30-06-2012

Page 1

Unnea poryancho monis khorench durboll. Hea vicharache udorgoticher niyall korunk mhotvachem. Jacqueline Novogratz Vol 79, No 26 June 30, 2012 | 16 Pages | Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/-

` 5/-

Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday

‘Gadgil Report’ chalik lavnk magnni Stanley Vaz|VIP

Poryavoronnacher vako toyar

PONNJE: Ostont ghattant (western ghats) poryavoronnachem nisontton korpi minam khonneo bond korcheo mhonn Madhav Gadgil somitin toyar kelolea aplea vakeant (report) sanglam. Ho vako sorkaran chalik laylo zalear, Sanguem talukeant aslolea 62% minam khonnink chodd mar bostolo , oxem tea vakeant mhonnlam. 2016 voros meren ostont Ghattant asloleo soglleoch minam khonneo bond korcheo mhonn Gadgil Somitin suchovnni kelea ,ti suchovnni Gõychea ani Gõykaranchea borea khatir begin sorkaran mandun ghevchi mhonn zobabdar nagrik ani her poryavoronn mogi sorkarak magnni kortat. Sanguem talukeant soglleamvon chodd 51 khonneo asat. Poryavor-

Gõyant 337 khonnink ‘Lease’ (Iron ore-285, Maganese-49, Bauxite – 3) Chalu asloleo khonneo -69 Sanguem -51ani Salvale dhoronn vattharant – 19 Gõyant khonnimchi ekunn zomin – 24,445,88 hectares Ut’tor Gõyant Dokxinn Gõyant 7, 124.06 hectares 17, 321.82 hectares 86 Iron ore 199 Iron ore 13 manganese 36 manganese onn chollvollint vavurpi Ramesh Gawas hannem halinch Kendriyo Ranam ani poryavoronn Montraloy, Bangalore vibhagantlean RTI kaydea khala mahiti mellovn ghetlea tea pormonnem, Gõyant 69 khonneo vevharant asat, ponn khoreponnim ho ankhddo chodd asa. 51 khonneo sumar 62% Sanguem talukeant asat, tor Kankonn talukeant 565 hekttoranchi ‘Bauxite’ khonn ani khonneo asat,

zalear urloleo khonneo Divchole talukeant asat. Sat’tari, Sanguem ani Kankonn hanga ranancho vatthar (forest area) 93% asa. Hea talukeamni asloleo khonneo bond keleonant zalear, thoinchem sogllem poryavoronn noxtt zatolem, mhonnpachi bhirant Gadgil Somitin nodrek haddlea. Xri Gawas hannem mhonnlam ki ostont ghat vanchovpa ani poryavoronn sambhallpa khatir Gadgil Somiticho vako

sorkaran begin vevharant ghalunk zay. “Khonnim vixim dhoronn tharaytana, Parrikar sorkaran ranam, udok, xetam hache vixim vichar korunk zay. Sanguem talukentlea Sallavle dhoronn kosle doxer asa hea vixim sorkaran kosloch obheas kel’lo na. Khushawati, Sal, Divchole, Dudsagar, Codli ani her sabar nodincher minam khonnik lagon koslo vaitt porinnam zata tachi chovkoxi korpachi goroz asa. Salvale dhoronn aslolea fokt 1 km vattharant ekunn 19 khonneo chalu asat. Sangeum talukentlea hea dhoronnachea udkacho fokt 2% hangacho lok vapor korta. Hangachea khonnik lagon hem dhoronn noxtt zalear puray Dokxinn Gõyank lokank udkacho brooch tras zatolo he sot nakarunk zayna”, oxem Gawas hannem sanglem.

Xikxonn Khateachi lokak xittkavnni Stanley Vaz|VIP PONNJE:

Sorkarachi maneotay nastonam Gõyant binsorkari xikxonnik sounstha (educational Institution) utpon zaleat ani tantuntleo choddxeo gupit choloytat tanche pa-

sun chotur raunk sorkaran toxench xikxonn khatean lokank xittkaylam. Gõychea ‘Directorate of Higher Education’ khatean hea vixim fattlea sumanant kaddlolea eka suchovnnepotra pormonnem Gõyant khubxe kodden binsorkari fottkireo xikxonnik sounstha sod’deak chalu asat oxeo tokrareo hea khatea kodde pavleat.Dhavi ani baravi

pas zalea uprant binsorkari xikxonnik sounsthamni pavl ghalche adim tanchi chovkoxi kaddchi oxem xikxonn khatean mhonnllam. V.Ixtt potrkaran Xikxonn khateak bhett dili tedna, khateacho sonchalok Bhaskar Nayak hannem sanglem. “UGC, NICTE”, ‘Distance Education Council’ sarkea kaydexir sounsthamchi, P3

Dongravele Igorjechi moddMUNGLLUR: Dongrar aslolem St. Khursachem khasgi kopel kaim tovnaxamni padd korun uddoylam. Sonvara ratik Kopelant bhitor sorun fulanche vaz, armosanv ani bizlecheo soryeo toddun moddun uddoyleat. Aitaradis Kapelant gel’lea mon’xan kapelachem dar ugtem aslolem ani fodd-modd kel’li pollevn pulisek tokrar dili. Pulis Commissioner Seemanth Kumar ani her pulis odhikari yevn sogllem pollelem. Guptchar Khatean (Intelligence) Kapelant ‘circuit camera’ ghalat na tor ratche rakhondar dovrunk maglam mhonn Xri Rodriguesan sanglem. Hea kortubacher Mungllurchea Bisp Aloysis Paul D’Souzan khor nixedh marla. Sorkari odhikaream kodde maglam astana poryan Kristanvank atak korpachem azun

thambunk na mhonn diosezicho protinidhi Fr. William Menezesan sanglam. Tannem-i kapelak bhett diun thoim modd-fodd kell’li pollelam. 2008 vorsa 24 Kristanvanchea sonvsthancher atak keleat. Tedna thavn osleo ghoddnneo choddot asat. UCAN

Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12

Sam Juanv disa baynt uddkeo marpachem bond korunk ulo vaddta Feroz

Feroz F |VIP PONNJE: Dor vorsa Sam Juanv porbe disa, Gõyant ek vo don mornnam zatatuch. Atam lok adim fuddench mhunnuk lagla, ‘Sam Juanv disa konn tori mortolo’. Hacher nodor dovrun, Gõyche Igorjen Sam Juanv disa baynt uddkeo marina zaunk lokak xittkavnni dilea. Dor Igorjent, Junache 24ver, Aitara disa padrin hi xittkavanni porgottli. Punn tori astana lok apli porompora vhodde umedin monoitana dog monis hea vorsa Sam Juanv disa baynt uddki martana mele. Hea vorsa disallea potrancher, Sam Juanv disa baynt uddkeo marina zaunk, lokan sompadpeank chitti boroileat ani lokan bayamni uddkeo marina zaunk

Sorkaran bondi ghalchi mhonn vinonti kelea. Sam Juanv monoytoleam kodde ‘excuse’ zayte asot, punn jem dukh eka ghorant ailam tacher tanchem lokx kednach vechem na. Buddun mel’leachea avoy-bapayk, bail bhurgeank bhettlear, oslea mornnachea dukhachi kotha sompona tachi khatri tuka melltolich. Amchim Sam Juanv disa kantaram, ‘oslim festam vorsak don pavtti kiteak yena’ oxi fuddle odd asunk zay asli ‘tea disa zatat tea mornnanchi khobor amkam vorsak don pavtti aikunk melltoli’. Khorench mhunnlear, hem git boroytoleank khobor nasli, ki Sam Juanvachi porob Povitr Sobha vorsak don pavtti somarombhta - Junache 24ver Sam Juanv-achea zolmachi

P3


2

Amchem Dhoronn Tumche Vichar

June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt

OGRLEKH

VACHPI BOROYTAT

‘Crime rate’ vaddlea Soglleachi ‘rate’ vaddta Fokot ‘life rate’ denvta

Sardinha Ram Senak tenko kiteak dita?

18 vorsam zaunk naslolea bhurgea modem ‘crime rate’ vaddta Atanchea kallar 18 vorsam zaunk naslolea pirayechea bhurgeam modem ‘crime rate’ vaddunk laglea tem amkam disunk karonn asa. Fattlea disamni oslea bhurgeamni Divaddeche ximiterintlea fonddanche khuris moddle-thoddle khuris porte korun laile, ani mel’leanche khodd’de vhorun ganvant dovorle. Hi ghoddnni amchea monant jivi astanach,Vell’lle ganvantle ostorecho khun ticheach natvamni kela, hache sobut amchea toddar marle. Tichea natvank 18 vorsam zaunkuch nant, te polleun Gõykarank ek vhodd proxn poddlo, ‘Gõyant 18 vorsam zaunk nasloleam modem ‘crime rate’ vaddlea kai?’. Eke vatten 18 vorsam zaunk nant tanche modem ‘crime rate’ vaddta zalear dusre vatten tanche add-ui ‘crime’ vaddtat. Apnna Ghor, ho sorkari zago oslea bhurgeank asa; tachi khobor atam amkam zaite pavtti aikunk mellta. Heo voir dileat teo ghoddnneo amche dolle ugte kortat tosleo. Punn ‘crime rate’ 18 vorsam zaunk nant toslea bhurgeam sovem vegveglle toren vaddta. ‘Motorcycle vo Bhurgeank motor driving’ korunk ami amchea bhurgeank ditanv. Tankam vorsam vaddounk ek bhorche adim ‘licence’ mellona tachi vhodd avhann bhov thoddim avoy-bapuy porva tankam driving korpak khorem, punn korinastana dita. Avoy bapuy aplim bhurgim, osle bhurgim sogllea kaide moddtat tedna aple dolle bond Thodde pavtti tim goddiyek sompeponnan kortat. pulisank sampoddtat. Punn 18 vorsam zaun naslolim bhurgim Gõyant zaitim vaddchim driving kortat, tancher amchem lokx hem amche vochona. Toxench, aplea ixttam borobor somzonnent vell sartat, to ‘exclusive or secret’ vell pixeponn nhoi. Punn oxem avoy bapuy chintat. 18 vorsam zaunk na tankam, tanchea avoy bapuy vicharunk bhiyetat vo vicharunk tankam vell na zaun, bhurgeanchi osli poristhiti zaunk pavta. ‘The moment a parent says, I had enough of hard work and my child should not go through the same path, is a first step of disaster’ oxem mhozo ek padri ixtt pogott’ta. Hea mhonnecho orth oso jedna avoy bapuy, aplea bhurgeamni tras kaddche nhoi mhunn nirnnoy gheta, tem poilem chukichem panvl zaun asa jem bhurgeachem vaddttem jivit ghott’ttonn korta. Atanchim avoy bapuy, aplea bhurgeank tras zaina zaunk, apunn chodd tras ghetat ani koxttanchem mol korunk bhurgim xikunk pavonant. Avoy bapuy bhurgeank magta tem ditat ani xevottak, bhurgim kortat tem mandun ghenvchem poddta. Oslea somazan ami asanv. Bhurgeank vaddounk ek vhodd avhann khorem, punn bhurgim sogllea sompeponnan vaddchim hem amche somzonnent pixeponn. ‘Drug abuse, illegal activities’, toxench lingi-bhog 18 vorsanche pirayechea bhurgea sovem vaddta. Bhov thoddim sampoddtat mhunn ami oslea bhurgeam sovem ‘crime rate’ na mhunn somzunk favona. Dusrea vatten tokhnnay kortat toslim avoy bapuy ani bhurgim amchea somazant amkam melltat; tancho ankddo vaddum.

Dokxinn Goycho Khasdar Ram Sena Goyant yevndi nator te dusrem rup ghevn yetole mhonnta tem aikun amchem mon kachabull zalem. Goyantlea Hindu lokan tancher vhodde khorayen bohixkar ghalo, tankam sarke nakarle, tankam Goyant paym dovrunkuch divnchem nhoi mhonn sangun Mukhel Montreak poryan chitti dhaddleot ani ho Kristanv Khasdar Francisco Sardinha tankam yevndi mhonnta tem nigut sarkem nhoi. Khorench te goddiyek dusrea rupan yetit ponn te toxem kortole mhonn tankam atam bhitor sorunk divpachem nhoi. Te Hindu dhorm samballinant ponn

dhormachi vat laitat mhonn borea monache 98 ttok’ke Hindu zannotuch, dekhun te Ram Senak nakartat, ani nakarunk favona. Tannim ak’khea Bharotant loka modem futti ghaleat, dusmankayecheo kornneo keleat. Pramod Muthalikachem mon vikott, to Kristanvancher sarkoch add uloitat. To somzota Kristanv Bharota bhaile mhonn. Kristanvamni desachi suttka zoddunk gheunk ani des rakhunk ximancher kitlem rogot vharoilam tachi taka khobor asli zalear to korta tim kortubam korcho naslo. Manohar bab Parrikaran taka ani tachea sangateank Goyant koslich kocheri

Udkachea vhallamni plastik kochro bhorla Hea disamni veta thoim udkachea lhan vhodd vhallamni plastikacheo battleo ani plastik potyancho kochro zoma zala ani vhallamni udok vochpachem bond zalam. Nodichea udkan poryan kitloch kochro dodder yevn poddla to distti poddta, rosteam deger kochreacheo raxi zaleat. Lok aplea ghorantlo kochro potyamni haddun rosteanchea degancher uddoitat, hea lokacher tor dondd ghal’lo zalear sorkarache tizorent anikui yennavoll yetoli asli. Hanga thoim kochro zala tacher odhikareamni nator somaz sevokachea sonvsthamni kosloi tori upay korcho. Oslo kochro Europi desamni zaina fokot amcheach ganvamni zata koxem dista. Je svater monis jiyeta thoim kochro zatach ponn taka upay asa. Amche modem nitollkayechem mon unnem zalam vo nanch mhonnlear

zata. Amchea montreamni vo amdaramni Europache bhetter vetat tedna oslea vostunchi bariksann vo zannvay gheunchi, bestech bhailea desamni bhonvle mouza keli ani aile mhonnlear koslo faido. Dusrea desamni itli nitollkay koxi urta, ghann kiteak yena, te kitem kortat koxem kortat tacher lokx ghalear zaitench xikunk mellta. Amchea Gõyant disandis mhellacheo raxi zait asat. Sorkar fokot yevzonneo korta, ponn teo vevharant ghalina. Pavsachea disamni zollari ani mus vaddtat te kochreak lagun, aikunk nasloleo pidda mon’xank lagtat. Ponn azun amche dolle ugddonant. Dor eklean ap-aplea kochreacher lokx ghal’lem zalear kochreacho anik proxnuch yevncho naslo. Kochreachem organik sarem kelear faideachem aslem. Peter D’Souza, Karona

ugddunk divnchi nhoi. Tanchea kortubancher tannem chotur ravchem, na tor BJP-ik Goyanty zoit mell’lam tem fuddarak mellchem na mhonn zanno zaunchem. Fattlea vorsamni Kongresan Ram Senak Goyant yevnk bondi ghal’li tosli bondi BJP-in kalljidarponnan ghalchi. Goyant konnakuch aplo dhorm bodlunk laina. Goyant sogllea dhormancho lok soirigotint jiyeta, tanche futt ghalpi Senak bhairanvcho mhonn Parrikar babak amchi vinonti. Tannem ekach utracho zavncho, tankam aplea parivarantle koxe dhorche nhoi. B. Miranda, Aldona.

Igorjent padri sunnim postat Fattlea tumchea V. Ixttacher Sawantvadicho Fr. Cruz de Souzan boroilea ti chitt ‘Igorz ani bondi’ vachun mhaka don utram borovpachem dislem. To mhonnta tem khorench amchea igorzamni ghoddta. Amcho lok apunn igorje Misak vo devosanvank kapelant vo igorje yetana aplea sunneak ghora kodde soddun yetat, uprant tim tanche fattlean tanche yetat ani igorjent pavtoch dusrea sunneam borobor boball lortat. Dekhun igorjent yetana lokan aplea sunneak ghora dovorchem. Pri. Vigaran vo Padr kapelanvan apleai sunneak bhitor khoim bandun dovorchem. Igorjent sunneachi goroz asa zalear sunnem dovorlear vaitt nhoi, ponn tancho samball korunkui goroz. Tankam soddun parpoll kelear koslo faido. Zaito lok sunneak bhiyeta. Pedro Fernandes, Kalangutt

ULOILEAR PATOK

Amchea Nanvanche ‘spelling mistake’ Aplim nanvam sarkhim borovnk na mhonn atam hanga-thoim lok dhanvunk lagla. Amchea xallamni, ‘birth certificate’-cher, Election ID-icher, nanvam sarkhim borovnk naslolean, atam lok bejear zala. Thoddeanchea nanvanchi poristhiti ekdom gombhir

asa. Xallent ek nanv, birth certificaticher vegllem, election card-ar tisrem ani ration cardar toxench igorjent vegllem nanv boroil’lem asa. Haka lagun, atam nanvam sarkhim korunk dhanvpacho aniek novo vavr suru zala. Konnak 3 zalear konnak 5 nanvam asat, him zaitim nanvam

dovorpachi pod’dot atam unni zait veta. Punn nanvanchem spelling sarkhem borovpak odik chotray dhorchi poddta. Nanvam sarkhim asat zalear pollevnk nhoich fokot avoy bapayn bogor xallentlea, igorjentlea ani sorkari odhikareamni oglli zobabdari gheunk chodd goroz asa.

Tujem mot Faideachem VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Vauraddeancho Ixtt June 30, 2012

l

‘Sketch’ kaddpi Pulis khateant na Stanley Vaz | VIP PONNJE:

Lhanxea Gõy rajeant kirmeo vaddlolean kirmidorancho ‘sketch’ kaddpi kolakar pulis khatea kodde na hi khobor Ponnje pulis khateachea odhikarean V. Ixtt potrkarak dilea. Hea khatir je chor vo kirmidor hatak sampoddonant tancho ‘sketch’ kaddpa khatir pulis khateak ‘private’ sketch kaddpeancho adhar ghevcho poddtta. Ut’tor Gõycho mukhel pulis odhikari (SP) Vijay Singh hache kocherintlean khobor mell’llea te pormonnem ‘Sketch’ kaddpa khatir eka huxear ani onnbhovi kolakarachi goroz asa, ponn fattlo sabar kall osle kolakarank sorkaran nokrent bhorti korunkna. Desantlea her rajeamni pulis khateant kirmidoranche ‘sketch’ kaddpa khatir kolakarank nokrent ghetleat. Gõy rajeant vorsak barau mhoyne bhonvddekar bhettek ailolean khupxeo kirmeo ani her

choryo ghoddttat. Taka lagon sketch kaddpeanchi khup goroz ason poryan sorkaran tacher kiteak durlox kela oso lokank proxnn poddlolo asa. Pulis khateactlo adlo mukheli D.A . Prabhu Dessai, hannem hea vixim sanglem ki, “ kirmidorank dhorpak ‘sketch’ kaddlear pulisek vhodd mozot zata. Kirmidor mhonn tharavpak ‘sketch’ boro puravo oxem nitighor mandun ghena aslear poryan kirmidoram meren pavpak pulisank tem borem sadhon (soruce) zavn asta. Sketch’ kaddpi monis pulis khateant nokrek aslolo asop

titlench gorjechem. Verna ‘Forensic lab’ suru korta tea vellar hanven hi suchovnni keloli ponn atam hanv ‘retire’ zalolean tachi khobor na.” Adlo anik ek pulis odhikari Appa Teli hannem sanglem, “ Metropolation’ xaramni zhoim dor eka khinnak kirmeo zatat , thoimchea pulis khateamni ‘sketch’ kaddpak ‘ compulsory’ dovorcho poddtta. Punn Gõyant toxem zalolem disona”. ‘Private sketch’ kaddpeachi mozot ghetli zalear kimidorachi khas khobor bhair futtom yeta? Oso proxnn hea potrkaran vicharlo tedna, “Toxem kednach ghoddonam. Karonn ek govay (witness) zoxem kirmidorachem vornnon (description) korta, toxem tea monxacho ‘sketch’ kolakar toyar korta. Kirmidora vixim dusro koslech sombondh kolakara kodde yena. Taka lagon ‘ Private sketch’ kaddpeancho pulis khatean vapor kelo zalear kainch luksonn na,” oxem Appa Telin xevttak sanglem.

3

P1

Baynt uddkeo marpachem bond korunk ulo vaddta porob ani Agostachea 29 ver tachea mornnachi porob somarombhta. Sam Juanv-an aplea avoychea kusveant uddki marloli mhunn ami baynt uddkeo martanv, zalear Sam Juanv-an Herod razak vaitt korta tem tachea tonddar marlem mhunn ami amche fuddari vaitt kortat tem tanchea tonddar marunk ek dis kiteak dovrunk ami biyetanv? Tumchea monant Sam Juanv disa baynt uddkeo marpachem bond zaunchem na oxem dista. Divadde bonderancho poromporik utsov monoitana, fottaxinchea faramni lokak dukh zata. Dekhun poilo Igorjecho tallo ani uprant bonderancho karyakrom kor-

toleanchea nirnnoyak ani sorkarachea tenkeak lagun fottaxi bond zaleo. Ponn bonderam azun chalu asat. Oxench kitem Sam Juanv-achea disa baynt uddkeo marina zaunk upay gheunk ani adli porompora novsorunk amkam avhan ani sondhi asa.

Poryottonnachea nanvan udkacho durupeg Stanley Vaz | VIP PONNJE:

Gõyant dorya lagim aslolea choddxea lhan toxench motthea hottelank goroz bhair udkachi soy favo zata, zalear hea vattharamnim ravtolea sadea lokank piyevpak legun udkache tras kaddche poddttat oxem V.Ixtt potrkarak chovkoxi kelea uprant kollon ailam. Hea bhagamni hottelancho vevsay kortoleank udkacho bilkul tras ani husko na dekun hangache udkacho unnav aslole monis ojeapant poddleat.Viktem ghetlolem udok koxem vapurchem hacher sorkaran azun poryan moryada ghalunk na, oxem ‘centre for Responsible Tourism’ ani ‘Eco footprints’ hea donuo bin-sorkari (NGO)

sonvsthamni zodd-pavlan toyar kelolea vakeant (report) mhonnllam. Hea vakea pormonnem, dor monxak nivoll toxench xudh’d udok mellop tacho odhikar ani hok’k asa. Gõychea poryattonnant (tourism) babtint zavpi udkachea vapora vixim hea sonvstamni obheas korun aplo vako toyar kela. Poryattonnache udorgotichea nanvan zo udkacho vapor zata, taka koslich moryada (limit) na. Piyevpachea udkantuy durupeg zalolean sadea lokank favo tea promannan udok mellona oxi khobor hea vakeant uzvaddak haddlea. Hea fuddem lokank udkache tras zavche nhoy dekun, durupeg zavpi udkacher sorkaran dollo dovrunk suchovnni

tea vakeant kelea. Gõyant motthea promannan yevpi bhonvddekar chodd xe dorya deger aslolea hottelamni ravtat. Haka lagon dorya deger aslolea vattharamni udkacho chodd durupeg zalolean lokanche hal zalole disun yetat. Kaim sovay hottelamni dor disa, eka rumant sumar 573 liter udkacho vapor zata, zalear mharog hottelamni dor disa sumar 1335 liter udkachi goroz

poddta. Ho ankdo hea donuy sonvstamni kaddlolea odmasa pormonnem asa. Tea xivay ‘3 Star’ ani ‘5 Star’ hottelank , ‘landsacpe garden’, ‘Swimming pool’ Mini Golf-course’ sarkeo sovloteo aslolean khub chodd udok lagta oxem tea vakeant nomud kelam . Dorya lagim novenove prokolp (projects) toyar zayt aslolean , thoinchea zomnintlea udkachi patlli (ground water table) sarkich denvlea, ani hacho soroll porinnam thoinchea xetancher ani her nisorgik zhaddancher zavpak lagla. Hea bhagamni aslolea soglleach ghoramni baimyeo asat. Punn tantuntlea udkant ‘nitrate’-chem promann vaddlolean teo produxit zaleat,dekun lok tem udok vaprinant.

Aichea kallar bhovtek ghoramni noll ason poryan nollachem udok sarkem ani favo titlem udok lokank mellona. Gõyant yevpi bhonvddekaram modle fokt 10% noketri (starred) hottelamni ravtat. Toruy ponn bhovxik purvottentlo 75% udkacho vapor him noketri hottelam kortat, oxem hea vakeant sanglam. Vakeant dakoylolim , hea hottlelanchim ‘bill’-am pollelear konnakuy ojeap distolem. Modlea dorjeachea hottelachem udkachem ‘bill’ mhoyneak 20 hozar Rupiya, zalear noketri hot-

tleank dor mhoyneak 2 tem 3.50 lak Rupiyanchem ‘bill’ yeta . Eke vatten duddvamkarank moryadi bhair udok, zalear dusre vatten sadea nagrikank udka khatir tras bhogche poddtat mhonnpacho onnbhov hea obheas korpi donuy sonvstamni dorya lagimchea vattharmni ghetlo. Hea vattharamni bhovxik udkacho favo te toren vapor zanvche khatir sorkaran ‘Water Management Policy’ toyar korpachi goroz asa. Goykarank fuddarak hem boreak poddttolem oxem tanchem mot asa.

P1

Xikxonn Khateachi lokak xittkavnni zanv ‘Goa University’-chi maneotay nasloleo be-kaydexir xikxonnik sounstha Gõyant asunk xoktat”. Promannik toxench samaneo xikpeanim tantunt proves mellovn ghetlo zalear, tanchea duddvanchi toxench xikxonnachi vhodd fosovnnuk zavnk xokta, oxi bhirant ani husko tannem ugttaylo. Gõyant yevpi fottkirea sounsthancher sorkar nodor dovrun asa. Halinch Chandigarh hangachi ‘Fashion Designing’xinkovpi soun-

sthecher xikxonn khatean pulisnet tokrar nond keloli, oxem Bhaskar Nayak hannem sanglem. Hea vixim pulisen kelole karvayentlean, tannim hangachea sorkara kodde maneotay ghevnk nasli oxem kollon ailam. Xikxonn khatean anikuy oslea bekaydexir don sounsthank ‘show cause notices’ dhaddleat oxem tannem fuddem . Gõyant veg-vegllea zageancher Nogorpalikancho adhar ghevn osleo bekaydexir xikxonnik

sounstha porvane mellovn vevsayak lagtat tanche fattik Gõy sorkar laglolo asa oxi mahiti mell’lea. “Khoimchei xikxonnik sounsthent proves ghenvche adim , te sounsthecho khoro itihas mellovn ghevop gorjecehm. Chovkoxi korinastona proves ghevn, fuddem trasant poddlo zalear Gõychem xikxonn khatem ti zababdar apleacher ghenvchina”, oxi ek koddok xittkavnni vidhearteank divn xikxonn sonchalok Bhaskar Nayak hannem

hea potrkara kodde uloytana sanglem. Toxench oslea bekaydexir ani binsorkari xikxonnik sounstha konnachaei nodrek aileo zalear, kaydea pormonnem tancher pulisent tokrar nond korunk zata. Na zalear soroll xikxonn khateant yevn hea khateacho up-sonchalok Dr. Remy Dias hache kodde apli tokrar nond korchi”. Oxem Bhaskar Nayak hannem V.IXtt potrkara kodde uloytona xevttak sanglem.

.


4

l

Gõycheõ Khôbrô

June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

Tarvotteank 2,500 pensanv melltolem PONNJE: Hea vorsa Vid-

han Sobhechea venchnnukam vellar BJP-in tarvotteak bhasail’lea pormonnem Julay mhoineant thavn 2,500 rupia pensav melltolem mhonn NRI Commissoiner Dr. Wilfred Mesquitan sanglem. Junhache 25ver Moddganv Ravindra Bhavan-

ant ontor’raxttrik Tarvotteancho Dis monovunk suvallo manddun haddlolo tea vellar mukhel soiro aslolean ulovop kortalo. Tarvotteanchem pensav 200 aslem tem 2,500 rupia vaddoitolo mhonn Mukhel Montri Manohar Parrikaran sanglolem. Tea xivay tarvotteank

bholaike vimo (insurance )polisi kortolo mhonn sanglem. Tarvotteanche prosn suttave korpak rokddich boska ghetolo mhonn sanglem. Tarvotteank adar diunk NRI khateacho ek khas tarvotteanche cell ugoddtole mhonn Dr. Wilfred Mesquitan sanglem.

Kandolle-Kalangutt rostear chotray dhorunk xiddkavnni MHAPXEA: Bharotantlea British High

Commission-chea odhikareamni Gõyant yetolea aplea bhonvddekarank xiddkavnni dilea ani hotelamni ravtolea toxench Kandolle-Kalangutt rosteancher choltana chotray dhorchi mhonn maglam. Tea vattharant zaiteam zannanchim begam oddun vheleant toxench bhonvddekar bailancher bolatkari kortubam zaleant mhonn kolloilam. Gõyant, Delhi ani Rajasthan vaitt ghoddnneo zaleat. Osleo ghoddnneo chodd

korun ratcheo kalloki vellar ghoddtat. Fattlea vorsa Gõyant 21 British nagrikam meleant, hantlim 10 zannam meleant mhonn gomlam. Hea pasot hea vorsachea janerant thavn Mumbaint aslolea British Deputy High Commission-an British nagrikank xiddkavnni dilea. Gõyant yetolea bhailea bhonvddekarank Gõychea Poryotton Khatean margdorxonnan dileat mhonn direktor Swapnil Naik-an sanglam. Gõyant yetolom bhonvddekaram 40 % sodam yevpachim mhonntat.

Mungllurant Konknni Sonvsthek novi kocheri MUNGLLUR: Mungllurche Jezuit Kolejint atam Konknni Sonvsthechi novi kocheri suru zalea. Hi Konknni Sonvstha 1980 vorsa St. Aloysius Kolejik 100 vorsam bhorlim tedna ek bhett koxi diloli, tichem khaxelponn mhonnllear Konknni bhaxeche udorgot vaddovpacho vavr korunk. 1878 vorsa Jezuit Sonvstheche padri Mungllurant pavle tedna, Fr. Anjelo Savario Maffei hacho poylech pavtt Konknni bhaxe kodde sombondh zalo. Tannem

1880 vorsa hi Kolej suru keli. 1882 vorsa Fr. Maffei hannem Konknni vyakronnachem pustok toyar korun uzvaddailem. Tea uprant tannem Konkani-English ani English-Konkani xobdkox ani utranvoll toyar kelo zo tednachea Madras-chea sorkarak itlo mandlo ki tannim to aplea khorchan uzvaddak haddlo. Ho Konknni sonvsthecho poylo sonchalok Fr. Herbert Noronha aslo. Konknni bhas samballpache ani udorgot korpache

nodrentlean, he sonvsthen poylem panvl marlem tem mhonnllear ek Konknni pustokaloy vo library sthapli, tantunt sumar 9,000 Konknni pustokam ani veg-vegllea Konknni masikanche ani nemalleanche ‘binding’ kel’le ek hozar gronth dovorlole asat. H e a c h pustokalayechem (library) vhoddponn mhonnllear, 1614 vorsa Fr. Thomas Stevens hannnem toyar kel’lea Krista Purannachi hatan boroil’li proti samballun dovorlea.

Sorkari nokream khatir Konknni exam Gõyant sorkari nokreo sodtoleanchi porikxa nhoi Maratti ponn Konknnintuch korchi mhonn adlo Montri ani NRI-cho adlo commissioner Eduardo Falerio-n sanglem. Xri Faleiro potrkar porixoden uloitalo. Marattichi

PONNJE:

porikxa ghevop mhonnlear sezarchea lokak Gõyant sorkari nokreo divpacheo sondheo astoleo ani Gõykarank nokreo mellcheo nant. Maratti bhaxek man divcho ponn nokream khatir test Marathin nhoi ponn fokot Konknnint divncho

mhonn Xri Eduard Faleiron sanglem. Gõykar tor Konknni zannotuch, ponn herui rajeancho lok Marathi zannot tankam Gõyant sorkari nokreo mellunk sondhi astoli mhonn tannem sanglem. Gõyant Gõykarank sorkari nokreo mellunk zay.

Durbollancheo gorzo purn korunk axvason BICHOLE: Gõyant ravtolea sabar durboll ani gorjevont lokacheo gorzo purn korunk BJP sorkaran yevzonn anklea. Indira Aavaz yezonne khal hea lokak arthik nodren adar diunk sorkaran 2 lakh rupiyanchi monzuri dilea mhonn Panchayat Montri Laximakant Parsekaran kolloilam. Xri Parsekar Bicholechea nogorpaliken ghoddun haddlole karyavollint uloitalo. Hea vellar ganvchea durboll lokak cheque’ vanttpacho karyakorm zalo.

Iskolamni CCTV bosovpak pulis magta

Lokak ghor bandunk svotachi zomin naslolea lokak yevzonem vorvim zomin mettloli mhonn jahir kelam. Sodea Indira Avaz yevzonne khal lokak ghor bandunk fokot 60 hozar rupia mettelem , tem vaddoun fuddarak 2 lakh melltolem mhonn kolloilam. Sorkarachea onek yevzonneancho goroz tea lokak labh mellcho mhonn sorkari odhikareamni bhor gheumchi ani lokak tancho labh mellunk vavurchem mhonn tannem maglem.

Kaikoychi pidda vattavunk sorkarachem margdorxonn

PONNJE: Ponnjechea pu- PONNJE : Halinch Belgaum khup lokak kaikoy pidda la-

lisen 32 iskolamni CCTV kemra bosovnche mhonn iskolanchea karbhareank Sanlam. Iskolant vo iskola bhair konnui vikhallim vokhdam vikta vo dita zalearvo eka iskolantlim bhurgim dusrea iskolantlea bhureank kosleoch addkolleo kortat zalear gomovnchem mhonnlam.

glea. Dekhun Goyant chotray dhorchi mhonn sorkarn margdorxonna dileant ani Bhovxik Vavra Khateachea odhikareank gorjeche upay ghevnk ani nollamni yetolea udkachi topasnni korunk maglam. Bhovxik Vavra Khateachea bholaike ani injinering vibhaganchea odhikareanchi unchlea vibhagachi boska zali. He boske vellar nollamni yetolea udkacjer bhasabhas zali. Goyant azun kaikoyeche piddevont mellun na mhonn sagtat. Ponn lok khasgi voizanchim vokhtam kortat, tedna pidda gupit urta. Zaitea suvatancher udkachea paipamni mhellm udok bhitor sorta dekhun kaikoy zaunk pavta.

Gõyant kuddicho dhondo vaddot veta PONNJE : Zaitim vorsam zalim Gõykaran

kuddichea dhondea add vavurtat ponn kainch zanvk na. Vasku Baina aslolea xindullkeank vo kuddi donddo kortoleanchim ghoram moddlolim ponn thoincheo bailo ani cheddvam hanga thoim ximpodlim atam novean kuddichea dhondeak portun nett aila. Halinch Saxttintlea Axyay Ralgit Zindagi (ARZ) hea NGO songhttnnen kel’lea obheasa pormonnem 16 cheddvank kuddichea dhondeantlim soddoileant mhonn gomlam. Kuddichea dhondeak lail’lim Mumbaintlim 39 cheddvam ani Manipur-

chim 31 cheddvank haddun veg-vegllea zageancher xindullki ghoramni dovorlolim tankam soddoileant. Hea cheddvank haddun hotelamnim, nachachea klubamnim puzadamni, flatamni dovortat. Kuddichea dhondeak lavpak Andhra Pradesh, Ostom Bengal, Nagaland, Assam ani her rajeantlea cheddvank kamank laita mhonn sangun Gõyant kuddichea dhondeak laitat mhonn obheasan mhonnlam. Oslea kortumbancher chotray dhorun loka modem zagrutay haddpachi goroz mhonn Women and Child Welfare khateachea chitnisan sanglem.

Mary of Mount Carmel Madricho Bhangra Utsov CHIKLLE: Halinch Chikllechea Bond Motthantle (Cloistered) Madr Mary of Mount Carmel hichea Motthvaxi jivitachea Angovnneachea 50 vorsancho Bhangra Utsov dobajean somarombhlo. Gõy-Karnatakachea Karmelit padrinchea Prantik Vhoddilan Mukhel Yadnik zaun Mis bhettoilem. Mukhel yadnikan fulancho kurov ani fulamni nettoil’leo danddo axirvad kherit magnnem korun axirvad ghalo. Uprant Motthache Vhoddilin Sr. Maria Ritan

kurov tichea tokller ghalo ani hatant danddo diun porot madrik bhitor vheli. “Somiachi Kaklut hanv sodankal vakhanntolom “ ho aslo vixoy ani hench

Sister Marychem brid. Ti Betalbatim ganvchi. Tichem nanv Olga Pereira. Pilarche Sonvsthecho vangddi sorgest Fr. Concecao Rodrigues hachi bachi. Tinnem unchlem xikop kelea uprant tika motthvaxi jivitachem apovnnem ailem tedna ti Chikllechea Karmelitanchea Bond Motthant jiyevn lagxilean Somiacho mog onnbhovunk bhitor sorli. Mayache 24ver, 1962 vorsa apleo Dharmik Angovnneo kelot ani dharmik nav Mary of Mount Carmel ghetlem.


Gõycheõ Khôbrô

Vauraddeancho Ixtt June 30, 2012

Atmghatanche vollerint Gõy 5-vem Stanley Vaz | VIP PONNJE: Bharot desant atmghatachea (suicides) mornnancho ankddo vaddta zalear tantunt Gõy raj panchvea zagear urta oxi khobor V.Ixtt potrakarak mell’llea .Toxench gorbest ostori porsut zavpachea vellar zavpi mornnacho ankddo Gõyant unnem ason legit 15 tem 29 vorsam modhlea pirayechea cheddvam-baylancho atmghat korpacho ankddo mat vaddot asloleachi khobor hea potrkaran melloylea.. “British Medical Journal (BMJ) hantunt porgott zalole khobre pormonnem, ak’khea sonvsar bhor dor vorsa 5 lak lok atmaghat kortat, ani hantunt 20% Bharoti lokancho aspav asa. Dokxinn Bharotantlea Kerala, Karnataka, Andhra Pradesh, Tamilnadu hea rajeamni atmghatachem promann chodd asa, zalear Ut’tor Bharotantlea Punjab, UP, Bihar, Jammu & Kashmir hanga atmghatachem promann unnem asa oxem hea ‘Journal’-ant khobor melltta. 2010 vorsa 15 tem 29 vorsam modhlea pirayechea 28 hozar atmghat Andhra Pradesh rajeant nond zaleat. Tache fattafatt Tamil Nadu 24

hozar, Maharaxttr 19 hozar tor Dil’lint tea vorsa atmghatanchem promann soglleam poros unnem aslem. Atmghat korpeam modhem 25 vorsam bhitorleo ostoreo ani 34 vorsam bhitorle dadle hancho aspav asa. Toxench atmghat korunk je upay ghetleat tantunt vikh pivpeancho ankddo chodd ason, faxi ghevpi ani svotak lhasun ghevpeanchoy ankhddo motthea promannn husko korpa sarko asa.Gõy rajeant poryan hea chitrant vhoddliso bodol disona,

Nisteachi dor tharavunk magtat

oxem BMJ-n aplea nirikxonnant sanglam. Bharotantlo namnecho sodvaur (research) korpi ani ‘sangat’ sonvsthecho vangddi Prof. Vikram Patel sangta tea pormonnem atmghat korpi dadleam modhem 15 tem 29 vorsam modhle pirayechea 40% dadleancho aspav asta, zalear 56% ostoreo heach piraye modhleo asat. Bharotant atmghat korpi chodd lok graminn bhagantlo asa. Bharotantlea vikasit rajeant Gõy raj unchlea panvddear urta. Desantlea dor eka rajeant zatole atmghat unnem korpache nodren sorkaran panvl marunk zay. Atmghat korina zavnk kheddeamni toxench xaramni odik zagrutay nirmann korunk zay. ‘Sangat’ hi binsorkari (NGO) sonvstha hea vixim veg-vegllea suvatancher karyavolli ghoddoun haddta. Huskea mekllem jivit koxem jiyevpak zay, hea vixoyacher khas korun 15 tem 29 vorsam pirayechea lokank xikovnn divpachim xibiram kortat. Lokak goroz tea vellar atmghatam vixim favo tem margdorxonn mell’lem zalear, oslim mornnam unnim zanv yeta,” oxem Prof. Patel-an aplem mot ugtaylam.

Kendr Surokxon agency-nk zomin magtat

PONNJE: Gõychi hispa bhair zomin Surokxon MonPONNJE: Gõyant nisteachi dor vaddot asa. Nistem trilayechea tabeant asa mhonn Gõykar ragan bhorlole

astanach atam anik Kendr Surokxon agensim khatir “moujecheo suvidha” tankam diunk Gõychea sorkara kodde zomin magtat. Kendr Surokxon agensink “ discotheque ani ghoddyancheo rexi korunk ‘race course’ toxench herui suvidha asunk zomin ghevpachi magnni tannim kelea mhonn gomun ailam. Khobre pormannem Xima Surokxon Bollak Parcem ganvant 85 hekttar zomin zalear Kendr Udeogi Surkoxon Bollak (CISF) Peddnechi 70 hekttar ani Narcotic Control Bureau haka Tivim 7 hekttar zomin Gõychea Sorkara kodde maglea. Xima Surokxa Bollachem Mukhel kendr Parcem ganvant bandunk sodtat toxench Peddneam CISF aple foujechea 6vea pongddak thikann korpachi yevzonn kortat mhonn gomlam. Hea kamak Ghor Khatean manyotay dilea mhonntat. Hi manyeotay diunchea adim Ghor Khatean chintunk zay aslem. Gõychi itli zomin dili zalear fuddarak kitem zatolem. Gõychi kitlich zomin Foujechea tabeant Junhache 27ver sokallim asa. Haka lagun Gõykar borech tiddkovleat. Gõyant ek 9.30 vaztam Arsebisp- vimantoll ani thoddech karkhanne asat. Taka lagun Gõychi Patriark Filipe Neri Ferrao- itli zomin hea fouzank divop nitichem zait? n Mis bhettoylem. Misa uprant sonskrutik karyavoll Machyer haddli. Mukhel Montri Xri Manohar Parrikar mukhel soiro ani Advogad Francis D’Souza manacho soiro asle. He dogui he kolejiche xikpi asle. He kolejicho lamb kallacho Principal Sorgest Fr. Nicolau Pereiracho ugddas korun ‘lectures series’ Science, Arts and Commerce toxench pustokanchem prodorxonn astolem. St Xavier Kolejik ‘College With Potential for Excellence dorzo favo zala ani Gõychea Vidyapittan ‘Best College’ puroskar dila.

Gõykaranchem jevonn. Ponn atanche mhagayek lagun samanea mon’xak nistem ghevunk kuvet na. Dekhun sorkaran nisteachea bazarant nisteachi dor tharavnchi mhonn Gõychea Zagrut Pongddeachi magnni asa. Sorkar nisteachea trawlerank subsidy dita. Ponn he trawler nistem pagun haddtat tem Gõyam bhair dhaddtat. Haka lagun Gõykarank adle porim jevnnank nistem mellona. Sorkaran nisteache dorecher tabo dovorcho ani samanea lokak bazarant nistem mellchem mhonn Zagrut Gõykaranchea pongddan maglam.

St.Xavier Kolejichea Bhangra Utsovak survat MHAPXEM: Gõychi bhov

fanki St. Xavier kolej sthaplear hea vorsa 50 vorsam bhortat. Junhache 27ver thavn Bhangra Utsovacho somarombh suru zalo. Principal Dr. Fr. Walter de Sa hurben bhorun Junhache 25ver potrkar porixoden uloitalo. Kolejiche sthapnnechi toddkeant tannem khobor sangli. Hi kolej 1963 vorsachea Junhant Gõy ani Daman Arkidiosezin survatek Bostoddea Fransalian Sonvsthechea ghorant suru keli ani 1968 vorsa Mhapxenchea gudyar novi bandli, Mhapxenche komunidadin 24 hekttar zomin kolejik bhettoili. Kolejichea dennea khatir Devak dhin’vasunk

l

5

Gõychea nodimni yeradari vaddta PONNJE:

Amchea Gõy lhan, ponn zaiteoch nodi ani zunve asat. lokak ferribottimni provas korcho poddta. Nodi Yeradari Khatea (River Navigation) pormannem 39 ferribotti asat tanttleo 19 vattamni 29 feribotti choltat. Hea ferribottimni dor mhoineank sumar 3 lakh provaxi ani 2 lakh vahanam porvas kortat. Zaite pavtti feribott moddtat ani altoddipoltoddi yevunk vochunk lokak tras poddtat. Porvore Ponnje don

pul astana xembhoreamni lok BetimPonnje ferribottintlea provas korta. Ferribotti sarkheo korpachem Betim ekuch marine workshop asa, thoim sumar 150 kamdar vavurtat. Dekhun ferribott moddli zalear sarkhi korunk dis lagleat. Dispottim hea feribottinchi seva sokallim 6 vaztam suru zata ti modian’ ratr meren chalu asta mhonn sangtat. Lokak atam pulanchi goroz dista. Sorkaran hacher lokx ghalchem poddtolem.

Gõychea Cruzadank Pap Saibacho yevkar VASKU: Halinch Gõykar “Crusades for Jesus with Mary” Songhottnnechea 65 vangddecho pongodd Vatikan xarantlea St. Pedruche Bajilikek bhett dili. Thoim Benedikt XVI Pap Saiban tankam yevkar divn aplo Apostolik Axirvad dilo. Pap Saiban aplea ulovpant hea pongddacho ul’lekh kelo. Arsebisp Filipe Neri Ferraon Crusaders pongdda vixim vollokh-potr borovn dil’lem. Tea adim hea pongddan zaitea bhokti suvatank bhett dili ani zaiteo igorzo polleleo, Medjugorje, Sam Giovanni Rotondo, St. Rita of Cascia, St. Frnacis Assisi, St. Antonichi Bajilika ani her igorzank tannim bhett dili.


6

l

Dekh

Polloilam tem Boroilam - (229)

June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

Amchem Xikxonn Probhavit Asa?

Tomazinho Cardozo

Junachea poilea satolleant xikxonnik voros suru zalem. Bhurgeamni xallent vochpak survat keli. Heach karonnak lagon ho lekh boroytam. Xikxonn bhurgeancho fuddar ghoddoyta hantunt matuy dubav na. Ponn amchea xikxonnant bhurgeancho fuddar ghoddovpak favo teo soglleo sovloteo asat kay? Pustokantlem xikxonn dilem mhonnon bhurgeancho sogllea vattamni udorgot zayna. Sorv vattamni bhurgeanchi progoti kortolo zalear bhurgeank pustokantlea xikxonna xivay dusrem-i xikxonn divop khub gorjechem asa. Sorv-vattamni progoti : Xikpeanchi sorv-vatamni progoti korop mhonnllear kitem? Xikxonna vorvim bhurgeanchi mansik (mental), xaririk (physical), bhavnik (emotional) ani othmik (spiritual) udorgot zaunk zay tednanch ki amcheamni xikpeanchi sorv-vattamni progoti zata mhonn xati fuloun sangom yeta. Amchea iskolamni jem xikxonn dita tantun amchea bhurgeanchi mansik, xaririk,

bhavnik ani othmik udorgot zata kay? Niyall korum- ya! Mansik udorgot: Amchea zaytea iskolamni xikxok fokt pustokantlem jem kitem xinkounk zay tench xikoyta. Bhurgeak porikxek toyar korpacho tancho hetu asta. Avoy-bapayankuy tench zay asta. “Syllabus”-ant jem kitem xikovpachem asa tem begin sompounk zay oxem tankam dista. Hache khatir bhurgeank dis rat obheas, obheas, ani obheas. Dusrea utramni amche xikxok fokt bhurgeache mansik udorgoticher bhor ghaltat. Xaririk udorgot: Bhov thoddea promannan bhurgeancho xaririk ukol korpa vixim amcheo xalla bhor ghalta. Bhurgeank tanchea vorgamni disak 8 ‘periods’ asta. Mhonnllear Somar tem Sonvar 48 ‘periods’ asta. Hantuntle 4 vo 5 periods ‘Physical Education” vo PT hache asta. Bhurgeachem xikxonn borem zatolem zalear tanchi kudd (body) bholayken suddsuddit asop khub mhotvachem asa. Kudd bholayken okhondd kortole zalear vyam (exercise) korpachi goroz asa. Tea khatir PT sarke vixoy ani

torekvar khell zoxe porim futtbol, volibol, krikett, adi khellonk bhurgeank ut’tejon divop sarkem mhotvachem asa. Ponn durdoyvan amchea iskolanche vhoddil ani bhurgeanche avoy bapuy bhurgeank favo to vell khellonk diunk fattim sorta. Probhavit (effective) xikxonn ditolo zalear tanche xaririk udorgotik titlench mhotv diunk zay mhonn te azun mandun ghena. Ek bhurgo bhes boro xiklo, ‘distinction’ melloylem, iskolant ani kolejin to poylo ailo ponn tachi bholayki tor bhigoddli zalear tea xikxonnacho upeog kitem? Bhavnik udorgot: Aichea kallar bhurgeam bhitor motthea promannan urmuttponn bhitor sorlelem asa. Tea khatir aiche tornatte aplea vhoddilank respeit ani man’ dina. Aichea bhurgeam bhitor xist mhonnloli na. Aiche tornatte rokddech zhogddonk fultat, maramari kortat ani rogotuy vhanvoytat. Hinsa (violence) tanchea sobhavant riglea mhonnllear fott zanvchina. Heach khatir aiz ami khinna-khinnank choryo, khun ani bolotkar (rapes) zatat te polletanv. Hachem mukhel

karonn mhonnllear amchem xikxonn bhurgeanchi bhavnik progoti korunk xokona. Tea khatir bhavnik progoti khub gorjechi asa. Amchea xallamni sonskrutik karyavolli ghoddoun haddop mhotvachem asa. Vegvegllea somazancheo veg-veglleo karyavolli bhurgeam lagchean korun ghevop gorjechem asa. Veg-vegllea zatinche ani dhormanche bhurge soglle ekvottan ravon jedna karyavolli ghoddoun haddta tedna bhurgeanchea monant bhavnik bodol zavpachi xok’keotay asa. Hi sond vogddaunk favona ani tea khatir sonskrutik karyavollimni bhurgeank bhag gheunk ut’tejon divop faydeachem asa. Ponn amchim iskolam he ghoddnnek favo titlem mhotv dina mhonn dukh bhogta. Hea kallar ami zaytea ‘terrorists’-anchi khobor aikotanv. Tantuntle kaim tornatte bore xiklole ani huxar bhurge asat. Ponn tanchi bhavnik udorgot na zalolea karonnan te akantvadi zaleat. Oslea xikxonnak xikxonn mhonnop? Otmik udorgot: Ami amchea xikxonnantlean bhurgeank vhodd vhodd xikxonn dilem, tankam

advogad, dotor, injiner, ‘scientist’, adi kelet, khub namnam melloyli ponn monisponn aslole monis korunk tor xokle na zalear tea xikxonnak koslench mhotv na. Tea khatir ‘Value Education’ zo ek vixoy asa tacher thirponnim niyall korop khub gorjechem asa. Kosloch dhormik sombondh nastona bori xist bhurgeank diunk zay ani hem korpak ‘Value Education’ ho vixoy gorjecho (compulsory) aspak zay. “ Values are not tought but they are caught” mhonnllear mulam xikounk zayna ponn tim bhurgeamni melloun ghenvchim poddta. Khorem tem! Tea khatir amche xikxokuy khore ‘role models’ aspachi goroz asa. Mhoje nodrentleant, aichea kallachi goroz dolleam somor dovrun, ‘Value Education” ho vixoy xoktecho zavpak zay. Xevottak: Amchea xallechea odhikareamni hacher kholayen chorcha korpachi goroz asa ani bhurgeanchi fokot mansik udorgot korchi soddun teach borobor xaririk, bhavnik ani othmik vikas korpak vavurpachi taktichi goroz asa. Tednanch amchem xikxonn khorench faydeachem zatolem.

Uloylolem urta randolem sorta Nevel Vell’llekar

jechem. Poilo Deva sovem tum ‘Ulounche adim chint dhin’vaxi aslear polle. ani uloylolem utor samb- Karonn zo konn poylim hall’… oxem amche purvoz Devak dhin’vasta to amkam sangtale. Tanchem borem kortolea dusreamsangnnem svikarun kuy dhin’vasta. Ani jedna mannsugen ulounk amche apunn khalti zaun dusreproyotn zaleat. Uloun, am- ank dhin’vaspachi zaka chea kallzantlim bhavnam sonvoy asa taka sorollponami uktim kortanv. nim Devak dhin’vaspachi Magnneantlean ami sonvoy lagta. Devak dhinvasun argam Zayte pavtti dusreditanv. Amche chukichem anchem borem kortoleak bhogsonnem magtanv. dhin’vasche boldek ami Ami zoxem utram vaprun nosayen bhortat. Toslea magnnem kortanv, tox- mon’xamchi tust korchem ench amchea ghorabeant, soddun ami tacheo chukeo somazant ani Povitr Sob- kaddun vaitt ttika korhent konnachem kitem- tat. Hi ek dukhachi gozal. I borem pollelear ami Dusreamcheo chukeo kadtankam xabaski ditanv. dinastona tankam borem Ami osutor ani urba kot. Amche Voparinchea dilear te o s k o t a y e n Bhanddarantlem khoxal zatole ami khala hatunt dubpoddtanv, patok adhar- hav na. Ani tednanch to tanv. Tedna ami dukhoyla vaitt toren keloli vost bore tache sovem utramnim bhaxen korunk xokta. bhogsonnem magtanv. Ami dusreank Kallzantle amche anvdde dhin’vaslear, dusreankuy utramni ucharlearuch, borem dista mhonn amdusro monis te spoxttpon- kam kiteak somzona? nim somzunk xokta. Thoddeank dusreanchem Uloy, dhin’vasnnechem borem asa tem disoch na. utor: Konnuy borem kor- Fokt apunn kitem korta ta tache upkar atthovop tench borem mhonn to ek bori monisponnachi somzota. rit. Ponn poylim Devache Taka dusreancheo foupkar mandop chodd gor- kot chukich zollkhotat.

Hem amchem soim konnank mandpa sarkem na. Amchea uloupant jedna dhin’vasnni asta tedna ti soglleank avoddtta. Uloy bhogsonneachem utor: Monis az apli chuk vollkhun ghena. Dekun to Deva lagim bhogsonnem magunk fuddem sorona. Ani chukta tedna taka ‘sorry’ mhonnpachi sonvoy na. Soglle monis chuktat, oso to somzota. Ani chuklear pasun ogi ravta. Punn Jezun amkam bhogsonnea vixim xikvonn dilea. ‘Amchea Bapa’ mhonnttona ami ti uchartanv. Zo dusreank bhogxita takach Devachem bhogsonnem mellta. Deva ani mon’xa lagim ami bhogsonnem magtat tedna, amkam novea jivitachi survat korunk adhar mellta. Bhogsonnea vorvim jivitantlem mhellem sogllem dhuvun veta. Bhogsonnem axeta to atrea-poyrean sondhan-sonvskarant vantto gheta, ani Devacho mog chakta. ‘Sorry’ mhonntta to apunn oskot mhonn vollkhun gheta. Ponn Oskotayen to bollixtt zaunk xokta. Misa bolidanant ami ‘Hanv Patki’ mhonn vollhun ghet-

anv, ani Deva lagim bhogsonnem magtanv, tedna Somiachi kaklut amkam favo zata. Hea khatir jivitan bhogsonnem diun ani bhogsonnem magun jiyevop mhonnllear sorgar rajeant tukach ek zago toyar korop. Uloy, vinontichem utor: Aiz mon’xak Devachi ani dusrea mon’xachi goroz asa. Ani monis khoxal jivit jiyeunk dusreacher patyeta. Sogllim kama amchean korunk zaynant. Amkam dusreancho sohokar zay poddtta. Zayte pavtti amcheo gorzo dusreank kollon yetat. Ani tim amkam khoxe monan adhar ditat. Misant, bhavartheam magnneam vorvim ami amche otrek ani anvdde Deva mukhar dovortanv. Amchim magnnim aik mhonn ami Devak vinonti kortanv. Ani borem kitem ami magtat, taka Dev kan dita. Amchim magnnim aikota. Ani amkam goroz tem melloun dita. Randlolem sortolem, punn uloylolem utor urtolem. Dekhun borem tem, dusreak faydeak poddta tench uloy. Tujea borea utrantlean dusreank

ut’tejon mellum-di, dusro urben bhorum-di, dusreank bori budh favo zaumdi, dusro bhuzvonnen vaddum-di.

Borem margdorxonn mellun, uloylolea utrantlean jivitachi vatt cholunk, tanchem jivit pormollan bhorum-di! Pio Esteves


June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

7

Pursuing big dreams - catch that big fish! Amey Hegde

A few years back, on a sunny Sunday morning, I visited Palolem beach along with my cousins. The moment we reached the beach, we could see a lovely deserted island popularly known as Monkey Island (marked as Kankon Island on Google maps). We had a great time playing on the beach; it was a very secluded and clean beach those days. The island alluringly beckoned to us and we decided to take a closer look at it. We walked towards a rocky area as the villagers told us we could wade across from there to Monkey Island in low tide. However, when we reached the rocks we found that the water between us and the island was neck deep and the current was very strong. We decided not be take a risk, dropped the idea of visiting the island and instead sat down on the rocks to enjoy the view of the sea. It was a nice experience watching the sea, the waves, the rocks and the spray. After a while we noticed that a little further ahead, an old man in rags was fishing using a homemade fishing rod. He seemed to have had a bad day as there were only 3-4 small fish lying in a plastic bag next to him. We felt sorry for him and hoped that he would catch a big fish soon. After a few minutes, our prayers were answered and he reeled in a big fish. We felt happy

thinking he would be able to eat a good meal today. However, to our utter dismay, he removed the big fish from the hook and threw it back into the water. We were shocked! We asked him “Why did you throw the big fish back?” He gave us a toothless grin and said “I only have a tiny tavo (frying pan) at home”. After a good laugh, one of my cousins advised the old man to buy a bigger frying pan. Another cousin suggested that if he is unable to afford a new pan, he should cut the big fish into small pieces before frying it! This is not a true story; also, this article is not about fishing and frying pans, but about following our big dreams. Like the old man threw back the big fish as it would not fit his tiny frying pan, we often dismiss our big dreams because we feel that they are too big to fit our existing mindsets and abilities. Let us apply the two approaches suggested above to follow and achieve our big dreams. Approach 1: Get a bigger frying pan a. Boost your self-confidence to achieve your big dream: A strong belief in yourself and your abilities provides a firm foundation to achieve success. Zig Ziglar, the world’s foremost authority on motivation says

BRAZIL: “We aspire to nothing less than a global movement for generational change. I expect the negotiators (…) to achieve renewed political commitment for sustainable development,” recently said Ban Ki Moon, the Secretary General of the United Nations. But how easy will it be to reach political consensus and commitment for such a change? It is not going to be easy. Three main problems need to be addressed to attain such a generational change these days at the UN Conference on Sustainable Development: the goals and meaning of sustainable development, the concept of

“When your image improves, your performance improves”. Here are a couple of tips to boost ones self-image and self-confidence. • Look at your past achievements: Think about what you have already achieved in your life so far. List the 10 best things you have achieved in an achievement log. Make sure that you enjoy a few minutes reflecting on your greatest achievements. • Think about your strengths: Make a list of your top strengths to understand what you do well. Find out what other people see as your strengths and top abilities. Read this list of strengths to feel more confident in your ability to achieve your big dream.

b. Ensure that your big dream motivates you. Ensure that your big dream is important to you and is in “sync” with your top values in life. When your actions and top values are in harmony, you perform at your best. Also, if you are very interested in the outcome then the chances of you putting in the work to make it happen are higher. c. Acquire new skills and abilities needed to achieve your dream According to Jim Rohn, America’s Foremost Business Philosopher, “You must either modify your dreams or magnify your skills.” Identify the skills you will need to achieve your big dream and look

at how you can acquire these skills well. Brian Tracy, the most listened to audio author on personal and business success in the world today, says “No one lives long enough to learn everything they need to learn starting from scratch. To be successful, we absolutely, positively have to find people who have already paid the price to learn the things that we need to learn to achieve our goals.” Seek out experienced people and experts who already have the skills and qualities you wish to acquire and learn from them. Approach 2: Cut the fish into small pieces If you look at your big dream, achieving it might seem overwhelming at the first glance. Remember the rule of divide and conquer and break down the big dream into smaller, more manageable goals. One of my participants, Rajesh has a life time dream to become the head of department of the maintenance department in his company. I worked with him to help him break down his lifetime career goal as follows. • Five-year goal: “Become a maintenance manager” • Three-year goal: “Volunteer for projects that the current Head of Department is heading.” • One-month goal: “Join a distance learning/ part-time program and

It’s attended by 100 world leaders and has nothing less than the future of the planet at stake. But the Rio+20 conference on global sustain ability faces sizeable stumbling blocks and conflicts of interest the green economy, and the institutional frame required to articulate the needed change. More than a hundred heads of state or governments are expected to attend Rio+20, making it the most important international conference this year. But in spite of the high institutional

representation, these problems have truly become “stumbling blocks” on the way to a sustainable future. The “zero draft,” released in January 2012, reaffirmed the Rio principles and past actions plans, trying to define the green economy and the institutional framework required in the context of

complete my engineering degree.” • One-month goal: “Talk to the current head of department to determine what skills and qualities are needeto do the job.” • One-week goal: “Book the meeting with the head of department.” As you can see from the above example, breaking your big dream down into smaller goals makes it appear much more manageable and easier to achieve. Rajesh’s lifetime goal “become the head of department” looks overwhelming; however his one-week goal “Book a meeting with the head of department to discuss the skills needed to do the job” seems very manageable. Think about something that you can do within one month, what you can do this week and what you can finally do today to achieve that big dream of yours. Remember, that big dream of yours is waiting for you to pursue it. Cast your line and reel in that big dream! Amey Hegde is an internationally certified Corporate Behavioral Trainer, Motivational Speaker, Management Consultant and an internationally published Author. All the quotes by great thinkers used in this article are from his book “Inspire to Reach Higher.” Amey can be contacted at amey.hegde @ gmail.com, http://ameyhegde.in.

sustainable development and poverty reduction. Big differences between negotiators, however, have emerged on these three issues. Martin Khor, from the Third World Network, bluntly expressed the divide between nations at Rio in these terms: “Unfortunately, the summit comes at a time when developed and developing countries seem less and less able to reach a common understanding on key issues and principles. The North-South divide has been visible in the negotiations at the World Trade Organisation, in the Climate Change Convention, and most recently at the UN Conference on Trade and Development. The same divide also exists in the Rio+20 negotiations.” ecojesuit.com


June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

3 pustokam uzvaddailim PONNJE: Junache 30ver Dalgado Konknni Akademi

(DKA) tin sahitik pustokam uzvaddak haddtoli. ‘TI AXEA’ (tiatr) borovpi Xri. C.D’Silva, ‘BHIRANT’ (tiatr) borovpi Xri. Anil Kumar and ‘radio’-cher vitraylole khell ‘KANNIO JIVITACHEO’ borovpi Xri. Pio Fernandes, oxim tea pustokanchim ani borovpeanchim nanvam asat. Him pustokam DKA-che ‘Kombri Yevzonn’-e khal uzvaddak ietolim. Hea pustokam uzvaddavnnechea dobajeak Naveleche Rosary Kolejicho prinsipal Pri. Simão R. Diniz mukhel soiro, ani somaz-sevok Xri. Anil A. Bandodkar manacho soiro astolo.

‘Aplea bhurgeam sangata’ kuttumbacher uzvadd dusrea bhagant polleonk mellta. Aplo tiatr iesvont zaunk, Sammy Tavares-an ‘stage setting’-acher zaito bhor ghatla ani machier don nove podd’dde uzvaddak haddleat. Vinodhi babtint, John D’Silva, Seby ani Sally lokak bhorpur hansoitat. Kantaram vixim, Sonia Sirsat-achem ‘Mahan P Agxekar | VIP

Quick n Easy Recipes by Students of IIAS

Pineapple upside down muffins Ingredients 115 Gms melted butter 330 Gms brown sugar 24 nos. maraschino cherries 1 Can crushed pineapple 511 Gms Refined Flour 10 Gms. Baking powder 3 nos Eggs 315 ml pineapple juice 80 ml vegetable oil 7 gms Confectioners’ sugar for dusting, or as needed Directions 1. Preheat oven to 175 degrees C. 2. Line the muffin cups with waxed paper. 3. Spoon 1 teaspoon melted butter into the bottom of each lined muffin cup. 4. Spoon 1 tablespoon brown sugar in each muffin cup. 5. Press a maraschino cherry into the center of the brown sugar in each muffin cup. 6. Spoon a heaping tablespoon of crushed pineapple over the cherry and compact it with the back of a spoon into an even layer. 7. Mix together Eggs, pineapple juice, and vegetable oil in a large bowl with electric mixer on low speed until moistened, about 30 seconds. Add Refined Flour and Baking Powder to themixer and turn the speed to medium and mix for 2 minutes. 8. Pour pineapple cake batter into the muffi n cups, fi lling them to the top; do not overfi ll. 9. Bake in the preheated oven until a toothpick inserted into the center of a cupcake comes out clean, about 20 minutes. 10. Allow cupcakes to cool at least 5 minutes before inverting muffin cups onto the waxed paper to release. Serve with pineapple and cherry sides up. Sprinkle cupcakes lightly with confectioners’ sugar.

8

Aplo jiv sonkoxttant ghalun, aplea bhurgeanchea fuddara khatir koxttovlea uprant, aple zantte pirayer avoi-bapui sodanch apleam bhurgeam sangata jieunk sodhtat. Punn toslem bhag soglleankuch mellona. Sammy Tavares-acho ‘Aplea bhurgeam sangata’ tiatr kuttumbantle veg-veglle sombond uzvaddak haddta ani onupkarponnacher odhik lokx ghalta. Logni jivitant 10 vorsam sangatan sarlea uprant, Felcy (Felcy) ani Justin (Justin)-anchea ekvottar dog put zolmotat, Mathew (Mathew) ani Godwin

(Godwin). Mathew Roma thaim ani Godwin Rosalia (Rosalia) thaim lognant bhitor sortat. Punn dandovlotiche axek lagon, gharant ailoleo suno aplea sasupaichem pornnem ghor vikunk aplea ghovank fuslaitat. Punn gharacho vhoddil Justin konnachench aikunk toyar na. Tosle poristhitint kitem ghoddta? Gharant ailoleo suno fuddem koslo tharav ghetat? Sorvxevttim, konn zoitivont zata ani konn harovta? Nimannea vellar aplea sasupai koddlean dogui sunank aple chukichem bhogsonnem favo zata kai? Tem sogllem tiatrachea

Goykar’ ani ‘Dotik Lagon’, Lawry Travasso ‘Bhavart Aslear’ ani ‘Jiveank Visvaxi Rav’, Anthony San ‘Chukloleank Bhogxitanv?’, Aniceto/Rosalia ‘Abortion’, Roma ‘Mog Gorjecho’, Cajie de Sanvordem/Xavier Gomes/Marcus Vaz ‘Sant Anton’, Sammy Tavares ‘Jezuk Ixtt Kor’ aikopa sarkhim asat ani boro sondex ditat.

Digdorspi Uloita:

Sammy Tavares -

-

-

Bhurgechponnim Konknnicho ani tiatracho mog mhojea kallzant riglo ani kolejik vetana hanven tin tiatr ‘Delina’, ‘Ugddas’ ani ‘Koddu Somdir’ boroun, machier haddle. Ho zaun asa mhozo poiloch vevsaiek ‘professional’ tiatr. Kosloch hetu nastana az thodde tiatrist aple tiatr machier haddtat. Aplea tiatracho dorzo vaddounk tankam bilkul khoxi na. Tiatr machier haddta tedna, moronjon ditana, lokak tiatr udexim kosloi tori sondex mellunk goroz asa. Konknni maim-bhas sambhalltana, tiatristamni novea kolakarank machier ieonk aplo tenko sodanch diuncho.

CD Vimorso: Pio Esteves | VIP

Agnelo Lobo-chi chovti CD ‘Tujea Mogak’ mogacher and kuttumbachea vangddeancher revoddloli asa. Konknni palkache nanv-voste kantoristamni te CD-int 12 kantaram gaileant. Survek, ‘Tujea Mogak’ hea kantaran Agnelo Lobo aplea mogea sovem aplim bhav’nam ugttim korta. Apleak visvas-ghat korun, dusrea thaim aplem mogi koxem logn zalem, tem taka somzona. Sorv-xevttim, zorui aplea mogean aplo fuddar pisuddlo, toruiastona morosor apunn taka sodanch visvaxi ravtolo mhonn to sangta. ‘Nirmunk Nam’ hea fuddlea kantaran Jessica Gomes novean mogacher aplem lokx ghalta ani iskolachea ekach bankar bosun, ixttagot koxi vaddli, tem spoxtt korta. Punn bhurgo gorib familintlo dekhun, aplea avoi-bapain ti ixttagot koxi nakarli tem sangata. Bhurgo bekar aslo tedna, tachea borea noxiban taka tarvar nokri favo zali. Toruiastona, to ekvott Devan nirmunk na mhonn

‘Tujea Mogak’

tem gomoita. ‘Sasumai’ hea kantaran Francis de Tuem sun ani sasumaimcho sombond koso asta, tem sidh korta. Tea uprant kuttumbant tanche modhem futt kiteak ani koxi poddta, te vixim to zaitim karannam dita.

‘William de Curtorim’ hea kantaran Agnelo Lobo somplolea ‘jet speed singer’ sorgest William de Curtorim-k apli xrodhanjoli vompta. Konknni palkar ietoch, rajkaronnacher ani montreancher to kantaram koso gaitalo ani lok taka koso vakhanntalo, tem sangta. ‘Khuris’ hea kantaran Kristi dhormant ti khunna kitli mhotvachi, tem Bushka spoxtt korta. Eka nustekarachi khobor sangtana, aplo dhondo boro cholona mhonn Pedru Devacher koso xinn korta, tem sangta. Khuris amchea bhavartachi khunna mhonnttoch, gaddieponn soddun diunk tem magta. Te siddin aslolea soglleam kantarank Lenoy Gomendes-an songitacho adar kela ani trumpet-acher Anthony de Velim-n aplo tenko dila. Hi siddi ‘Agjes production’-achea asrea khal bhair sorlea ani Lens recording studio, Sirlim hanga toyar kelea.


June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

Mining companik Ugemche tornatte zhaddam ditat UGEM: Hea vattharantlea minam-khonnimni duxit kelolem poryavoronn rakhpache nodren, hangachea Piedade Saibinnichea Kopelantlea sumar 50 tornnatteamni ek borem pavl ukhol’lolem asa. Hea kopelache bhonvtonnim apnnem roylole zhaddanche rompe sorvbhonvtonnchea minam komponink rounk divn hea tornatteamni hangachem vatavoronn borem dovorpak tharaylam. Tornatteanchea hea borea karyak Kopelantlo Pri. Agapito DaCunha ani Bro. Titus hannim margdorxonn kel’lem asa. Pri. Inacio Almeida hanchea hata khal choltolem hangache Pilar sounsthechem ‘Zagotik Nature farm’ hanga zhaddam rovpa vixim xikxonn ghevn , Xri Anthony Colaco hanchea fuddarponna khal sumar 450 ‘Laxmi Taru’-che rompe toyar korun tornntteamni minam komponink toxench her lokank komi doran vikpak tharaylam.

Keralant xikloleancho ankddo denvta

Tornnatteancho fuddari Xri Colaco hachem mhonn’nnem asa ki nixkalljiponnan mellot thoim dovorlolem beupeogachem min hangachea vatavoronnak mar dita dekun toslea zageancher zhaddam rompe lavn tem vatavoronn poryavoronnache nodrentleam rakhun dovorpacho te proytn kortat.

Laxmi taru sarkea zhaddank vokhdi (medicinal) mol asa. Jea jea zageancher poryavoronn pirddear zata thoim oslim zhaddam roylear poryavoronnachi rakhonn zatoli ani lokanchi bholayki bori urtoli. Laxmi Taru zhaddache rompe poylech pavtt 1960 vorsa Maxico savn Bharot desant haddlole. Hem zhadd

Majorda ‘Mezanchem fest’

KERALA: Eka kallar Kerala

xikxonnik mollar unchlea panvddear porzolltalem. Kaim vorsa fattim xikop aslolea lokacho ankddo denvunk lagla mhonn UNESCO-cho odheokx Shiegru Aoyagi hangamsor ghoddun haddlole eke karyavollint uloitana mhonnlem. Ek kall rajeantlea sogllea lokak xikxonn aslem. 2011 vorsa lokmeznnechea ankddevari pormonnem 93.91% lok xiklolo aslo. To atam fokot 85% asat mhonn mahiti dilea. Hea denvtea ankddevaricher upay sodun kaddunk thoimchea sorkaran 1990 vorsa thavn obheas korcho mhonn kolloilam. Sodea xikxonnik mollar Kerala von her sat rajea ani ‘Union Territories’ unchlea panvddear asat. Mizoram rajeo desant poilea panvddear asun thoim xiklolea lokacho ankddo 91.58% asa.

kosleyi matyent rounk zata ani tachea biyam pasun tel kaddpacho faydo ason tea biyamcho ‘jam’ ani ‘jelly’ toyar korunk zata. Min kaddtat thoim bhonvtonnim him zhaddam launk ami hangachea minam komponink suchovnni kelea oxem Xri Colaco hannem xevottak sanglem.

MAJORDA : Gõyant pavs

poddum vo na poddun, sodanch festam asatuch. Majorda ganvchea Dongorim vaddeantlea St. Antonichi porob Junhache 17ver keli. Horxem hi porob Junhache 13ver poddta ponn Dongrim vaddeant ti uprantlea AItara dobajean kortat. Hea porbek mezanchem fest mhonntat Gõybhor tachi fank zalea. Hachem kheritponn MANORAMAONLINE.

mhonnlear vaddeantlo lok adle sanje St. Antonichea Kapela lagim zoma zata, ani ladainh korta. Porbe disa Kopelant porbechem Mis bhettoitat ani donparam 10-15 veg-vegllim frutam katrun mezancher mandun dovortat; maghir Padr Vigar yevn tancher axirvad ghalta. Hi magnneachi rit somplea uprant tim frutam lokak vantt’tat. Xekddeam adim hi porompora suru zalea ani ti

vaddekaramni azun chalu dovorlea. Hi mezanchi porob kedna thavn ani koxi suru zali tem sarkench nokllot. Tori astana lok he porbe vixim zaitim sangnneo sangtat. Salvador Rodrigues, 55 vorsancho sangta tea pormannem, Junhant xetam vompacho kall, sogllo lok xetkari aslolean St. Antoni kodde boro pavs poddun xetank bori pikavoll zalea puro mhonn magnnim korta. Onek eklo, Salvador Rego 57 vorsancho, St. Antonichea “St. Antoni Bhokta” hea gayonacho ul’lekh korta: tea gayonant ek xlok vo vers oso asa ‘Sant Antoni follanchea mezari dovorlolem melolem balluk, tacher magnnem kori; itlean bhurgo zalo jivo’. Dekhun hea ugddasak ami porbe disa follam vantt’tat mhonn to sangta. Dongorechem fest goddiyek hea versak lagu zait kay?.

9

100 vorsanchea kansvak moronn QUITO-ECAUDOR:

“Lonesome George” nanvachea 100 vorsanchea kansvak (tortoise) Aitara disa moronn ailem, oxem hangachea ‘Galapagos National Park’-achea odhikareamni kollit kelam. Tachea mornna fattlem karonn ozun kollit zavnk na. Ecaudor-achea Galapagos zunvear, 1972 vorsak ho kansov mell’lolo. Tanche zatintlo nimanno urlolo ho kansov pollovnk hea zunvear dor vorsa sumar 180,000 bhonvddekar yetale. Galapagos zunveam velo ek zunvo, La Pinta hanga mottheant mottho aple zatintlo ho nimanno kansov urlolo zaka mela tedna sumar 100 vorsam aslim. Odhikareanchea sangnnea pormonnem osle kansov sumar 200 vorsa meren jiyetat. 19vea xenkddeant , Voydnneanik Charles Darwin hannem apli ‘Theory of Evolution’ oslea kansvanchea adharan toyar keloli. Ani heach khatir

jivont urlolea tanche zatintlea hea nimannea kansvak chodd mhotv ailolem. Hea kansvachi mel’li kudd , raxttriyo ‘National Park’ant vokhdam lavn toxich dovorpachi hangachea sorkarachi itsa asa. Mel’lea hea kansvacher , ‘necrospy’ korun tachea mornna fattlem karonn sodpache proytn chalu asat mhonn kollon ailam. Oslea kansvanchi pillgi urchi mhonn sorkaran, 1993 vorsa don bail-zatiche kansov haddun “Lonesome George” kansva lagim kuddicho sombondh zoddunk dovorlole. Ponn te proytn sufoll zavnknant. Ani dekun oslea kansvanchi zat atam sasnnank kobar zali. Gallapagos zunvear azun meren sumar 20000 motthe kansov jivit asat.


June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

English Konknni Mix Bhaji

Nanvachem spelling mistake check kor To check if there is a spelling mistake in the names is a new buzz in documentation. Now attention is being drawn to check whether your name and your parents’ names are properly spelled in all the relevant certificates. I was told to check the names in the certificates of my grandparents. Xepaichea ani xemaimchea nanvanchim ‘spelling mistake’ asa zalear ‘check’ kor. All these years, we really never paid attention to the way the names of grandparents were spelt in the certificates. The headache to correct spellings in our timewould be much less if we had the time and patience to cross-check while recording them. But now it’s late to do so and we pay the price for our foolishness. This foolishness is costly. Some have their visa rejected because of spelling in the names on the passport and other documents do not match. If you are a reader, hope you take appropriate action in this regard. Otherwise, the visa officer surely will. Chalta hai our old attitude - no longer chalta in our times of computer verification. For heaven sake, at least spell your name properly, shortcut do not work for official documentation. Forget the age, one name at home, another at school and some other on the register. When it comes to spelling your name, variety is no longer the beauty. Just do it for creativity, not for documentation. ‘Tujea nanvachem spelling tuka sarkem yena?’- has always been the reply of the official sitting and correcting the names. On the other hand, people also comment, ‘hankam anink konnem haddleant, nanv pasun sarkhem borounk yena’. Finding the correct spelling on the documentation was never news. But now it has become a serious concern. Anyway using the word spelling in Konknni English mix bhaji is always welcome. Feroz F (This column is intended to arouse humour in the evolution of language. It does not serve as a standard but focuses on the joy of mixing words from one language to another.)

ÌÙ²tÌâFòÌœú +Ì ÌÕ ²ÌÙFòsÌÖ DFòÌ ÌÙ²tÌâFòÌœúÌFò ÌÙ²tÌÖ ŒÌœÙ Ì –Ìâ`ÌÌœú +̡̙ôÌâ. tÌÌâ +Ì Ì¡ãô `Ì̤ãý QÌâ¥Ì Ì œúÌ ÌÌÉtÌ OÌâ¡ôÌâ. yÌÉ™Ì ²ÌÙFòsÌÖ ŒÌœú ÌÌFò ˜Ì¤ýÌœú `Ì̤ãý ̲̜ú̡̙ãô. ²ÌÙFòs™ÌÌÉ ÌÕ ™Ìâ¥Ì Ì Fòn÷ssÌ LÌÌtÌ ÌÌ `Ì̤ý™ÌãtÌ +n÷Fò¡ôÖ. `Ì̤ãý +¨ÌHò +Ì̟ͨ™ÌÌ Ì ²ÌO̤ýÖ ²ÌÙFòsÌÖ `Ì̤ãý QÌâ¥Ì Ì =n÷¡ôÕ. ²ÌÙFòsÌÖ ŒÌœú ÌÌ +Ì Ì¡ãô FòÌ˜Ì ·þ™Ì ·ãþ tÌÌFòÌ ·þÌâ¡ô˜Ì¡ãô. zâùLÌ- DFò¥ÌhõÌtÌ ¥·þn÷ ¨ÌHò +̲ÌtÌÌ. Avoy: Dotor mhojea putak ratchem sopnant makodd futtbol khelltat tem dista. Dotor: Az rati taka hi ek gulli di. Sopon bond zatolem. Bhurgo: Ponn dotor hi gulli hanv faleam ghetam. Dotor: Kiteak? Bhurgo : Az rati ‘final’ asa.

Agnelo Pires Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

Answers you dont want to hear Two 90 year old men, Mike and Joe, have been friends all of their lives. When it’s clear that Joe is dying, Mike visits him every day. One day Mike says, “Joe, we both loved rugby all our lives, and we played rugby on Saturdays together for so many years. Please do me one favour, when you get to Heaven, somehow you must let me know if there’s rugby there.” Joe looks up at Mike from his death bed,” Mike, you’ve been my best friend for many years. If it’s at all possible, I’ll do this favour for you. Shortly after that, Joe passes on. At midnight a couple of nights later, Mike is awakened from a sound sleep by a blinding flash of white light and a voice calling out to him, “Mike--Mike.” “Who is it? asks Mike sitting up suddenly.

10

Impossibilities In The World

“Who is it?” “Mike--it’s me, Joe.” “You’re not Joe. Joe just died.” “I’m telling you, it’s me, Joe,” insists the voice.” “Joe! Where are you?” “In heaven”, replies Joe. “I have some really good news and a little bad news.” “Tell me the good news first,” says Mike. “The good news,” Joe says,” is that there’s rugby in heaven. Better yet, all of our old friends who died before us are here, too. Better than that, we’re all young again. Better still, it’s always spring time and it never rains or snows. And best of all, we can play rugby all we want, and we never get tired.” That’s fantastic,” says Mike. “It’s beyond my wildest dreams! So what’s the bad news? “You’re in the team for this Saturday.”

1. U can’t count your hair 2. U can’t wash your eyes with soap 3. U can’t breathe when your tongue is out Put your tongue back in fool. 10 Things I know about you... 1) U are reading this 2) U are human. 3) U can’t say the letter ‘’P’’ without separating your lips 4) U just attempted to do it 6) U are laughing at yourself 7) U have a smile on your face and you skipped No.5 8) U just checked to see if there is a No.5 9) U laugh at this because you are an idiot & everyone does it too. 10) U are probably going to show this to see who else falls for it.

Devachi Seva

dovaacaI saovaa ]~aM Jaolaao gauMqaUna,,‚ AaoMptaM tuka dovaa sagaLI jaINa Bar,,‚ krIna tujaI saovaa pLotnaa gaulaabaacaoM,‚ TvaTvaIt fula yaovajaUna tI krNaI,‚ manaak pTTa BaUla iktlaI taoKovaMcaI,‚ tujaI saMvasaar klaa taoKot ittlaI qaaoDI,‚tujaI Amar ilalaa maLba AanaI Qat-rI,‚ iktlaoM madIM AMtr ihca paokLI Bar,‚ gaajata tujaoM ]tr idsarat GauMvata,‚ vaaMTkuLI Qat-rI ica<a tujaor laagalaaM,‚ Aasalaao tUM KMyatrI hyaa vhD saMvasaaraMt,‚ kaMya naa tuka ]Nao kSaoM jaayat mhjaoM,‚ tujyaa AaiSavaa-da vaINao iBakajaI GaaNaokar

Utram jhelo gunttun Omptam tuka Deva Soglli jinn bhor Kortoleanv tuji seva Polletana gulabachem Pormollit ful Yevzun ti kornni Monak poddta bhull Kitli tokhnnayechi Tuji sonvsar kola Tokhet titli thoddi Tuji omor lila Mollob ani dhortori Modem kitli ontor Hich poklli bhor Gazta tujem utor Dis-rat ghunvta Vattkulli dhortori Chint tujer laglam Aslo tum khoim-tori Hea vhodd sonvsarant Kaim na tuka unnem. Koxem zait mhojem Tujea axirvada vinnem

Bicaji Ganecar

Pork Vindaloo Gorjecheo Vostu: 1 kilo dukrachem mas 2 motte xindlole piyav Karipat’ta (optional) Tel mitt

10-12 losnnicheo boyeo 2 torneo mirsango ½ kulerin sansvam Amttanichi gulli ½ kuler sakor ½ kop vinagr

Vanttunk mosalo 10 kasmiri mirsango 5-6 miriam ½ kulherin jirem ½ kuler kotmir 2 elchi 1 inch tik’ki ¼ inch alem

Korop: - Masache kuddke dhun, mitt ani barik vanttlolo masalo lavn 2 -3 voram vo fridgint rat bhor dovor. Eka aidonant tel tapovn karipat’ta ani piyav mov ujear baz. Uprant mas ghal ani vos sutto sor baz. Mosaleachem udok ghalun mas xizoi. Zai zalear mitt ani vinagr ghal. Ukdde xita vo unddea borabor khavnk dhi. Melinda Fernandes


Kotha ani Kovita

Vauraddeancho Ixtt June 30, 2012

Ostoreo Bharotant osurokxit PONNJE: Bharot desant

zolmank yevop baylamcheddvank chodd bhirantichem ason ostoreank surokxa divpant Bharot des chodd fattim asa oxem sonvsarantlea zannkaranchem mot asa. Cheddvam zolmank yevche adinch jivim marop, vorsam bhoronastonam lhanponnant kazar korop, ani tankam gulamponnant dovrop oxem tin vattamni Bharot desantli cheddvanchi zat sannddloli asa. Bharot desant tankam svotontr ani khoxalkayen jiyeunk mellona oxem zannkaramni obheas korun dilolea aplea vakeant mhonnllam. ‘Trust Law’ he sounsthen,sonvsarantlea veg-vegllea desantlea ostoream vixim toyar kelolo ek vako , ‘Newsweek’ masikan halinch uzvaddak haddla. Masikant uzvaddak ailole mahiti por-

l

11

Ixtt Bar’ramni vhorun pivoita to tuzo ixtt nhoi tuka sagvadi dita to-i nhoi ixtt Tujem vaitt dislear, tonddar sangta toch ixtt Tonddar borem fattlean vankddem to ixtt nhoi Nosai korta to tuzo ixtt nhoi Vaitta vellar tuka pauta toch tuzo ixtt Tujea ragan bhonvta to tuzo ixtt nhoi Tuka vaitt rostean vhorta to tuzo ixtt nhoi Tuka nokri dakhoita to tuzo ixtt Tuka kallokant ghaltolo tuzo ixtt nhoi

monnem, baylam-cheddvam khatir ‘Canada’ des boreantlo boro ason baylamchea boremponnant Bharot des samko fattim asa.‘Bharot desant baylam-cheddvank kuddichea dondhea khatir viktat,

lhanponnant kazar kortat, hunnddo vo ‘dowry’ mellona zalear lasun martat tea xivay nokream babtint tanche kodde vegllochar kortat’ oxem to vako toyar korpi monddolantle eka zannkaran aplem mot ug-

taylem. Zori Bharot des sogllea xetramni udorgot korit asa tori astona he udorgotint ostoreank vantto mellona ani tanchexim vegllochar kelolo disun yeta mhonn tea masikan mahiti dilea. UCAN

Liplelim sanddlelim mannkam motyam

Tuka nennar dovortolo tuzo ixtt nhoi Dor satolleak ‘Borem Vachop’ ditolo Ixtt tuzo. Edgar Martins , Chinchonea

VIVA SAM JUANV

Hanxar hanxe soddle.... mharog poddle!

Ubaldo

Az-kal hanxe marpache khup klub utpon’n zaleat. Humedichi gozal mhonnlear ji pidda voyzam lagim bori korunk zayna ti hanxe marun nanch zavnk xokta.Ek mavxi apli tokli foddttali mhonn mhaka sangtali, kitlinch vokhdam ani pil’lam ghetlim toriponn thambona zali. Ti hanspachea klubant vangddi zali ani tichi tokli foddpachi apxinch bond zali. Punn halinch hanvem ek vegllich gozal aikoli. “Sheetal Jogging Association” hea nanvan Pune-eant choltolea eka klubant 30 zannam bhag ghetat. Sokallim tim ekttaim zaun bhojan gaytat, tallyo martat ani humedin hanxar hanxe soddtat. Sot sangchem mhonnllear choddxea zantteleank ratchi nid poddona. tankam sokallim fantodder nid lag-

ta. Ponn hea klubacho hanxar hanso soddlolo boball zalolean hangachea zantteank nid poddunk tras zavnk lagle. Xezarchoy khup lok samko bezar zalo. Hea hanso soddpeancher koxi ghuri ghalchi tacher konnem eklean plan kelo. Xevttak Vinaik Shirsat fuddem sorun kottant tancher ‘case’ manddli. Tanche case-icher nitidaran oso nirnnoy dilo: “Sokallim fantodder hanxe marun lokak trasant ghalop sarkem nhoy. Tumcho hanso mhonnllear dusreache trasanchem roddnnem” ani xevottak hanxar hanxe soddttoleank bondkhonnint ghalunk tannem formonn marlem.Hanso soddttoleancho hanso urunk na. Tankam hanso soddunk novo zago sodcho poddlem. Mhojea bhurgeaponnar hanvem Khaprea Zuanvchi gozal aikol’li.To motto

dhollyo aslo. To khoinsorui kam’ kortalo, ani dha minut pott bhor hanstalo. Tachi ghorkarn tacher gorom’ zavn taka tastali, ponn to zobab dinaslo. Fokot hansot ravtalo. Kaim lokak hem Zuanvchem kortub atvench lagtalem. Khuxal ravunk hoch tacho boro upay. Fokot monis hansta ani makodd? To hansta so dista ponn to nattkam korta. Devan hanspachem dennem fokot mon’xak dilam. Hanstolea mon’xachea xiramni rogot borem dhanvta. Bholayki bori ani mon xant urta. China-nt ek ‘Laughing Buddha’ aslo. Tachea pongddant zayte vangddi asle. Te chodd dhadosponnan jiyele.Tannim ulovpam korunknant, sermanv sangunknant. To fokot khoim loka modem vetalo, pott bhor hanstalo. Khup lok zoma zatalo. Sogott lok apxinch hansunk lagtalo. Khonti-dukhi, zhogddim kestavam, rag-dusmankay visrun lok ghora portalo. Thoddea lokachea mukhamollar sodanch kallok, tancho boncho vankddoch vankddo. Thoddea lokachea mukhamollar rosroxit hanso ani uzvadd asta. Amcho ek mistir aslo to amkam mottean hanslear rokddoch pirluk marun il’li dhomki ditalo: Are! kitem hanstay. Jezu khoim hanstalo? Somi Jezu jerul khuxal dhados monis aslo. Tacho axirvad ghevnk avoyeo dhanvun yetaleo apleam borank addtaleo,pakti ani dhonddvosuldr tancho sangat sodtale,dukhi khontik sampoddlele tachi phatt soddinasle,patkachea fasak sampodd-lele,tachi mafi te sodtale.Jeul Jezu khuxal hansto aslo, teach khatir sogttancho To avddecho zalo.

“Are baba itlo soro pivon baint udki marinakai, oxe udki marlele monis baint thavn porot voir ieunkuch nant...


12

l

Bhavartacho Onnbhov

June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofisant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas CHIPLEM, KANAKONA: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin favo zalo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Thomas Fernandes DOVORLIM: Mhozo bhav chodd-

duent aslo, voizamni sanglem to boro zaupacho na, ani boro zalear pasun toklen sarko aschona mhonn. Hanvem Man. Agnelachim novenam kelim atam Man. Agnelachea adaran mhozo bhav boro asa ani tokli sarki asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Joanita Coalco KHANDEPAR, PONDA: Mhozo put William ani natu Vendral chodd bore nasle tedna hanvem Man. Agnela lagim maglem tankam bore korunk. Man. Agnelache mozotin mhaka maglolo upkar mell’lo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maria Mascarenhas

mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani 17 dis hospitalant urun Abrilachea poilea Brestara borem zaun ghora haddlem. Hanv Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Rosa Pereira UTORDA: Mhojea Stanly putak

bori sirvis favo zalear puro mhonn hanvem Man. Agnela thaim vinonti keloli. Man. Agnelachea mozotin sogllem borea bhaxen zalem mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Wency Pereira SIOLIM: Mhojim dogam bhurgim borim naslim punn Man. Agnelache mozotin borim zalim mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Aduciana D’Souza RIBANDAR:

Man. Agnelache mozotin zaite mhaka upkar mell’leat ani toxench mhojim bhurgim bore bhaxen exam pas zalim. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maria Fernandes

Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem, mhojea ixttachea bailek ek bhurgem favo kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Hanv Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Minguel Gonsalves

ANJUNA: Mhojea bhoinnichem

RIBANDAR:

MAKAZANA:

cheddun borem naslem taka svas gheunk addkoll zatali, tedna ami taka voizaxim vhelem, tannem G.M.C vhorunk lailem, thoim temperory oxygen diun taka ghora dhaddlem. Uprant ratchem tachea lagim sarkoch svas gheunk zaina zalem mhonn taka ami GMCint haddlem, scanning kelem, sanglem borem asa, uprant portun scanning kelem tedna sanglem chodd perig mhonn kitem zalam kainch khobor na, (all body parts totally dead) 24 horam dilim. Uprant sanglem taka rogot ghalunk zai mhonn, kidney problem, mornachi soglli toyari kel’li. Mhaka il’lo vell melltalo tedna hanv tachea-xim vochun Man. Agnelak fuddem ghalun magtalim taka borem chollun ghora dhadd

Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem, Anthony Fernandes hachem operasanv borea bhaxen zaunk. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani operasanv bore bhaxen zalem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Minguel Gonsalves

Toxench mhaka novem ghor badunk addkolleo yetaleo, uprant hanvem Man. Agnelachea mozotin maglem ani mhojem ghor bandlem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Natalina Costa NAVELIM: Ami kazar zaun tin vorsam porian mhaka bhurgem naslem. Hanvem bhavartan Man. Agnelak ulo marlo ani mhaka ek bab zalo. Tachem nanv Samuel ani 3 ½ vorsancho asa. Taka bori bholaiki favo zaunk magtam. Vell kelo mhonn mafi magtam ani Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Melroy Camilo PANAJI: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Avita Lobo KARAMBOLIM: Marsache poiler thaun mhaka zor yetalo. Ek mhoino odikuch mhaka zor ailo, yetalo-vetalo punn Povitr Satolleant chodd zaun hanv ekui dis igorjek vochunk zalemna. Nimmnea Sukrara hanvem mhojea putak dhaddun Man. Agnelachi mati haddunk laili ani bhavartan ti fi roun hanv pielim, Manipal hospitalant mhaka admit zaunk apoilem punn hanv Abrilache 9ver voizak mellunk gelim tedna soglle mhoje test kele ani mhaka kainch mellunk na ani mhaka porto zor-ui yeunk na. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Fatima Cardozo

BHOKTI KORTOLEANK ULO

KARAMBOLIM: 2010 vorsant okosmat mhaka acidity zali ani hanv mortam koxem mhaka dislem. Vell ratcho aslo punn teach vellar Man. Agnelachem painol mhojea horddear dovortoch mhaka borem dislem. Uprant mhozo put Myron XII Science pas zalear puro mhonn maglem. Man. Agnelache mozotin to pas zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Fatima Cardozo

Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam. Vice Postulador Pri. Hilario Fernandes, sfx

Aitarachim Misam sokallim: 6.30, 7. 30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00. Brestara sokallim: 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00

SANVORDEM:

Maglolo upkar mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Luciana M. Dias e Rodrigues NAVELIM: Hanv chodd borim naslim, zaite mhojea jivak tras zatalet, tedna hanvem Man. Agnelak ulo marlo ani hanv borim zalim. Porgottunk vell kelo mhonn mafi magtam.

KARAMBOLIM: Mhoje dhuvek Mruna-k okosmat zor ailo. Amik tablet dilear kosoch devona zalo, portun choddot ravlo. Taka ami ratchench G.M.C-nt gheun vetaleanv, vatter hanvem Man. Agnela lagim maglem ani khorench Pilar pasar zatoch tannem aplea jivak borem dislem mhonn sanglem. G.M.Cint taka topasun rokdench ghora dhaddlem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Fatima Cardozo MARGANV:Mhojea horddeant chodd dukhtalem mhonn hanvem voizak mellunk chintlem, tea vellar mhoje ghorkarnin mhaka Man. Agnelachea fonddachi mati udkan ghalun dili ani 2 disamni mhaka borem dislem. Toxench mhozo put zor yeun boro naslo. Hea vellar hanvem Man. Agnelak ulo marlo ani Man. Agnelachea mozotin amcho bab Godwin boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Edger Silveira BOGMALLO: Mhoji dhuvechem

operasanv korunk goroz mhonn voizamni sanglem. Tedna hanvem Man. Agnelak ani Santa bhogtank fuddem ghalun maglem tachem operasanv borea bhaxen zalear puro mhonn. Operasanv bore bhaxen zalem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Hermina Rodrigues SIRIDANV: Mhoje ovarian cyst zaun kankr zalo. Operasanv kortoch biopsy keli ani voizan sanglem kankrachem mhonn. Vokhdam dilim. Uprant novean scan korunk lailem, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani udok pieun scaning korunk gelim. Report boro ailo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Joanita Afonso VELSANV: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Swbert Rodrigues BETALBATIM:Maglolo upkar

Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch

Santacho man favo zaunk magtam. Socorrina Rogtao KUNKOLIM:

Hanvem mhojea puta pasot maglolem taka bori sirvis favo zalear puro mhonn Man. Agnelachea mozotin mhojea putak bottir sirvis favo zali mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Santana Afonso

SALVADOR DO MUNDO: Zaito temp hanv Man. Agnelak fuddem ghalun magtalim, mhoje dhuvek boro sangati ani boro ghorabo favo kor mhonn. Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo. Toxench anikui zaite upkar mhaka Man. Agnelache mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maria Berta


Katolk Khõbrõ

Vauraddeancho Ixtt June 30, 2012

SADO KALL – TERAVO AITAR Voros B (01/07/2012) 1lem Vachop: Zann. 1, 13-15; 2, 23-24; 2rem Vachop: 2Kor8. 7.9.13-15; Xubh: Mk 5, 21-43

Jezucher amcho Bhavarth thir korum-ya Ek Sfurthi: Ek tornatto vaitt veasnacho gulam’ zalolo. Tachean drugs ghenastana ravunk zainaslem. Tachea borea noxiban hea veasnantlean taka mekllikay mell’li. Apnnem konn porim drugs soddun dile tem to sangta: ‘Drugs soddun diunk mhaka khuxi asli dekhun khub upay hanvem ghetle. Punn kainch faideak poddlem na. Drugs vikte gheunk mhaka dor disa ek hozar rupya khorch zatalo. Duddu mellonasle tednam hanv amcheach ghorantleo vostu chorunk laglom. Hanvem ghorantlem bhangar, mummy-chi mudi, tambeachim aidonam pasun vikhlim. Amchea ghorantle oratorint khub kimtichi Jezuchi imaj asli, ti-i hanvem vikhli. Hanvem Jezuk vikhlo! Jiv diunk hanvem tin pavtti yevjilem. Punn Devanuch mhaka jivo dovorlo. Ek dis sanjechea vellar hanv mhojea ghora portotalom, igorje laginch mhoji mottar bond poddli. Hanv igorjent bhitor sorlom ani padri sermanv sangtalo. To mhonntalo, Jezuchean tuka sogllea akantantlo, vaittantlo ani piddentlo boro korunk zata. Ho padri mhojech lagim uloita koxem mhaka dislem. Magir tea padrik hanvem mhoji soglli khobor sangli. Mhojea borabor padrin magnnem kelem ani mhaka mhollem, Tornattea ghora voch, Jezu lagim uloi ani tuka adar mag. Mhojea kuddachem dar bond korun dimbiyer ravun hanv oxem mhonnot aslom, Jezu Tum asai zalear mhaka salvar kor . Sumar ordem vor hanvem roddun oxem magnnem kelem. Te ratik hanv sust nhidlom. Te ghoddie thaun mhojea Jivitant vhodd bodol zala...ek milagr zalea! Atam Jezu mhojem jivit choloita. Mhaka prosn nant oxem nhoi punn hanv tumkam sangtam mhoje lagim atam JEZU asa ani JEZU borabor mhoje lagim sogllem asa’. Ho tornatto mhollear Mumbay-cho Russell Pinto. Devachem Utor: Zannvayechea pustokantlea vachpant, Devan mon’xak moron na toslo vo omor kelo mhonn ami aikolam. Punn devcharache nirddukayek lagun monis mornnachea ghansak sampoddlo. Devan moron korunk na. Dev mon’xanchem nisontton zata tednam khuxal zaina. Sant Paulu Korintachea Kristanvank boroun tankam ugddas korta ki jezun mornnacho bhosm korun amkam jivit ani omoronn haddlem. Xubhvortomanant, Jezun keloleo don milagri asat. 12 vorsam piddent aslole bailek Jezu boro korta. Tichi pidda mhollear rogt-patt ani tinnem ghoddie zaitea dotoranxim vochun ilaz ghetlach astolo. Jezu ticho nimanno bhorvanso zata ani Tachea angvostrakuch hat laun ti bori zata. Tech porim jezu Jairusache melole dhuvek jivont korta. Jezucher tacho okondd bhavarth aslo. Kiteak apunn edo vhoddlo monis asun soglle khaltikayen ani visvasan to jezuxim yeta. Ani Jezu tachea bhavarthak lagun tache pasot milagr korta. Amcho Zobab: Jezu Krist khorench podvedar mhonn ami onnbhovlam astolench! Jednam te ostorek pekovnni mellta tednam tacheantlo ek gunn bhair sorta. Teach podvedar gunn vorvim Jezun Jairusache dhuvek meloleantli jivont keli. Teach Jezun Russell Pintok bori bolaiki ani novem jivit dilem. Aiz porian Jezu milagri korit asa. Ami mat Tacher bhavarth dovrunk gorjechem. Kiteak mhollear amcho Jezu jivont asa ani Apnnacher bhavarth dovortat tanche sovem To kitem-i korunk toyar asta. Aiz ami pekovnne pattlean hanga thoim dhanvche poros, Jezu Kristacher aslolo amcho bhavarth mozbut korunk ami dhanvunk zai. Amcho bhavarth mozbut zait zalear soglle torechi pekovnni apxinch yetoli. Misache Bhettent ami nhoich Jezuk hat laitanv bogor ami Taka xevtanv. Amcho bhavarth ghott aslear amche sovem Jezu ochoriam-vizmitam kortolo. Pri. Ave Maria Afonso Aitar 1li: Wis 1, 13-152,23-24; Mk 5,21-43 Somar 2ri: Am 2 6-10. 13-16; Mt 8,18-22 Monglar 3ri: Jer 1,4-9; Jn 20, 24-29 Budhvar 4ti: Am 5, 14-15. 21-24; Mt 8, 28-34 Brestar 5vi: Am 7 10-17; Mt 9,1-8 Sukrar 6vi: Am 8 4-6. 9-12; Mt 9, 9-13 Son’var 30vi:Am 9 11-15; Mt 9, 14-17

l

13

Igorjechea vostuncher odhikar cholounk kaideachi magnni PONNJE: Igorjechea mo-

ladik vostunchem toxench tanchem her karbhar nivoll (transparency) asunk Katolk somazak odhikar diumcho mhonn tanchi magnni asa. Bharotant fokot 2.5% lok Kristanv asat. Desantle loksonkhek sor kelear ho ankddo egdomuch unno asa, tori Kristanvank dhumallo divop chodd zata mhonn Akhil Bharoti Katolk Songhacho odheokx Remy Denis-an sanglem.

Bharoti varea fouzechea vorsuki odmaspotran itleach duddvancher Igorjeche odhikari tabo dovortat Sorkara poros Igorz nokreank dovorpachea vollerint dusrea panvddear asa mhonnlam. Igorz odhikar vo bollachi nhoi punn sevechakrechi khunna. Igorjent ek sarke lokxahik kaide vevharant haddunk zay oxem NRI-cho odhikari Eduardo Faleiron porixoden sanglem. Igorjecheo vostu sorkari kaidea khal

koxe porim haddum yeta hea vixoyacher bhasabhas korpi khas porixod ghoddun haddloli. Gõychea Igorzamni purtugez kallar chalik lail’lo kaido azunui cholta. Desantlea her dhormamni tancho khaxele kaide asat oxem suprim kortticho adlo nitidar KT Thomasan gomoilam. Bharotant Sikh lokacho ankddo sogllea poros thoddo tori tankam ‘Sikh Gurudwara Act’ zalear Musolman somazak “Walk act’ asa. Keralan-

Bisp Gilbert Rego Ontorlo PARRA: Simla-Chandigarh

diosezicho adlo Bisp Gilbert Rego Junhache 21ver Mumbai 91 vorsanche pirayer ontorlo. 1999 vorsa seve mekllo zalea uprant to Mumbai yevn Bandra zanttea Padrinchea Ghorant ravtalo. 1971 vorsa Agostache 11ver Simla-Chandigarh diosezicho Bisp makhlo. 28 vorsam tannem diosez choloili. Tea vellar Pilarchea misionaranchea vavrak zaito sohokar dilo. Bisp Rego ganvan Parracho, Mumbaint 1921 vorsa zolmolo ani Mumboiche Arkdiosezicho padri zalo, Dezembrache 5ver, 1953 vorsa padriponnachi makhnni ghetli. Padri zatoch tannem Talasari, Dohad hea missionari ganvamni vavurlo. Tachi kudd Chandigarh vhorche poilem. Mumbaichea Adari Bisp Agnelo

Fernnades mukhel yadnik asun sangatim mis bhettoilem ani Bisp Regochea gonvllik vavracho ugddas kelo. Tachea kallzant misanvancho ani durbollancho kherit mog aslo. Misanvamni to vavurlo ani misanv tachea kallzant rigun aslem mhonn Bisp Agnelan aplea provochonannt sanglem. Chandigarh diosez tannem dor fatrar fator ghalun ugddas kelo. Canada ek voros tannem proxikxonn ghetlea

uprant Bisp Gilbert Rego Catholic Charities of India hacho director nemlo, thoim to 4 vorsam vavurlo tednam-i tannem durbollank zaito adar dilo. To durbollacnhem dukh hollu korunk doyallayecho hat tanchea kallzank laitalo mhonnlem. Amche bhonvtim aslolo sundor sobit sonvsar ponn sorgache baptin sogllim ami kurdd’dim. ‘Dolleamni pollevnk, kanamni aikunk na ani nhoi mhonnmonnat attapunk zaina, titlem borem Devan aplo mog kortoleank toyar korun dovorlam (1kor. 2/9). Jedna ami sasnnache dolle ugoddtoleanv tedna Devan favo kel’lem dharzonnem bhogtoleanv. Hoch sontos Bisp Gilbert Rego Devachem asnnem purnponnim bhogunk pavum, oxem magun Bisp Fernandesan aplem provochon sompoilem.

Vatikanachi potrkaram kodde soirigot VATIKAN: Vatikani odhikareamni iskandl vattavunk Amerikechea televisionachea potrkarak haddla. Fox news hacho Greg Burke ‘Senior Communications adviser ‘ mhonn taka novo ud’do dila. Vatikanchea Rajeo Sochivalayek budh ditolo. Fox khobrancho Romant aslolo bhonvto potrkar koso Europ ani modle Udente khatir vavurtalo. Tosoch to Opus Dei hea poramporavadi (conservative) Katolk pongddachco vangddi asa. White House hantle sompork khateantle manddavolli porim Vatikanantlea sompork khateant zatolem. Greg Burke St. Louis Missouri ganvcho, tannem 10 vorsam For News hantunt vavurla ani tea adim 10 vorsam Roma xarantlea Time masikak aslo. Tannem zaitim pustokam uzvaddaileant. Don pavtti hanvem hi seva nakarli

ponn uprant, sarkem tem korunk zay mhonn chintun ti ghetli mhonn sanglem. Benedikt XVI Pap Saibachi seva 2005 vorsa suru zalea tedna thavn Vatikan ani potrkanchi soirigot bori na. Fattlea satolleant Vatikanancho Rajeo chitins Kardial Tareisico Bertone Vatikanleant scandal zalolean potrkarancher arop ghaleat. Pap Saibache khasgi daklle bhair pavleat tanche modem Pap Saibak dil’leo chitti asat mhonn khobor uzvaddam ailea. Dekhun Pap Saibachea botler Paolo Gabriellak fattlea mhoineant pulisent dhorla. Tachea ghorant zaite chorlole daklle sampoddleat. Kardial Bertone sangta te pormonnem potrkarancher zaitench fottkirponn asa. Zor Vatikanachi potrkaram kodde folladik soirigot asli zalear zaitim naddponnam vattovlim aslim. NDTV

tle believers Igorjechea vhoddilamni 1.2 bilhanv rupyamni zhaddanchem utpadon kelam mhonn KT Thomas-an dhavo kelo. Sogllea dhormank tanchi girestkay samballunk dharmik sonvstha bandun ani tancho samball korunk odhikar asa. Punn hea dhormachea vostuncher karbhar cholounk zonn eklean kaideak sohokar diunk goroz mhonn nitidar Thomas-an spoxtt kelem. DECCANHERALD

60 vorsam dhormik seva nasloli Igorz CHENNAI: Armeman

Apostolik Igorje khal choltoli ani Kalkatache Armenian Igorjechi Somiti samballtoli Chennai xarant ek Igorz asa. Thoim 60 vorsam zalim Armenian padri naslolean Aitaracho sevadhorm zaina. Hi Igorz Armenian lokachem daiz. ticho samball korpi T. Alexander George Town ravta ani dispotto altarak vatti pettoyta ani Aitara ghant marta. He igorjek Saibinnchi Armenian Igorz mhonntat. Ti 1712 vorsa Persiani lokan banddoli, ti Bharotantli bhov adli igorz mhonn mandtat. 1772 vorsa ti portunbandli. Sumar 350 Armenians lokak purloli ximiter asa. Igorjeche tor’rik lagun fanki zalea, taka 6 vhoddleo ghanto asat, dor ek ghanticho 21 te 26 inchichea vegllea akaracheo ani 150 kil dor ekechem ozon asa. Sogllea poros oznadik ani vhoddleo ghanto mhonn somzotat. Teo London xarant keloleo, Ghanto pollevunk sodtoleank tor’rir vochunk dinant, tacheo iskadi 300 vorsancheo, oxem Alexander sangta Igorjeche ontticher aslolim chitram George Gregorian-an keleant. DECCAN


14

l

Kollounneo

June 30, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

BUSINESS OFFERS Planning your kitchen? Call 9702472441 for Excellent kitchen design to suit your pocket/ taste. Mapusa: 9764663756 Customer Care 9326467577. (9) N

5.2

P

We undertake civil works, plumbing, electrical, carpentary, painting aluminium, fabrication & tiles fittings. Work on resonable rates. Contact: 9421176542/ 8623026809 (8)

K

596.0 1680.0 pH

EC

6.8

1.51

City Chef- Tiffin Service Tiffin Service Available: Veg/Non. Veg, Lunch & Dinner. Home Delivery. Call: 09421241541, 09767862081 (9) Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates. com”.Call:9420160528/ 9422449797 (48) PETER Wolf Pools we design build swimming pools of International Standards at one third price. Call 9422456188 / 2472648 / 8308162483

Soirik Kollounneo Upkar Magnnim

T O

A D V E R T I S E

C A L L

Sam Juanv monoitana dogank moronn PONNJE: Dor vorsa Sam

Juanv monoitana am khuxali korun bayamni ani tollyamni uddkeo martat. Hea vorsa Saliganvcho Peter Mascarenhas Sam Juanvchi khuxali monoitana talleant uddki marloli. Thoimch buddun

melo. Pulisek gomoitoch panchanama korun tachi kudd Bambolle Medikal Kolejint vhorun postmortem kelem. Toxench Nuvem teach disa sanje 5 vaztam Seby Pereira Manora Raia toleant Sam Juanv

monoitana buddun melo, taka ixttamni rokddoch voir kaddlo ponn tea adinch tacho jiv gelo. Oslim mornnam zaina zaunk zaiteo xiddkavveo ditat ponn umedi ani mouje fuddem konn porva korina.

Gõyant vikhallea vokhtanchem bhuymvoikuntt PONNJE : Gõyche suttke uprant bhailo lok Gõyant yevnk laglo. Hea lokak dorya vello khup avoddleot . 1970 voros zata mhonnosor Europache hippi lok yevn Bannavle, Vazrem, Anjuna, Baga, Kalangutt ani halinchea vorsamni Morje, Mandrem ani Arambol vellancher yevn pennem kelem. Vikhallea vokhtancho dhondo suru zalo. Oslem odruxtt odik

odik vaddta ani Gõyche tornatte tea ogunnak sampoddle mhonn Gõychea lokan zaito virodh kelo. Dekhun sorkaran Narcotic Drugs and Pschotropic Substances Act, 1985 ho kaido chalik lailo. Hea kaidea khal pulisen vikhallea vokhtancher koddok nyontronn haddlem. Tori astana atam poryan vikhallim vokhtam Gõyant bhitor sorot asat.

Goa Konknni Akademichi karbhari somiti PONNJE : Halinch Goa Konknni Akademicho novo up odheokx zaunk Prof. Bhushan Bhavek vinchun kaddlo. Kola ani Sonskruti Sochilayant Akademichi sorv boska

zali. Akademiche karbhari somitiche vangddi Nagesh Karmali, Fr. Mousinho Athaide, Ashish Karmali, Prof. Priyadahini, Xmti. Megna Kakodkar ani

Prof. Purnananda Chari, Rajdeep Naik ani S. Tilve hajir aslet. Xevottak Prof. Bhaven aplem ulovp kelem ani vangddeache tannem abar mandle.

‘Navellentlim moydanam sudraitolom’— Avertano MODDGANV: Navelim vattharant aslolim

choddxim futtbol moydanam sudharpak zata title begin pavlam martolom oxem Nustem-mari khateacho Montri Avertano Furtado hannem sanglam. Adlo Salgaocar futtbol pongddacho ‘Goalkeeper’ Ani atancho Navelim Motdar songhantlo Amdar ani Montri Xri Furtado hannem fuddem sanglam ki he babtint tannem Khellam montriXri Ramesh Tawadkar hache lagim ulovnni kel’li asa ani tannem aplo putay tenko bhasayla. Telaulim, Coldem, Nagmoddem ano Davorlim hanga aslolea moydanachem sudharop zavnk zay ani tem korunk aponn fattim ravchona oxemi tannem bhasaunni dilea.Futtbol khellak Goycho

lok chodd mhotv dita ani vochot thoim Goyche bhrge futtbol khellttat tem dista. Hea moydanamchem sudharaop kelear thoim I-league sarke khell zavnk xoktat kay mhonn vicharlem tedna Xri Avertano hannem spoxtt korun sanglem ki moydanemchem sogllea vattamni sudharop zalem zalera thoim thodde bhov ILeague sarke khell ayojit korpant kainch vaitt na. Navelim-chea Rosary futtbol moydanchem borem sudharop ani udorgot keli zalear thoim borea ani vhodd khellanchi spordha dovrunk zata oxem sangon Xri Furtado hannem aplea motdar songhachem sorv-vattamni udorgot korpachem asvason dilam.

8007278490,2219091,9604101187


Katolk Khobrõ

Vauraddeancho Ixtt June 30, 2012

Bharotantleo Katolk koleji porzolltat NOVI DELHI: ‘India Today’

hea fanki nemallean 2012 vorsa Bharotantlea kolejinchi survey kelea. All India Institute of Medical Science hi voijiponnachi kolej desant poilea panvdear asa mhonn nemallean uzvaddailam. Tache uprant Vellor-chi ‘Christian Medical College (CNC) dusrea panvdear zalear Pudcherrychi Jawaharlal Institute of Postgraduate Medical Education and Research ‘ tisrea panvdear asat ani Pune-chi Armed Forces Medical kolejichem nanv tisrea zagear asa. CNC hi kolej Amerikeche misionar Dr. Ida Sophia Seuddar hinnem suru

kel’li. Kolejint vavurpi zonn eklo aplem puray yogdan dita mhonn nemallean uzvaddailam. He kolejint veg-vegllea 150 kursamni 2 hozar bhurgim xiktat. Xekddea adli hi Katolk Sonvstha bore xisti khatir fanki asa. Toxench he kolejint ‘civil rights activist’ Binayak Sen ani Magsaysay puroskar favo zal’lo Rajnikant Arole sarkea zannarancho kolejint yogdan asa. Halinchea kallar CNC-nt bore voizuki professor vavr kortat. CNC kolejichi 1900 vorsa sthaploli. He Kolejint nhoich fokot xikop mellta punn borem xist, seva ani sod-vavrantlean Krista

vorvim mell’lole pekovnnechi govaiki mellta. Amchea borea sobhavantlean toxench yogdanantlean kolejint proves ghetoleanchi sonkhea odik vaddunk amche proytn kortanv mhonn kolejicho direktor Suranjan Bhattachari sangta. Bengllurant Bharoti Katolk Bispachea Mondolla khal choltoli St. John Medical kolej desant 9vea panvdear asa. BBA ani BCA-chem xikxonn divpi Christ University unchlea panvdear asa zalear Delhi-chi St. Stephen’s kolej science vibhagant poilea ani Arts vibhagant dusrea panvdear asa mhonn mahiti dilea. CHRISTIAN TODAY

50vi Ontor’raxttrik Eukaristik Sobha DUBLIN: Sogllea sonvsaracho lok Junh-

ache 10ver Dublim xarant ekttovlo ani 50vea Ontor’raxttrik Eukaristik Sobhek hajir zalo. Hi sobha Junhache 17ver sompli. Porom’ Sobhek Sonvskarantlean Jezuk nomoskar korunk ani Katolkancho bhavart ghott korunk Porom’ Sonvskar adar ditolo oxem Atmik Direktor Fr. Amador Abundo-n sanglem. Eukaristik Sobhek nhoich lovkikam bogor dharmikam ani Sonskarlolea jivitachim mon’xam aplem jivit odik atmiktayen bhorunk hajir zalim mhonn Washing-

tonantli Sisters of Mercy Sonvsthechi madr Mary Dolora-n Zenit khobram potrak sanglem. Batizm ani ekvott hachea vixoyacher Katolk ani Anglikan Arsebispamni ulovpam kelim. “ Batizma vorvim amchea ekvottachi somarombhnnimi” ho aslo mukhel vixoy hea Eukaristik Sobhecho. Hea vixoyacher Dublincho Arsebisp Diarmuind Martin ani Anglikan Arsebisp Michael Jackson hannim ulovpam kelim ani ekvottan xanti khatir ani Povitr Sobhche novsornne khatir sangtan vavrtat mhonn sanglem. ZENIT

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

MATRIMONIALS

GRC, spinster 25 years, 5’7”, preety , slim, fair graduate, employed, good family background invites alliance from well settled, handsome Goan bachelors upto 30 years mob.:9049117661 (F05) GRC bachelor age 30 from Sanvordem working in a bank seeks alliance from RC Spinster with good family background and studied class X, XII. Call.: (1) 9850439416 Goan RC male, engineer, 41, marriage annulled, without kids, Dubai return, business in Goa earning Rs 60,000 per month Spinsters,widow,divorcee girls, Call.:9158902748 (F05) T O

A D V E R T I S E

C A L L

Parents of R C Goan spinster, 28/5’4’’, BE working in a reputed MNC in Pune, slim, fair, seeks alliance from R C, well–settled bachelors with similar professional background and good family values. Kindly reply with a detailed profile and recent photograph to shfernz@gmail.comCall.: 8087039760. (F05) Goan RC Bachelor, 32 years 5’11ft wt 70kgs, fair complexion, education c1ass 10, working as an officer assistant seeks a suitable match Call.: 9920023085 (F05) GRC bachelor age 29 height 5.8 ft, good looking seeks matrimonial alliance with a GRC spinster upto 25 years, educated, good looking and homely. Call.: 8806468192. (F05)

28 years 5.9 ft qualified Goan boy working in Auckland, New Zealand seeks educated homely girl working experience. Contact with photo email: Milton 8383@yahoo.com Call.: (F05) 9167298817 GRC Goan bachelor, 28 years, 6 ft, fair complexion, education B.Com, working as senior executive for MNC seeks alliance from Goan RC working spinster with good family background. Kindly reply with complete details and recent full length photograph Call.: (F05) 9765909853 Goan RC male Media Professional seeks alliance with a Goan RC spinster upto 40 yrs working in and around Goa should be homely, well cultured, good natured and good moral, qualities. 9270873714 (F06)

8007278490,2219091,9604101187

l

15

Ubgovnneche sermanv lokak poysaitat PHILIPPINE: Halinchea kallar Igorzamni

Misa vellar padrinche sermanv lokak avoddtat toslea zaina zavn te aikunk ubgovnn haddtat. Haka lagun zaitim Katolk mon’xam dhorma pois vochunk lagleant ani lohu lohu dusrea-dusrea zomeamni bhitor sorunk lagleant mhonn Philippinantlo seve mekllo zal’lo Bisp Teodoro Bacani-n sanglam. Bisp Bacani Manila xarant zalolea 6vea Raxttrik Katolk Karizmatik Mellaveant uloitalo. Karizmatik mellaveamni provochonam lokak avoddtat ani aikupachi humed vaddoitat toslim astat. Tim provochonam chodd lamb aslim zalearui lok xitaben aikotat.

Ponn padri Misachem provochon lamb kelear lok rokddoch vajeta ani jemeta. Ponn Karizmatik zomeamni urponjimni lok vantto gheunk veta mhonn Bisp Teodoro Bacanin sanglem. Fuddarak hi poristhiti odik gombhir zaina zaunk ani Igorjent yetolea bhavarteancho ankddo unno zaina zaunk padrimni provochon korpache pod’dotin sudarop korunk vavurchem. Tanchea provochonant odik ruch haddunk tannim Povitr Pustokacho kholayen onnbhov ghevun aplem provocho atmiktayen folladik korunk gorjechem mhonn Bispan sanglem. UCAN

Kazari ekvottacher dor budhvara Pap Saib-acho axirvad VATICAN: Nuktinch kazari

jivitant pavl ghatlolim ghov-baylam dor budhvarak, hangachea ‘St. Peter’s Square’ zagear aplea kazari ekvottacher Pap Saib-acho axirvad ghevnk yetat to ek mon bhulovpa sarko dekhavo zal’lem asa. “ Hanv Roma xarant kednanch pavunk na ani hi suvat kitli povitr ani sundor asa tem poryan mhojean yevzunk zaynaslem. Hanga kazar zavn tea kazari ekvottacher Pap Saib-acho axirvad mellovop mhonnllear mhojea jivitantli vhoddli khoxalkay” Oxem halinch

kazar zaloli ostori Anna Barella, 26, hinnem mhonnllem. Neveda, USA hanga savn ailole te ostore sangata ticho ghov Kyle, 25, hovuy also. Roma xarant aslole ‘Santissima Trinity dei Pellegrini’ he igorjent Junache 16 ver tanchem kazar zalem. Her khupxea novea kazari zoddpeam barabor Pap Saib-acho axirvad ghevnk tinvuy hajir aslim.” Pap Saib-achem bellsanv ghevn kazari jivit suru korpak borem noxib zay” oxem Kyle hannem sangle. Vatican hanga ‘Sposi Novelli’ mhonn ek khas

yevzonn asa zache udexim nuktinch kazar zalolea novea zoddpeancher dor budhvara Pap Saib aplo axirvad ghalta. He yevzonnecho faydo ghevpa khatir ghovbaylek kazar zavn don vo tache sokoil mhoyne zal’le asun , kazar zaloleacho puravo divpi igorjechi ‘marriage certificate’ asonk zay, zachi bariksannen chovkoxi zalea uprant Pap Saib-achi bhett ghevpak porvangi mellta. Itlench nhoy to axirvad ghetona ghov-baylamni kazaracho sacrament zoddttonam ghatlole kopdde nheschem poddtta. CNA


Vauraddeancho Ixtt

Zannvay tujea dara-xim Pantaleao Fernandes

Moddganvam rostea kuxik ek attvech torechi bos thambloli dixtti poddli. Lagxil’lean polletoch, ti bos ek ‘mobile’ pustokanchem dukhonn mhonn spoxtt zalem. Fuddem chovkoxi

kortoch, ti bos Inglez, Konknni, Urdu, Hindi ani Moratthintlean 500 vhoir pustokam gheun ailea mhonn gomlem. ‘Biographies,’ raxttrik ‘personalities’, ‘nonfiction’ pustokam zoxim folam, ranam, Bharotache utsov adi pustokam thoimsor dixtti poddtalim. Toxench bhurgeam khatir pustokam zoxim, ‘bedtime stories,’ ‘craft’ adi thoimsor aslim. Ani chodd-xeam pustokanchem mol fokt 100 ani 50 rupia aslem. Tem ‘mobile van’ Bharotachea ‘National Book Trust’-a koddlean ailea ani ti sonvstha 1957 vorsa thaun ‘Secondary and Higher Education, Ministry of Human Resource Development, Government of India’

Jivitache Umedhir

June 30, 2012

khatea khala cholta mhonn Geetendra Devruoka-n sanglem. Desant vachpachi sonvoim vaddounk ani pustokancho prochar zaunk ti vevsaiek sonvstha vavurta. Tea ‘Trust’-acho mukhi vaur mhonnlear pustokam

chhapun haddop, pustokancho ani vachpacho prochar korop, Bharoti pustokancho prochar pordesant korop, lekhokank ani chappun haddtoleank adar korop ani bhurgeanchea pustokancho prochar korop. “Hea mhoineache 13ver ami Goyant aileanv ani ganvam-ganvamni toxench Goychea zil’leamni zoxem Kankonn, Fonddeam, Kepem, Pernem ani xharamni bhonvtanv. Iskolam bhair ami ravtanv ani thoimsor amkam boro ievkar mellta. Ganvamni bhurgeam modhem xikxonnachem mhotv vaddounk amcho mukhi hetu. Novi Dil’lik aslolea amchea odheokxachi hi ievzonn asli ani dha vorsam bhoir ti iesesvi cholta,” Devruoka sangta.

l

16

Pavs ailear zata, amkam sotreo mell’leo MARGAO : Loyola National Open Schoolachi xikpi ani rosteavelim sumar 200 bhurgim pavsan biztalim tanchean atam humedin mhonnum yeta “amkam sotreo mell’leot, zai titlo poddun di! Halinch Goa Medical Travel (GMT) ani Goa IT innovation Centre hannim Sotreanchi yevzonn chalik laili. He yevzonne vorvim pavsa kallar Goa Medical Travel hannim durboll bhurgeank sotreo dileot ani apli yevzonn folladik keli. Gõyant poilech pavtt ‘let it Rain’ ‘Pavs podddumdi’ hea nanvan sotreo divpachi yevzonn keli. Goa Medical Travel he komponechea dogam hurbevont vavurpeamni Dr. Milisha Silveira ani Rowan Rebello hannim GITIC hachea pongdda sangata Junhache 9ver rosteavelea sumar 200 bhurgeank sotreo vanttleot. Hem vanttop Loyola National Open School, Shirvoddem Navele moidanar zalem. Iskolachea principal Kristanand Dessai-n zhompddeamni ravtolea bhurgeank xikpeam borabor ekttaim kelim ani sotreo dileot.

Dr. Nirmala Dessai ani Dr. Milisha Silveira hannim bhurgeanchi bholaiki topasunk kemp korun tannim bhurgeank topasun homeopathik vokhtam dilim. Zaitea zannank tuberculosis (TB) bairk zor, katichi pidda, thonddi osleo pidda lagloleo mell’leot, tankam fukot vokhtam dilim. Tea xivai, piddevontank poilo ilaz koso divnk zai tem dhavechea xikpeank dotoramni

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

xikoilem ani dor ekleak ‘aids kits’ dilim. Bhurgeanchi tokhn-

ny korpachi mhonnlear, tannim apli khuxalkay dakhoili. Maya Angelou hannem mhonnlem “tunvem kitem sanglaim tem lok rokddoch visortolo ponn jem tunvem tankam

koxem bhogunk dilami tem mat lok visorcho na”. Oslim bhavnam hea bhurgeamni ugtim kelim. Tanche thaim dakhoil’li doya bhurgim sodankal monant dhortolim. Hi ek lhan doyalli kornni ponn ti orthabhorit tornatteamni kelea ti her Gõykarank vhodde dekhichi ani osle ekech supurle kornne vorvim amchem Gõy heram modem odik oprub raj zavnk pavtolem.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.