Ruff Nová Zmluva

Ale vás prosím, ţeby som sa prítomný nemusel osmeliť v sebadôvere, v ktorej myslím odváţiť sa na niektorých, ktorí myslia o nás, ako čo by sme chodili podľa tela.” (2Kor 10:2) To poukazuje na to, ţe ešte boli v korintskom zbore takí ľudia, ktorí si o sluţbe Pavla a jeho spolupracovníkov mysleli, ţe je telesná. Pavol v spojitosti s tým dáva jemne najavo, ţe disponuje s takou silo a mocou, ţe keď neposlúchnu na krotké slovo, tak je schopný aj pomocou duchovnej sily skoncovať s týmto javom a upozorňuje ich, aby tomu predišli. „ Lebo keby som sa i niečo viacej pochválil ohľadne našej moci, ktorú nám dal Pán - budovať a nie vás boriť, nebudem zahanbený, aby sa nezdalo, jako keby som vás chcel strašiť listami. Lebo vraj jeho listy sú ťaţké a mocné, ale prítomnosť tela slabá a reč mizerná.” (2Kor 10:8-10) To je ešte stále tá skupina, ktorá si myslí, ţe Pavlova reč je slabá a mizerná kvôli tomu, ţe nekáţe pomocou gréckej rétoriky a filozofických pojmov. Oni nepozorovali na duchovnú, ale na intelektuálnu silu. Na to poukazovali, ţe Pavol nie je vzdelaný v reči. V skutočnosti nebol nevzdelaný, len nepouţíval svoju vzdelanosť.

V 11. kapitole Pavol vyjadruje svoje obavy, ţe ich odtrhnú od Krista a prijmú iného ducha a iné evanjelium: „Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tieţ nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi.” (2Kor 11:3) „Iné sbory som olúpil vezmúc od nich ţold, aby som vám slúţil. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikoho som neobťaţil” (2Kor 11:8) V pôvodine stojí, ţe „iné zbory som okradol”. To znamená, ţe iné zbory dávali nad svoju silu, aby Pavol mohol slúţiť v Korinte. Tak vedel riešiť to, ţe keď bol u nich, nebol nikomu na obtiaţ.

Z Listu Filipanom vyplýva, ţe v prvom rade oni podporovali Pavla, dokonca bolo obdobie, ţe okrem nich nikto....

Lukáš zostal vo Filipách a potom sa vo Filipách znovu pripojil k Pavlovi. To je chválou aj jeho práce. Jediný list, v ktorom nie je ţiadne napomenutie je List Filipanom. Opravdivosť lásky bola teda (skrze dávanie) najväčšia tu.

Pavol na začiatku pracoval a budoval zbor. To sa do niekoľkých stoviek ľudí dá robiť, potom uţ ale nie. Pavol vyučoval kaţdý deň, atď. Jeho základným princípom bolo, ţe pokiaľ staval základy jedného zboru, neprijal od nich nič, aby sa tým vyhol klebetám. Napriek tomu, ţe by mal nato právo. Tieto zbory teda niesli váţne bremeno za Pavla. „Okradnutie“ je aj tu taký ironický výraz, netreba ho chápať doslovne. „…ţe som vám nebol v ničom na obtiaţ” (2Kor 11:9) Pavol videl, ţe tento zbor ešte nie je v takom duchovnom stave, ţe by mohol od nich pýtať pre seba peniaze, preto im nechcel byť v ničom na obtiaţ. Ani teraz nerobil zbierku pre seba, ale pre jeruzalemských. „Ale čo robím, to i budem robiť, aby som odťal príčinu tým, ktorí chcú príčinu, aby v tom, čím sa chvália, boli najdení takí jako aj my. Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových.”

(2Kor 11:12-13) Ďalším dôvodom prečo nebol na ťarchu Korinťanov, bolo to, ţe takí ľudia, ktorý sa ešte poriadne neobrátili, ktorí sú v podstate ešte telesní, tým treba kázať evanjelium zadarmo. Týmto môţeme praktiky historických cirkví úplne odhaliť.

Oni totiţ svoje aktivity financujú z peňazí neveriacich, neobrátených daňovníkov. Takýto sú teta falošní apoštoli, pokryteckí pracovníci, atď. To je boţí názor na dnešných vedúcich v historických cirkvách.

Pavol týmto postavil také merítko, ktorým budú odmerané ostatné sluţby: „aby v tom, čím sa chvália, boli najdení takí jako aj my“ Spôsob zaobchádzania s peniazmi vystavuje pre človeka, zbor, či cirkev vysvedčenie. Tým ţe odkiaľ získava peniaze, na čo ich pouţíva, tým vytavuje o sebe duchovné vysvedčenie.

Poznávacím znamením falošných apoštolov je to, ţe evanielium káţu za peniaze. Jeden z najskorších kresťanských spisov Didakché – „organizačné smernice“ antiochijského zboru, Pavlovho materského zboru z druhého storočia – hovorí v heslovite o tom, čoho sa majú pridŕţať presbiteri zboru. Tu vystupuje taká veta, ţe keď príde hosťujúci sluţobník, „keď pýta peniaze, tak je to falošný prorok“. Toto nariadenie nieje Boţie Slovo, ale jedna skorá tradícia a moţno je trochu príliš prísna. Podľa Biblie treba hosťujúcich sluţobníkov podporovať. Napríklad: „ Zénu, učeného v zákone, a Apolla vyprav snaţne na cestu, aby im nič nechýbalo.” (Tít 3:13) Toto ukazuje ten princíp, ţe o hosťujúcich sluţobníkov sa muselo postarať minimálne tak, aby sa k svoje nasledujúcej zastávke mohli dostať tak, aby v ničom nemali nedostatku. Toto určuje Biblia zborom ako povinnosť. Na druhej strane nemôţe slúţiaci brat slúţiť preto, aby dostal peniaze. Nemôţe svoju sluţbu povaţovať v prvom rade za oblasť pre získavanie peňazí. On musí slúţiť pre Pána, či má núdzu, či má hojnosť. Je vydaný na pospas duchovnej úrovni zboru. Čiţe slúţiaci bratia teda musia učiť zbor, aby dodrţali tento duchovný princíp. To je rovnako súčasťou vyučovania ako hocičo iné.