Gymoš r5č9 jún 2014

ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 5 - JÚN 2014

Žatva Medzi elitu Hlas z Bardejova Zo starých čias Bez voľna

Teraz je čas na nový imidž!

Predajňa značkového textilu Yes,Dlhý rad 23,Bardejov

EDITORIÁL Lenka Macejová

pana! Toto úţasné počasie, ktoré nás obšťastňovalo počas prijímačiek, mi pripomenulo môj prvý úvodník. Teraz však neviem napísať nič iné, ako ţe bolo hrozné! Dobre, ţe nás zaradom nepoodfukovalo, pokrivilo nám dáţdniky a len tak zo srandy bol kaţdý druhý centimeter mláka veľká asi ako Domaša. Krásny máj to bol, naozaj. Hokej som tieţ pozerala a práve mi došlo, ţe vonku bolo krásne slniečko, aţ kým sme nevyhrali. Ako fakt sranda!

Hokej, toľko ospevovaná téma, pri pivku, pri kofole, pri telke. Na Facebooku samé naozaj veľmi vtipné, ale hlavne sarkastické poznámky o dvojtýţdňových hokejových odborníkoch. Tak som sa rozhodla, ţe budem hokej pozerať len rekreačne, to znamená, ţe si nebudem robiť veľkú hlavu z výsledkov a budem iba pekne krásne „z nudy― fandiť našim. No ale to by som nebola ja! Veď to sa predsa nedá! Krásne je vyhrávať a tešiť sa s nimi, vidieť na ich tvárach úsmevy, keď sa darí. Avšak čo keď prehrávame? Ja fandím aj tak! Lebo si to zaslúţia! Nech si kaţdý hovorí čo chce, ja som ich verný fanúšik a teším sa z kaţdej prihrávky. Jasné, ţe sa niekedy viem

nazlostiť- a to naozajlenţe ako rýchlo sa nazlostím, tak rýchlo aj vychladnem. Veď pozerám ten hokej len rekreačne. Bolo by však prehratých zápasov viac, kebyţe nemáme Janka Laca. Zlatý to pánko! Človek by na takého „kudrlináče― nepovedal, ţe chytá ako „naspídovaný―.

Uţ som sa aj mamke zverila s nápadom, ţe si o rok odloţím maturitu na september a pôjdem na hokej do Čiech. No bleskovou rýchlosťou som to obrátila na ţart, lebo to chvíľku vyzeralo, ţe ju klepne. Našťastie jej nedošlo, ţe ja som neţartovala! Ak by ste náhodou mali zvyšné drobné a chceli by ste podporiť dievča s hlavou plnou snov a dať jej inšpiráciu, prečo byť ešte lepšou, tu som ;) Samozrejme srandujem, z takýchto milodarov by som si ani tresku nekúpila. Ja si len pekne krásne začnem hľadať brigádu, aby som naškrabala na zápas, dva, a moţno čosi zvýši aj na tresku s roţkom.

Drţte mi palce, krásne leto plné slniečka a skvelých záţitkov vám prajem. :)

REDAKČNÁ RADA ŠÉFREDAKTOR: Lenka Macejová; REDAKTORI: Soňa Stiedlová, Mária Pavuková, Lívia Pavuková, Matúš Lukáč, Jozef Bakajsa, Klaudia Hockicková, Patrícia Biathová, Nikola Hnatková, Lívia Paľová, Katarína Rychvalská, Bernadeta Mackaničová, Michaela Fröhlichová, Michaela Ţdiľová; GRAFICKÍ EDITORI: Damián Michalco, Jana Bosáková, Radovan Sosňák, Dávid Keselica, Tobiáš Prokop, Martin Chabada EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Mgr. M. Martiček, Mária Gajdárová; Bc. Peter Reviľák, Mgr. Albert Balog VEDÚCI REDAKČNÉHO KRÚŢKU: Mgr. Branislav Boďo KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— gymos.ssjh@gmail.com; lenka.len23@gmail.com

Gymoš 03

/foto na obálke: Jana Bosáková, foto editoriál: Jozef Bakajsa/

Za našich Ci

OBSAH

Keď sa stredoškolský časopis zúčastní Štúrovho pera vo Zvolene, môţe získať ocenenia aţ v štyroch rôznych ka>UDALOSTI< tegóriách. Gymoš získal na tohtoročnom tri

Žatva

V apríli a máji sa zraky Bardejovčanov kaţdú stredu sústreďovali na spevácku >ROZHOVOR< súťaţ Hlas ČeskoSlovenska Hlas z Bardejova

>OBSAH< 3>EDITORIÁL< Za našich

14>UDALOSTI< Ţatva

26>OĽA A KOĽA< Budúci čas

4>OBSAH<

16>ROZHOVOR< Hlas z Bardejova

27>ABIHO PORADŇA< Šok

6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE<

20>BÝVALÍ ŠTUDENTI< Bez voľna

28>YO-GHIHO VÍZIE< Arpádove prázdniny

8>AKTUÁLNE< Zo starých čias

22>MÔJ SPLNENÝ SEN< S hrdosťou

29>TRÁPI NÁS< Buď zvuk!

10>Pohľad späť< Medzi elitu

24>OČAMI ŠTUDENTA< Do ţivota

30>RANDE S MESTOM< Bar chudobných

12>HISTÓRIA< Zmyselná

25>5 OTÁZOK< Jozef Lauko

5>PRIESKUMNÍK<

04 Gymoš

PRIESKUMNÍK Čo budete robiť počas letných prázdnin?

Budem robiť archeologický výskum na Pustom hrade pri Zvolene.

Martin Chabada, 2.H

Odpovedalo 111 respondentov

PERLA DUCHA „Boj o moc v Sovietskom zväze po smrti Lenina prebiehala medzi Stalinom, Trockým, Zinovjevom a............Malkinom.― Pavol Dančanin zo 4.G si našťastie spomenul aj na štvrté meno.

Gymoš 05

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

S

talo še uš tradiciju, ţe še naša škola zapaja do Solarnich dňoch. Toten rok ňebul viňimku. Das tišic ţiakoch še osmeho maja zhromaţdilo vof peršim atriju a montovalo dajake zariaďeňja i fukalo balonki. Zmislom je naučic ľudzi, ţe solarna energija nam uľachčuje ţivot. Mi zme však ňenormal-

Ci

pana, do pana, keby sce toto vidzeľi, zošaľece. To bul ňenormalni bašavel. Maturanci tidzeň pred maturitu prišľi do škoľi ukazac šickim, o co pridu, kec oňi odidu zos škoľi do šveta. Zobraľi bubni, harkače, rapkače a das tri hodzini

ňe uvedomeľi, taţe to uš davno zname. Furt, kec dakemu chibuju za Billu švabľiki, vicahňe obrovsku lupu i pripaľuje cigaretľe kamaratom pomocu slnka. Vzapeťi šicke podzekuju osudu takzvanim slňečnim ritualom.

Kukaju do slnka aš kim peršemu ňeje plano. Potim še spokojňe vracaju do škoľi.

behaľi po škoľe zos penu kolo huby jak besne. Kec to uš šickim ľezlo na nervi, bo okrem teho ešči ot kaţdeho pitaľi peňeţi, viruciľi ich zos škoľi do mesta. Tam pľinulo pokračovaľi vof činnosci, za co sebe visluţiľi ňejednu pochvalu ot okoloiducich.

Ţ

06 Gymoš

Piťo

/foto: archív Gymoša/

ebi sebe študenci pripomenuľi stare dobre časi, prišľi vof druhu majovu stredu do škoľi poobľikane vof šatoch svojich starich mamoch i dzedoch.

Zabava to bula ňenormalna, polufka ţiakoch vipatrala jak kebi prišla zos dajakeho filmu, co še puščaju na slovenskim jaziku a druha, jak bi hňetka mala vof totim filmu hrac. Situaciji prisposobiľi i vijadrovňe a perši ras vof ţivoce buľi šicke ku sebe miľi. To daco ňenormalne!

PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

D

ruhi majovi tidzeň bul vof znameňi primačkoch na gimnazijum i odbornu školu. Buduce dochtore, inţiňere, pravňici a meneţeri mušeľi dokazac, ţe su vhodne na to, ţe bi študovaľi na našej škoľe.

Primački pozostavaľi zos testoch zos slovenčini i matematiki, vof ramci ktorich

Po

tim, jak še Gymoš vracil zos Šturovho pirka nabaľeni cenami jak Ukrajinci po nakupoch vof Maxe, še direktor škoľi rozhodnul, ţe redaktoroch prime vof svojej kancelarňi a osobňe im šickim podzekuje za reprezentaciju škoľi. Vof svojim prihovore osobitňe vizdvihnul fakt, ţe vof Zvo-

leňe nikto ňeprezradzil, ţe nam chibuju popolňiki vof vestibule, a preto naše študenci muša kuric za Billu, co povaţujeme za jeďini vaţni ňedostatek vof viučovacom procese. No uš še pracuje na naprave. Najvzorňejše študenci dostaľi pravo kuric i za Centrumom a na aftobusovej staňici!

K

ec druhaci na sloviňe vof ľubostnej poeziji zisciľi, ţe laska še najľepši viznava pod hvizdami, takoj zobraľi šickich geografoch a odišľi to overic do planetarija vof Rostokoch. Na ich veľke prekvapeňe pochopiľi, ţe to je pravda!

Odišľi jak slobodne, no stačil jeden pohľad na nočnu oblohu

Po

tim, jak še maturanci dôstojňe rozlučiľi zos školu, venovaľi caľi tidzeň študiju a nasledňe prišľi šickim dokazac, ţe tu ňebuľi štiri roki zbitočňe.

Kaţdi slušňe predstupil pred komisiju, vicahnul dajaku otasku, kuknul na ňu a planovaňe še rozreval. Podľa intenziti plaču komisije určovaľi mieru pripravenosci

mušeľi viriešiť mnoţstvo zloţitich uloh. Najskorej mušeľi vipočitac percentualnu uspešnosc teho, ţe ich za štiri roki ňichto ňechici kuric za Billu i teho, ţe preţiju študijum bes prezufkoch.

Potim skloňovaľi slovne spojeňa prefocena ospravedlňenka i komisijonalna skuška. Visletki budu.

študenta na ţivot. Najľepše na tom su tote, co dokaţu revac aj ftedi, kec znaju otpovedac, bo to je dokas teho, ţe ňič ňepodceňiľi. A najľepše je, kec kvoľi revu ňescihnu povedac toto, co znaju. Večšinu aľe maju ščesce, bo komisije muša brac ohľad i na študijne visletki počas štiroch rokoch, co veďje ku revu calej komisije.

a ich citi še naplno rozvinuľi.

Jančo še doţivotňe zaľubil do benzenoveho jadra, Zuza, co o ňej šicke hutoreľi, ţe je ţimna jak čumak zos psa, še tak zamilovala do nadreaľistickej poeziji, ţe uš tidzeň ňemoţe spac. A Ďoďo še totej osudnej noci tak zaľubil do sebe, ţe toleruje šicke svoje ňedostatki.

Gymoš 07

AKTUÁLNE

-> Bardejovský Klub slovenských turistov otvára cyklistickú sezónu uţ tradične Retro jazdou.

Zo starých čias Bernadeta Mackaničová

/foto: kstbardejov.sk/

Cyklisti z Bardejova, ale aj širokého okolia kaţdý rok dokazujú, ţe im recesia nie je cudzia

P

ríchod jari je pre všetkých milovní- Bardejova, pravidelne chodí partia zo Starej kov prírody a turistiky najkrajším Ľubovne, tohto roku boli aj cyklisti z Gelnice, obdobím v roku. Po dlhej zime ma- Prešova a iných miest,― hovorí o tejto nejú opäť moţnosť vytiahnuť batohy sporne zaujímavej akcii Kamil Reviľák, traa navštíviť svoje obľúbené dičný účastník cyklistických miesta. Takýmto je nesporne zrazov.

Pribliţne stovka aj pre cyklistov, ktorí po nieAsi stovka účastníkov sa účastníkov sa stretla koľkomesačnej prestávke opäť stretla pred športovou halou pred športovou halou brázdia ulice i lesné chodníky.

Mier. Pred štartom sa im priMier.

Otvorenie novej cyklosehovorili organizátori a potom zóny v Bardejove zvyčajne býva v prvé májové všetci šliapli do pedálov a vydali sa zvyčajnou dni, no tohtoročná začala uţ 27. apríla. Orga- trasou ulicami Bardejova. Obišli sídlisko nizačne otvorenie zabezpečujú cyklisti Druţba a nasmerovali si to na Radničné náz bardejovského Klubu slovenských turistov. mestie. Tu nasledovalo občerstvenie Stalo sa uţ tradíciou, ţe prvá jazda býva v a nechýbalo ani spoločné fotografovanie. „retro štýle―. Táto akcia nie je určená len pre Po krátkej prestávke na námestí si registrovaných členov Klubu slovenských tu- to cyklisti namierili do Bardejovských Kúperistov, ale pre širokú verejnosť. „A nie sú len z ľov. O bezpečnosť tejto propagačnej jazdy sa

08 Gymoš

AKTUÁLNE

-> Koniec kaţdoročne patrí opekačke.

/foto: kstbardejov.sk/ /foto: kstbardejov.sk/

/foto: kstbardejov.sk/

-> Otvorenia sezóny sa zúčastnili všetky vekové kategórie.

-> Retro jazda je hlavne o zábave. starali aj dve policajné hliadky. Príslušníci týchto hliadok zabezpečovali riadenie pre- cykloturistov Kamil a dodáva: „Väčšinou sa mávky na kriţovatkách a kruhových objaz- ide cez zaujímavé miesta bardejovského redoch, čo nesporne pomohlo organizátorom. giónu, niekedy sa zájde aj do Poľska. Začiatok Koniec bol v Bardejovských Kúpeľoch kaţdej jazdy je ráno o deviatej, len prvá, retro na známom „Komínku―, čo je jazda, štartuje aţ o desiatej. Okverejne prístupný kozub v lese rem toho je ešte jedna nočná Začiatok kaţdej nad jazierkom, kde bola priprajazda v auguste, kedy sa ide zvyjazdy je ráno o vená „opekačka― a účastníci si čajne na Zborovský hrad. deviatej. mohli pripraviť občerstvenie Z Bardejova je odchod pribliţne z vlastných zdrojov. o ôsmej večer, v cieli cesty je prestávka „Retro jazda― je prvou, nie však jedi- a potom návrat do Bardejova. Účastnícky ponou akciou pre cykloturistov v bardejovskom platok pri jednotlivých akciách je jedno euro. regióne. „Teoreticky je to tak, ţe od mája do Retro jazda je bez poplatku. Záver cyklosezóoktóbra sa kaţdú prvú nedeľu v mesiaci koná ny je v októbri, kedy je posledná akcia spojejedna jazda. Väčšinou sú to asi štyridsaťkilo- ná s odmeňovaním účastníkov medailami.― metrové trasy. Sú určené pre horské, prípadTreba uţ len dúfať, ţe ich bude nane krosové bicykle, nie však pre cestné, pre- sledovať čoraz viac mladých Bardejovčanov, toţe kaţdá trasa zahŕňa úsek v nejakom teré- lebo je to ideálny spôsob, ako urobiť svoj ţine mimo klasických ciest,― pribliţuje činnosť vot omnoho aktívnejším.

Gymoš 09

POHĽAD SPÄŤ Nikola Hnatková

Medzi elitu Po niekoľkých rokoch dosiahla zásluhou Petra Červeňáka Spojená škola Juraja Henischa opäť výrazný úspech v súťaţi Junior Castrol /foto: František Haluška/

-> Na slávnostné vyhodnotenie čakalo mnoţstvo netrpezlivých divákov.

Za

ďalší úspech našej školy vďačíme tretiakovi odboru autoopravár elektrikár Petrovi Červeňákovi, ktorý úspešne reprezentoval Spojenú školu Juraja Henischa v súťaţi Autoopravár Junior Castrol 2014.

Na tohtoročnom 15. kole sa do súťaţe zapojilo 49 stredných odborných škôl. Spomedzi 1285 prihlásených ţiakov tretích ročníkov sa Peter Červeňák umiestnil na obdivuhodnom jedenástom mieste. Súťaţ je určená pre mladých autoopravárov, pričom súťaţiaci prezentujú svoje kvality v teoretickej a praktickej časti. Súťaţí sa v troch kategóriách, a to mechanik–elektrikár, karosár a lakovník.

10 Gymoš

My sme mali v osobe Petra Červeňáka zastúpenie v kategórii mechanik—elektrikár. Po výbornom výkone v krajskom kole sa prebojoval aţ do finálneho celoslovenského kola.

Na začiatku všetkého je školské kolo, odkiaľ na krajské mohli postúpiť len traja najlepší v kaţdej kategórií. Obe kolá prebiehali formou on-line testovania, kde ţiaci v teoretickej časti museli v priebehu šesťdesiatich minút zodpovedať na šesťdesiat otázok zameraných na teóriu. Následne v poznávacej časti, ktorá trvala pol hodiny, bolo cieľom rozpoznať, čo predstavujú jednotlivé obrázky alebo načo sa daný pro-

-> Peter Červeňák sa dokázal prebojovať na celoslovenské finále súťaţe Junior Castrol.

POHĽAD SPÄŤ -> Počas finále súťaţe študenti navštívili aj Autosalón v bratislavskej Inchebe.

/foto: František Haluška/

-> Diplom, ktorý znamenal postup na celoslovenské kolo.

/foto: František Haluška/

/foto: František Haluška/

dukt pouţíva. V kategórii mechanik- elektri- miesto. „Keď vyhlásili moje meno, bol som kár sa Krajského kola v Prešove zúčastnilo od radosti a šoku celý vyklepaný,― ešte dnes s dvadsaťdva ţiakov. Po ukončení testov bola úsmevom spomína na jeden z najkrajších takmer dvojhodinová prestávka. Naši traja momentov svojho ţivota. ţiaci spolu s učiteľom FrantišO postupe na celoslovenkom Haluškom počas nej naské kolo sa dozvedel aţ po príO postupe na vštívili autobazár, ktorý sa nachode do školy. Vo finále, ktoceloslovenské chádzal v blízkosti školy, kde ré sa konalo 9.-10. apríla 2014 kolo sa sa súťaţ konala. Po prehliadke v Nitre, sa stretlo trinásť medozvedel aţ po áut si ešte na benzínovej chanikov elektrikárov. Miespríchode do pumpe dali kávičku a rozobetom konania súťaţe bolo Škoškoly. rali súťaţné otázky. „Aj keď z liace stredisko Škoda. K teoreteoretickej časti ma tickej a poznávacej časti prinič výrazne neprekvapilo, poznáva- budla praktická časť, ktorá bola hlavnou finácia dala asi kaţdému dosť zabrať, lovou úlohou. V rámci nej sa preverovali pretoţe obrázky boli veľmi mätú- zručnosti nádejných automechanikov v praxi. ce,― zhodnotil celý priebeh Peter.

Vyhlásenia výsledkov súťaţe sa mladí Pred celkovým vyhodnote- autoopravári dočkali 10. apríla počas Autosaním súťaţe boli naši chlapci veľ- lónu 2014 v bratislavskej Inchebe. Víťazné mi nervózni, čo spôsobilo, ţe poháre a hodnotné ceny prišiel osobne odoposledné minúty čakania na vzdať minister školstva, vedy, výskumu a výsledky sa zdali ako športu SR Dušan Čaplovič. Prvé miesto si vynekonečné hodiny. bojoval Ján Synák zo Ţiliny. Cieľom Petra Nakoniec sa všetci Červeňáka bolo čo najlepšie zúročiť svoje veumiestnili v prvej domosti, čo sa mu aj podarilo. S jedenástym pätici, pričom miestom si odniesol cenné skúsenosti a nové Peter Červeňák poznatky. „Za túto jedinečnú príleţitosť patrí získal druhé veľká vďaka môjmu učiteľovi Františkovi Hamiesto a je- luškovi, ktorý ma na tieto súťaţe pripravoho spolu- val,― ocenil prínos vyučujúceho a zároveň vyţiaci obsa- jadril túţbu, aby sa jeho úspech stal motivádili štvrté ciou pre ďalších študentov v nasledujúcich a piate rokoch.

Gymoš 11

HISTÓRIA Lívia Pavuková

/foto: ismailsen.com/

Zmyselná -> Henri Nestlé objavil spôsob, ako vyrobiť sušené mlieko, čím umoţnil výrobu mliečnej čokolády. /foto: webnoviny.sk/

-> Daniel Peter ako prvý vyrobil dnes najobľúbenejšiu mliečnu čokoládu.

/foto: jojo.sk/

-> Históriu čokolády začali písať starovekí Olmékovovia, ktorí nám okrem toho zanechali aj kamenné sochy.

12 Gymoš

Omamná vôňa a lahodná nezameniteľná chuť sú atribúty, ktoré si na čokoláde najviac váţime

D

okonalá chuť, sladkastá vôňa a opantané zmysly... To všetko sa spája s pochutinou rozšírenou po celom svete, s pochutinou, ktorá kaţdý deň láka nielen detí, ale aj dospelých.

Vyberme sa na cestu, po ktorej sa šírila vôňa čokolády!

Moţno mnohých prekvapí, ţe čokoláda začala písať svoju históriu uţ pred tritisíc rokmi, a to v strednom Mexiku, kde kakaovník pestovali pôvodní obyvatelia. Prvý národ, ktorý sa začal venovať pestovaniu kakaovníkov, boli Olmékovia. Po nich nasledovali Izapani, Mayovia a Aztékovia. Tieto národy pouţívali kakao na čokoládový nápoj, ktorý pili teplý aj studený. Jednoducho čokoládový prášok zmiešali s vodou.

Európania sa s čokoládou po prvýkrát stretli počas Kolumbovej štvrtej výpravy, keď narazil na mayské obchodné kanoe naloţené kakaovými bôbmi. Kakaové bôby boli veľmi cenné a slúţili nielen na výrobu nápojov, ale taktieţ ako platidlo. Pre svoju vysokú cenu si kakao mohla dovoliť iba šľachta, a tak sa stalo nápojom smotánky. Pôvodná receptúra prípravy tohto nápoja spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, ktoré sa zahustili kukuričnou múkou a dochutili vanilkou a chilli korením.

Prvou európskou krajinou, ktorá sa mohla kakaom pochváliť, bolo Španielsko. Postupne sa silná chuť kakaa rozšírila aj v Portugalsku a Taliansku, kde sa k čokoláde pridávala pomarančová alebo citrónová kôra alebo škorica. Vtedy najznámejšou bola jazmínová čokoláda. Pokiaľ ide o pomenovanie najobľúbe-

HISTÓRIA

/foto: foto:sherak.cz/

-> Kakao sa vyrába z plodov kakaovníka. Jeho najväčším producentom v súčasnosti je Pobreţie Slonoviny.

nejšej sladkosti, zásluhy má švédsky vedec republika. Afrika vyprodukuje 55 percent Carl von Linné, keď pomenoval kakaovník všetkého kakaa.

Theobroma cacao. Dosahuje výšku šesť aţ deTieto krajiny sú vhodné vzhľadom na násať metrov. Prvá časť názvu pochádza ročné podmienky pestovania kakaa. Pestuje z gréčtiny a znamená „potrava bohov―, druhá sa na plantáţach. Darí sa mu len pri niţšej časť je odvodená od starých pomenovaní tejto nadmorskej výške a teploty musia byť vyššie rastliny pôvodným obyvateľstvom Ameriky. neţ 16°C. Kakaovník potrebuje po celý rok Výrazy ako chocolatl, cacahuatl, kakawa sú dostatočnú vlhkosť. Po zasadení semien rastpôvodné označenia pre kakao a čokoládový linky začínajú klíčiť uţ v priebehu niekoľkých nápoj.

Európa vyvíjala dní. Za tri aţ štyri roky sa objakakaové bôby aj ďalej. Dvom via prvé plody. Švajčiarom je totiţ pripísaný Vari uţ od začiatku jej objaEurópania sa vynález mliečnej čokolády. Tým venia sa špekuluje o účinkoch s čokoládou po prvým je Henri Nestlé - švajna ľudský organizmus. Vedci z prvýkrát stretli čiarsky chemik (prišiel na spôBostonskej univerzity zistili, ţe počas Kolumbovej sob, ako vyrobiť sušené mlieko). horká čokoláda zniţuje krvný štvrtej výpravy.

Druhým je Daniel Peter – švajtlak u ľudí s hypertenziou. Čočiarsky výrobca čokolády koláda obsahuje flavonoidy (prišiel s nápadom vyuţiť Nestlého sušené (antioxidačné látky), ktoré pomáhajú hladkémlieko pri výrobe nového druhu čokolády). mu fungovaniu ciev a pravdepodobne tak zniDnes je Švajčiarsko malým čokoládovým sve- ţujú riziko srdcových ochorení. Moţno nie je tom, nakoľko sú jeho obyvatelia najväčšími náhodné, ţe práve švajčiarski vedci tvrdia, ţe spotrebiteľmi čokolády. horká čokoláda dokáţe zlepšiť elastickosť ciev Napriek tomu, ţe táto rozšírená plodina u fajčiarov. Ak sa však vraví o pozitívnych pochádza z Mexika, to dnes vyprodukuje pod- účinkoch, posudzovaná je pravá horká čokoľa štatistík len 1,5 percent kakaa určeného na láda, nie mliečny alebo iný variant. Netreba obchod. Najväčším producentom kakaa je však zabúdať, ţe čokoláda obsahuje veľa tuPobreţie Slonoviny, ďalšími pestovateľmi sú kov a cukrov, čo môţe pri väčšom mnoţstve Brazília, Ghana, Malajzia, Indonézia, Nigéria, pôsobiť na ľudský organizmus nepriaznivo.

Kamerun, Ekvádor, Kolumbia, Dominikánska Preto ju treba konzumovať s rozumom.

Gymoš 13

UDALOSTI -> Pavol Vitko vo svojom hodnotení Gymoša vyzdvihol najmä jeho mesačnú periodicitu.

Ţatva Nikola Hnatková

/foto: Jana Bosáková/

Keď sa stredoškolský časopis zúčastní Štúrovho pera vo Zvolene, môţe získať ocenenia aţ v štyroch rôznych kategóriách. Gymoš získal na tohtoročnom tri

D

ruhé miesto v absolútnom poradí jový zápas Slovensko Fínsko a verte, ţe sme najprestíţnejšej kategórie stredo- preţívali to isté, ako netrpezliví fanúšikovia, školské časopisy, Prémia Literár- ktorí očakávali víťazný gól. A keďţe sa zo neho fondu pre Damiána Michalca všetkých viac ako deväťdesiatich zúčastnev kategórii novinárske príspevky stredoško- ných stredoškolských časopisov značná časť lákov a Cena Ministerstva školstva, vedy, vý- začínala slabikou Gym, ako napr. Gymlet, skumu a športu SR za ústretovú tvorivú a dl- Gymploviny, Gympláčik, celý čas som nerhoročnú spoluprácu pri tvorbe školského ča- vózne krútila plastovým pohárikom sopisu pre pedagóga Branislava a očakávala, kedy konečne vyBoďa. Toto všetko dokázali hlásia časopis Gymoš. Našťastie ,,Druhé miesto gymnazisti zo Spojenej školy Juprišiel spomedzi nich na rad ako v súťaţi Štúrovo raja Henischa so svojím časopiposledný... pero získava som Gymoš získať na devätnásCeloslovenská novinárska časopis Gymoš." tom ročníku Štúrovho pera vo súťaţ Štúrovo pero 2013 sa 25.Zvolene.

26. apríla tohto roku uţ po de„Druhé miesto v súťaţi Štúrovo pero vätnástykrát konala vo Zvolene v Krajskej získava časopis Gymoš,― zaznelo v sobotu kniţnici Ľudovíta Štúra. Hlavným cieľom tesne po pol druhej z úst predsedu poroty podujatia je predovšetkým výmena skúsePavla Vitka. Slová, po ktorých z nás opadol ností medzi mladými ľuďmi, ktorí sa zaujívšetok dvojdňový stres a napätie. Štvorročná majú o ţurnalistiku. Je to jedinečná príleţipráca našej redakčnej rady opäť nevyšla na- tosť, kde mnohí zúčastnení získavajú skúsezmar. Krátko pred vyhodnotením prišiel sil- nosti, ktoré môţu uplatniť v mediálnom proný nával emócií. V ten deň sa konal aj hoke- stredí. Ani vo sne by mi nenapadlo, ţe sa

14 Gymoš

-> Janka Bosáková kladie otázku Anastasii Kuzminovej.

/foto: Jana Bosáková/

-> Branislav Boďo preberá Cenu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

/foto: kskls.sk/

-> „Gymošáci― sa objavili aj v hlavnom spravodajstve Televízie Markíza.

-> Porotcovia radia, ako vylepšiť prácu redakčnej rady.

/foto: Jana Bosáková/

vďaka písaniu niekedy stretnem s takými byť medzi nimi. Celé dva dni sme strávili so osobnosťami, o ktorých som donedávna len zástupcom šéfredaktora SME Tomášom Belpočúvala alebo ich videla v televízií. Okrem lom, Jozefom Habočíkm a Jánom Sandom, mediálne známych porotcov sú totiţ sprie- ktorí boli našimi porotcami. Ukázalo sa, ţe vodným programom vyhodnotenia súťaţe aj moje obavy so stretnutia s nimi boli zbytočtlačové besedy. Riadi ich Patné. Títo páni sú milí, priateľrik Herman, v súčasnosskí a veľmi „ukecaní―. Svojou ti moderátor relácie Reflex. kritikou, ale aj chválou nám Pred nami sú ešte dve Jedným z hosťov tohtoročnéodovzdávali uţitočné rady, méty a ja dúfam, ţe ho Štúrovho pera bol aj geneako písať ďalšie články. Cena budú pre nás dosť rálny riaditeľ TV Markíza sa nakoniec našej škole ušla silnou motiváciou...

Matthias Settele, ktorému sa aj v tejto kategórii, Damián od mladých ţurnalistov ušla aj Michalco získal Prémiu liteodváţna otázka, či bude Markíza aj naďalej rárneho fondu. sponzorovať Štúrovo pero? Samozrejme všetGymoš má za sebou štvrtú účasť na kých potešila jeho kladná odpoveď. Najprí- Štúrovom pere. Pred nami sú ešte dve méty jemnejším prekvapením bola dvojnásobná a ja dúfam, ţe budú pre nás dosť silnou motiolympijská víťazka Anastasia Kuzminová. Aj váciou... napriek svojej zaneprázdnenosti prišla k nám a vyrozprávala svoju dlhú cestu k úspechu. „Nezáleţí na tom, koľkokrát spadnete, ale koľkokrát sa dokáţete postaviť a ísť ďalej za svojím snom,― radila Anastazia a zdôraznila, ţe veľmi dôleţitá je aj podpora rodiny a priateľov. Štúrovo pero zahŕňa štyri kategórie.

Jednou z nich sú novinárske príspevky stredoškolákov. V tomto ročníku sa do tejto kategórie zapojilo päťdesiatosem študentov, z ktorých porota do Zvolena pozvala štrnástich. Len ako druháčka na gymnáziu som mala spolu s Damiánom Michalcom tú česť

Gymoš 15

/foto: kskls.sk/

UDALOSTI

/foto: Branislav Boďo/

ROZHOVOR

Lenka Macejová

Hlas z Bardejova V apríli a máji sa zraky Bardejovčanov kaţdú stredu sústreďovali na spevácku súťaţ Hlas ČeskoSlovenska

16 Gymoš

/foto: hlas.markiza.sk/

ROZHOVOR

/foto: hlas.markiza.sk/

-> Z koučov si Barbora nakoniec vybrala Martu a Daru.

/foto: hlas.markiza.sk/

N

-> Je jednou z mála Bardejovčanov, ktorí sa dokázali presadiť v nejakej speváckej súťaţi.

estáva sa často, ţe by sa v televíznej speváckej súťaţi objavil nejaký Bardejovčan. Výnimkou je Barbora Drotárová, ktorá sa dokázala presadiť v Hlase ČeskoSlovenska.

mestách, ja som bola v Košiciach, kde mi povedali, ţe postupujem do Prahy. Celkovo postúpilo asi stopäťdesiat nádejných spevákov, z ktorých sa nakoniec jeden bude tešiť z celkového víťazstva.

Aký to bol pocit, keď si prvýkrát stála Ako dlho spievaš? pred „tými“ dverami?

Spievam dlho, vlastne uţ niekoľko roNijako extra som nervózna nebola. kov. Začala som na základnej Skôr unavená, lebo aj keď to nie škole, na súťaţiach ako Slávik je aţ také vyčerpávajúce ako naa iných detských súťaţiach. Popríklad v Superstar, predsa len tom som chvíľku pobudla vo tam nejakú chvíľu čakať treba. „Nijako extra som folklórnom súbore na ZákladMusíte prejsť istou prípravou, nervózna nebola.“ nej umeleckej škole Michala Vineţ sa dostanete pred kameru. leca, potom som niekoľko rokov Je tam kostymérňa, maskérňa, dozadu spievala v kapele Deep pred tým, ako vyjdete na stejdţ, a teraz spievam zasa. musíte poskytnúť niekoľko rozHlas ČeskoSlovenska bola tvojou pr- hovorov, ktoré sa neskôr pouţívajú pred vavou súťaţou v takomto formáte? ším príchodom pred koučov.

Pred niekoľkými rokmi, keď som bola Takţe nie si trémista? Dokázala by si ešte „maličká―, som sa prihlásila do Super- sa postaviť pred dvadsaťtisíc ľudí a zastar, ale tam som, bohuţiaľ, neuspela. spievať hymnu na hokeji?

Ako to v súťaţi typu Hlas ČeskoSlovenTrémistka nie som a dokázala by som ska funguje? to, ale nemám rada takéto otvorené prieNajskôr prebehli kastingy v rôznych stranstvá a spievanie pred toľkými ľuďmi.

Gymoš 17

/foto: hlas.markiza.sk/

ROZHOVOR

/foto: hlas.markiza.sk/

-> V prvom dueli porazila Natáliu Hatalovú, ktorá uţ mala skúsenosti zo Superstar.

-> Hlas ČeskoSlovenska je aj o mnoţstve rozhovorov, ktoré súťaţiaci poskytnú.

Máš nejaký rituál pred tým, ako ideš boli predelené. Bolo o mne známe, ţe som sa spievať? pýtala aj na to, kde sa nachádza toaleta Veľmi rada predýchavam, zameriavam (smiech). sa sama na seba a nie na ľudí okolo. Snaţím Typická východniarka v Prahe, to chása upokojiť, aby som podala čo najlepší vý- pem. Aký dlhý čas prešiel medzi kaskon. Takţe radšej som sama tingom a prvým vystúpeako s niekým. ním pred koučmi? „V hľadisku sedí Ako dlho v tvojom prípaKaţdé dva týţdne bolo pribliţne päťsto aţ de trvalo, kým sa prvý stretnutie v Prahe, na ktorom kouč otočil? sa nacvičovali piesne. Musela šesťsto ľudí.“ Presne si to nepamäsom pravidelne dochádzať, tám, ale pribliţne pred prvým niekedy vlakom, niekedy aurefrénom mojej piesne sa otočili Marta tom, aspoň do Bratislavy, niekedy autobus Darou a Michal Dávid. Nakoniec som si som Student Agency. Chodila som sama, ale vybrala Martu s Darou, pretoţe sú to veľmi občas prišli aj kamaráti. sympatické ţeny a očarili ma svojou silnou Koľkokrát si sa stretla Darou energiou. Vlastne som ich chcela, čiţe som a Martou, kým si išla do súboja? bola spokojná.

Mali sme zvukové skúšky, kamerové Pred akým publikom si spievala? Koľ- skúšky a korepetície, čo bolo rozdelené do ko ľudí je v hľadisku Hlasu? šiestich dní.

V hľadisku sedí pribliţne päťsto aţ šesť- Ako vidíš svoje šance v Hlase? sto ľudí, ten priestor je dosť veľký a ja som Neviem, k víťazstvu vedie zloţitá cesta sa tam stále stratila, lebo zákulisie a stejdţ a treba mať aj veľký kus šťastia.

18 Gymoš

Plníme vaše sny -rekonštrukcie bytov a domov - dodávka stavieb na kľúč -činnosť stavebného dozoru - prenájom bytov a nehnuteľností

SK

BISS SK, s.r.o.

Pod Vinbargom 20, 085 01 Bardejov Tel: 0903 894 118

BÝVALÍ ŠTUDENTI -> Valér Herich má na starosti chod reštaurácie Cactus v Bardejove aj prevádzku v Regetovke.

Bez voľna Soňa Stiedlová

/foto: Branislav Boďo/

Aj keď Valérovi Herichovi sny o športovej kariére nevyšli, dokázal sa v ţivote úspešne zorientovať a dnes by bez neho jedna z najúspešnejších bardejovských reštaurácii nefungovala

V

alér bol v mladosti športovec, som dostal ja. Vtedy ma uviedla ako príklad a preto najskôr nastúpil na školu pre celú triedu so slovami, ţe nie je nutné v Prešove, zranenie ho však donúti- chodiť do školy, ale vedieť. Samozrejme, nelo vrátiť sa do Bardejova. Takto sa myslela to doslovne.― dostal na naše gymnázium, Najviac sa mu do pakde stretol super kolektív. mäte vryli zemiakové brigá„Škola ma naučila vychádzať dy, ktoré podľa neho utuţili „Podľa mňa sme boli sils ľuďmi. V tej dobe prevládal vzťahy študentov s učiteľmi. nejší my, pretoţe sme názor, ţe silnejší chodia na Po zemiakovej brigáde dovţdy drţali spolu.“ horné gymnázium a slabší niesli pre učiteľov zemiaky na dolné. Podľa môjho názoru to však takto vôbec nebolo. Podľa mňa sme boli silnejší my, pretoţe sme vţdy drţali spolu,― spomína na školské časy. Vzťah s učiteľmi mal celkom dobrý, aj keď ako kaţdý ţiak, nesadol si so všetkými. Najradšej spomína na učiteľku Elenu Friedrichovú, ktorá ho učila dejepis. „Kvôli prestupu z inej školy a liečeniu zranenia som toho v škole dosť vymeškal. Na dejepise sme raz súťaţili o jednotku pre najaktívnejšieho ţiaka, ktorú

20 Gymoš

do školy, tie bolo treba preniesť k učiteľovi domov a keďţe si potrebovali u učiteľov prilepšiť jednotkami, boli ochotní ísť cez celé mesto s fúrikom plným zemiakov.

Patrí medzi tých, ktorí ešte na vlastnej koţi zaţili povinnú vojenskú sluţbu. „Vojna učí morálke, zodpovednosti a rešpektu. Bolo to tam super, pretoţe som spoznal veľa nových ľudí a zaţil som tam toho veľa. Ak by to bolo na mne, odporúčal by som to aj teraz,― spomína. Neľutuje, ţe nemá spravenú vysokú

/foto: cactus.sk/

BÝVALÍ ŠTUDENTI

-> Mimoriadne obľúbená reštaurácia ponúka netradičné jedlá vo veľmi exkluzívnom prostredí.

/foto: cactus.sk/

školu, no ak by si mal vybrať teraz, určite by rokov, čo tieţ vyţaduje mnoţstvo času. Rád by to bolo niečo so stavebným inţinierstvom. Po ju v budúcnosti dokončil, plánuje sa dorobiť vojne šiel pracovať do Prahy so svojou pria- dostavba apartmánov na štýl motelu a rybníteľkou, teraz uţ manţelkou. ček na plávanie a chytanie rýb.

Tam pracoval ako vedúci preJeho práca ho veľmi baví Zlomovým v jeho ţidaja v New Yorkeri a zároveň aj a napĺňa. „Peniaze pre mňa nivote bol vznik reštau- kdy neboli dôleţité, pretoţe ak v kníhkupectve na sklade. rácie Cactus.

Zlomovým v jeho ţivote ťa práca baví, je úplne jedno, bol vznik reštaurácie Cactus. koľko zarábaš. Ak by ťa nebavi„Bol som uţ pri jeho začiatla, tak ju nerob, pretoţe tým koch. Našim hlavným cieľom je ukázať ľu- ubliţuješ jedine sebe,― uzatvára svoje rozpráďom, ţe nemusia variť len doma, ale ţe je vanie. dobré občas vyjsť von s rodinou a niekde si -> Cactus má prevádzku aj v rekresadnúť a najesť sa. Vaačnom stredisku Regetovka. ríme dobre a hlavne zdravo, pričom ponúkame rôzne zaujímavé jedlá.― Klasické voľno nepozná, najväčším relaxom je preňho čas s rodinou. Práca mu dáva zabrať, a preto trávi viac času v práci s kolegami ako doma, čo mu však dosť vadí.

Navyše je jedna z prevádzok Kaktusu aj na Regetovke, kde chodí pravidelne uţ sedem

Gymoš 21

MÔJ SPLNENÝ SEN Mária Gajdárová

S hrdosťou /foto: archív Márie Gajdárovej/

-> Študentský ţivot nie je len o učení, ale aj o zábave.

Novinárčina je príťaţlivá, no aj krutá. Má však v sebe to zvláštne čaro, ktoré si vás od prvej chvíle podmaní

D

va roky na vysokej škole sú pre kového obdobia, nesťaţujem sa. Nemôţem mňa pomaly minulosťou a ja roz- byť kritická ani pokiaľ ide o výber školy. Nemýšľam, čo bude o rok. Podľa mala som podobné myšlienky vtedy a ani ideálneho variantu by som mala dnes. Katedra ţurnalistiky na Katolíckej unibyť čerstvá bakalárka pripraverzite mi dala a dáva viac, ako vujúca sa na magisterský stuboli moje očakávania kedysi peň. Všetko to beţí veľmi rýchpred dvoma rokmi. Som vzdeVšetko to beţí veľmi rýchlo. lo a aţ teraz si naplno uvedolanejšia. A to vo všetkých smemujem, ţe som skoro roch. Kdeţe by som sa pred v polovici svojej vysokoškolniekoľkými rokmi vedela skej púte. A to som ešte len nedávno stresova- a odváţila zapojiť do rozhovorov la z maturít... Aspoň mám taký pocit, ţe to bo- o medzinárodnej politickej situácii, svetovej lo nedávno. priekopníckej literatúre či o športe! V čom je Ak by som mala subjektívnym spôsobom táto škola naozaj dobrá, a môţem otvorene zhodnotiť ten čas preţitý, preštudovaný, pre- povedať, presahuje ostatné fakulty či katedry, tancovaný, občas beznádejný a bezsenný na je jej vysoká úroveň vzdelania. Nie iba v teovysokej škole, neľutujem ani jediný moment. retickej rovine. Všeobecný prehľad je od buČi uţ bolo veselo, niekedy aţ veľmi veselo, dúcich novinárov viac neţ ţiadaný a tomu alebo na mňa doliehala frustrácia počas skúš- zodpovedá aj mnoţstvo predmetov či učiva.

22 Gymoš

MÔJ SPLNENÝ SEN

/foto: archív Márie Gajdárovej/

-> Ruţemberok sa na päť rokov stal pre Majku prechodným domovom.

/foto: archív Márie Gajdárovej/

-> Kaviareň univerzitnej kniţnice ponúka miesto nielen na štúdium, ale aj na rozhovory s priateľmi.

Som odváţnejšia. Ţurnalistika ma naučila ne- pracovať profesionálne v skutočnej redakcii báť a nehanbiť sa. To sú jedny zo základných s ozajstnými novinármi a technikou, niekedy predpokladov dobrého investigatívneho novi- si tak na našej katedre pripadám. Je to taká nára. Samozrejme, vo všetkom treba poznať malá redakcia s novinármi, pokročilou technihranice a pri tejto práci dvojnásobne. Je veľ- kou a kaţdodennými informáciami. Získavami dôleţité vedieť, kedy prestať, kedy sa nepý- me kontakty aj na tých najvyšších postoch tať, nedobíjať sa odpovede... v rôznych slovenských redakNaučila som sa rešpektovať ciách, organizáciách, inštitúZískavame kontakty aj na ľudí a moc, ktorú majú noviciách, mávame zaujímavé betých najvyšších postoch nári. Trocha sebecké tvrdesedy s významnými hosťami v rôznych slovenských nie, ale je to tak. Doposiaľ a učíme sa s nimi komunikoredakciách. som si nikdy neuvedomovala, vať. Veď to nás raz čaká, koakú moc vlastne novinári munikovať, klásť otázky komajú a určite nie je malá a bezvýznamná. mukoľvek a kdekoľvek. Kaţdá skúsenosť je Ovplyvňujú verejnú mienku, dianie vo svete, uţitočná a počíta sa všetko, čo zaţijeme. názory a postoje ľudí, udávajú štýl v kaţdej Neľutujem výber tejto školy. Aj keď to moţnej oblasti a, samozrejme, manipulujú. niekedy nie je ľahké, vţdy sa objaví niečo poTak, ako môţu novinári túto moc vyuţiť na zitívne, čo mi ukáţe, ţe som si túto školu nespoločné dobro, môţu ju aj zneuţiť a vytvoriť vybrala zbytočne. Povzbudzujem kaţdého, kto obrovský zmätok, znechutenie, nepokoje, má záujem stať sa novinárom, ţe nebude ľukauzy, problémy.... Verím, ţe ja nebudem mu- tovať. Je to pekná, príťaţlivá, ale aj náročná sieť nikdy klesnúť k rôznym podobným prí- práca a uţ samotné štúdium to naznačuje. kladom a snáď ani iní budúci novinári, kto- Dva roky ubehli naozaj rýchlo a uţ sa teším na rých poznám. Túto moc treba vyuţívať tie ďalšie, ktoré ma čakajú. Viem, ţe budú mis rozumom, ale aj so srdcom. Novinárčina je nimálne rovnako nasiaknuté skúsenosťami krásna práca. Aj keď ešte nemám moţnosť ako tie predošlé. C´est la vie!

Gymoš 23

OČAMI ŠTUDENTA

-> Maturitou to všetko iba začína.

Do ţivota Lívia Pavuková

T

ak teda, naozaj je to tak. Nie sú to zbytočné výmysly ani nafúknuté reči dospelých. V často opakovaných slovách uţ sa vám to kráti bola veľká pravda, ktorá premohla všetku našu ignoráciu. Krátilo sa to rýchlo, rýchlejšie, aţ sa napokon stredná škola skrátila na úplný, nemenný koniec...

Stredná škola je ako letná búrka. Tvorí prechod medzi nebezpečne rozzúrenými oblakmi a pokojným modrastým nebom. Príliš dlhá pre bojazlivých, príliš krátka pre nadšených.

Je akýmsi mostom medzi jednoduchými, vţdy búriacimi sa názormi dieťaťa a novou, vytvárajúcou sa osobnosťou dospelého človeka. Má osobité čaro, ktoré čo len z malej časti pohltí kaţdého jej študenta. Vyučovacie hodiny sa časom zmenia na priateľský, obvykle neprimerane hlučný rozhovor, písomky, odpovede a na vítanú spoluprácu v podobe záchranných akcií spoluţiakov. Z prestávok sa často stane šanca na útek, učitelia uţ nie sú povaţovaní za najväčšieho nepriateľa a neskôr dokonca zisťujeme, ţe so spoluţiakmi máme spoločné viac neţ názov našej triedy.

Ako však hodiny tikajú, dvere sa otvárajú a zatvárajú, učebnice listujú, tak sa kaţdý kalendár raz pretočí na posledný vyučovací deň, poslednú vyučovaciu hodinu. Vieme však, čo to vôbec znamená?

Ukončenie strednej školy po prvýkrát netvorí prechod k iným školským povinnostiam, tvorí obrovský skok priamo do ţivota. Avšak

24 Gymoš

/foto: Branislav Boďo/

tento ţivot nie je dláţdený rozhodnutiami a príkazmi rodičov, na tejto ceste budeme vyšliapavať chodník my vlastnou osobnosťou, vlastným zmýšľaním. Pravdou je, ţe naším novým spoločníkom sa stane zodpovednosť, ktorej sme sa doteraz úspešne vyhýbali. Naše moţnosti sa ale otvoria tak, ako ešte nikdy...

Dôleţité je stanoviť si ciele. Čo bude stáť za cieľovou páskou našich snov? Nehovorme však o reálnosti a nereálnosti ich splnenia, vravme o dostatočnej ochote, či neochote konať na ceste k ich plneniu. Čo je moţné a čo nie je? Vari si tento zoznam chceme nechať nadiktovať ―múdrejšími―?

Ak áno, sny v našej budúcnosti nebudú ničím iným, neţ verejnosťou schválenými krokmi. Otvárame novú, najdôleţitejšiu kapitolu nášho ţivota, v ktorej si musíme zvyknúť na to, ţe naše pohľady, city a postoje sa budú líšiť od postojov ostatných. Je to odvaha či bezočivosť? Je to hlúposť či odhodlanie? Pomenovať si to musí kaţdý sám, pretoţe len my budeme vedieť, ţe sú to naše kroky...

Cesta bude dlhá, miestami strmá, miestami pokrytá kvetmi. Občas budeme kráčať sami, občas v spoločnosti. Avšak nekráčajme bez obrazu našich snov. Zamyslime sa nad slovami Marka Twaina, ktorý raz povedal: „V ţivote človeka sú dva najdôleţitejšie dni. Deň, kedy sme sa narodili a deň, v ktorý prídeme na to, prečo.―

5 OTÁZOK

Jozef Lauko Vek: 20 na Znamenie: Pan tách y: odborné o au Obľúbené knih ilo y: Rýchlo a zbes Obľúbené film ráţaný rezeň Naj. jedlo: Vyp al sa deň vţdy začín by „A : k ro vý ý Obľúben dobre.― pina: Elán Obľúbená sku bicykli, eličoho, jazda na vš vy ra op y: b Záľu a internet, televízi

Janka Bosáková

S /foto: archív Jozefa Lauka/

kús sa predstaviť.

Pochádzam z Bardejova. Základné vzdelanie som získal na 1. základnej škole na Komenského ulici.

Pred piatimi rokmi som nastúpil na trojročný odbor autoopravár elektrikár, po ktorom nasledovalo dvojročné nadstavbové štúdium v odbore strojárstvo. V máji som úspešne maturoval a teraz rozmýšľam, čo ďalej. Za jeden zo svojich najväčších úspechov povaţujem druhé miesto na celoslovenskom finále Stredoškolskej odbornej činnosti s projektom veternej turbíny, ktorému predchádzalo víťazstvo v krajskom kole.

Zaţil si nejaký trapas?

Neviem, lebo si na ţiaden nepamätám.

Aké sú tvoje ţivotné ciele?

Nájsť si po škole stálu prácu a niekde sa usadiť.

Kto je tvoj idol a prečo?

Môj idol je moja rodina, lebo keď niečo potrebujem, vţdy mi pomôţe. A mám ich všetkých rád.

Skús opísať ideálneho partnera.

Moja partnerka by mala byť milá, dobrá, láskavá, verná. Dôleţité je, aby sme si spolu dobre rozumeli a nehádali sa. Musíme sa dopĺňať, mala by byť mojou milovanou polovičkou a najdôleţitejšie je, aby sme sa mali radi.

-> So spoluţiakom Petrom Tomčíkom (vpravo) získal druhé miesto na celoslovenskom kole Stredoškolskej odbornej činnosti v Starej Ľubovni.

Gymoš 25

OĽA A KOĽA Soňa Stiedlová, Jana Bosáková

/foto: Jozef Bakajsa/

Vymenujte gramatické

Budúci čas

kategórie slovies.

, ča číslo , a b id.

Os o ob, v s ô p s

Výborne a povedzte príklad na nedokonavé sloveso.

s,

úť...

Kradn

áte aj n z o p , ar ?

Dobre ený tv ţ o l z nejaký .

ci čas

Budú

Aký je budúci čas od slovesa kradnúť ?

Budeš sedieť!

26 Gymoš

/foto: Branislav Boďo/

ABIHO PORADŇA

-> Našim ţiakom zostali len oči pre plač.

Albert Balog

Šok Celá škola čakala na zverejnenie tohtoročného celosvetového rebríčka FIDS pre disţiakov

S

klamanie, slzy a beznádej zavládli v slovenskom tábore po zverejnení svetového rebríčka disţiakov podľa FIDS (Fédération de Internationale Disstudenten).

Tohto roku naša vlasť a škola nemala v prvej desiatke svoje zastúpenie.

Počas slávnostného udeľovania cien najlepším svetovým disţiakom v Tokiu naši chýbali, čo je po niekoľkých úrodných rokoch veľkým sklamaním. Sklamali hlavne Jindro Tukan, prezývaný Ťuki a Milan Bujak – Buki, do ktorých sme vkladali obrovské nádeje.

Obaja reprezentanti boli dostatočne vulgárni, päťky získavali kaţdý deň a mali primeraný počet neospravedlnených hodín, čo ich niekoľko týţdňov drţalo vo svetovej desiatke.

Keď sa zistilo, ţe sa Tukan tajne neprezúva viac ako dva mesiace, radosť bola obrovská, lebo sa tým prepracoval pred v poradí šiesteho Francúza Seretiena.

Keďţe sa svetová súťaţ hodnotí Bernsteinovým spôsobom uţ tridsaťštyri rokov, výsledky našich reprezentantov boli doslova zmarené Jozefom Laukom a Peťom Tomčíkom z 2.N, ktorí sa v rámci Slovenska umiestnili na druhom mieste v Stredoškolskej odbornej činnosti. Týmto nezodpovedným

umiestnením vzali body našim dvom ţeliezkam v ohni a odsunuli ich do druhej desiatky.

Obdobne si počínali aj gymnazisti ako napr.

Daniel Zagora z 2.H, ktorý svojím triumfom na nemeckej olympiáde pripravil o cenné body špičkového disţiaka Milana Bujaka – Bukiho.

Tu by naozaj bolo dobré, aby aj triedni učitelia dozreli na disţiakov a nevenovali pozornosť bifľošom, ktorí maria úsilie disţiakov vo svetovom pohári.

Na záver uvádzam konečný a stručný prehľad umiestnenia našich vo svetovom pohári 2013/2014.

The TOP 20 world FIDS ranking: 1. Sergei Pčolakov (RUS)....................955pts.

2. Sergei Pčolakov (RUS) ..................955pts.

3. Gergelyi Lópikula (HUN)...............930pts.

4. Hans Bordelmann (GER) ...............926pts.

5. Kevin Sivak – Olovo (CZE) ............ 889pts. . . .

17. Milan Bujak –Buki (SVK) .......... 799pts.

19. Jindro Tukan – Ťuki (SVK) ....... 783pts.

Gymoš 27

YO-GHIHO VÍZIE

Arpádove prázdniny Peter Reviľák

D

va mesiace prázdnin spôsobujú Arpádovi stavy utrpenia, asketizmu a beznádeje. Uţ od prvého vstupu na pôdu školskú, to jest úspešného absolvovania nultého ročníka vo svojich siedmich rokoch, pociťoval Arpád úmorný pocit krivdy, ţe sa nemôţe v čase dvojmesačného definitívneho uzavretia útrob školy naplno realizovať na pôde svojej milovanej alma mater. Aj dnes, keď uţ ako osemnásťročný dospelý muţ úspešne absolvoval ôsmy ročník základnej školy, sa musí pripraviť na to isté.

Arpádova mama o svojom synovi hovorieva, ţe je učenlivý. Len čo jej prídu na účet sociálne dávky, beţí kúpiť svojmu milovanému, v poradí deviatemu synovi Rozum do vrecka a Malú encyklopédiu. Trochu uţitočnej literatúry, aby nemal také ťaţké leto. Rodičia predsa nemôţu zniesť ten vyčítavý pohľad syna, baţiaceho po vzdelaní, neustále hltajúceho vedomosti, zmoreného v takých útrapách. Preto ho počas leta občas vezmú aspoň tam, kde sa dá niečomu priučiť.

Napríklad počty z matematiky si Arpád pravidelne precvičuje s rodičmi v neďalekej herni. Tam počíta, koľko peňazí tento mesiac zmučili v automate.

Materinský jazyk si pre zmenu starostlivo pestuje v domácom prostredí. Ako hrdo

Gymoš 28

/foto: szsrbk.sk/

tvrdí, po dedovi „podedil― najmä vulgárny a obscénny štýl vyjadrovania sa. Ak sa hrubší výraz v Arpádovom prejave náhodou nenachádza, všetci v rodine uzatvárajú stávky, či má Arpád nejakú známosť. Definitívne to však vţdy potvrdí aţ deň, keď si začne umývať nohy.

Zemepis má Arpád tieţ totálne v malíčku. V koči svojho deda uţ precestoval vari pol Európy. Legenda hovorí, ţe keď ho mama nosila v bruchu, prešla ako gravidná siedmimi hranicami. Arpád sa tak narodil uţ ako scestovaný človek.

Ak hovoríme, povedzme, o biológii, ani s ňou nemá výraznejšie problémy. Prvý styk mal predsa v jedenástich. Sesternica mu to dodnes nezabudla.

Telesnú výchovu Arpád obzvlášť obľubuje. Iba učiteľovi je do plaču, ţe uţ tri mesiace nemôţe nájsť kovové gule na hod do diaľky.

Z dejepisu tohto roku ešte nemal inú známku ako jednotku. Jednu z nich dostal za to, ţe vedel svoj dátum narodenia bez toho, aby sa pozrel do občianskeho preukazu. Čo dodať k takémuto vzornému výkonu?

Asi jediné je Arpádovi naozaj ľúto. Ţe pri tom širokom diapazóne predmetov mu ostáva len jedna hodina hudobnej výchovy do týţdňa.

Aj na tú si však musí ešte počkať. Momentálne mu dva mesiace nebude vôbec do spevu.

-> Škola prešla za posledný rok viacerými zmenami, ktoré prispeli k jej zatraktívneniu.

TRÁPI NÁS

Zmeny Katarína Rychvalská

K

oniec školského roka sa blíţi a kaţdý z nás nedočkavo čaká na slobodu od školského mučenia. Ja osobne najmä na dlhší spánok, vydýchnutie si od učenia a more záţitkov, aj keď len na dva mesiace.

Preto som sa tento mesiac rozhodla neriešiť ţiadne problémy a trošku zvoľniť. Pre zmenu spravím malé zhrnutie toho, čo sa na našej škole aj vďaka nášmu časopisu pomenilo.

Ak si spomínate, všetko začalo dverami do jedálne, cez ktoré sa ţiaci nevedeli dostať na slobodu. Myslím, ţe teraz sú viac otvorené ako zavreté. Problému s malou učebňou biológie sme sa takisto venovali, no doposiaľ ostala nezmenená. Ale ako sa vraví, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Hlavne, ţe v nej je všetko to, čo správny biológ potrebuje. Neskôr nás všetkých náramne prekvapilo rádio Gymoš, ktoré sa nám toho roku poriadne rozbehlo a hrá denne a nielen počas veľkých prestávok. Sme mu vďační za veselé tváre a pospevujúcich si študentov a tieţ za to, ţe nás nachvíľu odpúta od reality kvalitnou hudbou. Tieţ sme sa venovali školskému rozhla-

/foto: archív školy/

su, ktorý nie v kaţdej triede funguje práve najlepšie. No začiatkom septembra by sme v triedach mali mať nový rozhlas, ktorý sa má inštalovať počas prázdnin. A tak si môţeme hudbu vychutnávať ešte viac a kvalitnejšie. Ďalej sme sa venovali školskej učebni, v ktorej by ţiaci mohli tráviť voľné hodiny či prestávky. Tento projekt je síce zatiaľ v nedohľadne, ale myslím si, ţe v letných mesiacoch ţiakom úplne postačí aj átrium.

Som jediná, ktorej tam chýba bazén? Nedávno sme písali o zlom stave šatní. Tento problém začalo vedenie riešiť tak bleskovo, ţe nás to všetkých posadilo na zadok. A po prázdninách bude na kaţdú triedu čakať vlastná novučičká a voňavučká šatňa. Otázne je, či si ich ţiaci budú aj udrţiavať. Nakoniec, na ţiadosť niektorých študentov, nastalo hlasovanie o obedňajšie prestávky.

Ani jeden z návrhov neprešiel, a tak prestávky ostali nezmenené.

Je vidieť, ţe škola sa o naše pohodlie stará a snaţí sa, aby nám tu bolo čo najlepšie. Niektorí z nás ani nechcú odísť. :)

Gymoš 29

-> Radničné námestie láka nielen turistov, ale aj Bardejovčanov, ktorí tu trávia najmä slnečné letné dni.

/foto: Jozef Bakajsa/

RANDE S MESTOM

Bar chudobných Damián Michalco

Aj

napriek tomu, ţe Bardejov ponúka naozaj veľké mnoţstvo kaviarní, reštaurácií, barov či pubov, predsa len je pri ich návšteve nutný jeden predpoklad. Peniaze. A priznajme si, koľko je beţný študent schopný utratiť za jeden večer? Ak nemá za sebou „silných sponzorov―, jeho moţnosti sú obmedzené. Študent je však tvor veľmi vynaliezavý a keďţe vidina pokojného večera v kruhu rodiny pre väčšinu z nás neprichádza do úvahy, aspoň nie kaţdý týţdeň, kedysi dávno sa v meste objavila alternatíva, ktorá je aţ do dnešných čias mimoriadne obľúbená. Nie je nič jednoduchšie, ako prísť do historického centra, sadnúť si na lavičku a vychutnávať atmosféru pulzujúceho dňa alebo blíţiaceho sa večera v spoločnosti priateľov. Je to azda ten najlepší podnik pre všetkých študentov nielen našej školy, ale pre všetkých teen-age, ktorí ţijú v našom malom Bardejove. A popri všetkých tých zariadeniach, ktoré vás uzavrú medzi štyri steny, má tento jednu obrovskú výhodu. Neruší vás príliš hlučná hudba, ktorá častokrát umoţňuje komunikáciu len znalcom posunkovej reči, prípadne ľuďom schopným

Gymoš 30

odčítať z pier.

Aby sme však boli objektívni, spomeňme aj obmedzenia s tým spojené. „Vymedzenými prístupnými miestami v Bardejove, kde platí zákaz o poţívaní alkoholických nápojov, sú napríklad zóna mestskej pamiatkovej rezervácie ohraničená ulicami Jiráskova, Šiancova, Krátky rad a Dlhý rad, okolie rieky Topľa, Park Aloisa Jiráska, areály všetkých predškolských a školských zariadení, okolie obytných domov na sídliskách a priestranstvá verejnej zelene určenej na oddych,― píše sa okrem iného vo všeobecnom záväznom nariadení, ktoré ohľadom konzumácie alkoholu na verejných priestranstvách schválili poslanci mestského zastupiteľstva. Takţe, ak si nechcete posedenie okoreniť adrenalínovým záţitkom, odporúčam toto nariadenie dodrţiavať.

A keď sa vám námestie so svojimi bočnými uličkami zunuje, skúste jeden večer stráviť na Kalvárii, kde sa podľa Bardejovčanov stretávajú všetky moţné kategórie ľudí, od bezdomovcov, cez študentov aţ po veriacich, ktorí sa len chcú dostať ku kostolu, aby sa na chvíľu zastavili v kaţdodennom zhone a načerpali novú energiu.

OUT

Posledný vrchol

Khumba 3D

Na hrane zajtrajška

12.06.2014

05.06.2014

05.06.2014

5,20€

5,20€

5,20€

Cinemax PO

Cinemax PO

Cinemax PO

OPEN AIR KONCERTY 13 a 27.6.2014 Záhrada kniţnice Dávida Gutgesela

TIKET TIKET

KUPÓN č.8

MÁJ 2013 Jún 2014

MÁJ 2013

Meno a trieda: .................................................

čas pre nový rytmus školy y l o k š s u m t y r ý v o - čas pre n

u k v á st e r p ú k ľ e v z e c každý deň

cena: 0,50€

Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok, Spojená Spojená škola škola Juraja Juraja Henischa, Henischa, Slovenská 5, 085 01 Bardejov Slovenská 5, 085 01 Bardejov