3-11-2012

Page 1

“Moronn uzvadd poloyna ponn divo kuxin kaddta karonn fantem uzvaddlem”. Rabindrnath Tagore Vol 79, No 44 November 3, 2012 | 16 Pages | Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/-

Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday

GMC-k uzo laglear 101 seva na Agnelo Pires |VIP PONNJE: Bambolle GMC

hospitalak uzo petton gombhir poristhti upraslear piddevont ani her hozaramni lokak salvar korunk thoim ekuy 101 uzo palovpi sevechem vahan na mhunn V. Ixtt potrak gomlam. Hea hospitalache sorv-bhonvtonnim 108 emergency vahanam zaitinch zollkhotat. Punn gorjechem 101 emergency vahan ekui na. Hem mandun ghetanam, Ponnjechea Directorate of Fire and Emergency Services hachea Sonchalok Ashok Menon hannem gorjechea kaim sovlotink lagun 101 emergency seva oddchonnent asa mhonn sanglem. Ponnje thavn him uzo palovpachim vahanam yeta mhunnllear boroch vell lagum yeta ani kitlea zannancho jiv noxtt zavnk xokta. Xri Ashok Menon V. Ixtt potrkara kodde uloitana GMC-k uzo laglear to palovpachi

` 5/-

vevostha GMC-chea sogllea imarotink keloli asa mhonn sanglem. Punn tim yontronnam ani her uzo palovpache upay kam korinant. Ti vevostha beupeogi zal’lean tabortob tem nittayer haddunk chodd gorjechem asa. Zor uzo palovpachi vevostha zagear ghalun akantachea vellar upkarta toxi kelear aplea khateantle odhikari GMCchea vavurpeank uzo palovpachem proxikxonn tabortob divnk raji asat oxem Menon-an sanglem.

101 sevechea khateak her oddchonneo asat teo mhunnllear Gõychea xaramni ujea lagim zhuzunk ‘street hydrant points’ nant toxench uzo laglolea zagear vochpa khatir 101 vahanank Gõyant meklle vattechi vo rosteachi vo ‘free way’ sovlot na oxem Ashok Menon-an sanglem. ‘street hydrant points’ hacho faydo mhunnllear jea zagear ti soy asa thoim lagim uzo laglear zay titlem udok mellovpacho faydo zata. Gõychea sorkara khal uzo palovpachi mukhel kocheri Ponnje asa zalear tache khal veg-vegllea vattaramni anik 14 kendram asat. Oslim 18 kendram suru korchim mhunn Xri Menon hannem ugddapem kelem. Khoinchei imarotik vo chodd lokachi vosti aslolea zageak uzo pettlo zalear to palovpak sod’deak hea khatea lagim fokot 480 kamdar asat.

P3

Bhurgim poskim koxim gheunk cheddvank magtat Stanley Vaz |VIP PONNJE : Gõyant eke vatten

ghoravi hinvsa (domestic violence) ani cheddvambailancher zatole ot’teachar dobradan ani tibradan vaddunk lagleat mhonn 100% sot gozal asli, tori dusre vatten bhurgim naslolim zoddpeam (couples) dusreachem bhurgem apnnak poskem (adoptive) koxem ghevpak cheddvankuch chodd magnni korpak lagleant mhonn vixex mahiti hea potrkaran kel’le chovkoxevelean gomun ailam.

DSS yevzonnechi porot chovkoxi Stanley Vaz |VIP PONNJE: Gõyant sod’deak chalu asloli Sorkari Dayanand Somajik Surokxa Yevzonnecho gorjevontam sangata kaim fottkirim mon’xam faido ghetat mhonn sorkarak gomun ailam. Dekhun atam meren he yevzonne khal kitlea gorjevontanchim nanvam nond zaleant tanchi soglleanchi porot chovkoxi korpacho vavr sorkaran hatant ghetla. He yevzonnecho faido 1 lakh 20 hozar lokak mellta, tantuntlea Ut’tor Gõychea 62 hozar lokachim nanvam asat, tanchi chovkoxi korpak ‘Planning and Statistics’ khatean suru kelam, oxi mahiti hea potrkarak mell’lea.

Saibinn ghorant bhitor sortana… Bhoktiponachem mon visrop, som’bond toddop ani yer vostuncho probhav, Gõyant ghoraghoramni Saibinnichi imaj bhonvtana dista. P3

Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12

Clinton Monteiro

Gõyant chalik laglolea heram yevzonneam modem DSS yevzonnecher sorkar sogllea von chodd duddu khorchita. Gõyant soglleom mellun 4 lakh famili asat; tantuntleo 1 lakh 20 hozar DSS yevzonnecho labh ghetat. Ho lok dor mhoineak dor ekleak 2 hozar rupia sorkara koddlean melltat. Gorjevont ani alaxiro nasloleank tacho khupuch adar zata. Toripunn he yevzonnecho goir-faido ghevpa khatir, khup zannamni aplim nanvam ani fottkiri mahiti nond keloli asa. Taka lagun chodd sorkari duddvancho goir-vapor zata mhonn sorkarak gomlam.

P3


2

Amchem Dhoronn Tumche Vichar

November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt

OGRLEKH

Konknnicho mogi, Konknni promann ritin boroupak novo zolm diunk toyar zala. Chukunk xokta, borem yeunk zata. Punn romi lipintlean Konknni boroupi oslea avhanak fuddo korunk toyar zatat. Borounche promann riti vorvim Romi Lipint Konknnicho fuddar Konknniche zannkar, Igorjechea vhoddilachea sohokaran Konknni borounchi ek rit tharaunk proytn suru zata. Halinch Dalgado Konknni Akademi (DKA) aplea rupea utsovachea vorsa nimitan Konknni Som’padokanchi ek porixod Konknni borounchi promann rit vixoya voir ghoddun haddli. He porixodek her som’podokam borobor igorjeche zayte odhikari ani igorjechea masikanche som’padok padri hajir asle. Konknni zannkaranchea, sôd-vavr korpeanchea ani Igorjechea vhoddilanchea adaran borounchi ek rit tharaunk ek avhan asa. Konknni bhaxecho, adlea xekddeamni, zannaramni koso vapor kelea tachea adaran romi lipient Konknni borounchi rit azun sarki korum yeta ani sudarunk zata oslem mon hea porixodent ugtem zalem. Amchem lokx rokddench iskolachea Ek promann bhurgeancher veta. Iskolant bhurgeank ritin Konknni amchi Konknni xikounk zay oxem ami rokddench mhunnunk pavtanv. Punn hem boroun bodol Konknni mogeanchem sopon purem korunk zata. Heach poile suvater Konknni borounchi promann rit mandun gheunk avhan ubem zata. Atam borobor asa te ritin kitem sarkem asa tem samballun, goroz asa thoim bodol korun ami mukhar ek torechi vochunk toyar zaunk goroz asa. bhirant. Gõychea dhormprantak lagun, Konknni bhaxek ek torechem promann rup 1965 vorsa toyar zaunk pavlem. Igorjechea pustokamni ani nemalleamni Konknnichem vyakoronn, khaxeleponn, ani borounchi rit choddxi samballun dovorlea. Tantunt kaim chuki asat. Teo ami kaddunk ani fuddem vochunk goroz. Utram zata titlim sadim ani sompim korunk zay, oxi vinoti Padri Pratap Naik-an hajir aslolea Som’padokank keli. Jedna bodol yeta, tedna goddbodd zata. Konknni bhas borounche ritint bodol bhitor sorlo tedna thaun goir-somoz vaddlo. Atam “Y” ghalpacho novo nem’. Vegllinch utram borounk lagleat. Bai aslem tem bay zalam, mai tem may, gai aslem tem gay, ievop tem yevop, jieunk tem jiyeunk, doia tem doya, bieo tem biyo, karia tem karya zata, adi. Mons. Dalgad-an ‘Florilegios de Proverbios Concanis’ (1922) aplea pustokant Romi lipientlean Konknni boroytanam ‘Y’ letr vapurlam tem disun yeta. Hea okxoracho vapur Konknnint atam ami chodd polleunk lagleanv. Thoddim azun somzonant ani thoddeank ‘y’ okxorachi sonvoy zalea. Punn dusrea utramni he riti pormannem bodol zata. Ek promann ritin Konknni boroun bodol zata. Heach borobor ek torechi bhirant. Pirayen vaddloleam Konknni vachpeank ho bodol mandun gheunk avghodd lagta. Toxench dusrea vachpeank thoddim utram attvim disunk lagtat. Punn boroupachi promann rit vapurpacho bodol amche fuddle pillgechem sompeponn polleun ami tharyaitanv. Xri Manohar Parrikar, DKA-chea rupea utsovachea vorsache ugtavnne somoyar aplem ulovp kortana, bhas mog korpak nhoi zogddim korpak asta mhunn sanglolem. Konknnicho mogi he nove promann riti vorvim Konknni romi lipient sarki boroupak ek novo zolm diunk toyar zala. Chukunk xokta, borem yeunk zata, punn romi lipintlean Konknni boroupi oslea avhanak fuddo korunk toyar zait yeta.

VACHPI BOROYTAT

GMC-int anikui CT Scan haddchem Fattle pavtt V-Ixttacher GMC hospitalantlea CT Scan sevechi khobor Agnel Pires batmidaran dilea ti vachli. Hem ekuch vhoddlem Hospital, tantunt ekuch CT Scan asa, thoim ilaz gheunk hozaramni lok veta, punn osleo sovloteo sarkheo mellona zaun lokak khup tras zatat. Amcho .sorkar kiteak lokx ghalina kai? Ho proxn potrkaramni sorkarache nodre mukhar haddunk zai. Khorench atam tori sorkarache dolle ugte zatole kai? Gõychem karbhar choloitole mhunntat sorkar goribancho, zalear CT Scan korunk gorib lok koso hozaramni duddu farik korun khasgi hospi-

tolamni vetolo? Osle poristhitin duddu asloleamni jivevnchem ani duddu nasloleamni morpachem oxem zalem nhoi? Khoinchoch pokx vo khoinchoch umedvar GMC hospitola vixim kednach uloil’lo ami aikunk na. Oslea gorjechea vostuncher tanchi visor poddta vo te dolle dhampun bhonvtat, Sorkari hospitalam goribamchea boreponnak bandtat, goribank favo toslim vokhdam mellun ilaz gheunk sodtat. Ponn sorkari hospitalant gorjecheo sovloteo na zaun gorib piddevontam morunk pavtat. GMC hospitalant vetat punn

futkea noxiban sorgak dolle laitat, ani amcho dolleancher sai haddun polleta, Duddu asa thoinch mon’xachi nodor veta, mhozo soiro don mhoine zale ek scan korunk soglleak bhonvta punn result zero.. konnak vichartoloi? Gõyant fokot ekamekak khatat, reddea-paddeanchim zogddim ani zhaddancher kall mhunntat toxem lokachem zata. Hospitalamni sorkaran anikui CT scan haddun gorib piddevontanchi bori seva korchi . Goribanchea motamni sorkar nivddun yeta mhonn ugddas korcho. Teddy T. Rodrigues Vaddem Sanguem

Suttke zhuzari Carlos da Cruz-achea nanvan bols Fattlea vorsa Chandor ganvchea Prof. Carlos da Cruz-ak Gõychea sorkaran suttke zhuzri mhonn jahir kelo ani bhovman dilo. Itlim vorsam to guptim urlo. Gõyche suttke khatir ani durboll somaza khatir guptim vavurlo ani durboll koso sorun gelo. Oslea mon’xank tanchea ganvant ek yadgiri vo kosloi tori man divpachi gorozuch asa. Te monis ganvcho obhiman fuddle pinddkek tancho ugddas itihasin urunkuch

zai. Chandorchea St. Joseph Educational Institute hea iskolant tache bhoinnin ani bhavan 12 hozar rupianchem Prof. Carlos da Cruzachea nanvan ek bols sthapun dovorlam. Tache vorvim ganvchea durboll xikpeak dor vorsa ek hozar rupia melltole. Hi ek bori kornni tannim kelea. Horxem hem kam’ Chandorchea ganvkaramni korunk zai aslem. Amchi ek suchovnni asli, tachem nanv Chandorchea

Tomazinho babchem garannem

khoinchea-i mukhi rosteak diunchem mhonn. Osle monis bhov thodde amchea ganvamni asat tantlo ek Carlos da Cruz, tannem durbollam khatir Gõyant zaum Nagar Haveli moladik vavr kela. Taka durbollanchi khup kaklut ani doya asli. Dekhun tannem aplem sogllem durbollam khatiruch vanttlem ani durboll zaun sorlo. He doyall kornnek xabaski favo. J. Miranda, Aldona

Tumchea potrar inglix utram

Fattlea V. Ixttacher vachpi boroytat thoim Neuracho M. De Ataide hannem boroiloli chitt, ‘Tomazinho babachem dukh ani garannem,’ vachli, ani Devanagri khatir vollvolltole Kristanv odik korun Devanagrik pattimbo ditole padribabache mhaka zalear churchure distat. Apnnalem mot porgottunk V. Ixtt sarkea Romi lipilintlean yetolea potram ani mhoinealleancho adar ghevn, Konknni Rajbhas odhikrutin Devanagrint zalea astana, toripunn aplea chintnanchem mot divnk Romi lipintlean yetolea potram masikancho adar te ghetatuch.

Tumchea halinchea eka ankar poilea panar ‘raging, indulgence, depression’ him Inglix utram vachun vaitt dislem. Hea fuddem Inglix utram bodlek niz Konknni utram vapurpak vinonti kortam. ‘Raging’ hem Inglix utor chukichem boroilam zoim ‘ragging’ zanvk zai. Niz Konknni utram vaprun Konknni girest korum yeta ani nhoi durboll mhonn dakhonvk mhoji magnnim.

Lino Dourado, Utorda

Isidore Dantas

ULOILEAR PATOK

Sogllem lokx poixancher Feroz F| VIP

Veta thoim igorzamni poixe zai, poixe zai mhonn kollovnneo zatat. Ail’lea gel’lea Aitara igorjeche gorjek poixe zai mhunn amkam aikunk yetat. Punn Bhavart zai mhunn igorjent kedna kollovnni yetoli. Bhavartak bhettoil’lea vorsa

bhavart vaddounk odik lokx ghalunk amkam avhan. Punn amchem lokx ho project-ak sompounk poixe zai. ‘Project’ poixe odik gorjeche vo bhavart thir korunk gorjechem? Ami ‘decoration’ unnem kedna kortoleanv? Ami amchim

festam funksanvanchem ani bhailea vostum velem mon kedna unnem kortoleanv? Igorjek hem zai, tem zai, hacho despez itlo zata ani atam sogllem marog zalam. Oslim nibam chodd zaleant. Bhavart vaddovpachim nibam kedna chodd zatolim?

Tujem mot Faideachem VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Vauraddeancho Ixtt November 3, 2012

Saibinn ghorant bhitor sortana… Feroz F | VIP PILAR: Bhoktiponachem mon visrop, som’bond toddop ani yer vostuncho probhav, Goyant ghora-ghoramni Saibinnichi imaj bhonvtana dista. Som’bondache baptin, konn aplea xezarea lagim uloina zalear, Saibinn ghorant bhitor sortana, tomasa vaddta. Konn eklean Saibinnichi imaj durga voilean dita, konn durgar dovorta, konn Saibinn ditana eka mekachea tonddak pollena, zalear konn ragan tujea dolleank polleta. Konn Saibinn dita, punn dusreager bhitor sorona. Konn Saibinn dita ani ghora bhair magnneak ubim ravta ani konn magnnem zatoch dusmankayek lagun khan vanttche adinch aplea ghora portota. Saibinn ghorant bhitor sortana magnneachi ek rit asli. Ti lokachea tonddar bosli. Saibinn ghorant bhitor sortana korpachim dor vorsa novim magnnim yetat; taka lagun lok bhoktin kortalo tem magnnem visortat. Toxench, Saibinniche mister hea utramni bodol. Poilim 10 utram aslim tim atam 3 vo 4 utram zaleant. Heo magnneacheo karteli nant zalear, lok atam magnnem korunk fattim fuddem sortat. Konn adlem magnnem zanno zalear, tim-i fattim fuddem sortat. Tankam magnnem bodol’lam koxem dista, ani apunn khoim chukum yeta mhonn chintun tim fattim fuddem sortat. Saibinn ghorant bhonvtana, Saibinn koxe porim ghoramni vhorchi, koxem magnnem korchem

ani kitem divchem hache vixim Aitara kollovnni kel’li aikum yeta. Thoddea suvatancher, lokan fokot Saibinnik ail’lea lokak fokot chonne divnche, dusrem kitench divnchem nhoi mhunn padri igorjent kodok xiddkavnnim ditat. Igoren fokot chonne divchem oxem sanglam astana, lokak dusreo vostu divpachem bond korina. Lokachem mhunn’nnem, Saibinn vorsak ek pavtt yeta. Punn itlem astana, eka meka modem, khavpak dita tantum ‘competition’ zaunchem bond zaina. Toxench bhurgim, aplea avoy-bapayk, tannim ‘cold drink’ dilam, ami fruti dium-ya oxem boll korunk laglean. Konnager kitem dilam tacho lok

odmas korta. Oxem korun lokachem mon, khavpa -pinnyacher odik veta. Thoddea lokache sangnne pormannem, chonne chodd marog zaleat, ani pulao dilear chodd khorch zaina. Saibinni vixim kollovnnea modleo thoddeo veglleoch astat. Saibinnik tumi fulancho jhelo ghalinakat, ek plastikacho asa to puro. Saibinniche imajik aslolea poixanchea bokxachi chori zalea. Saibinnik tin bhangracheo sorpollyeo asleot teo fokot donuch asat. Tumi aikona zalear, Saibinn vhorchi bond kortolo. Pulao dinakat fokot chonne diyat. Saibinn vhorpachi manddavoll moddi nakat. Hea ghorant Saibinn divchi nhoi, osleo kollovnneo aikunk yeta. Teo bhoktichem mon vaddoitat vo moddtat tacher azun konnench chorcha korunk na. Saibinnichi imaj bhonvtana ghoddtat tacher tiatramni kataram kortat, thoddem borovop ani sermanv hacher add astat. Punn dor ek firgorjent, Saibinn ghorant vhorpak veg-veglli pod’dot samballta. Zaite pavtti hi pod’dot padrichi bodli zatanch bodolta. Thoddeank lok Saibinn aplea ghorant vhoronant. Saibinn ghorant vhorunk compulsory nhoi oso tancho vichar. Thoddim ekttaim ravtat ani dis bhor kamak vetat. Thoddim Saibinn ghorant bond korun nhoi kamak punn dusrea funksanvank poryan vetat tem aikunk yeta. Osle poristhitint aslolo lok, dusreacho vo aplea somudayacho adar na mhonn xinn korta.

GMC-k uzo laglear 101 seva na Bhurgim poskim koxim Sorkaran 779 kamdaranchi vevostha korpak dilea mhunn kollun ailam. Vell gheunk cheddvank magtat manyeotay ogddaynastanam thoddeach vella bhitor uzo Fattlea 16 vorsanchea kallant Gõyant veg-vegllea zageancher cheddvambailancher ghoravi hinvsa ani her sabar torechea ot’teacharanchim kortubancheo 1,632 kexeo Ponnjechea mukhel pulis khateant nond zaloleo asat. Oslech torecheo 536 kexeo ‘Bailancho Saad” he songhottnne kodde heach kalla modem nond zaloleo asat, oxem hea songhottnnechi mukheli Sabina Martins-an hea potrkarak sanglem. Dusre vatten Dhavali-Fonddem hanga aslolea ‘Matruchaya’ hea onath bhurgeanchea ghorant bhurgim naslolim zoddpim poskim ghevpa khatir cheddvankuch chodd posond kortat oxi mahiti he sonvsthecho odheokx Tulshidas Gallkar hannem sanglem. Sod’deak ‘Matruchaya’ he sonvsthent sumar 100 odik bhurgim nasloleanchi nanvam ‘waiting list-ar asat fattlea 35 vorsanchea kallant ‘Matruchaya’ he sonvsthentlean sumar 400

chedde-cheddvank poskim bhurgim mhonn apnnavpak vheleant. Atam meren jim bhurgim he sonvsthentlean vheleant, tancho fuddar surokxit ani sukhacho zavnk pavla oxem Tukshidas Galkar mhonnta. Bharot desant 2011 vorsa kelole lok-meznne (censur) pormonnem 1000 hozar chedde zolmopa fattlean cheddvam zolmopahem promann 920 itlem asa. Zalear Goyant 1000 cheddeam fattlean cheddvam zolmopachem promann 963 itlem asa. Desantlea heram raj’jeam poros Goychem cheddum zolmopachem promann somadhan divpa sarkem asa. Torui punn halinchea vorsanim hem promann dispottim unnem-unnem zait veta, taka lagon hea gombhir proxnacher soglleanich vichar korunk zai oxem mot Tulsidad Galkar-an hea potrkara kodde uloitana ugttailem.

3 Rosteak lagun Saibinn ghorant haddpachem bond kelam l

palovpachi ‘state of the art’ ek tori seva hea khatea lagim asa kay mhunn vinchartoch, 32 metranchi ‘high rise’ nisonn sod’deak ekuch asa mhonn Menon hannem hea potrkarak sanglem. Hacho orth oso ki ekach vellar oslea chodd nisnneanchi goroz poddlear hea khateak motti oddchonn uprasum yeta. Zor ganvam-ganvantlea lokak uzo palovpachem proxikxonn ghevpachi goroz dista zalear tannim oslea lokache pongodd toyar korunk apnnak kolloilear aple odhikari tankam adar ditole mhunn Ashok Menon-an hea potrkarak sanglem.

Thomas Fernandes |VIP KANDOLE: Gõyant

Setembrachea mhoineant Saibinnicheo Imaji ghora-ghoramni vhortat ani Tika aplea ghorant vhodde khuxen ghetat. Zaitim vorsam thavn oxem korit aileanv ponn hea fuddem hi chal bond zait mhonn bhirant asa. Kitleach ganvamni aiz rosteank lagun Saibinnichi Imaj vhorunk fattim sortat thoddeamni hi chall rosteank lagun bond kelea. Rosteank lagun Saibinnichi Imaj vhoronam zavop mhollear ek vhodd dukhichi gozal amkam Kristanvank, oxem rajki mon’xank ani tanchea vichitr udorgotik lagun ti bond zalea. Halinchea kallar amchea ganvamni “builder” aileat ani rajki monxancho adar gheun apnnak zai te porim vatto bond keleat. Amcheach mon’xamni tankam sohokar dila ani tacho porinnam aiz Gõykar bhogtat. Kitlech pavtti vattancheo banngoddeo ami aikoleat punn aiz poilech pavtt amchea cholpa-bhonvpacheo vatto bond zaleat vo keleat mhonn Saibinnichi Imaj ghorant vhoronant mhonn lok dukhabhorit zal’lo ami poilech pavtt aikolam. Kednami ek vo don ghoram oxem kortalim mhonn ugddas ieta punn

ak’khoch vaddo vo zomo vhoronam mhollear vegllench dislem. Vattank lagun Saibinnichi Imaj vhoronant mhollear dhormik challink vhodd dokho. Khorem mhollear, aiz Kalangut ani Kandole ganvamni bhailea “builder” yevn kel’lear kitleach lokacheo paimvatto bond zaleat ani zait vetat tori konnuch teo ugddunk proytn korinant. Builderam sangata ravun lokacheo vatto bond korunk proytn kortat ani sorkar magir to BJP vo Kongres poryan kanar ghenant. Udorgotichea nanvan Gõykarank sotaitat ani Gõykar him tovnasponnam oge ravun polletat. Annavaddean-Kandole xekddeanchi vatt eka builderan eka Gõykar broker-achea adaran bond kelea Hi khobor ami Ponchayatik, Mukhel Montreak, Kalangutchea amdarak, pulisek ani her sorkari khateank boroilem tori konnech hacher upai gheunk na. Buildera-chea broker-an “Bouncer” haddun bollan vatt bond keli punn pulisek sanglearui porti dhomki dili.

collect all 30 cuttings of

(Know your Cross) Appeared on pg 9 and win a prize

DSS porot chovkoxi Hea duddvancho goir-vapor zaina zaunk, sorkaran Planning and Statistics’ khatea torfen 62 hozar lokachea nanvanchi porot chovkoxi korpacho vavr hatant ghetla. Novembr mhoineacho xevott meren khorim ani fottkirim nanvam hanche modlo nikall lagtolo. Oxe torechi chovkoxi Dokxinn Gõychea mon’xam DSS yevzonnecho labh ghetalint tem ugddapem zatolem ani teach borabor fottkirim nanvam bhair poddun gorjevontanchinch nanvam sorkara kodde nond kelolim urtolim. Gõychea arthik sthiti vixim uloitana eka unchlea sorkari odhikarean hea potrkarak sanglem, DSS yezonne khatir sorkara kodde favo titli nidhi (fund) aslo torui fuddarak Laddli Laxmi, Griha Adhar sarkea yevzonneancher 300 krutt rupia khorch korop sorkarak soktichem zalam. DSS yevzonnecho labh 60 vorsam pirayechea bailank mellta. Sorkarache koslei yezonnecho labh ghevpacho asa tannim thikannacho dakllo (resisdence proof) divop gorjechem. Labh ghevpeam modlo konnui melo zalear, tache vixim Somaz Kol’lyan khateak kollunk zai.

.


4

l

Gõycheõ Khôbrô

November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

Bardezant 2011-12 vorsa soro Ganvamni ‘house tax’ 1 Rupiya dovortole vikrentlean 5.5 krutt yennavoll Stanley Vaz |VIP PONNJE: Poryottonache nodren girest aslolea Ut’tor Gõyant fattlea vorsa soreache vikrentlean Mhapxenchea ‘Excise’ Khateache tizorent 19 krutt rupia yennavoll zoma zalea, zalear chalu vorsa Setembr meren sumar 5.5 krutt rupia yennavoll (revenue) bhitor sorli, oxi mahiti Mhapxenchea ‘excise’ khateantlea eka unchlea odhikarean hea potrkarak dili. Kalangutt, Anjuna, Baga, Vagator hangacheo dorya vello sonvsar bhor famad aslolean hangasor vorsache barai mhoine bhonvddekaranchi lutt asta. Xekddeamni bhonvddekar dispottim hea dorya vellank apli bhett ditat, taka lagun hea ganvamni soreachi vikri khupuch zata. Mahiti mell’lea tea pormannem, Bardezantlea dorya kinare bhagamni sumar 2002 soro vikpachim lisensam dilolim asat; tanche vorvim soro vikpa khatir Bardezant 589 itlim lisensam aslolim dukonam asat. Novea soreachi nirmiti korpa khatir lagpi ‘label licences’ ‘licence tax’, ‘Excise duty’, Gõychean soro bhair vhorpak lagpi ‘permits’, Export duty toxench her sabar margantlean ‘excise’ khateache tizorent yennavoll bhitor sorta. Soro nirmiti korpa khatir chalu vorsa Mhapxenchea ‘Excise’ khatean 54 novim

lisensam dileant. Mhapxenchea ‘Excise’ khatean gelea vorsa 18 krutt, 93 lakh, 18 hozar 3348 rupia zoma keleat, zalear, 201011 vorsa zoma kelolea 12 krutt, 78 lakh, 61 hozar 438 rupiam poros gelea vorsa zoma keloli yennavoll 6 krutt odik asa. Ut’tor Gõyant Mhapxenchea ‘excise’ khatean 2010-11 vorsa 228 zalear, 20112012 hea chalu arthik vorsa atam meren 163 novim soro vikpachim lisensam dileant. Sod’deak novim lisensam divpachem sorkaran bond kelam. Toxench dorya vellancher sov mhoineam khatir ‘shacks’ ubhartat, tankam moriadit sov mhoineache akalal khatir ‘temporary’ lisensam ditat. Him osle torechim lisensam 2011-12 vorsant sorkari zageancher ubharlolea 107 ani khasgi zageancher ubhim kelolea 135 oxim lisensam hea khatean ‘shacks’-ank dileant. 2012-13 hea chalu arthik vorsa Mhapxenchea ‘Excise’ khatean 25 krutt rupianchi yennavoll aple tizorent zoma korpacho nichev kela. Hea vorsa Abril tem Setembr meren hea khateache tizorent sumar 5 krutt 20 lakh rupianchi yennavoll zoma zalea ani hem arthik voros sompta mhonnosor tantunt vadd zatoli oso bhorvanso Mhapxenchea ‘Excise’ khateacho nirikxok Mahesh Korgaonkar hannem hea potrkara kodde uloitanam ugtaila.

PONNJE: Fuddarak Panchayati khala aslolea ghorank tax ghaltana, dor ek ghorak fokot 1 rupiya kor vo house tax lagu kortole.Toxench magas vorgantlea zatim –zomatim khatir fuddlea Panchayati venchnnukamni zage rakhun dovortole. Panchayatimni aplea ganvchi udorgot korpa khatir 300 tem 350 krutt rupya sogllea Panchayatink vanttun ditole mhonn Panchayati Raj Montri Laxmikant Parsekaran sanglam. Panchayati Raj sthaplear 50 vorsam

bhortat. Tea nimtan ghoddoun haddlole karyavolli vellar uloitanam Mukhel Montri Manohar Parrikar-an sanglem ki ganvchi udorgot korpak Panchayatink sogllem sompeponn ditole. Kosleoi yevzonneo vevharant ghalunk khoinchi-i Panchayat mukhar sorlear sorkar tika duddvanchem rinn ditolo. Magas vorgantlea zatim zomatintlea lokak sod’deak panchaytiche vangddi zaunk vinchun kaddtat. Te nivddun yenant mhunn tankam Panchayatiche sarpanch zanvk mellona. Punn

ek pavtt konnui te zomatintlo vangddi panchayat venchnnukent nivddun yetoch tachean soroll sarpanch zanvk toyari korunk zata. Dekhun fuddlea vorsa Panchayaticheo venchnnuko zatoleo tea vellar magas zomatintlea loka khatir khas zage rakhun dovortole mhonn Parsekar-an khatri dilea. Je Panchatichi Gram Sobha ganvchi udorgot korpak novi yevzonn ani boro nokaso toyar korta tika sogllo tenko melltolo mhonn Xri Manohar Parrikar-an uloitana sanglem.

Gõychem ordem raj ‘buffer zone’-ant

PONNJE: Buffer zone hache ferient hacho porinnam kitem zatolo hache voir khorench khoincho vibhag yeta hem obheas korunk raj sorkaran suru kelam. Buffer zone-a bhitor sogllim pollevpak sorkaran nokaso toyar kela. Hea nokaxantlea rajeacho ordho bhag udorgotichim kamam bond poddtolim oso goir-somoz zalolo asa. Buffer zone-ant poddlolo disun aila. Taka lagun lokacho dubhav pois Hea bhagant vikas kortolo zalear Kendr Ran Khateachi ani Poryavoronn korunk oslo nokaso Supreme Courtant khateachi porvangi hea fuddem manddunk sorkarak goroz zali. Kendr Odhikari Somitin Gõyant bhett dilea ghevchem lagtolem. Haka lagun rajeacho boro vikas uprant ek kilometracho ‘buffer zone’ zanvchona mhunn raj sorkarak bhirant ascho mhunn aplem mot Supreme poddlea. Sochivaloyant chalu aslole Courta mukhar manddlolem. Poryavoronn mogi mat 3 boskent sorkar hea vixim chorcha korta mhunn bhitorlea sutrantlean kollun kilometrancho ‘buffer zone’ ascho mhunn magnni korit asat. Halinch ailam. Supreme Courtant chalu aslole kesin sorgest Mathany Saldanha hachea zolma lagu zatolea sogllea ani Ponda hea panch zori raj sorkarak buffer zone xokticho disa nimtan Ponnjechea Kala Akademint kendramni SSC-cheo iskolamni dhaddla. korunk soglli mekllik diloli asa tori ek karyavoll ghoddun haddli. Tea xivay ho ‘time- porikxa zatoleo. Toxench HSSC-cheo table’ Board-ache odhikrut porikxa fokot Moddganwebsite hacherui melltta. Her khoinchech Navele ani Mhapsa hea kendramni website-icho adar donuch ghenastanam xikpeamni zatoleo. Hea odhikareank ani tanchea vhoddilamni sompeponnim PONNJE: Mukhel Mon- Montri uloitalo. Lokak Khateacho Montri Ramfokot Board-achi website porikxa ugddun pollevnk Board-an koxeo cholonvcheo tache tri Manohar Parrikaran yeradarichi bori seva krishna Sudin Dhavlikar pormannem divpak Kadamba Trans- hannem sanglem. vixim margdorxonn dilam sanglolea vinonti kelea. Gõyant aslole soglle Corporation-achi Kuddchorem, Mhapsa, mhunn Goa Board-an potrkarank ani opangull port lokak Kadamba bosimni sorkar arthik poristhiti ‘Bus- stands’ sarke korun Moddganv, Ponnje kollovnnen sanglam. fukott provas korunk ghott kortolo mhonn- novem rup ditole. Tech sovloti melltoli. Hi sov- lem. Xikpeam khatirui porim provaxeam khatir lot sogllea potrkarank Kadamba bosimni provas boreo ani noveo bosi vo fokot ‘accredited’ korpak sorkar rokdoch ghaltole mhonn KTC-icho PILAR: Otubrache 31-ver ‘Marian Musical’ karyavollint potrkarankuch melltoli novi yevzonn toyar ko- Odheokx Amdar Carlos Fr Agnel iskolachea moidanar Pio Esteves-an boroilolem zalear azun spoxtt zanvk rpacho asa. Hi yevzonn Almeida-n sanglem. Hea aplem atthvem Konknni pustok uzvaddak ailem. Tem na. chodd korun “monthly vellar ek nemallem uzvadpustok kovita rupan Pilar Mission Siminaricho Reitor, Kadamba Vahatuk pass system” rupachi as- dailem. Boro vavr kelolea Pri. Anselmo de Souza-n ugtavnni keli. Tea pustokan veg- Mhamonddoll sthaplear toli. KTC-che kamdar kamdaranchi tust korun vegllea vixoyancher atthaploleo 30 kovita vachunk melltat. 32 vorsam zalim. Tea nim- vorsam bhoron bospagari tankam promann-potram Tea xivai, Povitr Pustokantleo kaim volli vachunk ani ni- tan Ponnje xarant aslole zavpache asat tankam dilim ani xikunk huxar yallunk melltat. Tem pustok Xaverian Pustokxall, Pilar ani Kadamba bos thaneacher sorkar her sovloteo dho- aslolea tanchea kaim Zito Stores, Moddganvam vikrek mellta. Pustokachem mol ghoddun haddlole kary- run favo tea pagarachi soy bhurgeank duddvancho 50 rupya. avolli vellar Mukhel kortolo mhonn Vahatuk adar sorkaran dilo.

Goa Board-achi porikxa Novembrache 8-ver PONNJE: Dhavi ani Baravecheo porikxa Novembrache 8ver suru zatoleo. Heo porikxa Novembrache 20 ver ani 16 ver somptoleo mhunn Goa Board-an mahiti dilea. Board-an kollit kelam te pormannem, X vorgantlim 3,428 xikpi porikxek bostolim zalear XII vorgantlim 909 xikpi porikxek bostolim .Porikxecho ‘time-table’

Potrkarank ani opangullank Kadamba bosimni fukott provas

‘Jinnechim Panvlam’ uzvadda ieta

Day Retreat 10am to 4.30pm on 3rd Nov & 4thNov. Live-in Residential Retreat on 16th Nov 10am to 18th Nov 4.30pm. Register on 09822371891 no fees at all and you can walk in & out anytime too. Watch live on FDI & on www:jcilm.info

Funkott Bus Service : Margao : 9822380942 Mapusa : 9765508003 Ponda : 9823777853 TECH PORIM

Betalbatim kochrea vixim Gram Sobhecho novo tharav MODDGANV:

Gõychea vellancher mouza korunk yetolea bhonvddekarank tannim toyar kelolo kochro tankam aple borobor porot vhorunk poddtolem. Ho tharav dorya veller aslolea Betalbatim ganvan ghetla. Hea ganvche Gram Sobhen tharav ghetla to je bhonvddekar vellancher kochro ani mhellsann kortat ti tankam tanche borobor vhorchem pod-

dttolem, oxem ganvchi mukheli Esperance Fernandes-an sanglam. Poryottonacho kall suru zalolean Gõychea sogllea vellancher bhonvddekaranchi gorddi suru zalea. He bhonvddekar vellancher beer-ichio bottleo, plastik potiyo, jevnnacho kochro, bottatteanchea chips-ancheo potiyo adi soddun vetat. Ho kochro ektthaim korun tyaka vilo lavpachem ganv-

chi panchayat vo sorkar koslech upay ghena. Dekhun veller aslole zage burxe zatat oxem Xmti. Esperancan sanglam. Betalbatimche Panchayatin ho novo kaido chalik laylear Gõychea dusrea vellancher asloleo Panchayati toxench korunk mukhar sortoleo mhonnlem. Kochrea vixim tharav Gram Sobhent bhovmotan pas zalo. Betalbatim ganvant 4 hozar lok asa.

To kurleanche koddiyek lagun famad asa. Panch nokhetri hottelam soit hea ganvant Krikett khellgoddi Sachin Tendulkar-achoi bonglo hea ganvant asa. Vellancher zatolea kochreacho proxn Gõykarank ani Gõychea sorkarak sotanvk lagla. Haka lagun Dezembra adim kochro punzavpak khas yontronnacho vapor kortole mhonn Poryotton Montri Suresh Parulekaran sanglam.


Gõycheõ Khôbrô

Vauraddeancho Ixtt November 3, 2012

Ekuch vavr don-tin pavtti korcho nhoi Thomas Fernandes |VIP ANJUNA: Halinch Gõychea Water Resources Khatean Anjuna Panchayati lagim aslolea tolleachi udorgotichea nanvan buniadi fator ghalo. Tolleachem rup novem korchea nimtan unnench-unnem ek kruttancho khorch dakhoila. Hea Tolleachi udorgot korcho buniadi fator Siolechea Amdar ani Montri Xri Dayanand Mandrekaran ghalo. Tea vellar hea khateache odhikari hajir aslet. Ganvak sobitai haddop vo zage nitoll/sobit korop hem gorjechem

ani borem hantun bilkul dubhav na punn poror-porot toch vavr noveannovean korop mhollear amcheach duddvancho ibadd korop. Kaim Panchayatichea vangddean khobre promannem hem tollem sobit korchem mhonn kaim vorsam fattim tharav ghetlolo punn Gram Sevok sangtat ki tannim tharav ghetlolo mhonn khobor na ani oso porot toch vavr korunk duddvancho vibadd zata dekhun virodh korunk tharailem. Lokache sangnne promannem hea tolleachi udorgott atam tisre pavtt zata ani oxem korop mhollear gorjeviret duddvancho vibadd ani

sorkaran hacher nodor dovrunk zai. Zait goddie thoddo political rong taka aila astolo punn kiteim korun oso dha-dha vorsamni porotporot udorgot korun duddvancho vibdd korunk zainam oxem ganvkaranchem sangnnem. Halinch Mukhel Montri Xri Manohar Parrikar Kongotte eka suvalleak zaite pavtti ami ekuch vavr sorkari khatea vorvrim, chodd korun PWD ani Irrigation vo Water Resources kel’lo polletat. Lokacho duddu sorkaran vo vavra khateamni favo te ritin khorchunk vapurcho.

CEC vangddeank pulisanchi koddok surokxa SANKLLE:

Supreme Courtan nemlole Central Empowered Committee ( CEC ) he tin vangddeanche somitin Bichole ani Sattari talukeant aslolea mina khonnink bhett dili. He somitik pulisechi koddok surokxechi vevostha kelea. Xri P V Jayakrishnan hachea mukhelponna khal te somitint Xri Mahendra Vyas ani Xri Chaudhari he vangddi asle. Tanche borobor Supreme Courtant kes

ghal’lo NGO-cho vhoddil toxench Ut’tor Goycho collector Mihir Vardhan , Min khateacho sonchalok Prasanna Acharya, the additional principal chief conservator of forests Richard D’Souza, DYSP Gajanan Prabhudesai, mamlatdar ani her sorkari odhikari hajir asle. Shirganv aslole Bandekarache mina khonnink poilim sokallim tannim bhett dili. Thoim khubxe ttrokanche dhoni

ani kamdar toxench mina khonnincher vavurpi hajir asle. Punn tankam mina khonni lagim yevnk pulisamni dilem na. Tea uprant tannim Dhadhaba, Bichole aslolea Sesa Goa hanchea 5 minam khonnink bhett dili. Uprant tannim Pissurlem ganvant aslolea DMC-che mina khonnink ani R Shetye hancheo Vaghure ani Sonshi aslolea minam khonnink

bhett dili. Minam khonnink bhett ditanam kes kel’lea NGO-chea vhoddilan CEC vangddeank minam khonninchea dhonianchi mahiti dili. Dor vellar CEC-che vangddi hea NGO-chea vhoddila lagim ulovnnim kortale tem distalem. Dusre vatten sorkari odhikareamni minachea kaydeam vixim CEC vangddeank mahiti dili mhunn kollun ailem.

l

5

Russian bhaxen signboards lanvk Morjekaramcho virodh MHAPSA: Morjim ganvant

Russian lok aslolean Russian bhaxent aslole signboards ghalunk virodh korun Morjekaramni te soglle toktte ani boards kaddun uddovnk tharav ghetla. Ho tharav tannim Gram Sobheche boskent ekmotan ghetlo. Morjim ganvant bottamni mezpa sarke Goykar asat ponn thoim choddxe Russian bhonvddekar distat. Russian lok thoim bhaddeachim hottelam choloytat ani herui dukanam choloytat. Tannim hangachea choddxea hottelank, soreachea dukanank, posreank ani rosteamkui Russian nanvam dovorleant. Vochot thoim Russian bhaxent toktte vo boards distat. Ani hottelamni jevnnachea menucherui fokot Russian bhaxent boroylolem asa. Haka lagun ganvchea nagrikank tras zatat. Vitthaldas vaddeak

‘Mini Moscow’ nanv dovorlam, karonn hanga Russian lokachench raj cholta. Tem veginch Mini Russia zait mhonn thoinchea lokan bhirant dakhoilea. Gram Sobhen ghetlolea tharavacher lokx ghalun Panchayatin vegim he sign-boards kaddun uddovnk zay oxem ganvchea eka nagrikan sanglam. Hacher upay kaddtole oxem Panchayaticho Sarpanch Dhananjay Shetgaonkaran sanglam. Ganvantlea bekaydexir hottelancher, bekaydexir bandavollincher, Hindu lokak mosundi zay ani ganvantlea kochreacho proxn hacher gram sobhen bhasabhas keli. Hea sogllea proxnanchi mahiti Amdar Laxmikant Parsekarak apunn ditolom mhonn sarpanchan sanglem. Bhaylo lok yevn hangachea nagrikancher raj kortat ani sorkar aple dolle dhampun asa mhonn ganvchea lokan nixedh marlo.

Gõyant 1000 loka fattlean 500 gaddiyo Luskonn zal’lea minache duddu mellunk PONNJE:Goyant dor 1000

mon’xam fattlean 500 gaddiyo vo mottoram rosteacher distat. Sogllea Bharotacher nodor marlear dor 1000 mon’xam fattlean Bharoti nokaxar 18 gaddiyo asat. Hea hispan udorgot zalolea Europi desam poros Goy mukhar asa oxem dista. Fransant 1000 mon’xam fattlean 598

gaddiyo zalear Germanynt ek hozar mon’xam fattlean 380 gaddiyo asat. Hi mahiti Ponnjeche Nogorpalikechea Commisioner Sanjit Rodrigues-an dilea. Ponnje xarant gaddiyanchi borich gorddi zata dekhun rosteacho ani gaddiyam khatir xaracho novo nokaso toyar korunk CCP laglea.

Goychea rosteancher 2006 vorsa 4,97,520 gaddiyo asleot teo vaddun atam 2012 vorsant 7,56,280 zaunk pavleat. Goyant 9 lakham voir gaddiyo astoleo mhunn odmas kela. Gaddiyamni bhonvpi bhonvddekar Goyant chodd yetat dekhun heo gaddiyo vaddot asat mhunn Rodriguesan sanglam.

kotthin: Parrikar

PONNJE: Minak lagun Gõyank 35 hozar

krutt rupiyanchem luskonn zalam te duddu porot mollunk borench kotthin, oxem Mukhel Montri Manohar Parrikar-an aplem mot ugtaylem. He duddu porot mellovnk sorkar minanchea komponeanche fattik laglear te nitisobhent vetole ani tem lovtter poddttolem, oxem tannem sanglem. Sorgest Mathany Saldanha hachea 64 zolma disacho ugddas korpak Ponnjechea

River Princess bottichem Kolvache lifeguards pulis surokxa magtat samon azun doryant KANDOLE: River Princess bottichem lokhnnachem samon ani her lokhnnacheo vostu azun doriyant aspachi bhirant hangachea ramponnkaramni dakhoilea. Thoinchea eka ramponnkarache sangnne pormannem zoim lokhnnacheo vostu vo her samon asa thoim kalvam ani xinanneo khubuch melltat. Kandolche dorya kinarer xirkun urloli River Princess bott adlea Kongres sorkaran kaddunk M/s Arihant Ship Breakers he komponik kontrad dil’lo. Bott katrun te bottiche lokhnnache kuddke ani her samon kaddun ti komponi scrape-yardant vhorpachi asli. Kaydean te bottichem

koslem-i samon doryant urunk dinvk favo naslem. Tem kam’ Arihant komponin sarkem korunk na mhunn hangachea lokan toxench ramponnkaramni husko dakhoila. Bott aslolea zagear bottichem pornnem samon urlam zalear sodpus korunk Dona Paula aslolea the National Institute of Oceanography (NIO) haka 34 lakh rupiyancho kontrad dil’lo. Tankam sodpus kelea uprant thoim kitem dislem tem tannim dakhovpachem lipovn dovorlam mhunn tancher arop asa. Arihant komponik faydo zavpa khatir tannim toxem kelam zait mhunn tancher ramponnkar arop ghaltat.

MODDGANV: Kolvache veller lifeguard ani eka bhonvddekara modem zhogddim zalea uprant hea lifeguardamni apnnak pulisanchi surokxa divchi mhonn maglam.Doryant nhavunk yetat tedna bhonvddekar sanglear poryan aikonastana doryant modem nhavunk vetat. Halinch lifeguard ani eka bhonvddekara bhitor zhogddim zalolean tea bhonvddekarak zokhmi zaun Moddganvchea hospittalant vhorcho poddlem. Tea bhonvddekarak khorench marla kay mhunn vinchartoch lifeguardan na mhunn sangun ti khobor nakarli. Hea lifeguardak sod’deak chovkoxe khatir nokrevelo kaddla. Kolva doryaveller botteo cholovpeamni khubso vell lifeguards bhonvddekaram kodde bore ritin vagonant ani tankam sotaytat mhonn sanglam. Eka pulisan bhonvddekar aplea hatamni soreacheo bottleo ghevunuch doryant nhavunk vetat. He veller sumar 10 hozar bhonvddekar dor disa bhett ditat. Itlea bhonvddekaram khatir fokot 7 tem 8 pulis tanchi rakhonn korunk aslolean pulisanchea kamank chodd addkolleo yetat mhonn eka pulisan sanglam.

Kala Akademint ghoddun haddlole karyavollint to uloitalo. 40 minutanchem ulovpant tannem Mathany barabor sarlolea vellacho ugddas korun tachi ttoknnay keli. Apli goroz moryadit dovorlear mon’xak duddvanchi axa zayna. Hanvem duddvanchi axa korinastanam loka khatir vavr kela dekhun mhojea nanvacher kosloch kallo dag poddunk na. Punn kaim mon’xamni duddvanchi chodd axa kel’lean Gõy raj buddunk pavlam, oxem tannem sanglem.


6

l

Dekh

November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

Gõychem songit vistarunk vavrum-ya Iskolant xikpi Tomazinho Cardozo

Songit mhunnlear ek kola. Jinnek svadhik ani mhonvall korpi sadon. Songitak kosleoch ximo lagonant, dhorm lagona, des-ui lagona. Songit sonvsarik. Aiz amkam futt ghalpi xokteo zoxem bhas, prant, dhorm, zat, adi., hanchem vhodd sonkext amche somor ubem zal’lem asa. Hea sonkestak fuddo korpak ek boreantlem borem hatyar mhunnlear songit. Sonvsarachea sogllea mon’xakullak ekvottit korpak ekuch sadon asa tem mhunnlear songit. Heach khatir amchem Gõychem songit samballun dovrop, tacho vistar korop mhunnlear amcheam bhurgeank tem xikovop chodd gorjechem ani mhotvachem asa. Igorjechea xallamni: 19vea xekddeantlea modlea kallar, Purtugezanchea rajyean, tea kallailea Purtugez sorkaran ‘Parochial Schools’ mhunnlear Igorzamni xallo ugteo keleot. Hea xallamni gorjek zai tench, vachunk, borounk ani chaltea jivitan zai tem xikop xikoitale. Teach borobor songit xikoitale. Songit vachpak, borovpak, gavpak ani songit sadnam vazovpak xikoitale. Hem sogllem xikovpak Igorjent ek xikovpi astalo. Taka ‘Mistri’ mhunn soglle pachartale ani man ditale. Mestri svotha apunn songit zanna aslolean to bhurgeank songit bhes borem xikoitalo. Hakach lagun

Polloilam tem boroilam- 246

Gõyant zaite bore bore songitkar utponn zalet. Maestro Antonio Figueiredo, Maestro Lourdino Barreto, Antoninho D’Souza, Jhonson Carvalho, Chris Perry, Manuel Alfonso, Anthony Gonsalves adi songitkaramni songitachem ani Gõykaranchem nanv akho sonvsar bhor porzollailem. Unnav: Fattlea 25 vorsank, songitachea mollar, Gõyant atvench kitem ghoddta tem dolleank dista. Igorjecheam iskolamni songit xikovpachi porampora asli ti sompli mhunnlear fott zanvchina. Hachem karann mhunnlear songit xikovpeancho unnav asa. Songit xikovop bond zalam tor songit xikovpak songitkar koxe utpon’n zatole? Bhov thodde zantte songitkar azun poriant hea mollar aplem yogdan dita, tevui hem karia aplea hatamni gheunk fattim sortat. Hachem karann mhunnlear tankam pagar ekdom’ komi asta. Hacher bariksannen niyall korpachi goroz asa. Zantte zaun mortolea songitkaranchi amchea lagim bhor korunk zaina tem monan dhorunk zai. Hea vixoyacher taktiken upay ghetlo na zalear Gõychea songitak ani sonskrutik ami vhodd onit kortolet. Ollnbim:Itleim asun Gõyant songit vazovpi pongodd ollnbim

koxim zolmotat tem polloun ojeap distolench. Khorem tem! Kitlexech songit pongodd jiv ghetat, thodde vanchtat ani choddxe mortat. Te pongodd melea uprant tea pongddache vangddi songitkar mhunn zogona kiteak te songit vachunk vo borounk nokot. Songit vachunk ani borounk noko aslolo kolokar songitkar ken’nanch zaunk xokona. Aiz amchea Gõyant zaite songit pongodd asat. Dansank, kazarank, ani dusrea karyavollimni vazoun te zaite duddu zoddtat. Aiz hea soglleamni teag korun songit vachunk ani borounk xiklole zalear aiz kitlexech Chris Perry, Anthony Gonsalves, Jhonson Carvalho, adi Gõyant utpon’n zatole aslet. Punn amchem durdoiv mhunnlear aiz songitachea mollar songitachea mogak lagun teag korpi bhov thodde kolakar asat. Sompoitana . Tea khatir amchea igorzamni songitacheo xallo portun suru korpak khub gorjechem asa. Zoxe porim bhurgeank igorzamni dotorn xikovn amchea dhormachim mul’leam tanche bhitor rigovpache fulovpache ani follavpache ami proytn kortat tech porim tankam songit xikovn amche sonskrutichim pallam bhurgeam bhitor okhondd korpachi chodd goroz asa. Hem karya fokt igorjechea fuddaream lagcheanuch bore toren ghoddum yeta.

Khaunk- jevunk aslear soire khup Nevel Vell’lekar

Zaiteanger jevonn-khann kednach unnem asona. Khoincheay vellar gelear tanger jevonn asa. Tem sadhem jevonn nhoi. Xit koddye borabor mas torkari asta. Jevnna adim, ani jevnna uprantui zaitem khaunk-piyevop mellta. Osleanger festam-porbo koxeo somarombhtat tem anink sangunk naka. Tanger Saibinnichi bhett zata tedna, ruchik jevonn ditat. Tea uprant lokak konnager kitem mellta ti khobor asta. Osleanger fugsanvam asta tedna, lok up’potyo ghalun veta. Amontronn asum, amontronn nasum, tanger gelear upaxim poddchinant mhonn tankam khobor asa. Jevonn melltoleanger vochun, thoddim pott-bhor jevtat, punn jevonn ditolea sovem upkari mon dakhoytat zalear, sangunk avgodd zata. Kosle-i somarombhak jevonn asa. Saibinniche bhette somoyar ukoddlole chonne ditale te dis atam sompot aileat kay dista. Atam kosloy somarombh asum, to vhodd ghonngonnan kortat. Ghorant soirim zanvchinam zalear, vosreamni osle somarombh zatat. Punn oslea somarombhak vellar choddxe konn pavonant. Nach aslear, thoddyo ‘games’ kelear pasun, tantun vantto gheunk thoddinch tim hajir aslolim bhag gheunk ang kaddtat. Punn jevnnachea vellar mat sogllim pavtat. Jevonn suru zatanch lainik

Voparinchea Bhanddarantlem ravtat. Ani jevonn zatoch rokddinch poll kaddtat. Somarombhak nhoi punn jevnnakuch ail’lim kay distat. Ponn kitle pautti jevonn konn ghetolo. Il’lem il’lem pasun jevonn ghetlear boxent jevnnacho dongor zata. Thoddeam kodde tem ghetlolem jevonn sompounk zaina. Tem ordemkutt’tench soddtat, bhair uddoytat. Bharotant kitlea zannank ek sadhem jevonn mellona. Gõyant pasun kitlim goribam kochreantlea dobeantlem khatat. Ani ami jevnnacho ibadd kortat. Bhuken vollvoll’tat tanchi amkam yad pasun yena. Jevnna somoyar amkam jevonn ditolea Devacho ugddas yena. Amkam ruchik jevonn randta tache sovem ami upkari kalliz dakhoinant. Aiz koslei somarombhak Gõykaranger jevonn asta. Bhurgem zolmotanch tanchea Povitr Snana somoyar vhoddlem jevonn. Atam ani Poilo vadd’dis somarombhpachi novi chal amchea ghorabeamni bhitor sorlea. Konn ghoddta ti soglleam bhurgeanche somarombh vhodda ghonngonnant kortat. Ani ghoddona te poilea bhurgeacho magir bhurgeache somarombh gonngonnit kortat. Ani magir tanchim dusrim bhurgim vhodd zatoch chintunk poddtat. Poilea bhurgeanchea somarombhache fottu

polleun, aplea somarombhache fottu khoim asat kay mhonn vichartat. Tea vellar avoy-bapuy ogich poddtat. Aplea bhurgeam sovem onit mhonn tankam kollta. Soglleam bhurgeanche somarombh korunk zatole zalear, poilea bhurgeacho somarombh korpacho. Na zalear korpacho nhoi mhonn, tankam thavem zata. Aiz bhurgeanchea Povitr Snana ani poilea vadd’disachea somarombhan sogllem sompona. Dor vorsak vadddis vhodda ghongonnan kortat. Poilea Komunhanva dis vhoddleovhoddleo partyo zatat mhonn somzoxi. Atam Thiravnne Sonvskara vo Krizmachea disa ghonngonn suru zata. Lognacho somarombh khup adim suru zata. Jevnnank ailolim upkari astat? Jevnnank yevun pott-bhor jevun vetat tim upkari astat zalear ami sangunk xokonant. Jevnnank ailolim porot ghora vetana khobro korit, jevnnachi iz’zot kaddit vetat tem aikunk mellta. Xit nibor urlem. Koddi ttik zali, nistem virunn gel’lem, kombyechim haddanch mell’lim mhonn khobro kortat. Ani soglleam jevnnank oslinch mon’xam amkam dixtti poddtat. Kosloy somarombh asum, hea somoyar ami goribancho, onathancho, zantteancho ugddas kel’lo zalear tim tori amkam borem magun amchem jevonn jevpachim. Amchea somarombha somoyar ami jevonn vhorun gorjevontank dilear Devak pasun borem dispachem!

nastana xikxokank pagar mellta

OSTOMT BENGAL: Ostom Bengalantlea Nadia ganvantlea don iskolamni xiktolim bhurgim nastana tea iskolantlea xikxokank ani her kamdarank vellar pogar mellta. Nadia jil’leantlea ‘Shashi Nimnataro Uchha Balika Bidyalay’ ani cheddvanchem ‘Tarak Das Shiksha Sadan Junior High School’ hea donui iskolamni 14 xikxok asat. Tankam sorkari duddvancho adar mellta. Xikovpa khatir xikpi bhurgim naslolean soglle xikxok potram, masikam vachun ani gop’pam tallam marun vell sartat. Tea iskolancheo karbhari somiti nant mhunn kollta. Iskolant yetolea xikpeancho ankddo denvot aslo. Tea khatir ami xikxonnik khateachea odhikareank amkam dusrea iskolamni dhaddunk vo bodli korunk vinonti keloli, oxem Deepika Ghosh, Umashashi Nimnataro Uchha Balika Bidyalaya, hea iskolache mukhel xikxokin sanglem. Sod’deak hea iskolant 7 xikxok ani 2 kamdar asat. Cheddvank xikxonn divpak 1969 vorsa hem sorkari iskol sorkaran suru kelolem mhonn ti sangta. Odhikareanchea sangnnea pormannem 2009 vorsa 85 xikpi bhurgeank tannim dusrea iskolant dhaddlolim. English, Physics, Bengali, Geography ani physical Education hea vixoyamni huxar aslole xikxok aplo vell faydo kaddinastanam ogddaytat mhunn tinnem dukh porgottlem. Fattlim tin vorsam meren tankam bodli korun dusrea iskolant dhaddunk magnnim keloli ti bherea kanar poddli mhunn tinnem sanglem. Cheddvam khatir aslolem Tarak Das Shiksha Sadan Junior High School hachi headmistress Shraboni Mukherjee, hinnem sanglem ki tea iskolant 5 xikxok kam’ nastanam pagar ghetat. IBN live Pio Esteves


November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

7

Open letter to priests by young Catholics Ryan Eggenberger

Dear Fathers,We are writing this letter to you today because we have some things we want to say to you. Some things are easier to say than others, but here you go. Before that, though, a HUGE thank you. Thank you for having the courage to say yes to your countercultural vocation. We are forever grateful and will never be able to repay you. We’re also grateful for your energy and enthusiasm you have for us as young Catholics. There are few people that value us for who we are and encourage us toward greatness and holiness as you do. But as you are well aware, times are tough for our generation of Catholics in America. Numbers of weekly Mass attenders are small these days. Some studies show that only 10% of young adults in their twenties are attending Mass regularly. This is very concerning, to say the least. With that, here are some things we want to share with you. You may know this already as some of you are from our

generation. But we want to share anyway, just in case you don’t know. First, we love orthodoxy. We’re hungry for the truth. We’re hungry for sane logic, common sense, and Jesus Christ. A huge number of us love the traditions of the Church that our parents and Grandparents didn’t like so much. You know why? Because practices that are distinctly Catholic help us stand out in a world that is obsessed with mediocrity, fitting in, and being “normal.” The practices that make us distinctly Catholic – like frequent confession, adoration, the Rosary, and even the regular use of incense at Mass – in a mysterious way, these things help build up our identity as Catholics in the world. While you may think there’s too much of it, we think there is far too little. Second, prayer is tough for us. The world we grew up in is a world unlike anything you can ever imagine. We don’t remember a time without the Internet in our homes. Our attention spans are embarassingly short, and silence is almost non-

existent in our day-to-day lives. We never learned how to just sit and ‘waste time’ with God. Pray with us. Offer more times for adoration. Teach us the prayers of the Church, like the liturgy of the hours, adoration, and the countless novenas. We are thirsty for this stuff, and truly desire to make our parishes houses of prayer. Third, we need help dealing with porn, sex, and relationships. The culture of death is here, and although we know Christ is triumphant in

the end, it’s winning in a lot of our lives right now. We need help, and we need it fast. More then confession, we need more resources and support to combat the slavery of porn. Let’s be honest here: a majority of guys in our generation are hooked on it. It’s not enough to tell us in confession that we need to pray more, use more blockers, or do something nice for somebody else as a penance. Those are great, but the problem is still getting worse. What we need are people in our lives who

Foods you shouldn’t eat daily While you may be making the utmost effort to eat healthy for the majority of your day, it is possible that there are the small daily mistakes you maybe making in your diet, which makeweight loss, or weight management more difficult and a slower process than it should be. Sometimes it is these innocuous morsels of food that make a big difference when it comes to proper weight management. So what are these foods in your daily diet that you should avoid? 1. Glass of milk - While milk is a healthy addition to your meals, it could possibly be the one food that is hindering your progress. If you are used to having a glass of milk before you sleep, at breakfast, or even for a snack in the evening, take a break from drinking milk for a month. If you feel that its making a difference making you less sluggish, helping you lose weight, clearing up your

skin etc - this maybe the solution to your problems. Give it a go. 2. Something sweet after meals - Many people have this habit of wanting just a little something sweet after every meal. This is absolutely unnecessary and you probably know it. Just that addition of sugar after your meals is worth cutting down on if you have it on a daily basis. Let dessert be a treat you save for the weekends and you will probably savour it more. 3. Heavy carbs for your evening snack - How often have you felt so hungry in the time between your lunch and dinner, that you can eat anything without giving a thought as to whether it is right for you or not? You may land up knocking off a sandwich or a samosa. This may be the only unhealthy addition to your diet in the entire day, but consumed daily, this evening snack could be hindering your efforts. Therefore,

carry something that has healthy proteins and fats like nuts, with you so that you don’t succumb to hunger. 4. Potatoes - Recently dubbed by a study conducted by Harvard, as one of the foods that definitely makes you gain weight over time, potatoes have a way of turning up in our daily food unannounced. You maybe eating a healthy sabzi but a whole potato may have been added in there to improve the flavour. Fresh veggies taste good on their own if you try, so give it a shot. 5. So called ‘healthy snacks’ - Baked chakris and chips, all of these so called healthy snacks, should be substituted with real nutritious food. Many people eat these unaccounted, thinking they are healthy and will not make a big difference to their health and weight. This is a misconception and you are better off without these highly processed snacks. HEALTH

will help us fight it. It’s embarrassing to ask for help, or to talk about this outside of the confessional, so please start organizing programs, groups, and mobilizing men and women who are steadfast to engage our generation for mentorship and spiritual direction. If you don’t, who will? Fourth, don’t be afraid to teach and preach NFP. The Church’s teaching about sex and sexuality is good news. Arecent study showed that a majority of Catholic women still don’t agree with the Church about certain aspects of the teaching on articifical contraception. However, those same women are open to hearing why the church teaches what she does. We’re used to hearing about sex, but from all the wrong sources. The Church’s wisdom is saving grace, and we want more of it. Fifth, preach more about Jesus, and that he is alive. So many of us went to Catholic schools, but so few of us realize that Jesus is actually, really alive. This is concerning, because this is why we are

Christians. This basic fact about our faith is not known. Given the fact that most Catholics learn about God from the ten minute homily, which often leave more to be desired in terms of content, we can see why. Lastly, we need more opportunities for the sacraments in general. It’s difficult for anybody of any generation to make the 3:30pm confession time on Saturday afternoon, especially for those of us who have two jobs and a young family to take care of. Appointments are great, too, but having at least one more opportunity once in a while would be ideal. We know, you’re busy too. But if the sacraments actually are what we say they are, then they need to be more widely available. The world is quenching us, and we’re thirsty for the Fountain of Life. Ignitum Today provides Catholic perspectives on every topic that matters to young adults-life, religion, relationships, and entertainment.http://www.ignitumtoday. c o m / 2 012 / 0 9 / 21/ o p e nletter-to-priests-by –youngcatholics/

Speech by Chetan Bhagat at Symbiosis Don’t just have career or academic goals. Set goals to give you a balanced, successful life. I use the word balanced before successful. Balanced means ensuring your health, relationships, mental peace are all in good order. There is no point of getting a promotion on the day of your breakup. There is no fun in driving a car if your back hurts. “Shopping is not enjoyable if your mind is full of tensions.”Life is one of those races in nursery school where you have to run with a marble in a spoon kept in your mouth. If the marble falls, there is no point coming first. Same is with life where health and relationships are the marble. Your striving is only worth it if there is harmony in your life. Else,

you may achieve the success, but this spark, this feeling of being excited and alive, will start to die…One thing about nurturing the spark - don’t take life seriously. Life s not meant to be taken seriously, as we are really temporary here. We are like a prepaid card with limited validity. If we are lucky, we may last another 50 years. And 50 years is just 2,500 weekends. Do we really need to get so worked up? …It’s OK, bunk a few classes, scoring low in couple of papers, goof up a few interviews, take leave from work, fall in love, little fights with your spouse. We are people, not programmed devices...” “Don’t be serious, be sincere.” live a peaceful and content life.


November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

Konknnint Bible Diary Devachem Utor 2013 Vauraddeancho Ixtt Potrokar PILAR: Poilech pavtt Pila-

rchea Xaverian Publication Society-n Konnknni bhaxent “Devachem Utor 2013” nanvachi diary otumbrache 27ver Sindhudurg diosezichea Bisp Allwyn Barretochea hatantlean uzvaddaili. Bhavartachea Vorsa Devachea Utracher dispotto niyall korunk hi diary upeogachi zatoli Sindhudurg diosezint sevadhormant Konknni vapurtat. Hem voros Benedikt XVI Pap Saiban bhavartak bhettoilam tea nimtan 2013 vorsachi biblical diary Konknni bhaxentlean

uzvaddailea. Hacho hetu mhonnlear Konknni uloitolea lokak Devachea Utracher niyall korunk sompem zauncheak Xaverian Publication Society heram pustokam xivay Konknni Satollem V.Ixtt ani Inglex masikaFr. Agnel Call uzvaddaita.

COQ AU VIN

INGREDIENTS • 24 to 30 pearl onions •4 chicken thighs and legs, or 1 (5 to 7-pound) stewing chicken, cut into serving pieces•Kosher salt and freshly ground black pepper •1/4 to 1/2 cup all-purpose flour•2 tablespoons water •6 ounces salt pork, slab bacon, or lardon, cubed •8 ounces button mushrooms, quartered •1 tablespoon unsalted butter •2 (750-ml) bottles red wine, preferably pinot noir •2 tablespoons tomato paste•1 medium onion, quartered •2 stalks celery, quartered•2 medium carrots, quartered • 3 cloves garlic, crushed • 6 to 8 sprigs fresh thyme • 1 bay leaf • 2 cups chicken stock or broth DIRECTIONS : Cut off the root end of each pearl onion and make an “x” with your knife in its place. Bring 2 to 3 cups of water to a boil and drop in the onions for 1 minute. Remove the onions from the pot, allow them to cool, and then peel. You should be able to slide the onions right out of their skin. Set aside. Sprinkle the chicken on all sides with kosher salt and freshly ground black pepper. Place the chicken pieces, a few at a time, into a large (1 or 2-gallon) sealable plastic bag along with the flour. Shake to coat all of the pieces of the chicken. Remove the chicken from the bag to a metal rack. Add the 2 tablespoons of water to a large, 12-inch sauté pan over medium heat along with the salt pork. Cover and cook until the water is gone, and then continue to cook until the salt pork cubes are golden brown and crispy, approximately 8 to 10 minutes. Remove the salt pork from the pan and set aside. In the same pan, using the remaining fat, add the pearl onions, sprinkle with salt and pepper, and sauté until lightly brown, approximately 8 to 10 minutes. Remove the onions from the pan and set aside. Next, brown the chicken pieces on each side until golden brown, working in batches if necessary to not overcrowd the pan. Transfer the chicken into a 7 to 8-quart enameled cast iron Dutch oven. Add the mushrooms to the same 12-inch sauté pan, adding the 1 tablespoon of butter if needed, and sauté until they give up their liquid, approximately 5 minutes. Store the onions, mushrooms and pork in an airtight container in the refrigerator until ready to use. Pour off any remaining fat and deglaze the pan with approximately 1 cup of the wine. Pour this into the Dutch oven along with the chicken stock, tomato paste, quartered onion, carrots, celery, garlic, thyme, and bay leaf. Add all of the remaining wine. Cover and refrigerate overnight.Once the chicken is done, remove it to a heatproof container, cover, and place it in the oven to keep warm. Strain the sauce in a colander and remove the carrots, onion, celery, thyme, garlic, and bay leaf. Return the sauce to the pot, place over medium heat, and reduce by 1/3. Depending on how much liquid you actually began with, this should take 20 to 45 minutes.Once the sauce has thickened, add the pearl onions, mushrooms, and pork and cook for another 15 minutes or until the heated through. Taste and adjust seasoning if necessary, remove from the heat, add the chicken and serve. Serve over egg noodles, if desired. BY : Nihal Bhosle

8

Teddy Bear Pio Esteves | VIP

Jr Reagan-acho tiatr ‘Teddy Bear’ mogacher, visvasacher ani visvasghat-acher lokx ghalta. Mogan astana, thoddim mog kornnaram mogacho khell khelltat ani niz mog ollkhunk pavonant tedna, tanchea jivitant kitem ghoddta, tem tea tiatrant polleonk mellta. Sasha (Keziah) xikxonn montri Rodrigues (Justin)-achi dhuv. Sasha aplea kolejint xiktolea gorib tornatto Vicky (Victor)-chea mogan poddunk proitn korta. Aplo mog taka koso ugtto korcho, tem taka somzona. Sorv-xevttim, krikett khell jiklea uprant, tanchi dogaimchi mulakhat eke bagint zata ani Sasha aplea kallzantlo ghutt Vicky-k ugtto korta. Tem sot aplea avoi-bapaik ugttem korpacho proitn tim kortat tedna, Vicky-chi avoi Mofi Braganza (Chitra) aplea putak sogllo tenko

bhasaita, punn aplea kuttumbacho dorzo polleon, Rodrigues aple dhuvechea mogacher add veta. Team mog kornnaram modhem fuddem kitem ghoddta, tem tea tiatrachea dusrea bhagant bhes bore toren manddlolem mellta. Ekameka sovem to mog spoxtt kortana, kosleam addkhollink fuddo korcho poddta, tem tea tiatrant polleonk mellta. Keziah ani Victor-an ap-apli bhumika bhes bori kelea. Toxench, Justin-an ani Chitra-n avoi-bapaiche bhumikent bore toren porzolltat. ‘Negative’ bhumikent Janice ani Sylvester Vaz-an aplem dan-mon ghatlolem distat. Toxench, ‘character’ bhumikent, Jr Reagan lokanchim kallzam jikun gheta. Kantaram babtint, Sylvester Vaz, Chitra/Keziah, Jr Reagan, Menino Mario, Conception/Seby de Divaran gailolim kantaram suvadik asat.

Punn Seby de Divar-an gailolem ‘Monisponnachem Ghor’ ani Reagan/Keziah-chem ‘Facebook-ak Patienaka’ kantar boro sondex ditat. Vinodhi bhumikent Black Berry (Pitush), Blue Berry (Kenny) ani Takdish (Humbert) lokak bhorpur hansoitat.

Devcharachean copy korunk zayna: Pri. Elias Feroz F| VIP PILAR: Povitr Atmeachea

follanchi ‘copy’ korunk devcharak podvi na ani tachean tem zaina fokot vizmitanchi ‘copy’ korun dakhounk xokta. Devacheanuch milagri ani vizmitam korunk zatat, devchar tea milagrinchi kopi korta,oxem Malta Arkidiosezcho odhikrut ‘exorcist’ vo devchar kaddpi Fr. Elias Vella hannem sanglem. Xubhvortoman apnnailea xivai pekovnni ani suttka ek ‘magic’ kel’lea porim zatoli. Amchi bhitorli novsornni chaluch asunk zay. Milagri nhoy bogor Jezucho amche kodde aslolo som’bond amchem bodlop korta, oxem Pri.

Elias-an sanglem. Fr. Elias ‘dogmatic and pastoral theology’cho professor, tannem zannvayechim sumar 13 pustokam boroyleant tantlim kaim zaytea bhasamni bhaxantor korunuzvaddaileant. Otubrache 26 ver Pilarchea ‘Reconciliation’ Kumsaram zatat tea kapelant padrink, madrink ani lovkikanchea

zomeak Pri. Eliasan zannvayechem orthabhorit ulovp kelem. Pri. Elias-an Goyant ‘Evangelisation & Disciplesship’ hacher xibiram choloileant. Him xibiram akarnnechea kursant aslolea padrim khatir Faith Works India hannim Diosezan somitichea sohokaran Otubrache 26ver tem Novembrache 1ler, him xibiram zalim. Bharot desant borim totvam asat, desantlea vhoddlea tin dhormam modem boro ekvot asa. Vhodde khuxemonan amchean amcho Bharot ek sorg korum yeta mhonn Pri. Elias-an sanglem. Hanv Bharotant yetam tedna hanvem Goyant bhett

dilea kay mhunn mhaka poilo proxn vinchartat. Hache velean bhailo lok Goyank kitlo man ditat ani kitle bore nodren polleta tem somzum yeta. Goychea nagrikamni Bharot des ek sorg korunk fuddakar ghevnk zata, oxem tannem sanglem. Hea adim Fr. Elias-an Kerala ani Benglore bhett dilea. Malta mhollear Dokxinn Europi desam modlo des. Malta desak chodd mhotv asa; karonn Sant Pauluchi bott tufanak sampddun dorya kinarer poddloli tedna Sant Paulu Malta desant tin mhoine ravlolo. Hi bori khobor Dhormdutanchea Itiasant (DI 28 )’ mellta.

dta ani vell pollenastona, gharachea darant ieta, ‘riding,’ ‘driving’ korta, cheddum zaun-ui cheddvam porim nhesona, konnachich porva korina dekhun

lok toslea cheddvak kitem mhonnta tem Nephie Rod ‘Bad Girl’ aplea kantaran sangta. Vell mollacho ani konnachich porva korinastona tum ‘tension’-an asa zalear, kitem korchem tem ‘Nach tu urben Nach’ hea kantar Lorna sangta. Dukh chorun vhoronk sodhta zalear kitem kelear borem, tem xevottachea ‘Medley’-n mellta. Te siddin Ally ani Victor songitkar koxe porzolltat. Siddichem recording 12 Pillars Studio, Raia kelam ani Velroy-an tem pollelam.

CD Vimorso:

‘Love You Forever’ Pio Esteves | VIP

‘Love You Forever’ he dusre pop CD-n Chitra-an moga sombondi 11 kantaram ghuntleant. Chitra/Aurvile-achea ‘Love You Forever’ ani Chitra/Sidhanath Buyao-achea ‘You Made Me Crazy’ kantaranmni mog kornnaram aplea kallzantlim bhav’nam bhair ghaltat. Mogan poddtoch kitem ghoddta, tem team donui kantaramni spoxtt zata. ‘Axeta Tuka’ hea kantaran Elick Vaz aplea moge-

achea mogak axeta mhonn spoxtt korta. “Dubhavlo tuka, dukh dilem. Fottkkirea khobramni tujem aikunk na. Vaitt tuka kelem, matui tujem chintunk na. Sangat tuzo soddunk vell lavunk na. Sot kitem tem rokddench kol’lem mhaka. Ekuch pavtt hat zoddun sangunk sodhtam, chuk mhoji zali porot io moga.” ‘Mogacho Put’ hea kantaran Rita Rose aplea puta sovem dukhache ul’las soddta. Eka suknnea porim hanga-thoim ud-


November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

9

Konknniche zannkar, igorjechea vhoddilanchea adaran

Konknni borounchi ek rit tharaunk proytnak survat Vauraddeancho Ixtt Potrokar PONNJE: Dalgado Konknni

Akademi ( DKA) aplea rupea vorsachea nimitan Konknni Som’padokanchi Porixod Konknni borounchi promann rit ghoddun haddunk Otubrachea 29ver zali. ‘DKA-chea zannkaranchea ani Igorjechea vhoddilanchea adaran borounchi ek rit tharaunchi poddtoli ani ti fuddlea 10 vorsam meren vaporchi poddtoli’ oxem Pri. Pratap Naik-an aplem mukhel ulovop kortana porixoden sanglem. Konknni zannkar ani sôdvavr korpi Dr. (Pa.) Pratap Naik S.J. hannem “Romi Lipiyentlean Konknni Ek Rupan Kiteak Borounchi ani Amcheo Oddchonni” vixoyacher ‘presentation’achea rupan aplo ‘paper’ manddlo. ‘Sollavea, sotravea ani ottravea xekddeamni boroylole Konknnicho adar gheun ami atam romi lipient Konknni borounchi rit azun sarki korum yeta ani sudarunk zata. Iskolant bhurgeank amchi Konknni xikounk zai. Ho ud’dex dolleam mukhar dovrun ami borounchi

ek rit veginch tharaunchi goroz asa, oxem Pa. Pratap-an sanglem. ‘Ami misionari ani Dalgado hache poros fuddem vochunk toyar asanv? Tannim vaporlolea ritinim kitem sarkem asa tem samballun, goroz asa thoim bodol korun ami atam mukhar vochunk toyar asanv?’ oxem Pa. Pratapan udgarlem. ‘Igorjek lagun Gõyant 1965 vorsa uprant amche Konknnik ek promann rup ailem. Igorjechea pustokamni ani nemalleamni Konknnichem vyakoronn, khaxeleponn, ani borounchi rit choddxi samballun dorvorlea. Tantum kaim chuki asat. Teo ami kaddcheo asat ani fuddem vochunk zai. Utram zata titlim sadim ani sompim korunk asat’ oxi vinoti Padri Pratap-an keli. Mons. Dalgadochea ‘Florilegios de Proverbios Concanis’ hea pustokacho ul’lekh korun, Romi lipientlean Konknni boroytanam ‘Y’ letracho kherit bhaxen so zageancher vapor korche riticher Padri Pratap-an lokx haddlem. Konknni Som’padokanche Porixodek hajir zalolea ani

bhasabhaxent bhag ghetloleam modem Pa. Feroz Fernandes (Vauraddeancho Ixtt), Xri Michael Gracias (Jivit), Xri Tomazinho Cardozo (Gõykar), Pa. Freddy Lobo (Amcho Sevadhorm’), Pa. Ave Maria Afonso (Zagrutay), Xri Mathew D’Souza (Porzoll), Xri Ashok Chodankar (Konkan Divo), Pa. Francisco Caldeira (Renovacao), Xri S. M. Borges (Gulab), Xri Marcos Gonsalves (Umalle), Xri Jerome Succor Alphonso (Fulam), Povitr Pustokachea Vavrachea Kendracho adlo Sekretar Pa. Manuel Gomes, ani Gõy ani Damanchea Arsebispacho Sekretar Pa. Loiola Pereira hajir asle. Pa. Loiolan xevottak, DKA-n Konknni Som’padokanche Porixode udexim Konknniche Romi lipientlea som’padokank ekttaim haddle dekhun Porixodek hajir asloleam manestanchea nanvan DKA-chi tust gayli. DKA-cho odheokx Premanand A. Lotlikaran, tizorer Walter Menezesan ani Sekretar Jose Salvador Fernandesan karyavollicho karbhar hatall’lo.

‘Y’ LETRACHO VAPOR KORCHI RIT Utrachê survatek y dhvoni (speech sound) aslear y letr vaportat.

Utra modem y dhvoni aslear.

Yevzonn yevpi yojon ye/yo yetolo yetam

jiyeunk bhiyeunk

yennem yontr yatra yeunk yevzunk yedoll

yemkondd yezman yogi yeta yuvok yednam

yad yogdan yevop yetalim yennavoll yedo

Utrancho suddsuddit ani sarko uchar zaunk y vaportat (y is written whenever and wherever the clear and correct pronunciation of y is required). piye Nakyo bhunycho

jiye bhiye bhunyt

biyo bhunyar viyeta

xinyache bhunyer binyam

Utrachea xevttak y dhvoni aslear. gay kholay sobay govay zanvoy roy uddoy adday boddoy zay

say Gõy vay thovoy mãy roddoy soddoy haloy khelloy kay

avoy bapuy pisay ghay boroy nachoy uttoy uloy nhannoy vhoy/hoy

muy movallay pãy pay lay hansoy sovay suttoy uddoy nhoy

piyeunk piyetanam

Her Bharoti bhasanchim utram vaporlim zalear y vaportat (y is used when words from the other Indian languages are borrowed). sahitya yogya karya man’ya

saman’ya nyayadhix vidya bhagya

Utra modem tin vo char svor (vowels) ektthaim ailear y vaportat. muyen doya doyen boroyat khayat muyeta gayek yeyat avoyo gheyat piyeyat doyall uloyat layat

Pilarche Sonvsthechea 12 vangddeank Prodhan-Sevokachi Makhnni Vauraddeancho Ixtt Potrokar PILAR: Pilarche Sonvsthe-

chea 10 vangddeank ani Bethiah (Patna) diosezichea dogam zannank Otubrache 27 ver Sindhudurg diosezichea Bisp Alwyn Barreton Prodhan- Sevokachi makhnni dili. Aplea jivitant Devachi ani lokachi seva korunk tannim apnnachem orpon kelem. Pilarche Vhoddle Seminarichea Kapelant Bispan Mis bhettoilem. Bisp Alywn Barreto hannem provochon kelem ani Padri zavpachem Devachem apovnnem asa tem sobit ani sundor asa. Karonn hea apovnneak lagun jivitant Deva khatir zaitea vostunk fatt korchi poddta. Poile svater apleach kuttumbak , girestkayek ani doulotik soddun diunchem poddta tea xivay aplench kuttumb ghoddpache yevzonnek nakarchem poddta. Hem sogllem Devachea

mogan ani Devachem Utor porgottunk korchem poddta mhonn sanglem. Dev konnakui padri za-

vnk apovnnem korta tedna padriche seventlean Aple porjecho mog asa mhonn Dev dakhovn dita. Tum-

chech ostongim tumi padri zavnk yevnk nant, ponn Devan tumkam apoileat. Dekhun Devacher tumcho

visvas dovrat ani fuddem vochat. Eka diaknachem mukhel kam’ mhollear Devachem Utor porgottunk, Sonvskar divnk ani khaltikayen lokachi seva korunk, oxem Bisp Alywn Barreto-n sanglem. Prodhan Sevokachi makhnni ghetlole: Gaby D’Costa (Macazana), Walter D’Souza (Kalangutt), Santosh Mendonca (Bannavlle), Reagan Fernandes (Verna), Ivo Fernandes (Vell’le) Felroy Rodrigues (Sanguem), Arjun Mahala (Nagar-Haveli), Vijay Minj (Jharkhand), Titus Colaco (Mumbai), John J Rose (Tamil Nadu), Joseph Pakiaraj ani Raphael Herman he dogui Bethiah dioseziche. Misa uprant Bispan Konknni dainikechi ‘Biblical Diary’ Devachem Utor 2013 hachi ugtavnni keli. Poilech pavtt Pilarchea Xaverian Publication Society-n Konknni uloitolea loka khatir Konknnintlean ‘Biblical Diary’ toyar kelea. Ti dispottim Devachea

Utracher niyall korunk vaprum yeta. Pilarche Sonvsthecho Xrextt Vhoddil Pri. Francis Carvalho ani Seminaricho Reitor Pri. Anselmo De Souza toxech her vangddi hajir asle.


November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

English Konknni Mix Bhaji

Valor na Valor na is a strong feeling which make some people sick. On the other hand, the people who fail to value important things in life turn a blind eye to reality. Atam fokot poixeank valor asa. Simply means now there is only value for money. People value money more than persons, services, care, concern, honesty, love, etc. Unfortunately many admit otherwise these values are on the receiving end. A few who agree and mend their ways are blessed. This is a time where value is gone out of value. The return of the value will only make it more rare and people will not have the patience to cultivate it. Contrary to what you were taught in economics, the world economy has itself realized that trust is deficit. There is a cry from world leaders to fight crises of recession, countries need to trust. Imagine world economy built on trust. Distrust has robbed the world many resources. It is time to trust to build a New World. What a contradiction! We were chasing money and seeking values. We are accumulating material things and craving spiritual bliss. The need to manage with less and the want to show the world are in eternal conflict. Do not strive for peace rather make peace with yourself. Value nam can also mean a person without values. Mind you, values are the fruits, to be cultivated in the garden of life. It is a journey not only to be of value but value things that never run out of value. On this journey, you will pass through meadows and discover that the best things in life are absolutely free and they always come in abundance. Next time, when you come to a point to say valor na, quitting may not be the best option. Just can’t afford to miss the best in life. Feroz F

A short, but, a real story Today in India, it’s possible ...the numbers are a little difficult to swallow, but interesting nevertheless. It was my regular train journey home from work. I boarded the 6:50 pm train at from Paranur. When the train was about to leave Guduvanchery, a samosa vendor with an empty basket got on and took the seat next to me. As the compartment was sparsely occupied and my destination was still far away, I got into a conversation with him. Me: “Seems like you’ve sold all your samosas today.” Vendor (smiling): “Yes. By God’s grace, full sales today.” Me: “I really feel sorry for you people. Don’t you get tired doing this tiresome job the whole day?” Vendor: “What to do, sir? Only by selling samosas like this every day do we get a commission of .75 paise for each samosa that we sell.” Me: “Oh, is that so ? How many samosas do do sell on an average each day?” Vendor: “On peak days, we sell 3,000 to 3,500 samosas per person. On dull days, we can’t even move 1,000 samosas a day. On an average, we sell about 2,000 samosas a day.” I was speechless.....for a few

Doston ! Mobile ka Kamal suno DFòÌ ÌÌœú¥™ÌÌFò •òÌhõ¡ôÌOÌ FòœútÌÌ ÌÌ DFò OÌÕzù ¨ÌâtÌFòÌ-™ÌÌ Ì ¡ôÌ͙̟™ÌÌ `Ì̤ýÌÉtÌ MOBILE KA KAMAAL QÌÙ²ú Ì¡ôÌâ. ¨ÌâtÌFòÌœú OÌÕzùÌFò ŒÌœúú ÌÌFò Aaya OÌâ¡ôÌâ. +Ìœâú ¨ÌâtÌFòÌ-™ÌÌ, Fâò Ì ÌÌZÌ wÌÌ²Ì Mobile Camera Khattam Aaya ÌÌ Ízù¥Ì ÌÕ ²ÌÌ¡ôzùÌFò ÍFòt™ÌÌFò ²ÌtÌÌ™ÌtÌÌ. Mobile Wrist-watch Í Ì¨ ÌÌ Ì +Ì ÌÕ Í Ìœú ÌœúÌŒÌ wÌÌ²Ì Ízù¥Ì Ì Khattam Mobile Aaya –Ìœãú ·þ™Ì. OÌÕzùÌ Ì ²ÌÌÉOÌ¡ãô. Í¥ÌZÌÌœú –ÌœúÌâ Torch Khattam Aaya +̲ÌÌ. ÌÜsÌ t™ÌÌ zÙù–Ì£™ÌÌ ÌÌœú¥™ÌÌ Ì Mobile Radio Khattam Aaya tÌÙFòÌ Fò²Ì¡ãô wÌÌ²Ì Fâò¢ãô. tÌÌFòÌ Í`Ì¥Ìã¨ÌÕ Mobile MP3 Khattam ˜ÌÌœú ÌÌFò tÌÜÉ ÍFòt™ÌÌFò ™ÌâvÌ FòœútÌÌ¡ôÌâ. Mobile Aaya Letters Khattam ¨ÌâtÌFòÌœúÌ Ì Í¥ÌZÌÌœú¡ãô. Mobile Aaya zâùLÌ-+Ì ÌŸ™ÌÌZÌãœú + ™ÌÌ™Ì `ÌÌtÌFÜòZÌ Calculator Khattam Mobile Aaya ˜Ì ̨ÌÌFò ¨ÌÌsÌã ÌsÌ ²ÌÙZÌtÌÌ. Computer Khattam

seconds. The guy says he sells 2,000 samosas a day; at 0.75 paise each, he makes about 1,500 rupees daily, or 45,000 rupees a month. That’s Rs. 45,000 a month! OMG. I intensified my questioning and this time it was not for time pass. Me: “Do you make the samosas yourself?” Vendor: “No Sir. Our propreitor gets the samosas through a samosamanufacturer and we just sell them. After selling we give him the moneyand gives us 75 paise for each samosa that we sell.” I was unable to speak a single word more, but the vendor continued...”But one thing...most of our earnings are spent on living expenses. Only with the remaining money are we able to take care of our other business.” Me: “Other business? What is that?”

Vendor: “It is a land business. In 2007 I bought 1.5 acres in Urupakkam for 3 lakh rupees and I sold it a few months back for 15 lakhs. Now I have bought land in Uthiramerur for 5 lakh rupees.” Me: “What did you do with the remaining amount?” Vendor: “Of the remaining amount, I have set aside Rs 6 lakhs for my daughter’s wedding. I have deposited the other Rs 4 lakhs in the bank.” Me: “How much schooling have you had?” Vendor: “I studied up to third standard; I stopped my studies when I was in the 4th standard. But I know how to read and write. Sir, there are many people like yourself, who dress well, wear a tie, wear shoes, speak English fluently and work in air-coditioned rooms. But I don’t think you guys earn as much as we do wearing dirty clothes and selling samosas.” At this point, what could I reply. After all, I was talking to a millionaire! The train chugged into Chromepet station and the samosa vendor got up from his seat. Vendor: “Sir, this is my station... have a good day.” Me: “Take care.” What more was there for me to say.

UTOR KUVADDEM ZAP -6 Toyar korpi : Agnelo Pires

OÌÕzù +Ì ÌÕ ¨ÌâtÌFòÌœú

Novro: Mhojem pagar tuka pavtolem? Vhokol: Mhaka pavtolem. Punn tum koso jiyetolo?

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

Mobile Ayaa Sakoon Khattam Aur agar aapka “Mobile” aap ki “Biwi” ke haath aaya to ....aap “Khattam”.

10

ipllaUk baabaUk ipllaUk AavaDMUk laagalyaa paolaIsaaMcyaa taoMDat taNao tI pLolyaa ifr | ifr| Aavaaja Aayaklaao baabauk kaogaLacaI yaad k$na gaolaao paolaIsaaMcao hat pLaovana AataM baabaUya paolaIsa ksaao jaata pPpacaI skuTr kakacaI maaoTar baabaUcyaa hatak naa Aata qaar madIMca ek T/k Aayalaao ipllaUk maa$na baabaUna ApGaat TaLLao.

Poilem Inam : Bertha Rodrigues Molcornem, Sanguem

iBakajaI GaaNaokr


Kotha ani Kovita

Vauraddeancho Ixtt November 3, 2012

Lawrence D’Souza

Dor vorsa Novembrache 1ler sogllea Santambhoktancho ani 2rer meloleancho dis somarombhtat. Ap-aplea meloleanchea fonddank bhett kortat, fondd nitoll kortat, fulamni nettoitat. Vati pettoitat. Oxe meloleanche fondd hea disa novem rup ghetat. Punn sogllech fondd oxe zainant. Thodde fondd futtlole moddlole asat, dhull’lan matyen bhorlole asat. Vandana eka vhoddlea girest kharvi Wilsona kodde logn zal’li. Tanche kodde zaite duddu, bhangar, ghor, xet aslem. To 45 vorsanche pirayer melo. Vandanak 6 bhurgim 2 chedde ani 4 cheddvam aslim. To melea uprant tinnem bhurgeank voir kaddlim, borim xikoilim ani sogllem tankam dilem.

Soglleam Meloleancho Dis

Chedde inginer ani dotor zale, cheddvam xiklim. Eklean M.Com, B.Ed, MBA, M,Sc ani sovem cheddum IAS zalem. Tim khuxal aslim, ponn put

kazar zatoch tanchi famil infern zali. Ghorant magnnem sanddlem, sangata jevtalim khatalim tankam atam bhurgeank ilo vell diunk

mellona. Vandanan aplea dhuvank kazar kelim. Tika 15 natram aslim. Tichea putamni il’lem-il’lem bhangar, duddu, bhattbens aplea nanvar kelem. Vandana zantti zatoch tannim tika zantteanchea ghorant ghali. Ghorkar melea uprant 30 vorsam ti jiyeli. Madri ticho poramos kortaleo. Ti melea uprant sadea fondant tika nikhipili. Novembrache 2rer soglleanche fondd nettoil’le. Vati pettlole asle. Ximiterint Divalli koxi distali. soirim dairim apleam soireanche fondd nitoll kortalim. Ponn Wilsonacho fondd

Liplolim/sanddlolim mannkam motiam

GOLDEN TEMPLE ANI “operation blue star” Ubaldo

Ut’tor Indiek Jalandhar Diosezicho Gonvlli-Bap, Gõycho put, amche opurbayecho Dr. Anil Couto, ganvan Pomburpecho. Sorgest Pri. A. Couto, tacho tititv Pilarche Seminaricho mestir aslo, tovui soglleanche avddicho aslo. Bisp Couto poilo Raitural Seminarint xiklo, magir to Delhi gelo thoim padri zaun Adhari Bisp taka nemlo. Atam to Jalandhar pavlo. Bisp Saib zobor monvall-mon’xall monis,tachem modur utor soglleank mellta.Taka ami bhett korunk gel’le kodden ravonaslolelm bhag amkam mell’lem. Golden Temple-ak bhett diunk Bispan amkam sogott toyar kelem. Golden temple- Amritsar Pakistanache ximek laghim poddta.Teach xarant Sikh lokachem ‘Guruduwara’ asa. Tachem khas nanv –Harmadir (Devachem mondir). Akhea sonvsarantlo Sikh lok thoim puja korunk yeta.Golden Temple mhonnun sogott taka vollkotat. Dove marmorichea fatramni hem mondir bandlam. Tacheo voileo tonkxeo bhangra rogan nettoileat. SAROVAR mhonnghe eka nitoll udkachea tolleant hem Guruduwara ubharlam. Ganges nodintlem udok thoim pavta. Hem povitr udok mhunn bhokti mandtat. Lok thoim nhavun nitoll zata ani anek lokanchi piddai bori zata.Thoimsor akho dis Guru Grant Sahib povitr pustok vachtat ani hozaramni lok hea magnneant vantto ghetat. Mondirak char dharam asat. Hacho orth oso ki hi svat koslich zat-kat vo dhormanche vegllozar madinastana soglleank yevkar dita ani bhettek dharam ugtim dovorta. LANGAR-hi chodd kalliz movallteli seva..Thoimsor nitoll puxtti jevon randtat. Kuznant bhett kelear sogllem nitoll dista. Hozaramni bhett ditolea lokank puxttik jevonn mellta. Disak 80

panamni, kochrean bhorlolo. Vandanacho fondd matye bhorvon zal’lo. Lok noko zaun tichea fonddacher bhonvtalo. Soirim aplea meloleank Misam bhettoitalim. Vandana ani Wilson goddiek aplea bhurgeank sodtalim zait. Koslem tannim vaitt kel’lem zait? Kosli chuk tanchi asa kai? Tannim bhurgeank borem xikop dilem, bori dekh dili,tankam zai teo vostu dilem mhonn tanchi chuk zali kai? Natram duent zatat tedna dis rat tanchi seva kortalim. Tor aiz tannim avoibapaicho kiteak ugddas kelo na zait? Tanchim natram ani bhurgim aplea

l

11

sasumainchea ani sasupaichea fonddam lagim aslolim polleun Vandana ani Wilsonachim kallzam futtun kudde zavpache. Tanche atme aplea bhurgeamni apnnak vagoileant toxim tanchim bhurgim tankam korina zaunk magtat zatole. Kiteak jem bim vomptat tachech foll lunvtat. Dusreank tum ditai teach mapan tuka Dev favo kortolo. Tea disa nhoich amchea ghorcheam pasot bogor vollkhona tanche-i pasot magum-ia. Amcho vell pavtoch konnui tori amcho ugddas korun amche pasot magtolim. Amchim soirim goddiyek amchea fonddancher vati pettounk, fulam ghalunk ani magunk visortolim. Ponn amkam vollkhonaslolim vollkhotoleam sangata amche khatir magtolim.

Tersachem Devosanv Ters zaun assa Padvedar Atair Devospnni cort, zatolim salvar Vaitt vigna etai tim nivar Ters corat magunk Saibinmaicho adar Dixtti poddon Fatima, Lurdis Xaranim Ters gevun aplea hatanim Sangtam Ters corat mun gharabeamnim Sovostai zai zalear tumchea familinim Japanank tsunami, earthquake, typhoon zavuk Cai uronk nam, soglem zalem cobra Tivicher soglem polloun jivak poddle zal Babdeacher quesso acant eilolo Devanch corchim salvar Saiba bogos vaitt vigna etai tim nivar

hozar tem ek lakh thoim jevnnank asta mhunn odmas kortat. Tor itlem kam’ konn korta? Tanche laghim hozaramni svayam sevok (volunteers) thoim yeun seva kortat. Hem ap-khuxen kel’lem kam’. Eka kuznant bakreo korpachem mixin pollelem; tem sumar dor minutak 40-50 gorom chapatteo korun dita.Un-un ek khavnk mhakai umed zali ani tanche borobor bosun ilem jevlom ani as bhagoili. OPERATION BLUE STAR-Sollavea xekddeantli itihas hea Guruduwarachi. Punn fokot 1830 vorsa tem toyar zalem. Hea Sikhanchea mondirant vhodd bhirankull ghoddni zal’li ti tem Operation Blue Star. Vhodd mar-far ani rogtache vhall thoim zale. Kiteak zait? Sikhanchea futtirvadi (separatists) lokan J. Bindrawalechea fuddariponna khal mondirant daru-gullo ani bondukam ektthaim kelim. Sorkaracher zhuz manddunk ani Punjab svotontr korunk tacho hetu aslo. Hem panvol desache surokxek chodd bhirankull ani desacheo vadreo zaunk xokta mhunn Sorkari

mon’xancho somoz zalo.1984 vorsa, Mayache 25ver Bharoti foujen tea mondirak veddo ghalo. Heam futtirvadi lokache ghontter moddun uddounk tharav ghetlo. Bharoti foujen tancher akromonn kelem. Akhea Punjabak korfi order ghali. Bondi ghali, konnakuch bhair bhitor sorunk zainaslem. Bizli bond keli, akhem Punjab kallokant buddlem.. Junache 4ter Bharoti foujen guri ghali. Motti loddai zali. Thodde foujedar moron gele zalear ,odik niropradhi lokacho jiv gelo. .Hozar lokacheo kuddi thoim disleo. Konn-konnacho mela tem pollenastana teo meloleancheo kuddi lasoileot. Sikh lokachim bhavnnam chodd dukhovlim. Hem kam’ korunk tednachi Prodhan Montri Indira Gandhi-n formalem. Anik char mhoineam modem Sikh rakhonndaran Indira Gandhicho jiv kaddlo. He koddu ugddas ozun jive asat. Punn ozun Golden Temple ek vhodd povitr svat; thoinsor xanti, sovostakai dista. Golden Templak bhett ditolo monis dhados zaun ghora portota.

Zhogddi, zhuzam, maramari soglea vattanim Sovostai nam fuichea voddnim Kitem amim addlam kitem vortolim Focot Rozarachem Cont orddear dourun vetolim Juliet C. Pinto


12

l

Bhavartacho Onnbhov

November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofisant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas ST. ESTEVAM: Mhojea pottant gex zaun khub tras zatalet ani prostetacher pez ietalo ani kam’ korunk zainaslem.Hanvem Man. Agnelak ani Bhag. Juze Vazk ulo marlo ani Man. Agnelachea fonddachi mati firoun pielim ani pottak lailim. Man. Agnelachea mozotin hanv boro zalom mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch taka Santacho man favo zaunk magtam. Francisco Fernandes BODIEM: Hanvem Man. Agnelak

fuddem ghalun maglolem mhoji dhuv XII pas zalear puro mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. P. Sequeira CHINCHINIM: Mhojea putacho hat

foddtalo ani kam’ korunk zainaslem. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka boro kor mhonn. Toxench amchea ixttacho paym katorcho poddttalo tednam-i hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam to boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Victoria Dias AGASSAIM:

Mhozo

sobrinh

chodd soro pietalo ani voizamni soddlolo tea vellar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka boro kor mhonn. Atam Man. Agnelache mozotin to boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Josefina D’Souza BRITONA: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Johnson Fernandes SANVORDEM:

Mhojea 4 mhoineachea putak mutunk addkol zatali, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka boro kor ani boro zait zalear taka Pilar haddtolim mhonn bhasailem. Man. Agnelache mozotin to boro zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Aurelia Dias

VELSANV: Hanv Devak, Man. Agnelak ani Bhokt. Juze Vazak dhin’vastam tanche mozotin maglolo upkar mhaka favo zalo mhonn ani Man. Agnelak veginch Santacho man favo zaunk magtam. Mercy Britto CURTORIM: Maglolo upkar Man.

PRAYER TO OBTAIN THE GLORIFICATION OF VEN. AGNELO Almighty God, our heavenly Fathr, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for givins us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. Agnelo O God of infinite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen. Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to: The Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo, Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460 E-mail: vpagnel@rediffmail.com vpagnel@rediffmail.com

BHOKTI KORTOLEANK ULO Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice Postulador Pri. Hilario Fernandes, sfx

Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. E. Mascarenhas SIRIDANV: Mhojea angak kallim khottam koxim poddtalim. Zaitea voizanchim vokhdam kelim punn kainch gunn poddo naslo. Xekim hanv Pilar ailim ani bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani tachea fonnddachi mati firoun pielim. Atam Man. Agnelache mozotin hanv borim asam. Toxench Man. Agnelache mozotin dusre zaite upkar mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Edna Dias SALVADOR DO MUNDO: Mhozo

put S.S.C porikxa pas zalear puro mhonn hanvem maglolem ani pas zalear Man. Agnelak dhin’vasunk V. Ixttacher ghaltolim mhonn bhasailolem. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Juliet Fernandes MERCES: Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem mhaka putachem dennem favo kor mhonn ani Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani toxench mhojea ghorkarak nokri favo kor mhonn maglolem. Mhojem magnnem Man. Agnelan aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Generosa Da Costa CARMONA: Ami kazar zatoch 3

vorsam porian amger bhurgem naslem. Ami Pilar yeun Man. Agnelak fuddem ghalun bhavartan amkam bhurgeachem dennem favo kor mhonn maglem. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Desmond ani Fiona Dias DRAMAPUR: Mhoji dhuv ghorbest

zaun 3 mhoineachi asli tedna rogot vetalem, voizak mell’lim voizan topasun sanglem rogot

PILAR MISACHI MANDAVOLL Pilarchea Motthant vavr cholta. Dekhun Misam Pilar Siminarichea kopelant zatat.

vochpachem bond zaina zalear abortion korunk goroz mhonn. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani fonddachi mati firoun piyeunk dili. Man. Agnelache mozotin dusrea disa rogot vochpachem bond zalem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Filomena Luis NUVEM: Mhojea putak motor-

cykulicho obsoeg zaun tonddak mar lagun polleachem hadd (bone) moddlem. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka boro kor ani vattai mhonn. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Salvador Miranda

UPKAR MELLUNK MAGNNEM Sorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnem Ogonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv amchea Somia Jezu Kristache nanvim. Amen Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00. Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00 Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad


Katolk Khõbrõ

Vauraddeancho Ixtt November 3, 2012

MAPUSA: Mhozo ghorkar Simon Kuwait kam’ kortalo, thoim to boro duent zalo ani tachem duens kitem tem voizank kollnaslem. Zaite test kele punn kainch gomonaslem.To Gõyam yetoch taka hospitalant dovrun test kelea upran voizan sanglem ki ekdom serious asa mhonn. Hea vellar hanvem Man. Agnelak ulo marlo ani dhimi ghalun 3 novenam kelim ani taka boro kor mhonn maglem. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani to boro zaun portun Kuwait gelo. Punn thoim vochun taka kamacho kaddunk chintlem tedna portun hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani taka rokdoch portun kamak ghetlo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Etelvina D’Mello VASKU: Mhojem poilem operasanv

kele uprant okosmat mhojea benddant chodd dukh zaunk lagli. Hanv voizak mell’lim na punn bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani noven suru kelem. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani toxench dusre zaite upkar mhaka Man. Agnelache mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Piedade Costa SIRLIM: Mhaka mutunk sarkem

zainaslem. Voizak mell’lom, tannem topasun sanglem operasanv korunk goroz mhonn. Tedna mhojer akant ailo tea vellar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka operasanv nastana boro kor mhonn. Man. Agnelachea mozotin hanv

TALEIGAO: Mhojea paieank abcess zaun chodd mater zalli. Voizak mellom, mhaka diabet asa dekhun voizan topasun sanglem veginch operasanv korunk goroz, na tor gangrene zaun paim katrocho poddtolo mhonn. Operasanv korunk toyari keli punn hanv Man. Agnelak fuddem ghalun Saibinn Mai lagim magtalom operasanv nastana mhaka boro korunk. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani hanv operasanv nastana boro zalom. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Domnic D’Souza NUVEM: My daughter was suffering from thyroid infection. She used to get patches on her face. An expert was consulted. In the meanwhile we had recourse to the heavenly intercession of Ven. Agnelo. Through the intercession of Ven. Agnelo my daughter was cured. I thank Ven. Agnelo and pray for his early Canonization.

Maria Dias operasanv nastana boro zalom mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. L. D’Souza DIVAR: Man. Agnelache mozotin mhoje dhuvecho part borea bhaxen zalo ani tanger sobit bai zolmolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Antony ani Lydia Menezes VALPOI: Man. Agnelachea mozotin maglolo upkar mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. M. Fernandes ALDONA: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Serina Lobo

KUNKOLIM: Mhoje ghorkarnink kamin

(jaundice) zali. Voizan rogot topasun rogtant kamin 7000 paula, toxench kidnent fator zala, liver bore bhaxen cholona mhonn sanglem. Moddganv Royal hospitalant dovorli. Thoim voizan sanglem tichi kamin ninanea panvddear paulea dekhun tika Apollo vo G.M.C hospitalant vhorunk goroz mhonn. Apollo hospitalant I.C.U dovorli punn sarki soirana bhair poddli ani voizamni axea soddloli ani Delhi vhorunk sanglem. Delhi hospitalant geleanv punn thoimsorui voizamni sanglem khatri na mhonn. Hem aikun amcher akant ailo. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun roddun maglem vhoddlea vhoddleam voizan lagim tika vattaunk zaina, punn tujean tika bori

l

korunk zata ani amkam khatri asa tum tika bori kortolo mhonn. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem, kamin denvot geli ani liver normal zalo. Voizamnim axa soddloli ani atam Man. Agnelache mozotin bori asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Remedio Fernandes KALANGUTT: Mhojea ghorkarache

kidnent fator zal’lo. Voizak mell’lo, tannem topasun sanglem operasanv korun kaddunk zai mhonn. Hea vellar ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka operasanv nastana boro kor mhonn. Man. Agnelachea mozotin operasanv korinastana fator poddlo. Toxench tachi pasport khoim dovorlea ti mellona zali tedna-i ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani amkam ti favo zali mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Domnic ani Cynthia D’Souza VARKA: Mhojea natiche fattik operasanv

kelolem, punn tacho ghai 2 mhoine pasun pekona zalo, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka borem kor mhonn. Man. Agnelachea mozotin mhaka maglolo upkar favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Liberata D’Costa

85TH DEATH ANNIVERSARY OF VEN. AGNELO D'SOUZA TH 20 NOVEMBER 2012 My dear friends and devotees of Ven. Agnelo, Warm greetings to you from the office of Vice-Postulation! I am happy to inform you that we will celebrate the 85th Death Anniversary of Ven. Agnelo on 20th November 2012. The Novena will begin on 11th November. We storm heaven to obtain a first class miracle through the intercession of Ven. Agnelo. th

13

th

The Programme from 11 to 19 November will be as follows: * Holy Masses. Morning: 5.30, 6.45, 8.00, 9.15, 10.30 and Evening: 3.45, 5.00 & 6.15. The last Mass (6.15 p.m.) will be in English. * At the end of every Mass there will be special prayers over the sick.

* On 20th November, the Solemn High Mass will be at 9.30 a.m. presided over by Most Rev. Peter Machado, Bishop of Belgaum. The Theme of the celebration this year will be:

“Ven. Agnelo: An inspiration to live a life of faith, love & hope” Pope Benedict XVI, has declared the “Year of Faith”. It commences on 11th October 2012 and will end on 24th November 2013. During this year of faith, the Church will reflect on God's word in the context of the various crises affecting it. We need to renew our faith in God, making Him and Him alone the centre of our lives. Ven. Agnelo made God, the centre and rock of his life and lived a life of total surrender in love. We earnestly invite all our devotees and friends to participate in the novena and Day of Ven. Agnelo. Those outside Goa or abroad, we would appreciate if you could come together in your parish or area and have a th novena prayer and a Mass on 20 November or any convenient day to pray for the Canonization of Ven. Agnelo. Also please speak to your friends about Ven. Agnelo and invite them to pray. Enclosed herein is the petition form. Kindly write your intentions and send it to us. We shall place it at the tomb of Ven. Agnelo, where special prayers are being offered for the intentions of all the devotees. I take this opportunity to keep you informed that the Renovation/Restoration work of the Pilar Monastery Church has begun in full swing. We thank all the devotees and friends who sent us financial assistance. Though the initial estimates were Rs. 50,00,000, Now it has gone up to Rs. 80,00,000/-. It may escalate further, due to the soaring prices of the materials, labour etc. We appeal to all our friends and devotees to keep this project in your prayers, and assist us in any way you can. We express our deep gratitude for all your support, and pray that Ven. Agnelo may intercede for all your needs. Yours sincerely,

Fr. Hilario Fernandes, sfx. Vice-Postulator N.B. Cheques and Bank Drafts towards petitions are to be drawn in favour of “FR. AGNEL TRUST” and sent to: Cheques and Bank Drafts towards repairs are to be drawn in favour of “SOCIETY OF PILAR” and sent to: Vice – Postulator, Cause of Ven. Fr. Agnelo, Pilar, GOA 403 203. INDIA. Ph. 0832 – 2219460. Email: vpagnel@yahoo.in ; vpagnel@rediffmail.com Website: www.fragnelpilar.in


14

l

Kollounneo

November 3, 2012 Vauraddeancho Ixtt G

PETER Wolf Pools we design build swimming pools of International Standards at one third price. Call 9422456188 / 2472648 / 8308162483

Margao em Harmonia pongddak poilem inam PONNJE:Halinch Kala Akademint Fundacao Oriente Songhottnnen Naveleche Rosary Kolejichea sohokaran “Vem Cantar” hi karyavoll ghoddun haddli. Sumar 800 odik lok hajir aslo. He karyavollichem poilem inam “Margao em Harmonia” pongoddan ubharlem. Xri Rene Mesquitachea faddariponna khal Anselm Fernandes,

Daniella Fernandes, Nadia Rebello, Keegan Pereira, Valdo Fernandes ani Austin Gomindes hea huxar tornatteanchea pongddan aplea nazuk ani svadik talleamni sundor sobit songit gavun soglleanchim kallzam jikhun ghetlim. Keegan Pereirachim bottam keyboardacher suddsuddit songit tallacher choltalim ani

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

N

5.2

P

Soirik Kollounneo Upkar Magnnim

K

596.0 1680.0 pH

EC

6.8

1.51

R.C spinster 28/5’6”, slim, pretty BE, MBA working as Manager in MNC, seeks alliance form well settled, professionally qualified bachelor upto 33 years. Please send complete details and photogrph on nfernandes@ Goan RC Bachelor age gmail.com (F05) 34, well educated working on cruiser ship fair complexion MRc 28/5’3” wheatish slim height 5.8ft seeks alliance smart spinster master’s working GRC spinster age 30 homely for a reputed institute seeking educated and good looking alliance from a well educated well cultured and fair height and settled only MRC bach5.4ft email: melferns28@ elor upto 33 yrs email: marigmail.com (F05) odias999@gmail.com (F05) GRC bachelor age 43 living and working in London. Looking for GRC girl upto 39 years to settle abroad. Able ti speak English contact : 8550927269 (03)

Joana Ribeirochem “Alleluia” gitachem sundor sadrikoronn (redition) zatalem tantun mon bhull zatalem. Fundacao Oriente hachea Direktor Arq. Eduardo de Carvalho ani Rosary Colejichea Principal Dr. Fr. Simao Diniz hanchea hatantlean pongoddan inam svikar kelem.

Naturopathycho mullavo xikxonnik kurs PONNJE: Soimbachi pod’dot vaprun mhonnlear Naturopathy-cho kurs Ponnjechea Institute Piedade hantunt Novembrache 4ter, Caritas Goa hi sonvstha manddun haddta. Jezuit Sonvsthecho zannkar Fr. M. Britto Joseph, sj ho kurs choloitolo. Naturopathy ho soimbik upay koxe toren tuka ani tujea kuttumbak faideacho ani boreponnacho tem xikoitolo. SKurs sokallim 9.30 vaztam suru ani sanjechea 4.00 vaztam somptolo. Kursak hajir zaunk khuxi aslolean Sister Ann D’Mello hika 2293160, 9420597498 hea ankddeancher fon korun gomounchem.

ANGOVNN

Siridao : Maglolo upkar 28 years 5.9 ft qualified Goan boy working in Auckland, New Zealand seeks educated homely girl working experience. mel’lo Pri. Agnelo, St. FranContact with photo email: Milton 8383@yahoo.com Call.: cis ani St. Antoniche mozo9167298817 (F05) tin. Alvita Fernandes

HEALTH Childless couples treatment. Also treatment for newly married couples. Available for Catholics only. Fees Rs. 20,000 only. Jonathan 9767828233

BUSINESS OFFERS Wanted sales girl cum tailor, experience or freshner, to work in Body Language in a reputed shop in Navelim, Goa contact 22728051 (8) Website Designing Packages. Static Website 15,000/-; Dynamic 25,000/-; Animated 30,000/-; Domain + Server + Hosting + Emails. Get Business Online. Contact: 9765610634 / 9850472932. (9)

T O

A D V E R T ISE

C A L L

8007278490, 2219091,9604101187

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates. c o m”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (31)


Katolk Khobrõ

Vauraddeancho Ixtt November 3, 2012

SADO KALL –BOT’TISAVO AITAR Voros B (11/11/12) 1lem Vachop: 1Raz 17,10-16; 2rem Vachop: Heb 9, 24–28; Xubh: Mk 12,38-44

Udar kallzachim zaum-ya Ek Sfurthi: Madar Teresa-k goribanchi seva kortali dekhun tika zaito lok jevnnacheo, nhespacheo ani duddu oxem ditalo. Lok tiche sovem udarponnan ditalo ani tea vorvim Madar Tereza dublleam ani gorjek sampoddloleam sovem khub boro vavr kortali. Ek dis sorxim yeun eka bhikarean tika oxem mhonnlem, ‘sogllo lok tuka kitem-na-kitem dita. Hanvuim tuka thoddem diunk sodtam.’ Ani tannem tichea talltar 10 poixe dovorle. Madar Terezan apleach monant chintlem, ‘he tache poixe apnnem dovorle zalear to upaxi urtolo ani zori tache poixe hanv ghena zalear taka vaitt distolem’. Ani dekhun tinnem tea bhikareache poixe ghetle. Magir tinnem potrkaram lagim gozal kortana oxem mhollem, ‘Nobel inama poros tea bhikareachem dan mhaka odik vortem mhonn dislem kiteak tannem aplea lagim aslolem tem sogott dilolem. Te poixe ditana tachea mukhamollacher sontos hanvem pollelolo.’ Devachem Utor: Zarefat mhonnlolea nogrant jiyetolea eke ostorechi khobor Razanchea Poilea Pustokantlea Vachpant asa. Ti ostori vidva asli ani ek pavtt Elija Provadi tika mellta. Elijak vattsur koso polleun ti tache sorxem khub doyall kornneo korta. Taka piyeunk ani khaunk dita. Ti vidva gorib asli tori aplea putache ani aple bhukecher visor ghalun vattsureacho poramos korta. Dev tiche doyall kornnek inam’ dita. Dukollacho kall sompo porian tichea ghorant jevonn unnem zaunk dina. Dusrem Vachop Hebrevank boroilole chittintlem. Tantum Mha-Iadnik (Krist)-achi khobor kelea. Mha-Iadnikan amche pasot Aplench somorponn kelem. Tachea somorponnak vortem mol asa kiteak mhollear Jezu Kristan tem somorponn amchea moga pasot kelolem. Jeruzaleantlea Devmon’dirant aslole pettent duddu ghaltana, Jezu eke vidvechi thoknnai korta. Te vidven fokot don supurle nanne ghatlole. Jezun mhollem tinnem soglleam poros chodd ghalam. Kiteak tinnem apnnak unnem korun pettent ghal’lem. Tika tea nanneanchi goroz asli tori ti udar zali. Dusreamni ghoddie chodd duddu ghaleat zait punn tannim te apnna lagim ogle asle tantuntle dileat. Divpeachem mon odik mhotvachem. Amcho Zobab: Te vidvecher konnachich nodor vochunk na zait. Soglleanchi nodor girest-savkarancher asli zait. Dev amchea gupit kornneancher aplo dollo dovorta. Dekhun ami amchea jivitant sodanch borem tem korunk panvl marunk zai. Ami mon’xam sonvsari nodren polletanv. Dekhun zo konn chodd dita to monis boro mhonn ami zaite pavtti chint’tanv. Te vidven pettlant kitlem ghalem tem Jezun polleunk na bogor tinnem apnnak kitlem dovorlem tem pollelem. Khorem mhollear tinnem apnnak kainch dovrunk na...punn sogllem dilem. Ti vidva Devacher patyeli. Dev apnnak sanddcho na mhonn tika khol bhavarth aslo. Devmon’dirantli ekpunn duddu nastana ti bhair sorli. Punn Devachi kurpa gheun ti geli. Apnnacher patyetoleank Dev sanddina. Udarponnan ditoleank to dupett dita. Jezun mhollam, ‘Diyat ani tumkam ditole; borem map, damun-chepun, haloun, suyen bhorun ot’ta toslem tumche unttiyent ghaltole. Tor tumi zokxat teach mapan tumkam porot zokun ditole’ (Lk 6,38). fr ave maria afonso Aitar 4ti: Deut 6, 2-6;Heb 7, 23-28; Mk 12, 28b-34. Somar 5vi: Phil 2,1-4; Lk 14,12-14 Monglar 6vi: Phil 2, 5-11; Lk 14,15-24 Budhvar 7vi: Phil 2,12-18; Lk 14, 25-33 Brestar 8vi: Phil 3, 3-8a;Lk15, 1-10 Sukrar 9vi:Ez 47,1-2.8-9.12; Jn 2, 13-22 Sonvar10vi: Phil 4, 10-19; Lk 16,9-15 Son’var 3ri:Deut 6, 2-6; Hebr 7, 23-28.Mk 12,28b-34

l

15

Assamant ghor-dar nasloleank adar divnk Bispachi magnni Santosh Digal ASSAM: Julay mhoineant

Assamant Bodo adhivaxi ani thoim vosti korpi Musolman loka modem zhogddim -maramari zavn 90 zann meleat ani hozaramni lok ghor-dar naslole zaleat. Hea lokak duddvancho ani her gorjechea vostuncho adar divnk Msgr. Pulloppilil Thomas, Bongaigaon hangachea Bispan maglam. Kaim NGO sonvstha ani Katolik pongodd aplo adar diit asat. Punn ho adar pavona dekhun desantlea Bispank ani borem magpeank Bisp Thomasan kherit ulo marla. Bhurgeam khatir as-

reachim ghoram ani jevnnachea vostunchi goroz asa mhonn tannem sanglam. Julay mhoineache 21-22 ver Kokrajhar ganvant ravpi Bodo zomatintlea 4 tornnatteank kaim mon’xamni faran marle. Musolman somazantlea lokan tankam marleat mhunn tancher arop ghalun zhodgddim maramari suru zaleot. Hea zhogddeant 99 zann mele ani hozaramni lokanchea ghorank ani gaddiyank uzo ghalo. Kaim lok pollun gela ani hozaramni lok ubot poddla. Kestanvam zalolea ganvant Bisp Thomas-an bhett dilea uprant thoinchi gombhir poristhiti taka

kollun aili. Bongaigaon Gena Seva Songhottnna ani ‘Inter Church Peace Mission’ hanchea adaran tannem thoinchea ghoram virest aslolea ani osvost loka khatir tandull, pitt, khavpachem tel, burgeancheo gorjecheo vostu, zollarim khatir ‘nets’, rand-

pachim aidonam ani her jevnnacheo vostu haddun dileo. Tea xivay Bodo ani Musolman pongddam modem boska ghevn tanchem modem somjikai ani xanti haddpache proytn kele. Hacho boro porinnam zala mhonn tannem sanglam.

Devllam poros nitollkay chodd gorjechi

Xubhvortomanache porgottnnechem ulovpak mon bodolpachi khuxi zai

Nirmala Carvalho NEW DELHI : Bharot desant lok nitollkaye poros devllank chodd mhotv ditat mhonn kheddeanchea Vikasa Kendr Montri Jairam Ramesh-an sanglem. Bholaiki ani nitollkayechi mohim suru korunk rajearajeanche bhonvddechi survat kortana to uloitalo. Bharotant devallam poros sonddasanchi chodd goroz asa mhonnlem. Tannem oxem mhonnlam mhonn Hindu dhormvadeamni tachi rokddich ttika keli ani Hindu dhormak tannem loz kelea mhonn sanglem. Tachi khor ttika korpeam modem Vishw Hindu Porixod ani Bajrang Dal hea pongddantle vangddi asat. Lok apli soimbachi goroz ugtea zagear kortat tem mon’xache bholaikek chodd vaitt. Oxem kelole-

an duensam vaddot vetat. Dekhun ap-aplea ghoramni poilim sonddas bandun magir devllam bandpak lokan vavrunk zay, oxem Kendr Montrean sanglem. Ram Puniyani hea somajik vavurpean montreak tenko dilo ani kaim dhormvadi tachea sangnnecho goirsomoz kaddun lokak challoitat. Lokan bholaikecho vichar korpa sarkea vixoyacher tannem lokx oddlam dekhun somaza khatir osle sonddas poilim bandop chodd gorjechem

asa mhonn Ram Puniyanan mhunnlem. RSS ani Bajrang Dal pongddank dev-mondiram dhormachea ani rajkornnachea nanvan rakhun dovorpachem asa. Tankam somazache bholaikechem poddlolem na. Desacho poilo Prodhan Montri Jawarhalal Nehru poryan devllam bandpachem kuxin dovrun ganvantlea loka khatir ghoram ani her gorjecheo sovloteo divnk vavurlo, oxem somajik vavurpi Puniyan hannem mhunnllam. ASIA NEWS

Syro-Malankara Povitr Sobhek poilo Kardial VATICAN: Halinch Benedikt XVI Pap Saiban Arsebisp Baselios Mar Cleemis haka Syro-Malankara Ritiche Igorjecho Kardial nemla. Kardial Cleemis hachea borabor Lebanon, Philippines, Nigeria, Colombia ani Amerikechea pach zannachem nanv he vollerint aslem. Arsebisp Cleemis-ak Kardial kela mhonn Syro Malankara Povitr Sobhek obhiman bhogla. Povitr Sobhechi odik nettan seva

korunk mhaka ek soyeg ani apovnnem mhonn Kardial Cleemis-an Vatikan thavn Malayalam TV-k sanglam. Kardial Cleemis 1959

vorsa Pathanamthitta diosezintlea Mallapally ganvant zolmolo. Kerala ani Pune tannem teolojichem xikop kelea uprant 1986 vorsa Padriponnachi makhnni ghetli. Uprant Vatikanachea Pontifi kal Vidyapittantlean unchlem xikop korun ‘doctorate’ podvi zoddli. Tannem sabar igorzamni gonvllik vavr ani bisp zaun lokachi seva kelea. 2007 vorsa Malankara riticho Arsebisp kelo. THE HINDU

ASIANEWS

VATIKAN: Mon bodolpachi khuxi na zalear Xubhvortomanachi novean porgottnni korpachem ulovnk zanvchem na, oxem Benedikt XXI Pap Saiban sanglem. Xubhvortomanachi novean porgottnni korpacher ani Kristan sonvsarak Bori Khobor porgottunk aplea xisank dil’lea apovnneacher Pap Saib uloitalo. “Xubhvortomanachi novean porgottnni ani Kristi Bhavartachi vistarnni hea vixoyacher niyall kortalo. Amchea kallar poryan Povitr Atmo Bori Khobor porgottunk Povitr Sobhek nove proytn korta, ani Vatikani Dusre Vixv Sobhekui gonvlliki ani atmik urbhecho nett dita mhonn Pap Saiban sanglem. Jim mon’xam baptizm ghetla tori tim Povitr Sobhentlim koddsorun pois geleant tankam Jezu Kristache soddvonnecho sondex porgottunk Pap Saiban soglleank ulo marlo. Pap Saiban kazarachea Sakramentacher lokx ghalem ani bhavartache dillayek lagun aichea somazant kazaracher vaitt porinnam zala. Triek Devache kurpecher bhavarteancho tuttum nozo toslo ekvott bandla. Kristan khursar thavn poryan amcho mog kelo mhonn Pap Saiban sanglem. SATHYADEEPAM


Jivitache Umedhir

Vauraddeancho Ixtt November 3, 2012

Khanapura Saibinnichi imaj ghoramni nhoi ponn ganvant haddtat Agnelo Pires |VIP

Saibinn KARNATAKA: Mainchi imaj ganvant yeta punn ghoramni bhitor kaddinant mhonnlear Kristanv lokak vegllench disot. Punn tem Khanapurachea lokan mandun ghevchem poddlem oxem Khanapurche St. Joseph Igorjecho Vigar Pri. Gregory Lopesan V. Ixttachea potrkarak sanglem. Hea disamni Kristanv lok Saibinn Mainchi imaj aplea ghoramni haddtat. Pap Saiban jahir kel’lea Bhavartachea Vorsa lokacho bhavart odik vaddunk Saibinn Maink ghorant haddun kherit magnnim korpak odikuch orth asa. Punn Saibinn Maink ghoramni haddun magnnim korpachi rit Khanapur ganvant atam bond kelea mhunn Pri. Lopesan sanglem. Halinch V. Ixtt potrkaran Belganv lagim aslolea Khanapur ganvank bhett dili tedna hi gozal tachea lokxant aili. Hachem karonn kitem kay mhunn vicharlem tedna Pri. Lopes-an sanglem , Saibinn Mainchi imaj ghoramni vhorun lok ektthaim magnnim korpachi rit hanga chalu asli. Ponn amchea mondollan barabor tin voram boska ghevn ti rit amkam bond korpacho nirnnoy ghevcho poddlo. Haka sabar karonnam asat punn mukhel karonn mhunnl-

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

lear magnnim korpachem soddun choddxe tornnatte soro pivon tovnasponnam korunk lagle. Saibinn Maim ghorant haddttanam, soro pivpachem fest korop, eka-mekak galli ghalop ani maramari ani kestanvam korop, hi dhormik rit nhoi”, oxem Pri. Lopesan sanglem. “Saibinn Maink ghorant haddpachem mhotv lok visrunk lagla. Tannim eka-meka modem vegllozar suru kela. Aiz eka ghorant magnnim

korunk ailear dusrea disa dusrea ghorant konnuch vochona. Kaim kuttumb jea disa tanger Saibinn haddpachem asta tea disa tim tanchea ghorant aiz naka faleam naka oxem mhunnunk laglim. Kaim kuttumb apleak omkoch dis zay mhunn zobordosti korunk lagle”, oxem padrin sanglem. Tea ganvant 122 kuttumbam asat. Sogllea ganvchea lokank xantin ani Devachea mogan dovorpache tannem proytn keleat mhonn Pri Lopes-an sanglem. Hea gombhir proxnantlean koxi bori vatt sodun kaddli tem sangtanam, Khanapur ganvchea

khursachem fest zalea uprant, Igorjeantlean Saibinn Mainchi imaj tea Khursa lagim haddttat. Saibinn Maim aplea ghorant ailea mhonn somzun ganvcho sogllo bhokti lok ektthaim zata. Jim magnnim Saibinnik ghorant haddttoch zatalim tinch magnnim thoim ekvottan barabor kortat. Uprant ti khuxalkay lok ap-aplea ghoramni monoytat. Atam soro pois kelolean kestanvam zhogddim nant, nosay na ani vegllozarui na. He veglle pod’doticho porinnam folladik zalolean dor vorsa toxench korunk ami nirnnoy ghetla, oxem Pri. Lopesan hea potrkarak sanglem.

Kurddem Katolk cheddum bhavartan porzollta CHENNAI: Beno nanvachem 15 vorsanche pirayechem kurddem cheddum kalljidarponnan Tamil Naduchea Mukhel Montreache kocherint bhitor sorlem ani opangull xikpeam modem apun unchlea zagear ailam mhonn sorkaran kiteak maneo korunk na kai mhonn vichar kelo. Hea kurddea cheddvachem boll ani kalljidarponn polleun tednacho Mukhel Montri M. Karunanidhi ojap zalo ani teach vellar porikxent borea gunnamni pas zal’lea opangull bhurgeancho sotkar korunk jahir kelem. Tea uprant 6 mhoineamni Banok chitt boroun tujea proytnak lagun fuddarak opangull bhurgeancho bhovman zatolomhonn kolloilem. Khoreponnim hachi survat Bano thavn zali. Hanv nennar aslim punn mukhel montreak proxn vicharunk mhoje bhitor pixeponn aslem mhonn

Bano-n Ucan potrak sanglem. Tachea hea mhan karyak lagun 2008 vorsa Washington xarant zal’lea sonvsarachea tornattea fuddareanchea porixodent vantto gheunk bhag mell’lo. Sod’dea 22 vorsam pirayechem zalam. Tannem Chennai-chea Loyola kolejint ‘postgraduate’ xikop kelam. Hanv sodanch mhaka heram bhurgeam porim ‘normal’ mhonn polletam mhonn tem sangta. Bano

zolmant thavn kurddem. Avoychea kusveant astana tache avoyn kaim ‘antibiotic’ vokhdam ghetlolim tim bhurgeak vaittak poddlim ani tem kurddem zolmolem, oso tacho somoz asa. Bano aplea jivitant khuxal asa. Taka oxem rochlam mhonn tem Devacher kednach xinn korina. Punn aplea jivita khatir Devak vakhannunk ek hatyar mhonn hanv somzotam oxem Bano khuxalkayen sangta. Beno dispot’tim kurddeam khatir toyar kel’lem Povitr Pustok vachta. Paskanche porbe somoyar chukonastana Dusrem Vachop korta. Beno inglez ani tamil bhaxen kovita boroita. Veg-vegllea mollar taka inamam favo zaleant. ‘Indian Administrative Service’ hachi porikxa korun ek dis ‘civil servant’ zaunk tachem sopon asa. UCAN

l

16


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.