiarnej zbrojnici božia muka sa nachádza pri hlavnej ceste v smere na obec Ľudovítová. Ide o kamenný kríž s Ukrižovaným. pri božej muke sú vysadené dva vzrastlé listnaté stromy. Nachádza sa vo vinohradoch

Lokalizácia jestvujúcich sakrálnych prvkov

Kostol sv. Márie Magdalény foto: Google)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 51


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Centrálna zóna obce: sakrálnosť potvrdzujú hneď tri sakrálne prvky vedľa seba. Foto: autor, rok 2002.

Medzi ďalšie dominanty a významnejšie stavby obce patria: - „Mi Hazúnok“ - Náš dom – dominantná nárožná stavba v centrálnej časti obce pri hlavnej ceste. Dom bol vystavaný v 30-tých rokoch 20. storočia ako miestna banka. V súčasnosti sa v ňom nachádza knižnica, jazyková škola a je príležitostne prenajímaný rôznym súkromným podnikateľom. - Budova fary – baroková budova zo začiatku 18. storočia, neskôr prefasádovaná. Obdĺžniková, prízemná stavba pôvodne s bočným hospodárskym traktom (pôdorys tvaru L), v súčasnosti je bočný trakt už takmer celý zaniknutý. Fasáda je členená obdĺžnikovými oknami, miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Pri hlavnom vchode vo výklenkoch boli sochy Panny Márie a sv. Floriána. - Železničná stanica – bola vybudovaná v 30. rokoch 20. storočia za pôsobenia farára a poslanca Augustína Petráška. Je to malá prízemná budova, ktorá sa v pôvodnom stave zachovala až do dnes. - Kultúrny dom - bol vybudovaný v 30. rokoch 20. storočia vedľa s chudobincom a dvoma miestnosťami. Na dvore Kultúrneho domu sa nachádzala „ľadovňa“ , pivnica s kusmi ľadu z rieky, ktorá bola krytá strechou zo slamy (tepelná izolácia). Slúžila na chladenie nápojov a potravín počas celého roka. - Budova školy – sa nachádza v blízkosti fary, a neďaleko kostola. Viacerými prestavbami vznikla stavba o pôdoryse písmena L. Pozostávala z bytu rektora a jednej veľkej učebne. striedavo tu sídlila škola s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským. - Budova Obecného Úradu – prízemná budova pôdorysného tvaru L, pochádzajúca z 20. tých rokov 20. storočia. V minulosti tu sídlil notariát (do obvodu patrili obce Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 52


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ľudovítová, Výčapy-Opatovce, začas aj Zbehy a Čakajovce). V zadnej časti bol byt notára, od r. 1958 je tu zriadená pošta.

-

-

Súčasnosť - „Mi Hazúnok“ - Náš dom – dominantná stavba v centrálnej časti obce pri hlavnej ceste (foto: Google)

Minulosť – „Mi Hazúnok“ – Náš dom – dominantná stavba v centrálnej časti obce pri hlavnej ceste (foto:www.jelsovce.sk)

Železničná stanica (foto: Tomas Rotbauer)

Budova fary

Budova kultúrneho domu v minulosti

Obecný úrad a pošta (bývalý notariát)

Starý vodný mlyn na brehu rieky Nitry – vodná elektráreň – v roku 1922 bol mlyn presťahovaný do Čakajoviec a pôvodný mlyn v Jelšovciach prebudovaný na turbínovú vodnú elektráreň Jozefom Bajzíkom a Jozefom Bujnom (strojné zariadenie pozostávalo z dvoch Francisových turbín s výkonom 133 a 80 koní). Vyrobená elektrina slúžila na pohon mlyna v Čakajovciach, ale bola zavedená aj do obce. Elektráreň ročne vyrobila 800 až 850 tisíc kWh. Elektráreň pracovala do r. 1950, kedy ju zrušili. V roku 1984-1986 bola budova prebudovaná na záhradkársku pálenicu a sušiareň ovocia. K pôvodnému mlynu patril rozsiahly šesťosový prízemný obytný dom s

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 53


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

hospodárskymi budovami na pôdoryse s tvarom U, ktoré tvorili jeden celok. V súčasnosti je objekt zrekonštruovaný a okrem pálenice a sušiarne sa tu nachádza aj reštaurácia. Pod elektrárňou sa v minulosti voda z turbín a bočného ramena stretávala a vytvárala pomerne široké jazero, medzi ramenami sa nachádzal ostrov a pieskové pláže. Celá táto oblasť bola obyvateľmi využívaná na rekreáciu – kúpanie, člnkovanie, hry, v zimnom období korčuľovanie a pod. ale aj chov husí a hydiny. - Hydrocentrála – do prevádzky bola spustená v roku 1954, betónová časť hate kumuluje 590 tisíc metrov kubických vody. Je prototypom považských elektrární a jej pôvodný projekt bol vypracovaný s plnou automatikou a s možnosťou diaľkového ovládania. Je v nej namontovaná vertikálna Kaplanova turbína s generátorom na osi turbíny o výkone 1,41 MW, hltnosť turbíny je 30 metrov kubických za sekundu. Výkon elektrárne je vyvedený do 22 kV rozvodu. Realizácia projektu, ktorý predpokladal plnoautomatizovaný chod elektrárne nebol sprevádzkovaný. Do Jelšovskej elektrárne bol zamontovaný jeden z prvých vyrobených kusov hydraulických regulátorov otáčok turbíny, ktorý bol u nás v tom čase vyvinutý. V súčasnosti je vodná elektráreň prevádzkovaná na poloautomatizovaný chod.

Bočné rameno rieky Nitry (foto: Imrich Lencz, Ondrej Synaka)

Horná hať na počiatku vedľajšieho ramena (foto: Imrich Lencz, Ondrej Synaka)

Mlyn- pálenica

Hydrocentrála

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 54


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Chytanie rýb na rieke Nitre (foto: Imrich Lencz, Ondrej Synaka)

Jazero pod elektrárňou

Obyvatelia obce sa venovali poľnohospodárstvu, chovu dobytka a hydiny a rybárstvu. - Rybárstvo – bolo to rozšírené remeslo – ryby sa chytalo sa prevažne do sieti, majetnejší rybári využívali loď, ktorá bola vybavená sieťou s jednoduchým zdvíhacím zariadením na vyťahovanie a spúšťanie siete. Chudobnejší rybári využívali pri lovení stoličku s dlhými nohami, na ktorej stáli v rieke. Chytal sa hlavne kapor, šťuka, ale i sumec - pestovanie konope – konope pestovalo sa na rozsiahlom priestore, k jeho spracovaniu bolo potrebný prístup k vode. Konope sa močilo pod elektrárňou a sušilo sa na priľahlých lúkach nad riekou. Semeno konope sa používalo na lisovanie oleja. - kováčstvo – do r. 1955, bol v obci miestny kováč, avšak rozširovaním traktorového parku toto remeslo v obci zaniklo - Vinohradníctvo – vinohradníctvo malo v obci svoju tradíciu. Vinohrady sú dokladované už na historických mapách začiatkom 18. storočia. Vinohrady sa nachádzali sa na východných svahoch západne od obce. Novo vysadené boli v 30-tych rokoch 20.storočia. Pestovali sa tu odrody ako Othelo, Delaware a časla. Neskôr ich postupne vymenili za kultúrne odrody viniča typu veltlín zelený, rizling rínsky a burgunské modré. V 80-tych rokoch 20.storočia vinohrady na základe ministerského nariadenia zlikvidovali kvôli zvyšovaniu výmery ornej pôdy pre miestne poľnohospodárske družstvo. Vo vinohradoch sa v minulosti nachádzali aj dve božie muky, ktoré však zanikli zároveň s vinohradmi. Vývoj vinohradov dokumentujú nasledovné obrázky. Vo vinici bola i sakrálna plastika - Sv.Urban.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 55


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

vinice

Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie

Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

vinice vinice

Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zaniknuté vinohrady

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: 1 - Hlavná ulica - jednostranný chodník, úzke cca 1 m široké pásy zelene - občasné výsadby drevín, vysoké zastúpenie ihličnanov a tují (druhové zloženie – Thuja sp., Picea sp., Tilia sp.) - nachádzajú sa tu 2 obchody (potraviny). Objekty sú zrekonštruované, opri OD Coop Jednota (v južnejšej časti obce) sa nachádza spevnené parkovisko, plocha slúži aj ako priestor na občasný predaj, nachádza sa tu aj autobusová zastávka. Druhý objekt OD Coop Jednota je vyšší než pôvodná zástavba, vyčnieva a pôsobí rušivo. Ďalej sa pri hlavnej ceste nachádza stará krčma, ktorá je situovaná vedľa starého cintorína, je to stará, pôvodná budova 2- Božia muka – na konci obce (pri hlavnej komunikácii a ihrisku). Ide o kamenný kríž. Okolo krížu sú vysadené 3 lipy (pôvodne to boli 4 ks) 3- Centrálna časť obce – popri hlavnej komunikácii - nachádza sa tu časť najstaršej zástavby domov v obci - (pri dome č 125-6, sa nachádzajú tri staré lipy, oproti na druhej strane Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 56


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

cesty sa nachádza božia muka – Sv. Florián - socha sa nachádza na rázcestí hl. cesty a vedľajšej prístupovej cesty ku kostolu

4- Božia muka - kaplnka – Ide o kaplnku nachádzajúcu sa pri hl. ceste. nachádza sa 6medzi súkromnými záhradami, ale je samostatne oplotená 5- starý cintorín v súčasnosti je to zatrávnená plocha s pozostatkami krížov a minimálnymi výsadbami. Na cintoríne sa nachádza kaplnka a kamenný kríž, s ukrižovaným , pod krížom sa nachádza socha ženy. Božia muka (kríž s korpusom, socha a podstavec) je národnou kultúrnou pamiatkou č. 1444. 6- Ihrisko – nachádza sa na konci obce, napravo od hl. komunikácie, v terénnej depresii. okolo ihriska sa nachádza nová (mladá výsadba stromov), mobiliár je jednoduchý (kovové lavičky s prístreškom na striedanie, tribúna) 7- Poľnohospodársky podnik – nachádza sa v severovýchodnej časti obce. Sprístupnené je od hlavnej komunikácie vedľajšou cestou, okolo ktorej sú vysadené nové lipy. V areáli sa nachádza archeologické nálezisko 8- Obecný úrad – nachádza sa pri hl. kom., je to zrekonštruovaná budova, ktorá slúži aj ako pošta, areál je oplotený, pred budovou sa nachádza solitérny smrek, popri oplotení v prednej časti je líniová výsadba listnatých krov. 9- Materská škola – nachádza sa za obecným úradom, areál oplotený, prvky ihriska staršieho dáta, popri oplotení od vedľajšej cesty vysadené v línii ihličnany (smrek) 10- Bývalá farská záhrada – v súčasnosti slúži ako okrasná škôlka – Tuja sp. 11- Fara – zrekonštruovaný objekt, pred budovou pozostatky pôvodnej výsadby – hortenzie 12- Kostol – je na vyvýšenom mieste, okolo kostola oplotenie, v areáli sa nachádzajú vzrastlé lipy (lipy v južnej časti vysychajú) dve lipy pri vchode kostola. V areáli kostola – kamenný kríž so sochou Ukrižovaného z r. 1776. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 57


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

13- Božia muka pred kostolom - Svätá Trojica, ide o pieskovcové súsošie Sv. Trojice na stĺpe. Súsošie je situované pred vstupom do kostola, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia.. 14- Za kostolom (južne od kostola) sa nachádza ucelená plocha zelene, s výsadbou vzrastlých drevín (breza, lipa). Celá táto plocha sa nachádza v terénnej depresii. Je pravdepodobné, že v tejto lokalite bola v minulosti vodná plocha, resp. depresia so vsakovacou funkciou. 15- Cesta od kostola k farskej budove – popri ceste je obojstranne úzky pás zelene (do 1m) , v jednom páse sú vysadené brezy, je tu vybudovaný jednostranný chodník 16- Božia muka na rázcestí pri farskej budove - božia muka je uprostred križovatky. Ide o sochu sv. Ján Nepomuckého z roku 1796. 17- Základná škola – budova sa nachádza vedľa fary, v predzáhradke sú vysadené hortenzie. (v minulosti cirkevná škola?) 18- Požiarna zbrojnica – nachádza sa juhovýchodne od ZŠ a fary (cesta smerom na pálenicu). Okolo sa nachádza plocha zelene, po obvode s výsadbou ihličnanov (Thuja sp.), a Božia muka (sv. Vendelín) 19- Bočná ulica - popri ceste od požiarnej zbrojnice k pálenici –nachádzajú sa široké pásy zelene (3-5 m) prerušované len vstupmi do domov 20- Pálenica – bývalý vodný mlyn, ktorý bol zrušený a v roku 1922 prestavaný na turbínovú elektráreň Jozefom Bajzíkom a Jozefom Bujnom. Vyrobená elektrina slúžila na pohon mlyna v Čakajovciach, ale bola zavedená aj do obce. V roku 1984-1986 bola budova prebudovaná na záhradkársku pálenicu a sušiareň ovocia. K pôvodnému mlynu patril rozsiahly šesťosový prízemný obytný dom s hospodárskymi budovami na pôdoryse s tvarom U, ktoré tvorili jeden celok). V súčasnosti slúži aj ako reštaurácia. Okolie je upravené (postupne sa opravuje, terasa reštaurácie je umiestnená nad starým náhonom). Je tu vybudované jazierko nad náhonom – s červenými rybami. Niže pálenice sa nachádza pôvodné jazierko, to je však neudržiavané. 21- Bočná ulica - od pálenice – v uličnom priestore sú vysadené orechy, ovocné stromy a tiež ihličnany, cesta vedie k poľnohospodárskemu podniku a hydrocentrále 22- bytový dom pri ceste k hydrocentrále – neudržiavaný areál, po obvode sa nachádzajú náletové dreviny 23- premostenie rieky Nitry – železný most, sprístupňuje hydrocentrálu. Popri hrádzi sú nasedené ovocné stromy a topole 24- Cintorín – pri vstupe jedna lipa na druhej strane je dom smútku. Areál je sprístupnený spevnenou komunikáciou. Je oplotený, po obvode sa z vonkajšej strany nachádzajú náletové dreviny, ktoré izolujú cintorín od PD. z vnútornej časti sa nachádzajú aj nové výsadby líp. 25- Bočná ulica - cesta medzi železnicou a hlavnou cestou – cesta má spevnený povrch, po oboch stranách sa nachádzajú pásy zelene, v ulici ide o novšiu výstavbu rodinných domov (70.-80. roky) 26- železničná stanica – je sprístupnená bočnou komunikáciou. Je to malebná staršia budova. vedľa budovy sa nachádza vyvýšený záhon z časti zatrávnený. Sú tu v línii vysadené smreky a okrasné trávy a trvalky. nachádza sa tu aj koleso z lokomotívy ako dekorácia. v oknách muškáty. Stanica je funkčná. Pri záhone sa nachádza vodný zdroj pumpa na vodu. 27- Božia muka na pri hlavnej ceste za obcou – božia muka sa nachádza pri hlavnej ceste v smere na obec Ľudovítová. Ide o kamenný kríž s Ukrižovaným. pri božej muke sú vysadené dva vzrastlé listnaté stromy. 28- Hydrocentrála – nachádza sa severovýchodne od obce, na rieke Nitra. V minulosti slúžila ako vodná elektráreň, ktorá zásobovala el. energiou obec i mlyn v Čakajovciach. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 58


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.1. 2. Čakajovce: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

5,78 km2 1139 r. 1156

Ide o jednu z najstarších obcí na Slovensku (z obdobia sťahovania národov), o čom svedčia aj mnohé významné archeologické nálezy. V 7.-8. storočí tu jestvovalo pohrebisko, ktoré pretrvalo aj po zániku Veľkej Moravy. Z tohto obdobia sa tu našlo 818 hrobov skrčencov. Z 10. stor. sa tu nachádzajú hroby aj iných etník, najmä starých Maďarov. Z obdobia 11. stor. sa tu nenašli základy nejakej stavby. Z hrobov mizne keramika, začínajú prevládať šperky. Boli vydané prísne cirkevné nariadenia, ktoré zakazovali milodary, preto sa tradičné mince ukladali do úst a pod panvu. Našlo sa 28 kusov Arpádovských mincí a mince Štefana I. V 12. storočí pôvodné pohrebisko zaniklo a cintoríny sa začali premiestňovať do okolia kostolov. Predpokladá sa, že potom sa pochovávalo do Drážovského cintorína. ďalšie významné archeologické objavy sa našli pri stavbe železničnej trate, kedy sa odkrylo pohrebisko s niekoľkými netradičnými hrobmi a hrobom bojovníka. V hroboch sa našlo mnoho milodarov a šperkov, výzbroje, ale i poľnohospodárskych predmetov. Osada sa na tomto mieste spomína v 11-12. storočí. Najstaršia zmienka o obci pochádza z dokumentu z roku 1156 (listina uhorského kráľa Gejzu II.), kde sa obec spomína ako obec Seka. Prvý záznam o obci pochádza z r. 1251 – hovorí o obci Cheka, ako o sídle rybárov Nitrianskeho hradu. Pomenovanie obce sa vyvodzuje z výrazu Čege, alebo aj Cége, čo označuje zariadenie na chytanie rýb. Poloha a miesto pri vtoku Radošinky do Nitry bolo pre rybolov mimoriadne vhodné. V listine z r. 1401 sa uvádza, že tu postavili vtedy hrádze pre dve väčšie nádrže dažďovej vody, ktoré si zriadili pravdepodobne rybári. Vývoj sídla:

Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie

apa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

Súčasný stav - OFM, Zdroj: google.ocm

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 59


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Podľa údajov historika Dr. Františka Hrušovského cez obec viedla cesta spájajúca Komárno – Nové Zámky – Nitru – Topoľčany – Bojnice smerom severojužným a východo-západným z Nitrianskeho hradu cez Radošinu do Moravian. Tieto cesty sa stretávali v Čakajovciach, kde pri Erdödyho kaštieli bol postavený hostinec, ktorý slúžil ako nocľaháreň pre cestujúcich. Kaštieľ Erdödyovcov bol v r. 1880 pri "obnove dediny" zbúraný. Na jeho mieste bola postavená pozemná kúria, ktorá stojí dodnes (je v súkromných rukách). Týmito cestami tiahli vojská, ktoré vtedy obliehali a dobíjali hrady Nitra a Hlohovec. Z tohto dôvodu bola obec často vyplienená a zničená vojskami. Obec patrila pod Nitrianske biskupstvo – oficionát Lukáčovce. Až do vlády Márie Terézie, kedy sa oficionát sa zmenil na domínium. Čakajovce boli preradené pod Nitrianske domínium až do r. 1945, kedy boli majetky biskupstva zoštátnené. K obci patrila aj časť, ktorá sa volala Kyklew (Kyklov), v dokumentoch sa ako majer Kuklo spomína od r. 1531 až do konca 19. storočia. Spomína sa aj r. 1664 ako majer Komkó, ktorý bol opustený, žilo tu v tomto období pravdepodobne len pár chudobných rodín. V monografii o Nitrianskej župe, ktorá opisuje pomery v 19. storočí, sa uvádza že na majeri Kyklov (Kiklov-puszta) sa nachádzal kaštieľ Štefana Ghyllányiho. Na hospodárskom dvore Kiklov gazdoval do r 1910 Ghylanyi, alebo nájomca Lowy, neskôr bolo gazdovstvo odkúpené Dr. Gabrielom Stadtom z Budapešti a začalo upadať. Majer Kiklo – vývoj majera

2 - Erdödyho kaštieľ - nejestvujúci mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

1 – Pozemný kaštieľ Zdroj : Štátny archív, Bratislava, mapy: r. 1892

1 – Pozemný kaštieľ mapy: Špeciálna mapa M 1:75 000

1 – Pozemný kaštieľ (prestavaný) s parkom

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 60


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

K obci Čakajovce patrila ešte jedna osada – Čárda, ktorá zanikla v r. 1932. Od r. 1885 úradovala v obci pošta. V 30. rokoch 20 storočia bola vybudovaná budova železnice. Obyvatelia obce boli prevažne katolíckeho vierovyznania, ale žili tu i obyvatelia židovského vierovyznania. Najstaršia časť obce sa nachádza pri kostole a pri Obecnom Úrade, kde je situovaná aj malý parčík – Panteón Slovenských dejateľov so sochami slovenských osobností v skutočnej veľkosti od miestneho umelca a pomníkom padlým vo vojne. V dedine sa už nezachovali pôvodné stavby z nepálenej tehly, pokryté slamenou valbovou strechou. Ojedinelé zachované zvyšky dokazujú, že domy boli trojpriestorové, vchod do pitvora zvýraznený výpustkom. Za obytnou časťou bola maštaľ a šopa. Vo dvore naproti domu bola malá sýpka. Za domami sa nachádzal rad zrubových stodôl so slamenými strechami. Hlavnou dominantou obce je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej.  Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej s opevnením – (NKP 1402/1, 1402/2) - Ide o renesančnú stavbu, ale v murive sa nachádza románska stavba datovaná do 13.-14. storočia. Farský kostol sa v obci spomína už v roku 1332 (existencia chrámu je doložená patrocíniom). Súčasná podoba kostola je z roku 1697. Pôvodná jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom bola opevnená múrom. Na severnej strane je pristavená sakristia a na južnej strane je predstavená veža, ktorá je nesymetricky umiestnená. Na portáli sa nachádzajú kamenné sochy, ktoré sú dielami neznámych ľudových umelcov. V interiéri kostola sa nachádza aj vzácny chór z roku 1729. Kostol je zasvätený Kataríne Alexandrijskej. Patrónka kostola sa stala aj znakom Čakajoviec. Pri kostole sa nachádza aj jaskyňa Panny Márie Lurdskej. Kostol obklopujú košaté lipy.  V obci a jej katastri sa zachovalo 11 ks sakrálnych stavieb (okrem kostola), ktoré majú špecifické miesto pri dotváraní atmosféry a histórie obce a krajiny. Zoznam a krátky popis sakrálnych prvkov: Id 1

2 3

popis Kaplnka so sochou Sedembolestnej Panny Márie

socha Panny Márie (Bez poškvrny hriechu počatej) Panna Mária Ružencová

4

Kostol sv. Kataríny

5

jaskyňa so sochou panny Márie Lurdskej

popis, charakteristika, lokalizácia sa nachádza za mostom smerom k Drážovciam. Bielu kaplnku dali postaviť manželia Solčanskí v roku 1913 na znak svojej bolesti a utrpenia z nečakanej smrti svojho 19-ročného syna, ktorý zahynul tragicky pri práci v Drážovskom háji. V interiéri sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie a po ňou je nápis „Veľká ako more je bolesť moja“. Určite Vás zaujme interiér kaplnky a spomienka na našich drahých. Vedľa kaplnky je vysadená stará lipa (pôvodne boli dve – po druhej je už len pník) Pieskovcová socha Panny Márie je umiestnená na murovanom podstavci v páse zelene pri komunikácii, pred pohostinstvom. Okolo bolo v minulosti pravdepodobne oplotenie, zostal už len betónový základ Socha Panny Márie umiestnená na kruhovom podstavci. Okolo je vybudovaný kamenný múrik, štvorcového pôdorysu, na rohoch sú umiestnené malé kríže. Pri božej muke sa nachádza stará lipa a vodný zdroj – pumpa, lavička nachádza sa v južnej časti obce. Okolo kostola je murované oplotenie s barokovou murovanou bránou, na ktorej sú osadené. v areáli sa nachádzajú staré lipy i výsadby tují. Naľavo od vstupnej brány je v v oplotení umiestnená božia muka – jaskyňa s Pannou Máriou Lurdskou. Kostol s opevnením je národná kultúrna pamiatka č. NKP 1402. Tvoria ju celkovo 2 objekty, ktoré sú zároveň tiež kultúrnymi pamiatkami, a to: kostol, opevnenie kostola nachádza sa v areáli kostola. Pozostáva z kamennej jaskyne a socha Panny Márie Lurdskej

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 61


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Id

popis

6 7

sv. Ján Nepomucký sv. Vendelín

8 Drevený kríž 9 Ježiš na Olivovej hore Kríž 10 s Ukrižovaným 11 Kaplnka na cintoríne 12 Centrálny kríž na cintoríne

popis, charakteristika, lokalizácia Socha sv.Jána Nepomuckého na kamennom podstavci, okolo sa nachádza nízke oplotenie. Socha je umiestnená napravo od hlavnej vstupnej bráne kostola. (premiestnená pri stavbe železničnej trate) socha sv. Vendelína na guľovom podstavci. Autorom je miestny umelec Štefan Lahučký. ide o drevený kríž osadený v poli. Pôvodne sa v okolí tohto miesta nachádza archeologické nálezisko. Socha je umiestnená na vyvýšenom mieste zelene, parkovo upravenom neďaleko kostola. Skulptúra predstavuje modliaceho sa Ježiša Krista na olivovej hore, v životnej veľkosti. Kríž s Ukrižovaným, pri kríži sa nachádza stará lipa. Z tohto miesta je pekný priehľad na Drážovský kostolík, Pyramídu, Považský Inovec, Lukáčovký kostol, nachádza sa pri ceste smerom na Perkovce Tehlová stavba v juhovýchodnej časti cintorína Kovový kríž s Ukrižovaným na kamennom podstavci je umiestnený v južnej časti cintorína. Pri kríži sa nachádza stará lipa

Lokalizácia jestvujúcich sakrálnych prvkov

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej s opevnením

Z významnejších stavieb v obci sa ešte zachovali kaštieľ a železničná stanica.  Pozemný kaštieľ – nachádza sa severne od kostola, v časti bývalého majera Kyklov. Ide o pozemný kaštieľ - Štefana Ghyllányiho, ktorý stojí na mieste pôvodného kaštieľa rodiny Erdödyi. Okolo kaštieľa sa ešte nachádzajú pozostatky bývalého parku.  Budova železničnej stanice – bola postavená v 30. rokoch 20. storočia, severozápadne od kostola. Budova je zachovalá a využívaná a funkčná ešte aj v súčasnosti.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 62


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pozemná kúria postavená na mieste zbúraného kaštieľa Erdödyovcov

Budova železničnej stanice

Hlavným spôsobom obživy obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. V 60.-70. rokoch 19. storočia prebehla v obci komasácia, čím sa pridelila pôda aj chudobným obyvateľom obce. Obyvatelia sa zaoberali pestovaním raže, jačmeňa kukurice a zemiakov, pšenica sa pestovala len ojedinele. V minulosti bolo v obci rozšírené vinohradníctvo. Na záznamoch a zápisoch z r. 1574 sa uvádza, že v obci sa dorobilo 110 okovov vína, v r. 1576sa dorobilo 105 okovov vína , v r. 1574 to bolo až 160 okovov, v 17. storočí v r. 1602 to bolo 98okovov a v r. 1603 sa dorobilo až 363 okovov vína (1 okov cca 54 l), (Kazimir 1986 s.226 - Čakajovce, s.29). V 19. storočí už nie sú k dispozícii žiadne záznamy o pestovaní viniča v obci. Lokalizácia súvislých vinohradov nie je zachytená ani na historických mapách. Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: 1. dostupnosť: hlavná, prístupová cesta od Nitry – cesta je rekonštruovaná, lemovaná vzrastlou zeleňou – z jednej strany sú vysadené topole, z druhej strany javor a javorovec. 2. Kaplnka - nachádza sa pred mostom, na pravo od cesty. Je to biela kaplnka (1913) so sochou Panny Márie Sedembolestnej, pod úrovňou hlavnej cesty. Vedľa kaplnky je vysadená stará lipa (pôvodne boli dve – po druhej je len peň) 3. na pravo od mosta sa nachádza brod cez rieku Nitru. Brod je pravdepodobne pôvodný, od brodu je výhľad na Zobor (priehľad - Zobor – veža kostola). 4. rieka Nitra – tvorí juhovýchodnú hranicu zastavaného územia obce. Okolo rieky je vybudovaná hrádza, popri rieke sú súvislé porasty (vŕba, topoľ, javor, jelša) popri hrádzi sa nachádza línia topoľov – prerušovaná, na poli pred hrádzou (na ľavo od cesty sa nachádza nová výsadba mladých topoľov) 5. priemyselná zóna - nachádza sa vo východnej časti obce, pri hlavnej ceste (smer Jelšovce), nadväzuje priamo na ornú pôdu. Areál je bez zelene. Pred areálom sa nachádza autobusová zastávka. (firmy: Incon, záhradné centrum – kamene, záhradný nábytok) 6. Poľnohospodársky podnik – nachádza v severovýchodnej časti obce – oproti priemyselnému parku. Areál je takmer bez zelene. pred areálom sa nachádza autobusová zastávka. V areáli pred administratívnou budovou sa nachádzajú výsadby Rhus thyphina, pri hlavnej ceste sa nachádzajú ojedinele stromy - lipa, borovica, v areáli sa nachádza vzrastlá vŕba

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 63


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.

8.

9.

10. 11.

12. 13.

14. 15.

Základná škola sa nachádza vo východnej časti obce (pri hlavnej komunikácii). Od hl. cesty v smere na Zbehy sa nachádzajú vzrastlé stromy (lipy, javory, borovice cca 80 ročné), nachádzajú sa tu aj vzrastlé vŕby, orechy. V areáli ja umiestnené futbalové ihrisko, tenisový kurt, detské ihrisko. za areálom ZŠ popri hlavnej komunikácii sa nachádza trojuholníková plocha zelene, so vzrastlými stromami (borovice cca 80 rokov, javor, lipa pagaštan) v minulosti bola plocha asi súčasťou školského areálu – skôr pravdepodobne súčasťou parku okolo kaštieľa, dnes je ohradená plotom. Starý ovocný sad – nachádza sa vedľa areálu poľnohospodárskeho podniku, medzi hlavnou cestou a železničnou traťou (možno bol v minulosti súčasťou poľnohosp. podniku). Nachádzajú sa tu cca 60-80 ročné ovocné dreviny, sad je kosený, ale bola by potrebná intenzívnejšia údržba. Pozemný kaštieľ – v súčasnosti ohradený, pôvodne k nemu patril asi aj park (dnes je v jeho areáli postavená ZŠ ) pohostinstvo – reštaurácia Gastro, potraviny – nachádza sa na konci bývalého parku. Pred budovou sa nachádza spevnená plocha – parkovisko a plocha zelene – s malou parkovou úpravou a otočiskom. Smerom od trate sa nachádzajú tri vzrastlé jasene. Božia Muka – socha Panny Márie – umiestnená v páse zelene pri komunikácii, pred pohostinstvom. Železničná trať – rozdeľuje obec na dve časti. popri trati sa nachádzajú porasty len sporadicky, ojedinele. Trať nie je izolovaná od obydlí. Medzi rodinnými domami a železničnou traťou sa nachádzajú nevyužívané plochy zelene. Bočná ulica - ulica od pohostinstva k ZŠ – okolo spevnenej cesty sa nachádzajú pásy zelene o šírke 4 m, tuje, z ulice je prístup ku kúrii Parčík pred obecným úradom – panteón Slovenských dejateľov – nachádzajú sa tu sochy slovenských osobností v skutočnej veľkosti (autorom je miestny umelec, ide o sochy v skutočnej veľkosti natreté striebornou farbou). V parku sa nachádzajú pomníky padlým v I. a v II. svetovej vojne.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 64


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

16. Božia muka – Panna Mária Ružencová – pri božej muke sa nachádza stará lipa a vodný zdroj – pumpa. 17. obecný úrad – zrekonštruovaná budova, napravo sa nachádza väčšia budova, pred úradom sa nachádza informačná tabuľa. napravo sa nachádza väčšia budova - (v minulosti kultúrny dom), naľavo sa nachádza starý opravený dom – veľmi pekný 18. Kostol sv. Kataríny – nachádza sa v južnej časti obce. Okolo kostola je murované oplotenie s barokovou murovanou bránou, na ktorej sú osadené. v areáli sa nachádzajú staré lipy i výsadby tují. Naľavo od vstupnej brány je v v oplotení umiestnená božia muka – jaskyňa s Pannou Máriou Lurdskou. Kostol s opevnením je národná kultúrna pamiatka č. NKP 1402. Tvoria ju celkovo 2 objekty, ktoré sú zároveň tiež kultúrnymi pamiatkami, a to: kostol, opevnenie kostola 19. sv. Ján Nepomucký – socha je umiestnená napravo od hlavnej vstupnej bráne kostola. 20. Futbalové ihrisko – bez izolačnej zelene, v areáli sa nachádza tribúna, parkovisko je len štrková plocha oproti ihrisku (pri kynologickom areáli) 21. Kynologický klub – zatrávnený areál bez obvodovej zelene 22. Ulica – ku ihrisku – široké pásy zelene prerušované vstupmi do domov, pokojná, kľudná, v uličnom priestore sa nachádza upravená trafostanica, záhrady rodinných domov sú až po hrádzu 23. ulica pri kostole – nachádza sa tu stará zástavba, pôvodné domy sa rekonštruujú. Ulica je bez chodníkov ,so širokými pásmi zelene. Na verejnom priestranstve sa tu nachádza aj verejná studňa – pumpa. Na konci ulice je otočisko a veľká hala (oprava áut). Na začiatku, na rohu ulice je pohostinstvo. 24. ulica - novšia zástavba 50 – 60 roky, pásy zelene, bez chodníka, domy sú zachovalejšie, upravenejšie. 25. bytový dom – nachádza sa na konci ulice, ide o novú bytovku – nájomné obecné byty. pred bytovým domom je nová plocha – novozaložený trávnik, lavičky a chodník, od ornej pôdy oddeľuje areál nová líniová výsadba tují. Za bytovým domom sa nachádza parkovisko, za parkoviskom – preliezky pre deti. šmýkačka je vyvedená na parkovisko, hojdačky sú tesne pri okraji parkoviska. (ihrisko je roztrieštené). Za parkoviskom sa nachádza ČOV 26. cintorín – bez izolačnej zelene, centrálny kríž s lipou, dom smútku (okolo výsadby tují) , na začiatku areálu, pri vstupe na cintorín sa nachádza kaplnka 27. železničná stanica – pred budovou je vysadená tuja 28. ulice za železničnou traťou – bez chodníkov, bočné pásy zelene, prerušované vstupmi do domov (domy 60 roky), na okraji pri železnici je ihrisko – basketbalové. Táto časť je bez vybavenosti (len 1firemný objekt). Nadzemné inžinierske siete. V záhradách ihličnany. 29. cesta na obec Šurianky – popri ceste sa nachádzajú jednostranne rodinné domy, na druhej strane ja na začiatku ulice sa nachádza autobusová zastávka, po jej okrajoch sú vysadené lipy. Koncom ulice sú vysadené v línii jablone, brezy a orechy. Popri železničnej trati nová výstavba rodinných domov 30. topoľová jednostranná alej - hlavná cesta smer Zbehy (Populus nigra „Pyramidalis“) 31. Božia muka za železničnou traťou – ide o drevený kríž osadený v poli. Pôvodne sa v okolí tohto miesta nachádza archeologické nálezisko. 32. Ježiš na Olivovej hore Socha je umiestnená na vyvýšenom mieste zelene, parkovo upravenom neďaleko kostola. Skulptúra predstavuje modliaceho sa Ježiša Krista na olivovej hore, v životnej veľkosti. 33. Božia muka - Kríž s Ukrižovaným, pri kríži sa nachádza stará lipa. Z tohto miesta je pekný priehľad na Drážovský kostolík, Pyramídu, Považský Inovec, Lukáčovký kostol Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 65


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

34. hlavná cesta - smer Perkovce (od Čakajoviec) – popri ceste sa nachádza jednostranná alej líp

7.1.3. Zbehy: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

19,56 km2 2265 r. 1156

Katastrálne územie obce Zbehy a miestnej časti Andač bolo osídlené už od praveku, čo dokumentujú významné archeologické náleziská. Je známe osídlenie z neolitu - sídlisko lengyelskej kultúry, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko maďarskej kultúry tiež zo staršej doby bronzovej, a halštatské pohrebisko zo staršej doby železnej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1156. Prvá celkom jednoznačná a nesporná písomná zmienka o Zbehoch z roku 1292. Obec. Zbehy bola okolo roku 1290 majetkom synov akéhosi Cholka, neskôr obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré ju od 16. storočia prenajímalo

zemianskym rodinám. V roku 1429 sa spomína tunajšie mýto. V roku 1598 obec vypálili Turci. V roku 1715 mala obec vinice a pivovar. Súčasťou obce bola aj osada Kendi, ktorá sa ako samostatná osada naposledy spomína v listine z roku 1336, kedy ju ostrihomský arcibiskup kúpil a pripojil k svojim majetkom – osade zvanej Izbeg (Zbehy). Osada sa nachádzala medzi chotárom Zbehov a Lužianok.

Predpokladá sa, že Zbehy boli križovatku dôležitých obchodných ciest, ktoré viedli v smere z Balkánu cez Nitru, Hlohovec a Trnavu do Poľska s odbočkou na Moravu, druhá videla cez Zbehy, Topoľčany na sever do Turca a Sliezska. Obec sa má charakter prícestného sídla. Najstaršia časť obce sa nachádza pri hlavnej ceste – v okolí kostola. Kostol tvorí hlavnú urbanistickú dominantu tohto priestoru. Severovýchodne od obce, pri objekte bývalého mlyna (pri hlavnej ceste v smere na Topoľčany a Nové Sady) sa v súčasnosti nachádza priemyselná zóna. Nasledujúce obrázky dokumentujú vývoj obce a vinohrady v obci:

Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie

Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 66


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Namiesto vinohradov je sad Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Ani vinohrady, ani sad, ale orná pôda. Zdroj: google.com

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou v obci je rímsko-katolícky kostol Povýšenia kríža – pôvodne kostol sv. Ladislava, kostol pochádza z roku 1397, pôvodom bol gotický, neskôr r. 1637 bol renesančne prestavaný. Je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok ako - NKP č.1576/0.

Lokalizácia sakrálnych prvkov

kostol Povýšenia sv. Kríža (NKP 1576/0)

V obci Zbehy a Andáč boli lokalizované aj ďalšie sakrálne prvky, celkom 9 ks. Ich Stručný popis a lokalizácia sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách. ID

Popis

Popis, charakteristika, lokalizácia

24

sv. Ján Nepomucký

25

Panna Mária

26

kostol Povýšenia sv. Kríža

Nachádza sa pri hlavnej ceste (Čakajovce- Zbehy) pred mostom cez Radošinku. Ide o kamennú sochu na podstavci (socha je reštaurovaná). Socha na podstavci, okolie je ohradené, vysadené krami a trvalkami, nachádza sa na hlavnej ulici, neďaleko kostola rím-kat. kostol Povýšenia sv. Kríža (pôvodne kostol sv. Ladislava) – okolie kostola novo upravené, pred kostolom sú

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 67


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

ID

Popis

28

Drevený kríž s Ukrižovaným Svätá trojica

29 30

Pieta Socha svätca

31

sv. Ján Nepomucký

32

Centrálny kríž na cintoríne Kaplnka

27

33

Popis, charakteristika, lokalizácia lavičky, stojan na bicykle, Vybudovaný oporný múrik a zábradlie od hlavnej cesty. kostol je Národná kultúrna pamiatka č. NKP 1576/0 Božia muka sa nachádza na konci obce (Hranica Zbehy, Lužianky) – Drevený kríž, pred predajňou suvenírov Nachádza sa v blízkosti vybavenosti v centrálnej časti, je umiestnená na ploche zelene trojuholníkového pôdorysu. Na ploche sú mladé výsadby s nejasnou kompozíciou Nachádza sa v areáli cintorína. Socha svätca na kamennom podstavci sa nachádza za obcou pri hlavnej ceste na Čab Socha na murovanom podstavci sa nachádza na začiatku obce, pri hlavnej ceste. Nad sochou je zhotovený drevený prístrešok na murovanom kamennom základe. K soche vedie spevnený chodník, okolo ktorého sa zachádza obojstranne kvetinový záhon. Nachádza sa na cintoríne neďaleko márnice, ide o kamenný kríž s ukrižovaným Nachádza sa na cintoríne vedľa márnice

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom, koncom 19. storočia pracovali mnohí na železnici. Západne od obce sa v minulosti nachádzali rozsiahle vinice, ktoré sa však do dnešnej doby nezachovali, ich poloha a rozsah sú však zachytené na historických mapách, ktoré sú uvedené vyššie. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. V 1958 bol v obci Andáč založené JRD a boli vybudované Andáčske rybníky, ktoré v súčasnej dobe už nejestvujú (www.zbehy.sk). Obec bola v r. 1985 pričlenená k obci Zbehy. Severne od obce, sa na toku Radošinka v minulosti nachádzal vodný mlyn. Nachádzal sa neďaleko miesta, kde sa vlieva Perkovský potok do Radošinky. Ďalší mlyn – na elektrickú energiu, sa zachoval do súčasnosti. Nachádza sa severovýchodne od obce (súčasný priemyselný park). - Mlyn patril začiatkom 20. storočia Jozefovi Bajzíkovi, mlynárovi z Jelšoviec, ktorý ho tam presťahoval z Jelšoviec kvôli lepšej a strategickej polohe. Mlyn bol poháňaný elektrickou energiou (energia bola dopravovaná z vodnej elektrárne z Jelšoviec). V súčasnosti budovu vlastní a využíva súkromná firma.

Čakajovce

Zbehy

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 68


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Mlyn Jozefa Bajzíka na elektrickú energiu v Zbehoch

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: 1- Obecný úrad – nachádza sa v južnej časti obce. Okolie úradu je upravené s novou výsadbou. Budove obecného úradu sa nachádzajú aj potraviny. Pred budovou sa nachádza parkovisko. 2- Božia muka – Panna Mária, socha na podstavci, okolie je ohradené, vysadené krami a trvalkami, nachádza sa na hlavnej ulici, neďaleko kostola 3- Hlavná ulica – obojstranne vybudované chodníky, nová dlažba, pásy zelene, obojstranné (nie moc široké) sú prerušované vstupmi do domov, ktoré sú jednotné na celej ulici. Popri pasoch zelene a chodníkoch sa obojstranne nachádzajú aj povrchové odtokové kanály. Mobiliár je jednotný, drevené lavičky, smetné koše, nové stojany na bicykle a pouličné lampy. Vedľa Božej muky sa nachádzajú dve vzrastlé lipy, ktoré sú nesprávne orezané (orez do V – elektrikársky rez). 4- Autobusová zastávka – nová, z priesvitného plexiskla, vo vnútri je umiestnená lavička 5- Kostol – rímsko-kat. kostol Povýšenia sv. Kríža (pôvodne kostol sv. Ladislava) – okolie kostola novo upravené, pred kostolom sú lavičky, stojan na bicykle, Vybudovaný oporný múrik a zábradlie od hlavnej cesty. kostol je Národná kultúrna pamiatka č. NKP 1576/0. 6- Farská budova – nachádza sa vedľa kostola. záhrady majú spojené, nadrozmerné, popri oplotení je živý plot zo strihaných tují. 7- Parkovo upravená plocha – parčík Jozefa Ignáca Bajzu – je to parkovo upravená plocha, trojuholníkového pôdorysu. Nachádza sa vedľa hlavnej komunikácie. je novo upravená, nachádzajú sa tu nové výsadby stromov a krov, nové chodníky, mobiliár, osvetlenie a pamätník J. I. Bajzovi. Plocha je živým plotom pozdĺžne rozdelená a izolovaná nie od komunikácie ale od zástavby rodinných domov.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 69


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

8- Orná pôda pri hlavnej ceste – nachádza sa v južnej časti obce, pri hlavnej ceste. Plocha je v zastavenom území, ohraničená komunikáciami a zástavbou rodinných domov. V západnej časti plochy sa nachádza líniová výsadba orechov.

9- Božia muka sa nachádza na konci obce (Hranica Zbehy, Lužianky) – Drevený kríž, pred predajňou suvenírov 10- Bočná ulica – popri ceste sa nachádza jednostranný chodník, pásy zelene (cca 1-2 m), nachádza sa tu aj vybavenosť (výroba nábytku, kaderníctvo). Uličná čiara je daná oplotením, záhrady sú dlhé. V strede ulice sa nachádza staršia zástavba rodinných domov (úzke domčeky), na konci ulice sa nachádza nová výstavba rodinných domov – obrovské stavby, neproporčné do tohto prostredia. 11- Bočná ulica - ulica za traťou – novšia výstavba, jednostranná – cca 70-té roky, veľké predzáhradky s výsadbami ihličnatých drevín (domy sú postavené v strede parcely), uskakované. z druhej strany ulice sa nachádza voľná plocha zelene (cca 3m široká) a za ňou železnica. Voľná plocha je využívaná rôzne občanmi (parkovisko, záhradka, výsadba ovocných stromov). 12- Železničná trať – prechádza obcou v severo–južnom smere a rozdeľuje ju na dve časti. Porasty okolo trate sa nachádzajú len sporadicky, väčšinou ide len o náhodné nálety, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 70


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

individuálne výsadby občanmi. pozdĺž trate sa nachádzajú podmáčané plochy s neudržiavanými bylinnými porastmi. Železničná zastávka sa nachádza pred základnou školou. 13- Poľnohospodársky podnik - je umiestnený v juhozápadnej časti obce – na kopci nad obcou. areál je sprístupnený vedľajšou komunikáciou jednostranná alej orechov. Areál je ohradený, bez vybudovanej obvodovej zelene. 14- Záhumienky – nachádzajú sa na svahu severne od poľnohospodárskeho podniku, južne od záhumienok sa nachádza podmáčané, neobhospodarované územie. 15- „centrum vybavenosti“ - Nachádza sa v centrálnej časti obce , je tu sústredených viac objektov občianskej vybavenosti (potraviny 2x, pošta) juhovýchodne od tohto centra sa nachádza Gáter. 16- Božia muka - Svätá trojica – nachádza sa v blízkosti vybavenosti v centrálnej časti, je umiestnená na ploche zelene trojuholníkového pôdorysu. Na ploche sú mladé výsadby s nejasnou kompozíciou 17- Bočná ulica - prístupová cesta k hlavnej železničnej stanici – popri ceste sa nachádzajú hlboké kanály. Staršia, medzivojnová výstavba, pôvodné domčeky sa postupne opravujú. Ulica je kľudná. 18- Základná škola –areál školy je svahovitý. Pri budove v dolnej časti sa nachádzajú vzrastlé stromy, živý plot, bytový dom (bývalá učiteľská bytovka). Budova škola je zrekonštruovaná. Vo vrchnej časti areálu sa nachádza multifunkčné ihrisko. 19- Cintorín – na ploche sa nachádza centrálny kríž - Pieta. Pred areálom sa nachádza vodný zdroj (pumpa), stánok na predaj kvetín a sviečok. 20- Plocha zelene pred cintorínom – okolo plochy je vedená povrchová kanalizácia, (značne hlboká), plocha je zatrávnená, nachádzajú sa tu nové výsadby prevažne ihličnatých drevín 21- Futbalové ihrisko – nachádza sa v severovýchodnej časti obce – po obvode topoľový porast. V areáli sa nachádzajú polyfunkčné objekty – tribúna so šatňami a pohostinstvo (šport klub). Vedľa hlavného ihriska sa nachádza vedľajšie, menšie ihrisko a kynologický areál, tieto dve plochy sú navzájom oddelené terénnou modeláciou. Vedľa areálu sú na verejnej ploche zelene vybudované terénne modelácie pre bicykle. (terénne modelácie sú vybudované súkromnou osobou). Severne od ihriska sa nachádza areál firmy (sklady) 22- Strelnica – nachádza sa v západnej časti obce na kopci na hranici s extravilánom. 23- Železničná stanica Zbehy – nachádza sa severne od zastavaného územia obce, sprístupnená je spevnenou komunikáciou (je potrebná jej rekonštrukcia) 24- Podmáčané plochy zelene – plochy sa nachádzajú v severovýchodnej časti katastrálneho územia pozdĺž komunikácie, ktorá sprístupňuje železničnú stanicu. Z východnej strany je hranica mokrade tvorená odvodňovacím kanálom (odvodňovací kanál – tvorí východnú hranicu medzi zastavaným územím a extravilánom. Trasovaný je v smere severozápad – juhovýchod. 25- Vedľajšia komunikácia - cesta smerom na Lukáčovce – cesta s jednostrannou výstavbou rodinných domov (z druhej časti sa nachádza železničná trať). pozdĺž cesty sú trasované povrchové odtokové kanály. Popri ceste v severnej časti sa nachádzajú výsadby orechov. 26- Motokárový areál – nachádza sa severne od obce. Ide o terénne modelácie rôznych tvarov a veľkosti, ktoré vytvárajú trasu dráhy. 27- Bočné ulice v severovýchodnej časti obce – 34 a) ide o jednostrannú výstavbu rodinných domov, bez oplotení, popri komunikácii, kde je vybudovaná jednostranná povrchová kanalizácia, pásy zelene popri ceste sú o šírke 1 m). 34 b) – ide o obojstranná Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 71


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

výstavba rodinných domov, na konci ulice sa nachádza nová zástavba pod lesom (pekný výhľad), 34 c) – obojstranne zastavaná ulica s 2-3 metrovými pásmi zelene. 28- Parčík pri pošte – nachádza sa v centrálnej časti, je tu umiestnené umelecké dielo – Pamätník padlým hrdinom. Plocha zelene je ohradená betónovým múrikom, po obvode sa nachádzajú vzrastlé stromy (borovice, brezy) Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: Zbehy, časť Andáč

29- Cesta medzi Zbehmi a Andáčom – pozdĺž cesty sa nachádzajú obojstranne zatrávnené povrchové kanály a obojstranná alej, ktorá je miestami prerušovaná. V línii medzi stromami sa nachádzajú kry (pravdepodobne náletového charakteru), ide prevažne o pôvodné listnaté druha, ako trnka, divá ruža apod.) 30- Hospodárska dvor Odor – nachádza sa medzi Andáčom a Zbehmi (južne od cesty). Ide o areál s hospodárskymi objektmi. Areál je ohradený a má čiastočne vybudovanú obvodovú zeleň, pôsobí schátralo a opustene. 31- Hlavná cesta – prechádza južnou časťou obce, nachádza sa tu autobusová zastávka, božia muka, cintorín i rodinné domy, severne od cesty sa nachádza rozsiahla zatrávnená plocha zelene 32- Andáč – Božia muka – sv. Ján Nepomucký – Socha na murovanom podstavci sa nachádza na začiatku obce, pri hlavnej ceste. Nad sochou je zhotovený drevený prístrešok na murovanom kamennom základe. K soche vedie spevnený chodník, okolo ktorého sa zachádza obojstranne kvetinový záhon. 33- Andáč – Cintorín, kaplnka – nachádza sa v juhovýchodnej časti obce, pri hlavnej ceste. areál je oplotený, izolačná zeleň je vybudovaná len z južnej strany (hl. komunikácia). V severnej časti cintorína sa nachádza kaplnka a márnica, centrálny kríž. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 72


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

34- Andáč - Detské ihrisko – nachádza sa v severnej časti obce pri cintoríne. Ihrisko je oplotené. Pozostáva zo spevneného ihriska určeného na loptové hry a herných prvkov (preliezky, hojdačky), ktoré sú umiestnené okolo ihriska na zatrávnenom teréne. 35- Andáč – Slivášsky potok – tiahne sa pozdĺž celej východnej strany obce. Prechádza záhradami. V obci je potok zregulovaný, koryto je zatrávnené a porasty sa nachádzajú popri ňom len sporadicky. V južnej časti (mimo obce) sa nachádza popri potoku súvislejší vŕbový porast. 36- Andáč - Vybavenosť obce- je sústredená v severnej časti, na rázcestí. Ide o dom kultúry a obchod s potravinami. Pred objektmi sa nachádza trojuholníková plocha zelene, kde sú vysadené ihličnaté dreviny (borovica, smrek). 37- Andáč – Bočná ulica v smere na hospodárstvo Tŕnie – Ide o zástavbu rodinných domov. Zástavba je obojstranná, avšak nepravidelná (nachádzajú sa tu prieluky, záhrady, nevyužívané plochy).Staršia zástavba je sústredená v južnej časti ulice. Popri ceste sa nachádzajú obojstranne pásy zelene o šírke od 2 m, povrchová kanalizácia spevnená betónovými prefabrikátmi. 38- Andáč – obojstranná zástavba rodinných domov. popri spevnenej ceste sa nachádzajú obojstranne pásy zelene. 39- Andáč – Cesta smerom na Tŕnie – Ide o spevnenú cestu prevažne bez sprievodnej vegetácie. V severnej časti pri cesty medzi vlakovou zastávkou a Tŕnim sa nachádza popri ceste divoká skládka. 40- Vlaková zastávka Andáč – je sprístupnená cestou, ktorá vedie s Andáča do časti Tŕstie. Ide len o plechovú zastávku a malú spevnenú plochu pri železničnej trati. Okolo zastávky sa nachádzajú podmáčané lúky a vlhkomilné spoločenstvá bylín. 41- Andáč – Tŕnie – Ovocný sad – nachádza sa na svahu nad časťou tŕnie 42- Podmáčané plochy v okolí potoka Andáč východne od kat. časti Tŕnie – V minulosti tu bola lokalizovaná vodná plocha, v súčasnosti sa tu nachádzajú podmáčané lúky s mokradnými spoločenstvami bylín. 43- Hospodárstvo Tŕnie – je súkromným majetkom. V južnej časti hospodárstva je na potoku Andáč vybudovaná malá vodná plocha a v areáli sú vysadené vzrastlé topole. V severnej časti areálu sa nachádzajú hospodárske budovy. Areál je oplotený. 44- Potok Andáč – je pravostranným prítokom Radošinky. Prechádza severnou časťou katastra obce Zbehy. Tok je zregulovaný, popri potoku sa striedajú úseky s a bez porastov. v okolí toku je častý výskyt podmáčaných lúk a mokradných spoločenstiev bylín a drevín.

7.1.4. Šurianky: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

10,40 km 591 1265

Územie obce Šurianky bolo osídlené už od praveku, čo dokazujú mnohé drobné archeologické nálezy, hlavne kamenné nástroje či úlomky keramiky nájdené na poliach v okolí obce. V extraviláne obce Šurianky bolo zaznamenaných 5 archeologických lokalít, na základe čoho možno dokladovať kontinuálne osídlenie tejto oblasti od praveku až po ranný stredovek. Najvýznamnejšie lokality patria polohy „Za Kľučiarkou II“ a Za Figurom“. Prvá písomná zmienka o Šuriankach pochádza približne z roku 1265. Sídlili tu Šurianski hradní rytieri, ktorý neskôr z obce odišli (približne okolo r.1297). Šurianky patrili k Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 73


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Nitrianskemu hradu a od roku 1296 miestnemu zemanovi. Pôvodný názov obce je pravdepodobne odvodený od slovanského slova "šur" – močiar, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej obce. V 13.-15. storočí bola obec majetkom Nitrianskeho biskupstva a zemanov Ctiborovcov, Jesenskovcov a Emódyiovcov. V stredoveku boli Šurianky už aj sídlom fary. V tomto období dochádzalo k ďalšiemu vyklčovaniu lesov a zakladaniu viníc na slnečných svahoch. V roku 1600 vypálili obec Turci. Ďalšou vážnou pohromou pre Šurianky bola epidémia cholery, ktorá vypukla v lete 1831. Obce Šurianky i Perkovce boli založené pri hlavnej komunikácii – ako prícestný typ obce, najstaršia časť obce s najstaršími objektmi sa nachádza obojstranne popri komunikácii. Obec mala od r. 1884 poštový úrad a v r. 1895 bolo v obci založené Úverové družstvo. Severovýchodne od obce Šurianky, na Perkovskom potoku sa nachádzal mlyn, ktorý je zaznačený i na mape z r. 1764. Vývoj obce a lokalizácia mlynu, kostola a vinohradov v rámci obce Šurianky:

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie)

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zdroj : http:// maps.google.com Kosotl na d obcou zostal zachovaný, vodný mlyn zanikol i spolu s tokom a komunikáciami. Vinohrady sa zmenili na ornú pôdu.

Obec Šurianky, časť Perkovce, ktorá bola pôvodne samostatnou obcou: Prvá písomná zmienka o Perkovciach pochádza z roku 1270. Patrili nitrianskej kapitule a viacerým šľachtickým rodom. Pomenovanie obce je od slova „Perk“ – bystrý potok. v roku Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 74


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1656 sa v Perkovciach spomína evanjelická fara. V r. 1701 patrili Perkovce k osade Kiklov (osada patrila k obci Čakajovce), neskôr si Perkovce prenajímali okolité obce ale aj rôzny jednotlivci. Nachádzala sa tu hospodársky dvor, vhodný pre chov rožného dobytku a kaštieľ pre správu majetku. V obci sa nachádzala aj stará Lipa perkovských zemanov, pod ktorou sa schádzali. Nad obcou sa na Perkovskom potoku v prvej polovici 19. storočia nachádzala hať, ktorá slúžila pravdepodobne na zachytávanie vody. Táto hať je zdokumentovaná i na historických mapách z obdobia II. vojenského mapovania. V roku 1909 sa Perkovce zlúčili so Šuriankami. Dominantou obce sú staré hospodárske budovy a kaplnka so zvonicou pri hlavnej ceste.

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) Zdroj: http://geoportal.gov.sk

Zdroj: http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zdroj: http://geoportal.gov.sk, Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

Zdroj:http:// maps.google.

Najvýraznejšou dominantou obce Šurianky je kostol sv. Kataríny, ktorý sa nachádza v severnej časti obce. Božia muka - socha sv. J. Nepomuckého umiestnená pri fare je Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 75


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

národnou kultúrnou pamiatkou. V obci Šurianky a Perkovciach boli lokalizované i ďalšie drobné sakrálne prvky, ktoré sú zobrazované i na historických mapách. - Kostol sv. Kataríny – bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola sv. Mikuláša z pol. 13. storočia, ktorý siahal približne do 2/3 dĺžky súčasného kostola a bol ohradený múrom. Tento kostol bol zničený a na jeho mieste bol postavený súčasný kostol sv. Kataríny. Nový kostol bol postavený v 16. a začiatkom 17. storočia, po tureckých nájazdoch, kedy bol starý kostol zničený, alebo poškodený. V r. 1637 bol postavený súčasný kostol a bola v ňom umiestnená aj časť inventáru starého kostola. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s rovnomerným uzáverom a predstavanou západnou vežou. Kostol bol pôvodne postavený v románskom slohu, jednoloďový, neskôr boli pristavené dve bočné časti. Na veži kostola sú umiestnené 3 zvony. Fasádová úprava na veži je s nárožnými pilastrami z konca 19. storočia. pod kostolom sa nachádza hrobka.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Lokalizácia sakrálnych prvkov – Šurianky

Kaplnka so zvonicou v Perkovciach

Lokalizácia sakrálnych prvkov - Perkovce

ID Objekt 37 Kostol sv. Kataríny Aleksandrijskej

popis, charakteristika, lokalizácia Nachádza na vyvýšenom mieste sa za obcou (severne, neďaleko cesty na Hruboňovo) – okolo kostola sa nachádza obvodová zeleň, ide o agátové porasty. Okolo kostola sa nachádza spevnený chodník, kostol je sprístupnený od hlavnej komunikácie – spevnenou cestou, ktorá je lemovaná alejou líp a smrekov. Po obvode areálu sú vysadené okrasné kry – živý plot. Pred kostolom

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 76


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

38 39 40

34 35

36

Kamenný kríž s Ukrižovaným Kamenný kríž s Ukrižovaným sv. Ján Nepomucký

sa nachádza kamenný kríž s Ukrižovaným, pri vchode do kostola sa nachádza misijný kríž Kamenný kríž s Ukrižovaným je umiestnený pri kostole Kamenný kríž s Ukrižovaným je umiestnený na cintoríne Socha na kamennom podstavci, vedľa sochy je vysadený javor cukrový. Božia muka sa nachádza pred budovou fary, ktorej záhrada susedí s areálom kostola. Božia muka je národnou kultúrnou pamiatkou č. NPK 1549 (tvorí ju socha a podstavec).

kaplnka so zvoničkou

nachádza sa oproti starým hospodárskym objektom, ide o sochu Panny Márie na podstavci nachádza sa v Perkovciach, oproti parku. Ide o malú kaplnku (modro-bielej farby) s malou vežičkou so zvončekom. kaplnka je zasvätená Panne Márii. vedľa kaplnky sa nachádza vodný zdroj – pumpa a je tu vysadený pagaštan. Nachádza sa tu vzácny obraz od maliara Gustáva Obendorfa z r. 1914.

Kríž s Ukrižovaným

nachádza sa na konci Perkoviec, smerom na Šurianky

Socha Panny Márie

Medzi ďalšie významné stavby v obci Šurianky patria: - Budova fary z r. 1787, pri ktorej je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého. Nachádza cca 200 m od kostola. v rokoch 1910 bola fara prestavaná (oprava strechy, zmena dispozičného riešenia). - Stará škola – nachádza sa pri cintoríne, oproti farskej budove. Budova bola postavená v r. 1941. Dnes je v nej umiestnená MŠ a knižnica. - Kaštieľ grófa Emödyho – Nachádza sa v miestnom parku. Kaštieľ je v súčasnosti prestavaný. Sídli v ňom Obecný úrad a pošta. - Budova školy a kultúrny dom – je umiestnená pri parku a Obecnom úrade. Bol postavený v rokoch 1971-1973 občanmi v akcii „Z“ - Hospodársky objekt na začiatku obce – ide o dvojposchodový technický hospodársky objekt, pravdepodobne zo začiatku 20. storočia, nachádzajúci sa v južnej časti obce pri ceste do Nových Sadov.

Budova fary z r. 1787

Stará škola, dnes MŠ a knižnica (z r. 1941)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 77


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaštieľ grófa Emödyho – Obecný úrad

Budova ZŠ a kultúrny dom

H o s p o d á r s k y o b j e k

M ajer na začiatku obce pri ceste do Nových Sadov

Najvýznamnejšími a najhodnotnejšími objektmi v Perkovciach sú technické objekty na bývalom hospodárskom dvore.

Hospodárske objekty na majeri v Perkovciach

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 78


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Hlavným spôsobom obživy obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Obyvatelia Šurianok sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním obilia (jačmeň, pšenica, raž, ovos, proso, pohánka), strukovín (fazuľa, hrach), konope, ľanu. Obilie sa uskladňovalo v zemniciach (jamy 5 m hlboké kruhovité jamy, s vypálenými stenami a vystlanými slamou, viedol k nim 30 cm široký otvor, a umiestňovali sa mimo obce, kvôli bezpečnosti). Pôdy v okolí potoka boli veľmi úrodné (patrili do prvej bonitnej skupiny), ale boli často zaplavované. Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: Šurianky, časť Perkovce

1- Perkovský potok – v okolí sa nachádzajú veľkooráčiny, okolie potoka je len sporadicky lemované porastmi. Potok je v regulovaný, skôr pripomína len kanál, nie potok 2- Prameň v remízku – nachádza sa v remízku pri Perkovskom potoku medzi obcami (Čakajovce a Perkovce), je sprístupnený poľnou cestou 3- Perkovce – od cesty z Čakajoviec osada vyzerá malebne, nachádzajú sa tu staršie objekty s pôvodnými – škridľovými strechami. Napravo od cesty sa nachádzajú staršie Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 79


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

45-

67-

hospodárske objekty, naľavo rodinný dom. Vedľa hospodárskych objektov je plocha zelene, v minulosti možno slúžil aj ako sad. sú tu vysadené aj okrasné dreviny a umiestnené lavičky . V parčíku pri ceste sa nachádza autobusová zastávka (označená len značkou) Božia muka – nachádza sa oproti starým hospodárskym objektom, nachádza sa oproti starým hospodárskym objektom, ide o sochu Panny Márie na podstavci Zvonička – nachádza sa v Perkovciach, oproti parku. Ide o malú kaplnku (modro-bielej farby) s malou vežičkou so zvončekom. kaplnka je zasvätená Panne Márii. vedľa kaplnky sa nachádza vodný zdroj – pumpa a je tu vysadený pagaštan. Božia muka – Kamenný kríž s Ukrižovaným – na konci Perkoviec Remízok – nachádza sa za osadou Perkovce na Perkovskom potoku. Ide o súvislý vzrastlý porast v okolí potoka prevažne. Ide prevažne o topole a vŕby.

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: Šurianky

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 80


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

8- Dubina - katastrálna časť nad kanálom – z blízkeho poľnohosp. podniku (jeho časti nad cestou) je vedený odvodňovací kanál, okolie kanála je vysadené mladými dubmi (cca 15 rokov). 9- Bytové domy –sú umiestnené na začiatku obce (juhozápadná časť), bytové domy pôsobia ako vizuálny impakt pri vstupe do obce. Pred bytovými domami sa nachádza zatrávnená plocha – záhrada. Popri ceste sú medzerovito vysadené stromy. 10- Poľnohospodársky podnik - areál je takmer bez zelene. Výsadba sa nachádza len pri administratívnej budove. Severne popri areáli sa nachádza poľná cesta, popri ceste sa nachádzajú výsadby – ide o prirodzený porast, prevažne z náletov 11- Staršia budova pri hlavnej ceste – zaujímavá technická stavba v južnej časti obce 12- Hlavná cesta – popri hlavnej ceste sa nachádza chodník, a povrchová dažďová kanalizácia (v obci sa nachádzajú značne hlboké odvodňovacie kanály) 13- Horná ulica – ulica paralelná hlavnou cestou, v ulici sa nachádza chodník, úzky pás zelene. Záhrady sú typické vidiecke. v blízkosti parku sa nachádzajú staršie domy. 14- Park – nachádza sa v centrálnej časti obce, prepája dve ulice (hlavnú a hornú ulicu). Terén parku je svahovitý. V parku sú vybudované nové chodníky, park je vyčistená od náletov, je upravovaný. Nachádzajú sa tu hodnotné, vzrastlé, prevažne listnaté, geograficky pôvodné druhy drevín. Park slúži ako sociálno-spoločenský priestor pre občanov obce. areál susedí z južnej strany so súkromnou záhradou, severná hranica je tvorená oplotením, z vonkajšej strany (od ulice) je súvislá výsadba tují. V parku sú umiestnené drevené lavičky, smetné koše, detské preliezky, stojan na bicykle, drevený altánok. časti sa pódium. V dolnej časti parku sa nachádza budova obdĺžnikového tvaru – slúži ako objekt vybavenosti – nachádza sa tu Obecný Úrad, Pošta, Fittnes. Nižšie tejto budovy (pri hlavnej ceste)sa nachádza staršie budova. – slúži ako Základná škola (1-4 ročník) a Kultúrny dom. Vedľa kultúrneho domu sa nachádzajú potraviny 2x a pohostinstvo. Z vybavenosti sa pri hlavnej ceste nachádza ešte Klub dôchodcov. 15- Kostol – sv. Kataríny Alexandrijskej – nachádza na vyvýšenom mieste sa za obcou (severne, neďaleko cesty na Hruboňovo) – okolo kostola sa nachádza obvodová zeleň, ide o agátové porasty. Okolo kostola sa nachádza spevnený chodník, kostol je sprístupnený od hlavnej komunikácie – spevnenou cestou, ktorá je lemovaná alejou líp a smrekov. Po obvode areálu sú vysadené okrasné kry – živý plot. Pred kostolom sa nachádza kamenný kríž s Ukrižovaným, pri vchode do kostola sa nachádza misijný kríž a drevené kľakadlo. Za kostolom sa nachádzajú toalety – umiestnené v zeleni. 16- Cintorín - nachádza sa v severnej časti obce (od kostola je oddelený hlavnou komunikáciou). Areál je oplotený, obvodová zeleň je z časti vybudovaná. Tvoria ju predovšetkým ihličnaté dreviny ako tuja a smrek. V areáli cintorína sa nachádza dom smútku, v jeho okolí sa nachádzajú výsadby stromov a krov. Ide prevažne o porasty tují a smrekov. Na cintoríne sa nachádza centrálny kríž. Ide o kríž s Ukrižovaným na vysokom murovanom barokovom podstavci. 17- Materská škola - nachádza sa vedľa cintorína. má z časti vybudovanú obvodovú zeleň. Od cintorína sú vysadené smreky – ide o vzrastlé jedince. od hlavnej komunikácie sú v areáli vysadené dva gaštany jedlé. Smrekové výsadby sa nachádzajú aj pri budove škôlky. Areál je vybavený o herné prvky, ide o drevené typizované preliezačky a pomaľované pneumatiky. K areálu škôlky patrí aj veľká záhrada, ktorá sa nachádza na terase pod budovou (terén areálu škôlky je terasovitý). Budova materskej školy je zároveň aj miestna knižnica 18- Božia muka Ján Nepomucký – socha na kamennom podstavci, vedľa sochy je vysadený javor cukrový. Božia muka sa nachádza pred budovou fary, ktorej záhrada susedí s areálom kostola. Božia muka je národnou kultúrnou pamiatkou č. NPK 1549 (tvoria ju 2 objekty: socha a podstavec). Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 81


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

19- Obecné ihrisko – nachádza sa pri ceste smerom Perkovskému potoku. Areál má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa tu spevnená plocha, slúžiace ako multifunkčné ihrisko, ďalej preliezačky a hojdačky (kovové). Ihrisko je oplotené, voľne prístupné, od komunikácie je oddelené výsadbou stromov – jasene a smreky a lipy. 20- Bočná ulica - za potokom – ide o ulicu nachádzajúcu sa za Perkovským potokom, ulica je sprístupnená spevnenou komunikáciou, popri ceste sa nachádzajú pásy zelene o šírke 1-2m. V ulici sa nachádzajú staršie stavebné objekty i novostavby. 21- futbalové ihrisko – nachádza sa v južnej časti obce, pri potoku. Areál je bez obvodovej zelene. V areáli sa nachádzajú len bránky, a tribúna. Vedľa ihriska (v súkromnej záhrade sa nachádzajú krásne vzrastlé smutné vŕby, ktoré akoby tvoria jeden solitérny strom 22- Bočná ulica - ulica pod materskou školou – nachádzajú sa tu jedny z najstarších domov v obci. domčeky sú opravené. Ulica má nenarušený vidiecky charakter. 23- Perkovský potok – potok je v obci regulovaný, brehy sú zatrávnené, prevažne bez porastov. K potoku siahajú rodinné záhrady, na hranici ktorých sa nachádzajú výsadby drevín (ovocné stromy, nálety)

7.1.5. Hruboňovo: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

11,55 km2 496 1247

Obec Hruboňovo leží v údolí Perkovského potoka. Vznikla spojením obcí Suľany a Výčapky. Prvá zmienka o obci Suľany je písomne doložená od roku 1296 ako Zwlan, neskôr Sulyen (1390), Welke (Male) Suľany (1773), maďarsky Szulány. územie však bolo osídlené už od najstarších čias, čo dokazujú archeologické nálezy z obdobia staršieho a stredného paleolitu, doby kamennej, bronzovej a doby železnej. Neskôr bolo územie osídlené keltskými kmeňmi – Kotinov, bolo súčasťou Samovej ríše a Pribinovho kniežatstva a neskoršie i Veľkej Moravy. V minulosti Suľany pozostávali z Malých a Veľkých Sulian. V období vlády Matúša Čáka Trenčianskeho boli Suľany jeho hraničným majetkom, po jeho smrti pripadlo opäť Nitrianskemu biskupstvu, neskôr sa majitelia menili a r. 1576 boli jedinými vlastníkmi Forgáčovci z Jelenca pri Nitre, neskôr aj Szlávyovci z Výčapiek (18. stor), Emödyovci, Nyiáriovci.

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie),

Zdroj : http://geoportal.gov.sk,

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 82


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http:// maps.google.com centrum obce Veľké Suľany centrum obce Malé Suľany

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Obyvateľmi Sulian boli obyčajný ľudia – poddaný, sedliaci, čo sa odráža aj na architektúre a usporiadaní obce. V architektúre prevládajú sedliacke domy sústredené pri komunikácii. Niekoľko typických gazdovských domov sa zachovalo aj v súčasnosti vo Veľkých i Malých Suľanoch, ako i cintorín ohradený páleným oplotením (Veľké Suľany). V obci sa nachádzali aj kúrie zemanov, avšak následné „rekonštrukcie a prerábky" znemožnili súčasnú identifikáciu týchto objektov. V 16. storočí sa do Sulian a okolia sťahovalo veľa ľudí z Považia. Obyvateľstvo obce bolo vždy slovenskej národnosti. V polovici 19. storočia sa obe obce spojili. V r. 1875 bola v obci založená dedinská škola (dnes sa v budove nachádza materská škola). Malé a Veľké Suľany oddeľoval chodník medza, a cintorín, ktorý je v súčasnosti zastavaný. Na mieste bývalej pekárne na pravom brehu Perkovského potoka (Malé Suľany) je v súčasnosti postavená budova, kde sídli obecný úrad a kultúrny dom.

Budova kultúrneho domu a OÚ pekáreň (Malé Suľany)

- bývalá

Materská škola – pôvodne obecná škola (Malé Suľany)

V obci sa nenachádzajú žiadne väčšie sakrálne stavby. Koncom 18. stor. sa v obci (Malé Suľany) nachádzala zvonica so zvonom z r. 1796, do súčasnosti sa však nezachovala, ale zvon zo zvonice je umiestnený vo zvonici na miestnom cintoríne. Pri hlavnej ceste je situovaná klasicistická skupina kalvárie.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 83


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pôvodné sedliacke domy zo Sulian (Veľké Suľany)

Pôvodné sedliacke domy zo Sulian (Malé Suľany)

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam a krátky popis jestvujúcich – zachovalých sakrálnych prvkov v obci: Id

popis

popis, charakteristika, lokalizácia

41

Kamenný kríž s Ukrižovaným

42

Barokové súsošie kalvárie

43

Zvonica (Malé Suľany) Zvonica (Veľké Suľany)

kamenný kríž s Ukrižovaným na kamennom podstavci. Nachádza sa pred vstupom do poľnohospodárskeho podniku. Pri kríži je vysadený javor, ktorý je poškodený. Barokové súsošie kalvárie z r. 1772 kríž s Ukrižovaným a sochou ženy pod krížom. Socha je umiestnená na murovanom podstavci (1772). K božej muke vedú kamenné schodíky, v minulosti bola ohradená. ide o murovanú bielu stavbu v areáli cintorína, v okolí sa nachádza živý plot. Úzka budova (kaplnka) so zvonicou. Nachádza sa pri jednom z bočných vstupov na cintorín, pri zvonici sú vysadené tuje kamenný kríž s Ukrižovaným na podstavci, je umiestnený v Malých Suľanoch pri poľnej ceste za Sulianskym potokom, smerujúcej do extravilánu

44

45

Kamenný kríž s Ukrižovaným

Lokalizácia sakrálnych prvkov – Hruboňovo - Suľany

Klasicistická komunikácii

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

skupina

kalvárie

pri

Strana 84


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, prevládalo trojpoľné obhospodarovanie pôdy. Pestoval sa vinič, vinice sú zachytení i na historických mapách. Od 19. storočia sa pestuje aj repka, zemiaky, cukrová repa, ďatelina, tabak, kukurica. Vo veľkom sa začína pestovať priadka morušová, rozširovať chov včiel a stajňový výkrm dobytka. Prvá zmienka o obci Výčapky je písomne doložená od roku 1247 ako Wichap, neskôr Male Wiczapy (1773), Wýčapky (1808). Výčapky (1920-60), maďarsky Kisvicsáp. (http://www.forum.navrchol.sk). Názov obce korešponduje s pôvodným vlastníkom, zemepánom Výčapským, ktorý sa spomínajú ako majitelia susednej obce – Čermany. V minulosti obec patrila biskupom, Nitrianskemu hradu (neskôr už len časť), zvyšok rôznym zemepánom. Postupom času bola už len v rukách šľachtických rodín (Berencz, Nyári, Bánffy, Ghyczy, Szlávy, Vajay, Malonyai, a spravidla patrila k Novosadskému panstvu. Pôvodná časť obce sa pravdepodobne nachádzala na ľavom brehu potoka (pri cintoríne), dnešná dolná časť obce stojí na bývalom močiari. V 14. storočí obec patrila pod majetky M. Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1580-1599 bola spustošená Turkami, v tomto období bola zničená aj kaplnka sv. Michala archanjela z 13. stor. ktorej základy sa nachádzajú na cintoríne. V rokoch 1773 obec zasiahla cholerová epidémia. Koncom 17. stor. bol v obci vybudovaný kaštieľ. V obci žili aj významný predstavitelia drobnej šľachty (Hyross, Schurman). Pani Vilma Frideczky, sídlila v objektoch na pôvodnom Hyrossovskom (Nedeckom majeri pri kaštieli), z ktorého je dnes už len pár zvyškov budov a stavba a neoklasicistického kúpeľa. Po r. 1790 začala výstavba domov na severnom svahu poniže kaštieľa. V r. 1890 bola v obci zriadená škola, postavená grófom Szlávym r. 1886 (dnešný hostinec a kultúrny dom). K budove patril aj učiteľský byt. V obci žili prevažne Slováci, ale aj nemecký prisťahovalci a v 1939 sa tu usadili aj židovský obyvatelia. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom, ako bíreši a slúžili u zemepánov. Za vlády M. Terézie sa začalo pestovať indigo, a iné farby nosné plodiny, ľan, konope, zemiaky, repka, cukrová repa, kukurica, ďatelina, tabak, priadka morušová a včelárstvo. Po r. 1950 nastáva v obci kolektivizácia poľnohospodárstva. V severnej časti nad obcou bol vybudovaný rybník, ktorý od 60. do 80. rokov plnil rekreačnú funkciu, po 80. rokoch bol zanedbávaný, stal sa biotopom močiarneho a vodného vtáctva. V súčasnosti je vypustený a nefunkčný. V 80. rokoch bol vyklčovaný i Malý (Vargov) a veľký (Frideckeho) háj, čo malo negatívny vplyv na ekostabilizujúcu funkciu územia.

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie), http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 85


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zdroj : http:// maps.google.com

-

centrum obce kaštieľ

Najstaršia časť obce sa nachádza severovýchodne od kaštieľa. Tradičná zástavba je zachovaná dodnes. Pôvodné stavby – boli stavané lepením, alebo nabíjaním nepálených tehál, mali obdĺžnikový pôdorys, mali prednú a zadnú izbu. Sedliacke domy mali budovanú aj letnú kuchyňu. Dominantou územia boli v minulosti Kaštieľ (zachoval sa dodnes) a kúria na Nedeckého majeri, ktorý sa nachádzal severne od kaštieľa. Z majera sa zachovali už len budova slnečného kúpeľa a niektoré stavebné objekty na pôdoryse bývalej kúrie. „Panskú“ záhradu za majerom začiatkom 60. rokov rozparcelovali (v súčasnosti tam stojí zástavba rodinných domov so záhradami), v 80. rokoch zlikvidovali aj studňu na majeri. Hlavnou stavebnou a urbanistickou dominantou obce je kaštieľ, ďalšie zaujímavé stavby sú budova slnečného kúpeľa a bývala budova školy.  kaštieľ – kaštieľ bol postavený koncom 17. storočia pravdepodobne Jozefom Szlávym v barokovom slohu. Ide pôvodne o poľovnícky kaštieľ situovaný na návrší nad obcou, od cesty vzdialený cca 150 m. Je to jednotraktová dvojpodlažná budova s pivnicami. Korpus je členený pilastrami a kordónovou rímsou. Pôdorys kaštieľa je v tvare L. Výraznejšie zmeny v prestavbe boli zaznamenané v r. 1732 (barón Juraj Vajay) a po roku 1918. Pôvodne bola k telesu stavby, ako krídlo jeho priečelia pristavaná aj malá zámocká kaplnka, ktorá sa však dodnes nezachovala. Zanikla aj cesta k hlavnej bráne kaštieľa (ktorá bola lemovaná plastikami rôznych svätcov a mytologickými postavami), čestná zámocká brána a súvislý murovaný zámocký múr. Ku kaštieľu patrila parkovo upravená plocha zelene i hospodárska časť. Územie, kde sa nachádzala hospodárska časť je v súčasnosti súčasťou poľnohospodárskeho podniku, nachádzajú sa tu ešte niektoré pôvodné objekty. Priečelie kaštieľa je osovo v jednej línii s pôdorysom bývalej kaplnky sv. Michala Archanjela na cintoríne. V r. 1989 bola na kaštieli opravená strecha. V súčasnosti je v dezolátnom, havarijnom stave. Je v súkromnom vlastníctve.  Klasicistická budova slnečného kúpeľa – nachádza sa v areáli kaštieľa. Budova má klasicistický exteriér tvaru ležiaceho hranola s terasou na streche obklopenou kamennou perforovanou stĺpikovou ohradou. V jej okolí bol udržiavaný park s pieskovcovými plastikami. Bola súčasťou Nedeckého majera.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 86


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Nedeckého majer

Nedeckého majer

Kaštieľ

Kaštieľ

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Zdroj : Štátny archív, Ivanka pri Nitre, mapy: komasačné mapy 1862

Rozparcelovaný park na súkromné záhrady

Nedeckého majer

Nedeckého majer

Kaštieľ

Kaštieľ

Zdroj : Štátny archív, Bratislava, mapy: r. 1912

Zdroj : http:// maps.google.com

Juana kaštieľa - vstup

Kaštieľ zo severovýchodnej strany

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 87


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zachované stavebné objekty na Nedeckého majeri

   

Budova slnečného kúpeľa- Za touto budovou vedie pôvodná komunikácia v smere na Merašice.

Budova školy – bola postavená grófom Szlávym r. 1886 a od r. 1890 sa v budove nachádzala škola. V súčasnosti slúži budova ako pohostinstvo. V súčasnosti sa v obci nenachádza väčšia sakrálna stavba. V minulosti sa tu nachádzala kaplnka sv. Michala Archanjela. Kaplnka sv. Michala Archanjela - bola postavená v 13. storočí na miestnom cintoríne, avšak počas tatárskych nájazdov bola zničená. V súčasnosti sa z nej zachovali už len základy a v jej podzemí sa nachádzajú krypty s hrobmi miestnych zemepánov. Obecná zvonica – bola ďalšou významnou, avšak už nezachovanou pamiatkou v obci, šlo o národnú kultúrnu pamiatku. Zvonica bola umiestnená neďaleko sochy sv. J. Nepomuckého. Pochádzala z polovice 19. storočia. Šlo o zrubovú stavbu na štyroch drevených koloch s ihlancovo – stanovou strechou pokrytou šindľom. V r. 1965, bola miestnymi obyvateľmi rozobratá. v r. 1965 bola postavená nová zvonica na ľavom brehu Perkovského potoka pri moste, na ktorej výstavbu bol použitý mat. Z pôvodnej zvonice, bol tu umiestnený i pôvodný zvon (odliaty r. 1743 viedenskými zvonolejármi M. Š. Dracka), ktorý bol po zlikvidovaní i tejto stavby premiestnený na cintorín do novej zvonice na cintoríne.

Základy zničenej kaplnky sv. Michala Archanjela na cintoríne

Socha sv. Jána Nepomuckého na rázcestí

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 88


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

V nasledujúcej tabuľke uvádzame jestvujúce sakrálne prvky v obci Hruboňovo – Výčapky, ktoré je potrebné chrániť. 46

sv. Ján Nepomucký

47

kaplnka P. Márie Sedembolestnej

48

Kamenný kríž s Ukrižovaným

nachádza sa na rázcestí, pri ceste ku kaštieľu. Je to pieskovcová klasicistická socha na murovanom podstavci z r. 1871, oplotená. N podstavci je znázornený zemepansky erb. Za božou mukou sa nachádza lipa a javor (tie sa však nachádzajú v parku okolo kaštieľa) - socha bola na prelome 19. a 20. storočia premiestnená. Stála cca 50 vyššie na ceste lemovanej alejou líp k hl. vchodu do kaštieľa. nachádza pri hlavnej ceste v smere na Čermany. Má polkruhový pôdorys, štít a polokužeľovú strechu. Vo vnútri sa nachádza plastika P.márie s mŕtvym Kristom v náručí, po bokoch sa nachádzajú plastiky svätcov. Popri kaplnke pravdepodobne pokračovala cesta smerom ku kaštieľu – ako pokračovanie cesty popri remízku nad kaplnkou. Prechádzala medzi areálom kaštieľa a Nedeckého majerom. Kamenný centrálny kríž na cintoríne

Lokalizácia sakrálnych prvkov:

Lokalizácia sakrálnych prvkov – Hruboňovo - Výčapky

Kaplnka

P.

Márie

Sedembolestnej

pri

komunikácii

7.1.6. Kapince: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

5,84 km2 202 1261

Obec vznikla v roku 1892 zlúčením dvoch usadlostí - Horné Kapince a Dolné Kapince. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1261. Obe obce sa tu spomínajú ako Wruuskap a Haloskap. V súčasnosti sú obe časti obce vzájomne prepojené zástavbou. Obec leží na vyvýšenom mieste nad dvoma tokmi, juhozápadne od obce tečie Trhovištný potok a východne Radošinka. V katastri obce (cca 10 m východne od hlavnej cesty pri katastri Malého Zálužia v malom remízku) nachádza minerálny prameň Lužbetka, pri ktorom sa údajne zjavila Panna Mária a konali sa sem i púte až od Trnavy. Pri prameni sa nachádzala socha Panny Márie a neďaleko židovský cintorín, ten už bol v katastri obce Malé Zálužie. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 89


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

K prameňu sa viaže viacero miestnych legiend a povier, zvýrazňujúcich významnosť miesta. Nálezy črepov z keramiky, zvieracích kostí dokumentujú osídlenie okolia prameňa vo viacerých historických epochách. Na Toku Radošinky sa v minulosti nachádzal vonný mlyn (dokumentovaný na mapách z r. 1764-1787). Na Trhovištskom potoku je na mapách tohto obdobia v časti pod Malými Kapincami lokalizovaná vodná nádrž s hrádzou a vodný mlyn. Ďalšie dva mlyny sa nachádzali na Trhovištskom potoku smerom na Malú Podlakšu a pri Veľkej Podlakše bola lokalizovaná druhá vodná nádrž.

Lokalizácia vodných mlynov a nádrží na Radošinke a Trhovištnom potoku v okolí Kapiniec na historickej mape z r. 1764- 1787 – I. Vojenské mapovanie Zdroj: http://geoportal.gov.sk - mlyn - vodná nádrž

Lokalizácia obce na historických mapách

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie), http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zdroj : http://geoportal.gov.sk mapovanie II 1810-1869

Zdroj : http:// maps.google.com

-

mapy:

Vojenské

Legenda:

Horné Kapince Dolné Kapince

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 90


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Dolné Kapince boli rybárskou osadou a patrili Nitrianskemu hradu, neskôr prešli do vlastníctva zemanov z horných Kapiniec. Obe časti obce patrili istý čas šľachtickej rodine Bossanyiovcov a medzi neskorších vlastníkov obce patrili Vranovičovci, Klannerovci, Bertalanfiovci. V obci bol nájdený poklad strieborných mincí zo 17. storočia. V r. 1875 bol v Horných Kapinciach postavený neskoro klasicistický kaštieľ (pravdepodobne šlo o kúriu rodiny Fuchsovcov. V súčasnosti je zbúraná, na jej mieste je postavený rodinný dom. Presná lokalizácia kúrie nie je na mapách zaznamenaná. V Dolných Kapinciach sa za areálom poľnohospodárskeho podniku nachádza kúria - v minulosti patrila rodine Kačerove (vlastnili i kaštieľ v Podhoranoch), neskôr ju vlastnil Dr. Blaho. Kúria slúžila aj ako škola, v súčasnosti je objekt nevyužívaný. Okolo kaštieľa sa nachádza plocha zelene – park, kde sa ešte aj v súčasnosti nachádzajú staré jedince stromov s obvodom kmeňov okolo 3 m (chrániť). V 20. bola obec striedavo pričleňovaná k susedným obciam (v rokoch 1905-1965 k Merašiciam, r. 1986-1991 k Novým Sadom), od r. 1991 je obec samostatná. Najstaršia časť pôvodnej zástavby s typickými dlhými domami sa nachádza vo východnej časti obce a je rovnobežná s tokom Radošinky, končí neďaleko premostenia Trhovištného potoka. vznikla popri ceste, ktorá viedla cez obec, v súčasnosti ide už z časti len o bočnú cestu. V obci sa za areálom poľnohospodárskeho podniku nachádza kúria. Kúria rodiny Kačerovej v Malých Kapinciach

Zdroj : Štátny archív, Bratislava, mapy: r. 1894

Zdroj : http:// maps.google.com

Medzi ďalšie zaujímavé stavby v obci patria hospodárske objekty v areáli poľnohospodárskeho podniku a objekty pôvodných rodinných domov z nepálenej tehly a dom mjr. Pavloviča, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

Neskoro-klasicistická kúria

Park v okolí kúrie

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 91


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Staré hospodárske objekty v areáli poľnohospodárskeho podniku

Národná kultúrna pamiatka - dom mjr. Pavloviča (Pôvodná stavba z nepálených tehál)

Na miestom cintoríne (Veľké Kapince) sa nachádza Kaplnka – zasvätený Panne Márii Kráľovnej. V centre obce je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého a pieskovcová socha Panny Márie na rázcestí cesty spájajúcej obce Malé Zálužie, Biskupová a Kapince. Lokalizácia jestvujúcich sakrálnych prvkov:

Lokalizácia sakrálnych prvkov v rámci obce

socha sv. Jána Nepomuckého

pieskovcová socha Panny Márie na rázcestí do Kapiniec

Zoznam a popis sakrálnych prvkov: Id popis

popis, charakteristika, lokalizácia

49 Panna Mária

pieskovcová socha Panny Márie na podstavci – r.1793 – nachádza sa pri autobusovej zastávke pri odbočke na Kapince z hlavnej cesty, 50 sv. Ján Nepomucký pieskovcová socha svätca umiestnená na murovanom podstavci (r. 1862) umiestnená v centrálnej časti obce, pred oplotením rodinného domu. Pred sochou sa nachádza rozvodná skriňa, plyn (nevhodne umiestnené rozvody). 51 kaplnka-kostolík Nachádza sa na miestnom cintoríne, bola postavená z milodarov zasvätený Panne Márii obce Kapince Kráľovnej

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 92


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre:

1- Cesta z Hruboňova do Kapiniec – ide o novo upravovanú cestu, takmer bez porastov. Na vrchu kopca, na hranici katastrov (medzi katastrálnymi časťami Homôľky a Kramerová) sa nachádza pozostatok čerešňovej aleje. 2- Božia muka – pieta na kamennom podstavci – r.1793 – nachádza sa pri autobusovej zastávke pri odbočke na Kapince z hlavnej cesty, 3- prístupová cesta do Kapiniec –popri ceste sa nachádza medzerovitá alej z jabloní. 4- železničná stanica – nachádza sa východne od obce – pri železničnej trati, východne od Radošinky. Vedie k nej spevnená cesta. Stanica je v súčasnosti súkromným majetkom 5- Radošinka – neďaleko premostenia sa nachádza vodný stav, pozostatky. V minulosti bol v týchto miestach lokalizovaný mlyn, nachádza sa ešte na mape z r. 1920-1934. Koryto rieky je zatrávnené, výskyt porastov je len sporadický. Priemer koryta je cca 20 m. 6- odvodňovací kanál – obec sa nachádza na vyvýšenom mieste odvodňovací kanál je trasovaný východne od zastavaného územia obce (koniec záhrad) a ústí do Rybníka v Malom Záluží. popri kanáli sa nachádzajú vzrastlé porasty. 7- Hlavná ulica – popri ceste sa nachádza staršia zástavba, na rázcestí (je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého, vyššie sa nachádza OÚ, potraviny a cintorín. Cesta pokračuje smerom na Merašice. Popri ceste sa nachádzajú obojstranne pásy zelene (o šírke cca 2-3 m), obojstranne sa nachádzajú povrchové odtokové kanála. Pôvodne šlo o zástavbu nízkych rodinných domov, v súčasnosti sa v zástavbe nachádzajú aj novšie objekty, ktoré túto jednotu narúšajú. Zástavba je prerušovaná prielukami, v ktorých sa nachádzajú ovocné sady, alebo záhrady. Na konci obce sa nachádza druhý cintorín. Na priedomí, pred domami sú umiestnené lavičky. 8- Božia muka sv. Ján Nepomucký - socha svätca umiestnená na murovanom podstavci, pred oplotením rodinného domu. pred sochou sa nachádza rozvodná skriňa, plyn.(nevhodne umiestnené rozvody) Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 93


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

9- Poľnohospodársky podnik – v areáli sa nachádzajú staršie i novšie menšie objekty. Terén je svahovitý. V areáli sa nachádza aj pravdepodobne jedna z najstarších objektov v obci – hospodársky objekt, v minulosti možno sýpka a areál pravdepodobne patril ku kaštieľu. Obvodová zeleň nie je vybudovaná, ale ani nechýba. 10- Kaštieľ - bývalá škola – ide o dvojpodlažnú budovu štvorcového pôdorysu. Okolo budovy sa nachádzajú vzrastlé dreviny, terén je svahovitý. Ide prevažne o listnaté stromy ako javor, jaseň, lipa, ale i ihličnaté stromy – smrek. Medzi najväčšie stromy patria javor horský s obvodom kmeňa cca 3,3 m, jaseň štíhly s obvodom kmeňa cca 3 m, agát biely s obvodom kmeňa cca 3,2 m. V južnej časti areálu sa nachádza záhrada. Za oplotením vo východnej časti sa nachádzajú vzrastlé pagaštany, ktoré sú už suché. 11- Obecný úrad – v súčasnej dobe prebehla rekonštrukcia, nachádza sa pri hlavnej ceste. 12- Potraviny – obchodík je sprístupnený od hlavnej komunikácie, pred budovou sa nachádza spevnená plocha – otočisko, autobusová zastávka, kontajnery na separovaný zber. V tej istej budove sa v minulosti nachádzalo aj pohostinstvo, v súčasnej dobe je zrušené. 13- Cintorín (veľké Kapince) – na cintoríne sa nachádza kaplnka – kostolík (vo východnej časti), pomník padlým hrdinom. Cintorín je oplotený, obvodová zeleň je z časti vybudovaná, v západnej časti cintorína sa nachádza dom smútku. V tejto časti cintorína sa nachádzajú vzrastlé dreviny, k domu smútku je od hlavnej cesty vysadená alej. Druhové zloženie: tuja, lipa, breza, moruša orech. na cintoríne sa nachádza hrob mjr. M. Pavloviča, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou NKP č. 1447/0. 14- Cintorín (Malé Kapince) – nachádza sa na konci obce (pri Merašiciach), v minulosti sa táto časť obce volala aj Malé Kapince. Cintorín má vybudovanú obvodovú zeleň. Prevládajúcim druhom je lipa. 15- Trhovištský potok – potok sa nachádza juhozápadne od obce, vlieva sa do rybníkov v Malom Záluží. Popri potoku sa nachádza sprievodný porast. Ide o prirodzené porasty vŕb, ktoré rastú takmer pozdĺž celého koryta. pri cintoríne (Malé Kapince) sa nachádza strž, odkiaľ je voda odvádzaná do tohto potoka. 16- Bočná ulica – Veľké Kapince – bočná ulica s pôvodnou výstavbou, domy sú citlivo rekonštruované, stavebná čiara dodržiavaná. Popri spevnenej ceste sa nachádzajú plochy zelene. Nachádza sa tu dom Pavloviča Ulica pokračuje poľnou cestou k premosteniu potoka a ďalej sa ňou je možné dostať až do Malého Zálužia okolo rybníkov. 17- Židovský cintorín – nachádza sa za miestnym cintorínom. 18- Bývalý mlyn - Pod malým cintorínom na Trhovištskom potoku bol v minulosti vodný mlyn (I. vojenské mapovanie 1764-1787). V súčasnosti sa v tomto mieste nachádza most cez potok, ku ktorému vedie poľná cesta. 19- Nachádza sa tu dom Pavloviča – hrdina II. (Pamätný dom a pamätná tabuľa je národná kultúrna pamiatka č. NKP 1445. Tvoria ju celkovo 2 objekty, ktoré sú zároveň tiež kultúrnymi pamiatkami, a to: pamätný dom, pamätná tabuľa). 20- Zálužianska vodná nádrž

7.1.7. Malé Zálužie Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

5,91 m2 271 1390

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 94


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Osídlenie tohto územia doložené už od neolitu, o čom svedčia nálezy črepov z popolníc. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1930, keď sa obec spomína pod názvom Kysivlak, až v 19. storočí sa zaužíval názov Ujlaček. Obec patrila majiteľom Topoľčianskeho hradu. Od 16. storočia boli vlastníkmi obce uhorské šľachtické rodiny Ghyczyovcov, Prónayovcov a Justovcov. História obce bola spätá s obcou Ašakert.

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie), http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Zdroj: Štátny archív Ivanka pri Nitre, komasačné mapy z r. 1853

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000 Legenda:

-

Centrum obce Mlyn Vodná nádrž

Súčasný stav Zdroj : http:// maps.google.com

Rieka Radošinka prechádza západnou časťou obce. Už v minulosti boli na jej toku zriaďované hrádze a vodné nádrže, čo je dokumentované aj na historických mapách ( I. Vojenské mapovanie, komasačné mapy z r. 1853). V súčasnosti sa rybníky nachádzajú v polohe nad obcou. Severne od obce sa na toku Radšinky nachádzal vodný mlyn. Obec Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 95


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

bola situovaná mimo hlavnej komunikácie. V centre obce sa zachovala pôvodná výstavba a nenarušená urbanistická štruktúra zástavby domov so záhradami aj vďaka tomu, že aj v súčasnosti sa k rekonštrukcii týchto objektov občanmi pristupuje veľmi citlivo.

Vydarená rekonštrukcia pôvodného domu

Pôvodná architektúra na hlavnej ulici

Dom s bránou a murovaným oplotením

Dom pôdorysného tvaru L s murovanám oplotením

Dominantou v tomto priestore je murovaná zvonica. Pôvodne na tomto mieste stála drevená zvonica, ktorá zhorela a na jej mieste bola r. 1879 postavená nová, murovaná zvonica. Pôvodne mala tri zvony, ktoré boli počas prvej sv. vojny zrekvirované. V r. 1922 prešla zvonica ďalšou prestavbou, bola zvýšená a boli v nej umiestnené dva zvony.

Lokalizácia zvonice v rámci obce

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 96


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Medzi významnejšie stavebné objekty v obci patria ešte budovy bývalej školy (dnes materská škola), kultúrneho domu a železničnej stanice. Škola (jednotriedka), bola v obci postavená v roku 1903, v súčasnosti je v budove umiestnená škôlka. V r. 1934 bol v obci vybudovaný kultúrny dom, v ktorom bola umiestnená aj druhá trieda, v súčasnosti v ňom sídli aj obecný úrad. V r. 1909 bola do obce zavedená železničná trať a neskôr tu bola vybudovaná aj vlaková zastávka. V rokoch 1986- 1990 bola obec pričlenená k obci Nové Sady.

Budova bývalej školy – dnes materská Budova kultúrneho domu a OÚ škola

Jeden z určujúcich objketov v historickej urbanistickej štruktúre Koncom 19. a začiatkom 20. storočia asi 2/3 poľnohospodárskej pôdy patrili veľkostatkárskym rodinám. Ostatná pôda bola obrábaná malými roľníkmi. V rokoch po skončení 1. svetovej vojny sú veľkostatkári nútení pôdu rozpredať. Nastáva obdobie parcelácie- majetky sa zmenšujú a menia svojich majiteľov. V roku 1928-1929 tuhá zima takmer úplne zničila jestvujúce ovocné sady a vinice. Ešte v prvej tretine 20. storočia bol značne rozšírený chov oviec, ošípaných a kôz a postupne stále väčší význam nadobúdal chov úžitkového dobytka. V súčasnosti je v obci prevádzkovaný chov rýb – v miestnych rybníkoch.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 97


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre:

1- Rybníky – nachádzajú sa v severovýchodnej časti katastra obce. V severnej časti sa nachádzajú podmáčané lúky (šáchorie) a južne samotný rybník a chovné nádrže. Južne od rybníka sa v areáli nachádzajú dve administratívne budovy. Zo severnej a západnej strany rybníka sa nachádzajú prirodzené porasty (vrbiny). Ide prevažne o súvislé porasty vŕb. V južnej časti sa nachádzajú chovné rybníky. Rybník je majetkom Slovenského rybárskeho zväzu, revír č 2-4990-1-2 VN Malé Zálužie, užívateľ SRZ – Rada Žilina. 2- Ulica – južne od rybníkov – ide o bočnú ulicu, s pôvodnou zástavbou malých rodinných domov. Ulica má vidiecky charakter. V predzáhradkách sa nachádzajú kvetinové záhony, ovocné stromy. Niekde v týchto miestach bol v minulosti vybudovaný mlyn (mapy z r. 1764-1787). Nachádza sa tu odvodňovací kanál, ktorá dovádza vodu z katastrálnej časti Krátke lúky, poza záhrady rodinných domov do Radošinky. 3- Futbalové ihrisko – nachádza sa v západnej časti obce, na okraji zastavaného územia. ihrisko je bez vybudovanej obvodovej zelene. Pri vstupe sa nachádza stará lipa. Vybavenosťou ihriska sú len futbalové bránky. 4- Radošinka – koryto je v obci len zatrávnené bez akýchkoľvek sprievodných porastov (šírka koryta a ochrannej zóny je cca 20-30 m) 5- Cintorín – nachádza sa pri rieke Radošinka. Areál je oplotený, s časti je vybudovaná obvodová zeleň (prevažne smreky pichľavé a tuje). Pri vstupe do areálu sa nachádza dom smútku. Pri dome smútku sú vysadené tuje, pred areálom sa nachádza zatrávnená

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 98


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

plocha zelene, kde sú vysadené brezy. V tejto časti je plánované vybudovať parkovisko pre potreby cintorína. 6- Plocha zelene pred cintorínom – plocha zelene sa nachádza oproti cintorínu (cez cestu)na brehu Radošinky. Ide o nevyužívanú zatrávnenú plochu zelene. 7- Hlavná ulica – ide o najstaršiu časť obce. Ide o spevnenú ulicu s obojstrannými pásmi zelene (5-6 m). V pásoch zelene sa nachádzajú povrchové odtokové kanály (spevnené betónovými prefabrikátmi). V strede ulice sa nachádza zvonica. V ulici sa nachádza pôvodná zástavba rodinných domov – sedliackych, opravovaných. Hmota v ulici nie je narušená. V severnej časti ulice sa nachádza materská škola a detské ihrisko. 8- Materská škola – Nachádza sa vedľa hlavnej cesty. Ide o staršiu budovu štvorcového pôdorysu. Areál nemá dobudovanú obvodovú zeleň – v severnej časti sa nachádza línia krov vysadená popri oplotení. V areáli je umiestnené detské ihrisko s drevenými prvkami. 9- Hlavná cesta – Zástavba popri ceste je rôznorodá, sú tu staršie i novšie objekty. Nachádza sa tu obecný úrad i pohostinstvo (v centrálnej časti obce). popri hlavnej ceste sa nachádzajú zatrávnené kanály, jednostranne je trasovaný chodník. 10- Obecný úrad – nachádza sa pri hlavnej ceste. Pred budovou sa nachádza malé parkovisko, autobusová zastávka. Oproti Budove OÚ je umiestnená autobusová zastávka a pomník padlým v I. a II. svetovej vojne. 11- Starý cintorín – Za obecným úradom je situované multifunkčné ihrisko, za ktorým sa nachádza starý cintorín. Ide o pôvodný cintorín, nachádzajú sa tu staršie hroby. Od multifunkčného ihriska je cintorín oddelený železničnou traťou. Miesto by bolo vhodné v budúcnosti dobudovať na park. 12- Bočná ulica – katastrálna časť Za strediskom – ide o bočnú ulicu s novšou výstavbou. ulica vedie k poľnohospodárskemu podniku. 13- Hlavná cesta od Kapiniec po Malé Zálužie – pri ceste sa sporadicky nachádzajú porasty, pred obcou malé Zálužie sa nachádza popri ceste obojstranná alej vzrastlých topoľov, v časti Lúky a Starky. 14- časť Lúky – v tejto časti sa nachádza podmáčaná plocha s mokradnými porastami. 15- Zvonica – biela dvojposchodová stavba, nachádza sa v centrálnej – najstaršej časti obce 16- Poľnohospodársky podnik – v areáli sa nachádzajú staršie objekty. Areál má z časti vybudovanú obvodovú zeleň – ovocné stromy. v areáli sa nachádza ovocný sad. Popri areáli Poľ. Podniku je vedený odvodňovací kanál, ktorý ústi do Radošinky. 17- Pažiť – v minulosti zaplavované územie je v súčasnej dobe využívané ako orná pôda. Územie je z juhovýchodnej strany ohraničené miestnym potôčikom, ktorý sa tiahne v juhovýchodnom smere medzi katastrálnymi časťami Prostredné a Gemajnerovo (cez poľnohospodársky podnik). Popri potoku sa nachádzajú sprievodné porasty pôvodných drevín. 18- Poľná cesta z Malého Zálužia do Nových sadov – cesta vedie po hrádzi Radošinky. Západne od cesty sa nachádza orná pôda, v katastrálne j časti Karačka sa nachádza sad s výsadbou bazy čiernej (približne v mieste , kde ústi miestny potok na Pažiti do Radošinky). Južne aj severne od Bazového sadu sa nachádzajú remízky. Ide o prirodzený vzrastlý porast vŕb a topoľov.

7.1.8.

Nové Sady:

Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

17,47 km2 1324 1156

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 99


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Archeologické nálezy dokladajú osídlenie katastra obce už od praveku. Pomerne husté osídlenie oblasti bolo v období mladšej doby kamennej (priaznivé podmienky v nive rieky Radošinky). Z tohto obdobia pochádzajú nálezy pravekého rondela, sídlisko bádenskej kultúry, kostrové nálezy lengyelskej kultúry v Sile s depotom kamenných perál a pohrebisko lengyelskej kultúry v objekte poľnohospodárskeho dvora PD Devio.. Obec sa skladá zo štyroch samostatných obcí: Ašakert (pôvodná časť obce) tvorila zástavbu popri riečke Radošinka, Sila (pôvodne súčasť obce Čab-Sila), Ceroviny (uvádza sa i názov Caroviny) (osada založená prisťahovalcami z myjavských kopaníc - vznikla tak enkláva evanjelikov v tomto katolíckom kraji, osada mala svoj vlastný cintorín), Kotrbáľ (založená osadníkmi z Oravy). K obci patrila i osada (majer) Malá Podlakša pri Trhovištnom potoku, ku ktorej vzniku však nie sú dostupné údaje. Lokalizácia jednotlivých častí obce

12345-

5 . 4 .

3 .

Nové sady Sila Kotrbáľ Ceroviny Dolná Podlakša

1 . 2 .

Ašakert – Nové sady – V období Uhorského štátu patrila obec do 13. storočia šľachtickému rodu Kűrtovcov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza r. 1156, kde sa obec spomína ako Kűrth. Pravdepodobne sa tu už v 14. storočí nachádzal stredoveký hrádok. V 14.-16. storočí v obci pôsobila šľachtická rodina Assovcov, v 16.-19. storočí (300 rokov) tu pôsobila rodina Ghýczy a v období 17.-19.storočia tiež rodina Bercényiovcov. Tieto rody mali vplyv nie len na obec Nové Sady, ale okolité obce, ktoré boli ich majetkom. Rod Ghýczy si tu obnovili sídlo i po tureckých nájazdoch, výrazný vplyv na život v obci a okolí mali až do polovice 19. stor. kedy prišli licitáciou o majetok. V r. 1550 dostal Jozef Ghyczy povolenie v obci postaviť opevnený kaštieľ. Obec sa tak stala centrom panstva , rodina spravovala 15 poddanských obcí. Počas tureckých nájazdov v rokoch 1559 a 1599 bola obec s okolitými obcami vypálená. Už v r. 1614 bola v obci založená evanjelická škola. V 17. stor. prebehla prestavba kaštieľa na zemepanskú kúriu v renesančnom slohu. V 18. stor. mala obec samosprávu na čele s richtárom. V obci sa nachádzala aj židovská komunita, prvé zmienky o židoch v obci pochádzajú z r. 1780. V obci sa nachádzala židovská modlitebňa i cintorín ohradený múrom (bol mnohonásobne väčší než súčasný cintorín), ktorí slúžil i židom zo širšieho okolia. Obec sa rozprestierala na oboch brehoch Radošinky. V obci (vo všetkých jej častiach) žilo v roku 1930 až 1119 obyvateľov. Po druhej sv. vojne nastal v obci rozvoj infraštruktúry a vybavenosti (v r. 1962 bol zregulovaný potok, v r. 1969-72 bol vybudovaný vodovod, zrekonštruované cesty i chodníky, v r. 1964 bola vybudovaná škola, futbalové ihrisko, v r. 1955 postavené hádzanárske ihrisko).

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 100


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

2 .

2 .

1 .

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

2 .

2 . 1 .

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000 Najstaršia časť obce Katolícky kostol Evanjelický kostol

1 .

1 .

Súčasný stav Zdroj : http:// maps.google.com Kaštiele 1-kaštieľ rodiny Ghyczy, 2-kaštieľ Dr. Klobušického Vodný mlyn

Hlavnými urbanistickými dominantami a najvýznamnejšími stavebnými pamiatkami v obci sú miestne kostoly (katolícky a evanjelický), a kaštieľ rodiny Ghyczy. Severne nad obcou sa nachádzal na toku Radošinka vodný mlyn, ktorého poloha je zachytená i na historických mapách a to už od r. 1810-1869 , počas II. vojenského mapovania. Mlyn sa zachoval až do prvej polovice 20. storočia, kedy jestvuje o mlyne záznam, kedy šlo o mlyn sa Lányiových – domové číslo 95. Mlyn bol vybavený jedným vodným kolesom na strednú vodu. (prietok 250 l/s, spád na turbínu – 1,4 m, výkon 3,5 konské sily). PO znárodnení v r. 1948 chátral, neskôr bol zbúraný (zdroj: Údolím Radošinky 2010). V súčasnosti sa vďaka novej výstavbe zaradili medzi tieto urbanistické dominanty obce aj objekty ako základná škola (zakryla kaštieľ rodiny Ghyczy), Obecný úrad a bytové domy postavené za ním (na mieste bírešní a bývalej koniarne), administratívna budova poľnohospodárskeho podniku a bytové domy v panskej záhrade (zakryli kaštieľ Dr. Klobušického). Z pomedzi stavebných pamiatok a zaujímavých objektov sa v obci nachádzajú ešte budova Katolíckeho domu na Fucíne, Evanjelický zborový dom, budova školy v Sile (r. 1910), budova bývalého kultúrneho domu (dnes Doktor_s pub) z roku 1941, budova železničnej stanice, rodný dom básnika a spisovateľa Janka Silana v Sile a kaštieľ Dr. Klobušického (ktorý tu stojí, avšak objekt je výrazne prestavaný). Nezachovali sa kúria barónky Mednyanskej a objekt Šandala – bývalá koniareň, ktorá bola v r. 1983 zbúraná. Kaštiele nachádzajúce sa v obci boli v minulosti významnými dominantami a mali značný vplyv na spôsob výstavby v ich okolí – tvorili významné centrum obce a ovplyvňovali vývoj Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 101


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

urbanizmu v obci najstaršia výstavba v obci je sústredená v ich okolí). Okolo oboch kaštieľov sa nachádzal upravený park.  kaštieľ rodiny Ghyczy – nachádza sa v centre obce v areáli ZŠ. Pôvodne renesančný kaštieľ bol postavený na základoch stredovekého hrádku, spomínaného v roku 1550. Pravdepodobne išlo o neskoro stredoveký trojpriestorový objekt. Počas druhej stavebnej fázy na začiatku 17. storočia bol na mieste hrádku postavený pohodlnejší renesančný kaštieľ. Ide o dvojpodlažnú, podpivničenú budovu obdĺžnikového pôdorysu (z tohto obdobia je zachovaný klenbový systém a súvislé plochy renesančnej omietky). Poschodie bolo prestavané a zvýšené ďalšími stavebnými úpravami koncom 18. a začiatkom 19. storočia, bola obnovená i fasáda. Základná dispozícia stavby je tvorená konštrukčným a dispozičným dvojtraktom v severojužnom smere. Na priečelí, orientovanom do už zaniknutého parku, je centrálny rizalit s trojhranným štítom z obdobia renesančnej prestavby. Pred ním je umiestnený predstavaný balkón s kovanou mrežou, podopretý konzolou na dvoch dvojiciach toskánskych stĺpoch. V druhej polovici 20. storočia, bol objekt prispôsobovaný novým funkciám - škole, neskôr vývarovni a predajni Jednoty. V súčasnosti prebehla kompletná rekonštrukcia. Kaštieľ je evidovaný v zozname NKP č. 1520/1. V minulosti sa v okolí kaštieľa nachádzal park a z juhovýchodnej východnej strany ohraničovalo pozemok bočné rameno Radošinky.  kaštieľ Dr. Klobušického – nachádza sa severo-západne od renesančného kaštieľa, na vyvýšenom mieste. Z pôvodnej stavby sa do súčasnosti zachovala len vonkajšia a čiastočne i vnútorná dispozícia (odstránené boli tabuľové okná i štuková výzdoba. V minulosti v budove sídlila MŠ i knižnica, dnes je sídlom súkromnej firmy. V okolí kaštieľa sa nachádzajú už len fragmenty bývalého parku – vzrastlé stromy, vo východnej časti boli postavené bytovky a v časti parku pri kaštieli prebieha výstavba rodinného domu. Lokalizácia kaštieľov v rámci obce na historických mapách a v súčasnosti 1 – kaštieľ rodiny Ghyczy 2 - kaštieľ Dr. Klobušického

Zdroj : Štátny archív, Bratislava, mapy: r. 1894

Zdroj : Štátny archív, Bratislava, mapy: r. 1894

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 102


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zdroj : Štátny archív, Ivanka pri Nitre, mapy: komasačné mapy 1859

Zdroj : http:// maps.google.com

kaštieľ rodiny Ghyczy po rekonštrukcii - v okolí kaštieľa sa nachádzajú bytové domy,

kaštieľ rodiny Ghyczy – východná strana, kaštieľ sa nachádza v areáli základnej školy

Kaštieľ Dr. Klobušického, v súčasnosti sídlo súkromnej firmy

V areáli okolo kaštieľa Dr. Klobušického sa nachádzajú ešte pozostatky parku – vzrastlé stromy

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 103


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Budova bývalého kultúrneho domu

Budova zdravotného strediska

Evanjelický zborový dom

Rodný dom básnika a spisovateľa Janka Silana v Sile

Objekty kostolov v Nových Sadoch tvoria nie len urbanistickú dominantu obce, ale aj dominantu v krajine - v údolí Radošinky, nakoľko sú situované na vyvýšených, dobre viditeľných miestach.  Tolerančný evanjelický a. v. kostol – kostol bol postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefom II.. Na postavení kostola mala veľkú zásluhu rodiny Ghyczy. Posviacka kostola sa konala v . 1786. Pôvodný kostol bol postavený bez veže, bol obdĺžnikového pôdorysu, so vstupom zo severu, južnú časť uzatvárala polkruhová apsida. Pôvodná stavba ´bola pokrytá dreveným šindľom. V r. 1787 bola ku kostolu dostavaná veža, kde boli umiestnené 2 zvony. táto veža bola r. 1819 asanovaná a v tom istom roku bola postavená nová, drevená veža (vysoká 14 m). v r. 1869 bola postavená na jej mieste murovaná veža o výške 25 m, ktorá sa zachovala dodnes. ďalšie opravy kostola boli prevedené v rokoch 1892, 1893, 1894, 1900, (počas prvej sv. vojny v r. 1916 boli zrekvírované zvony a píšťaly z organov), 1928 (oprava strechy), 1930 (zakúpenie zvonov)1955 (zakúpenie nového oltárneho obrazu), v r. 1962, kedy bola dokončená generálne prestavba kostola, avšak so zachovaním pôvodnej tolerančnej dispozície.  Kostol sv. Štefana Kráľa – kostol bol postavený v r. 1909. Je situovaný na kopci v časti Fucín na ľavej strane cesty do Sily. Ide o klasicistickú a neorománsku stavbu. Vstup je vertikálne členený na tri rovnomerné časti, oddelené dvoma dórskymi stĺpmi a zaklenutou valenou klenbou, na vrchole s krížom. Postranná ihlanovitá veža na ľavej strane priečelia je z časti vstavaná do chrámu. V dolnej časti má štvorcový pôdorys, ktorý v hornej časti prechádza do osemuholníka. Pod vežou sa nachádza osem Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 104


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

vertikálnych okien. Bočné fasády sú vertikálne členené plastickými výstupkami, medzi ktorými sa nachádzajú neorománske okná. Kostol uzatvára apsida v severozápadnej časti. vnútorný priestor je členený na tri lode. Pôvodný kostol sv. Štefana – kostol sa nachádzal na mieste dnešného rímo-kat. cintorína. Pochádzal z polovice 16. storočia, gotická stavba so šindľovou strechou mala dva vchody. Počas svojej existencie bol tento kostolík pravdepodobne viackrát prestavaný. V r. 1733 bol výraznejšie obnovovaný zásluhou lukáčovského farára Juraja Görögha. Ďalšia prestavba bola v r. 1733 za podpory rodiny Ghyczy. V r. 1839 prestal kostol po statickej stránke vyhovovať pre konanie bohoslužieb a v r. 1841 začali veriaci na farskom poli v smere do Čabu stavať nový, drevený kostol, ktorý slúžil veriacim až do vybudovania súčasného kostola.

Tolerančný evanjelický a. v. kostol

Kostol sv. Štefana Kráľa

V obci Nové Sady, Sila, Kotrbáľ a Ceroviny boli lokalizované aj ďalšie drobné sakrálne stavby a prvky (ako kaplnky božie muky, kríže), ktoré dotvárajú obraz obce a krajiny. v katastri obce boli zistené i zaniknuté sakrálne prvky, ktorých lokalizácia je zaznamenaná na analytickej mape – Sakrálne prvky. Ide o už vyššie spomínaný pôvodný kostol sv. Štefana a pravdepodobne o drobný sakrálny prvok nachádzajúci sa v katastrálnej časti Golgoty, na hranici s katastrom obce Lukáčovce, kadiaľ viedli i boli križované cesty v minulosti. Zoznam, lokalizácia a stručný popis jestvujúcich sakrálnych prvkov nachádzajúcich sa v obci je uvedený v nasledujúcich tabuľkách. ID

Objekt

popis, charakteristika, lokalizácia

53

Drevený kríž

54

Zvonica

55

Tolerančný evanjelický kostol

56

kostol sv. Štefana Kráľa

nachádza sa v predzáhradke rodinného domu (č.d. 315), pri hlavnej ceste o osade Kotrbáľ. Ide o drevený kríž s Ukrižovaným nad ktorým sa nachádza plechová striežka. dvojpodlažná zvonička na voľno priestranstve v hornej časti obce, postavená v r. 1924 obyvateľmi. kostol je na vyvýšenom mieste, pred kostolom sa nachádza menšia spevnená plocha, ktorá slúži ako parkovisko. Ku vchodu kostola vedú schody, ktoré sú lemované vzrastlými tujami. kostol je situovaný na kopci zvanom Fucín na ľavej strane cesty do Sily. ku kostolu patrí aj kostolná záhrada, areál je oplotený, po obvode sú vysadené stromy – prevažne lipy, ale aj tuja, breza, smrek (severná strana). Od bránky vedie priamo ku kostolu spevnený chodník, ktorý je tiež lemovaný stromami. Pri vstupe do kostola sa nachádza kamenný kríž a kaplnka Panny Márie Lurdskej.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 105


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

ID

Objekt

popis, charakteristika, lokalizácia

57

Pieta

58

súsošie sa nachádza vo svahu, pri ceste na cintorín, je dobre viditeľná od hlavnej cesty. Súsošie predstavuje výjav Piety Ježiša v náruč Márie, nachádza sa na vyvýšenom podstavci, je zastrešené oblúkovou strieškou z plechu. K samotnej piete vedie vo svahu dvojrad (alej) tují a v hornej časti vedie k súsošiu kamenné schodisko (je možné predpokladať, že v minulosti sa schody nachádzali v celej dĺžke svahu) Socha s jaskyňou je situovaná v areáli kostola sv. Štefana Kráľa

Panna Mária Lurdská Socha Ježiša Krista Socha je umiestnená na terénnej vyvýšenine – základe pôvodného katolíckeho kostola. Z tohto miesta je výborný výhľad na celú obec i do celej doliny Radošinky kazeta s prícestná božia muka – kamenná kazeta s vyobrazením ženy a vyobrazením ženy a dieťaťa, okolo je nízke oplotenie a trvalkový záhon dieťaťa kríž Kamenný kríž s Ukrižovaným a ženskou postavou Márie pod s Ukrižovaným krížom na barokovom podstavci. Okolo je oplotenie a ženskou postavou a kvetinový záhon. Nachádza sa pri cintoríne v Sile Márie kovový kríž kríž sa nachádza pri vedľajšej ceste, vedenej od cintorína s Ukrižovaným smerom ku kat. časti Silský háj. Od tejto Božej muky pokračuje cesta už len ako poľná, nespevnená cesta. Božia muka sa nachádza na mieste, kde sa v minulosti križovala jestvujúca cesta s cestou spájajúcou Lukáčovce a Nové Sady. Ide o kovový kríž s Ukrižovaným. okolo sa nachádza oplotenie, s kvetinovým záhonom. pri Božej muke sú vysadené dva pagaštany. Zvonica Murovaná poschodová zvonica, nachádza sa v centrálnej časti obce Sila. Bola postavená v r. 1790. Kamenný kríž s kríž s ukrižovaným, na murovanom podstavci, nachádza sa v ukrižovaným centrálnej časti obce Sila, pri zvonici

59

60

61

62

63 64

Lokalizácia sakrílnych prvkov v obci

Zvonica v Cerovinách

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 106


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Barokové súsošie pred cintorínom v Sile

Zvonica v Sile

Poľnohospodárstvo – Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom (v minulosti sa v katastri obce nachádzali rozsiahle vinohrady, ktoré sa však nezachovali), remeselníctvom a v neskoršom období i tkáčstvom. Veľká časť obyvateľov pracovala na veľkostatkoch. V polovici 19.storočia bolo v obci päť veľkostatkov, do znárodnenia tri. Po znárodnení sa pozemky veľkostatkárom zabrali a postupne patrili pod jeden poľnohospodársky podnik. V súčasnosti obhospodaruje pozemky v katastri obce poľnohospodársky podnik Devio. Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre:

1- Hlavná komunikácia (severná časť obce) – popri ceste od M. Zálužia sa nachádza výstavba rodinných domov z 50. – 60. rokov. Popri ceste sa nachádzajú pásy zelene a jednostranný chodník. Pásy zelene slúžia často ako odstavný priestor pre parkovanie áut, niektoré sú vyštrkované. Pri hlavnej ceste cca v strede obce sa nachádza autobusová zastávka – ide o starý, plechový prístrešok. V záhradách sa nachádzajú ovocné dreviny, ale často sa vyskytujú aj ihličnany (tuje, smreky). V južnej časti hlavnej ulici (oproti poľnohospodárskemu podniku sa nachádza tenisový kurt. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 107


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

2- Bývalý mlyn – mlyn sa do súčasnosti nezachoval - nachádza sa západne od hlavnej ulice, v dnešnej dobe s a tam nachádza premostenie (jedno z troch premostení Radošinky v Nových Sadoch) a severne od mosta je aj zvyšok betónového stavu. V záhradách neďaleko tohto miesta sú vysadené ovocné stromy, ale aj súvislý vŕbový porast Biohmota). 3- Katastrálna časť močiar – severne v tejto časti sa nachádza remízok – prirodzený porast vŕb a topoľov. Od tohto remízka je vedený odvodňovací okolo ktorého sa nachádzajú prirodzené porasty. Kanál ústi do Radošinky ešte pred premostením (2). 4- Základná škola – nachádza sa v centrálnej časti obce. Výstavba školy bola ukončená v r. 1960, nedávno prešla budova rekonštrukciou. Pred budovou školy sa nachádzajú vzrastlé stromy (pozostatok parku pri kaštieli). areál školy nie je oplotený, za budovou sa nachádzajú dve terénne terasy, na ktorých sú umiestnené ihriská – betónové ihrisko so stupňovým betónovým hľadiskom umiestneným vo svahu terénnej modelácie a nové, polyfunkčné ihrisko. Areál za školou bol v minulosti súčasťou parku okolo kaštieľa, ktorý sa nachádza za budovou školy na vrchnej terase. V areáli sa taktiež nachádzajú vzrastlé stromy – pozostatok parku. Západná hranicu areálu tvorí železnica – v minulosti to bola Radošinka. Táto hranica je lemovaná vzrastlými lipami 5- Kaštieľ rodiny Ghýczy – dvojpodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu s dvoma nárožnými baštami. Kaštieľ sa nachádza za budovou základnej školy, je zrekonštruovaný. V minulosti bol súčasťou záhrady okolo kaštieľa celý areál základnej školy. Dnes je to samostatne stojaca historická budova na verejnom priestranstve v školskom areáli, kde sa nachádzajú športové ihriská, severovýchodne od budovy sú situované bytové domy. V súčasnosti je kaštieľ zrekonštruovaný. (Národná kultúrna pamiatka č. NKP 1520/0) 6- Vedľajšia cesta – vedie od hlavnej cesty k centru obce (ZŠ, OÚ, vybavenosť). Spevnená cesta s jednostranne vybudovaným chodníkom. Pásy zelene sa nachádzajú obojstranne sú však rôznej šírky. Rodinné domy sa nachádzajú obojstranne, ide o zástavbu prevažne z 50-tých rokov. 7- Centrálna časť obce – nachádzajú sa tu objekty občianskej vybavenosti. Nachádza sa tu Obecný úrad, zdravotné stredisko, ZŠ, potraviny a ďalšie obchodné prevádzky. v strede križovatky sa nachádza plocha zelene, kde sú vysadené 3 ks vzrastlých stromov. Vedľa OÚ sa nachádza spevnená plocha, ktorá slúži aj ako plocha pre umiestnenie predajných stánkov. pred budovou OÚ sa nachádza parkovisko, oproti sa nachádza predajňa potravín. Vedľa OÚ (medzi budovou a Radošinkou) sa nachádza plocha zelene, ktorá je parkovo upravená. je tu vybudovaná spevnená plocha kruhového pôdorysu, a drevený altánok. Okolo spevnenej plochy sú osadené lavičky a nové výsadby listnatých stromov. Pred budovou ZŠ sa je umiestnená autobusová zastávka. 8- Radošinka – koryto Radošinky v obci je zatrávnené, bez porastov. Radošinka je v Nových sadoch premostená na troch miestach (bývalý mlyn, hlavná cesta od OÚ, premostenie pri futbalom ihrisku). Pri budove zdravotného strediska (hlavné premostenie) je jednostranne vybudovaný ochranný betónový múr. Popri Radošinke je trasovaná železnica. Súvislejší prirodzený porast sa nachádza na pravom brehu Radošinky, na terase pod družstevnými bytovými domami. 9- Zdravotné stredisko, Doctors Pub, ide o staršie objekty nachádzajúce sa pri hlavnej ceste za Radošinkou. Okolo Pubu sa nenachádza takmer žiadna výsadba – za budovou sa nachádza terasa, volejbalové ihrisko, líniová výsadba tují. plochy zelene okolo zdravotného strediska sú zatrávnené, nachádzajú sa tu vzrastlé dreviny. Ide prevažne o ihličnaté druhy – borovica čierna. Pred strediskom sa nachádza vyštrkovaná plocha, ktorá slúži ako parkovisko. Areál je oplotený, pred vstupom sú umiestnené dve lavičky. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 108


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

10- Socha slobody – Pamätník je umiestnený na rázcestí ciest do Sily a na Kotrbáľ. Postavená v roku 1928. Ide o murovaný pomník z prírodného kameňa, na ktorom je osadená pamätná tabuľa. Pri pamätníku je vysadená lipa a 4 tuje. pamätník je oplotený. 11- Pomník padlým v prvej svetovej vojny – nachádza sa v malom parku na rázcestí ciest na Kotrbáľ a k evanjelickému kostolu. Areál parčíka je oplotený, po obvode sa nachádzajú vzraslé lipy 12- Cesta na Kotrbáľ (južná časť) – ide o zástavbu rodinných domov, ktoré sú datované do povojnového obdobia. Pásy zelene sú obojstranné, zo strany zástavby sú širšie. Domy majú predzáhradky, nachádzajú sa tu ovocné stromy a kvetinové záhony. V severnej časti tejto hodnotenej lokality sa nachádza premostenie cesty – miestneho potoka, popri potoku sa nachádzajú vŕby strihané na hlavu. 13- Bývalý kaštieľ Dr. Klobušického – nachádza sa na vŕšku v časti Kiškert. Budovu v súčasnosti využíva súkromná firma, kaštieľ je bez bývalej štukovej výzdoby, z pôvodného stavu sa zachovalo len pôdorysné riešenie. Areál bývalého kaštieľa je oplotený, izolácia zo západnej strany je podporená živým plotom z tují, nachádzajú sa tu vzrastlé stromy, pravdepodobne pozostatky bývalého parku (pajaseň, borovice, pagaštany), sprístupnený je spevnenou cestou trasovanou západne od budovy, ktorá vedie k administratívnej budove poľnohospodárskeho podniku Devio. V areáli sa stavia nový objekt. Z tohto miesta sú krásne priehľady do obce i na kaštieľ. 14- Bytové domy – nachádzajú sa východne od kaštieľa. Ide o dve staršie dvojpodlažné bytové domy. 15- Administratívna budova poľnohospodárskeho podniku Devio - k budove vedie spevnená cesta, okolo sa nachádza výsadba tují. Pred budovou je umiestnené spevnené parkovisko. 16- Hlavná cesta v smere na Kotrbáľ – Na začiatku ulice sa vo svahu nachádza plocha zelene, kde sa nachádzajú výsadby stromov a krov. Uličná zástavba je rôznorodá, prevažne obojstranná. V miestach, kde sa nenachádza výstavba, sú záhrady, ktoré sa zvažujú k miestnemu potôčiku. Okolo spevnenej cesty sa nachádzajú plochy zelene o šírke 1-2 m, s občasnou výsadbou krov. Z tejto ulice je dobrý výhľad na evanjelický kostol. Na konci ulice tečie popri ceste miestny potok (cca 100m), pri potoku sa ojedinele nachádzajú staré jedince vŕby rezané na hlavu. Záhrady pri rodinných domoch v tejto časti majú tvar pretiahnutého obdĺžnika – klasická historická parcelácia. 17- Cesta na Kotrbáľ – popri ceste sa z jednej strany nachádza miestny potok, z druhej strany je trasovaný odvodňovací kanál. Celý úsek cesty, až po Kotrbáľ je bez vegetácie, v okolí sa nachádza len orná pôda. 18- Kotrbáľ – popri ceste a potoku v časti Kotrbáľ sa v línii nachádzajú staré vŕby strihané na hlavu. Na začiatku obce sa nachádza novostavba rodinného domu, ktorá v tejto časti pôsobí značne rušivo. Ostatná výstavba je jednotná a nenarúša ráz tejto časti. Po okrajoch sa nachádzajú objekty postavené v povojnových rokoch, v centrálnej časti sa nachádzajú staršie objekty. Popri ceste sa nachádzajú obojstranne pásy zelene – na jednej strane ide len o pás zelene široký cca 2 m, z druhej strany ide o široký pás zelene popri miestnom potôčiku. Nachádzajú sa tu vzrastlé stromy, ide prevažne o vŕby, ktoré sú strihané na hlavu, ovocné dreviny a smreky (nové mladé výsadby). Zástavba rodinných domov z druhej strany je umiestnená až za týmto pásom zelene. pri hlavnej ceste sa nachádza autobusová zastávka. V predzáhradke jedného z domov sa nachádza drevený kríž. V predzáhradkách sa nachádzajú prevažne ovocné dreviny, a kvetinové záhony, avšak často sa tu vyskytuje aj smrek. 19- Kotrbáľ - Drevený kríž – nachádza sa v predzáhradke rodinného domu (č.d. 315), pri hlavnej ceste. Ide o drevený kríž s Ukrižovaným nad ktorým sa nachádza plechová striežka. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 109


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

20- Cesta medzi Kotrbáľom a Cerovinami – okolo cesty sa nachádzajú obojstranne povrchové kanály, úsek cesty až po usadlosť pod dubinou je bez porastov, ďalej až po Ceroviny/Caroviny je vysadené stromoradie orechov. Ďalej od cesty sa nachádza koryto miestneho potôčika, ktoré vedie od Kotrbála až pod dubinu. Popri potoku sú vysadené sprievodné porasty (prevažne vŕby), ďalej sa nachádza orná pôda. 21- Usadlosť pod Dubinou – ide o staršiu usadlosť, hospodárstvo, ktoré sa nachádza pod dubovým lesom 22- Ceroviny - hlavná cesta. Popri hlavnej ceste sa nachádzajú obojstranne povrchové kanály. Domy sú umiestnené ďalej od cesty. Zástavba je nepravidelná, ide však prevažne o staršie domy, ktoré pôsobia malebne, a sú citlivo osadené v tomto prostredí. Výsadby sa popri ceste nachádzajú nepravidelne, buď ide o porasty agátov, alebo sú to výsadby ovocných drevín na okraji záhrad, ktoré siahajú až po kanál pri ceste. Pod cintorínom sa nachádza plechová autobusová zastávka. Cesta je ukončená pri areáli poľnohospodárskeho podniku, kde sa nachádza ďalšia autobusová zastávka. Pri starom dome v severozápadnej časti sa nachádza starý vyše 100 ročný krušpán. 23- Ceroviny - Cintorín – nachádza sa vo svahu , má obdĺžnikový pôdorys. vedľa cintorína sa nachádza poľná cesta, ktorá vedie okolo katastrálnej časti Nad cintorínom. V hornej časti cintorína sa nachádza drevený prístrešok. Areál je oplotený, po obvode sú vysadené listnaté stromy – lipy. 24- Bočné ulice – Ide kompaktnejšiu zástavbu rodinných domov než popri hlavnej ceste, zástavba je však tiež prerušovaná záhradami. Obec sa nachádza vo svahu. Cesty sú spevnené s obojstrannými pásmi zelene prerušovanými vstupmi do domov. V uliciach, kde je viac priestoru sú vysádzané ovocné stromy. v záhradách prevládajú domáce dreviny (hlavne ovocné druhy – jabloň, čerešňa, slivka, hruška, marhuľa, moruša, orech) ale sú tu vnesené aj nepôvodné ihličnaté dreviny ako tuje, smreky. V severovýchodnej časti obce sa nachádza vyhliadkový bod – priehľad na Oponický hrad, Zobor, Žibrica.... 25- Zvonica – dvojpodlažná zvonička na voľno priestranstve v hornej časti obce. 26- Poľnohospodársky podnik – areál je oplotený, po obvode sú vysadené listnaté stromy. Areál je zatrávnený, bez porastov, nachádzajú sa tu hospodárske budovy. Popri areáli pokračuje poľná cesta do krajiny, pri ceste sa nachádza strž a porasty agátov. 27- Ulica k evanjelickému kostolu – spevnená cesta s obojstrannými pásmi zelene (cca 3 m), jednostranne trasovaným povrchovým kanálom. Ide o staršiu zástavbu rodinných domov. Na plochách zelene sa nachádzajú výsadby drevín, ide o individuálne výsadby občanov. Terén ulice je svahovitý 28- Evanjelický zborový dom – nachádza sa neďaleko kostola na verejnom priestranstve, na vyvýšenom mieste, ku vchodu vedú schody, pri budove sú vysadené vzrastlé lipy. 29- Kostol a cintorín – je na vyvýšenom mieste, pred kostolom sa nachádza menšia spevnená plocha, ktorá slúži ako parkovisko. Ku vchodu kostola vedú schody, ktoré sú lemované vzrastlými tujami. Pred vstupom do areálu sa nachádzajú dve lipy, pod ktorými sú osadené dve drevené lavičky a jedna informačná tabuľa. Areál kostola a cintorína sú oplotené. Za kostolom je umiestnená márnica, pred ktorou sú vysadené dve vŕby. Popri oplotení z južnej strany sú vysadené tuje. Pri zdroji vody sú uložené aj polievacie krhle. 30- Ulica vedľa cintorína – spevnená cesta vedie k cintorínu – k márnici, ďalej pokračuje do krajiny ako poľná cesta. Popri ceste sú vysadené ovocné stromy (moruše) 31- Peší chodník – vedie od križovatky pred cintorínom k obydliam nachádzajúcim sa popri hlavnej ceste na Kotrbáľ (16), prepája tieto dve časti obce, vedie dolinou miestneho potôčika. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 110


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

32- Hlavná cesta – v smere do Sily – popri ceste sa nachádza obojstranná zástavba rodinných domov (povojnová výstavba) s občasnými prielukami. Obojstranne sa popri ceste nachádza pás zelene (spočiatku 2 m, potom sa pásy zužujú na šírku 1 m, až pri posledných domoch sa úplne stráca), pás zelene je prerušovaný vstupmi do domov. Po pravej strane cesty (západne) je svah stabilizovaný betónovým múrikom. Na konci ulice sa nachádza chodník, ktorý vedie cez mostík k železničnej stanici a futbalovému ihrisku. od tohto miesta (stretu ciest) je popri hlavnej ceste z jednej strany vedený chodník ku kostolu lemovaný živým plotom, na druhej strane cesty sa nachádza otočisko – s malou upravenou plochou uprostred, ktoré je zarezané do svahu. Svah je zatrávnený, vysadený vzrastlými drevinami. 33- Rímsko-katolícky kostol sv. Štefana Kráľa – je situovaný na kopci zvanom Fucín na ľavej strane cesty do Sily. ku kostolu patrí aj kostolná záhrada, areál je oplotený, po obvode sú vysadené stromy – prevažne lipy, ale aj tuja, breza, smrek (severná strana). Od bránky vedie priamo ku kostolu spevnený chodník, ktorý je tiež lemovaný stromami. Pri vstupe do kostola sa nachádza kamenný kríž a kaplnka Panny Márie Lurdskej. 34- Božia muka - Pieta – nachádza sa vo svahu, pri ceste na cintorín, je dobre viditeľná od hlavnej cesty. Súsošie predstavuje výjav Piety - Ježiša v náruč Márie, nachádza sa na vyvýšenom podstavci, je zastrešené oblúkovou strieškou z plechu. K samotnej piete vedie vo svahu dvojrad (alej) tují a v hornej časti vedie k súsošiu kamenné schodisko (je možné predpokladať, že v minulosti sa schody nachádzali v celej dĺžke svahu) 35- Cintorín – je sprístupnený spevnenou komunikáciou, ktorá vedie od hlavnej cesty pri kostole severne, nad obec. Cesta je lemovaná výsadbou listnatých stromov (prevažne lipa, ale aj ovocné dreviny v časti, kde sa nachádzajú záhrady). Pred areálom cintorína, sa nachádza spevnené parkovisko a väčšia zatrávnená plocha, kde sa na terénnej vyvýšenine nachádza biela socha Ježiša Krista. Socha je umiestnená na terénnej vyvýšenine – základe pôvodného katolíckeho kostola sv. Štefana. Z tohto miesta je výborný výhľad na celú obec i do celej doliny Radošinky – perspektívne vyhliadkové miesto. Areál cintorína je ohradený, obvodová zeleň je tvorená prirodzenými, náletovými porastmi nachádzajúcimi sa popri oplotení z vonkajšej strany. pri vstupe na cintorín, sa nachádzajú dve staré pagaštany, ktoré sú naosené na bývalý kostol. Oproti soche Krista sa v areáli nachádza dom smútku, ku ktorému vedie spevnený chodník (so schodmi). Na cintoríne sa nachádzajú stromy len minimálne, ihličnaté stromy (tuje) sa nachádzajú jednotlivo pri hroboch, ide o individuálne výsadby občanov pri hroboch svojich blízkych. Za domom smútku sa nachádzajú 2 ks Populus simonii. V južnej časti areálu sa nachádza orná pôda. 36- Chodník pre peších medzi záhradami, ktorý vedie od cintorína k pamätníku so sochou Slobody. V pokračovaní popri cintorínu vedie tento chodník ako nespevnená cesta do krajiny, sú tu vybudované protierózne terénne modelácie – valy. Chodník je naosený na kaštieľ, z druhej strany sa v minulosti napájal na cestu, ktorá spájala Nové Sady a Lukáčovce. 37- Železničná stanica – budova štvorcového pôdorysu, vedľa budovy sa nachádza stará vzrastlá lipa. pred budovou je záhradka, s vysadeným orgovánom. Vedľa budovy sa nachádza veľká, polospevnená štrková) plocha, ktorá slúži ako parkovisko. za touto plochou sa nachádza rad orechov. Vedľa parkoviska sa nachádza zberný dvor. Neďaleko sa nachádza tretie premostenie Radošinky, chodník vedie k cintorínu a kostolu. 38- Futbalové ihrisko –okolo areálu ihriska sa nachádza betónové oplotenie. Na ihrisku je vybudovaná tribúna, malá tribúna, polyfunkčný objekt (šatne), Okolo areálu je vybudovaná obvodová zeleň (breza, javor, orech). Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 111


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

39- Bytové domy za budovou OÚ – nachádzajú sa v centrálnej časti obce, okolo bytových domov sa nachádzajú plochy zelene s výsadbami ovocných i okrasných drevín. Popri bytových domoch sa nachádza spevnený chodník, ktorý prepája centrálnu časť obce a železničnú stanicu. 40- Bytové domy za kaštieľom – Bytové doma sa nachádzajú severovýchodne od kaštieľa. Sú sprístupnené novou komunikáciou. Pri bytových domov sa nachádzajú zatrávnené plochy zelene a parkovisko. 41- Bočná ulica – bočná ulica prepájajúca hlavnú cestu a centrum obce. Ulica prešla rekonštrukciou, bol vybudovaný jednostranný chodník. popri ceste sa nachádzajú plochy zelene, na ľavo od cesta sa nachádza pás zelene cca o šírke 1-2 m, z druhej strany (strana s chodníkom) sa pás zelene rozširuje do šírky cca 10-20 m, kde sa nachádzajú ojedinele vzrastlé stromy, pri bytových domoch je šírka pásu zelene už opäť 1-2 m. 42- Poľnohospodársky podnik – Areál je oplotený, má z časti vybudovanú obvodovú zeleň (ide prevažne o ihličnaté druhy drevín cypruštek, tuja), pred areálom z vonkajšej strany pri ceste sú vysadené listnaté stromy, jasene. Pred vstupom do areálu sa nachádza spevnené parkovisko. V areáli sú stromy zastúpené len minimálne. 43- cesta do Šurianok – ide o spevnenú cestu z Nových Sadov do Šurianok okolo Novosadského hája. Okolo cesty sa nenachádzajú žiadne súvislé porasty ani alej alebo stromoradie. 44- Bočná cesta v severovýchodnej časti - ide o bočnú ulicu od hlavnej cesty. Okolo spevnenej komunikácii sa nachádzajú pásy zelene o šírke cca 1-2. Zástavba domov je datovaná cca do 50. tých rokov. Ide o slepú ulicu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 112


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

45- Sila - Cesta do Sily – od rím. kat. kostola – popri ceste sa nachádza jednostranná zástavba rodinných domov (cca 50.roky), ktoré sa nachádzajú na pravej strane cesty, na miernom svahu nad cestou. Cesta je zarezaná do svahu. medzi zástavbou a cestou sa nachádza zatrávnený svah s občasnými výsadbami drevín. z druhej strany sa nachádza plocha zelene so vzrastlými drevinami. Druhovo sú zastúpené listnaté stromy (lipa), prevažne ovocné druhy (čerešňa, orech, marhuľa) ale i ihličnaté stromy – borovica, smrek. Pri rázcestí (k cintorínu)sa nachádza Božia muka 46- Sila - Božia muka – ide o prícestnú božiu muku – kamenná kazeta s vyobrazením ženy a dieťaťa, okolo je nízke oplotenie a trvalkový záhon 47- Sila - Bočná cesta k cintorínu – spevnená cesta s jednostrannou zástavbou rodinných domov, ide o novšiu výstavbu rodinných domov. Popri ceste sa nachádzajú obojstranne plochy zelene, v dolnej časti ulice ide z jednej strany o pás o šírke aj 10m, z druhej strany je to cca 1 m. V Pásoch zelene sa nachádzajú ojedinele výsadby realizované občanmi. 48- Sila – Cintorín – nachádza sa východne od centra obce. pred cintorínom sa nachádza božia muka. Areál cintorína je oplotení, po obvode popri oplotení sú vysadené cyprušteky (už vzrastlé). Pri vchode sa nachádza dom smútku okolo ktorého sú vysadené vzrastlé smreky. Od cintorína sa otvárajú pohľady do okolitej krajiny (je vidieť aj Oponický hrad, Zobor, Žibricu...) 49- Sila - Božia muka pri cintoríne – Kamenný kríž s Ukrižovaným a ženskou postavou pod krížom na barokovom podstavci. okolo je oplotenie a kvetinový záhon. 50- Sila - Božia muka – extravilán – nachádza sa pri vedľajšej ceste, vedenej od cintorína smerom ku kat. časti Silský háj. Od tejto Božej muky pokračuje cesta už len ako poľná, nespevnená cesta. Božia muka sa nachádza na mieste, kde sa v minulosti križovala jestvujúca cesta s cestou spájajúcou Lukáčovce a Nové Sady. Ide o kovový kríž s Ukrižovaným. okolo sa nachádza oplotenie, s kvetinovým záhonom. pri Božej muke sú vysadené dva pagaštany. 51- Poľnohospodársky podnik – nachádza sa oproti cintorínu, ide o ohradený areál s čiastočne vybudovanou obvodovou zeleňou. 52- Sila – Centrum obce – Ide o najstaršiu časť obce Sila, zástavbu rodinných domov popri ceste vedenej kolmo na svah smerom k cintorínu. Je to jedna zo starších častí obce, zástavba je prevažne z medzivojnového obdobia, ale aj z novšieho obdobia. Z najvyššieho miesta tejto ulice je veľmi dobrý výhľad do širokého okolia – vyhliadkové miesto. Popri spevnenej ceste sa nachádza hlboká, spevnená povrchová kanalizácia a obojstranné pásy zelene (o šírke cca 4-65 m). V pásoch zelene sú vysadené vzrastlé dreviny, ide o listnaté (breza, čerešňa, jabloň...) a ihličnaté stromy (smrek). Dominantným prvkom v hornej časti ulice je zvonička. 53- Sila – Zvonica – pochádza z r. 1790 ako aj kamenný kríž s Ukrižovaným, ktorý sa nachádza pred zvonicou 54- Bočná ulica – ide o ulicu v južnej časti Sily – ulica do kopca, popri ceste sa nachádzajú pásy zelene o rôznej šírky s občasnou výsadbou vzrastlých drevín.. 55- Sila – Strž a jazierko – ide o strž nachádzajúcu sa južne od hlavnej ulice v Sile (medzi ulicami, ktoré prepája chodník pre peších, chodník zároveň sprístupňuje strž). V hodnotenej lokalite sa nachádza súvislá plocha zelene – zatrávnená so vzrastlými drevinami vo svahu. pod svahom sa nachádza malé umelo vytvorené jazierko, rybník. Je tu vytvorené oddychové miesto, posedenie (svojpomocne obyvateľmi). Okolie je málo upravené. Obyvatelia tu sypú odpad zo záhrad. Vysadené tu sú prevažne agáty, ale aj vŕby. 56- Dom Janka Silana - básnik, prekladateľ, katolícky kňaz, za socializmu prenasledovaný. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 113


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.1.9. Čab: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

8,15 km2 780 1326

Územie obce je osídlené od najstarších čias, čo dokazujú archeologické nálezy z obdobia paleolitu, neolitu, doby bronzovej a doby halštatskej. Sídliskové osídlenie zo začiatku neskorej doby kamennej resp. starého neolitu (Lengyelsky kultúrny komplex) sa nachádza zakonzervované v priemyselnej zóne obce - územie pod závodom Bourbon Fabi Sk. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1326, kde sa obec uvádza ako „Chaby“. Predpokladá sa, že až do konca 13. storočia (do vymretia rodu Arpádovcov) patrila obec do kráľovského domínia. Neskôr patrila obec zemepanskej rodine Čabianskych, neskôr Ludanických, v roku 1553 bola už majetkom nitrianskeho biskupstva a patrila pod správu panstva v Lukáčovciach, potom prešla do vlastníctva zemepánov Vojtecha Chyczyho a Jána Csantbogányiho, ktorí obec vlastnili až do rozpadu monarchie. V obci nebol stály kostol (aj v 1. stor. všetky náboženské obrady uskutočňovali farári z Nových Sadov). Časť Lahne patrila rodine Ghýczi, ktorý tu mali sídlo, neskôr patrili Lahne rodine Jókayovej, Aitnerovej, po II. sv. vojne rodine p. Miksátovej, neskôr bol majetok rozparcelovaný medzi drobných roľníkov, a potom opätovne znárodnený. Lokalizácia a vývoj osídlenia obce Čab a miestnej časti Lahne

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 114


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Zdroj : http:// maps.google.com

Najstaršia osídlená časť obce Kaplnka Vodné mlyny Priemyselná zóna

Už v listine z r. 1326, sa spomína na rieke Radošinka vodný mlyn, v osade zvanej Lamperti – niekde v okolí dnešného Čabu, ktorá však zrejme zanikla. Ďalší mlyn v obci sa spomína v listinách z r. 1715. Poloha dvoch mlynov v obci je zachytená i na historických mapách z obdobia I. vojenského mapovania. (r. 1764-1787). V čase II. vojenského mapovania sa mlyn nachádzal už i v časti Lahne. Lokalizácia mlynov v obci Čab a časti Lahne na historických mapách

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 115


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Lokalizácia mlynov Michala Krajčoviča Lamperta v Čabe Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

a

Štefana

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Dva mlyny v obci sú zaznamenané v dokumentoch finančnej správy v Nitre. Boli to mlyn Michala Krajčoviča – domové číslo 42, ktorý bol vybavený Francisovou turbínou (prietok 250 l/s, spád na turbínu – 1,6 m, výkon 4 konské sily - v súčasnosti neexistuje) a mlyn Štefana Lamperta – domové č. 41 (pravdepodobne Bohúňov mlyn). Mlel na kamennom podloží. Kamenný mlyn vybavený kolesom na strednú vodu (prietok 250 l/s, spád na turbínu – 1,6 m, výkon 4 konské sily) (zdroj: Údolím Radošinky 2010). V súčasnosti už nejestvuje v obci žiaden zo spomínaných mlynov. V zázname o obci z r. 1694 sa spomína v obci rybník, jeho lokalizácia sa však na historických mapách nezachovala. Z pôvodnej štruktúry osídlenia obce sa zachovala hlavná ulica, avšak hmota zástavby je narušená prestavbami pôvodných domov a novou výstavbou. Urbanistickou dominantou obce je v súčasnosti budova obecného úradu a kaplnka sv. Cyrila a Metoda. na rázcestí hlavnej ulice (v blízkosti obecného úradu) sa nachádza morový stĺp, ktorý je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok, medzi ďalšie zaujímavé stavebné objekty v obci patrí aj zvonica na hlavnej ulici, budova materskej školy a vlaková zastávka . Východne od časti Lahne sa nachádza priemyselná zóna. V časti Lahne sa nachádza pôvodná zemianska kúria z konca 19. storočia, ktorá je zrekonštruovaná a v súkromnom vlastníctve a pôvodné hospodárske objekty.

Narušená zástavba v najstaršej časti obce. Ulica si zachovala pôvodné zozmiestnie objektov, bola dodržaná línia pôvodnej zástavby, avšak hmotovo je ulica nejednotná a príliš rozmanitá.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 116


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Budova obecného úradu – jedna z nových urbanistických dominánt obce

Vlaková zastávka

Kúria v časti Lahne - po rekonštrukcii

Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, postavená

Zvonica

Morový stĺp (NKP č.1401)

Medzi najvýznamnejšie stavebné objekty a pamiatky v obci patria predovšetkým sakrálne prvky. V obci sa nachádza Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, zvonica, morový stĺp (č. NKP 1401) a socha panny Márie pri vlakovej zastávke. - Kaplnka sv. Cyrila a Metoda – pôvodná kaplnka stála na miestnom cintoríne, bola zasvätená Všetkým svätým (postavená bola z pálených tehál 3 siahy dlhá, 1 siahu široká a 4 siahy vysoká. Bola pokrytá šindľom a nad oltárom bola vežička so štyrmi okienkami. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 117


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaplnka bola postavená za Juraja Tőrőgha, ktorý bol farárom v Lukáčovciach v rokoch 1722 – 1747. Bola opravovaná v roku 1777 za lukáčovského farára Kašpara Davida. V kaplnke bývala bohoslužba na Všetkých svätých). Nová, súčasná kaplnka bola postavená v roku 1889na križovatke ciest, v romantizujúcom slohu – neogotickom štýle. na jej stavbe boli použité tehly z pôvodnej kaplnky na cintoríne a zo starej zvonice. Zvon v kaplnke pochádza z kostola v nových Sadoch, ktorý obec odkúpila po I. sv. vojne. Zoznam, lokalizácia a stručný popis jestvujúcich sakrálnych prvkov nachádzajúcich sa v obci je uvedený v nasledujúcich tabuľkách: ID Objekt 65 Zvonica 66

Morový stĺp

67

Kaplnka sv. Cyrila a Metoda

68

Panna Mária

popis, charakteristika, lokalizácia Nachádza sa v centrálnej časti obce (na hlavnej ulici). Ide o murovanú zvonicu postavenú v r. 1932. Zvonica sa nachádza na ploche zelene. Nachádza sa v centrálnej časti obce (severne od zvonice). Stĺp bol postavený v r. 1773 občanmi, na pamiatku obetí cholery. Morový stĺp je národnou kultúrnou pamiatkou č. NKP 1401 (pamiatku tvoria 2 objekty: stĺp s architektúrou a socha na stĺpe). Kaplnka postavená v neogotickom štýle v polovici 19. storočia. Nachádza sa oproti obecnému úradu. Areál je oplotený, zatrávnený, pri vstupe do kostola sa nachádza vzrastlý smrek. Socha Panny Márie na murovanom podstavci. Okolo objektu je štvorcové oplotenie s výsadbou kvetinového záhona, nachádza sa za železničnou stanicou

Lokalizácia sakrálnych prvkov

Sv. Ján Nepomucký

Hlavným zamestnaním obyvateľov obce bolo poľnohospodárstvo, ale aj menšie remeselnícke práce ako kováčstvo, hrnčiarstvo, výroba odevov a topánok, pestovali sa obilniny ale i konope. Väčšina obyvateľov obce boli bezzemkami, neskôr (po I. sv. vojne ) maloroľníkmi. V čase poľnohospodárskych prác chodili obyvatelia na susedné veľkostatky (osada Lahne, Lukáčovce) ako nádenníci. včelíny na okraji obce. V historických záznamoch z r. 1715 sa uvádza že v obci sa nachádzali vinohrady o rozlohe 28 kopáčov (1kopáč = 2,7 ára), v r. 1720 bolo v obci 13 kopáčov vinohradov a jeden panský vinohrad. V daňovom súpise z r. 1753 sa uvádza, že v obci bolo 9650 koreňov viniča. V súčasnosti sa vinič v obci pestuje len už len ojedinele v súkromných záhradách, súvislá plocha vinohradov sa v katastri obce nenachádza. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 118


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ Lokalizácia vinohradov v katastri obce Čab na historickej mape

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: Čab - obec:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 119


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1- Hlavná cesta medzi obcou Nové sady a Čab – popri ceste sa nachádzajú pozostatky pôvodnej aleje. Okolo cesty je obojstranne trasované zatrávnené povrchové kanály. tento charakter má cesta až po rázcestie k firme PORS. 2- Poľnohospodársky podnik – Devio – nachádza sa vo východnej časti obce, pri hlavnej ceste a hlavnej prístupovej komunikácii do obce. Areál je oplotený s čiastočne vybudovanou izolačnou zeleňou (zo severnej strany od zástavby rodinných domov). 3- nová výsadba (remízok od hlavnej cesty v katastrálnej časti Diely pod Hájom cesty smerom ku kat. časti Háj) 4- Radošinka – koryto Radošinky je regulované, brehy sú zatrávnené prevažne bez porastov. občasná vegetácia sa nachádza v severnej časti toku, kde bol. V obci je premostená na troch miestach. V severnej časti – v mieste sútoku Radošinky a miestneho potôčika tečúceho zo Sily. V tejto lokalite bol v minulosti lokalizovaný mlyn. Druhé premostenie spája silu a Čab (hlavná cesta spájajúca tieto obce) a tretí most sa nachádza v južnej časti obce. Od hlavného mosta po most v južnej časti je popri hrádzi trasovaná polospevnená cesta, ktorá sprístupňuje cintorín. 5- bočná ulica popri Radošinke – Ide prevažne o jednostrannú zástavbu rodinných domov. V juhozápadnej časti ulice – pri Radošinke sa nachádza bytový dom. Dom je dvojpodlažný, hmotovo rešpektuje výstavbu v obci. 6- Hlavná ulica v obci – ulica sa tiahne naprieč celou obcou – od hlavnej komunikácie až po most cez Radošinku a pokračuje do obce Sila. V západnej časti ulice, až po kostol sa nachádza obojstranná zástavba rodinných domov z 50. tých rokov, urbanisticky ide o jednu z najstarších časti obce, avšak pôvodné stavby sa už nezachovali. okolo spevnenej cesty sa nachádzajú obojstranne pásy zelene o šírke 2 a 6-8m, ktoré sú prerušované vstupmi k domom. Občasne sa na plochách zelene vyskytujú vzrastlé stromy (smrek, čerešňa). plochy zelene v tejto časti ulice poskytujú priestor pre výsadbu vzrastlých stromov. V tejto lokalite sa nachádza murovaná zvonica a Na rázcestí (neďaleko pohostinstva) morový stĺp. Z vybavenosti sa v centrálnej časti ulice nachádza pohostinstvo, obchod s potravinami, Obecný úrad (oproti kostolu), kostol. V severnej časti ulice sa nachádza vlaková stanička. Zástavba rodinných domov je jednostranná, tiež ide o budovy datované do 50 tých rokov 20. storočia. Z druhej strany ulice sa nachádza areál poľnohospodárskeho podniku. Popri ceste sa nachádzajú obojstranne pásy zelene o šírke 2 a tri metre, ktoré sú prerušované vstupmi do domov. Zo strany poľnohosp. podniku sa nachádza stromoradie vzrastlých prevažne ovocných stromov (čerešňa, orech). 7- Obecný úrad je rohová budova. Okolie OÚ je upravené, pred OÚ sa nachádza spevnená plocha, ktorá slúži ako parkovisko. Pred budovou potravín sa nachádza spevnená plocha, ktorá slúži na občasný stánkový predaj, oproti na druhej strany cesta sa nachádza autobusová zastávka a rad informačných tabúľ. 8- Zvonica – nachádza sa v centrálnej časti obce (na hlavnej ulici). Ide o murovanú zvonicu postavenú v r. 1932. Zvonica sa nachádza na ploche zelene. 9- Morový stĺp – nachádza sa v centrálnej časti obce (severne od zvonice). Stĺp bol postavený v r. 1773 občanmi, na pamiatku obetí cholery. Morový stĺp je národnou kultúrnou pamiatkou č. NKP 1401 (pamiatku tvoria 2 objekty: stĺp s architektúrou a socha na stĺpe). 10- Kaplnka sv. Cyrila a Metoda – postavená v neogotickom štýle v polovici 19. storočia. Kostol sa nachádza oproti obecnému úradu. Areál je oplotený, zatrávnený, pri vstupe do kostola sa nachádza vzrastlý smrek. 11- Vlaková stanica – nachádza sa v blízkosti centrálnej časti obce. Ide o jednopodlažnú budovu, štvorcového pôdorysu, pri hlavnej ulici. Okolo stanice sa nachádzajú len zatrávnené plochy verejnej zelene. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 120


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

12- Božia muka – socha Panny Márie na murovanom podstavci. Okolo objektu je štvorcové oplotenie s výsadbou kvetinového záhona. 13- Vo východnej časti ulice je jednostranná zástavba rodinných domov. Popri ceste sú obojstranné pásy zelene o šírke 4 a 2-3 m. V páse zelene od ornej pôdy sú línii vysadené ovocné stromy (pagaštany). Ďalej pokračuje už obojstranná výstavba, v pásoch zelene sa nachádzajú obojstranne povrchové kanály spevnené betónovými prefabrikátmi. Na ulici sú farebne zjednotené oplotenia predzáhradok (hnedá farba, pletivový plot. Na konci ulice sa nachádza výsadba líp – vedie k ihrisku, lipy sú však poškodené neodborným a necitlivým rezom. V záhradách sú vysadené prevažne ovocné stromy a vinič. 14- Bočná cesta – pri železnici- jednostranná zástavba rodinných domov. Popri železnici je vybudovaná spevnená cesta. Domy sú osadené na pozemkoch ďalej od železnice, takže predzáhradka plní funkciu záhrady a zároveň aj izoluje dom od železnice. Popri železničnej trati sa nachádza len úzky, zatrávnený pás zelene (3-4m), bez výsadby. Na konci ulice končí spevnená cesta a pokračuje ako nespevnená až do priemyselnej zóny. 15- Bočná ulica popri železnici- jednostranná zástavba rodinných domov. Domy sú postavené v rade, avšak sú tu vytvárané pravidelné odskoky (vytvárajú sa trojuholníkové plôšky zelene pred obydliami). Z druhej strany sa nachádza pás zelene, v ktorom sa nachádza líniová výsadba vzrastlých líp, ktoré izolujú zástavbu od železnice. Železnica je v tejto časti obce zarezaná (znížená oproti ceste a zástavbe, ako by sa nachádzala v strži) 16- Športovo – rekreačná zóna – nachádza sa v severnej časti obce. Ohraničená je z juhu zástavbou, zo severu ju ohraničuje odvodňovací kanál so sprievodnou výsadbou. Je tu vybudované polyfunkčné ihrisko, detské ihrisko, a malé futbalové ihrisko. Je tu vybudovaná aj polyfunkčná budova. Pod železnicou (v železničnom násype) je v tejto časti vybudovaný podchod pre peších. 17- zástavba v severozápadnej časti obce – ide o zástavbu Zástavba je nepravidelná, sústredená popri bočných uličkách, strieda sa so záhradami. V severnej časti sa nachádzajú bytové domy. v centrálnej časti sa nachádza materská škola. Pred Materskou školou sa v tejto časti nachádza veľká plocha verejnej zelene. V severozápadnej časti tohto územia sa pri Radošinke nachádzal v minulosti mlyn. Medzi Radošinkou a záhradami sa nachádza územie, ktoré je využívané ako záhumienok, popri Radošinke vedie v tejto časti chodník popri hrádzi. 18- Materská škola – staršia, väčšia budova, areál je oplotený. V areáli sa nachádza detské ihrisko a vzrastlé porasty (brezy a ihličnaté dreviny). 19- Bočná ulica v južnej časti obce – ulica vedie od obecného úradu k premosteniu v južnej časti obce. Ide o novú zástavbu. Popri ceste sa obojstranne nachádzajú pásy zelene (4-6 m, potom sa zužujú na šírku 3 m). V minulosti sa v tejto časti pri Radošinke nachádzal aj mlyn – Bohúňov mlyn. 20- Cintorín – nachádza sa južne od zastavaného územia obce – za Radošinkou, na vyvýšenom mieste. Cintorín je sprístupnený polospevnenou komunikáciou, ktorá je trasovaná po hrádzi, pri ceste sa nachádzajú nové výsadby. Popri ceste od mosta po cintorín je popri ceste cca 30 m pás zelene obojstranne, s novou výsadbou stromov. Pod cintorínom sa nachádza strž - remízok, ktorý pokračuje popri oplotení cintorína z južnej strany, a druhá časť remízku pokračuje juhovýchodným smerom k Radošinke, ide o bývalé koryto Radošinky. Cintorín je oplotený, s vybudovanou obvodovou zeleňou (popri plote je nová výsadba tují). Zo severnej, západnej a južnej strany je cintorín lemovaný porastmi – prirodzenou vegetáciou. V minulosti sa na cintoríne nachádzala kaplnka zasvätená Všetkým svätým, ktorá však bola zbúraná. V dolnej časti cintorína je umiestnený dom smútku, ku ktorému vedie spevnený chodník (komunikácia). Cintorín Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 121


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

je vo svahu. V dolnej časti sa nachádzajú staršie hroby. Cintorín je rozdelený na evanjelickú a katolícku časť. V strede cintorína sa nachádza stará vzrastlá lipa. 21- Priemyselná zóna – pôsobí ako vizuálny impakt v krajine. Zóna je viditeľná takmer zo všetkých miest v údolí Radošinky. Nemá vybudovanú žiadnu obvodovú bariéru zelene. V lokalite sa nachádza množstvo náletových drevín. V areáloch sa nachádzajú často výsadby, prevažne pri vstupnej časti (výsadba briez, topoľov, borovíc). Jestvujúce železničné koľaje sú zarastené náletovými drevinami. Na konci priemyselnej časti sa nachádza opustená autobusová zastávka. 22- Lahne – časť za železničnými koľajami. Naľavo od kaštieľa sa nachádzajú bývalé hospodárske budovy, ktoré sú upravené a slúžia ako obytné domy. Kaštieľ je ohradený vysokým betónovým múrom. v areáli sa nachádzajú pôvodné staré stromy. Nové výsadby sú však tvorené prevažne ihličnatými drevinami. Napravo od areálu kaštieľa sa nachádzajú staršie súkromné obytné domy. 23- Trvalková škôlka – ohradený areál trvalkovej škôlky. Pri areáli sa nachádzajú trvalkové záhony. V areáli sa nachádza nová polyfunkčná budova. 24- Areál za priemyselnou zónou – osamelý majer. V súčasnosti tam má prevádzku zámočníctvo. Areál je oplotený, s vybudovanou obvodovou výsadbou (ide o staršie dreviny). V zadnej časti areálu sa nachádza záhrada.

7.1.10. Alekšince: Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

15,07 km2 1704 1156

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie tejto lokality už od staršej doby kamennej. najstarší archeologický nález z obce predstavuje čepeľové škrabadlo zo staršej doby kamennej. Bolo vyrobené pred viac než 20000 rokmi p.n.l. – počas poslednej doby ľadovej. Najstaršie evidované archeologické nálezy sa našli v čase budovania železničnej trate Leopoldov - Zbehy. Prvé písomné zmienky o obci však pochádzajú až z roku 1156, kedy sa spomína ako „villa Alexu“ (z minulosti sa zachovalo viac pomenovaní obce, ako Elecske, Elecschke, Alaxinetz, Alaxincze, Alaxince, Alakssince). Medzi prvými majiteľmi Alekšiniec sa uvádza rytier nitrianskeho hradu Densa, v. r. 1275 sa dostala obec do vlastníctva rytierov Vitkovcov z Rišňoviec, neskôr v rokoch 1736-1889 patrila časť obce rodine Oczkay. Historicky a najmä po stránke cirkevnej správy patrili Alekšince pod nitriansky hrad - biskupstvo a obec plnila funkciu zásobovania poľnohospodárskou produkciou. Obec spravovala samospráva, čo dokladuje pečatidlo obce z r. 1729. Po tatárskych vpádoch zostala obec viac ako 30 rokov opustená. Obec bola viackrát úplne vypálená (1531, 1601) a život sa do nej vracal len pomaly. Najstaršia časť obce sa nachádza v okolí kaštieľov.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 122


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk, Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000 -

najstaršia časť obce kaštiele kostol, kaplnka

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Súčasný stav Zdroj : http:// maps.google.com predpokladaná lokalizácia zaniknutých prameňov a kúpeľov hrádza vodná nádrž

V štatistických súpisoch z r. 1778-1779 sa uvádza, že v obci bol drevený mlyn a rybník. v 17. storočí boli v katastri obce, v úžľabine „Dúl“ (dnes kat. časť Gecovské) objavené dva pramene. Jeden kyslý – vhodný na pitie a druhý teplý, sírový – vhodný na liečebné kúpele. Uvádza sa, že tu pôvodne stáli aj kúpele, ale o ich zániku a existencii sa nezachovali žiadne záznamy. V období 1 slovenskej republiky (r. 1939-1945) boli na potoku Andáč, východne od obce zriadené rybníky, ktoré slúžia na rybolov aj dnes. Najskôr boli štátnym majetkom, v súčasnosti sú súkromným majetkom. V r. 1898 bola sprevádzkovaná železničná trať NitraHlohovec. Výrazný populačný nárast zažila obec v r. 1942, keď sa do obce prisťahovali obyvatelia z dedín, ktoré boli zatopené kvôli oravskej priehrade. Najväčšie a najvýznamnejšie urbanistické dominanty obce boli kaštiele a kostol (v súčasnosti sa medzi dominanty obce zaradili a nové bytové domy umiestnené nevhodne v centrálnej časti obce). Kaštiele boli postavené koncom 19. storočia zemanom Rafaelom Janossym zo Sedmohradska (Janossyho kaštieľ ) a gróf Imrich Dezasse (Dezasseho kaštieľ).  Janossyho kaštieľ - zemana Rafaela Janossyho zo Sedmohradska - Jánossyho kaštieľ je dominantou obce, nakoľko je postavený na kopci vedľa hlavnej cesty do susednej obce Lukáčovce. Kaštieľ je opravený, je súčasťou areálu súkromnej firmy. Ide o klasicistickú kúriu z 19. storočia, Fasáda členená kardónovou rímsou a pilastrami. Uprostred priečelia je trojosový rizalit. Stropy rovné drevené trámové s podhľadom. Pod kaštieľom sa nachádza klenbová pivnica. V jednej z miestností na prvom poschodí, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 123


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pravdepodobne v miestnosti v pravej časti budovy sa nachádzala maľba, na ktorej boli vyobrazené Alekšince z doby pred veľkým požiarom. Oba kaštiele v Alekšinciach údajne spájala podzemná chodba. budova slúžila na obytné a hospodárske účely, ako reprezentačné zemianské sídlo. Neskôr bol zmenený účel na hospodársku budovu. SZOPK Alekšince urobilo v roku 1988 v kaštieli vlastný výskum a projektový zámer na jeho ďalšie využitie. Po odkúpení kaštieľa do súkromného vlastníctva, nový majiteľ kaštieľ opravil. (http://miloszverina.blog.sme.sk) Dezasseho kaštieľ – kaštieľ bol postavený v parku, západne od Jánossyho kaštieľa. Ku koncu 80. rokov minulého storočia ZO SZOPK Alekšince (Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny) iniciovala petíciu na záchranu kaštieľa a zapísanie kaštieľa do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, čo sa však nepodarilo. Celá budova kaštieľa, bola v tejto dobe očistená, zabezpečená pred ďalšou devastáciou a celý objekt bol zameraný. Obnova a rekonštrukcia kaštieľa však bola pozastavená. Z architektonického hľadiska bol kaštieľ príkladom súboru reprezentačno- obytnej a hospodárskej funkcie, ktorý je architektonicky jednotne komponovaný. Architektonické riešenie z obdobia historizujúcich slohov prelomu 19. a 20. storočia čerpalo zo vzorov historický feudálnych stavieb hradov a zámkov. Dôraz pri jeho stavbe bol kladený na kontrast hmôt, výšok jednotlivých budov a odlišnosti použitia tvaro-slohových článkov, imitujúc tak zložitý stavebný vývoj a funkciu jednotlivých častí kaštieľa v prírodnom prostredí voľno-krajinárskeho parku, z ktorého je dnes už iba torzo. Kaštieľ bol hodnotnou ukážkou architektúry obdobia historizujúcich slohov. Čerpal s prvkov gotických, barokových a novorománskych, bol ilúziou stredovekého šľachtického sídla. V súčasnosti sa z kaštieľa zachovalo len torzo múrov. (http://miloszverina.blog.sme.sk)

Janossyho kaštieľ na historickej fotografii http://miloszverina.blog.sme.sk

Janossyho kaštieľ – súčasný stav (r. 2012)

Dezasseho kaštieľ na historickej fotografii (r.1989) http://miloszverina.blog.sme.sk

Dezasseho kaštieľ – súčasný stav (2011) http://www.aleksince.sk

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 124


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Lokalizácia kaštieľov na historických mapách 1 - Janossyho kaštieľ, 2 - Dezasseho kaštieľ

Zdroj: http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie III reambulované 1920-1934

Zdroj: Štátny archív, Ivanka pri Nitre, mapy: komasačné mapy 1856

Parcelácia parkov v okolí kaštieľov

Zdroj: Štátny archív, Bratislava, mapy: r. 1893

Zdroj: http:// maps.google.com

Najvýznamnejším sakrálnym prvkom a zároveň jednou z hlavných urbanistických dominánt obce je Kostol sv. Anny, matky Panny Márie  Kostol sv. Anny, matky Panny Márie – je datovaný do obdobia začiatkom 40. rokov 18. stor. kedy tu bola dostavaná a vysvätená kaplnka, ktorá mala dva malé zvony. V krypte kaplnky boli umiestnené hroby miestnych šľachticov). V r. 1841 bola kaplnka opravená Gabrielom Jánossym a r. 1939 prebehla rozsiahla rekonštrukcia, kde z pôvodnej kaplnky zostala sakristia a z dostavby vznikol kostol. Pri prisťahovaní ľudí z Oravy do obce bola donesená aj časť kostolnej výbavy. V r. 1959 sa kostol dobudoval do súčasnej podoby. Zo sakrálnych prvkov sa v obci ešte nachádza Socha sv. Jána Nepomuckého, socha a jaskyňa P. Márie Lurdskej v areáli kostola a božia muka pri hlavnej ceste na rázcestí k časti Lahne. Drobné sakrálne prvky sa v minulosti nachádzali aj pri viniciach, avšak s ich zánikom a rozoraním pôdy, zanikli a j božie muky v krajine. Zoznam a lokalizácia a stručný popis sakrálnych prvkov nachádzajúcich sa v obci je uvedený v nasledujúcich tabuľkách.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 125


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

79 Kostol sv. Anny, matky kostol sa nachádza v blízkosti centrálnej časti obce, pri ceste do P. Márie Lukáčoviec. Areál kostola je oplotený. V okolí kostola sa nachádzajú vzrastlé dreviny. Prevládajú ihličnaté druhy drevín ako tuja, smrekovec, borovica a smrek. Pred kostolom sa nachádza kamenná jaskyňa so sochou Panny Márie Lurdskej. Popri vstupnom chodníku sú realizované nové výsadby krov. 80 sv. Ján Nepomucký Nachádza sa v južnej časti obce pri hlavnej ceste. Ide o sochu sv. Jána Nepomuckého na murovanom podstavci z 18. storočia. Okolie sochy sa nachádza nízke oplotenie a vydláždená štorcová plocha, pri ktorej sú vysadené 3 lipy (pôvodne boli 4). 81 Kamenný kríž Kamenný kríž s Ukrižovaným sa nachádza pri ceste III. triedy 513, s Ukrižovaným medzi obcou Alekšince a časťou Lahne. 82 Socha Panny Márie Jaskyňa so sochou sa nachádza v areáli kostola. Lurdskej Lokalizácia sakrálnych prvkov v obci

Kostol sv. Anny, matky P. Márie

Medzi ďalšie významnejšie stavebné objekty v obci patria ešte budovy obecného úradu a železničnej stanice. Budova OÚ, bola postavená v r. 1953. Budova je postavená v strede obce, v bývalom areáli parku pri Dezasseho kaštieli. V budove sídli OÚ, materská škôlka, zdravotné stredisko a lekáreň.

Budova železničnej stanice http://www.zelfoto.sk

Budova obecného úradu – bývalá budova školy http://www.aleksince.sk

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 126


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Obyvatelia obce sa živili prevažne poľnohospodárstvom. V Katastrálnom území južne od obce sa nachádza majer Lahne, poloha je zachytená aj na historických mapách z obdobia r. 1810-1869 (II. Vojenské mapovanie). Juhovýchodne od obce sa v kat. časti Svetlov nachádzali vinice (r.1764-1787 – I. voj. mapovanie), neskôr aj v kat. časti Lahňanská dolina, kde sa časť vinohradov zachovala dodnes. Vývoj vinohradov v katastri obce Alekšince v jednotlivých historických obdobiach

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 127


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1- Hlavná cesta v smere Andáč-Alekšince – spevnená cesta tretej triedy, okolo cesty sa od obce Andáč nachádza obojastranná, medzerovitá alej, ďalej je výskyt stromov už len sporadicky. Popri ceste sa nachádza obojstranne zatrávnená priekopa. 2- Hlavná cesta – Zástavba rodinných domov popri hlavnej ceste je rozdelená na tri úseky, ktoré sú so seba oddelené záhradami a ornou pôdou. 2a – východná časť - popri ceste sa obojstranne nachádza zatrávnený kanál a pás zelene o šírke 2-3m. obojstranná zástavba rodinných domov. Chodník je najprv jednostranný, ďalej s rozširujúcim sa pásmi zelene je chodník vybudovaný po oboch stranách (chodník je z betónových prefabrikátov). V pásoch zelene sa nachádzajú vzrastlé stromy, ide prevažne o ihličnaté dreviny – smreky. 2b – centrálna časť – popri ceste sa nachádza jednostranne povrchový kanál, obojstranne pás zelene o šírke cca 1m, ďalej prechádza do šírky cca 2 m. V tejto časti nie je vybudovaný chodník. V tejto časti sa pri železničnom priecestí nachádzajú dve autobusové zastávky. Pri zastávkach sa nachádzajú zatrávnené plochy, kde sú vysadené prevažne listnaté dreviny. V západnej časti tohto úseku je terén svahovitý, stavebná čiara je posunutá, takže medzi cestou a zástavbou sa nachádza svahovitá plocha zelene s výsadbou vzrastlých drevín. Na konci úseku sa nachádza pohostinstvo a pizzeria. Oproti týmto objektom sa nachádza spevnená plocha – autobusová zastávka. 2c – obojstranná zástavba rodinných domov prevažne z 50. tých rokov, popri ceste sa nachádza obojstranne zatrávnený kanál, pásy zelene (cca 2 m) popri oploteniach sú trasované chodníky. S obcou je táto časť prepojená aj peším chodníkom popri hlavnej komunikácii 3- Cintorín – nachádza sa v severnej časti obce, pri ceste v smere na Lukáčovce. Pri vchode je umiestnený dom smútku, k nemu vedie spevnená komunikácia. Areál je oplotený, po obvode sa nachádza vzrastlá zeleň , ktorá je však nesúvislá a nachádza sa prevažne v časti nachádzajúcej sa pri ceste. Druhovo sú na cintoríne zastúpené listnaté i ihličnaté dreviny (lipa, javor, borovica, smrek, tuja) 4- Ulica pri cintoríne – je to zástavba rodinných domov cca z 50 rokov. Medzi cestou a zástavbou sa nachádza pás zelene o šírke cca 30m, v páse sa nachádzajú vzrastlé dreviny, ide prevažne o listnaté stromy (javor, lipa, ovocné druhy). Z druhej strany cesty sa nachádza tiež zatrávnený pás zelene, je svahovitý, cesta je do svahu zarezaná (do svahu je vytvorený zárez) 5- Kostol sv. Anny – kostol sa nachádza v blízkosti centrálnej časti obce, pri ceste do Lukáčoviec. Areál kostola je oplotený. V okolí kostola sa nachádzajú vzrastlé dreviny. Prevládajú ihličnaté druhy drevín ako tuja, smrekovec, borovica a smrek. Pred kostolom sa nachádza kamenná jaskyňa so sochou Panny Márie Lurdskej. Popri vstupnom chodníku sú realizované nové výsadby krov. 6- Bočná ulica v severozápadnej časti obce – popri komunikácii sa nachádza jednostraný úzky pás zelene (cca 1), z druhej strany sa nachádza chodník. V ulici je obojstranná zástavba rodinných domov. v záhradách sa nachádzajú ovocné stromy, avšak v predzáhradkách majú vysoký podiel ihličnaté dreviny. Pri areáli futbalového ihriska je v páse zelene popri zástavbe vedená povrchová dažďová kanalizácia (kanál je spevnený betónovými prefabrikátmi). V južnej časti ulice sa pás zelene rozširuje cca na šírku 1 m, a pás zelene o šírke cca 1 m sa nachádza aj popri chodníku. Na konci rodinnej zástavby sa nachádzajú bytové domy. 7- bytové domy na Školskej ulici – bytové domy sa nachádzajú obojstranne popri ceste. Z jednej strany sa nachádzajú novšie bytové domy (3 ks). Medzi prvými dvoma bytovými domami sa nachádza parkovisko, okolie domov je upravené a sú tu realizované nové výsadby drevín. Tretí bytový dom je postavený ďalej, medzi ním a prvými byt. domami sa nachádzajú staršie hospodárske objekty, ktoré sú v súčasnosti obývané sociálne slabšími obyvateľmi. Staršie bytové domy sa nachádzajú z druhej Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 128


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

strany ulice ide o 4 objekty. Okolie bytových domov je ohradené, popri hlavnej ceste je vysadený živý plot. Všetky objekty bytových domov sú postavené v areáli bývalého parku pri kaštieli, ktorý bohužiaľ zanikol. 8- Základná škola – areál ZŠ je oplotený, z časti je po obvode vybudovaná izolačná zeleň. Areál sa nachádza v areáli bývalého parku pri kaštieli, ktorý bohužiaľ zanikol. Výsadby drevín sú sústredené v južnej časti areálu, pri budovách, za budovami sa nachádza športové ihrisko. Oproti areálu základnej školy sa nachádza plocha zelene so vzrastlými stromami 9- Janossyho kaštieľ - Jánossyho kaštieľ je dominantou obce, nakoľko je postavený na kopci vedľa hlavnej cesty do susednej obce Lukáčovce. Ide o klasicistickú kúriu z 19. storočia, ktorá sa momentálne nachádza v zlom technickom stave. Budova je murovaná z masívneho tehlového muriva, strecha valbová, krytina škridla. Fasáda členená kardónovou rímsou a pilastrami. Uprostred priečelia je trojosový rizalit. Stropy rovné drevené trámové s podhľadom. Pod kaštieľom sa nachádza klenbová pivnica. V súčasnosti je súkromným majetkom a súčasťou výrobného areálu. http://www.kastiel.org/ 10- Dezasseho kaštieľ – nachádza sa v centrálnej časti obce. Pri zrúcanine kaštieľa sa nachádza obecný úrad, futbalové ihrisko, detské ihrisko a základná škola. Z architektonického hľadiska bol kaštieľ príkladom súboru reprezentačno-obytnej a hospodárskej funkcie, ktorý je architektonicky jednotne komponovaný. Architektonické riešenie z obdobia historizujúcich slohov prelomu 19. a 20. storočia čerpá zo vzorov historický feudálnych stavieb hradov a zámkov. Dôraz pri jeho stavbe sa kládol na kontrast hmôt, výšok jednotlivých budov a odlišnosti použitia tvaro-slohových článkov, imitujúc tak zložitý stavebný vývoj a funkciu jednotlivých častí kaštieľa v prírodnom prostredí voľno-krajinárskeho parku, z ktorého je dnes už iba torzo. Kaštieľ bol hodnotnou ukážkou architektúry obdobia historizujúcich slohov. Čerpal s prvkov gotických, barokových a novorománskych, bol ilúziou stredovekého šľachtického sídla. Oba kaštiele sú prepojené podzemnou chodbou. http://www.kastiel.org/ Okolo kaštieľa sa nachádzal park, ktorý bol rozparcelovaný, z časti zastavaný. V súčasnosti sa z parku zachovali len ojedinelé skupiny stromov v okolí obecného úradu, ZŠ a ihriska. 11- Obecný úrad a materská škola – nachádzajú sa v centrálnej časti obce, v bývalom parku pri zrúcanine Dezasseho kaštieľa. Obe inštitúcie sú v jednej budove. Pri budove sa nachádza detské ihrisko s hernými prvkami a vydláždené parkovisko. 12- Hlavná cesta (od železničného pricestia po Janossyho kaštieľ) – Ide o obojstrannú zástavbu rodinných domov. Z urbanistického hľadiska ide o pôvodnú (jednu z najstarších) zástavbu v rámci obce. Popri hlavnej komunikácii sa nachádza obojstranne pás zelene o šírke cca 1-2 m, chodník, pred domami sa nachádzajú menšie oplotené predzáhradky s prevažne kvetinovými výsadbami. V pásoch zelene sa obojstranne nachádza povrchový odtokový kanál. 13- Futbalové ihrisko - plocha sa nachádza v centrálnej časti obce. Je ohraničená prevažne betónovým oplotením (južná a juhovýchodná časť - od súkromných záhrad je tvorená pletivovým oplotením). Hlavný vstup do areálu je situovaný v severozápadnej časti – od ulice. Areál je sprístupnený ďalšími dvoma – bočnými vstupmi (v severovýchodnej časti – slúži na zásobovanie bufetu, a v juhovýchodnej časti, kde územie hraničí s areálom okolo mestského úradu). V areáli sa nachádzajú tri stavebné objekty – šatne s tribúnou, toaleta a bufet s terasou. K šatniam je od hlavného vchodu trasovaná nespevnená komunikácia zo štrku. V budúcnosti sa uvažuje s rozšírením terasy pri bufete a rozšírením šatní, ktoré v súčasnosti nespĺňajú potreby prevádzkovateľa. Napravo od hlavného vstupu je umiestnené detské ihrisko, naľavo sa nachádza betónová plocha o rozmeroch cca 11x20 m, ktorá je v súčasnosti len minimálne využívaná. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 129


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Súčasťou územia je rovinatý i svahovitý terén (svahy sú zatrávnené). V zníženej časti (vytvorenej depresii) sa nachádza plocha ihriska – ide o intenzívne udržiavanú zatrávnenú plochu. Ihrisko je ohradené kovovým oplotením, za futbalovými bránkami sa nachádza ochranná sieť. Ostatné plochy sú zatrávnené, jestvujúce vzrastlé dreviny sa nachádzajú vo východnej časti územia – ide o pozostatky historického parku, na ktorého území je športový areál umiestnený. Pri vstupe sa nachádzajú dva smreky. Okolo hracej plochy sú v líniových skupinkách vysadené kry – listnaté i ihličnaté (Ligustrum sp., Thuja sp.) . Vo svahu sú pri tribúne umiestnené atypické lavičky (dĺžka lavičiek cca 17m). V areáli chýba zjednocujúca myšlienka podporená vhodnou výsadbou a jednotný mobiliár. 14- Zástavba v severnej časti obce – Ide o obojstrannú zástavbu rodinných domov (cca 50. roky), Popri komunikácii sa obojstranne nachádzajú pásy zelene o šírke cca 2 m, ktoré sú prerušované vstupmi do domov. 15- Božia Muka sv. Ján Nepomucký – nachádza sa v južnej časti obce pri hlavnej ceste. Ide o sochu sv. Jána Nepomuckého na murovanom podstavci z 18. storočia. Okolie sochy sa nachádza nízke oplotenie a vydláždená štorcová plocha, pri ktorej sú vysadené 3 lipy (pôvodne boli 4). 16- Rybníky - O jestvovaní rybníka v obci, je zápis v štatistickom súpise z rokov 1778 – 1779. Dnešné rybníky boli vybudované pred II: svetovou vojnou (1939-1945) ako chovné rybníky (ryby, kačice, husi), najprv boli štátnym majetkom, neskôr patrili Štátnemu rybárstvu v Stupave. Po roku 1989 nastala stagnácia a pôvodný štátny podnik bol v likvidácii, jestvujúce rybníky prevádzkoval súkromná osoba – Marek Bachratý (Zeleneč). V blízkosti sa nachádza malé pohostinstvo, kynologický areál. Rybníky sa nachádzajú severovýchodne od zastavaného územia obce. Sú vybudované na potoku Andáč v katastri obce Alekšince. Východne od rybníkov je trasovaná železnica. Je to sústava 7 rybníkov, ide o kaprový rybník. (UP Alekšince, www.aleksince.sk) 17- poľnohospodársky podnik – nachádza s juhozápadne od obce. Areál je ohradený, z časti má vybudovanú obvodovú zeleň. 18- Zástavba v juhovýchodnej časti obce – zástavba vo svahu. Popri komunikácii sa nachádzajú pásy zelene, zástavba je jedno i obojstranná (striedanie zástavby so záhradami). Túto časť obce z východnej strany obteká Alekšinský potok. 19- Andáč – Je to pravostranný prítok Radošinky, má dĺžku 16 km. cez obec tečie východným smerom, sprava priberá pred obcou potok Geňov, pred rybníkmi Alekšinský potok a ďalej obteká sústavu troch Alekšinských rybníkov na ľavom brehu. popri toku sa nachádzajú prerušované sprievodné porasty, ide predovšetkým o pôvodné listnaté dreviny. 20- Potok Geňov - Pravostranný prítok potoka Andáč o dĺžke cca 3,2 km. Pramení v katastrálnom území obce Rišňovce, v katastrálnej časti Geňov v nadmorskej výške cca 180 m n.m.. Tečie severovýchodným smerom, jeho pravostranným prítokom je potok Svetlov, ešte pred zastavaným územím obce Alekšince. V obci sa vlieva do potoka Andáč . Popri toku sa nachádzajú roztrúsene skupinky prirodzených porastov. 21- Alekšinský potok - Pramení v južnej časti katastra obce vo výške cca 206 m n. m., preteká jeho územím v juho–západnom smere, za časťou Lahne sa mení smer toku na severný. Nad obcou (juhovýchodne od zastavaného územia) sprava priberá potok Pančava. Od sútoku pokračuje v severozápadnom smere a pred Alekšinskými rybníkmi sa ako pravostranný prítok vlieva do potoka Andáč v nadmorskej výške cca 150 m n. m., dĺžka toku je cca 3,9 km. (http://andac.wbl.sk/Potok-Andac.html). Popri toku sa nachádza súvislá línia porastov ä v dolnej a hornej časti toku), ide predovšetkým o listnaté stromy – topole. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 130


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

22- Božia muka - Kamenný kríž s Ukrižovaným. Nachádza sa nachádza pri ceste III. triedy 513, medzi obcou Alekšince a časťou Lahne. 23- Lahne - lokalita pripravená na výstavbu RD, plánovaná tiež rekreačná zóna

7.1.11. Lukáčovce Výmera územia Počet obyvateľov Prvá písomná zmienka

15,07 km2 1704 1156

Prvé osídlenie územia sa datuje už v období mladšej doby kamennej, v neolite. Staršie neolitické osídlenie datuje nález kopytovitého klinu, ktorý pravdepodobne pochádza z pohrebiska, rozprestierajúceho sa vo východnom okolí kaštieľa. Vyvýšenina nad stredom obce bola trvalejšie osídlená počas staršej doby bronzovej (20.-16. stor. pred Kr.). Lokálny význam výrazne prekračuje najmä nález sídliska nitrianskej kultúry (1800 - 1600 pred Kr.), pretože táto je doteraz známa takmer výlučne iba z pohrebísk. V lokalite Jutrá je doložená sídlisková fáza z obdobia počiatkov strednej doby bronzovej (15. stor. pred Kr.), nositeľmi ktorej bol ľud formujúcej sa karpatskej mohylovej kultúry. V polohe Chrenové sa našli predmety, ktoré upozorňujú, že na svahu nad Blatinou sa rozprestieralo aj germánske sídlisko (2.- 4. stor. po Kr.). Pochádza z obdobia, kedy Slovensko priamo susedilo s Rímskou ríšou, z tohto obdobia sa v katastri našli rímske mince. Najvýznamnejším archeologickým nálezom v katastri obce je mohylový útvar - hrádok - pri cintoríne, ktorý je zvyškom obrannej stavby, ktorých na Slovensku poznáme niekoľko desiatok. Lukáčovský hrádok je však odborne skúmaný a zdokumentovaný. Mohol byť sídlom nižšej šľachty a obdobie jeho vzniku odborníci datujú najneskôr do 13. stor. a zánik do 15. stor., čo korešponduje s datovaním doby výstavby kaštieľa na protiľahlej strane doliny Blatiny. Lukáčovce patrili medzi významnejšie obce, pretože ležali na ceste spájajúcej Považie a Ponitrie a tak mali blízko raz k Hlohovcu a jeho šľachte, inokedy k Nitre a jej cirkevným hodnostárom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1264 a zrejme boli založené Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 131


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

istým šľachticom Lukáčom. Dodnes sa nevie, ktorý z Lukášov známych z genealogických prác bol "otcom" Lukáčoviec. Je pravdepodobné, že lukáčovskí boli starou šľachtou už v 13. stor. V roku 1309 bola vydaná dôležitá listina s viacerými informáciami o Lukáčovciach. Niekedy pred týmto rokom sa musela do Lukáčoviec dostať rodina šľachticov do Seku, ktorá tu s určitými obmedzeniami vydržala až do roku 1418. Od jedného z nich - Erneya získal Lukáčovce v roku 1309 vtedajší najmocnejší oligarcha Uhorska Matúš Čák Trenčiansky. Ešte v tom istom roku ich však vymenil s Abrahámom Červeným za pre neho dôležitejší hrad Branč. V rokoch 1349-1392 prebiehal dlhodobý spor o nárok na obec medzi magistrom Michalom zo Seku a Jánom, vnukom palatína Mikuláša Konta (vlastník Hlohovca). Od roku 1418 boli Lukáčovce pridelené vojvodovi cisára Žigmunda - Štiborovi zo Štiboríc. Počas rokov 1450-1478 obec vlastnila Katarína, vdova po Adam Bezovi Marsalkovi. Z roku 1466 sa zachoval na svoju dobu nezvyklý zápis slovanského mena Lukáčoviec. Je to jednoznačný dôkaz prítomnosti a prevahe Slovákov v obci v 15. stor. Okolo roku 1494 začal dlhodobý spor o vlastnícke právo nad obcou medzi šľachticom Baltazárom, nitrianskym biskupom Antonom Šankovským a majiteľom Hlohovca Vavrincom de Wylak. V rokoch 1496-1497 sa Lukáčovce dostali do rúk biskupa, ktorý ich odkúpil od Baltazára za 1500 zlatých dukátov. Vavrinec sa dlho nevedel zmieriť s prehrou v tomto spore. Zachovala sa sťažnosť z roku 1498, že Vavrincovi poddaní vtrhli do Lukáčoviec, odviezli stoh nevymláteného obilia a zorali akúsi zem pri Hornom rybníku. Je to zároveň prvý doklad o existencii rybníka v obci. Lokalizácia a vývoj osídlenia obce Lukáčovce a časti Tŕnie

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: I. Vojenské mapovanie II 1810-1869

Kaštieľ Kostol Najstaršia časť obce, časť Tŕnie

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: II. Vojenské mapovanie II 1810-1869

Vodné nádrže, priehrady Mlyn

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 132


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ďalšie správy o Lukáčovciach máme až z rokov 1545, 1550, 1571-1573. Z roku 1545 sa zachoval súpis majetkov nitrianskeho biskupstva, kde sa spomína aj obec Lakachy. V roku 1550 vznikla v obci miestna evanjelická cirkev, ktorá tu trvala až do roku 1608. Na podklade súpisu príjmov ostrihomského biskupstva - tzv. Liber sancti Alberti z rokov 15711575 vieme, že Lukáčovce v tejto dobe platili ročnú dávku 50 florénov (dukátov), čo bola priemerná dávka. V roku 1600-1601 sa uvádza, že v obci sú všetky domy vyhorené, a to v dôsledku nájazdov Tatárov a Turkov. V roku 1608 nitriansky biskup Valentín Lépés odňal lukáčovským evanjelikom miestny kostol a vrátil ho katolíkom. Lukáčovce sú odvtedy sídlom jedného z panstiev v rámci rozdelenia biskupských majetkov. Končí sa aj obdobie držby obce rôznymi šľachtickými rodinami, lebo do Lukáčoviec v roku 1620 prichádzajú Sándorovci. Tí tu pôsobili aspoň do roku 1736. Z roku 1626 sa nám zachoval opis majetkov nitrianskeho biskupstva. Uvádzajú sa v ňom mená a príbuzenské vzťahy 93 rodín obyvateľov obce. V roku 1664-1665 si na Lukáčovce robili nárok Turci. Podľa tureckého súpisu bolo vtedy v Lukáčovciach 21 udržiavaných domov, 24 rodín poddaných, miestny zemepán Ján Sándor a miestny hájnik. Obec musela zaplatiť 8013 strieborných tureckých lír (asi 121,4 florénov) ako "výpalné". V roku 1694 sa v obci nachádzali dva rybníky. Ich poloha na historických mapách nie je dokumentovaná, avšak prítomnosť vodnej nádrže a dvoch priehrad je zachytená na historických mapách z obdobia I. (vodná nádrž na Blatine pod obcou) a II. vojenského mapovania (lokalizácia priehrady na toku Blatina nad a pod obcou). K obci patrilo aj hospodárstvo – Tŕnie, ktoré je dokumentované už na mapách z obdobia I. vojenského mapovania. Poloha tohto majera i celé hospodárstvo sa zachovalo dodnes. Najstaršia časť a zástavba obce sa nachádza obojstranne pozdĺž toku Blatiny. Zástavba sa nachádza na vyvýšenom mieste, aby sa predišlo škodám pri záplavách. Hlavnou urbanistickou dominantou obce je farský kostol sv. Jána Nepomuckého a Templársky kaštieľ. Nevhodnou dominantnou v zastavanom území sú bytové domy v centre obce pri toku Blatina, ktoré stoja na mieste niekdajšieho Fándlyho parku. Z hľadiska krajiny sú nevhodnými dominantami poľnohospodárske podniky, ktoré doteraz nie sú eliminované zeleňou. Prírodnou kompozičnou osobou je tok Blatina, ktorý je však regulovaný a tak svoju funkciu "živého" biokoridoru a tepny územia neplní. Zaujímavosti v obci:  Templársky / biskupský kaštieľ – národná kultúrna pamiatka (NKP č.1462/0). Stredoveký kaštieľ z 15. storočia. Predpokladá sa, že bol sídlom rádu templárskych rytierov. Kaštieľ má pravidelný štvoruholníkový pôdorys so stranami dlhými cca 52 m a nárožnými , mierne vysutými vežami. Podľa výskumov pevnosť zo strany pahorkatiny v minulosti oddeľovala široká priekopa. Kaštieľ je dvojpodlažný, podpivničený. Súčasťou kaštieľa bol v minulosti i pivovar. V kaštieli sa nachádza studňa, cca 13 m hlboká. Za kaštieľom sa v minulosti nachádzala záhrada s ovocnými stromami a dom pre záhradníka. Zo záhrady vznikol postupne park, ktorý bol ešte v 60.tych rokoch 20.storočia pamiatkovo chránený. Dnes je zaniknutý. Pod kaštieľom sa nachádzajú staré podzemné chodby vedúce von z kaštieľa na viac svetových strán, ktoré sú však v prevažnej miere zavalené. Podľa staršej publikácie História obce Lukáčovce bolo pri výskumoch začiatkom 20. stor. v týchto chodbách nachádzané staré 200-300 ročné víno, ďalej sa tam predpokladali nálezy starých mincí, ktoré si mohli ukryť ľudia pred nájazdmi Turkov.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 133


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaštieľ a areál kaštieľa na historických mapách.

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Zdroj : Štátny archív, Ivanka pri Nitre, mapy: komasačné mapy 1860

Rozparcelovaný park v okolí kaštieľa na súkromné záhrady

Zdroj: http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie III reambulované 1920-1934

Súčasný stav - Zdroj : http:// maps.google.com

Južné priečelie kaštieľa

Pohľad na kaštieľ zo severozápadnej strany

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 134


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

  

Farská budova – bola vybudovaná v roku 1770. Od 26. júna do 25. septembra 1780 tu kaplánoval aj známy osvietenský spisovateľ a národný buditeľ Juraj Fándly (17501811), čo pripomína aj mramorová pamätná budova umiestnená na západnej stene fary. budova je umiestnená na severnom svahu neďaleko kostola. Stará farská škola – vybudovaná v roku 1731 Budova novej školy – postavená bola v r. 1912, neďaleko starej školy, pôvodne mala len učebňu a učiteľský byt. Od r. 1930 bola postupne rozširovaná až do dnešnej podoby. Slúži na výučbu detí 1-4 ročníka. Kultúrny dom – budova bola postavená v r. 1936, bol na nej nadpis „ Katolícky dom“

slúžil na rôzne účely. Konali sa tu tanečné zábavy, divadlá, rôzne schôdze a manifestácie. Neskôr budova slúžila i ako kino.  Poštový úrad - bývalý notársky úrad, budova MNV, bola postavená v roku 1892, na mieste obecnej kováčskej vyhne, na ľavej strane potoka, pri pravom odvetvení cesty, vedúcej z Alekšiniec. Notársky úrad tvorili dve miestnosti. V roku 1931 bol úrad prestavaný a nachádzali sa v ňom dve väčšie miestnosti a jedna menšia v strede. Do úradovne sa vchádzalo spod brány. Táto miestnosť slúžila pre vedúceho notára. V úzkej strednej miestnosti bol uložený obecný a notársky archív a katastrálne mapy. Tretia miestnosť slúžila pre pomocnú notársku silu. Ku bytu notára patrila aj dreváreň a maštaľ. Za budovou sa nachádzalo humno, slúžiace pre hydinu. Pred budovou, za cestou, až po potok sa rozprestierala záhrada, slúžiaca pre potreby notára. Stavebné objekty v obci

Budova kultúrneho domu – v minulosti

Budova kultúrneho domu – súčasnosť

Poštový úrad

Budova „novej“ základnej školy

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 135


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

kostol sv. Jána Nepomuckého - bol vystavaný v rokoch 1780 – 1792 v barokovom slohu počas pôsobenie farára Jána Tornera v Lukáčovciach a za veľkého prispenia vtedajšieho cirkevného patróna farnosti - nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa. Z príležitosti posviacky chrámu, bolo pápežskou kanceláriou vydané aj bréve (krátky pergamenový pozdravný list) pápeža Pia VI. Kostol je dlhý 32metrov, široký 12 metrov a vysoký vyše 28 metrov. Hlavný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Kostol má dve sakristie, a to na východnej a západnej strane. Pri vchode, z ľavej strany, sa ide na chór a vežu, na ktorej sú štyri zvony. Kostol bol postavený severnejšie od miesta starého kostola sv. Martina, ktorý bol neskôr zbúraný (kostol sv. Martina (prvá zmienka z r. 1397) sa pravdepodobne nachádzal na mieste centrálneho kríža na miestnom cintoríne).

Kostol sv. Jána nepomuckého

Nástupná plocha pred kostolom

V obci sú zistené dôležité objekty:  historické terénne úpravy pod kostolom, zrejme išlo o medziterasy v cirkevnej terasovitej záhrade. Dnes sú síce pozorovateľné, avšak zastavané. Na jednej medziterase stojí materská škôlka, na druhej rodinným dom. Z hľadiska dlhodobej vízie je však toto územie mimoriadne atraktívne a zaujímavé.  v území bola zistená tzv. "komponovaná krajina", zistené boli stopy barokových úprav (viď popis nižšie v kapitole "komponovaná krajina")  Pod farou bol zistený georadarovým prieskumom ovocný sad s tradičnými sortami (prieskum realizovala SPU v roku 2012 v troch osiach). V obci sa zachovali aj ďalšie - drobné sakrálne prvky, ako kaplnky, kríže a sochy svätcov. Tieto prvky sa v minulosti nachádzali aj pri viniciach, v chotári Lukáčoviec sa na rozdiel od okolitých obcí zachovali aj po zániku viníc. V obci sa v minulosti nachádzali i dve kaplnky, ktoré sa však už nezachovali. Zoznam, lokalizácia a stručný popis sakrálnych prvkov nachádzajúcich sa v obci je uvedený v nasledujúcich tabuľkách. Id objekt

popis, charakteristika, lokalizácia

69 Kaplnka sv. Floriána

Kaplnka nachádzajúca juhozápadne od obce, pri poľnohospodárskom podniku. Ide o murovanú stavbu z r. 1880), pri ktorej sa nachádzajú vzrastlé dreviny – 4 lipy Socha Panny Márie -socha Nepoškvrneného počatia (1854) je umiestnená v najjužnejšom cípe cintorína , nachádzajú sa pri nej 4 vzrastlé lipy

70 socha Panny Márie socha Nepoškvrneného počatia

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 136


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Id objekt

popis, charakteristika, lokalizácia

71 kostol sv. Jána Nepomuckého 72 Panna Mária Lurdská

Nachádza sa v severnej časti areálu kostola, ide o NKP č. 10420/0

73 74

75

76 77 78

83

84

Kamenná jaskyňa so sochou Panny Márie Lurdskej je umiestnená v severnej časti areálu pred kostolom. Centrálny kríž na Kamenný kríž s Ukrižovaným je umiestnený na mieste, kde sa cintoríne nachádzal oltár bývalého kostola, ktorý kedysi stál na cintoríne s Ukrižovaným Socha sa nachádza sa v centrálnej časti obce pred budovou školy, pri a sochou Panny Márie hlavnej ceste. Okolo sochy je malé oplotenie. Sedembolestnej sv. Ján Nepomucký socha sv. Jána Nepomuckého na podstavci (r.1781). Nachádza cez cestu, oproti Božej muke - kríž s Ukrižovaným a sochou Panny Márie. Okolo sochy sa nachádza taktiež nízke oplotenie. Socha sv. Urbana Božia muka sa nachádza na mieste bývalých viníc, postavená v r. 1801. Ide o sochu sv. Urbana na podstavci Božia muka pri Motív Panny Márie umiestnený v ozdobnej kazete na kovovej tyči. poľovníckej chate Božia muka vo Náboženský motív umiestnený v kovovej ozdobnej skrinke na východnej časti obce kovovej tyči. Božia muka je umiestnená pri mladom strome, ktorý je zavetvený odspodu, z časti Božiu muku zakrýva. Socha Panny Márie Socha Panny Márie s kamenným nadstrešením, nachádza sa pri osade Tŕnie. Je umiestnená na kamennom podstavci, okolo je vybudovaný kamenný múrik, nad sochou je kamenný oblúk novšieho dáta Kríž Božia muka umiestnená na konci obce, smerom na Pastuchov

Lokalizácia sakrálnych prvkov

Centrálny kríž na cintoríne. Predpokladané miesto lokalizácie kostola sv. Martina

Hlavným zamestnaním obyvateľov Lukáčoviec počas novoveku bolo poľnohospodárstvo s čiastočným zameraním na vinohradníctvo. Víno sa dorábalo v obci už v roku 1569. V 18. stor. registrujeme aj biskupské jatky, mlyn a tehelňu. Ďalšie cenné údaje o obci poznáme z roku 1736. Vtedajší urbár eviduje v Lukáčovciach 69 rodín a miestnych šľachticov Sándorovcov. V roku 1715 odmietali poddaní v Lukáčovciach odovzdávať predpísanú výšku desiatkov nitrianskemu biskupstvu. Situáciu vyriešilo až zavedenie urbárov - súpisov povinností - začiatkom vlády Márie Terézie. Zrušením poddanského zákona sa právne oslobodila väčšina obyvateľov Lukáčoviec. V roku 1862 sa urobila prvá komasácia. Oddelili Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 137


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

sa panské a sedliacke majetky. Druhá komasácia, ktorá mala napraviť chyby prvej, sa uskutočnila v roku 1892. Ale ani ona výrazne nezlepšila postavenie všetkých obyvateľov obce. Prelom v živote Lukáčoviec priniesol až rok 1918, kedy vznikla Československá republika. Lokalizácia vinohradov v katastri Lukáčoviec na historických mapách. V súčasnosti sa katastri vinohrady nenachádzajú.

Zdroj: (Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie) http://geoportal.gov.sk

Zdroj : http://geoportal.gov.sk – mapy: Vojenské mapovanie II 1810-1869

Objekty v súčasnej sídelnej štruktúre: 1- poľnohospodársky podnik – Nachádza sa juhozápadne od obce, pri prístupovej komunikácii. Areál je ohradený, obvodová zeleň je vybudovaná len z časti. V areáli sa v severovýchodnej časti nachádzajú ovocné dreviny - ovocný sad. Pri administratívnych budovách sa nachádzajú výsadby vzrastlých stromov (breza, smrekovec) 2- Kaplnka sv. Floriána – kaplnka nachádzajúca juhozápadne od obce, pri poľnohospodárskom podniku. Ide o murovanú stavbu z r. 1880), pri ktorej sa nachádzajú vzrastlé dreviny – 4 lipy. 3- Cintorín - cintorín sa nachádza v okrajovej, južnej časti zastavaného územia obce. V blízkosti sa nachádza fara a materská škôlka. V juhovýchodnej časti cintorína sa nachádzajú hrobové polia, v najjužnejšom cípe je umiestnená socha Panny Márie socha Nepoškvrneného počatia (1854), pri ktorom sa nachádzajú 4 vzrastlé lipy. V severnej časti sa nachádza farský kostol sv. Jána Nepomuckého (NKP č. 10420/0), západne od kostola je umiestnený dom smútku. Vo východnej časti areálu sa nachádza súvislá plocha zelene so vzrastlými stromami. Okolo areálu je vybudovaná obvodová zeleň – prevažne z listnatých stromov, podporená výsadbou krov. Pred kostolom je umiestnená kamenná jaskyňa so sochou Panny Márie Lurdskej. Prístupové chodníky ku kostolu sú lemované výsadbou stromov (prevažne tují). Medzi kostolom a domom smútku sa nachádza vyvýšené miesto – Hrádok, ktorý je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok ako NKP č. 1461/10. Centrálny kríž, ktorý sa nachádza na cintoríne, je umiestnený na mieste, kde sa nachádzal oltár bývalého kostola, ktorý kedysi stál na cintoríne. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 138


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

4- Farská budova – objekt zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok – NKP č. 1460/0. Nachádza sa severovýchodne od kostola, areál fary susedí s areálom cintorína a areálom základnej školy. Okolo farskej budovy sa nachádza záhrada, ktorej terén je svahovitý, sú tu vybudované terasy. 5- Základná škola – nachádza sa v blízkosti centrálnej časti obce, pri hlavnej komunikácii. Areál školy je oplotený. V areáli sa nachádza detské ihrisko futbalové ihrisko, ovocný sad. Terén je svahovitý. V areáli sa nachádzajú vzrastlé dreviny (ovocné stromy, tuje, vŕby, borovica, smrek). Budova školy je zrekonštruovaná. pred budovou sa nachádzajú výsadby krov. 6- Božia muka – kríž s Ukrižovaným a sochou Panny Márie Sedembolestnej (1852) – nachádza sa v centrálnej časti obce pred budovou školy, pri hlavnej ceste. Okolo sochy je malé oplotenie. 7- Božia muka – socha sv. Jána Nepomuckého na podstavci (1781). Nachádza cez cestu, oproti Božej muke - kríž s Ukrižovaným a sochou Panny Márie. Okolo sochy sa nachádza taktiež nízke oplotenie. 8- Plochy zelene a spevnené plochy v centrálnej časti obce – Ide o plochy pred miestnym obchodom (Coop-Jednota) a pri požiarnej zbrojnici a plochy zelene oproti cez cestu až po potok. Pred obchodom je vybudovaná spevnená plocha – parkovisko. Na plochách zelene v tejto časti obce sú umiestnené Božie muky. Na plochách sa nachádzajú vzrastlé stromy, ide prevažne o brezy a borovice, z jednej strany, na druhej strane je vysadené stromoradie tují. Pri potoku sa nachádzajú previsnuté vŕby. Plochy zelene v severnej časti je len zatrávnená a oplotená, oplotenie prechádza aj za OD Jednota. Popri oplotení sa zo severnej strany (od rieky) nachádza porast (ovocné a náletové dreviny).

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 139


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

9- Blatina – potok prechádzajúci obcou, rozdeľuje obec na dve časti. Tok je v obci regulovaný, dno a bočné steny sú spevnené betónovými prefabrikátmi. Sporadicky sa popri toku nachádzajú porasty, ide prevažne o stromy nachádzajúce sa na konci záhrad. 10- Bytové domy v centrálnej časti obce - V blízkosti sa nachádza základná občianska vybavenosť ako obchodné stredisko, kultúrny dom, požiarna zbrojnica a obecný úrad. Z južnej strany od bytových domov tečie miestny potok Blatina. Zo severu a západu sú bytové domy ohraničené miestnou komunikáciou, popri ktorej sa nachádza výsadba vzrastlých stromov – borovica, pagaštan. Východne sa nachádza rodinný dom so záhradou. Medzi bytovými domami sa nachádza parkovisko, južne, pri potoku je umiestnené malé detské ihrisko. 11- Plocha zelene oproti bytovým domom – plocha sa nachádza severozápadne od bytových domov (za hlavnou cestou). plocha je zatrávnená, pri ceste je umiestnená plechová autobusová zastávka. 12- Kultúrny dom – nachádza sa severne od bytových domov. Ide o zrekonštruovanú budovu v zástavbe rodinných domov. Za budovou sa nachádza spevnená plocha a plocha zelene na ktorej je umiestnené detské ihrisko. 13- Obecný úrad – nachádza sa v zástavbe rodinných domov v centrálnej časti obce 14- Hlavná ulica – ide o zástavbu rodinných domov, popri komunikácii. Vo východnej časti sa nachádza novšia výstavba rodinných domov – cca 50 roky, ide o obojstrannú zástavbu, popri ceste sa nachádzajú pásy zelene o šírke cca 3-4 m, v ktorých sa nachádzajú povrchové odtokové kanály, jedna strana zástavby sa nachádza na vyvýšenom teréne. V centrálnej časti ulice sa nachádza najstaršia zástavba v obci. Popri ceste sa nachádzajú pásy zelene o šírke 1 – 3 m, v pásoch zelene je vedené povrchové odtokové kanály, ktoré sú z väčšej časti v okolí obecného úradu spevnené betónovými prefabrikátmi. V pásoch zelene sa nachádzajú sporadicky výsadby krov realizované individuálne občanmi. V západnej časti ulice, od rázcestia pred kaštieľom až po kaštieľ sa pásy zelene rozširujú, sú v nich vysadené vzrastlé stromy (breza, smrek, tuja, borovica). Od kaštieľa, popri družstve sa nachádza len jednostranná zástavba. Pásy zelene pri rodinných domoch sú o šírke 3 m, na strane od poľnohospodárskeho podniku ide o pás široký cca10 m, ktorý je vo svahu. Od konca Poľnohospodárskeho podniku pokračuje obojstranná zástavba, domy sú umiestnené na vyvýšenom teréne (svahu), šírka plochy zelene pred domom zostáva o šírke cca 8-10m. Zástavba vznikla v povojnových rokoch, ale nachádzajú sa tu aj novostavby. 15- Kaštieľ – Ide o Národnú kultúrnu pamiatku č. 1462/0. Pochádza z 15. stor., Predstavuje ho malý hrad s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom so stranami dlhými asi 52 m a nárožnými, mierne vysunutými, vežami. Podľa výskumov pevnosť zo strany pahorkatiny v minulosti oddeľovala široká priekopa. Podľa miestnej tradície bol kaštieľ sídlom križiackeho rádu templárskych rytierov. Aj starší autori dejín obce popisovali kaštieľ ako ich kláštor. Ak by tomu tak bolo, stal by sa kaštieľ jednou najstarších hradných architektúr celého Slovenska. (http://www.kastiel.org). Okolo kaštieľa sa nachádza prevažne zatrávnená plocha zelene s pár kusmi vzrastlých stromov (agátov). severozápadne od kaštieľa je umiestnené otočisko a plechová autobusová zastávka. V bývalej záhrade pri kaštieli sa v súčasnosti nachádza bytový dom, na konci záhrady je zástavba rodinných domov. 16- Poľnohospodársky podnik – nachádza sa v severnej časti obce, pri kaštieli. Areál je oplotený, s občasne vybudovanou obvodovou zeleňou. Pri vstupe do podniku sa nachádza autobusová zastávka. Popri areáli vedie severovýchodným smerom cesta do krajiny. 17- Bočná ulica v severnej časti obce- ulica rovnobežná s hlavnou ulicou. Ide prevažne o jednostrannú zástavbu rodinných domov. Popri ceste sa nachádzajú pásy zelene Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 140


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

o šírke cca 2 m, ktoré sú prerušované len vstupmi k domom. Celá ulica je v miernom svahu nad obcou. 18- Bočná ulica (pri škole) – jednostranná zástavba rodinných domov. Popri ceste sa nachádzajú pásy zelene o šírke cca 1-2m, v pásoch zelene sa nachádzajú spevnené povrchové kanály. Povojnová zástavba, stavebná čiara je dodržaná, pred domami sa nachádzajú malé predzáhradky, oplotené prevažne pletivovými plotmi. 19- Bočná ulica (pri cintoríne) – Jednostranná, novšia zástavba rodinných domov, oproti zástavbe (cez cestu) sa nachádzajú záhrady. 20- Bočná ulica (pri kostole) – Jednostranná, zástavba rodinných domov, oproti zástavbe (cez cestu) sa nachádzajú záhrady. Ide o zástavbu tradičných domov. Popri ceste sa nachádzajú pásy zelene, pri domoch prerušované spevnenými vstupmi. 21- Rybníky - Už v roku 1694 sa v obci nachádzali dva rybníky. Súčasné rybníky sú vybudované na potoku Blatina, v severozápadnej časti obce. Ide o sústavu 2 kaprových rybníkov. Nachádzajú sa v severozápadnej časti obce. Brehy rybníkov sú zatrávnené, stromové porasty sa v okolí rybníkov nachádzajú len ojedinele. 22- Ulička od rybníkov k cintorínu – Jednostranná zástavba rodinných domov. Z druhej strany, oproti zástavbe sa nachádzajú políčka, ktoré sú zo severozápadnej strany lemované prirodzenými porastmi. 23- Futbalové ihrisko – nachádza sa pri rybníkoch, v severozápadnej časti obce. Okolo ihriska je vybudovaná obvodová zeleň – topole. 24- Božia muka – Socha sv. Urbana – nachádza sa na mieste bývalých viníc, postavená v r. 1801. Ide o sochu sv. Urbana na podstavci. 25- Božia muka pri poľovníckej chate – Obrázok Panny Márie umiestnený v ozdobnej skrinke na kovovej tyči. 26- Poľovnícka chata – nachádza sa pred obcou, pri ceste od Alekšiniec. Chata je murovaná, okolo budovy sú vysadené vzrastlé stromy (agát, breza, tuja), je tu vybudovaný priestor na odpočinok a posedenie – drevené lavičky, stoly. 27- Božia muka vo východnej časti obce (cesta na Andáč) – Náboženský motív umiestnený v kovovej ozdobnej skrinke na kovovej tyči. Božia muka je umiestnená pri mladom strome, ktorý je zavetvený odspodu, z časti Božiu muku zakrýva. 28- židovský cintorín - Národná kultúrna pamiatka č. NKP 11305/0., 32 náhrobníkov

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 141


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7. 2.

Charakteristika obcí v okrese Topoľčany:

7.2.1. Biskupova Rozloha: 330 ha Počet obyvateľov: 223 Prvá písomná zmienka: 1326 Založenie obce siaha do 13. storočia, ale listinne je doložená z r. 1326 ako Villa Domini Episcopi Nitriensis. Obec patrila nitrianskemu biskupstvu, ktoré ju dostalo do daru od rodiny Ludanických. V roku 1769 obec vlastnil Urbár nitrianskeho biskupstva, konkrétne obec patrila pod panstvo Skačany. Neskôr patrila do správy panstva Radošina. V r. 1599 obec do tla vypálili Turci. Život sa však postupne do obce vrátil. V roku 1753 je v obci dokumentovaných 28 rodín, v roku 1787 už 125 obyvateľov a v roku 1828 už 146 obyvateľov. Od založenia to bola poľnohospodárska obec. Vďaka kvalitným pôdam prinášala značné zisky na úrode. Prioritne sa pestovali obiloviny, vinice boli dokumentované v r. 1715. Obec si zachovala vo veľkej miere svoj vidiecky ráz, poľnohospodársky charakter získaný pred I. ČSR. Pri výstavbe bola veľmi dobre využitá terénna modelácia, historické jadro obce bola situované na západný svah, takže domy mohli naplno využiť západné teplé slnko. V údolí toku neboli stavby, pretože Radošinka sa často rozlievala. Poľnohospodárske družstvo bolo v obci založené v roku 1956 a vtedy hospodárilo na 425 ha PPF. V súčasnosti obec prezentuje vidiecku kultúru, ľudovú architektúru a zachované je i historické centrum obce. Od roku 1939 mali deti obce možnosť získať vyššie vzdelanie, pretože obec Biskupová patrila do školského obvodu so sídlom vo Veľkých Ripňanoch, kde bola meštianska škola. Radošinka a jej povodie spája obce v OZ Radošinka. Rybársky revír na toku Radošinka predstavuje časť povodia Radošinky, a to od cestného mosta v obci Biskupová po pramene. Dĺžka zarybnených tokov spolu je 15 km, charakter kaprový. Rod Ludanických v obci Biskupová: bol to významný rod slovenskej šľachty pochádzajúci zrejme z Ludaníc (už v 11.storočí tam bol hrádok s vodnou priekopou), ktorému patrili majetky medzi Nitrou, Topoľčanmi a Piešťanmi a patrila im aj obec Biskupová (vtedy pod názvom Viskupova), kým ju nedarovali Nitrianskemu biskupstvu. V 13.storočí mal rod už 8 vetiev. V obci Biskupová žil príslušníkom ludanickej vetvy menom Sobeslav na prelome 12. a 13. storočia. On i jeho synovia boli v službách kráľa a syn Vitko sprevádza kráľa Bela IV. aj počas jeho anabázy na Jadranské ostrovy, kde sa uchýlil pred mongolskými prenasledovateľmi. Bohumír, Vítkov starší brat, bol nitrianskym a trenčianskym županom. Ku koncu 13.storočia Ludanickovci stratili svoj vplyv a koncom 13.storočia sa rod na spoločenskom rebríčku prepadol. Avšak po smrti Matúša Čáka zaznamenáva rod opätovný vzostup. Spomeňme napríklad Tomáša Ludanického, ktorý sa stal jágerským biskupom, a v roku 1401 viedol vzburu proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Vzbúrencom sa podarilo ovládnuť väčšinu juhozápadného Slovenska a vzbura skončila až dobytím opevneného kastela v Ludaniciach Ctiborom zo Ctiboríc. O významnom rode Ludanických v obci nie je v obci žiadna zmienka. Nitrianske biskupstvo: s touto cirkevnou inštitúciou je úzko spätá história obce, pretože nitrianske biskupstvo tu a v okolitých obciach vlastnilo rozsiahle pozemky. To malo vplyv na vývoj obce i jej obyvateľov. V obci žili hlavne ľudia, ktorí sa starali o biskupské pozemky. Dnes je obec filiálkou merašickej farnosti. Omše sa však v obci konajú pravidelne.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 142


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

V obci nie sú pamiatky zapísané v Zozname kultúrnych pamiatok. Avšak objektov, ktoré by mali byť na lokálnej úrovni akceptované, chránené a z hľadiska hmoty nezmenené je niekoľko. Napr. 1 - zvonička na cintoríne s drevenou, ihlanovitou strechou z roku 1884. V nej sa nachádza zvon z roku 1690 a zvon z roku 1796 uliaty K.Filgráderom v Trnave. Kostol bol postavený na cintoríne a zasvätený je Panne Márii. Na cintoríne je i jaskyňka s plastikou Panny Márie Lurdskej. V kostole sa konajú pravidelne omše. Obec patrí do farnosti Merašice, v Biskupovej je len filiálka. V obci je päť sakrálnych plastík, všetky sú zreštaurované. Vývoj osídlenia obce:

mlyn

I.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

Špeciálna mapa (Zdroj : geoportál.sk)

OFM Eurosense, Zdroj : http:// maps.google.com

Reštaurované sakrálne plastiky:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 143


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Panna Mária Lurdská

Objekty súčasnej sídelnej štrukútry:

1. Najcennejšou plastikou je Svätá Trojica. V roku 2014 bolo upravené jej okolie. Pri tomto prvku sa nachádzajú lipy, ktoré sú vo veku cca 100 rokov a mali by byť chránené. Lipy sú však už v záhrade rodinného domu, ktorý bol zrejme historicky zaujímavým objektom (možno prestavaná kúria, alebo fara, alebo škola, pôvodná funkcia nie je známa). Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 144


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Socha svätej trojice s upraveným okolím

Topoľová alej vyžaduje arboristický zásah

2. kostol na cintoríne, v jeho blízkosti je i jaskyňka s Pannou Máriou Lurdskou

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 145


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

3. cintorín - stromy je potrebné niektoré ošetriť, iné vyhlásiť za chránené na lokálnej úrovni 4. v obci je niekoľko domov, ktoré zrejme patrili bohatším sedliakom, prípadne cirkvi či štátu. Tieto určujúce objekty podčiarkujú identitu obce, zachovávajú dobové prvky, hmotu či tvaroslovie. Je potrebné ich vnímať ako pamätihodnosť na lokálnej úrovni a chrániť ich pred nevhodným prestavaním, ale preferovať v spolupráci s odborníkmi na dobovú architektúru ich obnovu, a to i napriek tomu, že sú v rukách rôznych vlastníkov. Obrázky nižšie dokumentujú takéto objekty.

5. topoľová alej vo veku cca 50-60 rokov je smerom do historického jadra obce. Z hľadiska biotechnického si vyžaduje neodkladný zásah, pretože stromy sa stali nebezpečnými z dôvodu nedostatku vody, nevhodnej údržby a nevhodných podmienok. Ďalšie stromy na okamžité ošetrenie sú na cintoríne. Chrániť je potrebné lipy pri Sv. Trojici. 6. dom s so zachovanými prvkami ľudovej architektúrou, typickou orientáciou na západ, vhodné je jeho zachovanie v súčasnej hmote i materiáloch

7. žiaľ i v tejto obci sa objavili mestské formy, a to v podobe bytového domu, ktorý stojí na mieste bývalého mlyna pri riečke Radošinka. Uvedený objekt narúša tradičný obraz vidieckej obce, pôsobí cudzorodo, dominantne, jeho nevhodnosť umocňuje i farebné riešenie a nedostatočné riešenie v exteriéri. 8. zregulovaný tok Radošinky. Jeho renaturalizácia je pre oživenie doliny nutná. V súčasnosti územie vysychá, tok rýchlo odvádza vodu, manažment povrchových vôd zlyháva, na toku je nutné riešiť opätovne vodné plochy a mokrade. 9. zrejme bývalá kúria, dnes je vo vlastníctve viacerých majiteľov, čo sa odrazilo v "rozbitej" úprave objektu, nekoncepčným zásahom. 10. sakrálny prvok na rázcestí 11. zatrávnená plocha využívaná ako ihrisko, alebo ako kosná lúka Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 146


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

12. železničná stanička, potrebné je ju zachovať, prípadne využiť ako objekt občianskej vybavenosti či na bývanie 13. cesta III.tr. č. 1678 smer Nitra-Radošina. V obci chýbajú chodníky popri ceste III.tr. i popri miestnej komunikácii vedúcej do centra obce.

Bytový dom v mieste bývalého mlynu V obci nie sú v súčasnosti žiadne ubytovacie kapacity a zariadenia, a to ani v súkromí. V obci chýba vyšší stupeň vybavenosti, čo spôsobuje nízky stupeň externej atraktivity pre bežných turistov a návštevníkov a obmedzuje možnosti rozvoja turizmu. 7.2.2. Malé Ripňany Rozloha: 3,90 km2 (390 ha) Počet obyvateľov: 547 Prvá písomná zmienka: 1390 Obec Malé Ripňany bola osídlená už v neolite. Na území dnešnej obce sú archeologicky doložené nálezy z doby kamennej (na ľavej strane potoka Hlavinka), laténskej, rímskej, sídliskové nálezy z doby bronzovej a halštatskej, rímsko-barbarské sídlisko. V obci bola nájdená časť čeľuste mastodonta - vyhynutého predchodcu slona, rímska minca, keramika, bronzová náušnica, denár, grajciare apod. Obec sa vyvinula v chotári obce Ripňany. V roku 1156 sa spomínajú Ripňany ako jedna obec (teda Veľké Ripňany, Malé Ripňany a osady Vieska a Nežatice), v ktorej bola už vtedy farnosť a teda i istá vzdelanosť obyvateľov. V roku 1390 sa spomína ako Kysrepen, je to teda už samostatná obec. Obec sa už v 12.storočí profilovala ako obec rybárov, rybníky boli na toku Hlavinka i na Radošinke. Kedy rybníky zanikli nie je známe, nie sú zachytené ani na historických mapách. Rabník zostal len vo Veľkých Ripňanoch. Rybník bol však i v strede obce, a to ešte po 2.sv. vojne, jeho názov bol Gerda. Rybník postupne vplyvom nedostatku vody vyschol. Obec vlastnili rôzni majitelia. V roku 1461 kráľ Matej Korvín potvrdil zemanovi Michalovi Orságovi a jeho synom vlastnícke práva okrem iných aj na Malé Ripňany, Veľké Ripňany a Behynce. Obec patrila pod správu topoľčianskeho hradu, ktorý bol kráľovským majetkom, a teda i obec Malé Ripňany boli kráľovským majetkom. Neskôr mal hrad množstvo majiteľov a tak sa menili i majitelia obce Malé Ripňany. Istý čas v 14.storočí obec patrila rodu Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 147


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ludanických, čo boli príslušníci starej slovenskej šľachty. Ladislav Ludanický dostal majetky od kráľa Žigmunda. V roku 1598 obec vypálili Turci podobne ako okolité obce. ľudia utekali k Lužbetke (svätený prameň v katastri Kapince) alebo na Mancicko (dnes zaniknutá osada), život sa však do obce vrátil, záznamy o tom sú vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku z roku 1977. V 16.storočí majetky i s obcou Malé Ripňany získal Tomáš Vizkeleti a jeho syn podpalatín Michal. V roku 1654 kráľ daruje rodu Zajovcov, v roku 1663 však kráľ Leopold I. daroval majetky po Michalovi Vizkeletim za služby, vernosť a horlivosť Michalovi Borymu a Tomášovi Benickému. Darovacia listina sa týkala Veľkých i Malých Ripnian. V tomto roku však opäť útočili Turci, takže majitelia od majetkov odstúpili. Ďalšími majiteľmi boli zemania Kosztolányovci, potom rodina Prónaya z Blatnice (pravdepodobne z Nitiranskej Blatnice), ktorý sa venoval ovocinárstvu a vinohradníctvu a napísal i príručku pestovateľa viniča aj s praktickými radami, ako spracovať hrozno. Je pravdepodobné, že tento majiteľ nechal postaviť jeden z kaštieľov v obci. Ďalším zemepánom v obci bol František Kolbinger, Ignác Hofreiter, ai. Jednou z bohatších rodín v obci bola rodina Justová - doložený šľachtický rod už v 15.storočí. Tejto rodine patrila kúria v Malých Ripňanoch. K rodine patril Ladislav - spisovateľ, Andrej - zeman z Necpál, Fraňo - stoličný hodnostár, Jozef - turčiansky podžupan, Juraj - turčiansky župan, Vojtech poslanec uhorského snemu a básnik. V 19. storočí tu mali majetky Stummerovci. Do obce prišla v 19.storočí nemecká rodina Bűngerová. V obci žila tiež rodina Langová, nie je však doložené, ku ktorej vetve tohto rodu rodina patrila. Veľkostatkármi v 20. storočí boli Bűngerovci, Lutmerdinkovci, , v Nežaticiach to bol Šteran Broll a Škarbal s vlastným erbom a šľachtickým titulom. V r. 1894 obec vyhorela. V r. 1920, 1921 boli štrajky poľnohospodárskych robotníkov, ktorí nakoniec v r. 1926 násilne zabrali veľkostatkársku pôdu. Po oslobodení bola uskutočnená pozemková reforma a združstevnenie. O obci Malé Ripňany bola vydaná v roku 2006 monografia, ktorej autorom je vtedajší starosta obce Ľudovít Moravčík. Je v nej množstvo informácií, z ktorých uvádzame tie najdôležitejšie z hľadiska cieľa tejto štúdie. V katastri obce sa nachádzal i hospodársky dvor Mancicko, kde sa choval dobytok. Dnes je táto osada zaniknutá. Vývoj osídlenia obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 148


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Špeciálna mapa (Zdroj : geoportál.sk)

OFM Eurosense, Zdroj : http:// maps.google.com

Pamiatky a pamätihodnosti v obci: V obci sa nenachádzajú pamiatky, ktoré by boli zapísané v Zozname kultúrnych pamiatok Slovenska. Nachádzajú sa tu však pamätihodnosti, ktoré je potrebné chrániť, pretože tvoria prírodné a kultúrne dedičstvo tejto obce a dávajú obci i jej občanom vlastnú identitu. Medzi takéto môžeme zaradiť: - Klasicistická kaplnka zasvätená sv. Antonovi Paduánskemu, evidovaná je už v roku 1800, bola pôvodne postavená z nepálenej tehly. Múry vlhli a omietka opadávala, a tak bola v roku 1948 prestavaná na kotol, kedy bola kaplnka rozšírená o 4 m. V roku 1990 bol kostol zrekonštruovaný, kedy okrem apsidy loď kostola bola prakticky zbúraná a postavená nanovo, bola tiež zväčšená, ale len o obvodové múry, pretože pôdorysné možnosti na pozemku neumožňovali väčšie rozšírenie. V roku 2017 prebiehali na kostole znova stavebné práce spojené najmä s opravou fasády kostola.

Kostol s farou v štádiu opráv v r. 2017 -

klasicistický Mariánsky stĺp z roku 1820 - pred kostolom neskorobaroková socha Panny Márie z 18. storočia - pred kostolom

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 149


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

-

-

zvonica na cintoríne v časti Nežatice – pri hlavnej ceste III. triedy. Je to stavba zo 60tych rokov 20. storočia. hrobka rodiny Bűnger, v klasicistickom štýle v katastri obce sú náhrobné kaplnky a kríže v chotári a na okraji cintorína socha Srdca Ježišovho s pamätnou tabuľou padlým v I.sv.vojne pri ceste III.tr.č. 1678 na Nežatickom cintoríne, de je i novodobý Dome smútku a pri ňom je centrálny kríž. V rohu cintorína je drevená zvonička. Po obvode cintorína sú vysadené ihličnaté dreviny, prevažne cyprušteky (Chamaecyparis lawsoniana), pri plastike je tradičná lipa. Kúrie rodiny Landovej - postavená bola do tvaru L, kde dlhšie krídlo bola hospodárska časť, ktorá je dnes takmer padnutá Kúria rodiny Bűngerovej - kaštieľ bol dominantou nad obcou a stál nad oporným múrom cesty. Patril k nemu i hospodársky dvor a zrejme i tabačiareň. Dnes je opustený.

Na obrázku je zvonička a socha Srdca Ježišovho. Na kultúrne podujatia sa v 70 – tych rokoch 20. storočia postavil v obci Kultúrny dom s obecným úradom. V súčasnosti sa v kultúrnom dome príležitostne uskutoční tanečná zábava, organizujú sa príležitostné výstavy. Radošinka je dnes zregulovaná, v minulosti slúžila i na rekreáciu, keďže sa v nej nad haťou dalo kúpať. Na toku Hlavinka sa zase korčuľovalo. Tiež na korčuľovanie sa používal rybník Gedra, dnes nejestvujúci.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 150


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Tradičné rodinné domy s regionálnymi prvkami, určujúce urbanistický štruktúru.

Dom smútku na cintoríne v M.Ripňonoch

Rekonštruované hospodárske objekty

Tradičný dom v Nežaticiach so zachovaným prvkami ľudovej architektúry.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 151


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaštieľ schovaný za objektmi Sojamlynu zrejme patril rodine Bűngerovej. Nutne si vyžaduje rekonštrukciu.

Kaštieľ rodiny Langovej si zachoval pôvodný vzhľad, avšak nutná je jeho rekonštrukcia.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 152


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ďalšia zaujímavá kúria (alebo sedliacky dom), ktorá má zachované i hospodárske objekty. V urbanizme obce je určujúca, a preto si vyžaduje ochranu. Jej prestavanie nie je vhodné.

Tradičný hospodársky objekt, aké nám z územia nenávratne miznú, pritom dokumentujú vývoj i zručnosti obyvateľov v minulosti. Objekt je potrebné chrániť a rekonštruovať.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 153


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ďalší upravený historický objekt so zachovanou architektúrou i ozdobnými prvkami.

Sojamlyn - mlynárenský areál s historickým základom, dnes mimo prevádzky. Pôvodný mlyn na Hlavinke už nie je. Pri ceste č. 1678 je postavený nový mlynárenský areál na skladovanie a spracovanie poľnohospodárskych plodín z rastlinnej prvovýroby priamo v centre ich produkcie. Majiteľmi mlyna sú Vladislav a Aslan Khablievovci z ruského Ostetska, čím podporia vlastnú rodinnú tradíciu agrárnikov. V súčasnosti vlastnia viac ako Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 154


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

100 ha pôdy, v mlyne zamestnávajú cca 20 ľudí. Ide o realizáciu podnikateľského zámeru s novými technológiami a novými skladovými priestormi pre obilie. V krajine sa nachádza i nové, rozľahlé rodinné sídlo investora nového mlynárskeho areálu s bazénmi, tenisovými kurtami. Prístup je z cesty č. 1687, avšak objekt zostáva neprístupný.

Výhľad na obec Malé Ripňany časť Nežadice z cesty III.tr.č. 1734 na Čermany.

Pohľad na rekonštruované objekt PD, citlivo osadené do krajiny.

Pri vrchole kopca je nové rodinné sídlo investora v obci M.Ripňany Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 155


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty súčasnej sídelnej štrukútry:

Materská škola Základná škola tradičné rodinné domy s ľudovou architektúrou cintorín Nežatice s Domom smútku, centrálnym krížom, so zvoničkou, so sochou Srdca Ježišovho, s obvodovou výsadbou ihličnanov 5. rekonštruovaný hospodársky dvor 6. železničná stanica, prvý vlak po trati prešiel v roku 1909 a spojil obec "so svetom", stanička je dnes využitá na bývanie 7. obecný úrad s kultúrnym domom v jednom objekte 8. Potraviny postavené v 60-tych rokoch 20.storočia 9. kostol s jaskynkou Panny Márie Lurdskej 10. cintorín v M.Ripňanoch, po obvode sú majestátne lipy, niektoré vhodné na ochranu 11. rodinná hrobka Bűngerovcov 12. kúria 13. kaštielik rodiny Langovej 14. kaštielik 15. mlyn - firma Sojamlyn 16. tok Radošinky 17. tok Hlavenky 18. rekonštruované objekty PD 19. nový mlynársky objekt 20. plocha s chovom koní 1. 2. 3. 4.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 156


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.3. Veľké Ripňany a Behynce Rozloha: 2368 Počet obyvateľov: 2115 Prvá písomná zmienka: 1156 Obec leží v Radošinskej doline nazvanej podľa riečky Radošinka, ktorá sa už v roku 1249 spomína ako Radusna v listine nitrianskeho arcibiskupa Vincenta. Práva riečka a jej prítoky mali vplyv na osídlenie územia Bojnianskej a Ripnianskej pahorkatiny. Archeologické pamiatky z Ripnian potvrdzujú trvalejšie osídlenie už v 9. storočí. V rámci celkového osídlenia povodia Radošiny sa v stredoveku a novoveku vytvárali hustejšie osídlené osady s priľahlými menšími usadlosťami. Veľké Ripňany patrili k tým väčším. To sa prejavilo hlavne v novovekých dejinách, kedy hovoríme o spádových obciach a to Radošina, Veľké Ripňany, Nové Sady, Zbehy. Veľké Ripňany bola pôvodne spojená s obcou Malé Ripňany do jedného územia. V roku 1156 sa spomínajú Ripňany ako jedna obec (teda Veľké Ripňany, Malé Ripňany, Behynce, osada Mancicko a Vieska). Obce Behynce a Veľké Ripňany boli zlúčené v roku 1976. Územie obcí bolo osídlené už v neolite. V obci a jej okolí bol realizovaný archeologický výskum, ktorý dokumentuje osídlenie územia. Avšak niektoré vzdelávacie inštitúcie si robili i vlastný výskum, ktorého výsledky obec nemá k dispozícii. Podľa doterajších poznatkov najstaršie nálezy sú z mladšej a neskorej dobe kamennej – neolitu a eneolitu (6000-2000 r. pred Kr.). Vo Veľkých Ripňoch sa v roku 1978 potvrdil výskyt karpatskej mohylovej kultúry - náčelnícka mohyla po pravej strane Hlavinky za objektmi JRD asi 500 m od cesty do z V. Ripnian do M. Ripnian. Ďalej sa zistila osada a lužickočakanské žiarové pohrebisko v tesnej blízkosti mohýľ. Lužicko-čakanské pohrebisko však bolo zničené poľnohospodárskou technickou. Vo Veľkých Ripňanoch sa predpokladá sídlisko pradórskeho osídlenia v centre terajšej dediny. Osady boli zakladané v strede sútokov potokov. Umiestňovanie hrobov a mohýl bolo v tvare písmena "Y". Doba železná je v Ripňanoch chudobne zastúpená. Halštatské obdobie zatiaľ úplne chýba. Z doby laténskej-železnej boli zistené len keramické nádoby. Náleziská po Kvádoch úplne v Ripňanoch chýbajú. Avari sa zrejme až k Ripňanom nedostali. Potom už prichádza éra slovanských kniežat. Nitra sa stala sídlom nitrianskeho kniežaťa i kniežat veľkomoravských panovníkov i sídlom biskupa. Radošinská dolina bola vtedy husto osídlená, preto týmto území prechádzali obchodné a iné cesty v smere na Nitriansku Blatnicu, Bojnú a Ducové. Z pohľadu stredovekého osídlenia je veľmi zaujímavá osada Vieska a v súčasnosti už neexistujúce Mancické. Vieska je situovaná na terase Radošiny v mieste, kde sa vlieva Cerový potok. Viaceré zbery a prieskumy potvrdili staršie osídlenie. Pravdepodobne tu v minulosti bola malá stredoveká dedina a cintorín. S veľkou pravdepodobnosťou tu stál aj kostol. Slovanské osídlenie celej terasy Radošiny až k Hlavine v smere na Malé Ripňany potvrdili i ďalšie prieskumy v r. 1986, 1988 a 2001. Bola osídlená aj ľavostranná terasa potoka Radošina na hraniciach Malých a Veľkých Ripňian asi 50-100 m od železnice na svahu stúpajúcom až na úroveň komunikácie spájajúcej obe obce. Kráľ Žigmund 2. decembra 1389 daroval celé hradné panstvo Topoľčany do dedičnej držby Frankovi a Šimonovi, synom pána Kóňu zo Sečian, ktorí patrili k popredným veľmožom krajiny. V listine sa uvádzajú aj ...“Veľké Ripňany, Vieska pri Ripňanoch“... . Slávnostné uvedenie majiteľov do držby celého panstva sa uskutočnilo 12. marca 1390 za účasti zástupcov kráľa, Nitrianskej kapituly a mnohých šľachticov. (Zdroj: Gertrúda Březinová: "Najstaršie dejiny na základe archeologických nálezov"). Obec vlastnili rôzni majitelia. Obec patrila pod správu Topoľčianskeho hradu, v 13.-14. storočí obec vlastnila stará slovenská šľachtická rodina Ludanických. V 16.a 17. storočí Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 157


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

vlastnili pozemky Vizkeletyovci, neskôr tak významné šľachtické rodiny, ako boli Zayovci, Príleských, Fabriciovcov ai. Turci obec vypálili v roku 1598. K jej rozmachu došlo v 18.storočí, v roku 1787 tu bývalo už 376 obyvateľov. Veľké Ripňany v minulosti zemepánske mestečko, zaznamenalo svoj rozvoj v 19.storočí, kedy nastal rozvoj infraštruktúry, výstavba železnice. Obec mala dobe dve školy a to cirkevnú a „mešťanskú“. Veľké Ripňany tvorila časť mestských domov – „štokovcov“, nemeckých a židovských vidieckych viliek a kaštieľov (celkove 8) , radová zástavba pre nájdených robotníkov v poľnohospodárstve a v pálenici, tzv. „bírešne“ , sedliacke domy s hospodárskymi budovami a cigánska osada v miestnej časti „Hlinník“, kde sa ťažila hlina na pálenú a na „surovú nepálenú tehlu“. Behynce, rozdelené na Dolné a Horné, tvorili zástavbu sedliackych domov s hospodárskymi domami a vidiecka kúria rodiny Ludanických. Viesku tvorili sedliacke domy s jedným kaštieľom rodiny Kovos, ktorí vlastnili aj časť majera Mancické. Všetky tieto lokality mali miestny cintorín, ktoré sa zachovali do dnešných dní. Osada Mancicko sa nachádza medzi Veľkými Ripňami a Merašicami, západne od cesty II.tr.č.514. Prvým dokumentovaným majiteľom bol zemepán Kasnár, po ňom Keveš, gazda židovského pôvodu, ktorý hospodáril na cca 200 ha a dal pri ceste do osady postaviť sochu sv. Vendelína. (Vendelín bol pustovník zo 6.storočia, ochrancom pastierov, pútnikov, zvierat a úrody. Bol veľmi uctievaný hlavne na vidieku. Vendelína prijal na svoj majetok statkár v trevírskej oblasti a dovolil mu postaviť si pustovňu. V našom prípade obrazne statkár Keveš prijal Vendelína a postavil mu sochu na pozemku.) Majer bol pôvodne v doline pri Cerovom potoku, avšak z dôvodu infekcie sa osada presunula na kopec. Tam však vznikli problémy s vodou pre dobytok i s pitnou vodou, preto sa obyvatelia rozhodli vybudovať vodnú nádrž na sútoku Cerového a Orešinaskeho potoka a čerpadlami tlačili vodu hore do majera do zásobnej nádrže. Na majeri bol čulý život, cez žatvu prichádzali pracovníci z Oravy a Kysúc. Niektorí zostávali a tak sa počet obyvateľov rozrástol, že na Mancicku zriadili školu. kováčsku vyhňu a futbalovú jedenástku. Majer Mancicke navštívil i prezident Tiso. Po lokalite Mancicke v súčasnosti zostal len v poraste takmer stratený cintorín so šiestimi náhrobnými kameňmi a názvy lokalít. V blízkosti osady je lokalita zvaná Golgota. Toto miesto by bolo vhodné preskúmať, pretože môže súvisieť s bohatým kresťanským životom obyvateľov obcí.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 158


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Farnosť v obci Veľké Ripňany: Už prvý uhorský kráľ Štefan prikázal, že vždy desať dedín musí postaviť kostol a živiť kňaza. Sú predpoklady, že počas jeho vládnutia bola obec Ripňany centrom kresťanského života pre uvedených 10 obcí. Na mieste súčasného kostola bola zrejme postavená kresťanská svätyňa (11. storočie). Neskôr sa tu sformovala aj farnosť a je teda isté, že od roku 1156 bol v Ripňanoch farár aj fara a obyvatelia obce majú dodnes silné kresťanské korene. Kde bola fara, tam bol aj kostol. Presné údaje o vzniku kostola sa žiaľ nezachovali, len jeho poloha naznačuje, že už pred ním tu stála svätyňa. Kostol bol v prvej tretine 16.storočia poškodený a zrúcaný a farnosť zanikla zrejem z dôvodu tureckých nájazdov. V druhej polovici 16.storočia obnovili faru a kostol. Bola to zásluha Tomáša Vizkeletiho. Žiaľ, ďalšie tatárske plienenia už v roku 1599 opäť narušili dedinu, kostol a farnosť. Žiaľ, ďalšie tatárske plienenia už v roku 1599 opäť narušili dedinu, kostol a farnosť. Výsledkom týchto plienení a aj reformácie bolo, že farnosť Veľké Ripňany prevzali evanjelickí farári. Roku 1630 sa Michal Vizkeleti postaral o rekatolizáciu farnosti a získal pre obec aj katolíckeho kňaza. Tiež s manželkou Máriou Thurzovou podporovali veľkoripniansky starobinec. Samotný farský kostol bol pôvodne v roku 1595 požehnaný ako Kostol narodenia Panny Márie, neskôr v roku 1853 bol klasicisticky prestavaný a posvätený ako kostol sv. Jána Nepomuckého. Do farnosti patria i Malé Ripňany a Lužany. Blažej Jajcaj, rodák z Mysleníc sa stal farárom v roku 1965. V 50-tych rokoch bol väzňom v Ilave, neskôr pre svoje názory bol ŠTB prenasledovaný, šikanovaný a opäť 7 rokov väznený. O jeho mučení vypovedal očitý svedok. Židia vo Veľkých Ripňanoch: V roku 1850 v Ripňanoch vznikla Židovská náboženská obec a patrilo do nej asi 20 rodín, zväčša majetní obyvatelia. Náboženská obec vo Veľkých Ripňanoch bola centrom pre priľahlé obce od Radošiny po Ašakert ( Kerť – Nové Sady ). V obci bola židovská škola , synagóga - postavená v roku 1904, rituálny kúpeľ – mikve a byt pre „kostolníka“ – šamesa. V roku 1930 má synagóga 64 členov. V roku 1940 po sčítaní Židov bolo v notariáte 108 členov ŽNO. Holokaust prežili podľa dostupných písomných zisťovaní dvaja súrodenci Weiner , po vojne premenovaní Vinickí – Izabela a Mosche. Vo Veľkých Ripňanoch dnes nežije žiaden občan hlásajúci sa k židovskej národnosti. Synagóga bola postavená v roku 1904 na severnej časti stredu obce v záhrade ( dnes Nákupné stredisko Jednota ). Židovský cintorín sa nachádzal vpravo pri hlavnej ceste nad Meštianskou školou ( dnes KOVO Rybanský ). Cintorín je ohradený murovaným plotom a nachádzala sa na ňom ceremoniálna miestnosť. Pozemok na cintorín darovala manželka Adolfa Fuchsa Šarlota, čo je vyryté na bielej kamennej doske nad vchodom do Ceremoniálnej miestnosti. Zo stavieb židovských spoluobčanov sa zachoval dom Adolfa Fuchsa ( Malá Vieska ) a dom Júliusa Šinka (prestavaný na kultúrny dom v roku 1965 ). Pálenica J. Šinka, tehelňa A. Fuchsa, majer Mancicke majiteľov Kohna a Taubera boli postupne zbúrané. Synagógu na príkaz Rady MNV zbúrali v 50 – tých rokoch. Zničené bolo aj kované oplotenie a alej ihličnatých stromov v „židovskej záhrade“ . (Zdroj: Jozef Krištov: Židovská náboženská obec Veľké Ripňany). Obyvatelia obcí sa v minulosti venovali najmä poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, práce v pálenici a v tehelni, výrobe syrov (v pivnici pod kaštieľom rodiny Krogmann). V období po 2.svetovej vojne nastal rozmach poľnohospodárskej výroby, založením JRD a najmä rozvoj v 60 a 70- tých rokoch, kedy miestne poľnohospodárske družstvo dosahovalo špičkové výsledky v republike. To však prinieslo aj značné negatíva najmä škody v ekológii, kedy sa sceľovali parcely a následne sa likvidovali medze, vetrolamy, majer Mancické, došlo k znečisteniu a likvidácii potokov, jarkov a prameňov poľných studničiek. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 159


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Vývoj osídlenia obce: V krúžku sú vyznačené mlyny.

V krúžku je kostol a cintorín. I.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

Pamiatky, pamätihodnosti v obci a prvky sídelnej štruktúry: V obci sa nenachádzajú pamiatky, ktoré by boli zapísané v Zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Nachádzajú sa tu však pamätihodnosti, zaujímavé objekty dokumentujúce vývoj obce, ktoré tvoria prírodné a kultúrne dedičstvo tejto obce a dávajú obci i jej občanom vlastnú identitu. 1. Kostol sv. Jána Nepomuckého postavený na základoch predchádzajúceho kostola a ešte predtým svätyne. Pod kostolom je jaskynka Panny Márie Lurdskej a sakrálne plastiky. Tiež sa tu nachádza pomník padlým v I.sv.vojne. Ku kostolu vedú schody lemované lipami. Kostol je postavený ako dominantný prvok. Cesta medzi farou a kostolom je zrušená vďaka vytvoreniu záhrady pred farou. Prirodzená komunikačná trasa je tak narušená. Toto riešenie nie je vhodné a historicky nepravdivé. Stromy pred kostolom je potrebné navrhnúť na ochranu, obvod stromov je i 3 m, odhadovaný vek je 150-200 rokov. 2. cintorín s pamätnými náhrobnými kameňmi, z ktorých mnohé sú umelecké diela, a s alejou starých líp, ide o chránené stromy, ktoré je potrebné udržiavať v dobrom biotechnickom stave. Lipy tvoria prírodnú dominantu a dotvárajú sakrálnu atmosféru. Na cintoríne je i nový dom smútku. Pred cintorínom je parkovisko. 3. želeničná stanica, dominantný prvok v priestore, avšak je nevyužitá a chátra 4. historické hospodárske objekty využívané i v súčasnosti 5. sakrálna plastika na rázcestí 6. fara 7. reštaurácia - prestavaný historický objekt, zásah nebol konzultovaný s pamiatkarmi, reštaurácia je dominantná, zakrýva kaštieľ (resp. panský dom) a materiálom pre prístavbu je guľatina, čo je v rozpore s tradičnými materiálmi v obci i regióne 8. predajňa Jednoty, v tomto mieste stál mlyn, náhon k mlynu už tiež zanikol 9. opravené historické objekty, dodržaná je hmota, architektúra, materiálové riešenia 10. zrejme pôvodne kaštieľ dnes prestavaný do podoby socialistického výrobného objektu, v súčasnosti je nevyužívaný a chátra. Pri objekte je murovano, nepriehľadné oplotenie a ceremoniálna miestnosť, zrejme ide o židovský cintorín. 11. sakrálny prvok, plastika - ohradená majiteľom pozemku, takže sa stala súčasťou rodinnej záhrady

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 160


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

12. hospodárske objekty mimo územia obce, farma dojníc 13. Obecný úrad. Od OcÚ sú postavené bytové domy, ktoré narušili tradičný obraz vidieckej obce, priniesli do prostredia mestské hmoty a farby, pôsobia cudzorodo, neprirodzene v danom území 14. kultúrno-spoločenské centrum s novou úpravou pred objektom. Pri tomto objekte je lávka cez rok Radošinky, za tokom je objekt verejného občerstvenia a pri ňom monumentálna vŕba vhodná na ochranu. "Nábrežie" Radošinky je obojstranne upravené 15. prízemný panský dom v súčasnosti v rekonštrukcii Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 161


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

16. plastika sv. Floriána z roku 1856 17. hlinisko - ťažba hliny je dnes uzavretá 18. V obci sú ešte ďalšie sakrálne objekty, napr. smer Mancicko (na Hlohovec) pri ceste č. 514. 19. vodná nádrž Veľké Ripňany - ide o chovný kaprový rybník, užívateľom je Slovensky rybársky zväz. Vodná nádrž predstavuje jednak historicko-kultúrny prvok, keďže bola postavená v súvislosti s osadou Mancicko, ale tiež predstavuje ekologicky významný segment v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine, ktorý má jednak vplyv na zadržiavanie vody (má teda funkciu retenčnej nádrže, ktorú je potrebné podporiť), jednak má vplyv na posilnenie ekologickej stability (vhodné je retenčnú nádrž podporiť ďalšou drevinnou vegetáciou rastúcou mimo lesa, čiže doplniť sprievodnú zeleň vodnej nádrže, podporiť tak biodiverzitu územia, chrániť zver v čase nedostatku vody apod.) a v neposlednom rade pôsobí ako adaptačný prvok na klimatické zmeny (ochladzovanie bezprostredného okolia vodnej nádrže, možnosť využitia na rekreačné účely po dohode so SRZ apod.). Tento rybník má ešte väčší význam, ak si uvedomíme, že obec nemá žiadne lesy. Obec okrem chránených stromov nemá ani žiadne prvky, o ktoré by mala záujem ochrana prírody a krajiny. Vodná nádrž sa tak stáva regionálnym biocentrom. Brehové porasty sú v súčasnosti nedostatočné, je potrebná renaturalizácia odtokového kanála a zároveň podpora toku i nádrže brehovými porastmi. V obci bolo ešte viac sakrálnych objektov (napr. kríže a plastiky), pomník padlým v 2.sv.vojne, tiež viacero statkárskych domov či panských domov (napr. Zerdahelyova kúria), len ich nevieme identifikovať. Bolo by vhodné vypracovať "historickú mapu obce a umiestniť zaujímavé objekty na patričné miesto. Vodné toky: Cez riešené územie preteká tok Radošinka, Cérový potok, Orešiansky potok , tok Blatnica, tok Hlavinka. Všetky vodné toky v katastri obce sú regulované. Tento stav je potrebné zmeniť. Voda sa z územia prostredníctvom tokov rýchlo odvádza a nemá čas na vsiaknutie do pôdy. Toky je potrebné renaturalizovať a doplniť o vegetačné prvky. Vybavenosť obce: V obci sa nachádza sieť obchodov, predajní - súkromní predajcovia i obchodné siete. Ďalej sa tu nachádza reštauračné zariadenie, ubytovacie zariadenia s možnosťou ubytovania vidieckeho typu (do 10 lôžok), pošta, autodoprava, autoservis, priemyselná výroba, remeselná výroba apod. V obci je tiež domov sociálnych služieb i pohrebné služby. Investičné zámery: - Golfové ihrisko: V časti bývalej osady Mancicko sa uvažuje s výstavbou športovorekreačného a obytného územia. Pre tento investičný zámer je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie. Projekt uvažuje s vybudovaním golfového ihriska, golfovej akadémie, s technickým zázemím golfového ihriska, s Wellness-centrom, hotelom, klubovým domom a s možnosťou bývania a ďalšou vybavenosťou v lokalite Mancického majera. Pre tento zámer už bola spracovaná a schválená urbanistická štúdia. Investorom je DOMTEKO s.r.o. Ivanka pri Dunaji. Z dokumentácie vyplýva, že hlavnými objektmi budú rodinné domy rezidenčného typu. Hoci sa dokumentácia zmieňuje i o riešení zelene a stanovuje regulačné indexy, v dokumentácii táto nie je uvádzaná ako samostatný stavebný objekt, regulačné indexy zodpovedajú mestskému typu zástavby a v dokumentácii sa teda neriešia ekostabilizačné zásahy a mikroklimatické opatrenia. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 162


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pri riešení golfového ihriska je potrebné rešpektovať kultúrno-historickú lokalitu Golgoty a do projektu ju začleniť až po jej prieskume, prípadne ju využiť pre rozvoj turizmu Ďalšie investičné zámery: - náučný chodník "Prezentácia kultúrneho dedičstva V.Ripňany-Merašice-Želetice" a vybudovanie "Informčaného centra". - rekonštrukcia sochy sv. Floriána - podaná žiadosť o dotáciu - rozšírenie kapacity Materskej školy, rekonštrukcia ZŠ a MŠ (átrium) - zberný dvor Veľké Ripňany - rekonštrukcia Kultúrneho domu - kamerový systém obce - zníženie energetickej náročnosti vybraných budov ((napr. OcÚ) - stretnutie partnerských obcí, družobné posedenie (Ripňany - Dabrowa) Vhodné ďalšie investičné zámery pre rozvoj turizmu: - cyklotrasy a cykloturistické trasy - hippotrasy - tematické a náučné chodníky spájajúce okolité obce -

Kostol s jaskynkou Panny Márie Lurdskej

Lipová alej na cintoríne - legislatívne chránená

Fara a kostol v zeleni líp

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 163


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Úprava pri toku s monumentálnou vŕbou

Radošinka v zastavanom území

Obecný úrad

Bytové domy v centre obce - nevhodná mestská hmota a štruktúra na vidieku

Radová zástavba menej vhodná do vidieckej obce

Vhodná objektu

rekonštrukcia

historického

Na severnej strane zastavaného územia je športovo-rekreačná plocha - futbalové ihrisko, tréningové ihrisko, nevyužité plochy, cez ktoré vedie železničná trať a pôvodný mlynský náhon. Uvedené plochy nadväzujú na upravené "nábrežie" toku Radošinky a predstavujú potenciál pre rozšírenie športovo-rekreačnej zóny, doplnenie lesoparku, parku, detského ihriska, spoločensko-kultúrnych plôch apod. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 164


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Prístup k vodnej nádrži Veľké Ripňany - Sakrálny prvok v záhrade RD nedostatok vegetačných formácií v krajine Časť Behynce Behynce boli do roku 1976 samostatnou obcou s vlastným erbom. Prvý krát sa spomínajú v roku 1156 spolu s Ripňanmi. Ich dejiny boli veľmi podobné, spolu prežívali dobré i zlé časy. Západne od obce je lokalita Dĺžiny, kde boli zistené zvyšky nádob z mladšej doby železne, nálezy v polohe „Prednia stráž“ patria do mladšej doby kamennej-neolitu a v polohe „Rakovina“ bola zistená keramika ľudu lengyelskej kultúry, tiež tu bol nájdený kamenný sekeromlat, koncentrácia črepového materiálu na malom priestore v polohe Dlžiny a pri poľnej ceste do Ripnian sa našli zlomky nádob, ktoré sa bežne používali na sídliskách ako súčasť kuchynského riadu. To svedčí o tom, že územe obce bolo obývané dávno pred prvou písomnou zmienkou o obci. Z písomností sa dozvedáme, že obec tvorili menšie usadlosti i so záhradami. Obec bola kráľovským majetkom a bola darovaná rodu Ludanických. Od r. 1390, teda patrila panstvu Topoľčany, neskôr Zerdahekyivcom, Zayovcom, Újfalussyovcom, Príleským a iným uhorským rodinám. Po tureckom plienení sa obnovili najskôr Dolné Behynce (rok 1532), Horné Behynce sa spomínajú až v roku 1753. Obcou Behynce prechádzala "Česká obchodná cesta", táto viedla údolím toku Blatnica a pokračovala údoliami pod Marhátom, medzi Nitrianskou Blatnicou a Bojnou. Smerovala na druhú stranu pohoria k hradisku Ducové. Obec vznikala ako "prípotočná", zástavba bola založená na brehu jedného z ramien Blatnice. V katastri obce na okraji zastavanéh územia je sútok tokov Blatnica a Stará Radošinka. Toky delia obec na Horné Behynce a Dolné Behynce, každ áčasť mala svoj kríž, mosty, a spolu mali tri mlyny. Obyvatelia obce úžasným spôsobom využívali vodné toky, okrem mlynov boli nad obcou ďalšie prevádzky využívajúce vodu - lisovne, píly apod. Mlyn na severe obce sa i dnes volá "Dolný mlyn" (dnes vo vlastníctve firmy, ktorá ho využíva iným spôsobom) a v časti Omáň sa nachádza Lackovičov mlyn, objekt je zrekonštruovaný ale nefunkčný. Omaň je časť Behyniec, názov lokality je staromaďarského pôvodu a ide zrejme o usadlosť istého staromaďara. Významné osobnosti: Karol Andel - zberateľ ľudovej keramiky a archeologických pamiatok, spolupracoval s akademikom Janom Eisnerom – osobnosťou slovenskej archeológie. V tridsiatych rokoch odchádza do Skalice, kde bol dušou miestnej pobočky Matice slovenskej a zakladá tu múzeum. Neskôr sa stal pracovníkom Archeologického ústavu SAV. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 165


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1. Kostolov Ružencovej Panny Márie z roku 1901 2. Lackovičov mlyn 3. vhodne opravený tradičný RD so sakrálnou plastikou pred domom 4. monumentálne vŕby - potreba ich legislatívnej ochrany 5. opravené tradičné domy s regionálnymi prvkami 6. cintorín s Domom smútku, prístupová cesta je lemovaná tujami 7. sakrálny prvok pri ceste 8. pohostinstvo-občerstvenie 9. nový športovo-rekreačný areál 10. tradičné hospodárske objekty tvorí koloryt obce, je potrebné ich chrániť pred prestavbou či odstránením a využiť ich ako inšpiračný zdroj pri riešení nových objektov 11. cintorín pri ceste III.tr.č. 1735, mnohé náhrobné kamene majú vysokú umeleckú hodnotu 12. mlyn na sútoku Radošinky a Blatnice, dnes výroba a sklady 13. zregulovaný tok Radošinky 14. záhradné centrum - reprezentačná plocha pred objektom je riešená mestským spôsobom a narúša obraz vidieckej obce.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 166


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Opravený a udržiavaný Lackovičov mlyn

Vhodne upravený tradičný dom, farebnosť nie je šťastne zvolená

Opravený tradičný dom

len Kríž pri vstupe na cintorín. Pri kríži je priveľa ihličnatých drevín.

Opustený tradičný dom - pekná kúria s regionálnymi a dekoratívnymi prvkami na fasáde, vo vhodnej farebnosti. Objekt je určujúcim v urbanistickej štruktúre a inšpirujúci. Potrebná je jeho ochrana pred deštrukciou a prestavbou. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 167


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Dolný mlyn pri sútoku Radošinky a Blatnice

Objekt nevhodný mierkou do vidieckeho prostredia.

Nevhodná výsadba pri toku Radošinky. Ihličnaté dreviny prirodzene pri tokoch nerastú.

Náhrobný kameň na židovskom cintoríne v časti Behane.

Zregulovaný tok riečky Radošinky, kedysi zrojom energie pre technologické zariadenia

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 168


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.4. Radošina Rozloha: 27,66 km² (2 766 ha) Počet obyvateľov: 2017 Prvá písomná zmienka: 1277 Obec Radošina sa nachádza v Nitrianskom kraji, v juhozápadnej časti Topoľčianskeho okresu, na rozhraní pohoria Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny. Podľa regionálneho geomorfologického členenia patrí celku Považský Inovec a do dvoch podcelkov Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Najvyšší vrch Marhát má 749 m n. Jednou z významných atrakcií obce je jaskyňka Čertova pec. V tejto lokalite bolo archeologickým prieskumom Ústavu SAV (Juraj Bárta 1961) zistené stredopaleolitické a mladopaleolitické osídlenie prezentované troma kultúrnymi vrstvami. Archeológ Skutil tu predpokladal "dielňu" na výrobu pravekých ozdôb a amuletov v období gravettienskej kultúry. Najstaršie zistené osídlenie jaskyne pochádza z obdobia stredného paleolitu počas moustierskej kultúry, čo bolo cca 800000 rokov pred n.l., ktorej nositeľom bol človek neandertálsky, a potom nasledovali nálezy o prítomnosti človeka z mladších období. Z hľadiska archeologického je to mimoriadne cenné územie. V roku 1981 bola Čertova pec a jej priľahlé kolie o výmere 11,44 ha vyhlásené za Chránený prírodný výtvor. Čertova pec vznikla zrejme eróznou činnosťou toku, avšak podľa povesti ju vyhĺbili čerti. Je to jedna v atrakcií obce. Keďže je situovaná mimo zastavaného územia, je súčasťou vychádzkových, turistických a cyklistických trás. Radošina vznikla na dopravne exponovanom mieste, v jej chotári sa už v včasnom stredoveku križovali dôležité diaľkové cesty. Jednou z nich bola cesta vedúca od Nitry proti prúdu Radošinky k včasnostredovekému hradu Bana (dnes Banka pri Priešťanoch) a táto sa križovala s cestou vedúcou od Hlohovca cez Orešany, Bzince do Radošiny, Blatnice, Lipovníka a Bojnej. Pôvodne patrila pod obec Blatnica, ale v 13.storočí sa osamostatnila. Názov obce pochádza od názvu toku Radošinka, ktorý sa pôvodne volal Hradišna a išlo o tok vyvierajúci a obtekajúci vrch Hradište (Warhegh), ktorý bol hraničným bodom chotára obce v Inoveckom pohorí. Hranice chotára neboli pevné a sporili sa o ne najmä so šľachticmi zo Svrbíc. Chotár bol na vodu bohatý. Na území obce sa nachádza významný zdroj pitnej vody, z ktorého je vodou zásobovaných deväť obcí. Územie obce patrí do povodia rieky Nitry, územie obce odvodňuje potok Radošinka. Radošina patrí do klimatickej oblasti označovanej ako teplá, mierne suchá s miernou zimou. V katastrálnom území obce sa na svahoch Považského Inovca nachádzajú prevažne dubové a dubovo-hrabové lesy. Celé juhovýchodné podhorie Považského Inovca od Trhovišťa až po Bojnú patrilo príslušníkom veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Blatnicko-novosadskej vetve rodu (nitrianski Poznanovci) patril v druhej polovici 12. storočia rozsiahly majetok, ktorého centrom bol opevnený dvorec s rotundou sv. Juraja na úpätí Marhátu. "Predium", teda majetkový komplex Poznanovcov bolo i v Radošinej a tvorilo ho vtedy šesť samostatných osád a tiež Nitrianska Blatnica, Krtovce a Lužany. Jedným zo starých členov rodu bol Čanád, ktorý mal syna Stojslava. Mladý veľmož Stojslav sa po boku kráľa Bela III. okolo roku 1184 zúčastnil na vojenskej výprave, kde bol ťažko ranený a pred smrťou daroval časť svojich majetkov Zoborskému benediktínskemu kláštoru, ktorý osídlil západnú časť majetkov a dal vznik chorátu Radošina. Po smrti Stojslavovej matky okolo roku 1190 sa stala Radošina kláštorným majetkom. Hunt-Poznanovci boli slovenský šľachtický Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 169


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

(veľmožský) rod. Za príslušníkov tohto rodu možno s určitosťou vyhlásiť rody Diviackovcov, Ludanických, Branč-Lipovnických a ďalšie. Viacerí členovia rodu zastávali funkcie županov, napr. v Nitrianskej a Tekovskej stolici. Najstarší župan v stolici Tekov bol Demeter, ktorý vykonával svoju funkciu v rokoch 1280-1282. V priebehu 13. storočia Radošina vyrástla na pomerne ľudnatú dedinu. Už v tretine 14. storočia bola majetkom nitrianskeho biskupstva. Obdobie 15. storočia husiti z topoľčianskej posádky začali organizovať „spanilé jazdy“ do širokého okolia a tiež do Radošiny, nasledovalo nepokojné 16. a 17. storočie poznamenali vpády Turkov po roku 1530, v roku 1605 obec vyhorela, potom prišlo šľachtické povstania od 17. storočia do roku 1711 a reformácia a protireformácia. Toto všetko sa odrážalo na živote v Radošinej. Nie je známe, kedy sa Radošina stala mestečkom, ale v polovici 16. storočia sa spomína už ako oppidium. Po potlačení protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim nasledovalo obdobie spoločenského rozvoja a hospodárskej stabilizácie. Na začiatku 18.storočia pôsobil v Radošine kamaldulský mních fráter Cyprián. Bol známy ako lietajúci mních – lietal na primitívnom rogale. Počas 18. storočia sa v Radošine vybudovali viaceré dôležité stavby - pánsky hostinec, xenodochium (chudobinec), dom radošinského chirurga, panský pivovar, pálenica, mäsiarstvo, tehelňa, kováčska vyhňa, vínny sklep s peknou maľovanou izbou pre hostí. Koniec 18. a začiatok 19. storočia poznamenali napoleonské vojny a verbovačky do vojska, časté požiare a neúroda. Po ukľudnení pomerov v roku 1918 sa začal život v obci postupne normalizovať. Obec mala vlastný kameňolom (Dolina), a v tom čase tri funkčné mlyny - Laginov, Andelov a biskupský. Radošina mala už začiatkom tridsiatych rokov zavedený elektrický prúd. V roku 1936 požiadala spoločnosť Apollo obecné zastupiteľstvo o prenájom pozemku na stavbu benzínového čerpadla. Obec v rokoch 1938 – 1945. V decembri roku 1940 vzrušil celú obec výnimočný nález. Pri kopaní studne v blízkosti domu Verony Machovičovej narazili robotníci v hĺbke asi 6 m na ložisko čierneho uhlia. Po tomto náleze boli vykonané prieskumné práce. Vykopané uhlie však nebolo dostatočne zrelé a preto sa ťažba nezačala. Obnova obce vyžadovala množstvo akcií: úprava ciest, chodníkov, verejných priestranstiev, regulácia potoka, stavba vodovodu, verejného kúpaliska, novostavby verejných budov, meštianskej školy, materskej školy, lekárskeho bytu, bytov pre učiteľov ai. Kultúrny dom bol napokon postavený svojpomocne a slávnostne bol otvorený v roku 1956. Pokus o založenie družstva sa uskutočnil už v roku 1951, ale toto družstvo rýchlo zaniklo. Napokon sa koncom roku 1958 Družstvo v Radošine podarilo založiť. V roku 1967 JRD zriadilo v budove štátnych lesov salaš na Čertovej peci, ktorý sa stal miestom oddychu nielen pre Radošinčanov. Významnou udalosťou šesťdesiatych rokov bol vznik Radošinského naivného divadla, ktoré začalo pôsobiť od 25.12.1963. Najdôležitejšou stavbou v obci začiatkom 60. rokov bola už dlho rozostavaná stavba zdravotného strediska. V sedemdesiatych rokoch bola v Radošine postavená budova požiarnej zbrojnice, prístavba zdravotného strediska, zriadená lekáreň v budove MNV. V roku 1974 sa po mnohých odkladoch začal stavať aj nový kultúrny dom. Rozvíjala sa obchodná sieť. O desať rokov (1983) bolo v obci 6 predajní. K 30. výročiu SNP bol postavený pomník padlým. Dôležitým medzníkom pre obec sa stal rok 1976, kedy sa do jedného administratívneho celku spojili obce Radošina, Bzince a Orešany. Po roku 1990 sa však obec Orešany osamostatnila, Bzince zostali miestnou časťou Radošiny. Kaštieľ dostal v roku 1993 nových obyvateľov – stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja. V prízemnej časti našlo ubytovanie asi 15 mladých mužov, chlapcov z detských domovov, ktorí sa po dosiahnutí dospelosti ocitli prakticky bez domova.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 170


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Historický vývoj obce

I.vojenské mapovanie

II.vojenské mapovanie

Špeciálna mapa

Ortofotomapa (Zdroj: Geoportál)

Pamiatky a pamätihodnosti obce: Jaskyňa Čerová pec. - archeologické nálezisko, osídlenie pravekého človeka. Roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Prírodnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1994 . Z obdobia eneolitu /3000 – 2000 rokov pred n.l./ poznáme z chotára Radošiny aj ďalšie praveké sídliská a nálezy z polohy Brody, Dolný a Horný diel, Na vŕšku, Trnený mlyn a Mračkovárske. Jaskyňa je voľne prístupná.

Jaskyňa - Čertová pec

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 171


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Nálezy z jaskyne: Štiepaná kamenná industria, Kostená industria, Ozdoby ai. Juraj Bárta zachránil aj veľmi významný hromadný nález strieborných mincí zo 17.-18. stor., minca zachraňovali i občania, napr. Blahuš, Kolníková ai. Objekty sídelnej štruktúry: Piešťany

Radošina

1 - jaskyňa, 2 - hospodársky dvor s domácimi zvieratami, 3 - zvernica, 4 - reštaurácia, motorest, 5 - pamätník poľovníkom.

Motorest Čertova pec - na vhodnom mieste, avšak v nevhodnom farebnom riešení Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 172


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pamätník je umiestnení na začiatku lesa Považského Inovca. Pekná myšlienka nie je dobre stvárnená, pôsobí ako "hrobka a hrobové pole" spolu, zrejme nebola riešená s odborníkmi. Kaštieľ . Pôvodná renesančná stavba z druhej polovice 16. storočia bola v prvej tretine 17. storočia za nitrianskeho biskupa Františka Forgáča (1566 – 1615) prestavaná. Už od svojho vzniku slúžil kaštieľ reprezentačným potrebám nitrianskeho biskupstva ako letné sídlo. Opis kaštieľa nachádzame v knihe uhorského polyhistora Mateja Bela (1684 – 1749) Notitia Hungariae novae vydanej vo Viedni v roku 1742. Uvádza, že kaštieľ bol postavený za nitrianskeho biskupa (od roku 1706) Ladislava Adama Erdodyho (1677 – 1736) a bol dokončený v roku 1715. Má štvorcový pôdorys, je dôkladne vystavaný a zvlášť sa zmieňuje o miestnosti nad bránou zdobenou stĺpami, ktorá vraj patrí medzi najkrajšie v celom nitrianskom kraji. Dnešná podoba kaštieľa – dvojpodlažná štvorkrídlová budova s uzatvoreným nádvorím, v nárožiach s polkruhovými arkiermi je výsledkom prestavby nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho (1575 – 1647). Sedemosové priečelie kaštieľa má polkruhovo zakončený vstupný portál, ktorý má v nadpraží balkón. V kaštieli sa rád zdržoval aj ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány (1570-1637). Okolo kaštieľa mal biskup dva parky. Starší bol v roku 1795 renovovaný. Vo veľkej záhrade sa pestovali ovocné stromy, ale i šafrán. Zemepán tu mal aj stromovú škôlku a povestnú gaštanicu. Gaštanový sad obnovil nitriansky biskup Imrich Bende v roku 1896 na počesť osláv milénia (1000. výročia príchodu Maďarov do dunajskej kotliny). Od roku 1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, šľachtiteľskej stanice v Radošine. Neskoršie kaštieľ slúžil aj ako sklad čo sa odrazilo na celkovom stave budovy, ktorá chátrala. K dôkladnej oprave kaštieľa sa prikročilo začiatkom 90 – tych rokov. Dnes je kaštieľ znovu majetkom nitrianskeho biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja. Kaštieľ z druhej polovice 16. storočia slúžil ako letné sídlo nitrianskeho biskupstva, s obľubou sa v ňom zdržiaval aj známy arcibiskup Peter Pázmaň. Za kaštieľom sa už pred rokom 1896 rozprestieral (a je tam dodnes) sad jedlých gaštanov. Od roku 1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, a Šľachtiteľskej stanici v Radošine. Dnes je kaštieľ znovu majetkom Nitrianskeho biskupstva a je sídlom Komunity Kráľovnej pokoja - sociálneho Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 173


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

zariadenia pre mladých mužov bez domova. Je v ňom zriadené aj detašované pracovisko Trnavskej Univerzity.

Rekonštrukcia bola nákladná, kaštieľ nie je dostatočne využitý. Po dohode s majiteľmi by mohol slúžiť i na prezentačné účely po dohode so záujemcami. Úprava okolia chýba. Rímskokatolícky kostol. Prvá správa o existencii kostola v Radošine sa vyskytuje v súvislosti s údajom o fare a farárovi Jacobusovi v registroch pápežských desiatkov z farských obvodov z farských obvodov z rokov 1332 – 1337. Uvádza sa, že kostol bol zasvätený sv. Pavlovi. Nový kostol postavený v renesančnom slohu v rokoch 1636 – 1644 mal už patrocínium Najsvätejšej Trojice. V roku 1755 bol kostol zbarokizovaný. V roku 1663 bol kostol doplnený predstavanou vežou. V roku 1950 bola veža poškodená bleskom a ešte toho istého roku opravená a čiastočne zvýšená.

Kostol je historickou urbanistickou dominantou obce, stojí na návrší ako zakončenie pohľadovej i urbanistickej kompozičnej osi. Osadený je v parku uprostred storočných stromov. Atmosféru kazia tuje po obvode kostolnej záhrady. Ku kostolu vedie alej zo storočných pagaštanov a líp, ktorú je potrebné legislatívne chrániť. Kaplnka svätého kríža Pri vstupe do areálu kostola Najsvätejšej Trojice stojí renesančná kaplnka Svätého kríža (uvádza sa aj ako kaplnka Panny Márie), ktorá existovala už v roku 1636. V 18. storočí bola zbarokizovaná. Ide o stavbu, ktorá má obdĺžnikový pôdorys s Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 174


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

rovným uzáverom. Zaklenutá je valenou klenbou s podkasanými lunetami. V priečelí je zalamovaný štít, so železným krížom a dvoma okrúhlymi okienkami, na kaplnke sú dva obdĺžnikové obloky zakončené oblúkmi.

Kaplnka sv.kríža a socha sv. Jána Nepomuckého pri kostole Rímskokatolícka fara. Radošinská fara je písomne doložená v rokoch 1332 – 1337 . Prízemná budova s obdĺžnikovým pôdorysom, v strede s miernym rizalitom zakončeným tympanónom pochádza z druhej polovice 18. Storočia. V tympanóne je erb nitrianskeho biskupa Antona Révaia ( 1718-1783). V 19. a 20. storočí bola budova fary prestavaná a neskoršie modernizovaná.Prvá písomná zmienka o radošinskej farnosti pochádza z roku 1332. Radošinský kňaz Jakub zaplatil v tomto roku pápežský desiatok 3 groše a 4 denáre a vykázal dôchodok pol marky a 1 penzu (čiže 30 grošov a 40 denárov). Radošinská rímskokatolícka farnosť bola súčasťou ostrihomského arcibiskupstva a nitrianskeho archidiakonátu až do vzniku apoštolskej administratúry v Trnave v roku 1922. Radošinský dištrikt a neskôr i dekanát tvorilo 8 farských úradov. Po jeho zrušení v roku 1977 až do roku 2008 patrila do topoľčianskeho dekanátu. Po reorganizácii rímskokatolíckych diecéz v rokoch 1995 a najmä od 14. februára 2008 sa opäť samostatný dekanát včlenil do nitrianskeho biskupstva. Radošinský dekanát tvorí 9 farností: Ardanovce s fíliami Svrbice a Šalgovce; Blesovce s Veľkými Dvoranmi; Bojná s Lipovníkom; Čermany s Výčapkami; Horné Obdokovce s Obsolovcami; Nitrianska Blatnica s fíliami Krtovce a Vozokany; Radošina s Behyncami a Bzincami; Urmince s Hajnou Novou Vsou a Hornými Štitármi a Veľké Ripňany s Lužanmi a Malými Ripňanmi.Mnohí radošinskí farári boli významnými osobnosťami spoločenského a kultúrneho života mestečka i krajiny. Najznámejší boli farári pochádzajúci z miestnych zemianskych rodov Mikuláš Radosnay (aj Radosini) v rokoch 1634-1636 a Leopold Michal Mateička (Radosny), ktorý začal v roku 1684 písať prvú radošinskú matriku. Táto matrika sa však nezachovala. Jeden zo zakladajúcich členov bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva Gabriel Fejerpataky-Belopotocký bol radošinským farárom v rokoch 1784-1807 a od roku 1805 aj dekanom dištriktu. Mal veľké spory so školským inšpektorom v Bratislave kvôli radošinskému chudobincu. Umrel na ceste do Šalgoviec v roku 1808, kde je aj pochovaný. Bernolákovcovi a radošinskému farárovi, známemu kazateľovi Ondrejovi Rišákovi venoval básnik Ján Hollý príležitostnú báseň (óda Na Ondreja Rišáka). Z Radošiny pochádzal aj kňaz František Nemec, autor viacerých učebníc. Najdlhšie svoju pastoračnú prácu vykonával Andrej Balogh, ktorý sa počas svojho 41 ročného pôsobenia (1944-1985) zaslúžil o opravy interiéru a exteriéru kostola a fary. Venoval sa histórii obce a farnosti.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 175


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Rímsko-katolícka fara Peter Pázmaň (1570 – 1637) Na pozvanie ostrihomského arcibiskupa a nitrianskeho biskupa Františka Forgáča v kaštieli v roku 1602 pobýval a tvoril Peter Pázmáň, budúci ostrihomský arcibiskup a kardinál, najvýznamnejší reprezentant uhorskej protireformácie. Najčastejšie sa zdržiaval v súkromnej kaplnke biskupa s obrazom sv. Kríža, pozostávajúcej z jednej miestnosti v biskupskom kaštieli. Miestni farári a ani obyvatelia ju nepoužívali. Lietajúci mních Cyprián. Po vratislavskom (Wroclaw) pobyte sa zdržiaval v Radošine v 18. storočí Cyprián, vlastným menom František Ignác Jäschke (1724 - 1775), kamaldulský mních z Červeného Kláštora. Nazývali ho aj lietajúci mních a o jeho schonostiach lietať a liečiť bylinkami sa zachovalo viacero správ. Preslávil sa svojím herbárom 272 lisovaných rastlín aj s popisom. V Pieninách mal vo svojom postavení vykonávať funkciu liečiteľa, lekárnika a chirurga. Jeho činnosti sa venuje farmaceutická expozícia múzea v Červennom kláštore. Domov dôchodcov. Budova bývalého chudobinca a špitálu bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Jedná sa o klasicistickú prízemnú budovu s obdĺžnikovým pôdorysom. Neskoršie bola budova čiastočne rozšírená smerom do záhrady.. Od roku 1992 je v budove , ktorá slúžila rôznym účelom umiestnený Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb. Pred budovou stojí kamenný kríž z roku 1799.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 176


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Harmónia - Domov dôchodcov, budova bývalého chudobinca Kaplnka Panny Márie Pri Behynciach v polohe Dolné diely stojí v poli malá murovaná kaplnka zasvätená Panne Márii. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym uzáverom. Interiér kaplnky má polooblúkovitý strop a murovanú oltárnu menzu, nad ktorou je umiestnený novší obraz Piety. Klasicistická stavba je datovaná do prvej polovice 19. storočia. Božia muka. Na ľavej strane štátnej cesty Radošina – Nitrianska Blatnica oproti areálu poľnohospodárskeho družstva stojí murovaná muka obdĺžnikového pôdorysu postavená na spôsob kaplnky . V prednej časti má výklenok – niku s oknom, plochý štít s orámovaním v tvare polooblúka je ukončený železným krížom. Súčasťou muky bola plastika Piety so zobrazením Panny Márie s mŕtvym, z kríža sňatým Ježišom v náručí. Plastika je na neznámom mieste. Súčasťou kaplnky je novší obraz Piety. Lurdská jaskyňa. Naľavo od kostola Najsvätejšej Trojice stojí jaskyňa Preblahoslavennej Panny Márie Lurdskej. Jaskyňa je postavená z kameňa krasového pôvodu a je uzavretá železnou mrežou. V jaskyni je umiestnená socha Panny Márie Lurdskej a sv. Bernadetty. Na stene jaskyne sú umiestnené votívne – ďakovné tabuľky. Jaskyňu postavila Slovenská katolícka mládež z peňazí za divadelné predstavenie. Vysvätená bola 22. mája 1949. Pomník Najsvätejšej Trojice z roku 1856 a pomník sv. Jána Nepomuckého z roku 1770 sa nachádza v areáli kostola.

V centre obce stojí pomník sv. Floriána a sv. Vendelína z roku 1884. Pomník Ružencovej Panny Márie z roku 1896 Na okraji gaštanového sadu stojí na umelo navŕšenom pahorku na vysokej pätke štvorcového pôdorysu pomník Ružencovej Panny Márie. Pomník Ježišovho krstu so sv. Jánom Krstiteľom Plastika Ježišovho krstu so sv. Jánom Krstiteľom z roku 1871. Okolo pomníka je nízka železná ohrada. Zobrazenie krstu sa vyskytuje už od 2 storočia. Skrz krst vošiel zomrelý do večného života. Štátna cesta vedúca pri pomníku bola vybudovaná v rokoch 1890 – 1892. Niže pomníka vľavo od štátnej cesty je prameň pitnej vody. Kríž v polohe Oponická rúbaň v lese smerom na Piešťany stojí kamenný na počesť zavraždeného príslušník šľachtickej rodiny Aponi. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 177


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kríž pred domovom dôchodcov, do podstavca s jednoduchým orámovaním je vyrytý rok postavenia kríža 1799. Budova klubu mladých je jednoposchodová budova, v ktorej pod vedením Stanislava Štepku v roku 1967 vznikol Klub mladých. V budove je zachovaný interiér prvej scény Radošinského naivného divadla. V súčasnosti má budovu v prenájme Občianske združenie Hlavina. Prízemie budovy je využívané ako sklady kulís a kostýmov, na poschodí je miestnosť „divadielka“ a spoločenská miestnosť. Divadlo Hlavina - Divadlo svoju činnosť začalo v roku 1920. Súbor, ktorý si neskôr vybral názov podľa už neexistujúceho nezamŕzajúceho jazera Hlavina. Radošinské naivné divadlo (skratka RND) je slovenský profesionálny divadelný súbor so stálou scénou v Bratislave. Dátum založenia by sa dal stanoviť na 25. december 1963, keď v obci Radošina uviedol Stanislav Štepka s miestnymi divadelníkmi svoju kabaretnú hru Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. K neodmysliteľnému prejavu divadla najmä spočiatku prispeli radošinské ochotnícke herecké zdroje a vtipný západoslovenský dialekt. Umeleckým vedúcim súboru je dramatik, textár, scenárista, herec, režisér -Stanislav Štepka. Narodil sa 26. júla 1944 v Radošine. Roku 1965 absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1977), v rokoch 1964-1969 bol učiteľom v Bojnej, 1970-1975 redaktorom Učiteľských novín v Bratislave, 1976-83 redaktorom zábavných programov v Československom rozhlase v Bratislave; od 1983 sa profesionálne venuje divadlu a spisovateľskej práci. Rody v obci Radošina: - Hunt-Poznanovci. Bratia – vojvodovia – Hunt a Poznan mali silné postavenie v spoločnosti. To získali ešte za panovania mocného kráľa Svätopluka. Rod je spomínaný na začiatku tejto kapitoly. - Zemianske rody: S dejinami Radošiny je spojených viacero príslušníkov významných i málo známych šľachtických rodov. Zemepánmi obce boli opáti zoborského kláštora a od roku 1468 nitrianski biskupi, ktorí boli zároveň do roku 1777 dedičnými nitrianskymi županmi. Spravidla pochádzali zo zemianskych alebo veľmožských rodov. Niektorých biskupov pripomínajú v Radošine dodnes ich rodové erby s biskupskými atribútmi na budovách, ktoré dali postaviť, alebo upraviť. V kaštieli a nad vstupom do kostolnej lode nájdeme erb Jána Telegdyho, ktorý bol nitrianskym biskupom v rokoch 1619 – 1644. Budovu fary zdobí erb biskupa Antona Révaja (1780 – 1783). V obci nájdeme aj erby JurajaPohronca-Selepčéniho a Františka Xavera Fuchsa. Kamenný erb biskupa Františka Xavera Fuchsa je dodnes nad vstupom do bývalého útulku pre chudobných a chorých v Radošine. František Xaver Fuchs sa narodil v Parndorfe v Mošonskej župe r. 1744. Študoval v Panonhalme a v Trnave, kde sa uvádza v roku 1770 ako šľachtic pod menom Fuksz. V rokoch 1787 – 1804 bol nitrianskym biskupom. Bol spoluzakladateľom Slovenského učeného tovarišstva a podporovateľom bernolákovcov. Od roku 1804 do svojej smrti roku 1807 bol arcibiskupom v Jágri (Eger). V Nitrianskej diecéze a na panstvách Nitrianskeho biskupstva dal postaviť útulky pre chudobných, školy a nové kostoly. - Juraj Pohronec Selepčéni (1595 Slepčany – 1685 Letovice) bol od roku 1648 nitrianskym biskupom, od r. 1657 aj kaločským arcibiskupom a od roku 1666 ostrihomským arcibiskupom a primasom. Patrí k významným predstaviteľom rekatolizácie Uhorska. V roku 1663 dal postaviť vežu radošinského kostola, ktorú dodnes zdobí jeho erb. Erb je v barokovejkartuši doplnenej o biskupské insígnie latinský kríž, berlu a mitru na hlave anjela. Kresba je vytvorená podľa kamenného erbu biskupa Selepećéniho. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 178


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

-

Libertíni (slobodníci) s domom a pozemkami boli zemepánmi oslobodení za určitých podmienok (niekedy dočasne) od značnej časti poddanských povinností a daní. V Radošine máme libertínske rody evidované od začiatku 17. storočia do 1. polovice 19. storočia. V roku 1626 patrili k radošinským libertínom Štefan Dubnický so synmi, Jakub Matejička s bratmi, Juraj Klemanovjech so synom, Juraj Martišovich so synmi a Juraj Konač (Konacz). V roku 1771 užívali libertínske usadlosti a ich časti rody Kürthy, Nedecký, Mateička, Lauro, Močko (Maczko, Moczko), Jankovič, Klemen a Beňo. V roku 1783 mali ako biskupskí libertíni lazy (kopanice) pri Čertovej peci aj ďalšie rody - Závody, Kernei (Kernyi), Horvát, Čižmár, Kochan, Barberik, Kukuč (inak Galgo) a iní. Značná časť libertínov získala šľachtický stav a zaradila sa medzi početnú nižšiu šľachtu. Bohatší zemania vlastnili dedične poddanské usadlosti, dediny a celé panstvá. Súpis šľachty z roku 1677 uvádza libertínov, z ktorých väčšina už patrila k armalistom – Juraj Gránec (Kranecz), Juraj Lauro, Andrej Matejička (Mateczka), vdova po Jánovi Matejičkovi a Mikuláš Vičan (Viczan). V roku 1781 je v súpise Adam Sentál (Szentall), Jozef a Jakub Jankovičovci, Andrej a Štefan Matejičkovci (Mateičkovci), vdova po Jakubovi Matejičkovi so synmi Matúšom, Michalom a Tomášom. Začiatkom 19. storočia sa spomínajú v Radošine úradníci Sási (Szászy) a Madurkay a farár Fejérpataky-Belopotocký. V roku 1844 a 1847 uvádzajú súpisy šľachticov s priezviskami Jankovič, Krajčovič, Lauro, Lisý (Liszy), Macko (Maczko), Matejička, Rišák, Rác, Špankovič a Vičan. K šľachticom v Radošine teda patrili nitrianski biskupi, ale aj úradníci a velitelia župného vojska a biskupských stráží. Časť z nich žila v Radošine na libertínskych usadlostiach. Šľachtického pôvodu boli aj viacerí radošinskí kňazi a správcovia chudobinca. Časť šľachticov, ktorá mala majetky v Radošine sídlila v iných lokalitách, prípadne sa tu zdržiavali len krátku dobu.

Opátska kúria v obci a hospodárske aktivity Radošinčanov Zoborské opátstvo vlastnilo v stredoveku takmer 40 dedín, ktoré boli roztrúsené na Ponitrí a Považí. Vďaka neveľkej vzdialenosti od Nitry, dobrému prístupu i peknému okoliu si tu opáti nechali v priebehu 14. stor. postaviť kamennú kúriu, do ktorej si občas prichádzali opáti oddýchnuť. Kúria bola aj centrom správy najbližších opátskych majetkov. V polovici septembra 1400 zomrel opát Henrik. Neobsadenosť opátskeho stolca využil šľachtic Gregor syn Jána z Vašardíc (Trhovišťa) a spolu so svojimi komplicmi prepadol na jeseň opátsku kúriu v Radošine a vykradol. Radošínske víno. Prvé záznamy o Radošine sú uvedené v listine Ostrihomského arcibiskupa z roku 1156. Vinič sa v Radošine pestuje už od samých začiatkov existencie obce a prvé písomné zmienky o radošinskom víne pochádzajú už z 15. storočia. V tom čase len tri obce na Slovensku mali v erbe vinohradnícky motív a jednou z nich bola aj Radošina. Keďže vinice patrili nitrianskemu biskupstvu, v minulosti sa radošinské víno pilo hlavne v cirkevných kruhoch. A práve cirkevní hodnostári mali veľký záujem na zakladaní viníc v tomto kraji. Preto si pozvali francúzskych mníchov, ktorí mali za úlohu vybrať vhodnú lokalitu a odrody pre pestovanie viniča. Dokonca sa hovorí, že ochutnávali i samotnú pôdu. A tak sa v Radošine začali pestovať pôvodom francúzske odrody burgundských vín (Pinot gris, Pinot blanc, Pinot noir), v ich kraji nazývané Klevner. Toto bolo vlastne aj obdobie prvého výskytu Burgundského sivého (Pinot gris) na Slovensku. Z roku 1400 sa zachovala informácia aj o prvej krádeži radošinského vína, kedy Gregor, syn Jána z Vašardíc, ukradol okrem iného aj štyri sudy vína z radošinskej kúrie zoborského opáta. Originál listiny vydala dňa 14.1.1401 Nitrianska kapitula a je uložený v maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Tento údaj dokazuje aj prítomnosť benediktínskych mníchov v obci, ktorí boli v tom čase významným činiteľom v šírení nových pracovných postupov v rozvoji vinárstva a Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 179


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

vinohradníctva, ale aj introdukcii odrôd. Snáď najznámejší mních, ktorý pôsobil v obci v 18. Storočí, bol fráter Cyprián z Červeného Kláštora. O význame radošinského vína svedčí aj fakt, že okrem Márie Terézie aj sám uhorský panovník Matej Korvín ochutnal tunajšie víno pri jeho návšteve 25.1.1472. V novšej histórii je vari najznámejšia udalosť, kedy sa Radošinský Klevner podával na svadbe britskej kráľovnej Alžbety ll. Kráľovná ho mala možnosť opäť ochutnať v roku 2008, kedy sa podávalo na recepcii pri príležitosti jej návštevy Slovenska. Ochutnala ho aj holandská kráľovná Beatrix i pápež Ján Pavol II. Jarmoky. Prvé jarmočné práva na tri jarmoky (na sv. Pavla, Barboru a Mateja) udelil mestečku kráľ Maximilián I. listinou z 18. októbra 1568, ktorej odpis sa zachoval v kráľovských knihách Ďalšie jarmočné práva udelil mestečku na podnet biskupa Jána Telegdyho kráľ Ferdinand III. v roku 1639. A v novembri toho istého roku udelil Radošine aj významné regálne právo mýta. Objekty sídelnej štruktúry:

1 - kostol, 2 - Kaplnka sv. kríža, 3 - Obecný úrad s poštou, 4 - Základná škola, 5 historické centrum so zachovanou historickou štruktúrou, 6 - nová výstavba rodinných domov, 7 - sklenárstvo, 8 - historická sýpka, 9 - reštaurácia a vinotéka, 10 - bývalý majer, dnes hospodárske objekty, 11 - Národná kultúrna pamiatka kaštieľ s parkom vo vlastníctve Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 180


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

cirkvi je zrekonštruovaný, ale verejnosti neprístupný, je tu Komunita kráľovnej pokoja sociálny ústav, 12 - Harmónia, zariadenie sociálnych služieb, pôvodná kúria, 13 zrekonštruovaný kaštieli, dnes sídlo súkromnej firmy, 14 - fara, 15 - historické centrum obce so zachovanou štruktúrou i hmotovo-priestorovým usporiadaním objektov, 16 - potraviny, 17 - amfiteáter, 18 - Liehovar, dnes mimo prevádzky, 19 - výdatný prameň kvalitnej vody, 20 - Kultúrny dom pred obnovou, 21 - cintorín s mnohými zaujímavými náhrobnými kameňmi až umeleckými dielami a so starými stromami, z ktorých niektoré je potrebné chrániť min. na lokálnej úrovni, 22 - nový objekt vinárstva Vino-Vinovate, 23 - železničná stanička historická, udržiavaná napriek tomu, že v súčasnosti nie je funkčná, vhodné je jej nové využitie, 24 - mašinhaus, pôvodne opraváreň rušňov, vagónou, zariadenie železníc, dnes súkromná firma, 25 - mlyn Laginovských mlyn zvaný tiež Lužný mlyn je nefunkčný, ale zachovaný objekt s príbehom.

Lužný mlyn

Liehovar

Lužný park - hlavne vŕby, jazierko

Mašinhaus - patril železničnej spoločnosti

Tradičná sýpka

Vinárstvo s vinotékou

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 181


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Vodné plochy: - Ešte v 50.-tych rokoch 20.storočia bolo v obci jazierko Španiteplica - v mieste súčasného Kultúrneho domu bolo jazierko Hlbočina - jazierko Hlavina sa mohlo pýšiť majestátnymi "smutnými" vŕbami Mlynárstvo bolo jedným z najrozšírenejších remesiel a mlynárske právo patrilo medzi menšie regalné práva (podobne ako právo výčapu, výseku mäsa, pivovaru, trhové alebo mýtne právo), ktoré prepožičiaval, prenajímal alebo udeľoval panovník šľachticom, mestám alebo cirkvi. Toto úžitkové právo bolo veľmi výnosným i pre radošinských zemepánov (nitrianskych biskupov). Ich poddaní mohli mlieť obilie len v mlynoch svojho zemepána, ktorý za mletie poberal odmenu (melné) spravidla v obilí, alebo v múke. Mlyny prenajímali nájomcom - mlynárom, ktorí platili za prenájom buď v peniazoch alebo v naturáliách. V jáklinovskom urbári (nazvanom podľa nitrianskeho biskupa a radošinského zemepána Blažeja I. Jáklina z Lefantoviec) z roku 1694 stanovili povinnosť mlynárov uzatvárať s panstvom prenájomné zmluvy v pravidelných termínoch. Prenájom sa uskutočňoval aj formou licitácie, spravidla na dva roky. Príkladom takejto licitácie bol v roku 1839 Lužný mlyn. Zo štyroch záujemcov (Juraj Blaho, Jozef Bošanský, Jozef Krajčovič a Matej Prštik) najviac ponúkol Juraj Blaho, ktorý mal mlyn v prenájme od 1. januára 1840 do konca roku 1842. Práce okolo mlyna i opravy si bol povinný urobiť mlynár sám na vlastné náklady, ale drevo, dosky, kameň a železo mu opatrilo panstvo. V priebehu 17. a 18. storočia vzrástol počet mlynov v Radošine a blízkom okolí na 5 až 7. Urbár z roku 1626 udáva 5 jednokolesových mlynov. Prvý sa volal Horný a pracoval v ňom mlynár Ján Hlavinský (neskôr sa po ňom nazýval nielen mlyn ale aj potok). Panstvu platil ročnú daň v dvoch termínoch (na sv. Juraja a sv. Michala) po 50 bratislavských meríc pšenice (spolu 100 b. m.). Mikuláš Mlynár z druhého mlyna, zvaného Linotov, dával v tých istých termínoch ročne 50 b. m. pšenice a ešte z porty (usadlosti) krmivo pre majer. Ďalší mlynári Michal Hubinský, Jakub Bertani a Mikuláš Lužný (ktorého meno potom tento mlyn až do svojho zániku niesol) odvádzali po 100 b. m. pšenice (tak isto ako mlynár Horného mlyna) a aj krmivo pre majer (rovnako ako mlynár z Linotovho mlyna). Keďže mlynári boli zároveň i roľníkmi, odovzdávali aj desiatok z hrozna a úrody na poliach. Radošinskí remeselníci sa v 17. a 18. storočí združovali do cechov a mlynársky patril medzi najstaršie. Jeho artikuly sa nezachovali. Svoje štatúty si dával potvrdzovať ešte v 19. storočí. Podľa nich bolo možné stanoviť pravidlá pri vstupe do cechu. Uchádzač o členstvo musel predložiť potvrdenie o svojom poctivom pôvode a hodnoverné svedectvo od majstra mlynára, u ktorého sa vyučil mlynárskemu remeslu. Posledný mlynár, u ktorého uchádzač o prijatie medzi tunajších mlynárov slúžil ako tovariš, potvrdzoval, že tento čakateľ na členstvo sa v službe slušne choval. Druhý článok sa týkal povinnej trojročnej doby učenia sa v tunajšom alebo v inom cechu mlynárskom cechu. Svoju schopnosť pracovať ako mlynár dokazoval vyučený tovariš výučným listom od svojho majstra. Tretí článok stanovoval jurisdikciu členov cechu, ktorí pri porušení artikul rozhodovali, či majstra alebo tovariša, ktorý porušil pravidlá fungovania cechu, potrestá cechmajster, alebo bude vinník postavený pred panskú súdnu stolicu. Štvrtý článok stanovoval povinnosť mlynára dostaviť sa na predvolanie cechmajstra, pod trestom pokuty za nesplnenie. Tieto peniaze boli príjmom cechovej pokladnice a mali slúžiť na spoločné potreby všetkých členov cechu. Piaty článok riešil prípad, ak niektorý majster alebo tovariš iného mlynára z cechu urazil, alebo mu neprejavil náležitú úctu. Šiesty článok privilégia pre mlynársky cech určoval pravidlá pri riešení sporov medzi členmi cechu. Posledný článok artikul mlynárskeho cechu určoval podmienky vstupu vyučeného tovariša do služby k niektorému mlynárskemu majstrovi, ktorý bol členom cechu. Cech mal aj svoju zástavu, ktorá sa nosievala na každej procesii. Cechmajster opatroval cechovú pečať a listiny v cechovej truhlici. K dôležitým povinnostiam mlynárskeho cechu patrilo potvrdzovanie o Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 182


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

zložení predpísanej majstrovskej skúšky tovarišov. Zachovali sa o tom latinské listiny vydané v Radošine v privilegiálnej forme.Pramene z prvej polovice 18. storočia uvádzajú v Radošine až 7 mlynov. V roku 1753 mestečko vykazovalo 5 stabilných murovaných mlynov, v ktorých pracovalo 31 rodín (napríklad Grznárovci, Klepáčovci, Hlavinskí, Madarásovci, Kochanovci, Barbeník, Eliášovci, Závodákovci a aj Juraj Solčáni). Podľa súpisov z rokov 1774 a 1775, platili kontribúciu (vojnovú daň) iba 4 mlyny (Hlavinský, Lužný, Trnený a Malý mlyn). Hlavinský mlyn stál na pozemku xenodóchia (útulok pre chudobných a chorých, z ktorého neskôr mohla vzniknúť nemocnica) a bol už v tom čase dvojkolesový. Panstvo tu dalo v roku 1799 mlynárovi postaviť nový dom. Lužný mlyn (Lagiňových), ktorý bol tiež zemepanským, stál v mestečku na chotárnych hraniciach s Behyncami. V dolnej časti mal dve mlynské kolesá a v hornej miestnosť pre mlynský stroj. V roku 1832 dal biskup kompletne vymeniť mlynské motory. Drevený Tŕnený mlyn (v roku 1775 sa nazýval aj laurentský, lebo stál na pozemku Jána Laura), bol jednokolesový. Stál takmer v strede mestečka na potoku Hlavina, ohradený kamenným múrom. Neďaleko mlyna bol v roku 1801 postavený dom mlynára. Súpis z roku 1828 udáva v Radošine 5 jednokolesových mlynov (Hlavinský, Lužný, Lagiňovich, Malý a Trnený) s mlynármi Jozefom Drinkom, Jozefom Machačom, Jurajom Močkom, Vavrincom Močkom a Michalom Filom. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1869 bolo v Radošine šesť mlynov s mlynármi Jánom Češkom, prvou mlynárkou Máriou Blahovou, Štefanom Benkom, Pavlom Angyelom, Jánom Kudelom z Topoľčian a Pavlom Praženkom z Myjavy. Mlyny patrili k významným priemyselným stavbám zemepanského mestečka aj na konci 19. storočia, kedy sa spomínajú 4 vodné mlyny spolu na 5 kameňov. Robotníkov na prácu mlynári získavali z okolia ako nádenníkov, mužov za mzdu 30-60 grajciarov a ženy za 20-40 grajciarov. Úpadok mlynárstva v 20. storočí spôsobil vznik parných mlynov a zrušenie mlynárskeho cechu. Téma mlynárstva je pri toku Radošinky výsostne aktuálna, zaujímavá a v Radošinej ešte násobne viac, pretože tu bolo naozaj veľa mlynárov, každý mlyn mal svoju vodnú plochu, svoj vodný náhon, Radošinka bola "živou riečkou" už na hornom konci. Pôvodné vodné plochy boli odstránené, iba pri Kultúrnom dome zostala vodná plocha, ktorá pripomína lužné porasty okolo toku.

7.2.5. Nitrianska Blatnica Rozloha: 14,39 km2 (1439 ha) Počet obyvateľov: 1197 Prvá písomná zmienka: 1185 Prvá písomná zmienka týkajúca sa Nitrianskej Blatnice je z roku 1185. Lokalita je tu pomenovaná Sarfew. Ide o listinu, v ktorej Sanad, syn Stojslavov daruje predium sarfew benediktínskemu opátstvu na Zobore. V roku 1330 sa v metácií chotára obce Sarfew spomína aj "terra Castri", t.j. miesto pevnosti, tvrdze. Nie je však možné určiť presnejšie jeho polohu. V 14.stor. sa častejšie vyskytuje dvojaké označenie Blatnice - Sarfew a Zenthpal /Svätý Pavol/. Koncom 14.stor. bol majiteľom domínia Sarfew Pavol De Zerbecz, ktorý tento majetok v r. 1390 vymenil so zoborským opátom Henrikom za iný, avšak r.1399 ho opäť získal na základe súdneho výroku kráľovského sudcu župana Tomáša. Začiatkom 15.stor. stál v obci hradný kaštieľ, ktorého podobu nepoznáme. Vlastníci kaštieľa a prislúchajúceho panstva: V roku 1437 kráľ Žigmund dal mestečko (oppidum) Nitrianska Blatnica s opevneným kaštieľom a ostatnými dedinami svojmu familiárovi a radcovi Michalovi, synovi Štefana de Zend. Neskôr majetok vlastnil Pavol Zerdaheli. Bol synom Jána, ktorý zastával významnú Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 183


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

funkciu podžupana Nitrianskej stolice a sám Pavol bol kráľovským komorníkom a administrátorom Ostrihomskej stolice. V roku 1802 mu kráľ udelil hodnosť grófa. Potom prišli Zlemerovci a po nich sa vo vlastníctve vystriedali Héderváriovci a Huňadyovci, neskôr sa vlastníkom obce stali Esterháziovcov. A gróf Ján Esterházi z Galanty s manželkou Magdalénou, rodenou Očkaiovou sa pričinil v druhej polovici 17. storočia o scelenie rozkúskovaného domínia Nitrianskej Blatnice. Roku 1660 získal podstatné vlastníctvo dielu kaštieľa i panstva s poddanými Nitrianskej Blatnice, Krtoviec i Lužian. Toto domínium si dla potvrdiť jeho syn František Esterházi de Galanta u panovníka Leopolda I. V roku 1870 sa k panstvu i s kaštieľom dostala bohatá rodina Alojza Haaseho z Rakúska. Mária z tejto rodiny sa vydala za bývalého dôstojníka Kurta Leonhardiho, a tak sa panstvo dostalo do rúk tejto poslednej rodiny, ktorej príslušníci mali barónsky titul. Rokom 1945 resp.1948 skončila éra posledných zemepánov z rodu Leonhardiovcov. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

Špeciálna mapa (Zdroj : geoportál.sk)

Súčasný stav (Zdroj : geoportál.sk)

Lokalita Púšť: Na lúke Púsť pod ostrohou s rotundou sa v 9. - 10. storočí nachádzalo sídlisko dvorcového typu obohnané palisádou. Starší väčší dvorec bol neskôr nahradený Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 184


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

menším útvarom. V 11. storočí sa charakter sídliska zmenil. Vznikla neopevnená osada s príbytkami rozptýlenými na rôznych častiach dnešnej lúky. Obyvateľstvo sa zameriavalo hlavne na dolovanie železnej rudy na svahoch Marhátu. Obyvatelia sa pochovávali pri rotunde, kde bolo odkrytých do 130 väčšinou mužských hrobov. V hroboch sa našli pozoruhodné nálezy zo striebra a bronzu. Na sídlisku sa našli zbytky príbytkov, dechtové pece, žarnovy a výrobky zo železa. Osada sv. Juraja zanikla pred polovicou 13. storočia. Jej obyvatelia sa postupne presunuli do nižších polôh.

Lokalita Púsť v súčanosti - cesta k Rotunde sv. Juraja je lemovaná ovocnými drevinami. Pamiatky a pamätihodnosti v obci: Rotunda svätého Juraja nachádza sa vo svahoch Považského Inovca, nad obcou Vitrianska Blatnica, pod Marhátom. Je to významné pútnické miesto Rotunda vznikla blízko vtedy frekventovaného horského prechodu /sedlo Gajda/ z Ponitria na Považie a ďalej až na Moravu. Pri archeologickom výskume, ktorý viedol prof. Alexander Ruttkay, boli objavené dva palisádové dvorce naväzujúce na seba. Celkovo sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré s nálezmi strieborných šperkov. Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy. O tom, že Nitrianska Blatnica sa stala dedičkou osady Púsť pri Jurkovi, svedčí aj testamentálna listina veľmoža Stojslava /† 1185/, potvrdená kráľom Belom III. Tento podľa mena staroslovenský veľmož zdedil po otcovi rozsiahle majetky na Považí a Ponitrí a takmer 300 rokov po páde Veľkej Moravy si jeho rod dokázal obhájiť tradíciu kultúry, majetku a moci. Kostolík patrí k najstarším pôvodným sakrálnym stavbám na území Slovenska. Unikátne má zachované pôvodné múry až do výšky takmer 6 metrov. Stavba vznikla v období Veľkej Moravy v druhej polovici 9. storočia. Pri svojom vzniku bola súčasťou dvoch veľmožských dvorcov, neskôr osady, ktorá v 13. storočí zanikla. V nasledujúcich storočiach sa rotunda premenila na ruinu. Až v období renesancie okolo roku 1530 bola opravená. Podľa písomných dokladov v poslednej štvrtine 16. storočia putovalo k rotunde terciárske Bratstvo sv. Františka, ktoré bolo napojené na františkánsky konvent v Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 185


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Hlohovci. Pravdepodobne už koncom 16. storočia bola k rotunde pristavená malá, dodnes zachovaná pustovňa. Sporadicky v nej bývali pustovníci. Okrem pomoci farárovi pri celebrovaní ich príkladne cnostný život bol vzorom pre obyvateľov farnosti. Zároveň sa starali aj o rotundu. Tradícia pustovníkov pri kostolíku sv. Juraja bola živá až do prvej polovice 19. storočia. Farská matrika zomrelých zaznamenala, že 16. decembra 1804 zomrel v neďalekom Lipovníku vo veku 70 rokov posledný pustovník z pustovne pri Jurkovi Ján Viktor Zimáni, ktorý tam viac ako 40 rokov vyučoval deti. Meno jedného z pustovníkov sa nachádzalo i na kánonovej tabuli v starom Blatnickom kostole sv. Mórica. Menoval sa Ďalokai a zápis bol z roku 1716. Posledný pustovník tam pôsobil do roku 1814. O poslednom pustovníkovi sa zachovala iba legenda, hoci meno sa nezachovalo. Údajne ho z pustovne vyhnal vtedajší Blatnický zemepán Viktor Zerdaheli. Pustovník ho vraj preklial so slovami, aby nikdy nenašiel pokoj a aby skončil ako on. Toľko povesť. Skutočnosť však bola taká, že Zerdaheli prišiel o celý majetok a ako žobrák vraj zomrel v maštali svojho majera. V období 17. storočia bola pri rotunde postavená pustovnícka škola, neskôr bola z nej horáreň. Horáreň/škola (niekoľko metrov severne od rotundy) bola listinne v roku 1820 uvádzaná ako lovecký letohrádok. Neskôr tu mali svoje bydlisko horári zemepanskej rodiny Leonhardiovcov a v druhej polovici 20. Storočia tu bývali lesníci štátnych lesov. V roku 1969 horáreň asanovali. Práve na jej mieste asi bola spomínaná škola.

Škola pri Jurkovi - neskôr horáreň

Svätojakubská púť pri Rotunde a škole

Medzi jej významných žiakov patril ostrihomský primas kardinál Ján Scitovský. Neskôr, po zániku školy, bola jej budova používaná ako horáreň. V roku 1962 bola asanovaná. V období baroka v roku 1777 došlo k radikálnejšej prestavbe interiéru rotundy, k vybudovaniu tehlových klenieb nad loďou a apsidou, murovanej empory a k prístavbe veže so zvonicou v exteriéri. Tradovalo sa, že rotundu dala vybudovať Mária Turzová v roku 1530, ale ukázalo sa, že v tomto roku bola zreštaurovaná už vyše 600-ročná stavba. Nie je známy dôvod a pohnútky, ktoré viedli k oprave ťažko poškodenej stavby „stratenej“ v horách a k znovu oživeniu potreby kultovej funkcie rotundy v prvej polovici 16. storočia. To zachránilo najstaršiu stojacu rotundu na Slovensku pred úplným zánikom. Tradícia svätojurajských púti k Rotunde sv. Juraja začala pravdepodobne niekedy po oprave rotundy v 16. storočí. Koná sa okolo sviatku sv. Juraja 24. apríla. Pri rotunde sa slúži fundačná omša za početnej účasti veriacich pútnikov z celého Slovenska. Aj v uplynulých 40-tych rokoch politickej nepriazne v 2. polovici 20. storočia sa pri rotunde schádzali ľudia, aby sa hlásili ku kresťanským hodnotám a uctili si pamiatku svätca. Takmer 500 ročná tradícia radí Rotundu sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici k najstarším pútnickým miestam na Slovensku a už dávnejšie sa začala spájať aj s pripomínaním cyrilo-metodskej misie. Rotunda patrí medzi slovenské kultúrne pamiatky, pretože ide o najstaršiu dodnes stojacu stavbu kostola z predveľkomoravského obdobia. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 186


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Baroková kalvária patrí tiež medzi pamätihodnosti Nitrianskej Blatnice, lebo ide o najstaršie zachovanú kalváriu v topoľčianskom regióne. Bola vybudovaná koncom 18. storočia alebo začiatkom 19. storočia. Nachádza sa v krásnej prírode na hrebeni Kozieho chrbta a svojou lokalitou láka turistov i veriacich.

Rotunda sv.Juraja s amfiteátrom

Baroková kalvária

Kostol Kostol je zasvätený Povýšeniu sv. Kríža. Klasicistický kostol dal postaviť gróf Pavol Zerdaheli v rokoch 1815 - 1820. Slávnostne ho vysvätil v roku 1821 dekan Jozef Trajčík z Radošiny. Kostol je situovaný na lokalite stredovekého cintorína, na mieste gotického kostola sv. Mórica. Zerdaheli dal postaviť kostol na dedinské pomery nezvykle rozsiahly. Jeho model údajne odpozoroval v Paríži, kde nejaký čas pôsobil v kráľovských službách. Kostol je unikátny tým, že veža nie je nad vchodom do kostola, ale za svätyňou, ktorá je atypicky orientovaná smerom na západ. Postavený je z kameňa a pálených tehál, nie však na dobrých základoch, v dôsledku čoho začali múry kostola praskať už niekoľko rokov po vysvätení. Gróf Viktor Zerdaheli dal v roku 1837 múry kostola stiahnuť železnými traverzami. V roku 1857 zasiahol kostol požiar. V dôsledku trhlín v murive sa v roku 1961 veža kostola zrútila a na základe dobových fotografií bola nanovo postavená v priebehu roku 1970 do podoby pred jej zrútením. Projekt vyhotovil pracovník Stavoprojektu Nitra, rodák z Nitrianskej Blatnice, Ing. Ján Gajdoš. Vo veži boli inštalované zvony, neskôr i hodiny s osvetlením. Tak sa panoráma Nitrianskej Blatnice opäť vrátila do podoby s dobovými pohľadnicami. Základné dispozičné riešenie kostola predstavuje jednoloďový pozdĺžny priestor s bočnými loďami, vytvárajúcimi pôdorys tvaru kríža. Svätňa je orinetovaná na západ, sakristia je situovaná po južnej strane lode, oratórium so samostatným vstupom je po severnej strane. Hlavnú loď kostola ukončuje strop s fabiónmi, s dreveným kazetovým obkladom okolo maľby na omietke. Medzi hlavnou loďou a bočnými loďami je arkáda, v prízemí tvorená poloblúkmi, na poschodí lomenými oblúkmi. Priestory kostola presvetľujú okná so segmentovým ukončením. Vstup zo svätyne do oratória je zvýraznený architektonicky riešenou dekorovanou drevenou výplňou. Interiér dopĺňa vzácny mobiliár. Hmota kostola je členitá samotným pôdorysným usporiadaním lodí do tvaru kríža na východnej strane a prístavbami sakristie a oratória na západnej strane. Fasády sú členené lizénami. Predstavaná štvorhranná veža je situovaná na strednú pozdĺžnu os. Priečelie bočných lodí a oratória je zakončené murovaným tvarovaným štítom. V západnej fasáde oratória je vsadený renesančný náhrobný kameň Ladislava Zelemera. Kostol je natoľko unikátny, že môže byť zaujímavý pre milovníkov sakrálnej turistiky. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 187


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Fara Baroková budova tzv. starej fary je situovaná južne od kostola, postavená bola v 18. storočí. Fara v Nitrianskej Blatnici sa spomína v záznamoch o kanonickej vizitácii a inventarizácii kostola, fary a školy, spísaného 17. mája 1755 biskupom Révaiom. V roku 1815 sa spomína výstavba klasicistickej budovy fary, ktorú dal postaviť Pavol Zerdaheli. Pravdepodobne však ide i klasicistickú prestavbu barokovej fary. Budova fary je bloková, poschodová, čiastočne podpivničená stavba, postavená na vysokom sokli. Barokový interiér vytvára široké drevené schodisko, klenby, niky na pece a segmentovo ukončené okenné a dverné otvory. Fasády sú členené lizénami, horizontálne kordónovou a širokou korunnou rímsou, okná lemujú šambrány ukončené na 2.podlaží vysokou nadokennou rímsou. Nad vstupom východnej fasády je mramorová nápisová tabuľa a na 2. podlaží plytká polkruhovo ukončená nika. Južný štítový múr dotvára polkruhová nika. V súčasnosti pre účely fary slúži budova bývalej školy.

Kaštieľ Pravdepodobne sa viaže k hradnému kaštieľu z 15. storočia, ktorého podobu nepoznáme. Kašteiľ bol zrejem pôvodné obklopený pravidelným opevnením so štyrmi nárožnými baštami. Z opevnenia kaštieľa sa dodnes zachovali tri bašty. Múr v celom rozsahu a severovýchodná bašta boli zbúrané pravdepodobne v poslednej štvrtine 19. storočia, v období založenia parku. Severozápadná bašta bola začiatkom 20. storočia , poslednými Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 188


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

vlastníkmi panstva upravená na kaplnku Leonhardiovcov. Záberom plochy západnej časti parku pre budovu školu a ihrisko, ako i odčlenením južnej časti došlo k úplnemu rozbitiu historického areálu. Národnú kultúrnu pamiatku „Kaštieľ s areálom“ tvoria dnes už len tri pamiatkové objekty: kaštieľ, park (v jeho poslednej zachovanej podobe) a stredoveká bašta.

Nitrianska Blatnica 2017

Dvojica budov pred kaštieľom , ktoré boli súčasťou kompozície areálu. Medzi objektmi prechádzala hlavná kompozčná os a prístupová cesta ku kaštieľu. Objekty, ktoré boli súčasťou kompozície a nádvoria pri kaštieli, prešli komplexnou obnovou a sú prestavané pre účely firiem, ktoré ich už majú vo vlastníctve. Pod budovami navyše vznikol rozsiahly priemyselný areál, úplne nevhodne situovaný v rámci obce, ale i vzhľadom na NKP. Nie len že sa porušila kompozícia areálu pri kaštieli, ale celý urbanizmus bol narušený nevhodnou mierkou, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 189


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

nezodpovedným rozhodnutím, nevhodnými objktmi a funkciami. Obec tak stratila na atraktívnosti. To, čo si inde vo svete všetci chránia ako rodinné striebro, je tu preč.

Základná škola

kaštieľ

Priemyselný areál

žltá línia - hlavná kompozičná os

Kaštieľ zostal, ale chýba mu okolie, priestor, zaniká medzi nevhodnými objektami, ku ktorým v poslednom období pribudli ešte i bytové domy. Práve nedocenením priestoru sa kaštieľ stáva nevyužiteľným na reprezentvačné účely i na podporu rozvoja turizmu a cetovného ruchu v širšom území.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 190


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

V roku 1330 sa v metácií chotára obce Sarfew spomína „terra Castri“, t.j. miesto pevnosti, tvrdze. Nie je však možné určiť presnejšie jeho polohu. Dá sa len predpokladať, že stál ana mieste súčasného areálu kaštieľa. Začiatkom 15. storočia stál v obci hradný kaštieľ. V záznamoch zo súdnych sporov Bossányiovcov z roku 1616, týkajúcich sa držby kaštieľa sa uvádza, že v obci sa nachádzali dva kaštiele. Renesančná prestavba kaštieľa sa pripisuje Ladislavovi Zelemerovi. Dátum ukončenia renesančnej prestavby kaštieľa po smrti Ladislava Zelemera sa zaraďuje do roku 1578. Na základe výsledkov historickoarchitektonického rozboru a zachovaných písomných správ je zrejmé, že stavebná podoba dnešného kaštieľa sa vyvinula v priebehu 16. a 17. storočia. Renesančné obdobie má zrejme dve etapy. V prvej renesančnej etape boli zamurované stredoveké otvory. Pôdorys získal dnešný tvar so vstupnou vežou, vzniklo centrálne nádvorie orientované v smere východ západ. Nádvorie bolo z troch strán obostavané jednotraktami, štvrtá, východná strana, bola uzavretá plným múrom. Objekt bol pravdepodobne dvojpodlažný, veža výškovo presahovala objekt, jej severná strana bola pravdepodobne voľná. V druhej renesančnej etape bola uzavretá veža, kaštieľ bol nadstavaný o atiku s okrúhlymi okienkami a veža prestala výškovo dominovať. Okná s kamennými šambránami boli na fasádach pravidelne rozmiestnené. Výrazným obohatením výtvarného výrazu fasád sa stala dekoratívna geometrická a grafitová výzdoba nároží, koruny atík a veže, kordónový pás bol hladký. Východná stena vežového priestoru bola pokrytá maľovanou výzdobou. Zastrešenie bolo sedlové, nerovnakého sklonu, sklopené do stredného dvora. Z obdobia renesancie pochádza krb nachádzajúci sa v severozápadnej miestnosti prízemia. Rohový krb vytvárajú kamenné konzoly nesúce rímsu, na rímse krbu je osadená kamenná kartuša s vytesaným letopočtom 1578. Krb je však na tomto mieste osadený sekundárne. Baroková stavebná činnosť v 17. až 18. storočí znamenala radikálne úpravy na kaštieli. Zástavbou vnútorného dvora boli získane ďalšie miestnosti. K vstupnej veži bol zo západnej strany pristavaný schodiskový priestor. Väčšina miestností bola zaklenutá valenými klenbami s výsečami. Medzi barokové úpravy patrí korýtkové zaklenutie a balkón na čelnej fasáde južnej veže. Strecha bola prebudovaná na polvalbovú so štítovými múrmi. Väčšina klenieb je výsledkom romantizujúcich tendencií 19. storočia. Prestavbami v 18. a 19. storočí pozmenil kaštieľ svoj pevnostný ráz.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 191


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

V 20. storočí bol objekt omietnutý drsnou hrudkovitou omietkou. V strednom trakte boli odstránené múry, čím vznikol jeden priestor, Vo väčšine miestností boli vymenené podlahy z umelého kameňa, odstránené boli parketové podlahy. V kaštieli bol zriadený vodovod, kanalizácia a nové elektroinštalácie. V 70-tych rokoch 20. storočia došlo k radikálnej oprave kaštieľa. V súčasnosti je kaštieľ v súkromnom vlastníctve a prebieha jeho komplexná obnova. Nad nadokennou rímsou je trojuholníkový frontón, nad ním štvorcová tabuľa z červeného mramoru s reliéfne vysekaným erbom Ladislava Zelemera, pochádzajúca z 2. polovice 16. storočia. Rizalit ukončuje trojuholníkový zalamovaný strešný štít korunnej rímsy. V štíte je združené polkruhovo ukončené okno, nad ním kamenná tabuľa z bieleho mramoru z polovice 19. Storočia s nápisom „FESTINA LANTE“ (voľný preklad: ponáhľaj sa pomaly). Severozápadná bašta - kaplnka: objekt kaplnky je prízemná stavba štvorcového pôdorysu ukončená stavenou strechou má nad vstupom osadený erb Leonhardiovcov. Dnešný areál kaštieľa pozostáva zo samotného kaštieľa, parku, bašty - kaplnky Leonhardiovcov. Vila Vila, rodinné sídlo baronesy Leonhardiovej, bola postavená začiatkom 20. storočia v historizujúcom slohu. Situovaná je na východnej strane komunikácie, vedúcej k areálu kaštieľa. V roku 1945 bola budova skonfi škovaná a začala slúžiť politicko-spoločenskému životu v obci. Neskôr v nej bolo zriadené zdravotné stredisko, detské jasle, materská škola, MNV. V súčasnosti v nej sídli Obecný úrad Nitrianska Blatnica, pošta a banka.

Rekonštruovaná severozápadná bašta - kaplnka Leonhardiovcov Židovská modlitebňa Budova modlitebne sa nachádza v historickom centre obce na parc. č. 100. Je to prízemný objekt pôdorysného tvaru L, ukončený sedlovou stechou. Modlitebňa bola v 60-tych rokoch 20. storočia prestavaná na rodinný dom.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 192


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Vila rodiny Leonhardiovej, dnes Obecný úrad Stará škola Budova školy je situovaná oproti tzv. starej fary. Škola sa prvý raz spomína až v 18. storočí (hoci jej vznik možno dať do súvislosti s pustovníkmi pri kostolíku sv. Juraja, teda už do 16. storočia). Zo záznamu o kanonickej vizitácii a inventarizácii kostola, fary a školy spísaného 17. mája 1755 biskupom Révaim sa konštatuje, že škola aj s izbou pre učiteľa je vedľa fary v mizernom stave. Po výstavbe kostola (1815-1820) bola budova školy opravená a upravená do klasicistického slohu. V priečelí budovy bola vsadená elipsovitá oválna tabuľa z červeného mramoru s nápisom: obecná škola - váš domov.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 193


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Empírový náhrobník grófa Pavla Zerdaheliho z umelého kameňa, sivého mramoru vytvoril sochár Michal Bauer v roku 1825. Umiestnený bol do nového rímskokatolíckeho kostola Povýšenia sv. Kríža. Ústredným motívom kompozície náhrobníka je dvojica sôch gréckych géniov držiacich portrétny medailón grófa Pavla Zerdahelyiho. Nad medailónom bola pôvodne šľachtická korunka s deviatimi perlami. Sochy sú okrídlené, nahé, s časti prekryté drapériou, s kučeravými vlasmi, osadené na podstavci s tabuľkou, kde je napísaný text: Z lásky a vďačnosti môjmu nezabudnuteľnému manželovi nitrianskemu grófovi Pavlovi Zerdahelyimu. C. k. komorskému radcovi a nositeľovi Radu sv. Štefana. Jeho verná manželka Anna rodená Kéthelyská barónka Hunyady. Hviezdna dáma1825. Park: Založenie prírodno-krajinárskeho parku sa datujeme do 18. až 19. storočia, kedy sa zakladali viaceré parky v danom regióne pri vidieckych sídlach. Park bol založený zrejem po ukonční prác v rámci úprav kaštieľa. Založený bola ako prírodne-krajinársky park (anglický park) s rozvoľnenými líniami. Terén parku sa mierne zvažuje ku kaštieľu a celá plocha má prevažne južnú expozíciu. Pri zakladaní parku v 19. storočí sa kládol dôraz na centrálnu veľkú lúčnu plochu severne od kaštieľa. Po obvode parku boli zakladané chodníky, lúčovito od kaštieľa pospájané spojovacími chodníkmi. Z obvodových chodníkov boli pekné priehľady na kaštieľ práve cez stredovú lúku. Vysoká zeleň bola vysádzaná po obvode parku tak, aby lemovala okraje parku a nebránila priehľadom na kaštieľ. Skupiny drevín vytvárali parkové scenérie v každom ročnom období. Park nemá žiadne vodné plochy a v minulosti nemal ani malú parkovú architektúru, či umelecké diela. Prístup do areálu vedie pagaštanovou alejou, ktorá by mala byť legislatívne chránená a pravidelne ošetrovaná vzhľadom na jej význam. Z historickej zelene sa zachovali dva prvky dekoratívnej zelene: - severne od kaštieľa je do kruhu usporiadaný krušpán (Buxus sp. - zrejme v tejto časti bol parter), východne od kaštieľa je záhon živých plôtikov. Okrem pagaštanovej aleje sa z vysokej zelene zachovali obvodové stromy parku. Stromy sú cca 150-ročné, z druhov je hojne zastúpená lipa, javor z mladších stromov zase smrek. Mimoriadne vážnym negatívnym zásahom do parku v druhej polovici 20. storočia bol záber hlavnej stredovej lúky na účely futbalového ihriska. V severozápadnej časti bola vybudovaná prezliekareň pre športovcov a kolkáreň. V strede parku medzi ihriskom a kaštieľom sa nachádza nová budova základnej školy. Západne od budovy školy bola postavená budova telocvične a školskej jedálne. Týmto bola zastavaná západná časť parku novostavbami, čím došlo k totálnemu rozbitiu slohu a kompozície parku a jeho historickej zelene. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 194


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kruhový prvok z krušpánu (Buxus sp.)

Pagaštanová alej (Aesculus hippocastanum) vedúca ku kaštieľu popri príjazdovej ceste Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 195


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Múzeum „Ľud pod Marhátom v dávnej minulosti“ Za účasti podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, riaditeľa Archeologického ústavu SAV prof. Alexandra Ruttkaya, predstaviteľov Nitrianskeho samosprávneho kraja, miestnej samosprávy a mnohých hostí bola dňa 7. júla 2007 v našej obci slávnostne otvorená muzeálna expozícia a dvojdňová výstava tradičných ručných prác a remesiel pod názvom „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“. Po niekoľkomesačnom úsilí Občianskeho združenia Rotunda Jurko, Obce Nitrianska Blatnica a v spolupráci s archeológmi sa podarilo vytvoriť reprezentatívnu expozíciu predmetov, ktoré sa viažu k najstaršej histórii nášho regiónu. Vzácna košíčková náušnica, prstene, kľúč od rotundy z 9. – 10. stor., ale i predmety z 6. – 10. stor. pred naším letopočtom a rôzne náradie už nie sú uschované v depozite Archeologického ústavu v Nitre, ale sa vrátili na miesto, kde ich ľudia pred mnohými storočiami používali. Lákadlom hlavne pre mladších návštevníkov je model palisádového dvorca z Ducového, modely staroslovienskeho obydlia s vnútorným zariadením a kostra mladého muža z obdobia včasného stredoveku.

Objekty súšasnej sídelnej štruktúry:

1 - kaštieľ 2 - bašta 3 - rekonštruované historické objekty 4 - ZŠ, MŠ

10 - socha svätca 11 - múzeum + dom kultúry 12 - nové centrum 13 - prícestný kríž

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 196


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ 5 - ihrisko + občerstvenie 6 - penzión 7 - bytové domy 8 - obecný úrad 9 - kostol s farou

14 - cintorín 15 - sakrálne prvky - kríže 16 - socha

Základná škola s Materškou školou Škola sa v N.Blatnici spomína v 18.storočí, išlo o cirkevnú školu. Po roku 1867 začína povinná dochádzka detí do školy, stará škola časom kapacitne nestačila. Slávnostné otvorenie novej školy v parku bolo 3. septembra 1962. Rozhodnutie o výstavbe Základnej školy v areáli kaštieľa bolo nezmyselné a pomohlo narušiť historickú kompozíciu areálu, čím vtedajšia moc demonštrovala svoj vzťah k historickým ("buržoáznym") objektom. Súčasné rozhodovanie zase ničí objekty z 50-tych a 60-tych rokov. Príkladom je Základná škola v Nitrianskej Blatnici, kde pod náhosom polystyrénu (či iného otepľovacieho materiálu) skončili dekoratívne prvky na fasáde v podobe ľudových motívov.

Základná škola v parku - necitlivé otepľovanie

V istých pohľadoch sa i dominantný kostol stráca. V tomto prípade sú dominantné strechy priemyselných hál. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 197


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Náučný chodník. Trasa vedie časťou stredovekej cestnej komunikácie spájajúcej Ponitrie s Považím. Zoznámi Vás so zaniknutými hradiskami a veľmožskými dvorcami pri Rotunde sv. Juraja, upozorní Vás na miestne zaujímavosti, prírodnú scenériu, faunu a flóru regiónu. Región predstavuje z hľadiska kultúrneho a majetkového vývoja v minulosti homogénny celok, ktorý bol spojený viacerými pravidelnými komunikáciami cez priesmyky Považského Inovca. Starobylosť týchto spojení odzrkadľuje aj tradícia jarných pútí ku kostolíku sv. Juraja v lesoch nad Nitrianskou Blatnicou /Svätojurajská púť (24.4.) od roku 1530/, ktorých sa spontánne zúčastňovali tisíce ľudí z blízkeho i ďalekého okolia. Archeologický výskum objasnil nielen starobylosť týchto tradícií, ale vďaka získaniu nových poznatkov posunul ich korene až do počiatkov slovenských národných dejín. 7.2.6.. Vozokany Rozloha: 9,12 km2 (912 ha) Počet obyvateľov: 321 Prvá písomná zmienka: 1375 Prvý záznam o obci pochádza z roku 1318 ako Wezeken. Bola to služobnícka osada voziarov Nitrianskeho hradu. Od roku 1773 - 1774 už má dnešný názov Vozokany. V 16. storočí bola spustošená Turkami no postupom času bola obec obnovená a rozrastala sa. Kedysi tu boli vinohrady a obyvatelia sa zaoberali hlavne vihohradníctvom a poľnohospodárstvom. Obec leží pod lesmi Považského Inovca, na úpätí svahov sú dva vodné zdroje podzemnej vody, takže obec je pitnou vodou dobre zásobovaná. Cez obec preteká Vozokánsky potok, ktorý pramení nad obcou a historicky bol nad obcou mlyn. Doteraz v sútoku dvoch ramien Vozokanského potoka stoja historické objekty - zrejme jeho pozostatky. Obec má však zaujímavý urbanizmus. Ide o prípotočnú dedinu. Stredom obce pretekal potok, ktorý sa zrejme vybrežoval, a tak v strede obce vznikol priestor pre zeleň. Na tejto nive potoka sa pôvodne domy nestavali, je tomu tak až v posledom období, kedy strach z vody ustúpil vďaka regulácii. Potok bol troma mostami preklenutý, čo umožnilo pohyb zo strany na stranu. Pôdorys stredovej časti je obdĺžnikovitý. Doteraz sú po oboch stranách zachované pôvodné domy, ktoré sú z veľkej časti prestavané. "zmodernizované".

Zregulovaný Vozokanský potok s výstavbou v nive potoka. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 198


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Historický vývoj obce: I. vojenské mapovanie 1764 – 1787 – na mape sú viditeľné vinice (Zdroj : geoportál.sk)

II. vojenské mapovanie z rokov 1810 – 1863 (Zdroj : geoportál.sk)

Špeciálna mapa (Zdroj : geoportál.sk)

Aktuálna mapa (Zdroj : geoportál.sk)

Erb obce Vozokany vychádza z pôvodného erbu z 18. storočia. Je to modrý štít so vrstastajúcimi skalami naľavo a baníkom držiacim veľký čakan so zlatou rukoväťou napravo. Dôvod: kedysi tu boli bane a dodnes je pod vrchom Marhát ložisko železnej rudy a zrejme preto je v erbe znázornený kopajúci permoník. Škola: Za dávnych časov, na ktoré ľudia pamätajú, sa vyučovalo po domoch. Naposledy bola škola u Michala Gajdoša. Vyučovali tu obyčajní murári, alebo iní remeselníci. Dôležitou stavbou obce je škola. Podľa záznamov v arcibiskupskom archíve rímskokatolícka škola v obci mohla stát už koncom 17. storočia. Okolo roku 1930 prízemná budova školy vyhorela a na jej mieste bola postavená nová škola odovzdaná do užívania v roku 1933. Od týchto čias bola škola viackrát prestavaná, naposledy v roku 1990, keď sa pristavali nové priestory a sociálne zariadenia. V roku 1834 vypukla v obci cholera, na ktorú zomrelo asi 24 občanov. V roku 1866 sa vyskytla v obci po druhý krát, zomrelo asi 35 ľudí. Najväčší požiar, v obci bol v roku 1924. Vypukol u Jána Grznára. Zhorelo asi 10 domov. V roku 1927 bol tiež požiar, vtedy zhoreli 3 domy. Odvtedy vo obci je akčný hasičský zbor. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 199


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty súšasnej sídelnej štruktúry:

1 - kostol s cintorínom + chránený strom 2 - kaplnka 3 - zvonica

4 - OÚ, krčma, potraviny 5 - futbalové ihrisko + tenisový kurt

Pamiatky a pamätihodnosti obce: Kostol Panny Márie. V obci sa nachádza kostol zasvätený Panne Márii, Pomocnici kresťanov. Kostol sa začal stavať v roku 1968, ale stavba bola pozastavená pre vtedajší totalitný režim. Od tej doby slúžila nedokončená stavba ako dom smútku. V roku 1991 sa tu konala prvá svätá omša v histórii obce.V roku 1992 bola stavba dokončená. Obec Vozokany patrí do farnosti Nitrianska Blatnica. Cirkevná škola. Začala sa stavať v rokoch 1925-1930. V jej priestoroch sa začalo učiť v školskom roku 1930-1931.Prvou učiteľkou bola Mária Jančová, manželka slovenského spisovateľa Františka Hečku. Kaplnka Sedembolestnéj Panny Márie. Bola postavená v roku 1930 na pamiatku z posviacky rímskokatolíckej ľudovej školy a pomníka pre padlých vo svetovej vojne 1914 a pomníka padlých vojakov z vojny Rákocziho 1705 vo Vozokanoch. Zvonica sa nachádza uprostred obce, bola postavená v rokoch 1977-1978 a nahradila starú drevenú zvoničku. Žiaľ, okolo nej sú posadené smreky (smrek obyčaný a smrek pichľavý), ktoré pôsobia ako bariéra a celkom ju zakrývajú. Jej uvoľnenie je vhodné. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 200


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaplnka pri ceste II.tr.č. 499

Chránené stromy na cintoríne - 300 ročné lipy

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 201


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kostol na cintoríne. Prijazdovú cestu lemujú nevhodné tuje (Thuja occidentalis Malonyana), ktoré vytváraj únepriehľadnú bariéru do priestora cintorína. 7.2.7. Lipovník Rozloha: 6,44 km2 (644 ha) Počet obyvateľov: 321 Prvá písomná zmienka: 1283 Dedinka Lipovník sa nachádza v západnej časti Topoľčianskeho okresu , leží na upätí Považského Inovca pod vrchom Marhát v údolí potoka Hlavinka. Potok Hlavinka vyviera pod Marhátom a Bieleným vrchom. Obec ma i s lesmi 644 ha. Poľnohospodárska pôda je na necelých 400 ha, z toho orná pôda tvorí 360 ha. Nadmorská výška obce je 265 m. Po prvýkrát sa obec spomína ako Lipolnuk v roku 1283. Od roku 1808 má súčasné pomenovanie - Lipovník. Vlastníkmi obce boli rôzne rody. Medzi posledné patria Steigerovci a Stummerovci. V roku 1715 mala obec vinice a 23 domácností. V roku 1787 už 55 domov a 391 obyvateľov. Posledným vlastníkom lipovníckeho panstva bol gróf Eugen Zamojský (Zamozski Pol). Po jeho smrti majer i s pozemkami zdedila dcéra Mária, ktorá sa vydala za baróna Steigera do Hajnej Novej Vsi. Majer i s pozomkami dávala do prenájmu. Ako árendáš sa uvádza žid Lövy. Posledným nájomníkom bol statkár Blaškovič. V roku 1925 Mária Steigerová majer i s pozemkami predala občanom v rámci parcelizácie. Majer a 15 ha pôdy zostal ako zbytkový statok, ktorý odkúpil Lipovnícký občan Jozef Hubinský. V bývalom majeri doteraz bývajú jeho potomkovia. V rokoch 1956-57 pôda od drobných držiteľov prešla do spoločného hospodárenia v družstve. Družstvo ju až na výnimky užíva Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 202


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

dodnes. V roku 1998 si 22 vlastníkov z družstva prevzalo do užívania približne 10 ha ornej pôdy. V roku 1935 lesy v katastri obce odkúpili občania od Stummerovcov, ktorí sídlili v Horných Obdokovciach. Asi 40 rokov užíval lesy štát a po roku 1990 ich znovu vlastnia a užívajú občania v Lesnej spoločnosti Lipoles. V obci Lipovník žili prevažne katolíci. Bolo tu iba pár Židovských rodín. Toho dôkazom je židovský cintorín nad obcou v agátovom poraste. Historický vývoj obce: I.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj : geoportál.sk)

Špeciálna mapa (Zdroj : geoportál.sk)

Súčasný stav (Zdroj : geoportál.sk)

Pamiatky a pamätihodnosti obce: Rímskokatolícky kostol. V roku 1771 ho dal postaviť od základov správca blatnickej fary kňaz vdp. Andrej Jantulík. Bol to rodák z Turzovky a vo farnosti pôsobil v rokoch l7641780. Pochovaný je v Nitr.Blatnici. Kostol bol zasvätený sv. Imrichovi a je, najstaršou pamiatkou obce. V roku 1923 sa robila nová strecha. Robil ju tesársky majster Ferdinand Vašina z Lipovníka. Šindľová krytina bola nahradená eternitom. Krátko po zhotovení novej strechy udrel do veže kostola blesk. Kríž i s kovovou guľou spadol na zem. Zvnútra bol kostol maľovaný v roku 1932. Posviacka bola 30.oktobra. Obrazy krížovej cesty do kostola boli zakúpené v roku 1949. Posviaaka bola 24.7.1949. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 203


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Rímskokatolícky kostol

Objekty súšasnej sídelnej štruktúry:

1 - kostol 2 - kríž 3 - OÚ - historický objekt

4 - cintorín s chránenými stromami 5 - futbalové ihrisko + miesto na piknik 6 - kaplnka

Maľovka kostola sa ďalej robila v roku 1965 za pôsobenia kňaza vdp. Michala Kozára. Pred maľovkou sa zaviedlo elektrické osvetlenie pri obrazoch krížovej cesty. V roku 1965 bol kostol omietnutý brizolitom. Veža sa pokryla medeným plechom v roku 1970. V roku 1972 sa robila celá strecha. Eternit sa vymenil za škridlu bobrovku. Vymenené boli okná, dvere i staré lavice. Nové lavice i obklady okolo stien sú z červeného smreku. Vtedy bol zhotovený i nový drevený oltár z červeného smreku, ktorý zhotovil Marián Paškrta. Toto všetko sa robilo za pôsobenia kňaza Františka Juríka, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1969-1991. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 204


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

V roku 1960 sa budovala betónová ohrada okolo kostola i so schodami zo západnej strany. V roku 1969 bola zabudovaná železná ohrada. V rokoch 1993-1994 sa obkopali základy kostola a urobili vzdušné kanály, aby nevlhli múry. V roku 1998 sa previedla výmena škridle na kostole za pôsobenia kňaza vdp. Dušana Kajanoviča. Zbierka občanov na výmenu škridle vyniesla 112.000,- Sk. Ďalšia úhrada bola prevedená z ruženských peňazí (zbierok). V roku 2001 obnovil sochy svätcov v Lipovníckom kostole občan Jozef Kotásek. Lipovník ako filiálka viac storočí patrila k fare Nitrianska Blatnica. Od 16.2.2004 na základe rozhodnutia biskupského úradu bola obec Lipovník pričlenená k fare Bojná. Lipovnícky kostol dvakrát navštívil arcibiskup mons. Ján Sokol. Prvý raz v roku 1988 a druhý 29. 2. 2004 pri zmene farnosti. Posledným kňazom z blatnickej farnosti pre našu obec bol vdp. Dušan Kajanovič. Prvým kňazom z bojňanskej farnosti sa stal vdp. Witold Braňka, rodák z Poľska. Na Bojnej pôsobil od 1.8.2003. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Stará schátralá kaplnka stála pri blesovskej ceste ešte počas prvej svetovej vojny (19l4-l9l8). Nová kaplnka bola postavená medzi Malým a Veľkým Lipovníkom na farskej roli pri štátnej hradskej na pamiatku padlých občanov Lipovníka v prvej svetovej vojne. Bolo ich 11: Michal Zat'ka, Michal Turčan, Štefan Gulik, Matej Kol1ár, Matúš Zaťka, Adam Zaťka, Ján Macho, Adam Pátrovič, Peter Kollár, Ján Zaťka, Michal Hanfogel, Peter Pátrovič, Ondrej Tomašovič a Peter Turčan. Sochu Sedembolestnej Panny Márie do kaplnky zakúpila p. Veronika Machová, ktorá odišla za prácou do Ameriky, kde i zomrela v roku 1953. Keď predtým navštívila Slovensko. V predošlé roky sa o kaplnku starali ženy z Malého Lipovníka Mária Jančovičová, potom Barbora Zelinková. Teraz sa o výzdobu a čistotu kaplnky vzorne stará Melánia Franková. Kaplnka podľa školskej kroniky, ktorú viedol vtedajší riaditeľ školy Gejza Boc, bola postavená v roku 1929. Posviacka sa konala 14.8.1929. Od tej doby každoročne chodí procesia z kostola ku kaplnke na sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. sept.) Táto tradícia nebola prerušená ani za predošlého režimu.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 205


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Centrálny kríž na cintoríne z roku 1800

Zachovaný tradičný dom s hospodárskou časťou. Vhodný je na pamiatkorú ochranu. Lurdská jaskyňa Postavila sa v roku 1960. Bola budovaná spolu s betónovou ohradou okolo kostola. Dňa 2. júla 1961 ju vysvätil správca farnosti vdp. Štefan Smolík, ktorý v Lipovníku pôsobil v rokoch 1957 až 1964. V jaskyni je umiestnená socha Lurdskej P.Márie, ktorú darovala bojňanská občianka p. Mária Šustrová. Ona po likvidácii školských bratov v Bojnej v roku 1950 túto sochu uschovala doma. Jaskyňa bola budovaná z milodarov občanov. Postavili ju murári z Nitrianskej Blatnice. Keďže stavba bola postavená bez povolenia, bolo podané trestné oznámenie na ženy, ktoré jej výstavbu iniciovali. a dostali peňažnú pokutu. Ženy boli v tom čase na dôchodku. O Lurdskú jaskyňu sa začala starať na krátky čas Alžbeta Paškrtová, potom veľa rokov až do svojej smrti jej dcéra Mária Vohnútová. /zom.2004/ a teraz Ľudmila Palušová dcéra Márie Vohnútovej. Cintorín sa nachádza na vyvýšenine vo východnej časti obce. Najstaršia pamiatka je hlavný betónový kríž z roku 1800. Nápis v latinčine je zachovaný dodnes. Nachádza sa tu meno Adam Pátrovič, ktorý ho pravdepodobne dal postaviť. V roku 1982 za účinkovania predsedu obce Jána Töröka bol. kríž obnovený. Najstarší zachovalý hrob s pomníkom je z roku l802. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 206


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pomník stojí, ale nápis je už nečitate1ný. Pochovaný je tu posledný pustovník Viktor Zimanyi, ktorý žil v pustovni pri kostole sv. Juraja pod Marhátom. Lipy pri kríži boli pravdepodobne zasadené po vybudovaní kríža. Majú už vyše dvesto rokov. Neďaleko hlavného kríža pod lipami sa nachádza viacero polámaných krížov z 19. storočia. Iba jeden z nich stojí a má čitateľný nápis: Odpočíva tu Jančovič Ján, starý 68 rokov, zomrel 1877. Na inom mieste sú dva najstaršie pomníky zo začiatku 20.storočia. Vavák Katarína, zomrela 31. dec. 1903, 72 ročná. Na druhom je Pavol Pátrovič, zomrel 10. febr.1908. Zomrel v 73 roku veku svojho. V roku 1960 sa kopali základy pre lurdskú jaskyňu a našlo sa množstvo ľudských kostí, aj lebky, zrejme tu bol starší cintorín. Podobne v roku 1993 pri budovaní odvzdušňovania základov kostola, pri výkopových prácach sa nachádzali ľudské kostry, hlavne okolo zákristie. Pred rokom 1800 tu bol pravdepodobne predošlý katolícky cintorín, kostol bol postavený v roku 1771. Ešte za prvej republiky po roku 1918 boli obce povinné budovať na miestnych cintorínoch márnice. Ak zomrel v obvode obce žobrák, tulák alebo bezdomovec, obec bola povinná postarať sa o jeho pohreb. Márnica slúžila na vystavenie mrtvého do pohrebu. V obci na cintoríne bola prvá drevená márnica v západnej časti cintorína za hlavným krížom. Doslúžila asi pred druhou svetovou vojnou. Po nej približne v rokoch 1938 -39 bola postavená druhá márnica. Vybudovala sa z tehál, omietla maltou a zakryla škridlou. Uskladnené tu boli drevené „máre“ na prenos mŕtveho. Stála v strede cintorína v severovýchodnej časti. V roku 1973 bol vybudovaný súčasný "DOM SMUTKU". V tomto období bola na cintoríne vykopaná aj studňa. Najskôr sa voda čerpala ručnou pumpou a neskôr elektrickým čerpadlom. Za starostu Jána Kulicha bol pri studni vybudovaný prístrešok na uskladnenie krhlí. Škola (1925). Do roku 1912 žiaci z Lipovníka chodili do školy pešo do susedných Vozokán. V tom čase keď oni chodili do školy sa museli učiť v maďarskom jazyku. Od roku 1912 sa začalo učiť v Lipovníku a to v súkromnom dome. Bolo to v dome, ktorý sa nachádza oproti vchodu do kultúrneho domu, v ktorom dovtedy býval žid menom Blöw, potom rodina Pavla Kollára. Ako prvá tam učila mladá učiteľka z Nitry, ktorej meno nepoznáme. Neskôr tam pôsobil aj učiteľ Kľučka zo Šelpíc. Školská dochádzka v súkromných domoch skončila v školskom roku 1924/1925. Súčasná školská budova i s bytom bola postavená v roku 1925. Lipovnícky majer. Nepoznáme presne rok jeho výstavby. Obec Lipovník sa uvádza v listinách z roku 1283 ako Lypolnuk. Majetok obce vlastnili rôzne rody. Od roku 1808 sa obec uvádza ako Lipovník. Pri založení školskej kroniky v roku 1927 sa uvádza, že Lipovnícky majer vlastnil a v ňom aj býval zeman Grmanec. Od Grmanca ho kúpil zeman Očkay. Ten ho predal rodine Zámojských. Po smrti rodičov získala majer aj s pozemkami dcéra Mária, ktorá sa vydala za baróna Steigera do Hajnej Novej Vsi. Tak sa stal majer súčasťou veľkostatku z Hajnej Novej Vsi. Pred rokom 1925 patrilo k majeru asi 200 katastrálnych jutár ( v prepočte asi 115 ha) ornej pôdy. Okrem toho barónke Márii Steigerovej patrili pasienky na „Pánskych borinách“ a menšie kúsky lesa vo výmere 80 hektárov. Po vydaji Márie do Hajnej Novej Vsi dávali Steigerovci svoj majetok v Lipovníku do prenájmu. Nájomníkom bol aj žid Lévy a ako posledný pri parcelácii v roku 1925 sa uvádza statkár Blaškovič. Majer pozostával z týchto budov a stavieb: Obytná budova s komorami a sýpkou aj s priľahlou murovanou pivnicou. Na dvore bola studňa, ktorá mala hĺbku 20 metrov. Na dvore bola aj veľká hospodárska budovapre kone, kravy a ďalšie hospodárske zvieratá. K majeru patrili aj tri budovy za „Lungošovou“ cestou. Prvá bola ubytovňa pre deputátnikov, v menšej budove žila rodina Gašpara Hargašaa zo strany cintorína bola veľká stavba – ovčín, kde boli umiestnené ovce. Poniže tohto dvora bola postavená murovaná „pánska pajta“ pokrytá škridlou. Od Malej strany patrila k majeru ďalšia stavba takzvaná „šalanda“, kde býval deputátnik Ján Červený s rodinou a sezónni Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 207


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

robotníci. V súčasnej dobe je už zbúraný dom kde býval Gašpar Hargaš /nebol obývaný/, ovčín aj pánska pajta. Počas prác na obnove majera objavili na komíne napísaný rok 1883. Tento rok však nemôže byť rokom výstavby majera, ale sa jedná pravdepodobne o dátum prestavby obytnej časti hlavnej budovy. Jeho začiatky môžu siahať do 17 – 18 storočia. Záznamy uvádzajú, že v roku 1715 boli v Lipovníku rozsiahle vinice, ktoré mohli patriť k majeru.

Lokalita majera V roku 2006 posledná budova zmenila majiteľov. Prednú časť po Imrichovi Kollárovi zdedil jeho vnuk Ladislav Kollár a vo dvore vybudoval vinicu. Dom je však neobývaný. Druhú časť domu dediči po rodinách Gulik a Rondoš predali občanovi Lipovníka Miroslavovi Šlikovi, ktorý byty prerobil na podnikateľské účely a v roku 2010 zrekonštruoval domu znovu na obytné účely. Aj on vo dvore udržuje zeleň a v roku 2005 dal vo dvore vykopať studňu. V majeri doteraz žije najmladší syn Petra Hubínskeho Július s manželkou Ľudmilou. Jeho syn Róbert si postavil rodinný dom zhruba v priestoroch, kde predtým stála pánska pajta. Poniže domu Roberta Hubínskeho až po bývalú mlatovú cestu stojí dnes ďalších 10 domov. Židia mali v obci i modlitebňu. Tento dom naposledy obývala židovská bezdetná rodina Bernáta Slesingera. V roku 1944 počas druhej svetovej vojny obaja manželia boli z obce deportovaní. Do roku 1945 žila v obci asi desaťčlenná cigánska komunita. Po druhej svetovej vojne sa však odsťahovali do Čiech. Zostala tu iba bezdetná rodina Kuci Jozef s manželkou Rozáliou. Po smrti manželky v roku 1967, ktorá je pochovaná na Lipovníckom cintoríne Jozef Kuci predal dom obci a odsťahoval sa pri Nové Mesto Nad Váhom. V minulosti mala obec na potoku Hlavinka tri mlyny. Lipovník má svoj erb aj vlajku. Na červenom štíte erbu je vyobrazená lipa a bežiaci strieborný kôň. Predpokladom je, že obec má práve od lipy vytvorené pomenovanie. V dedine rástlo v minulosti vaľa líp.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 208


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.8. Bojná Rozloha: 33,81 km² (3 381 ha) Počet obyvateľov: 2010 Prvá písomná zmienka: 1424

Obec zahŕňa nasledovné časti: Bojná - východné predhorie Považského Inovca patrí medzi sídliskové oblasti so starou historickou tradíciou, s kontinuálnym osídlením územia do príchodu Slovanov na Slovensko. Najstaršie nálezy sa datujú do mladšej doby kamennej, pokračujúcej v dobe bronzovej a neskôr po Keltoch a Germánoch prichádzajú na toto územie naši slovanskí predkovia. Názov obce Bojná, v minulosti vinohradníckeho mestečka s výsadami, má asi pôvod v praslovanskom slove „bojňa“, označujúcom usadlosť v blízkosti miesta s vojenskou posádkou. Prebiehajúci archeologický výskum na hradisku Valy pri Bojnej potvrdzuje prítomnosť bojovej družiny na tejto lokalite už v 9.storočí, kedy bolo hradisko pravdepodobne významným centrom Nitrianskeho kniežatstva. Našli sa tu unikátne pamiatky z čias úsvitu národných dejín Slovákov a ich christianizácie. Prvá hodnoverná písomná zmienka o existencii Bojnej pochádza z roku 1424 ako Bayna, z r. 1786 ako Bojna, maď. Bajna. Obec patrila panstvu Tematín,. V priebehu 15. storočia zažila Bojná veľký rozvoj, a to vďaka blízkosti významnej stredovekej diaľkovej komunikácie. Žiaľ, po tomto období prosperity prišla v roku 1530 pohroma počas ničivého tureckého nájazdu, po ktorom bola viac ako polovica domov v Bojnej vypálená. Ale už koncom 16. storočia mestečko znovu prosperovalo, najmä vďaka vinohradníctvu, remeslám, trhom a jarmokom. V 16. storočí rodine Báthoryovcov, v r. 1638 panstvu Hlohovec. V 17. storočí mala Bojná svoj vlastný erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. V Bojnej boli 2 cechy, klobučnícky a obuvnícky, v r. 1712 čižmársky. Od pol. 18. storočia tu pracovala výrobňa na ručný papier. V r. 1801 – 1848 bola Bojná mestečkom s trhovým právom. V obci bolo veľa murárov, ktorí pracovali v mestách, najmä vo Viedni a Budapešti. Už začiatkom 20. storočia si založili sociálnodemokratickú odborovú organizáciu. Hlavným zamestnaním ostatného obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Za I.ČSR boli obyvatelia poľnohospodárski a stavební robotníci. V r. 1920 tu štrajkovalo 170 robotníkov. V obci bolo rozvinuté tkáčstvo. Malé Dvorany – obec je dnes súčasťou administratívneho územia Bojnej. Malé Dvorany bola obcou kráľovských dvorníkov a je doložená od r. 1156. V 13. storočí patrila sudcovi Hermanovi Lampertovi, v 14.-18. stor. viacerým rodinám. V r. 1715 mala obec mlyn a 9 domácností, v r. 1787 33 domov a 233 obyvateľov, v r. 1828 36 domov a 251 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V 19. storočí v obci pracoval liehovar Kufflerovcov, ktorí tu mali majetky. V r. 1967 bola obec pripojená k Bojnej. Čížovec – obec je doložená od r. 1380. Patrila Ludanickým. Neskôr sa rozdelila na Dolný a Horný Čížovec, ktoré postupne splynuli s Malými Dvoranmi.

Bojná ako významné Veľkomoravské centrum - slovanské hradisko: Bojná I. –Valy, ako sa táto včasno stredoveká lokalita nazýva, vznikla pravdepodobne na prelome 8. a 9. storočia, či v prvých decéniach 9. storočia. Leží v pohorí Považský Inovec na skalnom výbežku hlavného masívu vo výške 390-430 m.n.m. V strednej dobe hradištnej bolo toto pohorie popretkávané mnohými komunikáciami, ktoré predstavovali najvhodnejšie spojenie medzi Ponitrím a Považím. Dôležitosť daných priechodov podtrhuje veľké množstvo lokalít z danej doby na oboch stranách Považského Inovca. V Nitriansku sú to okrem Bojnej I. i Bojná II. A III., Marhát, Úhrad či Nitrianska Blatnica –Jurko. Na Považskej strane leží Pobedim, Ducové a Hrádok. Všetky lokality sú navzájom ľahko dosiahnuteľné v krátkom Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 210


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

časovom intervale. Svojím spôsobom by sa dala Bojná prirovnať k Mikulčiciam, a to z toho pohľadu, že k jej zániku došlo podobne náhlym spôsobom, ale najmä - na rozdiel od mnohých ďalších lokalít na Slovensku, kde na základoch hradiska neskôr vznikali stredoveké mestá a tým sa postupne zničili pôvodné zástavby, či vzácne predmety, Bojná bola jednou z mála lokalít, kde po zániku už nepokračovalo trvalé osídlenie a zničené hradisko postupne upadlo do zabudnutia aj so všetkým bohatstvom, ktoré sa tam v čase náhleho zániku nachádzalo. Hradisko je obličkového tvaru, os pozdĺžna je dlhá cca 600m a osi priečne majú od 200 po 300 metrov. Celková plocha akropole i s predhradím činí skoro 14 ha. Okolo celého areálu sa vinie veľmi dobre zachovaný val, ktorý dosahuje na vnútornej strane výšku 3-5 m a z vonkajšej až 10m, pričom jeho základňa je široká asi 18,5 m. Hlavný val je zbudovaný roštovou konštrukciou a z vonkajšej strany vyložený nasucho kladenou kamennou plentou. Pred valom je predsunutá priekopa, tento spôsob fortifikácie sa ešte raz opakuje v menšom prevedení okolo hradiska a na západe je ešte jeden val. Hlavná línia valu je prerušená v dvoch naproti stojacich bránach, ktoré sú umiestnené na pozdĺžnej ose hradiska. Obe sú kliešťového tvaru , čiže sú zalomené dnu do areálu. Týmito bránami viedla cez hradisko cesta. Obdobne bol usporiadaný vo svojich počiatkoch i Pražský hrad. Zvláštne, neobvyklé umiestnenie brán na pozdĺžnej osi hradiska a zároveň na ceste z Ponitria na Považie nasvedčuje tomu, že Bojná mala zrejme okrem iného aj funkciu akejsi Mýtnej stanice - každý (predovšetkým kupci) kto chcel prejsť cez tento dôležitý horský priechod, nemohol obísť Bojnú, musel sa tu zastaviť, zaplatiť a zároveň mal priestor na ponúknutie svojho tovaru, či zakúpenie iného.

Podľa správy z výskumu hradiska z roku 2008, sa v strednej časti vnútorného areálu hradiska odkryli zahĺbené i nadzemné obytné objekty s kamennými a hlinenými pecami a výrobné dielne, ale aj veľká stavba s kamennou podmurovkou. Podľa výsledkov sondáže bolo predhradie chránené širokou priekopou vyhĺbenou do skalného podložia a valom s roštovou vnútornou konštrukciou a prednou kamennou plentou. Veľký obvodový val bol prerezaný vo východnej časti hradiska, kde jeho profil bol vysoký od podložia 530 cm. Jeho jadro bolo prekladané drevenými roštami, ktoré z oboch strán držali rady stĺpov spojených prúteným výpletom Počas výskumu sa našlo množstvo keramiky a 800 inventárnych čísiel predmetov. K významným nálezom patrí srdce ďalšieho zvona, pozlátené bronzové kovania, početné ostrohy a viaceré fragmenty krúžkového panciera.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 211


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Hradisko má dve zánikové obdobia. Prvé z nich patrí do obdobia Pribinovho kniežatstva, teda začiatku 9. storočia. V tomto období Bojná pravdepodobne zaznamenala najväčší rozmach a zároveň bola prvý raz zničená. Druhý raz hradisko spustošili začiatkom 10. storočia zrejme útoky staromaďarských vojsk. Presnejšie datovanie sa získalo pomocou dendrochronológie, pričom podľa Karola Pietu, jeden z trámov, ktorý tvoril okraj komory hradby bol pomocou dendrochronológie datovaný do roku 894 - tzn. v roku, kedy zomrel kráľ Svätopluk a na Veľkomoravský stolec nastúpil jeho syn Svätopluk II.. Celková doba trvania hradiska bola zatiaľ ustálená na 120 rokov. Keďže v okolí Bojnej sa nachádzajú sakrálne stavby (rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici sú proporčne veľmi podobné kostolu 6 v Mikulčiciach) s pôvodom v adriatickej oblasti, uvažuje sa o misijnej ceste práve z tejto oblasti.  Bojná II. Oblasť Bojná II

"Vyvýšenina „Hradisko" (335 m n. m.) v severnej časti katastra obce Bojná, okr. Topoľčany, kontroluje úžinu údolia riečky Bojnianka, pozdĺž ktorej viedla stará, dnes sotva využívaná cesta medzi Považím a Ponitrím cez pohorie Považský Inovec. Sondážami získané materiály potvrdili osídlenie z konca staršej doby rímskej, z doby sťahovania národov a zo včasného Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 212


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

stredoveku, pravdepodobne z počiatku 9. storočia. V teréne je pomerne dobre viditeľný zložitý systém opevnenia, ktoré dopĺňa prirodzenú ochranu tohto miesta. Valový násyp prebiehajúci po obvode plošiny je najvyšší oproti ľahko prístupnej šiji na severe. Fortifikácia je v tejto časti výrazná, tvorí ju línia zdvojenej sústavy valu a priekopy. Tu je tiež vchod do areálu, prechádzajúci kolmo na opevnenie. Jeho dnešná šírka (nevieme či pôvodná alebo decentne rozšírená) je cca 3 m. Smerom na západ opevnenie pokračuje len 25-30 m a nadväzuje naň línia, ktorá sa končí nad strmým svahom kopca. Vonkajší val v týchto miestach dosahuje výšku 3-3,5 m. Ďalej od vchodu - smerom na východ línia obvodového opevnenia spolu so svahom mierne klesá a zatáča sa smerom na juhovýchod. Z tohto obvodového opevnenia kolmo severným smerom vybieha ďalší val s priekopou na západnej strane, dlhý približne 85 m. Tak sa vytvorilo opevnené predhradie. V bode spojenia oboch valov je v teréne vidno malé zvýšenie, ktoré evokuje existenciu veže. Na Hradisku sa okrem keramiky našlo viacero ojedinelých mincí, spony a ataša bronzovej kanvice. Predpokladáme, že Hradisko, podobne ako mnohé iné polohy, slúžilo v nepokojných časoch druhej polovice 2. storočia ako výšinné sídlisko - refúgium na ochranu miestnych komunít z husto osídleného považského regiónu v okolí Pobedima alebo z dosiaľ neidentifikovanej sídliskovej zóny v priľahlej časti povodia Nitry. V Bojnej II sú najviac zastúpené nálezy z doby sťahovania národov. Rozptýlené boli vo vnútri, ale aj mimo plochy opevnenia. Niektoré nálezy dokazujú stopy prítomnosti vyššej spoločenskej vrstvy.  Bojná III Oblasť Bojná III:

K Pieta poznatky k tretiemu hradisku zhrnul nasledovne: "Medzi Hradskou dolinou s hradiskom Bojná I a údolím Bojnianky leží nízky horský chrbát, ktorý tvorí súčasť rozsiahlejšieho masívu - Zihľavníka. Na mieste jeho obojstranného zúženia bolo vybudované v teréne pomerne málo zreteľné zemné opevnenie, vytvárajúce zložitý systém priekop a valov. Na severe, na juhu a na východe sú násypy s priekopami viditeľné len miestami a ich celý priebeh nebol dosiaľ bezpečne zistený a zameraný Na západnej strane bol areál opevnený dvojitou líniou priekop a valov, s dvomi priechodmi cez obe fortifikačné pásma. Dnešná lesná cesta prechádza stredom priečne cez návršie vedených valov priechodom, ktorý bol zrejme urobený v novej dobe. Horský chrbát sa dodnes využíva ako pohodlná lesná cesta bez veľkých výškových rozdielov. Je preto pravdepodobné, že aj v minulosti sa táto komunikácia využívala (možnože hlavne v zimných mesiacoch, keď boli doliny ťažko priechodné). Opevnenie III, podobne ako v prípade Bojnej I a II, vzniklo kvôli kontrole Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 213


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

viacerých línií tej istej diaľkovej cesty. Fortifikácia nebola dosiaľ skúmaná a pre datovanie máme k dispozícií len nie veľmi početné nálezy z vnútornej plochy hradiska. Ide poväčšine o včasnostredovekú keramiku a železné predmety bez možnosti presnejšieho časového zaradenia. Približne v strede areálu bola pri sondáži preskúmaná jama s výraznou keramikou približne z 8.-9. storočia. Ich zloženie zdôrazňuje skôr vojenský než sídliskový ráz lokality. Stavebné dielo bolo asi zhotovené narýchlo a využívalo sa len krátkodobo. Hradiská I a III mali priechodný charakter. Postavené boli zhruba na rovnakom teréne - na horskom chrbte, v polohe, ktorá v predchádzajúcich obdobiach nebola vyhľadávaná pre obranné účely. Rod Bathory v Bojnej: Báthoryovci – uhorský šľachtický rod, ktorý vlastnil rozsiahle majetky v Uhorsku a Sedmohradsku. Rod je historicky doložený už od roku 1250. Podľa legendy, jeden z prvých členov rodu Vita Gutkeled zabil draka, ktorý žil v močiaroch a lovil miestne obyvateľstvo. Vita ho zabil troma ranami kópie. Na oplátku za to dostal zámok. V erbe rodu sa tak nachádzajú tri dračie zuby. Najvýznamnejšie postavenie v strednej Európe dosiahol rod Báthory na konci 16. a začiatkom 17. storočia za Štefana Báthoryho a kniežat Gábora a Žigmunda. Zastávali významné administratívne a duchovné pozície. Štefan Báthory patril k najvýznamnejším poľským kráľom. Rod sa v priebehu 14. storočia rozdelil do viacerých vetiev. Predkovia starobylého rodu žili pôvodne v Nemecku. V 11. storočí prišli na územie Uhorska. Usadili sa v lokalite Báthor (dnešné Maďarsko). Najvýznamnejšou osobnosťou rodu bol palatín Štefan Bátori, dostal do užívania a správy hrad Devín a jeho okolie. Zomrel bez potomka. Po bitke pri Moháči a potlačení Dóžovho povstania dostal Štefan III od cisára Ferdinanda hrad Devín a okolie do dedičnej držby. Najznámejšou z rodu bola Alžbeta. Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo Somlyóovskej. Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a Ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat. Manžel František Nádašdy bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vás, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. K Alžbetinmu životu sa viažu rôzne hrôzostrašné legendy, známa je ako "krvavá" čachtická pani. Legendy nie sú dôveryhodne preukázané. Pamiatky a pamätihodnosti obce: Fara: Zo starších kanonických vizitácií a z cirkevných schématizmov sa dozvedáme, že fara v Bojnej existovala už v roku 1400. Bojňanská farnosť patrila do ostrihomského arcibiskupstva (arcidiecézy). Nachádzala sa v nitrianskom archidiakonáte a v topoľčianskom dekanáte. Presnejšie údaje o stave fary a kostola nám poskytuje kanonická vizitácia, ktorú nariadil uskutočniť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh v roku 1559. Kostol: klasicistický kostol Všetkých svätých z roku 1788 bol v roku 2012 zrekonštruovaný. Kostol dal postaviť tunajší zemepán Ondrej Bonaventura Báthori (+1566), toho času obyvateľ Šintavy. Tento renesančný kostol povodne gotický, prestavaný v r. 1736 a 1788. postavili pravdepodobne na mieste starého románskeho kostola. Vysvätený v roku 1780, ale neskôr dvakrát vyhorel; v roku 1825 ho zrekonštruovali do dnešnej podoby. Hnuteľný inventár kostola tvorili tri strieborné pozlátené kalichy, jeden strieborný kríž, medená monštrancia, strieborný pacifikál a šesť kňažských ornátov. Pôsobil tu farár menom Blažej, ktorý bol síce ženatý, avšak obrady vykonával podľa katolíckych zvyklostí. Zriekol sa pôžitkov kostola šestnástiny z úrody, resp. z naturálnych výnosov zemských pánov Adama Ungnada a Ondreja Báthoriho. Treba poznamenať, že farár Blažej do roku 1560 odbavoval služby božie aj v Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 214


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Blesovciach, filiálke Bojnej. Ďalšiu vizitáciu fár nitrianskeho archidiakonátu uskutočnil o rok neskôr vikár Michal Segedín. Ako patrónov kostola v Bojnej uviedol Báthoriovcov a zemanov Dežerických. Po prinavrátení fary katolíkom v roku 1674 sem nastúpil katolícky kňaz Ján Havajka Kostol bol malý a ďalej chátral. Preto farár Juraj Újazdovsky pri kanonickej vizitácii v roku 1778 žiadal postaviť nový kostol. Celkom dokončiť stavbu kostola sa podarilo až jeho nástupcovi Matejovi Fabríciusovi. Farár Matej Fabrícius pochádzal zo zemianskej rodiny, ktorá mala korene v Slovenskej Ľupči. Po Matejovi Fabríciusovi vymenovali za bojňanského farára Jozefa Kmeťka, ktorý tu predtým pôsobil 10 rokov ako kaplán. V 18. a 19. storočí tvorilo topoľčiansky dekanát 9 farností. Boli to Bojná, Jacovce, Krušovce, Malé Hoste, Nadlice, Prašice, Šišov, Topoľčany a Závada. Podľa údajov z vizitácií existovala na bojňanskej fare matrika už v druhej polovici 17. storočia, presnejšie od roku 1689. Farár František Papánek začal písať novú matriku narodených, sobášených a zomrelých v roku 1721. Do matričného obvodu patrili obce a osady farnosti Bojná, čiže: Blesovce, Bojná, Hajná Nová Ves, Malé Dvorany, Čížovec a Holotka. Vizitácie z 19. a 20. storočia sa zmieňujú aj o hnuteľných pamiatkach kostola. Hlavný klasicistický oltár pochádza z roku 1800. Kazateľnica štvorcového pôdorysu pochádza zo začiatku 19. storočia. Vo výklenkoch v hlavnom priečelí kostola boli umiestnené kamenné sochy evanjelistov sv. Matúša (s anjelom), sv. Mareka (stojacom pri levovi). Sochy ďalších dvoch evanjelistov, sv. Lukáša a sv. Jána, sú na podstavcoch a boli renovované v roku 1999.

Kostol, fara a rodinné domy na historickej pohľadnici (zbierka Mgr. Ivan Mallo) Historický vývoj obce: Kaštieľ - pôvodne renesančný zo 17. storočia bol v r. 1817 prestavaný. Vraj to boli najskôr kasárne, neskôr škola pre chlapcov z lepších rodín, potom vojenská nemocnica. Hlavná budova - Forgáchov kaštieľ neskôr kláštor je už minulosťou. Nezachoval sa ani Erdédyovský pivovar. Prízemná budova, ktorá dnes v Bojnej stojí, je asi zadné krídlo kaštieľa (viď historický obrázok nižšie). Dnes je pri pozostatkoch historických objektov postavený bytový dom. Na mieste pôvodného kaštieľa je obecný park venovaný Jánovi de La Salle, ktorý svoj život zasvätil bezplatnému vzdelávaniu detí a mládeže. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 215


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Špeciálna mapa (Zdroj: Geoportal)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Historická časť obce ( OFM Eurosense, Geoportal)

Kaštieľ (neskôr vojenská nemocnicna) chátral až do príchodu Školských bratov v roku 1901, ktorí tu pôsobili do roku 1950. Zásluhu na ich príchode má bojniansky farár Ján Boll a Karol Toht, ktorí zakúpili objekt a s bratmi ho postupne zrekonšturovali, zriadili tu školskú kaplnku, priestranné inrisko, včelín, vysadili vinohrad a zriadili kabinety, najnovšiu výbavu mal hlavne kabinet fyzikálny a prírodovedný. V školskej budove boli ateliéry, telocvičňa, hudobná sála, knižnica a 5000 zväzkov kníh. Súčasťou školského areálu bol internát pre 100 žiakov, školská Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 216


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pekáreň, nemocnica, koniareň, hospodársky dvor s osípanými, kravami, hydinou a zverinec. V roku 1935 tu bola zriadená i kinosála. V noci z 3. na 4. mája 1950 vtrhli ozbrojené bezpečnostné zložky štátu do kláštora Školských bratov v Bojnej a násilne ukončili ich takmer päťdesiatročné pôsobenie v obci. Táto udalosť bola súčasťou akcie „K“, ktorá je dnes smutne známa aj ako Barbarská noc. Odsun rehoľníkov z Bojnej bol v druhej etape likvidácie kláštorov, preto sa naň Školskí bratia čiastočne pripravili. „Noviciát, ktorý Školskí bratia mali, rozpustili a poslali študentov domov z obavy, čo sa môže stať,“ prezradil nám starosta obce Jozef Stankovský. Kto nebol zaviazaný večnými sľubmi z kláštora odišiel k príbuzným a nestal sa priamou obeťou perzekúcií. Mnísi stihli niektoré vzácne predmety skryť. Kvôli tomu komunisti vypočúvali aj Milana Krajčíka, ktorý bol vtedy ešte len chlapec. Spomienky na toto vypočúvanie si nesie dodnes. Komunisti neskôr kláštor zbúrali. Ich pôsobenie v obci dnes pripomína Park sv. Jána de la Salle.

Obrázok dokumentuje budovu školy (pôvodne kaštieľ). Park sv. Jána de La Salle: Vo farnosti Bojná (v Radošinskom dekanáte) v nedeľu 31. augusta 2014 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák požehnal nový park svätého Jána de la Salle. Park sa nachádza na mieste bývalého kláštora, dnes je objekt v súkromných rukách a má tu sídlo istá firma. Napriek tomu, že budova má historický kontext a je pre obec priestorovo určujúca, nevzťahuje sa na objekt žiaden regulatív a je na dobrej vôli majiteľov, či objekt zachovajú v pôvodnom stave. Park pripomína bohatú históriu verejného priestranstva. Okrem toho, že je tu kamenná socha sv. Jána de La Salle na podstavci, ktorá pripomína i prítomnosť Školských bratov kresťanských v obci a bola postavená pri príležitosti 25.výročia ústavu pre deti, sú tu i náučné tabule informujúce o histórii obce i ústavu. Na ploche sa nachádza i busta Arthura Hubáčka Harmata, bol to významný hudobný skladateľ, nositeľ Rádu Gregora Veľkého, reformátor hudobného školstva a tvorca liturgického spevníka "Svätý si, Bože!". Pamätník dal vyhotoviť Chrámový zbor Kostola všetkých svätých v BOjnej v roku 2015 pri príležitosti 130.výročia narodenia A.H.Harmata.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 217


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Obrázok dokumentuje budovu školy (pôvodne kaštieľ).

Zadné krídlo - zvyšok po školskom areáli

Miesto pre oddych v parku

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 218


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Socha sv. Jána de La Salle

Artúr Hubáček Harmat - hudobný skladateľ

Interiér kostola Vš. svätých

Exteriér kostola Vš. svätých

Immaculata - socha Nepoškvrnenej P. M. stojacej na zemeguli: nachádza sa pri kostole, v kostolnej záhrade, natočená je smerom k ceste. Umeistnená je na podstavci, kamenná, postaviť ju dal začiatkom 18. storočia gróf Juraj Beréni z Horných Obdokoviec. V roku 1832 sochu s prispením rodiny Boleslavskej obnovili. Nový podstavec a kamenný stĺp pod sochu zhotovili v roku 1850. Socha na stĺpe bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: - Klasicistický kamenný stĺp s podstavcom pod sochou Panny Márie z roku 1850 a - Socha nepoškvrnenej Panny Márie (Panna MáriaImmaculata) v ľudovom charaktere z roku 1850. Synagóga: Židovská história v Bojnej je nespochybniteľná. Po židovských rodinách sa v obci Bojná zachoval židovský cintorín (cintorín je vyčistený od náletov, náhrobky sú tu z prelomu 19. a 20. storočia) a synagoga, ktorá je v žalostnom stave. A hoci je to súčasť histórie obce, dodnes nie je objekt zrekonštuovaný. Z jednej strany je synagoga prerobená na krčmu, z druhej strany je zamurovaný vchod a je tu vybudované ihrisko až tesne po budovu. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 219


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Synagoga, foto Zúdorová, historická pohľadnica zo súkromnej zbierky, Mgr. Mallo

Židovský cintorín, foto Zúdorová Archeologické múzeum v Bojnej Múzeum sa nachádza v budove Obecného úradu. V múzeu sú najstaršie kresťanské pamiatky na Slovensku, ktoré svedčia o tom, že kresťanstvo na Slovensku sa šírilo už pred príchodom Cyrila a Metoda. Nálezy sú z hradiska Valy. Najvzácnejšie zlaté plakety, ktoré tvorili výzdobu prenosného dreveného oltára. Na plaketách je písmo, ktoré je najstarším písmom stredoeurópskych Slovanov. Expozíciu vybudovala obec v roku 2012.

Exponát - zlatá plaketa

Exponát - kópia zvona z Valov

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 220


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty súšasnej sídelnej štruktúry:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 221


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Obecný úrad a drevená plastika: Pred budovou OcÚ je drevená plastika kniežaťa Rastislava. Autor plastiky kniežaťa Rastislava je amatérsky rezbár Peter Švorc z Košíc, ale bytom v Bojnej. V obci realizoval i súsošie Cyrila a Metoda a jeho plastiky sú i v okolitých obciach. Celé centrum obce je akoby galéria v exteriéri. Návštevníka obce zaujme aj dvojmetrová skulptúra vytvorená zo storočnej lipy. Rieši Veľkomoravskú tematiku symbolickými výjavmi bojovníka, oberačky hrozna, obilia a líšky ako symbolu poľovníctva. Súsošie Žena s loptou v týchto priestoroch zastupuje modernu.

Autor plastiky - Peter Švorc, foto: Lucia Zúdorová Kaštieľ v Malých Dvoranoch Pôvodne bol kaštieľ renesančný, postavený bol v 17. storočí, prestavaný bol v 19. storočí. Kaštieľ vlastnil rod Mayerovcov. V roku 1984 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku i s parkom. Bol vo vlastníctve obci. Ďalšie roky sa oň nikto nestaral (ani obec) a viditeľne pustol. Obec ako jeho majiteľ na obnovu nenašla peniaze. V roku 2001 ho v súťaži predala aj s trojhektárovým parkom. Nový majiteľ, topoľčiansky podnikateľ. Ten pri jeho kúpe nedostal od obce a ani od Pamiatkového úradu regulatív na jeho obnovu, využívanie či na zásahy. Majiteľ schátraný kaštieľ požiadal vyradiť z ústredného fondu kultúrnych pamiatok a úrady mu vyhoveli. Majiteľ zároveň prezentoval zámer, že chce postaviť jeho kópiu, čo sa však nestalo a tento 450-ročný objekt majiteľ zbúral. "Kaštieľ tvoril súčasť obecnej histórie. Méreyovci ho začali stavať ako prízemnú kamennú kúriu v roku 1547. Prešiel výraznou prestavbou v každom slohu ako máloktorý kaštieľ v okolí. Z architektonických zaujímavostí má renesančnú klenbu so štukovou výzdobou," povedala Eva Gažiová z topoľčianskeho pracoviska Krajského pamiatkového úradu Nitra. Na mieste zbúraného kaštieľa zostala voľná plocha. Park je zatiaľ zachovaný, kosený, avšak nie sú viditeľné žiadne stopy jeho cielenej obnovy. V pakru zostali zachované pôvodné schody a terénna modelácia.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 222


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaštieľ v pôvodnom stave a v čase pred zbúraním

Kaštieľ v čase, keď ešte mohol byť opravený

Park v súčanosti

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 223


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaplnka obrastená brečtanom - "zelená kaplnka" Je to zrejme "jaskynka" sv. Panny Márie Lurdskej, pretože vo "vystrihanom okne" je jej plastika. Inak o tomto sakrálnom objekte nie sú dostupné žiadne informácie. Kaplnka je porastená brečtanom, oplotená a pod elektrikým vedením.

Kaplnku Božského srdca Ježišovho postavili Bojňania v roku 1741 na miestnom cintoríne z vďaky za ukončenie moru a cholery.

Kaplnka na cintoríne Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 224


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Cintorín je v lokalite "Za kláštorom" a je rozdelený cestou II.triedy č. 499 na dve časti. V časti "nad cestou" je Dom smútku. V časti "pod cestou" bližšie k obci je niekoľko zaujímavých sochárskych diel. Okrem iného je tu i stará, asi 150 ročná gledíčia - strom (Gleditsia triacanthos) vhodný na legislatívnu ochranu. Kaplnka sv. Urbana z roku 1873 je postavená vo viniciach. V 18. storočí sa v Bojnej spomínajú štyri mlyny, pivovar, skláreň, papierne a ďalej cechy klobučníkov, čižmárov, tesárov a pekárov, čo svedčí o čulej hospodárskej činnosti. V 19. storočí k nim ešte pribudli tkáči, kováči, kotlári, klampiari a hrnčiari. Ku koncu tohto storočia ale poničila bojnianské vinohrady choroba viniča. Každoročne sa pri nej slúži sv. omša. Táto tradícia sa na Bojnej dodržiavala dokonca aj v časoch totality. Kaplnka bola v roku 2016 obnovená dobrovoľne a nezištne. Obec bola v minulosti známa svojou vinohradníckou tradíciou. Svedčí o tom aj erb, na ktorom je na červenom štíte zobrazený strieborný vinohradnícky nôž a strapec hrozna. Patrónom vinohradníkov je od nepamäti sv. Urban.

Ktíž pod lipou: V obci je množstvo sakrálnych prkvov, krížov, sôch, kaplniek, ale kríž pod lipou v severjen časti obce je unikátny svojou polohou na terénnem modelácii. Kríž s lipou sú tak dominantné prvky. Zaujímavá je však modelácia terénu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 225


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Hospodárenie s vodou: Obec má skvelú polohu, pretože bola a je dobre zásobovaná povrchovou vodou. Zrejme i to bol dôvod, prečo sa tu usadili predkovia. Z východnej strany obcou preteká tok Bojnianka, zo západnej strany zase tok Čížovec a stredom obce v jej severnej časti tiekol bezmenný tok, ktorý je z veľkej časti už prekrytý a vteká do Bojnianky. Bojnianka má miestami koryto hlboké až 3 m, patrí do povodia Nitry, dohodobý ročný prietok je na hranici s Veľkými Dvoranmi 0,4 m3/s. Bojnianka bola navyše viacramenný tok a medzi ramenami vytvárala mokrade, čo však robilo krajinu živou, s dostatkom zveri a vtáctva. Veľmi kladne treba hodnotiť fakt, že toky tečú vo svojom prirodzenom koryte a nie sú zregulované, tok meandruje a odtok vody sa tým z územia spomaľuje, čo podporuje biodiverzitu územia a pozitívne ovplyvňuje mikroklímu. Bojnianka môže v obci vybrežovať na viacerých miestach, a to v Malých Dvoranoch pri pálenici a v Bojnej na štyroch miestach: v lokalite Papšove mlyny, Horné mlyny, Sihoť a pod futbaloým ihrisom. V toku sú ryby, čo je veľmi pozitívny fakt. V roku 2013 bol vypracovaný zámer na úpravu toku Bojnianka na hranici medzi Malými Dvoranmi a Veľkými Dvoranmi. Táto úprava mala už byť ukončená v roku 2016. Najväčším problémom je, že obyvatelia obce v značnej miere nevhodne ukladajú komunálny, stavebný a hlavne organický odpad zo záhrad do toku Bojnianka a to na oboch brehoch potoka. Dochádza tým k znečisteniu toku. V obci je na toku Bojnianka pod futbalobým ihriskom vybudované stavidlo na zadržiavanie vody. Je pravdepodobné, že stavidlo bolo využité pre mlyn, ktorý by mal v danej lokalite existovať, ktorý však už zrejme nie je. V obci bolo viacero mlynov, a to v Malých Dvoranoch boli dva mlyny, v Bojnej až pod lesy boli tri mlyny. V súčasnosti sú mlyny asanované alebo prestavané. Papšov mlyn stál pri ceste II.tr.č. 499 v zátačke na Topoľčany, dnes je to predajňa. Mlyn pod cestou už nie je zachovaný. Bojniansky mlyn stál približne v mieste, kde je dnes Ranč pod Babicou, a zrejme šlo o jeden z "Horných mlynov". Druhý už zrejem zanikol. V lokalive pod Babicou je vybudovaný rekreačný areál Ranč pod Babicou, kde je vytvorená i vodná plocha - chovný rybník. Tiež na toku Čižovec bol jeden mlyn. Voda v BOjnianke musela byť kvalitná, keďže tu bol postavený liehovar. Zrejme kvalitná bola i spodná voda vhodná na účel pálenice. Čerešňový sad:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 226


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Čerešňový sad sa nachádza ešte v chotári Bojnej. Je to lokalita, ktorú je vhodné vyhlásiť za chránené územie so starým, tradičným a krajovým genofondom. Stromy sú vo veku cca 80 rokov. Sad je udržiavaný a jedinečný svojou výmerou, kvalitou i sortimentom. Navyše v bízkosti sadu sú včelie úle. Sad môže slúžiť ako príklad agro-pastvo-systému, kedy sa zo sadu zbiera ovocie, sad je možné využiť na pastvu vybraných druhov domácich zvierat, prípadne na získavanie sena na prikrmovanie dobytka. Kultúrny dom: nový Kultúrny dom je pri komunikácii v smere na ihrisko, je po rekonštrukcii.

Aktivity na hradisku Bojná - Valy: Vo posledných archeologických nálezoch a odhaleniach histórie sa hradisko Valy stali atraktívnou lokalitou, kde sa v lete konajú rôzne akcie. V júli 2016 i 2017 sa tu konali napr. Cyrilo-Metodejské slávnosti. Ich súčasťou sú ukážky historických bojov, šermiarstvo, turnaje apod, ale tiež dobová hudba, omša apod.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 227


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Nové bývanie v bytovkách V obci sa nachádzajú bytové domy. Svojou hmotou, ale i farebnosťou narúšajú tradičný vidiecky urbanizmus i architektúru, pôsobia príliš dominantne. Takéto objekty nie sú do obcí vidieckeho typu vhodné. Nie je vhodné meniť vidiek na mesto a tiež spôsob života na vidieku má isté tradičné hodnoty, ktoré sa v bytových domoch nedajú uplatniť. Navyše "nové bývanie" silne kontrastuje s históriou obce. Nové časti nijako nepodporujú génia loci obce Bojná, ignorujú špecifiká "slovanstva", či regionálne tradície. Je to na škodu atraktivity obce.

 Zámer - Bojná a archeoskanzen Výsledky archeologických výskumov na veľmožskom hradisku v Bojnej si v budúcnosti budú môcť pozrieť návštevníci lokality. Archeológovia tu chcú spoločne s obecným úradom vybudovať repliky slovanských obydlí a archeoskanzen, v ktorom metódami experimentálnej archeológie vybudujú časť veľkomoravskej osady. Vybudovanie archeoskanzenu je však náročný zámer. Na postavenie skanzenu je už potrebné stavebné povolenie, dostatok finančných prostriedkov na infraštruktúru, infocentrum a určitú koordináciu. Stáť by mal v blízkosti Ranča pod Babicou a obec už hľadá vhodný pozemok. V takýchto parkoch alebo skanzenoch sa obvykle prezentuje povedzme celá osada, stáli by tu obytné domy, dielne, hospodárske objekty, kostol, hroby apod. Na zvoničke by visel známy bojniansky zvon a tiež by sa tu prezentovali tie nálezy, ktoré sa na Bojnej našli. Či už poľnohospodárske nástroje, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 228


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

remeselnícke nástroje, pluhy, kosy a všetky tie predmety, ktoré Slovania potrebovali v bežnom živote. Skládka odpadu: Sseverozápadne od obce na úpätí svahu tesne pod lesom je situovaná skládka odpadu. Skládka má dve časti: jednak, ktorá sa začína uzatvárať, druhá ešte funkčná. Miesta oboch častí skládky je možné označiť za zaťažené územie, a to i napriek tomu, že uzatváranie skládky prebieha v súlade s legislatívou, skládka bude navrstvená nepresiakavou fóliou a zeminou a okolo skládky budú kontrolné sondy sledujúce kvalitu vody. Práve skládka, ktorá sa uzatvára, predstavuje priestor dlhodobo nevyužiteľný, resp. využiteľný alternatívne, teda pre aktivity, ktoré je vhodné umeistniť mimo obce. 7.2.9. Veľké Dvorany Rozloha: 7,75 km2 (775 ha) Počet obyvateľov: 702 Prvá písomná zmienka: 1156 História. Sprašová pahorkatina popri rieke Bojnianka bola osídlená už v praveku. Archeologický výskum dokázal osídlenie chotára v neolite - sídlisko volútovej kultúry, ktorej nálezy boli objavené aj v širšom okolí. V roku 1000 vzniklo nové štátne zriadenie Uhorsko, ktorého súčasťou na dlhé storočia sa stal aj chotár našej obce. Obec dostala názov podľa označenia čeľade "ĽUD", patriacej k dvoru Nitrianskeho hradu. Osídlenie vzniklo v dobe ešte nerozdeleného kráľovského majetku v 10.–12. storočí. Z tohto obdobia sa roku v 1970 na hone Chmeľnica našlo sídlisko s nálezmi keramického materiálu. Prvá zmienka o zemianskej obci je z roku 1156 Duor. Neskôr sa Dvorany stali kráľovským majetkom, pred rokom 1244 kráľ Bela IV. dal zeme Duwor (Dvorany) a Wrmen (Urmince) komesom Sybislausovi z rodu Ludányovcov za jemu prekukázané služby komesovým otcom. Ludányovci patrili k starej rodovej šľachte a okrem rodového sídla v Ludaniciach v 13. storočí vlastnili aj majetky na oboch stranách rieky Nitry. V roku 1390 v obci Dowaran vlastnilo majetkové diely aj hradné panstvo v Topoľčanoch. V roku 1421 časť majetkov v užívaní Nitrianskeho biskupa (celé 14. storočie) získal späť Ladislav Ludányi, Petrov syn. Polovica obce bola v držbe mnohých zemepánov, časť stále patrila do nitrianskeho arcibiskupa. K ludanickému panstvu patrila polovica obce Dvorany (jedná a o Veľké Dvorany, Malé Dvorany mali úplne inú históriu, kde behom stáročí dominovali rodiny Lipovnokyovcov, neskôr Méreyovcov a Justhovcov). Ludaniyovci symaptizovali s husitmi. Husiti na naše územie začali prenikať už v roku 1428 a v Ludaniciach pod ochranou Ludányiovcov vznikol husitský tábor, kde sa zhromažďovali a stretávali s prívržencami. Na konci apríla 1434 husiti zaútočili na topoľčiansky hrad, ale dobyť sa im ho nepodarilo. Neskôr v obci zanechali stopy Turci, a to i zotročovaním ľudí. Roku 1644 do okolia Topoľčian pritiahlo povstalecké stavovské vojsko vedené Jurajom Rákóczym I. Záznam z roku 1663 spomína horiace dediny v okolí Topoľčian, Veľké Dvorany sa však nespomínajú, obec asi zanikla. Podobne opustené boli Urmince, ale napríklad Bojná či Malé Dvorany osídlené boli. Nová kapitola v histórii Veľkých Dvorian začína po odchode Turkov. V roku 1703 vypuklo posledné protihabsburgské povstanie Františka II. Rákócziho. V obci bola vykonaná urbárska regulácia (na základe nariadenia kráľovnej Márie Terézie) a podľa veľkosti sedliackych usadlostí určila podľa jednotnej urbárskej inštrukcie poddaným finančné, naturálne a robotné povinnosti. Okolo roku 1810 bol v Horných Ludaniciach postavený nový veľký majer a v jednotlivých dedinách boli zriadené hospodárske dvory. Medzi nimi boli aj Veľké Dvorany. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 229


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Na začiatku 20. storočia bolo meno obce zmenené na Nagyudvar (slovensky Veľký Dvor). V roku 1920 bolo meno obce zmenené na Veľké Dvorany. V roku 1914 vypukla I. svetová vojna a priniesla zánik monarchie. Po skončení vojny sa začalo všeobecné rabovanie. Tiež vo Veľkých Dvoranoch, hlavne v obchode a krčme, ale tunajší obyvatelia sa zúčastnil rozkrádania liehovaru v Malých Dvoranoch. V obci boli dve krčmy, na križovatke stál Ringwaldov hostinec spolu s trafikou. V čase hospodárskej krízy z obce viacero mužov odišlo za prácou do Ameriky. Počas protektorátu z obce boli do koncentračných táborov odvlečené dve židovské rodiny Ringwaldovcov, ktoré sa odtiaľ už nevrátili. Veľké Dvorany boli jednou z tých šťastnejších obcí, žiadne materiálne školy a ani straty na ľudských životoch počas II.sv. vojny neboli evidované. V roku 1948 bol založený ochotnícky divadelný krúžok, ktorého vedúcim sa stal Ľudovít Rybanský (Matejov) a vyvíjal pomerne dobrú činnosť. Kvôli zlepšeniu podmienok bolo zakúpené staršie javisko. V roku 1997 sa začalo s rozsiahlymi opravami rímskokatolíckého kostola. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Špeciálna mapa (Zdroj: Geoportal)

Historická časť obce (OFM Eurosense, Geoportal)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 230


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty súšasnej sídelnej štruktúry:

Pamiatky a pamätihodnosti obce: Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol pôvodne neskororománskou stavbou (zasvätenej Panne Márii) doloženou v roku 1332 s gotickou a neskôr renesančnou prestavbou. Kostol stojaci v cintoríne bol kedysi obkolesený kamenným múrom a teda mal ochrániť obyvateľstvo pred útokom nepriateľa. Jeho súčasťou bola nezvyčajne mohutná, ale nižšia veža. V 2. polovici 17. storočia obec zanikla a ani opevnený kostol nebol príliš bezpečným útočišťom. Stavba sa postupne menila na ruinu. Pre nedostatok financií bola stavba iba namaľovaná , opravovaná bola iba veža a tá v roku 1737 už bola zastrešená. V tom čase bol v kostole hlavný drevený oltár s obrazom Narodenia Panny Márie Panny a bočným dreveným oltárom tiež zasvätený Panne Márii. Drevená bola aj kazateľnica. Vo veži boli dva bronzové zvony. Kostol v roku 1750 vyhorel, celkom zhorela drevená veža a zvony sa roztopili. V rokoch 1755–1767 bol postavený nový neskorobarokový kostol, loď staršej budovy bola zbúraná a veža opevnenia spojená s novostavbou. Zo staršieho jadra kostola sa zachovalo presbytérium s polygonálnym zakončením. V tom čase sa orientácia kostola juh-sever zmenila na severozápad-juhovýchod. Na opravu milodarmi prispeli veriaci a Michal Grajczár, ktorý dal pod kostolom vybudovať rodinnú kryptu ešte v roku 1739. V roku 1759 bola murovaná veža spojená s kostolom nezvyčajným vstupom. Do nej boli zakúpené dva zvony uliate u Matúša Orfandla v Trnave, ktoré posvätil trnavský biskup Pavol Révay. V rokoch 1968–1969. Boli pristavené dve bočné kaplnky, opravená veža, vymenená strecha, zakúpené nové lavice, zavedený rozhlas, elektrické vykurovanie, pozlátený oltár a ústredný obraz, vyrobené nové dvere a boli vykonané mnohé ďalšie práce. Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Na severnej strane je pristavaná sakristia pôvodného kostola, dnes kaplnka Lurdskej Panny Márie. Oproti je Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 231


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pristavaná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, pod ktorou je krypta rodiny Grajczárovcov. Aj táto kaplnka, má polygonálny uzáver, pôvodne tu vbol vchod do zmienenej krypty. Tak má kostol pôdorys kríža, ktorý bol dosť porušený prístavbami z roku 1968. Fasády sú hladké, členia ich iba okná s polkruhovým zakončením. Nárožia presbytéria kostola zvýrazňujú pilastre. Pred štítové priečelie je situovaná veža zakončená ihlancovou strechou.Vo Veľkých Dvoranoch pôvodne bola samostatná farnosť. Ale tá v časoch tureckých vojen zanikla a obec sa stala fíliou farnosti v Urminciach.

Kostol vo Veľkých Dvoranoch - národná kulútrna pamiatka

Schodisko ku kostolu a neupravený "parčík" - nástupná plocha do kostola Nástupná plocha do kostola mala pôvodne funkciu zhromaždiska. Centrálnym bodom bol strom a pri ňom studňa. Dnes je toto miesto narušené novou "úpravou", ktorá nerešpektovala historický kontext. Kostol stál a stojí na návrší nad obcou a dominoval širšiemu okoliu. Dnes to už nie je pravda, pretože kostol nevhodne zakryl dominantný bytový dom postavený v bezprostrednej blízkosti kostola. Nevieme, kto rozhodoval o tejto stavbe, ale je to pre obec nešťastie, pretože historická dominanta sa tak stratila. Navyše kostol bol v roku 2007 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Pred kostolom je voľné priestranstvo s obecnou studňou, ktoré sa v súčasnosti prerába. Žiaľ, nie je pritom rešpektovaný historický kontext.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 232


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Tesná blízkosť bytového domu ku kostolu narušila génia loci daného miesta.

Dominantnosť bytovky je zrejmá najmä z cesty od Urminiec - Cintorín: Kostol stojí v tesnej blízkosti cintorína, ten je napojený na kostolnú záhradu. Hlavná kompozičná os je lemovaná stromami a je v nej umiestený centrály kríž cintorína. Lipy pri kríži je vhodné vyhlásiť za chránené. Na cintoríne je postavený nový Dom smútku typizovaná socialistická stavba s rovnou strechou. - Kamenná neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého pri moste (pri ceste do Malých Dvorian) v roku 1761 dali postaviť Ladislav a Juraj Ottrubny s manželkami Helenou a Annou Bursovými. Na štvorcovom podstavci cca 2 m vysoký) je osadená 50 cm vysoká kamenná polychrómovaná socha svätca. Pamätník bol v roku 2001 obnovený. Na obnovu prispela rodina Kopčíková a Obecný úrad vo Veľkých Dvoranoch. Socha stála na križovatke historických ciest, ktoré viedli po východnej strane obce. Dnes je historická trasa ciest prerušená výstavbou rodinných domov.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 233


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Socha Nepomuckého Úvoz - historická cesta - Pôvodný drevený prícestný kríž s liatinovým korpusom a polkruhovým baldachýnom na vyvýšenine pri ohybe cesty do Urminiec dal po návrate z vojenskej služby na konci 19. storočia postaviť Ján Rybanský. Neskôr bol kríž príbuznými viackrát obnovený, naposledy do dnešnej podoby v 60. rokoch 20. storočia Vojtechom Beňom a Aladárom Rybanským.

- V poliach pri poľnej ceste na Nemčice stojí prícestný kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý dal postaviť Michal Rybanský s manželkou Máriou Blaškovou. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 234


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

- Pred rímskokatolíckym kostolom stojí drevený misijný kríž postavený v roku 2000 ako pamiatka na Sväté misie. Na jeho mieste stál starší drevený kríž postavený v roku 1935. Ale pre zlý stav a spráchnivelosť musel byť vymenený za dnešný. - Kamenný ústredný kríž cintorína s liatinovým korpusom postavili občania okolo roku 1929 z milodarov aj ako pamiatku padlým I. svetovej vojny. Pôvodne na štvorcovom vyššom podstavci bola tabuľa s vyrytými menami 19 padlých tunajších občanov. Nakoľko na konci 60. rokov 20. storočia sa tabuľa s menami rozbila, bola nahradená dnešnou tabuľou, ale bohužiaľ už bez mien obetí. Z ružencových peňazí bol vtedy obnovený aj kríž. Predtým o niečo nižšie stál starší drevený kríž, ale ten pre zlý stav bol nahradený týmto pamätníkom. - Špitál založený v r. 1755 dnes neexistuje. Školstvo. V obci dlhý čas škola nebola a deti podľa možnosti navštevovali rímskokatolícku školu v Urminciach. O nej prvý záznam pochádza v roku 1755 po vizitácii biskupa Antona Révayho, keď ako školmajster sa spomína Anton Kopny. Rozvoj školstva nastal až vydaním o reorganizácii školstva kráľovnou Máriou Teréziou (1740–1780) pod názvom Ratio educations. Ale toto nariadenie medzi pospolitým ľudom sa udomácňovalo ťažko a zdĺhavo a vo Veľkých Dvoranoch to nebolo inak. Ani po vydaní tohto nariadenia nebola v malej obci škola a deti museli dochádzať do rímskokatolíckej školy v Urminciach. Dochádzka zo strany detí z Veľkých Dvorian aj tak vyzerala a navyše, keď vo vizitáciach sa hovorí úbohom stave urminského školstva. V Urminciach bola budova školy postavená v roku 1783, v ktorej bola jedna učebňa. Ale nakoľko deti do školy chodili hlavne mimo sezónnych prác v poľnohospodárstve, aj 2 km dochádzka do susednej dediny spôsobovala ťažkosti. Preto vo Veľkých Dvoranoch sa uvažovalo a o zavedení samostatného vyučovania. Jeho presný dátum nie je známy, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1852, keď si tunajší obyvatelia na školskú budovu vyhliadli dom hájnika (v iných prameňoch ovčiara). Ten bol v roku 1858 opravený (zväčšené okná), ale podľa miestnej tradície mal malé okná a izby boli nízke, lebo bola zvýšená podlaha. V takejto budove bola škola až do roku 1885. Za Karola Ihlicsku v roku 1885 bola k starej budove pristavaná pekná priestranná a dobre osvetlená učebňa (6,53 x 6 metrov, vysoká 3 metre). Stavba mala na dvoch dlhších fasádach po tri okná, pred učebňou bola malá predizba. Rozšírenie udobril barón Augustín Stummer, patrón kostola v Urminciach. Stará škola sa stala učiteľským bytom. Tak sa podmienky na pedagogickú činnosť a bývanie učiteľa predsa len zlepšili. Materinský jazyk bol slovenský, ale v tom čase sa vyučovalo aj maďarsky. V roku 1896 školu navštevovalo 67 školopovinných detí, z toho 18 prepadlo a opakovalo ročník. Stavba sa v pôvodnej podobe zachovala dodnes. V roku 1929 bolo rozhodnuté postaviť novú školskú budovu. Bolo vyhliadnuté miesto pri kováčskej dielni (pri potoku). Pred školou bol ovocný sad a zeleninová záhrada, živý plot tvorili kríky orgovánov. Za stavbou bol malý kus poľa, pre praktické vyučovanie poľných prác. 24. apríla 1945 bola rímskokatolícka škola poštátnená a transformovaná na ľudovú školu. Od 3. septembra 1965 bola škola rozšírená na trojtriednu. Do postavenia novej budovy kultúrneho domu bola v škole umiestená aj obecná knižnica. Po dostavbe komplexu budov základnej školy v Bojnej a odovzdaní do užívania 11. septembra 1978 vo Veľkých Dvoranoch bolo vyučovanie zrušené. Škola (vedľa budovy kultúrneho domu) je prízemná budova na pôdoryse s tvarom L. V časti s 5 osovým priečelím boli učebne, v kolmej 3 osovej prístavbe bol učiteľský byt. Vstup do školy na dvorovej strane zvýraznený krytou pilierovou terasou. Elegantná stavba, ktorá dnes slúži účelom súkromného podnikania sa v pôvodnej podobe zachovala dodnes a v súčasnosti bola vzorne obnovená. Žiaľ, túto unikátnu historickú budovu zakrýva nový kultúrny dom postavený v križovatke.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 235


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Stará škola, dnes súkromný objekt

Nový Kultúrny dom zakrýva historickú školu

Samospráva obce Údaje z obdobia neskorého feudalizmu nás informujú o spôsobe voľby dedinských richtárov. Veľké Dvorany boli typickou zemepánskou dedinou, sprvu v stredoveku v nej kratšie obdobie panstvo sídlilo, ale od konca stredoveku bola súčasťou veľkopanstva a v obci bol len správca tunajšieho majera. Z 18. storočia sa mená richtárov nezachovali, iba na urbári z 1769 je podpísaný Adam Bucsko. Po roku 1850 boli na čele obví starostovia, ale na dedinách to boli stále richtári, ktorí stratili súdnu právomoc a patrili do systému štátnej samosprávy. Vo Veľkých Dvoranoch do voľby richtára prípadne mohol zasiahnuť správca majera, ktorý bol zemepánov človek. A richtár musel byť bezvýhradne oddaný zemepánovi a nič sa nezmenilo ani po zrušení poddanstva. A ani niet divu, zemepán bol patrónom kostola a školy, dával miestnemu obyvateľstvu prácu a tým im zabezpečoval živobytie. Z priemyselného rozvoja obce Najdôležitejším komplexom stavieb v obci bol rozhodne zemepánsky majer, dokonca v jeho blízkom okolí možno hľadať pôvodné jadro obce. Zrejme tu bolo aj sídlo rodiny Dovorányiovcov. Blízkosť stredovekého kostola by tomu nasvedčovala. Budovy boli zničené za tureckých vojen, dokonca v niektorých obdobiach 16. a 17. storočia sa Veľké Dvorany ani nespomínajú. Správca majera od konca 18. storočia býval v Urminciach a od polovice 19. storočia aj vo Veľkých Dvoranoch. Samotný majer tvorila rozsiahla budova na pôdoryse s tvarom U, za ktorou stála stodola a vo dvore menšia stavba na pôdoryse L. Samozrejme v obci stálo viacero stavieb patriacich panstvu, hostinec, výsek mäsa a kováčska vyhňa. V strednom krídle rozsiahlej budovy na pôdoryse s tvarom U bolo ustajnených cca 20 volov a kravy, pred týmto krídlom vo dvore bola škarpa. Po bokoch maštale boli dve brány vedúce do dvora. V bočných krídlach boli bíreši. Chodby obytnej časti boli zaklenuté valenou klenbou, v miestnostiach boli trámové stropy. Vo dvore stála menšia koniareň, kde chovali 4-5 párov koňov. V areáli stála aj malá kováčska dielňa. Okolo roku 1880 vyhorela polovica majera, ale budovy boli vzápätí obnovené. Okolo roku 1915 zas vyhorela drevená panská stodola, ale bola postavená znovu už z pálených tehál. Za ňou bol gápeľ na rezanie krmiva. Za stodolou bola škarpa, pred ňou bol výbeh pre kravy a žrebce. V roku 1957 majer prevzalo miestne JRD, ktoré tu sprvu ustajnilo sústredené zvieratá a malo svoju kováčsku dielňu. Ale časom začali rodiny dvor opúšťať a tak v roku 1966 už bol starý majer v zlom stave, časť jeho stropov bolo prepadnutých. Časť budovy bola podpivničená, podzemná chodba sa tiahla pod dlhším, stredným krídlom. Tu sa našli novoveké nálezy tenkostennej keramiky. Z majera do najblížšieho okolia viedli podzemné chodby, v ktorých sa ukrývalo miestne obyvateľsťtvo pred krutosťami Turkov (teda múr okolo kostola prílišnú ochranu nezabezpečoval). Aj v súčasnosti kvôli nim pukajú domy. Ruiny majera Stummerovcov boli odstránené v 70. rokoch 20. storočia a na jej mieste boli postavené družstevné bytovky. Do dnešných dní sa zachovala východná časť severného krídla majera z bývalým bytom Adamkoviča – Angera. V plánoch rodiny Stummerovcov bola aj stavba úzkorozchodnej železnice Malé Ripňany Horné Obdokovce - Horné Štitáre - Veľké Dvorany - Urmince - Topoľčany. Trať mala byť vybudovaná v rokoch 1907–1909, ale roľníci z Veľkých Ripnian, ktorí sa sem prisťahovali z Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 236


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

nemeckého Oldenburgu tento návrh nepodporili. Železnička by dnes mohla byť unikátom a turistickým lákadlom a je aj na škodu obce, že bola neuvážene zničená. Pri ceste od mlyna do Urminiec stojí prízemná obdĺžniková budova zvaná „Palanda“ postavená okolo roku 1880 Augustínom Stummerom, kde boli ubytovaní nájomní robotníci. Tí sem hlavne chodili pracovať na veľkostatok počas žatevných prác, menej na jarné práce. Po roku 1945 tu bola umiestnená pekáreň a vývarovňa, neskôr budovu získali tri rodiny. Časť patriaca Adamčíkovcov a Bečkovcov bola rozobraná na stavebný materiál. Tretia (severná) časť, ktorá bola majetkom rodiny Skublývcov stojí dodnes a bola predaná na podnikateľské účely. Dnes je budova prázdna. Je to obdĺžniková prízemná stavba s 5 priečelím, ktorú členia obdĺžnikové okná a lizénový rám. Takýto výzor mala aj asanovaná dvojtretinová časť stavby, čiže budova mala kedysi 15 osové priečelie. ROzobratie objektu svedčí o necitlivosti obyvateľov k vlastnej histórii. Pri ubytovni stojí malá jednoduchá stavba panskej hájovne, v ktorej býval hájnik veľkostatku. V súčasnosti budova s jednou obytnou izbou nie je obývaná. Mlyn: Panstvo oddávna vlastnilo v obci mlyn. Bolo to samozrejmé, lebo mletie múky a krupice ako základných súčastí ľudovej stravy bolo výnosné a životne nutné. Zemepánsky mlyn sa spomína v listine z 26. septembra 1488. Ale mlyn pri potoku musel stávať už dávnejšie, samozrejme za tureckých vojen zanikol. V 2. polovici 18. storočia mlyn obnovili Erdődyovci a tí mlyn prenajímali. Nájomca platil dohodnuté odvody za množstvo zomletého obilia. Stavbu mlyna vykonával mlynár sám, drevo zas dodával zemepán. Do zrušenia nevoľníctva poddaný smel mlieť iba v mlyne zemepána, a preto bolo vhodné, aby takýto objekt bol v obci. V našom prípade sa jednalo o jednokolesový mlyn s vrhovým náhonom. Pracovnú silu starých mlynov tvorili dva kotúčové kamene s priemerom okolo 1000 cm, a to spodný, nehybný (tzv. ležiak) a vrchný, otáčivý (tzv. behúň). Jeden pár kameňov mlynári nazývali zloženie. Kamene boli uložené na drevenom lešení (pôda, púď, hrot), v starších dokladoch nazývané aj stroj, svorestroj, a to podľa stĺpovej, hradovej (svorovej) konštrukcie lešenia. Zvýšená podlaha pri pôde sa volala zanáška. Kamene boli prikryté došteným obalom – lubom. Ten sa po každom mletí otváral a čistil. Tu sa ukladala najjemnejšia múka, tá bola majetkom mlynára a zmetal si ju do vlastného vreca. Z tohto vzniklo okrídlené príslovie „má niečo za lubom“. Primerane rozdrvené melivo vypadávalo do múčnej truhly, odki aľ ho prípadne vynášali v mericiach, násypkach na ďalšie spracovanie. Koncom 15. storočia sa v mlynoch objavili mechanické vysievače meliva, tzv. pytlovanie. Koncom 18. storočia prácu mlynára zľahčila mechanizovaná doprava obilia a meliva, čistiace a triediace stroje na obilia a melivo. V Uhorsku sa až v roku 1835 všeobecne zaviedlo používanie francúzskych kameňov. Je samozrejmé, že tieto vymoženosti si chudobný mlynár dovoliť nemohol a pracoval s tradičnou technológiou. Potok pod krížom na ohybe cesty do Urminiec bol prehradený haťou a jeho vody k mlynskému kolesu boli privádzané kanálom. To potom poháňalo samotné technické zariadenie mlyna a náš potočný mlyn mal vrchový nahon vodného kolesa, ktorý poháňala sila vody o množstve 150/sekundu. Potom voda ďalším krátkym kanálom sa vracala do potoka, ktorý tiekol smerom na Urmince. Výkon mlyna bol 3 Hp (konské sily). Samotná jednoduchá drevenná stavba malého mlyna stála na brehu potoka na drevených koloch.Mal jedno vodné koleso. Od roku 1850 mlyn stojaci južne od obce sa stal majetkom rodiny Ciffrovcov. Bola v ňom 1 miestnosť samotného mlyna, 2 obytné miestnosti a obchod. Pôvodne sa tu mlela kvalitná múka, krupica a šrotovalo, neskôr posledné roky prevádzky sa využíval už iba ako šrotovník. Prevádzka v mlyne bola zrušená okolo roku 1925, nakoľko nemohol konkurovať lacnejšej výrobe v modernom mlyne v Topoľčanoch. Zanedho bola drevená stavba obyvateľmi rozobraná. Pri mlyne stáli dva dlhé obdĺžnikové domy Ciffrovcov a ich príbuzných, ktoré boli postavené technikou nabíjanej hliny a valbová strecha bola pôvodne pod slamou. Tieto schátralé domy boli zbúrané po roku 1995 a ich miesto dodnes nie je zastavané. Celý areál stál na pacele medzi dnešnými domami č. 75 a 77 a do dnešných dní zanikol úplne. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 237


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zemianske majetky a ich sídla Hádam najvýznamnejší rod vlastniaci obec sú Ludányiovci. V obci boli zemepánmi tri storočia, čo bola najdlhšia doba, ktorú nasledujúce rodiny neprekonali. Starý šľachtický rod Ludányi (de Ludány) pochádza z vrstvy vyššej, tzv. barónskej šľachty zastávajúcej rôzne významné funkcie na kráľovskom dvore a pri správe krajiny. Rod Ludanice získali pravdepodobne niekedy na prelome 11. a 12. storočia. Nie je jasné, ani odkiaľ pochádza. Rod majetky v priestore medzi Nitrou a Topoľčanmi rozhodne vlastnil už v 1. polovici 13. storočia. Ale listinné podklady to nedokladajú. Veľmi rozvetvený rod hlavne rastom počtu príbuzných sa štiepil na samostatné vetvy a drobil sa aj majetok. Bola to vyššia šľachta a mali zabezpečený prístup k vysokým úradom a hodnostiam na kráľovskom dvore. Ich významné postavenie dokladá aj stavba malého benediktínskeho kláštora v Ludaniciach, ktorého zakladatelia boli Ludányiovci. V polovici 13. Storočia bol rod rozvetvený na 8 línií. Už v tom čase medzi ich majetky patrili aj Veľké Dvorany. Ludanická a čeľadická vetva rodu vlastnila majetky v Ludaniciach a jeho okolí počas celého stredoveku. Časť rodiny Ludányiovcov v polovici 15. storočia Jánom a Hynkom presídlila na Moravu, kde získala veľké majetky (za peniaze získané zo spolupráce s husitmi). Ich prvým kúpeným majetkom bola tvŕdza Vlkoš. V roku 1669 v obci sú ako zemania zaznamenaní Štefan Mokrany a Imrich Czibany, v roku 1677 Mikuláš Horváth, dedičia Izraelisa Csibanyho a Pavol Ottrubny. Behom času sa všetky tieto zemianske rodiny z obce vytratili, výnimkou je rodina Ottrubnych. Rodine Ottrubny 18. februára 1681 kráľ Leopold I. udelil zemiansku listinu Pavlovi Ottrubnymu a jeho synom Jánovi, Jurajovi, Mikulášovi a Matejovi. Listina bola vyhlásená 4. júna 1681 v Piešťanoch. V obci v roku 1824 ako obyvateľ sa spomína zeman Michal Mateicska alias Radosnay. 2. júna 1623 kráľ Ferdinand II. udelil Michalovi Mateicskovi alias Radosnay a jeho bratovi Štefanovi so synmi Michalom a Jakubom zemiansku erbovú listinu, ktorá bola vystavená vo Viedni. Rodina Jeszenszky pochádza v Turčianskej župy a má spoločný kmeň s rodinou Rakovszkych. Predkom rodiny je Andrej Temerdék de Jardán, ktorému so synom Achilom kráľ Bela IV.v roku 1255 potvrdil majetok obce Jardán. Z mena obce rodina prevzala priezvisko. Rodina Grajczárovcov (aj Gaiczar) v roku 1681 dostala od kráľa Leopolda I. zemiansku erbovú listinu, ktorá bola vyhlásená v Prešpurskej a neskôr v Nitrianskej župe. Iné rodiny v obci sídlo nemali, ale s ich menom sa spája dlhodobý vývoj obce. Preto sa s nimi stručne oboznámime. Štefan Ostrosith (de Gilentic), odvolací sudca súdnej stolice, potom hlavný kráľovský stolník a krajinský komisár pri výkopoch győrskeho opevnenia. Bol vyslancom kráľa pri rokovaní o vrátení hradu Stará Ľubovňa. Rodina Erdődy ( gróf de Monyorókerék et Monoszló) pochádza zo župy Szatmár. Valentín Bakoch 3. septembra 1459 v Budíne od kráľa Mateja dostal zemiansku erbovú listinu. Tovarnícke panstvo získal najmladší brat Juraja Leopolda Erdődy, gróf Jozef Erdődy . Rodina Jezerniczky (de Jezernice et Báhony) pochádza v Turčianskej župy a pochádza z obce Jazernica (maďarsky Jezernice). Rozhodne významným rodom, ktorý sa zaslúžil a priemyselný rozvoj širšieho okolia Topoľčian boli Stummerovci (de Tavarnok). Z pôvodom rakúskej rodiny Karol S. (1797–1842) sa v Brne vyučil za obchodníka s rozličným tovarom. Augustínov mladší brat Alexander Stummer sa v roku 1877 usadil v kaštieli Horné Obdobkovce, ktorý bol kúpený od Františka Berényiho Cintorín: náhrobníky na cintoríne sú kamenné, doskové, zakončené krížom s korpusom, z 18. a 19. storočia. Na ne naväzujú tvarom novšie drevené náhrobníky z konca 19. storočia z okolia (vyrobené hlavne v Horných Lefantovciach a v Chynoranoch). Z 1. polovice 20. storočia sú betónové dvojité náhrobníky pre manželov, zakončené krížom (podobné sa vyskytujú v okolí Piešťan - Dobrá Voda, Dechtice a Nižná). Pekné betónové náhrobníky buď so sochou alebo reliéfom od 30. rokov 20. stroročia vyrábal topoľčiansky kamenosochár Antonín Jaskulka Schwab.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 238


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Prístrešok pri Dome smútku

200-ročný strom pri centrálnom kríži

Špecifikm obce je uchovávanie ľudovej tradície. Stručný národopis obce Ľudové domy hromadnej dediny sú orientované štítom na ulicu, dominanta kostol. Z 19. storočia sa zachovalo niekoľko ojedinelých obdĺžnikových dvoj- a trojpriestorových domov z hliny, omazaných a obielených, pod slamenými valbovými strechami. 2 osový dom postavený z nepálených tehál je do dvora obrátený podstením, je podopieraný drevenými trámami. Jedná sa o typ staršieho domu z konca 19. storočia. Dvojosové priečelie podobného domu postaveného z nepálenej tehly má secesnú úpravu (lizény, šambrány, korunná rímsa). Dvojosové priečelia iných domov sú rozšírené a vstup na podstenie alebo na podstenie podopierané drevenými trámami sú už postavené v 30. rokoch 20. storočia z nepálenej tehly. V novšej dobe boli domy do dvora otvorené pilierovými chodbami (gánok), ktoré neskôr boli zasklievané. Prízemný dom na pôdoryse s tvarom L s 5 osovým priečelím je typom obydlia majetnejšieho gazdu. Na priečelí je výrazná korunná rímsa. Väčšina zástavby pochádza z 2. polovice 20. storočia, murovaná, troj- a viacpriestorová, s hospodárskymi staviskami za obytným traktom, pod valbovými strechami s tvrdou krytinou. Ešte v roku 1971 sa konštatuje, že v obci stále stojí 12 domov so 16 bytovými jednotkami, ktoré boli postavené pred rokom 1870, teda tretina jej pôvodnej zástavby, ktorej väčšina dnes už zanikla. Tak prudko sa menil bytový fond obce, nie vždy v prospech veci. Bolo by potrebné aspoň jeden starý dom ponechať ako typickú ukážku ľudového bývania vo Veľkých Dvoranoch. Ľudový kroj. Podľa možností konopné plátno na odev v zime tkali ženy. Ľudové zvyky sa precízne dodržiavali do 50. rokov 20. storočia tak medzi dospelými, ako aj mládežou, hoci neboli až také výrazné, ako napríklad v obciach Podzoboria. V súčasnej dobe ako-tak zachovávané sviatky sú značne pokrútené konzumnou spoločnosťou a nevypovedajú prečo kedysi boli takými významnými dňami. Neskôr sa na mnohé slávnostné dni (jedná sa o cirkevné sviatky) rýchlo zabúdalo, výrazne to ovplyvnila aj ateistická výchova mládeže za vlády komunistickej strany. Výročné zvyky sa riadili rímskokatolíckym kalendárom. Zimný cyklus výročných zvykov sa začal Luciou a končil sa fašiangami. 13. decembra na Luciu sa chodilo mátať. Potom sa slávili Vianočné sviatky, poslanie neboli hŕby drahých darov, ale mier a pokoj v Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 239


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

rodine a medzi ľuďmi, ochrana domácich zvierat pred zlým vplyvom. Z vianočných zvykov je najznámejší rozkrojenie jabĺčka, ako aj rozbitie orecha, z ktorého sa predpovedalo zdravie v budúcom období. Vianočný stromček je charakteristický pre novšie obdobie. Slávil sa Silvester a Nový rok. Jarné zvykoslovie sa začínalo fašiangami, ktorých vyvrcholenie boli tri dni pred Popolcovou stredou. Na kvetnú nedeľu dievčatá z dediny vynášali Morenu, symbol odchádzajúcej zimy a prinášali vŕbovú halúzku. Dievčatá za to dostávali vajíčka na veľkonočné kraslice. Strava v posledný týždeň pred veľkou nocou mala ustálený charakter na Zelený štvrtok sa varila fazuľa a na Veľký piatok zas huby na kyslo alebo kapusta s hubami. V noci na Bielu sobotu sa dievčatá umývali v potoku, aby sa predišlo nepríjemným chorobám. Potom nastali Veľkonočné sviatky, ktoré síce v inej forme, ale sú známe dodnes. Na Veľkonočný pondelok hlavne mládenci chodili oblievať dievčatá, za čo dostávali kraslice, zajesť a vypiť si. Na druhý deň v utorok dievčatá mohli mládencom oblievačku s mnohými vedrami studenej vody vrátiť. Veľmi rozšíreným zvykom bolo stavanie májov v noci pred 1. májom pred domov dievčaťa súceho na vydaj. Na Jána sa preskakoval oheň zo slamy, ktorým sa chcelo privodiť dážď. Hody vo Veľkých Dvoranoch boli 8. septembra, alebo v najbližšiu nedeľu. Fašiany, Turíce, rôzne rímskokatolícke sviatky v nejednom prípade sa dnes už dodržujú veľmi málo (ak sa vôbec dodržujú). Svojrázne bolo aj rodinné zvykoslovie, či sa už jednalo o narodenie, krst nemluvňaťa, birmovka, svadba (trvali tri dni), narodeniny, meniny, ktoré boli veľmi veselé. Mládež sa zoznamovala hlavne v zime na priadkach, či páračkach, ktoré sa v zimných mesiacoch konali striedavo po domoch. Keď sa mladí chceli vziať a rodičia s tým súhlasili, uskutočnili sa pokonávky. 3 nedele pred svadbou boli v kostole ohlášky. V deň svadby na začiatku hlavný pytač poslal hlavného družbu vypýtať nevestu mladoženíchovi. Potom bol mladý vysvätený a samotný akt svadby sa odohral v kostole. Počas sprievodu sa deťom hádzali koláče a pečivo. Nevesta sa v noci preobliekla a mladoženích musel uhádnuť, ktorá z predvedených osôb je jeho manželka. Smutná bola rozlúčka so zosnulým a pohreb. Potom nasledoval kar, ale bez zvláštnych zvyklostí. Pred „krstom mládencov“ sa od každého vyzbieralo po 10 korún na kúpu pálenky, ktorá sa pila s tukom. V obci ale richtár mládencov volený nebol. Mladí smeli do krčmy chodiť od veku 18 rokov. Dávnejšie bolo zakázané vonku sa zdržiavať v noci po 2300 hod, lebo na kontroly chodili žandári. Koho chytili, že sa v noci vonku potuluje, mal z toho značné nepríjemnosti. Kedysi typická ľudová strava sa varila hlavne zo zomletého obilia, zemiakov, strukovín, zeleniny. Veľa sa varilo z kyslej kapusty, ktorá sa konzrervovala do novej úrody. U hospodáriacich roľníkov sa hojne konzumovalo aj mlieko. Zabíjačky boli hlavne na fašiangy a jej výrobky. Vnútorné sadlo sa odkladalo ako liek pre dobytok pri vonkajšom zranení, ale piekol sa z nich skvelý múčnik sadlovník. Rozšírené bolo pečenie lokší či osúchov, ktoré boli posypané kôprom. Ovocie bolo do 19. storočia zriedkavosťou. Ľudová strava bola vpodstate chudobná, jednotvárna a obmedzená na produkty, ktoré si vedel roľník dopestovať sám. S ňou musel vystačil celý rok. Samozrejme chýbajúcu zložku stravy mohol získať výmenným obchodom. Typickým nápojom tunajšieho obyvateľa bola samozrejme voda, ktorá bola zadarmo a bol jej dostatok. Z 96% liehu sa vyrábali rôzne pálenky. Zvláštnosťou bolo varenie piva v domácnostiach. Topoľčianske nárečie je so stredoslovenským nárečím odvodené zo starej nitrianskej slovenčiny, ktorú v 10. storočí nezasiahlo stvrdnutie spoluhlások ď, ť, ň (ľ), čo sa čiastočne uskutočnilo aj v záhorskom nárečí pri Morave a úplne v trnavskom nárečí a na dolnom Považí. Súbor mäkkých spoluhlások zdedených z praslovenčiny bol ešte obohatený v dôsledku jazykových zmien po kontrakcii slabík a zániku nosoviek. Topoľčianske nárečie, ktorým sa v obci hovorí (skôr hovorilo) je mäkké

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 240


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Meandrujúci tok Bojnianka je ekostabilizačným prvkom v krajine a jeho ochrana pred reguláciou je nutná

7.2.10. Urmince Rozloha: 10,91 km2 (1091ha) Počet obyvateľov: 1413 Prvá písomná zmienka: 1156 Obec je súčasťou Bojnianskej pahorkatiny a rozprestiera sa na severovýchodnom svahu vrchu Viecha a po oboch stranách toku potoka Bojnianka. Vznik obce sa datuje do 12. storočia a prvá dokladová listina z roku 1156 sa nachádza v múzeu v Budapešti. K obci Urmince patrí aj osada Kľačany. Sociálne pomery obyvateľstva možno charakterizovať až v 18. storočí, ktoré bolo pokojným storočím bez vojen. Protihabsburské povstania a vojny sa Urminciam vyhýbali. Ľud však trpel tým, že musel platiť zvýšené finančné a naturálne dávky. Do povstaní boli povolaní i chlapi z dediny, ktorí sa často späť nevrátili. Reformy Márie Terézie a jej syna Jozefa II. spôsobili aj zmeny v živote ľudu. Najvýznamnejšia reforma bola tzv. ubárska. Komisia Nitrianskej stolice na základe veľkosti sedliackych pozemkov určila podľa jednotnej urbárskej inštrukcie poddaným ich povinnosti finančné, naturálne a robotné. Rozsah povinností musel každý dodržiavať. I zemepán musel tieto povinnosti rešpektovať. Všetky urbárske povinnosti boli zapísané do urbárskych kníh a tabuliek, pričom knihy a tabuľky boli vyhotovené vo viacerých exemplároch. V roku 1753 vlastnila obec Urmince manželka grófa Jozefa Erdodyho. Z tohto roku sa zachoval aj súpis pozemkov v katastri obce. Dozvedáme sa aj, že v obci sa nachádza 28 opustených polovičných sedliackych usadlostí. Obyvatelia od každej polovičnej sedliackej usadlosti odovzdávajú grófke 4 florény a 50 denárov. Z úrody na poliach ležiaceho mimo sedliackej usadlosti dávajú desiatok, od kopaníc deviatok, od cirkevnej pôdy uvedenej v rubrike opustenej pôdy nedávajú nič. Lúky, ktoré sú položené na dobrom mieste, dávajú veľmi dobrú úrodu a jeden kosec na nich nakosí za jeden deň voz sena dobrej kvality. Pasenie dobytka na lúkach pred kosbou je zakázané a po kosbe je vhodné. Vinice po každom kopáčovi vynášajú v úrodných rokoch na každého kopáča 1,5 alebo 2 urny vína. Každá urna sa predávala po jednom florene a 50 denároch, prípadne po dvoch florénoch. Z tejto úrody dávajú obyvatelia desiatok. Výčap, predaj vína, piva a pálenky obyvatelia realizujú od sviatku sv. Michala Archanjela až po narodenie Pána, z čoho majú zisk okolo 22 Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 241


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

zlatých. Na pozemkoch usadlostí je vysadený značný počet ovocných stromov, najmä slivky a jablone. Zo sedliakov usadených v panských lesoch každý, ktorý má kotlík na pálenie, dostane 10 vozov dreva. Želiari, ktorí majú kotlík na pálenie pálenky, dostanú 4 vozy dreva. Drevo dostávajú zdarma. Sedliaci a želiari platia grófke od každého vypáleného kotlíka na pálenie pálenky 1 florén a 50 denárov. V Bežnom živote poddaného ani po urbárskej reforme nenastali zmeny až do konca 19. storočia. Každodenný život poddaného sa nezmenil. Trojpoľný systém hospodárenia sa zachoval až do polovice 19. storočia. Pokojný život poddaných často narúšali nebezpečné epidémie. Najhoršia zo zaznamenaných epidémii bola epidémia cholery v roku 1831. Do Nitrianskej stolice sa šírila zo severu. Ohnisko bolo v Poľsku a ruskými vojskami sa vírus šíril až na západné Slovensko. Stoličné orgány sa snažili dodržať prísne hygienické nariadenia, no nedokázali zabrániť jej masovému rozšíreniu. V auguste 1831 vyvrcholila aj v Urminciach. Vyžiadala si 74 obetí – detí, dospelých a starcov. Cholere podľahol aj miestny farár Ján Mruškovič. Celý deň zaopatroval a pochovával a nakoniec večer zákernej chorobe podľahol aj on. Menšia epidémia cholery zasiahla obec ešte v roku 1866 v čase Prusko–francúzskej vojny. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Špeciálna mapa (Zdroj: Geoportal)

Súčasný stav obce (Zdroj: Geoportal)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 242


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty súšasnej sídelnej štruktúry:

1 - kostol 2 - morušový sad 3 - cintorín 4 - prícestný kríž 5 - rozhľadňa 6 - park s detským ihriskom, vodnou plochou, pamätníkom 7 - prameň 8 - potraviny, OÚ 9 - socha svätca 10 - kríž

11 - reštaurácia, ubytovanie 12 - pamätník 13 - socha sv Floriána 14 - hasičský dom 15 - kríž 16 - kríž 17 - historické objekty 18 - hať 19 - záplavové územie 20 - nezregulovaný vodný tok

Pamiatky a pamätihodnosti obce: Farnosť Urmince Prvé spomienky o farnosti v našej obci siahajú k roku 1332. Je tam poznamenané, že farnosť bola už vtedy zasvätená sv. Michalovi Archanielovi. Odvtedy po tok 1731 nie sú písomne doložené žiadne zmienky o farnosti v obci. V roku 1731 sú ďalšie zmienky o kostole. Kostol vtedy stál na mieste, kde sa dnes nachádza pomník padlým vojakom 2. svetovej vojny. Stál na návrší, ktoré bolo oproti terénu navŕšené o asi 3 až 4 metre. Názov tohto miesta si pamätajú ako Kostolište. Pod ním bola roklina oddeľujúca ulicu Horný koniec od Kráľovskej cesty. Okolo bol cintorín. Kostol mal rozmery 3 a pol orgie bola dĺžka, 3 a pol orgie bola šírka, výška bola 4 orgie. Udáva sa, že vtedajšia dĺžkové miera orgia mala dĺžku asi 185 cm. Strecha kostola bola pokrytá šindľovou strechou. V roku 1842 bol spevňovaný piliermi, pretože mal trhliny. Tiež mal vybudované oporné piliere na veži, aby zabránil odtrhnutiu od lode kostola. V tých časoch k našej farnosti patrili aj Horné Štitáre, Veľké Dvorany, Bodok a Kľačany. V roku 2003 si občania Urminiec pripomenuli 70. výročie vysviacky kostola sv. Michala Archanjela. Najnovšia rekonštrukcia kostola bola v roku 2009, kedy bola nataihnutá nová fasáda, položené nová dlažba a zrekonštruované okolie kostola. Farský kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v rokoch 1930-1933 podľa projektu architekta Milana Harminca. Má tradičné trojloďové usporiadanie a navonok pôsobí dojmom Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 243


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pevnosti s vežou. Interiér bol pôvodne maľovaný Edmundom Massanyim a v roku 2002 boli pôvodné maľby nahradené novými od autora Petra Čambala. Nachádzajú sa tam obrazy zobrazujúce biblické udalosti kde dôležitú úlohu zohrávajú anjeli. Posledné roky si kostol vyžadoval nákladné opravy, lebo sa na ňom prejavovali statické chyby, ktoré sa pokúšali naši predkovia riešiť, ale neboli dostatočne úspešní. Našou úlohou je starať sa o túto stavebnú pamiatku.

Fara a kostol v Urminciach

Jaskyna Panny Márie Lurdskej v kostolnej záhrade

Nevkusná až gýčová úprava pri jaskyni úplne ignoruje historický kontext

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 244


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Morušový sad pri kostolnej záhrade je v súlade s vidieckym obrazom obce Socha svätého Vendelína Socha sa v minulosti nachádzala v poli smerom na Veľké Dvorany a dnes sa už nachádza v strede obce Urmince. Bola postavená veriacimi pre svätého Vendelína, patróna roľníkov. Modlievali sa k nemu, aby bol nápomocný pri ťažkej práci na poli. Ďalšie sakrálne prvky, pamätné prvky ainé prvky v sídenej štruktúre: Socha sv. Floriána Pomník padlým hrdinom z 1. svetovej vojny z roku 191 Pomník padlým hrdinom v 2. svetovej vojne z roku 1969 pamätná tabuľa Berte Gézeovej vyhliadková veža nad obcou Urmince - výhľady na Tríbeč i na Považský Inovec Dom smútku s prístreškom a centrálnym krížom na cintoríne

Pomník padlým hrdinom z 1. svetovej vojny

Pomník padlým hrdinom z 2. svetovej vojny

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 245


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Prícestný kríž

Pamätná tabuľa Berte Gézeovej

Socah sv. Vendelína

Socha sv. Floriana pri ZŠ

Pod kostolom v smere k centru sa nachádza obecný park. Úprava priestoru je cca 40-ročná (podľa veku stromov), prevažujú stromy listnaté, dominuje javor s bordovými listami, ktorý konstrastuje s javorom mliečnym a lipou. V parku je umiestnené detské ihrisko súčasného typu - množstvo preliezačiek, domčekov, lavičky, avšak málo interaktívnych prvkov. Je však príjemné posednie, pretože je tu veľmi málo frekventovaná doprava.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 246


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Obec má realizovanú i úpravu centra obce. Snaha bola o originálne riešenie, ktoré využije svažitý terén. Vznikla tak terasová úprava, pričom na terasách sú vodné prvky (bazény), z ktorých voda kanálom preteká z jednej terasy na druhú. Zaujímavým prvkom sa javí prekrytie vodného kanála sklom. Žiaľ, časť fontány je nefunkčná, plocha je nadmerne vydláždená, použité boli dreviny v rozpore s tradičnými vidieckymi druhmi a navyše pri výsadbe vegetačných prvkov boli použité (z dôvodu šetrenia nákladov na údržbu) fólie, ktoré nie sú v súlade s tradičnou údržbou mladých výsadieb.

Centrálne návestie obce Urmince

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 247


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.11. Hájna Nová Ves Rozloha: 638 ha Počet obyvateľov: 330 Prvá písomná zmienka: 1358 História. Do tejto obce uprostred zvlnenej nížiny stredného Ponitria vedú cesty z viacerých strán. Hajná Nová Ves pozostávala z dvoch samostatných stredovekých osád. Prvá hodnoverná písomná zmienka o osade Szeptenc pochádza z roku 1358 a v roku 1381 máme v susedstve doloženú dedinu Ujfalu (Nová Ves). V neskoršom stredoveku sa osady zlúčili. Osada Šeptice bola vtedy majetkom rodiny Branč –Lipovníckych. Z potomkov tejto rodiny sa postupne vytvorila samostatná vetva rodu šľachticov zo Šeptiniec a Novej Vsi – Ujfalušiovcov (Novoveských) s predikátom de Szeptencujfalu. Menšie majetkové podiely v Novej Vsi v stredoveku vlastnili aj spríbuznené rodiny Rajčániovcov a Dóczyovcov, potom Ghéczyovcov, Ujfalušiovcov z Diviackej Novej Vsi a Kálnajovcov. Neskoršími vlastníkmi boli Zerdahelyiovci, Ocskayovci a Steigerovci. Poslednou vlastníčkou bola barónka SteigerZamojská. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po roku 1918 pracovali na Steigerovskom veľkostatku. Dominantou obce je renesančný poschodový kaštieľ, ktorý je však v dezolátnom stave. Okolo kaštieľa sa rozprestiera jedinečný anglický park, v ktorom sa nachádzajú vzácne dreviny. V obci zomrel v roku 1735 Samuel Palumbini, evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a autor slovenskej barokovej poézie. Historický vývoj obce:

Mapa z r. 1764-1787 – I. Vojenské mapovanie

Mapa z r. 1810-1869 - II. Vojenské mapovanie

Mapa: Špeciálna mapa M 1:75 000

Súčasný stav

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 248


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pamiatky a pamätihodnosti obce Kaštieľ, park a areál kaštieľa: Kaštieľ pôvodne renesančný, z čias okolo r. 1609, prestavaný v r. 1816 a 1924 s bočnými nárožnými baštami a arkierom. Mimoriadne vzácnym ho robí fakt, že ako jeden z mála na Slovensku prešiel len drobnými úpravami a zachoval si renesančnú slohovú čistotu. Zachovali sa vzácne kazetové stropy, štukatérska výzdoba a reliéfy. Zdôraznenie pevnostného charakteru priniesla neoslohová obnova a úprava v 19. a 20. storočí. Najmä vďaka architektúre nádvoria, ktorému kraľuje studňa, presahuje stavba význam regiónu a je jedným z najdôležitejších architektonických Slovenska. Žiaľ, jeho stav si vyžaduje nákladnú rekonštrukciu. Kaštieľ Vízkeletyovcov, neskôr Ocskayovcov, Zerdahelyiovcov, Zámojských či Steigerovcov bol naozaj luxusným sídlom, ktoré si mohla dovoliť len bohatá oblasť. A hajnonovoveské panstvo takou bola, najmä vďaka poľnohospodárstvu. Po vojne ho obec pridelila mnohodetnej rodine, dnes je v súkromných rukách. Osobitná škola sídlila v hlavnom najväčšom objekte. Hoci sa z dokumentov dozvedáme, že za socializmu bol kaštieľ i park najviac udržiavaný a bol v najlepšom stave, nie je to celkom tak, pretože sa porušili väzby na okolie, toky materiálov apod. Neskôr pri trhovom financovaní školstva na žiaka, osobitná škola nedokázala financovať uvedený objekt a bola nútená ho opustiť. Osobitné školstvo v tom čase riadil školský úrad v Bratislave, ktorému ako vlastníkovi pramálo záležalo na udržiavaní objektu a areálu. Kaštieľ nepatril obci a tak ani obec nemohla do jeho využívania zasahovať. Zabezpečenie dôslednej špecializovanej ochrany stabilizovanych priestorovych vzťahov, situacie a usporiadania vo vymedzenom dotykovom uzemi k hodnotám pamiatkoveho objektu si vyžaduje komplexné riešenie areálu. Objekty sídelnej štruktúry:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 249


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1. Kaštieľ 2. Park 3. Gingo biloba 4. platany 5. malý kaštieľ 6. Malý kaštieľ 7. Lipovnický potok 8. Blesovský potok 9. Baroková socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1776 10. zvonica 11. Obecný úrad 12. kostol kostol sv. Bystríka 13. cintorín 14. Potraviny 15. Krčma u Braňa 16. hospodársky dvor a bírešské domy patriace ku kaštieľu značne deštruovaný 17. hospodársky dvor zrekonštruovaný 18. pieskovňa alebo hliniská (preistor pre amfiteáter 19. Občerstvenie, vybavenosť 20. futbalové ihrisko 1. Kaštiel s parkom - pamiatkovo chránený areál

Kaštieľ v Hajnej Novej Vsi (č. UZPF 159/1) predstavuje typ veľkeho renesančneho kaštieľa, založeneho v obdobi 16. storočia. Rozsiahla stavba ma sučasne obranno-pevnostny charakter, zvyrazneny dvomi narožnymi baštami (povodne aj so strieľňami). Zdoraznenie pevnostneho charakteru priniesla neoslohova obnova a uprava v 19. a 20. storoči (1896, 1924), ktora vyzdvihla, obnovila a doplnila niektore prvky renesančnych fortifikačnych stavieb, s cieľom rekonštruovať historicky stav v romantizujucom a historizujucom duchu. Romantizujuci vyraz (neogotika a neorenesancia) je určujucim znakom exterierov kaštieľa.Kaštieľ má štvorkrídlovú dispozíciu, rozloženú okolo ústredného nádvoria na štvorcovom pôdoryse. Nádvorie je sprístupnené jedným prejazdom s bránou. Tri krídla lemujú zo strany nádvoria arkády, v druhom podlaží formou otvorenej arkádovej chodby, ktorej oblúky sú nesené subtílnymi, štíhlymi kamennými stĺpmi. Zdôraznenie pevnostného charakteru priniesla neoslohová obnova a úprava v 19. a 20. storočí (1896, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 250


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1924), ktorá vyzdvihla, obnovila a doplnila niektoré prvky renesančných fortifikačných stavieb, s cieľom rekonštruovať historický stav v romantizujúcom a historizujúcom duchu. Romantizujúci výraz (neogotika a neorenesancia) je určujúcim znakom exteriérov kaštieľa. Podrobnosti k úprave a rekonštrukcii kaštieľa určuje Zámer pamiatkovej ochrany dokument Pamiatkového úradu spracovaného na základe Zákona o pamiatkovej starostlivosti. Kaštieľ – osobitne vďaka architekture nadvoria – presahuje vyznam lokalneho regionu, je jednym z najdoležitejšich prejavov architektonickeho slohu v širšej zapado- a stredoslovenskej oblasti. Prosperita a rozmach hajnonovoveskeho panstva v 18. a najma v 19. storoči, založena na vynosnej poľnohospodarskej a potravinarskej produkcii, podmienila sformovanie rozsiahleho arealu kaštieľa, vratane založenia vyznamnej prirodno-krajinarskej kompozicie parku, ako priamej sučasti životneho a spoločenskeho prostredia jeho vlastnikov. Sučasťou arealu bol predovšetkym hospodarsky dvor (majer) s roznymi špecializovanymi funkciami – ako stredisko poľnohospodarskej produkcie. Tvorili ho taktiež obytne stavby pre zamestnancov panstva (bireši, deputatnici), ako aj stajne pre užitkove i paradne kone. Areal kaštieľa si podnes zachoval situovanie v centre obce a z vačšej časti je vymedzeny okružnymi komunikaciami. V niektorych častiach uzemia nadvazuje na okolite prirodne a krajinne prostredie. Doterajšie zasahy meniace charakter prostredia (najma po roku 1918 a 1945) neznamenali bezprostredne ohrozenie prirodnej podstaty i pamiatkovych hodnot arealu.

Kaštieľ Zámojských,Viszkeleti (vizualizácia M.Pikalík)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 251


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

https://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/elektronicka_tabula/Hajna_N_Vesnavrh_OP.pdf

2. Anglický park pri kaštieli Založenie a udržiavanie rozsiahleho anglického, prírodnokrajinárskeho parku (č. ÚZPF 159/2) v širšom okolí kaštieľa (rozloha 15 ha) najmä v 19. storočí je späté s obdobím posledného rozkvetu kaštieľskych areálov. Park súvisí s využitím kaštieľa ako luxusného sídla šľachtických majiteľov výnosného panstva (majetkov). Park je komponovaný voľne, v duchu vyššie uvedeného prírodnokrajinárskeho slohu. Cieľavedomé úpravy v parku vykonávali poslední šľachtickí Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 252


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

majitelia (Maria Steiger de Savioli) zrejme do roku 1939. V dôsledku následnej absencie údržby a dosadieb drevín došlo k zániku niektorých cennejších drevín a okrasných druhov krov, ale aj k zmenšeniu a degradácii plôch lúčnych porastov (pôvodne 4 väčšie lúky). Čistenie plochy parku od náletových drevín prebieha sporadicky, zaznamenané je posledné cielené prečistenie v rokoch 1980–81. Aj vďaka tomuto prečisteniu sú pôvodné pohľady a priehľady v interiéri parku aspoň sčasti čitateľné. V jednom z pohľadov, východne od kaštieľa dominuje cenný jedinec ginka dvojlaločného (Ginkgo biloba). Prírodné zložky parku dotvárajú potoky Lipovnícky a Blesovský, ktoré sú zakomponované do sadovníckych úprav parku. Potoky pretekajú približne stredom parkovej plochy smerom zo severu na juh a vytvárajú v pôdoryse vidlicovitý tvar. Korytá tokov boli mechanicky upravované, čo zrejme spôsobilo zánik posledných cielených pobrežných výsadieb bylinného charakteru. Súčasťou kompozície parku boli drevené mostíky ponad potok. Tie zanikli a v súčasnosti sú vybudované ponad potok tri mostíky z betónových platní, prispôsobené pre prejazd mechanizácie z dôvodu blízkosti poľnohospodárskeho podniku (bývalé stajne koní). Tok je sprevádzaný výsadbou pôvodných domácich drevín (dub – Quercus sp.) a pagaštana konského (Aeculus hippocastaneum). Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia bola v parku pozdĺž novovytvorenej prístupovej cesty severovýchodne od kaštieľa vysadená obojstranná aleja tují (Thuja plicata). Tento kompozičný prvok pôsobí v danom priestore cudzorodo a rušivo. V súčasnosti je park ohradený kovovým oplotením, ktoré je priechodné viacerými bránami; sprístupňujú park a kaštieľ jednou cestou a viacerými trasami peších chodníkov. Pôvodná cestná sieť parku z väčšej časti zanikla, v súčasnosti jestvuje spevnená prístupová cesta od severnej brány ku kaštieľu, chodník od východnej brány lemovaný alejou tují a vyšliapané chodníky popri vodných tokoch. Súčasťou parku je terasa, nadväzujúca na vstup do kaštieľa pri severnej fasáde. Tvorí ju oporný múrik z lomového kameňa a iných materiálov (tehla, pieskovec) a jej samotný terén je pokrytý porastom drevín a brečtanu popínavého. V parku sa dodnes zachovali niektoré cenné pôvodné introdukované dreviny (dub červený – Quercus rubra, ginko dvojlaločné – Ginkgo biloba, orech čierny – Juglans nigra, pagaštan konský – Aesculus hippocastaneum) a domáce dreviny – javory, lipy, jasene, ktoré tvoria aj kostru porastov. Súčasťou anglického parku je baroková socha na podstavci, zobrazujúca sv. Jána Nepomuckého (č. ÚZPF 159/3). Tento ikonografický typ uvedeného obdobia sa zvyčajne nachádzal pri cestných komunikáciách v sídlach i v krajine. Priľahlé územie ku kaštieľu: Pôvodne bool okolo kaštieľa a parku navrhované ochranné pásmo pamiatky. Územie arálu zo severnej má charakter záhrad a poľnohospodarsky využitých plôch, priliehajúcich k zastavbe IBV pri hlavnej miestnej komunikácii. Uzemie tvori prechod medzi vonkajšim vymedzenim areálu a zástavbou, ktorá vznikla prevažne po roku 1945. Smerom k miestnej komunikácii je umiestnená radová zástavba IBV, tvoriaca sučasť stabilizovaneho obytneho uzemia obce. V južnej časti tohto územia sa nachádza objekt býv. spravy majetkov (parc. č. 29/2, 29/3); objekt pochádza najneskôr z obdobia baroka a v jeho interiéri sú zachované zaklenuté priestory. Obnova bola uskutočnená v nedávnom obdobi. Pozemok (záhradu) pri tomto objekte oddeľuje od pamiatkoveho objektu Park murovaný plot s kovanou výplňou. Západne od uvedeného objektu, vedľa pristupového chodnika (parc. č. 23/3), sa nachédza hospodársky objekt, dnes bez využitia a údržby; pravdepodobne súvisel priamo s personalnou a organizačnou štruktúrou hajnonovoveského panstva. Západnú časť tvori trojuholniková plocha záhrad a obhospodarovaných plôch, vymedzená západnou hranicou pamiatkového objektu Park a miestnou komunikaciou s parc. č. 358. V severnej časti tohto územia sa nachádza jeden rodinny dom, vybudovaný v 80./90. rokoch 20. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 253


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

storočia (parc. č. 23/11). Dané územie podľa stavu katastra na začiatku 20. storočia (1904) už v minulosti tvorilo „prechod“ medzi vlastnym parkom, miestnou komunikáciou a vtedy otvorenou krajinou; v sučasnosti vydeľuje vlastný pamiatkový objekt Park a štruktúru sidla, ktorá sa rozvinula za zapadnou hranicou parku. Juhozápadnú časť tvorí areál býv. majera – súbor stavieb pre poľnohospodársku výrobu a produkciu, ktorá bola nosným zdrojom prijmov panstva. V územi sa zachovali stavby z obdobia prelomu 19. a 20. storočia. Charakteristickým znakom je uplatnenie architektúry s čiastočne neomietaným murivom, ktoré zvýrazňuje nárožia alebo vytvára členiace horizontálne prvky. Týmto stavebným spôsobom sú vytvorené aj priebežné vetracie otvory stodôl (parc. č. 15/19). V súčasnosti ide o súčasť areálu poľnohospodarskeho podniku, teda ide o kontinuálne pokračovanie historickej funkcie, bez rozporu s ochranou pamiatkovych hodnôt kultúrnej pamiatky. K arealu majera patrili obytné objekty pre zamestnancov (byv. birešske domy), zachované v vcelku autentickom stave, avšak bez akéhokoľvek využitia (parc. č. 10/2, 10/5). Nachádzala sa tu stajňa pre parádne kone (parc. č. 10/2), ktorámala pôv. zaklenuté priestory. Stavebno-technická stav objektu je dnes veľmi závažne narušený. Pri miestnej komunikacii je umiestnená skupina troch objektov IBV. V tejto časti územia sa nachádzala i tzv. „panská záhrada“, ohraničená na východnej strane Lipovníckym potokom (parc. č. 10/1). Do jej vymedzenia sa pozvoľna rozširil kaštieľsky park. Rozsah a výmera iných plôch jeho možného rozširenia (v rozsahu miestnych komunikácii po jeho obvode) boli po roku 1945 redukované. Pri juhovýchodnom rohu pamiatkového objektu Park, pri križovatke miestnych komunikácii, sa nachádza obytný objekt, s hrazdenou konštrukciou (parc. č. 9). Nachádza sa pri juhovýchodnej, pôvodne dôležitej pristupovej komunikacii ku kaštieľu. Objekt v minulosti služil pravdepodobne ako vrátnica a obydlie vrátnika. Východnú časť tvorí enkláva so zástavbou IBV pri hlavnej komunikácii prechádzajucej obcou. Skupina obytnych objektov bola umiestnená smerom k arealu kaštieľa a parku, objekty obklopuje záhradná zeleň, vrátane výsadby ihličnatých drevín. 3. Dreviny v parku: Nie je predmetom tohto dieľa riešiť projekt a inventarizáciu parku, avšak je potrebné upriamiť pozornosť na niektoré atraktívne dreviny, ktoré je potrebné bezodkladne vyhlásiť za "chránené stromy" v zmysle Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V parku sa nachádza niekoľko unikátnych drevín z hľadiska druhového i z hľadiska historického. Absolútnu prioritu v ochrane má Ginko biloba, dominantný strom, určujúci priestor i pre prípadnej nasledujúcej rekonštrukcii čo obnove parku. Platany a iné druhy drevín: na ploche boli zistené mohutné, cca 200-ročné smreky (Picea abies), skupina asi 150-ročných platanov (Platanus acerifolia). Legislatívna ochrana týchto stromov je nutná. Medzi významné stromy je potrebné zaradiť asi 100-ročnú lipu pri soche sv. Jána Nepumuckého, ďalšia 100-ročná lipa je pri zvonička v severnej časti parku. Na terase pred hlavným priečelím sú stromy vo veku cca 100 rokov. Nespevnenú cestu ku kaštieľu lemujú 100-ročné duby a lipy. V parku bola zistená tiež tuja (Thuja occindetalis),ktorá vytvára alej popri nespevnenej ceste, ďalej borovice (Pinus silvestris), najčastejším druhom je lipa (Tilia cordata), javor (Acer platanoides, Acer campestre) a smrek (Picea abies). Pred akýmkoľvek zásahom v parku je potrebné jeho geodetické zameranie a dendrolobický prieskum.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 254


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ginko biloga, odhadovaný vek 300-350 rokov, obvod kmeňa 4,5 m

Skupina asi 100-150 ročných platanov

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 255


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Prvky v parku:

Socha sv.Jána Nepomuckého

Zvonička na okraji parku

Hospodárske budovy kaštieľa- stajňa a bírešský dom

Malý kaštieľ

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 256


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Filiálny kostol sv. Bystríka - Kresťania katolíci v Hajnej Novej Vsi kostol nemali, ani sa o stavbe neuvažovalo. Ako bohoslužobný priestor nám slúžila kaplnka v miestnom kaštieli. 28.máj 2002 sa kaplnka zbúrala. V ústrety občanom vyšiel aj vtedajší starosta obce, pán Ján Gajdoš, ktorý nám uvoľnil miesto v kultúrnom dome, kde sme potom slávili sv. omše. Bolo to iba dočasné riešenie. Keďže Boží chrám je potrebný pre všetkých veriacich, starších i mladých, začala sa situácia riešiť. Návrhy boli rôzne. Niektorí z veriacich chceli urobiť prístavbu k zvonici, ktorá stála na cirkevnom pozemku, na mieste terajšieho kostola. Iní zase navrhovali prestavbu starej školy, ale väčšina bola za stavbu nového kostola. V máji 2003 sa začala búrať v Hajnej Novej Vsi stará zvonica, pretože na jej mieste mal vyrásť nový filiálny kostol. Dňa 9. septembra 2003 bol Svätým Otcom, pápežom Jánom Pavlom II. pri príležitosti jeho poslednej návštevy Slovenska posvätený základný kameň. Pôvodne mal byť patrónom kostola svätý Ján Nepomucký. Po mnohých úvahách bol nakoniec za patróna kostola vybraný biskup a mučeník svätý Bystrík. V rokoch 2005 a 2006 pokračovali práce na interiéri chrámu. Slávnostná posviacka chrámu sa konala 25. novembra 2006.

Kaplnka sv. Imricha - mala by sa nachádzať v areáli kaštieľa, nie sú tam však po nej žiadne stopy. Mala by byť vo veku cca 400 rokov, a malo by ísť o hrobku šľachtického rodu Vizkelety. Nie je isté, kde sa táto hrobka nachádza a či tu vôbec stála. Na otázky odpovie zrejme až ďalší prieškum. Hrobka rodiny Šteiger: postavená bola v rokoch 1905-1906, vtedajší majiteľ ju dal postaviť talianskemu architektovi v neorománskom štýle. Hrobka strojí na vyvýšenine, ktorá je zaznamenaná i v historických mapách z I.vojenského mapovania. Je možné, že hrobka stojí na neodkrytej archeologickej lokalite. Hrobka bola opakovane vykrádaná, po roku 2012 boli vykradnuté posledné zvyšky - oltár, kovanie, sochy, náhrobné kamene. Hrobka stála uprostred polí bez prístupových ciest, postupne zarastala a chátrala. Pôvodná rodina Steigerovcov urobila zbierku na jej zrekonštruovanie, na strechu použili medený plech. Do roka bola hrobka bez strechy, dnes je medený plech nahradený obyčajným plechom.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 257


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Lokality v extraviláne obce Hájna Nová Ves: Katastrálne územie má potenciál pre ďalší rozvoj turizmu, agroturizmu, cykloturizmu, hippoturizmu, prípadne i cestovného ruchu. Zaujímavosti:

1. vodná nádrž Hájna Nová Ves - je vo vlastníctve Slovenského rybárskeho Zväzu, ktorý využíva vodnú nádrža ako chovný rybník. Vodná nádrž je však dôležitým aspektom v rozvoji obce. Potrebná je dohoda so SRZ, aby zväz umožnil polyfunkčné využitie vodnej plochy, a to jednak pre rekreáciu - člnkovanie, slnenie, kúpanie, jednak ako ekosystémový a ekostabilizačný náučný prvok, jednak ako prvok vylepšujúci mikroklímu obce a slúžiaci ako plochy prvej pomoci v prípade prívalových horúčav. Bez súhlasu SRZ nie ej možné vodnú nádrž využívať a to znamená i obmedzenie možností rozvoja obce.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 258


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

2. vodná nádrž Krtovce - spolu s VN Hájska Nová Ves tovria potenciál pre územný orzvoj 3. kaštieľ s parkom - pamiatkovo chránený areál, na ktorý nadväzujú krajinné štruktúry, a to ako vegetačné, tak i urbanistické a dopravné. 4. piesočnica - piesková baňa, ktorá sa v súčasnosit nevyužíva. Naposledy bola využitá pri rekonštrukcii hrobky Steigerovcov. Pieskovňu jemožné využiť po dohode s obcou na rekreačné účely, prípadne ako prírodný amfiteáter. 5. hrobka rodiny Steiger - potrebná je jej rekonšturkcia a na prístup je možné využiť poľnú cestu z cesty III.tr, 1736 6. porast, pravdepodobne tu stál kedysi sakrálny prvok - kríž s plastikou, prípadne môže porast skrývať mohylu. Priestor je potrebné preskúmať. 7. hospodársky dvor, časť z neho patrila ku kaštieľu, dnes v ňom sídlia nové firmy

7.2.12. Blesovce Rozloha: 5077 ha Počet obyvateľov: 335 Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1262. História. Názov obce Blesovce pochádza od osobného mena Bles- jedného z príslušníkov šľachtického rodu Branč-Lipovnických, ktorým obec patrila v 12. a 13. storočí. Najstaršou zmienkou o existencii Branč-Lipovnických je listina z roku 1210, v ktorej sa uvádza Gothard, syn Cherubína z Branča ako kráľovský pristald (poverenec). V roku 1246 daroval kráľ Velo IV. obec grófovi Vitkovi z rodu Ludanických za služby počas tatarských nájazdov. Na prelome 13. a14. storočia došlo k zmene vlastníka Blesoviec. Dedinu nadobudol Matúš Čák Trenčanský a pripojil ju k topoľčianskemu hradnému panstvu. Syn Petra Čáka, bol bratislavským županom, palatínom a v rokoch 1308 – 1342 kráľovským taverníkom. Hrad a panstvo Topoľčany získal po svojom strýkovi Matúšovi. Po jeho smrti sa topoľčianske panstvo stalo majetkom uhorského kráľa Karola Róberta ( 1288 – 1342 ), ktorý bol zakladateľom uhorskej Anjuovskej dynastie. Blesovce sa stali kráľovským majetkom, Karol Róbert ich daroval Ladislavovi z Hrušova a jeho dedičom. Keď však topoľčiansky hrad pripadol magnátom rodine zo Sečian a prestal byť kráľovským majetkom, stratila i obec Blesovce kráľovské výhody. V čase husitského vpádu na Slovensko sa husiti pohybovali i po riešenom území a hájili záujmy kráľovnej Alžbety, vdovy po Albrechtovi Habsburskom pod vedením Jána Jiskru v Brandýsa. Husiti sa usídlili i na Topoľčianskom hrade. Nedá sa vylúčiť, že i obec Blesovce odvádzala husitom tzv. holdovací poplatok a že husiti mali vplyv na obyvateľov obce. Určite však na život poddaných mala "urbárska regulácia" Márie Terézie, ktorá jednotne upravovala pomery poddaných. Jej cieľom bola zvýšená schopnosť poddaných platiť dane pri znížení ich povinností. Archívne svedectvá Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 259


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

predstaviteľov blesovskej obecnej správy svedčia o znalosti urbárskej regulácie. Traja zemepáni - vlastníci obce – gróf Žigmund Béreni, Ján Zerdahely a Juraj Grajcar, nenútili svojich poddaných k vyšším dávkam presahujúcim povinnosti zakotvené v urbári. Richtár a prísažní tieto svedectvá potvrdzovali obecnými pečaťami. Obecné pečate z obdobia tereziánskej urbárskej regulácie sú zároveň prvými úradne používanými symbolmi obce Blesovce. V rokoch 1873-1945 patrili Blesovce do Obvodného notárskeho úradu v Bojnej. Bojná bola teda "spádovou obcou" s inštitúciami. Po roku 1918 sa obyvatelia obce venovali poľnohospodárstvu, včelárstvu, ovocinárstvu a v roku 1935 začali pestovať šípové ruže. Blesovce sa stali známe tradíciou ovocinárstva a ružiarstva, ktorú založili bratia Pavol Masaryk (1909-2000) a Gustáv Masaryk (1912-1947). V roku 1958 bolo založené JRD, v obci vzniklo ochotnícke divadlo, a ako prvú hru nacvičili Ženský zákon od J.G.Tajovského. V obci bola hasičská zbrojnica, rímsko-katolícka fara, v 70.-tych rokoch pribudol Kultúrny dom, Dom smútku, verejné osvetlenie, knižnica, klub mladých, Materská škola a v lokalite "Za lipou" futbalové ihrisko. Blesovce boli už od 11. resp. 12. storočia sídlom fary. Stál tu románsky kostolík zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Na začiatku 17.storočia využívala blesovská cirkev pôvodne katolícky kostol na evanjelické účely. Kostol bol pôvodne drevený a po roku 1658 bol evanjelikmi prestavaný na kamennú stavbu. V tom čase boli Blesovce viackrát sídlom veľkotopoľčianskeho seniorátu. Pôsobili tu nasledovní evanjelickí seniori: Štefan Kevický, František Hrabecius (1919-1648), Šimon Eustachius (1651- 1652), Ondrej Pukzicius (Pukza) (1652-1657). V rokoch 1661-1663 tu pôsobil ako evanjelický farár aj Daniel Krman. Po roku 1711 však blesovská evanjelická cirkev zanikla a kostol sa stal definitívne katolíckym v roku 1730. Pôvodný zvon vážiaci okolo 5000 kg padol za obeť prvej svetovej vojne. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Špeciálna mapa (zdroj: geoportál)

II.vojenské mapovanie /Zdroj: Geoportal

Ortofotomapa (Zdroj: Geoportál)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 260


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty sídelnej štruktúry:

11

1 - kostol 2 - kríž 3 - zvonica 4 - park s detským ihriskom 5 - obecný úrad

6 - potraviny + hostinec 7 - vodná plocha s pagaštanmi 8 - cintorín 9 - kríž 10 - futbalové ihrisko 11 - kašliet-stará škola

Pamiatky a pamätihodností v obci: V zozname národných kultúrnych pamiatok sa nenachádza žiaden objekt, ktorý by bol zapísaný v Blesovciach. V obci sú však pamätihodnosti, ktoré je potrebné chrániť na lokálnej úrovni, aby si obec zachovala svoj tradičný vidiecky obraz. - Kostol rímskokatolícky, v 18. storočí zbarokizovaný a v 19. storočí empírovo upravený. Farský kostol umučenia sv. Jána Krista. Vchod do kostola smeruje na juhozápad. Južne od brány do kostola je postavený kríž s Ježišom. Tým istým smerom južnejšie od kríža sa nachádza zvonica. - Zvonica - nachádza sa pri škole (predtým kaštieľ/kúria) vedľa št. cesty III.tr.1721 - kaštieľ/škola - o tejto budove nemáme k dispozícii žiadne údaje , obyvatelia tvrdia, že objekt bol postavený ako škola. - Obecný úrad - opäť ide o historický objekt, avšak jeho funkcia a majitelia nie sú známi. - vybavenosť obce - pri moste cez tok sa nachádzajú objekty občianskej vybavenosti Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 261


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Obecný úrad, historický objekt čiastočne prestavaný.

Stará škola (kaštieľ), dnes nevyužívaný objekt. Pod školou je parčík s detským ihriskom a nedobudovaným amfiteátrom. Úprava je vhodná. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 262


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Rímskokatolícky kostol a kríž na rázcestí

Kostol od jaskynke sv. Panny Márie Lurdskej

Kostolná veža a zvonička

Osobnosti v obci: Peter Čiernik - pôsobil vo farnosti Blesovce, bol to amatérsky výtvarník vystavoval v Topoľčanoch, Dubnici nad Váhom, Trenčíne a v Nitre. Ako kaplán v Žiline sa Peter spoznal s akademickými maliarmi Stanom Lajdom a Milanom Janíkom, ktorí mu pomohli technologicky zvládať problémy tvorby. Ďalším umelcom, ktorý mal na Petra vplyv, bol Jozef Šíma, sochár pracujúci hlavne s drevom. Po kaplánskych rokoch v Žiline, kde maľoval koláže a kópie Salvadora Dalího, pôsobil Peter Čiernik vo farnosti Klokočov na Kysuciach. Vo farnosti Bošany, ktorá je známa ako rodisko mnohých kňazov, medzi nimi kardinála Jána Chryzostoma Korca, pôsobil Peter Čiernik 15 rokov. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 263


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Jaskyňa Panny Márie Lurdskej pri kostole Životné prostredie. Obec je v nadmorskej výške 232 m ( stred obce), v chotári je nadmorská výška 194 – 277m, obec patrí do teplej klimatickej oblasti. Z hľadiska životného prostredia, sa zaraďuje celé územie obce do 2. stupňa kvality. Oblasť, do ktorej spadá obec Blesovce, je charakterizovaná odlesneným mierne členitým pahorkatinným reliéfom s pozdĺžnymi úvalmi a rozčlenenými chrbtami. Geologický podklad tvoria mladotreťohorné uloženiny, pokryté sprašovými hlinami. Severnú časť tvoria na juhovýchodných svahoch Považského Inovca kryštalické horniny a bridlice. V severnej časti katastrálneho územia obce Blesovce pramenia dva vodné toky pretekajúci obcou – Dolina a Prihonský potok. Cez obec pretekajú v celkovej dĺžke 2,8 km. Na jednom z tokov je malé jazierko, vhodné pre kúpanie kašie, ktoré zároveň pôsoví ako oáza pokoja a kľudu. Jazierko má i adaptačné účinky na klimatické zmeny. Keďže je tu voda, dobre sa pri jazierku darí stromom. Nachádzajú sa tu staré, cca 250-ročné pagaštany, žiaľ majú poškodené kmene, dutiny na báze kmeňa. Obidva stromy je nutné chrániť, a to ako na lokálnej, tak i na celoštátnej úrovni využitím legislatívy (zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Pri jazierku je lavička, čo je dôkaz toho, že sa tu ľudia stretávajú. Od jazierka sú priehľady na kostol, čo je značne pôsobivé. Pagaštany (Aesculus hippocastanum ) sú napadnuté ploskáčikom a ich ošetrovanie je potrebné 2x ročne. Od jazierka k centru obce vedie smreková alej. Vysadená bola zremje pod vplyvom módnej vlny v druhem polovici 20.storočia, kedy bol trend z celého Slovenska robiť Tatry. Sú to strom vo veku cca 50-60 rokov. Smrek však nie je vhodný do daného vegetačnéh pásma, pretože neznáša priveľké horúčavy, ktoré sa stále častejšie na juhu vyskytujú. Tiež borovica a tuja sú v obci populárne. Ihličnaté stromy sa nachádzajú pri kostole, najmä tuje vytvárajú nepriehľadnú bariéru, tiež pri zvoničke, na detskom ihrisku... Ich výsadbu treba v budúcnosti obmedziť. Pri kostole sú vysadené červené ruže, pri jaskynke ružové ruže. Úprava je udržiavaná a veľmi priestor esteticky dotvára. Na detskom ihrisku sú vysadené v minulosti populárne brezy, ide však o silný alergén, nie vhodný na detské ihriská. Na cintoríne pri Dome smútku sú prekrásne cca 80-ročné lipy, dobre tvarované, zdravé, ich legislatívna ochrana je nutná. Treba oceniť, že na cintoríne je centrálny kamenný kríž medi štyrmi lipami, čo je v súlade s históriou a tradíciou. Žiaľ, po obvode a v novej časti stromy cintorína chýbajú. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 264


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pagaštany pri jazierku. Druh vhodný do daného vegetačného pásma

Priehľad na kosotl a smreková ale - druh nevhodný do daného vegetačného pásma Symboly obce. Medzi vonkajšie znaky pripomínajúce svojprávnosť a legitimitu samosprávy nesporne patria obecné symboly – erb, vlajka a pečať. Prvé pečate začali obce používať koncom 15 storočia v súvislosti s uskutočňovaním administratívnych úkonov ( overovanie, potvrdzovanie úradných listín, testamentov a pod.) Ľudová kultúra. Hlavným zamestnaním obyvateľov Blesoviec ešte začiatkom 20 storočia bolo poľnohospodárstvo. Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat predstavovali základný spôsob získavania obživy. Treba oceniť, že v obci sa Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 265


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

zachoval tradičný urbanizmus, ale najmú mikrourbanizmus. V obci sa zachovali tradičné dlhé domy a ich záhrady, kde pri dome bola zeleninová záhrada a za ňou zväčša sad. Tento tradičný mikrourbanizmus a už vykytuje zriedka, nové IBV nerešpektujú tradíciu. Bolo by vhodné pri plánovaní novej výstavby udržať tento tradičný obraz obce. Nových domov a hlavne nových pozemkov (pravidelné tvary a malé plochy) je pomerne málo. Obec si udržala prícestný charakter.

Lipy na cintoríne - vhodné na ochranu

Kamenný kríž v poli - východne od obce na hranici s Veľkými Dvoranmi. Je pravdepodobné, že okolo kríža prechádzal chodník/cesta ku kostolu v Bojnej Východne od obce je poľnohospodársky areál, podnik, kde niektoré objekty sú opravené. Najvúčšia hodnota obce je v jej zachovanom tradičnom urbanizme, udržané objekty s prvkami ľudovej architektúry, hmotovo-priestorové usporiadané zodpovedajúce historickému vývoju, zachované tradičné prvky ako kríž s lipami na cintoríne apod. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 266


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Cesta ku skupine stromov s kamenným krížom a krmítkom je vhodná pre cyklotrasu

7.2.13. Lužany Rozloha: 390 ha Počet obyvateľov: 197 Prvá písomná zmienka: 1399 Obec Lužany leží v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Hlavinka. Obec má výbornú polohu, pretože bolo pri nej viacero sútokov: Hlavinka s Nemečianskym potokom, Vozoknaský potok s Hlavinkou, ale tiež Kopanický potok s Hlavinkou, Hlavinka s Lipovníckm potokom, do ktorého ústi tiež Blesovský potok. Lužany tak mali dostatok vody. Na toku Hlavinky a Lipovníckeho potoka tak prirodzene vznikli vodné nádrže, ako protipovodňové opatrenie, ale i ako retenčné nádrže. Uvedené toky sú teda životadarným prvkom v území. Žiaľ, toky boli zregulované, avšak vďaka nedostatočnej údržbe sa popri potokoch (kanáloch) vytvorili zo samonáletu porasty. Táto sprievodná zeleň tokov je dnes nositeľom ekologickej siete v území a rozdeľuje veľkoplošné bloky poľnohospodársky využívanej pôdy na menšie bloky. Všetku sprievodnú zeleň je potrebné chrániť a doplniť o nové remizky. Význam mikroregiónu vystupuje opäť do popredia od mladšej doby bronzovej (1250-1000 pred Kr.). Vývoj pod Marhátom podčiarkujú najmä náčelnícke mohyly v neďalekých Veľkých Ripňanoch (zrejem zaniknuté v priemyselnej zóne) a Rotunda sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou. Najstaršie dejiny Nitrianskej Blatnice a Lužian sú z doby čakanskej kultúry (J. Paulík). Prvá písomná zmienka o obci Lužany pochádza z roku 1249, ale obec existovala pravdepodobne už v 11. storočí. Obec Lužany pochádza z roku 1399 ako Sarlow. Neskoršie doložené názvy sú: Nosgarlow (1409), Sarluy (1808), Šarlužky (1920), Šarluhy (1927), Lužany (1948). Na území dnešnej obce je archeologicky doložené kostrové pohrebisko nitrianskej kultúry zo staršej doby bronzovej a mohylové pohrebisko velatickej kultúry. Archeologický prieskum potvrdil, že táto lokalita bola osídlená omnoho skôr, približne 2000 rokov pred Kristom. Medzi najvzácnejšie archeologické nálezy, o ktoré sa toto tvrdenie opiera, je nález mohyly z mladšej doby bronzovej (13000-1000 pred KR.) Do 16. storočia patrila obec nitrianskej kapitule, neskoršie Berényiovcom. V r. 1598 obec vypálili Turci. I do tejto obce sa život vrátil a v r. 1715 mala 8 domácnosti, v r. 1787 18 domov a 144 obyvateľov, v r. 1828 12 domov a 156 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Od r. 1877 tu mali majetky Stummerovci a Leonhardi. Lužany sú aj v súčasnosti poľnohospodárskou obcou. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 267


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Špeciálna mapa (Zdroj: Geoportal)

OFM - súčasný stav (Zdroj: Geoportal)

Objekty sídelnej štruktúry:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 268


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

1. kostol z roku 1938 (architekt neznámy) 2. detské ihrisko pod stromami 3. spevnená plocha - multifunkčné ihrisko 4. hospodársky dvor, v ňom sú viaeré objekty opravené 5. cintorín 6. kaplnka 7. prícestný kríž 8. socialistický objekt (škola?) 9. prícestný kríž pri ceste na ranč (foto nižšie) 10. výbeh pre kone 11. tok Hlavinka 12. rodinný dom rančera (mlyn?) 13. poľná cesta do Hájnej Novej Vsi - zrejme historická cesta Pamiatky a pamätihodnosti v obci: - Kostol narodenia Panny Márie - je dominantou obce. Dostavaný a posvätený bol v roku 1938, patrocíniom kostola je sviatok Narodenia Panny Márie. Vyznačuje sa charakteristickou medzivojnovou architektúrou. Nad kostolom zrejme bola fara, či objektpre kostolníka a kostolná záhrada. - na obecný park je dnes premenená zrejme pôvodná kostolná záhrada, v parčíku sa nachádza detské ihrisko a multifunkčná spevnená plocha. Detské ihrisko je umiestnené pod koruny stromov (brezy, vŕby, topole), na oddych je tu umiestnený aj altánok - medzi cestou č. 514 a spevnenou plochou ihriska je javor, ktorý je vhodné chrániť - prícestný kríž - cez Lužany prechádza cesta II.triedy č. 514. Cesta pretína tok Hlavinka. V meiste kríženia pri ceste je sakrálny prvok, je to pri odbočke k niekdajšiemu mlynu. V súčasnosti mlyn nie je funkčný, resp. asi neexistuje. - Mohyla - uložené časti zvierat nachádzame i v prostredí stredodunajských popolnicových polí, čo ilustruje napr. nález spálených kostí koňa vo jednom mohylovom hrobe v mohyle v Lužanoch (Paulík 1969) - ranč - v blízkosti miesta, kde zrejme stával mlyn (ďaleko za dedinou) dnes stojí rodinný dom (možno na základoch niekdajšieho mlyna, treba to overiť), okolo ktorého sú pastviny, ohrady pre kone a iné domáce zvieratá. Ranč kone požičiava na jazdenie. To je dôvod, prečo je potrebné v území vytvoriť i jazdecké cesty a podporiť tak hippoturistiku. - mlyn - stál v blízkosti potoka Hlavinka. Nie je zrejmé, kde presne je jeho torzo. Môže to byť priľahlý ranč, alebo objekt ďalej od potoka východne od ranča, to je však málo pravdepodobné, pretože k tomuto objektu nevedie žiaden prítokový kanál. - cintorín - na konci obce v smere na Topoľčany je cintorín, avšak bez kvalitnej zelene. Vo východnom rohu je malá kaplnka v zlom technickom stave. Informácie o nej nie sú známe.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 269


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Prícestná plastika sv. Jána Nepomuckého V obci je zachovaných málo pôvodných objketov, niektoré objekry nasvedčujú tomu, že tu stáli (stoja) sedliacke domy. V obci bola v dobe socializmu postavená 6-bytovka, pokus vniesť do obce mestké štruktúry, aby obec nebola "zaostalá". V súčanosti vieme, že to bol omyl, lebo sa narušila vidiecka kultúra slovenských obcí. Jedna bytovka stojí oproti športovej ploche, pred objektom je kamenný prícestný kríž. Niektoré tradičné objekty sú pekne upravené, obnovené, iné sú prestavané. Mohutný vpyv na architektúru malo obdobie 60.-70.-tych rokov 20.storočia, kedy sa začali stavať "štvorce". V historickom centre boli i staré domy prestavané na "švtorce", takže predné izby boli rozšírené. Hospodárske objekty často pri domoch zostali zachované, čo svedčí o poľnohosodárskej činnosti obyvateľov i v čase socializmu a i v súčanosti. Treba si ceniť, že zachovaný zostal tradičný urbanizmus centra obce, usporiadanie tradičných ľudových objektov. A ešte jeden prvok je zaujímavý plastiky svätcov na fasádach domov (vo výklenkoch vo fasáde). Svedčí to o kresťanskej viere a živote občanov.

Hospodárske objekty sú stále vzácnejšie, pretože z obcí miznú, alebo sú prestavané. V obci Lužany je tradičná stodola s regionálnymi prvkami. Je vhodné ju chrániť ako lokálnu pamiatku a tradičný poľnohospodársky objekt.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 270


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Funkcia objektu vyššie nie je zrejmá. Môže to byť i sýpka, ale i nejaká dielňa. Mohla by to byť i časť mlyna, avšak stavba je ďaleko od Hlavinky. Navyše chýba prítokový rigol, ktorý by mlyn zásoboval vodou ako hnacou silou. Pri objekte je obrovský orech, ktorý by mal byť chránený min. na miestnej úrovni. Je na architektoch, aby tento objekt definovali. V každom prípade obec Lužany je chudobná na pamiatky, tento historický objekt by bolo vhodné chrániť ako pamiatku na miestnej úrovni, ktorá dokumentuje stavebnú zručnosť predkov, ale i ich spôsob života. Pri tomto objekte by mohla byť informačná tabuľa o objekte a prípadne by tu mohol byť trasovaný náučný chodník.

Na obrázku vyššie je čerešňová alej v smere do Krtoviec. Je to výrazný krajinársky prvok. Prícestné aleje sú dnes veľmi vzácne, pretože sa odstraňujú z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu bezpečnosti vodičov. Alej je v zlom biotehcnickom stave a mala by byť ošetrená. Chránená by mala byť lokálnej úrovni, opora je v Zákone č. 543/2002 Z.z.. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 271


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.14. Horné Štitáre Rozloha: 550 ha Počet obyvateľov: 502 Prvá písomná zmienka: 1246 História. Obec Horné Štitáre leží na hornom toku Perkovského potoka. Názov je odvodený od remeselného zamerania obyvateľov, v obci sa vyrábali v čase Veľko moravskej ríše obranné štíty pre vojakov. Obec je doložená z r. 1113 ako Scitar. Obec sa spomína v susedstve majetkov zoborského kláštora. Do r. 1650 patrila Berényiovcom, neskoršie viacerým majiteľom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním cukrovej repy. V 16. storočí obcou prechádzala Kráľovsko-cisárska poštová cesta Magna Via a v roku 1558 bola v obci zriadená prepriahacia stanica konskej pošty. Erb pochádza z 18. storočia. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, čo dokazujú nálezy osád a pohrebísk z 5. a 6. storočia. V 19. – 20. storočí tu mali majetky Stummerovci. Tento rod patril k najbohatším rodom v Hornom Uhorsku a priemyselným podnikaním rozširovali svoj majetok v regióne Horného Ponitria. Patrilo im viacero panstiev v okolí Topoľčian. Rodina mala korene v Rakúsku. Barón Alexander Stummer sa narodil v roku 1831. V roku 1866 sa oženil s Augustou Winterovou z Viedne. V roku 1871 boli súrodenci Alexander, Augustín a Karol povýšení cisárom Františkom Jozefom do šľachtického stavu, v roku 1884 im bol udelený Rytiersky rád železnej koruny 2. stupňa a titul barónov. V tom čase boli najväčšími producentami cukru v Uhorsku. V Topoľčanoch a okolí vybudovali cukrovar, syráreň, rafinériu na výrobu likérov a rumu, parnú pílu a parketáreň. Stummerovci boli podnikaví priemyselníci a bankári, ktorí nikdy nezabudli na pomoc chudobným, celý život sa venovali veľkorysej charitatívnej činnosti, najmä podpore školstva a zdravotníctva. V roku 1885 dala rodina v Topoľčanoch postaviť verejnú župnú nemocnicu s kaplnkou a zaslúžila sa o zriadenie štátnej ľudovej i meštianskej školy v Topoľčanoch. Rod Stummerovcoc sa koncom 19-teho a začiatkom 20-teho storočia a významne sa zaslúžil o rozvoj mesta Topoľčany a okolia. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 272


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Špeciálna mapa (Zdroj: Geoportal)

OFM - súčasný stav (Zdroj: Geoportal)

Objekty sídelnej štruktúry:

1. Kostol Božieho srdca Ježišovho 2. Chránené stromy na cintoríne - 5 ks, obvod kmeňa cca 3m 3. Obecný dom s unikátnou hlinenou pecou - potreba chrániť a využiť na spoločenské stretnutia 4. prícestný kríž J. Nepomuckého 5. historické hospodárske objekty -

12. reštaurácia a občerstvenie na rohu tradičného hospodárskeho objektu pri OcÚ 13. Obecný úrad, knižnica, kultúrny dom 14. predajňa potrevín 15. prícestný kríž v križovatke na Hájnu Novú Ves 16. nový ovocinársky podnik

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 273


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

opravené, udržiavané, využívané novými firmami 6. reštaurácia a občerstvenie na rohu tradičného hospodárskeho objektu pri OcÚ 7. Obecný úrad, knižnica, kultúrny dom 8. Chránené stromy na cintoríne - 5 ks, obvod kmeňa cca 3m 9. Obecný dom s unikátnou hlinenou pecou - potreba chrániť a využiť na spoločenské stretnutia 10. prícestný kríž J. Nepomuckého 11. historické hospodárske objekty opravené, udržiavané, využívané novými firmami

17. nová výstavba - objekty poplatné súčasnému modernému trendu s uplatnením zahraničných vzorov 18. Som sociálnych služieb 19. ihrisko, športovo-rekreačný areál vhodné dobudovať 20. nová výstavba, urbanizmus podľa vzoru amerických "hniezd bývania", objekty sú osadené do kruhu, čo pôdobí veľmi chaoticky 21. jazierko v centre obce, zrejme retenčná nádrž 22. bazén alebo požiarna nádrž, dnes nefunkčný objekt 23. kaplnka-rodinná hrobka na cintoríne

Pamiatky a pamätihodnosti obce Kaplnka - rodinná hrobka - postavená v r. 1839 na miestnom cintoríne. Jej stavebníkom bol Viktor Zerdeheli. Je to jednoloďová stavba barokovo - klasicistického slohu s polygonálnym uzáverom presbytéria. Interiér kaplnky tvorí hlavný oltár barokový, pochádzajúci pravdepodobne z čias výstavby kaplnky. - Kostol Božského srdca Ježišovho - kostol vznikol rozšírením kaplnky Viktora Zerdaneliho, keď v roku 1967 bol pristavaný ku kaplnke nový objekt kostola. V roku 1908 dala obec postaviť novú zvonicu - nový väčší zvon, novú obecnú pastierňu a vyhotoviť sochu Božského srdca Ježišovho v roku 1914Kaplnka v súčasnosti slúži ako dom smútku. - Prícestná socha Panny Márie na cintoríne bola postavená v roku 1695. - Prícestná socha Panny Márie s Ježišom /dieťaťom/ - pri odbočke cesty do Hajnej Novej Vsi pochádza pravdepodobne z pol. 19. stor. - kríž pre padlých v I.sv.vojne - Na pamiatku 9 občanov padlých v I. svetovej vojne bol postavený kríž a pomník s pamätnou tabuľou, odhalený a posvätený v roku 1941. -

Kostol Božieho srdca Ježišovho

Chránené stromy

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 274


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Vybrané sakrálne plastiky v obci:

Jazierko v centre obce

Bazén, dnes nefunkčný

V roku 1963 bol postavený kultúrny dom spolu s obecným úradom, bola otvorená aj predajňa potravín a hostinec. V 70-tych rokoch boli v obci vybudované chodníky, splašková kanalizácia a miestne komunikácie. V roku 1992 bola otvorená nová požiarna zbrojnica. V roku 2006 začala výstavba 8 obecných nájomných bytov. Obec je plne elektrifikovaná, má vlastný vodovod a je plynofikovaná. V obci sú ulice nových domov, zväčša v tradičnom uličnom usporiadaní. Jedna časť pri ihrisku je však riešená do kruhu, zrejme podľa zahraničného vzoru. Toto územie pôsobí dosť chaoticky, tiež v tradičnom urbanizme vidieckej obce je rušivým prvkom. V obci sú zrekonštruované hospodárske objekty. Je potrebné uviesť, že takto sa v obci zabránilo vzniku brownfieldu, a tiež výstavbe nových objektov s nie regionálnou architektúrou na zelenej lúke. Areál bývalého družstva je skvele využitý. Dokumentujú to i nasledovné snímky.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 275


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekt reštaurácie "Magna via"

Opravená stajňa - dnes rôzne prevádzky

Obecný dom s obecnou, veľkokapacitnou hlinenou pecou i s pozemkom pod št.cestou Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 276


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.15. Krtovce Rozloha: 460 ha Počet obyvateľov: 303 Prvá písomná zmienka: 1156 Obec Krtovce je doložená z r. 1156 ako Kortouc. Neskoršie doložené názvy sú: Kartholcz (1349), Kortolch (1358), Krtowce (1808), maď. Krtóc, Kartolc. Obec patrila nitrianskemu hradu, v r. 1349-1554 zoborskému kláštoru, neskoršie hradnému panstvu Levice, v 19. storočí Benickovcom a Berényiovcom. V r. 1715 mala 9 domácností, v r. 1787 21 domov a 137 obyvateľov, v r. 1828 23 domov a 160 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za I. ČSR si obec udržala poľnohospodársky charakter. Suňa – obec je doložená z r. 1156, neskôr splynula s Krtovcami. Krtovce ležia v severozápadnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, na strednom toku Hlavinky. Stred obce má nadmorskú výšku 210 m, chotár 179-232 m. Pozdĺžne chrbty odlesneného chotára rozčlenené úvalmi tvoria mladotreťohorné íly pokryté sprašou. Chotár má hnedozemné pôdy. Suňa – obec je doložená z r. 1156, neskôr splynula s Krtovcami. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: Geoportal)

Špeciálna mapa (Zdroj: Geoportal)

OFM - súčasný stav (Zdroj: Geoportal)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 277


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Benickovci - za zakladateľa rodu sa považuje Benedikt /tiež Bene/, od ktorého odvodzuje svoj názov rod aj obec /prvýkrát spomenutá s názvom „terra Bene“ v r. 1269, neskôr tiež „Benych“ alebo „Benicz“/. V 15. stor. svoje majetky rozšírili do iných obcí a to donáciou, záložným právom i ženbou (časť Rakova, Príboviec a neskôr aj Folkušovej a Bystričky). V roku 1413 povýšil kráľ Žigmund Martina z Beníc, ktorý za neho bojoval proti Turkom, medzi skutočných šľachticov a udelil mu novú donáciu na Benice. Medzi významné osobnosti patril Mikuláš Benický (16. stor.), podžupan Turčianskej stolice, kastelán Znievskeho hradu a významný bojovník proti Turkom. Jeho syn František Benický rozšíril majetky rodu aj do Zvolenskej stolice. V 16. - 18. stor. z rodu pochádzalo mnoho turčianskych podžupanov. Z nich Martin Benický (16. stor.) bol neskôr vicepalatínom uhorského kráľovstva. Zo zvolenskej vetvy rodu pochádzal básnik a vojenský hodnostár Peter Benický (asi 1606 - 1664). Alexander Benický založil 7. novembra 1812 v kúrii v Beniciach tabakovú manufaktúru, druhú svojho druhu na území dnešného Slovenska. Objekty sídelnej štruktúry:

1 - kostol 2 - cintoríny s tujovou alejou 3 - zvonica 4 - park 5 - centrum obce - OÚ, krčma, potraviny, socha vodníka

6 - detské + multifunkčné ihrisko 7 - kaplnka Ružencovej Panny Márie 8 - prícestný kríž 9 - futbalové ihrisko

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 278


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Pamiatky a pamätihodnosti v obci: Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie – pôvodne renesančná sakrálna stavba, ktorá v roku 1878 bola prestavaná v pseudorománskom slohu. Opravovali ju v roku 1935. Jednokruhová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria, za ktorým je pristavaná polygonálna sakristia. Presbytérium je zaklenuté konchou a loď pruskou klenbou a medzi klenbovými pásmi. V zadnej časti lode je murovaný chór. Fasády sú členené lizénami. Do priečelia situovaná vstavaná veža je krytá zvonovitou prilbou. Zvon z roku 1853 ulial A. Oravecký. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v interieri klostola uvádza renesančnú kamennú sväteničku s letopočtom 16663. Má okrúhly tvar s plastickým dekorom listovca. Kaplnka stojí vo východnej časti obce, vedľa sa nachádza cintorín. Pomník Obetiam 1. svetovej vojny Evanjelícka zvonica Túto zvonicu si postavili evanjelíci v roku 1911 ako modlitebňu. V roku 1999 sa vykonala generálna oprava s elektrifikovanými zvonmi na zvonici. Vysvätil biskup ZD Mgr. Ivan Osuský

Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie a pomník obetiam 1. sv. vojny

Krtovská vodná nádrž - potenciál pre rozvoj rekreácie a odného turizmu Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 279


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaplnka Ružencovej Panny Márie - stojí nad obcou pri poľnej ceste. Od kaplnky je priehľad na kostolnú vežu a do centra obce a zároveň na pohorie Tríbeč. Kaplnka predstavuje príjemnú krajinársku dominantu. Správne je pri nej vysadená lipa, nesprávne je pri nej vysadená čerešňa.

Chátrajúci historický objekt, ktorý je potrebné rýchlo riešiť, rekonštruovať a využiť.Išlo zrejme o sedliacky dom alebo kúriu. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 280


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Tujová alej k cintorínupôsobí v krajine bariérovo a staticky. Tuje nie sú vhodné do sídla, do záhrad a už vôbec nie do krajiny.

Kostol na cintoríne. Okolo cintorína sú listnaté stromy, mnohé sú vhodné na legislatívnu ochranu. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 281


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Zvonička v obci

Snaha o parkovú pravu centra obce. Jazierko je fóliové, realizácia je nekvalitná. Fóĺia pôsobí neesteticky. Štrkové polia kvalitu úpravy nezlepšili. V parku sú vysadené druhy nevhodné pre slovenský vidiek.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 282


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.16. Ardanovce Rozloha: 673 ha Počet obyvateľov: 225 Prvá písomná zmienka: 1317 Ardanovce pôvodne niesli názov Jardan. Prvá písomná zmienka je z roku 1317 a vtedy boli Ardanovce kuriálnou obcou, to znamená, že sedliaci či statkári mali v prenájme obrábali panskú pôdu, ktorá bola majetkom šľachtickej rodiny. Od roku 1332 boli Ardanovce majetkom nitrianskeho biskupstva. Majetky nitrianskeho biskupstva boli organizované v štyroch, neskoršie ôsmich panstvách zvaných oficioláty. Oficiolát bol v Radošine a správca sa staral i o majetky v Ardanovciach. Obec má dve časti - vlastná obec Ardanovce a časť Dvorec, ktorý bol pôvodne majerom. Obec vznikala ako prícestná obec, to platí i pre Dvorec, kde objekty boli postavené kolmo k ceste. Tradičný urbanizmus predstavuje zástavba samostatne stojacich rodinných domov usporiadaných vedľa seba (zväčša jasná stavebná čiara) a kolmo na cestu. Domy boli úzke a dlhé a za nimi bol priľahlý pozemok rovnako úzky a dlhý (dnes sú to tzv. "nadrozmerné záhrady", vtedy to boli úžitkové záhrady, kde si gazda dopestobal potrebné plodiny). Stredom obe bola úvozová cesta a vedľa nej jarok s funckou recipienta dažďovej vody, takže šlo o občasne vysýchavý tok. V strede obce bola mokraď, neskôr bola vysušená. To dalo základ rozvoľnenému priestoru v strede obce, kde sa postupne vytvorilo centrum obce. Priestor je dostatočne široký, takže sa tu dnes nachádzajú objekty občianskej vybavenosti - Obecný úrad, Potraviny, autobusová zastávka, náves (centrum). Urbanistickou dominantou je kostol na návrší nad obcou, okolo kostola je cintorín.

Potraviny v centre obce Obecný úrad v centre obce Obec bola Turkami vyplienená, následne vypálená. Opätovný život sa vracal len pomaly. Kvalita sídla: na severozápade sa obec napája na prírodné prostredie prostredníctvom remízkov a lesných porastov, ktoré prechádzajú do kompaktného lesa. Les tvorí potenciál pre rekreačné využitie i pre rozvoj turizmu. za zmienku stoja dva útvary - Panská skala a Sedliacka skala. Z ostatných strán je územie intenzívne poľnohospodársky využívané, prakticky bez remízkov mimo chudobnej sprievodnej zelene tokov a ciest. V zastavanom území nie je však vytvorené kvalitné verejné priestranstvo, ktoré by mohlo mať i funkciu kultúrno-spoločenskú. Pri Obecnom úrade je veľký, nefunkčná spevnená plocha, ktorá prekrýva i občasný tok. Nad námestím je tok čiastočne zregulovaný, pri toku je vytvorená nádrž nejasnej funkcie, ale zrejme išlo pôvodne o požiarnu nádrž. Táto je dnes prázdna, nepoužívaná, prekvapivo oplotená i s bráničkou. Nad touto nádržou je prechod - mostík cez tok. V celej obci sú hlboké rigoly, čo svedčí o potrebe usmerňovať a odvádzať prívalové vody. Vhodné by bolo tieto vody zadržiavať v boci či nad ňou. Tok: nad obcou pramení a cez obec preteká bezmenný potok, ktorý je ľavobrežným prítokom Bzinského potoka. Pod obcou je tok skanalizovaný, vedený je popri ceste do obce Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 283


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Bzince a slúži ako recipient na dažďové vody a ich odvedenie do Bzineckého potoka. Ďalší bezmenný tok preteká i časťou Dvorec, tiež bol skanalizovaný a zaústený do Bzineckého potoka. Okolo toku z Ardanoviec absentuje sprievodná zeleň, popri toku z Dvorca je sprievodná zeleň do 30% dĺžky toku. Plochy zelene: pri dome č. 54 je trojuholník zelene v križovatkách ciest. Oproti cez cestu je malá verejná plocha s lavičkou a kolotočom. Iné pobytové lochy zelene v obci neboli zistené Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: geoportal.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: geoportal.sk)

Špeciálna mapa (Zdroj: geoportal.sk)

OFM Eurosense (Zdroj: geoportal.sk)

Cintorín: tvorí jedinú väčšiu plochu zelene v obci, ale nie je to veľmi zelená plocha, pretože tu dosť absentuje vysoká zeleń - stromy. Nachádza sa tu veľká lipa vhodná na legislatívnu ochranu a pri kostole sú thuje, ktoré nie sú až tak vhodné do našej krajiny, pretože narúšajú charakteristický krajinný ráz a vytvárajú nepriehľadnú a statickú bariéru, čo nie je pre našu krajinu typické. Prícestný kríž: zistený bol už v rámci I.vojenksého mapovania, nachádza sa medzi Dvorcom a obcou Ardanovce. Kostol - rímskokatolícky kostol bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, jednému zo siedmich anjelov v anjelskej hierarchii mohol byť v obci postavený na prelome 12. - 13. storočia. Pre kostoly pochádzajúce z rannofeudálneho obdobia je charakteristické umiestnenie na návršiach mimo areálu obce z dôvodu ochrany ľudí pred útokom nepriateľov a tiež preto, že slúžili pre viacero okolitých obcí. Podrobnejšie datovanie založenia stavby kostola môže overiť len architektonický výskumm, niektoré zdroje uvádzajú rok 1392. Z gotickej stavby zostali iba obvodové múry jednoloďovej dispozície v presbytériu s polygonálnym uzáverom. Krstiteľnica je gotická, kamenná z 15.st. zamurovaná v stene kostola. Z 15. storočia sa v kostole zachovala kamenná svätenička s maskarónom. Začiatkom 16. storočia a v priebehu 18. storočia prešiel kostol radikálnou prestavbou. Bola Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 284


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pristavená veža a loď kostola bola zaklenutá novou klenbou. V dlažbe kostola boli umiestnené náhrobné dosky, ktoré označovali hroby miestnych zemanov.

Kostol sv. Michala archanjela, vhodná úprava s listnatými stromami

Súčasný kostol s tujami po stranách

Fara pri kostole bola postavená v roku 1787. V roku 1804 bola prestavená v klasicistickom slohu. Je to historický objekt, avšak v súčasnosti má plechovú strechu. Pred objektom i v záhrade chýbajú vzrastlé stromy, stromy pred farou sú nevhodne strihané tuje.

V tom čase sa pri Ardanovciach spomína aj osada Dvorec. Do farnosti v Ardanovciach paria filiálky Svrbice a Šalgovce - kostol sv. Michala v Ardanovciach, Kaplnka Božského Srdca Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 285


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Ježišovho v Šalgovciach a Kostol panny Márie Ktáľovnej v Svrbocoach. Posledná oprava kostola bola v roku 2001. Objekty sídelnej štruktúry:

1 - kostol 2 - historický objekt 3 - obecný úrad 4 - potraviny, šenk

5 - nádrž/bazén 6 - studňa 7 - prícestný kríž

Domy s tradičnou architektúrou - pozoruhodná je hromadná zástavba hlinených domov s valbovou strechou z 19. stor., ktoré majú úzke dvory s hĺbkovou zástavbou bytov, na záhumniach malé stodoly a šopy stĺpikovej a rámovej konštrukcie s vypletanými stenami a slamenými strechami. Slamené strechy sú už minulosťou, tradičné objekty sú do značnej miery prestavané, avšak hmotovo sú zachované, takže podporujú vidiecky ráz obce.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 286


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Služby v obci: v minulosti boli juhozápadne od obce vinohrady, tie boli vyklčované a v súčasnosti dochádza k ich obnove. Obec poskytuje aj možnosť poľovníckeho a rybárskeho vyžitia či jazdu na koni v poľovnom revíre. Možnosť športovej streľby poskytuje poľovnícka a pechotná strelnica. 7.2.17. Šalgovce Rozloha: 899 ha Počet obyvateľov: 504 Prvá písomná zmienka: 1156 História. Obec Šalgovce patrí medzi najstaršie dediny v okrese Topoľčany, spomína sa už v roku 1258. Písomná zmienka o obci je z roku 1275. V tom čase bola známa pod názvom Tót Sook alebo Suuk. Do 15. storočia patrila do správy Nitrianskemu hradu. Od roku 1434 na tomto území sídlila zemianska rodina Sókyovcov. Turci tu v 16. storočí podnikali mnohé lúpežné nájazdy. V roku 1599 bola obec úplne vyplienená Turkami, ktorým pomáhali i Tatári. Obec sa z tejto nepriaznivej situácie spamätávala veľmi ťažko. Prispeli k tomu i epidémie a chudoba. Do obce neskôr prichádza rodina Cséryovcov a v 18. storočí panstvo získava rodina Sándorovcov. Poľnohospodárstvo, vinohradníctvo, a tkáčstvo prispelo k rozvoju obce. Dnes sú Šalgovce strediskovou obcou a poskytujú služby obciam Andarovce, Svrbice a Orešany, majú spoločenú poštu, Materskú školu i Základnú školu. O rozvoji svedčí i barokovo-klasicistický kaštiel, ktorý pochádza z roku 1760. V roku 1773 sa meno objavuje i slovenskej podobe Salgowce (Šalgowik, Šalgowce). Na začiatku 19. storočia sa na tomto území nachádzala židovská synagóga a židovský cintorín. K Sándorovcom v obci pribudla zemianska rodina Thurczyovcov. 1. svetová vojna sa nepriaznivo odrazila i na živote tunajších obyvateľov. Odpor proti nepriateľovi sa prejavil ničením majetkov, ktoré patrili Židom, obchodníkom a krčmárom. Aj po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky časť obyvateľstva pracovala na miestnom veľkostatku a časť odchádzala za prácou do Nemecka, Rakúska i Francúzska. Na začiatku 2. svetovej vojny narukovali slobodní a bezdetní muži, ktorí vykonávali vojenskú službu, iní zostali pracovať na poliach. Front nemeckých línií sa cez dedinu rýchlo prehnal a nezanechal väčšie škody. Zo Šalgoviec zahynul počas 2. svetovej vojny len jeden vojak. Historický vývoj obce

I.vojenské mapovanie (Zdroj: geoportal.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: geoportal.sk)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 287


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Špeciálna mapa (Zdroj: geoportal.sk)

OFM Eurosense, zdroj Geoportal (Zdroj: geoportal.sk)

Pamiatky a pamätihodnosti obce: Kaštieľ Šalgovce – bol postavený v roku 1760 za panovania cisárovnej Márie Terézie v barokovom štýle. Prestavaný bol v roku 1871. Zaradený je do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Vo vnútri, v kaplnke sa nachádza freska z 18. storočia. Ku kaštieľu patrí i správcovská budova veľkostatku. V druhej polovici 19. storočia bol kaštieľ upravovaný v duchu klasicizmu a úpravy viedli k zjednoteniu architektonických prvkov. V 20. storočí bol ku kaštieľu pristavaný kultúrny dom, ktorý slúžil na organizovanie rôznych spoločenských podujatí, o ten však obec v rámci reštitúcií prišla. Ku kaštieľu patrí aj nádvorie a záhrada. V súčasnosti je kaštieľ zapísaný ako hotel, ale nie je funkčný. Kaštieľ je veľmi kvalitne zariadený, každá izba je riešená originálne. Aktuálna kapacita interiéru kaštieľa Šalgovce je 30 osôb. Pri väčšom pošte osôb je možné využiť vonkajší priestor s malým parkom. V kaštieli sídlila do roku 1965 škola. Dlhé roky bol nevyužívaný a v roku 2005 bol predaný a zrekonštruovaný na luxusný hotel najmä pre zahraničnú klientelu. Kaštieľ je v súkromnom vlastníctve a v súčasnosti má nového majiteľa.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 288


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Foto Kaštieľ

Kaštieľ z uličnej strany Kaštieľ má veľmi nešťastné situovanie. Historicky k nemu patril pomerne veľký park. Dnes k nemu patrí len menší pozemok zväčša zatrávnený. Dva veľmi pekné a cenné pagaštany sú na terase pri kaštieli (Aesculus hippocastanum) , pod terasou je náletový porast. Park je potrebné doriešiť. Bývalý park je z časti prebudovaný na sad, z časti zahustený náletovými drevinami. Kaštieľ s pozemkom sú ohradené vysokým murovaným a nepriehľadným oplotením. Za záhradou kaštieľa je hospodársky dvor. Zrejme pôvodne objekty patrili ku kaštieľu. Tesne za oplotením sú z jednej strany Potraviny (socialistická stavba), z druhej strany a oproti bráne sú rodinné domy. Kašteiľ tak nemá dostatočný priestor aby vynikol, ale je "utlačený" okolitými objektmi.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 289


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

neusmernená prestavba objektov, nevkusná úprava v uličnom priestore

ďalší príklad nevhodných zásahov do uličných parterov (posun stavebnej čiary, nerešpektovanie tradičnej a jedinečnej architeútry s regionálnymi prvkami

nevhodná hmota objektu OcU v centre obce Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 290


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty sídelnej štruktúry:

1 - kaštieľ NKP, využívaný ako hotel 2 - zvonica 3 - studňa 4 - dom kultúry 5 - obecný úrad 6 - potraviny, pohostinstvo 7 - cintorín s kaplnkou + 2 chránené stromy 8 - kríž 9 - ZŠ 10 - bytové domy 11 - futbalové ihrisko 12 - prícestný kríž

13 - bývalý kameňolom (Starý vrch) s nadmorská výškou 336 metrov. Kedysi odtiaľ viedla cesta do Piešťan. V minulosti sa na Starom vrchu ťažil kameň, ktorý využívali miestni aj okolití obyvatelia. V súčasnosti je miestom pešej i cyklistickej turistiky najmä pre tunajších obyvateľov. Z najvyššieho bodu je dobrý výhľad na okolité vrchy i dediny.

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho. Rímskokatolícka kaplnka, ktorá je postavená na cintoríne, je zasvätená Božskému srdcu Ježišovmu. Pochádza z roku 1700. Je v nej obraz Panny Márie zo 17. storočia, ktorý priniesla rodina Sándoryovcov z cudziny. Každý rok v júni sa koná púť z farského kostola v Ardanovciach do kaplnky v Šalgovciach, kde sa potom slúži svätá omša. Kostol v Ardanovciach je zasvätený svätému Michalovi. Bol postavený v roku 1392. Za zmienku stoja i lipy, ktoré tu stoja už dlhé roky a sú chránené.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 291


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, pri kaplonke je strom - lipa vo veku cca 350 rokov, obvod kmeňa je cca 6 m. Je to unikátny strom, jeho ošetrenie a ochrana je prioritná. Ďalšie pamiatky. - V Šalgovciach sa nachádzala i židovská synagóga a na konci dediny je i židovský cintorín. Zaujímava pamiatka vzdialená len niekoľko kilometrov je Rotunda Jurko v Nitrianskej Blatnici. - Zvonica - nie je zapísaná v zozname pamiatok, avšak je vzácna zvonom - ľudová architektúra: dom s pivnicou - správcovská budova veľkostatku

Jeden z mála pekných a zachovaných objketov. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 292


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

7.2.18. Svrbice Rozloha: 6,94 km2 (694 ha) Počet obyvateľov: 209 Prvá písomná zmienka: 1268 Obec Svrbice leží na západnom cípe Topoľčianskeho okresu na východnom úpätí Považského Inovca. Je to posledná obec v okrese Topoľčany. Od okresného mesta je vzdialená 35 km. Nadmorská výška je 284-420 m. n. m. Územie je prevažne svahovité až mierne svažité. Územie obce sa nachádza na okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny ako aj v pohorí Považského Inovca. Tieto dva celky sú odlišné aj po geologickej stránke. Nitrianska pahorkatina je budovaná neogénnými pondskými pestrými íľmi, miestami so štrkom a pieskom. V druhom geologickom celku sa nachádzajú najstaršie horniny z druhohôr - spodnotirasové kremence. Na týchto kremencoch sú najmenej kvalitné pôdy. Ľudová povesť tradovaná našimi predkami hovorí, že zakladateľom obce bol zemepán Serben, ktorý na svojich potulkách krajom, jemu prideleným kráľovským majetkom, vystúpil na koni na Hôrku. Rozhliadol sa po okolí a uvidel prekrásne údolie chránené zo všetkých strán vrcholovým úvalitým pahorkom, rozhodol sa, že tu založí osadu. Osada zdedila meno po svojom zakladateĺovi, ktoré v priebehu plynúceho času storočí nepatrne menilo svoju podobu. Základ kmeňového pôvodu slova zostával zachovaný. Najstarší písomne dochovaný názov obce je z roku 1268, kde sa obec spomína pod názvom Surbich (1268), neskôr Zerbuch (1399). Už v roku 1773 sa uvádza názov obce Szorbicz, Sorbicze, 1786 Sorbicz, 1808 Szverbicz, Swrbice, 1863-1898 Szvrbicz. Od roku 1920 sa používa súčasný názov obce Svrbice. Svrbice viedli spor o hranice chotára s Radošinou. Šľachtici zo Svrbíc neopravnene užívali pozemky patriace k nitrianskemu opátstvu. Spor sa v roku 1399 urovnal vďaka okolitým šľachticom a obnovili hranice z roku 1352. Zoborský opát Henrich rešpektoval dohody, avšak keď Henrik zomrel, využil túto príležitosť Gregor, syn Jána z Vašardíc (Trhovište) v noci so svojimi kumpánmi prepadli opátsku kúriu v Radošine a vykradli ju. Gregor následne začal terorizovať obyvateľov Radišny. Nový opát Hynko sa na Gregora sťažoval, ale Gregor prisahal, že je nevinný, čo síce nebola pravda, ale šľachtici prísahu akceptovali. Zemania zo Svrbíc postupne vymierali a niektorí darovali majetky zoborskému kláštoru. Jedným z rodov obce bol rod Kavka. K rodu Kavkov z obdobia tureckých vpádov na naše územie sa ústne traduje udalosť, ktorá sa v obci odohrala po jednom takomto ničivom vpáde tureckých hôrd na územie obce.Svrbice Turci vyplienili a vypálili v roku 1599 a zajali krásnu a mladú manželku občana Kavku, ktorú odvliekli do zajatia. Táto mladá a hrdá žena vykonala hrdinský čin hodný opísania k tradovanej histórii obce. V ďalekej a neznámej zemi kde bola zajatá veľmi túžila po domove a táto jej neskrotná láska po domove, deťoch a manǎelovi sa naplnila po dlhoroēnom zajatí. Najväēčším problémom jej životnej púte na ceste domov bolo miesto jej pobytu niekde na ázijskej pevnine územia Turecka, kde bolo potrebné dostaťsa cez more. Zhotovila si dvanásť mechúrov z ošípaných naplnených vzduchom, ktoré si obviazala okolo tela a tak tento prieplav preplávala. Po veľkých útrapách dlhej a vyčerpávajúcej cesty sa konečne dostala domov do Svrbíc. Útrapy a ťažkosti, ktoré v priebehu zložitej a náročnej cesty k domovu prežila, zanechali stopy na jej zovňajšku. Bola z nej už len troska zostarnutej a prešedivenej stareny, hoci vekom bola ešte pomerne mladá. Jej najbližší doma ju už nepoznali. Problém nastal v tom, že manžel bol už znovu ženatý a jej príchodom mu zostali dve ženy. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 293


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Prevažnú časť majetku obce, pôdu i lesy vlastnili zemepáni, ale boli to cudzie rody. V 16. storo�í sa ako majitelia uvádzajú Nyáriovci, Šándorovci, neskôr v 17. storoč í Goszthonyovci (1650) a v 18. storočí Bossányiovci. Tieto rody dostali obec od kráľa ako odmenu za odvahu a zásluhy. Miestne obyvateĺstvo slúžilo týmto pánom v poddanskom vzťahu. Okrem poľnohospodárstva sa občania obce venovali vinohradníctvu, kde v roku 1715 bolo v obci 15 vinohradov (3,78 ha). V obci bol zistený tmavý vápenec - surovina z lokality Malá a Veľká Hôrka. Stopy po tejto činnosti sa nachádzajú ešte i dnes v danej lokalite. Obec vyplienili turci, ale po tureckých vpádoch v roku 1599 bola obec znovu obnovená. Domy boli jednoradové dlhé obydlia, v ktorých spolu žili viaceré generácie. Obec podľa historických kanálov nikdy neprekročila počet tristo. Poslednými vlastníkmi pôdy koncom 19. storočia boli Gyulaiovci. V prvej československej republike majer vo Svrbiciach už vlastnil Chromec a spol. o výmere 80 honov. Pochádzal z Moravy a vlastnil tiež obchod i krčmu. Po prvej svetovej vojne vývoj nových stavebných materiálov podmienil výstavbu domov z pálených tehál a pokryté strešnou krytinou pálenej škridly. Hoci počet obyvateĺov rapídne nestúpal, obec sa rozšírila a bola prepojená poĺnými blatistými cestami s okolitými obcami. Prvá cesta s asfaltovým povrchom viedla zo Šalgoviec k pomníku Panny Márie na vrchole úvaliny a odtiaľ viedol úplne novým úsekom k ľudovej škole v roku 1957. Veľkou udalosťou obce priam historického významu bola výstavba kostola v rokoch 1954 až 1957. Kostol bol vysvätený trnavským biskupom Mons. Ambrózom Lazíkom. Bolo to už v čase komunistickej vlády. Obec požiadala pôvodne o prestavbu zvonice, pretože pôvodná zvonica bola už značne v zlom technickom stave. Zo zvonice bol nakoniec kostolík. Prispeli naň obyvateľia obce i okolitých dedín. Historický vývoj obce:

I.vojenské mapovanie (Zdroj: geoportal.sk)

II.vojenské mapovanie (Zdroj: geoportal.sk)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 294


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Špeciálna mapa (Zdroj: geoportal.sk)

Kostol Svrbice

OFM Eurosense (Zdroj: geoportal.sk)

Centrálny kríž na cintoríne

Dom vhodný na ochranu pred prestavaním. Je to jeden z mála pekných objektov. Dedina je nesúrodá, neupravená, bez spolupráce s odborníkmi. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 295


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty sídelnej štruktúry:

1 - kostol 2 - centrum obce s krížom + OÚ, DK 3 - cintorín s 2 chránenými stromami 4 - prícestný kríž

5 - bytový dom 6 - píla Jelko 7 - bývalý kameňolom, areál Hôrka

Interiér kostolíka pôsobí veľmi útulne Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 296


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Jeden z pôvodných domov v obce Svrbice - s pivnicou, vhodný na ochranu

Na cintoríne sa tvorí lapidárium, zber starých náhrobkov a ich oprava ako spomienka na staré rody a obyvateľov obce Svrbická snežná stopa - bežecké lyžovanie ako rekreačnej aktivite je určená všetkým vekovým kategóriám. V obci je bežecká trasa so štartom a cieľom pri vykrývači ORANGE (cca 300 m.n.m) s viacerými vyhliadkami, najmä na najvyššom bode Svrbická plešina. Zo Svrbickej Plešiny (369 m.n.m) je za dobrého počasia nádherná panoramatická vyhliadka na nitriansky Zobor (587 m.n.m.) s telekomunikačnou vežou, na hrebene Tríbeča Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 297


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

a Vtáčnika, na Topoľčiansku kotlinu a na majestátnu dominantu Marhát (748 m.n.m.) s rozhľadňou, pod ktorým sa vyníma kostolík sv. Juraja.

7.2.19. Orešany Rozloha: 6,72 km² (672 ha) Počet obyvateľov: 326 Prvá písomná zmienka: 1330 Obec Orešany je doložená z r. 1330 ako Gyos. Neskoršie doložené názvy sú: Dios (1406), Oressany (1733), maď. Tótdios, Dijos. Obec patrila Ivankovcom z rodu Hunt-Poznanovcov, neskoršie tunajším zemanom Diósyovcom, v 1. pol. 16. storočia Solymosiovcom, v 2. pol. Fuggerovcom, v 17. stor. Erdödyovcom, v r 1777-1945 Pálffyovcom. V r. 1598 obec vypálili Turci. V r. 1715 mala obec vinice a 18 domácností, v r. 1787 48 domov a 248 obyvateľov, v r. 1828 40 domov a 280 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky charakter si obec uchovala aj počas I. ČSR. Orešany boli založené ako prípotočná obec. Hoci je malá, je bohatá na sakrálne prvky. Pamiatky: - Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého kríža. - pôvodne románsky kostolík postavili v prvej tretine 13. storočia ako jednoloďovú stavbu so západnou tribúnou a polkruhovou apsidou. V období baroka bola k apside zo severnej strany pristavaná sakristia a vytvorený vchod na západnom priečelí. V rokoch 1935 - 1936 kostolík rozšírili kolmo pristavanou loďou, takže dostal novú orientáciu v smere cca sever - juh (románska apsida sa stala bočnou kaplnkou). Pod kostolom sa v minulosti nachádzala zemepanská krypta, ktorá však bola vykradnutá v časoch tureckých vojen. Kostol je zapísaný v zozname Národných kultúrny pamiatok. Je na ňom dobre možné sledovať stavebný vývoj. Nachádza sa na návrší a je to dominantný objekt nad obcou. Prístup je po chodisku. Žiaľ, okolo kostola je ponechaný veľmi malý priestor, zástavba siaha takmer ku kostolu. Osobnosti: Jozef Kováč (13. 3. 1921 Orešany – 13. 9. 2002 Trnava). Kováč študoval filozofiu v Trnave a Brne, teológiu v Anghiene (Belgicko). V roku 1951 prišiel do Kanady, kde založil Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 298


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

stredisko slovenských jezuitov (1957), v r. 1958 odišiel do Paríža, kde spolupracoval so slovenskou katolíckou misiou.[6] Prírodný pamiatka: Nad obcou sa nachádza skala. Nie je nikde o nej zmienka. Kameň sa ťažil zrejme pre opravu komunikácií. Skala je vysoká asi 7m, a zdá sa, že ide o kremenec alebo šedý vápenec (vhodné je získať názor odborníkov). Kremenec je usadená, pomerne tvrdá hornina, ktorá vzniká v plytkom mori. Skala je dostatočne tvrdá a asi bude vhodná na tréningovú lezeckú stenu. Nad skalou je miestna rekreačná plocha - futbalové ihrisko, oddychové miesta, piknikové miesto. Historický vývoj obce:

I.vonejské mapovanie

Špeciálna mapa (Zdroj: geoportal.sk)

II.vojenské mapovanie

Ortofotomapa (Geoportal, Eurosense)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 299


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty sídelnej štruktúry:

1 - Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža. 2 - historický objekt 3 - zaniknutý cintorín s hrobkou 4 - prícestní kríž 5 - mokraď/jazierko

6 - kríž 7 - obecný úrad 8 - hostinec Park 9 - cintorín 10 - futbalové ihrisko

Pozitíne prvky v urbanistickej štruktúre

zachované objekty s regionálnymi prvkami, s tradičnou hmotou, mikrourbanizmom a s pôvodnými hospodárskymi objektmi, prípadne s tradičnou záhradou

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 300


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Starý cintorín už nepoužívaný, zostali náhrobné kamene, medi inými i kameň holandskej bohatej rodiny Kettmann, tieto prvky je potrebné chrániť a o rodine získať ďalšie informácie

dominantný kostol - národná kultúrna pamiatka Kostol si nutne vyžaduje rekonštrukciu. Je to však kostol, ktorý dokumentuje vývojové fázy výstavby. LIpy sú vhodné dreviny pri kostole, ale tuje je potrebné odstrániť, pretože tvoria nepriehľadnú bariéru okolo kostola. Žiaľ, kostol nemá okolo seba dostatok priestoru, takmer až po steny sú natlačené záhrady s oplotením. Obci chýba vybavenosť, chodníky, harmónia. V obci pramení Cerový potok, okolo toku je sprievodná zeleň. V tomto mieste je vhodné vybudovať malý obecný park (popri ceste sú vysadené pagaštany, porast je mladý a kvalitný), prípadne starý cintorín zmeniť na park s tým, že hroby zostanú zachované. Architektúra a urbanizmus sú nesúrodé, nekoordinované, obci chýba koncepcia rozvoja.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 301


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

pri výstavbe sa uplatnňuje "vlastná tvorivosť"

v centre obce je objekt s nejasnou funkciou a bez architektúry, ide zrejme o dočasný objekt.

nesúrodosť, nevkus, lacné riešenia, uplatnenie vlastného názoru bez rady architekta

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 302


Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA / AKŠ

Objekty mimo mierky obce s nekvalitnou architektúrou

Ďalší nevkusný objekt, ktorý sa stal navyše dominantou priestoru. Objekt navyše zakryl pôvodné, tadičné stavby i s parkom. Tiež pôvodné rodinné domy pri ceste zanikli. Žiaľ, takéto riešenia neprilákajú ani návštevníkov, ale odradia i domácich, najmä mladých ľudí k trvalému bývaniu na takomto vidieku. Náprava je však možná.

Cintorín s lipami na ochranu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 303


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8. Návrhová časť Biskupská cesta: podklad čierny a fialový, fialová farba symbolizuje väzbu na históriu a biskupské rúcho Panská cesta: podklad čierny alebo bordový, bordová farba symbolizuje majestátnosť vznešenosť Obchodná cesta: podklad čierny alebo žltý, žltá farba symbolizuje zlato, dukáty, peniaze, bohatstvo Vojenská cesta: podklad čierny a červený, červená symbolizuje templárov Pútnická cesta: podklad čierny a fialový, fialová symbolizuje väzbu na históriu a vieru, zbožnosť Mlynárska cesta: podklad čierny a modrá, modrá symbolizuje vodu

Hippocesta: podklad čierny alebo hnedý, hnedá farba symbolizuje krajinu

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 304


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Gurmánska cesta: podklad čierny alebo oranžový, oranžová farba symbolizuje upečené prasiatko, hody, teplo Železnica č. 142: podklad čierny alebo hnedý, hnedá vo farbe staničiek väzbu na staničky a tiež na monarchiu Cyklotrasa: podklad čierny alebo zelený, zelená symbolizuje krajinu, mobilitu, dostupnosť CountryCross: podklad čierny alebo šedý, šedá symbolizuje techniku, dopravu, motory Letisko, let balónom: podklad čierny alebo modrý, modrá symbolizuje oblohu

Úlohou nevšedných ciest je prezentovať, sprístupniť a využiť špecifiká vidieka daného územia, vytvoriť atraktívne územie pre domácich obyvateľov i pre turistov. Nevšedné cesty prinášajú nevšedný zážitok, názor a návrhy na opatrenia a podporu rozvoja vidieka. Niektoré cesty sú v súlade so súčasnými urbanizačnými trendmi, iné zase podporujú historické trasy, historické objekty a osi - približujú "pamäť krajiny". Z dôvodu lepšieho marketingu vyššie uvádzame i navrhnuté logá pre jednotlivé cesty. Nevšedné cesty vychádzajú z potenciálnu regiónu, krajiny a majú väzbu na históriu. Absolútna priorita pri obnove, záchrane či využívaní vidieka v rozvoji turizmu a cestovného ruchu je úprava obcí - vidiek tradičný, čistý, opravené objekty, upravené ulice, statné staré stromy, zjednotené ploty (ideálne drevené), udržaná tradičná architektúra, spôsob života, chránená vidiecka kultúra vrátane ľudovej architektúry a ľudového odevu, jemnejšia krajinná štruktúra - odklon od drancovania pôdy, biodiverzita, ekologická stabilita, kvalitná pôda a šetrné hospodárenie apod. Vidiek bude len vtedy pre turistov zaujímavý, ak nebude kopírovať cudzie vzory a prizná sa k vlastnej minulosti a dedovizni. Pre udržanie vidieckej kultúry a historickej väzby je potrebné definovať "určujúce objekty" a tie legislatívne chrániť. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 305


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8.1. NEVŠEDNÉ CESTY Cieľom je vytvorenie tematických trás pre turistov, motoristov i návštevníkov regiónu a prezentovať tak kultúrno-historické a krajinárske hodnoty. Ide o koncepciu vytvorenia siete rôznych tematických trás, pričom témy budú spojené jednou trasou. Avšak sa nevylučujú paralelné tematické trasy v jednej ceste. Preferované sú trasy mimo štátnych komunikácií, aby sa predišlo jednak dopravným kolíziám, jednak aby turista/návštevník mal možnosť spoznania krajiny a tiež aby sa umocnil kontakt s prírodou a rekreačná funkcia trás. Urbanistickou osou celého územia je trasa č. 142 - je to trasa, ktorá integruje jednak železničnú trasu s drezinami a jednak cyklistickú trasu. Približne v rovnakej trase tečie i riečka Radošinka. Je to teda prírodná i urbanistická os vo viac-menej jednej línii. Ostatné trasy sú na túto os pripojené (najmä cyklistické trasy na pripájajú na uzlové body železnice), alebo sú vedené vlastnou trasou po krajine. Č.trasy

Trasa

1

železničná trasa č. 142 cyklotrasa č. 142

2

3

4

5

6

cesta mlynárov

panská cesta

pútnická cesta

biskupská cesta

dopravný prostriedok dreziny

dĺžka (km) 21,2

vrtvy trasy s dĺžkami Spolu

bicykle, korčule, kolobežky apod. napešo, bicykle, jazda na koni

22,4

Spolu

63,4

V1

využitie a prezentácia toku Radošinka a jej prítokov

24,4

V2

13,8

V3

využitie a prezentácia Perkovského potoka a jeho prítokov využitie a prezentácia toku Bojnianka - len v riešeno múzemí

101,6 55,5

Spolu V1 - okres Nitra

72

V1 - okres Topoľčany

127,5 86,7

Spolu V1 - cez Lukáčovce

80,8

V2 - cez Jelšovce

167,5 18

Spolu Spolu

koče, kone, bicykle

prioritne napešo

koč, kone

Prínos zachovanie technickej pamiatky z čias Monarchie prepojenie obcí, môže byť i dopravnou cyklotrasou

sieťovanie a prezentácia kaštieľov jestvujúcich i zaniknutých sieťovanie a prezentácia kaštieľov jestvujúcich i zaniknutých prezentácia kostolov a významných sakrálnych lokalít prezentácia kostolov a významných sakrálnych lokalít prezentáci biskupského kaštieľa v Lukáčovciach a cestana nitriansky hrad

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 306


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Č.trasy

Trasa

7

obchodná cesta

8

9 10

hippocesty

korčuliarska dráha kulinárska cesta

dopravný prostriedok všetky dopravné prostriedky

kone, koče

Veľké Ripňany bicykle rekreačná trasa

dĺžka (km) 34,5

vrtvy trasy s dĺžkami V1

19,2

V2

30

V3

6,5

V4

90,2 16,2 16,5 37

Spolu V1 V2 V3

22,9 8,3 6,6 1,5

V4 V5 V6 Spolu

282,1

Spolu

5 2,2 19,4 9,5 15,5 11,1 12 4,2 4 6,6 7,6 3,7 19,5 26 18,2 3,3 8,9 5,7 7,4 10,8 9,3 7,3 21

Jelšovce Čakajovce Zbehy Alekšince Lukáčovce Čab Nové Sady Malé Zálužie Kapince Hruboňovo Šurianky Biskupova Malé Ripňany Veľké Ripňany Radošina Ardanovce Šalgovce Svrbice Orešany Nitrianska Blatnica Vozokany Lipovník Bojná

Prínos Magna Via - len cez riešené územie Česká obchodná cesta - len odbočka cez riešené územie regionálna obchodná cesta smer Radošina regionálna obchodná cesta smer Jelšovce-Topoľčany loklaita Lukáčovce - 2 okdruhy majer Perkovce - 1 okruh ranč Malé Ripňany, trasa do Šalgoviec - 2 okruhy navzájom prepojené Hájna Nová Ves - 2 okruhy Ranč Bojná - okruh cez les prepojenie na Bojnú pri Radošinka - Športovorekreačný park sieťovanie výrobcov potravín, pestovateľov plodín, reštauračných zariadení

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 307


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Č.trasy

Trasa

dopravný prostriedok

dĺžka (km) 5,8 12,9 3,2 7,3 3,4 7,5 3,8

vrtvy trasy s dĺžkami Veľké Dvorany Urmince Horné Štitáre Hájna Nová Ves Blesovce Krtovce Lužany

Prínos

Pri cyklistických cestách je potrebné zdôrazniť, že nejde o dopravné cyklotrasy, ale o rekreačné cyklotrasy, ktoré majú umožniť pohyb v krajine, podporiť rôzne väzby, vzťahy, umožňujú previesť návštevníka po zaujímavých miestach a sprístupniť ich. V danom prípade prepájajú tiež objekty občerstvenia, výroby potravín, hospodárske dvory apod. Vznikla ta "kulinárska cesta". Táto môže byť postupne doplnená o nové objekty. Okrem uvedených ciest sú v území ešte ďalšie lokality, ktoré predstavujú istý potenciál rozvoja a môžu pritiahnuť istú skupinu turistov, ale nie sú zosieťované: - poľné letiská - je to priestor pre aktivity, ktoré potrebujú rovnú plochu - mottocrossové dráhy - adrenalínové plochy - vodné plochy - dávajú možnosť vodnej turistiky a rekreácie pri vode - hrobky, mauzóleá - špecifický prvok pre úzku skupinu - parky - historické, obecné i súkromné, podieľajúce sa na kvalite sídiel Uvedené "nevšedné cesty" a využiteľné plochy sú podrobnejšie rozpísané v nasledujúcich kapitolách.

8.1.1.

Železnica č. 142 - os územia

Cez OZ RADOŠINKA je vedená železničná trať č. 142 Zbehy-Radošina v dĺžke 24,8 km. Je to jednokoľajová trať, neelektrifikovaná, povolená rýchlosť vlakov je 60 km/hod. Sprevádzkovaná bola v roku 1909, teda je to pamiatka z čias Monarchie. Je to historický objekt, pretože je starší ako 100 rokov a vďaka tejto trati sa mohli rozvíjať i obce medzi Tríbečom a Považským Inovcom. V každej obci, ktorou prechádza, bola postavená železničná stanica. V Radošinej bol navyše postavený "Maschinhaus", teda objekt, v ktorom bola realizovaná údržba či opravy lokomotív i vozňov. Trať pretína Nitriansku pahorkatinu a viacmenej kopíruje prírodnú urbanistickú os - tok riečky RADOŠINKA. Na trati bolo vybudovaných 73 mostov a priepustov. Pôvodne mala byť trať predĺžená až do Piešťan, no pre vysoké realizačné náklady k tomuto predĺženiu nedošlo. Žiaľ, v roku 2003 bola na trati zastavaná osobná doprava a v súčasnosti už nepremáva ani doprava nákladná. Trať chátra a jej nová funkcia je žiaduca. V súčasnosti je trend rozoberania koľajísk nefunkčných tratí a využitie násypu na vybudovanie cyklistických trás. Toto využitie je však krátkozraké. Vlaková doprava je perspektívna, nakoľko umožňuje prepravu osôb a tovarov značne ekologicky. V zahraničí sa už uplatňujú "ekovlaky", teda nakladanie kamiónov na železničnú trať i ich preprava do miesta, kde už železnica nie je vybudovaná. Z hľadiska súčasného zaťaženia ŽP sa javí toto ako dobré a perspektívne dopravné riešenie, preto trať pokladáme za vhodné chrániť pred deštrukciou.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 308


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklad používania železnice v Malých Ripňanoch Návrh na využitie železničnej trate: turizmus - trainsharing - na železničnú trať nasadiť dreziny, ktoré by si bolo možné za poplatok požičať a previesť sa z miesta na miesto s batožinou a prípadne i s bicyklom - vytypovať "nástupné" body, miesta, kde budú tieto dreziny sústredné a zároveň tu budú vybudované i požičovne bicyklov - nástupné body a požičovňa drezín je navrhnutá v Radošinej, v Zbehoch, vo Veľkých Ripňanoch a v Nových Sadoch, prípadne i v Čabe, v mieste vybraných staníc bude nástup na cyklistické trasy, požičovňa bicyklov, drezín a začiatok tematickej cesty po územní OZ RADOŠINKA - zároveň popri železničnej trate bude tiež vybudovaná cyklistická trasa, ktorá bude prechádzať zväčša po poľných a miestnych komunikáciách a bude viac-menej kopírovať železničnú trať, táto cyklotrasa prepojí celé územia spadajúce pod OZ RADOŠINKA. Bude to spojnica Nitra-Radošina.

Železničná stanica Radošina Železničné stanice predstavujú nevyužitý potenciál obcí, pokiaľ už tieto objekty nie sú v súkromnom vlastníctve. Pri všetkých staničkách boli pivničné objekty a pri niektorých vybraných staničkách boli v minulosti makety významných objektov či kultúrnych pamiatok (napr. hrady, zámky apod.). Účelom bolo prostredníctvom tejto makety osloviť návštevníka, maketa bola pozvánkou na návštevu pamiatok.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 309


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Maketa pri železničnej stanici

Pivničný objekt pri stanici s nejaskou funkciou

Poľná cesta v súbehu s traťou, vhodná na cyklistickú trasu

Príklad využitia nefunkčných železničných tratí zo zahraničia

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 310


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklad možného riešenia železnice Zbehy-Radošina:

Požičovňa bicyklov a drezín vo Veľkých Ripňanoch

Ďalším fenoménom sú samotné staničky, pokiaľ zostali vo vlastníctve obcí. ŽSR majú trend sa ich zbavovať, resp. využívať ako rodinné domy či sklady apod. Pre obec by to však mohol byť "bod prvého kontaktu", ak by z nich boli napr. TIK - turistické informačné kancelárie, prípadne iné kultúrne stánky (múzeá, ateliéry apod.)

Príklad riešenia interiéru TIK (ing.arch. Škorvánek)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 311


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8.1.2. Cesta mlynárov - nevšedná ceste popri vodných tokoch a vodných nádržiach Nevšedná, tematická cesta si kladie za cieľ priviesť návštevníka na významné miesta v území OZ RADOŠINKA spojené s mlynárstvom. Tematické cesty kopírujú historické cesty, alebo spájajú body s jednou tematikou, alebo privádzajú návštevníka k historickým objektom, ktoré sú alebo by mohli byť tiež prezentované a využiteľné v rozvoji územia. Každé takéto miesto predstavuje potenciál pre rozvoj turizmu a cestovného ruchu, pričom sa predpokladá, že po týchto cestách budú prioritne chodiť ľudia, ktorí sa zaujímajú o danú tému. Cesta mlynárov (a vodníkov):

mlyny jestvujúce

mlyny elektrické, alebo technické

mlyny zaniknuté

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 312


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Princíp: pôvodné využívanie vodných prvkov prezentovať tzv. "cestou mlynárov" - mlyny zaniknuté, jestvujúce, mlynské náhony, poldre, hate, tiež vodné píly, konopiská, močidlá apod. Do tejto trasy zapojiť i rybníky, ktoré by okrem chovu a výlovu rýb poskytovali i rekreačné možnosti. Vytvoriť tak náučný chodník o histórii územia a o mlynárskom remesle. Cesta mlynárov - cesta vedie najmä popri tokoch "od mlyna k mlynu", od mlynára k mlynárovi, od príbehu k príbehu, od tabule k ďalšej informačnej tabuli. Obce na toku RADOŠINKY spája práve táto riečka. Na jej vodnatosti majú podiel aj jej prítoky, preto je potrebné do tematickej cesty zapracovať i tie. Na riečke boli kedysi stavy, hrádze, vodné plochy, voda z riečky bola odklonená cez privádzacie kanály na miesta jej potreby (píly, lisovne, mlyny apod.) V každej obci bol mlyn a v niektorých obciach bolo mlynov i viac, napr. Veľké Ripňany, časť Behynce, kde boli až tri mlyny. Znamená to, že okolo riečky bol pohyb, život, ľudia, kone, cesty, rybári apod.. Navyše okolo riečky bol život, pretože sa často vylievala a mnohé miesta boli zaplavované či mali charakter mokrade. Bolo tu tak dostatok zveri, takže i poľovníci tu mali svoje záujmy. Uvedená úvaha ponúka vybudovanie cesty či cyklotrasy prípadne hippotrasy práve okolo RADOŠINKY a jej prítokov. Keďže voda bola hnacou silou najmä pre mlyny, vhodné je nazvať túto cestu "Cestou mlynárov". Niektoré mlyny už nie sú, neexistujú, je však možné a potrebné si ich pripomenúť aspoň informačnou tabuľou. V každej obci môže byť táto cesta riešená iným spôsobom, avšak cesta mlynárov bude mať spoločnú značku, vlastné logo. Každá plocha je jedinečná, každá má iný príbeh, preto nie je možné riešiť plochy univerzálne, ale individuálne, logo ich však bude spájať. Mlyny, ktoré existujú, by mali byť zrekonštruované i za pomoci obcí, pretože predstavujú kultúrne dedičstvo obce a tradičnú aktivitu jej obyvateľov. Priestor okolo nich je možné upraviť. Ako príklad uvádzame riešenie plochy vo Veľkých Ripňanoch, v mieste, kde je možné vybudovať športovo-rekreačný areál, ktorý je zároveň pri riečke RADOŠINKE. Z východnej strany je areál ohraničený parcelou, ktorá bola kedysi vodným náhonom pre mlyn.

Keďže mlyn v tejto polohe už nie je, pripomínať ho budú aspoň prvky, ktoré budú v priestore použité v rámci rekreačnej plochy. Uvažovaný priestor je dostatočne veľký na to, aby v tomto mieste mohlo vzniknúť oddychové, rekreačné a športové centrum regionálneho významu. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 313


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Informácie o mlyne a mlynárstve sú len jednou z tém, ktoré priestor bude zahŕňať. ďalšou témou bude "rozprávkový les", kde budú rozprávkové bytosti, ktoré sa spájali aj s mlynom vodník, čert, lesná víla apod. Vlastne riešenie je vecou autorského kolektívu, v tomto diele je predložený len ideový návrh. Téma mlynov bude prenesená jednak na informačné panely, jednak do plochy tým, že lavičky či ohnisko bude mať tvar mlynského kolesa. Zároveň prípadný "lesný" priestor (predpokladáme dotvorenie plochy na obraz lužného lesa) môže mať funkciu rozprávkového lesa. Športovo-rekreačné centrum by malo poskytovať priestor a vybavenosť pre rôzne aktivity, pre rôzne vekové skupiny, rôzne záujmy, teda takáto veľká plocha nie je venovaná len téme mlynárstva. V súčasnosti je plocha venovaná prioritne futbalu. To však nie je aktivita pre všetkých obyvateľov obce, nie všetci chodia na futbal, alebo futbal hrajú. Nasledujúci obrázok dokumentuje možné a odporúčané funkcie a využitie jednotlivých plôch v rámci rekreačného centra. Návrh poskytuje priestor na oddych, spoločenské hry, športové hry, komunitné aktivity, ale i pre kultúrne akcie - koncerty, divadlo, kino apod. Potreba regionálneho centra oddychu (kvázi PKO) sa javí ako dobrý nápad, pretože v OZ RADOŠINKA nie je takáto plocha vybudovaná. Návrh treba však vnímať len ako ideu. Rozpracovanie zámeru prostredníctvom následnej urbanisticko-krajinárskej štúdie je nevyhnutné. Návrh zároveň dáva priestor i na "hru" s vodou, to znamená napr. renaturalizáciu toku či doplnenie toku o sprievodnú zeleň apod. Pre inšpiráciu sú ďalej uvedené vizualizácie jedného z možných riešení priestoru. Hlavná idea je vytvoriť plochu edukačnú i zábavnú. Vhodné je pripomenúť si, aká bola riečka RADOŠINKA živá a ako vlastne fungovali mlyny bez elektrickej či solárnej energie. Časť pozemkov je vo vlastníctve obce, časť pozemkov je prevedených na Slovenský pozemkový fond, ale väčšia časť je v rukách vlastníkov. Ak bude obec uvažovať o vybudovaní nadregionálneho športovo-rekreačného centra (ŠRC), potom bude potrebné s vlastníkmi rokovať o využívaní alebo kúpe pozemkov.

Príklad riešenia miesta na oddych, v tomto prípade i s ohniskom.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 314


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Obec nemá zatiaľ kultúrno-spoločenský priestor v exteriéri, čiže amfiteáter - "park oddychu". Takýto priestor je pre obec prínosný, je možné tu organizovať rôzne akcie, od futbalu až po hody. Obrázok vyššie dokumentuje prípadné javisko s hľadiskom, priestor na kultúrne podujatia, prípadne na prednášky či ako zhromaždisko. Ak uvedené myšlienky nájdu v obci podporu, potom bude potrebné ich rozpracovať do projektovej dokumentácie, zapracovať ich do UPD i do PHSR obce. Do cesty mlynárov je vhodné zapojiť i vodné nádrže. Vodné nádrže sa budovali i pri mlynoch ako zdroj energie. Voda sa privádzala "prívodným kanálom" s miestu potreby. Pri vodných nádržiach je vhodné vybudovať oddychové zóny, alebo aspoň miesta na posedenia, športové rybárčenie, prípadne pripustiť člnkovanie sa na vodnej hladine a vytvoriť "tajomný mlynársky sver" a "vodný svet". V území sa rysujú 3 možné zóny vodnej rekreácie: Lukášovce-Alekšince-Andáč, Hájna Nová Ves - Krtince - Bodok, Jelšovce - mŕtve ramená rieky Nitry.

Ukážka umiestnenia móla pri hrádzi rybníka. Kresba: Rastislav Sloboda Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 315


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8.2.3. Pútnická a biskupská cesta Pútnická cesta by mohla byť ďalšou nevšednou cestou v súčasnosti naberajúcou na význame. Pútnické cesty v Európe sa začínajú prepájať. Stále viac pútnikov a veriacich smeruje do Santiaga de Compostella, alebo aspoň do bližších pútnických miest ako je Šaštín či Velehrad apod. Pútnictvo sa stáva zaujímavým fenoménom. Je to hľadanie nového spôsobu života, nových hodnôt, protest proti komerčnému spôsobu života, reakcia na islamizáciu Európy a tiež proti strate morálky a tradičných hodnôt spoločnosti. Práve nové, resp. tradičné hodnoty pútnici hľadajú a posilňujúc svoju vieru v duchovno. Pri budovaní pútnickej cesty je potrebné mať na zreteli jednak úpravu obcí (priestory okolo chrámov, sakrálnych prvkov, pamätníkov apod.), ale i vybavenosť obcí, aby tieto boli pripravené na poskytovanie služieb pútnikom. Je až zarážajúce, ako veľa sakrálnych prvkov sa zachovalo v území OZ RADOŠINKA. V území boli zistené až tri lokality, ktoré nesú názov "GOLGOTA" - medzi Lukáčovcami a Novými Sadmi, nad Veľkými Ripňanmi a nad Jelšovcami. Je pravdepodobné, že pútnická cesta viedla k pútnickým miestam. Významné pútnické miesto je na Zobore, kde býval sv.Gorazd. Toto miesto je označené ako súčasť Svätojakubskej pútnickej cesty. Pútnici, ktorí z východu putujú do Santiago de Compostella (cesta má vlastné logo a je značená mušľou), majú možnosť zastaviť sa i pri jaskyni sv. Gorazda. Pútnické miesta boli situované od seba cca 15-20 km, čo je trasa, ktorú pútnik mohol denne absolvovať. Dediny, kde sa pútnici stretávali a oddychovali, boli veľmi živé a viazali sa na ne i trhové miesta. Pútnici boli prínosom pre obec po stránke obchodnej i kultúrnej. Nie všetci pútnici boli chudobní alebo žili asketyckým životom. V pútnických centrách sa uskutočňovala výmena informácií, ale i obchod.

Obrázky vyššie dokumentujú značenie pútnickej cesty sv. Jakuba, ktorá vedie do Santiaga

Poľné cesty, po ktorých je trasovaná Svätojakubská pútnická cesta Ako pútnické, meditačné miesta môžeme vyzdvihnúť štyri miesta v OZ RADOŠINKA. Je možné túto pútnickú cestu z časti rekonštruovať a púte obnoviť. Od Nitry a Zobora sa zrejme pútnici uberali k Drážovskému kostolíku a následne dvoma smermi - smer na Považie a smer na sever cez Jelšovce.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 316


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

-

-

Jelšovce: od Nitry sú vzdialené cca 12 km. Z obce Jelšovce je Golgota vzdialená cca 3 km. Pútnici sa teda zrejme vrátili do Jelšoviec a na druhý deň pokračovali v smere na sever. Lokalita Golgota nad Jelšovcami, žiaľ, po tomto pútnickom mieste stopy nezostali, len názov lokality a jeden rozpadajúci sa strom. Lukáčovce: od Nitry sú Lukáčovce vzdialené 20 km. Lokalita Golgota sa nachádza cca 3 km od obce Lukáčovce, je to miesto na chrbte kopca medzi Novými Sadmi a Lukáčovcami. Je pravdepodobné, že tu bol tzv. "nitriansky Jeruzalem", teda kópia poľského či spišského Jeruzalema, stopy "nitrianskeho Jeruzalema" boli zdokumentované a prezentované autormi v roku 2012. V obci Lukáčovce sa nachádzal biskupský kaštieľ, biskup zrejme denne dochádzal z Lukáčoviec do Nitry. Pútnici sa tu však zrejme zdržiavali menej, viac prichádzali do Nových Sadov. Z Lukáčoviec pútnici zrejem pokračovali do Hlohovca, Trnavy a do Šastína (tzv. Mariánka púť s vlastným znakom štylizované písmeno "M"): Nové Sady: ležia od mesta Nitra vzdialené 17 km. Vzdialenosť medzi Lukáčovcami a Novými Sadmi je cca 8 km po poľných cestách cez lokalitu Golgota. Ak pútnici absolvovali celú trasu krížovej cesty, potom zrejme odpočívali v Lukáčovciach alebo v Nových Sadoch. Význam oboch obcí z hľadiska putovania veriacich je zrejmý. Z Nových Sadov zrejem pútnici pokračovali smerom na západ. Nové Sady boli centrálnou obcou v sakrálnej kompozícii na území OZ RADOŠINKA. Tento fakt zdokumentovali autori už v roku 2012. Súčasťou "nitrianskeho Jeruzalema" sú i osady Ceroviny a Kotrbál, tiež tok Kotrbál (zrejme "rieka Cedron" a Nové Sady). Veľké Ripňany: od Nových Sadov sú vzdialené len 10 km. Avšak pútnici zrejme navštevovali i lokalitu Golgota nad Veľkými Ripňanmi. Na tomto mieste prakticky už tiež nie sú stopy po pútnickom mieste Golgota, zostalo už len stromoradie ku Golgote, ktoré bolo zrejme zámerne vysadené a skupina stromov v lokalite Golgota, kde bol možno trojkríž. K tejto Golgote pravdepodobne viedli dve cesty - pútnická cesta cez Mancické, alebo popri RADOŠINKE. Veľké Ripňany však boli pútnickou obcou. Nitrianska Blatnica: z Veľkých Ripnian zrejme pútnici smerovali k Rotunde sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou. Toto pútnické miesto je doteraz zachované a aktívne sa tu i dnes organizujú pútnické cesty. Je pravdepodobné, že pútnici putovali k tomuto miestu a ďalej cez Považský Inovec na Považie a na Moravu. Sem prichádzali jednak pútnici, ktorí išli z Ripnian a Radošiny, ale i pútnici, ktorí prichádzali zo severu od Bojnej. Nástupným miestom k Rotunde je Nitrianska Blatnica ale i Vozokany. Je pravdepodobné, že Nitrianska Blatnica bola i pútnickou obcou, Vozokany však asi nie.

Pútnická cesta mala 2 smery od Drážovského kostolíka, ktoré sa stretli pri kaplnke sv. Juraja: - smer Lukáčovce, Nové Sady, Veľké Ripňany, Orešany, Šalgovce, Radošina, Nitrianska Blatnica, Kaplnka sv. Juraja - smer Jelšovce, Hruboňovo, Horné Štitáre, Hájna Nová Ves, Krtovce, Lipovník, Kaplnka sv. Juraja Trasovanie pútnickej cesty je lemované kaplnkami, krížami a sochami svätcov. Množstvo sakrálnych prvkov už zaniklo. Tiež mnohé historické cesty zanikli. Nové cesty vznikli vďaka odvodneniu územia, pretože územie popri toku Radošinky a jej prítokoch bolo značne zamokrené a bolo potrebné riešiť obchádzky cez mosty. Návrh uvažuje už s novými cestami, využíva najmä poľné cesty, čiže historicky niektoré úseky pútnickej cesty už nie sú pravdivé. Biskupská cesta je trasovaná z Lukáčoviec do Nitry po jej pravdepodobnej trase cez Andáč a Zbehy. Cesta bola lemovaná sakrálnymi prvkami - krížmi a sochami, napr. v Andáči je Imaculata v križovatke.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 317


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Lukáčovce: je to biskupská obec. Biskupský kaštieľ je už síce dnes v súkromných rukách, ale faktom zostáva, že kaštieľ bol sídlom biskupa a to dodávalo obci na význame a udržiavalo ducha kresťanstva. Túto hodnotu si obec zachovala, len ju treba rozvíjať. Kostol v Lukáčovciach je na návrší, otočený je na Nové Sady (tie boli centrom sakrálnej kompozície zo 14.stroročia). Pred kostolom je čitateľná baroková kompozícia a je predpoklad, že tu boli i barokové úpravy - záhrady na terasách (svedčí o tom terén, terasy sú však už zastavané). Priestor medzi kostolom a farou nie je zastavaný, obec tak môže tento priestor dotvoriť historicky pravdivo a v súlade s duchovnom obce. Úpravy zo 60tych rokov je potrebné odstrániť, je to nános vtedajšej doby, ktorý narušil kompozíciu, umožnil výsadbu nepôvodných drevín vo veľkom množstve, tiež výsadbu nepriehľadných stien a pretrhnutie väzieb s obcou i s regionálnou stredovekou sakrálnu kompozíciu. Nová úprava si vyžaduje spracovanie urbanistiko-architektonickej štúdie, ktorá zohľadní historické súvislosti a podporí génia loci obce Lukáčovce. Radošina: je to tiež biskupská obec, pričom biskupi sa tu chodili "rekreovať" a mali tu svojho správcu. Biskupský kaštieľ je po náročnej a nákladnej rekonštrukcii a je využívaný na charitatívne účely. Je verejnosti neprístupný. Je to na škodu veci, pretože je to jedinečný priestor s umeleckými i architektonickými hodnotami vhodný so súhlasom cirkvi na prezentáciu odborníkom a turistom. Biskupová: obec bola v správe biskupstva a v obci bývali hlavne ľudia, ktorí pracovali na biskupskom majetku. Názov svedčí o pomeroch v obci. Stopy "nitrianskeho Jeruzalema" sú zrejmé a zároveň sú jedným z ústredných bodov navrhovanej pútnickej cesty. Nasledujúci obrázok dokumentuje možné trasovanie krížovej cesty nad Lukáčovcami. Stopy "ripnianskeho Jeruzalema" sú zaniknuté. Po tomto krajinárskom prvku zostal len názov v území a alej (porast) smerujúca na Golgotu. Stopy "jelšovského Jeruzalema" sú zaniknuté. Po tomto krajinárskom prvku zostal len dožívajúci strom, na ktorom bol pripevnený obrázok s Pannou Máriou na drevenej podložke. Okrem toho sa v území nachádza množstvo sakrálnych prvkov, popri ktorých boli trasované historické cesty. Dnes sa môžu po stopách historických ciest trasovať "nevšedné cesty", najmä cyklistické a hippocesty. Pri sakrálnych prvkoch (sochy, kríže) je vhodné vytvoriť "malé parkové oddychové a meditačné plochy". Tieto prvky sprevádzajú hlavne pútnickú cestu. Významným urbanistickým prvkom v krajine sú kostoly. Kostoly na starších základoch sú postavené nad obcou a mali jednak meditačnú, jednak obrannú funkciu. Navyše boli mnohé imaginárne prepojené pomyselnými osami, takže vytvorili komponované prvky, a to už v 14.storočí (napr. obce okolo Nových Sadov). V období osvietenstva (baroka) sa zmenila spoločenská situácia a kostoly sa začali stavať v obci. Opatrenia navrhnuté na podporu pútnickej cesty: - akceptovať Golgoty ako pútnické miesto a stavať na ňom rozvoj sakrálneho a asketického turizmu, tiež obnoviť púte na Golgoty, určite však na Golgoty medzi Lukáčovcami a Novými Sadmi. - Na Golgoty vo Veľkých Ripňanoch prechádzať cez Mancické - podporiť myšlienku a obnovu "nitrianskeho Jeruzalema" - a to i "Cesty Pánove" nad Cerovinami, na základe archeologického a archívneho prieskumu určiť usporiadanie objektov, overiť tak historicky založený „nitriansky Jeruzalem“, na základe podkladov obnoviť alebo nanovo cielene založiť túto krajinársku kompozíciu (možno v duchu súčasnej doby), miesto vnímať i ako zastávku pre turistov pútnikov, cyklistov či jazdcov. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 318


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Rotunda sv.Juraja

Golgota

Pútne miesta

Golgota Golgota

Významné kostoly

Kostoly

Drážovský kostolík Jaskyňa sv.Gorazda

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 319


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Kostol Lukáčovce - urbanistická dominanta

Veľké Ripňany - urbanistická dominanta

Nové Sady - centrálny bod sakrálnej kompozície zo 14.stročia (Dobrucká 2012)

Kostol Radošina - urbanistická dominanta

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 320


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklad možného riešenia priestoru okolo kostola v Lukáčovciach. podporiť obnovu "biskupskej cesty" z Lukáčoviec do Nitry, obnoviť pri nej pôvodné sakrálne prvky, v Lukáčovciach obnoviť pri kostole barokovú kompozíciu inšpirovanú vatikánskymi záhradami Opatrenia na podporu sakrálnosti krajiny: - ako centrum regiónu akceptovať Nové Sady a Veľké Ripňany - chrániť cirkevnú kompozíciu zo 14.storočia v nitrianskom okrese (centrum kompozície sú Nové Sady - miesto sochy Ježiša Krista), nezastavať kompozičné osi výškovými objektmi, prezentovať a obnoviť komponovanú krajinu v rámci regiónu a preskúmať vzťah k okolitým obciam - akceptovať definovanú komponovanú krajinu v rámci katastrálnych území niektorých obcí, obnoviť prvky komponovanej krajiny, historické parky apod. - veľmi citlivo využiť vizuálne exponované miesta v krajine a prípadne ich zapojiť do širších krajinárskych úprav, vysadiť na nich napr. orientačné stromy, osadiť vyhliadkové veže, umiestniť pamätníky, obnoviť sakrálne prvky apod., pritom však zachovať kompozičné osi - podrobne riešiť cez projektovú dokumentáciu. -

8.1.4. Obchodná cesta Cez záujmové územie išli min. dve historické obchodné cesty: - Česká obchodná cesta, ktorá prechádzala cez Behynce, okolo toku Blatnica do doliny medzi Nitrianskou Blatnicou a Bojnou, cesta smerovala do sedla v Považskom Inovci a následne schádzala do Ducového. - "Magna Via" - obchodná cesta západ - východ smerovala od Viedne na Ukrajinu severom Slovenska. V rámci riešeného územia Magna Via prechádzala cez Malé Ripňany, Veľké Ripňany, okrajom katastra RADOŠINKA, Nitrianska Blatnica, Krtovce,

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 321


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

Hájna Nová Ves, Horné Štitáre a Urmince. V týchto obciach tiež existuje "OZ Magna Via", ktoré do spolupráca zapája rôzne subjekty a už sú do obnovy cesty zapojené i obce. regionálna Obchodná cesta viedla tiež z Nitry do Piešťan, viaceré obce na tejto ceste mali trhové právo, a to Zbehy, Čakajovce, Jelšovce (obchodná cesta potom pokračovala smerom na Topoľčany a Topoľčiansky hrad) a smerom na Piešťany to boli obce Čab, Nové Sady, Kapince, ďalej Ripňany, Behynce, Radošina, teda takmer všetky obce. Každá obec mala v iný deň stanovený trh.

Návrh na obnovenie trhov. Trhy sa konali zväčša v strede obce, a to pri kostole alebo pri krčme, na hlinenopiesčitom povrchu alebo na ploche vyloženej kameňmi s priepustným povrchom. Na trhu bolo množstvo stánkov, hlavne potraviny, ale i remeselnícke výrobky. Predaj dobytka sa konal bokom. Blízko pri trhu bola krčma, resp. občerstvenie. Obnova jedného tradičného trhového miesta dobovo upraveného s pravidelným predajom domácich výrobkov a biopotravín zo slovenskej produkcie by i dnes mohla prilákať návštevníkov. Hlavne je vhodné na trhoch predávať regionálne výrobky, biovýrobky a tak zabezpečiť jednak predaj domácich produktov, ale i kvalitu produktov. Dodávateľmi by mali byť regionálni producenti a remeselníci. Vhodné je tiež uchádzať sa o značku "regionálny produkt" a tie na trhoch preferovať. Prinieslo by to oživenie trhovníctva, ale i odbyt pre producentov a zároveň uchovanie tradície. Konanie trhov by bolo vhodné v trhových obciach striedať, teda vždy by bol trh v istý deň v inej obci a tiež by mohli byť väčšie výročné trhy, na ktorých by sa predávali nie len potraviny a regionálne produkty, ale i remeselnícke výrobky zo širšieho okolia. V každom prípade by to nemali byť produkty z nadnárodných reťazcov a z veľkovýroby, ale išlo by o podporu malovýroby. Dobovosť sa nezamieta, naopak, možno by každý trh mohol mať vlastný dizajn a atmosféru v súlade s dobou, ktorú si chce obec pripomenúť. Opatrenia navrhnuté na podporu obchodnej cesty: - spracovať mapu obchodných ciest i s miestami pre odpočinok a s objektmi občianskej vybavenosti - pre jednotlivé obchodné cesty riešiť "logo", podľa možnosti historicky pravdivo - pre každé trvohé miesto riešiť samostatný projekt (vlastný dizajn) - pripraviť harmonogram trhov - pripraviť dohody s dodávateľmi produktov - pre trhoviská tzv. nadnárodných ciest povoliť i predaj tradičných výrobkov z iných krajín, prípadne organizovať na trhoviskách i kultúrno-spoločenské akcie a povoliť pouličných muzikantov, cirkusantov, umelcov, remeselníkov... - obnoviť trhoviská v trhovníckych obciach, každá obec by mala trh v iný deň - pripraviť plochu na trhy, riešiť ju dobovo pravdivo, najmä vo sviatky - podporiť výrobu remeselníckych a darčekových predmetov a predávať ich na trhu, prípadne ich ponúknuť na reprezentačné účely obce - v trhový deň i v príslušnom reštauračnom objekte variť dobové jedlá, k tomu je potrebné rekonštruovať a upraviť i tieto zariadenia - vo výročný deň by mal byť samozrejmosťou kroj (sviatočný, pracovný), a to ako u predávajúcich, tak i v obchodoch, v pohostinstve apod. - stánky pre trhy riešiť tiež dobovo, avšak tak, aby mohli zostať na mieste, pričom mimo trhu by mohli mať inú funkciu (boli by skladné, napr. ako v Košiciach) - návrh mobiliár u riešiť súťažou návrhov, vlastnú výrobu zveriť domácim remeselníkom - obchodnú cestu lemovať stromoradím (a prvkami s logom cesty) - v obciach upraviť námestia v súlade s históriou obce, napr. na návsi vybudovať "rodovú stenu", kde by boli uvedené rody, ktoré v obci žili (príklad Golianovo) Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 322


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Česká obchodná cesta

Magna Via

Trhové obce na obch. ceste

Regionálna obchodná cesta

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 323


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Návrh na dobové, v tomto prípade strediveké trhovisko (vizualizácia D.Černík)

Ľudovo-umelecké výrobky, tradičné výrobky a rodinné značky a regionálne výrobky: obrázky dokumentujú možnú pestrosť, ktorá by sa trhoch vznikla. Trhy sú populárne v zahraničí i vo veľkých mestách (Praha, Mníchov apod.), a to nie len počas výročných jarmokov, ale prakticky 1x za 1-2 týždne.

8.1.5. Panská cesta Cieľom "panskej cesty" je zosieťovať kaštiele, kúrie jestvujúce i zaniknuté. Panská cesta umožňuje výlet, na ktorom by sa návštevník pohyboval od kaštieľa ku kaštieľu, v každom objekte by dostal informácie o histórii tohto objektu, o príbehoch obce, o architektúre, majiteľoch apod. U jestvujúcich objektoch by bolo možné realizovať prehliadky zámkov, kaštieľov, kúrií, prípadne i zemianských dvorov, u zaniknutých objektov by bolo možné osadiť spomienkový panel či pamätnú tabuľu do cesty či na objekt. U prestavaných objektov je vhodné objekt upraviť na pôvodný stav v súlade s históriou, alebo aspoň doplniť interiér o dobové fotky objektov, majiteľov i ľudí žijúcich v obci apod. Opäť pripomíname potrebu vybudovať rodovú stenu, ktorá zvyšuje patriotizmus obyvateľov, a dať obyvateľom možnosť, aby si takúto rodovú tabuľu sami doplnili v prípade ich záujmu. Panská cesta predstavuje navrhovanú trasu, ktorá vedie návštevníka od objektu k objektu. Cesty v prípade možnosti vedú mimo komunikácií II. a III. triedy - po krajine. Je tomu tak preto, že jazda na koňoch a na koči môže byť pre návštevníkov atraktívna, uvoľnená, v kontakte viac s krajinou, a navyše Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 324


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

navodzuje nálady a atmosféru panstva v kočoch. Pri náraste počtu koní v území to môže byť zaujímavá činnosť i pre kone, konská sila môže byť znova zaujímavá, je to alternatívny spôsob dopravy. Navyše pohľad z polí či z okraja lesov do krajiny navodzuje atmosféru kľudu, pokoja, čo v prípade rekreačných aktivít je žiaduce. Zároveň sa takto dá vyhnúť dopravnej kolízii. Trasa je navrhnutá prevažne po jestvujúcich poľných cestách. Majetkoprávne vysporiadanie nie je v tejto štúdii riešené.

Kaštiele jestvujúce i keď v zlom technickom stave

Kaštiele zaniknuté alebo prestavané

Obrázok lokalizuje len kaštiele a kúrie jestvujúce alebo zaniknuté Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 325


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Opatrenia navrhnuté na podporu Trasovanie panskej cesty: - keďže panská cesta má ísť krajinou, nie je potrebné jej spevnenie. Jej povrch by mal byť hlinito-piesčitý, prípadne priepustný - z minerálneho betónu, v obci prípadne z kameňov (mačacie hlavy), čo je historicky pravdivé, trvácne a navyše takéto povrchy umožňujú vsakovanie vody do pôdy, šírka panskej cesty by bola 2,7 m, - na ceste je potrebné vybudovať oddychové plochy, najmä v miestach pekných výhľadov do krajiny. Tieto miesta by poskytovali možnosť posedenia v tráve či na lavičke, vybaviť ich treba lavičkami, informačnými tabuľami, stromami, aby stromy poskytovali týmto miestam tieň, prípadne tiež altánok alebo vyhliadkovú vežu apod. - potrebná je dohoda s majiteľmi historických objektov o možnosti prehliadky kaštieľov a kúrií - na ceste v zastavanom území vytvoriť "rodové steny" s rodmi v danej obci Rodový erb

Zemianský rod - príslušníci rodu žijúci v obci Obdobie pôsobenia v obci

Príklad riešenia rodovej steny Golianovo ( autor Dobrucká) Príklad riešenia vyhliadkových miest: Vyhliadkové miesta je možné riešiť veľmi jednoducho, len s lavičkami a stromami (viď prvé dva obrázky). Je to však riešenie veľmi časté a bez fantázie. Nasledujúce obrázky prinášajú i návrh na vyhliadkové veže (s funkciou i altánkom, teda zastrešeného objektu). Materiál drevo, výška 6-8 m, možnosť posedenia priamo na vyhliadke, možnosť skrytia sa pred nečasom, možnosť opaľovania sa, postriežky pre poľovníkov apod. - je to akýsi multifunkčný objekt. Z hľadiska architektúry je to akcent súčasnej doby, objekt sa teda "nehrá" na historický prvok, ale umožní sledovať i krajinu historickú i súčasnú. Návrh je minimalistický,

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 326


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

aby v nerušil krajinný obraz. Konštrukčne je pomerne jednoduchý, ale efektný. Predkladáme alternatívne riešenie vyhliadkových bodov.

Úprava vyhliadkového miesta na skale

Vyhliadka zo svahov do krajiny

Príklad objektu na vyhliadke (Autor: ing.arch. Pavol Škorvánek)

Príklad objektu na vyhliadke (Autor: ing.arch. Pavol Škorvánek)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 327


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklad objektu na vyhliadke (Autor: ing.arch. Pavol Škorvánek) Uvedené návrhy sú v súlade so súčasnými trendmi (moderný dizajn), a pritom sú vhodné i do vidieckeho prostredia, keďže budú z dreva a sú nevtieravé. 8.1.6. Nitrianska kráľovská vínna cesta Vieme, že Káľovská nitrianska vínna cesta prechádzala aj riešeným územím, avšak informácie o trase tejto cesty neboli dostupné v dostatočnej miere. Keďže biskupi mali kaštieľ v Radošnej, dá sa predpokladať, že táto obec spadala do tejto cesty. Viniču sa darilo i v Ardanovciach a priľahlých obciach, ale tiež v smere na Bojnú. Doteraz sa tu vinice nachádzajú. Na území OZ sa víno pestovali dokázateľné už v 14.storočí. Vinohrady boli v Alekšinciach, Šalgovce, Svrbice, Orešany, Bzince, Biskupová, Nitrianska Blatnica, Lipovník, Bojná ai. V obci Bojná je aktívny spolok vinohradníkov a milovníkov dobrého vína, ktorý organizuje ochutnávky vín. Na svätého Urbana tiež organizuje pri kaplnke vo vinohradoch žehnanie vinohradov apod. Obnova Kráľovskej nitrianskej vínnej cesty by mala priniesť nie len udržanie súčasných viníc, prípadne výsadby nových viníc, ale i obnovu a udržanie tradičných objektov vo viniciach (hajlochy, prešovne, sakráne prvky) a ukážky tradičného pestovania viniča, ale i nové objekty pre oddych, ochutnávky, prípadne náučný chodník apod. Tejto myšlienky sa zatiaľ ujalo mesto Nitra a spolu s okolitými obcami založili v roku 2003 "OZ Nitrianska kráľovská vínna cesta" so sídlom v Nitre. Toto OZ začalo tiež spolupracovať s OZ Magna Via. Takto sa rozmáha vínna turistika na Slovensku a propagujú sa slovenské vína. Obce z OZ RADOŠINKA majú možnosť nadviazať na túto Nitriansku kráľovskú vínnu cestu. Trasovanie tejto cesty a riešenie jej ďalšej prezentácie je vecou ďalšieho projektu, ktorý by mal byť pripravený s historikmi, s vinohradníkmi a potencionálnymi poskytovateľmi šlužieb pre milovníka vín. (Príklad je Tokaj v Maďarsku, kde sa ochutnávky spájajú i s kultúnym programom.) Určite však vínna cesta po Radošínskych vinohradoch a okolí by mohla byť pre turistov zaujímavá. Súčasťou tejto vínnej cesty by mohli byť veľkí producenti ( - vinársky podnik Pivnica Radošina s pivnicou, s terasou, reštauráciou, s priestormi na školiace účely, s možnosťou ubytovania, s degustačnou miestnosťou, - vinárstvo Víno Vínovaté, ktoré začalo produkciu vín v roku 2012, výmera vinohradov je cca 14 ha, v súčasnosti je pivnica vo výstavbe), tak i menších producentov vín v rámci súkromných vinohradov, čím by sa spestrila ponuka pre návštevníkov, ale hlavne by sa prezentovala i tradícia drobného vinohradníctva a tradičných súkromných pivníc - hajlochov. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 328


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Práca vo vinohradoch v Radošinej

hajloch - hospodársky objekt vo vinici

Vzorom pre rozvoj vínnej cesty by mohli byť podobné aktivity v zahraničí, kde sa degustácie vín spájajú s ochutnávkou tradičných jedál (príklad oblasť Kamp v Rakúsku, Toskánsko v Taliansku, Tokaj v Maďarsku, Mikulov v ČR apod.), čiže spojiť Kráľovskú vínnu cestu s navrhovanou cestou kulinárov či s navrhovanou panskou cestou, presuny organizovať po krajine "mäkkými dopravnými prostriedkami" (cyklistika, hippoturistika, jazda na kočoch i na vozoch apod.). Tiež je vhodné vybudovať náučný chodník po viniciach o tejto ceste, jej histórii, významných sortách apod. Do tejto aktivity je vhodné zapojiť viacero obcí, i súkromníkov (vinohradnícke rodiny) a spolu ponúkať služby pre klientov. Spolupráca obcí je v tomto žiaduca.

Príklad komponovanej krajiny - filagória nad panským objektom, Tokaj 2008 Komponovanú vinohradnícku krajinu nachádzame v Radošinej. Obnova kompozície nad kaštieľom je vhodná. Vinohrady v Radošinej boli komponované tak, že ich hlavná os viedla od osi kaštieľa ku vchodu do pivnice, v osi viedla obslužná komunikácia. Za pivnicou v osi boli prvky - pravdepodobne socha sv. Urbana a zrejem tiež filagória - objekt na stráženie úrady s možnosťou ukrytia sa pred nečasom. Podobné filagórie sa už na Slovensku vyskytujú len ojedinele, v zahraničí je to pomerne častý prvok vo vinohradoch. (Viď obr. vyššie). Pre opätnovnú obnovu kompozície je potrebný podrobnejší prieskum územia, stanovenie väzieb, výhľadov, prevádzkových súvislostí, historických objketov. Spolupráca odborníkov je potrebná.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 329


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklady zachovaných historických vinohradníckych prvkov v Tokaji v Maďarsku:

Tradičné pestovanie viniča pri koloch - Tokaj, Maďarsko

Tradičné pivnice v Tokajskej oblasti v Maďarsku obec Hercegkut (v iných obciach boli iné pivnice)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 330


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Opatrenia navrhnuté na podporu vínnej cesty: - vinohradnícku cestu je vhodné spojiť s využitím pivníc, s degustáciami, s pohostením... - prezentovať i spracovanie vína, prípadne archívy vín v pivniciach, prezentovať používané technológie (najmä tradičné) apod. - vytvoriť zbierku viniet, typov fliaš, korkových zátok apod. - vo vinohradoch osadiť štítky a prezentovať pestované sorty viniča - ochutnávky vín organizovať i priamo vo vinohradoch - sprístupniť pivníc (i súkromných), vybudovať náučný "vínny chodník" - organizovať predaj vín priamo v pivniciach či vinohradoch, organizovať "aukciu" ai. - vo vinohradoch organizovať slávnosti - vinobranie (po dohode so spracovateľmi hrozna organizovať vinobranie v rôzne dni, aby sa návštevníci mohli zúčastniť na viacerých slávnostiach), vinobranie presunúť i do kaštieľov (panská cesta) - vo vinohradoch obnoviť tradičné prvky - sochy sv. Urbana, filagórie apod. - na vínnej ceste prezentovať i iné plody a produkty - čerešne, gaštany, jabloňové sady apod. a vytvoriť napr. "cestu jedlej krajiny", kedy by sa prezentovali rôzne plodiny: - V Bojnej je čerešňový sad, čerešňové slávnosti by boli prínosom v jarnom období. Podobné slávnosti už organizujú v ČR (Uherské Hradište) a sú spojené s predajom čerešňových produktov. - gaštanové hody v Radošinej, kde bola gaštanica o výmere cca 7 ha. Gaštanicu likviduje rakovina, avšak gaštanové hody môžu byť spojené s prednáškami a výkladom o ochrane gaštanov na území Slovenska. Na Slovensku bolo až 142 gaštaníc rôznej výmery. Túto tradíciu treba oživiť a spolupracovať s týmito obcami na obnove gaštaníc. - žatva - spojenie s pečením chleba, rôznymi receptami chlebov apod. Do tejto aktivity by mohli byť zapojené najmä Horné Štitáre, obec uprostred polí, kde je obecná pec v Obecnom dome. Cesty by mohli viesť súbežne s panskou či kulinárskou cestou. Prevažne pôjde o cestu cez krajinu a po prírodných povrchoch, spevneným komunikáciám sa trasa vyhýba. Jedným z dôvodov je bezpečnosť návštevníkov, ďalším je však snaha dostať návštevníkov do krajiny, aby ju poznali, vnímali a aby sledovali poľné práce vo všetkých ročných obdobiach.

Degustácia priamo vo vinohrade pod prístreškom (Taliansko)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 331


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklady osadenia malej architektúry vo vinohradoch:

Mobiliár pre oddych (oblasť Kamp)

Lezecká stena pre deti (Langenlois)

Nová vinotéka a archív vín (Langenlois v Rakúsku), nevtieravá architektúra je vítaná

Náučný chodník vo vinohrade - húpacia sieť na stromoch vo vinohrade (oblasť Kamp) Uvedené príklady by mohli byť inšpiratívne najmä pre obec Radošina a Šalgovce s tradíciou vinohradníctva a vinárstva.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 332


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Náučný chodník cez vinohrad s lavičkou (Rakúsko) 8.1.7. Chodník kulinárov Každý región je z hľadiska gastronomického trochu špecifický, v každom regióne sa varili odlišné tradičné jedlá. Na tomto fakte je založený gurmánsky turizmus, značne populárny v krajinách EU. Na Slovensku je pomerne málo regionálnych špecialít, chýbajú kuchárske knihy s regionálnymi receptami, chýbajú regionálne značky tradičných výrobkov apod. Chýbajú však i tradičné hospodárske dvory, pritom v regióne ešte takéto dvory a majery existujú, len sa nevyužívajú týmto spôsobom, často sú prestavané, alebo využívané pre priemyselnú výrobu apod. V tradičných objektoch je vhodné ponúkať tradičné služby - napr. ubytovanie v izbách s regionálnym zariadením a prvkami, tradičnú stravu, domáce produkty apod. Ideálne je, ak by mali tradičné hospodárske dvory zachovaný i tradičný mirkourbanizmus, teda tradičné usporiadanie objektov na bývanie v kontexte na hospodárske objekty, a tiež domáce zvieratá (malé "domo-zoo" pre deti). Prezentovanie tradičnej vidieckej kultúry (ľudová architektúra, hospodárske dvory, ľudový kroj pracovný a sviatočný, drevené ploty, tradičné činnosti a remeslá apod.) nesvedčí o zaostalosti regiónu (ako si to často ľudia na slovenskom vidieku vysvetľujú), ale svedčí o úcte k dedovizni, o zachovávaní tradícií, o vzťahu k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu po našich predkoch, o ochrane a šetrnom využívaní prírody apod.. Majery či hospodárske dvory sú zároveň dnes edukačnými plochami pre mestských ľudí, dá sa v nich uplatniť tzv. vidiecky turizmus (agroturizmus), pričom sa deti učia tradičnému spôsobu života, vidia úžitkové rastliny a domáce zvieratá a môžu ochutnať domáce špeciality i tradičné jedlá apod. Chodník kulinárov by bolo ideálne trasovať po objektoch s pôvodnou architektúrou, kde sú ešte zachované i hospodárske objekty, ktoré sú jedinečné a rýchlo miznú. Tejto objekty je potrebné tiež chrániť pred zničením a prestavaním. Každá obec by mala mať katalóg tradičných rodinných domov, ktoré sú "obrazotvorné" pre danú dedinu. Príkladom sú objekty nižšie.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 333


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Jedinečné hospodárske objekty v Behynciach

Dom s pivnicou v Šalgovciach

Opatrenia navrhnuté na podporu cesty kulinárov: - "chodník kulinárov" trasovať po majeroch, hospodárskych dvoroch, vidieckych reštauráciách a zariadeniach, kde by boli ponúkané regionálne produkty, tradičné výrobky, hody apod. - prezentovať historické hospodárske objekty, ďalej ich rekonštruovať, pripraviť o nich monografie pre návštevníkov apod. - chrániť tradičné hospodárske objekty pre asanáciou (maštale, stodoly, kurníky, včelíny), naopak využívať ich, alebo aspoň udržať ich vonkajší vzhľad, vo vnútri je zmena funkcie prípustná (garáž apod.) - chodník "kulinárov" trasovať po krajine s cieľom propagovať rastlinnú i živočíšnu výrobu, ekopotraviny, genofond tradičných ovocných drevín a krajový sortiment na modelových políčkach a sadoch - propagovať tradičné výrobky, jedlá - ukážkové obrábanie pôdy realizovať popri cyklotrase a sledovať premenu krajiny počas ročných období - vytvárať vzorkovnicu poľných prác - "náučný chodník hospodára" - vytypovať miesta, kde by bol uplatnený "tradičný landart", teda tradičný spôsob sušenia a uskladnenia sena, slamy, sušenie ľanu, konope, skladanie stohov, úprava senníkov, tradičné vyrezávané včelíny apod. - „rybársky raj“ má možnosť vzniku v trojuholníku Alekšinské rybníky, Lukáčovské rybníky a Malozalužiansky rybník, vznikne tak trojuholník vodnej rekreácie, jeho ďalšie využitie bude riešené v spolupráci so Slovenským zväzom rybárov, ale i chodník milovníkov rybích špecialít - rybársky raj podporovať v Bojnej (ranč) a vytvoriť ho i v Krtovciach a v Hájnej Novej Vsi, prípadne i rybník Bodok a vznikne ďalší trojuholník vodnej rekreácie a športového rybolovu, pri rybníkoch je vhodné vybudovať i objekty vybavenosti - využiť obecnú pec v Horných Štitároch na pečenie miestnych a regionálnych špeciálnych chlebov na drevenej doske (dokázané zdravé účinky dreva) - obnoviť liehovar v Malých Dvoranoch - výroba lokálnej špeciality a pálenicu v Radošinej (sladovňa, originálny výrobok v originálnych fľašiach) - revitalizovať čerešňový sad v Bojnej, rozšíriť ho a ponúkať čerešňové výrobky - revitalizovať gaštanicu v Radošinej (výsadba nových gaštanov je vhodná) a ponúkať výrobky z gaštanov ako i vlastné plody - prezentovať a ponúkať včelie produkty (od propolisu až po med), ochutnávky rôznych medov, podporiť včelárstvo (Kapince, Lukáčovce, Bojná ai.) - obnoviť morušové aleje a sady a ponúkať výroby (morušový likér, kompót apod.) - chov kráv na steaky - ponúkať špeciálne staeky (napr. príprava na kameni apod.), ponúkať teľacie mäso - chovať zajace (diétne mäso žiadané v meste), kačky, husi... Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 334


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

ovčie hody, súťaž halušiek, cibulačky, cesnačky, hody pečených zemiakov....

Obrázok dokumentuje reštauračné zariadenia, hotely, dvory s potravinami, farmy s možnosťou kúpenia si produktu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 335


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8.1.8. Vojenská cesta Ďalšou nevšednou cestou je vojenská cesta. Z Nitry chodili vojenské jednotky na hrad Bana, pretože rytieri z hradu bojovali s nitrianskym biskupstvom o pozemky. Nie je isté, kde hrad stál, pravdepodobne nad obcou Banka (niektorí uvádzajú, že je to lokalita Červená veža, iní že Striebornica, a ďalší že lokalita Hradište). Spomína sa však okolo roku 1196 a je pravdepodobné, že stál už v 9.storočí. Dnes sa jeho základy hľadajú. Zatiaľ je známa len povesť o tomto hrade. Z hľadiska riešeného územia je však dôležité vedieť, že na tento hrad chodili vojenské jednoty z Nitry, ktorí s rytiermi bojovali. Je vhodné pátrať v cirkevných archívoch po hrade a určiť i cestu, po ktorej vojaci chodili, kde odpočívali, či si stavali tábory, alebo využívali pohostinstvo obyvateľov apod. Nateraz sa len môžeme domnievať, kde si vojaci si stavali vlastné tábory, a to zväčša na miestach, kde bol dostatok vody na pitie i pre kone. Tiež je pravdepodobné, že vojenské jednotky boli pri panstvách, ktoré bolo potrebné chrániť, a že jeden z táborov bol pri biskupskom kaštieli v Lukáčovciach a ďalší pri biskupskom kaštieli v Radošinej. Ak vojaci prešli pri presunoch denne cca 30 km s plnou poľnou. Nitra a Lukáčovce sú od seba vzdialené cca 20 km. Lukáčovce a Banka sú od seba vzdialené po súčasných cestách cca 30 km. Vojaci však mohli chodiť i cez Šalgovce, pričom vlastne išli pod hrad a nie do Banky. Zdá sa teda pravdepodobné, že v Lukáčovciach bola dôležitá vojenská posádka a pri Radošine druhá. Je pravdepodobné, že po boji sa nevracali až do Lukáčoviec, ale len do Radošiny, kde mali zázemie v podobe biskupov, ale i v podobe zdravotníkov. Na uvedenom základe sa dajú predpokladať dva smery "vojenskej cesty" z Nitry do Radošiny a z Nitry do Bojnej, kde bolo hradisko a zrejem pod ním i obchodná cesta. Stredoveká "Česká obchodná cesta" prechádzala medzi Nitrianskou Blatnicou a Bojnou cez Považský Inovec. Zrejme išla popod hradisko Valy zo západnej strany, pretože toto hradisko malo funkciu mýtnu i obrannú. V táboroch bolo potrebné vytvoriť plochy pre dôstojníkov, pre vojakov, pre zranených, pre zázemie, ale i pre oddych, stravovanie apod. Na uvedenom základe je predložený návrh na výstavbu stredovekého vojenského tábora ako jednej z atrakcií územia. Zriadenie tábora je situované do Lukáčoviec, kde sa v povesti spomínajú i vojaci, i templári, i zrada... Navrhovaný vojenský tábor bude slúžiť pre príležitostné stredoveké aktivity, nevynímajú život vojakov. V priestore tábora je teda potrebné riešiť "vojenský výcvik", stanový tábor, priestor pre "historické boje" (historický šerm - templári a vojaci, vojaci a sedliaci), vojenský výcvik civilistov - regrútov, cvičenie stratégie, bojové umenie, rytierske súboje, priestor pre zbrane (vrhač kameňov ai.), priestor pre dielne, pre stajne apod. Takéto dielo by mohlo priniesť záujem občanov o históriu i o biskupský kaštieľ, ale by sa mohol podporiť i "asketický turizmus", získavanie kondície, apod.. Treba vytvoriť "vojenské" plochy, miesta pre tábory na základe historických prameňov alebo legiend (napr. sústreďovanie ochranky biskupa, dobíjanie biskupského kaštieľa v Lukáčovciach, tábor templárov v Lukáčovciach, obnoviť alebo aspoň naznačiť podzemné chodby apod.) Kartogram nižšie navrhuje niektoré miesta pre vojenské tábory, a to - tábor v Lukáčovciach - na ochranu biskupa - tábor pod lesíkom "Mahira", kde pôsobili temné sily - na ochranu panstva i pútnikov, - tábor vo Veľkých Ripňanoch, lokalita Mancické alebo pri vodnej nádrži - ochrana pútnikov, ale i cirkevných hodnostárov a panstva - tábor v Radošinej - ochrana biskupa i panstva v Nitrianskej Blatnici - tábor v Bojnej - ochrana obchodnej cesty, ochrana hranice panstva apod. - tábor pri Ardanovciach - je tu potok, je to miesto v údolí chránené pred západný vetrom, je to miesto z časti kryté porastmi a tiež tábor bude blízko Radošinej, kde mali vojaci zázemie, prítomnosť biskupa, vojenskú nemocnicu, apod. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 336


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Návrh lokalít na vybudovanie vojenských táborov:

Vojaci zrejme boli vo viacerých obciach, kde dohliadali aj na poriadok, na bezpečnosť pri prejazde panstva či biskupa apod. Takže budovanie tejto témy nie je vymedzené len pre uvedené lokality, ale podľa záujmu obcí o zriadenie tábora je možné tábor umiestniť i do iných obcí avšak tak, aby nová lokalita zapadla do témy stredoveku. Zároveň sa nevylučuje i organizácia nových adrenalínových športov v blízkosti tábora, či cvičisko pre vojakov, kynológov, jazdecké trate apod. V rámci táborísk bude potrebné vybudovať zastavenia, cvičné lúky, objekty na prenocovanie, oddych i posilnenie apod. Ak by sa začala budovať vojenská cesta, tá by preferovala asketický turizmus a fyzickú kondíciu. Táboriská môžu byť rôzne, ich výstavba z časti závisí od fantázie, z časti od historických faktov. Ako príklad uvádzame vojenský stredoveký tábor v Lukáčovciach - vzniká na zelenej lúke. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 337


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Vojenský tábor v Lukáčovciach - príklad riešenia: V Lukáčovciach navrhujeme urobiť väčšie táborisko i s vybavenosťou. Dôvod: v minulosti si biskupský kaštieľ vyžadoval ochranu. Dnes je v blízkosti mottocrossová dráha, takže obec môže spájať adrenalínové akcie rôzneho typu, ako napr. kone-kone (kone živé, kone "pod kapotou"), apod. V obci tak vznikne jeden atraktívny športovo-rekreačný priestor na rôzne témy. Ten je navyše napojený na športové ihrisko a rekreačný rybník. Okolo kaštieľa navyše je navrhnutá pútnická cesta. Lukáčovce majú teda značný potenciál stať sa akýmsi regionálnym centrom "stredovekých aktivít", ale i centrom rekreačného športu.

Na obrázku je znázornený stanový tábor temlárov. Podľa povesti v Lukáčovciach mali templári kláštor, mal by to byť súčasný biskupský kaštieľ. Táto hypotéza nie je potvrdená, avšak návrh stredovekého vojenského tábora s ňou pracuje. Lesný porast na kopci (obr. nižšie) by mal byť les, pri ktorom bola Golgota. Na obrázku je kolbište, teda priestor pre rytierske turnaje.

Navyše v obci Lipovník je vojenská strelnica (neprístupná pre verejnosť), v Zbehoch je športová strelnica (tiež paintball), v Nitrianskej Blatnici je malá športová strelnica na severe obce, ktorá má potenciál na rozvoj. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 338


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8.1.9. Adrenalínová cesta : Countrycross - "kone pod kapotou" MotoCross, motto trial, cyklocross, cyklotrial, horolezectvo, skalolezectvo, rogalo, paragliding, dronboarding a ďalší adrenalín - to sú nové výzvy pre voľnočasové aktivity a tiež súčasné trendy v rozvoji turizmu, cestovného ruchu a zábavy. Niektoré z uvedených športov je možné vykonávať i v riešenom území. V súčasnosti sú v OZ RADOŠINKA tri mottocrossové dráhy. Ďalšie je možné vybudovať na miestach so skalnatým podkladom. Podmienky sú i na výstavbu cyklocrossových dráh. Využiť sa dajú i poľné letiská, napr. pre lety balónom i dronboarding, na preteky modelárov apod. Lukáčovce - jestvujúca dráha

Zbehy - jestvujúca dráha

Veľké Ripňany - jestvujúca dráha

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 339


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

MotoCross, cyklocross, countrycross - obľúbené adrenalínové športy, ktoré využívajú plochy rôzne neobrábateľné a inak nevyužiteľné plochy. V riešenom území boli zistené tieto tri motocrossové dráhy. Všetky tri dráhy sú bez vybudovaného zázemia. Zázemie môžu ponúknuť obce, avšak i na ploche by mali byť isté prvky pre oddych počas tréningu. Možné nové mottocrossové dráhy: - Uzatváraná skládka v Bojnej ponúka ďalší priestor pre rozvoj tohto športu. V tejto etape ide len o časť skládky, je to však priestor dobre prístupný a skrytý medzi stromami. Navyše je to zaťažené územie, ktoré je potrebné ešte istá čas sledovať (spodné vody apod.), takže iné funkčné využitie nie je prípustné. Mottocrossová dráha (so súhlasom kompetentných) by bola vhodná. - lokalita pod lesom v Lipovníku, je tu skalné podložie, terén je už rozjazdený. Možné je uvažovať ako s cyklocrossovou dráhou, tak i s motocrossovou dráhou. Uvažovaná plocha je v súčasnosti nevyužitá. Ide o skalné podložie na okraji Považského Inovca. V navrhovanom území nebudú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny - lokalita v Šalgovciach - na povrch vychádza skalné bralo, ide zrejme o šedý vápenec alebo kremence. Dráha je dobre prístupná, lokalita je mimo zastavaného územia, zo strany obce je kompaktný porast, ktorý bude tlmiť hluk pri tréningu či pretekoch. Zatiaľ tu nie sú podobné aktivity. Pre Šalgovce by to znamenalo posilnenie rozvoja obce, zlepšenie dostupnosti, využitie nevyužitého potenciálu ale aj väčší ruch v obci a nové vplyvy v obci.

Skládka v Bojnej - zaťažené územie

Lokalita Šalgovce - bývalý lom

Poľné letiská a ich využitie: V riešenom území je viacero poľných letísk. Je to tiež istý potenciál najmä v súvislosti s novými typmi športov ako je - korčuľovanie (to si vyžaduje kvalitný, asfaltový povrch), - let balónom (s mäkkou pristávacou dráhou, najlepšie na zatrávnené letisko), - lety rogalom a paragliding - dronboarding - preteky modelárov i reálne vzlety - skejtovanie (vyžaduje si to vytvoriť veľkú spevnenú plochu s prekážkami, čo je vhodné napr. vo Veľkých Ripňanoch, kde je priestor pre rôzne aktivity), Podmienkou pre rozvoj týchto športov nie sú teda priestorové možnosti, ale založenie klubov nadšencami, ktorí by tieto športy propagovali, ponúkali, organizovali akcie a prípadne trénovali.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 340


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

návrh na vybudovanie trate

jestvujúce trate

Ďalšie letisko je pri Bodoku, čo je časť obce Horné Obdokovce. Keďže je mimo riešeného územia, návrh s týmto letiskom neuvažuje, ale jeho využitie sa ani nevylučuje.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 341


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

4 Poľné letiská riešenom území:

v

1 - Veľké Ripňany 2 - Bojná 3 - Šalgovce-Orešany 4 - Čab

-

-

-

-

Letisko Bojná - nachádza sa v troch katastrálnych územia - Hájna Nová Ves, Blesovce a Urmince. Práve tento moment oprávňuje k predpokladu, že letisko bude rozorané. Jeho oficiálna dĺžka je 550 m a šírka 15 m, v skutočnosti je dlhé 1 km a široké 100 km, ale jeho pôvodná dĺžka bola 3200m a šírka 700m a ide o "záložné letisko" pre letku v Piešťanoch, určené v čase núdze i pre vojenské účely. Letisko vzniklo v r.1950, využívané bolo na "zálety" nových či opravených lietadiel a vrtuľníkov Letisko Veľké Ripňany - vhodné je na tréning motocrossárov či pre jazdu na plochej dráhe, ale i pre vyššie uvedené športy, v zime je vhodné tu realizovať "školu šmyku" nejakou autoškolou, tiež je možné tu robiť preteky modelárov - drony i lietadlá, prípadne trénovať i lietanie apod. Letisko Šalgovce-Orešany - letisko so spevneným povrchom je vhodné je tréning motocrossárov ale i tréningy zoskoku s padákom, v zime na "školu šmyku" v spolupráci s nejakou autoškolou, tiež je možné tu robiť preteky modelárov - drony i lietadlá, prípadne trénovať i lietanie apod. Letisko Čab - agroletisko je dlhé 1000 m, široké 20 m, povrch je asfaltový. Na letisku sa nachádza 1 lietadlo. Už dnes sa na tomto letisku konajú preteky modelárov a stretnutia, oslavy a akcie modelárov, letcov a ich sympatizantov.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 342


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Dronboarding - možné je ho realizovať v zime (s lyžami) alebo v lete korčuľami

Dronboarding - možné je ho realizovať v zime (s lyžami) alebo v lete korčuľami

Lety balónom - príklad z Trenčína

Korčuliarska dráha - príklad z B.Bystrice Korčuliarske dráhy sú stále populárnejšie. Vhodné je uvažovať i o prepojení korčuliarskej dráhy v extraviláne s obcou, hlavne s jej centrom alebo so športovo-rekreačným areálom. Príklad: vytvoriť korčuliarsku dráhu z obce Čab až na letisko a späť do Čabu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 343


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Strelnice a ich využitie: V území sa nachádzajú 3 strelnice: - Lipovník: jestvujúca vojenská strelnica, jej sprístupnenie verejnosti je sporné - Nitrianska Blatnica: ide o malú športovú strelnicu miestneho významu - Zbehy: športová strelnica prístupná verejnosti, je tu i možnosť paintballu V území je možné zriadiť i ďalšie športové strelnice, a to v území bývalých lomov (Šalgovce, Orešany, Ardanovce), prípadne pre túto funkciu vyhradiť nejaký nefunkčný objekt určený na asanáciu.

Paintball - príklad (internet) Zimné športy: Posledné roky nie sú pre zimné športy prajné. Avšak zimné bežecké športy sa dajú realizovať i kratšie obdobie a nevyžadujú si nákladné investície. - beh na lyžiach: pre túto zimnú aktivitu sa javia vhodné najmä obce ležiace na úpätí svahov Považského Inovca. Bežecké trate nemusia byť dlhé, postačuje i okruh 5-7 km. Východné svahy si udržia dlhšie sneh ako svahy západné, takže táto aktivita by mohla byť vhodná najmä pre menšie obce - Vozokany, Lipovník, prípadne Ardanovce. - korčuľovanie: obce s vodnými plochami môžu využiť pre organizovanie rôznych zimných aktivít prírodné ľadové plochy. V tomto smere sú aktívne Jelšovce, pridať sa môžu Krtovce, Hájna Nová Ves, Lukáčovce, Alekšince - festival na ľade - bobová dráha letná i zimná - vhodné opäť pre obce na úpätí Považského Inovca (Bojná pri ranči), pritom bobová dráha môže byť organizovaná i zábavnou formou.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 344


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Kameňolomy a banské diela: V obciach Považského Inovca sú kameňolomy využiteľné pre adrenalínové športy: Svrbiciach je kameňolom - vhodné riešiť ako lezeckú stenu (skala je tvrdý kremenec), prípadne ako menšie táborisko s ohniskom apod. Kameňolom je i v Šalgovciach, tiež je ťažba uzavretá vhodné ako lezecká stena. Ardanovce - vhodné ako strelnica, Orešany - zriadenie obecného ohniska, Vozokany sú dva kameňolomy - v jednej lokalite navrhujeme MotoCross, v druhej strelnicu. Príklad uvádzajú nasledovné obrázky. Ide o zavretý kameňolom v Svrbiciach. V obci Nitrianska Blatnica prezentovať ťažbu železnej rudy v 13-14.storočí, prezentovať ťažbu štrkopieskov v Alekšinciach-Lahne a v Cerovinách.

Príklad využitia skalného brala. Vizualizácia: Barbora Kuciakocá Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 345


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

8.1.10. 

Cesta osobností a iného potenciálu

Orešany: - v obci žila rodina Kettmann, manželia Hermann (Nemec) a Mária Anna rodená Gese (Slovenska narodená v Čermanoch). Rodina má korene v Holandsku a Belgicku. Člen bohatej rodiny sa prisťahoval na Slovensko, kde i zomrel. Manželia mali troch synov, všetci traja zomreli počas I.sv. vojny. Na starom cintoríne majú všetci spolu náhrobný kameň. O tejto rodine zatiaľ nik nezbieral informácie, takže sa o nich veľa nevie. V obci však ešte žijú pamätníci, ktorí by možno mohli o rodine Kettmann podať informácie. Tiež je vhodné hľadať v archívoch dôvody príchodu Hermanna na Slovensko.

náhrobný kameň rodiny Kettmann v Orešanoch

George Wilhelm Kettmann spisovateľ

Georg Kettmann americká vetva

V tomto rode bolo veľa zaujímavých ľudí. Ich prezentácia by mohla obci urobiť meno. Vhodné je objekty po tejto rodine upraviť a prezentovať. George Wilhelm Kettmann - holandský vydavateľ, básnik a žurnalista narodený v Amsterdame v roku 1898 a zosnulý v Roosendaal v roku 1970. Vydal knižne päť románov a šesť zväzkov básní okrem toho uverejňoval svoje diela v rôznych časopisoch a zostalo po ňom veľa nedokončených diel. V rokoch 1932-1945 bol majiteľom i riaditeľom slávneho holandského národno-socialistikého vydavateľstva "The Amsterdamse". Steve Kettmann - autor a spoluautor mnohých kníh vrátane niekoľkých bestsellerov a zároveň poskytuje kurzy pre nádejných spisovateľov. Viac informácií: http://kettmann.com/ Americká vetva: jedna vetva odišla do USA, Johan Hermann Gerhard Kettmann (George) bol najmladší z 8 súrodencov, narodený v roku 1827 v nemeckom meste Kettenkamp. http://www.evergreenmuralwalk.com/2016/05/05/generations-of-kettmann/ - obecný rekreačný priestor doplniť o nové prvky vybavenosti, napr. prírodný amfiteáter, premietacie plátno apod. Na tomto mieste organizovať obecné aktivity, ktoré sa dajú realizovať v exteriéri - kremencová skala - vzhľadom na tvrdosť kremenca je to výborný prvok pre tréning a pre začiatočníkov-horolezcov. Tréningy organizovať s klubom horolezcov.  Horné Štitáre - rodina Stummerovcov - prezentácia rodu, prezentácia troch bratov Stummerovcov - hrobka bola postavená podľa návrhu Viktora Zerdeheliho, je to ukážka drobnej architektúry v borokovo-klasicistickom slohu z roku 1839 - prezentácia voskovej pečate z 18.storočia  Malé Ripňany - rodina Bűnger - prezentácia rodu, prezentácia ich významu pre obec - prezentovať rodinu Stummerovcov, ktorí v obci vlastnili pozemky

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 346


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Blesovce - evanjelický farár a barokový spisovateľ Daniel Krman - aktívne sa zapájal so náboženského, politického i občianskeho života, pôsobil na viacerých farách, panovník v roku 1716 nariadil jeho zatknutie na podnet jezuitov, svoju nevinu dokázal, no i tak nebol prepustený. O jeho prepustenie sa usiloval pruský i švédsky kráľ, ale nakoniec vo väzení zomrel  Lukáčovce - Juraj Fándly - katolícky farár, spisovateľ, entomológ, šľachtiteľ, je po ňom pomenovaná planétka  Veľké Dvorany: - obec je značne nesúrodá, neupravená, dostavovaná chaoticky, treba riešiť spôsoby jej zjednotenia, scelenia z dôvodu kvalitnejšieho dizajnu - bytový dom pri kostole je síce nový, ale nemá vhodnú mierku, postavený je v ochrannom pásme cintorína, preto je vhodné ho nechať na dožitie bez opráv a následne ho asanovať. Je tragédiou z hľadiska urbanistického, že zakryl dominantný a historický objekt - kostol - nástupná plocha pred kostolom nie je upravená, resp. jej úprava podľahla dopravnej funkciu, ktorá sa tu stala prioritnou napriek tomu, že plocha má historickú hodnotu a je nástupom k historickému objektu kostola a cintorína - historická základná škola (dnes súkromný dom a stolárstvo) bola zakrytá a zatienená novostavbou - kultúrnym domom, ktorý narušil mierku vidieckej obce - je vhodné v obci definovať určujúce objekty, ktoré si musia zachovať mierku a architektúru, nemusia však zachovať funkciu.  Bojná - Malé Dvorany: - obec je tiež nesúrodá, neupravená, s narušeným tradičným urbanizmom, s narušeným hmotovým riešením objektov, dostavovaná je chaoticky, žiaľ i tu sa dostali do obce vidieckeho typu bytové domy, a to dokonca i na historicky významné miesta (za park Jána de La Salle) apod. - treba riešiť spôsoby zjednotenia obce, skvalitnenie dizajnu, zachovanie tradičného urbanizmu apod., a to i cez územnoplánovacie nástroje - využívanie objektov: Klub dôchodcov je zrekonštruovaný, výborne zachovaný v pôvodnej architektúre. Biela farba pôsobí ukľudňujúco, sviežo. Potrebné je riešiť jeho areál. Príklad na riešenie prináša táto štúdia:

Príklad využitia zadnej časti areálu Klubu dôchodcov. Vizualizácia: Barbora Kuciakocá Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 347


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Kultúrne prostredie podporuje spoločenské kontakty a pôsobí povzbudzujúco. V tomto prípade je možné podporiť aktivity členov klubu, aby si organizovali spoločné akcie, napr. odborné prednášky, premietanie kina na bielu stenu zo západnej strany, kvetinové záhony, spoločné popíjanie čaju či kávy v záhrade, pestovanie ovocia a zeleniny apod. Návrh prináša ideové riešenie priestoru, ktorý vyžíva stenu bez okien na premietanie filmov, záhradu na posedenie pri káve, záhradu tiež na produkciu úžitkových plodín a okrasných rastlín v komunitnej záhrade apod.

Príklad riešenia vstupnej časti do Klubu dôchodcov. Vizualizácia: Barbora Kuciakocá Využitie prírodného potenciálu - kvalita sídiel a hodnota krajiny Najväčšiu sieť tvorí cyklistická turistická trasa. Je to dané tým, že na bicykli a pešo sa turista dostane prakticky všade. Cyklotrasa vedie ku kúriám, kaštieľom, k hrobkám a tiež k iným kultúrnym pamiatkam, múzeám a k pamätihodnostiam v území. Vedie návštevníka však i k sakrálnym miestam, k vyhliadkam, k miesta s adrenalínovými športmi, ale i k reštauráciám a občerstveniu. Chodníky sú koncipované tak, aby ich mohli využívať i menej zdatní cykloturisti a deti, ale je tu priestor i pre náročných cyklistov, a to najmä na svahoch Považského Inovca, kde môžu byť vybudované i cyklotriálové trate. Cyklistická trasa poskytne turistovi informácie o rodoch, ktoré v kraji žili, hospodárili, zveľaďovali majetky a ovplyvnili život v území. Tu sú zaradené i archeologické náleziská, ktoré sa ešte dajú prezentovať, ako napr. Lukáčovský hrádok, hradisko Valy. Na tomto kultúrno-historickom chodníku je vhodné prezentovať i židovské pamiatky - židovské cintoríny, synagógy (Bojná), modlitebňu (Nitrianska Blatnica) apod. Cyklistické trasy tak plnia i edukačnú funkciu. 

Parky - mikroklimatická, kultúrno-historická a estetická hodnota: - v obciach vybudovať parky, prípadne ak park v obci je, pripraviť projekt na jeho revitalizáciu. Parky riešiť tematicky tak, aby zapadol do obce ideovo i funkčne. Parky budú predstavovať miesta oddychu i spoločensko-kultúrne priestory. Do

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 348


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

parkov je potrebné vniesť prvky drobnej architektúry, vybavenosť, prvky pre deti, ale najmä zachrániť historické stromy a riešiť výsadbu nových stromov tak, aby sa prvky stali miestom prvej pomoci v prípade prívalových horúčav. To sa dosiahne vtedy, ak priemet korún na plochu parku bude stromov dosiahne min. 60%. V parkoch je vhodné riešiť vodné prvky a plochy, ktoré umožnia vsakovanie vody do pôdy. Pre prípravu parkov je potrebné mať spracované geodetické zameranie vrátane inžinierskych sietí a následne pre každý park spracovať samostatnú ideovú štúdiu. Revitalizáciu, obnovu či zakladanie parkov je potrebné pripravovať v spolupráci s odborníkmi. Za parky sa považujú plochy s výmerou nad 0,5 ha, ale účinné plochy po stránke mikroklimatickej sú plochy s výmerou nad 2 ha. Priorita pri riešení parkov je park v Hájnej Novej Vsi, kde sa nachádzajú stromy vo veku cez 200 rokov, avšak ich biotechnický stav si vyžaduje okamžitý zásah, ale arboristický, nie pilčícky. V súčasnosti sa v území nachádzajú parkové plochy o výmere 52 ha. Nie všetky plochy sú však parkovo upravené či kvalitné plochy zelene. Je možné však po istom zásahu vytvoriť z nich kvalitné parky. V území je potenciál pre vytvorenie ďalších parkov, a to o výmere 67 ha. Spolu by teda v území mohlo byť až 119 ha parkových plôch. Pri návrhu plôch pre parky neboli zohľadnené vlastnícke vzťahy, ale skôr dostupnosť a súčasné využívanie plôch zelene. Región má však potenciál v rozvoji parkov. Čím skôr sa k ich budovaniu pristúpi, tým kvalitnejšie budú sídla pre život a tým viac prostriedkov sa ušetrí nasledovným generáciám. Parky sa totiž majú budovať v predstihu asi 50 rokov. Príprava projektov a postupné budovanie parkov je potrebné najmä vzhľadom na súčasné klimatické zmeny a zároveň sa tým ušetria prostriedky nasledujúcim generáciám.

Parky podľa veľkosti: - Hájna Nová Ves: najväčší jestvujúci park v území je v Hájnej Novej Vsi - výmera cca 13 ha, tento park má potenciál stať sa regionálne významným parkom. V kombinácii s navrhovanými úpravami okolo vodnej nádrže by toto územie získalo na význame ako rekreačné stredisko. Park v súčasnosti nemá funkčné využitie. Jedno z možných riešení je vybudovanie tzv. Kneippových kúpeľov - využívanie studenej vody na liečenie, vytvorenie vodných prvkov a hier s vodou na sútoku potokov v parku v Hájnej Novej Vsi. - Nitrianska Blatnica: nachádza sa tu jestvujúci park, ktorý je po rekonštrukcii, jeho výmera je cca 4,8 ha. Jeho rozšírenie je možné, ak by sa naň využili priľahlé plochy strže na východnej strane. Park by sa tak dal rozšíriť o cca 4 ha. Pri strži sa nachádza i menšia strelnica, ktorá by sa tak mohla stať súčasťou rekreačného priestoru. - Veľké Ripňany: majú potenciál stať sa regionálnym strediskom športu a rekreácie. Obec disponuje zámerom vybudovať golfové ihrisko a tiež má dostatok plôch pri toku Radošinky na vybudovanie Kultúrno-rekreačného parku. Parková plocha by mohla mať výmeru 12 ha. Toto je možné dosiahnuť i vzhľadom na vlastnícke vzťahy, pretože veľké územie vlastní obec a ďalšie je v správe SPF. - Malé Ripňany: parková plocha o výmere 4,5 ha by mohla byť vybudovaná pri toku Radošinky a futbalovom ihrisku, toto je reálne i vzhľadom na fakt, že už sa na ploche istá vybavenosť nachádza, park však nie je budovaný systematicky. Obec má však potenciál v rozvoji, preto príprava parku je potrebná, a to najmä vzhľadom na súčasné klimatické zmeny. - Hruboňovo: jestvujúci park, prekrásna alej, avšak zlý biotechnický stav drevín a zlý technický stav kaštieľa. O park by sa mala obec seriózne zaujímať. Obec má ešte jeden park pri OcÚ, ten je pomerne dobre udržiavaný. Obec má však potenciál Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 349


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

-

-

kvalitné plochy zelene rozšíriť o park namieste bývalého rybníka (resp. zamokrenej plochy), čim by sa získal nový park o výmere cca 4 ha. Nové Sady: pred kaštieľom je vytvorený menší parter. Jeho rozšírením po Radošinku a o doplnenie ďalších plôch okolo Radošinky by vznikol park o výmere cca 4 ha. Obci zatiaľ park chýba. Uvedený parter je len malou parkovou plochou, ale jej význam je daný rekonštruovaným kaštieľom. Lukáčovce: pri kaštieli disponuje už len malou plochou, ktorá zostala z kedysi chráneného parku. Obnova je však žiaduca i na tejto malej ploche. Obec má však veľký potenciál vybudovať park o výmere cca 3,5 ha pri kostole. Vhodné je riešiť park v barokovom slohu, predtým ale je potrebné odstrániť nevhodný nános zo 60tych rokov (odstrániť nevhodné tujové steny). Potrebné je park pripraviť projekčne. Jelšovce: pri kostole môže vzniknúť park o výmere cca 1 ha. Avšak bolo by vhodné využiť i farskú záhradu a vytvoriť park s témou biblickej záhrady, ktorý by bol z časti verejnosti prístupný v obmedzenom režime (časť farskej záhrady) Radošina: pri zámku je uzavretý areál. Avšak k zámku kedysi patrila i gaštanica. Vhodné je preriešiť celý areál kedysi patriaci k zámku, a to vrátane gaštanice i viníc. V časti gaštanice by mohol vzniknúť park pre obec o výmere cca 3 ha. V obci existuje park pri kostole a nový park by mohol vzniknúť pri amfiteátri. ostatné obce majú potenciál vytvoriť parky menšie ako 2 ha.

Historické stromy - svedkovia minulosti, jedinečnosť regiónu: Riešené územie je zaujímavé práve z hľadiska výskytu starých, historických stormov, čo v iných regiónoch Slovenska (najmä na Podunajskej nížine) absentuje. - chránené stromy sú najmä na cintorínoch (Horné Štitáre, Veľké Ripňany, Šalgovce ai.), tie je potrebné pravidelne ošetrovať. - Najvzácnejšie historické stromy sú v Hájnej Novej Vsi - park, prioritne Ginko biloba, duby, platany apod., stromy v tomto parku však nie sú chránené, ich ochrana je nutná ihneď - historické nechránené stromy sú i v obciach i mimo parkov, napr. Blesovce (pri jazierku na severnej strane obce) a lipy na cintoríne (Blesovce majú na cintoríne pôsobivú výsadbu ruží, ojedinelú v regióne), - veľmi cenné sú aleje, napr. Radošina - stromy v areáli zámku, ale i stromy pri kostole po oboch stranách miestnej komunikácie, Hruboňovo - alej smerujúca ku zámku, Malé Ripňany - stromoradie po obvode cintorína, - čerešňová alej pri št. ceste v smere Lužany-Krtovce si vyžaduje okamžité ošetrenie i preto, že je to jedna z mála alejí popri cestách Na ochranu stromov je potrebné spracovať projekty Ochrany stromov - dokument ochrany prírody a krajiny v zmysle Zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Historické krajinné štruktúry - kostolné záhrady, farské záhrady: Tieto plochy sú mimoriadne cenné, pretože ide o priestor dlhodobo nezastavaný s géniom loci. Tieto plochy je potrebné chrániť v ich jednoduchosti, prípadne využiť na tvorbu parkovej plochy. Najmä farské záhrady by mali byť otvorenou komunitnou záhradou s možnosťou riešenia oddychovej časti, tvorivej a edukačnej časti.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 350


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Príklad komunitnej záhrady pri fare (vizualizácia Dominik Černík)

Vidiecka krajina - zásobovacie služby: Vidiek bol typický "spoluprácou obyvateľov (vzájomná spolupatričnosť a pomoc)", životom "na poli a vo dvore", produkciou a samozásobovaním seba, ale i zásobovanie "panstva" či mesta. Potrebné je krajinu revitalizovať ako celok, aby požadované služby mohla poskytovať i v budúcnosti. Odporúčame: - podporiť produkčnú funkciu vidieckych obcí a funkciu samozásobovania - podpora poľnohospodárskych činností, hospodárenie na poliach a políčkach (políčkovanie je vítané z dôvodu vyššieho stupňa biodiverzity), na záhumienkach i vo dvoroch pestovaním úžitkových rastlín a chovom domácich zvierat, podpora produkcie biomasy, podporujúcej sebestačnosť v produkcii potravín, zavádzanie ekologického hospodárenia, domácich ekoproduktov, podpora samostatne hospodáriacich roľníkov a chovateľov domácich zvierat - podporiť vodné hospodárstvo, rybárstvo a poľovníctvo, podporiť vegetačné prvky pre drobnú zver a vtáctvo v krajine, podporiť mokrade pre vodné vtáctvo, rybníky chrániť pred vandalmi najmä v čase hniezdenia vtákov a vodného vtáctva, po dohode so zväzom rybárov a poľovníkov organizovanie športového rybárstva a lovu, alebo len rekreačné člnkovanie sa apod. - podporiť alternatívne zdroje energie založené na biomase a odpadoch, podporiť produkciu palivového dreva s využitím nefunkčných plôch i v rámci lesných hospodárskych plánov, podporiť produkciu energetických plodín, slamy v rámci rastlinnej výroby poľnohospodárskych podnikov, zavádzať kompostárne, fermentačné zariadenia za zužitkovanie biologického odpadu apod., využiť uzatváranú skládku odpadu v Bojnej - s uvedeným návrhom súvisí revitalizácia krajiny - výsadby remízkov, sprievodnej zelene popri cestách (i pri poľných cestách), tokoch, v úžľabinách, ponechanie strží s ochrannými lesmi, budovanie vskaovacích pásov prostredníctvom nových remízkov, biokoridorov, biocentier apod. Čím viac zelene sa do krajiny dostane, tým bude krajina zdravšia a živšia. Vidiecka krajina - podporné kultúrno-sociálne služby: - podporiť rekreačnú funkciu vidieckej krajiny a obcí budovaním rekreačných zón využívajúcich tradičné vidiecke objekty, budovaním cyklistických, jazdeckých, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 351


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

-

-

peších trás, ktoré budú vedené po historicky zaujímavých miestach (viď navrhované cesty), tiež podporiť využitie osád, majerov v území na rozvoj agroturizmu zachovať pôvodnú zástavbu, objekty s tradičnou architektúrou na rozvoj agroturizmu, uchovať tradičný obraz vidieckej obce, podporiť jeho udržanie tvorbou verejných priestranstiev vidieckeho typu, tvorbu uličných priestorov tradičným spôsobom (vsakovacie povrchy, stromy do ulíc), uplatňovať i v novej architektúre regionálne prvky, hmoty, farby, regionálne materiály je nutné konštatovať, že obce v OZ RADOŠINKA až na malé výnimky majú zachovaný urbanizmus i vidiecky obraz sídla, čo je veľmi dobrá devíza pre udržateľný rozvoj v budúcnosti, tieto hodnoty je potrebné chrániť prioritne, akceptovať ich v územných plánoch, uplatňovať ich i pri budovaní nových IBV (napr. odklon od parciel s rovnakou výmerou, odklon od posunutej stavebnej čiary a už vôbec nepripustiť tvorbu "hniezd" (viď Horné Štitáre). Následne dodržiavať územné plány, odmietať vstup nevhodných foriem (hniezda), aktivít (veľkovýroba) a zámerov do územia (napr. vstupný objekt golfového ihriska Mancické, ktoré nemá vidiecku mierku a je regionálne anonymný) udržať, zachovať a chrániť historickú štruktúru zástavby, rekonštruovať historické objekty, najmä kaštiele, kúrie, sedliacke domy, domy s prvkami ľudovej architektúry prioritne riešiť kaštieľ s parkov v Hájnej Novej Vsi, je to renesančný kaštieľ vo veľmi zlom technickom stave prioritne chrániť a rekonštruovať kaštieľ s parkom v Hruboňove, tiež vo veľmi zlom technickom stave, pritom významom zaujímavý chrániť historické stromy ako súčasť prírodného a kultúrneho dedičstva - najmä na cintorínoch je veľa hodnotných a zatiaľ neorezaných (teda nepoškodených) starých stromov, tie treba udržať chrániť historické plochy zelene - zámocké záhrady, historické záhrady, historické stromy, tradičné záhrady, tradičné predzáhradky, kostolné a farské záhrady, tradičný genofond ovocných, okrasných a úžitkových drevín a rastlín, akceptovať i mikrourbanizmus - usporiadanie objektov v rámci dvorov, záhrad a preddomových priestorov, podporiť políčkovanie a tým aj biodiverzitu apod. neakceptovať výstavbu nepriehľadných plotov (narušenie obrazu obce i biodiverzity) podporiť tvorbu oddychových plôch v zastavanom území (verejné priestranstvá) i v krajine (miesta, kde sú zachované políčka, resp. záhumienky) - podpora vidieckeho turizmu, zeleného turizmu, jazdectva, hospodárskych dvorov apod. podporiť tiež nové typy turizmu, ktoré nebudú mať vplyv na vidiecky ráz obcí, napr. budovať vidiecke vzdelávacie centrá, apod. skĺbiť tradičné vidiecke prostredie s požiadavkami na moderný spôsob života, pritom zachovať vidiecky obraz uličných priestorov, to sa dá podobne, ako to vidíme v zahraničí: obec si vytypuje tradičné objekty, ktoré zostanú zachované zo strany exteriéru, ale v objekte sa zmení dispozícia i kvalita bývania udržať jasné hranice zastavaného územia (intravilánu) a prírodného prostredia (extravilánu), obmedziť suburbanizáciu, podporiť katastrálnu hranicu poľnou cestou a sprievodnou vegetáciou stavebné zámery posudzovať z hľadiska vplyvu na charakteristický vzhľad krajiny, hodnotenie zveriť odborne spôsobilým osobám, tiež hodnotiť pri vidieckom osídlení max. hustotu zástavby v súlade s tradičnou zástavbou, zachovať vidiecky obraz obcí a ich osád, zachovať charakteristické prvky v krajine, investičné zámery hodnotiť i z hľadiska eliminácie hluku, zápachov, prašnosti, ohrozenia zdravia produkciou

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 352


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

toxických látok a iných škodlivín, tiež z hľadiska emitovania škodlivín do životného prostredia apod. (Veľké Ripňany-pri Radošinke) krajinnou liečiť, využívať jej zdroje, pestovanie liečivých bylín a ich spracovanie (oleje, maste) a riešenie wellness-centier (napr. Lukáčovce - bylinkové kúpele, alebo Hájna Nová Ves - Kneippove kúpele) pre dosiahnutie cieľov je vhodná spolupráca regiónu s domácimi architektmi a urbanistami, ktorí poznajú územie a majú preň cit vytvárať "nové krajinárske kompozície" využitím vizuálne exponovaných bodov, komponovaním nových krajinných celkov, v každej obci vytypovať vizuálne body a dominantné hodnotné objekty, ktoré je potrebné akceptovať, chrániť pred zastavaním a znehodnotením, určiť charakteristickú vedutu a akceptovať je pri všetkých návrhoch, akceptovať tiež cirkevnú kompozíciu zo 14.storočia akceptovať tradičnú „strešnú krajinu“, teda pôvodné strešné materiály, sklony striech, typy, objemy a tým zjednotiť objekty, vylúčiť rôznofarebné strechy (modré...), vylúčiť mestské hmoty (nad 3 poschodia), vylúčiť mestské farby a voliť tlmené, zemité farby, vylúčiť netradičné materiály a prvky vyplývajúce z cudzokrajných vzorov nepripustiť mestské prvky - poschodové objekty nad 3 podlažia (ani v prípade nájomných domov - viď bytový dom pri kostole vo Veľkých Dvoranoch, alebo bytové domy v centre Lukáčoviec apod.), eliminovať agresívne mestské farby, materiály, ignorovať globalizačný tlak - cudzokrajinné vzory, napr. prvky stredoeurópskej či dokonca zámorskej architektúry, malé pozemky, malé záhrady, netradičná úpravy krajiny, ihličnaté dreviny, kamene v záhradách, farebný chaos v záhradách, cudzokrajinné druhy apod.

Nevhodné až gýčovité riešenie predzáhradky na slovenskom vidieku -

ako výstrahu nevhodného riešenia otepľovania objektu je možné uviesť Základnú školu v Nitrianskej Blatnici, kde bola oteplená fasáda i s jedinečnými dekoratívnymi prvkami. Takéto len technické riešenie narúša identitu územia a spôsobuje uniformitu, monotónnosť, stratu identity, špecifík, ktoré by pre návštevníkov mohli byť zaujímavé. Navyše v tomto prípade boli porušené autorské práva autora Základnej školy (ak ešte žije).

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 353


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

Nedocenené a zanikajúce hodnoty architektúry otepľovaním - Nr.Blatnica Vidiecka krajina - ekosystémové a environmentálne služby - rešpektovať krajinu ako základnú zložku života najmä vidieckych oblastiach, eliminovať negatívne vplyvy hospodárskej činnosti a ďalšie narušenie územia - rešpektovať medzinárodné dohovory, ktoré Slovensko ratifikovalo (Dohovor o biodiverzite, Európsky dohovor o krajine, Ramsarský dohovor apod.) - podporiť a udržiavať systém ekologickej stability, zachovať súčasné prvky USES, podporiť doplnenie biokoridorov, vytvoriť podmienky na udržanie lokálnych biocentier, podporiť prioritne vodné toky a ich sprievodnú zeleň - prijať opatrenia, ktoré zabezpečia revitalizáciu "biokoridorov" a funkčnosť v súčasnosti narušených krajinných prvkov – prioritne vodné toky - rešpektovať tradičné hospodárenie, tiež poľnohospodársku a lesnú pôdu ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj, najmä kvalitné pôdy chrániť pred zastavaním, zvýšiť podiel ekostabilizačných prvkov min. na 12% územia (revitalizácia krajiny) - lesné pôdy využiť na výsadbu lesov a plošne ich rozšíriť na cca 10% územia, a to v spolupráci s lesohospodármi a pôdohospodármi, tiež rešpektovať 50 metrové ochranné pásmo lesov - historické krajinné štruktúry: prírodné prvky, vodné prvky, vinohrady, pasienky, sady, medze, prvky USES, biokoridory a biocentrá, aleje i remízky - opätovne uplatniť v území, podporiť ich obnovu a prepojiť ich s okolitými katastrálnymi územiami - revitalizovať skanalizovaný tok riečky Radošinky v celom toku - priorita všetkých krajinárskych úprav, vytvoriť z nej živú riečku akou kedysi bola a v jej údolí živú krajinu (aj s opätovnými mokraďami), na jej toku vytvoriť vodozádržné a vsakovacie plochy (malé vodné nádrže, hrádze, poldre, vsakovacie mikrodepresie), tieto riešiť i na prítokoch riečky Radošinky - zachovať tok rieky Nitry, pretože sa jedná o vodohospodársky významný vodný tok a všetka starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodného toku patrí Správe vodného toku Nitra. Správa vodného toku Nitra zahŕňa podľa Zákona č. 184 /2002, §44 okrem iného aj činnosti udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 354


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

-

-

-

aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky, spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi. Odporúčame doplniť brehové porasty po regulovaní toku (viď územie okolo Čakajoviec a Zbehov), všetky opatrenia je možné realizovať až po dohode so správcom toku. Odporúčame doplniť sprievodné porasty tokov v území a vodných nádrž (dôvod podpora remízkov, biodiverzity, obrazu krajiny), po dohode so správcami toku určiť tiež miesta vybrežovania toku a podporiť tak mokradné biotopy a obnoviť mokrade na vybraných miestach rešpektovať záplavové územia a vylúčiť z nich novú zástavbu, jestvujúcu zástavbu ponechať na dožitie a uplatniť na tieto objekty stavebnú uzáveru zabezpečiť spomalenie odtoku vody z územia, obnoviť meandre na všetkých prítokoch rieky Nitry, renaturalizovať Perkovský potok a Blatina, obnoviť na tokoch meandre, zeleň pri vodných tokoch i vodozádržné opatrenia budovať ako verejnoprospešné stavby preferovať prirodzenú drevinnú skladbu: pri tokoch najmä dreviny tvrdého luhu a zase na svahoch prioritne hrabové, hrabovo-dubové porasty, minimalizovať zábery poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov po dohode s majiteľmi pôdy (prípadne aj s užívateľmi) obnoviť charakteristický vzhľad krajiny - poľnohospodárstvo, pestovanie viniča, ovocných sadov, obnoviť aleje z ovocných drevín, obnoviť remízky a líniové porasty po katastrálnej hranici, zvýšiť podiel mimolesnej vegetácie v území, podporiť výsadby v nivách tokov, podporiť výsadbu vegetačných prvkov s funkciou pôdoochrannou, vodoochrannou a izolačnou, a to v blízkosti vodných tokov, železničných tratí, ciest, výrobných areálov i hospodárskych dvorov, po obvode obcí vytvárať tzv. zelené prstence na elimináciu prachových častíc smerujúcich z polí do obcí a toto činiť so zámerom obnovy krajiny pre nasledujúce generácie, ideálne je na túto obnovu využiť Pozemkové úpravy akceptovať vidiecku kultúru a vývoj územia - najmä vlastnícke vzťahy nadrozmerné záhrady, pôvodné hospodárske objekty, dvory, členenie pozemkov, mikrourbanizmus (tradičné využívanie pozemkov a usporiadanie dvorov), tradičnú krajinná štruktúra (políčkovanie) apod. a v prípade výstavby akýchkoľvek objektov zabezpečiť vykúpenie pozemkov, prípadne ich darovanie pre verejnoprospešnú stavbu (napr. park) obnoviť pre vidiek tradičnú funkciu - "samozásobovanie", túto funkciu podporiť tradičnú parceláciu pozemkov s tradičnými dlhými záhradami, zachovať hospodárenie maloplošným spôsobom, veľké hony rozčleniť alejami a remízkami, podporiť zakladanie vinohradov a sadov v krajine i v záhradách v území pri nových výsadbách uplatniť tradičný a regionálny genofond ovocných drevín a úžitkových rastlín, vytvárať genofondové plochy, chrániť ich ako zdroj pôvodného genetického materiálu, pri obnove krajinných prvkov využívať tradičné druhy, napr. v Hruboňove a v Urminciach uplatniť morušu, v Jelšovciach a v Bojnej čerešňové aleje, v Lukáčovciach Fándlyho jabloň apod., uplatniť 1.stupeň ochrany na celom území, chrániť všetky staré stromy nad 80 rokov a pravidelne ich ošetrovať, do krajiny vniesť vegetačné prvky po obvode zastavaného územia (funkcia hygienická), po katastrálnej hranici (funkcia orientačná), po obvode skladových, priemyselných a výrobných areálov a hospodárskych stredísk (funkcia hygienická), nové štruktúry navrhnúť na historickom podklade

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 355


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

-

pre jednotlivé katastrálne územia spracovať „HTUP – hospodársko-technické úpravy pozemkov“, ktorými budú stanovené protierózne opatrenia, spôsob hospodárenia i osevné postupy na ochranu pred eróziou, tiež budú určené opatrenia na zadržanie vody v krajine, toto riešiť v spolupráci s pôdohospodármi a užívateľmi pozemkov prijať opatrenia na elimináciu klimatických zmien výsadbou tzv. klimaxových lesov, obnoviť lesné porasty na pôvodných lokalitách po dohode s lesohospodármi a pôdohospodármi, zvýšiť podiel lesov na min. 10% územia regiónu, lesy zakladať najmä na nevyužitých pozemkoch pri umiestňovaní stavieb a činností zohľadniť ich vplyv na životné prostredie a eliminovať negatívne odpady a vplyvy, sanovať staré environmentálne záťaže podporiť výsadbu solitérnych stromov i skupín stromov, podporiť výsadbu líp k sakrálnym prvkom (2-4 ks k jednému prvku), revitalizovať park v Hruboňove, v Hájnej Novej Vsi, v Nových Sadoch, v Čakajovciach, v Šuriankach, v Alekšinciach, v Kapinciach, v Nitrianskej Blatnici a v obci Lukáčovce a Radošina riešiť barokovú krajinu prioritne riešiť park v Hájnej Novej Vsi a v Malých Dvoranoch obnoviť vodnú nádrž Hruboňovo, v Radošinej, ale i malé vodné plochy na tokoch, napr. na Bojnianke apod. v celom území podporiť výsadbu vegetácie ako faktora eliminujúceho nadmerné prehrievanie prostredia, ako faktora vyrovnávajúceho nadmerné oslnenie. Prehrievanie má negatívny vplyv i na zdravie človeka. Zeleň prostredie ochladzuje a tým chráni zdravie najmä starších obyvateľov. Zeleň sa tak stáva strategickým prvkom sídelnej štruktúry s pozitívnym vplyvom na zdravie

Hospodárenie v krajine (PPF, LPF): na poľnohospodárskej pôde: - krajinu rekonštruovať, vytvoriť jemnejšiu štruktúru blokov, rozdrobiť veľké hony, zaviesť maloplošný a stredneplošný spôsob hospodárenia, hony tvoriť do max. 25 ha, ako nástroj na realizáciu využiť Pozemkové úpravy - pre jednotlivé katastrálne územia vytvoriť HTUP (hospodársko-technické úpravy pozemkov) ako nástroj na ochranu pôdy, vody, erózie, mikroklímy - vniesť do krajiny remízky, aleje a iné vegetačné líniové prvky, najmä za účelom ochrany pôdy pred eróziou, tieto prvky vniesť historicky pravdivo a na základe výpočtov erózneho zmyvu navrhnúť i vsakovacie pásy so stromami, v rámci ochrany pôdy upraviť osevné postupy a optimalizovať štruktúru pestovaných plodín, opätovne uvažovať s výsadbou vinohradov a sadov - vinohrady a sady - uplatniť tradičné pôvodné, krajové sorty - uchovanie a záchrana pôvodného genofondu. Vinice využiť na rekreačné a relaxačné účely v rámci "kulinárskej cesty" (napr. Bojná - kaplnka sv. Urbana) - pri rekonštrukcii krajiny rešpektovať charakteristický vzhľad krajiny, najmä stromoradia a remízky po hranici katastrálnych území či iných historických hraníc (hranice biskupských pozemkov apod.) - vysádzať opätovne do krajiny vetrolamy a zabrániť tak jednak veternej erózii, jednak tlaku prachových častíc na zastavané územie - po každom negatívnom zásahu do krajiny požadovať následnú rekultiváciu, a to už v štádiu projektovej prípravy stavby, investičného zámeru či opatrení na údržbu investície hospodárenie na lesných pozemkoch - zvyšovať podiel lesov osobitného určenia, - zachovať pôvodné zvyšky klimaxových lesov Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 356


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

rešpektovať ochranné pásmo lesov 50 m od hrany lesného pozemku, eliminovať fragmentáciu lesných porastov - preferovať prirodzenú drevinnú skladbu, minimalizovať zábery poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov hospodárenie s vodou - zadržiavať vodu v krajine jednak vodozádržnými opatreniami, jednak protipovodňovými opatreniami, vytvárať vsakovacie pásy, terénne depresie, vsakovačky, tiež pri stavebných objektoch osádzať vsakovacie zariadenia, podporiť tak vodu v pôdnom profile, vzlínavosť vody a oživenie krajiny - vodné toky renaturalizovať (prítoky Radošinky - mimo zastavaného územia) a revitalizovať (úprava vodného toku, výsadba sprievodnej zelene tokov apod.). - v urbánnom prostredí vodný prvok začleniť do urbanistickej štruktúry, sprístupniť tok, využiť na zatraktívnenie územia - rybníky, vodné plochy, vodné nádrže - využívať spolu s obcou, sprístupniť verejnosti - zabezpečiť vodozádržné opatrenia, spomalenie odtoku vody, vsakovanie vody, chrániť mokrade, obnoviť staré ramená, obnoviť meandre tokov, prezentovať staré mlynské náhony, obnoviť poldre, malé vodné plochy, hate apod. -

8.2. Charakter a imidž obcí - potenciál pre rozvoj Chybou súčasného plánovania je to, že sa obce uniformujú, že sa málo kladie dôraz na ich spoluprácu, na ich špecifiká, na ich imidž, potenciál, históriu apod. Každá obec je iná, a to je dôležité z hľadiska možnej spolupráce. Rôznorodosť obcí môže byť základom založenia klasteru Radošinka, z čoho by obce mohli mať i ekonomický zisk. Ak je región rôznorodejší, potom môže poskytnúť návštevníkom viacero tém a atrakcií, návštevník sa potom dlhšie v území zdrží. Výhodou je, že potom územie lepšie spozná a môže sa sem vrátiť, aby spoznal nové a nové hodnoty územia. Tento princíp sa, žiaľ, zo strany obcí málo uplatňuje. Obce sa navzájom správajú ako konkurenti a nie ako susedia a partneri. Ďalší problém sú dotácie. Obce, v snahe získať pre seba finančné zdroje, neplánujú svoje aktivity podľa vlastných špecifík, ale podľa priorít dané štátom alebo eurofondami. Tak sa potom stane, že susedné obce majú rovnaké aktivity, a potom si začínajú naozaj konkurovať. Motto ďalšieho rozvoja regiónu by mala byť "KLASTER RADOŠINKA = SPOLUPRÁCA". V rámci analýz sme zisťovali nevyužitý potenciál v jednotlivých obciach. Na základe analýz je možné stanoviť, definovať istý imidž obce - teda jej obraz navonok, ale i jej génia loci - teda ducha miesta, ktorý je zväčša vnímateľný až po istom pobyte v obci.  Funkcie sídiel: V rámci regiónu využiť prírodný potenciálna budovanie "imidžu" obcí. Obce pod Považským Inovcom formovať ako "podhorské a rekreačné" vidiecke obce (pôvodné regionálne prvky si zachovali najmä Ardanovce, Šalgovce, Svrbice, Orešany i Vozokany a Lipovník), ako duchovné obce profilovať Lukáčovce a Jelšovce (Veľké Ripňany, Nové Sady a aj Nitrianska Blatnica svoju sakrálnosť intenzívnou výstavbou stratili, je však možné v územných plánoch cielene sa k pôvodnému imidžu obcí vrátiť), ako priemyselné obce formovať Zbehy, Čab a Nové Sady (a vzhľadom na Jaguár možno aj Čakajovce), ostatné obce vnímať ako typické vidiecke produkčné obce. U všetkých obcí podporiť "komunitno-spoločenskú" funkciu - využitie jestvujúcich verejných priestranstiev, vytvorením nových verejných priestranstiev s definovaním ich funkcií, vybavenosť bude zodpovedať historickému kontextu a tiež významu obcí v sídelnej štruktúre. Ako spádové centrá podporiť obce na toku Radošinky - Nové Sady, Veľké Ripňany, Radošina, ďalej na Perkovskom potoku Hruboňovo, na Hlavinke Hájna Nová

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 357


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Ves, na toku Bojnianky bude centrom Bojná a Urmince, na Šalgovskom potoku Šalgovce. Príkladom rôznorodosti sú obce Lukáčovce a Alekšince, ktoré sú od seba vzdialené len 3km. - Obec Lukáčovce má silného génia loci, sakrálnosť, obec je pokoná, má jasnú kompozíciu a líniový urbanizmus, len nové zásahy jej priniesli rany (napr. vyklčovanie Fándlyho parku a postavenie bytoviek do centra obce, zrušenie parku pri kaštieli, zmena hmotovo-priestorového usporiadania v novej štvrti ai.). Obec by so svojom ďalšom rozvoji mala využiť práve túto sakrálnosť, novú výstavbu riešiť v duchu súčasného urbanizmu (línie, jasné stavebné čiary, radová zástavba apod.) - Obec Alekšince má viac-menej kruhový urbanizmus, duchovno potlačilo panstvo, ktoré obec formovalo, kostol bol prestavaný z kaplnky, čiže to dlho nebola priorita obce. I v súčasnosti majú Alekšince snahu sa rýchlo "modernizovať", nová výstavba nezodpovedá tradícii apod. - Nové Sady boli pôvodne pútnickou obcou. Tento obraz obce je silne narušený. Renesančný kaštieľ rodiny Ghýzy je síce zrekonštruovaný, avšak jeho niekdajšia dominancia je narušená novými objektmi - Základná škola a bytové domy. Potenciál obce bol teda značne znehodnotený, nehovoriac o ďalších historických objektoch.  Imidž sídiel - obraz obce, kvalita sídla: O potrebe riešiť územie obce v harmónii s jeho historickým kontextom, vývojom sme písali vyššie. Jednoznačne z minulosti je zrejmé, že ak sa do harmonického prostredia vnesie novotvar (napr. viacpodlažné bytové domy s rovnou strechou, nadrozmerné kultúrne domy, školy a iné megastavby), naruší sa obraz sídla. Je dôležité zachovať historické urbanistické štruktúry v pôvodnom stave. Vidiek by sa nemal chcieť podobať na mesto, pretože má svoje hodnoty, ktoré mesto nemá. Je pravda, že prerušením kontinuity vývoja obcí došlo k strate identity mnohých obyvateľov, ale i strate citu pre vidiek. Znova treba hľadať rovnováhu pri obnove vidieka. Dnes už vidieť málo tradičných záhrad či podomový chov zvierat. Ľudia odložili kroj, stratili k nemu vzťah. Aký je to rozdiel v porovnaní s Nemeckom či Rakúskom !! Z hľadiska zachovania ľudovej architektúry a slovenských dedín "učupených pod horami" sú najcennejšie obce Ardanovce, Šalgovce, Svrbice, Orešany, Vozokany, Lipovník, Blesovce, Lužany a Horné Štitáre. Toto dielo však definuje i "HUŠ" - historické urbanistické štruktúry (viď grafická príloha), ktoré navrhujem na ochranu min. na lokálnej úrovni. Pri ďalšej výstavbe je vhodné dbať na zachovanie regionálnych prvkov. Pozitívnym príkladom je Biskupová a Malé Zálužie, kde oplotenie je posunutú na stavebnú čiaru a tým je stred obce uvoľnený.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 358


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Zásadné odporúčanie: obce by mali spolupracovať s vlastným architektom a krajinným architektom pri plánovaní (územné plánovanie, regionálne plánovanie, krajinné plánovanie, priestorové plánovanie) ale i pri výstavbe jednotlivých objektov. Klaster Radošinka bude potrebovať koordináciu plánovacích dokumentov i sprístupnenie (ale najskôr spracovanie) územných informácií.

Príklad obce so zachovanou historickou urbanistickou štruktúrou v Rakúsku

Príklad obce so zachovanou historickou urbanistickou štruktúrou v ČR.

Takmer jednotná strešná krajina prospieva k harmónii sídla - Telč, ČR Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 359


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Smerovanie jednotlivých obcí podľa riešiteľov:

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 360


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Na obrázku vyššie sme sa pokúsili definovať obraz obcí, ich charakter a ich potenciál v rozvoji vidieka (viď obrázok vyššie). Obce by mali o tomto návrhu diskutovať a prípadne sa zamerať na budovanie vlastného imidžu a posilnenie génia loci. Nemali by sa navzájom kopírovať a ani kopírovať cudzie prvky, vzory. I žiadané bungalovy by mali niesť pečať príslušného regiónu. To je základ pri rozvoji územia. Len ten kto pozná hodnotu iných si uvedomuje i vlastnú hodnotu. To platí i pre obce. Navrhované nevšedné cesty majú pomôcť plánovitej spolupráci obcí, pritom však podporiť ich rôznorodosť, charakter, imidž, ale najmä prispieť k sebapoznaniu, sebaúcte a k patriotizmu. 9. Návrh opatrení pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu Vyššiu vybavenosť pre turistov situovať najmä do uzlových bodov (obcí), ktoré budú ponúkať širokú škálu služieb - ubytovanie, stravovanie, spoločensko-kultúrne akcie apod. Za uzlové body je možné považovať miesta sústredenej aktivity, pohybu, atraktívnych prvkov, objektov apod. Za uzlové body odporúčame "spádové" obce: Jelšovce, Nové Sady, Lukáčovce, Veľké Ripňany, Radošina, Nitrianska Blatnica, Bojná, Hájna Nová Ves a Šalgovce. Prirodzeným centrom sú Nové Sady, Veľké Ripňany a Radošina, aj keď strácajú imidž vidieckej obce nedôslednosťou uchovania tradičných hodnôt. V poslednom období narastá význam Bojnej vďaka archeologickým nálezom. Podľa Janky Budinskej (2014) pre rozvoj turizmu je potrebné flexibilne reagovať na rôzne druhy turizmu a pre rôznorodú klientelu, a to od služieb pre náročných hostí (ideálne hotel so štyrmi hviezdičkami) až po nízkonákladové služby pre tzv. "zeleného zákazníka". Náročný zákazník si vyžaduje kvalitné ubytovanie, výbornú stravu, komunikačné technológie, komfort dopravy apod. Naopak "zelený klient" je spokojný s domáckym prostredím a s nepohodou, tento zákazník však vyhľadáva rôzne formy ekoturizmu, autentičnosť, tradície, prirodzenosť, jednoduchosť, pričom oceňuje najmä skutočné a prirodzené hodnoty v území. Obaja zákazníci však majú spoločné jedno: túžbu využiť zmysluplne voľný čas, a to buď silnými zážitkami, prežitkami alebo ziskom nových znalostí, zručností, informácií, kontaktov. V poslednom období však obaja zákazníci kladú dôraz na ekologické aspekty, kvalitu sídla, trvaloudržateľné prostredie a jeho ochranu. Súvisí to so zmenou spoločenských postojov k životnému prostrediu. Do popredia sa dostávajú aktivity, kedy si klient-turista môže sám vyskúšať istú činnosť, spoznať "na vlastnej koži" následky činnosti, dnes už nie je len pasívnym pozorovateľom, ale aktívnym účastníkom akcie, či už je to skákanie z lietadla alebo opekačka pri vatre. Zážitkovosť je veľmi dôležitý fenomén a príbeh územia, ktorý turista spoznáva, je pojítkom turistu a územia obce. Treba teda vedieť pripravovať interaktívne akcie, ktoré prinášajú nové zážitky a poznania. Rozširuje sa tiež klientela, ktorá sa snaží získavať nové poznatky a zručnosti, s tým súvisí príprava rôznych kurzov, výcvikov apod., napr. kurzy varenia, šitia, potápania, maľovania, kurzy jazdenia, cvičenia, jazykové kurzy, divadelné genealogické kurzy apod. Je toho nesmierne veľa, čo môžu obce pre klientov pripravovať. Ideálne je stavať na možnostiach obce, pritom využívať i územie danej obce. ďalej je možné pripravovať rôzne súťaže, prehliadky, napr. prehliadka ochotníckych divadiel apod. Zároveň treba mať na zreteli nové formy turizmu (podľa Janky Budinskej, expert): - dark turizmus - privádza turistov cintoríny, k pamätníkom i na miesta, kde sa udiali isté negatívne udalosti (bojové polia, temné sily apod.) V tejto súvislosti je vhodné spomenúť Lukáčovce (zrada a dobitie kaštieľa), alebo les temných síl nad Novými Sadmi apod. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 361


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

diasporický turizmus - založený je na antropológii, identite, histórii, spája sa s archeologickými vykopávkami, ktoré dokumentujú pohyb človeka v predhistorickom veku, ktoré sa premietajú do identity apod. - asketický turizmus - prísne, strohé, fyzicky náročné, materiálne minimalizované prežitie voľného času, súvisí s pútnictvom, meditáciou, vojenským výcvikom, záchranárstvom, dobrodružstvom, niekedy i s bolesťou apod. Pri tejto aktivite sú vyhľadávané väznice ako hotely, netradičné spôsoby liečenia ako liečenie tmou, liečenie samotou, liečenie hladovkou apod. Asketizmus je životný štýl, ktorý sa vyznačuje odopieraním si rozkoší, pôžitkov, chutí, vôní. Askéza sa spája s náboženskou praxou s upevňovaním disciplíny. Asketický turizmus prináša radikálny fitnes, fyzicky náročné cvičenia, extrémne výkony. Tento turizmus a pohybuje na hranici 5% turistov a záujem prejavujú najmä situované skupiny ľudí. - detoxikačný turizmus - zameriava sa na prečistenie tela, senné kúpele, liečebné vody, diéty, ľahká strava, abstinencia a to všetko spojené s cvičením (joga, beh, apod.) - pracovný turizmus - ide o vyhľadávanie práce na farmách, na poliach, na stavbách len za jedlo a ubytovanie, prípadne za možnosť spoznať kraj, zvyky, tradície daného územia - geocaching - turizmus založený na orientovaní sa pomocou GPS systémov - hľadanie istých indícií, krytej schránky s pokynmi na aktivitu, ide o súťaživý typ turizmu, kde pri nájdení indícií a splnení úloh sa získavajú body. Tejto spôsob turizmu sa stáva v súčasnosti veľmi populárnym a vyhľadávané sú lokality málo známe. - geoturizmus - trasa spojená s návštevou geoparku. Ide o lokalitu geologického dedičstva, prírodné scenérie - o geovedu. Pre tento turizmus sú pripravené geologické sondy, pedologické sondy, geologické kladivká, hľadanie nových hornín (až polodrahokamov) apod. Geopark sú lokality, kde je viacero hornín, ale územie má i svoju ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá je prezentovateľná - Slov turizmus - jedná sa o spomalenie tempa pri objavovaní hodnôt územia na jednej strane, na strane druhej sa kladie dôraz na prehĺbenie informácií, zameranie sa na seba samého, prenikanie do vlastného vnútra, znovuobjavenie človeka - seba i iných, spoznávanie rôznych typov ľudí, psychologické analýzy apod. Cieľom je snaha uniknúť súčasnému hektickému životu a eliminácia stresujúcich vplyvov súčasného sveta. Nie je pritom dôležité kam idem, ale ako tam budem tráviť voľný čas. Typické je ubytovanie v súkromí, gurmánsky turizmus, nenáročná fyzická aktivita (cykloturistika, turistka) - LGBT turizmu sa zameriava na homosexuálne páry, ktorým pripravuje extra program, tento druh turizmu uplatňuje cca 10% turistov - space turizmus u nás nie je možné premietnuť do vesmírnej cesty, ale pripraviť nočné pozorovania, vysvetľovania oblohy, súhvezdí, podať informácie o galaxiách i planétach o existencii života vo vesmíre je možné - urbánny turizmus - opiera sa o historické urbanistické hodnoty, vývoj sídiel, historické stavebné objekty, kontext na krajinárske historické štruktúry a ich využitie v rozvoji sídla. Chaos v architektúre a mestské urbanistické riešenia na vidieku pôsobia cudzorodo a turistov skôr odrádzajú, pretože narúšajú tradičnú harmóniu slovenského vidieka. Obce v OZ RADOŠINKA sa môžu dohodnúť, ktorá obec aký typ turizmu bude ponúkať, pritom treba vychádzať z daností jednotlivých obcí a priestorových i vybavenostných možností. Zároveň by si tieto obce nekonkurovali, ale by sa navzájom dopĺňali podľa vlastných špecifík, takto bude možné prilákať viac klientov a ponúkať rôznorodé aktivity. Predkladané dielo ponúka témy, ktoré by obce mohli využiť. Avšak je to len návrh. Obce sa musia samé rozhodnúť, ktorú tému si vyberú a ako budú ďalej svoju obec smerovať, formovať a prezentovať. Pre rozvoj turizmu odporúčame prioritne spolupracovať s občanmi, vysvetliť definovaný a využiteľný potenciál pre ekonomický rozvoj územia a pripraviť plány rozvoja turizmu. -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 362


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Jednotlivé "nevšedné cesty" môžu usmerniť záujmy turistov a tiež môžu na seba nabaliť rôzne formy turizmu, záleží to od kreativity aktérov v území. Avšak najdôležitejšie je využiť zmenu v spoločnosti, odklon od cestovania do zahraničia a príklon k domácej turistike. Ďalej je potrebné využiť záujem obyvateľov obcí o svoj ďalší rozvoj, o zveľadenie a dobudovanie obce, ako i o zachovanie identity a obrazu vidieckej obce. Vidiek a mesto sú dve rozdielne veci, vidiek má vlastnú kultúru a vlastné výhody. Nie je vhodné na vidiek umiestňovať aktivity, ktoré patria do mesta. Tento princíp je i základom turizmu. Turista nebude hľadať v danej obci to, čo je v zahraničí, ale jedinečnosť slovenského vidieka, jedinečnosť mikroregiónu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 363


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 364


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 365


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Česká obchodná cesta

Magna Via

Regionálna obchodná cesta

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 366


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 367


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

10. Navrhované limity a regulatívy Limity a regulatívy pre dopravné stavby: Ochranné pásmo cestných komunikácií je nasledovné: - cesta II.tr. - ochranné pásmo 25 m od osi komunikácie, - cesta III.tr. - ochranné pásmo 10 m od osi komunikácie, - miestne komunikácie v intraviláne obce – 6 od okraja vozovky Cykloturistická trasa (cyklotrasa) je vyznačená trasa pre cykloturistov v teréne po existujúcich pozemných komunikáciách označených podľa STN 01 8028, ale i trasa vedená intravilánom, extravilánom, v lesnom, horskom alebo poľnom prostredí. Zároveň musí byť na cykloturistických trasách, po ich zákonnej legalizácii v zmysle slovenskej legislatívy, osadené orientačné cykloturistické značenie. Technické riešenie cyklistických trás nie je predmetom tohto diela, cyklotrasy budú riešené samostatnou štúdiou a následne projektovou dokumentáciou. Cieľom tohto diela je odporúčané trasovanie cyklotrás. - trasy budú rozdelené štandardne na tri stupne obtiažnosti (rekreačná, športová, extrémna). Najviac obtiažne trasy budú vedené po svahoch Považského Inovca. Príklad: v katastri obce Ardanovce trať dosahuje prevýšenie až 20%, v obci Lipovník je stúpanie 18%, v obci Veľké Ripňany v úseku ku kameňolomu a motokrosovej dráhe je prevýšenie 14%, v Nových Sadoch časť Ceroviny je prevýšenie 17% apod. Pri riešení projektu je možné takéto náročné trate i zmierniť a pretrasovať po ľahších terénoch, alebo niektoré z týchto ťažkých terénov riešiť ako cyklotrialové trasy a zvýšiť ich náročnosť i adrenalínový zážitok. - ochranné pásmo cykloturistickej trasy nie je stanovené, odporúčaná šírka 1 dopravného pruhu je 1,5, min. však 1m. - pri parkovaní či odkladaní bicykla je potrebné počítať s plochou 1,6 m2 na 1 bicykel. - menej náročné okruhy pre deti odporúčame do 5-7 km. - oddychové plochy so stromami, lavičkami a prístreškami pre cyklistov navrhujeme vytvoriť prioritne na miestach s vyhliadkou, avšak i vo vzdialenosti cca 5 km od seba. Ideálne bude odpočinkové miesta umiestniť napr. na hrádzi, pri toku, na vyhliadke, apod. Limity a regulatívy vodného hospodárstva: Pre vodnú rekreáciu navrhujeme využiť vodné nádrže, prípadne pre naturalizáciu tokov či pre zriadenie nových malých vodných nádrží odporúčame zmenu koryta tokov. Odber vody z nádrže ako i ďalšie úpravy sa riadia legislatívou, a to najmä Vodným zákonom (Zákon č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a Vyhláškou MŽPSR č. 398/2002 Z.z. o ochranne pásiem vodárenských zdrojov a opatrení na ochranu vôd. Správca tokov je Slovenský vodohospodársky podnik, správca riečky Radošinky a jej prítokov spadá do povodia rieky Nitry, ktorej správcom je Povodie Hornej Nitry. Limity rozvoja územia z hľadiska vodného hospodárstva: - ochranné pásmo riečky Radošinky ako vodohospodársky významného toku je 10 m od brehovej čiary - prítoky Radošinky, ktoré sú regulované, majú ochranné pásmo 6 m od brehovej čiary - melioračné kanály v území majú ochranné pásmo 5 m od brehovej čiary - ochranné pásmo vodárenských zdrojov a opatrení na ochranu vôd stanovuje pásmo ochrany vodných zdrojov - 10 m (studne a vrty), - pásma význačných rádov vodovodných privádzačov – 7,5 m od osi trasy, - ochranné pásma kanalizačných zberačov - 7,5 m od osi trasy,

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 368


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

ochranná hrádza vodných tokov 5-15-20 m od línie brehu, v závislosti od rádu príslušného toku ochranné pásmo skupinových vodovodov je 5 m na každú stranu od okrajov potrubia ochranné pásmo miestnych vodovodov, ktoré je 2 m na každú stranu od okrajov potrubia v ochrannom pásme vodovodov a v uvažovanom manipulačnom pásme nesmú byť realizované žiadne stavby

Limity a regulatívy pri hospodárení s vodou: Stavebný zákon prikazuje investorovi stavby riešiť dažďové vody priamo na pozemku investora tento princíp v záujme zachovania kvality života je potrebné akceptovať. Je potrebné v tomto duchu rešpektovať Vodný zákon č. 364/2002 Z.z.. Pre zadržiavanie vody v území pomocou akumulačných nádob rieši Stavebný zákon č. 50/1976 v znení neskorších predpisov. Vhodné je uvažovať i o kombinovanom systéme. Odtoku dažďových vôd je potrebné podľa možnosti zabrániť, prípustný odtok je len v prípade nadmerných zrážok. Legislatíva Európskej únie požaduje, aby sa nakladanie s dažďovou vodou riešilo priamo na mieste, kde voda spadne. Je potrebné čo najviac využívať vsakovanie vody do pôdy, uvažovať pri všetkých projektoch s retenciou vody a tiež s odparovaním vody. Potrebné je tiež minimalizovať spevnené plochy, resp. používať povrchy vsiakavé a vodu prepúšťajúce. Zákon č. 72010 Z.z. o ochrane pred povodňami dáva obciam povinnosť zabezpečiť ochranu pred povodňami, čo však neznamená, že voda bude intenzívne z územia odvádzaná. Vhodným riešením sa javí uplatňovanie Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa realizoval od 2010. Pozitívne skúsenosti so systémom "prírode blízke odvodňovanie" je vhodné aplikovať i na území Slovenska. Nakladanie s vodami s povrchového odtoku treba riešiť komplexne v nadväznosti na hydrogeologické podmienky podložia a technické možnosti jestvujúcej infraštruktúry zastavaného územia. Do procesu odvádzania vôd vstupuje i Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorí hovorí, že do verejnej kanalizácie sa môžu zaústiť len vody, ktoré nebudú negatívne ovplyvňovať prevádzku kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. To znamená, že dažďové vody, pokiaľ nie sú z priemyselných oblastí alebo z oblastí environmentálne zaťažených, je možné "púšťať" na plochy zelene, teda spevnené plochy spádovať na plochy zelene. Odvod do kanalizácie nie je vhodný, pretože dažďové vody tým "narieďujú" koncentráciu znečistenia komunálnych odpadových vôd a negatívne ovplyvňujú čistiaci proces na čistiarni odpadových vôd. Pre navrhovanie vsakovacích objektov je možné použiť nemeckú normu ATV-DVWKA138, nakoľko na Slovensku nie je žiadna norma na navrhovanie týchto objektov. Vsakovací objekt odborne nazývaný ,,vsakovacia ryha" je len jedným z mnohých možností, ktoré je možné pri riešení povrchového odtoku použiť. V princípe sa jedná o objekt s kombináciou akumulácie a riadeného odtoku do podložia. V rámci nakladania s dažďovými vodami odporúčame uvažovať s nasledovnými riešeniami a opatreniami: - spevnené plochy riešiť s vodopriepustnými povrchmi - na okraje komunikácií doplniť vsakovacie ryhy so zatrávneným povrchom - uvažovať so zúžením jazdných pruhov a s vytváraním zelených pásov - na cyklistických chodníkoch, jazdeckých cestách, spevnených povrchoch a chodníkoch pre peších uvažovať s vodopriepustnými povrchmi, - vodný tok či vodný prvok vnímať i ako estetický prvok v urbanistickej štruktúre, sprístupniť toky občanom, vytvárať vodné scenérie - vodný tok neregulovaný chrániť pred akýmikoľvek úpravami a reguláciou Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 369


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

vodný prvok (vodné plochy) chrániť pred vypustením a likvidáciou odstránené vodné plochy obnoviť (prioritne Zbehy, Andáč) regulované vodné toky renaturalizovať (Radošinka, Perkovský potok) obnoviť vodné plochy v Radošinej, celkom 3 vodné plochy - park, pri amfiteátri a medzi nimi obnoviť mŕtve rameno rieky Nitry na okraji Jelšoviec pri rieke Nitra obnoviť dve vodné plochy na Trhovištnom potoku vybudovať malú vodnú plochu na Radošinke, pod Malým Zálužím obnoviť vodnú plochu v Behynciach pri rekonštruovanom mlyne za tokom zelené pásy a plochy maximalizovať z dôvodu vsiakavosti zrážok spevnené plochy spádovať k plochám zelene, toto však neplatí pri plochách v priemyselných areáloch, poľnohospodárskych areáloch so živočíšnou výrobou, v územiach silne environmentálne zaťažených a tiež na komunikáciách s intenzitou dopravy nad 5000 motorových vozidiel za deň. vybudovať novú plochu v Svrbiciach v lokalite pri skale a rekreačnej lúke ďalšiu malú vodnú plochu vybudovať nad Orešanmi vybudovať 2-3 malé vodné plochy i na Bojnianke tiež zvážiť malé vodné plochy ako adaptačné opatrenie na klimatické zmeny pri sútokoch tokov na úpätí Považského Inovca, ideálne pre každý kataster riešiť malú vodnú plochu.

Limity hygienické – zaťažené územia: Z hľadiska rozvoja obytných funkcií a funkcií občianskej vybavenosti sú limitované najmä vymedzené PHO: - cintoríny: ochranné pásmo je 50 m po obvode cintorína, platí to pre pozemné stavby, nie však pre trasovanie rôznych dopravných či turistických ciest - jestvujúce hospodárske objekty: - PD – ochranné pásmo 300 m pre objekty živočíšnej výroby - PD – ochranné pásmo 100 m pre objekty hospodárskej výroby všeobecnej Pásma hygienickej ochrany je možné využiť na výsadbu zelene. Limity a regulatívy pre krajinu vyplývajúce z legislatívy: - ochrana drevín je ustanovená v Zákone 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v štvrtej hlave zákona (§ 46-49). Štátnu správu vo veciach ochrany drevín vykonáva obec (§ 69, ods. 1 zákona). Najdôležitejšími ustanoveniami ochrany drevín v súvislosti s realizáciou MÚSES v rámci pozemkových úprav a s ohľadom na ďalšie hospodárenie v krajine, sú nasledovné: - zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny (§ 47, ods. 1) - za poškodenie drevín sa pokladá i neodborné "ošetrenie", neopodstatnené redukcie koruny stromu apod. , tieto práce je potrebné riešiť s arboristami a krajinnými architektmi - vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní (§ 47, ods. 2) - určené sú podmienky a povinnosti pri výrube drevín (§ 47, ods. 3-10) a podmienky náhradnej výsadby (§ 48). - zabezpečiť dodržiavanie všeobecnej, územnej a druhovej ochrany prírody a krajiny a ochrany drevín najmä v zmysle nasledovných ustanovení Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z v znení neskorších predpisov: Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 370


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

- všeobecná ochrana rastlín a živočíchov (§ 4) - zabezpečenie priaznivého stavu druhu, biotopov a časti krajiny (§ 5 zákona) - ochrana biotopov európskeho a národného významu (§ 6) - ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov (§ 7) - prvý stupeň ochrany prírody a krajiny (§ 12) - chránený krajinný prvok (§ 25) - druhová ochrana (§ 32-45) - ochrana drevín (§ 46-49) rešpektovať chránené územia (Šuriansky park, Urbárske lesy v nových Sadoch, lesný porast v k.ú. Zbehy, chránené vtáčie územia Tribeč, územia NATURA 2000) a tiež požiadavky na ochranu prírody vyplývajúce z medzinárodných dohovorov: podpora biodiverzity, podpora mokradí, podpora ochrany a tvorby krajiny apod.

Prvky navrhnuté na ochranu v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny: Chrániť je potrebné predovšetkým historické krajinné štruktúry HKŠ, ktoré z územia rýchlo miznú. Priorita je historická zeleň (parky, záhrady, historické stromy, meandrujúce toky apod.). Ideálne je chrániť komponovanú krajinu. Tá je zistená hlavne v obciach, ktoré spadajú do okresu Nitra (Lukáčovce, Nové Sady,), z okresu Topoľčany je to len v obci Radošina. - na ochranu pripraviť vodnú nádrž Veľké Ripňany - nové chránené územie - Chrániť stromy pri kostole v Jelšovciach - Chrániť stromy pri božej muke pri futbalovom ihrisku v Jelšovciach - Chrániť stromy v parku, pri kostole, tiež jasene pri št. ceste v Čakajovciach a lipu pri kaplnke pri hlavnej ceste od Drážoviec - Chrániť alej pri kaštieli a stromy pri cintoríne v Hruboňove - Chrániť strom v extraviláne na hranici katastra obce Hruboňovo - Chrániť vŕbové porasty pri Perkovskom potoku v obci Hruboňovo - Chrániť lipu na cintoríne v Malých Kapinciach a stromy v parku v Kapinciach - Chrániť stromy na cintoríne v Malom Záluží - Chrániť vŕbovo-topoľový porast pri Malozálužianskej vodnej nádrži - Chrániť stromy pri cintoríne v Nových Sadoch - Chrániť vŕbové porasty pri toku Kotrbáľ a na Manickom potoku - Chrániť starú morušu pri starom objekte v Cerovinách - Chrániť lipu na cintoríne v Čabe - Chrániť lipu pri božej muke pri hlavnej ceste z Čakajoviec do Perkoviec - chrániť lipu v lokalite "hrádok" a ďalšie štyri stromy (lipy) pri soche Panny Mánie na cintoríne v Lukáčovciach - Chrániť historické stromy na ihrisku a v parku v Alekšinciach - Chrániť stromy pri božej muke pri hlavnej ceste v Alekšinciach - Chrániť stromy – vŕby pri futbalovom ihrisku v Šuriankach - Chrániť park v Šuriankach - Chrániť vodný tok Kotrbáľ ako "prírodnú pamiatku" - Chrániť listnaté stromy pri sakrálnych prvkoch - pri krížoch, kaplnkách - Chrániť stromy pri kríži v Biskupovej (pri zastávke SAD) - Chrániť stromy na cintoríne v Malých Ripňanoch pri hrobke a pri vstupe zvoničke na cintoríne pri št. ceste - Chrániť alej na cintoríne vo Veľkých Ripňanoch, - Chrániť stromy pred kostolom vo Veľkých Ripňanoch, - Chrániť vŕbu za tokom Radošinky pri Lackovičovom mlyne v Behynciach - Chrániť alej pri ceste okolo kostola v Radošinej Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 371


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

Chrániť stromy v parku rekonštruovaného zámku v Radošinej Chrániť zvyšky gaštanice v Radošinej Chrániť stromy na cintoríne v Radošinej Chrániť alej pri prístupovej cesta k zámku v Nitrianskej Blatnici Chrániť park v Nitrianskej Blatnici Chrániť stromoradie pri ceste ku Kaplne sv. Juraja Chrániť stromy na cintoríne v Nitrianskej Blatnici Chrániť stromy na cintoríne vo Vozokanoch Chrániť stromy na cintoríne v Lipovníku Chrániť čerešňový sad v katastri Bojná na hranici s Lipovníkom Chrániť stromy na cintoríne v Horných Štitároch, Chrániť stromy na cintoríne v Bojnej - časť pod cestou Chrániť park v Bojnej - časť Malé Dvorany Chrániť stromy na ploche pred kostolom vo Veľkých Dvoranoch Chrániť stromy pri Klube dôchodcov v Bojnej - časť Malé Dvorany Chrániť strom na cintoríne v Ardanovciach, Chrániť stromy na cintoríne v Orešanoch, Chrániť stromy na cintoríne v Svrbiciach a alej k cintorínu Chrániť stromy na cintoríne v Šalgovciach(asi 300 ročný strom), Chrániť stromy pri kostole v Urminciach aj s morušovým sadom, Chrániť stromy na cintoríne v Horných Štitároch a pri OcÚ Chrániť park v Hájnej Novej Vsi, prioritne Ginko biloba (300 rokov) Chrániť stromy a hrobku v k.ú. Hájna Nová Ves nad novou nádržou Chrániť stromy na cintoríne v Hájnej Novej Vsi Chrániť tujové aleje medzi dvoma cintorínmi v Krtovciach Chrániť stromy pri kaplnke nad obcou Krtovce Chrániť orech pri historickej sýpke v Lužanoch Chrániť sprievodnú zeleň Bojnianky - regionálny biokoridor v pôvodnom koryte prioritne chrániť aleje - na cintoríne vo Veľkých Ripňanoch, pri kaštieli v Nitrianskej Blatnici, pri kaštieli v Hruboňove, pri kostole v Radošinej, pri kaštieli v Hájnej Novej Vsi. chrániť pred zastavaním tiež lokality Golgoty (3x - Lukáčovce, Veľké Ripňany, Jelšovce) chrániť tiež treba priehľady a výhľady z pútnických miest, prioritne Kaplnka sv. Juraja a Drážovský kostolík, ale i od niektorých kostolov (Šurianky, Lukáčovce, Nitrianska Blatnica, Orešany, ai., prakticky všetky, ktoré sú nad obcou dostatočne vysoko). Ide o prvky komponovanej krajiny, v okrese Nitra bola zistená kompozícia zo 14.storočia (geodetickým zameraním treba naše tvrdenie ešte overiť.).

Prvky navrhnuté na ochranu v zmysle Zákona o pamiatkovej starostlivosti: - prioritne chrániť všetky kaštiele, kúrie, kostoly, ktoré už sú zapísané v Zozname kultúrnych pamiatok, ktorý vedie Pamiatkový úrad (kaštiele - Lukáčovce, Alekšince, Hájna Nová Ves, Nitrianska Blatnica, Radošina, Hruboňovo) - chrániť všetky sakrálne zvoničky, sochy, kríže, kaplnky pri cestách, na cintorínoch, vo vinohradoch, pri mostoch apod. - chrániť parky a ich torzá ako prírodné dedičstvo (Lukáčovce, Šurianky, Nr.Blatnica, Radošina, Nové Sady, Hájna Nová Ves) - ďalej chrániť v území všetky zachované mlyny a hate (na toku Radošinka a Bojnianka prioritne)

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 372


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

chrániť historické školy, hostince, fary, predajne, objekty sociálnych služieb apod. (Malé Ripňany, Veľké Ripňany, Behynce, Radošina, Nitrianska Blatnica, Blesovce, Bojná, Dvorany) - Chrániť technické pamiatky, prioritne železnicu č. 142 a príslušné staničky ako historickú stavbu z čias Monarchie, tiež makety hradov, pivnice pri staničkách apod. - zmapovať a chrániť územie, kde sa ťažila železná ruda - limonit v 13.-14.storočí pod gesciou Márie Thurzovej - banské diela ako technické pamiatky, napr. vo Vozokanoch - Chrániť historické mlyny, pálenice, Maschinhaus v Radošinej - Chrániť objekty ľudovej architektúry, prioritne v menších obciach - prioritne Lukáčovce (časť obce je vhodné vyhlásiť za pamiatkovú zónu), ďalej Šalgovce, - Ardanovce, Svrbice, Orešany, Vozokany, Lipovník, Bojná, Malé Dvorany, Veľké Dvorany, Behynce, Malé Ripňany, Malé Zálužie, - chrániť tradičné hospodárske objekty, dvory a majere (Biskupová, Malé Ripňany, Behynce, Lukáčovce, apod.) - Chrániť objekty "formujúce" vidiecku obec, ako sú rohové historické objekty apod., a to na základe podrobného stavebno-urbanisticko-architektonického prieskumu - Chrániť meandrujúci tok Bojnianky, ktorý je v danom území unikátny, krajinotvorný regionálny biokoridor a zároveň zelenou prírodnou osou územia V každej obci by bolo vhodné spracovať pasport objektov, ktoré sú dominantné a určujúce pre zachovanie obrazu obce a tieto nedovoliť prestavať v ich hmote a tvare, avšak funkčne môžu byť využité na rôzne účely. Zachovanie obrazu obce je dlhodový proces a treba ho riešiť s odborníkmi-architektmi, aby sa nepoškodil obraz obce nevhodnými zásahmi. HUŠ: pod pamiatkovú ochranu, resp. pod ochranu samosprávy by mali spadať i historické urbanistické štruktúry - HUŠ (viď grafická príloha), ako i historické krajinné štruktúry (HKŠ). Tieto hodnoty sa vytvárali od počiatku osídľovania riešeného územia, avšak narušené boli v priebehu krátkeho obdobia (od 2.sv.vojny). Záchrana zvyškov týchto štruktúr je pre udržanie génia loci a identitu územia nevyhnutná. Pozitívne príklady HUŠ: - typické pre obce Nitrianskej pahorkatiny a Bojnianskej pahorkatiny je tvarovanie centra do podoby písmena "S". Nie u všetkých obcí je to celkom jasné, ale v každej je náznak tohto písmena, hlavne u obcí na svahoch Považského Inovca je to zrejmé (Radošina, Nitrinaska Blatnica, Lipovník, Blesovce...). Zrejme išlo nejaký fortifikačný dôvod (alebo súlad s prírodnými danosťami - s trasovaním vodných tokov, ktoré výrazne meandrujú, čo je doteraz pekný krajinársky prvok vhodný na obnovu). Toto špecifikum je vhodné uchovať i v nových častiach obcí. - niektoré obce (Šalgovce, Svrbice, Orešany, ale aj Malé Zálužie ai.) majú skôr priamu os cez historické jadro, pričom na jednom konci osi je zväčša kostol alebo cintorín, na druhom konci je väčší objekt, možno panské domy. Takýto urbanizmus je skôr v obciach smerom ku Hlohovcu. Takmer všetky obce však majú návesť, niektoré však už zastavané a sú v nich dominantné objekty (Blesovce majú takto v centre zvoničku a kaštieľ - dnes so zmenenou funkciou). - Výnimočnou obcou je Hájna Nová Ves, ktorej absolútnou dominantou obce je kaštieľ a okolo neho veľký park. Objekty na bývanie sú až za parkom. I týchto objektov bolo málo, takže by sme takmer mohli povedať, že "kaštieľ bol v šírom poli". - v obciach Radošina, Nitrianska Blatnica a Alekšince zase kaštieľ je mimo obce, má výsostné postavenie na kopci na obcou i nad kostolom, takže je dominantný. -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 373


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

Výnimkou je i obec Lukáčovce, ktorá má urbanizmus do tvaru písmena "T", čo nemá žiadna iná obec. Jelšovce - prícestná urbanistická štruktúra je skôr v tvare písmena "L" ako "S", navyše protipólom zástavbe je zeleň - ramená rieky Nitry pred reguláciou Čakajovce - tiež sa dá skôr hovoriť o tvare písmena "L" Šurianky - majú komunikáciu a zástavbu v tvare písmena "S" ako v obci Šurianky, tak i v jej časti Perkovce - majer Malé Zálužie - prícestná urbanistická štruktúra, os od mlyna (brodu) k starému cintorínu, obec nemá jasné urbanistické jadro, v obci sa však rysuje nové "centrum" medzi st. cestou a miestnou komunikáciou v trase železnice. Vhodné je to riešiť pri návrhu územného plánu. Biskupová - ešte je čitateľná os do "mlyna" (brodu) k cintorínu, túto os chrániť i jej dominanty, písmeno "S" je u tejto obci značne nevýrazné Malé Ripňany - má dve historické časti, v oboch je uplatnená kompozičná os v tvare nevýrazného písmen "S". Zaujímavé je komponovanie objektov v Nitrianskej Blatnici, kde bola historicky uplatnená osová súmernosť, avšak necitlivo porušená novou výstavbou. Je potrebné zvážiť, či nevhodné objekty od kaštieľa postupne neodstrániť. Ide o nevhodné novotvary do historického priestoru. Medzi cirkevné kompozície je možné zaradiť hneď dve kompozície: - kompozícia zo 14.storočia, ktorej centrom je socha Krista v Nových Sadoch (predpokladaná od roku 2012) prepája kostoly (spolu 12 kostolov) v jednom bode, - kompozičné osi, ktoré sú vlastne výhľadmi na kostoly z okolitých svahov, a to z Drážovského kostolíka, od Kaplnky sv. Juraja, od lokality "pri troch krížoch" nad Andarovcami a z miesta nad Bojnou, kde bol tiež situovaný kríž, ale o tomto mieste zatiaľ veľa nevieme. Táto kompozícia by mohla byť ešte staršia, možno 11.storočie. Toto všetko však treba overiť serióznou vedeckou prácou. Ak by sa však kompozícia potvrdila, potom by to bola asi najstaršie kompozícia na Slovensku.

Navrhované regulatívy pre lepšiu ekologickú kvalitu sídla (životné prostredie) : - v zastavanom území vidieckych obcí udržať podiel zelene na úrovni min. 60%, v prepočte na obyvateľa dosiahnuť min. podiel 170 m2/obyvateľa, z toho vyplýva, že v mnohých obciach bude potrebné zeleň doplniť, treba tak urobiť urbanistickokrajinársky rozbor obcí a navrhnúť opatrenia na zlepšenie kvality sídiel - chrániť historické urbanistické štruktúry pred narušením, prestavaním, zmenou materiálov, zmenou priestorového a hmotového usporiadania objektov, pred odstránením hospodárskych objektov apod., a to legislatívnou formou na národnej úrovni (napr. Lukáčovce - zriadiť pamiatkovú zónu), tak i na lokálnej úrovni (ochrana schválená samosprávou, napr. Malé Zálužie - zachovaný uličný priestor) - preriešiť všetky verejné priestranstvá, doplniť ich zeleňou a dosiahnuť podiel obyvateľ : stromu = 1:1 v rámci zastavaného územia - pri objektoch občianskej vybavenosti zachovať podiel na úrovni min. 40% - na cintorínoch zachovať podiel zelene na úrovni 30% - vo výrobných areáloch dosiahnuť podiel zelene na úrovni 30% - v hospodárskych dvoroch vytvoriť po obvode pás zelene široký min. 7 m (jednoradová výsadba stromov), tam, kde to podmienky dovoľujú vytvoriť pás široký 10 m (2-radová výsadba stromov), podiel zelene udržať na úrovni min. 30% - v uličných priestoroch uplatniť min. jednostrannú alej stromov, pred výsadbou riešiť zatemnenie inžinierskych sietí

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 374


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

-

pri riešení nových zón bývania uplatniť uličné stromoradie obojstranne, podiel zelene na súkromných pozemkoch na úrovni min. 50% do obce na plochy verejnej zelene nesadiť stromy cudzokrajiné a ihličnaté, resp. dreviny geograficky nepôvodné a ihličnaté používať max. do 20%. v každej obci vytvoriť priestor parkovo upravený s funkciou relaxačno-oddychovou chrániť stromy historické a historické aleje, chrániť tiež aj torzá historických parkov plochy verejnej zelene riešiť s autorizovaným krajinným architektom sledovať spravovanie exteriéru (vrátane plôch zelene) pri schvaľovaní každého projektu, pritom objekt, ktorý rieši zeleň, bude spracovaný a parafovaný autorizovaným architektom s červenou autorizačnou pečiatkou líniová zeleň alejového typu bude uplatnená v súbehu komunikácií, peších ťahov, cyklistických trás, tiež pri zastávkach SAD doplniť zeleň malých prírodných športových ihrísk pre neorganizovaný pohyb a zeleň detských ihrísk pre deti predškolského veku v areáli MŠ i mimo areálu MŠ v obciach, ktoré nemajú spracovaný územný plán, podporiť jeho spracovanie, a to i v prípade, že počet obyvateľov nedosahuje hranicu 2000, v každej obci spracovať Všeobecno-záväzné nariadenie (VZN), ktoré bude rešpektovať plochy kvalitnej zelene PHSR obcí a spracované urbanistické štúdie obcí využiť ako územnoplánovací podklad pre územný plán v každej obci vyčleniť plochy na nezastavanie, napr. parky, historické záhrady, apod. a tieto premietnuť do VZN obce v rámci mikroregiónu rešpektovať komponovanú krajinu, kompozičné osi, priehľady, veduty, vyzdvihnúť prírodné a urbanistické dominanty, nepripustiť objekty nad 3 nadzemné podlažia, nepripustiť stavby vyššie, ako sú urbanistické dominanty (kostol, obecnú úrad, Kultúrny dom apod.), vyzdvihnúť lokality pamiatok, pamätihodností – prezentovanie historických objektov v pohľadoch, uvoľnenie priehľadov na historickú panorámu apod. rešpektovať ochranné pásmo 50 m po obvode cintorínov s funkciou izolačnou a hygienickou, v ochrannom pásme posilniť vzrastlú zeleň, vytvoriť tak po obvode zeleň líniového charakteru v prípade výstavby parkovísk je potrebné počítať i so stromami, a to 1 strom na 5 parkovacích miest pre každý uvažovaný investičný zámer spracovať najskôr urbanisticko-krajinársku štúdiu, podobne v prípade výstavby parku, lesoparku apod. pri výsadbe stromov rešpektovať ochranné pásma inžinierskych sietí dažďovú vodu z územia odvádzať minimálne, prijať opatrenia na jej max. zadržanie v území, vodu zachytávať v terénnych depresiách a v dažďovej kanalizácii s prírodným povrchom

11 . Návrh opatrení pre jednotlivé obce 11.1. Návrh na riešenie projektov koncepčného charakteru Spoločné opatrenia pre všetky obce: - Spracovať Miestny územný systém ekologickej stability pre každú obec s dôrazom na prírodný kapitál, na ekosystémové služby, riešiť tiež kvalitu urbánnej zelene na ich území, prioritne riešiť elimináciu teplôt a prehrievanie územia, riešiť ekologickú stabilitu i zelenú infraštruktúru - spracovať projekty na rekonštrukciu krajiny, riešiť ochranu pôdy, ochranu Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 375


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

biodiverzity, ochranu a zadržiavanie vôd, doplniť zeleň do krajiny, vsakovacie pásy, remízky, podporiť aleje apod. obnoviť zaniknuté malé vodné nádrže a riešiť i nové, prípadne i obnovu mokradí okolo tokov na vybranom mieste Spracovať projekty na obnovu či rekonštrukciu historických parkov, záhrad, kostolných a farských záhrad, komponovanej krajiny apod. Spracovať projekty pozemkových úpravy pre každé katastrálne územie, nimi riešiť opätovné zazelenanie krajiny podporiť užívateľov pôdy na spracovanie HTUP (Hospodárskych technických úprav pozemkov) a pozemkových úprav Spracovať hodnotenie tradičných objektov, spracovať VZN a chrániť kultúrnohistorické hodnoty ako historický urbanizmus, historické technické objekty apod., Spracovať projekty na rekonštrukciu historických objektov - kaštiele, kúrie, hostince, fary, kostoly, školy, sedliacke domy, technické objekty apod. chrániť historické veduty, chrániť priehľady a pohľady z pútnických či vyhliadkových miest a tiež historické komponovanie sakrálnych objektov Spracovať územné plány pre tie obce, ktoré zatiaľ UPD nemajú spracovaný V každej obci pre novú IBV (ale i pre iné nové celky) spracovať urbanistickú štúdiu, objekty riešiť v súlade s tradičným obrazom obce, eliminovať cudzie vzorov, parceláciu riešiť v súlade s tradíciou Spracovať energetickú štúdiu OZ RADOŠINKA s dôrazom na obnoviteľné zdroje energie a podporiť energeticky úsporné domy spracovať projekt na GEOPARK - v Šalgovciach spolu s pôdnymi sondami, náučnými tabuľami, s malou vodnou plochou ako informácia o procesoch v ekosystéme apod. riešiť dopravný systém tak, aby turistické trasy boli prvkom rozvoja rekreácie a športu, systém "mäkkej mobility" riešiť v súlade s touto štúdiou v rámci pútnickej cesty riešiť obnovu kalvárií, ako i krížovej cesty, vhodné je tak urobiť na základe historicko-urbanistického a archívneho prieskumu ako dopravnú os "mäkkej dopravy" vnímať železnicu 142, chrániť ju pred rozobratím či pred inou funkciou, chrániť ju ako historickú technickú pamiatku podporiť využívanie jestvujúcich prvkov v krajine (lomy, letiská, mottocrossové dráhy) na rozvoj adrenalínových športov využiť prírodné podmienky - bežecké trasy na úpätí Považského Inovca (Ardanovce, Vozokany, Lipovník) Aktualizovať Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja za jednotlivé obce i za celý OZ RADOŠINKA, v rámci PHSR vyzdvihnúť špecifiká jednotlivých obcí, prípadne spracovať krajinno-urbanistické štúdie obcí a riešiť nimi územný rozvoj, premietnuť strategický rozvoj

11.2. Návrh na riešenie projektov jednotlivých obcí Jelšovce - vybudovať obecný park v Jelšovciach pri kostole a tiež s využitím farskej záhrady a podporiť zelenú infraštruktúru v obci - v rámci katastra renaturalizovať tok Dobrotka v úseku, ktorý bude priechodný (regulácia v roku 2016-2017 nepodporila ekologickú stabilitu, ale naopak - športový areál dobudovať po stránke aktivít i zelene Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 376


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

vytvoriť rekreačnú zónu a park pri mŕtvom rameni rieky Nitra s možnosťou korčuľovania sa v zime - zriadiť historické trhovisko a 1x v týždni organizovať trhy - pre novú IBV spracovať urbanistickú štúdiu, objekty riešiť v súlade s tradičným obrazom obce (platí pre všetky obce) - obnoviť púte na Golgoty nad obcou v smere na Šurianky, organizovať púte ku kaplnke sv. Juraja, pripraviť projekty na realizáciu pútnickej cesty - spolu s ďalšími obcami riešiť cykloturistický chodník - kulinársku cestu, pripraviť projekty na realizáciu - vrátiť obci imidž "kráľovských rybárov", vytvoriť obecné múzeum a prezentovať vlastnú históriu, premeny obce i územný plán ako víziu rozvoja - chrániť sakrálne pamiatky - sochy, kríže, - obnoviť tradičné vinohrady, pripraviť projekty na výsadbu vinohradov Čakajovce - rozširovanie priemyselného parku pod Drážovcami bude mať dopad na kvalitu sídla i krajiny, je nevyhnutné podporiť ekologickú stabilitu krajiny a vypracovať samostatný projekt na riešenie krajiny a zelenej infraštruktúry - spolu s ďalšími obcami riešiť cykloturistický chodník - kulinársku cestu, pripraviť projekty na realizáciu - zriadiť historické trhovisko a 1x v týždni organizovať trhy - pre novú IBV spracovať urbanistickú štúdiu, objekty riešiť v súlade s tradičným obrazom obce (platí pre všetky obce) - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre výsadby - renaturalizovať krajinu na pravom brehu rieky Nitry, prioritne renaturalizáciu Perkovského potoka - odkúpiť elektrický mlyn a rekonštruovať ho, zriadiť v ňom priestory pre obec a prípadnú administratívu - vrátiť obci imidž "kráľovských sieťarov", vytvoriť obecné múzeum a prezentovať vlastnú históriu, premeny obce i územný plán ako víziu rozvoja Zbehy - v obci riešiť viacero typov turizmu, čerpať pri tom z vidieckeho prostredia obce - spolu s ďalšími obcami riešiť cykloturistický chodník - kulinársku cestu - pripraviť stanicu ako nástupnú plochu na železničnú trať s využitím drezín - železnica č. 142. šérovať dreziny - v spolupráci s Lukáčovcami pripraviť "biskupskú cestu" - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre výsadby - obnoviť rybníky na Andáči a pri Zbehoch a navrhnúť pri nich i vybavenosť pre cyklistov, turistov - obnoviť majer nad Andáčom, určiť jeho funkciu i obnovu objektov - pre novú IBV spracovať urbanistickú štúdiu, objekty riešiť v súlade s tradičným obrazom obce (platí pre všetky obce) Alekšince - Alekšince chcú podľa UPD ponúknuť návštevníkom rôzne typy turizmu, najmä časť -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 377


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Lahne má potenciál pre rozvoj turizmu, vhodné je špeciálne pre Lahne spracovať urbanisticko-krajinársku štúdiu so zameraním na využitie krajiny a prípadného vodného hospodárstva - obnoviť rybníky (vodné plochy) v časti Lahne - revitalizovať rybníky v Alekšinciach - vytvoriť rekreačnú zónu a park s možnosťou korčuľovania sa v zime - spolu s ďalšími obcami riešiť cykloturistický chodník - kulinársku cestu, pripraviť projekty na realizáciu - spolu s ďalšími obcami riešiť jazdecký chodník, ponúknuť možnosť jazdy na koni i na koči - panskú cestu, pripraviť projekty na realizáciu - chrániť historické stromy v parku, doplniť zeleň v obci, najmä začleniť bytové domy do krajiny - spracovať projekty na rekonštrukciu krajiny, riešiť ochranu pôdy, ochranu biodiverzity, ochranu vôd, doplniť zeleň do krajiny, vsakovacie pásy, remízky, podporiť aleje apod. - spracovať hodnotenie tradičných a historických objektov, chrániť kultúrno-historické hodnoty i legislatívne nechránené apod., - riešiť rekreačné využitie rybníkov so športovým rybolovom - projekčne pripraviť rekultiváciu bane - ťažba štrkopieskov, využiť napr. na vytvorenie cyklotriálovej dráhy apod. - chrániť historický urbanizmus, stanoviť rekonštrukciu historických objektov (aj domov tradičnej architektúry) - informačnými tabuľami pripomenúť asanovaný kaštieľ Lukáčovce - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - určujúce - spracovať urbanisticko-krajinársku štúdiu pre obec Lukáčovce s dôrazom na obnovu barokovej krajiny pri kostole a okolo fary - spracovať plochu pre vojenský tábor - ako turistickú atrakciu a zároveň priestor pre kultúrno-spoločenské akcie počas leta - v spolupráci s cirkvou obnoviť pútnickú cestu cez Nové Sady a Lukáčovce a prezentovanie biskupskej cesty z Lukáčoviec do Nitry - založiť ranč a riešiť jazdecké cesty, pripraviť projekty na realizáciu - riešiť rekreačné využitie rybníkov so športovým rybolovom - vytvoriť rekreačnú zónu a park s možnosťou korčuľovania sa v zime - obcou trasovať kulinársku cestu - umožniť predaj z dvora i ponúkanie tradičných jedál, ochutnávok vín apod. - využiť mottocrossovú dráhu, trasovať okolo nej cyklistickú trasu, riešiť cyklocrossovú dráhu na strmých svahoch - vybudovať malú vodnú plochu na Blatnici nad obcou - chrániť tradičný urbanizmus, riešiť pamiatkovú zónu pre časť obce - spracovať hodnotenie tradičných a historických objektov, chrániť kultúrno-historické hodnoty i legislatívne nechránené apod., - vyčistiť a revitalizovať rybníky, na rybníkoch organizovať rekreačné člnkovanie, preteky modelárov lodí, prípadne vodné športy a kurzy potápania apod. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 378


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

rekonštruovať kaštieľ, pripomenúť biskupskú históriu i neistú templársku históriu, prezentovať povesť o zrade, pripraviť projekty na realizáciu spolu s majiteľom pri kaštieli vybudovať na zvyšnej ploche parkovú úpravu historicky pravdivo v obci zriadiť reštauračné zariadenie - ponuka na objednávku, v obci chýba vybavenosť náučný chodník - hradisko pri cintoríne a sakrálne prvky ako i osobu farára Fándlyho, pripraviť projekty na realizáciu v centrálnom objekte križovatky v obci (tradičný objekt) vybudovať bylinkové kúpele pre širokú verejnosť s možnosťou ubytovania a welness-službami podporiť včelárstvo, ovocinárstvo, opätovne pestovať, prezentovať a predávať Fándlyho jabloň, pripraviť projekty na výsadbu sadov

Čáb -

jednou z priorít obce je obnova rybníkov a športový rybolov a rozvoj cyklistiky sprístupniť park verejnosti - na objednávku a za úhradu spolu s inými obcami riešiť obnovu pútnickej cesty na Golgoty nad Novými Sadmi a pútnickú cestu v smere ku kaplnke sv. Juraja - podporiť ekologickú stabilitu krajiny, doplniť remízky, renaturalizovať toky, , pripraviť projekty na realizáciu - podporiť vybavenosť v obci - viesť obcou "kulinársku cestu" (okolo družstva - využiť vlastné poľnoprodukty) cyklistickú trasu, ako nástupný bod využiť staničku, zriadiť požičovňu drezín apod. - letisko využívať i na adrenalínové športy (napr. korčuliarska dráha, modelárske preteky apod.) - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - zriadiť menšiu trhovú plochu na obchodnej ceste - viesť obcou "panskú cestu" - možnosť jazdeckej trasy a jazdy na koči, pripraviť projekty na realizáciu Nové Sady - realizovať obnovu Kristovej cesty poslednej večere a krížovú cestu, zapojiť Ceroviny, obec Nové Sady i lokalitu Golgoty - realizovať spolu s inými obcami pútnickú cestu i jej pokračovanie v smere ku kaplnke sv. Juraja - viesť obcou "panskú cestu" - možnosť jazdeckej trasy a jazdy na koči - viesť obcou" kulinársku cestu" - pohyb najmä po cyklotrasách, pripraviť projekty na realizáciu - podporiť vybavenosť obce, najmä kvalitu reštauračného zariadenia - Kotrbáľ a Caroviny riešiť ako rekreačné osady, obnoviť objekty tradičnej ľudovej architkeúry, udržať tradičné záhrady, novú výstavbu usmerniť tak, aby čerpala z regionálnych prvkov (Ceroviny/Caroviny - používajú sa obidva názvy s myjavskou architektúrou, Kotrbáľ s oravskou architektúrou) - na toku Kotrbáľ vybudovať vodnú nádrť ako protipovodňovú ochranu i ako rekreačný prvok, na podporu rekreácie je možné na toku vybudovať herné prvky z vŕby, tiež vŕbové koše pre hniezdenie vtákov apod. - chrániť historické stromy na cintoríne Caroviny, spracovať projekty ochrany stromov Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 379


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - podporiť obnovu železnice 142 - prenajímanie (šerovanie) drezín a bicyklov - riešiť cestu mlynárov - pripomenúť si prívodný kanál a mlyn - zriadiť trhové miesto v rámci "obchodnej cesty", organizovať trhy s predajom domácich produktov - na strane vyhliadkovej veže riešiť vojenský tábor pod lesom temných síl - obnoviť vodnú plochu v lokalite Krížne cesty na Trhovištnom potoku - vybudovať kvalitný park okolo Radošinky - renaturalizovať Radošinku nad obcou, pri hati zriadiť malú vodnú nádrž nad obcou Malé Zálužie - podporiť premenu starého cintorína na park, chrániť historické stromy v tejto lokalite - vybudovať park pri riečke Radošinka oproti cintorínu ako mikroklimatickú zónu, pripraviť štúdiu a projekty - zapojiť sa do riešenia renaturalizácie toku Radošinky, tok podporiť brehovými porastmi a zadržiavaním vody v území - chrániť zvyšky lužného lesa na pravom brehu riečky Radošinky - vybudovať športový areál - ihrisko pre futbal, nad ihriskom riešiť lesopark, pripomenúť morové cintoríny, hliniská, močidlá - spracovať hodnotenie tradičných a historických objektov, chrániť kultúrno-historické hodnoty i legislatívne nechránené apod., - riešiť rekreačné využitie rybníkov so športovým rybolovom - chrániť historické centrum obce pred prestavbou, po stranách cesty realizovať výsadbu aleje - chrániť zvoničku, sakrálne prvky v obci, na starom cintoríne vytvoriť lapidárium, nový cintorín riešiť projekčne Kapince - trasovať okolo bývalého kaštieľa panskú cestu, pripraviť štúdiu a projekty - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - cez hospodársky dvor viesť kulinársku cestu - predaj produktov zo dvora, prípadne ponuka vlastných výrobkov - cez kataster viesť pútnickú cestu v smere ku kaplnke sv. Juraja - využiť kaštieľ - napr. turistická ubytovňa - rekonštruovať park, prepojiť park s krajinou, do krajiny realizovať ekostabilizačné opatrenia - renaturalizovať tok Radošinky, nad haťou riešiť zadržiavanie vody a malú vodnú plochu - spracovať hodnotenie tradičných a historických objektov, chrániť kultúrno-historické hodnoty i legislatívne nechránené apod., Hruboňovo - podieľať sa na rekonštrukcii kaštieľa, organizovať brigády, založiť MVO na jeho záchranu - obnoviť vodnú plochu pod kaštieľom -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 380


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

chrániť alej ku kaštieľu a rekonštruovať park pri kaštieli v záhrade obnoviť slnečné kúpele (solárium) viesť obcou "panskú cestu" - možnosť jazdeckej trasy a jazdy na koči, pripraviť projekty na realizáciu - viesť obcou" kulinársku cestu" cez hospodárske dvory s možnosťou predaja produktov zo dvora - pohyb najmä po cyklotrasách, pripraviť projekty na realizáciu - riešiť "cestu mlynárov" - pripomenúť si prívodný kanál a mlyn, pripraviť projekty na realizáciu - renaturalizovať regulované vodné toky - chrániť brehové porasty (vŕby), pripraviť projekty ochrany stromov (stromoradí) - chrániť historické stromy na cintoríne a pri cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov (Dokument OPaK) - chrániť historické stromy na cintoríne a pri cintoríne, chrániť základy kaplnky na cintoríne - spracovať návrh na informačnú tabuľu - obnoviť vodnú nádrž v smere na Čermany, zároveň ju využívať pre vodnú rekreáciu a športové rybárčenie - cez územie trasovať "pútnickú cestu" v smere ku kaplnke sv. Juraja a ku Golgote nad obcou Jelšovce - renaturalizovať, dobudovať a prepojiť s tokom park pri OcU - na ploche pod OcU vybudovať malú vodnú plochu - adaptačné opatrenie na klimatické zmeny - využiť majere a usadlosti mimo zastavaného územia na podporu "kulinárskej cesty" a predaj o dvora - riešiť ekologickú stabilitu krajiny, doplniť remízky, pri sakrálnych objektoch doplniť solitérne stromy apod. Šurianky - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - určujúce - pre novú IBV v časti Petkovce spracovať urbanistickú štúdiu a rešpektovať regionálnu architektúru pri nových domoch, najmä akceptovať pôvodné objekty majera - renaturalizovať Perskovský potok a vybudovať vodnú plochu na Perkovskom potoku - využiť farskú záhradu ako komunitný priestor, pripraviť štúdiu na jej využitie - upraviť priestor okolo kostola, pripraviť štúdiu a projekt - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - chrániť cintorín pri Perkovciach ako historickú krajinnú štruktúru - chrániť objekty na majeri v Perkovciach, využiť ich na poľnohospodárske účely, predaj "z dvora", výrobu potravín apod. - vytvoriť hippochodníky, prepojiť Perkovce s inými hospodárskymi dvormi a stajňami - viesť obcou "panskú cestu" - možnosť jazdeckej trasy a jazdy na koči, pripraviť projekty na realizáciu - viesť obcou" kulinársku cestu" cez hospodárske dvory s možnosťou predaja produktov zo dvora - pohyb najmä po cyklotrasách, pripraviť projekty na realizáciu - riešiť "cestu mlynárov" , pripraviť projekty na realizáciu -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 381


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

- riešiť "pútnickú cestu" cez kataster obce, riešiť štúdiu a projekt Biskupova - realizovať spolu s inými obcami pútnickú cestu i jej pokračovanie v smere ku kaplnke sv. Juraja - viesť obcou "panskú cestu" - možnosť jazdeckej trasy a jazdy na koči, pripraviť projekty na realizáciu - viesť obcou" kulinársku cestu" - pohyb najmä po cyklotrasách, pripraviť projekty na realizáciu - riešiť cestu mlynárov - pripomenúť si prívodný kanál a mlyn, pripraviť projekty na realizáciu - riešiť ochranu stromov prostredníctvom projektu CHS - dokument OPaK - staničku chrániť pred prestavbou, ide o technickú pamiatku z čias Monarchie - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - riešiť park na západnej strane obce, pripraviť štúdiu a projekt i vo väzbe na pôvodný kaštieľ Malé Ripňany - viesť obcou "panskú cestu" - možnosť jazdeckej trasy a jazdy na koči, pripraviť štúdiu a projekt na realizáciu cesty - viesť obcou" kulinársku cestu" cez hospodárske dvory s možnosťou predaja produktov zo dvora - pohyb najmä po cyklotrasách, pripraviť štúdiu a projekt na realizáciu cesty - riešiť "cestu mlynárov" - pripomenúť si prívodný kanál a mlyn, pripraviť štúdiu a projekt na realizáciu cesty - vytvoriť jazdecké okruhy, riešiť školu jazdenia, prípadne hippoterapiu - renaturalizovať regulované vodné toky, spracovať štúdiu a následné projekty - chrániť brehové porasty (vŕby), spracovať projekt na chránené stromy - obnoviť vodnú nádrž, zároveň ju využívať pre vodnú rekreáciu a športové rybárčenie, riešiť podrobne štúdiou a následne projektovou prípravou - cez územie trasovať "pútnickú cestu" v smere ku kaplnke sv. Juraja a ku Golgote nad obcou Jelšovce - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - riešiť projekt ochrany stromov - na oboch cintorínoch - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - obnoviť mlyny, prezentovať mlyny, propagovať a využiť ako edukačné plochy - železničnú staničku chrániť ako technickú pamiatku Veľké Ripňany - cez kataster obce viesť kulinársku cestu (vybudovať cyklochodník) - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - určujúce - trasovať hippochodník - okruhy v smere na Mancické - cez územie obce trasovať pútnickú cestu na lokalitu Golgoty, vybudovať "krížovú cestu" na základe štúdie a projektov Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 382


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

-

-

chrániť alej na cintoríne a stromy pred kostolom, spracovať projekt ochrany stromov rekonštruovať kaštieľ, využiť ho pre účely obce Využiť železnicu na presun drezinou, zriadiť požičovňu bicyklov, pripraviť projekty budovu stanice riešiť ako kultúrne centrum a Turistickú informačnú kanceláriu, prípadne i knižnicu, pripraviť štúdiu a projekty chrániť pamiatky - najmä sakrálne, chrániť určujúce budovy a objekty ľudovej architektúry min. na lokálnej úrovni, prepojiť časť Behynce s V. Ripňanmi - chodník a cyklodopravná trasa popri ceste s alejou spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby riešiť park pri fare, využiť i farskú záhradu, spracovať štúdiu a následne projekty prebudovať areál pri ihrisku na integrovaný športový areál vyššieho významu, riešiť športovo-rekreačný park pri ihrisku, korčuliarsku dráhu pri Radošinke, rozprávkový lužný les za traťou, spracovať projekty sprístupniť mottocrossovú dráhu, svahy nad ňou využiť na menšiu "športovú strelnicu", pripraviť projekty využiť poľné letisko na adrenalínové športy - riešiť napr. let balónom chrániť cintorín Mancické ako pamiatku na niekdajšiu osadu a historickú krajinnú štruktúru V lokalite Mancické boli schválené Zmeny a doplnky UPO, aby sa tu mohol vybudovať športovo-rekreačný areál / golfové ihrisko s vybavenosťou chrániť mlyny v Behynciach zrekonštruovať historické objekty - sedliacke domy, kúrie, hospodárske objekty v spolupráci s občanmi, rešpektovať objekty s regionálnymi prvkami a chrániť ich pred asanáciou, výstavbu riešiť prioritne v zastavanom území obce cintorín premeniť na park, vytvoriť lapidárium pri ceste a oddychovú plochu podporiť ekologickú stabilitu územia: chrániť vodnú nádrž a doplniť pri nej sprievodnú zeleň, renaturalizovať tok Radošinka, doplniť sprievodnú zeleň na Podcerskom potoku, na Drešianskom potoku a na Blatnici riešiť novú krajinársku štruktúru - zmenšiť hony (1 hon, max. 25ha), medzi nimi uplatniť zeleň s pôdoochrannou funkciou, zalesniť časť územia (nevyužívané územie) na podporu ekostability

Zmeny a doplnky z roku 2010 priniesli návrh na zmenu funkcie niektorých lokalít pre - bývanie v nadrozmerných záhradách - spracovať urbanistickú štúdiu, architektúru riešiť s regionálnymi prvkami, podiel zelene min. 50% (predpokladaná výmera 58 ha) - lokalita na bytové domy - výška nie nad 3 poschodia vrátane podkrovia, výstavbu riešiť urbanistickou štúdiou (môže ju obec požadovať od developera, alebo sama uhradiť) - areál pre priemysel (60,7 ha - sklady a logistické objekty (Slovensko je krajinou skladov (Podľa poradenskej spoločnosti CBRE). Ak už musia byť, potom ich treba dôsledne začleniť do krajiny zeleňou, vypracovať súčasne i projekt krajinnoarchitektonických úprav Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 383


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

plochy pre občiansku vybavenosť (1,5 ha)

Radošina - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - vytvoriť lužný park pri Kultúrnom dome a dobudovať ho na rekreačnú plochu - rekreačné a športové plochy doplniť o zeleň a vybavenosť (pri KD, pri objektoch vybavenosti, pri amfiteátri apod.) - Rekonštruovať Kultúrny dom, návrh riešiť architektonickou súťažou a následne projektmi - chrániť gaštanicu, stromy pri kaštieli, stromy pri kostole i na cintoríne - pripraviť projekt ochrany stromov ako dokument OPaK - využiť stopy komponovanej krajiny nad kaštieľom, vytvoriť park, resp. obnoviť sad i vinice, vytvoriť cez vinice náučný chodník a miesto na ochutnávky vo vinici - chrániť historické objekty - sakrálne objekty, ale i kúrie, ktoré už majú inú funkciu, chrániť pôvodnú architektúru i hmotu objektov - objekty na bývanie udržať vo výške do 10 m, pre nové IBV riešiť samostatnú urbanistickú štúdiu - chrániť a využiť železnicu č. 142 na rozvoj turizmu, využiť stanicu na zriadenie TIK, zriadiť požičovňu bicyklov i drevín, pripraviť štúdiu i projekty - chrániť Maschinhaus pred prestavbou - vybudovať park pri amfiteátri - park masiek - obnoviť rybník pri amfiteátri - vytvoriť na toku Radošinky malú vodnú plochu - zadržiavanie vody v území - chrániť mlyny, rekonštruovať mlyn na juhu zastaveného územia v spolupráci s majiteľom, obnoviť i vodný kanál - riešiť pútnickú cestu v smere ku kaplnke sv. Juraja - riešiť panskú cestu a kulinársku cestu - gurmánske hody a ochutnávky vín so zábavou a tancom - cesta od pivnice k pivnici, zapojiť i hospodárov - riešiť obchodnú cestu - vytvoriť trhové miesto a organizovať trhy podľa dohody s inými obcami - ponúknuť poľovníctvo i verejnosti - poľovnícke hody, prípadne zriadiť športovú streliacu vo svahu Považského Inovca - riešiť tábor pre vojakov z Nitry - ochrana biskupského sídla, organizovať dobové obje o hrad Bana - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - plochy skladov či výroby doplniť o zeleň, podiel zelene bude min. 20% - veľkoplošné hony obmedziť, zmeniť krajinnú štruktúru, bloky postupne dostať na úroveň max. 25 ha, okolo honov vytvoriť cesty a aleje, resp. remízky a medze so zeleňou - okolo fariem s domácimi zvieratami počítať s ochranným pásmom a v ňom uplatniť zeleň

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 384


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Nitrianska Blatnica - riešiť pútnickú cestu v smere ku kaplnke sv. Juraja, Blatnica-pútnická obec - lokalitu Púsť riešiť ako piknikovú lúku, stromy na lúke chrániť - riešiť panskú cestu a kulinársku cestu, do akcie zapojiť hospodárov i poľnohospodársky podnik - riešiť obchodnú cestu - vytvoriť trhové miesto a organizovať trhy podľa dohody s inými obcami - rekonštruovať kaštieľ, návrh riešiť architektonickou súťažou i s exteriérom, pripraviť projekty na realizáciu - chrániť stromy pri kaštieli - alej, stromy pri kostole i na cintoríne - pripraviť projekt ochrany stromov ako dokument OPaK - využiť farskú záhradu na vytvorenie komunitnej záhrady prístupnej verejnosti - rozšíriť strelnicu, organizovať strelecké súťaže, okolo strelnice vybudovať park - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby - rekonštruovať historické objekty, zmapovať ich, zhodnotiť a chrániť určujúce objekty - prezentovať banícku osadu a baňu na - riešiť ubytovanie pre pútnikov - riešiť vybavenosť reštauračnými zariadeniami prioritne pre pútnikov Vozokany - trasovať regionálnu obchodnú cestu, vytvoriť v obci trhové miesto pre trhy, ideálne i s verejným priestranstvom, trhy koordinovať s okolitými obcami - cez obec trasovať pútnickú cestu zo severovýchodu ku kaplnke sv. Juraja - prezentovať ťažbu limonit z 13.storočia - využiť strelnicu v obmedzenom režime i pre verejnosť - pri strelnici vybudovať ďalšiu mottocrossovú dráhu - uvoľniť zvoničku z ihličnatých drevín, pri zvoničke vytvoriť vidiecky verejný priestor - chrániť hospodárske objekty pred asanáciou, chrániť i tradičné sedliacke domy, rekonštruovať ich, obmedziť nepôvodnú architektúru - upraviť priestor pri zastávke SAD - rozšíriť športový areál, - chrániť meandrujúci Vozokanský potok Lipovník - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - trasovať regionálnu obchodnú cestu, vytvoriť v obci trhové miesto pre trhy, ideálne i s verejným priestranstvom, trhy koordinovať s okolitými obcami - chrániť stromy na cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov - uvoľniť kostol z porastu, odstrániť tuje a prezentovať ho ako urbanistickú dominantu obce - chrániť stavebný objekt pri kostole s Pannou Máriou na fasáde a s hospodárskymi objektmi, nedovoliť jeho prestavbu ani zmenu materiálu - Pri zastávke SAD vytvoriť parčík, odkryť budovy a vytvoriť verejné priestranstvo so zeleňou, odstrániť oplotenie okolo verejných budov Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 385


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

-

Bojná -

-

na hranici Vozokany a Lipovník pri sútoku Vozokanského a Lipovníckeho potoka vytvoriť malú vodnú nádrž na zadržanie vody v území

chrániť archeologické náleziská a pamiatky a riešiť ich prezentovanie verejnosti chrániť park v Malých Dvoranoch chrániť vidiecky ráz obce, novú výstavbu usmerniť a využiť regionálne prvky pri Klube dôchodcov v Malých Dvoranoch vytvoriť komunitnú záhradu chrániť všetky sakrálne prvky, vysadiť pri nich lipy a osadiť lavičky pre oddych a rozjímanie, využiť dreviny listnaté stredisko Bojná v Malých Dvoranoch chrániť ako technickú pamiatku, hlavne komíny, rekonštrukciu riešiť so zachovaním komína Historické hospodárske objekty firmy Agrobon s.r.o. zrekonštruovať, okolo firmy vytvoriť zelený prstenec Podporovať rekonštrukciu objektov ľudovej architektúry, najmä tie s hospodárskymi objektmi (smer Topoľčany) v Malých Dvoranoch pred cintorínom vytvoriť park a parkovisko v Malých Dvoranoch chrániť historické stromy na cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov chrániť stromy v parku v. Jána De la Salle, park doplniť o vysokú zeleň chrániť historické stromy pri Klube dôchodcov eliminovať bytové domy vysokou zeleňou, nestavať viac tieto mestské objekty do vidieckej obce zmeniť postupne sortiment drevín pri kostole, odstrániť ihličnaté dreviny a dreviny cudzokrajné rekonštruovať synagógu a upraviť židovský cintorín, odstrániť multifunkčné ihrisko od synagógy, popri zregulovanom toku na severnej strane obce riešiť verejné priestranstvo na cintoríne v Bojnej chrániť stromy - v spodnej časti pod cestou II.tr.499 podporiť včelárstvo a ovocinárstvo chrániť čerešňový sad na hranici s Lipovníkom využiť majere na rekreačné športy - ranč a jazda na koni, produkcia potravín, predaj zo dvora trasovať regionálnu obchodnú cestu, vytvoriť v obci trhové miesto pre trhy, ideálne i s verejným priestranstvom, trhy koordinovať s okolitými obcami chrániť Bojnianku pred reguláciou, určiť miesta na vybrežovanie toku (podpora biodiverzity) a opätovné vytvorenie mokradí na toku Bojnianky vytvoriť malé vodné nádrže na podporu biodiverzity i ako adaptačné opatrenie na klimatické zmeny, najmä pod odbočkou na Topoľčany na Bojnianke riešiť územnú rezervu pre vodné dielo "Bojnianska nádrž", pritom minimalizovať zásahy do súčasného vodného doku a jeho sprievodných porastov, pretože Bojnianka je jeden z posledných neregulovaných tokov spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia a zelenú infraštruktúru jednak ako podklad pre UPD, i ako podklad pre projekty výsadby

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 386


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

uzatváranú skládku využiť na výstavbu športovo-rekreačnej plochy, napr. mottocrossová dráha - riešiť kulinársku cestu, do akcie zapojiť hospodárov i poľnohospodársky podnik, objekty budú prepojené cyklistickou trasou, pripraviť štúdiu a následne projekty - cyklistický chodník napojiť na jestvujúce a plánované chodníky po svahoch Považského Inovca - prezentovať archeologické náleziská a múzeum v Bojnej - vydanie propagačných materiálov - podporiť Ranč vybudovaním bobovej dráhy na svahoch nad rančom - vo vinohradoch pripraviť občasné pohostenie pri kaplnke sv. Urbana, alebo v súkromných pivniciach - na toku Bojnianky pri Klube dôchodcov vybudovať "Kneippove kúpele" - využívanie studenej vody na liečebné účely Veľké Dvorany - upraviť plochu pred kostolom, obnoviť dominanciu kostola, upraviť cintorín - chrániť jestvujúce sakrálne prvky, podporiť ich výsadbou líp a lavičkou na oddych a rozjímanie - chrániť bývalú školu (dnes objekt súkromnej firmy) pred prestavbou - Podporovať rekonštrukciu objektov ľudovej architektúry, najmä tie s hospodárskymi objektmi (možnosť napojenia na kulinársku cestu) - Chrániť historické stromy na cintoríne, pred cintorínom, spracovať projekt ochrany stromov - na toku Bojnianky vytvoriť malé vodné nádrže medzi Veľkými Dvoranmi a Urmincami - eliminovať bytové domy vysokou zeleňou, bytový dom pri kostole nechať na dožitie, nestavať ďalšie mestské objekty do vidieckej obce - zmeniť postupne sortiment drevín pri kostole (odstrániť brezy i ihličnany, druhy vyberať historicky pravdivo) - podporiť včelárstvo a ovocinárstvo - využiť hospodárske dvory a prípadne sedliacke domy na rekreačné športy - ranč a jazda na koni, produkcia potravín, predaj zo dvora - riešiť kulinársku cestu, do akcie zapojiť hospodárov i poľnohospodársky podnik, objekty budú prepojené cyklistickou trasou, pripraviť štúdiu a následne projekty Urmince - upraviť plochu pri kostole, obnoviť dominanciu kostola, chrániť kostol, sakrálne prvky pri kostole i v celej obci, upraviť cintorín - doplniť zeleň - Chrániť historické stromy na cintoríne, pred cintorínom, spracovať projekt ochrany stromov v zmysle Zákona č. 543/2002 o OPaK - chrániť morušový sad pri kostole, prípadne zvážiť výsadbu nového sadu v katastri (dôležitá je hodnota plodov) - jestvujúce sakrálne prvky podporiť ich výsadbou líp a lavičkou na oddych a rozjímanie - na toku Bojnianky vytvoriť malé vodné nádrže pod obcou Urmince, prípadne zvážiť i miesta na vybrežovanie (zamokrenie, podpora biodiverzity a adaptačné opatrenie) - Podporovať rekonštrukciu objektov ľudovej architektúry, najmä tie s hospodárskymi -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 387


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

objektmi (možnosť napojenia na kulinársku cestu) eliminovať bytové domy, nestavať ďalšie mestské objekty do vidieckej obce, zmeniť druhové zloženie v centre obce, doplniť vzrastlú zeleň - podporiť včelárstvo a ovocinárstvo, políčkovanie, drobných farmárov, predaj z dvora, produkciu regionálnych prvkov, mlynárstvo, pekárstvo, obnoviť mlyny apod. - využiť hospodárske dvory a prípadne sedliacke domy na rekreačné športy - ranč a jazda na koni - propagovať vyhliadkovú vežu, chrániť ju pred poškodením Horné Štitáre - Chrániť historické stromy na cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov v zmysle Zákona č. 543/2002 o OPaK - chrániť kaplnku - rodinná hrobka - dnes Dom smútku na cintoríne z roku 1839 - prezentovať vlastnú historickú pečať obce a využívať ju i ako súčasný symbol - podľa Krajinnoekologického plánu riešiť obnovu ekologickej stability územia - prebudovať športový areál, na zónu športu a rekreácie a s novými atraktivitami - chrániť fragmenty biotopu pri Perkovskom potoku - obnoviť aleje ovocných drevín popri cestách II. a III.triedy i popri miestnych a poľných cestách (podpora biodiverzity) - jestvujúce sakrálne prvky podporiť ich výsadbou líp a lavičkou na oddych a rozjímanie - Podporovať rekonštrukciu objektov ľudovej architektúry, najmä tie s hospodárskymi objektmi (možnosť napojenia na kulinársku cestu) - kulinárstvo podporiť sfunkčnením obecnej pece, pri obecnom dome vybudovať vzorkovnicu najčastejšie používaných plodín, obilovín, prípadne i miesto na posedenie - podporiť včelárstvo a ovocinárstvo, vinohradníctvo, políčkovanie, drobných farmárov, predaj z dvora, produkciu regionálnych prvkov, mlynárstvo, pekárstvo, obnoviť mlyny apod. - vybudovať park v mieste súčasnej vodnej nádrže (kúpalisko), využiť vodnú plochu na biokúpalisko pre občanov i zo širšieho okolia - využiť hospodárske dvory a prípadne sedliacke domy na rekreačné športy - ranč a jazda na koni - okrem vinohradov rozšíriť i výsadbu sadov (podpora biodiverzity) Krtovce - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - Upraviť cintorín - využiť vidiecky ráz obce, novú výstavbu zosúladiť s tradičnými objektmi - obnoviť aleje ovocných drevín popri cestách II. a III.triedy i popri miestnych a poľných cestách (podpora biodiverzity) - nad obcou vybudovať dve malé vodné nádrže, - vodnú nádrž využiť i na rekreačné účely a športové rybárstvo - chrániť meandrujúci tok Hlavinky pred reguláciou, zregulované toky renaturalizovať - v obci je vysoký podiel ihličnatých drevín, tie postupne vymeniť za stromy listnaté - Podporovať rekonštrukciu objektov ľudovej architektúry, najmä tie s hospodárskymi -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 388


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

objektmi (možnosť napojenia na kulinársku cestu) upraviť priestor pri Obecnom úrade, doplniť stromy listnaté, vzdušné vedenie sietí uložiť do zeme, eliminovať bytový dom za OcÚ vysokou zeleňou, zamedziť prestavbe tradičných vidieckych domov na objekty mestského typu - prestavať objekt pohostinstva na objekt blízky vidieku - starý hospodársky dvor predstavuje brownfield vhodný na zmenu funkcie (aspoň časť areálu) - do kulinárskej cesty zapojiť hospodársky dvor, staré hospodárske objekty rekonštruovať a chrániť ako technické pamiatky - vytvoriť rekreačnú zónu a park s možnosťou korčuľovania sa v zime - podporiť užívateľov pôdy na spracovanie HTUP a pozemkových úprav Hájna Nová Ves - obnoviť vodnú plochu na Lipovnickom potoku nad obcou - rekonštruovať kaštieľ s parkom - NKP - v obci vytvoriť "rodovú stenu" - pripomenúť min. rody, ktoré vlastnili obec - chrániť stromy v parku, spracovať projekt ochrany stromov (ginko, duby, platany, smreky) a vyhlásiť ich za chránené stromy - rekonštruovať bírešský dom a stajňu - hospodárske objekty patriace k panstvu - riešiť panskú cestu - v zámku vytvoriť i prezentačné priestory a múzeum pre verejnosť, sieťovanie kaštieľov umožniť koňmo a na koči - riešiť kulinársku cestu - pohostenie v kaštieli i na hospodárskom dvore, vytvoriť cyklistické trasy cez územie - v pieskovni vytvoriť prírodný amfiteáter - pri obci zriadiť autocamping - vodnú nádrž využiť i na rekreačné účely - vytvoriť rekreačnú zónu a park s možnosťou korčuľovania sa v zime - chrániť kaplnku v poli, vytvoriť pri nej oddychovú plochu - eliminovať výstavbu objektov mestského typu, eliminovať stavebné impakty - blízke poľné letisko využiť na pristávanie vrtuľníkov i na adrenalínové športy - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia, najmä výsadby popri tokoch a cestách (i poľných), zvýšiť kvalitu života v sídlach - riešiť HTUP - protierózne úpravy, osevné postupy, doplnenie zelene do krajiny, zmenšiť hony a obnoviť políčkovanie apod. - chrániť toky pred reguláciou, zregulované časti renaturalizovať, zadržať vodu v území - Nad súčasnou vodnou nádržou vytvoriť "koreňovú čističku", aby voda v rybníku bola vhodná na kúpanie, pláž vytvoriť pri hrádzi, ústie potoka nechať s pôvodným biotopom Blesovce - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - chrániť malú vodnú nádrž na Blesovskom potoku - smrekovú alej vymeniť za alej z listnatých stromov -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 389


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

chrániť stromy pri malej vodnej nádrži (pagaštany), spracovať projekt ochrany stromov a vyhlásiť ich za chránené stromy min. na lokálnej úrovni - chrániť stromy na cintoríne min. na lokálnej úrovni - chrániť historickú urbanistickú štruktúru - centrum so zvoničkou - kaštielik (školu) rekonštruovať, zriadiť napr. obecné múzeum, MŠ, resp. venovať ho pamiatke rodov v obci apod., chrániť pred prestavaním - vytvoriť obecný park pri obecnom rybníčku - v obci vytvoriť "rodovú stenu" - pripomenúť min. rody, ktoré vlastnili obec - riešiť panskú cestu - v zámku vytvoriť i prezentačné priestory a múzeum pre verejnosť, sieťovanie kaštieľov umožniť koňmo a na koči - riešiť kulinársku cestu - pohostenie v kaštieli/škole i na hospodárskom dvore, vytvoriť cyklistické trasy cez územie - chrániť kríž a stromy v poli - sakrálny objekt, vytvoriť pri ňom oddychovú plochu - eliminovať výstavbu objektov mestského typu v obci, - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia, najmä výsadby popri tokoch a cestách (i poľných), - riešiť HTUP - protierózne úpravy, osevné postupy, doplnenie zelene do krajiny, zmenšiť hony a obnoviť políčkovanie apod. - chrániť toky pred reguláciou, zregulované časti renaturalizovať - blízke poľné letisko využiť na pristávanie vrtuľníkov i na adrenalínové športy Lužany - vybudovať malú vodnú nádrž na sútoku Kopanického potoka a Hlavinky - plochu pred bytovkou upraviť na park - vytvoriť parkovú plochu za OcÚ smerom k ihrisku, parkovo riešiť i plochu so sv. Jánom Nepomuckým - uvoľniť kostol od tují, kostolnú záhradu upraviť na verejný park - chrániť sakrálne prvky v obci a kaplnku na cintoríne (je treba ju zrekonštruovať) - multifunkčné ihrisko presunúť k futbalovému ihrisku a v strede obce plochu upraviť na parkovú - chrániť unikátne vŕby pri ihrisku, pripraviť projekty ochrany stromov - chrániť historickú urbanistickú štruktúru - centrum pred zastavaním - prestavať objekt potravín - uplatniť regionálne prvky, podobne objekt oproti potravinám (súčasná funkcia nejasná), voliť jemnejšie farby blízke vidieku - chrániť historický technický objekt i s orechom (zvyšky mlyna?), chrániť tradičné stodoly ako technickú stavebnú pamiatku - podporiť ranč pri toku, zapojiť ho do hippochodníkov trasovaných po regióne a prípadne i do kulinárskej cesty - do kulinárskej cesty (cyklistický chodník) zapojiť hospodársky dvor (družstvo) a prípadne i sedliacke domy, ktoré budú mať záujem, okolo družstva vytvoriť zelený prstenec - cyklistickým chodníkom prepojiť obec s rybníkmi, nad obcou v nadmorskej výške 210 m na cyklistickom chodníku vybudovať vyhliadkový bod - podporiť včelárstvo, ovocinárstvo, pripraviť projekty na výsadbu sadov - spracovať USES pre obec, riešiť ekologickú stabilitu územia, najmä výsadby popri -

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 390


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

tokoch a cestách (i poľných), riešiť HTUP - protierózne úpravy, osevné postupy, doplnenie zelene do krajiny, zmenšiť hony a obnoviť políčkovanie apod. - zregulované toky renaturalizovať v rámci adaptačných opatrení na klimatické zmeny a podpory biodiverzity Ardanovce - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - chrániť sakrálne prvky v obci v katastri obce, pri kríži na ceste 1730 riešiť oddychovú plochu a chrániť stromy pri kríži - pod obcou riešiť malú vodnú plochu pre zachytenie dažďovej vody i vody z prameňa Bzinského potoka - riešiť pútnickú cestu do Radošiny a ku kaplnke sv. Juraja - riešiť kulinársku cestu - cyklistická trasa - v katastrálnom území vybudovať "stredoveký vojenský tábor", plochu pre dobové rytierske hry apod., podporiť tak "vojenskú cestu" - chrániť objekty tradičnej ľudovej architektúry a tiež unikátnu a dominantnú faru v zákrute v smere ku kostolu - chrániť historickú urbanistickú štruktúru - centrum pred zastavaním, pred zmenou hmoty rodinných domov apod., centrum obce preriešiť a zmierniť spevnené plochy - nové objekty potravín a Obecného úradu vizuálne potlačiť - zmierniť farebnosť, pri rekonštrukcii použiť regionálne prvky, začleniť viac do prostredia zeleňou - centrum obce zjednotiť oplotením, odstrániť plné oplotenie - eliminovať cudzokrajinú architektúru, ktorá vzniká na svahoch pod lesom, nové IBV riešiť citlivo v kontexte na tradičný urbanizmus a architektúru - na cintoríne zmeniť druhové zloženie drevín v prospech listnatých stromov, rekonštruovať Dom smútku a zosúladiť ho s vidieckou architektúrou - chrániť stromy na cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov - revitalizovať staré sady - obnoviť sady, použiť tradičný a krajový genofond na výsadbu sadov, obnoviť vinohrady -

Šalgovce - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - kaštieľ sprístupniť verejnosti ako kultúrnu pamiatku - organizované prehliadky - upraviť park, a to i pod terasou, sprístupniť ho v obmedzenom režime verejnosti - hospodársky dvor využiť na "kulinárskej ceste", teda ponúkať i produkty "z dvora", rekonštruovať historické objekty s prepojením na kaštieľ - zásobovanie, areál upraviť - eliminovať bytové domy vysokou zeleňou, nestavať viac tieto mestské objekty do vidieckej obce, - chrániť tradičnú architektúru, podporiť obnovu týchto objektov, zrekonštruovať objekt s dvojbránou (dvojdom č. 9 a 10), je unikátny svojim riešením - uličný trakt riešiť v súlade s historickou pravdivosťou (a jednoduchosťou), odstrániť z ulíc štrkové polia a nezmyselné výsadby a gýčové úpravy, oplotením ulice zjednotiť - eliminovať hmotu objektu OcÚ, objekt prestavať, alebo vysadiť k nemu vysokú zeleň, Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 391


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

tiež zberný dvor premiestniť z centra obce na okraj a skryť za zeleň nová úprava v centre obce (pri OcU, potravinách a zvoničke) je nie dobrá, potrebné je obec zjednotiť a dizajnovo zatraktívniť pre rozvoj turizmu - chrániť stromy na cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov - k sakrálnemu prvku pri SAD vysadiť stromy, upraviť priestor i zeleňou, chrániť sakrálne prvky v obci - po katastri trasovať hippochodníky - dobrý terén na jazdu na koni, spojiť to s kulinárskou cestou a pútnickou trasou, tiež tu viesť cyklistický chodník - v lokalite Starý vrch riešiť mottocrossovú dráhu a vyhliadkovú vežu - v mieste kameňolomu vybudovať rekreačný areál - lezecké steny, ohnisko apod., nad skalami vybudovať rekreačnú lúku pre hromadné zrazy mládeže - eliminovať cudzokrajinú architektúru, ktorá vzniká na svahoch pod lesom, nové IBV riešiť citlivo v kontexte na tradičný urbanizmus a architektúru Svrbice - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - chrániť stromy na cintoríne, spracovať projekt ochrany stromov, od východu dosadiť vysokú zeleň - rekonštruovať Dom smútku, upraviť ho architektonicky - zjednotiť obec - dobudovať chodníky, zjednotiť oplotenie, chrániť tradičnú architektúru - vybudovať v zime lyžiarsku trať - súčasť pútnickej a kulinárskej cesty - využiť kostolnú záhradu na vytvorenie komunitnej záhrady Orešany - zo starého cintorína vytvoriť park - udržať vidiecky ráz obce, - chrániť pamiatky - najmä sakrálne, a pamätihodnosti - najmä určujúce - uvoľniť kostol z "objatia" tují, upraviť priestor pri kostole, kostol rekonštruovať - chrániť tradičnú architektúru, podporiť obnovu týchto objektov, zamedziť nevhodnej výstavbe a vlastnej "stavebnej" tvorbe - odstrániť nejasný objekt z centra obce, uvoľniť tak priehľady na dominantný kostol - objekt pred parkom nechať na dožitie a potom ho odstrániť, aby sa uvoľnili priehľady na hodnotnejšie stavby a priestory - bytový dom s okrúhlym schodiskom eliminovať výsadbou vysokej zelene -

Priority: 1. Kvalita životného prostredia, kvalita krajiny a kvalita sídiel - zadržiavanie vody v území, na revitalizáciu krajiny (obnova tradičných historických krajinných štruktúr), pôdoochranné opatrenia (budovanie vsakovacích pásov), tradičné sady, vinohrady a hlavne klimaxové lesy - lesy na zotavenie, relax, oddych. Cieľom je dosiahnuť vyváženejšiu krajinu. - chrániť Bojnianku a iné toky, ktoré nie sú doteraz zregulované, zakladať nové vodné plochy a mokrade na podporu biodoverzity a života v území - budovanie parkov a zelenej infraštruktúry v obciach - cieľom je podpora kvality sídiel Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 392


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

2. Ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva, kultúrno-historické hodnoty: - chrániť historickú komponovanú krajinu a jej prvky, zachovať sakrálnosť krajiny - chrániť, využiť a prezentovať kultúrne hodnoty (kaštiele, kúrie, archeologické lokality) priamo v území, "v dotyku". 3. Podpora sociálnych vzťahov, väzieb, komunikácie, spolupráce: - budovanie spolupatričnosti, patriotizmu, spoločenstva kultúrnymi akciami

16. Záver Prírodné hodnoty: kedysi životodarná riečka Radošinka a jej prítok Perkovský potok sú dnes stokami, čo treba zmeniť. Ich renaturalizácia pre obnovu života v krajine, pre obnovu kvality krajiny a krajinných štruktúr je viac než nutná. Kvalitná krajina je jednou z podmienok spokojnosti obyvateľov a patriorizmu, keďže ide o dedovizeň. Zmena krajinných štruktúr a ochrana pôdy by mali byť prioritou v území. Na druhej strane tok Bojnianka je jedným z posledných neregulovaných tokov, ktorý treba z tohto hľadiska chrániť. Bojnianka je súčasťou krjainoobrazu územia. Riešené územie však treba doplniť o klimaxové lesy a riešiť rekonštrukciu krajiny v zmysle obnovy remízok, alejí, medzí, hospodárenia v krajine apod. Kultúrno-historické hodnoty: v území sú dokázané najstaršie osídlenia na území Slovenska, zachované sú najstaršie krajinárske kompozície a množstvo sakrálnych pamiatok. Bohatosť územia dokumentuje množstvo kaštieľov a kúrií (v rôznom tehcnickom stave). Dôsledná ochrana určujúcich historických štruktúr (urbánnych i krajinných) sú nutné, pretože udržiavajú územiu génia loci a dokumentujú územný rozvoj regiónu i jednotlivých obcí (Lukáčovce, Veľké Ripňany, Nitrianska Blatnica sa stali prirodzenými sídelnými centrami). Historické krajinné štruktúry i urbánne štruktúry je vhodné definovať a prezentovať a využiť pri rozvoji turizmu. Unikátnym prvkom je urbanizmus v tvare pásmena "S", ktorý je uplatnený v historických centrách obcí. Kaštiele: takmer v každej obci bol kaštieľ alebo kúria. Svedčia o bohatosti regiónu. Veľkosťou, architektúrou i exteriérom sa javí ako dominantný kaštieľ v Hájnej Novej Vsi, avšak významovo bol asi dominantný kaštieľ v Nitrianskej Blatnici, ktorý ležal na obchodnej ceste Magna Via. Kaštiele v Lukáčovciach a v Radošinej sú významné svojou funkciou biskupské kaštiele. Panské kaštiele mali vplyv na kultúrny, spoločenský i hospodársky život v obci. Všetky kaštiele treba zachrániť, prezentovať ako kultúrne dedičstvo územia a aspoň z časti sprístupniť verejnosti. Parky: obce nemajú dostatočne vybudovanú zelenú infraštruktúru, a to ani na obecných pozemkoch. Historické parky sú mnohé zaniknuté, alebo v zlom biotechnickom stave. Udržiavaný je len park v Nitrianskej Blatnici, ktorý je po rekonštrukcii. Potrebné je budovať nové parky (Lukáčovce, Nové Sady), avšak riešiť ich ako tematické, ktoré podporia rozvoj turizmu i génia loci danej obce. Nutná je ochrana a rekonštrukcia parku v Hájnej Novej Vsi a v Hruboňove, naďalej chrániť park v Nitrianskej Blatnici a tiež je potrebné chrániť historické stromy, najmä na cintorínoch. Prioritu majú unikátne stromy v parku v Hájnej Novej Vsi. Technické pamiatky: každý zachovaný mlyn treba chrániť a prezentovať ako technickú pamiatku. Staré banské dielo na hranici Vozokany je unikátne v danom regióne a tiež ho treba prezentovať. Železnica č. 142 a jej staničky je potrebné zachovať ako kultúrno-historickú i technickú pamiatku, nedovoliť jej rozoberanie a prebudovanie. Za technické pamiatky sa považujú i hospodárske objekty, ktoré nesú spoločné regionálne znaky, napr. senníky, stodoly, jazdiarne, stajne, maštale a iné hospodárske objekty. Niektoré sú mnohé zrekonšturované, čo je ten najlepší spôsob ich ochrany i využitia. Zároveň je do dobý postup pri tvorbe priemyselných a technických areálov, v tomto trende je vhodné pokračovať.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 393


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Šport a rekreácia: za športové a rekreačné plochy sa považujú športové ihriská, areály, ale i detské ihriská, kynologické areály, mottocrossové dráhy apod. Súčasný životný štýl preferuje adrenalínové športy. Riešené územie ponúka lokality s mottocrossovými dráhami, iné adrenalínové plochy neboli v území zistené. Územie má potenciál pre rozvoj rekreácie a športu mimo zimných športov, kde sa dajú realizovať len športy nenáročné na sneh bežkovanie, korčuľovanie. Vodné toky dávajú možnosť vytvorenia nových vodných nádrží, kde je možné uplatniť vodné športy vrátane potápania, člnkovania, rybárčenia, avšak je potrebné zabezpečiť ich čistenie (napr. mokrade nad vodnými nádržami s funkciou koreňových čističiek apod.). V území je naplánované jedno golfové ihrisko. Nevšedné cesty: snahou autorského kolektívu je poukázať na hodnoty územia i navrhnúť možné využitie prírodného a kutlúrneho dedičstva v rozvoji územia. Princíp je prepojenie a zosieťovanie tematicky rovnakých prvkov, po ktorých bude vedená istá tematická cesta (kaštiele - panská cesta apod.). Nevšedné cesty pomohli vytvoriť sieť "komunikácií", chodníkov, cyklochodníkov, tratí, jazdeckých ciest, motto-tratí apod., a to podľa vybratej témy. Návštevník si teda určuje tému svojej rekreačnej trasy, sám si vyberá čo chce v území vidieť, spoznať alebo zažiť. Návštevníkovi práve "tematické cesty" dávajú možnosť opakovane sa do územia vrátiť a "hľadať iné chodníčky", nové informácie, nové objekty, stavby, prvky... Táto idea dáva možnosť zosieťovania objektov, ktoré spolu tematicky súvisia. Opakované návštevy územia prinesú opakovaný zisk pre poskytovateľov služieb, nevšedné cesty sú teda predpokladom istého ekonomického zisku. Nevšedné cesty tak sprístupňujú "územie OZ RADOŠINKA" širokej verejnosti, ponúkajú "zážitkovú turistiku" a umožňujú poznanie histórie územia. Spolupráca obci v OZ RADOŠINKA je nutnou podmienkou pre realizáciu štúdie "nevšedných ciest". Navrhované projekty a opatrenia je potrebné riešiť v systéme Znalostnej ekonómii - v "štvoršpirále" (štyria partneri), to znamená: občan, obec, odborník s know-how, podnikateľ. Toto je zárukou výsledku win-win (víťaz-víťaz), teda výsledku, ktorý bude prospešný celej spoločnosti. Navyše je potrebné vytvárať o území informačný systém, sprístupniť informácia verejnosti a smerovať k udržateľnosti regiónu. Tým sa môže napĺňať koncept SMART-REGIONu.

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 394


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Ekonomický rozvoj: Odporúčame tiež diskutovať o založení "CLASTRA - OZ RADOŠINKA", v ktorom by všetky subjekty spolupracovali i na ekonomickej báze (viď úvaha vyššie). Takýto claster sa už osvedčil napr. na Liptove, na Orave, a pod., a priniesol po cca 15-20 rokoch zaujímavé príjmy, pracovné príložetosti "doma" a rozvoj územia (dnes rekreačné destinácie s vybavenosťou, tradičnou architektúrou apod.). V území sa zvýšila návštevnosť turistami a tiež do regiónu prišli nové ekonomické subjekty. To je jedna z možných (a už osvedčených) ciest. Potrebné je pritom spolupracovať s profesionálmi - rôzne profesie, s krízovými manažérmi, s priestorovými plánovačmi, s regionalistami, s architektmi, s ekonómiami a poradcami apod. Postup realizácie projektu "Nevšedné cesty": 1. Základným predokladom realizácie je VôĽA obcí realizovať predstavený návrh, osvojenie si myšlienok, ich predstavenie verejnosti a postupná realizácia. Na realizáciu je potrebné podporiť samorganizujúce sa subjekty, podporiť ich aktivity - avšak v súlade s predstavenou víziou. 2. Realizácia projektu "Nevšedné cesty" si vyžaduje informovanosť občanov v OZ RADOŠINKA - hovory s verejnosťou, predstavenie projektu, vysvetľovanie postupnosti jeho riešenia, možné prínosy, návrhy na spoluprácu apod. 3. Zapracovať výstupy zo štúdie "Nevšedné cesty" do ÚPD - územných plánov obci, do ÚPD VUC, do regionálnych plánov (PHSR obcí i PHSR OZ RADOŠINKA), v rámci PHSR zvážiť možnosť získania dotácií na realizáciu projektov. 4. Predpokladom realizácie vízie "Nevšedné cesty" je spolupráca obcí (ich manažment, prípadne zástupcovia z radov obyvateľov) s manažmentom OZ RADOŠINKA (líder napĺňania vízií a PHSR) a s dotknutými orgánmi a organizáciami (inštitúcie vydávajúce stanoviská k zámerom), ďalej s odborníkmi (plánovači, projektanti), s podnikateľskou sférou ale i so zainteresovanou verejnosťou - s obyvateľmi obcí, s poľnohospodármi, samostatne hospodáriacimi roľníkmi, s vinohradníkmi, ovocinármi, poľovníkmi, rybármi, s klubmi, s mimovládnymi organizáciami, so záujmovými skupinami, a pod. Zároveň je potrebné zvážiť ich priame zapojenie do realizácie projektov, do rozvoja turizmu a cestovného ruchu v OZ RADOŠINKA najmä z toho dôvodu, že v súčasnosti obyvatelia obcí nie sú naklonení na poskytovanie služieb pre turistov. Je teda potrebné nájsť nadšencov, ľudí angažovaných a veriacich myšlienke. Dôkežuté je predstaviť rad projektov, ktoré budú súvisieť s realizáciou štúdie "Nevšedné cesty" v jednotlivých obciach. Dôležité je pripraviť projekty na žiadosť o dotácie v spolupráci s OZ RADOŠINKA (líder a manažér projektu a spolupráce). 5. Začiatok realizácie projektu bude potrebné riešiť s "dobrovoľníkmi" a odvážlivcami, ktorí si túto ideu osvoja. Plánovitý a postupný rozvoj územia je nutný. Dnes v obciach chýba vybavenosť a podmienky pre súčasný životný štandard, takže hrozí odchod mladých ľudí z obcí a následne zánik obcí. Na udržanie života v obciach je potrebné mladým ľuďom dať víziu a možnosť sebarealizácie, napr. i cez realizáciu projektu "Nevšedné cesty". V rámci realizácie projektu potom vhodné akceptovať i návrhy prípadných realizátorov. Mladí predstavujú budúcnosť tejto krajiny i jej kvalitu. Kvalita sídla po stránke stavebnej, ekologickej, environmentálnej, ale i sociálnej a kultúrnej je zase podmienkou pre udržanie života v obciach a rozvoja obcí. To nie je teória, to je prax. Mladí neodchádzajú, ak majú dobré podmienky, alebo ak je im dovolené si ich vytvoriť. 6. Motivovať vedenie obcí, zastupiteľstvá, ale i občanov na nové aktivity. Je známe, že obce, ktoré nemajú kvalitný manažment, dlhodobé plánovanie, zodpovedné rozhodovanie a spokojných občanov sa nerozvíjajú. Od vedenia obcí a od ich občanov teda závisí ďalší osud obcí. Občania potrebujú motiváciu a možsnoť sebarealizácie, podporu zo strany obcí i OZ RADOŠINKA, potom zostanú bývať v danej obci aj ich deti. Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 395


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

Spolupráca obyvateľov v rámci obce a v rámci obcí v OZ RADOŠINKA navzájom (najmä však susediacich obcí) a tiež spolupráca s orgánmi ŠS na okresnej, krajskej úrovni i štátnej a medzinárodnej úrovni je podmienkou ďalšieho rozvoja územia. Podobne je potrebná spolupráca sektorov - privátneho, samosprávneho, štátneho, podnikateľského - to znamená spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov (škola, obec, SHR, firmy, živnostníci apod.) a zainteresovanej verejnosti na projektoch. Stanoviť hodnoty územia: len ak obec pozná svoju hodnotu vie ju využiť a chrániť. Niektoré odhalené hodnoty, nové informácie a inšpirácie prináša i táto práca. Ďalej odporúčame v rámci OZ RADOŠINKA spracovať "cenové/hodnotové mapy" územia OZ RADOŠINKA, ktoré potvrdia výhody a nevýhody jednotlivých katastrov (každý kataster má vlastnú hodnotu, ale má iný potenciál), takže sa tieto budú navzájom následne dopĺňať. Obce si nesmú konkurovať, ale spolupracovať. To je základ ďalšieho rozvoja územia. Hodnotové mapy - napujú stav a hodnotia kvalitu a šírku hodnoteného prvku: - z hľadiska kvality životného prostredia a kvality sídiel (budú viesť k ochrané prírodného dedičstva, ku kvalite sídiel, k eliminácii klimatických zmien a vytvoria tlak na šetrné využívanie územia) - z hľadiska kultúrno-historického kontextu, pamiatok, architektúry apod. (poznanie vlastnej minulosti človeka "ukotvuje", podporuje jeho patriotizmus a navyše prezentuje kultúrne hodnoty, podporuje identitu apod.) - z hľadiska dostupnosti služieb pre občanov a kvalita služieb (kvalitné služby lákajú návštevníkov, turistov. Rôznorodosť lužieb môžu zabezpečovať práve podnikateľské subjekty, SHR, živnostníci..., projekt dáva možnosť i pre nové služby v spolupráci s obcou a OZ RADOŠINKA) - z hľadiska možnosti rekreácie v území vrátane využitia potenciálu (rekreácia súvisí s príjemným a harmonickým prostredím, s kvalitným dizajnom, tu je potrebná spolupráca s odborníkmi a riešiť najskôr štúdie rekreačných plôch. Tvorba verejných priestranstiev a rekreačných lokalít na dobrej úrovni - i po stránke dizajnu - je dnes jednou z nosných tém rozvoja územia) - z hľadiska ponuky ekonomických aktivít a možnosť sebarealizácie i zamestnanosti - z hľadiska demografického, sociálneho napätia a spolužitia (vzájomná podpora v podnikaní podľa možnosti bez vytvárania konkurečných projektov a s čo najširšou škálou služieb, ideálne je sústrediť sa na obnovu tradičných remesiel.) Dlhodobé plánovanie: územný plán OZ RADOŠINKA OZ RADOŠINKA nemá spracovaný vlastný územný plán, má však Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ten však hovorí len o investičných zámeroch, ale nehovorí o optimálnom využívaní územia, o vhodnosti osadení investičných zámerov do územia, o ochrane kvality územia apod. Ideálna je kombinácia týchto dvoch dokumentov a ich vzájomné prepojenie. Na vypracovaní UPD-R Radošinka sa musia obce zhodnúť. Územný plán sa potom stáva záväzným dokumentom, ktorý je však prerokovaný s obcami, s občanmi, so štátnymi inštitúciami, s odbornými organizáciami a výsledkom je DOHODA o rozvoji územia. Územný plán potom prináša názory na: - ekologické hodnoty územia a ich ochranu i na kvalitu životného prostredia sídiel - kultúrno-historické hodnoty územia, ich ochranu a využitie a prezentáciu v rámci rozvoja cestovného ruchu a turizmu - na podnikateľské záujmy, ich umiestnenie v území na základe únosnosti, ktorou sa stanovia ekonomické priority i limity a regulatívy (napr. nie je možné a ani vhodné v jednej obci napr. Veľké Ripňany plánovať vybudovanie skladov a výrobných areálov na výmere 60 ha, to by obci prinieslo z dlhodobého hľadiska ekologicky Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 396


"Krajinársko-urbanistická štúdia rekreačného potenciálu OZ RADOŠINKA" / UŠ

zaťažené územie, zničenie najkvalitnejšej pôdy pre nasledujúce generácie, ohrozenie kvality spodnej vody až jej vyčerpanie apod. Environmentálna únosnosť musí byť braná do úvahy, ak sa chce región OZ RADOŠINKA hlásiť ku konceptu SMART, resp. k trvalej udržateľnosti a zodpovednosti. Je nutné zabudnúť na koristnícky spôsob využívania územia.) Podkladom pre UPD je okrem iných aj plán hospodárskeho rozvoja územia, krajinnoekologický plán, rôzne štúdie, generely apod. Systém "nevšedných ciest" je nastavený tak, aby sa návštevníci rôznych záujmov dostali do obcí podľa toho, aký záujem návštevník má a aký potenciál má obec. V návrhu nie sú riešené detailne opatrenia na rozvoj, to musí riešiť systém plánovanie (priemet do územných plánov, PHSR apod.) Napr. v rámci kulinárskej cesty boli akceptované jestvujúce reštauračné zariadenia, ale i potenciálne plochy na zriadenie nových zariadení občerstvenia, nebola však riešená ich lokalizácia a kapacity. To je vecou obce, jej plánu, tiež odvahy jej občanov a jej manažmentu. Obec musí povzbudiť občanov, dať im podnet, víziu, poskytnúť pomoc, povzbudenie a pomáhať pri napĺňaní vízií rozvoja (aj ekonomického rozvoja). Občan je spolupracovník, nie konkurent. Občan sa zase tak musí správať a obci má pomáhať. Obec si teda pre prípad kulinárskej cesty musí túto myšlienku osvojiť a občania by ju mali prijať a niektorí i realizovať a občerstvenie ponúkať rôznymi spôsobmi (napr. najskôr len občasné hody vo dvoroch, na lúkach, neskôr častejšie gurmánske posedenia napr. vo vinohradoch, potom častejšie a cielené ochutnávky, neskôr sa zriadi ponuka v súkromí, potom už v reštauračnom zariadení apod.). Takáto postupná a plánovitá obnova ekonomických kativít si vyžaduje trpezlivosť. "Nevšedné cesty (čiže toto dielo) priniesli názor na potenciál obcí, množstvo podnetov, množstvo nepoznaných a nedocenených prvkov, s ktorými môžu obce ďalej pracovať. "Nevšedné cesty" môžu návštevníka viesť, ponúkať služby pre pútnikov žijúcich až asketicky prísne, ale i návštevníkom s vysokými nárokmi. Každá obec či jej obyvateľ sa teda môže do systému zaradiť podľa svojich súčasných možností a tie postupne rozvíjať podľa svojej vôle a priorít. Avšak bez aktívnych občanov sa nedá očakávať rozvoj obce. Marketing: Je nevyhnutné zabezpečiť dobrý marketing a propagáciu OZ RADOŠINKA všetkými dostupnými spôsobmi a organizovať kultúrne, spoločenské, športové akcie. V území je jednoznačne dostatočný potenciál na jeho rozvoj, avšak s hodnotami územia je potrebné zoznámiť širokú verejnosť, urobiť ponuku služieb i ponuku rôznych atrakcií v území a propagáciu územia, jeho osobností, jeho súčasných obyvateľov i hodnôt. Obce v OZ RADOŠINKA majú takmer 1000-ročnú históriu. Prežijú tieto obce ďalších aspoň 100 alebo 1000 rokov? Ako súčasná generácia zachová hodnoty po našich predkoch a čo zostane po súčasnej generácii? Odpoveď je v obciach.

V Nitre, 07.2017

Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja © Ateliér Dobrucká, s.r.o., Nitra

Strana 397

Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA  

Architektonická štúdia spracovaná v rámci projektu Nevšedné cesty za poznaním miestnej krajiny a historického dedičstva OZ RADOŠINKA

Architektonická štúdia náučných a turistických chodníkov v území OZ RADOŠINKA  

Architektonická štúdia spracovaná v rámci projektu Nevšedné cesty za poznaním miestnej krajiny a historického dedičstva OZ RADOŠINKA

Advertisement