23_

Page 1

“Jedna mon’xacher zulum, zata tantunt akhem moniskull revoddlolem asta” Herbert Chipeto

Goa’s only Konkani Weekly since 1933

Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/-

Madr The Voice of Italy spordhent

ailear ek satollem zalem.RSS-an Modi-che montrimondolla vangdda aplo agenda vevharant ghala ani 370 Kolmacho vad voir kaddla. BJPchea asrea khal RSS-ache fuddle anik puskoll agenda yevpache asat oso odmas kortat. Tannim aplo Think Tank-acho toll Dil’lint vhela. Poilo far soddlo 74 vorsanche olpsonkhiachi montri N. Heptulla, ek musolman tannem jahir kelam Musolmanak olpsonkhecho lok koso mandun ghevop sarkhem nhoi mhonn. Halinch Kongresantli

Fariachea manak nanno ani ttopal tikett korunk magnni Ponnje: Gõycho BJP sorkar yevzonneo

ankhun 18vea xekddeantlea Gõykar Katolik Abbe Fariacho bhouman korunk yevjita. Hi khobor Mukhel Montri Manohar Parrikar-an dilea. Abbe Faria Gõyche suttke khatir poilo zhuzari. Hea zhuzak ‘Pintochi Kranti’ mhonntat. Tachea manak 10 rupiancho nanno (coin) ani ttopal tikett korunk Gõykaranchem Daiz songhottnnam magta. Kandole ganvant Pintochea fanki ghorabeant 1756 vorsa Abbe Faria zolmolo. Tachea zolmachem nanv José Custódio de Faria. To 1819 vorsa Paris xarant ontorlo. Tannem ‘hypnotism’ hacher kholayen obheas kelo ani tacho upeogui kelo. Fransache Chateau d’If he bondkhonnit khub vorsam tannem

eksurem jivit sarlem. Mayache 31 ver Padrichea 358vea vadd’disa nimtan Mukhel Montri Manohar Parrikar uloitalo. “Itlea vhoddlea fanki Gõykar putacho bhovman kelea xivay sorkar ravchonam”. P8 Gõykarachem Daiz he

Xmti. Heptulla Parliamentant sobhapoti asli. Tichea xeracher atthapun Rajyo Montri Jitendra Singh-an jahir kelem ki Jammu ani Kashmir-ak vixex dorzo dita to Kolm 370 novean manddavollir ghalunk zai ani rod’d korpachem kam’ suru zalam lagu zatolea lagim bhasabhas kelea uprant. Modi-n 370 Kolomacher Jammu ani Kashmirant eleisanvam vellar cheorcha kel’li ti RSS-acho M.G. Vaidya-n ugddas kelo ani Kolomachea nateacher bhasabhas kelear kainch vaitt na karonn Ghottnent ti ek tatpurti

Fr Cedric Prakashan novean khatren sanglam Gujaratant olpsonkhenchea lokancher azunui onit zata. Toxench Musolman lokak tanchea avddiche zage vo zomin vo ghoram viktim ghevnk mellonam. Itlench nhoi opl-sonkhentlea bhurgeank ‘scholarships’ ani sorkari duddvancho adar mellonam. Gõycho Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem halinch Fr. Prakash-ak Ram Sene hea Hindu dhormvadi pongddacho fuddari

Roma xar: Bharotacho Kardial Simon Lourdusamy 90 vorsanche pirayer Junhache 2rer Somaradis sokallim ontorlo.tachi bholaiki oskot zal’li dekhun taka hospitalant ilaz diunk vhel’lo. Brestaradis St Pedruchea Bajilikent magnneachi rit zatoli. Francis Pap Saib tache kuddir nimannim magnnim kelea uprant Kardialachi kudd Pondicherry haddun Junhache 8ver vo 9ver mornna vidi zatoli mhonn Pondicherry Arkidiosezichea

Padrik Bharoti Amerikanancho tenko Halinc desantlea dhormatit totvanchea Fr. Cedric Prakash-acher Goychea Mukhel Montri Manohar Parrikaran arop ghaleat tacher Bharoti Amerikani lokan khorayen nixedh marla. Mukhel Montrin Fr. Prakashacher ghal’le arop mull naslole ani uskavpache mhonn IAMC hachea odheokx Xri P8 Ahsan Khan hannem sanglam.

USA:

Pramod Muthalik hache kodde sor kelo ani mhollem te dogui ekach nanneacheo don bazu. Mukhel Montrean apnnacher kel’lea atakachi zap divn Fr. Prakash-an sanglam Gujaratant Musolman loka khatir je zage veglle dovorleat tech zage

vevostha ani 1954 thavn tachem mhotv unnem zait gelam mhonn Xri Vaidyan sanglem. Tannem fuddem sanglem ki Jammu ani Kasmir Vidhan Sobheche nivaddeak unchlea kortint avhan diunk zata ani poristhiti upraslear Raxttrpotichem xason lagu korpachi domki tannem dilea, JK-ak vixex dorjeachea gorje vixim proxn korun. Tannem fuddem sanglem ki zori tor Jammu ani Ladak-an aple khor vichar samballun dovorle zalear, Jammu ani Ladak-ak rajeantle veglle P5 dovortole mhunn.

Kardial Lourdusamy ontorlo

Gujratant dhormik vegllochar chaluch asa: Fr. Prakash Ahmedabad: Hea xarantlea

Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

RSS ‘Think Tank’ Dil’lik vhortat Ponnje: Novo BJP sorkar sodrer

Rome: Don mhoine fattim ontor’raxttrik mollar gavpant porzoll’loli Ursuline madr Cristina Scuccia atam ‘The Voice of Italy’ xevtta spordhent pavlea. Ti spordha Junache 5ver zatoli. P5

WORKERS’ FRIEND

Vol 81, No. 22 | Junh 7vi, 2014 | 12 Pages | ` 5/-

tanchean vikte ghevnk zata ani dusre nhoi. Fr. Prakash-an V. Ixttak sanglam, “Gujaratant olpsonkhentlea bhurgeank ‘scholarships’ mellonant. Sorkari duddvancho adar kednaim mellta punn tovui he barik lok niti sobhent gelea uprant P8 mellta”.

Chitnis Fr. Jayanth Rayanan jahir kelam. Francis Pap Saiban Kardial Lourdusamyn aplea padriponnachea jivitan zaiteoch

zababdareo choloileat tancho ugddas kela. Tannem Vixall Igorjechi seva kortana Xubhvortoman porgottlam. Zaitim vorsam kardial Udentichea Igorzanchea Khateacho Vhoddil aslo. Kardial Lourdusamy 1924 vorsa Febrerache 5ver Kalleri ganvant zolmolo. Dezembrache 21ver 1951 vorsa to padri zalo. 1962 vorsa taka Bengllurchea Arsebispacho Adari Bisp kelo, 1964 vorsa Philippinacho P8 namik Bisp ani

Jivitachi sonskrutay vistarunk Arsebisp magta Ponnje: Familichem, somudayachem ani somazachem borea totvamni sudarop vistarunk Arsebisp Filipe Neri Ferrao aplea sondexant ulo marta. Gõy ani Daman Arkidiosezint Junhache poiler Gonvlliki Voros suru kelem ani hea vorsa khatir Arsebispachi Gonvlliki Chitt jahir keli. Mon’xachem jivit samballunk, kuttumbachim totvam ani bhavart vistarunk tannem aple chittint ulo marla. P8


2

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

OGRLEKH

Fr. Cedric ani Muthalik khoinchean eksarkhe? Amcho bhov manest Mukhel Montri Manohar bab Parrikar rajkoronni zannvayecho monis ani rajkabharant huxar, taka lagpa sarkho konnuch na, vo tachi sor konnak yevnchi na mhollear amchi chuk zaunchi na. Taka ami sodanch manan lekhtanv, tachea fuddariponna khal amchem Gõy udorgotichea panvddear pavta ani pavtolench mhonn amkam bhorvanso asa; bhov korun atam, Kendr Sorkar tacheach porivorantlo asa dekhun khoreponnim Gõychi udorgot zaunk pavtolich, mhonn amkam bhorvanso asa. Haka matr soglleancho tenko gorjecho. mhonn hanvem sangchich goroz na. Punn fattlea disamni amchea Mukhel Montrean ek ‘statement’ korun Fr. Cedric Prakasak ani Ram Senechea mullvadi mukheliak Pramod Muthalik sor kelo tem aikun amkam vhodd khont bhogli. Karonn hea dogam mon’xank konnacheanuch sor korunk zaina, te dogui monis veg-vegllea monache, tanchem chintop vegllem, tancheo kornneo veglleo, ulovpui vegllem, tancheo yevzonneo-i veglleo. Tanchea kornneam vorvim te koslea monache tem ugteponnim soglleank disun ailam. Mhonntoch Xri Parrikaran tankam dogankui tagddechea ekach tattant ghalun zokunk favona. Pramod Muthalik mullvadi ani desant doxi korpachea monacho, hinvsechim chintnam tachea monant golltat ani ghatki kortubam taka yevzotat, dekhunuch gelea vorsa to Gõyant yevn aplea pokxachem sthan ghott korunk sodtalo; tedna Gõychea nhoich Kristanvamni punn dhormatit totvanchea sogllea Hindu lokan taka khorayen virodh kelo ani taka nakarlo. Deva dhormachem nanv gheun tache sarkhe monis amchea somazant futti ghalunk vavurtat. Halinch Lok Sobhechea venchnnukam somoyar ho mullvadi monacho Pramod Muthalikan Belgaum vikottayechem akantvadi ulovop kelem ani sogllea Hindu ghorabeank torsadi ditoleanv mhollolim tachim khor utram konnakuch mandunk nant. Tannem torsadi ditole mhollam tem kiteak? Zhuzak vochunk, maramari korunk, ekamekak katrun uddovnk? Hem raga kroddachem ulovop konnachean aikum yeta! Hindu dhorm hem xikoita kai? kednach na; khoinchoch dhorm osli ghatki kortubanchi xikoun dina. Ho mullvadi monis apunn Hindu dhormacho rakhondar mhonn somzota. Khoinch dhorm rakhunk ani samballunk konnachench boll ani torsadi nakat punn khoro xantin bhorlolo bhavart gorjecho. Lok Sobhechea venchnnukam vellar Fr. Cedric Prakashan jem kitem sanglam ani uloila tem fokot Gujaratant ghoddloleam kortubancher adharun tannem aplim ulovpam kelim. Punn motam khoinchea umedvarak vo khoinchea pokxak diunchim tem matr sanglem na. Bharot des lokxahicho, lokxahin dor nagrikak ugteponnim soglleanchea boreponnam khatir ulovnk ani sangunk apnnacho hok’k asa. Fr. Cedrican sanglolea pormannem taka konnem tori Gõyant apoila mhonn to ail’lo. Tannem konnachi-i ttika kelea mhonnunk zaina. Tori tacher arop ghaleat te orth naslole. Fr. Cedricachea ulovpank lagun kitlim Kristanvam BJP-ik mot dinastana ravleant kai? Itlim motam BJP-ik mell’leant tantunt Kristanvanchea motancho aspav na mhonn konnachean puravo dium yeta. Lokan he pavtti kitem-i tori boreponn kortole mhonn BJP-icher aplo visvas dhorla ani BJP-ichea umedvarank nivddun haddleat. Mhonntoch padricher garannim kiteak ghalchim? Kitem uloila to apleach onnbhovantlem to uloila. Hachi khatri korat. Desant vaitt ghoddnneo zatat ani kortat tem ulounk ani dakhoun diunk soglleankuch hok’k ani ‘duty’. Hem korina zalear patok (omission) zatolem. Padrichem ulovop raxttrik totvanchem aslem, desdrohi nhoi, hinvsechem nhoi, ghatki kortubanchem nhoi. To uloitalo tem sot uloila, tem bond korpak proytn zal’le. Atam sodrer yetoch add ulovop kitle faideachem zatolem? Boll podvi aslolean dusreancher garannim ghalche bodlek adlem sogllem fattim ghalun, eka-mekachea sohokaran vavurlearuch Bharot desachi udorgot zaunk pavtoli. Ami Borea Monachim mon’xam zaun dhormatit totvamni cholum-ia. E. V. Miranda

Muthalikak ani Fr. Prakashak sor korchi nhoi BJP-ik zoit mell’lam tantunt Kristanvancho chodd nhoi zalear thoddo tori aspav asach. Lokxahichea desant kitem vaitt kitem borem asa tem sangunk soglleank odhikar asa. Desant kitem vaitt zata tem dakhoilea xivay ravunk zaina. Hem amchea fuddareamni zanno zaunchem. Ek monis loka modem futti ghalta dusmankai rochta, desa add kortubam korta tacher add avaz korunkuch zai. Manest Xri Narendra Modi tor borea gunnancho monis, punn tacheach parivarantlea kaim mon’xank

lagun lok tacher add ulovnk pavlo, hem khup lokan aikolam ani pollelam. Pramod Muthalik ani RSS ani her mullvadeank pois dovorlear Xri Modi promannikponnan vavrun des udorgotik pavoitolo. Dekhun tannem desdrohi mon’xank poilech poisavunk zai. Xri Modicho hetu ekuch asundi desant ekvott samballunk sogllea somudayank vegllozar nastana viret ekach bapaichim bhurgim koxim vagounk zai. F. Rodrigues Moddganv

Min suru kortana poryavoronn sambhallat Gõyant min bond aslolean sogllem poryavonn xant asa, roste meklle asat. Minachea udeoga vorvim Gõyant yennavoll bhitor sorli ani sortali ti atam bond poddlea. Punn halinchea vorsamni minacho vavr sudarlolea yontramni korunk lagle ani zaito lok bekar zalo. Him yontram haddun udeogpotink zai toxem zomin khollavunk ani zomnintlem min uspunk sompem zalem. Dekhun hispa bhair zomin soglli khollaili.

zomnintlem udok sompot gelem, rannanchem padd zalem, rannvotti monzat uchamboll zavn ganvamni aili. Poryavonn mon’xachem jivit samballta, bholaiki dita tem soglle visorle. Mon’xacheo chuki Dev bhogxita punn soimb, poryavoronn sompeponnim bhogsunk toyar na; hem amcheach dolleamni polletanv. Zhaddam katrun dongor foddun gormi vaddli, mon’xache bholaikecher mar boslo. Minacho vavr kortana

udeogpotink kaide lagu korunk zai asle. Sorkaran te kaide pustokancheruch boroilet tori te chalik lavnk fattim ravle. Sogllim kamam kaidea khal kelear soglleank boreponn mellta. Bhroxttachar khup cholta, udeogpoti rajkoronni mon’xank kruttamni duddu ditat ani aplim bekaidexir kamam kortat. Oxem zaunk favona. Zait zalear des ani rajeo sudarunk pavchoch na. Dioginho Fernandes Ponnje

Pavsallo umbrear pavlo, vhallamni kochro bhorla Thoddea disamni pavs poddtolo; tori azun ganvamni udkache vhall nitoll korunk nant. Vhallamni plastikacho kochro bhorla; udok vochunk vatt mellona zaun udok rosteavelean vetolem ani roste ibadd zatole. Zaitem herui vaitt uprastolem. Ganvchea panchamni hachi fi kir gheunk zai, ganvchi nitollkay korunk dor panchan ap-aplea vaddeantlem kam’ kelear boreponn yetolem. Ganvant sarpanch

ani panch nivddun kaddtat tankam vhoddli zababdari asa. Punn hi zababdari tim pallinant mhonnchem poddta. Tankanch lagun ganvant bekaideachim kamam choltat. Vhddleo imaroti bandun ganvchem sudarop zalem mhunnunk zaina, imarotink lagun ganvant proxn uprasleat. Sarpanchan ani panchamni ganvam khatir vavurchem. Savio Fernandes, Navele

Jivit porzollchem mannik

Mhaka suryachea uzvaddak pavoi Ek pavtt, ek British dhondekar aplea dhondea khatir Fransache bhonvdder aslo. Thoim tannem veg-veglleo vostu aple ghorkarnnik ani bhurgeank diunk ghetleot. To tachea ganv ghora pavlo tedna sanj zal’li. Tannem aplea bhurgeank ani ghorkarnnik apoilim, ani ek-eka bhurgeak diunk tannem yetana haddloleo yadostik vostu dileot. Uprant tannem ghorantli light paloili ani ghorkarnnik haddloli vost dili. Punn tannem kuddant kiteak dive paloile tem chintukuch poddli. Tedna, “mhaka mafi kor”, ghorkaran mhollem, hanv tuka ek atvich vost diunk sodtalom. Hanv fottovlom so mhaka dista”. Dusre sokallim

ghorkarnnin ti vost vhorun Fransez bhas zanno asloleak dakhoili. Te vostucher aslolea Fransez utrancho orth oso aslo: “Zor hanv kallokant porzoll’lolo tuka zai, zalear disacho mhaka suryachea kirnnam sorxim vhor”. Ghorkarnnin toxem kelem. Ratik tinnem kuddantle dive paloile ani kallokh kelo, tedna ghorkaran haddlole vostuchea porzollan ak’kho kudd uzvaddan bhorlo.

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr. Joaquim Savio Neto Gracias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr. Eusebio Piedade Gomes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, 9604101187 Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Jezu amkam sonvsaracho uzvad zaunk apoita. “Tumi sonvsaracho uzvadd”, tannem mhollam (Mt. 5:14). Zor ami sonvsaracho uzvadd zatoleanv zalear ami Jezu sangata magnnean ani tachea utrancho niyall korun vell sarchi goroz. Fokot Jezuch sonvsaracho uzvadd; tannech mhollam “Hanv sonvsaracho uzvadd. Zo konn mhozo pattlav korta taka jivitacho uzvadd melltolo ani kednach to kallokant urchonam” (Ju. 8/12). Ami Jezucho uzvadd gheum-ia ani amchea jivitache somjikayen, doyallayen, modurayen, bhogsonnean ani mogan dusream bhavam bhoinnink uzvadd zaum-ia. L. Mascarenhas

Tujem mot faideachem Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Lekh/Khobro

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

Igorjexim ravtolo, sontesanv nastana mortolo A

mchea Kristi dhormant dha updes ami palltanv. Adlea Korarant Devan Moizesa vorvim te amkam dileat. Tantuntlo tisro updes amkam oxem sangta: ‘Aitarsontacho kaido pallcho’ Ho povitr dis tache khuxe pormannem pallunk amche lagim magta. Ami borim kristanvam koxim ho dis Devache khuxe pormannem pallit aileanv. Poilo Komunhanv gheum porian, ami Misa bolidanant vantto gheyit asanv. Punn khoreanich amchem jivit povitr zalam kai? Ami amchea borea Kristi jivita vorvim ami dusreank bori dekh ditat kai? Ami melea uprant Devak rup-rup bhogunk sorgar pavtolim kai? Thoddim amche modlim chukoinastana Aitarachim misant vantto ghetat. Tantuntlim thoddim dor dis aplo misachea bolidanantlean suru kortat. Misak vetoleank yadnik: ‘Vochun yeyat, Kristache xantin tumkam dhaddttam’ oxem mhonnun Misan jem kitem ami onnbhovlam, tem jivitan jiyeunk amkam patthoita. Igorjent ami sogllim bhagevontam koxim, punn ek pautt ami igorjentlim bhair sortoch, amchem jivit adlean chalu urta. Konn fott uloita to fott uloita, konn nosay korta to nosay korta, konn pozoddponnan jiyeta to pozoddponnan jiyeta,

Voparinchea Bhanddarantlem

Nevel Vell’lekar konn dusreak khala aptita to khala aptita ... sangun sompchemna! Hanv itlench sangunk sodtam: amchea igorjentlea jivita modem ani disa-dispott’ttea jivita modem kosloch sombondh nam! Ami igorjent vetat tim, bhokti kortat tim poilim sorgar vetolim, oxem somzotat. Hem sodanch sarkem asona. Igorjent, jem ami kitem somarombhtanv tem amchea borea Kristi jivitan govaikechem zalearuch, amkam goddyek sorg favo zatolo. Nam zalear amkam sorg chukonk xokta. Ami igorjek vetat tannem igorjek vochonant tankam kikont korunk zaina. Kiteak Jezunuch mhollam: ‘Poilim asat tim nimannim zatolim ani nimannim asat tim poilim zatolim’ Goddyek tim aplem jivit bodlun amche adim sorgar pavot, ani ami guspun thoinch urot. Konnachean kainch sangunk zaina. Aiz igorjek vetat tim dusream von odik borim, oxem somzotat. Goddyek ‘hoi’ zait. Goddyek ‘nam’ zait. Amchem Kristi jivit igorjek veta tacher atthapunk zaina. Igorjent tum Devak argam dita, dhin’vasta vakhannta. Tujea disa dispott’ttea jivitan, konnem-i borem kelear tum taka dhin’vasta ani vakhannta?

Igorjent tum tujea patkachem bhogsonnem magtai. Tujea disa-dispott’tea jivitan, jedna tum chuk adartai tedna tum bhogsonnem magtai? Igorjent tum Deva sorxim tujeo gorzo manddtai. Tujea disadispott’ttea jivitan, jedna tuka goroz poddtta, tedna tum lhan zaun tum ti dusrea mukhar dovortai? Oxem kelearuch, mis tujea jivitan jiyelearuch, tum sorgak pois nam mhonn chintum yeta. Aicho monis dusreak kikont korun jiyeta. Vhoddle zaticho sokoile zatik bottam dakhoita. Zannar asa to nennaranchim fokannam korta. Girest gorebank konn’xak xevttita. Podvi aslolo oskotank chepta. Goro monis kalleank mon’zat koxi vagoita. Sorgar zati, zannar, girest, podvedar, gore monis oxem khainch maninant. Borem jivit jiyetat, ani Jezu sangatak kurpen mortat, tankanch sorgimchea rajeant zago mellttolo. Ani zo igorjexim vavurta, Devachi bhozonn korta, punn peleachi beporva korta, to goddyek sontesanv nastana mortolo, taka goddyek sorg chuktolo. Tujea igorjechea ani disadispott’ttea jivita modem sombondh asum-di. Tujem Kristi jivit Devak man’ta toxem zaum-di. Tujea jivitan Devachi khuxi tum korunk pavum-di. Ani borea jivitachi mozuri tuka sorgar mellum-di!

Keralant pavsallo suru zavpachea vatavoronnak lagun Gõyantui vaVadoll-moddan Ponnje: doll modd zaun lokak khup luskonn zalem; Sattari, Peddneam, Mhapxam, Ponnje ani zaiteach ganvamni zhaddam umttun moddon poddleant. hozaramni Valpoi Bizlecheo soryo tuttun poddleat. Gõyant zaitea ganvamni pavsui poddla. luskon Atam pavsallo suru zatolo.

3

NEYMAR- novo Pele Brazilacho! Ubaldo

F

uttbol mhonnxi to ek dusro dhorm Barzilachea lokacho. Golancho xinvor korpi khellgoddi tea ganvant zolmak aileat. 17 vorsancho Pele 1958 vorsa vhoir sorlo. Tea fuddem 1962 vorsa Garrincha dislo ani atam NEYMAR Santos Junior porzollta. Ek dis ek Liplelim/ sanddlelim mannkam motiam Evangelist padri (Pastor) aplo sermanv ditalo. Il’lo vell to ogo zala ani eka 14 vorsanchea pott’teak lagim apoun to oso uloilo.”Baba! ek dis tum ek vhodd futtboll khellgoddi zatolo..tum golancho pavs galtolo.” Konn to? Neymar.. eke gorib familicho bhurgo. Pelen ghetlam teach klubant to traning ghetalo Az to ek mhan ‘HERO’. Futtbolanchem pixem laglelea lokancho World Cup jikunk tanchem sopon toch to sakar kortolo Tannim chodd axel’lem, World Cup tankam toch ditolo. Khorem! akho des Neymarachi puja korta. Rostear voch vo nachalant holancho, chedde-cheddavam tachich gozal kortat. Pastor Lobato Neto oxi tachi gozal sangta. Dha vorsam fattim ek lhanso bhurgo amche Igorjent ietalo. Taka vhoir kaddunk ami vhodd adar diloAzamcho dhes tacaher dolle tellun asa. Gelea vorsa Neymar Brazil soddun Barcelona Klubak khellunk gelo. Ganvchea lokak tacho rag ailo. Punn aple familik tannem 40 milhavancho pott’lo ruzu kelo. Supurloch than Neymar Devacher

aplo bhavart dovortalo. Dev bhiranticho ani magnneacho tancho ghorabo also. Devan taka az chodd girest kelo. Aple zoddicho vannto tannem Igorjek bhettoilo. Ani tannim ek novi Igorz ubharlea, Zaito lok thoim aplea magnneak ieta. Kednaim tor Neymar potrkarank uloita.Ugtem to sangta: Mhojem futtbolachem dennem. Hem mhaka Devan dilam. Tacho adlo pongood 2012 vorsa Sao Paulo zotivont zalo. Tedna osleam okxorancho ek pott’to tannem aple toklek bandlo. 100% JESUS’. Akhea moidanar bhonvaddo marun to apli govai ditalo. Onek tancho khellogoddi Kaka aplea T-shirtar boroita ‘I belong to Jesus.’ 2002 vorsa Brazilan vhodd zoit ghetlem. Vixv Cop jikhun haddlem. Hoi, hoi tanchem nanv zobor gazlem. Gilbert de Silva uloita: Ami khellgoddi khellchea adim ani khell zatoch eka-mekachea hatak hat ghalun magnnem kortanv. Kiteak? Dev amkam boll dita ani khell amcho sudorta’ Neymarachi ek bhurgeaponnaili sonvoi. Igorjent vochun aplem magnnem korun Devacho adar magta. Gomotichi hi gozal. Donxim milhanv lok Neymarak tellun astolo. Brazila pongodd jikhot toch tancho HERO... nam zalear babddo Neymar buddtolo.

Novo sorkar durbollam ani durbollanche lokxahi khatir…

B

harot desache Lok Sobhechea venchnnuken desachem ani desantlem bodlop haddunk vavurtolo sorkar sodrer ailo. Bharoti nagrikamni aplem boll ani xokti kitli okhondd asa tem spoxtt korun dakhoilem. Poile svater desant bodlop haddunk zai mhonn samanea mon’xan lokxahintlo atm-visvas dhorlo. Desantlea xetkari somazan, dalit lokachea somazan niradari lokan ani nigut sokol poddlolea toxench somazan bhairailolea lokan amcho novo Kendr sorkar tanche khatir kitem tori kortolo mhonn

opekxa kelea. Xri Narendra Modin survatekuch aplem ulovop kortana mhollam: “Gorib durboll somazanchea lokamni amkam hangasor tancheo opekxa xat’ti pavounk dhaddleat; hich amchi vhodd zababdari.” Hem ulovop tannem BJP-chea nivddun ail’lea Khasdarank Sonsodeche poilech boske vellar kelem. Prodhan Montri Xri Modin Sonsodechea umbrae bhitor aplem panvol ghalche poilim aplem kopol Sonsodechea panvddear tenkoun “lokxahichea mondirachem” obhivandan kelem. He mhan kornne vor-

vim tannem apunn durbollanchi ani sokol poddloleanchi udorgot kortolom mhonn tannem sonvsarak kolloilem. Hi tannem kel’li bhasavnni pallunk lamb vatt tankchi asa. Vhodda bhorvanxan bhoron Bharoti porjen taka ani Sonsodechea Khasdarank adex dila, to pallunk tannem zagrut asunk goroz asa. Poile svater samanea mon’xachi lokxahichem mhotv tannim somjikayen vollkhun gheunk vavurchi goroz. Dr. B. R. Abedkara pormannem lokxahi mhollear ‘rogtacho thembo vharoinastana somajik jivitant bodlop had-

dpachi kranti korunk sorkaran vavurchem. Hem kortana desachea dor ek nagrikache hok’k mandun ghevpachi vagnnuk gorjechi. Dusreanchi sot’tea ami kaddun gheunk favona. Sot’techim, bhavponnachim ani ekcharachim totvam ibaddunk upkarona. Amcho des lokxahicho zal’lean desache porjek odik korun durbollank ani somazan bhairailoleank ani gulami lokak ami lokxahichim follam. Diunk vavrunk zai. Lokxahin konnakuch kuxin kaddinastana eksarkheponn ani soglleam mon’xank

ekech toren vagop hem chodd gorjechem mhonn Dr. Ambedkarachi mhotvachi xikounn asa. Xri Narendra Modin sezarchea desam kodde ixttagotiche som’bond zoddunk apli khuxi ugtailea. Xantichem mon tache vagnukentlean disttolem. Oslech vagnnukentlean amcho des udorgotik pavouncho. Desantlea sogllea somudayank bhavponnachea ekvottant jiyevnk favo korchem; dhormatit totvamni lokxahicho sorkar tannem cholouncho mhonn soglleanchi opekxa asa. E. Miranda


June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

Khôbrô

5

Gõyant atmghat vattavpachi ‘helpline’ chalu kelea Gõyantui nustem-mari Pornneam Gõyant: Gõy ani daman Arkidiosezin disandis atmghatacheo kornneo zatat teo vattavpak sogllo vell ‘emergency suicide prevention helpline’ suru kelea. Mayache 24ver Arsebisp Filipe neri ferraochea hatantlean ‘God Saves Life-line” hachi survat kelea. Aichea somazant Devan moganuch mon’xank rochleant ani To sodanch tancho mog korta, hoch bhorvanso ‘God Saves Life-line’ he yevzonnecho, oxem Arsebispan sanglem. Pornneam Gõyant aslolea Diocesan Center for Missonary Animation Kendrant ho upay dovorla. Hem kendr St Francis Xavierachea Kuddicheo Reliko aslolea Bajilike lagim asa. Thoim dispotto 5 hozar bhokti lok ani bhonvddekaram yeta-vetat. Jivit amkam mhotvachem ani moladik dennem Devachem, Tannem amkam aplea

rupkarachim ani sarkheachim rochleant, oxem he yevzonnechea director Fr. Mario Saturnino Diasan CNN khobram potrak sanglem. Dispottea potrancher ami ang xirxirtoleo atmghatancheo khobrô vachtanv. Lok atanchea kallar aplo jiv kaddpache upay gheta mhollem. Dor mon’xa bhitor jiyevpacho ani jivit samballpacho anvddo asa. Fattlea 20 vorsanchea kallant amchea desant atmghatacheo kornneo chodd vaddleat. 2010

vorsa 15 te 29 vorsanche pirayechea 1,80 lakh lokan atmghat keleat mhonn nond zalam. Tea xivay khup atmghat nond zainastana urtat mhonn padrin sanglem. Ghor Montrilayechea National Crime Records Bureau hachea vakea pormannem Gõyant dor 100 lokantle sorasori (average) 15.8% khun mhollear 11.4 National Average hache voir asat. Hi gozal husko korpachi. Haka lagun desant khunam baptin Gõy dhavea zagear urta. Hozar jivam itlench ek jiv

samballpak mhotv asa, oxem Fr. Diasan sanglem. Bhorvanso nasloleak bhorvanso mellta mhonn gomlem zalear mogachem ugteponn, niga, maya, fi kir ani ghottay eka borea budh dinnarea vorvim mellun niraxi jivit bodlom yeta. Halinchea kallar Bharotantle tornattim familiche durbollkayek, bebdikayek ani her vaittank lagun, mogian soddop, dotiche proxn nennarponn, achar, krixi avhanam, duddvanchi oddchonn osle torechea proxnank lagun atmghat zatat mhonn Fr. Diasan sanglem. Avoi-bapa i k mhotvachem karya asa, tanchea bhurgeank mogan vaddounk ani bhurgeank jivitak man diunk xikoyat zaitim niraxiponnam uprastat tim jivitacho vantto, sosnnikayen taka fuddo korunk xikoyat mhonn Fr. Saturnino Diasan sanglem CNA.

P1 (Poilea panar thavn)

RSS ‘Think Tank’ Dil’lik vhortat RSS-ache lagxile mud’de oxe asat: Ayodhya-nt Ram Mondir bandhop, 370 Kolom’ rod’d korip, Eksarki Nagri Nemavoll, gayek marpacher nixedh, Hindunchi zat ut’tom mhunn sthapit korop, olpsonkhyo lokamni Hindunchea visvas-a ani totvam poddoti pormannem cholop ani her. 370 Kolomache vad-a vixim JK-cho mukheli montri Omar Abdulla ragan bhorlo ani sanglem ki hem Kolom’ ekuch ghottnechi zoddnni ji sogllea rajeank desa thaim bandhta mhunn. “Mhozim utram monant dovorat. Modi sorkar-achem xason kobar zaun ek poisulo ugddas koso zatokoch JK goddie Bharotacho bhag urcho na vo 370 Kolom’ azun jivo urot,” oxem Xri Abdullan sanglem. Hea unch ul’lek kel’lea dog montrianche vichar khasgi nhoim pun RSS-achea nanvan kel’lem mot. Tankam RSS Th ink Tank-a votin to vad korunk spoxtt nirdexonnam dil’lim. “Singh poilech pavtti montri zala ani aplea vhoddilancho axirvadd nastana to te ban’goddent poddcho naslo. Mukhi hetu mhonnlear tea vaddeant misoll zavop ani toddzodd formula apnnavop. Ek pavtt Musolman olpsonkhyechi somuday nhoim mhonn jahir zalem, tedna RSS Kristanvam fattlean vetole,” oxem BJP-RSS-achea eka sodh-vaur korpi hannem sanglem. “Modi-n aplea xanneponnan mhotvacheo zhutt’tteo apleak hoikar dakhovpi vo taka ‘Hoi

Saiba’ mhonnpi tankanch teo dileat. Oxem korunk taka sompem zalam karann teo zhutt’tteo to apunuch choloita ,” oxem rajki foddnixi korpi mhonntat. “Dekhik, Modi-k visvaxi ravlolean, adli TV nottinn Smriti Irani-k unchlea panvddear dovorloli asa ani toxem ghoddlolem astana, pokxache vangddeank kuxik kaddun-ui, te ogich bosleat. Ani Goyant-ui toxench ghoddta jedna aplea sangateanchea montripoda vixim fokot mukhel montri uloita. Irani bhaxen, venchnukek har khaun-ui Arun Jaitley-k Surokxa montri kelo. Tim sodanch Modichea upkaran astolim ani goroz poddlear taka khuxal korunk tim apli man bagounk fattim sorchim nant,” oxem foddnixi korpeamni fuddem mhonnlem. 1948 vorsa Mahatma Gandhijicho khun zalo tedna, RSS-acher bondi ghatloli ani tednachea Ghor Montri Vallabhai Patel-a thaim ullovnnem kelea uprant ti bondi kaddloli. RSS nhoim rajki karyavollimni, punn fokot sonskrutik karyavollimni misoll astole, oxi ek oti ghalun ti bondi kaddun uddoiloli. Tedna tea tharavacher Patel titlo kuxal naslo ani RSS-che ghottnent RSS rajki karyavollimni misoll zauncho na mhonn ek bhasavnni diunk magnni kel’li. Hem kel’lem tharavacher xik’ko marunk ani RSS-achi rakji karyavoll thondd korun uddovpak.

Madr The Voice of Italy spordhent Marsachea mhoineant jedna ti madr ‘The Voice of Italy’ he spordhent bhag ghetlo, tedna ti fankivont zali. Tichea fuddeant ubhim zal’lim avahanam ani puroskar ticho xikovpi Italiacho rapper J-Ax-an mandhun ghetle. “Hanv Italiak ravunk sodhtam, zhoim ek ‘atheist’ koso sogllo man diun, eke madrik jika Mauritian mullam asat, tika porzollaunk sodhtam. Gel’lea Brestar disa ‘I’ve Had The Time of My Life’ hem kantar gavun, Sister Cristina-n soglleank dipkaun uddoile. ‘Dirty Dancing’ hem Bill Medley ani Jennifer Warnes hannim gailolem kantar ollge umedhin gavun, te madrin desak ojeapun uddoili. Te madrichea xikxokak tinnem tem kantar gailolem zai aslem karann tea kantaran kherit bhav’nam misoll asat. Machier aplo paim dovorche adim, apunn itli fankivont zatoli mhonn kednanch chintunk na mhonn te madrin fottu kaddtoleank sanglem. TV serial dakhovnnent mell’lole soglle aple ies ti madri Devak orpita. “Devak zai aslem dekhun toxem ghoddlem. Lokancho tallo zaun asa Devacho tallo,” oxem ti mhonnta.

bondicho kall vaddouncho Kherit Batmidar

Ponnje: Gõyant nustem marpache bondicho kall vaddouncho, Maharaxttrant 90 dis asa, toso Gõyantui korcho, oxi magnni Malwan (Maharshtra) zil’leantlea nustem marpeamni Gõychea sorkarak ek nivedon-potr dilam. Hem nivedon tannim Gõychea Nustem-mari Khateacho Montri Avertano Furtado haka dilam. Maharaxttrak sor kelem zalear, Gõyant nustem-mari bondicho kall egdom thoddo asa. Hi bondi anikui unnem korchi mhonn Gõyche nustem marpi bottinche dhoni kortat. Gõyant nustemmari bondicho kall unno aslolean, Gõyche nustem marpi Maharaxttrachea Sindhudurg jil’leantlea doryant yeun nustem pagtat. Gõyche nustem marpi Sindhudurgant yeun nustem marlolean, thoinchea doriyantlem nustem unnem zavnk laglam mhonn tokrar hea nustekaramni Avertanak dil’lea nivedonant kelea. “Sind hudurga nt lea doriyant disandis nusteachem psromann denvpak laglolean, thoinche nustekar nustem-mari udexim udarposonn kortat, tancher khupuch oddchoneo uprasleat. Chodd korun, pavsalleant nustem aplim tan-

tiam ghalunk toyar zata, tea vellar nustem paglem zalear, nusteachem utpadon vaddunk pavona. Sogllea Bharotant aslolea nustem marpeamni ani tanchea songhottnnamni nustem-mari bondicho kall 90 disancho korcho mhonn ‘National Fish Workers Forum’ songhottnnek kodde maglam. S i n d hu du r g a nt l e a nustekarancho mukheli Mithun Malwankaran sanglem, ki Gõyant nustem-marpacher ghal’li bondi rokddich sompta. Dekhun, Vengurlenche nustekar Gõyant nustem martat, mhonn tanche kodde kizilam korchim poddtat. Maharaxttr ani Gõy hea donui rajeantli nustem-maricher bondi ek-sarkhi aschi, oxem Mithun Malwankar-an sanglem. Gõycho nustem-mari khateacho montri Avertano Furtadon Malwanchea nustekarank apunn rokddench Gõychea dorya kinarek tenkun aslolea rajeantlea nustem marpi songhottnnanchi boska ghetolom mhonn sanglam. He tanche proxn gheun Delhi Kendr Nustem-mari Montralaya koddlean upai sodun kaddtolo mhonn Malwanchea nustem marpeank asvaxon dilam, oxem Mithun Malwankaran sanglam.

Gõyche Vidhan Sobhechem odhivexonn Julh 22ver Ponnje: Gõyche Vidhan Sobhechem odhivexonn Julhache 22ver suru zatolem mhonn Mukhel Montri Manohar Parrikaran jahir kelam. Hem odhivexonn chodd dis chalu urtolem, karonn soglleanch vattamni 2014-15 vorsa khatir vegvegllea khateamni sorkari onudhan magtat, te vixim bhasabhas korun pas korchem poddtolem. Hea odhivexonnak 18 dis kamanche asat, tem somptolem Ganesh Chaturti adim Agostache 29ver. Poilea tin disank odmaspotra voir bhasabhas choltoli mhollam.

June 6th,7th,8th EverySundayPraiseand Worshipand Healing Service - 10am to 1pm


6

Misanvanchem Pan

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

Goribam sangata ravunk ani vavrunk mhaka obhiman bhogta (Pilarche Sonvsthecho vangddi Fr. Lino Fernandesan aplea Padriponnacho Rupea

Utsov Abrilache 30ver 2014 vorsa somarombhlo. To Kalanguttcho, Setembrache 23ver 1960 vorsa zolmolo. Tannem 1989 vorsa Abrilache 23ver padriponnachi ord ghetli. Jharkhandache Aghar-ma ganvantle firgojent taka Adhari Vigar nemlo. Thoim thavn taka Great Nicobar Zunveancher Campbell Bay firjojent Kur ani uprant Vigar zalo. Andamans zunvear St. Xavier’s Schoolacho karbhari aslo. Kaim vorsamni taka Italyk dhaddlo, thoinche Aprilia firgojecho Vigar aslo. Atam to Jharkhandantlea Jamshedpur kheddeant Siadih ganvche igorjecho gonvlli asa. Amchea vachpeank to misionari vavrachi khobor sangta. Sompadpi) Pilarche St. Francis Xavierachea Misionaranche Sonvsthecho hanv misionar mhonn sangunk mhaka obhiman bhogta. Hanv padri

zatoch mhaka Agharmachea misanvamni vavrunk dhaddlo. Tea vellar mhaka vhodd dhadosponn bhoglem. Azun mhaka tea disacho ugddas asa. Pilarche Igorjent magnnim korun mhojea Xrextt Vhoddilan axirvad diun mhaka misionari vaurak dhaddlo. Mhojea dolleam mukhar azun to bhangari vell ubo zata. 1979 vorsa Pilarche Seminiarint mhojem panvl ghaltanch Sonvsthecho tednacho Vigar Jeral Fr. Tiburcio Ferraon mogachi veng marun yevkar dilo. To dis hanv kednanch visorchona. Hi Sonvstha mhozo kitlo mog ani samball korta, ani mhoji kitli goroz mhoje Sonvsthek asa tem mhaka kollon ailam. Sonvsthecho misionari padri zaun 25 vorsamn fattim jivitacher nodor marlear Izaias provadiachea utrancho mhaka ugddas yeta, “Kitlim sobit panvlam tim dongravelean cholun ieta tachim! Xubh sondex to gheun yeta, xantichi khobor diun yeta, soddvonn porgott korta!” (Iz.52:7). Him utram mhojea kanant sadtat. Adle misionar xetam, ranam ani dongor cholun Jezuchem Utor porgottunk dis-rat vavurle, tosloch vaur korunk mhaka bhag favo mel l ’ lem .Vadol l-modd a n k fuddo korun, porki ganvamni bhonvun, onvollkhi lokank bhettun, videxi ani somzo nasloleo bhaso xikun, koxtt ani tras sosun mhaka misionar zaun Jezuchea vavrant

Fr. Lino ganvant Mis bhettoitana lokanchi seva korunk sondi mell’li mhonn hanv Devak dhin’vastam. Mhojea misionari vavrant Vigar koso lokachi seva kortalom tedna mhaka lokanche tras disun yetale. Bori Khobor porgottloleank portun porgottunk ani Paskam kallar vaddloleank batizm divpachi sondi mhaka mell’li. Gorib loka sangata ravunk ani tanchea jivitantlem dukh onnbhovunk mell’lem dekhun hanv noxibvont mhonn somzotam; tanchea borabor jiyelea uprantuch otmik sangat zoddunk mhaka sompem zalem. Oxem Jezun aplea xisank formayl’lem tem Matevachea Xubhvortomanant (28: 19-20 somzun gheunk mellta. Mhojea jivitacher probhav ghaltoleank ani kaim khinnank

hanv visrunk xokonam. Yad urpache ghoddnnecho mhaka ugddas yeta. Mhojea padriponnachea poileach vorsa Jharkhandachea Deogaon ganvant zanntteank ani piddestank Komunhanv divpak hanv saikolin vetalom. Fattlea 25 vorsank hanvem oslea zaitea mon’xank Komunhanv dila. Punn eka 12-13 vorsanchea bhurgeacho ugddas matr mhojea monant rigla. Jitle pavtti hanv tanger bhitor sorlam titlei pavtti tem eksurem astalem. Hanv tachea avoy-bapayk vo soireank kednanch mellunk naslom. Taka familin soddlam vo tacho konnuch na kai oso hanv chintalom. Tori tem kitlem khuxalbhorit distalem, punn duent aslolean khattir astalem. Mhojean mhunnum yeta; taka khattik khillayl’le

porim tem astalem. Punn tachi urba polleun hanv ojeap zatalom. Tem sodanch urbebhorit ani khuxal astalem, hanstea tonddan uloitalem. Sonvsarantlea dukhachi taka khobor nam kai distalem. Tachea mukhamollar gulaba-cho kollo ful’la koso distalo. Dor mhoineak hanv taka Komunhanv ditalom. Komunhanv ditoch tem Sadri bhaxen Ballok Jezuk ek stotr gaitalem. Tacho monvall ani modur tallo aikun hanv sogllem visortalom ani ojeap zatalom. Tea stotrachim utram oxim aslim: “Ballok Jezu, Ballok Jezu, tum kitlo sobit asai. To tuka polleta. To mhaka polleta. To soglleank polleta. Oh! Tum kitlo sobit asai!” Sodam porim ek dis hanv taka Komunhanv diunk gelom tedna tachea ghorant konnuch naslo. Tem ghor ek rikamo Jezucho fondd koso disunk laglem. Tea ghorant tem bhurgem naslem. Tacho ek xezari mhoje sorxim yevn sangunk laglo “Fadar, morche adim tem tuka vichartalem.” Him tea xezareachim utram aikun hanv thoinch eka fatra porim uboch urlom. Xok zaun mhoji kudd ghott zali. Tea xezareachim utram aikun mhojea dolleantlim dukam vhanvlim. Hanv khub vell roddot urlom. Tem sobit bhurgem novea jivitant, sorginchea rajeant bhitor sorlam astolem mhonn hanvem mhakach buzvonn ghetli.

Mumbaintlea Gõykarancher novem pustok Mumbai: Mumbaichea mha-xarant panvl dovorlear Gõychea jivitacheo khunnam distat; teo bariksannen pollelea uprantuch dium yetaleo. Mumbaichea Dhobitalao (zhoim dhobianchem tollem mhonnttat) thoim thavn tem Byculla, Mazagon, Grant Road vo Colaba meren ani herui zageancher aslole Gõykar distat. Novea pustokachem nanv asa ‘Bomboicar: Stories of Bombay Goans, 1920-

1980’ jem Reena Martins-an kannio ektthaun pustok kelam. Hea pustokant Mumbai xarant aplem jivit sarlolea nanvlovkik Gõykaram vixim vachunk mellta. Zoxe

Pustok Vimorso pulis odhikari ani rajdut Julio Ribeiro, xaracho arkaddo ankpi Edgar Ribeiro, gavpi Lorna Cordeiro ani boroinnar Victor Rangel-Ribeiro ani George Menezes.

Gõykar Mumbai xarant vochun koxe

‘Bomoicar’ zaleat toxench Martins-an sangloli aplea jivitachi kotha hea pustokant vachunk melltta. Martins thoim zativadachea zhogddeam vellar 1992 vorsa pavlolem. Bandrachem fest, Mumbaicheo ‘anteo” ani Gõykar ravpi kuddanchi porian khobor hantunt melltta. Songitachea mollar porzollpi dog famad Gõykar Lata Mangueshkar ani Anthony Gonsalves hanchoi tantunt

aspav asa ani pustokachea kovracher tanche fottu chhapleat. Pustokant 31 nibondh ruchin vachpa sarke asat. Reena Martins apunn ‘Bomoicar’ mhonn somzota dekhun tannem hea pustokak tem nanv dovorlam. Hem pustok Golden Heart (Margao) ani Broadway (Panjim) vikrek mellttat vo goa1556@gmail.com hea pot’teacher e-ttopalantlean viktem gheunk zata.

Goychea hotelank puzaddank puroskar Ponnje: Goychea

Ghottok’rajea disa Mayache 30ver Poryatton ani Sonskrutik rajeo Kendr Montri Shripad Naik achea hatantlean poilech pavtt Gõyant choltolea Oceans Palms Goa Marriot Resort, Heritage Village Club , Aldeia Santa Rita hankam boreantli bori seva ditat mhonn puroskar dileat. Hea dobajeak Gõycho Poryatton Montri Dilipe Parulekar hajir aslo


Vimorso / Khobro

Dog Bharoti Bhoktivontanchem Santkoronn zatolem Vatikan: Francis Pap Saiba sangata Junhache 12ver sogllea Kardialanchi sobha zatoli ani fuddarachea sov santanchea santkoronnam vixim bhasabhas kortole. Hea sov zannam modem dog Bharoti, Bhokt. Kuriakose Ekias Chavara ani Sister Euphrasia Eluvathingal asat. Hi Kardialanchi sobha novea santanchea santkoronnachi (canonization) tarikh tharaitole mhonn Zenit khobram potran kolloilam. Bhokt. Kuriakose Carmelites of Mary Immaculate ani

Congregation of Mother Carmel hea sonvsthancho sthapnnar. To 1871 vorsa 66 vorsanche pirayer melo. Sister Euphrasia 1877 vorsa zolmoli ani 1952 vorsa meli. Hea dogam santam soit 4 Bharoti

Santam Bharotantle Povitr Sobhek melltolim. Tantlim tegam keralachim. Zoim St Tomen poilea xekddeant Xubhvortoman porgottlem. Poilo Bharoti Sant zaunk pavlo to Gonsalo Garcia, to 1597 vorsa Japanant 41 vorsanche pirayer martir melo. To Vasai Mumbai lagim zolmolo. Dusri Bharoti Santinn Sister Alphonsa, ti 1946 vorsa 36 vorsanchi meli. Ti Syro-Malabar Katolk Igorjechi poili Bharoti santinn. MATTERS INDIA

“Goa Roadmap to Growth� Chinachea mon’xan ‘suitcase’-chi iskutor keli pustokachi ugttavnni Beijing: Chinantlea eka

Ponnje: GĂľychea Ghottok’rajea disa Mayache 30ver ‘Goa Roadmap to Growthâ€? nanvachem Inglez bhaxentlea pustokachi ugttavnni UpMukhel Montri Francis D’Souzan keli. Ugttavnne dobazo Menezes Braganza Sobhaghorant zalo.

Mahiti ani Prasar Khatechea adlea ani bospagari sonchalok Xri Menino Peresan pustok boroilam. Pustokacher GĂľychi zaiti mahiti dilea. St. Andre motdarsonghacho amdar Xri Vishnu Wagh ani Xri Sanjay Harmalkar hajir asle.

mon’xan aple suitcasek bettri ghalun iskuttor (scooter) kelea. Te sutkesint (suitcase) tachem samon vo vostu ghalun tachean vhorum yeta. To monis Liangcai Chinachea Modlea vattharantlea Hunan ganvantlo. Tannem aplea skuttorachem ‘Changsha train station’-acher prodorxonn kelem. Uprant to apnnem kel’le nove pod’dotiche iskuttorin thoim thavn kaim kilometranchi vatt choloun aplea ghora gelo mhonn ‘Global Times’ potran khobor dilea. Hi iskuttor 50 te 60 kilometram poryan dor vorak sumar 20 kilometranchea vegan cholounk zata. Taka

GPS ani ‘burglar alarm’ him yontram bosoileant tim bettrincher choltat; dekhun bettri portun portun ‘charge’ korcheo poddttat. To monis xetkamti, taka hi iskuttor toyar korunk 10 vorsam laglim. Novo sĂ´d korpi mhonn taka adim Ameriken puroskar dila. MATTERS INDIA

GĂľyant unchlem xikxonn gheunk xikpeank adar Ponnje:

GĂľychea bhurgeank unchlem xikop korunk sorkaracho adar diunk sorkaran ‘Bursary Scheme’ jahir kelea. He yevzonne vorvim bhurgeank unchlem xikop ani tontrik xikxonnache veg-veglle kurs xikunk adar mellta. Xikpeachea avoy-bapaychi yennavoll vorsak 3 lakham voir zaina tankam he yevzonnecho faido mellta. Hi yevzonn GĂľychea Xikxonn Vikas Mhamondoll (Goa Education Development Corporation) hache koddchean mellta. Xikpeak choddan chodd 40 hozar rupianchem onudhan vorsak mellta. Jea xikpeachea xikxonnachea kursachi fi vorsak 60 hozar rupiam voir zaina tankam he ‘bursary scheme’ yevzonnechem boreponn mellta. He yevzonne khal xiktoleak bori nokri melltoch sorkarache ghetlole duddu portun diunche poddtat. Jea xikpeamni GĂľyant ravun 10vi, 12vi ani graduation pas kelea tanchean ‘bursary scheme’

Pio Esteves

Z

Mona Lisa taka sogllo aplo patimbo ani sohokar dita. Survek, durboll cheddum Sarita (Steffi Goes), Jonathan (Ulhas Tari)achea mogan asta, punn uprant tem Hanzelachea pagerak farovta. Itlean tem gorbest zata. Kusveantlea ballkak nattak korunk Mona Lisa Sarita lagim magta, punn toslem panvl marunk tem koxench toyar na. Munis-ponnache nodren

doyallponn dakhoun, Julius-acho vavraddi Jonathan Sarita kodde logn’ zaunk toyar zata. Toslem panvl marun, Jonathan Saritachea kusveantlea bhurgeak samballunk sodta. Aplea ghorkara udexim dan-dovloticher nachtole Mona Lisa-k aplo sanddlolo put melltolo kai? Avoi-putachi bhett zata tedna, tancho to sombond sasnnak togtolo kai? Koslem odruxtt tanche mukhar ubhem

gheum yeta. Xikpi aplem xikop korunk sodta ti sonvstha GĂľy Vidyapittha khal asunk zai ani unchlea xikxonnachea sonchalayachi maniotay asunk zai. GĂľychea sorkaran ‘Bursary Scheme Corpus Fund’ hache khatir survatek don krutt rupia dovorleat. Xikpeamni hea sorkari yevzonneancho faido gheun aplem unchlem xikxonn gheunk tozvit korunk zai. Adle porim konnacheanuch apnna kodde xikop korunk duddu nant mhonn fattim sorpachi goroz na.

‘Chear Dis Sonvsarantle’ at, kat mandun, somazant jietolea mon’xank kikont korun, tankam pois dovorche boldek, soglleank lagim sorun adar-sohokar dilear odik borem karann mon’xachem pennem hea sonvsarant fokt chear disanchem, oxem Roseferns ‘Chear Dis Sonvsarantle’ hea aplea tiatrant sangta. Randd zal’li Mona Lisa (Roma) aplea ekleach supurlea bhurgeak aplea titiv Baltazar (Victor)ache suvadhin korun, London-cho rosto dhorta. Thoimsor ti eka dhondekar Juliusa (Roseferns) lagim logn zata ani tankam Hanzel (Creto) zolmota. Hanzel aplea bapaichea koxttanche poixe oxech ogddaita ani tachi avoi

07

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

zata? Tem sogllem tiatrachea dusrea bhagant polleunk mellta. Ghov-bail koxim Roseferns ani Roma-n apapli bhumika bhes bori kelea. Tankam Creto, Steffi ani Ulhas Tari-n boro sangat dila. Victorui titivche bhumikent porzollta. Vinodhi bhumikent Costy, Richard, Shimla ani Sara eka-mekak boro sangat ditat, punn favo toslem ani titlem hansop tiatr pollenaram koddlean rochun haddunk tim fattim poddtat. Palkar gailolim sabar kantaram aikupa sarkhim asat ani boro sondex ditat. Soglleam kantarank Theo Alvares/Selvin (first ani second trumpet), Anif (keyboard), Fexson (bass) ani Ivo (drums) borem songit bosoilam.

%

! + +

! "

%

$

(

('( $

! !"

#

%

#

$ % &

'

'

&

+ + #

) & *

)! '( *

) (%% *

) ' *

) ' '*

! " !# ! $ % & ' ( ) * + # , * -

) . ) / 0 1 - * ( ( *

2


08

Khobro

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt P1 (Poilea panar thavn)

Jivitachi sonskrutay vistarunk Arsebisp magta Hea vorsachea Novembrant St. Francis Xavierachea Relikanchi Dakhoun astoli, tachea jivitacher nodor ghalunk toxench Arkidiosezichea Askari Bhokt. Juze Vazan Sri Lankent ani Kanarant kel’lea misionari vavracher nodor ghalunk Arsebispan bhavarteam lagim maglam. Kosleach karonnan zaum lojechea vo zaum niraxiponnan konnakuch mon’xacho jiv kaddunk odhikar na; kiteak jivitacho dhoni ekloch Dev. Jivit sompoupachi sonskrutay mon’xachea jivitak man dinam. Jedna ghordar nasloli ostori rostear morta zalear konnuch tichi porva korinam pun dollarachi vo dinnarachi ‘rate’ donuch rupiamni denvot zalear soglleankuch motto husko zata, hem soglleamni sangatan vavrun bodlum yeta, oxem Arsebispan mhollam. Aichea kallar

k a z a r a c h e a sakramentacher toxench kuttumbik jivitacher ani totvancher add vankddeo xikovnneo ximpddot vetat. Aichea kallar amchea familimni bhurgeancho ankddo unno zait veta. Bhurgim amkam Devachem dennem ani soglle familik sukhachi zhor; dekhun jivitachi sonskrutasy amchea familimni vistarunk vavrum-ia”, oxem Arsebisp Filipe Neri Ferraon mhollam. Hea Gonvlliki Vorsacho vixoy: Bhavart Ekchar Rochta, Kuttumb Thirayta, Somaz Novsorunk Patthoita” hache adharun hea vorsachi gonvlliki chitt boroilea. Dor vorsa Arsebisp aple arkidiosezintlea lokak ugti chitt boroita anivixoyacher niall dita ani margdorxonn dita. 2004 vorsa thavn Arsebisp Filipe Neri dor vorsak Gonvlliki Chitt jahir korta.

Fariachea manak nanno ani ttopal tikett... Songhottnnen Ravindra Bhavanant ghoddun haddlole karyavollint uloitanam Xri Parrikaran hi khobor dili. Soonghottnnen sorkara mukhar veg-veglleo magnneo ghaleat, tantunt Institute of Psychiatry and Human Behaviour (IPHB) hea monam pidda asloleanchea hospitalak Abbe Fariachem nanv divnk, Gõy Vidyapitthant tachea nanvan ek xikxonn khatem (Chair) sthapunk ani Kandole aslolem tachem ghor tachea nanvan ‘museum’ korunk toxench 10 rupianchea nanneancher tachem chitr chhpunk magnni kelea. Heo magnneo vevharant ghalunk Xri Parrikar atam asvaxonn dinam tori tancher poilo obheas korcho poddtolo mhonn Xri Parrikaran sanglam. Teo magnneo vevharant ghalunk addkholl aschinam mhollam. Hea vellar Abbe Farian-n French bhaxent boroil’lem ‘De la Cause du Sommeil Lucidea’ pustok sorgest Manohar Sardessain Inglez

bhaxent onnkaraun porgottlam. Abbe Faria zaun aslo Caetano Vitorino de Faria ani Rosa Maria de Sousa hancho put. Anantha Shenoy zaun aslo Abbe Fariachea bapaycho purvoz zo Goud Saraswat kuttumbantlo; tannem Kristi dhorm apnnailo. Kaim goirsomjikayen tachim avoy-bapuy vegllim zalim, uprant tannim igorje koddlean maneotay ghetli. Kazar zavnk Caetano seminar soddun ail’lo to porot seminarint gelo ani tachi potin Pornnea Gõychea Santa Monicachea konventant bhitor sorli ani konventachi Vhoddil zali. Faria 15 vorsancho astanam tachea bapayn taka Lisboa xarant Portugalak vhelo ani eka vorsa uprant Dom Jose I Razak sanglem Fariak Roma xarant padriponnachem xikop korunk dhadd mhonn. Xekim putan unchlem xikop korun doctorate podvi ghetli. Tannem aplo probondh (thesis) Portugalachi Dona Maria I Ranniek orpili ani dusro probondh

Povitr Atmeacher boroil’lo to Pap Saibak orpilo. Pap Saiban vhodde khuxen ani tokhnnay korun taka Sistine Kopelant sermanv sangunk apoilo. Hi khobor Abbe Faria Lisboa xarant porot yetoch Portugalachea Papal Nuncio-n Ranniek sangli. Rannienui taka tichea Kopelant sermanv sangunk apoilo. Kopelant hajir aslolea lokak polleun Faria khuxalkayen bhiyelo ani tachea tonddantlean utram suttonam zalim. Tea vellar thoim bosun aslolea tachea bapayn taka Konknnintlean ghottay divn mhllem, “Hi soglli bhaji, kator re bhaji” (they are all vegetables, cut the vegetables). Him utram aikun taka nett ailo ani vhodda visvasan sermanv sanglo. Ponnje xarant adlea Sochivalaya kuxik Abbe Fariachi yadgiri asa thoim to eke ostorek ‘hypnotise’ kortanam dista. Hi yadgiri 1945 vorsa Ramchandra Pandurang Kamatan toyar kel’li. Moddganv xarant eka rosteak ‘Rua Abade Faria’ nanv dil’lem asa.

Kardial Lourdusamy ontorlo Bengllurcho Co-adjutor Arsebisp nemlo. 1968 vorsa Benglluche Arkidiosezicho Arsebispo kelo. Hi seva tannem 1971 voros meren keli. Uprant taka Bhavart Porgottnnechea Khateacho Chitnis zaunk Vatikananat bodli kelo. Hem kam tannem 14 vorsam choloilem. St. Juanv Paul II Pap Saiban taka Mayache 25ver 1985 vorsa Kardial rochlo ani Otubrache 30ver 1985 vorsa Udenti Ritinchea Igorzanchea (Oriental Churches) Khateacho Vatikanant Prefect nemlo. Hea Igorzam khatir kaideam pustok toyar korpant tacho hatbhar aslo. Sov vorsam uprant 1991 vorsa aple bholaikek la-

gun to seve mekllo zalo. Atam Katolk Igorjent panch Bharoti Kardial asat. Kardial Simon Lourdusamy Bhokt. Juze Vazachea santkoronnachea donui prosesank ‘Ponente’ aslo. Pilarche Sonvsthecho vhodd ixtt ani borem kornnar. 1990 vorsa Pilar yevn tannem Pilarche Sonvsthechea 10 diaknank Padriponnachi makhnni dil’li ani 9 padrinchea Rupea Utsovachea somarombhnnecho Mukhel Yadnik aslo. Tannem kel’le Povitr Sobheche sevecho ugddas korun Pilarchi Sonvstha bhovmanan taka xrod’dhanjoli ompta.

Gujratant dhormik vegllochar chaluch asa: Fr. Prakash Ahmedabad-achea Indian Express-achea eka potrkaran sanglam Hindu iskolache karbhari sorkari onudhan ghetat punn nanv nondnni kortanam mat vegllochar kortat. To jednam admission ghevnk gelo tednam taka sanglem Hindu dhormantle ‘slok’ gavunk ani bhorti mellunk zai zalear to gorjen Hindu asunk zai mhollem. Gõychea Kongress pokxan Parrikar-achi haka lagon koddok ttika kelea. Itlench nhoi tor Kristanv loka virudh uloilo mhonn Kongresan Ram Sene-chea mukheli Muthalika add pulis tokrar nond kelea. Pokxacho mhunniari Durgadas Kamatan mhollam, Manohar Parrikaran Fr. Prakashacher khotto ani zativadacho arop kel’lean ho arop Kristi somazacher asa. BJP-n apli zativadachi bazu dakhoilea oxem Kamat

hannem mhollam. Jem kitem Parrikar tachea aropant Fr. Cedric-a add uloila taka sohomot asat zalear sangunk, Kongres Pokxan BJP-intlea sogllea Kristanv Amdarank avhan dilam. Parrikar lokak fottounk fuddem sorla kiteak to Fr. Prakash-a sarkea Devachea mon’xak Muthalik-a sarkea zativadi mon’xa lagim sor korta. Fr. Prakash-an aplea vangddeank ghevn pub-ant vochun atak korunknam vo aplea gharant tolvari dovrunk Kristi lokak sangunk nam oxem Kamatan mhollam. Dusvas utpon korpachim ulovpam Muthalik korta ani nhoi Fr.Cedric oxem Kongres pokxachem mhunn’nnem asa. Dusre vatten Fr.Prakash an sanglam tannem je arop keleat te puraveam soit keleat ani nhoi Xri Parrikar varear uloita toxe.

Padrik Bharoti Amerikanancho tenko Monis hok’kam khatir vavurtolea fanki mon’xak olpsonkhe add vavurtolea Pramod Muthalika sarkhea bhirankull mon’xak sor kelea tem kortub matui sobona toslem asa. Oslem ulovop eka rajeachea Mukhel Montri koddlean yevop mhollear Hindutvachea dhoronnak tenko divop mhonnum yeta, oxem Xri Khan-an mhollam. Sri Ram Senechea akantvadi fuddari bogor bogor Hindu lokak uskaita ani niropradhi nagrikancher hinvsechim kortubam korta. Fr. Prakash fokot dhormatitponnacho tallo ubharun vaittacher zagrutai haddun Bharoti somazak naitik totvamni thir korunk thambonastana vavurta. Oslea monachea Fr. Prakashak akantvadi Muthalika sor korun Mukhel Montri, tachem mon Prakasha vixim koslem tem dakhoita, oxem Xri. Khan-an sanglam .Bharoti Amerikan Muslim Mondoll (adlem Indian Muslim Council-USA) hi Amerikent aslolea Bharoti Muslim lokachi fanki songhottnnam.


Katolk Pan

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

09

1lem Vach: Sutt 34,4b-6.8-9;

Burmachea martirinchem bhoktikoronn

2rem Vach: 2Kor13,11-13;

Burma: Burma desant martir melea

BHOV POVITR TRITVECHI DOBAJIK POROB

Xubh: Ju 3,16-18

Bap, Put ani Povitr Atmo Ek Sfurthi: Bhov Povitr Tritvechi somzonni diunk ani gheunk sompem zaina. Kiteak mhollear Bhov Povitr Tritvi ek ghutt. Eka dotornichea vorgant ek son’dexkar aplea vorgantlea bhurgeank Bhov Povitr Tritvechi somzonni diunk tin pettloleo vati kuxinkuxin dovorta. Dor ek vatichi zot (flame) mhollear Bhov Povitr Tritvecho ek-ek zonn mhonn tankam sangta. Magir teo tinui vati ektthaim haddta ani tinui vatincho zot ek vhoddlo zot (flame) korta. Ani aplea vorgantlea xikpeank sangta, polleat hanga asa ek khoro Dev zo tin vatinchea zotantlean toyar zala. Ani ekttem bhurgem Bhov Povitr Tritvechi oxi somzonni dita, ‘Dev Bap ek ordh, Dev Put dusrem ordh ani Dev Povitr Atmo modem asun dogui zonnank ektthaim dovorta’. Oxe torechim onek udaronam Bhov Povitr Tritve vixim porgott zalolim amkam vachunk ani aikunk melltat. Gorjechem mhollear Bhov Povitr tritvi ek ghutt ani tachi somzonni gheunk harpit zaunche poros ho deivik ghutt ami amchea jivitant jiyeunk proyotn kelear odik faideachem. Devachem Utor: Aichea Vachpamni Bhov Povitr Tritvechi amkam zaiti khobor vachunk mellta. Poilem vachop Suttkechea pustokantlem ghetlam. Moisesak Sorvespor Dev Apnnachich vollok korun diun oxem mhonnta: ‘Hanv doyall-movall kallzacho ani sosnnikayecho Dev, bholeponnacho sagor ani bhov visvaxi’. Hech porjek Tannem gulamponnantli soddoyloli ani he toren Aplem doyall-mogallsosnnikayechem kalliz tankam ugddapem kelolem. Tori-I hi porza visvaxi Devak ovisvaxi zata. Kuddeam devank bhozunk lagta. Dekhunuch To tankam rokddoch khast laina kiteak To sosnnikayecho. Tankam aplea jivitachi novsornni korunk ani ek soeg dita. Korintkarank boroylole dusre chittint, eka-mekachea ekcharan, ekvottan ani xantin jiyelear Dev amche sovem astolo. Oslea Devachi Somia Jezu Kristachi kurpa, Dev Bapacho mog ani Povitr Atmeacho ekvott amche sovem asunk, Sant Paulu magnnem korta. Devan Jezuk Aplea Putak sonvsarachi soddvonn korunk patthoyla ani jim konn Tachi visvas dovortat tanchi soddvonn zatolich mhonn aichea Xubhvortomanant asvason mellta. Amchea Jivitak: Bhov Povitr Tritvi ek ghutt. Ho ghutt amcheant jiyeta. Bhov Povitr Tritvechea nanvan amcho dor ek dis suru korum-ia. Teach pasot ami dor eklean amchem jivit bhoktiponnan ani povitrponnan jiyeunk gorjechem. amchea jivitant ami sopurnn zaunk proyotn korunk zai. Ratchim nhidunk vetana porian hea Tri-eka Devak orpon korum-ia. Oxe toren amchi akhi jinn nitoll-nirmoll samballun Tri-eka Devak sakxi diunk vaurum-ia. Zoxe porim tegui zonn ekcharan, ekvottan jiyetat tech porim ami-i amchea jivitant bhavponnan, mogan, ixttagotin jiyeunk vavurlear amchea jinnent togta tosli khuxalkai ani xanti ami onnbhovunk pavtoleat. Tri-eka Deva porim ami amchea jivitant mogall, bholim, doyall ani visvaxi zaunk proyotn kelear khub borem. –Fr Ave Maria Afonso

Aitar 8vi: Ac. 2,1-11, 1 Cor. 12/3b-7, 12-13, Jn. 20/19-23 Somar 9vi: 1 Kgs. 17/1-6; Mt. 5/1-12 Mungllar 10vi: 1 Kgs. 17/7-16; Mt. 5/13-16 Budhvar 11vi: Ac. 11/ 21b-26; 13/1-3; Mt. 10/ 7-13 Brestar 12vi: 1 Kgs 18/ 41-46; Mt. 5/20-26 Sukrar 13vi: 1 Kgs. 19/9a, 11-16; Mt. 5/27-32 Son’var 14vi: 1 Kgs. 19/19-21; Mt. 5/33-37

uprant 65 vorsamni Fr. Mario Vergarak ani tachea katekist Isidore Ngei ko Lat hankam Italientlea Aversachea Katedralant Sonvaradis Mayache 24ver bhoktikoronn zalem. Burmachea bispank boktikoronnachea dobajeak hajir zaunk apoil’le. Myanmar desantlea Katolk somudayak Xubhvortomanache xikovnne pormannem jieun kalljidarponnan ani mordivontponnim jivitachi govay diunk hem vhoddlem ut’tejon. Fr. Vergara sangata Katekist Isidore Xubhvortomana khatir aplem jivitachem bolidan korunk fattim sorlona. Santkoronnachea Khateacho Prefect Kardial Angelo Amato somarombhacho mukhel yadnik aslo. Dusrea disa Aversachea San Sossiusachea Baji-

likent Frattamaggiore hantun Bisp Angelo Spinillon dhin’vasnnechem Mis bhettoilem. 1950 vorsachea Mayache 25ver Fr. Vergarak ani

Katekist Isidorak martir marlole tea zagear Pontifical Institute for Foreign Missions (PIME) Sonvsthecho 69vi misionari sobha Junhache 1ler thavn Shadaw Udent Burman zali. Katekist Isidore poilo Burmese bhoktivont zalo. Taka 1918 vorsa Setembrache 7ver Batizm dilo. To xetkamti familin zolmolo, to bhoktivont Paolo Manna hache koddchean tannem Batizm ghetlolo. Tache durbollkayek lagun taka padre zaunk ghoddlem na. Fr. Vergara 1910 vorsa zolmolo ani 1934 vorsa padri zalo. To PIME sonvsthecho 19 misionar martir melo ani bhoktivont zaunk panchvo. 1948 vorsa Sorkara ani bondkoram modem choltolea nagri zhuza add tannem aplo nixedh marlo dekhun taka bondkoramni marun uddoilo.

Gulami vavra add Igorz zhuzta Novi Delhi: Sonvsarantlo sumar 21 milhanv lok gulami vavracho boli mhonn odmas kela. Bharotantle Igorjecho pongodd gulami vavr nopoit korunk Bharotak zagrut korta ani ontor’raxttrik mollar Bharotan apleo magnneo korunk ani sonvsarantlo gulami vavr bond korcho mhonn maglam. Mayache 28ver tem Junhache 12ver poryan Ontor’raxttrik Vavra Songhottnnechi 103ri porixod cholta; gulami vavravixim he porixoden bhasabhas zata. Bharotan azun aplem sthan jahir korunk na. Sorkar

goddiek apli xifaros (recommendation) diit mhonntat. Bharotan gulami vavrachim xibiram ghoddun haddlolim asat, toripunn sorkari xistacharak

Pap Saib Sri Lankek Vatikan: 2015 vorsachea Janeran Francis Pap Saib

Sri Lankek ani Philippine desamni vetolo mhonn Jerusalem thavn yetana potrkarank sanglem. Potrkaranchea zaitea proxnank tannem zabab dile tednam apunn Sri Lankek ani Philippinak vetolom mhollem. Halinch Sri Lankentle Bisp Ad Limina bhetter Vatikanant gel’le tedna thoinchea nagri zhuzachi khobor Pap Saiban ghetli ani xanti sondhan korunk vavrat mhonn Bispank sanglem. Pap Saibachi porxim bhett desant xanti yevnk tenko ani nett melltolo mhonn bhorvanso asa. Tea adim yatrekarancho pongodd gheun gel’lo tedna Kolombocho Kardial Malcolm Ranjith Vatikanan Pap Saibak bhettlo ani Sri Lankent yevnk Pap Saibak amontronn dilem. Pap Saiban tache upkar atthoile ani apunn hem amontronn svikar kortam mhollem.Tea desantlea nagri zhuzache ghay pekhonk goroz asa mhollem. Pap Saibache bhettechi Manilant toyari cholta mhonn Arsebisp Luisan sanglem.Novembrant zal’lea vadoll-moddant ani Otubrantle bhuimkampin upodreank poddlolea lokak to bhett diunk sodta. Francis Pap Saib tisro Phillippinant bhett diunk; 1970 Paul VI ani1981 ani 1995 vorsamni Juanv Paul II Philippinant gel’le.

(protocol) Bharotan tenko diunkuch zai mhollam. Ontor’raxttrik Vavra Songhottnnen odmas kela tea pormannem sonvsarant 21 milhanv

odik lok gulami vavrant asa. Hantlo choddso lok Asia- Pacifi k vattharant 11.7 milhanv lok asa. Uprant Afrikent 3.7 milhanv ani Latin Amerikent 1.8 milhanv lok gulami vavr kortat. Haka lagun sorkari xistachar chodd gorjechem Bharoti lok dusream desamni gulami vavr kortat tankam aple hok’k mellun gheunk. Oslo vavr nopoit korun gulami vavrant aslolea lokachi udorgot korcheak upay gheupachi goroz asa. Toxench vavraddeank surokxonn mellunk khatri zatoli mhonn porixoden mhollam.

PADRI ZAVNK


10

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

Bhurgeancho Konnso

Durgak khille mar Agnelo Pires

Ek lhan bhurgo aslo, tache toklek rokddoch rag choddtalo. Tachea bapayn tachea hatant khilleanchi poti dili ani taka rag yeta title pavtti tache fattlean aslolea durgacher ek khillo marcho mhonn sanglem. Poileach disa bhurgean 37 khille tea durgacher marle. Uprant bhurgo aplea ragacher tabo dovrunk xiklo title durgacherui khille marop unnem zaunk laglem. Dekhun bhurgeak

aplo rag domailo zalear durgar khille marpachi goroz nam mhonn gomun ailem. Mhonnttoch rag yenam zalear khille marpachi gorozuch nam mhonn to somzolo. Xekim bhurgo aplo rag domavunk xiklo, ani ekui khillo marpachi goroz poddlinam. Hem bhurgean vochun aplea bapayk sanglem. Bapayn magir bhurgeak budh dili ani jea disa taka rag yenam tea disa durgak marlolo ek-ek

khillo kaddunk lailo. Jitle dis sortale title tannem marlole titlei khille kaddle ani obhimanan vochun bhurgean aplea bapayk sanglem “durgak toplole soglle khille kaddle”. Tachea hatak dhorun bapayn taka dur-

ga sorxim vhelo ani putak sanglem, “puta tunvem egdom borem keleim; tujeak ragak domailoi, punn hea durgak kitle burak zaleat tem polle”. Tem durig adle bhaxen urchemnam. Taka khille toplole burak urtole, toxench tum ragan kiteim mhounnttai tednam tujea ragacho dag urtach. Tunvem konnakui suri topun bhair kaddum yeta, ani chukichi mafi magum yeta. Punn suri topun ghai zala tachi mav urtolich. Okmanachea utrancho ghay gombhir zaum yeta.Dekhun tuje supurle ontt kitem uloitat tacher chotray dhor.

DKA-chi Kotha Vachpachi Spordha zali Tornatteank Konknnicho mog lagunk ani vachpachi avodd nirmann zaunk Dalgado Konknni Akademin Chavddi Kannkonna Firgoz-vosreant Konknni Kotha Vachpachi Spordha zali, taka boro tenko mell’lo. Umedichea 25 tornatteamni bhag ghetlo. He spordhent Monna Sitija Rodrigues-ak Ru. 2,000/- poilem inam’ mell’lem. Vania Carvalhok Ru. 1,500/- dusrem inam’ zalear Jessie Falcaok Ru. 1000/- tisrem inam’ favo zalem. Tornatteanchi kollaxi polleun Angelica Joan Gracias ani Michelle Rebello hankam protyeki painxim rupyanchim umed vaddovpi inamam bhettoylim. Her bhag ghetloleank promannpotram dilim. Survatek poramporik divli pettoun spordhek survat keli. Firgojecho Kur Fr. Sucorro Colaco, fanki tiatrist ani borovpi R.B.S. Komarpant, DKA-cho odheokx Premanand A. Lotlikar, chittnis Vincy Quadros ani bhanddari Walter

Menezes hajir asle. DKA Gõychea dor ek bhagant pavchi hea hetun hi spordha Kannkonn ganvant keli, oxem DKA-cho bhanddari Walter Menezes-an yevkarachea ulovpant sanglem. Konknni Kotha Vachpachi Spordha Kannkonna keli mhonn Fr. Sucorro hannem khuxalkay ugtaili ani Konknni bhaxek voir kaddunk ulo marlo. Amcheo vello, vellam vele dhonde Gõy bhailea lokan ghetleat. Dekhun amchem nizachem Gõykarponn Konknni vorvim samballunk zai. Hi spordha mhollear bhogavoll

Pio Esteves

nhoi. Konn vachta Konknni? Ami axavadi, sokaratmok bhumika gheun mukhar vetat ani Konknni bhaxek promannikponni mukhar vhortole. Ami 25 vorsam fattim Konknni vachtale te dis porot haddunk DKA proytn kortoli mhonn Lotlikar bab udgarlo.Vincy Quadros-an Akademiche haves ani ud’dexttam sanglim. Teach borabor Konknni vachun ani aplea jivitant ti vaprun tichi zoton korunk ulo marlo. Akademi apleo yevzonno gheun tumche meren yeta, tacho boro faido kaddunk tannem hajir asloleank avhan kelem. Hem polleun oslich spordha Agonda vattharant korunk maglam tem mandun ghetlem. Hea vellar pustok prodorxon ani vikri keli. He spordhek RBS Komarpant, Pandharinath Lotlikar ani Brenda Menezes porikxok aslim. Vassalo Carvalhon sutr-sonchalon kelem ani Albert Jaquesan soglleanche upkar man’les.

Jivit Povitr Atmeachem Povitr Atmeachem jivit, Mon bodlop korit, Jiyevn sot, nit Zatolo tum sontosbhorit. Senaklant zannoi kitem ghoddlam, Ujeacheo jibô denvtanam, Bhiukurim kallzam-monam, Kalljidarponn tankam mell’lam. Jezuchem karya apostlamni, Povitr Atmeachea denneamni, Bhiranti vinnem zalim, Porgottunk rajim zalim. Povitr Atmo dita, Xanneponn-kallji-hurba, rba, Novsorun jivit mellta,, Jezuchi doya-maya. Koxttamni dhir adar, Jezuche bhasavnnen chol’lear, r, Deva raj’ porgottlear, Sukh sontos vatthavoronnar. Jivit amchem kotthinn, n, Magnnem tum korit, Zata sompem bhoktin, n, Povitr Atmeache sfurtin. tin. Lhan Kristi somuday, Povitr Atmeachi sasai, Ekvottan cholunk upai, Bhogsonnem xanti sosnnikay. Amchem ugteponn gorjechem, Deva Utor gheunchem, Povitr Atmeak magnnem, Jivit tem Povitr Atmeachem. Fr. Augusto Dias, sfx

ûLÌ +Ì ÌÕ œúÌLÌsÌÌâ DFò œúÌLÌsÌÌâ œúÌ ÌÌÉtÌ OÌâ¢ôÌâ. yÌÉ™ÌZ™ÌÌ cÌÌn÷ÌÉFò ̤ýÌâ¥Ì Ì tÌÌÉFòÌÉ ˜·þsÌ ÌÌFò ¡ôÌOÌ¡ôÌâ, ˜·þ`Ìâœú DFò = ÌFòÌœú FòœúÌtÌ. ˜·þÌFòÌ DFò ¡ôÌÉ–Ì LÌÌÉzùÌâ Ízù™ÌÌtÌ .tÌÌZÌÌâ ˜·þÌFòÌ zùÌÉn÷Ìâ `ÌÌ™Ì. t™ÌÌ œúÌLÌs™ÌÌ Ì œúÌâFòn÷ÌâZÌ tÌÌâ zùÌÉn÷Ìâ +Ì ÌŸ™ÌÌ FÙòœúÌnã÷Fò –̡̲̙ôÌâ. +Ì ÌÕ FòÌÉ™Ì ÍLÌsÌÌÉtÌ +Ì ÌÜsÌ `̲ÌÌâ œúÌ ÌÌÉZÌÌâ œúÌ`ÌÌ `ÌÌ¡ôÌâ. tÌÌsÌã FòZÌÌFòZÌ ûLÌ ˜ÌÌœú ÌÌFò ²ÌÙœú¥ÌÌtÌ Fâò¡ôÕ. tÌÌsÌã –ÌœúÕZÌ cÌÌn÷ÌÉ ˜ÌÌœú¡ôÖ. tÌã ̤ýÌâ¥Ì Ì DFò ¥Ìn÷ÌZÌÌâ ûLÌ +Ì ÌŸ™ÌÌ FÙò¨ÌÖtÌ +Ì̟ͨ™ÌÌ Î Ì Ì¤ýÌZ™ÌÌ ûLÌÌFò ˜·þsÌ ÌÌFò ¡ôÌOÌ¡ôÌâ, +̘ÌÕ t™ÌÌ ˜Ì ̨ÌÌÉFò zùÌÉn÷Ìâ Ízù¥Ì Ì ¥·þn÷ ZÌÜFò Fâò¡ôÕ.+̘ÌZÌÌâ •Ùòn÷Ìœú ²ÌÌã Ì¡ôÌâ. zâùLÌ: zÙù²Ì-™ÌÌFò Fò²Ì¡ôÖ™Ì ¥Ì²tÌÜÉ ÍzùtÌ ÌÌ ÎZÌtÌÜ Ì Ízù¥ÌZÌÕ.

Utor Kuvaddem- 24 Toyar korpi: Agnelo Pires Addvem (Across): 1. Toplear vo pinzlear zaum yeta. (5) 4. Gorudd. (3) 6. Khann vo jevnnancheo vostu. (3) 7. Lattice Boltzmann Model (3) 8. Nirla vo -------( Bardezcho ek ganv). (5) 12. Mughal Raza ani Humayun-acho put. (5) 16. United Soccer Leagues. (3) 17. Kan di. (3) 18. Niyom vo Kaydo. (3) 19. Beauty and the ------. (5) • Sarki zap dhaddpachi nimanni tarikh Jun 16 , 2014. Sarki zap ttopalantlean vo email-antlean V.Ixtt pot’teacher dhaddum yeta .

Sokol (Down): 1. Samkem (meztanam). (4) 2. Korz vo usnnem. (4) 3. Koddok. (4) 4. Vaitt vo pozddem utor.(4) 5. Bhornem. (4) 9. Vhoddlem horonn. (Inglejint) (3) 10. NDA-n haroilolo sorkar. (3) 11. Angantli kola. (4) 12. Jitem suntth. (4) 13. 1996 Hollywood fi lm ---- Wire. (4) 14. K u d d t t o r e c h o ‘Konnsanchem Fest’ monoupi ganv. (4) 15. Viddombona korpi nattkulem. (Inglejint). (4)


Bhoktancho Onnbhov Danddeli: Mhojim ekach vorsa

don operesanv kelim ani voizan sanglem tisre pautti korunk goroz mhonn. Man. Agnelak fuddem ghalun maglem operesanv bore bhaxen zaunk, Man. Agnel mhaka paulo mhonn taka dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Santana Lamb Benaulim: Hanv Kuwait kam’

kortana, okosmat mhojea pottant chodd dukhunk laglem ani kam’ korunk tras zatale. Voizak mellun, C.T Scan korun kidnek mar lagla mhonn sanglem. Hanv Gõyam ailom ani Apollo hospitalant voizak mell’lom, thoim voizan toxench sanglem. Hanv Pilar ailom ani Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani 2 novenam kelim ani portun topasun voizan sanglem kidney bori asa mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maxy Rodrigues Divar:Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Dazleen D’Silva St. Cruz: Mhoje gaddiechem licens mellunk khup addkolleo asleot, tedna hanvem bhavartan maglem ani mhaka mell’lem, toxench mhojea bhurgeache saudi pasot maglem ani tem borem asat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Carlita Dias Loutolim: Mhojea bhavachem

cheddun 5 vorsanchem borem naslem, tachea nakantlean rogot vetalem. Voizan rogot test korunk sanglem infeksanv zalam zalear polleunk. Hanvem Man. Agnela lagim maglem ani atam borem asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Rosy Colaco Sanvordem:Mhaka fibroid aslem

Vauraddeancho Ixtt | June 7, 2014 bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani amger bai zolmolem atam 4 vorsanchem asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Sabeena Vaz e Dias

ani voizan mhaka test korunk sanglem ani borobor sanglem report boro yeucho na mhonn. Hem aikun hanv Pilar ailim ani bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem sogllem report bore yeunk. Operesanv borea bhaxen zalem ani report bore aile. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Vioula Fernandes Fatorda:Man. Agnelache mozotin amger dusrem bhurgem zalem mhonn taka chodd dhin’vaxi, toxench mhojea bhoinnichea putak skin disease zali, hanvem taka Man. Agnelachi mati piyeunk dili ani Man. Agnelache mozotin 3 disamni tachem ang borem zalem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Vincent Fernandes Cansaulim:Mhoji dhuv Swezel

bori nasli, hanvem Man. Agnela lagim maglem ani atam Man. Agnelache mozotin borem asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Patrocina Fernandes Britona:Hanv kaim karannak lagun U.K thaun Gõyam ailim. Uprant hanv normal checkup korunk voizak mell’lim. Voizan mhaka ultrasound korunk sanglem. Mhoje report polleun tannem mhaka cyst asa ani to tumor zaun kankr zaunk xokta mhonn sanglem. Operesanv korunk vechea poilim mhoje bhoinnin mhaka Man. Agnelachea fonddachi mati dili. Tea uprant operesanv zalem ani soglle report bore aile. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Sandra Fernandes

Hanvem 11ver Feb. ultrasound kelo ani mhojea donui kidney-n fator asat mhonn report ailo. Hanv sarko niraxi zalom punn bhavartan Pilar ailo ani Man. Agnelak fuddem ghalun maglem hanv portun test korunk vetana mhoje report bore ieunk. Don disamni hanv portun gelom

Pilar:

Bhokti Kortoleank Ulo Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai. Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice Postulador Pri. Hilario Fernandes, sfx

ani tedna report bore aile. Kidney-n fator naslem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Agnelo Fernandes Majorda: Hanv chodd borim

naslim, test kelem tedna gomllem mhaka rogot ghalunk goroz mhonn. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka rogot ghalunk poddona-xem kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Joaquim Fernandes Sanguem: Mhojea dhakta dhuvechea pottant dukhtalem, zaite voiz kele, rogot topaslem sonography keli punn kainch mellona. Tedna hanvem bhavartan Man. Agnela lagim maglem ani Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem. Toxench zaite upkar mhaka favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Reena Pereira Colva: Mhojea bacheak dengue zor ailo, hanvem bhavartan Man. Agnela lagim maglem taka sarko boro kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Antoneta Dias

Mhaka sumar 5-6 dis dengue zor ailo ani hanv hospitalant Margao hospitalant aslo punn kaim karannak lagun mhaka G.M.C-nt dhaddlo. Vatten vetana hanvem bhavartan Man. Agnelak ulo marlo ani maglem ani 2 disam bhitor hanv boro zait gelo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. John Crasto Colva:

Carambolim: Zaito temp pasun mhaka bhurgem naslem, 2 pautti mhaka miscarriage zaleo, tedna hanvem

Chinchinim: Maglolo upkar Man. Agneche mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani sodanch pautolo mhonn axen rautam ani veginch Man. Agnelak Santacho man favo zaunk magtam. Avinash Gracias Merces: Mhoje dhuvechi tokli

foddtali ani voizan sanglem toklechem operesanv korunk goroz mhonn. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem operesanv nastana borem kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Loreta Fernandes Betalbatim: Mhojea sasupaik thonddi zaun tallo bond zalo ani fugar zaunk laglo. Modgovam hospitalant vhelo ani I.C.U-nt dovorlo. Voizanim topasun sanglem to chodd serious asa ani svas suttona zalear talleak burak korunk poddtolo mhollem. Hanv Pilar ieun Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani hospitalant gelim, voch zalear voizamni mhaka sanglem atam to boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Ivo Fernandes Batim: Maglolo upkar Man.

Agnelache mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Wilma Fernandes Chorao:Man. Agnelache mozo-

tin maglolo upkar mhaka favo zalo. Toxench mhaka zaite upkar favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Viena Ramos

11

dukhtalem, dogam voizank mellun zaitim vokhdam ghetlim kaim upai na to polleun Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Xavier Gracias St. Cruz: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Marianinha Araujo Nuvem: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin mhaka favo zalo ani magtam urlolei upkar Man. Agnel mhaka favo kortolo mhonn Man. Agnelak adim fuddem dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Lina Fernandes Raia: Mhojem operesanv bore bhaxen zaunk ani report boro ieunk hanvem Man. Agnela lagim maglem. Man. Agnelache mozotin sogllem bore bhaxen zalem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Mary Coelho Chinchinim:Okosmat mhoji ek ord dhorlem ani mhojean ulounk, cholunk ani kainch korunk zaina zalem. Rokdench hospitalant vhelem ani I.C.Unt dovorlem. Voizanim topasun mhoji doxea bori na mhonn sanglem ani kitlo khall boro zaunk lagtolo to sangunk zaina mhonn sanglem, goddie 2 mhoine, 2 vorsam vo kednanch borem zaunchem na mhollem. Mhojer akant ailo ani Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka borem kor mhonn. 15 dis zatat mhollear hanv borim zalim. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Sera Martins Raia: Mhozo natu boro naslo,

hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam boro asa, magtam Man. Agnelan taka sarko boro korunk. Emilia Diniz

Chinchinim: Maglolo upkar mhaka mell’lo, mhojea pottant

Aitarachim Misam: Sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani Sanje 5.00. Brestara: Sokallim 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani Sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: Sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00 Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad


Khellanche Umedir

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

Gôy sorkar ‘windsurfing’ voir kaddunk vavurta Augusto Rodrigues Ponnje: Eka raxttrik vostadan fuddariponn ghetlem zalear kosloi khell porzollunk xokta. Ani oslench panvl Donaldo Coelho-n marlam. Tannem ‘windsurfi ng’ (folleanchea adaran lharancher ufevpacho khell) khellant Bharot desak chear raxttrik podokam haddleant. Itlench nhoi, to atam hea khellak anikui fuddem vhorunk proytn korta. ‘Windsurfing’ khell Gõyant porzollunk lagla. Hea khellak goroz aslolo dorya zavn asa Gõyank Devachem kherit dennem. Hea khella khatir goroz aslolo ‘Windsurfing board’ vikto ghevnk khub duddu lagtat. Hea khatir chodd khellgoddi hea khella vatten gel’le disonant. Tantunt kitem tori vegllem korun dakhovpacho Donaldacho hetu asa. Dekhun fattlim 5 vorsam thavn to hea khellachi avodd aslolea Gõykarank toxench her desantlea khella mogiank boards ani proxikxonn divpacho vaur korit asa. Disalleam potrancher khobor vachtoch amkam Donald-a

vixim kollun ailem. Donald-ak bhett dilea uprant ami hangach yevnk lagleant. Karann mhoje dhuvek Neha-ak ho khell khub avoddtta. Tem adim penvtalem ani doriant buddunk porian vochunk fattim soronaslem taka ami diving mhonnttat. Donald Sir taka proxikxonn divnk laglolean mhoje dhuvek ho khell chodduch avddonk lagla.” Oxem Neha-chi avoy Judy Correia hinnem sanglem ji Borda savn aple dhuvek ghevn Donalda sorxim yeta Donald sangta, “Hanv jem kortam tem hea khellachea moga khatir kortam. Mhojea bhurgeank porian ho khell avoddtta. Punn hanv nhoich fokot tankam xikoitam punn desantlea herui khellgoddiank hem xikxonn ghevnk apovnnem kortam. Mhojem sopon asa hanvem proxikxonn dilolea konnui khellgoddian desa khatir ek bhangarachem podok haddchem.” Donaldachim tinui bhurgim hea khellant umed dakhoitat. Tacho vhoddlo put Dwayne-n Thailand desant Windsurfingant Bharot desa torfen vantto ghetla zalear tachi dusri dhuv

Katya hinnem Asia patllicher apli huxearkay dakhoilea. Ani tachi nimanni dhuv Kaya-n, halinch Dona Paula zal’lea Annual Regatta spordhent dusrem inam’ melloilam. Kalanguttcho Amdar Michael Fernandes-an Donald-ak sorkara votin zata to duddvancho adar divpacho proytn kela. Tachea utramni sangtolo zalear, “Fattlea Kongres sorkaran hea khella khatir kainch korunk nam. Punn hanvem hea khellacho vixoy Vidhan Sobhent voir kaddttoch Mukhel Montri Manohar Parrikar-an Dwayne-ak 3 lakh rupiancho adar divpacho prostav pas kela.” “Goyant ho khell voir kaddpachi goroz asa. Ho khell mharog poddtta dekhun amche tornatte hea khellant vantto ghenastana fattim ravtat”, oxem tannem sanglem. Dekhun Xri. Parrikar ani Khell Montri Tawadkar hanche lagim ulovop korun ho khell girest korpachem Michael-an utor dilam. Punn Donald ani Dwayne sarke monis hea khellant mon ghaltat dekhun Gõyant ho khell porzollit zavpacho bhorvanso asa.

Vixv Kopant England Ojeapam Korunk Xokta Orlando Lopes sfx

H

e pavtt Futtbol Vixv Kopant soglle mukheli des xevtta ‘tournament’-an asat. Brazil-a sangata, Argentina, Germany ani Spain soglleanche avddiche asat. Italy, Holland, England, France ani Portugal chodd fattim nant. Hea vellar eke mhonn’nnecho mhaka ugddas ieta: “Jedna vochop avghodd zata, tedna avghodd vochop zata.” Itihas pollelear, unch dil’le des sangatan kednanch ‘semifinal’-int pavunk nant. Mhonnttoch, ‘dark horses’ ani niraxiponn asa ani tem sogllem ho ‘tournament’ umedicho korta. Tem sogllem 1950 vorsa suru zalem jedna Brazil yezman asle. Belo Horizonte hanga oxi khobor posorli:USA-1, England-0. Kaim zann England-achea favoran nikal 10-1 oxe somzole. To mhotvacho gol Haiti desantlo, zo USA-k khelltalo, Joe Gaetjens-an marlo. Dusro dhoko 1966 vorsa ailo jedna Ut’tor Korea-n Italy-k 1-0 haroilo and quarter-final-int Portugal-ak harounk lagim pavlole. Tedna 20 minttam bhitor Uttor Korean Portugalacher 3 gol marle.Uprant sorgest Eusebio-n 4 gol marle ani nikal 5-3 zalo.Uttor

Korea harle ani Portugal semi-finalint pavle. 1982 vorsa Algeria-n Ostomt Germany-k haroile ani Italia vostad zaun, Germany-k ‘runners-up’ravchem poddlem. 1990 vorsa Cameron-an Italiant zal’lea Vixv Kopant motto probhav haddlo. Te ‘quarter-final’-int Englandak harovpak lagim asle. Gary Linekar-an nim’nnea vellar marlolea 2 penalties-ank lagon England-ak zoit mell’lem. 2002 vorsa Senegal-an France-ak 1-0 golan survatechea khellant haroile. Teach vorsa Dokxinn Korea xevtta khellant pavpak lagim asle jedna tannim Spain-ak 1-0 ani uprant Italiak 1-0 oxe haroile. 2010 vorsa Vixv Kop-ant Ghana semi-fi nal-ik pavpache asle jedna te Uruguay-add khelltana Luis Suarez-achea handball-ak lagon tankam penalty mell’loli punn Ghana-n ti ogddaili. 1974 vorsa Ostomt Germanynt Poland semi-final-ik pavle. Mexico-nt 1986 vorsa Belgium semi-final-ik pavle ani 1990 vorsa England. USA-nt 1994 vorsa Bulgaria semi-final-ik pavle ani France-ant 1998 vorsa Croatia semi-final-ik pavle. 2002 vorsa Turkey ani Dokxinn Korea semi-final-ik pavle. 2010 vorsa Spain semi-final-ik pavle ani tannim poilech pavtt Vixv Kop ubharlem.

12

V. IXTT–FIFA SPORDHA VIXV KOP 2014

V. Ixtt futtbol khellam mogiank ek vixex spordha ghoddun haddta. Panch proxnancho sarko zabab ditoleank kherit inamam astolim. 1. Vixv Kop 2014 konn jikhtolo? Zab: ..................................................................................... 2. Vixv Kopant khoincho des xevtta khellant hartolo? Zab: ..................................................................................... 3. Khoinchea khellgoddeak ‘Bhangaracho Mocho’ puroskar melltolo? Zab: ..................................................................................... 4. Xevtta khellant nikal kitem astolo? Zab: ..................................................................................... 5. Khoincho des chodd golamni poilea panvddear astolo? Zab: ..................................................................................... Poilem Inam’: Rs 3,000 Dusrem Inam’: Rs 2,000 Tisrem Inam’: Rs 1,000 Spordheche Nem’: 1. Soglle zabab sarkhe asche poddtole 2. Zabab V. Ixtt-achea kuponaruch boroun patthounche. Xerox copy upkarcheo nant. 3. Eka nanvachea veoktin ekuch kuponacher zabab diun dhaddcho. 4. Zabab pavpachi nim’ni tarikh: Jun 30, 2014 5. V. Ixtt Spordha Somiticho nirnnoy xevottacho astolo. Tumche sarkhe zabab hea pot’tear patthounche V. Ixtt- FIFA Spordha, V. Ixtt, Pilar-Goa. 403203


4

June 7, 2014 | Vauraddeancho Ixtt

Lekh/Khôbrô

Nove Vigar ani tankam amcho Yevkar! Almir de Sousa Junhachea mhoineant zaitea amchea fi rgozamni nove yadnik – Vigar, Kapelanv vo Kur - yetat. Hache vixim amchea fi rgozamni zaiteo gozali-bhi zatat. Thodde pavtti yeta vo aila tea Vigarak ami adim fuddench tagdden ghalun meztanv: “to ekdom’ boro, to koddok, to bore sermanv sangta, tachim Misam lhan, to oso, to toso…” Yetoch magir taka polleunuch rautanv, tacho poilo Aitar zatoch tache vixim zaiteo gozali kortanv ani dusrim taka tagdden ghalun meztat. Amchea gonvlleam vixim ami kitem tori uloitoleanv vo tanche vixim he vo te vatten chintoleanv, haka dubhavuch na. Punn tanche vixim chintana-uloitana don jinsanchi nodor amkam aspachi: - Soimbache nodren pollelear ek-ek monis veg-vegllo; ek-ekak veg-veglle gunn astole, mhonntoch soglleank ekech tagdden ghalun mezunk zaina. - Dusre suater bhavartachi nodor nibel gorjechi: aila to Vigar amche firgojent ap-khuxen yevunk na taka Bispan dhaddla, mhonnge to Jezuchea nanvan aila. Tache thaim ami Jezuk polleunk zanna zaunk zai. Tacho gonvllik vavr sufoll zatolo zalear to tin khambeancher dhorlolo astolo: Jezuche bunyadicher, tachea khas vavracher ani amchea yevkaracher. - Jezu zaun asa sogllea gonvllik vavracho konxa-sondhicho

fator dekhunuch jitlo ek yadnik aplo vavr bhavartan Jezuche bunyadicher bandun haddta titlo tacho vavr sufoll follam ditolo. Heach khatir eka yadnikachea jivitan, Devachea Utracho niyall, magnnem ani Sonskaramni chaklolem jivit gorjechem. Hem poile Dhormdut bhes-borem somzole: “Ami Devachem Utor porgottchem ani magnnem korchem kam’ thirponnan chalu dovortoleanv!” (D.I.6:4) - Dusre suvater yadnikacho khasgi vavr nibel gorjecho: tachi humed, tachi seva, tachem lhanvikayechem ani khuxalkayechem jivit hem sogllem tachea gonvllik vavracheo vontti zatoleo. - Xekim firgozkarancho yevkar Vigarachea vavracho pattos zatolo. Kitloi boro Vigar ailo ani firgozkarancho favo titlo sohokar taka mellona zalear tachean boro vavr korunk zaunchona vo tachea vavrak mar bostolo. Novo Vigar amkam aila zalear thoddo temp, ghoddiek thodde mhoine, kaim tallnneo amkam yetoleo tea vixim ami chotrai dhorunk zai. Vigarachi ‘molavnni’ kortana ami khoinchei-bhi tallnnent poddon amchea Vigarak ami oso lekhtanv zalear amkanch vichar korum-ia. Yeunk xoktat teo tallnneo: - Thodde pavtti ami adleach Vigarachem chintit ravtanv. Novo Vigar korta titleim adlea Vigarache tagdden ghalun meztanv. Ekek monis veg-vegllo, adlo eka

100 disam bhitor bodlop korunk 10 kolmi karyavoll Novi Delhi: Prodhan Montri Narendra Modin fuddlea 100 disam bhitor desant bodlop haddunk 10 kolmi karyavoll anklea, Mayache 29ver tachea montrimondollachi dusri boska zali tantun apli karyavoll jahir keli. Arthikvevosthechi udorgot korunk soglleo addkolleo kaddun mhargayek niyontronna haddop, Xikxonn, bholaiki, udok, bizli heo mullaveo suvidha vaddovop, Sorkari kamkazant novea vicharank ani kamamchea pod’dotink yevkarop, Proxasoki vevosthent atmvisvas vaddovop

ani novea yevzonneank ut’tejon divop, guttvannukent vadd zaunk mullavea suvidhamni dorzo vaddovop, loka kodde sompork korun lokachea gorzancher lokx ghalop, online pod’dotin kontrad divop, sorkari kamamni online pod’dot vaprop, sorkari polisimni thiray, sorkari polisi ani karyavolli tharail’lea vellar chalik lavop ani sogllea montralayam modem somanvay nirmann korop. Oxe toren Xri Modin venchnnuke vellar lokak dil’lem utor xat’ti pavounk hi 10 kolmi karyavoll chalik lailea.

jinsan kortalo zalear novo dusrea jinsan kortolo. Adlo borem gayon kortalo zalear ho ghoddiek borem provochon kortolo. Adlo bhurgeank borem kortalo? Ho ghoddiek mhatareanchi seva kortolo. - Adlea Vigarachea borea vavrachi khobor novea Vigarak sangunk vochum naka. Novea Vigarak tacho khas onnbhov asa, ti apli gonvllik yevzonn gheun aila zatolo. Tuzo adar maglear di punn adlea Vigaran kelam tech bhaxen haka kor mhonn sangunk vochum naka. - Tum adlea Vigarak titlo boro nasloi zalear tacheo chaddeo, chodd korun fottincher dhorloleo chaddeo novea Vigarak sangum naka. Aiz tum adlea Vigaracheo chaddeo haka sangtai? Faleam tum jerul hacheo chaddeo dusrea Vigarak sangtoloi. - Novea Vigarak vell di: Adlean tuka rokddich bhett kel’li, hannem korunk na? Vell di, kortolo. Adlo sogllem saf-suk manddavollir dovortalo hannem azun kainch korunk na? Vell di, soglleam lagim ghodda-ghodd kamam korunk zainant, thodde soukas-chintun kortat, punn kortat, dekhunuch eka-eka Vigarak sat vorsam eke firgojent dovortat. Bhavartachea dolleamni amchea Vigarank ami pollelear, te monis mhonn zanna zaun tankam ami somzolear tanchean amche firgojent boro vavr korunk zatolo ani amchech firgojek tachem asnnem faideachem zatolem.

Fanki Tony King ontorlo Fanki tiatrist Anthony Alvares (Tony King) Mayache 29ver Mumbai ontorlo. Tachi mornna vidhi Sonapurant Our Lady of Dolors Igorjent Mayache 31ver zali.To Sangoldache Alvares familint 1943 vorsa zolmolo. To 12 vorsanchech pirayer tiatrache machiyer choddlo ani 1955 vorsa Champion Alvaresachea “Zolmacho Gutt” tiatrant tannem vantto ghetlo. Tedna thavn to Konknni tiatramni bhumika korunk laglo. C. Alvares-ache “Tum ani Hanv,” “Xezari Kombo,” ani “Bombay to Gulf;” Rozario de Benaulim-cho “Mhojem Mhaka Dhi;” Champion Alvarescho “Jezuchi Imaz;” Manuel D’Lima-cho “Quo Vadis” ani Prem Kumaracho “Maria Magdalena” hea tiatramni Anthony Sangolda:

Alvaresan huxarkayen kam’ kelam. Toxench tannem zaitea Konknni songit show-amni kam’ kelam. Tiatramni bhumika korche korunui to tiatrank songitui vazoitalo. Tannem “Noxibachem Nokhetr,” “Mavodecho Zanvoim,” “Dis ani Chondrim” he tiatr boroileat toxench songit audio album-am rochleant tankam songit Tony King ani Theo Alvares hannim bosoilam. Fattlea vorsa Moddganvchea Pai Tiatrist Sobhaghorant dobazo korun taka Goa Tiatr Akademin puroskar bhettoil’lo.

11-vent proves korunk xikpeanchi gorddi Kherit Batmidar Ponnje: SSC-icho nikal ailea uprant 11-vent vochunk proves melloupak xaramni ani ganvamni unch madheomik iskolamni (Higher Secondaries) xikpeanchi gorddi zata. Unch Madheomik iskolamni proves gheunk ‘percentage’ lagu kelea, chodd gunn ghetlolea xikpeankuch proves mellta. Unnim markam poddloleam xikpeank tankam zai tea madheomik iskolamni provex mellunk oddchonneo yetat mhonn gomlam. Dekhun unnim markam poddlolim xikpi proves gheunk eka thavn dusrea iskolamni vetat. Sorkari unch madheomik iskolamni matr, xikpeank vhoddlixi umed asloli disona. Tori astana, unne gunn mell’lolea xikpeank nanvoste kolejint proves mellona zalearuch, tankam sorkari unch madheomik iskolancheo vattô zhorouncheo poddtat.‘Science’ vibhagant proves gheunk xikpeak 70 tem 90% gunn poddunk zai mhonn ‘condition’ asa. Hache poros unnim markam

poddlolea xikpeak proves mellunk kotthinn zata. Sumar 15,000 bhurgim 10vi pas zaleant, ani Gõyant sorkari ani bin-sorkari unch madheomik iskolamni 18,000 xikpeank aspaun gheupachi kopxi asa. Tori astana, sorkari unch madheomik iskolamni vochonk zoborxim bhurgim toyar nant. Gõyant sabar sorkari unch madheomik iskolamni proves gheupak sabar zage rikami asat, punn xarantleo ‘higher secondaries’ mat vochot thoim ‘house full’ zaleat mhonn sangtat. Ganvanchim xikpi bhurgim xarantlea kolejimni vochunk sodtat. Punn, lagim aslolea sorkari iskolamni tim vochunk fattim sortat. Ganvamni aslolea xikpeanchim avoybapuy poryan tanchim bhurgim xarantlea iskolamni gelear khuxi zatat. Sod’deak xaramni unch madheomik iskolam upott bhorlean, atam dusro upay naslolean, ganvancheach khasgi ani sorkari unch madheomik iskolamni proves gheunk vetat.

Tiatr Dis Monoilo Junache 4ter Kala Akademi ani Tiatr Akademi ‘Tiatr Dis’ ghoddun haddlo. To karyakrom Kala Akademichea vosreant ghoddun ailo. Up-mukhel montri, Xri Francis D’Souza mukhel soiro aslo ani Tiatr Akademicho up-odheokx Joe Rose, John Claro manache soire koxe hajir asle. Kala Akademiche vangddi sekretar Prasad Loylekar tea somoyar hajir asle. Donato Fernandes, Ligorio Fernandes, Bernardo Fernandes, Cosme Rodrigues, Irene Cardozo and Premamand Lotlikar heam tiatristancho bhovman zalo. Tea xivai, 39 vo tiatr ani 12vea kantaram spordhamni jikloleank inamam vanttpant ailim. Karyakromachea xevottak tiatr spordhent poilem inam’ jikololo tiatr ‘Sintidan Paim Ghal Go Bai’ Kala Niketan, Majorda hannim machier sador kelo.

Pilar Tornatteank Karyavoll Pilar: Pilarchea Animation Kendrant Junhache 8ver tornatteam khatir atmik karyavoll astoli. Sokallim 10 vaztam suru zatoli ani sanje 4.30 vaztam somptoli. Karyavollicho vixoy: Life in the Spirit”.

ulovopam Mis ani adorasanv astolem. Karyavollik hajir zatoleank donparchem jevonn astolem. Dor mhoinechea dusrea Aitara tornatteam khatir osli karyavoll Pilarchea kendrant astoli mhonn kolloilam.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.