ADVOK ÁCIA očami Jany Martinkovej ■ Advokát je právny zástupca, poradca človeka, ktorý chce riešiť svoj problém. Ako to celé od začiatku s klientom prebieha? Je správna moja predstava, že klient príde k vám, povie o svojom probléme a Vy mu poradíte, ako by mal ďalej postupovať, aby bol jeho problém spravodlivo a právne vyriešený? Áno, približne tak to v zásade funguje. Ojedinelé však nie sú ani také prípady, keď právne uvedomelý klient príde i s vlastným riešením a požaduje už „len“ jeho realizáciu.
■ Čo by mala laická verejnosť, v rámci všeobecného prehľadu, poznať z práva? Ešte pred trinástimi rokmi by som povedala, čím viac tým lepšie. Ale aposteriórne som dospela k nepriaznivému poznaniu, že čím viac sa laická verejnosť o „právo“ zaujíma, tým viac ho časom zneužíva k výlučnému prospechu. A o tom to naozaj nie je, právo treba poznať, aby sme ho rešpektovali, aj vo vzťahu k právam iných a nie, aby sme si ho na ich úkor uzurpovali.
Máte nejaký zvláštny spôsob komunikácie s klientom, aby vám rozumel, keďže právo sú len prísne a odborné formulky? Nemyslím, že formulácie zákonov sú vždy natoľko komplikované, aby im laik nerozumel a ak áno, je to zlý zákon. Problematický však pre laika môže byť niekedy správny výklad a jeho aplikácia nie pre zrozumiteľnosť textu, ale z dôvodu, že ho nemôže vnímať vo všetkých relevantných, predovšetkým právnych súvislostiach. A to je naša úloha. Často používam prirovnania a príklady z každodenného života a rozhodne nehovorím jazykom, ktorému by laická verejnosť nerozumela. Advokáti sú tu pre ľudí, je nevyhnutné, aby mali spoločnú reč.
■
V rámci medziľudských vzťahov, či už ide o rozvody, dieťa v opatere, rozdelenie majetku a pod. zaujímate sa aj o názor druhej strany? Samozrejme, a to z viacerých dôvodov. Mnoho sporov nemusí skončiť pred súdom, ak je príležitosť objasniť obom stranám ich názory i z pohľadu zákona. A ak sa cesta prostredníctvom súdu javí ako nevyhnutná, poznanie postojov a presvedčení protistrany napomáha nielen relevantnej výmene právnych stanovísk, ale je i strategickou výhodou, čo môže v konečnom dôsledku len prospieť k meritórnemu rozhodnutiu, pozitívnemu pre klienta.
■
Ako sa dá bojovať proti korupcii v súdnictve? Od „hlavy“ resp. hlavného zdroja – teda od tých, čo korumpujú. Som presvedčená, že je nepo-
■
merne viac tých prípadov, keď je sudca vystavovaný tlaku „korupčníka“, ako naopak. Preto si myslím, že tu treba začať. O to viac v súčasnej situácií, keď sa tlak na sudcov neustále zvyšuje práve preto, že najväčšie zdroje korupcie sú dostatočne chránené na to, aby vo svojich aktivitách nepoľavili. Lenže to je momentálne zjavne tá najmenej želateľná cesta. Cieľom advokáta je, aby klient, laicky povedané, súd vyhral. Čo ak ho nevyhrá? Je to aj jeho váš neúspech? Každý advokát by mal ísť na súd s cieľom vyhrať a ak vie, že na výhru nie je dostatočná ani právna ani skutková základňa, tak by mal byť klient o tom minimálne informovaný. Úlohou advokáta je navrhnúť klientovi také riešenie, resp. alternatívu, aby bol klient úspešný. Ak však klient trvá napriek tomu na riešení, ktoré mu úspech z právneho hľadiska neprinesie, nemôže to brať ako neúspech ani advokát ani jeho klient. Samozrejme nežijeme v ideálnom svete, ktorého odrazom je i naša justícia a preto sa stáva i to, že klient prehrá spor, napriek maximálnemu úsiliu a profesionalite advokáta. To je asi nočná mora všetkých advokátov. Ak je však neúspech dôsledkom laxnosti, či neodbornosti advokáta, je to neúspech celého nášho stavu. Starí advokáti však vravievajú „žiadny spor nie je taký dobrý, aby sa nedal prehrať a taký zlý, aby sa nedal vyhrať“.
■
Advokát by mal byť aj dobrým psychológom. Klient by mal pravdivo podať informácie, ako zistíte, či naozaj také sú. V prvom rade je nutné, aby klient pochopil, že uškodí len a len sebe, ak nebude otvorený. Málokedy sa dá hneď na začiatku zastupovania zistiť, či pracujete s pravdivými, poprípade neskreslenými informáciami. Najrýchlejšie precitnete, keď verbálne vysvetlenia nekorešpondujú s listinnými dôkazmi, vtedy sa dá situácia včas korigovať, horšie je, keď sa reálny skutkový stav dozvedáte až na pojednávaniach súčasne so sudcom. Tým sa dostáva advokát a s ním i jeho klient do oslabenej pozície, z ktorej sa už len ťažko dosahuje pôvodne očakávaný výsledok.
■
■ Čo pre vás znamená vyhraný súdny spor vášho klienta? Vnútorne to isté, čo pre klienta.
Má osoba podozrivá z trestnej činnosti právo stretnúť sa a konzultovať so svojím advokátom už od okamihu vzniku podozrenia podliehajúceho trestnému konaniu? Má právo poradiť sa so svojím advokátom ešte predtým, ako ho vypočuje vyšetrovací orgán?
■
Samozrejme, že áno. A nielen podozrivá osoba má právo na pomoc obhajcu, na súkromnú konzultáciu s obhajcom a právo na výsluch v prítomnosti svojho obhajcu, ale i svedok má tieto práva priamo z Ústavy. To je dôležité predovšetkým z dôvodu, že nezriedka sa svedok môže nečakane dostať do pozície napr. obvineného. ■ Ak by ste mohli niečo zmeniť v slovenskom súdnictve, čo by to bolo? Pred pár rokmi by som asi popísala určitú konkrétnu legislatívnu zmenu, ale dnes je mi už jasné, že je to všetko len o ľuďoch. Tí, kvôli ktorým zmeny v justícií, či v inej oblasti verejného života nie sú nutné, budú dodržiavať zákon akéhokoľvek obsahu a tí, ktorých konanie bolo spúšťačom týchto zmien, si vždy nájdu cestu ako ich obísť. Ale každopádne by som uvítala bezpodmienečné právne cítenie, špecializáciu súdnej sústavy a sudcov a prostredie, v ktorom by sudcovia nemuseli pracovať pod nežiaducim tlakom.
■ Poznám advokáta, ktorý rozvádzal manželstvo a napokon sa s rozvedenou ženou oženil. Vy máte aj úsmevné skúsenosti s klientmi? Aj ja taký prípad poznám. Nie som si však istá, či sú úsmevné udalosti s mojimi klientmi vhodné na uverejnenie. Myslím, že by mali ostať i naďalej výlučne v ich súkromnej sfére.
Hovorí sa, že v každej rodine by mal byť právnik a lekár. Aj u vás je to tak? Áno, len s tým rozdielom, že u nás sú lekári v nepomernej prevahe. Manželova rodina je čisto lekárska.
■
Čomu sa najradšej venujete, ak to nie sú práve paragrafy? Jednoznačne rodine. Len rodinný život a priatelia dokážu plnohodnotne vyvážiť vypätie prameniace z tohto povolania.
■
■ Symbolom práva sú meč a váhy. Váhy rozhodujú o spravodlivosti a meč je symbolom vykonávania spravodlivosti. Nemecký právnik Rudolf von Ihering v knihe Boj o právo hovorí, že jedno bez druhého nemôže existovať: Meč bez váh predstavuje holé násilie a váhy bez meča symbolizujú bezmocné právo. Je to naozaj tak? Áno, za predpokladu absencie alebo oslabenia morálky. Bez nej sú nevyhnutné nielen váhy a meč, ale i tá symbolická páska cez oči, ktorá by mala pri posudzovaní konkrétneho práva nielen eliminovať pôvod, moc, či postavenie účastníkov, ale i zaručiť maximálnu nestrannosť, bez strachu, či vplyvu ľudského egoizmu.
VIP magazine
41