Lekh
Julay 2, 2016 | Vauradeancho Ixtt
5
Niz mahan…To dakhoina aplo boncho! Ubald ilip Kumar ek motto fi lmi jogantlo kolakar.Boroch adim 1944 vorsa to famad zalo Andaz, Devadas, Mughal E Azam hea fi lmamni tannem nanv zoddlem.Poiloch Film Fare Award takach favo zalo.Uprant khub inam, Bharat Ratna legun taka favlo. J.R. D. Tata ho-i ek nanvloukik monis amchea desantlo.Toch to Bharotantlo viman choloupi poilo ‘PILOT Air India komponi tannench ghoddli, ak’khea sonvsarak pavoili. Tech porim Tata Motors hi-i ek rochnna tachi. Desa-desamni tachem nanv gazlam. Hi asa ek kovtik kotha hea donui viranchi. Hi zaiti adli gozal Dilip Kumar khas sangta. Ek dis to vimanant khoim tori poin kortalo. To vimanacher choddlo, tedna sogllea lokache dolle tacher gele. Tachem dorxonn ghevun vimanantle sangati dhadosle. To vochun aplea zagear boslo.Tache kuxik ek dusro monis aslo. Sadhe toren to nheslolo, punn
D
actor (kolakar), Dilip uloilo.”Xabas! tuka sogott borem anvddetam - zap dili. Thoddea vellan tanchem viman thamblem ani sokla denvpacho vell zalo. Bhair sortana “Mhojem nanv Dilip Kumar’ mhonnun aplo hat dilo. Ani hanv J.R. D. Tata - him utram aikolim. Khorench Dilip Kumara lagim onek motto monis bosun aslo. Punn to khub sadheponnan bhorlolo, kainch aplim buzam vhoir kaddinaslo, ekdomunch chalto koso to vagtalo. Dilip Kumar hoi ojaplo. ek xiklolo monis mhonn kolltalem.To H i supurli gozal amkam kitem aplem vortmanpotr vachtalo.Tannem xikoita? Vhodd huxarkayen Dilip babacher aple dolle bhorlole zannar monis apli m li nddle m marunknant.Tedna Dilip a vhoddvik dakhoinant. s / im a baban hanstea tonddant Liplol kam moti Aplem vhoddponnacho taka zagoilo ani il’li gozal mann perganv ghalinant, gorje suru keli. Thoddea vellan viret aplem pemprem vazoinant.Ek tannem mhollem Tum aslo khoim kolo, to zankun-zankun fi lmam polletai? Hoi, kedna-i vetam. ganvkar zalo - oxi ek mhonn’nni asa. Ek fi lm pollelear kaim vorsam sorlim - Inglez bhaxentli sangnni:” Empty zabab dilo. Tedna Dilip baban mhollem vessel, sounds more”. Ritem aidonn “Hanv fi lmamni kam’ kortam’. Borem ispa bhair avaz korta. Konn aplich asa ani kitem tujem kam’? Hanv ek bodday marta, aplem nak orxem korun
dakhoita , to bhitorlean poko mhonn kollta. Dr. Luizito De Souza, amcho Gõykar put, Mumbaint ek chodd kankra piddecho huxar voiz. Tachem nanv sogllea jogant gazlam,tannem hozar duentink ilaz dila, tachi huxarkay polleun khub-khub lok taka sodunk veta. Piddest lok taka bhettunk yetoch , to tankam poili xikounn dita. “Hanv ek voiz, punn khoro vhoddlo voiz to vhoir asa’ Dr. De Souza lokank sangunk sodta. Mhoji huxarki , mhoji tokli ti sodanch lhan. Devan mhaka uzvadd dilearuch hanv kitem korin. Deva bogor amche lagim kaim ghoddchemna. Povitr Pustokui amkam oslich zannvay dita. Sogott korxat tem Devalem dhan mhonn manun gheyat mhonntta (Lk. 17:10) “Toxench tumkam sanglam titlem-i kelea uprant, tumi itlench mhonnchem. Chaltim kirkoll chakram ami korunk zai tench ami kelam”. Khalti lhanvikayen cholot, toch Deva mukhar subhagi zait.
Soimbik Suropayen Bhorlolem Ladakh-antlem Misanv Eusebio Gomes sfx
M
ill Hill Sonvsthentle Inglez ani Hollandache padri Jammu ani Kashmira-achea Ladakh-ant 1888 tem 1895 voros meren vavurle. St. Peter nanvachem tannim misanv sthaplem, thollaveo bhaso xikle, zaitea zageancher bhonvle ani voizuki ani xikxonnik vavr kelo. Hea misionaramni aple bhonvddecho, thollavea Buddhistam vangdda aple bhette ani Ladakhachea lokachea jivita ani sonvskrutaye vixim onnbhov boroun dovorlo. Punn tanchim borovpam sobhemazar pavonastanam fokot doftorkhaneant (archives) vo khas misionari masikamni urlim. Ladakhantlea Roman Katolk misanva vixim atam visor poddla. 1887 vorsa Mill Hill Misanv-an Kashmir ani Kafirstanachea Prefecture Apostolikachi zobabdari ghetli. Pakistanache Lahore diosezintli ti veglli kel’li ani tichi mukhel kocheri Rawalpindint asli. 1842 voros meren Ladakh vegllem ani svotontr Himalayachem raj aslem. Ladakhacho choddso lok Tibetachea Buddh dhormantlo. Leh Ladakhachi rajdhani. Kashmirachem falkem thavn thoinsor pavonk don satolleanchi cholon vochpachi vatt. Xiyanchea kallant porvontacher him’ poddta dekhun vatt bondh urtali. Jezuit padri Ladakhantlean 1631 ani 1715 vorsa pasar zale. Protestant
Fr. Franky, Bisp Saib Ivan Pereira vangdda Moravian Igrorjeche misionar soglleam von poile thoinsor kayomchem misanvachem ixttexonn sthapunk. Dog Moravian misionar August Wilhelm Heyde ani Edward Pagell 1855 vorsa Leh-antlean pasar zaun Mongoliant vochonk yevzitale. Punn Tibetachea vattharant bhitor sorunk tancher bondi ghatloli dekhun tannim Keylong-ant misanv ughoddlem. 1885 vorsa tancho sohokari Friedrich Adolf Redslob-an Leh-ant kayomchem misanv sthaplem. To ani tachea sohokariamni thollavea Kristi somudaye khatir igorz, iskol ani konsultor sthapli. Brittix sorkaran tankam duddvanchi mozot keli. Mill Hill Sonvsthecho poilo padri Ladakhant pavlo to Fr. Daniel Kilty, jo 1855 vorsa Liverpool-ant zolmol’lo. 1888 vorsa Agostant Kashmirant aslolea Brittix odhikarian taka 1890 vorsa Agostache 31-ver
meren Ladakhant thollavi bhas xikche khatir vosti korunk porvangi dili. Teag korun Fr. Daniel jiyelo ani tachi bholaiki bhigoddli ani to somplo. Uprant Mill Hill misionar padri Fr. Ignatius Brouwer, Fr. Joseph Cunningham, Fr. Henry Hanlon ani Fr. Michael Donsen Ladakhant pavle. 1890 vorsa Agostant Srinagar thavn te bhair sorle ani Leh-ant pavtoch soglleam poilim Kiltyachea fonddaxim dimbi ghalun De Profundis hem Povitr Pustokantlem 130 Stotr vachun magnnem kelem. Fr. Hanlon ani Fr. Donsen Ladakh-ant chodd kallak vavurle. Tanchea misanvachea iskolant bhurge Inglez, Tibetan ani Hindustani bhaso xikunk yetale. Xiyanchea kallant hea misionaramni goribank menddrea chamddeo vanttleo, toxench vosukachi pidda vattaunk injeksanvam dilim. Thollavea lokak konverter korunk tankam
avghodd laglem. Buddhistank Dev Rochnnar hachi somzikay diunk misionarank avghodd laglem. 1893 vorsa Fr. Brouweran Fr. Hanlon-achi Ladakhantli bodli keli Rawalpindint apleak adar diunk vhelo. Rawalpindi tachi zut’ti thoddeach kallachi utorli, karonn Afrikechea misanvant taka dhaddlo. Thoinsor taka Bispachi makhnni dili, Tesocho namik Bisp ani Ugandacho poilo Romi Katolk Bisp nemlo. Ugandant 1911 meren to vavurlo. Tea vorsa to bospagiri zalo ani 1937 vorsa to somplo. Donsen-ak Fr. Brouwer-an bodli korun Kashmir-achea Baramulla-nt dhaddlo. 1905 vorsa taka Afrikechea Congont dhaddlo ani 1907 vorsa thoinsor to somplo. Ladakhant hea donui padrincho vavr vakhannpa sarkho. 1984 vorsa Keralachea ‘Missionaries of St. Thomas’ he Sonvsthechea misionar padrimni Ladakhant St. Peter nanvachem iskol ani St. Peter nanvachi igorz sthapli mhunn khobor mell’lea. Setembrache 7-ver 1986 vorsa Jammu-Srinagar nanvan diosez ghoddun haddli. Ladakh jilho he diosezint urta. Diosezin igorz ani iskol sthapunk padrink duddvancho adar dilo. 1996 vorsa thavn thoim atam Jammu-Srinagar dioseziche padri vavurtat. Atam iskolacho principal asa Fr. Amla Singh. 2015 vorsa Julayant Pilar Sonvsthecho Delhi Prantacho vangddi Fr. Franky D’ Cunhak
thoinsor patthoilo. Ek voros tannem iskolacho karbhari ani igorjecho vigar mhunn seva kelea. Thoinsor gonvllik vavr kelea uprant halinch to Jammu-chea misanvant vavrunk ghela. Atam Leh-ant Sisters of Charity of Sts. Bartholomea Capitanio ani Vincenza Gerosa (Bambina Sisters), he Sonvsthecheo madri vavurtat. Hea adim Congregation of Mother of Carmel, he Sonvsthechea Madrimni thoim folladik vavr kela. Fr. Franky pormannem thoinsor fokot 2 thollave Katholik kuttumb asat. Te-i zalear Punjabache, thoinsor ravtat. Tea xivai foujentle ani vayusenantle Katholik Misak hajir zatat. Punn te thoim sodanch ravpi nhoi, bodli zaun vochpi. Moravian Kristanvacheo 40 famileo asat ani tanchi seva korunk tin Pastor asat. Atam Jammu-Srinagar Katholik diosezicho bisp asa to Vasaicho Bisp Saib Ivan Pereira. 80 tok’ke Buddhist, 12 tok’ke Musolman ani her Hindu ani Kristanv lok thoinsor eka-mekachea sombondhan jiyetat. Xiyanchea mousomant 24 digri sokoil (minus) hovaman aslolea hea avghodd misanvachea vattharant Buddhistanche puskoll motth asat. Buddhist Bodhi bhas uloitat ani tanchi lipi Bodhi. ‘Lamanchi Bhuim’ nanvan hea vattharachi vollokh zalea. Himalayache vengent aslolo ho vatthar soimbache suropayen bhorla ani bhonvddekaranchem mon bhuloita.