Gymoš r7č9 jún 2016

ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 7 - JÚN 2016

t i c o p y n c á z V Stále aktuálny Účastník zájazdu Ako Kali Najlepší

EDITORIÁL Jana Bosáková

Záverečná /foto na obálke: Radovan Sosňák , foto editoriál: archív Jany Bosákovej/

T

ak a uţ si môţem oficiálne povedať, ţe som úspešne ukončila strednú školu.

Musím povedať, nie je pravda, ţe maturita je len formalita. Sama seba nepovaţujem za stresový typ človeka, ale pri maturite to bolo úplne iné. Mala som pocit, ţe spravím čokoľvek, len aby som to zvládla. No som rada, ţe som preţila, lebo teraz uţ viem, ţe to nie je prechádzka ruţovou záhradou, ako to kaţdý opisoval, a preto verím, ţe štúdium na vysokej škole nepodcením. Lebo som si istá, ţe tam je pomaly kaţdá skúška minimálne taká náročná, ako bola tá minulý mesiac.

Ani som sa nenazdala a štyri roky na tejto škole ubehli ako voda. Nikdy som neverila, ţe to dotiahnem takto ďaleko. Pracovať v najlepšom stredoškolskom časopise na Slovensku a dokonca mu šéfovať, je neskutočný pocit. Získať stáţ v Markíze, ktorá ma onedlho čaká, je takisto neuveriteľné. Vďaka časopisu som získala veľa, prácu pri hasičoch, skúsenosti, a stretla som mnoho zaujímavých ľudí. Avšak musím povedať, ţe úplne najviac, čo som mohla na tejto škole získať, sú priatelia. Záţitky, ktoré som počas štyroch rokov s nimi získala, ostanú v mojej pamäti do konca ţivota.

Aby tento môj posledný editoriál nebol len o lúčení so školou, bude aj o váţnejšej té-

me. Slovenská republika bude od začiatku júla predsedať Rade Európskej únie. V Bratislave sa budú stretávať tí najdôleţitejší ľudia z rôznych európskych krajín.

Keďţe v tej dobe budem práve na stáţi v Markíze, na jednej strane sa nesmierne teším, ţe budem priamo v dejisku a pocítim tú atmosféru na vlastnej koţi, pretoţe vidieť významných politikov na jednom mieste, je pre mňa ako novinárku veľká rarita. Avšak mám s toho aj zmiešané pocity, pretoţe sa dennodenne dozvedáme o rôznych teroristických útokoch, ktoré má na svedomí Islamský štát.

Veď si len spomeňme na to, ako pred niekoľkými týţdňami bezdôvodne odpálili bomby v Bruseli. Keďţe Islamský štát je nevyspytateľný, dúfam, ţe slovenská polícia bude na všetko pripravená. Kaţdopádne sa veľmi teším, ţe Slovensko bude predsedať Únii, lebo sa naša maličká krajina opäť o niečo zviditeľní.

Pomaličky, ale isto píšem posledné vety v tomto časopise. A pomaly končím aj ako šéfredaktorka. Ďakujem, ţe som mohla byť súčasťou Gymoša a verím, ţe ďalšie generácie udrţia jeho kvalitu. „Trimce še, majce še.―

REDAKČNÁ RADA ŠÉFREDAKTOR: Jana Bosáková REDAKTORI: Klaudia Hockicková, Nikola Hnatková, Lívia Paľová, Martina Randárová, Michaela Ţdiľová, Denis Sopko, Alexandra Hockicková, Peter Buben, Michaela Haríňová, Silvia Babčáková, Ema Rohaľová, Barbora Hudaková, Mária Rúčeková, Dominika Hankovská FOTOGRAF: Tobiáš Prokop GRAFICKÍ EDITORI: Radovan Sosňák, Ján Helmanovský, Aneta Balaščáková EDITORI: Mgr. Branislav Boďo, Mgr. Ivana Štefanišinová, Silvia Babčáková EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Emil Hankovský, Mgr. Peter Reviľák, Mgr. Albert Balog KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— gymos.ssjh@gmail.com; bosakova.janka@gmail.com

Gymoš 03

OBSAH

Dvadsiaty tretí apríl 2016 sa zapíše do histórie časopisu Gymoš hrubými písmenami. Ako prvý v histórií obhájil zisk >POHĽAD SPÄŤ< Zlatého Štúrovho pera na súťaţi stredoškolských a vysokoškolských časopisov vo Zvolene

Vzácny pocit

„Kaţdý ma právo vyjadriť svoj názor. Beriem to, ak je to konštruktívna kritika,“ tvrdí o negatívnych ohlasoch na svoju hudbu bardejovská >ROZHOVOR< raperka KlaudiSS

Ako Kali

>OBSAH< 3>EDITORIÁL< Záverečná 4>OBSAH< 5>PRIESKUMNÍK< 6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE< 8>AKTUÁLNE< Stále aktuálny 10>Pohľad späť< Vzácny pocit

04 Gymoš

12>HISTÓRIA< Veľká pomoc

26>OČAMI ŠTUDENTA< Iná kultúra

14>UDALOSTI< Účastník zájazdu

27>5 OTÁZOK< Hasička

16>ROZHOVOR< Ako Kali

28>MOĽA A RÚRO< Nový ţiak

20>FINANCIE< O peniazoch

29>ŠOKUJÚCE ODHALENIA< Najlepší

22>BÝVALÍ ŠTUDENTI< Na fjordoch

30>YO-GHIHO VÍZIE< Hard job (druhá časť)

24>MÔJ SPLNENÝ SEN< Štrajk okolo mňa

31>OUT<

PRIESKUMNÍK Akou známkou hodnotíte vystúpenie slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta?

Slovenskí hokejisti ma na majstrovstvách sveta svojou hrou veľmi sklamali, a preto ich hodnotím známkou 4.

Radovan Sosňák, 3.H

Odpovedalo 95 študentov školy

PERLA DUCHA „Kde štúrovci kodifikovali spisovnú slovenčinu?“ „Na Hodţovej farme v Hlbokom.“ Štvrták Martin Chabada dokázal, ţe je zodpovedne pripravený na maturitu.

Gymoš 05

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

Z

ačjatkem maja prišľi do škoľi visletki zos pisomnej maturitnej skuški. Bula to ňenormalna oslava, bo še ziscilo, ţe na našoj škole študuju same geniusovja. Visletki davaju veľku naďej do buducnosci. Za šicko hovorja sučti poercentoch zos jednotľi-

J

ak kaţdi rok, i teras še vof našej škole uskutočňiľi Solarne dňi. Vof toten dzeň šicko na našej škoľe funguje na slňečnu energiju. A to hutorime ňe ľem o pristrojoch, aľe i o ţjakoch. Mišľjenka to je fantasticka, ľem ňikto ňepočital zos tim, ţe dzevjate-

vich predmetoch. Zos slovenčini bul sučet na gimnaziju šesctišic dvastotricecošem, na odbornej škole ošemtišic ošemstodvacecšidzem a zos cudzich jazikoch še gimnazistom dokonca podarilo zrobic rekort visletkom jedenasctišic tricecdva percentoch!

ho maja budze caľi dzeň zamračene. Toten meteorologicki jav spôsobil, ţe študentom bars richlo došla energija vof baterkoch a cali dzeň še ľem tak bes ducha poflakovaľi po škoľe.

Najsmutňejše na tim je, ţe ot ftedi še ich metabolizmus spomaľil na furt.

Piťo Piťo Gymoš

06 Gymoš

pre ňich pripraveni prechot ces pul hori, ktori naviše mušeľi zdolac vof kislikovich pristrojoch plaţeňim po ostrich kaminkoch, co našo ťelocvikare navoţiľi zos betonarki. To zato, ţe sebe uš aňi ňeznaju pretstavic, jak ňenormalňe trpeľi ich dzedove počas vojni.

/foto: archív Gymoša/

J

ak furt, i teho roku še počas primačkoch mušeľi peršaci i druhaci trepac na brane, ţebi vof škoľe ňezavadzaľi. Ot začjatku na ňich čekaľi ňepretstaviťeľne muki. Takoj po otchodze zos škoľi naraţiľi na najňebespečňejšu časť caleho pochodu. Bul toťiš

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

M

inimalňe dvastopejdzešat dzevjetakoch prišlo dzevjateho i dvanasteho maja do nas na primački. Uš ot rana bulo vof škle ciťiť uvoľnenu prjaťeľsku atmosferu, ktora še vof prjebehu dňa zvišovala. Po ňenormalňe jednoduchich testoch zos

N

ašo treťjački zos gimnazija še zaš pret calim švetom ukazaľi vof totim najľepšim švetle. Dokazaľi totiš bes problemoch vihrac Okresne kolo drušstvoch Suťaţe peršej pomoci, ktoru zrobel Červeny kriš. Treba priznac, ţe temu pretchadzala zo-

tpovedna priprava, bo minimalne pul roka trenovali zachranu ľutskeho ţivota.

Naščesci maju vof škole ňenormalne mnošstvo prileţitosci. Veť stači ľem počekac na riďičko abo rozdavaňe visvečkoch a takoj je kolo ňich minimalňe tišic kolapsoch.

V

of pjatek trinasteho še zos školu lučiľi našo maturanci. I naprjek temu, ţe datum ňevešťil nič dobreho, nakoňec še rozlučka po perši raz vof historiji zaobišla bes stratoch na ţivotoch. A to ľem vďaka temu, ţe tohtoročni maturanci su ňenormalňe

V

of druhej polufke maja buľi maturiti. To bi ňebulo aš tak prekvapujuce, bo, choc še to ňezda, su

slovini i matiki, ktore pozostavaľi ľem zos stopejdzešat otaskoch zos zakladneho učiva, še šicke po skončeňi rozišľi spokojňe do obchodoch, dze sebe našo buduce študenci kupiľi prezufki, plašťe na chemiju i das tri pravitka.

kaţdi rok. Teho roku však buľi pretsa ľem vof vjacerich smeroch viňimočne. Uš začjatek daval tušic, ţe štu-

uvedomeľi. Dokonca za caľi dzeň ňevipiľi aňi kvapku alkoholu, ľem das sto litroch kofoľi. Maturantka Lucija Fertaľova to okomentovala slovami: „Ta naco ja budzem pic caľi dzeň borovičku abo co, kec mi i bes teho plano zos našich hokejistoch.―

denci vţaľi svoju skušku dospelosci naozaj vaţňe. Okrem troch toťiš prišľi šicke, dokonca dvojo i načas.

Komisije buľi zos totej ňečakanej situacije take šokovane, ţe zabudľi na pitni reţim, taţe še kavi za tri dňi vipilo meňej o ošem ľitroch a mineralki dokonca o dzešec, co pretstavuje apsolutni

rekort ot polufki šidzemdzešatich rokoch, kedi še zos počitaňim vipitej kavi i mineralki začalo! A ešči jeden novi rekort stoji za pozornosc. Za caľi tidzeň zmizlo zos maturitnich učebňoch ľem ošemnasc pirkoch, co je o ňeuveriťeľnich pejc meňej jak pret rokem a o devec jak pret dvomi!

Gymoš Gymoš 07 07

AKTUÁLNE

-> Šéfredaktor AhojBardejov Jozef Mačejovský priznáva, ţe portál zaloţil preto, aby boli Bardejovčania informovaní o dianí v meste.

Stále aktuálny Dominika Hankovská

/foto: Tobiáš Prokop/

Internetový portál mesta Bardejov, ktorý ponúka vţdy čerstvé udalosti a informácie, je uţ mnohým ľuďom známy. „Je spojením novín a webu,“ hovorí šéfredaktor portálu AhojBardejov Jozef Mačejovský ítanie novín je pre mnohých, najmä ale aj v jeho okolí. Obsahuje tieţ rôzne rubrimladých ľudí, uţ zastaranou metódou ky bardejovských firiem, dokonca ponúka prínosu informácii. Väčšina z nich v samostatnej rubrike čitateľom aj články čav dnešnej dobe uprednostňuje rýchlej- sopisu Gymoš. Nezanedbateľný je aj priestor ší prístup, akým je internet. V Bardejove exis- na vytvorenie vlastného blogu. tuje uţ dva roky súkromný publicistický interOkrem šéfredaktora Mačejovského sa netový portál AhojBardejov. Vytvoril ho ab- na tvorbe tohto portálu podieľa viacero ďalsolvent masmédií na Univerziších ľudí. Petra Kohútová má te Pavla Jozefa Šafárika na starosti aktualizácie webu AhojBardejov pribliţuje v Košiciach Jozef Mačejovský. a kalendár podujatí v okrese, ľuďom ţivot v „V Bardejove niečo takéto chýAlica Marková pripravuje reich meste. balo, a keďţe som vyštudoval portáţe, nahráva texty a píše masmédiá, rozhodol som sa, ţe články, fotografie sú záleţitosvytvorím portál, ktorý Bardejovčanom prine- ťou Jaroslava Šiveca a doménou Petra Cingesie aktuálne informácie o dianí okolo nich,― ľa je zásluhou ţenského druţstva v Bardejove vyzdvihuje Mačejovský hlavný dôvod, prečo čoraz populárnejší futbal. No nielen Bardesa rozhodol portál zaloţiť. AhojBardejov pri- jovčania sú súčasťou pracovného kolektívu. bliţuje ľuďom ţivot v ich meste. Ponúka Svojou časťou prispievajú aj externí pracovnímnoţstvo zaujímavých informácií zo športu, ci z Prešova a Košíc. „Prešovčanka Miroslava kultúry, okrem toho prináša rôzne reportáţe, Baranová a Košičan Ladislav Urban sa venujú či kalendár s podujatiami nielen v Bardejove, športu. Urban dokonca pracuje v Rádiu

Č

08 Gymoš

AKTUÁLNE -> Svoju stálu rubriku má na portáli aj časopis Gymoš.

/foto: AhojBardejov.sk/ /foto: Branislav Boďo/

-> Od mája tohto roku vychádza AhojBardejov aj v tlačenej podobe. Distribuovaný bude do kaţdej domácnosti v meste.

Šport, takţe jeho pomoc je v kaţdom ohľade prínosom.― Mačejovský priznáva, ţe autormi článku pre AhojBardejov nemusia byť len redaktori portálu. „Nebránime sa, keď nám články posielajú aj iní ľudia,― hovorí. On sám mu venuje prakticky celý svoj čas. „Portálu sa venujem od rána do večera, niekedy aţ do noci. Sú dokonca prípady, kedy nám ľudia v noci zavolajú, ţe sa niekde niečo deje a my tam hneď ideme, aby sme mohli poskytnúť aktuálne informácie.― V poslednom období prichádza AhojBardejov s novinkou. Od mája tohto roku ho začali redaktori portálu vydávať aj v printovej podobe ako štvrťročník. Distribuovaný je do všetkých bardejovských domácností úplne zadarmo. „Chceme, aby tam bolo čo najmenej reklám, a keďţe nebude moţné ponúknuť v tejto forme tie najaktuálnejšie informácie, tlačená podoba bude skôr publicistická,― hovorí o novinke. „Kaţdé číslo bude obsahovať dve hlavné témy s tým, ţe by sme chceli zapojiť aj obyvateľov mesta, keďţe sú to noviny pre nich. Pred kaţdým vydaním nového čísla bude na internete publikovaná téma, ku ktorej sa ľudia budú môcť vyjadriť buď emailom, alebo osobne v redakcii AhojBardejov.

Veľký význam pre Spojenú školu Juraja Henischa má propagácia časopisu Gymoš,

/foto: AhojBardejov.sk/

ktorému je na portáli venovaná rubrika s rovnakým názvom. Vďaka tomu sa časopis výrazne dostal do povedomia širokej verejnosti v meste. „Ja som Gymoš vnímal uţ skôr aj vďaka tomu, ţe poznám terajšiu šéfredaktorku. Keďţe je to najlepší stredoškolský časopis na Slovensku, rozhodli sme sa pre spoluprácu s vami, ktorá trvá uţ asi rok. Čo sa týka sledovanosti, myslím, ţe za posledné dva roky si ľudia stále viac všímajú váš časopis, hlavne študenti iných stredných škôl v Bardejove, ktorí tieţ vydávajú svoje časopisy. Na našej stránke je sekcia Gymoša sledovaná v stovkách, ― pozitívne hodnotí Gymoš Mačejovský.

Gymoš 09

POHĽAD SPÄŤ Denis Sopko

Vzácny pocit Dvadsiaty tretí apríl 2016 sa zapíše do histórie časopisu Gymoš hrubými písmenami. Ako prvý v histórií obhájil zisk Zlatého Štúrovho pera na súťaţi stredoškolských a vysokoškolských časopisov vo Zvolene

Je

/foto: Radovan Sosňák/

-> Redaktor Denis Sopko počas workshopov v kategórii Novinárske príspevky stredoškolákov.

tesne po druhej poobede notila osemdesiatštyri stredoškolských časoa v krajskej kniţnici Ľudovíta pisov. Samotnému hodnoteniu predchádzala Štúra vo Zvolene by sa napätie tlačová konferencia s nadporučíkom Martidalo krájať. Všetci očakávajú, nom Farkašom, ktorý ako jediný preţil pád ktorá redakcia tento rok získa Zlaté Štúrovo lietadla pri obci Hejce v roku 2006. Je obdipero. Po chvíli nadíde moment, na ktorý kaţ- vuhodné, ţe sa potom, čo preţil, dokázal do dý nedočkavo čaká. Začínajú sa oceňovať tie armády vrátiť. Je jasné, ţe armáda je jeho najlepšie redakcie spomedzi stredoškolských osudom. časopisov. Po tom, ako si ceGymoš mal zastúpenie aj nu za prvé miesto prevzala v kategórií Novinárske príAj keď je pocit časť redakcie časopisu Rozspevky stredoškolákov. Porota z víťazstva hľad z Povaţskej Bystrice, napri svojom hodnotení ocenila neopísateľný, stala dlho očakávaná chvíľa. najmä rôznorodosť tém, priŠtúrovo pero „Ako sa volá časopis, ktorý čom za najzaujímavejšie oznaponúka oveľa viac. získava Zlaté Štúrovo pero?― čila riporty z rôznych akcií, opýta sa publika predseda porecenzie filmových či divadelroty stredoškolských časopisov Pavol Vitko. ných hier a rozhovory s rôznymi osobnosťa„Gymoš!― odpovedá vzápätí. V tej chvíli mi mi. Medzi dvanástimi pozvanými som sa tohpo tele prebehli zimomriavky. Bol to pre nás to roku ocitol aj ja. „Veľmi sa mi páči, ţe obrovský šok získať druhýkrát za sebou Zlaté ponúkate svojim študentom profily bývaŠtúrovo pero. lých ţiakov. Čo mi však trochu prekáţa, je, Aj keď je pocit z víťazstva neopísateľ- ţe sa málo venuješ ich spomienkam na ţiný, Štúrovo pero ponúka oveľa viac. Mladí vot v škole,― zhodnotil moju rubriku Býnovinári totiţ získajú mnoho nových infor- valí študenti predseda poroty Tomáš Belmácií, ktoré im umoţnia zlepšovať ich časo- la. „Okrem kvalitných textov ponúkaš aj pisy. Trojica porotcov Pavol Vitko, Patrik Herman a Lukáš Diko počas dvoch dní hod- -> Patrik Herman a Jana Bosáková počas tlačovky sMartinom Farkašom.

10 Gymoš

POHĽAD SPÄŤ

-> Najkrajší okamih pre Gymoš nastal po vyhlásení absolútneho víťaza.

/foto: archív Gymoš/

/foto: Radovan Sosňák/

naozaj kvalitné fotografie, moţno by si mohol tulkov v rôznych slovenských novinách. Počastejšie meniť miesto, kde respondentov fo- rotcovia ukazovali súťaţiacim študentom titíš.― Pridal aj konkrétny príklad: „Zaujal ma tulky a našou úlohou bolo zhodnotiť, do akej profil riaditeľa základnej školy miery sú schopné prilákať poJána Miku. V článku sedí za zornosť čitateľa. „Dobrý titulok Tohtoročné stolom v riaditeľni, kde, tipumusí v prvom rade vzbudiť poŠtúrovo pero jem, sa rozhovor uskutočnil. Ak zornosť, ale nesmie prezradiť dopadlo nad by si ho poprosil, aby ti ukázal podstatu. Je vhodné pouţívať očakávanie. školu, mohol si ho napríklad slovesá, lebo vďaka nemu je tiodfotiť pri tom, ako tulok dynamický,― odporučil ukazuje ocenenia, ktoré škola budúcim novinárom Bella. vyhrala. Získal by si tým dynaAk si niekto myslí, ţe som si tam pripamický záber.― dal ako v škole, lebo nás porotcovia neustále Asi najzau- poučovali a kritizovali, veľmi sa mýli. j í m a v e j š o u V priateľskej atmosfére nás neraz pobavili časťou bolo vtipmi či príbehmi zo ţivota, ktorými sa snas p o l o č n é ţili potvrdiť opodstatnenosť svojich tvrdení. hodnote- A musím priznať, ţe sa im to darilo výborne. nie Tohtoročné Štúrovo pero dopadlo nad ti- očakávanie. Okrem Zlatého Štúrovho pera získal Gymoš aj cenu časopisu Obrana za články s vojenskou tematikou, druhé miesto v kategórii Nadácie Slovenskej sporiteľne za rubriku Financie, v ktorej sa venujeme finančnému vzdelávaniu, šéfredaktorka Janka Bosáková dostala stáţ v televízií Markíza a ja som si z rúk porotcov prevzal Prémiu Literárneho Fondu.

Gymoš 11

HISTÓRIA Michaela Ţdiľová /foto: commons.wikimedia.org /

Veľká pomoc V roku 1944 sa Spojené štáty americké rozhodli vstúpiť do vojny aj v Európe. Stalo sa tak po vylodení v Normandii

-> Dwight David Eisenhower, americký vojak, politik a 34. prezident Spojených štátov amerických.

->Cintorín, kde sú mená tisícok amerických vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Európy.

/foto: jankes.blog.sme.sk /

12 Gymoš

/foto: wikiwand.com /

->Rozostavané nemecké ťaţké opevnenia v oblasti Pas-de-Calais.

M

oment, kedy sa mnohonásobne zvýšila šanca poraziť Nemecko a Hitlera. Deň, ktorý sa do dejín zapísal pod názvom Deň D, tieţ aj operácia s krycím názvom Overlord, či prosto vylodenie v Normandii.

Uţ päť rokov vo svete zúrila 2. svetová vojna, kým ten deň nastal. Ale ľuďom bojujúcim proti fašistickému Nemecku, štátom okupovaných Nemeckom a jeho satelitom, dal nádej zvíťaziť. 6. júna 1944 sa na západnom pobreţí Francúzska mieste zvanom Normandia, otvoril druhý front vo vojne.

S myšlienkou otvoriť ho v Európe sa Veľká trojka (USA, Sovietský zväz, Veľká Británia) pohrávala uţ v roku 1942. Nevedeli sa však na mieste, kde by sa tak stalo. Výber nakoniec padol na Francúzsko. Cieľom vylodenia bolo donútiť Nemecko rozdeliť svoje sily a uľahčiť tak jeho poráţku. Plány na vylodenie boli drţané v tajnosti. Operáciu viedol americký generál Dwight D. Eisenhower.

V jeho armáde boli vojaci z mnohých spojeneckých štátov-Austrálčania, Belgičania, Kanaďania, Čechoslováci, Francúzi, Angličania či Američania. Zoskupenie tejto armády bolo na Britských ostrovoch a operovalo s viac ako dva milióny osemstotisíc vojakmi. Táto operácia je povaţovaná za najväčšiu inváznu akciu v dejinách ľudstva s najväčšími presunmi vojsk, a tieţ najväčšiu leteckú aj námornú výsadkovú akciu. Z Anglicka bolo vyslaných pri-

-> Prípravy vylodenia v Normandii komplikovalo počasie aj nehody štátnikov.

HISTÓRIA

/foto: ceskatelevize.cz /

bliţne päťtisíc lodí. Tieto miesta mali pod ve- rozkazy od Fűhrera. Hitler si v ten deň ešte dením dve nemecké vojenské skupiny neuvedomoval, čo všetko sa odohralo na poa mnoho divízií. Ich veliteľmi boli maršal breţí Francúzska. Do sveta bola vypustená Gerd von Rundstedt a maršal Erwin Rommel. správa o vyloďovaní Spojencov vo FrancúzVo Francúzsku nemali mnoho bojaschopných sku. Zostávať na pobreţí znamenalo pre vojaprostriedkov, keďţe väčšinu síl vyuţívali na kov istú smrť, a tak boli nútení pokračovať východnom fronte v boji s červenou armádou. viac do vnútrozemia. Bombardéry Spojencov Obaja spolu s Hitlerom očavávali útok Spo- výrazne ovplyvnili priebeh bitky. Bojovalo sa jencov, lenţe na ktorom mieste, mohli len mnoho dní, aby vojaci nakoniec dokázali prepredpokladať. raziť cestu aţ do Paríţa, ktoKeď sa útok začal, rý bol oslobodený 25. auPomaly sa začalo Nemci ho zo začiatku povagusta 1944. Pomaly sa začaţovali len za manéver na lo oslobodzovanie francúzoslobodzovanie odvedenie pozornosti a ţe skych miest spod nemeckej francúzskych miest spod hlavný útok bude na Pas-de nadvlády. Ako prvé bolo nemeckej nadvlády.

-Calais. V tejto bitke aţ 882 oslobodené St. Mére- Eglise. lietadiel zhodilo trinásťtisíc Aj keď pri tomto útoku zomuţov. Spojenci mali tieţ desaťtisíce stíhačov mrelo mnoho ľudí, omnoho viac by ich zoa bombardérov. Lode sa vyloďovali na plá- mrelo, ak by sa nič podobné neuskutočnilo. ţach s krycími názvami Utah, Omaha, Gold, Straty sa odhadujú na ticícky mŕtvych na Sword a Juno. Odpor nemeckého vojska bol oboch stranám, mnoţstvo zranených zo začiatku veľmi mierny. Nastalo vzájomné a nezvestných. Kvôli takémuto neúspechu čeostreľovanie a bombardovanie. Bojovalo sa aj lil Hitler kritike a aj neúspešnému atentátu. s tankami. Na zemi vybuchovalo mnoţstvo Vylodenie v Normandii sa spolu granátov a váľalo sa veľa vecí od ťaţkej vý- s útokmi Červenej armády z východu povaţuzbroje cez debničky s muníciou aţ po cievky je za rozhodujúci aspekt, ktorý oslobodil Eudrôtu. Počas tejto masakre Nemci čakali na rópu a ukončil druhú svetovú vojnu.

Gymoš 13

UDALOSTI

-> Návšteva Európskeho parlamentu bola hlavným lákadlom ceny, ktorú venoval europoslanec Vladimír Maňka.

Účastník zájazdu Michaela Haríňová

/foto: Radovan Sosňák/

„Bol to záţitok, na ktorý nikdy nezabudnem, a určite sa do Štrasburgu raz vrátim,“ hovorí o výlete, ktorý Gymoš získal na tohtoročnom Štúrovom pere, grafik Rado Sosňák

J

ednou z cien, ktorú získal časopis Gy- sa Notre Dame nachádza, patrí k najkrajším moš na tohtoročnom Štúrovom pere, historickým námestiam v Európe,― hodnotí bol aj trojdňový zájazd pre jedného historické centrum mesta grafik Radovan člena redakčnej rady do Európskeho Sosňák, ktorý v Štrasburgu zastupoval časoparlamentu v Štrasburgu. Tento zájazd veno- pis Gymoš. „Počas prechádzok starobylými val europoslanec Vladimír uličkami sme mohli atmosféru Maňka, ktorý to celé sponzorodoslova dýchať. Z kaţdéval. Zabezpečil stravu, ubytova- „Kaţdého návštevníka h o z á k u t i a s m e v i d e nie, plavbu loďou a návštevu Štrasburgu okamţite li jedinečné architektonické parlamentu. Zúčastnilo sa ho upúta katedrála Notre prvky a z kaţdého výkladu ladesať členov redakčných rád hodné miestne špeciality.― A čo Dame.“ časopisov stredných škôl zo z toho najviac zaujalo Rada?

Slovenska. „Bývali sme „Neviem prečo, ale mne najskôr v dvojhviezdičkovom hoteli na periférii his- do oka padol obrovský obchod s pivom. Asi torického centra. Keďţe sa oficiálny program preto, ţe som z východu,― hovorí so smiezačínal aţ na druhý deň, po príchode do chom. Zaujímavé je, ţe väčšina mestského Štrasburgu sme mali voľno. Väčšina ho vyu- centra je vyhradená pre chodcov alebo pre ţila na obhliadku historických pamiatok cyklistov, takţe sa tam turisti nemusia obámesta. Kaţdého návštevníka Štrasburgu oka- vať toho, ţe im zrazu pri nohách zaškrípe mţite upúta katedrála Notre Dame. Je to naj- brzdiace auto. známejšia stavba a zároveň najslávnejší Druhý deň začal okruţnou plavbu lochrám v meste. Veţa meria aţ stoštyridsaťtri ďou po štrasburgských kanáloch. „Nikdy metrov a na jej vrchol vedie takmer osemsto som to nezaţil, preto to bol pre mňa veľký schodov. Námestie Kleber, na ktorom záţitok. Najlepšie bolo, keď sme prišli na

14 Gymoš

UDALOSTI /foto: Radovan Sosňák/

->Študentov privítal samotný europoslanec Maňka (vpravo). /foto: Radovan Sosňák/

/foto: Radovan Sosňák/

->Gymoš v Európskom parlamente.

-> Dominantou historického centra Štrasburgu je katedrála Notre Dame.

miesto, kde sa jeden kanál končil a druhý začínal o čosi vyššie. Preto sme museli čakať, kým naplnia jednu komoru, aby sa loď zdvihla na úroveň nasledujúceho kanála. Bolo to zaujímavé.― Hneď po plavbe nasledovala návšteva parlamentu ako centra európskej politiky.

Navštívili hlavnú zasadaciu sálu, kde dokonca mali moţnosť zúčastniť sa rokovania. „Z toho, čo som videl, by som určite nechcel byť europoslancom, pretoţe napríklad rozhodovať o zákonoch sa mi zdá celkom náročná práca,― tvrdí Rado.

Veľmi pozitívne hodnotí stretnutie s europoslancom Vladimírom Maňkom. „Na moje prekvapenie sa k nám správal veľmi prívetivo. Škoda, ţe sme s ním strávili len chvíľu. Počas celého programu nás totiţ sprevádzala jeho asistentka.― V parlamente zaţil aj jednu veľmi prekvapivú situáciu.

„Pred odchodom nás zastavila redaktorka z nejakých francúzskych novín, ktorú zaujímala politická situácia na Slovensku. Dokonca som jej venoval aj jedno číslo Gymoša preto, lebo tvrdila, ţe ho spomenie v vo svojom článku. Sľúbila, ţe mi ho pošle. Škoda, ţe sa neozvala.― Ďalšiu neočakávanú situáciu zaţili, keď sa večer vrátili do centra. „Keď sme prechádzali rôzne múzeá a pamiatky, zrazu sa začal oproti nám valiť dav ľudí. Najprv sme sa trocha báli a odstúpili sme nabok, pretoţe sme nevedeli, o čo ide. Neskôr sme sa jedného z nich opýtali, čo sa deje. Povedal nám, ţe vo Francúzsku bol prijatý zákon proti ľudským právam, ktorý im zakázal prestávky v práci, a oni proti tomu protestovali. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, keďţe som sa ešte nikdy predtým ţiadneho protestu nezúčastnil,― uzatvára Rado.

Gymoš 15

/foto: archív Klaudie Kunákovej/

ROZHOVOR

Alexandra Hockicková

Ako Kali „Kaţdý ma právo vyjadriť svoj názor. Beriem to, ak je to konštruktívna kritika,“ tvrdí o negatívnych ohlasoch na svoju hudbu bardejovská raperka KlaudiSS

16 Gymoš

ROZHOVOR

-> Klaudia za svoj vzor povaţuje rapera Kaliho. Inšpirujú ju najmä jeho texty.

R

/foto: Tobiáš Prokop/

ap počúva asi od desiatich rokov.

Keď mala jedenásť, napísala svoj prvý text o otcovi, ktorý ju opustil, keď mala tri roky. To bol zároveň začiatok jej cesty k rapu.

Mám niekoľkých sponzorov. Nedávno som začala spolupracovať so ZdolaHore. Je to môj mediálny partner. Píšu o mne články a robia so mnou rozhovory. V marci sa mi ozvala firma All Records. Podpísala som zmluvu, vďaka ktorej sa moje skladby objavia na iTunes, Deezer či Spotify.

Vydala som svoje prvé CD Týmto spôsobom sa a v rámci reklamy som domám moţnosť vyjadriť, stala aj tričká. Ale v podstate povedať svoj názor alebo ich uţ nemám, pretoţe som dať všetko, čo ma dusí, všetky predala a ostalo mi na papier. len jedno.

Prečo práve rap?

Uţ po prvom texte som sa v tom jednoducho našla.

Týmto spôsobom sa mám moţnosť vyjadriť, povedať svoj názor alebo dať všetko, čo ma dusí, na papier. Hudbu milujem uţ od mala. Keď som mala deväť alebo desať rokov chodila som na gitaru. Ale po čase má nejako prestala baviť a dostala som sa k rapu. No a uţ som pri ňom aj ostala.

Je známe, ţe tvojím idolom je Kali. Áno. Vlastne on bol ten, kvôli komu som rap začala počúvať. Jeho texty nie sú len dve tri slová, ktoré sa dokola opakujú. Ja si cením zmysluplné texty a on také má.

Kto sa ti stará o klipy, album? Máš nejakého sponzora?

V akom štúdiu nahrávaš?

Nahrávam v Hell štúdiu a v Leon Art štúdiu v Bardejove. V lete, ak mi to vyjde, pôjdem nahrať pár skladieb do Košíc do Evolution Records Productions.

A čo tvoj mixtape?

Vydala som ho koncom januára. Nesie názov Všetko Inak. Pracovala som na ňom od mája minulého roka nejakých osem aţ deväť mesiacov. Na CD sa objavili aj iní raperi, spomeniem mená ako Nytomas, Rusto, Identita alebo raper Gruso z Bardejova. Z producentov

Gymoš 17

ROZHOVOR

-> Jej prvé CD nesie názov Všetko inak.

/foto: archív Klaudie Kunákovej/

/foto: archív Klaudie Kunákovej/

-> Klaudia Kunáková, alias KlaudiSS má za sebou uţ aj natáčanie prvého klipu.

je najznámejší asi HomieBeats.

Určite plánuješ aj EP. Áno, niekedy v októbri. Uvidím, ako to budem stíhať, ale na jar by som to chcela dať von. Čo všetko sa od tvojich začiatkov zmenilo?

Stále som na začiatku. Ale musím povedať, ţe hudba ma dosť zmenila. Moje správanie, zmýšľanie, skrátka som iná, ako pred niekoľkými rokmi.

som sa viac na hudbu, ale postupne som to dokázala spojiť tak, aby som mala čas na rap aj školu.

A ako sa vyrovnávaš s negatívnymi ohlasmi?

Ak by som sa mala zaujímať o všetky koAko je to u teba s koncertmi? mentáre k mojej hudbe, asi by mi praskla hlaKoncertovala som uţ va. Podľa mňa správny muziAk by som sa mala napríklad v Banskej Štiavnici, kant odpovedá tým, čo vie zaujímať o všetky v Bardejove asi štyrikrát, v najlepšie. V mojom prípade komentáre k mojej Podolínci a 25. mája budem svojím rapom. na Dance Cupe v Bardejove hudbe, asi by mi praskla hlava. v športovej hale. 10. júna ma Kto ťa podporuje najviac? v Prešove čaká Pumpa Music Najviac ma podporuje Club. Prezradím aj to, ţe 25. júna by som mama. Ale vlastne celá rodina a samozrejme v Raslaviciach mohla robiť predskokana Kali- je tu zopár tých ľudí, ktorí stoja za mnou od mu, čím by sa mi splnil jeden z mojich snov. začiatku. Ďalej si veľmi váţim podporu od fanúšikov, pretoţe môţem povedať, ţe pre inAko to popri škole všetko stíhaš? terpreta nie je lepší pocit, ako keď ho ľudia Zo začiatku to bolo ťaţké, zameriavala povzbudzujú v jeho práci.

18 Gymoš

FINANCIE

-> Učiteľka ekonomických predmetov Slavka Gernátová tvrdí, ţe by bolo lepšie, keby sa ekonomika na gymnáziu vyučovala uţ v treťom ročníku.

O peniazoch Mária Rúčeková

/foto: Jozef Bakajsa/

„Cieľom vyučovania ekonomiky na strednej škole je pripraviť ţiaka na praktický ţivot,“ tvrdí učiteľka ekonomických predmetov Slavka Gernátová

Aj

keď by študenti na stredných „Predmet ekonomika sa vyučuje na oda vysokých školách boli, pravdupo- bornej škole uţ osem rokov. Trojročné vediac, radšej hocikde inde neţ a štvorročné odbory sa základným finančným v škole, pravda je taká, ţe po ukon- otázkam venujú jednu hodinu týţdenne, pričení štúdia si ich problémy s učením iba vy- čom mechanik nastavovač či mechanik počímenia miesto s problémami v tačových sietí sú obohatení aj „skutočnom svete―. Po samoo jednu hodinu účtovníctva. statnosti túţi snáď kaţdý, no „Predmet ekonomika sa Tu sa ţiaci môţu oboznámiť dospelosť a s tým pribúdajúca vyučuje na odbornej ško- s právami spotrebiteľov, zazodpovednosť si vyţiada svobezpečením príjmov v rodine, le uţ osem rokov.“ je. Pohovory kvôli zamestnas moţnosťami sporenia niu, platenie účtov, hypotéky v domácnostiach a zistiť zádajú zabrať v tomto chaotickom svete aj tým kladné rozdiely pri zaloţení si ţivnosti alebo skúsenejším. Preto ministerstvo školstva spoločnosti s ručením obmedzeným, spôsoby v spolupráci s bankovými inštitúciami na Slo- odvádzania odvodov či ručenia za dlhy. Tavensku prišlo s návrhom vyučovať predmet kisto sa venujeme tomu, ako uspieť na prijíekonomika aj na stredných školách macom pohovore do zamestnania,― pribliţuje a gymnáziách. Absolventom vysokých škôl Gernátová obsah ekonomických predmetov. podľa nich chýbajú základné vedomosti „V nadstavbovom štúdiu je časová dotácia o ekonomike, vďaka ktorým sa môţu lepšie dve hodiny týţdenne. Veľmi cennou skúseorientovať nielen v produktoch, ktoré ponú- nosťou je spolupráca učiteľov so ţiakmi na kajú banky, ale aj v beţnom ţivote. projekte, ktorý umoţní budúcim absolventom

20 Gymoš

-> Kým na strednej odbornej škole sa ekonomika vyučuje prakticky počas celého štúdia, gymnazisti sa s ňou stretnú aţ vo štvrtom ročníku.

FINANCIE

/foto: Tobiáš Prokop/ /foto: Tobiáš Prokop/

-> Výučba prebieha v odbornej učebni číslo 50 na druhom poschodí.

nia a podnikania. Zavedenie predmetu aj pre gymnazistov povaţujem za správny krok, no nenávratný príspevok pre podnikanie posky- myslím si, ţe z hľadiska časovej zaneprázdnetovaný úradom práce. V súčasnosti je to nosti by bolo pre študentov výhodnejšie učiť v Bardejove suma asi 4700 eur. ― sa ho uţ v treťom ročníku,― hovorí Gernátová.

Okrem toho sa absolventi nadstavboNa začiatku je študentom gymnávého štúdia dozvedia veľmi cenné informácie zia ponúknutý test. Ten obsahuje otázky zo sveta práce. Nezabúda sa z celého prierezu učiva, ktoré ani na formality, ktoré sa by- „Zavedenie predmetu prejdú za školský rok. Majú tetostne dotýkajú určite kaţdého aj pre gymnazistov po- da moţnosť zistiť hneď na zapracujúceho človeka – od vzničiatku, aké sú ich vedomosti vaţujem za správny ku pracovného pomeru, spôsoohľadom finančnej gramotnoskrok.“ bu uzatvárania pracovnej ti a čo bude predmet ekonomizmluvy aţ po vypočítavanie náka vlastne zahŕňať. „Po určitom roku na dovolenku, čistého príjmu alebo da- čase študenti začnú tomuto predmetu pricháňového bonusu. V neposlednom rade zistia, dzať, takpovediac, na chuť a postupne vedia čo si všímať, aby neskončili pracovný pomer vyuţiť teoretické poznatky z ekonómie neplatne nielen v pozícii zamestnancov, ale aj v praxi. A práve to je cieľom tohto predmetu.― zamestnávateľov.

Hoci ekonomika nemusí zaujímať veľa „Na rozdiel od odbornej školy sa pred- ľudí, kaţdý deň sa s ňou stretávame v beţnom met ekonomika začal na gymnáziu vyučovať ţivote a neunikneme jej. Preto je veľmi uţilen nedávno. Štvrtáci sa uţ druhý školský rok točné vedieť aspoň základné informácie, aby stretávajú s redukovaným obsahom učiva sme napríklad predišli prípadným podvodom o ekonomike. Cieľom jednej hodiny za týţdeň pri tak často vyhľadávaných, na prvý pohľad je získať základné informácie ohľadom spore- lacných pôţičiek od nebankových inštitúcií.

Gymoš 21

BÝVALÍ ŠTUDENTI Denis Sopko

Na fjordoch Túţba spoznávať a zdokonaľovať sa či uţ pracovne alebo jazykovo ju zlákala natoľko, ţe uţ po ukončení vysokej školy nazaháľala a vycestovala do jednej zo severských krajín -> Viera Prusáková spoznala ţivot v Nórsku vďaka stránke wwoof.net.

Je

/foto: Tobiáš Prokop/

to uţ sedem rokov, čo Viera mestnali v obchode s rýchlym občerstvením.

Prusáková naposledy zasadla Po dvoch mesiacoch, kedy si Viera vyskúšala do lavíc našej školy. Od tej do- prácu za pultom, no taktieţ prácu upratovačby sa toho v jej ţivote veľa zme- ky, sa vrátila späť na Slovensko. „Práca upranilo, no na štúdium na gymtovačky mi vyhovovala viac náziu spomína vţdy len ako práca za pultom. Za pulCieľom tejto organizáv dobrom. „Rada spomínam tom sa mi nepáčil kontakt so na svojho triedneho učiteľa cie je poskytnúť priame zákazníkmi, keďţe neraz Petra Bednára, no aj na hodiv nočných hodinách pricháskúsenosti ny cudzích jazykov, keďţe dzali zákazníci v podnapitom z ekologického pestosom zistila, ţe v tejto dobe sú stave,― hovorí o práci vania. veľmi potrebné a oplatí sa ich v McDonalde. učiť,― spomína na strednú Bezprostredne po návraškolu. te na Slovensko nastúpila na Tesne po úspešnej maturite zamierili poľnohospodársku vysokú školu do Nitry, jej ďalšie kroky na grécky ostrov Kos. Tam sa kde študovala odbor Udrţateľné poľnohospospoločne s kamarátkou Janou Sovovou za- dárstvo a rozvoj vidieka. Po piatich rokoch sa

22 Gymoš

-> Na farme Norde Stuksrud sa nevyhla ani oraniu s koňom.

BÝVALÍ ŠTUDENTI

/foto: archív Viery Prusákovej/

/foto: archív Viery Prusákovej/

-> Naplňou jej práce na farme Førde bolo okrem iného aj prikrmovanie malých kozliatok.

z Viery stala absolventka vysokej školy. „Po skončení školy som si ešte nechcela hľadať prácu tu na Slovensku. Chcela som získať viac praxe v svojom obore, keďţe na našich školách je jej nedostatok. Svoju rolu zohrala aj snaha zdokonaliť v angličtine, preto som sa rozhodla odísť do zahraničia,― hodnotí dôvody odchodu zo Slovenska.

Cez stránku wwoof.net si Viera našla farmu neďaleko nórskeho Lillehammeru a rozhodla sa, ţe by tam chcela pôsobiť. Wwoof je voľná sieť národných organizácií, ktoré pomáhajú umiestňovať dobrovoľníkov na ekofarmách po celom svete. Cieľom tejto organizácie je poskytnúť priame skúsenosti z ekologického pestovania, zo ţivota na vidieku, no hlavne prispievať k propagácii a rozvoju tohto typu poľnohospodárstva „Organizácia mi poskytovala iba ubytovanie a stravu na danej farme. Aj keď som nepracovala za peniaze, nejaké financie som predsa

len dostávala od organizácie Erasmus plus, ktorá umoţňuje študentom vycestovať za prácou do zahraničia. Mojou prácou na farme bolo najmä starať sa o ovce, kravy, sliepky a králiky. Kaţdý deň sme si prácu spoločne s farmárom a ďalšími dobrovoľníkmi z Holandska, Poľska a Nórska rozdeľovali.

V jesenných mesiacoch sme opravovali zničené oplotenie, no veľa práce bolo aj v lese, ktorý k tejto farme patril.― Pribliţne po pol roku strávenom v Nórsku sa vrátila späť na Slovensko. Vtedy ešte nevedela, ţe onedlho pôjde späť. Prácu si našla na nórskych fjordoch, jednom z najkrajších miest v Európe tentokrát však z úplne iného odvetvia. V pribliţne desaťtisícovom mestečku Strinn si pol roka privyrábala ako opatrovateľka. „Aj keď sa Nórsko svojou vysokou ţivotnou úrovňou radí na popredné priečky vo svete, ani tento fakt ma neovplyvnil natoľko, aby som tam ostala ţiť. Časom má práca opatrovateľky, podobne ako práca na farme, prestala baviť. Kým na farme som bola strašne izolovaná od okolitého sveta, ako opatrovateľka som sa nemala kam v ţivote posunúť, preto som sa rozhodla, ţe bude najlepšie, keď sa vrátim Slovensko.― Ako sama priznáva, má ešte v ţivote dosť času, aby sa rozhodla, kde nakoniec skončí. Pobyt na severe však povaţuje za skvelú ţivotnú skúsenosť.

Gymoš 23

MÔJ SPLNENÝ SEN Emil Hankovský

Štrajk okolo mňa

/foto: bratislavaden.sk/

-> Počas pohrebu školstva sa symbolická rakva dostala aţ pred Úrad vlády Slovenskej republiky.

-> Najmasovejšou protestnou akciou bol protest proti Programovému vyhláseniu vlády.

/foto: sme.sk/

Najdlhší štrajk učiteľov, ktorý sme zaţili. Začal koncom roka 2015 a pokračuje prakticky aţ doteraz

M

edzi štrjkujúcich sa po regionálnom školstve pridali začiatkom roka aj vysokoškolskí pedagógovia a svojimi aktivitami aj študenti. Hoci najprv bol štrajk len o navyšovaní peňazí do regionálnych škôl, postupne prerástol do celonárodnej rozpravy o stave školstva a širokej diskusie o jeho budúcnosti. Poţiadavky formulovali jednotlivé organizácie ako Iniciatíva slovenských učiteľov) a po nich aj Iniciatíva vysokoškolských učiteľov. Do aktivít sa zapojili aj oficiálne reprezentácie ako Rada vysokých škôl, Študentská rada vyso-

24 Gymoš

kých škôl (ŠRVŠ), školské odbory, či zväz rodičov.

Ukázalo sa, ţe súčasný stav školstva je uţ po finančnej stránke dlhodobo neudrţateľný. Všetci zainteresovaní sa pred voľbami spojili a naformulovali spoločné poţiadavky, ktoré rozposielali všetkým politickým stranám a potom aj novovznikajúcej vláde a ministerstvám. Mesiac pred voľbami sa na Slovensku nehovorilo o ničom inom, len o školstve a o zdravotníctve a ako sa všetko po voľbách zmení. No aprílové protesty ukázali, ţe programové vyhlásenie nereflektovalo

-> K štrajkujúcim učiteľom sa pridali aj študenti, medzi nimi aj tí z Teologickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

MÔJ SPLNENÝ SEN

/foto: sme.sk/ /foto: sme.sk/

/foto: upload.wikimedia.org/

-> Štrajk učiteľov trvá uţ od konca roka 2015.

všetko a spoločná Deklarácia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a partnerských reprezentácií ostala z veľkej časti nevypočutá. Predseda parlamentu vyzval na dialóg a prisľúbil reprezen- proces. táciám prizvanie za rokovací stôl.

Počas štrajku vysokoškolských učiteľov Reprezentácie spoločne hodnotia, ţe prebiehali na univerzite sprievodné akcie ako kľúčom pre rozvoj je financovanie, lebo tam, prednášky či debaty prístupné širokej verejkde je len silná vôľa a chýbajú peniaze, sa nosti. Ja som sa zúčastnil dvoch protestných v tejto krajine hýbe len ťaţko. V spoločnej de- akcií - Pohrebu nášho školstva 1. marca a proklarácii sa hovorí o navýšení testu proti programovému vyplatov v regionálnom školstve hláseniu vlády 17. apríla. PoPočas štrajku o 25% a potom kaţdoročne sledná uvedená patrila k tým o 10% do konca volebného vysokoškolských najväčším – organizátori vraobdobia. Do tohto termínu veli o ôsmich tisícoch účastníučiteľov prebiehali na poţadujú aj navýšenie finankov. Pohreb školstva prebieuniverzite sprievodné cií v školstve na 6% HDP. hal v komornejšej atmosfére, akcie.

Taktieţ zvýšenie platov nepezúčastnilo sa jej asi päťsto ľudagogických zamestnancov, či dí. Sprievod s rakvou navyšovanie rozpočtu vysokých škôl a smútočnou dychovkou prešiel cez celé ceno šesťdesiat miliónov eur ročne. trum mesta a skončil na Námestí slobody, Ešte pred sformulovaním spoločných kde organizátori symbolicky uloţili rakvu poţiadaviek vydala ŠRVŠ, ako oficiálna repre- školstva na jej posledný odpočinok pred Úrad zentácia študentov, svoje vlastné poţiadavky. vlády SR. Sám som členom akademického senátu UniAko študent, ale aj ako reprezentant verzity Komenského a poţiadavky ŠRVŠ sme študentov v najväčšom univerzitnom senáte si vzali k srdcu a podporili ich. Dali sme aj ve- na Slovensku, vás vyzývam, nech vám nie je rejný záväzok, ţe ak ich nebude reflektovať jedno, čo bude s budúcnosťou tejto krajiny, programové vyhlásenie vlády alebo rozpočet nášho školstva a naším vzdelaním. Lebo mana rok 2017, pôjdeme do štrajku a moţno turitou či štátnicami to nekončí, školu si zaţiprotestne obmedzíme aj vyučovací a vedecký jete ešte ako rodičia s vašimi deťmi znova.

Gymoš 25

OČAMI ŠTUDENTA

->Kaţdý deň sa do Európy valia vlny emigrantov z rozvojových krajín.

Iná kultúra Barbora Hudaková

o

tázka migrácie, ktorá v poslednom období zasiahla aj Slovensko, sa stáva kaţdým dňom zaujímavejšou. Týka sa omnoho viac Európy ako Afriky či Ázie, pre ktoré sa táto téma podľa médií stala hromadnou evakuáciou sociálne, ekonomicky a zdravotne postihnutých ľudí do Európy iba akýmsi únikovým plánom z vlastných ťaţkostí. Problém, ktorý si na začiatku európski lídri prehadzovali ako horúci zemiak, začali v poslednej dobe konečne riešiť. Samozrejme najmä tí, u ktorých sa očakáva zvýšený príliv migrantov zo štátov, ktoré zasiahla vojna.

Mediálne a politicky sa vyzdvihuje solidarita a prestíţ, ktorú Európa môţe týmto ľuďom ponúknuť. No aký je názor Európy? Na jednej strane sú to ľudia preţívajúci krízu. A je zrejmé, ich čakajú ešte horšie časy ako doposiaľ.

No na druhej to mnoho z nich zneuţíva.

Média sú v skutočnosti len prostriedkom, cez ktorý čerpáme informácie, no ani zďaleka nedokáţu predpovedať, aký to bude mať dopad na budúcnosť obyčajných, najmä mladých ľudí, ich domácnosti, rodiny. Pravdepodobne ich táto situácia zasiahne najviac, pretoţe do kultúry, ktorú teraz vo svojich krajinách vytvárajú, prichádzajú masy cudzincov vyznávajúce iné hodnoty či náboţenstvo.

26 Gymoš

/foto: azzz.sk/

A deje sa tak bez ich súhlasu a bez akejkoľvek moţnosti sa na to pripraviť. Európska mentalita, výchova, školstvo, hodnoty, názory, zmýšľanie sú úplne iné ako imigrantov prichádzajúcich aj do našej krajiny. Je chvályhodné, ţe väčšina mladých chápe a naplno podporuje neskutočne veľkú pomoc týmto ľuďom. No zároveň sa obyvatelia Európy pýtajú, aký vplyv na ich beţný ţivot bude táto pomoc mať. Uvedomujú si, ţe si musia zvyknúť na to, ţe ich deti budú ţiť v úplne inom svete. Ich rovesníkmi budú deti migrantov a oni sa budú musieť naučiť s nimi ţiť. Dokáţu to, keď je jasné, ţe k úplnému zjednoteniu týchto kultúr nemôţe dôjsť?

Forma, akou to propaguje Európska únia, je síce krásna, no nereálna. Keďţe to nebudú politici, ktorí budú v priamom styku s týmito ľuďmi, nebudú ovplyvnení ich názormi, postojmi, správaním, vystupovaním a vnášaním chaosu do európskeho ţivota, nemôţu danú otázku plne pochopiť, či prípadne plnohodnotne precítiť.

Vo Veľkej Británii je uţ teraz dosiahnutý nový rekord v počte prisťahovalcov, nehovoriac o počtoch v ostatných krajinách Únie.

Vskutku teda môţeme zhodnotiť, ţe postoj mladých ľudí bude čoraz menej pozitívny.

a k č i Has

5 OTÁZOK

vá Babčáko ia v il S : o Men inkvizície e n e m Vek: 17 la c y, P ie: strele sú hviezd e a in v Znamen a N sta, Pých e hy: c i á n n k ľ é e t n dnu Obľúbe : Nezabu y m l i f é n íky Obľúbe ske denn ír p U , k to o d mocný. K dlo: čína a predsu je e j , i e i m š j ď e ad ľu ben o víťazí n Najobľú t K : k o r í. ný vý jmocnejš Obľúbe a n je , u d sebo y, hudba Coldplay víťazí na : ih a n n k i , p ie u ľovan ná sk rt, korču Obľúbe o p š ý k s : hasič Záľuby

Ema Rohaľová

/foto: archív Silvie Babčákovej/

A

ko si sa dostala k hasičom?

K hasičskému športu som sa dostala prostredníctvom svojich priateľov a trénera, aj keď som spočiatku bola proti, pretoţe nie som veľký prívrţenec športu. Nakoniec sme spojili druţstvo dievčat, s ktorými fungujeme tri roky a podľa mňa sa nám celkom darí. Určite je to aj tým, ako sa navzájom podporujeme a spoločne sa snaţíme ísť kaţdú súťaţ naplno.

Najlepší učitelia a prečo?

Páči sa mi spôsob učenia viacerých učiteľov, pretoţe vedia byť vtipní, zároveň aj prísni, ale hlavne vedia výborne naučiť. Patria tu triedna Michaela Drotárová, Iveta Vaverčáková, František Vagaský a Branislav Boďo.

Aké sú tvoje ţivotné ciele? Čo sa týka hasičského športu, chcela by som v tom pokračovať so svojím druţstvom čo najdlhšie. Zlepšovať svoje časy a výkony. Okrem toho by som prijala úspešnosť v maturite a na vysokej škole.

Nájsť si dobrú prácu a veľa cestovať po svete, no mojou prioritou je hlavne zaloţiť si rodinu a byť šťastná.

Kto je tvoj idol a prečo?

Mojím najväčším idolom je rodina, otec a starý otec, ktorí sa tieţ venovali hasičskému športu. Obdivujem všetkých ľudí, ktorí sa neustále prekonávajú, či uţ v športe alebo v iných záľubách, a idú si za svojím cieľom bez ohľadu na prekáţky.

Skús opísať ideálneho partnera.

Mal by to byť človek vtipný a inteligentný a neprekáţalo by mi, keby vedel dobre variť. Hlavne by sme si mali dobre rozumieť, byť k sebe úprimní a rešpektovať sa navzájom.

->Dievčatá zo Stebníka sú nielen výborné hasičky, ale pri fotení dokázali, ţe majú aj zmysel pre humor.

Gymoš 27

MOĽA A RÚRO

/foto: Tobiáš Prokop/

Barbora Hudaková, Ján Helmanovský

Nový ţiak a ň, n nu e d rý jed Dob mám osť... n d úvo povin ú mil

m iť vá v a t ho ds pre o nové . h váš uţiaka l spo

, osím abur p , t Poď sať na no. í e nap oje m v ľu s

eš pí , d i e d To k ou fixkou t sať s úra?. r čo si

m Nie, so Rúro!

28 Gymoš

ŠOKUJÚCE ODHALENIA

Albert Balog

Najlepší -> Koncertná sála Divadla Williama Shakespeara uţ netrpezlivo očakáva študentov a pedagógov školy.

/foto: placestoseeinyourlifetime.com /

Časopisu Gymoš sa podaril husársky kúsok. S mesačným predstihom zistil, kto získa ocenenia za tento školský rok

V

tejto rubrike sme zvykli prinášať rôzne pikantné a menej známe informácie o učiteľoch našej školy. Teraz však prinášame aktuálne ocenenia najlepších študentov a pedagógov za uplynulý školský rok.

Cien a sponzorov je viac ako po iné roky.

Z tohto dôvodu si študenti a učitelia medzi sebou rozdelia ocenenia vo výške presahujúcej 1 350 000 eur. Slávnostné vyhodnotenie sa netradične uskutoční v Divadle Williama Shakespeara v Stradford Upon Avon vo Veľkej Británii. Cestovné a ubytovanie hradí v plnej výške škola.

Mnohí študenti si uţ vopred rezervovali izby v luxusných hoteloch po celom okolí, aby mohli v meste stráviť niekoľko dní. Na úvod vystúpi skupina U3, ktorá všetkých ocenených pedagógov a ţiakov pozdraví svojimi hitmy. Ceny odovzdajú slávny raper Gay Ice Wanker a sopranistka Melinda.

Ocenení pedagódovia a ţiaci za školský rok 2015/2016: Kategória najlepšie oblečený študent.

1. Rudo Tomka (cena: nová Škoda 105L

s upraveným výkonom 34kW) 2. Simon Cibula Hrivnak (cena: týţdenný pobyt v rómskej osade podľa výberu s plnou penziou) Kategória najlepší dis-ţiak.

1. Alexej Piperko (cena: zdarma exkurzia do čističky odpadových vôd) 2. Ferdinand Sušeň (cena: strojárske pexeso) Kategória učiteľ s najlepšie vypracovaným plánom.

1. Albert Balog (cena: automobil Mercedes SLK s bonusom štyroch zimných pneumatík) 2. František Kostár (cena: trojtýţdňová dovolenka v hodnote 15 000 eur podľa vlastného výberu v niektorom stredisku Prešovského kraja) Kategória učiteľ s najkrajším pracovným stolom.

1. Albert Balog (cena: nové bývanie, dom alebo byt podľa výberu v hodnote 150 000 eur) 2. František Kostár (cena: stavebný pozemok v Bardejove a okolí podľa výberu v hodnote 100 000 eur).

Gymoš 29

YO-GHIHO VÍZIE

Hard job

Peter Reviľák

/foto: minifarma.sk.sk/

Druhá časť

K

eď sa uţ nachádzajú necelých desať minút pred cieľom, pri prejazde okolo lesnej čistinky zrazu vbehne do cesty splašená srnka. Prvý raz v ţivote je Emil na vydesený na smrť. A keďţe v poslednej polhodinke myslí na všetko moţné, len nie na cestu, po ktorej predsa jazdí tak často, ţe ho nič nemôţe prekvapiť, stočí škodovku s neţivým nákladom priamo do priekopy tak nešťastne, ţe sa zadok jeho čiernej sanitky utrhne a úbohý klient preletí vetrom asi osem metrov k neďalekému táborisku ako raketa zem-zem. Scéna sťa z lacného amerického akčáku sa odohrá iba kúsok od ohňa, kde si v tom čase mladá rodina z neďalekého okresného mesta plánuje opiecť lacné špekáčiky.

Dobitý vodič šmercdodávky a hrobár v jednej osobe, neúspešný kandidát na ocenenie najlepší pracovník firmy v posledných dvoch rokov Emil, zbadá nepríjemné divadlo.

Gymoš 30

Pri ohni stojí rodina v ťaţkom šoku a vedľa leţí poskrúcané telo klienta. Špekáčiky, ktoré drţí v ruke vystresovaná matka rodiny, sa trasú ako vibrátor. Niekto by v tom obraze mohol videl definitívny koniec, no Emil je iný, on zacíti jedinečnú šancu. Príleţitosť nasrať na prácu, ktorá ani jemu, a ani jeho klientom nedáva ţiadne svetlo do ţivota.

Pred zrakom zamrznutých prítomných teda pohotovo naloţí neboţtíka do horiacej vatry, a ten aj bez tekutého podpaľača ochotne zahorí v priebehu desiatich sekúnd. Krátko na to sa vzduchom šíria alkoholové výpary a ani nie do pätnástich minút je práca ohňa dokonaná. Škoda len, ţe členovia šokovanej rodiny uţ opätovnú chuť na špekáčiky nedostali. Vzhľadom na tlejúce uhlíky v ohnisku radšej skúsili zemiaky v pahrebe.

OUT

V zajatí démonov 2

Ninja korytnačky 2

Zkáza krásou

Mikrób a Gasoil

10.6.2016

2.6.2016

2.6.2016

9.6.2016

5,20€

5,20€

5,20€

5,20€

Cinemax PO

Cinemax PO

Cinemax PO

Cinemax PO

Štátne divadlo Košice

11.6.2016 19:00 7€

TIKET TIKET

KUPÓN č.8

MÁJ 2013 Jún 2016

MÁJ 2013

Meno a trieda: .................................................

Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok,

cena: 0,50€

Spojená škola Juraja Henischa, Slovenská 5, 085 01 Bardejov