Už prešlo asi 15 rokov, odkedy som začal stopovať. Dôvod ne bol nijako výnimočný: Zatúžil som po dobrodružstve, chcel som vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a nazrieť za hranice známych vecí. Odvtedy sa stopovanie stalo mojou výskumnou metódou, vybrúsilo moje vnímanie regiónu, ktorý by som najlepšie opísal slovami „Európa všade na východ odtiaľ, kde som sa narodil“. Tým, že už nejaký čas pôsobím v Bratislave, stopovanie mi umož nilo utvoriť si o Slovensku ucelený obraz, stretnúť sa s realitou mimo rozrastajúceho sa hlavného mesta. Na cestách zbieram úlomky textov a rozhovorov s ľuďmi, ktorých spoznávam, dohro mady vytvárajú akýsi nekonečný itinerár, z ktorého napokon každý vychádza ako migrant.
a ovláda spôsoby, ako sa cez hraničné kontroly dostať čo najrých lejšie. Vďaka jej prešibanosti sa čoskoro dostávame do Užhorodu. Ovocie zo Španielska na Liptov a späť � Hybe 31/Mar/2018
Pracovať znamená ísť na západ � Trnava 28/Mar/2018
Čakal som dlhé roky, kým sa mi podarilo zviezť sa v jednom z množstva taxi vanov, ktoré rozvážajú slovenské opatrovateľky do krajín ako Rakúsko a naspäť domov. Cestou na Ukrajinu ma konečne zobral šofér z firmy Austria & EU Travel.
Vezie ma niekoľko stoviek kilometrov spolu s paňou, ktorá sa vracia domov do Prievidze. Začala pracovať ako opatrovateľ ka pred viac než desiatimi rokmi, pracovala u mnohých rodín z rôznych častí krajiny, naučila sa oceniť ich precízne pokosené trávniky, ocitla sa v mnohých situáciách a rodinných usporiada niach. Napriek tomu ju vcelku prekvapilo, že spoznala Rakúšana, ktorý sa rozhodol vybrať sa opačným smerom. O pár rokov by si rada splnila svoj dlhoročný sen – výlet do Gruzínska, kde by si vychutnala miestne tradície a hory. „Pretože príde moment, keď jednoducho treba začať žiť,“ povedala mi. O niekoľko hodín a 300 kilometrov ne skôr ma vezie ďalší minivan po hrboľatých cestách vedúcich cez vyľudnené oblasti na východ od Prešova. Okrem panelákov lesknúcich sa na kopci nad Vranovom zahaľuje scenériu len tma a jedinými pochybnými známkami života sú silný zápach celulózky a chemická továreň.
Vezie ovocie zo Španielska, ktoré sa spracuje do slovenských jo gurtov a časť z nich opäť vyvezú do Španielska. Vraví, že si túto prácu vybral, aby mohol vidieť svet. V deväťdesiatych rokoch pravidelne absolvoval trasu do Moskvy, niekedy i do Almaty, cez Kaukaz. Počas gruzínskej občianskej vojny musel dokonca čakať dva týždne, kým ho do krajiny vpustili. Stál v siahodlhom rade s os tatnými kamiónmi v subtropickej divočine na pobreží Čierneho mora. „Vtedy sa hovorilo, že koniec sveta je na východ od Ankary,“ tvrdí, „ale keby nebolo tej úžasnej pohostinnosti tureckých ľudí tam, uprostred ničoho, neviem, ako by sme túto skúšku prežili.“
Náš minivan má poľskú značku a vezie štyri ženy, ktoré sa tešia domov na svoje rodiny na Veľkú noc v Zakarpatskej oblasti. Je s nami ešte jeden pán, ale do spoločne strávenej cesty prispieva len jeho dychom, ktorý cítiť po vodke. Moje spolucestujúce strávi li posledné tri mesiace prácou v továrni juhokórejskej elektro nickej spoločnosti pri Bratislave. Zarábajú 250 eur mesačne, čo je asi polovica minimálnej mzdy na Slovensku. „Ale doma by nám nikto toľko nezaplatil,“ vysvetľuje šoférka, obratná pani po štyrid siatke, pričom šikovne kľučkuje po diaľnici fajčiac jednu cigaretu za druhou. Hneď ako prejdeme cez hranice a necháme za sebou Slovensko, je nám jasné, že sa už pozná so všetkými colníkmi
94
O štyri dni neskôr som na ceste späť z hlavného mesta Zakarpatska. Je veľko nočná sobota, diaľnica je pokojná. Len rádio na benzínke na severe Slovenska a polceste do Bratislavy vyhráva retro hity z 80. rokov, moju nočnú moru. Jedna predavačka ma dokonca spoznáva, ocitol som sa na tej pumpe už raz pred rokom. Dostávam od nej dobrú kávu a príjemnú spoločnosť. Prišla ako na zavolanie, keď že vonku prší a jediné autá, ktoré tu stoja, sú mladíci, ktorí sa prišli vybaviť na so botňajší večer, alebo preplnené dodávky cestujúce z Ukrajiny do Česka, až kým tu nezastaví slovenský kamión.
reportáž
Tesne pred svitaním, keď sa melódie z rádia už dávno premenili z retro noci na náhodnú zmes svetového popu, sa ma uj me muž z Kyjeva a ponúkne mi odvoz až do Bratislavy. Našiel som ho, ako si po driemaval uprostred opusteného parko viska a mal očividnú radosť z toho, že mu niekto na zvyšných 300 kilometrov bude robiť spoločnosť. Kvôli kríze na Ukrajine sa pred tromi rokmi rozhodol presťahovať na Slovensko a začal podnikať. Jeho port fólio pracovných činností zahŕňa civilné inžinierstvo a import a predaj nábytko vého textilu vyrábaného na Ukrajine. Tvrdí, že sa mu zatiaľ celkom darí, aj keď