Page 1

vytvorené na Slovensku MODROTLAČ U BAZOVSKÉHO 2018 GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO V TRENČÍNE 30. 8. — 2. 9. 2018


vytvorené na Slovensku - Modrotlač u Bazovského

Obsah

vytvorené na Slovensku - Modrotlač u Bazovského Nina Augustínová a Nina Vidovencová

3

Modrotlač a jej rodinné tradície z pokolenia na pokolenie Peter Trnka

6

V roku 2018 sa projekt vytvorené na Slovensku (ktorého autorkami sú sochárka Nina Augustínová a  teoretička umenia Nina Vidovencová) uskutočnil v  spolupráci s  Galériou M.A. Bazovského v Trenčíne a odborníkom na modrotlač, Petrom Trnkom.

Spojením tém, tvorby Bazovského a tradičnej technológie Modrotlač, vznikla edícia vytvorené

na Slovensku _Modrotlač u Bazovského 2018. Obe témy, Bazovský ako aj Modrotlač nesú charakteGaléria M. A. Bazovského - úvodné slovo riaditeľky Barbora Varga Petríková

8

Modrotlač v súčasnom módnom dizajne Eva Hasalová

9

ristické prvky pre Slovenskú ľudovú kultúru a vychádzajú z obdobia 20. storočia.

Ambíciou sochárky Niny Augustínovej bolo vytvoriť hravú edíciu z Bazovského obrazov, ako aj

v experimentálnejší prístup v zobrazovaní tradičných motívov, charakteristických pre ľudovú kultúru a umenie. Za inšpiračný zdroj si zvolila Bazovského ľudový prejav a symboliku v jeho obrazoch. Tieto

Pohľad do histórie modrotlače na Slovensku Oľga Danglová

12

Známy i neznámy Bazovský Radka Nedomová

14

inšpirácie ozvláštnila vlastným rukopisom do média grafík, ktoré následne Peter Trnka spracoval a vyrezal do drevených razníc určených na modrotlač. Vznikla tak autorská spolupráca, séria obrazov, razníc s názvami: Ďuri Jánošík, Na dzedzine, Poď domov, Postav dom – zasaď strom a dielo To tá Heľpanka.

Trnka, ako piatym pokračovateľom rodinnej tradície vo výrobe modrotlače na Slovensku tvoril

Program

16

pre tento ročník dôležitú súčasť v rámci celého projektu VNS. Hlavnou časťou bola spolupráca

Nina Augustínová a Peter Trnka

18

ná príprava tvorivej dielne s využitím spomínanej technológie modrotlače: vytvorené na Slovensku

s Augustínovou pri výrobe nových návrhov a motívov určené pre raznice. Druhou časťou bola dôklad- Čaro modrého sveta. Dielňa bola určená pre širokú verejnosť a bola vedená oboma autormi. Náv-

Hosťujúci umelci/rezidenti Marek Cina

20

Kundy Crew

22

Eva Činčalová

24

Marie Duclos

26

števníci dielne si hravo dotvárali vopred pripravené „polotovary“ ručne ušité bavlnené šatky od VNS pripravené pre modrotlač. Tradičnou technológiou a novými raznicami vznikali originál suveníry priamo z regiónu, vytvorené na Slovensku. Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá disponuje zbierkou obrazov Bazovského, poskytla zázemie a inšpiračné miesto nielen pre samotných autorov, ale aj pre prizvaných rezidentov k pro-

Jana Potiron Nováková

28

Eva Tkáčiková

30

Fotodokumentácia

32

jektu VNS. Rezidenti tvorili neoddeliteľnú súčasť projektu, jednu z ťažiskových rovín vytvorené na Slovensku. Šestica umelcov (Marek Cina, Kundy Crew, Eva Činčalová, Marie Duclos, Jana Potiron Nováková a Eva Tkáčiková) bola prizvaná na projekt, kde sa mala možnosť počas 4 dní oboznamovať s témou projektu, tvorbou M. A. Bazovského, ako aj s celou technológiou a históriou modrotlače. Ďalšou z neoddeliteľných rovín projektu boli prednášky určené pre širokú verejnosť, od prizvaných odborníkov, ktoré sú súčasťou aj tohto katalógu. Kolegovia a priatelia z trnavského OZ Publikum pre nás pripravili celosvetovo známu platformu PechaKucha Night s možnosťou prezentácie všetkých zúčastnených (rezidenti, autori VNS, pracovníci galérie), ale aj zapojiť do prezentácie lokálnych umelcov z Trenčína. Návštevník, tak vďaka absolvovaniu bohatého programu, tvorivých dielní, prezentácií a prednášok vnímal zrazu obrazy Bazovského, ako aj motívy razníc a proces modrotlače 3

na vyššej úrovni.


Čo nas veľmi teší je finálna vernisáž k celému projektu vytvorené na Slovensku - u Bazovského

2018 (29. 11. 2018), ktorá mapuje celý priebeh od samotných príprav a návrhov pre dielne Čaro modrého sveta od autorov (Augustínovej, Trnku) až po jednotlivé umelecké návrhy od prizvaných rezidentov. Súčasťou výstavy je hodnotný katalóg (ktorý práve držíte v rukách) nabitý textami od autorov, účastníkov projektu a prezentujúcich. Sme veľmi rady a ďakujeme všetkým zúčastneným, rezidentom, návštevníkom Galérie M. A. Bazovského za spoluprácu. Ďakujeme Fondu na podporu umenia, ďalej Galérii M. A. Bazovského za zázemie, ktoré nám poskytla v rámci dielni a za odprezentovanie vzniknutých diel na výstave, ktorú považujeme za zrkadlo projektu. Ďakujeme partnerovi Old Herold, dvornému grafickému dizajnérovi VNS, Matejovi Lackovi a ďalším priateľom a zúčastneným, ktorí sa stali súčasťou. V roku 2019 má projekt VNS ambíciu navštíviť a čerpať inšpirácie z Oravského regiónu v spolupráci s Oravskou galériou v Dolnom Kubíne. Orava je bohatá na množstvo podôb tradičnej ľudovej kultúry, remesiel a rezbárstva ku ktorému patrí napríklad aj výroba drevených hračiek. V spolupráci s regionálnou galériou a prizvanými autormi k projektu bude opäť našou snahou vytvoriť nové nápady

Nina Augustínová

Nina Vidovencová

je sochárkou, zakladateľ kou a autorkou pro-

je teoretičkou umenia, vyštudovala bakalársky

pre diela, suveníry inšpirujúce sa ľudovou tvorbou, remeslom a tradíciami nášho domova, vytvorené na Slovensku.

jektu vytvorené na Slovensku. Je absolventkou

stupeň dejín výtvarného umenia na Univerzite

Katedry sochárstva Akadémie Umení v Banskej

Komenského v Bratislave. Pracovala ako pro-

Bystrici, kde úspešne obhájila titul Artis Dok-

dukčná výstav v Kunsthalle Bratislava a v súčas-

tor. Je autorka koncepcie prednášok „Umenie

nosti študuje magisterský stupeň na Masarykovej

pre verejný priestor“ v Kunsthalle Bratislava. Je

Univerzite v Brne - Teóriu interaktívnych médií,

zakladateľkou občianskeho združenia „Outdoor

kde sa zameriava na nové médiá v kontexte slo-

Gallery“, kurátorkou medzinárodného public art

venského vizuálneho umenia.

festivalu „MEDZICENTRUM“. Pre „vytvorené na Slovensku“ výtvarne spracúva ľudové námety do podoby - originálnych predmetov.

V Bratislave 29. 11. 2018 Nina & Nina

4

5


Peter Trnka – dizajnér a špecialista na modrotlač

sa na našom území využívala na farbenie rastlina farbovník obyčajný. Farba z tejto rastliny nebola

Prezentácia venovaná pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského 2018

taká sýto modrá ako indické indigo, preto sa prestala využívať po dovezení indiga z Ázie. Minulý

Modrotlač a jej rodinné tradície z pokolenia na pokolenie

rok som si nasadil túto rastlinu na malom políčku v záhrade a tento rok som žal prvú úrodu - teda po náročnom extrahovaní sa mi podarilo získať prvé gramy vlastného prírodného farbiva.

Modrotlačiarstvu som sa začal venovať krátko po dedkovej smrti. Presne si pamätám deň keď som

Ľudoví remeselníci vo svojich výrobkoch vždy spájali do nerozlučnej jednoty úžitkovú funkciu

s tým ,,oficiálne“ začal. O modrotlači som vedel málo, iba že je to bielo modrá látka a že naša rodina

a pekný tvar. Preto modrotlačové doplnky ako zástery, šatky nie sú iba súčiastky odevu ale i výtvarným

sa tejto výrobe venuje viac ako 100 rokov. K modrotlači som mal odjakživa citový vzťah, okúzlila ma

dielom. Základné ustálené motívy sa prenášajú vzorníkmi, ale dotvorenie ornamentálnej kompozície

už v útlom detstve, avšak bola to pre mňa v našej rodine vždy samozrejmosť. Keď som začal robiť

je už vecou dômyslu a umeleckej zručnosti majstra farbiara.

prvé experimenty, toto obdobie, tak ako každé začiatky bolo doprevádzané romantikou, obdivom a radosťou. Vôbec som netušil ako to celé dopadne.

Získanie informácii bol úplne prvý krok. Pátral som, hľadal som, pýtal som sa a postupne som si

začal všetko dávať do súvislostí. Teóriu som samozrejme poznal. Keď som už mal ako také informácie vrhol som sa do testov a pokusov, ktoré robím neustále aj teraz. Ja neviem čo je dobré a čo je zlé. Čo sa môže a čo nie. Každý nový krok a nápad si musím overiť či to funguje a na 95 % to nefunguje. Ale stále je tam tých 5 % a to je to, čo ma posúva dopredu.

Peter Trnka

Modrotlačou sa označujú tkaniny s vykrytými bielymi vzormi na modrom podklade, čo sa do-

cieľuje kladením krycej kašovitej hmoty, tzv. rezervy a dodatočným zafarbením celého plátna na je pokračovateľom rodinnej tradície, výroby mod-

modro - indigom v studenom farbive zvanom „kypa“. Vzácnou ju robí predovšetkým to, že je to zachovaný už historický ručný spôsob výroby a farbenia látok. Aj napriek rôznym inováciám, ktorým

rotlače už ako piata generácia. Od roku 2010 sa

podlieha úplne všetko, toto remeslo dokázalo pretrvať na našom území vyše 400 rokov bez nejakých

Peter začal učiť technológiu a experimentovať

zásadných zmien vo výrobných postupoch. V 19. st. bol najväčší rozmach modrotlačiarstva na Slo-

zo zachovaných podkladov z rodinnej dielne. Po

vensku. Každé mesto a dedina malo svojho farbiara, niekedy aj viacerých. S vývojom technológie

troch rokoch sa konečne dostavili požadované

a moderných textilných fabrík však toto remeslo začalo postupne zanikať. Koncom 20. storočia sa

výsledky, na čo si následne postavil dielňu v obci

dielne dali spočítať na prstoch jednej ruky. So zánikom posledných dielní a odchodom ich majstrov,

Ivanka pri Dunaji kde v súčasnosti žije. Peter pri

nám mnohé starodávne formy zanikli navždy.

výrobe modrotlače kladie veľký dôraz na zacho-

Moja dielna je veľmi malá. Je to najnutnejšie minimum na výrobu, ale som vďačný aj za to. Vo

vávanie autentických technologických postupov.

väčších dielňach by ste našli všeličo možné, všelijaké historické stroje na výrobu a určite veľa zaují-

Pracuje s tradičnými ľudovými motívmi vďaka

mavostí, ale u mňa by ste mohli vidieť iba štyri podstatné veci. Stôl na potláčanie, kypu na farbenie,

dochovaným historickým modrotlačiarským for-

zopár foriem a šašiju na rozotieranie pappu.

mám. Okrem toho si Peter za ten čas stihol osvojiť

aj remeslo výroby foriem, čiže nie je odkázaný iba

Ako ručná modrotlač vzniká? Na vyžehlené plátno sa za pomoci foriem potláča rezerva, ktorá

vytvára ornament. Potlačené miesta budú na konci biele. V ďalšej fáze sa plátno farbí v indigu. Lát-

na to čo mu zostalo po predkoch. Modrotlačová

ka sa niekoľko krát namočí do roztoku a vyberie na vzduch aby mohla oxidovať a tým sa indigo na

dielňa v Ivanke pri Dunaji v súčasnosti vyrába

látke stáva trvácne. Farbenie trvá zhruba 5 hodín. Po poslednom farbení a oxidovaní sa látka vyperie

prevažne modrotlačovú metráž, obrusy, zástery,

v roztoku kyseliny, ktorá rozpustí papp a ešte lepšie zafixuje farbu. Následne sa látka vysuší, vyžehlí

záclony. V roku 2016 sa Peter zúčastnil Brussels

a modrotlač je hotová.

Design September kde predvádzal modrotlačiar-

Snažím sa každú sezónu priniesť niečo nové do tohto remesla. Na začiatku to bola dielňa neskôr

ske remeslo miestnym študentom umeleckých

formy a práve tento rok je témou môjho záujmu indigo. Samozrejme syntetické indigo nie je prob-

škôl. Peter sám je však ešte študentom, študuje

lém zohnať, ale lákalo ma ísť ďalej a viac do hlbiny alebo sa vrátiť niekoľko storočí dozadu a osvojiť

na Slovenskej technickej univerzite, priemyselný

si postupy farbenia, ktoré boli štandardné ešte pred príchodom indického indiga v 18. st. Dovtedy

6

7

dizajn.


Barbora Varga Petríková

Eva Hasalová - kurátorka zbierky historických textílií a odevov,

riaditeľ ka Galérie M. A. Bazovského

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave

Som veľmi rada, že sme mali možnosť spolupracovať na projekte vytvorené na Slovensku

Modrotlač v súčasnom módnom dizajne

Prezentácia venovaná pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského 2018 - u Bazovského a poskytnúť výtvarníkom inšpiračný zdroj na ďalšiu tvorbu. Galéria M.A. Bazovského v Trenčíne so svojou takmer 50. ročnou históriou ponúka návštevníkom neopakovateľný zážitok

Technika výroby modrotlače na území dnešného Slovenska sa udržala v odevnej aj bytovej kul-

z diel národného umelca M. A. Bazovského. „Moľko“ ako ho zvykli volať miloval slovenskú prírodu

túre vidieckeho obyvateľstva do 50. rokov 20. storočia, kedy proces modernizácie vidieka priniesol

a inšpiráciou mu bolo ľudové umenie. Je zakladateľom slovenskej moderny a vo svojej dobe bol veľmi

aj „vyzliekanie z kroja“ a prechod na nový spôsob odievania. V tomto čase dostávajú štátom riadené

nadčasovým autorom. Jeho diela sú inšpiratívne nielen pre umelcov a dodnes o nich vedú siahodlhé

vývojové ateliéry odevnej tvorby (Textilná tvorba – neskôr ÚBOK, ÚĽUV, DETVA) zadania navrhovať

debaty odborníci aj široká verejnosť. Nedávno som sa vrátila z Turian, z rodiska Bazovského. Na vlast-

odevy, ktoré by vychádzali z novej štátnej ideológie. Prostriedkom pre podporu tohto zadania sa im

né oči som videla pohľady, ktoré videl aj maľoval Bazovský, na vlastné oči som videla krásu okolitej

stávali odevy inšpirované tradičnými ľudovými krojmi, teda aj modrotlačou. V kultúre odievania

krajiny, aj Bazovského typickú paletu. Verím, že diela rezidentov pomôžu šíriť odkaz Bazovského

Slovenska tak dochádzalo k paradoxu: regióny Slovenska s výrazným použitím modrotlače v ľudovom

tvorby ďalej. Verím, že vďaka interakcii diel stálej expozície a súčasných prístupov umelci posunú

odeve sa preobliekali do mestského odevu a v mestách žijúce ženy preberali v rámci módnej odevnej

Bazovského tvorbu do aktuálnej podoby.

ponuky ako nové trendy odevy z modrotlače. Od 50. rokov 20. storočia mali výrazný podiel na zhotovovaní modrotlače a modrotlačových odevov družstvá podporujúce ľudovoumeleckú výrobu. Napriek tomu, že sa menilo ich zaradenie do oficiálnych štátnych štruktúr v rámci typov podnikov, ich zámer udržiavania ľudovej remeselnej výroby pretrvával. Modrotlač a odevy z nej sa dali kúpiť od 50. rokov v predajniach výrobných družstiev DETVA, SLOVAKIA, ÚĽUV a KRÁSNÁ JIZBA (predajňa českého ÚĽUV-u). Predstavovali denný typ vychádzkových odevov, sledovali dobové módne siluety a trendy. Najobľúbenejšie boli šaty a sukne, od 60. rokov aj haleny a kabátiky. Prevládali vzory prepisujúce predlohy z krojov, ako aj autorské textilné návrhy vzorov vychádzajúce z dobových predlôh. Propagovali ich aj súdobé módne časopisy vychádzajúce v Československu. V 60. rokoch sa s technikou modrotlače začalo experimentovať. Prechádzalo sa rôznymi alternatívami, napríklad v nanášaní rezervy štetcami, kefkami, či špongiami. Začala sa používať perotína (stroj na tlačenie vzoru po celej šírke tkaniny) a od 70. rokov aj sieťotlač. Týmito postupmi sa napodobňovala pôvodne ručne zhotovovaná modrotlač. Výtvarníkom nové technológie umožňovali slobodnejšie vyjadrovanie nielen v tvorbe textilných vzorov, ale aj odevných modelov.

Proces navrhovania odevov pre ÚĽUV bol veľmi profesionálny. Výtvarník samostatne riešil návrh

na metráž v spolupráci s technológom. Látka sa zhotovovala v špecializovaných dielňach modrotlačiarov pracujúcich pre ÚĽUV, starých skúsených majstrov. Osobitne sa venovala pozornosť navrhovaniu odevov z modrotlače, ktorú mali na starosti návrhári odevov. Na ich realizáciu sa využívali krajčírske dielne pôsobiace v ÚĽUV-e. Výsledný výrobok, či už išlo o modrotlačovú metráž, alebo odevy zhotovené z nej, museli prejsť kontrolou cez výtvarnú komisiu a kontrolou remeselnej kvality. Až potom sa predávali v predajniach KRÁSNÁ JIZBA alebo ÚĽUV, ale aj v DETVE a SLOVAKII. V súdobom odievaní predstavovali nadštandardné kusy. Zhotovovali sa malosériovo, návrhy pochádzali od školeného výtvarníka a odsledovala sa ich kvalita. Cena bola z tohto dôvodu vyššia, než veľkosériovo zhotovované metráže na spôsob modrotlače, alebo z nich zhotovované odevy v konfekčných 8

9

odevných závodoch napr. v Makyte. Nositeľkami týchto modrotlačových modelov z malosériovej


výroby boli ženy s vyhraneným odevným vkusom, hľadajúce originálnosť a alternatívu k masovej

Modrotlač v odevnej tvorbe láka aj amatérov, ale aj rôznym spôsobom školených výtvarníkov,

konfekcii. Boli to prevažne ženy žijúce vo väčších mestách najmä z radov intelektuálok a umelkýň.

niektorých aj viac-menej etablovaných, pričom v ich tvorbe prevláda využitie modrotlače najmä na

80. rokoch 20. storočia ÚĽUV v Čechách, aj na Slovensku oslovuje textilných výtvarníkov alebo

ženské odevy, najčastejšie šaty. Ambíciozne pôsobia spoločenské toalety, niektoré určené až na večer-

školených módnych návrhárov z Uměleckoprůmyslovej školy v Prahe, alebo z VŠVU v Bratislave na

né príležitosti. Modrotlač realizovaná na bavlne (ojedinelo na ľane) nepresiahne horizont materiálov

spoluprácu. Vznikajú autorské odevy ako aj návrhy na modrotlačovú metráž s progresívnymi vý-

vhodných na večerné toalety, ktoré by podľa etikety mali byť z hodvábu. Ak by sa siahlo po modrotlači

tvarnými ambíciami. Po roku 1989, v zmenených spoločensko-politických podmienkach, dochádza

na spoločenské príležitosti, mohli by návrhári razantnejšie zapojiť progresívnejší prístup v tvorbe

k reorganizácii štátnych podnikov a výrobných družstiev. 90. roky znamenali pre ne boj o vlastnú

a s odvahou a vtipom prekročiť hranice využívania techniky, ale aj etikety. S takýmto razantným

existenciu a mnohé zanikli. V prípade ÚĽUV-u, ktorý v Čechách zanikol, v ostaných rokoch nepo-

konceptom som sa v súčasnej tvorbe používajúcej modrotlač na ženské (nielen spoločenské) odevy

kračuje odevná tvorba.

nestretla.

V roku 1993 siahla po modrotlači módna návrhárka Lea Fekete. Tá na Medzinárodnom veľtrhu

Neprehliadnuteľnú kolekciu pripravila značka Nehera v prêt-à-porter kolekcii SS17. Návrhy mod-

módy v Düsseldorfe Igedo v septembri 1993 v rámci prehliadky New Fashion Generation zameranej

rotlače realizovali dizajnéri NEHERA, aj Barbora Krempaská (absolventka odevného dizajnu na VŠVU

na krajiny V4 predstavila svoju kolekciu INDIGO V ĽANE A BAVLNE. Použila autorský prístup

v Bratislave). Výrobu modrotlače realizoval Matej Rabada. Modrotlačové odevy navrhol vtedajší

k farbeniu s použitím matríc z modrotlačiarskej dielne Trnku v Púchove, kde farbenie aj prebiehalo.

dizajnér tejto značky Samuel Drir. Kolekcia vniesla nový esprit do odevnej tvorby z modrotlače

Modrotlačiarska výroba pre ÚĽUV bola síce obnovená (Rabada, Trnka ml.), ale len v malých

najmä vďaka komplexne riešeným návrhom (modrotlač na rôznych odevných súčiastkach, ako aj

solitérnych výrobkoch (napríklad tašky, kravaty).

alternatívu materiálov, na ktorý sa modrotlač aplikovala).

Veľkú vlnu masovejšej obľuby zdvihla až výroba modrotlače v 70. rokoch 20. storočia

Tradícia nosenia modrotlačového odevu zažíva renesanciu. V druhej polovici 20. storočia bola

v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina v Ružomberku. Tu, popri rôznorodom a širokom repertoári,

jeho výroba aj napriek spoločensko-politickej situácii vysoko profesionálna v organizácii tvorby od

začali zhotovovať metráž, imitujúcu tradičné modrotlačové motívy. Aj keď išlo o strojovú tlač, dezény

návrhu cez zhotovenie modrotlače až po distribúciu v predajniach so zadefinovaným typom klientov

boli ovplyvnené pôvodnými modrotlačovými vzormi. Pri tejto príležitosti vtedajší riaditeľ Artúr

a z toho vyplývajúcich postupov v tvorbe a výrobe. V súčasnosti si tvorcovia odevov z modrotlače

Mydlo inicioval aj systematický zber domácich modrotlačiarskych zdrojov. Prvé vzory inšpirované

hľadajú svoju cestu, nie vždy s jednoznačným konceptom tvorby a predaja. V spoločnosti výrazne

autentickou modrotlačou vznikali z podkladov dokumentačných materiálov Národopisného múzea

narástla potreba odievať sa do originálnych, odevov a dekorácií. Dopyt verejnosti prichádza „z uli-

v Liptovskom Hrádku. Na strojoch zhotovovaná „modrotlač“ mala iný charakter ako ručne robená,

ce“, ale podporujú ho aj pamäťové inštitúcie, pripomínajúce tvorbu modrotlače v minulosti, ako aj

napríklad umožňovala docieliť precíznejšie kontúry, menšie vzory, či používanie iných farieb. Takáto

motivujúce a reflektujúce súčasných textilných a odevných návrhárov. Takouto inštitúciou je stále

„modrotlač“ sa dala kúpiť v obchodoch s metrážou, a bola oveľa lacnejšia než z malosériovej výroby

ÚĽUV so súťažou Kruhy na vode, Múzeum ÚĽUV-u s výstavami zameranými na modrotlač v móde,

ÚĽUV-u a DETVY. Na zvýšenú obľubu reagovali aj konfekčné odevné závody napríklad Makyta

s výskumom súčasnej tvorby z modrotlače a s publikačnou činnosťou.

Púchov a Zornica Bánovce nad Bebravou. Zhotovovali z tejto strojovej „modrotlače“ najmä ženské letné odevy na neformálne príležitosti.

text: Eva Hasalová

Kontinuitu remeselnej zručnosti udržiavali stredné školy zamerané na prípravu textilných a odev-

ných remeselníkov a výtvarníkov (napr. ŠUV v Ružomberku, ŠUV J. Vydru v Bratislave), ale aj Katedra textilnej tvorby na VŠVU v Bratislave. Absolventom týchto škôl je aj Matej Rabada, ktorému sa podarilo tému tradičnej ručnej modrotlače priniesť do širšieho povedomia verejnosti. Rabada obrátil pozornosť na mužov, ktorým ponúka modrotlačové košele, tričká, kravaty, motýliky. K  odevnej tvorbe ostatného obdobia zaujímavo prispela Eva Olexíková, absolventka Eva Hasalová

VŠVU v Bratislave, kde študovala módnu tvorbu a maľbu. Na rozdiel od ostatných súčasných návrhárov (ale aj samoukov, či domácich krajčírov), ktorých nadchla modrotlač, prináša pre realizáciu

je absolventkou kulturológie a etnológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Pracuje v Slovenskom

modrotlače autorské experimenty. Z jej dielne vyšli viaceré odevné kolekcie s vlastnou autorskou modrotlačou. S kolekciou BLUE BRAILLE, 2017/2018 prekročila hranicu zaužívanej dekoratívnosti

národnom múzeu – Historickom múzeu v Bratislave ako kurátorka zbierky historických textílií

tejto techniky. Využila stále driemajúci potenciál modrotlače na sprostredkovanie textových správ

a odevov. Dlhoročne pôsobí ako externý pedagóg dejín odievania na VŠMU na katedre scénografie

a vybrala si Braillovo písmo.

10

11

a na VŠVU na katedre textilu.


Oľga Danglová – Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV

zoxidovalo a postupne sa z modrého podkladu začal vynárať biely vzor. Intenzita sfarbenia podkladu

Prezentácia pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského

od strednomodrej až po čiernu závisela od počtu namáčaní. Stupeň tmavosti sa prispôsoboval miest-

Pohľad do histórie modrotlače na Slovensku

nym návykom odberateľov. Pri príprave farbiaceho roztoku – kypy, ktorého základom bolo indigové farbivo v spojení s ďalšími prísadami, sa postupovalo podľa a návodov, ktoré sa modrotlačiari držali

Modrotlač - látka sfarbená na modro výťažkom z rastlinného farbiva - indiga a skrášlená potlačenými

v tajnosti. Okrem základnej modrobielej farebnej varianty vzorov sa pomocou špecifických postupov

najčastejšie bielymi vzormi tvorila významnú súčasť európskej, v jej rámci i slovenskej textilnej tra-

produkovala aj modrotlač so žltými, oranžovými, zelenomodrými, žltozelenými vzormi.

dície. Na naše územie prenikla v priebehu 18. storočia pravdepodobne z Nemecka. V rámci bývalého

Základným nástrojom umenia modrotlače boli formy, ktoré predurčovali charakter vzoru na

Uhorska sa práve územie Slovenska vyznačovalo najpočetnejším výskytom farbiarskych cechov.

látkach. Najstaršie modrotlačiarske formy boli celodrevené, zhotovené technikou drevorezu a boli

Modrotlač vtedy získala obľubu najmä v meštianskom prostredí. Modrotlačiarske dielne pôsobili

určené pre ručnú tlač. Kvôli zjemneniu a zdrobneniu vzorov sa v priebehu 19. storočia začali do

skoro v každom mestečku. Neskôr v priebehu 19. storočia, keď modrotlač z mestského prostredia

drevených foriem vtĺkať mosadzné drôtiky a pliešky. Až napokon sa celý vzor formy zostavil z kovu.

vytlačili módnejšie továrenské vzorované kartúny, sa modrotlačiari preorientovali na vidieckych

Takto vyrobené formy boli trvanlivejšie, dokázali vydržať silný a rýchly tlak a dali použiť aj pri stro-

odberateľov. Sieť modrotlačiarskych dielní - vznikali najskôr na Orave, Spiši, Šariši, v oblastiach, kde

jovej potlači látok.

bola rozvinutá domáca výroba plátna orientovaná na obchod - sa postupne rozšírila na celé územie.

Bolo to obdobie zľudovenia a zároveň najväčšieho rozkvetu modrotlače. Modrotlač sa vtedy stala

kovať spolu s postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch vidieckych domácností.

dôležitou súčasťou ľudového odevu a bytového textilu. Presadila sa hlavne v ženskom pracovnom,

K procesu redukcie dielní prispel zákaz súkromného podnikania. Časť dielní sa transformovala v 50.

sviatočnom i obradovom odeve, kde umožnila šitie zložitejších strihov. V podobe tzv. perinovej tlače

a 60. rokoch na družstevnú výrobu pod hlavičkou družstiev Kroj a Detva. Významnú úlohu v podpore

sa používala na šitie povlakov na periny a podušky.

modrotlačiarskej výroby zohralo ÚĽUV, ktoré nadviazalo spoluprácu s jednotlivcami – výrobcami

modrotlače, najmä s dielňou Stanislava Trnku v Púchove.

Farbiari mali dobré vedomosti o lokálnych a oblastných návykoch na konkrétne vzory a spôsoby

Väčšina modrotlačiarskych dielní bola činná do polovice 20. storočia. Počet dielní sa začal redu-

ich využitia. Poznali miestne tradície a vedeli ktoré vzory sú v určitej dedine či oblasti obľúbené.

Odberateľom ponúkali ich výber podľa vzorníkov, ktoré obsahovali repertoár vzorov požadovaných

tradície. Dokonca v posledných rokoch silnie. Po modrotlačovom dizajne s obľubou siahajú návrhári

Dnes záujem o modrotlač stále pretrváva u folklórnych súborov, ale aj u jednotlivcov, milovníkov

v okruhu pôsobnosti dielne.

suvenírov, módnych odevov, zhodnocuje sa v prácach študentov a absolventov Ateliéru textilného

dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Dočasne prerušená tradícia modrotlačiarskeho

Modrotlačiari na Slovensku boli väčšinou zároveň roľníkmi. Bývali vo veľkých domoch, vybavených

rovnako pre potreby gazdovstva i farbiarskeho remesla. Modrotlačiarsku dielňu tvorila farbiareň,

remesla si už našla svojich mladých pokračovateľov. Rodinnú tradíciu v piatej generácii oživil Peter

miestnosti na vyváranie a tlač, veľký priestor na umiestnenie mangla, obchodná miestnosť určená pre

Trnka v novozaloženej dielni v Ivanke pri Dunaji a Matej Rabada, ktorý modrotlač obnovuje dizajnovo

styk so zákazníkmi. Farbiari museli chovať aj kone, ktoré potrebovali pri pohone mangla a rozvážaní

rozvíja v oravskej Párnici.

tovaru.

Plátno určené farbenie muselo byť čisté. Preto sa najprv vyvarilo vo vode, do ktorej sa pridal vá-

text: Oľga Danglová

penatý lúh a sóda, potom sa vypralo v kyseline sírovej zriedenej vodou a vypláchlo v tečúcej vode. Po usušení, naškrobení a vymangľovaní bolo už pripravené na tlač vzorov a farbenie. Pred potláčaním plátna bolo treba pripraviť pap, kryciu zmes, ktorá sa naniesla na modrotlačiarsku formu. Tým sa zabránilo prieniku farby k látke a vzor ostal biely. Pap vznikol zmiešaním maliarskej hlinky, arabskej gumy, modrej skalice, octanu, dusičnanu olovnatého a pridaním ďalších prísad. Recept na jeho zloženie bol tajomstvom každého modrotlačiara. Forma - drevený blok so vzorom sa po namočení do Oľga Danglová

papu pritlačila na plátno rozložené na stole. Postupovalo sa jednoduchým spôsobom razidlovej tlače. Ručné dekorovanie formou sa v priebehu 19. storočia začalo postupne modernizovať a nahrádzať

vyštudovala na filozofickej fakulte UK v Bratislave a dlhoročne pôsobí ako etnologička v Ústave etno-

strojovou perrotinovou tlačou. Po pokrytí celého kusu plátna vzorom nasledovalo niekoľkodňové sušenie, aby bola krycia účinnosť papu dostatočná. Vysušené plátno sa potom zavesilo na železný

lógie a sociálnej antropológie SAV. V minulosti vydala viacero publikácií, napr. Modrotlač na Slovensku

ráf a opakovane spúšťalo a ponáralo kade zapustenej do zeme naplnenej farbiacim indigovým rozto-

(ÚĽUV, 2014), Výšivka na Slovensku (ÚĽUV, 2009) a vedecko-výskumné dielo Dekor a symbol (VEDA,

kom - kypou. Vždy po vytiahnutí z kade, keď plátno prišlo do styku so vzduchom, indigo na tkanine

12

13

2001), za ktoré jej bola v roku 2002 udelená cena SAV.


Radka Nedomová – kurátorka galérie M. A. Bazovského

Prezentácia pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského

tvorivé obdobie. V rokoch 1946 – 1947 sa vrátil znovu objavovať rôzne zákutia Oravy, ktorej životný

Známy i neznámy Bazovský

Po vojne a vážnom ochorení, ktoré ho na dlhšie obmedzilo v tvorbe, prichádza jeho najšťastnejšie

rytmus, prirodzená úprimnosť a bohatá farebnosť bola pre neho životnou inšpiráciou. V tomto období vznikla časť jeho najlepších obrazov (napr. Malatinský býk). Po vyhlásení doktríny socialistického

„Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená slovenská sku-

realizmu na I. zjazde slovenských maliarov, sochárov, grafikov a architektov v roku 1949 v Bratislave

točnosť. Pot sedliackej roboty, bezútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky

však napriek i jeho prvotnej snahe o jej aplikáciu zostal nepochopený a na umeleckú scénu sa vrátil až

našich osudov.. Hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér...“. M-A-B

v roku 1953. Jediným svetlým bodom tohto obdobia bol rok 1950, kedy kúpila jeho obrazy novozalo-

žená Slovenská národná galéria. Inak predstavovalo pre maliara veľmi ťažkú periódu, kedy mu kvôli

Miloš Alexander Bazovský bol umelcom, ktorého jedinečnosť a odvaha vybočiť z radu tradičnosti

a všednosti ho predurčili stať sa jednou z popredných osobností slovenského moderného umenia. Iný,

finančnej kríze bolo zabavených 77 obrazov a následne bol deložovaný z jeho martinského ateliéru.

celkom autentický a na ten čas i určite kontroverzný pohľad na svet okolo seba vyjadroval svojimi

Po roku 1953 na pozvanie Ernesta Zmetáka navštívil Rabču, ktorá v ňom opäť prebudila tvorivú

neobyčajnými kompozíciami, abstrahovaním námetu a príznačným koloritom. V jeho tvorbe sa snúbi

inšpiráciu. Práve táto tvorba predstavuje jeho vrcholné dielo. V roku 1957 sa vo veľmi zlej finančnej

baladickosť Slovenska s dramatickosťou bytia a dychberúcou krásou nepoškvrnených prírodných

situácii presťahoval spolu s manželkou do Čemíc, kde si zriadil skromný ateliér. Avšak na následky

scenérií.

nedostatku jedla a tepla opäť vážne ochorel a jeho tvorivá aktivita sa náhle ukončila. V roku 1961

Narodil sa 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom pedagogicky vzdelaným rodičom ako najmladší

bol menovaný zaslúžilým umelcom a pri príležitosti jeho 65. narodenín národným umelcom. V roku

zo štyroch súrodencov. Po stredoškolských štúdiách v Dolnom Kubíne a Budapešti svoj umelecký

1962 sa presťahoval do vily v Trenčíne. Napriek zdanlivej rehabilitácii umelca sa však až roku 1967

talent ďalej rozvíjal na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a po vzniku prvej Česko-slovenskej

konečne podarilo jeho hlavnému komisárovi Karolovi Vaculíkovi usporiadať výstavu celoživotného

republiky sa presunul do Prahy (1919 – 1924, prof. J. Loukota, V. Bukovac, M. Pirner, J. Obrovský,

diela v Slovenskej národnej galérii a vydať Bazovského reprezentatívnu monografiu, mapujúcu jeho

M. Švabinský). Počas tohto obdobia navštevoval aj maliarsku školu prof. Deluga vo Viedni. Po ab-

celoživotné dielo. Bazovský celkom štyri krát vystavoval na bienále v Benátkach a vystavoval tiež na

solutóriu sa presťahoval naspäť do rodných Turian, kde si zriadil prvý skromný ateliér. Jeho prvé

bienále v São Paulo a na Výstave československého výtvarného umenia v Helsinkách.

„profesionálne“ diela sú charakteristické snahou o zachytenie farieb a tvarov okolitého prostredia

Miloš Alexander Bazovský zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne. Vo februári 1969 bola založená

a ľudí bez experimentátorských snáh. Tie sa začínajú prejavovať až po roku 1929, kedy spolu so Zolom

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Od roku 1972 vo svojom zbierkovom fonde spravuje

Palugyayom podnikli študijnú cestu do Paríža. Tu, v mekke umenia, sa oboznámil s impresionizmom,

k dnešnému dňu viac ako 1200 kresieb, gvašov, tempier a olejov M. A. Bazovského.

expresionizmom, kubizmom, ale aj so starým umením Egypta či Afriky. Tieto impulzy, ako aj uvoľnené prostredie parížskych námestí a bulvárov, mali na Bazovského ďalší tvorivý progres obrovský

text: Radka Nedomová

vplyv. Po návrate domov sa už v trojici Bazovský – Palugyay – Alexy začali sústavne potulovať po rázovitých oblastiach – Orave, Detve a Pohroní, objavovať čaro a podstatu Slovenska a novými výrazovými prostriedkami ju zachytávať v skicároch a na rôznych maliarskych podkladoch. Svoje diela prezentujú s pozitívnymi ohlasmi po celom Slovensku. Od roku 1931 si spolu s Alexym prenajímajú ateliér v Martine a pokračujú v spoločnej bohatej výstavnej činnosti. V rokoch 1936 a 1937 bol dvakrát na študijnej ceste v Dalmácii, ktoré pre neho predznamenali nové tvorivé obdobie s dôrazom na slnkom prežiarenú farebnú škálu, byzantizujúce, fullovsko-galandovské plošné koncipovanie obrazu a postupnú geometrizácia motívov. V tomto období po prvýkrát použil v diele Zlatý deň (1939) symbolický motív slnka a vtáka, ktoré sa neskôr v jeho tvorbe udomácňujú spolu s motívom mesiaca, Radka Nedomová

holubice či lastovičky ako trpké pripomienky vojnového obdobia. V októbri 1939 sa oženil s Aninkou Ráztokayovou. Obdobie Druhej svetovej vojny pre Bazovského znamenalo minimalizovanie maliarskej tvorby, a naopak príklon ku komorným formám umenia – linorezy, kresby, tempery a gvaše s tematikou

v súčasnosti pracuje ako kurátorka Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, kde zastrešuje súčasné umenie

komorných zátiší, mestských periférií či člnkov. Farebná paleta sa v tomto období zvýraznila, do popredia

a zbierku M. A. Bazovského. Okrem práce v galérii aktívne rozvíja aj lokálnu trenčiansku kultúru

vystupujú tmavozelené a červené tóny. Práve Bazovského kolorit sa stal v jeho vojnovej tvorbe hlavným

v rámci občianskeho združenia HALA, ktoré každý rok organizuje umelecké sympózium s cieľom

symbolom doby – najpríznačnejší odtieň tohto obdobia je farba zrazenej krvi – caput mortua.

14

15

vytvoriť netradičný a kreatívny priestor pre umelcov.


vytvorené na Slovensku - u Bazovského 2018

PROGRAM:

2. 9. Nedeľa

1. 9. Sobota Odborné prednášky / vstup voľný!

MODROTLAČ U BAZOVSKÉHO 2018

Otvorené dielne (pod vedením dizajnéra

10:00 – 12:30

Miesto: nádvorie a výstavné priestory Galérie M.

GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO V TRENČÍNE

Petra Trnku a sochárky Niny Augustínovej)

Čaro modrého sveta III. (max 15. osôb)

A. Bazovského v Trenčíne

30.8. — 2. 9. 2018

Miesto: Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne

Chcete sa zúčastniť otvorených dielní vytvorené

13:30 – 14:00

na Slovensku - Čaro modrého sveta? 1. 9. Sobota

Modrotlač v súčasnom módnom dizajne Stačí nám zaslať vaše údaje (meno, adresa, vek,

Eva Hasalová, SNM – Historické múzeum a vy-

Vytvor si svoj originálny suvenír - šatku od vy-

deň a číslo dielne, o ktorú máte záujem) na ad-

sokoškolský pedagóg

tvorené na Slovensku inšpirovanú tvorbou M. A.

resu vytvorenenaslovensku@gmail.com a bližšie

14:00 – 14:30

Bazovského a to technikou modrotlače - maľbou,

informácie si dohodneme osobne. Tešíme sa na

sieťotlačou alebo tradičným razením prostred-

vašu účasť!

Pohľad do histórie modrotlače na Slovensku Oľga Danglová, Ústav etnológie a sociálnej an-

níctvom modrotlačových foriem, pod vedením autorov dielne dizajnéra Petra Trnku a sochárky

Pozor, počet účastníkov na jednotlivé dielne je

tropológie SAV

Niny Augustínovej.

limitovaný pre max. 15 osôb/1 dielňa.

14:30 – 15:00

Počas dielne budete môcť pracovať s drevenými

SPRIEVODNÝ PROGRAM:

Modrotlač a jej rodinné tradície z pokolenia na pokolenie

raznicami – formami na modrotlač, ktoré na základe ručne prekreslených motívov inšpiro-

30. 8. Štvrtok

Peter Trnka, dizajnér a špecialista na modrotlač

vaných tvorbou M. A. Bazovského od autorky

Privítanie rezidentov vytvorené na Slovensku -

15:00 – 15:30

Nina Augustínovej, vytvoril odborník na mod-

Modrotlač u Bazovského 2018

rotlač, Peter Trnka. Z dielne si odnesieš vlast-

15:00 – Vitajte v Galérii Bazovského - prezen-

Známy i neznámy Bazovský

ný „originálny suvenír vytvorené na Slovensku“

tácia galérie a tvorby umelca M. A. Bazovského

Radka Nedomová, kurátorka Galérie

a oboznámiš sa s technikou modrotlače, ako aj

(určená aj pre širokú verejnosť). Vstup voľný!

M. A. Bazovského

31. 8. Piatok

HOSŤUJÚCI UMELCI/REZIDENTI:

s tvorbou nášho slovenského výtvarníka, M. A. Bazovského.

PechaKucha u Bazovského v spolupráci Marek Cina (SK)

Miesto: dielne sa budú konať na nádvorí Galérie

s o.z. Publikum.sk.

M. A. Bazovského (v prípade nepriaznivého po-

19:00 – 21:30 PechaKucha Trnava v Trenčíne

Kundy Crew (SK)

časia vo výstavných priestoroch GMAB)

(Kde? na nádvorí Galérie M. A. Bazovského,

Eva Činčalová (SK)

Palackého 27, 911 01, Trenčín) Vstup 3€.

Marie Duclos (FR)

Prezentácie umelcov a rezidentov projektu vy-

Jana Potiron Nováková (SK)

tvorené na Slovensku u Bazovského 2018.

Eva Tkáčiková (SK)

09:00 – 11 :30 Čaro modrého sveta I. (max 15. osôb)

21:30 – Posedenie s autorkami projektu vytvore15:30 – 18:00

né na Slovensku a prizvanými umelcami.

Čaro modrého sveta II. (max 15. osôb)

16

17


Nina Augustínová a Peter Trnka Spolupráca Niny Augustínovej a Petra Trnku je základom projektu vytvorené na Slovensku – Modrotlač u Bazovského 2018. Pozrite si ako postupne vznikali jedinečné modrotlačové motívy od prvotných skíc, cez vyrezávanie až po finálne raznice.

18

19


Marek Cina • www.instagram.com/mrk.cina • www.facebook.com/mrcina Marek Cina (Mr.Cina) je absolvent VŠVU v Bratislave, čerstvý doktor umenia a v súčasnosti pôsobí na svojej alma mater ako externý pedagóg. Narodený v Prešove, ordinujúci v ateliéri v Dunaji na piatom poschodí, kde funguje ako nájomný výtvarník. Autor so širokou paletou techník, sám sebou zatiaľ nepochopený, no tvoriaci s precíznym zmyslom pre detail. Jeho tvorbu možno niekedy charakterizovať ako humornú až satirickú.

1. Bazovského komplet akvarel

20


Inšpiroval ma v galérii citát od Bazovského, že „umelec musí mať korene“. Nemyslel to však úplne tradične. Premisa, že krížiková výšivka je opak modrotlače. V tomto prípade „opak“ doslova- obrátili sme typickú modrotlačovú farebnosť. Koreň- latinsky radix. Radikálne je to, čo ide ku koreňu veci.

Kundy Crew • www.instagram.com/kundycrew • www.facebook.com/KundyCrew Štyri cynické ženy, ktoré starým mamám vzali ich posledné potešenie a začali vyšívať. Krížikovým stehom tvoria radikálnu výšivku, ktorá sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam. Radšej než výstavy svojich diel majú workshopy,

Ľudové príslovie ako obraz svojej doby - pripo-

kde si „craftivizmus“ môže vyskúšať ktokoľvek.

mína prudérnosť, čo zväzovala spoločnosť a ženy obzvlášť. Kresťanská? Moslimská? Tenká hranica medzi naším a cudzím. Hlavným nosičom je výšivka, ďalej spracovaná ako odznak či plagát.

Radšej nech si to zoberie výšivka a my to prosím už nehovorme. Kanava znesie, my nie! 1. Korene sú radikálne vyšívanie 2. Panna nemá ani ruku vyše lokťa ukázať vyšívanie, odznaky 3. Aj tak je to jedno... vyšívanie

22

23


Eva Činčalová • www.evacincalova.com V rokoch 2003 až 2009 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre maľby a iných médií u prof. Ivana Csudaia. V roku 2008 sa zúčastnila stáže na Univerzite Udayana v Denpasare v Indonézii. Posunula sa od veľkoformátovej maľby akrylom k olejomaľbe a neskôr akvarelu, od prenášania digitálnych efektov na plátno až po jemné zachytávanie každonennosti na papier. Zvýšila sa citlivosť jej vnímania a pozorovania. Eva pracuje a žije v Bratislave Dielo Modro(V)tlač je parafrázou na tradičnú techniku modrotlače a jej postupy. Namiesto tlačenia vzorov na povrch látky Eva materiál vtláča do fólie a tým vytvára reliéf a rozpadávajúcu sa štruktúru tradičných modrotlačových vzorov. Dielo je vytvorené kombinovanou technikou na plátne a inštalované na maliarsky blindrám, nie je teda formálne vzdialené od média, s ktorým Eva vo svojej tvorbe pracuje. V tomto diele nie je až tak dôležitý obsah ako forma, ktorá komunikuje s divákom a cez pattern pozorovaný z blízka sa pri odstúpení od diela mení na konkrétny obraz.

1. Modro(V)tlač I. kombinovaná technika na plátne 80 × 60 cm 2. Modro(V)tlač II. kombinovaná technika na plátne 80 × 60 cm 3. Modro(V)tlač III. kombinovaná technika na plátne 140 × 80 cm

24

25


Marie Duclos • www.instagram.com/dariemuclos

1. Madony kombinovaná technika na zrkadle

1. Madonnas mixed media on mirror

Narodila sa v roku 1991 v  malom mestečku

Born in 1991 in Tarbes, a small town in the south

Tri zrkadlá, jeden triptych. Tieto ženy bez tváre,

Three mirrors, one triptych. These faceless

Tarbes na juhozápade Francúzska. Marie sa

west of France, Marie decided to study Cultur-

zahalené v objemnom oblečený, ktoré namaľo-

women, veiled, with large clothes that Bazovský

rozhodla študovať Kultúrny priemysel na Ro-

al Industries at the Rocailles School (Biarritz,

val Bazovský, sú moje nové múzy. Ženy pracujú

painted, are my new muses. These women who

cailles School (Biarritz, Aquitaine). Následne

Aquitaine). Then, she pursued a Master in De-

na poli pod slnkom alebo nám pózujú, sa stali

are working in the fields under the sun or who

absolvovala magisterské štúdium Design &

sign & Space at ESAAA (Annecy, Rhône-Alpes).

mojimi Madonami. Spomínam si ako som bola

are posing in front of us, become my Madonnas.

Space na ESAAA (Annecy, Rhône-Alpes). Ne-

After, she decided to move to Prague, for her in-

pred nimi v tichej galérií a chcela som, aby mi

I remember myself, in the silent gallery, in front

skôr sa presťahovať do Prahy, kvôli jej záujmu

terest for its culture, architecture, mysteries and

pošepkali svoje životné príbehy. Podobne ako

of them, I wanted they whispered me their life

o kultúru, architektúru, tajomstvá a anekdoty,

anecdotes, that built this city. She continues her

u sakrálnych vitráží, vyškriabané kresby exitujú

stories. Like church stained-glass windows, it

na ktorých je toto mesto postavené. Pokračuje

favorite artistic practice, drawing. Her work is to

len vďaka dennému svetlu. Rytmus slnka, na

is the daylight that makes the scratched draw-

tam vo svojej obľúbenej umeleckej praxi – kresbe.

transcribe moments of intimate discussion with

ktorom je poľná práca založená, bude taktiež

ings exist. The rhythm of the sun, on which the

Jej tvorba spočíva v prepise momentov intímnych

strangers, but also to relate the body and the

rytmom, ktorý zapríčiňuje existenciu týchto žien

field work is based, will be also the rhythm that

diskusií s cudzími ľuďmi, ale aj v spojení s telom

cosmic. A discussion with a stranger becomes

v zrkadlách. Bez tváre, ich emócie nie sú vní-

makes these women exist inside the mirrors.

a vesmírom. Diskusia s cudzím sa stáva príbe-

a story to tell. A need to transcend the banality

mateľné, ale akonáhle sa pozriete na seba v zr-

Without face, their emotions are not percep-

hom. Potrebou prekonávať banalitu stretnutia,

of a meeting, as well as give one voice and im-

kadlách, tak im ich dáte. Vaša reflexia sa stane

tible, but once you will look at yourself in the

ako aj dávať jednému hlas a druhému dôležitosť.

portance to the other. Listen and observe. Influ-

ich. Jemne, vo svetle a v tajnosti, rozprávame

mirrors, you will give them one. Your reflection

Počúva a pozoruje. Ovplyvnená anatomickými

enced by anatomical charts and cosmic images,

k nim svojimi myšlienkami, šepkáme, pred maľ-

will become theirs. Softly, in light and in secret,

grafmi a kozmickými obrazmi, interpretuje svo-

she interprets with this imagery a life around

bou alebo zrkadlom, hovoríme sami so sebou.

we are speaking to them with our thoughts, like

jou tvorbou život okolo nás a v nás.

us and in us.

whispers, in front of a painting or a mirror, we 26

27

are talking to ourselves.


Autorská modrotlač Jany Potiron v spolupráci s Peter Trnka Kolekcia látok experimentuje s otláčaním bežne dostupných predmetov a prírodnými „raznicami“. Obraz stolovania zachytáva každodennú realitu štvorčlennej rodiny - spoločný rituál narúšajú predmety, ktoré donedávna na stôl nepatrili a bránia skutočnému vychutnávaniu jedla a vzáJana Potiron Nováková • www.grungdesign.com Značku štúdia GRUNG založila Jana Potiron ako produktová dizajnérka, ktorá pracuje s presahmi dizajnu do umenia v praktickej, ale aj teoretickej rovine. Jej tvorba obsahuje diela od nábytkových prvkov ovplyvnených emóciami, cez site-specific inštalácie vo verejnom aj súkromnom priestore, ako aj floristické koncepty.

jomnej konverzácie. Tradičná modrotlač dodáva otlačenému motívu absurdný podtext a vyzýva k autentickým rodinným hodnotám. Použitie prírodných „razníc“ a ich náhodného otláčania na látku nadväzuje na populárny motív tropických rastlín, ktorý sa objavuje v interiéroch. Pre modrotlač typické rastlinné motívy otláčané v pravidelných rastroch sú nahradené exotickými listami živých rastlín v nepravidelnom radení.

1. Obrus „Rodinná večera“ autorská modrotlač 190 × 105 cm 2. Obrus „Tropická modrotlač“ autorská modrotlač 190 × 105 cm 3. Poťah na vankúš s typickými slovenskými rastlinami (brečtan, skorocel, púpava) autorská modrotlač 50 × 50 cm

28


Pre projekt vytvorené na Slovensku − Modrotlač u Bazovského 2018 som vytvorila kolekciu, ktorá sa ocitá niekde medzi voľným výtvarným umením a dizajnom, reflektuje tradičnú techniku modrotlače a trenčiansky folklór. Vo svojej tvorbe dlhodobo využívam pvky recesie, zaoberám sa problematikou telesnosti a často umeleckému dielu pripisujem didaktický rozmer. Na vytvorených tričkách sú fragmenty zo známych trenčianskych piesní vytlačené písmom Inka od slovenského dizajnéra Samuela Čarnokého, ktorý je zároveň mojim životným partnerom. Moje čierne oči v kombinácii s menom partnera a trenčianske piesne o láske, sa snúbia s písmom Inka, ktoré nesie moje meno (moja rodina ma odjakživa volala Inka, moja starká ma volala Inečka). Iným rozvinutým konceptom je séria z cyklu ToEva Tkáčiková

aletné obrazy. Keďže laická verejnosť do galérií

• www.evatkacikova.com

chodieva len sporadicky, v minulosti som sa snažila tvorbou toaletných papierov s potlačou

„Cosmic Girl“ − Eva Tkáčiková (alias E. T.) sa na-

diel známych slovenských výtvarníkov infiltro-

rodila 7. 11. 1974 v Žiline. V r. 1993 — 2000 ab-

vať slovenské umenie do domácností a každo-

solvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných

dennú potrebu spestriť zmysluplnou edukáciou.

umení v Bratislave, odbor voľná farebná grafika

Toaletné papiere s názvom ModroTLAČ sú vy-

v ateliéri doc. Vojtecha Kolenčíka. Jej tvorba sia-

tvorené technikou modrotlače a hravou formou

ha od oblasti grafického experimentu ku perfor-

upriamujú pozornosť na dôležitosť a krásu slo-

mancii, junk-artu až ku LED sci-fi svetelným

venských tradícií.

inštaláciám. Okrem voľnej výtvarnej tvorby sa venuje artefiletike a edukácii vo výtvarnej oblasti. V duchu vízie Jeana Dubuffeta sa aktívne zaoberá prácou s publikom a neškolenou výtvarnou tvorbou detí, mládeže, dospelých a seniorov. Zúčastnila sa mnohých výtvarných projektov, sympózií, samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku a v zahraničí (Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, Francúzsko, Litva). V roku 2016 absolvovala Erasmus + pobyt v Budapešti v Maďarsku. Žije v Košiciach a tvorí v ateliéri na Strojárenskej ulici.

1. Trenčín dolINEČK A... autorské tričko písmo Inka 2. Čierne oči má to musí byť má milá... autorské tričko písmo Inka 3. ModroTLAČ (z cyklu Toaletné obrazy) technika modrotlače

30


32

33


Editoriál Vydal: vytvorené na Slovensku o. z.

PR: Nina Augustínová a Nina Vidovencová

Autorky projektu: Nina Augustínová

Fotografie: Michal Černo, Zuzana Zborilová,

a Nina Vidovencová

Petra Adamková, archív autorov

v spolupráci: Peter Trnka, Galéria

Jazyková korektúra textov: Nina Augustínová

M. A. Bazovského v Trenčíne

a Nina Vidovencová Preklad: Nina Vidovencová

Autori textov: Nina Augustínová, Oľga Danglová,

Grafický dizajn: matejlacko.com

Eva Hasalová, Radka Nedomová, Barbora Varga

Tlač: orman.sk

Petríková, Peter Trnka, Nina Vidovencová

Náklad: 300 Písmo: Calluna (exljbris Font Foundry)

Anotácie k autorským výstupom:

Papier: Cyclus 120 g

Rezidenti projektu

vytvorené na Slovensku – u Bazovského

Kontakt: info@vytvorenenaslovensku.sk

Peter Trnka (SK)

www.vytvorenenaslovensku.sk

Marek Cina (SK) Kundy Crew (SK)

Partneri: www.gmab.sk

Eva Činčalová (SK)

https://oz.publikum.sk

Marie Duclos (FR)

www.modrotlac.sk

Jana Potiron Nováková (SK) Eva Tkáčiková (SK)

Partneri projektu:

Projekt podporili: Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

ISBN: 978-80-973237-0-7


Crated in Slovakia - Blueprint at Bazovský 2018 In 2018, a project Created in Slovakia (the authors of which are sculptor Nina Augustinová and art historian Nina Vidovencová) was carried out in cooperation with Galéria M. A. Bazovsky in Trenčín and with a blueprint expert Peter Trnka.

By combining the themes, the artworks of Bazovský and the traditional technology of the Blueprint was

created an edition Created in Slovakia - Blueprint at Bazovský 2018. Both themes, Bazovský as well as the Blueprint, bear characteristic features for Slovak folk culture and date back to the 20th century.

The ambition of sculptor Nina Augustinová was to create a playful edition from the Bazovský’s paintings

as a more experimental approach to portraying the traditional motifs, characteristics of folk culture and art. As an inspiring source, she chose his folk expression and symbolism in his paintings. These inspirations were shaped by her own handwriting in the medium of graphic, which Peter Trnka then processed and carved into wooden stamps designed for the blueprint. This is the author‘s collaboration, a series of paintings, stamps titled: Ďuri Jánošík, In a Village, Come Home, Build a House - Plant a Tree and That Heľpanka. Trnka, as the fifth successor of the family tradition in the production of blueprint in Slovakia, was an important part of the entire Created in Slovakia project this year. The main part was the collaboration with Augustínová in the production of new designs and motifs designed for stamps. The second part was a thorough preparation of a creative workshop using the above-mentioned blueprint technology: Created in Slovakia - The Charm of The Blue World. The workshop was intended for the general public and was led by both authors. Visitors of the workshop have been working with prepared hand-sewed cotton kerchiefs from Created in Slovakia.

The Gallery of M. A. Bazovsky in Trenčín, which has a collection of paintings by Bazovský, provided bac-

kground and inspirational space not only for the authors themselves but also for the invited residents to the Created in Slovakia project. Residents were an integral part of the project, one of the most important parts for Created in Slovakia.

The five artists (illustrator and graphic designer Marek Cina, radical group Kundy Crew, painter Eva Čin-

čalová, graphic artist Marie Duclos, designer Jan Potiron Nováková and conceptual artist, graphic designer Eva Tkáčiková) were invited to the project, where they were given the opportunity to learn about the artworks of M. A. Bazovský, as well as with the whole technology and the history of blueprint. Another of the integral roles of the project were lectures and presentations for the general public, from invited experts. Colleagues and friends from Trnava OZ Publikum prepared for us a world-famous platform PechaKucha Night with the opportunity to present all the participants (residents, authors of Created in Slovakia), as well as the opportunity to present works of local artists from Trenčín.

I S BN: 9 7 8-8 0 - 9 7 3 2 3 7- 0 -7

Profile for ninka soska

vytvorené na Slovensku Modrotlač u Bazovského 2018  

Katalóg k výstave projektu "vytvorené na Slovensku" Modrotlač u Bazovského 2018.

vytvorené na Slovensku Modrotlač u Bazovského 2018  

Katalóg k výstave projektu "vytvorené na Slovensku" Modrotlač u Bazovského 2018.

Advertisement