4
l
Gõycheõ Khôbrô
August 25, 2012 Vauraddeancho Ixtt G
Diosezichea iskolank ‘Minority’ dorzo PONNJE: ‘Diocesan Society of Education’-a khal choltolim iskolam olpsonkhechim (minority) zaun asat ani Bharotache Ghottnne pormonnem Article 30 (1)-a khal tankam surokxea favo mhonn Goyant aslolea Mumboichea unch niti ghoran sanglam. ‘DSE khala choltolim iskolam zaun asat olpsonkhechim (minority) ani Bharotache ghottnne pormonnem Article 30(1) khala tosleam iskolank surokxea favo. Ti surokxea nhoinch Junache 29, 2009 thaun punn niti gharachea nikala pormonnem ti surokxea lagu zata,” oxem Justice A P Lavande ani Justice U V Bakre sanglem. 1989 vorsa Harmal Panchakroshi Shikshan
Mandal-ache kesi pormonnem diosezichi sonstha olpsonkhechi xikxonnik sonstha mhonn niti ghoran sanglam. Favo titlem xikxonn ason-ui eka xikxok-ak iskolacho ‘headmaster’ koso ‘appoint’ korunk korttan olpsonkhechea xikxonnik sonsthek sotea (right) diunk na. Punn iskolache ‘principal’ koxe vinchun kaddtana, aplea orzan ‘respondents’-ank komich komi kitlem xikop sachem, tem Conceicao-n spoxtt korunk na mhonn niti ghoran sanglem. DSE olpsonkheachi dharmik sonstha nhoim ani Bharotachea ghottnne pormonnem Article 30 (1)- khala ti sonstha olpsonkheachi sonstha mhonnonk zaina mhonn Conceicao-an arop ghatlolo.
National Commission For Minority Educational Institution Act, 2004 hache pormonnem Section 2(g) khala Goyche Romi Kristanv olpsonkheachi somudhai (minority community) oxi kendr sorkarachea khala iena mhonn Conceicao-an sanglolem. Odhikareamni Goa School Education Act, 1984 pormonnem section 5 khala DSE olpsonkhechi xalla vo olpsonkhechi sonstha mhonn mandhun ghetloli na mhonn tinnem sanglem. DSE apunn olpsonkhechi sonstha mhonn mandhun gheta karann bekaideaxir tannim zai tankam ‘appoint’ korun, ‘promotion’ diun ‘principal’-acheo zutteo diunk melltat, oso tinnem arop ghatlo. Niti gharant kesichem
Vidyechea upayancho goirvapor kortat PONNJE: Gõyche Arkidi-
osezint dor vorsa Agostacho tisro Aitar Niti ani Xanti khatir bhettoil’lo asa. Desant somajik bodolpam zatat tim nit ani xanti vistartat toslim zaunk zay. Halinchea kallar tontrik arthik ani vidyanik mollar zaiti progoti zaloli ami polletanv. Soglleo noveo-noveo vostu ani upay sodun kaddtat teo mon’xachea jivitacho dorzo voir kaddunk ani mon’xachi vadd zaunk zay. Ponn zaite pavtti ho sogllo vavr aploch faido polleun ani vankddea monan ani onitin fuddem veta. Kai-
deancho goirvapor korun bhavponnacho ekvott tuttun veta ani xanti moddon veta mhonn Igorjechea Somajik Nit ani Xanti Mondollan sanglam. Bollvont asat te ‘’chodd utpadon - chodd faido’’ oslem mon gheun vavr kortat ani girest aslole odik girest zatat ani durboll aslole odik durboll zait vetat. Tanche lokxahik hok’k tankam vevharant ghalunk mellona zuan te boll naslole zaunk pavtat. Tankam gorjecheo mullaveo vostu, jevonn, udok, ghor, sondas hem na zaun konixttayek sampoddtat
mhonn sanglem. Somajik onit ani somajik hinvsa vaddot veta, hacher zhuz manddunk Igorjechem vhoddlem karya. Somazant onitichi pod’dot ani kornneo choltat taka avhan diunk toxench somazachem bodlop korunk Igorjen thambonastana vavurpachi goroz asa. Amcheo atmiktayecheo sonvstha somazachea kallzant sthapleat, tannim tankam lagu zatoleanchem apleponn nastana ani kosloch vegllochar korinastana dusreanchi seva korchi, oxem tea potrkan mhonnlam.
Iron karkhanneachea dull’leachem jevonn lokak jenvchem poddta DIVCHOLE: Amona ganvant
aslole Sesa Komponichea iron karkhanneak lagun thoinchea lokak borech tras poddtat. Tea karkhanneantlem mhellem udok lokachea jevnnant misoll zal’lem sampddta. Haka lagun lokak anikui tras sosunk poddtat. Dusro kosloch upay na zaun tea ganvcho lokachem jevonn dull’lean bhorta ani piyevnchem udok toxench dullichem zata mhonn lok sangta. Hea karkhanneantli dull lokachea ghoramni
aikop choltana, DSEche torfen ubho aslolo ‘senior counsel’ J E Coelho Pereira-n oxem sanglem: Diosezicheo sonstha olpsonkhecheo sonstha ani tacho puravo Junache 24, 2009 vorsa National Commission for Minority Educational Institution, New Delhi-chea sertifi ketti pormonnem jahir zata. ‘Appointment’ chitti pormonnem, DSE-cho olpsonkhecho ‘status’ Conceicao-an mandhun ghetla mhonnttoch, sonsthe add zhuzunk tika kosloch odhikar na mhonn tannem sanglem. 2001 census-a pormonnem, raj serkaran jahir kel’le pustikent Kristanvancho ankddo fokt 26.68 tok’ke, oxem mellta mhonn DSE-n sanglem.
Dengue zor laglo, chotray dhorat PONNJE: Fattlea mhoineant 4 zannank zor yeta mhonn topaslea uprant 3 zannank dengue zor lagla ani 3 zannank chikungunya ani 2 zannank Japanez encephalitis zor lagla mhonn gomlam. Julay 14 tem Agost 17ver meren 170 rogtache nomune topasleat, tantlea 4 zannank dengue lagla. Hea vorsacho Janer thavn 32 zannank dengue zor lagla. 56 zannanchem
rogot topaslem tantlea 3 zannank chikungunya zalam. Heo bhirankull pidda kochreak lagun vaddunk lagleat. Je svater udok dhoron urta, odik korun tankiyamni udok kusta ani zollari zolmotat hacher zonn eklean fi kir ghevnchi; zollari heo pidda soglleank pavoitat. Bholaike Seve Khatean hacher chotray ghevnchi mhonn lokachi magnni asa.
Kalve-Aldona pulak Otubrant bunyad ALDONA: Kalve-Aldona pul bandunk sorkar zomin ta-
beant ghevpachi bondabost korta. Hea pulache bandavollecho khorch 60 krutt rupya zatolo ani tache bunyadi fator Otubrachea mhoineant bosoitole mhonn Xri Sanjit Rodrigues-an sanglam. 8 mhoineam bhitor hea pulacho vavr somptolo. Tachi lambay 250 metram asa. Sorkaran lokak pul bandpachi kel’li bhasavnni pallunk sodta mhonn amdar Glen Ticklo sangta.
Ut’tor-udentichea lokak Gõyant surokxa PONNJE: Gõyant ravpi Pune, Hyderabad ani Bengllur xarantlea lokak soglle torechi surokxa divpachem axvason favo zal’lean Gõy tanche khatir surokxit rajeo mhonn tem somzunk lagleat. North East Association Goa (NEAG) hache khal Ut’tor udent vattarantlea lokan sorkarache surokxe vixim prostav mandun ghetla.
Ani tannim Gõyant ravpacho tharav ghetla mhonn gomun ailam. Khobre pormannem Pakistan, Pune, Hyderabad ani Bengllur hangachea loka virudh ‘hate campaign’ survat zal’li. Tanche pormannem ho lok Gõychea Musolman somazak atak kortolo mhonn tancho somoz aslo. Akhea Gõychea Mus-
lim Somudayak Gõyant, bhailea lokachi koslich bhirant na. Gõyant onek suvater ut’tor-udent vattarantlo lok vavr korta. Hotelamni, Casinont, show-roomant toxench her svatancher disachem ani ratchea vellarui vavr kortat tedna Gõychea sorkaran tankam yeradari suvidha diumchi mhonn tanchi magnni asa.
CT-scan Naphthachem disgras moddlolean azun bhogtat : Fattlea Aitaradis ek voros zalem, Vaskuntlea DaHospicio-nt VASKU ktullem vattarant Naphthak uzo petton thoim aslolea vavraddeanchea don familink zaitem luskonn bhogunk tras poddlem. Naphthacho uzo petton Palyekar familiche dog MODDGANV:
Moddganv xarantlea nanvostea Hosbhitor sorun tanchim picio hospitalant CT-Scan ghoram, gaddiyeo, ibadd moddleat. korta. Hache voir lokan Thoim neurosurgeon suzaiteo tokrareo keleat tori vidha naslolean hospitalant konn tanchi porva korina yetolea piddevont vellar seva mhonn sangtat. Lokache mellona. Dokxinn Goychea bholaikecher hacho vaitt lokak CT-Scan ani toxench porinnam zaunk lagla neurosurgeon-acheo sovmhonn gomta. loteo diunk hospitalant Sesa Komponechea tanchi bhorti kel’li. Ek voodhikareanchi ros fattim ghatlole hem CTbezobabdarek lagun lokak Scan-achi mexina sumar 1 osle tras bhogunk poddtat. mhoino adim moddlolean Ho gombhir proxn zata toxinch hospitalant dull title vegim suttavo korcho khatat. Hospitalant novi ani thoinchea lokak Ct-Scan ghalunk 4-r lakh huskea mekllo ravunk rupya ‘Director of Health diunchem mhonn lokan Services’ hanche koddlean magnni kelea. monzur zaleat.
bhurge mele ani tisro mornnantuch asa mhonn sangtat. Dusre familicho 14 vorsancho bhurgo Mumbaintlea National Burns Centre hospitalant ilaz gheun ghora aila. Fattle 11 mhoine tannem ilaz ghetla. Tachi kudd soglli ulpollea, taka utthunk ani bosunk dusreacho adar zai. Zuari Indian Oil Tanking Ltd. Komponi atam 3 lakh rupya diun aple hat dhuunk sodta. Tannim poilem sanglolem obsoegan ulpol’leacho samball panch vorsam komponi kortoli mhonn. Heach obsoegan aniek bhurgo teach hospitalant ilaz gheta, takai ghora dhaddtole mhonn sanglam. Dog bhurge meleat tancho bapuy vavrak vochona, tim chodd gorib. Tanche bhurgech tanchi girestkay asli; tich sompli, churchureanchi tanchi poristhiti zalea. Naphtha vhanvun don bayamnim udok ibadd zalam. Santan Martinsachim zhaddam ulpoleant taka komponnen 22 lakh rupya dileat. Hea duddvamni apnnachean kainch korunk zaina mhonn to sangta. Tachim ulpol’lim zhaddam legun katrunk vavraddi yenant. Naphthachea obsoegak sampoddloleam piddevontancho samball korpachi zababdari komponen gheunk sorkaran formavunk zai, oxem lok uloita.