Mgr. art. DUŠAN ZAHORANSKÝ Narodil sa v roku 1972 v Havířove (CZ). V roku 1997 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave – Ateliér slobodnej kreativity prof. J. Bartusza. Je kurátorom v Meetfactory (Medzinárodné centrum súčasného umenia). Žije v Prahe (CZ). Tvorbu autora už dlhodobo charakterizuje uvažovanie týkajúce sa kontextov medzi priestorom, objektom, resp. inštaláciou, ale aj časom, pričom jej výraznú časť definuje aj aspekt vizuálneho a s ním spojeného obsahového paradoxu. Viac ku autorovi: Beskid, Vladimír: Prológ ku soche. In: Dušan Zahoranský – Telesný/Duševný, Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice. 1998, Čarný, Juraj: Poznámka ku tvorbe Dušana Zahoranského. In: Dušan Zahoranský – Telesný/Duševný, Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice. 1998. Putišová, Mira: Kde sa stala chyba? (Vizualita vs. realita), katalóg k výstave, PGU Žilina, 2008. 1.
Na VŠVU som začal študovať v roku 1991 tesne po revolúcii. Bolo to všeobecne veľmi optimistické obdobie. Vymenila sa celá pedagogická základňa a na škole zrazu učila energiou nabitá stredná generácia, ktorá dovtedy nemala so študentmi pravidelný kontakt. Bola tam veľmi dynamická atmosféra a pestrá skladba ľudí. Ja som študoval u profesora Juraja Bartusza, ktorý viedol ateliér Intermediálnej tvorby - slobodnej kreativity. Bol to trochu krkolomný názov, no orientácia ateliéru bola veľmi liberálna. Juraj Bartusz prešiel klasickým sochárskym vzdelaním a pritom má vzácny cit pre voľnejšiu voľbu výtvarných prostriedkov. Už na začiatku 90. rokov podporoval študentov sochárstva, aby pracovali s filmom, videom, s fotkou. Na semestrálnych prieskumoch občas dochádzalo k debatám, či tá ktorá práca patrí na Katedru sochárstva, keďže nie je zo sadry. Práve Bartusz dokázal rozumne argumentovať v prospech slobodnej voľby a z jeho ateliéru vyšlo viacero zaujímavých ľudí (Valuška, Lukášová, Mona Chisa, Kvetan).
2.
Pravdepodobne najzrelšími prácami môjho štúdia bola séria, ktorú som urobil v šiestom ročníku - počas stáže v Írsku tesne pred koncom školy. Tým som si tak trochu vystrieľal náboje a s diplomovou prácou som neskôr zápasil. V Írsku som prežil celkom koncentrované obdobie, kedy som sa venoval mojím „postfigurálnym“ pokusom. Veci, ktoré vtedy vznikli, boli praktickým záverom štúdia. Sám pre seba som oddiplomoval skôr. Naopak, diplomová práca vznikla v strese a nebola až tak šťastná.
3.
Zásadná otázka je, či je vôbec potrebné sa o sochárstve takýmto spôsobom baviť? Výtvarná tvorba pre mňa prílišným rozdeľovaním skôr stráca než získava. Mám opakovanú skúsenosť s tým, keď som sa nasilu snažil vtesnať do vopred vymyslených koridorov,
29