Šest slovenských básníků by Éditions Fra

Světová poezie Kniha vyšla s finančnou podporou Komisie Slolia, Literárne informačné centrum, Bratislava.

Světová poezie

Šest slovenských básníků Mila Haugová Rudolf Jurolek Erich Jakub Groch Šest slovenských básníků Valerij Kupka Mila Haugová Eva Luka Ružičková RudolfNóra Jurolek

Erich Uspořádal Jakub Petr Groch Borkovec Vydalo Fra, Šafaříkova 15, Valerij12000 Kupka Praha 2, fra@fra.cz, www.fra.cz, roku 2013 jako svou 131. publikaci Eva Luka Vytiskla Tiskárna VS, Praha Nóra Vydání Ružičková první Petr Borkovec (ed.) © Éditions Fra, 2013 Text © Mila Haugová, Rudolf Jurolek, Erich Jakub Groch, Valerij Kupka, Eva Luka, Nóra Ružičková, 2013 Selection © Petr Borkovec, 2013 ISBN 978-80-87429-45-7

AD003

fra

Světová poezie Kniha vyšla s finančnou podporou Komisie Slolia, Literárne informačné centrum, Bratislava.

Světová poezie

Šest slovenských básníků Mila Haugová Rudolf Jurolek Erich Jakub Groch Valerij Kupka Eva Luka Nóra Ružičková Uspořádal Petr Borkovec Vydalo Fra, Šafaříkova 15, 12000 Praha 2, fra@fra.cz, www.fra.cz, roku 2013 jako svou 131. publikaci Vytiskla Tiskárna VS, Praha Vydání první © Éditions Fra, 2013 Text © Mila Haugová, Rudolf Jurolek, Erich Jakub Groch, Valerij Kupka, Eva Luka, Nóra Ružičková, 2013 Selection © Petr Borkovec, 2013 ISBN 978-80-87429-45-7

AD003

fra

Mila Haugová 1942 Sebe Dívam sa Zabrániť zlu Prijatie Genotext: bezo mňa dokonalá osamotenosť… mystika telesného prieniku dokončiť sa snom… Jednohlasné tělo O dvere v Dellachu Terč pre bolesť Plant Room VI Naozaj pomalá lukostrelkyňa Ako ticho Zelené srdce 69

Sebe Skloň hlavu, ako vieš, hlboko. Nech sa ťa zaklínadlo ešte sĺz a už skoro mora dotkne. Vyslov to, čo sa odkladá. Posledným zrozumiteľným slovom sa prihovor.

Dívam sa Dívam sa, ako sa hviezdy strácajú v sirom úsvite, ako si ťa privlastňuje môj dych. Tlkot srdca. Ticho pred výkrikom. Spletené vlasy praskajú v trýznivom mlčaní, v suchých ústach alkoholová zliatina slov – Milujeme sa pod úzkym ranným mesiacom. Nerozhodujem sa, nerozhoduješ sa, v hlbokých prastudniach tiel je dávno rozhodnuté. Mesiac úzkostlivo stráži čriedy zmĺknutých zvierat – približujú sa k nám, prinášajú svoje teplo, dobré sny. Hodvábne hrivy nás prikryjú do seba stúlených.

Zabrániť zlu Alfa žije ďalej. Spí menej. Sníva zriedka. Miluje viac. Márnotratne, jesenne kvitne. Slabne jej zrak. Trápi ju nemé, tiché párenie. Má strach. Muž v kruhu zla. Okolo hrdla krv. Alfa sa pred ním skrýva, skrýva sa domáci had. Zabrániť zlu sa dá len zlom? Alfa kráča nad priepasťou sveta. Čelo stiahnuté. Ruky sústredené na pohyb; obväzuje rany, pochováva mŕtvych, utešuje opustené deti, pestuje v záhrade liečivé byliny, trhá ovocie, polieva horúcu zem, prechádza sa v noci pod stromami, prihovára sa dávno mŕtvym. Muž je ďaleko, stratený v labyrinte tvárí. Je nedeľa. Alfa si oddýchne, ruky zložené v lone ako pred ňou tisíce žien. Nemodlí sa. To, čo vie a vidí, je pre Boha príliš veľa. To musí uniesť sama. Drží sa samoty, sveta, rána - - -

Prijatie Skoro bezvýznamný je náš dych, nás cúvajúcich do lásky, natoľko ukrývanej, že aj najmenšia zmena rovnováhy ju prenesie za hranicu možností… prichádzame k sebe v tme vytúženosťou lúča, vyhmatávame presné obrysy slov, brúsime diamant zadŕhavého jazyka, dotýkame sa v rannom svetle nežných rán, vidíme ich opalizujúci pulz. Niet tváre, ktorá by k večeru nedozrievala znútra… stojíme tlačiac sa k múru seba akoby navždy, nemáme iné telá, ktoré by si tu navykali za nás… nikdy nedokončený text tela… ústa nemé tesne vedľa iných úst.

Genotext: bezo mňa Zohnutá nad prameň, trie si čelo o sneh. Kde nikto nevyrušuje, kde môže znehybnieť. Zviera mňa splýva s krajinou. Krajina splýva s mapou. Bezpečne schovaná: bezo mňa.

dokonalá osamotenosť; vo sne jelenia laň leží v mojej záhrade vyzerá skoro ako jednorožec. srsť má hodvábnu ako lama; na hrdle kožený obojok s krúžkom do ktorého chcem navliecť a uviazať hodvábny povraz aby som ju tam udržala; nejde to uzol sa nedá uviazať; zviera sa zdvihne ešte ho objímam vnáram si tvár do teplej vône šije; napne sa spolu so mnou; odkráča; pri ohrade sa ešte raz obzrie; zvieravá zvieracia bolesť (nechaj ma) nechaj ju odísť povieš; v spomienke záhrady v dychu zvieraťa; ktoré sníva (sa mi sníva); vzdialená (Dellach) osamotenosť (tvoja) ústa ktoré - - - sú - - -

mystika telesného prieniku dokončiť sa snom spím je mi zima príde (on) prikrýva ma nežne čímsi ľahkým teplým (hodvábom) svetlo okolo neho je zlaté hlina rozbitých nádob sa znova mieša so zemou

Jednohlasné telo Šťastie: ako sa vlak v Úľanoch nad Žitavou rozbieha: ako sa v popoludňajšom slnku ligocú ešte jedny paralelné koľajnice: ako žlté dule tvrdo vystupujú spomedzi ustupujúcich listov: ako malý chlapec nesie puzdro s husľami: ak sa ešte teraz niekto chce učiť hrať na husle tak Boh je.

O dvere v Dellachu prichádza; cez dvere (obhorené) ktoré som nechala otvorené bez slova; pozdraví sebou; pritiahne si ma k sebe a pritlačí ruku na pevné teplé pohlavie; nebozkáva ma alebo nie veľmi; vniknutie je pomalé pevné; sotva sa pohybujeme sme natoľko v sebe; vyvrátim hlavu aby mohol vniknúť viac; dve horúce ruky presne držia ramená ak by som sa pohla naruší sa úplnosť; potom sa naraz pohneme do seba zapadajúce ozubené kolesá; vystúpia hlboko zaviate významy; slová o vlastnom tele; tu nepomôže nič; až po konečnú podriadenosť tomu čo o sebe takmer nevieme; vzlyk; výkrik; rituál; a všetko patrí k sebe ako pred obdobím snov; vstane odhrnie mi z čela vlasy; odhrnie si z čela vlasy ťažké pohlavie medzi stehnami kým sa oblieka; ešte vidím chrbát torzovito zohnutý; ešte je všetko tu môžem povedať nechoď ešte; tieto príchody sú zaručené mlčaním; nemôžem ani privolať ani zastaviť svoje sny; pred vyslovením s vyvrátenou hlavou opretí v Dellachu o kuchynské dvere

Terč pre bolesť prestalo by to bolieť keby si vedela správnu polohu schúlená na boku dlane schované medzi stehnami hlava naklonená ku kolenám uzavretý kruh špičky prstov na nohách jemne natiahnuté (dievčatko) unavené dievčatko ktoré nemôže nájsť svoje dvere celý dom sú dvere bolesť je len tvoja hovorí si nehovor nikomu nemá to význam nehovor nikomu (túžba ako vôľa) (vôľa ako túžba) schúliť sa za tvojím chrbtom umiestniť si kolená pod tvoje kolená v rovnováhe jedno nad druhým jednu ruku vsunúť pod teplú pazuchu druhú k spiacemu pohlaviu zaspať neobracať sa usmiať sa v zvinutom archíve tiel a zabudnúť.

fra.cz

Načo nám vôbec bolo toľko básnikov?

Šest slovenských básníků narozených v letech 1942– –1977. Architektka náhradních rájů Mila Haugová (pseud. Srna v labyrintu). Nejsmutnější strom ze všech: Rudolf Jurolek. Erik Jakub Groch – Tom Waits slovenské poezie („intonuje skvěle, i když zvrací“). Valerij Kupka a jeho trochu popuzené františkánství. Vláčné elegie a temné pláče Evy Luky. Báseň jako záběr kamery Nóry Ružičkové. Vybral a uspořádal Petr Borkovec.

Načo nám vôbec bolo toľko básnikov?

fra fra.cz