06-04-2013

Page 1

Tujim sopnam sakar kor, na tor aplim sopnam sakar zaun dusro tuzo faido gheit. Farah Gray

Goa’s only Konkani Weekly since 1933

Vol 80, No. 14 | April 06, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/-

Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday

WORKER’S FRIEND Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

St. Peter’s Seminarichea Reitoracho khun,khuni sampddunk na Bengllurche St. Peter’s Major Seminarichea Reitor Fr. K. J. Thomasak Abrilache 1ler fanttear ghatmareamni marun uddoilo. Dukh ani churchure nastana padrichem tondd hitteamni daddailem, ki taka vollokhunk legun zainaslo. Darunn ani nixttur hi kornni. Pulis hea khunachi

BENGLLUR:

aslo. Bengullrchea Arsebisp Bernad Moras-an vhodde dukhin AsiaNews hea khobram potrak sangun aplem dukh porgottailam. Ghatmareamni padrik ratcho atak korun marlea uprant tachi kudd Seminariche refeitorint vhorun dovorloli mell’li. Ho nixttur khun Abrilache 1ler fanttear 2.30 te 3 vaztam zalo; tea vellar

chovkoxi kortat. Azun ghatki konn te gomunk na mhonntat. Fr. Thomas Keralachea Kottayam zil’leantlea Ettumanoor ganvcho, fattlim 30 vorsam to he Seminarint vavurtalo. Seminaricho Reitor koso karyakall sompon dusre pautt taka Reitor kel’lo. To movall, thondd ani lhanvikayechea sobhavacho

kiuncheancho avaz koso Seminarichea prokuradoran aikol’lo mhonnta, ponn to aplea kuddantlo bhair sorlona. Tea disa thambonastana pavs poddtalo mhonn seminariche rakhonndar aplea kuddant asle. Ho boro soeg gheun konnak na kolltam ghatmari ghorant bhitor sorle. Padrichi tokli ani tondd hitteamni

nixtturayen daddail’lean Seminarintlea padrink ani seminaristank vollkhunk legun avgodd zalem mhonn sangtat. Pulise pormannem hea khunachem karonn mhonnlear chori korpachem, Fr. K. J. Thomasachea kuddantle kaim daklle nant, ponn tacho computer ani heri vostunk hat lavnk na mhonntat. P3

Gujaratant kelam toxem Gõyantui zait? Vaurddeancho Ixtt Potrkar l VIP PONNJE: Gõyantlea Kristanvanchea

ani Musolmanachea adaran Gõyant Bharatiya Janata Pokx (BJP) sorkar sodrer ailear ek voros bhorta. BJP atam Lok Sobhent-ui nivddun yevpachi toyari kortana poilim panvlam ubharun olpsonkhechea (minority) lokachim motam ghevpachi toyari korta, oxem disunk laglam. Setembrache 6ver BJP pokxache sthapnecho dis, pokxache vavurpi ani vangddi ghora-ghoramni bhonvun Gõyant eke kherit karya vorvim lokak BJP pokxachim hat-potram (leaflets) ani ‘stickers’ vantt’tole. Gharant ravtoleamchi porvangi aslear, te ‘stickers’ lokanchea ghara darancher laitole. Ghoracho vhoddil to ‘sticker’ aplea darar pankounk toyar aslear, to BJP pokxak tenko dita mhonn kolltolem, oxem eka BJP odhikarean

BJP pokx motdaranchem khasgi mon kiteak zanno zaunk sodta, tacher dubhav yeta. sanglam. BJP-icho rajyo odheokx Xri. Vinay Tendulkar-an pokxachea vangddeank ‘sticker’ pankounche adim gharachea vhoddilachi porvangi gheunk maglam. ‘To vaur te bollan korche nant. Konnank zor to ‘sticker’ aplea darar marlolo naka zalear, to ‘sticker’ thoim launche nant’ mhonn tannem sanglam. Ponn somaz-seva korta tanchea sangnnea

promannem Gujaratachea Mukhel Montrean 2002 vorsa toslich tozvit vaprun, Bajrang Dal ani Vishwa Hindu Parishad-anchea vangddeam vorvim Gujaratache olpsonkhechea lokak sodhun kaddlolo. Oxem kortoch, Muslim lok khoim asa ani aplea rajyant khoim chodd virodh asa, tem sodhun kaddlolem. Uprant team zil’leamni BJP sorkar sodrer astana, Gujaratant maramari zaun 2,500 monis melole. Zannaranchea mona promannem lokak nirop dhaddunk ‘2002 vorsacho Gujarat Riots’ ek nomunno koso zala. Zo konn BJP-icher add asa, tanchi ghot oxi zatoli. Takach lagun, itlea lokak marun-ui, dusre-i venchnnuken Xri Modi bhovmotan jiklo. ‘Musolmanamni bhirantin Modik motam dilim ani Keshubai Patel, zannem novo pokx ghoddlolo, tannem legun jiv salvar korunk, P3

Novi ‘entry tax’ gheun mhargay vaddtoli Vaurddeancho Ixtt Potrkar l VIP PONNJE: Hea vorsa Abrilache 15ver thavn Gõyant yetolea bhailea gaddiyancher ‘entry tax’ lagu korunk Gõychea sorkaran tharailam. Haka lagun Gõyant sogllea vostunchi dor vaddtoli mhonn somzotat. Gõyant chodd so mal bhailea ganvantlean yeta. Dekhun ‘entry fee’ ho kaido chalik lailear, Gõyant yetolea koch’chea malachem (raw materials) mol vaddtolem, tech borabor tea koch’chea malachem utponn zatolea vostunchem-i mol vaddpachi bhirant upraslea. Gõyant bhaji-palo, follam, nustem, mas ani

her gorjecheo onek vostu bhailea ganvantlean yetat. Tedna sorkarachea hea

tharaveacho porinam giraykancher zatolo mhonn lokacher bhirant ailea. P3

Fokt bailam khatir bosinchi seva

P3

Sorkari iskolam bhaddeacheam ghoramni

P4

Gõychem PWD bhroxttacharant buddlam

P5


2

Amchem Dhoronn Tumche Vichar

April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt

OGRLEKH

Mhargay vaddta, tollunk zaina. Ponn ontor choddta, hatallunk koslench sompeponn na.

Khoim ami vetanv? Mhargay vaddoun, Ontor choddoun Hea disamni ami fokot mhargay vaddpacheo khobrô aikotanv. Bosinchi tikett anik-ui vaddpachi asa. Feribottint provas kortoleank tikett, toxench ‘two wheeler’-ank tikett. Thoddea suvatancher Feribottin provas kortoleank adim tikett asli ponn ti kaddun udoil’li. Ti atam porot suru zatoli. BJP-icho sorkar nhoi fokot lokak vegveglleo yevzonneo vo ‘schemes’ dita ponn heach loka koddlean porot chodd duddu vorta tacho lok atam odmas korunk lagla. Eka hatan dita zalear don-ui hatamni gheta. Khoreanich Gõycho sorkar rinnant asa. Ponn minachea udeogam vorvim yetali ti yennavoll hea vorsa bond zalea. Gõychea sorkaracher odik dobhav poddla. Ho dobhav unno korunk, Gõycho sorkar mhargay vaddta toslim panvlam ubharta koso dista. Gõyam bhailim motoram yetat, tankam kherit ‘toll’ farik korpachem suru zaunchem asa. Gõychea xezarchea rajyancho hea tollacher virodh asa mhonn spoxtt kelam. Titlench nhoi, Gõyant dhondo kortole, hea tollacher virudh asat. Kiteak, toll-a vorvim zal’lo khorch te utpadon kortolea Sorkar komponicher ghaltole ani khuxalkayechem xekim Gõyant mhargay vaddtoli. Komponeank vojem vantt’ta, tacho odik choddso koch’cho mal (raw khorch Gõychea material) dusrea rajyamni thaun yeta. Zor tancher loka koddleanuch ‘entry tax’ vaddoit zalear ghetlolea porim hea koch’chea mala vorvim utpadon zata tachi mhargay disunk laglam. vaddtoli hacho odmas asa. BJP Pokxcho sticker Anik-ui dusre kor vo taxes vaddpache asat, marop, BJP pokxak tem-i gomtolem. Hem support asa vo na tem ek toren Gõykarank odik mhargayechem dakhovop, hi onek vojem zatolem. Sorkar torechi novi ontor. khuxalkayechem vojem vantt’ta, tacho khorch Gõychea loka koddleanuch ghetlolea porim disunk laglam. Dusro proxn Bharotant asloli ontor puro na koxi dista. Halinch BJP pokxan, BJP-ik mot dilam tea ghorancher ek sticker marpachem tharailam. Ho sticker tujea ghoracher lavnk BJP porkxache vavurpi yetole tedna, ghorant ravtoleanchi porvangi na zalear marche nant mhonn kolloilam. Ponn zor tujea bhonvtim soglleamni aplea ghoracher sticker marla zalear tujea ghoracher marum naka mhunnum yeta? BJP sorkar Gõyant raj korta. Ho sticker marina zalear kosleo addkolli yetoleo tem kalluch sangtolo. Ho BJP pokxacho nirnnoy, Lok Sobhechea venchnnukanchi toyari koxi dista. Dhormam modem vegllozar aslolean Bharontant loka modem vosta. Zatim-katink lagun vegllozar vaddot asa, vorganchi ontor Bharotant bhitor sorlea. Hi ontor desant purona koxem disun; atam rajki pokxanchi ontor desachea nagrikancher thapunk lagleat. BJP Pokxcho sticker marop, BJP pokxak support asa vo na tem dakhovop, hi onek torechi novi ontor. Svotontr desant vegllozar rochun raj kortoleank suvat kiteak mellunk zai? Oslea nirnnoya vorvim ami vellozar sompoinanv, bogor odikuch vaddoitanv. Oxem odik cholot zalear Gõy heram rajyam poros odikuch mhargay vaddta toslem raj zatolem. Toxench bhirantiche dixen vetolem raj zaunk pavtolem. Amchem xantichem Gõy, duspottichem dar ugtem korunk toyar zata.

VACHPI BOROYTAT

“Paskancho Axirvad Ghorancher Siminaristamni Ghalum Yeta” Hea mathalea khal Mousinho de Athaide-n boro soeg ho mogacho kaido pallunk. Ho boroil’lo lekh hanvem vachlo (V. Ixtt. Mars 23, 2013) Siminaristamni axirvad ghalum yeta tor dusreamni kiteak nhoi? Khorem mhonnllear Mumbai, thoddea fi rgozamni, zoxem Borivli. Padri bezimentak vochonant. Tea-tea vattharant (Zones) Mis bhettoitat ani ghorank povitr udok vanttat. Ghorabeacho Vhoddil uprant ap-aplea ghoracho beziment korta! Hem sarkem? Padri, “Borea Gonvlleache” dekhin, vorsak ek pavtt aplea xelliank bhett dita ani Paskancho Axirvad zaun asa ek

kaido Paskanchea kallar ani uprant poryan pallum yeta. “Bhurgeanchi poltonn”, bhov korun denngeche potiyechi goroz na. Tech porim “Express Axirvad” korcho nhoi. Konn suttiyek veta tankam vochundi! Gormecho kall zaundi padrik ek boro soeg Jezuchea koxttamni vantto gheunk ani aple porjek Jezuchea tyagancho nomunno zaunk. Tednach Paskanchea Kallacho orth porjek boro somzotolo. Fr. Cruz de Souza Sawantwadi

Paskanchea Porbekui bhaili khunna zai Fattlea V. Ixttachea ankar tumi mhonnlam Natalanche Porbek bhaileo khunnam distat toxeoch Paskanche Porbekui bhaileo khunn disunk zai. Hem khorem, Kristi dhormachi mukhel Porob Pasdkam; ponn he porbek bhaileo khunnam kosleoch distti poddonant, Natalank ami nokhetram, lapianv ani uzvadd ghaltanv. Jezuchea zolmachi porob ghonnghonnan kortat toxi Paskanche Porbecho ghonnghonn zaina; karonn Jezuchea Jivontponna adim don ami Jeuchea mornnacho somarombh kortanv, ho

somarombh adinch thavn vhodde dukhin palltaleanv, amchim zanttim adlea kallar Povitr Sukradis Igorje vetana kallem kapodd vo vôll zaum kallo vistid ghalun vetalim. Padri poryan kallo lob ani toklek dhovo rumal vo amicto bandtale, sevadhormik vestiment kallem vapurtale. Ponn atam Povitr Sobha tambddem vestiment vapurta, karonn Jezuchem martirponnachem morn. Atam Jezuchea mornna ani Jivontponnacher odikuch lokx ghalta. Jezu punorjivont zaunk naslo zalear Kristanvponnak

Gõyant bekarponnacho proxn vaddot veta Gõyant gorjebhaileo vostu choddot vetat ani Gõykaranchea faideachea ani gorjechea vostuncher visor poddta. Halinchea vorsamni kitem zata tem dolleamni ami polletanv. Gõyant dor 14 zannam modlo eklo bekar asa mhonnlear akantanchi poristhiti. Khobre pormannem Gõyant 1,13,280 lok bekar asat; ho ankddo zannim employment exchange vo rozghar khateant aplim nanvam dileant tache velean gomlam ponn xembhoreamni lok asa tanchim nanvam rozghar khateant nond zaunk nant. Mhonntoch ho ankddo hache poros chodd asunk zai. Sorkaran hacher gombhirponnan lokx ghalchem ani hea bekar asloleank koslo tori upay dakhouncho. Dusrem mhonnlear amchea bekar asloleamni koslem-i tori kam’ korunk toyar asunk goroz asa. Soglleankuch karkunachi nokri mellchi na. Xikop kortana bhurgeak kosle tori vevsayechi avodd asa tem polleun taka toslench xikop korunk diunchem. Gõyant kitlech bhailo lok unnea pogarak kam’ kortat; toxem amchea bhurgeamni korunk kalljidar zaunchem. Soglleankuch bhailea desamni nokreo mellot mhonn axa na; dekhun bekar ravlole poros mellta thoinch nokri ghetlear borem nhoi? Amchea tornatteamni hacher chintun polleunchem. V. Fernandes, Agassaim

orthuch ascho naslo. Mhonntoch Paskanche Porbek khorench bhaili khunna distti poddunk goroz asa. Jezu mhonnllear porzollit uzvadd, Suria amkam loklokit uzvadd fankaraita; tor kosli khunnam dakhounchi? Amchea ghoramni ek suman bhor vatt pettoun Jezuchea jivontponnacher niyall kelear amchea bhurgeanchem mon odik bhavartan bhorunk ani vaddunk ek upay koso zatolo, oxem mhaka distta. V. Carvalho, Aldona

Durbollancho Pap Saib Amcho Francis Pap Saib durbollancho ani durbollan khatir vavurpi mhonn tachea kornneam ani xikovnneam vorvim gomun ailem. To xikoita ani xikoitolo tem poilem aplea jivitant pallta ani palltolo mhonnum yeta. To amkam khorench vhoddle dekhicho nomunno, tannem survatekuch zaiteo adleo chali soddun dileat, osloch Pap Saib atanchea kallar Povitr Sobhek zai aslo. Devak argham, zaitim vorsam Devan taka samballcho ani amche Povitr Sobhek nitt margan cholounk zaitim vorsam dovorcho. Natividade de Sa, Palolem

ULOILEAR PATOK

Okristi nhoi, ponn dusrea dhormacho lok Feroz F | VIP

Zaite pavtti Kristanv lok dusrea dhormanchea lokak, okristi (non-Christians) mhonn pachartat. Hem ek ontor dakovpachem utor. Halinchea kallar okristi utracho vapor unno zait veta. Atanche somzonne promannem okristi

lokak, dusrea dhormacho lok mhonn pachartat. Ho bodol dusrea dhormak odik manan lekhunk bhitor sorla. Toxench Krist fokot Kristanvankuch mhonn somoz aslo to-i atam pois veta. Dusrea dhormacho zaito lok Kristacho pattlav korta, tanchea jivitant Kristachi

xikovnn mantat tor tankam ami koxe okristi mhunnum yeta? Kristanv dhorm tim pallina zait toriponn Kristachi Bori Khobor tankam diunk amkam ek vhoddlem avhan asa. Amche somzonnent bodol zata tedna utranvollui bodolta toxem jivitui bodlunk panvlam marchim poddtat.

Tujem mot Faideachem VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Vauraddeancho Ixtt April 06, 2013

l

3

Gõychea igorzamni Povitr JNUDS khal 2014 vorsa suru zatoleo Satolleant touristank zago diunk na

Fokt bailam khatir bosinchi seva Kherit Batmidar |VIP

PONNJE: Pornnea Gõyam

aslole igorzamni Povitr Satolleant poryottokank bhitor gheunk nant. D u s r e a m dhormanchea bhavbhoinnink magnnem korunk zai zalear ,tannim sevadhormik rit sompta meren raunk zai mhunn ott(condition) ghatlolem. Povitr Satolleant Se Cathedral ani Bom Jesus Bazilikent heo riti chol’leo. Poryottok igorjent yeun uloitat,favo nhoi toslem nhestat ani he vorvim sevadhormik rit choltana addkholl zata.” Oxem Se Cathedralant vosti korpi Canon Saturnino Dias hannem sanglem. Konnui ,dhormancho bhedbhav nastana, puray ritimni vantto gheunk sodta zalear

vantto gheunk addkholl nasli. Ken’nai magnnim choltana poryottok yeun fottu kaddttat ,modench choltat. Magnnem choltana konnakui addkholl korunk man’yotay divop sarkem na.” oxem Canon Dias hannem fuddem mhunnttllem. “Ami dhorm polleun ontor korinant. Tannim poryottok koxe yaunk zaina punn magnnem korunk yeunk zai.”Bazillikeche Reitor Pa. Savio Barretto hannim sanglem. “Magnnem choltana poryottokank bhitor ghevop na hem khup adim tharailolem ani atam tem apvavurpiam vorvim vevharant ghatla.” Oxem eka jyextt yadnikan sanglem.

Gõyant kaim venchik margancher fokt bailam khatir boseo suru korpacho vichar Gõychea sorkaran kela. Heo boseo suru korpa khatir kendr sorkara koddlean nidhi mellpachi khatri asa.Jawaharlal Nehru Urban Development Scheme’(JNUDS) hachea khal hea adim Gõychea sorkarak kaim promannan duddu mell’lole. Ponn sorkaran KTC bosinchi vahatuk sudhraupa khatir tacho vapor kelo. Atam kendr sorkaran bhouxik bosim-sevent fokt bailam khatir ‘city buses’ suru korpa vixim desantlea soglleam rajyank formailam.Gõyantui he vixim ek ‘advisory’ gelea sumanant pavlea. Mars

PONNJE:

31ver, 2014 voros meren heo noveo bosi gheupachem kam’ puray korpak kendr sorkaran hea potrantlean kolloilam mhonn kherit khobor hea batmidarak mell’lea. JNUDS khal hi nidhi mha mondollak ani 10 lakh

Biharchea mukhel montreak Kristanvancheo magnneo PATNA: Kristanv somazak raj’yant zaitem sonsche poddtta. Tacher upay kaddunk Christian Welfare Association hannim Biharche Mukhel Montri Nitish Kumar haka ek nivedon bhettoun

magla. Bhettoilolea nivedonant Vidhan Sobhent ek vangddi asunk zai mhunnttla ani Jeruzaleak bhett diunk onudan (subsidy) diunk magla. Rajyachea Olpsonkhechea

Ayogant ek kristanv upodheokx ascho mhunn magnni kelea. Kurji Igorjek toxench Padri ki Haveli-k Natanche adlea rati bhett diunk dil’lem amontronn tannem svikarla. Mukhel

montrian kristanvank Paskanchi porbim dileat ani kosloch bhedbhav korinastana moniskullachi seva korop ho Kristancho sondex aslo,to soglleank prernna zauncho oxem fuddem mhunnttla. TOI

P1

Gujaratant kelam toxem Gõyantui zait? Aplo pokx fattim ghetlo,’ oxem eka somaz-sevokan sanglam. Oslem BJP pokxachem hem panvl, motam aple bazun haddpacho ho proytn, oxem virodhi pokx polleunk lagleat. Ek motdar aplem mot khoinchea pokxak ditolo to nirnnoy pokxache karbhari polleunk sodtat. To nirnnoy aplea khasgi monant mot ditana ghetat. Toxem zalear, BJP pokx

lokanchim khasgi monam kiteak ugttim korunk sodta, oxem eklea virodhean mhonnlem. BJP pokxache maddnent kitem tori sarkem na, oxem dista. Konn BJP pokxak tenko dina, tankam sorkaracheo yevzonneo ghetana addkholleo haddtoleo, oxe BJPiche vangddi bhirant haddunk sodta koxem dista. BJP pokx

motdaranchem khasgi mon kiteak zanno zaunk sodta, tacher dubhav yeta. Ho BJP pokxacho khell koso tori addaunk zai, oxem Hindu loka sangata ravtolo ek Kristanv udgarlo. BJP pokxachea mogan nhoim, punn her lok apnnak bhairaitolo mhonn chintun darar tea pokxacho ‘sticker’ marunk toyar zatolom mhonn tannem sanglam.

odik lok-sonkhea aslolea xarankuch mellcho oxi tortud he yevzonnent kelea. Tori fattle pavtt JNUDS khal Gõychea sorkaran Ponnje xarachi vahatuk vevostha sudhraupachea nanva khal he duddu melloun te KTC khatir vapurle. Ponn

atam apunn khud kendr sorkaran rajya sorkarak ‘advisory’ dhaddlolean, atam te yevzonne khal duddu mellpak koslich horkot aschi na. Xikxonn ani nokri korpi ostoreank ghara bhair tancho jiv kitlo osurokxit asta, hachi zanniv Delhint gelea Dezembrant zalolea bolatkara uprant sogllech kodden zalea.Takach lagun kendr sorkaran ho oxe torecho nidhi divpacho nirnnoy ghetla mhonn ugddapem zalam.10 lakh meren lok sonkhea aslolem Gõyant ekuy xar na. Taka lagun Gõycho sorkar hea duddvancho koxe toren vapor korun Gõyant fokot boseo suru kortolo kai? Oxe torecho proxn hi mahiti ghetana hea kherit batmidarachea monant upraslo.

Udkachi zannvikay gheunk Gõyche engineer Japanant PONNJE: Halinchea vorsamni Gõyant piyevpachea udkachi borich tutt yeta ani lokak khup tras zatat. Bhovxik Vavra Khatechea Montri Ramakrtishna Sudin Dhavlikara pormannem Gõyant piyevpachea nitoll udkachi 40% tutt asa. Disandis ho proxn vaddot asa dekhun Goychea injinerancho pongodd apnnem Japanak dhaddla mhonn tannem Vidhan Sobhent sanglem. Ho pongodd Japanant

udok samballpache kosle upay ghetat te vixim obheas kortole. Hea pongddan favo tem xikop korun apli zannvay Gõyant vapurli zalear amchean 10% udkacho samball korunk xoktoleanv.

Collect any 30 different cuttings of “Know your cross”, present at the Big Foot, Loutolim to collect your prize.

Reitoracho khun Novi ‘entry tax’ gheun mhargay vaddtoli Fr. Thomas Pondicherry thavn yetole aple madri bhoinnik haddunk vimantollar vochpacho aslo. Apnnak vhorunk yeunk na mhonn tinnem taka fon kelo ponn zobab mellona mhonn rikshaw korun Seminarint aili. Ponn Seminarint pulis asli dekhun tika thoim lagxilea konventant dovorli. B e n g l l u r c h e a khunnacher khor nixed marla. Fr. K.J. Thomas bhokti, moipaxi, modurayen ulovpi ani thondd sobhavacho aslo mhonn Arsebispan sanglam. Tachea mornna vidi tachea ganv ghora Ooty zali. ASIA NEWS

‘Goa Highway 2012 hea kaideant kaim bodlop korun ‘fee’ ghevpachi zobabdari Bhouxik Vavra Khatea lagim dilea. Vahan Gõyche ximer pavtoch khateache odhikari vahanachea dhonia koddlean ‘fee’ ghetole ani uprant gaddiyek launk ek ‘sticker’ ditole. To gaddiyek launk goroz mhonnlam, toxench 4 voram bhitor ek vahan aplea ganvant porot gelear tache duddu taka porot melltole. Fee sombodim odik mahiti divpi boards zaitea suvantancher laileat. Pollem, Mollem Keri, Dhargal Kiranpani ani

Dodomarog hangasor he board laileat. Riksha koddlean 100 rupia, bosink ani ttrokank 250 rupia, vhoddleo troly (six wheeler) koddlean 500 rupia ani hea von vhoddlea gaddiyam koddlean 1 hozar rupia ‘fee’ ghetole mhonn sorkaran kolloilam. Rajmargavelean yetolea gaddiyam koddlean kor (tax) gheunk rajyo sorkarak odhikar na. Bharotachi National Highway Authority (NHAI) Gõychea sorkarak oxem korunk diumchi na mhonn NHAI-chea odhikareamni kolloilam. Novea

bandlolea pulancher toxench char vattanchea rosteacher ho kaido lagu korum yeta mhonnlam. Hea novea kaideacher xezarchea rajyamni nixedh marla. Polleunk gelear Gõyant ani bhailea rajyamni melltolea petrolache dorent 20 rupyanchi ontor asa. Abrilache 2rer Gõyant petrol 55.77 rupia litr asa; Mumbaint 77.14 rupia litr ani Bengllur 73.94 rupia litr asa. Gõyam bhailo lok hangasor yeun petrolache vatten boroch faido kaddta. Ani Gõyant thavn petrol vhorun aplea ganvamni bekaidexir petrol viktat mhonntat.

.


4

l

Gõycheõ Khôbrô

April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt G

272 sorkari iskolank bhonvtim durig na Gõykar tarvotteank CDC melltoli 51 iskolam bhaddeachea ghoramni, 6 iskolank bizli na, 27 iskolank udok na Kherit Batmidar | VIP PONNJE: Onudhan melltolea iskolank bhonvtonnim durig bandunk arthik mozot divpak sorkaran jahir kelam, tori Gõyant aslolea 272 iskolank durig vo ‘compound walls’ nant mhonn odhikrut mahiti V. Ixttachea batmidarak mell’lea. Durgam ’Compounds’ naslolea iskolamni xikpi bhurgeanche surokxechem kitem? Oso mhotvacho proxn uprasla.Vaskuchea eka khasgi iskolant disa uzvadda 7 vorsanchea cheddvacher bolatkar zalea uprant, iskolamni xikpi bhurgeanche surokxe vix-

Bhaddeachea ghoramni cholpi iskolanchi durusti,’extension’ korop, ‘toilets’ bandop khupuch oddchonnechem zalam. Taka lagun tanchi durusti vo her torechem bandkam fattlim sabar vorsam zainastana urlam. 25 sorkari mullavea iskolank azunui udkachi vevostha na, 6 iskolank azunui bizli pavunk na zalear sumar 22 iskolam ‘toilets’ nastana asat. Khellam moidanam na tem sodduch ponn her mullaveo suvidha (basic facilities) naslolea iskolancho ankddo khupuch usko korpacho asa. im Gõyant gombhir proxn Parrikaran, zache kodde xikxonn khateachoi tabo uprasla. Sorkari onudhan aslolea asa,tannem hea chalu Vidiskolank ‘compounds’ ani han Sobhechea odhivexCCTV bosoupak sorkar onnat fattlea satolleant duddvanchi mozot kortolo axvason dilam.Onudhamhonn Mukhel Montri nacher cholpi iskolam sod-

duch, ponn khud sorkari iskolanchi poristhiti vaitt doxer asa.Sanguem talukeant 51 iskolank ‘compounds’ nant, mhonn mahiti xikxonn khateantlea odhikarean amchea batmidarak guptim dilea. Fonddem talukeant 42, Bardezant 28, Sattari 34, Tisvaddi 26, Saxtti 27 iskolank ‘compounds’ durig nant, zalear Kepem 21 ani Kankonn talukantlea 21 iskolank ‘compounds’ nant oxem tea odhikarean ugddapem kelam. Murganv talukeant sorkari iskolancho ankddo unnem asa, ani hangasor fokt 8 iskolam ‘compounds’ naslolean osurokxit asat.

PONNJE: Halinch Goykarank bori khuxakkayechi khobor mell’lea, he Gõykar sonvsarbhor bottincher nokri kortat tanmak “Indian Continuous Discharge Certificate cum Seafarers Identity Document (CDC) Mumboi, Chennai ani Kolkata kochetink diunche mhonn DIrektor General of shipping hannem hukum dila. Sod’dea Goykaram soit zaitea Bharoti tarvotteank CDC promann-potr mellunk na. Tem na zavn tarvotteanks abar toreceho oddchonneo zatat odik korun ‘duty’ kortana ano’off ’ zatana. Tarvottean apnna borobor CDC vhorunk zai. Jedna tarvotti bottivelo

denvtana soi korta tea vellar bottichea mastoran tarvotteak bottivelea kamacho onnbhov asa mhonn soi korunk zai. Je tarvotto botticher nokri korunk CDC magtat tankam don vorsam bottir kam kel’leacho onnbhov asunk zai. Director General of Shipping hannem Marsache 22ver aplo hukum jahir kela, tache vorvim Bharoti tarvottenak ani konn bottincher nokreo korunk vetat tnakam borem zatolem. Hachem boreponn amchea Goychea tornattteank melltolem, tem tannim ghevnk vavurchm mhonn NRI Comminsioner Dr. Wilfred Mesquitan sanglam.

Pap Saib Gõychea Saibache dakhovnnek yevpachi xokotay PORNNEM GÕY: Borea Jezuche Bajilikecho Reitor Fr. Savio Barretto hache sangnne pormannem Francis Pap Saib 2014 vorsa St. Francis Xavierache Dakhovnnek hajir zaunk yevpacho asa. 16vea xekddeant Jezuit Misionar ail’le tantlo poilo Jezuit St. Francis Xavier Gõyant ailo. Pap Saib Jezuit Sonvsthecho vangddi. St. Francis Xavieracho axirvad gheunk to Gõyant yetoloch mhonn somzotat. Pap Saib Gõyche bhetter yeunk Igorjechea odhikaream vorvim toyari zaunk zai. Kendr toxench Gõychea Sorkaran Pap Saibak Gõyant yevnk amontronn diunk zai. Pap Saibak amontronn diunk lokan magunk zai. To Jezuit zal’lean tachea n aplea bhavank bhettunk yenv yeta, tori ami taka amontronn dhaddtoleanv mhonn Fr. Savion sanglem.

Gift

Vauraddeancho Ixtt

to your family and friends

Read Konkani, Write Konkani and Learn Konkani

Sorkaran Pap Saibak amontronn diunkuch zai PONNJE : Goyche chalu Vidhan Sobhen

St. Andre motdarsonghachea amdar Xri. Vishnu Surya Wagh hannem sanglam ki fuddlea vorsa St. Francis Xavierachea Expozisanvank Goychea Sorkaran Pap Saibak odhikrut ritin amontronn diunk zai. Jezuit Sonvstha aple vatten Pap Saibak odhikrut ritin amontronn dhaddtolech tori astana Gõychea Sorkaran khas amontronn dhaddunkuch zai mhonn amdar Vishnun sanglam. Batim, Santana ani Neura thavn Pornneam Goyant vetole roste runddavunk sorkarak nitt kortole mhonnlam.


Gõycheõ Khôbrô

Vauraddeancho Ixtt April 06, 2013

Gõyant 1,13,280 bekar lok PONNJE: Gõychea Rozghar Khateant nanvam nond zaleant tea pormannem 1,13,280 lok bekar asa. Ponn hea ankddea bhair kitlech lokan aplim nanvam Rojghar Khateant nond korinastana asat mhonn Vavra ani Rozghar Khateacho Montri Avertano Furtadon sanglam. Hea ankddea pormannem Gõyant dor 14 zannam modlo eklo bekar asa. Uttor Gõychea Rozghar Khateant sumar 44,650 bailamni nanvam nond keleant ani Dokxinn Gõyant 31,991 zannanchim nond zaleant. Gõyant lok unchlea panvddear aslolean chodd lok ofisamni nokreo sodtat, Udeogi karkhanne unne aslolean ani boreo nokreo

l

5

Gõychem PWD bhroxttacharant buddlam 3 vorsank ‘vigilance’ khateant 63 tokrareo Kherit Batmidar | VIP PONNJE: Bhouxik Vavra khateacho

naslolean xiklole tornatte bekar urtat. Minanchoi vavr bond zavn Gõycho zaito lok bekar urla. Gõyant disvoddo heram poros unno asa. Sorkaran 150 to 215 rupya disvoddo kela. 2012-13 vorsachea odmaspotrant sorkaran bekar asloleank 3 hozar rupya diunk suchoil’lem ponn tem chalik lavpachem azun urlam.

bhroxttachar khupuch usko korpa sarkho vaddla; fattlea tin vorsanchea kallant hea ekach sorkari khateacher soglle 63 tokrareo ‘vigilance’ khatea kodde pavleat. Ekach khatea add fattlea tin vorsanchea kallant hea ekach khateacher itlea vhodda promannant tokrareo nond zalolean, PWD mhonnge bhroxttacharachem ifern zalam mhonn atam spoxtt zalam. Udka tankyanchea vanttpant (water tanks distribution) 93,73,000 rupiya ghottallo prokronnant adlo PWD montri Churchill Alemao ani mukhel Izner S. Rego hancher kelolea tokrarincho hantunt aspav asa ani he kexichi choukoxi chalu asa. PWDin roste bandpak pavnneanchea (tenders) prokronnantui Churchillachi choukoxi chalu asa ani he kexint rosteam vibhagacho Izner

‘Vigilance’ 22 odhikareanchi choukoxi korta Veg-vegllea 12 sorkari khateantlea veg-vegllea karannank lagon 22 odhikareanchi choukoxi ‘vigilance’ khateant chalu asa. Kaim unchlea sorkari odhikareancher vhodda promannant ani gombhir rupan bhroxttachar kela mhonn tokrareo ‘vigilance’ khateant nond zaleat. ‘Vigilance’ khateantlea eka odhikarean sanglolea pormannem lonch (bribe) ghetana kaim odhikareank ‘red handed’ dhorleat ani tanchim nanvam tea khatea kodde asat.. P.T Parkar haka sod’deak ‘suspend kela. Parkar hache virudh khupuch tokrareo asat. Roste bandpa khatir nividha kaddinastana Parkaran te roste bandpache kontrad diun sorkari tizorek kruttamni rupiyancho fottko dilo. Moddganvchea PWD khateachea vibhagant astana rosteanchem ‘hot mix’ korpachea kamant tannem kruttam rupiyancho ghottallo kela mhonn arop asa. Tacher ‘vigilance’

khateant 2005 vorsa tokrareo nond kel’leo ani tachi choukoxi chalu asa. Udkachea tankyanchea ghottalleant Karanzlem PWD vibhagant aslolo Izner Tulshidas Shirodkaracherui sod’deak karvay cholta. Tech porim Mhapxeam vibhagacho Izner Sanjay Raikaran fottkirim bilam kaddun kruttamni rupiyank sorkarak nagoila mhonn tacher aslolea aropanchi choukoxi cholta.

Gõyant 12 pul bandpachi Gõykaram Purtugez nagrikponn magtat Dokxinn Gõyant pasportinchem PONNJE: Khobre porman- chodd lokan Portugez ‘sub-office’ ugoddtole sorkarachi yevzonn ghetlam. nem Gõykaram Purtugez nagrikponn PONNJE: Gõycho sorkar pul bandunk yevjita mhonn nagrikponn gheun bhailea

gomlam. He pul bandtana poryavoronn padd zaunk favona. Sudarop zatat tosleo yezonneo vevharant haddtat tedna lokachea udarposonnacher add vochunk favona. Adim poilem soglleacher fi kirin lokx ghalchem mhonn lokachi magnni asa. Amcheo nodi Gõychem daiz tantunt koslench produxon zaina zaunk upay ghenvchi goroz. Produxon zaloleo nodi hozaramni lokacho jiv sonkoxttant ghalta. Kuslolea udkak lagun Kolera. Tifoid, dysentery heo pidda ximpddun vetat. Pul bandtoch ganvamni roste bandche poddtat, te bandtana zaitench vaitt uprasta, oxem zal’lem lokak naka dekhun yevzonneo korche adim sorkaran zotnay ghenvchi mhonn lok magta.

desamni vochunk sodtat. Dor disa 3 Gõykarank Purtugez nagrikponn mellta mhonn gomlam. 2011 vorsacho Janer thavn 2,100 odik Gõykaramni Purtugez nagrikponn magunk orjeo keleat. Santa Cruz, Goa Velha, Bannavle, Kortalim ani Vasku hea ganvanchea

Gõychea 1,00,119 lokachim nanvam motdar vollerintlim kaddun uddoileant mhonn Manohar Parrikaran Vidhan Sobhent sanglam. Vaskuchim 5,634, Moddganv 4,271, Murmuganv 4,024, Fonddeam 3,489 Kuddchoddea 3463 ani Taleiganv 3140 nanvam motdar vollerintlim kaddleant mhonn gomlam.

3 mhoineank buddun 17 mornnam Dexi bhonvddekarancho chodd aspav, Dudsagorant odik buddttat Kherit Batmidar|VIP PONNJE: Arosim-

Kansavlecho 14 vorsancho xikpiMarsache 27ver doryant buddun melo, tedna thavn doryant nhavpak vetoleanchea surokxe vixim ani ek pavtt loka modem gombhir cheorcha zavnk laglea. Gelea tin mhoineanchea kallant Gõyant veg-vegllea suvatancher udkant buddon 37 zannam melim, zalear hantlea 14 zannancho xevott doryant nhanvpak gel’le kodden buddon zala.’Life guards’amni heach kallachea modekat 80 zannancho jiv vanchoila. “Doryant nhavpa khatir dexi bhonvddekar khupuch noxea khavun udkant dhenvtat. Tankam udkantle bhair yeupachi xiddkavnni

dilearui te aikonant. Hea bhonvddekarank bhair kaddpak gelear, urfattem te ‘life guards’ankuch marpak fultat. Oslea bhonvddekaranche jiv vanchoupak amche proytn sufoll zainant,” oxi khont Jose D’Mello hea ‘life guard’-an hea kherit batmidara kodde uloitana ugtaili.

Fattlea tin mhoineank veg-vegllea suvatancher 9 bhonvddekar buddon meleat zantunt 2 videxi ani 7 dexi bhonvddekarancho aspav asa.Toxench her buddun morpachea ghoddnneamni sthanik mon’xanchoi tantunt aspav asa. Toxench nodimni (rivers) buddun 15 zann meleat, ani tan-

tunt 3 sthanik monis asat. Nodimni nustem marpa khatir vo nhanvpa khatir gel’lean tankam hea durdoivi mornnan girasle. 5 zannamni udkant uddki marun atmghat kelo, oxem Ponnjeche mukhel pulis choukevelean mahiti mell’lea. Gõychea doryant buddun mortoleanchi sonkhea khupuch vaddlea mhonn sangtat. Fattlim kaim vorsam adim sorkaran Gõyant mhotvachea dorya vellencher ‘life guards’-anchi nemnnuk kelea, ti khupuch faideachi zaunk laglea. Chalu vorsa 1 Janer tem 30 Mars hea kallant doryant buddpi 80 zannancho jiv tannim vanchoila. Oxe torecheo buddon morpacheo ghoddnneo Dudsagar nodint soglleam poros chodd ghoddttat.

MODDGANV: Dokxinn Goychea, odik korun Saxttikaram khatir Moddganv pasportinchi upkocheri suru kortole mhonn Mukhel Montrean sanglam. Gõyant ekuch pasport kocheri aslolean Dokxinn Gõychea lokak Ponnje yevnk tras zatat. Nitisobhechea karbhara khatir sorkar khas kocheri Moddganv suru korpacho asa mhonnlam. Gõychea tarvotteam khatir 2500/ rupianchi yevzonn vevharant ghaltana hi mahiti mukhel montrean dili. NRI khatea torfen Moddganvchea Ravindra Bhavanant khas karyavoll kel’li. Moddganv xarant passportinchi kocheri suru kortole tichi zababdari gheunk Gõychea pasport odhikareachi nemnnuk kortole mhonnlam. NRI Commissioner Wilfred Mesquitan Dokxinn Gõychea lokak passportink lagun borech

tras poddtat dekhun kendr sorkarak magnni keloli, tacho ho foll mell’la mhonn tannem sanglam.


6

l

Dekh

April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt G

61 milhanv bhurgim xikop nastana ROMA: Xikxokam nastana iskolam cholonozo, hem zaun asa Xikxonna khatir Vixv Prochar Songhottnnechem totv. He songhottnnen sonvsarbhor xikxonn vistarunk mohim suru kelea. Potram-masikam, xikxonnik kendranche protinidhi, ani bhousa modem mullavea xikxonnache gorjechi zagrutay haddunk Vixv Songhottnnen vavr suru kela. 2015 voros poryan hem kam’ purnn zatolem zalear sonvsarbhor 1.7 milhanv xikxokancho unnav asa. Hi poristhiti borich gombhir asa. Karonn sonvsarant sumar 61 milhanv lhan bhurgim mullavem xikxonn nastana asat. Gorib raxttrantlim 75% bhurgim don tem tin vorsam meren iskolak vochonui tankam vachunk ani borounk yenam. UNESCO-n dilole mahiti pormannem Afrikentlea sat desamni

1953 thavn Bharotant bolatkar 873% vaddleat

HYDERABAD: Bharotant panch vorsanche pirayechim

iskolak vetolea xembhor bhurgeam fattlean fokot ek xikxok asa. GSC songhottnna bhurgeank xikop diunk sonvsarbhor vaurta.

Nennarponn pois korunk vavurtolea sonvsarantlea xikxokank ani somajik vavurpeank GSC songhottnna ektthaim haddunk vavurta. FIDES

Nevel Vell’lekar

Jezuchea punorjivontponnachi porob ami somarombhli. Prachit kallant Devachea Utrachea adaran, zannim aplea jivitacher niyall kelo, upas-jinzvar korun Jezuchea koxttamni vantto ghetlo, patok vollkhun Kumsar zalim; tinch Jezuchea punorjivontponnachim bhagidaram zalim. Ponn zannim Povitr Sobhen dil’lea Prachit Kallacho faido kaddunk na, borem kumsar korunk na, tim khoim gelim khoim na, kitem haddlem kaim na, osli tanchi got zali. Povitr satolleant igorje gelim. Sogllea sevadhormik ritimni vantto ghetlo, tori tannim hem sogllem korunk zai mhonn kelem. Tanchem jivit bodlonkuch na. Thoddeamni kumsar kelem. Ponn tannim aplea ontoskarannachi chovkoxi keli na. Patok soddunk nichev korunk na. Kumsarant sogllim patkam sangunk na. dil’lem prachit sarkem pallunk nant. Dekhun Jezuchea punorjivontponnache khuxalkayent tankam purnnponnim

25% bhurgim bhairam (diarrhea) zaun mortat. Bharotantlea hozaramni lokak nitoll udok mellonam zaun heo pidda lagtat. Sumar 200 milhanv nagrikank nitoll bholaikechea kendranchi suvidha mellonam. Mhellsannik lagun bhairam sarki pidda lokak zal’li chodd disun yeta. Andhra Pardeshant loka khatir sonddasachi bori suvidha mellonam. Sumar 665 milhanv lok aplea soimbachi goroz ugtea zageancher vo xetamni kortat tem disun yeta. ‘Partners India’ ani ‘WASH’ hea songhottnnamni dil’le khobre pormannem Bharotant dor disa sumar 1,500 bhurgim kolera ani tifoid zorache piddek lagun mortat. Lokachem lokx bholaikechea mhotvacher oddpa khatir dor rajyant bholaikechem xikxonn divpachi yevzonn sorkaran suru kelea. Oxem kel’lean piyevpachem udok koxem vaprop, hat dhuvop, ani koir mhellsann kuxin korpak lokak xikoitat. Hea nitollsannichea vagnnukecho ganv-ganvamni vapor kelear 65% duensam ani mornnam vattavunk zatolem. FIDES

G-20 raxttram modem Bharot desant ostoreank bilkul surokxa na NOVI DELHI: 1953 tem 2011 vorsamni Bha-

rot desant je bolatkar zaleat te 873% vaddleat. Hi mahiti CPI-M pokxan uzvaddailea. Desantlea sogllea rajyamni cheddvambailancher lingik hinvsa vaddlea, oxem Delhi xarant zalolea eka cheddvachea bolatkaracho ul’lekh korun mhunnlam. “National Crime Records Bureau” hannim ji ostoreancher zalolea ot’teacharachi ani bolatkarachi volleri dilea tache udexim 1953

tem 2011 meren bolatkaracheo ghoddnneo 873% vaddleat. Her hinvsik ghoddnnam poros heo ghoddnneo tin pavtti vaddleat. Zalear 2007 tem 2011 vorsanchea kalla modem bolatkar 9.7% vaddleat. ‘Thomson Reuters’ Trust Law Women’ he ostoream khatir vavurpi sonvsthen kelolea sodvavra pormannem Afghanistan, Congo ani Somalia hea raxttram vangdda Bharot desantui ravunk ani jiyeunk ostoreank chodd bhirant asa.

Zoso tum asa, tache vixim khuxal zainaka Voparinchea Bhanddarantlem

Dispott’tim 1,500 bhurgim bhairanche pidden mortat

vantto mell’lona. jivitachi novsornni eka kallan somponam, chaluch urta. Inglezin oxem mhonttat ‘Be satisfied with what you have, but with not what you are’. Him utram dor disa jem kitem tuje lagim asa tantun dhadoxi zaunk ani tujem jivit novem korunk ulo marta. Tuje lagim asa, tantun dhadoxi za: mon’xachi as sompona. Soglleo vostu to hangach dovrun vetolo. Toripunn to anikui punzaita. oxem

na, hi taka zannvik asunui na. Hea sonvsaracho ani tantun aslole vostumcho to gulam zala. kedna-kednai guspun khala poddta. Punn hem taka poddolem na. Sonvsarant ravun suryak hat launk sodta. Zoso tum asa, tache vixim khuxal zainaka; jem kitem tuje lagim Devan dil’lem asa, tache vixim tujean khuxal zanv yeta. Punn zoso tum asa tantun mat tum khuxal zainaka. Aiz thoddim apunn patki

kortana to chorta, nagoita. To dusream von bollvont zaunk sodta. Dusreachi vakhann’ni gheunk axeta. Devan dil’lem tache lagim zaitem asa. Punn to dhadoxi na. anikui nhesnnam xinvta, ghor moddun novem band’ta, jevnnank anikui vostu haddta, motoram bodolta. Tache lagim asa tem dusrea lagim

mhonn vollkhonant Tanchea tonddantlean ‘sorry ‘ hem utor aikunkuch yena. Apnnem jivitant kainch vaitt korunk na oxim tim somzotat. Dusreancheo chuki kaddunk tankam obhiman bhogta. Tim dusreancher bhoglanttam ghalunk pasun fattim ravonant. Dusreank sobhemazar poryan vaitt

utramni pachartat. Tancho mog kortoleankui tim dukhoitat. Ani apunn kitem korta, tem sarkem asa, oxem tim somzotat. Devachea sombhondan tim jiyenant. Tanchea jivitan magnnem na. Devachem Utor vachop, niyallop apnnavop na. tim sarkim misak vochonant. Vella-vellar Kumsar zainant, dhormache kaide pallinant. Apunn borim Kristanvam koxim boddayen bhonvtat. Oslea mon’xank dusro kitem-i sangunk pasun bhiyeta. Kiteak tim anik aikunchimnant mhonn tancho odmas kaddun, fattim ravtat. Oslea mon’xancho xevott kotem zatolo, hem chintunuch bhirant dista. Melea uprant sorgar vochunk zai hi tankam khobor asa. Punn sorgimchea vatter tim aplim pavlam marinant. Tum koslo monis? Devan tuka kitem dilam tantun dhadoxi aslolo? Vo sonvsari man, podvi, girestkay, vhoddponnan fattlean dhanvtolo? Tum asai tantun khuxal asa? Dispotto tum tujem jivit novsorunk sodta? Mon’xa ugddas dhor, borea jivitachi mozuri sorgar asa.

2007 tem 2011 meren Delhint 2,620 bolatkar zaleat. Mumbai xarant 1,033, Bangalore 383, Chennai 293 ani Kolkata xarant 200 bolatkaracheo kesi nond zaleat. Gelea dha vorsanchea kalla modem jeo 5,337 bolatkaracheo kesi nond zaloleo tantunt 3,860 guneanvkareank purave nant mhonn nitisobhen soddleat. 2001 tem 2010 hea vorsamni fokot 26% bolatkaranchea gunneanvkareank kheast favo zalea. IANS

Husko kednach faleachem dukh pois korina; aichem boll mat kobar korta. ---A.J. Crown

Pio Esteves


April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt G

Tom Russell

The present moment flows with Awareness. We receive awareness more than we generate it. Awareness unites your spirit, mind, emotions, and body. It grows whenever you grant it the opportunity. Therefore, awareness constantly probes the edges. J. Krishnamurti told a story about a man who came to see him to discuss his problems. A beautiful butterfly flew into the room and circled several times. The visitor was so self-absorbed that he never saw the butterfly. This shows how self-absorption runs rampant. Awareness is your power to live in the now–the connecting point of God/Truth/Reality and the doorway to a rich and purpose-fi lled life. A ringing phone can be your wake-up call: When the phone rings, let it be a signal to wake up. Be aware of yourself walking toward the phone and lifting the receiver. Notice any anxiety or expectation. Be alert to the tone of your voice as you say “hello.” Don’t expect anything in the phone call to fulfi ll you. Let the experience remain pure. Remember that awareness is always strong, poised and intelligent. Awareness knows what to say and how to act.

Enjoy dining: Don’t let your mind be carried away by daydreams that want to use breakfast, lunch, or dinner as a time to escape. Stay awake during your entire dining experience. Be aware as you lift your fork from the table. Taste the food. Use this experience as an opportunity to discover your rich and purpose-

fi lled life. Turn off the driver’s autopilot and tune into the moment: Even a routine drive is an opportunity for a newness. Feel your hands on the wheel. Have interest and affection for the moment. Roll down the window and smell the air. Take a fresh, new look at the sights along your way. Your commute to work may never be the same! Remind yourself to “Wake Up Now”: Write the letters WUN–Wake Up Now–on a piece of paper and post it in your home

Chewing Gums Ups Junk Food Craving

C

hewing gum may lead people to eat chips, cookies and candy instead of fruits and vegetables because menthol the chemical which gives gum its mintyfresh flavour makes fruits and vegetables taste bitter,according to a new study. Some researchers have proposed that chewing gum could help people eat less and lead to weight loss, but the study, published in the journal Eating Behaviours, suggests that the chemical menthol in some types of gum makes fruits and vegetables taste funny. The chemical change is the same reason why when you brush your teeth and then drink orange juice, it tastes bad, said study coauthor Christine Swoboda, a doctoral candidate in nutrition at Ohio State University. Only a few studies have looked at whether chewing gum aids weight loss, and these have found confl icting results,Swoboda told Livescience. It could be that the menthol in mint, which interacts with nutrients in fruits and veggies to create a bitter flavour,was turning people off to the healthy foods, she said. PTI

or office. Let these letters remind you to drop all racing thoughts, come back to yourself, and suddenly be awake and aware. Walking with awareness wakes up your mind and body: Walking is even more energizing when accompanied by awareness. Feel the air on your face, see the colors come

alive, and feel the weight on your feet. As you become aware, you’ll bring together your spirit, mind, emotions, and body. Do mechanical work consciously: A spark of awareness can be present when you’re doing daily work, conversing with others, making plans, or enjoying recreation. Vernon Howard explained this perfectly in his book Esoteric Mind Power: “Mechanical work supplies the visible rewards of food and other daily necessities.

7

Awareness is your power to live in the now–the connecting point of God/Truth/Reality and the doorway to a rich and purpose-filled life. Mechanical work, whether that of a carpenter or a professor, is work done without an aim of self-awakening. Conscious work provides the invisible rewards of self-harmony and other spiritual necessities. “Conscious work, whether that of a carpenter or a professor, is work performed while using it for inner dawning. “You can do mechanical work without receiving payment, but you can never do conscious work without payment, though at times it may seem delayed. You can learn to do mechanical work consciously, and when succeeding, you have overcome the world.” Awareness makes you more capable in whatever task you undertake. It infuses a mother with tenderness while caring for her children. It lifts the business executive to new levels of effectiveness. The carpenter

works with greater efficiency and skill. Awareness enhances a salesperson’s ability to communicate. Whatever your work, these principles work wonders. You can transform your daily life when you discover how to do mechanical work consciously. Being aware keeps you in the oasis of the present moment: I attended a large public lecture by Vernon Howard in 1982. At the end of his talk, he gave the audience this assignment: “Know you are walking through the doorway as you leave the hall.” That day, I understood how advanced these exercises are, in spite of how simple they appear to be. These awareness exercises help us see when we’ve drifted away from the oasis of the present moment. Regard this detection as a cool drink of water that enhances your life.

A

s part of its social service initiative, L & A Tech Pvt Ltd launched a new mobile application on the occasion of International Women’s Day called White Knight. When triggered, it automatically sends an SMS message with your location and on a map to selected contacts and also places a call to one of the contacts and also places a call too one of the contacts selected by the user. White Knight does not require a sign in or registration process, adopts the latest standards in mobile application usability to ensure that the user can access and use the application quickly when needed and is free of cost. Inside the app the user gets up to five contacts, called Protectors, including one who will be called when the person needs help. At this point, the app automatically sends out distress SMS messages to the Protectors and starts a voice call to the selected Protector automatically. The distress SMS message contains a link to a Google map, which indicates the approximate position of the person at the time of raising the alarm (called Panic Mode). This way, the Protector can easily look up the position of the user and take the necessary steps to protect the user. “The essence of humanity is to

Another safety app for women reach out to another human, especially in times of distress. With White Knight, it is our goal to make this noble task faster, better and simpler”, says goal to make this noble task faster, better and simpler,” says Lucio Mesquita, the CEO and Co Founder of L & A Tech. Ajay Naik, the CTO and Co

Founder of L & A Tech, while speaking of the upcoming road map for the app, said, “We are in the process of adding new features via which a Protector will be able to request a location update of the user. Through this feature, the Protector will be able to reach out to the user and get a location update automatically should the person be unable to do himself/herself”. This app can be downloaded from Goodle Play at https://play.google. com/store/apps/details?id=com. whiteknight. More details of the app can be obtained from http://www. Inatech.co.in/white-knight.


April 06, 2013

G

Vauraddeancho Ixtt

8

‘Tumchim Mona Bodlat’ novsornnecher lokx ghalta P. Agxekar

Moddganv xarantlea Ravindr Bhavan-an Marsache 21ver, sanjechea 4.30 vaztam Dalgado Konknni Akademin vorsavollicho puroskar vanttpacho dobazo ghoddun haddlo. Tea vellar veg-vegllea mollancher Konknnicho vavr kel’lea sat Gõykarank puroskar bhettoile. Tanche modem V. Ixttacho sangati vavurpi Agxecho Pio Esteves-ak 2012 vorsacho ‘Pri. Freddy J. da Costa potrkarya puroskar bhettoilo. “Puroskar ghetloleamni aplo puroskar svikartana Konknnicho vavr odik nettan fuddem vhorcho ani Konknnichi progoti zait vechi mhonn DKA-cho odheokx Xri Premamand Lotlikar-an sanglem.

Ligorio Fernandes-achi dharmik dakovnn ‘Tumchim Mona Bodlat’ kalliz-mon bodlunk ani sorginchem raj jikhun gheunk ulo marta. Survek Povitr Tritvechem chitr podd’ddear dakhoun, monxakullak Devachi yevzonn koxi ani kitem asli, tachi mahiti aikunk mellta. “Monxakullachea patkak lagon Devan tore-torechea rupan kheast dhaddli, punn monis aplem vaittovem jivt soddun diunk toyar na zalo. Akhrek, aplea ekleach putak sonvsarant dhaddunk Devan ievjilem. Punn tea sompurn’ somorponna udexim, monis aplem patki jivit soddunk toyar na zalo,” oxem aikunk mellta. Vompeachi vopar vaprun, jivitachea tore-torechea ghoddnitamni monis koso patkak revoddlolo asa ani aplea kallzamonachim novsornni korunk toyar na, tem Ligorio aple dakhovnnent Digdorspi Uloita: •

Roast pork with crackling

• •

Ingredients: 2.25kg-Pork, bottom bone removed, top bone left in, 1 no.-Small onion peeled, 25Gms-refined Flour, 275ml-Cide/White wine, 275ml-Vegeyable Stock, Sea salt and freshly milled Black Pepper. Preparation method

1. Pre-heat the oven to 240C. While the oven is preheating, score the skin of the pork all over into thin strips, bringing the blade of the knife about halfway through the fat beneath the skin. 2. Now place the pork in a tin, skin-side up, halve the onion and wedge the two pieces in slightly underneath the meat. Now take about 1 tbsp of crushed salt crystals and sprinkle it evenly over the skin, pressing it in as much as you can. 3. Place the pork on a high shelf in the oven and roast it for 25 minutes. Turn the heat down to 190C and calculate the total cooking time allowing 35 minutes to the pound. In this case it would be a further 2½ hours. 4. The way to tell if the meat is cooked is to insert a skewer in the thickest part and the juices that run out should be absolutely clear without any trace of pinkness. 5. When the pork is cooked remove it from the oven and give it at least 30 minutes resting time before carving. While that is happening, tilt the tin and spoon all the fat off, leaving only the juices. The onion will probably be black and charred, which gives the gravy a lovely rich colour. Leave the onion in, then place the roasting tin over direct heat, turned to low, sprinkle in the flour and quickly work it into the juices with a wooden spoon. 6. Now turn the heat up to medium and gradually add the cider and the stock, this time using a balloon whisk until it comes up to simmering point and you have smooth rich gravy. Taste and season with salt and pepper, then discard the onion and pour the gravy into a warmed serving jug. Serve the pork carved in slices.

acho kuttumb ek khuxal kuttumb. Tanchea ekvottar ek dhuv Diana (Regina Pereira) zolmota. Tyson zorui igorjechea veg-vegllea vaurant misoll asta, toruiastana tem zoddpem Igorz Mate add vaittovea chali-ritink boli poddta. Diana, jem Perry (Baptist Crasto)-chea mogan poddta, tem vikallim-okdam gheunk lagta.

Ligorio Fernandes

1976 vorsa thaun poilech tiatr ‘Hanv Nhoim Tem’ ani ‘Noxibantlem’ boroun, machier nachunk laglo. Tea uprant 27 tiatr boroun, machier sador kele. Sadhe tiatr boroitana, hanv piddent poddlom. Zaite dotorank bhett’lom, punn foll mellunk na. Xevttim, operesanv kelem ani iesesvi zalem. Tedna thaun fuddarak sodanch dharmik tiatr borounk, sador korunk hanven nichev kelo. 1990 vorsa thaun dharmik tiatr borounk laglo. Mhozo poiloch dharmik tiatr ‘Jivea Devacho Put’. Az meren hanven 9 dharmik tiatr boroun, machier sador keleat.

dakholl korta. Punn mon’xeachea jivitant oso ek kall ieta jedna to eka padrik vo madrik bhett’ta ani teatea mon’xeachem rupantor zata ani Povitr Pustokantlim utram purim zatat. Tyson (Jose) ani Siera (Evon)-

Dusre vatten, Perry-chi bhoinn Seema (Francisca) aplo ghorkar somptoch, randd zata. Dusre pavtti logn zaunk, Perry aple bhoinnik fuslaita. Punn tem panvl vankddem mhonn somzun, Seema Padr Vigar Pri. Clay (Mariano)-ak bhett’ta ani

to padri Povitr Pustokacho vapor korun, sot uzvaddak haddta. Igorz Matechea xikovnne pormonnem randd ostoren novean logn zaum ieta na tor konventan bhorti zaun, madr zaum ieta mhonn Pri. Clay Seema-k sangta. Bhokti jivit soddun diunk, Siera koslea tallneank boli poddta? Vikallim okdam gheun, Diana-cho fuddar kitem? Tem aplem vankddem jivit soddun dita? Taka konn adar korta? Seema aplea jivitant koslem panvl marta? Novea jivitachem angllem ghalun, tem konnank adar korta? Tem sogllem dhakovnnechea dusrea bhagant polleunk mellta. Povitr Pustokantleo xikovnneo zoxeo Juanv Bautistachem provochon Jordan nodint, Kalvar dongrar Kristachem moronn bhes boreo dakhoileat. Tea xivai, Kristi dhormant choltoleo vaitt chali-riti te dakhovnnent polleonk melltat. Soglleam kolakaramni ap-apli bhumika bhes bori kelea. Punn padriche bhumikent Mariano porzollta. Michael, Pitush ani Seby de Navelim aple vinodhi bhumikent lokak bhorpur hansoitat. Rosario de Benaulim, Jose/Evon, Marcus Vaz, Roma ani Michael-an gailolim kantaram aikopa sarkhim asat ani boro sondex ditat.

‘Tiatrist, Muzg Ani Khellgoddi’ Pio Esteves | VIP

‘Tiatrist, Muzg Ani Khellgoddi’ hea Peter de Pedda-ache poilech audio CD-n veg-vegllea vixoyancher atthaplolim 10 kantaram aikunk melltat. Punn Goychea muzgancher, tiatristancher ani khellgoddeancher tannerm odik bhor ghalta. Poilea kantaran ‘Muzg’ songit festank ani mornnank aikunk mellta mhonn Peter de Pedda ugddas korta. Tea xivai, to somplolea famad songitkarancho zoxe Chris Perry, Fidelis, Douglas, Luis, Juju adi ugddas korun, tankam salam korta. Toxench, az meren songit

vazoun Konknni palk jivi dovorlea zoxe Philip de Sanvordem, Anthony de Velim Antonio Moraes, Manu, John Sequiera, Agust de Panchwadi, Seby Moraes, Piety de Uguem, John de Nuvem, Agnelo Dias adi tancho ugddas korun, tankam xabaski dita. ‘Don Rupam’ hea kantaran Succor de Santa Cruz monxeachim don rupam nodrek haddta. ‘Rakh Dhilelem Utor’ hea kantaran Rosario de Benaulim eka padrichi khobor korta. To piddent poddtoch ganvcho lok roddlo, punn adar diunchea vellar, soglleamni poll kaddli ani dil’lem utor

rakhunk visorlo mhonn to sangta. ‘Duddvamcho Arr’ hea kantaran John D’Silva potrancher chhapun ailolea eke batmechi khobor korta. Mayawatichea golleant duddvancho har ghalun, desak okman kelo mhonn to sangta. Punn toxem ghoddonk aminch guneanvkar mhonn to

fuddem mhonnta karann aminch toslea bhroxtt mon’xeank vinchun kaddtanv. ‘Ugdass Tiatristancho’ hea kantaran Joaquim Marques adleam tiatristancho zoxe M Boyer, Prem Kumar adi ugddas korta ani tanchea vaurachi thoknai korta. ‘Khellgoddi’ hea kantaran Peter de Pedda moidanar khellun famad zal’leam Goykar khellgoddeanchi tust korta.Te CD-k Jose Carvalho-n songit dilam ani Feazel T Carvalhon ‘mixing’ ani ‘editing’ sambhall’lam. Tumchea CD-chi (review) vimorso korunk tumkam khoxi asa zalear, uzvaddak haddlole CD-chi ek proti (copy) amche kocherint diunchi.


April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt G

9

Thodde pav i ami vai ak fuddo kortana Dev ogo asa, oxem dista. Tori astana Dev uloita, tannem zabab dila ani tacho zabab mhonnlear Kristacho Khuris. Khuris, ek utor jem mog, kaklut ani bhogsonnem spox korta. Pap Saib Francis

Papal Ghorantlem sadem thikann gheta

KAKLUT: Pap Saibachi Poili Ensiklikal VATIKAN: Francis Pap Saiban thoddech minutt Aitaradis kel’lo sermanv tachi poili mhotvachi ensiklikal zali. “Kaklut, ho Jezucho sondex ani mhaka to sogllea poros mhotvacho sondex”, oxem Pap Saiban sanglem. Ami jiyetolo somaz amkam, amcheo zobabdario vollkhun gheun teo manun gheunk amkam khup unne toren adaracho zata. Sodanch dusro chukta, sodanch dusro onoitik (immoral) toren vagta, sodanch dusreancho guneanv, amcho kednach nhoi. Zaite pavtti ami amcho odhikar vaprun, dusreanchem jivit tharear

Kaklut, ho Jezucho sondex ani mhaka to sogllea poros mhotvacho sondex.” ghalunk sodtat. Dusreanchem meklleponn chidd’ddun dovrunk zata tosleo addkholli ghalun, tanchea dispott’ttea jivitant odik zoddai

Pap Saibachim Bharotak Porbim PONNJE: Amchea bhov opurbayechea ani soglleanche avddichea Francis Pap Saiban Mumbaichea Kardial Oswald Gracis Pap Saibache venchnnuke uprant porbim divnk ani adnya pallon ugtavun mhonnlem : “ami tuka mogan mandtanv Bharot tuzi apulki anu bhovman korta, Bharotak tuzo axirvad dhi”. Tea fuddem hanvem mhonnlem, ‘Bhvo Xrextt Bhagevont Bapa, tujem nanv mhaka chodd avoddlem sogllem karya heach nannvacher asa. Tea vellar Pap Saibam mhonnlem ‘Bharotak Porbim Bharatoak mhojim un-unitti porbim”. hanv tache sorxilo koddsortana tannem mhonnlem. “mhoje pasot magat, oxem Kardialan mulakhot ditana “Vatican Insider’

haka sanglem. Kardial Oswald Gracis mhonnta: “hanv Konklavint vantto ghetana akantlole porim zalom. Ami sogllech huskean bhorlole asleanv, kitem zait tem ami nokllom asleanv, ho nirnnoy Povitr Sobhek toxench sonvsarak chodd mhotvacho aslo. Tea vellar to onnbhov umalleancho zalo. Aplea kalzlant Asiek ballgitolo Pap Saib amkam favo zalo mhonn amkam chodd dhadoskan bhoglo oxem Kardialan sanglem. Francis Pap Saib adim Japanant vavurla To Jezuitancho Prantik Vhoddil astana tannem Jezuitank Japanant vavrunk dhaddlole mhonn sangtoch, khorench tachea kallant Asiecho kherit mog asa mhonn gomlem oxem Kardial Gracisana Sanglem.

haddttat. Tankam manun gheunche suvater tankam guneanvkari kortat. Dusreancho odmas kaddttat, ponn moniskullache koxtt ani mirmire polleunk fattim sortat. Borounk naslole he chitticho mukhel sondex mhonnlear Kaklut. Devachea Utracher niyall fuddem vhortana Pap Saiban mhonnlem: Moizesachea xastra pormannem Farizev ani xastri prodvarant sampoddlole ostorek fatraunk sodtale ponn Jezu tika salvar korta, konnak patok na tannem poilo fator marcho mhonn Jezun sangtoch te thoinsorle koddsorle. VATICAN INSIDER

VATIKAN: Francis Pap Saib apnnak ravunk Apostolik Palasiche tisre malliyer aslolem Pap Saibachem ravpachem ghorak novem rup diun toyar zalem. Sollavo Benedikt Pap Saiban rajinamo diun gelea uprant novea Pap Saibak ravunk tea ghorak novem rup dilam. Tori astana Francis Pap Saib sod’deak tantunt ravunk vechonam mhonn Argentinachea disallea La Nacin potran khobor dilea. Vatikanant yetolea soiream khatir aslolem ‘Domus Sancta Marthae’ hea ghorant Francis Pap Saib ravta ani thoinch ravtolo. Fuddli kollovnni

jahir zaisor to thoim ravtolo mhonn Vatikanachea protinidhi Fr. Federico Lombardi-n mahiti dilea. Sancta Marthae ghorant Konklavik vochunk ail’le Kardial ravtale. Teach ghorant Vatikanacho karbhar cholovpi kitlech padri ani her dharmik Vhoddil ravtat. Francis Pap Saibak sadea ghorant ravunk avoddta dekhun to her padrim ani dharmik fuddaream modem ravunk sodta. To unchlea Papal Ghorant ravunk sodinam. Dekhun thoddo kall to atam asa thoinch ravtolo mhonn Fr. Lombardi-n sanglam. VATICAN INSIDER


April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt G

English Konknni Mix Bhaji

April fool is dead April Fool, the age old custom to play a prank on someone is dead. Konnench mhaka ‘April Fool’ korunk na. This can be interpreted in many ways; either nobody was successful or people feared to attempt a prank on you. But it can also mean that nobody is bothered to fool others on ‘April Fool’ day. Atam ‘April Fool’-achi goroz na. Soglle tuka voros bhor ‘fool’ kortat. There is no need for a day to fool. There are people who fool you all the days of the year. Starting from the advertisers, they fool the buyer. The master salesperson will fool you into buying a product that you do not really need. They will appeal for the need to have the product just because you neighbor or the world is crazy about. Very few will have the guts to utter, why should be I crazy about, what the world is crazy about. Different kinds of agents keep fooling the people in the guise of services. How can you miss the political promises, they announce that they are going to fool you for next five years. Fools get them elected hoping they will be altruistic. But we have never seen a political party that is truly democratic nor has conquered selfishness. Why not the ‘April Fool’ day be abolished? There is no apparent use of such a day. The dysfunction of fooling others has created a normalcy in our times. In simple words it is normal to fool others. In business, it is good business to highlight the strength of the product and then forget about the disadvantages. In politics, it is democratic to lure voters and it’s fair not to keep the promises. Blaming others has never been the new fooling trick but avoiding responsibility is not democracy. Why should we not remember the different scams? We should start awards: those with a story of the fools. Any way ‘April Fool’ day is over, but we are living is a fool’s paradise. There is nothing mixed in fooling; it is straight under your nose. Feroz F

²ÌÙsÌÌâ +Ì ÌÕ ²Ì²ÌÌâ DFòÌ ²ÌÙs™ÌÌ Ì DFòÌ ²ÌÌâ¨ÌÌFò ŒÌœú¡ôÌâ. = ÌœúÌÉtÌ tÌÌâ ²ÌÙsÌÌâ ˜ÌzùÖZÌ ²ÌÌâ¨ÌÌFò Ÿ·âþ¥ÌtÌÌ¡ôÌâ. ˜ÌzùÖZÌ ZÌÌ–ÌtÌÌ¡ôÌâ. ²ÌÌâ¨ÌÌ Ì – Ìâ`ÌÌœÜ Ì Í¥ÌZÌÌœú¡ãô- tÌÙ¥Ìã ˜·þÌFòÌ zÙù²˜ÌÌ ÌÌZ™ÌÌ —ÌÌ¥Ì Ìâ Ì ŒÌœú¡ôÌ ¥·þ™Ì. `ÌÌŸ™ÌÌœú tÌÜÉ ZÌÌ– ÌtÌÌ ÍFòt™ÌÌFò.t̨ÌãZÌ <¨hõÌZ™ÌÌ —ÌÌ¥Ì Ìâ Ì ŒÌœú¡ôÌ `ÌÌŸ™ÌÌœú tÌÜÉ Ÿ·âþ¥ÌtÌÌ ÍFòt™ÌÌFò. Ìë´Ì +Ì™ÌFÜò Ì ²ÌÙsÌÌâ ¥ÌÌâOÌÖZÌ œú̡̥ôÌâ. zâùLÌ- zÙù²˜ÌÌ Ì + ÌÕ <¨hÜõ™Ì ·þ™Ì ·þÌÉZ™ÌÌ Ì̲ÌÜ Ì Ì™Ì²Ì œúÌ¥ÌÜÉ Ì +Ì Ì¡ãô œúKÌsÌ FòœúZÌã.

How the human mind works A practical example Analysis of the above picture can tell us a lot about how different people think. - For young men, it’s a picture of a lady with a rather large derriere, but only the most observant will notice that she is crossing a street. - The really observant will notice that she is wearing a thong. - For older men, she appears to be a respectable woman - with a big ass - on her way to work. - Wiser men will ponder the presence of mind of the photographer to take the shot in the face of such beauty and be grateful that they shared it. - For half of the women, this is an ordinary woman who should not have left home dressed that way. - The other half will think she is a slut but wonder where she bought that blouse - Older women will imagine the misery that the woman’s curves will cause by the time she reaches 50. - But only children, the extremely intelligent, and the celibate will notice that the taxi is being driven by a dog. I bet you have just gone back to look for the dog !!

Those who are too smart to engage in politics are punished by being governed by those who are dumber. ~Plato, ancient Greek Philosopher

SUDOKU - 001 Ritea zageamni ankdde bhorat zache vorvim dor eke vollerint ani 3x3 boxamni 1 tem 9 ankdde melltat. (Enter numbers into the blank spaces so that each row, column and 3x3 box contains the numbers 1 to 9.)

Sam: Chodd vorsam zogonk hanv kitem korum? Dotor: Kazar za ! Sam : Tacho faydo zatolo? Dotor: Nam. Punn chodd vorsam zogpacho vichar monant yenvchonam. Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

10

AalaolaUyaa sagaLyaak AanaMd jaalaa jaojaU AamacyaaMt Aayalaa AalaolaUyaa ]maodIcaoM AayalaaM lhar sauKI jaalaa saMvasaar AalaolaUyaa pyasa jaalaIM patkaM BaaogasaUna sagaLyaaMk AamakaM AalaolaUyaa BaMUyaocaoM jaalaoM naMdnavana dovaak k$yaa namana AalaolaUyaa ]ktoM jaalaoM sagaa- dar dova Aamacaor Pyaar AalaolaUyaa sagaa-Mt jaaMvayaa ivalaIna gaayat iKNaana iKNa AalaolaUyaa iBakajaI GaaNaokr

Zap P14


11

Vauraddeancho Ixtt April 06, 2013

Pap Saib khorench ojapancho ·

Fr. J. Loiola Pereira

Francis Pap Saiban amkam soglleank thottak kele. Europa bhailo, poilo Jezuit, poilo Francis nanv ghevpi. St. Pedruche Bajilikechea zonelar hanvem taka pollelo tedna thavn anikui ojapam pollel’lim. Aplem poilem ulovp “good evening’ mhunnun tannem suru kelem ani ‘good night’ mhunnun tem sompoilem. St. Pedruchea Angnnant aslolea ani TV-icher polletolea lokan taka apnnailo. Aplo axirvad diunche adim, apnna khatir magunk vinnonti korun tannem apli man bagoili. Khoincheach Pap Saiban oxem kelam mhunnpak dubhav lagta. Harbinger Kardialan ‘Habemus Papam’ amkam

Pap Saib mell’lo mhonn kolloilem. Hea Pap Saiban, ‘Pap Saib’ oxem ekui pavtt ucharlem na. Tannem apnnak Romacho Bisp mhonn pacharlo. Toxench seve mekllo Bisp mhonnun Benedikt Sollaveacho ugddas kelo. Halinchea kallar ami oxem aikotanv “Tumcho mog kortolo Pap Saib”, “tumchea dukhant vantto ghetolo Pap Saib”. Hea Pap Saibak nove nodren polleunk Francis Pap Saib mhotvachem vidhan kortaxem dista. Ami tachea fattlea jivita vixim vachlam: tannem Arsebispachi Palas soddun lhan kuddant ravtalo, aplem mottorui soddlolem, aplem jevonnui apunnuch randtalo ani bosimni provas kortalo. Zaite pavtti kirmi zaunchea suvatank bhett ditalo. Dokxinn

Amerikechea vhodd xaracho to Arsebisp aslo. Poileach disa tronnachea kodelar bosunk tannem nakarlem. Porompore pormannem Kardialamni Pap Saiba mukhar dimbi moddunk zai asli. Ponn ho Pap Saib aplea kodela kuxik ubo ravun dor ek Kardialak veng marli. Venchnnuke uprant dusrea disa Vatikanantlo koddsorun, aplem mottor soddun Vatikanachea bosin bosun Bajilikent magnnem korunk gelo tem amkam gomlem, ani Konklavint bhitor sorche adim tannem aplem beg Padri ravtolea ghorant dovorlolem tem apnnench vochun haddlem. Toxench bill farik korunkuch zai mhonnttalo tem-i ami pollelem. Pap Saib zatoch poilea

Liplelim/sanddlolim mannkam motiam Ubaldo

Francis Pap Saiban dogam ostoreanche paim dhule tem polleun zaite thottakle. Hem koxem korum yeta? oxem zaiteamni mhonnlem. Adlea Pap Saibamni ostoreanche paim dhuvunk nasle. Jezun tor apleam 12 xisanche paim dhul’le, te dadlech asle. Kaim kall sorlo Amerikek ani thoddeam desamni ostoreanchei paim dhuvpachi chal choltali. Francis Pap Saib Buenos Airesacho Bisp aslo tedna dor vorsa Povitr Brestara dadleam modem to ostoreanchei paim dhutalo. Hanga ami fottu dila to Kardial Bergoglio Argentinak aslo tednacho. Francis Pap Saiban sanglem: “Ami soglleanche chakor zaunche. Hi ek khunna. Tumche paim hanvem dhuleat mhonnge hanv tumche sevek asam. Ami ekamekachi seva korchi hi ek budh Somia Jezuchi’ Hoi, Povitr Brestara Pap Saiban chali bhaili rit keli. Romak tornatteanche bondkhonnint vochun 12 tornat-teanche paim dhule; dhimbiancher poddun rupeachea jaran tornatteanche paim dhuvun eka dovea tualean te pusun umo ghetlo. Tanche modem dogi bailo asleot; ek Italian Katolk ani

Ostoreanche paim dule... khup zann tottakle dusri musolman. Tannem tanchea payanche ume ghetle, tem polleun amchem kalliz movall’lem. Fr. Lombardi, Vatikanachea odhikarean hacher aplem mon ugtavun sanglem: Povitr Brestara paim dhuvpachi rit Sakrament nhoi, Pap Saibak ostoreanche paim dhuvunk odhikar asa. To tornatteanche bondkhonnint bhettunk gel’lo. Thoimsor cheddeamcheddvancho zomo aslo; tor choliank bhair dovrop matui sobchem naslem. Teach cheddeam borobor cheddvanche paim dhuvunk tannem tharailem. Dubhavuch na, he porim maye-mogache sevechi chal Pap

Aitara tannem Vatikanache firgojent Mis bhettoilem. Apli sodri soddun vachop korpachea sthanar vochun aplo sermanv kelo (fokt panch minttam), Pap Saib apli sodri soddta, tem hanvem poilech pavtt pollelem. (Aplo xikovpacho odhikar khunnaunk choddxe pavtti Pap Saib ani kednai Bisp bosun Devachem Utor porgott’ttat.) Sadi bhas, khol xikovnn, nodrek nodor lavn ulovop! Tannem mhojea monant Juanv I Pap Saibacho ugddas haddlo. To Pap Saib zatoch 1978 vorsa thoddeach kallak aslo tori tannem aplea hanstea tonddan ani sadea xikovnne vorvim sogllo sonvsar zoddun ghetlolo. Francis Pap Saibanui Amori vellar kel’lo niyall sompoitana, ‘buon pranzo’ (Italient hem dor eklo disak 10 pavtti aikota) mhollear borem jevonn jevat mhunnttoch 300 hozar aikupiamni vhodda urben talliô marleo. Tannem Povitr Brestarachem Mis St. Pedruchem Angonn soddun bhurgeanche bondkhonnint somarombhlem. Hem-i korpi ho poilo Pap Saib. Tacho odhikrut nivas soddun Padrinchea ghorant ravunk tannem tharailam. Hem sogllem niyallit zalear amchean mhonnum yeta amcho Pap Saib khorench ojapancho.

Saiban orthabhorit korun dakhoili. Juanv1 3/16 Xubhvortomanant sanglolem asa” aplea dhonia poros gulam vhodd nhoi, toxench patthoil’lo apnnak patthoila tache von vhodd nhoi. Hem zanno zaun tumi toxench korxat zalear khorench tumi subhagi”. Pap Saiban ek bhesborem lisanv amkam xikoilem.Deva mukhar dadleam-bailank ek sarko man fovo mhonn sidh kelem. Jezu punorjvont zalo tedna Tachea tonddantlem poilem utor bhair sorlem “ostore, konnak sodtai?” Magdalache Maria lagim to uloitalo.Tikach ek vhodd man favlo. Jezuchea xisank To punorjivont zala mhonn Marian kolloilem. Pap Saiban Buenos Aires xarant vavurtana sade chalichi ani lhanvikayechi dekh dilea. Taka Pap Saib kortoch tannem apli sodri soddun sokla denvlo, tanche borobor ubho ravlo ani bhav koso somestanchi veng ghetli. Vatikanache Palasint bara kudd aslolo zago asa, sobit terras thoim thavn akhea Romacho dekhavo dolleam mukhar dista.Osli girest palas apnnak gorjechi nhoi, ponn sadea zagear to ravunk sodta ani utramni nhoi ponn aple sade-chalte chalin amche thaim novsornni korunk to sogttank uskaita. Xabas Pap Saib! Novi uzvaddachi divtti tumi pettoilea.

Francis Pap Saib Amcho Jeorge Mario Bergoglio Kardinal aslo Arjentinacho, Boro sobau polleun tuzo, Herderi vinchlo San Pedruche kodelicho. Poiloch Pap Saib Europa Bhailo, Chodd mog tuka goribancho, Bhokti tum San Francis Assisacho, Vhodd usko tuka poriavornacho. Boreponnacho vavr tunvem hatallo Katolk Bhavarti koxen borla, Ontor dhormacho ullekh tuvem kela, Musolman bhavam kodde bhasabas eujilea. Akantkvad soma-zantlo pois korunk, Munxeam moderm ekvott hadunk, Chuklelenk sondhanan bhogsunk, Tunvem avhan dilam ami pallunk. Tuje kodchean soglleank opekxa, Dakhoitolo mhunn bori dixea, Tuje yezonneak borem anvdeta, Ani Deva-axirvad tujer magtam. Alvaro Gomes Benaulim


12

l

Bhavartacho Onnbhov

April 06, 2013 Vauraddeancho Ixtt G

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofisant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas AGASSAIM: Mhojea 3 vorsanchea

cheddvak auchit bhair zaupak tras zaunk lagle. Voizak dakhoun vokhdam dilim ponn kainch gunn poddlona. Xekim eka Brestara hanv taka gheun Pilar ailim ani Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu lagim maglem. Hanvem taka ghora yeun Man. Agnelachea fonddachi mati firoun piyeunk dili ani Man. Agnelachea mozotin sogllem borea bhaxen zalem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Socorinha Vales Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem mhojea putak nokri favo kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani atam novean nokrek lagla mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Agostinho Rodrigues VASKU:

MARGANV: Mhojea mamak kazar

zaun sumar 12 vorsam bhurgem naslem. Hanv dor Brestara Pilar Misant vantto gheun tankam bhurgeachem dennem favo kor mhonn Man. Agnela lagim magtalom. Xekim Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani tanger bai zolmolem ani dogaim borim asat. Toxench amchea kamachea zagear ek vhoddlo 3

metrancho khol fondd marlolo ani tantunt hanv poddlom. Hanv uttlom ponn mhaka kainch vaitt zaunk na, hem polleun hanv ojeap zalom. Hi khobor hanvem mhojea ixttak sangli. Mhojea bolsant sodanch Man. Agnelacho regist ani mati asli ani to dis Brestar aslo. Mhozo bhavart Man. Agnelacher aslo tannem mhaka rakhlo ani samball’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Aggie GOA-VELHA: Hanv chodd borem

naslem mhojem presanv denvlem ani mhoji diabet vaddun gunvoll yevnk lagli, oxem astana mhaka hospitalant vhorchem poddlem ani 5 dis urlem ani thoim mhaka thyroid-ache asa mhonn sanglem ghora yetoch mhaka borem disona zalem oxem hanvem Man. Agnelacho regist toklek tem payank oddlo ani Man. Agnela lagim roddon maglem mhaka borem kor mhonn ani teach vellar mhozo gomtto dukhtalo ani horddeant gopgoptalem tem sarkem borem zalem. Hanv Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Filomena D’Cunha MAINA-CURTORIM: Mhoje sunek miscarriage zali tedna hanvem

PRAYER TO OBTAIN THE GLORIFICATION OF VEN. AGNELO Almighty God, our heavenly Father, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for giving us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. Agnelo O God of infinite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen. Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to: The Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo, Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460 E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

BHOKTI KORTOLEANK ULO Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice Postulador Pri. Hilario Fernandes, sfx

Man. Agnelak fuddem ghalun maglem tachea ghorabeak bhurgeachem dennem favo kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Bernadita Mascarenhas

bori nasli ani tichem major operasanv aslem (5 horachem). Man. Agnelachea mozotin operasanv borea bhaxen zaun ti bori asa mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Maria Nancy Abreu

QUEPEM:Setembrachea

PARODA: Hanv gorbest astana mhozo presure ekdom vhoir astalo ani voiz sangtalet operasanv korunk poddtolem mhonn. Hanvem bhavartan Man. Agnelan fuddem ghalun maglem ani porsutti borea bhaxen normal zali mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Fatima Fernandes

mhoineant hanvem Pilar yeun bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu lagim mhaka ek borem kam’ mellunk maglem. Tachea adaran Otumbrant mhaka kam’ mell’lem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Lavina Fernandes CHANDOR: Mhoji ghorkarn gorbest astana kaim tras zale ani tika visov gheunk lailo. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem tichi porsutti borea bhaxen zalear puro mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Silvester Fernandes CHORANV: Maglolo upkar Man.

PANJIM: Mhojea maink operasnv kortoch ERCP stand ghalunk goroz mhonn voizan sanglem. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ERCP ghalunk poddona toxem kor mhonn. Voizan rogot topasun sanglem ERCP stand ghalunk goroz na. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. R. Rodrigues

Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Elvira Fernandes VEREM: Mhaka zor yevn toklek

chodlo, tedna hanvem Man. Agnelak ulo marlo ani mhozo zor denvoi ani mhaka borem kor mhonn maglem. Man. Agnelan mhaka borem kelem mhonn hanv Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Veronica Costa CUNCOLIM: Ami zaitea trassant aslim. Man. Agnelak fuddem ghalun maglem amkam adar di mhonn. Amkam Man. Agnel paulo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Fatima Fernandes BAMBOLIM: Mhoji sister-in-law

PILAR MISACHI MANDAVOLL Pilarchea Motthant vavr cholta. Dekhun Misam Pilar Siminarichea kopelant zatat.

UPKAR MELLUNK MAGNNEM Sorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnem Ogonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv amchea Somia Jezu Kristache nanvim. Amen Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00. Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00 Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad


Vauraddeancho Ixtt

Katolk Khõbrõ

April 06, 2013

PASKANCHO TISRO AITAR Voros C (14/04/2013) 1lem Vachop: D.I. 5,27b-32. 40b-41; 2rem Vachop: Prok.5,11-14; Xubh: Ju 21,:1-19.

Jezun amkam soddoileant Ek Sfurthi: Germany desantle eke igorjeche torrir menddreachi akruti kantoilea ti polleun ek bhonvddekar ojap zata. to zaitea zannank vicharta punn eklo tachi taka bori somzonni dita: ‘Jednam igorz bandpacho vavr chalu aslo tednam ek vavr korpi chodd unch thaun sokla poddlo. To melo mhonn somzun sogllim her vavr kortalim tim vegim-vegim denvlim. Punn to sarko boro aslo, fokot taka matxi dukhapot zal’li. To itlo unch thaun poddun sud’dam koso salvar zalo tench ek vhoddlem ojap. Sokoil menddrancho ek hindd chortalo, ani to monis eka menddracher poddlo ani salvar zalo. To menddro mat melo. Ani hea ojapacho ugddas korunk, je unchayek thaun to monis sokla poddlolo tea zagear konnem eklean menddreachi akruti kantoilea. Jezu zaun asa menddro zo khursacher mela ani tea vorvim amkam sasnnik mornnantlim salvar keleant. Devachem Utor: Dhormdutanchea Itihasantlea vachpant Jezuche Dhormdut bondkhonnint pasun astana Jezuk porgott korpachem misanv monant ballgun jiyetat. Te Jezuchem Xubhvortoman porgott kortat dekhun tankam bondkhonnint ghaltat. Itlench nhoi tankam kainch uloina zaunk mona kortat. Punn Dhormdut koxech ogi ravonant. Tankam khub torechi piddapidd soschi poddta, tori sogllem sosunk te khuxal zatat. Prokasovnnechea Pustokantlea vachpant Sant Juanv apnnem dekhlolea dorxonant sorginchea sevadhormanchi khobor korta. Hea vachpant khursar morun punorjivont zalolea Kristachea manank gaylolem git asa. Xubhvortomanant, Tiberias doryaxim Jezu xisank dista to dekhavo asa. tantum xis aplea Gurujik vollkonant. To tanche lagim gozal korta ani kitem korunk zai tem pasun tankam sangta. Tacho sol’lo (advice) aikun te doryant aplim zallam ghaltat ani oddun haddunk zaina titlem nistem tankam poddta. Tednam Juanv Jezu Gurujik vollkhota. Amchea Jivitak: Jezun Aplea jivachem bolidan korun amkam soglleank sasnnik mornnantlim soddoilim. Jezucho onnbhov gheun Tacho mog amchea dispottea jivitant ami dor eklean korunk fuddakar gheunk zai. Oxem korun amchean Jezu Kristachea punorjivontponnachim sakxidaram zaunk zata. Povitr Pustok xikun amchean Jezuk odik vollkunk zata. povitr Pustokant jivea Devachem Utor asam ani tantuntlean dev amchexim uloyta. Hem ami sotmandun ghevop gorjechem. Tednam Povitr Pustok ami mogan vachtoleanv ani niyall kortoleanv. Tech porim Misachi Bhett ani Sakrament amkam khub adarache. Dor eka sonvskarant asloleo khunna amkam Devaxim vochunk adar ditat. Udok amkam Novem jivit khunnaita. Ami novim mon’xam zaunk proyotn korunk favo. Tel amkam pekovnni ani ghottay khunnaita. Amchea Kristi jivitant hem khub molachem. Tech porim Povitr Misant amkam jevnnachi khunna asa jea vorvim amkam Unddea ani Soreantlean jevnnachem boll mellta. toxench Jezuk onnbhovunk ami amchea peleachi seva korun jivit fuddem vhorunk zai. Peleachea rupan Dev amkam bhettunk yeta. Amchea gorjevont bhavam-bhoinnichi seva korun amchean Devacho mog onnbhovunk zata. dor eka mon’xa sovem ami punorjivont Jezuk polleunk vavrum-ya. Fr. Ave Maria Afonso

Aitar 7vi: Ac 5, 12-16; Jn 20, 19-31. Somar 8vi:Is 7, 10-14; 8-10; Lk 1, 26-38 Monglar 9vi: Ac 4, 32-37; Jn 3, 7-15 Budhvar 10vi: Ac 5, 27-33; Jn 3, 31-36 Brestar11vi:Ac 5, 27-33;Jn 3, 31-36 Sukrar 12vi: Ac 5,34-42; Jn 6, 1-5 Sonvar 13vi: Ac 6, 1-7; Jn 6, 16-21

l

13

Hindu akantvadianchi bhirankull hinvsa, Kristanvank xanti vinnem Paskanchi Porob Nirmala Carvalho MUMBAI: Prachit kallant poryan, Paskanche porbek toyari kortolea Bharotachea kaim vattharantlim Kistanvam dhumalleank ani hinvsek bolli poddleeant, oxem Bharoti Kristanvanchea Vixv Monddollacho Odheokx Sajan K. George hannem sanglam. Marsachea mhoineant, Chhatisgarh ani Kerallant choltoli hinvsa nodre mukhar dovrun to uloitalo. Hem satollem Kristanvank chodd mhotvachem mhonn sangun, Kristanv olpsonkhek (minorities) chodd surokxa mellunk zai mhonn tannem Raxttrik Monis Hok’kam Ayogak (National Human Rights Commission) ulo marlo. Marsache 13ver Chhatisgarhantlea Jagdalpur zil’leant

Hindu mullvadi, proxasonache monis ani pulis sangata yeun, igorz bekaidexir bandlea mhonn arop ghalun moddun uddoili. Thoinchea lokan addav-pache proytn kele ponn tankam (bailank ani bhurgiank poryan) tannim mar ghalo ani vaitt utram uloilim. Igorz moddche adim hindu mullvadiamni Povitr Pustokam, songitache instrument ani her

povitr vostu bhoxttaileo, moddun uddoileot. Tea adim Kerallantlea Trivandrum zil’leant magnneachi zomat choltana hindu akantvadiamni Brethren Assembly Igorjent bhitor vochun lokak danddeamni boddoilo. Eka Kristanvak toklek mar bosla. Hindu lokak Kristanv kortat mhonn arop ghalo. Him Kristanvam add uktailolim bhavnam, xantitayen ani dobajean somarombhtolea Paskanche porbek favo toslim nhoi. Ghottnnen dil’lem dhormik meklleponn vaprunk proxasonan surokxa diunchi mhonn Kristi monddollan maglam. Khorem mhollear surokxa divpachem proxasonuch akantvadiam vangdda yeun hinvsa nirmann korta, tem kortub vichitruch dista, oxem Sajan George hannem sanglam. ASIA NEWS

‘A Forbidden God’ hem cholchitr Spainantlea Nagri Zhuzant martir mel’leanchi khobor sangta SPAIN: Halinch Clarentin Sonvsthechea misionaranchea koxttam vollvolleanchea mornnacher adharlolem Spanish fi lm ‘Un Dios Prohibido’ eka kallaveli dukhachi khobor uzvaddaita. Hea fi lmacho Inglez orth oso ‘A Forbidden God’ vo Mona kelolo Dev. 1936 vorsa Spain desantlea don vegllea pongddam modem nagrik zhuz zaun kitleach Clarentin misionarank jivexim marlole. Hem fi lm khore ghoddnnecher adharlolem asa. Tornne Missionar aplo Kristi bhavart soddunk raji nant mhonn tanchem jivit

sonkottant aslem. Kristi bhavart soddunk tankam disrat dhomkeo ditale. Tori astana bhavart soddunk tankam vell dil’lo astanaim tannim beporva korun tannim

Paskam dis sorkari kocheri ugteo, Kristanvancho nixedh DELHI: Marsache 29ver tem 31ver Kristanvank Povitr Sukrar tem Paskanchi Porob; kaim sorkari khateamni, kor (tax) vosul korpache kocherintlea ani her kaim kam’darank vavrak apoile. Fides hea khobram potran Kristi kam’darank hea disamni sutti asunk zai mhonn sanglem. M u m b o i c h e a ‘Catholic Secular Forum’ songhottnnen Prodhan Montriak toxench Arthik Montriak he vixim ek nivedon dilem ani Kor (tax) kocheri Son’var ani Aitar bond astoli mhonn prosidh-potracho tea

NOVI

nivedonant ugddas kelo. Fides potra pormannem Marsache 31ver kor orji divpachi nimnni tarik zal’lean Kendr Arthik Khatean tea disa vavr korunk sanglam astolem. Fides-ak ek chitt dhaddlea ani tantunt, vavr kortolea Kristi lokak tea disa dhormik ritimni vantto gheunk manyotay diunchi ani kor orji bhorunk ek dis vaddouncho mhonn songhottnnen maglem. Jammu ani Kashmir raj’yant Povitr Sukrara sutti na ti ek onit mhonn chitt sompoitana ugddas kela. FIDES

mornnak fuddo kelo. Guptim ektthaim zaun te magnnim kortale ani komunhanv ghetale. Xekim tankam Agostan 1936 vorsa faran marle. 1992 vorsachea Otubrant

Juanv Paul II Pap Saiban tankam bhoktivont keleat. Hea vorsacho gormecho kall suru zanvche adim hem fi lm Spain desant uzvaddaytole. ROMEREPORTS

Amritsar diosez 900 bhurgeancho samball korta AMRITSAR: Ut’tor Bharo-

tantle Amritsar diosezin igorjen 900 bhurgeanchem udarposonn korunk ani tanchea xikxonnik toxeoch her gorzo polleunk Paskanche adle sanje Marsache 30ver nirnnoy ghetla. Halinch Amritsar diosezin aple sthapnnechea 50 vorsancho Bhangra Utsov somaromblo. Durboll bhurgeank xikxonnacho ani jevnnacho adar divpacheo anikui yevzonneo ti diosez hatant ghevpachi asa. Goribam khatir sorkaran xikxonnik ani jevnnam- khannancheo yevzonneo ankleat teo odik nettan chalik lavunk atam

sohokar zatolo. He yevzonne vixim uloun Bisp Pradeep Kumar Samantaroy-n sanglem. Fattlim don vorsam thavn diosez gorib bhurgeank xikxonnachi ani jevnnam-khannacho adar dita. Jim bhurgim bholaiken ani xikxonnan oskot aslim tim atam khellacha ani xikxonnik mollar porzolltat. Bispan sanglem hem tanchem Paskancho sondex porgottpachem karyo zaun asa. Tachi diosez anikuy gorib bhurgeank voir kaddpachim pavlam martoli mhunn tannem asvason diun sanglam. UCAN


14

l

Kollounneo

April 06, 2013 BUSINESS OFFERS Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates. c o m”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (14) GUITAR, ORGAN, PIANO, KEYBOARD, DRUMS, HOME CLASSES anywhere in Goa. Fees Rs. 2000 per month, once weekly. one man Band Rs. 3500. Call : 9767828233 (1)

HEALTH Reduce excess fat/weight without side-effects. Feel energetic, stay healthy, feel young. For free body fat analysis call 9822380653 (7)

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe N

5.2

P

K

596.0 1680.0 pH

EC

6.8

1.51

G

Vauraddeancho Ixtt

Fuddle Vidhan Sobhe adim RP-21melltolo PORVORE:Virodhi pokxachea vangddeank oge korpak Mukhel Montri Manohar Parrikaran Regional Plan - 2021 JunJulay mhoineant polleunk ugto astolo mhonn Vidhan Sobhen sanglam. RP -21 fuddle Vidhan Sobhechem odhivexonn zaunche adim toyar zatolo mhonn tannem kolloilam. Duddvancho adar divpache chorchek zap divn Parrikaran sanglam, Panchayatink tanchea vatthara purtoch odhikar divnk zata. RP dor ek panchayatint loka khatir ugto dovortole. Apleak zai toso nirnnoy gheun sorkarak bottam dakhounk khoinchech

gram sobhek odhikar na mhonn Mukhel Montrean sanglam. Band-kamancheo yevzonneo pas korunk panchayatiche monis bhitorlean duddu ghetat mhonn apnnak tokrareo aileat oxem Parrikaran sanglam. Bandavolleo korpeanche songhottnnen heo tokrareo dileat. Konnui bhroxttacharant sampoddlear taka koddok kheast favo zatoli mhonnlam. TCP khatem bandavollecheo faili veg vegim pas korinant dekhun tancher apunn cheponn haddttolom mhonnlam. Lokache tras pois korpak favo te upay gheunk apunn raji asam. Gõyant bhailea

Goan R.C Bachelor 32/5’7”, BSC presently working in Mumbai seeks alluance from RC Goan spinster, graduate, fair and slim with good family background upto 28 yrs kindly contact 2317106/8805 Minam bond zal’lean 739937 (07) PONNJE: ttrokanchea obsoeganchi mornnam vattovlleant mhonn Abrilache 2rer Mongllara dis Mukhel Montri Manohar Parrikaran Vidhan Sobhent zabab divn sanglem. Fattlea tin vorsank rosteancher minachea ttrokanche 685 obsoeg zaleat tanntun 61 zannam meleant ani 306 zannam zokhmi zaleant. Ponn mInam bond aslolean hea vorsache Marsache 18ver poryan Minachea ttrokanchea

lokan ghoram ani flettam gheun bond dovorlolim asat. Sumar 23% ghoram Gõyant bond asat. Dekhun fuddarak oxem zaina zaunk Gõycho sorkar novo kaido kortolo mhonnlam. Bandavolleo kortoleancher ghal’lo ogllo kor unno korpachi adlea mukhel montean kel’le suchovnnecher niyall korun gorjecho upay gheunk proytn kortolo mhonn Xri Parrikaran sanglam. Lokak mharog ghoram ghenvk poddchem na ani ghoram bandtoleankui faido zatolo. Flettanchea dhoniak odhikar rakhun dovorpak sorkar kaido korpacho asa mhonn tannem sanglam.

Minachea ttrokanche 685 obsoeg, 61 mornnam obsoegan konn morunk na. Vidhan Sobhent ankdde dakhoil’lea tea pormanntm 2010 vorsa minache ttrokanche obsoegamni 21 meleat ani 120 zokhmi zaleat. 2o11 vorsa 24 meleat ani 121 zokhmi zaleat ani 2012 vorsant 16 meleant ani 65 dukhvoleant khorench minacho vavt bond zavn lokachem udarposonn gelam ano poristhiti marekar zalea tori dusre vatten mon’xacho jiv vattovleat.

Mathew Samuel Lokayuktachea proxasonnacho karbhari PONNJE: Gõychem Lokayukta Nitidar B. Sudershan Reddychea mukhelponna khal Abrilache 3rer thavn suru zalem. Tache karyalayachea proxasonnacho poilo mukhel odhikari zaunk Kola ani Sonskruti khateacho chitins Mathew

Soirik Kollounneo Upkar Magnnim

TO ADVERTISE CALL8007278490,

2219091,9604101187

Samuelak nemla mhonn Gõychea Lokayutachea mukhel chitins Vijayanan sanglem. Hea karyalayant sumar 36 post sorkaran tharaileat. Lokayuktachi karyalaya khatir Raibondrachea adlea GMC-iche imaroticho ek bhag sorkaran ghetla. Nitidar Red-

‘Naturopathy’-cho kurs PONNJE: Gõychea Caritas sonvsthen ‘naturopathy’-chi mullavi xikovnn divpi kurs ghoddun haddla.Ho kurs Abrilache 14ver, Ponnjechea Institute Piedade hangasor sokallim 9.30 tem sanje 4 meren chalu astolo mhonn kolloilam. Jezuit padri Fr. M. Britto kurs choloitolo. Fr. Britto naturopath ani ek Siddha Maruthuva Pandit. Toxench Patna ani Delhi xarantlea ‘Holy Family’ hospitalant naturopathy ani homeopathy khateancho sthapnnar. Hea kursachi odik mahiti gheunk Sr. Ana D’Mello 2293160 vo Fr. Savio Fernandesak 9326428375 hea ankddear fon korcho. yetoleak poilo zago melltolo.

dychem thikann tech imarotint astolem mhonn sangtat. Lokayuktant nond korpacheo konnacheo tokrareo asat zalear teo diunk kollovnni jahir kortole. Lokayuktachea karyalayant vavurtole odhikari promannikponnan vavurlear lokak nit melltoli.

SUDOKU - 001 (ZAP)


Vauraddeancho Ixtt

Katolk Khobrõ

April 06, 2013

l

15

Kristanvamni dusreancheo khobrô korpachem soddun diunchem: Pap Saib VATIKAN: Kristanvamni dusreancheo vankddeo khobro vo chaddyo (gossiping) korpachem soddun divnchem. Na tor, zoso Judasan Jezuk visvasghat kela toslo chaddiyo korpachea kortubacho orth zata oxem Francis Pap Saiban sanglem. ‘Domus Sanctae Marthae’ ghorant Mis bhettoitana Pap Saib Devachea Utracher niyall kortalo. Judas Iskariot apnnak koso visvasghat kortolo tem Jezun adinch sanglolem tacher Pap Saiban niyall korun hajir aslolea bhavarteank sanglem. Judasak Jezu ek vikpa sarki

vost koxi asli, ti tannem rupechea 30 nanneank vikli. Ami, amchea jivitant Jezuk vengoitanv ponn kuxin dovortanv, tednam ami Jezuk vikloleach porim kortanv mhonn Pap Saiban sanglem. Amcho lokui bhi ekamekak oxench kortat, jednam dusreancheo chaddiyo kortat. Dusreancheo chaddiyo korpant koslem sukh mellta tem hanv nokllom. Poileo ami borea utramni dusreancheo khobrô kortanv ani uprant teo vikpachea vostum porim chakattam zatat mhonn Pap Saibam sanglem. CNS

Bhavart dakhoitole sobitayecho igorzô bandunk zai: Duncan Stroik SOUTH BEND: Igorzanchea

imarotink Devache sobitayechem bim zavpachi zababdari asa, kiteak hea imarotim vorvim Katolk bhavart porgott zata, oxem vostuxilpi (architect) ani borovpi Duncan Stroik mhonntta. “Igorzanchea imarotim vorvim ami amcho bhavart xiktanv; teo fatrantlean amkam sermanv sangtat dekhunuch tankam mhotv asa”, oxem Notre Dame’s School of Architecture hea

vidyapitthantlo Professor Duncan Stroik hannem CAN hea khobram sonvsthek sanglam. Ami challis vorsam adim bandloleo imaroteo tornnatteancho bhavart thiraunk ani samballunk adar zala toxench Xubhvortomanache porgottnnent molacho vavr zala, hantunt il’loi dubhav na, oxem ‘ The Church Building as a Sacred Place’ hea pustokacho borovpi Stroik-an mhonnllam.

Pinddkecheo pinddka hea imarotimni vaddleat ani hea imarotimni tankam kitem tori bhavarta vixim xikoilam dekhun oslea imarotinchem mhotv vaddtta. Stroik-an boroilolem novem pustok “Beauty, Transcendence, and the Eternal”, adlea igorzanchem novemkoronn kortat tedna padrink, fi rgozkarank, vhoddilank ani vostuxilpiank margdorxon dita. CNA

Francis Pap Saibache venchunnuke vixim Malakichi baknni ROME: St. Malachyn adim sangun dovorlolea vo bakit kelolea pormannem, Benedikt Sollavea rajinamno divop ani Francis Pap Saibak vinchun kaddop hem sogllem ghoddon ailam mhonn somzotat. Hea soglleo ghoddnneanchi khobor Nostradamus ani Malachy hannim bakit kel’leo asa mhonn sangtat. Nostradamus

mhonnlear, Fransez voiz, fuddar sangpi ani vokhdam divpi, tannem adim sangloleo zaiteo ghoddnneo khoreo zaleat. Tori astana zaitim bakitam herui ghodditank lavunk zatat. Nostradamus kallo Pap Saib yeta mhonn sangta. Francis Pap Saib dhovo lob ghalta ponn Jorge Bergoglio Jezuit Sonvsthecho vangddi. Jezuitanchea Xrestt

Vhoddilak Kallo Pap Saib mhonntat. Kiteak to Kallo lob ghalta ani nirnnoy ghetana tacho probhav poddta. Sonvsarachea Xima thavn Pap Saib yetolo mhonn Malachias sangun dovorlam tem khorem koxem dista, karonn Francis Pap Saiban, taka vinchun kaddla te ratik zonelar thavn tannem tinch utram ucharlolim aikolim. ROMEREPORTS

Bharotant vavurlole Australian madrik Devachi Chakorn keli Akhea sonvsarant Jezuitanchi AUSTRALIA: Bharotant misionari vavr korunk vavurtali te Australiache madrik Marsache 27ver Devachi Chakorn (Servant of God) mhonn jahir kelea ani ticho proses fuddem veta. Ho santkoronnacho poilo panvddo tika favo zala. 33 vorsanche pirayer, 1920 vorsa Sr. Mary Glowrey misionari vavr korunk Andhra Pradesantlea Guntur ganvant ail’li. Ti Jezu, Maria ani Juze he Sonvsthechi vangddin asun Bharotant ail’li. Tinnem Bharotantlea durbollam khatir vavrunk Bholaike Songhottnna sthaploli. Guntur Diosezichea Bisp Gali Bali hannem Telam Povitr Korpachea Misa vellar Sister Mary Glowrey Devachi chakorn mhonn jahir keli. Tichea santkoronnacho (cannonise) proses vo anukrom Bharotant toxench Australient dha vorsam adim suru kel’lo. Hi khobor Australiantlea Katolk Ostoreanchea Pongddachea ‘Bioethics convener’ Anna Krohn hinnem dilea. Madr Glowrey

Sonvstha sogllea poros vhodd Spainantlea Loyolachea St. Inasan 1548 vorsa Jezuitanchi Sonvstha sthapli. Aple Sonvstheche padri Pap Saibache khuxe pormannem goroz aslolea suvatancher vavrunk vochpacho he sonvsthecho mukhel hetu aslo. Heram dharmik sonvstham porim JezuitancheSonvstheche vangddi durbollkayechi, nirmollponnachi, khaltikayechiAngovnneo vo vrot kortat. Tea xivai Jezuit vangddi chovtho vrot vo angovnn mhonnlear Pap Saibak adnya-pallon. Tanchem karyavo misanv zaun asa Devachem Utor porgottunk tannim khoinchi-i xima par korunk zai.Dekhun Jezuit

VATIKAN:

Australiachea Victoria xarant 1887 vorsa zolmoli. Tinnem voizuki xikxonn ghetlea uprant Melbourne xarant aslolea Royal Victorian Eye and Ear Hospitalant toxench Sant Vincent Hospitolant seva keli. Apli seva thoddo kall choloilea

uprant tinnem ‘Catholic Women’s League’ hi Songhottnnam Victoria ani Wagga hea xaramni sthapli. Santkoronnachea margar asloli hi dusri Australiachi nagrik. Sr. Mary MacKillop hika 2010 vorsa Pap Saiban Santinnicho man dilo. A.U IBTIMES

China desant poryan pavleat. Sonvsarbhor xikxonnik kendram dhorun Jezuit sonvsarantlea 69 desamni 231 vidyapittham ani her xikxonnik vavr choloitat.Padri zaunche adim Jezuitank unchlea xikxonnacheo podveogheuncheo poddtat. Tankam Filosofichem ani dhormxastrachemxikop korchem poddta. Padriponnachi makhnni gheunche 12 vorsam xiktat. He Sonvsthent 18,000 vangddi aslolean hi soglleam poros vhoddli Sonvstha. Ti sthaplear 600 vorsam zalim. Tiche 51 padrink santacho man (canonization)mell’la. Tea xivai anikui kitlech santkoronnache vatter asat. ROMEREPORTS


16 Dukollachea proxnak fuddo korcho: Kardial

Jivitache Umedhir

Vauraddeancho Ixtt April 06, 2013

Kherit Batmidar | VIP PONNJE: Hindi fi lmantlea

kolakaramni ghal’le kopdde amkam soglleankuch akorxit distat. Je kopdde fi lmantlim kolakaram ghaltat, tanchem ‘designing’ korpak ‘fashion designers’ hancho moladik ani mhotvacho hat asta mhonn bhov thoddeank khobor astoli. ‘Fashion’ mollar sonvsarbhor sodanch spordha asunui, Kareena Kapoor, Vidhya Balan, Katrina Kaif adi sarkim prosidheche tengxer asloleo ‘heroines’ hanche kopdde ‘design’ korpi Gõykar zonvlleo bhoinni Ridhi ani Sidhi Mhapxekar hannim ‘fashion’ mollar aplem kherit sthan toyar kel’lem asa. ‘Bollywood’ kolakaranchi soglli khobor lokak akorxit korta. Oxe sthitint tannim angak ghal’le ‘fashionable’ kopdde tankam khup sobitay haddttat. Tori he kopdde toyar korpak hea ‘fashion designers’ hankam khupuch mhenot korchi poddtta. ‘Fashion’ sonvsarant gelim kaim vorsam khupuch spordha vaddlolean, zonn eklo ho ‘design’ apli veglli mhonn dakhoupak sodanch doddpoddlolo dista. Ponn Ridhi ani Sidhi Mhapsekar hea dogui bhoinnimni mat hea mollar thoknnay korpa sarko vavr kela ani tancho hea kherit batmidarak ul’lekh korin so dista. Ridhi ani Sidhi heo dogui bhoinneo Mhapxem

l

MUMBAI :Ma hara x tra nt

ganvcheo zaun asat.2003 vorsa tannim Mumboi yeun NIFT Kolejintlean ‘fashion designing’-acho kurs purnn kelo.Tea uprant Ridhi hannem 2006 tem 2009 meren ‘fashion designer’ Narendr Kumar Ahmed ani Sidhi hannem Arjun Khanna hanchea hata khala kam kelem. Tea uprant 2009 vorsa dogaim bhoinnamni ‘Mhapxenkar’ ho aplo ‘brand’ suru korun svotachem ‘boutique’ sthapon kelem.Hem ‘boutique’ Mumboint Santa Cruz hangasor asa. Toxench tanchem ‘work shop’-ui asa, ani tim kolejint thavn pas

zaun yeupi bhurgeank margdorxonnui kortat. Sidhi sangta tea pormonnem, tankam dogaim bhoinnak lhanponnar thavn ‘fashion designing’-achi avodd asli, ani hea mollar aplo fuddar korpachi itxa asli. Maimpai koddlean amkam sodanch boro protisad ani ut’tejon mell’lem.2010 vorsa ami poylech pautt ‘Lakme Fashion Week’ hantunt vantto ghetlo. Atam meren ami Mukta Godse, Kareena Kapoor, Sonam Kapoor, Katrina Kaif, Vidya Balan adichem ‘fashion designing’ kelam. Ami ‘design’ kelole kopdde vaprun kaim kolakaramni

‘Ramp Walk’ poryan keleat. Hea kolakaram sangata kam korpacho amcho onnubhou khupch prerna divpa sarko aslo.Fuddarak ami Aishwarya Rai Bachchan, Madhuri Dixit, Salman Khan, Sha Rukh Khan hanchea sangata kam korun amchem ‘Mhapsekar Boutique’ soglleak pavoupachem amchem sopon zaun asa. Tech porim cholchitram khatir kopdde ‘design’ korpachi amchi itsa asa ani ami favo te sondichi vatt polletat. “Gõycho namnecho ‘fashion designer’ Wendell Rodricks hachea fattafatt atam amkam poryan hea mollar lok ‘Mhapsekar’ hea nanvan vollkhopak lagla. Hea nanvacho ul’lekh lokachea tonddantlean aikolea uprant jivak khupuch somadhan melltta, mhonn tannim umedi tallean sanglem.

1972 vorsa thavn marekar dukoll uprasunk lagla ani Mumbaichea hospitalant supurlea ballkanchim chodduch mornnam zatat, tim vattavunk upay gheunk vavrat mhonn Kardial Oswald Graciasan lokak ulo marla. Amchea rajyant pavs na zaun uprastolea dukollak lagun xetkareanchea jivitachi poristhiti gombhir zata ani xetkareanche kitlech atmghat zaupachi xokotay dakhoitat, oxem Kardialan Paskancho sondex ditana mhonnlem. Piyevpachea nitoll Udkacho samball korunk zata title ami upay gheunk zai, toxench hea vavra khatir gorjevontank adar divnk duddvanchi nidhi ektthaim korpacho upay gheunk zai mhonn

Kardialan sanglem. Adim kednach dukoll polleunk na toslo dukoll 1972 vorsa ailo. Dusrem mhonnlear amchem lokx bhouxik hospitalamni mortoleam ballkancher ghalpachi chodd goroz asa. Amchea xaranchea nagrik odhikareanchi chodd befi kir zata. Dekhun oxem ghoddunk pavta mhonn Kardial Graciasan sanglem. Maharaxtrachea Rajpal K. Sankaranarayanan hannem Kristi somudayak Paskanchim Porbim dilim. Jezu Kristan aplea nixkollonk jivitachem kel’lea bolidana vorvim amkam sotachea ani mogachea margan cholunk prenna diunchi ani ami eka mekak xanti ani sontos haddunk pavchim oxem tannem mhonnlem. HINDUSTAN TIMES


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.