2
Amchem Dhoronn Tumche Vichar
September 1, 2012 Vauraddeancho Ixtt
OGRLEKH Physical Inactivity Kuddichi Allsay Tuje kuddik favo ti exercise nastana, Heart Attack, Cancer, Diabities, Ani dusrim duensam zaupachi sondhi vaddta.
Cholta, Cholta… Saud bori urta Na tor tum morta ‘Walk’ hem utor Konknni bhaxen, lok cholona mhunn odik nettan ailam. Dotorak bhettlear ‘walk’ vo pasoyek vochpachi budh vaddot asa. Punn zaito lok, pil’lam vo gulliyô gheunk odik raji zata punn pasoyek vochunk fattim sorta. Lok cholpacho unno zait veta. Poilo zaito lok xetamni vavurtalo. Adlea kallar lokak cholun vechem poddtalem. Punn ho novo bodol yeun, cholpachem, xetamni vavr korpachem bond zaun amche kuddichi allsay (physical inactivity) chodd vaddlea. Hea karonnak lagun amkam vichitr duensank fuddo korcho poddta. Ak’khea sonvsarant 1.5 billion lokak kallzachim duensam, atak, diabet, cancer ani her duensam lagtat ani vegim moron favo zata. Hachem karonn amchea kuddik favo ti vyam vo ‘exercise’ mellona zaun (lack of physical activity) kuddichi takott unnim zata, oxem ‘The Lancet’ hem sonvsarbhor fanki medical masik ugddapem korta. Bharotant bori khobor mhonnllear azunui xetamni vavurtolo lok sumar 50% asa. Haka lagun Motorant vo ‘exercise’ nastana dadle motor-cycle-in 19.9% ani bailô 19.9% asat. Dusrea desam poros ami bhonvtanv ani Bharotacho rank boro asa. dotorank bhett’tanv. Ho ek vichitr des zoim dadlea-bailanchi ‘physical Punn Dotor amkam inactivity level’ borobor asa. Xezarchea China-cher cholunk formaita. marlear dadleachi Amkam sompeponnam nodor ‘physical inactivity’ 20mell’leant ani amchim 29.9% ani bailanchi 30asa. Hachem karon pixeponnam vaddleant 39.9% mhonnllear Chinak zaito lok cycle vo cholun kamank veta. Amerikek dadleachi ‘physical inactivity’ 30-39.9% ani bailanchi 40-49.9% asa. Denmark desant udorgot chalu asa ti cycle vaprunk sondhi dita. Punn thoim dadle 30-39.9% ani bailô 30-39.9% ‘physical inactivity’ asat. Tanchea udorgotichea odmasa pormannem, zo lok cycle vaprinant to lok cycle vaprunk laglear tea desant sumar 12,000 mornnam unnim zatolim. Brazil desantlea lokachi ‘physical inactivity’ vhaddot asa. Dadle 40-49.9% ani bailô 50% ‘physicallay inactive’ asat. Australia ho des ami boro mhonn somzontanv. Punn thoim fokot 5% lok cycle vo cholun kamank vetat. Thoim dadleanchi ‘physical inactivity’ 30-39.9 % ani bailanchi 30-39.9 % asa. Amchi nodor hea vixoyacher ghalun thodde mhotvache nirnnoy ami gheunchi ut’tom goroz. Zaita titli ami ‘physically active’ ravunk proytn chalu dovrunk zai. Cholunk vo ghora bhair porsant vo xetant vavr korunk. ‘Walking, Jogging, Exercise Gym osleo vostu adim amkam aikunk yenasleot. Motorant vo motor-cyclein ami bhonvtanv ani dotorank bhett’tanv. Punn Dotor amkam cholunk formaita. Amkam sompeponnam mell’leant ani amchim pixeponnam vaddleant. Hea vixoyacher nodor martana, Igorojent Misak vetana poryan lokan cholun gelear tanche kuddik faido zata. Choddxeo dhormik suvatô unch dongrancher astaleo. Lok thoim cholun veta mhonnosor thoktalo. Punn porot xant zaun portalo. He manddavollichi zannvay aiz amchea rajkaronant xikunk goroz asa. Gõyant ‘cycle culture’ kiteak suru korunk fattim asanv. Hi cycle culture’ mhonnllear lok cycle-n bhonvtat. Odik korun kamank vetat. Oxem zait zalear amchem ‘traffic’ unnem zatolem. Punn Cycle choloitoleanchi bholaiki bori urtoli. Sorkaran rosteancher ‘cycle lane’ ani cycle cholounk sondhi diunk zai.
VACHPI BOROYTAT
Agxechea bypass rostear 18 mele, 30 zokhmi Fattlea ankar Sebastiao Vaz-an Agxechea novea bypass rostear Agostache 5ver bhirankull obsoeg zalo ani panch zann mele mhonn boroilam tem vachun amkam zoboruch dukh lagli. Hea rosteacher anikui niyall kelear fattlea 20 mhoineank 18 zann mele ani 30 odik zokhmi zaleat mhonn gomta. Adlea rostear yeradari vaddlea ani rosto chodd voxir asa mhonn ho novo bypass rosto bandlolo. Ho toyar zaun adlea rosteacher yeradari il’li unni zalixi dislem. Khorem mhonnlear roste bandtana yeradariche soglle sarke kaide pallunk odhikareamni formavunk zai. Soglle torecheo traffic signs’ asunk zai. Ponn hea bypass rosteak ‘broken medians’ na zaun konnui khoin-
sorui ‘overtake’ kortat. Bypass kortoch taka ‘dividers’ asunk zai te hea rosteak nant; mhonntoch soglle apnnak zai toxe aplim vahanam choloitat. ‘Traffic signs’ vo yeradaricheo khunnam na zaun, khoim ‘crossroad’ asa tem gomona; zoim ‘crossroad’ asat thoim ‘speedbraker’ asunk zai. Rosteanche degek adde asunk goroz; hea bypass rosteak tosle add ghalunk nant; donui bazumni lokachim xetam bhattam asat, adde na zaun monzati khoincheai vellar rostear pavum yetat. Itleo gorjecheo vostu hea bypass rosteak nant. Tor teo kedna ghaltole. Goa Velha bypass suru zata thoim azun koslich khunna ghalunk na. Helmetam ghalunk mat bob zata; choloita taka
Belgium-achea lokachem Gõykaramni xikchem
gorjechem ponn fattlean bosta takai helmet xoktichem korop sarkhem asa zalear hanv nokllom. Oxe he obsoeg vaddot ravle zalear amchem jivit koxem choltolem? St Andre motdarsonghachea amdar Xri Vishnu Wagh baban hacher kholayen lokx ghalchem ani upay korche. To umedin ani urbhen bhorlolo amdar hea bypass rosteak yeradaricheo gorjecheo vostu kortolo mhonn amkam khatri asa.Toxench Pilar sokol Tiskear zaitim vorsam zalim lok ‘circle’ ghalunk magta ponn azunui konnachench lokx tacher vochunk na. Atam tori Vishnu babachem vochot kai? Polleum-ya. Victor Miranda, Ponnje
Rua de Qurem vhallant udok kuslam
Fattlea V. Ixttacher Fr. Almir de Souzan Belgium desant nitollkaye vixim kitem onnbhovlam tem iskuttavun dilam. To aplea kamak gel’le kodden somazak kitem faideachem tem-i bi tannem onnbhovun ghetlem. Belgium desantle nitollkayechi khobor korun thoinchea lokachi khobor sangta. Koxe porim to lok ap-aplo kochro koso dovorta, khoim ghalta tem tannem bariksannen pollelam. Zaite pavtti Gõykaram Europi des egdomunch nitoll, kochro na, koir na, itlem borem titlem borem mhonn sangun Europi desanchi vhoddvik kortat. To lok kitem korta tem konnuch sanglolem aikunk mellona. Europachea ganvamni xetam, dokor, kunkddam, gorvam menddram, mati gobor na kai dista. Are sogllem tea loka kodde bhorpur asa. Ponn ho lok nitollkay samballunk zanno. Avoy-bapuy aplea supurlea bhurgeank poryan choklettichem kagod poryan sokol uddounk dinant, tim sogllem dustbinant ghaltat. Mhonntoch kochro anik khoim disti poddtolo? Amcheach hatamni ami amcho ganv, vaddo xar kochrean bhorun kusoitanv. Konn amkam sangtolo vo xikoitolo na. Montreamni ani amdaramni Europi desamni vochun folgam marche suvater osleo somazak upkartoleo vostu xikun onnbhovun yevnchem ani tench tankam vevharant ghalunk kalljidarponn melltolem.
Ponnjechea char khambeam lagchean Ponnje bhitor sortana dhavea bazun aslolea vhallant udok bhorun kuslam ani ghann marta. Tea vattarant aslolea lokachim nakam tea ghannichea vasant bhorleantuch astolim mhonntoch tea lokak vasui yena ani ghannui yena zait. Ponn vatten yetea vetea lokak ghann yeta. Tea bhair kuslolea udkant zollari zolmotat mhonn sogottuch zanot tori konn porva korina. Xarantli osli got zalear ganvamni kitem zata mhonnchem. Lok kochro hanga thoim uddoun udkacheo vatto bond keleat. Dekhun udok soddsoddit vhanvun vochona. Hakach lagun halinchea kallar mon’xak bhirankull pidda lagun monis morunk pavtat. Montri amdar atam goddiyek Ponnjent pavona zait karonn tankam atam Porvore rajmahal mell’lam, mhonntoch te koslich porva korinant oxem mhonnchem poddta.
Domnic Crasto, Porvorim
Jenico Crasto, Moddganv
ULOILEAR PATOK
Aiz somazache nomune bodolta Feroz F| VIP
Aiz sakrifis ani teg korta tosle nhoi punn folgam marta tosle nomune amche mukhar somaz dovorta. Punn Agostachea moineant Catholic Povitr Sobhent amche mukhar teag korta tosle nomune dovolole.
Bhagivont Alponsus Ligori, John Vianney, Teresa Benedicata of the Cross, Sant Lawarence, Bagivont Clare, Maximilan Kolbe, Bhagivont Bartolomeo, Sant Monica, Sant Augustine, Sant John Baptist mornacho ugddas. Heo fokot amkam porbo zaleat.
Amchea nove nomune mouza marta te kolakar zalea vo zaite pavti TV-r dista tosle nomune zait veta. Hi bhiratichi kobor mhunn konn saguna. Amcho somaz, poixe, power ani influence asleleacho somaz zait veta. Vaur, tokos, ani sarfis ithihas zala.
Tujem mot Faideachem VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.
Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com