Nina Šošková PRIESTOR a PRIESTOR

PRIESTOR PRIESTOR

a

SPACE SPACE

and

Mgr. art. Nina Šošková ArtD. Nina Šošková sa narodila v roku 1983 v Žiline. V roku 2009 absolvovala magisterské štúdium v ateliéri socha a aplikované média na Katedre Sochárstva Fakulty výtvarných umení, Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde od roku 2009 pôsobila ako interná doktorandka. V júni 2012 bola pripustená k štátnej obhajobe a obhájila titul artis doktor / na tému Exploatácia priestoru nie len sochou _ vlastná téma: Priestor a Priestor.

V rámci doktorandského štúdia absolvovala stáž na AVU Praha (CZ) v ateliéri Intermedia Art 3, škola konceptuálního zkoumání u Mgr. Tomáše Vaňka akad. mal. a Prof. Miloše Šejna.

Je organizátorkou Outdoor gallery o.z. (www.outdoorgallery.sk) a zároveň riešiteľkou a organizátorkou projektu Medzicentrum.

Sochárske realizácie autorky prezrádzajú uvažovanie o identite, jej nosičoch, o hygiene, očistných i samo očistných procesoch. V prácach uplatňuje zväčša organické materiály, ktorými komentuje diela vytvárané stratégiou ready-made, čím vzniká polarita medzi každodenne používaným predmetom so stopami ľudskej prítomnosti, opotrebovania a použitým materiálom. Jej intervencie do verejného priestoru sa zaoberajú otázkou relevantnosti využívania konkrétnych lokalít a ich geniom loci. Od roku 2012 pracuje pre tím SPOTs (Košice 2013). Žije a tvorí v Žiline a súbežne v Košiciach.

Nina Šošková was born in Žilina, Slovakia, in 1983. In 2009 she completed a master’s degree programme at the Academy of Arts in Banská Bystrica, Faculty of Fine Arts, Department of Sculpture (Associate Professor Juraj Sapara, M.F.A.).

From 2009 she had worked at the Faculty of Fine Arts and was awarded a Ph.D. degree in June 2012. During 2011 and 2012, she worked at the Academy of Fine Arts in Prague in Studio of Intermedia Production III (conceptual exploration) under the tutoring of Tomáš Vaňek, M.F.A., and Professor Miloš Šejn. She has founded and runs the projects Outdoor Gallery_concrete socle Nitra and Outdoor Gallery_marble socle Banská Bystrica (www.outdoorgallery.sk), both located in public spaces. She sponsors the project MEDZICENTRUM I-III (2010-2012), Art of Public Space, and has co-authored a number of publications, namely the almanac Forma_zborník textov a reflexií o súčasnom sochárstve a priestorových médiách, the Outdoor gallery yearbooks 2011, 2012 and 2013, and the catalogues for the MEDZICENTRUM project. Her sculptures reveal thoughts on identity, its bearers, hygiene, cleansing and self-cleansing processes. She typically uses organic materials in her artworks, and in so doing she comments on art created through ready-made strategy, resulting in a polarity between an object exposed to daily use with traces of contamination and wear, and a disinfecting material. Her interventions into public spaces address the relevancy in using particular localities and their genius loci. She lives and creates in Žilina, Slovakia.

1

Priestor a Priestor Predstavte si, že na bežnom verejnom mieste naďabíte na objekt – koridor, ktorý do daného miesta nepatrí. Ak sa rozhodnete cezeň prejsť, padnete do autorkinej „nástrahy umenia“ a zanecháte stopu v tejto pasci, nie len pomyselnú či symbolickú, ale reálnu a hmatateľnú, keďže vnútro koridoru je lepkavé. Správanie sa jedincov k týmto objektom sledovala Nina Šošková v dvoch podobných a súčasne veľmi rozdielnych prostrediach – v hale hlavnej stanice v Žiline a vo vstupe do budovy kultúrneho centra Stanica Žilina – Záriečie. Odvolaním sa na teóriu Daniela Boorstina o rozdiele medzi cestovateľom a turistom – ako aktívnym objaviteľom a pasívnym prijímateľom1, skúmala reakcie na výtvarné objekty v zvolených miestach, ktoré charakterizuje vyšší transfer ľudí: v kultúrnom centre s návštevníkmi cielene vyhľadávajúcimi rôzne umelecké podujatia, popri bežných cestujúcich2 a na železničnej stanici, pre ktorú je cestujúce osadenstvo úplne prirodzené, no nik z neho neočakáva kultúrne vyžitie priamo tam.

V projekte Priestor a Priestor dochádza k syntéze typických prvkov tvorby výtvarníčky. Integruje sa v ňom dôraz na fenomén site (cielený výber konkrétneho miesta – spravidla vo verejnom priestore) a autorský zásah v ňom (snaha o korekciu v jeho fungovaní) s dôrazom na procesuálny charakter realizácie, daným tzv. časozberom – zachytávaním a zbieraním stôp po prítomnosti jedincov. Zároveň sa v ňom prepája tradičná sochárska forma – objekt s temporalitou, vlastnou akčným podobám umenia, a prvkom interaktivity v autorkinom ponímaní ako divákov zásah alebo jeho – častokrát nevedomé spoluvytváranie diela.

Za realizáciou, ktorej leitmotívom je sledovanie jedinca vo verejnom, súčasne autorkou dokreovanom priestore, a manipulácia smerujúca k zachyteniu stopy jeho prítomnosti, 2

sa však nachádza viacero súvislostí. Projektom autorka tematizuje tzv. inštitucionálnu povahu výtvarného umenia, najmä „trojčlenku“: divák - súčasné výtvarné umenie – umelec, dnešnú relativizáciu obsahu a pojmu umenia a postoj/názor jedinca k jeho existencii mimo očakávaných galerijných rámcov. Skúmajúci a analyzujúci prístup (autorka okrem dotykovej/ odtlačkovej stopy zaznamenáva správanie sa jedincov aj na video) je i sociologickou sondou. Jej podstata tkvie v zrežírovanej konfrontácii jedinca s umením mimo tradičného galerijného priestoru. Autorka ju graduje umiestnením oznamu, že naozaj ide o umelecké dielo, čo v typickej atmosfére civilnej železničnej stanice môže pôsobiť aj provokujúco. Výtvarníčkin postoj k problematike je tak osobný a prejavil sa nielen vo vytvorení „pasce“, ale súčasne „zberom stôp“ po ľuďoch, ktorí prešli či sa inak dotkli jej koridoru, parodovala aj na nízku návštevnosť prezentácií súčasného umenia v galériách, vlažný záujem výraznej časti verejnosti oň. Zároveň sa dá chápať ako ironické reverzné zobrazenie antiseptického3 vzťahu verejnosti k nemu.

Odtlačok, ako stopa po prítomnosti jedinca je uplatnený aj v ďalších realizáciách Niny Šoškovej a má rôzne významové odtienky. Za tematické a koncepčné predznamenanie realizácie Priestor a Priestor (2012) je možné pokladať sériu Rohoží I, II, III, (od 2010), ktoré ako lepkavé nástrahy na diváka inštaluje vo vstupoch do výstavných siení galérií. V tomto prípade je proces zanechania nečistoty na rohoži metaforou očisty v mentálnom nastavení diváka – napr. zbavení sa predsudkov voči umeniu. Latentne prítomné telo, na existenciu ktorého odkazuje len za určitých podmienok viditeľná stopa jeho dotyku, definuje jej realizáciu Biely sex (2009), no v tomto kontexte je odtlačok najmä referenciou o identite človeka, ktorý ho zanechal. Odkrytie jeho prehliadanej prítomnosti (pod UV svetlom) spochybňuje ponímanie kúpeľne ako mies-

ta hygieny a očisty, čo autorka zdôraznila aj použitím čiernej farby netypickej pre kúpeľňu. Uvažovanie, v ktorom podobne ako v predošlom prípade akcentuje na telesnú hygienu, a opäť s relativizujúcim prístupom, je čitateľné vo videoakcii Relax?

(2011). Tu osobne v roli dokumentaristky stôp po pobyte jedincov odkrýva druhú, menej príjemnú, stránku oddychového kúpeľného priestoru ako značne amortizovaného a zaneseného reliktami po prítomnosti človeka.

Problematika očisty je výrazne čitateľná v realizácii staršieho diela Sterilita (2008). Jeho odťažitosť od iných je však len zdanlivá – práve tu, kde využila samo dezinfekčnú schopnosť včelieho vosku, majú svoj pôvod jej vyššie spomínané výtvarné koncepcie venované očiste a hygiene. Prítomný je aj obsahový a významový paradox, typický pre iné objekty a inštalácie. V tejto site-specific vznikol pretvorením prostredia – konzerváciou nehygienického priestoru školskej toalety čistým včelím voskom, čím tento priestor symbolicky sterilizovala a dala mu nové vizuálne a najmä príjemné čuchové parametre, iné sú naše bežné skúsenosti s ním.

Záujem o prítomnosť jedinca v konkrétnom mieste a ním zanechávaných stôp je typické aj pre ďalšiu sféru jej tvorby. Sú to intervencie do vybraných verejných priestorov, ktoré sú komentármi alebo kritickými reakciami na jeho nesprávne či nezodpovedajúce využitie. Verejný priestor nie je pre autorku len architektúra a urbanizmus daného miesta, vníma ho v širších súvislostiach, cez prítomnosť ľudí sa v ňom nachádzajúcich, jeho sociálnu i spoločenskú stránku a dôležitú rolu v ňom hrá aj jedinečnosť či genius loci. Pokusom o nápravu ruptúry v mechanizmoch vybraného verejného miesta a súčasne vytvorenie jeho pozitívnej verzie, bola jej intervencia Život v...

(2010) v centre Banskej Štiavnice, kde rozvešaním bielizne na

spôsob stredomorských mestečiek ešte viac zvýraznila placebo efekt osídlenia tejto kultúrno-historicky hodnotnej časti mesta.

Ponúkla svoju lepšiu víziu jeho fungovania, a zároveň upozornila na fakt, že nie len život v ňom je zdanlivou kulisou, sú nimi i zrekonštruované domy s inak zdevastovanými interiérmi.

Kritický akcent zaznieva aj v ďalších autorkiných intervenciách – vo videoperformance Fontána_Fontánka (2010) a akcii Atrakcia – yoo too (2011). Humorné poňatie interpretácie výtvarne „nevydarenej“ fontány na žilinskom Mariánskom námestí, však nič nemení na fakte, že išlo o vyslovene predraženú realizáciu. Druhá, aj popri banálnom vyznení, skrývala oveľa viac než pohrávanie sa s ľuďmi a podsúvanie im vstupného do galérie zdarma. Každá z nich, i napriek prítomnému prvku odľahčenia, upozorňovala na negatíva súčasnej kultúrnej politiky – umiestňovanie nekvalitných sôch do verejného priestoru, malé povedomie o existujúcich galerijných inštitúciách a ich nevýrazný marketing. Špecifickou položkou v tvorbe autorky orientovanej na verejný priestor sú jej realizácie, ktoré realizovala pre Outdoor Gallery. Obidve vychádzajú z kontextov miesta svojej prezentácie, ktoré sú protirečivé. Kamenný podstavec ako „základňa“ – de facto fyzické miesto existencie galérie, je priestorom integrujúcim a prezentujúcim umenie a kreativitu, ktoré zámerne prestupujú za pomyslené hranice kamenného kvádra. Nachádza sa však v tesnej blízkosti priestoru, kde dominujú nenáročné formy trávenia voľného času a správanie jedincov je podriadené konzumným chúťkam – je umiestnené pred vstupom do OC Mlyny v Nitre. Preto nie je náhodným, že N. Šošková relativizáciu pojmu oddych, jeho tradičných podôb (napr. v tichosti parku) a realistickú projekciu súčasných oddychových činností (v nákupnom centre) sústreďuje v ready3

-made Relax out_in (2010), ktorý má podobu obyčajnej komodity – bežnej lavičky z Baumaxu umiestnenej na napodobenine trávnika. Toto dielo svojou umelosťou adresne odkazuje na syntetický charakter OC Mlyny, no zároveň je kritickým pripomenutím nedostatku oddychových zón v mestách. Objekt Konzum alebo inak _ lepší holub v hrsti ako vrabec na streche (2011) je podobne komentárom prostredia nákupného centra a najmä vzťahu k nemu – vtáčia búdka s nasypaným krmivom je autorkinou hyperbolou konzumu a nielen to: názvom diela trefne pomenúva riziko permanentnej zmeny v hodnotovom systéme jedinca.

Interaktivitu ako stratégiu používanú vo výraznej časti diel a realizácií chápe Nina Šošková širšie, a tak je aj nasmerovaná na diváka, ktorý vystupuje ako vedomý či nevedomý spolutvorca diela. Dôležitou formou interaktivity je aj snaha o otvorenosť (nielen svojho diela). Príkladom je zriadenie Outdoor gallery s cieľom ich čo najviac sprístupňovať, aby k nim nebolo nutné podstupovať cesty až za múry inštitúcií.

Táto snaha prelínať výtvarné umenie s bežnou verejnou sférou ju definuje nielen ako tvorkyňu, ale aj ako organizátorku - okrem založenia a vedenia galérie organizuje aj workshopy Medzicentrum. Tieto aktivity, spolu s výrazným segmentom tvorby, jej umožňujú nielen zaujímať kritické stanoviská voči neduhom verejného priestoru, no angažovanými prístupmi umenie aj popularizovať.

Mira Sikorová-Putišová

Šošková, Nina: Exploatácia priestoru nielen sochou.

Dizertačná práca, FVU Akadémia umení, Banská Bystrica, 2012, s. 99.

Stanica Žilina - Záriečie plní aj funkciu železničnej zastávky vybavenej čakárňou pre cestujúcich.

3 Tomáš Vaněk, oponent dizertačnej práce autorky, v tejto súvislosti hovorí o jej projekte ako o „hygienickej interpretácii vzťahu divák – umelec.“ 1 2

4

Čičmany (2011) 4 Okrem tejto primárnej snahy Outdoor gallery, väčšinu jej doterajších výstav charakterizovalo zameranie na problém konzumu, relativitu hodnotového systému jedinca, alebo boli priamymi reakciami na negatíva nákupného centra. Od roku 2012 galérie rozšírila svoju činnosť aj na podstavec pod bývalým pamätníkom V. I. Lenina v Banskej Bystrici. K podstavcu v Nitre, na mieste typickom pre dnešok a jej podoby (ne)kultúry, pribudla nová základňa s podobne paradoxným kontextom odkazujúcim do nedávnej minulosti a na jej rezíduá v súčasnosti. Tak ako v prípade Nitry sa podpísali pod charakter realizácií na ňom. Viac na: http://www.outdoorgallery.sk

Space and Space Imagine that you bump into an object – corridor in common public space which doesn’t belong there. If you decide to pass through it you will fall in author’s “art trap” and leave your trace in this trap; not abstract or symbolic but real and tangible because the inner surface of the corridor is sticky.

The author Nina Šošková observed behaviour of the individuals to these objects placed in two environments – in a station concourse of Žilina Main Railway Station and in an entrance of of Žilina – Záriečie Cultural Centre. Referring to Daniel Boorstin’s theory of difference between traveller and tourist as active explorer and passive receiver1 the author studied reactions to art objects placed in places with higher transfer of people – in cultural centre visitors purposely seeking for different artistic events along with travellers2 at the railway station for which travelling people are absolutely natural; but no one expects a piece of art straight in this place.

Space and Space project synthesises typical creation factors of the author. It incorporates an emphasis on a site phenomenon (targeted selection of a certain place usually in a public space) and author’s intervention in it (as an effort to correct its functioning) with an emphasis on a procedural character of realization with “time-collecting” – collecting of marks (especially finger- or foot-prints) after the presence of people. In the same time a traditional sculptural form is obvious here – object with temporality inherent with action forms of art; as well as a factor of interactivity in author’s understanding – often unintentional artwork co-creation through a spectator’s intervention or his presence.

There are more associations behind the realization which leitmotiv is observing an individual in a public space complemented by the author’s input; and his manipulating aimed at catching his presence. The author expresses so called institutional character of fine arts by this project, especially the “rule of three”: spectator – contemporary fine arts – artist; also today’s relativism of contents and arts; and individual’s attitude to his existence out of expected gallery frames. Examining and analyzing approach (in addition to a tangent method the author records people on a digital camera) represents a specific sociological survey. The point is a directed confrontation of a human with art out of traditional gallery space. The author escalates the confrontation through placing an announcement that this is really a piece of art; in the typical atmosphere of a civil railway station this may cause provocation.

The author’s attitude to this issues is personal and it was expressed not only in the creation of the “trap” but also in the “collecting of marks” of people who crossed through or touched the corridor; she also has responded to a poor attendance of contemporary art presentations in galleries and to a tepid interest of a sharp majority of the public in it.

In the same time the realization may be understood as an ironic reverse display of antiseptic3 relationship of the public to a contemporary art.

1. Šošková, Nina: Exploitation of space not only by statue. Dissertation, Faculty of Fine Arts, Academy of Arts in Banská Bystrica, 2012, p. 99 2. Žilina – Záriečie Cultural Centre serves also as a railway station with passenger waiting room.

3.

Tomáš Vaněk, Nina Šošková’s Dissertation reader; in this context he speaks of her project as of “a hygienic interpretation of spectator – artist relationship”.

5

Hlavná železničná stanica Žilina

Stanica Žilina-Záriečie

PRIESTOR a PRIESTOR

2012

„Už ste videli umenie mimo galérie?“ _ site – specific inštalácia _ 19.5 – 10. 6. 2012 Hlavná železničná stanica Žilina a Stanica Žilina-Záriečie _ 13. 6. - 29. 7. 2012 Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici _ materiál: drevené hranoly a steny, kovové platne, obojstranná lepiaca fólia, 190 x 200 x 80 / x 2 „Nebojte sa vstúpiť, hoci sa vám zdá, že sa vstupný priestor do Stanice zúžil.“ Tak znel slogan počas umiestnenia inštalácie do priestoru Stanice Žilina – Záriečie. Na tri týždne som umiestnila do centrálnej chodby objekt – prechodný koridor, prostredníctvom ktorého som dokumentovala prítomnosť ľudí. Diváci i cestujúci mohli zanechávať na lepkavých povrchoch (po celom vnútornom obvode) koridoru svoj odtlačok a celý proces vzniku diela, neskôr určeného pre „sterilné“ galerijné prostredie som zaznamenávala kamerou. Druhý takýto objekt som umiestnila v tom istom čase do haly hlavnej železničnej stanice v Žiline. V júni 2012 boli oba vystavené v Stredoslovenskej galérii Banská Bystrica a neskôr ich časť v Kulturdrogerie (Wien - Austria) a jej 24/7 otvorenej Passage. http://www.stanica.sk/2012/05/21/nina-soskova-priestor-a-priestor/

SPACE and SPACE 2012 “Have you ever seen the art out of gallery?” site- specific instalation Don´t be afraid to enter, though it may appear, that the entrance to Stanica is too narrow. The artist Nina Šošková will for three weeks place an object to central hallway - a transient corridor, by whom she will document the present.

The audience and passengers will leave their footprints on corridors´ sticky surface and the whole process of this work, lately intended for sterile gallery surroundings, will be recorded on a camera. A second similar project will be installed at the same time in the waiting room of main railway station in Žilina and both the projects will be exposed in june 2012 in Stredoslovenská galéria Banská Bystrica (SK) and Kulturdrogerie gallery in Vienna (A), in it´s 24/7 opened Passage.

7

StredoslovenskĂĄ galĂŠria v Banskej Bystrici

Rohož I., II., III., ...

2010 -

_ site – specific objekt _Rohož I. / Tatranská galéria Poprad (SK) _Rohož II. / Považská galéria umenia v Žiline (SK) _Rohož III. / Nitrianska galéria – Galéria mladých Nitra (SK) _Rohož IV. / Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně (CZ) _ materiál: textília, obojstranná lepiaca páska Procesuálne dielo - prechod a očistenie sa cez nainštalovanú lepkavú rohož (tradične sa nachádzajúcu pred vstupnými dverami) vyvoláva úvahy o tzv. metaforickej očiste a je nevedomou manipuláciou (prechádzajúceho) diváka, alebo je (z jeho strany) akceptovaným účelom. Tradičné rastrované rohože pletiem a umiestňujem pred vstupy do výstavných priestorov, galérií, čím umožňujem divákovi priamo či nepriamo zasiahnuť do diela. Rohožami manipulujem dvakrát. Vstup do miestnosti symbolizuje zbavenie sa akýchkoľvek predsudkov (napr. voči umeniu), čiže divák môže vojsť dnu „očistený“. Opačne, pri vychádzaní z daného priestoru, je prechod (s použitím jemnej irónie) „reguláciou“ miery zážitkov, informácií a poznatkov, ktoré v divákovi (návštevníkovi) zostávajú v pamäti počas návštevy.

10

Doormats I., II., III., … 2010 _ site – specific object _ material: doormats, reciprocal sealing tape The objects, sticky doormats, installed in front of the entrances of different galleries, symbolize the purification of each person that enters inside while consciously or without consciousness steps on the doormat, leaving his presence/ identity on the mat through his footprint. The purification process allows a person to enter the gallery without his prejudice towards the art and gives ability to draw the unique atmosphere of the gallery.

Tatranská galéria Poprad (SK)

Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně (CZ)

Biely sex

2009

(symbol kúpeľňovej satisfakcie) _ inštalácia _ materiál: podstavec, vaňa, obkladačky, ultrafialové žiarivky, 110 x 300 x 178 cm Opozitum v symbolike kúpeľňovej farebnosti vzniklo nahradením tradičnej bielej / svetlej farby (ako znaku čistoty) čiernou farbou (ako znakom znečistenia, či miesta, na ktorom je špinu ťažšie na pohľad rozpoznať). Negovala som tým predstavu o kúpeľni ako o očistnom priestore. Moja telesná prítomnosť v podobe odtlačku je viditeľná iba pod UV svetlom v zanechaných stopách mieste hygieny, súkromia, oddychu a relaxu. Inštalácia je doplnená o čierny uterák a čiernu mydelničku.

V názve Biely sex vychádzam z istého prirovnania k nočnému navštevovaniu kuchynskej chladničky, čiže uspokojeniu žalúdka, ako aj k očistnému kúpeľu (v klasicky zaužívanej bielej kúpeľni), po ktorom sa cítime sviežo a dobre.

White sex 2009 (the symbol of the bathroom’s satisfaction) _ installation _ material: platform, bath, bathroom tails, UV lamps, _ 110 x 300 x 178 cm The white color is typical for ordinary bathroom (white as a symbol of purity – white basin, white tails, white washing machine, white towels etc.). The author substitutes the white color with black (represents dirtiness, pollution, dust, hair). In normal condition, the black color hides dirt in the bathroom rather than white bathroom where dusty places are more visible. However, after installation of UV lamps in black bathroom the dirtiness (hair, nails, dust) and identity of the human presence (fingerprints, footprints) became visible everywhere.

13

Sterilita I.

2008, 2010

_ site-specific inštalácia _ materiál: včelí vosk, plásty V inštalácií Sterilita I., 2008, 2010 pracujem s čisto biologickým materiálom (včelím voskom). Vrstvením tohto materiálu priestor zakonzervujem. Vzniká tak dvojité kódovanie: vrstvy žltého vosku, nanesené do priestoru WC, spolu s včelími plástami, propolisom a včelím prachom pôsobia na pohľad špinavo a odpudzujúco. Výsledkom je však sterilný a vydezinfikovaný priestor s charakteristickou vôňou, ktorá pretrváva aj po deinštalácii. Podobnou črtou sa vyznačuje objekt – umývadlo Sterilita II. 2010.

Sterility I. 2008, 2010 _ site-specific installation _ material: biological beeswax In this size specific installation author conserved and sanitized the public toilets by means of the pure biological material – beeswax.

The similar process has been implied in work Sterility II (the Basin), 2010.

14

Priestory AU, FVU Banská Bystrica

PGU Žilina

1

2

4

5

6

8

9

10

16

3

Relax ?

2011

_ video performancia 1,00 s _ lokalita: Zvolenské mestské kúpele, Zvolen (SK)

7

11

V priestoroch Mestských kúpeľov Zvolen som skúmala limity „relaxu“, ktorý kúpele ponúkali. S nainštalovanou kamerou, zahalenou do plachty na svojom tele, som s „vlastným prekonávaním čistoty a relaxu“ vstupovala do jednotlivých miestností (sauny, odpočivárne, toaliet, ochladzovne, bazénov či šatne). Citlivo som zaznamenávala priestor na kameru – cez vlastné dotýkanie sa vybraných miest (kľučky, podlahy, lavičky v saune či zapožičanej deky), na ktorých bola viditeľná prítomnosť ľudí v podobe tmavých škvŕn, zarytej nečistoty či potu relaxujúcich. Zanechané stopy – odtlačky tiel, popadané vlasy, prekrývajúce pachy či vône vzbudzovali pre mňa nepríjemný pocit z miesta, ktoré podľa môjho názoru malo pôsobiť čisto a príjemne.

Napriek tomu, Mestské kúpele Zvolen sú dodnes navštevované a ich služby sú využívané bez akéhokoľvek záujmu investovať do požadovaných úprav.

Video vzniklo pre filmový festival azyl.sk (na tému „Sme Európania“ festival minútových filmov).

Relax ? 2011 _ video performance 1,00 s _ locality: place in public city bath, Zvolen (SK) The performance takes place in public city baths (Zvolen, Slovakia) that has been operated since the era of socialism. The author was inspired by entire atmosphere and environment of the baths. By means of video camera that was hidden under her bath-sheet, she performs as voyeur and records human identity through herself and other people. This video was created for Film Festival azyl.sk 17

Život v …

2010

_ site-specific inštalácia _ lokalita: Banská Štiavnica (SK) _ materiál: bavlnené šnúry, bielizeň Nainštalovaním šnúr s bielizňou medzi domy na „trotuári“ historického mesta Banská Štiavnica som obrazne vrátila život do jeho sporo obývaného centra. Rozvešaná bielizeň, jej čistota a vôňa mali vzbudzovať predstavu o opaku dnešnej situácie miesta (pripomenutím južných talianskych miest s vôňu čistej bielizne v uličkách, s tranzistormi v oknách a vôbec ľudskej prítomnosti). Ľudia sa zrazu zadívali na hor. Dnešné centrum B. Štiavnice je doslova bez života, a len pri pohľade zvonka vytvára dojem existencie obyvateľov a ich stôp (prostredníctvom opravených fasád domov – z vnútra sú v dezolátnom stave). Žijú tam v takom množstve, že sa ich identita postupne vytráca zásahmi investorov a developerov (majú z historických budov záujem vytvoriť wellnes centrá alebo luxusné reštaurácie), spôsobujúcich, že sa život vytráca na perifériu alebo úplne z mesta von...

Podobnú inštaláciu s názvom „Symbol“ (2012) som prezentovala v rámci projektu Kukačka.org v mestskej časti Vítkovice, Ostrava (CZ).

ne na dobu 5 dní v extrémne citlivej historickej zóne sa autorka pokúsila nastaviť otáznik, či je vôbec možné akokoľvek takúto energiu mesta simulovať či stimulovať.“ Štiavnické noviny, ročník XXI., č. 18, máj 2010, s. 6. In: Medzicentrum nielen v centre: Mgr. art Svätopluk Mikyta a Mgr. art Jana Kapelová

Live in … 2010 _ site-specific installation _ location: Banská Štiavnica (SK) _ material: cotton lines, clothes Through the installation of the clothes hanging in the middle of the historical city center (UNESCO) of Banská Štiavnica (Slovakia), the author has brought the life back to the city. The hanging laundry is supposed to represent the streets of the Venice in Italy (as a symbol of daily life with cup of coffee, music and people enjoying life).

„Azda najcivilnejšia a Štiavničanmi najodsudzovanejšia inštalácia doktorandky Niny Šoškovej v historickom centre je reakciou na vyprázdnenie mesta a jeho “kulisoidnosť”. Opravené fasády, rada meštianskych budov sú lákadlom pre objektívy fotoaparátov turistov. Skutočný život s každodennými starosťami sa ale odohráva niekde inde. Tep života, ktorý pulzuje napríklad v mestečkách v Taliansku, Štiavnica už nepozná. Kvety v oknách, vyvesená bielizeň rozvoniavajúca káva či rádio, ktoré započuje chodec z otvoreného okna ako atribúty fungujúcich domácností, sa presunuli na sídlisko Drieňová. Gestom vyvesenia bieliz18

„Symbol“ (2012), Ostrava-mestská časť Vítkovice (CZ), www.kukacka.org

Život v ... (2010), Banská Štiavnica - historické centrum (SK)

Fontána _ Fontánka

2010

_ site-specific objekt, video happening, 2,06 s _ lokalita: Mariánske námestie, Žilina (SK) _ materiál: detské nafukovacie kolesá, nafukovacie hračky, bazén (Ø 3m) _ spolupráca: Ivana Sláviková, Matúš Pšenko, Pavel Mackov, Jana Mináriková Akcia Fontána_Fontánka reaguje na súčasnú podobu Mariánskeho námestia, najmä na fontánu umiestnenú v ňom od roku 2006. Jej autorkou je sochárka Drahomíra Beráková. Náklady na jej vytvorenie boli približne 9 miliónov slovenských korún (cca 300 000 eur), no popri tom materiály (najmä epoxidové časti zastupujúce bežne používaný bronz) a ich množstvo nezodpovedá sume vynaloženej na jej realizáciu. Interpretácia fontány z predraženého materiálu je kontroverznou parafrázou jej pôvodnej podoby, avšak s použitím nami zvoleného „lacného“ materiálu: nafukovacích hračiek, plaveckých kolies a detského bazéna. Chrliaca voda z kačičiek a rybičiek (v pôvodnej fontáne) bola citovaná chrlením vody z našich úst.

Fountain _ Fountain 2010 _ site-specific object, video happening 2,06 s _ location: Mariánske Square, Žilina (SK) _ material: variety of inflatable toys, swimming pool (Ø 3m) _ co-workers: Ivana Sláviková, Matúš Pšenko, Pavel Mackov, Jana Mináriková

historické centrum, Mariánske námestie Žilina (SK)

The plastic fountain substitutes the epoxy fountain made by Drahomíra Beráková placed in Mariánske Square in the historical city center, Žilina (Slovakia). The total costs to build the fountain of Mrs. Beráková reached approximately 300 000 Euro (in 2006). The authors of plastic fountain created the paraphrase from cheap materials - inflatable toys and swimming pool. The results of their work were plastic object and the video happening.

21

Atrakcia (you too)

2011

_ video happening 4,38 s _ lokalita: Považská galéria umenia Žilina (SK) _ materiál: balóny, vstupenky do galérie „Koľko návštevníkov, milovníkov, prívržencov výtvarného umenia vstúpi priemerne za deň do galérie v centre mesta?“ Podľa neoficiálne zistenej informácie je to cca 10 návštevníkov denne. Mnou zakúpené vstupenky som jemne prichytila lepiacou páskou o nafúkané (červené) balóniky v tvare srdca, tzv. „srdečné balóniky“. Následne som ich všetky vyhádzala z najvyššie situovaného okna galérie (aj panie – zamestnankyne z galérie mi pomáhali) smerujúceho do námestia A. Hlinku. Takto pútavá „atrakcia“, (rozkotúľané balóny, poletujúce po námestí) vzbudila reakciu. Návštevníci centra mesta, ktorí začali balóny zbierať, hrať sa s nimi či kopať do nich, nakoniec prišli s balónom v ruke do galérie s otázkou, či je vstupenka na ňom aktuálna, alebo ide len o žart. Ďakujem PGU Žilina a jej personálu za ochotu mi tento zámer zrealizovať, taktiež aj za nečakané preplatenie zakúpených vstupeniek do galérie.

Attraction (you too) 2011 _ video happening 4,38 s _ location: Museum of Art in Žilina (SK) _ material: inflatable balloons, tickets to the gallery Nina Šošková was trying to look for an interesting and effective way how to attract people and show them „a way“ to the gallery. The idea was clear, she just used a number of red heart-shaped ballons to redistribute the tickets to the gallery by throwing them through the window of the respective building of the Museum of Art in Žilina. Visitors of the historical centre of the city used this opportunity and visited gallery. The author wanted mainly to reflect the questions of presence or absence of the gallery visitors.

22

exteriér PGU Žilina (SK)

Outdoor gallery _ Nitra

RELAX (out_in)

2010

_ site-specific inštalácia _ lokalita: Outdoor gallery, Nitra (SK) _ materiál: umelý trávnik, parková lavička Lavička z Baumaxu, ktorú som umiestnila pred OC Mlyny Nitra bola vytrhnutá z pôvodného kontextu, a tak narúšala predstavy o tradičnom parkovom oddychu. Keďže sa v okolí OC Mlyny doposiaľ nenachádza žiadna exteriérová oddychová zóna, rozhodla som sa nainštalovať miesto oddychu priamo na podstavec Outdoor gallery. Drevená lavička spolu s umelým trávnikom vzbudzovali v divákovi dojem, že ide nielen o výstavný kus určený na predaj, ale súčasne tvoria miesto na relax počas nakupovania. Zámerom bolo simulovať miesto pre odpočinok v inom prostredí, a taktiež parafrázovať formy súčasného oddychu – trávenie času v obchodných centrách.

Kuriózna situácia nastala, keď si začali ľudia nielen na miesto „relaxu“ zvykať, ale aj uzamykať o inštaláciu svoje bicykle.

Inštalácia tak nadobúdala s odstupom času viacero rovín, lavička sa stala miestom oddychu, dohodnutých stretnutí, miestom pre odkladanie nákupných tašiek, ale aj uzamykania bicyklov... „Šoková sa svojou inštaláciou navrátila k polohe aktualizovaného post-popartu a jeho pôvodne kritickým ideám namiereným proti konzumu. Paradoxne akoby ponúkala pred OC Mlyny produkty konkurenčnej značky. Miesto je tu rozhodujúce. Má súčasne „pomníkový“ charakter podstavca (pripomeňme Manzoniho Sokel sveta), ktorý tu slúži či pôvodne mal slúžiť reklame, a tak sa aj Šoškovej dielo stalo odkazom na reklamu nedostatku miesta na relax“

RELAX (out_in) 2010 _ site-specific installation _ locality: Outdoor gallery, Nitra (SK) _ material: plastic / artificial grass, bench The bench is placed in front of the shopping center Mlyny Nitra, located in the middle of the city center (surrounding area doesn’t have such green places for relax). The bench was bought in Baumax (shop selling house and garden equipment) and installed all together with plastic grass (without flowers, bugs or insect) that was supposed to represent idea of chill-out in the park. Many people didn’t view the exposition in this way instead they thought the installation are the goods for sale or place that is designed for relax during the shopping. The aim of the exposition is to simulate place for relaxation and time which people artificially spent in the shopping centers.

Vrbanová, Nina: Nina Šošková, Relax (out_in) / Outdoor gallery, Nitra.

In: Jazdec – print nástenky o súčasnom výtvarnom dianí, ročník II, č. 3/2010 25

Konzum alebo inak _ lepší holub v hrsti ako vrabec na streche 2011 _ site-spedific inštalácia _ lokalita: Outdoor gallery, Nitra (SK) _ materiál: drevo, vtačí zob „Výstavný projekt mladej výtvarníčky Niny Šoškovej (1983) nadviazal na jej predchádzajúcu inštaláciu Relax (out_in), realizovanú a predstavenú rovnako na podstavci Outdoor Gallery v roku 2010.

Aj v priamočiaro nazvanom objekte Konzum autorka reagovala na významovo štruktúrovanú povahu miesta pre umenie v tesnej blízkosti unifikovaného obchodného centra. Na báze site-specific stratégie tvorby tu kriticky reflektovala spotrebný charakter aktuálneho života a kultúry, kde nad všetkým suverénne víťazí konzum a ekonomická sila trhu. Symbolom tohto marazmu sa začiatkom nového milénia v postsocialistických krajinách stávajú práve obchodné centrá ako koncentrovaná substitúcia ulíc mesta či mestskej (pa)kultúry vôbec.

Subtílne pôsobiaci drevený objekt bol pojednaný ako zdvojená nadrozmerná vtáčia búdka. Na princípe faktickej (architektonickej a materiálovej) podobnosti a zároveň významového paradoxu medzi prirodzenou (nevyhnutnou) a kultúrnou (samoúčelnou) sférou dnes poukázal na absurditu a napokon aj disfunkčnosť tohto typu „kultur-konzumu“. Na úrovni významu pritom dielo pertraktovalo vlastne motív spotreby pre spotrebu. Zdvojený objekt sa stal hyperbolizovaným symbolom konzumu ako pasce, do ktorej stačí neustále „podsypávať“. Vtáčia búdka bola kedysi symbolom túžby človeka ostať súčasťou prírody, súnaležať s ňou. Šoškovej objekt však reagoval na stav permanentného a rastúceho „lapania“ ľudí trhom. Jeho názov kódoval aj fakt závislosti ľudí na nezvratne rozbehnutom mechanizme, hoci vtáctvo, keď nepodsypeš, nepríde.

26

Šošková si apropriovala formu podomácky zhotoveného, insitne pôsobiaceho objektu. Jeho pôvodné určenie zasa z vidieckeho, parkového či domestikovaného prostredia preniesla na nepatričné miesto – frekventovanú komunikáciu centra mesta. Upriamila tak pozornosť jednak na absenciu prírody v meste, na jej vytesnenie v prospech prevažne developerských a primárne konzumne orientovaných záujmov, jednak na sugestívny motív pasce. Dielo však ponúkalo aj druhú významovú interpretáciu, v ktorej sa ukázal hierarchický princíp zdanlivo sociálne neštruktúrovaného trhu – poschodový objekt, ako aj prešmyčka ľudového porekadla v názve odkazovali na novú, hoci len latentne prítomnú hierarchizáciu kultúrno-spoločenských vzťahov, odvíjajúcu sa od nákupnej potencie či závislosti ľudí. Objekt sa tak stal viacvrstvovým komentárom, kumuláciou paradoxných významov na rovnako paradoxnom mieste.“ Vrbanová, Nina: Nina Šošková - Konzum alebo inak, lepší holub v hrsti ako vrabec na streche. In: outdoor gallery 2011, s. 10-11, ISBN 978-80-970806-0-0 http://www.outdoorgallery.sk/exhibitions/sk/konzum-alebo-lepsi-holub-v-budke-ako-vrabec-na-streche#vystavy

CO-OP _ Better is a pigeon in the hand than a sparrow on the roof 2011 _ site-specific installation _ location: Outdoor gallery, Nitra (SK) _ material: wood, bird seed The author placed the two-dimesional object of the bird box into the busy and hectic environment of one of the crossroads in Nitra near to the popular shopping centre Mlyny. She was trying to focus the public‘s attention to the contemporary architecture as well as to the absence of the nature in the centres of the cities nowadays.

Outdoor gallery _ Nitra

Založiť a úspešne prevádzkovať galériu súčasného umenia je u nás stále veľmi náročné, ak ide o neziskovú galériu vo verejnom priestore, je to ešte zložitejšie. Ako vôbec vznikol nápad založiť prvú „kamennú“ galériu vo verejnom priestore na Slovensku? Bola to zhoda okolností, že sa našiel vhodný podstavec v centre Nitry a nákupné stredisko Mlyny bolo ochotné na tomto projekte participovať? Alebo si / ste už dlhšiu dobu mala /mali záujem o prezentáciu umenia vo verejnom priestore a hľadala si / hľadali ste vhodnú lokalitu? Podstavec v Banskej Bystrici pribudol tento rok tiež len šťastnou náhodou, alebo si mala dlhodobejšie ambície rozšíriť aktivity Outdoor gallery aj do iného mesta?

Projekt Outdoor gallery bol založený v spolupráci s Danielom Didom (1986) na jeseň roku 2009. V máji 2010 sme odštartovali prvú výstavu. Myšlienkou bolo vytvoriť „24 / 7“ otvorený priestor určený prezentácii súčasného vizuálneho umenia. Dovtedy nevyužitý betónový podstavec, ktorý je súčasťou výstavby Galérie OC Mlyny Nitra, bol pre našu myšlienku výzvou. Podarilo sa nám ho získať. Vedeli sme, že prezentácia tohto druhu nebola vo svete novinkou. Našim cieľom bolo nadviazať spoluprácu s vedením Galérie OC Mlyny a následne osloviť mladých výtvarníkov (študentov výtvar28

ných škôl) ako aj odborných garantov, mladých kurátorov, teoretikov či kritikov výtvarného umenia nielen na Slovensku. Médium – betónový podstavec o rozmere cca 400 x 370 cm sa stal verejným priestorom pre súčasné umenie. V súčasnosti vediem galériu sama. Vybudovať ďalší priestor pre Outdoor gallery _ Banská Bystrica (bývalý podstavec V. I. Lenina na Námestí slobody) som mala v pláne už dlhší čas (na podnet mladej kurátorky a teoretičky Niny Vrbanovej), avšak z hľadiska času a financií to nebolo ľahké zrealizovať. Napriek tomu som skúsila osloviť mesto a úrady. Priestor bývalého pomníka V. I. Lenina je vhodný k autorským prezentáciám predovšetkým z hľadiska práce s pamäťou miesta. Tento rok (2012) vyjde katalóg súbežne s prezentáciami Outdoor gallery Nitra a Banská Bystrica. Do výstavného programu 2012 som oslovila etablovaných výtvarníkov a kurátorov s medzinárodnou účasťou. Podarilo sa nám zrealizovať 6 autorských výstav (tri v Nitre a tri na podstavci v Banskej Bystrici).

Je otázne, či budem v budúcnosti projekty rozvíjať aj naďalej s myšlienkou expanzie do ďalších miest a priestorov so špecifickým významom. Všetko záleží od pochopenia okolia a predovšetkým verejných či súkromných inštitúcií, ktoré majú nad umením takejto prezentácie moc v rámci priestorovej či finančnej podpory (prenájmu).

nyho na podstavci V. I. Lenina, ktorú mal autor takmer hotovú ešte pred oslovením na výstavu. Práca zožala nielen mediálny úspech, ale aj kritiku, najmä od obyvateľov mesta Banská Bystrica. Pre zaujímavosť a bližšie pochopenie odporúčam navštíviť stránku http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ regiony/gyc-alebo-umenie-namiesto-lenina-spekacik.html S autormi sa snažím konzultovať návrhy aj ideovo, no predovšetkým technicky. Do ich Obidva podstavce majú svoje špecific- koncepcie si nedovoľujem zasahovať, skôr s ké vlastnosti z hľadiska vzniku, pamäte, nimi riešim otázku realizovateľnosti, či uchoumiestnenia a spôsobu komunikácie s vi- penia diela z bezpečnostného hľadiska. deo happening 4‘ 38‘‘ divákom, okoloidúcim. Projekty na podstavci v Nitre viac vyu- Outdoor gallery a Medzicentrum dávajú žívajú interaktívnu spoluprácu s divákom, a priestor takmer výlučne mladým autoto predovšetkým s konzumentom - návštev- rom. Je tento výber podmienený vašou níkom obchodného centra. V Banskej Bys- generačnou príbuznosťou, spriaznenosťou trici to tak nie je, keďže sa podstavec na- tvorivých východísk, alebo tým, že starší chádza v oddychovej – parkovej časti mes- autori už podľa teba nemajú čo povedať? ta, ktorá je menej frekventovaná. Na podstavcoch boli prezentované aj práce, ktoré Prvotnou myšlienkou oboch projektov bolo nemali priamy súvis s priestorom Outdoor osloviť (spolužiakov) študentov našej gegallery, no napriek tomu tvorili súčasť kon- nerácie či čerstvých absolventov vysokých textu. Boli to autorské projekty - diplomové výtvarných škôl na Slovensku. Iniciovať tak práce (Alžbeta Lišková _ Neoremeselník, vzájomnú spoluprácu. Takto boli obidva pro2010, a Miroslav Trubač _ Ruky - nomádske jekty nastavené: oboznámiť sa viac s umesociologické laboratórium, 2011). Projekty ním verejného priestoru predovšetkým na nadobudli na mieste novú, inú rovinu výz- domácej scéne. Zaujímavý príspevok k téme namu či myšlienky. To sa týka aj nedávno „verejný priestor a umenie“ venoval výtvarprezentovanej práce Špeka_Špekáč (objekt ník a pedagóg Tomáš Vaněk (CZ) na prezenz ružového vápenca) od Mateja Rosmá- tácii projektu Medzicentrum II. (2011).

Outdoor gallery funguje na veľmi špecifických miestach: v Nitre na betónovom podstavci (základnom kameni) pred nákupno-zábavným centrom Mlyny; na Námestí slobody v Banskej Bystrici je to žulový podstavec, na ktorom v minulosti stála socha V. I. Lenina. Nemá takáto lokalita a jej história či prítomnosť príliš veľký vplyv na dielo a jeho interpretáciu? Môžu tu vystavené diela fungovať aj v inom kontexte?

V súčasnosti sú obidva projekty (Medzicentrum, Outdoor gallery) otvorené akejkoľvek vekovej hranici výtvarníkov či aktivistov s medzinárodnou účasťou. Cieľom je nadväzovať spoluprácu s viacerými kultúrnymi centrami a kultúrnymi inštitúciami. Doposiaľ mal projekt Medzicentrum možnosť spolupracovať s kultúrnymi, staničnými priestormi Stanica Žilina-Záriečie, Banská St a nica contemporary, ako aj s Považskou galériou umenia v Žiline. V roku 2013 pripravujeme projekt v spolupráci so SPOTs (Košice 2013).

Zámerom oboch projektov je umožniť spoluprácu s vybranými lokalitami, ktoré ponúkajú priestor a kontakt s prizvanou odbornou spoluprácou (umelcov a aktivistov venujúcich sa téme „umenie a verejný priestor“), ako aj získať isté finančné podmienky (honorár) za realizáciu. K obom projektom vychádza prostredníctvom získaných grantových dotácií od MKSR každoročne plnohodnotný katalóg a mediálna dokumentácia, ktorá sa stáva ich súčasťou.

Ako vznikla myšlienka usporadúvať workshopy Medzicentrum? Mala si pocit, že je na Slovensku nedostatok možností realizovať výtvarné intervencie do verejného priestoru? Aký je prínos workshopov pre ich účastníkov na jednej strane a pre obyvateľov miest, v ktorých sa konajú, na strane druhej?

29

Myšlienka vznikla ešte počas projektov v rámci doktorandského štúdia. Neriešili sme vtedy dopodrobna otázku, či je ich málo alebo dosť, skôr sme chceli vyskúšať niečo sami. Boli sme absolventi výtvarných odborov a čerství študenti doktorandského štúdia, od ktorých sa očakávala aktivita v oblasti výtvarných projektov a s nimi súvisiacimi publikáciami.

Pre mňa je dôležitá komunikácia s prostredím, snaha ho vopred analyzovať či skúmať jeho charakteristiky, pred uskutočnením zámeru. To predurčuje význam veci. Účastník projektu okrem svojej myšlienky, ktorú môže prekonzultovať s prizvanými odborníkmi a následne realizovať, nadväzuje súbežne nové kontakty, informácie z verejných prezentácií a skúsenosti z prostredia. Taktiež si odnáša katalóg, ako aj kredity v rámci štúdia.

Aj napriek prizvaným odborníkom, výtvarníkom či aktivistom výtvarného umenia so zaujímavými prezentáciami určenými širokej verejnosti, nemajú laickí obyvatelia na Slovensku a ešte asi dlho mať nebudú snahu porozumieť a prísť na prezentácie tohto typu. Zatiaľ sme to s oslovenými kolegami nevzdali. V tomto smere ďakujem všetkým priateľom, ako aj odbornej spolupráci a garantom, no predovšetkým výtvarníčke a priateľke Ivane Slávikovej, ktorá mi s vedením projektov naďalej pomáha.

30

Ktoré projekty u teba najviac zarezonovali a ktoré mali najväčší divácky ohlas?

Dá sa tu vôbec hovoriť o nejakej spätnej väzbe? Predsa len, galéria je vo verejnom priestore, prístupná non stop, tým pádom je nemožné mať prehľad o návštevníkoch a zaznamenať ich reakcie. Ako vnímajú projekty, ktoré v Outdoor gallery prezentuješ, súkromná spoločnosť na jednej strane, a mestský úrad na strane druhej?

Pre mňa je osobne blízka práca Alžbety Liškovej (SK) s názvom 1. máj _ Neoremeselník (2010), ktorá ako prvá zahájila výstavnú činnosť na podstavci Outdoor gallery _ Nitra. Realizáciou objektu komponovaného z umelých materiálov, a nie z tradičného dreva, sa snažila interpretovať konzumné prostredie OC Mlyny a jeho komerčný charakter. Autorka vniesla slovenský folklórny prejav „stavania májov“ do frekventovaného mestského prostredia, kde sa vymykal zvyčajnej prítomnosti pred domom slobodného dievčaťa. V roku 2011 bola pre mňa zaujímavá spolupráca s autorom Martinom Kochanom (SK) a jeho performancia „Objekt strážený psom“ (2011), kde autor spoločne s jeho psom na podstavci (Outdoor gallery _ Nitra) reagovali na kultúrnu politiku na Slovensku. Tento rok to bola performancia „Tady jsem se snažila hodinu na nic nemyslet“ od autorky Markéty Kubačákové (CZ).

V rámci novovzniknutej Outdoor gallery _ Banská Bystrica komerčnými médiami otriasla prezentácia Špeka_Špekáč od sochára Mateja Rosmányho (SK). Bol to prvý projekt prezentovaný na tomto mieste, ktorý zožal kritiku predovšetkým od obyvateľov mesta. Z pohľadu reflexie pamäti a miesta vznikli hodnotné práce od autora Jaroslava Kyšu (SK) s projektom „Červená skalka“, ako aj drevená inštalácia „Ukrytej sochy“ od českého autora Václava Magida (CZ).

Samozrejme, že sa dá hovoriť o spätnej väzbe. Z pohľadu médií, internetových portálov a predovšetkým od ľudí, ktorí túto činnosť sledujú, ako aj od ľudí, ktorí galériu v živote nenavštívili... Pre mňa je každá reakcia zrkadlom. Je to zaujímavá sociálno-kritická sonda doby, v ktorej žijeme. Kuriózne sú mediálne ohlasy zo strany obyvateľov mesta Banská Bystrica, ktorí majú po viac ako 20. rokoch po odstránení sochy V. I. Lenina do neznámeho depozitu, náhle chuť riešiť stav podstavca. Prichádzajú dokonca s návrhmi na prezentácie typu: prinavrátiť naň sochu V. I. Lenina alebo umiestniť naň sochu Pána Boha...

Na podstavci v Nitre vznikli viaceré diela, ktoré upriamili pozornosť na „verejné“ nákupno-zábavné centrum. Priestor, ktorý sa pred nami slepo mení na privátny či „súkromný“ bez možnosti doň slobodnejšie zasahovať. Toto si mnoho ľudí neuvedomuje!

Súkromná spoločnosť OC Mlyny hľadí na pritiahnutie diváka – konzumenta a na reklamu. Naopak Vodohospodársky úrad v Banskej Bystrici, ktorý je vlastníkom pozemku, ako aj mesto Banská Bystrica, sú k prezentáciám benevolentnejší, keďže s podstavcom nemajú v najbližšej dobe žiadne plány. V mnohých prípadoch som však nútená ešte pred realizáciami diel obhajovať ich myšlienku s vyšším vedením, ktoré sa tvári často nepochopene až pohoršene. Často krát sa tak dostávam spolu s autormi do cenzúry z pozície úradov či nadriadených. Vtedy si zvyknem opakovať frázu „robím to preto, lebo ma to baví“...

Ak je náhodný okoloidúci konfrontovaný s umením vo verejnom priestore – teda na mieste, kde by ho nečakal – a toto umenie ho určitým spôsobom zaujme, myslíš si, že takýto človek potom skôr zavíta aj do kamennej inštitúcie – galérie? Je pre teba dôležitý aj určitý edukačný a osvetový rozmer tvojej organizačnej a produkčnej práce v Outdoor gallery?

Na Slovensku je stále príjemným prekvapením nájsť dobré umenie tam, kde ho najmenej očakávame (mám na mysli mimo kamenných galérií). Obyvateľ či návštevník má stále veľmi malú šancu u nás doma stretnúť súčasné umenie určené pre verejný priestor...

V rámci kamenných galérií na Slovensku môžeme skúsiť iniciovať väčšiu aktivitu návštevníkov aj tak, že im budeme zdarma rozdávať lístky, ako som sa o to pokúsila v projekte „Atrakcia“ (2011). V takomto prípade stúpne počet návštevníkov. Mne sa to podarilo :) Na prezentáciu kamennej galérie je potrebné mať dobré vzťahy s verejnosťou a tiež dobrú reklamu. Na prezentáciu typu Outdoor gallery je potrebné mať predovšetkým trpezlivosť pri komunikácii s verejnosťou, inštitúciami, pri vybavovaní úradných povolení, ako aj snahu získavať financie od investorov či sponzorov, až potom dobrú reklamu a napokon pochopenie od laických či náhodných divákov.

Vyžaduje si to veľa byrokracie, ktorá je niekedy časovo náročnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Toto si máloktorý výtvarník či kolega uvedomuje.

Umenie je potrebné predovšetkým cítiť ten kto ho necíti, ťažko za nim príde. Pripravovať edukačný materiál a šíriť meno galérie za hranice Slovenska je tiež mojou snahou, je však ťažké doháňať západné krajiny a ich prístup k prezentáciám tohto typu. Produkčná práca si vyžaduje v prvom rade komunikatívnosť, úsilie spolupracovať, rozvíjať nápady a byť manažérsky zdatný. Mojou snahou je byť aspoň jedno z toho...

Omar Mirza (1981) vyštudoval dejiny umenia na Viedenskej univerzite. Od roku 2006 pracuje ako kurátor v Nitrianskej galérii, kde okrem iných povinností koordinuje dva výstavné priestory – Bunker a Galériu mladých. Už piatu sezónu je moderátorom, dramaturgom a režisérom on-line relácie o súčasnom vizuálnom umení Hore bez, ktorá vychádza týždenne na internetovej televízii denníka SME (tv.sme.sk). Od roku 2011 je šéfkurátorom bratislavskej Galérie Faica – galérie kritikov Slovenskej sekcie AICA. Publikuje recenzie a články o dianí na scéne súčasného umenia. Angažuje sa ako kurátor, organizátor či účastník rôznych kultúrnych i nekultúrnych aktivít.

Prebytočnú energiu uvoľňuje trieskaním do bubnov v post-apokalyptickej kapele Kotúče DM.

31

Mgr. Art. Nina Šošková ArtD. october the 11th , 1983, Žilina, Slovakia

study since 2012 absolvent of Doctorand Studies (Art.D.) at Academy of Art in Banská Bystrica, Slovak Republic, Faculty of fine arts Banská Bystrica, (SK), departments of sculpture doc. Juraj Sapara akad. soch.

2010 – 2011 – student internship at Academy of Fine Arts in Prague, Czech Republic, Studio of Intermedia III., MgA. Tomáš Vaňek, Prof. Miloš Šejn 2009 – student of Doctorand Studies (Art.D.) at Academy of Art in Banská Bystrica, Slovak Republic, Faculty of fine arts Banská Bystrica, (SK), departments of sculpture doc. Juraj Sapara akad. soch.

2003 – 2009 – Master Studies at Academy of Arts, Faculty of fine arts, departments of sculpture 1999 – 2003 – Gymnázium Veľká Okružná 22, Žilina, (SR)

solo exhibitions 2012 Informationsdrogerie, Kulturdrogerie, Wien, (AT) Space and Space , Stanica Žilina-Záriečie _ cultural node (SK) 2011 „CO-OP or better is a pigeon in the hand than a sparrow on the roof“, Outdoor gallery Nitra (SK), “The 1st May”, Prostor underground, Praque, (CZ) “White sex”, Museum of Art Žilina, (SK) 2010 “Life in...” Banská St_a_nica contemporary / Medzicentrum, Banská Štiavnica, (SK), 2010 “Relax (out_in)”, Outdoor gallery Nitra (SK), 2010

groupe exhibitions 2012 Crazycurators Biennale IIII. S.P.A.C.E. gallery, Bratislava (SK) FINE ART.D – Regional Gallery of fine art in Banská Bystrica (SK) 6th Zlín Youth Salon 2012, The Regional Gallery of Fine Arts Zlín (CZ)

32

2011 KONCENTRÁT IV., “Made by readymade” The Chemistry Gallery, Praque, (CZ) Situace 4. _ videoperformances (CZ), Pavilon gallery, Praque, (CZ) “Bez zbytočných rečí”, Nitra Gallery Nitra, (SK) 2010 Prostor Z(i)lin(a): artistic interventions into public space, Regional Gallery of fine art in exteriors of Zlín (CZ) 5 x v priestore, Tatra Gallery Poprad, (SK) “Parallels“, Tomas Bata University Zlín – Faculty of Multimedia Communications, Uherské Hradište, (CZ) “In silence“ St. John’s Chapel, Bratislava, (SK)

workshops 2010 Medzicentrum I. (Banská St a nica contemporary) international Symposium Prostor Z(I)LIN(A), Žilina (SK) / Zlín (CZ) 2011 Azyl – Festival of short films, www.azyl.sk workshop: Pinki – Study from Nature 2 in Vienna together with visitors of VIENNAFAIR 2011 and Pawel Althamer Medzicentrum II. (Stanica Žilina-Záriečie) 2012 Medzicentrum III. (Banská St a nica contemporary)

author projects Outdoor gallery _ Nitra _ gallery in the public space Outdoor gallery _ Banská Bystrica _ gallery in the public space www.outdoorgallery.sk Medzicentrum _ projects in public space, in cultural nodes medzicentrum@gmail.com

www.ninasoskova.sk ninkasoska@gmail.com tel.: +421 902 834 884 Trnavská 10/1356, Žilina 010 08, Slovakia

vydavateľ: Nina Šošková texty: Mira Sikorová – Putišová, Nina Šošková, Nina Vrbanová, Omar Mirza grafická úprava: Juraj Poliak anglický preklad: Denisa Ivaničová gramatická korektúra: Eva Tkáčiková fotografie: archív autorky + archív Outdoor gallery o.z.

Tlač: P & M, Turany náklad: 500 ks ISBN 978 - 80 971152 - 2 - 7 projekt Priestor a Priestor + katalóg Priestor a Priestor finančne podporilo: Ministerstvo kultúry SR partneri projektu: ŽSR Žilina, Stanica Žilina Záriečie, Outdoor gallery o.z., firma Športstav s.r.o.

Obálka/foto: Petra Půžová, lokalita: Čabiny (SK), Alt30festival 2012

outdoor gallery

ISBN 978-80 971152 - 2- 7