Gymoš Február 2016

ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 7 - FEBRUÁR 2016

Veľký deň Človek z Gulagu Na saniach K vreckovému Postup

12. 2. 2016

Valentínska pošta Napíš niekomu odkaz, vhoď ho do schránky pri učebni 51 a my ho doručíme za teba.

EDITORIÁL Jana Bosáková

Makačka

/foto na obálke: Tobiáš Prokop , foto editoriál: archív Jany Bosákovej/

V

ţivote sa občas stáva, ţe človek musí spraviť dôleţité rozhodnutia. Čo sa týka mňa, vybrať si tú správnu vysokú školu bol obrovský problém. Rozhodovala som sa, či sa budem venovať športu, alebo študovať ţurnalistiku. Nakoniec som si pomyslela, ţeby bol dobrý nápad tieto dva moje koníčky spojiť dohromady. A v takomto prípade je pre mňa ideálnou kombináciou vyštudovať niečo spojené so športom a v budúcnosti pracovať ako športový redaktor. Takţe som dlho neváhala a podala som prihlášku na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, odbor kondičné trénerstvo.

Keď to vyjde, môţem v ţivote robiť to, čo ma najviac baví.

Musím povedať, ţe príprava na prijímacie skúšky, najmä ak obsahuje aj kondičnú časť, je veľká záťaţ. Síce som bola v minulosti aktívna futbalistka, ale akonáhle človek vypadne z tréningového procesu, veľmi ťaţko sa mu získava forma naspäť. Keď som v januári začala prípravu, zo začiatku som si dala len beh. Myslela som si, ţe nejakú kondičku z futbalu ešte budem mať, ale opak je pravdou. Tri kilometre behu a len tak-tak som dobehla domov. No aj keď úplne vyčerpaná, ale

s dobrým pocitom, ţe som spravila niečo pre seba a taktieţ aj pre moje zdravie. Ďalším problémom pre mňa je gymnastika. Keď som zistila, ako má vyzerať gymnastická zostava, ostala som v mierom šoku, ţe to nikdy nedokáţem. Po dvoch týţdňoch intenzívneho tréningu som sa rozhodla, ţe začnem aj plávať, ale ukázalo sa , ţe aj plávanie je moja slabšia stránka. Stačilo však zopár tréningov a začalo ma to veľmi baviť, takţe preplávať sto metrov v limite by nemal byť uţ pre mňa aţ taký problém :) Teraz je to uţ dobrý mesiac a pol, čo kaţdodenne pracujem na sebe a musím povedať, ţe síce spĺňam štandardy, ale rada by som nazbierala aj bonusové body za čo najlepší čas. Skúšky mám aţ koncom apríla, ale pred sebou mám ešte dlhú cestu, aby som to všetko zvládla a úspešne sa dostala na školu.

Som veľmi rada, ţe mám priateľov a rodinu, ktorí ma podporujú, a, našťastie, aj motiváciu, ktorá ma posúva dopredu. Lebo keď človek naozaj niečo chce a má pevnú vôľu, tak zvládne takmer čokoľvek.

REDAKČNÁ RADA ŠÉFREDAKTOR: Jana Bosáková REDAKTORI: Klaudia Hockicková, Patrícia Biathová, Nikola Hnatková, Lívia Paľová, Martina Randárová, Michaela Ţdiľová, Denis Sopko, Alexandra Hockicková, Peter Buben, Michaela Haríňová, Silvia Babčáková, Ema Rohaľová, Barbora Hudaková FOTOGRAF: Tobiáš Prokop GRAFICKÍ EDITORI: Radovan Sosňák, Ján Helmanovský, Aneta Balaščáková EDITORI: Mgr. Branislav Boďo, Mgr. Ivana Štefanišinová EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Simona Rapčanová, Mgr. Peter Reviľák, Mgr. Albert Balog KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— gymos.ssjh@gmail.com; bosakova.janka@gmail.com

Gymoš 03

OBSAH

>POHĽAD SPÄŤ<

Veľký deň

Záver októbra sa na Spojenej škole Juraja Henischa kaţdoročne nesie v znamení Dňa otvorených dverí

Keď videl, ako reţim zaobchádza s ľuďmi, postavil sa s kamarátmi proti nemu. Mal štrnásť rokov, keď začali kresliť letáky a písať verše proti reţimu, za >ROZHOVOR< čo bol odsúdený na doţivotie Človek z Gulagu v pracovných táboroch na Sibíri

>OBSAH< 3>EDITORIÁL< Makačka 4>OBSAH< 5>PRIESKUMNÍK< 6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE< 8>AKTUÁLNE< Na saniach 10>Pohľad späť< Veľký deň

04 Gymoš

12>HISTÓRIA< Vznik štátu

26>OČAMI ŠTUDENTA< Ako ďalej?

14>UDALOSTI< Postup

27>5 OTÁZOK< Ako Vardy

16>ROZHOVOR< Človek z Gulagu

28>OĽA A KOĽA< Dovi!

20>FINANCIE< K vreckovému

29>ABIHO PORADŇA< Pravá tvár

22>BÝVALÍ ŠTUDENTI< Vojak

30>YO-GHIHO VÍZIE< Vulgárna škola mravúv stodola

24>MÔJ SPLNENÝ SEN< Druhý ročník

31>OUT<

PRIESKUMNÍK Aká je výška vášho vreckového od rodičov?

Týţdenné vreckové od rodičov nemám, pravidelne si privyrábam na brigádach, ale keď niečo potrebujem, rodičia mi prispejú.

Nikola Hnatková, 4.G

do 10€ 24%

nad 10€ 9%

nič 46%

do 5€ 21%

Odpovedalo 54 študentov školy

PERLA DUCHA „Vidíme ţiť ľudí, ktorí nemajú hlavy.“ Tretiačka Denisa Nogová pribliţuje expresionizmus v románe Na západe nič nové.

Gymoš 05

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE ebi učiteľe znaľi, jak zvladac toten ňenormalni stres zos ţjakoch, začjatkom noveho roka pre ňich škola zorganizovala špecjalni psichosocijalni kurz. Prišla ňenormalna odborňička zos največeho centra na vichot ot Richvaldu a po das troch hodzinoch ňenormal-

Ţ

Uš

tradičnu sučasťu oslavoch noveho roka vof škoľe je slavnostne poseďeňe učiteľoch vof jedalňi. Ňevjazanu zabavu, ktora je pritomna po caľi čas, zavidzi našemu učiteľskemu kolektivu ňejedna škola vof kraju. Šicko začina recitaciju basňoch najviz-

ňe putavich prednaškoch še šicke zučastňene zhodľi na tim, ţe še ňetreba ňičeho bac, bo našo študenci su vlastňe mile a po vzďelaňu tuţjace stvori, pre ktorich je učiteľ vecej jak vlastni ajfon.

Aľe pre kaţdi pripad škola vzapeťi nechala vibudovac pot školu protiatomovi krit.

namňejšich šturovskich basňikoch, po ktorich prichadza na rad spoločne riešeňe najzaujimavejšich prikladoch zos matematiki ií fiziki. Na zaver bohateho programu ešťe šicke vipracuju das tri maturitne zadaňa zos ňemčini a idu domu.

Piťo Piťo Gymoš

06 Gymoš

jo mušeľi pouţic sťahovaci pas, ţebi sebe usta na koncu vraciľi do povodnej polohi.

Vrcholom však bula tombola. Viťas Maťo Baran zos štvartej ge bul zos toteho ňečakaneho uspechu taki dojati, ţe reval jak besni a cenu mu mušela prebrac spoluţiačka Klaudija.

/foto: archív Gymoša/

Na

koncu januara bul ples.

A ja som zaš jak gadţo calu noc višel na sceňe vof kabinece.

Aľe zos teho, čo som čul, to bul ňenormalni bašavel. Kofola cekla prudom, na parkece to ňenormalňe vrelo a šicke chodziľi zos takim širokim usmevom, ţe tro-

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

D

ano zos štvartej H bul zaš na Obvodnim koľe Olimpijadze zos ňemeckeho jazika. Vof konkurenciji das tristo školoch i das tišictristo rodenich Nemcoch, co še nahodou ocitľi na Slovensku, še vraj vobec ňestracil. Akurat mal

T

eho roku prišol šňich ňečakaňe skoro a takoj udrel plnou silou. Ňeprešla aňi polufka januara a uš še objaviľi perše ňesmele vločki. Za daľše dva tiţdňe napadlo das tri centimetre čerstveho šňihu, co vivolalo vof radoch učiteľoch i študentoch ňečakanu paniku. Šic-

smolu, ţe kec vihlasovaľi visletki, ňikto mu ňepovedzel, ţe ma davac pozor, taţe ňikto na škole ňezna, jak dopadnul. Ľem dufam, ţe ňevihral, bo bi mušel isc na kraj a ja uš fakt ňeznam, skadzi bi zme na to vţaľi peňeţi!

ko, co malo ruki i nohi, takoj začalo čiscic šňich pred školu, bo realňe hrozilo, ţe minimalňe tri dňi še ňebudze učic. A to bi našo študenci ňepreţiľi. Ďoďo reval jak besni, bo uš sebe fakt chviľu mišľel, ţe pridze o benzenove jadra, co bi podľa jeho slov asi ňepreţil. ahňi sebe na remeslo je nazov akcije, ktoru škola robi na koncu januara pre ţjakoch dzevjatich ročňikoch zakladnich školoch, aby im pomohla spravňe še rozhodnuc pri vibere strednej škoľi. Kaţdi dzeň še predstavuje dajaki odbor a zakladne ško-

Š

kola ma ulňe novu hračku.

Po ňespočetnom mnostve analyzoch, skumajucich dopat najnovšich technologiji na

Š

psichicku inštalateroch, še koňečňe kupila 3D tlačiareň. Največu radosc zos teho maľi ňepochybňe automechanici zos 3.D, bo su uplňe perše vof ca-

ľi vof toten dzeň pošilaju na naše ďielňe totich ţjakoch, co ho chcu prisc do nas študovac. Največi zaujem je kaţdoročňe o mechanikoch nastavovačoch, bo aš ošem percentoch zos ňich dokaţe po skončeňi škoľi napisac svoje meno bes chibi. lej historiji škoľi, ktore maju realnu šancu, ţe sebe ich nazov triedi dachto zapameta. Zaťiaľ ňeje jasne, co še budze na totej tlačiarňi tlačic, no Jančo zos trecej A hutorel, ţe by ju potreboval doma, bo mu dochadza toner a pomaly uš ňebudze znac tlačic ospravedlňenki pre šickich spoluţjakoch.

Gymoš Gymoš 07 07

AKTUÁLNE -> Bardejovčan Martin Joppa je najmladším členom slovenského reprezentačného sladge hokejového tímu.

/foto: Branislav Boďo/

Na saniach Martina Randárová

/foto: Tobiáš Prokop/

Študent Gymnázia pri Spojenej škole Juraja Henischa Martin Joppa má ako jeden z najlepších sledge hokejistov na Slovensku šancu v tomto roku získať ocenenie Športovec Prešovského samosprávneho kraja.

Ak

niečo dokáţe spojiť celý ský sledge hokejový tím nemá za sebou bohanárod, je to určite šport. tú históriu. Objavil sa tu aţ v roku 2006. Na V poslednej dobe sa na celom Slovensku existuje len jeden jediný Slovensku darí cyklistike klub Bencont v Dolnom Kubíne. A práve za a túto zimu sa opäť vďaka Veronike Zuzulovej tento tím hrá aj štvrták Spojenej školy Juraja a Petre Vlhovej populárnym stáva zjazdové Henischa Martin. K sledge hokeju sa dostal lyţovanie. ešte v jeho raných začiatSú však aj také športy, koch a od začiatku patrí K sledge hokeju sa dostal o ktorých Slováci moţno medzi najväčšie talenty. ešte v jeho raných v ţivote nepočuli. Jedným Na veku v tomto začiatkoch a od začiatku z nich je napríklad sledge športe nezáleţí. Najstarší patrí medzi najväčšie hokej, čiţe obdoba ľadovéhráč ich tímu má štyridsaťtalenty. ho hokeja pre telesne posdva rokov. Práve Martin je tihnutých. „Vznikol v roku jeho najmladším členom 1960 vo Švédsku. Hrá sa na ľadovej ploche a zároveň kapitánom, čo len dokazuje jeho podľa pravidiel takmer rovnakých, ako má talent. K sledge hokeju sa dostal prostrednícten tradičný. Hráči sedia na špeciálnych sa- tvom jedného známeho. Tento šport ho veľmi niach, na ktorých sú upevnené dva korčuliar- chytil a stal sa jeho koníčkom. Ak si myslíte, ske noţe. Hrajú a pohybujú sa pomocou krát- ţe za hru hráči majú nejaký zárobok, mýlite kych hokejok s hrotmi na konci,― hovorí re- sa. V niektorých krajinách sú síce hokejisti prezentant Slovenska Martin Joppa. Sloven- platení, no nie sú to nejaké závratné sumy.

08 Gymoš

AKTUÁLNE

-> Martin sa viackrát objavil aj v národnom tíme. Jeho najväčším úspechom je zatiaľ tretie miesto na majstrovstvách sveta B kategórie. /foto: archív Martina Joppu/ /foto: archív Martina Joppu/ /foto: Marián Šoth/

-> V súčasnosti hrá za dolnokubínsky tím Bencont, ktorý je zároveň aj základom reprezentácie Slovenska. Martin je v tíme síce najmladší, no zároveň je jeho kapitánom.

Uţ v roku 2013 sa Martin ako pätnásť- mieste. Sezóna začína v septembri a konči ročný zúčastnil majstrovstiev sveta B kategó- v marci, kedy je superfinále. rie. Úspechy ho sprevádzali naďalej a v roku Vrcholom tohto roku budú určite maj2014 sa dostal do Zlína, kde hral za miestny strovstvá Európy, ktoré sa od 31. marca do 11. klub. Tam odohral jednu sezónu v českej lige. apríla uskutočnia vo Švédsku. „. To, ţe náš V roku 2015 sa zúčastnil majstrovstiev sveta klub začal hrať extraligu, nám môţe dopoB kategórie, ktoré sa konali vo Švédsku, a Slo- môcť k lepšiemu umiestneniu. Cieľom je zísváci získali bronz. Momentálkať skúsenosti a zápasovú ne hrá za uţ spomínaný klub prax. Keďţe Dolný Kubín je V roku 2015 sa Bencont v Dolnom Kubíne, od Bardejova relatívne ďalezúčastnil majstrovstiev ktorý zaţíva v tejto sezóne ko, nie je moţné pravidelne sveta B kategórie, ktoré premiéru v spoločnej českotrénovať. Tréningy sa preto sa konali vo Švédsku, a slovenskej lige. „Dobrých uskutočňujú počas sústredeSlováci získali bronz. sledge hokejistov nenájdete ní, ktor é sa k on a j ú na kaţdom rohu. S beţným hokejom sa to nedá ani porovnať. Dokopy je týchto hráčov len šestnásť, z toho sme dvaja z Bardejova,― popisuje situáciu Martin. V Čechách hrá ligu desať tímov. Zápasy sa oproti klasickému hokeju líšia len v tom, ţe čas je o päť minút kratší. Dolnokubínčania tie svoje hrajú v Púchove. Momentálne sa po polovičke sezóny slovenský tím nachádza na piatom

v priemere dvakrát do mesiaca.―

Na budúci rok ich čakajú majstrovstvá sveta B kategórie, no doposiaľ nie je známe, kde sa budú konať. O mieste konania rozhodne výbor pol roka predtým. Paralympijský výbor v Bratislave verí, ţe práve tento ročník by sa majstrovstvá mohli konať aj na Slovensku, čo by bola pre tento šport skvelá reklama.

Gymoš 09

POHĽAD SPÄŤ

Veľký deň

-> Hlavná chodba patrila výstave práce ţiakov odbornej školy.

Silvia Babčáková

/foto: Tobiáš Prokop/

Záver októbra sa na Spojenej škole Juraja Henischa kaţdoročne nesie v znamení Dňa otvorených dverí

/foto: Tobiáš Prokop/

S

priestormi a ponukami štúdia na škole sa pred necelými štyrmi mesiacmi oboznámilo vyše šesťsto ţiakov základných škôl. Keďţe výber strednej školy je pre kaţdého z nich veľmi dôleţitý, ukázali sme im aj tento rok tie najvýznamnejšie úspechy, aktivity a priestory výučby, ktoré by im mali pomôcť zorientovať sa pri výbere strednej školy. Podľa reakcií bol ten minuloročný rovnako úspešný ako tie pred ním.

Po vstupe do vestibulu budúcich prvákov privítala ľudová hudba, spev a tance v podaní našich talentovaných členov folklórneho súboru. Hneď po tom sa spolu so svojím sprievodcom vydali na prehliadku školy. Vše-

/foto: Jozef Bakajsa/

10 Gymoš

POHĽAD SPÄŤ

-> Deviatakov vítal kultúrny program v podaní folklórneho súboru. /foto: Tobiáš Prokop/

obecné informácie, úspechy a mimoškolské boroch, moţnostiach štúdia a úspechoch aktivity školy videli v prezentácii, ktorú im zručných študentov odbornej školy získali pri ukázali tohtoroční prváci gymnázia v aule. návšteve ich učební. Novinkou bola firma KaVzápätí navštívili chrám fyziky, v ktorom im max, ktorá si svoj informačný stan rozloţila študenti gymnázia ukazovali školské pomôc- na chodbe pod aulou a ponúkala ţiakom polyky, pokusy s elektrickým prúdom a tieţ mali technickej školy pracovné príleţitosti po moţnosť zahrať si logické hry na projektore. skončení štúdia. Nasledujúcimi zástavkami V učebni s číslom sedemnásť si našli svoje boli učebne informatiky, geografie, nemeckéhlavne obľúbenci biológie. Tam mohli vidieť ho či ruského jazyka s rôznymi aktivitami. biologické pomôcky a tieţ zaujímavé pokusy, Nechýbala ani návšteva učebne s čísnapríklad dôkaz toho, ţe fajčenie naozaj škodí lom päťdesiat jeden, teda sídla redakcie, kde zdraviu. Fúkaním do roztoku v krátkych videách videli sfarbovali kvapalinu do fiavšetky najväčšie úspechy čalova. Nefajčiari s väčšou kasopisu Gymoš. Dúfame, ţe aj „Učebňa bola zaujímavá, pacitou pľúc fúkali dlhšie a tie viacerých presvedčili, aby upútali ma pomôcky ich farba bola sýtejšia. sa o rok stali súčasťou našej a pokusy, ktoré nám V ďalšej zaujímavej učebni školy. Darčekom pre kaţdú ukázali študenti.“ sa oboznámili s projektom skupinu bol jeden z výtlačkov Comenius, ktorého sa môţu nášho časopisu. zúčastniť znalci anglického Poslednou zastávkou jazyka a vďaka nemu navštíviť aj zahraničné boli priestory telocvične. Vo veľkej sa odohrákrajiny. Na prízemí ich ešte čakalo chemické vali bratovraţedné súboje vo florbale medzi laboratórium, v ktorom pri pokusoch častok- študentmi odbornej školy a gymnazistami, rát doslova tuhla krv v ţilách, lebo okrem za- ktoré po viacerých kolách skončili výhrou ujímavých pomôcok, ktoré si mohli obzrieť, gymnazistov. Novinkou našej školy je novomali ţiaci základných škôl dokonca moţnosť vybudovaná fitness telocvičňa, ktorú ţiaci tieţ aj asistovať pri reakciách niektorých chemic- navštívili. „Páčilo sa mi, ako príjemne na mňa kých prvkov. „Najviac ma zaujalo chemické telocvičňa pôsobila,― pokračovala Mária laboratórium. Učebňa bola zaujímavá, upúta- v hodnotení priestorov školy, „zaujali ma li ma pomôcky a pokusy, ktoré nám ukázali hlavne trampolíny a cviky, ktoré sme si na študenti,― pochvaľovala si Mária, deviatačka nich mohli vyskúšať .― A čo sa týka mimoškolzákladnej školy v Zborove. ských aktivít, bola spokojná najmä s ľudovým Chodba na druhom poschodí patri- programom. „V porovnaní s inými školami, la hlavne študentom polytechnickej školy, na vašom Dni otvorených dverí sa mi veľmi ktorí tam priblíţili mladým ţiakom ich rôzne páčil úvodný ľudový program, pretoţe oţivil vynálezy. Viac informácii o jednotlivých od- školské prostredie.― -> Učebňa ruského jazyka predstavila tradičný ruský kroj.

Gymoš 11

HISTÓRIA Michaela Ţdiľová

/zlatyfond.sme.sk /

Vznik štátu Prvá svetová vojna, udalosť, ktorá výrazne napomohla vzniku Slovenského štátu

-> Milan Rastislav Štefánik sa výrazne zaslúţil o vznik ČSR.

Je

/foto: www.lidovky.cz /

/foto: www.lidovky.cz /

-> Medzi činnosti Československej národnej rady patrila aj tlač časopisov.

-> Tomáš Garrigue Masaryk stál na čele Československej národnej rady.

12 Gymoš

rok 1914, začiatok prvej svetovej vojny a český národ rovnako ako slovenský a mnoho ďalších vstupuje do vojny ako súčasť Rakúsko-Uhorskej armády na strane Trojspolku. Zároveň vzniká vojna aj vo vnútri štátu, keďţe na území Uhorska panuje silná maďarizácia, a preto vyhliadky ostatných národností ţijúcich v tomto štáte spolu s Maďarmi na osamostatnenie sa sú veľmi malé. Slovákom však odvaha nechýba a neboja sa ani silných Maďarov.

Po neúspešných pokusoch získať vlastnú autonómiu a vyhlásiť sa za národ v devätnástom storočí to skúšajú opäť . Tentoraz si však nájdu spojenca so spoločnou históriou, podobným jazykom, ktorý je tieţ súčasťou Rakúsko-Uhorska. Pomoc nachádzajú v susednom Česku. Súčasne s tým sa aj v zahraničí, najmä Amerike, začínajú ozývať hlasy volajúce po samostatnosti Česka a Slovenska a vzniku spoločného štátu oboch národov. Najaktívnejšími spolkami sú Slovenská liga a České národné zdruţenie, ktoré sa v roku 1915 zaslúţili o podpísanie Clevelandskej dohody. Tá tieţ obsahovala poţiadavky na vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov ako federatívneho zväzku štátov s plnou autonómiou Slovenska, vlastným snemom, štátnou správou a úplnou kultúr-

/foto: wikipedia.org/ /

HISTÓRIA

-> Pred dvadsiatimi tromi rokmi sa rozdelila Československá federatívna republika na dva samostatné štáty Slovenskú republiku a Českú republiku. /foto: rodobrana.org /

nou slobodou. du v zahraničí. Takzvané légie mali vzniknúť Doma zatiaľ mnohí ľudia emigrujú, hlavne na území Ruska, Talianska medzi nimi aj významný český politik Tomáš a Francúzska. Mali pozostávať najmä Garrigue Masaryk. V Paríţi, kam odišiel, v z vojnových českých a slovenských zajatcov tom čase ako pilot francúzskej armády pôsobí v Rusku, vojenských zbehov a krajanov v zaaj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Obaja sa hraničí. Tieto légie by však uţ nebojovali na rozhodli presvedčiť vlády Dohody, ţe treba strane Trojspolku, ale na strane Dohody. Na vytvoriť samostatný český a slovenský štát, ich čele stál Štefánik. ktorý nebude nepriateľom Dohody, ale, naDohodové štáty takúto pomoc v boji opak, jej spojencom. Vďaka proti Nemecku a jeho spojentomu na podnet Slováka com potrebovali, a aj preto sa Československá národná Štefánika vzniká 13. februk myšlienke vzniku Českoslorada sa od začiatku ára 1916 v Paríţi ako riadiaci venskej republiky ochotne prisnaţila vytvoriť orgán Československého zaklonili. Odboj sa konal aj na československú armádu hraničného odboja Českodomácej pôde, kde vznikli v zahraničí. slovenská národná rada. Na spolky ako Slovenská národná jej čele stál Tomáš Masaryk, strana, Slovenská ľudová strapodpredsedami sa stali Josef Dürich a Štefá- na, Hlasisti a Sociálno-demokratická strana Slonik, tajomníkom český politik Eduard Beneš. venska. K vzniku ČSR napokon dopomohlo aj Jej hlavným cieľom bolo diplomatické uzna- to, ţe Spojené štáty v roku 1917 vstúpili do vojny nie samostatnosti Československa. a americký prezident Woodrow Wilson vydal Medzi jej činnosti patrila aj tlač časopi- štrnásť mierových bodov, ktoré obsahovali aj sov La Nation Tchèque (Český národ) a Čes- bod o vytvorení autonómie pre národy ţijúce koslovenská samostatnost. Od svojho vzniku v habsburskej monarchii. Po mnohých dokubola Rada povaţovaná za dočasnú českoslo- mentoch (Clevelandská dohoda, Trojkráľová venskú vládu, ktorá oficiálne reprezentovala deklarácia, Pittsburská dohoda, Washingtonská nový štát v rokovaniach s predstaviteľmi do- deklarácia) bola 28. októbra 1918 vyhlásená sahodových mocností. mostatná Československá republika ako jeden Československá národná rada sa od za- z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska. Vyčiatku snaţila vytvoriť československú armá- hlásená bola v Prahe, bez vedomia Slovákov.

Gymoš 13

UDALOSTI

-> Tretiak gymnázia Ľuboš Kačmár sa ako najlepší Bardejovčan prebojoval na Krajské kolo Olympiády v anglickom jazyku.

Postup Barbora Hudaková

/foto: Tobiáš Prokop/

Vďaka víťazstvu v školskom kole Olympiády v anglickom jazyku sa Ľuboš Kačmár posunul na obvodné kolo. Na krajské postupuje ako najlepší Bardejovčan

Š

trnásteho januára hostila Hotelová lovaní od domácich študentov, myslím si, ţe akadémia Jána Andraščíka v Bardejove u nich prebiehalo klasické vyučovanie. ObsaObvodné kolo Olympiády v anglickom dili sme len asi štyri učebne informatiky jazyku, kde spolu súperili študenti a jedáleň.― stredných škôl z Bardejova, Starej Ľubovne, Obvodné kolo olympiády sa začalo rozSvidníka a Stropkova. Gymnázium Spojenej delením študentov do kategórii a následnou školy Juraja Henischa na ňom písomnou časťou v triedach. zastupovali súrodenci Kačmá„Najskôr nás čakala písomná rovci. Prváčka Klára medzi prčasť. Tá obsahovala počúvanie, „Pre mňa to bola vákmi a druhákmi gymnázií čítanie s porozumením, gramatiasi najľahšia časť a Ľuboš o kategóriu vyššie. „Na ku a nakoniec úlohy na slovnú súťaţe.“ súťaţ som sa nijako špeciálne zásobu. Trvala zhruba tridsať nepripravoval. Uţ mám skúseminút. Pre mňa to bola asi najnosti so súťaţami z anglického ľahšia časť súťaţe. Musím uznať, jazyka, takţe som vopred vedel, čo ma tam ţe dávajú dosť zaujímavé testy.― Po písomnej pribliţne čaká. Po minulých rokoch som po- časti nasledovala prestávka na obed, počas chopil, ţe prípravou sa len zbytočne znervóz- ktorej si súťaţiaci mohli vymeniť názory ňujem,― hovorí Ľuboš, ktorý sa vďaka svoj- a pocity z písomnej časti. Názory boli rôzne, mu výkonu ako najlepší Bardejovčan dostal niekto to skonštatoval ako jednoduché v kategórii študentov tretieho a štvrtého roč- a ľahké a niekto ako ťaţké a namáhavé. níka gymnázia na Krajské kolo.

Druhou časťou bola ústna odpoveď Vyučovanie na škole, ktorá olympiádu pred komisiou. Keďţe poradie nebolo dohostila, nijako neobmedzovali. „Boli sme izo- predu dané, najodváţnejší mohli ísť ako prví.

14 Gymoš

-> Najskôr na študentov čakala písomná časť. Ľuboš s ňou nemal ţiadny problém.

UDALOSTI

/foto: Tobiáš Prokop/

Nikto však nenašiel odvahu a poradie nako- na časť prebiehala, napríklad tým, ţe do svojniec určila komisia. Aby sa zabezpečila ob- ho prejavu dokázali vniesť humor. Ľuboša to jektívnosť, študenti, ktorí ústnu časť absolvo- ani veľmi neprekvapilo: „Počul som viacero vali, sa medzi ostatných uţ nepríbehov a rozhovorov súťaţiavrátili. „Vyskúšaní ţiaci zostácich s porotou. Najviac ma ...odpovedal, ţe vali vo vnútri, aby niečo nepreoslovil rozhovor jedného štunemôţe byť pod zradili tým nasledujúcim. Čadenta, ktorý keď sa skúšajúci kal tam na nás obrázok a text. začal vyhovárať na svoju ţenu, papučou a musí sa Samozrejme spolu nesúviseli. ţe mu nedovolí kúpiť si taký za seba postaviť!

Mal som dve minúty na prídrahý dom, odpovedal, ţe nepravu. Samotné skúšanie predmôţe byť pod papučou a musí loţeného textu bolo vlastne o hraní rolí. Ja sa za seba postaviť! Myslím si, ţe aj to mu som bol realitný maklér a skúšajúci boli ku- výrazne pomohlo k celkovému víťazstvu.― Je pujúci. Mojou úlohou bolo presvedčiť ich, jasné, ţe sa ešte raz spolu stretnú na krajaby si zakúpili dom vo vyššej cene, ako je skom kole. On ako víťaz a Ľuboš ako najlepší v ponuke. Obrázok bol o niečom inom. Tam z okresu a štvrtý najlepší z obvodu. stačilo popísať výhody a nevýhody individu/foto: Tobiáš Prokop/ álneho štúdia na počítačoch,― opisuje priebeh ústnej časti. S porozumením textu nemal ţiadny váţny problém. Trochu horšie to bolo s príbehom. „Rýchlo vymyslieť príbeh mi robí problém aj v slovenskom jazyku, o to horšie je to v angličtine. No videl som, ţe tam nie som najhorší, čo ma upokojovalo.― Ako sám priznáva, výhodu mali tí študenti, ktorí dokázali uvoľniť atmosféru v učebni, kde úst-> Aj keď komisia umoţnila študentom ísť na ústnu časť podľa vlastného uváţenia, všetci radšej počkali, kým ich zavolajú.

Gymoš 15

/foto: Tobias prokop/

ROZHOVOR

Peter Buben

Človek z Gulagu Keď videl, ako reţim zaobchádza s ľuďmi, postavil sa s kamarátmi proti nemu. Mal štrnásť rokov, keď začali kresliť letáky a písať verše proti reţimu, za čo bol odsúdený na doţivotie v pracovných táboroch na Sibíri

16 Gymoš

ROZHOVOR

-> Študenti mali moţnosť zistiť, aký bol ţivot v komunizme ťaţký.

L

evko Dohovič sa narodil v malej dedinke pri Uţhorode na Ukrajine do rodiny gréckokatolíckeho farára. Ako syna kňaza ho politický reţim Sovietskeho zväzu zasiahol uţ ako malého chlapca.

Jeho otec musel pred nacistami utiecť do Československa a on s matkou a súrodencami ostali doma na Ukrajine. Za svoju činnosť mal v pracovnom tábore stráviť celý ţivot, no priatelia sa za neho zaručili,

/foto: Tobiáš Prokop/

cenu, pretoţe tam bola spoločnosť kriminálnikov a rok a pol som kopal tunel popod školu primitívnymi nástrojmi. Vykopal som ho, utiekol som, ale na slobode som bol len päť dni. Boli to tie najrýchlejšie dni môjho ţivota.

Po piatich dňoch ma chytili, lebo som nebol dosť ostraţitý. Ale v šestnástich je svet gombička, ako sa hovorí.

Boli ste v pracovnom tábore, keď zomrel Stalin. Ako to vyzeAká práca sa vykonávala ralo po jeho smrti?

Tábory boli od seba v pracovných táboroch?

Po smrti Stalina v roku vzdialené šesťtisíc Boli to rôzne práce. Ja 1953 vznikali štrajky. Všetkilometrov a komunisti som v maloletom tábore mekých neplnoletých amnestonevedeli pochopiť, ako dzi kriminálnikmi, kde sme vali, mňa poslali na Vorkutu. sme sa dohovorili. sa kaţdý deň báli o svoj ţiStalina vyhlásili za nepriatevot, pracoval tri týţdne na ľa ľudu a my sme začali píle, no ochorel som. Chvíľu som pracoval ako štrajkovať, chceli sme, aby spravili revíziu spizámočník a tak ma preloţili do kniţnice. sov, aby tých, ktorí mali byť odsúdení, odsúdiV Molotovsku som vykonával rôzne práce, li a nevinných prepustili. Prvý štrajk vznikol kam ma dali, tam som robil. Vo Vorkute som v máji a u nás vo Vorkute koncom júna. Tábokopal v bani uhlie v hĺbke 620 metrov. ry boli od seba vzdialené šesťtisíc kilometrov a komunisti nevedeli pochopiť, ako sme sa doKoľkokrát vás uväznili? hovorili, pretoţe nás stále zamykali a stráţili.

Dokopy štyrikrát. Prvýkrát v Uţhorode, druhýkrát v Archangeľsku po mojej snahe Ako dopadol štrajk vo vašom tábore? o útek – ja som sa odtiaľ chcel dostať za kaţdú Chybu sme spravili my na bani 29, boli

Gymoš 17

/foto: thegulag.org/

ROZHOVOR

/foto: lituanus.org/

-> Gulag Vorkuta-symbol hrôzy.

-> Dnes uţ, našťastie, hrôzy komunizmu pripomínajú len ruiny budov.

sme mladí, priemerný vek tam bol asi tridsaťpäť rokov. Bolo nás tam asi tisícšesťsto väzňov, samé horúce hlavy. Baňu číslo 7 obkľúčili špeciálne vojská, väzni sa rozhodli, ţe končia štrajk a šli do bane, no nepracovali. My sme však boli tvrdohlaví, nechceli sme skončiť štrajk, chceli sme, aby splnili naše poţiadavky. Prišla komisia z Moskvy, ktorá nás odhovárala, no nepochodili u nás a tak dali rozkaz „A do davu!―. Strieľali z troch guľometov, dvestošesťdesiat ľudí zabili a tristodvadsať zranili, medzi nimi aj mňa.

Po návrate z tábora to muselo byť pre vás ťaţké. Neodsudzovali vás ľudia za to?

Poviem vám pravdu. Na Ukrajine ľudia na politických väzňov pozerali dobre, nemali proti nám nič. Mňa napríklad pustili domov v roku 1956. Najskôr som musel predstúpiť

18 Gymoš

pred komisiu, ktorá ma nakoniec, chvalabohu, pustila domov vďaka tomu, ţe sa dirigent zakarpatského zboru, šéfdirigent divadla v Uţhorode a môj ujo Andrej zaručili, ţe uţ nebudem vykonávať činnosť proti komunizmu a socializmu.

Ako dnes vnímate fakt, ţe ste boli v pracovnom tábore?

K tomu by som chcel povedať, ţe neľutujem, ţe som bol v pracovných táboroch. Dnes je taká zvláštna doba, ľudia sú sebeckí a hľadia len na seba. Raz, keď sme prišli domov s mojou manţelkou z kostola, sadol som si do svojej pracovne a povzdychol som si, ţe by som sa rád vrátil naspäť, pretoţe tam bol duch, tam sme boli všetci súdrţní a bol som tam medzi inteligenciou vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorí ma toho veľa naučili. Moji učitelia v táboroch mi hovorili Levko, v pesimizme musíš vidieť optimizmus. A toho by sa mali všetci drţať.

FINANCIE -> Jednou z moţností, ako si v Bardejove môţe študent privyrobiť, je práca v obchodnom dome Tesco.

K vreckovému Patricia Biathová

/foto: techteam.sk/

Pokiaľ študent nedokáţe pokryť svoje materiálne poţiadavky z vreckového rodičov, má moţnosť brigádovať. V Bardejove je to najčastejšie práca v niektorom z obchodných reťazcov

R

ozdávaním letákov a prácou ho veku. Systémy týchto obchodných domov v obchode či bare škála študent- sú rozdielne nielen po finančnej stránke. Aj ských zamestnaní nekončí. Či uţ je keď práca za pokladňou či v sklade dôvodom netradičných brigád zá- v porovnaní týchto dvoch reťazcov nemôţe bava, vidina lepšej budúcnosti alebo príťaţli- byť aţ tak odlišná, vnútorné predpisy vé finančné ohodnotenie, roza pravidla sa v niečom odlišumanitosti sa medze nekladú. jú. Kaţdý obchodný dom má Niekomu sa nechce, niekto „Ako brigáda je to fajn, dohodu, ktorá hovorí o tom, pre peniaze urobí čokoľvek. ale robiť to dlhodobo nie ţe kaţdý jeden brigádnik neNiektorým na záţitky postačí môţe zarobiť viac ako 200€ je to, po čom túţim.“ zopár eur, iní si chcú dopriať mesačne. Počet hodín študenluxus, ktorý rodičovská peňata, teda brigádnika, nemôţe ţenka nezaplatí. presahovať dvadsať hodín týţdenne. „Brigáda Jednou z tých, ktorí uţ ako pätnásťroč- mi pomohla a niečo ma aj naučila. Nabrala ní začali chodiť na brigády, je aj štvrtáčka som skúsenosti, po ktorých viem, ţe uţ by Spojenej školy Juraja Henischa Maja Rybáro- som sa do tejto práce vrátiť nechcela. Ako brivá. Najskôr pracovala v obchodnom dome gáda je to fajn, ale robiť to dlhodobo nie je to, Tesco a neskôr aj Kaufland. „Pracovať v tak po čom túţim,― priznáva Majka. mladom veku som začala preto, lebo viac peAko doplnok k vreckovému je pre štuňazí poteší vţdy. Tesco bola v Bardejove jedi- denta kaţdá brigáda dobrá, no s odstupom ná moţnosť, ako si v pätnástich privyrobiť,― času veľká väčšina z nich zisťuje, ţe nároky sú hovorí Majka, ktorá pracuje naozaj od mladé- vţdy väčšie, preto treba hľadať niečo výnos-

20 Gymoš

FINANCIE

-> Posledným reťazcom, ktorý bol v meste otvorený, je Kaufland. Rovnako ako ostatné, aj on ponúka študentom brigády.

/foto: zsmont.sk/ /foto: Tobiáš Prokop/

-> Mária Rybárová si na brigádach privyrábala uţ od svojich pätnástich rokov.

nejšie. Je ale obdivuhodné, ţe je čím ďalej tým viac a viac študentov, ktorí si privyrábajú počas štúdia na strednej alebo zriedkavejšie uţ aj na základnej škole. Niekedy bolo základom vzdelanie, práca sa neriešila. Teraz je opak realitou. Čím skôr študent začne, tým viac bude motivovaný do práce, ktorá ho nau- pri dávaní vreckového isté pravidlá. Ak ho čí, ako narábať s peniazmi uţ od mladého ve- minie za dva-tri dni, malo by za to niesť náku a prinúti ho zvyšovať svoje ambície sledky. Alebo svoju situáciu vyrieši práve proa energiu, aby získal to, po čom túţi. Viac pe- stredníctvom brigád. ňazí v peňaţenke sa podarilo Treba sa naučiť hospodámať aj Majke, ktorá sa hneď po riť s peniazmi, lebo sa často státom, ako skončila v Kauflande, va, ţe ten krásny pocit z prvej Čím skôr študent zazamestnala v miestnej pizzerií výplaty, ktorú študenti dostávačne, tým viac bude Lucciante. motivovaný do práce. jú, sa ich ľahkováţnosťou mení Keďţe uţ dovŕšila osemna frustráciu po tom, ako finannásť rokov a nie je limitovaná cie, na ktoré dreli celý mesiac, vekom, počet jej hodín sa výrazne zvýšil. Aj sa behom týţdňa vyparia ako keby šibnutím prostredie, do ktorého sa dostala, jej vyhovuje čarovného prútika. A práve vtedy prichádzajú omnoho viac ako stolička za pokladňou. Nie- na scénu rodičia, starí rodičia či starší súroktorí dostávajú peniaze, keď pomôţu denci, ktorí uţ ako zarábajúci ľudia prispejú s domácimi prácami, ďalších sa rodičia cez svojim blízkym aspoň malým vreckovým. peniaze snaţia motivovať k lepším známkam Práve oni sú ďalším zdrojom financií pre v škole. Rodičia by si s deťmi mali dohodnúť dnešnú mládeţ.

Gymoš 21

BÝVALÍ ŠTUDENTI Denis Sopko

Vojak Slobodník Jakub Kuľka uţ od mala vedel, čo by chcel v svojom ţivote robiť. Svojho cieľa sa pevne drţal, nakoniec ho dosiahol a dnes je z neho vojak z povolania

-> Jakub Kuľka od mala sníval o tom, ţe raz bude vojakom.

„Uţ

keď som ako dieťa behával po dvore v maskáčoch a s drevenou puškou v ruke, tušil som, ţe by práve toto mohlo byť moje budúce povolanie. Časom sa moje predtuchy naplnili a dnes je zo mňa vojak z povolania,― hovorí Jakub o svojom vzťahu k vojenčine. Hoci si najprv svoj študijný odbor na strednej škole nevybral dobre, vcelku hodnotí strednú školu kladne. „Dva a pol roka som študoval v Prešove na strednej elektrotechnickej škole. Táto škola ma však vôbec nenaplnila moje predstavy, a tak som prestúpil do Bardejova, kde ma zlákal odbor mecha-

22 Gymoš

/foto: archív Jakuba Kuľku/

nik nastavovač. Povaţujem ho za veľmi lukratívny, pretoţe sa tu študenti učia najmä programovať na CNC strojoch, vďaka čomu majú po škole veľmi dobré uplatnenie v reálnom ţivote,― hodnotí svoj prestup z Prešova na Spojenú školu Juraja Henischa.

Po ukončení strednej školy putovali jeho kroky na základný vojenský výcvik. „Najprv som si musel podať prihlášku, ktorú mi museli schváliť. Po schválení prihlášky som absolvoval lekársku prehliadku, testy na telesnú pripravenosť či psychotesty a aţ tak som mohol nastúpiť na základný vojenský výcvik do Martina. Bola to tvrdá skúška, lebo

BÝVALÍ ŠTUDENTI

-> Jeho úlohou je dopravovať pohonné hmoty k lietadlám a vrtulníkom.

/foto: archív Jakuba Kuľku/

/foto: archív Jakuba Kuľku/

-> Jeho najväčším koníčkom je motorka. Niekoľkokrát uţ na nej absolvoval aj cestu do Chorvátska.

cieľom tohto výcviku je preveriť nielen fyzic- pol roka, či dokonca rok napríklad na Cypre kú, ale najmä psychickú odolnosť budúcich alebo niekde inde, sa rapídne zmení. Byť takú vojakov. Vojaci sa často ocitajú v krízových dlhú dobu odlúčený od rodiny nie je jednodusituáciách, na ktoré musia byť pripravení. No ché a nejednému môjmu kolegovi sa preto roaj napriek značnému psychickému nátlaku, dina rozpadla,― pribliţuje riziká zahraničných ktorý tam na človeka vyvíjajú, som ho po misií. Navyše, v prípade neprijatia rozkazu troch mesiacoch úspešne ukončil,― hovorí odchodu na misiu hrozí vojakovi súd. o náročnosti absolvovania záPočas svojej kariéry vojaka kladného vojenského výcviku. vyskúšal svoje schopnosti aj na Po podpísaní trojročnej Byť takú dlhú dobu nejednom medzinárodnom cviprísahy armáde nastúpil do odlúčený od rodiny čení spoločne s Nemcami, FranPrešova. V Prešove strávil pricúzmi, Dánmi, Španielmi či donie je jednoduché. bliţne tri a pol roka. V tom čase konca Američanmi. V Bratislave plnil funkciu staršieho vodiča, je momentálne pribliţne pol roktorého náplňou práce bolo doka a za ten čas sa uţ dokázal popravovať pohonné hmoty k lietadlám sunúť z pozície vojaka druhého stupňa na poa vrtuľníkom. „Po tri a pol rokoch strávených zíciu slobodníka. „V budúcnosti by som chcel v Prešove som odišiel do Bratislavy. dosiahnuť najvyššiu funkciu, na ktorú sa bez V Prešove som uţ nemal motiváciu posúvať sa vysokej školy dostať môţem. Moje moţnosti vo svojej práci ďalej a to bol aj jeden sú limitované tým, ţe nemám vysokú školu z hlavných dôvodov môjho odchodu.― a ani si ju v budúcnosti dorábať neplánujem,― Po odchode z Prešova absolvoval prácu hovorí o moţnom posune vo funkcií. v špeciálnom pluku, ktorý zabezpečoval poOkrem svojej práce, ktorá ho naozaj moc pri cvičeniach parašutistov. Hoci ho ne- baví, vo voľnom čase rád behá, cvičí či jazdí raz lákalo vyskúšať aj misie v Afganistane či na motorke. Na motorke absolvoval uţ nejedna Cypre, neskôr si uvedomil, ţe je na to ešte nu cestu. Mimo Slovenska má najradšej cesprimladý a takú rapídnu zmenu v svojom ţi- tovanie do Rakúska alebo na dovolenku do vote zatiaľ nechce. „Ţivot človeka, ktorý strávi Chorvátska.

Gymoš 23

MÔJ SPLNENÝ SEN

Druhý ročník -> Hodina ICS pozostáva hlavne z riešenia rôznych prípadov pacientov.

Simona Rapčanová

/foto: archív Simony Rapčanovej/

Uţ druhý rok Simona Rapčanová študuje medicínu na jednej z najprestíţnejších vysokých škôl v strednej Európe, Jagellonskej univerzite v poľskom Krakove

D

ruhý ročník na medicíne je uţ v ciológia, posledný mesiac máme aj úvod do plnom prúde a zatiaľ, ako sa zdá, psychológie a dejiny medicíny. Čo ma veľmi sa to celkom dá zvládnuť. Za obeť prekvapilo, bol predmet s názvom ICS - Intropo prvom ročníku padli štyria duction to Clinical Sciences. Je to zaloţené na študenti, ale nie pre to, ţe by sa to učivo nedo- riešení rôznych prípadov pacientov, ktoré pre kázali naučiť, dobehla ich vlastná lenivosť. Sí- nás pripravili lekári na našej fakulte. Sme rozce sme mali aţ päť hlavných predmetov - ana- delení do ôsmich skupiniek, v kaţdej po desať tómia, histológia, biochémia, ľudí, a dokopy máme za celý fyziológia a genetika, no do- V septembri bol opravný semester vyriešiť osem prípastali sme jednu moţnosť nadov. Na kaţdý prípad máme termín, čo znamenalo, praviť svoje výsledky, ak nám tri dni. Keďţe po prvom ročníţe majú celé letné to náhodou na prvý pokus neku medicíny ešte nemáme toľprázdniny na štúdium. vyšlo. V septembri bol opravko znalostí, aby sme vedeli, ný termín, čo znamenalo, ţe aké lieky kde pouţiť, aký je majú celé letné prázdniny na štúdium. Viem, hlavný postup pri pacientovi s cukrovkou alemoţno to neznie ako najlepšie strávené bo čo je najlepší diagnostický spôsob pri pľúcprázdniny, ale väčšina študentov to zvládla, nej embólii, dalo nám to celkom zabrať. Zo premohli sa a pokračujú v štúdiu. začiatku sme si museli zvyknúť, ţe Wikipédia Prvý semester v druhom ročníku to na nie je vţdy najdôveryhodnejšia, a ţe by sme nás začali vybaľovať postupne, asi ako odme- ako budúci lekári mali viac čítať lekárske dennu za minulý rok. V rozvrhu sa nám objavila níky a články, no postupne sme sa dostali do patológia, patofyziológia, lekárska etika a so- systému riešenia prípadov a dovolím si pove-

24 Gymoš

-> Simona uţ druhý rok študuje medicínu v jednom z najkrajších poľských miest-Krakove.

MÔJ SPLNENÝ SEN

/foto: www.tatryzlavy.sk / /foto: cs.wikipedia.org/

-> Prvá fotografia po úspešnej skúške.

-> Simona je študentkou Jagellonskej univerzity v Krakove.

dať, ţe sme aspoň o 50% viac pripravení na budúcnosť v nemocnici, neţ sme boli pred tromi mesiacmi. Donútilo nás to ponárať sa /foto: archív Simony Rapčanovej/ viac do hĺbky problémov a nevnímať len hlavné príznaky, ktoré boli spomenuté. keď nastúpime do nemocnice a nebodaj sa k Čo sa týka poľštiny, aj tu sme na celkom nim prihovorí pacient, ktorý nevie po anglicdobrej ceste. Minulý rok sme ky. O zábavu pre celé oddelesa učili skôr tú komunikačnú nie bude postarané.

Som zvedavá, čo bude formu, nič, čo by sa nám zišlo V Krakowe sa toho za ten budúci rok, keď v nemocnici. Tento rok sme rok veľa nezmenilo, akurát nastúpime do presvedčili učiteľa, nech nás dnes dali preč stromček spred nemocnice... naučí aspoň základný slovník Galerie, ale, samozrejme, klzipotrebný pre lekára, časti tela, sko tam ostane aţ do konca príznaky chorôb a inštrukcie pre pacienta. To februára. Opravili aj koľajnice na električku, znamená, ţe ak boli Nóri, ktorí študujú spolu takţe pohyb po meste je opäť jednoduchý. Doso mnou minulý rok mimo zo všetkých mäk- konca vymenili všetky staré električky za nočeňov a dĺţňov, pádov a skloňovania, tento vé, modernejšie. Turistov je tu stále viac a rok sú úplne stratení. Je pravda, ţe slovíčka viac, aj keď teraz po Vianociach sa to trochu im celkom idú, dokáţu sa ich naučiť, ale ak upokojilo. Mňa čaká ďalší náročný semester, ich majú pouţiť v zmysluplnej vete, ich šance ale stále si vravím: ―Zvládli to iní, zvládnem to sú mizivé. Som zvedavá, čo bude budúci rok, aj ja.‖

Gymoš 25

OČAMI ŠTUDENTA

Ako ďalej?

-> Maturita je len začiatok.

Lívia Paľová

A

uţ sa to blíţi. Maturita, prijímačky, vysoká škola, práca... Na ceste ţivotom máme pred sebou mnoho kriţovatiek, a je len na nás, ktorou stranou sa vyberieme. Či sme si vybrali dobre alebo nie, zistíme aţ po čase. S otázkou, akú vysokú školu si vybrať, sa stretáva asi kaţdý absolvent gymnázia.

Toto rozhodnutie bude ovplyvňovať celú našu budúcnosť. Rozhodne o našom budúcom povolaní, o tom, či nájdeme prácu a či budeme v ţivote nielen úspešní, ale aj šťastní. S výberom vysokej školy sa nám snaţia pomôcť najmä rodičia, lebo predsa oni nás poznajú najdlhšie. Pomôcť dokáţu aj kamaráti či učitelia. Pri takto dôleţitom rozhodnutí je totiţ kaţdá rada dobrá.

V detstve sme chceli byť kaţdú chvíľu niečím iným. Ako malé dieťa som chcela byt princeznou. Sklamanie prišlo, keď som zistila, ţe to nie je povolanie. Pri výbere vysneného zamestnania zohľadňujeme naše sny a túţby, ale aj to, či si po skončení vysokej školy nájdeme uplatnenie. Netreba sa báť vysokých cieľov. Lebo nič nie je krajšie, ako ţiť svoj splnený sen a mať povolanie, ktoré nás baví. Získať prestíţny titul pred menom je snom dnešných mladých a ich rodičov. Škola nám môţe ukázať správny smer v ţivote, ale naučiť sa čítať medzi riadkami mu-

26 Gymoš

/foto: vazka.sk/

síme len my, aby sme pochopili, ţe sa neučíme pre našich rodičov, hrdé úsmevy starých mám, ale pre náš pocit, ţe sme získali niečo, čo nám nikto nevezme. Naše vedomosti a hrejivý pocit na duši, ţe aj keď sme veľakrát nevládali, predsa sme to dobojovali do úspešného konca.

Mať vysokú školu nie je zákonom povinné. Titul nie je zárukou nášho šťastného, duševne a finančne bohatého ţivota. Myslím si, ţe je to kaţdého osobným rozhodnutím, ak sa rozhodne stráviť pri najlepšom päť rokov vo svete seminárnych prác, skúšok, prednáškových sál.

Titul morálne lepšieho človeka neurobí z nikoho. Koľkokrát sa stane, ţe rodičia oduševnene vychvaľujú svoje ratolesti, ako študujú na medicíne, ţe idú na Erazmus do Švédska a akí sú šťastní, ţe odišli zo Slovenska študovať do Prahy.

Podľa mňa je vysoká škola taká malá škola ţivota, kde sa naučíme nielen si dôkladne vymyslieť úkryt pre naše ťaháky, získame kreativitu pri opisovaní poznámok, ale aj pochopíme, ţe ak chceme niečo dokázať, nestačí sa niečo len nabifliť, ale treba to aj uplatniť po škole v praxi.

Kaţdá teória potrebuje prax. Myslím si, ţe aţ v praxi sa ukáţe, kto si vysokoškolský titul naozaj čestne zaslúţil a vedomosti dokáţe zúročiť v ţivote.

y d r a ko V

5 OTÁZOK

A

k uel Polia m a S : o n Me Vek: 17 ie: ryby ám ól Znamen Ryana, g ihy: nem a n k k ja é o n v e e ráňt Obľúb my: zach l i f é n e olu. pirohy Obľúb ie pre šk e jedlo: n i t š j o e iv n ţ e b sa pre .A. Najobľú : Učíme k o r nd, L.U.Z ý a v B ý y o n e B , b DMS Obľú kupina: s á n e b Obľú : futbal Záľuby

Ema Rohaľová

/foto: archív Samuela Poliaka/

A

ko si začal s futbalom?

Futbal ma začal baviť, keď som ako trojročný s otcom stále kopal do lopty a hral futbal v dome na chodbe. Neskôr sa k nám pridal brat a stále sme hrali my dvaja proti nemu. Potom ma brával na jeho zápasy a mne táto hra ešte viac prirástla k srdcu. Tak som začal hrávať ako osemročný za ţiakov v Haţline a teraz hrávam za Partizán Bardejov. V budúcnosti sa chcem naďalej venovať tomuto športu a byť úspešný.

Najlepší učitelia a prečo?

Iveta Vaverčáková a Branislav Boďo. Vyhovuje mi ich štýl učenia. Niekedy sú na hodinách vtipní a podľa mňa to takto má byť. A

samozrejme aj triedna Michaela Drotárová a Peter Bednár.

Aj oni majú radi srandu, ale vedia byť aj prísni.

Aké sú tvoje ţivotné ciele?

Chcel by som hrať profesionálny futbal na úrovni, najlepšie v Anglicku, ale teraz sa sústredím na to, aby som úspešne zmaturoval. Ak sa mi nepodarí hrať futbal profesionálne, tak si chcem futbalom aspoň dobre privyrobiť. Mať prácu, ktorá ma bude baviť, je jedna z vecí, ktorú chcem.

Kto je tvoj idol a prečo?

Mojím idolom je Jamie Vardy, lebo dokázal, ţe vo futbale je všetko moţné. Akurát treba veľa a poctivo na sebe pracovať a dotiahnuť to všetko dokonca.

Skús opísať ideálneho partnera.

Ideálny typ partnerky zatiaľ nemám. Časom sa ukáţe. Ale ako kaţdý, chcem, aby mi bola verná a mala ma rada takého, aký som.

->

-> Samo je hráčom futbalového klubu Partizán Bardejov.

Gymoš 27

OĽA A MOĽA

/foto: Jozef Bakajsa/

Barbora Hudaková, Jana Bosáková

Dovi! ...a potom zomrel.

To je na dnes všetko.

a. Kto k z á t vie, dná o Posle vne zodpo á ju spr sť domov. í môţe

vi!

, do Mne

Komu zvoní mobil?

28 Gymoš

ŠOKUJÚCE ODHALENIA -> Branislav Boďo úctyhodným spôsobom dokázal všetkých okolo seba presvedčiť, ţe je slovenčinár.

/foto: archív Gymoš/

Albert Balog

Pravá tvár Aby mohol svoju úlohu splniť čo najlepšie, slovenčinár Branislav Boďo zaloţil na škole časopis Gymoš

V

ysoká postava, rýchly krok a tajomná aura. Trvalo takmer tri roky, pokiaľ sa tímu Gymoša podarilo odhaliť minulosť tejto záhadnej postavy. A odhalenie je šokujúce! Vedúci tímu E.H. uţ nie je na našej škole. Nikto nevie, kam sa podel. Zmizol za záhadných okolností počas pátrania v maďarskej obci Komlós. Tam sa totiţ začína cesta údajného slovenčinára Branislava Boďa.

Branislav Boďo, pôvodným menom Ferencz István Bodyó, sa narodil v obci Komlós v roku 1974. Otec Gyula bol od roku 1962 oddaným členom Magyar socialista pártya. Matka Jelašiča, pôvodom Srbka, bola oddanou členkou hnutia za obnovenie Veľkomaďarskej ríše.

Tam niekde sa začína špionáţna kariéra Branislava Boďa. Podľa dostupných údajov z KGB bol Boďo dvojitým agentom, vyznávačom kultúrneho okultizmu a hnutia Nju eidţ, ktorý sa infiltroval do slovenských kruhov.

S problémami a výdatnou finančnou pomocou maďarských národovcov (Felsóci, Kelemengyér a hlavne Ujvári), ktorí mu posielali

mesačne 500 forintov, vyštudoval slovenský jazyk v Bratislave.

Jeho pôvodnou úlohou bolo narúšať výučbu slovenského jazyka a postupne sa pokúsiť nahradiť slovenčinu maďarským jazykom. Školská inšpekcia však ţiadne pochybenie v časovotematických plánoch nenašla. Ako ich aj mohla, keď vedúcim oddelenia inšpekcie je Ferencz Kermegyeretvár! Odhalila ich aţ náhodná a beţná kontrola zástupkyne riaditeľa. Branislav Boďo dokonca nahradil niektoré mená slovenských národovcov maďarskými!!! Jeho ţiaci sú dokonca presvedčení, ţe najväčšími kamarátmi v dejinách boli Lajos Kossuth a Lajos Sztur! Škody sú nevyčísliteľné, pretoţe nikto nevie, koľkých študentov takto učil a úmyselne uviedol do omylu. Podľa riaditeľa školy bude nasledovať veľká zvolávacia akcia pre ročníky, ktoré maturovali od roku 2001 aţ do súčasnosti. Všetci bývalí aj súčasní študenti budú musieť byť rekvalifikovaní a znovu testovaní.

O tejto akcii budeme včas informovať nielen my, ale aj slovenské médiá.

Gymoš 29

YO-GHIHO VÍZIE Peter Reviľák

Vulgárna škola mravúv stodola /foto: zsjilemnickehozh.edupage.org/

V

malebnej dedinke Odpŕdolie stála pred zastávkou SADky obecná škola.

V nej zasmrkaný riaditeľ sedel na tridsaťaosem rokov starej, oprdenej stoličke a obhrýzal guľôčkové pero. V popolníku s logom Dalila dohorievala šúľanka a zlá sekretárka zalievala v trojhodinových intervaloch lacnú kávu typu robusta.

Nič nedokáţe narušiť harmonický pokoj v riaditeľni tak, ako neţelaný hosť z radu ţiakov či nebodaj učiteľskej obce. To vtedy sa otvoria dvere návalom, vtrhne ţiak či zamestnanec i praví: „Vedúci?― „No zdravíčko, hajzle!― odvetí hlava školy a potiahne si. „Dnes nepíšeme ţiaden test z matematiky, jasné?!― zvýši hlas ţiak o váhe priemernej anorektičky.

Riaditeľ je po rokoch zvyknutý napäté situácie riešiť príkladne. Aby sa vyhol zbytočným argumentáciám, vymyslí nejakú blbosť z minulosti. „Tak to sa ešte uvidí, smrade zasranej. Marčo, dones sem črepinový sud! O vašom osude rozhodne ostrakizmus, ty had,― ostro nariadil riaditeľ.

A vedúceho slová boli samozrejme nezvratné. Zástupkyňa Marča začala na príkaz šejkovať hlinenou čašou a čochvíľa vypadol

Gymoš 30

nekompromisný verdikt na črepine. „Ha, idzece do rici všetci!― zajasá a ukáţe skleslému ţiakovi vystrelený úlomok. „Na, píšece, ha, páľ do triedy!― i fúkne dym zo šúľanky sklamanému ţobrákovi do tváre.

V triede po takýchto Jóbových zvestiach zákonite zavládne nervozita. Niektoré deti si začnú okusovať nechty, iné hromadne fajčia pri oknách, ďalšie kopú do dverí a hrešia.

Riaditeľ na to vţdycky serie, pretoţe jeho starosťou je pitie kávy a písanie pamätí, ktorými si čistí hlavu od spomienok z čias socializmu.

A zástupkyňa to psychicky nezvláda odvtedy, čo jej hodili stoličku do hlavy.

Keď vstúpi do triedy učiteľka matematiky, odhodlaná rozdať ţiakom pokyny k písomke, je buď po sedemdesiatke a smrti sa nebojí, alebo má pod sedemdesiat a jej obličky ešte zvládajú antidepresíva. Ako prvé dajú ţiaci najavo, ţe oni proti písaniu písomky predsa lobovali u riaditeľa. „Je to teda prd platné,― kričí dôverník triedy a rozpaľuje cigaretu. Týţdenníci neváhajú a okamţite kaţdého ţiaka obslúţia domácou pálenkou i rozdajú popolníky. A keď ulejú aj rozčarovanej učiteľke, písomka uţ zaručene nebude.

OUT

50 odtieňov čiernej

Druhá šanca

Bella a Sebastián 2

Hundroš

4.2.2016

4.2.2016

11.02.2016

11.02.2016

5,2€

5,2€

5,2€

5,2€

Cinemax PO

Cinemax PO

Cinemax PO

Cinemax PO

TIKET TIKET

KUPÓN č.8

MÁJ 2013 Február 2016

MÁJ 2013

Meno a trieda: .................................................

hudba pre školu Ivka

Zuzka Vika

Sami

0,50€ cena:0,50€ cena:

Časopis Časopis Gymoš Gymoš vydáva: vydáva: Redakčný Redakčný krúţok, krúţok, Spojená Spojená škola škola Juraja Juraja Henischa, Henischa, Spojená škola Juraja Henischa, Spojená škola Juraja Henischa, Slovenská Slovenská 5, 5, 085 085 01 01 Bardejov Bardejov Slovenská 5, 085 01 Bardejov Slovenská 5, 085 01 Bardejov