Pamatnica ZMOS

25 rokov v službách samosprávy

ZMOS 1990 - 2015

ZMOS 1990-2015

Vážené dámy, vážení páni, Združenie miest a obcí má za sebou dvadsaťpäť rokov služby občanom. Boli to roky nadšenia, odhodlania meniť svet k lepšiemu, ale predovšetkým tvrdej práce a zodpovedných rozhodnutí, ktoré formovali nový systém verejnej správy so zásadným dopadom na život a fungovanie miest a obcí a na vytváranie priestoru pre kvalitný život ich obyvateľov. V tomto duchu, poučení predchádzajúcimi obdobiami a s ešte väčším nasadením musíme pokračovať aj naďalej, pretože len spokojný občan, efektívna a zodpovedná miestna samospráva je stabilnou oporou pre Slovensko .

ZMOS bol od svojho vzniku otvorenou platformou na plodnú a užitočnú diskusiu. Naši členovia vedeli a vedia pomenovať problémy, hľadať a formulovať návrhy na ich riešenie. Dôkazom toho sú výsledky našich snažení počas celej našej existencie. Verím, že i nasledujúce obdobie bude naplnené tvorivou a užitočnou prácou v prospech našich miest, obcí a ich obyvateľov.

Potrebujeme i naďalej silnú, dôveryhodnú a nestrannú organizáciu, ktorá bude obhajovať a presadzovať záujmy miestnej samosprávy, a tak vytvárať lepší, kvalitnejší životný priestor pre našich občanov. Som presvedčený, že Združenie miest a obcí Slovenska so svojimi kapacitami v členskej základni je nielen dôveryhodným partnerom pre všetky inštitúcie, ale aj zdrojom sily, energie a tvorivosti, ktorá chce zmysluplne pôsobiť v prospech rozvoja Slovenska a jeho obyvateľov.

Jozef Dvonč, predseda ZMOS

26. snem ZMOS

3

ZMOS 1990-2015

Blahoželám Združeniu miest a obcí Slovenska k významnému jubileu No zdá sa mi neosobné popriať všetko dobré iba združeniu ako organizácii.

Za jeho vznikom a fungovaním stoja mnohí konkrétni ľudia, predstavitelia väčšiny našich miest a obcí, aktívni občania, ktorí sa podujali mapovať miestne problémy, hľadať modely účinných riešení a obhajovať spoločné záujmy. Preto blahoželám predovšetkým Vám, ľuďom, ktorých je ZMOS dielom – či už ste boli pri jeho založení, alebo ste sa podieľali, prípadne sa dnes podieľate na jeho činnosti.

Za dvadsaťpäť rokov sa toho u nás v postavení miest a obcí udialo veľmi veľa. Zmeny to niekedy boli priam revolučné, vyplývajúce z doby po roku 1989. Decentralizácia štátnej správy spojená s delegovaním rozličných kompetencií dovtedy striktne patriacim štátu.

Budovanie funkčných samospráv, prerozdeľovanie daní, približovanie správy vecí verejných občanovi. Nové úlohy v oblasti školstva, sociálnych veci a množstvo iných väčších či menších zmien. Bol, alebo lepšie povedané, stále je to proces, ktorého cieľom je reflektovať

potreby ľudí v kontexte ich bydliska. Vytvoriť z ich mesta či dediny miesto, kde by mali na plnohodnotný život od narodenia až po jeseň života. Platí však aj spätná väzba – aj občan má mať tiež legitímnu možnosť pripomienkovať a ovplyvňovať všetko, čo sa v jeho obci či meste deje. ZMOS v tomto smere jednoznačne zohráva dôležitú úlohu. I keď samotné združenie nemá zákonodarné kompetencie, svojimi návrhmi, za ktorými je znalosť problému z prvej ruky, neraz pomohlo prijať užitočné právne normy pozdvihujúce úroveň územnej samosprávy. Samozrejme, problémov je stále veľa. No fakt, že tak dlho a kontinuálne existuje rozsiahla platforma, na ktorej si starostovia, primátori a ľudia venujúci sa komunálnej politike môžu vymieňať svoje empirické skúsenosti z riadenia a fungovania miest a obcí a navrhovať konkrétne riešenia, je jednoznačne prínosné.

Dvadsaťpäť rokov ZMOS-u môže slúžiť ako vzor spolupráce, v ktorej ako spoločnosť ešte stále máme nemalé rezervy.

Do ďalších rokov Vám chcem zaželať, aby ste vo svojom úsilí pokračovali s rovnakým nasadením ako doteraz. Aby ste nepodliehali politickým či iným tlakom. Zachovajte si svoju autonómnosť a najmä dobrú vôľu robiť všetko pre dobro Vašich obyvateľov. Prajem Vám ďalších úspešných dvadsaťpäť rokov činnosti. Úprimne Andrej Kiska prezident Slovenskej republiky

ZMOS je dobrý a aktívny partner Pri každom výročí, obzvlášť pri okrúhlom, je zvykom pozrieť sa na uplynulé roky a zhodnotiť ich úspešnosť.

Ak chceme posudzovať postavenie a význam Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri tvorbe nového spoločenského systému po nežnej revolúcii, je možné skonštatovať, že bolo skvelé, že takáto organizácia vznikla už na začiatku tohto obdobia. Z tohto dôvodu bol ZMOS, nielen formálne, ale aj vecne schopný zastupovať záujmy miest a obcí už od počiatku tvorby novej občianskej spoločnosti a pri vytváraní legislatívnych podmienok na stanovenie nového právneho rámca pre fungovanie miest a obcí.

ZMOS bol a je po celé toto obdobie konštruktívnym partnerom, ktorý vie a chce hľadať predovšetkým konsenzuálne riešenia. Je to významné aj preto, že ZMOS zastrešuje a zastáva záujmy vyše 95 % miest a obcí na Slovensku, a to na princípe dobrovoľnosti.

Pokiaľ sa pozerám na ZMOS z pohľadu Národnej rady Slovenskej republiky, môžem predovšetkým pozitívne hodnotiť jeho úlohu v legislatívnom procese. Popri možnostiach, ktoré má ZMOS vo vzťahu k exekutíve, je rámec tejto spolupráce samozrejme daný právnymi predpismi upravujúcimi tvorbu práva. Tu môžem opätovne konštatovať, že ZMOS bol a je v týchto procesoch nielen konštruktívnym hráčom, ale aj hráčom iniciatívnym, keďže využíva

4

26. snem ZMOS

všetky možnosti pri pozitívnom ovplyvňovaní legislatívneho procesu.

Aj vďaka tomu bol ZMOS pri rokovaní výborov národnej rady, ale i samotnej národnej rady kľúčovým uzlom, cez ktorý sa dostávali poslancom názory a návrhy obcí a miest a ZMOS ich vedel aj presadzovať. Vďaka tejto úlohe bol ZMOS nielen adresátom, ale aj nepriamo tvorcom právnych predpisov upravujúcich postavenie a fungovanie mestských a obecných zastupiteľstiev a aj pri úprave právneho rámca ich financovania. Aj preto je potrebné pozerať sa na ZMOS pri jeho 25. výročí z pohľadu parlamentu ako na dobrého a aktívneho partnera.

Oceňujem jeho každodennú prácu v komunikácii s mestami a obcami a jeho schopnosť zjednocovať názory o potrebách ich rozvoja.

K tomu bola potrebná nielen snaha, ale aj znalosť finančnej a právnej stránky ich rozvoja.

Rovnako pozitívne hodnotím analytickú prácu ZMOS-u, keď vie nielen identifikovať problémy, ale aj hľadať ich legislatívne riešenie.

Napriek tomu, že zastupujem Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá je organizáciou vybudovanou na základe politických princípov, oceňujem nadstraníckosť ZMOS-u a jeho schopnosť spolupracovať s inými záujmovými alebo spoločenskými orgánmi.

Všetky tieto konštatovania stavajú jubilanta pri jeho 25. výročí od jeho založenia do svetla zrelého mladíka, pred ktorým je ešte veľa rokov a veľa práce, má na to všetky predpoklady.

Pri plnení ďalších úloh jubilantovi želám veľa tvorivých síl, optimizmu a chuť do ďalšej spolupráce.

Peter Pellegrini predseda Národnej rady SR

ZMOS 1990-2015

Vážení členovia ZMOS, milí priatelia, myslím, že 25 rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby bolo možné zhodnotiť, či tá ktorá organizácia plnila úlohy a účel, ktorý si vpísala takpovediac do svojho rodného listu. Alebo ešte širšie, či bola prínosom pre našu spoločnosť a krajinu.

Je dobrým znakom, že pri Vašej organizácii - Združení miest a obcí Slovenska existuje pri odpovedi na túto otázku vzácna zhoda. Pre mňa osobne je najlepším dôkazom toho, že Združenie miest a obcí Slovenska si za 25 rokov svojej existencie vybudovalo nespochybniteľnú pozíciu kľúčového sociálneho partnera zastávajúceho záujmy a potreby územných samospráv Slovenska, fakt, že vlády SR v dôležitých okamihoch zapájali vašu organizáciu aj do dialógu a rozhodovacích procesov, ktoré prekračovali otázky priameho fungovania územnej samosprávy či štandardný pripomienkový a legislatívny proces.

Takto bol ZMOS okrem iného významným členom Rady vlády proti hospodárskej kríze v rokoch 2009 - 2010, ako aj Rady solidarity a rozvoja v rokoch 2012 - 2014, a tak by to malo byť i v budúcnosti pri zásadných strategických rozhodnutiach Slovenskej republiky.

S už viacročnou skúsenosťou z nespočetného množstva rokovaní s predstaviteľmi ZMOS môžem povedať, že títo mali, asi práve vďaka ich každodennému bezprostrednému kontaktu s problémami ľudí v mestách a obciach, vždy veľmi praktický a konštruktívny prístup k riešeniu problémov našej krajiny. Tento prístup by si mal ZMOS určite zachovať a ja mu želám, nech sa mu to darí aj naďalej. Som viac ako vďačný za to, že vzťahy medzi vládami, ktorým som predsedal a vedeniami ZMOS boli vždy na veľmi dobrej úrovni, že Vaša organizácia bola vláde vždy konštruktívnym a dobrým partnerom. Úprimne si prajem, aby to tak ostalo naďalej, pretože dobrý dialóg našich organizácií - vlády SR, štátnej správy, územnej samosprávy a jej reprezentantov - je pre stabilný rozvoj našej krajiny absolútne nevyhnutný. Našu krajinu čakajú konkrétne úlohy, ktoré môžeme zvládnuť len pri dobrej vzájomnej spolupráci. Prajem si preto, aby sme vždy, aj pri rozdielnych názoroch na konkrétne otázky usporiadania vzťahu štátnej moci a správy s územnou samosprávou, boli kedykoľvek pripravení sadnúť si spolu za stôl a nájsť pre obe strany a pre našu krajinu dobré riešenie.

V tomto duchu želám nám všetkým dobrú spoluprácu vlády a ZMOS a Vašej organizácii ďalších prinajmenšom 25 rokov úspešnej práce v mestách a obciach našej krajiny, Slovenskej republiky.

Robert Fico predseda vlády SR

Předpokladem úspěchu je vůle a dialog.

Na Slovensku i v České republice.

Slovenská města a obce trápí podobné problémy jako samosprávy v České republice. S jejich řešením pomáhá i dlouhodobá a vzájemně přínosná spolupráce Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) se Svazem měst a obcí České republiky (SMOČR). Slovenským partnerům, často přátelům, za ni patří mé poděkování. Zástupci obou organizací se mimo jiné tradičně účastní Sněmů partnera, probíhá řada jednání, organizují se společné akce, setkávají se Předsednictva a Komory obcí a velmi dobře funguje i neformální spolupráce na bázi osobních kontaktů.

I když je to už 23 let, co se Česko a Slovensko rozdělily, nejen z témat slovenských a českých samospráv je zřejmá blízkost obou zemí, která nezná hranice. Spojuje nás jazyk, kultura a historie, ale také příbuzenské a přátelské vztahy mezi našimi občany. Řídit město či obec z pozice starosty, radních a zastupitelů, je přitom jako řídit stát v malém. Přestože samosprávy mají různé potřeby a požadavky, které se odvíjejí od jejich velikosti či charakteru, je důležité, aby kompromisní řešení přijatá na půdě Svazu i Združenia co nejvíce pomohla rozvoji celého území. Bez vůle k dialogu a bez česko-slovenského partnerského přístupu by totiž strádaly města a obce, stát, ale hlavně naši občané.

Ing. Dan Jiránek předseda Svazu měst a obcí ČR

26. snem ZMOS

5

ZMOS 1990-2015

Budovanie demokracie sa začína budovaním miestnej demokracie

6

Je pre mňa poctou, že vás, vážení primátori a starostovia, lídri miestnych samospráv Slovenska, môžem pozdraviť v mene Rady miestnych samospráv a regiónov pri príležitosti 25. výročia ZMOSu a miestnej demokracie na Slovensku, dvadsaťpäť rokov po nežnej revolúcii, ktorá vniesla do strednej Európy novú éru spojenú so slobodou a demokraciou. Pre Slovensko znamenala aj historickú zmenu, keď spolu s demokraciou priniesla samostatnosť.

Dnes je ZMOS jedným z našich 55 členských národných združení miestnych a regionálnych samospráv, čo z nás vytvára jednu z najsilnejších organizácií v Európe – nie len v Európskej únii, ale v celej veľkej Európe, a snažime sa pokračovať v úsilí posilňovať miestnu demokraciu na celom našom kontinente. Nič nie je vytesané do kameňa naveky a naše spoločné hodnoty neustále čelia výzvam od tých, ktorí postavili teror proti našej slobode. Nedávne útoky vo Francúzsku a v Dánsku sú pre nás výstrahou, že musíme byť ostražití a súdržní.

Zmena viedla k budovaniu novej štátnosti, s občanmi ktorí si želali rozhodovať v mieri o svojom vlastnom osude. Vďaka prispeniu vás všetkých vznikol zo Slovenska silný štát, ktorý sa snaží o prosperitu všetkých obyvateľov, vrátane mladých ľudí. Tieto zmeny by sa neudiali bez uznania miestnych samospráv ako základu novej demokracie a Rada miestnych samospráv a regiónov je hrdá, že mohla prispieť k tomuto historickému vývoju.

Nech žije miestna demokracia, a želám všetko najlepšie k narodeninám ZMOSu!

26. snem ZMOS

Vývoj na našich východných hraniciach, kde našich priateľov zastrašuje kríza a vojnový stav, je tiež signálom, že sa musíme zomknúť. Rada miestnych samospráv a regiónov stojí na strane Ukrajinských združení miest a regiónov a pomôže im vybudovať silný a demokratický štát, berúc si príklad zo stredoeurópskych demokracií a ich skúseností za posledných 25 rokov.

Frédéric Vallier generálny sekretár CEMR

ZMOS 1990-2015

25 rokov v službách miest a obcí Združenie miest a obcí Slovenska ako subjekt, ktorý koordinuje, obhajuje a presadzuje záujmy miestnych samospráv, vznikol pred 25 rokmi.

Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989, pri decentralizácii, delení moci medzi štát a samosprávu obyvatelia miest a obcí dostali kompetencie a učili sa spravovať veci verejné.

Nebolo to jednoduché, občania miest a obcí dovtedy boli zvyknutí na centrálne riadené národné výbory. V tomto období vytvorenie združenia miest a obcí, subjektu ktorý by napomáhal procesu formovania miestnych samospráv, a tým i budovaniu modernej európskej spoločnosti na Slovensku, sa stalo nevyhnutnosťou.

Pri zrode ZMOS stáli nadšenci z oblasti vedy a výskumu, ktorí sa už pred novembrom 1989 venovali otázkam života miest, obcí a regiónov – Miloslav Hetteš, Ladislav Setnický, Mária Kompišová, Milan Muška, ľudia z ústredných orgánov štátnej správy zainteresovaní na štartujúcej reforme verejnej správy – Bruno Čanády, Ladislav Gábor, Ondrej Srebala, Seraf Tropek a predstavitelia miest a obcí - predsedovia, podpredsedovia, ale i tajomníci a ďalší pracovníci vtedajších národných výborov. Práve títo predstavitelia vtedajšej miestnej správy priniesli do celého procesu znalosť miestnych podmienok nevyhnutne potrebnú pre optimálnu aplikáciu zahraničných skúseností na špecifiká Slovenska.

Na ustanovujúcej konferencii 21. marca 1990 v Žiline 353 zástupcov 176 miest a obcí zastupujúcich 2 416 754 obyvateľov Slovenska schválilo prvé stanovy združenia, zvolilo jeho prvú 29-člennú Radu ZMOS, prvého predsedu a podpredsedov. Začali sa roky práce na budovaní slovenskej samosprávy, zápasu o jej charakter, postavenie, kompetencie. Bolo to náročné ob

dobie, no ZMOS si rokmi získalo rešpekt, autoritu a kredit, čo mu umožnilo mať zásadný vplyv na beh dejín. Bolo všade tam, kde sa rozhodovalo o osudoch obcí a miest, ale aj určovalo, ako ďalej. Začínalo od nuly. Neexistovala legislatíva, neexistoval obecný majetok, neboli demokraticky zvolení zástupcovia obcí a miest. Ale získalo si podporu ľudí z obcí a miest, ktorá mu dávala silu, legitimitu a reprezentatívnosť. Neboli vždy možnosti inšpirovať sa a preberať overené vzory, no napriek tomu vznikla jedinečná organizácia, ktorá nemá obdobu ani na Slovensku, ani v strednej Európe.

S úspechmi organizácie rástla členská základňa, s počtom členov silnelo združenie a jeho pozícia v spoločnosti sa upevňovala. Dnes je ZMOS je partnerom vlády SR a ústredných orgánov štátnej správy. Ako reprezentant a hovorca členských miest a obcí sa aktívne zúčastňuje v najvyšších orgánoch štátu pri príprave a pripomienkovaní návrhov právnych noriem a ďalších dokumentov týkajúcich sa práv, povinností a zákonom chránených záujmov miest a obcí a ich orgánov. Členovia ZMOS zastupujú miestnu územnú samosprávu Slovenskej republiky v orgánoch vlády, v ústredných orgánoch štátnej správy, medzinárodných organizáciách, ako aj v orgánoch verejnoprávnych a iných inštitúcií v regiónoch, ktorých cieľom sú aktivity prispievajúce k rozvoju miest a obcí (viac v ďalších častiach príručky). Združenie je aj reprezentatívnym zástupcom miest a obcí s právom uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v mene všetkých členských miest a obcí a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií.

ZMOS za 25 rokov svojej existencie sa podieľalo na vytváraní kvalitnej legislatívy, ktorá akceptuje spoločné záujmy a práva svojich členských miest a obcí, rieši problémy samospráv a ich

Prijatie členov Rady ZMOS prezidentom Slovenskej republiky I. Gašparovičom

26. snem ZMOS

7

ZMOS 1990-2015

obyvateľov. Dohliada na to, aby kompetencie, ktoré sú zákonmi prenášané na samosprávy, boli vykonateľné a adekvátne kryté finančnými prostriedkami. Bolo to práve ZMOS, ktoré sa pričinilo o prijatie Európskej charty miestnej samosprávy Slovenskou republikou, ale aj o vytvorenie kvalitného zákona o obecnom zriadení, vďaka ktorému sa obce a mestá orientujú na riešenie vecných problémov a sú schopné zohľadňujúc potreby svojich voličov riadiť verejné záležitosti na miestnej úrovni.

ZMOS sa podieľalo na doterajších etapách reformy verejnej správy zavŕšených fiškálnou decentralizáciou od začiatku roku 2005. Pre obce a mestá vyrokovalo navyše stovky miliónov eur, a to nielen o výške tzv. podielových daní, ale i zvyšovaním odplaty za prenesený výkon štátnej správy, využívaním nástrojov na podporu sociálnych politík, vysporiadaním majetku a pozemkov, v rámci ktorého sa v minulosti kompenzovali obciam a mestám náklady za vybudované a odovzdané plynárenské zariadenia vo výške takmer 5 miliárd korún. Úspechom aktivít ZMOS bola transformácia podnikov vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom na všetky mestá a obce s majetkom v hodnote približne 35 miliárd eur. Vďaka ZMOS sa podarilo zastaviť návrh na tzv. mix daní, ktorý ponúkalo MF SR mestám a obciam. Pre samosprávy by to bolo znamenalo výrazné zníženie finančných prostriedkov do ich rozpočtov. V ekonomickej oblasti za posledné roky ZMOS presadilo účelové financovanie sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu a zvýšilo kapitolu o 20 mil. euro na financovanie sociálnych služieb pre mestá a obce.

Združenie presadilo zrušenie zdaňovania prenájmov majetku obcí. Boli tiež prijaté pozitívne zmeny pre obce v zákone o daniach s dopadom na zvýšenie výnosu dane z príjmu fyzických osôb. Dôležitým výsledkom jeho aktivít bolo vyriešenie financovania záujmového vzdelávania, odstránenie finančného

obmedzenia pri stravovaní v školách, zachovanie obecných školských úradov. V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania o komplexnej a systémovej novele zákona o sociálnych službách s dôrazom na taký spôsob rozdelenia výkonu kompetencii, ktorý je v podmienkach miest a obcí finančne vykonateľný.

Začala sa riešiť problematika sociálne odkázaných v oblastiach minimálneho zabezpečenia, aktívnych politík a vymožiteľnosti práva. Záujmy samospráv ZMOS úspešne presadzuje i pri ďalších zákonoch – školských, o odpadoch, stavebnom zákone a pri všetkých ekonomických zákonoch.

ZMOS svojím aktívnym prístupom k tvorbe materiálov pre programové obdobie 2014-2020 vytvorilo pre obce a mestá široký priestor pre možnosť realizácie projektov. Napriek negatívnemu postoju Európskej komisie ZMOS s podporou vlády SR presadilo pre obce a mestá dôležitý integrovaný regionálny operačný program. Projekty samospráv nájdu uplatnenie aj v už schválenom operačnom programe kvalita životného prostredia a integrovaná infraštruktúra. Očakávame, že tieto možnosti poskytnú i programy Efektívna verejná správa, Program rozvoja vidieka a ďalšie, ktoré samosprávy naplno využijú pre rozvoj svojej obce, mesta. Zjednodušenie a zefektívnenie implementácie projektov, najmä v oblasti verejného obstarávania, je ďalšou agendou ZMOS, na ktorej intenzívne pracuje.

ZMOS počas 25 rokov svojej existencie komplexným riešením systémových otázok v prospech obcí a miest a ich obyvateľov vyjednávaním s výkonnou a zákonodarnou mocou, ale aj aktivitami v oblasti vzdelávania, poradenstvom a konzultáciami k jednotlivým vecným problémom, vydávaním odborných publikácií, projektovou činnosťou, obhajovaním samosprávnych záujmov i na medzinárodných fórach jasne preukázalo, že si dôveru samospráv zaslúži.

Zastúpenie ZMOS v EÚ vo Výbore regiónov: J. Dvonč, J. Hlinka, J.Petúšik, I. Nesrovnal a 5 členovia VÚC

8

26. snem ZMOS

ZMOS 1990-2015

Historické míľniky Ustanovujúca konferencia ZMOS Konala sa 21. marca 1990 v Dome odborov v Žiline, schválila prvé stanovy združenia, zvolila jeho prvú 29-člennú radu.

Vo verejnom hlasovaní bol zvolený za predsedu združenia Miloslav Hetteš. Podpredsedami sa stali Milan Muška, predseda MsNV Vranov nad Topľou, A. Schwartz, tajomník MsNV Šafárikovo a F. Murgaš, podpredseda MsNV Trenčín. Rada už na svojom prvom zasadnutí 18. 4. 1990 v Žiline žiadala pre ZMOS primerané zastúpenie v príslušných výboroch a komisiách vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR a Slovenskej národnej rady, účasť na legislatívnom procese, ekonomické a kompetenčné posilňovanie samospráv miest a obcí a širokú a demokratickú diskusiu o postavení miestnej samosprávy v spoločnosti. Prvú organizačnú štruktúru zvolila Rada ZMOS 26.9. 1990 a od októbra 1990 postupne v kancelárii, ktorá krátko sídlila na Vajanského ulici 3, neskôr na Námestí hraničiarov a do konca januára 1994 na Železničiarskej ulici 13, pracovalo 10 zamestnancov.

Vznik regionálnych združení Na podklade spoločnej kultúry, nárečia, krajových zvyklostí, ekonomických väzieb a regionálnych problémov sa od mája 1990 začali vytvárať regionálne združenia. Prvé – Združenie obcí Záhorskej oblasti bolo založené 24.mája 1990 v Malackách, a postupne sa po celom Slovensku vytvárali regionálne združenia, ktoré sú dodnes fungujúcou organizačnou jednotkou ZMOS. Doteraz funguje aj v auguste 1990 založené záujmové Združenie mestských pamiatkových rezervácií, (neskôr premenované na Združenie historických miest) a v septembri 1990 vytvorené záujmové Združenie kúpeľných miest.

Nadviazanie medzinárodných kontaktov Významnú úlohu pri etablovaní sa organizácie zohrali aj zahraničné skúseností. Združenie sa už od svojho založenia aktívne angažovalo v zahraničnej spolupráci, nadviazalo a budovalo kontakty so zahraničnými partnerskými organizáciami a expertmi, najmä Zväzom miest a obcí ČR a Rakúskym zväzom miest, postupne pribudla spolupráca s Nórskym združením miestnych a regionálnych samospráv, Holandským združením obcí, Poľským združením miest a Maďarským národným združením miestnych samospráv.

20. septembra 1990 sa stalo združenie pozorovateľom, ne-

Erich Prambäck generálny sekretár Rakúskeho zväzu miest skôr od roku 1991 členom s právom delegovať svojich zástupcov a od roku 1993 riadnym členom Stálej konferencie miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy v Štrasburgu (od roku 1994 Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy - CLRAE). Od roku 2004 združenie prostredníctvom svojich zástupcov obhajuje svoje záujmy vo Výbore regiónov Európskej únii (CoR), v Bruseli, kde od roku 2003 pôsobili zástupcovia združenia v pozícii pozorovateľov. Od polovice 90-tych rokov je ZMOS členom Európskej rady obcí a regiónov (CEMR) a medzinárodnej organizácie Spojené mestá a miestne samosprávy (UVLG) so sídlom Bruseli.

Vďaka technickej pomoci z Nórska mohla začať vydávať Obecné noviny. Spolu s expertmi z Rady Európy pripravovala návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a miest, realizovala odbornú konferenciu o miestnej samospráve, deľbe kompetencií, financovaní a všetkých otázkach týkajúcich sa komunálnej politiky. Osobitne dôležitú úlohu zohrali zahraničné skúseností a prax ZMOS pri tvorbe zákona o obecnom zriadení, ktorý schválila Národná rada 6. septembra 1990.

Nadviazanie spolupráce s Kongresom miestnych samospráv Moldavska

26. snem ZMOS

9

ZMOS 1990-2015

Predseda NR SR František Mikloško prijal predstaviteľov ZMOS 19. júna 1991 Od roku 2013 sa združenie aktívne angažuje v rozvojovej spolupráci SR v úzkej spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V tejto oblasti nadviazalo a spolupracuje s Kongresom miestnych samospráv Moldavska, Národným združením miestnych samospráv z Gruzínska (NALAG), ako aj Ukrajinským združením miest Prvé voľby do orgánov samosprávy Konali sa 23. a 24. novembra 1990 a zavŕšili prípravnú fázu obnovy miestnej samosprávnej demokracie na Slovensku. Signá-

ZMOS u prezidenta Václava Havla

lom o prijatí ZMOS obcami a mestami za svoju organizáciu bol nárast jej členskej základne. Kým v novembri 1990 mal ZMOS 342 členov, na konci roka už 694. Vo februári 1991 sa k ZMOS hlásilo 1346 obcí a miest. S rastom členskej základne rástol aj kredit združenia a jeho akceptácia vo verejnosti. S požiadavkami na urýchlenie prípravy zákona o majetku obcí, ale aj na riešenie problémov miestnej samosprávy v oblasti prerozdelenia kompetencií medzi štátnou správou a samosprávou a ich financovania sa obrátilo združenie 24. januára 1991 priamo na prezidenta V. Havla a 6. februára 1991 na predsedu SNR F. Mikloška.

Snemy ZMOS Prvý snem ZMOS sa konal v Banskej Bystrici 27. februára 1991 a mal mimoriadny význam z hľadiska vývoja samosprávy ako aj Združenia miest a obcí Slovenska. Svojím programovým vyhlásením určil smer a orientáciu ZMOS, závermi sa prihlásil k reálnemu napĺňaniu programu demokratizácie spoločnosti v podmienkach miest a obcí. Účastníci snemu - zo 1013 členských a 153 nečlenských sídiel z 22 regionálnych združení - označili za základný princíp demokracie spoločnosti priamu účasť obyvateľov na správe miest a obcí. Zdôraznili svoju pripravenosť aktívne ovplyvňovať podmienky pre všestranný rozvoj obcí a miest a posilňovanie miestnej samosprávy. Vo svojom uznesení kriticky hodnotili legislatívne zakotvenie vlastníctva majetku obcí, situáciu vo financovaní obcí a nedostatočnú účasť obcí v privatizačnom procese.

Združenie sa prihlásilo k princípom Európskej charty miestnej samosprávy, k aktívnej účasti na práci vládnej komisie pre riadenie miestnej samosprávy a štátnej správy. Vyjadrilo tiež podporu uznaniu a zapracovaniu princípu miestnej samosprávy do pripravovanej Ústavy SR a ČSFR. Významnými hosťami na sneme boli podpredseda SNR László Nagy a prvý podpredseda vlády SR Ján Čarnogurský, ako aj zástupcovia Stálej konferencie miestnych a regionálnych orgánov Európy pri Rade Európy a zástupcovia Svetovej federácie družobných miest.

Snem bol významný aj z hľadiska formovania organizácie - rozhodol aj o zastúpení predsedov jednotlivých regionálnych združení v Rade ZMOS a vytvorení predsedníctva ZMOS. Prvýkrát ho volila Rada ZMOS 12. marca 1991 a malo 17 členov.

10

26. snem ZMOS

Miloslav Hetteš, prvý predseda ZMOS

Druhý snem ZMOS sa uskutočnil sa 11. marca 1992 v Bratislave. Bol priestorom na hodnotenie predchádzajúceho roka naplneného hľadaním optimálneho riešenia na posilnenie samosprávy, formovania zámerov a predstáv o presune kompeten-

ZMOS 1990-2015

V. Mečiar v rozhovore s účastníkmi 5. snemu ZMOS

Prezident republiky M. Kováč na 5. sneme ZMOS

cií zo štátnej správy na samosprávu, riešením naliehavých otázok týkajúcich sa financovania miest a obcí, komunálneho bankovníctva, prepojenia samospráv s mocenskými orgánmi. Účastníci snemu zo 1562 členských obcí a miest a 56 regionálnych združení v uznesení žiadali Federálne zhromaždenie ČSFR a SNR o ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy, o rešpektovanie stanoviska miest a obcí pri riešení územného a správneho usporiadania, ako aj o doriešenie problémov s majetkom a financovaním obcí.

1. januári 1997. Napriek výraznému nesúhlasu ZMOS vláda schválila a Národná rada SR prijala jednoduchou väčšinou zákon o územnom a správnom usporiadaní SR, v ktorom boli nadradené formálne otázky reformy nad otázkami obsahovými. To poznačilo vzájomné vzťahy ZMOS a vlády, čo sa prejavilo v tom, že na šiestom sneme ZMOS, ktorý sa konal v Bratislave 16.-17. apríla 1996 sa nezúčastnil ani predseda vlády a ani jeden minister.

Tretí snem ZMOS konaný 21.-22. apríla 1993 v Košiciach okrem voľby predsedu, ktorým sa stal starosta Štrby Michal Sýkora, venoval pozornosť formovaniu verejnej správy a zastúpeniu združenia v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. V uznesení účastníci vyjadrili zámer spracovať vlastné stanovisko k územnosprávnemu členeniu Slovenska, ktoré by malo priniesť racionálny systém štátnej správy a kompetentnú a efektívnu samosprávu v obciach, mestách a regiónoch. Názory 548 delegátov snemu si prišiel vypočuť podpredseda vlády SR a zároveň predseda vládnej komisie pre prípravu územnosprávneho členenia Roman Kováč a predseda výboru NR SR pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti Jozef Rea. Štvrtý snem ZMOS sa konal v Bratislave 8. a 9. apríla 1994 po prvýkrát za účasti najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta SR Michala Kováča, predsedu NR SR Ivana Gašparoviča a predsedu vlády SR Jozefa Moravčíka. Účastníci snemu z 563 členských obcí a miest vyjadrili zámer podieľať sa na tvorbe systému regionálnej samosprávy, žiadali o komplexné doriešenie kompetencií miest a obcí a vyjadrili podporu volebnému systému, ktorý umožní aj kandidovanie nezávislých kandidátov. Na sneme sa otvorila diskusia o transformácii podnikov vodární a kanalizácií a bolo sformulované právo na kompenzáciu majetku miest a obcí, ktorý bol vložený do privatizovaných podnikov (oblasť plynárenstva a energetiky).

Piaty snem ZMOS sa uskutočnil v Prešove 18. a 19. apríla 1995 za účasti najvyšších predstaviteľov štátu. ZMOS opakovane upozornil na nevyhnutnosť ratifikovať v SR Európsku chartu miestnej samosprávy a tiež žiadal dobudovať základný blok kompetencií miest a obcí a finančne ich stabilizovať. K požiadavkám účastníkov snemu patrilo aj schválenie územnosprávneho členenia SR ústavným zákonom s nadobudnutím účinnosti najskôr po

Šiesty snem ZMOS sa konal v bratislavskom Istropolise v dňoch 16. a 17. apríla 1996 za účasti 733 členských miest a obcí a 84 hostí, medzi ktorými bol i prezident SR Michal Kováč a podpredseda NR SR Augustín Marián Húska. Účastníci snemu sa kriticky vyjadrili k schválenému zákonu o územnom a správnom usporiadaní SR vo vláde SR, ktorým bolo napriek výraznému nesúhlasu ZMOS zriadených 8 krajov a 79 okresov. Napriek kritike aktuálneho stavu snem potvrdil potrebu ďalšej komunikácie s vládou SR a Národnou radou SR. V záverečnom uznesení skonštatoval, že finančná a hospodárska samostatnosť miest a obcí nezodpovedá relatívne dobrému legislatívnemu zabezpečeniu ich samostatnosti.

Siedmy snem ZMOS sa konal v Bratislave v dňoch 23. a 24. apríla 1997. Na sneme sa zúčastnilo 1449 členských miest a obcí z 54 regionálnych združení. K čestným hosťom patril prezident SR Michal Kováč, predseda ÚS SR Milan Čič, pod-

7. snem ZMOS

26. snem ZMOS

11

ZMOS 1990-2015

predseda NR SR Ján Ľupták a podpredsedníčka vlády SR Katarína Tóthová. Prítomní boli viacerí členovia vlády SR. Delegáti diskutovali o analýze súčasného stavu samosprávy a podporili jednoznačne etablovanie minimálne 11 vyšších územných celkov. Negatívne hodnotili fakt, že SR ešte stále nepristúpila k Európskej charte miestnej samosprávy a že neboli urobené nijaké kroky, ktoré by viedli k finančnej stabilite miest a obcí v dlhodobejšom priereze.

dernizácie správy vo vláde SR. Rezonovala aj téma novelizácie Ústavy SR a s ňou požiadavka, aby legislatívne postavenie územnej samosprávy ostalo zachované a novelou sa nezhoršilo. Požiadavka fiškálnej decentralizácie bola naďalej aktuálna. Po prvý raz sa v oficiálnych dokumentoch spomína účasť miest a obcí na aktivitách, ktorých cieľom bolo pripraviť vstup SR do Európskej únie.

ôsmy snem ZMOS sa konal v Bratislave 15. a 16. apríla 1998.

Na sneme sa zúčastnilo 628 delegátov a takmer 150 domácich i zahraničných hostí, podpredsedovia NR SR Marián Andel a Augustín Marián Húska, podpredsedníčka vlády SR Katarína Tóthová a viacerí ministri. Jednou z najdôležitejších tém bola reforma verejnej správy a požiadavka, aby politická reprezentácia presadzovala samosprávu vyšších územných celkov, ktorá bude mať od začiatku všetky náležitosti, t.j. kompetencie, majetok, finančné zdroje. Medzi delegátmi rezonovala aj myšlienka vyššej razancie ZMOS voči NR SR a vláde SR a jednoznačné odmietnutie zámeru novelizovať zákon o obecnom zriadení. Delegáti odmietli aj predložený návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov.

Deviaty snem ZMOS sa uskutočnil v dňoch 24. a 25. februára 1999 v Bratislave. Nasledoval po komunálnych voľbách v roku 1998. Zúčastnilo sa na ňom 1639 členských miest a obcí. Hosťami boli predseda vlády SR a zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda, podpredsedovia NR SR, ako aj viacerí členovia vlády SR. K mimoriadne vzácnym hosťom patrila generálna tajomníčka Rady Európy Emília Gateau. Po deviatich rokoch úsilia mohli účastníci snemu oceniť rozhodnutie vlády SR pristúpiť k väčšej časti ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy. V reforme verejnej správy podporili účastníci snemu vecný a odborný prístup, očakávajúc dynamizáciu celého procesu. Za predsedu ZMOS bol spomedzi troch kandidátov zvolený Michal Sýkora, starosta obce Štrba.

Jubilejný desiaty snem ZMOS sa konal v Bratislave v dňoch 12. a 13. apríla 2000. Zúčastnilo sa na ňom 670 členských miest a obcí a 156 hostí. K najvýznamnejším hosťom patrili prezident SR Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš, predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a väčšina členov vlády SR. K najpozitívnejším témam patrilo schválenie koncepcie decentralizácie a mo-

10. snem ZMOS – predstavitelia ZMOS s predsedom NR SR Jozefom Migašom Jedenásty snem ZMOS konal v dňoch 4. a 5. mája 2001 v Bratislave v duchu hesla Za dôslednú reformu verejnej správy. Na rokovaní sa zúčastnilo 683 delegátov a 150 domácich a zahraničných hostí, medzi ktorými bol predseda NR SR Jozef Migaš, podpredseda NR SR Béla Bugár, viacerí poslanci NR SR, predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, podpredsedovia vlády a viacerí ministri. Na sneme rezonovala kritika absencie regionálnej samosprávy a tiež pokusy predradiť formálne otázky reformy (počet a hranice VÚC) pred obsahové otázky reformy (kompetencie, financovanie). Objavila sa obava z možnej politizácie reformy. Pozitívne bol hodnotený postup v oblasti transformácie podnikov vodární a kanalizácií, kompenzácie majetku miest a obcí, vloženého do oblasti plynárenstva a projekt verejnoprospešných prác.

Dvanásty snem ZMOS bol v Bratislave v dňoch 16. a 17. apríla 2002. Niesol sa v znamení hesla „Bez finančného zabezpečenia nie je reforma komplexná“, ktoré vyjadrovalo presved-

Prezident republiky Rudolf Schuster prijal členov Rady ZMOS (január 2000)

12

26. snem ZMOS

ZMOS 1990-2015

13. snem ZMOS čenie všetkých 641 prítomných účastníkov - zástupcov miest a obcí. Konštatovali, že miestna územná samospráva získala zatiaľ najmä povinnosti, ale financie a právomoci ostali v rukách orgánov štátnej správy. Snem upozornil na podcenenú prípravu realizačnej fázy reformy zo strany štátnych orgánov, na protokolárne neodovzdané kompetencie, chýbajúce personálne či materiálové zabezpečenie v prvej fáze presunu, ktorý sa začal od začiatku roku 2002. Rokovanie sledovalo približne 150 domácich a zahraničných hostí, medzi ktorými bol prezident SR Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš a predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.

Trinásty snem ZMOS sa konal 15. a 16. apríla 2003 v Inchebe Bratislava. Bol to prvý snem po komunálnych voľbách v roku 2002. Zúčastnilo sa na ňom 1452 predstaviteľov miest a obcí, prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Pavol Hrušovský a predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a mnoho domácich a zahraničných hostí. Heslom snemu bola jednoznačná požiadavka – S presunom kompetencií a politickej zodpovednosti žiadame aj zdroje a právomoci vo finančnej oblasti. Delegáti konštatovali, že mestá a obce zvládli dovtedajší postup reformy verejnej správy nie vďaka, ale napriek postupu niektorých predstaviteľov výkonnej moci. Kritické bolo aj hodnotenie komplexnosti reformy, a to predovšetkým pre stále chýbajúcu decentralizáciu financií.

Spomedzi piatich kandidátov bol na post predsedu ZMOS zvolený Michal Sýkora, starosta obce Štrba. Štrnásty snem ZMOS sa uskutočnil v Inchebe Bratislava 21. a 22. apríla 2004 za účasti 773 delegátov. Bol poznamenaný napätou atmosférou, pretože deň pred ním sa po druhý raz v histórii uskutočnilo protestné zhromaždenie ZMOS pred Úradom vlády SR. Zopakovala sa aj situácia z II. snemu ZMOS, keď účastníci nesúhlasným piskotom vítali niektorých ústavných činiteľov.

Napriek napätej atmosfére pozvanie na snem prijal prezident SR Rudolf Schuster, predseda NR SR Pavol Hrušovský a predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. O hodnotení reformných krokov a o postojoch delegátov vypovedá heslo snemu – Chceme sku-

točnú a spravodlivú reformu, nie zmeny na úkor miest a obcí.

Podľa účastníkov snemu neboli rešpektované ústavné princípy a práva územnej samosprávy, v SR sa prijímali rozhodnutia, ktoré zhoršovali postavenie miestnej územnej samosprávy. Rezonoval názor, že dovtedajšia reforma verejnej správy mala podobu zaťaženia územnej samosprávy výkonom kompetencií bez príslušných právomocí a bez primeraného finančného a iného zabezpečenia.

Protestné zhromaždenie ZMOS pred Úradom vlády

XIV. snem ZMOS – návrhová komisia a plénum

26. snem ZMOS

13

ZMOS 1990-2015

Pätnásty snem ZMOS v dňoch 11. a 12. mája 2005 sa konal v bratislavskej Inchebe. Na sneme s heslom Silné mestá a obce sú prednosťou Slovenska, nie jeho hrozbou, sa zúčastnilo 920 delegátov, približne 300 hostí za účasti prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu NR SR Pavla Hrušovského a predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Prítomní boli aj viacerí členovia vlády SR a mnohí domáci i zahraniční hostia. Účastníci ocenili fiškálnu decentralizáciu, ktorá sa začala od januára 2005, pretože priniesla prehľadnejšie financovanie miest a obcí a bola jedným z posledných zásadných krokov v celkovej reforme verejnej správy, okrem tzv. komunálnej reformy. Medzi ďalšie aktuálne témy patrila optimalizácia financovania preneseného výkonu štátnej správy, problematika čerpania prostriedkov z eurofondov a ďalšieho vzdelávania v samospráve. Šestnásty snem ZMOS sa uskutočnil 17. a 18. mája 2006 v Inchebe Bratislava za účasti najvyšších ústavných činiteľov, prezidenta SR Ivana Gašparoviča, podpredsedu NR SR Bélu Bugára a predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Rokovalo sa v pokojnej atmosfére pretože už v tomto období sa dostavili prvé výsledky fiškálnej decentralizácie a začala sa stabilizácia príjmov miest a obcí. Snem ocenil prístup ministra životného prostredia László Miklósa, ktorý okrem permanentnej spolupráce so ZMOS pri riešení problémov miest a obcí v oblasti životného prostredia, vykonal priamo na sneme ako jediný z ministrov vlády SR odpočet plnenia požiadaviek z uznesení predchádzajúceho snemu. Snem požiadal vládu SR a poslancov NR SR o pristúpenie SR k ďalším článkom Európskej charty miestnej samosprávy. V prijatých Prioritách snem nastolil požiadavku na budúcu vládu zachovať vtedajší rozsah kompetencií, stabilizovať ich a pripravovaný presun kompetencií v sociálnej oblasti odsunúť do ďalšieho obdobia.

Akýkoľvek ďalší presun kompetencií na miestnu samosprávu bol podmienený plným vykrytím zo štátneho rozpočtu a jasnou definíciou v zákone. Snem zároveň schválil víziu a stratégiu informatizácie miestnej územnej samosprávy a zároveň navrhol postup a možnosti finančného zabezpečenia tejto úlohy.

Sedemnásty snem ZMOS sa uskutočnil po komunálnych voľbách v roku 2006 v Bratislave 25. a 26. mája 2007 za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov - prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu vlády SR Roberta Fica a predsedu NR SR Pavla Pašku. Heslom snemu bolo - Slovenská samospráva je pilierom demokratickej spoločnosti. Snem schválil program aktivít a úloh

19. snem ZMOS

14

26. snem ZMOS

ZMOS obcí a miest na zavedenie eura v rokoch 2007-2008 a návrh stratégie ZMOS v oblasti protipovodňovej prevencie a ochrany územia miest a obcí pred povodňami ako východisko pre ďalšiu odbornú diskusiu. Podporil zintenzívnenie spolupráce s vyššími územnými celkami pri presadzovaní spoločných záujmov územnej samosprávy a prijal novelu stanov, ktorou umožnil primátorom krajských miest, ktorí sú členmi Rady, stať sa automaticky aj členmi Predsedníctva ZMOS, čím sa posilnilo postavenie krajských miest. Snem po prvý raz vo svojej histórii udelil čestné členstvo. Prvými čestnými členmi sa stali bývalý prezident SR Michal Kováč a bývalý generálny sekretariát rakúskeho zväzu miest Erich Prambäck (zomrel 2009). Za predsedu ZMOS bol opätovne zvolený Michal Sýkora, starosta obce Štrba.

Osemnásty snem ZMOS sa konal 14. a 15. mája 2008 v Bratislave pod heslom - Moderná samospráva je základom samosprávnej demokracie. Na sneme sa zúčastnili najvyšší predstavitelia štátu - prezident SR Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Paška a predseda vlády SR Robert Fico. Snem odporúčal členským mestám a obciam uplatniť vo svojej činnosti princípy demokratickej účasti a verejnej etiky pri správe vecí verejných v zmysle Deklarácie Rady EÚ z 15. a 16. októbra 2007. Zaoberal sa modernizáciou miestnej územnej samosprávy a jej informatizáciou, podporil vzdelávacie projekty a vytvorenie Domu slovenských samospráv v Bratislave. V oblasti financovania si za cieľ stanovil zavedenie programového rozpočtovania v miestnej samospráve, vytváranie optimálnych podmienok na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ pre mestá i obce a na úspešné zavedenie meny euro v podmienkach miestnej územnej samosprávy. V legislatívnej oblasti požadoval novelizovať z. 369/90 Zb. o obecnom zriadení podľa návrhu ZMOS, podporiť prijatie nového zákona o hlavnom meste SR v Bratislave a vypracovať moderný zákon o cestovnom ruchu vrátane jeho inštitucionálneho zabezpečenia. V novele stanov združenia snem upravil tie ustanovenia, ktoré sa týkali zavedenia meny euro, a ďalšie stanovenia, ktoré umožnia Združeniu miest a obcí Slovenska lepšie sa zapájať do procesu vzdelávania a implementácie eurofondov. Snem tiež inicioval vyhlásiť 6. september za deň miestnej samosprávy.

Devätnásty snem ZMOS sa uskutočnil v Bratislave v dňoch 20. a 21. mája 2009 pod heslom „Za stabilnú a modernú samosprávu“ za účasti 831 delegátov a takmer 200 domácich a zahraničných hostí, medzi ktorými boli najvyšší štátni predsta-

ZMOS 1990-2015

vitelia - prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, predstavitelia politických strán a diplomati. Snem ZMOS v súvislosti so zhoršujúcou sa sociálno-ekonomickou situáciou deklaroval ako svoju prioritu pokračovanie v partnerskom dialógu s vládou SR, ktorého základom je Memorandum uzavreté medzi vládou SR a ZMOS. Pri prekonávaní dopadov krízy na občanov i celú slovenskú spoločnosť slovenské mestá a obce môžu zohrať významnú úlohu, preto snem považuje kroky vlády SR smerujúce k riešeniu otvorených otázok i problémov miestnej územnej samosprávy za mimoriadne dôležité. ZMOS ich vidí najmä v troch oblastiach – v urýchlenej modernizácii, primeranom financovaní a dobrej legislatíve. Realizáciou týchto krokov sa vytvoria predpoklady na to, aby samospráva mohla na princípoch subsidiarity naplniť svoje poslanie.

Predseda vlády Róbert Fico na sneme dal prísľub, že vláda nebude predkladať žiadne návrhy zákonov, ktoré by mali vplyv na rozpočty miest a obcí bez toho, aby ich vopred neprerokovala so zástupcami združenia.

Dvadsiaty snem ZMOS sa konal v dňoch 19. a 20. mája 2010 sa v Bratislave za účasti 893 delegátov a 78 pozorovateľov, predsedu NR SR Pavla Pašku, predsedu vlády SR Roberta Fica, poslancov NR SR, členov vlády SR a 160 domácich a 20 zahraničných hostí. Na rokovaní účastníci vo svojich vystúpeniach hľadali odpovede na otázky týkajúce sa riešenia finančnej a hospodárskej krízy, odzneli požiadavky na proporcionálnejšie vzhľadom na regióny rozdeľovanie eurofondov. Členským mestám a obciam snem ZMOS odporúčal prijať také ekonomické opatrenia, ktoré budú ďalej stimulovať šetrenie a efektívne vynakladanie verejných zdrojov, podporovať kroky a postupy na zachovanie doterajšieho stavu a kvality výkonu verejných služieb a zapojiť sa

21. snem ZMOS

Michala Sýkoru v roku 2011 vystriedal vo funkcii predsedu ZMOS primátor Nitry Jozef Dvonč do programu modernizácie samosprávy prostredníctvom projektu ZMOS – Dátové centrum miest a obcí. Snem zároveň schválil priority ZMOS na najbližšie obdobie. Na sneme predseda NR SR Pavol Paška vyhlásil termín konania komunálnych volieb na sobotu 27. novembra 2010. Predseda vlády Robert Fico oznámil, že vláda na svojom rokovaní 19. mája 2010 uvoľnila 10,5 mil. eur na dofinancovanie DPH pre obce z Programu rozvoja vidieka.

Dvadsiaty prvý snem ZMOS uskutočnil 18. – 19. mája 2011 v Bratislave. Zúčastnilo sa na ňom 1 396 delegátov, 148 domácich a 21 zahraničných hostí, zástupcov diplomatických zborov na Slovensku a Európskej komisie. Na sneme sa zúčastnil prezident SR Ivan Gašparovič, predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, a ďalší vysokí štátni predstavitelia. Účastníci sa venovali postaveniu samosprávy v politickom systéme a výzvam, ktoré ponúka modernizácia. Snem odporučil samosprávam podporovať prijatie takých ekonomických opatrení na úrovni miest a obcí, ktoré budú významným spôsobom stimulovať šetrenie a efektívne vynakladanie verejných zdrojov, odporučil tiež podporovať kroky a postupy na zachovanie doterajšieho stavu a kvality výkonu verejných služieb a zapojiť sa do programu modernizácie samosprávy prostredníctvom projektu ZMOS. Snem bol aj apelom na prehodnotenie kompetencií a na prehĺbenie dialógu s vládou i parlamentom. V súlade so stanovami snem zvolil spomedzi navrhnutých primátorov za predsedu ZMOS primátora Nitry Jozefa Dvonča.

Účastníci 21. snemu ZMOS

26. snem ZMOS

15

ZMOS 1990-2015

16

Mimoriadny snem ZMOS

Účastníci rokovania Mimoriadneho snemu

Mimoriadny dvadsiaty druhý snem ZMOS sa konal 24. októbra 2011 sa v Bratislave. Dôvodom jeho zvolania bolo zaujatie stanoviska v súvislosti s navrhovanými zmenami spôsobu financovania územnej samosprávy. Snem zásadne odmietol zmenu systému financovania originálnych pôsobností miest a obcí z podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb na mix daní schválenú vládou SR v návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane pre územnú samosprávu. Odmietol tiež snahy o centralizáciu výkonu originálnych pôsobností obcí cez ekonomické nástroje a účelové kritériá stanovené v zákonoch. Účastníci snemu konštatovali, že navrhovanými zmenami spôsobu financovania územnej samosprávy došlo a naďalej dochádza k zhoršeniu postavenia miestnej územnej samosprávy. Presun kompetencií na mestá bez analýzy ich vykonateľnosti, ekonomickej a finančnej analýzy ohrozuje výkon, rozsah a kvalitu základných povinností samosprávy voči svojim občanom. Mestá a obce vyjadrili ochotu podieľať sa na potrebnej konsolidácii verejných financií, upozornili však na to, že jej miera nemôže ísť na úkor existenčných potrieb miest, obcí a ich obyvateľov. Snem vyzval vládu, aby za aktívnej účasti ZMOS zhodnotila dopady prijatých reforiem a zmien vo výkone pôsobností miest a obcí a ich finančného zabezpečenia z pohľadu Európskej charty miestnej samosprávy a fiškálnej decentralizácie na život miest a obcí a ich obyvateľov. Snem súhlasil s konsolidáciou verejných financií v roku 2012 aj v rozpočtoch miest a obcí pri súčasnom zachovaní systému financovania cez daň z príjmov fyzických osôb a za dodržania podmienok, ktoré sa týkali zdaňovania príjmov miest a obcí z predaja a prenájmu majetku obcí, zabezpečenia vecného a transparentného financovania záujmového školstva, čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v programovom období 2007-2013, zmien zavedených noveli-

záciou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad, financovania sociálnych zariadení a sociálnych služieb, výstavby nájomných bytov. Účastníci v uznesení snemu jednoznačne deklarovali svoj záujem o stabilizáciu a ďalší rozvoj miestnej územnej samosprávy.

Dvadsiaty tretí snem ZMOS sa uskutočnil 17. mája 2012 v Bratislave. Na rokovaní sa zúčastnilo celkovo 551 delegátov a medzi hosťami boli prítomní aj najvyšší ústavní činitelia, ako i 72 domácich a zahraničných hostí. Snem nadviazal na posolstvo mimoriadneho 22. snemu ZMOS - Chrániť svojich občanov a brániť princípy samosprávy, aj keď to nie je ľahké a jednoduché.

Podarilo sa obnoviť rokovania a partnerstvo s ústrednými orgánmi štátu a vlády SR, a tak presadzovať záujmy miest a obcí, upozorňovať na riziká pri uplatňovaní problémových legislatívnych noriem a prichádzať s návrhmi na riešenie problémov, s ktorými sa boria obce a mestá. Nosnými témami rokovania snemu boli témy financovania a kompetencií a s tým súvisiaca situácia v jednotlivých oblastiach pôsobnosti samospráv. V oblasti školstva rezonovala potreba posilniť postavenie samosprávy v školských zákonoch, jednoznačne definovať kompetencie samosprávy a štátnej správy a priamo riadenými inštitúciami rezortu školstva.

V sociálnej oblasti bola venovaná pozornosť sociálnym službám, marginalizovaným skupinám, dávkam, zamestnanosti a iným sociálnym problémom. Značný priestor bol venovaný eurofondom, ako významnému zdroju miestneho rozvoja, ich nastaveniu, čerpaniu a preplácaniu nenávratných finančných príspevkov, ale aj problémom, ktoré vyplývajú z príliš zložitého projektového procesu. Snem sa zaoberal aj ďalšími témami, ktoré sa týkajú fungovania samosprávy: informatizácia, separovaný zber odpadov, stavebný zákon, vzdelávanie, medzinárodná spolupráca.

Privítanie prezidenta SR na 23. sneme ZMOS

Registrácia účastníkov 23. snemu ZMOS

26. snem ZMOS

ZMOS 1990-2015

Účastníci rokovania 23. snemu ZMOS

Účastníci rokovania 23. snemu ZMOS

Dvadsiaty štvrtý snem ZMOS sa konal v Nitre v dňoch 28. a 29. mája 2013. Zaregistrovalo sa 669 účastníkov a 101 hostí - pozorovateľov, zástupcov partnerských združení z Maďarska a Českej republiky. Na rokovaní snemu sa zúčastnili najvyšší predstavitelia SR – prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico, ako aj členovia vlády a poslanci parlamentu, zástupcovia diplomatických zborov, predstavitelia politických strán, samosprávnych krajov, významných inštitúcií, organizácií a združení. Na rokovaní snemu dominovala ekonomická problematika – financovanie originálnych a prenesených kompetencií, konsolidácia, napĺňanie memoranda, zákon o obecnom zriadení, eurofondy, nezamestnanosť, sociálne služby, centrá voľného času a iné problémy, s ktorými sa starostovia a primátori stretávajú pri výkone svojej samosprávnej činnosti. Do uznesenia sa dostala požiadavka novelizovať zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a s účinnosťou od 1.1.2014 vrátiť podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb na výšku 70,3% v záujme vytvorenia základných podmienok na zabezpečovanie ich samosprávnych funkcií a rozvoja obcí. Delegáti žiadali tiež doplniť opatrenia zamerané na boj proti finan-

čným únikom a podporili aktivitu poslancov Národnej rady SR v presadzovaní zákonov na posilnenie právomoci primátorov a starostov pri menovaní riadiacich pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených mestom, resp. obcou.

Odporúčali znížiť rozpätie počtu poslancov mestských zastupiteľstiev a zosúladiť rokovacie poriadky mestských a obecných zastupiteľstiev v záujme ich jednoznačného výkladu v praxi.

Podporili aj iniciatívu na zavedenie zániku mandátu poslanca mestského a obecného zastupiteľstva jeho odvolaním v miestnom referende, obdobne ako to umožňuje zákon v prípade starostov a primátorov.

Dvadsiaty piaty snem ZMOS sa konal v dňoch 28. a 29. mája 2014 v Bratislave za účasti 616 delegátov a 105 hostí, medzi ktorými boli najvyšší predstavitelia štátu - prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico, podpredsedníčky parlamentu, ministri vlády, poslanci Národnej rady a iní.

Na rokovaní snemu ZMOS sa po prvýkrát v histórii zúčastnil podpredseda Európskeho parlamentu Oldřich Vlasák. Najdôležitejšími témami rokovania boli konsolidácia finančných prostriedkov a napĺňanie memoranda v roku 2013, moder-

Rokovanie 24. snemu ZMOS

26. snem ZMOS

17

ZMOS 1990-2015

25. snem ZMOS nizácia samospráv, školstvo, sociálne služby, fondy Európskej únie a nové programové obdobie, verejné obstarávanie, zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zákon o odpadoch, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, medzinárodná spolupráca. Premiér Robert Fico sa predstaviteľom miest a obcí poďakoval za pomoc v konsolidačnom úsilí vlády a uviedol, že vláda je pripravená zvýšiť podiel z daní fyzických osôb v prospech miest a obcí postupne k 1. januáru 2016 na pôvodnú úroveň 70,3 %. Delegáti snemu ZMOS na záver prijali uznesenie a schválili priority činnosti ZMOS na nasledujúce obdobie, ktoré sa týkajú prinavrátenie dane z príjmov fyzických osôb pre mestá a obce na 70,3% najneskôr do 1.1.2016 s postupným zvyšovaním v roku 2015.

ZMOS bude presadzovať novelu zákona o verejnom obstarávaní tak, aby bol zákon lepšie vykonateľný, zladený s úrovňou EÚ a umožňujúci pružnejší proces obstarávania. Naďalej sa bude usilovať o komplexnú a systémovú novelu zákona

25. snem ZMOS, hlasovanie

18

26. snem ZMOS

o sociálnych službách s dôrazom na taký spôsob rozdelenia výkonu kompetencii, ktorý je v podmienkach miest a obcí finančne vykonateľný. V spolupráci s vládou bude riešiť problematiku sociálne odkázaných občanov v oblastiach minimálneho zabezpečenia, proaktívnych politík a vymožiteľnosti práva s dôrazom na rómsku problematiku. V novom programovom období 2014-2020 v nastavení operačných programov požaduje zohľadniť praktické potreby a implementačné skúsenosti miestnej samosprávy a garantovať samosprávam podiel na celkovej alokácii vo výške 35-40% celkovej národnej alokácie bez veľkej infraštruktúry. Žiada tiež uzavrieť komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zosúladiť ich financovanie s rozsahom vykonávaných pôsobností mestami a obcami. Prioritou samospráv je prijatie nového zákona o odpadoch a riešenie spôsobu financovania odpadov s dôrazom na triedený odpad, biologicky rozložiteľný odpad a opustený odpad.

ZMOS 1990-2015

Udalosti, ktoré ovplyvnili samosprávy Úprava zásadných otázok fungovania územnej samosprávy v Ústave Slovenskej republiky Medzi zásadnými otázkami, ktoré boli upravené v ústave, bola aj dĺžka volebného obdobia jej orgánov a právo orgánov územnej samosprávy podávať sťažnosť na Ústavný súd SR proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo zásahu do vecí územnej samosprávy. V novele Ústavy SR v roku 2005 aj napriek nesúhlasu ZMOS a upozorneniu, že je to v rozpore so základným princípom budovania samosprávnosti miest a obcí, poslanci NR SR schválili oprávnenie Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať financovanie miest a obcí v plnom rozsahu.

Prijatie zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení Zákon bol prijatý šiesteho septembra 1990 v Slovenskej národnej rade a je kostrou územnej samosprávy. Sú v ňom ustanovenia o postavení obcí, kompetenciách samosprávy, financovaní, majetku, orgánoch obce, kontrole, medziobecnej spolupráci.

Na jeho prijatie nadväzovali i ďalšie nevyhnutné zákony ako zákon o majetku obcí či zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Vďaka obetavým a zodpovedným komunálnym politikom, ktorí stáli pri zrode samosprávnej demokracie a ktorí sa aktívne zapájali do legislatívnych aktivít novovzniknutého Združenia miest a obcí Slovenska, sa doňho dostali podnety a návrhy z praxe.

Zákon o obecnom zriadení bol odvtedy viackrát novelizovaný, pretože bolo potrebné reagovať na novovzniknuté okolnosti, spoločenský vývoj a nové trendy. V súčasnosti široká participačná legislatíva umožňuje samosprávam jasne formulovať a presadzovať verejné záujmy a dáva občanom možnosť priamo sa zúčastňovať na riadení vecí verejných.

Prijatie Európskej charty miestnej samosprávy Slovenskou republikou Rozhodnutie pristúpiť k prijatiu väčšiny ustanovení tohto dokumentu Rady Európy v roku 2000 a k ďalším o dva roky neskôr ZMOS privítalo ako pozitívny signál voči samospráve a ako prejav politickej vôle zo strany vlády SR. V súčasnosti Slovenská republika prijala Európsku chartu miestnej samosprávy v plnom rozsahu.

Reforma verejnej správy, fiškálna decentralizácia Slovenská republika prešla výraznými zmenami, ktoré v oblasti moci obmedzili štátnu správu na úkor samosprávy. Jedna zo zmien bola realizovaná v rámci reformy verejnej správy a ďalšia v rámci reformy verejných financií, ktorú označujeme ako fiškálnu decentralizáciu. Mestá, obce a samosprávne kraje začali pôsobiť v nových kompetenčných aj finančných pomeroch, ktoré im ponúkali všetky predpoklady na to, aby samospráva bola priestorom pre samostatné a zodpovedné rozhodnutia.

Spravodlivé nastavenie finančných parametrov vďaka stanoveným jasným vzorcom, ktoré boli vytvorené za výraznej asistencie miest a obcí a ktoré všetci akceptovali a rešpektovali, umožňovalo samosprávam realizovať vlastnú a nezávislú finančnú politiku. Fiškálna decentralizácia bola zároveň garantom takej spolupráce samospráv so štátnom, z ktorej bolo možno vylúčiť podozrenia z akéhokoľvek finančného klientelizmu.

Reforma verejnej správy bola pravdepodobne najdôležitejším prvkom v činnosti ZMOS, ale aj najdôležitejšou témou z hľadiska celkového vývoja a formovania modernej slovenskej spoločnosti po roku 1989. Združenie miest a obcí Slovenska podpo-

rovalo komplexnú reformu verejnej správy založenú na princípe posilnenia miestnej samosprávy a lokálnej demokracie, spojenú s reformou finančných tokov a novým, zásadným rozdelením kompetencií medzi štát a územnú samosprávu. Všetky zmeny však mohli byť podľa ZMOS uskutočnené len za podmienky reformy aj finančných tokov.

Podľa koncepcie mohla decentralizácia priniesť občanom prospech iba vtedy, ak sa uskutoční vo všetkých troch dimenziách súčasne. V skutočnosti finančná decentralizácia, ako posledný zásadný krok reformy verejnej správy, meškala oproti presunu kompetencií a politickej zodpovednosti a spôsobila tak mestám a obciam vážne problémy. Zníženie podielu z daní pre samosprávy ako príspevok obcí a miest ku konsolidácii financií v čase kulminovania ekonomickej krízy, presun kompetencií prijímanými zákonmi bez adekvátneho finančného zabezpečenia na mestá a obce spôsobil, že bolo ohrozené poskytovanie kvalitných služieb a zastavili sa investičné projekty. Tieto skutočnosti nastolili požiadavku prehodnotiť zákony vymedzujúce fiškálnu decentralizáciu, t.j. zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, zákona o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, vykonať audit kompetencií a ich finančné zabezpečenie. Výzvou pre nasledujúce obdobie je posilnenie samosprávnosti, sprehľadnenie systému výkonu a financovania kompetencií miest a obcí a zvýšenie rozpočtovej spravodlivosti, doriešenie pravidiel a primerané normatívne financovanie prenesených kompetencií, podpora financovania činnosti spoločných obecných úradov, ako aj doriešenie majetkovo-právne nevysporiadaného majetku.

Výsledkom aktivít ZMOS bolo prijatie uznesenia vlády SR o vykonaní auditu kompetencií a financovania verejnej správy. Audit mal do konca roku 2013 priniesť nielen analýzu súčasného stavu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy, ale aj zosúladiť ich financovanie s rozsahom vykonávaných pôsobností mestami a obcami. Čiastkové audity nenaplnili očakávania samospráv, preto v orgánoch ZMOS rezonovala potreba intenzívne sa zaoberať otázkou samosprávy, samosprávnosti jej statusu v štruktúre verejnej moci a jej ďalšieho smerovania. Absencia

Konferencia ZMOS ku komunálnej reforme

26. snem ZMOS

19

ZMOS 1990-2015

vízie efektívnej a funkčnej samosprávy deformuje právne prostredie, v ktorom sa samospráva pohybuje, komplikuje a neraz aj zbytočne predražuje plnenie samosprávnych aj prenesených úloh.

Požiadavkou samosprávy je zachovanie existencie samosprávnych jednotiek na miestnej úrovni v súčasnom rozsahu a zároveň požiadavka na zachovanie rozsahu originálnych pôsobností. Čo sa týka prenesených kompetencií, je potrebné ukončiť audit. Jeho objektívne vyhodnotenie vzťahov medzi požiadavkou decentralizácie a požiadavkou efektívnosti bude ukazovateľom aj pre samosprávy, či ich budú vykonávať v danom rozsahu za podmienky plného financovania zo strany štátu, alebo bude výkon preneseného výkonu štátnej správy na dobrovoľnom princípe alebo kompetencie prejdú na štátnu správu.

ZMOS navrhuje nadviazať na Koncepciu modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike a jej implementačný plán, ktoré boli schválené vládou a sú naďalej platné, no realizácia po roku 2011 ustala a nie je systémovo napĺňaná. Niektoré jej úlohy sa síce postupne napĺňajú, napríklad v oblasti ekonomizácie územnej samosprávy sa realizuje informačný systém RISSAM, v oblasti informatizácie bol prijatý zákon o e-Governmente, bol novelizovaný zákon o informačných systémoch verejnej správy, realizovali sa investičné projekty v rámci OPIS a začala sa realizácia projektu DCOM. Žiadny progres nenastal v oblasti monitoringu územnej samosprávy, spoločných obecných úradovní, v hmotnom zabezpečení volených predstaviteľov miestnej samosprávy po ukončení výkonu ich funkcie.

Koncepcia modernizácie samosprávy ZMOS nemá za cieľ redukciu počtu obcí a ich originálnych kompetencií, ale chce vytvoriť spoločné obecné úrady - centrá efektívneho výkonu kompetencií a agend. Táto organizačná zmena by mala zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnych predpisov, zvýšiť kvalitu rozhodovania, zlepšiť metodické riadenie a kontrolu, umožniť zriadenie jednotnej elektronickej komunikácie, uplatnenie výkonnostných normatívov atď. Navrhovanými zmenami by sa vytvoriť podmienky na efektívnejšie použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv.

stabilizácia financovania miest a obcí, čo súviselo s prepadom rozhodujúceho zdroja financovania, a to výnosu dane z príjmov fyzických osôb, a tiež so snahou vlády SR presunúť významnú časť navrhovaných konsolidačných opatrení v oblasti verejných financií na plecia miest a obcí a ich obyvateľov.

Základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska sa stala nevyhnutnosť konsolidovať verejné financie tak, aby bol deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 percentami hrubého domáceho produktu. Splnenie tohto cieľa si vyžadoval konsenzus všetkých zainteresovaných strán. Volení predstavitelia miest a obcí, ktorí zodpovedajú za použitie značnej časti verejných zdrojov s podstatným dopadom aj na celkové výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v Memorande o spolupráci s vládou SR, vyjadrili úsilie podieľať sa na stabilizácii a konsolidácii verejných financií. Dohodli sa s vládou SR o vzájomnej koordinácii svojej rozpočtovej politiky. V tom zmysle prijala vláda legislatívne opatrenia na stabilizáciu príjmov a zníženie výdavkov miest a obcí bez negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy a s ohľadom na zabezpečenie zákonom stanovených povinností obcí a miest voči občanom. Výsledkom spolupráce bola prijatá novela zákona o dani z príjmov, ktorá odbremenila obce od platenia dane z predaja ich majetku a tiež zabezpečila prísun daní od daňových subjektov. K stabilizácii financovania obcí v roku 2013 prispela aj komplexná novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Obce a mestá jasne preukázali, že vedia hospodárne narábať s verejnými financiami, a záväzky z Memoranda naplnili. Požiadavka zo strany samospráv vrátiť podiel samospráv na daniach na pôvodnú úroveň 70,3 percenta preto bola viac ako oprávnená. Výsledkom rokovaní s vládou bolo navýšenie podielu na dani z príjmu fyzických osôb samosprávam v roku 2015 na 68, 5 percenta, s prísľubom premiéra vlády o návrate podielu na daniach na pôvodnú výšku 70,3 percenta, a to k 1. januáru 2016.

Memorandum proti kríze Bola to dohoda podpísaná 13. februára 2009 medzi ZMOS a vládou SR o úzkej spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. Jej cieľom bolo udržiavať priaznivú ekonomickú kondíciu miest a obcí, podporovať využívanie prirodzeného rozvojového a hospodárskeho potenciálu, chrániť obyvateľov pred ekonomickým, spoločenským a sociálnym prepadom a aktívne spolupracovať pri vytváraní nových modelov financovania, vrátane efektívneho využívania prostriedkov Európskej únie.

Konsolidácia financovania miest a obcí Protikrízové opatrenia v roku 2008 a 2009 zobrali zdroje najmä mestám a obciam a podporili zvýšenie príjmu občanov a štátu.

Zvýšenie nezdaniteľnej položky pre zamestnancov a živnostníkov spôsobilo zníženie príjmov pre samosprávy na dva roky o viac ako 200 mil. eur. Odmietnutie mixu daní a následné zníženie koeficientu zo 70,3 na 65,4 znamenalo výpadok príjmov obcí o cca 130 mil. eur, ktoré zostali k dispozícii štátu. Bol to však zodpovedný krok samospráv na podporu verejných financií, podobne ako podpora prijatia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti so zapojením aj rozpočtov miest a obcí do procedúry dlhovej brzdy. V rokoch 2011 a 2012 napriek vysokej miere konsolidácie mestá a obce vykázali prebytky hospodárenia.

Prioritnou oblasťou pôsobenia orgánov ZMOS v roku 2012 bola

20

26. snem ZMOS

Mimoriadne rokovanie Rady ZMOS ku konsolidácii financií Obecný majetok Od prijatia zákona o obecnom zriadení mali mestá a obce právo vlastniť svoj vlastný majetok a nakladať s ním v prospech obyvateľov a územia. Význam práva vlastniť majetok zvýrazňuje zákonná povinnosť zveľaďovať a zhodnocovať majetok obce a zachovať ho v celkovej hodnote zásadne nezmenšený, darovanie nehnuteľného majetku obce je možné iba v osobitných prípadoch.

Počas realizačnej fázy reformy verejnej správy sa objem majet-

ZMOS 1990-2015

ku miest a obcí znásobil; jeho presun bol podmienkou výkonu kompetencií. Išlo predovšetkým o majetok a pozemky, súvisiace so zriaďovaním základných škôl a školských zariadení, o stavby a ich zariadenie na úseku sociálnych vecí a o kultúrne zariadenia. Až do začiatku roku 2004 museli obce dodržať pôvodnú účelovosť presunutého majetku a na nakladanie s ním potrebovali súhlas štátneho orgánu. Od tohto termínu už rozhodujú zastupiteľstvá slobodne. Môžeme konštatovať, že po presune kompetencií celková hodnota majetku vzrástla o 74 percent.

Samosprávy od svojho vzniku preukázali schopnosť samostatne a zodpovedne sa spravovať, dokázali, že vedia hospodáriť so zvereným aj vlastným majetkom a že ho i napriek nepriaznivej ekonomickej situácii dokážu zveľaďovať.

Transformácia podnikov vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom na všetky mestá a obce Patrí k najzložitejším a najdlhším projektom ZMOS v oblasti tzv. hospodárskych funkcií miest a obcí. Jeho výsledkom je však bezodplatný prevod majetku na všetky mestá a obce v hodnote približne 35 miliárd korún. Zákon o obecnom zriadení stanovuje síce mestám a obciam povinnosť zabezpečiť zásobovanie vodou a odvádzanie odpadovej vody, ale až transformáciou podnikov vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom na všetky mestá a obce samosprávy získali reálne nástroje na jej naplnenie.

Vďaka európskym fondom obce a mestá dokázali tento majetok nielen udržiavať, ale aj zveľaďovať a rozširovať.

500 miliónov korún. Kompenzácia bola nápravou pokrivených vlastníckych vzťahov z rokov 1991 až 2000, keď mestá a obce boli prinútené bezodplatne previesť alebo darovať do vlastníctva štátu svoj majetok v oblasti plynárenstva a energetiky, lebo monopolné podniky bez toho odmietali dané zariadenia prevádzkovať.

Eurofondy a samosprávy Pri rozvoji obcí a miest a celej spoločnosti zohráva významnú úlohu čerpanie finančných prostriedkov z Európskych fondov.

V programovom období 2003-2013 obce a mestá rekonštruovali cesty, školy, vybudovali kanalizáciu a zrealizovali mnohé iné investície.

V poslednom programovom období k 31. decembru 2013 mali obce a mestá zazmluvnené projekty za 3,7 miliardy eur. Toto číslo svedčí o schopnosti samospráv zodpovedne a tvrdo pracovať pre rozvoj svojich obcí a miest.

Vláda SR v Národnom strategickom referenčnom rámci SR v programovom období 2007 – 2013 určila 11 operačných programov a 4 horizontálne priority. Ako ukázala prax, bola realizácia projektov náročnejšia a komplikovanejšia, čo negatívne ovplyvnilo úspešnosť čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. V záujme medzirezortnej koordinácie rôznorodých priorít a z dôvodu predchádzania duplicitných činností sa ZMOS snažil o prekonanie sektorového prístupu, a o čo najväčšie zjednodušenie celého procesu imple-

Rozdelenie počtu prípojok kanalizačnej siete v jednotlivých krajoch Slovenska

Kompenzácia majetku miest a obcí vloženého do oblasti plynárenstva a energetiky Vďaka iniciatíve ZMOS v rokoch 1998 až 2002 získalo cca 1 500 miest a obcí ako kompenzáciu za majetok vložený do oblasti plynárenstva celkovo viac než 5 miliárd korún. Kompenzácia na úseku energetiky v roku 2004 sa týkala viac než 600 miest a obcí, obojstranne uznané vklady boli vyčíslené na viac než

mentácie. ZMOS v mnohých prípadoch presadil také riešenia, ktoré prispejú k úspešnému ukončeniu projektov, čím sa obce a mestá vyhnú potencionálnym hrozbám, akým je napríklad nútená správy obcí a pod.

Pri príprave nového programového obdobia 2014-2020, pri spracovaní Partnerskej dohody a pri nastavovaní operačných programov ZMOS presadzoval, aby boli zapracované a zohľad-

Rozdelenie počtu prípojok verejnej kanalizačnej siete pripojenej na ČOV v jednotlivých krajoch Slovenska

26. snem ZMOS

21

ZMOS 1990-2015

nené poznatky a skúsenosti samospráv získané z implementácie projektov z predchádzajúcich období, ako aj z prípravy strategických dokumentov tak, aby sa celý systém implementácie pre nové programové obdobie významne zjednodušil a sprehľadnil na všetkých úrovniach, aby obce a mestá mohli zásadným spôsobom urýchliť celkové čerpanie finančných prostriedkov EÚ, ktoré môžu predstavovať v čase hospodárskej recesie významný katalyzátor sociálno-ekonomického rozvoja a rastu miest a obcí Slovenska.

ZMOS sa zasadzuje za to, aby vláda SR zabezpečila a vytvorila priestor na efektívnu transparentnú implementáciu, prostredie spravodlivej hospodárskej súťaže a dominovali princípy efektívnosti a transparentnosti vynakladania verejných prostriedkov.

Prechod kompetencií v oblasti sociálnych služieb Základnou kompetenciou, ktorú prevzali mestá a obce od štátu v roku 2002, bola opatrovateľská služba a niektoré terénne služby. Na túto pôsobnosť bol delimitovaný balík finančných prostriedkov zo štátu a v kritériách rozdeľovania výnosu dane z príjmov zohľadnený počet obyvateľov starších ako 62 rokov.

Vtedajší spôsob financovania - štátny rozpočet a neskôr decentralizačná dotácia na opatrovateľskú službu nahradil systém fiškálnej decentralizácie a vzorec na prerozdelenie dane z príjmov fyzických osôb.

Opatrovateľská služba bola a mala by zostať základnou originálnou pôsobnosťou miest a obcí. Je subsidiárne vykonateľná.

Jej zabezpečovanie nemalo byť o biznise, ale o starostlivosti o občana. Sociálne zariadenia boli zapísané ako kompetencia pre VÚC, čiastočne delená aj s obcami obce, ktorým bolo oddelimitovaných 86 sociálnych zariadení. Ich financovanie, na rozdiel od VÚC, bolo až do roku 2011 zabezpečované zo štátneho rozpočtu. V tom čase platil zákon o sociálnej starostlivosti, nastupovala fiškálna decentralizácia. Mestám a obciam na výkon originálnych pôsobnosti v sociálnej oblasti, čiže na tie kompetencie, ktoré dostali delimitované kompetenčným zákonom (terénne služby, najmä opatrovateľská služba) boli napočítané finančné prostriedky v rozsahu 5 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb, čo predstavovalo 1,2 miliardy slovenských korún, čiže viac ako 40 miliónov euro. V roku 2005, teda v prvom roku fiškálnej decentralizácie, mestá a obce vynaložili na sociálnu oblasť 91,4 tis. euro, v roku 2006 106,6 tis. euro. To predstavovalo 3,47 percenta z celkových výdavkov miest a obcí. V roku 2011 výdavky miest a obcí dosiahli sumu 137,5 tis. euro a pomer k celkovým výdavkom sa zvýšil na 3,57 percenta. Ak by sme tento ukazovateľ prepočítali na výnos dane z príjmov fyzických osôb, znamenalo by to, že mestá a obce v roku 2005 z príjmov, ktoré získali z výnosu dane z príjmov, vynaložili na sociálnu oblasť 9,5 percenta, kým v roku 2011 už 11,5 percenta.

V roku 2005 bol prvý raz predstavený koncept zmien. Hlavnou zmenou bolo to, že sa pôsobnosť výkonu sociálnych služieb pre verejnú správu zmenila na povinnosť ich zabezpečenia. ObčaPočet sociálnych zariadení v jednotlivých krajoch Slovenska

22

26. snem ZMOS

novi vznikol nárok na službu, na jej poskytnutie alebo zabezpečenie jej poskytnutia. Financovanie, ako podstatná náležitosť pre vykonateľnosť celého rozsahu služieb, nebolo zabezpečené, preto otázkou zostalo praktické subsidiárne naplnenie týchto práv. V rokoch 2009 – 2010 začali pracovať pracovné skupiny na zmenu zákona. ZMOS žiadal, aby sa v kompetenciách a filozofii zákona o sociálnych službách urobil zásadný prielom. Prvá novela zákona zmiernila niektoré povinnosti pre obce, napr. posun 60 dňovej lehoty od 1. januára 2013 na zabezpečenie služby, následne až do 1. januára 2016. Disparity sa ukázali v roku 2010 – 2011. ZMOS presadilo v štátnom rozpočte dofinancovanie sociálnych služieb na základe monitoringu a odmietlo návrhy na zoštátnenie sociálnych služieb. Pre rok 2012 sa zaviedol normatívny spôsob nápočtu zdrojov zo štátneho rozpočtu, v roku 2013 sa podarilo presadiť zvýšenie príspevku štátu na 52 mil. euro na sociálne služby. Dnes je na stole už tretia novela.

Základné, systémové zmeny a rozhodnutia sociálne služby ešte len čakajú. Cieľom ZMOS je prijať komplexnú a systémovú novelu zákona o sociálnych službách s dôrazom na prevzatie tých pôsobností, ktoré sú v podmienkach miest a obcí plošne vykonateľné.

Prechod kompetencií v oblasti základného školstva V júli 2002 sa mestá a obce stali zriaďovateľmi základných škôl a školských zariadení. Po presune kompetencií bol zavedený normatívny spôsob financovania a sieť škôl a školských zariadení sa začala racionalizovať. Samospráva dokázala udržať systém bez negatívneho dopadu na výchovno-vzdelávací systém, oddlžila školy, mnohé zmodernizovala a zefektívnila ich prevádzku aj dofinancovaním z obecných peňazí. Boli to práve mestá a obce, ktoré odstránili dovtedajšie zadlžovanie základných škôl, neplatenie základných odvodov za zamestnancov, nepreplácanie faktúr za tovary a služby dodávateľom. Urobila tak aj vďaka prijatým právnym predpisom, ktoré umožňovali nielen pružne reagovať v oblasti miezd, ale aj umožňovali časti normatívu na prevádzku presunúť na mzdy alebo naopak. Napriek finančnému poddimenzovaniu regionálneho školstva ako celku sa mestá a obce orientujú postupne na tému kvality, pod ktorou chápu dostupnosť základného vzdelania a potrebu jasnej štátnej koncepcie v tejto oblasti, previazanosť riadiacich a finančných nástrojov, formovanie vlastnej obecnej školskej politiky, posilnenie pozície zriaďovateľov v školách a školských zariadeniach, meranie kvality školy a školského zariadenia, teda aj úrovne výchovno- vzdelávacieho a pedagogického procesu a spoluprácu územnej samosprávy, štátnej správy, škôl a rodičov v prospech detí. Úspechom ZMOS bola prijatá novela nariadenia vlády SR o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v roku 2012, ktorá vytvorila podmienky na obnovenie objektívnosti, transparentnosti a kontrolovateľnosti rozdeľovania a využívania finančných zdrojov miest a obcí v oblasti školstva. Zrovnoprávnila východiská financovania škôl a školských zariadení pre všetkých zriaďovateľov

ZMOS 1990-2015

a zároveň obnovila a jasne definovala zdroje financovania kapitálových výdavkov miest a obcí v oblasti školstva. Priority v oblasti školstva schválené programovou konferenciou ZMOS v roku 2013 sú východiskom pre komunálnu politiku v oblasti školstva. Prijaté opatrenia v oblasti financovania záujmového školstva v roku 2014 zastavili centralizačné tendencie a umožnili obciam a mestám transparentnejšie a efektívnejšie podporovať záujmové aktivity svojich občanov. Posilnenie postavenia zriaďovateľov v návrhoch nových školských zákonov vyvoláva síce nevôľu určitých skupín, ale je v prospech ďalšieho rozvoja regionálneho školstva tak, ako aj prijatie ďalších požiadaviek ZMOS schválených konferenciou jej členov.

Založenie vyše 200 spoločných obecných úradov V súvislosti s presunom kompetencií na mestá a obce predovšetkým na úseku stavebného poriadku, v snahe racionalizovať a zefektívňovať samosprávne činnosti sa začali najmä po roku 2003 vytvárať spoločné obecné úrady ako technicko-administratívne jednotky, ktoré pre združené obce vykonávajú odborné činnosti.

I napriek tomu, že zo začiatku mali nemalé finančné a technicko – organizačné problémy, k 9. 5. 2014 bolo na celom území SR spoločných obecných úradov, ktoré zabezpečujú rôzne činnosti, a stali sa pevnou súčasťou systému miestnej územnej samosprávy.

Spoločné obecné úrady jednoznačne preukázali svoju životaschopnosť a prínos pre obce, ktorým poskytujú odborné služby. ZMOS v súvislosti so zvyšujúcimi sa nárokmi na kvalitu výkonu verejnej správy vidí najmä v kvalitnom fungovaní spoločných obecných úradov perspektívu zefektívnenia samosprávnych činností. Jeho cieľom do budúcnosti je vytvárať pre túto formu spolupráce obcí v rôznych oblastiach priaznivé podmienky vo všetkých ohľadoch, vrátane technického zázemia, právneho statusu i ekonomických podmienok.

Modernizácia samosprávy prostredníctvom informatizácie V roku 2008 schválila vláda svojím uznesením stratégiu a Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy. Na ňu v časti informatizácia nadväzuje Koncepcia modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike, ktorá si kladie za cieľ zvýšiť kvalitu a efektívnosť fungovania územnej samosprávy a poskytovaných služieb, ďalej vyrovnať rozdiely v aplikácii IKT medzi štátnou správou a samosprávou a v neposlednom rade zvýšiť efektívnosť a kvalitu informačných systémov podporujúcich e- government. Za účelom podpory a propagovania procesov informatizácie a elektronizácie vo verejnej správe s dôrazom na územnú samosprávu a zabezpečovanie nevyhnutnej informačno-komunikačnej podpory pre územnú samosprávu ZMOS a MF SR v roku 2011 založili DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy SR. V rámci projektu vybudované Dátové centrum obcí a miest bude poskytovať mestským a obecným úradom spolu 138 elektronických služieb vyplývajúcich z ich originálnych kompetencií. Zabezpečí ich integráciu s informačným systémom verejnej správy a zároveň sprostredkuje prístup k elektronickým službám samospráv širokej verejnosti. Informatizácia územnej samosprávy v programovom období 2014 – 2020 bude pokračovať rozširovaním obcí pripojených k DCOM, zlepšovaním existujúcich služieb pre obce, ktoré sú alebo budú pripojené k DCOM, najmä s ohľadom na potreby väčších obcí a miest, rozširovaním spektra služieb pre pripojené obce zavádzaním nových aplikácií pre vnútornú správu obecných úradov a služby občanom, vytváraním podmienok pre efektívnu komunikáciu a obojstrannú výmenu dát medzi územnou samosprávou a štátnou správou.

26. snem ZMOS

23

ZMOS 1990-2015

ZMOS - zodpovedný partner zákonodarnej a výkonnej moci Práca v samospráve je mimoriadne náročná. Na dosiahnutie pozitívnych výsledkov v prospech obcí a miest je potrebné nielen veľa síl a energie, ale aj akceptovanie a rešpekt zo strany predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, dobré vzťahy a efektívna spolupráca na regionálnej úrovni a otvorená komunikácia so širokou verejnosťou.

Od svojho vzniku bol ZMOS v úzkom kontakte so svojou členskou základňou. Rokovania orgánov ZMOS boli často búrlivé, nechýbali ani návrhy na radikálnejšie riešenia. Prijatie rozhodnutí však bolo vždy výsledkom demokratickej dohody všetkých členov. Vďaka ich podpore, zodpovedným a odborným, praxou overeným podnetom, návrhom a pripomienkam sa ZMOS stal akceptovaným subjektom na slovenskej politickej scéne, rástol kredit organizácie a posilňoval sa jej význam. Ak keď predchádzajúce obdobie bolo zložité a konsenzy sa rodili neľahko, ZMOS si vybudoval a udržal korektné partnerské vzťahy s ústrednými orgánmi štátu, zintenzívnil a zefektívnil spoločné rokovania. Za rokovacím stolom s tými najkompetentnejšími mal a má možnosť presadzovať a chrániť záujmy miest a obcí, upozorňovať na riziká pri uplatňovaní problémových legislatívnych noriem a prichádzať s návrhmi na riešenie problémov, s ktorými sa často stretávajú obce a mestá.

ZMOS má zastúpenie vo všetkých dôležitých poradných a konzultačných orgánoch, či už je to Hospodárska a sociálna rada, Rada solidarity a rozvoja, Rada vlády pre partnerskú dohodu, Legislatívna rada vlády a ďalšie. Otvorenými pre aktuálne samosprávne témy sú najmä výbory NR SR pre verejnú správu a školstvo. Riešenie niektorých samosprávnych problémov je možné len na regionálnej úrovni, preto ZMOS udržiava korektné vzťahy a rozvíja efektívnu komunikáciu aj s ďalšími partnermi, so samosprávnymi krajmi, zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, s Konfederáciou odborových zväzov a ďalšími inštitúciami činnými v regiónoch. Význam tohto partnerstva sa ešte zvýrazní v novom programovom období, kedy od kvality komunikácie a vzájomnej spolupráce bude závisieť rozvoj celých regiónov.

Kontakty s prezidentom Slovenskej republiky Prezidenti SR Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič vždy prejavovali záujem o smerovanie miestnej územnej samosprávy, sledovali dianie pri reforme verejnej správy, fiškálnej decentralizácii a iných kľúčových momentoch v histórii formovania sa samosprávnej demokracie a podporovali všetky rozhodujúce požiadavky a legislatívne návrhy združenia, ktoré smerovali k zabezpečeniu stabilnej územnej samosprávy, vytváraniu kvalitnejšieho ekonomického a spoločenského prostredia v mestách a obciach a poskytovaniu kvalitných služieb obyvateľom. Pravidelne zaraďovali do svojho programu návštevy miest a obcí, prijímali predstaviteľov ZMOS na rokovaniach o problémoch miestnej územnej samosprávy, pravidelne sa zúčastňovali na snemoch ZMOS a každoročne si na začiatku nového roka našli čas na slávnostné prijatie Rady ZMOS. To všetko vníma ZMOS ako uznanie svojho pôsobenia vo verejnom živote SR a ako uznanie každodennej práce miest a obcí v prospech občanov.

V januári 2015 sa uskutočnilo pracovné stretnutie predstaviteľov ZMOS s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, na ktorom ho informovali o združení, jeho cieľoch a činnosti a vyjadrili svoje očakávanie, že tak, ako to bolo v minulosti, aj

24

26. snem ZMOS

u nového prezidenta SR nájde ZMOS podporu svojich snažení, ktoré smerujú k ochrane a presadzovaniu oprávnených záujmov miestnych samospráv a ich občanov.

Kontakty a rokovania s Národnou radou Slovenskej republiky ZMOS rokuje podľa potreby s predsedom a podpredsedami Národnej rady SR, s výbormi, klubmi poslancov alebo oslovuje všetkých 150 členov zákonodarného zboru. Spolupracuje na príprave poslaneckých návrhov zákonov a na príprave pozmeňujúcich

ZMOS 1990-2015

návrhov. Tesnejšie vzťahy udržuje ZMOS s výborom NR SR, ktorý má v gescii územnú samosprávu a regionálny rozvoj. S jeho členmi sa nestretáva len na schôdzach výboru v parlamente, ale aj mimo neho na výjazdových spoločných rokovaniach s predsedníctvom ZMOS. Vzhľadom na to, že poslancami Národnej rady SR sú aj starostovia a primátori členským obcí a miest, môžu v parlamente so znalosťou veci informovať o skutočnostiach, ktoré sa týkajú územnej samosprávy.

Kontakty a rokovania s politickými subjektmi ZMOS je nadstraníckou organizáciou. Svoju činnosť vyvíja a postoje formuluje bez väzieb na politické subjekty. Potreba obhajovať práva miest a obcí a presadzovať ich oprávnené záujmy však priniesla do praktickej činnosti ZMOS rokovania s parlamentnými politickými subjektmi. ZMOS, chrániac si svoj nepolitický charakter, sa pritom vždy orientovalo na riešenie vecných problémov a rovnocenné, obsahovo rovnaké rokovania so všetkými politickými stranami a hnutiami. Vzhľadom na vysoký počet politických subjektov nie je možné rokovať so všetkými registrovanými, preto sa ZMOS orientuje na parlamentné politické strany a hnutia. Obsahom rokovaní sú témy, ktoré sú dôležité z pohľadu samospráv.

Kontakty a rokovania s vládou SR Prvé rokovanie predsedníctva ZMOS s predsedom vlády SR Jánom Čarnogurským sa uskutočnilo 18. júna 1991. Jeho obsahom bola ekonomická situácia samospráv, deľba kompetencií medzi štátnu správu a samosprávu, nové územnosprávne člene-

Podpredseda vlády Ľ. Vážny na rokovaní ZMOS o eurofondoch

Štátny tajomník MF SR P. Pellegrini na rokovaní Predsedníctva ZMOS ku konsolidácii financií nie SR, zlá finančná situácia predovšetkým malých obcí a nespokojnosť so spôsobom rozdeľovania dotácií. Na nový kvalitatívny stupeň sa dostali vzťahy ZMOS s vládou SR od roku 1995, keď sa na pracovných fórach zúčastnil nielen predseda vlády, ale aj jej členovia. Pracovné stretnutia tohto charakteru boli ojedinelé, mali doslova historický význam a boli výnimočné aj v porovnaní s inými krajinami.

Jednou z hlavných ambícií ZMOS bolo dosiahnuť trvalý dialóg s vládou SR a ústrednými orgánmi štátnej správy pri príprave a pripomienkovaní návrhov právnych predpisov a ďalších dokumentov, týkajúcich sa práv, povinností a zákonmi chránených záujmov miest a obcí a ich orgánov, pri navrhovaní zastúpenia miestnej územnej samosprávy v orgánoch vlády a ústredných orgánov štátnej správy, ako aj pri navrhovaní zastúpenia miestnej územnej samosprávy SR v orgánoch medzinárodných organizácií, ktorých členom je Slovenská republika. Nebolo to vždy jednoduché, ale združeniu sa za obdobie svojej existencie podarilo vybudovať a udržať korektné partnerské vzťahy s vládou SR a ústrednými orgánmi štátnej správy.

Združenie miest a obcí Slovenska bolo vždy významným aktérom a spoľahlivým partnerom vlády SR vo viacerých dôležitých celospoločenských situáciách, svedčí o tom napr. participácia združenia pri zavedení eura, ako aj pri eliminácii dopadov globálnej ekonomickej krízy.

Rokovanie ZMOS s vládou SR

26. snem ZMOS

25

ZMOS 1990-2015

Dialóg je najlepšia forma na presadenie záujmov samosprávy Rozhovor s Michalom Sýkorom, starostom obce Štrba, ktorý patrí medzi zakladajúcich členov ZMOS, v rokoch 1991 – 1993 bol podpredsedom a v rokoch 1993 – 2011 predsedom ZMOS. V rokoch 2011 - 2015 pôsobil vo funkcii I. podpredsedu ZMOS 1. Ktorá udalosť z histórie ZMOS zanechala vo Vás najsilnejšie spomienky?

Tých udalostí a momentov bolo veľa. Tvorili sme niečo nové, mali sme chuť a vôľu meniť veci k lepšiemu. Po troch mesiacoch prípravných prác, sa 21. marca 1990 v Žiline uskutočnil prvý, zakladajúci snem Združenia miest a obcí Slovenska. Zástupcovia 176 miest a obcí, ktorých bolo 353 a zastupovali takmer 2,5 milióna obyvateľov Slovenska podporili myšlienku založenia organizácie, ktorá po viac ako dvoch desaťročiach preukázala svoje opodstatnenie, životaschopnosť a celkový prínos. Veľmi si vážim ľudí, ktorých nadchla myšlienka založenia ZMOS, nakoľko sila tejto myšlienky doposiaľ dáva nášmu združeniu silu. Po tomto bola činnosť na vytvorení zákona o obecnom zriadení. Tam sa formovala podoba a budúcnosť miest a obcí a ich pôsobností.

Máme za sebou dvadsaťpäť rokov samosprávnej demokracie.

Toto obdobie je príbehom činorodej práce zapálených a odhodlaných ľudí pri formovaní miestnej územnej samosprávy, ale aj demokracie a štátu.

2. Ktoré obdobie z histórie ZMOS považujete za najzložitejšie, najťažšie a prečo?

Každá etapa vo vývoji miestnej samosprávy počnúc jej znovuobnovením, následne rozširovaním kompetenčnej výbavy a tiež neustálym obhajovaním záujmov miest a obcí je bilanciou úspechov a ústupkov. Z každého obdobia, rokovania a vyjednávania sa snažím odísť s poznatkami a pokorou. Vždy som vyznával dialóg ako najlepšiu formu na presadenie záujmov samosprávy. Nerobím rebríček najzložitejších, alebo najťažších, lebo z každého si treba zobrať ponaučenie. Zažili sme úspechy i smutné udalosti, cielené útoky na samosprávu, jej dôveryhodnosť a našu nezávislosť. Nedali sme sa odradiť, ani obmedziť, pretože sme mali mandát od občanov.

3. Existuje niečo, na čo ste mimoriadne hrdý, že sa ZMOS-u podarilo realizovať?

ZMOS-u sa vďaka vecným argumentom, energii, nápadom a času starostov a primátorov podarilo veľmi veľa. Stáli sme pri znovuobnovení samosprávy, ktorá je jedným z predpokladov demokracie. Od štátu sme prevzali kompetencie, na základe ktorých rozvíjame a spravujeme územie našich miest a obcí. Iniciovali sme pristúpenie SR k Európskej charte miestnej samosprávy, ktorá bola jedným z predpokladov vstupu Slovenska do EÚ. Aktívnym prístupom v reforme verejnej správy sme pomohli štátu splniť podmienky pre naše pôsobenie v OECD a EÚ. Výrazným spôsobom sme prispeli k úspešnému priebehu a výsledku referenda o vstupe našej krajiny do EÚ. Aktívne sme sa podieľali na reforme verejnej správy, vytvorení regionálnej samosprávy, fiškálnej decentralizácii, ktorou sa stanovili pravidlá, systém a spôsob financovania miest a obcí. V najhorších krízových rokoch sme zodpovedným hospodárením a úsporami zachránili slovenskú ekonomiku. Toto je len časť našich spoločných úspechov, za ktoré treba poďakovať všetkým, ktorí sa angažovali a v rámci svojich možností pomáhali vytvárať úspešnú správu vecí verejných.

26

26. snem ZMOS

Som hrdý na to, že sa nám podarilo vybudovať takú organizáciu, ako je ZMOS s vyše 93 %-nou členskou základňou, a tým aj reprezentatívnosťou navonok.

4. Pri pohľade do minulosti, čo by ste riešili inak?

Riadim sa zásadou, že každé rozhodnutie prijímam tak, aby bolo čo najzodpovednejšie. Z tohto pohľadu je zbytočné filozofovať nad tým, čo by bolo keby.

5. Čo pre Vás znamenala možnosť priamo sa podieľať na budovaní samosprávnej demokracie?

Stačí odpovedať veľmi jednoducho. Táto možnosť bola pre mňa česť, pokora a zodpovednosť. Veď nájsť všeobecnú podporu a nájsť východisko prínosné pre tisícky samospráv nie je jednoduché. Ale úspech o to viac teší.

6. Na ktoré udalosti, osobnosti si najviac spomínate?

V samospráve za takmer štvrťstoročie pôsobilo mnoho skutočných osobností. Ich veľkosť bola v pracovitosti, vytrvalosti a sile otvorene počúvať aj iné argumenty. To veľa ľudí skutočne nedokáže. Nerád by som spomínal konkrétne mená, pretože by ma veľmi mrzelo, že kvôli obmedzenému priestoru nemôžem niekoho ďalšieho uviesť. Ale bol som hrdý na kvalitu predstaviteľov miest a obcí, ktorí boli srdcom „ZMOS-áci“ a na rokovaniach s predstaviteľmi vlády a parlamentu vedeli formulovať argumenty a vytvárať stanoviská, ktorými sme presadzovali riešenie problémov, ktoré vznikali v mestách a obciach. Vždy sme vystupovali ako tím, ktorý bol rovnocenným partnerom a vybudoval si patričný rešpekt a úctu za rokovacím stolom.

Za tých 25 rokov som mal možnosť poznať obrovské množstvo správnych ľudí na správnom mieste, s ktorými sa môžem kedykoľvek stretnúť a nielen si pospomínať na našu dlhoročnú prácu, ale aj potešiť sa z toho, čo sme spoločne dosiahli.

7. Aké je Vaše želanie ZMOS-u do ďalších rokov jeho pôsobenia?

ZMOS má všetky predpoklady na to, aby naďalej cez miestnu samosprávu aktívne pretváral našu spoločnosť. Preto je mojím želaním, aby naďalej išiel vytrvalo za svojimi cieľmi tak, ako doposiaľ. Verím, že nám sa podarí v spolupráci s občanmi i naďalej udržať si pozitívny vzťah a dôveru voči voleným orgánom samospráv, k samospráve ako základnému pilieru demokracie. Našou najlepšou odpoveďou sú a budú pozitívne výsledky. ZMOS za roky svojej existencie, vďaka svojim členom, primátorom a starostom mnohé presadil a dôsledne chránil princípy samosprávnosti, subsidiarity, demokratizácie a modernizácie.

ZMOS 1990-2015

ZMOS - združenie právnických osôb Charakteristika združenia Združenie miest a obcí Slovenska je dobrovoľným združením slovenských miest a obcí podľa Ústavy SR, Zákona o obecnom zriadení a podľa Občianskeho zákonníka. Je najväčšou mimovládnou organizáciou. Dlhodobo reprezentuje približne 95 percent sídiel ako právnických osôb.

Združenie nie je spojené so žiadnym politickým subjektom, ani so žiadnou ideológiou. Je nezávislé, pretože jeho činnosť financujú členské obce a mestá, Nie je súčasťou štátnej správy, v praxi sa riadi svojimi stanovami rešpektujúc zákony Slovenskej republiky.

Združenie je vzhľadom na nepomer medzi počtom obcí a miest dôsledne budované na demokratických princípoch aj pri obsadzovaní postov v štruktúrach, aj pri rozhodovaní.

Za 25 rokov svojej existencie sa združenie aktívne podieľalo na budovaní a posilňovaní miestnej územnej samosprávy a pritom si zachovalo jednotu a stabilitu, čo považuje za svoj najväčší úspech. Dokázalo to vďaka tomu, že si dokázalo zachovať nestranícky charakter, korektnosť a reprezentatívnosť aj v časoch zložitého vnútropolitického vývoja a rozpoltenosti spoločnosti. Dokázalo to vďaka vecnému prístupu, korektnej a otvorenej komunikácii, snahe riešiť problémy v prospech obcí a miest.

Ciele združenia Cieľom združenia je obhajovať spoločné záujmy a práva členských miest a obcí na základe princípov trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej kohézie a pritom rešpektovať ich autonómne postavenie. Združenie predkladá návrhy na riešenie problémov miestnej územnej samosprávy vecne príslušným ústredným orgánom ústrednej štátnej správy, zúčastňuje sa na ich prerokovávaní, a tak pomáha vytvárať podmienky na ich riešenie.

Združenie zjednocuje a koordinuje postup členských miest a obcí pri vykonávaní im zverených úloh, a tým ovplyvňuje rozvoj aktivít miestnej územnej samosprávy.

komunálnu heraldiku (mestskú i obecnú) typický a stretávame sa s ním od 13. storočia. Hradby vyjadrovali v stredoveku isté vyčlenenie sídiel spod feudálnych väzieb a vo svojej podstate boli symbolom vlastnej samosprávy. Dávali na vedomie, že na území sídla platí vlastné právo, iné, než na území mimo hradieb. Otvorená brána symbolizuje pohostinnosť, otvorenosť, schopnosť a ochotu komunikovať. Členská základňa ZMOS Kým na ustanovujúcej konferencii v roku 1990 sa k Združeniu miest a obcí Slovenska hlásili zástupcovia 176 miest a obcí, v ďalšom roku už mal ZMOS 1551 členov. Postupne počet členov narastal a ustálil sa na cca 95 % z celkového počtu miest a obcí.

K 1. aprílu 2015 z celkového počtu 2930 sídiel bolo v združení 128 miest, 24 mestských častí Bratislavy a Košíc a 2619 obcí. Tým patrí ZMOS k organizáciám, ktoré dlhodobo disponujú najširšou členskou základňou a tým i najvýznamnejším vplyvom. Členovia ZMOS majú právo zúčastňovať sa na rokovaniach snemu, hlasovať o jeho uzneseniach, voliť a byť volení prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu do orgánov združenia, predkladať námety a žiadosti na riešenie problémov týkajúcich sa miest a obcí, prípadne ich orgánov, zúčastňovať sa na podujatiach, ktoré organizuje a zabezpečuje združenie. Členovia môžu požadovať poradenské, koordinačné a servisné služby poskytované združením, informácie o jeho činnosti a navrhovať opatrenia na jej zlepšenie, ako aj prednostne získavať časopisy, publikácie, tlačové periodiká a informácie vydávané a podávané združením.

Združenie vo vzťahu k mestám a obciam, ktoré sú členmi združenia, plní aj iniciatívnu, vzdelávaciu, projektovú a metodicko - informačnú funkciu. Združenie poskytuje špecializované služby pre potreby členských miest a obcí, napríklad v oblasti vedy, výskumu, sprostredkovania inovačných postupov, podporuje iniciatívy, smerujúce k združovaniu hmotného a nehmotného potenciálu miest a obcí s cieľom riešiť spoločné úlohy a uspokojovať spoločné potreby a vytvára pre ne vhodné podmienky a predpoklady. Výkonom koordinačnej, iniciatívnej, metodicko-informačnej a ďalších funkcií združenia nie je obmedzené právo samostatnej iniciatívy miest a obcí, ktoré sú členmi združenia.

Členovia ZMOS sú povinní dodržiavať stanovy, podieľať sa na napĺňaní cieľov združenia, platiť členské príspevky v určenej výške v termíne do 30. apríla kalendárneho roku a včas písomne oznamovať kancelárii združenia zmenu zástupcov v združení a jeho orgánoch.

Logo ZMOS Emblém Združenia miest a obcí Slovenska vznikol r. 1991 a je registrovaný v heraldickom registri SR pod označením W- 8.

Jeho autorom je Zdenko Alexy.

Okrúhly emblém Združenia miest a obcí Slovenska tvorí dvojvežové opevnenie s otvorenou bránou, nad ktorou je štítok so štátnym znakom Slovenskej republiky. Motív hradieb je pre

Regionálne združenia Členské mestá a obce sa od roku 1990 najčastejšie podľa geografického kritéria združujú do regionálnych združení.

Budujú medziobecné vzťahy a sú orientované na vzájomnú spoluprácu a pomoc, formovanie spoločných záujmov a koordináciu spoločných postupov v celej šírke problematiky miestnej samosprávy.

26. snem ZMOS

27

ZMOS 1990-2015

Regionálne združenia sú samostatné právnické osoby s vlastnými stanovami a orgánmi, nezávislými na stanovách a orgánoch združenia, avšak rešpektujúc ich. V súčasnosti je na Slovensku 60 regionálnych združení miest a obcí.

Regionálne združenia môžu predkladať iniciatívne návrhy orgánom združenia a žiadať od nich podporu pri riešení spoločných problémov rozvoja miestnej samosprávy v SR. Na požiadanie sú povinné poskytovať orgánom združenia informácie o svojej činnosti, prijatých uzneseniach a návrhoch, ako i stanoviská a údaje potrebné pre ich činnosť a rozhodovanie orgánov Združenia miest a obcí Slovenska. Regionálne združenia delegujú svojich zástupcov do Rady ZMOS a na snem ZMOS. Každé RZ má minimálne jedného zástupcu v Rade ZMOS, spravidla predsedu a ďalších členov podľa početnosti (na každých 30 členských miest a obcí jeden zástupca).

Zastúpenie ZMOS v odborných a pracovných komisiách ZMOS je partnerom vlády SR a ústredných orgánov štátnej správy. Ako reprezentant členských miest a obcí sa zúčastňuje v najvyšších orgánoch štátu pri príprave a pripomienkovaní návrhov právnych noriem a ďalších dokumentov týkajúcich sa práv, povinností a zákonom chránených záujmov miest a obcí a ich orgánov. Členovia ZMOS zastupujú miestnu územnú samosprávu Slovenskej republiky v orgánoch vlády, v ústredných orgánoch štátnej správy, medzinárodných organizáciách, ako aj v orgánoch verejnoprávnych a iných inštitúcií v regiónoch, ktorých cieľom sú aktivity prispievajúce k rozvoju miest a obcí.

Združenie je aj reprezentatívnym zástupcom miest a obcí s právom uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v mene všetkých členských miest a obcí a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií.

Rodová rovnosť na postoch starostov/ primátorov od roku 1990 -2014

Podiel počtu mužov a žien na postoch starostov/ primátorov v komunálnych voľbách od roku 1990 do roku 2014 na celom Slovensku

28

26. snem ZMOS

ZMOS 1990-2015

Organizačná štruktúra ZMOS Orgány ZMOS Najvyšším orgánom združenia je snem ZMOS. Je to zhromaždenie zástupcov všetkých členských miest a obcí, ak ide o prvý snem po všeobecných komunálnych voľbách, alebo zhromaždenie delegovaných zástupcov podľa kľúča, ktorý určuje Rada ZMOS. Koná sa každý rok, no môže zasadať aj mimoriadne. Určuje priority a hlavné smery činnosti ZMOS, schvaľuje a mení stanovy, volí a odvoláva predsedu a členov kontrolnej komisie, prerokúva a schvaľuje výročnú správu predsedu, správu odborných sekcií Rady ZMOS o činnosti a plnení úloh združenia a správu kontrolnej komisie.

Snem je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegovaných zástupcov miest a mestských častí a zároveň nadpolovičná väčšina zástupcov obcí. Na prijatie uznesenia snemu je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných zástupcov miest a mestských častí a zároveň nadpolovičná väčšina prítomných zástupcov obcí. Každý člen združenia má jeden hlas, voľba predsedu a členov kontrolnej komisie sa vykonáva tzv. váhovým hlasovaním (starostovia a primátori disponujú rovnakým počtom hlasov).

Predseda ZMOS Predseda ZMOS je štatutárnym orgánom združenia. Volí a odvoláva ho na návrh Rady ZMOS prvý snem po komunálnych voľbách. Od III. snemu ZMOS platí pravidlo, že predsedom môže byť len primátor alebo starosta.

Predseda zastupuje združenie vo vzťahu k Národnej rade SR, vláde SR, ústredným orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám a medzinárodným orgánom a organizáciám.

Predkladá snemu správu o činnosti a plnení úloh združenia, zvoláva zasadnutia Rady a Predsedníctva Rady, predkladá Rade ZMOS návrh na voľbu a odvolanie prvého podpredsedu, na vymenovanie a odvolanie výkonného podpredsedu a ústredného riaditeľa kancelárie združenia. Vymenúva a odvoláva zástupcov združenia v poradných orgánoch NR SR, vlády SR a ústredných orgánov štátnej správy po prerokovaní v predsedníctve.

Prvým predsedom ZMOS bol Miloslav Hetteš, jeden z iniciátorov založenia organizácie. Svoj post zastával do III. snemu ZMOS v roku 1993.

Michal Sýkora, starosta obce Štrba viedol združenie 22 rokov, od roku 1993 do 21. snemu ZMOS v roku 2011, kedy po zmene stanov o rotácii predsedov, ho vo funkcii vystriedal primátor Nitry Jozef Dvonč.

Rada ZMOS Najvyšším výkonným orgánom združenia je Rada ZMOS, ktorá spolu s predsedom riadi činnosť združenia medzi zasadnutiami snemu. Kontroluje činnosť združenia a zabezpečuje realizáciu uznesení snemu. Rokuje minimálne štyrikrát v roku.

Rada ZMOS zvoláva snem, schvaľuje výsledky hospodárenia a rozpočet, rozhoduje o zásadných otázkach majetku zdru-

Vedenie ZMOS v rokoch 2011-2015 (zľava): výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány, podpredseda ZMOS a predseda Komory obcí Vladimír Bajan, prvý podpredseda ZMOS Michal Sýkora, predseda ZMOS Jozef Dvonč, podpredsedníčka ZMOS a predsedníčka Komory obcí Viera Krakovská, výkonný podpredseda ZMOS a riaditeľ Kancelárie ZMOS Milan Muška

26. snem ZMOS

29

ZMOS 1990-2015

ženia, volí a odvoláva podpredsedov a Predsedníctvo ZMOS. Radu ZMOS tvorí predseda ZMOS a zástupcovia regionálnych združení miest a obcí, spravidla je to predseda regionálneho združenia a za každých 30 miest a obcí ďalší zástupca.

Rada sa skladá z Komory miest a z Komory obcí, ktoré sú pri svojom konaní rovnocenné. Komoru miest tvoria zástupcovia združených miest, Komoru obcí zástupcovia združených obcí.

Funkciou komôr je vyjadrovať špecifické potreby miest alebo obcí a zároveň zabezpečovať, aby sa záujmy miest v činnosti združenia nepresadzovali na úkor záujmov obcí a naopak. Komora volí a odvoláva predsedu komory. Predseda komory je súčasne podpredsedom a členom predsedníctva Rady ZMOS. V súčasnosti ( k 1. aprílu 2015) má Rada ZMOS 131 členov, z toho Komora miest má 61 členov a Komora obcí 70 členov.

Podpredsedovia ZMOS ZMOS má v súčasnosti päť podpredsedov: • prvý podpredseda • podpredseda – predseda Komory miest • podpredseda – predseda Komory obcí • výkonný podpredseda • výkonný podpredseda a ústredný riaditeľ kancelárie Prvého podpredsedu volí Rada ZMOS z členov komory, z ktorej nie je predseda združenia. Jeho pôsobnosť vymedzuje Rada ZMOS; ak predseda z vážnych dôvodov viac ako 6 mesiacov nevykonáva svoju funkciu, vykonáva všetky práva a povinnosti predsedu. Je zároveň členom predsedníctva ZMOS. Doterajší podpredsedovia ZMOS 1990 – 1992 Milan Muška, predseda MsNV Vranov nad Topľou, František Murgaš, podpredseda MsNV Trenčín, Arpád Schwartz, tajomník MsNV Šafárikovo, Ján Kopnický, primátor mesta Košice, Miloš Souček, primátor mesta Prievidza 1992–1993 Jozef Kracina, starosta obce Hontianske Nemce, Peter Kresánek, primátor mesta Bratislava, Michal Sýkora, starosta obce Štrba 1993–1995 Milan Matejovič, primátor mesta Michalovce, Alexander Slafkovský, primátor mesta Liptovský Mikuláš, Jozef Mrva, starosta obce Rovinka 1995–1999 Ondrej Csanda, prvý podpredseda, primátor mesta Nové Zámky, Dušan Šimka, predseda komory miest, primátor mesta Nováky, Jozef Mrva, predseda komory obcí, starosta obce Rovinka, František Ježík, starosta obce Trenčianska Turná, Richard Frimmel, starosta m. č. Bratislava-Nové Mesto 1999–2003 Milan Muška, prvý podpredseda, primátor mesta Vranov nad Topľou, Jozef Mrva, predseda komory obcí, starosta obce Rovinka,

30

26. snem ZMOS

Jozef Žiška, predseda komory miest, primátor mesta Trenčín, Dušan Šimka, primátor mesta Nováky, Viera Krakovská, starostka obce Brusno 2003–2006 Richard Frimmel, prvý podpredseda (od r. 2006), starosta m. č.

Bratislava - Nové Mesto, Vladimír Bajan, prvý podpredseda (do r. 2006), starosta m. č.

Bratislava- Petržalka, Viera Krakovská, predsedníčka komory obcí, starostka obce Brusno, Jozef Turčány, predseda komory miest, primátor mesta Turčianske Teplice, Jozef Mrva, výkonný podpredseda, Milan Muška, výkonný podpredseda a ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS. 2006-2010 Richard Frimmel, prvý podpredseda, starosta m. č. Bratislava - Nové Mesto, Jozef Dvonč, predseda komory miest, primátor mesta Nitra, Viera Krakovská, predsedníčka komory obcí, starostka obce Brusno, Milan Muška, výkonný podpredseda a ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS, Jozef Turčány, výkonný podpredseda 2010-2015 Michal Sýkora, prvý podpredseda, starosta Štrby Vladimír Bajan, predseda komory miest, starosta m. č. Bratislava - Petržalka, Viera Krakovská, predsedníčka komory obcí, starostka obce Brusno, Milan Muška, výkonný podpredseda a ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS, Jozef Turčány, výkonný podpredseda Predsedníctvo ZMOS Výkonným a iniciatívnym orgánom Rady ZMOS je Predsedníctvo ZMOS, ktoré zabezpečuje operatívnu činnosť združenia v období medzi rokovaniami Rady. Plní uznesenia Rady ZMOS a v ich rozsahu prijíma samostatné rozhodnutia. Pripravuje a prerokúva materiály, určené na rokovanie Rady ZMOS, formuluje stanoviská k aktuálnym problémom samosprávy. Koordinuje činnosť odborných sekcií Rady ZMOS a prerokúva námety a žiadosti členov združenia, pokiaľ nepatria do pôsobnosti odborných sekcií Rady ZMOS. Počet členov Predsedníctva ZMOS určuje a členov volí Rada ZMOS z vlastných radov.

V súčasnosti má Predsedníctvo ZMOS 24 členov - 12 členov z Komory miest a 12 členov z Komory obcí. Predsedníctvo ZMOS rokuje podľa potreby, spravidla jedenkrát za mesiac.

Sekcie Rady ZMOS Sú odborné, metodické a iniciatívne orgány Rady ZMOS pre oblasť spravidla identickú s pôsobnosťou ústredného orgánu štátnej správy. V priebehu histórie sa menil ich počet, v súčasnosti má Rada ZMOS 8 odborných sekcií. Ich členmi sú odborníci z radov primátorov a starostov - členov Rady ZMOS a odborníci z príslušnej oblasti. Na základe potrieb praxe zaujímajú stanoviská k návrhom zákonov v rámci pripomienkového konania, pripravujú námety na legislatívne zmeny a návrhy

ZMOS 1990-2015

koncepčných materiálov pre výkon samosprávnych činností.

Zúčastňujú sa na odborných rokovaniach s predstaviteľmi ústredných orgánov štátnej správy a s ďalšími domácimi i zahraničnými odborníkmi pri príprave koncepčných zámerov, týkajúcich sa miest a obcí, napĺňajú úlohy schválené snemom a snemu predkladajú správu o ich plnení.

V súčasnosti pracuje 8 sekcií Sekcia Sekcia Sekcia Sekcia níctva Sekcia Sekcia Sekcia Sekcia

finančná a informatiky verejnej správy, kontroly, bezpečnosti a armády školstva, mládeže, športu a vzdelávania sociálnych vecí, marginalizovaných komunít a zdravothospodárstva, dopravy, výstavby a energetiky pôdohospodárstva a životného prostredia regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a kultúry medzinárodných vzťahov

Kontrolná komisia ZMOS Kontrolná komisia vykonáva v súlade so všeobecnými právnymi predpismi kontrolu hospodárenia a účelného využívania finančných prostriedkov a majetku združenia, dodržiavanie stanov a uznesení orgánov ZMOS. Navrhuje opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a vyjadruje sa k návrhu rozpočtu a k správam o výsledku hospodárenia združenia. Raz ročne predkladá správu o výsledkoch vykonaných kontrol Rade ZMOS a snemu.

Kontrolná komisia ZMOS má päť členov a na návrh Rady ZMOS ju spomedzi starostov a primátorov volí prvý snem po komunálnych voľbách.

Kancelária ZMOS Kancelária ZMOS je výkonnou zložkou združenia, ktorá organizačne a administratívne zabezpečuje napĺňanie priorít združenia schválených snemom a výkon rozhodnutí orgánov ZMOS. Z hľadiska praktického fungovania organizácie má nezastupiteľné miesto a podieľa sa kľúčovou mierou na všetkých aktivitách ZMOS. Tvorí ju odborný aparát, ktorý zabezpečuje odborné, organizačné, administratívne, hospodárske a technické úlohy súvisiace s činnosťou združenia.

Kanceláriu riadi výkonný podpredseda. Organizačne má kancelária sedem sekcií - vnútorných vzťahov, legislatívy, ekonomiky, vzdelávania, projektov, miestneho rozvoja, vonkajších vzťahov. Spolu s výkonnými podpredsedami má 19 zamestnancov.

Kancelária zabezpečuje rokovania všetkých orgánov ZMOS. Pripravuje odborné podklady pre rokovania predstaviteľov ZMOS na najvyššej úrovni (vláda SR, ministri, štátni tajomníci), na pracovnej úrovni rokuje s odbornými zástupcami jednotlivých ministerstiev. Zhromažďuje údaje, podklady a stanoviská z jednotlivých miest, obcí a regionálnych združení, potrebných k vyjednávaniu. Vypracováva stanoviská združenia k návrhom právnych predpisov, koncepcií, programov a ďalších dokumentov, ktoré súvisia so životom členských miest a obcí a poskytuje poradenstvo členom združenia. Organizuje vzdelávacie aktivity, podieľa sa na publikačnej činnosti, realizuje projekty. Podieľa sa na rozvíjaní kontaktov so zahraničnými organizáciami. Zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu komunikáciu ZMOS a jeho orgánov.

Riaditelia Kancelárie ZMOS Milan Muška (2003–) Gejza Balogh (1998–2003) Alexander Thurzo (1996–1998) Stanislav Konečný (1993–1996) František Murgaš (1992–1993) Ondrej Srebala (1990–1992) Kancelária ZMOS sa od vzniku ZMOS zásadným spôsobom podieľala na príprave odborných podkladov stanovísk ZMOS ku návrhom rôznych zákonom, medzi najvýznamnejšie z hľadiska fungovania samospráv boli všetky novely zákonov o obecnom zriadení, novela Ústavy SR, týkajúcej sa miest a obcí, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, zákon o sociálnych službách, zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zákon o odpadoch, stavebný zákon, zákon o verejnom obstarávaní, Zákonník práce a mnohé iné.

ZMOS od svojho vzniku neustále hľadal spôsob, ako by pomohol samosprávam odborne zvládnuť nielen originálne ale najmä prenesené kompetencie, ktoré v procese reformy verejnej správy prechádzali do ich pôsobnosti. Široký záber kompetencií a úloh z nich vyplývajúcich si vyžaduje rozsiahly záber teoretických poznatkov a praktických zručností, ktoré nebolo možné získať ukončením štúdia na bežných vysokých školách, preto sa ZMOS výrazne podieľal na vytváraní efektívneho systému ďalšieho a celoživotného vzdelávania v samospráve, rozvoju ľudských zdrojov miestnej územnej samosprávy prostredníctvom systematického a kvalitného poskytovania vzdelávacích služieb. Počas svojej existencie zabezpečil veľké množstva vzdelávacích aktivít pre samosprávy aby boli prepravené vykonávať samosprávne funkcie a zvládli aj náročné úlohy, ktoré prinášala im doba.

ZMOS v roku 2005 prijal Koncepciu vzdelávania v samospráve - otvorený a flexibilný program, ktorý reagoval na požiadavky samosprávy a zároveň slúžil ako platforma pre stanoviská a konkrétne kroky predstaviteľov ZMOS voči strategickým domácim i zahraničným partnerom pri rokovaniach o zámeroch vzdelávania pre samosprávy a pri príprave a realizácii projektov. Zrealizoval veľké množstvo seminárov, školení, workshopov tematicky zameraných na implementáciu nových právnych predpisov v rôznych oblastiach výkonu samosprávnych kompetencií, konferencií aj s medzinárodnou účasťou a niekoľko študijných zahraničných pobytov pre zástupcov samosprávy. Snahou Kancelárie ZMOS je vybudovať efektívny, flexibilný a ekonomicky udržateľný ucelený systém celoživotného a ďalšieho vzdelávania pre samosprávy. V roku 2012 bol schválený a následné spustený národný projekt „Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy“, ktorý je financovaný z európskeho sociálneho fondu. Hlavným zámerom projektu je posilniť inováciu a systematizáciu procesov ďalšieho vzdelávania predstaviteľov miestnej územnej samosprávy s dôrazom na jej volených zástupcov, poslancov a odborných zamestnancov i expertné kapacity miestnej územnej samosprávy, a tým zabezpečiť modernizáciu a skvalitniť služby v celom spektre inštitúcií miestnej územnej samosprávy (obce, mestá, regionálne združenia miest a obcí vrátane Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska).

Kancelária ZMOS vydávala na podnet svojich členov vždy vo

26. snem ZMOS

31

ZMOS 1990-2015

Gejza Balogh (druhý zľava), Stanislav Konečný (štvrtý zľava) a Alexander Thurzo (druhý sprava). viactisícovom náklade metodické príručky pre predstaviteľov a zamestnancov územnej samosprávy. V roku 2001 to bola napríklad trojdielna príručka„Územná samospráva v zrkadle zákonov “, v roku 2005 príručka „Ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov územnej samosprávy“ v roku 2006 príručka „Slobodný prístup k informáciám - práva, povinnosti, vzory“, pre volených predstaviteľov po každých komunálnych voľbách od roku 2003 vydáva príručku pod názvom „Dobrý deň, samospráva!“, ktorá obsahuje základné informácie o samospráve, o jej úlohách, povinnostiach, možnostiach a vzťahoch, ktoré v nej fungujú, a tak sa podieľajú na vytváraní odborného zázemia pre kvalitné rozhodnutia v zásadných otázkach života miest a obcí. Veľké množstvo odborných príručiek vydáva Kancelária ZMOS v rámci realizovaných projektov, čím sa výraznou mierou podieľa na riešení otázok odpadového hospodárstva, ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva, rozvoja kultúry, cestovného ruchu, dopravy, informatizácie, obnove sídiel a revitalizácii krajiny. Metodické a odborné spracovanie problematiky integrovaného manažmentu vodných zdrojov pre mestá a obce, ktoré zahŕňa problematiku znižovania povodňových rizík, adaptácie na zmeny klímy, udržateľného čistenia komunálnych odpadových vôd a zabezpečenia pitnej vody – je len fragmentom záberu jeho činnosti. V oblasti miestneho rozvoja je úspechom Kancelárie ZMOS odborná spolupráca pri formovaní a presadení nového zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o podpore re-

32

26. snem ZMOS

gionálneho rozvoja v jeho terajšej podobe a mnohé koncepčné dokumenty v oblasti kultúry.

Vzhľadom na to, že združenie sa od svojich prvopočiatkov aktívne podieľa na zahraničných aktivitách a spolupráci s miestnymi samosprávami v Európe a vo svete, kancelária zabezpečuje aj všetky aktivity v oblasti medzinárodnej spolupráce miest a obcí. Udržiava a sprostredkúva samosprávam kontakt so zahraničím, t.j. s národnými, európskymi a medzinárodnými združeniami miestnych samospráv a kontakt medzi členmi a zahraničím formou podpory partnerskej spolupráce miest a obcí. Prijíma zahraničné delegácie a organizuje podujatia s medzinárodnou účasťou. Prostredníctvom svojich zástupcov európskych štruktúrach sa vyjadruje k množstvu európskej legislatívy s dopadom na mestá a obce.

V rámci personálnych a časových možností zamestnanci Kancelárie ZMOS poskytujú aj telefonické, príp. písomné poradenstvo pre obce týkajúce sa aplikácie právnych predpisov v rôznych oblastiach miestnej územnej samosprávy.

Kancelária ZMOS od svojho vzniku zabezpečuje intenzívnu komunikáciu s verejnosťou či už prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, Obecných novín, neskôr aj Územnej samosprávy, webu www.zmos.sk, ale pracuje aj na skvalitnení toku informácií o aktivitách ZMOS smerom k samosprávam a nastavila zrkadlo samosprávam vďaka pravidelnému monitoringu tlače.

ZMOS 1990-2015

Oskar bez bariér Je významnou aktivitou ZMOS, ktorej cieľom je zlepšovanie podmienok života obyvateľov miest a obcí, predovšetkým tých, ktorých plnohodnotné zapojenie do života v meste alebo obci si vyžaduje osobitnú starostlivosť a pomoc.

Súťaž slovenských miest a obcí Oskar bez bariér bola po prvý krát vyhlásená na XIV. sneme Združenia miest a obcí Slovenska.

Ocenenie vyjadrené sochou človeka so srdcom v ruke vysoko nad hlavou je odovzdávané víťazom na slávnostnom galaprograme konanom pri výročnom sneme ZMOS tým obciam a mestám, ktorí vytvárajú podmienky pre kvalitný a plnohodnotný život ľuďom s hendikepom, či už zdravotným alebo sociálnym.

Budovanie bezbariérových chodníkov, verejných budov, či prostriedkov hromadnej dopravy, ktoré by im umožnili bezproblémovú integráciu, bezbariérové sprístupnenia úradov, zdravotníckych zariadení, kultúrnych inštitúcií a športových podujatí, ako aj vytváranie bezbariérových peších trás pre vozičkárov a nevidiacich, ale aj otváranie domov sociálnych služieb, útulkov pre bezdomovcov a školiacich stredísk pre handicapovaných a vytváranie bezbariérovosti vo vzťahu k mentálne postihnutým občanom a menšinám sú hodnotiacimi kritériami pri výbere víťaza a tiež príkladmi dobrej praxe, ktoré motivujú aj iné samosprávy.

Projekt prostredníctvom celoročnej osvetovej a propagačnej kampane iniciuje mestá a obce k výraznejšej angažovanosti v oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých a slabších občanov a podporuje toleranciu obyvateľstva k inakosti.

Projekt pripravuje ZMOS a agentúra Abby Art v spolupráci s Ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny SR a s finančným prispením Ministerstva kultúry SR.

Rok 2005 - mestá Piešťany, Nové Zámky, Malacky, Hlohovec a Bardejov, mestská časť Bratislava – Petržalka.

Ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Hlohovec.

Rok 2006 - mestá Partizánske, Pezinok, Piešťany, Zvolen a obec Pruské.

Ocenenie Oskar bez bariér získala obec Pruské.

Rok 2007 – mestá Dolný Kubín, Nitra, Partizánske, Piešťany, Senica.

Ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Dolný Kubín.

Rok 2008 – mestá Partizánske, Dolný Kubín, Piešťany, Liptovský Mikuláš a obec Prochot.

Ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Partizánske.

Osobitné ocenenie získalo mesto Piešťany za päťnásobnú účasť vo finále.

Rok 2009 – mestá Nitra , Dolný Kubín, Michalovce, Turzovka, obec Mošovce.

Ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Nitra.

Rok 2010 - mestá Nitra, Dolný Kubín, Poprad, Piešťany, MČ Košice-juh, obec Dunajská Lužná.

Ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Poprad.

Rok 2011 - Dolný Kubín, Levice, Nitra, , obce Lehota pod Vtáčnikom a Santovka.

Ocenenie Oskar bez bariér získala obec Santovka.

Prehľad finalistov a víťazov súťaže:

Rok 2012 - MČ Bratislava-Petržalka, Nitra, Dolný Kubín, Brezno, obce Teplička nad Váhom a Čičava.

Ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Brezno.

Rok 2004 - mestá Piešťany, Nitra a Rožňava, mestská časť Bratislava – Petržalka a obec Janova Lehota. ocenenie Oskar bez bariér získalo mesto Piešťany.

Rok 2013 - mestá Prešov, Nitra, Bošany, Košice-juh, MČ Bratislava-Petržalka.

Ocenenie Oskar bez bariér získala MČ Bratislava-Petržalka.

Oskar bez bariér

26. snem ZMOS

33

ZMOS 1990-2015

ZMOS v spomienkach Mať dobré srdce a robiť múdre rozhodnutia Bc. Pavel Baráni štyri volebné obdobia bol starostom obce Závažná Poruba, 12 rokov členom Rady ZMOS a 8 rokov členom Predsedníctva ZMOS Určite najzlomovejšia etapa v miestnej samospráve nastala po prijatí tzv. kompetenčného zákona č. 416/2001.

Prenesené kompetencie matriky, životného prostredia, regionálneho rozvoja boli zvládnuteľné, ale stavebný úrad a základné školy „dali zabrať“. Bolo sa treba dohodnúť na spoločných úradovniach, ich personálnom, priestorovom a predovšetkým finančnom zabezpečení. Nebolo to jednoduché, no s vypätím síl, až na pár výnimiek sa nám to podarilo zvládnuť. Vďaka úzkej spolupráci všetkých zložiek, lebo na miestnej úrovni všetko so všetkým súvisí - materské školy, základné školy a školské kluby sú prepojené s kultúrno-spoločenskými i športovými akciami, preto bolo potrebné ich podporovať a poskytovať im dostatočné finančné a priestorové zabezpečenie. Samosprávy mali skoro vždy hlboko do vrecka, hľadali sme aj v orgánoch ZMOS zdroje na zabezpečenie kvalitných služieb, či už prostredníctvom podielových daní, alebo štrukturálnych fondov.

Bol som starostom štyri volebné obdobia. Mojím mottom bolo „Kto chce byť úspešný v samospráve, musí neustále na sebe pracovať, ale zachovať si skromnosť a úctu k občanovi“. Rúfusovsky povedané „s pokorou a na kolenách“ som slúžil občanom a hájil záujmy obce. Hovoril som s nimi so srdcom na dlani a snažil som sa nikdy ich nesklamať, aj keď to bolo niekedy veľmi ťažké.

Po 16. rokoch služby občanom mojej rodnej obce si dovoľujem tvrdiť, že predstaviteľ samosprávy by mal byť dobrým manažérom, zodpovedným správcom majetku, šikovným organizátorom podujatí, musí byť komunikačne zdatný, ale predovšet-

Vďaka za príležitosť PhDr. Oľga Gáfriková bývalá novinárka, redaktorka a šéfredaktorka Obecných novín, v rokoch 1993 až 2007 hovorkyňa ZMOS, v súčasnosti prednostka miestneho úradu MČ Bratislava - Rusovce Práca v Kancelárii Združenia miest a obcí ma tešila najväčšmi v 90-tych rokoch. Bol to čas neuveriteľne silnej spoločnej energie a úsilia, spoločného smerovania, silných kolegiálnych väzieb a priateľstiev, čas spoločných úspechov a nefalšovanej radosti. Aj čas pestiev, ktoré sme s veľkou pasiou vymýšľali... Napriek vývoju názorov a postojov veľkej časti ľudí v našej spoločnosti si stále vážim prácu a veľmi dobre chápem, čo znamená mať pocit dobre vykonanej práce – to je to, čo sme vtedy na ZMOS-e poznali a čo sme zažívali.

Ako hovorkyňa ZMOS som sa zúčastňovala priamo na všetkých kľúčových podujatiach, dnes priam historických medzníkoch ZMOS. Od prvého až po posledné plenárne rokovanie s vládou

34

26. snem ZMOS

kým musí byť človekom s veľkým „Č“, ktorý osobné záujmy podriadi záujmom obce. Samozrejme, že sa to nezaobíde bez neustáleho sebavzdelávania predovšetkým v legislatívnej oblasti. Mal by konať tak, ako si to prial múdry kráľ Šalamún „mať dobré srdce a robiť múdre rozhodnutia“.

Pôsobil som v orgánoch ZMOS aj v regionálnom združení na Liptove. Bolo to obdobie činorodej práce, rokovaní, stretnutí aj s najvyššími predstaviteľmi štátu, ale aj z ostatných sfér politického, spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života našej vlasti, ale aj návštevy v zahraničí. Spoznal som skvelých kolegov a múdrych ľudí, získal veľa užitočného a prežil veľa inšpirujúcich chvíľ aj vďaka existencii ZMOS, ktorému želám pri jeho výročí veľa úspechov a tvorivých chvíľ.

ZMOS 1990-2015

SR, cez spoluprácu na najväčšom projekte s názvom Dobrý deň, samospráva!, pokračovať môžem účasťou na rokovaniach s politickými stranami, na rokovaniach s prezidentmi SR, na riešení reformy verejnej správy, zavádzaní eura v SR a mnohých, mnohých ďalších. Svojou prácou som rada spoluvytvárala obraz ZMOS, podieľala som sa na tvorbe jeho „politiky“ a pevne verím, že aj vďaka mne bol ZMOS nepolitický, nadstranícky a akceptovaný. Veľa času som venovala spolupráci s médiami a myslím si, že sa mi podarilo prispieť k tomu, aby venovali pozornosť miestnej územnej samospráve, jej obrovskému potenciálu a jej úlohe v spoločnosti. Som hrdá na to, že sme si vybudovali čestné, korektné a férové kontakty. Pozornosť médií sme nikdy nezískali nijakým úskokom, „obchodom“ či tajnou dohodou.

miest, ktorý, bohužiaľ, už sníva svoj večný sen vo viedenskej štvrti Grinzing. Bol to náš podporovateľ, radca, pomocník, učiteľ i kamarát, láskavý, vľúdny a ľudsky múdry človek. Keby tu bol, určite by sa úprimne tešil z nášho 25-eho výročia.

Najviac a najbližšie som spolupracovala s dlhoročným predsedom ZMOS Michalom Sýkorom; vidí sa mi, že sme sa vzácne zhodli a tvorili tandem, ktorý posúval dopredu nielen každého z nás, ale aj celú organizáciu. V pamäti mi však ostali aj mnohí, mnohí starostovia, primátori, kolegovia, spolupracovníci, zahraniční partneri. Koho menovať? Za všetkých by som vybrala Ericha Pramböcka, generálneho sekretára Rakúskeho zväzu

ZMOS-u prajem, aby po reforme verejnej správy a fiškálnej decentralizácii našiel svoje aktuálne hlavné poslanie, aby sa nestrácal z povedomia spoločnosti, aby bol naďalej významným prvkom vnútropolitického života. Aby sa v ňom angažovali ľudia, ktorí sami osebe sú zárukou charakteru a etiky. Presne to som sa usilovala venovať ZMOS-u aj ja osobne a som šťastná, že som mohla byť pritom. ĎAKUJEM.

Dosiahnuť status najsilnejšej mimovládnej organizácie s rešpektom navonok i dovnútra nebolo jednoduché, to len spätne sa azda tak zdá. Zlaďovať neustále toľko rôznorodých záujmov, zachovať si chladnú hlavu pri vnútropolitických tenziách, udržiavať dialóg v čase, keď partneri napínali našu trpezlivosť do prasknutia, neustúpiť z vlastných pozícií a pritom posúvať riešenia dopredu, nepodľahnúť panike, keď nám občas niekto hodil polená pod nohy, to je každodenná tvrdá, niekedy až úmorná práca. Ale – bola taká krásna...

ZMOS vznikol ako hnutie za vytvorenia skutočného domova Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. Nestor slovenskej samosprávy.

Bol zakladateľom a prvým predsedom ZMOS. V rokoch 1987 – 1993 kládol základy modernej miestnej demokracie a samosprávy na Slovensku, presadzoval na Slovensku Európsku chartu miestnej samosprávy. V roku 1993 odišiel zo ZMOS, no rozvoju priamej demokracie sa venoval i v rokoch 2000 – 2010.

V súčasnosti pôsobí ako prezident Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj (ICSW Europe) v Utrechte.

Od vzniku Združenia miest a obcí Slovenska je už dvadsaťpäť rokov. Bolo to presne 5. januára 1990, keď sme združenie nechali zaregistrovať a 21. marca sme zorganizovali ustanovujúci snem.

O takejto mimovládnej organizácii obcí sa v Česko-Slovensku neuvažovalo od pokusu o jej založenie v roku 1968. Podobný zväz miestnych samospráv síce existoval na Slovensku predtým, ale ešte v medzivojnovom období. Koncom osemdesiatych rokov sa objavili vo vtedajšom socialistickom Česko-Slovensku aktivity v súvislosti so snahou o zavedenie hospodárskej a finančnej autonómie obcí (tzv. chozrasčot). Spolu s Ladislavom Setnickým, ktorý bol prvým nositeľom nápadu vytvoriť ZMOS, sme sa stretávali koncom osemdesiatych rokov viac - menej neoficiálne so skupinou českých nadšencov. Libor Kudláček, ponovembrový člen českého parlamentu raz po takomto podujatí v Pardubiciach vyjadril obavu z toho, že kedy si pre nás prídu...

Robiť čokoľvek proti centralizmu a bez schválenia zhora, podľa možnosti z ústredného výboru, bola krátkodobá súťaž o zlatú mrežu. Českí kolegovia mali ešte v dobrej pamäti pokus z roku 1968 o obnovu zväzu miest...

a jeho centralistický pohľad na slovenskú realitu. Za deň sme vytvorili prvé stanovy a novú organizáciu sme nazvali združením, čo podľa mňa lepšie charakterizovalo jeho voľnosť. Neskôr pribudlo logo ZMOS. Naše návrhy - mestské hradby a mestská veža boli heraldicky dotvorené a odvtedy má ZMOS v znaku staré symboly slobody samosprávy, otvorené mestské hradby so slovenským znakom. Prvým sídlom ZMOS sa stala moja vlastná súkromná adresa. ... a čo bolo najdôležitejšie, publikovali sme v januári 1990 prvú výzvu a ciele novej organizácie.

Ihneď po ustanovujúcom zjazde česko-slovenského zväzu sme začiatkom januára v roku 1990 i napriek odporu vtedajších dvoch slovenských zástupcov v českom zväze miest a obcí, nechali na MV SR zaregistrovať samostatné Združenie miest a obcí na Slovensku. Dôvodom bolo nedostatočné slovenské zastúpenie v novovzniknutom Zväze miest a obcí so sídlom v Prahe

Neskôr sa pridali pracovníci, ktorí sa dovtedy živili riadením a vzdelávaním v oblasti národných výborov. Ich organizačné schopnosti boli okamžitým ziskom pre novo sa presadzujúcu ideu. ZMOS malo vlastnú koncepciu, ktorú propagovalo a presadzovalo na miestnej, štátnej i medzinárodnej úrovni. Bola to koncepcia obnovenia lokálnej demokracie. Prvotná myšlienka vznikla

26. snem ZMOS

35

ZMOS 1990-2015

z občianskeho popudu, z idealistickej snahy o obnovu dôvery v miestnu správu a o čo najväčšie stotožnenie sa s ňou. ZMOS bolo pôvodne organizované ako hnutie občanov pre podporu vzniku demokratických samosprávnych obcí. Až neskôr, po demokratických voľbách sa postupne transformoval na lobistickú organizáciu obcí, resp. na stavovskú organizáciu volených funkcionárov.

Počiatkom roku 1990 sme zorganizovali - ešte ako zamestnanci svojich pôvodných zamestnávateľov – „spanilé jazdy“ vo vlastných škodovkách s cieľom šíriť myšlienky pôvodnej výzvy a získavať podporu. Stretnutia boli organizované nielen pre pracovníkov národných výborov, ale boli aj špeciálne pre odbornú verejnosť a budúcich voličov. Celá práca stála na dobrovoľnosti a priateľstve. Doslova rozkošné boli prvé televízne debaty, prijatia u po novembrových čerstvých ministrov a pozvania na koberec do sídla Verejnosti proti násiliu (VPN) na Jiráskovu ulicu do Mozartovho domu, kde sa nerokovalo o budúcnosti, ale o zahraničných grantoch, ktoré nám mala dať VPN. To bola prvá zrada...

Prvá zahraničná cesta predstaviteľov ZMOS do Viedne mala grandiózne privítanie. Bola uskutočnená na zánovnej nie príliš hrdzavej Š105 a Š120. Vodiči rakúskych hostiteľov úslužne odsunuli na vyhradenom parkovisku na nádvorí radnice svoje BMW a iné „ľudové“ vozidlá. Napriek tomu sa stal Rakúsky zväz miest najtrvalejší a najštedrejší partner ZMOS, hlavne v osobe jeho vtedajšieho generálneho tajomníka Ericha Pramböcka. Stačil rok a na svetovom kongrese samospráv v Oslo, už nemali problémy tlmočníci so skratkou ZMOS, ktorá sa zrazu bežne užívala vo všetkých jazykoch bez prekladu, podobne ako skratka USA na Slovensku.

Nórsky dar počítačov umožnil skvalitnenie grafiky Obecných novín. Obecné noviny vznikli z ochoty Serafa Tropeka ísť do rizika, ktoré vtedy nikto iný nechcel vziať na seba. ZMOS nemalo vtedy na to ani peniaze a ani iného nadšenca, ktorý by sa vtedy ponúkol konkurovať časopisu MV SR. Odvtedy Obecné noviny vychádzali pri ZMOS a v jeho prospech. Podobne napomohlo ZMOS aj vzniku komunálneho bankovníctva na Slovensku.

ZMOS bolo do roku 1993 jedinou jednotnou organizáciou v celej strednej Európe a bolo dávané všetkým za vzor. Prakticky každá obec a mesto na Slovensku tu mala svoje zastúpenie. Ďaleko predbehlo výsledky práce vtedajšieho federálneho českého partnera. Spolupráca s českým zväzom, najmä s pánom Oldřichom Černíkom bola však aj po doriešení rovnoprávneho postavenia ZMOS veľmi dobrá. Toto sme si vymohli často vďaka tvrdohlavosti i cez urážky ich prvého tajomníka na adresu Slovákov.

Počiatky neboli iba plné eufórie, pretože okrem tých, čo niečo vedeli a boli nositeľmi myšlienok, prichádzali do perspektívnej organizácie aj takí, ktorí mali iné ciele, čo vedeli, ako získať čo najviac pre seba... Prirodzený vývoj postupne zomlel pôvodných zakladateľov, ktorí sa snažili o ďalšie napredovanie, no ktoré však už bolo proti niektorým záujmom. Možno to nazvať „nežnou normalizáciou“.

Prvým predsedom budúceho ZMOS na prelome rokov 1989 1999 mal byť Anton Ťažký. Žiaľ, neprijal vtedy ponuku. Hľadali sme osobnosť do čela vtedy ešte neznámeho združenia. Boli sme vďační, že aspoň vtedajší predseda vlády národného zmierenia Milan Čič vo svojom pravidelnom televíznom príhovore pozval verejnosť na ustanovujúcu konferenciu združenia v Žiline v roku1990.

36

26. snem ZMOS

Hlavným nástrojom na presadzovanie princípov samosprávy a decentralizácie od počiatku 1990 roku bolo predovšetkým a niekedy iba ZMOS. Európska charta miestnej samosprávy bola prvý raz na Slovensku preložená a uvedená naším združením.

Opakovane sme požiadavku na jej prijatie dávali do záverov snemov ZMOS, no až po desiatich rokoch bola aspoň v oklieštenej podobe prijatá. Na podnet ZMOS bola prijímaná nová legislatíva a ak bola nepriaznivá k samospráve, tvrdo sme ju podrobili kritike na mimoriadnych konferenciách. Iniciatíva v tejto malej „nežnej“ bola na strane združenia.

Vládna moc musela aspoň formálne spolupracovať so ZMOS. Tzv. raňajková diplomacia u Jána Čarnogurského (čo bola prax prijímania predsedu ZMOS na jeho žiadosť na raňajky predsedom vlády, kde mal možnosť predostrieť problémy a návrhy) však nezmenila túžbu ústredných vlád ostať centralistickými.

Tvrdý postoj združenia k nedecentralizácii bol predmetom aj vnútornej „zmosáckej“ kritiky. Moje predstavy o tom, ako má fungovať združenie, aké postoje musí obhajovať, akú hranicu nesmie prekročiť, ako robiť politiku a ostať čestným človekom sa nenaplnili. Naopak ma obrali o ideály, a tak som sa rozhodol odísť zo ZMOS do bežného života spoločnosti, ktorá ani dnes nie je občianskou.

Pred rokom 1989 som bol ja - a nielen ja - plný ideálov. Veril som, že sa svet dá zmeniť k lepšiemu, ale nedokázal som sa dosť razantne vzoprieť sebeckosti a chamtivosti. Namiesto idealizmu máme komerčnú spoločnosť a tvrdý materializmus.

Americký politológ John A. Scherpereel z Univerzity Wisconsin-Madison vo svojej štúdii z roku 2003 „Staré štruktúry, nové použitie: Zdedené inštitúcie a politické formovanie v prechodných momentoch“, sa zameral na reformu verejnej správy v Česko-Slovensku počas rokov 1989 a 1990: Na jar 1990 SMO (Svaz měst a obcí) v Českej republike a ZMOS (Združenie miest a obcí na Slovensku) v Slovenskej republike boli zamestnané lobovaním za radikálnejšie reformy. Predstavitelia rád sa stretli s V. Havlom a s predsedami ČNR a SNR, boli v pravidelnom kontakte s obidvoma národnými ministrami vnútra, obidvoma námestníkmi ministra pre civilnú správu a sektorovými ministrami v obidvoch republikách. Toto úsilie dalo svoje ovocie. Po množstve medzivládnych zasadnutí a neistote z dôvodu volieb, Federálne zhromaždenie prijalo ústavnú zmenu 18. júla 1990. Slovenská vláda pod vedením bývalého ministra vnútra V. Mečiara poverila nového ministra vnútra Antona Andráša prípravou návrhu zákona o vzniku samosprávnych obcí v miestnej štátnej správe na Slovensku. ZMOS dosiahol svoj najfundamentálnejší cieľ - systém územnej samosprávy bol rýchlo zreformovaný a samosprávne obce boli ustanovené za najzákladnejšie jednotky česko-slovenského štátu. Uznesenie bolo doteraz najväčším úspechom stratégie organizácie. Pokiaľ vedúci vládni predstavitelia diskutovali o reforme územnej správy už od 7. februára 1990, letné rozhodnutie predstavovalo výrazne ambicióznejší smer. SMO a ZMOS zohrali kľúčovú úlohu pri zavedení a obrane nového smeru. Úspešné zvládnutie odstredivých síl im umožnilo využiť dané inštitucionálne zdroje, začali pravidelné rokovania s vyššími štátnymi orgánmi, ustanovili sa ako rešpektovaný kolektívny hlas obcí a skutočne formovali program administratívnej reformy pre obdobie po transformácii. Naopak od situácie, že by boli národní a federálni politici chránení od vonkajších tlakov, títo boli lobovaní z nižších úrovní štátu. Výrazne menili svoje politické priority z dôvodu, že dobre organizované skupiny na nich tlačili tak urobiť.

ZMOS 1990-2015

Tu popísané udalosti poukazujú na kľúčovú úlohu, ktorú zohral SMO a ZMOS pri vytváraní skorej reformnej agendy. Novela federálnej ústavy, urýchlenie procesu a formálna transformácia miestnych národných výborov na samosprávne obce boli najpriamejším výsledkom aktivít SMO a ZMOS. Je vysoko nepravdepodobné, že by protihráči vo vedení štátu (Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu) boli urobili takéto kroky v skorých mesiacoch v roku 1990, keby tu nebola mobilizácia týchto organizácií. Toľko John Scherpereel.

Na Slovensku vznikla pôvodne unikátna inštitúcia, čo dokazuje aj uvedená štúdia, ktorá bola prezentovaná na výročnom stretnutí členov asociácie pre politickú vedu v Chicagu v roku 2003.

Podobne bol ZMOS prezentovaný aj v iných krajinách. Neskôr však došlo k sprenevere pôvodných ideálov a osobný prospech vyhral nad víziou a túžbou po transformácii obcí v skutočný domov...

ZMOS vznikol ako hnutie za vytvorenia skutočného domova.

Bola to organizácia občanov miest a obcí, nie ich štruktúr. Počas prvých ciest v zahraničí som v Alsasku nerozumel, prečo ľudia nekradnú z obecného. Odpoveď bola, veď to je naše spoločné, a to sa nekradne. To sa nám nepodarilo zmeniť. Pracoval som

v rámci technickej pomoci v Nikarague. V tej dobe tam bol jediný výťah, nesmierna chudoba s jedným percentom nehorázne bohatých ľudí. Dúfal som že touto cestou nepôjdeme. Zmýlil som sa. Slovensko je dnes Nikaraguou.

V roku 1989 sme si mysleli, že sa nám podarí zmeniť svet k lepšiemu. Dnes sme v rovnakom marazme ako vtedy. Slúžime zlu, dáme sa kúpiť, klameme deťom, rodičom a neveríme nikomu.

Máme, ba musíme, slúžiť občanovi.

Uplynulo 25 rokov. Vyrástla nová generácia, ktorá o tomto nič nevie, pretože to nezažila. Po mojom odídení zo združenia som prešiel mnohými zamestnaniami i funkciami. Bol som štátny zamestnanec, diplomat, nezamestnaný, živnostník, pracoval som pre medzinárodné organizácie, učil som. Dostalo sa mi uznania v zahraničí, ako expert som poverovaný riadením tímov. Teraz som prezident najstaršej európskej organizácie orientujúcej sa na sociálny rozvoj so sídlom v holandskom Utrechte (ICSW Europe). Nechcem sa obzerať, ale mnohé veci by som v živote nechcel zopakovať, alebo by som ich urobil ináč. Nikdy som nemyslel na seba, na svoj osobný prospech, ale vždy na dobro ľudí, na ľudskú dôstojnosť, a podstatou mojej nespokojnosti je to, že som nedokázal pre dobro a spoločnosť urobiť viac.

Miestne samosprávy sú za základné piliere demokratického štátu Ing. Milan Muška Od roku 1984 do roku 1990 bol predsedom MsNV Vranov n/T, neskôr od r. 1994 primátorom Vranova nad Topľou až do roku 2002. Po nežnej revolúcii patril k prvým predstaviteľom verejnej správy, ktorí rozvíjali myšlienky ustanovení samosprávy miest a obcí na Slovensku.

V období po revolúcii sme sa stretávali - Miloš Hetteš, ktorý bol jedným z duchovných otcov samosprávy a združenia, bývalí ministerskí úradníci Peter Berčík, Stano Bečica a mnohí ďalší a pohrávali sme sa s myšlienkou vytvoriť niečo nové, flexibilné čo pomôže zmeniť systém národných výborov na systém samosprávnej demokracie.

V januári 1990 už sme boli sme prijatí ako predstavitelia vznikajúceho združenia miest a obcí vtedajším predsedom Slovenskej národnej rady Rudolfom Schusterom. Predstavili sme mu našu snahu o budovanie samosprávy na Slovensku, transformáciu národných výborov na samosprávne orgány. Tie reakcie boli rôzne, lebo Rudolf Schuster nikdy nebol veľkým zástancom samosprávnej demokracie. Bol to však prvý predstaviteľ parlamentu, ktorý nás prijal a ktorý o správe miest a obcí, ako bývalý socialistický primátor Košíc čosi vedel. Aj preto nás prijal s porozumením, že ideme budovať niečo nové. Už vtedy, ešte ako zástupcovia MNV a MsNV, sme vyjadrili predstavu o tom že by sme do budúcnosti ako samosprávne mestá a obce chceli byť partnermi vláde a ostatným predstaviteľom štátu v parlamente či iných orgánoch a inštitúciách.

Potom to už, ako som spomínal, išlo veľmi rýchlo. Zázemie odborníkov nielen zo štátnej správy, ale i z vedy a výskumu, ktorí sa ešte pred novembrom 1989 venovali niektorým otázkam života miest a obcí i v zahraničí, aj tých, ktorí boli zainteresovaní do štartujúcej reformy verejnej správy, bolo veľmi produktívne a tvorivé, pričom ich výstupy boli jednoduché a zrozumiteľné,

spočívali v jasne sformulovaných tézach, predstavách, výzvach, deklaráciách, napr. v podobe Trenčianskej výzvy, Vranovskej výzvy... Boli určené smerom dovnútra toho čo vznikalo, ale aj smerom von, k štátu a jeho inštitúciám, Prišli prvé odborné konferencie – v Trenčíne a iné, kde sme získavali ďalších prívržencov, tí sa rozišli po Slovensku a vytvárali regionálne združenia. V tomto období, začiatkom roka 1990 v januári až marci vznikali prvé regionálne združenia prostredníctvom aktivistov, ktorých sme si vyškolili. Pamätám si, ako sme sa stretli napr. vo Vranove v zasadačke okresného národného výboru tesne po porade predsedov MNV, ktoré vtedy pravidelne štvrťročne zvolával predseda ONV, kde sa rozoberali otázky vtedajších miest a obcí riadených národnými výbormi. Práve sme vtedy vytvárali aj Združenie miest obcí

26. snem ZMOS

37

ZMOS 1990-2015

vranovského regiónu, ktoré pod týmto istým názvom funguje dodnes.

Obdobné hnutie vznikalo v Čechách, kde som sa zhodou okolností stal v tomto období v r. 1990 poslancom federálneho zhromaždenia. Vtedy bol v tomto orgáne poslancom aj Michal Sýkora. Bolo to prechodné dvojročné obdobie, ktoré, ako vieme, vyústilo do rozdelenia federácie a vzniku samostatnej SR a ČR. Tu som sa dostal do kontaktu aj s českými kolegami a tam sme urobili zárodok česko-slovenského združenia Svazu měst a obcí České a Slovenské federatívní republiky (Českej a Slovenskej federatívnej republiky – ČSFR) na čele s Oldřichom Černíkom, posledným premiérom a predstaviteľom Pražskej jari v roku 1968.

My sme ako Slováci už vtedy išli paralelne, už bola vtedy na Slovensku snaha vytvárať vlastné združenie. Nevedeli sme však, ako sa veci vyvinú, preto sme sa snažili, aby sme nevypadli z hry ani na federálnej úrovni a dohodli sme sa, keďže som bol v Prahe a pôsobil som aj ako podpredseda prvej Rady ZMOS, že budem zastupovať slovenskú časť združenia pri rokovaniach a pripadne v práci orgánov, ktoré vznikali v ČR na federálnej báze. Takto som sa stal vlastne aj takým prvým podpredsedom Zväzu miest a obcí ČSFR. Keďže som bol dlho predsedom MsNV a potom členom Rady MsNV, poznal som mnoho ľudí, s ktorými som komunikoval o nových myšlienkach.

Významným krokom bolo zakladanie regionálnych združení.

Pamätám sa, že sme začínali takmer po stojačky vo veľkej zasadačke okresného národného výboru, niektorí kolegovia sa aj báli pridať, museli sme prerábať prezenčnú listinu, ale sme sa dohodli. Určite si to dobre zo súčasných predstaviteľov samosprávy pamätajú - Andrej Kulik, predseda tohto regionálneho združenia (ZMOVR) či Michal Duda. Dôležitým prvkom na ceste prekonávania obáv bola motivácia, že sa obciam podarí oslobodiť sa od tvrdého štátneho dirigizmu. Ohlasy a reakcie na výzvy zapojiť sa do Združenia miest a obcí sa zhromažďovali viac-menej u tých ľudí, ktorí združenie pomáhali rozbiehať, v tom našom ideovom a odbornom zázemí, ku ktorému patrili napr. Miloš Hetteš, Ladislav Setnický či Bruno Čanády. Ja som potom bol v Čechách dva roky a do slovenskej samosprávy a do ZMOS som sa vrátil po r. 1994, keď som sa stal primátorom Vranova n/T. Bolo to obdobie so silným emotívnym nábojom, sprevádzané

často hlbokými pocitmi súdržnosti miest a obcí. Išli sme do neprebádaných vôd, čo prinášalo aj pocity obáv a z nich vyplývajúcej ostražitosti. Pretože všetkým sa nepozdávali naše iniciatívy, niektorí z nás mali dokonca podozrenie, že sme sledovaní. Možno, že aj... Zaujímavé bolo – a bol to naozaj ohromný pocit – ako rýchlo sa nám podarilo dostať dokopy kritickú masu prvých niekoľko stoviek miest a obcí, ktoré vytvorili združenie. Vtedy, na tých prvých konferenciách a potom na prvom sneme sme pocítili silu tohto spojenectva a radosť z toho, že sme dokázali urobiť prvý krok, že v spojení dokážeme viac, ako keby sme išli individuálne. Dosť emotívne boli niektoré snemy. Napr. na prvom sneme účastníci vypískali aj strojcov demokracie, konkrétne Jána Čarnogurského, bol tam aj minister kultúry Ladislav Snopko a ďalší. Oni si vtedy uvedomili, že vlastne toto chceli, že aj taká je demokracia, že musia prijať aj piskot ako prejav demokracie.

Veľkým medzníkom vývoja bol 6. september 1990, keď bola schválená tzv. malá ústava, teda zákon o obecnom zriadení č. 369, ktorá dodnes, napriek trom desiatkam noviel platí. Potom sa vývoj na isté obdobie zastavil, až do času, keď sme presadili prvé kroky komunálnej reformy zavŕšenej fiškálnou decentralizáciou. To bolo obdobie určitej vývojovej stagnácie...

Samospráva však využila toto obdobie aby zosilnela, aj keď mala ešte dosť málo energie, pretože bola podfinacovaná. Pravda je aj to, že i média boli nastavené v úvodzovkách proti štátu, nielen preto, že poväčšine nemali radi V. Mečiara, ale ešte viac to bolo dôsledkom centralistického fungovania socialistického štátu. Niektoré postoje známe zo socializmu totiž ostali vo výbave postoja úradníkov rezortov, lebo veď nemálo z nich ostalo na svojich miestach aj po revolúcii. Aj naše predstavy o samospráve sa vyvíjali postupne, vedeli sme, ako je to v zahraničí, tí naši teoretici to tiež ovládali, ale hľadali sme optimálny model, len sme si uvedomovali, že Slovensko potrebuje optimálny slovenský model.

Napokon ZMOS, už vtedy silné združenie, prispel významne k tomu, že keď nadišla vhodná politická situácia, keď sa aj do vedenia štátu dostali politické sily so skutočným záujmom o reformu aj v tejto oblasti, o zmenu spôsobu riadenia štátu a presun kompetencií, tak sa veci pohli rýchlejšie dopredu.

Centralizácia spôsobuje mŕtvicu jadru a anémiu na okrajoch Ing. Viktor Nižňanský, PhD. (na fotografii uprostred) 1999 – 2001 splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy, 2002 – 2006 splnomocnenec vlády SR pre decentralizáciu.

Gestoroval, pripravoval a realizoval projekty „Stratégia reformy verejnej správy“ (1999) a Koncepcia decentralizácie a modernizácia verejnej správy (2000 – 2006). Realizáciou koncepcie z roku 2000 sa uskutočnila zásadná zmena, ktorá výrazne posilnila postavenie miestnej samosprávy na Slovensku. Bol priamo účastný projektu fiškálnej decentralizácie a pripravil dva materiály ku komunálnej reforme (2004 a 2005).

Túto myšlienku vyjadril pred storočiami Frédéric de Mennais, francúzsky kňaz, spisovateľ a filozof. Aj na Slovensku s tým máme svoju skúsenosť. Rovnako ako s poznaním, že pre kvalitu života obyvateľov nie je rozhodujúce nerastné, prírodné a iné bohatstvo štátu, regiónov, obcí, ale inštitúty, ktoré sú schopné toto bohatstvo využiť. Preto obyvatelia štátov, regiónov, obcí, čo dokázali vytvoriť schopné inštitúty, mechanizmy, majú vyššiu

38

26. snem ZMOS

ZMOS 1990-2015

kvalitu životnej úrovne ako iné, ktoré to nedokázali a postupne premrhávajú svoj potenciál.

Mnoho z nás, mnoho obyvateľov, politikov hovoria o severských štátoch ako o príklade toho, ako by to malo fungovať, iní zase pozerajú na Švajčiarsko, SRN, ale aj Rakúsko. Často sa ružový sen končí konštatovaním, u nás to nejde. Ale prečo? Ak sa hlbšie pozrieme do ich histórie, zistili by sme, že väčšinou zápasili pred desiatkami rokov s rovnakými problémami, ako zápasíme dnes my. A keby sme neboli v minulosti súčasťou iného politického systému, boli by sme možno na ich úrovni a mali rovnaké poznatky. Asi by sme preto nemali stále porovnávať náš a ich súčasný stav, ale náš súčasný a ten ich pred 20 – 30 rokmi. Poučiť sa a napredovať rýchlejšie, pretože „koleso“ už vymyslené bolo.

Dôležité je chcieť.

ZMOS stál na strane tých, aj proti vôli niektorých politických strán, ktorí v rokoch 1999 – 2000 presadzovali stratégiu a neskôr koncepciu decentralizácie Slovenska. Nakoniec sčasti to bolo spoločné dielo, plné kompromisov, ktorému predchádzalo niekoľko rokov verejnej diskusie v regiónoch, mestách, obciach.

Spoločný záujem a cieľ, podľa mňa, veľmi prispeli k získaniu podpory u vtedy rozhodujúcich politických strán a je dôkazom toho, že keď chceme, tak vieme aj na Slovensku spolupracovať.

Vtedy sa rozhodovalo, či budeme naďalej trpieť centralizáciou moci, pozerať, ako centrálne vlády prerozdeľujú naše financie, naše majetky podľa pravidiel, ktoré si prispôsobujú, ako im vyhovuje, alebo či sa pokúsime posilniť význam občanov a nimi priamo volených orgánov miestnej samosprávy a centrálnej moci vziať časť moci a vplyvu. Nemali by sme zabúdať, že spoločná snaha sa podarila najmä vďaka významnej podpore vtedajších vlád, ktoré stratégiu decentralizácie štátu považovali za jednu zo svojich hlavných priorít.

Premena absolútne centralistického až autoritársky riadeného štátu na štát decentralizovaný, kde majú významný hlas obyvatelia, či už priamo alebo cestou volených predstaviteľov na miestnej úrovni, sa nedá uskutočniť zo dňa na deň. Napriek tomu ostatných 10 rokov ukázalo, že to bol správny krok. Málo sa doceňuje skutočnosť, že vtedajší predstavitelia miestnej samosprávy prevzali za dohodnutých podmienok na seba veľkú časť obrovského modernizačného dlhu, kapacitných nedostatkov v službách, ale aj mnoho iných negatív. Pomaly sa zabúda na obdobie preberania kompetencií a obrovského neporiadku, ktorý v tom mali štátne inštitúcie. Podľa mňa to bol unikátny jav a prejav veľkej vôle prispieť k zmene charakteru, ale aj vzhľadu krajiny. Na toto by nemala zabúdať žiadna centrálna moc.

Netreba sa nechať znechutiť mudrovaním o zadlžení samospráv, najmä ak jej zadlženie tvorí zlomky celkového zadlženia štátu a v prepočte na obyvateľa je podstatne nižšie, ako v nami obdivovaných severských a západoeurópskych mestách, ktoré naviac nepreberali viacmiliardový štátny modernizačný dlh. Z hľadiska významu procesu je pre mňa obdobnou „malichernosťou“ diskusia o kvalifikácii starostov.

Je desať rokov po prevzatí právomocí, ale aj zodpovednosti obcí a miest od štátnej správy. Nie všetko sa podarilo, ako sme chceli, v niektorých veciach sme nedokázali obhájiť a presadiť zamýšľané veci a niektoré zámery politici neprijali vôbec. Napríklad nereagovali ani na osobne prednesenú výzvu vtedajšieho predsedu ZMOS Michala Sýkoru na rokovaní NR SR, kde ich žiadal, aby poslanci schválili 12 žúp, ktoré podporovalo 70 % regionálnych združení ZMOS. Poslanci, niektorí aj z vtedajšej vládnej koalície rozhodli proti vôli väčšiny primátorov a starostov na Slovensku a dôsledky

znášame dodnes. Aj takéto prehry prináša politika. Napriek tomu sa podarilo odovzdať mnoho majetku, právomocí a aj verejných financií do rúk miestnej samosprávy a strojnásobiť mieru decentralizácie oproti roku 1998. Podarilo sa zásadne zmeniť systém financovania tak, aby každý rok primátori a starostia neprosíkali poslancov v NR SR, aby im „odkrojili“ viac z koláča verejných financií na zabezpečovanie svojich úloh. Ak sa dnes pozrieme objektívne do územia, je jasne vidieť, ako to prospelo celej krajine a jej obyvateľom.

Otázkou je, ako ďalej. Menia sa rámcové podmienky, vznikajú nové výzvy, trendy, mení sa spoločnosť, správanie ľudí, čoraz viac z nich sa dostáva do komplikovaných životných situácií. Na mestá a obce dopadajú takmer všetky negatívne dôsledky zmien. Čakať, že v globálnom svete budú mať veľkí hráči záujem riešiť každodenné problémy obyvateľov, asi nečaká nik, a preto bude čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávať miestna a regionálna komunita. Nielen pri poskytovaní služieb, ale dokonca aj pri vytváraní podmienok pre prácu. Preto už dávnejšie v mnohých štátoch miestne samosprávy robia rôzne inštitucionálne zmeny, aby dokázali lepšie reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu. Spolupracujú, spájajú sa do väčších celkov, pričom to nie je pre nich cieľ. Cieľom je dostupnosť a kvalita služieb, schopnosť obstáť v „súboji“ s inými mestami, regiónmi nielen vo vlastnej krajine, ale aj medzinárodne, získanie podnikateľov, obyvateľov, turistov, snaha veci riešiť čo najefektívnejšie.

Sme výrazne regionálne diferencovaným štátom, s rôznymi geografickými podmienkami, s 24 nárečiami. Sme štátom, kde žije viacero národností, a preto stratégia decentralizácie a s ňou spojený, toľko spomínaný, princíp subsidiarity, sú pre nás životne dôležité. Aj aplikácia princípu subsidiarity má však svoje hranice a naša konkurencieschopnosť si vyžaduje prehodnotiť spravovanie vecí verejných. Je nevyhnutnosťou, aj z dôvodu zachovania našich špecifík, hľadať nové formy spolupráce, ale aj spájania sa, nielen z dôvodu lepšieho využívania nášho bohatstva, ale aj preto, aby tí, ktorým nejde o prosperitu obyvateľov Slovenska, ale o ich vlastnú prosperitu, nezneužívali nezhody, neochotu spolupracovať, spory vo vlastný prospech. Musí byť našou spoločnou snahou posilňovať rozvoj regionálnych, ale aj vidieckych centier osídlenia, bez ktorých život v regiónoch nemôže existovať. A ak to inak nejde a je to výhodné pre väčšinu, je potrebné zvážiť aj stratégiu spájania nielen agendy, ale aj obcí. To neznamená stratu identity, mena, histórie obce. Stačí sa pozrieť do Švajčiarska. Je to často pomalý a komplikovaný proces, ale funguje.

Možností, ako posilniť pozíciu obcí, miest je vždy viacero, ale je nevyhnutné, aby boli schopné absorbovať ďalšie úlohy, pretože ako život ukazuje, dokážu väčšinu z nich zabezpečiť v prospech občana lepšie ako centrálne vlády. Koľko rokov sa diskutuje o centrálne riadenom odstraňovaní regionálnych rozdielov, o riešení rómskej problematiky, o zamestnanosti a výsledky nie sú potešujúce. Asi nie je dobré veriť štátnym riešeniam regionálnych problémov. A to nie je odsudzovanie centrálnych vlád, alebo obviňovanie za to, že sa to nedarí, alebo upieranie ich úmyslu. Odsúdeniahodné je však to, že neveria ľuďom v regiónoch, že by to dokázali lepšie.

ZMOS stál pri zásadných zmenách prerodu Slovenska. Jeho členovia vedia dnes o realite v území viac ako v časoch, keď sme zmenu pripravovali a realizovali. História sa neopakuje a asi netreba tak skoro očakávať, že opäť príde osvietená centrálna vláda, ktorá začne pripravovať svoju decentralizáciu i keď som presvedčený, že by mala, pretože je to prospešné pre všetkých.

Bolo by to skvelé, ale na to ešte asi bude musieť Slovensko dozrieť.

26. snem ZMOS

39

ZMOS 1990-2015

Úloha ZMOS, ale aj iných stavovských organizácií miest, obcí a regiónov je preto čoraz dôležitejšia. Musia si definovať, aké nástroje zvoliť, ako posilniť svoje postavenie, aby sa mohli domáhať čoraz väčšieho vplyvu pri diskusiách o budúcnosti Slovenska. Asi je čas na profesionalizáciu činnosti a mnoho iných opatrení. Nakoniec sám ZMOS musí cítiť, že jeho postavenie sa stalo po decentralizácie podstatne dôležitejšie ako do roku 1998.

Celá moja pracovná kariéra od roku 1992 je spojená s procesom decentralizácie a tým aj s mestami, obcami a regiónmi na Slovensku, a teda aj so ZMOS. Nie vždy sme v čiastkových riešeniach zdieľali rovnaký názor, boli sme občas na opačných stranách barikády. Zažil som pri tom mnoho skvelých, ale aj niekoľko, pre mňa nepochopiteľných a nepríjemných situácií.

Jednou z nich bola až agresívna reakcia na moju úprimnú snahu začať diskusiu o tom, ako zvýšiť význam miestnej samosprávy komunálnou reformou. To však k takému politickému projektu patrí. Možno to bolo vtedy predčasné - nakoniec - téma je opäť

na stole a je mi len trochu ľúto, že sme premárnili veľa času, kedy bolo možné v pokoji diskutovať a pripravovať zmenu.

Patrí sa ZMOS pogratulovať k 25 rokom, k úspechom, k obhajovaniu samosprávnych princípov a zaželať jeho členom a novému vedeniu veľa sily a odhodlania posunúť ďalej súčasný stav.

Po desaťročných skúsenostiach som presvedčený, že je načase, aby volení predstavitelia samosprávy začali dôraznejšie vstupovať do diskusie o zásadných otázkach rozdelenia moci v štáte, či už priamo, alebo v politických stranách, kde pôsobia. Je to ich právo, ale podľa mňa aj povinnosť a majú na to priamy mandát od svojich voličov. Je čas, aby sa o práci primátoriek, primátorov, starostiek, starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev nehovorilo ako o malej politike. Pre občanov Slovenska je väčšinu dní v roku dôležitejšia ako tá tzv. veľká politika, a preto je nevyhnutné, aby miestni politici mali viac právomocí pri správe a rozvoji územia ako dnes a mohli konať v prospech svojich obyvateľov, podnikateľov, z ktorých daní a odvodov je financovaný celý verejný sektor na Slovensku.

Koncepčná a tímová práca priniesla svoje ovocie Miroslav Rejda Pracoval štyri volebné obdobia ako primátor mesta Turzovka. Bol šestnásť rokov členom Rady – ZMOS, z toho dvanásť rokov bol členom jeho predsedníctva a taktiež dvanásť rokov pracoval vo finančnej sekcii ZMOS, osem rokov ako jej predseda.

Mnoho občanov si uvedomuje, že som pre Turzovku vykonal veľký kus prace a ľudia to aj ocenili, lebo mi štyri volebné obdobia zverili do rúk svoju dôveru a hlas. Kladú mi otázky, či si ešte pamätám, aký som mal pocit, keď som preberal funkciu primátora mesta pred šestnástimi rokmi. Bol to obrovský pocit zodpovednosti voči Turzovčanom. Počas celého obdobia som sa maximálne snažil zabezpečiť rozvoj nášho mesta, skvalitňovali sme verejné služby pre našich občanov. Mal som jasnú víziu a to trvalo udržateľného rozvoja mesta. Podpora občanov ma stále posúvala dopredu, nebojím sa povedať, že sa Turzovka stala za tejto éry jedným z najkrajších mestečiek na Slovensku. Podarilo sa nám vybudovať pekné, moderné mestečko s komplexnou infraštruktúrou, dobrými službami a veľa sme toho urobili i na poli cezhraničnej spolupráce, kde sme s obcami a mestami Českej a Poľskej republiky založili úspešné združenie Euroregión Beskydy.

Do našej práce sme prinášali nové prvky riadenia mesta, komunikácie s občanmi, zlepšovali sme podmienky na život, prácu, kultúru, či šport. Hlavné na tom je, že sme priniesli a zrealizovali nový pohľad na komunálnu politiku nezištne v prospech našich občanov. Jednoducho koncepčná a tímová práca priniesla svoje ovocie. Plne si uvedomujem, že na týchto dobrých výsledkoch má zásluhu aj to, že som dlhoročne pracoval v ZMOS a podieľal som sa na aktívnej práci jeho orgánov. V ZMOS som poznal veľmi veľa schopných a odhodlaných odborníkov na komunálnu politiku. Veľa sme diskutovali o našej práci a snažili sme sa uplatniť dobré skúsenosti z iných obcí a miest v podmienkach nášho mesta.

V komunálnych voľbách ľudia rozhodujú doslova sami o sebe, o vlastných rodinách, osadách, mestských častiach, vlastných vzťahoch a je to založené na osobnom princípe a osobných vzťahoch. Pred zvolením do funkcie som pracoval ako poslanec

40

26. snem ZMOS

mestského zastupiteľstva v Turzovke. Mal som dosť skúseností ako postupovať vo svojej práci. Veľmi rozpačito na mňa zapôsobil stav v komunálnej politike po mojom nástupe do funkcie primátora mesta. Skostnatená, nefunkčná miestna štátna správa, nejasné a problematické financovanie obcí a miest, kde sa o reformách stále iba rozprávalo. Na svojom prvom rokovaní snemu ZMOS som v diskusii definoval tento stav, že stojíme na okraji priepasti a intenzívne sa pokúšame hľadať cestu z tejto situácie von. Veľká politika sa starala akoby iba o seba, deklarovaný záujem o občana sa pretriasal hlavne v čase parlamentných volieb.

Preto ma nesmierne teší, keď sa obzriem späť a vidím, čo všetko ZMOS dosiahol. Nastali zmeny a toľko deklarovaný záujem o občanov sa stal skutočnosťou. Uskutočnila sa finančná decentralizácia. Jasne sme ukázali pri presune kompetencií, že ich vieme zvládnuť lepšie ako ich zvládal štát.

Je veľa pozoruhodných vecí, ktoré sa ZMOS podarilo efektívne zvládnuť, ale ostalo ešte dosť problémov, ktoré zaťažujú občanov a je ich potrebné riešiť. Neteší ma, že v poslednom období sme boli svedkami až prílišného straníckeho záujmu o ZMOS a prácu jeho orgánov. Je na nás, aby sme udržali stavovskú jed-

ZMOS 1990-2015

notu ZMOS a spoločne ďalej pôsobili na jednotlivé vlády SR, aby rešpektovali i naďalej oprávnené záujmy a potreby obci a miest Slovenska. Táto jednota sa najviac ukázala, keď sme spoločne odmietli zmenu financovania obci a miest, a čo ma najviac potešilo, že na rokovaní mimoriadneho snemu ZMOS sme tieto snahy odmietli a to uznesením spoločne a všetci. Zvíťazil stavovský, samosprávny prístup.

V dnešnej dobe na rodiny pôsobia zo všetkých strán rôzne ekonomické a spoločenské tlaky a ja si plne uvedomujem, že život ľudí nie je dnes ľahký, ale napriek tomu verím, že sa ZMOS podarí zapojiť do samosprávneho rozhodovania čo najväčší počet občanov, ktorí sa budú podieľať na verejnom živote. Ich konkrétnu spoluúčasť na správe veci verejných spolu s komunálnou reformou považujem za rozhodujúcu pre ďalší pozitívny rozvoj našich obci a miest.

Vo funkcii primátora mesta a pri práci v ZMOS som mal možnosť poznať veľa čestných a odhodlaných ľudí, a to plne platí pre všetkých pracovníkov kancelárie ZMOS a obecných novín. Tak isto som mal možnosť poznať veľa starostov a primátorov, ale poviem to úprimne, mam rád tých, za ktorými stoja skutky a dobre vykonaná práca. Občania sa na nich môžu vždy spoľahnúť, najmä ak pomoc potrebujú, a vedia si obhájiť svoju pozíciu, zotrvať na svojich stanoviskách v prospech občana.

Poslednou dobou ma neteší, že napriek našim doterajším jasným a dobrým výsledkom sa rôzne stranícke záujmy a praktiky chcú opäť dostať do popredia. Tieto tendencie začínajú čím ďalej tým viac vnášať do obcí a miest novodobí stranícki papaláši, a to je jedno, či ľaví alebo praví. Snažia sa nás stále presviedčať, že iba oni sú tí správni a majú hotové recepty na všetko. Chcú mať stále pod palcom možnosti dlhodobo ovplyvňovať dianie v obciach, a to nie z hľadiska toho, čo občania potrebujú, ale z hľadiska zachovať si vplyv svojej politiky.

Kľúčovou výzvou pre samosprávu dnes je, že musí presvedčiť občanov, že je samosprávou občanov a pre občanov, a musí hľadať nové prostriedky, metódy a spôsoby, aby sa mohli úplne jasne podieľať na ďalšom rozvoji obcí a miest na Slovensku.

Na poste primátora som mal česť stretnúť sa s mnohými významnými ľuďmi. Tým majákom, ktorý mi ukázal, že ide o dôveryhodnú osobu, bola jednota ich slov a skutkov.

Osobne prajem ZMOS do ďalších rokov stály a dobrý vietor do plachiet, aby sa nezabúdalo, čo všetko užitočné sa za tých dvadsaťpäť rokov vykonalo pre občanov. Očakávam najmä ďalšie posilňovanie stavovskej samosprávnej jednoty, čím sa zefektívni spoločný tlak pri riešení potrieb a obhajobe záujmov obcí a miest, ktoré od nás občania právom očakávajú.

Tak sme začínali Seraf Tropek Najprv tlačový tajomník vo vznikajúcom Združení miest a obcí Slovenska, neskôr v roku 1990 zakladateľ Obecných novín, ktoré spolu s ním slúžia a pomáhajú samosprávam doteraz.

V januári 1990 som bol zástupcom šéfredaktora a sekretárom odborno-metodického dvojtýždenníka vlády Národné výbory, ale organizačne sme boli pracovníkmi civilno-správneho úseku MV SR. Mojou pracovnou náplňou bolo koordinovať prácu redaktorov a hlavne zostavovať jednotlivé čísla časopisu. Inými slovami – rozhodoval som o tom, čo a kedy sa uverejní. „Šéfe, máš návštevu,“ ohlásila mi Zuzka cez otvorené dvere, „čakajú ťa na chodbe dvaja bradáči v okuliaroch a je s nimi Ondrej Srebala z kádrového.“ Správa nebola z tých najlepších, ale čo už. Ministerstvo bolo po novembri 1989 v kŕči a neistote, doba bola hektická. A mne vtedy vôbec nenapadlo, že som na životnej križovatke, že v tejto chvíli sa všetky moje predstavy o budúcnosti zmenia o 180 stupňov.

Predstavili sme sa. Vysoký bol Miloslav Hetteš a ten nižší Laco Setnický. A čo súdruhovia, pardon páni, by odo mňa chceli?

Vraj vzniká akési združenie miest a obcí, myšlienka z predmníchovskej republiky. Dozvedel som sa, že duchovným garantom je pán Oldřich Černík, predseda vlády z roku 1968, z dubčekovských čias. Narozprávali mi toho veľa a ja som rozumel asi tak jednej desatine. Boli nadšení, odhodlaní a ja v rozpakoch, čo asi odo mňa vlastne očakávajú. A prišlo aj na to - keďže časopis má dosah na každú obec a hlavne predsedu národného výboru, chceli by z času na čas uverejniť informáciu o tomto vznikajúcom samosprávnom združení. Ale aká samospráva? Národné výbory boli predsa orgány moci a správy štátu. Dosť dobre som

nechápal, o čo ide, ale dohodli sme sa, že keď to bude stáť za informáciu a bude sa to dať čítať, zaradím to do čísla.

Napísali, mne sa to pozdávalo, a dokonca začalo ma to zaujímať. A hľadal som aj ďalšie informácie. Vtedy sa nedalo kliknúť na internet – prvú 286 som videl až o rok neskôr – zostávala univerzitná knižnica. Niečo málo som sa tam dozvedel – bolo toho veľa. Prišli zas a ja som sa opäť čudoval nadšeniu a snom o tom, ako už o rok bude lepšie. Z dnešného pohľadu krásny idealizmus, ale bez neho by sa vtedy nestalo nič.

Chceli písať a uverejňovať ešte viac, ale nestíhali. „Poď a napíš ty, bude to objektívnejšie.“ A tak som prijal pozvanie na prvú

26. snem ZMOS

41

ZMOS 1990-2015

– ako sme neskôr hovorili - spanilú jazdu po Slovensku. Písal som a uverejňoval, čo však neuniklo môjmu zamestnávateľovi.

Neprešlo veľa času a šéfredaktor si ma pozval na „nezáväzný“ rozhovor, ktorý sa končil výstrahou. Nastúpil som na kolotoč, z ktorého som nedokázal a vlastne ani nechcel zoskočiť.

Odozvy z miest a obcí boli pozitívne a tak bolo treba urobiť krok vpred. Tým mala byť konferencia v Žiline, zvolaná na 21. marca 1990 v Dome odborov. Prišla chvíľa pravdy.

V jej predvečer sme M. Hetteš, L. Setnický, M. Kompišová, O. Srebala a ja sedeli v reštaurácii hotela oproti a hádali, koľko ľudí asi príde. Asi tak 50, 60 sme pokladali za úspech. Špekulovali sme o otázkach, na ktoré budeme musieť odpovedať, o tom, či si to všimnú pozvané médiá a podobne. Nemali sme žiaden scenár, žiadny príhovor, všetko malo byť ako príde – improvizované. Vtedy ma napadla zákerná myšlienka: a čo, keď ich príde viac, oveľa viac. A čo, keď médiá naozaj prídu? „Nerob z toho stranícku schôdzu, ale keď si taký múdry, priprav nejaký program. My vieme, čo chceme povedať.“ A tak som nad ním sedel skoro až do rána. Prijali ho s poznámkou, že keď som to tak „vyšperkoval“, tak tú konferenciu mám aj viesť. Vyhováral som sa, ako sa dalo, ale oni to pokladali za hotovú vec.

Neviem, koľko ľudí sa zmestí do Domu odborov v Žiline, ale na druhý deň ich bolo akosi viac, ako sme očakávali. A stále pribúdali. Zmocňovala sa ma tréma a aj strach. Oproti nám nestáli žiadni laici. Boli to funkcionári národných výborov, možní spojenci aj odporcovia. Ako redaktor som vedel, že sú to skúsení harcovníci odchádzajúceho režimu a môže prísť k zaujímavému stretu myšlienok. Moja tréma sa stupňovala s množstvom prichádzajúcich. A keď prišiel čas začať, Miloš Hetteš ma „upokojil“ priateľským drgnutím: „Je ich tu už viac ako 300 a prišla aj televízia.“ Chytila ma panika, ktorej výsledkom bolo nie okno, ale priam výklad. Viedol som konferenciu, ale vďaka tréme si spomínam až na jej druhú polovicu. Pochválili ma, ako som to výborne zvládol, ale pravda je, že skoro som ani netušil, o čom som rozprával. Konferencia dopadla nad očakávanie dobre a zvolila prvé orgány ZMOS. Za predsedu bol zvolený M. Hetteš.

Podpredsedami sa stali M. Muška, vtedy predseda MsNV vo Vranove nad Topľou, A. Schwartz, tajomník MsNV v Šafárikove a F. Murgaš, podpredseda MsNV v Trenčíne. Konferencia schválila aj prvé stanovy združenia a jeho prvú 29-člennú radu. Utrpeli sme totálny úspech a nebolo cesty späť.

Samozrejme, že tento úspech som prezentoval aj v časopise Národné výbory. Výsledok sa dostavil skoro okamžite - môj zamestnávateľ mi oznámil, že moja sľubná kariéra v časopise sa predčasne končí a mám odísť na vlastnú žiadosť, lebo inak...

Tak som odišiel. „Neboj sa, ideme ďalej a zabojujeme, budeš naším tlačovým tajomníkom,“ povedal mi novozvolený predseda ZMOS M. Hetteš. A tak som sa zbalil z kancelárie na MV SR a presťahoval do papierovej búdy určenej na zbúranie na Námestí hraničiarov v Petržalke.

Stala sa z nej akási základňa pre naše „spanilé jazdy“ po Slovensku. V priemere sme boli dva týždne v mesiaci v Bratislave a dva týždne sme cestovali po Slovensku. Pravdou však je, že práve vďaka týmto cestám sa k myšlienke ZMOS pridávali ďalšie mestá a obce. Na konferencii v Žiline sa zúčastnilo 176 miest a obcí. V novembri 1990 mal ZMOS už viac ako 300 členov a na konci roka takmer 700. Vo februári 1991 sa k ZMOS hlásilo 1346 obcí a miest. A ich počet stále rástol.

42

26. snem ZMOS

Prešlo leto 1990 a pred papierové sídlo ZMOS na Námestí hraničiarov prišiel buldozér. Ujala sa nás starostka bratislavského Starého Mesta Milka Zemková a vďaka nej sme sa presťahovali do budovy na Železničiarskej ulici v Bratislave. Zimu prežijeme – tešili sme sa. Doba bola hektická. Blížili sa prvé voľby do samospráv miest a obcí. Mali sa konať v novembri 1990, a tak zavŕšiť prípravnú fázu obnovy miestnej samosprávnej demokracie na Slovensku. Pripravoval sa zákon obecnom zriadení, ktorý mal byť základom územnej samosprávy. Diskutovalo sa o postavení obcí, kompetenciách samosprávy, financovaní, majetku, orgánoch obce, kontrole, medziobecnej spolupráci. A na ich prijatie nadväzovali ďalšie nevyhnutné zákony ako Zákon o majetku obcí, či Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Pre predstaviteľov ZMOS to znamenalo vstupovať do legislatívneho procesu, navrhovať, pripomienkovať a okrem toho absolvovať množstvo diskusií v rozhlase, televízii, na okrúhlych stoloch a iných relácií, na ktorých názvy si už ťažko spomínam. Tešili sme sa, že myšlienka samosprávy sa ujala a že ZMOS sa tak široko zakoreňuje. Spoznával som nových zaujímavých ľudí – Michala Sýkoru zo Štrby, Fera Ďurčenku z Polomky, Stana Jačmeníka z Buzitky, Karola Juricu, Bruna Čanádyho. Ľudí, ktorí sa v tom čase i neskôr významne zaslúžili o rozvoj samosprávnych myšlienok a ich uvádzanie do života.

ZMOS v tom čase spolupracoval aj s MV SR na novej organizačnej štruktúre mestských a obecných zastupiteľstiev. Upresňovalo sa postavenie starostu a jeho kompetencie, kompetencie zastupiteľstva, kontrolóra obce a, samozrejme, aparátu.

Vytvárali sa tzv. organizačné pavúky, čo bolo úplné nóvum pre doterajší systém národných výborov. Išlo o dôležité dokumenty, a my sme ich museli dostať všetkých miest a obcí, ktoré trpeli hladom po informáciách a bez ktorých nemohli pracovať. Posielať poštou stohy obálok bolo fyzicky nezvládnuteľné a aj drahé.

Oslovil som niekoľko väčších denníkov, ale neúspešne. Jedinou cestou bolo vydávať vlastnú tlač. A tak sa zrodil občasník Spravodajca. Mal 16 strán a tmavomodrú obálku s logom ZMOS. Bola to zaujímavá farba - slabo držala na obálke, zato ju tri dni nebolo možné umyť z rúk, ktoré ju držali. Vydali sme 4 čísla, predstaviteľov miest a obcí sme zafarbili namodro, ale nestačilo to. Množstvo materiálov sa do nich jednoducho nezmestilo.

Jedinou schodnou cestou sa aj do budúcnosti ukazovali vlastné noviny. Navrhol som to predsedovi a jemu sa nápad pozdával. „Navrhni obsahovú štruktúru, periodicitu, materiálne a personálne potreby a, samozrejme, rozpočet,“ povedal mi, „na porade vedenia si to prejdeme a uvidíme.“ Materiály som pripravil a všetko by bolo v poriadku nebyť rozpočtu. „To nemyslíš vážne, na účte ZMOS máme okolo 60-tisíc korún a ty tu snívaš o troch miliónoch ročného obratu? A čo keď to nevyjde, skrachuje to a strhneš so sebou aj ZMOS. Už vidím tie titulky – ZMOS v exekúcii... Myšlienka je dobrá, choď do toho, ak chceš - ale sám a tak, aby v prípade neúspechu ZMOS neutrpel. Založ firmu, pomôžeme, ale moja podmienka je nezmeniteľná – ZMOS musí byť mimo.“ O podnikaní som vedel asi toľko ako neadertálec o kolieskových korčuliach a zrazu som mal byť podnikateľ. Trvalo mesiac, kým som sám seba presvedčil, že inej cesty niet. Poradil som sa s právnikom a ten sa podujal pripraviť potrebné doklady. Ja som mal za hlavnú úlohu zohnať nejaký štartovací kapitál. A tak som zháňal – moja Lada 1600 sa ocitla v autobazáre a chabé rodinné úspory zmenili číslo účtu. Zakladali sme akciovú spoločnosť Obecné noviny, a. s., a zháňali akcionárov. Spolu so ZMOS sme boli piati a dali sme dokopy skoro 100-tisíc, čo stačilo na vyda-

ZMOS 1990-2015

nie 4 čísiel, ale bez výplat. V bazáre sme kúpili ošarpané stoly, stoličky a vyradené písacie stroje. Aj medzi redaktormi sa našli odvážlivci, ktorí sa rozhodli risknúť. Neúspešne sme obišli vari 10 tlačiarní a nakoniec uprosili Nitrianske tlačiarne. Prvé číslo sa rodilo asi mesiac a 17. decembra 1990 sme ho konečne odviezli do Nitry. Bol som neskutočne unavený a zároveň šťastný, čo sa mi v ten deň ešte znásobilo – večer volali z pôrodnice, že mám dcéru. Svet bol nádherný.

Vo februári 1991 prišiel prvý snem v Banskej Bystrici, potom ďalší a ďalší a roky ubiehali. Dvadsiaty piaty rok kráčame so ZMOS a som presvedčený, že sme sa nikdy nespreneverili pôvodnej myšlienke, pre ktorú sme vznikli. Tak ako ZMOS aj

Obecné noviny zažili ťažšie i lepšie roky. Zásluhou zmenenej legislatívy sme museli transformovať pôvodnú akciovú spoločnosť na Inprost, s. r. o. Sme však stále tu, nezmenení a pripravení slúžiť ZMOS a všetkým samosprávam na Slovensku, pomáhať prenášať informácie, podnety a skúsenosti z ich každodennej práce. Naše zviazané čísla sa za tie roky stali najobsiahlejším archívom dokumentujúcim dianie v samospráve a verím, že tak to zostane aj ďalších 25 rokov. A rovnako úspešnú cestu zo srdca prajem aj ZMOS, pri ktorého zrode som stál spolu s ostatnými, netušiac, akú silu a autoritu prebúdzame. Rovnako aj všetkým samosprávam, primátorkám, primátorom, starostkám a starostom, ktorých záslužná a neľahká práca býva, žiaľ, dosť často nedocenená.

Komunálna reforma verzus modernizácia územnej samosprávy Ing. Ján Turčan, Splnomocnene vlády SR pre územnú samosprávu v rokoch 2007-2010. Jeden rok pôsobil ako predseda Národného výboru a od roku 1990 štyri volebné obdobia ako primátor mesta Bánovce nad Bebravou. Súčasne sa aktívne zapájal do činnosti v regionálnom i celoslovenskom ZMOS. Samosprávu vnímam ako všestrannú školu života previazanú na praktickú realizáciu dobrých myšlienok v prospech miestneho obyvateľstva, ktorá dala aj mne na základe mandátu v priamych komunálnych voľbách šancu podieľať sa na rozsiahlych spoločenských zmenách.

Na začiatku týchto procesov som teda bol pri tom, ako sa v nových podmienkach, za aktívnej účasti pre vec zapálených starostov a primátorov postupne budovali štruktúry regionálnych združení aj ZMOS. Ako primátor mesta Bánovce nad Bebravou som od roku 1990 počas štyroch volebných období pôsobil súčasne aj v orgánoch ZMOS a Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia, ktoré bolo od jeho založenia veľmi iniciatívne. Neustále sme hľadali optimálne možnosti a spôsoby vzájomnej spolupráce a odovzdávali si získané skúsenosti. Postupne, no z môjho pohľadu relatívne rýchlo, sa podarilo vybudovať silnú akčnú členskú základňu na regionálnej i celoštátnej úrovni, ktorej hlavným reprezentantom už 25 rokov je ZMOS. Vystupuje vždy ako kvalifikovaný a uznávaný partner na rokovaniach so zástupcami vlády SR, ako aj s ostatnými orgánmi štátnej správy pred prijímaním závažných celospoločenských rozhodnutí.

Po vymenovaní do funkcie splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu vo februári 2007 som stál pred úlohou ako pokračovať, ale najmä ako ďalej napĺňať obsah reformy územnej samosprávy v našich podmienkach. Pri riešení vládou SR zadanej úlohy vypracovať návrh komunálnej reformy som sa snažil sústrediť pozornosť na riešenie problémov, ktoré obce a mestá trápia. Vychádzal som z praktických skúseností riadenia a dopadov predchádzajúcich zmien v samospráve.

Do úvahy som bral aj fakt, že časť odbornej verejnosti a ZMOS má na komunálnu reformu z hľadiska jej obsahu rozdielne názory, ktoré je potrebné navzájom si vydiskutovať. To jasne naznačovalo, že takáto reforma sa od stola, ale hlavne bez ZMOSu a ostatných reprezentantov územnej samosprávy i štátnej správy a zainteresovanej odbornej verejnosti pripraviť nedá. Môj poradný tím a expertné skupiny boli preto zložené

z odborníkov, ktorí mali dlhoročné skúsenosti z pôsobenia vo verejnej správe, či už v samospráve, alebo v štátnej správe.

Významne sa svojimi názormi na pripravovanom dokumente samozrejme podieľali aj uznávaní zástupcovia z akademickej obce. Vychádzajúc z doterajších skúseností s viac než 20 rokov permanentne prebiehajúcou reformou verejnej správy v SR, bolo po úvodných rokovaniach navrhnuté prioritne riešiť okruhy problémov, ktoré by najmenej záviseli od politikov, teda riešiť najmä efektívny a racionálny výkon kompetencií obcí v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Nechceli sme pritom zasahovať do originálnych kompetencií, ale uľahčiť aj ich plnenie.

Ak cieľom reformy v roku 1990 bolo riešenie prevažne hospodárskej nezávislosti miestnej samosprávy, tak my sme chceli na začiatku pripravovaného dokumentu urobiť kvalifikované posúdenie nastavených parametrov fungovania územnej samosprávy z hľadiska kvality výkonu a primeraného finančného zabezpečenia odovzdaných kompetencií, ku ktorému došlo v dôsledku rozsiahlej decentralizácie finančných prostriedkov a kompetencií v rokoch 2003 až 2005. Na obce a samosprávne kraje bol v tomto období presunutý ďalší majetok (napr. zariadenia sociálnych a zdravotníckych služieb,

26. snem ZMOS

43

ZMOS 1990-2015

základné a stredné školstvo, cesty druhej a tretej triedy) a pomerne rozsiahly výkon štátnej správy. Rozhodovacie procesy týmto presunom síce boli fyzicky priblížené k občanovi, nedošlo však ku skvalitneniu a zefektívneniu výkonu kompetencií a správneho konania tak, ako sa očakávalo. Rozsah prenesených kompetencií na obce a mestá, ako aj na samosprávne kraje bol ľudovo povedané „šitý horúcou ihlou“ a čiastočne aj ovplyvnený ad hoc názormi a zámermi vtedajších vládnucich politických štruktúr. Navyše prechod kompetencií bol finančne prekrytý zmenami v systéme transferov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí a miest s dvojročným oneskorením. Faktom taktiež je, že doterajšie reformy prioritne riešil inštitucionálny rámec výkonu verejnej správy predovšetkým na územnej úrovni, t.j. prerozdelene vecnej pôsobnosti a kompetencií medzi subjektmi štátnej správy a územnej samosprávy najmä na základe politických rozhodnutí. Tie bolo potrebné jednak kvalifikovane identifikovať a potom navrhnúť postupy ich riešenia. Diskusie sa viedli aj o rozsahu kompetencií v pôsobnosti obcí a miest, kde v podstate sa akceptovala myšlienka ich decentralizácie, aj keď u časti z nich sa názory diametrálne rozchádzali.

Vypracovanie potrebných analýz plnenia kompetencií a pôsobnosti miestnej územnej samosprávy za účasti príslušných rezortov i prieskum v samospráve sme robili s cieľom zistenia skutočných pragmatických problémov, nevyhnutných potrieb, ako aj získania názorov samotných aktérov. Spomínané materiály nám po vyhodnotení naznačili ďalší postup pri riešení zadanej úlohy, ale najmä potvrdili, že nie je všeobecný záujem, ani záujem miestnej samosprávy o takú komunálnu reformu, ktorá je spojená so zlučovaním obcí. Taktiež záujem nebol ani zo strany politických strán, lebo žiadna to nemala vo svojom programe. Preto sa aj neuplatnil termín komunálna reforma.

Na základe týchto poznatkov sme sa rozhodli zmeniť názov „Komunálna reforma“ na „Koncepcia modernizácie územnej samosprávy“ a zamerať sa na oblasti, ktoré boli prioritné a bola nevyhnutná potreba ich riešiť. V tejto situácii išlo prakticky o súbor systémových opatrení zameraných na odborne kvalifikovanú korektúru fungovania miestnej samosprávy v nových podstatne náročnejších podmienkach. Vo vzťahu k ďalšiemu vývoju územnej samosprávy, možnej realizácie zmien sme sa v širšom kolektíve zainteresovaných odborníkov a inštitúcií zhodli na obsahu koncepcie, ktorý bol zameraný na najdôležitejšie úlohy a potrebné zmeny v nasledujúcom období. Na základe vyššie uvedeného som predložil vláde SR návrh realizovať modernizáciu územnej samosprávy cez tri základné piliere, kde patrí ekonomizácia, informatizácia a rozvoj ľudských zdrojov. To bol vlastne aj základ cieľových oblastí, ktoré sme doplnili o monitoring územnej samosprávy z dôvodu lepšieho nastavenia parametrov ďalšieho rozvoja, spoločné obecné úradovne, ku ktorým sa vyjadrím v ďalšej časti, a hmotné zabezpečenie volených predstaviteľov miestnej samosprávy po skončení výkonu funkcie. Táto oblasť je dosť citlivá a nie je ani upravená v právnych poriadkoch väčšiny krajín EÚ. Tam, kde úpravy existujú, sa v nich ako kritériá zohľadňujú – veľkosť úväzku, veľkosť obce a dĺžka výkonu funkcie. Ako možné a priechodné riešenie v našich podmienkach sa nám javilo využitie súčasného zákona o doplnkovom sporení, kde by prispieval štát (za prenesené kompetencie), samospráva (za originálne kompetencie) a volený predstaviteľ obce (starosta, primátor). Myslím si, že aj táto téma možno v reforme okrajová, bude postupne naplnená.

44

26. snem ZMOS

Hlavným pilierom Koncepcie modernizácie územnej samosprávy je ,,Koncepcia informatizácie územnej samosprávy“. Informatizácia preto, lebo je všeobecne považovaná za „enabler“ rozvoja spoločnosti, za najvýznamnejší stimul ekonomického rastu, produktivity práce, a teda aj rastu kvality a efektívnosti výkonu kompetencií územnej samosprávy a poskytovaných služieb. Jej realizáciou sa mal dosiahnuť stav, že aj informatizácia územnej samosprávy je koordinovaným a koncepčne riadeným procesom aplikácie informačných a komunikačných technológií. Postupne sa mal dosiahnuť efektívne fungujúci e-Government, vyrovnávanie rozdielov v zavádzaní IKT medzi štátnou správou a územnou samosprávou, aj medzi obcami a mestami.

V koncepcii navrhnutý prístup k informatizácii územnej samosprávy plne rešpektuje princípy a priority Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy schválenej uznesením vlády SR č. 331/2008 a konkretizuje ju na podmienky územnej samosprávy. Na občana by koncepcia po jej realizácii mala vplyv hlavne v tom, že by si vybavil veci z domu, zrýchlil by sa proces vybavovania, efektívnym konaním by samospráva šetrila financie, ktoré by mohla využiť na iné potreby vo vzťahu k občanovi atď. Vo vzťahu k štátnej správe by nastal systémový a koordinovaný prístup, vylúčili by sa duplicity a určite by sa znížila aj korupcia.

Vychádzajúc z analýz poradný tím jednoznačne konštatoval, že zabezpečovanie preneseného výkonu štátnej správy na báze dobrovoľných zmluvných vzťahov medzi obcami, ktorých predmetom je zriaďovanie spoločných obecných úradov na určitý alebo neurčitý čas, nie je optimálnym riešením. Takáto dobrovoľnosť totiž negarantuje stabilitu a rovnakú úroveň kvality výkonu štátnej správy. Niektoré malé obce takéto zmluvy neuzavreli vôbec a požadovaný výkon nie sú spôsobilé kvalifikovane zabezpečovať. Tento stav preto možno považovať za provizórny a nevyhovujúci pre kvalitné zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. V dôsledku uvedených skutočností je prenesený výkon štátnej správy ťažko kontrolovateľný, nestabilný a pre občana neprehľadný. Základom navrhovaných zmien je preto vytvorenie podmienok, v ktorých budú môcť obce jednoduchšie, efektívnejšie a kvalitnejšie vykonávať prenesený výkon štátnej správy aj samosprávne kompetencie. Táto organizačná zmena vytvorenia spoločných obecných úradovní by mala zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnych predpisov, zvýšiť kvalitu rozhodovania, zlepšiť metodické riadenie a kontrolu, umožniť zriadenie jednotnej elektronickej komunikácie, uplatnenie výkonnostných normatívov, atď.

Navrhovanými zmenami sa mali vytvoriť aj lepšie podmienky na efektívnejšie použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samosprávy. Modernizácia územnej samosprávy sa týkala oboch jej úrovní a zohľadňovala špecifiká ich postavenia i keď prioritou bola miestna samospráva a hlavne malé obce. Preto aj rozsah navrhovaných opatrení pre obe úrovne územnej samosprávy bol rozdielny.

Záverom chcem konštatovať, že tento dokument zavŕšený v roku 2010 schválením harmonogramu realizačných krokov pod názvom „Postup realizácie úloh vyplývajúcich z koncepcie modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike“, schválený ako príloha k uzneseniu vlády SR č. 52/2010 je stále aktuálny, avšak jeho plnenie postupuje pomalým tempom, resp. stagnuje a zo strany štátnych orgánov pretrváva

ZMOS 1990-2015

„chladný“ vzťah, čo mi je osobne ľúto. Váhanie v realizácii, ktorého sme svedkami, je na škodu veci nielen v samospráve, ale súčasne aj v celej verejnej správe.

Som presvedčený, že 25-ročné skúsenosti ZMOS, ako rozhodujúceho reprezentanta samosprávy, sú cenné pre každú vládu a tá by mala vytvoriť aj zodpovedajúce inštitucionál-

ne zabezpečenie koordinovaného dialógu, ktorý by smeroval k naplneniu cieľov obsiahnutých v tomto dokumente. Všetkým aktérom podieľajúcim sa na vypracovaní tejto koncepcie modernizácie a postupu realizácie úloh z nej vyplývajúcich sa chcem touto cestou úprimne poďakovať. ZMOS želám v ďalších rokoch náročnej a zodpovednej práce veľa úspechov v prospech nás občanov.

Budúcnosť je v spolupráci obcí a v regionálnom rozvoji Ing. Eduard Vokál (na fotografii vpravo) 24 rokov pôsobil v samospráve vo funkcii primátora mesta Lipany, aktívne sa podielal aj na činnosti orgánov ZMOS. V súčasnosti pracuje ako vedúci oddelenia vnútornej správy na MsÚ v Prešove Z histórie ZMOS sa mi hlboko v pamäti zapísalo spoločné rokovanie Rady ZMOS s rakúskou organizáciou samosprávy vo Viedni niekedy začiatkom 90. rokov. Zbierali sme tam skúsenosti, navštívili sme niekoľko samospráv, ukázali nám, ako funguje dobrá samospráva. Tam som po prvýkrát počul o podielových daniach, systematickej podpore výstavby nájomných bytov, fungovaní zabehnutej samosprávy, aj o potrebe a forme podpory podnikania. V súčasnosti sa nad tým už asi len zasmejeme. Ale v 90. rokoch sme sa až pri schválení rozpočtu dozvedeli, s akými príjmami môžeme počítať, nebol to podiel daní, nezávisel od výberu, ale od každoročného lobovania a hlasovania poslancov v SNR. Taktiež kompetencií, zodpovednosti bolo vtedy menej, a preto aj postavenie samosprávy bolo u nás omnoho menšie.

Veľmi dobré, nadštandardné vzťahy samosprávnych organizácií Slovenska a Rakúska nás podľa mňa hodne posunuli dopredu.

Jednoznačne za najnáročnejšie považujem obdobie okolo roku 1998. Nakopilo sa vtedy veľa problémov, bol aj otvorený konflikt s vládou, neviem, či si ešte pamätáte, ale komunálne voľby v roku 1998 boli posunuté až na december kvôli zmene zákona, pretože končiaca vláda zmenila väčšinový volebný systém na pomerný, do všetkého sa veľmi vnášala politika, zažili sme zmarené referendum, samospráva nebola finančne ani kompetenčne tak na tom, ako teraz. Preto niekedy už len s úsmevom reagujem na ponosy, ktoré v súčasnosti niekedy počúvam.

Na veľa vecí, ktoré sa nám podarili v ZMOS, som hrdý, ale najmä na to, že sa ZMOS podarilo po dlhých rokovaniach presadiť Chartu miestnej samosprávy, podieľať sa a presadiť fiškálnu decentralizáciu a decentralizáciu a prechod kompetencií zo štátu na obce. Tým sa veľmi posilnila samostatnosť aj význam samosprávy. Ďalej som rád, že aj v oblasti sociálnych služieb došlo k zmenám, že sa nám spoločne podarilo presadiť niektoré požiadavky ZMOS aj v takej zložitej oblasti, akou je rómska problematika. Čo by som snáď pri pohľade do minulosti riešil inak? Určite by som viac legislatívne aj ekonomicky podporoval spoluprácu obcí, regionálny rozvoj. Pozrite si, koľko hlavne veľmi malých samospráv reálne nemôže zvládnuť takmer 4500 kompetencií, koľko je reálne fungujúcich združení obcí, ktoré do spolupráce investujú svoje peniaze, čas. Sú, ale takáto spolupráca nie je samozrejmosťou a veľmi veľa samospráv sa hrá len na svojom vymedzenom piesočku.

Som šťastný, že som sa mohol takmer 25 rokov podieľať

na transformácii centrálne spravovanej spoločnosti na funkčnú samosprávu, ktorá už môže svoje skúsenosti odovzdávať aj iným krajinám. Som rád, že sa podarilo založiť a hlavne udržať spoločnú organizáciu samosprávy – ZMOS, ktorá bola rešpektovaná doteraz všetkými vládami a som veľmi rád, že som v nej mohol dlhé roky pôsobiť ako člen rady, predseda regionálneho združenia aj ako člen komisií. A ešte niečo: pochádzam z východného Slovenska a tam dosť rezonujú problémy s rómskou komunitou.

Pokladal som túto problematiku za veľmi dôležitú, preto som sa jej v poslednej dobe veľmi venoval. Spoločne za posledné roky sa nám podarilo presadiť niekoľko pozitívnych zmien. Zhrnul by som do niekoľkých viet stanovisko ZMOS k tejto problematike, ktoré bolo radou schválené 19. 9. 2012 v Ružomberku – je potrebné obmedziť priestupkovú imunitu sociálne odkázaných ľudí, zlepšiť školskú dochádzku a pracovať sa musí oplatiť. Skutočne, parlament následne schválil niekoľko zákonov, kde sa tieto stanoviská podporili, a tým sa zmenili praktiky, ktoré dlhé roky deformovali a poškodzovali túto spoločnosť. Napríklad sú už reálne nástroje na zabezpečenie školskej dochádzky, pokuty za priestupky je už možné zrážať aj zo sociálnych dávok, sociálne dávky je potrebné si odpracovať a mnoho ďalších opatrení. Je to však len začiatok dlhej cesty, ale som veľmi rád, že som mohol pri tom byť.

Na udalosti v ZMOS mám pekné aj nepekné spomienky. Najviac sa ma stále dotýka nedôstojné správanie sa predstaviteľov samosprávy buď k iným názorom, alebo aj predstaviteľom štátu. Pamätám si na jeden protest, myslím že v Prievidzi, kde v prostriedku haly sedel vtedajší premiér Čarnogurský a na neho hulákalo niekoľko stovák starostov a primátorov, hanbím sa za pískanie počas prejavov, vykrikovanie, nadávanie. Aj to patrí k spomienkam! Ale sú aj krásne spomienky. Za samozrejmosť už berieme

26. snem ZMOS

45

ZMOS 1990-2015

to, že na snem ZMOS prichádzajú najvyšší predstavitelia štátu, diplomati, že táto organizácia dokáže na veľmi vysokej úrovni pripraviť podujatie, na ktorom sa stretne takmer 2000 ľudí a kde sme niekoľkokrát mohli konštatovať veľký krok k posilneniu samosprávy.

V samospráve nikdy nemôžeme povedať, že práca je urobená, ukončená, stačí, dosť. Vždy sú nové okolnosti, výzvy, potreby.

Prajem z celého srdca ZMOS jednotu. Tú som si vždy veľmi vážil, že napriek odlišnému politickému presvedčeniu sa darilo prijímať spoločné rozhodnutia, mal som možnosť zažiť dobré kolegiálne

vzťahy. Kancelárii Združenia miest a obcí Slovenska prajem veľmi veľa múdrosti. Mnohí členovia ZMOS si neuvedomujú, že celej armáde úradníkov ministerstiev musí stačiť pár odborníkov v kancelárii, od ktorých čakáme odborné stanoviská, vysvetlenia, rady a komentáre. ZMOS prajem aj veľkú odvahu na prijímanie nových veľkých a múdrych rozhodnutí. Vidím, že pred dverami je veľká výzva na komunálnu reformu - vo veľa obciach sa musia opakovať voľby, neboli kandidáti, niektoré obce vymierajú, stagnujú. Tu sa musí zopakovať odvaha spred viac ako 10 rokov a musia sa vytvoriť nové, lepšie podmienky pre samosprávu obcí a miest.

ZMOS predstavuje úžasnú silu – musíme si to uvedomiť Ing. István Zachariáš 24 rokov pôsobil vo funkcii primátora Moldavy nad Bodvou, bol členom Rady ZMOS a 20 rokov členom Predsedníctva ZMOS. V súčasnosti je podpredsedom Košického samosprávneho kraja.

Možno to ani nie je jedna udalosť, ale celá séria udalostí, ktoré charakterizovali začiatky ZMOS-u. Nadšenie zo vzniku samosprávy na Slovensku, chuť budovať nový politický systém, viera v budúcnosť a presvedčenie o správnosti začatých reforiem boli charakteristické pre naše zmýšľanie, pre naše plány do budúcna, pre naše činy. Mali sme podporu sesterských združení z Nórska, Švajčiarska, Anglicka, Holandska, z USA aj iných a my sme sa chodili učiť, ako fungujú zabehnuté systémy demokracie v týchto štátoch. Pamätám si jednu cestu ešte v prvom volebnom období, na ktorej sme sa zúčastnili viacerí: jeden autobus ľudí študoval vzdelávanie pracovníkov miestnych samospráv v Dánsku, druhý autobus ľudí v Holandsku. Ďalší týždeň sme sa účastníci oboch študijných pobytov stretli v Nemecku v jednom ubytovacom zariadení v lesoch, ďaleko od obývaných usadlostí a päť dní od rána do večera – až do vypustenia bieleho dymu sme diskutovali o možnostiach vzdelávania pracovníkov našich samospráv. Biely dym bol signálom, že sme tam v Nemecku vytvorili systém a položili základy našich desiatich Regionálnych vzdelávacích centier, ktorých sieť dodnes funguje.

Za najzložitejšie z histórie ZMOS bolo možno obdobie reformy verejnej správy a zavádzania fiškálnej decentralizácie na Slovensku. Presun kompetencií zo štátnej správy na orgány samosprávy, zmenu financovania, delimitácie majetku a všetky s tým súvisiace kroky boli veľakrát chápané ako nejaký mocenský boj medzi štátnou správou a samosprávou a samozrejme aj ako politický súboj tých, ktorí reformu chceli a tých, ktorí ju nechceli, alebo ju nie tak chceli. Protestovali sme a hájili sme princípy reformy aj na uliciach. Ako vtedajší člen predsedníctva SMK sa pamätám aj na to, že sme aj v samosprávnych kruhoch otvorene diskutovali o možnom opustení vlády. Som presvedčený, že ZMOS stál v tom čase pevne na strane dobrej veci, že reforma verejnej správy a zavedenie fiškálnej decentralizácie bola v rozvoji samosprávnosti a demokracie na Slovensku správnym krokom.

Je asi ťažko vymenovať všetko, na čo môže byť ZMOS vo svojej 25 ročnej histórii hrdý. Myslím si, že bez práce ZMOS (a to bez toho, že by som spomínal konkrétne mená, aj keď vieme, že v každej organizácii sú dôležití konkrétni ľudia – bezmenní hr-

46

26. snem ZMOS

dinovia, ktorí každým dňom odovzdajú svoju dobre zvládnutú prácu) by samospráva na Slovensku vyzerala úplne ináč a napriek tomu, že v roku 1990 vznikol veľmi dobrý zákon 369/1990 o obecnom zriadení, na dnes by boli z neho len úryvky bez ladu a skladu, z pôvodne dobre myslenej samosprávnosti by zostalo len torzo. Som presvedčený, že je aj zásluhou práce ZMOS, jeho členov a jeho orgánov, že samospráva na Slovensku zostala ešte funkčná. Som hrdý na to, že som mohol byť vo vedení organizácie, ktorá si aj dodnes zachovala priazeň svojich členov, svoju výnimočnú členskú základňu (v zahraničí o 96%nej členskej základni možno ani nesnívajú). To potvrdzuje, že napriek opakovane sa ozývajúcim hlasom o nečinnosti ZMOS-u, napriek kritickým postojom niektorých členov voči spôsobu obhajoby záujmov samospráv Slovenska, ZMOS si počas rokov vedel uchovať dôveru svoje členskej základne a vedel si zachovať svoj vplyv, svoju vyjednávaciu pozíciu.

ZMOS pracuje v súčasnosti vo veľmi ťažkých podmienkach. Nával rôznych legislatívnych zmien, ktoré chrlí Národná rada aj vláda SR, je treba pripomienkovať, je treba upozorniť vedúcich predstaviteľov ZMOS, aj jeho členov častokrát na hroziace nebezpečenstvá, ktoré z niektorých nových návrhov zákonov, či noviel číhajú na fungovanie samosprávy, na rozdelenie kompetencií. Na to má podľa mojej mienky ZMOS veľmi malý aparát, ktorý je neporovnateľný s aparátom aj jednotlivých ministerstiev, aj s aparátom štátnej správy ako celku. Tvrdím, že ak sa chce

ZMOS 1990-2015

samospráva ubrániť, ak má čeliť rôznym pokútnym pokusom o navýšenie kompetencií bez finančného krytia, ak má účinne rokovať na všetkých frontoch, ktoré sa samosprávy týkajú, musí mať väčší aparát, musí do svojej práce zapojiť oveľa väčšiu skupinu odborníkov. Z toho dôvodu som vždy zastával názor, že musíme posilňovať zmosácky aparát aj za cenu navýšenia členského. O tom už ani nehovoriac, že v niektorých štátoch Európy takéto združenia obcí fungujú aj s podporou štátu – veď štát, aby vedel dobre pracovať, potrebuje kvalitnú oponentúru. Štátna správa a samospráva to nie sú nepriatelia – mali by sa navzájom dopĺňať a obe slúžiť v prvom rade občanovi. Je to v záujme nás všetkých: starostov, primátorov aj občanov našich obcí. Veď všetci vieme: ak nejaký boj, nejaké svoje pozície stratíme, už nikdy ich späť nezískame – história ponúka reparát len veľmi zriedkavo!

Myslím si, že môžem byť vďačný osudu, že som po všetky tie roky mohol pracovať v orgánoch ZMOS-u a spolupracovať so špičkovými predstaviteľmi samosprávy Slovenska. Bola to pre mňa česť a bola to pre mňa aj príležitosť. Veľmi veľa som sa naučil a verím, že poznatky získané v tejto práci som vedel počas môjho 24 ročného pôsobenia vo funkcii primátora Moldavy nad Bodvou aj uplatniť a snáď som aj ja vedel svojimi názormi, svojimi skúsenosťami ovplyvniť dianie, ovplyvňovať dianie v miestnej samospráve. Neverím nikomu, kto si myslí, že ovláda dokonale fungovanie samosprávy a že nepotrebuje konfrontáciu svojich názorov, rady iných, skúsených ľudí, že v tvorivých rozhovoroch s kolegami nepotrebuje výmenu skúseností, odovzdávanie si argumentov. Keďže sme sa v ZMOS podieľali aj na tvorbe, na pripomienkovaní návrhov zmien v samospráve, na tvorbe a zmenách zákonov, mali sme možnosť aj ovplyvňovať dianie v zákonodarstve, hovoriť do vecí, argumentovať, presviedčať zákonodarcov, odborníkov ministerstiev, čo nás nútilo hlbšie sa venovať všetkým prerokúvaným témam, a tým sme sa dostali do čela procesov, mali sme výhodu včasnej informácie, vedeli sme sa na zmeny aj pripraviť. Dlhé roky som pracoval ako predseda Sekcie informatiky Rady ZMOS. Aj to boli pre mňa cenné skúsenosti, snažil som sa svoju odbornosť uplatniť pri rozvoji informatizácie miestnej samosprávy. Na konferencii ITAPA som bol za túto svoju činnosť v súťaži „ZlatyErb.sk 2012“ ocenený špeciálnou cenou pre osobnosť za dlhoročný prínos v oblasti budovania eGovernmentu v slovenských samosprávach. Ak by som chcel zhodnotiť svoj doterajší život, mohol by som povedať, že som bol spokojný a rád som vykonával svoju prácu počítačového odborníka vo svojich predošlých zamestnaniach, ale práca v samospráve, a samozrejme sem patrí aj moje pôsobe-

nie v orgánoch ZMOS, ma naplnila úplne, tu som našiel svoje poslanie, služba občanom a samospráve vedela naplniť moje predstavy o zmysle života. Ďakujem všetkým, ktorí mi v tom pomáhali.

Významných udalostí v živote ZMOS, ale aj v mojom pôsobení vo funkcii primátora mesta Moldava n/B bolo počas 24 rokov veľmi veľa. Prežil som veľa radostných chvíľ, ktoré ma naplňovali radosťou a uspokojením. Podobne tomu bolo aj počas 20 rokov strávených v Predsedníctve ZMOS a ešte viac v Rade ZMOS. Ťažko by mi bolo – a možno by som ani nechcel – vyzdvihnúť konkrétnu udalosť. Dôležité je, že činnosť ZMOS bola zmysluplná, osožná, pre obhajobu záujmov samospráv Slovenska nutne potrebná. Rád by som vyzdvihol prácu zakladateľov ZMOS, ktorí hneď pri vzniku samosprávy pochopili nutnosť založenia organizácie, ktorá bude nenahraditeľná pri obhajobe záujmov práve sa rodiaceho nového dieťaťa – samosprávy: Miloš Hetteš, Michal Sýkora, Árpád Schwartz, Sáša Slavkovský, Milan Muška, Jožo Mrva, Dušan Šimka, Jano Oravec, Jaro Hlinka a ďalší, ľudí, ktorí v tejto práci pokračovali a aj všetkých, ktorí aj dnes stoja na tejto strane barikády. Aj keď by som to rád urobil, určite nie je mojou úlohou tu vymenovať všetkých kolegov a spolupracovníkov – jednak ani by som nechcel nikoho vynechať, jednak je to vecou kroník a oficiálnych pamätných publikácií. Určite by som sa rád poďakoval za spoluprácu nielen kolegom, starostom a primátorom, ale aj všetkým spolupracujúcim vládnym činiteľom, politikom, činiteľom regionálnej samosprávy, zamestnancom ministerstiev a úradov rôznych úrovní, novinárom, ktorí nám fandili a hlavne občanom, ktorí nás v našej práci podržali. Chcem vyjadriť presvedčenie, že práca v ZMOS je prácou tímovou, k úspechu ZMOS bolo vždy potrebné, aby sme sa zomkli, aby sme argumentovali spoločne, aby sme boli jednotní. Vždy sme o sebe hovorili, že síce nie sme apolitickí, pretože väčšinou každý sme niekam aj politicky patrili (nebolo zvykom, aby volení predstavitelia miest a obcí boli nezávislí), ale tvrdili sme, že ZMOS je nadstranícka organizácia, kde sme v záujme obhajoby záujmov samosprávy vedeli odložiť svoje politické tričká. A to bolo jedným z kľúčov k úspechu!

Do ďalšieho štvrťstoročia práce ZMOS by som mu chcel zapriať jednotu, zomknutosť, múdrosť, politickú vyzretosť, vytrvalosť a zásadovosť pri obhajobe záujmov samosprávnosti na Slovensku. ZMOS predstavuje úžasnú silu – musíme si to uvedomiť.

Veď v ZMOS je cca. 96% samospráv Slovenska, členovia ZMOS reprezentujú viac než 95 % obyvateľov nášho štátu. Prajem ZMOS, aby si vedel zachovať túto silu, reprezentatívnosť, vieru ale aj odhodlanie pracovať v záujme všetkých obcí, miest a ich obyvateľov – občanov tohto štátu.

26. snem ZMOS

47

ZMOS 1990-2015

Obsah Príhovory ......................................................................................................................... 3 25 rokov v službách miest a obcí ................................................................................... 7 Historické míľniky ........................................................................................................... 9 1.

Ustanovujúca konferencia ZMOS 2.

Vznik regionálnych združení 3.

Nadviazanie medzinárodných kontaktov 4.

Prvé voľby do orgánov samosprávy 5.

Snemy ZMOS Udalosti, ktoré ovplyvnili samosprávy ....................................................................... 19 1. Úprava zásadných otázok fungovania územnej samosprávy

v Ústave Slovenskej republiky 2.

Prijatie zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení 3.

Prijatie Európskej charty miestnej samosprávy Slovenskou republikou 4.

Reforma verejnej správy, fiškálna decentralizácia 5.

Memorandum proti kríze 6.

Konsolidácia financovania miest a obcí 7.

Obecný majetok 8.

Transformácia podnikov vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom

na všetky mestá a obce 9.

Kompenzácia majetku miest a obcí vloženého do oblasti plynárenstva

a energetiky 10.

Eurofondy a samosprávy 11.

Prechod kompetencií v oblasti sociálnych služieb 12.

Prechod kompetencií v oblasti základného školstva 13.

Založenie vyše 200 spoločných obecných úradov 14.

Modernizácia samosprávy prostredníctvom informatizácie ZMOS - zodpovedný partner zákonodarnej a výkonnej moci .................................. 24 1.

Kontakty s prezidentom Slovenskej republiky 2.

Kontakty a rokovania s Národnou radou Slovenskej republiky 3.

Kontakty a rokovania s politickými subjektmi 4.

Kontakty a rokovania s vládou SR

48

26. snem ZMOS

ZMOS 1990-2015

Dialóg je najlepšia forma na presadenie záujmov samosprávy ................................ 26 ZMOS - združenie právnických osôb ........................................................................... 27 1.

Charakteristika združenia 2.

Ciele združenia 3.

Logo ZMOS 4.

Zastúpenie ZMOS v odborných a pracovných komisiách 5. Členská základňa ZMOS 6.

Regionálne združenia Organizačná štruktúra ZMOS ...................................................................................... 29 1.

Orgány ZMOS 2.

Predseda ZMOS 3.

Rada ZMOS 4.

Podpredsedovia ZMOS 5.

Predsedníctvo ZMOS 6.

Sekcie Rady ZMOS 7.

Kontrolná komisia ZMOS 8.

Kancelária ZMOS Oskar bez bariér ............................................................................................................ 33 ZMOS v spomienkach ...................................................................................................

1.

Mať dobré srdce a robiť múdre rozhodnutia Bc. Pavel Baráni ...................

2.

Vďaka za príležitosť PhDr. Oľga Gáfriková ..............

3.

ZMOS vznikol ako hnutie za vytvorenia skutočného domova Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. .....

4.

Miestne samosprávy sú za základné piliere demokratického štátu Ing. Milan Muška ..........

5.

Centralizácia spôsobuje mŕtvicu jadru a anémiu na okrajoch Ing. Viktor Nižňanský, PhD. .....

6. Koncepčná a tímová práca priniesla svoje ovocie Miroslav Rejda .......

7.

Tak sme začínali Seraf Tropek ............

9.

Komunálna reforma verzus modernizácia územnej samosprávy Ing. Ján Turčan .......

10.

Budúcnosť je v spoluprácu obcí a regionálnom rozvoji Ing. Eduard Vokál .......

11.

ZMOS predstavuje úžasnú silu - musíme si to uvedomiť Ing. István Zachariáš ...

34 34 34 35 37 38 40 41 43 45 46

26. snem ZMOS

49