Budova Najvyššieho Súdu SR - diplomová práca

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU ÚSTAV ARCHITEKTÚRY OBYTNÝCH BUDOV

Budova Najvyššieho súdu SR Diplomová práca

Bratislava 2022

Martin Bumbál

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU ÚSTAV ARCHITEKTÚRY OBYTNÝCH BUDOV

Budova Najvyššieho súdu SR Diplomová práca

Študijný program: architektúra Študijný odbor:

architektúra a urbanizmus

Školiace pracovisko:

Ústav architektúry obytných budov

Vedúci záverečnej práce:

Ing. arch. Martin Kusý, hosť. prof.

Vypracoval: Martin Bumbál Evidenčné číslo: FAD-5468-88129 Dátum: Máj 2022

Slovenská technická univerzita v Bratislave Ústav architektúry obytných budov

Fakulta architektúry a dizajnu Akademický rok: 2021/2022 Evidenčné číslo: FAD-5467-88129

ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE Študent:

Bc. Martin Bumbál

ID študenta:

88129

Študijný program:

architektúra

architektúra a urbanizmus Vedúci práce: Ing. arch. Martin Kusý Vedúci pracoviska: doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD. Konzultant: Ing. arch. Martin Kusý Miesto vypracovania: FAD STU Študijný odbor:

Názov práce:

Budova Najvyššieho súdu SR

Jazyk, v ktorom sa práca vypracuje:

slovenský jazyk

Špecifikácia zadania: Témou zadania je revitalizácia architektúry druhej polovice 20-teho storočia a to budova najvyššieho súdu v Bratislave od architekta Vladimíra Dedečka. V práci sa zaoberať, hľadať a navrhnúť metódu, princípy ako je možné pristúpiť k tejto delikátnej téme. Navrhnúť funkčné, konštrukčné a architektonické riešenie, ktoré na jednej strane rešpektuje (v odôvodnene zvolenej a navrhnutej forme...) architektonické kvality objektu a zároveň prináša funkčne a architektonicky zohľadnenie súčasných nárokov na objekt v tak exponovanej mestskej polohe. Navrhnúť také komplexné riešenie, ktoré zabezpečí životaschopnosť objektu a primerane zohľadní jeho architektonické hodnoty. To všetko pri zohľadnení dnešných nárokov súvisiacich noriem, stavebno-fyzikálnych a ekologických.

Obsah elaborátu diplomovej práce bude spracovaný v súlade s požiadavkami na dokumentáciu v rozsahu architektonickej štúdie. Grafická časť DP bude obsahovať: základný koncept a filozofiu architektonického návrhu, analýzy a schémy, výkres situácie s najbližším okolím v mierke 1:2000 (1:1000 alebo inej vhodnej mierke), výkres všetkých podlaží, minimálne 4 rezy, pohľady, rezopohľady, stavebné úpravy v mierke 1:200(alebo inej vhodnej mierke), architektonické princípové detaily vo vhodnej mierke vizualizácia navrhovaného riešenia, sprievodná správa, fyzický model.

Rozsah práce:

2x portfólio A3, USB/CD nosič s kompletnou výkresovou dokumentáciou, prezentačný poster podľa predlohy, fyzický model

Čestné prehlásenie Ja, dolupodpísaný Martin Bumbál, čestne prehlasujem, že diplomová práca Budova Najvyššieho súdu SR je akademickým dielom, ktorého som plným a jediným autorom. Dielo som vypracoval na základe zadania diplomovej práce a mnou nadobudnutých vedomostí a zručností.

v Bratislave, 8. 5. 2022 Martin Bumbál, v. r.

Poďakovanie Rád by som sa poďakoval môjmu vedúcemu práce, Martinovi Kusému II., za jeho veľmi cenné kritické pohľady, spochybňovanie konvenčných prístupov, otvorenosť diskusii, veľmi ľudský prístup a trpezlivosť, ako aj zvyšným členom ateliéru a cteným hosťom interných kritík – Pavlovi Paňákovi, Monike Mitášovej, Michalovi Bogárovi, Róbertovi Bakytovi, Márii Michalič Kusej a Martinovi Kusému III..

Tiež by som rád vyslovil ďakujem Slovenskej Národnej Galérii, zvlášť Archívu SNG a Oddeleniu digitálnych zbierok a služieb SNG, Benjamínovi Brádňanskéku a Vítovi Haladovi z ateliéru N/A, Štefanovi Cipárovi, autorovi projektu a platformi @beautifulbratislava a Oddeleniu výpožičných služieb a študovni Knižnice a informačného centra Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za nadmerne ochotné a bezproblémové sprostredkovanie potrebných podkladov a informácií pre spracovanie tejto práce.

Oobitné ďakujem patrí mojej rodine a blízkym za vytvorenie vhodných podmienok, pomoc, pochopenie a podporu.

Abstrakt Diplomová práca sa zaoberá problémom budov modernej architektúry v časovom a priestorovom kontexte mesta Bratislavy. Cieľom práce je navrhnúť možné riešenie problému na prípadovej štúdii Budovy Najvyššieho súdu SR. Prvá kapitola sa zaoberá historickým vývojom Budovy Najvyššieho súdu SR, pre hlbšie porozumenie problematiky na vybranej budove.

Druhá kapitola sa zaoberá prístupom k pamiatkam a významným budovám z obdobia 20. storočia v Bratislave. Na základe pozorovaní je následne vytvorená schéma tohto prístupu v Bratislavskom kontexte. Schéma je aplikovaná aj na Budovu Najvyššieho súdu SR. Zo schémy vyplývajú možné budúce scenáre pre budovu.

Tretia kapitola rozoberá koncepčné a teoretické prístupy k obnove a prestavbe budov. Na záver je sformulovaný vlastný autorský prístup obnovy a prestavby. Štvrtá kapitola rozoberá typologický druh mestského paláca, ako typologického fenoménu architektúry európskeho mesta, pre hlbšie porozumenie možnej navrhovanej funkcie.

Piata kapitola je sprievodnou správou k projektu prípadovej štúdie Budovy Najvyššieho súdu SR. Kľúčové slová: Bratislava, moderna, obnova, prestavba, mestský palác

Abstract The diploma thesis deals with the problem of modern architecture buildings in the temporal and spatial context of the city of Bratislava. The aim of the work is to propose a possible solution to the problem on a case study of the Building of the Supreme Court of the Slovak Republic.

The first chapter deals with the historical development of the Building of the Supreme Court of the Slovak Republic, for a deeper understanding of the issues on a selected case study.

The second chapter deals with approach to monuments and important buildings from the 20th century in Bratislava. Based on the observations, a scheme of this approach is subsequently created in the context of the city of Bratislava. The scheme is also applied to the Building of the Supreme Court of the Slovak Republic. Possible future scenarios for the building are emerged from the scheme.

The third chapter discusses the conceptual and theoretical approaches to the renovation and rebuilding of buildings. In the end, the author’s own approach to renovation and rebuilding is formulated.

The sourth chapter discusses the typological type of city palace – palazzo – as a typological phenomenon of European city architecture, for a deeper understanding of the possible proposed function.

The fifth chapter is an accompanying report to the project of a case study of the Building of the Supreme Court of the Slovak Republic Keywords: Bratislava, modernism, renovation, rebuilding, palazzo

Obsah Zadanie diplomovej práce.........................................................................................3 Čestné prehlásenie.................................................................................................... 5 Poďakovanie............................................................................................................... 7 Abstrakt....................................................................................................................... 8 Abstract....................................................................................................................... 9 Obsah........................................................................................................................ 10 Úvod........................................................................................................................... 13 1 História a vývoj budovy 15 1.1

Výstavba Mostu SNP a prerazenie Staromestskej ulice..................................... 15

1.2

Štúdia Budovy Najvyššieho súdu SR............................................................... 15

1.2.1 Nerealizovaná štúdia Tibora Gebauera............................................................ 15 1.2.2 Štúdia a projekt Vladimíra Dedečka................................................................. 15 1.3

Kritika Bohuslava Krausa a Jána Kodoňa po zmene režimu.............................. 17

1.4

Zhodnotenie súčasného stavu......................................................................... 17

1.4.1 Urbánne vzťahy............................................................................................. 17 1.4.1.1Tvár do Staromestskej ulice............................................................................ 17 1.4.1.2Tvár k hradu.................................................................................................. 17 1.4.1.3Tvár do Župného námestia............................................................................. 20 1.4.2 Architektonické kvality.................................................................................... 20 1.4.3 Výtvarné prvky............................................................................................... 20 1.4.4 Technický stav............................................................................................... 20 2

Bratislavský kontext

2.1

32

Pozorované prípady....................................................................................... 32

2.1.1 Amfiteáter 40. výročia Slovenského národného povstania................................. 33 2.1.2 Obchodný dom Ružinov................................................................................. 34 2.1.3 Park kultúry a oddychu – PKO........................................................................ 35 2.1.4 Autobusová stanica Nivy................................................................................ 36 2.1.5 Dom odbrov ROH – Istropolis.......................................................................... 37 2.2

Predpokladané prípady.................................................................................. 38

2.2.1 Stavby ohrozené bezprostredne alebo v predpokladanom časovom horizonte do 5 rokov ..................................................................................................................... 38 2.2.2 Stavby ohrozené v horizonte 5 – 10 rokov........................................................ 38 2.2.3 Stavy ohrozené v horizonte nad 10 rokov......................................................... 39 2.3 3

4

5

Možné scenáre Budovy Najvyššieho súdu SR.................................................. 39

Koncept obnovy 46

3.1

Eugène Emmanuel Viollet-le-Duc a Štylistická obnova................................... 46

3.2

John Ruskin.................................................................................................. 47

3.3

Camillo Boito................................................................................................. 48

3.4

Alois Riegl..................................................................................................... 50

3.5

Gustavo Giovannoni a Reštaurovanie inováciou............................................... 51

3.6

Cesare Brandi a Kritické reštaurovanie............................................................ 53

3.7

Benjamín Brádňanský a Vít Halada a Radikálna ochrana.................................. 54

3.8

Andreas Hild a Kultúra prestavieb................................................................... 56

3.9

Autorský návrh konceptu obnovy a prestavby................................................... 56

Mestský palác

58

4.1

Rímsky átriový dom........................................................................................ 58

4.2

Renesančný mestský palác............................................................................ 58

4.3

Palácový bytový dom..................................................................................... 58

Sprievodná správa

60

5.1

Identifikačné údaje o stavbe............................................................................ 60

5.2

Filozofia návrhu............................................................................................. 60

5.3

Urbanistické riešenie...................................................................................... 60

5.4

Architektonické riešenie.................................................................................. 61

5.5

Dispozične-prevádzkové riešenie.................................................................... 62

5.6

Konštrukčno-technické riešenie....................................................................... 62

Záver.......................................................................................................................... 65 Zdroje......................................................................................................................... 66 Grafická príloha........................................................................................................ 69

Úvod Budova Najvyššieho súdu SR je jednou z posledných budov v Bratislave, výstavba ktorej započala ešte v minulom socialistickom režime. Ide o vynikajúci príklad neskorej socialistickej moderny. Vďaka absencii akýchkoľvek zásahov v priebehu vyše 30 rokov, je dnes budova nespochybniteľným svedectvom svojej doby. Pod tlakom investorov, developerov a v záchvate ošiaľu búrania socialistickej arhcitektúry, sa dnes takéto budovy, ktorých estetika nie je verejne akceptovaná širokou laickou verejnosťou a navyše stoja na cenných pozemkoch, čoraz viac ohrozené.

Grafika staveib Vladimíra Dedečka.

Zdroj: autor práce

1 História a vývoj budovy V tejto kapitole zhrnieme krátku históriu budovy, od súvislostí jej vzniku až po zhodnotenie súčasného stavu.

1.1 Výstavba Mostu SNP a prerazenie Staromestskej ulice Vs 70. rokoch vznikla v dôsledku intenzívneho rozvoja bratislavskej mestskej časti Petržalky potreba vybudovania nového mostu cez Dunaj. Na tento účel bola vybraná práve lokalita nachádzajúca sa pod hradným kopcom smerom k historickému centru mesta. Pre vybudovanie adekvátneho nájazdu pre Most SNP bola na jar roku 1969 vybúraná Staromestská ulica. Podľa Smerného územného plánu Bratislavy mali byť na pozemkoch okolo novoprerazenej Staromestskej ulice vybudované vládne budovy a budovy najvyšších štátnych inštitúcií.1 1.2 Štúdia Budovy Najvyššieho súdu SR 1.2.1 Nerealizovaná štúdia Tibora Gebauera Autorom pôvodnej štúdie Budovy Najvyššieho súdu SR ja architekt Tibor Gebauer. Investor však jeho štúdiu zamietol z viacerých dôvodov.

Gebauer vo svojej štúdii navrhol 5 nadzemných a 3 podzemné podlažia, čo bolo v danom období považované za nepriaznivý pomer plôch primárnej a sekundárnej funkcie. Inak boli vytknuté aj nadbytočné pavlače v miestach, kde neplnili funkciu akustickej bariéry, vysoký podiel komunikácií, súvisiaci s malou plochou miestností. Ich rozmery boli iba 1,7 x 5,8 m. Vytknutý bol aj návrh železobetónovej konštrukcie, kde sa počítalo s rozponmi až do 20 m na svetlú výšku iba 3,2 m.

Kvôli poslednéhmu z dôvodov nebolo možné zabezpečiť dodávateľa stavby a tak investor štúdiu architekta Gebauera zamietol.2 1.2.2 Štúdia a projekt Vladimíra Dedečka Na začiatok je nutné podotknúť, že Vladimír Dedeček a jeho ateliér neriešili v štúdii iba Budovu Najvyššieho súdu SR, ale taktiež štúdiu zástavby nových voľných parciel Staromestskej ulice. Projekt mali rozdelený na tri etapy: 1. Budova Najvyššieho súdu SR a Ministerstva spravodlivosti SR 2. Budova Ministerstva kultúry SR a Pamiatkového úradu SR 3. Medzinárodný hotel s doškolovacím centrom 1 2

MITÁŠOVÁ. 2017. s. 76.

DEDEČEK. 1991. s. 51.

Štúdia Tibora Gebauera. Pohľad západný.

Zdroj: archív SNG

Štúdia Tibora Gebauera. Pohľad juhozápadný.

Zdroj: archív SNG

Vladimír Dedeček sa vysporiadal s trojuholníkovým pozemkom typicky „dedečkovsky“, teda uskakovanou fasádou v kombinácii s výraznými horizontálnymi pásmi.

Viditeľná je snaha o akési rešpektovanie kontextu predstavované rešpektovaním hrebeňa strechy Historickej budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Je však nutné skonštatovať, že tento zámer nie celkom vyšiel. Budova bola totiž navrhovaná, ako bolo vyššie spomenuté, do nového okolia, kde sa rátalo dokonca s odstránením kapucínskeho kláštora. Budova Najvyššieho súdu je mierkou k historickej štruktúre napriek intenciám architekta príliš masívna.

1.3 Kritika Bohuslava Krausa a Jána Kodoňa po zmene režimu V roku 1991 publikovali v časopise Projekt revue slovenskej architektúry architekti Bohuslav Kraus a Ján Kodoň článok o Budove Najvyššieho súdu SR. Článok je k budove nanajvýš kritický, miestami až neoprávnene. Autori článku budovu vnímajú takmer až ako stelesnenie hrôz minulého režimu socialistickej vlády.

Mimo iného vyčítajú budove neaktívnvy parter. Pre daný typologický druh, teda najvyššiu štátnu inštitúciu v oblasti judikatúry, však nie je zvykom mať aktívny parter.

Niektorá kritika je však aj oprávnená – nezmyselné umiestnenie pešieho vstupu a dopravného vjazdu, kde vjazd je oriantovaný do námestia a vstup pre peších do frekventovanej dopravnej tepny.3 1.4 Zhodnotenie súčasného stavu 1.4.1 Urbánne vzťahy Budova Najvyššieho súdu SR stojí na trojuholníkovej parcele, ktorá je „stretom niekoľkých svetov“ a tak má aj budova svoje tri tváre, ktoré ale tvoria jeden harmonický celok.

1.4.1.1 Tvár do Staromestskej ulice Fasáda ľavého krídla budovy tvorí uličnú čiaru Staromestskej ulice, ktorá má dimenziu (ale nie charakter) veľkomestského bulváru. Šesť podlaží súdu je nanajvýš primeraných, ulicu tvoria budovy s podobnýcmi dimenziami fasády, ako napr. Vysoká školá muzických umení, Hotel Falkensteiner, administretívna budova na rohu Staromestskej a Kozej alebo administratívna budova UniQ. 1.4.1.2 Tvár k hradu Čelná fasáda ustupuje z oboch ulíc (Staromestská a Župné námeste) vo vrchole trojuholníkovej parcely a vytvára budove prislúchajúci predpriestor. Zároveň sa otáča k hradnému kopcu a dômyselnou kompozíciou nadväzuje dialóg s hradom.

3

KRAUS – KODOŇ. 1991. s. 47 – 49.

Urbanistická štúdia V. Dedečka. Model.

Zdroj: archív SNG

Urbanistická štúdia V. Dedečka. Model.

Zdroj: archív SNG

Urbanistická štúdia V. Dedečka. Model.

Zdroj: archív SNG

Tvár do Staromestskej ulice.

Zdroj: autorské spracovanie

Tvár k hradu.

Zdroj: autorské spracovanie

Tvár do Župného námestia Zdroj: autorské spracovanie

1.4.1.3 Tvár do Župného námestia Fasáda pravého krídla budovy tvorí uličku Župného námestia a na juhu sa do námestia plne rozlieva. Pri tejto strane je výška 6 podlaží nanajvýš otázna, nakoľko námestie samotné je tvorené 2 – 4 podlažnou zástavbou mestských domov, doplnené o 3 podlažnú Historickú budovu Národnej rady SR a Kostol sv. Štefana s neorománskou fasádou. V rohu je námestie vykacentované Kostolom sv. Jána z Mathy (Trojička; Trinitári), ktorý je ale v skutočnosit pristorovo skôr súčasťou Hurbanovho námestia, než Župného.

1.4.2 Architektonické kvality Budova Najvyššieho súdu je nesporným nostieľom najvyšších architektonických kvalít neskorej moderny v našom kontexte. Dedeček svojou typickou kaskádovou dormou vytvára až skulpturálnu architektúru. Vnem skulptúry je navyše umocnený nielen materialitou fasády – travertínovým obkladom – ale aj celkovým členením a kompozícou prázdnycha plných hmôt, doplnených o akcent „Bellušovským“4 oknom.

1.4.3 Výtvarné prvky Súčasťou budovy je aj významný počet výtvarných diel.

Už na prvý pohľad je možné vidieť bronzový reliéf Vôľa ľudu od akademického sochára Alexandra Trizuljaka osadený na čelnej fasády nad vstupom do budovy, ktorý dotvára a vyvažuje kompozíciu fasády. Ďalší reliéf Revolučná idea v storočiach od akademického sochára Ludwika Korkoša5 je osadený smerom do Župného námestia, nachádza sa nad vjazdom do garáže.

Po vstupe do budovy môže návštevník vidieť v respíriu budovy vitráže od národného umelca Vincenta Hložníka a akademického maliara Ľubomíra Zelinu.6 Osobytným výtvarným dielom je samotný interiér budovy navrhnutý Jaroslavom Nemcom.

1.4.4 Technický stav Budova Najvyššieho súdu SR neprešla od svojho uvedenia do prevádzky v roku 1990 žiadnou renováciou. Jej užívaním jej technický stav prirodzene degradoval a technológie, inštalované pred vyše tridsiatimi rokmi sú dnes nevyhovujúce a zastaralé. Taktiež nespĺňa dnešné požiadavky energetickej efektívnosti.

Všetky vyššie spomenuté problémy sú viac či menej jednoducho technicky 4 5 6

MITÁŠOVÁ. 2017. s. 81 Tamže.

Tamže.

riešiteľné. Je nutné konštatovať, že technický stav budovy sa zďaleka nepribližuje katastrofálnemu scenáru, kedy vôbec mohla asanácia pripadať do úvahy. Ide o zdravý dom, ktorý porebuje po vyše tridsiatich rokoch užívania bežnú údržbu.

Fotografia súčasného stavu čelnej fasády.

Zdroj: autorská fotografia

Fotografie dokumentujúce architektonické kvality.

Zdroj: autorské fotografie Na ďalšej dvojstránke: Fotografie dokumentujúce architektonické kvality.

Zdroj: autorské fotografie

Výtvarné prvky v budove - vitráže.

Zdroj fotografií: archív Štefan Cipár Zdroj pôdorysu: archív SNG

Výtvarné prvky v budove - interiér.

Zdroj fotografií: archív Štefan Cipár Zdroj pôdorysu: archív SNG

Fotografie súčasného stavu degradovaných kamenných obkladov.

Zdroj: autorské fotografie Zdroj pôdorysu: archív SNG

Fotografie súčasného stavu parteru.

Zdroj: autorské fotografie Zdroj pôdorysu: archív SNG

2 Bratislavský kontext Po zmene režimu v roku 1989 v Československu prešlo množstvo dovtedy štátom vlastnených budov do súkromného vlastníctva. Noví správcovia a majitelia týchto budov častokrát vôbec nemali záujem na ich úspešnom prevádzkovaní. Budovy ríliš jednoduchu nadobudli a uvedomovali si hodnotu pozemkov, na ktorých sa nachádzajú.

V tejto kapitole sme pozorovali prípady niekoľkých takýchto budov a/alebo komplexov v bratislavskom kontexte. Na základe pozorovaní sme sa pokúsili o vytvorenie akejsi schémy scenára osudu budov v bratislavskom kontexte.

2.1 Pozorované prípady

2.1.1 Amfiteáter 40. výročia Slovenského národného povstania

stará budova na cennej parcele

propaganda v médiách o “hanbe mesta” / “potrebe búrania”

prevádzkovateľom riadené chátranie / “nehoda”

sľuby developera kultúrna stavba

výstavba bytov a kancelárií

búranie

zbúraná budova prázdny pozemok

2.1.2 Obchodný dom Ružinov

stará budova na cennej parcele

propaganda v médiách o “hanbe mesta”

prevádzkovateľom riadené chátranie / “nehoda”

sľuby developera kultúrna stavba

výstavba bytov a kancelárií

búranie

zbúraná budova prázdny pozemok

2.1.3 Park kultúry a oddychu – PKO

stará budova na cennej parcele

propaganda v médiách o “hanbe mesta” / “potrebe búrania”

prevádzkovateľom riadené chátranie / “nehoda”

sľuby developera kultúrna stavba

výstavba bytov a kancelárií

búranie

zbúraná budova prázdny pozemok

2.1.4 Autobusová stanica Nivy

stará budova na cennej parcele

propaganda v médiách o “hanbe mesta” / “potrebe búrania”

prevádzkovateľom riadené chátranie / “nehoda”

dlhoročné chátranie a absencia pravidelnej údržby budovy autobusovej stanice

sľuby developera kultúrna stavba

výstavba bytov a kancelárií

búranie

zbúraná budova prázdny pozemok

2.1.5 Dom odbrov ROH – Istropolis

stará budova na cennej parcele

propaganda v médiách o “hanbe mesta” / “potrebe búrania”

prevádzkovateľom riadené chátranie / “nehoda” - vysťahovanie RND z komplexu Istropolis pre nepredĺženie nájmu - vysťahovanie akcií Anime Show, Comics Salón z komplexu Istropolis pre zvýšenie nájomného

sľuby developera kultúrna stavba

výstavba bytov a kancelárií

búranie

zbúraná budova prázdny pozemok

2.2 Predpokladané prípady Na základe pozorovaných prístupov sú v tejto časti vytipované budovy a stavby, ktoré sú alebo budú ohrozené pod ďalším tlakom investorov. Stavby sú rozdelené do troch skupín podľa predpokladaného časového horizontu ich ohrozenia.

2.2.1 Stavby ohrozené bezprostredne alebo v predpokladanom časovom horizonte do 5 rokov Budova Najvyššieho súdu SR Hotel Junior Futbalový štadión Inter Bratislava Nová tržnica Budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline Obchodný dom Bohuslav Brouk Obchodný dom Dunaj Kolkáreň Bratislava 2.2.2 Stavby ohrozené v predpokladanom časovom horizonte 5 – 10 rokov Amfiteáter Devín Športová hala Pasienky Plaváreň Pasienky Obchodný dom Prior a Hotel Kyjev Výstavisko Incheba Administratívna budova mostární Brezno Budova Iuventa Bratislava Administratívna budova SZSD Telocvične TJ Sokol Bratislava Kerametal Kultúrny dom Ružinov Poliklinika Tehelná DK Dúbravka

2.2.2 Stavy ohrozené v predpokladanom časovom horizonte nad 10 rokov Poštová a telekomunikačná budova – „Červená pošta“ Areál STU Hotel Bôrik YMCA 2.3 Možné scenáre Budovy Najvyššieho súdu SR Z dôvodu pozorovania prvých krokov schémy scenáru osudu budov 20. storočia v kontexte Bratislavy, sme vytvorili pre Budovu Najvyššieho súdu SR alternatívne scenáre.

propaganda v médiách o “hanbe mesta” / “potrebe búrania”

stará budova na cennej parcele

prevádzkovateľom riadené chátranie / “nehoda”

absencia akejkoľvek údržby Budovy Najvyššieho súdu SR

sľuby developera kultúrna stavba

výstavba bytov a kancelárií

búranie

zbúraná budova prázdny pozemok

budova nevyhovuje súčasným potrebám Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd SR sa vysťahuje

obnova a adaptácia na súčasné potreby

NS SR svoju budovu zbúra

budova NS SR schátra

NS SR predá svoju budovu

NS SR sa vráti do obnovenej budovy

NS SR postaví novú budovu úradu

developer zachráni situáciu: odkúpi pozemok a na vlastné náklady budovu NS SR odstráni

NS SR si vystavia nové sídlo

NS SR sa “vráti” do novej budovy v súčasnej lokalite

developer sľúbi novú kultúrnu stavbu

developer postaví byty a kancelárie

developer odkúpi budovu NS SR

developer prestavia budovu NS SR na byty v centre

RTVS Mlynská dolina

Najvyšší súd SR

OD Bohuslav Brouk

OD Dunaj

Stavby ohrozené bezprostredne alebo v predpokladanom časovom horizonte do 5 rokov Zdroj: autorské spracovanie

Štadión Inter Bratislava

Kolkáreň pre MS

Hotel Junior

Nová Tržnica

Amfiteáter Devín

DK Dúbravka

IUVENTA Bratislava

TJ SOKOL Bratislava

OD Prior a Hotel Kyjev

Výstavisko Incheba Stavby ohrozené v predpokladanom časovom horizonte 5 - 10 rokov Zdroj: autorské spracovanie

Poliklinika Tehelná

Plaváreň Pasienky

Športová hala Pasienky

Administratívna budova Mostární Brezno

Administratívna budova SZSD

DK Ružinov

Administratívna budova Kerametal

Hotel Bôrik

Červená pošta

Stavby ohrozené v predpokladanom časovom horizonte nad 10 rokov Zdroj: autorské spracovanie

YMCA

Areál STU

3 Koncept obnovy Cieľom tejto kapitoly je nájsť najvhodnejší prístup konceptu obnovy pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Obnova budov je špecifickou disciplínu architektúry, ktorá sa od približne polovice 19. storočia formuje samostatne. Pri obnove budov, tak isto ako pri architektúre novostavieb, je potrebné aby bol návrh pevne teoreticky uchopený a aby vychádzal z jasne definovaného konceptu, ktorý vytyčuje ciele tejto obnovy. Iba tak je možné zvoliť a použiť tie najsprávnejšie prostriedky pre dosiahnutie tohto cieľa.

Na nasledujúcich stranách rozoberáme a interpretujeme vybrané najvýznamnejšie teórie obnovy architektonického dedičstva 19. a 20. storočia7, doplnené o súčasné teórie prestavieb a prístupu k pamiatkam a následne posudzujeme ich vhodnosť pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Na záver kapitoly sa pokúsime sformulovať vlastný koncepčný prístup obnovy a prestavby, ktorý môže sčasti vychádzať z teórií a prístupov, ktoré budú v práci rozoberané.

Aby sme sa vyhli idolom trhu (Idola fori) ako ich popísal Francis Bacon, definujeme si niektoré pojmy z oblasti obnovy budov, ako ich definoval Michael Kelly vo svojej Encyklopédii estetiky: konzervácia

- zasahuje len natoľko, aby zachovala objekty tak ako sú

reštaurovanie

- dotvára predmety tak, ako by mohli byť

adaptácia

- zmení objekty tak, aby vyhovovali súčasnému využitiu

plná rekonštrukcia

- úplne pretvorí objekty

3.1 Eugène Emmanuel Viollet-le-Duc a Štylistická obnova „A hovoríme to ako prví, obnova môže byť pre pamiatku katastrofálnejšia ako pustošenie storočí a hnev ľudu, pretože čas a revolúcie ničia, ale nič nepridávajú. Naopak, reštaurovanie môže pridaním nových foriem odstrániť množstvo pozostatkov, ktoré sú ešte zaujímavejšie pre svoju vzácnosť a rozklad. V tomto prípade už naozaj nevieme, čoho sa máme ešte báť, či už nedbanlivosti, ktorá spôsobí zrútenie toho, čo hrozí skazou, spadne na zem, alebo ignorantskej horlivosti, ktorá pridáva, zakotvuje, dotvára a nakoniec premení starú pamiatku na novú, zbavenú všetkých záujmov histórie.“8 - E. E. Viollet-le-Duc 7 ROUHI, Jafar. 2006.

8 DANZL, Thomas – FONTI, Roberta. Staging Heritahe for Future. Lost and Found – Conservation-Restoration Theories of the 19th and 20th century. The case of Naumburg Cathedral. Seminár – 3/12. 2020-11-19. Seminár.

Štylistická obnova Viollet-le-Duc’s je veľmi kontroverzná teória reštaurovania. V očiach širokej verejnosti je asi považovaná za najprijateľnejšiu, pretože na prvý pohľad ničím novým nezasahuje do historickej budovy a nevytvára tak žiadne konflikty. Táto ilúzia je však klamstvom: zásahy podľa Viollet-le-Ducovej teórie sú v skutočnosti novými prvkami a svojím falošným vyjadrením vytvárajú mnohé problémy v oblasti pamiatkovej starostlivosti. Nielenže sú zavádzajúcim údajom o dobe ich vzniku a sťažujú, niekedy až znemožňujú, správne identifikovať pôvodné skutočne historické kusy, ale na jedinečnosti uberá aj systém a spôsob, akým sú vytvorené – anastylóza, ktorá uberá na jedinečnosti každej z historických pamiatok, o čom vedel aj sám Violletle-Duc. Jedinečnosť predmetov, budov a historických pamiatok spočíva práve v ich „nedokonalosti“, v ich vybočovaní zo zaužívaného či typického. Vytvorením súboru pravidiel pre každý štýl a obnovením pamiatok do podoby, v akej možno nikdy neboli, sa táto jedinečnosť stráca a my ako spoločnosť tak skutočne strácame pamiatku, ktorá sa stáva zdanlivo obnovenou.

Na druhej strane treba uznať kvality tejto reštaurátorskej teórie, ktorá sprostredkúva a zachováva jedinečnú atmosféru doby, ktorú by nebolo možné dosiahnuť zásahmi, ktoré sú vo svojom prejave verné dobe svojho vzniku. Štylistická obnova sa tak javí byť vhodnou téoriou práve v ranných rokoch života budovy, kedy budova ešte môže prežívať fázu rozvoja, prestavieb, zmien a adaptácií, súvisiacich najmä s hľadaním správnej funkcie a úlohy budovy v meste, ktoré sú predpokladom pre harmonické zažitie budovy v meste. Zároveň sa ale netvorí od začiatku kontrastný obraz, ale je zachovaná dobová atmosféra a dojem z budovy.

Záver: Teória Viollet-le-Duca sa javí ako čiastočne vhodná pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Budova Najvyššieho súdu SR je pomerne mladým prírastkom do štruktúry mesta, spôsobený prázdnym pozemkom po asanácii prekážajúcich budov pri výstavbe Staromestskej ulice. Budova od svojho vzniku slúži sústavne svojej primárnej funkcii a teda nemala zatiaľ v tak krátkom čase dôvod byť zásadnejšie prestavaná. Jej dotváranie výrazovými prostriedkami jej vlastnými, by teda bolo vhodné pre uchovanie dobového výrazu.

Na druhej strane, pri datovaní súčasnej architektúry sme oveľa precíznejší ako pri datovaní starších budov. Navyše, čas medzi výstavbou budovy a vyhlásením za pamiatku sa skracuje zo stáročí na desiatky rokov. Z tohto pohľadu 3.2 John Ruskin „Ani verejnosťou, ani tými, ktorí sa starajú o verejné pamiatky, nebolo pravému významu slova obnova porozumené. Znamená to najtotálnejšie

zničenie, aké môže budova utrpieť: zničenie, z ktorého sa nedajú pozbierať žiadne zvyšky: zničenie sprevádzané falošným popisom zničenej veci. Nedovoľme, aby sme sa v tejto dôležitej veci oklamali; je nemožné, rovnako nemožné ako vzkriesiť mŕtvych, obnoviť čokoľvek, čo bolo v architektúre skvelé alebo krásne. To, na čom som hore trval ako na živote celku, na ducha, ktorý je daný iba rukou a okom robotníka, sa už nikdy nedá pripomenúť. Iný duch môže byť daný inou dobou a potom je to nová budova, ale ducha mŕtveho robotníka nemožno privolať a prikázať mu, aby riadil iné ruky a iné myšlienky. A čo sa týka priameho a jednoduchého kopírovania, je to priam nemožné. Aké kopírovanie môže nastať, ak sú povrchy opotrebované o pol palca nižšie? Celý finiš, robíš to domýšľavo; ak skopírujete to, čo ostalo, zaručiac, že vernosť ​​ je možná (a aká starostlivosť, bdelosť alebo náklady to môžu zabezpečiť), v čom je nové dielo lepšie ako staré? V tom starom ešte existoval nejaký život, nejaký záhadný náznak toho, čo to bolo a čo stratil; nejaká sladkosť v jemných líniách, ktoré spôsobili dážď a slnko.

V hrubej tvrdosti novej rezby nemôže byť žiadna.“9 - J. Ruskin Ruskinova teória vidieť veci umierať ako nevyhnutnú súčasť ich života do veľkej miery odráža dobu, v ktorej bola jeho teória napísaná. Samotný akt vytvárania budovy je úzko spätý s časom a spôsobom, akým bola vytvorená, a takéto veci nemôžu byť opakované. Akýkoľvek zásah preto považuje za hrozbu a veľmi poškodzujúci budovu.

Podľa Ruskina by sme sa o budovu mali starať a udržiavať ju od jej prvých momentov.

A ak sa tak nestane, nemali by sme sa pokúšať falošne predĺžiť jeho životnosť, ale radšej akceptovať jej smrť.

Záver: Ruskinova teória konzervácie nie je vhodná pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Hoci sa Ruskinova teória zdá byť jednou z najúprimnejších, určite nie je vhodná v mestách našej ranokapitalistickej spoločnosti. Najlepší čas na uplatnenie Ruskinovej teórie je na samom začiatku cyklu života a smrti budovy. A práve to je nanajvýš nezlučiteľné s prístupom k budovám, ktorého sme svedkami posledných 30 rokov. Častokrát, nie je cieľom majiteľa budovy, ktorá nebola vybudovaná z jeho zdrojov, budovu úspešne prevádzkovať a zveľaďovať, ale naopak, nechať ju chátrať a následne zhodnotiť cenný pozemok pod ňou. Ruskinova teória teda stavia na príčetnom a udržateľnom prístupe, kde budovy nie sú cielene a úmyselne zanedbávané, čo však na Slovensku nie je realitou dnešnej doby.

3.3 Camillo Boito „Architekti, ktorí pôsobia v diecéznych budovách a najmä v katedrálach, nesmú nikdy zabúdať, že cieľom ich úsilia je záchrana pamiatok a že na9 DANZL, Thomas – FONTI, Roberta. Staging Heritahe for Future. Lost and Found – Conservation-Restoration Theories of the 19th and 20th century. The case of Naumburg Cathedral. Seminar – 3/12. 2020-11-19. Seminar.

jlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je ich údržba. Akokoľvek môže byť obnova budovy chvályhodná, obnova musí byť stále považovaná za smutnú nevyhnutnosť. Vždy tomu musí zabrániť inteligentná údržba. A konzervácia budov závisí aj od určitých vonkajších príčin, ktoré si architekt musí naštudovať.“10 - C. Boito Boito je jedným z prvých teoretikov pamiatkovej starostlivosti, ktorý veľmi jasne rozlišoval medzi konzerváciou a reštaurovaním. Podľa neho je najlepším spôsobom, ako budovu zakonzervovať, udržiavať ju a predchádzať tak potrebe obnovy. Toto vyhlásenie silne pripomína vyhlásenie Ruskina, ktorý nám hovorí, aby sme budovu udržiavali, aby sme zabránili obnove. Boito však na rozdiel od Ruskina chápe, že to bolo niečo, čo bolo potrebné urobiť v minulosti a dnes sa to už nedá ovplyvniť. Ruskin tento faktor neberie do úvahy a tvrdí, že v takom prípade je vhodnejšie nechať stavbu odumrieť a vidieť jej romantickú ruinu. Boito, vedomý si faktu, že činy vykonané alebo neuskutočnené v minulosti nemožno zvrátiť ani ovplyvniť, hovorí o obnove oveľa racionálnejším spôsobom ako o smutnej nevyhnutnosti. V Boitovej teórii a chápaní sa reštaurátori určitým spôsobom vracajú v čase a činnosťami, ktoré vykonávajú, sa snažia predĺžiť životnosť objektu. Uznáva preto, že obnova je oveľa lepší prístup ako nechať budovu chátrať.

Vedomý si nebezpečenstva, ktoré reštaurovanie v otázkach pamiatkovej starostlivosti prináša, tieto nebezpečenstvá priamo pomenúva a stanovuje prísne pravidlá, ktoré treba pri obnove dodržiavať: „Človek by nemal klamať ani blížneho, ani potomstvo. A aby som ich neoklamal, to znamená, aby som ukázal, že dielo na doplnenie alebo dokončenie nie je staré, chcem vám navrhnúť najmenej osem spôsobov, ako postupovať v závislosti od okolností: 1. rozdielnosť štýlu medzi novým a starým; 2. rozdielnosť stavebných materiálov; 3. potlačenie profilov alebo dekorácií; 4. výstava odstránených starých kusov, zriadená pri pamiatke; 5. znak v každom obnovenom kuse s dátumom reštaurovania alebo konvenčného znaku; 6. popisný epigraf vytesaný na pamiatke; 10

BOITO. p. 9

7. popis a fotografie rôznych fáz práce umiestnené v budove alebo na mieste blízko nej, alebo popis vytlačený v publikácii; 8. známosť.“11 - C. Boito Záver: Boitova teória konzervácie a obnovy sa javí ako čiastočne vhodná pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: V prípade Budovy Najvyššieho súdu SR sa vyskytujú problémy starostlivosti o pamiatky, ktoré vznikli zo zanedbania alebo z nedostatočnej prevencie, spôsobené podmienkami súčasnej doby. Boito vo svojej teórii pamiatkovej obnovy na takéto faktory myslí a zohľadňuje ich, čo tvorí základ jeho systému jasne definovaných pravidiel, ktoré treba pri obnove pamiatok dodržiavať. Tieto pravidlá je možné v prípade Budovy NS SR dodržať, a tak sa Boitova teória obnovy v celej svojej komplexnosti javí ako vhodný prístup k obnove Budovy Najvyššieho súdu SR. 3.4 Alois Riegl „Všetko, čo bolo a už nie je, nazývame historickým, v súlade s modernou predstavou, že to, čo bolo, už nikdy nemôže byť a že všetko, čo bolo, je nenahraditeľným a neodstrániteľným článkom v reťazci vývoja. Inými slovami: každý nasledujúci krok zahŕňa svojho predchodcu a nemohol by sa stať tak, ako sa to stalo bez tohto predchádzajúceho kroku. Podstatou každého moderného vnímania histórie je myšlienka rozvoja. V týchto pojmoch každá ľudská činnosť a každá ľudská udalosť, o ktorej máme vedomosti alebo svedectvo, si môže nárokovať historickú hodnotu; v zásade je každá historická udalosť nenahraditeľná.“12 - A. Riegl Alois Riegl vníma históriu ako reťaz udalostí. V takejto reťazi má každý krúžok reťaze, každý čin v dejinách svoju nezastupiteľnú úlohu a teda aj historickú hodnotu.

V skutočnosti však nedokážeme ochrániť každú jednu historickú budovu. To je z praktických dôvodov jednoducho nemožné. Ďalším aspektom, ktorý predstavil Alois Riegl, je rozdelenie pamiatok na úmyselné a neúmyselné. Kde pri úmyselných pamiatkach je ich hodnota preddefinovaná ich tvorcami, pri neúmyselných sme to my, ktorí hodnotu definovali. Aj keď má úmyselná pamiatka svoje hodnoty preddefinované, nie všetky hodnoty sú rovnaké. „Okrem umelecko-historickej hodnoty existuje vo všetkom staršom umení aj čisto umelecká hodnota nezávislá od konkrétneho miesta, ktoré ume11 12

BOITO. p. 7 – 8 RIEGL. p. 1

lecké dielo zaujíma v reťazci historického vývoja. Je táto umelecká hodnota rovnako prítomná ako historická hodnota v minulosti, takže si môže nárokovať, že je podstatnou a historicky nezávislou súčasťou nášho poňatia pamiatky?“13 - A. Riegl Teraz vyvstáva veľmi komplikovaná otázka: Dá sa umelecká hodnota oddeliť od historickej hodnoty pamiatky? Môže toto vnímanie byť subjektívne alebo nie?

V skutočnosti je pripisovanie umeleckej hodnoty relatívne. Musíme sa pozrieť na kontext doby a na to, ako prebiehala tvorba umenia, a potom komparatívnym spôsobom najprv definovať hodnotu a až tak hodnotu priradiť.

Zavádza tak koncept priznania rovnakej hodnoty a vážnosti histórii a všetkým jej fázam. V skutočnosti je teória Aloisa Riegla jediná, ktorá dokáže dať rovnakú úctu všetkým štýlom.

Záver: Rieglova teória reštaurovania a obnovy sa javí ako čiastočne vhodná pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Alois Riegl bol schopný sformulovať svoju teóriu tak, aby nepreferovala jedno architektonicko-historické obdobie a štýl oproti inému. Namiesto toho, jeho teória porovnáva hodnoty ich kvalít, čím sa stáva takmer ultimátne vhodnou teóriou.

Problémom však je, že v prípade budovy Najvyššieho súdu SR nejde o prestavbu, kde by sa porovnávali rôzne štýly a zvažovalo, ktorý bude zachovaný a prezentovaný. Ide o pomerne mladú budovu, ktorá čelí otázke prestavby vo svojom rannom štádiu pre naplnenie potrieb a očakávaní vyvíjajúcej sa spoločnosti, teda čelí otázke prípadného doplnenia z nového obdobia, na čo už Rieglova teória pripravená nie je.

3.5 Gustavo Giovannoni a Reštaurovanie inováciou „Teraz sa dostávame k oveľa širšiemu členeniu, ktoré môže byť prezentované nie podľa typu pamiatky, ale podľa rozsahu obnovy: 1. Obnova jednoduchou konsolidáciou; 2. Obnova rekompozíciou; 3. Obnova oslobodením (uvoľnením, pozn. autora); 4. Obnova dokončením alebo renováciou; 5. Obnova inováciou.

13

RIEGL. p. 2

Rozdelenie je nepochybne scholastické a umelé: keďže v praxi je veľmi zriedkavé, že podmienky zodpovedajú presne definovanému typu a neprechádzajú cez nespočetné množstvo nuancií z jedného prípadu do druhého.“14 - G. Giovannoni Zdá sa, že Giovannoni vo svojej teórii prístupu k pamiatkovej starostlivosti prinajmenšom do istej miery nadväzuje na dielo Boita. Nielenže uznáva, že existuje viacero legitímnych spôsobov a prístupov k obnove pamiatok, ale dokonca sa snaží tento fenomén (možno aj z povahy jeho inžiniersko-architektonického vzdelania) odborne formálne rámcovať. Toto členenie vyplýva z jedinečnosti pamiatok, ich rozdielneho súčasného technického stavu a ich individuálnych potrieb. Uvedomuje si aj slabé stránky takéhoto formálneho scholastického rámovania – skutočné pamiatky sú také odlišné, že sa takmer nikdy nedá striktne „akademicky“ držať jedného prístupu. „Ak ide o umelecké dôvody v prospech obnovy inováciou – typickým prípadom sú nové fasády kostolov –, verím, že odporu, výhrad a odlišností nie je nikdy dosť. Vždy treba pripustiť nevyhnutnosť, ale na túžbu spolupracovať s umením minulosti jeho zmenou by sme mali vo všeobecnosti odpovedať inak: nie, nájdite si nový predmet, v ktorom môžete slobodne rozvíjať svoje umelecké nápady a robiť nekonečné testy. svoju architektúru, ale pamiatky nechajte na pokoji.“15 - G. Giovannoni Giovannoni, v paralele s Ruskinom, hovorí reštaurovanie inováciou jasné nie.

Autorov, ktorí by mali úmysel a túžbu dotvárať historické pamiatky, posiela pracovať s vlastnými architektúrami, čím sa zároveň bráni Viollet-le-Ducovi dotváraniu pamiatok do podoby, v akej možno nikdy neboli. Podobne ako Boito však pripúšťa, že pamiatka sa môže dostať do stavu, kedy bude jej obnova nevyhnutná. Týmto vyhlásením stojí nohami pevne na zemi, a čiastočne sa bráni Ruskinovi.

Veľmi dobre si uvedomuje, že existuje veľa názorov a uhlov pohľadu na otázky, ktoré sa v odbore reštaurovania vynárajú:

„Tragédia obnovy spočíva v tomto kontraste medzi rôznymi postojmi myslenia, medzi rozumom a sentimentom.“16

14 15 16

GIOVANNONI. p. 1 GIOVANNONI. p. 3 GIOVANNONI. p. 5

- G. Giovannoni

Tieto riadky dokazujú, ako zložitý problém pamiatkovej obnovy chápe Giovannoni. Dokáže vnímať dve podstaty pamiatky – tú racionálnu („rozum“), najviac príťažlivú pre vedcov a teoretikov; a ten zmyselný („sentiment“), ktorý väčšinou vníma široká verejnosť. „Navyše, problémom štýlu je predovšetkým problémom „ambiente“, ku ktorému sa niekedy s drvivou silou nad všetky naše teórie pridáva sentiment „rodiska“. To je to, čo sa teraz deje v Messine, kde celé mesto chce, aby sa zrútená katedrála vrátila „tam, kde bola a tak, ako bola“, aj keď to bude musieť byť vykonané v tom najnelogickejšom a najneúprimnejšom stavebnom štýle pomocou protiseizmických konštrukcií skrytých pod skopírovaným odevom starej katedrály.“17 - G. Giovannoni Ďalším mimoriadne dôležitým bodom teórie Gustava Giovanniho je jeho prístup k prostrediu. Ako jeden z prvých zavádza do problematiky teórie obnovy pamiatok pojem „ambiente“ a nastoľuje otázku prostredia pamiatok. Rozdeľuje hodnoty pamiatky na vnútorné a vonkajšie a zdôrazňuje ich vzájomnú prepojenosť. Pamiatku nechápe ako jeden samostatný a akontextuálny objekt, ale ako organizmus zakorenený v prostredí, ktoré tak tvorí súčasť samotného pamätníka.

Záver: Giovannoniho Reštaurovanie inováciou sa javí ako čiastočne vhodné až nevhodné pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Budova Najvyššieho súdu SR je budovou z obdobia neskorej socialistickej moderny a teda, ako to pri modernistoch býva neberie priveľký ohľad na svoje prostredie a okolie. Práve naopak, architekt Dedeček bol presvedčený o vytvorení si nového prostredia, ktoré aj sám navrhol v podobe ďalších fáz projektu. Tieto však neboli (a vysoko pravdepodobne už ani nikdy nebudú) realizované. Budova teda ostáva stáť (dalo by sa konštatovať, že až typicky bratislavsky) ako fragment vízie väčšieho projektu a zámeru. Jej nevhodnosť a surovosť k prostrediu konštatovali vo svojom článku v 90. rokoch už architekt Kraus a docent Kodoň. Ťažko by teda bolo možné sa odvolávať na jej okolie ako súčasť prostredia monumentu.

3.6 Cesare Brandi a Kritické reštaurovanie „Ktokoľvek, kto si myslí, že už len samotná identifikácia kamenného lomu ako zdroja antického pamätníka ho oprávňuje ťažiť tam viac kameňa a prerábať pamätník, nemôže sa ospravedlňovať pod zámienkou, že ide o rovnaký materiál.

17

GIOVANNONI. p. 4

Materiál je sotva rovnaký, pretože sa spája so súčasnou históriou tým, že sa spracováva teraz, a tak patrí do tejto epochy a nie do doby minulej.

Hoci chemicky tým istým, bude iným a nebude ničím viac ako historický a estetický falzifikát.”18 - C. Brandi V Brandiho očiach je autenticita v prvom rade spojená s časom, kedy bol monument vytvorený. Materiály nechápe len ako fyzické objekty s danými fyzikálnymi vlastnosťami, ale skôr ako svedectvo. Svedectvo rúk robotníka, svedectvo doby. Toto svedectvo dáva materiálu jeho dušu a vytvára určitý druh pamäte. Preto podľa Brandiho nemožno starý kameň nahradiť novým – to by sa snažilo naznačiť, že nový kameň je na svojom mieste tak dlho, ako sú staré kamene okolo neho, a tým by sa vytvoril historický falzifikát. Reštaurovanie teda podľa Brandiho nie je nič iné ako historický falzifikát, keďže autenticita je úzko spätá s minulosťou.

Záver: Brandiho Kritické reštaurovanie sa javí ako čiastočne vhodné pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Brandiho argumenty pre nevytváranie falzifikátov sú pochopiteľné.

Ide nepochybne o veľmi úprimný prístup k obnove budov. Je avšak otázne, nakoľko potrebuje budova, ba či je to pre ňu dokonca prospešné, aby v počiatočnom štádiu svojho životného cyklu dostala materiálovo kontrastný zásah, ktorý by v našom prostredí takmer určite viedol k nadinterpretácii Benátskej charty.

3.7 Benjamín Brádňanský a Vít Halada a Radikálna ochrana “Nezaujímajú nás procesy konzervácie, rekonštrukcie, replikácie ani doplnenia/kolážovania.

Nezaujíma nás ponechanie ikonickej ruiny v romantickom stave rozkladu.

Nezaujíma nás ideálne obnovenie ikonickej ruiny vo vybranom formálnom slohu do hypotetickej či pôvodnej dokonalosti. Nezaujíma nás proces doplnenia kontrastom, proces koláže či juxtapozícia starého a nového ako stratégia pridávania rozpoznateľných vrstiev. Hovoríme o nezáujme, pretože si nenárokujeme právo tvrdiť, že ostatné/tieto metódy sa mýlia. Pre nás, ale neprinášajú želané výsledky. Domy s ktorými pracujeme sa stali ikonickými, pretože prekračovali bežné spôsoby uvažovania o tom ako navrhnúť architektúru. Prekračovali zaužívané priestorové usporiadania, formálne rámce, uloženia programov, konštrukčné modely a použitia materiálov.

18 DANZL, Thomas – FONTI, Roberta. Staging Heritahe for Future. Lost and Found – Conservation-Restoration Theories of the 19th and 20th century. The case of Naumburg Cathedral. Seminar – 3/12. 2020-11-19. Seminar.

Metóda, ktorá nás zaujíma, spolieha na cielené rozvíjanie. Každý dom je len jednou postavenou fázou svojho vývoja. Nie jedinou a nie výlučnou. Pokiaľ sme schopný odhaliť špecifické architektonické hodnoty, okolo ktorých je dielo navrhnuté a mechanizmus ako bolo navrhnuté, dokážeme dom rozvíjať. Je možné vytvárať hybrid starého a nového, ďalšiu fázu evolúcie.

Tento postup, kde sa artikulujú novým spôsobom pôvodné vlastnosti prekonáva nostalgický sentiment ikonickej ruiny a buduje funkčnú ikonu. Je to kombinácia ochrany a prestavby, alebo ešte presnejšie ochrany prestavbou. Ochraňujeme nie viditeľnú formu, ale princíp ikony – prekračovanie zaužívaného architektonického myslenia. Takúto, na prvý pohľad protirečivú stratégiu nazývame „radikálnou ochranou“. Veríme, že je prospešnejšie vytvárať nové hybridné ikony, než vytvárať mauzóleá balzamovaných domov, ktoré stratili odvahu žiť, nemajú program a ich spoločenská aktuálnosť a akceptovateľnosť je zahmlená. Alebo sa dostali so situácie proaktívnej konzervačnej ochrany, ktorá ich paralyzuje a musia zostať intaktné a menia sa na módne turistické destinácie a múzeá seba samých. Veríme, že je možné dotýkať sa ikon a tancovať s nimi (ako píše Marián Zervan v texte katalógu Care (Sorge) for Architecture, venovanému českej a slovenskej expozícii 15. benátskeho bienále architektúry) a nezničiť ich, práve naopak, rozvinúť ich potenciál byť aktuálne opäť radikálnymi.”19 - B. Brádňanský Brádňanský a Halada sa viac či menej radikálne dištancujú od klasických teórií obnovy budov. Tento počin môže plynúť zo zmeny súvislostí a determinantov obnovy a prestavby, kde klasické teórie obnovy pamiatok boli šité pre budovy staré stovky rokov, Radikálna ochrana je tvorená pre budovy niekedy iba 50 rokov staré.

Autori sa najviac obávajú toho, že z budovy sa stane len prázdna škrupina, chabý odraz toho, čím bývali veľké budovy. Preto sa snažia pochopiť princípy organizmu stavby a v rámci týchto princípov v stavbe pokračovať.

Na prvý pohľad by sa radikálna ochrana mohla zdať akosi podobná slohovej obnove, nie je to však pravda. Viollet-le-Duc kopíroval len formálny vzhľad budov, pričom táto teória sa snaží pokračovať a rozvíjať myšlienku budovy aj mimo doby jej postavenia. Snažia sa na základe štúdií budovy, predstavte si, ako by pôvodný autor pokračoval v stavbe.

Záver: Brádňanského a Haladova Radikálna ochrana sa javí ako vhodná pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Radikálna ochrana je prístup k obnove tvorený na mieru pre stavby 20. storočia v našom prostredí a spoločensko-historických súvislostiach. Rozvíjanie stavby v jej vlastných princípoch, no so zohľadnením problémov a výčitiek ktoré boli za roky pozorované, je presne tým, čo stavba potrebuje. Je však nutné si dať pozor, aby nedošlo k umocneniu survej estetiky vzhľadom k prostrediu, čo by mohlo iba zväčšiť odpor laickej verejnosti k týmto budovám.

19 BRÁDŇANSKÝ. 2016. p. 12

3.8 Andreas Hild a Kultúra prestavieb „V širokej oblasti existujúcich budov je prístup architektov rovnako heterogénny ako samotné domy, ktoré sa majú prestavať. Nároky, ktoré kladie profesionálny svet, remeslo, spoločnosť a ďalší, ktorí sa podieľajú na výstavbe, sú veľmi odlišné. Niekomu sa niekedy zdá dôležitá technológia, inému menej, niekedy je výraz v popredí, inokedy sa pozornosť sústreďuje len na funkciu a inokedy na politické sprostredkovanie.“20 - A. Hild Andreas Hild chápe prestavbu ďaleko za hranice obnovy, v oveľa súčasnejšom svetle. Priznáva, že existuje mnoho legitýmnych prístupov, prišom dôležité pre ten ktorý prístup je, aké ciele majú byť naplnené. V tejto eseji ich dokonca delí do nasledovných hlavných tried: demonštratívna konverzia, konštruktívna rekonštrukcia, svojpomocná výstavba, konzervačná renovácia rekonštrukčná prestavba.21 Pre každú triedu prestavby definuje predpoklady a determinanty jej využitia, opisuje jej cieľ a sprievodné javy. Na koniec eseje dospeje k záveru, aby sme ku všetkým prístupom k prestavbám mali rovnaký rešpekt, lebo výber prístupu nemá určujúci a definujúci charakter na kvalitu výsledného návrhu a jej realizáciu. Naprieč všetkými prístupmi prestavieb vidíme viac i menej kvalitné výsledky.22 Záver: Hildov prístup k prestavbe sa javí ako čiastočne vhodný pre prípad Budovy Najvyššieho súdu SR. Zdôvodnenie: Hild v rámci kultúry prestavieb tvrdí, že všetky metódy sú si navzájom rovné. Existujú ale určité ukazovatele, ktoré určujú ktorú je vhodné kedy použiť.

Samotná teória by teda bola najlepšie uplatnená v ideálnom svete, kde sa budeme vedieť spoľahnúť, že architekt určite vyberie najvhodnejší prístup.

3.9 Autorský návrh konceptu obnovy a prestavby V dnešnej spoločnosti je možné pozorovať dva hlavné tábory zastávajúce dva extrémne názory v otázke budúcnosti architektonicko-stavebného fondu z čias social20 21 22

HILD. 2019. s. 17.

HILD. 2019. s. 17 – 21.

HILD. 2019. s. 21.

izmu.

Jeden názor je zastúpený prevažne laickou verejnosťou, ktorá jednak nedokáže pochopiť estetiku moderny a jednak je táto estetika v našich zemepisných šírkach spájaná s negatívne vnímaným obdobím socializmu. Čo nemožno týmto ľuďom zaznávať, je ich motivácia, kde cieľom je vytvorenie príjemného životného prostredia. Vo videní tohto názoru je tieto „relitky socializmu“ potrebné odstrániť a uvoľniť miesto súčasnej architektúre. Tento názor je zároveň živení investormi, developermi a uplatenými užitočnými idiotmi ako Y.I.M.B.A., väčšine z ktorých narozdiel od laickej verejnosti na kvalite prostredia takmer vôbec nezáleží. Ich pohnútky sú riadené vidinou rýchleho zisku a znásobenia svojho kapitálu.

Druhý názor, prevažne akademický, zastúpený najmä ľuďmi z odboru ale aj intelektuálnejšou vrstvou spoločnosti, má tendenciu tento architektonicko-stavebný fond takmer až bezbreho ochraňovať. Tento prístup je sčasti pochopiteľný, je akousi prirodzenou reakciou a opozíciou na vyššie spomenuté pohnútky investorov a developerov. Ich práca je v spoločnosti mimoriadne dôležitá, v opačnom prípade by sme prišli o násobne viac archiektonického dedičstva najmä z našej nedávnej histórie.

Sme presvedčení, že je potrebné nájsť také riešenie, ktoré dokáže tieto dve skupiny zmieriť. Riešenie kompromisu, ktoré uspokojí laickú verejnosť natoľko, aby dokázali budovu nie len akceptovať, ale sa s ňou aj stotožniť ako s nositeľom identity svojho mesta. Riešenie kompromisu, ktoré uspokojí akademickú verejnosť v zmysle zachovania podstaty, idey a špecifickej estetiky budovy, čo avšak nemusí znamenať jej absolútne zakonzervovanie. Je nevyhnutné pochopiť, že množstvo budov, ktoré dnes považujeme za veľké a významné, nie sú prvou verziou seba samých. V priebehu rokov prechádzali vývojom a prestavbami, ktoré s nimi viac či menej sebavedome pracovali a tak proces vytvárania monumentu mohol trvať aj stovky rokov.

Budova Najvyššieho súdu SR je dostatočne sebavedomou architektúrou (povedať opak by bolo jej urážkou), ktorá určite znesie sebavedomý, no rešpektujúci zásah.

4 Mestský palác Typické centrum európskeho mesta je okrem svojho stredovekého jadra formované blokovou zástavbou s vnútornými átriami23 z prevažne 19. storočia. Tieto budovy usporiadané do blokov sú nositeľom funkcí dvoch prevažných kategórií: bývania a zamestania.24 V množstve z európskych miest sa veľkosť a priestorové usporiadanie blokov odvýja od pravouhlého usporiadania mesta rozšíreného Rimanmi.

4.1 Rímsky átriový dom Rímsky átriový dom predstavoval typologický druh bežný pre život mestského človeka. Átrium a jeho priľahlé pristory tvorili ústredný priestor pre verejný život v dome.

Na poschodí sa nachádzali izby rodiny a služobníctva.25 Rímske átriové domy boli sta-

vané paralelne vedľa seba pozdĺž ulice.

4.2 Renesančný mestský palác

V renesancii sa z rímskeho átrového domu postupnou transformáciou vyvinul nový typologický druh mestského paláca. Ide o reprezentatívno-rezidenčný typologický druh slúžiaci ako mestská alternatíva sídla k vidieckej vile.26 Typologicky aj dimen-

ziami sa ponáša na rímsky átriový dom. Renesančný mestský palác možno označiť za nositeľa slohu v renesančnom Taliansku.27 4.3 Palácový bytový dom

Na začiatku 19. storočia vedeckotechnický pokrok zabezpečil bezprecedentný rast populácie a svetová populácia prvýkrát prekročila hranicu 1 miliardy. Spoločne s tým silnejú aj trendy sťahovania sa do miest, silnejúcej urbanizácie a potreby nových foriem bývania. Jednou z odpovedí je aj palácový bytový dom – typický rezidenčnou funkciou v horných podlažiach doplnenou o komerčné, prípadne kultúrne funkcie na prízemí – o zvyčajnej výške 6 podlaží.28 „Ako mestské bloky predstavujú obraz veľkého domu – paláca – so všetkými jeho historickými asociáciami s dedičstvom renesancie,“ (Sergison. 2016. s. 6).

23 24 25 26 27 28

SERGISON. 2016. s. 6 Tamže.

SYROVÝ. 1987. s. 99 HRAŠKOVÁ. Renesancia. 2018-02-23. Prednáška.

HRAŠKOVÁ. Renesancia. 2018-02-23. Prednáška.

SERGISON. 2016. s. 6

vár ch p alá cov

mes tský

vár

Bul

Bul Vla dim íra Ded ečk a

5 Sprievodná správa 5.1 Identifikačné údaje o stavbe Názov stavby:

Budova Najvyššieho súdu SR

Druh stavby:

Prestavba

Miesto stavby:

Župné námestie 13, Bratislava – MČ Staré Mesto

Parcela:

parc. č. 3269/3

Druh pozemku:

Zastavaná plocha a nádvorie

Umiestnenie pozemku:

1 – Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce

Kraj:

Bratislavský

Okres:

Bratislava I

Mesto:

Bratislava

Mestská časť:

Staré Mesto

Katastrálne územie:

Staré Mesto

Stupeň dokumentácie:

Ideová štúdia

Autor projektu:

Martin Bumbál

Vedúci práce:

Ing. arch. Martin Kusý, hosť. prof.

5.2 Filozofia návrhu Návrh prestavby a obnvoy Budovy Najvyššieho súdu SR vychádza z rozsiahleho preštudovania podkladov a problematiky. Bolo zvážených viacero prístupov a zvolený najvhodnejší pre zmierenie sa budovy, ktorá je vnímaná ako problémová s mestom.

Návrh začleňuje budovu do organizmu mesta do takej miery, ako to pripúšťa prísne vymedzenie danej typológie.

5.3 Urbanistické riešenie V urbanistickej mierke navrhujeme zahustenie Staromestskej ulice na vhodných miestach, čím podporíme jej uličný charakter: 1. V bloku Starometská – Suché Mýto – Veterná navrhujeme dokončenie bloku zo strany Staromestskej a Veternej ulice formou novostavby. Sme presvedčení, že objekt trafostanice má v dnešnej dobe značne nižšie priestorové požia-

davky. Výškovo navrhujeme rešpektovať rímsu bloku udanú objektom dnes prestavanej Modrej Gule v nároží bloku.

2. V bloku Staromestská – Konventná navrhujeme zastavať plochu parkoviska novostavbou, avšak rešpektovať existujúce vzrastlé stromy, ktoré svojím objemom dotvárajú Staromestskú ulicu. Výskovo navruhejeme rešpektovať rímsu Konventnej ulice.

3. V bloku Staromestská – Kapucínska – Župné námestie navrhujeme novostavbu vedľa objektu kapucínskeho kláštora do polohy dnešného vyústenia Zámockej do Staromestskej formou nájazdu. Nájaz navrhujeme zachovať v rámci objemu novostavby. Výškovo navrhujeme rešpektovať dve rôzne rímsy budovy – rímsu Staromestskej ulice (6 nadzemných podlaží) a rímsu Župného námestia (2 – 3 nadzemné podlažia).

4. Na Župnom námestí navrhujeme zastavať prieluku oproti Historickej budove národnej rady SR. Výškovo navrhujeme rešpektovať rímsu okolitých budov.

V bezprostrednom okolí Budovy Najvyššieho súdu SR navrhujeme zakopať pod ulicu Župného námestia nový objekt podzemných garáží, prevádzkovo naviazaných na Budovy NS SR. Va nadväznosti na toto riešenie navrhujeme zákaz vjazdu do ulice Župného námestia s výnimkou vjazdu za účelom vstupu a výstupu z podzemnej garáže. Nové garáže sa navrhujú napojiť na podchod na zastávke Zochova s kontrolovaným vstupom na čipovú kartu.

Taktiež navrhujeme zrušiť parkovanie kapucínskeho kláštora (ako kompenzáciu ponúknuť prislúchajúci počet parkovacích miest v novovzniknutých garážach), čím sa ocitne objekt kláštora vo verejnom priestore definovanom budovami NS SR, kapucínskym kláštorom a novostavbou v bloku Staromestská – Kapucínska – Župné námestie.

Pred Budovou NS SR navrhujeme asanáciu existujúcich kvetináčov s nižšou zeleňou a vytvorenie patričného predpriestoru pred budovou.

V ulici Župného námestia navrhujeme pod konzolami vytvorenie 3 vodných plôch nadväzujúcimi na vitráže v interiéri Budovy NS SR, ktoré navrhujeme osvetliť LED pásikmi, čím sa stanú vnímateľné aj z exteriéru. Múrik vodných plôch zároveň navrhujeme ako priestor lavičiek pre sedenie. V moduloch priamo nadväzujúcich na Župné námestie navrhujeme vytvorenie 2 terás dostupných z exteriéru.

5.4 Architektonické riešenie Návrh prestavby a obnovy Budovy Najvyššieho súdu SR sebavedome, ale nie prehnane pracuje s budovou. V záverečných moduloch smerom do Župného námestia z hmoty budovy uberá jedno, respektíve dve podlažia pre zníženie výškového kontras-

tu v priestore Župného námestia. Dva moduly zo strany Župného námestia sa zároveň dopĺňajú terasami novovzniknutej kaviarne. Ďalšie tri moduly sú dotvorené vodnými plochami a lavičkami. V respíriu budovy navrhujeme vyrezanie diery do stropu pre vytvorenie adekvátnejšieho reprezentatívneho vstupného priestoru.

5.5 Dispozične-prevádzkové riešenie Dispozično-prevádzkové riešenie vychádza z požiadaviek, ktoré sú pomerne prísne definované typologickým druhom súdnej inštitúcie. Hlavný vstup do budovy je zachovaný, je doplnený o bezbariérový vstup formou osobnej zdvižnej plošiny umiestnenj za kvetináčom na ľavej strane nástupného schodišťa. Vstup do budovy je kontrolovaný.

V nástupnom podlaží sa nachádza respírium so vstupmi do jednotlivých sál, verejné toalety a vertikálne komunikácie s kontrolovanými vstupmi. V posledných moduloch smerom do Župného námestia sa nachádza kaviareň s kontrolovaným vstupom z interiéru a voľným vstupom z exteriéru.

Na druhom nadzemnom podlaží sa nad vstupom nachádza trakt pre styk s verejnosťou, miestnosti pre médiá a meistnosti pre nerušené stretnutia oboch strán so svojimi advokátmi. Priestor taktiež ponúka oddychové sedenie a kontakt s exteriérom skrz terasu. Bočné krídla budovy tvoria bunkové kancelárie, kde veľká kancelária vždy slúži sudkyni alebo sudcovi a menšia pridružená kancelária slúži jej alebo jeho asistentke alebo asistentovi. Tieto priestory sú doplnené o priestory kuchynky, toaliet a zasadačky. V zadnom krídle je umiestnená veľkoplošná kancelária, ktorá nie je určená pre sudkyne a sudcov a ich asistentky a asistentov.

Tretie a štvrté nadzemné podlažie až na malé úpravy kopírujú druhé nazemné podlažie. Výnimkou je predné krídlo, ktoré v týchto podlažiach taktiež slúži ako veľkoplošná kancelária.

Piate nadzemné podlažie kopíruje tretie a štvrté s výnimkou umiestnenia knižnice v zadnom trakte. Šieste podlažie má v zadnom trakte jedáleň, inak funguje ako podlažia pod ním.

V prednom a zadnom krídle tiež ponúka východ na terasu s výhľadom.

V suteréne sa okrem garáží nachádzajú nutné sklady, archívy, techincké miestnosti a cely pre dočasné zadržanie.

5.6 Konštrukčno-technické riešenie Návrh obnovy Budovy Najvyššieho súdu SR až na pár úprav rešpektuje pôvodný konštrukčný systém. V 1. podzemnom podlaží sa navrhuje vyprievlakovanie časti

stenových konštrukcií pre umožnenie plynulej okružnej pravádzky podzemného parkovania. Kapacita parkovania sa navrhuje rozšíriť o podzemné garáže v ulici Župné námestie medzi objektami Budovy NS SR a Kapucínskym kláštorom a Kostolom Svätého Štefana.

Vo vstupnej hale sa navrhuje vyrezanie časti stropnej dosky za účelom vytvorenia vstupného respíria odpovedajúceho dôležitosti inštitúcie.

V posledných dvoch moduloch pravého krídla sa navrhuje asanácia jedného, respektíve dvoch podlaží týchto modulov, pre vytvorenie terasovej architektúry svojou mierkou sa bližšie približujúcej k mierke Župného námestia a historického centra mesta, kam sa pravé krídlo súdu otáča.

Za účelom zvýšenia energetickej efektívnosti budovy sa navrhuje výmena okenných a dverových otvorov na izolačné trojsklo rešpektujúce pohľadové profily pôvodných otvorov. Taktiež sa za rovnakým účelom navrhuje zateplenie budovy. Pre nenarušenie proporcií architektonických prvkov exteriéru sa navrhuje zateplenie z interiéru.

Záver V predchádzajúcich kapitolách sme zanalyzovali kritickú situáciu, v ktorej sa nachádzajú architektonické pamiatky 20. storočia v Bratislave. Na niekoľkých príkladoch sme analyzovali ich osudy a pokúsili sa vytvoriť schému ich scenáru. Zároveň práca dáva do pozornosti potencionálne ohrozené budovy v bezprostrednej alebo dlhšej budúcnosti.

Na prípadovej štúdii Budovy Najvyššieho súdu SR sme demonštrovali možnosti takých zásahov, ktoré by mohli týmto budovám pomôcť prekonať toto kritické obdobie a pevnejšie ich zakoreniť do organizmu mesta.

Koncepcia je pevne teoreticky uchopená a nie je vzdialená ani názorom bežnej laickej verejnosti. Nový prístup sa snaží byť kompromisom a priestorom pre nájdenie spoločnej reči a zmieru pre obe strany, ktorých cieľom je vytvorenie kvalitného príjemného prostredia pre život.

Zdroje BOITO, Camillo. Restoration in Architecture: First Dialogue. Translated by BIRIGNANI, Cesare – FONTI, Roberta.

BRÁDŇANSKÝ, Benjamín. RADIKÁLNA OCHRANA. In: STUDENÝ, Ján, (ed.) – HALADA, Víto, (ed.) et al. STRATÉGIE (IKONICKÉ RUINY) [online]. Bratislava : Katedra architektonickej tvorby (KAT), Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU), 2016 [cit.

28. 2. 2021]. ISBN 978-80-8189-028-4. Dostupné na webovej stránke (world wide web): https://www.sharedcities.eu/wp-content/uploads/2019/07/ikonicke-strategie_ iconic-strategies_ENresume.pdf DANZL, Thomas – FONTI, Roberta. Chair of Conservation-Restoration, Art Technology and Conservative Science of Department of Architecture of Technical University of Munich, Arcistraße 21, Munich. Staging Heritage for Future. Lost and Found – Conservation-Restoration Theories of the 19th and 20th century. The case of Naumburg Cathedral. Seminar – 1/12. 2020-11-05. Seminár.

DANZL, Thomas – FONTI, Roberta. Chair of Conservation-Restoration, Art Technology and Conservative Science of Department of Architecture of Technical University of Munich, Arcistraße 21, Munich. Staging Heritahe for Future. Lost and Found – Conservation-Restoration Theories of the 19th and 20th century. The case of Naumburg Cathedral. Seminar – 3/12. 2020-11-19. Seminár.

DEDEČEK, Vladimír. Budova Najvyššieho súdu SR v Bratislave. In: PROJEKT, revue slovenskej architektúry. Ročník XXXIII. Číslo 7-8. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1991.

GIOVANNONI, Gustavo. Practical Matters of Architecture. Translated by CONNOR, Peter – FONTI, Roberta, (ed.).

HILD, Andreas. Umbaukultur: Für eine differenzierte Herangehensweise. In: Der Architekt. 5/19. Stuttgart : Bund Deutschen Architekten BDA, 2019. ISSN 0003-875X. s.

16 – 21.

HRAŠKOVÁ, Nadežda. Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Námestie Slobody 19, Bratislava. Renesancia.. 2018-02-23. Prednáška.

KRAUS, Bohuslav – KODOŇ, Ján. Budova Najvyššieho súdu SR v Bratislave. In: PROJEKT, revue slovenskej architektúry. Ročník XXXIII. Číslo 7-8. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1991.

MITÁŠOVÁ, Monika et al. Vladimír Dedeček: Interpretácie architektonického diela.

Bratislava : Slovenská národná galéria, 2017. ISBN 978-80-8059-198-4.

RIEGL, Alois. The Modern Cult of Monuments: Its Character and Its Origin. Translated

by FORSTER, Kurt W. – GHIRARDO, Diane.

ROUHI, Jafar. Development of the Theories of Cultural Heritage Conservation in Europe: A Survey of 19th And 20th Century Theories [online]. In: 4th National & 2nd International Conference on Applied Research in Civil Engineering, Architecture and Urban Management. Teheran : 2016 [ cit. 22. apr. 2022; 4:26h CET ]. Dostupné na webovej stránke (world wide web): https://www.researchgate.net/publication/315729727_Development_of_the_Theories_of_Cultural_Heritage_Conservation_in_Europe_A_Survey_of_19th_And_20th_Century_Theories SERGISON, Jonathan. The Palazzo Type [online]. Mendrisio : Studio Sergison, Academia di architettura, Università della Svizzera italiana, 2016 [ cit. 1. mar. 2022; 12:21h CET ]. Dostupné na webovej stránke (world wide web): http://www.sergison.arc.usi.ch/ sites/default/files/brief/aam_studio_sergison_brief_urbanpicturesque.pdf SYROVÝ, Bohuslav et al. Architektura – svědectví dob: přehled vývoje stavitelství a architektury. 3. vyd., doplnené. Praha : SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1987.

Grafická príloha Súčasťou diplomovej práce je grafická príloha v podobe ideového projektu pre Budovu Najvyššieho súdu SR.

Situácia, súčasný stav, M 1:1000

Situácia, navrhovaný stav, M 1:1000

Situačný rez, M 1:600

navrhovaný stav

súčasný stav

Pôdorys 1. PP, navrhovaný stav, M 1:500

Pôdorys 1. PP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys 1. NP, pôvodný stav, M 1:300

Zdroj: archív SNG

Pôdorys 1. NP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys 2. NP, pôvodný stav, M 1:300

Zdroj: archív SNG

Pôdorys 2. NP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys typického NP, pôvodný stav, M 1:300

Zdroj: archív SNG

Pôdorys 3. NP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys 4. NP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys 5. NP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys 6. NP, navrhovaný stav, M 1:300

Pôdorys typického NP, navrhovaný stav - alternatívne riešenie pal´´acového bytového domu, M 1:300

Rez pozdĺžny, pôvodný stav, M 1:300

Zdroj: archív SNG

Rez pozdĺžny, navrhovaný stav, M 1:300

Rez priečny, navrhovaný stav, M 1:300

Pohľad severozápadný, navrhovaný stav, M 1:300

Pohľad juhozápadný, navrhovaný stav, M 1:300

Pohľad juhovýchodný, navrhovaný stav, M 1:300

Pohľad severovýchodný, navrhovaný stav, M 1:300

Detail fasády, súčasný stav, M 1:50

Detail fasády, navrhovaný stav, M 1:50

Koláž - pohľad zo Župného námestia, navrhovaný stav

Fotka - pohľad zo Župného námestia, pôvodný stav

Koláž - pohľad na parter budovy, navrhovaný stav

Fotka - pohľad na parter budovy, pôvodný stav

Koláž - pohľad do ulice Župného námestia, Dedečkov návrh

Zdroj: archív SNG Fotka - pohľad do ulice Župného námestia, Dedečkova realizácia

Zdroj: archív SNG

Koláž - pohľad do ulice Župného námestia, súčasný stav

Koláž - pohľad do ulice Župného námestia, navrhovaný stav