sú z rozdielnych členských štátov Európskej únie. Bližšie informácie o činnosti Európskeho spotrebiteľského centra v Bratislave sú na internetovej stránke www.economy.gov.sk.
Spotrebiteľské zmluvy nie sú nijaké tajomné či vzácne zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy sú najbežnejšie zmluvy, aké každý človek uzaviera niekoľkokrát za deň. Kúpna zmluva, zmluva o dielo, zmluvy uzavierané v bankách, poistná zmluva, zmluva o dodávke elektriny či plynu, zmluva s telekomunikačným operátorom a rad ďalších zmlúv patrí k spotrebiteľským zmluvám. To má za následok, že každý typ spotrebiteľskej zmluvy je upravený v Občianskom zákonníku na dvoch miestach (ak je zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku). Spotrebiteľské zmluvy upravujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách spolu s osobitnými ustanoveniami určenými pre individuálne typy zmlúv (napr. pre kúpnu zmluvu či pre zmluvu o dielo a pod.). Občiansky zákonník nie je jediným zákonom, ktorý upravuje jednotlivé typy zmlúv obvykle uzavierané spotrebiteľmi. Pre takéto typy zmlúv platí dvojkombinácia, v ktorej všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa dopĺňajú ustanoveniami osobitných zákonov, ktoré taký typ zmluvy upravujú (napr. Obchodný zákonník). Inštitút spotrebiteľskej zmluvy sa včlenil do slovenského právneho poriadku implementáciou smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Od jej vzniku v roku 1993 smernica zásadným spôsobom určuje všeobecné zásady regulácie vzťahov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a významne tak prispieva k ochrane ekonomických záujmov spotrebiteľov. Všeobecná úprava spotrebiteľskej zmluvy je predmetom úpravy zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (§ 52 – § 54 OZ). „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ (§ 52 ods. 1 OZ). Dodávateľom sa pritom rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, teda nekoná ako obchodník alebo podnikateľ. Spotrebiteľ je slabšou stranou spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ obvykle uzatvára zmluvy, ktoré sám nepripravil. Stranou, ktorá vopred pripravila návrh spotrebiteľskej zmluvy, je dodávateľ. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah dodávateľom pripravenej spotrebiteľskej zmluvy – buď dodávateľom pripravenú zmluvu príjme a zmluvu uzavrie, alebo spotrebiteľ návrh zmluvy odmietne a zmluvu neuzavrie. Takéto zmluvy sa nazývajú typové/adhézne/formulárové zmluvy. Typovou zmluvou sa rozumie formulár zmluvy, ktorá sa má uzavierať vo viacerých prípadoch, pokiaľ je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy pri jej uzavieraní podstatným spôsobom neovplyvňuje. Častou súčasťou spotrebiteľských zmlúv sú tzv. všeobecné obchodné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§53 ods. 1 OZ). Výnimku tvoria prípady, keď neprijateľné podmienky medzi dodávateľom a spotrebiteľom boli dohodnuté individuálne. Keďže spotrebiteľské zmluvy zásadne pripravuje dodávateľ, dôkazné bremeno o tom, že zmluvné podmienky boli dojednané individuálne, zaťažuje dodávateľa, a nie spotrebiteľa. V prospech spotrebiteľa zákon pracuje s fikciou, že spotrebiteľská zmluva nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. 74
Vybrané otázky práva ochrany spotrebiteľa | V. Ťažiskom ochrany spotrebiteľa je zabrániť tomu, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali neprijateľné podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, môže nastať situácia, že: a) neplatná bude celá zmluva alebo b) neplatná bude len neprijateľná podmienka a zvyšok zmluvy bude platný. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú sa napr. považuje zmluvná podmienka, ktorá vylučuje alebo obmedzuje práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu [§ 53 ods. 4 písm. d) OZ], alebo zmluvné ustanovenie, podľa ktorého sa v rámci zmluvne dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní [§ 53 ods. 4 písm. r) OZ]. V ustanovení § 53 ods. 8 OZ je zakotvená ochrana spotrebiteľa pred dodaním tovaru, ktorý si spotrebiteľ neobjednal. Ak dodávateľ poskytne spotrebiteľovi plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, spotrebiteľ nie je povinný takéto plnenie vrátiť, ani ho uschovať, a dodávateľ si voči spotrebiteľovi nemôže uplatňovať žiadne ďalšie nároky. Ustanovenie § 54 OZ obsahuje niekoľko prvkov na posilnenie ochrany spotrebiteľa: a) spotrebiteľská zmluva nemôže zmenšiť práva spotrebiteľa, ktoré mu priznáva zákon b) spotrebiteľ sa vopred nemôže vzdať svojich práv alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie c) pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Interpretačné pravidlo „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší“ je vyvážením nerovnováhy danej faktickým postavením spotrebiteľa ako zmluvnej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Hodnotenie, či zmluvná podmienka je neprijateľná, patrí predovšetkým súdom. Ak súd určil, že konkrétna podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná, dodávateľ je povinný prestať používať takúto zmluvnú podmienku v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. „V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv súd rozhoduje o právach spotrebiteľa na: a) vydanie bezdôvodného obohatenia, b) náhradu škody, c) zaplatenie finančného zadosťučinenia“. V prípade spotrebiteľských zmlúv je ochrana spotrebiteľa posilnená aj procesnou úpravou zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Súd je štátny orgán, ktorý spravidla rozhoduje na návrh a návrhom je v rozhodovaní viazaný. To znamená, že žalobcovi buď prizná to, o čo žalobca žiada, alebo žalobu zamietne. Spory zo spotrebiteľských zmlúv sú z tohto hľadiska výnimočné spory. Nie v tom význame, že by súd mohol začať konanie ohľadne spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu. Aj spor o spotrebiteľskú zmluvu môže začať iba spotrebiteľ, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach. Po začatí sporu však súd môže aj bez návrhu, sám od seba, rozhodnúť o podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, že je neprijateľná. Občiansky súdny poriadok v § 153 ods. 3 výslovne určuje, že súd môže aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Súd v takom prípade uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku svojho rozhodnutia. 75
Právny poriadok poskytuje spotrebiteľom aj ďalší procesný prostriedok na ochranu pred zneužitím spotrebiteľských zmlúv. Ak podnikateľ uzavrie so spotrebiteľom spotrebiteľskú zmluvu a následne požiada súd o vydanie platobného rozkazu na plnenie z takej zmluvy voči spotrebiteľovi, súd môže jeho požiadavke vyhovieť jedine po tom, ako zistí, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku (§ 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku). Súd, ktorý postupuje v súlade so zákonom, teda najskôr musí preskúmať celú zmluvu, z ktorej sa podnikateľ domáha plnenia na základe platobného rozkazu a až vtedy, keď dôjde k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, môže proti spotrebiteľovi vydať platobný rozkaz. Tak ako nič nie je čierne alebo biele, ani podmienky v spotrebiteľských zmluvách nemusia byť vždy neprijateľné. V pochybnostiach, či je podmienka neprijateľná, má každý spotrebiteľ možnosť osloviť buď Slovenskú obchodnú inšpekciu alebo komisiu zriadenú na posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá je tvorená tak, aby bola spôsobilá dôjsť ku kvalifikovanému záveru, či je podmienka spotrebiteľskej zmluvy prijateľná alebo neprijateľná (§ 26a zákona o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľ má právo úvahy. Sám od seba sa môže rozhodnúť, že namiesto podnetu na komisiu podá vlastnú žalobu na súd.
Zodpovednosť za vady predstavuje najčastejšie sa vyskytujúcu zodpovednosť vo vzťahu medzi spotrebiteľom a podnikateľom. Ide o dosť rozsiahlu, a nie ľahko prehľadnú problematiku, v ktorej sa spotrebiteľ prakticky nemôže zorientovať „na vlastnú päsť“. To, čo by rozumný spotrebiteľ mal zvládnuť, je postup pri reklamovaní najobvyklejších vád tak povediac „každodenného použitia“. Základom takto ponímanej zodpovednosti za vady je ochrana spotrebiteľa, ktorá sa v Európskej únii zaviedla smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES o niektorých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk. Do právneho poriadku sa smernica zapracovala vložením do Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za vady je v Občianskom zákonníku upravená všeobecne a aj osobitne pre niektoré typy záväzkov. „Pre vzájomný vzťah medzi všeobecnou úpravou a osobitnou úpravou zodpovednosti za vady platí zásada, že všeobecná úprava zodpovednosti za vady sa použije, pokiaľ jednotlivý a výslovne upravený druh zmluvy neobsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti za vady.“ Osobitne je zodpovednosť za vady upravená napr. pri kúpnej zmluve, pri predaji tovaru v obchode, pri zhotovení veci na zákazku, pri oprave a úprave veci, pri obstaraní veci a pri obstaraní predaja veci.
Kupujúci má právo na kúpu veci, ktorá je bez vád. Vlastnosti veci predávanej v obchode upravuje ustanovenie § 616 OZ, podľa ktorého: „Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.“ 76
Vybrané otázky práva ochrany spotrebiteľa | V. Právne predpisy obvykle neurčujú akosť veci, vyžadujú však, aby vec mala aspoň priemernú strednú akosť (§ 496 ods. 2 OZ). Predávajúci je povinný predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa). Ak predávajúci predáva kupujúcemu vec, ktorá má vady, je predávajúci povinný kupujúceho na vady takto predávanej veci upozorniť. Takúto vec môže predávajúci predávať len za cenu nižšiu, než je obvyklá cena bezvadnej veci (§ 618 OZ). Zákon o ochrane spotrebiteľa upresňuje povinnosti predávajúceho pri predaji veci s vadami tak, že predávajúcemu ukladá povinnosť predávať vadné veci oddelene od ostatných vecí (§ 12 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa) . Predávajúci zodpovedá za vady veci (§ 619 OZ), ktoré má predaná vec: a) pri prevzatí kupujúcim b) počas trvania záručnej doby. Za vady zodpovedá predávajúci objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie, a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu predávajúci nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola poskytnutá zľava z ceny (§ 619 ods. 1 OZ). Záručná doba je určená: a) zákonom (zákonnú záručnú dobu nemožno obmedziť ani vylúčiť) b) dohodou zmluvných strán alebo jednostranným vyhlásením predávajúceho v záručnom liste (zákonná zodpovednosť za vady môže byť takto rozšírená, ale nikdy nie obmedzená). Záručná doba pri predaji veci v obchode je ustanovená zákonom (§ 620 OZ), a je: a) 24 mesiacov, ak ide o novú, nepoužitú vec b) 12 mesiacov, ak ide o použitú vec. Občianskym zákonníkom stanovená dĺžka záručnej doby je minimálna. Záručná doba môže byť predĺžená, nikdy nemôže byť skrátená. Dlhšia záručná doba môže byť daná: a) osobitným predpisom b) dohodou zmluvných strán alebo jednostranným písomným vyhlásením predávajúceho v záručnom liste c) vyznačením lehoty na použitie (ak má predávaná vec vyznačenú lehotu na použitie, záručná doba neskončí pred uplynutím tejto lehoty na použitie) . Na dojednanie dlhšej záručnej doby, než ako určuje zákon, slúži záručný list. Záručný list musí mať písomnú formu a musí obsahovať identifikačné údaje predávajúceho (meno a priezvisko, obchodné meno), miesto podnikania, obsah záruky a jej rozsah, podmienky záruky, dĺžku záručnej doby a údaje potrebné pre uplatnenie záruky (§ 502 OZ). Ak záručný list neobsahuje všetky zákonom ustanovené údaje, nespôsobuje to neplatnosť záruky. Predávajúci je povinný na žiadosť kupujúceho poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to umožňuje povaha veci, stačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe. (§ 620 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Záručná doba začína plynúť od momentu, keď kupujúci vec prevezme (§ 621 Občianskeho zákonníka). Týmto dňom začína plynúť kupujúcemu čas na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady. 77
Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady: a) práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť v záručnej dobe; b) pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia, sa musia uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe; c) pri použitých veciach sa musia uplatniť do 24 mesiacov odo dňa prevzatia použitej veci kupujúcim alebo v dohodnutej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 mesiacov; inak práva zo zodpovednosti za vady veci zaniknú (§ 626 OZ). Táto lehota sa týka takzvanej objektívnej lehoty, to znamená určenia času, po ktorý má význam, ak sa zistí vada. Kupujúci vždy, keď v objektívnej lehote zistí vadu, ju musí reklamovať v subjektívnej lehote, odkedy sa o vade dozvie. Túto lehotu zákon vymedzuje slovami „bez zbytočného odkladu“ (§ 599 Občianskeho zákonníka). Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú: a) u predávajúceho, od ktorého kupujúci vec kúpil b) ak ide o záručnú opravu a v záručnom liste je uvedený podnikateľ určený na opravu, ktorý má sídlo v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, môže kupujúci uplatniť zodpovednosť za vady u tohto podnikateľa. Zákon neustanovuje formu, akou sa majú práva zo zodpovednosti za vady u predávajúceho uplatniť. Môže to byť telefonicky, mailom, písomne, ústne. Písomný doklad o uplatnení reklamácie je však povinný kupujúcemu vystaviť predávajúci. V závislosti od povahy vady má kupujúci priznané práva na nápravu: a) ak je vada odstrániteľná má kupujúci právo (§§ 622 a 623 OZ): ¾
na opravu veci, teda na bezplatné odstránenie vady,
¾
na výmenu veci, prípadne len na výmenu súčasti veci alebo
¾
na odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny alebo na výmenu vadnej veci za bezvadnú, ak vec nemožno riadne užívať buď pre väčší počet vád alebo pre opätovný výskyt tej istej vady po oprave
b) pri neodstrániteľnej vade má kupujúci právo (§ 623 OZ): ¾
na odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny,
¾
na výmenu veci, alebo
¾
právo na primeranú zľavu z ceny.
Počas riešenia reklamácie záručná doba spočíva (§ 627 Občianskeho zákonníka). Záručná doba sa prerušuje na čas od uplatnenia zodpovednosti za vady u predávajúceho až do vybavenia reklamácie. Ak dôjde k výmene vadnej veci za bezvadnú, záručná doba začne plynúť odznova. Uplatnenie zodpovednosti za vady/reklamácie a povinnosti predávajúceho s tým súvisiace upravuje aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto zákona je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu: ¾
ihneď,
¾
v odôvodnených prípadoch aj neskôr,
¾
ak je pre riadne vybavenie reklamácie potrebné odborné posúdenie, tak najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uplatnenia reklamácie (§ 18 zákona o ochrane spotrebiteľa).
78
Vybrané otázky práva ochrany spotrebiteľa | V. Ak predávajúci reklamáciu v zákonom stanovenej lehote nevybaví, má kupujúci právo na odstúpenie od zmluvy alebo právo na výmenu veci za vec novú. Povinnosti predávajúceho pri vybavovaní reklamácií podrobne upravuje § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je predávajúci povinný najmä: a) mať v predajni počas celej predajnej doby osobu zodpovednú za vybavovanie reklamácií b) viesť evidenciu reklamácií c) poučiť spotrebiteľa o jeho právach pri vybavovaní reklamácií d) vydať spotrebiteľovi písomné potvrdenie o uplatnení reklamácie e) vydať spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie f)
zabezpečiť odborné posúdenie vady určenou osobou na náklady predávajúceho.
Spotrebiteľ má právo na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady (§ 598 Občianskeho zákonníka) a v prípade, že úspešne uplatní svoje práva zo zodpovednosti za vady na súde, má aj právo na primerané finančné zadosťučinenie (§ 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak spotrebiteľ nebol pri uplatnení reklamácie u predávajúceho úspešný, môže sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Na rozhodovanie je príslušný všeobecný súd buď v mieste bydliska spotrebiteľa, alebo v mieste sídla predávajúceho (§ 87 Občianskeho súdneho poriadku). Príslušnosť súdu v mieste bydliska spotrebiteľa v prípade cezhraničných spotrebiteľských sporov určuje nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Je upravený zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý implementuje smernicu Rady 85/577/EHS o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov. Podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom mimo miesta prevádzkárne alebo mimo trhového miesta, predovšetkým v bydlisku alebo na pracovisku spotrebiteľa. Spotrebiteľ s nákupom tovaru sám nepočítal, a nečakanou ponukou tovaru alebo služieb je preto prekvapený. Ochrana spotrebiteľa pri podomovom predaji spočíva predovšetkým v tom, že spotrebiteľ má právo odstúpiť od už uzatvorenej zmluvy bez akýchkoľvek pokút a sankcií: Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy: a) spotrebiteľ má právo písomne odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote do 7 pracovných dní od prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby; b) odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje c) lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak spotrebiteľ odovzdá písomné odstúpenie od zmluvy najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu 79
d) do 7 pracovných dní od odo dňa odstúpenia od zmluvy vráti spotrebiteľ tovar predávajúcemu bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespôsobil; primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná. Predávajúci má povinnosť prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Na právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy musí spotrebiteľa písomne upozorniť predávajúci najneskôr pri uzavretí zmluvy. Dozor a kontrola: Slovenská obchodná inšpekcia
Je upravený zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku. Zásielkový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie, ako je najmä adresovaný list, adresovaná tlačovina, neadresovaná tlačovina, ponukový katalóg, inzercia v tlači s formulárom objednávky, automatické telefónne zariadenie, telefón, videofón, fax, videotex (mikropočítač a televízna obrazovka) s klávesnicou alebo obrazovkou reagujúcou na dotyk, rozhlas, televízia alebo elektronická pošta. Zásielkový predaj je špecifický tým, že spotrebiteľ si tovar nemôže prezrieť a predaj prebieha bez osobného kontaktu predávajúceho a kupujúceho. Preto zákon ukladá predávajúcemu povinnosti, ktoré musí splniť ešte pred uzatvorením zmluvy na diaľku. Pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru alebo služby, resp. najneskôr v deň dodania tovaru alebo začatia poskytovania služby, je predávajúci povinný spotrebiteľovi oznámiť najmä ¾
opis tovaru alebo služby,
¾
cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
¾
dodacie podmienky a náklady na dodanie tovaru,
¾
platobné podmienky,
¾
poučenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy,
¾
cenu za použitie prostriedkov komunikácie na diaľku, ak sa cena určuje inou ako základnou sadzbou,
¾
písomné informácie o podmienkach a postupoch pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy, vrátane lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo o nemožnosti odstúpenia od zmluvy,
¾
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
¾
informáciu o možnosti zrušenia zmluvy uzavretej na dobu neurčitú alebo na čas dlhší ako jeden rok
Predávajúci nesmie spotrebiteľovi dodať tovar alebo poskytnúť službu, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, ak súčasne s dodávkou takého tovaru alebo s poskytnutím takej služby žiada ich zaplatenie. 80
Vybrané otázky práva ochrany spotrebiteľa | V. Práva spotrebiteľa: a) odmietnuť použite prostriedkov komunikácie na diaľku, predovšetkým odmietnuť telefónny volací systém a fax b) bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy ¾
do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, ak predávajúci splnil informačné povinnosti
¾
do siedmich pracovných dní odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačné povinnosti, najneskôr však do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby
Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Predávajúci je povinný ¾
prevziať tovar späť alebo nepokračovať v poskytovaní služby,
¾
vrátiť spotrebiteľovi najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo preddavok, ktorý spotrebiteľ uhradil za tovar alebo za službu vrátane nákladov, ktoré spotrebiteľ vynaložil v súvislosti s objednaním tovaru alebo služby. Náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ, len v tom prípade, ak výrobok plne zodpovedal kvalitatívnym požiadavkám a nebol vadný.
Ak predávajúci (alebo tretia osoba, ktorá je v zmluvnom vzťahu s predávajúcim) poskytol spotrebiteľovi pôžičku na kúpu tovaru alebo na poskytnutie služby, odstúpením od zmluvy o predaji sa od začiatku zrušuje aj zmluva o poskytnutí pôžičky. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je tým dotknuté (pôžičku je spotrebiteľ povinný vrátiť). Dozor a kontrola: Slovenská obchodná inšpekcia
Finančné služby na diaľku sú upravené zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku. Finančné služby na diaľku poskytuje najmä poisťovňa, banka, doplnková dôchodková spoločnosť, obchodník s cennými papiermi a pod., prípadne ich zahraničné pobočky. Zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Zmluva o finančných službách je pre spotrebiteľa zložitá aj v prípadoch, ak sa takáto zmluva uzatvára priamo v pobočke banky či poisťovne. Uzatvorenie takejto zmluvy na diaľku je pre spotrebiteľa oveľa náročnejšie, nakoľko spotrebiteľ neosobne podávaným informáciám nerozumie a na ich význam sa nemôže priamo opýtať. Ochrana spotrebiteľa je zabezpečená najmä právom spotrebiteľa: ¾
odmietnuť uzatvorenie zmluvy prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
¾
dostať aktuálne, úplné a pravdivé informácie o ponúkanej finančnej službe a o rizikách s ňou spojených ešte pred uzavretím zmluvy 81