Biblia

Genesis - 1kniha Mojžišova 1 kapitola 1

2

Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. A zem bola neladná a pustá <Hebrejsky: tóhu va bóhu>, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boţí sa oţivujúci vznášal nad vodami.3A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo.4A Bôh videl svetlo, ţe je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.5A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. 6A Bôh riekol: Nech je obloha <Hebr.: rozpätie> medzi vodami a nech delí vody od vôd! 7A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak. 8A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň.9A Bôh riekol: Nech sa shromaţdia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáţe sušina! A bolo tak.10A Bôh nazval sušinu zemou a shromaţdenie vôd nazval morami. A Bôh videl, ţe je to dobré.11A Bôh riekol: Nech vydá zem svieţu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak.12A zem vydala svieţu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom, rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Bôh videl, ţe je to dobré.13A bol večer, a bolo ráno, tretí deň.14A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. 15A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. 16A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tieţ i hviezdy.17A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem18a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, ţe je to dobré.19A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň.20A Bôh riekol: Nech sa hemţia vody hemţivými tvory, ţivou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy.21A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu ţivú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemţia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, ţe je to dobré.22A Bôh ich poţehnal a riekol: Ploďte sa a mnoţte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa mnoţí na zemi!23A bol večer, a bolo ráno, piaty deň.24A Bôh riekol: Nech vydá zem ţivú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak.25A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, ţe je to dobré.26A Bôh riekol: Učiňme človeka <Doslovne: Adama. Adam = i človek i ľudia.> na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad kaţdým plazom, ktorý sa plazí na zemi.27A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boţí ho stvoril, muţské a ţenské pohlavie ich stvoril.28A Bôh ich poţehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a mnoţte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad kaţdým ţivým tvorom, ktorý sa plazí na zemi.29A Bôh riekol: Hľa, dal som vám kaţdú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i kaţdý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm.30A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je ţivá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak. 31A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň. 2 kapitola 1

A dokonané boly nebesia <V hebrejskej pôvodine je nebo, obloha zeme, i hviezdny svet vţdy v mnoţnom čísle: nebesia> i zem i všetko ich vojsko.2A Bôh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil.3A Bôh poţehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac.4To sú rody nebies a zeme, keď boly stvorené, v deň, v ktorom činil Hospodin Bôh zem i nebesia. 5 A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem. 6Ale para vystupovala zo zeme a zvlaţovala celú tvár zeme.7A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych ţivota, a človek sa stal ţivou dušou.8A Hospodin Bôh vysadil záhradu čiţe raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril. 9A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom ţiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom ţivota prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého.10A rieka vychádzala z Édena, aby zvlaţovala zahradu, raj, a odtiaľ sa delila a bola vo štyri hlavné rieky.11Meno jednej je Píšon; tá obchádza celú zem Chavila, kde je zlato.12A zlato tej zeme je výborné; tam sa nachodí bdelium i kameň onyx.13A meno druhej rieky je Gichon; tá obchádza celú zem Kúšovu.14A meno tretej rieky je Hidekel; tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrates.15A Hospodin Bôh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor. 16A Hospodin Bôh prikázal človekovi a riekol: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť,17ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš.18A Hospodin Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň.19A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A kaţdé jako ktoré pomenoval človek, kaţdú dušu ţivú, tak sa menovalo.20A Adam, človek, dal všetkým mená, kaţdému hovädu a nebeskému vtákovi a kaţdému zvieraťu poľnému, ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň. 21A Hospodin Bôh dal, aby padol na Adama tvrdý spánok a usnul. A vzal jedno z jeho rebier a jeho miesto zavrel mäsom. 22A Hospodin Bôh vybudoval rebro, ktoré vzal z Adama, v ţenu, a doviedol ju k Adamovi.23Vtedy povedal Adam: Toto uţ teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; táto sa bude volať muţenou,

lebo táto je vzatá z muţa.24Preto opustí muţ svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej ţene, a budú jedno telo. 25A boli obidvaja nahí, Adam i jeho ţena a nehanbili sa. Kapitola 3 1

A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal ţene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského? 2Na to povedala ţena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme. 3Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!4A had povedal ţene: Istotne nezomriete.5Ale Bôh vie, ţe toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.6A ţena videla, ţe je strom dobrý na jedenie z neho, ţe je ţiadosťou očiam a ţe je to preţiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu muţovi, a jedol.7Vtedy sa otvorily oči obidvoch, a poznali, ţe sú nahí. A naviaţuc fíkového lístia spravili si zástery.8Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho ţena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja.9A Hospodin Bôh volal na Adama a riekol mu: Kde si? 10A povedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som nahý a preto som sa skryl.11A Bôh mu riekol: Kto ti oznámil, ţe si nahý?! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho? 12A Adam povedal: Ţena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som.13A Hospodin Bôh riekol ţene: Čo si to urobila?! A ţena povedala: Had ma zviedol a jedla som.14A Hospodin Bôh riekol hadovi: Ţe si to urobil, zlorečený budeš nad kaţdé hovädo a nad kaţdé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš ţrať prach po všetky dni svojho ţivota. 15A poloţím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ţenou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.16Potom ešte povedal ţene: Veľmi rozmnoţím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túţba sa ponesie k tvojmu muţovi, a on bude panovať nad tebou.17A Adamovi povedal: Preto, ţe si poslúchol hlas svojej ţeny a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho ţivota.18Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. 19V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, aţ dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretoţe si prach a do prachu sa navrátiš.20A Adam nazval meno svojej ţeny Eva <Ţivena>, pretoţe ona bola matkou všetkých ţivých. 21A Hospodin Bôh učinil Adamovi a jeho ţene odev z koţe a odial ich.22Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu ţivota a nejedol, a ţil by potom na veky, vyţeňme ho!23A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja, zo zahrady Édena, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. 24A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany zahrady Édena, a to s plamenným mečom plápolajúcim stráţiť cestu ku stromu ţivota. Kapitola 4 1

A Adam poznal Evu, svoju ţenu, a počala a porodila Kaina <Kain = Nadobudnutý>, a riekla: Nadobudla som muţa s Hospodinom.2A zase porodila jeho brata Ábela <Ábel = Márnosť, smútok>. A Ábel pásol ovce, a Kain obrábal zem.3A stalo sa po čase, ţe Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme: 4A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar.5Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, ţe opadla jeho tvár.6A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár?7Či, keď budeš dobre robiť, nebude povznesená a veselá? A keď nebudeš dobre robiť, hriech leţí pri dveriach, a jeho túţba sa nesie po tebe. Ale ty budeš panovať nad ním!8Na to zase hovoril Kain s Ábelom, svojím bratom. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, ţe povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho.9A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja stráţcom svojho brata? 10A Hospodin riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá ku mne zo zeme! 11A ty teraz budeš zlorečený nad tú zem, ktorá otvorila svoje ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojej ruky. 12Keď budeš obrábať zem, nebude ti viacej vydávať svojej sily. Behúňom a tulákom budeš na zemi.13Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, neţ aby mi mohla byť odpustená.14Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, ţe ktokoľvek ma najde, zabije ma.15A Hospodin mu riekol: Pre tú príčinu, ktokoľvek by zabil Kaina, na tom bude pomstené sedemnásobne. A Hospodin poloţil znamenie na Kaina, aby ho nikto nezabil, nech by ho našiel ktokoľvek. 16A tak vyšiel Kain zpred tvári Hospodinovej a býval v zemi Nóda <Nód = Tulák> východne od Édena.17A Kain poznal svoju ţenu, a počala a porodila Hanocha. A staväl mesto a nazval meno mesta podľa mena svojho syna Hanochom. 18A Hanochovi sa narodil Irád, a Irád splodil Mechujaela, a Mechijael splodil Metušaela, a Matušael splodil Lámecha. 19A Lámech si vzal dve ţeny; jednej bolo meno Ada, a meno druhej bolo Cilla.20A Ada porodila Jabala; ten bol otcom tých, ktorí bývajú v stánoch a pasú stádo.21A meno jeho brata bolo Júbal; ten bol otcom všetkých, ktorí hrajú na harfu a pískajú na píšťalu.22I Cilla porodila Tubalkaina, kováča, otca to všetkých, ktorí pracujú z medi a zo ţeleza. A sestra Tubalkainova bola Naama.23A Lámech povedal svojim ţenám, Ade a Cille: Počujte môj hlas, ţeny Lámechove! Ušima pozorujte moju reč! Lebo som zabil muţa pre svoju ranu a mládenca pre svoju modrinu.24Lebo vraj sedem ráz má byť pomstený Kain, ale pre Lámecha bude pomstené sedemdesiatsedem ráz!25A Adam ešte poznal svoju ţenu, a porodila syna a nazvala jeho meno Set <Set = Náhrada>, lebo

vraj Bôh mi dal náhradou iné semä namiesto Ábela, keď ho zabil Kain.26I Setovi sa narodil syn, a nazval jeho meno Enoš. Vtedy začali vzývať meno Hospodinovo. Kapitola 5 1

Toto je kniha rodov Adamových. V deň, v ktorý stvoril Bôh Adama, učinil ho na podobu Boha. 2Muţa a ţenu ich stvoril a poţehnal ich a nazval ich meno Adam <Vidz kap. 1:26>, v deň, v ktorý boli stvorení.3Adam ţil 130 rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set.4A bolo dní Adamových po splodení Seta 800 rokov, a splodil synov a dcéry.5A bolo všetkých dní Adamových, ktoré ţil, 930 rokov, a zomrel.6A Set ţil 105 rokov a splodil Enoša.7A Set ţil po splodení Enoša 807 rokov a splodil synov a dcéry.8A bolo všetkých dní Setových 912 rokov, a zomrel.9A Enoš ţil 90 rokov a splodil Kénana.10A Enoš ţil po splodení Kénana 815 a splodil synov a dcéry.11A bolo všetkých dní Enošových 905 rokov, a zomrel.12A Kénan ţil 70 rokov a splodil Mahalaléla.13A Kénan ţil po splodení Mahalaléla 840 rokov a splodil synov a dcéry.14A bolo všetkých dní Kénanových 910 rokov, a zomrel.15A Mahalalél ţil 65 rokov a splodil Jareda.16A Mahalalél ţil po splodení Jareda 830 rokov, a splodil synov a dcéry.17A bolo všetkých dní Mahalalélových 895 rokov, a zomrel.18A Jared ţil 162 rokov a splodil Enocha.19A Jared ţil po splodení Enocha 800 rokov a splodil synov a dcéry.20A bolo všetkých dní Jaredových 962 rokov, a zomrel.21A Enoch ţil 65 rokov a splodil Matuzalema.22A Enoch chodil s Bohom po splodení Matuzalema 300 rokov a splodil synov a dcéry.23A bolo všetkých dní Enochových 365 rokov.24A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Bôh.25A Matuzalem ţil 187 rokov a splodil Lámecha.26A Matuzalem ţil po splodení Lámecha 782 rokov a splodil synov a dcéry.27A bolo všetkých dní Matuzalemových 969 rokov, a zomrel.28A Lámech ţil 182 rokov a splodil syna.29A nazval jeho meno Noach <Noach alebo Noe = Oddych> povediac: Tento nás poteší a oddýchneme si od svojho diela a od bolestí práce svojich rúk, od zeme, ktorej zlorečil Hospodin. 30A Lámech ţil po splodení Noacha 595 rokov a splodil synov a dcéry.31A bolo všetkých dní Lámechových 777 rokov, a zomrel.32A Noachových bolo 500 rokov, a Noach splodil Sema, Chama a Jafeta. Kapitola 6 1

A stalo sa, keď sa začali ľudia mnoţiť na tvári zeme, a narodily sa im dcéry, 2ţe videli synovia Boţí ľudské dcéry, ţe sú krásne, a brali si ţeny zo všetkých, ktoré si volili.3A Hospodin riekol: Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo, a bude jeho dní sto dvadsať rokov. 4V tých dňoch boli obrovia na zemi, a tieţ i potom, keď vchádzali synovia Boţí k ľudským dcéram a rodily im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku muţmi povestného mena.5A Hospodin videl, ţe sa mnoţí zlosť človeka na zemi, a ţe všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni. 6A Hospodin ľutoval, ţe učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo svojom srdci. 7A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka aţ do hoväda, aţ do zemeplazu a aţ do nebeského vtáka, lebo ľutujem, ţe som ich učinil.8Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových.9Toto sú rody Noachove: Noach bol spravedlivý muţ dokonalý vo svojich pokoleniach. Noach chodil s Bohom. 10A Noach splodil troch synov: Sema, Chama a Jafeta. 11A zem bola porušená pred Bohom a zem bola naplnená ukrutnosťou. 12A Bôh videl zem, a hľa, bola porušená, lebo kaţdé telo bolo porušilo svoju cestu na zemi.13A Bôh riekol Noachovi: Koniec kaţdého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná ukrutnosti od nich, a hľa, zkazím ich aj so zemou.14Učiň si koráb z dreva gófera; a spravíš koráb s priehradami a pokryješ ho zvnútra i zvonku smolou.15A spravíš ho na takýto spôsob: 300 lakťov bude dĺţka korábu, 50 lakťov jeho šírka a 30 lakťov jeho výška.16Korábu spravíš oblok, a to na lakeť a zavrieš ho, shora. A dvere korábu umiestiš na jeho boku; spravíš ho s poschodiami, so spodným, druhým a tretím poschodím.17A ja, hľa, uvediem potopu vôd na zem, aby som skazil kaţdé telo, v ktorom je duch ţivota pod nebom; všetko, čo je na zemi, zomrie. 18A postavím svoju smluvu s tebou, a vojdeš do korábu ty i tvoji synovia i tvoja ţena i ţeny tvojich synov s tebou. 19A zo všetkých zvierat, z kaţdého tela, po dvoje uvedieš z kaţdého do korábu, aby si ich zachoval ţivé so sebou; samec a samica budú. 20Z vtáctva podľa jeho druhu, z hoviad podľa ich druhu, zo všetkých zemeplazov podľa ich druhu, po dvoje z kaţdého vojdú k tebe, aby boly zachované ţivé. 21A ty si naber z kaţdej potraviny, ktorá sa jie, a shromaţdíš to k sebe a bude to tebe aj im na pokrm.22A Noach učinil všetko tak, ako mu prikázal Bôh; tak učinil. Kapitola 7 1

Potom riekol Hospodin Noachovi: Vojdi do korábu ty i celý tvoj dom, lebo teba som videl spravedlivého pred sebou v tomto pokolení.2Zo všetkých hoviad čistých si vezmeš po sedmoro, vše samca i jeho samicu, ale z hoviad, ktoré nie sú čisté, vezmeš po dvoje, samca i jeho samicu,3tieţ i z nebeského vtáctva po sedmoro, samca i samicu, aby bolo ţivé zachované semä na tvári celej zeme.4Lebo ešte pominie 7 dní, a dám pršať na zem 40 dní a 40 nocí a zahladím s tvári zeme kaţdú bytosť, ktorú som učinil.5Vtedy učinil Noach všetko tak, ako mu to prikázal Hospodin. 6A Noach mal šesťsto rokov vtedy, keď prišla potopa, voda na zem.7A tak vošiel Noach i jeho synovia i jeho ţena i ţeny jeho synov s ním do korábu pred vodami potopy.8Z čistých hoviad i z hoviad, ktoré nie sú čisté, i z vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí na zemi,9po dvoje vošly k Noachovi do korábu, vše samec a samica tak, ako Bôh prikázal Noachovi.10Potom stalo sa po 7 dňoch, ţe prišly vody potopy na zem.11V roku 600 ţivota Noachovho, 2 mesiaca, 17 dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhly všetky ţriedla velikej

priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies.12A bol príval na zemi 40 dní a 40 nocí.13Práve toho dňa vošiel Noach, Sem, Cham a Jafet, synovia Noachovi, i ţena Noachova i tri ţeny jeho synov s nimi do korábu, 14oni i kaţdé zviera podľa svojho druhu i kaţdé hovädo podľa svojho druhu i kaţdý plaz, ktorý sa plazí na zemi, podľa svojho druhu i kaţdý vták podľa svojho druhu, všetko, čo je vták, všetko okrýdlené.15A vošli k Noachovi do korábu, dve a dve z kaţdého tela, v ktorom je duch ţivota.16A tie, ktoré vošly, vošly samec a samica z kaţdého tela tak, ako mu bol prikázal Bôh. A Hospodin zavrel za ním. 17A keď bola potopa štyridsať dní na zemi, vtedy rozmnoţily sa vody a zodvihly koráb, a vzniesol sa hore od zeme.18A vody zmocnely a veľmi sa rozmnoţily na zemi, a koráb sa niesol na vodách. 19A vody náramne zmohutnely na zemi, a pokryly sa všetky, i tie najvyššie vrchy, ktoré boly pod celým nebom;20pätnásť lakťov vozvýš zmohutnely vody a pokryly vrchy.21A tak zomrelo kaţdé telo, ktoré sa hýbe na zemi: z vtáctva, z hoviad, z poľných zvierat, zo všetkého hmyzu, ktorý sa hemţí na zemi, i kaţdý človek.22Všetko, čo malo dych ducha ţivota vo svojich nozdrách zo všetkého, čo ţilo na suchu, zomrelo.23A tak vyhladil Bôh kaţdú bytosť, ktorá bola na tvári zeme, od človeka aţ do hoväda, aţ do plazu a do nebeského vtáka; všetko bolo vyhladené zo zeme, a zostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe.24A vody mocnely na zemi sto päťdesiat dní. Kapitola 8 1

Potom sa rozpamätal Bôh na Noacha a na všetky poľné zvieratá i na všetky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Bôh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať. 2A zavrely sa ţriedla priepasti i nebeské prieduchy, a zastavený bol príval z neba.3A tak zase sa pozvoľna vracaly vody s povrchu zeme, a ubývalo vody po 150 dňoch.4A koráb spočinul 7 mesiaca 17 dňa toho mesiaca na vrchoch Ararata.5A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, aţ do 10 mesiaca; 10 mesiaca 1 dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vrchov.6A stalo sa po 40 dňoch, ţe Noach otvoril oblok korába, ktorý bol spravil, 7a vypustil krkavca, ktorý vyletiac odletoval a priletoval, dokiaľ nevyschly vody s povrchu zeme.8Potom vypustil od seba holubicu, aby videl, či ubudlo vody s povrchu zeme.9Ale holubica nenašla miesta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a preto sa vrátila k nemu do korábu, pretoţe boly vody na tvári celej zeme, a vystrel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába.10Potom čakal ešte iných 7 dní a zase vypustil holubicu z korába.11A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, niesla čerstvo odtrhnutý lístok z olivy vo svojich ústach. Vtedy poznal Noach, ţe vody opadly s povrchu zeme.12A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenavrátila k nemu.13A stalo sa 601 roku, 1 mesiaca, 1 dňa toho mesiaca, ţe vyschly vody s povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, uţ bol obschnul povrch zeme!14A 2 mesiaca, 27 dňa toho mesiaca vyschla úplne zem.15A Bôh hovoril Noachovi a riekol:16Vyjdi z korába ty i tvoja ţena i tvoji synovia i ţeny tvojich synov s tebou. 17Všetky zvieratá, ktoré sú s tebou z kaţdého tela jako z vtáctva, tak i z hoviad i z kaţdého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vyveď so sebou, a budú sa hemţiť na zemi a budú sa plodiť a mnoţiť na zemi.18Vtedy vyšiel Noach i jeho synovia i jeho ţena i ţeny jeho synov s ním. 19Všetky zvieratá, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa hýbe na zemi, po svojich pokoleniach, všetko to vyšlo z korába.20A Noach postavil Hospodinovi oltár a vzal zo všetkých čistých hoviad a zo všetkých čistých vtákov a obetoval zápalné obeti na oltári. 21A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem uţ viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani uţ viacej nepobijem všetkého ţivého, jako som učinil. 22Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a ţatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú. Kapitola 9 1

A Bôh poţehnal Noacha a jeho synov a riekol im: Ploďte sa a mnoţte sa a naplňte zem. 2Vaša bázeň a váš strach bude na kaţdom zvierati zeme a na kaţdom vtákovi neba; to i so všetkým, čo sa hýbe na zemi, i so všetkými rybami mora je dané do vašej ruky.3Všetko, čo sa hýbe a je ţivé, bude vám na pokrm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko.4Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť.5No, vašu krv vo vašich dušiach budem vyhľadávať; z ruky kaţdého zvieraťa ju budem vyhľadávať i z ruky človeka, z ruky kaţdého, kto by zabil svojho brata, budem vyhľadávať dušu človeka. 6Kto vyleje krv človeka, toho krv bude vyliata človekom, lebo na obraz Boţí učinil Bôh človeka.7A vy sa ploďte a mnoţte sa, rozploďte sa hojne na zemi a rozmnoţte sa na nej.8A zase povedal Bôh Noachovi a jeho synom s ním a riekol:9A ja, hľa, staviam svoju smluvu s vami i s vaším semenom po vás 10i s kaţdou dušou ţivou, ktorá je s vami, jako z vtáctva, tak i z hoviad i zo všetkých zvierat zeme s vami počnúc od všetkých tých, ktoré vyšly z korábu, aţ po kaţdé zviera zeme.11A tedy som postavil svoju smluvu s vami a nebude viacej vyťaté všetko telo vodami potopy, ani nebude viacej potopy, aby zkazila zem.12A Bôh povedal: Toto bude znamením smluvy, ktorú ja dávam medzi sebou a medzi vami a medzi kaţdou ţivou dušou, ktorá je s vami, na večné pokolenia:13svoju dúhu dávam na oblaku, a bude znamením smluvy medzi mnou a medzi zemou,14a bude, keď zaoblačím oblakom nad zemou, ţe sa ukáţe dúha na oblaku, 15a vtedy sa rozpamätám na svoju smluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami jako i medzi kaţdou ţivou dušou v kaţdom tele, a nebude viacej vôd na potopu, aby zkazila kaţdé telo.16A dúha bude na oblaku, a budem ju vidieť, aby som pamätal na večnú smluvu medzi Bohom a medzi kaţdou ţivou dušou v kaţdom tele, ktoré je na zemi.17A Bôh povedal Noachovi: Toto je tedy znamením smluvy, ktorú som postavil medzi sebou a medzi kaţdým telom, ktoré je na zemi.18A synovia Noachovi, ktorí vyšli z korábu, boli: Sem, Cham a Jafet. A Cham bol otec Kanaánov.19Títo traja sú synovia Noachovi, a od týchto bola zaľudnená celá zem.20A Noach, muţ pôdy začal obrábať zem a vysadil vinicu.21A pil víno a opil a obnaţil sa prostred svojho stánu. 22A Cham, otec Kanaánov,

videl nahotu svojho otca a povedal to svojim dvom bratom vonku.23Vtedy vzal Sem a Jafet rúcho, poloţili ho obaja na svoje plece a išli zadom a prikryli nahotu svojho otca, kým ich tvári boly obrátené nazad, takţe nevideli nahoty svojho otca.24Keď sa potom prebudil Noach zo svojho vína a dozvedel sa, čo mu urobil jeho mladší syn,25povedal: Nech je zlorečený Kanaán; sluhom sluhov bude svojim bratom.26A potom povedal: Nech je poţehnaný Hospodin Bôh Semov, a Kanaán nech mu je sluhom.27Nech rozšíri Bôh Jafeta, a nech býva v stánoch Semových, a Kanaán nech im je sluhom. 28A Noach ţil po potope 350 rokov.29A bolo všetkých dní Noachových 950 rokov, a zomrel. Kapitola 10 1

A toto sú rody synov Noachových, Sema, Chama a Jafeta, ktorým sa po potope narodili títo synovia.2Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madaj, Javán, Túbal, Mešech a Tíras.3A synovia Gomerovi boli: Aškenaz, Rífat a Togarma.4A synovia Javánovi: Elíša, a Taršíš, Kittím a Dodaním.5Od týchto, keď sa porozchodili, obsadené boly ostrovy národov po ich zemiach, kaţdý podľa svojho jazyka, všetci podľa svojich čeľadí vo svojich národoch.6Synovia Chamovi: Kúš, Micraim, Pút a Kanaán.7A synovia Kúšovi: Seba, Chavila, Sabta, Raáma a Sabtecha. - A synovia Raámovi: Šeba a Dedan.8A Kúš splodil Nimroda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi.9To bol hrdina lovu pred Hospodinom. Preto sa hovorí: Jako Nimrod, hrdina lovu pred Hospodinom. 10A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre.11Z tej zeme vyšiel do Assúra a vystavil Ninive a mesto Rechobót a Kálach12i Rézen medzi Ninivem a medzi Kálachom. To je to veľké mesto.13A Micraim splodil Lúdim, Anámim, Lehábim a Naftuchím, 14Patrusím a Kasluchím, odkiaľ vyšli Filištíni, a Kaftorím.15A Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Heta,16Jebuzeja, Amoreja a Gergezeja,17Heveja, Arakeja, a Sineja,18Arvadeja, Cemareja a Chamateja, a potom sa rozptýlily čeľade Kananejov. 19A hranica Kananejov bola od Sidona, jako ideš do Gerára, aţ do Gazy a odtiaľ ako ideš do Sodomy a do Gomory, do Adny a do Cebojima aţ po Lašu.20To sú synovia Chamovi po svojich čeľadiach, po svojich jazykoch, vo svojich zemiach, vo svojich národoch.21A Semovi sa tieţ narodili synovia, otcovi všetkých synov Héberových, staršiemu bratovi Jafetovmu.22Synovia Semovi boli: Elam a Assúr, Arfaxad, Lúd a Aram. 23A synovia Aramovi: Úc, Chúl, Geter a Maš.24Potom Arfaxad splodil Šélacha, a Šélach splodil Hébera.25A Héberovi sa narodili dvaja synovia; jednému bolo meno Péleg <Péleg = Rozdelený>, lebo za jeho dní rozdelená bola zem, a meno jeho brata bolo Joktán.26A Joktán splodil Almodáda a Šálefa, Chacarmáveta a Jarecha,27Hadoráma, Úzala a Diklu,28Obála, Abimaéla a Šebu,29Ofíra, Chavilu a Jobába. Títo všetci boli synovi Joktánovi.30A ich bydlisko bolo od Meše, jako ideš k Sefaru, vrchu to na východ slnca.31Toto boli synovia Semovi po svojich čeľadiach, po svojich jazykoch, vo svojich zemiach, po svojich národoch.32Toto sú tedy čeľade synov Noachových po svojich rodoch, vo svojich národoch, a od týchto sa rozšírily národy na zemi po potope. Kapitola 11 1

2

A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov. A stalo sa, keď sa rušali od východu, ţe našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam.3Vtedy povedali druh druhovi: Noţe narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty.4A povedali: Noţe si vystavme mesto a veţu, ktorej vrch bude sahať aţ do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme. 5Vtedy sostúpil Hospodin, aby videl mesto a veţu, ktoré staväli synovia človeka.6A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť.7Noţe sostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. 8A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto.9Preto nazvali jeho meno Bábel <Bábel = Zmätok>, lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme. 10Toto sú rody Semove. Semovi bolo 100 rokov a splodil Arfaxada, 2 roky po potope.11A Sem ţil po splodení Arfaxada 500 rokov a splodil synov a dcéry.12A Arfaxad bol ţivý 35 rokov a splodil Šélacha.13A Arfaxad ţil po splodení Šélacha 403 rokov a splodil synov a dcéry.14A Šélach bol ţivý 30 rokov a splodil Hébera.15A Šélach ţil po splodení Hébera 403 rokov a splodil synov a dcéry.16A Héber ţil 34 rokov a splodil Pélega.17A Héber ţil po splodení Pélega 430 rokov a splodil synov a dcéry.18A Péleg ţil 30 rokov a splodil Reu-va.19A Péleg ţil po splodení Reu-va 209 rokov a splodil synov a dcéry.20A Reu ţil 32 rokov a splodil Serúga.21A Reu ţil po splodení Serúga 207 rokov a splodil synov a dcéry.22A Serúg ţil 30 rokov a splodil Náchora.23A Serúg ţil po splodení Náchora 200 rokov a splodil synov a dcéry.24A Náchor ţil 29 rokov a splodil Téracha.25A Náchor ţil po splodení Téracha 119 rokov a splodil synov a dcéry.26A Térach ţil 70 rokov a splodil Abrama, Náchora a Hárana.27A toto sú rody Térachove: Térach splodil Abrama, Náchora a Hárana, a Háran splodil Lota.28A Háran zomrel pred Térachom, svojím otcom, vo svojej rodnej zemi, v Úre Chaldejov.29A Abram a Náchor si vzali ţeny; meno ţeny Abramovej bolo Sáraj, a meno ţeny Náchorovej bolo Milka, dcéra Háranova, ktorý bol otcom Milky a otcom Jisky.30A Sáraj bola neplodná; nemala detí.31A Térach pojal Abrama, svojho syna, a Lota, syna Háranovho, svojho vnuka, i Sáraj, svoju nevestu, ţenu Abrama, svojho syna, a vyšli s nimi z Úra Chaldejov, aby išli do zeme Kanaána a prišli aţ do Chárana a bývali tam.32A bolo dní Térachových 205 rokov, a Térach zomrel v Chárane. Kapitola 12

1

A Hospodin riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukáţem.2 A učiním ťa veľkým národom a poţehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš poţehnaním. 3 A poţehnám tých, ktorí ťa ţehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú poţehnané v tebe všetky čeľade zeme. 4 Vtedy išiel Abram tak, ako mu hovoril Hospodin, a išiel s ním Lot. A Abramovi bolo 75 rokov, keď vyšiel z Chárana.5 A Abram vzal Sáraj, svoju ţenu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, i duše, ktoré získali v Chárane, a vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána.6 A Abram prešiel zem aţ po miesto Sichem, aţ k dubu Móre. A vtedy bol v zemi Kananej.7 A Hospodin sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu ukázal.8 Potom sa poberal odtiaľ k vrchu, ktorý je od východu Bét-ela, kde postavil svoj stán, takţe mu bol Bét-el od mora, od západu, a Haj od východu, a postavil tam Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo. 9 A odtiaľ sa pomaly rušal Abram na juh.10 Potom povstal hlad v zemi, a Abram odišiel dolu do Egypta, aby sa tam zdrţoval do času jako hosť, pretoţe bol veľký hlad v zemi. 11 A stalo sa, keď sa uţ priblíţil, aby vošiel do Egypta, ţe povedal Sáraji, svojej ţene: Noţe hľa, viem, ţe si ty ţena krásneho vzozrenia. 12 A stane sa, keď ťa uvidia Egypťania, ţe povedia: To je jeho ţena! A tak mňa zabijú a teba nechajú ţiť.13 Hovor tedy, prosím, ţe si moja sestra, aby mi bolo dobre za teba, a moja duša bude ţiť pre teba.14 A stalo sa, keď vošiel Abram do Egypta, ţe videli Egypťania ţenu, ţe je veľmi krásna.15 A uvidiac ju knieţatá faraonove chválili ju faraonovi, a ţena bola vzatá do domu faraonovho. 16 A Abramovi robili dobra za ňu, a mal drobný dobytok, ovce a kozy, a voly a oslov a sluhov a dievky a oslice a veľblúdov. 17 Ale Hospodin bil faraona veľkými ranami i jeho dom pre Sáraj, ţenu Abramovu. 18 Vtedy povolal faraon Abrama a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, ţe je to tvoja ţena? 19 Prečo si hovoril: Je moja sestra? A ja som si ju vzal za ţenu. A tak teraz hľa, tu máš svoju ţenu, vezmi a iď!20 A faraon rozkázal o ňom svojim muţom, a poslali ho preč i jeho ţenu i so všetkým, čo bolo jeho. Kapitola 13 1

Išiel tedy Abram hore z Egypta, on i jeho ţena i so všetkým, čo mal, a Lot s ním, na juh.2A Abram bol veľmi bohatý na dobytok, na striebro a zlato.3A išiel po svojich postupoch od juhu aţ po Bét-el, aţ ku miestu, kde bol na počiatku jeho stán, medzi Bét-elom a medzi Hajom,4na miesto oltára, ktorý tam bol najprv urobil, a Abram tam vzýval meno Hospodinovo. 5Ale aj Lot, ktorý išiel s Abramom, mal drobný dobytok, hovädá a stány.6A nemohla ich uniesť zem, tak aby boli mohli bývať spolu, lebo mali mnoho majetku a nemohli bývať spolu. 7Tak povstala zvada medzi pastiermi dobytka Abramovho a medzi pastiermi dobytka Lotovho. A Kananej a Ferezej býval vtedy v zemi.8Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie je, prosím, rozbroja medzi mnou a medzi tebou, medzi mojimi pastiermi a medzi tvojimi pastiermi, lebo sme muţovia-bratia.9Či nie je pred tebou celá zem? Oddeľ sa, prosím, odo mňa! Ak pojdeš naľavo, ja pojdem napravo, a keď pojdeš napravo, ja pojdem naľavo.10A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretoţe bolo celé zavlaţované, predtým neţ zkazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako zahrada Hospodinova, jako Egyptská zem, ako ideš do Coára.11A Lot si vyvolil celé okolie Jordána a Lot sa rušal od východu. A tak sa oddelili brat od brata; 12Abram býval v zemi Kanaána, a Lot býval v mestách toho okolia a posunoval svoje stány aţ po Sodomu. 13Ale Sodomänia boli zlí a hriešni, ktorí veľmi hrešili proti Hospodinovi.14A Hospodin riekol Abramovi, keď sa uţ bol od neho oddelil Lot: Noţe pozdvihni svoje oči a vidz, od miesta, na ktorom si, na sever a na juh, na východ a na západ, k moru;15lebo celú tú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu semenu aţ na veky.16A učiním to, ţe bude tvojho semena jako prachu zeme, takţe, ak by niekto mohol spočítať prach zeme, spočíta sa i tvoje semeno.17Vstaň, prejdi sa po zemi, po jej dĺţke a po jej šírke, lebo tebe ju dám. 18A Abram sa stehoval so svojím stánom s miesta na miesto a prišiel a býval v dúbrave Mamre, ktorá je v Hebrone a vystavil tam Hospodinovi oltár. Kapitola 14 1

A stalo sa za dní Amrafela, kráľa Sineára, Arjocha, kráľa Ellasára, Kedorlaómera, kráľa Elama, a Tideála, kráľa národov,2ţe títo kráľovia pustili sa do vojny s Bérom, kráľom Sodomy, a s Biršom, kráľom Gomory, so Šineábom, kráľom Admy, a so Šemeberom, kráľom Cebojima, a s kráľom Bely, to jest Coára.3Všetci títo súc spolčení sišli sa do doliny Siddim, ktorá je teraz Soľným morom.4Dvanásť rokov slúţili Kedorlaómerovi a trinásteho roku sa sprotivili.5A v štrnástom roku prišiel Kedorlaómer i kráľovia, ktorí boli s ním, a zbili Refaimov v Aštarót-karnajime a Zuzimov v Háme a Emimov na rovine Kirjatajim,6i Chórov na ich vrchu Seire aţ po El-fáran, ktoré je nad púšťou.7A vrátiac sa prišli k Enmišpátu, čo je Kádeš, a zbili celý kraj Amalecha jako aj Amoreja, ktorý býval v Chacacon-támare.8Vyšiel tedy kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebojima a kráľ Bely, to jest Coára, a zriadili sa proti nim do boja v doline Siddim,9Proti Kedorlaómerovi, kráľovi Elama, Tideálovi, kráľovi národov, Amrafelovi, kráľovi Sineára, a Arjochovi, kráľovi Ellasára, štyria kráľovia proti piatim. 10Ale dolina Siddim bola skoro samá jama zemskej smoly. A keď utekali, kráľ Sodomy a Gomory, popadali tam, a ostatní utiekli na vrchy. 11A pobrali všetok nadobudnutý majetok Sodomy a Gomory i všetky ich potraviny a išli.12A vzali aj Lota i jeho nadobudnutý majetok, syna brata Abramovho, a išli. A on býval v Sodome. 13Potom prišiel nejaký muţ, ktorý utiekol, a oznámil to Hebrejovi Abramovi, ktorý býval vtedy v dúbrave Amoreja Mamreho, brata Eškola a brata Ánera, ktorí mali smluvu s Abramom. 14A keď počul Abram, ţe je zajatý jeho brat, vyviedol svojich zkúsených muţov osvedčených, zrodených v jeho dome, 318, a hnal sa za nimi aţ po Dán.15A rozdelil sa na nich vnoci, on i jeho sluhovia, a porazil ich a stíhal ich aţ po Chóbu, ktorá leţí na ľavej strane Damašku.16A navrátil všetok majetok i Lota,

svojho brata, i jeho majetok navrátil a tieţ i ţeny i ľud.17Vtedy vyšiel kráľ Sodomy oproti nemu, keď sa uţ bol navrátil od poráţky Kedorlaómera a kráľov, ktorí boli s ním, do doliny Šáveh, to je dolina kráľova.18A Melchisedech, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno a to bol kňaz silného Boha najvyššieho.19A poţehnal ho a riekol: Poţehnaný Abram silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme!20A poţehnaný silný Bôh najvyšší, ktorý vydal tvojich protivníkov do tvojej ruky! A Abram mu dal desiatok zo všetkého.21A kráľ Sodomy povedal Abramovi: Daj mi ľud a majetok vezmi sebe.22Ale Abram povedal kráľovi Sodomy: Pozdvihol som svoju ruku k Hospodinovi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme,23ţe ani len niti ani remenca z obuvi, ţe nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abrama,24krome toho, čo zjedli mládenci, a krome podielu muţov, ktorí išli so mnou. Áner, Eškol a Mamre, tí nech vezmú svoj podiel. Kapitola 15 1

Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou.2Na to povedal Abram: Ó, Pane <Hebrejsky: Pán Hospodin>, Hospodine, čoţe mi dáš, keď ja ta odchádzam bezdetný, a majiteľom môjho domu je damašský Eliézer! 3A ešte povedal Abram: Hľa, mne si nedal semena, a tak hľa, cudzí syn môjho domu bude mojím dedičom.4A hľa, slovo Hospodinovo stalo sa k nemu povediac: Ten nebude tvojím dedičom, ale ten, ktorý vyjde z tvojho ţivota, ten bude tvojím dedičom. 5A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Noţe pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä. 6A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť.7A riekol mu: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Úra Chaldejov, aby som ti dal túto zem, aby si ju zdedil trvale.8A povedal: Ó, Pane, Hospodine, po čom poznám, ţe ju zdedím trvale?9A riekol mu: Vezmi mi 3-ročnú jalovicu, 3-ročnú kozu a 3-ročného barana a hrdličku a holúbä.10Vtedy mu vzal všetky tie veci a poroztínal ich na poly a dal kaţdú polovicu oproti jej polovici, ale vtákov nerozťal. 11Tu sa spustili draví vtáci na mŕtvoly, a Abram ich odháňal.12A stalo sa, keď zapádalo slnce, ţe padol tuhý spánok na Abrama, a hľa, náramný strach a veľká tma pripádala na neho.13A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, ţe tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúţiť, a budú ich trápiť 400 rokov.14Ale aj národ, ktorému budú slúţiť, ja budem súdiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom. 15A ty pojdeš ku svojim otcom v pokoji; pochovaný budeš v dobrej starobe.16Ale 4-té pokolenie sa navráti sem, lebo ešte doteraz nie je doplnená neprávosť Amoreja. 17A stalo sa, keď zašlo slnce, ţe nastala hustá tma, a hľa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie rozťaté diely.18Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky aţ po veľkú rieku, rieku Eufrates,19Keneja, Kenizeja, Kadmoneja,20Heteja, Ferezeja i Refaimov,21ako aj Amoreja, Kananeja, Girgazeja a Jebuzeja. Kapitola 16 1

Ale Sáraj, ţena Abramova, mu nerodila, a mala dievku Egypťanku, ktorej bolo meno Hagar. 2A Sáraj riekla Abramovi: Noţe hľa, Hospodin ma zavrel, aby som nerodila; vojdi tedy k mojej dievke, ak by som azda od nej mala syna. A Abram poslúchol na hlas Sáraje.3Vtedy vzala Sáraj, ţena Abramova, Hagar, Egypťanku, svoju dievku, po 10 rokoch, ktoré býval Abram v zemi Kanaáne, a dala ju Abramovi, svojmu muţovi, za ţenu. 4A vošiel k Hagari a počala. A keď videla, ţe počala, zľahčila si svoju paniu vo svojich očiach.5A Sáraj povedala Abramovi: Moja krivda nech prijde na teba! Ja som dala svoju dievku do tvojho lona, a teraz, keď vidí, ţe počala, zľahčená som v jej očiach. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a medzi tebou!6A Abram povedal Sáraji: Hľa, tvoja dievka je v tvojej ruke; učiň jej to, čo je dobré v tvojich očiach. A Sáraj ju trápila, a utiekla od nej.7Potom ju našiel anjel Hospodinov pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúra.8A riekol: Hagar, dievko Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? A ona povedala: Utekám od tvári Sáraje, svojej panej.9A anjel Hospodinov jej riekol: Navráť sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku! 10A zase jej riekol anjel Hospodinov: Veľmi rozmnoţím tvoje semeno, takţe nebude môcť byť spočítané pre mnoţstvo.1A ešte jej riekol anjel Hospodinov: Hľa, tehotná si a porodíš syna a nazveš jeho meno Izmael <Izmael = Bôh-počul>, lebo Hospodin počul tvoje trápenie.12A bude to divoký človek; jeho ruka bude proti všetkým a ruka všetkých proti nemu, a bude bývať pred tvárou všetkých svojich bratov. 13A nazvala meno Hospodina, ktorý hovoril k nej: Ty si silný Bôh, ktorý vidíš, lebo riekla: Či ešte aj tu hľadím za tým, ktorý ma vidí?14Preto nazvali studňu: Studňa Ţivého, ktorý ma vidí. Hľa, je to studňa, ktorá je medzi Kádešom a medzi Báredom.15A Hagar porodila Abramovi syna. A Abram nazval meno svojho syna, ktorého porodila Hagar, Izmael. 16A Abramovi bolo 86 rokov, keď mu porodila Hagar Izmaela. Kapitola 17 1

A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj <El-šaddaj = SilnýBôh-všemohúci>. Choď predo mnou a buď dokonalý!2A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnoţím ťa prenáramne.3Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol: 4Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.5Ani sa uţ viacej nebude volať tvoje meno Abram <Abram = Vysoký-otec>, ale tvoje meno bude Abrahám <Abrahám = Otec-mnoţstva>, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov.6Učiním to, aby si sa

náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba. 7A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.8A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné drţavie, a budem im Bohom.9A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach.10Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má kaţdý muţského pohlavia.11Obreţete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.12A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný kaţdý muţského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena;13istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou.14Ale neobrezaný muţského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu.15A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ţeny, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára <Sára = Kňaţná>.16A poţehnám ju a tieţ ti dám z nej samej syna, a poţehnám ju, a bude rozmnoţená v národy; kráľovia národov povstanú z nej.17Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda 100-ročnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má 90 rokov, porodí?18A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael ţil pred tebou!19A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja ţena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák <Izák = Jicchak = Budú-sa-smiať, Syn-smiechu>. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.20Aj o Izmaela som ťa vyslyšal. Hľa, poţehnám a rozplodím ho a rozmnoţím ho prenáramne. Dvanástoro knieţat splodí, a učiním ho veľkým národom.21Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku. 22A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba.23A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých muţského pohlavia medzi muţmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh.24A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky. 25A Izmaelovi, jeho synovi, bolo 13 rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.26Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn. 27A tak i všetci muţovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním. Kapitola 18 1

Potom sa mu ukázal Hospodin v dúbrave Mamreho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa. 2A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, traja muţovia stáli naproti nemu. A keď ich uvidel, beţal im v ústrety odo dverí stánu a poklonil sa k zemi.3A povedal: Môj Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, neobídi svojho sluţobníka! 4Dovoľ, prosím, nech sa donesie trochu vody, a umyte svoje nohy a oprite sa pod stromom. 5A donesiem kúsok chleba, a posilnite svoje srdce; potom pojdete ďalej, lebo veď práve preto aj idete popri svojom sluţobníkovi. A riekli: Učiň tak, ako si povedal. 6Vtedy sa ponáhľal Abrahám do stánu k Sáre a povedal: Vezmi rýchle tri saty jemnej bielej múky, zamies a sprav koláče. 7Potom beţal Abrahám k stádu roţného dobytka a vzal útle teľa dobré a dal sluhovi, ktorý sa ponáhľal, aby ho pripravil. 8A tak vzal masla, mlieka a teľa, ktoré pripravil, a poloţil to pred nich a sám stál pri nich pod stromom, a jedli. 9A riekli mu: Kde je Sára, tvoja ţena? A on povedal: Hľa, v stáne je.10A riekol: Istotne sa navrátim k tebe podľa času ţivota, a hľa, Sára, tvoja ţena, bude mať syna. A Sára počúvala pri dveriach stánu, ktoré boly za ním.11A Abrahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre uţ bolo prestalo byť, ako bývalo ţenám.12Preto sa smiala Sára sama v sebe a riekla: Či keď som sa uţ zostarela, bude mi rozkoš? A môj pán je tieţ uţ starý.13A Hospodin riekol Abrahámovi: Prečo sa smiala Sára a riekla: Či ozaj porodím ja, ktorá som uţ stará?14Či je azda nejaká vec nemoţnou Hospodinovi? Na určený čas zase sa navrátim k tebe podľa času ţivota, a Sára bude mať syna.15A Sára zaprela a riekla: Nesmiala som sa; lebo sa bála. Ale Hospodin riekol: Nie, ale smiala si sa.16Potom vstali muţovia odtiaľ a obrátili svoju tvár k Sodome. A Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil.17A Hospodin riekol: Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním,18keďţe Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom poţehnané všetky národy zeme?!19Lebo ho znám, pretoţe prikáţe svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom. 20Vtedy riekol Hospodin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťaţký. 21Preto nech sostúpim ta a uvidím, či vykonali všetko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jestli nie, tedy zviem. 22A muţovia obrátiac sa odtiaľ išli do Sodomy. Ale Abrahám stál ešte vţdy pred Hospodinom.23A Abrahám pristúpil a povedal: Či azda zahladíš spravedlivého s bezboţným? 24Snáď je päťdesiat spravedlivých v tom meste, či predsa len zahladíš a neodpustíš miestu pre päťdesiatich spravedlivých, ktorí sú v ňom?25Kdeţe by si učinil takú vec, aby si usmrtil spravedlivého s bezboţným, a aby bol spravedlivý zrovna taký jako bezboţný! Nech je to preč od teba! Či azda sudca celej zeme neučiní súdu? 26A Hospodin riekol: Ak najdem v Sodome päťdesiat spravedlivých, v tom meste, odpustím pre nich celému tomu miestu. 27A Abrahám odpovedal a riekol: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi, kým som ja prach a popol.28Snáď chýbajú do tých päťdesiatich spravedlivých piati; či zkazíš pre tých piatich celé to mesto? A riekol: Nezkazím, jestli tam najdem štyridsaťpäť. 29A ešte mu hovoril Abrahám a riekol: Snáď sa tam najdú štyridsiati. - A riekol: Neučiním pre tých štyridsiatich.30A zase povedal Abrahám: Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, ţe budem ešte hovoriť: Snáď sa tam najdú tridsiati. - A riekol: Neučiním, jestli tam najdem tridsiatich.31A zase povedal: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi. Snáď sa tam najdú dvadsiati.

- A riekol: Nezkazím pre tých dvadsiatich.32A ešte povedal: Prosím, nech sa neráči nahnevať môj Pán, a nech mi je dovolené uţ len tento raz hovoriť: snáď sa tam najdú desiati. - A riekol: Nezkazím pre tých desiatich.33A Hospodin odišiel hneď, ako dohovoril s Abrahámom. A Abrahám sa navrátil na svoje miesto. Kapitola 19 1

A dvaja anjeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a poklonil sa tvárou k zemi.2A povedal: Hľa, prosím, moji pánovia, uchýľte sa, prosím, do domu svojho sluţobníka a prenocujte tam a umyte svoje nohy a potom vstanúc skoro ráno pojdete svojou cestou. A oni riekli: Nie, ale prenocujeme na ulici.3No, keď ich len veľmi nútil, uchýlili sa k nemu a vošli do jeho domu, a spravil im hostinu a napiekol nekvasených chlebov, a jedli.4Potom však prv ako si ľahli, muţovia mesta, sodomskí muţovia, obstúpili dookola dom, od mladého aţ do starého, všetok ľud odovšadiaľ.5A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí muţovia, ktorí prišli k tebe tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali!6A Lot vyšiel k nim von ku vchodu a dvere zavrel za sebou. 7A povedal: Prosím vás, moji bratia, nerobte zlého!8Noţe hľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznaly muţa, prosím, nech ich vyvediem k vám, a urobte im podľa toho, čo je dobré vo vašich očiach. Len tým muţom nerobte ničoho, lebo preto vošli do tône mojej strechy. 9A povedali: Idi ta! A taktieţ povedali: Sám prišiel sem bývať cudzinec a bude nás súdiť! Počkaj, teraz urobíme tebe horšie ako im! A útočili na človeka, na Lota, veľmi, a pristúpili vylámať dvere.10Ale muţovia vystreli svoju ruku a vtiahli Lota k sebe do domu a zavreli dvere.11A muţov, ktorí boli predo dvermi domu, ranili slepotou, všetkých, od najmenšieho do najväčšieho, takţe ustali hľadať dvere.12A muţovia riekli Lotovi: Či tu máš ešte niekoho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všetkých, ktorých máš v tomto meste, vyveď z tohoto miesta.13Lebo zkazíme toto miesto, pretoţe sa ich krik veľmi rozmohol pred Hospodinom, a preto nás poslal Hospodin, aby sme ho zkazili. 14Vtedy vyšiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohoto miesta, lebo Hospodin zkazí mesto. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby ţartoval.15A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ţenu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tieţ zahladený neprávosťou mesta. 16A keď bezradný predlieval, chopili muţovia jeho ruku a ruku jeho ţeny i ruku oboch jeho dcér, pretoţe sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom. 17A stalo sa, keď ich vyviedli von, ţe riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!18A Lot im povedal: Nie, prosím, môj pane.19Hľa, prosím, tvoj sluţobník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si učinil so mnou, ţe si zachoval moju dušu ţivú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy nepostihlo to zlé, a zomrel by som!20Hľa, prosím, toto mesto je blízko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, dovoľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude ţiť. 21A riekol mu: Hľa, vyslyšal som ťa i čo do tejto veci, aby som nepodvrátil mesta, o ktorom si hovoril.22Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vykonať nič, dokiaľ ta nedojdeš. Preto nazvali meno toho mesta Coár <Malé>. 23Slnko vychádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára.24A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba.25A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest, a zkazil všetko, čo rástlo na zemi.26A jeho, Lotova, ţena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp. 27A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom.28A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, ţe hľa, dym vystupoval zo zeme jako dym pece.29A stalo sa, keď kazil Bôh mestá tej roviny, ţe sa rozpamätal Bôh na Abraháma, a tak vyslal preč Lota zprostred podvrátenia, keď podvracal mestá, v ktorých býval Lot. 30Potom vyšiel Lot z Coára hore a býval na vrchu a obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry. 31A staršia, prvorodená povedala mladšej: Náš otec je uţ starý, a nieto na zemi muţa, ktorý by vošiel k nám podľa obyčaje celej zeme. 32Poď, opojíme svojho otca vínom a budeme leţať s ním, aby sme ţivé zachovaly semeno od svojho otca. 33A opojily svojho otca vínom v tú noc, a vošla staršia a leţala so svojím otcom, ktorý nevedel, ani kedy ľahla, ani kedy vstala. 34A stalo sa na druhý deň, ţe povedala staršia mladšej: Hľa, leţala som minulú noc so svojím otcom. Opojme ho vínom i túto noc, a vojdi a leţ s ním a tak ţivé zachováme semeno od svojho otca.35A napojily aj v tú noc svojho otca vínom, a vstala mladšia a leţala s ním, ktorý zase nevedel ani kedy ľahla ani kedy vstala.36A tak počaly obe dcéry Lotove od svojho otca. 37A staršia porodila syna a nazvala jeho meno Moáb <Potomok-otcov>; on je otcom Moábov aţ do dnešného dňa.38A tá mladšia porodila syna a nazvala jeho meno Ben-ammi <Syn-môjho-ľudu>, on je otcom synov Ammonových, aţ do dnešného dňa. Kapitola 20 1

A Abrahám sa rušal odtiaľ do zeme na juhu a býval medzi Kádešom a medzi Šúrom a pohostínil v Geráre,

2 kde povedal Abrahám o Sáre, svojej ţene: To je moja sestra. A Abimelech, kráľ Gerára, poslal svojich sluhov a vzal Sáru. 3 Ale Bôh prišiel k Abimelechovi vo sne vnoci a riekol mu: Hľa, zomrieš pre ţenu, ktorú si vzal, lebo má muţa. 4 A Abimelech sa jej nepriblíţil a povedal: Ó, Pane, či zabiješ aj spravedlivý národ? 5 Či mi on sám nepovedal: Je moja sestra? A ona tieţ vravela: To je môj brat. V prostote svojho srdca a v nevine svojich rúk som to urobil.

6 A Bôh mu riekol vo sne: I ja viem, ţe si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa i ja zdrţal, aby si nezhrešil proti mne; pre tú príčinu som ti nedal, aby si sa jej dotknul. 7 A tak teraz vráť ţenu toho muţa, lebo je prorok, a bude sa modliť za teba a budeš ţiť. Ale ak nevrátiš, vedz, ţe istotne zomrieš i ty i všetko, čo je tvoje. 8 Vtedy vstal Abimelech skoro ráno a svolal všetkých svojich sluţobníkov a porozprával všetky tie slová pred nimi. A muţovia sa báli veľmi. 9 Potom zavolal Abimelech Abraháma a povedal mu: Čo si nám to urobil? A čím som sa prehrešil proti tebe, ţe si uviedol na mňa a na moje kráľovstvo veľký hriech? Urobil si mi veci, jaké si mi nemal urobiť. 10 A ešte povedal Abimelech Abrahámovi: Čo si videl, ţe si urobil tú vec? 11 A Abrahám riekol: Vskutku som povedal: Istotne nie je bázne Boţej na tomto mieste, a tak ma tu zabijú pre moju ţenu. 12 A je aj naozaj mojou sestrou, lebo je dcérou môjho otca, lenţe nie je dcérou mojej matky a stala sa mojou ţenou. 13 A stalo sa, keď ma vyviedli Bohovia z domu môjho otca, aby som blúdil svetom, ţe som jej povedal: Toto bude tvoje milosrdenstvo, ktoré učiníš so mnou: na kaţdom mieste, kam prijdeme, hovor o mne: To je môj brat. 14 Vtedy vzal Abimelech drobné stádo, ovce a kozy, a hovädá, sluhov a dievky a dal ich Abrahámovi, a tak mu vrátil Sáru, jeho ţenu. 15 A ešte povedal Abimelech: Hľa, moja zem leţí pred tebou, bývaj tam, kde sa ti ľúbi. 16 A Sáre povedal: Hľa, dal som tvojmu bratovi tisíc striebra, a tedy hľa, to ti bude závojom očí pre všetkých, ktorí sú s tebou jako aj u všetkých. A bola pokarhaná. 17 A Abrahám sa modlil k Bohu, a Bôh uzdravil Abimelecha i jeho ţenu i jeho dievky, a rodily. 18 Lebo Hospodin bol pevne zavrel kaţdé lono domu Abimelechovho pre Sáru, ţenu Abrahámovu. Kapitola 21 1 A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril. 2 A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh. 3 A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák. 4 A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh. 5 A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn. 6 A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Kaţdý, kto to počuje, bude sa mi smiať. 7 A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, ţe Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe. 8 A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák. 9 A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, ţe je posmievač. 10 A povedala Abrahámovi: Vyţeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom. 11 Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna. 12 Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretoţe v Izákovi sa ti bude volať semä. 13 Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom. 14 Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a koţicu vody a dal Hagari poloţiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby. 15 A keď sa minula voda z koţice, pohodila dieťa pod jeden z krov 16 a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala.

17 A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boţí zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je. 18 Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom. 19 A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila koţicu vodou a napojila chlapca. 20 A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa. 21 A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ţenu z Egyptskej zeme. 22 A stalo sa v tom čase, ţe povedal Abimelech a Fíkol, knieţa jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš. 23 A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, ţe neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš. 24 A Abrahám povedal: Ja prisahám. 25 Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi. 26 A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, aţ dnes. 27 A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu. 28 A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne. 29 A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne? 30 A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, ţe som vykopal túto studňu. 31 Preto nazvali to miesto Bér-šeba <Studňa-prísahy>, lebo tam prisahali obidvaja. 32 A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieţa jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov. 33 A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného. 34 A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.

Genesis 22

1 A stalo sa po tých udalostiach, ţe Bôh zkúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som. 2 A riekol: Noţe vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem. 3 A Abrahám vstal skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svojho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Bôh. 4 Potom na tretí deň pozdvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto zďaleka. 5 A Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu s oslom, a ja a chlapec pojdeme aţ tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám. 6 A Abrahám vzal drevo k zápalnej obeti a poloţil ho na Izáka, svojho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôţ. A tak išli obidvaja spolu. 7 Vtedy povedal Izák Abrahámovi, svojmu otcovi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeţe je ovečka na zápalnú obeť? 8 A Abrahám riekol: Bôh si opatrí ovečku na zápalnú obeť, môj synu. A zase len išli obidvaja spolu. 9 A tak prišli na miesto, o ktorom mu povedal Bôh, a Abrahám tam postavil oltár a poukladal drevo. Potom poviazal Izáka, svojho syna, a poloţil ho na oltár na drevo. 10 A Abrahám vystrel svoju ruku a vzal nôţ, aby zabil svojho syna. 11 Ale tu zavolal na neho anjel Hospodinov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane!

12 A riekol: Nevzťahuj svojej ruky na chlapca a neučiň mu ničoho, lebo teraz uţ viem, ţe sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného. 13 A Abrahám pozdvihol svoje oči a videl a hľa, baran bol za ním chytený v kroví za rohy. A Abrahám pošiel, vzal barana a obetoval ho v zápalnú obeť miesto svojho syna. 14 A Abrahám nazval meno toho miesta: Jehova-jireh <Hospodin-uvidí alebo opatrí>, jako sa hovorí do dnes: Na vrchu Hospodinovom sa uvidí. 15 Vtedy zavolal anjel Hospodinov na Abraháma po druhé z neba 16 a riekol: Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin, lebo preto, ţe si učinil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného, 17 poţehnám, áno poţehnám ťa a rozmnoţiť rozmnoţím tvoje semeno tak, ţe ho bude jako hviezd na nebi čo do počtu a jako piesku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriateľov, 18 a v tvojom semene budú poţehnané všetky národy zeme, pretoţe si poslúchol na môj hlas. 19 Vtedy sa navrátil Abrahám ku svojim sluhom, a vstali a išli spolu do Bér-šeby. A Abrahám býval v Bér-šebe. 20 A stalo sa po týchto udalostiach, ţe bolo oznámené Abrahámovi, hľa, vraj i Milka porodila synov Náchorovi, tvojmu bratovi, 21 Úca, jeho prvorodeného, a Búza jeho brata, a Kemuela, otca Aramovho, 22 a Kézeda a Chazó-va a Pildáša a Jidlafa a Betuela. 23 A Betuel splodil Rebeku. Týchto osem splodila Milka Náchorovi, bratovi Abrahámovmu. 24 A jeho ţenina, ktorej bolo meno Reúma, tieţ porodila, a to Tébacha a Gachama a Tachaša a Máchu.

Genesis 23

1 A Sárinho ţivota bolo sto dvadsať sedem rokov. To sú roky ţivota Sárinho. 2 A Sára zomrela v Kirjat-arbe, to je Hebron, v Kananejskej zemi. A Abrahám prišiel, aby smútil za Sárou a aby ju oplakal. 3 Potom vstal Abrahám od svojho mŕtveho a hovoril synom Hetovým a vravel: 4 Som tu u vás pohostín a cudzinec. Dajte mi u vás vlastníctva, čo mi bude na hrob, aby som pochoval svojho mŕtveho zpred svojej tvári. 5 A synovia Hetovi odpovedali Abrahámovi a riekli mu: 6 Počuj nás, pane. Ty si knieţa Boţie medzi nami. Pochovaj svojho mŕtveho v niektorom z našich najlepších hrobov. Nikto z nás ti neodoprie svojho hrobu, aby si tam nepochoval svojho mŕtveho. 7 Vtedy vstal Abrahám a poklonil sa ľudu zeme, synom Hetovým. 8 A hovoril s nimi a riekol: Ak myslíte, aby som pochoval svojho mŕtveho zpred svojej tvári, počujte ma a prihovorte sa za mňa u Efrona, syna Cochárovho. 9 aby mi dal jaskyňu Machpelu, ktorá patrí jemu a ktorá je na konci jeho poľa; nech mi ju dá za toľko striebra, koľko je hodna, aby mi bola vlastníctvom na pohrabište medzi vami. 10 A Efron sedel medzi synmi Hetovými. A tak povedal Hetej Efron Abrahámovi v prítomnosti synov Hetových, pred všetkými, ktorí vchádzali do brány jeho mesta, a riekol: 11 Nie tak, môj pane, ale počuj ma; pole ti dávam, i jaskyňu, ktorá je na ňom, ti dávam, pred očami synov svojho ľudu ti ju dávam. Len pochovaj svojho mŕtveho. 12 Vtedy sa zase poklonil Abrahám pred ľudom zeme. 13 A hovoril Efronovi pred ľudom zeme a riekol: Len keď ty tedy chceš; avšak noţe ma počuj, prosím! Dám striebro za pole, vezmi odo mňa, a vtedy ta pochovám svojho mŕtveho.

14 A Efron odpovedal Abrahámovi a riekol mu: 15 Môj pane, noţe ma počuj; zem je za štyristo šeklov; ale čoţe je to medzi mnou a medzi tebou? Len pochovaj svojho mŕtveho. 16 A Abrahám poslúchol Efrona. A tak odváţil Abrahám Efronovi toľko šeklov striebra, koľko povedal, v prítomnosti synov Hetových: štyristo šeklov striebra, beţných medzi kupcami. 17 A tak prešlo pole Efronovo, ktoré je v Machpele, ktoré je naproti Mamremu, pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, i všetky stromy, ktoré boly na poli, ktoré boly na celom jeho chotári na okolo, 18 v majetok Abrahámovi pred očami synov Hetových so všetkými, ktorí vchádzajú do brány jeho mesta. 19 A potom pochoval Abrahám Sáru, svoju ţenu, do jaskyne poľa Machpela, naproti Mamremu, to je Hebron, v Kananejskej zemi. 20 A tak stálo pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, Abrahámovi za vlastníctvo na pohrabište od synov Hetových.

Genesis 24

1 A Abrahám bol starý, pošlý vekom. A Hospodin poţehnal Abraháma vo všetkom. 2 A Abrahám povedal svojmu sluţobníkovi, staršiemu vo svojom dome, ktorý vládol nad všetkým, čo bolo jeho: Noţe poloţ svoju ruku pod moje bedro. 3 Zaviaţem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a Boha zeme, ţe nevezmeš môjmu synovi ţeny zo dcér Kananeja, v ktorého strede bývam. 4 Ale pojdeš do mojej zeme a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi Izákovi ţenu. 5 A sluţobník mu povedal: A keby nechcela ţena ísť so mnou do tejto zeme, či mám zaviesť nazpät tvojho syna do zeme, z ktorej si vyšiel? 6 A Abrahám mu povedal: Chráň sa, aby si ta zpät nezaviedol môjho syna! 7 Hospodin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môjho otca a z mojej rodnej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi prisahal a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem, ten pošle svojho anjela pred tebou, a vezmeš odtiaľ môjmu synovi ţenu. 8 A keby nechcela ţena ísť s tebou, budeš čistý od tejto mojej prísahy, len môjho syna nezaveď nazpät ta. 9 Vtedy poloţil sluţobník svoju ruku pod bedro Abraháma, svojho pána, a prisahal mu dotyčne tejto veci. 10 A sluţobník vzal desať veľblúdov z veľblúdov svojho pána a išiel, a všetko dobré jeho pána bolo v jeho ruke. A tak vstal a išiel do Aramnaharaima, do mesta Náchorovho. 11 A keď ta došiel, dal veľblúdom pokľakať vonku pred mestom pri studni vody v čas večera, o takom čase, keď vychodia ţeny brať vodu. 12 A riekol: Hospodine, Boţe môjho pána Abraháma, prosím, daj, ţeby sa mi dnes pošťastilo, a učiň milosť s mojím pánom Abrahámom. 13 Hľa, stojím tu pri studni vody, a dcéry muţov mesta vyjdú sem von brať vodu. 14 Nech stane sa tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil! A povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si prisúdil svojmu sluţobníkovi Izákovi, a potom poznám, ţe si učinil milosť s mojím pánom. 15 A stalo sa, kým on ešte nebol dohovoril, ţe hľa, vychádzala von Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ţeny Náchora, brata Abrahámovho, so svojím vedrom na svojom pleci. 16 A deva bola veľmi krásneho vzozrenia, panna, ktorej ešte nebol poznal muţ, a sišla ku pramennej studni a naplnila svoje vedro a vyšla. 17 A sluţobník jej beţal oproti a riekol: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra! 18 A ona povedala: Napi sa, môj pane! A rýchle sňala svoje vedro na svoju ruku a dala mu piť.

19 A keď sa mu uţ bola dala napiť, povedala: Naberiem i tvojim veľblúdom, dokiaľ len budú piť. 20 A rýchle vyliala svoje vedro do válova a zase beţala k studni nabrať vody a nabrala všetkým jeho veľblúdom. 21 A muţ ju mlčky obdivoval a pozoroval, aby zvedel, či dal Hospodin jeho ceste zdaru a či nie. 22 A stalo sa, keď uţ boli prestali veľblúdi piť, ţe muţ vyňal zlatú obrúčku na nos, pol šekla váhy, a dva náramenníky, ktoré váţily desať šeklov zlata, a dal ich na jej ruky. 23 A riekol: Čia si ty dcéra? Povedz mi, prosím. Či je v dome tvojho otca miesta pre nás, kde by sme prenocovali? 24 A ona mu povedala: Ja som dcéra Betuela, syna Milky, ktorého porodila Náchorovi. 25 A ešte mu povedala: I slamy i krmu je hojne u nás i miesto prenocovať. 26 A človek sklonil hlavu a poklonil sa Hospodinovi. 27 A riekol: Poţehnaný Hospodin, Bôh môjho pána Abraháma, ktorý nezanechal svojej milosti a svojej pravdy, aby ju bol odňal od môjho pána. I mňa viedol Hospodin na ceste do domu bratov môjho pána. 28 A deva beţala a oznámila domu svojej matky všetko tak, ako sa to stalo. 29 A Rebeka mala brata, ktorému bolo meno Lában. A Lában beţal k muţovi von ku studni. 30 Lebo stalo sa, keď videl obrúčku a náramenníky na rukách svojej sestry, a keď počul slová Rebeky, svojej sestry, ktorá vravela, ţe tak a tak mi hovoril muţ, ţe prišiel k muţovi, ktorý hľa, práve stal pri leţiacich veľblúdoch pri studni. 31 A povedal: Vojdi, poţehnaný Hospodinov! Prečo by si stál vonku, keď som ja uţ pripravil dom a miesto pre veľblúdov. 32 A muţ vošiel do domu, a Lában odsedlal veľblúdov a dal veľblúdom slamy a krmu a vody umyť jeho nohy i nohy muţov, ktorí boli s ním. 33 A potom predloţil pred neho jesť. Ale muţ riekol: Nebudem jesť dokiaľ nepoviem, čo mám povedať. A Lában povedal: Hovor! 34 Vtedy riekol: Ja som sluţobník Abrahámov. 35 Hospodin veľmi poţehnal môjho pána, takţe sa stal veľkým. A dal mu drobného stáda, oviec a kôz, a hoviad, striebra a zlata, sluhov a dievok, veľblúdov a oslov. 36 A Sára, ţena môjho pána, porodila môjmu pánovi syna, keď uţ bola zostarela, a dal mu všetko, čo má. 37 A môj pán ma zaviazal prísahou a riekol: Nevezmeš môjmu synovi ţeny z dcér Kananeja, v ktorého zemi ja bývam. 38 Ale istotne pojdeš do domu môjho otca a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi ţenu. 39 A ja som povedal svojmu pánovi: Moţno, ţe nepojde ţena so mnou -. 40 A riekol mi: Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle svojho anjela s tebou a učiní tvoju cestu zdarnú, a vezmeš môjmu synovi ţenu z mojej rodiny a z domu môjho otca. 41 Vtedy budeš oprostený mojej prísahy, keď prijdeš k mojej rodine, a jestli ti nedajú, nuţ budeš prostý svojej prísahy. 42 A tak som prišiel dnes ku studni a povedal som: Hospodine, Boţe môjho pána Abraháma, ak daríš šťastím moju cestu, po ktorej idem, 43 hľa, stojím pri studni vody a prosím, ţeby panna, ktorá vyjde brať vodu, a ktorá, keď jej poviem: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra, 44 mi odpovie: I ty sa napi, a naberiem i tvojim veľblúdom, bola tou ţenou, ktorú prisúdil Hospodin synovi môjho pána. 45 A prv ako som ja prestal hovoriť vo svojom srdci, tu hľa, vyšla Rebeka nesúc svoje vedro na svojom pleci a sišla k studni a nabrala vody. A povedal som jej: Daj sa mi, prosím, napiť! 46 A ona rýchle sloţila svoje vedro so seba a riekla: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov. A napil som sa, a napojila aj veľblúdov. 47 Vtedy som sa jej pýtal a povedal som: Čia si ty dcéra? A riekla: Dcéra Betuela, syna Náchorovho, ktorého mu porodila Milka. Tu som jej zavesil obrúčku na jej nos a dal som náramenníky na jej ruky.

48 Potom som sklonil hlavu a poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu svojho pána Abraháma, ktorý ma viedol pravou cestou, aby som vzal jeho synovi dcéru brata svojho pána. 49 A tak teraz, ak činíte milosrdenstvo a pravdu s mojím pánom, oznámte mi to, a jestli nie, i tak mi oznámte, a obrátim sa napravo alebo naľavo. 50 Vtedy odpovedal Lában a Betuel, a riekli: Od Hospodina vyšla vec; nemôţeme hovoriť s tebou ani dobré ani zlé. 51 Hľa, Rebeka je pred tebou, vezmi a iď, a nech je ţenou syna tvojho pána, tak ako hovoril Hospodin. 52 A stalo sa, keď počul sluţobník Abrahámov ich slová, poklonil sa Hospodinovi aţ k zemi. 53 Potom vyňal sluţobník strieborné klenoty a zlaté klenoty a rúcha a dal Rebeke a drahocenné veci dal i jej bratovi i jej matke. 54 Potom jedli a pili, on i muţovia, ktorí boli s ním, a prenocovali. A keď vstali ráno, riekol: Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi! 55 Ale jej brat povedal i jej matka: Nech zostane dievča s nami niekoľko, asi desať dní, a potom pojdeš. 56 A riekol im: Nezdrţujte ma, keď učinil Hospodin moju cestu šťastnú. Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi. 57 Vtedy povedali: Zavolajme dievča a opýtajme sa, čo ona povie? 58 A tak zavolali Rebeku a riekli jej: Či pojdeš s týmto muţom? A povedala: Pojdem. 59 Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru, i jej chôvu i sluţobníka Abrahámovho i jeho muţov. 60 A poţehnali Rebeku a riekli jej: Naša sestro, ty buď v tisíce desať tisícov, a tvoje semä nech trvale zdedí bránu tých, ktorí by ho nenávideli. 61 Potom vstala Rebeka a jej dievčatá, sadly na veľblúdov a išly za muţom. A tak vzal sluţobník Rebeku a išiel. 62 A Izák bol prišiel z cesty od studne Ţivého, ktorý ma vidí, lebo býval v zemi na juhu. 63 A Izák bol vyšiel premýšľať na poli, keď sa chýlilo k večeru. A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, veľblúdi prichádzali. 64 A Rebeka tieţ pozdvihla svoje oči a videla Izáka a sosadla rýchle s veľblúda. 65 A povedala sluţobníkovi: Kto je to tamten muţ, ktorý nám ide po poli oproti. A sluţobník riekol: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a zakryla sa. 66 A sluţobník rozprával Izákovi všetko, čo vykonal. 67 A Izák ju voviedol do stánu Sáry, svojej matky, a tak si vzal Rebeku a bola mu ţenou, a miloval ju a potešil sa Izák po smrti svojej matky.

Genesis 25

1 A Abrahám sa znova oţenil a vzal si ţenu, ktorej bolo meno Ketura, 2 a porodila mu Zimrana, Jokšana, Madana, Madiana, Jišbáka a Šúacha. 3 A Jokšan splodil Šebu a Dedána. A synovia Dedánovi boli Assúrim, Letuším a Leummím. 4 A synovia Madianovi: Éfa, Efer, Chanoch, Abída a Eldea. Všetci títo boli synmi Keturinimi. 5 A Abrahám dal všetko, čo mal, Izákovi. 6 A synom ţenín, ktoré mal Abrahám, dal Abrahám dary a poslal ich preč od Izáka, svojho syna, kým ešte ţil, na východ, do východnej zeme. 7 A toto sú dni rokov ţivota Abrahámovho, ktoré ţil: sto sedemdesiatpäť rokov. 8 A tak dokonal Abrahám a zomrel v dobrej starobe, starý a sýty veku, a bol pripojený k svojmu ľudu.

9 A pochovali ho Izák a Izmael jeho synovia, v jaskyni Machpele, na poli Efrona, syna Cochára, Heteja, ktoré je naproti Mamremu. 10 Na tom istom poli, ktoré kúpil Abrahám od synov Hetových; tam bol pochovaný Abrahám i Sára, jeho ţena. 11 A stalo sa po smrti Abrahámovej, ţe Bôh poţehnal Izáka, jeho syna. A Izák býval pri studni Ţivého, ktorý ma vidí. 12 A toto sú rody Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého porodila Egypťanka Hagar, dievka Sárina, Abrahámovi. 13 Tedy toto sú mená synov Izmaelových, ktorými sa menujú po svojich rodoch: prvorodený Izmaelov Nebajot, Kédar, Adbeel a Mibsám, 14 Mišma, Dúma a Massa. 15 Chadar a Téma, Jetur, Nafíš a Kédma. 16 Toto sú synovia Izmaelovi, a toto sú ich mená po ich vsiach a po ich táboroch, dvanásť knieţat ich kmeňov. 17 A toto sú roky ţivota Izmaelovho: sto tridsaťsedem rokov. A tak dokonal a zomrel, a bol pripojený k svojmu ľudu. 18 A bývali od Chavily aţ po Šúr, ktoré leţí oproti Egyptu, jako ideš do Assýrie. A tak poloţil sa losom pred tvárou všetkých svojich bratov. 19 A toto sú zase rody Izáka, syna Abrahámovho. Abrahám splodil Izáka. 20 A Izákovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal Rebeku, dcéru Aramejca Betuela z Pádan-arama, sestru Aramejca Lábana, za ţenu. 21 A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ţenu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho ţena. 22 A keď sa strkaly deti v jej ţivote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina. 23 A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom ţivote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúţiť menšiemu. 24 Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej ţivote. 25 A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav <Chlpatý>, 26 a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka drţala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob <Pätár>. A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila. 27 A keď vyrástli chlapci, bol Ezav muţom, ktorý sa rozumel lovu, muţom poľa, a Jakob bol prostý muţ a býval v stánoch. 28 A Izák miloval Ezava, pretoţe jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba. 29 A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol ustatý a zomdlený. 30 A Ezav povedal Jakobovi: Noţe mi daj zhltnúť z toho červeného tu! Lebo som hladný a zomdlený. Preto nazvali jeho meno Edom <Červený>. 31 Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dneská svoje prvorodenstvo! 32 A Ezav povedal: Hľa, jednako idem zomrieť, načoţe mi je prvorodenstvo?! 33 A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo. 34 Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.

Genesis 26

1 A povstal v zemi hlad, mimo tamtoho prvého hladu, ktorý bol za dňov Abrahámových, a Izák odišiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára. 2 Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem.

3 Bývaj v tejto zemi jako pohostín, a budem s tebou a poţehnám ťa, lebo tebe a tvojmu semenu dám všetky tieto zeme a postavím prísahu, ktorú som prisahal Abrahámovi, tvojmu otcovi. 4 A rozmnoţím tvoje semeno tak, ţe ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvojmu semenu všetky tieto zeme, a v tvojom semene budú poţehnané všetky národy zeme, 5 pretoţe Abrahám poslúchol na môj hlas a zachoval moje nariadenie, moje prikázania, moje ustanovenia a moje zákony. 6 A tak býval Izák v Geráre. 7 Ale muţovia toho miesta sa pýtali po jeho ţene, a vravel: To je moja sestra. Lebo sa bál povedať: Moja ţena. Aby ma vraj nezabili muţovia toho miesta pre Rebeku, lebo bola krásneho vzozrenia. 8 A stalo sa, keď tam uţ býval nejaký čas, ţe Abimelech, kráľ Filištínov, vyzeral z obloka a videl a hľa, Izák sa poihrával s Rebekou, svojou ţenou. 9 Vtedy povolal Abimelech Izáka a povedal: Hľa, vidieť, ţe je to tvoja ţena. Nuţ, akoţe je to, ţe si hovoril: Je moja sestra? A Izák mu povedal: Vravel som tak preto, ţe som povedal: Aby som nezomrel pre ňu. 10 A Abimelech povedal: Čo si nám to urobil? Málo chýbalo, čo by bol niektorý z ľudu leţal s tvojou ţenou, a bol by si na nás uviedol vinu. 11 Potom prikázal Abimelech všetkému ľudu a riekol: Kto by sa dotknul toho človeka alebo jeho ţeny, istotne zomrie. 12 A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, ţe sa mu urodilo stonásobne, a Hospodin ho poţehnal. 13 A človek narástol veľký a prospieval viacej a viacej a rástol tak, aţ bol veľmi veliký. 14 A mal stádo drobného dobytka a stádo roţného statku a sluţobnej čeľade mnoho, a preto mu závideli Filištíni. 15 A všetky studne, ktoré boli vykopali sluhovia jeho otca za dní Abraháma, jeho otca, zahádzali Filištíni a zaplnili ich zemou. 16 A Abimelech povedal Izákovi: Odídi od nás, lebo si o mnoho mocnejší ako my. 17 A tak odišiel odtiaľ Izák a rozloţil sa táborom v doline Geráre a býval tam. 18 A Izák zase vykopal studne vody, ktoré boli vykopali za dní Abraháma, jeho otca, a ktoré boli zahádzali Filištíni po smrti Abrahámovej, a pomenoval ich menami, jakými ich bol pomenoval jeho otec. 19 A sluţobníci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu ţivej vody. 20 Ale pastieri z Gerára vadili sa s pastiermi Izákovými a vraveli: To je naša voda. A tak nazval meno studne Esek <Zvada>, lebo sa vadili s ním. 21 Potom vykopali druhú studňu a vadili sa aj o tú, a preto nazval jej meno Sitna <Protivenstvo>. 22 A hnul sa odtiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa uţ nevadili, a preto ju pomenoval: Rechobót <Priestranstvo>, a povedal: Teraz nám upriestranil Hospodin, a rozplodíme sa na zemi. 23 Potom odišiel odtiaľ hore do Bér-šeby. 24 A v tú noc sa mu ukázal Hospodin a riekol: Ja som Bôh Abraháma, tvojho otca; neboj sa, lebo ja som s tebou a poţehnám ťa a rozmnoţím tvoje semeno pre Abraháma, svojho sluţobníka. 25 A vystavil tam oltár a vzýval meno Hospodinovo a tam tieţ postavil svoj stán, a sluţobníci Izákovi tam vykopali studňu. 26 Potom išiel k nemu Abimelech z Gerára a Achuzat, jeho priateľ, a Fíkol, knieţa jeho vojska. 27 A Izák im povedal: Prečo ste prišli ku mne, keď ma nenávidíte a zahnali ste ma od seba? 28 A povedali: Vidíme zrejme, ţe je Hospodin s tebou, a povedali sme si: Nechţe je prísaha medzi nami, medzi nami a medzi tebou, a učiníme s tebou smluvu, 29 ţe nám neurobíš zlého, tak ako sme sa my teba neba nedotkli a jako sme ti neurobili iba dobré a prepustili sme ťa v pokoji, ty, teraz poţehnaný Hospodinov. 30 A učinil im hostinu, a jedli a pili. 31 Potom vstali skoro ráno a prisahali druh druhovi, a Izák ich prepustil, a odišli od neho v pokoji.

32 A stalo sa toho dňa, ţe prišli sluţobníci Izákovi a oznámili mu o studni, ktorú kopali, a povedali mu: Našli sme vodu. 33 A pomenoval ju: Šeba <Prísaha>, preto je meno toho mesta Bér-šeba <Studňa-prísahy>, aţ do dnešného dňa. 34 A Ezavovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal ţenu Juditu, dcéru Bériho Hetejského, a Bazematu, dcéru Elona Hetejského. 35 A boly horkosťou ducha Izákovi aj Rebeke.

Genesis 27

1 A stalo sa, keď sa zostarel Izák, a jeho oči zoslably tak, ţe nevidel, zavolal Ezava, svojho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu odpovedal: Tu som, otče. 2 A riekol: Noţe hľa, som uţ starý; neviem dňa svojej smrti. 3 Tak teraz vezmi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vyjdi na pole a ulov mi zverinu. 4 A priprav mi chutný pokrm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa poţehnala moja duša, prv ako zomriem. 5 Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svojmu synovi. A Ezav odišiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol. 6 A Rebeka povedala Jakobovi, svojmu synovi, a riekla: Hľa, počula som tvojho otca hovoriť Ezavovi, tvojmu bratovi, ktorému povedal: 7 Dones mi zverinu a priprav mi chutný pokrm, a budem jesť a potom ťa poţehnám pred Hospodinom, prv ako zomriem. 8 A tak teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a urob to, čo ti rozkazujem. 9 Noţe idi ku stádu a vezmi a dones mi odtiaľ dvoje pekných kozliat, a pripravím z nich chutný pokrm pre tvojho otca, jaký má rád. 10 Potom zanesieš svojmu otcovi, a zjie, aby ťa poţehnal, prv ako zomrie. 11 A Jakob povedal Rebeke, svojej matke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký. 12 Môj otec ma môţe ohmatať a potom budem v jeho očiach ako podvodník a uvediem na seba zlorečenstvo a nie poţehnanie. 13 Na to mu povedala jeho matka: Nech prijde na mňa tvoje zlorečenstvo, môj synu, len poslúchni, čo hovorím, a idi, vezmi a dones mi. 14 A tak išiel a vzal a doniesol svojej matke, a jeho matka pripravila chutný pokrm, aký mal rád jeho otec. 15 A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie najlepšie, ktoré mala u seba v dome, a obliekla do nich Jakoba svojho mladšieho syna. 16 A koţky z kozleniec obvliekla na jeho ruky a na hladké miesto jeho hrdla. 17 A dala chutný pokrm a chlieb, to, čo bola pripravila, do ruky Jakoba, svojho syna. 18 A prišiel k svojmu otcovi a povedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu? 19 A Jakob povedal svojmu otcovi: Ja som Ezav, tvoj prvorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma poţehnala tvoja duša. 20 A Izák povedal svojmu synovi: Čo to, ţe si tak rýchle našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hospodin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo. 21 A Izák povedal Jakobovi: Noţe poď bliţšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie. 22 A Jakob pristúpil k Izákovi, svojmu otcovi, ktorý ho ohmatal a povedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove. 23 A nepoznal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chlpaté, a poţehnal ho. 24 A povedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A odpovedal: Som. 25 Vtedy povedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svojho syna, aby ťa potom poţehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil.

26 A Izák, jeho otec, mu povedal: Noţe pristúp sem a bozkaj ma, môj synu! 27 A pristúpil a bozkal ho. Tu zavoňal vôňu jeho šiat a poţehnal ho a riekol: Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré poţehnal Hospodin. 28 Nechţe ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hojnosť obilia a hroznovej šťavy. 29 Nech ti slúţia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti ţehnal, nech je poţehnaný! 30 A stalo sa hneď, ako prestal Izák ţehnať Jakoba, len priam čo bol vyšiel Jakob od Izáka, svojho otca, ţe prišiel Ezav, jeho brat, zo svojho lovu. 31 A bol aj on pripravil chutný pokrm a doniesol svojmu otcovi a povedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svojho syna, aby ma poţehnala tvoja duša! 32 A Izák, jeho otec, mu povedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezav. 33 Vtedy sa zľakol Izák prenáramne a povedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všetkého prv ako si prišiel, a poţehnal som ho, aj bude poţehnaný! 34 Keď počul Ezav slová svojho otca, skríkol velikým krikom a horkým prenáramne a povedal svojmu otcovi: Poţehnaj i mňa, môj otče! 35 A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje poţehnanie. 36 A povedal: Správne nazvali jeho meno Jakob <Pätár alebo: chytrák>, lebo ma toto uţ druhý raz oklamal: vzal moje prvorodenstvo a hľa, teraz vzal i moje poţehnanie. A dodal: Či si pre mňa neodloţil poţehnania? 37 Izák odpovedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluţobníkov a zaopatril som ho obilím a šťavou z hrozna. A tebe kde čo učiním, môj synu? 38 A Ezav povedal svojmu otcovi: Či máš len to jedno poţehnanie, môj otče? Poţehnaj i mňa, môj otče! Potom pozdvihol Ezav svoj hlas a plakal. 39 A Izák, jeho otec, odpovedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od ţírnych polí zeme bude tvoje obydlie, a od nebeskej rosy, ktorú dáva Bôh s hora. 40 A budeš ţiť na svojom meči a budeš slúţiť svojmu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, ţe polámeš jeho jarmo a shodíš ho so svojej šije. 41 A Ezav zjavne nenávidel Jakoba pre poţehnanie, ktorým ho poţehnal jeho otec. A Ezav povedal vo svojom srdci: Priblíţia sa dni smútku za môjho otca, a zabijem Jakoba, svojho brata. 42 A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Preto pošlúc zavolala Jakoba, svojho mladšieho syna a povedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľadne teba, ţe ťa zabije. 43 Preto teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môjmu bratovi do Chárana. 44 A budeš bývať u neho nejaký čas, dokiaľ sa neodvráti prchlivosť tvojho brata. 45 Aţ sa zase odvráti hnev tvojho brata od teba, a zabudne na to, čo si mu urobil, potom pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň! 46 A Rebeka povedala Izákovi: Protiví sa mi ţivot pre dcéry Hetove. Jestli si aj Jakob vezme ţenu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tejto zeme, načo mi potom ţivot?!

Genesis 28

1 A Izák povolal Jakoba a poţehnal ho, potom mu prikázal a riekol mu: Nevezmeš si ţeny z dcér Kanaánových. 2 Zober sa, idi do Pádan-arama, do domu Betuela, otca svojej matky, a odtiaľ si vezmi ţenu, z dcér Lábana, brata svojej matky. 3 A silný Bôh všemohúci nech ťa poţehná, nech ťa rozplodí a rozmnoţí, aby si bol hromadou národov.

4 A nech ti dá poţehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu semenu s tebou, aby si dedične dostal zem svojho pohostínstva, ktorú dal Bôh Abrahámovi. 5 A tak poslal Izák Jakoba, a išiel do Pádan-arama k Lábanovi, synovi Betuela Aramejského, bratovi Rebeky, matky Jakobovej a Ezavovej. 6 A keď videl Ezav, ţe Izák poţehnal Jakoba a poslal ho do Pádan-arama, aby si vzal odtiaľ ţenu, keď ho ţehnal, a ţe mu prikázal povediac: Nevezmeš, si ţeny z dcér Kanaánových 7 a ţe Jakob poslúchol svojho otca a svoju matku a išiel do Pádan-arama, 8 a keď tieţ videl Ezav, ţe dcéry Kanaánove sú zlé očiach Izáka, jeho otca, 9 odišiel Ezav k Izmaelovi a vzal si Machalatu, dcéru Izmaela, syna Abrahámovho, sestru Nebajotovu, popri svojich ţenách za ţenu. 10 A Jakob vyšiel z Bér-šeby a išiel do Chárana. 11 A nadišiel na nejaké miesto a nocoval tam, pretoţe bolo slnce zapadlo. A vzal z kameňov, ktoré boly na mieste, a poloţil si pod hlavu a ľahol si na tom mieste spať. 12 A snívalo sa mu, ţe hľa, rebrík bol postavený na zem, ktorého vrch dosahoval do neba. A hľa, anjeli Boţí vystupovali a sostupovali po ňom. 13 A hľa, Hospodin stál nad ním a riekol: Ja som Hospodin, Bôh Abraháma, tvojho otca, a Bôh Izáka; zem, na ktorej leţíš, dám tebe a tvojmu semenu. 14 A tvojho semena bude jako prachu zeme, a rozmôţeš sa na západ, k moru, i na východ, na sever i na juh, a poţehnané budú v tebe všetky čeľade zeme a v tvojom semene. 15 A hľa, ja som s tebou a budem ťa chrániť všade kamkoľvek pojdeš, a navrátim ťa do tejto zeme, lebo ťa neopustím, dokiaľ len nevykonám toho, čo som ti hovoril. 16 A Jakob sa prebudil zo svojho sna a povedal: Naozaj je Hospodin na tomto mieste, a ja som nevedel o tom! 17 A bál sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto nie je iné ako dom Boţí, a toto je brána nebies. 18 A Jakob vstal skoro ráno a vzal kameň, ktorý si bol poloţil pod hlavu, a postavil ho za pamätný stĺp a na jeho vrch nalial oleja. 19 A nazval meno toho miesta Bét-el <Dom Boţí>. Ale prv bolo meno toho mesta Lúz. 20 Vtedy sľúbil Jakob sľub a povedal: Ak bude Bôh so mnou a bude ma chrániť na tejto ceste, ktorou idem, a dá mi chleba jesť a rúcho odiať sa, 21 a navrátim sa v pokoji do domu svojho otca, bude mi Hospodin Bohom. 22 A tento kameň, ktorý som postavil na pamiatku, bude domom Boţím. A zo všetkého, čo mi dáš, ó, Boţe, dám ti istotne desatinu.

Genesis 29

1 Potom sa zobral Jakob a išiel do zeme synov Východu. 2 A keď pozrel, tu hľa videl studňu na poli. A hľa, boly tam tri stáda oviec, ktoré leţaly pri nej, lebo z tej studne napájali stáda, a kameň na vrchu studne bol veľký. 3 A shromaţďovávaly sa ta všetky stáda, a len potom odvaľovávali kameň s vrchu studne, a napojili stádo a zase privalili kameň na vrch studne, na jeho miesto. 4 A Jakob sa ich opýtal: Moji bratia, odkiaľ ste? A povedali: Sme z Chárana. 5 Vtedy im povedal: Či znáte Lábana, syna Náchorovho? A povedali: Známe. 6 A zase im povedal: Či sa má dobre? A oni odpovedali: Dobre, a hľa, tamto ide Rácheľ, jeho dcéra, so stádom.

7 Vtedy im povedal: Však ešte je ďaleko do večera, ešte nie je čas, aby sa sháňal dobytok; napojte ovce a iďte, paste. 8 Ale oni povedali: Nemôţeme, dokiaľ sa nesoţenú všetky stáda; len vtedy odvalia kameň so studne, a napojíme ovce. 9 A kým ešte hovoril s nimi, prišla Rácheľ so stádom oviec a kôz, ktoré patrily jej otcovi lebo bola pastierkou. 10 A stalo sa, keď videl Jakob Rácheľ, dcéru Lábana, brata svojej matky, a stádo Lábana, brata svojej matky, ţe pristúpil Jakob a odvalil kameň s otvoru studne a napojil stádo Lábana, brata svojej matky. 11 A Jakob bozkal Rácheľ a povýšil svoj hlas a plakal. 12 A Jakob oznámil Rácheli, ţe je bratom jej otca a ţe je synom Rebeky a ona beţala a oznámila to svojmu otcovi. 13 A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, ţe vyšiel a beţal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo. 14 A Lában mu povedal: Tak je, si moja kosť a moje telo. A býval u neho jeden mesiac. 15 Potom povedal Lában Jakobovi: Či preto, ţe si môj brat, budeš mi darmo slúţiť? Povedz mi, čo bude tvoja mzda? 16 A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ. 17 Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári. 18 A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúţiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru. 19 A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, neţ ako by som ju mal dať inému muţovi. Bývaj u mňa. 20 A tak slúţil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďţe ju mal rád. 21 Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ţenu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej. 22 Vtedy shromaţdil Lában všetkých muţov toho miesta a urobil hostinu. 23 Ale večer stalo sa, ţe pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej 24 A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku. 25 A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúţil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal? 26 A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená. 27 Vyplň týţdeň tejto, a potom ti dáme i túto za sluţbu, ktorú budeš slúţiť u mňa, ešte druhých sedem rokov. 28 A Jakob urobil tak a vyplnil jej týţdeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ţenu. 29 A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku. 30 A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúţil u neho ešte druhých sedem rokov. 31 A keď videl Hospodin, ţe je Lea nenávidená, otvoril jej ţivot a Rácheľ zostala neplodnou. 32 A Lea počala a porodila syna a nazvala jeho nemo Rúben <syn-videnia>, lebo povedala: Hospodin istotne videl moje trápenie, lebo teraz ma uţ bude milovať môj muţ. 33 A opät počala a porodila syna a povedala: Hospodin istotne počul, ţe som nenávidená, a dal mi aj tohoto, preto nazvala jeho meno Šimon <Šimon = Simeon = Syn-počutia>. 34 A ešte počala a porodila syna a povedala: Teraz uţ, tento raz priľne môj muţ ku mne, lebo som mu porodila troch synov a preto nazvali jeho meno Lévi <Syn-priľnutia>. 35 A ešte počala a porodila syna a povedala: Tento raz budem chváliť Hospodina, preto nazvala jeho meno Júda <Synchvály>. A prestala rodiť.

Genesis 30

1 A keď videla Rácheľ, ţe nerodí Jakobovi, závidela svojej sestre a povedala Jakobovi: Daj mi synov;lebo ak nedáš, zomriem. 2 Vtedy sa rozhneval Jakob na Rácheľ a povedal: Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod ţivota? 3 Na to povedala: Hľa, tam je moja dievka Bilha, vojdi k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov. 4 A dala mu Bilhu, svoju dievku, za ţenu. A Jakob vošiel k nej. 5 A Bilha počala a porodila Jakobovi syna. 6 Vtedy povedala Rácheľ: Bôh rozsúdil moju vec aj uslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto nazvala jeho meno Dán <Synsúdu>. 7 A ešte počala a porodila Bilha, dievka Ráchelina, Jakobovi druhého syna. 8 A Rácheľ povedala: Borby Boţie som sa borila so svojou sestrou aj som premohla a nazvala jeho meno Naftali <Synborby>. 9 A keď videla Lea, ţe prestala rodiť, vzala Zilfu, svoju dievku, a dala ju Jakobovi za ţenu. 10 A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi syna. 11 Vtedy povedala Lea: Zástupom prichádzajú, a nazvala jeho meno Gád <Syn-zástupu>. 12 A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi druhého syna. 13 A Lea povedala: To na moje blahoslavenstvo, lebo ma budú blahoslaviť dcéry, a nazvala jeho meno Aser <Synblahoslavenstva>. 14 A Rúben išiel vo dňoch, keď sa ţne pšenica, a našiel ľúbostné jablká na poli. A doniesol ich k Lei, svojej matke. A Rácheľ povedala Lei: Daj mi prosím, z jabĺk svojeho syna! 15 Ale ona jej povedala: Či ti je to málo, ţe si vzala môjho muţa a vezmeš ešte i jablká môjho syna? A Rácheľ odpovedala: Nech tedy leţí s tebou za jablká tvojho syna. 16 Keď potom prišiel Jakob večer z poľa, vyšla Lea oproti nemu a povedala: Ku mne vojdeš, lebo som si ťa najala za jablká svojho syna, ktoré som dala jako mzdu. A tak leţal s ňou tej noci. 17 A Bôh uslyšal Leu, a počala a porodila Jakobovi piateho syna. 18 A Lea povedala: Bôh mi dal moju mzdu, keď som dala svojmu muţovi svoju dievku, a nazvala jeho meno Izachár <Synmzdy>. 19 A ešte počala Lea a porodila Jakobovi šiesteho syna. 20 A Lea povedala: Bôh ma obdaril dobrým darom. Tento raz uţ bude bývať so mnou môj muţ, lebo som mu porodila šiestich synov a nazvala jeho meno Zabulon <Syn-bývania>. 21 Potom porodila dcéru a nazvala jej meno Dína <Dcéra-súdu>. 22 A Bôh sa rozpamätal na Rácheľ a uslyšal ju Bôh a otvoril jej ţivot. 23 A počala a porodila syna a povedala: Bôh odňal moje pohanenie, 24 a nazvala jeho meno Jozef <Bárs-by-pridal-ešte>; lebo povedala: Nech mi pridá Hospodin aj druhého syna! 25 A stalo sa, keď porodila Rácheľ Jozefa, ţe Jakob povedal Lábanovi: Prepusti ma, a pojdem na svoje miesto a do svojej zeme. 26 Daj mi moje ţeny a moje deti, za ktoré som ti slúţil, aby som odišiel, lebo však ty vieš o mojej sluţbe, ktorú som ti slúţil. 27 A Lában mu povedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, zostaň; lebo badám, ţe ma Hospodin ţehnal pre teba. 28 A dodal: Udaj mi svoju mzdu, a dám. 29 A on mu povedal: Ty vieš, ako som ti slúţil, ako aj to, jaký bol tvoj dobytok u mňa. 30 Lebo to málo, čo si mal predo mnou, rozmnoţilo sa vo mnoţstvo, a Hospodin ťa poţehnal, odkedy vkročila k tebe moja noha. A teraz kedyţe i ja budem pracovať pre svoj vlastný dom?

31 A povedal: Čo ti mám dať? A Jakob odpovedal: Nedáš mi ničoho. Ak mi urobíš túto vec, budem zase pásť tvoje stádo a stráţiť. 32 Prejdem dnes pomedzi celé tvoje stádo a oddelím ztade kaţdé dobytča bodkasté a strakaté a kaţdé dobytča čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, a to bude mojou mzdou. 33 A moja spravedlivosť bude odpovedať za mňa voľakedy v budúcnosti, keď prijde pre moju mzdu pred teba. Všetko, čo by nebolo bodkasté alebo strakaté medzi kozami a čierne medzi ovcami, nech je to u mňa za ukradnuté. 34 A Lában povedal: Hľa, bárs by bolo podľa tvojho slova! 35 A odlúčil toho dňa pásikavých kozlov a strakatých a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo biele, všetko čierne medzi ovcami a oddal to do rúk svojich synov. 36 A urobil medzi sebou a medzi Jakobom vzdialenosť cesty troch dní. A Jakob pásol ostatok drobného stáda Lábanovho. 37 A Jakob si nabral topoľových prútov zelených i lieskových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín obnaţujúc bielosť, ktorá bola na prútoch. 38 A nastaväl prútov, ktoré olúpal, do ţľabov, do válovov na vodu, kam prichádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínaly, keď prichádzaly piť. 39 A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bodkasté a strakaté. 40 Tak odlúčil Jakob jahnence a obrátil stádo tvárou k pásikavému i všetko čierne v stáde Lábanovom a sebe postavil po kaţdé stáda osobitne a nepostavil ich ku stádu Lábanovmu. 41 A bývalo tak, ţe kedykoľvek bolo niečo silnejšie pripúšťané zo stáda, aby sa párilo, kládol Jakob prúty pred oči stáda do ţľabov, aby počínaly pri prútoch. 42 Keď zase bolo pripúšťané slabšie zo stáda, nekládol ich. A takým činom bolo čo slabšie Lábanovo a čo silnejšie Jakobovo. 43 A človek sa rozmohol náramne a mal mnoho stáda a slúţek a sluhov a veľblúdov a oslov.

Genesis 31

1 A počul slová synov Lábanových, ktorí vraveli: Jakob pobral všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, nadobudol si všetku tú slávu. 2 A Jakob videl tvár Lábanovu, ţe hľa, nebola voči nemu taká jako predtým. 3 A Hospodin riekol Jakobovi: Navráť sa do zeme svojich otcov a ku svojej rodine, a budem s tebou. 4 Vtedy poslal Jakob a zavolal Rácheľ a Leu na pole k svojmu stádu 5 a povedal im: Vidím tvár vášho otca, ţe nie je ku mne jako predtým. Ale Bôh môjho otca bol so mnou. 6 A vy viete, ţe som celou svojou silou slúţil vášmu otcovi. 7 Ale váš otec ma oklamal a zmenil desaťkrát moju mzdu, avšak Bôh mu nedal, aby mi zle urobil. 8 Ak povedal: Bodkasté bude tvojou mzdou, rodilo všetko stádo bodkasté. A keď povedal: Pásikavé bude tvojou mzdou, zase rodilo všetko stádo pásikavé. 9 A tak vytrhol Bôh stádo vašeho otca a dal mne. 10 A stalo sa v tom čase, keď sa pári stádo, ţe som pozdvihol svoje oči a videl som vo sne, ţe hľa, kozli, ktorí skákali na stádo, boli pásikaví, bodkastí a pestrí. 11 A anjel Boţí mi riekol vo sne: Jakob! A ja som odpovedal: Tu som. 12 A riekol: Noţe pozdvihni svoje oči a vidz: všetci kozli, ktorí skáču na stádo, sú pásikaví, bodkastí a pestrí, lebo som videl všetko, čo ti robil Lában.

13 Ja som ten silný Bôh z Bét-ela, kde si pomazal pamätný kameň, kde si mi sľúbil sľub. Zober sa teraz, vyjdi z tejto zeme a navráť sa do svojej rodnej zeme. 14 A Rácheľ odpovedala i Lea, a riekly mu: Či my azda máme ešte nejaký diel alebo nejaké dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nie sme u neho povaţované za cudzie? Lebo však nás predal a k tomu aj zjedol naše peniaze. 16 Lebo všetko, to bohatstvo, ktoré vytrhol Bôh nášmu otcovi, je naše a našich detí. A preto teraz všetko, čo ti povedal Bôh, urob! 17 A Jakob vstal a pobral svojich synov a svoje ţeny na veľblúdov 18 a hnal všetok svoj dobytok a všetok svoj nadobudnutý majetok, ktorého nadobudol, svoj kúpený dobytok, ktorého nadobudol v Pádan-arame, aby išiel k Izákovi, svojmu otcovi, do zeme Kanaána. 19 A Lában bol odišiel strihať svoje stádo, a vtedy ukradla Rácheľ domácich bohov, ktorých mal jej otec. 20 A Jakob ukradol srdce Lábana Aramejského, pretoţe mu neoznámil, ţe uteká. 21 A tak utekal on i všetko, čo bolo jeho, a vstanúc prepravil sa cez rieku a obrátil svoju tvár smerom k vrchu Gileádu. 22 Potom na tretí deň bolo oznámené Lábanovi, ţe Jakob utiekol. 23 Vtedy pojal so sebou svojich bratov a hnal sa za ním cesty sedem dní a dostihnul ho na vrchu Gileáde. 24 Ale Bôh prišiel k Lábanovi Aramejskému vo sne vnoci a riekol mu: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky! 25 A tak dohonil Lában Jakoba. A Jakob uţ bol postavil svoj stán na vrchu. I Lában postavil svoj stán so svojimi bratmi na vrchu Gileáde. 26 A Lában povedal Jakobovi: Čo si to urobil? Lebo si ukradol moje srdce a odviedol si moje dcéry, jako keby boly zajaté mečom! 27 Prečo si tajne utiekol a vykradol si sa odo mňa a neoznámil si mi, aby som ťa bol mohol vyprevadiť s veselosťou a so spevmi, s bubnom a s harfou? 28 A nedopustil si mi, aby som bozkal svojich synov a svoje dcéry. Nerozumné je to, čo si teraz vykonal. 29 Mal by som dosť moci, aby som vám urobil zle. Ale Bôh vášho otca mi povedal minulej noci a riekol: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky. 30 A tak teraz, keď si uţ odišiel, pretoţe si veľmi túţil po dome svojho otca, prečo si potom ukradol mojich bohov? 31 A Jakob odpovedal a riekol Lábanovi: Ušiel som preto, ţe som sa bál, lebo som povedal, aby si mi reku neodňal nasilu svojich dcér. 32 No, u koho najdeš svojich bohov, ten nech neţije! Tu pred našimi bratmi si hľadaj a poznaj, čo je tvoje u mňa, a vezmi si. Ale Jakob nevedel, ţe ich ukradla Rácheľ. 33 Vtedy vošiel Lában do stánu Jakobovho i do stánu Leinho i do stánu oboch dievok a nenašiel. A keď vyšiel zo stánu Leinho, vošiel do stánu Ráchelinho. 34 Ale Rácheľ vzala domácich bohov a vloţila ich do sedla s veľblúda a sadla na nich. A Lában prekutal celý stán, ale nenašiel. 35 A povedala svojmu otcovi: Nech sa nehnevá môj pán, ţe nemôţem vstať zpred teba, lebo mi je, ako býva ţenám. A tak prehľadal všetko, ale nenašiel domácich bohov. 36 Vtedy sa nahneval Jakob a vadil sa na Lábana a odpovedal Jakob a riekol Lábanovi: Jaké je moje previnenie? Aký môj hriech, ţe ma honíš rozpálený? 37 Lebo si prekutal všetky moje veci. Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Predloţ to tu pred mojich bratov a pred svojich bratov, a nech rozsúdia medzi nami dvoma! 38 Toto uţ dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a tvoje kozy nepometaly, a baranov tvojho stáda som nejedol. 39 Roztrhaného som nedoniesol tebe; ja som niesol tú škodu; z mojej ruky si to hľadal, uţ či bolo ukradnuté vodne a či bolo ukradnuté vnoci.

40 Bývalo tak, ţe vodne ma stravovala horúčava a mráz vnoci, a môj spánok uchádzal s mojich očí. 41 Toto som uţ dvadsať rokov bol v tvojom dome. Slúţil som ti štrnásť rokov za tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, a desaťkrát si zmenil moju mzdu. 42 Nech nie je so mnou Bôh môjho otca, Bôh Abrahámov a strach Izákov, je isté, ţe by si ma bol teraz preč poslal prázdneho. Ale moje trápenie a únavnú prácu mojich rúk videl Bôh; preto ťa karhal minulej noci. 43 A Lában odpovedal a riekol Jakobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, a stádo je moje stádo, áno, i všetko, čo vidíš, je moje. Ale čoţe mám dnes urobiť týmto svojim dcéram alebo ich synom, ktorých porodily? 44 Tak teraz poď, učiníme smluvu, ja i ty, aby bola svedkom medzi mnou a medzi tebou. 45 Vtedy vzal Jakob kameň a postavil ho na pamätné znamenie. 46 A Jakob povedal svojim bratom: Nasberajte kamenia. A nabrali kamenia a spravili hromadu, a jedli tam na tej hromade. 47 A Lában ju nazval aramejsky: Jegar-sohoduta, a Jakob ju nazval hebrejsky Gal-éd <Jegar-sohoduta = Gal-éd = Hromadasvedoctva>. 48 A Lában povedal: Táto hromada je dneská svedkom medzi mnou a tebou, a preto nazval jej meno Gal-éd 49 a Micpa <Výhľadište>, lebo povedal: Hospodin nech pozoruje na veci medzi mnou a tebou, keď budeme ukrytí druh pred druhom. 50 Ak by si trápil moje dcéry a keby si vzal ešte nejaké ţeny k mojim dcéram; síce niet človeka s nami, ale vidz, ţe Bôh je svedkom medzi mnou a tebou, 51 A ešte povedal Lában Jakobovi: Hľa, táto hromada a hľa, tento pamätný kameň, ktorý som postavil medzi sebou a tebou, 52 táto hromada bude svedkom a svedoctvom i tento pamätný kameň, ţe ja neprejdem k tebe za túto hromadu, a ţe ani ty neprejdeš ku mne za túto hromadu a za tento pamätný kameň urobiť zle. 53 Bôh Abrahámov a Bôh Náchorov nech súdi medzi nami, Bôh ich otca. A Jakob prisahal na strach svojho otca Izáka. 54 A Jakob obetoval bitnú obeť na tom vrchu a povolal svojich bratov, aby jedli chlieb, a jedli chlieb a prenocovali na tom vrchu. 55 Potom vstal Lában skoro ráno, bozkal svojich synov a svoje dcéry a poţehnal ich a odišiel, a tak sa navrátil Lában na svoje miesto.

Genesis 32

1 A Jakob išiel svojou cestou, a stretli sa s ním anjeli Boţí. 2 A Jakob povedal, keď ich videl: Toto je tábor Boţí. A preto nazval meno toho miesta: Machnajim <Tábory>. 3 A Jakob poslal pred sebou poslov k Ezavovi, svojmu bratovi, do zeme Seira, do kraja Edomovho. 4 A prikázal im a riekol: Takto poviete môjmu pánovi Ezavovi: Takto hovorí tvoj sluţobník Jakob: Býval som ako pohostín u Lábana a bol som tam aţ doteraz. 5 A mám volov a oslov, drobné stádo a sluhov a dievky a poslal som popredku poslov oznámiť sa svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. 6 Potom sa navrátili poslovia k Jakobovi a vraveli: Prišli sme k tvojmu bratovi, k Ezavovi, ktorý ti aj ide oproti a štyristo muţov s ním. 7 A Jakob sa veľmi bál, a bolo mu úzko. A rozdelil ľud, ktorý bol s ním, i stádo i roţný statok i veľblúdov na dva tábory, 8 lebo povedal: Ak prijde Ezav k jednému táboru a zbije ho, tábor, ktorý pozostane, môţe nejako uniknúť. 9 A Jakob povedal: Boţe môjho otca Abraháma a Boţe môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi povedal: Navráť sa do svojej zeme a ku svojej rodine, a učiním ti dobre,

10 menší som od všetkých tých skutkov milosrdenstva a od všetkej pravdy a vernosti, ktoré si učinil so svojím sluţobníkom, lebo len so svojou palicou som prešiel tento Jordán pred rokami a teraz som vo dva tábory. 11 Vytrhni ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezava, lebo sa ho bojím, aby neprišiel a nezbil ma i matky s deťmi! 12 Avšak ty si povedal: Istotne ti dobre učiním a rozmnoţím tvoje semeno, ţe ho bude jako piesku mora, ktorý nie je moţné spočítať pre jeho mnoţstvo. 13 A nocoval tam v tú noc. Potom vzal z toho, čo mu prišlo pod ruku, dar pre Ezava, svojho brata: 14 dvesto kôz a kozlov dvadsať, dvesto oviec a baranov dvadsať, 15 nadájajúcich veľblúdov s ich ţriebätami tridsať, štyridsať kráv a desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat. 16 A oddal to do ruky svojich sluhov, kaţdé stádo osobitne a povedal svojim sluhom: Iďte predo mnou a urobte tak, aby bol priestor medzi stádom a stádom. 17 Prvému prikázal a povedal: Keď sa stretne s tebou Ezav, môj brat, a bude sa pýtať a povie: Čí si ty? A kam ideš? A čie je toto stádo tu pred tebou? 18 Vtedy povieš: Tvojho sluţobníkov, Jakobov. Je to dar, poslaný môjmu pánovi Ezavovi. A hľa, i sám ide za nami. 19 A prikázal i druhému i tretiemu, i všetkým, ktorí išli za stádami, a riekol: To isté hovorte aj vy Ezavovi, keď ho najdete. 20 A tieţ poviete: Hľa, i tvoj sluţobník Jakob ide za nami.- Lebo povedal: Ukrotím jeho tvár darom, ktorý ide predo mnou, a len potom uvidím jeho tvár, snáď ma tak prijme láskavo. 21 A tedy išiel dar pred ním, a on nocoval tej noci v tábore. 22 A vstal tej noci a vzal obe svoje ţeny aj obe svoje dievky aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboka. 23 A vzal ich a prepravil ich cez ten potok a prepravil všetko, čo mal. 24 A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muţ aţ do vtedy, keď vychádzala zora. 25 A vidiac, ţe ho nepremôţe, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil. 26 A riekol: Pusti ma, lebo uţ vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma poţehnáš. 27 A riekol mu: Čo je tvoje meno? A on povedal: Jakob. 28 A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa knieţatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si. 29 A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A poţehnal ho tam. 30 A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša. 31 A slnce mu vyšlo, ako prešiel Penuel, ale kulhal na svoje bedro. 32 Preto nejedia synovia Izraelovi ţily stehna, ktorá je na kĺbe bedra, aţ do tohoto dňa, pretoţe sa rušivo dotkol kĺba bedra Jakobovho, ţily stehna.

Genesis 33

1 A Jakob pozdvihol svoje oči a videl, ţe hľa, Ezav ide a s ním štyristo muţov, a rozdelil deti na Leu, na Rácheľ a na obe dievky. 2 A dievky a ich synov postavil napredok a Leu a jej deti za nimi a Rácheľ a Jozefa naposledy. 3 A sám išiel pred nimi a poklonil sa k zemi sedemkrát, aţ sa priblíţil svojmu bratovi. 4 A Ezav mu beţal oproti a objal ho a padnúc mu okolo krku bozkával ho, a plakali obaja.

5 A keď pozdvihol svoje oči a videl ţeny a deti, pýtal sa: Kto sú ti títo? A on odpovedal: To sú deti, ktoré dal Bôh z milosti tvojmu sluţobníkovi. 6 A tak sa priblíţily dievky aj ich synovia a poklonili sa. 7 A prišla i Lea i jej deti, a tieţ sa poklonily, a potom prišiel Jozef a Rácheľ, a poklonili sa. 8 A Ezav povedal: Načo ti celý ten tábor, ktorý som stretol? A povedal: Aby som našiel milosť v očiach svojho pána. 9 A Ezav povedal: Mám mnoho, môj bratu, len nech bude tebe, čo je tvoje. 10 A Jakob povedal: Nie, prosím, ale ak som našiel milosť v tvojich očiach, vezmeš môj dar z mojej ruky, lebo preto som videl tvoju tvár, ako by som bol videl tvár Boţiu, a láskavo si ma prijal. 11 Prijmi, prosím, moje poţehnanie, ktoré ti je donesené, pretoţe mi to dal Bôh z milosti, a pretoţe mám hojnosť všetkého. A keď ho len nútil, vzal. 12 A Ezav povedal: Rušajme sa a poďme, a ja pojdem pred tebou. 13 Ale on mu povedal: Môj pán vie, ţe deti sú útle, a ţe mám so sebou brezé ovce a telné kravy, a keď ich príliš poţenú čo len jeden deň, pomrie mi celé stádo. 14 Nech len, prosím, ide môj pán pred svojím sluţobníkom, a ja poţeniem pozvoľna, podľa toho, jako bude môcť ísť stádo, ktoré je predo mnou, a podľa toho, jako budú stačiť deti, aţ i prijdem k svojmu pánovi do Seira. 15 A Ezav povedal: Dovoľ tedy, aby som postavil s tebou niekoľkých z ľudu, ktorý je so mnou. A on povedal: Načo to? Len nech najdem milosť v očiach svojho pána. 16 A tak sa vrátil Ezav toho dňa na svoju cestu do Seira. 17 A Jakob sa poberal do Sukkóta a vystavil si tam dom a svojmu stádu spravil obory; preto nazval meno toho miesta Sukkót <Sukkót = obory (stáje)>. 18 A tak prišiel Jakob bez nehody a v pokoji k mestu Sichemu, ktoré je v zemi Kanaána, keď bol prišiel z Pádan-arama, a táboril pred mestom. 19 A kúpil diel poľa, na ktorom bol roztiahol svoj stán, z ruky synov Chamora, otca Sichemovho, za sto kesít. 20 A postavil tam oltár, ktorý nazval El-elohe-jisrael <Silný-Bôh-Bôh-Izraelov>.

Genesis 34

1 A Dína, dcéra Leina, ktorú porodila Jakobovi, vyšla sa podívať na dcéry zeme. 2 Ale keď ju videl Sichem, syn Chamora Hevejského, knieţaťa zeme, vzal ju a leţal s ňou a poníţil ju. 3 A jeho duša priľnula k Díne, dcére Jakobovej, a zamiloval si dievča a hovoril k jeho srdcu. 4 A Sichem povedal Chamorovi, svojmu otcovi, a riekol: Vezmi mi to dievča za ţenu. 5 A Jakob počul o tom, ţe poškvrnil Dínu, jeho dcéru, a jeho synovia boli vtedy s jeho dobytkom na poli, ale Jakob mlčal, aţ prišli. 6 A Chamor, otec Sichemov, vyšiel k Jakobovi, aby hovoril s ním. 7 A synovia Jakobovi prišli s poľa, keď to počuli, a muţovia boli naplnení bolesťou a rozhnevali sa veľmi, lebo vykoval bláznovstvo v Izraelovi, leţať s dcérou Jakobovou, čo sa tak nerobí. 8 A Chamor hovoril s nimi a vravel: Duša môjho syna Sichema visí na vašej dcére; dajte mu ju, prosím vás, za ţenu. 9 A sošvagrite sa s nami; svoje dcéry dávajte nám, a naše dcéry berte sebe, 10 bývajte s nami, a zem bude pred vami; osaďte sa a obchodujte s ňou a vlastnite v nej. 11 Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: Nech najdem milosť vo vašich očiach, a čo mi poviete, dám. 12 Ţiadajte odo mňa akékoľvek veľké veno a dar, a dám, ako mi poviete, len mi dajte dievča za ţenu.

13 A synovia Jakobovi odpovedali Sichemovi a Chamorovi, jeho otcovi, ľstivo a tak i vraveli, pretoţe poškvrnil Dínu, ich sestru. 14 Povedali im: Nemôţeme urobiť takú vec, aby sme dali svoju sestru muţovi, ktorý nie je obrezaný, lebo to nám je mrzkosťou. 15 Len na takýto spôsob vám povolíme: ak budete jako my, aby sa vám obrezal kaţdý muţského pohlavia. 16 Vtedy dáme svoje dcéry vám, a vaše dcéry budeme brať sebe. A tak budeme bývať s vami a budeme jedným ľudom. 17 Ale ak nás neposlúchnete, aby ste sa obrezali, vezmeme svoju dcéru a pojdeme. 18 A ich slová sa ľúbily Chamorovi aj Sichemovi, synovi Chamorovmu. 19 A mládenec nemeškal urobiť tú vec, lebo sa mu veľmi ľúbila dcéra Jakobova, a on bol najváţenejší zo všetkých v dome svojho otca. 20 A Chamor prišiel i Sichem, jeho syn, k bráne svojho mesta, a hovorili muţom svojho mesta a riekli: 21 Títo muţovia sa chovajú pokojne naproti nám; nech tedy bývajú v zemi a obchodujú s ňou, a zem, hľa, je dosť široká a priestranná pred nimi. Berme si ich dcéry za ţeny a svoje dcéry dávajme im. 22 Avšak len na taký spôsob nám privolia muţovia bývať s nami, aby sme totiţ boli jedným ľudom: keď sa nám obreţe kaţdý muţského pohlavia, ako sú aj oni obrezaní. 23 A pri tom či ich dobytok, ich majetok a všetky ich hovädá nebudú vtedy naše? Len im povoľme, a budú bývať s nami. 24 A poslúchli Chamora a Sichema, jeho syna, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta, a obrezali sa všetci muţského pohlavia, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta. 25 A stalo sa tretieho dňa, keď mali najväčšiu bolesť, ţe vzali dvaja synovia Jakobovi, Simeon a Lévi, bratia Dínini, kaţdý svoj meč a prišli smelo na mesto a pobili všetkých muţského pohlavia. 26 I Chamora i Sichema, jeho syna, zabili ostrím meča, a vezmúc Dínu z domu Sichemovho vyšli. 27 Potom prišli synovia Jakobovi na pobitých a olúpili mesto, pretoţe poškvrnili ich sestru. 28 Ich stádo drobného dobytka, ich voly, ich oslov a to, čo bolo v meste a čo na poli, všetko pobrali. 29 Aj všetko ich imanie ako aj všetky ich malé deti a ich ţeny zajali a zlúpili, i všetko, čo kde bolo v ktorom dome. 30 A Jakob povedal Simeonovi a Lévimu: Zarmútili ste ma a spôsobili ste mi trápenie, lebo ste ma zosmradili obyvateľom zeme, Kananejom a Ferezejom, a ja mám len málo ľudí. Ak sa shromaţdia na mňa, zabijú ma, a budem vyhladený ja i môj dom. 31 A povedali: Či má niekto zaobchodiť s našou sestrou jako so smilnicou?

Genesis 35

1 A Bôh riekol Jakobovi: Vstaň, iď hore do Bét-ela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom. 2 Vtedy povedal Jakob svojmu domu, a všetkým, ktorí boli s ním: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a očistite sa a zameňte svoje rúcha, 3 a vstanúc poďme hore do Bét-ela, a učiním tam oltár silnému Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súţenia a bol so mnou na ceste, ktorou som išiel. 4 A dali Jakobovi všetkých cudzích bohov, ktorí boli v ich ruke, i náušnice, ktoré mali na svojich ušiach, a Jakob ich zakopal a skryl pod dubom, ktorý bol pri Sicheme. 5 A tak sa rušali. A strach Boţí bol na mestách, ktoré boly vôkol nich, a nehonili synov Jakobových. 6 A Jakob prišiel do Lúza, ktoré je v zemi Kanaána, to je Bét-el, on i všetok ľud, ktorý bol s ním.

7 A vystavili tam oltár a pomenovali to miesto: El-bet-el <Silný-Bôh-Bét-ela>; lebo tam tam sa mu boli zjavili Bohovia, keď utekal pred svojím bratom. 8 A toho času zomrela Debora, chôva Rebekina, a bola pochovaná pod Bét-elom, pod dubom, a nazval meno toho duba: Allon-bachút <Dub-plaču>. 9 A Bôh sa zase ukázal Jakobovi, keď prišiel z Pádan-arama, a poţehnal ho. 10 A Bôh mu povedal: Tvoje meno je Jakob. Nebude sa viacej nazývať tvoje meno Jakob, ale Izrael bude tvoje meno. A tak nazval jeho meno Izrael. 11 A ešte mu povedal Bôh: Ja som silný Bôh všemohúci. Ploď sa a mnoţ sa! Národ, áno hromada národov bude z teba, i kráľovia pojdú z tvojich bedier. 12 A zem, ktorú som bol dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, i tvojmu semenu po tebe dám tú zem. 13 Potom odišiel Bôh hore od neho na mieste, na ktorom hovoril s ním. 14 A Jakob postavil pamätný stĺp na mieste, na ktorom hovoril s ním, pamätný stĺp kamenný, vylial naň liatu obeť a polial ho na vrchu olejom. 15 A Jakob nazval meno miesta, na ktorom hovoril s ním Bôh: Bét-el. 16 A tak sa rušali z Bét-ela. A bolo ešte nejaký malý kúsok cesty do Efraty, keď porodila Rácheľ, ale mala ťaţký pôrod. 17 A stalo sa, kým tedy s ťaţkosťou rodila, ţe jej povedala baba: Neboj sa, máš i toto syna. 18 A stalo sa v tom, keď vychádzala jej duša, lebo zomrela, ţe nazvala jeho meno Ben-oni <Syn-bolesti>; ale jeho otec ho pomenoval Benjamin <Syn-pravice>. 19 A tak zomrela Rácheľ a bola pochovaná na ceste do Efraty, to jest Bet-lehem <Dom-chleba>. 20 A Jakob postavil pomník na jej hrob. To je ten náhrobný pomník Ráchelin, ktorý tam stojí aţ do dnešného dňa. 21 A Izrael sa rušal ďalej a roztiahol svoj stán z tamtej strany veţe Éder <Veţe-stáda>. 22 A stalo sa, keď býval Izrael v tej zem, ţe išiel Rúben a leţal s Bilhou, ţeninou svojho otca, a Izrael sa to dopočul. A synov Jakobových bolo dvanásť. 23 Synovia Leini: prvorodený Jakobov Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon. 24 Synovia Ráchelini: Jozef a Benjamin. 25 A synovia Bilhy, dievky Ráchelinej: Dán a Naftali. 26 A synovia Zilfy, dievky Leinej: Gád a Aser. Toto sú synovia Jakobovi, ktorí sa mu narodili v Pádan-arame. 27 A Jakob prišiel k Izákovi, svojmu otcovi, do Mamre, do mesta Arbeho, ktoré je Hebron, kde pohostínil Abrahám a Izák. 28 A Izákových dní bolo sto osemdesiat rokov. 29 A tak dokonal Izák a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu, starý a sýty dňov, a pochovali ho Ezav a Jakob, jeho synovia.

Genesis 36

1 A toto sú rody Ezavove, ktorý je Edom. 2 Ezav vzal svoje ţeny zo dcér Kanaána, Adu, dcéru Elona Hetejského, a Aholibámu, dcéru Anovu, dcéru, vnučku Cibona Hevejského, 3 a Bazematu, dcéru Izmaelovu, sestru Nebajotovu. 4 A Ada porodila Ezavovi Elifaza, a Bazemata porodila Reuela. 5 A Aholibáma porodila Jeúša, Jalama a Kóracha. Toto sú synovia Ezavovi, ktorí sa mu narodili v zemi Kanaána.

6 Potom vzal Ezav svoje ţeny, svojich synov a svoje dcéry jako i všetky duše svojho domu i svoj dobytok i všetky svoje hovädá i všetok svoj majetok, ktorý nadobudol v zemi Kanaána, a odišiel zo zeme Seira pred Jakobom svojím bratom. 7 Lebo mali primnoho imania, neţ aby boli mohli bývať spolu, ani nemohla zem, v ktorej pohostínili, uniesť ich pre ich mnohý dobytok. 8 A tak býval Ezav na vrchu Seire, Ezav, to je Edom. 9 A toto sú rody Ezava, otca Edomcov, na vrchu Seire. 10 Toto sú mená synov Ezavových: Elifaz, syn Ady, ţeny Ezavovej; Reuel, syn Bazematy, ţeny Ezavovej. 11 A synovia Elifazovi boli: Téman, Omár, Cefo a Gátam a Kenaz. 12 A Timna bola ţenina Elifaza, syna Ezavovho, a porodila Elifazovi Amalecha. To sú synovia Ady, ţeny Ezavovej. 13 A toto sú synovia Reuelovi: Nachat a Zárach, Šamma a Mizza. To boli synovia Bazematy, ţeny Ezavovej. 14 A toto boli synovia Aholibámy, dcéry Anovej, dcéry Cibonovej, ţeny Ezavovej, ktorá porodila Ezavovi Jeúša, Jalama a Kóracha. 15 Toto boly knieţatá synov Ezavových. Synovia Elifaza, prvorodeného Ezavovho: knieţa Téman, knieţa Omár, knieţa Cefo, knieţa Kenaz, 16 knieţa Kórach, knieţa Gátam, knieţa Amalech. Toto boly knieţatá, pošlé z Elifaza, v zemi Edomovej. Toto boli synovia Adini. 17 A toto boli synovia Reuela, syna Ezavovho: knieţa Nachat, knieţa Zárach, knieţa Šamma, knieţa Mizza. Toto boly knieţatá, ktoré pošly z Reuela v zemi Edomovej. To boli synovia Bazematy, ţeny Ezavovej. 18 A toto boli synovia Aholibámy, ţeny Ezavovej: knieţa Jeúš, knieţa Jalam, knieţa Kórach. Toto boly knieţatá Aholibámy, dcéry Anu, ţeny Ezavovej. 19 To sú synovia Ezavovi a to ich knieţatá. On je Edom. 20 Toto sú synovia Seira Chorejského, obyvatelia tej zeme: Lotán, Šobál, Cibon a Ana, 21 Dišon, Écer a Díšan. To sú knieţatá Chorejov, synov Seira, v zemi Edomovej. 22 A synovia Lotánovi boli: Chori a Hémam, a sestra Lotánova bola Timna. 23 A toto boli synovia Šobálovi: Alván, Manachat a Ébal, Šefo a Onám. 24 A toto sú synovia Cibonovi, i Aja i Ana. To je ten Ana, ktorý našiel teplé pramene na pustine, keď pásol oslov Cibona, svojho otca. 25 A toto sú deti Anove: Dišon a Aholibáma, dcéra Anova. 26 A toto synovia Dišánovi: Chemdán, Ešbán, Jitrán a Cherán. 27 Títo synovia Écerovi: Bilhán, Zaván a Akán. 28 Títo synovia Dišánovi: Úc a Arán. 29 Toto boly knieţatá Chorejov: knieţa Lotán, knieţa Šobál, knieţa Cibon, knieţa Ana, 30 knieţa Dišon, knieţa Écer, knieţa Dišán. To boly knieţatá Chorejov po svojich knieţatstvách v zemi Seira.31 A toto sú kráľovia, ktorí kraľovali v zemi Edomovej, prv neţ kraľoval kráľ synov Izraelových. 32 A tedy kraľoval v Edomovi Béla, syn Beorov, a meno jeho mesta bolo Dinhaba. 33 A keď zomrel Béla, kraľoval miesto neho Jobáb, syn Zárachov z Bocry. 34 A keď zomrel Jobáb, kraľoval miesto neho Chušam z Témanskej zeme. 35 A keď zomrel Chušam, kraľoval miesto neho Hadad, syn Bedadov, ktorý zbil Madiana na moábskom poli, a meno jeho mesta bolo Avit. 36 A keď zomrel Hadad, kraľoval miesto neho Samla z Masréky. 37 A keď zomrel Samla, kraľoval miesto neho Saul z Rechobota nad riekou.

38 A keď zomrel Saul, kraľoval miesto neho Bál-chanán, syn Achborov. 39 A keď zomrel Bál-chanán, syn Achborov, kraľoval miesto neho Hadar, a meno jeho mesta bolo Pahu a meno jeho ţeny Mehetabeľ, dcéra Matrédy, dcéry Me-zahába. 40 Toto sú tedy mená knieţat Ezavových po ich čeľadiach, po ich miestach a podľa ich mien: knieţa Timna, knieţa Alva, knieţa Jetet, 41 knieţa Aholibáma, knieţa Ela, knieţa Pínon, 42 knieţa Kenaz, knieţa Téman, knieţa Mibcár, 43 knieţa Magdiel, knieţa Íram. Toto boly knieţatá Edomove po svojich sídlach v zemi svojho drţavia. To je Ezav, otec Edomcov.

Genesis 37

1 A Jakob býval v zemi pohostínstva svojeho otca, v zemi Kanaána. 2 Toto sú príbehy <Doslova: rody> Jakobove. Jozef, ktorému bolo sedemnásť rokov, pásol stádo so svojimi bratmi. A on, chlapec, bol so synmi Bilhy a so synmi Zilfy, ţien to svojeho otca. A Jozef donášal ich zlú povesť ich otcovi. 3 A Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretoţe mu bol synom staroby, a spravil mu sukňu pestrých farieb. 4 A keď videli jeho bratia, ţe ho miluje ich otec nad všetkých jeho bratov, nenávideli ho a nemohli s ním hovoriť pokojne. 5 A keď sa potom sníval Jozefovi zvláštny sen, a oznámil ho svojim bratom, nenávideli ho ešte viac. 6 Lebo im povedal: Počujte, prosím, tento sen, ktorý sa mi sníval: 7 Hľa, viazali sme snopy prostred poľa. A tu hľa, povstal môj snop aj stál, a ešte hľa, vaše snopy stály dookola a klaňali sa môjmu snopu. 8 A jeho bratia mu povedali: Či azda budeš kraľovať nad nami? Alebo či snáď budeš panovať nad nami? A ešte viacej ho nenávideli pre jeho sny a pre jeho slová. 9 A ešte sa mu sníval iný sen. A rozprával ho svojim bratom a riekol: Hľa, zase sa mi sníval sen. A hľa, slnce a mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo. 10 A keď to rozprával svojmu otcovi a svojim bratom, dohováral mu jeho otec a riekol mu: Čo je to jaký sen, ktorý sa ti to sníval? Či azda prijdeme ja i tvoja matka i tvoji bratia, aby sme sa ti klaňali k zemi? 11 A jeho bratia mu závideli, ale jeho otec pozoroval na vec. 12 Potom odišli jeho bratia pásť stádo svojho otca do Sichema. 13 A Izrael povedal Jozefovi: Či nepasú tvoji bratia v Sicheme? Poď, a pošlem ťa za nimi. A on mu riekol: Tu som, otče. 14 A povedal mu: Noţe iď, pozri, či sa majú dobre tvoji bratia, a či sa má dobre stádo. A potom mi dones zprávu. A tak ho poslal z doliny Hebrona, a prišiel do Sichema. 15 A našiel ho nejaký muţ, keď hľa, blúdil po poli. A človek sa ho pýtal a povedal: Čo hľadáš? 16 A on odpovedal: Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú? 17 A človek mu povedal: Odišli odtiaľto, lebo som ich počul hovoriť: Poďme do Dotaina. A tak išiel Jozef za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. 18 A uvideli ho zďaleka, a prv ako sa k nim priblíţil, úkladili proti nemu, aby ho zabili. 19 A povedali druh druhovi: Hľa, tamto ide majster snov! 20 A tak teraz poďte, zabijeme ho a hodíme ho do niektorej cisterny a povieme: Dravá zver ho zoţrala. A potom uvidíme, čo budú jeho sny. 21 Ale keď to počul Rúben, vytrhnul ho z ich ruky a povedal: Nezabijeme ho!

22 A ešte im povedal Rúben: Nevylievajte krvi! Hoďte ho do tejto cisterny, ktorá je tu na pustine, ale nevzťahujte na neho ruky. Ale to povedal nato, aby ho vytrhol z ich ruky a aby ho poslal zpät k jeho otcovi. 23 A stalo sa, keď prišiel Jozef ku svojim bratom, ţe strhli s Jozefa jeho sukňu, sukňu pestrých farieb, ktorú mal na sebe, 24 a vzali ho a hodili ho do cisterny. A cisterna bola prázdna; nebolo v nej vody. 25 Potom si sadli, aby jedli chlieb. Ale v tom pozdvihli svoje oči a videli, ţe hľa, cestujúci zástup Izmaelitov prichádza od Gileáda, ktorých veľblúdi niesli voňavé veci, kadivo a myrru; a išli, aby to zaniesli dolu do Egypta. 26 V tedy povedal Júda svojim bratom: Aký zisk budeme mať, keď zabijeme svojho brata a zakryjeme jeho krv? 27 Poďme a predajme ho Izmaelitom, ale naša ruka nech nie je proti nemu, lebo je náš brat, je naším telom. A jeho bratia poslúchli. 28 A keď išli popri nich muţovia Madianiti, kupci, vytiahli a vyviedli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelitom za dvadsať strieborných, a tí doviedli Jozefa do Egypta. 29 Keď sa potom navrátil Rúben k cisterne, hľa, Jozefa uţ nebolo v cisterne. A roztrhnul svoje rúcha. 30 A keď sa navrátil k svojim bratom, povedal: Nieto chlapca! A ja, kam sa ja teraz podejem! 31 Vtedy vzali sukňu Jozefovu a zabijúc kozla zamočili sukňu do krvi. 32 A poslali sukňu pestrých farieb a dali zaniesť svojmu otcovi a odkázali: Toto sme našli. Noţe pozri, či je to sukňa tvojho syna, či nie je. 33 A poznal ju a povedal: Je to sukňa môjho syna. Dravá zver ho zoţrala. Jozef je istotne roztrhaný. 34 Vtedy roztrhol Jakob svoje rúcha a poloţil smútočné rúcho drsné na svoje bedrá a smútil nad svojím synom za mnoho dní. 35 Potom vstali všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry a išli, aby ho potešili; ale sa nedal potešiť a riekol: Je isté, ţe sostúpim k svojmu synovi smutný do hrobu. - A jeho otec ho oplakával. 36 A Madianiti ho predali do Egypta, Putifarovi, dvoraninovi faraonovmu, veliteľovi kráľovskej stráţe.

Genesis 38

1 A stalo sa v tom čase, ţe Júda odišiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému muţovi adulamitskému, ktorému bolo meno Chíra. 2 Tam videl Júda dcéru kananejského muţa, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej. 3 A ţena počala a porodila syna, a nazval jeho meno Ér. 4 A zase počala a porodila syna a nazvala jeho meno Onan. 5 A ešte porodila syna a nazvala jeho meno Šela. A vtedy bol v Chezibe, keď ho porodila. 6 Potom vzal Júda Érovi, svojmu prvorodenému, ţenu, ktorej bolo meno Támar. 7 Ale Ér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil Hospodin. 8 A Júda povedal Onanovi: Vojdi k ţene svojho brata a vezmi si ju za ţenu podľa švagrovského práva a vzbuď svojmu bratovi semeno. 9 Ale Onan vedel, ţe to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k ţene svojho brata, ţe zahubil semä vypustiac ho na zem, aby nedal semena svojmu bratovi. 10 Ale to bolo zlé v očiach Hospodinových, čo urobil, a zabil i jeho. 11 Vtedy povedal Júda Támari, svojej neveste: Zostaň vdovou v dome svojho otca, dokiaľ nedorastie Šela, môj syn. Lebo povedal: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. A Támar odišla a bývala v dome svojho otca. 12 A potom po dlhom čase zomrela dcéra Šuvova, ţena Júdova. A keď sa potešil Júda, odišiel hore za strihačmi svojho stáda, on i Chíra, jeho adulamitský priateľ, do Timny.

13 A Támari bolo oznámené, ţe vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Timny strihať svoje stádo. 14 Vtedy sloţila rúcho svojho vdovstva so seba a pokryla sa závojom a zahaliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ceste do Timny. Lebo videla, ţe Šela dorástol, a ţe mu nebola daná za ţenu. 15 A keď uvidel Júda, myslel, ţe je to smilnica, pretoţe zakryla svoju tvár. 16 Vtedy sa uchýlil k nej na cestu a povedal jej: Noţe dovoľ, aby som vošiel k tebe! Lebo nevedel, ţe je to jeho nevesta. A riekla: Čo mi dáš, keď vojdeš ku mne? 17 A povedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riekla: Dobre, ak dáš záloh, dokiaľ nepošleš. 18 A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riekla: Svoj pečatný prsteň, svoj náhrdelník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu. 19 Potom vstala a odišla a sloţila svoj závoj so seba a obliekla si rúcho svojho vdovstva. 20 A Júda poslal kozľa po svojom adulamitskom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ţeny, ale jej nenašiel. 21 Vtedy sa pýtalo muţov, ktorí boli z jej mesta, a povedal: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enaime pri ceste? A riekli: Nebolo tu zasvätenej. 22 Vtedy sa navrátil k Júdovi a povedal: Nenašiel som jej. I muţovia toho miesta tieţ vraveli: Nebolo tu zasvätenej. 23 A Júda povedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na potupu. Hľa, poslal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel. 24 A stalo sa tak asi o tri mesiace, ţe bolo oznámené Júdovi, ţe vraj Támar, tvoja nevesta, dopustila sa smilstva, a hľa, aj je tehotná od svojho smilstva. A Júda povedal: Vyveďte ju, aby bola upálená. 25 A keď ju uţ viedli, poslala k svojmu svokrovi a odkázala mu: Od muţa, ktorému patria tieto veci, som tehotná. A ešte dodala: Poznaj, prosím, čie sú to veci: pečatný prsteň, náhrdelník a palica! 26 A Júda poznal veci a povedal: Je spravedlivejšia ako ja, lebo to preto, ţe som jej nedal Šelovi, svojmu synovi. A viac jej nepoznal. 27 A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, ţe hľa, ukázalo sa, ţe sú dvojčatá v jej ţivote. 28 A stalo sa v tom, keď rodila, ţe jedno vystrčilo ruku, a baba vzala a priviazala na jeho ruku červenú niť a riekla: Tento vyšiel prvý. 29 A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, ţe hľa, vyšiel jeho brat. A riekla: Prečo si pretrhol? Na teba pripadne pretrhnutie. A tak nazvali jeho meno Fáres <Prietrţ>. 30 A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A nazvali jeho meno Zárach <Zásvit>.

Genesis 39

1 A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráţe, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu. 2 Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol muţom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana. 3 A jeho pán videl, ţe je s ním Hospodin a ţe Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke. 4 A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúţil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky. 5 A stalo sa, ţe odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, poţehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a poţehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6 A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, ţe sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia. 7 A stalo sa po tom po všetkom, ţe jeho pánova ţena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Leţ so mnou.

8 Ale on odoprel a riekol ţene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky. 9 Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto ţe si ty jeho ţena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?! 10 A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby leţal po jej boku, aby bol s ňou, 11 stalo sa tedy jedného takého dňa, ţe vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z muţov domu tam v dome. 12 A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Leţ so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von. 13 A stalo sa, keď videla, ţe zanechal svoje rúcho v jej ruke a ţe utiekol von, 14 zavolala na muţov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muţa, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby leţal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom. 15 A stalo sa, keď počul, ţe som pozdvihla svoj hlas a ţe kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von. 16 A tak nechala jeho rúcho leţať vedľa seba, aţ prišiel jej pán domov. 17 A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech. 18 Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von. 19 A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ţeny, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, ţe sa veľmi rozhneval. 20 A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do ţalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v ţalári. 21 Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka ţalára. 22 A náčelník ţalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v ţalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil. 23 Ani nedozeral náčelník ţalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretoţe Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo.

Genesis 40

1 A stalo sa po týchto udalostiach, ţe sa prehrešil čašník egyptského kráľa i pekár proti svojmu pánovi, kráľovi Egypťanov. 2 A faraon sa rozhneval na oboch svojich dvoraninov, na náčelníka čašníkov i náčelníka pekárov. 3 A dal ich pod stráţ do domu náčelníka kráľovskej stráţe, do ţalára, na miesto, kde bol Jozef uväznený. 4 A náčelník kráľovskej stráţe ustanovil Jozefa, aby bol s nimi. A slúţil im. A boli nejaký čas vo väzení. 5 A sníval sa im obidvom sen, kaţdému jeho zvláštny sen jednej a tej istej noci, kaţdému podľa výkladu jeho sna, čašníkovi i pekárovi egyptského kráľa, ktorí boli uväznení v ţalári. 6 A ráno prišiel k nim Jozef a videl ich, ţe hľa, sú jakísi namrzení. 7 A pýtal sa dvoraninov faraonových, ktorí boli s ním pod stráţou v dome jeho pána a riekol: Prečo sú dnes vaše tvári smutné? 8 A oni mu povedali: Sníval sa nám sen, a neni toho, kto by ho vyloţil. A Jozef im riekol: Či nenáleţia výklady Bohu? Noţe mi porozprávajte! 9 Na to rozprával náčelník čašníkov Jozefovi svoj sen a vravel mu: Videl som vo svojom sne, ţe hľa vinič bol predo mnou. 10 A na viniči boly tri révy. A zdalo sa, jako keby pučal a vychádzal jeho kvet, aţ i daly jeho strapce zrelé hrozná. 11 A pohár faraonov bol v mojej ruke. A bral som hrozná, vytláčal som ich do pohára faraonovho a podával som pohár do ruky faraonovej.

12 A Jozef mu riekol: Toto je jeho výklad: Tie tri révy sú tri dni. 13 Ešte za tri dni povýši faraon tvoju hlavu a navráti ťa zase na tvoje miesto, a budeš podávať pohár faraonov do jeho ruky podľa predošlej obyčaje, ako vtedy, keď si bol jeho čašníkom. 14 Avšak budeš pamätať na mňa, keď ti bude dobre, a zaiste učiníš milosrdenstvo so mnou a spomenieš ma pred faraonom a vyvedieš ma z tohoto domu. 15 Lebo vedz, ţe ma ukradli zo zeme Hebrejov, a ani tu som nevykonal ničoho, čím by som bol zaslúţil, aby ma dali do tejto jamy. 16 A keď videl náčelník pekárov, ţe dobre vyloţil, povedal Jozefovi: Mne sa snívalo, ţe hľa, nesiem tri koše bieleho pečiva na svojej hlave, 17 a vo vrchnom koši bolo zo všelijakého pokrmu pre faraona, práca pekára, a vtáctvo to ţralo z koša zponad mojej hlavy. 18 A Jozef odpovedal a riekol: Toto je jeho výklad: Tri koše sú tri dni. 19 Prv ako pominú tri dni, vyzdvihne faraon tvoju hlavu od teba a obesí ťa na drevo, a vtáci budú ţrať tvoje telo s teba. 20 A stalo sa na tretí deň, na deň narodenia faraonovho, ţe urobil hostinu všetkým svojim sluţobníkom a vyzdvihol hlavu náčelníka čašníkov i hlavu náčelníka pekárov medzi svojimi sluţobníkmi. 21 A navrátil náčelníka čašníkov do jeho úradu za čašníka, a podával pohár do ruky faraonovej. 22 A náčelníka pekárov obesil, tak ako im to vyloţil Jozef. 23 Ale náčelník čašníkov nepamätal na Jozefa. Ale zabudol na neho.

Genesis 41

1 A stalo sa po celých dvoch rokoch, ţe sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, ţe hľa, stojí nad riekou. 2 A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine. 3 A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa na strane tamtých kráv na brehu rieky. 4 A tie na pohľad šeredné kravy chudé zoţraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon. 5 A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, ţe hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych. 6 A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom. 7 A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen. 8 A stalo sa ráno, ţe bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyloţil faraonovi. 9 Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia. 10 Faraon sa bol rozhneval na svojich sluţobníkov a bol ma dal pod stráţ do domu náčelníka kráľovej stráţe, mňa i náčelníka pekárov. 11 A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna. 12 A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, sluţobník náčelníka kráľovskej stráţe, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyloţil nám naše sny, obidvom vyloţil podľa toho, jaký bol ktorého sen. 13 A stalo sa, ţe jako nám vyloţil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil. 14 Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedol ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi. 15 A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyloţil. Ale ja som počul o tebe, ţe keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyloţiť.

16 A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj. 17 A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, ţe hľa stojím na brehu rieky. 18 A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine. 19 A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudobných. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v zemi Egyptskej. 20 A tie chudé kravy šeredné zoţraly tých prvých sedem kráv tučných. 21 A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, ţe by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa. 22 A zase som videl vo svojom sne, ţe hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych. 23 A hľa, za nimi vyrastalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom. 24 A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená. 25 A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť. 26 Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tieţ sedem rokov; je to jeden sen. 27 A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu. 28 To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi. 29 Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi. 30 A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem. 31 Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťaţký. 32 A ţe sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, ţe vec je istá od Boha, a ţe to Bôh učiní skoro. 33 A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muţa a nech ho ustanoví nad Egyptom. 34 Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti. 35 A nech nashromaţdia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a stráţiac zachovajú to. 36 A tie potraviny budú odloţené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom. 37 A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho sluţobníkom. 38 V tedy povedal faraon svojim sluţobníkom: Či najdeme iného takého muţa, v ktorom by bol Duch Boţí? 39 A faraon povedal Jozefovi: Pretoţe dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty. 40 Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba. 41 A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou. 42 A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz. 43 A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou. 44 A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej. 45 A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach <Vykladač-tajomstiev>, a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňazaknieţaťa z Óna, za ţenu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem.

46 A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej. 47 A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami. 48 A shromaţďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a sloţil potraviny v mestách. Potraviny podľa kaţdého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uloţil v jeho strede. 49 A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takţe prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu. 50 A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňazaknieţaťa z Óna. 51 A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses <Syn-zabudnutia>; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca. 52 Meno druhého nazval Efraim <Syn-plodnosti>; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia. 53 A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi. 54 Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb. 55 No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť. 56 A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi. 57 A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi.

Genesis 42

1 A keď videl Jakob, ţe je obilie v Egypte, riekol svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? 2 A riekol: Hľa, počul som, ţe je obilie v Egypte. Odídite ta dolu a kúpte nám odtiaľ obilia, a budeme ţiť a nezomrieme. 3 A tak odišlo dolu desať bratov Jozefových, aby nakúpili obilia z Egypta. 4 Ale Benjamina, brata Jozefovho, neposlal Jakob s jeho bratmi, lebo riekol: Aby sa mu neprihodilo nejaké nešťastie. 5 A synovia Izraelovi prišli kúpiť obilia spolu medzi inými, ktorí tieţ prišli kupovať, pretoţe bol hlad v Kananejskej zemi. 6 A Jozef bol vladárom nad zemou; on predával obilie všetkému ľudu zeme. Keď tedy prišli bratia Jozefovi, poklonili sa mu tvárou k zemi. 7 A keď videl Jozef svojich bratov, poznal ich. Ale sa staväl ku nim cudzí a hovoril s nimi tvrde a riekol im: Odkiaľ ste prišli? A oni odpovedali: Prišli sme z Kananejskej zeme, aby sme nakúpili potravín. 8 Tedy Jozef poznal svojich bratov, ale oni jeho nepoznali. 9 Vtedy sa rozpamätal Jozef na sny, ktoré sa mu snívaly o nich. A riekol im: Vyzvedači ste; prišli ste prezrieť nahé miesta zeme. 10 A oni mu povedali: Nie tak, môj pane, ale tvoji sluţobníci prišli nakúpiť potravín. 11 My všetci sme synovia jedného muţa; sme statoční ľudia; nikdy neboli tvoji sluţobníci vyzvedačmi. 12 A riekol im: Nie, ale nahé miesta zeme ste prišli vidieť. 13 A odpovedali: My dvanásti tvoji sluţobníci sme boli bratia, synovia jedného muţa, v Kananejskej zemi. A hľa, najmladší je teraz s naším otcom, a jedného niet. 14 A Jozef im riekol: To je to, čo som vám hovoril, ţe ste vyzvedači. 15 Týmto budete zkúsení: Ako ţe ţije faraon, nevyjdete odtiaľto, len ak sem prijde váš najmladší brat.

16 Pošlite jedného zpomedzi seba, aby pojal a doviedol vášho brata, a vy zostanete vo väzení, a tak budú zkúsené vaše slová, či je pri vás pravda. Jestli nie, ako ţe ţije faraon, vyzvedači ste. 17 A dal ich všetkých pod stráţ, kde boli tri dni. 18 Potom na tretí deň im povedal Jozef: Toto robte a ţite. Ja sa bojím Boha. 19 Ak ste vy statoční ľudia, jeden váš brat zostane uväznený v dome, v ktorom ste stráţení, a vy iďte a odneste obilie na zapudenie hladu zo svojich domov. 20 A svojho najmladšieho brata dovediete ku mne, a vaše slová sa dokáţu, ţe sú verné, a nezomriete. - A urobili tak. 21 Vtedy vraveli brat bratovi: Pykáme spravedlivo, lebo istá vec, ţe sme sa previnili proti svojmu bratovi. Lebo sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme; preto prišlo na nás toto súţenie. 22 A Rúben im odpovedal a riekol: Či som vám nehovoril: Nehrešte proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. A hľa, vyhľadáva sa i jeho krv. 23 A oni nevedeli, ţe Jozef rozumie, lebo im hovoril skrze tlumoča. 24 A odvrátil sa od nich a plakal a zase sa obrátil k nim a hovoril s nimi. Potom vzal Simeona od nich a poviazal ho pred ich očami. 25 A Jozef rozkázal, aby naplnili ich vrecia obilím a aby vrátili kaţdému jeho peniaze do jeho vreca, a tieţ aby im dali potravy na cestu. A urobili im tak. 26 A oni poberúc svoje obilie na svojich oslov odišli odtiaľ. 27 A keď rozviazal jeden svoje vrece, aby dal, v nocľaţišti, svojmu oslovi obrok, uvidel svoje peniaze, ktoré hľa, boly na vrchu v jeho vreci. 28 A povedal svojim bratom: Moje peniaze sú mi vrátené. Aj tu hľa, sú v mojom vreci. Vtedy ich opustila všetka odvaha. A predesení hovorili druh druhovi: Čo nám to učinil Bôh? 29 A keď prišli k Jakobovi, svojmu otcovi, do Kananejskej zeme, rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo, a vraveli: 30 Človek, pán zeme, hovoril s nami tvrde a dal nás do väzenia ako vyzvedačov zeme. 31 A povedali sme mu: My sme statoční ľudia; nikdy sme neboli vyzvedačmi. 32 Bolo nás dvanásť bratov, synov našeho otca; jedného niet, a najmladší je s naším otcom v Kananejskej zemi. 33 A človek, pán zeme, nám povedal: Po tom poznám, ţe ste statoční ľudia: Jedného svojho brata ponecháte u mňa, a to, čo je na zapudenie hladu z vašich domov, vezmite a iďte. 34 A doveďte svojho najmladšieho brata ku mne, a tak zviem, ţe nie ste vyzvedači, ale ţe ste statoční ľudia, a vtedy vám vydám vášho brata, a potom obchodujte so zemou. 35 A stalo sa, keď vyprázdňovali svoje vrecia, ţe hľa, kaţdý mal uzlík svojich peňazí vo svojom vreci. A keď videli uzly svojich peňazí, oni aj ich otec, báli sa. 36 A Jakob, ich otec, im povedal: Pripravili ste ma o deti. Jozefa niet, ani Simeona niet, a teraz vezmete Benjamina. Na mňa sa to všetko valí. 37 Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi a riekol: Zabi oboch mojich synov, ak ho nedovediem zase k tebe. Oddaj ho do mojich rúk, a ja ho navrátim k tebe. 38 A povedal: Nepojde môj syn s vami dolu. Lebo jeho brat zomrel, a pozostal iba on sám. A keby sa mu prihodilo nejaké nešťastie na ceste, ktorou pojdete, sprevadili by ste moje šediny v zármutku do hrobu.

Genesis 43

1 Ale hlad ťaţko doliehal na zem. 2 A stalo sa, keď potrovili obilie, ktoré boli doniesli z Egypta, ţe im riekol ich otec: Iďte zase, nakúpte nám niečo potravy.

3 A Júda mu takto povedal: Človek nám slávnostne osvedčil a riekol: Neuvidíte mojej tvári bez toho, ţe by bol váš brat s vami! 4 Ak tedy pošleš nášho brata s nami, pojdeme dolu a nakúpime ti potravy; 5 ale ak nepošleš, nepojdeme, lebo človek nám povedal: Neuvidíte mojej tvári bez toho, ţe by bol váš brat s vami! 6 A Izrael riekol: Prečo ste mi urobili tak zle, ţe ste povedali človekovi, ţe máte ešte brata. 7 Oni povedali: Človek sa nás veľmi vypytoval i na našu rodinu a vravel: Či ešte ţije váš otec? Či máte ešte nejakého brata? A oznámili sme mu odpovedajúc na tieto jeho slová. Či sme my mohli vedieť, ţe povie: Doveďte sem dolu svojho brata!? 8 A Júda povedal Izraelovi, svojmu otcovi: Pošli chlapca so mnou, a vstanúc pojdeme, aby sme ţili a nezomreli, i my i ty i naše drobné deti. 9 A ja ručím za neho; z mojej ruky ho budeš vyhľadávať, ak ho nedovediem k tebe a nepostavím ho pred tebou, a budem ti hriešnym po všetky dni. 10 Lebo keby sme neboli váhajúc toľko odkladali, je isté, ţe by sme sa toto uţ dvakrát boli navrátili. 11 A Izrael, ich otec, im riekol: Ak tedy musí byť tak, nuţ urobte toto: naberte do svojich nádob najlepších plodín zeme a zaneste muţovi dolu dar, trochu balzamu a trochu medu a voňavých vecí a myrry, daktylov a mandlí. 12 A vezmite dvoje peniaze do svojej ruky a vrátené peniaze, ktoré ste našli na vrchu vo svojich vreciach, zaneste zpät vo svojej ruke. Snáď je to omyl. 13 A vezmite svojho brata a vstaňte a iďte zase k muţovi. 14 A silný Bôh všemohúci nech vám dá milosť pred tým muţom, aby vám prepustil tamtoho druhého brata i Benjamina. A ja, ako som osirelý, tak i budem osirelý. 15 A muţovia vzali ten dar a vzali dvoje peniaze do svojej ruky a Benjamina. A vstali, odišli dolu do Egypta a postavili sa pred Jozefom. 16 A keď videl Jozef Benjamina s nimi, riekol tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom: Odveď tých muţov do domu, zabi dobytča a priprav, lebo muţovia budú jesť so mnou na poludnie. 17 A človek urobil, ako rozkázal Jozef, a odviedol muţov do domu Jozefovho. 18 A muţovia sa báli, ţe boli odvedení do domu Jozefovho a riekli: Pre peniaze, vrátené v našich vreciach tam po prvé, sme dovedení sem, aby to svalil na nás a aby sa vrhol na nás a vzal nás za sluhov a vzal i našich oslov. 19 A pristúpiac k muţovi, ktorý bol postavený nad domom Jozefovým, vraveli mu pri dveriach domu 20 a riekli: Počuj ma, prosím, pane. Boli sme prišli sem dolu tam po prvé, aby sme nakúpili potravy. 21 A stalo sa, keď sme prišli do nocľaţišťa a rozviazali sme svoje vrecia, ţe hľa, peniaze jedného kaţdého boly na vrchu v jeho vreci, naše peniaze, v plnej svojej váhe, a doniesli sme ich zpät vo svojej ruke. 22 A doniesli sme aj druhé peniaze vo svojej ruke, aby sme nakúpili potravy. Nevieme, kto vloţil naše peniaze do našich vriec. 23 Na to povedal on: Pokoj vám o to! Nebojte sa. Váš Bôh a Bôh vášho otca vám dal poklad do vašich vriec. Vaše peniaze došly ku mne. A vyviedol k nim Simeona. 24 A tak voviedol človek muţov do domu Jozefovho. A dal im vody, a umyli si nohy. A dal ich oslom obrok. 25 A oni pripravili dar, kým neprišiel Jozef na poludnie, lebo počuli, ţe tam budú jesť chlieb. 26 Keď potom prišiel Jozef domov, doniesli mu dar, ktorý mali vo svojej ruke, do domu, a klaňali sa mu k zemi. 27 A pýtal sa ich, ako sa majú, a riekol: Či sa má dobre váš starý otec, o ktorom ste hovorili? Či ešte ţije? 28 Oni odpovedali: Dobre sa má tvoj sluţobník, náš otec; ešte ţije, a skloniac sa klaňali sa mu. 29 A pozdvihnúc svoje oči videl Benjamina, svojho brata, syna svojej matky, a riekol: Či je toto ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? A riekol: Nech ti je Bôh milosrdný, môj synu! 30 A Jozef sa ponáhľal, lebo sa vzrušily jeho vnútornosti pri pohľade na jeho brata, a hľadal miesto, kde by mohol plakať, a vojdúc do svojej izby, tam plakal.

31 Potom si umyl tvár a zase vyšiel a premáhal sa a riekol: Klaďte chlieb! 32 A jemu poloţili osobitne a im tieţ osobitne, jako aj Egypťanom, ktorí jedli s ním, osobitne. Lebo Egypťania nemôţu jesť chlieb s Hebrejmi, pretoţe je to ohavnosťou Egypťanom. 33 A sedeli pred ním prvorodený podľa svojho prvorodenstva a mladší podľa svojho mladšieho veku. A muţovia sa divili pozerajúc jeden na druhého. 34 A Jozef berúc početné diely zpred seba podával im. Ale Benjaminovi sa dostalo takého dielu viac ako všetkým, päťkrát toľko jako druhým, a pili a hojne sa napili s ním.

Genesis 44

1 A rozkázal tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom, a riekol: Naplň vrecia muţov potravou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vloţ kaţdému jeho peniaze na vrch do jeho vreca, 2 a môj pohár, ten strieborný pohár, vloţ na vrch do vreca najmladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefovho, ktoré hovoril. 3 Ráno, keď bolo svetlo, boli muţovia prepustení, oni aj ich osli. 4 No, keď tak asi vychádzali z mesta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol postavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých muţov, a keď ich dostihneš, povieš im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? 5 Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili! 6 A dohoniac ich hovoril im tieto slová. 7 A oni mu povedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeţe by učinili tvoji sluţobníci takú vec?! 8 Hľa, striebro, ktoré sme našli na vrchu vo svojich vreciach, sme doniesli zpät k tebe z Kananejskej zeme a jako by sme tedy ukradli z domu tvojho pána striebro alebo zlato?! 9 U ktorého z tvojich sluţobníkov by sa našiel, ten nech zomrie, a my tieţ budeme sluţobníkmi môjho pána. 10 A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa najde, bude mi sluhom, a vy budete bez viny. 11 Vtedy sloţili rýchle kaţdý svoje vrece na zem, a kaţdý rozviazal svoje vrece. 12 A prehľadával; započal u najstaršieho a dokončil u najmladšieho, a pohár sa našiel - vo vreci Benjaminovom. 13 Vtedy roztrhli svoje rúcha, a kaţdý naloţil svoj náklad na svojho osla, a vrátili sa do mesta. 14 A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefovho, ktorý bol ešte tam, a padli pred ním na zem. 15 A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vykonali? Či neviete, ţe človek, ako som ja, istotne veští a zvie i také veci? 16 A Júda povedal: Čo povieme môjmu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedlníme? Bôh našiel neprávosť tvojich sluţobníkov. Hľa, sme sluţobníci môjho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár. 17 A Jozef riekol: Kdeţe by som to urobil! Muţ, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi. 18 Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj sluţobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho sluţobníka, lebo ty si jako sám faraon. 19 Môj pán sa pýtal svojich sluţobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata? 20 A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje. 21 A ty si riekol svojim sluţobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl. 22 Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie. 23 Ale ty si riekol svojim sluţobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!

24 A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu sluţobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána, 25 a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy, 26 ţe sme povedali: Nemôţeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muţa bez toho, ţe by náš najmladší brat bol s nami. 27 A tvoj sluţobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, ţe mi len dvoch porodila moja ţena. 28 Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, ţe ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz. 29 A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu. 30 A tak teraz, keď prijdem k tvojmu sluţobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou, 31 nuţ bude, keď uvidí, ţe nieto chlapca, ţe zomrie ţiaľom, a tak sprevadia tvoji sluţobníci šediny tvojho sluţobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu. 32 Lebo tvoj sluţobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni. 33 Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj sluţobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi. 34 Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!

Genesis 45

1 Tu sa Jozef nemohol ďalej zdrţať ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom. 2 A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom faraonov. 3 A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte ţije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním. 4 Ale Jozef riekol svojim bratom: Noţe pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. 5 Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, ţe ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho ţivota ma poslal Bôh pred vami. 6 Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani ţať. 7 A Bôh ma poslal pred vami poloţiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri ţivote. Bolo to na veľkú záchranu. 8 A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh, a učinil ma otcom faraonovi a pánom celému jeho domu a panovníkom v celej zemi Egyptskej. 9 Ponáhľajte sa a iďte hore k môjmu otcovi a poviete mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egypta. Poď dolu ku mne a nemeškaj! 10 A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blízko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drobné stádo i tvoj statok i všetko, čo máš. 11 Tam ťa budem zaopatrovať potravou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si neprišiel na mizinu ty i tvoj dom i všetko, čo je tvoje. 12 A hľa, vaše oči vidia aj oči môjho brata Benjamina, ţe vám to hovoria moje ústa. 13 A povedzte môjmu otcovi o všetkej mojej sláve tu v Egypte a o všetkom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a dopravte môjho otca sem dolu. 14 A padol Benjaminovi, svojmu bratovi, okolo krku a plakal, i Benjamin plakal na jeho krku.

15 A bozkal všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. A potom uţ hovorili jeho bratia s ním. 16 Potom sa počula zvesť o tom v dome faraonovom, ţe vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho sluţobníkom. 17 A faraon riekol Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naloţte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananejskej zeme 18 a vezmite svojho otca a svoje domácnosti a prijdite ku mne, a dám vám dobré Egyptskej zeme, a jedzte tuk zeme. 19 A tebe sa prikazuje: Toto urobte: vezmite si z Egyptskej zeme vozy pre svoje drobné deti a pre svoje ţeny a vezmete svojho otca a prijdete! 20 A nech vám je nie ľúto pri pohľade na váš nábytok, lebo dobré celej Egyptskej zeme je vaše. 21 A synovia Izraelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa rozkazu faraonovho a dal im aj potravy na cestu. 22 A kaţdému z nich dal po dvoje šiat na premenu, ale Benjaminovi dal tristo striebra a pätoro slávnostných šiat na premenu. 23 A svojmu otcovi poslal podľa toho: desať oslov, ktorí niesli z dobrých vecí Egypta, a desať oslíc, ktoré niesly obilie a chlieb a pokrm jeho otcovi na cestu. 24 A poslal svojich bratov a išli. A riekol im: Nevaďte sa na ceste! 25 A tak odišli z Egypta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svojmu otcovi. 26 A zvestovali mu a riekli: Jozef ešte ţije a panuje v celej Egyptskej zemi! Ale jeho srdce zmeravelo, lebo im neveril. 27 A rozprávali mu všetky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, oţil duch Jakoba, ich otca. 28 A Izrael povedal: To je dosť. Jozef, môj syn, ešte ţije. Pojdem a uvidím ho, prv ako zomriem.

Genesis 46

1 A tak sa rušal Izrael i so všetkým, čo mal. A keď prišiel do Bér-šeby, obetoval tam obeti Bohu svojho otca Izáka. 2 A Bôh povedal Izraelovi vo videní vnoci a riekol: Jakobe, Jakobe! A on odpovedal: Tu som. 3 A riekol: Ja som ten silný Bôh, Bôh tvojho otca. Neboj sa odísť dolu do Egypta, lebo ťa tam učiním veľkým národom. 4 Ja pojdem s tebou dolu do Egypta, a je ťa tieţ odtiaľ zase vyvediem hore. A Jozef poloţí svoju ruku na tvoje oči. 5 Potom vstal Jakob z Bér-šeby, a synovia Izraelovi vzali Jakoba, svojho otca, a svoje drobné deti a svoje ţeny na vozy, ktoré poslal faraon, aby ho vzali a doviezli. 6 A vzali svoj dobytok i svoje imanie, ktorého nadobudli v Kananejskej zemi, a prišli do Egypta, Jakob i všetko jeho semeno s ním. 7 Svojich synov a synov svojich synov so sebou, svoje dcéry a dcéry svojich synov a všetko svoje semeno doviedol so sebou do Egypta. 8 A toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta: Jakob a jeho synovia. Prvorodený Jakobov Rúben. 9 A synovia Rúbenovi: Chanoch a Fallu, Checron a Charmi. 10 A synovia Simeonovi: Jemuel, Jamín, Ohad, Jachín, Cochár a Saul, syn ţeny Kananejky. 11 A synovia Léviho: Geršon, Kehát a Merári. 12 A synovia Júdovi: Ér, Onan, Šela, Fáres a Zárach. Ale Ér a Onan zomreli v Kananejskej zemi. A synovia Fáresovi boli: Checron a Chamúl. 13 A synovia Izachárovi: Tola, Fuva, Jób a Šimron. 14 A synovia Zabulonovi: Séred, Elon a Jachleel.

15 To boli synovia Leini, ktorých porodila Jakobovi v Pádan-arame, i Dínu, jeho dcéru. Všetkých duší jeho synov a jeho dcér bolo tridsaťtri. 16 A synovia Gádovi: Cifjon, Chagi, Šúni, Ecbon, Éri, Aródi a Areli. 17 A synovia Aserovi: Jimna, Jišva, Jišvi, Beria a Séracha, ich sestra. A synovia Beriovi: Chéber a Malkiel. 18 To boli synovia Zilfini, ktorú dal Lában Lei, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, šestnásť duší. 19 Synovia Rácheli, ţeny Jakobovej: Jozef a Benjamin. 20 A Jozefovi sa narodili v Egyptskej zemi dvaja synovia, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-knieţaťa z Óna: Manassesa a Efraima. 21 A synovia Benjaminovi: Bela, Bécher a Ašbél, Géra a Naamán, Échi a Roš, Muppím, Chuppím a Áred. 22 To boli synovia Ráchelini, ktorých porodila Jakobovi, všetkých duší štrnásť. 23 A synovia Dánovi: Chuším. 24 A synovia Naftaliho: Jachcel, Gúni, Jecer a Šillem. 25 To boli synovia Bilhini, ktorú dal Lában Rácheli, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, všetkých duší sedem. 26 Všetkých duší, ktoré prišly Jakobovi do Egypta, pošlých z jeho bedra, krome ţien synov Jakobových, všetkých duší bolo šesťdesiatšesť. 27 A k tomu synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, dve duše. Všetkých duší domu Jakobovho, ktoré prišly do Egypta bolo sedemdesiat. 28 A Júdu poslal pred sebou k Jozefovi, aby mu, idúcemu pred ním, ukázal cestu do Gózena. A tak prišli do zeme Gózena. 29 A Jozef zapriahol do svojho voza a išiel hore vústrety Izraelovi, svojmu otcovi, do Gózena. A keď sa mu ukázal, padol mu kolo krku a plakal dlho na jeho krku. 30 A Izrael povedal Jozefovi: Teraz nech uţ zomriem, keď som videl tvoju tvár, lebo ešte ţiješ. 31 A Jozef riekol svojim bratom a domu svojho otca: Odídem hore a oznámim faraonovi a poviem mu: Moji bratia a dom môjho otca, ktorí bývali v Kananejskej zemi, prišli ku mne. 32 Ale muţovia sú pastieri stáda, lebo sa zaoberajú dobytkom a dohnali aj svoje drobné stádo a svoj hovädzí dobytok i všetko, čo majú, dopravili. 33 A bude, keď vás povolá faraon a povie: Čo je vaše zamestnanie? 34 Odpoviete: Tvoji sluţobníci zaoberali sa stádochovom od svojej mladosti a tak aţ doteraz, i my i naši otcovia. To tak poviete nato, aby ste bývali v zemi Gózena. Lebo ohavnosťou je Egypťanom kaţdý, kto pasie stádo.

Genesis 47

1 Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena. 2 A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich muţov, a postavil ich pred faraonom. 3 A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji sluţobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia. 4 A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji sluţobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji sluţobníci v zemi Gózena. 5 A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, ţe sú medzi nimi súci muţovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja. 7 Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob poţehnal faraona.

8 A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho ţivota? 9 A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho ţivota a nedosiahly počtu dní rokov ţivota mojich otcov za dní ich putovania. 10 A Jakob poţehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej. 11 A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon. 12 A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí. 13 A nebolo chleba v celej zemi, pretoţe bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu. 14 A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho. 15 A keď uţ nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď uţ nieto peňazí? 16 A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak uţ nieto peňazí. 17 Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok. 18 A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, ţe sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme. 19 Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem sluţobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme ţili a nepomreli, a nespustne zem. 20 A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali kaţdý svoje pole, pretoţe silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi. 21 A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý. 22 Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme. 23 A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem. 24 A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom. 25 A povedali: Zachoval si nás pri ţivote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme sluţobníkmi faraonovi. 26 A Jozef to učinil zákonom aţ do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou. 27 A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a mnoţili sa veľmi. 28 A Jakob ţil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho ţivota, bolo sto štyridsať sedem rokov. 29 A priblíţily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, poloţ, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte. 30 Ale budem leţať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova. 31 Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.

Genesis 48

1 A stalo sa po týchto udalostiach, ţe povedali Jozefovi: Hľa, tvoj otec je nemocný. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Manassesa a Efraima. 2 A oznámili Jakobovi a riekli: Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe. A Izrael sa posilnil a posadil sa na posteli. 3 A Jakob riekol Jozefovi: Silný Bôh všemohúci sa mi ukázal v Lúze, v Kananejskej zemi, a poţehnal ma 4 a riekol mi: Hľa, rozplodím ťa a rozmnoţím ťa a učiním ťa hromadou národov a dám túto zem tvojmu semenu po tebe za večné vlastníctvo. 5 A tak teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyptskej zemi, prv ako som ja prišiel k tebe do Egypta, sú moji, Efraim a Manasses, a budú mi jako Rúben a Simeon. 6 Ale tvoj rod, tvoje deti, ktoré splodíš po nich, budú tvoje; budú sa menovať menom svojich bratov vo svojom dedičstve. 7 Lebo keď som ja prišiel z Pádana, zomrela mi Rácheľ v Kananejskej zemi na ceste, keď uţ nebolo ďaleko do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to je Betlehem. 8 A keď videl Izrael synov Jozefových, riekol: Kto sú títo? 9 A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi dal Bôh tu. A riekol: Doveď ich, prosím, ku mne, a poţehnám ich. 10 A oči Izraelove boly ťaţké od staroby; nemohol vidieť, a Jozef ich priviedol k nemu, a on ich bozkával a objímal ich. 11 A Izrael riekol Jozefovi: Nemyslel som, ţe by som voľakedy videl tvoju tvár, a hľa, Bôh mi dal vidieť i tvoje semeno. 12 Potom ich odviedol Jozef od jeho kolien a poklonil sa tvárou k zemi. 13 A Jozef ich pojal oboch, Efraima do svojej pravej ruky, z ľavej strany Izraelovi, a Manassesa do svojej ľavej ruky, z pravej strany Izraelovi, a doviedol ich k nemu. 14 A Izrael vystrel svoju pravú ruku a poloţil ju na hlavu Efraimovi, ktorý bol mladší, a svoju ľavú ruku poloţil na hlavu Manassesovu prekríţiac svoje ruky s rozmyslom, lebo Manasses bol prvorodený. 15 A poţehnal Jozefa a riekol: Bôh, pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Bôh, ktorý ma opatroval <Hebrejsky: pásol> celý môj ţivot aţ do tohoto dňa, 16 ten Anjel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého, nech poţehná týchto mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich otcov, Abraháma a Izáka, a čo do mnoţstva nech sa aţ hemţia prostred zeme. 17 A keď videl Jozef, ţe jeho otec poloţil svoju pravú ruku na hlavu Efraimovu, neľúbilo sa mu to, a pochytil ruku svojho otca, aby ju preniesol s hlavy Efraimovej na hlavu Manassesovu. 18 A Jozef povedal svojmu otcovi: Nie tak, môj otče, lebo toto je prvorodený; poloţ svoju pravicu na jeho hlavu. 19 Ale jeho otec odoprel a riekol: Viem, môj synu, viem, aj on bude ľudom a on tieţ bude veľký, avšak jeho mladší brat bude väčší od neho, a jeho semeno bude početným medzi národami. 20 A poţehnal ich toho dňa a riekol: Tebou bude dávať poţehnanie Izrael a povie: Nech ťa učiní Bôh ako Efraima a Manassesa! A postavil Efraima pred Manassesa. 21 A Izrael riekol Jozefovi: Hľa, ja uţ zomriem, ale Bôh bude s vami a navráti vás do zeme vašich otcov. 22 A ja som ti dal jeden diel nad tvojich bratov, ktorý som vzal z ruky Amoreja svojím mečom a svojím lukom.

Genesis 49

1 A Jakob povolal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v pozdejších dňoch. 2 Shromaţdite sa a počujte, synovia Jakobovi, počujte Izraela, svojho otca! 3 Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, predné dôstojnosti a predné moci. 4 Zkypenie u teba jako zkypenie vody; nebudeš vynikať, lebo si vystúpil na loţu svojho otca. Vtedy si poškvrnil moju posteľ vystúpiac na ňu.

5 Simeon a Lévi sú bratia; ich meče sú nástrojmi ukrutnosti. 6 Nech nevojde moja duša do ich rady a moja sláva nech sa nepripojí k ich shromaţdeniu, lebo vo svojom hneve zavraţdili muţa a vo svojej samovôli podrezali volovi ţily. 7 Zlorečený ich hnev, pretoţe bol násilnícky, a ich prchlivosť, pretoţe bola tvrdá. Rozdelím ich v Jakobovi a rozptýlim ich v Izraelovi. 8 Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvojho otca. 9 Júda je ľvíča. Od lúpeţe, môj synu, odišiel si hore. Sklonil sa, leţí jako lev a jako ľvica; kto ho zobudí, aby vstal?! 10 Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo <Pokojný>, a jeho budú poslúchať národy. 11 Priviaţe svoje osľa na vinič a na výbornú révu syna svojej oslice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hrozna svoj odev. 12 Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko. 13 Zabulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prístavom lodí, a jeho hranica sa potiahne na Sidon. 14 Izachár, kostnatý osol silný, ktorý leţí medzi dvoma ohradami. 15 Keď uvidí odpočinok, ţe je dobrý, a zem, ţe je rozkošná, zohne svoje plece, aby niesol bremä a slúţiac bude dávať daň. 16 Dán, bude súdiť svoj ľud ako jedno z pokolení Izraelových. 17 Dán bude hadom na ceste, jedovatým hadom rohatým na chodníku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jazdec nazad. 18 Na tvoje spasenie očakávam, Hospodine! 19 Gád, zástup ho bude sovierať, ale naposledy on sovrie. 20 Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať rozkošné potraviny kráľovské. 21 Naftali, vypustená jelenica, ktorý dáva krásne reči. 22 Jozef je syn plodného stromu, syn plodného stromu nad prameňom; jeho letorasty vychádzajú na múr. 23 Boli ho naplnili horkosťou; strieľali do neho a útočili na neho strelci, strieľajúci strely z lučišťa. 24 No, jeho lučište zostalo v sile, a pruţnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jakobovho, odtiaľ pastier, kameň Izraelov, 25 od silného Boha, Boha tvojho otca, ktorý ti bude pomáhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa poţehná poţehnaním neba s hora, poţehnaniami hlbiny, ktorá sa rozkladá pod zemou dole, poţehnaniami pŕs a lona. 26 Poţehnania tvojho otca budú mocnejšie ako boly poţehnania mojich predkov, a to aţ po hranice večných brehov; budú sloţené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov. 27 Benjamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpeţ a na večer rozdelí korisť. 28 To všetko sú pokolenia Izraelove, ktorých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a poţehnal ich, kaţdého z nich poţehnal podľa toho, jaké bolo ktorého poţehnanie. 29 A prikázal im a riekol im: Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma k mojim otcom, do jaskyne, ktorá je na poli Efrona Hetejského, 30 v jaskyni, ktorá je na poli Machpela, ktorá je naproti Mamremu, v Kananejskej zemi, ktorú to jaskyňu kúpil Abrahám i s poľom od Efrona Hetejského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište. 31 Tam pochovali Abraháma i Sáru, jeho ţenu; tam pochovali Izáka i Rebeku, jeho ţenu, a tam som ja pochoval Leu. 32 Pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta. 33 A keď prestal Jakob prikazovať svojim synom, vyloţil svoje nohy na posteľ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.

Genesis 50

1 Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho. 2 A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela. 3 A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte, 5 ţe môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja uţ zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim. 6 A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou. 7 A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci sluţobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme 8 i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena. 9 A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takţe to bol tábor veľmi veliký. 10 A prišli aţ k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi ţalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní. 11 A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťaţký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim <Smútok-Egypťanov>, ktorý je za Jordánom. 12 A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal, 13 totiţ jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu. 14 Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď uţ tedy bol pochoval svojho otca. 15 A keď videli bratia Jozefovi, ţe ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali. 16 Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal: 17 Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie sluţobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili. 18 A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi sluţobníkmi. 19 Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha? 20 Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri ţivote. 21 A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu. 22 A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef ţil sto desať rokov. 23 A Jozef videl Efraimových synov aţ tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove. 24 A Jozef riekol svojim bratom: Ja uţ zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. 25 A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto. 26 A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vloţený do rakvi v Egypte.

Exodus 1

1 Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Kaţdý prišiel so svojím domom. 2 Rúben, Simeon, Lévi a Júda, 3 Izachár, Zabulon a Benjamin, 4 Dán, Naftali, Gád a Aser. 5 A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte. 6 A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie. 7 A synovia Izraelovi sa plodili a hemţili a mnoţili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem. 8 Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa. 9 A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my. 10 Noţe buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnoţil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, ţe by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme. 11 Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraonovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses. 12 Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa mnoţil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových. 13 A Egypťania podrobovali synov Izraelových v sluţbu ukrutne ich utláčajúc. 14 A strpčovali ich ţivot tvrdou prácou, blatom a tehlami, a všelijakou prácou na poli, a k tomu kaţdou inou svojou prácou, ktorú konali nimi, ukrutne ich utláčajúc. 15 A egyptský kráľ rozkázal porodným babám hebrejským, z ktorých jednej bolo meno Šifra, a druhej Pua, 16 a povedal: Keď budete pomáhať hebrejským ţenám pri pôrode a budete hľadieť na rodenie, vtedy, ak bude syn, zabijete ho, a keď dcéra, bude ţiť. 17 Ale baby sa bály Boha, a neurobily tak, ako im hovoril egyptský kráľ, leţ nechaly chlapcov ţiť. 18 A egyptský kráľ povolal baby a povedal im: Prečo ste to urobily, ţe ste nechaly chlapcov ţiť? 19 A baby riekly faraonovi: Hebrejky nie sú jako egyptské ţeny, lebo tie sú zdravé a silné; prv ako k nim prijde baba, porodia. 20 A Bôh učinil dobre babám, a ľud sa mnoţil a mocneli veľmi. 21 A stalo sa, keď sa baby bály Boha, ţe im učinil domy. 22 A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Kaţdého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a kaţdú dcéru necháte ţiť.

Exodus 2

1 A nejaký muţ z domu Léviho odišiel a vzal si za ţenu dcéru z pokolenia Léviho. 2 A ţena počala a porodila syna a vidiac ho, ţe je krásny, kryla ho tri mesiace. 3 A keď ho uţ nemohla ďalej ukryť, vzala pre neho koš z trsti a omazala ho glejovinou a smolou, vloţila do neho dieťa a potom poloţila do rákosia pri brehu rieky. 4 A jeho sestra sa postavila zďaleka, aby zvedela, čo sa s ním bude diať. 5 V tom sišla dcéra faraonova na pokraj rieky kúpať sa, a jej dievčatá sa prechádzaly popri rieke. A keď uvidela koš medzi rákosím, poslala svoju dievku a vzala ho. 6 A otvoriac koš uvidela ho, dieťa, a hľa, plačúce chlapča. A zľutovala sa nad ním a riekla: Toto je z hebrejských detí. 7 A jeho sestra povedala dcére faraonovej: Či mám ísť a zavolať ti ţenu dojku, z hebrejských ţien, aby ti odchovala dieťa?

8 A dcéra faraonova jej riekla: Iď! A deva išla a zavolala matku dieťaťa. 9 A dcéra faraonova jej riekla: Odnes toto dieťa a odchovaj mi ho, a ja ti dám tvoju mzdu. A ţena vzala dieťa a chovala ho. 10 A keď odrástlo dieťa, doviedla ho k dcére faraonovej. A bol jej za syna, a nazvala jeho meno Mojţiš <Vytiahnutý>, a riekla: Lebo som ho vytiahla z vody. 11 A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojţiš, ţe vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťaţkú prácu. A videl egyptského muţa, ktorý bil hebrejského muţa, jedného z jeho bratov. 12 A obzrúc sa sem i ta a vidiac, ţe nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku. 13 Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí muţovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blíţneho? 14 Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieţa alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojţiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie. 15 A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojţiša. Ale Mojţiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni. 16 A madianský kňaz mal sedem dcér, ktoré prišly a ťahaly vodu a nalievaly do válovov, aby napojily stádo oviec a kôz svojho otca. 17 Ale prijdúc pastieri odohnali ich. Vtedy vstal Mojţiš a pomohol im a napojil ich stádo. 18 Keď potom prišly k Reguelovi, svojmu otcovi, povedal: Prečo ste sa dnes poponáhľaly a prišly ste tak skoro? 19 A ony riekly: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z ruky pastierov, ba ešte nám i naťahal vody a napojil stádo. 20 A povedal svojim dcéram: A kdeţe je? Prečo ste tam nechaly človeka? Zavolajte ho, a bude jesť chlieb. 21 A Mojţiš privolil bývať s muţom. A Reguel dal Mojţišovi Ciporu, svoju dcéru za ţenu. 22 A porodila syna, a nazval jeho meno Geršom <Vyhnanec>, lebo povedal: Pohostín som v cudzej zemi. 23 A stalo sa po dlhom čase, ţe zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťaţkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty. 24 A Bôh počul ich nárek, a Bôh sa rozpamätal na svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom. 25 A Bôh videl synov Izraelových a Bôh zvedel.

Exodus 3

1 A Mojţiš pásol stádo Jetra, svojeho svokra, kňaza-knieţaťa Madianska. A zahnal pozvoľna stádo aţ za púšť a prišiel k vrchu Boţiemu, k Horebu. 2 A ukázal sa mu anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostredku kra. A videl, ţe hľa, ker horí ohňom, a ker nie je ztrávený od ohňa. 3 A Mojţiš povedal: Noţe nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nezhorí ker. 4 A Hospodin videl, ţe odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojţišu, Mojţišu! A on odpovedal: Tu som. 5 A riekol: Nepribliţuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. 6 A riekol: Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojţiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha. 7 A Hospodin riekol: Istotne som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich krik pre tých, ktorí ho honia, lebo znám jeho bolesti 8 a sostúpil som, aby som ho vytrhol z ruky Egypťanov a aby som ho vyviedol z tej zeme hore do zeme, dobrej a priestrannej, do zeme, oplývajúcej mliekom a medom, na miesto Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

9 A teraz hľa, krik synov Izraelových prišiel ku mne a videl som aj útisk, ktorým ich utiskujú Egypťania. 10 Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi, a vyveď môj ľud, synov Izraelových, z Egypta. 11 Ale Mojţiš povedal Bohu: Kto som ja, aby som išiel k faraonovi a aby som vyviedol synov Izraelových z Egypta?! 12 A riekol: Však budem s tebou. A toto ti bude znamením, ţe som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúţiť Bohu na tomto vrchu. 13 A Mojţiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? 14 A Bôh riekol Mojţišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám. 15 A ešte riekol Bôh Mojţišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. 16 Iď a shromaţdíš starších Izraelových a povieš im: Hospodin, Bôh vašich otcov, sa mi ukázal, Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, a riekol: Istotne vás navštívim i to, čo sa vám vykonalo v Egypte. 17 A riekol som: Vyvediem vás z egyptského trápenia hore do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom. 18 A poslúchnu na tvoj hlas. A vojdeš ty i starší Izraelovi k egyptskému kráľovi a poviete mu: Hospodin, Bôh Hebrejov, sa stretol s nami, a tak teraz nech ideme, prosíme, cesty troch dní na púšť, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu. 19 No, ja viem, ţe egyptský kráľ vám nedá, aby ste išli, ale keď nie, istotne potom, prinútený silnou rukou. 20 A preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všelijakými svojimi divy, ktoré učiním prostred neho. A potom vás prepustí. 21 A dám tomuto ľudu milosť v očiach Egypťanov, a bude, keď pojdete, nepojdete prázdni. 22 Ale ţena vyţiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá pohostíni v jej dome, strieborné klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a pokladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.

Exodus 4

1 A Mojţiš odpovedal a riekol: Ale hľa, neuveria mi, a neposlúchnu môjho hlasu, pretoţe povedia: Neukázal sa ti Hospodin. 2 A Hospodin mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on odpovedal: Palica. 3 A riekol: Hoď ju na zem! A keď ju hodil na zem, obrátila sa na hada. A Mojţiš utekal pred ním. 4 Ale Hospodin riekol Mojţišovi: Vystri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vystrel svoju ruku a lapil ho. A obrátil sa v jeho ruke na palicu. 5 Aby vraj vraveli, ţe sa ti ukázal Hospodin, Bôh ich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. 6 A ešte mu riekol Hospodin: Noţe vloţ svoju ruku za svoje ňádra! A vloţil svoju ruku za svoje ňádra. A keď ju vyňal, tu hľa, jeho ruka bola malomocná, biela jako sneh. 7 A riekol: Daj zase svoju ruku do svojich ňáder! A zase dal svoju ruku do svojich ňáder. A keď ju vyňal zo svojich ňáder, tu hľa, bola zase zdravá jako iné jeho telo. 8 A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia. 9 A bude, ak by neuverili ani obom týmto znameniam a neposlúchli na tvoj hlas, vtedy naberieš vody z rieky a vyleješ na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z rieky, sa premení a obráti sa na suchej zemi na krv. 10 A Mojţiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím sluţobníkom, lebo ja som ťaţkých úst a ťaţkého jazyka. 11 Na to mu riekol Hospodin: Ktoţe dal ústa človekovi alebo kto môţe učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin?

12 A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ústami a vyučím ťa, čo máš hovoriť. 13 A Mojţiš povedal: Pozri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš poslať. 14 Vtedy sa zanietil hnev Hospodinov na Mojţiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, ţe on istotne bude hovoriť a tieţ hľa, ide ti vústrety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srdci. 15 Budeš jemu hovoriť a vloţíš slová do jeho úst, a ja budem s tvojimi ústami a s jeho ústami a naučím vás, čo máte robiť. 16 A on bude za teba hovoriť ľudu, a bude tak, ţe on ti bude ústami a ty mu budeš Bohom. 17 A túto palicu si vezmeš do svojej ruky, ktorou budeš činiť tie znamenia. 18 Vtedy išiel Mojţiš a navrátil sa k Jetrovi, svojmu svokrovi, a povedal mu: Nech, prosím, idem a navrátim sa ku svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a pozriem, či ešte ţijú. A Jetro povedal Mojţišovi: Iď v pokoji. 19 A Hospodin riekol Mojţišovi v Madiansku: Idi, navráť sa do Egypta, lebo uţ pomreli všetci tí muţovia, ktorí hľadali tvoju dušu. 20 A Mojţiš vzal svoju ţenu i svojich synov, posadil ich na osla a vrátil sa do Egyptskej zeme. A Mojţiš vzal palicu Boţiu do svojej ruky. 21 Potom riekol Hospodin Mojţišovi: Keď ideš, aby si sa vrátil do Egypta, hľaď, aby si všetky tie zázraky, ktoré som poloţil do tvojej ruky, učinil pred faraonom, a ja zatvrdím jeho srdce, a neprepustí ľudu. 22 A povieš faraonovi: Takto hovorí Hospodin: Môj syn, môj prvorodený, je Izrael. 23 Povedal som ti: Prepusti môjho syna, aby mi slúţil. Ale si odoprel a nechcel si ho prepustiť. Preto hľa, zabijem tvojho syna, tvojho prvorodeného. 24 A stalo sa na ceste, v nocľaţišti, ţe sa s ním stretol Hospodin a hľadal ho zabiť. 25 Vtedy vzala Cippora nôţ, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, ţe si mi ţeníchom krvi! 26 A upustil od neho. Vtedy riekla: Ţeních krvi, pre obriezky. 27 A Hospodin riekol Áronovi: Idi v ústrety Mojţišovi na púšť! A išiel a stretol sa s ním na vrchu Boţom a bozkal ho. 28 A Mojţiš vyrozprával Áronovi všetky slová Hospodinove, ktorý ho poslal, aj o všetkých znameniach, ktoré mu prikázal činiť. 29 A tak išiel Mojţiš a Áron, a shromaţdili všetkých starších zo synov Izraelových. 30 A Áron hovoril všetky slová, ktoré hovoril Hospodin Mojţišovi, a činil znamenia pred očami ľudu. 31 A ľud uveril. A keď počuli, ţe Hospodin navštívil synov Izraelových a ţe videl ich trápenie, sklonili svoje hlavy a klaňali sa.

Exodus 5

1 Potom prišli, Mojţiš a Áron, a riekli faraonovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Prepusti môj ľud, aby mi slávil slávnosť na púšti. 2 Ale faraon odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izraela? Neznám Hospodina ani neprepustím Izraela. 3 A riekli: Bôh Hebrejov sa stretol s nami. Noţe nech ideme, prosíme, tri dni cesty na púšť a obetujeme Hospodinovi, svojmu Bohu, aby nedopustil na nás moru alebo meča. 4 A egyptský kráľ im povedal: Prečo vy, Mojţišu a Árone, chcete uvoľniť ten ľud od jeho prác? Iďte ku svojim robotám! 5 A faraon povedal ešte: Hľa, uţ teraz je mnoho ľudu v zemi, a zdrţujete ich od ich robôt. 6 A faraon prikázal toho dňa pohoničom, ktorí boli nad ľudom, a jeho úradníkom a povedal: 7 Nebudete viacej dávať ľudu slamy na robenie tehiel ako doteraz. Nech idú sami a sbierajú si slamu.

8 Ale ten istý počet tehiel, ktorý robili dosiaľ, im naloţte i ďalej, neujmete ničoho z neho, lebo sú leniví a zaháľajú a preto kričia, poďme vraj a obetujme svojmu Bohu! 9 Nech ťaţko dolieha robota na tých muţov, a nech pracujú v nej, aby nedbali na falošné slová. 10 A tak vyšli pohoniči ľudu a jeho úradníci a vraveli ľudu: Takto hovorí faraon: Nebudem vám dávať slamy. 11 Iďte sami, berte si slamu odtiaľ, kde najdete, lebo nič sa neujme z vašej práce. 12 Vtedy sa rozbehol ľud po celej Egyptskej zemi, aby trhal strnište miesto slamy. 13 A pohoniči ich nútili a vraveli: Vykonajte svoju prácu, kaţdý deň to, čo ste povinní, jako vtedy, keď bolo slamy. 14 A úradníci synov Izraelových, ktorých ustanovili nad nimi pohoniči faraonovi, boli bití, a vraveli im: Prečo ste nevykonali svojej úlohy, ani včera ani dnes, tak aby ste boli spravili toľko tehiel ako driev? 15 A úradníci synov Izraelových prišli a kričali k faraonovi a vraveli: Prečo tak robíš svojim sluţobníkom? 16 Slamy sa nedáva svojim sluţobníkom a hovoria nám: Robte tehly! A hľa, tvoji sluţobníci sú bití, a tvoj ľud hreší. 17 A on povedal: Zaháľate, zaháľate, preto hovoríte: Poďme, obetujme Hospodinovi! 18 A tak teraz iďte, robte! A slamy sa vám nebude dávať, ale uloţený počet tehiel dáte. 19 A úradníci synov Izraelových videli, ţe je s nimi zle, pretoţe im bolo povedané: Neujmete z počtu svojich tehiel, ktoré máte vystanoviť v ktorý deň. 20 A stretli Mojţiša a Árona, ktorí im stáli oproti, keď vychádzali od faraona, 21 a povedali im: Nech pohliadne na vás Hospodin a súdi, lebo ste zosmradili náš čuch v očiach faraonových a v očiach jeho sluţobníkov a dali ste meč do ich ruky, aby nás pobili. 22 A Mojţiš sa navrátil k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo si učinil tak zle tomuto ľudu? Prečo si ma poslal? 23 Lebo odvtedy, odkedy som vošiel k faraonovi, aby som s ním hovoril v tvojom mene, robí zle tomuto ľudu, a vytrhnúť nevytrhol si svojho ľudu z jeho moci.

Exodus 6

1 Tu riekol Hospodin Mojţišovi: Teraz uvidíš, čo učiním faraonovi. Lebo, prinútený silnou rukou prepustí ich, a prinútený silnou rukou, vyţenie ich zo svojej zeme. 2 A ďalej hovoril Bôh Mojţišovi a riekol mu: Ja som Hospodin! 3 Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale svojím menom Hospodin som im nebol známy. 4 A nie len ţe som postavil svoju smluvu s nimi, ţe im dám Kananejskú zem, zem to ich pohostínstva, v ktorej pohostínili, 5 ale ja som počul i nárek synov Izraelových, ktorých sluţbou otročia Egypťania, a rozpamätal som sa na svoju smluvu. 6 Preto povedz synom Izraelovým: Ja som Hospodin a vyvediem vás zpod ťaţkých robôt Egypťanov a vytrhnem vás z ich otrockej sluţby a vyslobodím vás vystretým ramenom a veľkými súdy. 7 A vezmem si vás za ľud a budem vám Bohom, a zviete, ţe ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý vás vyviedol zpod ťaţkých robôt Egypťanov. 8 A vovediem vás do zeme, vzhľadom na ktorú som prisahajúc pozdvihol svoju ruku, ţe ju dám Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, a dám ju vám, aby bola vaším vlastníctvom, ja Hospodin! 9 A Mojţiš hovoril tak synom Izraelovým, ale nepočúvali na Mojţiša pre sovrenie ducha, pre tvrdú prácu otrockú. 10 Potom hovoril Hospodin Mojţišovi a riekol: 11 Vojdi, hovor faraonovi, egyptskému kráľovi, aby prepustil synov Izraelových zo svojej zeme.

12 A Mojţiš hovoril pred Hospodinom a riekol: Hľa, synovia Izraelovi ma neposlúchli, jakoţe ma tedy poslúchne faraon? A k tomu som ja neobrezaných rtov. 13 A Hospodin Hovoril Mojţišovi a Áronovi a prikázal im, aby išli k synom Izraelovým a k faraonovi, egyptskému kráľovi, a aby vyviedli synov Izraelových z Egyptskej zeme. 14 Toto sú hlavy domu svojich otcov. Synovia Rúbena, prvorodeného Izraelovho: Chanoch, Fallu, Checron a Charmi. To sú čeľade Rúbenove. 15 A synovia Simeonovi: Jemúel, Jamin, Ohad, Jachin, Cóchar a Saul, syn Kananejky. To sú čeľade Simeonove. 16 A toto sú mená synov Léviho podľa svojich rodov: Geršom, Kehát a Merári. A rokov ţivota Léviho bolo sto tridsaťsedem rokov. 17 Synovia Geršomovi: Libni a Šimei podľa svojich čeľadí. 18 A synovia Kehátovi: Amram, Jishár, Hebron a Uzziel. A rokov ţivota Kehátových bolo sto tridsaťtri rokov. 19 A synovia Meráriho: Machli a Múši. To sú čeľade Léviho podľa svojich rodov. 20 A Amram si vzal Jochebeď, svoju tetku za ţenu, a porodila mu Árona a Mojţiša. A rokov ţivota Amramových bolo sto tridsaťsedem rokov. 21 A synovia Jishárovi: Kórach, Néfeg a Zichri. 22 A synovia Uzzielovi: Mišael, Elcafán a Sitri. 23 A Áron si vzal Alţbetu, dcéru Amminadábovu, sestru Názonovu, za ţenu, a porodila mu Nádaba a Abihú-va, Eleazára a Itamára. 24 A synovia Kórachovi: Assír, Elkána a Abiazaf. To sú čeľade Kórachovcov. 25 A Eleazár, syn Áronov, si vzal z dcér Putielových za ţenu, ktorá mu porodila Pinchasa. To sú hlavy otcov Levitov podľa svojich čeľadí. 26 To je ten Áron a Mojţiš, ktorým riekol Hospodin: Vyveďte synov Izraelových z Egyptskej zeme s ich vojskami. 27 To sú tí, ktorí hovorili faraonovi, egyptskému kráľovi, aby vyviedli synov Izraelových z Egypta. To je ten Mojţiš a Áron. 28 A stalo sa toho dňa, ktorého hovoril Hospodin Mojţišovi v Egyptskej zemi, 29 ţe povedal Hospodin Mojţišovi a riekol: Ja som Hospodin. Hovor faraonovi, egyptskému kráľovi, všetko, čo ja budem tebe hovoriť. 30 A Mojţiš povedal pred Hospodinom: Hľa, ja som neobrezaných rtov, akoţe ma tedy poslúchne faraon?!

Exodus 7

1 A Hospodin riekol Mojţišovi: Hľaď, dal som ťa faraonovi za Boha, a Áron, tvoj brat, bude tvojím prorokom. 2 Ty budeš hovoriť všetko, čo ti rozkáţem, a Áron, tvoj brat bude hovoriť faraonovi, aby prepustil synov Izraelových zo svojej zeme. 3 Ale ja zatvrdím srdce faraonovo a budem mnoţiť svoje znamenia a svoje zázraky v Egyptskej zemi. 4 Preto vás neposlúchne faraon, a ja poloţím svoju ruku na Egypt a vyvediem svoje vojská, svoj ľud, synov Izraelových, z Egyptskej zeme s veľkými súdy. 5 A zvedia Egypťania, ţe ja som Hospodin, keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem synov Izraelových z ich stredu. 6 A Mojţiš a Áron učinili tak, ako im prikázal Hospodin, tak učinili. 7 A Mojţišovi bolo osemdesiat rokov a Áronovi osemdesiattri rokov, keď hovorili faraonovi. 8 A Hospodin riekol Mojţišovi a Áronovi:

9 Keď vám bude hovoriť faraon a povie: Ukáţte svoj zázrak! vtedy povieš Áronovi: Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraonom, a obráti sa na hada. 10 A tak prišiel Mojţiš a Áron k faraonovi a učinil tak, ako prikázal Hospodin. Áron hodil svoju palicu pred faraonom a pred jeho sluţobníkmi, a obrátila sa na hada. 11 Vtedy povolal i faraon mudrcov a čarodejníkov, a urobili tak aj oni, vedomci Egypta, svojimi kúzlami: 12 hodili kaţdý svoju palicu, a tieţ sa obrátily na hadov. Ale palica Áronova pohltila ich palice. 13 No srdce faraonovo sa posilnilo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin. 14 A Hospodin riekol Mojţišovi: Oťaţelo tvrdé srdce faraonovo, nechce prepustiť ľud. 15 Idi k faraonovi ráno; hľa, vyjde k vode, a postavíš sa oproti nemu na brehu rieky a palicu, ktorá sa bola obrátila na hada, vezmeš do svojej ruky. 16 A povieš mu: Hospodin, Bôh Hebrejov, ma poslal k tebe, aby som ti povedal: Prepusti môj ľud, aby mi slúţili na púšti. Ale hľa, neposlúchol si aţ doteraz. 17 Takto hovorí Hospodin: Po tomto poznáš, ţe ja som Hospodin: hľa, uderím palicou, ktorá je v mojej ruke, na vody, ktoré sú v rieke, a obrátia sa na krv. 18 A ryby, ktoré sú v rieke, pomrú, a rieka sa zosmradí, a bude sa hnusiť Egypťanom piť vodu z rieky. 19 Potom riekol Hospodin Mojţišovi: Povedz Áronovi: Vezmi svoju palicu a vystri svoju ruku na vody Egypťanov, na ich rieky, na ich potoky a na ich jazerá i na všetky nádrţe ich vôd, a obrátia sa na krv, a bude krv po celej zemi Egyptskej ako v drevených tak i v kamenných nádobách. 20 A Mojţiš a Áron učinili tak, ako prikázal Hospodin. Dvihnúc palicou uderil vodu, ktorá bola v rieke, pred očima faraonovými a pred očami jeho sluţobníkov, a všetky vody, ktoré boly v rieke, sa obrátili na krv. 21 A ryby, ktoré boly v rieke, pomrely, a rieka sa zosmradila, takţe nemohli Egypťania piť vodu z rieky, a krv bola po celej zemi Egyptskej. 22 Ale urobili tak aj egyptskí vedomci svojimi kúzly, a preto posilnilo sa srdce faraonovo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin. 23 A faraon obrátiac sa odišiel do svojho domu a nepriloţil ani k tomu svojho srdca. 24 Vtedy kopali všetci Egypťania všade okolo rieky a hľadali vodu na pitie, lebo nemohli piť vodu z rieky. 25 A vyplnilo sa sedem dní odvtedy, odkedy uderil Hospodin rieku.

Exodus 8

1 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vojdi k faraonovi a povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusti môj ľud, aby mi slúţili! 2 Ak ho nebudeš chcieť prepustiť, hľa, raním všetky tvoje kraje ţabami, 3 takţe sa rieka bude hemţiť ţabami, a vyjdú z nej a vojdú do tvojho domu i do tvojej loţnice, vylezú na tvoju posteľ a polezú do domov tvojich sluţobníkov a na tvoj ľud i do tvojich pecí i do tvojich korýt. 4 I na teba i na tvoj ľud i na všetkých tvojich sluţobníkov polezú ţaby. 5 A Hospodin riekol Mojţišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju ruku so svojou palicou na rieky, na potoky a na jazerá a vyveď ţaby na Egyptskú zem. 6 Vtedy vystrel Áron svoju ruku na egyptské vody, a vyšly ţaby a pokryly Egyptskú zem. 7 A to isté urobili aj vedomci svojimi kúzly a vyviedli ţaby na Egyptskú zem. 8 A faraon povolal Mojţiša a Árona a povedal: Modlite sa Hospodinovi, aby odstránil ţaby odo mňa i od môjho ľudu, a prepustím ľud, aby obetoval Hospodinovi.

9 A Mojţiš povedal faraonovi: Maj u mňa tú česť: povedz mi, kedy sa mám modliť za teba, za tvojich sluţobníkov a za tvoj ľud, aby boly vyhladené ţaby od teba a z tvojich domov? Zostanú iba v rieke. 10 A povedal: Zajtra. A Mojţiš riekol: Podľa tvojho slova. Aby si vedel, ţe nieto nikoho takého, jako je Hospodin, náš Bôh. 11 Tak tedy ujdú ţaby od teba, z tvojich domov, od tvojich sluţobníkov a od tvojho ľudu. Zostanú iba v rieke. 12 Vtedy vyšiel Mojţiš a Áron od faraona. A Mojţiš kričal k Hospodinovi o ţaby, ktoré bol dopustil na faraona. 13 A Hospodin učinil podľa slova Mojţišovho, a vymrely ţaby z domov, zo dvorov a z polí. 14 Vtedy ich zhŕňali na hromady, a nasmradila sa zem. 15 Ale keď videl faraon, ţe sa mu dostalo oddychu, zatvrdil svoje srdce a neposlúchol ich, tak ako povedal Hospodin. 16 A Hospodin riekol Mojţišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu a uder prach zeme, a premení sa na vši v celej zemi Egyptskej. 17 A učinili tak. Áron vystrel svoju ruku so svojou palicou a uderil prach zeme, a boly z neho vši na ľuďoch i na hovädách; všetok prach zeme sa obrátil na vši po celej zemi Egyptskej. 18 A urobili tak i vedomci svojimi kúzly, aby vyviedli vši, ale nemohli. A boly vši na ľuďoch i na hovädách. 19 Vtedy riekli vedomci faraonovi: Je to prst Boţí. Ale srdce faraonovo sa posilnilo, a neposlúchol ich, tak ako povedal Hospodin. 20 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vstaň skoro ráno, a postav sa pred faraona, hľa, vyjde k vode. A povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusti môj ľud, aby mi slúţili! 21 Lebo ak neprepustíš môjho ľudu, hľa, pošlem na teba a na tvojich sluţobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy smesicu hmyzu, a domy Egypťanov budú plné smesice, ba ešte i tá zem, na ktorej sú. 22 A toho dňa učiním zvláštnu vec so zemou Gózen, na ktorej stojí môj ľud, ţe tam nebude smesice hmyzu, aby si zvedel, ţe ja Hospodin som prostred zeme. 23 A učiním rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zajtra bude toto znamenie. 24 A Hospodin učinil tak, lebo prišla ťaţká smesica hmyzu na dom faraonov a na dom jeho sluţobníkov i na celú zem Egyptskú, takţe sa nakazila zem od smesice hmyzu. 25 A faraon volal na Mojţiša a na Árona a povedal: Iďte, obetujte svojmu Bohu tu v zemi. 26 Ale Mojţiš odpovedal: Nebolo by správne urobiť tak, lebo by to bolo ohavnosťou Egypťanom, keby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, bitné obeti. A keby sme zabíjajúc obetovali to, čo je ohavnosťou Egypťanom, pred ich očami, či by nás neukameňovali? 27 Pojdeme cesty troch dní na púšť a tam budeme obetovať bitné obeti Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako nám hovoril. 28 A faraon povedal: Ja vás prepustím, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti, len neodchádzajte ďaleko. Modlite sa za mňa. 29 A Mojţiš povedal: Hneď ako vyjdem od teba, budem sa modliť Hospodinovi, a odíde smesica hmyzu od faraona, od jeho sluhov a od jeho ľudu, zajtra, len nech viacej neoklame faraon, takţe by neprepustil ľudu, aby obetoval Hospodinovi. 30 Vtedy vyšiel Mojţiš od faraona a modlil sa Hospodinovi. 31 A Hospodin učinil podľa slova Mojţišovho a odstránil smesicu hmyzu od faraona, od jeho sluţobníkov a od jeho ľudu; nezostalo ani jedného. 32 Ale faraon zatvrdil svoje srdce i tento raz a neprepustil ľudu.

Exodus 9

1 Vtedy riekol Hospodin Mojţišovi: Vojdi k faraonovi a budeš mu hovoriť: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúţili!

2 Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť a budeš ich ešte drţať, 3 vtedy hľa, ruka Hospodinova bude na tvojom dobytku, ktorý je na poli; na koňoch, osloch, veľblúdoch, na voloch a na drobnom stáde; bude to mor; veľmi ťaţký. 4 A Hospodin učiní rozdiel medzi dobytkom Izraelovým a medzi dobytkom Egypťanov, takţe zo všetkého toho, čo patrí synom Izraelovým, nezomrie nič. 5 A Hospodin ustanovil čas a povedal: Zajtra učiní Hospodin tú vec v zemi. 6 A Hospodin učinil tú vec na druhý deň. A pomrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobytka synov Izraelových nezomrelo ani jedno. 7 A faraon poslal zvedieť a hľa, nezomrelo z dobytka Izraelovho ani len jedno jediné. Ale oťaţelo srdce faraonovo, a neprepustil ľudu. 8 Vtedy riekol Hospodin Mojţišovi a Áronovi: Vezmite si plné svoje hrsti popola z pece, a Mojţiš ho vrhne k nebu pred očima faraonovými. 9 A obráti sa na prach po celej zemi Egyptskej, a budú z neho na ľuďoch i na hovädách hnisajúce vredy nabehlé po celej zemi Egyptskej. 10 Nabrali tedy popola z pece a postavili sa pred faraonom, a Mojţiš vrhol popol k nebu, a obrátil sa na hnisajúce vredy nabehlé na ľuďoch i na hovädách, 11 takţe nemohli vedomci stáť pred Mojţišom pre vredy, pretoţe boly vredy na vedomcoch i na všetkých Egypťanoch. 12 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin Mojţišovi. 13 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vstaň skoro ráno a postav sa pred faraona a povieš mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúţili! 14 Lebo teraz uţ pošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich sluţobníkov i na tvoj ľud, aby si zvedel, ţe nieto takého, jako som ja, na celej zemi. 15 Lebo keby som bol teraz vystrel svoju ruku a bol by som zbil teba i tvoj ľud morom; bol by si zmiznul so zeme. 16 Ale práve preto som ťa postavil, aby som ti ukázal svoju moc, a aby rozprávali moje meno po celej zemi. 17 Či ešte sa budeš povyšovať nad môj ľud, ţe ho neprepustíš? 18 Hľa, zajtra o tomto čase dám; aby padal ľadovec, veľmi ťaţký, jakého nebolo v Egypte od toho dňa, v ktorom bol zaloţený, aţ doteraz. 19 A tak teraz pošli a soţeň rýchle svoj dobytok a všetko, čo máš na poli, lebo na kaţdého človeka i na hovädo, ktoré sa najde na poli a nebude spratané do domu, sostúpi ľadovec, a zomrie. 20 Kto tedy zo sluţobníkov faraonových sa bál slova Hospodinovho, postaral sa o to, aby jeho sluhovia i jeho dobytok utiekli do domov. 21 Ale kto nepriloţil svojho srdca k slovu Hospodinovmu, zanechal svojich sluhov i svoj dobytok na poli. 22 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vystri svoju ruku k nebu, aby povstal ľadovec po celej zemi Egyptskej a bil na ľudí i na hovädá i na kaţdú bylinu poľnú v Egyptskej zemi. 23 Tedy vztiahol Mojţiš svoju palicu k nebu, a Hospodin vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem. 24 A tak padal ľadovec, a oheň šľahal prostred ľadovca, veľmi ťaţkého, jakého nebolo nikde v celej zemi Egyptskej, odkedy len bola národom. 25 A ľadovec pobil po celej zemi Egyptskej všetko, čo bolo vonku na poli, od človeka aţ do hoväda, i všetku bylinu poľnú potĺkol ľadovec i všetky stromy na poli dolámal. 26 Len v zemi Gózena, kde boli synovia Izraelovi, nebolo ľadovca. 27 Vtedy poslal faraon a povolal Mojţiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tento raz. Hospodin je spravedlivý, a ja a môj ľud sme bezboţní.

28 Modlite sa Hospodinovi, lebo je dosť; nech nie je uţ hromobitia Boţieho a ľadovca, a prepustím vás, a nebudete ďalej stáť. 29 A Mojţiš mu povedal: Hneď ako vyjdem z mesta, rozprestriem svoje ruky k Hospodinovi. Hromobitie prestane, ani ľadovca viacej nebude, aby si vedel, ţe Hospodinova je zem. 30 Ale ja viem, ţe ani ty ani tvoji sluţobníci sa ešte nebojíte tvári Hospodina, Boha. 31 A potlčený bol i ľan i jačmeň, lebo jačmeň bol v klase, a ľan bol vypustil bobuľky. 32 Ale pšenica a tenkeľ neboly zbité, pretoţe boly pozdné. 33 A Mojţiš vyšiel od faraona von z mesta a rozprestrel svoje ruky k Hospodinovi, a prestalo hromobitie i ľadovec, ani dáţď sa nelial na zem. 34 Ale keď videl faraon, ţe prestal dáţď, ľadovec a hromobitie, zase len hrešil a zatvrdil svoje srdce on i jeho sluţobníci. 35 A posilnilo sa srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových, tak ako to hovoril Hospodin skrze Mojţiša.

Exodus 10

1 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vojdi k faraonovi, lebo ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho sluţobníkov, aby som učinil tieto svoje znamenia v jeho strede, 2 a aby si rozprával v uši svojho syna a svojho vnuka to, čo som vykonal v Egypte, a moje znamenia, ktoré som učinil na nich, aby ste vedeli, ţe ja som Hospodin. 3 A tak vošiel Mojţiš a Áron k faraonovi, a riekli mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Dokedy sa nebudeš chcieť pokoriť predo mnou? Prepusti môj ľud, aby mi slúţili! 4 Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť môj ľud, hľa, zajtra dovediem kobylky na tvoju krajinu. 5 A pokryjú povrch zeme, takţe nebude moţné vidieť zem, a poţerú ostatné, čo uniklo, to, čo vám pozostalo po ľadovci, a obţerú všetky stromy, ktoré vám pučia na poli. 6 A naplnia sa tvoje domy a domy všetkých tvojich sluţobníkov a domy všetkých Egypťanov, čoho nevideli tvoji otcovia ani otcovia tvojich otcov odo dňa, od ktorého len boli kedy ktorí alebo sú na zemi, aţ do tohoto dňa. A obrátiac sa vyšiel od faraona. 7 A sluţobníci faraonovi povedali jemu, faraonovi: Dokedy nám bude tento osídlom? Prepusti tých ľudí, aby slúţili Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, ţe zhynul Egypt? 8 A tak bol vrátený Mojţiš a Áron k faraonovi, ktorý im povedal: Iďte, slúţte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto sú to všetci, ktorí pojdú? 9 A Mojţiš riekol: Všetci pojdeme, mladí i starí, naši synovia i naše dcéry; so svojím drobným stádom a so svojím dobytkom pojdeme, lebo máme slávnosť Hospodinovu. 10 A on im povedal: Nech je tak Hospodin s vami, jako vás ja prepustím i vaše drobné deti. Hľaďte, lebo je zlé pred vašou tvárou. 11 Nie tak, ale noţe iďte vy muţovia samotní a slúţte Hospodinovi; lebo veď to hľadáte. A zahnali ich od tvári faraonovej. 12 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vystri svoju ruku na Egyptskú zem pre kobylky, aby vyšly na Egyptskú zem a poţerú všetku bylinu zeme, všetko, čo ešte zanechal ľadovec. 13 Vtedy vztiahol Mojţiš svoju palicu na Egyptskú zem, a Hospodin hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky. 14 A kobylky vyšly na celú zem Egyptskú a spustily sa na všetky kraje Egypta v náramne veľkom mnoţstve. Nebolo nikdy predtým takého mnoţstva kobyliek ako to, ani po nich viacej takého nebude. 15 A pokryly povrch celej zeme, takţe sa zatemnila zem, a poţraly všetku bylinu zeme i všetko ovocie stromov, ktoré bol zanechal ľadovec, a nepozostalo ničoho zeleného ani na stromoch ani na poľných bylinách v celej zemi Egyptskej.

16 Vtedy sa ponáhľal faraon zavolať Mojţiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. 17 A tak teraz odpusť, prosím, môj hriech uţ len tento raz, a modlite sa Hospodinovi, svojmu Bohu, ţeby odstránil odo mňa len ešte túto smrť. 18 A vyšiel od faraona a modlil sa Hospodinovi. 19 A Hospodin obrátil západný vietor, od mora, veľmi silný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Nezostalo ani jedinej kobylky vo všetkých krajoch Egypta. 20 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových. 21 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vystri svoju ruku k nebesiam, a bude taká tma na Egyptskej zemi, ţe ju budú môcť nahmatať. 22 Vtedy vystrel Mojţiš svoju ruku k nebesiam, a povstala hustá tma po celej zemi Egyptskej, ktorá trvala tri dni. 23 Nevideli jeden druhého, ani nepovstal nikto zo svojho miesta ani sa nepohol za tri dni, ale všetci synovia Izraelovi mali svetlo vo svojich bydliskách. 24 Tu zavolal faraon Mojţiša a povedal: Iďte, slúţte Hospodinovi, len svoje drobné stádo a svoj dobytok zanechajte tu. I vaše deti nech idú a vami! 25 Ale Mojţiš riekol: Nie, ale i sám dáš bitné obeti a zápaly do našej ruky, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu. 26 Aj náš dobytok pojde s nami. Nezostane tu ani kopyta, lebo z toho vezmeme, aby sme slúţili Hospodinovi, svojmu Bohu. A my ani nevieme, čím budeme slúţiť Hospodinovi, dokiaľ ta neprijdeme. 27 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a nechcel ich prepustiť. 28 A faraon mu povedal: Idi odo mňa! Chráň sa, aby si viacej nevidel mojej tvári. Lebo toho dňa, ktorého by si uvidel moju tvár, zomrieš. 29 Na to odpovedal Mojţiš: Pravdu si povedal: neuvidím viacej tvojej tvári.

Exodus 11

1 A Hospodin riekol Mojţišovi: Ešte jednu ranu uvediem na faraona a na Egypt, a potom vás prepustí odtiaľto. A nie len ţe vás cele prepustí, ale vás ešte i poţenie odtiaľto. 2 Noţe hovor v uši ľudu, aby si vyţiadali kaţdý od svojho blíţneho a kaţdá od svojej blíţnej strieborné klenoty a zlaté klenoty. 3 A Hospodin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov. I sám muţ Mojţiš bol veľmi veliký v Egyptskej zemi, v očiach sluţobníkov faraonových i v očiach ľudu. 4 A Mojţiš riekol: Takto hovorí Hospodin: Okolo polnoci vyjdem a prejdem stredom Egypta. 5 A zomrie všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, aţ do prvorodeného dievky, ktorá sedí za ţernovom, i všetko prvorodené z hoviad. 6 A bude veľký krik po celej zemi Egyptskej, akého ešte nebolo, a jakého ani viacej nebude. 7 Ale nikomu zo synov Izraelových ani len pes nevrkne, a tak bude všetkému od človeka aţ do hoväda, aby ste vedeli, ţe Hospodin učinil rozdiel medzi Egypťanmi a medzi Izraelom. 8 Vtedy sostúpia všetci títo tvoji sluţobníci ku mne a budú sa mi klaňať a povedia: Vyjdi ty i všetok ľud, ktorý je pod tvojou správou. Potom vyjdem. A vyšiel od faraona, rozpálený hnevom. 9 A Hospodin riekol Mojţišovi: Neposlúchne vás faraon, a to preto, aby som rozmnoţil svoje zázraky v Egyptskej zemi. 10 A Mojţiš a Áron činili všetky tieto zázraky pred faraonom. Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, takţe neprepustil synov Izraelových zo svojej zeme.

Exodus 12

1 A Hospodin riekol Mojţišovi a Áronovi v Egyptskej zemi: 2 Tento mesiac vám bude počiatkom mesiacov; prvým vám bude z mesiacov v roku. 3 Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú kaţdý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom. 4 A keby bol niektorý dom primálo na dobytča, vtedy vezme on a jeho súsed, blízky jeho domu, podľa počtu duší; kaţdý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča. 5 Dobytča budete mať bez vady, samca, ročného; vezmete ho z oviec alebo z kôz. 6 A majúc naň pozor budete ho opatrovať aţ do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaţdenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými. 7 Potom vezmú z jeho krvi a dajú na obe strany podvojí aj na vrchný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť. 8 Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na ohni, aj nekvasené chleby; s horkými zelinami ho budú jesť. 9 Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na ohni, všetko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútornosťami. 10 Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zostalo z neho do rána, spálite ohňom. 11 A takto ho budete jesť: svoje bedrá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach Hospodinovo <Pesach Hospodinovo = (ušetrujúce) preskočenie Hospodinovo, čiţe slávnosť baránka>, 12 pretoţe v tú noc pojdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka aţ do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja Hospodin. 13 A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi. 14 Ten deň vám bude na pamiatku, a budete ho sláviť ako slávnosť Hospodinovu po svojich pokoleniach; večným ustanovením ho budete sláviť. 15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ale uţ v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo kaţdý, kto by jedol niečo kvaseného od prvého dňa aţ do siedmeho, tá duša bude vyplienená z Izraela. 16 A prvého dňa bude sväté shromaţdenie, i v siedmy deň vám bude sväté shromaţdenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je kaţdej duši potrebné na jedenie, to jediné budete môcť robiť. 17 A budete ostríhať slávnosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten istý deň som vyviedol vaše vojská z Egyptskej zeme, a preto budete ostríhať tento deň po svojich pokoleniach večným ustanovením. 18 Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby aţ do dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca večer. 19 Sedem dní sa nenajde kvas vo vašich domoch. Lebo kaţdý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vyťatá z obce Izraelovej, či uţ by to bol pohostín a či zrodený v zemi. 20 Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všetkých svojich bydliskách budete jesť nekvasené chleby. 21 Vtedy svolal Mojţiš všetkých starších Izraelových a povedal im: Iďte a vezmite si dobytča z drobného stáda po svojich čeľadiach a zabite obeť pesachu, baránka. 22 A vezmete viazaničku yzopu a zamočíte do krvi, ktorá bude v medenici a dotknete sa horného prahu a oboch strán podvojí krvou, ktorá bude v medenici, a vy nikto nevyjdete zo dverí svojho domu aţ do rána. 23 A Hospodin pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí Hospodin dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť. 24 A budete ostríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom aţ na veky.

25 A stane sa, keď vojdete do zeme, ktorú vám dá Hospodin, tak ako hovoril, ţe budete zachovávať túto sluţbu. 26 A stane sa, keď vám povedia vaši synovia: Čo to máte jakú sluţbu? 27 Poviete: To je bitná obeť pesachu Hospodinovi, ktorý preskočil domy synov Izraelových v Egypte, keď bil Egypťanov smrteľnou ranou a naše domy vytrhnul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy poklonil sa. 28 Vtedy išli a urobili synovia Izraelovi tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi a Áronovi, tak urobili. 29 Potom stalo sa o polnoci, ţe Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, aţ do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad. 30 Vtedy vstal faraon vnoci, on i všetci jeho sluţobníci i všetci Egypťania, a povstal veliký krik v Egypte, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕtveho. 31 A zavolal Mojţiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúţte Hospodinovi, tak ako ste hovorili. 32 Vezmite i svoje drobné stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a poţehnajte i mňa. 33 A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všetci pomrieme. 34 Vtedy vzal ľud svoje cesto, prv ako by bolo skyslo, svoje nádoby na cesto, zavinuté do svojich hábov, na svoje plecia. 35 A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojţišovho a vyţiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha. 36 A Hospodin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, ţe im splnili ich ţiadosť. A tak olúpili Egypťanov. 37 A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsesa do Sukkóta okolo šesť sto tisíc peších muţov krome detí. 38 I mnoho primiešaného ľudu odišlo s nimi hore i drobného stáda a hoviad, dobytka náramne mnoho. 39 A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretoţe boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili. 40 A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov. 41 A stalo sa po dokončení štyristo tridsiatich rokoch, ţe práve toho istého dňa vyšly všetky vojská Hospodinove z Egyptskej zeme. 42 Bola to noc ochrany Hospodinovej nato, aby ich vyviedol z Egyptskej zeme. Tým bude táto noc Hospodinovi, ochranou Boţou všetkým synom Izraelovým po ich pokoleniach. 43 A Hospodin riekol Mojţišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: niktorý cudzinec nebude jesť z neho. 44 Ale kaţdý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho obreţeš, vtedy bude jesť z neho. 45 Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho. 46 V jednom a v tom istom dome sa bude jesť; nevynesieš z jeho mäsa von z domu, a kosti na ňom nezlomíte. 47 Celá obec Izraelova ho učinia. 48 A keď bude pohostíniť u teba pohostín a bude sláviť slávnosť baránka Hospodinovi, obreţe sa mu kaţdý muţského pohlavia, a len vtedy pristúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale nikto neobrezaný nebude jesť z neho. 49 Jeden a ten istý zákon bude jako zrodenému doma tak i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi vami. 50 A všetci synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi a Áronovi, tak urobili. 51 A stalo sa toho istého dňa, ţe Hospodin vyviedol synov Izraelových z Egyptskej zeme aj s ich vojskami.

Exodus 13

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek ţivot medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje.

3 A Mojţiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorom ste vyšli z Egypta, z domu sluhov, lebo silnou rukou vás vyviedol Hospodin odtiaľto, a preto sa nebude jesť kvasené. 4 Dneská vychádzate, v mesiaci abibe. 5 A bude, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Heveja a Jebuzeja, o ktorej prisahal tvojim otcom, ţe ju dá tebe, zem, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš konať túto sluţbu v tomto mesiaci. 6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude slávnosť Hospodinova. 7 Nekvasené chleby sa budú jesť tých sedem dní, a nebude u teba vidieť ničoho kvaseného, ani nebude u teba vidieť kvasu vo všetkých tvojich krajoch! 8 A oznámiš toho dňa svojmu synovi a povieš: To je pre to, čo mi učinil Hospodin, keď som išiel z Egypta. 9 A bude ti to znamením na tvojej ruke a pamiatkou medzi tvojimi očima, aby bol zákon Hospodinov v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta. 10 Preto budeš ostríhať toto ustanovenie na jeho určený čas s roka na rok. 11 A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, tak ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, 12 ţe oddelíš všetko to, čo otvára ţivot, Hospodinovi, ako aj kaţdý, ţivot otvárajúci plod hoviad, ktorý budeš mať, muţského, pohlavia, bude Hospodinovi. 13 Ale kaţdý plod osla, otvárajúci ţivot, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale kaţdého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš. 14 A bude, keď sa ťa voľakedy zajtra opýta tvoj syn a povie: Čo to znamená? Povieš mu: Silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta, z domu sluhov. 15 Lebo stalo sa, keď zatvrdil faraon svoje srdce tak, ţe nás nechcel prepustiť, ţe Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného z ľudí aţ do prvorodeného z hoviad. Preto ja obetujem Hospodinovi všetko otvárajúce ţivot, čo je muţského pohlavia, a kaţdého prvorodeného zo svojich synov vykupujem. 16 A bude to znamením na tvojej ruke a pamätným poväzkom medzi tvojimi očima, lebo silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta. 17 A stalo sa, keď prepustil faraon ľud, ţe ich neviedol Bôh cestou do zeme Filištínov, hoci bola bliţšia, pretoţe Bôh riekol: Aby neľutoval ľud, keď by uvidel vojnu, a vrátil by sa do Egypta. 18 Preto Bôh viedol ľud okolo, cestou na púšť, smerom k Červenému moru. A synovia Izraela vyšli vyzbrojení a vojensky zriadení hore z Egyptskej zeme. 19 A Mojţiš vzal kosti Jozefove so sebou, pretoţe bol veľmi zaviazal synov Izraelových prísahou povediac: Istotne vás navštívi Bôh, a preto vynesiete moje kosti odtiaľto hore so sebou. 20 Potom tiahli zo Sukkóta a rozloţili sa táborom v Étame, na kraji púšte. 21 A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci. 22 Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp vnoci zpred ľudu.

Exodus 14

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým, aby sa vrátili a rozloţili sa táborom pred Pí-hachirótom, medzi Migdolom a medzi morom, pred Bál-cefonom; naproti nemu sa rozloţíte táborom pri mori. 3 A faraon povie o synoch Izraelových: Zapletení sú v zemi; zavrela ich púšť. 4 A zatvrdím srdce faraonovo a bude ich honiť, a vtedy sa oslávim na faraonovi a na všetkom jeho vojsku, a tak poznajú Egypťania, ţe ja som Hospodin: A učinili tak.

5 A bolo oznámené egyptskému kráľovi, ţe vraj ľud uteká. Vtedy sa obrátilo srdce faraonovo i jeho sluţobníkov proti ľudu, a riekli: Čo sme to urobili, ţe sme prepustili Izraela, aby nám neslúţil?! 6 Zapriahol do svojho voza a sobral svoj ľud so sebou. 7 A vzal šesťsto vybraných vozov a všetky egyptské vozy i povozných bojovníkov rytierskych na ne na všetky. 8 A Hospodin zatvrdil srdce faraona, kráľa Egypťanov, a honil synov Izraelových. Ale synovia Izraelovi tiahli von súc vedení vysokou rukou. 9 A Egypťania ich honili a dostihli ich, keď boli rozloţení táborom pri mori, všetky kone a vozy faraonove, jeho jazdcovia a jeho pešie vojsko pri Pí-hachiróte, pred Bál-cefonom. 10 A keď sa priblíţil faraon, pozdvihli synovia Izraelovi svoje oči, a hľa, Egypťan sa rušia za nimi, a báli sa veľmi, a kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi. 11 A povedali Mojţišovi: Či preto, ţe nebolo dosť hrobov v Egypte, vzal si nás preč, aby sme pomreli na púšti? Čo si nám to urobil, ţe si nás vyviedol z Egypta!? 12 Či nie je toto to, čo sme ti hovorili v Egypte vraviac: Nechaj nás, nech slúţime Egypťanom; lebo lepšie by nám bolo bývalo slúţiť Egypťanom, neţ aby sme pomreli na púšti. 13 A Mojţiš povedal ľudu: Nebojte sa! Stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktoré vám učiní dnes, lebo Egypťanov, ktorých vidíte dnes, neuvidíte nikdy viacej aţ na veky. 14 Hospodin bude bojovať za vás, a vy budete mlčať. 15 A Hospodin riekol Mojţišovi: Čo kričíš ku mne? Hovor synom Izraelovým, aby sa rušali. 16 A ty pozdvihni svoju palicu a vystri svoju ruku na more a rozpolti ho, a synovia Izraelovi vojdú doprostred mora a pojdú po suchu. 17 A ja, hľa, zatvrdím srdce Egypťanov, a vojdú za nimi, a oslávim sa na faraonovi a na všetkom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho jazdcoch. 18 A zvedia Egypťania, ţe ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraonovi, na jeho vozoch a na jeho jazdcoch. 19 Vtedy sa pohol anjel Boţí, ktorý išiel pred táborom Izraelovým, a obrátiac sa išiel za nimi a tak prešiel oblakový stĺp zpopred nich a stál za nimi. 20 A vošiel medzi tábor Egypťanov a medzi tábor Izraelov a bol Egypťanom oblakom a tmou a Izraelovi osvecoval noc, takţe sa nepriblíţili jeden k druhému cez celú noc. 21 A Mojţiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody. 22 A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany. 23 A Egypťania ich honili a vošli za nimi, všetky kone faraonove, jeho vozy i jeho jazdci, doprostred mora. 24 Potom stalo sa za rannej stráţe: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov. 25 A vyrazil kolesá z jeho vozov a poháňal ho tak, ţe išlo s ťaţkosťou. Vtedy povedali Egypťania: Utečme pred Izraelom, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom! 26 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa navrátily vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov. 27 Vtedy vystrel Mojţiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora. 28 A vody navrátiac sa pokryly vozy i jazdcov so všetkým vojskom faraonovým, všetkých, ktorí vošli za nimi do mora; nezostalo z nich ani len jedného. 29 A synovia Izraelovi išli po suchu prostredkom mora, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany. 30 Toho dňa zachránil Hospodin Izraela vyslobodiac ho z ruky Egypťanov. A Izrael videl Egypťanov mŕtvych na brehu mora.

31 A keď videl Izrael tú veľkú ruku mocnú, to, čo učinil Hospodin na Egypťanoch, bál sa ľud Hospodina a verili Hospodinovi i Mojţišovi, jeho sluţobníkovi.

Exodus 15

1 Vtedy spieval Mojţiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora. 2 Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať. 3 Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno. 4 Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori. 5 Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň. 6 Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa. 7 Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište. 8 Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora. 9 Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka. 10 Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúţili sa všetci jako olovo v mohutných vodách. 11 Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy! 12 Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem. 13 Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti. 14 Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee. 15 Vtedy sa budú desiť knieţatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána. 16 Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl. 17 Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky. 18 Hospodin bude kraľovať na veky vekov. 19 Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora. 20 A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ţeny s bubnami a v kolotancoch. 21 A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora. 22 Vtedy rušal Mojţiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody. 23 Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara <Horkosť>. 24 A ľud reptal proti Mojţišovi a vravel: Čo budeme piť? 25 A Mojţiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.

26 A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priloţíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doloţil na Egypt, nedoloţím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje. 27 Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozloţili táborom nad vodami.

Exodus 16

1 A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Izraelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pätnásteho dňa druhého mesiaca po ich vyjdení z Egyptskej zeme. 2 A reptali, celá obec synov Izraelových, proti Mojţišovi a proti Áronovi na púšti. 3 A synovia Izraelovi im vraveli: Keby sme len boli pomreli od ruky Hospodinovej v Egyptskej zemi, keď sme sedávali nad hrncami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtosti! Lebo ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaţdenie hladom. 4 Vtedy riekol Hospodin Mojţišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie. 5 A bude v šiesty deň, ţe si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň. 6 A Mojţiš a Áron povedali všetkým synom Izraelovým: Večer poznáte, ţe vás Hospodin vyviedol z Egyptskej zeme. 7 A ráno uvidíte slávu Hospodinovu, pretoţe počul vaše reptania proti Hospodinovi. Ale čoţe sme my, ţe repcete proti nám? 8 A Mojţiš povedal: Po tom poznáte, keď vám dá Hospodin večer mäsa, aby ste sa najedli, a chleba ráno, aby ste sa nasýtili, pretoţe počul Hospodin vaše reptania, ktorými ste reptali proti nemu. Lebo veď čoţe sme my? Vaše reptania neboly proti nám, ale proti Hospodinovi. 9 A Mojţiš povedal Áronovi: Povedz celej obci synov Izraelových: Pristúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptania. 10 A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Izraelových, ţe sa obrátili tvárou k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa ukázala v oblaku. 11 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 12 Počul som reptania synov Izraelových. Hovor im a povedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chleba, aby ste vedeli, ţe ja som Hospodin, váš Bôh. 13 A stalo sa večer, ţe priletely hore prepelice a pokryly tábor, a ráno leţala vrstva rosy okolo tábora. 14 A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi. 15 Keď to videli synovia Izraelovi, povedali druh druhovi: Man hú? <Čo je to?> Lebo nevedeli, čo je. A Mojţiš im povedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal Hospodin na pokrm. 16 Toto je to, čo prikázal Hospodin: Sberajte z toho kaţdý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; kaţdý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vezmete. 17 A synovia Izraelovi urobili tak a nasberali kto viacej, kto menej. 18 Ale keď potom merali na omer, nezvýšilo sa tomu, kto nasberal mnoho, a ten, kto málo, nemal nedostatku; kaţdý nasberal toľko, koľko zjedol. 19 A Mojţiš im povedal: Nech nikto nenecháva z toho do rána. 20 Avšak neposlúchli Mojţiša, leţ niektorí ponechali z toho niečo aţ do rána, ale sčervivelo a zosmradilo sa. Preto sa nahneval na nich Mojţiš. 21 Tak to potom sberali kaţdého rána, kaţdý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo slnce, topilo sa to.

22 A v šiesty deň nasberali chleba dvojnásobne, dva omery na jedného. Potom prišli všetky knieţatá obce a oznámili to Mojţišovi. 23 A on im povedal: To je to, čo hovoril Hospodin: Sobotný odpočinok, svätá sobota bude zajtra Hospodinovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zbudne, ponechajte si opatriac to na ráno. 24 A tak to ponechali do rána, jako prikázal Mojţiš, a nezosmradilo sa, ani v tom nebolo červa. 25 A Mojţiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota Hospodinovi: Dnes by ste toho nenašli na poli. 26 Po šesť dní to budete sberať, ale siedmeho dňa je sobota, nebude v nej manny. 27 A stalo sa siedmeho dňa, ţe vyšli niektorí z ľudu sberať, ale nenašli. 28 A Hospodin riekol Mojţišovi: Dokedy sa budete vzpečovať ostríhať moje prikázania a moje zákony? 29 Vidzte, ţe Hospodin vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte kaţdý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta. 30 A tak odpočíval ľud siedmeho dňa. 31 A dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktorá bola jako koriandrové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom. 32 A Mojţiš povedal: Toto je to, čo rozkázal Hospodin: Naplň ňou mieru omer, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z Egyptskej zeme. 33 A Mojţiš povedal Áronovi: Vezmi jednu nádobu a daj do nej plný omer manny a uloţ ju pred Hospodinom, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia. 34 Preto jako bol prikázal Hospodin Mojţišovi, uloţil ju Áron pred svedoctvom, aby tam bola opatrovaná. 35 A synovia Izraelovi jedli mannu štyridsať rokov, aţ dokiaľ neprišli do zeme, v ktorej mali bývať; mannu jedli, kým neprišli k pohraničiu Kananejskej zeme. 36 A omer je desatinou efy.

Exodus 17

1 Potom sa rušala celá obec synov Izraelových z púšte Sín po svojich stanoviskách na rozkaz Hospodinov, a rozloţili sa táborom v Refidíme, kde nebolo vody na pitie pre ľud. 2 Preto sa vadil ľud s Mojţišom, a vraveli: Dajte nám vody, aby sme pili! A Mojţiš im povedal: Prečo sa vadíte so mnou? Prečo pokúšate Hospodina? 3 A ľud tam bol smädný a ţiadal si vody, reptal proti Mojţišovi a vravel: Prečo si nás vyviedol sem hore z Egypta, aby si umoril mňa i mojich synov i moje stáda dobytka smädom? 4 Vtedy kričal Mojţiš k Hospodinovi a vravel: Čo mám urobiť tomuto ľudu? Ešte niečo málo, a ukameňujú ma. 5 A Hospodin riekol Mojţišovi: Idi pred ľudom a pojmi so sebou niektorých zo starších Izraelových i svoju palicu, ktorou si uderil rieku, vezmi do svojej ruky a pojdeš. 6 Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A uderíš na skalu, a vyjdú z nej vody, a ľud bude piť. A Mojţiš urobil tak pred očami starších Izraelových. 7 A nazval meno toho miesta Massa <Pokúšanie> a Meríba <Zvada>, preto, ţe sa vadili synovia Izraelovi a preto, ţe pokúšali Hospodina tým, ţe vraveli: Či je Hospodin medzi nami, či nie je? 8 A prišiel Amalech a bojoval s Izraelom v Refidíme. 9 Vtedy povedal Mojţiš Jozuovi: Vyber nám muţov a vyjdi, bojuj proti Amalechovi. Ja budem zajtra stáť hore na brehu, a palica Boţia bude v mojej ruke. 10 A Jozua urobil tak, ako mu povedal Mojţiš, bojoval proti Amalechovi. A Mojţiš, Áron a Húr vyšli na vrch toho brehu.

11 A bolo, dokiaľ drţal Mojţiš svoju ruku zdvihnutú, premáhal Izrael; ale keď spustil svoju ruku, premáhal Amalech. 12 A keďţe boly ruky Mojţišove ťaţké, vzali kameň a poloţili pod neho, a sadol naň, a Áron a Húr podopierali jeho ruky, jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak stály jeho ruky pevne aţ do západu slnca. 13 Tak porazil Jozua Amalecha i jeho ľud ostrím meča. 14 A Hospodin riekol Mojţišovi: Napíš to na pamiatku do knihy a vloţ do uší Jozuu, ţe docela vyhladím pamiatku Amalechovu zpod nebies. 15 A Mojţiš vystavil oltár a nazval jeho meno: Hospodin môj prápor. 16 A povedal: Preto, ţe sa odváţil pozdvihnúť ruku proti stolici Hospodinovej, boj bude Hospodinovi proti Amalechovi z pokolenia na pokolenie.

Exodus 18

1 A Jetro, madianské knieţa-kňaz, svokor Mojţišov, počul o všetkom, čo učinil Bôh Mojţišovi a Izraelovi, svojmu ľudu, ţe Hospodin vyviedol Izraela z Egypta. 2 A Jetro, svokor Mojţišov, vzal Cipporu, ţenu Mojţišovu, potom, keď ju bol odoslal 3 i jej dvoch synov, z ktorých jednému bolo meno Geršom, pretoţe povedal: Som pohostínom v cudzej zemi; 4 a meno druhého bolo Eliezer <El. = Môj-Bôh-pomoc>, lebo vraj Bôh môjho otca mi bol na pomoci a vytrhol ma od meča faraonovho. 5 A vtedy prišiel Jetro, svokor Mojţišov, i jeho synovia i jeho ţena k Mojţišovi na púšť, kde leţal táborom pri vrchu Boţom. 6 A odkázal Mojţišovi: Ja, tvoj svokor Jetro, idem k tebe i tvoja ţena i obaja jej synovia s ňou. 7 Vtedy vyšiel Mojţiš vústrety svojmu svokrovi a pokloniac sa bozkal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu. 8 A Mojţiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo učinil Hospodin faraonovi a Egypťanom pre Izraela, o všetkých ťaţkostiach, ktoré prichádzaly na nich na ceste, a jako ich po kaţdé vytrhnul Hospodin. 9 A Jetro sa radoval všetkému tomu dobrému, ktoré učinil Hospodin Izraelovi a ţe ho vytrhol z ruky Egypťanov. 10 A Jetro povedal: Poţehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z ruky Egypťanov a z ruky faraonovej, ktorý vytrhol ten ľud zpod ruky Egypťanov. 11 Teraz viem, ţe je Hospodin väčší nad všetkých bohov, lebo za to, ţe sa pyšne chovali, dopustil to všetko na nich. 12 A Jetro, svokor Mojţišov, vzal zápal a bitné obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všetci starší Izraelovi, aby jedli chlieb so svokrom Mojţišovým pred Bohom. 13 A stalo sa na druhý deň, ţe sadnul Mojţiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojţišom od rána aţ do večera. 14 A keď videl svokor Mojţišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána aţ do večera? 15 A Mojţiš povedal svojmu svokrovi: Preto, lebo ľud prichádza ku mne pýtať sa Boha. 16 Keď majú nejakú spornú vec, prijdú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blíţnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony. 17 A svokor Mojţišov mu povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú konáš. 18 Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťaţká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať. 19 Poslúchni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nesnadné veci k Bohu. 20 A budeš im vysvetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im cestu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť.

21 Ale ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých muţov, ktorí sa boja Boha, muţov pravdy, ktorí nenávidia nespravedlivého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi. 22 A budú súdiť ľud kaţdého času, a bude tak, ţe kaţdú veľkú vec donesú k tebe, ale kaţdú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou. 23 Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáţe, budeš môcť obstáť, i všetok tento ľud bude prichádzať na svoje miesto v pokoji. 24 A Mojţiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal. 25 A tedy vybral Mojţiš statných muţov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi, 26 a súdili ľud kaţdého času. Ťaţkú vec doniesli k Mojţišovi, a kaţdú vec malú rozsúdili sami. 27 Potom prepustil Mojţiš svojho svokra, ktorý išiel svojou cestou do svojej zeme.

Exodus 19

1 V treťom mesiaci po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, toho dňa prišli na púšť Sinai. 2 Lebo odíduc z Refidíma prišli na púšť Sinai, a rozloţili sa táborom na púšti, a Izrael tam táboril naproti vrchu. 3 A Mojţiš odišiel hore k Bohu. A Hospodin zavolal na neho s vrchu a povedal: Takto povieš domu Jakobovmu a oznámiš synom Izraelovým: 4 Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe. 5 Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem. 6 A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým. 7 Keď potom prišiel Mojţiš, povolal starších ľudu a predloţil im všetky tieto slová, ktoré mu prikázal Hospodin. 8 A odpovedali, všetok ľud spolu, a riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť. A Mojţiš zaniesol odpoveďou slová ľudu k Hospodinovi. 9 A Hospodin riekol Mojţišovi: Hľa, ja prijdem k tebe v hustom oblaku, aby počul ľud, keď budem hovoriť s tebou, aby aj tebe verili na veky. A Mojţiš oznámil Hospodinovi slová ľudu. 10 Potom riekol Hospodin Mojţišovi: Iď k ľudu a posvätíš ich dnes i zajtra, a nech operú svoje rúcha. 11 A budú hotoví na tretí deň, lebo v tretí deň sostúpi Hospodin pred očami všetkého ľudu na vrch Sinai. 12 A poloţíš ľudu hranice dookola a povieš: Chráňte sa, aby ste neišli hore na vrch ani aby ste sa nedotkli jeho okraja! Kaţdý, kto by sa dotkol vrchu, istotne zomrie. 13 Nedotkne sa ho ruka, ale ukameňované bude alebo zastrelené kaţdé, uţ či by to bolo hovädo alebo človek, nebude ţiť. Aţ keď sa uţ bude dlho trúbiť na trúbu, vyjdú oni hore na vrch. 14 A Mojţiš sišiel s vrchu k ľudu a posvätil ľud, a oprali svoje rúcha. 15 A povedal ľudu: Buďte hotoví na tretí deň; nepribliţujte sa k ţene. 16 A stalo sa tretieho dňa, keď bolo ráno, ţe začalo hrmieť a blýskať sa, a ťaţký oblak leţal na vrchu, a zvučal zvuk trúby, veľmi silný, takţe sa triasol od strachu všetok ľud, ktorý bol v tábore. 17 Vtedy vyviedol Mojţiš ľud z tábora vústrety Bohu, a zastanúc stáli pod vrchom. 18 A vrch Sinai sa celý kúril, pretoţe naň sostúpil Hospodin v ohni, a jeho kúr vystupoval ako kúr pece, a triasol sa celý vrch, veľmi. 19 A kým zvuk trúby veľmi mohutnel, viac a viac, Mojţiš hovoril, a Bôh mu odpovedal hlasom. 20 A Hospodin sostúpil na vrch Sinai, na temeno vrchu. A Hospodin povolal Mojţiša na temeno vrchu, a Mojţiš vyšiel.

21 A Hospodin riekol Mojţišovi: Sídi dolu, osvedči ľudu, aby nevtrhli k Hospodinovi, aby videli, a padlo by z neho mnoho. 22 Áno, i sami kňazi, ktorí sa majú blíţiť k Hospodinovi, nech sa posvätia, aby sa neoboril na nich Hospodin. 23 Na to povedal Mojţiš Hospodinovi: Ľud nebude môcť vyjsť na vrch Sinai, lebo veď si nám ty osvedčil povediac: Poloţ hranicu vôkol vrchu a posväť ho. 24 Ale Hospodin mu riekol: Idi, sostúp a potom vyjdeš ty a Áron s tebou. A kňazi a ľud nech nevtrhnú chcúc vystúpiť hore k Hospodinovi, aby sa neoboril na nich. 25 Vtedy sišiel Mojţiš k ľudu a povedal im to.

Exodus 20

1 A Bôh hovoril všetky tieto slová a riekol: 2 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 3 Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 4 Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 5 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúţiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh ţiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6 a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania. 7 Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. 8 Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. 9 Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. 10 Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. 11 Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto poţehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho. 12 Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺţili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh 13 Nezabiješ! 14 Nezosmilníš! 15 Neukradneš! 16 Nepovieš na svojho blíţneho falošného svedoctva! 17 Nepoţiadaš domu svojho blíţneho! Nepoţiadaš ţeny svojho blíţneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blíţneho! 18 A všetok ľud videl hrmenie a blesky, počul zvuk trúby a videl vrch kúriť sa. A keď to videl ľud, ustupovali trasúc sa od strachu a stáli zďaleka. 19 A povedali Mojţišovi: Hovor ty s nami, a budeme počúvať, a nech nehovorí s nami Bôh, aby sme nezomreli. 20 A Mojţiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo preto, aby vás zkúsil, prišiel Bôh, a preto, aby jeho bázeň bola pred vami, aby ste nehrešili. 21 Ľud tedy stál zďaleka, a Mojţiš sa priblíţil k mrákave, kde bol Bôh. 22 A Hospodin riekol Mojţišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Vy ste videli, ţe som hovoril s vami z nebies. 23 Neučiníte si v obecenstve so mnou strieborných bohov alebo zlatých bohov; neučiníte si.

24 Oltár mi spravíš zo zeme, a obetovať budeš na ňom svoje zápaly a svoje pokojné obeti, svoj drobný dobytok, ovce a kozy, a svoje voly. Na kaţdom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku svojho mena, prijdem k tebe a poţehnám ťa. 25 A keď mi spravíš oltár z kameňov, nepostavíš ho z tesaných kameňov; lebo keď pozdvihneš svoj ţelezný nástroj a zaţenieš sa nad niektorým z nich, poškvrníš ho. 26 Ani nevystúpiš na môj oltár po schodoch, aby nebola pri ňom odkrytá tvoja nahota.

Exodus 21

1 A toto sú súdy, ktoré im predloţíš. 2 Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúţiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo. 3 Ak prijde sám, vyjde sám; ak bol ţenatý, vyjde s ním i jeho ţena. 4 Ak mu jeho pán dá ţenu, a porodí mu synov alebo dcéry, ţena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám. 5 Ale keby povedal sluha: Milujem svojho pána, svoju ţenu a svojich synov, nevyjdem slobodný. 6 Vtedy ho dovedie jeho pán pred Boha, k sudcom, a dovedie ho ku dveriam alebo k podvojam a jeho pán prebodne jeho ucho šidlom, a bude mu slúţiť navţdy. 7 A keby niekto predal svoju dcéru za slúţku, nevyjde, jako vychádzajú sluhovia. 8 Ak by sa neľúbila svojmu pánovi, ktorý si jej nezasnúbil, dopustí, aby mohla byť vykúpená; ale cudziemu národu nebude mať práva ju predať, keď by sa dopustil nevernosti voči nej. 9 A keby ju bol zasnúbil svojmu synovi, učiní jej tak, ako je obyčaj činiť dcéram. 10 Ak si vezme popri nej inú ţenu, jej stravy, jej odevu a jej manţelského súţitia neujme. 11 Ak jej neučiní toho trojeho, vyjde darmo, bez peňazí. 12 Ten, kto by ubil človeka tak, ţe by zomrel, istotne zomrie. 13 Ale pre toho, kto nečihal na ţivot, leţ Bôh to tak spôsobil, aby nadišiel do jeho ruky, ustanovím ti miesto, kam sa utečie. 14 Ale keby niekto prišiel spupne na svojho blíţneho, aby ho ľstivo zavraţdil, ešte len aj od môjho oltára ho vezmeš, aby zomrel. 15 Ten, kto by bil svojho otca, alebo svoju mať, istotne zomrie. 16 A ten, kto by ukradol človeka a predal by ho, alebo keby sa našiel v jeho ruke, istotne zomrie. 17 Aj ten, kto by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie. 18 A keby sa povadili muţovia, a niektorý by uderil svojho blíţneho kameňom alebo päsťou, avšak by nezomrel, ale by sa sloţil do postele, 19 ak potom vstane a bude chodiť vonku o svojej palici, bude bez viny ten, kto uderil, len ţe dá to, čo stálo jeho leţanie, a postará sa o to, aby bol celkom vyhojený. 20 Keby niekto zbil svojho sluhu alebo svoju slúţku palicou tak, ţe by zomrel pod jeho rukou, istotne bude pomstený. 21 Ale keby postál deň alebo dva, nebude pomstený, pretoţe sú to jeho peniaze. 22 Keby sa posvárili muţovia a uderili by tehotnú ţenu, tak ţe by vyšiel jej plod, avšak by nebolo ublíţenia na ţivote, istotne bude pokutovaný tak, ako naloţí na neho muţ tej ţeny, a dá podľa usúdenia sudcov. 23 Ale keby bolo ublíţené na ţivote, tedy dáš ţivot za ţivot, 24 oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25 spáleninu za spáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. 26 A keby niekto uderil oko svojho sluhu alebo oko svojej slúţky tak, ţe by mu ho zahubil, prepustí ho slobodného za jeho oko.

27 Alebo keby vyrazil zub svojho sluhu alebo zub svojej slúţky, prepustí ho slobodného za jeho zub. 28 A keby vôl poklal muţa alebo ţenu tak, ţe by zomrel, alebo zomrela, istotne bude ukameňovaný vôl, a jeho mäso sa nebude jesť, a jeho pán bude bez viny. 29 Ale ak vôl i pred tým bol klavý, a bolo to oznámené jeho pánovi, a nepozoroval na neho, a usmrtil by muţa alebo ţenu, vola ukameňujú a jeho pán tieţ zomrie. 30 Ak bude uloţené na neho smierne, vtedy dá výkupné za svoju dušu, a síce všetko tak, ako bude vzloţené na neho. 31 Alebo keby poklal syna alebo keby poklal dcéru, učiní sa mu podľa toho istého súdu. 32 A keby vôl poklal sluhu, alebo slúţku, dá jeho pánovi tridsať šeklov striebra, a vôl bude ukameňovaný. 33 A keby niekto otvoril jamu, alebo keby niekto vykopal jamu a nepokryl jej, a keby ta padnul vôl alebo osol, 34 pán tej jamy nahradí, peňazmi zaplatí jeho pánovi, a mŕtve bude jemu. 35 A keby strčil niečí vôl vola jeho blíţneho tak, ţe by zomrel, vtedy predajú toho ţivého vola a rozdelia si peniaze za neho, a toho mŕtveho si tieţ rozdelia. 36 Alebo keby sa vedelo, ţe vôl uţ pred tým bol klavý, ale jeho pán by ho nestráţil, istotne nahradí vola za vola, mŕtvy bude jemu.

Exodus 22

1 Keby niekto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a zabije to alebo to predá, nahradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drobného stáda za dobytča. 2 (Keby bol zlodej pristihnutý pri vlamačstve, a bude uderený tak, ţe zomrie, nebude pre neho viny na krvi. 3 Ale ak vzišlo nad ním slnce, je pre neho vina na krvi.) Istotne nahradí a keď nemá čím, predá sa pre svoju krádeţ. 4 Keď sa najde ukradené v jeho ruke, uţ či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je ţivé, nahradí dvojnásobne. 5 Keby niekto spásol pole alebo vinicu a pustil by svoje hovädo, aby sa páslo na cudzom poli, najlepším svojho poľa a najlepším svojej vinice nahradí. 6 Keby vyšiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, istotne nahradí škodu ten, kto zapálil poţiar. 7 Keby dal niekto svojmu blíţnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukradlo by sa z domu toho človeka, keď sa najde zlodej, nahradí dvojnásobne. 8 Keď sa nenajde zlodej, pán toho domu bude predvedený pred Bohov, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blíţneho. 9 Pre kaţdé také previnenie, uţ či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek ztratené, o ktorom by niekto vravel, ţe je to, vec obidvoch prijde aţ pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vinného, nahradí svojmu blíţnemu dvojnásobne. 10 Keby dal niekto svojmu blíţnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto nevidel, 11 prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blíţneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí. 12 Ale keby sa ukradlo od neho, nahradí jeho pánovi. 13 Ak by bolo roztrhané divou zverou, donesie to na svedoctvo; toho, čo bolo roztrhané, nenahradí. 14 A keby si niekto vypoţičal niečo od svojho blíţneho, a dolámalo by sa alebo by zomrelo, kým by jeho pán nebol s ním, istotne nahradí. 15 Ak bol jeho pán s ním, nenahradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu.

16 A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a leţal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ţenu. 17 Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváţi toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena. 18 Čarodejnici nedáš ţiť. 19 Ktokoľvek by leţal s hovädom, istotne zomrie. 20 Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hospodinovi, nech je vyhladený pod kliatbou na úplnú záhubu. 21 Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 22 Nebudeš trápiť niktorú vdovu ani sirotu. 23 Keby si ju trápil, sirotu, vtedy vedz, ţe ak bude kričať ku mne o pomoc, istotne počujem jej krik, 24 a rozpáli sa môj hnev, a pobijem vás mečom, a tak budú vaše ţeny vdovy a vaši synovia siroty. 25 Ak poţičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu jako úţerník, nevloţíš na neho úţerného úroku. 26 Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blíţneho, do západu slnca mu to vrátiš, 27 lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na pokrytie jeho tela. V čomţe by leţal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, ţe by som počul, lebo ja som milosrdný. 28 Sudcom nebudeš zlorečiť ani knieţaťu vo svojom ľude nebudeš kliať. 29 Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne. 30 Tak učiníš so svojím volom i so svojím drobným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôsmeho dňa ho dáš mne. 31 Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného zverou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.

Exodus 23

1 Neprijmeš falošnej zvesti! Nepoloţíš svojej ruky k spoločnej veci s bezboţným, aby si bol svedkom ukrutnosti. 2 Nebudeš nasledovať mnohých, pretoţe ich je mnoho, robiť zlé, ani nebudeš vypovedať pri súde tak, aby si sa naklonil za väčšinou zohnúť pravdu. 3 Ani nebudeš opekňovať chudobného v jeho pravote. 4 Keby si nadišiel na vola svojho nepriateľa alebo na jeho osla, ktorý zablúdil, vrátiš ho a dovedieš mu ho zpät. 5 Keby si videl osla toho, kto ťa nenávidí, ţe leţí pod svojím bremenom, či by si sa zdrţal, aby si mu nepomohol? Istotne mu pomôţeš s ním. 6 Nezohneš súdu svojho chudobného v jeho pravote! 7 Vzdiališ sa od lţivého slova a nevinného a spravedlivého nezabiješ, lebo neospravedlním bezboţného. 8 Nevezmeš úplatného daru, lebo úplatný dar oslepuje tých, ktorí majú otvorené oči a prevracia slová spravedlivých. 9 Pohostína nebudeš utláčať, lebo veď sami viete, jaký je ţivot pohostína; lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 10 Šesť rokov budeš posievať svoju zem a budeš spratávať jej úrodu. 11 Ale siedmeho roku ju necháš leţať úhorom, a necháš ju na pokoji, aby jedli chudobní tvojho ľudu, a to, čo pozostane po nich, poţerie poľná zver. Tak učiníš svojej vinici i svojej olivnici. 12 Šesť dní budeš robiť svoje práce, ale siedmeho dňa prestaneš, aby si odpočinul tvoj vôl a tvoj osol, aby si oddýchol syn tvojej dievky aj pohostín. 13 Vo všetkých veciach, ktoré som vám povedal, budete sa mať na pozore a mena iných bohov nebudete spomínať; nech sa nepočuje z tvojich úst. 14 Trikrát mi budeš sláviť slávnosť v roku.

15 Ostríhať budeš slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby tak, ako som ti prikázal, na určený čas v mesiaci abíbe, lebo v tom mesiaci si vyšiel z Egypta. A neukáţete sa pred mojou tvárou s prázdnymi rukami. 16 Potom slávnosť ţatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si posial na poli, a konečne slávnosť spratávania plodov na konci roka, keď spraceš svoju prácu s poľa. 17 Tri razy v roku sa ukáţe kaţdý tvoj muţského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina. 18 Nebudeš obetovať krvi mojej bitnej obeti pri kvase, ani nezostane tuk mojej slávnosti cez noc aţ do rána. 19 Prvotinu prvých úrod svojej zeme donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 20 Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil. 21 Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretoţe moje meno je v ňom. 22 Lebo ak budeš naozaj poslúchať jeho hlas, a budeš činiť všetko, čo budem hovoriť, vtedy budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem suţovať tých, ktorí ťa suţujú. 23 Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho. 24 Nebudeš sa klaňať ich bohom ani im nebudeš slúţiť ani nebudeš robiť vecí, jaké oni robia; ale ich rozboríš do základu a ich posviatne stĺpy polámeš na kusy. 25 Ale budete slúţiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a poţehná tvojmu chlebu a tvojej vode, a odstránim nemoc z tvojho stredu. 26 Nebude takej, ktorá by potratila, ani neplodnej v tvojej zemi. Vyplním počet tvojich dňov. 27 Pustím svoj strach pred tebou a predesím kaţdý ľud, proti ktorému prijdeš, a spôsobím to, ţe všetci tvoji nepriatelia budú utekať pred tebou. 28 A pošlem sršňov pred tebou, aby vyhnali Heveja, Kananeja, Heteja zpred tvojej tvári. 29 Nevyţeniem ho od tvojej tvári v jednom roku, aby sa neobrátila zem na púšť, a nerozmnoţila sa proti tebe poľná zver. 30 Po kuse ho budem vyháňať od tvojej tvári, aţ sa rozplodíš a zaujmeš zem dedične. 31 A poloţím tvoju hranicu od Červeného mora aţ po Filištínske more a od púšte aţ po rieku, lebo dám obyvateľov zeme do vašej ruky, a vyţenieš ich od svojej tvári. 32 Neučiníš s nimi smluvy ani s ich bohmi. 33 Nebudú bývať v tvojej zemi, aby nespôsobili toho, ţe by si mi hrešil, keď by si slúţil ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom.

Exodus 24

1 A Mojţišovi riekol: Vyjdi hore k Hospodinovi ty a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových, a budete sa klaňať zďaleka. 2 A priblíţi sa iba sám Mojţiš k Hospodinovi, ale oni sa nepriblíţia, ani ľud nevyjde s ním hore. 3 Potom prišiel Mojţiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom, a riekli: Všetky slová, ktoré hovoril Hospodin, budeme robiť. 4 A Mojţiš napísal všetky slová Hospodinove a vstanúc skoro ráno vystavil oltár pod vrchom a postavil dvanásť pamätných stĺpov podľa počtu dvanástich pokolení Izraelových. 5 A poslal mládencov zo synov Izraelových, a obetovali zápaly a obetovali Hospodinovi bitné obeti pokojné, juncov. 6 A Mojţiš vzal polovicu krvi a vlial do medeníc a druhú polovicu krvi vylial na oltár.

7 Potom vzal knihu smluvy a čítal pred ľudom. A riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť a poslúchať. 8 Vtedy vzal Mojţiš krv a pokropil ľud a riekol: Hľa, toto je krv smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin nad všetkými týmito slovami. 9 Potom vyšiel hore Mojţiš a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových. 10 A videli Boha Izraelovho, a pod jeho nohami bolo čosi jako dielo jasnosti zafíra a jako samo nebo čo do čistoty. 11 A na knieţatá synov Izraelových nevystrel svojej ruky, hoci videli Boha, a jedli a pili. 12 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vyjdi ku mne hore na vrch a buď tam, a dám ti kamenné dosky a zákon a prikázanie, ktoré som napísal, učiť ich. 13 Vtedy vstal Mojţiš a Jozua, jeho sluţobník, a Mojţiš vyšiel na vrch Boţí. 14 A starším povedal: Zostaňte nám tu, dokiaľ sa nevrátime k vám. A hľa, Áron a Húr budú s vami. Kto má nejakú spornú vec, nech ide k nim. 15 Potom vyšiel Mojţiš na vrch, a oblak prikryl vrch. 16 A sláva Hospodinova prebývala na vrchu Sinai, a oblak ho pokrýval šesť dní, a siedmeho dňa zavolal na Mojţiša zprostred oblaku. 17 A sláva Hospodinova bola na pohľad ako zoţierajúci oheň na temene vrchu pred očami synov Izraelových. 18 A Mojţiš vošiel doprostred oblaku a vyšiel na vrch. A Mojţiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.

Exodus 25

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým, aby mi vybrali obeť pozdvihnutia. Od kaţdého človeka, ktorého srdce učiní ochotného, prijmete moju obeť pozdvihnutia. 3 A toto je tá obeť pozdvihnutia, ktorú vyberiete od nich: zlato, striebro a meď, 4 hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, kment a koziu srsť 5 i baranie koţky farbené na červeno, i jazvečie koţky a šittímové drevo; 6 olej na svetlo, voňavé veci na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo; 7 onychínové kamene a iné kamene na osádzanie do efoda a náprsníka. 8 A spravia mi svätyňu, aby som býval prostred nich. 9 Podľa všetkého toho, čo ti ukáţem, podobu Boţieho príbytku a podobu všetkého jeho náradia, tak učiníte všetko. 10 A spravia truhlu zo šittímového dreva, ktorá bude dva a pol lakťa dlhá, jeden a pol lakťa bude široká a jeden a pol lakťa bude vysoká. 11 Pokryješ ju čistým zlatom, zvnútra i zvonku ju pokryješ a spravíš na nej zlatý veniec dookola. 12 A uleješ jej štyri zlaté obrúčky, ktoré dáš na jej štyri uhly, dve obrúčky na jej jednu stranu a dve obrúčky na jej druhú stranu. 13 A spravíš sochory zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom. 14 A sochory vovlečieš do obrúček na bokoch truhly nosiť na nich truhlu. 15 Sochory budú stále v obrúčkach truhly; neuhnú od nej. 16 A dáš do truhly svedoctvo, ktoré ti dám. 17 A spravíš pokrývku čiţe zľutovnicu z čistého zlata. Dva a pol lakťa bude dlhá a lakeť a pol bude široká. 18 A spravíš dvoch cherubov zo zlata, z kujného zlata ich spravíš, z oboch koncov pokrývky.

19 A sprav jedného cheruba z jedného konca a druhého cheruba z druhého konca; z pokrývky, vedno z nej, spravíte cherubov, na jej oboch koncoch. 20 A cherubi budú mať roztiahnuté krýdla svrchu zakrývajúc svojimi krýdlami pokrývku, a svoje tvári budú mať obrátené jeden k druhému. Na pokrývku budú obrátené tvári cherubov. 21 A dáš pokrývku na truhlu svrchu a do truhly dáš svedoctvo, ktoré ti dám. 22 A tam budem prichádzať k tebe a budem hovoriť s tebou zponad pokrývky, zpomedzi obidvoch cherubov, ktorí budú nad truhlou svedoctva, o všetkom, čo ti rozkáţem, dotyčne synov Izraelových. 23 A spravíš stôl zo šittímového dreva; dva lakte bude dlhý, lakeť široký a jeden a pol lakťa vysoký. 24 A pokryješ ho čistým zlatom a spravíš mu zlatý veniec dookola. 25 A taktieţ mu spravíš obrubu z doštice, širokej na dlaň, dookola, a spravíš jeho obrube zlatý veniec dookola. 26 A spravíš mu štyri zlaté obrúčky a obrúčky dáš na štyri uhly, ktoré sú pri jeho štyroch nohách. 27 Obrúčky budú tesne pri obrube a budú za loţiská pre sochory na nosenie stola. 28 A spravíš sochory zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom, a stôl sa bude nosiť na nich. 29 A spravíš jeho misy, jeho lyţice, jeho čaše a jeho konvice, ktorými sa bude lievať liata obeť; spravíš ich z čistého zlata. 30 A na stôl dáš chlieb tvári Boţej, aby bol predo mnou ustavične. 31 Spravíš aj svietnik z čistého zlata, z kujného zlata sa spraví svietnik, jeho bedro i jeho driek, jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety budú z neho. 32 Šesť ramien bude vychádzať z jeho bokov, tri ramená svietnika z jeho jedného boku a tri ramená svietnika z jeho druhého boku. 33 Tri kalíšky mandlovej podoby na jednom rameni, makovička a kvet a tri kalíšky mandlovej podoby na druhom rameni, makovička a kvet; tak sa spraví všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim zo svietnika. 34 A na samom svietniku tieţ budú štyri kalichy mandlovej podoby, jeho makovice a jeho kvety. 35 Makovica bude pod dvoma ramenami z neho a makovica pod druhými dvoma ramenami z neho a makovica pod tretími ramenami z neho. Tak bude všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim zo svietnika. 36 Ich makovice aj ich ramená budú z neho. Celý bude z jedného kusa kujného zlata čistého. 37 A spravíš jeho lampy, sedem, a kňaz bude zapaľovať jeho lampy a bude svietiť do popredia predeň. 38 I jeho štipce na čistenie i jeho dusítka budú z čistého zlata. 39 Z centa čistého zlata ho spravia so všetkými tými nádobami. 40 A hľaď, aby si spravil veci podľa ich podoby, ktorá ti bola ukázaná na vrchu.

Exodus 26

1 A príbytok spravíš z desiatich pokrovcov, ktoré budú zo súkaného kmentu, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, s cherubmi dôvtipného diela umeleckého ich spravíš. 2 Dĺţka jedného pokrovca bude dvadsaťosem lakťov a šírka jedného pokrovca štyri lakte. Všetky pokrovce budú mať jednu a tú istú mieru. 3 Päť pokrovcov bude spojených jeden s druhým, a druhých päť pokrovcov tieţ spojených jeden s druhým. 4 A narobíš hyacintovomodrých ôk na okraj prvého pokrovca, od kraja, kde sa má spojiť, a tak iste spravíš aj na okraj posledného pokrovca, kde sa má spojiť s druhým. 5 Päťdesiat ôk spravíš na prvom pokrovci a päťdesiat ôk spravíš na konci pokrovca, kde sa má spojiť s druhým. Oká majú zaberať jedno naproti druhému.

6 A spravíš päťdesiat zlatých háčikov a spojíš pokrovce jeden s druhým háčkami, a príbytok bude jednotný. 7 A narobíš pokrovcov z kozej srsti na stán, na vrch na príbytok. Jedenásť takých pokrovcov spravíš. 8 Dĺţka jedného pokrovca bude tridsať lakťov, a šírka jedného pokrovca štyri lakte. Všetkých jedonásť pokrovcov bude mať jednu a tú istú mieru. 9 A päť pokrovcov spojíš osobitne a tých šesť pokrovcov zase osobitne a šiesty pokrovec sloţíš vo dvoje napredok v čele stánu. 10 A spravíš päťdesiat ôk po kraji jedného pokrovca, krajného, kde sa má spojiť, a päťdesiat ôk po kraji druhého pokrovca na druhé spojenie. 11 A spravíš päťdesiat medených háčkov a vopneš háčky do ôk a tak pospájaš stán, a bude jeden celok. 12 A čo do toho, čo bude zbývať z pokrovcov stánu a previsať, polovica presahujúceho pokrovca bude visieť v tyle príbytku. 13 A lakeť z jednej strany a lakeť z druhej strany toho, čo zbýva po dĺţke pokrovcov stánu, bude visieť na strany príbytku z jednej i z druhej strany prikrývať ho. 14 A taktieţ spravíš pokrov stánu z baraních koţí, zafarbených na červeno, a pokrov z jazvečích koţí po vrchu. 15 A narobíš dosiek na príbytok zo šittímového dreva, stojatých. 16 Dĺţka dosky bude desať lakťov a jeden a pol lakťa šírka jednej dosky. 17 Kaţdá doska bude mať dva čepy, spojené jeden s druhým. Tak to urob všetkým doskám príbytku. 18 A tedy spravíš dosky na príbytok. Dvadsať dosiek pre juţnú stranu, k poludniu. 19 A spravíš štyridsať podstavcov zo striebra pod tých dvadsať dosiek, dva podstavce pod jednu dosku pre jej dva čepy a dva podstavce pod druhú dosku pre jej dva čepy. 20 A pre druhý bok príbytku, pre severnú stranu, dvadsať dosiek. 21 Ich štyridsať podstavcov bude tieţ zo striebra, dva podstavce pod jednu dosku a dva podstavce pod druhú dosku. 22 A pre zadnú stranu príbytku, k moru, spravíš šesť dosiek. 23 A dve dosky spravíš pre uhly príbytku na zadnej strane, 24 ktoré budú vo dvoje od spodku a budú dokonale spojené v jeden celok na svojom vrchu do jedného kruhu. Tak bude s nimi oboma; budú pre oba tie uhly. 25 Bude ich osem dosiek, a ich podstavcov zo striebra bude šestnásť podstavcov, dva podstavce pod jednu dosku a dva podstavce pod druhú dosku. 26 A narobíš zásuviek na spojenie zo šittímového dreva; päť ich bude pre dosky jednej strany príbytku, 27 a päť zásuviek pre dosky druhej strany príbytku a päť zásuviek pre dosky zadnej strany príbytku, k moru. 28 A prostredná zásuvka prostred dosiek bude sahať od jedného konca po druhý. 29 Dosky pokryješ zlatom a ich kruhy spravíš zo zlata, loţiská to pre zásuvky, a zásuvky tieţ pokryješ zlatom. 30 A tak postavíš príbytok podľa jeho spôsobu, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. 31 A pravíš priehradnú oponu z hyacintovomodrého postavu, z purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu; spravíš ju dôvtipným dielom umeleckým s cherubami. 32 A zavesíš ju na štyri stĺpy zo šittímového dreva, pokryté zlatom, aj ich háky budú zo zlata, a budú stáť na štyroch podstavcoch zo striebra. 33 A dáš oponu na háčky a vnesieš ta, do vnútra za oponu, truhlu svedoctva. A opona vám bude oddeľovať svätyňu od svätyne svätých. 34 A poloţíš pokrývku na truhlu svedoctva vo svätyni svätých. 35 A postavíš stôl zvonku pred oponou a svietnik naproti stolu po strane príbytku na juh a stôl dáš na severnú stranu.

36 A spravíš záclonu dveriam stánu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, a bude to práca výšivkára. 37 A spravíš pre záclonu päť stĺpov zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom. Aj ich háky budú zo zlata, a uleješ im päť podstavcov z medi.

Exodus 27

1 A spravíš oltár zo šittímového dreva; päť lakťov bude jeho dĺţky a päť lakťov šírky; oltár bude štvorhranný a jeho výška bude tri lakte. 2 A spravíš mu jeho rohy na štyroch jeho uhloch; z neho budú jeho rohy, a pokryješ ho meďou. 3 A spravíš jeho hrnce na jeho popol i jeho lopatky, jeho čaše, jeho vidlice a jeho nádoby na uhlie. Všetko jeho náradie spravíš z medi. 4 A spravíš mu mreţu, prácu na spôsob siete z medi. A spravíš na sieť štyri medené kruhy na jej štyroch rohoch. 5 A dáš ju pod obrubu oltára zo spodku, a sieť bude aţ do polovice oltára. 6 A spravíš oltáru sochory, sochory zo šittímového dreva, a pokryješ ich meďou. 7 A jeho sochory budú vovlečené v kruhoch a sochory budú po oboch stranách oltára, keď ho ponesú. 8 Dutý, z dosiek ho spravíš. Ako ti bolo ukázané na vrchu, tak spravia. 9 Spravíš dvor príbytku. Pre juţnú stranu, k poludniu, bude mať dvor koberce zo súkaného kmentu sto lakťov dĺţky; toľko bude mať jedna strana. 10 Jeho stĺpov bude dvadsať a ich podstavcov tieţ dvadsať, z medi. Háky stĺpov a spojovacie ţrde budú zo striebra. 11 A tak bude i pre severnú stranu v dĺţke, kobercov sto lakťov dĺţky a jeho stĺpov dvadsať a ich podstavcov dvadsať, z medi; háky stĺpov a ich spojovacie ţrde zo striebra. 12 A šírka dvora na západnej strane, od mora, bude mať kobercov v dĺţke päťdesiat lakťov. Ich stĺpov bude desať a ich podstavcov desať. 13 A šírka dvora prednej strany východnej päťdesiat lakťov. 14 A pätnásť lakťov budú koberce jedného boku vchodu, ich stĺpy tri a ich podstavce tri. 15 A pre druhý bok vchodu pätnásť lakťov kobercov; ich stĺpy tri a ich podstavce tri. 16 A brána dvora bude mať záclonu dvadsať lakťov šírky, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, a bude to práca výšivkára; ich stĺpy štyri aj ich podstavce štyri. 17 Všetky stĺpy dvora dookola budú pospájané striebrom; ich háky budú zo striebra a ich podstavce z medi. 18 Dĺţka dvora bude sto lakťov a šírka po päťdesiatich a výška päť lakťov, súkaný kment a ich podstavce z medi. 19 Všetky nádoby príbytku ku všetkej jeho sluţbe i všetky jeho kolíky ako aj všetky kolíky dvora budú z medi. 20 A ty prikáţeš synom Izraelovým, aby nadonášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, postaviť lampu, ktorá by vţdycky horela. 21 V stáne shromaţdenia, zvonku pred oponou, ktorá bude nad svedoctvom, bude ju upravovať Áron a jeho synovia, aby horela od večera aţ do rána pred Hospodinom. To bude večným ustanovením po ich pokoleniach, ktoré sa bude zachovávať od synov Izraelových.

Exodus 28

1 A ty vezmi k sebe Árona, svojho brata, a jeho synov s ním zpomedzi synov Izraelových, aby mi konal kňazskú sluţbu, Áron, Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár, synovia Áronovi.

2 A spravíš Áronovi, svojmu bratovi, sväté rúcha na slávu a na ozdobu. 3 A ty budeš hovoriť všetkým remeselníkom múdreho srdca, kde ktorého z nich som naplnil duchom múdrosti, aby spravili rúcha Áronove posvätiť ho, aby mi konal kňazskú sluţbu. 4 A toto sú rúcha, ktoré spravia: náprsník, efod, plášť a sukňu z pletenej látky, čapicu a pás. A tak spravia sväté rúcha Áronovi, tvojmu bratovi, a jeho synom, aby mi konal kňazskú sluţbu. 5 A oni vezmú zlato a hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment. 6 A spravia efod zo zlata, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, všetko to dôvtipného diela umeleckého. 7 Bude mať dva náplecníky, spojené na oboch svojich koncoch, a tak bude spojený v jedno. 8 Aj efodový opasok, ktorý bude na ňom, tej istej práce, z toho istého bude, zo zlata, hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu. 9 A vezmeš dva kamene onyxa a vyryješ na nich mená synov Izraelových, 10 ich šesť mien na jeden kameň a ostatných šesť mien na druhý kameň podľa poriadku ich narodenia. 11 Bude to práca remeselníka, ktorý reţe kameň, jako ryty na pečati, tak vyryješ na oba tie kamene s menami synov Izraelových, a spravíš ich tak, aby boly obrubené pletivom zo zlata. 12 Potom poloţíš oba kamene na náplecníky efoda, pamätné kamene, aby boly pamiatkou na synov Izraelových, a Áron bude nosiť ich mená pred Hospodinom na oboch svojich pleciach na pamiatku. 13 A spravíš pletivá zo zlata. 14 Spravíš aj dve retiazky z čistého zlata, ktoré spravíš na spôsob motúzov, stáčanej práce, a dáš stáčané retiazky na tie pletivá. 15 A spravíš náprsník súdu, dôvtipným dielom umeleckým; aká bude práca efoda, taký aj oň spravíš; zo zlata, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného a zo súkaného kmentu ho spravíš. 16 Štvorhranný bude, vo dvoje sloţený; piaď bude jeho dĺţky a piaď jeho šírky. 17 A vrúbiš doň vruby kameňa, štyri rady kameňa. Rad: rubín, topaz a smaragd, prvý rad. 18 Druhý rad: karbunkulus, zafír a diamant. 19 Tretí rad: ligúr, achát a ametyst. 20 Štvrtý rad: chryzolit, onyx a jaspis; zlatom budú opletené vo svojich vruboch. 21 A kameňov bude s menami synov Izraelových dvanásť, s ich menami, ryty jako na pečati, kaţdý so svojím kameňom, budú pre dvanásť pokolení. 22 A na náprsník spravíš motúzkové retiazky, prácu to na spôsob povrázkov, z čistého zlata. 23 A spravíš na náprsník dve obrúčky zo zlata a tie obrúčky dáš na dva konce náprsníka. 24 A zase tie dva zlaté povrázky pripravíš na tie dve obrúčky na konce náprsníka. 25 A dva konce dvoch povrázkov dáš na dve pletivá a tak pripneš na náplecníky efoda napredku. 26 A spravíš aj druhé dve obrúčky zo zlata a pripravíš ich na druhé dva konce náprsníka na jeho okraj z tamtej, spodnej strany efoda, dovnútra. 27 A spravíš dve obrúčky zo zlata, ktoré dáš na oba náplecníky efoda zospodku napredku pri jeho spojení hore nad opaskom efoda. 28 Tak priviaţu náprsník od jeho obrúček k obrúčkam efoda šnúrou z hyacintovomodrého postavu, aby bol nad opaskom efoda a aby neodstával náprsník od efoda. 29 A Áron bude nosiť mená synov Izraelových na náprsníku súdu na svojom srdci, keď bude vchádzať do svätyne, na pamiatku pred Hospodinom ustavične.

30 A dáš do náprsníka súdu urím a thumím <Svetlo a dokonalosť>, a budú na srdci Áronovom, keď bude vchádzať pred Hospodina, a Áron bude nosiť súd synov Izraelových na svojom srdci pred Hospodinom ustavične. 31 A spravíš plášť efodu, celý z hyacintovomodrého postavu. 32 Obojok pre hlavu bude mať na svojom prostredku; jeho obojok bude mať lem dookola, prácou tkáča, a bude mať obojok ako pancier, neroztrhne sa. 33 A na jeho podolku spravíš granátové jablká z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, na jeho podolku dookola a zlaté zvončeky pomedzi ne dookola. 34 Zlatý zvonček a granátové jablko a zase zlatý zvonček a granátové jablko na podolku plášťa dookola. 35 A bude to na Áronovi, aby svätoslúţil, a počuje sa jeho zvuk, keď bude vchádzať do svätyne pred Hospodina i keď bude vychádzať, a nezomrie. 36 A spravíš bliašok z čistého zlata a vyryješ na ňom ryty jako na pečati: Sväté Hospodinovi. 37 Pripravíš ho na šnúrku z hyacintovomodrého postavu, a bude na čapici, napredku na čapici bude. 38 A bude na čele Áronovom, a tak bude nosiť Áron neprávosť svätých vecí, ktoré zasvätia synovia Izraelovi, nech by to boly jakékoľvek ich sväté dary, a bude na jeho čele ustavične, aby boly príjemné pred Hospodinom. 39 A utkáš sukňu na spôsob pletiva z kmentu a spravíš aj čapicu z kmentu a opasok spravíš práce výšivkára. 40 A synom Áronovým spravíš sukne a spravíš im aj opasky a čiapky im spravíš na slávu a na ozdobu. 41 A tak oblečieš do toho Árona, svojho brata, a jeho synov s ním, a pomaţeš ich a naplníš ich ruku a posvätíš ich, a budú mi konať kňazskú sluţbu. 42 Sprav im aj ľanové nohavice na pokrytie tela hanby, od bedier aţ po stehná budú sahať. 43 A budú na Áronovi a na jeho synoch, keď budú vchádzať do stánu shromaţdenia alebo keď sa budú blíţiť k oltáru, aby svätoslúţili v svätyni a neponesú neprávosti a nezomrú. Bude mu to večným ustanovení i jeho semenu po ňom.

Exodus 29

1 A toto je to, čo im učiníš, aby si ich vysvätil, aby mi potom konali kňazskú sluţbu. Vezmi jedného junca, z hoviad, a dvoch baranov bez vady, 2 nekvasený chlieb a nekvasené koláče, zamiesené s olejom, a nekvasené osúchy, pomazané olejom; urobíš ich z bielej múky pšeničnej. 3 A dáš to do jedného koša a budeš to obetovať v koši spolu i s tým juncom i s oboma baranmi. 4 A Árona a jeho synov dovedieš ku dveriam stánu shromaţdenia a umyješ ich vodou. 5 Potom vezmeš rúcha a oblečieš Árona do sukne, do efodového plášťa, do efodu a do náprsníka a prepášeš ho opaskom efoda. 6 A poloţíš čapicu na jeho hlavu a dáš korunu svätosti na čapicu. 7 Potom vezmeš olej na pomazávanie a vyleješ na jeho hlavu a pomaţeš ho. 8 A dovedieš i jeho synov a oblečieš ich do sukieň. 9 A opášeš ich pásom, Árona i jeho synov, a poviaţeš im čiapky na hlavu, a budú mať kňazstvo večným ustanovením, a naplníš ruku Áronovu a ruku jeho synov a tak ich vysvätíš. 10 Potom dovedieš junca pred stán shromaţdenia, a Áron a jeho synovia poloţia svoje ruky na hlavu junca. 11 A zabiješ junca pred Hospodinom pri dveriach stánu shromaţdenia. 12 A vezmeš z krvi junca a dáš na rohy oltára svojím prstom a všetku ostatnú krv vyleješ k základu oltára. 13 A vezmeš všetok tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, i bránicu s pečeňou aj obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, a zapáliš to na oltári.

14 A mäso junca a jeho koţu i s jeho lajnom spáliš ohňom vonku za táborom; to je obeť za hriech. 15 A vezmeš toho jedného barana, a Áron a jeho synovia poloţia svoje ruky na hlavu barana, 16 A zabiješ barana a vezmeš jeho krv a pokropíš hore oltár dookola. 17 A barana posekáš na jeho kusy a umyješ jeho vnútornosti i jeho nohy a pokladieš ich na jeho kusy i na jeho hlavu 18 a zapáliš celého barana na oltári; to je zápalná obeť Hospodinovi, upokojujúca vôňa, je to ohňová obeť Hospodinovi. 19 Potom vezmeš druhého barana, a Áron a jeho synovia poloţia svoje ruky na hlavu barana. 20 A zabiješ barana a vezmeš z jeho krvi a dáš na boltec ucha Áronovho a na boltec pravého ucha jeho synov a na palec ich pravej ruky i na palec ich pravej nohy a krv vykropíš hore na oltár dookola. 21 A vezmeš z krvi, ktorá bude na oltári, a z oleja na pomazávanie a pokropíš Árona a jeho rúcha a jeho synov a rúcha jeho synov s ním, a bude svätý on i jeho rúcha i jeho synovia i rúcha jeho synov s ním. 22 A vezmeš z barana tuk i tukom orastený chvost a tuk, pokrývajúci vnútornosti, a bránicu pečene a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, a pravú lopatku, pretoţe je to baran vysviacky naplnením ruky, 23 a jeden peceň chleba, jeden chlebový koláč s olejom a jeden osúch z koša nekvasených chlebov, ktorý je pred Hospodinom. 24 A poloţíš to všetko na ruky Áronove a na ruky jeho synov a budeš to povznášať na rukách sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom. 25 Potom to vezmeš z ich ruky a zapáliš na oltári na zápalnú obeť, aby to bolo upokojujúcou vôňou pred Hospodinom; je to ohňová obeť Hospodinovi. 26 A vezmeš hruď z barana naplnenia ruky, ktorá bude Áronovi, a budeš ju povznášať na rukách sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom, a to bude tebe za podiel. 27 Tedy posvätíš hruď obeti povznášania a lopatku obeti pozdvihnutia, to, čo bolo sem a ta povznášané, a čo bolo pozdvihnuté z barana naplnenia ruky, z toho, čo bude Áronovi, a z toho, čo bude jeho synom. 28 A bude to Áronovi a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových, lebo je to obeť pozdvihnutia, a obeť pozdvihnutia bude od synov Izraelových z ich bitných obetí pokojných, ich obeť pozdvihnutia bude patriť Hospodinovi. 29 A sväté rúcha, ktoré má Áron, budú jeho synom po ňom pomazávať ich v nich a napĺňať v nich ich ruku. 30 Sedem dní ich bude obliekať kňaz namiesto neho z jeho synov, ktorý vojde do stánu shromaţdenia, aby svätoslúţil v svätyni. 31 A vezmeš barana naplnenia ruky a uvaríš jeho mäso na svätom mieste. 32 A tak bude jesť Áron a jeho synovia mäso barana a chlieb, ktorý bude v koši, pri dveriach stánu shromaţdenia. 33 A budú jesť tie veci, ktorými bolo pokrytím smierené naplniť ich ruky, vysvätiť ich. Ale cudzí nebude jesť z toho, pretoţe sú to sväté veci. 34 Ak zostane voľačo z mäsa naplnenia ruky a z chleba aţ do rána, spáliš pozostalé ohňom; nebude sa jesť, lebo je to sväté. 35 Tedy tak učiníš Áronovi a jeho synom, všetko tak, ako som prikázal tebe: sedem dní budeš plniť ich ruku. 36 A na kaţdý ten deň pripravíš junca obeti za hriech na očistenie, pokryť hriech, a odhriešiš oltár tým, ţe pokryješ na ňom hriech a pomaţeš ho, aby si ho tak posvätil. 37 Sedem dní budeš pokrývať na oltári hriech a tak ho očisťovať a posvätíš ho, a oltár bude svätosvätý; všetko, čokoľvek sa dotkne oltára, bude sväté. 38 A toto je to, čo pripravíš, čo budeš obetovať na oltári: dvoch ročných baránkov na kaţdý deň, ustavične. 39 Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého baránka budeš obetovať k večeru. 40 A desatinu efy jemnej múky bielej, zamiesenej vo štvrtine hína oleja, získaného tlčením, a liatu obeť, štvrtinu hína vína, na jedného baránka. 41 A druhého baránka budeš obetovať k večeru. A jaká je obilná obeť ranná a jaká jej liata obeť, tak učiníš všetko i pri tejto obeti, aby bola upokojujúcou vôňou, ohňovou obeťou Hospodinovi.

42 To bude ustavičná obeť zápalná po vašich pokoleniach, obetovaná pri dveriach stánu shromaţdenia pred Hospodinom, kam budem prichádzať k vám, aby som tam hovoril s tebou. 43 A ta budem prichádzavať k synom Izraelovým, a miesto bude posvätené mojou slávou. 44 A posvätím stán shromaţdenia a oltár a posvätím Árona i jeho synov, aby mi konali kňazskú sluţbu. 45 A budem bývať prostred synov Izraelových a budem im Bohom. 46 A poznajú, ţe ja som Hospodin, ich Bôh, ktorý som ich vyviedol z Egyptskej zeme, aby som býval v ich strede, ja Hospodin, ich Bôh.

Exodus 30

1 A spravíš oltár na pálenie kadiva. Spravíš ho zo šittímového dreva. 2 Lakeť bude jeho dĺţky a lakeť jeho šírky; štvorhranný bude, a dva lakte bude jeho výška; z neho budú jeho rohy. 3 A pokryješ ho čistým zlatom, jeho vrch i jeho steny dookola i jeho rohy. A spravíš mu zlatú obrubu podoby venca dookola. 4 A spravíš mu po dvoch obrúčkach zo zlata pod jeho obrubou na oboch jeho uhloch, tak urobíš na oboch jeho stranách, a budú loţiskami pre sochory nosiť ho na nich. 5 A sochory spravíš zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom. 6 A dáš ho pred oponu, ktorá je nad truhlou svedoctva, pred pokrývku, ktorá je na svedoctve, kam budem prichádzať k tebe. 7 A Áron bude na ňom kadiť kadivo z voňavých vecí, kaţdého rána; keď upraví lampy, vtedy to bude kadiť. 8 A keď zapáli Áron lampy, k večeru, tieţ to bude kadiť. To bude ustavičné kadivo pred Hospodinom po vašich pokoleniach. 9 Nezapálite na ňom cudzieho kadiva ani zápalu ani obilnej obeti ani nevylejete na ňom liatej obeti. 10 A Áron vykoná smierenie pokrytím hriechu na jeho rohoch raz v roku donesúc z krvi obeti za hriech v deň smierenia, raz v roku pokryje na ňom hriech po vašich pokoleniach. Svätosvätý bude Hospodinovi. 11 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 12 Keď budeš počítať počet synov Izraelových, tí, ktorí z nich budú uznaní za súcich do vojska, dajú kaţdý Hospodinovi smierne za svoju dušu, hneď, keď ich uznáš za súcich, a nebude na nich rany, keď ich budeš počítať. 13 Toto dajú: kaţdý, ktorý prejde do počtu súcich, dá pol šekla v šekle svätyne. Taký šekel má dvadsať gér. Pol šekla bude obeťou pozdvihnutia Hospodinovi. 14 Kaţdý, ktorý prejde medzi počítaných vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, dá Hospodinovi obeť pozdvihnutia. 15 Bohatý nedá viacej, a chudobný nedá menej ako pol šekla dajúc Hospodinovi obeť pozdvihnutia, aby ste pokryli hriech na svojich dušiach. 16 A vezmeš peniaze toho pokrytia od synov Izraelových a dáš ich na sluţbu stánu shromaţdenia, a budú synom Izraelovým na pamiatku pred Hospodinom, na pokrytie hriechu na vašich dušiach. 17 Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 18 Spravíš aj medený umyvák, ktorého podstavec bude tieţ z medi, na umývanie, a umiestiš ho medzi stán shromaţdenia a medzi oltár a naleješ do neho vody. 19 A Áron a jeho synovia si budú umývať z neho svoje ruky a svoje nohy. 20 Keď budú vchádzať do stánu shromaţdenia, budú sa umývať vodou, aby nezomreli, alebo keď sa budú blíţiť oltáru, aby svätoslúţili, aby zapaľovali ohňovú obeť Hospodinovi. 21 Tedy umyjú si svoje ruky a svoje nohy, a nezomrú, a bude im to večným ustanovením, jemu i jeho semenu po ich pokoleniach.

22 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 23 A ty si vezmi voňavých vecí najprednejších, samotečenej myrrhy päťsto šeklov a voňavej škorice polovicu toho, dvesto päťdesiat, i voňavej trstiny, dvesto päťdesiat, 24 kassie päťsto v šekle svätyne, a olivového oleja mieru hín. 25 A spravíš z toho olej na sväté pomazávanie, lekárnickú masť voňavú, prácou lekárnika, bude to olej na sväté pomazávanie. 26 A pomaţeš ním stán shromaţdenia a truhlu svedoctva, 27 stôl a všetky jeho nádoby, svietnik a všetky jeho náčinia i oltár na kadenie, 28 oltár na zápaly a všetko jeho náradie, umyvák a jeho podstavec. 29 A postavíš tie veci, a budú svätosvätým; všetko, čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté. 30 Pomaţeš aj Árona a jeho synov a vysvätíš ich, aby mi konali kňazskú sluţbu. 31 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Toto mi bude olej na sväté pomazávanie po vašich pokoleniach. 32 Nevyleje sa na telo človeka, a čo do miery jeho sloţenia, nespravíte jemu podobného oleja; svätý je, svätým vám bude. 33 Ktokoľvek by spravil podobnú masť a kto by z nej dal na cudzieho, vyťatý bude zo svojho ľudu. 34 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vezmi si voňavých vecí, kvapavej ţivice, onychy a galbanu, voňavých vecí a čistého kadiva libánskeho; kaţdé bude rovnakej váhy. 35 A spravíš z toho kadivo, voňavú vec, zhotovenú na lekárnický spôsob, osolené, čisté a sväté. 36 A utlčieš niečo z toho na drobno a dáš z toho pred svedoctvo v stáne shromaţdenia, kam budem prichádzať k tebe. Svätosvätým vám bude. 37 A kadiva, jaké spravíš, čo do pomeru jeho sloţenia, nespravíte sebe; bude ti svätým, pre Hospodina. 38 Človek, ktorý by spravil niečo jako to, aby to voňal, bude vyťatý zo svojho ľudu.

Exodus 31

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Vidz, menom som povolal Becaleéla, syna Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho. 3 A naplnil som ho duchom Boţím, múdrosťou, rozumnosťou a umením, a to vo všelijakom diele, 4 aby bol schopný vymyslieť dôvtipné veci a pracovať v zlate, striebre a v medi 5 a rezať kameň na osádzanie ako i rezať drevo, pracovať v kaţdom diele. 6 A ja, hľa, dal som Aholiába, syna Achisámachovho, z pokolenia Dánovho, aby pracoval s ním, a do srdca všetkých, ktorí sú múdreho srdca, dal som múdrosť, a spravia všetko, čo som ti prikázal: 7 stán shromaţdenia, truhlu svedoctva a pokrývku, ktorá bude na nej, a všetko náradie stánu, 8 aj stôl a jeho nádoby, čistý svietnik a všetko jeho náčinie a oltár pre kadivo 9 aj oltár pre zápaly a všetko jeho náradie aj umyvák a jeho podstavec, 10 i jemne pletené rúcha do sluţby a sväté rúcha pre Árona, kňaza, a rúcha jeho synov, aby konali kňazskú sluţbu, 11 a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých vecí pre svätyňu, všetko spravia tak, ako som ti prikázal. 12 A ešte povedal Hospodin Mojţišovi a riekol: 13 A ty hovor synom Izraelovým a povedz: A však mojej soboty budete ostríhať, lebo je to znamením medzi mnou a medzi vami po vašich pokoleniach, aby sa vedelo, ţe ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem.

14 A budete ostríhať sobotu, lebo vám je svätá; kto by ju poškvrnil, istotne zomrie, lebo ktokoľvek by v nej robil nejakú prácu, tá duša bude vyťatá zprostred svojho ľudu. 15 Šesť dní sa bude robiť práca, a v siedmy deň je sobota odpočinutia, sväté Hospodinovi. Kaţdý, kto by robil nejakú prácu v sobotný deň, istotne zomrie. 16 Preto budú synovia Izraelovi ostríhať sobotu tak, aby svätili sobotu po svojich pokoleniach večnou smluvou. 17 Je to znamením medzi mnou a medzi synmi Izraelovými na veky; lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si. 18 A dal Mojţišovi, keď s ním dohovoril na vrchu Sinai, dve dosky svedoctva, kamenné dosky, popísané prstom Boţím.

Exodus 32

1 A keď videl ľud, ţe Mojţiš len neschádza s vrchu, shromaţdil sa ľud na Árona, a povedali mu: Vstaň a sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojţiša, muţa, ktorý nás vyviedol z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo. 2 A Áron im povedal: Strhajte zlaté náušnice, ktoré sú na ušiach vašich ţien, vašich synov a vašich dcér, a doneste ku mne. 3 A všetok ľud, všetci si strhali zlaté náušnice, ktoré boly na ich ušiach, a doniesli k Áronovi. 4 A vzal to z ich ruky a sformujúc to rydlom spravil z toho sliate teľa. A povedali: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! 5 Keď to videl Áron, vystavil oltár pred ním, a Áron volal a riekol: Zajtra bude slávnosť Hospodinova. 6 Potom na druhý deň vstali skoro ráno a obetovali zápaly a doviedli pokojné obeti. A ľud sadol, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali. 7 A Hospodin hovoril Mojţišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme. 8 Skoro sišli s cesty, ktorú som im prikázal; spravili si teľa, sliatinu, a klaňajú sa mu a obetujú mu a vravia: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme. 9 A Hospodin riekol Mojţišovi: Videl som tento ľud, a hľa, je to ľud tvrdej šije. 10 A tak teraz ma nechaj, aby sa rozpálil môj hnev na nich, a aby som ich vyhladil, a učiním teba veľkým národom. 11 Ale Mojţiš prosil pokorne Hospodina, svojho Boha, o milosť a vravel: Prečo sa, ó, Hospodine, roznecuje tvoj hnev na tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egyptskej zeme veľkou silou a mocnou rukou? 12 Prečo majú povedať Egypťania, ţe vraj ich vyviedol na zlé, aby ich pobil na vrchoch a aby ich vyhladil s tvári zeme! Odvráť sa od prchlivosti svojho hnevu a ľutuj zlého, ktoré si usúdil svojmu ľudu! 13 Pamätaj na Abraháma, Izáka a na Izraela, na svojich sluţobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a hovoril si im: Rozmnoţím vaše semeno jako hviezdy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky. 14 A Hospodin ľutoval zlého, o ktorom hovoril, ţe ho učiní svojmu ľudu. 15 A Mojţiš obrátiac sa sišiel s vrchu, a dve dosky svedoctva mal vo svojej ruke, dosky, popísané na oboch stranách; z jednej i z druhej strany boly popísané. 16 Dosky boly dielom Boţím, písmo bolo písmom Boţím, ktoré bolo vyryté na doskách. 17 A keď počul Jozua hlas ľudu, ţe kričí, povedal Mojţišovi: Krik boja je v tábore. 18 A on povedal: Nie je to krik, ako sa ozýva víťazstvo, ani nie je to krik, ako sa ozýva poráţka; ja čujem hlas spevu. 19 A stalo sa, keď sa priblíţil k táboru a keď uvidel teľa a kolotance, ţe sa rozpálil hnev Mojţišov a hodil dosky zo svojich rúk a rozbil ich pod vrchom. 20 Potom vzal teľa, ktoré spravili, a spálil ho v ohni a rozdrvil aţ na prach a vysypúc to na vody dal piť synom Izraelovým. 21 A Mojţiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, ţe si naň uviedol veľký hriech?

22 A Áron povedal: Nech sa neroznecuje hnev môjho pána! Ty znáš tento ľud, ţe je náchylný ku zlému. 23 Povedali mi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojţiša, muţa, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo. 24 A povedal som im: Kto má zlato, strhajte si! A dali mi, a hodil som ho do ohňa, a vyšlo toto teľa. 25 A keď videl Mojţiš ľud, ţe je rozuzdený, pretoţe ho rozuzdil Áron na zlú povesť a na posmech medzi tými, ktorí povstávali proti nim, 26 vtedy sa postavil Mojţiš v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, nech pristúpi ku mne! A shromaţdili sa k nemu všetci synovia Léviho. 27 A povedal im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pripášte kaţdý svoj meč na svoje bedrá, prejdite ta i nazpät, od brány k bráne v tábore, a zabite kaţdý svojho brata a kaţdý svojho priateľa a kaţdý svojho blíţneho. 28 A synovia Léviho učinili podľa slova Mojţišovho, a padlo z ľudu toho dňa tak asi tri tisíce muţov. 29 A Mojţiš povedal: Naplňte kaţdý svoju ruku dnes a tak sa posväťte Hospodinovi, lebo kaţdý vykonal súd na svojom synovi a na svojom bratovi, nato, aby dal dnes na vás poţehnanie. 30 A stalo sa na druhý deň, ţe povedal Mojţiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako smieriť váš hriech. 31 Potom sa navrátil Mojţiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom, a spravili si zlatých bohov. 32 A tak teraz, ak odpustíš ich hriech -; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal. 33 A Hospodin riekol Mojţišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy. 34 A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pojde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech. 35 A Hospodin bil ľud preto, ţe boli spravili to teľa, ktoré spravil Áron.

Exodus 33

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi: Iď, odídi odtiaľto hore ty i ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme, do zeme, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Dám ju tvojmu semenu 2 A pošlem pred tebou anjela a vyţeniem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja -, 3 do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretoţe si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste. 4 Keď počul ľud túto zlú zprávu, smútili, a nikto nevzal na seba svojej okrasy. 5 Lebo Hospodin riekol Mojţišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz sloţ svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť. 6 A synovia Izraelovi strhali si svoju okrasu, a tak aj zostalo od vrchu Hóreba. 7 A Mojţiš vzal stán a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a nazval ho stánom shromaţdenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal Hospodina, ţe vyšiel ku stánu shromaţdenia, ktorý bol vonku za táborom. 8 A tieţ bolo, keď vychádzal Mojţiš ku stánu, ţe povstal všetok ľud, a stáli kaţdý pri dveriach svojho stánu, a hľadeli za Mojţišom, dokiaľ nevošiel do stánu. 9 A taktieţ bolo, ţe kedykoľvek vošiel Mojţiš do stánu, sostúpil oblakový stĺp, a stál pri dveriach stánu, a hovoril s Mojţišom. 10 A všetok ľud videl oblakový stĺp, ţe stojí pri dveriach stánu a vtedy povstal všetok ľud, a klaňali sa kaţdý pri dveriach svojho stánu.

11 A Hospodin hovoril Mojţišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Potom sa vše vrátil do tábora, ale jeho sluţobník Jozua, syn Núna, mládenec, neuhol nikam zo stánu. 12 A Mojţiš povedal Hospodinovi: Pozri, Pane, ty mi káţeš: Vyveď hore tento ľud, a ty si mi neoznámil koho pošleš so mnou, kým predsa si ty povedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach. 13 A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, ţe tento národ je tvojím ľudom. 14 A riekol: Moja tvár pojde pred tebou, a dám ti odpočinúť. 15 A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto. 16 A kde po čomţe sa pozná, ţe som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, ţe pojdeš s nami, a ţe budeme tvojou dobrotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všetkých ľudí, ktorí sú na tvári zeme? 17 A Hospodin riekol Mojţišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, ţe si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene. 18 Na to povedal Mojţiš: Ukáţ mi, prosím, svoju slávu! 19 A riekol: Ja dám, aby prešlo všetko moje dobré popred tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno Hospodinovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 20 A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pri tom zostal ţivý. 21 A ešte riekol Hospodin: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale. 22 A stane sa, keď pojde popri tebe moja sláva, ţe ťa postavím v trhline skaly a zakryjem ťa svojou rukou, dokiaľ neprejdem. 23 Potom odnímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôţe vidieť.

Exodus 34

1 A Hospodin riekol Mojţišovi: Uteš si dvoje dosiek z kameňa, také, jaké boly tamtie prvé, a ja napíšem na dosky slová, ktoré boly na tých prvých doskách, ktoré si rozbil. 2 A buď hotový na ráno a ráno vyjdeš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vrchu. 3 Nikto nevyjde hore s tebou, ani nech sa nikto neukáţe na celom tom vrchu, ani ovce ani voly nech sa nepasú naproti tomu vrchu. 4 Utesal tedy dvoje dosiek z kameňa, ako boly tie prvé, a potom vstal Mojţiš skoro ráno a vyšiel na vrch Sinai, tak ako mu prikázal Hospodin, a vzal do svojej ruky dvoje dosiek z kameňa. 5 A Hospodin sostúpil v oblaku a stál s ním tam a zavolal menom: HOSPODIN. 6 A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, 7 ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvrtom pokolení. 8 A Mojţiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa. 9 A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo! 10 A on riekol: Hľa, učiním smluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou. 11 Zachovaj si, čo ti prikazujem dnes! Hľa, vyţeniem zpred tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

12 Chráň sa, aby si neučinil smluvy s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby neboli osídlom v tvojom strede! 13 Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate, 14 lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pretoţe Hospodin, ktorého meno je Ţiarlivý, je silný Bôh ţiarlivý. 15 Aby sa nestalo, keď by si učinil smluvu s obyvateľmi zeme, a smilnili by idúc za svojimi bohmi a obetovali by bitné obeti svojim bohom, ţe by ťa pozval niektorý z nich, a jedol by si z jeho obeti 16 a vzal by si z jeho dcér svojim synom ţeny, a jeho dcéry by smilnily idúc za svojimi bohmi a spôsobily by to, ţe by smilnili aj tvoji synovia odíduc za ich bohmi. 17 Nespravíš si liatych bohov. 18 Zachovávať budeš slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, jako som ti prikázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vyšiel z Egypta. 19 Všetko, čo otvára ţivot, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí muţského pohlavia, čo otvára ţivot, uţ či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza. 20 Ale prvorodené osľa vykúpiš ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu šiju. Kaţdého prvorodeného zo svojich synov vykúpiš. A nikto sa neukáţe predo mnou prázdny. 21 Šesť dní budeš pracovať, a siedmeho dňa prestaneš; v oračke i v ţatve prestaneš. 22 A učiníš si slávnosť týţdňov, slávnosť prvých plodov pšeničnej ţatvy i slávnosť spratávania plodov pri konci roku. 23 Tri razy v roku sa ukáţe kaţdý tvoj muţského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina, Boha Izraelovho. 24 Lebo vyţeniem národy zpred tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a nikto nepoţiada tvojej zeme, keď pojdeš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hospodina, svojho Boha, tri razy v roku. 25 Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezostane do rána obeť slávnosti Veľkej noci. 26 Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 27 A Hospodin riekol Mojţišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom. 28 A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov. 29 A stalo sa, keď schádzal Mojţiš s vrchu Sinai, (a dve dosky svedoctva v ruke Mojţišovej, keď schádzal s vrchu), ţe nevedel Mojţiš o tom, ţe sa skveje koţa jeho tvári, pretoţe hovoril s ním Bôh. 30 A keď videl Áron a všetci synovia Izraelovi Mojţiša a videli, ţe, hľa, skveje sa koţa jeho tvári, báli sa priblíţiť sa k nemu. 31 Ale Mojţiš zavolal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všetky knieţatá v obci, a Mojţiš hovoril s nimi. 32 Potom sa priblíţili aj všetci synovia Izraelovi, a prikázal im všetko, čo s ním hovoril Hospodin na vrchu Sinai. 33 A tak dohovoril Mojţiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár. 34 Keď potom vchádzal Mojţiš pred tvár Hospodinovu, aby hovoril s ním, odstraňoval závoj, dokiaľ zase nevyšiel. A keď vyšiel, hovoril synom Izraelovým to, čo mu bolo prikázané. 35 A synovia Izraelovi videli tvár Mojţišovu, ţe sa skveje koţa jeho tvári, a Mojţiš vše zase dal závoj na svoju tvár, dokiaľ nevošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.

Exodus 35

1 A Mojţiš svolal celú obec synov Izraelových a povedal im: Toto sú tie veci, ktoré prikázal činiť Hospodin: 2 Šesť dní sa bude konať práca, ale siedmeho dňa vám bude svätosť sobotného odpočinutia Hospodinovho. Ktokoľvek by v ňom robil nejakú prácu, zomrie.

3 Nezapálite ohňa nikde vo svojich príbytkoch v deň soboty. 4 A Mojţiš povedal celej obci synov Izraelových a riekol: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin, keď povedal: 5 Vyberte od seba obeť pozdvihnutia pre Hospodina; kaţdý, kto je ochotný vo svojom srdci, donesie ju, obeť pozdvihnutia Hospodinovu: zlato, striebro a meď, 6 hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, kment a kozie srsti. 7 Koţe z baranov, farbené na červeno, koţe z jazvecov a šittímové drevo, 8 olej na svetlo, voňavé veci na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo, 9 onychínové kamene a iné kamene na osádzanie pre efod a pre náprsník. 10 A prijdú všetci, ktorí sú múdreho srdca medzi vami, a budú robiť všetko, čo prikázal Hospodin: 11 príbytok, jeho stán a jeho pokrytie, jeho háčky a jeho dosky, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce; 12 truhlu a jej sochory, pokrývku a oponu zastrenia; 13 stôl a jeho sochory a všetky jeho nádoby a chlieb tvári Boţej, 14 svietnik svetla a jeho nádoby a jeho lampy a olej na svetlo, 15 oltár na kadenie a jeho sochory a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých korenín a záclonu dverí, pre dvere Boţieho príbytku, 16 oltár na zápaly a mreţu z medi, ktorá patrí k nemu, jeho sochory a všetko jeho náradie; umyvák a jeho podstavec, 17 koberce dvora, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu brány dvora, 18 kolíky príbytku a kolíky dvora a ich povrazy, 19 rúcha, jemne pletené, svätoslúţiť v nich v svätyni; sväté rúcha Áronovi, kňazovi, a rúcha pre jeho synov, konať kňazskú sluţbu. 20 A tak vyšli, celá obec synov Izraelových, od tvári Mojţišovej. 21 A prišli, kaţdý jeden, ktorého ponúklo jeho srdce, a kaţdý, koho učinil jeho duch ochotným, a doniesli obeť pozdvihnutia Hospodinovu na prácu na stáne shromaţdenia a na kaţdú jeho sluţbu a na sväté rúcha. 22 Potom prišli muţovia i so ţenami, všetci, ktorí boli ochotného srdca, doniesli sponky, náušnice, prstene a ţenské ozdobné retiazky, všelijaké klenoty zo zlata, i kaţdý, kto obetoval Hospodinovi povznášajúcu obeť zlata. 23 A kaţdý, u koho sa našiel hyacintovomodrý postav a purpur a červec, dvakrát farbený, a kment a kozia srsť a baranie koţe, farbené na červeno, a jazvečie koţe, všetci doniesli. 24 A zase kaţdý, kto obetoval pozdvihnutia obeť striebra a medi, doniesol pozdvihnutia obeť Hospodinovu, jako aj kaţdý, u koho sa našlo šittímové drevo na všelijakú prácu k sluţbe, doniesol. 25 I všetky ţeny múdreho srdca priadly svojimi rukami, a doniesly, čo napriadly, hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment. 26 A taktieţ i všetky ţeny, ktoré v múdrosti ponúklo ich srdce, priadly koziu srsť. 27 A knieţatá doniesly onychínové kamene a kamene na vysádzanie na efod a náprsník, 28 a voňavé veci a olej na svetlo a potrebné na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo. 29 Kaţdý muţ a kaţdá ţena, ktorých učinilo ich srdce ochotnými, aby doniesli potrebné; nech uţ to bolo na ktorúkoľvek prácu, ktorú prikázal Hospodin vykonať skrze Mojţiša, doniesli synovia Izraelovi dobrovoľnú obeť Hospodinovi. 30 A Mojţiš povedal synom Izraelovým: Hľaďte, Hospodin povolal menom Becaleéla, syna Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho, 31 a naplnil ho duchom Boţím, múdrosťou a rozumnosťou a umením a to v kaţdej práci, 32 aby bol schopný vymyslieť dôvtipné veci a tak pracovať v zlate, striebre a v medi 33 a rezať kameň na osádzanie ako aj rezať drevo, aby vedel robiť všelijakú prácu dôvtipnú.

34 Aj to dal do jeho srdca, aby učil, on i Aholiáb, syn Achisámachov, z pokolenia Dánovho. 35 Naplnil ich múdrosťou srdca, aby robili všelijakú prácu rezbára a iného dôvtipného remeselníka i výšivkára, ktorý pracuje z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a z kmentu prácu tkáča, ktorý robí všelijakú prácu, a dielo umelcov, ktorí vymyslia dôvtipné veci.

Exodus 36

1 A tedy pracoval Becaleél a Aholiáb a všetci muţovia múdreho srdca, do ktorých dal Hospodin múdrosť a rozumnosť, aby vedeli spraviť kaţdú prácu, potrebnú pri sluţbe v svätyni, podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin. 2 A Mojţiš povolal Becaleéla a Aholiába jako i kaţdého muţa múdreho srdca, ktorému dal Hospodin múdrosť do jeho srdca, kaţdého, ktorého ponúklo jeho srdce, aby pristúpil k práci, aby ju konal. 3 A vzali zpred Mojţiša všetku obeť pozdvihnutia, ktorej nanosili synovia Izraelovi na prácu sluţby svätyne, aby ju konali. A oni ešte vţdy donášali k nemu dobrovoľné dary ráno po ráne. 4 Vtedy prišli všetci tí múdri muţovia, ktorí robili všetku tú prácu svätyne, kaţdý od svojej vlastnej práce, ktorú konali, 5 a povedali Mojţišovi: Ľud donáša o mnoho viacej, ako je potrebné k sluţbe práce, ktorú prikázal Hospodin vykonať. 6 A Mojţiš rozkázal, aby vyhlásili po celom tábore takto: Nech uţ nikto viacej, ani muţ ani ţena, nerobia nijakej práce na obeť pozdvihnutia svätyne. A tak bolo zabránené ľudu donášať. 7 Lebo mali dosť potrebných vecí ku všetkej práci, aby ju vykonali, aj sa zvýšilo. 8 A tedy robili všetci múdreho srdca z tých, ktorí konali prácu, príbytok z desiatich pokrovcov zo súkaného kmentu z hyacintovomodrého postavu, purpuru a červca, dvakrát farbeného, a spravili ich s cherubínmi umeleckého diela. 9 Dĺţka jedného pokrovca bola dvadsaťosem lakťov a šírka štyri lakte; taká miera bola jedného pokrovca; všetky pokrovce maly jednu a tú istú mieru. 10 A spojil päť pokrovcov jeden s druhým, a druhých päť pokrovcov tieţ spojil jeden s druhým. 11 A narobil hyacintovomodrých ôk na okraj prvého pokrovca od kraja, kde sa mal spojiť s druhým, tak iste spravil na kraji posledného pokrovca, kde sa mal spojiť s druhým. 12 Päťdesiat ôk spravil na prvom pokrovci a päťdesiat ôk spravil na pokraji pokrovca, ktorý bol v druhom spojení; oká zaberaly jedno naproti druhému. 13 A spravil päťdesiat zlatých háčkov a pospájal pokrovce jeden k druhému tými háčikmi, a príbytok bol jeden celok. 14 A narobil pokrovcov z kozej srsti pre stán, na príbytok. Jedenásť takých pokrovcov spravil. 15 Dĺţka jedného toho pokrovca bola tridsať lakťov a šírka jedného pokrovca štyri lakte. Všetkých jedenásť pokrovcov malo jednu a tú istú mieru. 16 A päť z tých pokrovcov spojil osobitne a šesť pokrovcov zase osobitne. 17 A spravil päťdesiat ôk na okraji posledného pokrovca, kde sa mal spojiť, a päťdesiat ôk spravil na okraji pokrovca druhého spojenia. 18 A k tomu spravil päťdesiat háčkov z medi pospájať stán, aby bol jedným celkom. 19 A spravil pokrov stánu z baraních koţí, farbených na červeno, a pokrov z jazvečích koţí po vrchu. 20 A narobil pre príbytok dosiek zo šittímového dreva, stojatých. 21 Desať lakťov bola dĺţka dosky a jeden a pol lakťa šírka jednej dosky. 22 Kaţdá doska mala dva čepy, spojené jeden ku druhému; tak to spravil všetkým doskám príbytku. 23 A tak spravil dosky na príbytok, dvadsať dosiek pre juţnú stranu, k poludniu. 24 A spravil štyridsať podstavcov zo striebra pod tých dvadsať dosiek, dva podstavce pod jednu dosku pre jej dva čepy a dva podstavce pod druhú dosku pre jej dva čepy.

25 A pre druhý bok príbytku, pre severnú stranu, spravil tieţ dvadsať dosiek, 26 aj ich štyridsať podstavcov taktieţ zo striebra, dva podstavce pod jednu dosku a dva podstavce pod druhú dosku. 27 A pre zadnú stranu príbytku, k moru, spravil šesť dosiek 28 a dve dosky spravil pre uhly príbytku na zadnej strane, 29 a boly vo dvoje od spodku a boly dokonale spojené v celok hore, pri svojej hlave, do jedného kruhu. Tak urobil obom, obom uhlom. 30 A bolo ich osem dosiek, a ich podstavcov zo striebra bolo šestnásť podstavcov, po dva podstavce pod jednu dosku. 31 A narobil aj zásuviek zo šittímového dreva, päť, pre dosky jednej strany príbytku, 32 a päť zásuviek pre dosky druhej strany príbytku a päť zásuviek pre dosky zadnej strany príbytku, obrátenej k moru, na západ. 33 A spravil prostrednú zásuvku tak, aby išla stredom dosiek od jedného konca aţ po druhý. 34 A dosky pokryl zlatom, a ich kruhy spravil zo zlata, loţiská to pre zásuvky, a zásuvky tieţ pokryl zlatom. 35 A spravil oponu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, spravil ju dôvtipného diela umeleckého s cherubami. 36 A spravil pre ňu štyri stĺpy zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom; ich háky boly zo zlata. A ulial pre ne štyri podstavce zo striebra. 37 A spravil záclonu dveriam stánu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, prácou výšivkára. 38 A spravil jej päť stĺpov a ich háky a pokryl ich hlavice a ich spojovacie ţrde zlatom, a ich päť podstavcov bolo z medi.

Exodus 37

1 A Becaleél spravil truhlu zo šittímového dreva, ktorá bola dva a pol lakťa dlhá, jeden a pol lakťa široká a tieţ lakeť a pol vysoká. 2 Pokryl ju čistým zlatom zvnútra i zvonku a spravil jej zlatý veniec dookola. 3 A ulial jej štyri zlaté obrúčky na jej štyri uhly, a to dve obrúčky na jej jednej strane a dve obrúčky na jej druhej strane. 4 Spravil aj sochory zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom. 5 A vovliekol sochory do obrúček na stranách truhly nosiť na nich truhlu. 6 A pokrývku spravil z čistého zlata. Dva a pol lakťa bola jej dĺţka a lakeť a pol jej šírka. 7 A spravil dvoch cherubov zo zlata, z kujného zlata ich spravil z oboch koncov pokrývky. 8 Jeden cherub bol z jedného konca a druhý cherub z druhého konca; z pokrývky, z jedného kusa s ňou spravil cherubov, z oboch jej koncov. 9 A cherubi mali roztiahnuté krýdla zvrchu zakrývajúc svojimi krýdlami pokrývku, a ich tvári boly obrátené jedna k druhej. Na pokrývku boly obrátené tvári cherubov. 10 Spravil aj stôl zo šittímového dreva. Dva lakte bol dlhý, lakeť široký a lakeť a pol vysoký. 11 A pokryl ho čistým zlatom a spravil mu zlatý veniec dookola. 12 A spravil mu obrubu, širokú na dlaň dookola, a jeho obrube spravil zlatý veniec dookola. 13 A ulial mu štyri obrúčky zo zlata a dal ich na štyri uhly, ktoré boly pri jeho štyroch nohách. 14 Obrúčky boly tesne pri obrube a boly loţiskami pre sochory na nosenie stola. 15 A spravil sochory zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom, a boly na nosenie stola.

16 Tak spravil aj nádoby, ktoré boly na stole, jeho misy, jeho lyţice, jeho konvice a jeho čaše, ktorými sa lievala liata obeť, z čistého zlata. 17 A spravil svietnik z čistého zlata, z kujného zlata spravil svietnik, jeho bedro i jeho driek; jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety boly z neho. 18 Šesť ramien vychádzalo z jeho strán, tri ramená svietnika z jeho jednej strany a tri ramená svietnika z jeho druhej strany. 19 Tri kalíšky mandlovej podoby na jednom ramene, makovica a kvet, a tri kalíšky mandlovej podoby na druhom ramene, makovica a kvet. Tak spravil všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim zo svietnika. 20 Aj na samom svietniku boly štyri kalichy mandlovej podoby, jeho makovice a jeho kvety. 21 A makovica bola pod dvoma ramenami, tieţ z neho, a makovica pod druhými ramenami z neho a makovica i pod tretími dvoma ramenami z neho; tak to spravil všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim z neho. 22 Ich makovice a ich ramená boly z neho. Celý bol z jedného kusa kujného zlata čistého. 23 Spravil i jeho sedem lámp a jeho štipce na čistenie i jeho dusítka z čistého zlata. 24 Z centa čistého zlata ho spravil i so všetkými jeho nádobami. 25 A spravil oltár na kadenie zo šittímového dreva, lakeť dlhý a lakeť široký, štvorhranný, a dva lakte vysoký, z neho boly i jeho rohy. 26 A prikryl ho čistým zlatom, jeho vrch i jeho steny dookola i jeho rohy. A spravil mu zlatú obrubu podoby venca dookola. 27 A spravil mu po dvoch zlatých obrúčkach pod jeho obrubou na oboch jeho uhloch, na oboch jeho stranách za loţiská pre sochory nosiť ho na nich. 28 A sochory spravil zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom. 29 A narobil svätého oleja na pomazávanie i kadiva z voňavých korenín, čistého, prácou lekárnika.

Exodus 38

1 A spravil oltár na zápaly zo šittímového dreva, päť lakťov dlhý a päť lakťov široký, štvorhranný, a tri lakte vysoký, 2 A spravil jeho rohy na jeho štyroch uhloch, jeho rohy boly z neho a pokryl ho meďou. 3 A spravil aj všetky nádoby oltára, hrnce, lopatky, čaše, vidlice a nádoby na uhlie; všetky jeho nádoby spravil z medi. 4 A spravil oltáru mreţu, prácu to na spôsob siete, z medi, ktorú umiestnil pod jeho rámom od spodku aţ do jeho polovice. 5 A ulial štyri kruhy na štyroch krajoch medenej mreţi, loţiská pre sochory. 6 A sochory spravil zo šittímového dreva a pokryl ich meďou. 7 A vovliekol sochory do kruhov po oboch stranách oltára nosiť ho na nich; dutý z dosiek ho spravil. 8 A spravil umyvák z medi jeho podstavec z medi zo zrkadiel sluţbu konajúcich ţien, ktoré konaly sluţbu pri dveriach stánu shromaţdenia. 9 A spravil dvor, pre juţnú stranu, k poludniu. Koberce dvora boly zo súkaného kmentu dĺţky sto lakťov. 10 Ich stĺpov bolo dvadsať aj ich podstavcov dvadsať z medi. Háky na stĺpoch a ich spojovacie ţrde spravil zo striebra. 11 A tak spravil i pre severnú stranu v dĺţke sto lakťov, ich stĺpov dvadsať aj ich podstavcov dvadsať z medi. Háky na stĺpoch a ich spojovacie ţrde zo striebra. 12 Pre stranu od mora, na západ, kobercov v dĺţke päťdesiat lakťov, ich stĺpov desať aj ich podstavcov desať. Háky na stĺpoch a spojovacie ţrde zo striebra. 13 A prednej strane, na východ, päťdesiat lakťov. 14 Kobercov dĺţky pätnástich lakťov spravil na jeden bok, ich stĺpy tri aj ich podstavce tri,

15 a tak spravil i druhý bok; z jedného i z druhého boku brány dvora spravil koberce dĺţky pätnástich lakťov, ich stĺpy tri a ich podstavce tri. 16 Všetky koberce dvora dookola boly zo súkaného kmentu, 17 podstavce pre stĺpy z medi, háky na stĺpoch a ich spojovacie ţrde zo striebra, a ich hlavice boly pokryté striebrom a boly pospájané ţrďami zo striebra a tak i všetky stĺpy dvora. 18 Spravil i záclonu brány dvora, prácou výšivkára, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, zo súkaného kmentu, ktorá mala dvadsať lakťov dĺţky a výšky v šírke päť lakťov podľa miery aj iných kobercov dvora. 19 A ich stĺpy štyri aj ich podstavce štyri, z medi, ich háky zo striebra, a ich hlavice boly pokryté striebrom a ich spojovacie ţrde zo striebra. 20 A všetky kolíky príbytku a dvora dookola boly z medi. 21 Toto je vypočítanie čiastok príbytku, príbytku svedoctva, ktoré boly vypočítané na rozkaz Mojţišov k sluţbe Levitov, Itamárom, synom Árona, kňaza. 22 A Becaleél, syn Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho, spravil všetko, čo prikázal Hospodin Mojţišovi. 23 A s ním pracoval Aholiáb, syn Achisámachov, z pokolenia Dánovho, rezbár, vtipný remeselník a výšivkár, ktorý vyšíval na hyacintovomodrom postave, na purpure, na červci, dvakrát farbenom, a na kmente. 24 Všetkého zlata, spotrebovaného na dielo, upotrebeného na všetky tie rôzne práce svätyne - a zlato bolo obetované -, všetkého zlata bolo dvadsaťdeväť centov a sedemsto tridsať šeklov v šekle svätyne. 25 A striebra od muţov, počítaných z obce, bolo sto centov a tisíc sedemsto a sedemdesiatpäť šeklov v šekle svätyne; 26 pol šekla pripadlo na hlavu, pol šekla vo váhe šekla svätyne, na kaţdého počítaného, vo veku od dvadsať rokov a vyše, ktorých bolo šesťsto tri tisíce päťsto päťdesiat. 27 A bolo sto centov striebra na uliatie podstavcov svätyne a podstavcov opony; sto podstavcov zo sto centov, cent na podstavec. 28 A z tisíc a sedemsto a sedemdesiatpäť šeklov spravil háky na stĺpy, a ich hlavice pokryl a pospájal ich striebornými ţrďami. 29 A medi tej obeti bolo sedemdesiat centov a dva tisíce štyristo šeklov. 30 A spravil z nej podstavce dverí stánu shromaţdenia a medený oltár a medenú mreţu, ktorá mu náleţala, a všetky nádoby oltára 31 a podstavce dvora dookola a podstavce brány dvora a všetky kolíky príbytku i všetky kolíky dvora dookola.

Exodus 39

1 A z hyacintovomodrého postavu, purpuru a červca, dvakrát farbeného, spravil rúcha do sluţby svätoslúţiť v svätyni. A spravil sväté rúcha, ktoré boly pre Árona, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 2 A spravil efod, zo zlata, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu. 3 A narobil zlatých bliaškov a nastrihali z nich, aby nimi popretkávali hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment, prácou umelca. 4 Náplecníky mu spravili, spojené; na oboch svojich koncoch bol spojený. 5 A efodový opasok, ktorý bol na ňom, bol z neho a bol tej istej práce jako on sám, zo zlata, hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu tak, ako bol Hospodin prikázal Mojţišovi. 6 A vypracovali tie onychinové kamene, obrubené pletivom zo zlata, na ktorých boly vyryté ryty jako ryty na pečati, s menami synov Izraelových. 7 A poloţil ich na náplecníky efoda, kamene pamäti na synov Izraelových tak, ako bol prikázal Hospodin Mojţišovi.

8 A spravil náprsník umeleckou prácou, tej istej práce jako efod, zo zlata, hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu. 9 Štvorhranný bol, sloţený vo dvoje spravili náprsník; piaď bola jeho dĺţka a piaď jeho šírka, sloţený vo dvoje. 10 A vrúbili do neho štyri rady kameňa, v tomto poradí: rubín, topaz a smaragd bol prvý rad, 11 druhý rad: karbunkulus, zafír a diamant, 12 tretí rad: ligúr, achát a ametyst 13 a štvrtý rad: chryzolit, onyx a jaspis; obrubené boly pletivom zo zlata vo svojich vruboch. 14 A tých kameňov s menami synov Izraelových bolo dvanásť, s ich menami; boly to ryty jako na pečati, kaţdý kameň so svojím menom pre dvanásť pokolení. 15 A spravili na náprsník stáčané retiazky, prácu spravenú na spôsob povrazu, z čistého zlata. 16 A spravili dve pletivá zo zlata a dve obrúčky zo zlata a dali dve obrúčky na dva konce náprsníka. 17 A pripevnili dva zlaté povrázky na tie dve obrúčky na koncoch náprsníka. 18 A dva konce oboch povrázkov dali na obe pletivá a tak ich pripevnili na náplecníky efoda napredku. 19 A spravil aj druhé dve obrúčky zo zlata, ktoré pripevnili na druhé dva konce náprsníka, na jeho okraj, ktorý bol obrátený na stranu efoda, dovnútra. 20 A spravili dve obrúčky zo zlata, ktoré dali na oba náplecníky efoda zospodku napredku, tesne pri jeho spojení hore nad opaskom efoda. 21 A pripevnili náprsník od jeho obrúček k obrúčkam efoda hyacintovomodrou šnúrkou, aby bol nad opaskom efoda a aby sa neopálal náprsník, keby odstával od efoda, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 22 A spravil plášť efodu, prácou tkáča, celý z hyacintovomodrého postavu. 23 A obojok plášťa bol na jeho prostredku jako obojok panciera. A obojok mal obrubený okraj dookola, aby sa neroztrhol. 24 A narobili na podolok plášťa granátových jabĺk z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, súkaného. 25 A narobili zvončekov z čistého zlata a dali zvončeky pomedzi granátové jablká na podolok plášťa dookola, pomedzi tie granátové jablká, 26 vše zvonček a granátové jablko a zase zvonček a granátové jablko na podolku plášťa dookola, svätoslúţiť, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 27 A spravili sukne z kmentu, prácou tkáča, Áronovi a jeho synom, 28 a čapicu z kmentu a ozdobné čiapky z kmentu a ľanové nohavice, zo súkaného kmentu. 29 A pás zo súkaného kmentu, hyacintovomodrého postavu, purpuru a z červca, dvakrát farbeného, prácou výšivkára, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 30 A spravili bliašok svätej koruny z čistého zlata a napísali naň písmom ako ryty na pečati: Sväté Hospodinovi. 31 A dali naň šnúrku z hyacintovomodrého postavu, aby ho pripevnili hore na čiapku, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 32 A tak bola dokonaná všetka práca na príbytku, na stáne shromaţdenia, a synovia Izraelovi učinili všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi, tak učinili. 33 A doniesli príbytok k Mojţišovi, stán, a všetko jeho náradie, jeho háky, jeho dosky, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce, 34 a pokrov z baraních koţí, zafarbených na červeno, a pokrov z jazvečích koţí a priehradnú oponu zastrenia, 35 truhlu svedoctva a jej sochory a pokrývku, 36 stôl a všetky jeho nádoby a chlieb predloţenia, 37 čistý svietnik, jeho lampy, lampy úpravy, a všetky jeho nádoby a olej na svetlo,

38 a zlatý oltár a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých vecí a záclonu dverí stánu, 39 medený oltár a medenú mreţu, ktorá patrila k nemu, jeho sochory a všetky jeho nádoby; umyvák a jeho podstavec; 40 koberce dvora, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu brány dvora, jeho povrazy a jeho kolíky a všetky nádoby, potrebné k sluţbe v príbytku, pre stán shromaţdenia, 41 rúcha do sluţby svätoslúţiť vo svätyni, sväté rúcha pre Árona, kňaza, rúcha jeho synov konať kňazskú sluţbu, 42 všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi, tak spravili synovia Izraelovi všetku prácu. 43 Vtedy videl Mojţiš všetko to dielo, ţe hľa, vykonali ho tak, ako prikázal Hospodin, tak vykonali, a Mojţiš ich poţehnal.

Exodus 40

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Prvého dňa, prvého mesiaca postavíš príbytok, stán shromaţdenia. 3 A vloţíš ta truhlu svedoctva a zastrieš truhlu oponou. 4 A vnesieš stôl a upravíš ho podľa poriadku, vnesieš i svietnik a vyloţíš a rozsvietiš jeho lampy. 5 A dáš zlatý oltár na kadenie pred truhlu svedoctva a zavesíš záclonu dverí príbytku. 6 A dáš oltár na zápaly pred dvere príbytku stánu shromaţdenia. 7 A umiestiš umyvák medzi stán shromaţdenia a medzi oltár na zápaly a dáš do neho vody. 8 A rozloţíš dvor dookola a zavesíš záclonu brány dvora. 9 Potom vezmeš olej na pomazávanie a pomaţeš príbytok a všetko, čo je v ňom, a postavíš ho i všetko jeho náradie, a bude svätý. 10 A pomaţeš oltár na zápaly i všetky jeho nádoby a posvätíš oltár, a oltár bude svätosvätý. 11 A pomaţeš umyvák a jeho podstavce a posvätíš ho. 12 A povieš, aby pristúpil Áron a jeho synovia ku dveriam stánu shromaţdenia a umyješ ich vodou. 13 Potom oblečieš Árona do rôznych čiastok svätého rúcha, pomaţeš ho a vysvätíš ho, a bude mi konať kňazskú sluţbu. 14 A dovedieš i jeho synov a oblečieš ich do sukieň. 15 A pomaţeš ich tak, ako si pomazal ich otca, a budú mi konať kňazskú sluţbu. A stane sa, ţe im bude ich pomazanie na večné kňazstvo po ich pokoleniach. 16 A Mojţiš učinil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin, tak učinil. 17 A stalo sa to prvého mesiaca druhého roku, prvého dňa toho mesiaca, ţe bol postavený príbytok. 18 Tedy postavil Mojţiš príbytok a poloţil jeho podstavce a postavil jeho dosky a vsunul jeho zásuvky a postavil jeho stĺpy. 19 A roztiahol stán na príbytok a poloţil pokrov stánu naň na vrch, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 20 Potom vzal a dal svedoctvo do truhly a poloţil sochory na truhlu a dal pokrývku na vrch na truhlu. 21 A vniesol truhlu do príbytku a zavesil oponu zastrenia a zastrel truhlu svedoctva, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 22 A dal stôl v stáne shromaţdenia na severnú stranu príbytku zvonku pred oponou. 23 A upravil na ňom úpravu chleba v poriadku pred Hospodinom, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 24 A postavil svietnik v stáne shromaţdenia naproti stolu na poludniu stranu príbytku. 25 A rozsvietil lampy pred Hospodinom, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 26 A postavil zlatý oltár v stáne shromaţdenia pred oponou. 27 A pálil na ňom kadivo z voňavých vecí, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi.

28 A zavesil záclonu dverí príbytku. 29 A oltár na zápaly postavil pri dveriach príbytku stánu shromaţdenia a páliac obetoval na ňom zápaly a obetné dary obilné, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 30 A postavil umyvák medzi stánom shromaţdenia a medzi oltárom a nalial doň vody na umývanie. 31 A umyli si z neho Mojţiš a Áron a jeho synovia svoje ruky a svoje nohy, 32 keď mali vojsť do stánu shromaţdenia a keď sa mali blíţiť oltáru, umývali sa, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 33 A postavil dvor dookola, vôkol príbytku a oltára, a zavesil záclonu brány dvora. A tak dokončil Mojţiš dielo. 34 A oblak zakryl stán shromaţdenia, a sláva Hospodinova naplnila príbytok, 35 takţe nemohol Mojţiš vojsť do stánu shromaţdenia, pretoţe prebýval na ňom oblak, a sláva Hospodinova naplnila príbytok. 36 A keď sa zdvihnul oblak zponad príbytku, rušali sa synovia Izraelovi na všetkých svojich pochodoch. 37 A keď sa nedvíhal oblak, nehnuli sa, aţ do dňa, keď sa zase zdvihol. 38 Lebo oblak Hospodinov bol na príbytku vodne, a oheň bol vnoci na ňom pred očami celého domu Izraelovho na všetkých ich pochodoch. Leviticus 1

1 A Hospodin povolal Mojţiša a hovoril mu zo stánu shromaţdenia a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď bude niekto z vás obetovať Hospodinovi obetný dar z hoviad, z roţného statku alebo z drobného dobytka budete obetovať svoj obetný dar. 3 Ak bude jeho obetný dar zápalnou obeťou z roţného statku, bude ho obetovať samca bez vady; pri dveriach stánu shromaţdenia ho bude obetovať, aby mu bol príjemný pred Hospodinom. 4 A vzloţí svoju ruku na hlavu svojej zápalnej obeti, a bude mu príjemná pokryť na ňom hriech, 5 a zabije junca, z hoviad, pred Hospodinom, a synovia Áronovi, kňazi, budú obetovať krv a budú kropiť krvou dookola na oltár, ktorý je pri dveriach stánu shromaţdenia, 6 a stiahne zápalnú obeť z koţe a rozseká ju, totiţ obeť, na jej kusy. 7 A synovia Árona, kňaza, dajú oheň na oltár a upravia drevo na ohni. 8 Potom usporiadajú synovia Áronovi, kňazi, tie kusy, hlavu a loj, na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári. 9 A jeho vnútornosti a jeho nohy umyje vodou, a kňaz kadiac bude páliť to všetko na oltári. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 10 Ak bude jeho obetný dar z drobného dobytka, z oviec alebo z kôz, na zápalnú obeť, bude ho obetovať samca bez vady. 11 A zabije ho po strane oltára na sever pred Hospodinom. A synovia Áronovi, kňazi, pokropia jeho krvou na oltár dookola. 12 A rozseká ho na jeho kusy vezmúc i jeho hlavu i jeho loj, a kňaz to upraví na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári. 13 A vnútornosti a páry nôh umyje vodou, a kňaz bude obetovať to všetko a bude to páliť, kadiac, na oltári. To bude zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 14 Keď bude jeho obetný dar Hospodinovi zápalnou obeťou z vtákov, vtedy bude obetovať svoj obetný dar z hrdličiek alebo z holúbät. 15 A kňaz ho donesie k oltáru, kde mu natrhne hlavu a kadiac bude ho páliť na oltári a jeho krv vytlačí na stenu oltára. 16 Potom odstráni jeho vole s ich nečistotou a hodí to na zem vedľa oltára na východ, na miesto, kde je popol. 17 A natrhne to na jeho krýdlach, ale neodtrhne. A kňaz to bude páliť, kadiac, na oltári, na dreve, ktoré bude na ohni. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

Leviticus 2

1 Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva. 2 A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 3 A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových. 4 Keby si obetoval obetný dar obilnej obeti z pečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z bielej múky jemnej, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom. 5 A keď bude tvoj obetný dar obilnou obeťou na panvici, vtedy to bude biela múka jemná, zamiesená v oleji, nekvasená. 6 Polámeš ju na kusy a naleješ na ňu oleja. To je obilná obeť. 7 A jestli bude tvoj obetný dar obilnou obeťou, pripravenou v nádobe na varenie, pripraví sa z bielej múky jemnej v oleji. 8 A donesieš obilnú obeť, ktorá sa pripraví z tých vecí, Hospodinovi, a oddáš ju kňazovi, ktorý ju zanesie k oltáru. 9 A kňaz vezme z obilnej obeti jej pamätnú obeť a kadiac bude páliť na oltári. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 10 A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom; svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových. 11 Niktorá obilná obeť, ktorú budete obetovať Hospodinovi, nebude pripravená z kvaseného, lebo nijakého kvasu ani nijakého medu nebudete kadiac obetovať ohňovou obeťou Hospodinovi. 12 Prvotinovým darom obetným ich budete obetovať Hospodinovi, ale na oltári toho nebudú obetovať na upokojujúcu vôňu. 13 A kaţdý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri kaţdom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ. 14 A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, praţený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín. 15 A dáš ku nej do nádoby oleja a priloţíš ku nej kadiva. To je obilná obeť. 16 A kňaz bude kadiac páliť jej pamätnú obeť, ktorá bude z jej drveného a z jej oleja so všetkým jej kadivom. To bude ohňová obeť Hospodinovi.

Leviticus 3

1 Ak bude jeho obetný dar pokojnou obeťou bitnou, a bude obetovať z hoviad, uţ či to bude muţského pohlavia a či bude ţenského pohlavia, bezvadné ho bude obetovať pred Hospodinom. 2 A vzloţí svoju ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pri dveriach stánu shromaţdenia, a synovia Áronovi, kňazi, budú kropiť krvou na oltár dookola. 3 A bude obetovať z pokojnej obeti bitnej ohňovú obeť Hospodinovi, a síce tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 4 a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou, to všetko odníme s ľadvinami. 5 A kadiac budú to páliť synovia Áronovi na oltári so zápalnou obeťou, ktorá bude na dreve, poloţenom na ohni, a to bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 6 A keď bude jeho obetný dar z drobného dobytka na pokojnú obeť bitnú Hospodinovi, uţ či bude muţského pohlavia a či bude ţenského pohlavia, bezvadné ho bude obetovať.

7 Ak bude obetovať svoj obetný dar ovcu, obetovať ju bude pred Hospodinom. 8 A vzloţí svoju ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pred stánom shromaţdenia, a synovia Áronovi budú kropiť jeho krvou, krvou jeho daru, na oltár dookola. 9 A bude obetovať z pokojnej obeti bitnej ohňovú obeť Hospodinovi, jej tuk, celý chvost, ktorý odníme pri samom chrbte, a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, ako i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 10 aj obe ľadviny a tuk, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, i bránicu s pečeňou, to všetko odníme s ľadvinami. 11 A kadiac bude to páliť kňaz na oltári. To je pokrm ohňovej obeti Hospodinovi. 12 Keď bude jeho obetným darom koza, bude ju obetovať pred Hospodinom. 13 A vzloţí svoju ruku na jej hlavu a zabije ju pred stánom shromaţdenia, a synovia Áronovi budú kropiť jej krvou na oltár dookola. 14 A bude z nej obetovať svoj obetný dar, ohňovú obeť Hospodinovi, a síce tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 15 a obe ľadviny a tuk, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako i bránicu s pečeňou, to všetko odníme s ľadvinami. 16 A kadiac kňaz bude to páliť na oltári. To je pokrm ohňovej obeti na upokojujúcu vôňu; všetok tuk bude Hospodinovi. 17 To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. Nijakého tuku a nijakej krvi nebudete jesť.

Leviticus 4

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby zhrešila niektorá duša z poblúdenia proti ktorémukoľvek zo zákazov Hospodinových, ktoré sa nemajú vykonať, a niekto by vykonal niektorý z nich, toto urobíte: 3 Keby zhrešil pomazaný kňaz previniac sa, jako sa previní niekto z ľudu, bude obetovať Hospodinovi za svoj hriech, ktorým zhrešil, junca bez vady obeťou za hriech. 4 A dovedie junca ku dveriam stánu shromaţdenia pred Hospodina a vzloţí svoju ruku na hlavu junca a zabije junca pred Hospodinom. 5 A pomazaný kňaz vezme z krvi junca a zanesie ju do stánu shromaţdenia. 6 A kňaz zamočí svoj prst do krvi a poprská z krvi sedem ráz pred Hospodinom, pred oponou svätyne. 7 A kňaz dá z krvi na rohy oltára, na ktorom sa kadí kadivo voňavých vecí pred Hospodinom, ktorý to oltár je v stáne shromaţdenia, a všetku ostatnú krv junca vyleje k základu oltára na zápaly, ktorý je pri dveriach stánu shromaţdenia. 8 A všetok tuk junca obeti za hriech vyjme z neho, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, jako i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach. 9 Aj obe ľadviny a tuk, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, i bránicu na pečeni, to všetko odníme s ľadvinami, 10 tak ako sa odníma od vola pokojnej obeti bitnej, a kňaz to bude kadiac páliť na oltári zápalnej obeti. 11 A koţu junca a všetko jeho mäso i s jeho hlavou i s jeho nohami, jeho vnútornosti a jeho lajno, 12 a tedy celého junca vynesie von za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol, a spáli ho na dreve ohňom; na mieste, kde sa vysýpa popol, bude spálený. 13 A keby poblúdili všetci, celá obec Izraelova, a vec by bola skrytá pred očami shromaţdenia, a keby vykonali niektorý zo zákazov Hospodinových, ktorýkoľvek, ktorý sa nemá vykonať, a previnili by sa, 14 a potom by sa poznal hriech, ktorým zhrešili, vtedy budú obetovať, celé shromaţdenie, junca obeťou za hriech a dovedú ho pred stán shromaţdenia. 15 A starší obce vzloţia svoje ruky na hlavu junca pred Hospodinom a zabijú junca pred Hospodinom.

16 A pomazaný kňaz zanesie niečo z krvi junca do stánu shromaţdenia. 17 A kňaz omočí svoj prst a tak vezme niečo z krvi a poprská sedem ráz pred Hospodinom, miesto pred oponou. 18 A dá z krvi na rohy oltára, ktorý je pred Hospodinom, na oltár, ktorý je v stáne shromaţdenia, a všetku ostatnú krv vyleje k základu oltára zápalnej obeti, ktorý je pri dveriach stánu shromaţdenia. 19 A vezme z neho všetok jeho tuk a kadiac bude ho páliť na oltári. 20 A urobí s juncom tak, ako urobil s juncom obeti za hriech, tak s ním urobí a tedy kňaz pokryje na nich hriech, a odpustí sa im. 21 A vynesie junca von za tábor a spáli ho, jako spálil toho prvého junca. To je obeť za hriech shromaţdenia. 22 Keby zhrešilo niektoré knieţa a vykonalo by niektorý zo zákazov Hospodina, svojho Boha, ktorýkoľvek, ktorý sa nemá vykonať, vykonajúc to z poblúdenia a previnilo by sa, 23 alebo keby mu jeho hriech, ktorým zhrešilo, bol oznámený, dovedie svoj obetný dar, kozla z kôz, samca bez vady. 24 A vzloţí svoju ruku na hlavu kozla a zabije ho na mieste, na ktorom zabíjavajú zápalnú obeť, pred Hospodinom. To je obeť za hriech. 25 A kňaz vezme z krvi obeti za hriech svojím prstom a dá na rohy oltára zápalnej obeti a ostatnú jeho krv vyleje k základu oltára zápalnej obeti. 26 A všetok jeho tuk kadiac bude páliť na oltári jako tuk pokojnej obeti bitnej, a kňaz pokryje na ňom, a tak ho očistí od jeho hriechu, a odpustí sa mu. 27 A keby z poblúdenia zhrešil niektorý človek z ľudu zeme tým, ţe by vykonal niektorý zo zákazov Hospodinových, ktoré sa nemajú vykonať, a previnil by sa, 28 alebo keby mu bol oznámený jeho hriech, ktorým zhrešil, dovedie svoj obetný dar, kozu z kôz, bezvadnú samicu, za svoj hriech, ktorým zhrešil. 29 A vzloţí svoju ruku na hlavu obeti za hriech a zabije obeť za hriech na mieste zápalnej obeti. 30 A kňaz vezme z jej krvi svojím prstom a dá na rohy oltára zápalnej obeti a všetku jej ostatnú krv vyleje k základu oltára. 31 A odníme všetok jej tuk, ako sa odníma tuk s pokojnej obeti bitnej, a kňaz ho bude kadiac páliť na oltári na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, a tak pokryje kňaz na ňom hriech, a odpustí sa mu. 32 Keď dovedie svoj obetný dar ovcu, za hriech, dovedie to samicu bez vady. 33 A vzloţí svoju ruku na hlavu obeti za hriech a zabije ju na obeť za hriech na mieste, na ktorom zabíjavajú zápalnú obeť. 34 A kňaz vezme z krvi obeti za hriech svojím prstom a dá na rohy oltára zápalnej obeti, a všetku jej ostatnú krv vyleje k základu oltára. 35 A odníme všetok jej tuk, ako sa odníma tuk ovce z pokojnej obeti bitnej, a kňaz to bude kadiac páliť na oltári na spôsob ohňových obetí Hospodinových, a kňaz pokryje na ňom jeho hriech, ktorým zhrešil, a odpustí sa mu.

Leviticus 5

1 Keby niektorý človek zhrešil tým, ţe by počul hlas zakliatia a bol by toho svedkom alebo keby videl alebo by zvedel, keď neoznámi, ponesie svoju neprávosť. 2 Alebo človek, ktorý by sa dotkol nejakej nečistej veci, nech uţ by bola jakákoľvek, alebo zdochliny nečistého zvieraťa divého alebo zdochliny nečistého hoväda alebo zdochliny nečistého plazu, a bolo by to skryté pred ním, a bol by tak nečistý a previnil by sa; 3 alebo keby sa dotkol nečistoty človeka, nech uţ by to bola jakákoľvek jeho nečistota, ktorou sa zanečistí, a bolo by to skryté pred ním, ale keby to potom zvedel, ţe sa previnil;

4 alebo keby sa niekto zaprisahal povediac nejakú vec nerozmyslene svojimi rtami, ţe urobí zlé alebo dobré, nech uţ by to bolo čokoľvek, čo by nerozmyslene s prísahou vyriekol človek, a bolo by to skryté pred ním, ale keby to potom zvedel, ţe sa previnil proti niektorej z tých vecí, 5 a keby sa tedy stalo, ţe by sa previnil proti niektorej z tých vecí, vyzná, čím zhrešil. 6 A dovedie Hospodinovi svoju obeť za vinu, za svoj hriech, ktorým zhrešil, samicu z drobného dobytka, ovcu alebo kozu, na obeť za hriech, a kňaz pokryje na ňom hriech a tak ho očistí od jeho hriechu. 7 A keby nemal toľko, čo stačí na dobytča, vtedy donesie Hospodinovi svojou obeťou za vinu, ktorou zhrešil, dve hrdličky alebo dvoje holúbät, jedno na obeť za hriech a druhé na zápal. 8 Donesie ich ku kňazovi, ktorý bude prv obetovať to, ktoré je na obeť za hriech, a natrhne jeho hlavu na jeho zátylí, ale neodtrhne. 9 A poprská krvou obeti za hriech na stenu oltára a to, čo zbudne z krvi, vytlačí sa k základu oltára. To je obeť za hriech. 10 A z druhého učiní zápalnú obeť tak, ako je obyčaj, a kňaz pokryje na ňom hriech a tak ho očistí od jeho hriechu, ktorým zhrešil, a odpustí sa mu. 11 A keby nemal ani toľko, čo stačí na dve hrdličky alebo dvoje holúbät, vtedy donesie svojím obetným darom ten, kto zhrešil, desatinu efy bielej múky jemnej na obeť za hriech, nepriloţí ku nej oleja, ani s ňou nedá kadiva, lebo je to obeť za hriech. 12 Donesie ju ku kňazovi, a kňaz vezme z nej plnú svoju hrsť, jej pamätnú obeť, a kadiac bude páliť na oltári na spôsob ohňových obetí Hospodinových. To je obeť za hriech. 13 A kňaz pokryje na ňom hriech, jeho hriech, ktorým zhrešil proti niektorej z tých vecí, a odpustí sa mu, a bude to kňazovi jako obilná obeť. 14 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 15 Keby sa niektorý človek dopustil nevernosti a zhrešil by z nedopatrenia pri niektorej z posviatnych vecí Hospodinových, vtedy donesie Hospodinovi svoju obeť za vinu: barana bez vady z drobného dobytka podľa tvojho cenenia v striebre šeklov, v šekle svätyne, na obeť za vinu. 16 A to, čím zhrešil pri posviatnej veci, nahradí a pridá k tomu jeho pätinu a dá to kňazovi, a kňaz pokryje na ňom hriech baranom obeti za vinu, a odpustí sa mu. 17 A keby niekto, keď zhrešil a vykonal niektorý zo zákazov Hospodinových, nech uţ by bol ktorýkoľvek, ktorý sa nemá vykonať, a nevedel by o tom, jednako sa previnil a nesie svoju neprávosť. 18 A dovedie barana bez vady z drobného dobytka podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu ku kňazovi, a kňaz pokryje na ňom hriech jeho poblúdenia, ktorým poblúdil tak, čo nevedel, a odpustí sa mu. 19 To je obeť za vinu, lebo previniť istotne sa previnil Hospodinovi.

Leviticus 6

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, ţe by oklamal svojho blíţneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, ţe by mu niečo násilne vzal alebo ţe by bol utiskoval svojho blíţneho 3 alebo ţe by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil, 4 a keby sa tedy stalo, ţe by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel, 5 alebo nech uţ by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.

6 A svoju obeť za vinu dovedie Hospodinovi: barana bez vady z drobného dobytka, podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu, ku kňazovi. 7 A kňaz pokryje na ňom hriech pred Hospodinom, a odpustí sa mu, čokoľvek by bol učinil a previnil sa tým. 8 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 9 Prikáţ Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon zápalnej obeti. A zápalnou obeťou je preto, ţe horí na ohništi, na oltári celú noc aţ do rána, a oheň oltára bude vţdy horieť na ňom. 10 A kňaz si oblečie svoje ľanové rúcho i svoje ľanové nohavice si oblečie na svoje telo a vezme preč popol, keď uţ oheň strávil zápalnú obeť na oltári a sloţí ho vedľa oltára. 11 Potom si vyzlečie svoje rúcho a oblečie si iné rúcho a vynesie popol von za tábor na čisté miesto. 12 Ale oheň, ktorý je na oltári, bude horieť na ňom, nevyhasne nikdy. A kňaz bude na ňom, na ohni, zapaľovať drevo kaţdého rána, bude na ňom upravovať zápalnú obeť a kadiac bude páliť na ňom tuk pokojných obetí. 13 Oheň bude ustavične horieť na oltári, nevyhasne nikdy. 14 A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom. 15 Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi. 16 A to, čo zostane z nej, budú jesť Áron a jeho synovia; nekvasená sa bude jesť na svätom mieste; na dvore stánu shromaţdenia ju budú jesť. 17 Nebude sa piecť s kvasom; dal som im ju za podiel zo svojich ohňových obetí, svätosvätá je, jako obeť za hriech a jako obeť za vinu. 18 Ktorýkoľvek muţského pohlavia medzi synmi Áronovými ju bude jesť večným ustanovením po vašich pokoleniach, z ohňových obetí Hospodinových. Všetko, čo by sa ich dotklo, bude svätým. 19 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 20 Toto je obetný dar Áronov a jeho synov, ktorý budú obetovať Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu efy bielej múku jemnej na obilnú obeť ustavičnú, jej polovicu ráno a jej polovicu večer. 21 Na panve s olejom sa pripraví, zarobenú ju donesieš; pečené kusy obilnej obeti budeš obetovať upokojujúcou vôňou Hospodinovi. 22 A kňaz, ktorý bude pomazaný na jeho miesto, z jeho synov, ju bude pripravovať večným ustanovením; celá bude spálená Hospodinovi. 23 A kaţdá obilná obeť kňazova bude celá spálená; nebude sa jesť. 24 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 25 Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon obeti za hriech. Na mieste, na ktorom sa zabíja zápalná obeť, zabije sa aj obeť za hriech pred Hospodinom. Svätosvätá je. 26 Kňaz, ktorý ju bude obetovať očisťujúc od hriechu, bude ju i jesť; na svätom mieste sa bude jesť, na dvore stánu shromaţdenia. 27 Všetko, čo by sa dotklo jej mäsa, bude svätým, a to, čo by z jej krvi prsklo na rúcho, to, čo je poprskané, operieš na svätom mieste. 28 A hlinená nádoba, v ktorej sa varila, sa rozbije; no, ak bola varená v medenej nádobe, nádoba sa vydrhne a oplákne vodou. 29 Ktorýkoľvek muţského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť. Svätosväté je. 30 Ale niktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaţdenia pokryť hriech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.

Leviticus 7

1 A toto je zákon obeti za vinu. Svätosvätá je. 2 Na mieste, na ktorom zabíjajú zápalnú obeť, zabijú aj obeť za vinu a jej krvou pokropia na oltár dookola. 3 Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiţ chvost a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4 a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všetko odníme s ľadvinami: 5 a kňaz bude kadiac páliť to všetko na oltári ohňovou obeťou Hospodinovi. To je obeť za vinu. 6 Ktorýkoľvek muţského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť; na svätom mieste sa bude jesť. Svätosvätá je. 7 Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten istý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou pokryl hriech, bude patriť. 8 A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápalnú, tomu istému kňazovi bude patriť koţa zápalnej obeti, ktorú obetoval. 9 A kaţdá obilná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i kaţdá pripravená v nádobe na varenie alebo na panve, bude patriť tomu istému kňazovi, ktorý ju obetoval. 10 Ale kaţdá obilná obeť, zamiesená v oleji alebo sušená, bude patriť všetkým synom Áronovým, jednému jako druhému. 11 Toto je zákon pokojnej obeti bitnej, ktorú budú obetovať Hospodinovi. 12 Ak ju niekto bude obetovať na chválu, bude obetovať s bitnou obeťou chvály nekvasené koláče, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom, a bielu múku jemnú, zarobenú, koláče zamiesené v oleji. 13 Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obetným s bitnou obeťou chvály pokojnou. 14 A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obetného, obeť pozdvihnutia Hospodinovi, a bude patriť kňazovi, ktorý kropil krvou tej pokojnej obeti. 15 A mäso jeho bitnej obeti chvály pokojnej bude sa jesť v deň jeho obetného daru; neponechá z neho ničoho do rána. 16 A keď bude bitná obeť jeho obetného daru sľubom alebo vecou dobrej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bitnú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zostane z nej, sa bude jesť. 17 Ale to, čo by zostalo z mäsa bitnej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom. 18 A keby sa predsa jedlo z mäsa jeho bitnej obeti pokojnej tretieho dňa, nebude príjemný ten, kto ju obetoval, nepripočíta sa mu, mrzkosťou bude, a duša, ktorá by jedla z neho, ponesie svoju neprávosť. 19 A zase mäso, ktoré by sa dotklo čohokoľvek nečistého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čistý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso. 20 No, duša, ktorá by jedla mäso z bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, a mala by na sebe svoju nečistotu, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 21 A keby sa dotkla niektorá duša niečoho nečistého, nech uţ by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečistého hoväda buď akejkoľvek nečistej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 22 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 23 Hovor synom Izraelovým a povedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy. 24 Síce tuk zdochliny a tuk roztrhaného zverou môţe sa upotrebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť. 25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť Hospodinovi, tá duša, ktorá by jedla, bude vyťatá zo svojho ľudu. 26 Ani nebudete jesť nijakej krvi nikde vo svojich bydliskách, uţ či je to krv vtáka a či krv hoväda. 27 Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 28 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 29 Hovor synom Izraelovým a povedz: Ten, kto obetuje Hospodinovi svoju pokojnú obeť bitnú, donesie Hospodinovi svoj obetný dar zo svojej pokojnej obeti bitnej.

30 Jeho vlastné ruky donesú ohňové obeti Hospodinove; tuk s prsami to donesie, a síce prsia nato, aby ich sem-ta povznášal obeťou povznášania pred Hospodinom. 31 A kňaz bude kadiac páliť tuk na oltári, ale prsia budú Áronovi a jeho synom. 32 A pravé plece dáte kňazovi obeťou pozdvihnutia zo svojich pokojných obetí bitných. 33 Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv pokojnej obeti a tuk, tomu bude patriť pravé plece za podiel. 34 Lebo prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia som vzal od synov Izraelových z ich pokojných obetí bitných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových. 35 Toto je diel pomazania Áronovho a pomazania jeho synov z ohňových obetí Hospodinových v deň, v ktorý im dá, aby sa priblíţili konať Hospodinovi kňazskú sluţbu, 36 a ktorý diel im dávať prikázal Hospodin v deň, v ktorý ich pomazal, diel to od synov Izraelových večným ustanovením po ich pokoleniach. 37 Toto je tedy zákon zápalnej obeti, obilnej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiţe o vysviacke, a o pokojnej obeti bitnej, 38 ktorý to zákon prikázal Hospodin Mojţišovi na vrchu Sinai v deň, v ktorý prikázal synom Izraelovým, aby obetovali Hospodinovi svoje obetné dary, na púšti Sinai.

Leviticus 8

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Vezmi Árona a jeho synov s ním aj ich rúcha, olej na pomazávanie, junca obeti za hriech, oboch baranov aj koš nekvasených chlebov 3 a shromaţdi celú obec ku dveriam stánu shromaţdenia. 4 A Mojţiš urobil tak, ako mu prikázal Hospodin, a tedy shromaţdila sa obec ku dveriam stánu shromaţdenia. 5 A Mojţiš povedal shromaţdenej obci: Toto je tá vec, ktorú prikázal Hospodin učiniť. 6 Potom kázal Mojţiš, aby pristúpil Áron i jeho synovia, a umyl ich vodou. 7 A dal na neho sukňu a opásal ho pásom, odial ho plášťom a dal na neho efod, opásal ho opaskom efoda a pripásal mu ho ním, 8 poloţil na neho náprsník a do náprsníka dal urím a thumím, 9 poloţil čapicu na jeho hlavu a na čapicu napredku dal zlatý bliašok, korunu svätosti, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 10 Potom vzal Mojţiš olej na pomazávanie a pomazal príbytok a všetky veci, ktoré boly v ňom, a posvätil ich. 11 A prskol z neho na oltár sedemkrát a pomazal oltár i všetky jeho nádoby aj umyvák aj jeho podstavec nato, aby ich posvätil. 12 A ulial z oleja na pomazávanie na hlavu Áronovu a pomazal ho, aby ho posvätil. 13 Potom kázal Mojţiš, aby pristúpili aj synovia Áronovi, a obliekol ich do sukieň, opásal ich pásom a uviazal im čiapky, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 14 A kázal, aby priviedli junca obeti za hriech, a Áron a jeho synovia vzloţili svoje ruky na hlavu junca obeti za hriech. 15 A Mojţiš ho zabil a vzal krv a dal na rohy oltára dookola svojím prstom a tak očistil oltár od hriechu a ostatnú krv vylial k základu oltára a posvätil ho pokrývať na ňom hriech. 16 A vzal všetok tuk, ktorý bol na vnútornostiach, i bránicu pečene, aj obe ľadviny aj ich tuk, a Mojţiš kadiac spálil to na oltári. 17 A junca a jeho koţu i jeho mäso i jeho lajno spálil ohňom vonku za táborom, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 18 A kázal doviesť barana zápalnej obeti. A Áron a jeho synovia vzloţili svoje ruky na hlavu barana.

19 A Mojţiš ho zabil a pokropil krvou na oltár dookola. 20 A barana posekal na jeho kusy. A Mojţiš kadiac pálil hlavu i kusy i tuk. 21 A vnútornosti a nohy umyl vodou, a Mojţiš kadiac spálil celého barana na oltári. To bola zápalná obeť na upokojujúcu vôňu a bola to ohňová obeť Hospodinovi, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 22 Potom kázal doviesť aj druhého barana, barana to naplnenia rúk. A Áron a jeho synovia vzloţili svoje ruky na hlavu barana. 23 A Mojţiš ho zabil a vzal z jeho krvi a dal na boltec pravého ucha Áronovho i na palec pravej ruky i na palec jeho pravej nohy. 24 A kázal, aby pristúpili synovia Áronovi, a Mojţiš dal z krvi na boltec ich pravého ucha i na palec ich pravej ruky i na palec ich pravej nohy a ostatnú krv vykropil Mojţiš na oltár dookola. 25 Potom vzal tuk i chvost, všetok tuk, ktorý bol na vnútornostiach i bránicu pečene aj obe ľadviny aj ich tuk aj pravé plece. 26 A z koša nekvasených chlebov, ktoré boly pred Hospodinom, vzal jeden nekvasený koláč a jeden chlebový koláč, pripravený s olejom, a jeden tenký osúch a poloţil to na tie tuky a na pravé plece. 27 A dal to všetko na ruky Áronove a na ruky jeho synov, a vznášal to sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom. 28 Potom to vzal Mojţiš s ich rúk a kadiac spálil na oltári so zápalnou obeťou. To bolo naplnením rúk na upokojujúcu vôňu, ohňová to obeť Hospodinovi. 29 A Mojţiš vzal prsia a vznášal ich sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom, z barana naplnenia rúk, a bolo to Mojţišovi za podiel, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 30 A Mojţiš vzal z oleja na pomazávanie i z krvi, ktorá bola na oltári, a poprskal na Árona, na jeho rúcho i na jeho synov a na rúcho jeho synov s ním, a tak vysvätil Árona, jeho rúcha i jeho synov a rúcha jeho synov s ním. 31 A Mojţiš povedal Áronovi a jeho synom: Uvarte mäso pri dveriach stánu shromaţdenia a tam ho budete i jesť i chlieb, ktorý je v koši naplnenia rúk, tak ako som prikázal povediac: Áron a jeho synovia ho budú jesť. 32 A to, čo by zostalo z mäsa alebo z chleba, spálite ohňom. 33 A zo dverí stánu shromaţdenia nevyjdete za sedem dní, aţ do dňa, v ktorom sa vyplnia dni vášho plnenia rúk, lebo za sedem dní budú plniť vašu ruku. 34 Jako učinili tohoto dňa, tak prikázal Hospodin činiť, pokrývať na vás hriech. 35 Preto budete sedieť pri dveriach stánu shromaţdenia vodne i vnoci za sedem dní a budete stráţiť stráţ Hospodinovu, aby ste nezomreli, lebo tak mi je prikázané. 36 A Áron a jeho synovia učinili všetky veci, ktoré prikázal Hospodin skrze Mojţiša.

Leviticus 9

1 A stalo sa ôsmeho dňa, ţe povolal Mojţiš Árona a jeho synov i starších Izraelových 2 a povedal Áronovi: Vezmi si teľa z roţného statku na obeť za hriech a barana na zápalnú obeť, oboje bez vady, a obetuj ich pred Hospodinom. 3 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Vezmite kozla z kôz na obeť za hriech a teľa a baránka, oboje ročné, bez vady, na zápalnú obeť, 4 a vola a barana zase na pokojnú obeť obetovať ich bitnou obeťou pred Hospodinom, aj obilnú obeť, zamiesenú v oleji, lebo dnes sa vám ukáţe Hospodin. 5 Vtedy vzali to, čo prikázal Mojţiš, pred stán shromaţdenia, a pristúpili, celá obec, a stáli pred Hospodinom. 6 A Mojţiš povedal: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin, aby ste ju učinili, a ukáţe sa vám sláva Hospodinova. 7 A Mojţiš povedal Áronovi: Pristúp k oltáru a obetuj svoju obeť za hriech a svoju zápalnú obeť a pokry hriech za seba a za ľud a obetuj obetný dar ľudu a pokry hriech za nich, tak ako prikázal Hospodin.

8 Vtedy pristúpil Áron k oltáru a zabil teľa obeti za hriech, ktorá bola za neho. 9 A synovia Áronovi doniesli k nemu krv, a on omočil svoj prst do krvi a dal na rohy oltára a ostatnú krv vylial k základu oltára. 10 Ale tuk a ľadviny a bránicu z pečene z obeti za hriech kadiac spálil na oltári, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 11 A mäso i koţu spálil ohňom vonku za táborom. 12 Potom zabil zápalnú obeť, a synovia Áronovi mu podali krv, a pokropil ňou na oltár dookola. 13 A podali mu i zápalnú obeť po jej kusoch i hlavu, a kadiac pálil na oltári. 14 A vymyjúc vnútornosti i nohy kadil a spálil to so zápalnou obeťou na oltári. 15 Obetoval aj obetný dar ľudu a vzal kozla obeti za hriech, ktorý bol za ľud, a zabil ho a obetoval obeťou za hriech ako tam prv. 16 A obetoval zápalnú obeť a pripravil ju podľa ustanoveného poriadku. 17 A tak obetoval aj obilnú obeť a naplnil z nej svoju ruku a kadiac pálil to na oltári, krome zápalnej obeti rannej. 18 A zabil vola i barana, pokojnú to obeť bitnú, ktorá bola za ľud, a synovia Áronovi mu podali krv, a kropil ňou na oltár dookola. 19 Podali mu aj tuky z vola i z barana, chvost a tuk, ktorý pokrýval vnútornosti, ľadviny aj bránicu pečene 20 a poloţili tuky na prsia, a kadiac pálil tuky na oltári. 21 A prsia i pravé plece vznášal Áron na rukách obeťou povznášania pred Hospodinom, tak ako prikázal Mojţiš. 22 Potom pozdvihol Áron svoje ruky k ľudu a poţehnal ho a sostúpil od obetovania obeti za hriech a zápalnej obeti a pokojnej obeti. 23 A Mojţiš a Áron vošli do stánu shromaţdenia a keď vyšli, poţehnali ľud, a vtedy sa ukázala sláva Hospodinova všetkému ľudu. 24 A vyšiel oheň zpred tvári Hospodinovej a strávil, čo bolo na oltári, zápalnú obeť i tuky, čo keď videl všetok ľud, zkríkli radosťou a padli na svoju tvár.

Leviticus 10

1 Ale synovia Áronovi, Nádab a Abíhu, vzali kaţdý svoju nádobu na uhlie a dali do nich oheň a poloţili naň kadivo a obetovali pred Hospodinom cudzí oheň, čoho im neprikázal. 2 Preto vyšiel oheň zpred Hospodina a strávil ich, a tak zomreli pred Hospodinom. 3 A Mojţiš povedal Áronovi: To je to, čo hovoril Hospodin povediac: V tých, ktorí pristupujú ku mne, budem posvätený, a pred tvárou všetkého ľudu budem oslávený. A Áron mlčal. 4 Na to zavolal Mojţiš Mišaela a Elcafána, synov Uzziela, strýca Áronovho, a povedal im: Poďte, vyneste svojich bratov zpred svätyne von za tábor. 5 Vtedy pristúpili a vyniesli ich v ich sukniach von za tábor, tak ako hovoril Mojţiš. 6 A Mojţiš povedal Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom: Nerozpustíte vlasov svojich hláv ani neroztrhnite svojho rúcha, aby ste nezomreli, a aby sa nerozhneval na celú obec. Ale vaši bratia, celý dom Izraelov, budú oplakávať poţiar, ktorý spôsobil Hospodin. 7 A nevyjdete zo dverí stánu shromaţdenia, aby ste nezomreli, lebo olej pomazania Hospodinovho je na vás. A urobili podľa slova Mojţišovho. 8 A Hospodin hovoril Áronovi a riekol: 9 Vína ani nijakého opojného nápoja nebudeš piť ani ty ani tvoji synovia s tebou, keď budete mať vojsť do stánu shromaţdenia, aby ste nezomreli, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach,

10 a to aby ste vedeli robiť rozdiel medzi svätým a obecným, medzi nečistým a čistým, 11 a aby ste boli schopní učiť synov Izraelových všetkým ustanoveniam, ktoré im hovoril Hospodin skrze Mojţiša. 12 A Mojţiš hovoril Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom, ktorí pozostali ţiví: Vezmite obilnú obeť, ktorá pozostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju s nekvasenými chlebami po strane oltára, lebo je svätosvätá. 13 A budete ju jesť na svätom mieste, lebo je to tvojím právom a právom tvojich synov z ohňových obetí Hospodinových, lebo tak mi je prikázané. 14 A prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia budete jesť na čistom mieste, ty i tvoji synovia i tvoje dcéry s tebou, lebo tvojím právom a právom tvojich synov sú vám dané z bitných obetí pokojných, donesených od synov Izraelových. 15 Plece obeti pozdvihnutia a prsia obeti povznášania donesú s ohňovými obeťami tuku povznášať obeťou povznášania pred Hospodinom, a bude to tebe a tvojim synom s tebou večným ustanovením, tak ako prikázal Hospodin. 16 A potom hľadal a hľadal Mojţiš kozla obeti za hriech a hľa, bol spálený. Vtedy sa nahneval na Eleazára a na Itamára, synov Áronových, ktorí pozostali ţiví, a povedal: 17 Prečo ste nejedli obeti za hriech na svätom mieste? Lebo je svätosvätá, a dal vám ju nato, aby ste niesli neprávosť obce tým cieľom, aby ste pokrývali na nich hriech pred Hospodinom. 18 Hľa, nebola zanesená jej krv do vnútra do svätyne. Na kaţdý spôsob ste ju mali jesť v svätyni, tak ako som prikázal. 19 Ale Áron hovoril Mojţišovi: Hľa, dneská obetovali svoju obeť za hriech i svoju zápalnú obeť pred Hospodinom, a mne sa prihodily také veci. Keby som tedy dnes bol jedol obeť za hriech, či by to bolo bývalo dobré v očiach Hospodinových? 20 Keď to počul Mojţiš, ľúbilo sa mu to.

Leviticus 11

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol im: 2 Hovorte synom Izraelovým a povedzte: Toto sú zvieratá, ktoré budete jesť zpomedzi všetkých zvierat, ktoré sú na zemi. 3 Všetko z hoviad, čo má rozdelené kopyto, a síce to, čo má rozdvojené kopytá a preţúva, budete jesť. 4 Iba týchto nebudete jesť z pomedzi tých, ktoré preţúvajú, a zpomedzi tých, ktoré majú rozdelené kopyto: veľblúda, lebo síce preţúva, ale nemá rozdeleného kopyta; nečistým vám bude. 5 Ani králika, lebo síce tieţ preţúva, ale nemá rozdeleného kopyta; nečistým vám bude. 6 Ani zajaca, lebo preţúva, ale nemá rozdeleného kopyta; nečistým vám bude. 7 Ani svine, lebo tá síce má rozdelené kopyto a má ho rozdvojené, ale preţúvať nepreţúva; nečistou vám bude. 8 Ich mäsa nebudete jesť a ich mŕtvoly sa nedotknete: nečistými vám budú. 9 Zpomedzi všetkých zvierat, ktoré sú vo vode, budete jesť tieto: všetko, čo má plutvy a šupiny a ţije vo vodách, uţ či v moriach a či v riekach, tie budete jesť. 10 Ale všetko, čo nemá plutiev a šupín v moriach alebo v riekach, nech uţ je to jakýkoľvek hmyz vodný a jakákoľvek duša ţivá, ktorá ţije vo vodách, ošklivými vám budú. 11 A tedy ošklivými vám budú; ich mäsa nebudete jesť a ich mŕtvoly si budete oškliviť. 12 Všetko, čo nemá plutiev a šupín a ţije vo vodách, ošklivým vám bude. 13 A z vtáctva budete mať tieto v ošklivosti; nebudú sa jesť, ošklivými sú. Tedy nebudete jesť orla, supa, ani noha, 14 krahulca, sokola ani jeho druhu, 15 niktorého krkavca ani jeho druhu, 16 pštrosa, sovy, čajky, jastraba ani jeho druhu,

17 bukača, krehára a kuvika, 18 ibisa, pelikána a labute, 19 bociana, volavky ani jej druhu, dudka a netopiera. 20 Zrovna tak i kaţdý okrýdlený plaz, ktorý chodí na štyroch nohách, ošklivým vám bude. 21 Avšak zo všetkého plazu okrýdleného, ktorý chodí na štyroch nohách, budete jesť to, čo má stehienka na svojich nohách, aby na nich skákaly po zemi. 22 Tieto z nich budete jesť: kobylku, zvanú arbe, po jej druhu, salama po jeho druhu, chargola po jeho druhu a chagaba po jeho druhu. 23 Ale kaţdý iný okrýdlený plaz, ktorý má štyri nohy, ošklivým vám bude, 24 lebo tými by ste sa poškvrňovali. Kaţdý, kto by sa dotkol ich mŕtvoly, bude nečistý aţ do večera. 25 I kaţdý, kto by niesol niečo z ich mŕtvoly, operie svoje rúcho a bude nečistý aţ do večera. 26 Kaţdé hovädo, ktoré má rozdelené kopyto, ale tak, ţe ho nemá rozdvojené, a nepreţúva, také vám budú nečistými. Kaţdý, kto by sa ich dotkol, bude nečistý. 27 A všetko, čo chodí na svojich tlapách, zpomedzi všetkých zvierat, ktoré chodia na štyroch, také vám budú nečistými. Kaţdý, kto by sa dotkol ich mŕtvoly, bude nečistý aţ do večera. 28 A ten, kto by niesol ich mŕtvolu, operie svoje rúcho a bude nečistý aţ do večera; nečistými vám budú. 29 Aj toto vám bude nečistým zpomedzi lezcov, ktoré lezú po zemi: krtica, myš a jašter po svojich druhoch, 30 sysel, šťúr, slimák, potkan a tchor. 31 Toto sú tie, ktoré vám budú nečistými zpomedzi všetkého, čo lezie. Kaţdý, kto by sa ich dotkol, keď by boly mŕtve, nečistý bude aţ do večera. 32 A všetko, na čo by padlo niečo z nich, keď by boly mŕtve, bude nečistým. Kaţdá nádoba z dreva alebo rúcho alebo koţa alebo mech, kaţdá nádoba alebo nástroj, ktorými sa robí nejaká práca, vloţí sa do vody, a bude to nečistým aţ do večera a potom bude čisté. 33 A keby bola jakákoľvek nádoba z hliny, do ktorej by padlo niečo z nich, všetko, čo by bolo v nej, bude nečistým, a ju rozbijete. 34 A kaţdé jedlo, ktoré sa jie, na ktoré by sa dostala taká voda, bude nečistým, jako i kaţdý nápoj, ktorý sa pije, v akejkoľvek takej nádobe, bude nečistým. 35 A všetko tedy, na čo by padlo niečo z ich mŕtvoly, nečistým bude: pec a ohnište sa rozboria; nečistými sú a budú vám nečistými. 36 Iba studňa a cisterna, nádrţ vody, bude čistou; ale to, čo by sa dotklo ich mŕtvoly, bude nečistým. 37 A tieţ keby padlo niečo z ich mŕtvoly na jakékoľvek semeno na siatie, ktoré sa má siať, čistým bude. 38 Ale keby sa dalo vody na semä, a vtedy by padlo naň niečo z ich mŕtvoly, nečistým vám bude. 39 A keby zdochlo niektoré z hoviad, ktoré vám je na pokrm, ten, kto by sa dotkol jeho mŕtvoly, bude nečistý aţ do večera. 40 A ten, kto by jedol z jeho mŕtvoly, operie svoje rúcho a bude nečistý aţ do večera, a ten, kto by niesol jeho mŕtvolu, operie svoje rúcho a bude nečistý aţ do večera. 41 A kaţdý plaz, ktorý sa plazí po zemi, ošklivým vám bude; nebude sa jesť. 42 Ničoho z toho, čo sa plazí po bruchu, ani ničoho z toho, čo lezie po štyroch, ako ani ničoho, čo má viacej nôh, nech uţ by to bol akýkoľvek plaz, ktorý sa plazí po zemi, nebudete ich jesť, lebo sú ošklivosťou. 43 Nezošklivujte svojich duší nijakým plazom, ktorý sa plazí, a nezanečisťujte sa nimi, a boli by ste zanečistení nimi. 44 Lebo ja som Hospodin, váš Bôh, a preto sa posvätíte a budete svätí, lebo ja som svätý, a nezanečisťujte svojich duší nijakým plazom, ktorý sa hýbe na zemi,

45 lebo ja som Hospodin, ktorý som vás vyviedol hore z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom, a preto budete svätí, lebo ja som svätý. 46 Toto je zákon, týkajúci sa hoviad a vtáctva a kaţdej duše ţivej, ktorá sa hýbe vo vodách, ako i kaţdej duše, ktorá sa plazí po zemi, 47 aby sa robil rozdiel medzi nečistým a čistým, medzi zvieraťom, ktoré sa jie, a medzi zvieraťom, ktoré sa nejie.

Leviticus 12

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povedz: Ţena, keby mala plod, a porodila by chlapča, bude nečistá sedem dní jako vo dňoch, v ktorých sa oddeľuje pre svoju mesačnú nemoc, nečistá bude. 3 A ôsmeho dňa sa obreţe telo jeho neobriezky. 4 A ona zostane tridsaťtri dní doma v krvi svojho očisťovania sa. Nedotkne sa ničoho svätého ani nevojde do svätyne, dokiaľ sa nevyplnia dni jej očisťovania sa. 5 A keď porodí dievča, bude nečistá dva týţdne, jako vo svojom mesačnom oddelení, a zostane šesťdesiatšesť dní doma v krvi svojho očisťovania sa. 6 A keď sa vyplnia dni jej očisťovania, uţ či za syna a či za dcéru, prinesie ročného baránka na zápalnú obeť a holúbä alebo hrdličku, samca, na obeť za hriech ku dveriam stánu shromaţdenia, ku kňazovi, 7 ktorý ho bude obetovať pred Hospodinom a pokryje na nej hriech, a tak bude čistá od toku svojej krvi. Toto je zákon, týkajúci sa ţeny, ktorá porodila chlapča alebo dievča. 8 A keby nemala toľko, aby mohla obetovať dobytča, vtedy vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, samcov, jedno na zápalnú obeť a druhé na obeť za hriech, a kňaz pokryje na nej hriech, a bude čistá.

Leviticus 13

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 2 Keby mal niektorý človek na koţi svojho tela nejakú opuchlinu alebo prašinu alebo nejakú lesklú škvrnu, a keby bolo na koţi jeho tela niečo podobné rane malomoci, človek sa dovedie k Áronovi, kňazovi, alebo k niektorému z jeho synov, kňazov. 3 A kňaz pozrie ranu na koţi tela. Ak zbelely chlpy na rane, a rana je na pohľad hlbšia od inej koţe jeho tela, je to rana malomoci; keď ju tedy pozrie kňaz, vyhlási ho za nečistého. 4 Ale ak je to lesklá škvrna biela na koţi jeho tela a na pohľad nie je hlbšia od inej koţe, a jej chlp neobelel, vtedy zavrie kňaz človeka, ktorý má ranu, na sedem dní. 5 Potom ho pozrie kňaz siedmeho dňa, a keď sa mu bude vidieť, ţe hľa, rana stojí, a ţe sa rana nerozšírila po koţi, zavrie ho kňaz po druhé na sedem dní. 6 A kňaz ho pozrie siedmeho dňa druhý raz, a keď uvidí, ţe hľa, rana ztratila zo svojho lesku a nerozšírila sa po koţi, vyhlási ho kňaz za čistého; výsyp je; operie svoje rúcho a bude čistý. 7 Ale ak by sa potom zrejme ďalej rozšíril výsyp po koţi, keď sa bol ukázal kňazovi na svoje očistenie, ukáţe sa kňazovi po druhé. 8 A kňaz pozrie a keď uvidí, ţe hľa, výsyp sa rozšíril po koţi, vtedy ho vyhlási kňaz za nečistého; malomoc je. 9 Keby bola na človekovi rana malomoci, dovedený bude ku kňazovi. 10 A kňaz pozrie a keď uvidí, ţe hľa, biela opuchlina je na koţi a ţe obrátila chlpy na biele, a ţe je ţivina ţivého mäsa na opuchline,

11 zastaralá malomoc je na koţi jeho tela, a kňaz ho vyhlási za nečistého; nezavrie ho, lebo je nečistý. 12 Ale keby cele rozkvitla malomoc na koţi a malomoc by pokryla celú koţu postihnutého tou ranou, od jeho hlavy aţ po jeho nohy, všetko, čo môţu vidieť oči kňazove, 13 tedy pozrie kňaz a keď uvidí, ţe hľa, malomoc pokryla celé jeho telo, vtedy vyhlási postihnutého ranou za čistého, lebo sa mu všetko obrátilo na biele; čistý je. 14 Ale kedykoľvek by sa ukázalo na ňom ţivé mäso, nečistý bude. 15 Vtedy pozrie kňaz ţivé mäso a vyhlási ho za nečistého; to ţivé mäso je nečisté; malomoc je. 16 Alebo keby sa zase ztratilo ţivé mäso a obrátilo by sa na biele, vtedy prijde ku kňazovi, 17 a kňaz pozrie na neho a keď uvidí, ţe hľa, rana sa obrátila na biele, vtedy vyhlási kňaz toho, kto bol postihnutý ranou, za čistého; čistý je. 18 A zase, keby bol niekde na tele, na jeho koţi, nejaký vred a zahojil by sa, 19 ale keby na mieste vredu povstala nejaká biela napuchlina alebo lesklá škvrna biela, červenastá, ukáţe sa kňazovi. 20 A kňaz pozrie a keď uvidí, ţe hľa, miesto je na pohľad niţšie od inej koţe, a jeho chlp obelel, vyhlási ho kňaz za nečistého; rana malomoci je; malomoc vypukla na vrede. 21 Ale keď to pozrie kňaz a uvidí, ţe hľa, nie je na tom chlp biely, a ţe miesto nie je niţšie od inej koţe, a ţe škvrna ztratila zo svojho lesku, zavrie ho kňaz na sedem dní. 22 A jestli sa zrejme rozšíri po koţi, vyhlási ho kňaz za nečistého; je to rana malomoci. 23 Ale ak stojí lesklá škvrna na svojom mieste a nerozšírila sa, celinou vredu je, a kňaz ho vyhlási za čistého. 24 Alebo keby mal niekto na koţi svojho tela nejakú opáleninu od ohňa, a keby sa ţivina opáleniny obrátila na lesklú škvrnu bielu, červenastú alebo na biele, 25 pozrie na ňu kňaz a keď uvidí, ţe hľa, chlp obelel na lesklej škvrne, a ţe jej miesto je na pohľad hlbšie od inej koţe, malomoc je; vypukla na opálenine, a kňaz ho vyhlási za nečistého; rana malomoci je. 26 Ale keď to pozrie kňaz a uvidí, ţe hľa, na lesklej škvrne nie je chlp biely, a ţe miesto nie je niţšie od inej koţe, a ţe škvrna ztratila zo svojho lesku, zavrie ho kňaz na sedem dní. 27 A kňaz ho pozrie siedmeho dňa. Keby sa zrejme rozšírila po koţi, vyhlási ho kňaz za nečistého; rana malomoci je. 28 Ale ak stojí lesklá škvrna na svojom mieste a nerozšírila sa po koţi, ale ztratila zo svojho lesku, opucheľ opáleniny je, a kňaz ho vyhlási za čistého, lebo je celinou opáleniny. 29 A nech uţ by to bol muţ alebo ţena, keby bola na ňom podobná rana, na hlave alebo na brade, 30 kňaz pozrie ranu a keď uvidí, ţe hľa, jej miesto je na pohľad hlbšie od inej koţe, a ţe vlas na nej, na rane, je naţlklý a tenký, vyhlási ho kňaz za nečistého; prašina je; malomoc na hlave alebo na brade je. 31 Ale keď pozrie kňaz ranu prašiny a uvidí, ţe hľa, na pohľad nie je hlbšie od inej koţe, ale ţe nie je na nej čierneho vlasu, zavrie kňaz postihnutého ranou prašiny na sedem dní. 32 A kňaz pozrie ranu siedmeho dňa a keď uvidí, ţe hľa, prašina sa nerozšírila, a nie je na nej naţlklého vlasu, a ţe prašina nie je na pohľad hlbšie od inej koţe, 33 vtedy sa oholí človek, ale prašiny neoholia. A kňaz zavrie postihnutého prašinou po druhé na sedem dní. 34 A kňaz pozrie prašinu siedmeho dňa a keď uvidí, ţe hľa, prašina sa nerozšírila po koţi a ţe na pohľad nie je hlbšie od inej koţe, vyhlási ho kňaz za čistého, a človek s prašinou operie svoje rúcho a bude čistý. 35 Ale keby sa zrejme rozšírila prašina po koţi, po jeho očistení, 36 pozrie ju kňaz a keď uvidí, ţe hľa, prašina sa rozšírila po koţi, nebude sa pýtať kňaz po naţlklom vlase; nečistý je. 37 No, keď sa mu bude vidieť, ţe prašina stojí a nerozširuje sa, a ţe rastie na nej čierny vlas, uzdravená je prašina: čistý je, a kňaz ho vyhlási za čistého. 38 A keby boly na koţi tela niektorého muţa alebo niektorej ţeny lesklé škvrny, lesklé škvrny biele,

39 pozrie kňaz a keď uvidí, ţe hľa, na koţi ich tela sú lesklé škvrny bledé a belasé, biely výsyp je; vyrazil sa na koţi; čistý je. 40 Keby niekomu sliezly vlasy s hlavy, plešivý je, čistý je. 41 A keby mu so strany jeho tvári sliezly vlasy, s jeho hlavy, lysý je, čistý je. 42 Ale keby bola na plešine alebo na lysine biela rana červenastá, to je vypuklá malomoc na jeho plešine alebo na jeho lysine. 43 A kňaz ho pozrie a keď uvidí, ţe hľa, opuchlina rany je biela, červenastá na jeho plešine alebo na jeho lysine, na pohľad ako malomoc koţe tela, 44 je to malomocný človek, nečistý je; istotne ho kňaz vyhlási za nečistého; jeho rana malomoci je na jeho hlave. 45 A malomocný, na ktorom by bola taká rana, bude mať svoje rúcho roztrhnuté a jeho hlava bude rozpustená, a zarastenú bradu zakryje a bude volať: Nečistý, nečistý! 46 Po všetky dni, v ktoré bude na ňom rana, nečistý bude, nečistý je; sám bude bývať; jeho bývanisko bude vonku za táborom. 47 A keby bola rana malomoci na nejakom rúchu, uţ či na vlnenom rúchu alebo na ľanovom rúchu 48 alebo na osnove alebo na útku z ľanu alebo z vlny alebo na koţi alebo uţ na jakejkoľvek veci z koţe, 49 a keby bola rana zelenastá alebo červenastá, na rúchu alebo na koţi alebo na osnove alebo na útku alebo na jakejkoľvek nádobe z koţe, rana malomoci je, a ukáţe sa kňazovi. 50 A kňaz pozrie ranu a zavrie vec, ktorá má ranu, na sedem dní. 51 A keď pozrie ranu siedmeho dňa a uvidí, ţe sa rana rozšírila uţ či na rúchu či na osnove či na útku či na koţi, nech by išlo o čokoľvek, čo sa robieva z koţe na nejakú prácu, rana je rozjedavá malomoc; vec je nečistá. 52 A preto spáli rúcho alebo osnovu alebo útek z vlny alebo z ľanu alebo aj akúkoľvek nádobu z koţe, na ktorej by bola taká rana, lebo je to rozjedavá malomoc nákazlivá; spáli sa ohňom. 53 Ale ak uvidí kňaz, ţe hľa, rana sa nerozšírila, uţ či je na rúchu či na osnove či na útku a či uţ na jakejkoľvek nádobe z koţe, 54 rozkáţe kňaz, aby oprali vec, na ktorej je rana, a zavrie ju po druhé na sedem dní. 55 A kňaz pozrie ranu potom, keď bola opraná, a keď uvidí, ţe hľa, rana nezmenila svojej farby, hoc aj sa nerozšírila, nečistá je; spáliš ju ohňom; vec je rozoţieravá, uţ či je na jej rube a či na jej líci. 56 Ale ak uvidí kňaz, ţe hľa, rana obledla, potom, keď bola opraná, odtrhne ju od rúcha alebo od koţe alebo od osnovy alebo od útku. 57 No, keby sa to ešte ukázalo na rúchu alebo na osnove alebo na útku alebo uţ na jakejkoľvek nádobe z koţe, vypuklá malomoc je; spáliš to ohňom, to, na čom je rana. 58 Ale rúcho alebo osnova alebo útek alebo uţ akákoľvek nádoba z koţe, s ktorých, keď ich operieš, zmizne rana, operie sa po druhé a bude čisté. 59 Toto je zákon, týkajúci sa rany malomoci na rúchu z vlny alebo z ľanu alebo na osnove alebo na útku alebo uţ na jakejkoľvek nádobe z koţe, či má byť uznaná za čistú alebo za nečistú.

Leviticus 14

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Toto bude zákon, týkajúci sa malomocného v deň jeho očisťovania sa; dovedený bude ku kňazovi. 3 A kňaz vyjde von za tábor. A kňaz pozrie a keď uvidí, ţe hľa, rana malomoci je uzdravená a ţe odišla od malomocného, 4 vtedy rozkáţe kňaz, aby vzali pre toho, kto sa očisťuje, dvoch malých vtákov, ţivých a čistých, cedrové drevo a červec, dvakrát farbený, a yzop.

5 A kňaz rozkáţe zabiť jedného z vtákov do hlinenej nádoby nad ţivou vodou. 6 Potom vezme toho ţivého vtáka i cedrové drevo i červec, dvakrát farbený, aj yzop, a zamočí to i ţivého vtáka do krvi zabitého vtáka nad ţivou vodou, 7 a poprská na toho, kto sa očisťuje z malomoci, sedemkrát, a vyhlási ho za čistého, a ţivého vtáka pustí na pole. 8 A ten, kto sa očisťuje, operie svoje rúcho a oholí všetky svoje vlasy, umyje sa vodou a bude čistý a potom vojde do tábora a bude bývať vonku pri svojom stáne sedem dní. 9 A bude siedmeho dňa, ţe oholí všetky svoje vlasy, svoju hlavu i svoju bradu i svoje obočie a tak oholí všetky svoje vlasy a operie svoje rúcho, umyje svoje telo vodou a bude čistý. 10 A ôsmeho dňa vezme dvoch baránkov bez vady a jednu ročnú ovečku bez vady a tri desatiny bielej múky jemnej obilnej obeti, zamiesenej v oleji, a jeden log oleja. 11 A očisťujúci kňaz postaví človeka, ktorý sa očisťuje, aj s tými vecami pred Hospodina pri dveriach stánu shromaţdenia. 12 A kňaz vezme jedného baránka a bude ho obetovať obeťou za vinu i log oleja a bude to sem a ta vznášať na rukách obeťou povznášania pred Hospodinom. 13 A zabije baránka na mieste, na ktorom sa zabíja obeť za hriech a zápalná obeť, na svätom mieste, lebo jako obeť za hriech tak i obeť za vinu, oboje patrí kňazovi; svätosvätá je. 14 A kňaz vezme z krvi obeti za vinu a dá na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, i na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy. 15 Potom vezme kňaz z logu oleja a uleje na svoju ľavú ruku. 16 A kňaz omočí svoj pravý prst a tak vezme z oleja, ktorý je na jeho ľavej ruke, a poprská z oleja svojím prstom sedem ráz pred Hospodinom. 17 A z ostatku oleja, ktorý je na jeho ruke, dá kňaz na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, i na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy, na krv obeti za vinu. 18 A to, čo zostane z oleja, ktorý je na ruke kňaza, dá na hlavu toho, kto sa očisťuje, a tak pokryje na ňom kňaz hriech pred Hospodinom. 19 Potom pripraví kňaz obeť za hriech a pokryje hriech na tom, kto sa očisťuje, a tak ho očistí od jeho nečistoty a potom zabije zápalnú obeť. 20 A kňaz bude obetovať zápalnú obeť aj obilnú obeť na oltári a tak pokryje kňaz na ňom hriech, a bude čistý. 21 A keby bol tak chudobný, ţe by nesahala po to jeho ruka, vezme jedného baránka obeťou za vinu na obeť povznášania pokryť na ňom hriech a jednu desatinu efy bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť a log oleja 22 a dve hrdličky alebo dvoje holúbät, samcov, po čo by sahala jeho ruka, a bude jedno na obeť za hriech a druhé na zápalnú obeť. 23 A donesie ich vo ôsmy deň na svoje očistenie ku kňazovi, ku dveriam stánu shromaţdenia, pred Hospodina. 24 A kňaz vezme baránka obeti za vinu a log oleja a kňaz to bude sem a ta vznášať obeťou povznášania pred Hospodinom. 25 A zabije baránka obeti za vinu a kňaz vezme z krvi obeti za vinu a dá na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, a na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy. 26 A kňaz uleje z oleja na svoju ľavú ruku, 27 a poprská svojím pravým prstom z oleja, ktorý je na jeho ľavej ruke, sedem ráz pred Hospodinom. 28 A kňaz dá z oleja, ktorý je na jeho ruke, na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, i na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy, na miesto krvi obeti za vinu. 29 A to, čo zostane z oleja, ktorý je na ruke kňaza, dá na hlavu toho, kto sa očisťuje, aby pokryl na ňom hriech pred Hospodinom. 30 A bude obetovať jednu z hrdličiek alebo jedno z holúbät, z toho, po čo sahá jeho ruka,

31 teda to, po čo sahá jeho ruka, bude obetovať, jedno obeťou za hriech a druhé zápalnou obeťou aj s obilnou obeťou a tak pokryje kňaz hriech na tom, kto sa očisťuje, pred Hospodinom. 32 Toto je zákon, týkajúci sa toho, na ktorom by bola rana malomoci, ktorého ruka by nesahala po tamto všetko v jeho očisťovaní sa. 33 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 34 Keď vojdete do Kanaánskej zeme, ktorú vám ja dám do drţavia, a dal by som ranu malomoci na niektorý dom zeme vášho drţavia, 35 vtedy prijde ten, čí je dom, a oznámi kňazovi a povie: Vidí sa mi, ţe je na dome čosi jako rana malomoci. 36 A kňaz rozkáţe, aby vyprázdnili dom, prv ako vojde kňaz pozrieť ranu, aby nebolo nečistým všetko, čo je v dome; aţ potom vojde kňaz pozrieť dom. 37 A keď pozrie ranu a uvidí, ţe hľa, rana je na stenách domu, priehlbinky, zelenkasté alebo červenasté, a ţe sú na pohľad niţšie ako stena inde, 38 vtedy vyjde kňaz z domu, ku dveriam domu, a zavrie dom na sedem dní. 39 A kňaz prijde opät siedmeho dňa a pozrie a keď uvidí, ţe hľa, rana sa rozšírila po stenách domu, 40 rozkáţe, aby vyňali kamene, na ktorých je rana, a aby ich vyhodili von za mesto na nečisté miesto. 41 A dá oškriabať dom z vnútra dookola, a prach, ktorý naškriabali, vysypú von za mesto na nečisté miesto. 42 A vezmú iné kamene a vloţia ich na miesto vyňatých kameňov a tieţ vezmú inú hlinu a vymaţú dom. 43 A keby sa navrátila rana a rozmohla by sa v dome ešte i po vyňatí kameňov a po oškriabaní domu a po jeho vymazaní, 44 vojde kňaz a keď uvidí, ţe hľa, rana sa rozšírila po dome, rozoţieravá malomoc je po dome; nečistý je. 45 Vtedy rozboria dom, jeho kamene, jeho drevá a všetok maz domu a vynesú von za mesto na nečisté miesto. 46 A ten, kto by vošiel do domu ktoréhokoľvek dňa, kým by bol zavretý, bude nečistý aţ do večera. 47 A ten, kto by leţal v dome, operie svoje rúcho, i ten, kto by jedol v takom dome, tieţ operie svoje rúcho. 48 Ale keby vošiel kňaz a videl by, ţe hľa, rana sa nerozšírila po dome po jeho vymazaní, kňaz vyhlási dom za čistý, lebo rana je uzdravená. 49 A vezme na očistenie domu dvoch malých vtákov, cedrové drevo, červec, dvakrát farbený, a yzop. 50 A zabije jedného vtáka do hlinenej nádoby nad ţivou vodou. 51 Potom vezme cedrové drevo a yzop a červec, dvakrát farbený, a ţivého vtáka a zamočí to do krvi zabitého vtáka a do tej ţivej vody a poprská na dom sedem ráz. 52 A tak očistí dom od nečistoty krvou vtáka, ţivou vodou, ţivým vtákom, cedrovým drevom, yzopom a červcom, dvakrát farbeným. 53 A ţivého vtáka pustí von za mesto, na pole, a tak pokryje na dome nečistotu, a bude čistý. 54 To je zákon, týkajúci sa jakejkoľvek rany malomoci a prašiny 55 ako i malomoci na rúchu a na dome, 56 opuchliny, prašiny a lesklej škvrny 57 ukázať, kedy je niekto nečistý a kedy je niekto čistý. To je tedy zákon malomoci.

Leviticus 15

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 2 Hovorte synom Izraelovým a poviete im: Keby ktorýkoľvek muţ tiekol zo svojho tela, nečistý je svojím tokom.

3 A toto bude jeho nečistota v jeho toku: keď alebo stále vypúšťa jeho telo svoj tok alebo keď ho zastavilo, ţe vôbec netečie, to je jeho nečistota. 4 Kaţdé leţište, na ktorom by leţal taký tečúci, bude nečisté, a kaţdá vec, na ktorej by sedel, bude nečistá. 5 Ten, kto by sa dotkol jeho leţišťa, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 6 A ten, kto by sadol na vec, na ktorej sedel tečúci, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 7 A ten, kto by sa dotkol tela tečúceho, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 8 A keby napľuval tečúci na čistého, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 9 A kaţdé sedlo, na ktorom by sedel tečúci, bude nečisté. 10 Kaţdý, kto by sa dotknul čohokoľvek, čo bolo pod ním, bude nečistý aţ do večera, a ten, kto by niesol niečo z toho, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 11 A kaţdý, koho by sa dotkol tečúci, ak si neumyl rúk vodou, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 12 Hlinená nádoba, ktorej by sa dotkol tečúci, sa rozbije, a kaţdá nádoba drevená sa umyje vodou. 13 A keby bol potom tečúci čistý od svojho toku, napočíta si sedem dní na svoje očistenie a operie svoje rúcho, umyje svoje telo ţivou vodou a bude čistý. 14 A ôsmeho dňa si vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, oboje budú samci, a prijde pred Hospodina ku dveriam stánu shromaţdenia a dá ich kňazovi. 15 A kňaz ich bude obetovať jedno obeťou za hriech a druhé zápalnou obeťou a tak pokryje na ňom kňaz hriech pred Hospodinom a očistí ho od jeho toku. 16 A keď vyjde od niekoho semeno súloţe, umyje celé svoje telo vodou a bude nečistý aţ do večera. 17 A kaţdé rúcho a kaţdá koţa, na ktorej by bolo semeno súloţe, operie sa vo vode a bude nečisté aţ do večera. 18 A ţena, s ktorou by leţal muţ v súloţi semena, obaja sa umyjú vodou a budú nečistí aţ do večera. 19 A keby tiekla ţena, keď potečie z jej tela krv, sedem dní bude vo svojej odlúčenosti, a kaţdý, kto by sa jej dotkol, bude nečistý aţ do večera. 20 Všetko, na čom by leţala vo svojej odlúčenosti, bude nečisté, i všetko, na čom by sedela, bude nečisté. 21 A kaţdý, kto by sa dotkol jej leţišťa, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 22 A kaţdý, kto by sa dotkol akejkoľvek veci, na ktorej by sedela, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 23 Keby bolo niečo na leţišti alebo na veci, na ktorej sedela, keby sa toho dotkol, niekto bude nečistý aţ do večera. 24 A keby ešte i leţal niekto s ňou, a bola by jej odlúčenosť, jej nečistota, na ňom, bude nečistý sedem dní, i kaţdé leţište, na ktorom by leţal, bude nečisté. 25 A ţena, keby tiekol tok jej krvi za mnoho dní, aj krome času jej odlúčenosti, alebo keby tiekla nad čas svojej odlúčenosti, po všetky dni toku jej nečistoty, bude jako za dní svojej riadnej odlúčenosti; nečistá je. 26 Kaţdé leţište, na ktorom by leţala po všetky dni svojho toku, bude jej ako leţište jej riadnej odlúčenosti, a kaţdá vec, na ktorej by sedela, bude nečistá jako v nečistote jej odlúčenosti. 27 A kaţdý, kto by sa dotkol niektorej z tých vecí, bude nečistý a operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera. 28 A keď bude čistá od svojho toku, napočíta si sedem dní a potom bude čistá,. 29 A ôsmeho dňa si vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, oboje samce, a donesie ich ku kňazovi ku dveriam stánu shromaţdenia. 30 A kňaz bude obetovať jedno obeťou za hriech a druhé zápalnou obeťou a kňaz pokryje na nej hriech pred Hospodinom a tak ju očistí od toku jej nečistoty.

31 A tedy budete oddeľovať synov Izraelových od ich nečistoty, aby nezomreli pre svoju nečistotu, keď by zanečisťovali môj príbytok, ktorý je prostred nich. 32 To je zákon tečúceho a toho, z ktorého vyjde semä súloţe, ktorým sa znečisťuje, 33 a nemocnej v jej odlúčenosti a tečúceho svojím tokom, uţ či je muţského a či ţenského pohlavia ako i muţa, ktorý leţal s nečistou.

Leviticus 16

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi po smrti dvoch synov Áronových, ktorí zomreli v tom, keď sa blíţili obetovať pred Hospodinom. 2 A Hospodin riekol Mojţišovi: Hovor Áronovi, svojmu bratovi, aby nevchádzal hocikedy do svätyne, do vnútra za oponu pred pokrývku, ktorá je na truhle, aby nezomrel, lebo sa v oblaku ukáţem nad pokrývkou. 3 S týmto vojde Áron do svätyne: s juncom z hoviad na obeť za hriech a s baranom na zápalnú obeť. 4 Ľanovú sukňu svätú si oblečie a ľanové nohavice budú na jeho tele, a opáše sa ľanovým pásom a ľanovým ovojom ovije hlavu; to je sväté rúcho. A umyjúc svoje telo vodou oblečie si ho. 5 A od obce synov Izraelových vezme dvoch kozlov z kôz na obeť za hriech a jedného barana na zápalnú obeť. 6 A Áron bude obetovať junca obeťou za hriech, ktorá bude za neho, a tak pokryje hriech za seba a za svoj dom. 7 Potom vezme tých dvoch kozlov a postaví ich pred Hospodina pri dveriach stánu shromaţdenia. 8 A Áron dá na oboch kozlov losy, jeden los Hospodinovi a druhý los azázelovi. 9 A Áron bude obetovať kozla, na ktorého padne los Hospodinovi, a bude ho obetovať obeťou za hriech. 10 A kozla, na ktorého padne los azázelovi, nech postavia ţivého pred Hospodina pokryť na ňom hriech pustiac ho azázelovi na púšť. 11 A Áron bude obetovať junca obeti za hriech, ktorá bude za neho, a pokryje hriech za seba a za svoj dom, a tedy zabije junca obeti za hriech, ktorá bude za neho. 12 Potom vezme plnú nádobu horiaceho uhlia s oltára zpred tvári Hospodinovej a plné svoje hrsti voňavého kadiva utlčeného a vnesie dovnútra za oponu. 13 A dá kadivo na oheň pred Hospodinom, a oblak kadiva pokryje pokrývku, ktorá je na svedoctve, a nezomrie. 14 A vezme z krvi junca a poprská svojím prstom na pokrývku na východ a pred pokrývkou bude prskať sedemkrát z krvi svojím prstom. 15 Potom zabije kozla obeti za hriech, ktorá bude za ľud, a zanesie jeho krv dovnútra za oponu a urobí s jeho krvou tak, ako urobil s krvou junca, a poprská ňou na pokrývku a pred pokrývkou. 16 A pokryje hriech na svätyni a tak ju očistí od nečistôt synov Izraelových a od ich prestúpení čo do všetkých ich hriechov a tak urobí aj stánu shromaţdenia, ktorý býva s nimi prostred ich nečistôt. 17 Niktorý človek nebude v stáne shromaţdenia, keď vojde pokryť hriech v svätyni, dokiaľ nevyjde, a pokryje za seba a za svoj dom i za celé shromaţdenie Izraelovo. 18 Potom vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a pokryje na ňom. A vezme z krvi junca a z krvi kozla a dá na rohy oltára dookola. 19 A poprská naň z krvi svojím prstom sedemkrát a očistí ho a posvätí ho očistiac ho od nečistôt synov Izraelových. 20 Keď potom dokončí pokrývať a tak očisťovať svätyňu od hriechu i celý stán shromaţdenia i oltár, bude obetovať ţivého kozla. 21 A Áron vzloţí obe svoje ruky na hlavu ţivého kozla a bude vyznávať nad ním všetky neprávosti synov Izraelových a všetky ich prestúpenia čo do všetkých ich hriechov a dá ich na hlavu kozla a vyţenie ho človekom, ustanoveným na to, na púšť.

22 A kozol ponesie na sebe všetky ich neprávosti do neschodnej zeme. A tedy vyţenie kozla na púšť. 23 Potom prijde Áron do stánu shromaţdenia a vyzlečie si ľanové rúcha, ktoré si obliekol, keď mal vojsť do svätyne, a nechá ich tam. 24 A umyje svoje telo vodou na svätom mieste a oblečie si svoje rúcho a vyjde a bude obetovať svoju zápalnú obeť a zápalnú obeť ľudu a pokryje hriech za seba i za ľud. 25 A tuk obeti za hriech bude kadiac páliť na oltári. 26 A ten, ktorý vyhnal kozla azázelovi, operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora. 27 A junca obeti za hriech a kozla obeti za hriech, ktorých krv bola zanesená pokryť hriech v svätyni, vynesie von za tábor, a spália ich koţe ohňom aj ich mäso aj ich lajno. 28 A ten, kto ich spálil, operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora. 29 A bude vám i toto večným ustanovením siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, ţe budete poniţovať svoje duše. A nebudete konať nijakej práce, ani zrodený doma ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, 30 lebo toho dňa pokryjú na vás hriech, aby vás očistili; od všetkých svojich hriechov budete čistí pred Hospodinom. 31 Sobotou odpočinku vám to bude, a budete poniţovať svoje duše, večným ustanovením. 32 A hriechy pokryje kňaz, ktorého pomaţú a ktorému naplnia jeho ruku a tak ho vysvätia, aby konal kňazskú sluţbu namiesto svojho otca a oblečie si ľanové rúcho, sväté rúcho. 33 A pokryje a tak očistí svätú svätyňu a pokryje i stán shromaţdenia i oltár. A pokryje hriech i na kňazoch i na všetkom ľude shromaţdenia. 34 To vám bude večným ustanovením na pokrývanie hriechu na synoch Izraelových, na očistenie od všetkých ich hriechov, raz do roka. A učinil, ako Hospodin prikázal Mojţišovi.

Leviticus 17

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor Áronovi a jeho synom i všetkým synom Izraelovým a povieš im: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin povediac: 3 Ktokoľvek z domu Izraelovho, kto by zabil vola alebo ovcu alebo kozu v tábore, alebo kto by zabil vonku za táborom, 4 a nedoviedol by toho ku dveriam stánu shromaţdenia, aby obetoval obetný dar Hospodinovi pred príbytkom Hospodinovým, za krv sa to bude počítať tomu človekovi; vylial krv, a ten človek bude vyťatý z prostredku svojho ľudu, 5 nato, aby synovia Izraelovi dovádzali svoje bitné obeti, ktoré obetujú na šírom poli, aby ich dovádzali Hospodinovi ku dveriam stánu shromaţdenia, ku kňazovi, a budú ich obetovať Hospodinovi bitnými obeťmi pokojnými. 6 A kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaţdenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 7 A nebudú viacej obetovať svojich bitných obetí capom-démonom, za ktorými smilnia. To im bude večným ustanovením po ich pokoleniach. 8 A preto im povieš: Ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by obetoval zápalnú obeť alebo bitnú obeť 9 a nedoviedol by jej ku dveriam stánu shromaţdenia, aby ju obetoval Hospodinovi, ten človek bude vyťatý zo svojho ľudu. 10 A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju zprostred jej ľudu, 11 lebo duša tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši. 12 Preto som povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi, ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, nebude jesť krvi.

13 A ktokoľvek zo synov Izraelových alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by ulovil nejaké zviera alebo vtáka, ktorý sa jie, a keď vyleje jeho krv, pokryje ju zemou. 14 Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Nebudete jesť krvi niktorého tela, lebo dušou ktoréhokoľvek tela je jeho krv: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý. 15 A kaţdá duša, ktorá by jedla zdochlinu alebo roztrhané zverou, uţ či by to bol zrodený doma a či pohostín, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý aţ do večera a potom bude čistý. 16 A keby neopral a svojho tela by neumyl, ponesie svoju neprávosť.

Leviticus 18

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Ja som Hospodin, váš Bôh. 3 Podľa skutkov Egyptskej zeme, v ktorej ste bývali, nebudete robiť ani podľa skutkov Kanaánskej zeme, do ktorej vás vovediem, nebudete robiť ani nebudete chodiť v ich ustanoveniach. 4 Moje súdy budete činiť a budete ostríhať moje ustanovenia, aby ste v nich chodili. Ja som Hospodin, váš Bôh. 5 A tedy budete ostríhať moje ustanovenia a moje súdy, ktoré, keď bude činiť človek, bude nimi ţiť. Ja som Hospodin. 6 Nikto z vás sa nepriblíţi k niktorému svojmu pokrevnému nato, aby odkryl jeho nahotu. Ja som Hospodin. 7 Neodkryješ nahoty svojho otca ani nahoty svojej matere; je to tvoja mater, neodkryješ jej nahoty. 8 Neodkryješ nahoty ţeny svojho otca; je to nahota tvojho otca. 9 Neodkryješ nahoty svojej sestry, dcéry svojeho otca alebo dcéry svojej matere, uţ či by bola narodená v dome alebo či by bola narodená inde; neodkryješ ich nahoty. 10 Neodkryješ nahoty svojej vnučky, dcéry svojeho syna alebo dcéry svojej dcéry, lebo sú tvojou nahotou. 11 Neodkryješ nahoty dcéry ţeny svojeho otca, ktorá je splodená od tvojho otca; je tvoje sestra, neodkryješ jej nahoty. 12 Neodkryješ nahoty svojej tetky, sestry svojeho otca; je pokrevná tvojho otca. 13 Neodkryješ nahoty svojej tetky, sestry svojej matky, lebo je pokrevná tvojej matky. 14 Neodkryješ nahoty svojho strýca, brata svojeho otca, ani sa nepriblíţiš k jeho ţene; je tvoja stryná. 15 Neodkryješ nahoty svojej nevesty; je ţena tvojho syna, neodkryješ jej nahoty. 16 Neodkryješ nahoty svojej švagrinej, ţeny svojho brata; je nahotou tvojho brata. 17 Neodkryješ nahoty ţeny a jej dcéry. Nevezmeš si dcéry jej syna ani dcéry jej dcéry, aby si odkryl jej nahotu; pokrevné sú; to je mrzká vec. 18 A nevezmeš si ţeny ku jej sestre, aby si ju suţoval odkrývajúc jej nahotu popri nej za jej ţivota. 19 A k ţene, keď je v odlúčenosti svojej nečistoty, sa nepriblíţiš, aby si odkryl jej nahotu. 20 A so ţenou svojho blíţneho nebudeš obcovať v súloţi, aby si sa ňou zanečistil. 21 A nedáš, aby niekto z tvojho semena bol prevedený cez oheň Molochovi, a nepoškvrníš mena svojho Boha. Ja som Hospodin. 22 Nebudeš leţať s muţským pohlavím, ako sa líha so ţenou; to je ohavnosť. 23 Ani nebudeš obcovať v súloţi s niktorým hovädom, aby si sa ním zanečistil, ako ani ţena sa nepostaví na súloţ pred hovädo; to je ohavná premrštenosť. 24 Nezanečistite sa niktorou z tých vecí, lebo všetkými tými vecami zanečisťovali sa pohania, ktorých vyţeniem zpred vašej tvári. 25 Lebo sa zanečistila zem, a preto navštívim jej neprávosť na nej, a zem vyvráti svojich obyvateľov.

26 Ale vy budete ostríhať moje ustanovenia a moje súdy a nevykonáte niktorej z tých ohavností ani zrodený doma ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami. 27 Lebo všetky tie ohavnosti robia ľudia zeme, ktorí sú pred vami, a zanečistená je zem. 28 Aby aj vás nevyvrátila zem preto, ţe by ste ju zanečistili, tak ako vyvráti národ, ktorý je pred vami. 29 Lebo kaţdý, kto by urobil niektorú z tých ohavností, duše, ktoré by to urobily, budú vyťaté zprostred svojho ľudu. 30 A preto budete ostríhať moje nariadenie, aby ste neurobili niktorého z tých ohavných ustanovení, ktoré sa robily pred vami, a nezanečistíte sa nimi. Ja som Hospodin, váš Bôh.

Leviticus 19

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor celej obci synov Izraelových a povieš im: Svätí budete, lebo ja som svätý, Hospodin, váš Bôh. 3 Kaţdý sa budete báť svojej matky a svojho otca, a budete ostríhať moje soboty. Ja som Hospodin, váš Bôh. 4 Neobrátite sa o nijakú vec k modlám a liatych bohov si nespravíte. Ja som Hospodin, váš Bôh. 5 A keď budete obetovať Hospodinovi bitnú obeť pokojnú, budete ju obetovať tak, aby ste boli príjemní. 6 Toho istého dňa, ktorého ju budete obetovať, sa bude jesť, i na druhý deň; ale to, čo zostane do tretieho dňa, spáli sa ohňom. 7 A keby sa predsa jedlo tretieho dňa, bude to mrzká vec; nebude príjemný. 8 A ten, kto by to jedol, ponesie svoju neprávosť, lebo poškvrnil sväté Hospodinovo, a tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 9 Keď budete ţať ţnivo svojej zeme, nesoţneš docela krajov svojho poľa, a paberkov svojho ţniva neposbieraš. 10 Ani nebudeš paberkovať svojej vinice ako ani nebudeš sberať padlých bobuliek svojej vinice; chudobnému a pohostínovi to zanecháš. Ja som Hospodin, váš Bôh. 11 Nekradnite a neklamte ani neluhajte nikto svojmu blíţnemu. 12 A neprisahajte falošne na moje meno, lebo by si tak poškvrnil meno svojho Boha. Ja som Hospodin. 13 Nebudeš utiskovať svojho blíţneho ani ho nebudeš olupovať. Nebude nocovať u teba mzda nájomníka aţ do rána. 14 Nebudeš zlorečiť hluchému a pred slepého nepoloţíš závady, aby padol. Ale sa budeš báť svojho Boha. Ja som Hospodin. 15 Neučiníte neprávosti v súde; nebudeš hľadieť na to, ţe je niekto chudobný, ani nebudeš zo stranníctva ctiť osoby veľkého; spravedlivo budeš súdiť svojho blíţneho. 16 Nebudeš chodiť ako pomluvač vo svojom ľude ani nebudeš stáť proti krvi svojho blíţneho. Ja som Hospodin. 17 Nebudeš nenávidieť svojho brata vo svojom srdci; prosto budeš trestať svojho blíţneho, aby si sa neprevinil a neniesol pre neho hriechu. 18 Nebudeš sa mstiť ani nebudeš drţať hnevu na synov svojho ľudu a milovať budeš svojho blíţneho jako samého seba. Ja som Hospodin. 19 Ostríhať budete moje ustanovenia! Nepúšťaj svojho hoväda pojiť sa s hovädom iného druhu; svojho poľa neposeješ rôznym semenom ani nevezmeš na seba rúcha, zhotoveného z rôznych vecí, z vlny a z ľanu. 20 Keby niektorý muţ leţal so ţenou v súloţi semena, a bola by to dievka - otrokyňa, zasnúbená muţovi, ale by nebola ničím vykúpená, alebo ktorej nebola daná sloboda, oba budú potrestaní, nezomrú, lebo nebola oslobodená. 21 A dovedie Hospodinovi svoju obeť za vinu ku dveriam stánu shromaţdenia, barana obeti za vinu. 22 A kňaz pokryje na ňom hriech baranom obeti za vinu pred Hospodinom, jeho hriech, ktorým zhrešil, a odpustí sa mu, a bude čistý od svojho hriechu, ktorým zhrešil.

23 A keď vojdete do zeme a zasadíte nejaký ovocný strom, nech uţ by to bol akýkoľvek, obreţete jeho neobriezku, totiţ jeho ovocie. Tri roky vám bude neobrezaným; nebude sa jesť. 24 A štvrtého roku bude všetko jeho ovocie svätým chvál Hospodinovi. 25 Aţ piateho roku budete jesť jeho ovocie, aby vám pridal svojej úrody. Ja som Hospodin, váš Bôh. 26 Ničoho nebudete jesť s krvou. Nebudete veštiť ani nebudete planetáriť. 27 Neostriháte si strany svojej hlavy dookrúhla, ani nezkazíš boku svojej brady. 28 Za mŕtveho nebudete rezať svoje telo ani nedáte na seba nijakého vrytého písma. Ja som Hospodin. 29 Nepoškvrníš svojej dcéry tým, ţe by si ju oddal smilstvu, aby nesmilnila zem a bola by zem plná mrzkosti. 30 Ostríhať budete moje soboty a budete sa báť mojej svätyne. Ja som Hospodin. 31 Neobrátite sa k veštcom, vyvolávajúcim duchov, ani sa nepojdete pýtať k vedomcom zanečisťovať sa nimi. Ja som Hospodin, váš Bôh. 32 Pred šedivou hlavou povstaneš a budeš ctiť osobu starca a budeš sa báť svojho Boha. Ja som Hospodin. 33 A keď bude u teba bývať pohostín, vo vašej zemi, nebudete ho trápiť. 34 Bude vám ako zrodený doma, jako keby bol z vás, pohostín, ktorý bude pohostíniť u vás, a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. Ja som Hospodin, váš Bôh. 35 Neučiníte neprávosti v súde, v dĺţkovej miere, vo váhe ani v dutej miere. 36 Budete mať spravedlivú váhu, spravedlivé závaţie, spravedlivú efu i spravedlivý hín. Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme. 37 A budete ostríhať všetky moje ustanovenia a všetky moje súdy a budete ich činiť. Ja som Hospodin.

Leviticus 20

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Povieš synom Izraelovým: Ktokoľvek zo synov Izraelových ako i z pohostínov, kto pohostíni v Izraelovi, kto by dal zo svojho semena Molochovi, istotne zomrie, ľud zeme ho ukameňuje. 3 A ja obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a vytnem ho zprostred jeho ľudu, pretoţe dal zo svojho semena Molochovi, aby zanečistil moju svätyňu a aby poškvrnil meno mojej svätosti. 4 A keby nechcúc vidieť zavreli ľudia zeme svoje oči a odvrátili ich od toho človeka, keďby dal zo svojho semena Molochovi, a nezabili by ho, 5 vtedy ja postavím svoju tvár proti tomu človekovi i proti jeho čeľadi a vytnem ho i všetkých tých, ktorí smilnili idúc za ním, ktorí smilniac pošli za Molochom, z prostredku ich ľudu. 6 A čo do duše, ktorá by sa obrátila k veštcom, vyvolávajúcim duchov, alebo k vedomcom, aby smilnila idúc za nimi, obrátim svoju tvár proti tej duši a vytnem takého človeka zprostred jeho ľudu. 7 Preto sa posväťte a budete svätí, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 8 A budete ostríhať moje ustanovenia a budete ich činiť. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem. 9 Lebo ktokoľvek by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie; zlorečil svojmu otcovi a svojej materi; jeho krv bude na ňom. 10 A človek, ktorý by sa dopustil cudzoloţstva s niečou ţenou, ktorý by zcudzoloţil so ţenou svojho blíţneho, istotne zomrie i cudzoloţník i cudzoloţnica. 11 A človek, ktorý by leţal so ţenou svojho otca, odkryl nahotu svojho otca, istotne zomrú obidvaja; ich krv bude na nich. 12 A človek, ktorý by leţal so svojou nevestou, istotne zomrú obidvaja, urobili premrštenosť; ich krv bude na nich.

13 A človek, ktorý by leţal s muţským pohlavím, tak ako sa líha so ţenou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich. 14 A človek, ktorý by si vzal ţenu i jej matku, to je mrzká vec, spália ho ohňom aj tie ţeny, aby nebolo mrzkosti medzi vami. 15 A človek, ktorý by v súloţi obcoval s hovädom, istotne zomrie, a hovädo zabijete. 16 A ţena, ktorá by sa priblíţila k nejakému hovädu, aby s ním obcovala v súloţi, zabiješ takú ţenu i to hovädo, istotne zomrú; ich krv bude na nich. 17 Človek, ktorý by si vzal svoju sestru, dcéru svojeho otca alebo dcéru svojej matere, a videl by jej nahotu, a ona by tieţ videla jeho nahotu; to je šeredná vec. Preto budú zahladení pred očami synov svojho ľudu; odkryl nahotu svojej sestry; ponesie svoju neprávosť. 18 A človek, ktorý by leţal so ţenou, ktorá má svoju nemoc, a odkryl by jej nahotu a obnaţil by jej prameň, a ona by tieţ odkryla prameň svojej krvi, obidvaja budú vyťatí zprostred svojho ľudu. 19 Ani neodkryješ nahoty sestry svojej matere ani sestry svojho otca, lebo taký človek by obnaţil svoju pokrevnú; niesli by svoju neprávosť. 20 Človek, ktorý by leţal so svojou strynou alebo tetkou, odkryl nahotu svojho strýca alebo ujca; ponesú svoj hriech; zomrú bez detí. 21 A človek, ktorý by si vzal ţenu svojho brata, to je necudnosť; odkryl nahotu svojho brata; budú bez detí. 22 A tedy budete ostríhať všetky moje ustanovenia a všetky moje súdy a budete ich činiť, aby vás nevyvrátila zem, do ktorej vás vediem, aby ste bývali v nej. 23 A nebudete chodiť v ustanoveniach národa, ktorý ja vyţeniem zpred vašej tvári, lebo robia všetko to zlé, a preto sa mi zošklivili. 24 A vám som povedal: Vy zdedíte ich zem, a ja ju dám vám, aby ste ju mali dedične, zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás oddelil od iných národov. 25 Preto budete robiť rozdiel medzi čistým hovädom a nečistým a medzi nečistým vtákom a čistým a nebudete zošklivovať svojich duší hovädom ani vtákom ani ničím, čo sa plazí po zemi, ktoré som vám oddelil, aby ste ich mali za nečisté. 26 A budete mi svätí, lebo svätý som ja Hospodin a preto som vás oddelil od iných národov, aby ste boli moji. 27 A muţ alebo ţena, v ktorých by bol veštiaci duch, vyvolávajúci duchov, alebo duch vedomca, istotne zomrú, ukameňujú ich; ich krv bude na nich.

Leviticus 21

1 A Hospodin riekol Mojţišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude, 2 iba za svojho pokrevného, sebe blízkeho, za svoju matku, za svojho otca, za svojho syna, za svoju dcéru a za svojho brata 3 a za svoju sestru, pannu, sebe blízku, ktorá nepatrila muţovi, za tú sa zanečistí. 4 Teda nezanečistí sa kňaz súc pánom vo svojom ľude, aby sa poškvrnil. 5 Nespravia si lysiny na svojej hlave a neoholia boku svojej brady ani na svojom tele nespravia nijakého rezu. 6 Svätí budú svojmu Bohu a nepoškvrnia mena svojho Boha, lebo obetujú ohňové obeti Hospodinove, chlieb svojho Boha, a preto budú svätí. 7 Ţeny smilnice alebo poškvrnenej si nevezmú ani si nevezmú ţeny, zahnanej od jej muţa, lebo kaţdý z nich je svätý svojemu Bohu. 8 A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som ja Hospodin, ktorý vás posväcujem.

9 A keby sa poškvrnila dcéra niektorého kňaza dopustiac sa smilstva, poškvrnila svojho otca, bude upálená ohňom. 10 A najvyšší kňaz zpomedzi svojich bratov, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania, a bol naplnil svoju ruku, posvätil sa, aby obliekol sväté rúcho, nerozpustí svojej hlavy na znak smútku ani neroztrhne svojho rúcha. 11 Nevojde k niktorej duši mŕtveho, nezanečistí sa ani len za svojho otca ani za svoju mať. 12 A nevyjde zo svätyne a nepoškvrní svätyne svojho Boha, lebo koruna oleja pomazania jeho Boha je na ňom. Ja som Hospodin! 13 Za ţenu si vezme pannu v jej panenstve. 14 Vdovy a zahnanej alebo poškvrnenej smilnice si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ţenu. 15 A nepoškvrní svojho semena vo svojom ľude, lebo ja som Hospodin, ktorý ho posväcujem. 16 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 17 Hovor Áronovi a povedz mu: Niktorý z tvojho semena po ich pokoleniach, na ktorom by bola nejaká vada, nepristúpi, aby obetoval chlieb svojho Boha. 18 Lebo niktorý muţ, na ktorom by bola vada, nepristúpi: slepý muţ alebo kuľhavý, alebo ktorý by mal niektorý úd primalý alebo priveľký, 19 alebo muţ, ktorý by mal zlomenú nohu alebo zlomenú ruku, 20 alebo hrbatý alebo pritenký, alebo ktorý by mal beľmo na oku alebo keby bol chrastavý alebo prašivý alebo keby mal stlačené lono. 21 Niktorý muţ, na ktorom by bola nejaká vada, zo semena Árona, kňaza, nepriblíţi sa, aby obetoval ohňové obeti Hospodinove; vada je na ňom, nepriblíţi sa, aby obetoval chlieb svojho Boha. 22 No, chlieb svojho Boha, z toho, čo je svätosväté, i zo svätého bude jesť. 23 Len k opone nevojde a oltáru sa nepriblíţi, lebo je na ňom vada, a nepoškvrní mojich svätýň, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem. 24 A Mojţiš to hovoril Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým.

Leviticus 22

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor Áronovi a jeho synom, aby sa oddeľovali od svätých vecí synov Izraelových a aby nepoškvrnili mena mojej svätosti, od vecí, ktoré mne zasvätia. Ja som Hospodin! 3 Povedz im: Nech by to bol ktokoľvek a z ktoréhokoľvek vášho semena po vašich pokoleniach, kto by pristúpil k svätým veciam, ktoré by posvätili synovia Izraelovi Hospodinovi, a keby bola jeho nečistota na ňom, tá duša bude vyťatá zpred mojej tvári. Ja som Hospodin! 4 Ktokoľvek zo semena Áronovho, kto by bol malomocný alebo tečúci, nebude jesť zo svätých vecí, dokiaľ by nebol čistý, ani ten, kto by sa dotknul čohokoľvek nečistého od mŕtveho, alebo ten, z ktorého vyšlo semeno súloţe, 5 alebo ten, kto by sa dotkol nejakého plazu, ktorým by sa zanečistil, alebo človeka, ktorým by sa zanečistil, nech uţ by to bola jakákoľvek jeho nečistota. 6 Duša, ktorá by sa toho dotkla, bude nečistá aţ do večera a nebude jesť zo svätých vecí, len keď si umyje svoje telo vodou. 7 Keď zajde slnko, bude čistý a potom bude jesť zo svätých vecí, lebo je to jeho chlieb. 8 Zdochliny a roztrhaného zverou nebude jesť, aby sa tým zanečistil. Ja som Hospodin! 9 A tedy budú ostríhať moje nariadenie, aby neniesli preň hriechu a nezomreli zaň, keďby ho poškvrnili. Ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem! 10 A nikto cudzí nebude jesť svätého ani prišlec, bývajúci u kňaza, ani najatý za mzdu nebude jesť svätého.

11 Ale človek, ktorého by kúpil kňaz do majetku za svoje peniaze, bude jesť z toho jako aj zrodený v jeho dome, tí budú jesť z jeho chleba. 12 Ale dcéra kňazova, ktorá by sa vydala za cudzieho, tá nebude jesť z obeti pozdvihnutia svätých vecí. 13 A dcéra kňazova, keby ovdovela alebo keby bola zahnaná a plodu by nemala a navrátila by sa do domu svojho otca a bola by jako za svojej mladosti, bude jesť z chleba svojho otca, ale nikto cudzí nebude jesť z neho. 14 A keby niekto jedol sväté z omylu, pridá k tomu jeho pätinu a dá sväté kňazovi, 15 aby nepoškvrňovali svätých vecí od synov Izraelových, toho, čo by pozdvihnúc obetovali Hospodinovi. 16 Lebo by vzloţili na seba neprávosť previnenia, keby jedli svoje sväté vecí, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem 17 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 18 Hovor Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým a povieš im: Ktokoľvek z domu Izraelovho jako i z pohostínov, ktorí sú v Izraelovi, kto by obetoval svoj obetný dar, nech uţ by to bol akýkoľvek ich sľub alebo jakákoľvek ich dobrovoľná obeť, ktorú by obetovali Hospodinovi zápalnou obeťou, 19 aby vám bolo príjemné, nech je to bez vady a muţského pohlavia z hoviad, z oviec alebo z kôz. 20 Ničoho, čo by malo na sebe vadu, nebudete obetovať, lebo vám nebude príjemným. 21 A keby niekto obetoval Hospodinovi pokojnú obeť bitnú plniac nejaký zvláštny sľub alebo keby obetoval dobrovoľne, bude obetovať z hoviad alebo z drobného dobytka, a len bezvadné bude príjemné; nebude na ňom nijakej vady! 22 Slepého alebo polámaného alebo raneného alebo uhrivého alebo chrastavého alebo prašivého nebudete obetovať Hospodinovi ani ohňových obetí nedávajte z toho na oltár Hospodinovi. 23 No, vola alebo dobytča, ktoré by maly na údoch niečo priveľké alebo primalé, môţeš obetovať dobrovoľnou obeťou, ale za sľub nebude príjemné. 24 Ale stlačeného odmuţeného alebo stlčeného a toho, čo má niečo urvané, alebo vyškopeného nebudete obetovať Hospodinovi a neučiníte toho vo svojej zemi. 25 A z ruky cudzozemca nebudete obetovať chleba svojho Boha z niktorých tých vecí, lebo ich porušenosť je na nich, vada je na nich, nebudú vám príjemnými. 26 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 27 Vôl alebo ovca alebo koza, keď sa urodí, za sedem dní bude pod svojou matkou, a len od ôsmeho dňa a ďalej bude príjemné na obetný dar ohňovej obeti Hospodinovi. 28 A hoväda z kráv alebo dobytčaťa, ovce alebo kozy, nezabijete s jeho mladým jedného a toho istého dňa. 29 A keď budete obetovať Hospodinovi bitnú obeť chvály, budete obetovať tak, aby vám bolo príjemné. 30 Toho istého dňa sa bude jesť, neponecháte z nej ničoho aţ do rána. Ja som Hospodin! 31 A budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť. Ja som Hospodin! 32 Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem, 33 ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin!

Leviticus 23

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Slávnosti Hospodinove, ktoré vyhlásite za sväté shromaţdenia, to sú moje slávnosti. 3 Šesť dní sa bude robiť práca, ale siedmeho dňa je sobota odpočinutia, sväté shromaţdenie, nebudete robiť nijakej práce; je to sobota Hospodinova, a to vo všetkých vašich bydliskách.

4 Toto sú výročné slávnosti Hospodinove, sväté shromaţdenia, ktoré svoláte na ich určený čas. 5 Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom je Pesach Hospodinovo. 6 A pätnásteho dňa toho mesiaca je sviatok nekvasených chlebov Hospodinovi. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 7 Prvého dňa vám bude sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 8 Ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi sedem dní. Siedmeho dňa bude zase sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 9 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 10 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, a budete ţať jej ţnivo, vtedy donesiete snopok prvotiny svojho ţniva ku kňazovi, 11 a on bude vznášať snopok pred Hospodinom, aby vám bol príjemný u Boha; nasledujúci deň po sobote ho bude kňaz vznášať. 12 A toho dňa, keď budete vznášať snopok, budete obetovať ročného baránka bez vady zápalnou obeťou Hospodinovi. 13 A jeho obilná obeť bude dve desatiny jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji, ohňová to obeť Hospodinovi, upokojujúca vôňa, a jeho liata obeť štvrť hína vína. 14 A chleba a praţeného zboţia ani klasov nebudete jesť aţ práve do toho istého dňa, aţ keď donesiete obetný dar svojho Boha; to vám bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 15 A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týţdňov to bude, 16 aţ do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi. 17 Zo svojich bydlísk donesiete chlieb obeti povznášania; dva pecníky dvoch desatín jemnej múky bielej to budú, kvasené sa upečú, prvé plodiny Hospodinovi. 18 A s chlebom obetovať budete sedem baránkov bez vady, ročných, a jedného junca z hoviad a dvoch baranov; budú zápalnou obeťou Hospodinovi s ich obilnou obeťou a s ich liatymi obeťami, ohňová to obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 19 A tieţ budete obetovať jedného kozla z kôz obeťou za hriech a dvoch ročných baránkov bitnou obeťou pokojnou. 20 Kňaz ich bude vznášať na rukách s chlebom prvých plodín obeťou povznášania pred Hospodinom s dvoma baránkami; svätými budú Hospodinovi a dajú sa kňazovi. 21 A vyhlásite slávnosť toho istého dňa a budete mať sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, a bude to večným ustanovením vo všetkých vašich bydliskách po vašich pokoleniach. 22 A keď budete ţať ţnivo svojej zeme, nesoţneš docela kraja svojho poľa ani neposberáš paberkov svojho ţniva; chudobnému a pohostínovi to zanecháš. Ja som Hospodin, váš Bôh! 23 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 24 Hovor synom Izraelovým a povedz: Siedmeho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca budete mať odpočinok, pamiatku trúbenia, sväté shromaţdenie. 25 Nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi. 26 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 27 Len desiateho dňa toho siedmeho mesiaca - bude to deň Kippúrim <Kippúrim = pokrytia (hriechov)> - budete mať sväté shromaţdenie a budete poniţovať svoje duše a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi. 28 A nebudete robiť nijakej práce toho istého dňa, lebo je to deň pokrytia hriechov pokryť na vás hriech pred Hospodinom, vaším Bohom. 29 Lebo nech by to bola ktorákoľvek duša, ktorá by sa neponiţovala toho dňa, bude vyťatá zo svojho ľudu, 30 a kaţdú dušu, ktorá by toho dňa robila nejakú prácu, jakúkoľvek, zatratím tú dušu a vytnem zprostred jej ľudu.

31 Nebudete robiť nijakej práce, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 32 Sobotou odpočinutia vám to bude, a budete poniţovať svoje duše deviateho dňa toho mesiaca večer, od večera do večera budete svätiť svoju sobotu. 33 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 34 Hovor synom Izraelovým a povedz: Pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca bude slávnosť stánov sedem dní Hospodinovi. 35 Prvého dňa bude sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 36 Sedem dní budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; ôsmeho dňa budete mať sväté shromaţdenie a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; bude to slávnostné shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 37 To sú výročité slávnosti Hospodinove, ktoré vyhlásite za sväté shromaţdenia, aby ste v nich obetovali ohňovú obeť Hospodinovi, zápalnú obeť a obilnú obeť, bitnú obeť a liate obeti, to, čo je určené ktorého toho dňa, na jeho deň, 38 krome sobôt Hospodinových a krome vašich darov a krome jakýchkoľvek vašich sľubov a krome jakýchkoľvek vašich dobrovoľných obetí, ktoré dáte Hospodinovi. 39 Len ţe pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca, keď spracete úrodu zeme, sláviť budete slávnosť Hospodinovu sedem dní. Prvého dňa bude odpočinok a ôsmeho dňa zase odpočinok. 40 Prvého dňa si naberiete plodu krásnych stromov, palmových vetiev a haluzí hustých stromov i potočnej vrbiny a budete sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, sedem dní. 41 Budete ju sláviť ako slávnosť Hospodinovi sedem dní rok po roku. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach. Siedmeho mesiaca ju budete sláviť. 42 V stánoch budete bývať sedem dní. Všetci doma zrodení v Izraelovi budú bývať v stánoch, 43 aby vedely vaše pokolenia, ţe som dal bývať v stánoch synom Izraelovým, keď som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ja Hospodin, váš Bôh. 44 A Mojţiš hovoril o týchto výročných slávnostiach Hospodinových synom Izraelovým.

Leviticus 24

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Prikáţ synom Izraelovým, aby nasnášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, aby sa postavila lampa, ktorá by vţdycky horela. 3 Zvonku, pred oponou svedoctva, v stáne shromaţdenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera aţ do rána pred Hospodinom vţdycky. To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach. 4 Na čistý svietnik bude upravovať lampy pred Hospodinom vţdycky. 5 A vezmúc jemnej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy. 6 Poloţíš ich vo dva rady, do jedného radu šesť, na čistý stôl pred Hospodinom. 7 A dáš na oba rady čistého kadiva, a bude ku chlebu na pamätnú obeť, ohňovú to obeť Hospodinovi. 8 Kaţdého dňa sobotného to budú upravovať pred Hospodinom, vţdycky, od synov Izraelových, večnou smluvou. 9 A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hospodinových večným ustanovením. 10 A vyšiel syn izraelskej ţeny, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Izraelových, a vadili sa v tábore, syn tej izraelskej ţeny a nejaký muţ izraelský. 11 Pri tom rúhavo uráţal syn izraelskej ţeny meno Hospodinovo a zlorečil. Preto ho doviedli k Mojţišovi. A meno jeho matky bolo Šelomita; bola to dcéra Dibriho, z pokolenia Dánovho.

12 Dali ho pod stráţ, aby im bolo oznámené od Hospodina, čo mu urobiť. 13 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 14 Vyveď toho ruhača von za tábor, a všetci, ktorí to počuli, poloţia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec. 15 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Keby niekto zlorečil svojmu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek. 16 A ten, kto by rúhavo uráţal meno Hospodinovo, zomrie; bez milosti ho ukameňujú, celá obec; ako pohostín tak zrodený doma, keby rúhavo uráţal meno Hospodinovo, zomrie bez milosti. 17 Tak podobne i ten, kto by zabil niektorého človeka, istotne zomrie. 18 A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho, ţivot za ţivot. 19 A keby niekto dal na svojho blíţneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí: 20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho. 21 A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho; ale ten, kto by zabil človeka, zomrie bez milosti. 22 Jeden a ten istý súd vám bude; pohostín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 23 A Mojţiš hovoril synom Izraelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi.

Leviticus 25

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi na vrchu Sinai a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, svätiť bude zem sobotu Hospodinovi. 3 Šesť rokov budeš osievať svoje pole a šesť rokov budeš orezávať svoju vinicu a spratávať jej úrodu. 4 Ale siedmeho roku bude zemi sobota odpočinku, sobota Hospodinovi; nebudeš osievať svojho poľa ani nebudeš orezávať svojej vinice. 5 Toho, čo samo narastie tvojho ţniva, nebudeš ţať ani nebudeš oberať hrozna svojej neorezanej vinice. Rok odpočinku bude mať zem. 6 A úroda, ktorú vydá sobota zeme, bude vám za pokrm, tebe i tvojmu sluhovi i tvojej dievke, tvojmu nájomníkovi i cudziemu tvojmu spoluobyvateľovi dočasnému, ktorí pohostínia u teba, 7 tvojmu hovädu i zveri, ktorá je v tvojej zemi, bude celá jej úroda za pokrm. 8 A napočítaš si sedem sobôt rokov, sedemkrát sedem rokov, aby ti bolo dní siedmich sobôt rokov, štyridsaťdeväť rokov. 9 A siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca dáš všade trúbiť na trúbu radostného pokrikovania. Na deň pokrytia hriechov dáte trúbiť na trúbu po celej svojej zemi. 10 A posvätíte rok päťdesiatich rokov a vyhlásite slobodu v zemi všetkým jej obyvateľom. Bude vám to rokom plesania, a navrátite sa kaţdý ku svojmu drţaviu, ku svojmu vlastníctvu, aj sa kaţdý navrátite ku svojej čeľadi. 11 A teda rokom plesania vám bude rok päťdesiatich rokov; nebudete siať ani nebudete ţať toho, čo v ňom narastie samo od seba, ani nebudete oberať jeho neorezaných viníc. 12 Lebo je to rok plesania, svätý vám bude, priamo s poľa budete jesť jeho úrodu. 13 V tomto roku plesania navrátite sa kaţdý do svojho drţavia. 14 A keď predáš niečo svojmu blíţnemu alebo kúpiš z ruky svojho blíţneho, nebudete sa navzájom utiskovať. 15 Za cenu podľa počtu rokov po roku plesania kúpiš od svojho blíţneho, a podľa počtu rokov úrod ti predá. 16 Čím viacej bude rokov, tým väčšia bude jeho kúpna cena, a čím menej bude rokov, tým menšia bude jeho kúpna cena, pretoţe ti predá iba počet úrod.

17 A nebudete utiskovať blíţny svojho blíţneho, ale sa budeš báť svojho Boha, lebo ja som Hospodin, váš Bôh! 18 Ale budete činiť moje ustanovenia, budete ostríhať moje súdy a budete ich činiť a tak budete bezpečne bývať na zemi. 19 A zem dá svoje ovocie, a budete jesť do sýtosti a budete v nej bývať bezpečne. 20 A keby ste povedali: A čoţe budeme jesť siedmeho roku, keď hľa, nebudeme siať ani nebudeme spratávať svojej úrody? 21 Nuţ rozkáţem svojmu poţehnaniu, aby prišlo hojne na vás šiesteho roku, a donesie vám úrodu na tri roku. 22 A budete siať ôsmeho roku a jesť zo starej úrody aţ do deviateho roku. Dokiaľ neprijde jeho úroda, budete jesť staré. 23 A zem sa nebude predávať navţdy, lebo zem je moja, pretoţe vy ste pohostínmi a dočasnými usadlíkmi u mňa. 24 Po celej zemi svojho drţavia dáte zemi moţnosť výkupu. 25 Keby schudobnej tvoj brat a predal by niečo zo svojho drţavia, a prišiel by jeho výkupník, blízky jemu, nuţ vykúpi predané svojho brata. 26 A keby niekto nemal toho, kto by ho vykúpil, ale keby časom sahala po to jeho vlastná ruka, a získal by toľko, ţe by sa mohol sám vykúpiť, 27 spočíta roky svojho predaja a zbývajúce vráti človekovi, ktorému to predal, a navráti sa do svojho drţavia. 28 Ale keby nenahľadala jeho ruka toľko, aby mu mohol vrátiť, zostane jeho predané v ruke toho, kto to kúpil, aţ do roku plesania, a vyjde v roku plesania, a on sa navráti do svojho drţavia. 29 A keby niekto predal dom na bývanie v ohradenom meste, bude mať právo vykúpiť ho, aţ dokiaľ sa neskončí rok jeho predaja. Celý rok bude mať právo vykúpiť ho. 30 Ale keď sa nevykúpi, kým sa mu nevyplní celý rok, zostane dom, ktorý je v ohradenom meste, navţdy tomu, kto ho kúpil, po jeho pokoleniach; nevyjde v roku plesania. 31 Avšak domy v dedinách, ktoré nemajú hradby dookola, budú čo do predaja, povaţované za rovnaké s poľom zeme; taký dom bude môcť byť vykúpený; a v roku plesania vyjde ten, kto ho kúpil. 32 Ale čo do miest Levitov, domov v mestách ich drţavia, Levitovia budú mať večne moţnosť výkupu. 33 No, ten, kto vykúpi, nech je z Levitov, a tak vyjde predaj v domu alebo mesta jeho drţavia v roku plesania, lebo domy miest Levitov sú ich drţavím medzi synmi Izraelovými. 34 A pole obvodu ich miest sa nepredá, lebo je to ich večným drţavím. 35 Keby schudobnel tvoj brat, a jeho ruka by klesla u teba, podoprieš ho, i keby bol pohostín alebo dočasný usadlík, a bude ţiť u teba; 36 neber od neho úţery ani úroku, ale sa budeš báť svojho Boha, a tvoj brat sa bude ţiviť u teba. 37 Nedáš mu svojich peňazí na úţeru ani mu pre zisk nedáš svojho pokrmu. 38 Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám dal zem Kanaána, aby som vám bol Bohom. 39 A keby schudobnel tvoj brat u teba a predal by sa ti, nebudeš na ňom robiť otrockej roboty. 40 Bude u teba jako nájomník a jako dočasný usadlík, slúţiť bude u teba aţ do roku plesania, 41 A vyjde od teba on i jeho synovia s ním a navráti sa ku svojej čeľadi a k drţaviu svojich otcov sa navráti. 42 Lebo sú to moji sluţobníci, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme; nepredajú sa, jako sa predáva otrok. 43 Nebudeš nad ním panovať krute, ale sa budeš báť svojho Boha. 44 A tvoj sluha a tvoja dievka, ktorých budeš mať, budú z pohanských národov, ktoré sú vôkol vás. Z tých si kúpite sluhu alebo dievku. 45 Aj zo synov cudzích usadlíkov, ktorí pohostínia u vás, od tých budete kupovať a z ich čeľade, ktorá je u vás, ktorých splodili vo vašej zemi, a budú vám majetkom. 46 Budete ich mať dedične pre svojich synov po sebe, aby ich mali za majetok; na nich budete povţdy pracovať, ale nad svojimi bratmi, nad synmi Izraelovými, niekto nad svojím bratom, nebudeš nad ním panovať krute.

47 Keby sa zmohol u teba pohostín alebo cudzí usadlík, a tvoj brat by schudobnel u neho a predal by sa pohostínovi, cudziemu usadlíkovi u teba alebo niektorému udomácnelému potomkovi cudzej čeľade, 48 keď by sa predal, bude mať moţnosť výkupu; niekto z jeho bratov ho vykúpi. 49 Alebo jeho strýc či ujec alebo syn jeho strýca či ujca ho vykúpi, alebo niekto iný z jeho pokrevných, z jeho čeľade ho vykúpi, alebo keby časom sahala po to jeho ruka, sám sa vykúpi. 50 A spočíta s tým, kto ho kúpil, od roku, v ktorom sa mu predal, aţ do roku plesania, a bude peňazí jeho predaja podľa počtu rokov, a podľa dní nájomníka bude u neho. 51 Ak je ešte mnoho rokov, podľa ich počtu, vráti svoje výkupné z peňazí, za ktoré bol kúpený. 52 Alebo ak zbýva málo rokov do roku plesania, toľko mu napočíta, podľa počtu jeho rokov vráti svoje výkupné. 53 Jako nájomník bude u neho z roka na rok. Nebude nad ním panovať krute pred tvojimi očima. 54 A keby nebol vykúpený nejakým takým spôsobom, vyjde v roku plesania on i jeho synovia s ním. 55 Lebo mne sú synovia Izraelovi sluhami; sú mojimi sluhami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme. Ja som Hospodin, váš Bôh.

Leviticus 26

1 Nespravíte si modiel ani nijakého rytého obrazu ani si nepostavíte nijakého stĺpu modlárskeho ani nedáte nijakého kameňa s vyobrazeniami nikde vo svojej zemi, aby ste sa pred ním klaňali, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 2 Moje soboty budete ostríhať a budete sa báť mojej svätyne. Ja som Hospodin! 3 Ak budete chodiť v mojich ustanoveniach a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť, 4 dám vám vaše daţde v ich čas, a zem vydá svoju úrodu, a poľný strom vydá svoje ovocie, 5 takţe vám mlatba bude trvať do oberačky, a oberačka bude trvať do sejby, a najete sa svojho chleba do sýtosti a budete bývať bezpeční vo svojej zemi. 6 A dám pokoj v zemi, a budete leţať, a nebude toho, kto by prestrašil. A vyplienim zlú zver zo zeme, a meč neprejde vašou zemou. 7 A budete honiť svojich nepriateľov, a padnú pred vami pod meč. 8 Piati z vás budú honiť sto, a sto z vás bude honiť desať tisíc, a vaši nepriatelia padnú pred vami pod meč. 9 Lebo obrátim na vás svoju tvár a rozplodím a rozmnoţím vás a postavím svoju smluvu s vami. 10 A budete jesť staré zásoby, a vynesiete staré pre nové. 11 A dám svoj príbytok do vášho stredu, a nebude si vás oškliviť moja duša. 12 A budem sa prechádzať medzi vami a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom. 13 Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby ste im neboli sluhami, a polámal som ihlice vášho jarma a dal som vám, aby ste chodili priami. 14 Ale ak by ste ma neposlúchali a nečinili by ste všetkých týchto prikázaní 15 a keby ste zavrhli moje ustanovenia, a vaša duša keby si zošklivila moje súdy, takţe by ste nečinili všetkých mojich prikázaní a zrušili by ste tak moju smluvu, 16 vtedy vám i ja učiním toto: uvediem na vás strach, suchoty a horúčku, čo zkazí oči a zmalátni dušu, a budete nadarmo siať svoje semeno, lebo ho zjedia vaši nepriatelia. 17 A obrátim svoju tvár proti vám, a budete porazení pred svojimi nepriateľmi, a budú panovať nad vami tí, ktorí vás nenávidia. Budete utekať, hoci vás nebude nikto honiť. 18 A keby ste ma neposlúchali ešte ani vtedy, keď by prišlo aţ po to, vtedy vás budem ešte sedemkrát prísnejšie trestať pre vaše hriechy

19 a skrúšim pýchu vašej sily a dám, aby vaše nebesia boly nad vami jako ţelezo a vaša zem ako meď. 20 Vaša sila vynaloţená bude nadarmo, a vaša zem nevydá svojej úrody, ani strom zeme nedá svojho ovocia. 21 A keby ste ešte i vtedy išli proti mne čelom a nechceli by ste ma poslúchať, ešte pridám na vás sedemkrát toľko úderov, podľa vašich hriechov. 22 Pošlem na vás poľnú zver, ktorá vás osirotí a vyhubí váš dobytok a umenší vás, a spustnú vaše cesty. 23 A keby ste mi ani tým neboli nakarhaní a išli by ste proti mne čelom, 24 nuţ pojdem i ja proti vám čelom a budem i ja vás biť sedemkrát tak mocne pre vaše hriechy. 25 A dovediem na vás meč, ktorý svrchovane pomstí zrušenie smluvy; shrniete sa do svojich miest, a pošlem ta medzi vás mor, a budete vydaní do ruky nepriateľa. 26 Keď vám polámem palicu chleba, desať ţien bude piecť váš chlieb v jednej peci, a vrátia váš chlieb na váhu, a budete jesť, ale sa nenasýtite. 27 A keby ste ma ešte ani vtedy neposlúchali a išli by ste proti mne čelom, 28 vtedy pojdem i ja proti vám čelom v prudkom hneve a budem i ja vás trestať sedemnásobne pre vaše hriechy. 29 Budete jesť telo svojich synov i telo svojich dcér budete jesť. 30 A zahladím vaše výšiny a povytínam vaše slnečné obrazy a dám pohádzať vaše okyptené telá na kypty vašich ukydaných bohov, a moja duša si vás bude oškliviť. 31 Obrátim vaše mestá na rumy a spustoším vaše svätyne ani nezavoniam vašej upokojujúcej vône. 32 A ja spustoším zem, takţe sa zdesia nad ňou vaši nepriatelia, ktorí budú bývať v nej. 33 A vás rozptýlim medzi národy a vytasím meč a pošlem ho za vami, vaša zem bude púšťou, a vaše mestá budú zrúcaninami. 34 Vtedy sa bude zem tešiť svojim sobotám po všetky dni, v ktorých bude spustošená, a vy budete v zemi svojich nepriateľov. Vtedy si teda odpočinie zem a bude sa tešiť svojim sobotám. 35 Po všetky dni, v ktorých bude spustošená, bude odpočívať to, čo neodpočívala vo vašich sobotách, keď ste bývali na nej. 36 A tým, ktorí pozostanú z vás, dám chabosť do srdca v zemiach ich nepriateľov, takţe ich bude honiť šust listu, hnaného vetrom, a budú utekať, ako utekajú pred mečom, a padnú, hoci nikto nebude honiť. 37 Budú padať druh na druha potkýnajúc sa, jako keby utekali pred mečom, hoci ich nikto nebude honiť, ani neobstojíte pred svojimi nepriateľmi. 38 A pohyniete medzi národami, a poţerie vás zem vašich nepriateľov. 39 A tí, ktorí z vás pozostanú, budú chradnúť pre svoju neprávosť v zemiach vašich nepriateľov a pravda i pre neprávosti svojich otcov, ktoré pojdú s nimi, budú chradnúť. 40 Ale zase, keď budú vyznávať svoju neprávosť a neprávosť svojich otcov, keď by učinili neverne, ţe sa dopustili nevernosti voči mne a ţe išli proti mne čelom, 41 pre čo som potom i ja išiel proti nim čelom a zaviedol som ich do zeme ich nepriateľov, alebo čo viac, keď sa potom pokorí ich neobrezané srdce, a schvália pokutu za svoju neprávosť, 42 vtedy sa i ja rozpomeniem na svoju smluvu s Jakobom, ba i na svoju smluvu s Izákom, áno i na svoju smluvu s Abrahámom sa rozpomeniem. A rozpomeniem sa i na tú zem. 43 Ale zem bude medzitým opustená od nich a bude sa tešiť svojim sobotám, kým bude spustošená bez nich, a oni schvália pokutu za svoju neprávosť, a to preto, ţe opovrhli mojimi súdami, a ţe ich duša si bola zošklivila moje ustanovenia. 44 Avšak ešte i to by som vykonal, ţe keď by aj boli v zemi svojich nepriateľov, nezavrhol by som ich a nezošklivil by som si ich tak, aby som ich úplne zničil, aby som zrušil svoju smluvu s nimi, lebo ja som Hospodin, ich Bôh. 45 Ale im budem pamätať na smluvu s predkami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme pred očami národov, aby som im bol Bohom, ja Hospodin!

46 Toto sú ustanovenia, súdy a zákony, ktoré dal Hospodin medzi seba a medzi synov Izraelových na vrchu Sinai prostredníctvom Mojţišovým.

Leviticus 27

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keby niekto učinil zvláštny sľub, podľa tvojho ocenenia duší dá výplatu Hospodinovi. 3 Tvoje cenenie bude pri muţskom pohlaví od dvadsiatich rokov aţ do šesťdesiatich rokov, teda tvoje cenenie bude päťdesiat šeklov striebra v šekle svätyne. 4 Keby to bola osoba ţenského pohlavia, bude tvoje cenenie tridsať šeklov. 5 A keby to bol niekto vo veku od piatich rokov do dvadsiatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude osoba muţského pohlavia, dvadsať šeklov, a pre osobu ţenského pohlavia desať šeklov. 6 Keby to bolo dieťa vo veku od mesiaca do piatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude muţského pohlavia, päť šeklov striebra, a pre ţenské pohlavie bude tvoje cenenie tri šekle striebra. 7 A keby to bol niekto od šesťdesiatich rokov a vyše, ak bude muţského pohlavia, bude tvoje cenenie pätnásť šeklov a pre osobu ţenského pohlavia desať šeklov. 8 A keby to bol niekto chudobnejší, neţ aby stačil na tvoje cenenie, postavia ho pred kňaza, a kňaz ho ocení a tak mu určí výplatu podľa toho, čo bude vládať ten, kto sľúbil; kňaz ho ocení. 9 A keby bolo sľubom nejaké hovädo, jaké obetúvajú v obetný dar Hospodinovi, kaţdé, ktoré by dal z toho, svätým bude. 10 Nezmení toho ani ho nezamení, dobré za zlé alebo zlé za dobré. A keby predsa zamenil hovädo za hovädo, vtedy bude i toto i tamto, zamenené zaň, svätým. 11 A keby sľúbil nejaké nečisté hovädo, jakékoľvek, akého neobetúvajú v obetný dar Hospodinovi, vtedy postaví hovädo pred kňaza, 12 a kňaz ho ocení uţ či dobré a či zlé. Ako ho oceníš, kňazu, tak bude. 13 A keby ho chcel vykúpiť, pridá jeho pätinu nad tvoju cenu. 14 A keby niekto zasvätil svoj dom, aby bol svätým Hospodinovi, vtedy ho ocení kňaz strednou cenou medzi dobrým a zlým; ako ho ocení kňaz, tak bude stáť. 15 Ale keby ten, kto zasvätil, chcel vyplatiť svoj dom, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a dom bude jeho. 16 Keby niekto zasvätil Hospodinovi niečo z poľa svojho drţavia, vtedy sa bude riadiť tvoja cena podľa mnoţstva jeho semena, ktorým sa osieva: pole, na ktoré sa vyseje chomer jačmeňa, budeš ceniť päťdesiat šeklov striebra. 17 Ak by zasvätil svoje pole od roku plesania, bude stáť podľa tvojej ceny. 18 A keby zasvätil svoje pole po roku plesania, vtedy mu napočíta kňaz peňazí podľa rokov, ktoré zbývajú do roku plesania, a odpočíta sa od tvojej ceny. 19 A keby chcel vykúpiť pole ten, kto ho zasvätil, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a zostane jemu. 20 Ale keby nevykúpil poľa alebo keby predal pole inému človekovi, uţ sa viacej nevykúpi. 21 A pole bude, keď vyjde v roku plesania, svätým Hospodinovi, jako pole, ktoré je zarieknuté; kňazovi bude drţavím. 22 Keď zasvätí Hospodinovi pole, ktoré kúpil, ktoré nie je z poľa jeho drţavia, 23 vtedy mu napočíta kňaz sumu tvojho cenenia do roku plesania, a dá tvoju cenu v ten istý deň ako sväté Hospodinovi. 24 V roku plesania sa navráti pole k tomu, od koho bolo kúpené, k tomu, komu je drţavím zeme. 25 A kaţdá tvoja cena sa bude rozumieť v šekle svätyne; šekel bude dvadsať zŕn.

26 Len prvorodeného z hoviad, čo uţ prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to uţ bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je. 27 A keby išlo o nečisté hovädo, vyplatí ho v tvojej cene a pridá k nej jej pätinu. A keby sa nevykúpilo, predá sa v tvojej cene. 28 Len čo do všetkého toho, čo bolo zarieknuté, čo by niekto zariekol Hospodinovi, ničoho z toho, čo má, uţ či je to človek či hovädo či nejaké pole jeho drţavia, sa nepredá, ani sa nevykúpi nič také, čo bolo zarieknuté; svätosvätým je Hospodinovi. 29 Nič zarieknuté, čo by bolo zarieknuté z ľudí na záhubu, jako v bojoch Hospodinových, sa nevyplatí, ale istotne zomrie. 30 A kaţdý desiatok zeme, buď zo semena zeme buď z ovocia stromu, je Hospodinov, je svätým Hospodinovi. 31 A keby niekto chcel vykúpiť niečo zo svojho desiatku, pridá k nemu jeho pätinu. 32 Ale kaţdý desiatok z hoviad, z kráv, jako i z drobného dobytka, z oviec alebo kôz, zo všetkého, čo ide pod palicu pastiera, desiate bude svätým Hospodinovi. 33 Nebude vyhľadávať, či je dobré a či zlé, ani ho nezamení. A keby ho predsa zamenil, bude i toto i tamto, zamenené zaň, oboje bude svätým; nevykúpi sa. 34 To sú prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojţišovi na vrchu Sinai, aby ich oznámil synom Izraelovým.

Numeri 1

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi na púšti Sinai v stáne shromaţdenia prvého dňa druhého mesiaca druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme a riekol: 2 Spočítajte sumu celej obce synov Izraelových podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, podľa počtu mien kaţdého, kto je muţského pohlavia, podľa ich hláv, 3 vo veku od dvadsať rokov a vyše, kaţdého, ktorý je súci ísť do vojska v Izraelovi. Spočítajte ich podľa ich vojsk, ty a Áron. 4 Budú s vami po jednom muţovi z kaţdého pokolenia; kaţdý ten, ktorý je hlavou domu svojich otcov. 5 A toto sú mená muţov, ktorí budú stáť s vami: z Rúbena Elicúr, syn Šedeúrov 6 zo Simeona Šelumiel, syn Cúrišaddajov, 7 z Júdu Nachšon (čiţe Názon), syn Amminadábov, 8 z Izachára Netaneel, syn Cuárov, 9 zo Zabulona Eliáb, syn Chelonov, 10 zo synov Jozefových, z Efraima Elišáma, syn Ammihúdov, z Manassesa Gamaliel, syn Pedahcúrov 11 z Benjamina Abidan, syn Gideoniho, 12 z Dána Achiezer, syn Ammišaddajov, 13 z Asera Pagiel, syn Ochránov, 14 z Gáda Eliasaf, syn Deuelov, 15 z Naftaliho Achíra, syn Enánov. 16 To sú povolaní z obce, knieţatá pokolení svojich otcov; hlavy tisícov z Izraela to boli. 17 Vtedy pojal Mojţiš a Áron týchto muţov, ktorí boli označení menami. 18 A shromaţdili celú obec prvého dňa druhého mesiaca, a priznávali sa rodom ku svojim čeľadiam podľa domu svojich otcov počtom mien, vo veku od dvadsať rokov a vyše podľa svojich hláv. 19 Ako prikázal Hospodin Mojţišovi, tak ich spočítal na púšti Sinai.

20 A bolo synov Rúbena, prvorodeného Izraelovho, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien podľa ich hláv, všetkých, ktorí boli muţského pohlavia vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 21 ich počítaných, z pokolenia Rúbenovho, štyridsaťšesť tisíc päťsto. 22 Synov Simeonových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, jeho počítaných v počte mien podľa ich hláv, všetkých, ktorí boli muţského pohlavia vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 23 ich počítaných z pokolenia Simeonovho bolo päťdesiatdeväť tisíc tristo. 24 Synov Gádových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 25 ich počítaných, z pokolenia Gádovho bolo štyridsaťpäť tisíc šesťsto päťdesiat. 26 Synov Júdových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 27 ich počítaných, z pokolenia Júdovho bolo sedemdesiatštyri tisíc šesťsto. 28 Synov Izachárových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 29 ich počítaných, z pokolenia Izachárovho bolo päťdesiatštyri tisíc štyristo. 30 Synov Zabulonových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 31 ich počítaných, z pokolenia Zabulonovho bolo päťdesiatsedem tisíc štyristo. 32 Synov Jozefových, a síce synov Efraimových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 33 ich počítaných, z pokolenia Efraimovho bolo štyridsať tisíc päťsto. 34 Synov Manassesových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 35 ich počítaných, z pokolenia Manassesovho bolo tridsaťdva tisíc dvesto. 36 Synov Benjaminových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 37 ich počítaných, z pokolenia Benjaminovho bolo tridsaťpäť tisíc štyristo. 38 Synov Dánových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 39 ich počítaných, z pokolenia Dánovho bolo šesťdesiatdva tisíc sedemsto. 40 Synov Aserových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 41 ich počítaných, z pokolenia Aserovho bolo štyridsaťjeden tisíc päťsto. 42 Synovia Naftaliho, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 43 ich počítaných, z pokolenia Naftaliho bolo päťdesiattri tisíc štyristo. 44 To sú spočítaní, ktorých počítal Mojţiš a Áron a knieţatá Izraelove, dvanásť muţov; vše jeden muţ za dom svojich otcov boli. 45 A bolo všetkých počítaných zo synov Izraelových podľa domu ich otcov vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska v Izraelovi, 46 teda bolo všetkých počítaných šesťsto tri tisíc päťsto päťdesiat. 47 Ale Levitovia podľa pokolenia svojich otcov neboli počítaní medzi nimi.

48 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 49 Len pokolenia Léviho nebudeš počítať ani ich sumy nespočítaš medzi synmi Izraelovými. 50 Ale ty ustanov Levitov nad príbytkom svedoctva, nad všetkým jeho náradím a nad všetkým, čo patrí k nemu. Oni budú nosiť príbytok i všetko jeho náradie a oni mu budú svätoslúţiť a budú táboriť okolo príbytku. 51 A keď sa bude mať rušať príbytok, postŕhajú a sloţia ho Levitovia, a keď zase bude mať príbytok táboriť, postavia ho Levitovia. A cudzí, kto by sa priblíţil, zomrie. 52 A synovia Izraelovi budú táboriť kaţdý vo svojom tábore a kaţdý pri svojom prápore podľa svojich zástupov. 53 A tedy Levitovia budú táboriť vôkol príbytku svedoctva, aby nevznikol hnev na obec synov Izraelových, a Levitovia budú stráţiť stráţ príbytku svedoctva. 54 A synovia Izraelovi učinili všetko tak, ako to prikázal Hospodin Mojţišovi, tak učinili.

Numeri 2

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 2 Synovia Izraelovi budú táboriť kaţdý pri svojom prápore pod odznakmi domu svojich otcov, opodiaľ vôkol stánu shromaţdenia budú táboriť. 3 A tí, ktorí budú táboriť napredku, na východ slnka, to bude prápor tábora Júdovho podľa svojich zástupov. A knieţaťom synov Júdových bude Nachšon, syn Amminadábov. 4 A jeho vojska a ich počítaných je sedemdesiatštyri tisíc šesťsto. 5 A tí, ktorí budú táboriť vedľa neho, sú pokolenie Izachárovo, a knieţa synov Izachárových Netaneel, syn Cuárov. 6 A jeho vojska a jeho počítaných je päťdesiatštyri tisíc štyristo. 7 Pokolenie Zabulonovo a knieţa synov Zabulonových Eliáb, syn Chelonov. 8 A jeho vojska a jeho počítaných je päťdesiatsedem tisíc štyristo. 9 Všetkých počítaných tábora Júdovho je sto osemdesiatšesť tisíc štyristo podľa ich zástupov. Tí sa budú rušať prví. 10 Prápor tábora Rúbenovho bude na juh podľa ich zástupov, a knieţaťom synov Rúbenových bude Elicúr, syn Šedeúrov. 11 A jeho vojska a jeho počítaných je štyridsaťšesť tisíc päťsto. 12 A tí, ktorí budú táboriť vedľa neho, sú pokolenie Simeonovo a knieţa synov Simeonových Šelumiel, syn Cúrišaddajov. 13 A jeho vojska a ich počítaných je päťdesiatdeväť tisíc tristo. 14 Pokolenie Gádovo a knieţa synov Gádových Eliasaf, syn Reuelov. 15 A jeho vojska a ich počítaných je štyridsaťpäť tisíc šesťsto päťdesiat. 16 Všetkých počítaných tábora Rúbenovho je sto päťdesiatjeden tisíc štyristo päťdesiat podľa ich zástupov. Tí sa budú rušať druhí. 17 Potom sa bude rušať stán shromaţdenia, tábor Levitov, v prostredku táborov. Ako budú táboriť, tak sa budú i rušať, kaţdý na svojom mieste podľa svojich práporov. 18 Prápor tábora Efraimovho podľa ich zástupov k moru, na západ. A knieţaťom synov Efraimových bude Elišáma, syn Ammihúdov. 19 A jeho vojska a ich počítaných je štyridsať tisíc päťsto. 20 A vedľa neho bude pokolenie Manassesovo a knieţa synov Manassesových Gamaliel, syn Pedahcúrov. 21 A jeho vojska a ich počítaných je tridsaťdva tisíc dvesto. 22 Pokolenie Benjaminovo a knieţa synov Benjaminových Abidán, syn Gideoniho.

23 A jeho vojska a ich počítaných je tridsaťpäť tisíc štyristo. 24 Všetkých počítaných tábora Efraimovho je sto osem tisíc a sto podľa ich zástupov. A tí sa budú rušať tretí. 25 Prápor tábora Dánovho bude na sever podľa ich zástupov, a knieţaťom synov Dánových bude Achiezer, syn Ammišaddajov. 26 A jeho vojska a ich počítaných je šesťdesiatdva tisíc sedemsto. 27 A tí, ktorí budú táboriť vedľa neho, sú pokolenie Aserovo a knieţa synov Aserových Pagiel, syn Ochránov. 28 A jeho vojska a ich počítaných je štyridsaťjeden tisíc päťsto. 29 Pokolenie Naftaliho a knieţa synov Naftaliho Achíra, syn Enánov. 30 A jeho vojska a ich počítaných je päťdesiattri tisíc štyristo. 31 Všetkých počítaných tábora Dánovho je sto päťdesiatsedem tisíc šesťsto. Tí sa budú rušať poslední podľa svojich práporov. 32 To sú počítaní zo synov Izraelových podľa domu svojich otcov; všetkých počítaných z táborov podľa ich zástupov bolo šesťsto tri tisíc päťsto päťdesiat. 33 A Levitovia neboli počítaní medzi synmi Izraelovými, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 34 A synovia Izraelovi učinili všetko tak, ako to prikázal Hospodin Mojţišovi, tak táborili podľa svojich práporov a tak sa rušali kaţdý podľa svojich čeľadí i s domom svojich otcov.

Numeri 3

1 Toto sú rody Áronove a Mojţišove v deň, v ktorý hovoril Hospodin s Mojţišom na vrchu Sinai. 2 A toto sú mená synov Áronových: prvorodený Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár. 3 Toto sú teda mená synov Áronových, pomazaných kňazov, ktorým naplnili ich ruku, aby konali kňazskú sluţbu. 4 A Nádab a Abíhu zomreli pred Hospodinom, keď obetovali cudzí oheň pred Hospodinom na púšti Sinai. A nemali synov. Preto konal kňazskú sluţbu Eleazár a Itamár pred tvárou Árona, svojho otca. 5 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 6 Priveď pokolenie Léviho a postav ho pred Árona, kňaza, aby mu posluhovali. 7 A budú stráţiť jeho stráţ a stráţ celej obce pred stánom shromaţdenia, aby konali sluţbu príbytku. 8 A budú stráţiť všetko náradie stánu shromaţdenia a stráţ synov Izraelových, aby konali sluţbu príbytku. 9 A oddáš Levitov Áronovi a jeho synom; jemu sú cele daní od synov Izraelových. 10 A ustanovíš Árona a jeho synov k sluţbe v stáne, a budú ostríhať svoje kňazstvo. A cudzí, kto by sa priblíţil, zomrie. 11 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 12 Hľa, ja som si vzal Levitov zpomedzi synov Izraelových namiesto všetkých prvorodených, otvárajúcich ţivot, zo synov Izraelových, a tedy Levitovia sú moji, 13 pretoţe je mojím všetko prvorodené. Toho dňa, keď som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som si všetko prvorodené v Izraelovi od človeka aţ do hoväda. Mojimi budú. Ja som Hospodin. 14 A Hospodin hovoril Mojţišovi na púšti Sinai a riekol: 15 Spočítaj synov Léviho podľa domu ich otcov, podľa ich čeľadí; všetkých muţského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše ich spočítaš. 16 Vtedy ich spočítal Mojţiš na rozkaz Hospodinov, tak ako mu bolo rozkázané. 17 A toto boli synovia Léviho po svojich menách: Geršon, Kehát a Merári.

18 A toto sú mená synov Geršonových podľa svojich čeľadí: Libni a Šimei. 19 A synovia Kehátovi podľa svojich čeľadí: Amram a Jishár, Hebron a Uzziel. 20 A synovia Meráriho podľa svojich čeľadí: Machli a Múši. To sú čeľade Léviho podľa domu svojich otcov. 21 Geršonove čeľade boly: čeľaď Libniho a čeľaď Šimeiho. To sú čeľade Geršonovcov. 22 Ich spočítaných v počte všetkých muţského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše, teda ich spočítaných bolo sedem tisíc päťsto. 23 Čeľade Geršonovcov táborily za príbytkom na strane k moru. 24 A knieţaťom domu otca Geršonovcov bol Eliasaf, syn Laelov. 25 A to, čo mali stráţiť synovia Geršonovi v stáne shromaţdenia, bol príbytok a stán, jeho pokrov a záclona dverí stánu shromaţdenia, 26 a koberce dvora a záclona dverí dvora, ktorý je pri príbytku a pri oltári dookola a jeho povrazy na všelijakú jeho potrebu. 27 Kehátove čeľade boly: čeľaď Amrámovcov, čeľaď Jishárovcov, čeľaď Hebronovcov a čeľaď Uzzielovcov. To sú čeľade Kehátovcov. 28 V počte všetkých muţského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše ich bolo osem tisíc šesťsto, ktorí stráţili stráţ svätyne. 29 Čeľade synov Kehátových táborily po strane príbytku na juh. 30 A knieţaťom domu otca čeľadí Kehátovcov bol Elicafán, syn Uzzielov. 31 A to, čo im bolo sverené stráţiť, bola truhla, stôl, svietnik, oltáre a nádoby svätyne, ktorými konali svätú sluţbu, a záclona a všetka jej sluţba, sluţba svätyne. 32 A knieţaťom knieţat Levitov bol Eleazár, syn Árona, kňaza, ustanovený nad tými, ktorí stráţili stráţ svätyne. 33 Meráriho čeľade boly: čeľaď Machliho a čeľaď Múšiho. To sú čeľade Meráriho. 34 Ich spočítaných v počte všetkých muţského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše bolo šesť tisíc dvesto. 35 A knieţaťom domu otca čeľadí Meráriho bol Cúriel, syn Abichailov. Po strane príbytku táborili na sever. 36 Úlohou synov Meráriho bolo stráţiť dosky príbytku, jeho zásuvky, jeho stĺpy, jeho podstavce a všetko jeho náradie a všetku jeho sluţbu 37 i stĺpy dvora dookola a ich podstavce, ich kolíky aj ich povrazy. 38 A tí, ktorí táborili pred príbytkom, napredku pred stánom shromaţdenia na východ, boli Mojţiš, Áron a jeho synovia, ktorí stráţili stráţ svätyne, za stráţ synov Izraelových. A vraj cudzí, kto by sa priblíţil, zomrie. 39 Všetkých spočítaných z Levitov, ktorých spočítal Mojţiš a Áron na rozkaz Hospodinov podľa ich čeľadí, teda všetkých muţského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše bolo dvadsaťdva tisíc. 40 A Hospodin riekol Mojţišovi: Spočítaj všetkých prvorodených muţského pohlavia zo synov Izraelových vo veku od jedného mesiaca a vyše a spočítaj počet ich mien. 41 A vezmeš Levitov mne - Ja som Hospodin - namiesto všetkých prvorodených zo synov Izraelových. I dobytok Levitov vezmeš namiesto všetkého prvorodeného z dobytka synov Izraelových. 42 Vtedy spočítal Mojţiš tak, ako mu prikázal Hospodin, všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými. 43 A bolo všetkých prvorodených muţského pohlavia v počte mien vo veku od jedného mesiaca a vyše, ich spočítaných, dvadsaťdva tisíc dvesto sedemdesiattri. 44 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 45 Vezmi Levitov namiesto všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými i dobytok Levitov namiesto ich dobytka, a Levitovia budú moji. Ja som Hospodin. 46 A čo do tých dvesto sedemdesiattri vykúpených, zbývajúcich nad Levitov, z prvorodených zo synov Izraelových, 47 vezmeš po päť šeklov od hlavy, v šekle svätyne to vezmeš. Taký šekel je dvadsať gér.

48 A dáš peniaze Áronovi a jeho synom, výkupné to vykúpených, ktorí zbývajú medzi nimi nad ich počet. 49 Vtedy vzal Mojţiš peniaze výkupu od tých, ktorí zbývali nad počet vykúpených Levitmi, 50 od prvorodených zo synov Izraelových vzal tie peniaze, tisíc tristo a šesťdesiatpäť šeklov v šekle svätyne. 51 A tedy dal Mojţiš peniaze výkupu Áronovi a jeho synom na rozkaz Hospodinov, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi.

Numeri 4

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 2 Spočítaj počet synov Kehátových zpomedzi synov Léviho podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, 3 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a aţ do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť do vojska, aby konali prácu v stáne shromaţdenia. 4 Toto bude sluţba synov Kehátových v stáne shromaţdenia, v svätyni svätých. 5 A keď sa bude rušať tábor, prijde Áron a jeho synovia a snímu oponu zastrenia a prikryjú ňou truhlu svedoctva. 6 A dajú na to prikrývadlo z jazvečej koţe a na to na vrch prestrú rúcho zo samého hyacintovomodrého postavu a vovlečú sochory. 7 A na stôl tvári Hospodinovej prestrú rúcho z hyacintovomodrého postavu a dajú naň misy, lyţice, konvice a čaše na lievanie liatej obeti, a ustavičný chlieb bude na ňom. 8 Prestrú na to rúcho z červca, dvakrát farbeného, a prikryjú to pokryvou z jazvečej koţe a vovlečú jeho sochory. 9 A vezmú rúcho z hyacintovomodrého postavu a pokryjú svietnik svetla, jeho lampy, jeho štipce na čistenie a jeho dusítka i všetky nádoby na jeho olej, ktorými mu slúţia. 10 A zavinú ho i všetky jeho nádoby do pokryvy z jazvečej koţe a dajú na nosidlo. 11 A na zlatý oltár prestrú rúcho z hyacintovomodrého postavu a pokryjú ho pokryvou z jazvečej koţe a vovlečú jeho sochory. 12 A tak vezmú všetky nádoby, potrebné k svätosluţbe, ktorými slúţia v svätyni, a dajú ich do rúcha z hyacintovomodrého postavu a pokryjú ich pokryvou z jazvečej koţe a dajú na nosidlo. 13 Potom vyprázdnia oltár z popola a prestrú naň rúcho z purpuru. 14 A pokladú naň všetky jeho nádoby a náčinia, ktorými slúţia na ňom, nádoby na uhlie, vidlice, lopatky, čaše, všetky nádoby a náčinia oltára, a prestrú naň pokrývadlo z jazvečej koţe a vovlečú jeho sochory. 15 A keď to vykoná Áron so svojimi synmi, keď totiţ pokryje svätyňu a všetko náradie svätyne, keďby sa mal rušať tábor, vtedy prijdú synovia Kehátovi, aby to niesli. Ale nech sa nedotknú svätyne, aby nezomreli. To je bremä synov Kehátových v stáne shromaţdenia. 16 A úlohou Eleazára, syna Árona, kňaza, bude olej na svetlo a kadivo z voňavých vecí a obilný dar ustavičný a olej na pomazávanie, jeho úlohou bude starať sa o celý príbytok a o všetko, čo je v ňom, vo svätyni, a medzi jeho náradím. 17 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 18 Hľaďte, aby ste nevyhubili pokolenia čeľadí Kehátovcov zpomedzi Levitov. 19 Toto im učiňte, aby ţili a nepomreli. Keď sa budú blíţiť svätyni svätých, Áron a jeho synovia prijdú a postavia ich kaţdého k jeho sluţbe a k jeho bremenu. 20 Ale tamtí nech neprijdú ani na okamih zo všetečnosti vidieť svätyňu, aby nezomreli. 21 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 22 Spočítaj i počet synov Geršonových podľa domu ich otcov, podľa ich čeľadí. 23 Vo veku od tridsiatich rokov a vyše, aţ do veku päťdesiatich rokov ich spočítaš, všetkých súcich ísť do vojska, aby konali sluţbu v stáne shromaţdenia.

24 Toto bude sluţba čeľadí Geršonovcov: slúţiť a nosiť. 25 A budú nosiť pokrovce príbytku a stán shromaţdenia, jeho pokrov, a pokrov z jazvečích koţí, ktorý je na ňom povrchu, a záclonu dverí stánu shromaţdenia 26 a koberce dvora a záclonu dverí brány dvora, ktorý je pri príbytku a pri oltári dookola, a ich povrazy a všetko náradie ich sluţby a všetko, čo je spravené pre ne, a budú slúţiť. 27 Na povel Árona a jeho synov bude sa diať všetka sluţba synov Geršonovcov čo do všetkých ich bremien a čo do všetkej ich sluţby. A uloţíte na nich stráţ, aby stráţili všetky svoje bremená. 28 To bude sluţba čeľadí synov Geršonovcov v stáne shromaţdenia. A ich stráţ bude v ruke Itamára, syna Árona, kňaza. 29 Čo do synov Meráriho, spočítaš ich podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov. 30 Vo veku od tridsiatich rokov a vyše a aţ do veku päťdesiatich rokov ich spočítaš, všetkých súcich ísť do vojska, aby konali sluţbu v stáne shromaţdenia. 31 Toto budú stráţiť a nosiť čo do všetkej svojej sluţby v stáne shromaţdenia: Dosky príbytku, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce, 32 a stĺpy dvora dookola, ich podstavce, ich kolíky, ich povrazy so všetkým ich náradím a to čo do všetkej svojej sluţby. A podľa mena vypočítate náradie, ktoré majú stráţiť a nosiť. 33 To bude sluţba čeľadí synov Meráriho čo do všetkej ich sluţby v stáne shromaţdenia pod správou Itamára, syna Árona, kňaza. 34 Potom spočítal Mojţiš a Áron a knieţatá obce synov Kehátovcov podľa ich čeľadí a podľa domu ich otcov 35 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a aţ do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť do vojska, určených pre sluţbu v stáne shromaţdenia. 36 A bolo ich napočítaných podľa ich čeľadí dva tisíce sedemsto päťdesiat. 37 To sú spočítaní z čeľadí Kehátovcov, všetko takí, ktorí slúţili v stáne shromaţdenia, ktorých spočítal Mojţiš a Áron na rozkaz Hospodinov, skrze Mojţiša. 38 A spočítaných zo synov Geršonových podľa ich čeľadí a podľa domu ich otcov 39 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a aţ do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť od vojska, určených pre sluţbu v stáne shromaţdenia, 40 a tedy bolo ich spočítaných podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov dva tisíce šesťsto tridsať. 41 To sú spočítaní z čeľadí synov Geršonových, všetko takí, ktorí slúţili v stáne shromaţdenia, ktorých spočítal Mojţiš a Áron na rozkaz Hospodinov. 42 A spočítaných z čeľadí synov Meráriho podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov 43 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a aţ do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť do vojska, určených pre sluţbu v stáne shromaţdenia, 44 a tedy bolo ich napočítaných podľa ich čeľadí tri tisíce dvesto. 45 To sú spočítaní z čeľadí synov Meráriho, ktorých spočítal Mojţiš a Áron na rozkaz Hospodinov, skrze Mojţiša. 46 Všetkých spočítaných, ktorých spočítal Mojţiš a Áron a knieţatá Izraelove, totiţ Levitov, podľa ich čeľadí a podľa domu ich otcov 47 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a aţ do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť konať sluţbu a nosiť bremená v stáne shromaţdenia, 48 a tedy bolo ich napočítaných osem tisíc päťsto osemdesiat; 49 na rozkaz Hospodinov ich spočítali, skrze Mojţiša, postaviac kaţdého k jeho sluţbe a k jeho bremenu. A jeho spočítaní boli tí, ktorých prikázal spočítať Hospodin Mojţišovi.

Numeri 5

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Prikáţ synom Izraelovým, aby vyhnali z tábora všetkých malomocných a všetkých, ktorý tečú, i všetkých nečistých, poškvrnených od mŕtveho, 3 vyţeniete jako osoby muţského tak aj osoby ţenského pohlavia; von za tábor ich vyţeniete, aby nezanečisťovali svojich táborov, medzi ktorými ja bývam. 4 A synovia Izraelovi učinili tak a vyhnali ich von za tábor, tak ako hovoril Hospodin Mojţišovi, tak učinili synovia Izraelovi. 5 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 6 Hovor synom Izraelovým: Keby niektorý muţ alebo niektorá ţena učinili nejaký hriech, akýkoľvek hriech človeka, dopustiac sa tajne prestúpenia proti Hospodinovi, a previnila by sa tá duša, 7 vtedy vyznajú svoj hriech, ktorý učinili. A človek navráti to, čím sa previnil, v jeho plnej sume a pridá k tomu jeho pätinu a dá tomu, proti komu sa previnil. 8 A keby oškodený človek nemal príbuzného, ktorému by vrátil to, čím sa previnil, bude vrátené Hospodinovi, kňazovi, krome barana obeti pokrytia hriechu, ktorým pokryjú na ňom jeho hriech. 9 A kaţdá obeť pozdvihnutia, čo do jakýchkoľvek svätých vecí od synov Izraelových, ktoré by doniesli kňazovi, jeho bude. 10 A čo kto má zo svätých vecí, jeho bude. Čo kto dá kňazovi, jeho bude. 11 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 12 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Nech by to bol ktorýkoľvek muţ, keby sa odchýlila jeho ţena a dopustila by sa proti nemu hriechu nevery, 13 takţe by leţal niekto s ňou a obcoval telesne, a bolo by to skryté pred očima jej muţa, a tajila by sa, kým by bola poškvrnená, a nebolo by svedka proti nej, a sama by nebola prichytená, 14 a keby prišiel na neho duch ţiarlivosti, takţe by ţiarlil na svoju ţenu a ona by bola skutočne poškvrnená, alebo keby prišiel na neho duch ţiarlivosti, takţe by ţiarlil na svoju ţenu, kým by ona nebola poškvrnená, 15 vtedy dovedie človek svoju ţenu ku kňazovi a donesie i jej obetný dar s ňou, desatinu efy jačmennej múky. Nenaleje na ňu oleja ani nedá k nej kadiva, lebo je to obilná obeť z veľkej ţiarlivosti, obilná obeť pamätná, upomínajúca na neprávosť. 16 A kňaz ju dovedie a postaví ju pred Hospodina. 17 Potom naberie kňaz svätej vody do hlinenej nádoby a kňaz vezme i prachu, ktorý bude na zemi v príbytku, a dá do vody. 18 A kňaz postaví ţenu pred Hospodina a rozpustí hlavu ţeny a dá na jej ruky obilnú obeť pamätnú; je to obilná obeť veľkej ţiarlivosti, a v ruke kňaza bude horká voda, ktorá pôsobí kliatbu. 19 A kňaz ju zaviaţe prísahou, a povie ţene: Ak neleţal s tebou cudzí muţ, a jestli si sa neodchýlila od svojho muţa do nečistoty, buď čistá od tejto horkej vody, ktorá pôsobí kliatbu. 20 Ale jestli si sa ty odchýlila od svojho muţa a jestli si poškvrnená, a leţal s tebou a obcoval s tebou telesne niekto iný krome tvojho muţa 21 a tedy zaviaţe kňaz ţenu prísahou kliatby, a kňaz povie ţene: Nech ťa vydá Hospodin v zlorečenstvo a v preklínanie prostred tvojho ľudu dajúc Hospodin to, aby tvoje bedro padalo s teba a tvoje brucho napuchlo. 22 A vtedy vojde táto voda, ktorá pôsobí kliatbu, do tvojho ţivota, aby spôsobila to, ţe by napuchlo tvoje brucho a odpadlo tvoje bedro. A ţena povie na to: Ameň, ameň. 23 Potom zapíše kňaz tieto kliatby do knihy a smyje do horkej vody 24 a dá ţene piť horkú vodu, ktorá pôsobí kliatbu, a voda, ktorá pôsobí kliatbu, vojde do nej a obráti sa na horkosť. 25 Potom vezme kňaz z ruky ţeny obilnú obeť veľkej ţiarlivosti a bude ju sem a ta vznášať pred Hospodinom a bude ju obetovať na oltári. 26 A kňaz vezme za hrsť z obilnej obeti, jej obeť na pamäť, a bude páliť na oltári a potom dá ţene vypiť vodu.

27 A keď jej dá vypiť vodu, stane sa, ak je poškvrnená a dopustila sa hriechu nevery proti svojmu muţovi, ţe vojde do nej voda, ktorá pôsobí kliatbu, a obráti sa na horkosť, a jej brucho napuchne, a jej bedro odpadne, a ţena bude na kliatbu prostred svojho ľudu. 28 Ale ak je ţena nie poškvrnená, ale je čistá, bude nevinná a bude rodiť deti. 29 To je zákon o ţiarlivosti, keby sa odchýlila ţena od svojho muţa a poškvrnila sa, 30 alebo zákon o muţovi, na ktorého by prišiel duch ţiarlivosti a ţiarlil by na svoju ţenu. A postaví ţenu pred Hospodina, a kňaz jej učiní všetko podľa toho zákona. 31 A muţ bude prostý neprávosti. Ale taká ţena ponesie svoju neprávosť.

Numeri 6

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keby niekto, uţ či muţ a či ţena, učinil zvláštny sľub, totiţ sľub nazareja <Nazarej = oddelený>, aby sa oddelil pre Hospodina, 3 oddelí sa, zdrţí sa vína a opojného nápoja vôbec ani nebude piť octu z vína ani octu z nijakého opojného nápoja ani nebude piť ničoho tekutého z hrozien ani hrozien, uţ či svieţich a či suchých, nebude jesť. 4 Po všetky dni svojho nazarejstva nebude jesť ničoho z toho, čo pochádza z vínneho kmeňa, od zrna aţ do šupy. 5 Po všetky dni sľubu jeho nazarejstva neprejde britva po jeho hlave. Dokiaľ sa nevyplnia dni, na ktoré sa oddelil pre Hospodina, svätým bude; nechá voľne rásť vlasy svojej hlavy. 6 Po všetky dni, na ktoré sa oddelí pre Hospodina, nevojde k mŕtvemu telu. 7 Nepoškvrní sa ani pre svojho otca ani pre svoju mať, pre svojho brata ani pre svoju sestru, keby zomreli, lebo nazarejstvo jeho Boha je na jeho hlave. 8 Po všetky dni svojho nazarejstva bude svätým Hospodinovi. 9 A keby niekto zomrel pri ňom, náhle a z nenazdania, a poškvrnil by hlavu jeho nazarejstva, oholí svoju hlavu v deň svojho očisťovania, siedmeho dňa ju oholí. 10 A ôsmeho dňa donesie dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá ku kňazovi, ku dveriam stánu shromaţdenia. 11 A kňaz bude obetovať jedno obeťou za hriech a jedno zápalnou obeťou a prikryje na ňom hriech a tak ho očistí od toho, čím zhrešil nad mŕtvym, a posvätí jeho hlavu v ten deň. 12 A oddelí Hospodinovi dni svojho nazarejstva a donesie ročného baránka na obeť za previnenie a tamtie prvé dni padnú, lebo jeho nazarejstvo je poškvrnené. 13 A toto je zákon nazarejov: v deň, v ktorý sa naplnia dni jeho nazarejstva, dovedú ho ku dveriam stánu shromaţdenia. 14 A bude obetovať svoj obetný dar Hospodinovi, jedného ročného baránka bez vady zápalnou obeťou a jednu ročnú ovcu bez vady obeťou za hriech a jedného barana bez vady pokojnou obeťou. 15 A koš nekvasených chlebov, koláče z jemnej múky bielej, zamiesené v oleji, a nekvasené tenké osúchy, pomazané olejom, a ich obilnú obeť aj ich liate obeti. 16 A kňaz bude obetovať pred Hospodinom a učiní jeho obeť za hriech i jeho zápalnú obeť. 17 Barana bude obetovať bitnou obeťou pokojnou Hospodinovi s košom nekvasených chlebov a taktieţ bude obetovať kňaz jeho obilnú obeť i jeho liatu obeť. 18 A nazarej oholí hlavu svojho nazarejstva pri dveriach stánu shromaţdenia a vezme vlasy hlavy svojho nazarejstva a dá na oheň, ktorý bude pod bitnou obeťou pokojnou. 19 Potom vezme kňaz varené plece z barana a jeden nekvasený koláč z koša a jeden nekvasený osúch a dá to na ruky nazareja, keď si uţ bol oholil svoje nazarejstvo.

20 A kňaz bude sem a ta vznášať tie veci obeťou povznášania pred Hospodinom. Je to svätá vec a bude patriť kňazovi i s prsami obeti povznášania i s lopatkou obeti pozdvihnutia, a potom bude piť nazarej víno. 21 To je zákon nazarejov, ktorý sľúbi svoj obetný dar Hospodinovi so svojím nazarejstvom krome toho, čo by viacej mohla učiniť jeho ruka. Podľa svojho sľubu, ktorý sľúbil, tak učiní podľa zákona svojho nazarejstva. 22 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 23 Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Takto budete ţehnať synov Izraelových hovoriac im: 24 Nech ťa poţehná Hospodin a nech ťa ostríha. 25 Nech dá Hospodin svietiť na teba svojej tvári a nech ti je milostivý. 26 Nech pozdvihne Hospodin na teba svoju tvár a nech ti dá pokoj. 27 A poloţia moje meno na synov Izraelových, a ja ich poţehnám.

Numeri 7

1 A stalo sa toho dňa, ktorého dokonal Mojţiš prácu postaviac príbytok a keď ho pomazal a posvätil ho i všetky jeho nádoby aj oltár i všetko jeho náradie a pomazal ich a posvätil ich, 2 ţe obetovali knieţatá Izraelove, hlavy domu svojich otcov, knieţatá to pokolení, tí, ktorí stáli nad tými spočítanými, 3 a doniesli svoj obetný dar pred Hospodina: šesť pokrytých vozov a dvanásť volov, voz na dve knieţatá a vôl za jedného z nich. A obetovali ich pred príbytkom. 4 A Hospodin povedal Mojţišovi a riekol: 5 Vezmi od nich tie veci a budú nato, aby konaly sluţbu stánu shromaţdenia, a dáš ich Levitom, kaţdému podľa povahy jeho sluţby. 6 Vtedy vzal Mojţiš vozy a voly a dal ich Levitom. 7 Dva vozy a štyri voly dal synom Geršonovým podľa povahy ich sluţby. 8 A štyri vozy a osem volov dal synom Meráriho podľa povahy ich sluţby, do ruky Itamára, syna Árona, kňaza. 9 Synom Kehátovým nedal, lebo na nich bola sverená sluţba v svätyni; svoje bremä nosili na pleci. 10 Potom obetovaly knieţatá na posviacku oltára v deň, v ktorý bol pomazaný, a knieţatá obetovaly svoj obetný dar pred oltárom. 11 A Hospodin riekol Mojţišovi: Knieţatá budú obetovať po jednom, takţe jedného dňa bude obetovať jedno knieţa a druhého dňa bude obetovať druhé knieţa svoj obetný dar k posviacke oltára. 12 Takým činom obetoval prvého dňa svoj obetný dar Názon, syn Amminadábov z pokolenia Júdovho. 13 A jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 14 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 15 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 16 jeden kozol na obeť za hriech 17 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Názona, syna Amminadábovho. 18 Druhého dňa obetoval Nataneel, syn Cuárov, knieţa z pokolenia Izachárovho. 19 Obetoval svoj obetný dar: jednu striebornú misu, sto tridsať šeklov váhy, jednu striebornú čašu sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 20 jednu panvu váhy desať šeklov zlata, plnú kadiva,

21 jedného junca, jedného barana, jedného ročného baránka na zápalnú obeť, 22 jedného kozla na obeť za hriech 23 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Nataneela, syna Cuárovho. 24 Tretieho dňa knieţa synov Zabulonových, Eliáb, syn Chelonov. 25 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 26 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 27 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 28 jeden kozol na obeť za hriech 29 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Eliába, syna Chelonovho. 30 Štvrtého dňa knieţa synov Rúbenových, Elicúr, syn Šedeúrov. 31 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 32 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 33 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 34 jeden kozol na obeť za hriech 35 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Elicúra, syna Šedeúrovho. 36 Piateho dňa knieţa synov Simeonových, Šelumiel, syn Cúrišaddajov. 37 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 38 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 39 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 40 jeden kozol na obeť za hriech 41 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Šelumiela, syna Cúrišaddajovho. 42 Šiesteho dňa knieţa synov Gádových, Eliasaf, syn Deuelov. 43 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 44 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 45 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 46 jeden kozol na obeť za hriech 47 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Eliasafa, syna Deuelovho. 48 Siedmeho dňa knieţa synov Efraimových, Elišáma, syn Ammihúdov. 49 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 50 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 51 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť,

52 jeden kozol na obeť za hriech 53 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Elišámu, syna Ammihúdovho. 54 Ôsmeho dňa knieţa synov Manassesových, Gamaliel, syn Pedahcúrov. 55 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 56 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 57 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 58 jeden kozol na obeť za hriech 59 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Gamaliela, syna Pedahcúrovho. 60 Deviateho dňa knieţa synov Benjaminových, Abidán, syn Gideoniho. 61 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 62 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 63 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 64 jeden kozol na obeť za hriech 65 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Abidána, syna Gideoniho. 66 Desiateho dňa knieţa synov Dánových, Achiezer, syn Ammišaddajov. 67 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 68 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 69 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 70 jeden kozol na obeť za hriech 71 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Achiezera, syna Ammišaddajovho. 72 Jedenásteho dňa knieţa synov Aserových, Pagiel, syn Ochránov. 73 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 74 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 75 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 76 jeden kozol na obeť za hriech 77 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Pagiela, syna Ochránovho. 78 Dvanásteho dňa knieţa synov Naftaliho, Achíra, syn Enánov. 79 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 80 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 81 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 82 jeden kozol na obeť za hriech

83 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Achíru, syna Enánovho. 84 To bola posviacka oltára v deň, v ktorý bol pomazaný, od knieţat Izraelových, dvanásť strieborných mís, dvanásť strieborných čiaš, dvanásť zlatých panví. 85 Jedna strieborná misa váţila sto tridsať šeklov a sedemdesiat jedna čaša. Všetkého striebra tých nádob bolo dva tisíce štyristo šeklov v šekle svätyne. 86 Dvanásť zlatých panví, plných kadiva; kaţdá panva váţila desať šeklov v šekle svätyne. Všetkého zlata tých panví bolo sto dvadsať šeklov. 87 Všetkého dobytka na zápalnú obeť bolo dvanásť juncov, dvanásť baranov, dvanásť ročných baránkov a ich obilná obeť; dvanásť kozlov na obeť za hriech. 88 A všetkého dobytka bitnej obeti pokojnej bolo dvadsaťštyri juncov, šesťdesiat baranov, šesťdesiat kozlov a šesťdesiat ročných baránkov. To bola posviacka oltára, potom, keď bol pomazaný. 89 A keď vchádzal Mojţiš do stánu shromaţdenia, aby s ním hovoril Bôh, počul hlas hovoriaceho k sebe sponad pokrývky čiţe zľutovnice, ktorá bola na truhle svedoctva, zpomedzi tých dvoch cherubínov. A tak hovorieval k nemu.

Numeri 8

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor Áronovi a povieš mu: Keď rozsvietiš lampy, do popredia svietnika bude svietiť sedem lámp. 3 A Áron učinil tak, do popredia svietnika rozsvietil jeho lampy, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 4 A práca svietnika bola toto: bol z kujného zlata; od svojho drieku aţ po svoje kvety celý bol z kujného zlata, zhotovený podľa vzoru, ktorý ukázal Hospodin Mojţišovi, taký učinil svietnik. 5 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 6 Vezmi Levitov zpomedzi synov Izraelových a očisti ich. 7 A takýmto spôsobom ich očistíš: Pokropíš ich vodou, očisťujúcou od hriechu, a dajú, aby prešla britva po celom ich tele, operú svoje rúcho a tak sa očistia. 8 A vezmú junca i jeho obilnú obeť, bielu múku jemnú, zamiesenú v oleji, a druhého junca vezmeš na obeť za hriech. 9 Potom povieš Levitom, aby pristúpili pred stán shromaţdenia, a shromaţdíš celú obec synov Izraelových. 10 A dovedieš Levitov pred Hospodina, a synovia Izraelovi vzloţia svoje ruky na Levitov. 11 A Áron bude sem a ta vznášať Levitov obeťou povznášania pred Hospodinom od synov Izraelových a budú nato, aby konali sluţbu Hospodinovu. 12 Na to Levitovia vzloţia svoje ruky na hlavu juncom, a ty obetuj jedného obeťou za hriech a druhého zápalnou obeťou Hospodinovi, aby si pokryl hriech na Levitoch. 13 A postavíš Levitov pred Árona a pred jeho synov a budeš ich sem a ta vznášať obeťou povznášania Hospodinovi. 14 A oddelíš Levitov zprostred synov Izraelových, a tak budú Levitovia moji. 15 Potom vojdú Levitovia, aby slúţili stánu shromaţdenia. A tedy očistíš ich a budeš ich sem a ta vznášať obeťou povznášania, 16 lebo mne sú cele daní zpomedzi synov Izraelových namiesto všetkého toho, čo otvára ktorýkoľvek ţivot; za prvorodených všetkých zo synov Izraelových som ich vzal sebe, 17 lebo moje je všetko prvorodené medzi synmi Izraelovými jako z ľudí tak i z hoviad; toho dňa, ktorého som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som ich sebe. 18 A tedy vzal som si Levitov namiesto všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými.

19 A zase ja som dal Levitov za vlastných Áronovi a jeho synom zpomedzi synov Izraelových, aby konali sluţbu miesto synov Izraelových v stáne shromaţdenia a aby pokrývali hriech na synoch Izraelových, aby nebolo medzi synmi Izraelovými rany, keď by sa blíţili synovia Izraelovi svätyni. 20 A Mojţiš a Áron i celá obec synov Izraelových učinili Levitom všetko tak, ako to prikázal Hospodin Mojţišovi o Levitoch, tak im učinili synovia Izraelovi. 21 A tak sa očistili Levitovia od hriechu a oprali svoje rúcha, a Áron ich sem a ta vznášal obeťou povznášania pred Hospodinom a pokryl na nich hriech, Áron, aby ich očistil. 22 A potom vošli Levitovia, aby konali svoju sluţbu v stáne shromaţdenia pred Áronom a pred jeho synmi, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi o Levitoch, tak im učinili. 23 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 24 Ešte toto čo do Levitov: Vo veku od dvadsiateho piateho roku a vyše vojde Levita, aby konal prácu, miesto práce vo vojsku, v sluţbe stánu shromaţdenia. 25 A od päťdesiateho roku veku navráti sa kaţdý od práce tejto sluţby a nebude viacej slúţiť. 26 Ale bude posluhovať svojim bratom v stáne shromaţdenia tým, ţe bude stráţiť stráţ, ale sluţby nebude konať. Tak učiníš Levitom v ich stráţach.

Numeri 9

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi na púšti Sinai, druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme, prvého mesiaca a riekol: 2 Synovia Izraelovi budú sláviť Veľkú noc na jej ustanovený čas. 3 Štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom ju budete sláviť, na jej ustanovený čas; podľa všetkých jej ustanovení a podľa všetkých jej obradov ju budete sláviť. 4 Vtedy hovoril Mojţiš synom Izraelovým, aby slávili Veľkú noc. 5 A slávili Veľkú noc prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom na púšti Sinai; podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojţišovi, tak učinili synovia Izraelovi. 6 Ale boli niektorí muţovia, ktorí boli nečistí pre mŕtvych a preto nemohli sláviť Veľkú noc v ten deň. A muţovia predstúpili pred Mojţiša a pred Árona toho dňa 7 a tí muţovia mu riekli: My sme nečistí pre mŕtveho, prečo by nám malo byť zabránené obetovať Hospodinovi obetný dar v jeho ustanovený čas medzi synmi Izraelovými? 8 A Mojţiš im povedal: Stojte, nech počujem, čo vám rozkáţe Hospodin. 9 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 10 Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby niekto z vás alebo ktokoľvek z vašich pozdejších pokolení bol nečistý pre mŕtveho alebo keby bol na ďalekej ceste, preto bude sláviť Veľkú noc Hospodinovi; 11 druhého mesiaca štrnásteho dňa pred večerom ju bude sláviť; s nekvasenými chleby a s horkými bylinami budú jesť baránka. 12 Neponechajú z neho ničoho do rána, a kosti nezlomia na ňom; podľa všetkých ustanovení o slávnosti baránka ju budú sláviť. 13 A zase človek, ktorý by bol čistý a nebol by na ceste a zúmyselne by neslávil Veľkej noci, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, lebo neobetoval obetného daru Hospodinovho na jeho ustanovený čas. Ten človek ponesie svoj hriech. 14 A keby u vás pohostínil pohostín a slávil by Veľkú noc Hospodinovi, bude sláviť podľa ustanovenia Veľkej noci a podľa jej obradu. Jedno a to isté ustanovenie vám bude, ako pohostínovi, tak i zrodenému v zemi. 15 A toho dňa, ktorého postavili príbytok, pokryl oblak príbytok, príbytok stánu svedoctva, a večer bolo vţdy nad príbytkom čosi na pohľad ako oheň aţ do rána.

16 Tak bolo vţdy; oblak ho prikrýval vodne a čosi na pohľad ako oheň vnoci. 17 A na rozkaz toho, ţe sa dvihnul oblak zponad stánu, hneď za tým sa rušali synovia Izraelovi, a zase na mieste, na ktorom dlel oblak, tam táborili synovia Izraelovi. 18 Na rozkaz Hospodinov sa rušali synovia Izraelovi, a na rozkaz Hospodinov sa kládli táborom; po všetky dni, dokiaľ dlel oblak nad príbytkom, táborili. 19 A keď aj predlieval oblak nad príbytkom za mnoho dní, jednako stráţili synovia Izraelovi stráţ Hospodinovu a nerušali sa; 20 ale stávalo sa, ţe bol oblak nad príbytkom iba niekoľko dní; na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa. 21 A bolo i tak, ţe bol oblak na mieste iba od večera do rána a keď sa ráno dvihnul oblak, rušali sa, alebo či uţ bolo vodne a či vnoci, keď sa dvihnul oblak, rušali sa. 22 A tedy či uţ bolo dva dni či mesiac či rok, keď predlieval oblak nad príbytkom zostávajúc nad ním, táborili synovia Izraelovi a nerušali sa, ale keď sa dvihol, rušali sa. 23 Na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa, stráţili stráţ Hospodinovu, na rozkaz Hospodinov, daný skrze Mojţiša.

Numeri 10

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Sprav si dve trúby zo striebra; z kujného striebra ich spravíš, a budú ti na svolávanie obce a dávať povel, aby sa rušaly tábory. 3 Kedykoľvek zatrúbia na ne, shromaţdí sa k tebe celá obec, ku vchodu do stánu shromaţdenia. 4 Ak zatrúbia iba na jednu, shromaţdia sa k tebe knieţatá, hlavy tisícov Izraelových. 5 A keď budete pretrubovať, budú sa rušať tábory, ktoré sú rozloţené na východ. 6 A keď budete pretrubovať druhý raz, budú sa rušať tábory, ktoré sú rozloţené na juh. Pretrubovať budú, keď sa budú mať rušať. 7 Ale keď budete svolávať shromaţdenie, iba zatrúbite a nebudete pretrubovať. 8 Synovia Áronovi, kňazi, budú trúbiť na tie trúby, a budú vám na večné ustanovenie po vašich pokoleniach. 9 A keď pojdete vo svojej zemi do vojny proti nepriateľovi, ktorý vás bude suţovať, budete trúbiť na trúby, a tak prijdete na pamäť pred Hospodinom, svojím Bohom, a budete zachránení od svojich nepriateľov. 10 I v deň svojej radosti i vo svoje výročné slávnosti i v prvé dni svojich mesiacov budete trúbiť na trúby nad svojimi zápalnými obeťami i nad svojimi bitnými obeťami pokojnými, a budú vám na pamäť pred vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Bôh. 11 A stalo sa druhého roku druhého mesiaca dvadsiateho dňa toho mesiaca, ţe sa dvihnul oblak zponad príbytku svedoctva. 12 A synovia Izraelovi sa rušali, podľa svojho poradia, z púšte Sinai. A oblak zastál a býval na púšti Fárane. 13 A tak sa rušali prvý raz, na rozkaz Hospodinov, pod správou Mojţišovou. 14 Najprv sa rušal prápor tábora synov Júdových podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Názon, syn Amminadábov. 15 Nad vojskom pokolenia synov Izachárových bol Nataneel, syn Cuárov, 16 a nad vojskom pokolenia synov Zabulonových bol Eliáb, syn Chelonov. 17 A keď bol sloţený príbytok, rušali sa synovia Geršonovi a synovia Meráriho, nosiči príbytku. 18 Potom sa rušal prápor tábora Rúbenovho podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Elicúr, syn Šedeúrov. 19 Nad vojskom pokolenia synov Simeonových bol Šelumiel, syn Cúrišaddajov,

20 a nad vojskom pokolenia synov Gádových bol Eliasaf, syn Deuelov. 21 A rušali sa aj Kehátovci, nosiči svätyne. A tamtí postavili príbytok, kým títo neprišli. 22 Potom sa rušal prápor tábora synov Efraimových podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Elišáma, syn Ammihúdov. 23 Nad vojskom pokolenia synov Manassesových bol Gamaliel, syn Pedahcúrov, 24 a nad vojskom pokolenia synov Benjaminových bol Abidán, syn Gideoniho. 25 A rušal sa prápor tábora synov Dánových ako zadný voj všetkých táborov, podľa ich vojsk. A nad jeho vojskom bol Achiezer, syn Ammišaddajov. 26 Nad vojskom pokolenia synov Aserových bol Pagiel, syn Ochránov, 27 a nad vojskom pokolenia synov Naftaliho bol Achíra, syn Enánov. 28 To bol poriadok, v akom sa rušali synovia Izraelovi so svojimi vojskami. A tedy tak sa rušali. 29 A Mojţiš povedal svojmu švagrovi Chobábovi, synovi Reguela, Madiana, svojho svokra: Tiahneme na miesto, o ktorom povedal Hospodin: To dám vám. Poď s nami, a dobre ti učiníme, lebo Hospodin hovoril dobré o Izraelovi. 30 Ale on mu odpovedal: Nepojdem, ale pojdem do svojej zeme a ku svojim príbuzným. 31 No, Mojţiš povedal: Neopusti nás, prosím, lebo preto, ţe vieš, kde by sme mali táboriť na púšti, budeš nám očima. 32 A stane sa, keď pojdeš s nami, a prijde to dobré, ktoré učiní Hospodin s nami, ţe ti tieţ učiníme dobré. 33 A tak sa rušali od vrchu Hospodinovho cesty troch dní, a truhla smluvy Hospodinovej išla pred nimi cesty troch dní, aby im vyhľadala miesto odpočinutia. 34 A oblak Hospodinov bol nad nimi vodne, keď sa rušali z tábora. 35 A bolo, kedykoľvek sa rušala truhla, ţe povedal Mojţiš: Povstaň, Hospodine, aby sa rozpŕchli tvoji nepriatelia, a aby utekali pred tvojou tvárou tí, ktorí ťa nenávidia! 36 A keď ju sloţili na pokoj, hovoril: Navráť sa, Hospodine, k desať tisícom tisícov Izraela!

Numeri 11

1 A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťaţujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora. 2 Vtedy kričal ľud na Mojţiša, a Mojţiš sa modlil Hospodinovi, a oheň zhasol. 3 A nazval meno toho miesta Tabéra <Zapálenie>, lebo sa bol proti nim zapálil oheň Hospodinov. 4 A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká ţiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso? 5 Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak. 6 Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu. 7 A manna bola jako semeno koriandrové a farbu mala jako farba bdelium. 8 A ľud chodil sem a ta, a sberali a mleli ţernovmi alebo tĺkli v maţiaroch, varili v hrnci a robili z nej koláče, a jej chuť bola jako chuť čerstvého oleja. 9 A keď padala rosa na tábor vnoci, padala naň i manna. 10 A Mojţiš počul, ţe ľud plače radom po svojich čeľadiach, kaţdý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojţišových. 11 A Mojţiš povedal Hospodinovi: Prečo si urobil tak zle svojmu sluţobníkovi, a prečo som nenašiel milosti v tvojich očiach, ţe si sloţil na mňa bremeno všetkého tohoto ľudu?

12 Či som ja nosil všetok tento ľud v ţivote? Či som ho ja splodil, ţe mi hovoríš: Nes ho vo svojom lone, jako nosí pestún nemluvňa, a zanes do zeme, ktorú si prísahou zasľúbil jeho otcom? 13 Kde odkiaľ vezmem mäso, aby som dal všetkému tomuto ľudu, lebo plačú na mňa a hovoria: Daj nám mäsa, aby sme jedli! 14 Nebudem ja sám môcť niesť všetok tento ľud, lebo mi je priťaţký. 15 Ak mi máš takto robiť, zabi ma, prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach; ale nech nehľadím na svoje trápenie. 16 A Hospodin riekol Mojţišovi: Shromaţdi mi sedemdesiatich muţov zo starších Izraelových, o ktorých vieš, ţe sú to starší ľudu a jeho správcovia, a pojmeš ich ku stánu shromaţdenia, a nech tam stoja s tebou. 17 A ja sostúpim a budem tam hovoriť s tebou a vezmem z ducha, ktorý je na tebe, a poloţím ho na nich, a ponesú spolu s tebou bremeno ľudu, a neponesieš ty sám. 18 A ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra a budete jesť mäso, lebo ste plakali do uší Hospodinových hovoriac: Kto nám dá jesť mäso, lebo nám lepšie bolo v Egypte, a tedy vám dá Hospodin mäso, a budete jesť. 19 Nebudete ho jesť jeden deň ani dva dni ani päť dní ani desať dní ani dvadsať dní. 20 Ale za celý mesiac, aţ vám pojde z vašich nozdier a zoškliví sa vám, pretoţe ste pohŕdli Hospodinom, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a vraveli: Prečo sme len vyšli z Egypta?! 21 A Mojţiš riekol: Šesťsto tisíc peších je ľudu, medzi ktorými som ja, a ty hovoríš: Dám im mäsa, aby jedli za celý mesiac. 22 Či sa im nabije drobného dobytka a roţného statku, aby im postačilo? Či sa im azda shromaţdia všetky ryby mora, aby im bolo dosť? 23 A Hospodin riekol Mojţišovi: Či je azda ruka Hospodinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo a či nič. 24 Vtedy vyšiel Mojţiš a hovoril ľudu slová Hospodinove a shromaţdil sedemdesiatich muţov zo starších ľudu a postavil ich vôkol stánu. 25 A Hospodin sostúpil v oblaku a hovoril mu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal na sedemdesiatich muţov, na tých starších. A stalo sa, ako spočinul na nich duch, ţe prorokovali, ale potom nikdy viacej. 26 A dvaja muţovia zostali v tábore; jednému bolo meno Eldád, a druhému bolo meno Médad, a duch spočinul aj na nich, lebo aj oni boli medzi zapísanými, ale neboli vyšli k stánu a prorokovali v tábore. 27 Tu pribehol mládenec a oznámil Mojţišovi a riekol: Eldád a Médad prorokujú v tábore. 28 A na to odpovedal Jozua, syn Núnov, sluţobník Mojţišov, jeden z jeho mládencov, a riekol: Môj pane, Mojţišu, zabráň im! 29 Ale Mojţiš mu povedal: Či ty ţiarliš za mňa? No, bárs by všetok ľud Hospodinov boli samí proroci. Lebo Hospodin dal na nich svojho ducha. 30 Potom sa odobral Mojţiš zpät do tábora, on i starší Izraelovi. 31 A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme. 32 Vtedy vstal ľud a bol na nohách celý ten deň a celú noc i celý nasledujúci deň, a shromaţďovali prepelice. A ten, kto málo nasbieral, nasbieral desať chómerov, a porozkladali si ich všade vôkol tábora. 33 Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo poţuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil poráţku, veľmi velikú. 34 Preto nazvali meno toho miesta Kibrót-hattaavé <Hroby-ţiadosti>, lebo tam pochovali ľud, tých, ktorí si ţiadali. 35 Z Kibrót-hattaavé sa rušal ľud do Chaceróta, a boli v Chaceróte.

Numeri 12

1 A Mária a Áron hovorili proti Mojţišovi pre jeho ţenu Ethiopku, ktorú si vzal, lebo si vzal ţenu Ethiopku. 2 Povedali: Či len s Mojţišom hovoril Hospodin? Či azda nehovoril aj s nami? A počul to Hospodin. 3 A Mojţiš bol veľmi pokorný človek, pokornejší od všetkých ľudí, ktorí boli na tvári zeme. 4 A hneď povedal Hospodin Mojţišovi, Áronovi a Márii: Vyjdite vy traja ku stánu shromaţdenia. A vyšli oni traja. 5 Vtedy sostúpil Hospodin v oblakovom stĺpe a stál pri dveriach stánu a zavolal Árona a Máriu, a vyšli oni dvaja. 6 A riekol: Noţe počujte moje slová: Ak máte kedy proroka Hospodinovho, dám sa mu poznať vo videní, vo snách hovorím s ním. 7 Nie tak môj sluţobník Mojţiš, ktorý je verný v celom mojom dome. 8 Ústa k ústam hovorím s ním a zjavne, a nie v záhadnej reči, a hľadí na podobu Hospodinovu. Nuţ prečoţe ste sa nebáli hovoriť proti môjmu sluţobníkovi Mojţišovi? 9 A zapálil sa na nich hnev Hospodinov, a odišiel. 10 A uhnul aj oblak zponad stánu. A hľa, Mária bola malomocná, biela jako sneh. A keď pozrel Áron na Máriu, hľa, bola malomocná. 11 Vtedy riekol Áron Mojţišovi: Vypočuj ma, môj pane, neskladaj, prosím, na nás hriechu, pretoţe sme sa dopustili bláznovstva a ţe sme hrešili. 12 Nech nie je, prosím, ako mŕtvy, ktorý, keď vychádza zo ţivota svojej matky, má polovicu svojho tela strávenú. 13 A Mojţiš volal na Hospodina a vravel: Ó, silný Boţe, prosím, uzdrav ju! 14 A Hospodin riekol Mojţišovi: A čo, keby jej jej otec napľul do tvári, či by sa nemusela hanbiť sedem dní? Zatvorí sa na sedem dní vonku za táborom, a potom sa zase vovedie. 15 A tak bola Mária zatvorená vonku za táborom sedem dní. A ľud sa nehnul ďalej, aţ zase doviedli Máriu.

Numeri 13

1 Potom sa rušal ľud z Chaceróta, a rozloţili sa táborom na púšti Fárane. 2 A Hospodin riekol Mojţišovi a riekol: 3 Vyšli si muţov, aby prezkúmali Kanaánsku zem, ktorú ja dám synom Izraelovým. Vyšlete po jednom muţovi zo všetkých pokolení, jedného muţa na pokolenie jeho otcov. Kaţdý knieţa medzi nimi. 4 A tak ich vyslal Mojţiš z púšte Fárana na rozkaz Hospodinov. Všetko to boli vybraní muţovia, hlavy synov Izraelových. 5 Toto boly ich mená: za pokolenie Rúbenovo Šammua, syn Zakkúrov, 6 za pokolenie Simeonovo Šáfat, syn Chóriho, 7 za pokolenie Júdovo Kálef, syn Jefunneho, 8 za pokolenie Izachárovo Jigal, syn Jozefov, 9 za pokolenie Efraimovo Hozeáš, syn Núnov, 10 za pokolenie Benjaminovo Palti, syn Rafú-va, 11 za pokolenie Zabulonovo Gaddiel, syn Sódiho, 12 za pokolenie Jozefovo, a to za pokolenie Manassesovo Gaddi, syn Súsiho, 13 za pokolenie Dánovo Ammiel, syn Gemalliho, 14 za pokolenie Aserovo Setúr, syn Michaelov, 15 za pokolenie Naftaliho Nachbi, syn Váfesiho, 16 za pokolenie Gádovo Geuel, syn Máchiho.

17 To sú mená muţov, ktorých vyslal Mojţiš, aby prezkúmali zem. A Mojţiš nazval Hozeáša <Hozeáš = Pomoc>, syna Núnovho, Jozuom <Jozua = Hospodin-je-pomoc>. 18 A tak ich poslal Mojţiš, aby prezkúmali Kanaánsku zem, a riekol im: Iďte hore tadeto juţným krajom a tak vyjdete na vrchy 19 a uvidíte zem, aká je, i ľud, ktorý býva na nej, či je silný a či chabý, či ho je málo a či mnoho, 20 a jaká je to zem, v ktorej býva, či je dobrá a či zlá, a jaké sú to mestá, v ktorých býva, či v táboroch stánov a či v zavrených mestách opevnených, 21 a jaká je to zem, či je úrodná a či neúrodná, či sú v nej stromy či nie sú. A vzmuţte sa a vezmite a doneste z ovocia zeme. A bolo to v čas, keď uţ boly dozrely prvé hrozná. 22 A tak odišli hore a prezkúmali zem od púšte Tsina aţ po Rechób, kade sa ide do Hamatu. 23 Išli hore juţným krajom a prišli aţ do Hebrona, kde boli Achimán, Šéšaj a Talmaj, deti Enákove. A Hebron bol vystavený sedem rokov pred Coanom v Egypte. 24 A prišli po dolinu potoka Eškola a odrezali ztade letorast s jedným strapcom hrozna, a niesli ho dvaja na drúku, a vzali aj z granátových jabĺk a z fíkov. 25 To miesto nazvali potom dolinou potoka Eškola <Eškol = strapec>, pre strapec, ktorý ztade odrezali synovia Izraelovi. 26 A navrátili sa z prezkúmania zeme po štyridsiatich dňoch. 27 A išli a prišli k Mojţišovi a k Áronovi a k celej obci synov Izraelových na púšť Fáran, do Kádeša, a doniesli im zprávu i celej obci a ukázali im ovocie zeme. 28 Rozprávali mu a riekli: Prišli sme do zeme, do ktorej si nás poslal, ktorá aj naozaj oplýva mliekom a medom, a toto je jej ovocie. 29 Len ţe je to silný ľud, ktorý býva v zemi, a mestá sú opevnené, veľmi veľké, a videli sme tam aj deti Enákove. 30 Amalech býva v zemi na juhu; Hetej, Jebuzej a Amorej býva na vrchoch, a Kananej býva pri mori a popri Jordáne. 31 A Kálef tíšil ľud, ktorý sa búril proti Mojţišovi, a vravel: Áno, len poďme hore a zaujmeme ju dedične, lebo sa jej istotne zmocníme. 32 Ale muţovia, ktorí boli odišli s ním ta hore, vraveli: Nebudeme môcť ísť hore proti tomu ľudu, lebo je silnejší ako my. 33 A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá ţerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú muţovia vysokej postavy. 34 Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takţe sa nám videlo, ţe sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.

Numeri 14

1 Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc. 2 A reptali na Mojţiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli! 3 Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ţeny a naše deti budú za lúpeţ. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta? 4 A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! 5 Vtedy padol Mojţiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaţdením obce synov Izraelových. 6 A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha 7 a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem. 8 Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

9 Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! 10 A celá obec, všetci povedali, ţe vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaţdenia, všetkým synom Izraelovým. 11 A Hospodin riekol Mojţišovi: Aţ dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A aţ dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi? 12 Zbijem ho morom a zaţeniem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho. 13 A Mojţiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu. 14 A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, ţe ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka-voko, ty, ó, Hospodine, a ţe tvoj oblak stojí nad nimi a ţe v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci), 15 keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muţa, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu: 16 Pretoţe nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuţ vraj preto ich pobil na púšti. 17 Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac: 18 Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení. 19 Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, aţ doteraz. 20 A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova. 21 Ale ako ţe ja ţijem, a jako je isté, ţe bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou, 22 tak isté je, ţe všetci muţovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto uţ desať ráz a neposlúchli môjho hlasu, 23 prisahám, ţe neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia. 24 Ale môj sluţobník Kálef, pretoţe bol u neho iný duch, a ţe ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrţí dedične. 25 No, pretoţe Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru. 26 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 27 Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne? 28 Povedz im: Ako ţe ja ţijem, hovorí Hospodin, prisahám, ţe vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši. 29 Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne. 30 Prisahám, ţe nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, ţe vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho. 31 Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, ţe budú za lúpeţ, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli. 32 Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti. 33 A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti. 34 Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc kaţdý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli. 35 Ja Hospodin som hovoril, ţe to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú.

36 A muţovia, ktorých bol poslal Mojţiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, ţe reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi, 37 muţovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťaţkou ranou pred Hospodinom. 38 Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, ţili zpomedzi tých muţov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem. 39 A Mojţiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil. 40 Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili. 41 Ale Mojţiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to. 42 Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 43 Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, ţe ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin. 44 No, oni, spupní, opováţili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojţiš nepohli sa zprostred tábora. 45 Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich aţ do Hormy.

Numeri 15

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme svojich bydlísk, ktorú vám ja dám, 3 a pripravíte Hospodinovi ohňovú obeť, zápal, alebo bitnú obeť plniac nejaký zvláštny sľub alebo za dobrovoľnú obeť alebo obetujúc pri svojich výročitých slávnostiach, aby ste učinili upokojujúcu vôňu Hospodinovi z hoviad alebo z drobného dobytka, 4 vtedy bude obetovať ten, kto bude obetovať svoj obetný dar, Hospodinovi, a to obilnú obeť, bielej múky jemnej desatinu efy, zamiesenej vo štvrtine hína oleja. 5 A vína na liatu obeť štvrtinu hína budeš obetovať na zápal alebo k bitnej obeti, k jednému baránkovi. 6 Alebo k baranovi budeš obetovať obilnú obeť, bielej múky jemnej dve desatiny, zamiesenej v oleji, v tretine hína. 7 A vína na liatu obeť, tretinu hína, budeš obetovať na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 8 A keď budeš obetovať junca na zápal alebo na bitnú obeť plniac nejaký zvláštny sľub alebo pokojnú obeť Hospodinovi, 9 vtedy bude obetovať obetujúci na junca obilnú obeť, bielej múky jemnej tri desatiny efy, zamiesenej v oleji pol hína. 10 A vína budeš obetovať na liatu obeť pol hína. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 11 Tak sa učiní jednému volovi alebo jednému baranovi alebo drobnému dobytčaťu, uţ či bude z oviec a či z kôz. 12 Podľa počtu kusov, koľko ich budete obetovať, učiníte tak jednému kaţdému, podľa ich počtu. 13 Kaţdý zrodený doma učiní tak, tie veci, obetujúc ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, 14 Ak bude u vás pohostíniť pohostín alebo uţ ktokoľvek, kto bude medzi vami po vašich pokoleniach a učiní ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, jako to vy robíte, tak urobí aj on. 15 Čo do shromaţdenia, jedno a to isté ustanovenie bude vám i pohostínovi, ktorý by pohostínil medzi vami. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach, ako ste vy, tak bude aj pohostín pred Hospodinom. 16 Jeden zákon a jedno a to isté právo bude vám i pohostínovi, ktorý bude pohostíniť u vás. 17 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 18 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, do ktorej vás ja vovediem,

19 a budete uţ jesť z chleba zeme, budete obetovať obeť pozdvihnutia Hospodinovi, 20 prvotinu svojho cesta, koláč budete obetovať obeťou pozdvihnutia. Ako obeť pozdvihnutia z humna, tak ju budete pozdvihujúc obetovať. 21 Z prvotiny svojho cesta budete dávať Hospodinovi obeť pozdvihnutia po svojich pokoleniach. 22 A keby ste poblúdili a neučinili by ste všetkých tých prikázaní, ktoré hovoril Hospodin Mojţišovi, 23 všetkého toho, čo vám prikázal Hospodin skrze Mojţiša, od toho dňa, v ktorý to prikázal Hospodin, i potom, po vašich pokoleniach, 24 a bude, ak by bolo vykonané tak, ţe by to bolo skryté pred očami obce, z poblúdenia, vtedy obetovať budú, celá obec, junca, z hoviad, a to jedného zápalnou obeťou na upokojujúcu vôňu Hospodinovi a jej obilnú obeť a jej liatu obeť podľa ustanoveného poriadku, a jedného kozla, z kôz, obeťou za hriech. 25 Tak prikryje kňaz hriech na celej obci synov Izraelových, a odpustí sa im, lebo to bolo poblúdenie. A tedy oni donesú svoj obetný dar, ohňovú obeť Hospodinovi, a svoju obeť za hriech pred Hospodina za svoje poblúdenie, 26 a odpustí sa celej obci synov Izraelových i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi nimi. Lebo je to pre všetok ľud za poblúdenie. 27 A keby zhrešila jednotlivá duša z poblúdenia, vtedy bude obetovať ročnú kozu obeťou za hriech. 28 A kňaz pokryje hriech na poblúdivšej duši, keď zhrešila z poblúdenia, pred Hospodinom; pokryť má na ňom hriech, a odpustí sa mu. 29 A či uţ zrodený doma, niekto medzi synmi Izraelovými, a či pohostín, ktorý pohostíni medzi nimi, jeden a ten istý zákon budete mať pre toho, kto bude obetovať za poblúdenie. 30 Ale duša, ktorá by povýšenou rukou vykonala zlé, zo spupnosti, uţ či niekto z tých, ktorí sú zrodení doma a či niekto z pohostínov, taký človek hrubo urazil Hospodina, a tedy tá duša bude vyťatá zprostred svojho ľudu, 31 lebo pohŕdnul slovom Hospodinovým a zrušil jeho prikázanie; cele iste bude tá duša vyťatá; jej neprávosť zostane na nej. 32 A stalo sa, keď boli synovia Izraelovi na púšti, ţe našli muţa, ktorý sbieral drevo v sobotný deň. 33 A tí, ktorí ho našli sbierať drevo, priviedli ho k Mojţišovi a k Áronovi a k celej obci. 34 A dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, čo sa mu má učiniť. 35 A Hospodin riekol Mojţišovi: Ten človek zomrie! Celá obec ho ukameňuje vonku za táborom. 36 Vtedy ho vyviedli, celá obec, von za tábor a ukameňovali ho, aj zomrel, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 37 A Hospodin povedal Mojţišovi a riekol: 38 Hovor synom Izraelovým a povieš im, aby si robili kytky na okraje svojich rúch po všetkých svojich pokoleniach a dajú na kytku okraja svojho rúcha hyacintovomodrý motúzok. 39 A bude vám za kytku na pamäť, aby ste, keď ho uvidíte, rozpamätali sa na všetky prikázania Hospodinove, aby ste ich činili a nechodili za svojím srdcom ani za svojimi očima, za čím vy odchádzajúc smilníte. 40 Ale aby ste pamätali na všetky moje prikázania a činili ich a aby ste tak boli svätí svojmu Bohu. 41 Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja Hospodin, váš Bôh.

Numeri 16

1 A Kórach, syn Jishára, syna Keháta, syna Léviho, pojal so sebou muţov i Dátan a Abíram, synovia Eliábovi, jako aj Ón, syn Peletov, synovia Rúbenovi, 2 a postavili sa pred Mojţiša a iných muţov zo synov Izraelových dvesto päťdesiat, knieţatá obce, ktorí bývali volávaní do rady shromaţdenia, muţovia mena.

3 A shromaţdili sa na Mojţiša a na Árona a povedali im: Nech vám je uţ dosť, lebo veď celá obec, všetci sú svätí, a Hospodin je medzi nimi. Prečo sa tedy pozdvihujete nad shromaţdením Hospodinovým? 4 Keď to počul Mojţiš, padol na svoju tvár 5 a hovoril Kórachovi i celej jeho obci a riekol: Ráno oznámi Hospodin, kto je jeho, a kto je svätý, a tomu dá, aby sa priblíţil k nemu, a tedy tomu, koho si vyvolí, rozkáţe pristúpiť k sebe. 6 Spravte toto: vezmite si kadidlá, Kórach, i celá jeho obec. 7 A dajte do nich ohňa a poloţte na ne kadiva pred Hospodinom, zajtra. A stane sa, ţe muţ, ktorého vyvolí Hospodin, ten bude svätý. Dosť vám je uţ, synovia Léviho. 8 A Mojţiš povedal Kórachovi: Noţe počujte, synovia Léviho! 9 Či vám je to ešte málo, ţe vás oddelil Bôh Izraelov od celej obce Izraelovej, aby vám dal to, aby ste sa blíţili k nemu, aby ste konali sluţbu príbytku Hospodinovho a aby ste stáli pred obcou a slúţili im? 10 A dal ti to, aby si sa priblíţil ty a všetci tvoji bratia, synovia Léviho, s tebou, a hľadáte ešte i kňazstvo? 11 Preto teraz uvidíte, čo bude, ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa sišli na Hospodina. A ktoţe je Áron, ţe repcete proti nemu? 12 A Mojţiš poslal zavolať Dátana a Abírama, synov Eliábových. Ale oni povedali: Nepojdeme hore. 13 Či ti je to ešte málo, ţe si nás vyviedol sem hore zo zeme, ktorá tečie mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Lebo chceš ešte i jako knieţa panovať nad nami? 14 K tomu si nás ani nevoviedol do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, a pekne si nám dal dedičstvo, pole a vinice! Či chceš tým muţom vylúpiť oči? Nepojdeme hore. 15 Vtedy sa veľmi rozhneval Mojţiš a povedal Hospodinovi: Nepozri na ich obilnú obeť! Nevzal som od nich ani len jedného osla ani som nikomu z nich neurobil ničoho zlého. 16 A Mojţiš povedal Kórachovi: Ty i celá tvoja obec buďte pred Hospodinom, ty a oni aj Áron, zajtra. 17 A vezmite kaţdý svoje kadidlo, dajte na ne kadiva a donesiete pred Hospodina kaţdý svoje kadidlo, dvesto päťdesiat kadidiel, aj ty aj Áron, kaţdý svoje kadidlo. 18 Vtedy vzali kaţdý svoje kadidlo a dali na ne ohňa a poloţil na ne kadiva a stáli pri dveriach stánu shromaţdenia, i Mojţiš i Áron. 19 A Kórach bol shromaţdil na nich celú obec ku dveriam stánu shromaţdenia. A ukázala sa sláva Hospodinova, celej obci. 20 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 21 Oddeľte sa zprostred tejto obce a zahladím ich v okamţení. 22 Ale oni padli na svoju tvár a riekli: Ó, silný Boţe, Boţe duchov, kaţdého tela, či keď zhreší jediný človek, budeš sa preto hnevať na celú obec? 23 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 24 Hovor obci a povedz: Odstúpte naokolo od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama. 25 A Mojţiš vstal a išiel k Dátanovi a k Abíramovi, a išli za ním starší Izraelovi. 26 Potom hovoril obci a riekol: Odstúpte, prosím, od stánov týchto bezboţných muţov a nedotknite sa ničoho, čo je ich, aby ste neboli zachvátení so všetkými ich hriechami. 27 A odstúpili od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama, zo všetkých strán. A Dátan a Abíram vyjdúc stáli pri dveriach svojich stánov aj ich ţeny aj ich synovia aj ich drobné deti. 28 A Mojţiš povedal: Po tom poznáte, ţe ma poslal Hospodin, aby som činil všetky tieto skutky. Lebo ich nerobím z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu. 29 Ak títo zomrú, jako zomierajú všetci iní ľudia, alebo ak budú navštívení navštívením, akým bývajú navštívení všetci iní ľudia, vtedy ma neposlal Hospodin. 30 Ale ak stvorí Hospodin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem otvorí svoje ústa a pohltí ich aj všetko, čo je ich, a sostúpia ţiví do pekla, vtedy poznáte, ţe títo muţovia popudzovali Hospodina pohŕdajúc ním.

31 A stalo sa, keď dohovoril všetky tie slová, ţe sa rozstúpila zem, ktorá bola pod nimi, 32 a zem otvorila svoje ústa a pohltila ich aj ich domy i všetkých ľudí, ktorých mal Kórach, i celý ich majetok. 33 Tak sostúpili oni aj so všetkým, čo bolo ich, ţiví do pekla, a zem ich prikryla, a zahynuli zprostred shromaţdenia. 34 A všetok Izrael, všetci, ktorí boli vôkol nich, utekali na ich krik, lebo vraveli: Aby i nás nepohltila zem! 35 A oheň vyšiel od Hospodina a strávil tých dvesto päťdesiat muţov, ktorí obetovali to kadivo. 36 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 37 Povedz Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, aby posbieral tie kadidlá z toho pohoreniska, a oheň rozmec ta preč, lebo sú sväté, 38 totiţ kadidlá tých hriešnikov, ktorí hrešili proti svojim vlastným dušiam, a spravia z nich kuté tablice na okrytie oltára, lebo ich doniesli pred Hospodina, a preto sú sväté a budú na znamenie synom Izraelovým. 39 Vtedy pobral Eleazár, kňaz, medené kadidlá, ktoré doniesli tí, ktorí boli spálení, a rozkovali ich na plechy, určené na okrytie oltára, 40 a bolo to na pamiatku synom Izraelovým, aby sa nepriblíţil nikto cudzí, kto by nebol z rodu Áronovho, aby kadil kadivo pred Hospodinom, aby nebol spálený jako Kórach a jako jeho rota, tak ako mu hovoril Hospodin skrze Mojţiša. 41 No, potom druhého dňa reptala celá obec synov Izraelových na Mojţiša a na Árona a vraveli: Vy ste usmrtili ľud Hospodinov. 42 A stalo sa, keď sa shromaţdila obec na Mojţiša a na Árona a obrátili sa k stánu shromaţdenia, tu hľa, pokryl ho oblak, a ukázala sa sláva Hospodinova. 43 A Mojţiš a Áron prišli pred stán shromaţdenia. 44 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 45 Vyjdite zprostred tejto obce, a zahladím ich v okamihu. A padli obaja na svoju tvár. 46 Vtedy povedal Mojţiš Áronovi: Vezmi kadidlo, daj naň ohňa s oltára, poloţ kadiva a idi rýchle k obci a pokry na nich hriech, lebo vyšiel prudký hnev od tvári Hospodinovej, začala rana. 47 Tu vzal Áron, ako hovoril Mojţiš, a beţal doprostred shromaţdenia, a hľa, rana uţ bola začala v ľude, a tedy dajúc kadiva pokryl na ľude hriech. 48 A stál medzi mŕtvymi a medzi ţivými, a rana bola zastavená. 49 A tých, ktorí pomreli ranou, bolo štrnásť tisíc sedemsto krome tých, ktorí zomreli pre Kóracha. 50 Potom sa navrátil Áron k Mojţišovi ku dveriam stánu shromaţdenia, a rana bola zastavená.

Numeri 17

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a vezmi od nich po jednej palici na kaţdý dom otca, od všetkých ich knieţat, podľa domu ich otcov, dvanásť palíc. Kaţdého meno napíšeš na jeho palicu. 3 A meno Áronovo napíšeš na palicu Léviho, lebo vše jedna palica bude za hlavu domu ich otcov. 4 Sloţíš ich v stáne shromaţdenia pred svedoctvom, kam prichádzavam k vám. 5 A stane sa, ţe toho muţa, ktorého si vyvolím, toho palica zakvitne, a tak upokojím a shodím so seba reptania synov Izraelových, ktorými repcú proti vám. 6 Tak hovoril Mojţiš synom Izraelovým, a dali k nemu všetky ich knieţatá svoje palice, vše za jedno knieţa jedna palica, podľa domu svojich otcov, dvanásť palíc, a palica Áronova bola medzi ich palicami. 7 A Mojţiš sloţil palice pred Hospodinom v stáne svedoctva.

8 A stalo sa na druhý deň, ţe Mojţiš vošiel do stánu svedoctva, a hľa, palica Áronova vzpučala, za dom Léviho, a vydajúc puky zakvitla a vydala zrelé mandle. 9 A Mojţiš vyniesol všetky palice zpred Hospodina ku všetkým synom Izraelovým. A videli a vzali kaţdý svoju palicu. 10 Potom riekol Hospodin Mojţišovi: Vráť palicu Áronovu pred svedoctvo, aby sa opatrovala na znamenie pre synov vzbúry, a učiníš koniec ich reptaniu proti mne, aby nepomreli. 11 A Mojţiš učinil tak, ako mu prikázal Hospodin, tak učinil. 12 A synovia Izraelovi vraveli Mojţišovi: Hľa, mrieme, hynieme, všetci hynieme. 13 Kaţdý, kto sa priblíţi, kto sa priblíţi príbytku Hospodinovmu, zomrie. Či len všetci, aţ do posledného pomrieme?

Numeri 18

1 A Hospodin riekol Áronovi: Ty a tvoji synovia i dom tvojho otca s tebou ponesiete neprávosť svätyne, a ty a tvoji synovia s tebou ponesiete neprávosť svojho kňazstva. 2 Daj, aby sa blíţili s tebou i tvoji bratia, pokolenie Léviho, rod tvojho otca, a pripoja sa k tebe a budú ti posluhovať. A ty a tvoji synovia s tebou budete slúţiť pred stánom svedoctva. 3 A budú zachovávať tvoje rozkazy a povinnosti dotyčne celého stánu, ale k nádobám svätyne a k oltáru sa nepriblíţia, aby nezomreli aj oni aj vy. 4 A tedy pripoja sa k tebe a budú stráţiť stráţ stánu shromaţdenia a konať povinnosti čo do všetkej sluţby stánu, ale cudzí sa nepriblíţi k vám. 5 Budete stráţiť stráţ svätyne jako i stráţ oltára, aby nebolo viacej prchlivosti na synov Izraelových. 6 A hľa, ja som vzal vašich bratov, Levitov, zpomedzi synov Izraelových, a daní sú vám za dar pre Hospodina, aby konali sluţbu stánu shromaţdenia. 7 A ty a tvoji synovia s tebou budete ostríhať svoje kňazstvo čo do kaţdej veci, týkajúcej sa oltára, a toho, čo je vnútri za oponou, a tak budete konať sluţbu. Vaše kňazstvo som vám dal ako sluţbu daru. A cudzí, kto by sa priblíţil, zomrie. 8 Hospodin hovoril Áronovi: A ja, hľa, som ti dal, aby si ostríhal moje obeti pozdvihnutia. Všetky posviatne veci od synov Izraelových som dal tebe na pomazanie a tvojim synom večným ustanovením. 9 To bude tvoje zo svätosvätých vecí, z ohňa: Kaţdý ich obetný dar, kaţdá ich obilná obeť i kaţdá ich obeť za hriech i kaţdá ich obeť za previnenie, ktorú dajú plácou mne, svätosvätým to bude tebe a tvojim synom; 10 na svätosvätom mieste to budeš jesť; kaţdý, kto je muţského pohlavia, to bude jesť; svätým bude tebe. 11 To tedy bude tvoje; obeť pozdvihnutia ich daru; aj čo do všetkých obetí povznášania od synov Izraelových, tebe som ich dal, tvojim synom a tvojim dcéram s tebou večným ustanovením. Kaţdý čistý v tvojom dome to bude jesť. 12 Všetko najlepšie z oleja a všetko najlepšie z vínnej šťavy a z obilia, ich prvotinu, ktorú dajú Hospodinovi, to všetko som dal tebe. 13 Prvé z úrod všetkého, čo sa urodí ich zemi, čo donesú Hospodinovi, bude tvoje; kaţdý čistý v tvojom dome to bude jesť. 14 Všetko zarieknuté v Izraelovi tieţ bude tvoje. 15 Všetko, čo otvára ţivot akéhokoľvek tela, čo obetujú Hospodinovi, uţ či z ľudí a či z hoviad, bude tvoje, len ţe istotne vykúpiš prvorodené z ľudí jako i prvorodené z nečistých hoviad tieţ vykúpiš. 16 A tie, ktoré majú byť z toho vykúpené, vykúpiš, keď budú mať jeden mesiac, v tvojej cene, piatimi šeklami striebra v šekle svätyne, ktorý váţi dvadsať gér. 17 Len prvorodeného z volov alebo prvorodeného z oviec alebo prvorodeného z kôz nevykúpiš. Tie sú sväté; ich krv vykropíš na oltár a ich tuk vykadíš, a bude to ohňovou obeťou na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 18 A ich mäso bude tebe, jako hruď obeti povznášania, tak i pravé plece bude tebe.

19 Všetky obeti pozdvihnutia posviatnych vecí, ktoré budú obetovať synovia Izraelovi Hospodinovi, dal som tebe a tvojim synom i tvojim dcéram s tebou večným ustanovením. Je to večná smluva soli pred Hospodinom tebe i tvojmu semenu s tebou. 20 A Hospodin riekol Áronovi: V ich zemi nedostaneš dedičstva ani nebudeš mať medzi nimi dielu. Ja som tvojím dielom a tvojím dedičstvom medzi synmi Izraelovými. 21 A synom Léviho, hľa, dal som všetky desiatky v Izraelovi za dedičstvo, za ich sluţbu, ktorú konajú, za sluţbu stánu shromaţdenia. 22 Nepriblíţia sa uţ viacej synovia Izraelovi stánu shromaţdenia, aby neniesli hriechu a aby nezomreli. 23 A tedy len sám Lévi bude konať sluţbu stánu shromaţdenia, a oni ponesú svoju neprávosť. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach, a medzi synmi Izraelovými nedostanú dedičstva, 24 lebo desiatok synov Izraelových, ktorý budú obetovať Hospodinovi obeťou pozdvihnutia, som dal Levitom za dedičstvo. Preto som im povedal, ţe medzi synmi Izraelovými nedostanú dedičstva. 25 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 26 Budeš hovoriť Levitom a povieš im: Keď dostanete od synov Izraelových desiatok, ktorý som vám dal od nich za vaše dedičstvo, obetovať budete z neho obeť pozdvihnutia Hospodinovu, desiatok z desiatku. 27 A vaša obeť pozdvihnutia sa vám bude počítať ako obilie z humna a jako náplň z preša. 28 Tak budete aj vy obetovať obeť pozdvihnutia Hospodinovu zo všetkých svojich desiatkov, ktoré dostanete od synov Izraelových, a dáte z toho obeť pozdvihnutia Hospodinovu Áronovi, kňazovi. 29 Zo všetkých svojich darov budete obetovať kaţdú obeť pozdvihnutia Hospodinovu, zo všetkého jeho najlepšieho, jeho posviatny diel z toho. 30 A povieš im: Keď budete obetovať v obeť pozdvihnutia to najlepšie z toho, bude sa to počítať Levitom ako úroda humna a jako úroda preša. 31 Budete to jesť na ktoromkoľvek mieste, vy i váš dom, lebo je to vaša mzda za vašu sluţbu v stáne shromaţdenia. 32 A neponesiete pre to hriechu, keď ináče budete obetovať obeťou pozdvihnutia to, čo je najlepšie z toho, a nepoškvrníte posviatnych vecí od synov Izraelových a nezomriete.

Numeri 19

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a Áronovi a riekol: 2 Toto je ustanovenie zákona, ktoré prikázal Hospodin povediac: Hovor synom Izraelovým, aby vzali a doviedli k tebe červenú jalovicu bez vady, na ktorej niet poškvrny, na ktorú ešte nebolo poloţené jarmo. 3 A dáte ju Eleazárovi, kňazovi, ktorý ju vyvedie von za tábor, a tam ju zabijú pred jeho tvárou. 4 A Eleazár, kňaz, vezme z jej krvi svojím prstom a pokropí jej krvou smerom ku stánu shromaţdenia sedemkrát. 5 A jalovicu spália pred jeho očima; jej koţu i jej mäso i jej krv i s jej lajnom spália. 6 Potom vezme kňaz cedrové drevo, yzop a červec, dvakrát farbený, a hodí to doprostred ohňa, v ktorom bude horieť jalovica. 7 A kňaz operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora, a kňaz bude nečistý aţ do večera. 8 I ten, kto ju spálil, vyperie svoje rúcho vo vode a umyje svoje telo vodou a bude nečistý aţ do večera. 9 A čistý človek soberie popol z jalovice a sloţí ho vonku za táborom na čistom mieste, a bude pre obec synov Izraelových, aby ho opatrovali k vode oddelenia, na kropenie; je to obeť za hriech. 10 A ten, kto sobral popol z jalovice, operie svoje rúcho a bude nečistý aţ do večera. A bude to pre synov Izraelových ako i pre pohostína, ktorý bude pohostíniť medzi nimi, večným ustanovením. 11 A ten, kto by sa dotkol mŕtveho, nech by to bola bývala jakákoľvek duša človeka, bude nečistý sedem dní.

12 Ten sa tým bude očisťovať od hriechu tretieho dňa a siedmeho dňa bude čistý. Ale ak by sa neočistil tretieho dňa od hriechu, nebude čistý siedmeho dňa. 13 Ktokoľvek by sa dotkol mŕtveho, duše človeka, ktorý zomrel, a neočistil by sa od hriechu, poškvrnil príbytok Hospodin; tá duša bude vyťatá z Izraela, lebo voda oddelenia nebola nakropená na neho; nečistý bude, jeho nečistota bude vţdy na ňom. 14 Toto je zákon o tom, keby človek zomrel v stáne: Kaţdý, kto vojde do takého stánu, jako i kaţdý, kto vtedy bol v tom stáne, bude nečistý sedem dní. 15 I kaţdá nádoba odkrytá, na ktorej nie je priviazanej pokrývky, bude nečistá. 16 A tak i kaţdý, kto by sa dotkol na poli zabitého mečom alebo mŕtveho vôbec alebo kosti človeka alebo hrobu, bude nečistý sedem dní. 17 Pre takého nečistého vezmú z prachu spáleného obeti za hriech a nalejú naň ţivej vody do nádoby. 18 A čistý človek vezme yzop, zamočí ho do vody a pokropí stán a všetky nádoby i všetky duše, ktoré boly tam, a tak i toho, kto sa dotknul kosti alebo zabitého alebo iného mŕtveho alebo hrobu. 19 Čistý pokropí nečistého tretieho dňa a siedmeho dňa a tak ho očistí od hriechu siedmeho dňa. Potom operie svoje rúcho, umyje sa vodou a večer bude čistý. 20 Ale človek, ktorý by bol nečistý a neočistil by sa od hriechu, tá duša bude vyťatá zpomedzi shromaţdenia, lebo zanečistil svätyňu Hospodinovu, voda oddelenia nebola nakropená na neho, nečistý je. 21 Bude im to večným ustanovením. A ten, kto kropí vodou oddelenia, operie svoje rúcho. A ten, kto by sa dotknul vody oddelenia, bude nečistý aţ do večera. 22 A všetko, čohokoľvek by sa dotkol nečistý, bude nečisté. Ako aj duša, ktorá by sa toho dotkla, bude nečistá aţ do večera.

Numeri 20

1 A synovia Izraelovi prišli, celá obec, na púšť Tsin, prvého mesiaca. A ľud býval v Kádeši. A tam zomrela Mária a tam bola i pochovaná. 2 A obec nemala vody, a preto sa shromaţdili na Mojţiša a na Árona. 3 A ľud sa dohadoval s Mojţišom, a vraveli: Ach, keby sme len boli zomreli vtedy, keď zomreli naši bratia pred Hospodinom! 4 Prečo ste doviedli shromaţdenie Hospodinovo na túto púšť? Aby sme tu pomreli i my i náš dobytok? 5 A prečo ste nás vyviedli hore z Egypta, aby ste nás doviedli na toto zlé miesto? Nie je to miesto vhodné pre semä ani pre fík ani pre vinič ani pre granátovú jabloň, a niet ani vody na pitie. 6 Potom prišiel Mojţiš a Áron zpred schôdze ľudu ku dveriam stánu shromaţdenia, a tam padli na svoju tvár, a ukázala sa im sláva Hospodinova. 7 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 8 Vezmi palicu a shromaţdi obec, ty aj Áron, tvoj brat, a budete hovoriť skale pred ich očami, a skala vydá svoju vodu. A vyvedieš im vodu zo skaly a napojíš obec aj ich dobytok. 9 Vtedy vzal Mojţiš palicu zpred tvári Hospodinovej, tak ako mu prikázal. 10 A Mojţiš a Áron shromaţdili shromaţdenie pred skalu, a povedal im: Noţe vy buriči, počujte! Či vám azda z tejto skaly vyvedieme vodu? 11 A Mojţiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok. 12 Potom riekol Hospodin Mojţišovi a Áronovi: Preto, ţe ste mi neverili, aby ste ma boli posvätili pred očami synov Izraelových, preto nevovediete tohoto shromaţdenia do zeme, ktorú som im dal. 13 To sú tie vody sváru, o ktoré sa svárili synovia Izraelovi s Hospodinom, a bol posvätený v nich.

14 A Mojţiš poslal poslov z Kádeša ku kráľovi Edoma so slovom: Takto hovorí tvoj brat Izrael: Ty vieš o všetkých ťaţkostiach, ktoré prišly na nás, 15 ţe naši otcovia sostúpili do Egypta, a bývali sme v Egypte dlhý čas. A Egypťania nám robili zle i našim otcom. 16 Preto sme kričali k Hospodinovi, a počul náš hlas a pošlúc anjela vyviedol nás z Egypta, a hľa, sme tu v Kádeši, v meste na konci tvojej hranice. 17 Nech, prosím, prejdeme cez tvoju zem. Nepojdeme poľom ani vinicou ani nebudeme piť vody z ničej studne-cisterny; kráľovou cestou pojdeme, neuhneme sa ani napravo ani naľavo, dokiaľ neprejdeme tvojho územia. 18 Ale Edom mu odpovedal: Nepojdeš cezo mňa, aby som nevyšiel proti tebe s mečom. 19 A synovia Izraelovi mu riekli: Hradskou pojdeme hore, a keď sa napijeme tvojej vody, ja i môj dobytok, zaplatím ju; len nech, čo uţ ináče bude jakokoľvek, prejdem peši. 20 A riekol: Neprejdeš. A Edom vyšiel proti nemu s veľkým mnoţstvom ľudu a so silnou rukou. 21 Keď tedy odoprel Edom a nedal Izraelovi, aby prešiel jeho územím, uhnul sa Izrael od neho. 22 Potom sa rušali synovia Izraelovi, celá obec, z Kádeša a prišli k vrchu Hor. 23 A Hospodin riekol Mojţišovi a Áronovi na vrchu Hore pri hranici zeme Edomovej povediac: 24 Áron bude pripojený k svojmu ľudu, lebo nevojde do zeme, ktorú som dal synom Izraelovým, pretoţe ste sa boli sprotivili môjmu rozkazu pri vodách sváru. 25 Pojmi Árona i Eleazára, jeho syna, a vyveď ich na vrch Hor. 26 A vyzleč Árona z jeho rúcha a oblečieš do neho Eleazára, jeho syna. A Áron bude pripojený k svojmu ľudu a zomrie tam. 27 A Mojţiš učinil tak, ako prikázal Hospodin, a vyšli na vrch Hor pred očami celej obce. 28 A Mojţiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol do neho Eleazára, jeho syna. A Áron zomrel tam na temene vrchu. A Mojţiš a Eleazár sostúpili s vrchu. 29 Keď potom videla celá obec, ţe Áron zomrel, oplakávali ho tridsať dní, celý dom Izraelov.

Numeri 21

1 A keď počul Kananej, kráľ Arádu, ktorý býval na juhu, ţe prišiel Izrael cestou vyzvedačov, bojoval proti Izraelovi a zajal niektorých z neho do zajatia. 2 Vtedy sľúbil Izrael Hospodinovi sľub a povedal: Ak naozaj vydáš tento ľud do mojej ruky, podvrátim ich mestá tak, ţe ich zarieknem na úplnú záhubu. 3 A Hospodin uslyšal hlas Izraelov a vydal Kananeja, a tak ich pobil, zarieknutých na záhubu, aj ich mestá podvrátil. A nazvali meno toho miesta Chorma <Chorma = Zarieknuté na úplnú záhubu>. 4 Potom sa rušali od vrchu Hora cestou k Červenému moru, aby obišli zem Edomovu, a ľud ustával v duši na ceste. 5 A ľud vravel proti Bohu a proti Mojţišovi: Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta? Aby sme pomreli tu na púšti? Lebo niet ani chleba ani vody. A naša duša si uţ zošklivila ten ničomný chlieb. 6 A Hospodin poslal na ľud jedovatých hadov ohnivých, ktorí štípali ľud, takţe zomrelo mnoţstvo ľudu z Izraela. 7 Preto prišiel ľud k Mojţišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojţiš sa modlil za ľud. 8 A Hospodin riekol Mojţišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, ţe kaţdý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude ţiť. 9 Vtedy spravil Mojţiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, ţe keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, ţil. 10 Potom sa zase rušali synovia Izraelovi a rozloţili sa táborom v Obóte.

11 Keď odišli z Obóta, rozloţili sa táborom na vŕškoch Abárima, na púšti, ktorá je naproti Moábovi od východu slnca. 12 Odtiaľ sa rušali a rozloţili sa táborom v doline Zárede. 13 Zase sa rušali a rozloţili sa táborom na druhej strane potoka Arnona, ktorý je na púšti a vychádza od hranice Amoreja, lebo Arnon je hranicou Moába, medzi Moábom a medzi Amorejom. 14 Preto sa hovorí v knihe bojov Hospodinových: Vahéb zaujal víchricou i údolia potoka Arnona 15 jako i tok potokov, ktorý sa kloní k sídlu Ára, a opiera sa o hranicu Moábovu. 16 A odtiaľ odišli do Béri. To je tá Bér <Bér = Studňa>, o ktorej povedal Hospodin Mojţišovi: Sober ľud, a dám im vody. 17 Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vystúp, studňo! Spievajte o nej! 18 Studňa, ktorú kopaly knieţatá, vyvrtali ju prední z ľudu, berlou, svojimi palicami! A z púšte prešli do Mattana, 19 a z Mattana do Nachaliela, a z Nachaliela do Bámot, 20 z Bámot do údolia, ktoré je na moábskom poli, aţ k temenu vrchu Pizga, ktorý hľadí na šírinu púšte. 21 A Izrael poslal poslov k Síchonovi, amorejskému kráľovi, a povedal: 22 Dovoľ, prosím, aby som prešiel cez tvoju zem. Neuhneme sa na pole ani do vinice, nebudeme piť vody zo studne, pojdeme cestou kráľovou, dokiaľ neprejdeme tvojho územia. 23 Ale Síchon nedal Izraelovi, aby prešiel cez jeho územie, leţ soberúc Síchon všetok svoj ľud vyšiel oproti Izraelovi na púšť a prijdúc do Johsy bojoval proti Izraelovi. 24 A Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal dedične jeho zem od Arnona aţ po Jabbok, aţ po zem synov Ammonových. Lebo hranica synov Ammonových bola pevná. 25 A Izrael vzal všetky tie mestá a tak býval Izrael vo všetkých mestách Amoreja, v Chešbone a vo všetkých jeho dcéromestách. 26 Lebo Chešbon bolo mesto Síchona, amorejského kráľa, ktorý bojoval proti drievnejšiemu kráľovi moábskemu, a vzal celú jeho zem z jeho ruky aţ po Arnon. 27 Preto povedali básnici, ktorí hovorili v prísloví: Poďte do Chešbona, nech sa vybuduje a nech sa pevne postaví mesto Síchonovo! 28 Lebo oheň vyšiel z Chešbona a plameň z mesta Síchonovho a strávil Ár Moábovo, pánov výšin Arnona. 29 Beda tebe, Moábe! Zahynul si, ľude Chámošov! Dal svojich synov za ubehlíkov a svoje dcéry do zajatia, amorejskému kráľovi Síchonovi. 30 Strieľali sme do nich. Zahynul Chešbon aţ po Díbon, a spustošili sme všetko aţ po Nófach, ktoré sahá aţ po Médebu. 31 A tak býval Izrael v zemi Amoreja. 32 Potom poslal Mojţiš vyzvedieť Jazer, a vzali jeho dcéro-mestá. A vyhnal Amoreja, ktorý bol tam. 33 A obrátiac sa išli hore cestou do Bázana. A vyšiel Óg, kráľ Bázana, proti nim, on i všetok jeho ľud, do boja v Edrei. 34 A Hospodin riekol Mojţišovi: Neboj sa ho, lebo som ho dal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem, a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone. 35 A porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud, takţe mu nezostal nikto ţivý, a zaujali jeho zem dedične.

Numeri 22

1 A synovia Izraelovi sa rušali a rozloţili sa táborom v Arbót-moábe, na druhej strane Jordána, naproti Jerichu. 2 A Balák, syn Cipporov, videl všetko, čo učinil Izrael Amorejovi. 3 Preto sa veľmi bál Moáb izraelského ľudu, lebo ho bolo mnoho, a preto sa hrozil Moáb synov Izraelových.

4 A Moáb povedal starším Madiana: Teraz poţerie toto shromaţdenie všetko, čo je vôkol nás, tak ako čo vôl poţerie trávu na poli. A Balák, syn Cipporov, bol toho času kráľom nad Moábom. 5 Ten poslal poslov k Balámovi, synovi Beorovmu, do mesta Petora, ktoré je pri rieke v zemi synov jeho ľudu, zavolať ho povediac: Hľa, nejaký ľud vyšiel z Egypta a hľa, pokryl povrch zeme a usadil sa naproti mne. 6 Preto teraz, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud, lebo je mocnejší odo mňa. Snáď ho tak zmôţem; uderíme naň, a vyţeniem ho zo zeme; lebo viem, ţe ten, koho ty poţehnáš, je poţehnaný, a komu zazlorečíš, bude zlorečený. 7 A tak išli starší Moábovi a starší Madianovi nesúc veštné vo svojej ruke. A keď prišli k Balámovi, hovorili mu slová Balákove. 8 A on im povedal: Prenocujte tu tejto noci, a dám vám odpoveď podľa toho, čo mi bude hovoriť Hospodin. A tedy zostaly moábske knieţatá u Baláma. 9 A Bôh prišiel k Balámovi a riekol: Kto sú to títo muţovia tu u teba? 10 A Balám povedal Bohu: Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, poslal ku mne s odkazom: 11 Hľa, toď ľud, ktorý ide z Egypta a pokryl povrch zeme! Poď teraz, prekľaj mi ho, snáď budem tak môcť bojovať proti nemu a zaţeniem ho. 12 Ale Bôh riekol Balámovi: Nepojdeš s nimi! Nebudeš zlorečiť tomu ľudu, lebo je poţehnaný. 13 Potom vstal Balám ráno a povedal knieţatám Balákovým: Iďte do svojej zeme, lebo mi nechce dať Hospodin, aby som išiel s vami. 14 A moábske knieţatá vstaly a prišly k Balákovi a riekly: Nechcel ísť s nami Balám. 15 Vtedy znova poslal Balák knieţatá, viaceré a slávnejšie ako tamtie. 16 A keď prišli k Balámovi, povedaly mu: Takto hovorí Balák, syn Cipporov: Nedaj sa, prosím, ničomu zdrţať prijsť ku mne! 17 Lebo istotne ťa budem veľmi ctiť, a všetko, čo mi povieš, učiním. A tedy, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud! 18 Na to odpovedal Balám a riekol sluţobníkom Balákovým: Ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, aby som učinil proti nemu uţ či malé a či veľké. 19 Ale však teraz zostaňte, prosím, aj vy tu tejto noci, aby som zvedel, čo bude ďalej hovoriť so mnou Hospodin. 20 A Bôh prišiel k Balámovi vnoci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí muţovia, vstaň, iď s nimi. Ale budeš robiť len to, čo ti ja budem hovoriť. 21 A tak vstal Balám ráno, osedlal svoju oslicu a išiel s knieţatami Moábovými. 22 Ale hnev Boţí sa rozpálil preto, ţe išiel. A anjel Hospodinov sa postavil do cestu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej oslici, a jeho dvaja sluţobníci s ním. 23 A keď videla oslica anjela Hospodinovho stáť na ceste, a ţe má svoj meč vytasený vo svojej ruke, oslica sa uhla z cesty a išla poľom. A Balám bil oslicu, aby ju uhnul na cestu. 24 Potom zastál anjel Hospodinov na úzkej ceste viníc, kde bol múr z jednej i z druhej strany. 25 A oslica vidiac anjela Hospodinovho pritisla sa ku stene a pritisla nohu Balámovi ku stene. Preto ju zase bil. 26 A anjel Hospodinov išiel opät ďalej a zastál na takom úzkom mieste, na ktorom nebolo cesty uhnúť napravo alebo naľavo. 27 A keď videla oslica anjela Hospodinovho, poloţila sa pod Balámom na zem. Preto sa rozhneval Balám a bil oslicu palicou. 28 Vtedy otvoril Hospodin ústa oslice, a riekla Balámovi: Čo som ti urobila, ţe ma biješ toto uţ po tretí raz? 29 A Balám povedal oslici: Lebo si robíš zo mňa blázna. Oj, aby som mal meč vo svojej ruke, je isté, ţe by som ťa teraz zabil. 30 Na to riekla oslica Balámovi: Či nie som ja tvoja oslica, na ktorej si jazdieval celý svoj ţivot aţ do tohoto dňa? A či som azda mala voľakedy obyčaj robiť ti tak? A povedal: Nie.

31 Tu odkryl Hospodin oči Balámove, a videl anjela Hospodinovho stáť na ceste, ktorý mal svoj meč vytasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu padnúc na svoju tvár. 32 A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo si bil svoju oslicu toto uţ po tretí raz? Hľa, ja som vyšiel protiviť sa ti, lebo táto cesta je zhubná predo mnou. 33 Keď ma videla oslica, vyhla sa mi toto uţ po tretí raz. A nech sa mi nevyhne, je isté, ţe by som i ja teba bol teraz zabil a ju by som bol nechal ţivú. 34 Vtedy povedal Balám anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, ţe ty stojíš naproti mne na ceste, a tak teraz, ak je to zlé v tvojich očiach, vrátim sa domov. 35 Ale anjel Hospodinov riekol Balámovi: Iď s tými muţmi! Avšak jedine to slovo, ktoré ti budem hovoriť, to budeš hovoriť. A tak išiel Balám s knieţatami Balákovými. 36 Keď počul Balák, ţe ide Balám, vyšiel mu naproti do mesta Moábovho, ktoré je na hranici Arnona, ktorý je na konci územia. 37 A Balák povedal Balámovi: Či som neposlal naozaj k tebe, aby ťa zavolali? Prečo si hneď neprišiel ku mne? Či azda preto, ţe by som ťa nemohol náleţite uctiť? 38 No, Balám povedal Balákovi: Hľa, prišiel som k tebe. Ale i teraz, či azda budem môcť hovoriť niečo sám od seba? Slovo, ktoré Bôh vloţí do mojich úst, to budem hovoriť. 39 A tak išiel Balám s Balákom, a prišli do Kirjat-chucót. 40 A Balák obetujúc nabil volov a drobného dobytka a poslal Balámovi a knieţatám, ktoré boly s ním. 41 A stalo sa druhého dňa ráno, ţe Balák pojal Baláma a vyviedol ho na výšiny Bála, odkiaľ videl koniec izraelského ľudu.

Numeri 23

1 A Balám povedal Balákovi: Postav mi tu sedem oltárov a prihotov mi tu sedem juncov a sedem baranov. 2 A Balák urobil tak, ako hovoril Balám. Potom obetoval Balák a Balám junca a barana na kaţdom oltári. 3 Potom povedal Balám Balákovi: Stoj tu pri svojej zápalnej obeti, a ja pojdem, snáď mi prijde Hospodin vústrety, a to, čo mi ukáţe, oznámim ti. A odišiel na vysoké miesto holé. 4 A Bôh sa stretol s Balámom, a riekol mu: Pripravil som tých sedem oltárov a obetoval som junca a barana na kaţdom oltári. 5 Tu vloţil Hospodin slovo do úst Balámových a riekol: Navráť sa k Balákovi a takto budeš hovoriť. 6 A navrátil sa k nemu, a hľa, stál pri svojej zápalnej obeti, on i všetky knieţatá Moábove. 7 Začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Hen od Arama doviedol ma Balák, kráľ Moába, od vrchov Východu. Poď vraj, prekľaj mi Jakoba a noţe poď, zabúr hnevom na Izraela! 8 Čoţe by som zlorečil tomu, komu nezlorečí silný Bôh?! A čo by som vylieval hnev na toho, na koho sa nehnevá Hospodin!? 9 Lebo ho vidím s vrchu skál a s vŕškov ho pozorujem. Hľa, je to ľud, ktorý bude bývať osobitne a nebude počítaný medzi iné národy. 10 Kto spočíta prach Jakobov? A kto počet štvrtého dielu Izraelovho?! Nech zomrie moja duša smrťou spravedlivých, a môj koniec nech je ako jeho! 11 Na to povedal Balák Balámovi: Čo si mi to urobil?! Pojal som ťa, aby si zlorečil mojim nepriateľom, a hľa, ty len ţehnáš a ţehnáš! 12 Odpovedal a riekol: Či azda nemám zachovať to, čo Hospodin vloţí do mojich úst, aby som to hovoril? 13 A Balák mu povedal: Poď, prosím, so mnou na iné miesto, odkiaľ ho tieţ uvidíš. Avšak uvidíš iba jeho koniec a neuvidíš ho celého a preklň mi ho odtiaľ!

14 A tak ho pojal na pole Cofim, na temeno vrchu Pizga a postaviac sedem oltárov obetoval junca a barana zápalnou obeťou na kaţdom oltári. 15 Potom povedal Balákovi: Stoj tu pri svojej zápalnej obeti, kým ja pojdem tamto v ústrety Hospodinovi. 16 A Hospodin sa stretol s Balámom a vloţil slovo do jeho úst a riekol: Navráť sa k Balákovi a takto budeš hovoriť. 17 Keď potom prišiel k nemu, hľa, stál pri svojej zápalnej obeti a knieţatá Moábove s ním. A Balák mu povedal: Čo hovoril Hospodin? 18 Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Povstaň, Baláku, a počuj! Pozoruj na mňa ušima, synu Cipporov! 19 Silný Bôh nie je človek, aby klamal, ani syn človeka, aby ľutoval. Či azda on povie a nevykoná? A keď hovoril, či neučiní tak, aby to stálo? 20 Hľa, prijal som rozkaz dobrorečiť, a keď on dobrorečil, ja toho neodvrátim. 21 Nebude hľadieť na neprávosť v Jakobovi ani neuvidí trápenia v Izraelovi, Hospodin, jeho Bôh, je s ním a radostné pokrikovanie kráľa v ňom. 22 Silný Bôh ich vyviedol z Egypta; vládu má, jako je vláda jednoroţca. 23 Lebo nie je kúzla proti Jakobovi ani čarov proti Izraelovi. V svojom čase bude sa hovoriť o Jakobovi a o Izraelovi: Čo všetko učinil silný Bôh! 24 Hľa, ľud, povstane jako ľvica a vzchopí sa jako mladý lev: neľahne, dokiaľ nebude ţrať koristi a nenapije sa krvi pobitých. 25 A Balák povedal Balámovi: Uţ mu viacej ani nezloreč ani mu viacej nedobroreč! 26 Na to odpovedal Balám a riekol Balákovi: Či som ti nehovoril, ţe všetko, čo bude hovoriť Hospodin, to učiním? 27 A Balák povedal Balámovi: Noţe poď prosím, zavediem ťa na iné miesto; snáď sa bude ľúbiť Bohu, aby si mi mu odtiaľ zlorečil. 28 A tak pojal Balák Baláma na temeno vrchu Peor, ktorý hľadí na šírinu púšte. 29 A Balám povedal Balákovi: Postav mi tu sedem oltárov a priprav mi tu sedem juncov a sedem baranov. 30 A Balák urobil tak, ako povedal Balám, a zase obetoval junca a barana na kaţdom oltári.

Numeri 24

1 Vtedy keď videl Balám, ţe sa to ľúbi Hospodinovi, aby dobrorečil Izraelovi, neišiel uţ hľadať čarov ako vše predtým, ale obrátil svoju tvár k púšti. 2 A keď pozdvihol Balám svoje oči, videl Izraela, ţe leţí podľa svojich pokolení, a prišiel na neho Duch Boţí. 3 Vtedy začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí jako výrok Boţí Balám, syn Beorov, a hovorí to muţ, ktorý má otvorené oko; 4 hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý vídava videnia Všemohúceho, ktorý keď aj upadne do spánku, má odkryté oči duše. 5 Oj, aké krásne sú tvoje stány, ó, Jakobe, tvoje príbytky, ó, Izraelu! 6 Tiahnu sa jako potočné doliny; sú jako zahrady popri rieke, jako stromy aloe, ktoré sadil Hospodin, ako cedry nad vodami! 7 Voda potečie z jeho vedier, a jeho semeno na mnohých vodách; jeho kráľ bude vyvýšený viacej neţ Agag a jeho kráľovstvo sa povznesie. 8 Silný Bôh ho vyviedol z Egypta; vládu má, jako je vláda jednoroţca. Poţerie národy, svojich protivníkov, a ich kosti rozdrví a poprebáda ich svojimi šípami.

9 Sklonil sa, leţí jako lev a jako ľvica; ktoţe ju soţenie, aby vstala?! Ten, kto ti bude ţehnať, bude poţehnaný; a kto by ti zlorečil, bude zlorečený! 10 Vtedy sa zapálil hnev Balákov na Baláma, a pľasknúc rukami riekol Balák Balámovi: Zlorečiť mojim nepriateľom som ťa povolal, a hľa, ty neprestajne dobrorečíš, toto uţ po tretí raz! 11 A tak teraz sa prac a utekaj na svoje miesto! Povedal som, ţe ťa budem veľmi ctiť, ale hľa, Hospodin nedal, aby sa ti dostalo cti. 12 Na to povedal Balám Balákovi? Či som azda nehovoril uţ aj tvojim poslom, ktorých si poslal ku mne, 13 ţe ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodinov a učiniť zo svojho srdca uţ či dobré či zlé? Povedal som, ţe čo mi bude hovoriť Hospodin, to budem hovoriť. 14 A teraz hľa, ja idem ku svojmu ľudu. Poď, dajúc radu oznámim ti, čo učiní tento ľud tvojmu ľudu v posledných dňoch. 15 Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí Balám, syn Beorov, a hovorí to muţ, ktorý má otvorené oko, 16 a hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý zná známosť Najvyššieho, vídava videnia Všemohúceho, ktorý, aj keď upadne do spánku, má odkryté oči duše. 17 Uvidím ho, ale nie teraz: pozorovať ho budem, ale nie z blízka. Hviezda vyjde z Jakoba, a povstane berla z Izraela, zbije kúty Moábove a rozdrtí všetkých synov hrmotu vojny. 18 Edom bude majetkom, i Seir bude majetkom, jeho nepriatelia. Ale Izrael dokáţe hrdinskú silu. 19 A bude panovať pošlý z Jakoba a zahubí ostatok z mesta. 20 Keď uvidel Amalecha, začal i tu slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Amalech je počiatkom a prvotinou národov, a jeho sledné bude to, ţe zahynie navţdy. 21 A vidiac Kénitu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Pevné je tvoje bydlisko, a tvoje hniezdo je poloţené na skalu! 22 Isteţe nebude Kain na spálenie. Dokedy? Assúr ťa zavedie do zajatia. 23 A ešte započal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Oj, beda, kto bude ţiť, keď to učiní silný Bôh? 24 Lode priplujú od brehov Kittím a zohnú Assúra, zohnú i Hébera; aj on zahynie navţdy. 25 Potom vstal Balám, išiel a navrátil sa na svoje miesto. Aj Balák išiel svojou cestou.

Numeri 25

1 A Izrael býval v Šittíme. Tu začal ľud smilniť odchádzajúc za dcérami Moábovými, 2 ktoré pozvaly ľud k obetiam svojich bohov. A ľud jedol, a klaňali sa ich bohom. 3 A Izrael sa spriahol s Bál-peorom. Vtedy sa roznietil hnev Hospodinov na Izraela. 4 A Hospodin riekol Mojţišovi: Pober všetkých pohlavárov ľudu a povešaj ich Hospodinovi pred slnkom, aby sa odvrátila páľa hnevu Hospodinovho od Izraela. 5 Vtedy riekol Mojţiš sudcom Izraelovým: Zabite kaţdý svojich muţov, ktorí sa spriahli s Bál-peorom. 6 A hľa, nejaký muţ zo synov Izraelových prišiel a doviedol k svojim bratom Madianku pred očima Mojţišovými a pred očami celej obce synov Izraelových, ktorí plakali pri dveriach stánu shromaţdenia. 7 Keď to videl Pinchas, syn Eleazára, syna Árona, kňaza, povstal zprostred obce a vzal kopiju do svojej ruky 8 a vošiel za izraelským muţom do stánu a prebodnul ich oboch, izraelského muţa i tú ţenu, vraziac kopiju do jej brucha, a tak bola rana zastavená a odvrátená od synov Izraelových. 9 A tých, ktorí zomreli tou ranou, bolo dvadsaťštyri tisíc. 10 Vtedy hovoril Hospodin Mojţišovi a riekol:

11 Pinchas, syn Eleazára, syna Árona, kňaza, odvrátil moju prchlivosť od synov Izraelových, keď sa rozhorlil mojou horlivosťou medzi nimi, aby som nezahladil docela synov Izraelových svojou horlivosťou. 12 Preto povedz: Hľa, dám mu svoju smluvu, smluvu pokoja. 13 A bude mať on i jeho semeno po ňom smluvu večného kňazstva, pretoţe horlil za svojho Boha a prikryl hriech na synoch Izraelových. 14 A meno izraelského muţa, toho zabitého, ktorý bol zabitý s tou Madiankou, bolo Zimri, syn Salú-va, knieţa domu svojho otca, z pokolenia Simeonovho. 15 A meno zabitej ţeny, tej Madianky, bolo Kozbi, dcéra Cúrova, ktorý bol hlavou ľudstiev domu svojho otca v Madiansku. 16 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 17 Sovri Madianov, a zbijete ich, 18 pretoţe aj oni boli vás sovreli svojimi ľsťami, keď vás preľstili modlou Peorom a Kozbi-ou, dcérou madianskeho knieţaťa, svojou sestrou, ktorá bola zabitá v deň rany pre Peora.

Numeri 26

1 A stalo sa po tej rane, ţe riekol Hospodin Mojţišovi a Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, povediac: 2 Spočítajte počet celej obce synov Izraelových vo veku od dvadsiatich rokov a vyše podľa domu ich otcov, kaţdého, ktorý je súci ísť von do vojska v Izraelovi. 3 Vtedy hovoril s nimi Mojţiš a Eleazár, kňaz, v Arbót-moábe, pri Jordáne, naproti Jerichu, a riekli: 4 Spočítajte muţov vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi a synom Izraelovým, ktorí vyšli z Egyptskej zeme. 5 Rúben, prvorodený Izraelov. Synovia Rúbenovi: Chanoch, z ktorého pošla chanochovská čeľaď; po Fallúvovi bola fallúvovská čeľaď; 6 po Checronovi bola checronovská čeľaď, po Charmim charmiovská čeľaď. 7 To sú čeľade Rúbenovcov. A bolo ich načítaných štyridsaťtri tisíc sedemsto tridsať. 8 A synovia Fallú-vovi: Eliáb. 9 A synovia Eliábovi: Nemuel, Dátan a Abíram. To je ten Dátan a Abíram, ktorí bývali volávaní do rady obce, ktorí sa vadili na Mojţiša a na Árona v rote Kórachovej, keď sa vadili na Hospodina, 10 pre čo potom otvorila zem svoje ústa a pohltila ich aj Kóracha, keď zomrela tá rota, a keď strávil oheň tých dvesto päťdesiat muţov, a stali sa výstrahou. 11 Ale synovia Kórachovi nezomreli. 12 Synovia Simeonovi po svojich čeľadiach. Po Namuelovi bola namuelovská čeľaď: po Jamínovi jamínovská čeľaď, po Jachínovi jachínovská čeľaď, 13 po Zérachovi zérachovská čeľaď, po Saulovi saulovská čeľaď. 14 To sú čeľade Simeonovcov, dvadsaťdva tisíc dvesto. 15 Synovia Gádovi po svojich čeľadiach. Po Cefonovi cefonovská čeľaď, po Chaggim chaggiovská čeľaď, po Šúnim šuniovská čeľaď, 16 po Oznim ozniovská čeľaď, po Érim ériovská čeľaď, 17 po Arodovi arodovská čeľaď, po Arelim areliovská čeľaď. 18 To sú čeľade synov Gádových podľa svojich počítaných, štyridsať tisíc päťsto. 19 Synovia Júdovi: Ér a Onán. Ale Ér a Onán zomreli v Kanaánskej zemi.

20 A synovia Júdovi boli po svojich čeľadiach: po Šélovi bola šélovská čeľaď, po Fáresovi fáresovská čeľaď, po Zérachovi zérachovská čeľaď. 21 A synovia Fáresovi boli: po Checronovi checronovská čeľaď, po Chamulovi chamulovská čeľaď. 22 To sú čeľade Júdove podľa svojich počítaných, sedemdesiatšesť tisíc päťsto. 23 Synovia Izachárovi po svojich čeľadiach: Tolah, od ktorého je tolahovská čeľaď, po Fuvá-vovi fúnska čeľaď, 24 po Jašubovi jašubovská čeľaď, po Šimronovi šimronovská čeľaď. 25 To sú čeľade Izachárove podľa svojich počítaných, šesťdesiatštyri tisíc tristo. 26 Synovia Zabulonovi po svojich čeľadiach: po Séredovi bola séredovská čeľaď, po Elonovi elonovská čeľaď, po Jachleelovi jachleelovská čeľaď. 27 To sú čeľade Zabulonovcov podľa svojich počítaných šesťdesiat tisíc päťsto. 28 Synovia Jozefovi po svojich čeľadiach, Manasses a Efraim. 29 Synovia Manassesovi: po Machírovi bola machírovská čeľaď. A Machír splodil Gileáda. Po Gileádovi bola gileádovská čeľaď. 30 Toto sú synovia Gileádovi: Jezer, od ktorého je jezerovská čeľaď, po Chélekovi chélekovská čeľaď. 31 A Azriel, azrielovská čeľaď; Síchem, síchemovská čeľaď, 32 Šemída, šemídovská čeľaď; Chéfer, chéferovská čeľaď. 33 A Celafchad, syn Chéferov, nemal synov, iba dcéry. A mená dcér Celafchadových boly: Machla a Noa, Chogla, Milka a Tirca. 34 To sú čeľade Manassesove, a ich počítaných bolo päťdesiatdva tisíc sedemsto. 35 Toto sú synovia Efraimovi po svojich čeľadiach: po Šutelachovi šutelachovská čeľaď, po Bécherovi bécherovská čeľaď, po Tachanovi tachanovská čeľaď. 36 A toto sú synovia Šutelachovi: po Éranovi éranovská čeľaď. 37 To sú čeľade synov Efraimových podľa svojich počítaných, tridsaťdva tisíc päťsto. To sú synovia Jozefovi po svojich čeľadiach. 38 Synovia Benjaminovi po svojich čeľadiach: po Bélahovi bélahovská čeľaď, po Ašbélovi ašbélovská čeľaď, po Achíramovi achíramovská čeľaď, 39 po Šefufámovi šefufámovská čeľaď, po Chúfamovi chúfamovská čeľaď. 40 A synovia Bélahovi boli: Ared a Naaman, odtiaľ aredovská čeľaď, po Naamanovi naamanovská čeľaď. 41 To sú synovia Benjaminovi po svojich čeľadiach, a ich počítaných bolo štyridsaťpäť tisíc šesťsto. 42 Toto sú synovia Dánovi po svojich čeľadiach: po Šuchámovi šuchámovská čeľaď. To sú čeľade Dánove po svojich čeľadiach. 43 Všetkých šuchámovských čeľadí podľa ich počítaných bolo šesťdesiatštyri tisíc štyristo. 44 Synovia Aserovi po svojich čeľadiach: po Jimnahovi jimnahovská čeľaď, po Jišvim jišviovská čeľaď, po Beriahovi beriahovská čeľaď. 45 Po synoch Beriahových: po Chéberovi chéberovská čeľaď, po Malkielovi malkielovská čeľaď. 46 A meno dcéry Aserovej bolo Sáracha. 47 To sú čeľade synov Aserových podľa svojich počítaných, päťdesiattri tisíc štyristo. 48 Synovia Naftaliho po svojich čeľadiach: po Jachcélovi jachcélovská čeľaď, po Gúnim gúniovská čeľaď, 49 po Jecerovi jecerovská čeľaď, po Šillémovi šillémovská čeľaď. 50 To sú čeľade Naftaliho po svojich čeľadiach, a ich počítaných bolo štyridsaťpäť tisíc štyristo. 51 To sú počítaní zo synov Izraelových, šesťsto jeden tisíc sedemsto tridsať.

52 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 53 Týmto bude rozdelená zem do dedičstva podľa počtu mien. 54 Ktorého bude viacej, tomu dáš viacej dedičstva; ktorého bude menej, tomu dáš menej dedičstva. Kaţdému bude dané jeho dedičstvo podľa počtu jeho počítaných. 55 Avšak losom bude rozdelená zem; podľa mien pokolení svojich otcov dostanú dedičstvo. 56 Losom bude rozdelené jeho dedičstvo, medzi toho, ktorého je mnoho, i medzi toho, ktorého je málo. 57 Toto sú počítaní zo synov Léviho po svojich čeľadiach: po Geršonovi geršonovská čeľaď, po Kehátovi kehátovská čeľaď, po Merárim čeľaď Meráriho. 58 Toto sú čeľade Léviho: libniovská čeľaď, hebronovská čeľaď, machliovská čeľaď, mušiovská čeľaď, kórchiovská čeľaď. A Kehát zplodil Amrama. 59 A meno ţeny Amramovej bolo Jochebeď; bola dcérou Léviho, ktorú porodila Lévimu jeho ţena v Egypte. A porodila Amramovi Árona, Mojţiša a Mirjam čiţe Máriu, ich sestru. 60 A Áronovi sa narodil Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár. 61 A Nádab a Abíhu zomreli vtedy, keď obetovali cudzí oheň pred Hospodinom. 62 Ich načítaných bolo dvadsaťtri tisíc, všetko to muţského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše, lebo neboli počítaní medzi synmi Izraelovými, pretoţe im nebolo dané dedičstvo medzi synmi Izraelovými. 63 To sú počítaní od Mojţiša a Eleazára, kňaza, ktorí počítali synov Izraelových v Arbót-moábe, pri Jordáne, naproti Jerichu. 64 A medzi týmito nebolo niktorého z tamtých počítaných od Mojţiša a od Árona, kňaza, ktorí počítali synov Izraelových na púšti Sinai. 65 Lebo Hospodin povedal o nich: Istotne pomrú tu na púšti, ani z nich nezostal niktorý krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.

Numeri 27

1 Potom pristúpily dcéry Celafchada, syna Chéferovho, syna Gileádovho, syna Machírovho, syna Manassesovho, z čeľadí Manassesa, syna Jozefovho. Toto sú mená jeho dcér: Machla a Noa, Chogla, Milka a Tirca. 2 A postavily sa pred Mojţišom a Eleazárom, kňazom, pred knieţatami a pred celou obcou pri dveriach stánu shromaţdenia a riekly: 3 Náš otec zomrel na púšti, a on nebol v obci tých, ktorí sa boli srotili proti Hospodinovi, v obci Kóracha, lebo zomrel za svoj hriech a nemal synov. 4 Nuţ prečo má byť vyhladené meno nášho otca zpomedzi jeho čeľade, keď nemal syna? Daj nám vlastníctvo medzi bratmi nášho otca! 5 A Mojţiš predloţil ich vec Hospodinovi. 6 A Hospodin riekol Mojţišovi takto: 7 Správne hovoria dcéry Celafchadove. Áno, dáš im vlastníctvo dedičstva medzi bratmi ich otca a dáš, aby prešlo dedičstvo ich otca na ne. 8 A synom Izraelovým budeš hovoriť: Keby niekto zomrel a syna by nemal, dáte, aby prešlo jeho dedičstvo na jeho dcéru. 9 Keby nemal ani dcéry, dáte jeho dedičstvo jeho bratom. 10 A keby nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. 11 A keby jeho otec nemal bratov, dáte jeho dedičstvo jeho pokrevnému, ktorý mu je najbliţší z jeho čeľade a zaujme ho dedične. A bude to synom Izraelovým za súdne ustanovenie, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi.

12 A Hospodin riekol Mojţišovi: Vyjdi hore na tento vrch Abárim a vidz zem, ktorú som dal synom Izraelovým. 13 A keď ju uvidíš, budeš pripojený k svojmu ľudu i ty, jako bol pripojený Áron, tvoj brat, 14 pretoţe ste sa vzopreli proti môjmu rozkazu na púšti Tsin, vtedy, keď sa svárila obec, kde ste ma mali posvätiť pri tých vodách pred ich očami. To sú tie vody sváru v Kádeši, na púšti Tsin. 15 A Mojţiš hovoril Hospodinovi a riekol: 16 Nech ustanoví Hospodin, Bôh duchov, ducha kaţdého tela, schopného muţa nad obcou, 17 ktorý pojde von pred nimi a ktorý bude vchádzať pred nimi, ktorý ich bude vyvádzať a ktorý ich bude vovádzať, aby nebola obec Hospodinova jako ovce, ktoré nemajú pastiera. 18 A Hospodin riekol Mojţišovi: Pojmi si Jozuu, syna Núnovho, muţa, v ktorom je duch, a poloţíš na neho svoju ruku. 19 Postavíš ho pred Eleazára, kňaza, a pred celú obec a prikáţeš mu pred ich očami. 20 A dáš na neho zo svojej slávy, aby ho poslúchali, celá obec synov Izraelových. 21 A postaví sa pred Eleazárom, kňazom, ktorý sa bude za neho dopytovať tak, ako je obyčaj pri úrim, pred Hospodinom. Na jeho rozkaz vyjdú a na jeho rozkaz vojdú, on i všetci synovia Izraelovi s ním i celá obec. 22 A Mojţiš učinil tak, ako mu prikázal Hospodin, pojal Jozuu a postavil ho pred Eleazára, kňaza, a pred celú obec. 23 A poloţil svoje ruky na neho a prikázal mu tak, ako hovoril Hospodin skrze Mojţiša.

Numeri 28

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Prikáţ synom Izraelovým a povieš im: Pozorujte na to, aby ste mi donášali môj obetný dar, môj chlieb na moje ohňové obeti, moju upokojujúcu vôňu na čas, tomu určený. 3 A povieš im: Toto je ohňová obeť, ktorú budete donášať Hospodinovi: ročných baránkov bez vady, dvoch na deň, zápalnú to obeť ustavičnú. 4 Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého budeš obetovať medzi večerom. 5 A desatinu efy jemnej múky bielej na obilnú obeť, zamiesenej v oleji, získanom tlčením, ktorého bude štvrtina hína. 6 To je ustavičná obeť zápalná, ktorá bola pripravená na vrchu Sinai na upokojujúcu vôňu, ohnivá to obeť Hospodinovi. 7 Jej liata obeť je štvrtina hína na jedného baránka; vo svätyni obetuj liatu obeť silného nápoja Hospodinovi. 8 A druhého baránka budeš obetovať medzi večerom. Obetovať budeš ako obilnú obeť rannú tak i jej liatu obeť, ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 9 A sobotného dňa budeš obetovať dvoch baránkov, jednoročných, bez vady, a dve desatiny jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou, i jej liatu obeť. 10 To je zápalná obeť sobotná na jej sobotu, krome zápalnej obeti ustavičnej a jej liatej obeti. 11 A na prvé dni svojich mesiacov budete obetovať zápalnú obeť Hospodinovi: juncov z roţného statku, dvoch, a jedného barana, sedem jednoročných baránkov bez vady. 12 A tri desatiny bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou k jednému juncovi, a dve desatiny bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou k jednému baranovi. 13 A po desatine bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou k jednému baránkovi, zápalná to obeť upokojujúcej vône, ohňová obeť Hospodinovi. 14 Ich liate obeti budú toto: pol hína vína bude na jedného junca, tretina hína na barana a štvrtina hína na baránka. To je zápalná obeť mesačná v svoj mesiac, a tak bude kaţdého mesiaca v roku. 15 A jeden kozol z kôz na obeť za hriech Hospodinovi korme zápalnej obeti ustavičnej obetovať sa bude i jeho liata obeť.

16 Ale prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca bude Veľká noc Hospodinova. 17 A pätnásteho dňa toho mesiaca bude slávnosť; sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby. 18 Prvého dňa bude sväté shromaţdenie. Nebudete robiť nijakej sluţobnej práce robotného dňa. 19 Ale budete obetovať ohňovú obeť na zápal Hospodinovi, juncov z ročného statku, dvoch, a jedného barana a sedem ročných baránkov, ktorí vám budú bez vady. 20 A ich obilnú obeť, jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji; tri desatiny efy budete obetovať na junca a dve desatiny na barana; 21 po desatine budeš obetovať na jedného baránka tých siedmich baránkov. 22 A jedného kozla budeš obetovať na obeť za hriech pokryť na vás hriech. 23 Krome zápalnej obeti rannej, ktorá je zápalnou obeťou ustavičnou, budete obetovať tamto. 24 To isté budete obetovať deň ako deň sedem dní, chlieb ohňovej obeti upokojujúcej vône Hospodinovi: krome zápalnej obeti ustavičnej sa bude obetovať, i jej liata obeť. 25 A siedmeho dňa vám bude sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej sluţobnej práce robotného dňa. 26 A v deň prvých plodov, keď budete obetovať Hospodinovi obilnú obeť novú vo svojich týţdňoch, tieţ vám bude sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej sluţobnej práce robotného dňa. 27 Budete obetovať zápalnú obeť na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, juncov z roţného statku, dvoch, jedného barana, sedem ročných baránkov. 28 A ich obilnú obeť: bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na jedného barana, 29 po desatine na jedného baránka tých siedmich baránkov. 30 Jeden kozol z kôz pokryť na vás hriech. 31 Krome zápalnej obeti ustavičnej i jej obilnej obeti obetovať to budete. Bez vady vám budú, aj ich liate obeti.

Numeri 29

1 A siedmeho mesiaca prvého dňa toho mesiaca bude vám sväté shromaţdenie; nebudete konať nijakej práce sluţobnej. Bude vám to deň trúbenia. 2 A budete obetovať zápalnú obeť na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, jedného junca z roţného statku, jedného barana, ročných baránkov sedem, bez vady, 3 a ich obilnú obeť bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na junca, dve desatiny na barana. 4 jednu desatinu na jedného baránka a tak na všetkých siedmich baránkov 5 a jedného kozla z kôz, obeť to za hriech, pokryť na vás hriech, 6 krome zápalnej obeti mesačnej a jej obilnej obeti a krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a krome ich liatych obetí podľa ich obyčajného poriadku, na upokojujúcu vôňu, ohňovú obeť Hospodinovi. 7 A desiateho dňa toho siedmeho mesiaca bude vám sväté shromaţdenie, a budete poniţovať svoje duše; nebudete konať nijakej práce. 8 A budete obetovať Hospodinovi zápalnú obeť, upokojujúcu vôňu, jedného junca z roţného statku, jedného barana a ročných baránkov sedem, budú vám bez vady, 9 a ich obilnú obeť, bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na junca, dve desatiny na jedného barana, 10 po desatine na jedného baránka tých siedmich baránkov; 11 jedného kozla z kôz, obeť za hriech, krome obeti za hriech riadneho pokrývania hriechu a zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a ich liatych obetí.

12 A pätnásteho dňa siedmeho mesiaca bude vám sväté shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce sluţobnej, ale budete sláviť slávnosť Hospodinovi sedem dní. 13 Budete obetovať zápalnú obeť, ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, juncov z roţného statku trinástich, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, ktoré budú bez vady, 14 aj ich obilnú obeť; bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na jedného junca a tak na všetkých trinástich juncov; dve desatiny na jedného barana a tak na oboch baranov, 15 po desatine na jedného baránka a tak na všetkých štrnástich baránkov 16 a jedného kozla z kôz, obeť za hriech, krome zápalnej obeti ustavičnej, jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 17 A druhého dňa budete obetovať juncov z roţného statku dvanásť, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 18 ich obilnú obeť v ich liate obeti, na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 19 a jedného kozla z kôz obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a ich liatych obetí. 20 A tretieho dňa jedenásť juncov, dvoch baranov a ročných baránkov štrnásť, bez vady, 21 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 22 a jedného kozla obeťou za hriech korme zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 23 A štvrtého dňa desať juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 24 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 25 a jedného kozla z kôz obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej, krome jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 26 A piateho dňa deväť juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 27 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 28 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29 A šiesteho dňa osem juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 30 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 31 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej, krome jej obilnej obeti a jej liatych obetí. 32 A siedmeho dňa sedem juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 33 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa ich obyčajného poriadku 34 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej, krome jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 35 ôsmeho dňa budete mať slávnostné shromaţdenie; nebudete robiť nijakej práce sluţobnej. 36 A budete obetovať zápalnú obeť, ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, jedného junca, jedného barana, ročných baránkov sedem, bez vady, 37 ich obilnú obeť a ich liate obeti na junca, barana a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 38 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 39 To budete obetovať Hospodinovi na svoje pravidelne sa opakujúce dni slávnostné krome toho, čo budete obetovať zo svojich sľubov a zo svojich dobrovoľných obetí, čo do svojich zápalných obetí, svojich obilných obetí, svojich liatych obetí alebo konečne čo do svojich pokojných obetí.

Numeri 30

1 A Mojţiš povedal synom Izraelovým všetko tak, ako to jemu prikázal Hospodin. 2 A Mojţiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin:

3 Keby muţ sľúbil Hospodinovi sľub alebo keby prísahou zaviazal svoju dušu na niečo, nezruší svojho slova; všetko, jako čo vyšlo z jeho úst, tak učiní. 4 A keby ţena sľúbila Hospodinovi sľub a zaviazala by sa nejakým záväzkom v dome svojho otca vo svojej mladosti, 5 a keby jej otec počul jej sľub a jej záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a mlčal by jej na to, stáť budú všetky jej sľuby, a bude stáť i kaţdý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu. 6 Ale keby jej bránil jej otec toho dňa, ktorého to počul, nebude stáť niktorý jej sľub ani záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a Hospodin jej odpustí, lebo jej zabránil jej otec. 7 Ak je vydatá za muţa a má svoje sľuby na sebe, alebo keby niečo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím by zaviazala svoju dušu, 8 a počul by to jej muţ a mlčal by jej toho dňa, ktorého to počul, stáť budú jej sľuby, i jej záväzky, ktorými zaviazala svoju dušu, stáť budú. 9 Ale keby toho dňa, ktorého to počuje jej muţ, jej to zbraňoval a zrušil by jej sľub, ktorý vzala na seba, i to, čo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím zaviazala svoju dušu, Hospodin jej odpustí. 10 A čo do sľubu vdovy alebo zahnanej, všetko, čím by zaviazala svoju dušu, stáť bude u nej. 11 Ale keby sľúbila v dome svojho muţa alebo keby nejakým záväzkom zaviazala svoju dušu s prísahou, 12 a keby to počul jej muţ a mlčal jej, nezbraňoval jej, stáť budú všetky jej sľuby, a kaţdý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, stáť bude. 13 Ale keby ich zrušil jej muţ toho dňa, ktorého ich počul, nebude stáť nič z toho, čo vyšlo cez jej rty, čo do jej sľubov a čo do nejakého záväzku jej duše. Jej muţ ich zrušil, a Hospodin jej odpustí. 14 Čo do jakéhokoľvek sľubu alebo čo do jakejkoľvek prísahy nejakého záväzku trápiť dušu: jej muţ to postaví alebo jej muţ to zruší. 15 Ale ak mlčal jej muţ odo dňa ku dňu, vtedy potvrdil všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, ktoré sú na nej, potvrdil ich, lebo jej mlčal toho dňa, ktorého to počul. 16 A keby ich potom, neskoršie zrušil, keď ich uţ počul, ponesie jej neprávosť. 17 To sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojţišovi o veciach medzi muţom a jeho ţenou, medzi otcom a jeho dcérou v jej mladosti v dome jej otca.

Numeri 31

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Pomsti synov Izraelových na Madianoch. Potom budeš pripojený k svojmu ľudu. 3 Vtedy hovoril Mojţiš ľudu a riekol: Vyzbrojte si zpomedzi seba muţov do vojny, a pojdú na Madiana dať na neho pomstu Hospodinovu. 4 Po tisíci muţov z pokolenia, zo všetkých pokolení Izraelových, vyšlete do vojny. 5 A tak boli vydaní z tisícov Izraela po tisíci z kaţdého pokolenia, spolu dvanásť tisíc vyzbrojených do vojny. 6 A tedy ich vyslal Mojţiš, tisíc muţov na jedno pokolenie, do vojny, ich a Pinchasa, syna Eleazára, kňaza, do vojny, a sväté nádoby i trúby na trúbenie v jeho ruke. 7 A viedli vojnu proti Madianovi, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi, a pobili všetkých muţského pohlavia. 8 Pobili aj madianských kráľov medzi inými ich pobitými, Eviho, Rekema, Cúra, Chúra a Rebu, piatich madianských kráľov, aj Baláma, syna Beorovho, zabili mečom. 9 A synovia Izraelovi zajali ţeny Madianov aj ich drobné deti a všetky ich hovädá aj všetok ich dobytok aj všetok ich majetok ulúpili. 10 A všetky ich mestá, v ktorých bývali, i všetky ich hrady popálili ohňom.

11 A pobrali všetku korisť i všetko, čo sa dalo vziať na ľuďoch i na hovädách. 12 A doviedli zajatých k Mojţišovi a Eleazárovi, kňazovi, a k obci synov Izraelových dopraviac i pobrané i korisť do tábora, do Arbót-moába, ktoré je pri Jordáne, naproti Jerichu. 13 A vyšli, Mojţiš a Eleazár, kňaz, i všetky knieţatá obce oproti nim von za tábor. 14 Ale Mojţiš sa rozhneval na vodcov vojska, na tisícnikov a stotníkov, ktorí prichádzali z borby toho boja. 15 A Mojţiš im povedal: Či ste zachovali všetky ţeny ţivé? 16 Hľa, veď ony boly synom Izraelovým na radu Balámovu pokušením, aby ich zviedly do hriechu proti Hospodinovi, pre vec modly Peora, pre ktorú príčinu potom prišla tá poráţka na obec Hospodinovu! 17 Preto teraz pobite všetko muţského pohlavia medzi deťmi a zabite aj kaţdú ţenu, ktorá poznala muţa čo do súloţe s muţským pohlavím. 18 A všetky deti medzi ţenami, ktoré nepoznaly súloţe muţského pohlavia, zachovajte si ţivé. 19 A vy táborte vonku za táborom sedem dní. Kaţdý, ktorý ste niekoho zabili, jako i kaţdý, ktorý ste sa dotkli zabitého, očisťovať sa budete od hriechu tretieho dňa i siedmeho dňa, vy i vaše zajaté. 20 Taktieţ očistíte od hriechu i kaţdé rúcho i kaţdú vec z koţe i všetko, čo je spravené z kozej srsti, jako i kaţdú vec z dreva. 21 A Eleazár, kňaz, povedal vojakom, ktorí boli išli do boja: Toto je ustanovenie zákona, ktoré prikázal Hospodin Mojţišovi: 22 Avšak zlato, striebro, meď, ţelezo, cín a olovo, 23 kaţdú vec, ktorá vojde bez škody do ohňa, prepustíte cez oheň, a bude čistá, len ţe vodou oddelenia na očisťovanie očistí sa od hriechu; a všetko, čo neznesie ohňa, prepustíte cez vodu. 24 A siedmeho dňa operiete svoje rúcha a budete čistí, a potom vojdete do tábora. 25 A Hospodin riekol Mojţišovi: 26 Spočítaj sumu vzatého do zajatia z ľudí aj z hoviad, ty a Eleazár, kňaz, i hlavy otcov, obce. 27 A rozdelíš korisť na poly medzi tých, ktorí sa boli chopili boja, ktorí boli vyšli do vojny, a medzi celú ostatnú obec. 28 Potom vyzdvihneš dávku pre Hospodina od bojovníkov, ktorí boli vyšli do vojny: jednu dušu z päťsto, z ľudí, z roţného statku, z oslov i z drobného dobytka. 29 Z ich polovice to vezmete, a dáš to Eleazárovi, kňazovi, obeť pozdvihnutia Hospodinovu. 30 A z polovice koristi synov Izraelových vezmeš jedno zajaté z päťdesiatich, z ľudí, z roţného statku, z oslov a z drobného dobytka, zo všetkých hoviad, a dáš ich Levitom, ktorí stráţia stráţ príbytku Hospodinovho. 31 A Mojţiš a Eleazár, kňaz, urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 32 A bolo koristi, zvýšenej z lúpeţe, ktorú ulúpil ľud čaty: drobného dobytka šesťsto sedemdesiatpäť tisíc, 33 roţného statku sedemdesiatdva tisíc, 34 oslov šesťdesiatjeden tisíc 35 a ľudských duší, zo ţien, ktoré nepoznaly súloţe s muţským pohlavím, všetkých duší bolo tridsaťdva tisíc. 36 A polovice, podielu tých, ktorí boli vyšli do vojny, bolo, čo do počtu drobného dobytka, tristo tridsaťsedem tisíc päťsto. 37 A dávky pre Hospodina bolo z drobného dobytka šesťsto sedemdesiatpäť, 38 a roţného statku bolo tridsaťšesť tisíc a ich dávka pre Hospodina sedemdesiatdva kusov, 39 oslov tridsať tisíc päťsto a ich dávka pre Hospodina šesťdesiatjeden kusov. 40 Ľudských duší bolo šestnásť tisíc a ich dávka pre Hospodina tridsaťdva duší. 41 A Mojţiš dal dávku, obeť to pozdvihnutia Hospodinovu, Eleazárovi, kňazovi, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 42 A z polovice synov Izraelových, ktorú vzal Mojţiš od muţov, ktorí bojovali.-

43 A polovice koristi obce bolo z drobného dobytka tristo tridsať sedem tisíc päťsto, 44 roţného statku tridsaťšesť tisíc, 45 oslov tridsať tisíc päťsto 46 a ľudských duší šestnásť tisíc 47 a tedy Mojţiš vzal z polovice synov Izraelových jedno zajaté z päťdesiatich, z ľudí i z hoviad, a dal ich Levitom, ktorí stráţili stráţ príbytku Hospodinovho, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 48 Potom pristúpili k Mojţišovi vodcovia, ktorí boli ustanovení nad tisícami vojska, tisícnici a stotníci, 49 a riekli Mojţišovi: Tvoji sluţobníci spočítali sumu bojovníkov, ktorí boli v našej ruke, a nechýba z nás ani jeden. 50 Preto obetujeme obetný dar Hospodinovi, kaţdý z toho, čo ktorý dostal, uţ či zlatú nádobu či záponu na nohu či náramok či prsteň či náušnice a či retiazku, pokryť hriech na našich dušiach pred Hospodinom. 51 A Mojţiš a Eleazár, kňaz, vzali od nich zlato, všelijaké klenoty, umele vypracované. 52 A bolo všetkého zlata tej obeti pozdvihnutia, ktorú obetovali Hospodinovi, šestnásť tisíc sedemsto päťdesiat šeklov, od tisícnikov a stotníkov. 53 Muţovia vojska totiţ ulúpili kaţdý sebe. 54 A tedy vzal Mojţiš a Eleazár, kňaz, zlato od tisícnikov a stotníkov a vniesli ho do stánu shromaţdenia na pamiatku synom Izraelovým pred Hospodinom.

Numeri 32

1 A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi mali mnoho dobytka, náramne mnoho. A keď videli zem Jazer a zem Gileád, ţe hľa, to miesto je príhodné miesto pre dobytok, 2 prišli synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli Mojţišovi a Eleazárovi, kňazovi, i knieţatám obce takto: 3 Atarót, Díbon, Jazer, Nimra, Chešbon, Elaleh, Sebám, Nébo a Beon, 4 zem to, ktorú zbil Hospodin pred obcou Izraelovou, je zem príhodná pre dobytok, a tvoji sluţobníci majú dobytok. 5 A ešte riekli: Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa dá tá zem tvojim sluţobníkom do drţavia; nevoď nás za Jordán. 6 Na to riekol Mojţiš synom Gádovým a synom Rúbenovým: Či azda vaši bratia pojdú do boja, a vy budete tu sedieť? 7 Nuţ prečo zdŕţate a odvraciate srdce synov Izraelových, aby neprešli do zeme, ktorú im dal Hospodin? 8 Tak urobili vaši otcovia, keď som ich bol poslal z Kádeš-barnee, aby prehliadli zem. 9 Zašli hore aţ po dolinu Eškol a videli zem, zdrţali a odvrátili srdce synov Izraelových, aby neišli do zeme, ktorú im dal Hospodin. 10 A preto sa toho dňa rozpálil hnev Hospodinov, takţe prisahal povediac: 11 Prisahám, ţe muţovia, ktorí vyšli hore z Egypta vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, neuvidia zeme, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, lebo ma nenasledovali cele, 12 krome Kálefa, syna Jefunneho, Kenezeja, a Jozuu, syna Núnovho, lebo cele nasledovali Hospodina. 13 A rozpálil sa hnev Hospodinov na Izraela, a spôsobil to, aby sa potulovali po púšti štyridsať rokov, dokiaľ nevyhynulo všetko to pokolenie, ktoré robilo to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 14 A hľa, vy ste nastúpili na miesto svojich otcov, plemä hriešnych muţov, aby ste ešte pridávali na páľu hnevu Hospodinovho proti Izraelovi, 15 lebo sa odvraciate zpät nenasledujúc ho, a on ho zase len nechá na púšti, a budete príčinou zkazy všetkého tohoto ľudu. 16 Vtedy pristúpili k nemu a riekli: Len ohrady tu vystavíme pre svoj dobytok a mestá pre svoje deti,

17 a my sa rýchle vyzbrojíme a pojdeme pred synmi Izraelovými, dokiaľ ich nedovedieme na ich miesto, a naše deti budú bývať v ohradených mestách pre nepriateľských obyvateľov zeme. 18 Nevrátime sa do svojich domov, dokiaľ nezdedia synovia Izraelovi, kaţdý svojho dedičstva. 19 Lebo nedostaneme s nimi dedičstva za Jordánom alebo tam ďalej, keď sa nám dostane naše dedičstvo za Jordánom na východ. 20 Vtedy im povedal Mojţiš: Ak učiníte tú vec, ak sa ozbrojíte a pojdete pred Hospodinom do boja, 21 a prejde vám kaţdý ozbrojený cez Jordán pred Hospodinom a zostane tam, dokiaľ nevyţenie svojich nepriateľov od svojej tvári, 22 a dokiaľ nebude zem podmanená pred Hospodinom, a len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a tak vám bude táto zem dedičným drţavím pred Hospodinom. 23 Ale ak myslíte, ţe neučiníte tak, vtedy hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, a poznajte svoj hriech, ktorý vás najde.24 Vystavte si mestá pre svoje deti a stáje pre svoj dobytok, a to, čo vyšlo z vašich úst, učiňte. 25 A synovia Gádovi a synovia Rúbenovi odpovedali Mojţišovi a riekli: Tvoji sluţobníci učinia tak, ako rozkazuje náš pán: 26 naše deti, naše ţeny, náš dobytok a všetky naše hovädá budú tam, v mestách Gileáda, 27 a tvoji sluţobníci prejdú, kaţdý ozbrojený do vojny, idúc pred Hospodinom do boja, tak ako hovorí náš pán. 28 A Mojţiš prikázal o nich Eleazárovi, kňazovi, a Jozuovi, synovi Núnovmu, i hlavám otcov pokolení synov Izraelových. 29 A Mojţiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, kaţdý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď uţ bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného drţavia. 30 Ale keby neprešli ozbrojení s vami, dostanú drţavie medzi vami v zemi Kanaána. 31 Na to odpovedali synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli: To, čo hovoril Hospodin tvojim sluţobníkom, tak to učiníme; 32 my prejdeme ozbrojení pred Hospodinom do zeme Kanaána, a naše drţavie nášho dedičstva bude tu za Jordánom. 33 A tak im dal Mojţiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polovici pokolenia Manassesa, syna Jozefovho, kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, a kráľovstvo Óga, bázanského kráľa, zem i s jej mestami v hraniciach, mestá zeme dookola. 34 A synovia Gádovi vystavili Díbon, Atarót a Aroér 35 a Atarót-šofan, Jazer a Jogbehu 36 a Bét-nimru a Bét-cháran, ohradené mestá, i stáje pre drobný dobytok. 37 A synovia Rúbenovi vystavili Chešbon, Elale a Kirjataim 38 a Nébo a Bál-meon, premeniac im mená, i Sibmu, a dali iné mená mestám, ktoré vystavili. 39 Potom odišli synovia Machíra, syna Manassesovho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom. 40 A Mojţiš dal Gileád Machírovi, synovi Manassesovmu, a býval v ňom. 41 A Jair, syn Manassesov, išiel a zaujal ich dediny a nazval ich dedinami Jairovými. 42 A Nóbach išiel a zaujal Kenát a jeho mestečká a pomenoval ho Nóbachom, svojím menom.

Numeri 33

1 Toto sú pochody synov Izraelových, ktorí vyšli z Egyptskej zeme po svojich zástupoch pod správou Mojţiša a Árona. 2 A Mojţiš spísal ich východiská podľa ich pochodov, ktoré konali na rozkaz Hospodinov, a tedy toto sú ich pochody podľa ich východísk.

3 Najprv sa rušali z Ramsésa prvého mesiaca, pätnásteho dňa toho prvého mesiaca, pätnásteho dňa toho prvého mesiaca. Na druhý deň po Veľkej noci vyšli synovia Izraelovi vysokou rukou pred očami všetkých Egypťanov. 4 A Egypťania vtedy pochovávali tých, ktorých pobil Hospodin medzi nimi, všetkých prvorodených, aj na ich bohoch vykonal Hospodin súdy. 5 A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsésa a poloţili sa táborom v Sukkóte. 6 A keď odišli zo Sukkóta, táborili v Étame, ktoré je na pokraji púšte. 7 A keď odišli z Étama, zase sa obrátili k Pi-hachirótu, ktoré je naproti Bál-cefonu, a táborili pred Migdolom. 8 A keď odišli zpred Hachiróta, išli stredom mora na púšť, a keď ušli cesty troch dní po púšti Étame, táborili v Mare. 9 A keď odišli z Mary, prišli do Élima. A v Élime bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem, a táborili tam. 10 A keď odišli z Élima, táborili pri Červenom mori. 11 A keď odišli od Červeného mora, táborili na púšti Sín. 12 A keď odišli z púšte Sín, táborili v Dofke. 13 A keď odišli z Dofky, táborili v Alúši. 14 A keď odišli z Alúša, táborili v Refidime, a tam nemal ľud vody na pitie. 15 A keď odišli z Refidima, táborili na púšti Sinai. 16 A keď odišli z púšte Sinai, táborili v Kibrót-hattáve. 17 A keď odišli z Kibrót-hattávy, táborili v Chaceróte. 18 A keď odišli z Chaceróta, táborili v Retme. 19 A keď odišli z Retmy, táborili v Rimmon-páreci. 20 A keď odišli z Rimmon-páreca, táborili v Libne. 21 A keď odišli z Libny, táborili v Risse. 22 A keď odišli z Rissy, táborili v Keheláte. 23 A keď odišli z Keheláty, táborili na vrchu Šáfer. 24 A keď odišli s vrchu Šáfer, táborili v Charáde. 25 A keď odišli z Charády, táborili v Makhelóte. 26 A keď odišli z Makhelóta, táborili v Táchate. 27 A keď odišli z Táchata, táborili v Tárachu. 28 A keď odišli z Tárachu, táborili v Mitke. 29 A keď odišli z Mitky, táborili v Chašmone. 30 A keď odišli z Chašmony, táborili v Moseróte. 31 A keď odišli z Moseróta, táborili v Bené-jakane. 32 A keď odišli z Bené-jakana, táborili v Chor-gidgáde. 33 A keď odišli z Chor-gidgáda, táborili v Jotbate. 34 A keď odišli z Jotbaty, táborili v Abrone. 35 A keď odišli z Abrony, táborili v Ecion-gábere. 36 A keď odišli z Ecion-gábera, táborili na púšti Tsin, a to je Kádeš. 37 A keď odišli z Kádeša, táborili na vrchu Hor, na pohraničí zeme Edomovej.

38 A Áron, kňaz, vyšiel na vrch Hor na rozkaz Hospodinov a tam zomrel v štyridsiatom roku po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, piateho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca. 39 A Áronovi bolo sto dvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hore. 40 A počul i Kananej, kráľ Arádu, ktorý býval na juhu v Kananejskej zemi, ţe idú synovia Izraelovi. 41 A keď odišli s vrchu Hora, táborili v Calmone. 42 A keď odišli z Calmony, táborili vo Fúnone. 43 A keď odišli z Fúnona, táborili v Obóte. 44 A keď odišli z Obóta, táborili na vŕškoch Abárim na hranici Moábovej. 45 A keď odišli s vŕškov, táborili v Díbon-gáde. 46 A keď odišli z Díbon-gáda, táborili v Almon-diblataime. 47 A keď odišli z Almon-diblataimy, táborili na vrchoch Abárim oproti Nébu. 48 A keď odišli s vrchov Abárim, táborili v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu. 49 A pri Jordáne táborili od Bétješimota aţ po Ábel-šittím v Arbót-moábe. 50 A Hospodin hovoril Mojţišovi v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu a riekol: 51 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď prejdete cez Jordán do zeme Kanaána, 52 vyţeniete všetkých obyvateľov zeme zpred svojej tvári a zahubíte všetky ich modlárske obrazy, aj všetky ich liate obrazy zkazíte a zničíte všetky ich výšiny. 53 A zaujmete zem dedične a budete bývať v nej, lebo vám som dal zem, aby ste ňou vládli dedične. 54 A rozdelíte si zem do dedičstva losom podľa svojich čeľadí, takţe tomu, ktorého bude viacej, dáte viacej jeho dedičstva, a tomu, ktorého bude menej, dáš menej jeho dedičstva. Miesto, na ktoré komu vyjde los, to bude jeho; podľa pokolení svojich otcov dostanete dedičstvo. 55 Ale ak nevyţeniete obyvateľov zeme zpred svojej tvári, stane sa to, ţe tí, ktorých ponecháte z nich, budú tŕňami vo vašich očiach a bodliakmi vo vašich bokoch a budú vás suţovať na zemi, v ktorej budete bývať. 56 A stane sa, ţe to, čo som mienil učiniť im, učiním vám.

Numeri 34

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 2 Prikáţ synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme Kanaána - to je tá zem, ktorá vám pripadne do dedičstva, zem Kanaána, podľa svojich hraníc -, 3 juţná strana vám bude od púšte Tsin popri území Edomovom. A juţná hranica vám bude od konca Slaného mora na východ. 4 A hranica sa vám obráti od juhu hore ku svahu Akrabbím a prejde do Tsina a bude mať svoje východiská juţne od Kádešbarnee a vyjde do Chacar-adára a odtiaľ prejde do Acmony. 5 A hranica sa obráti z Acmony k Egyptskému potoku a bude sa tiahnuť na západ a vyjde k moru. 6 A čo do západnej hranice, budete mať Veľké more, to bude hranicou. To vám bude západnou hranicou. 7 A toto vám bude severnou hranicou: od Veľkého mora vyznačíte si vrch Hor. 8 Od vrchu Hor si vyznačíte hranicu aţ ta, kde sa vchádza do Hamatu, a hranica sa bude končiť pri Cedáde. 9 A odtiaľ vyjde hranica do Zifróna a bude sa končiť pri Chacar-enáne. To vám bude severnou hranicou. 10 A konečne si vyznačíte za hranicu na východ: od Chacar-enána do Šefáma.

11 A zo Šefáma pojde hranica dolu do Ribly od východu Ajina. Potom pojde hranica dolu a bude sahať aţ ku strane mora Kineret, na východ. 12 A hranica pojde dolu k Jordánu a bude sa končiť pri Slanom mori. To vám bude tá zem podľa svojich hraníc dookola. 13 A Mojţiš prikázal synom Izraelovým a riekol: Toto je tá zem, ktorú dostanete do dedičstva losom, ktorú prikázal Hospodin dať deviatim pokoleniam a polovici pokolenia Manassesovho. 14 Lebo pokolenie synov Rúbenových podľa domu svojich otcov a pokolenie synov Gádových podľa domu svojich otcov uţ vzali, aj polovica pokolenia Manassesovho uţ vzali svoje dedičstvo. 15 Dve pokolenia a polovica pokolenia vzali svoje dedičstvo za Jordánom naproti Jerichu, na východ, na východ slnka. 16 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol: 17 Toto sú mená muţov, ktorí vám rozdelia zem do dedičstva: Eleazár, kňaz, a Jozua, syn Núnov. 18 A priberiete po jednom knieţati z kaţdého pokolenia, aby spolu s vami rozdelili zem do dedičstva. 19 A toto sú mená tých muţov: za pokolenie Júdovo Kálef, syn Jefunneho; 20 za pokolenie synov Simeonových Šemuel, syn Ammihúdov; 21 za pokolenie Benjaminovi Elidád, syn Kislonov; 22 za pokolenie synov Dánových knieţa, Bukki, syn Jogliho; 23 za synov Jozefových: za pokolenie synov Manassesových knieţa, Channiel, syn Efodov; 24 za pokolenie synov Efraimových knieţa, Kemuel, syn Šiftánov; 25 za pokolenie synov Zabulonových knieţa, Elicáfan, syn Parnáchov; 26 za pokolenie synov Izachárových knieţa, Paltiel, syn Azzánov; 27 za pokolenie synov Aserových knieţa, Achihúd, syn Šelomiho, 28 a za pokolenie synov Naftaliho knieţa, Pedahel, syn Ammihúdov. 29 To sú tí, ktorým prikázal Hospodin, aby rozdelili synom Izraelovým dedičstvo v Kananejskej zemi.

Numeri 35

1 A Hospodin hovoril Mojţišovi v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu a riekol: 2 Prikáţ synom Izraelovým, aby dali Levitom z dedičstva svojho drţavia, mestá na bývanie, aj obvod pre mestá vôkol nich dáte Levitom. 3 A mestá im budú na bývanie, a ich obvody budú pre ich hovädá a pre ich majetky a pre všetky ich zvieratá. 4 A obvody miest, ktoré dáte Levitom, budú takéhoto rozsahu: od múra mesta a na vonok budú na tisíc lakťov dookola. 5 A tedy nameriate vonku za mestom stranu na východ dva tisíce lakťov a stranu na juh dva tisíce lakťov a stranu na západ dva tisíce lakťov a stranu na sever dva tisíce lakťov, a mesto bude v prostredku. To im budú obvody miest. 6 A okrem miest, ktoré dáte Levitom, tých šesť útočištných miest, ktoré dáte nato, aby sa do nich do niektorého utiekol ten, kto niekoho zabil, dáte im ešte štyridsaťdva miest. 7 Všetkých miest, ktoré dáte Levitom, bude štyridsaťosem miest aj s ich obvodami. 8 A mestá, ktoré dáte z drţavia synov Izraelových, dáte tak, ţe od toho, kto dostal viacej, vezmete viacej, a od toho, kto dostal menej, vezmete menej. Kaţdý dá Levitom zo svojich miest podľa veľkosti svojho dedičstva, ktoré ktorí zdedili. 9 A Hospodin hovoril Mojţišovi a riekol 10 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď prejdete Jordán a vojdete do Kananejskej zeme, 11 vyznačíte si mestá, ktoré vám budú útočištnými mestami, kam sa utečie vrah, ten, kto niekoho zabil z nedopatrenia.

12 A tie mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom, aby nezomrel vrah, dokiaľ by nestál pred obcou na súd. 13 A tedy z miest, ktoré dáte, budete mať šesť útočištných miest. 14 Tri mestá dáte za Jordánom a tri mestá dáte v Kananejskej zemi, to budú útočištné mestá. 15 Pre synov Izraelových, pre pohostína i pre príchodzieho medzi nimi bude tých šesť miest útočišťom, aby sa ta utiekol kaţdý, kto by zabil niekoho z nedopatrenia. 16 Ale keby niekto uderil niekoho ţelezným nástrojom tak, ţe by zomrel, je vrah; taký vrah zomrie! 17 A keby niekto uderil niekoho kameňom z ruky, od ktorého môţe zomrieť človek, a zomrel by, je vrah; taký vrah zomrie! 18 Alebo keby ho uderil nejakým dreveným nástrojom z ruky, od ktorého môţe zomrieť človek, a zomrel by, vrah je, taký vrah zomrie! 19 Sám pomstiteľ krvi zabije vraha; keď ho niekde pristihne, ten ho zabije. 20 A keby niekto z nenávisti sotil niekoho alebo by hodil niečo na neho zúmyselne, a zomrel by; 21 alebo keby ho z nepriateľstva uderil svojou rukou tak, ţe by zomrel, istotne zomrie ten, kto tak uderil, je vrah. Pomstiteľ krvi zabije vraha, keď ho stretne. 22 Ale keby ho sotil z nenazdania, bez nepriateľstva, alebo keby hodil na neho nejakú vec, nech uţ by bola jakákoľvek, bez úmyslu, 23 alebo keby ho nevidel a spustil by na neho nejaký kameň, od ktorého by mohol zomrieť človek, a zomrel by, a nebol by mu býval nepriateľom ani by nebol hľadal jeho zlého, 24 vtedy rozsúdi obec medzi tým, kto zabil, a medzi pomstiteľom krvi podľa týchto súdov. 25 A obec vytrhne takého vraha z ruky pomstiteľa krvi a navrátia ho, totiţ obec, do mesta jeho útočišťa, do ktorého sa bol utiekol, a bude bývať v ňom aţ do smrti najvyššieho kňaza, ktorého pomazali svätým olejom. 26 Ale keby sa opováţil vrah a vyšiel by za chotár mesta svojho útočišťa, do ktorého sa utiekol, 27 a pomstiteľ krvi by ho našiel vonku za chotárom mesta jeho útočišťa, a tam by zabil pomstiteľ krvi vraha, nemá viny na krvi, 28 lebo má bývať v meste svojho útočišťa aţ do smrti najvyššieho kňaza, a len po smrti najvyššieho kňaza navráti sa vrah do zeme svojho drţavia. 29 A toto vám bude súdnym ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 30 Ktokoľvek by zabil človeka podľa svedoctva svedkov, zabijú vraha. Ale jeden svedok nebude môcť svedčiť proti niekomu tak, aby zomrel. 31 A nevezmete výplaty za dušu, za ţivot vraha, ktorý súc nešľachetný je hoden smrti, ale doista zomrie. 32 Ani nevezmete výplaty za útek do mesta jeho útočišťa, tak aby sa vrátil a býval v zemi, dokiaľ nezomrie kňaz, 33 aby ste nepoškvrnili zeme, v ktorej ste, lebo taká krv by poškvrnila zem. A takej zemi sa ničím iným nepokryje hriech za krv, ktorá bola vyliata v nej, iba krvou toho, kto ju vylial. 34 A preto nezanečistíš zeme, v ktorej bývate, a vprostred ktorej prebývam ja, lebo ja Hospodin prebývam prostred synov Izraelových.

Numeri 36

1 A pristúpili predáci otcov čeľade synov Gileáda, syna Machíra, syna Manassesovho, z čeľade synov Jozefových, a vraveli pred Mojţišom a pred knieţatami, hlavami to otcov synov Izraelových, 2 a riekli: Hospodin prikázal môjmu pánovi, dať synom Izraelovým zem do dedičstva losom, a taktieţ bolo prikázané môjmu pánovi od Hospodina, aby dal dedičstvo Celafchada, nášho brata, jeho dcéram.

3 A keby sa stalo, ţe by sa vydaly za niektorého zo synov iných pokolení synov Izraelových, vtedy bude odňaté ich dedičstvo od dedičstva našich otcov a bude pridané k dedičstvu pokolenia, do ktorého by sa vydaly, a bude odňaté od podielu nášho dedičstva, ktorý sa nám dostal losom. 4 A keď budú mať synovia Izraelovi rok plesania, pridané bude ich dedičstvo k dedičstvu pokolenia, do ktorého by sa vydaly, a tak bude ich dedičstvo odňaté od dedičstva pokolenia našich otcov. 5 Vtedy prikázal Mojţiš synom Izraelovým na rozkaz Hospodinov a riekol: Dobre hovorí pokolenie synov Jozefových. 6 Toto je to, čo prikázal Hospodin o dcérach Celafchadových povediac: Nech sa vydajú za toho, za koho sa im ľúbi, ale vydať sa vydajú len do niektorej čeľade pokolenia svojich otcov. 7 A nebude prechádzať dedičstvo synov Izraelových z pokolenia na pokolenie, ale nech kaţdý zo synov Izraelových ľnú k dedičstvu pokolenia svojich otcov. 8 A kaţdá dcéra, ktorá zdedí dedičstvo v niektorom z pokolení synov Izraelových, vydá sa za niekoho z čeľade pokolenia svojho otca, aby vlastnili synovia Izraelovi kaţdý dedičstvo svojich otcov. 9 A tak neprejde dedičstvo z pokolenia na iné pokolenie, ale kaţdý budú ľnúť ku svojmu dedičstvu, všetky pokolenia synov Izraelových. 10 A dcéry Celafchadove urobily tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi, 11 lebo Machla, Tirca a Chogla, Milka a Noa, dcéry Celafchadove, vydaly sa za synov svojich strýcov. 12 Vydaly sa do rodín z čeľadí synov Manassesa, syna Jozefovho, a tak zostalo ich dedičstvo pri pokolení čeľade ich otca. 13 To sú prikázania a súdy, ktoré prikázal Hospodin skrze Mojţiša synom Izraelovým v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu.

Deuteronomium 1

1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojţiš celému Izraelovi za Jordánom na púšti, na rovine naproti Červenému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-zahábom. 2 Je to jedenásť dní cesty od Horeba cestou cez vrch Seir po Kádeš-barneu. 3 A stalo sa štyridsiateho roku, jedenásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, ţe hovoril Mojţiš synom Izraelovým všetko, čo mu prikázal Hospodin o nich, 4 potom, keď uţ bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei. 5 Za Jordánom, v Moábskej zemi, začal Mojţiš vysvetľovať tento zákon a povedal: 6 Hospodin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Uţ ste sa dosť nabývali na tomto vrchu. 7 Obráťte sa, rušajte sa a vojdite do vrchov Amoreja a na všetky jeho súsedné miesta na rovine, na vrchu a na níţine, na juhu a na pobreţí mora, do zeme Kananeja a k Libanonu aţ po veľkú rieku, po rieku Eufrates. 8 Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, ţe ju dá im a ich semenu po nich. 9 A povedal som vám toho času: Nemôţem vás samotný uniesť. 10 Hospodin, váš Bôh, vás rozmnoţil, ţe hľa, je vás dnes čo do mnoţstva jako hviezd na nebi. 11 Hospodin, Bôh vašich otcov, nech ráči pridať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás poţehná, tak ako hovoril o vás. 12 Akoţe ponesiem samotný vašu ťarchu, vaše bremä a vašu zvadu?! 13 Vyberte si muţov, múdrych, rozumných a známych, zo svojich pokolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami. 14 A na to ste mi odpovedali a riekli ste: To je dobrá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili.

15 A tedy som vzal hlavy vašich pokolení, muţov to múdrych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi a za náčelníkov nad desiatimi a za správcov vašich pokolení. 16 A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom. 17 Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boţí. A vec, ktorá by vám bola priťaţká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem. 18 A toho času som vám prikázal všetky veci, ktoré máte činiť. 19 Potom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, cestou k vrchu Amoreja, tak ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh, a prišli sme aţ do Kádeš-barnee. 20 A povedal som vám: Prišli ste aţ po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hospodin, náš Bôh. 21 Noţe vidz, Hospodin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vyjdi hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, o tebe. Neboj sa ani sa nestrachuj! 22 Potom ste prišli ku mne všetci a povedali ste: Pošlime muţov pred sebou, ktorí nám prezkúmajú zem a podajú nám zprávu, aj o ceste, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mestách, ku ktorým prijdeme. 23 To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich muţov, po jednom muţovi z kaţdého pokolenia. 24 A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli aţ po dolinu Eškol a prešpehovali zem. 25 A vzali so sebou z ovocia zeme a doniesli dolu k nám a podali nám zprávu a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dá Hospodin, náš Bôh. 26 Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha, 27 a reptali ste vo svojich stánoch a povedali ste: Preto, ţe nás nenávidí Hospodin, preto nás vyviedol z Egyptskej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás zahladil. 28 Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené aţ do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli. 29 A povedal som vám: Nedeste sa ani sa ich nebojte. 30 Hospodin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrovna tak, ako učinil s vami v Egypte pred vašimi očami, 31 i na púšti, kde si videl, ţe ťa niesol Hospodin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, aţ ste i prišli na toto miesto. 32 Ale ani v tejto veci neverili ste Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozloţiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne. 34 A Hospodin počul hlas vašich rečí a rozhneval sa a prisahal povediac: 35 Prisahám, ţe niktorý z týchto muţov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, ţe ju dám vašim otcom, 36 krome Kálefa, syna Jefunneho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pretoţe cele nasledoval Hospodina. 37 Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš! 38 Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta vojde; jeho posilni, lebo on ju rozdelí Izraelovi do dedičstva. 39 A vaše deti, o ktorých ste povedali, ţe budú za lúpeţ, a vaši synovia, ktorí ešte dneská nevedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta vojdú, a im ju dám, a oni ju zdedia. 40 A vy sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.

41 Na to ste mi odpovedali: Zhrešili sme proti Hospodinovi, my pojdeme hore a budeme bojovať celkom tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh. A opásali ste si kaţdý svoju vojennú zbraň a majúc to za ľahkú vec išli ste hore na vrch. 42 Ale Hospodin mi riekol: Povedz im: Nechoďte hore a nebojujte, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 43 A hovoril som vám to, a neposlúchli ste, ale ste sa sprotivili rozkazu Hospodinovmu a v spúre ste sa odváţili a išli ste hore na vrch. 44 Vtedy vyšiel Amorej, ktorý býval na tom vrchu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prenasledovali aţ do Hormy. 45 A keď ste sa navrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin neuslyšal vášho hlasu ani nenaklonil k vám svojho ucha. 46 A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.

Deuteronomium 2

1 A obrátiac sa tiahli sme na púšť cestou smerom k Červenému moru, tak ako mi hovoril Hospodin, a obchádzali sme vrch Seir mnoho dní. 2 A Hospodin mi riekol: 3 Uţ ste sa dosť naobchádzali tohoto vrchu; obráťte sa na sever. 4 A ľudu prikáţ a povedz: Pojdete cez územie svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire. A hoci sa vás budú báť, veľmi sa vystríhajte! 5 Nedráţdite ich, lebo vám nedám z ich zeme ani toľko, čo by zašľapil nohou, lebo vrch Seir som dal Ezavovi do dedičného majetku. 6 Pokrm si kúpite od nich za peniaze, a tak budete jesť, aj vody si kúpite od nich za peniaze, a budete piť. 7 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa poţehnal v kaţdej práci tvojich rúk; vie, ţe ideš touto veľkou púšťou. Toto uţ štyridsať rokov bol Hospodin, tvoj Bôh, s tebou; nemal si v ničom nedostatku. 8 A keď sme prešli od svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire, s cesty na rovine, z Elatu a z Ecion-gábera, obrátili sme sa a prešli sme cestou Moábskej púšte. 9 A Hospodin mi riekol: Nebudeš trápiť Moábov ani si nezačínaj s nimi púšťajúc sa do vojny, lebo ti nedám dedičstva z ich zeme, pretoţe som dal synom Lotovým Ár do dedičstva. 10 Émovia bývali predtým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci. 11 Pravda aj oni boli povaţovaní za obrov ako Enákovci, a Moábovia ich pomenovali Emím. 12 A na Seire bývali predtým Chorovia, a synovia Ezavovi zaujali ich drţavie a vyhubili ich zpred svojej tvári a bývali na ich mieste, tak ako učinil Izrael zemi svojho vlastníctva, ktorú im dal Hospodin. 13 A tak teraz vstaňte a prejdite potok Záred. Aj sme prešli potok Záred. 14 A času, v ktorom sme išli z Kádeš-barnee, aţ sme prešli potok Záred, bolo tridsaťosem rokov, dokiaľ nevymrelo všetko to pokolenie, muţovia, súci do vojny, zprostred tábora, tak ako im prisahal Hospodin. 15 Bola aj ruka Hospodinova proti nim, aby ich desila a tak vyhubila zprostred tábora, aţ i vymreli. 16 A stalo sa, keď uţ boli vymreli zprostred ľudu všetci muţovia toho pokolenia, súci do boja, 17 ţe mi hovoril Hospodin a riekol: 18 Ty prejdeš dneská hranicu Moábovu, Ár, 19 a priblíţiš sa naproti synom Ammonovým; nebudeš ich trápiť ani si nezačínaj s nimi, lebo ti nedám vlastníctva zo zeme synov Ammonových, pretoţe som ju dal synom Lotovým za vlastníctvo.

20 Aj tá bola povaţovaná za zem obrov; obrovia v nej bývali predtým, a Ammonovia ich nazvali Zamzummím. 21 Bol to veliký ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci, ale Hospodin ich vyhubil zpred ich tvári, a tak zaujali ich drţavie a bývali na ich mieste, 22 jako učinil synom Ezavovým, ktorí bývajú na Seire, keď zahladil Chorov zpred ich tvári, takţe zaujali ich drţavie a bývajú na ich mieste aţ do dnešného dňa. 23 A Avajov, ktorí bývali v dedinách aţ po Gazu, vyplienili Kaftorania, ktorí vyšli z Kaftora, a bývali na ich mieste. 24 Tedy vstaňte, rušajte sa a prejdite cez potok Arnon! Hľaďţe, dal som do tvojej ruky Síchona, kráľa Chešbona, Amoreja, i jeho zem. Začni, zaujmi a vyzvúc ho pusti sa s ním do boja. 25 Tohoto dňa začnem dávať tvoj strach a tvoju bázeň na ľudí pod celým nebom. Tí, ktorí počujú zvesť o tebe, budú sa triasť a budú sa svíjať od strachu pred tebou. 26 A poslal som poslov z púšte Kedemót k Síchonovi, kráľovi Chešbona, so slovami pokoja vzkazujúc: 27 Nech, prosím, prejdem cez tvoju zem. Pojdem priamo cestou; neuhnem sa ani napravo ani naľavo. 28 Pokrm mi predáš za peniaze, aby som jedol, i vody mi dáš za peniaze, aby som pil; len nech, prosím, prejdem peší; 29 učiň mi, jako mi učinili synovia Ezavovi, ktorí bývajú na Seire, a Moábi, ktorí bývajú v Áre, dokiaľ neprejdem cez Jordán do zeme, ktorú nám dáva Hospodin, náš Bôh. 30 Ale Síchon, kráľ Chešbona, nechcel dať, aby sme prešli jeho územím, lebo Hospodin, tvoj Bôh, zatvrdil jeho ducha a posmelil jeho srdce, aby ho vydal do tvojej ruky, jako je tomu dnes. 31 A Hospodin mi riekol: Hľaď, začal som dávať pred tebou Síchona a jeho zem. Začni, zaujmi, aby si dedične zaujal jeho zem. 32 Vtedy vyšiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Johsy. 33 A Hospodin, náš Bôh, ho vydal pred nami, a porazili sme ho i jeho synov i všetok jeho ľud 34 a zaujali sme všetky jeho mestá toho času a zahladili sme, zarečené, všetky tie mestá, muţov, ţeny i deti, takţe sme neponechali nikoho naţive. 35 Len dobytok sme si pobrali za plen a korisť miest, ktoré sme zaujali. 36 Od Aroera, ktoré je na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je v tej doline, aţ po Gileád nebolo mesta, ktoré by nám bolo bývalo privysoké; všetky dal Hospodin, nás Bôh, pred nami. 37 Len k zemi synov Ammonových si sa nepriblíţil, k niktorému kraju potoka Jabbka ani k mestám toho pohoria ani k niktorému miestu, ktorému blíţiť sa zapovedal Hospodin, náš Bôh.

Deuteronomium 3

1 Potom obrátiac sa išli sme hore cestou do Bázana. Tu vyšiel proti nám Óg, kráľ Bázana, on i všetok jeho ľud, do boja do Edrei. 2 A Hospodin mi riekol: Neboj sa ho, lebo som ho vydal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone. 3 A Hospodin, náš Bôh, vydal do našej ruky aj Óga, kráľa Bázana, i všetok jeho ľud, a bili sme ho, aţ mu nezostal nikto naţive. 4 Toho času sme zaujali všetky jeho mestá. Nebolo mesta, ktorého by sme neboli od nich vzali, šesťdesiat miest, celú oblasť Argób, kráľovstvo Óga v Bázane. 5 Všetky tieto mestá boly ohradené vysokými múrami, opatrené bránami a zasúvacími závorami, krome neohradených miest, ktorých bolo veľmi mnoho. 6 Zarieknuc ich na záhubu vyhladili sme ich tak, ako sme učinili Síchonovi, kráľovi Chešbona, zahladiac, zarečené, všetky tie mestá, muţov, ţeny i deti.

7 A všetok dobytok a korisť miest pobrali sme sebe za plen. 8 Tedy toho času sme vzali zem z ruky dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom od potoka Arnona aţ po vrch Hermon, 9 - Sidonci volajú Hermon Sirion, a Amoreji ho volajú Senír 10 všetky mestá tej roviny jako i celý Gileád i celý Bázan aţ po Salchu a Edrei, mestá kráľovstva Ógovho v Bázane. 11 Lebo len Óg, kráľ Bázana, bol pozostal z ostatku obrov. Hľa, jeho posteľ bola posteľ zo ţeleza a je ešte aţ do dnes v Rabbate synov Ammonových: deväť lakťov je dlhá a štyri lakte široká podľa dĺţky lakťa obyčajného človeka. 12 Toho času tedy zaujali sme tú zem do dedičstva, a oblasť od Aroera, ktoré leţí pri potoku Arnone, a polovicu vrchu Gileáda i jeho mestá som dal Rúbenovcom a Gádovcom. 13 A ostatok Gileáda a celý Bázan, kráľovstvo Ógovo, som dal polovici pokolenia Manassesovho, celú oblasť Argób, celý Bázan, ktorý sa volal zemou obrov. 14 Jair, syn Manassesov, vzal celú oblasť Argób aţ po hranicu Gešúranov a Maacháťanov a nazval tie kraje po svojom mene, Bázan: Dediny Jairove, a tak sa volajú aţ do dnešného dňa. 15 Machírovi som dal Gileád. 16 A Rúbenovcom a Gádovcom som dal z Gileáda, a to oblasť aţ po dolinu potoka Arnona, po stred tej doliny, a územie a tak aţ po potok Jabbok, po územie synov Ammonových 17 a rovinu Arabu a Jordán a jeho územie od Kinereta aţ po more Araby, po Slané more, pod Ašdót-pizgou, tú oblasť na východ. 18 A toho času som vám prikázal povediac: Hospodin, váš Bôh, vám dal túto zem, aby ste ju zaujali dedične; ozbrojení pojdete na druhú stranu pred svojimi bratmi, synmi Izraelovými, všetci, ktorí ste silní, 19 iba vaše ţeny a vaše deti a váš dobytok - lebo viem, ţe máte mnoho dobytka - zostanú vo vašich mestách, ktoré som vám dal, 20 dokiaľ nedá Hospodin odpočinutia i vašim bratom, tak ako dal vám, a dokiaľ aj oni nezaujmú do dedičstva zeme, ktorú im dáva Hospodin, váš Bôh, za Jordánom, a potom sa navrátite kaţdý ku svojmu dedičstvu, ktoré som vám dal. 21 A Jozuovi som prikázal toho času povediac: Tvoje oči videly všetko, čo učinil Hospodin, váš Bôh, týmto dvom kráľom: tak učiní Hospodin všetkým kráľovstvám, do ktorých pojdeš, ta na druhú stranu. 22 Nebojte sa ich, lebo Hospodin, váš Bôh, je s vami; on bojuje za vás. 23 Toho času som vrúcne prosil Hospodina o milosť a povedal som: 24 Panovníku Hospodine, ty si započal ukazovať svojmu sluţobníkovi svoju veľkosť a svoju premocnú ruku, takţe sa pýta človek: Kde je nejaký Bôh silný na nebi alebo na zemi, ktorý by mohol činiť skutky, jako sú tvoje, a ktorý by dokázal hrdinskú silu, jako je tvoja?! 25 Daj mi, prosím, aby som prešiel a videl tú krásnu zem dobrú, ktorá je za Jordánom, to krásne pohorie i Libanon! 26 Ale Hospodin sa veľmi rozhneval na mňa pre vás a neuslyšal ma, ale mi riekol Hospodin: Nech ti je dosť; nehovor mi viacej o tom. 27 Vyjdi hore na temeno vrchu Pizga a pozdvihni svoje oči k moru, na západ, i na sever, na juh i na východ a vidz svojimi očima, lebo neprejdeš tohoto Jordána. 28 Ale prikáţ Jozuovi, čo má robiť, a posilni ho a posmeľ ho, lebo on pojde pred týmto ľudom a on im rozdelí do dedičstva zem, ktorú uvidíš. 29 A bývali sme v doline naproti Bét-peoru.

Deuteronomium 4

1 A teraz, Izraelu, počúvaj na ustanovenia a na súdy, ktoré vás ja učím činiť, aby ste ţili a vošli a dedične zaujali zem, ktorú vám dáva Hospodin, Bôh vašich otcov. 2 Nepridáte k slovu, ktoré vám ja prikazujem, ani neujmete ničoho z neho, ostríhajúc prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem. 3 Vaše vlastné oči videly to, čo učinil Hospodin pre Bál-peora, ţe kaţdého človeka, ktorý išiel za Bál-peorom, zahladil Hospodin, tvoj Bôh, z tvojho stredu. 4 A vy, ktorý ste sa pridŕţali Hospodina, svojho Boha, ste všetci ţiví dnes. 5 Hľaď, učil som vás ustanoveniam a súdom, tak ako prikázal Hospodin, môj Bôh, aby ste tak činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične. 6 A tedy budete ostríhať a budete činiť, lebo to je vaša múdrosť a vaša rozumnosť pred očima národov, ktoré keď počujú všetky tieto ustanovenia, povedia: Je to len naozaj múdry ľud a rozumný, tento veliký národ! 7 Lebo kde máš nejaký veliký národ, ktorý by mal bohov takých blízkych sebe, jako je Hospodin náš Bôh, blízky nám, kedykoľvek a o čokoľvek voláme k nemu! 8 Alebo kde máš ktorý veliký národ, ktorý by mal také spravedlivé ustanovenia a súdy, jako je celý tento zákon, ktorý ja dnes predkladám pre vás?! 9 Len sa maj na pozore a veľmi ostríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby neuhli z tvojho srdca po všetky dni tvojho ţivota, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov. 10 Najmä nezabudni na deň, ktorého si stál pred Hospodinom, svojím Bohom, na Horebe, keď mi povedal Hospodin: Shromaţdi mi ľud, a dám, aby počuli moje slová, ktorým sa budú učiť, aby sa báli po všetky dni, dokiaľ len budú ţiť na zemi, a budú učiť aj svojich synov. 11 Vtedy ste sa priblíţili a stáli ste pod vrchom, ktorý horel ohňom aţ hore do samého neba, a bola na ňom tma, oblak a mrákava. 12 A Hospodin vám hovoril zprostred ohňa; hlas slov ste počuli, ale nevideli ste nijakej podoby, krome čo ste počuli hlas. 13 Oznámil vám svoju smluvu, ktorú vám prikázal činiť, desať slov, a napísal ich na dve kamenné dosky. 14 A mne prikázal Hospodin toho času, aby som vás učil ustanoveniam a súdom, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, hen na druhú stranu, nato, aby ste ju zaujali dedične. 15 Pozorujte veľmi na svoje duše, lebo ste nevideli nijakej podoby v deň, v ktorý vám hovoril Hospodin na Horebe zprostred ohňa. 16 Aby ste sa neporušili a neučinili si nejakej rytiny, podoby nejakého obrazu, nech uţ by bol jakýkoľvek, nejakej podobizne muţa alebo ţeny, 17 podobizne nejakého hoväda, jakéhokoľvek, ktoré je na zemi; ani podobizne nejakého vtáka s krýdlami, ktorý lieta v povetrí; 18 nijakej podobizne nijakého zemeplaza, ktorý sa plazí po zemi; nijakej podobizne ryby, ktorá je vo vode pod zemou. 19 A aby si nepozdvihol svojich očí k nebesiam a keby si videl slnko, mesiac a hviezdy, všetko vojsko nebies, aby si nebol pohnutý k tomu, ţe by si sa im klaňal a slúţil im, ktoré to veci udelil Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom pod celým nebom. 20 Ale vás vzal Hospodin a vyviedol vás zo ţeleznej pece, z Egypta, aby ste mu boli ľudom dedičstva, jako je tomu dnes. 21 Ale Hospodin sa nahneval na mňa pre vás a prisahal, ţe neprejdem cez Jordán a ţe nevojdem do tej krásnej zeme dobrej, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, dáva tebe do dedičstva. 22 Lebo ja zomriem v tejto zemi, neprejdem cez Jordán, ale vy prejdete a zaujmete tú krásnu zem dobrú do dedičstva. 23 Vystríhajte sa, aby ste nezabudli na smluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú učinil s vami, a učinili by ste si nejakú rytinu, podobu nejakej veci, nech uţ by bola jakákoľvek, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Bôh. 24 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je spaľujúci oheň, silný Bôh horlivý.

25 Keď splodíš synov a vnukov, a zostariete sa v zemi, a zkazíte sa a učiníte si rytinu nejakej podoby, podoby čohokoľvek, a budete robiť to zlé v očiach Hospodina, tvojho Boha, aby ste ho popudzovali k hnevu, 26 uţ dnes volám nebesia i zem za svedkov proti vám vyhlasujúc vám, ţe istotne rýchle zahyniete s povrchu zeme, do ktorej pojdete cez Jordán, aby ste ju zaujali dedične. Nebudete dlho ţiť na nej, lebo istotne budete vyhladení. 27 Hospodin vás rozptýli medzi národy, a pozostane vás malý počet medzi pohanskými národami, kam vás zavedie Hospodin. 28 A tam budete slúţiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia ani nečujú ani nejedia ani nečuchajú. 29 Ale ak budete odtiaľ hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 30 keď ti raz bude úzko, a keď prijdú na teba všetky tieto veci, v posledných dňoch, a keď sa navrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať na jeho hlas. 31 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh ľútostivý; neopustí ťa ani ťa nezkazí ani nezabudne na smluvu tvojich otcov, ktorú im prisahal. 32 Lebo veď sa len pýtaj na prvé, dávne dni, ktoré boly pred tebou, odo dňa, ktorého stvoril Bôh človeka na zemi, a to od jedného konca nebies aţ po druhý koniec nebies, či sa voľakedy stala nejaká taká veľká vec ako toto, alebo či aj len bolo voľakedy slýchať niečo také? 33 Či počul voľakedy niektorý ľud hlas Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako si ty počul a bol by predsa ţil? 34 Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh, aby prijdúc vzal sebe národ zprostred iného národa zkúšaním, znameniami a zázrakmi, vojnou a silnou rukou a vystretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil Hospodin, váš Bôh, pre vás v Egypte pred tvojimi očima? 35 Tebe to bolo ukázané nato, aby si vedel, ţe Hospodin je Bôh, a ţe niet iného krome neho. 36 Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa vyučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň, a jeho slová si počul zprostred ohňa. 37 A preto, ţe miloval tvojich otcov, vyvolil si ich semeno po nich a vyviedol ťa svojou tvárou a svojou veľkou silou z Egypta, 38 aby vyhnal národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, zpred tvojej tvári a aby teba ta voviedol a dal ti ich zem do dedičstva, jako je tomu dnes. 39 A tedy máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, ţe Hospodin je Bôh na nebi hore i na zemi dole a niet iného. 40 A tedy budeš ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby bolo dobre tebe i tvojim synom po tebe, a aby si dlho ţil na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a tedy ich budeš ostríhať po všetky dni. 41 Vtedy oddelil Mojţiš tri mestá za Jordánom, na východe slnka, 42 aby sa ta utiekol vrah, ktorý by zabil svojho blíţneho znenazdania a ktorý ho predtým nemal v nenávisti, a tedy sa utečie do niektorého z tých miest a bude ţiť, 43 oddelil Bécer na púšti, na rovinastej zemi, Rúbenovcom, a Rámot v Gileáde, Gádovcom, a Gólan v Bázane, Manassesovcom. 44 To je zákon, ktorý predloţil Mojţiš synom Izraelovým, 45 a to sú svedoctvá, ustanovenia a súdy, ktoré hovoril Mojţiš synom Izraelovým, keď vyšli z Egypta, 46 za Jordánom, na doline, naproti Bét-peoru, v zemi Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, ktorého porazil Mojţiš a synovia Izraelovi, keď vyšli z Egypta. 47 A zaujali jeho zem do dedičstva jako i zem Óga, bázanského kráľa, dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom, na východe slnka, 48 od Aroera, ktoré leţí na brehu potoka Arnona, aţ po vrch Sion, to jest Hermon, 49 i celú rovinu za Jordánom na východ aţ po more Araby, pod Ašdót-pizgou.

Deuteronomium 5

1 A Mojţiš svolal všetok izraelský ľud a povedal im: Čuj, Izraelu, ustanovenia a súdy, ktoré ja dnes hovorím vo vaše uši, naučíte sa im a budete ostríhať, aby ste ich činili. 2 Hospodin, náš Bôh, učinil s nami smluvu na Horebe. 3 Nie s našimi otcami učinil Hospodin tú smluvu, ale s nami, s nami samými, ktorí tu dnes všetci ţijeme. 4 Tvárou v tvár hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa. 5 Ja som stál medzi Hospodinom a medzi vami toho času, aby som vám oznámil slovo Hospodinovo, lebo ste sa báli ohňa a nevyšli ste na vrch. A Hospodin povedal: 6 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 7 Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 8 Neučiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 9 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúţiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh revnivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch ešte i na treťom i na štvrtom pokolení tých, ktorí ma nenávidia, 10 a činím milosť tisícim, tým, ktorí ma milujú a ktorí ostríhajú moje prikázania. 11 Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. 12 Ostríhať budeš deň soboty, aby si ho svätil, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh. 13 Šesť dní budeš pracovať a budeš konať hocijakú svoju prácu. 14 Ale siedmy deň je sobotou Hospodinovi, tvojmu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce, ani ty, ani tvoj syn ani tvoja dcéra ani tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoj vôl ani tvoj osol ani niktoré tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach, aby si odpočinul tvoj sluha i tvoja dievka jako ty. 15 A budeš pamätať na to, ţe si bol sluhom v Egyptskej zemi, a ţe ťa vyviedol odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh, silnou rukou a vystretým ramenom, preto ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby si svätil sobotný deň. 16 Cti svojho otca i svoju mať, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby sa predĺţily tvoje dni, a aby ti bolo dobre na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 17 Nezabiješ! 18 Nezosmilníš! 19 Neukradneš! 20 Nepovieš na svojho blíţneho falošného svedoctva! 21 Nepoţiadaš ţeny svojho blíţneho, ani si nezaţeláš domu svojho blíţneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho dievky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blíţneho. 22 Tie slová hovoril Hospodin všetkému vášmu shromaţdeniu na vrchu zprostred ohňa, oblaku a mrákavy veľkým hlasom a nepridal k tomu. A napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne. 23 A stalo sa, keď ste počuli hlas zprostred tmy a videli ste, ţe vrch horí ohňom, pristúpili ste ku mne, všetky hlavy vašich pokolení i vaši starší, 24 a povedali ste: Hľa, Hospodin, náš Bôh, nám ukázal svoju slávu a svoju veľkosť, a jeho hlas sme počuli zprostred ohňa; dnešného dňa sme videli, ţe Bôh hovoril s človekom, a ţije. 25 A tedy prečo máme teraz zomrieť, lebo veď nás strávi tento veľký oheň, ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, a pomrieme. 26 Lebo ktoţe je, akékoľvek telo, ktoré by počulo hlas ţivého Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako my, aby ţilo?!

27 Ty sa priblíţ a počuj všetko, čo povie Hospodin, náš Bôh, a ty budeš hovoriť nám všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Bôh, tebe, a my budeme počúvať a činiť. 28 A Hospodin uslyšal hlas vašich slov, keď ste mi to hovorili, a Hospodin mi riekol: Počul som hlas slov tohoto ľudu, ktoré ti hovorili. Dobre hovorili všetko, čo hovorili. 29 Oj, aby mali také srdce, jako toto, aby sa ma báli a aby ostríhali všetky moje prikázania po všetky dni, aby im bolo dobre aj ich synom na veky! 30 Idi, povedz im: Navráťte sa do svojich stánov! 31 A ty stoj tu pri mne, a budem ti hovoriť všetky prikázania a ustanovenia a súdy, ktorým ich budeš učiť, aby ich činili v zemi, ktorú im ja dám, aby ju zaujali dedične. 32 A tedy pozorujte, aby ste činili tak, ako vám prikázal Hospodin, váš Bôh; neuchýlite sa ani napravo ani naľavo. 33 Po kaţdej tej ceste, ktorú vám prikázal Hospodin, váš Bôh, pojdete, aby ste ţili, a aby vám bolo dobre, a aby ste dlho ţili v zemi, ktorú zaujmete do dedičstva.

Deuteronomium 6

1 A toto je to prikázanie, toto tie ustanovenia a súdy, ktorým prikázal Hospodin, váš Bôh, vás učiť, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, 2 aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, nato, aby si ostríhal všetky jeho ustanovenia a jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem, ty i tvoj syn i syn tvojho syna, po všetky dni svojho ţivota, a aby sa predĺţily tvoje dni na zemi. 3 A tedy budeš počúvať, Izraelu, a budeš ostríhať, aby si činil, aby ti bolo dobre, a aby ste sa veľmi rozmnoţili, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, tebe, v zemi, ktorá tečie mliekom a medom. 4 Počuj, Izraelu, Hospodin, náš Bôh, je jeden Hospodin. 5 Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou! 6 A tak budú tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, na tvojom srdci. 7 A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať. 8 Priviaţeš si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi tvojimi očima, 9 napíšeš si ich na podvoje svojho domu a na svoje brány. 10 A bude, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, ţe ju dá tebe, mestá, veľké a krásne, ktorých si nestaväl, 11 a domy, plné všetkých dobrých vecí, ktorých si ty nenaplnil, a vytesané cisterny, ktorých si ty nevytesal, vinice, olivnice, ktorých si ty nenasadil, a budeš jesť a nasýtiš sa; 12 vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov! 13 Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúţiť a na jeho meno budeš prisahať. 14 Nepojdete za inými bohmi, z bohov národov, ktoré sú vôkol vás. 15 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh revnivý v tvojom strede, aby sa nezanietil hnev Hospodina, tvojho Boha, na teba a zahladil by ťa s tvári zeme. 16 Nebudete pokúšať Hospodina, svojho Boha, jako ste pokúšali v Masse. 17 Snaţne budete ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, i jeho svedoctvá i jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal. 18 A budeš činiť to, čo je spravedlivé a dobré v očiach Hospodinových, aby ti bolo dobre, a aby si vošiel a zaujal do dedičstva tú krásnu zem dobrú, ktorú prisahal Hospodin tvojim otcom, 19 aby vyhnal všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári, tak ako hovoril Hospodin.

20 Keď sa ťa bude voľakedy zajtra pýtať tvoj syn a povie: Aké sú to svedoctvá, ustanovenia a súdy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Bôh? 21 vtedy povieš svojmu synovi: Boli sme sluhami faraonovi v Egypte, a Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou. 22 Hospodin dal znamenia a zázraky, veľké a zlé na Egypt, na faraona a na celý jeho dom pred našimi očami 23 a nás vyviedol odtiaľ, aby nás doviedol sem dajúc nám zem, ktorú prisahal našim otcom. 24 A Hospodin nám prikázal, aby sme činili všetky tieto ustanovenia bojac sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby nám bolo dobre po všetky dni, a aby nás zachoval naţive, jako je tomu dnes. 25 A budeme mať spravedlivosť, keď budeme ostríhať činiac kaţdé toto prikázanie pred Hospodinom, svojím Bohom, tak ako nám to prikázal.

Deuteronomium 7

1 Keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, a vyplieni mnohé národy zpred tvojej tvári, Heteja, Gergezeja, Amoreja, Kananeja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, sedem národov, väčších čo do počtu a mocnejších, ako si ty. 2 A Hospodin, tvoj Bôh, ich vydá pred tebou, a pobiješ ich; istotne ich vyhladíš zarieknuc ich na úplnú záhubu; neučiníš s nimi smluvy ani sa nezľutuješ nad nimi. 3 Ani sa s nimi nedáš ţenbou do rodiny alebo vydajom; svojej dcéry nedáš jeho synovi ani jeho dcéry nevezmeš svojmu synovi. 4 Lebo by odvrátil tvojho syna, takţe by ma nenasledoval, ale by slúţili iným bohom, a zanietil by sa na vás hnev Hospodinov a vyhladil by ťa rýchle. 5 Ale im takto učiníte: ich oltáre rozboríte, ich modlárske stĺpy skrúšite, ich háje zosekáte a ich rytiny spálite ohňom. 6 Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme. 7 Nie preto, ţe by vás bolo viac ako ktoréhokoľvek iného národa, priľnul k vám Hospodin a vyvolil si vás, lebo vás bolo menej od všetkých iných národov. 8 Ale preto, ţe vás miloval Hospodin a ţe zachoval prísahu, ktorú prisahal vašim otcom, vyviedol vás Hospodin silnou rukou a vyslobodil ťa z domu sluhov, z ruky faraona, egyptského kráľa. 9 A budeš vedieť, ţe Hospodin, tvoj Bôh, je Bôh a ţe je silný Bôh verný, ktorý ostríha smluvu a milosť tým, ktorí ho milujú a ktorí ostríhajú jeho prikázania, do tisíceho pokolenia 10 a ktorý odpláca tým, ktorí ho nenávidia, kaţdému do jeho tvári tak, aby ho zahubil. Nebude čakať tomu, kto ho nenávidí, do jeho tvári mu zaplatí. 11 Preto budeš ostríhať prikázanie, ustanovenia a súdy, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby si ich činil. 12 A stane sa za to, ţe budete počúvať tieto súdy a budete ich ostríhať a činiť, ţe Hospodin, tvoj Bôh, bude ostríhať tebe smluvu a milosť, čo prisahal tvojim otcom. 13 a bude ťa milovať a poţehná ťa a rozmnoţí ťa, a poţehná plod tvojho ţivota a plod tvojej zeme, tvoje obilie a tvoju vínnu šťavu a tvoj olej, plod tvojich hoviad, matky tvojho drobného stáda na zemi, ktorú prisahal tvojim otcom, ţe ti ju dá. 14 Budeš poţehnaný nad všetky národy; nebude u teba neplodného ani neplodnej, ani medzi tvojím dobytkom. 15 Hospodin odstráni od teba kaţdú nemoc a všetky zlé neduhy egyptské, ktoré znáš; nevzloţí ich na teba, ale ich dá na všetkých tých, ktorí ťa nenávidia. 16 A stráviš všetky národy, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh. Nezľutuje sa tvoje oko nad nimi, a nebudeš slúţiť ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom. 17 Keby si povedal vo svojom srdci: Tieto národy sú čo do počtu väčšie, ako som ja, ako ich budem môcť vyhnať?

18 Nebudeš sa ich báť, ale dozaista budeš pamätať na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, faraonovi, a všetkým Egypťanom. 19 na tie veliké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie zázraky a tú presilnú ruku a to vystreté rameno, ktorým ťa vyviedol Hospodin, tvoj Bôh. Tak učiní Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom, ktorých by si sa ty bál. 20 Ba ešte len aj sršne pošle Hospodin, tvoj Bôh, na nich, dokiaľ len nezahynú aj tí, ktorí pozostali, a ktorí sa skryli pred tebou. 21 Netras sa pred nimi, lebo Hospodin, tvoj Bôh, je v tvojom strede, silný Bôh veľký a strašný. 22 A Hospodin, tvoj Bôh, vyplieni tie národy zpred tvojej tvári po kuse; nebudeš ich môcť vyhladiť narýchle, aby sa nerozmnoţila na teba poľná zver. 23 Avšak Hospodin, tvoj Bôh, ich vydá pred tvojou tvárou a bude ich desiť veľkým desením, dokiaľ nebudú vyhladení. 24 A ich kráľov dá do tvojej ruky, a vyhubíš ich meno zpod nebies; nikto neobstojí pred tebou, dokiaľ ich len nezahladíš. 25 Rytiny ich bohov popálite ohňom: nepoţiadaš striebra ani zlata, ktoré je na nich, a nevezmeš si ho, aby si sa nezaplietol do toho jako do osídla, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu. 26 A nevnesieš ohavnosti do svojho domu, aby si nebol tieţ prekliaty na úplnú záhubu jako ono; oškliviť sa ti to bude, a bude ti to ohavnosťou, lebo je to prekliate na úplnú záhubu.

Deuteronomium 8

1 Kaţdé prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, budete ostríhať, aby ste ich činili, aby ste ţili a rozmnoţili sa a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom. 2 A budeš pamätať na všetky cesty, ktorými ťa viedol Hospodin, tvoj Bôh, toto uţ štyridsať rokov po púšti, aby ťa poníţil, aby ťa zkúsil, aby sa zvedelo, čo je v tvojom srdci, či budeš ostríhať jeho prikázania a či nie. 3 A poníţil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, ţe nie na samom chlebe ţiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, ţiť bude človek. 4 Tvoje rúcho nezvetšelo na tebe, a tvoja noha neopuchla toto uţ štyridsať rokov. 5 A budeš vedieť vo svojom srdci, ţe jako človek kázni svojho syna, tak Hospodin, tvoj Bôh, kázni teba. 6 A tedy budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách a aby si sa ho bál. 7 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa vovedie do krásnej zeme dobrej, do zeme potokov, ktoré majú hojnosť vody, do zeme pramenných studieň a hlbín, vyvierajúcich po údoliach i po vrchoch, 8 do zeme pšenice, jačmeňa, viníc, fíkov a granátových jabĺk, do zeme olejových olív a medu, 9 do zeme, v ktorej nebudeš jesť chleba po chudobne; nebudeš v nej mať ničoho nedostatku, v zemi, ktorej kamene sú ţelezo, a z jej vrchov budeš sekať meď. 10 A keď budeš jesť a nasýtiš sa, budeš dobrorečiť Hospodinovi, svojmu Bohu, na tej krásnej zemi dobrej, ktorú ti dal. 11 Vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, takţe by si neostríhal jeho prikázaní, jeho súdov a jeho ustanovení, ktoré ti ja prikazujem dnes! 12 Aby snáď, keď budeš jesť a nasýtiš sa a vystavíš si krásne domy a budeš bývať, 13 a keď sa rozmnoţí tvoj dobytok a tvoje stádo oviec a kôz, a keď budeš mať mnoho striebra i zlata a budeš mať mnoho všetkého, čo je tvoje, 14 aby sa nepovýšilo tvoje srdce, a zabudol by si na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov, 15 ktorý ťa viedol po tej veľkej a strašnej púšti, na ktorej sú ohniví hadi a škorpióni, po vyprahlom kraji, kde niet vody, ktorý ti vyviedol vodu z pretvrdej skaly, 16 ktorý ťa kŕmil na púšti mannou, ktorej neznali tvoji otcovia, aby ťa poníţil a aby ťa zkúsil, aby ti potom dobre činil,

17 lebo by si povedal vo svojom srdci: Moja sila a vláda mojej ruky mi nadováţila tohoto bohatstva. 18 Ale budeš pamätať na Hospodina, svojho Boha, lebo on je ten, ktorý ti dáva silu, aby si nadobudol bohatstva, aby postavil svoju smluvu, ktorú prisahal tvojim otcom, ako je tomu dnes. 19 Lebo stane sa, keby si predsa len zabudol na Hospodina, svojho Boha, a išiel by si za inými bohmi a slúţil by si im a klaňal by si sa im, osvedčujem proti vám dnes, ţe istotne zahyniete. 20 Jako národy, ktoré Hospodin zahubí zpred vašej tvári, tak zahyniete, pretoţe ste nepočúvali na hlas Hospodina, svojho Boha.

Deuteronomium 9

1 Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené aţ do neba, 2 veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými? 3 Ale dnes budeš vedieť, ţe Hospodin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zoţierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníţi pred tebou, a vyţenieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril Hospodin. 4 Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaţenie Hospodin, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol Hospodin, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezboţnosť týchto národov vyhnal ich Hospodin od mojej tvári. 5 Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezboţnosť týchto národov vyţenie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, 6 a tedy budeš vedieť, ţe nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije. 7 Pamätaj, nezabudni, ţe si popudzoval k hnevu Hospodina, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa Hospodinovi na odpor. 8 Aj na Horebe ste popudili Hospodina k hnevu, a Hospodin sa rozhneval na vás tak, ţe vás chcel zahladiť, 9 keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody. 10 A Hospodin mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Boţím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaţdenia. 11 A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, ţe mi dal Hospodin dve kamenné dosky, dosky smluvy. 12 A Hospodin mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu. 13 A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, ţe hľa, je to ľud tvrdej šije. 14 Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on. 15 Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách. 16 Ale keď som videl, ţe hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin, 17 pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami. 18 A padnúc leţal som pred Hospodinom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ste ho popudzovali k hnevu.

19 Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretoţe sa bol rozhneval Hospodin na vás a chcel vás zahladiť. Ale Hospodin ma vyslyšal aj tento raz. 20 Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval Hospodin a tieţ ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času. 21 A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiţ to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, aţ bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu. 22 I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste Hospodina k hnevu. 23 I vtedy, keď vás bol poslal Hospodin z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas. 24 Protivili ste sa Hospodinovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal. 25 A padnúc leţal som pred Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam leţal, lebo Hospodin povedal, ţe vás ide zahladiť. 26 A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou! 27 Pamätaj na svojich sluţobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezboţnosť a na jeho hriech! 28 Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretoţe ich nemohol Hospodin voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretoţe ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti. 29 A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.

Deuteronomium 10

1 V tom čase mi riekol Hospodin: Uteš si dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyjdi ku mne sem na vrch a spravíš si truhlu z dreva. 2 Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vloţíš ich do truhly. 3 A tak som spravil truhlu zo šittímového dreva a utesal som dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyšiel som na vrch a dve dosky som niesol vo svojej ruke. 4 A napísal na dosky, jako bolo tamto prvé písmo, desať slov, ktoré vám hovoril Hospodin na vrchu zprostred ohňa v deň shromaţdenia, a Hospodin ich dal zase mne. 5 Potom som sa obrátil a sišiel som s vrchu a vloţil som dosky do truhly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi prikázal Hospodin. 6 A synovia Izraelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zomrel Áron a tam je i pochovaný, a kňazský úrad konal Eleazár, jeho syn, miesto neho. 7 Odtiaľ sa rušali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do zeme potokov vody. 8 Toho času oddelil Hospodin pokolenie Léviho, aby nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a aby stáli pred Hospodinom, aby mu slúţili a aby dávali poţehnanie v jeho mene, jako je tomu aţ do dnešného dňa. 9 Preto nemá Lévi podielu a dedičstva so svojimi bratmi. Hospodin je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril Hospodin, tvoj Bôh. 10 A ja som stál na vrchu jako v tamtie prvé dni, štyridsať dní a štyridsať nocí. A Hospodin ma vyslyšal i ten raz; nechcel ťa uţ potom Hospodin zkaziť. 11 A Hospodin mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú som prisahal ich otcom, ţe im ju dám.

12 A tak teraz, Izraelu, čoţe ţiada Hospodin, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a aby si slúţil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 13 aby si ostríhal prikázania Hospodinove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem na tvoje dobré. 14 Hľa, Hospodinove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej. 15 A predsa len k tvojim otcom priľnul Hospodin milujúc ich a vyvolil si ich semeno po nich, vás, zo všetkých národov, ako je tomu dnes. 16 A preto obreţete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije! 17 Lebo Hospodin, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, silný Bôh veľký, premocný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani nevezme úplatného daru, 18 ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje pohostína dávajúc mu chlieb a odev. 19 Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 20 Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúţiť a jeho sa budeš láskou pridŕţať a na jeho meno budeš prisahať. 21 On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči. 22 V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnoţil Hospodin, tvoj Bôh, ţe ťa je ako hviezd na nebesiach čo do mnoţstva.

Deuteronomium 11

1 Preto budeš milovať Hospodina, svojho Boha, a budeš ostríhať jeho nariadenie a jeho ustanovenia, jeho súdy a jeho prikázania po všetky dni. 2 A budete znať dnes - lebo veď nehovorím s vašimi synmi, ktorí nepoznali a ktorí nevideli - výchovnú kázeň Hospodina, svojho Boha, jeho veľkosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno, 3 jeho znamenia a jeho skutky, ktoré činil prostred Egypta faraonovi, egyptskému kráľovi, a celej jeho zemi, 4 i to, čo učinil egyptskému vojsku, jeho koňom a jeho vozom, ako ich zalial vodami Rudého mora, keď sa hnali za vami, a Hospodin ich zahubil, a je tak aţ do dnešného dňa; 5 a budete znať i to, čo vám činil na púšti, dokiaľ ste neprišli na toto miesto, 6 a čo učinil Dátanovi a Abirámovi, synom Eliába, syna Rúbenovho, jako otvorila zem jeho ústa a pohltila ich aj ich čeľade aj ich stány i so všetkými ţivými bytosťami, ktoré išly s nimi, vprostred celého Izraela, 7 Lebo vaše vlastné oči to boly, ktoré to videly všetky tie veľké skutky Hospodinove, ktoré činil. 8 A tedy budete ostríhať kaţdé prikázanie, ktoré vám ja prikazujem dnes, aby ste boli silní a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, 9 a aby ste dlho ţili na zemi, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom, ţe im ju dá aj ich semenu, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 10 Lebo zem, do ktorej ty ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, nie je ako Egyptská zem, z ktorej ste vyšli, kde si sial svoje semeno a polieval si svojou nohou jako zeleninovú zahradu. 11 Ale zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, je zem, v ktorej sú vrchy a doliny, ktorá pije vodu, keď prší dáţď z neba, 12 je to zem, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Bôh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú ustavične obrátené na ňu od začiatku roka aţ do konca roka. 13 A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúţiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 14 ţe dám vašej zemi dáţď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej.

15 A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa. 16 Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúţili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im! 17 Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by daţďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin. 18 Ale si poloţíte tieto moje slová na svoje srdce, a na svoju dušu a priviaţete si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi vašimi očami. 19 A budete im vyučovať svojich synov hovoriac o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome, i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať; 20 a napíšeš ich na podvoje svojho domu i na svoje brány, 21 aby bolo mnoho vašich dní i dní vašich synov na zemi, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom, ţe im ju dá, jako dni nebies nad zemou. 22 Lebo ak budete naozaj ostríhať kaţdé toto prikázanie, ktoré vám ja prikazujem, aby ste ho činili milujúc Hospodina, svojho Boha, chodiac po všetkých jeho cestách a láskou sa ho pridŕţajúc, 23 vtedy vyţenie Hospodin všetky tie národy zpred vašej tvári, a zaujmete do dedičstva národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy. 24 Kaţdé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, bude vaše, hen od púšte a od Libanona, od rieky, rieky Eufrates, aţ po zadné more bude vaše územie. 25 Nikto neobstojí pred vami; váš strach a vašu bázeň dá Hospodin, váš Bôh, na tvár celej zeme, po ktorej budete šliapať, tak ako vám hovoril. 26 Vidzţe, ja vám dnes predkladám poţehnanie a zlorečenie, 27 poţehnanie, keď budete počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem dnes, 28 a zlorečenie, keby ste nepočúvali na prikázania Hospodina, svojho Boha, a keby ste vybočili z cesty, ktorú vám ja prikazujem dnes, idúc za inými bohy, ktorých neznáte. 29 A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, ţe dáš poţehnanie na vrchu Gerizím a zlorečenie na vrchu Ébal. 30 Hľa, či nie sú oba vrchy za Jordánom, za cestou na západe slnka, v zemi Kananeja, ktorý býva na rovine naproti Gilgalu, pri dúbrave Móre? 31 Lebo vy prejdete cez Jordán, aby ste vošli zaujať do dedičstva zem, ktorú vám dá Hospodin, váš Bôh, a zaujmete ju do dedičstva a budete bývať v nej. 32 A tedy budete hľadieť, aby ste činili všetky ustanovenia a súdy, ktoré vám ja predkladám dnes.

Deuteronomium 12

1 Toto sú ustanovenia a súdy, ktoré budete ostríhať, aby ste ich činili v zemi, ktorú ti dal Hospodin, Bôh tvojich otcov, aby si ju zaujal do dedičstva, po všetky dni, v ktorých budete ţiví na zemi. 2 Doista zkazíte všetky miesta, na ktorých slúţily národy, ktoré vy zaujmete do dedičstva, svojim bohom ako na vysokých vrchoch tak i na vŕškoch i pod kaţdým stromom zeleným. 3 A rozboríte ich oltáre a skrúšite ich modly a ich háje popálite ohňom a rytiny ich bohov posekáte a vyhubíte ich meno z toho miesta. 4 Neučiníte tak Hospodinovi, svojmu Bohu! 5 Ale na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, zo všetkých vašich pokolení, aby tam poloţil svoje meno, tam, kde bude bývať, budete ho hľadať, a ta prijdeš.

6 A ta tieţ donesiete svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti ako aj svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky i svoje sľuby i svoje dobrovoľné obeti i prvorodené svojho dobytka i svojho drobného stáda. 7 A tam budete jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, a radovať sa budete všetkému, k čomu ste priloţili svoju ruku, vy i vaše domy, ktorými ťa poţehná Hospodin, tvoj Bôh. 8 Neučiníte ničoho takého, čo my tu činíme dnes, kaţdý to, čo je spravedlivé v jeho očiach, nech uţ je to čokoľvek! 9 Lebo doteraz ste ešte neprišli k odpočinutiu a k dedičstvu, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 10 Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v zemi, ktorú vám Hospodin, váš Bôh, dá do dedičstva, a keď vám dá odpočinutie od všetkých vašich nepriateľov zo všetkých strán, takţe budete bývať bezpečne, 11 vtedy na to miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno, budete donášať všetko to, čo vám ja prikazujem, svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti, svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky jako i všetko najlepšie svojich sľubov, ktoré sľúbite Hospodinovi. 12 A radovať sa budete pred Hospodinom, svojím Bohom, vy i vaši synovia i vaše dcéry i vaši sluhovia i vaše dievky i Levita, ktorý je vo vašich bránach, lebo nemá podielu ani dedičstva s vami. 13 Vystríhaj sa, aby si neobetoval svojich zápalných obetí na ktoromkoľvek mieste, ktoré uvidíš, 14 ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin v jednom z tvojich pokolení, tam budeš obetovať svoje zápalné obeti a tam budeš činiť všetko, čo ti ja prikazujem. 15 Ináče, čo a koľko len sa bude ţiadať tvojej duši, zabiješ si a budeš jesť mäso podľa poţehnania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dá, vo všetkých tvojich bránach, čistý i nečistý ho bude jesť ako srnu a jako jeleňa. 16 Len krvi nebudete jesť; na zem ju vyleješ ako vodu. 17 Nebudeš môcť jesť vo svojich bránach desatiny svojho obilia ani uţívať desatiny svojho vína a svojho oleja ani prvorodených kusov svojho dobytka a svojho drobného stáda ani niktorých svojich sľubov, ktoré sľúbiš, ani svojich dobrovoľných obetí a obetí pozdvihnutia svojej ruky. 18 Ale iba pred Hospodinom, svojím Bohom, to budeš jesť na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka i Levita, ktorý je v tvojich bránach, a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, všetkému, k čomu si priloţil svoju ruku. 19 Vystríhaj sa, aby si nikdy neopustil Levitu, po všetky svoje dni, ktoré budeš ţiť na svojej zemi. 20 Keď rozšíri Hospodin, tvoj Bôh, tvoje hranice, tak ako ti hovoril, a povieš: Budem jesť mäso; lebo tvoja duša si ţiada jesť mäso; čo a koľko len sa bude ţiadať tvojej duši, budeš jesť mäsa. 21 Keď bude ďaleko od teba miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, aby tam poloţil svoje meno, teda si zabiješ zo svojich hoviad alebo zo svojho drobného stáda, ktoré ti dá Hospodin, tak ako som ti prikázal, a teda budeš jesť vo svojich bránach, čo a koľko len sa bude ţiadať tvojej duši. 22 Ale to budeš jesť iba tak, ako sa jie srna alebo jeleň; nečistý i čistý to bude spolu jesť. 23 Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou, a preto nebudeš jesť duše s mäsom. 24 Nebudeš jej jesť; na zem ju vyleješ ako vodu. 25 Nebudeš jej jesť, aby ti bolo dobre i tvojim synom po tebe, keď budeš robiť to, čo je pravé v očiach Hospodinových. 26 Len svoje posviatne veci, ktoré budeš mať, a svoje sľuby vezmeš a pojdeš na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin. 27 A tam budeš obetovať svoje zápalné obeti, mäso i krv, na oltári Hospodina, svojho Boha, a krv tvojich bitných obetí sa vyleje na oltár Hospodina, tvojho Boha, a mäso budeš jesť. 28 Ostríhaj a poslúchaj všetky tieto slová, ktoré ti ja prikazujem, aby bolo dobre i tebe i tvojim synom po tebe aţ na veky, keď budeš robiť to, čo je dobré a pravé v očiach Hospodina, tvojho Boha. 29 Keď vyplieni Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári národy, ku ktorým ideš, aby si ich zaujal do dedičstva, a keď ich zaujmeš do dedičstva a budeš bývať v ich zemi, 30 vystríhaj sa, aby si neuviazol do osídla a tak neodišiel za nimi, keď budú vyhladení od tvojej tvári, a aby si sa nepýtal po ich bohoch povediac: Ako slúţily tieto národy svojim bohom? A budem tak robiť i ja.

31 Neučiníš tak Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je ohavnosťou Hospodinovi, čoho on nenávidí, robili svojim bohom, lebo ešte len aj svojich synov aj svoje dcéry pálili ohňom svojim bohom. 32 Kaţdé slovo, ktoré vám ja prikazujem, to budete ostríhať, aby ste ho činili; nepridáš k nemu ničoho ani neodnímeš od neho.

Deuteronomium 13

1 Keby povstal v tvojom strede prorok alebo niekto taký, komu by sa sníval sen, a dal by ti nejaké znamenie alebo nejaký zázrak, 2 a keby aj prišlo znamenie alebo zázrak, o ktorom by ti hovoril, a povedal by: Poďme za inými bohmi, ktorých si neznal, a slúţme im! 3 Neposlúchneš na slová toho proroka alebo na slová toho, komu by sa sníval nejaký taký sen, lebo Hospodin, váš Bôh, vás to zkúša, aby zvedel, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 4 Hospodina, svojho Boha, budete nasledovať a jeho sa budete báť, jeho prikázania budete ostríhať a na jeho hlas budete počúvať; jemu budete slúţiť a jeho sa budete verne pridŕţať. 5 A ten prorok alebo ten, komu by sa sníval taký sen, zomrie, pretoţe hovoril to, čím by vás odvrátil od Hospodina, vášho Boha, ktorý vás vyviedol z Egyptskej zeme a ktorý ťa vyslobodil z domu sluhov, chcúc ťa vyraziť z cesty, ktorú ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby si ňou išiel. A odpraceš to zlo zo svojho stredu! 6 Keby ťa skryte nahováral tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn alebo tvoja dcéra alebo ţena tvojho lona alebo tvoj priateľ, ktorý by ti bol drahý jako tvoja vlastná duša, a povedal by: Poďme a slúţme iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, 7 niektorým z bohov národov, ktoré sú vôkol vás, uţ či tebe blízke a či ďaleké od teba, kdekoľvek od jedného konca zeme aţ po druhý koniec zeme, 8 nepovolíš mu ani ho nebudeš počúvať, ani sa nad ním nezľutuje tvoje oko, ani ho nebudeš šetriť ani ho nezakryješ. 9 Ale doista ho zabiješ bez milosti. Tvoja ruka bude prvá, ktorá siahne na neho, aby ho zabila a potom ruka všetkého ľudu. 10 A budeš ho kameňovať, dokiaľ nezomrie, lebo ťa chcel odviesť od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 11 A počuje to celý Izrael, a budú sa báť a neurobia viacej nijakej takej zlej veci v tvojom strede. 12 Keby si počul hovoriť o niektorom zo svojich miest, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si tam býval, 13 ţe vyšli muţovia, synovia beliála, z tvojho stredu a ţe zviedli obyvateľov svojho mesta hovoriac: Poďme, slúţme iným bohom, ktorých ste neznali, 14 vtedy vyhľadáš vec a vyšetríš a dobre sa na ňu vypýtaš. A keď sa presvedčíš, ţe hľa, je to istá pravda, ţe sa vykonala tá ohavnosť v tvojom strede, 15 doista pobiješ obyvateľov toho mesta ostrím meča. Zahub ho, vyrieknuc nad ním kliatbu úplnej záhuby, i všetko, čo je v ňom, i jeho hovädo ostrím meča. 16 I všetku jeho korisť shromaţdíš na prostred jeho ulice a spáliš ohňom mesto i všetku jeho korisť docela, Hospodinovi, svojmu Bohu, a bude večnou hromadou rumov; nebude sa viacej staväť. 17 Ani sa nič neprichytí tvojej ruky z toho prekliateho na úplnú záhubu, aby sa odvrátil Hospodin od pále svojho hnevu a dal ti milosrdenstvo a aby sa zľutoval nad tebou a rozmnoţil ťa, jako prisahal tvojim otcom. 18 Lebo budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujeme dnes, aby si robil to, čo je pravé v očiach Hospodina, tvojho Boha.

Deuteronomium 14

1 Vy ste synmi Hospodinovi, svojmu Bohu, nebudete sa rezať ani si nespravíte lysiny medzi svojimi očami za mŕtveho. 2 Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu, a teba si vyvolil Hospodin, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme. 3 Nebudeš jesť nijakej veci ohavnej! 4 Toto sú hovädá, ktoré budete jesť: vola, ovcu a kozu, 5 jeleňa, srnu, antilopu, kozoroţca, kamzíka, gazelu a losa. 6 I kaţdé hovädo, ktoré má rozdelené kopyto a má ho rozdvojené, to, čo preţúva medzi hovädami, to budete jesť. 7 Ale týchto nebudete jesť zpomedzi tých, ktoré preţúvajú, a zpomedzi tých, ktoré majú rozdelené kopyto a rozdvojené: veľblúda, zajaca a králika, lebo síce preţúvajú, ale nemajú kopyta rozdeleného; nečistými sú vám. 8 Nebudete jesť ani svine, lebo tá má kopyto rozdelené, ale nepreţúva; nečistou vám bude. Ich mäsa nebudete jesť a ich mŕtvol sa nedotknete. 9 Tieto budete jesť zo všetkých zvierat, ktoré sú vo vode: čokoľvek, čo má plutvy a šupiny, budete jesť. 10 Ale z toho, čo nemá plutiev a šupín, nebudete jesť ničoho; nečistým vám bude. 11 Čistých vtákov budete jesť ktorýchkoľvek. 12 A toto sú tí, z ktorých nebudete jesť: orol, sup a noh, 13 kaňa, sokol, luniak a jeho druh. 14 Niktorého krkavca, ani jeho druhu nebudete jesť, 15 ani pštrosa ani sovy ani čajky ani jastraba ani jeho druhu, 16 ani bukača ani kuvika ani ibisa 17 ani pelikána ani labute ani krehára 18 ani bociana ani volavky ani jej druhu ani dudka ani netopiera 19 ani niktorého okrýdleného plazu; nečistým vám bude; nebudú sa jesť. 20 Čistého vtáka budete jesť ktoréhokoľvek. 21 Nebudete jesť nijakej zdochliny; pohostínovi, ktorý je v tvojich bránach, ju dáš, a bude ju jesť, alebo predať cudzozemcovi; lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 22 Verne budeš dávať desiatok z kaţdej úrody svojho semena, ktorá sa ti urodí na poli rok po roku. 23 A budeš jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí nato, aby tam prebývalo jeho meno, desiatok svojho obilia, svojho vína, svojho oleja a prvorodeného svojho dobytka a svojho drobného stáda, aby si sa naučil báť sa Hospodina, svojho Boha, po všetky dni. 24 A keby ti bolo primnoho cesty, takţe by si to nemohol zaniesť, pretoţe by bolo priďaleko od teba miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam poloţil svoje meno, keď ťa poţehná Hospodin, tvoj Bôh, 25 vtedy to speňaţíš a zavrieš peniaze do svojej ruky a pojdeš na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh. 26 A tam vydáš peniaze za čokoľvek, čo si bude ţiadať tvoja duša, uţ či za hovädo, za dobytča, za ovcu alebo kozu, za víno alebo za iný nápoj silný alebo uţ za čokoľvek, čoho si bude ţiadať od teba tvoja duša, a budeš jesť tam pred Hospodinom, svojím Bohom, a radovať sa budeš ty i tvoj dom. 27 A Levitu, ktorý bude v tvojich bránach, neopustíš, lebo nemá podielu ani dedičstva s tebou. 28 Na konci troch rokov odvedieš kaţdý desiatok svojej úrody, toho roku, a sloţíš ho vo svojich bránach. 29 A prijde Levita, lebo nemá podielu ani dedičstva s tebou, i pohostín i sirota i vdova, ktorí sú v tvojich bránach, a budú jesť a nasýtia sa, aby ťa poţehnal Hospodin, tvoj Bôh, v kaţdej práci tvojej ruky, ktorú budeš konať.

Deuteronomium 15

1 Na konci kaţdých sedem rokov spravíš úpust. 2 A toto je vec takého úpustu: Kaţdý veriteľ utiahne svoju ruku upustiac od toho, čo poţičal svojmu blíţnemu. Nebude hnať svojho blíţneho alebo svojho brata zaplatiť, lebo vyhlásili úpust Hospodinov. 3 Cudzozemca poţenieš; ale od toho, čo by si mal u svojho brata, upustí tvoja ruka, 4 pretoţe nebude u teba núdzneho, lebo veď istotne ťa poţehná Hospodin v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, 5 ak len budeš bedlive počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, pozorujúc, aby si činil kaţdé toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes. 6 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa poţehná, tak ako ti hovoril, a budeš poţičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš poţičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národami, a nad tebou nebudú panovať. 7 Keď bude u teba núdzny, niekto zpomedzi tvojich bratov, v niektorej z tvojich brán v tvojej zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nezatvrdíš svojho srdca a nezavrieš svojej ruky pred svojím núdznym bratom. 8 Ale istotne mu otvoríš svoju ruku a poţičať poţičiaš mu toľko, koľko potrebuje toho, čoho má nedostatok. 9 Vystríhaj sa, aby nebolo v tvojom srdci bezboţnej veci, ţe by si povedal: Blíţi sa siedmy rok, totiţ rok úpustu - a tvoje oko by bolo nešľachetné naproti tvojmu núdznemu bratovi, a nedal by si mu, pre čo by volal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech! 10 Istotne mu dáš, a nebude tvoje srdce smutné, keď mu budeš dávať, lebo veď práve preto ťa poţehná Hospodin, tvoj Bôh, v kaţdej tvojej práci i vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka. 11 Lebo toho nebude nikdy, aby nebolo núdzneho v zemi, preto ti ja prikazujem a hovorím: Doista otvoríš svoju ruku svojmu bratovi, svojmu chudobnému strápenému a svojmu núdznemu vo svojej zemi. 12 Keby ti bol predaný tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, a slúţil by ti šesť rokov, siedmeho roku ho prepustíš slobodného od seba. 13 A keď ho prepustíš slobodného od seba, neprepustíš ho prázdneho. 14 Štedre ho obdaruješ dajúc mu zo svojho drobného stáda a zo svojho humna a zo svojho preša; z toho, čím ťa poţehnal Hospodin, tvoj Bôh, mu dáš. 15 A budeš pamätať, ţe si bol sluhom v Egyptskej zemi, a ţe ťa vykúpil Hospodin, tvoj Bôh. Preto ti ja prikazujem dnes túto vec. 16 A stane sa, keď ti povie: Neodídem od teba, preto, ţe ťa miluje i tvoj dom, pretoţe mu bolo dobre u teba, 17 vtedy vezmeš šidlo a dáš do jeho ucha a do dverí, a bude ti sluhom na veky, a to isté učiníš i svojej dievke. 18 Nebude to ťaţkým v tvojich očiach, keď ho prepustíš slobodného od seba, lebo veď to robilo dvojnásobné obyčajnej mzdy nájomníka, čo ti slúţil šesť rokov, a Hospodin, tvoj Bôh, ťa poţehná vo všetkom, čo budeš robiť. 19 Všetko prvorodené, čo sa narodí z tvojich hoviad a z tvojho drobného stáda, čo bude samec, zasvätíš Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš robiť na prvorodenom svojho vola ani nebudeš strihať prvorodeného svojho drobného stáda. 20 Pred Hospodinom, svojím Bohom, ho budeš jesť rok po roku na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, ty i tvoj dom. 21 Ale keby bola na ňom nejaká vada, keby bolo kuľhavé alebo slepé, s akoukoľvek zlou vadou, nebudeš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu. 22 Vo svojich bránach ho budeš jesť, nečistý i čistý spolu, jako srnu a jako jeleňa, 23 Iba jeho krvi nebudeš jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.

Deuteronomium 16

1 Ostríhať budeš mesiac abíb, aby si slávil Veľkú noc Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíbe ťa vyviedol Hospodin, tvoj Bôh, z Egypta, vnoci. 2 A budeš obetovať veľkonočnú obeť Hospodinovi, svojmu Bohu, z drobného dobytka a z hoviad na mieste, ktoré vyvolí Hospodin nato, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Nebudeš s tým jesť ničoho kvaseného. Sedem dní budeš s tým jesť nekvasené, chlieb trápenia - lebo si v spechu vyšiel z Egyptskej zeme -, aby si pamätal na deň, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, po všetky dni svojho ţivota. 4 A nebude u teba vidieť kvasu na celom tvojom území sedem dní. Ani nezostane ničoho z mäsa, ktoré budeš obetovať večer prvého dňa, cez noc do rána. 5 Nebudeš môcť obetovať veľkonočnú obeť v ktorejkoľvek svojej bráne, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, 6 ale iba na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno, tam budeš obetovať veľkonočnú obeť, večer, o západe slnka, v určitý čas, v ktorý si vyšiel z Egypta. 7 A budeš piecť a budeš jesť na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh. A ráno sa obrátiš a pojdeš do svojich stánov. 8 Šesť dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude záverečná slávnosť Hospodinovi, tvojmu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce. 9 Napočítaš si sedem týţdňov; odvtedy, odkedy započne srp v stojacom obilí, započneš počítať sedem týţdňov. 10 A budeš sláviť slávnosť týţdňov Hospodinovi, svojmu Bohu, a to, čo dáš, bude dobrovoľná dávka tvojej ruky, podľa toho, jako ťa poţehná Hospodin, tvoj Bôh. 11 A budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka i Levita, ktorý je v tvojich bránach, i pohostín i sirota i vdova, ktorí sú v tvojom strede, na mieste ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno. 12 A budeš pamätať, ţe si bol sluhom v Egypte a budeš ostríhať a činiť tieto ustanovenia. 13 Slávnosť stánov si budeš sláviť sedem dní, keď spraceš úrodu zo svojho humna a zo svojho preša. 14 A radovať sa budeš na svoju slávnosť i ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka, Levita i pohostín, sirota i vdova, ktorí by boli v tvojich bránach. 15 Sedem dní budeš sláviť Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa poţehná v kaţdej tvojej úrode a v kaţdej práci tvojich rúk, a nebudeš iného robiť, len sa radovať. 16 Trikrát do roka sa ukáţe kaţdý tvoj muţského pohlavia pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týţdňov a na slávnosť stánov, a niktorý sa neukáţe pred Hospodinom prázdny; 17 kaţdý donesie podľa sebe daného daru, podľa poţehnania Hospodina, tvojho Boha, ktoré ti dal. 18 Sudcov a správcov si ustanovíš vo všetkých svojich bránach, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, po všetkých svojich pokoleniach, a budú súdiť ľud spravedlivým súdom. 19 Neskrivíš súdu! Nebudeš hľadieť na osobu ani neprijmeš daru, lebo dar oslepuje oči múdrych a prevracia slová spravedlivých. 20 Za spravedlivosťou a len za spravedlivosťou sa poţenieš, aby si ţil a aby si do dedičstva zaujal zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh. 21 Nevysadíš si hája nijakých stromov pri oltári Hospodina, svojho Boha, ktorý si spravíš. 22 Ani si nepostavíš modlárskej sochy, čoho nenávidí Hospodin, tvoj Bôh.

Deuteronomium 17

1 Nebudeš obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, ani vola ani dobytčaťa, ovce alebo kozy, na ktorom je nejaká vada alebo jakákoľvek iná zlá vec, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu.

2 Keby sa našiel niekto v tvojom strede, v niektorej z tvojich brán, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, muţ alebo ţena, kto by činil to zlo v očiach Hospodina, tvojho Boha, ţe by prestúpil jeho smluvu 3 a odíduc slúţil by iným bohom a klaňal by sa im, a to buď slnku buď mesiacu buď uţ ktorémukoľvek vojsku nebeskému, čoho som neprikázal, 4 a keby ti to bolo oznámené, a počul by si o tom, vtedy sa dobre vypýtaš na to. A keď sa presvedčíš, ţe hľa, je to istotná pravda, ţe vykonala sa tá ohavnosť v Izraelovi, 5 vtedy vyvedieš toho muţa alebo tú ţenu, ktorí spáchali takú zlú vec, ku svojim bránam, toho muţa alebo tú ţenu, a ukameňuješ ich, a zomrú. 6 Na ústa dvoch svedkov alebo troch svedkov zomrie ten, kto má zomrieť; nezomrie na ústa jedného svedka. 7 Ruka svedkov bude prvá na ňom zabiť ho a ruka všetkého ľudu potom, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 8 Keby ti bola niektorá vec priťaţká v súde medzi krvou a krvou, medzi pravotou a pravotou, medzi ranou a ranou, o čo by bol spor v tvojich bránach, vtedy sa zoberieš a pojdeš hore na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh. 9 A prijdeš ku kňazom, Levitom, a k sudcovi, ktorý bude v tých dňoch, a budeš sa pýtať, a oznámia ti slovo súdu. 10 A učiníš podľa výroku, ktorý ti oznámia z toho miesta, ktoré vyvolí Hospodin, a budeš pozorovať, aby si učinil všetko tak, ako ťa naučia. 11 Podľa znenia zákona, ktorému ťa budú učiť, a podľa súdu, ktorý ti povedia, učiníš, neuchýliš sa od slova, ktoré ti oznámia, ani napravo ani naľavo. 12 A človek, ktorý by urobil niečo v spúre, takţe by neposlúchol kňaza, ktorý bude stáť nato, aby tam slúţil Hospodinovi, tvojmu Bohu, alebo sudcu, ten človek zomrie, a odpraceš také zlo z Izraela. 13 A počuje to všetok ľud, a budú sa báť a nedopustia sa viacej spúry. 14 Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, a zaujmeš ju do dedičstva a budeš bývať v nej a povieš: Ustanovím nad sebou kráľa jako všetky národy, ktoré sú vôkol mňa. 15 Ustanovíš nad sebou iba toho za kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh: niektorého zpomedzi svojich bratov ustanovíš nad sebou za kráľa, nebudeš môcť dať nad seba človeka-cudzozemca, ktorý nie je tvojím bratom. 16 Avšak nech si nenadovaţuje mnoho koní ani nech neobracia ľudu do Egypta nato, aby rozmnoţil svoje kone, keďţe vám povedal Hospodin: Nikdy sa viacej navrátite touto cestou. 17 Ani si nenaberie mnoho ţien, aby sa neodvrátilo jeho srdce od cesty Hospodinovej, ani si nenadováţi príliš mnoho striebra a zlata. 18 A bude, keď dosadne na trón svojho kráľovstva, ţe si odpíše tento zákon do knihy zpred kňazov Levitov. 19 A bude u neho a bude v ňom čítať po všetky dni svojho ţivota, aby sa učil báť sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby ostríhal všetky slová tohoto zákona a tieto ustanovenia, aby ich činil, 20 aby sa nepozdvihlo jeho srdce nad jeho bratov a aby sa neodchýlilo od prikázania ani napravo ani naľavo, aby dlho ţil vo svojom kráľovstve, on i jeho synovia prostred Izraela.

Deuteronomium 18

1 Kňazi, Levitovia, celé pokolenie Léviho, nebudú mať podielu ani dedičstva s Izraelom, ohňové obeti Hospodinove a jeho dedičstvo budú jesť. 2 Ale dedičstva nebude mať prostred svojich bratov. Hospodin je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril. 3 A toto je to, čo bude patriť kňazom od ľudu, od tých, ktorí budú obetovať bitnú obeť, uţ či vola či dobytča: dajú kňazovi plece, líca a ţalúdok. 4 Prvotinu svojho obilia, svojho vína a svojho oleja a prvotinu strihu svojho drobného stáda, tieţ dáš jemu.

5 Lebo jeho si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, zo všetkých tvojich pokolení, aby stál svätoslúţiť v mene Hospodinovom, on i jeho synovia po všetky dni. 6 A keď prijde Levita z niektorej z tvojich brán, odkiaľkoľvek z Izraela, kde pohostíni, a prijde s celou ţiadosťou svojej duše na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, 7 bude svätoslúţiť v mene Hospodina, svojho Boha, jako ktoríkoľvek iní jeho bratia, Leviti, ktorí tam stoja pred Hospodinom. 8 Rovnaký podiel budú jesť, krome toho, čo ktorý z nich dostal za predané z otcovského majetku. 9 Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nebudeš sa učiť robiť podľa ohavností tých národov. 10 Nenajde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec ani planetár ani zaklínač ani čarodejník 11 ani bosorák ani dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych. 12 Lebo ohavnosťou je Hospodinovi kaţdý, kto to robí, a práve pre tie ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Bôh od tvojej tvári. 13 Dokonalý budeš s Hospodinom, svojím Bohom, 14 lebo tieto národy, ktoré ty zaujmeš do dedičstva, počúvajú na planetárov a na veštcov, ale tebe nedal Hospodin, tvoj Bôh, aby si tak robil. 15 Hospodin, tvoj Bôh, ti vzbudí proroka z tvojho stredu, zpomedzi tvojich bratov, ako som ja, na toho budete počúvať, 16 všetko tak, ako si si ţiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň shromaţdenia hovoriac: Nech uţ nepočúvam viacej hlasu Hospodina, svojho Boha, ani nech uţ viacej nevidím tohoto veľkého ohňa, aby som nezomrel. 17 A Hospodin mi povedal: Dobre hovoria, čo hovoria. 18 Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vloţím svoje slová do jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikáţem. 19 A stane sa, ţe ten, kto by nepočúval na moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, ponesie svoju vinu, a ja to budem vyhľadávať od neho. 20 Ale prorok, ktorý by sa spupne odváţil hovoriť slovo v mojom mene, to, čoho som mu neprikázal hovoriť, a ktorý by hovoril v mene iných bohov, ten prorok zomrie. 21 A keby si povedal vo svojom srdci: Jako poznáme slovo, ktoré nehovoril Hospodin? 22 Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene Hospodinovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril Hospodin, v spupnosti hovoril ho prorok, nebudeš sa ho báť.

Deuteronomium 19

1 Keď vyplieni Hospodin, tvoj Bôh, národy, ktorých zem dá Hospodin, tvoj Bôh, tebe, a zaujmeš ich do dedičstva a budeš bývať v ich mestách a v ich domoch, 2 oddelíš si tri mestá prostred svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si ju zaujal do dedičstva. 3 Spravíš si cestu a rozdelíš na tri diely územie svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, a bude to nato, aby sa ta utiekol kaţdý, kto by niekoho zabil. 4 A toto bude vec vraha, ktorý by sa ta utiekol, aby ţil: kto by zabil svojho blíţneho nevedome, nechcúc, a keď ho nemal v nenávisti pred tým, 5 ako na príklad keby niekto vošiel so svojím blíţnym do hory rúbať drevo, a zahnala by sa jeho ruka sekerou uťať drevo, a ţelezo by sa sklzlo a odletelo s poriska a ponašlo by jeho blíţneho, takţe by zomrel, ten sa utečie do niektorého z tých miest a bude ţiť,

6 aby snáď pomstiteľ krvi nehonil vraha, keď by sa rozpálilo jeho srdce, a nedostihnul ho, keby bolo mnoho cesty, a zabil by ho bez toho, ţe by bol zaslúţil smrť, pretoţe ho nemal v nenávisti ani vtedy ani pred tým. 7 Preto ti ja prikazujem a hovorím: Oddelíš si tri mestá. 8 A jestli rozšíri Hospodin, tvoj Bôh, tvoje územie, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú zem, o ktorej hovoril, ţe ju dá tvojim otcom, 9 keď budeš ostríhať všetky tieto prikázania činiac ich, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách po všetky dni, vtedy si pridáš ešte druhé tri mestá ku tým trom, 10 aby sa nevyliala nevinná krv vprostred tvojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, a bola by na tebe krv. 11 Ale keby niekto nenávidel svojho blíţneho a úkladil by mu a povstanúc na neho uderil by ho smrteľne, takţe by zomrel, a keby sa utiekol do niektorého z tých miest, 12 vtedy pošlú starší jeho mesta a vezmú ho odtiaľ a oddajú ho do ruky pomstiteľa krvi, a zomrie. 13 Nezľutuje sa nad ním tvoje oko, ale odpraceš nevinnú krv z Izraela, a bude ti dobre. 14 Neprenesieš medze svojho blíţneho, ktorú vymedzili predkovia v tvojom dedičstve, ktoré zdedíš v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si ju zaujal do dedičstva. 15 Nepovstane jeden svedok proti niekomu vzťahom na jakúkoľvek neprávosť alebo na jakýkoľvek hriech, nech uţ by to bol akýkoľvek hriech, ktorým hrešieva človek. Na ústach dvoch svedkov alebo na ústach troch svedkov bude stáť slovo. 16 Keby povstal ukrutný svedok falošný proti niekomu, aby svedčil na neho, ţe odstúpil od Boha, 17 vtedy sa postavia tí dvaja muţovia, ktorí majú taký spor pred Hospodinom, pred kňazov a pred sudcov, ktorí budú v tých dňoch. 18 A sudcovia dobre vyšetria vec, a keď sa dokáţe, ţe hľa, svedok je falošný svedok a ţe hovoril loţ na svojho brata, 19 učiníte mu to isté, čo on zamýšľal učiniť svojmu bratovi, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 20 A ostatní, keď to počujú, budú sa báť a nevykonajú viac takej zlej veci v tvojom strede. 21 A nezľutuje sa tvoje oko, ale dá ţivot za ţivot, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu.

Deuteronomium 20

1 Keď vyjdeš do vojny proti svojmu nepriateľovi a uvidíš kone, vozy a ľud, ktorého bude viac ako teba, nebudeš sa ich báť, lebo Hospodin, tvoj Bôh, je s tebou, ktorý ťa vyviedol hore z Egyptskej zeme. 2 A bude, keď sa uţ budete blíţiť boju, ţe pristúpi kňaz a bude hovoriť ľudu 3 a povie im: Počuj, Izraelu, vy sa dnes blíţite boju idúc proti svojim nepriateľom. Nech sa neľaká vaše srdce, nebojte sa a nestrachujte sa ani sa netraste pred nimi. 4 Lebo Hospodin, váš Bôh je to, ktorý ide s vami, aby bojoval za vás s vašimi nepriateľmi, aby vás zachránil. 5 A správcovia budú hovoriť ľudu a povedia: Kto je tu taký, ktorý vystavil nový dom a neposvätil ho ešte? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a posvätil by ho iný. 6 A kto je tu medzi vami taký, ktorý vysadil vinicu a neprevzal jej ešte do obecného uţitku oddajúc prvú úrodu Hospodinovi? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a niekto iný by ju prevzal do obecného uţitku. 7 A kto je tu taký, ktorý si zasnúbil ţenu a ešte si jej nevzal? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a vzal by si ju niektorý iný. 8 A ešte toto budú hovoriť správcovia ľudu a povedia: Kto je tu taký, ktorý sa bojí, a ktorého srdce sa ľaká? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezmalátnil srdca svojich bratov, ako je zmalátnelé jeho srdce. 9 A bude, keď dohovoria správcovia ľudu, ţe ustanovia veliteľov vojska a postavia ich na čelo ľudu. 10 Keď sa priblíţiš k niektorému mestu, aby si bojoval proti nemu, ponúkneš mu pokoj.

11 A bude, ak ti odvetí pokojom a otvorí ti svoje brány, vtedy bude tak, ţe všetok ľud, ktorý sa najde v ňom, všetci ti budú poplatní a budú ti slúţiť. 12 Ale keby neučinilo s tebou pokoja a pustilo by sa s tebou do boja, vtedy ho obľahneš. 13 A keď ho vydá Hospodin, tvoj Bôh, do tvojej ruky, pobiješ všetko jeho muţského pohlavia ostrím meča. 14 Iba ţeny a drobné deti jako i hovädá i všetko, čo bude v meste, všetku jeho korisť ulúpiš sebe a budeš jesť ukoristené od svojich nepriateľov, ktorých ti vydá Hospodin, tvoj Bôh. 15 Tak učiníš všetkým mestám, ktoré sú ďaleko vzdialené od teba, ktoré nie sú z miest týchto národov. 16 Ale z miest tých národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, neponecháš ţivej niktorej duše, 17 leţ istotne ich zahladíš zarieknuc ich úplnej záhube: Heteja a Amoreja, Kananeja a Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, 18 a to preto, aby vás nenaučili robiť podľa niktorých svojich ohavností, ktoré robia svojim bohom, a hrešili by ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 19 Keby si obliehal niektoré mesto za dlhý čas bojujúc proti nemu, aby si ho zaujal, nezkazíš jeho stromov tým, ţe by si ich povytínal sekerou, lebo z nich budeš jesť a preto ich nevysekáš. Lebo veď či je poľný strom človek, aby vošiel pred tebou do ohrady? 20 Avšak strom, ktorý znáš, ţe nie je ovocným stromom, môţeš zkaziť a vyťať a vystavíš si baštu proti mestu, ktoré bojuje s tebou, dokiaľ si ho nepodmaníš.

Deuteronomium 21

1 Keby sa našiel zabitý v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si ju zaujal do dedičstva, leţiaci na poli, a nevedelo by sa, kto ho zabil, 2 vtedy vyjdú tvoji starší a tvoji sudcovia a odmerajú vzdialenosť k mestám, ktoré sú vôkol zabitého, 3 a keď sa zistí mesto, ktoré je najbliţšie zabitému, vezmú starší toho mesta jalovicu, na ktorej sa ešte nerobilo, ktorá ešte neťahala v jarme. 4 A starší toho mesta zavedú jalovicu dolu do doliny trvale tečúcej vody, do doliny, ktorá sa neobrába ani neposieva, a tam v doline zotnú jalovici šiju. 5 Potom pristúpia kňazi, synovia Léviho, lebo ich si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby mu svätoslúţili a aby dávali poţehnanie v mene Hospodinovom, a na ich výroku bude stáť kaţdý spor a kaţdá rana. 6 A všetci starší toho mesta, najbliţší zabitému, umyjú svoje ruky nad jalovicou, sťatou v doline. 7 A osvedčia a povedia: Naše ruky nevylialy tejto krvi, ani naše oči nevidely vraha. 8 Pokry hriech svojho ľudu Izraela, ktorý si vykúpil, Hospodine, a nedaj nevinnej krvi doprostred svojho ľudu Izraela, a bude im prikrytá a tak odpustená tá krv. 9 A ty odpraceš nevinnú krv zo svojho stredu, keď budeš činiť to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových. 10 Keď vyjdeš do vojny proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Bôh, ho dá do tvojej ruky, a zajmeš z nich do zajatia, 11 a keď by si videl medzi zajatými ţenu pekného vzozrenia a zamiloval by si si ju a vzal by si si ju za ţenu, 12 vtedy ju dovedieš do stredu svojho domu, kde oholí svoju hlavu a obreţe svoje nechty. 13 A sloţiac so seba rúcho, v ktorom bola zajatá, bude bývať v tvojom dome a bude oplakávať svojho otca a svoju matku za celý mesiac, a potom vojdeš k nej, a vezmeš si ju za manţelku, a bude ti ţenou. 14 Ale keby sa ti potom zneľúbila, prepustíš ju, aby išla, kam chce; ale predať jej nepredáš za peniaze ani s ňou nebudeš zaobchodiť krute, za to, ţe si ju poníţil. 15 Keby mal niektorý muţ dve ţeny, z ktorých by jednu miloval a druhú nenávidel a keby mu porodily synov, obe, milovaná i nenávidená, a keby bol prvorodený syn synom nenávidenej,

16 stane sa v deň, v ktorý bude do dedičstva dávať svojim synom to, čo má, ţe nebude môcť dať práva prvorodenstva synovi milovanej pred prvorodeným synom nenávidenej. 17 Ale vyznačí prvorodeného, syna nenávidenej, tým, ţe mu dá po dve čiastky zo všetkého, čo sa najde u neho, pretoţe on je prvotinou jeho sily, jeho je právo prvorodenstva. 18 Keby mal niekto nezdarného syna spurného a nepoddajného, ktorý by nepočúval na hlas svojho otca a na hlas svojej matere, a hoci by ho káznili, predsa by ich len neposlúchal, 19 vtedy ho pochytia jeho otec a jeho mať a vyvedú ho von ku starším jeho mesta a ku bráne jeho miesta 20 a povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je spurný a nepoddajný, nepočúva na náš hlas, je ţráč a pijan. 21 Vtedy ho ukameňujú všetci muţovia jeho mesta, a zomrie. A odpraceš také zlo zo svojho stredu. A počujú to, celý Izrael, a budú sa báť. 22 A keby bol na niekom hriech, pre ktorý by bol hoden súdu smrti, a súc popravený zomrel by, a povesil by si ho na drevo, 23 nezostane jeho mŕtve telo cez noc na dreve, ale ho doista pochováš toho istého dňa, lebo povesený je zlorečenstvom od Boha. A preto nezanečistíš svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva.

Deuteronomium 22

1 Keby si videl blúdiť vola svojho brata alebo jeho dobytča, neskryješ sa pred nimi, ale doista ich dovedieš zpät svojmu bratovi. 2 A keby tvoj brat nebol blízko teba, a neznal by si ho, dovedieš to do svojho domu, a bude u teba, dokiaľ ho nebude hľadať tvoj brat, a vrátiš mu ho. 3 Tak učiníš s jeho oslom a tak učiníš i s jeho rúchom, tak učiníš s kaţdou ztratenou vecou svojho brata, ktorá by sa mu ztratila, keď ju najdeš; nebudeš sa môcť ukryť. 4 Neuvidíš svojho bratovho osla alebo jeho vola padlých leţať na ceste, aby si sa ukryl pred nimi; doista ich pozdvihneš s ním. 5 Nebude na ţene ničoho toho, čo patrí muţovi, ani si muţ neoblečie rúcha ţeny, lebo ohavnosťou je Hospodinovi, tvojmu Bohu, kaţdý, kto to robí. 6 Keby sa nahodilo vtáčie hniezdo pred tebou na ceste, na jakomkoľvek strome alebo na zemi, v ktorom by boly mláďatá alebo vajcia, a matka by sedela na mláďatách alebo na vajciach, nevezmeš matky s mladými. 7 Doista pustíš matku a mladé si vezmeš, aby ti bolo dobre, a aby si predĺţil svoje dni. 8 Keď vystavíš nový dom, spravíš zábradlie na svojej streche dookola, aby si neuvalil krvi na svoj dom, keby spadol niekto s neho. 9 Neposeješ svojej vinice rôznym semenom, aby si neposvätil náplne semena, ktoré si vysial, a úrody vinice. 10 Nebudeš orať spolu na volovi a na oslovi. 11 Neoblečieš rúcha, zhotoveného z miešaného pradiva, utkaného z vlny a z ľanu spolu. 12 Spravíš si strapce na štyroch rohoch svojho odevu, ktorým sa odievaš. 13 Keby si niekto vzal ţenu a vošiel by k nej a potom by ju nenávidel 14 a hovoril by o nej zlé veci a pustil by tak o nej zlú povesť a povedal by: Vzal som si túto ţenu, a keď som sa jej priblíţil, nenašiel som u nej panenstva. 15 Vtedy vezme otec dievčiny i jej matka dôkaz panenstva dievčiny a vynesú ho ku starším mesta ku bráne. 16 A otec dievčiny povie starším: Svoju dcéru som dal tomuto muţovi za ţenu, ktorý ju teraz nenávidí. 17 A hľa, hovorí o nej zlé veci, vraj nenašiel som pri tvojej dcére panenstva. A toto je dôkaz panenstva mojej dcéry. A rozprestrú rúcho pred staršími mesta.

18 Vtedy vezmú starší toho mesta muţa a potrescú ho. 19 A pokutujú ho na sto striebra a dajú otcovi dievčiny, pretoţe vypustil zlú povesť o dcére Izraelovej, a bude mu ţenou; nebude môcť ju preč poslať po všetky svoje dni. 20 Ale ak by to bola pravda, a nenašiel by sa dôkaz panenstva dievčiny, 21 vtedy vyvedú dievčinu ku dveriam domu jej otca a uhádţu ju muţovia jej mesta kamením, a zomrie preto, ţe vykonala bláznovstvo v Izraelovi smilniac v dome svojho otca, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 22 Keby bol niekto najdený, ţe leţí so ţenou, vydatou za muţa, vtedy zomrú obidvaja, i muţ, ktorý leţal so ţenou, i ţena, a odpraceš také zlo z Izraela. 23 Keby sa stalo, ţe by dievka, panna,, bola zasnúbená muţovi, a našiel by ju nejaký muţ v meste a leţal by s ňou, 24 vtedy vyvediete obidvoch ku bráne toho mesta a uhádţete ich kamením a zomrú, dievku preto, ţe nekričala súc v meste, a muţa preto, ţe poníţil ţenu svojho blíţneho, a tedy odpraceš také zlo zo svojho stredu. 25 Ale keby našiel muţ zasnúbenú dievku na poli a keby jej ten muţ urobil násilie a leţal by s ňou, vtedy zomrie muţ, ktorý leţal s ňou, iba sám. 26 Ale dievke neurobíš ničoho; dievka nemá hriechu, pre ktorý by mala zomrieť, lebo vec je tá istá, jako keby povstal niekto na svojho blíţneho a zavraţdil ho. 27 Lebo ju našiel na poli; zasnúbená dievka kričala, a nebolo nikoho, kto by ju bol zachránil. 28 Keby našiel niektorý muţ dievku, pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a pochytil by ju a leţal by s ňou, a boli by najdení, 29 vtedy dá muţ, ktorý leţal s ňou, otcovi dievky päťdesiat šeklov striebra, a bude mu ţenou, za to, ţe ju poníţil, nebude ju môcť poslať preč po všetky svoje dni. 30 Nikto si nevezme ţeny svojho otca a neodkryje krýdla rúcha svojho otca.

Deuteronomium 23

1 Nevojde do shromaţdenia Hospodinovho ten, ktorý by bol odmuţený rozmliaţdením semeníka, ani ten, ktorý by mal odrezaný úd výlevu. 2 Nevojde do shromaţdenia Hospodinovho syn nepoctivej loţe, ani desiate pokolenie mu nevojde do shromaţdenia Hospodinovho. 3 Nevojde do shromaţdenia Hospodinovho niktorý Ammonita ani Moábita, ani ich desiate pokolenie nevojde do shromaţdenia Hospodinovho, aţ na veky, 4 pretoţe vám nevyšli v ústrety s chlebom a s vodou na ceste, keď ste išli z Egypta, a preto, ţe za mzdu najal proti tebe Baláma, syna Beorovho, z Petora v Aramejskom Medzirieči, aby ťa preklial. 5 Avšak Hospodin, tvoj Bôh, nechcel počuť Baláma, ale Hospodin, tvoj Bôh, ti obrátil jeho kliatbu na poţehnanie, lebo ťa miloval Hospodin, tvoj Bôh. 6 Nebudeš hľadať ich pokoja ani ich dobrého po všetky svoje dni aţ na veky. 7 Nebudeš si oškliviť Edomeja, lebo je tvoj brat. Nebudeš si oškliviť Egypťana, lebo si bol pohostínom v jeho zemi. 8 Synovia, ktorí sa im zrodia, ich tretie pokolenie uţ vojde do shromaţdenia Hospodinovho. 9 Keď vyjdeš táborom na svojich nepriateľov, vystríhať sa budeš kaţdej zlej veci. 10 Keď bude niekto medzi vami, kto nebude čistý pre nočnú príhodu, vyjde von za tábor, nevojde do tábora. 11 A keď sa bude chýliť k večeru, umyje sa vodou, a keď zajde slnko, vojde do tábora. 12 Budeš mať i miesto vonku za táborom, a ta budeš chodiť von. 13 A budeš mať i lopatku vo svojej výzbroji a keď budeš mať prisadnúť vonku, vykopeš ňou jamku a obrátiac sa prikryješ svoju nečistotu.

14 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, sa prechodí prostred tvojho tábora, aby ťa vytrhoval a aby vydal tvojich nepriateľov pred tebou, a preto bude tvoj tábor svätý, aby nevidel u teba nejakej mrzkej veci, pre ktorú by sa odvrátil od teba. 15 Nevydáš sluhu jeho pánovi, ktorý sa utečie k tebe od svojho pána. 16 S tebou bude bývať v tvojom strede na mieste, ktoré si vyvolí v niektorej z tvojich brán, kde sa mu bude ľúbiť. Nebudeš ho utláčať. 17 Nebude zasvätenej smilstvu zo dcér Izraelových, ani nebude zasväteného smilstvu zo synov Izraelových. 18 Nevnesieš mzdy smilnice ani platu psa do domu Hospodina, svojho Boha, nech by to bolo z jakéhokoľvek sľubu, lebo i to i to je ohavnosťou Hospodina, tvojho Boha. 19 Nepoţičiaš svojmu bratovi na úrok, úrok od peňazí, úrok od pokrmu ani na úrok od nijakej veci, ktorá sa poţičiava na úrok. 20 Cudziemu poţičiaš na úrok, ale svojmu bratovi nepoţičiaš na úrok, aby ťa poţehnal Hospodin, tvoj Bôh, vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka na zemi, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 21 Keď sľúbiš Hospodinovi, svojmu Bohu, sľub, bez odkladu ho splníš tak, ako si sľúbil; lebo istotne by to vyhľadal Hospodin, tvoj Bôh, od teba, a bol by na tebe hriech. 22 Ale keď nebudeš sľubovať, nebude na tebe hriechu. 23 No, to, čo vyšlo z tvojich rtov, budeš ostríhať, a učiníš tak, ako si sľúbil Hospodinovi, svojmu Bohu, dobrovoľne to, čo si vravel svojimi ústami. 24 Keď vojdeš do vinice svojho blíţneho, naješ sa hrozna, koľko sa ti bude ľúbiť, do sýtosti, ale nedáš do svojej nádoby. 25 Keď vojdeš do stojaceho obilia svojho blíţneho, keď budeš chcieť, natrháš si klasov svojou rukou, ale sa nezaţenieš na obilie svojho blíţneho kosákom.

Deuteronomium 24

1 Keď si niekto vezme ţenu a oţení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, ţe nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyţenie ju zo svojho domu, 2 a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muţa, 3 a keď ju bude nenávidieť i ten druhý muţ a napíše jej rozvodný list a dá do jej ruky a vyţenie ju zo svojho domu, alebo keď zomrie ten druhý muţ, ktorý si ju bol vzal za ţenu, 4 nebude si ju môcť ten jej prvý muţ, ktorý ju zahnal, zase vziať, aby mu bola ţenou, keď uţ bola poškvrnená, lebo je to ohavnosťou pred Hospodinom, a neučiníš toho, aby hrešila zem, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva. 5 Keď si niekto vezme novú ţenu, nepojde von do vojny, ani sa nevzloţí na neho nijaká vec. Slobodný bude pre svoj dom jeden rok a bude sa radovať so svojou ţenou, ktorú si vzal. 6 Nikto nevezme do zálohu mlynca ani ţernova, lebo ten by vzal dušu do zálohu. 7 Keby bol niekto pristihnutý, ţe ukradol človeka zpomedzi svojich bratov, zo synov Izraelových, a zaobchodil by s ním krute alebo by ho predal, ten zlodej zomrie, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 8 Streţ sa pri rane malomocenstva, aby si prísne ostríhal a činil všetko tak, ako vás budú učiť kňazi Levitovia; ako som im prikázal, tak budete ostríhať, aby ste tak činili. 9 Pamätať budeš na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta. 10 Keď poţičiaš svojmu blíţnemu nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si vzal niečo z jeho vecí do zálohu. 11 Vonku budeš stáť, a človek, ktorému poţičiavaš, vynesie záloh von k tebe. 12 A keby to bol chudobný človek, nebudeš leţať v jeho zálohu. 13 Doista mu vrátiš záloh, keď bude zapádať slnko, aby leţiac vo svojom rúchu ţehnal ťa, a ty budeš mať spravedlivosť pred Hospodinom, svojím Bohom.

14 Nebudeš utiskovať nájomníka, chudobného a núdzneho, niekoho zo svojich bratov alebo zo svojich pohostínov, ktorý je v tvojej zemi, v tvojich bránach. 15 V jeho deň mu dáš jeho mzdu, ani nezajde nad ňou slnce, lebo je chudobný a ku nej pozdvihuje svoju dušu; aby nevolal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech. 16 Nezomrú otcovia pre synov, ani synovia nezomrú pre otcov; kaţdý z nich zomrie za svoj vlastný hriech. 17 Nezohneš súdu pohostína alebo siroty ani nevezmeš do zálohu rúcha vdovy. 18 Ale budeš pamätať, ţe si bol sluhom v Egypte, a ţe ťa vykúpil odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec. 19 Keď soţneš svoje ţnivo na svojom poli a zabudneš snop na poli, nevrátiš sa, aby si ho vzal; pohostínovi, sirote a vdove bude, aby ťa poţehnal Hospodin, tvoj Bôh, v kaţdej práci tvojich rúk. 20 Keď budeš otĺkať svoju olivu, nebudeš po sebe prezerať vetví; pohostínovi bude, sirote a vdove. 21 Keď oberieš svoju vinicu, nebudeš paberkovať po sebe; to, čo zostane, bude pohostínovi, sirote a vdove. 22 A budeš pamätať, ţe si bol sluhom v Egyptskej zemi; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.

Deuteronomium 25

1 Keby povstal spor medzi niektorými ľuďmi, prijdú k súdu, a budú ich súdiť a vyhlásia toho, kto je spravedlivý, za spravedlivého, a vinného vyhlásia za vinného. 2 A keby vinník zaslúţil bitku, vtedy rozkáţe sudca ho poloţiť a dá ho biť pred sebou, podľa veľkosti jeho viny, istým počtom úderov. 3 Štyridsať ráz ho dá uderiť; nepridá, aby snáď, keby ho dal biť nad to, primnohými údermi, nebol potupený tvoj brat pred tvojimi očima. 4 Nezaviaţeš volu úst, keď mláti. 5 Keby bývali bratia spolu, a jeden z nich by zomrel, a nemal by syna, ţena toho mŕtveho sa nevydá von za cudzieho; jej švagor vojde k nej a vezme si ju za ţenu švagrovským právom. 6 A bude, ţe prvorodený, ktorého porodí, bude stáť na mene jeho brata, toho zomrelého, aby nebolo vytreté jeho meno z Izraela. 7 Ale keby nechcel človek vziať si svoju švagrinú-vdovu za ţenu, vtedy odíde jeho švagriná hore ku bráne ku starším a povie: Brat môjho zomrelého muţa nechce vzbudiť svojmu bratovi meno v Izraelovi, nechce si ma vziať za ţenu podľa švagrovského práva. 8 Vtedy ho zavolajú starší jeho mesta a budú s ním hovoriť. A keby stojac povedal: Nechcem si ju vziať, 9 pristúpi k nemu jeho švagriná-vdova pred očami starších, sozuje jeho obuv s jeho nohy a napľuje mu do tvári, odpovie a riekne: Tak sa urobí muţovi, ktorý nebuduje domu svojho brata. 10 A bude sa volať v Izraelovi: Dom vyzutého z obuvi. 11 Keby sa vadili muţovia spolu, druh s druhom, a keby pristúpila ţena toho jedného, aby vytrhla svojho muţa z ruky toho, ktorý by ho bil, a vystrela by svoju ruku a pochytila ho za jeho úd hanby, 12 vtedy utneš jej ruku; nezľutuje sa tvoje oko. 13 Nebudeš mať vo svojom miešku rôzneho závaţia, väčšieho a menšieho. 14 Nebudeš mať vo svojom dome rôznej efy, väčšej a menšej. 15 Závaţie budeš mať úplné a spravedlivé, aj efu budeš mať úplnú a spravedlivú, aby sa predĺţily tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 16 Lebo ohavnosťou Hospodina, tvojho Boha, je kaţdý, kto to robí, kaţdý, kto robí neprávosť.

17 Pamätať budeš na to, čo ti urobil Amalech na ceste, keď ste išli z Egypta, 18 ţe vyšiel proti tebe na ceste a pobil všetkých zadných v tvojom tábore utrmácaných, idúcich za tebou, kým si ty bol ustatý a zomdlený, a nebál sa Boha. 19 A preto bude, keď ti dá Hospodin, tvoj Bôh, odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov dookola v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, vyhladíš pamiatku Amalecha zpod nebies. Nezabudneš!

Deuteronomium 26

1 A stane sa, keď vojdeš do zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, keď ju zaujmeš dedične a budeš bývať v nej, 2 ţe vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a vloţiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Tak prijdeš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: Vyznávam dnes Hospodinovi, tvojmu Bohu, ţe som prišiel do zeme, o ktorej prisahal Hospodin našim otcom, ţe nám ju dá. 4 A kňaz vezme koš z tvojej ruky a postaví ho pred oltárom Hospodina, tvojho Boha. 5 A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu. 6 A Egypťania nám robili zle a trápili nás a uvalili na nás tvrdú sluţbu otrockú. 7 A keď sme kričali na Hospodina, Boha svojich otcov, Hospodin uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk. 8 A Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom a veľkým strachom, znameniami a zázrakmi. 9 A doviedol nás na toto miesto a dal nám túto zem, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 10 Preto teraz, hľa, doniesol som prvotinu plodov pôdy, ktorú si mi dal, Hospodine. A necháš to pred Hospodinom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať pred Hospodinom, svojím Bohom. 11 A budeš sa radovať všetkému tomu dobrému, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, i tvojmu domu, i ty i Levita i pohostín, ktorý bude v tvojom strede. 12 Keď uţ oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa, 13 povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol. 14 Nejedol som z toho vo svojom smútku ani som neodpratal z toho medzi nečisté ako som ani nedal z toho mŕtvemu. Počúval som na hlas Hospodina, svojho Boha, učinil som všetko tak, ako si mi prikázal. 15 Pohliadni z príbytku svojej svätosti, z nebies, a poţehnaj svoj ľud, Izraela, i pôdu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 16 Dnes, tohoto dňa, ti prikazuje Hospodin, tvoj Bôh, aby si činil tieto ustanovenia a súdy a tedy ich budeš ostríhať a činiť celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 17 Dneská si prehlásil o Hospodinovi, ţe ti bude Bohom, a ţe budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a ţe budeš počúvať na jeho hlas. 18 A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, ţe mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a ţe budeš ostríhať všetky jeho prikázania, 19 a sľúbil, ţe ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.

Deuteronomium 27

1 A Mojţiš prikázal i so staršími Izraelovými ľudu povediac: Ostríhať budete všetky prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, 2 a bude toho dňa, ktorého prejdete cez Jordán do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, ţe si postavíš veľké kamene a olíčiš ich vápnom. 3 Napíšeš na ne všetky slová tohoto zákona, keď prejdeš na druhú stranu, aby si vošiel do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, tak ako ti hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov. 4 A bude, keď prejdete cez Jordán, ţe postavíte tie kamene, o ktorých vám ja prikazujem dnes, na vrchu Ébale a olíčiš ich vápnom 5 a vystavíš tam oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov; nezaţenieš sa nad nimi ţelezom. 6 Z neotesaných kameňov vystavíš oltár Hospodina, svojho Boha, a budeš na ňom obetovať zápalné obeti Hospodinovi, svojmu Bohu. 7 A zabíjajúc obetovať budeš pokojné obeti a budeš tam jesť a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom. 8 A napíšeš na kamene všetky slová tohoto zákona, zreteľne a dobre. 9 A Mojţiš hovoril i kňazi Levitovia všetkému Izraelovi a vravel; Mlč a počuj, Izraelu, tohoto dňa si sa stal ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu; 10 preto budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš činiť jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes. 11 A Mojţiš prikázal ľudu toho dňa a riekol: 12 Títo budú stáť, aby ţehnali ľud, na vrchu Gerizíme, keď prejdete cez Jordán; Simeon, Lévi, Júda, Izachár, Jozef a Benjamin. 13 A títo sa postavia na vrchu Ébale, aby kliali; Rúben, Gád, Aser, Zabulon, Dán a Naftali. 14 A Leviti odpovedia a rieknu všetkým muţom Izraelovým povýšeným hlasom: 15 Zlorečený človek, ktorý by spravil rytinu alebo sliatinu nejakej modly, ohavnosť Hospodina, dielo rúk remeselníka, a poloţil niekde na skryté miesto. A všetok ľud odpovie a riekne: Ameň. 16 Zlorečený, kto by si zľahčil svojho otca alebo svoju mať. A všetok ľud povie; Ameň. 17 Zlorečený, kto by preniesol medzník svojho blíţneho. A všetok ľud povie: Ameň. 18 Zlorečený, kto by zaviedol slepého, aby zablúdil na ceste. A všetok ľud povie: Ameň. 19 Zlorečený, kto by prevrátil súd pohostína, siroty alebo vdovy. A všetok ľud povie: Ameň. 20 Zlorečený, kto by leţal so ţenou svojho otca, pretoţe odkryl krýdlo odevu svojho otca. A všetok ľud povie: Ameň. 21 Zlorečený, kto by leţal s nejakým hovädom, nech by bolo jakékoľvek. A všetok ľud povie: Ameň. 22 Zlorečený, kto by leţal so svojou sestrou, s dcérou svojho otca alebo s dcérou svojej materi. A všetok ľud povie: Ameň. 23 Zlorečený, kto by leţal so svojou svokrou. A všetok ľud povie: Ameň. 24 Zlorečený, kto by zabil alebo nabil svojho blíţneho v skrytosti. A všetok ľud povie: Ameň. 25 Zlorečený, kto by vzal úplatok, aby zabil nevinného človeka. A všetok ľud povie: Ameň. 26 Zlorečený, kto by nepostavil slov tohoto zákona, aby ich činil. A všetok ľud povie: Ameň.

Deuteronomium 28

1 A stane sa, ak budeš naozaj počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes, ţe ťa vyvýši Hospodin, tvoj Bôh, nad všetky národy zeme. 2 A prijdú na teba všetky tieto poţehnania a dostihnú ťa, keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha. 3 Poţehnaný budeš v meste, a poţehnaný budeš na poli. 4 Poţehnaný bude plod tvojho ţivota, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho roţného statku i matky tvojho drobného stáda. 5 Poţehnaný bude tvoj koš tvoje koryto na cesto. 6 Poţehnaný budeš, keď budeš vchádzať a poţehnaný budeš, keď budeš vychádzať. 7 Hospodin to dá, ţe tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou. 8 Hospodin prikáţe svojmu poţehnaniu, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, po čom siahne tvoja ruka. A poţehná ťa v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 9 Hospodin si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, keď budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť po jeho cestách. 10 A uvidia všetky národy zeme, ţe meno Hospodinovo je vzývané nad tebou, a budú sa ťa báť. 11 A Hospodin učiní, ţe budeš mať hojnosť dobrého, plodu svojho ţivota, plodu svojich hoviad a plodu svojej pôdy, na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, ţe ti ju dá. 12 Hospodin ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dáţď svojím časom a ţehnajúc kaţdému dielu tvojich rúk, takţe budeš poţičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš poţičiavať od nikoho. 13 A Hospodin ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš poníţený dolu, keď budeš počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil. 14 A neodchýliš sa od niktorých slov, ktoré vám ja prikazujem dnes, ani napravo ani naľavo odíduc za inými bohy, aby si im slúţil. 15 Ale stane sa, ak by si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania a všetky jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes, ţe prijdú na teba všetky tieto kliatby a dostihnú ťa. 16 Zlorečený budeš v meste a zlorečený budeš na poli. 17 Zlorečený bude tvoj koš i tvoje koryto na cesto. 18 Zlorečený bude plod tvojho ţivota i plod tvojej pôdy, mladé tvojho roţného statku i matky tvojho drobného stáda. 19 Zlorečený budeš, keď budeš vchádzať a zlorečený budeš, keď budeš vychádzať. 20 Hospodin pošle na teba zlorečenstvo, desivú bezradnosť a kliatbu na všetko, po čom siahne tvoja ruka, čokoľvek budeš robiť, dokiaľ nebudeš zahladený a dokiaľ skoro nezahynieš pre svoje zlé skutky, pretoţe si ma opustil. 21 Hospodin učiní to, aby sa ťa pridŕţal mor, dokiaľ ťa nevyplieni zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 22 Hospodin ťa bude biť suchotinami, zimnicou a horúčkou, veľkou horúčavou a mečom, suchom a rudou, a budú ťa prenasledovať, dokiaľ nezahynieš. 23 Tvoje nebesia, ktoré sú nad tvojou hlavou, budú meďou, a zem, ktorá je pod tebou, bude ţelezom. 24 Hospodin dá, aby daţďom tvojej zeme bol prach a popol, ktorý sostúpi na teba s neba, dokiaľ nebudeš zahladený. 25 Hospodin dá to, aby si bol porazený pred svojimi nepriateľmi. Jednou cestou vyjdeš proti nemu, a siedmimi cestami budeš utekať pred ním, a budeš sa ponevierať po všetkých kráľovstvách zeme na postrach a na postrk. 26 A tvoja mŕtvola bude za pokrm všetkým vtákom nebies i šelmám zeme, a nebude toho, kto by zaplašil. 27 A Hospodin ťa bude biť egyptským vredom a bolestnými opuchlinami na zadnom tele, chrastami a svrabom, takţe sa nebudeš môcť vyhojiť. 28 A Hospodin ťa bude biť šialenstvom, slepotou a chvením srdca.

29 Budeš hmatať o poludní, jako hmatá slepý v hustej tme, a nebudeš mať zdaru na svojich cestách, ale budeš vţdy len utískaný a olupovaný po všetky dni, a nebude toho, kto by zachránil. 30 Ţenu si zasnúbiš, ale iný bude s ňou leţať; vystavíš dom, ale nebudeš bývať v ňom; vysadíš vinicu, ale jej nebudeš ako obecné sebe oberať. 31 Tvojho vola zabijú pred tvojimi očima, ale nebudeš jesť z neho; tvojho osla ulúpia zpred teba, a nevráti sa viacej k tebe; tvoje drobné stádo bude dané tvojim nepriateľom, a nebudeš mať toho, kto by ťa zachránil. 32 Tvoji synovia a tvoje dcéry budú vydaní inému národu, kým tvoje oči budú hľadieť na to a budú hynúť pre nich deň ako deň, a tvoja ruka nebude mať sily. 33 Úrodu tvojej zeme a všetko tvoje úsilie poţerie národ, ktorého neznáš, a budeš iba utískaný a drtený po všetky dni. 34 A zošalieš od toho, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 35 Hospodin ťa bude biť najhorším vredom na kolenách i na lýtkach, takţe sa nebudeš môcť vyhojiť, od spodku tvojej nohy aţ do vrchu tvojej hlavy. 36 Hospodin zavedie i teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorého si neznal ani ty ani tvoji otcovia, a tam budeš slúţiť iným bohom, drevu a kameňu. 37 A budeš na úţas, na príslovie a na rezavý posmech u všetkých národov, kam ťa zavedie Hospodin. 38 Vynesieš mnoho semena na pole a spraceš málo, lebo to oboţerú kobylky. 39 Vysadíš vinicu a budeš obrábať, ale vína piť nebudeš ani nebudeš snášať, lebo to poţerie červ. 40 Budeš mať aj olivy vo všetkých svojich krajoch, ale olejom sa mazať nebudeš, lebo tvoja oliva opŕchne. 41 Naplodíš synov a dcér, ale nebudú tvoji, pretoţe pojdú do zajatia. 42 Všetky tvoje stromy jako i plod tvojej pôdy zaujme v dedičstvo chrobač. 43 Pohostín, ktorý bude v tvojom strede, bude vystupovať nad teba vţdy vyššie a vyššie, a ty budeš sostupovať niţšie a niţšie. 44 On ti bude poţičiavať, a ty mu nebudeš poţičiavať. On bude hlavou, a ty budeš chvostom. 45 A prijdú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať a stíhať ťa, dokiaľ nebudeš zahladený, pretoţe si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak aby si bol ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal; 46 budú na tebe na znamenie a na zázrak i na tvojom semene aţ na veky, 47 preto, ţe si neslúţil Hospodinovi, svojmu Bohu, s radosťou a ochotou srdca majúc všetkého mnoţstvo. 48 A preto budeš slúţiť svojim nepriateľom, tomu, ktorého pošle na teba Hospodin, o hlade a smäde, v nahote a v nedostatku všetkého potrebného a vzloţí ţelezné jarmo na tvoju šiju, a to tak, dokiaľ ťa nezahladí. 49 Hospodin dovedie na teba národ z ďaleka, od konca zeme, ktorý poletí, jako letí orol, národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť. 50 Bude to nestudatý národ, tvrdý, ktorý nebude hľadieť na starca ani sa nezľutuje nad dieťaťom. 51 A poţerie plod tvojho dobytka i plod tvojej pôdy, a bude ţrať, dokiaľ nebudeš zahladený, ktorý ti nezanechá obilia ani šťavy z hrozna ani oleja, mláďatá tvojho roţného statku ani matiek tvojich stád oviec a kôz, dokiaľ len ťa nevyhubí. 52 Sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach a bude ťa svierať, dokiaľ nepadnú tvoje vysoké múry hradné, na ktoré sa ty nadeješ, po celej tvojej zemi. A sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach po celej tvojej zemi, ktorú dal Hospodin, tvoj Bôh, tebe. 53 A budeš jesť plod svojho vlastného ţivota, telo svojich synov a svojich dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, v obleţení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ. 54 Rozmaznaný človek medzi vami a vychovaný vo veľkej rozkoši bude závidieť svojmu bratovi i ţene svojho lona i ostatku svojich synov, ktorých mu ešte ponechá nepriateľ, 55 takţe neudelí niktorému z nich tela svojich synov, ktoré bude jesť, pretoţe mu nepozostane ničoho v obleţení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ vo všetkých tvojich bránach.

56 Rozmaznaná medzi vami a vychovaná v rozkoši, ktorá z rozkoše a z maznavej chúlostivosti nepokúsila sa ani len svoju nohu postaviť na zem, bude závidieť muţovi svojho lona i svojmu synovi a svojej dcére, 57 a to i svojej postieľky, ktorá vyjde z nej po pôrode, i svojich synov, ktorých porodí, lebo ich bude tajne jesť v nedostatku všetkého potrebného v obleţení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ v tvojich bránach. 58 Ak nebudeš ostríhať a činiť všetky slová tohoto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, aby si sa bál toho preslávneho mena hrozného, Hospodina, svojho Boha, 59 vtedy ťa bude biť Hospodin podivnými ranami i tvoje semeno, veľkými ranami stálymi a zlými nemocami trvanlivými. 60 A obráti na teba všetky neduhy Egypta, ktorých sa bojíš a budú sa ťa drţať. 61 I všelijakú chorobu i všelijakú ranu, ktorá nie je napísaná v knihe tohoto zákona, uvedie Hospodin na teba, a to bude tak, dokiaľ nebudeš zahladený. 62 A zostane vás málo namiesto toho, ţe vás bolo jako nebeských hviezd čo do mnoţstva, pretoţe si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha. 63 A stane sa, ţe jako sa radoval Hospodin nad vami, keď vám činil dobré a rozmnoţoval vás, tak sa bude radovať Hospodin nad vami, keď vás bude hubiť a plieniť, a budete zahnaní zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 64 Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca zeme aţ po druhý koniec zeme, a tam budeš slúţiť iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, drevu a kameňu. 65 A medzi tými národami nebudeš mať oddychu, ani tvoja noha nebude mať miesta, kde by si odpočinula. A tam ti dá Hospodin ľakavé srdce, umdlenosť očí a trúchlivé hynutie duše. 66 A tvoj ţivot ti bude visieť na nitke pred tebou, a budeš sa strachovať vodne i vnoci. A nikde nebudeš istý svojho ţivota. 67 Ráno povieš: Keby len uţ bol večer! A večer povieš: Keby len uţ bolo ráno! pre strach svojeho srdca, ktorým sa budeš strachovať, a pre to, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 68 A Hospodin ťa zavedie zpät do Egypta na lodiach, cestou, o ktorej som ti povedal: Neuvidíš jej viacej, a tam sa budete predávať tvojim nepriateľom za sluhov a za dievky, a nebude toho, kto by kúpil.

Deuteronomium 29

1 Toto sú slová smluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojţišovi uzavrieť so synmi Izraelovými v Moábskej zemi, krome smluvy, ktorú uzavrel s nimi na Horebe. 2 Vtedy svolal Mojţiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi, 3 tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky. 4 Avšak nedal vám Hospodin srdca, aby ste rozumeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, aţ do tohoto dňa. 5 A vodil som vás štyridsať rokov po púšti: vaše rúcha nezvetšely na vás, ani tvoja obuv nezvetšela na tvojej nohe. 6 Chleba ste nejedli a vína ani iného opojného nápoja ste nepili, aby ste poznali, ţe ja som Hospodin, váš Bôh. 7 Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich. 8 A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho. 9 A tedy budete ostríhať slová tejto smluvy a činiť ich, aby ste rozumne činili všetko, čokoľvek budete robiť. 10 Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, vaše hlavy-knieţatá, vaše pokolenia, vaši starší, vaši správcovia, všetci muţovia Izraelovi, 11 vaše deti, vaše ţeny i tvoj pohostín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, aţ po toho, ktorý čerpá tvoju vodu, 12 aby si prešiel v smluvu Hospodina, svojho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes,

13 aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. 14 A nie len s vami samými ja uzavieram túto smluvu a túto prísahu, 15 ale i s kaţdým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes. 16 Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli. 17 A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich. 18 Aby nebolo medzi vami muţa alebo ţeny, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúţiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť, 19 a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, ţe by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým. 20 Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov, a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies. 21 A Hospodin ho odlúči na zlé od všetkých pokolení Izraelových podľa všetkých kliatob smluvy, napísanej v tejto knihe zákona, 22 takţe povie budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí povstanú po vás, i cudzinec, ktorý prijde z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hospodin na ňu, 23 sírou a soľou, ţe je pohoreniskom celá ich zem; ţe sa neposieva ani ţe nerodí, ani ţe nerastie na nej nijaká bylina, ţe je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré podvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti. 24 A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu? 25 A povedia: Preto, ţe opustili smluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme, 26 a odišli a slúţili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých neznali, a ktorých im nebol udelil. 27 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na tú zem, aby uviedol na ňu všetku tú kliatbu, napísanú v tejto knihe, 28 a Hospodin ich vyplienil z ich zeme v hneve a v prchlivosti a ľútosti, veľkej, a vyvrhol ich do inej zeme, jako je tomu dnes. 29 Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom aţ na veky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.

Deuteronomium 30

1 A stane sa, keď prijdú na teba všetky tieto slová, poţehnanie i kliatba, ktoré som ti predloţil, a rozpomenieš sa na ne, kdekoľvek by si bol medzi národami, kam by ťa zahnal Hospodin, tvoj Bôh, 2 a keby si sa navrátil k Hospodinovi, svojmu Bohu, a počúval by si na jeho hlas podľa všetkého toho, čo ti ja prikazujem dnes, ty i tvoji synovia, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 3 vtedy zase navráti Hospodin, tvoj Bôh, tvojich zajatých a zľutuje sa nad tebou a zase ťa shromaţdí zo všetkých národov, medzi ktoré ťa bol rozptýlil Hospodin, tvoj Bôh. 4 Keby bol niekto z tvojich zahnaný hoc i na koniec nebies, aj odtiaľ ťa shromaţdí Hospodin, tvoj Bôh, a odtiaľ ťa vezme. 5 A Hospodin, tvoj Bôh, ťa dovedie do zeme, ktorú boli do dedičstva zaujali tvoji otcovia, a zaujmeš ju do dedičstva a dobre ti učiní a rozmnoţí ťa viacej, ako bol rozmnoţil tvojich otcov. 6 A Hospodin, tvoj Bôh, obreţe tvoje srdce i srdce tvojho semena, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si ţil.

7 A Hospodin, tvoj Bôh, poloţí všetky tieto kliatby na tvojich nepriateľov a na tých, ktorí ťa nenávideli, ktorí ťa prenasledovali. 8 A ty sa obrátiš a budeš počúvať na hlas Hospodinov a budeš činiť všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes. 9 A Hospodin, tvoj Bôh, to dá, ţe budeš mať hojnosť v kaţdej práci svojich rúk, v plode svojho ţivota, v plode svojich hoviad, v plode svojej pôdy tebe na dobré, lebo Hospodin sa zase navráti, aby sa radoval nad tebou na tvoje dobré, jako sa radoval nad tvojimi otcami, 10 keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, nato, aby si ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, to, čo je napísané v tejto knihe zákona, keď sa obrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 11 Lebo toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, nie je nad tvoje sily a nad tvoj um ani nie je ďaleké; 12 nie je voľakde na nebesiach, aby si povedal: Kto nám vystúpi hore do neba, aby nám ho vzal odtiaľ, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? 13 Ani nie je voľakde za morom, aby niekto povedal: Kto nám zajde za more, aby nám ho vzal a doniesol, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? 14 Lebo slovo je veľmi blízko teba, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho činil. 15 Hľaďţe, dnes som ti predloţil ţivot a dobré, smrť a zlé 16 prikazujúc ti dnes, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách a aby si ostríhal jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho súdy, aby si ţil a mnoţil sa, a aby ťa poţehnal Hospodin, tvoj Bôh, v zemi, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 17 No, jestli sa odvráti tvoje srdce a nebudeš poslúchať, ale sa dáš zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a budeš im slúţiť, 18 oznamujem vám dnes, ţe istotne zahyniete; nebudete dlho ţiť na zemi, do ktorej ideš cez Jordán, idúc ta nato, aby si ju zaujal do dedičstva. 19 Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, ţe som ti predloţil ţivot i smrť, poţehnanie i kliatbu. A vyvolíš si ţivot, aby si ţil ty i tvoje semeno, 20 aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si počúval na jeho hlas a aby si sa ho drţal, lebo on je tvojím ţivotom a dĺţkou tvojich dní, aby si býval na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, povediac, ţe im ju dá.

Deuteronomium 31

1 A Mojţiš odišiel a hovoril tieto slová všetkému Izraelovi. 2 A povedal im: Je mi dnes stodvadsať rokov; nebudem uţ viacej môcť vyjsť a vojsť a tak byť vaším vodcom. A Hospodin mi tieţ povedal: Neprejdeš za tento Jordán. 3 Hospodin, tvoj Bôh, on pojde pred tebou, on vyhladí tie národy zpred tvojej tvári, a zaujmeš ich do dedičstva. Jozua pojde pred tebou, tak ako hovoril Hospodin. 4 A Hospodin im učiní, jako učinil Síchonovi a Ógovi, kráľom Amoreja, a ich zemi, ktorých vyhladil. 5 Hospodin ich vydá pred vami, aby boli porazení, a učiníte im podľa kaţdého prikázania, ktoré som vám prikázal. 6 Buďte zmuţilí a silní, nebojte sa a nedeste sa pred nimi, lebo Hospodin, tvoj Bôh, ide s tebou; neopustí ťa ani ťa nezanechá. 7 A Mojţiš zavolal Jozuu a povedal mu pred očami celého Izraela: Buď zmuţilý a silný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do zeme, ktorú s prísahou sľúbil Hospodin ich otcom povediac, ţe im ju dá, a ty im ju rozdelíš do dedičstva. 8 A Hospodin, on pojde pred tebou, on bude s tebou, neopustí ťa ani ťa nezanechá. Nebudeš sa báť ani sa nebudeš strachovať! 9 A Mojţiš napísal tento zákon a dal ho kňazom, synom Léviho, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a všetkým starším Izraelovým.

10 A Mojţiš im prikázal a riekol: Na konci siedmich rokov, na výročnú slávnosť roku úpustu, na sviatok stánov, 11 keď prijde celý Izrael ukázať sa pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať tento zákon pred celým Izraelom, v ich uši. 12 Shromaţdi ľud, muţov i ţeny i deti i svojho pohostína, ktorý je v tvojich bránach, aby počuli a aby sa učili a aby sa báli Hospodina, vášho Boha, a budú ostríhať, aby činili všetky slová tohoto zákona. 13 Aj ich synovia, ktorí ešte neznajú toho, budú počúvať a budú sa učiť báť sa Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, ktoré budete ţiť na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva. 14 A Hospodin riekol Mojţišovi: Hľa, priblíţily sa tvoje dni, aby si zomrel. Povolaj Jozuu a postavte sa v stáne shromaţdenia, a prikáţem mu. Vtedy išiel Mojţiš a Jozua a postavili sa v stáne shromaţdenia. 15 A Hospodin sa ukázal v stáne v oblakovom stĺpe, a oblakový stĺp stál nad dverami stánu. 16 A Hospodin riekol Mojţišovi: Hľa, budeš leţať so svojimi otcami, a tento ľud vstane a bude smilniť idúc za bohmi cudzincov, obyvateľov zeme, do ktorej ide, aby ţil medzi nimi, a opustí ma a zruší moju smluvu, ktorú som učinil s ním. 17 Preto sa môj hnev zapáli na neho toho dňa, a opustím ich a skryjem pred nimi svoju tvár, a bude na zoţranie, a prijdú naň mnohé zlé veci a úzkosti, a povie toho dňa: Či neprišly na mňa tieto zlé veci preto, ţe nie je môjho Boha v mojom strede? 18 A ja istotne skryjem svoju tvár toho dňa pre všetko to zlé, ktoré páchal, keď sa obrátil k iným bohom. 19 A tak teraz si napíšte túto pieseň, a nauč ju synov Izraelových, vloţ ju do ich úst, aby mi bola táto pieseň za svedka proti synom Izraelovým. 20 Lebo ho dovediem do zeme, ktorú som prisahal jeho otcom, ktorá tečie mliekom a medom, a keď bude jesť a nasýti sa a stučneje, obráti sa k iným bohom, a budú im slúţiť a budú ma popudzovať k hnevu a zrušia moju smluvu. 21 A stane sa, keď prijdú na neho mnohé zlé veci a úzkosti, ţe táto pieseň bude svedčiť pred ním ako svedok, lebo nebude zabudnutá ani neodíde od úst jeho semena, lebo viem, čo myslí a čo bude robiť ešte dnes, prv ako ho vovediem do zeme, ktorú som mu prisahal. 22 A Mojţiš napísal túto pieseň toho istého dňa a učil ju synov Izraelových. 23 A Hospodin prikázal i Jozuovi, synovi Núnovmu, a riekol: Buď zmuţilý a silný, lebo ty vovedieš synov Izraelových do zeme, ktorú som im prisahal, a ja budem s tebou. 24 A stalo sa, keď dopísal Mojţiš slová tohoto zákona do knihy aţ do posledného slova, 25 ţe prikázal, Mojţiš, Levitom, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a povedal: 26 Vezmite túto knihu zákona a poloţte ju po strane truhly smluvy Hospodina, svojho Boha, a bude tam proti tebe za svedka. 27 Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte ţijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hospodinovi, a čo len bude potom, keď zomriem! 28 Shromaţdite ku mne všetkých starších svojich pokolení a svojich správcov a budem hovoriť tieto slová do ich uší a zavolám proti nim za svedkov nebesia i zem. 29 Lebo viem, ţe sa veľmi porušíte po mojej smrti a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal, pre čo prijde na vás to zlé v neskorších dňoch, keď budete robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, popudzujúc ho dielom svojich rúk. 30 A Mojţiš hovoril v uši celého shromaţdenia Izraelovho slová tejto piesne aţ do posledného slova.

Deuteronomium 32

1 Pozorujte, nebesia, ušima, a budem hovoriť! A zem nech počuje reči mojich úst! 2 Moje naučenie sa bude liať ako hojný dáţď; moja mluva bude vlaţiť ako rosa; bude jako tichý dáţď na mladistvú trávu, jako hustý dáţď na bylinu. 3 Lebo budem hlásať meno Hospodinovi. Vzdajte velebnosť nášmu Bohu!

4 Skalo, ktorej dielo je dokonalé! Lebo všetky jeho cesty sú spravedlivým súdom. Silný Bôh verný, u ktorého nieto neprávosti; spravedlivý je a priamy. 5 Porušilo sa mu - nie jeho synovia, ich škvrna - prevrátené pokolenie a spletilé. 6 Či sa tým odplacujete Hospodinovi, bláznivý ľude a nie múdry? Či nie je on tvoj otec, ten, ktorý si ťa nadobudol? On ťa učinil a postavil, aby si stál. 7 Rozpomeň sa na dni minulého veku! Porozumejte rokom pokolenia a pokolenia! Opýtaj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti! 8 Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staväl hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Izraelových. 9 Pretoţe podielom Hospodinovým je jeho ľud, Jakob povrazcom jeho dedičstva. 10 Našiel ho v pustej zemi a na pustine, v hukote divokej púšte; obňal ho, mal na neho pozor, ostríhal ho jako zrenicu svojho oka. 11 Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach. 12 Tak ho viedol sám Hospodin, a nebolo s ním boha cudzozemca. 13 Dal mu jazdiť po vysokých miestach zeme, a jedol úrody polí; dal mu ssať med zo skaly a olej z tvrdého kameňa, 14 maslo od kráv a mlieko od drobného stáda, s tukom jahniat baranov z Bázana a kozlov, s tukom pšeničného jadra, a pil si krv hrozna peniacu. 15 No, keď stučnel Ješurún, kopnul. Stučnel si, stlstol si, vypásol si sa. A tak opustil Boha, ktorý ho učinil, a zneváţil si skaly svojho spasenia. 16 Popudzovali ho k ţiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami ho popudzovali k hnevu. 17 Obetovali démonom, nie Bohu, bohom, ktorých neznali, novým, ktorí prišli z blízka, ktorých sa nebáli vaši otcovia. 18 Skalu, ktorá ťa splodila, si zanedbal a zabudol si na silného Boha, ktorý ťa sformoval. 19 Keď to videl Hospodin, zavrhol s opovrţením pre popudzovanie svojich synov a svojich dcér. 20 A povedal: Skryjem pred nimi svoju tvár, uvidím, čo bude ich koniec, lebo sú oni všelijak prevrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti. 21 Oni ma popudzovali k ţiarlivosti nie-Bohom, hnevali ma svojimi márnosťami, nuţ tedy i ja ich popudím k ţiarlivosti nie-ľudom, bláznivým národom ich popudím k hnevu. 22 Lebo oheň sa roznietil mojím hnevom a bude horieť aţ do najhlbšieho pekla a poţerie zem i jej úrodu a zapáli základy vrchov, takţe budú horieť plameňom. 23 Nahromadím na nich zlých vecí, vystrieľam na nich všetky svoje strely. 24 Civieť budú hladom a ţraní budú pálčivým neduhom a horkým morom; pošlem na nich zub divých šeliem, s jedom plazov, ktorí sa plazia v prachu. 25 Vonku bude sirotiť meč a vnútri v príbytkoch, bude hubiť strach, i mládenca i pannu, dieťa, poţívajúce prsia, so šedivým muţom. 26 Povedal som, ţe ich zmetiem, vytriem ich pamiatku zpomedzi ľudí. 27 Keby som sa neobával zloby nepriateľa, ţe bude popudzovať -, aby vidiac to ich protivníci nevyloţili si to vo svojej pýche zle a nepovedali: Naša vyvýšená ruka to bola, a nie Hospodin vykonal všetko toto. 28 Lebo sú národom, ktorý hynie čo do múdrej rady, a niet v nich rozumnosti. 29 Oj, aby boli múdri, aby to pochopili, aby porozumeli tomu, čo bude s nimi potom! 30 Oj, ako by jeden honil tisíc! A dvaja z nich by obrátili na útek desať tisíc, keby nebolo tak, ţe ich predala ich Skala, a ţe ich vydal Hospodin. 31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala, a naši nepriatelia sú sami toho sudcami.

32 Lebo ich vinič je z viniča Sodomy a z polí Gomory. Ich hrozná sú jedovaté hrozná, a majú horké strapce. 33 Ich víno jedom drakov a strašným jedom ľútych hadov. 34 Či nie je to skryté u mňa, zapečatené medzi mojimi pokladmi? 35 Moja je pomsta i odplata, hotová na čas, keď klesne ich noha. Lebo je blízko deň ich záhuby, a spiecha, čo im je prihotovené. 36 Lebo Hospodin bude súdiť svoj ľud, a uľúti sa mu nad jeho sluţobníkmi, keď uvidí, ţe ta išla ich pomocná ruka, a ţe nepozostáva iba zavrený a opustený. 37 A povie: Kdeţe sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali? 38 Bohovia, ktorí jedli tuk ich bitných obetí, pili víno ich liatych ţertví? Noţe nech povstanú a pomôţu vám! Nechţe je tá vaša skala nad vami záštitou! 39 A tak teraz vidzte, ţe ja a len ja som to! A nie je u mňa nijakého Boha. Ja usmrcujem i oţivujem, raním a ja tieţ uzdravujem, a nie je toho, kto by vytrhol z mojej ruky. 40 Lebo pozdvihujem svoju ruku k nebesiam a hovorím: Ako ţe ja ţijem na veky! 41 Ak nabrúsim lesk svojho meča, a moja ruka sa chytí súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom, a tým, ktorí ma nenávidia, zaplatím. 42 Opojím svoje strely krvou, a môj meč bude ţrať mäso; opojím ich krvou zabitého i zajatého, z bujnovlasej hlavy nepriateľa. 43 Veseľte sa, národy, s jeho ľudom, lebo pomstí krv svojich sluţobníkov a vráti pomstu svojim protivníkom a pokryje hriech svojej zeme i svojho ľudu. 44 Potom prišiel Mojţiš a hovoril všetky slová tej piesne v uši ľudu, on i Hozeáš, syn Núnov. 45 A keď dohovoril Mojţiš všetky tie slová celému Izraelovi, 46 riekol im: Priloţte svoje srdce ku všetkým tým slovám, ktoré ja dnes činím svedkami proti vám, ktoré prikáţete svojim synom, aby ich ostríhali a činili, všetky slová tohoto zákona. 47 Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré by bolo nad vašu moţnosť, ale ono je vaším ţivotom, a tým slovom predĺţite svoje dni na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva. 48 A Hospodin hovoril Mojţišovi toho istého dňa a riekol: 49 Vyjdi na tento vrch Abárim, na vrch Nébo, ktorý je v Moábskej zemi a ktorý je naproti Jerichu, a vidz zem Kanaán, ktorú ja dám synom Izraelovým do drţavia. 50 A zomri na vrchu, na ktorý ideš, a buď pripojený ku svojmu ľudu, tak ako zomrel Áron, tvoj brat, na vrchu Hore a bol pripojený ku svojmu ľudu, 51 pretoţe ste sa prehrešili proti mne medzi synmi Izraelovými pri vodách sváru v Kádeši na púšti Tsin, pretoţe ste ma neposvätili medzi synmi Izraelovými. 52 Lebo síce uvidíš zem pred sebou, ale ta nevojdeš, do zeme, ktorú ja dám synom Izraelovým.

Deuteronomium 33

1 A toto je poţehnanie, ktorým poţehnal Mojţiš, muţ Boţí, synov Izraelových pred svojou smrťou 2 a riekol: Hospodin prišiel od Sinai a vzišiel im od Seira jako svetlo rána, zaskvel sa od vrchu Fárana a prišiel z myriád svätých. Z jeho pravice im svietil oheň zákona. 3 Ako veľmi miluješ ľudí! Všetci jeho svätí sú v tvojej ruke, a oni sa kladú k tvojim nohám. Kaţdý si odnáša uţitok z tvojich rečí. 4 Zákon nám prikázal zachovávať Mojţiš, dedičný majetok shromaţdenia Jakobovho.

5 A bol v Ješurúne jako kráľ, keď sa shromaţďovaly hlavy, knieţatá ľudu, dovedna pokolenia Izraelove. 6 Nech ţije Rúben a nech nezomrie, a z jeho málo muţov nech je veľký počet. 7 A toto ţiadal Júdovi a riekol: Uslyš, Hospodine, hlas Júdov a priveď ho k jeho ľudu. Svojimi rukami bude bojovať zaň, a ty mu buď pomocou vyslobodiť ho od jeho protivníkov. 8 A o Lévim povedal: Tvoje thumím a tvoje urím boly dané, ó, Pane, tvojmu svätému muţovi, ktorého si zkúsil v Masse, s ktorým si mal spolu svár pri vodách Meríba, 9 ktorý povedal o svojom otcovi a o svojej materi: Nevidel som ho! A neznal svojich bratov ani nevedel o svojich synoch; lebo ostríhali tvoje reči a zachovávali tvoju smluvu. 10 Vyučovať budú tvojim súdom Jakoba a tvojmu zákonu Izraela; klásť budú kadivo pred tvoju tvár a zápalnú obeť dokonalú na tvoj oltár. 11 Poţehnaj, Hospodine, jeho silu, a nech sa ti ľúbi práca jeho rúk! Poraz bedrá tých, ktorí by povstali proti nemu, i bedrá tých, ktorí ho nenávidia, tak aby nepovstali. 12 Benjaminovi povedal: Milý Hospodinov! Bezpečne bude bývať s ním; bude ho ochraňovať kaţdého dňa, a bude prebývať medzi jeho plecami. 13 A Jozefovi povedal: Jeho zem je poţehnaná Hospodinova pre skvostné veci nebies, pre rosu a pre bohatú priepasť, ktorá sa rozkladá hlboko dole, 14 pre skvostné úrody slnka a pre skvostné veci, vyhnané mesiacmi, 15 pre najprednejšie veci starodávnych vrchov a pre skvostné veci večných brehov, 16 pre skvostné veci zeme a jej náplne a pre milostivú priazeň toho, ktorý prebýva v kre. Nech to všetko prijde na hlavu Jozefovu a na temeno hlavy toho, ktorý je nazarejom, oddeleným, svojich bratov. 17 Ako prvorodené jeho vola, takú bude mať nádheru, a jeho rohy budú jako rohy jednoroţca; nimi bude drgať národy napospol, aţ do končín zeme. A to budú myriády Efraima, a budú to tisíce Manassesa. 18 A Zabulonovi povedal: Raduj sa, Zabulone, keď budeš vychádzať, a, Izachár, vo svojich stánoch! 19 Národy budú svolávať na vrch Boţí, tam budú obetovať bitné obeti spravedlivosti, lebo budú ssať hojnosť morí a skryté poklady piesku mora. 20 Gádovi povedal: Poţehnaný ten, ktorý rozširuje Gáda! Bude bývať vo svojom obydlí jako ľvica a uchvatne rameno, áno, i s temenom hlavy. 21 Vyhliadol si prvotinu, lebo tam je podiel zákonodarcu, skrytý, a prijde s hlavami ľudu a bude činiť spravedlivosť Hospodinovu i jeho súdy s Izraelom. 22 Dánovi povedal: Dán je ako ľvíča, na lúpeţ bude vyskakovať z Bázana. 23 Naftalimu povedal: Naftali je nasýtený priazne Pána a plný poţehnania Hospodinovho. Zaujmi do dedičstva more, západ, i juh. 24 A Aserovi povedal: Poţehnaný Aser nad iných synov. Nech má priazeň svojich bratov a nech máča svoju nohu v oleji. 25 Ţelezo a meď sú tvoje závory, a jako tvoje dni, tak i tvoja sila. 26 Nie je takého, jako je silný Bôh, ó, Ješurúne, ktorý sa vznáša na nebesiach tebe na pomoc a vo svojej velebe na vysokých oblakoch. 27 Tvojím príbytkom je Bôh praveku, a dole na pomoc ramená večnosti. Zaţenie od tvojej tvári nepriateľa a povie: Zahlaď! 28 A tak bude bývať Izrael bezpečne, osobitne prameň Jakobov, v zemi obilia a šťavy hrozna, áno, jeho nebesia budú kropiť rosou. 29 Blahoslavený si, Izraelu! Kto je podobný tebe, ľude, zachránený Hospodinom, štítom svojej pomoci, a ktorý je mečom, tvojou pýchou! Preto sa ti budú lichotne koriť tvoji nepriatelia. A ty budeš šliapať po ich výšinách.

Deuteronomium 34

1 A Mojţiš vyšiel z Moábskych rovín na vrch Nébo na temeno vrchu Pizga, ktorý je naproti Jerichu. A Hospodin mu ukázal celú zem Gileád aţ po Dán, 2 i celú zem Naftaliho i zem Efraimovu i Manassesovu i celú zem Júdovu aţ k najďaľšiemu moru 3 i juţnú stranu i okolie doliny Jericha, mesta to paliem, aţ do Coára. 4 A Hospodin mu riekol: Toto je tá zem, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Tvojmu semenu ju dám. Učinil som to, aby si ju videl svojimi očima, ale ta neprejdeš. 5 A tak zomrel Mojţiš, sluţobník Hospodinov, v zemi Moábovej, podľa rozkazu Hospodinovho. 6 A pochoval ho v doline, v zemi Moábovej, naproti Bét-peoru. A nikto nezvedel o jeho hrobe aţ do tohoto dňa. 7 A Mojţišovi bolo sto dvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oko nebolo zoslablo, ani nebola ušla od neho jeho sila. 8 A synovia Izraelovi oplakávali Mojţiša na Moábskych rovinách tridsať dní, a tak sa dokončily dni plaču a smútku za Mojţišom. 9 A Jozua, syn Núnov, bol plný ducha múdrosti, lebo Mojţiš vzloţil svoje ruky na neho, a poslúchali ho synovia Izraelovi a činili tak, ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 10 Ale nepovstal viacej v Izraelovi prorok, aký bol Mojţiš, ktorého by bol tak znal Hospodin tvárou v tvár 11 čo do všetkých znamení a zázrakov, ktoré ho poslal činiť Hospodin v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom a celej jeho zemi, 12 a čo do celej slávy tej silnej ruky a čo do všetkých tých strašných vecí veľkých, ktoré činil Mojţiš pred očami celého Izraela.

Józua 1

1 A stalo sa po smrti Mojţiša, sluţobníka Hospodinovho, ţe takto povedal Hospodin Jozuovi, synovi Núnovmu, sluhovi Mojţišovmu: 2 Mojţiš, môj sluţobník zomrel; preto teraz vstaň a prejdi cez tento Jordán, ty i všetok tento ľud, do zeme, ktorú im ja dám, synom Izraelovým. 3 Kaţdé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, dal som vám, tak ako som hovoril Mojţišovi, 4 všetko od púšte a od tohoto Libanona aţ po veľkú rieku, po rieku Eufrates; celá zem Hetejov a všetko aţ po Veľké more, na západe slnka, bude vaším územím. 5 Nikto neobstojí pred tebou po všetky dni tvojho ţivota. Jako som bol s Mojţišom, tak budem s tebou; nezanechám ťa ani ťa neopustím. 6 Buď silný a pevný, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do dedičstva zem, o ktorej som prisahal ich otcom, ţe im ju dám. 7 Len buď silný a pevný veľmi ostríhať, aby si činil všetko podľa celého zákona, ktorý ti prikázal Mojţiš, môj sluţobník. Neuchýľ sa od neho ani na pravo ani na ľavo, aby si robil múdre a rozumne vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš. 8 Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i vnoci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne. 9 Lebo veď či som ti neprikázal: Buď silný a pevný! Netras sa ani sa nestrachuj!? Lebo s tebou je Hospodin, tvoj Bôh, vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš. 10 A Jozua prikázal správcom ľudu a povedal: 11 Prejdite stredom tábora a prikáţte ľudu povediac: Nachystajte si potravy, lebo po troch dňoch prejdete cez tento Jordán, aby ste vošli ta a zaujali do dedičstva zem, ktorú vám dá Hospodin, váš Bôh, aby ste ju tedy zaujali do dedičstva. 12 A Rúbenovcom, Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho povedal Jozua:

13 Pamätať na slovo, ktoré vám prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, keď povedal: Hospodin, váš Bôh, vám dal odpočinok dajúc vám túto zem. 14 Vaše ţeny, vaše deti a váš dobytok zostanú v zemi, ktorú vám dal Mojţiš z tejto strany Jordána a vy pojdete pripravení do boja na druhú stranu pred svojimi bratmi, všetci udatní muţovia silní a pomôţete im, 15 dokiaľ nedá Hospodin odpočinutia i vašim bratom, ako dal vám, a dokiaľ nezaujmú aj oni do dedičstva zeme, ktorú im dá Hospodin, váš Bôh. Potom sa vrátite do zeme svojho dedičstva a budete ňou vládnuť dedične, zemou, ktorú vám dal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, tuto za Jordánom. na východ slnka. 16 Na to odpovedali Jozuovi a riekli: Všetko, čo si nám prikázal, učiníme a pojdeme všade, kamkoľvek nás pošleš. 17 Všetko tak, ako sme poslúchali Mojţiša, budeme poslúchať i teba, len nech je Hospodin, tvoj Bôh, s tebou, jako bol s Mojţišom. 18 Ktokoľvek by sa sprotivil tvojmu rozkazu a neposlúchol by tvojich slov, nech by išlo o čokoľvek, čo by si mu prikázal, zomrie. Len buď silný a pevný.

Józua 2

1 A Jozua, syn Núnov, poslal zo Šittíma dvoch muţov vyzvedačov, tajne, povediac: Iďte a prehliadnite zem i Jericho. A tak išli a prišli do domu ţeny smilnice, ktorej bolo meno Rachab a tam ľahli, aby prenocovali. 2 Ale bolo oznámené kráľovi Jericha, a povedali mu: Hľa, nejakí muţovia prišli sem vnoci zo synov Izraelových prešpehovať zem. 3 A kráľ Jericha poslal k Rachabi a odkázal jej: Vyveď tých muţov, ktorí prišli k tebe, ktorí vošli do tvojho domu, lebo prišli nato, aby prešpehovali celú zem. 4 A ţena pojala tých dvoch muţov a skryla ich a povedala: Tak je, muţovia prišli ku mne, ale som nevedela, odkiaľ sú. 5 A stalo sa o tom čase, keď mali zavrieť bránu, za tmy, ţe vyšli muţovia. Neviem, kam išli tí muţovia. Hoňte ich rýchle, lebo ich ešte dostihnete. 6 Ale ona ich vyviedla hore na postrešie a pokryla ich ľanovými steblami, ktoré mala poukladané na postreší. 7 A vyslaní muţovia ich honili cestou smerom k Jordánu aţ ku brodom. A bránu zavreli, hneď ako vyšli tí, ktorí ich honili. 8 No, prv ako by si oni boli ľahli spať, vyšla ona k nim na postrešie 9 a povedala muţom: Viem, ţe vám Hospodin dal túto zem, a ţe váš strach padol na nás, a ţe zmalátneli pred vami všetci obyvatelia zeme, ani čo by sa boli rozplynuli jako voda. 10 Lebo sme počuli o tom, ţe Hospodin vysušil vody Rudého mora pred vami, keď ste vyšli z Egypta, jako aj o tom, čo ste učinili dvom amorejským kráľom, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi a Ógovi, ktorých ste zariekli na úplnú záhubu a zničili. 11 Keď sme to počuli, ochablo naše srdce, ani čo by sa bolo rozlialo, ani nezostalo viacej v nikom ducha odvahy pred vami, lebo len Hospodin, váš Bôh, je Bohom na nebesiach hore i na zemi dole. 12 A tak teraz mi prisahajte, prosím, na Hospodina, pretoţe som učinila milosrdenstvo s vami, a ţe aj vy učiníte milosrdenstvo s domom môjho otca a dáte mi znamenie pravdy 13 a zachováte pri ţivote môjho otca i moju matku i mojich bratov i moje sestry a všetko, čo majú, a vytrhnete naše duše zo smrti. 14 A muţovia jej povedali: Náš ţivot nech je za vás na smrť, ak neoznámite tejto našej veci, a bude, keď nám dá Hospodin zem, ţe učiníme s tebou milosrdenstvo a pravdu. 15 A spustila ich po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na múre hradby mesta, a bývala na hradbe. 16 A povedala im: Iďte na vrch, aby sa nestretli s vami tí, ktorí vás honia, a skrývajte sa tam tri dni, dokiaľ sa nenavrátia tí, ktorí vás honia, a potom pojdete svojou cestou. 17 A muţovia jej povedali: Prostí budeme tejto tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak neučiníš tohoto:

18 Hľa, my prijdeme do zeme. Tento povrázok z nití z červca, dvakrát farebného, uviaţeš na oblok, ktorým si nás spustila, a svojho otca i svoju matku a svojich bratov ako i celý dom svojho otca shromaţdíš k sebe do domu. 19 A bude, ţe ktokoľvek by vyšiel von zo dverí tvojho domu, toho krv bude na jeho hlavu, a my budeme bez viny, a zase krv kaţdého, kto bude s tebou v dome, bude na našu hlavu, keby sa ho dotkla niečia ruka. 20 A keď oznámiš túto našu vec, tieţ budeme prostí od tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala. 21 Na to povedala: Nech je tak, ako ste riekli. Potom ich prepustila, a išli, a uviazala povrázok z červca, dvakrát farebného, na oblok. 22 A oni odíduc prišli na vrch a zostali tam tri dni, dokiaľ sa nenavrátili tí, ktorí ich honili. A tí, ktorí ich honili, hľadali ich po všetkých cestách, ale teda nenašli. 23 A tí dvaja muţovia sa vrátili a sišli s vrchu a prejdúc cez Jordán prišli k Jozuovi, synovi Núnovmu, a porozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 24 A riekli Jozuovi: Je isté, ţe Hospodin dal celú zem do našej ruky, jako aj ţe zmalátneli všetci obyvatelia zeme pred nami.

Józua 3

1 A Jozua vstal skoro ráno, a rušali sa zo Šittíma a prišli aţ k Jordánu, on i všetci synovia Izraelovi, a nocovali tam, prv ako prešli cezeň. 2 A stalo sa po troch dňoch, ţe prešli správcovia stredom tábora 3 a prikázali ľudu a riekli: Keď uvidíte truhlu smluvy Hospodina, svojho Boha, a kňazov Levitov, ţe ju nesú, vtedy sa i vy pohnete so svojho miesta a pojdete za ňou. 4 Ale bude vzdialenosť medzi vami a medzi ňou okolo dva tisíce lakťov čo do miery. Nepriblíţte sa k nej, aby ste znali cestu, ktorou máte ísť, lebo ste ešte nikdy neišli touto cestou. 5 A Jozua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra učiní Hospodin divy vo vašom strede. 6 A Jozua povedal kňazom: Vezmite truhlu smluvy a iďte pred ľudom. A tak vzali truhlu smluvy a išli pred ľudom. 7 A Hospodin riekol Jozuovi: Tohoto dňa ťa začnem zveličovať v očiach celého Izraela, aby vedeli, ţe jako som bol s Mojţišom, tak budem i s tebou. 8 A ty prikáţeš kňazom, ktorí nesú truhlu smluvy, a povieš im: Keď prijdete aţ na pokraj vody Jordána, zastavíte sa a budete stáť v Jordáne. 9 Potom povedal Jozua synom Izraelovým: Pristúpte sem a počujte slová Hospodina, svojho Boha! 10 A zase povedal Jozua: Po tomto poznáte, ţe je silný Bôh ţivý vo vašom strede a ţe istotne vyţenie zpred vašej tvári Kananeja, Heteja, Heveja, Ferezeja, Gergezeja, Amoreja a Jebuzeja. 11 Hľa, truhla smluvy Pána celej zeme pojde pred vami do Jordána. 12 A tak teraz vezmite si dvanásť muţov z pokolení Izraelových, po jednom muţovi z kaţdého pokolenia. 13 A stane sa, keď spočinú stupy nôh kňazov, ktorí nesú truhlu Hospodina, Pána celej zeme, vo vode Jordána, ţe budú odrezané vody Jordána, vody, tečúce od hora, a budú stáť na jednej hromade. 14 A stalo sa, keď sa ľud pohnul zo svojich stánov, aby prešiel cez Jordán, a kňazi, ktorí niesli truhlu smluvy, pred ľudom, 15 a keď prišli tí, ktorí niesli truhlu, aţ k Jordánu, a nohy kňazov, nesúcich truhlu, zamočili sa na kraji vody (a Jordán býva preplnený, takţe rozlieva vody na všetky svoje brehy, kaţdoročne v dobe ţatvy), 16 ţe sa zastavily vody, sostupujúce od hora, a stály jako jedna hromada na veľmi ďaleko pri meste Adame, ktoré leţí po strane Cartána, a tie, ktoré sostupovaly k moru púšte, k Soľnému moru, odtiekli celkom a boly odrezané, a ľud prešiel na miesto naproti Jerichu. 17 A kňazi, ktorí niesli truhlu smluvy Hospodinovej, stáli na suchu prostred Jordána nehýbajúc sa, a celý Izrael, všetci išli po suchu, dokiaľ neprešiel cez Jordán celý národ.

Józua 4

1 A stalo sa, keď uţ bol prešiel celý národ cez Jordán, ţe riekol Hospodin Jozuovi povediac: 2 Vezmite si z ľudu dvanástich muţov: po jednom muţovi z kaţdého pokolenia, 3 prikáţte im a recte: Vezmite si odtiaľto, z prostredku Jordána, s miesta, na ktorom stoja nepohnute nohy kňazov, dvanásť kameňov a vynesiete ich so sebou a sloţíte ich na nocľaţišti, na ktorom budete nocovať tejto noci. 4 Vtedy zavolal Jozua dvanástich muţov, ktorých bol ustanovil nato zo synov Izraelových, z kaţdého pokolenia jedného muţa, 5 a riekol im Jozua: Iďte pred truhlou Hospodina, svojho Boha, doprostred Jordána a vezmite si odtiaľ kaţdý jeden kameň na svoje plece podľa počtu pokolení synov Izraelových, 6 aby vám to bolo na znamenie vo vašom strede. Keď sa voľakedy budú pýtať vaši synovia a povedia: Načo sú vám tieto kamene? 7 Poviete im, ţe sa boly kedysi odrezaly vody Jordána pred truhlou smluvy Hospodinovej; keď išla cez Jordán, boly sa odrezaly vody Jordána, a tieto kamene sú na pamiatku synom Izraelovým aţ na veky. 8 A synovia Izraelovi učinili tak, ako prikázal Jozua, a vzali dvanásť kameňov zprostred Jordána tak, ako hovoril Hospodin Jozuovi, podľa počtu pokolení synov Izraelových, a odniesli ich so sebou na nocľaţište a sloţili ich tam. 9 A dvanásť iných kameňov postavil Jozua prostred Jordána, na mieste, na ktorom stály nohy kňazov, ktorí niesli truhlu smluvy, a sú tam aţ do toho dňa. 10 A kňazi, ktorí niesli truhlu, stáli prostred Jordána, dokiaľ sa nevyplnilo kaţdé slovo, ktoré prikázal Hospodin Jozuovi hovoriť ľudu, všetko tak, ako bol prikázal Mojţiš Jozuovi. A ľudia sa ponáhľali a prešli. 11 A stalo sa, keď uţ bol prešiel všetok ľud, ţe prešla i truhla Hospodinova i kňazi pred ľudom. 12 A prešli aj synovia Rúbenovi aj synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho, pripravení do boja, pred synmi Izraelovými tak, ako im hovoril Mojţiš; 13 bolo ich okolo štyridsať tisíc, ozbrojených do vojny, a prešli pred Hospodinom do boja na roviny Jericha. 14 Toho dňa zvelebil Hospodin Jozuu v očiach celého Izraela, a preto sa ho báli, jako sa báli Mojţiša, po všetky dni jeho ţivota. 15 A Hospodin riekol Jozuovi: 16 Prikáţ kňazom, ktorí nesú truhlu svedoctva, aby vyšli hore z Jordána. 17 Vtedy prikázal Jozua kňazom a riekol: Vyjdite hore z Jordána! 18 A stalo sa, keď vyšli kňazi, ktorí niesli truhlu smluvy Hospodinovej, zprostred Jordána, a stupy nôh kňazov sa odtrhly a vkročili na sucho, ţe sa navrátily vody Jordána na svoje miesto a tiekly jako predtým, ponad všetky jeho brehy. 19 A ľud vyšiel hore z Jordána desiateho dňa prvého mesiaca, a táborili v Gilgale na pokraji východne od Jericha. 20 A tých dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jordána, postavil Jozua v Gilgale. 21 A riekol synom Izraelovým: Keď sa zajtra voľakedy budú pýtať vaši synovia svojich otcov a povedia: Čo znamenajú tieto kamene? 22 Oznámite svojim synom a poviete: Izrael prešiel tento Jordán po suchu, 23 lebo Hospodin, váš Bôh, vysušil vody Jordána pred vami, a bolo tak, dokiaľ ste neprešli, tak ako učinil Hospodin, váš Bôh, Rudému moru, ktoré bol vysušil pred nami, dokiaľ sme neprešli, 24 aby poznaly všetky národy zeme ruku Hospodinovu, ţe je silná, a aby ste sa báli Hospodina, svojho Boha, po všetky dni.

Józua 5

1 A stalo sa, keď počuli všetci amorejskí kráľovia, ktorí boli za Jordánom, k moru, i všetci kananejskí kráľovia, ktorí boli pri mori, ţe Hospodin vysušil vody Jordána pred synmi Izraelovými, dokiaľ ho neprešli, ich srdce sa rozlialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha odvahy pred synmi Izraelovými. 2 V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých noţov a obreţ zase synov Izraelových po druhé. 3 A Jozua si narobil ostrých noţov a obrezal synov Izraelových pri Gibeat-haarálot <Kopec neobriezky>. 4 A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, ktorí boli muţského pohlavia, všetci muţovia, súci do boja, pomreli na púšti, na ceste, keď vyšli z Egypta. 5 Lebo obrezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vyšli, ale nikoho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ceste, keď uţ boli vyšli z Egypta, neboli obrezali. 6 Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, muţovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, ţe im neukáţe zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, ţe nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom. 7 Ale ich synov postavil namiesto nich. Tých obrezal Jozua, pretoţe boli neobrezaní, lebo ich neboli obrezali na ceste. 8 A stalo sa, keď uţ bol obrezaný celý národ, všetci, ţe zostali kaţdý na svojom mieste v tábore, dokiaľ sa nevyhojili. 9 A Hospodin riekol Jozuovi: Dneska som s vás odvalil pohanu Egypta. A nazval meno toho miesta Gilgal <Odvalenište>, a tak sa volá aţ do tohoto dňa. 10 A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha. 11 A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a praţené zrno, práve toho istého dňa. 12 A tak prestala manna na druhý deň, keď jedli z úrody zeme, a uţ viacej nemali synovia Izraelovi manny, ale jedli z úrody Kananejskej zeme toho roku. 13 A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, ţe pozdvihol svoje oči a videl, ţe hľa, stojí naproti nemu nejakí muţ, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov? 14 A muţ odpovedal: Nie, lebo ja som knieţa vojska Hospodinovho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu sluţobníkovi? 15 A knieţa vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.

Józua 6

1 A Jericho, aj ináče zavrené, bolo ešte lepšie zavrené pred synmi Izraelovými; nebolo nikoho, kto by bol vyšiel alebo vošiel. 2 A Hospodin riekol Jozuovi: Pozri, dal som do tvojej ruky Jericho i jeho kráľa i jeho silných bojovníkov. 3 Obkľúčite mesto, všetci muţovia boja, obísť ho dookola raz. Tak učiníš po šesť dní. 4 A sedem kňazov ponesie sedem trúb plesania pred truhlou, a siedmeho dňa obídete mesto sedem ráz, a kňazi budú trúbiť na trúby. 5 A stane sa, keď sa bude zdlha trúbiť na roh plesania, keď počujete zvuk trúby, skríkne všetok ľud veľkým krikom, a vtedy padne múr mesta na svojom mieste, a ľud pojde hore, kaţdý muţ prosto pred seba. 6 A Jozua, syn Núnov, povolal kňazov a povedal im: Vezmite truhlu smluvy, a sedem kňazov vezme sedem trúb plesania, ktoré ponesú pred truhlou Hospodinovou. 7 A povedal i ľudu: Iďte a obídite mesto, a kto je ozbrojený, nech ide pred truhlou Hospodinovou. 8 A stalo sa, keď to povedal Jozua ľudu, ţe siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb plesania pred Hospodinom, išli a trúbili na trúby, a truhla smluvy Hospodinovej išla za nimi.

9 A ozbrojený ľud išiel pred kňazmi, ktorí to trúbili na trúby, a ostatní, zadní, išli za truhlou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby. 10 A ľudu prikázal Jozua a povedal: Nebudete kričať ani nedáte počuť svojho hlasu, ani nevyjde z vašich úst nijaké slovo, aţ do toho dňa, keď vám poviem: Kričte! Vtedy budete kričať. 11 A tedy obchádzala truhla Hospodinova mesto; obišli raz a prišli do tábora a prenocovali v tábore. 12 Potom vstal Jozua skoro ráno, a kňazi vzali a niesli truhlu Hospodinovu. 13 A siedmi kňazi, ktorí niesli tých sedem trúb plesania pred truhlou Hospodinovou, išli pozvoľna a trúbili na trúby, a tí, ktorí boli ozbrojení, išli pred nimi, a ostatní, zadní, išli za truhlou Hospodinovou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby. 14 A keď aj druhého dňa obišli mesto jeden raz, navrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní. 15 Ale stalo sa siedmeho dňa, ţe vstali, keď ešte len svitalo, a obišli mesto na taký spôsob sedem ráz; len toho dňa obišli mesto sedem ráz. 16 A stalo sa po siedmy raz, keď trúbili kňazi na trúby, ţe povedal Jozua ľudu: Kričte! Lebo Hospodin vám dal mesto. 17 A mesto bude zarieknuté na úplnú záhubu, ono i všetko, čo je v ňom, Hospodinovi; len smilnica Rachab bude ţiť, ona i všetci, ktorí budú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme boli poslali. 18 A len vy sa vystríhajte zarieknutého, aby ste sa nestali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo zarieknutého a učinili by ste tábor Izraelov zarieknutým na záhubu a narobili by ste mu bolesti a trápenia. 19 Ale všetko striebro a zlato, jako i nádoby medené a ţelezné, je svätým Hospodinovi; pojde do pokladu Hospodinovho. 20 Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, ţe skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mieste, a ľud išiel hore do mesta, kaţdý prosto pred seba, a zaujali mesto. 21 A pobili všetko, zarieknuté na úplnú záhubu, všetko, čo bolo v meste, od muţa aţ do ţeny, od mladého aţ do starého, ba aţ do vola, dobytčaťa a osla, ostrím meča. 22 A dvom muţom, ktorí boli prešpehovať zem, povedal Jozua: Vojdite do domu ţeny, tej smilnice, a vyveďte odtiaľ ţenu i všetko, čo má, tak ako ste jej prisahali. 23 Vtedy vošli mládenci špehúni a vyviedli Rachab i jej otca i jej matku i jej bratov i všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a nechali ich vonku za táborom Izraelovým. 24 A mesto spálili ohňom i všetko, čo bolo v ňom. Iba striebro a zlato a nádoby, medené a ţelezné, dali do pokladu domu Hospodinovho. 25 A smilnicu Rachab, dom jej otca i všetko, čo mala, zachoval Jozua pri ţivote. A býva v strede Izraelovom aţ do tohoto dňa, pretoţe ukryla poslov, ktorých bol poslal Jozua, aby prešpehovali Jericho. 26 Toho času zaviazal Jozua kaţdého prísahou a vyslovil kliatbu: Nech je zlorečený pred Hospodinom muţ, ktorý by povstal a staväl toto mesto, Jericho; za cenu svojho prvorodeného syna ho zaloţí a za cenu svojho najmladšieho postaví jeho brány. 27 A Hospodin bol s Jozuom, a povesť o ňom sa rozniesla po celej zemi.

Józua 7

1 Ale synovia Izraelovi sa prehrešili dopustiac sa nevernosti pri zarieknutom. Lebo Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zéracha, z pokolenia Júdovho, vzal zo zarieknutého, a preto sa zapálil hnev Hospodinov na synov Izraelových. 2 A Jozua vyslal muţov od Jericha do Haja, ktorý bol pri Bét-ávene od východu Bét-ela, a riekol im: Iďte hore a prešpehujte zem. A muţovia odišli hore a prešpehovali Haj. 3 A keď sa navrátili k Jozuovi, riekli mu: Nech nejde hore všetok ľud. Nech idú hore nejaké dva tisíce muţov alebo tri tisíce muţov, a zbijú Haj. Neunúvaj ta všetkého ľudu, lebo ich je málo. 4 A tak odišlo ta hore z ľudu okolo tri tisíce muţov. Ale utiekli pred muţmi mesta Haja.

5 A muţovia Haja zabili z nich tak asi tridsaťšesť muţov a honili ich pred brány aţ po Šebarím <Lomy>, a bili ich na svahu. Vtedy sa rozlialo srdce ľudu a obrátilo sa na vodu. 6 A Jozua roztrhol svoje rúcha a padol na svoju tvár na zem pred truhlou Hospodinovou a leţal tam aţ do večera, on i starší Izraelovi, a sypali prach na svoju hlavu. 7 A Jozua riekol: Ach, Pane Hospodine, prečo si len previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do ruky Amoreja, aby si nás zahubil?! Ó, keby sme sa len boli spokojili a zostali za Jordánom! 8 Ó, Pane, čo mám povedať teraz uţ, keď sa Izrael dal na útek pred svojimi nepriateľmi! 9 Keď to počujú Kananeji a všetci obyvatelia zeme, obkľúčia nás a vytnú naše meno zo zeme. A čo ty učiníš svojmu veľkému menu?! 10 A Hospodin riekol Jozuovi: Vstaň! Prečo si padol a leţíš tu na svojej tvári? 11 Izrael zhrešil, aj prestúpili moju smluvu, ktorú som im prikázal zachovať, a k tomu aj vzali zo zarieknutého aj ukradli aj zatajili aj odloţili medzi svoje náradie. 12 Preto nebudú môcť synovia Izraelovi obstáť pred svojimi nepriateľmi, utekať budú pred svojimi nepriateľmi, lebo sa poškvrnili zarieknutou vecou; nebudem viacej s vami, ak nezahladíte toho, ktorý sa poškvrnil zarieknutou vecou, zo svojho stredu. 13 Vstaň, posväť ľud a povieš im: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zarieknutá vec je v tvojom strede, Izraelu! Nebudeš môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi, dokiaľ neodstránite zarieknutého zo svojho stredu. 14 Ráno pristúpite po svojich pokoleniach. A stane sa, ţe pokolenie, ktoré dochytí Hospodin, pristúpi po čeľadiach, a čeľaď, ktorú dochytí Hospodin, pristúpi po domoch, a konečne dom, ktorý dochytí Hospodin, pristúpi po osobách. 15 A stane sa, ţe ten, kto bude dochytený pri zarieknutom, bude upálený ohňom, on i všetko, čo je jeho, pretoţe prestúpil smluvu Hospodinovu a pretoţe vykonal bláznovstvo v Izraelovi. 16 Vtedy vstal Jozua skoro ráno a rozkázal, aby pristúpil Izrael po svojich pokoleniach. A dochytené bolo pokolenie Júdovo. 17 Potom rozkázal, aby pristúpila čeľaď Júdova, a dochytil čeľaď Zárechovu. A rozkázal, aby pristúpila čeľaď Zárechova po osobách, a dochytený bol Zabdi. 18 A keď rozkázal, aby pristúpil jeho dom po osobách, dochytený bol Achan, syn Karmiho, syn Zabdiho, syn Zéracha, z pokolenia Júdovho. 19 A Jozua riekol Achanovi: Môj synu, noţe daj Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, česť a vyznaj sa mu a noţe mi oznám, čo si to urobil, netaj predo mnou. 20 Vtedy odpovedal Achan Jozuovi a riekol: Je pravda, ja som zhrešil Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, a urobil som tak a tak. 21 Keď som videl medzi korisťou jeden krásny plášť sineársky, dvesto šeklov striebra a jeden jazyk zlata päťdesiat šeklov váhy, zaţiadalo sa mi vecí, a vzal som ich, a hľa, ukryté sú v zemi prostred môjho stánu, a striebro je pod tým. 22 Vtedy poslal Jozua poslov, a beţali do stánu, a hľa, bolo to ukryté v jeho stáne a striebro pod tým. 23 A vzali veci zprostred stánu a doniesli ich k Jozuovi a ku všetkým synom Izraelovým a poloţili ich pred Hospodinom. 24 A Jozua vzal Achana, syna Zérachovho, i striebro i plášť i zlatý jazyk i jeho synov i jeho dcéry i jeho vola i jeho osla i jeho drobný dobytok i jeho stán i všetko, čo bolo jeho, a celý Izrael s ním a vyviedli ich hore do údolia Áchor. 25 A Jozua povedala: Prečo si nás zarmútil? Nech teba zarmúti Hospodin tohoto dňa! A uhádzali ho, celý Izrael, kamením, spálili ich ohňom a zahádzali ich kamením. 26 Potom nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam aţ do tohoto dňa. A tak sa odvrátil Hospodin od pále svojho hnevu. Preto volajú to miesto: Údolie Áchor <Údolie zármutku>, aţ do tohoto dňa.

Józua 8

1 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ani sa nestrachuj! Pojmi so sebou všetok ľud, súci do boja, a vstaň a iď hore do Haja. Hľaďţe, dal som do tvojej ruky kráľa mesta Haj i jeho ľud, jeho mesto i jeho zem. 2 A učiníš mestu Haj i jeho kráľovi, jako si učinil Jerichu i jeho kráľovi, len ţe jeho korisť i jeho dobytok ulúpite pre seba. Postav si úklad mestu od jeho tyla. 3 Vtedy vstal Jozua, všetok ľud, súci do boja, aby išli hore do Haja. A Jozua vybral tridsať tisíc muţov, silných hrdinov, a poslal ich vopred vnoci. 4 A prikázal im a riekol: Hľaďte, vy budete úkladiť mestu od tyla mesta. Nevzdiaľte sa veľmi ďaleko od mesta a buďte všetci hotoví. 5 A ja a všetok ľud, ktorý pojde so mnou, budeme sa blíţiť mestu. A stane sa, keď vyjdú oproti nám ako tam prv, ţe budeme utekať pred nimi. 6 A vyjdú za nami a pojdú, aţ ich odtrhneme od mesta, lebo povedia: Utekajú pred nami jako tam prv! A budeme utekať pred nimi. 7 A vy vstanete z úkladiska a zaujmete mesto. A Hospodin, váš Bôh, ho dá do vašej ruky. 8 A stane sa, keď dosiahnete mesto, ţe ho zapálite ohňom; učiníte podľa slova Hospodinovho. Hľaďte, prikázal som vám! 9 A tak ich poslal Jozua, a išli do úkladiska a zostali medzi Bét-elom a medzi Hajom, od západnej strany mesta Haj. A Jozua nocoval tej noci medzi ľudom. 10 Potom vstanúc Jozua skoro ráno spočítal ľud a išiel hore, on i starší Izraelovi, pred ľudom k Haju. 11 A všetok bojovný ľud, ktorý bol s ním, išiel hore, priblíţili sa a prišli naproti mestu a poloţili sa táborom od severnej strany Haja, a dolina bola medzi ním a medzi Hajom. 12 A vzal okolo päť tisíc muţov a postavil ich úkladom medzi Bét-elom a medzi Hajom od západnej strany mesta. 13 A rozostavil ľud, celý tábor, ktorý bol od severnej strany mesta, i jeho zadné vojsko od západnej strany mesta. A tak odišiel Jozua tej noci naprostred doliny. 14 A stalo sa, keď to videl kráľ mesta Haj, poponáhľali sa a vstanúc skoro ráno vyšli muţovia mesta vústrety Izraelovi do boja, on i všetok jeho ľud, na určený čas pred rovinu. Ale on nevedel, ţe mu úkladia od tyla mesta. 15 A Jozua a všetok Izrael sa staväli, jako keby boli porazení pred nimi a utekali cestou púšte. 16 Vtedy bol krikom povolaný všetok ľud, ktorý bol v meste, aby ich honili, a honili Jozuu a boli odtrhnutí od mesta. 17 A nezostalo ani muţa v meste Haj ani v Bét-ele, ktorý by nebol vyšiel za Izraelom, a zanechali mesto otvorené a honili Izraela. 18 A Hospodin riekol Jozuovi: Vystri svojou kopijou, ktorá je v tvojej ruke, proti mestu Haj, lebo ho dám do tvojej ruky! A Jozua vystrel kopijou, ktorá bola v jeho ruke, proti mestu. 19 Vtedy povstal rýchle úklad zo svojho mesta, a beţali, hneď ako vystrel svoju ruku, a vojdúc do mesta zaujali ho, a chytro zapálili mesto ohňom. 20 A muţovia Haja obzrúc sa nazpät videli, ţe hľa, vystupuje dym mesta do neba, a nebolo v nich sily utiecť ani sem ani ta, a ľud, ktorý utekal na púšť, obrátil sa zpät proti prenasledovateľovi. 21 Keď potom videl Jozua i celý Izrael, ţe úklad zaujal mesto, a ţe vystupuje dym mesta, vrátili sa a bili muţov Haja. 22 A tamtí vyšli z mesta proti nim, a tak boli Izraelovi v prostredku, jedni im boli ztade a druhí ztade, a bili ich aţ im nikto nezostal ţivý ani z nich nikto neutiekol. 23 A kráľa Haja chytili ţivého a doviedli ho k Jozuovi. 24 A stalo sa, keď pobil Izrael všetkých obyvateľov mesta Haj na poli, na púšti, kam ich honili, a keď popadali všetci ostrím meča, aţ boli cele vyhladení, vtedy sa vrátil celý Izrael do mesta Haj, a zbili ho ostrím meča. 25 A bolo všetkých, ktorí padli toho dňa, od muţa aţ do ţeny, dvanásť tisíc, všetko ľudia mesta Haj. 26 A Jozua nespustil svojej ruky, ktorú vystrel s kopijou, dokiaľ celkom nevyhladil všetkých obyvateľov Haja zarieknuc ich úplnej záhube.

27 Len dobytok a korisť toho mesta ulúpili pre seba synovia Izraelovi, podľa slova Hospodinovho, ktoré prikázal Jozuovi. 28 A Jozua spálil Haj a učinil ho večnou hromadou a púšťou a je tak aţ do tohoto dňa. 29 A kráľa Haja obesil na strom a nechal ho visieť aţ do večera. Ale keď zašlo slnko, rozkázal Jozua, a sňali jeho mŕtvolu so stromu a hodili ju ku vrátam brány mesta a nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam aţ do tohoto dňa. 30 Vtedy postavil Jozua Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, oltár na vrchu Ébale, 31 tak ako prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, synom Izraelovým, ako je to napísané v knihe zákona Mojţišovho, oltár z celých kameňov netesaných, nad ktorými nepovzniesli ţeleza. A obetovali na ňom zápalné obeti Hospodinovi a obetovali aj bitné obeti pokojné. 32 A napísal tam na tie kamene opis zákona Mojţišovho, ktorý napísal pred synmi Izraelovými. 33 A celý Izrael i jeho starší i jeho správcovia i jeho sudcovia stáli s jednej i s druhej strany truhly pred kňazmi Levitami, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, tak cudzí jako zrodení doma, polovica ich stála oproti vrchu Gerízimu a ich druhá polovica oproti vrchu Ébalu, tak ako prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, poţehnávať ľud Izraelov najprv. 34 Potom čítal všetky slová zákona, poţehnanie i zlorečenie, všetko tak, ako je napísané v knihe zákona. 35 Nebolo ničoho zo všetkého toho, čo prikázal Mojţiš, čoho by nebol čítal Jozua pred celou obcou Izraelovou, i pred ţenami i pred deťmi i pred pohostínom, ktorý chodil v ich strede.

Józua 9

1 A stalo sa, keď to počuli všetci kráľovia, ktorí boli za Jordánom, na vrchoch i na níţinách, i na celom pobreţí Veľkého mora naproti Libanonu: hetejský, amorejský, kananejský, ferezejský, hevejský a jebuzejský, 2 ţe sobrali sa dovedna bojovať s Jozuom a s Izraelom jednomyseľne. 3 Ale obyvatelia Gibeona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mestu Haj, 4 učinili aj oni chytre. Lebo odišli a vydávali sa za poslov z ďaleka a vzali vetché vrecia na svojich poslov i staré vetché koţice na víno, potrhané a pozaväzované, 5 i starú, zodranú obuv plátenú na svojich nohách i vetché rúcho zodrané na sebe, i všetok chlieb ich potravy na cestu bol suchý a zdrobený. 6 A tak odišli k Jozuovi do tábora v Gilgale a riekli mu i muţovi Izraelovmu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami smluvu. 7 A muţ Izraelov riekol Hevejovi: Moţno, ţe ty bývaš v mojom strede, jakoţe potom učiním s tebou smluvu? 8 Na to povedali Jozuovi: Sme tvoji sluţobníci. A Jozua im riekol: Kto ste a odkiaľ ste prišli? 9 A oni mu povedali: Tvoji sluţobníci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli jeho povesť i všetko to, čo učinil v Egypte, 10 i všetko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte. 11 Preto nám povedali naši starší i všetci obyvatelia našej zeme a riekli: Naberte do svojej ruky potravy na cestu a iďte im vústrety a poviete im: Sme vašimi sluţobníkmi, a tak teraz učiňte s nami smluvu. 12 Toď hľa, náš chlieb! Teplý sme si ho vzali zo svojich domov na cestu toho dňa, keď sme vyšli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je uţ suchý a je podrobený. 13 A toto sú koţice na víno, ktoré sme boli naplnili nové, a hľa, uţ sú dotrhané. A toto naše rúcho a naša obuv, zodraly sa od cesty, veľmi dlhej. 14 A muţovia vzali z ich potravy a neopýtali sa úst Hospodinových. 15 A Jozua učinil s nimi pokoj a uzavrel s nimi smluvu, ţe ich zachová pri ţivote a prisahali im aj knieţatá obce.

16 A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi smluvu, ţe počuli, ţe sú z blízka neho, Izraela, a ţe bývajú v jeho strede. 17 A synovia Izraelovi sa rušali a prišli k ich mestám, tretieho dňa. A ich mestá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím. 18 Ale ich nepobili synovia Izraelovi, lebo im prisahali knieţatá obce na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto reptala celá obec proti knieţatám. 19 A riekly všetky knieţatá celej obci: My sme im prisahali na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto sa ich teraz nemôţeme dotknúť. 20 Toto im urobíme a necháme ich ţiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im prisahali. 21 A tak im povedaly knieţatá: Nech ţijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej obci, tak ako im vraveli knieţatá. 22 A Jozua ich povolal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľstili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede. 23 Preto teraz zlorečení ste, a vţdy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môjho Boha. 24 A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Preto, lebo s istotou bolo oznámené tvojim sluţobníkom to, čo prikázal Hospodin, tvoj Bôh, Mojţišovi, svojmu sluţobníkovi, dať vám celú túto zem a zahladiť všetkých obyvateľov zeme zpred vašej tváre, preto sme sa veľmi báli pred vami o svoje ţivoty, a tak sme vykonali túto vec. 25 A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dobré a jako spravedlivé v tvojich očiach nám učiniť, učiň. 26 A učinil im tak a vytrhol ich z ruky synov Izraelových, a nepobili ich. 27 A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a oltáru Hospodinovmu, a robia to aţ do tohoto dňa, na miesto, ktoré kedy vyvolil Hospodin.

Józua 10

1 A stalo sa, keď počul Adonicédek, kráľ Jeruzalema, ţe Jozua zaujal Haj a ţe zarieknuc ho na záhubu zahubil ho docela, a ţe jako učinil Jerichu a jeho kráľovi, tak učinil i mestu Haj a jeho kráľovi, a ţe obyvatelia Gibeona učinili pokoj s Izraelom a sú v ich strede, 2 všetci sa báli veľmi, lebo Gibeon bolo veľké mesto jako jedno z miest kráľovstva, a ţe bolo väčšie ako Haj, a k tomu ešte i všetci jeho muţovia boli udatní. 3 A Adonicédek, kráľ Jeruzalema, poslal poslov k Hohámovi, kráľovi Hebrona, k Pirámovi, kráľovi Jarmúta, k Jafiovi, kráľovi Lachiša, a k Debírovi, kráľovi Eglona, povediac: 4 Poďte hore ku mne a pomôţte mi, zbijeme Gibeon, pretoţe učinil pokoj s Jozuom a so synmi Izraelovými. 5 A shromaţdili sa a išli hore piati kráľovia Amoreja, kráľ Jeruzalema, kráľ Hebrona, kráľ Jarmúta, kráľ Lachiša, kráľ Eglona, oni i všetky ich vojská, a rozloţili sa táborom proti Gibeonu a bojovali proti nemu. 6 A muţovia Gibeona poslali posolstvo k Jozuovi do tábora do Gilgala s odkazom: Neuťahuj svojej ruky od svojich sluţobníkov! Prijdi rýchle hore k nám a zachráň nás a pomôţ nám, lebo sa sobrali proti nám všetci kráľovia Amoreja, ktorí bývajú na vrchoch. 7 Vtedy vyšiel Jozua z Gilgala hore, on i všetok ľud, súci do boja, s ním i všetci udatní muţovia silní. 8 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich! Lebo som ich dal do tvojej ruky; nikto z nich neobstojí pred tebou. 9 A tedy prišiel Jozua náhle proti ním; celú noc išiel hore z Gilgala. 10 A Hospodin ich predesil pred Izraelom, a porazil ich veľkou poráţkou v Gibeone a honil ich cestou, ktorá ide hore do Bét-chórona, a bil ich aţ po Azéku a po Makkédu. 11 A stalo sa, keď utekali pred Izraelom a keď boli na svahu Bét-chórona, ţe Hospodin metal na nich veľké kamene s neba aţ po Azéku a mreli. Viacej bolo tých, ktorí zomreli od kameňov toho krupobitia, ako bolo tých, ktorých pobili synovia Izraelovi mečom.

12 Vtedy hovoril Jozua Hospodinovi, v deň, v ktorý vydal Hospodin Amoreja pred synmi Izraelovými, a riekol pred očami Izraela: Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon! 13 A slnce stálo ticho, a mesiac stál, dokiaľ sa nepomstil národ na svojich nepriateľoch. Či nie je to napísané v knihe Spravedlivého? A slnce stálo prostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť tak asi celý deň. 14 A nebolo takého dňa pred tým ani potom, aby bol Hospodin takto počul na hlas človeka, lebo Hospodin bojoval za Izraela. 15 Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora, do Gilgala. 16 A tí piati kráľovia utiekli a skryli sa v jaskyni v Makkéde. 17 A Jozuovi bolo oznámené, vraj našli sa piati kráľovia skrytí v jaskyni v Makkéde. 18 A Jozua riekol: Privaľte veľké kamene k otvoru jaskyne a postavte ku nej muţov, aby ich stráţili. 19 Ale vy sa nezastavujte; hoňte svojich nepriateľov a bite ich zadné voje; nedajte im, aby vošli do svojich miest, lebo Hospodin, váš Bôh, ich dal do vašej ruky. 20 A stalo sa, keď ich uţ bol Jozua pobil i synovia Izraelovi poraziac ich poráţkou, veľmi velikou, takţe im urobil koniec, a ubehlíci, ktorí pozostali z nich, vošli do opevnených miest, 21 ţe sa všetok ľud vrátil do tábora k Jozuovi do Makkédy v pokoji. Nikto ani len svojím jazykom nehnul proti nikomu zo synov Izraelových. 22 Potom povedal Jozua: Otvorte ústie jaskyne a vyveďte tých piatich kráľov z jaskyne ku mne. 23 A učinili a vyviedli tých piatich kráľov z jaskyne k nemu, kráľa Jeruzalema, kráľa Hebrona, kráľa Jarmúta, kráľa Lachiša a kráľa Eglona. 24 A stalo sa, keď vyviedli tých kráľov k Jozuovi, ţe Jozua povolal všetkých muţov Izraelových a riekol vojvodom bojovníkov, ktorí išli s ním: Pristúpte, poloţte svoje nohy na krky týchto kráľov! A pristúpiac poloţili svoje nohy na ich krky. 25 A Jozua im riekol: Nebojte sa ani sa nestrachujte! Buďte silní a pevní, lebo takto učiní Hospodin všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete. 26 Potom ich Jozua zbil a zabil ich a obesil ich na päť stromov, a viseli na stromoch aţ do večera. 27 A stalo sa o čase, keď zapádalo slnko, ţe Jozua rozkázal, a sňali ich so stromov a pohádzali ich do jaskyne, v ktorej sa boli ukryli, a nakládli veľkých kameňov na otvor jaskyne, kde sú aţ do dnešného dňa. 28 I Makkédu zaujal Jozua toho istého dňa a zbil ju ostrím meča i jej kráľa zabil; úplne ich zahladil, i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal nikoho ţivého, a učinil kráľovi Makkédy, jako učinil kráľovi Jericha. 29 Potom Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Makkédy do Libny a bojoval proti Libne. 30 A Hospodin dal i ju do ruky Izraela i jej kráľa, a pobil ju ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal v nej nikoho ţivého a učinil jej kráľovi tak, ako učinil kráľovi Jericha. 31 A Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Libny do Lachiša a rozloţil sa pri ňom táborom a bojoval proti nemu. 32 A Hospodin vydal Lachiš do ruky Izraela, a zaujal ho druhého dňa a pobil ho ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v ňom, všetko tak, ako učinil Libne. 33 Vtedy vyšiel hore Horam, kráľ Gézera, pomôcť Lachišu. Ale Jozua ho porazil i jeho ľud tak, ţe mu neponechal nikoho ţivého. 34 A Jozua prešiel i všetok Izrael s ním z Lachiša do Eglona, a rozloţili sa pri ňom táborom a bojovali proti nemu. 35 A zaujali ho toho dňa a pobili ho ostrím meča, i všetky duše, ktoré boly v ňom, zahladil celkom toho dňa, zarieknuté na záhubu, všetko tak, ako učinil Lachišu. 36 Potom odišiel Jozua i celý Izrael s ním z Eglona hore do Hebrona, a bojovali proti nemu. 37 A zaujali ho a pobili ho ostrím meča i jeho kráľa i všetky jeho mestá i všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho ţivého, všetko tak, ako učinil Eglonu, a zahladil ho, zarieknuc ho na záhubu, i všetky duše, ktoré boly v ňom.

38 Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do Debíra, a bojovali proti nemu. 39 A zaujal ho i jeho kráľa i všetky jeho mestá, a pobili ich ostrím meča a zahladili, zarieknuté na záhubu, všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho ţivého. Jako učinil Hebronu, tak učinil aj Debíru i jeho kráľovi, a jako učinil Libne i jej kráľovi. 40 A Jozua zbil celú tú zem, vrch i juh, níţinu aj úbočia i všetkých ich kráľov. Neponechal nikoho ţivého a zahladil i všetky duše, zarieknuté na záhubu, tak ako prikázal Hospodin, Bôh Izraelov. 41 A tak ich pobil Jozua, všetkých od Kádeš-barnee aţ po Gazu i celú zem Góšen a aţ po Gibeon. 42 A všetkých tých kráľov aj ich zem zaujal Jozua na jeden raz, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, bojoval za Izraela. 43 A tak sa navrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora do Gilgala.

Józua 11

1 A stalo sa, keď počul o tom Jabin, kráľ Chácora, ţe poslal posolstvo k Jobábovi, kráľovi Mádona, a ku kráľovi Šimrona a ku kráľovi Achšafa, 2 jako aj ku kráľom, ktorí boli od severa na vrchoch i na rovine juţne od Kineróta i na níţine i na výšine Dóra od mora, na západe, 3 ku Kananejovi na východe i na západe i k Amorejovi, Hetejovi, Ferezejovi, Jebuzejovi na vrchoch a k Hevejovi pod Hermonom v zemi Micpa. 4 A vyšli oni aj všetky ich vojská s nimi, mnoho ľudstva, jako piesku, ktorý je na brehu mora čo do mnoţstva, i koní i vozov veľmi mnoho. 5 A síduc sa všetci tí kráľovia prišli a táborili spoločne pri vodách Mérom, aby bojovali proti Izraelovi. 6 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase ich ja vydám všetkých, aby boli pobití pred Izraelom. Ich koňom popodrezuješ ţily a ich vozy spáliš ohňom. 7 A tak prišiel na nich Jozua i všetok bojovný ľud s ním ku vodám Mérom neočakávane a dopadli na nich. 8 A Hospodin ich vydal do ruky Izraela, a bili ich a honili ich aţ po veľký Sidon a aţ po Misrefót-májim a aţ po údolie Micpe na východ, a bili ich, aţ im neponechali nikoho ţivého. 9 A Jozua im učinil tak, ako mu rozkázal Hospodin. Ich koňom popodrezoval ţily a ich vozy spálil ohňom. 10 A Jozua sa vrátil toho času a zaujal Chácor a jeho kráľa zabil mečom, lebo Chácor bol predtým hlavou všetkých tých kráľovstiev. 11 A pobili všetky duše, ktoré boly v ňom, ostrím meča zarieknuc ich na záhubu; nezostalo niktorej duše ţivej, a Chácor spálil ohňom. 12 A všetky mestá tých kráľov a všetkých ich kráľov zaujal Jozua a pobil ich ostrím meča zarieknuc ich na záhubu, tak ako prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov. 13 Ale z miest, ktoré stály na svojom návrší, nespálil Izrael niktorého; iba Chácor samotný spálil Jozua. 14 A všetku korisť tých miest i dobytok ulúpili sebe synovia Izraelovi. Len ľudí bili všetkých ostrím meča, dokiaľ ich nevyhladili. Neponechali niktorej duše. 15 Jako prikázal Hospodin Mojţišovi, svojmu sluţobníkovi, tak prikázal i Mojţiš Jozuovi, a tak učinil Jozua; nenechal nevykonaného ani slova zo všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojţišovi. 16 A tedy vzal Jozua celú tú zem, vrchy aj celý juh i celú zem Góšen i níţinu i rovinu i pohorie Izraelovo i jeho níţiny. 17 Od Lysého vrchu, ktorý sa tiahne hore do Seira aţ po Baalgáda na doline Libanona pod vrchom Hermonom, i všetkých ich kráľov zajal a zbil ich a pobil ich. 18 Dlhý čas viedol Jozua vojnu so všetkými tými kráľmi.

19 Nebolo mesta, ktoré by bolo učinilo pokoj so synmi Izraelovými krome Heveja, obyvateľov to Gibeona; všetky ostatné pobrali v boji. 20 Lebo to bolo od Hospodina, aby zatvrdili svoje srdce a vyšli bojovať s Izraelom nato, aby ich úplne vyhubil, zarieknutých na záhubu, aby nemali zľutovania, ale aby ich zahladil, tak ako prikázal Hospodin Mojţišovi. 21 V tom čase prišiel Jozua a vyplienil Enákov s vrchov, z Hebrona, z Debíra, z Anába a so všetkých vrchov Judska jako i so všetkých vrchov Izraelska, s ich mestami ich vyhladil Jozua, zarieknutých na záhubu. 22 Nezostalo niktorého z Enákov v zemi synov Izraelových, iba v Gaze, v Gáte a v Ašdóte pozostali. 23 A tedy vzal Jozua celú zem podľa všetkého toho, čo hovoril Hospodin Mojţišovi, a Jozua ju dal Izraelovi do dedičstva podľa ich údelov po ich pokoleniach. A tak mala zem pokoj od vojny.

Józua 12

1 A toto sú kráľovia zeme, ktorých pobili synovia Izraelovi a zaujali ich zem do dedičstva, za Jordánom na východ slnka od potoka Arnona aţ po vrch Hermon i všetky roviny na východ: 2 Síchon, kráľ Amoreja, ktorý býval v Chešbone, a panoval od Aroera, ktoré leţí na brehu potoka Arnona, a od stredu tej doliny a polovice Gileáda aţ po potok Jabok, po hranicu to synov Ammonových, 3 a od roviny Araby aţ po more Kinerót, na východ, aţ po more roviny Araby, po Soľné more, na východ, kade vedie cesta do Bét-ješimóta, a od juhu pod Ašdót-pizga. 4 A zaujali aj územie Óga, kráľa Bázana, ktorý bol z ostatku Refaimov, ktorý býval v Aštaróte a v Edrei 5 a panoval na vrchu Hermone a v Salche a celom Bázane aţ po územie Gešúrov a Maachátov a aţ do polovice Gileáda, hranice to Síchona, kráľa Chešbona. 6 Mojţiš sluţobník Hospodinov, a synovia Izraelovi ich pobili, a Mojţiš, sluţobník Hospodinov, ju dal, celú tú krajinu, do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho. 7 A toto sú kráľovia zeme, ktorých pobil Jozua a synovia Izraelovi za Jordánom k moru, od Baal-gáda na doline Libanona aţ po Lysý vrch, ktorý sa tiahne hore do Seira, a Jozua ju dal pokoleniam Izraelovým do dedičstva podľa ich údelov, 8 na vrchoch, na níţinách, na rovinách, na stráňach i na púšti i na juhu, zem Heteja, Amoreja, Kananeja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja: 9 kráľ Jericha jeden, kráľ mesta Haj, ktoré leţalo po strane Bét-ela, jeden; 10 kráľ Jeruzalema jeden, kráľ Hebrona jeden; 11 kráľ Jarmúta jeden; kráľ Lachiša jeden; 12 kráľ Eglona jeden, kráľ Gézera jeden; 13 kráľ Debíra jeden, kráľ Gédera jeden; 14 kráľ Chormy jeden, kráľ Aráda jeden; 15 kráľ Libny jeden, kráľ Adulláma jeden; 16 kráľ Makkédy jeden, kráľ Bét-ela jeden; 17 kráľ Tappúcha jeden, kráľ Chéfera jeden; 18 kráľ Aféka jeden, kráľ Laššárona jeden; 19 kráľ Mádona jeden, kráľ Chácora jeden; 20 kráľ Šimrón-merona jeden, kráľ Achšáfa jeden; 21 kráľ Tánacha jeden, kráľ Megidda jeden; 22 kráľ Kédeša jeden, kráľ Jokneáma z Karmela jeden;

23 kráľ Dóra z Náfat-dóra jeden, kráľ Gojima z Gilgala jeden; 24 kráľ Tirce jeden; všetkých kráľov tridsať a jeden.

Józua 13

1 A Jozua bol uţ starý a sošlý vekom, a Hospodin mu riekol: Ty si uţ starý a sošlý vekom, a zeme zostalo ešte veľmi mnoho, ktorú treba zaujať do dedičstva. 2 Toto je zem, ktorá ešte zostáva: všetky kraje Filištínov a celá Gešúria; 3 časť od Šíchora, ktorý tečie naproti Egyptu, aţ po územie Ekrona na sever, pripočitujte sa Kananejovi, pätoro knieţat Filištínov: gaţanské, ašdótske, eškalonské, gitťanské, ekronské jako aj Avijovia; 4 od juhu celá zem Kananejova a Meára, ktorá patrí Sidoncom aţ po Afék, aţ po územie Amoreja, 5 i zem Gibeľanov a celý Libanon na východ slnka od Bálgáda pod vrchom Hermonom aţ potiaľ, kde sa vchádza do Chamata. 6 Všetkých obyvateľov pohoria od Libanona aţ po Misrefót-májim, všetkých Sidoncov, ja ich vyţeniem pred synmi Izraelovými. Len ju rozdeľ losom Izraelovi do dedičstva tak, ako som ti prikázal. 7 A tak teraz podeľ tú zem do dedičstva devätoru pokolení a polovici pokolenia Manassesovho. 8 S ním aj Rúbenovci a Gádovci dostali uţ svoje dedičstvo, ktoré im dal Mojţiš za Jordánom na východ; majú tedy, jako im dal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, 9 od Aroera, ktoré leţí na brehu potoka Arnona, i mesto, ktoré je prostred tej doliny, i celú rovinu Médeby aţ po Díbon 10 i všetky mestá Síchona, amorejského kráľa, ktorý kraľoval v Chešbone, aţ po územie synov Ammonových, 11 a Gileád a územie Gešúrov a Maachátov a celý vrch Hermon i celý Bázan aţ po Salchu, 12 celé kráľovstvo Óga v Bázane, ktorý kraľoval v Aštaróte a v Edrei; ten bol pozostal z ostatku Refaimov, a pobil ich Mojţiš a zaujal ich zem do dedičstva. 13 Ale synovia Izraelovi nevyhnali Gešúrov ani Maachátov, a tak býva Gešúr a Maachát v strede Izraelovom aţ do tohoto dňa. 14 Iba pokoleniu Léviho nedal dedičstva; ohňové obeti Hospodina, Boha Izraelovho, sú jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril. 15 A tedy Mojţiš dal pokoleniu synov Rúbenových dedičstvo podľa ich čeľadí. 16 A ich územie bolo od Aroera, ktoré leţí na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je prostred tej doliny, i celá rovina pri Médebe, 17 Chešbon i všetky jeho mestá, ktoré sú na tej rovine, Díbon a Bamót-baal a Bét-bál-meon, 18 Jahaca, Kedémot a Méfat, 19 Kirjataim, Sibma a Cérethaššachar na vrchu údolia, 20 Bét-peor, Ašdót-pizga a Béthajješimót 21 a všetky mestá tej roviny i všetko kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, ktorý kraľoval v Chešbone, ktorého zabil Mojţiš i s knieţatami Midjanovými, Eviho, Rekema, Cúra, Chúra a Rébu, vojvodcov Síchonových, obyvateľov zeme. 22 Aj Baláma, syna Beorovho, veštca, zabili synovia Izraelovi mečom medzi inými, ktorých pobili. 23 A hranicou synov Rúbenových bol Jordán a územie. To je dedičstvo synov Rúbenových po ich čeľadiach, mestá a ich dediny. 24 A Mojţiš dal aj pokoleniu Gádovmu, synom Gádovým, podľa ich čeľadí. 25 A ich územím bolo: Jazer a všetky mestá Gileáda a polovica zeme synov Ammonových aţ po Aroer, ktoré leţí naproti Rabbe,

26 a od Chešbona aţ po Rámat-micpe a Betoním a od Machnaima aţ po hranicu Debíra 27 a v údolí Bét-háram, Bét-nimra, Sukkót a Cáfon, ostatok kráľovstva Síchona, kráľa Chešbona, Jordán a územie aţ po kraj mora Kinneret, za Jordánom, na východ. 28 To je dedičstvo synov Gádových po ich čeľadiach, mestá a ich dediny. 29 A Mojţiš dal i polovici pokolenia Manassesovho, a tedy mala polovica pokolenia synov Manassesových po svojich čeľadiach svoje dedičstvo. 30 A ich územie bolo od Machnaima celý Bázan, celé kráľovstvo Óga, kráľa Bázana, a všetky obce Jairove, ktoré sú v Bázane, šesťdesiat miest; 31 a polovica Gileáda a Aštarót a Edrei, mestá kráľovstva Ógovho v Bázane. To dal synom Machíra, syna Manassesovho, polovici synov Machírových po ich čeľadiach. 32 To sú krajiny, ktoré rozdelil Mojţiš do dedičstva na moábskych rovinách, za Jordánom pri Jerichu, na východ. 33 Ale pokoleniu Léviho nedal Mojţiš dedičstva; Hospodin, Bôh Izraelov, je jeho dedičstvom, tak ako im hovoril.

Józua 14

1 A toto sú krajiny, ktoré dostali synovia Izraelovi do dedičstva v zemi Kanaána, ktoré im rozdelili do dedičstva Eleazár, kňaz a Jozua, syn Núnov, a hlavy otcov pokolení synov Izraelových. 2 Losom im rozdelili ich dedičstvo, tak ako prikázal Hospodin skrze Mojţiša, deviatim pokoleniam a polovici pokolenia. 3 Lebo Mojţiš dal dvom pokoleniam a polovici pokolenia dedičstvo za Jordánom, ale Levitom nedal dedičstva medzi nimi, 4 lebo synov Jozefových boly dve pokolenia, Manasses a Efraim, a Levitom nedali podielu v zemi; iba mestá im dali na bývanie a ich mestské obvody pre ich dobytok a pre ich majetok. 5 Ako prikázal Hospodin Mojţišovi, tak učinili synovia Izraelovi a rozdelili zem. 6 A synovia Júdovi pristúpili k Jozuovi v Gilgale, a Kálef, syn Jefunneho, Kenizský, mu povedal: Ty vieš o tom, čo hovoril Hospodin Mojţišovi, muţovi Boţiemu, o mne a o tebe v Kádeš-barnei. 7 Bolo mi štyridsať rokov, keď ma bol poslal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, z Kádeš-barnee prešpehovať zem, a doniesol som mu odtiaľ zprávu, jako som o tom myslel vo svojom srdci. 8 Leţ moji bratia, ktorí boli odišli so mnou hore, zmalátnili srdce ľudu, ale ja som cele nasledoval Hospodina, svojho Boha. 9 A Mojţiš prisahal toho dňa povediac: Prisahám, ţe zem, po ktorej chodila tvoja noha, bude za dedičstvo tebe a tvojim synom aţ na veky, pretoţe si cele nasledoval Hospodina, môjho Boha. 10 A tak teraz hľa, Hospodin ma ţivil, tak ako hovoril. Toto je uţ štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo to hovoril Hospodin Mojţišovi, a čo chodil Izrael po púšti. A teraz hľa, je mi dnes osemdesiatpäť rokov. 11 Ešte som i dnes taký silný, jako som bol v deň, v ktorý ma poslal Mojţiš, aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz, uţ či by bolo ísť do boja a či ináče vyjsť alebo prijsť. 12 Preto mi teraz daj tento vrch, o ktorom hovoril Hospodin toho dňa, lebo veď si ty počul toho dňa, ţe sú tam Enákovia a veľké mestá opevnené. Azda bude Hospodin so mnou a vyţeniem ich, tak ako hovoril Hospodin. 13 A Jozua ho poţehnal a dal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho, do dedičstva. 14 Preto sa dostal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho Kenizského do dedičstva, a je tak aţ do tohoto dňa, pretoţe cele nasledoval Hospodina, Boha Izraelovho. 15 A Hebron sa volal predtým Kirjat-arbe <Mesto Arbeho>, toho veľkého človeka, ktorý bol medzi Enákmi. A zem mala pokoj od vojny.

Józua 15

1 A toto bol los pokolenia synov Júdových po ich čeľadiach. Pripadol im k hranici Edoma púšte Tsin na juh, od najďaľšieho kraja poludnieho. 2 A hranicou na juhu im bolo: od konca Soľného mora, od jazyka, obráteného na juh. 3 A tiahla sa na juh popri svahu Akrabbím a prešla do Tsin a išla hore od juhu smerom ku Kádeš-barnei a prešla do Checróna a tiahla sa hore do Addára a obchádzala Karkáhu; 4 odtiaľ prešla do Acmona a vyšla k Egyptskému potoku, a hranica vychádzala k moru. To vám, povedal, bude hranicou na juhu. 5 A hranicou na východ bolo Soľné more aţ po dolný koniec Jordána; a hranica strany na sever bola od jazyka Soľného mora, do konca Jordána. 6 A hranica išla hore do Bét-hogly a prechádzala od severa popri Bét-arábe a hranica išla hore ku kameňu Bohana, syna Rúbenovho. 7 A hranica išla hore do Debíra, z údolia Áchor, a na sever bola obrátená ku Gilgalu, ktorý je naproti svahu Adummima, ktorý je od juhu doliny, a hranica prešla k vodám Én-šemeša a vychádzala ku studni Rogel. 8 A zase išla hranica hore dolinou syna Hinnoma ku strane Jebuzeja od juhu, to je Jeruzalem, a hranica sa tiahla hore k temenu vrchu, ktorý je naproti doline Hinnoma k moru, na západ, ktorý je na konci údolia Refaim na sever. 9 A hranica sa tiahla od temena toho vrchu k studni vody Neftoach a vychádzala k mestám vrchu Efronovho a ďalej išla hranica do Bály, a to je Kirjat-jearím. 10 A z Bály sa zatočila hranica k moru, smerom k vrchu Seira a prešla ku strane vrchu Jearím od severa, a to je Chesálon, a sišla do Bét-šemeša a prešla do Timny. 11 A hranica vyšla ku strane Ekróna, na sever, a hranica sa tiahla do Šikkeróna a prešla k vrchu Bály a vyšla do Jabneéla, a hranica vychádzala k moru. 12 A západná hranica sahala po Veľké more a po jeho územie. To bola hranica synov Júdových dookola, po ich čeľadiach. 13 A Kálefovi, synovi Jefunneho, dal podiel medzi synmi Júdovými podľa rozkazu Hospodinovho, daného Jozuovi, mesto Arbeho, otca Enákovho, a to je Hebron. 14 A Kálef vyhnal ztade troch synov Enákových, Šešaiho, Achimána a Talmaiho, deti Enákove. 15 A odtiaľ odišiel hore k obyvateľom Debíra, a meno Debíra bolo predtým Kirjat-sefer. 16 A Kálef povedal: Tomu, kto zbije Kirjat-sefer a zaujme ho, dám Aschu, svoju dcéru, za ţenu. 17 A zaujal ho Otniel, syn Keneza, brata Kálefovho, a tak mu dal Aschu, svoju dcéru, za ţenu. 18 A stalo sa, keď prišla k nemu, ţe ho naviedla, aby ţiadal od jej otca pole. Preto sosadla rýchle s osla, a Kálef jej povedal: Čo chceš? 19 A riekla: Daj mi poţehnanie; lebo si mi dal zem na juhu; nuţ daj mi aj pramene vôd. A tak jej dal horné pramene i dolné pramene. 20 To je dedičstvo pokolenia synov Júdových po ich čeľadiach. 21 A mestá od konca územia pokolenia synov Júdových popri území Edomovom na juhu boly: Kabceel, Éder a Jagúr, 22 Kína, Dímona a Adada, 23 Kédeš, Chácor a Jitnán, 24 Zíf, Telem a Bealót, 25 Chácor, Chadata a Kerijót; Checron, a to je Chácor; 26 Amám, Šema a Moláda, 27 Chacar-gadda, Chešmon a Bét-pálet, 28 Chacar-šual, Bér-šeba a Bizjótia,

29 Bála, Ijim a Ecem, 30 Eltólad, Chesil a Chorma, 31 Ciklag, Madmanna a Sansanna, 32 Lebaót, Šilchim, Ajín a Rimmon; všetkých miest bolo dvadsať deväť a ich dediny. 33 Na níţine boly Eštaol, Cára a Ašna, 34 Zánoach, Én-ganním, Tappuach a Enám, 35 Jarmút, Adullam, Socho a Azéka, 36 Šaraim, Aditaim, Gedéra a Gederotaim, štrnásť miest a ich dediny. 37 Cenán, Chadáša a Migdalgád, 38 Dilán, Micpa a Jokteel, 39 Lachiš, Bacekat a Eglon, 40 Kabon, Lachmas a Kitlíš, 41 Gedérot, Bét-dágon, Náma a Makkéda, šestnásť miest a ich dediny. 42 Libna, Eter a Ášan, 43 Jiftach, Ašna a Necíb, 44 Keila, Achzib, a Maréša, deväť miest a ich dediny. 45 Ekron i jeho mestečká i jeho dediny. 46 Od Ekrona a smerom k moru všetky, ktoré sú po strane Ašdóda, a ich dediny; 47 Ašdód, jeho mestečká i jeho dediny, Gaza, jej mestečká i jej dediny aţ po Egyptský potok a po Veľké more a územie. 48 A na vrchoch: Šamír, Jattír a Sócho, 49 Danna a Kirjat-sanna, ktoré je Debír, 50 Anáb, Eštemo a Aním, 51 Góšen, Cholon a Gilo, jedenásť miest a ich dediny. 52 Arab, Dúma a Ešán, 53 Janum, Bét-tappuach a Aféka, 54 Chumta, Mesto Arbeho, ktoré je Hebron a Cior, deväť miest a ich dediny. 55 Maon, Karmel, Zif a Juta, 56 Jizreel, Jokdeam a Zánoach, 57 Kain, Gibea a Timna, desať miest a ich dediny. 58 Chalchul, Bét-cúr a Gedor, 59 Márat, Bétanót, a Eltekon, šesť miest a ich dediny. 60 Kirjat-bál, a to je Kirjat-jearím, a Rabba, dve mestá a ich dediny. 61 Na púšti: Bét-arába, Middín, Sehácha, 62 Nišban, Soľné Mesto a Én-gedi, šesť miest a ich dediny. 63 Ale Jebuzejov, obyvateľov Jeruzalema, nemohli vyhnať synovia Júdovi. A tak býva Jebuzej so synmi Júdovými v Jeruzaleme aţ do tohoto dňa.

Józua 16

1 A synom Jozefovým vyšiel los na územie od Jordána pri Jerichu popri vodách Jericha, na východ, púšť, ktorá vystupuje od Jericha cez vrchy do Bét-ela. 2 A od Bét-ela vychádzala do Lúza a prechádzala popri území Arki do Ataróta. 3 Potom sostupovala smerom k moru popri území Jafleťanov aţ ku chotáru Dolného Bét-chorona a aţ po Gezer a vychádzala k moru, na západ. 4 A tedy dostali synovia Jozefovi, Manasses a Efraim, svoje dedičstvo. 5 A toto bola hranica synov Efraimových po ich čeľadiach: hranica ich dedičstva bola na východ od Atarót-addára aţ po Horný Bét-choron. 6 A hranica vychádzala k moru pri Michmetate od severa, a hranica obchádzala na východ Tánat-šilo a prechádzala ho na východ do Janoachy. 7 A od Janoachy išla dolu do Ataróta a do Nárata a udierala do Jericha a vychádzala k Jordánu. 8 Z Tappucha išla hranica k moru, ku potoku Kána, a vychádzala k moru. To bolo dedičstvo pokolenia synov Efraimových po ich čeľadiach. 9 A mestá, oddelené pre synov Efraimových, boly medzi dedičstvom synov Manassesových, všetky mestá a ich dediny. 10 Ale nevyhnali Kananeja, ktorý býval v Gezere, a tak býva Kananej prostred Efraima aţ do tohoto dňa a slúţi dávajúc poplatok.

Józua 17

1 A toto bol los pokolenia Manassesovho, lebo on bol prvorodený Jozefov. Machírovi, prvorodenému Manassesovmu, otcovi Gileáda, pretoţe bol vynikajúci bojovník, dostal sa Gileád a Bázan. 2 A dostalo sa aj ostatným synom Manassesovým po ich čeľadiach, synom Abiezera, synom Chéleka, synom Asriela, synom Séchema, synom Chéfera, synom Šemídu. To boli synovia Manassesa, syna Jozefovho, muţovia, po svojich čeľadiach. 3 Ale Celafchad, syn Chéfera, syna Gileáda, syna Machíra, syna Manassesovho, nemal synov iba dcéry. A toto sú mená jeho dcér: Macha, Noa, Chogla, Milka a Tirca, 4 ktoré pristúpiac pred Eleazára, kňaza, a pred Jozuu, syna Núnovho, a pred knieţatá riekly: Hospodin prikázal Mojţišovi, aby nám dal dedičstvo medzi našimi bratmi. A tak im dal, na rozkaz Hospodinov, dedičstvo medzi bratmi ich otca. 5 A pripadlo Manassesovi desať povrazcov krome toho, čo dostal zo zeme Gileáda a Bázana, ktoré sú za Jordánom. 6 Lebo dcéry Manassesove dostaly dedičstvo medzi jeho synmi. A zem Gileád dostala sa ostatným synom Manassesovým. 7 A tedy hranica Manassesova je od Asera, Michmetat, ktoré leţí pred Síchemom, a hranica ide na pravú stranu, k obyvateľom Én-tappuacha. 8 Manassesovi bola zem Tappuach, ale mesto Tappuach pri hranici Manassesovej patrí synom Efraimovým. 9 A hranica sostupuje k potoku Kána, na juh toho potoka. Tie mestá patria Efraimovi a sú medzi mestami Manassesovými. A hranica Manassesova je od severa toho potoka a vychádza k moru. 10 Na juh pripadlo Efraimovi a na sever Manassesovi, a more mu je hranicou. A k Aserovi udierajú Manassesovci od severa a k Izachárovi od východu. 11 A Manasses má v Izachárovi a v Aserovi Bét-šeán a jeho mestečká a Jibleám a jeho mestečká aj obyvateľov Dóra a jeho mestečká aj obyvateľov Én-dora a jeho mestečká aj obyvateľov Tánacha a jeho mestečká jako aj obyvateľov Megidda a jeho mestečká; tri okresy. 12 Ale synovia Manassesovi nemohli vyhnať obyvateľov tých miest. A Kananej volil bývať v tejto zemi. 13 Ale stalo sa, keď zosilneli synovia Izraelovi, ţe dali Kananeja pod plat, no, vyhnať nevyhnali ho.

14 A synovia Jozefovi hovorili s Jozuom a riekli: Prečo si mi dal dedičstva iba jeden los a len jeden povrazec, kým som ja mnohý ľud, nakoľko ma aţ potiaľto ţehnal Hospodin? 15 A Jozua im riekol: Ak si ty mnohý ľud, noţe si iď hore do lesa a tam si vysekáš, v zemi Ferezeja a v zemi Refaimov, keď ti je tesný vrch Efraimov. 16 A synovia Jozefovi riekli: Nepostačí nám ani ten vrch, a ţelezné vozy má kaţdý Kananej, ktorý býva v zemi údolia, ako hľa ten, ktorý býva v Bét-šeáne i v jeho mestečkách, i ten, ktorý býva v údolí Jizreela. 17 A Jozua riekol domu Jozefovmu, Efraimovi a Manassesovi, takto: Ty si mnohý ľud a máš veľkú silu, tedy nebudeš mať iba jeden los, 18 ale budeš mať vrch, a keď je porastlý lesom, vysekáš ho a budeš mať jeho končiny, lebo vyţenieš Kananeja, i keď má ţelezné vozy a keď aj je silný.

Józua 18

1 A celá obec synov Izraelových, všetci sa shromaţdili do Síla, a rozbytovali tam stán shromaţdenia, a zem bola podmanená pred nimi. 2 Ale zbývali medzi synmi Izraelovými takí, ktorých dedičstva neboli ešte rozdelili, sedem pokolení. 3 A Jozua riekol synom Izraelovým: Dokedy sa vám bude leniť prijsť, aby ste zaujali do dedičstva zem, ktorú vám dal Hospodin, Bôh vašich otcov? 4 Noţe dajte troch muţov na kaţdé pokolenie, a pošlem ich, a vstanú a pochodia po zemi a popíšu ju podľa svojho dedičstva, a potom prijdú zase ku mne. 5 A rozdelia si ju na sedem dielov. Júda bude stáť na svojom území od juhu, a dom Jozefov bude stáť na svojom území od severa. 6 A vy popíšete zem na sedem dielov a donesiete sem ku mne, a hodím vám losy tu pred Hospodinom, naším Bohom. 7 Lebo Levitovia nemajú dielu vo vašom strede, pretoţe kňazstvo Hospodinovo je ich dedičstvom, a Gád a Rúben a polovica pokolenia Manassesovho dostali svoje dedičstvo za Jordánom na východ, ktoré im dal Mojţiš, sluţobník Hospodinov. 8 Vtedy vstali muţovia a odišli. A Jozua prikázal tým, ktorí išli popisovať zem, a riekol: Iďte a pochoďte po zemi a popíšte ju, a potom sa navráťte ku mne, a tu vám vrhnem losy pred Hospodinom v Síle. 9 A tak odišli muţovia a prešli po zemi a popísali ju podľa miest na sedem dielov do knihy a prišli zase k Jozuovi do tábora do Síla. 10 A Jozua im vrhnul losy v Síle pred Hospodinom a tam rozdelil Jozua synom Izraelovým zem podľa ich dielov. 11 A vyšiel hore los pokolenia synov Benjaminových po ich čeľadiach. A územie ich losu vyšlo medzi synov Júdových a medzi synov Jozefových. 12 A hranica im bola po severnej strane od Jordána, a hranica išla hore ku strane Jericha od severa a odtiaľ išla hore prez vrchy na západ, k moru, a vychádzala na púšť Bét-ávena. 13 Odtiaľ prešla hranica do Lúza, ku strane Lúza na juh, to je Bét-el. A hranica sostupovala do Atarót-addára popri vrchu, ktorý je od juhu Dolného Bét-chorona. 14 A hranica sa tiahla a točila sa ku strane mora na juh od vrchu, ktorý je pred Bét-choronom na juh, a vychádzala pri Kirjat-bále, a to je Kirjat-jearím, mesto synov Júdových, to je západná strana. 15 A strana na juh bola od konca Kirjat-jearíma, a hranica vychádzala k moru a vychádzala ku studni vody Neftoacha. 16 Potom sostupovala hranica ku koncu vrchu, ktorý je pred dolinou Benhinnoma, ktorá je v údolí Refaim, na sever, a sostupovala do doliny Hinnom ku strane Jebuzeja na juh a odtiaľ sostupovala do Én-rogel. 17 A tiahla sa od severa a vyšla do Én-šemeša a vyšla ku Gelilótu, ktoré je naproti svahu Adummíma, a sostupovala ku kameňu Bohana, syna Rúbenovho.

18 A prešla ku strane naproti rovine Arábe na sever a sostupovala do Aráby. 19 A hranica prešla ku strane Bét-chogly na sever a hranica vychádzala pri jazyku Soľného mora, obráteného na sever, pri juţnom konci Jordána. To bola hranica od juhu. 20 A Jordán ho ohraničoval po strane na východ. Toto je dedičstvo synov Benjaminových po jeho hraniciach dookola, po ich čeľadiach. 21 A mestá pokolenia synov Benjaminových po ich čeľadiach boly: Jericho, Bét-chogla a údolie Kecíc 22 Bét-arába, Cemáraim a Bét-el, 23 Avvím, Pára a Ofra, 24 Kefar-ammona, Ofni a Geba, dvanásť miest a ich dediny. 25 Gibeon, Ráma a Beerót, 26 Micpe, Kefíra a Móca, 27 Rekem, Jirpeel a Tarála, 28 Celá Elef a Jebuzej, to jest Jeruzalem, Gibeat a Kirjat, štrnásť miest a ich dediny. To je dedičstvo synov Benjaminových po ich čeľadiach.

Józua 19

1 A druhý los vyšiel Simeonovi, pokoleniu synov Simeonových po ich čeľadiach. A ich dedičstvo bolo medzi dedičstvom synov Júdových. 2 A to, čo mali vo svojom dedičstve, bolo: Bér-šeba, Šeba a Molada, 3 Chacar-šual, Bála a Ecem, 4 Eltolad, Betúl a Chorma, 5 Ciklag, Bét-markabot a Chacar-súsa, 6 Bét-lebaót a Šarúchen, trinásť miest a ich dediny. 7 Ajin, Rimmon, Eter a Ášan, štyri mestá a ich dediny 8 i všetky dediny, ktoré boly vôkol tých miest, aţ po Bálat-bér a Rámu na juhu. To je dedičstvo pokolenia synov Simeonových po ich čeľadiach. 9 Z podielu synov Júdových bolo dedičstvo synov Simeonových, pretoţe podiel synov Júdových bol priveľký pre nich, a preto dostali synovia Simeonovi dedičstvo medzi ich dedičstvom. 10 A tretí los vyšiel hore synom Zabulonovým po ich čeľadiach, a územie ich dedičstva je aţ po Sárid. 11 Ich hranica išla hore na západ, k moru, a do Maraly a udierala k Dabbešatu a potom udierala k potoku, ktorý je pred Jokneámom. 12 A zo Sárida sa obrátila na východ, k východu slnka, na územie Kislót-tábor a vychádzala k Daberatu a tiahla sa hore do Jafie. 13 Odtiaľ prešla na východ, k východu slnka, do Gitta-chefera a Ittakacína, odkiaľ vyšla do Rimmona, vyznačená do Nee. 14 A hranica sa otočila okolo nej od severa do Channatona a vychádzala do doliny Jiftach-el. 15 A jej ďaľšie východiská boly: Katta, Nahalal, Šimron, Jidala a Betlehem, dvanásť miest a ich dediny. 16 To je dedičstvo synov Zabulonových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 17 Izachárovi vyšiel štvrtý los, synom Izachárovým po ich čeľadiach. 18 A ich hranica bola do Jizreela, Kesulót a Šúnem,

19 Chafáraim, Šion a Anacharat, 20 Rabbít, Kišjon a Ábec, 21 Remet, Én-ganním, Én-chadda a Bét-paccec. 22 A hranica udierala k Táboru, do Sachacíma a do Bét-šemeša, a ich hranica vychádzala k Jordánu, šestnásť miest a ich dediny. 23 To je dedičstvo pokolenia synov Izachárových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 24 A piaty los vyšiel pokoleniu synov Aserových po ich čeľadiach. 25 A ich hranicou bolo: Chelkat, Chali, Beten a Achšaf, 26 Allammelech, Amead a Mišeal, a udierala ku Karmelu, k moru, a k Šíchor-libnatu. 27 A obracia sa na východ slnka do Bét-dágona a udiera k Zabulonovi a do doliny Jiftach-ela, na sever Bét-emeka a Neiela a vychádza do Kabúla od ľava 28 a ide do Ebrona, Rechoba, Chammona a do Kány aţ po Veľký Sidon. 29 A hranica sa vracia do Rámy aţ po mesto opevnený Týr. A hranica sa obracia do Chosa a vychádza k moru vedľa vymeraného dielu Achziba. 30 A Umma, Afék a Rechob, dvadsaťdva miest a ich dediny. 31 To je dedičstvo pokolenia synov Aserových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 32 Synom Naftaliho vyšiel šiesty los, synom Naftaliho po ich čeľadiach. 33 A ich hranica bola od Chelefa, od Elona do Cánaníma a Adami, Nékeb a Jabneel aţ po Lakkúm a vychádzala pri Jordáne. 34 A odtiaľ sa obrátila hranica na západ, k moru, do Aznót-tábora, a ztade vychádzala do Chukkota a udiera k Zabulonovi od juhu a k Aserovi udiera od západu a k Júdovi pri Jordáne na východe slnka. 35 Opevnené mestá: Ciddím, Cér, Chammat, Rakkat a Kinneret, 36 Adama, Ráma a Chácor, 37 Kédeš, Edrei a Én-chácor, 38 Jiron, Migdal-el, Chorem, Bét-anat a Bét-šemeš, devätnásť miest a ich dediny. 39 To je dedičstvo pokolenia synov Naftaliho po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 40 Pokoleniu synov Dánových po ich čeľadiach vyšiel siedmy los. 41 A hranicou ich dedičstva bolo: Cárea, Eštaol, a Ir-šemeš, 42 Šálabbín, Ajalon a Jitla, 43 Élon, Timnata a Ekron, 44 Elteke, Gibbeton a Bálat, 45 Jehúd, Bené-berak a Gatrimmon, 46 Mé-jarkon, a Rakkon s hranicou naproti Jafo. 47 A územie synov Dánových vyšlo primalé pre nich. Preto odišli synovia Dánovi hore a bojovali s mestom Lešemom, zaujali ho a zbili ho ostrím meča, zaujali ho do dedičstva a bývajú v ňom a nazvali Lešem Dánom, po mene Dána, svojho otca. 48 To je dedičstvo pokolenia synov Dánových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 49 A keď dodedili zem do dedičstva po jej územiach, dali synovia Izraelovi dedičstvo Jozuovi, synovi Núnovmu, medzi sebou. 50 Na rozkaz Hospodinov mu dali mesto, ktoré si ţiadal, Timnat-serach, na vrchu Efraimovom, a vystavil mesto a býval v ňom.

51 To sú dedičstvá, ktoré rozdelili do dedičstva Eleazár, kňaz, a Jozua, syn Núnov, a hlavy otcov pokolení synov Izraelových losom v Síle pred Hospodinom, pri dveriach stánu shromaţdenia, a tak dokončil delenie zeme.

Józua 20

1 A Hospodin hovoril Jozuovi a riekol: 2 Hovor synom Izraelovým a povedz im: Noţe dajte útočištné mestá, o ktorých som vám hovoril skrze Mojţiša, 3 aby sa ta utiahol vrah, ten, kto by nechcúc zabil človeka, z omylu a bez vedomia, a budú vám útočišťom pred pomstiteľom krvi. 4 A keby sa utiekol do niektorého z týchto miest, zastane pri vrátach brány mesta a rozpovie v uši starších toho mesta svoju vec. A tak ho vezmú do mesta k sebe a dajú mu miesto, a bude bývať s nimi. 5 A keby ho prenasledoval pomstiteľ krvi, nevydajú vraha do jeho ruky, lebo bez vedomia zabil svojho blíţneho a nemal ho v nenávisti ani včera ani predvčerom. 6 A tak bude býva v tom meste, dokiaľ sa nepostaví pred obec k súdu a zostane v meste aţ do smrti najvyššieho kňaza, ktorý bude v tých dňoch; len vtedy sa navráti vrah a prijde do svojho mesta a do svojho domu, do mesta, odkiaľ utiekol. 7 A tedy zasvätili Kádeš v Galilei, na vrchu Naftaliho, a Sichem na vrchu Efraimovom a Kirjat-arbe, ktoré je Hebron, na vrchu Júdovom. 8 A za Jordánom pri Jerichu na východ dali Becer na púšti, na rovine, z pokolenia Rúbenovho, a Rámot v Gileáde z pokolenia Gádovho a Golan v Bázane z pokolenia Manassesovho. 9 To boly určené mestá pre všetkých synov Izraelových ako i pre pohostína, ktorý pohostínil medzi nimi, nato, aby sa ta utiekol kaţdý, kto by nechcúc zabil človeka, z omylu, a nezomrel rukou pomstiteľa krvi, dokiaľ by sa nepostavil pred obec.

Józua 21

1 A pristúpili hlavy otcov pokolenia Levitov k Eleazárovi, kňazovi, a k Jozuovi, synovi Núnovmu, a k hlavám otcov pokolení synov Izraelových. 2 A vraveli im v Síle v zemi Kanaáne a riekli: Hospodin prikázal skrze Mojţiša dať nám mestá na bývanie aj s ich mestskými obvodmi pre náš dobytok. 3 Vtedy dali synovia Izraelovi Levitom zo svojho dedičstva na rozkaz Hospodinov tieto mestá aj ich obvody. 4 A vyšiel los čeľade Kehátovcov. A dostalo sa synom Árona, kňaza, zpomedzi Levitov, z údelu pokolenia Júdovho a z pokolenia Simeonovho a z pokolenia Benjaminovho losom: trinásť miest. 5 A ostatným synom Kehátovým sa dostalo z údelu čeľadí pokolenia Efraimovho a z pokolenia Dánovho a z polovice pokolenia Manassesovho losom: desať miest. 6 A synom Geršonovým z údelu čeľadí pokolenia Izachárovho, z pokolenia Aserovho, z pokolenia Naftaliho a z polovice pokolenia Manassesovho v Bázane, tieţ losom: trinásť miest. 7 Synom Meráriho po ich čeľadiach z údelu pokolenia Rúbenovho, z pokolenia Gádovho a z pokolenia Zabulonovho: dvanásť miest. 8 Tedy tieto mestá dali synovia Izraelovi Levitom aj ich mestské obvody, tak ako prikázal Hospodin skrze Mojţiša, losom. 9 A tak dali z údelu pokolenia synov Júdových a z pokolenia synov Simeonových tieto mestá, ktoré pomenovali menom. 10 A najprv sa dostalo synom Áronovým z čeľade Kehátovcov, ktorí boli zo synov Léviho, lebo ich bol ten los. 11 A tedy im dali Mesto Arbeho, otca Enákovho, a to je Hebron, na pohorí Júdovom a jeho obvod okolo neho. 12 Ale pole toho mesta a jeho dediny dali Kálefovi, synovi Jefunneho, do jeho drţavia.

13 A tedy synom Árona, kňaza, dali útočištné mesto vraha, Hebron, i jeho obvod, Libnu i jej obvod, 14 Jattír i jeho obvod, Eštemoa i jeho obvod, 15 Cholon i jeho obvod, Debír i jeho obvod, 16 Ajin i jeho obvod, Juttu i jej obvod a Bét-šemeš i jeho obvod, deväť miest z drţavia týchto dvoch pokolení. 17 A z pokolenia Benjaminovho: Gibeon i jeho obvod, Gebu i jej obvod, 18 Anatót i jeho obvod, Almon i jeho obvod, štyri mestá. 19 Všetkých miest synov Áronových, kňazov, bolo trinásť miest s ich obvodami. 20 A čeľadiam synov Keháta, Levitom, ostatným zo synov Kehátových, dostalo sa toto, mestá ich losu boly z údelu pokolenia Efraimovho. 21 A dali im útočištné mesto vraha Síchem i jeho obvod na pohorí Efraimovom a Gezer i jeho obvod, 22 Kibecaim i jeho obvod, Bétchoron i jeho obvod, štyri mestá. 23 A z pokolenia Dánovho: Elteke i jeho obvod, Gibbeton i jeho obvod, 24 Ajjalon i jeho obvod a Gatrimmon i jeho obvod, štyri mestá. 25 A z polovice pokolenia Manassesovho: Tánach i jeho obvod a Gatrimmon i jeho obvod, dve mestá. 26 Všetkých miest desať s ich obvodami čeľadiam ostatných synov Kehátových. 27 A synom Geršonovým z čeľadí Levitov dali z polovice pokolenia Manassesovho: útočištné mesto vraha Golan v Bázane i jeho obvod a Beešteru i jej obvod, dve mestá. 28 A z pokolenia Izachárovho: Kišon i jeho obvod, Daberat i jeho obvod, 29 Jarmút i jeho obvod a Én-ganním a jeho obvod, štyri mestá. 30 A z pokolenia Aserovho: Mišál i jeho obvod, Abdón i jeho obvod, 31 Chelkat i jeho obvod a Rechob i jeho obvod, štyri mestá. 32 A z pokolenia Naftaliho: útočištné mesto vraha Kedeš v Galilei i jeho obvod, Chammotdór i jeho obvod a Kartán i jeho obvod, tri mestá. 33 Všetkých miest Geršonovcov po ich čeľadiach bolo trinásť miest s ich obvodmi. 34 A čeľadiam synov Meráriho, ostatným Levitom, dali od pokolenia Zabulonovho: Jokneam i jeho obvod, Kartu i jej obvod, 35 Dimnu i jej obvod a Nahalal i jeho obvod, štyri mestá. 36 A z pokolenia Rúbenovho: Becer i jeho obvod a Jahaca i jej obvod, 37 Kedemót i jeho obvod a Méfat i jeho obvod, štyri mestá. 38 A z pokolenia Gádovho: útočištné mesto vraha Rámot v Gileáde i jeho obvod a Machnaim i jeho obvod, 39 Chešbon i jeho obvod a Jazer i jeho obvod, všetkých miest štyri. 40 Všetkých miest, ktoré dali synom Meráriho po ich čeľadiach, ostatným z čeľadí Levitov, bolo podľa ich losu dvanásť miest. 41 Všetkých miest Levitov medzi drţavím synov Izraelových bolo štyridsaťosem miest s ich obvodmi. 42 Kaţdé z týchto miest malo svoj obvod okolo seba; tak to maly všetky tie mestá. 43 A tedy dal Hospodin Izraelovi celú zem, o ktorej prisahal, ţe ju dá ich otcom, a zaujali ju do dedičstva a bývali v nej. 44 A Hospodin im dal odpočinutia zo všetkých strán, všetko tak, ako prisahal ich otcom, ani neobstál nikto pred nimi, nikto zo všetkých ich nepriateľov; všetkých ich nepriateľov dal Hospodin do ich ruky. 45 Nepadlo nesplnené ani slovo zo všetkých tých dobrých slov, ktoré hovoril Hospodin domu Izraelovmu. Všetko sa splnilo.

Józua 22

1 Vtedy povolal Jozua Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu pokolenia Manassesovho 2 a riekol im: Vy ste zachovali všetko, čo vám prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, a poslúchali ste môj hlas vo všetkom, čo som vám kedy prikázal. 3 Neopustili ste svojich bratov toto uţ mnohé dni, aţ do tohoto dňa, a ostríhali ste, čo bolo nariadené, prikázanie Hospodina, svojho Boha. 4 A tak teraz dal Hospodin, váš Bôh, odpočinutie vašim bratom, ako im hovoril, preto teraz sa obráťte a iďte si do svojich stánov, do zeme svojho drţavia, ktoré vám dal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, za Jordánom. 5 Len pozorujte veľmi, aby ste činili prikázanie a zachovali zákon, ktorý vám prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, milovať Hospodina, svojho Boha, a chodiť po všetkých jeho cestách, ostríhať jeho prikázania a pridŕţať sa ho a slúţiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 6 Tak tedy ich poţehnal Jozua a prepustil ich, a odišli do svojich stánov. 7 A polovici pokolenia Manassesovho dal Mojţiš dedičstvo v Bázane a jeho druhej polovici dal Jozua s ich bratmi za Jordánom na západ. A keď ich prepúšťal Jozua do ich stánov, tieţ ich poţehnal. 8 A povedal im takto: Navráťte sa s veľkými pokladmi do svojich stánov a s dobytkom, veľmi mnohým, so striebrom a so zlatom, s meďou a so ţelezom a s veľkým mnoţstvom rúcha. Rozdeľte korisť od svojich nepriateľov so svojimi bratmi. 9 A vrátiac sa synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho odišli od synov Izraelových zo Sila, ktoré je v Kananejskej zemi, aby išli do zeme Gileáda, do zeme svojho drţavia, v ktorej dostali drţavie na rozkaz Hospodina, skrze Mojţiša. 10 A keď prišli do okolia Jordána, ktoré je v Kananejskej zemi, postavili tam synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho oltár, nad Jordánom, oltár, veľký na podiv. 11 A synovia Izraelovi počuli vravieť, ţe hľa, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho vystavili oltár naproti Kananejskej zemi, v okolí Jordána, na strane synov Izraelových. 12 Keď to počuli synovia Izraelovi, shromaţdili sa, celá obec synov Izraelových, do Síla, aby išli hore proti nim do boja. 13 A synovia Izraelovi poslali k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda Pinchasa, syna Eleazára, kňaza, 14 a desať knieţat s ním, po jednom knieţati na dom otca zo všetkých desiatich pokolení Izraelových. A kaţdý z nich bol hlavou domu ich otcov, tisícov Izraelových. 15 A keď prišli k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda, hovorili s nimi a riekli: 16 Takto hovoria synovia Izraelovi, celá obec Hospodinova: Jaké je to prestúpenie, ktorého ste sa dopustili proti Bohu Izraelovmu, odvrátiť sa dnes, aby ste neišli za Hospodinom, tým, ţe ste si vystavili oltár, aby ste sa dneska sprotivili Hospodinovi? 17 Či nám bolo ešte málo vykonať neprávosť pri modle Peora, od ktorej sme sa neočistili ani do tohoto dňa, a pre ktorú bola prišla rana na obec Hospodinovu? 18 A vy ste sa odvrátili dnes, aby ste neišli za Hospodinom. Nuţ stane sa, keď ste sa vy dnes vzbúrili proti Hospodinovi, ţe zajtra sa rozhnevá na celú obec Izraelovu. 19 Ale ak vám je nečistou zem vášho drţavia, noţe prejdite do zeme drţavia Hospodinovho, kde býva príbytok Hospodinov, a vezmite drţavie medzi nami, ale proti Hospodinovi sa nebúrte a nám sa neprotivte staväjúc si oltár krome oltára Hospodina, nášho Boha. 20 Lebo veď či nebolo tak, keď sa Achan, syn Zérachov, dopustil prestúpenia zarieknutou vecou, ţe bol hnev na celú obec Izraelovu? A on bol jediný človek, ktorý zhrešil, a nezomrel iba sám za svoju neprávosť.

21 Na to odpovedali synovia Rúbenovi a synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho a hovorili s hlavami tisícov Izraelových: 22 Silný Bôh, Bôh Hospodin, áno, silný Bôh, Bôh Hospodin, on vie, a nech to vie aj Izrael. Ak sme to učinili zo vzbury alebo ak z prestúpenia proti Hospodinovi, vtedy nech nás nezachráni tohoto dňa. 23 Postaviť si oltár nato, aby sme odvrátiac sa neišli za Hospodinom! A jestli to bolo nato, aby sme na ňom obetovali zápalnú obeť a obilnú obeť a jestli nato, aby sme na ňom obetovali bitné obeti pokojné, vtedy nech vyhľadá sám Hospodin, 24 jestli sme toho neučinili preto, ţe sme sa obávali tejto veci povediac: Zajtra povedia vaši synovia našim synom a rieknu: Čo vám do Hospodina, Boha Izraelovho? 25 Lebo veď Hospodin dal hranicu medzi nás a medzi vás, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi, Jordán, vy nemáte dielu na Hospodinovi. A vaši synovia spôsobia to, ţe sa naši synovia prestanú báť Hospodina. 26 A preto sme riekli: Noţe si to spravme, postavme si oltár, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, 27 ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami a medzi naším pokolením po nás, aby sme konali sluţbu Hospodinovu pred ním svojimi zápalmi, svojimi bitnými obeťami a svojimi pokojnými obeťami, aby nepovedali vaši synovia zajtra našim synom: Nemáte dielu na Hospodinovi. 28 Preto sme riekli: A bude, keby nám tak povedali alebo nášmu pokoleniu voľakedy v budúcnosti, povieme: Vidzte oltár, podobný oltáru Hospodinovmu, ktorý učinili naši otcovia, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami. 29 Nech je to preč od nás, aby sme sa mali búriť proti Hospodinovi a odvrátiť sa dnes, aby sme neišli za Hospodinom postaviac si oltár na zápal, na obilnú obeť a na bitnú obeť krome oltára Hospodina, svojho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom. 30 A keď počul Pinchas, kňaz, a počuli knieţatá obce a hlavy tisícov Izraelových, ktorí boli s ním, slová, ktoré hovorili synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a synovia Manassesovi, ľúbilo sa im to. 31 A Pinchas, syn Eleazára, kňaza, riekol synom Rúbenovým a synom Gádovým a synom Manassesovým: Dnes sme poznali, ţe je medzi nami Hospodin, keď ste sa nedopustili proti Hospodinovi prestúpenia, vtedy ste vytrhli synov Izraelových z ruky Hospodinovej. 32 A tak sa navrátil Pinchas, syn Eleazára, kňaza, i knieţatá od synov Rúbenových a od synov Gádových zo zeme Gileáda do zeme Kanaána k synom Izraelovým a doniesli im odpoveď. 33 A ľúbilo sa to synom Izraelovým, a synovia Izraelovi dobrorečili Bohu a uţ nevraveli o tom, ţe ísť hore proti nim do boja a zkaziť zem, v ktorej bývajú synovia Rúbenovi a synovia Gádovi. 34 A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi nazvali oltár: Éd <Svedok> lebo vraj on je svedkom medzi nami, ţe Hospodin je Bôh.

Józua 23

1 A stalo sa po mnohých dňoch, po tom, čo dal Hospodin Izraelovi odpočinutie od všetkých ich nepriateľov naokolo, a keď uţ bol Jozua starý, sošlý vekom, 2 ţe povolal Jozua celého Izraela, jeho starších a jeho hlavy, jeho sudcov a jeho správcov a riekol im: Ja som uţ starý, sošlý vekom. 3 A vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin, váš Bôh, všetkým tým pohanským národom pre vás, lebo Hospodin, váš Bôh, on bojoval za vás. 4 Hľaďte, rozdelil som vám losom tie pozostalé národy do dedičstva, vašim pokoleniam, od Jordána i všetky národy, ktoré som vyplienil, aţ po Veľké more, na západe slnka. 5 A Hospodin, váš Bôh, on sám ich vypudí zpred vás a vyţenie ich zpred vašej tvári, a zaujmete ich zem do dedičstva, tak ako vám hovoril Hospodin, váš Bôh.

6 Preto buďte v tom veľmi silní, aby ste ostríhali a činili všetko, čo je napísané v knihe zákona Mojţišovho, tak, aby ste sa neuhli od neho ani napravo ani naľavo, 7 tak, aby ste neišli medzi tie pohanské národy, tie, ktoré pozostaly s vami, a nepripomínajte si mena ich bohov ani na nich neprisahajte ani im neslúţte ani sa im neklaňajte. 8 Ale Hospodina, svojho Boha, sa pridŕţajte, jako ste robili aţ do tohoto dňa. 9 A Hospodin vyhnal zpred vašej tvári veľké národy a mocné, takţe neobstál nikto pred vami aţ do tohoto dňa. 10 Jediný muţ z vás bude honiť tisíc, lebo Hospodin, váš Bôh, on bojuje za vás, tak ako vám hovoril. 11 Preto sa veľmi vystríhajte pozorujúc na svoje duše, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha. 12 Lebo keby ste sa predsa len odvrátili a pripojili by ste sa ostatku týchto národov, tých, ktoré pozostaly s vami, a spríbuznili by ste sa s nimi ţenbou alebo vydajom a vošli by ste k nim, a oni by vošli k vám, 13 vtedy vedzte istotne, ţe Hospodin, váš Bôh, nevyţenie viacej tých národov zpred vašej tvári, ale vám budú smečkou a pascou a bičom na vaše boky a tŕňami vo vašich očiach, dokiaľ nezahyniete s povrchu tejto dobrej a krásnej zeme, ktorú vám dal Hospodin, váš Bôh. 14 A hľa, ja odchádzam dnes cestou celej zeme, a tedy znajte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, ţe nepadlo ani jediné slovo, aby sa nebolo splnilo, zo všetkých tých dobrých slov, ktoré hovoril Hospodin, váš Bôh, o vás, všetky sa vám naplnily, nepadlo z toho ani jediné slovo. 15 A stane sa, ţe jako prišlo na vás kaţdé to slovo dobré, ktoré vám hovoril Hospodin, váš Bôh, tak zase uvedie na vás Hospodin kaţdé to slovo zlé, dokiaľ vás nezahladí s povrchu tejto dobrej a krásnej zeme, ktorú vám dal Hospodin, váš Bôh, 16 keď by ste prestúpili smluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú vám prikázal, a keby ste odišli a slúţili iným bohom a klaňali by ste sa im; vtedy sa zapáli na vás hnev Hospodinov, a zahyniete rýchle s povrchu tej dobrej a krásnej zeme, ktorú vám dal.

Józua 24

1 A Jozua shromaţdil všetky pokolenia Izraelove do Síchema a povolal starších Izraelových a jeho hlavy i jeho sudcov i jeho správcov, a postavili sa pred tvárou Boţou. 2 A Jozua riekol všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Tam za riekou bývali vaši otcovia od pradávna, Térach, otec Abrahámov a otec Náchorov, a slúţili iným bohom. 3 A vzal som vášho otca, Abraháma, zpoza rieky a povodil som ho po celej zemi Kanaána a rozmnoţil som jeho semeno dajúc mu Izáka. 4 Potom som dal Izákovi Jakoba a Ezava a Ezavovi som dal vrch Seir, aby ho zaujal do dedičstva, a Jakob a jeho synovia odišli do Egypta. 5 A poslal som Mojţiša a Árona a zbil som Egypt ranami, jako som učinil v jeho strede, a potom som vás vyviedol von ztade. 6 A keď som viedol vašich otcov z Egypta, prišli ste k moru. A Egypťania honili vašich otcov s vozmi a jazdcami aţ do Rudého mora. 7 A keď kričali na Hospodina postavil mrákavu medzi vás a medzi Egypťanov, a uviedol na neho more, a pokrylo ho. A vaše oči videly, čo som činil v Egypte, a bývali ste na púšti mnoho dní. 8 Potom som vás doviedol do zeme Amoreja, ktorý býval za Jordánom, a bojovali s vami, ale som ich vydal do vašej ruky, a zaujali ste ich zem do dedičstva, a vyhladil som ich zpred vašej tvári. 9 A povstal Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, a bojoval proti Izraelovi a pošlúc poslov povolal Baláma, syna Beorovho, aby vám zlorečil. 10 Ale nechcel som počuť Baláma, leţ naopak: musel vám znova a znova ţehnať, a tak som vás vytrhol z jeho ruky.

11 A keď ste prešli cez Jordán, prešli ste k Jerichu, a bojovali proti vám páni Jericha, Amorej, Ferezej, Kananej, Hetej, Girgazej, Hevej a Jebuzej, a dal som ich do vašej ruky. 12 A poslal som pred vami sršňov a zahnaly ich zpred vašej tvári, dvoch kráľov Amoreja; nevyhnal si ich svojím mečom ani svojím štítom. 13 A dal som vám zem, na ktorej ste nepracovali, a mestá, ktoré ste nestaväli, a bývate v nich. Z viníc a z olivníc, ktorých ste nesadili, jete. 14 Preto teraz sa bojte Hospodina a slúţte mu v úprimnosti a v pravde a odstráňte bohov, ktorým slúţili vaši otcovia tam za riekou a v Egypte, a slúţte Hospodinovi. 15 No, ak je to zlé vo vašich očiach slúţiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúţiť, či bohom, ktorým slúţili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúţiť Hospodinovi. 16 A ľud odpovedal a riekol: Nech je to preč od nás, aby sme mali opustiť Hospodina a slúţiť iným bohom. 17 Lebo Hospodin, náš Bôh je to, ktorý nás vyviedol i našich otcov z Egyptskej zeme, z domu sluhov, sem hore, a ktorý činil tie veľké znamenia pred našimi očami a ostríhal nás na celej tej ceste, ktorou sme išli, a medzi všetkými národami, ktorých stredom sme prišli. 18 A Hospodin zahnal všetky tie národy, aj Amoreja, ktorý býval v zemi, zpred našej tvári. Aj my budeme slúţiť Hospodinovi, lebo on je náš Bôh. 19 Ale Jozua riekol ľudu: Nebudete môcť slúţiť Hospodinovi, lebo on je presvätý Bôh, je silný Bôh ţiarlivý, neodpustí vašich previnení a vašich hriechov. 20 Keď opustíte Hospodina a budete slúţiť cudzím bohom, obráti sa a učiní vám zle a zničí vás, kým vám prv činil dobre. 21 A ľud povedal Jozuovi: Nie tak, ale Hospodinovi budeme slúţiť. 22 Vtedy zase riekol Jozua ľudu: Svedkami budete sami proti sebe, ţe ste si sami vyvolili Hospodina, aby ste jemu slúţili. A riekli: Svedkami sme. 23 A tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorí sú ešte vo vašom strede, a nakloňte svoje srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 24 A ľud, všetci povedali Jozuovi: Hospodinovi, svojmu Bohu, budeme slúţiť a budeme počúvať na jeho hlas. 25 Tak učinil Jozua toho dňa smluvu s ľudom a uloţil mu ustanovenie a súd v Sícheme. 26 A Jozua vpísal tie slová do knihy zákona Boţieho. A vezmúc veľký kameň postavil ho tam pod dubom, ktorý bol v svätyni Hospodinovej. 27 A Jozua riekol všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedoctvom proti vám, lebo on počul všetky reči Hospodinove, ktoré hovoril s nami, a bude svedoctvom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha. 28 Potom rozpustil Jozua ľud, aby išiel kaţdý do svojho dedičstva. 29 A stalo sa po týchto veciach, ţe zomrel Jozua, syn Núnov, sluţobník Hospodinov, majúc sto desať rokov. 30 A pochovali ho na území jeho dedičstva v Timnat-sérachu, ktoré je na vrchu Efraimovom od severa vrchu Gáš. 31 A Izrael slúţil Hospodinovi po všetky dni Jozuove i po všetky dni starších, ktorí preţili Jozuu a ktorí znali všetky skutky Hospodinove, ktoré učinil Izraelovi. 32 A kosti Jozefove, ktoré doniesli synovia Izraelovi hore z Egypta, pochovali v Sícheme, na diele poľa, ktoré bol kúpil Jakob od synov Chamora, otca Síchemovho, za sto kesít, a boly synom Jozefovým do dedičstva. 33 A zomrel aj Eleazár, syn Áronov, a pochovali ho na vŕšku Pinchasa, jeho syna, ktorý mu bol daný na vrchu Efraimovom.

Sudcovia 1

1 A stalo sa po smrti Jozuovej, ţe sa pýtali synovia Izraelovi Hospodina a riekli: Kto pojde napočiatku za nás hore ku Kananejovi, aby bojoval proti nemu?

2 A Hospodin riekol: Júda pojde hore. Hľa, vydal som zem do jeho ruky. 3 A Júda riekol Simeonovi, svojmu bratovi: Poď so mnou ta hore do môjho losu, aby sme bojovali proti Kananejovi, a potom pojdem i ja s tebou do tvojho losu. A Simeon išiel s ním. 4 A tak odišiel Júda hore, a Hospodin vydal Kananeja a Ferezeja do ich ruky, a porazili ich v Bezeku, desať tisíc muţov. 5 A našli Adoni-bezeka v Bezeku a bojovali proti nemu a porazili Kananeja i Ferezeja. 6 A keď utekal Adoni-bezek, honili ho a dochytiac ho poutínali mu palce na jeho rukách i na jeho nohách. 7 Vtedy povedal Adoni-bezek: Sedemdesiati kráľovia s uťatými palci na svojich rukách i na svojich nohách sbierali odrobiny pod mojím stolom. Ako som robil, tak mi odplatil Bôh. Potom ho doviedli do Jeruzalema, a tam zomrel. 8 A synovia Júdovi bojovali proti Jeruzalemu a zaujali ho a zbili ho ostrím meča a mesto podpálili. 9 Potom sišli synovia Júdovi bojovať proti Kananejovi, ktorý býval na vrchoch a na juhu i na níţine. 10 A Júda odišiel ku Kananejovi, ktorý býval v Hebrone. A meno Hebrona bolo predtým Kirjat-arbe, a zabili Šešaja, Achimána a Talmaja. 11 Odtiaľ odišiel k obyvateľom Debíra. A meno Debíra bolo predtým Kirjat-sefer. 12 A Kálef povedal: Tomu, kto zbije Kirjat-sefer, a zaujme ho, dám Achsu, svoju dcéru, za ţenu. 13 A zaujal ho Otniel, syn Kenaza, brata Kálefa, mladšieho od neho a dal mu Achsu, svoju dcéru, za ţenu. 14 A stalo sa, keď prišla k nemu, ţe ho naviedla, aby ţiadal od jej otca pole. Preto sosadla rýchle s osla, a Kálef jej povedal: Čo chceš? 15 A riekla mu: Daj mi poţehnanie, lebo si mi dal zem na juhu; nuţ daj mi aj pramene vôd. A tak jej dal Kálef horné pramene i dolné pramene. 16 A synovia Kéniho, švagra Mojţišovho, odišli hore z mesta paliem so synmi Júdovými na Judskú púšť, ktorá je na juhu Aráda, a odíduc bývali s tým ľudom. 17 A Júda odišiel so Simeonom, svojím bratom, a pobili Kananeja, ktorý býval v Cefate, a zarieknuc ho na záhubu docela ho zahladili, mesto Cefat, a nazval meno toho mesta Chorma. 18 A Júda zaujal Gazu a jej územie i Aškalon a jeho územie aj Ekron a jeho územie. 19 A Hospodin bol s Júdom, a tak vyhnal obyvateľov pohoria, lebo nemal smelosti vyhnať obyvateľov údolia, pretoţe mali ţelezné vozy. 20 A dali Kálefovi Hebron, tak ako hovoril Mojţiš, a vyhnal odtiaľ troch synov Enákových. 21 Ale Jebuzeja, ktorý býval v Jeruzaleme, nevyhnali synovia Benjaminovi, a tak býval Jebuzej so synmi Benjaminovými v Jeruzaleme aţ do tohoto dňa. 22 A odišli aj dom Jozefov hore do Bét-ela, a Hospodin s nimi. 23 Lebo dom Jozefov dali prešpehovať Bét-el. A meno toho mesta bolo predtým Lúz. 24 A keď videli stráţcovia muţa, ktorý vychádzal z mesta, riekli mu: Ukáţ nám, prosíme, kade sa vojde do mesta, a učiníme ti milosť. 25 A ukázal im, kade sa vojde do mesta, a tak zbili mesto ostrím meča, a človeka i celú jeho čeľaď prepustili. 26 A človek odišiel do zeme Hetejov, kde vystavil mesto a nazval jeho meno Lúz. To je jeho meno aţ do tohoto dňa. 27 A Manasses nevyhnal obyvateľov Bét-šeána a jeho mestečiek ani Tánacha a jeho mestečiek ani obyvateľov mesta Dóra a jeho mestečiek ani obyvateľov Jiblama a jeho mestečiek ani obyvateľov Megidda a jeho mestečiek, a preto volil Kananej bývať v tej zemi. 28 Ale stalo sa, keď zosilnel Izrael, ţe uviedol Kananeja pod plat, ale vyhnať nevyhnal ho. 29 Ani Efraim nevyhnal Kananeja, ktorý býval v Gázere, a tak býva Kananej v jeho strede, v Gázere. 30 Zabulon nevyhnal obyvateľov Kitrona ani obyvateľov Nahalola, preto býva Kananej v jeho strede, a stali sa poplatnými.

31 Aser nevyhnal obyvateľov mesta Akko ani obyvateľov Sidona ani Achlába ani Achzíba ani Chelby ani Afíka ani Rechoba. 32 A tak býva Aser v strede Kananeja, obyvateľov to zeme, pretoţe ho nevyhnal. 33 Naftali nevyhnal obyvateľov Bét-šemeša ani obyvateľov Bét-anata, a tak býva v strede Kananeja, v strede obyvateľov tej zeme, avšak obyvatelia Bét-šemeša a Bét-anata stali sa im poplatnými. 34 A Amoreji utiskovali synov Dánových vytískajúc ich na vrchy lebo im nedali sísť do údolia. 35 A Amoreji volili bývať na vrchu Cherese, v Ajalone a v Šaalbíme. Ale keď nadobudla váhy ruka domu Jozefovho, stali sa poplatnými. 36 A územie Amorejovo bolo od svahu Akrabbím, od skaly a vyše.

Sudcovia 2

1 A vyšiel anjel, posol Hospodinov z Gilgala hore do Bochíma a riekol: Vyviedol som vás hore z Egypta a doviedol som vás do zeme, o ktorej som prisahal sľúbiac ju vašim otcom, a riekol som: Nezruším svojej smluvy s vami na veky. 2 Ale ani vy neučiníte smluvy s obyvateľmi tejto zeme, ich oltáre rozboríte. No, neposlúchli ste môjho hlasu; čo ste to urobili? 3 A preto som tieţ povedal: Nezaţeniem ich zpred vašej tvári, a budú vám tŕňami do bokov, a ich bohovia vám budú osídlom. 4 A stalo sa, keď hovoril anjel Hospodinov tieto slová všetkým synom Izraelovým, ţe ľudia pozdvihli svoj hlas a plakali. 5 A nazvali meno toho miesta Bochím <Plačúci (ľudia)>. A obetovali tam Hospodinovi bitné obeti. 6 A tedy Jozua prepustil ľud, a synovia Izraelovi išli kaţdý do svojho dedičstva zaujať zem dedičstva. 7 A ľud slúţil Hospodinovi po všetky dni Jozuove a po všetky dni starších, ktorí preţili Jozuu, ktorí videli všetky tie veľké skutky Hospodinove, ktoré činil Izraelovi. 8 A keď zomrel Jozua, syn Núna, sluţobník Hospodinov, majúc sto desať rokov, 9 pochovali ho na území jeho dedičstva, v Timnat-cherese, na vrchu Efraimovom, od severa vrchu Gáš. 10 I celé to pokolenie bolo pripojené ku svojim otcom, a povstalo iné pokolenie po ňom, potomci, ktorí neznali Hospodina ani skutkov, ktoré učinil Izraelovi. 11 A synovia Izraelovi činili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a slúţili Bálom. 12 A tak opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme, a odišli za inými bohmi, za bohmi z bohov národov, ktoré boly vôkol nich, a klaňali sa im a tak popudzovali Hospodina. 13 A opustiac Hospodina slúţili Bálovi a Astartám. 14 Vtedy sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela a vydal ich do ruky lupičov, ktorí ich olupovali, a predal ich do ruky ich nepriateľov, ktorí boli naokolo, takţe nemohli viacej obstáť pred svojimi nepriateľmi. 15 Kamkoľvek vyšli, všade bola ruka Hospodinova proti nim na zlé, tak, ako hovoril Hospodin a jako im prisahal Hospodin, a bolo im veľmi úzko. 16 A Hospodin im vzbudzoval sudcov, ktorí ich zachraňovali vyslobodzujúc ich z ruky tých, ktorí ich olupovali. 17 Ale nepočúvali ani na svojich sudcov, lebo smilnili odchádzaním za inými bohmi a klaňali sa im. Rýchle uhli s cesty, po ktorej išli ich otcovia poslúchajúc prikázania Hospodinove. Nerobili tak. 18 A keď im vzbudzoval Hospodin sudcov, Hospodin bol so sudcom a zachránil ich z ruky ich nepriateľov, a bolo tak po všetky dni toho sudcu, lebo Hospodin ţelel počujúc ich vzdychanie pre ich utlačovateľov a ich honičov. 19 A stávalo sa, keď zomrel taký sudca, ţe sa znova porušili a robili horšie ako ich otcovia idúc za inými bohmi, aby im slúţili a aby sa im klaňali. Neupustili od svojich skutkov a od svojej cesty tvrdohlavej.

20 Preto sa aj zapálil hnev Hospodinov na Izraela, a riekol: Pretoţe tento národ stále prestupuje moju smluvu, ktorú som prikázal ich otcom a nepočúvajú na môj hlas, 21 ani ja nevyţeniem viacej zpred ich tvári nikoho z národov, ktoré zanechal Jozua, keď zomrel, 22 nato, aby som nimi zkúšal Izraela, či budú ostríhať cestu prikázaní Hospodinových chodiac v nich, ako ostríhali ich otcovia, a či nebudú. 23 A Hospodin ponechal tie národy a nevyhnal ich rýchle ani ich nedal do ruky Jozuu.

Sudcovia 3

1 A toto sú tie národy, ktoré ponechal Hospodin, aby nimi zkúšal Izraela, všetkých, ktorí nepoznali niktorých vojen kananejských, 2 len aby poznaly pokolenia synov Izraelových, aby ich naučil, čo je vojna, len ţe vojen, aké boly predtým, nepoznaly. 3 Pozostalo tedy pätoro knieţat Filištínov a všetci Kananeji a Sidonci i Hevej, ktorý býva na vrchu Libanone od vrchu Bálhermona aţ potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu. 4 A tedy boli nato, aby nimi zkúšal Izraela, aby sa zvedelo, či budú poslúchať prikázania Hospodinove, ktoré prikázal ich otcom skrze Mojţiša. 5 A tak bývali synovia Izraelovi v strede Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 6 A brali si ich dcéry za ţeny a svoje dcéry dávali ich synom a slúţili ich bohom. 7 A tedy robili synovia Izraelovi to, čo je zlé v očiach Hospodinových a zabudnúc na Hospodina, svojho Boha, slúţili Bálom a Ašerám. 8 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela a predal ich do ruky Kúšana Rišataimského, sýrskeho kráľa Aram-naharaima, v Mezopotamii, a tak slúţili synovia Izraelovi Kúšanovi Rišataimskému osem rokov. 9 No, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, vzbudil Hospodin synom Izraelovým záchrancu a zachránil ich, Otniela, syna Kenaza, mladšieho brata Kálefovho. 10 A prišiel na neho Duch Hospodinov, a súdil Izraela, a keď vyšiel do boja, dal Hospodin Kúšana Rišataimského, kráľa Arama, do jeho ruky, a tak zmocnila sa jeho ruka na Kúšana Rišataimského. 11 A zem mala pokoj štyridsať rokov. A zomrel Otniel, syn Kenazov. 12 A synovia Izraelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin posilnil Eglona, moábskeho kráľa, a poslal ho na Izraela, pretoţe robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 13 A shromaţdil k sebe synov Ammonových a Amalecha a odíduc zbil Izraela, a zaujali mesto paliem. 14 A synovia Izraelovi slúţili Eglonovi, moábskemu kráľovi, osemnásť rokov. 15 Potom kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, a Hospodin im vzbudil záchrancu, Ehúda, syna Géru, syna Jeminiho, človeka, nevládnúceho svojou pravou rukou. A synovia Izraelovi poslali po ňom Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar. 16 A Ehúd si spravil meč, ostrý na obe strany, dlhý na lakeť, a opásal si ho pod svoje šaty na svoje pravé bedro. 17 A tedy doniesol Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar. A Eglon bol veľmi tučný človek. 18 A stalo sa, keď uţ oddal celý dar, ţe prepustil ľudí, ktorí priniesli dar. 19 A on vrátiac sa od lomov, ktoré sú pri Gilgale, riekol Eglonovi: Tajnú vec mám pre teba, kráľu. A kráľ povedal: Ticho! A vyšli od neho všetci, ktorí stáli pri ňom. 20 A Ehúd vošiel k nemu, a on sedel vo vrchnej chladnej dvorane letnej, ktorá bola pre neho samého. A Ehúd povedal: Slovo Boha mám pre teba. A Eglon povstal so stolice. 21 Vtedy siahol Ehúd svojou ľavou rukou a vzal meč od svojho pravého bedra a vrazil ho do jeho brucha, 22 tak, ţe vošla i rukoväť za čepeľou, a tuk sa zavrel za čepeľou, lebo nevytiahol meča z jeho brucha. A vyšlo z neho lajno.

23 A Ehúd vyšiel na stĺpovú chodbu a zavrel za sebou dvere vrchnej dvorany a zamknul. 24 Keď vyšiel on, prišli jeho sluhovia. A keď videli, ţe hľa, dvere na vrchnej dvorane sú zamknuté, povedali: Zaiste zakrýva svoje nohy v chladnej izbe letnej. 25 A čakali tak dlho, aţ bolo hanba, a keď len neotváral dverí vrchnej dvorany, vzali kľúč a otvorili, a hľa, ich pán leţal na zemi mŕtvy. 26 A Ehúd ušiel, kým sa oni spamätali zo svojej bezradnosti, a zašiel zatiaľ za lomy a zachránil sa útekom do Seirata. 27 A stalo sa, keď prišiel, ţe zatrúbil na trúbu na vrchu, na pohorí Efraimovom. A synovia Izraelovi sišli s ním dolu s vrchu, a on išiel pred nimi. 28 A riekol im: Poďte behom za mnou, lebo Hospodin vydal vašich nepriateľov, Moábov, do vašej ruky. A sišli idúc za ním. A vezmúc Moábom brody Jordána nedali nikomu prejsť. 29 A pobili toho času z Moába okolo desať tisíc muţov. A boli to všetko tuční a všetko silní muţovia, a neušiel nikto. 30 A tak bol zohnutý Moáb toho dňa pod ruku Izraelovi, a zem mala pokoj osemdesiat rokov. 31 A po ňom bol Samgar, syn Anátov, ktorý pobil z Filištínov šesťsto muţov ostňom na voly. A on tieţ zachránil Izraela.

Sudcovia 4

1 A keď zomrel Ehúd, zase robili synovia Izraelovi to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 2 A Hospodin ich predal do ruky Jabína, kananejského kráľa, ktorý kraľoval v Chacore, a veliteľom jeho vojska bol Sizera, ktorý býval v Charošete Pohanov. 3 A synovia Izraelovi kričali k Hospodinovi, lebo mal deväťsto ţelezných vozov a silne utláčal synov Izraelových dvadsať rokov. 4 No, bola istá Debora, ţena prorokyňa, manţelka Lapidotova; tá súdila Izraela toho času. 5 A súdiac sedávala pod palmou Debory, medzi Rámou a medzi Bét-elom, na vrchu Efraimovom. A synovia Izraelovi chodili k nej hore na súd. 6 A pošlúc posolstvo povolala Baráka, syna Abinoamovho, z Kedeša Naftaliho. A riekla mu: Či ti azda nerozkázal Hospodin, Bôh Izraelov, povediac: Idi a tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desať tisíc muţov zo synov Naftaliho a zo synov Zabulona. 7 A ja pritiahnem k tebe k potoku Kišonu Sizeru, veliteľa vojska Jabínovho, i jeho vozy i jeho mnoţstvo a dám ho do tvojej ruky. 8 A Barák jej povedal: Ak pojdeš so mnou, pojdem, ale ak nepojdeš so mnou, nepojdem. 9 A riekla: Ísť pravda pojdem s tebou, ale nebude tvojej slávy na ceste, ktorou pojdeš, lebo Hospodin predá Sizeru do ruky ţeny. A tedy vstala Debora a išla s Barákom do Kedeša. 10 A Barák svolal Zabulona a Naftaliho do Kedeša a vyviedol hore za sebou desať tisíc muţov, a išla s ním hore i Debora. 11 A Cheber Kénejský sa bol oddelil od Kéna, od synov Chobába, švagra Mojţišovho, a postavil svoje stány aţ k dubu v Caanaime, ktoré je pri Kedeši. 12 A keď oznámili Sizerovi, ţe vyšiel hore Barák, syn Abinoamov, na vrch Tábor, 13 shromaţdil Sizera krikom všetky svoje vozy deväťsto ţelezných vozov, i všetok ľud, ktorý bol s ním, z Charošeta Pohanov, k potoku Kišonu. 14 A Debora riekla Barákovi: Vstaň, lebo toto je deň, ktorého dal Hospodin Sizeru do tvojej ruky! Či hľa, nevyšiel Hospodin pred tebou? Vtedy sišiel Barák s vrchu Tábora a desať tisíc muţov za ním. 15 A Hospodin predesil Sizeru a porazil i všetky vozy i celý tábor ostrím meča pred Barákom. A Sizera sostúpiac s voza utekal peší.

16 A Barák honil vozy i vojsko aţ po Charošet Pohanov. A padlo všetko vojsko Sizerovo ostrím meča; nezostalo ani len jedného. 17 A Sizera utekal peší do stánu Jaheli, ţeny Chebera Kénejského, pretoţe bol pokoj medzi Jabínom, kráľom Chacora, a medzi domom Chebera Kénejského. 18 A Jaheľ vyšla oproti Sizerovi a riekla mu: Uchýľ sa, môj pane, uchýľ sa ku mne, neboj sa. A tak sa uchýlil k nej do stánu, a ona ho prikryla huňou. 19 A povedal jej: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody, lebo som smädný. A otvoriac koţicu na mlieko dala sa mu napiť a prikryla ho. 20 A povedal jej: Stoj pri dveriach stánu, a keby prišiel niekto a pýtal by sa ťa a povedal by: Či je tu niekto? Odpovieš: Nie je. 21 Potom vzala Jaheľ, ţena Cheberova, klin od stánu a vzala kladivo do svojej ruky a vojdúc k nemu potichu, vrazila klin do jeho slychu, takţe preniknul aţ do zeme. Lebo zaspal tvrdo a bol unavený a tak zomrel. 22 A hľa, Barák honil Sizeru. A Jaheľ vyjdúc oproti nemu riekla mu: Poď, a ukáţem ti muţa, ktorého hľadáš. A vošiel k nej, a hľa, Sizera leţal mŕtvy, a klin bol vrazený v jeho slychu. 23 A tak zohnul Bôh toho dňa Jabína, kananejského kráľa, pred synmi Izraelovými. 24 A ruka synov Izraelových stále a tvrde doliehala na Jabína, kananejského kráľa, viac a viac, dokiaľ len ho nevyťali, Jabína, kananejského kráľa.

Sudcovia 5

1 Toho dňa spievala Debora a Barák, syn Abinoamov, povediac: 2 Za to, ţe sa vojvodcovia postavili na čelo Izraelovi, za to, ţe sa ľud dobrovoľne dostanovil do boja, dobrorečte Hospodinovi! 3 Počujte, kráľovia! Uši nastaviac pozorujte, knieţatá! Ja, Hospodinovi ja budem spievať! Ţalmy budem spievať Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 4 Hospodine, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal s poľa Edomovho, triasla sa zem, áno, aj nebesia kropily, aj oblaky kropily vodou. 5 Vrchy sa rozplývaly od tvári Hospodinovej, toď Sinai, od tvári Hospodina, Boha Izraelovho. 6 Za dní Samgara, syna Anátovho, za dní Jaheli boly prestaly cesty, a tí, ktorí chodievali chodníkmi, chodili krivými cestami postrannými. 7 Prestaly boly otvorené dediny v Izraelovi, prestaly, dokiaľ som nepovstala ja Debora, dokiaľ som nepovstala, matka v Izraelovi. 8 Keď si zvolili nových bohov, hneď bola vtedy vojna v bránach. A či azda bolo vidieť štít alebo kopiju medzi štyridsiatimi tisícami v Izraelovi? 9 Moje srdce je obrátené k vojvodcom Izraelovým, k dobrovoľným z ľudu. Dobrorečte Hospodinovi! 10 Vy, ktorí jazdíte na bielych osliciach, ktorí sedíte na pokrovcoch, ako aj vy, ktorí chodíte po cestách, rozprávajte! 11 Vzdialení od kriku strelcov, uţ v pokojnej práci medzi válovmi vody: tam nech oslavujú skutky spravedlivosti Hospodina, skutky spravedlivosti jeho otvorenej osady v Izraelovi! Vtedy sostúpil do brán utečený ľud Hospodinov! 12 Zobuď sa, zobuď, Deboro! Zobuď sa, zobuď, a hovor pieseň! Povstaň, Baráku, a zajmi svojich zajatých, synu Abinoamov! 13 Vtedy zavládol pozostalec, slávnymi zavládol obecný ľud. Hospodin mi dal zavládnuť nad silnými muţmi bojovnými. 14 Z Efraima, ich koreň išiel proti Amalechovi, za tebou, Efraime, Benjamin, s tvojím ľudom. Zo synov Machíra sišli zákonodarci a zo Zabulona tí, ktorí vedú pero pisára.

15 Knieţatá z Izachára s Deborou, a celý Izachár, tak Barák, poslaný bol do údolia peší. Pri potokoch Rúbenových chopené boly veľké myšlienky srdca. 16 Prečo si sedel medzi dvoma ohradami počúvať pískanie fujary v pohodlí pri pasení stád? Pri potokoch Rúbenových veľké výstihy srdca! 17 Gileád býval za Jordánom. A Dán prečoţe zostal pri lodiach? Aser sedel na brehu mora a býval nad svojimi zátokami. 18 Zabulon, udatný ľud, ktorý zarieknul svoju dušu na smrť a Naftali to isté na vysokých miestach poľa. 19 Prišli kráľovia, bojovali; vtedy bojovali kráľovia Kanaána, v Tánachu, pri vodách Megidda. Kúska striebra nevzali koristi. 20 Z neba bojovali, hviezdy so svojich vysokých ciest silných bojovaly so Sizerom. 21 Potok Kišon ich smietol, potok pravekov, potok Kišon. Pošliapala si, moja duša, silu. 22 Vtedy dupotaly kopytá koňa; dupotaly od rýchleho behu, rýchleho behu jeho silných. 23 Zlorečte mestu Mérozu! hovorí anjel Hospodinov. Veľmi zlorečte jeho obyvateľom, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami. 24 Nech je poţehnaná nad iné ţeny Jaheľ, ţena Chebera Kénijského! Nad iné ţeny nech je poţehnaná vo svojom stáne! 25 Vody ţiadal, podala mlieka, v knieţacej čaši priniesla smotany. 26 Svoju ľavú ruku vystrela po kline a svoju pravicu po kladive tých, ktorí robia ťaţkú prácu. A uderila Sizeru kladivom, rozdrtila jeho hlavu, roztĺkla, prerazila jeho sluchu. 27 Skrčil sa pri jej nohách, padol, leţal. Pri jej nohách sa skrčil, padol; na mieste, kde sa skrčil, tam i padol zabitý. 28 Oknom vyzerala a hlasne volala mater Sizerova, cez mreţu. Prečo tak dlho nejde jeho voz? Prečo tak pozdia kroky jeho záprahov? 29 Múdre medzi jej kňaţnami jej odpovedaly, áno, aj ona sama odpovedala sama sebe: 30 Či azda nenašli? Či nedelia koristi? Dievča, po dvoch dievčatách na muţa; ukoristené rúcha pestrofarebné dostanú sa Sizerovi; ukoristené rúcha pestrofarebné, vyšívané, pestrofarebné, vyšívané na obe strany, na hrdlo koristi! 31 Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Hospodine! A tí, ktorí ho milujú, nech sú jako slnce, keď vychádza vo svojej hrdinskej sile. - A zem mala pokoj štyridsať rokov.

Sudcovia 6

1 A synovia Izraelovi robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin ich vydal do ruky Madiana sedem rokov. 2 A ruka Madiana sa zmocnila nad Izraelom. Pred Madianmi si spravili synovia Izraelovi priekopy, ktoré sú po vrchoch, a jaskyne i pevnosti. 3 A bývalo, ţe keď posial Izrael, prišiel hore Madian a Amalech i synovia východu a prišli na neho. 4 A poloţiac sa proti nim táborom kazili úrodu zeme aţ potiaľ, ako ideš do Gazy, a nenechávali potravy v Izraelovi ani ovce ani vola ani osla. 5 Lebo prichádzavali hore i so svojimi stádami i so svojimi stánmi a prichádzavali v takom mnoţstve jako kobylky, takţe ani im ani ich veľblúdom nebolo počtu. A prichádzavali do zeme nato, aby ju hubili. 6 A Izrael veľmi schudobnel pre Madiana, preto kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi. 7 A stalo sa, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi pre Madiana, 8 ţe Hospodin poslal muţa proroka k synom Izraelovým a riekol im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vás vyviedol hore z Egypta a vyviedol som vás z domu sluhov 9 a vytrhnul som vás z ruky Egypťanov i z ruky všetkých, ktorí vás utiskovali, zahnal som ich zpred vašej tvári a dal som vám ich zem.

10 A povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Bôh. Nebudete sa báť bohov Amorejov, v ktorých zemi bývate. Ale ste neposlúchli môjho hlasu. 11 A anjel Hospodinov prišiel a posadil sa pod dubom, ktorý je v Ofre, ktorá patrí Joasovi Abiezerskému. A Gedeon, jeho syn, palicou mlátil pšenicu v preši, aby s tým utiekol pred Madianmi. 12 A ukázal sa mu anjel Hospodinov a riekol mu: Hospodin s tebou, udatný muţu! 13 Na to mu povedal Gedeon: Ó, môj pane, ak je Hospodin s nami, prečo prišlo na nás všetko toto? A kde sú všetky jeho zázraky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď nám vraveli: Či nás vraj nevyviedol Hospodin hore z Egypta? A teraz nás opustil Hospodin a vydal nás do ruky Madiana. 14 A Hospodin pozrel na neho a riekol: Idi v tejto svojej sile a zachrániš Izraela vytrhnúc ho z ruky Madiana. Hľaď, poslal som ťa. 15 A on mu povedal: Ó, Pane, čím zachránim Izraela? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Manassesovi, a ja som najmenší v dome svojho otca. 16 Ale Hospodin mu riekol: Ja budem istotne s tebou, a zbiješ Madianov ako jedného muţa. 17 A povedal mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi, prosím, znamenie, ţe ty hovoríš so mnou. 18 Neodídi, prosím, odtiaľto, dokiaľ neprijdem k tebe a nevynesiem von svojho obilného daru obetného a nepoloţím pred teba. A riekol: Ja dočkám, dokiaľ sa nevrátiš. 19 A Gedeon vošiel do domu a pripravil kozľa a z efy múky nekvasených chlebov. Mäso vloţil do koša a polievku vylial do hrnca a vyniesol to k nemu pod dub a obetoval. 20 A anjel Boţí mu riekol: Vezmi mäso i nekvasené chleby a poloţ to na túto skalu a polievkou polej. A urobil tak. 21 Vtedy vytiahol anjel Hospodinov koniec palice, ktorú mal vo svojej ruke, a keď sa dotkol mäsa i nekvasených chlebov, vystúpil oheň zo skaly a strávil mäso i nekvasené chleby, a anjel Hospodinov odišiel od jeho očí. 22 A keď uvidel Gedeon, ţe to bol anjel Hospodinov, povedal Gedeon: Ach, Pane Hospodine, istotne preto som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár, aby som zomrel. 23 Ale Hospodin mu riekol: Pokoj ti! Neboj sa, nezomrieš. 24 A Gedeon tam vystavil Hospodinovi oltár a nazval ho: Hospodin je pokoj. A oltár je ešte, aţ do tohoto dňa, v Ofre Abiezerovej. 25 Potom stalo sa tej noci, ţe mu riekol Hospodin: Vezmi býka z hoviad, ktorého má tvoj otec, a síce toho druhého býka sedemročného a sboríš oltár Bálov, ktorý patrí tvojmu otcovi, i háj, ktorý je pri ňom, vytneš. 26 A vystavíš oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchu tejto pevnosti na upravenom mieste a vezmeš toho druhého býka a budeš ho obetovať zápalnou obeťou na dreve hája, ktorý vysekáš. 27 A tak pojal Gedeon desať muţov zo svojich sluhov a učinil tak, ako mu hovoril Hospodin. A stalo sa, keďţe sa bál domu svojho otca a muţov toho mesta urobiť to vodne, ţe to urobil vnoci. 28 Keď potom vstali muţovia mesta skoro ráno, videli, ţe hľa, oltár Bálov je rozborený, a háj, ktorý bol pri ňom, je vyťatý, aj ţe ten druhý býko bol obetovaný zápalnou obeťou na oltári, ktorý bol postavený. 29 A vraveli druh druhovi: Kto to urobil? A keď sa dopytovali a hľadali, riekli: Gedeon, syn Joasov, to urobil. 30 Vtedy povedali muţovia mesta Joasovi: Vyveď svojho syna, nech zomrie, pretoţe rozboril oltár Bálov a ţe vyťal háj, ktorý bol pri ňom. 31 Ale Joas povedal všetkým, ktorí stáli pri ňom: Či sa vy budete pravotiť za Bála? Či ho vy budete chrániť? Ten, kto by sa pravotil za neho, nech zomrie do rána. Ak je Bohom, nech sa tedy pravotí za seba, keď rozboril jeho oltár. 32 A nazval ho toho dňa Jerubbálom <Pravotou bálovou>, povediac: Nech sa s ním pravotí Bál, keď mu rozboril jeho oltár. 33 A všetci Madiani, Amalechovia a synovia východu shromaţdili sa dovedna a prešli a poloţili sa táborom na doline Jizreel. 34 Ale Duch Hospodinov obliekol na seba Gedeona, ktorý potom zatrúbil na trúbu, a Abiezer bol povolaný krikom, aby ho nasledoval.

35 A rozposlal poslov po celom Manassesovi, ktorý bol tieţ povolaný, aby ho nasledoval. A rozposlal poslov po Aserovi, Zabulonovi a Naftalim, a odišli hore oproti nim. 36 Vtedy povedal Gedeon Bohu: Jestli zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril, 37 hľa, poloţím runo na humno; ak bude rosa len na rune, a inde na celej zemi bude sucho, vtedy budem vedieť, ţe zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril. 38 A stalo sa tak. Na druhý deň vstanúc včasne ráno pogniavil runo a keď vytlačil rosu z runa, bola plná čaša vody. 39 A Gedeon povedal Bohu: Nech sa nezapáli na mňa tvoj hnev, a dovoľ mi hovoriť uţ len tento raz. Prosím, nech zkúsim len ešte tento raz tým runom. Prosím, nech je sucho len na rune, a na celej zemi nech je rosa. 40 A Bôh učinil tak tej noci: sucho bolo len na rune, a všade inde na celej zemi bola rosa.

Sudcovia 7

1 Potom vstal Jerubbál, to jest Gedeon, včasne ráno i všetok ľud, ktorý bol s ním, a rozloţili sa táborom pri studni Charoda, a tábor Madianov mu bol od severa, od vŕšku Móre na doline. 2 A Hospodin riekol Gedeonovi: Primnoho je ľudu, ktorý je s tebou, neţ aby som dal Madiana do ich ruky, aby sa nechlúbil Izrael proti mne a nepovedal: Moja ruka mi spomohla. 3 Preto teraz vyhlás tak, aby ľud dobre počul, a povieš: Ten, kto sa bojí a trasie sa, nech sa vráti a utiahne sa od vrchu Gileádovho. A tak sa vrátilo z ľudu dvadsaťdva tisíc muţov a desaťtisíc zostalo. 4 A Hospodin riekol Gedeonovi: Ešte je toho ľudu primnoho. Zaveď ich dolu k vode, tam ti ich zkúsim. A stane sa, ţe ten, o ktorom ti poviem: Tento pojde s tebou, ten pojde s tebou, a kaţdý, o ktorom ti poviem: Tento nepojde s tebou, ten nepojde. 5 Vtedy zaviedol ľud dolu k vodám, a Hospodin riekol Gedeonovi: Kaţdého, ktorý bude chlípať vodu svojím jazykom, ako chlípe pes, postavíš osobitne; a kaţdého, ktorý si kľakne na svoje kolená piť, tieţ osobitne. 6 A bol počet tých, ktorí načierali svojou rukou a nosili vodu k ústam, tristo muţov. Všetok ostatok ľudu pokľakli na svoje kolená, aby pili vodu. 7 A Hospodin riekol Gedeonovi: Tými tristo muţmi, ktorí chlípali, vás zachránim a dám Madiana do tvojej ruky. A všetok ostatný ľud, nech odídu kaţdý na svoje miesto. 8 A tedy ľud nabral potravy do svojej ruky i svoje trúby. A všetkých ostatných muţov Izraelových prepustil, kaţdého do jeho stánu. A tých tristo muţov si zadrţal. A tábor Madianov mu bol od dola na doline. 9 A stalo sa tej noci, ţe mu riekol Hospodin: Vstaň, sídi do tábora, lebo som ho vydal do tvojej ruky. 10 A jestli sa bojíš sísť ty samotný, sídi ty a Púra, tvoj sluţobník, do tábora. 11 Tam počuješ, čo budú hovoriť, a potom sa posilnia tvoje ruky, a sídeš do tábora. A tak sišiel on i Púra, jeho sluţobník, ku kraju ozbrojencov, ktorí boli v tábore. 12 A Madian aj Amalech i všetci synovia východu leţali rozloţení na doline, a bolo ich sťa kobyliek čo do mnoţstva, a ich veľblúdom nebolo počtu, lebo ich bolo jako piesku na brehu mora čo do mnoţstva. 13 A keď prišiel Gedeon, hľa, práve rozprával nejaký muţ svojmu druhovi sen a povedal: Hľa, sníval sa mi sen, a zdalo sa mi v ňom, ţe peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábora Madianov, a keď sa dokotúľal aţ po stán veliteľov, uderil ho tak, ţe padol, a prevrátil ho spodkom na hor. A tedy stán padol a leţal. 14 Na to mu odpovedal jeho druh a riekol: Nie je to nič iné, iba meč Gedeona, syna Joasa, Izraelského muţa. Bôh dal Madiana i celý tábor do jeho ruky. 15 A stalo sa, keď počul Gedeon vyprávanie sna i jeho výklad, ţe sa poklonil Bohu a vrátil sa do tábora Izraelovho a riekol: Vstaňte, lebo Hospodin dal do vašej ruky tábor Madiana. 16 Vtedy rozdelil tých tristo muţov na tri skupiny a do ruky kaţdému z nich dal trúbu a prázdny ţbán a vo ţbáne fakľu. 17 A povedal im: Ako uvidíte odo mňa, tak čiňte! Lebo hľa, ja prijdem k samému táboru, a bude, ţe jako ja budem robiť, tak budete robiť aj vy.

18 A keď ja zatrúbim na trúbu, i všetci, ktorí budú so mnou, vtedy budete i vy trúbiť na trúby, rozostavení okolo celého tábora, a poviete: Za Hospodina a za Gedeona! 19 Potom prišiel Gedeon a sto muţov, ktorí boli s ním, na pokraj tábora pri začiatku strednej stráţe nočnej, len priam čo boli postavili zamenené stráţe. A zatrúbili na trúby a rozbili ţbány, ktoré mali kaţdý vo svojej ruke. 20 A tri skupiny trúbili na trúby, a rozbili ţbány, a drţali kaţdý vo svojej ľavej ruke fakľu a vo svojej pravej ruke trúbu, aby trúbili, a volali: Meč za Hospodina a za Gedeona! 21 A stáli kaţdý na svojom mieste vôkol tábora. Vtedy sa pustil do behu celý tábor, a kričali a utekali. 22 A tristo muţov trúbilo na trúby, a Hospodin obrátil meč jedného proti druhému, a to po celom tábore. A tábor utekal aţ po Bét-šitu, do Cererátu, aţ po okraj Ábel-mecholy pri Tabate. 23 Tu boli svolaní krikom muţovia Izraelovi z Naftaliho, z Asera a z celého Manassesa a honili Madiana. 24 A Gedeon bol rozposlal poslov po všetkých vrchoch Efraimových s odkazom: Sídite oproti Madianom a zastúpte im vody aţ po Bét-abaru i Jordán. A tak svolaní boli všetci muţovia Efraima a zaujali vody aţ po Bét-abaru i Jordán. 25 A zajali dve knieţatá Madiana, Oréba a Zeéba a zabili Oréba na skale Orébovej a Zeéba zabili v preši Zeébovom a honili Madianov. A hlavu Orébovu a Zeébovu doniesli ku Gedeonovi za Jordán.

Sudcovia 8

1 A muţovia Efraimovi mu riekli: Jaká je to vec, ktorú si nám to vykonal, ţe si nás nepovolal, keď si išiel bojovať proti Madianovi? A prudko sa s ním dohadovali. 2 A on im povedal: A čoţe som ja teraz vykonal také jako vy? Či nie sú lepšie paberky Efraimove ako oberačka Abiezerova? 3 Veď do vašej ruky dal Bôh knieţatá Madianove, Oréba a Zeéba, nuţ čoţe také som ja mohol vykonať ako vy? Vtedy upustil ich duch od neho, keď im to hovoril. 4 A Gedeon prišiel k Jordánu a prešiel cezeň on i tých tristo muţov, ktorí boli s ním, ustatí prenasledujúc nepriateľa. 5 Preto povedal muţom mesta Sukkóta: Dajte, prosím, ľudu, ktorý ide za mnou, niekoľko pecňov chleba, lebo sú ustatí, a ja honím Zebacha a Calmunnu, madianských kráľov. 6 A knieţatá Sukkóta povedali: Či je azda päsť Zebachova a Calmunnova uţ v tvojej ruke, aby sme dali tvojmu vojsku chleba? 7 Na to riekol Gedeon: Preto, keď dá Hospodin Zebacha a Calmunnu do mojej ruky, zmlátim vaše telo tŕňami púšte a bodliakmi. 8 A odíduc odtiaľ hore do Penuela hovoril im podobne. Ale muţovia Penuela mu odpovedali tak, ako odpovedali muţovia Sukkóta. 9 A povedal aj muţom Penuela: Keď sa navrátim v pokoji, rozborím túto veţu. 10 A Zebach a Calmunna boli v Karkore a ich tábor vojska s nimi, okolo pätnásť tisíc muţov, všetci, ktorí boli pozostali z celého tábora synov východu. A tých, ktorí padli, bolo sto dvadsať tisíc muţov, všetko takí, ktorí narábali mečom. 11 A Gedeon odišiel hore cestou tých, ktorí bývajú v stánoch, od východu Nobacha a Jogbehy, a uderil na tábor, kým sa tábor cítil bezpečný. 12 A keď utekali Zebach a Calmunna, honil ich a zajal oboch kráľov Madianových, Zebacha a Calmunnu, predesiac všetko vojsko. 13 A keď sa navracoval Gedeon, syn Joasov, z boja, od svahu vrchu Cháresa, 14 zajal mládenca z muţov mesta Sukkóta a povypytoval sa ho, ktorý mu popísal knieţatá Sukkóta a jeho starších, sedemdesiatsedem muţov. 15 A prijdúc k muţom Sukkóta povedal: Tu hľa, Zebach a Calmunna, pre ktorých ste ma pohanili povediac: Či je azda päsť Zebachova a Calmunnova uţ vo tvojej ruke, aby sme dali tvojim ustatým muţom chleba?

16 Preto vezmúc starších mesta i tŕne púšte i bodliaky dal nimi cítiť muţom Sukkóta svoju moc. 17 Aj veţu Penuela rozboril a pobil muţov mesta. 18 Potom riekol Zebachovi a Calmunnovi: Jakí to boli muţovia, ktorých ste zabili na Tábore? A oni povedali: Takí jako ty, kaţdý na pohľad ako kráľovský syn. 19 A riekol: Moji bratia, synovia mojej matky, to boli. Jako ţe ţije Hospodin, keby ste ich boli nechali ţiť, nebol by som vás zabil. 20 A povedal Jeterovi, svojmu prvorodenému: Vstaň, zabi ich! Ale mládenec nevytiahol svojho meča, lebo sa bál, pretoţe bol ešte len chlapec. 21 A Zebach a Calmunna povedali: Vstaň ty a obor sa na nás, lebo jaký muţ, taká jeho sila. Vtedy vstal Gedeon a zabil Zebacha i Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky, ktoré boly na hrdlách ich veľblúdov. 22 Potom povedali izraelskí muţovia Gedeonovi: Panuj nad nami i ty i tvoj syn i syn tvojho syna; lebo si nás zachránil z ruky Madiana. 23 Ale Gedeon im riekol: Nebudem ja panovať nad vami ani nebude panovať nad vami môj syn. Hospodin bude panovať nad vami. 24 A ešte im povedal Gedeon: Toto by som ţiadal od vás: Dajte mi kaţdý náušnicu zo svojej koristi. Lebo nepriatelia mali zlaté náušnice, pretoţe boli Izmaeliti. 25 Na to mu povedali: Dáme vďačne. A prestreli rúcho a hodili ta kaţdý náušnicu zo svojej koristi. 26 A bolo váhy zlatých náušníc, ktoré vyţiadal, tisíc sedemsto šeklov zlata krome ozdobných mesiačikov a záveskov perlovej podoby a purpurového rúcha, ktoré mali na sebe madianskí kráľovia, a krome nákrčníkov, ktoré boly na hrdlách ich veľblúdov. 27 A Gedeon z toho urobil efod a sloţil ho vo svojom meste, v Ofre. A smilnil tam celý Izrael chodiac ta za ním, a stal sa osídlom Gedeonovi i jeho domu. 28 A tak bol Madian zohnutý pred synmi Izraelovými, ani viacej nepozdvihli svojej hlavy. A zem mala pokoj štyridsať rokov, vo dňoch Gedeonových. 29 A Jerubbál, syn Joasov, odišiel a býval vo svojom dome. 30 A Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí pošli z jeho bedra, lebo mal mnoho ţien. 31 I jeho ţenina, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna, a pridal mu meno Abimelech. 32 A keď zomrel Gedeon, syn Joasov, v dobrej starobe, pochovaný bol v hrobe Joasa, svojho otca, v Ofre Abiezerovej. 33 A stalo sa hneď, ako zomrel Gedeon, ţe znova smilnili synovia Izraelovi idúc za Bálmi a postavili si Bál-beríta za boha. 34 A nepamätali synovia Izraelovi na Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vytrhol z ruky všetkých ich nepriateľov dookola. 35 Ani neučinili milosrdenstva s domom Jerubbálovým, Gedeonovým, podľa všetkého toho dobrého, ktoré učinil Izraelovi.

Sudcovia 9

1 A Abimelech, syn Jerubbálov, odišiel do Sichema k bratom svojej matky a hovoril im i všetkej čeľadi domu otca svojej matky povediac: 2 Hovorte, prosím, v uši všetkým predným muţom mesta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedemdesiati muţovia, všetko to synovia Jerubbálovi, a či aby nad vami panoval jeden muţ? A budete pamätať, ţe ja som vaša kosť a vaše telo. 3 Vtedy hovorili bratia jeho matky o ňom v uši všetkých popredných muţov Sichema všetky tie slová. A ich srdce sa naklonilo postúpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat. 4 A dali mu sedemdesiat šeklov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech zaháľčivých muţov odváţlivých, ktorí ho nasledovali.

5 A prijdúc do domu svojho otca do Ofry povraţdil svojich bratov, synov Jerubbálových, sedemdesiat muţov, na jednom kameni. A pozostal iba Jotám, syn Jerubbálov, najmladší, lebo sa bol schoval. 6 Potom sa shromaţdili všetci muţovia Sichema i celý dom Millo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme. 7 A keď to oznámili Jotámovi, odišiel a postavil sa na temene vrchu Gerizíma a pozdvihnúc svoj hlas volal a povedal im: Počujte ma, muţovia Sichema, a nech vás počuje Bôh! 8 Raz boly odišly stromy pomazať nad sebou kráľa a povedaly olive: Kraľuj nad nami! 9 Ale oliva im povedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a pojdem, aby som sa klátila nad stromami? 10 A stromy povedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad nami! 11 Ale fík im odpovedal: Či azda opustím svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a pojdem, aby som sa klátil nad stromami? 12 Potom povedaly stromy viniču: Noţe poď ty, kraľuj nad nami! 13 Ale aj vinič im povedal: Či azda nechám tak svoju vínnu šťavu, ktorá obveseľuje i Boha i ľudí, a pojdem, aby som sa klátil nad stromami? 14 Naposledy riekly všetky stromy bodliaku: Poď tedy ty, kraľuj nad nami! 15 A bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj pomazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vyjde oheň z bodliaka a strávi cedry Libanona! 16 A tak teraz jestli ste učinili podľa pravdy a úprimnosti, ţe ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jestli ste dobré učinili s Jerubbálom a s jeho domom a jestli ste mu učinili podľa zásluhy jeho rúk, 17 lebo môj otec bojoval za vás a vystavil svoj ţivot nebezpečenstvu a vytrhol vás z ruky Madiana; 18 ale vy ste dnes povstali na dom môjho otca a povraţdili ste jeho synov, sedemdesiatich muţov, na jednom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho dievky, za kráľa nad muţmi Sichema, lebo je váš brat, 19 a tedy ak ste učinili podľa pravdy a úprimnosti s Jerubbálom i s jeho domom tohoto dňa, radujte sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám. 20 A jestli nie, vtedy nech vyjde oheň z Abimelecha a nech strávi muţov Sichema i dom Millo, a tieţ nech vyjde oheň z muţov Sichema a z domu Millo a nech strávi Abimelecha! 21 Potom sa dal Jotám na útek a ujdúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svojho brata. 22 A Abimelech vladáril nad Izraelom tri roky. 23 A Bôh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi muţov Sichema. A muţovia Sichema stali sa nevernými Abimelechovi, 24 aby prišla ukrutnosť, spáchaná na sedemdesiatich synoch Jerubbálových, na súd, a aby sa ich krv vzloţila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraţdil, i na muţov Sichema, ktorí posilnili jeho ruky, aby povraţdil svojich bratov. 25 A muţovia Sichema mu postavili úkladníkov hore na vrchoch, ktorí olúpili kaţdého, kto išiel popri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi. 26 A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A muţovia Sichema sloţili v ňom svoju nádej. 27 A vyjdúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a vojdúc do domu svojho boha jedli a pili a zlorečili Abimelechovi. 28 A Gál, syn Ebedov, povedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúţili? Či nie je synom Jerubbálovým a Zebúl jeho úradníkom? Slúţte muţom Chamora, otca Sichemovho! A prečo by sme mu my mali slúţiť? 29 Oj, aby dal ktosi tento ľud do mojej ruky, odstránil by som Abimelecha: A povedal o Abimelechovi: Rozmnoţ svoje vojsko a vyjdi! 30 A keď počul Zebúl, vladár mesta, slová Gála, syna Ebedovho, rozhneval sa. 31 A poslal poslov k Abimelechovi ľstivo s odkazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mesto proti tebe.

32 Preto teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úklaď v poli. 33 A bude: skoro ráno, keď bude vychádzať slnko, vstaneš a uderíš na mesto, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, pojdú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo najde tvoja ruka. 34 Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a úkladili Sichemu, rozdelení vo štyri skupiny. 35 A Gál, syn Ebedov, vyšiel a postavil sa pri dveriach brány mesta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z úkladu. 36 A keď videl Gál ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, tamto schádza ľud s temien vrchov. Na čo mu povedal Zebúl: Tôňu vrchov vidíš, ktorá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia. 37 Ale Gál zase prehovoril a povedal: Hľa, naozaj ľudia schádzajú s návršia zeme, a jeden oddiel ide sem od cesty dubu Planetárov. 38 Vtedy mu povedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si povedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúţili? Či nie je to ten istý ľud, ktorým si opovrhoval? Noţe vyjdi teraz a bojuj proti nemu! 39 A Gál vyšiel pred muţmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi. 40 Ale bol premoţený, a Abimelech ho prenasledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich padlo zabitých, a padali aţ po dvere brány. 41 A Abimelech býval v Arume, a Zebúl zahnal Gála i jeho bratov, takţe nesmeli bývať v Sicheme. 42 A stalo sa na druhý deň, ţe ľud vyšiel na pole, a oznámili to Abimelechovi. 43 Vtedy pojal ľud a rozdelil ho na tri skupiny a úkladil na poli. A keď uvidel, ţe hľa, ľud ozaj ide von z mesta, povstal na nich a zbil ich. 44 A stalo sa to tak, ţe Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, vtrhnúc rozloţili sa pri meste a stáli pri dveriach brány mesta, a druhé dve skupiny sa vrhly na všetkých tých, ktorí boli na poli, a pobili ich. 45 A Abimelech bojoval proti mestu celý ten deň a zaujal mesto a ľud, ktorý bol v ňom, povraţdil. A rozboriac mesto posial ho soľou. 46 A keď to počuli všetci muţovia veţe Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta. 47 A bolo oznámené Abimelechovi, ţe sa tam shromaţdili všetci muţovia veţe Sichema. 48 Vtedy vyšiel Abimelech na vrch Calmon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a nasekal haluzia so stromov a vezmúc ho poloţil na svoje plece a povedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, ţe som urobil, rýchle urobte jako ja. 49 Vtedy nasekal i všetok ľud, kaţdý svojho haluzia, a išli za Abimelechom a poskladali to pri hrade a zapálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všetci muţovia veţe Sichema, asi tisíc muţov a ţien. 50 Potom odišiel Abimelech do Tébeca a rozloţiac sa proti Tébecu táborom zaujal ho. 51 A prostred mesta bola pevná veţa, a utiekli sa ta všetci muţovia i ţeny i všetci občania mesta, zavreli za sebou a vyšli na strechu veţe. 52 Potom prišiel Abimelech aţ k veţi, bojoval proti nej a priblíţil sa aţ ku dveriam veţe, aby ju podpálil ohňom. 53 Ale nejaká ţena hodila vrchný ţernov na hlavu Abimelechovi a rozbila mu lebku. 54 A zavolajúc rýchle mládenca, ktorý nosil jeho zbraň, povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Ţena ho zabila. A jeho mládenec ho prebodnul, a tak zomrel. 55 Keď potom videli muţovia Izraelovi, ţe zomrel Abimelech, odišli kaţdý na svoje miesto. 56 A tak vrátil Bôh nešľachetnosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svojmu otcovi tým, ţe zavraţdil sedemdesiatich svojich bratov, 57 i všetku nešľachetnosť muţov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliatba Jotáma, syna Jerubbálovho.

Sudcovia 10

1 A po Abimelechovi povstal zachrániť Izraela Tóla, syn Púov, syna Dódovho, muţ z pokolenia Izachárovho, a ten býval v Šamíre, na vrchu Efraimovom. 2 Súdil Izraela dvadsaťtri rokov a keď zomrel, pochovaný bol v Šamíre. 3 Po ňom povstal Jair Gileádsky a súdil Izraela dvadsaťdva rokov. 4 A mal tridsiatich synov, ktorí jazdili na tridsiatich mladých osloch a mali tridsať miest. Volajú ich dedinami Jairovými aţ do tohoto dňa, ktoré sú v zemi Gileáde. 5 A keď zomrel Jair, pochovaný bol v Kamone. 6 A synovia Izraelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a slúţili Bálom a Astartám a sýrskym bohom, aramejským, a sidonským bohom, moábskym bohom, bohom synov Ammonových a bohom Filištínov a opustili Hospodina a neslúţili mu. 7 Preto sa zanietil hnev Hospodinov na Izraela, a predal ich do ruky Filištínov a do ruky synov Ammonových, 8 ktorí drtili a deptali synov Izraelových toho roku a osemnásť rokov všetkých synov Izraelových, ktorí boli za Jordánom v zemi Amoreja, ktorá je v Gileáde. 9 Lebo synovia Ammonovi prešli cez Jordán, aby bojovali aj proti Júdovi, proti Benjaminovi a proti domu Efraimovmu. A Izraelovi bolo veľmi úzko. 10 Vtedy kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi a vraveli: Zhrešili sme proti tebe, a to tým, ţe sme opustili svojho Boha a slúţili sme Bálom. 11 A Hospodin riekol synom Izraelovým: Či nezachránil som vás od Egypťanov a od Amorejov, od synov Ammonových a od Filištínov? 12 A utiskovali vás Sidonci, Amalech a Maon, a keď ste kričali ku mne, zachránil som vás z ich ruky. 13 Ale vy ste ma opustili a slúţili ste iným bohom, preto vás uţ viacej nezachránim. 14 Iďte a kričte k bohom, ktorých ste si vyvolili: nech vám tí pomôţu v čas vašej úzkosti. 15 A synovia Izraelovi povedali Hospodinovi: Zhrešili sme. Ty nám učiň, čokoľvek sa ti ľúbi, len nás, prosíme, vytrhni tohoto dňa. 16 A odstránili cudzích bohov zo svojho stredu a slúţili Hospodinovi. A nemohla to zvládať jeho duša, aby sa nezľutovala v trápení Izraelovom. 17 A synovia Ammonovi sa svolali a poloţili sa táborom v Gileáde. A shromaţdili sa aj synovia Izraelovi a poloţili sa táborom v Micpe. 18 A ľud povedal, knieţatá kraja Gileáda, druh druhovi: Kto je ten muţ, ktorý započne bojovať proti synom Ammonovým? Bude hlavou všetkým obyvateľom Gileáda.

Sudcovia 11

1 A Jefta Gileádsky bol udatný muţ a bol synom ţeny smilnice, a Gileád splodil Jeftu. 2 Ale aj ţena Gileádova porodila Gileádovi synov. A keď dorástli synovia ţenini, zahnali Jeftu a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si ty syn inej ţeny. 3 Preto utiekol Jefta pred svojimi bratmi a býval v zemi Tóbe. A posberali sa k Jeftovi zaháľčiví muţovia a vychádzavali s ním. 4 A stalo sa po čase, ţe synovia Ammonovi bojovali s Izraelom. 5 A stalo sa, keď bojovali synovia Ammonovi s Izraelom, ţe prišli starší kraja Gileáda, aby doviedli Jeftu zo zeme Tóba. 6 A riekli Jeftovi: Poď a budeš nám knieţaťom, a budeme bojovať proti synom Ammonovým.

7 A Jefta povedal starším Gileáda: Či nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a zahnali ste ma z domu môjho otca? A tedy prečo ste prišli ku mne teraz, keď vám je úzko? 8 Na to riekli starší Gileáda Jeftovi: Práve preto sme sa teraz vrátili k tebe, pojdeš s nami a budeš bojovať proti synom Ammonovým a budeš nám hlavou, všetkým obyvateľom Gileáda. 9 Vtedy povedal Jefta starším Gileáda: Jestli ma vrátite, aby som bojoval proti synom Ammonovým, a Hospodin ich vydá predo mnou, či vám ja budem hlavou? 10 A starší Gileáda riekli Jeftovi: Hospodin bude svedkom medzi nami, jestli by sme neučinili tak, podľa tvojho slova. 11 Vtedy išiel Jefta so staršími Gileáda, a ľud ho učinil hlavou nad sebou a knieţaťom. A Jefta hovoril všetky svoje slová pred Hospodinom v Micpe. 12 Potom poslal Jefta poslov ku kráľovi synov Ammonových s odkazom: Čo ja mám s tebou, ţe si prišiel ku mne, aby si bojoval proti mojej zemi? 13 A kráľ synov Ammonových povedal poslom Jeftovým: Lebo Izrael vzal moju zem, keď išiel hore z Egypta, od Arnona aţ po Jabok a aţ po Jordán, preto teraz vráť mi tie kraje v pokoji. 14 A Jefta poslal znova poslov ku kráľovi synov Ammonových 15 a riekol mu: Takto hovorí Jefta: Izrael nevzal zeme Moábovej ani zeme synov Ammonových. 16 Ale keď išli hore z Egypta, išiel Izrael púšťou aţ k Rudému moru a prišiel do Kádeša. 17 Odtiaľ poslal Izrael poslov ku kráľovi Edoma a povedal mu: Dovoľ mi, prosím, ţeby som prešiel cez tvoju zem: Ale kráľ Edoma nechcel počuť. A poslal i ku kráľovi Moábovmu. Ale nechcel ani ten. A tak zostal Izrael v Kádeši. 18 Potom išiel púšťou. A keď obišiel zem Edomovu i zem Moábovu, prišiel od východu slnca k zemi Moábovej a táborili za Arnonom a nevošli na územie Moábovo, lebo Arnon bol hranicou Moábovou. 19 A Izrael poslal poslov k Síchonovi, kráľovi, Amoreja, ku kráľovi Chešbona, a Izrael mu riekol: Nech prejdeme, prosím, cez tvoju zem aţ na svoje miesto! 20 Leţ Síchon neveril Izraelovi, aby bol dovolil prejsť cez svoje územie. Ale Síchon shromaţdil všetok svoj ľud, a poloţili sa táborom v Johse, a bojoval s Izraelom. 21 Avšak Hospodin, Bôh Izraelov, dal Síchona i všetok jeho ľud do ruky Izraelovej, a porazili ich, a Izrael zaujal celú zem Amoreja do dedičstva, obyvateľa tej zeme. 22 A tak zaujali celé územie Amoreja od Arnona aţ po Jabok do dedičstva a od púšte aţ po Jordán. 23 Nuţ tak teraz Hospodin, Bôh Izraelov, vyhnal Amoreja zpred tvári svojho ľudu Izraela, a ty tedy chceš zaujať jeho zem do dedičstva? 24 Či azda nie je tak, ţe národ, ktorý ti dá vyhnať Kámoš, tvoj boh, toho zem zaujmeš do dedičstva, a ktorýkoľvek národ vyţenie Hospodin, náš Bôh, zpred našej tvári, toho zem zaujmeme my do dedičstva? 25 A teraz čoţe? Či si ty ozaj lepší ako bol Balák, syn Cipporov, kráľ Moába? Či sa azda pravotil s Izraelom? A či snáď bojoval kedy proti nim, proti Izraelovi? 26 Kým doteraz býval Izrael v Chešbone a v jeho mestečkách, v Aroere a v jeho mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú popri Arnone, toto uţ tristo rokov, nuţ prečoţe ste ich nevytrhli v tom čase? 27 Ani ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zlé chcúc bojovať proti mne. Nech súdi Hospodin sudca dnes medzi synmi Izraelovými a medzi synmi Ammonovými! 28 Ale nepočul kráľ synov Ammonových na slová Jeftu, ktoré poslal k nemu. 29 Vtedy sostúpil Duch Hospodinov na Jeftu, a prešiel Gileádom a Manassesom a prešiel cez Micpu v Gileáde a z Micpy v Gileáde prešiel k synom Ammonovým. 30 A Jefta sľúbil Hospodinovi sľub a povedal: Ak istotne dáš synov Ammonových do mojej ruky, 31 vtedy bude, ţe to, čo vyjde zo dverí môjho domu oproti mne, keď sa navrátim v pokoji od synov Ammonových, bude Hospodinovo, a budem to obetovať zápalnou obeťou. 32 A tak prešiel Jefta k synom Ammonovým, aby bojoval proti nim, a Hospodin ich dal do jeho ruky.

33 A zbil ich od Aroera aţ potiaľ, ako ideš do Minníta, dvadsať miest, a aţ po Ábel-vinice poráţkou, veľmi velikou, a tak boli zohnutí synovia Ammonovi pred synmi Izraelovými. 34 A keď prišiel Jefta do Micpy vracajúc sa do svojho domu, hľa, jeho dcéra mu išla von oproti s bubny a kolotancami, a bola len ona jediná; nemal krome nej ani syna ani dcéry. 35 A stalo sa, keď ju uvidel, ţe roztrhnul svoje rúcha a povedal: Ach, moja dcéra, veľmi si ma zohla a si jednou z tých, ktorí mi pôsobia trápenie, a ja, pretoţe som otvoril svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nebudem môcť odvolať. 36 A ona mu riekla: Môj otče, otvoril si svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nuţ učiň mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst, keďţe ti dal Hospodin, aby si sa pomstil na svojich nepriateľoch, na synoch Ammonových. 37 A ešte povedala svojmu otcovi: Dovoľ, nech sa mi učiní táto vec. Nechaj ma dva mesiace, aby som odišla a sišla na vrchy a plakala nad svojím panenstvom, ja i moje priateľky. 38 A riekol: Iď. A poslal ju na dva mesiace. A tedy odišla ona i jej priateľky a plakala nad svojím panenstvom na vrchoch. 39 A stalo sa po dvoch mesiacoch, ţe sa navrátila ku svojmu otcovi, ktorý vykonal pri nej svoj sľub, ktorý sľúbil. A ona nepoznala muţa. A stalo sa to pevnou obyčajou v Izraelovi, 40 ţe z roka na rok chodievajú dcéry Izraelove, aby spievaly dcére Jeftu Gileádskeho štyri dni v roku.

Sudcovia 12

1 Vtedy svolajúc sa krikom shromaţdili sa muţovia Efraimovi a prejdúc na sever povedali Jeftovi: Prečo si prešiel bojovať proti synom Ammonovým a nás si nepovolal, aby sme išli s tebou? Spálime tvoj dom i s tebou ohňom. 2 A Jefta im riekol: Ja som mal veľký spor i môj ľud so synmi Ammonovými a volal som vás, ale ste mi nepomohli vyslobodiť sa z ich ruky. 3 Preto keď som videl, ţe mi nepomôţete, poloţil som svoju dušu do svojej ruky a prešiel som k synom Ammonovým, a Hospodin ich dal do mojej ruky. A tak prečo ste prišli dnes hore ku mne, aby ste bojovali proti mne? 4 Vtedy sobral Jefta všetkých muţov Gileáda a bojoval s Efraimom, a muţovia Gileáda porazili Efraima, lebo vraveli: Ubehlíci Efraimovi ste vy, Gileáďania, medzi Efraimom a medzi Manassesom. 5 A Gileáďania zaujali Efraimovi brody Jordána. A stalo sa, keď povedali ubehlíci Efraimovi: Nech prejdem! riekli mu muţovia Gileáda: Či si ty Efraťan? A keď povedal: Nie som, 6 riekli mu: Noţe povedz: Šibbolet <Šibbolet = klas>! A on povedal: Sibbolet, lebo nevládal tak vysloviť. Vtedy ho pochytili a zabili ho pri brodoch Jordána. A tak padlo toho času z Efraima štyridsaťdva tisíc muţov. 7 A Jefta súdil Izraela šesť rokov. A tak zomrel Jefta Gileádsky a je pochovaný v ktoromsi meste Gileáda. 8 Po ňom súdil Izraela Ibcán z Betlehema. 9 A mal tridsať synov a tridsať dcér, ktoré povydával von z domu, a tridsať dcér doviedol odinakiaľ svojim synom a súdil Izraela sedem rokov. 10 A keď zomrel Ibcán, pochovali ho v Betleheme. 11 A po ňom súdil Izraela Élon Zabulonský a súdil Izraela desať rokov. 12 A keď zomrel Élon Zabulonský, pochovali ho v Ajjalone, v zemi Zabulonovej. 13 A po ňom súdil Izraela Abdón, syn Hillelov, Piratonský. 14 A mal štyridsiatich synov a tridsať vnukov, ktorí jazdili na sedemdesiatich mladých osloch. A súdil Izraela osem rokov. 15 A keď zomrel Abdón, syn Hillelov, Piratonský, pochovali ho v Piratone, v zemi Efraimovej, na Amalechitskom vrchu.

Sudcovia 13

1 A synovia Izraelovi robili zase to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a Hospodin ich vydal do ruky Filištínov štyridsať rokov. 2 A bol istý muţ z Caree, z čeľade Dánovej, ktorému bolo meno Manoach, a ktorého ţena bola neplodná a nerodila. 3 A anjel Hospodinov sa ukázal ţene a riekol jej: Noţe hľa, neplodná si a nerodíš, ale počneš a porodíš syna. 4 Preto sa teraz vystríhaj a nepi vína ani nijakého nápoja opojného ani nejedz ničoho nečistého. 5 Lebo hľa, počneš a porodíš syna, a britva nech nevstúpi na jeho hlavu, lebo chlapča bude nazarejom Boţím od ţivota matky, a on započne zachraňovať Izraela z ruky Filištínov. 6 A keď prišla ţena, povedala svojmu muţovi: Muţ Boţí prišiel ku mne, ktorého vzozrenie bolo jako vzozrenie anjela Boţieho, strašný bol veľmi, preto som sa ho ani nepýtala, odkiaľ je, ani mi neoznámil svojho mena. 7 A riekol mi: Hľa, počneš a porodíš syna a preto teraz nepi vína ani nijakého nápoja opojného a nejedz ničoho nečistého, lebo chlapča bude nazarejom Boţím od ţivota matky aţ do dňa svojej smrti. 8 Vtedy sa modlil Manoach Hospodinovi a prosiac pokorne povedal: Ó, môj Pane, prosím, nech ešte prijde k nám muţ Boţí, ktorého si bol poslal, aby nás naučil, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť. 9 A Bôh vyslyšal hlas Manoachov, a anjel Boţí prišiel zase k ţene, keď sedela na poli, a Manoach, jej muţ, zase nebol s ňou. 10 A ţena ponáhľajúc sa beţala a oznámila svojmu muţovi a povedala mu: Hľa, ukázal sa mi muţ, ktorý to bol prišiel ku mne toho dňa. 11 Vtedy vstal Manoach a išiel za svojou ţenou a keď prišiel k muţovi, povedal mu: Či si to ty ten muţ, ktorý si hovoril tu mojej ţene? A on riekol: Ja som. 12 Na to povedal Manoach: Keď sa teraz splní tvoje slovo, jaký bude spôsob dieťaťa a čo bude jeho práca? 13 A anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Všetkého toho, čo som povedal ţene, nech sa vystríha. 14 Nebude jesť ničoho z toho, čo pošlo z vínneho kmeňa, a vína ani nijakého nápoja opojného nech nepije ani nech nejie ničoho nečistého; všetko, čo som jej prikázal, bude ostríhať. 15 A Manoach povedal anjelovi Hospodinovmu: Dovoľ, prosím, ţe by sme ťa zdrţali, aby sme pripravili kozľa pre teba. 16 Ale anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Aj keby si ma zdrţal, nebudem jesť tvojho chleba, ale ak pripravíš zápalnú obeť, Hospodinovi ju obetuj. Lebo nevedel Manoach, ţe je to anjel Hospodinov. 17 A zase povedal Manoach anjelovi Hospodinovmu: Čo je tvoje meno, aby sme ťa poctili, keď sa splní tvoje slovo? 18 A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno, keď je ono predivné? 19 Vtedy vezmúc Manoach kozľa a obetný dar obilný obetoval to zápalnou obeťou Hospodinovi na skale. A on vykonal divnú vec, kým hľadeli na to Manoach a jeho ţena. 20 Stalo sa totiţ, keď vystupoval plameň s oltára k nebu, ţe vystúpil anjel Hospodinov v plameni oltára hore. A keď to videli Manoach a jeho ţena, padli na svoju tvár na zem. 21 A potom sa uţ viacej neukázal anjel Hospodinov ani Manoachovi ani jeho ţene. Vtedy poznal Manoach, ţe to bol anjel Hospodinov. 22 A Manoach povedal svojej ţene: Istotne zomrieme, lebo sme videli Boha. 23 Ale jeho ţena mu povedala: Keby nás chcel Hospodin usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky zápalnej obeti ani obetného daru obilného ani by nám nebol ukázal všetkých týchto vecí ani by nám teraz nebol ohlásil veci, jako je toto. 24 A ţena porodila syna a nazvala jeho Samson <S. = Syn slnka>. A chlapec rástol, a Hospodin ho ţehnal. 25 A Duch Hospodinov ho začal pobádať v Tábore Dánovom medzi Careou a medzi Eštaolom.

Sudcovia 14

1 A Samson sišiel dolu do Timnaty a videl tam nejakú ţenu z dcér Filištínov. 2 A navrátiac sa hore domov oznámil svojmu otcovi a svojej matke a povedal: Videl som ţenu v Timnate, z dcér Filištínov, a tak teraz mi ju vezmite za ţenu. 3 Na to mu povedali jeho otec i jeho matka: Či nie je medzi dcérami tvojich bratov ani v celom mojom ľude ţeny, ţe si ideš vziať ţenu z Filištínov, z tých neobrezancov? A Samson povedal svojmu otcovi: Tú mi vezmi, lebo tá sa mi ľúbi. 4 Ale jeho otec ani jeho matka nevedeli, ţe je to od Hospodina, a ţe hľadal zámienku od Filištínov. Lebo toho času panovali Filištíni nad Izraelom. 5 Vtedy sišiel Samson i jeho otec i jeho matka dolu do Timnaty a keď prišli aţ k viniciam Timnaty, tu hľa, mladý lev reval oproti nemu. 6 Ale sostúpil na neho Duch Hospodinov, a roztrhnul ho, jako keby niekto roztrhnul kozľa, a nemal ničoho vo svojej ruke. Ale nepovedal svojmu otcovi ani svojej matke, čo urobil. 7 A keď sišiel a hovoril so ţenou, ľúbila sa Samsonovi. 8 A keď sa potom navracoval po niekoľkých dňoch, aby si ju vzal, odbočil z cesty, aby pozrel na mŕtve telo ľva. A hľa, roj včiel bol v mŕtvole ľva i med. 9 A nabral si ho na svoje ruky a išiel pozvoľna a jedol a išiel k svojmu otcovi a k svojej matke a dal im, a jedli, ale im nepovedal, ţe med vybral z mŕtvoly ľva. 10 Vtedy odišiel jeho otec dolu k ţene, a Samson tam pripravil hostinu, lebo tak robievali mládenci. 11 A stalo sa, keď ho uvideli, ţe vzali tridsiatich z priateľov, aby boli s ním. 12 A Samson im povedal: Dovoľte, aby som vám zahádal hádku. Ak mi ju naozaj poviete za sedem dní svadobnej hostiny a uhádnete, dám vám tridsať ľanových košieľ a tridsať slávnostných rúch na premenu. 13 A jestli mi nebudete môcť povedať, dáte vy mne tridsať ľanových košieľ a tridsať slávnostných rúch na premenu. A povedali mu: Zahádaj tedy svoju hádku, nech ju počujeme! 14 A povedal im: Z jediaceho vyšiel pokrm a zo silného vyšla sladkosť. A nemohli povedať hádku tri dni. 15 A stalo sa siedmeho dňa, ţe povedali ţene Samsonovej: Prehovor svojho muţa, aby nám povedal hádku, aby sme nespálili i teba i domu tvojho otca ohňom. Či nato ste nás pozvali, aby ste vzali náš majetok? Či nie je tak? 16 Vtedy plakala ţena Samsonova pred ním a vravela: Ty ma iba nenávidíš a nemiluješ ma. Hádku si zahádal synom môjho ľudu a mne si jej nepovedal. A riekol jej: Hľa, ani len svojmu otcovi ani svojej materi som jej nepovedal a tebe ju mám povedať? 17 A plakala pred ním tých sedem dní, v ktoré mali tú hostinu. A stalo sa na siedmy deň, ţe jej povedal, lebo ho suţovala, a potom oznámila hádku synom svojho ľudu. 18 A tak mu povedali muţovia mesta, siedmeho dňa, prv ako zašlo slnko: Čoţe by bolo sladšie ako med? A čo by bolo mocnejšie ako lev? Na to im povedal: Keby ste neboli orali na mojej jalovičke, neboli by ste uhádli mojej hádky. 19 A sostúpil na neho Duch Hospodinov, a odišiel dolu do Aškalona a pobil z nich tridsiatich muţov a vezmúc ich rúcha, ktoré svliekol s nich, dal slávnostné rúcha na premenu tým, ktorí povedali hádku. A veľmi sa nahneval a odišiel hore do domu svojho otca. 20 A ţena Samsonova dostala sa jeho priateľovi, ktorého si bol zvolil za priateľa.

Sudcovia 15

1 A stalo sa po nejakom čase, vo dňoch pšeničnej ţatvy, ţe Samson navštívil svoju ţenu s kozľaťom a riekol: Vojdem ku svojej ţene do komory. Ale mu nedal jej otec, aby vošiel. 2 A jej otec povedal: Ja som naozaj myslel, ţe ju doista nenávidíš, preto som ju dal tvojmu priateľovi. Ale veď či nie je jej mladšia sestra peknejšia ako ona? Nechţe ti je tá miesto nej. 3 Vtedy im povedal Samson? Tento raz budem bez viny u Filištínov, keď im vykonám zlé.

4 A tak odišiel Samson a nachytal tristo líšek, vzal fakle a obrátiac chvost ku chvostu vloţil po jednej fakli medzi dva chvosty do prostredku. 5 Potom zapálil fakle a pustil líšky do stojaceho zboţia Filištínov a tak zapálil všetko, od snopa aţ po to, čo ešte stálo na koreni, a tak aţ po vinice a olivy. 6 Vtedy vraveli Filištíni: Kto to urobil? A ktorísi povedali: Samson, zať Timňanského, pretoţe vzal jeho ţenu a dal ju jeho priateľovi. Vtedy vyšli Filištíni hore a spálili ju i jej otca ohňom. 7 A Samson im povedal. Ak vy robíte tak, istotne sa pomstím na vás a potom prestanem. 8 A zbil ich, lýtko i s bedrom, veľkou poráţkou. A potom odišiel dolu a býval v rozpukline skaly Étam. 9 Vtedy vyšli Filištíni hore a poloţili sa táborom v Júdovi a rozprestreli sa v Lechi. 10 A muţovia Júdovi im povedali: Prečo ste vyšli hore proti nám? A povedali: Poviazať Samsona sme vyšli, aby sme mu urobili tak, ako on nám urobil. 11 Vtedy sišlo dolu tri tisíce muţov z Júdu a prišli k rozpukline skaly Étam a povedali Samsonovi: Či ty nevieš, ţe nad nami panujú Filištíni, a čo si nám to tedy vykonal? A on im riekol: Ako oni mne vykonali, tak som i ja im vykonal. 12 A riekli mu: Sišli sme ťa poviazať, aby sme ťa vydali do ruky Filištínov. Na to im povedal Samson: Prisahajte mi, ţe sa vy sami neoboríte na mňa! 13 A oni mu odpovedali a riekli: Nie, len ťa dobre poviaţeme a vydáme ťa do ich ruky, ale zabiť nezabijeme ťa. A tak ho poviazali dvoma novými povrazmi a odviedli ho zo skaly hore k Filištínom. 14 A keď prišiel aţ do Lechi, Filištíni kričali od radosti oproti nemu. Ale prišiel na neho Duch Hospodinov, a povrazy, ktoré boly na jeho ramenách, staly sa jako ľanové niti, ktoré zhoria na ohni, a jeho putá sa rozplynuly s jeho rúk. 15 A našiel osliu čelusť, ešte čerstvú, a vystrúc svoju ruku pochytil ju a pobil ňou tisíc muţov. 16 Vtedy povedal Samson: Čelusťou osla hromadu, dve hromady, čelusťou osla som pobil tisíc muţov. 17 A stalo sa, keď dohovoril, ţe odhodil čelusť zo svojej ruky a nazval to miesto Rámat-lechi <Návršie čelusti>. 18 A súc veľmi smädný volal k Hospodinovi a riekol: Ty si dal rukou svojho sluţobníka toto veľké spasenie, a hľa, teraz zomriem smädom a padnem do ruky tých neobrezancov. 19 Vtedy rozpoltil Bôh priehlbinu, ktorá je v Lechi, a vyšly z nej vody, a napil sa, a navrátil sa jeho duch, a oţil. Preto nazvali jej meno Én-hakkóre <Prameň volajúceho>, ktorý je v Lechi, a tak sa volá aţ do tohoto dňa. 20 A súdil Izraela za času Filištínov dvadsať rokov.

Sudcovia 16

1 Potom odišiel Samson do Gazy a uvidiac tam ţenu smilnicu vošiel k nej. 2 A voľakto povedal Gaţanom: Samson prišiel sem! Vtedy ho obkľúčili a úkladili mu celú noc v bráne mesta. A boli ticho celú noc a vraveli: Čakať, aţ bude svetlo ráno, a zabijeme ho. 3 A Samson leţal aţ do polnoci. Potom o polnoci vstal, pochytil vráta brány mesta s oboma podvojami a vytrhnúc ich aj so závorou vzloţil na svoje plecia a vyniesol ich na temeno vrchu, ktorý leţí naproti Hebronu. 4 A stalo sa potom, ţe si zamiloval ţenu na doline Sórek, ktorej to ţene bolo meno Delila. 5 A prišli k nej hore knieţatá Filištínov a povedali jej: Prehovor ho a zveď, v čom leţí jeho veľká sila, a čím by sme ho mohli premôcť, aby sme ho poviazali a pokorili. A my ti dáme kaţdý tisíc a jednosto šeklov striebra. 6 Vtedy povedala Delila Samsonovi: Povedz mi, prosím, v čom leţí tvoja veľká sila, a čím by ťa bolo moţno poviazať a tak pokoriť? 7 A Samson jej povedal: Keby ma poviazali siedmimi surovými húţvami, ktoré ešte neuschly, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek. 8 A knieţatá Filištínov jej doniesli hore sedem surových húţev, ktoré ešte neboly uschly, a poviazala ho nimi.

9 A úkladník jej sedel v komore. A povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale on roztrhol húţvy, jako sa roztrhne motúz z kúdele, keď zavonia oheň. A nebola poznaná jeho sila. 10 Vtedy povedala Delila Samsonovi: Hľa, oklamal si ma a hovoril si mi lţi. Noţe mi teraz povedz, prosím, čím by si mohol byť poviazaný. 11 Na to jej odpovedal: Keby ma dobre poviazali novými povrazmi, ktorými sa ešte nič nerobilo, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek. 12 A Delila vzala nové povrazy a poviazala ho nimi a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! A úkladník sedel v komore. Ale on ich roztrhol a shodil so svojich ramien ako niti. 13 Tu povedala Delila Samsonovi: Aţ doteraz si ma klamal a hovoril si mi lţi. Povedz mi, čím by si mohol byť poviazaný! A povedal jej: Keby si sotkala sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou. 14 A urobila tak, zarazila klinom a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale keď sa prebudil zo svojho spánku, vytrhol klin tkaniva aj s osnovou. 15 Na to mu povedala: Jako môţeš povedať: Milujem ťa, keď nie je so mnou tvoje srdce? Toto uţ trikrát si ma oklamal a nepovedal si mi, v čom leţí tvoja veľká sila. 16 A stalo sa, keď ho len deň ako deň suţovala svojimi slovami a naliehala na neho, ţe to uţ nemohla zniesť jeho duša, znavená aţ na smrť. 17 vtedy jej vyjavil celé svoje srdce a povedal jej; Britva nikdy nevyšla na moju hlavu, lebo som nazarej Boţí od ţivota svojej matky. Keby ma oholili, odišla by odo mňa moja sila, a nemal by som vlády, ale by som bol ako kaţdý iný človek. 18 A Delila vidiac, ţe jej vyjavil celé svoje srdce, poslala a zavolala knieţatá Filištínov a odkázala: Poďte uţ teraz hore, lebo mi vyjavil celé svoje srdce. A tak prišli k nej hore knieţatá Filištínov a doniesli striebro vo svojej ruke. 19 A keď ho uspala na svojich kolenách, zavolala človeka a sholila sedem vrkočov jeho hlavy a začala ho pokorovať. A tak odišla jeho sila od neho. 20 A povedala: Filištíni na teba, Samsone! A keď sa prebudil zo svojho spánku, povedal si: Vyjdem von ako po kaţdé a otrasiem sa. Ale on nevedel, ţe Hospodin odišiel od neho. 21 Vtedy ho pochytili Filištíni a vyklali mu oči a odviedli ho dolu do Gazy, poviazali ho dvoma medenými reťazami, a mlel v dome väzňov. 22 Ale vlas jeho hlavy započal zase rásť po jeho oholení. 23 A knieţatá Filištínov sa shromaţdili, aby obetovali veľkú bitnú obeť Dágonovi, svojmu bohu, a aby sa veselili, lebo povedali: Náš boh dal Samsona, nášho nepriateľa, do našej ruky. 24 A keď ho videl ľud, chválil svojeho boha, lebo vravel: Náš boh dal nášho nepriateľa do našej ruky a toho, ktorý pustošil našu zem a pobil mnohých z našich ľudí. 25 A stalo sa, keď sa uţ bolo rozveselilo ich srdce, ţe povedali: Zavolajte Samsona, aby nás zabával. A tak zavolali Samsona z domu väzňov, a robil ţarty pred nimi. A postavili ho medzi stĺpy. 26 A Samson povedal mládencovi, ktorý ho drţal za ruku a vodil: Nechaj ma a daj mi ohmatať stĺpy, na ktorých stojí dom, aby som sa oprel o ne. 27 A dom bol plný muţov i ţien, a boly ta sídené všetky knieţatá Filištínov, a na streche bolo asi tri tisíce muţov a ţien, ktorí sa dívali, keď zabával Samson. 28 A Samson volal k Hospodinovi a povedal: Pane, Hospodine, rozpomeň sa, prosím, na mňa a posilni ma, prosím, uţ len tento raz, ó, Boţe, aby som sa raz pomstil na Filištínoch za obe svoje oči! 29 Vtedy objal Samson oba prostredné stĺpy, na ktorých stál dom a na ktorých spočíval, jeden svojou pravou rukou a druhý svojou ľavou rukou. 30 A Samson povedal: Nech tedy zomrie moja duša s Filištínmi! A nahol sa mocne, a dom padol na knieţatá a na všetok ľud, ktorý bol v ňom, takţe bolo mŕtvych, ktorých pobil, keď zomieral, viacej, neţ bolo tých, ktorých pobil vo svojom ţivote.

31 Potom sišli jeho bratia i celý dom jeho otca a vezmúc ho odniesli hore a pochovali ho medzi Careou a medzi Eštaolom, v hrobe Manoacha, jeho otca. A on súdil Izraela dvadsať rokov.

Sudcovia 17

1 A bol istý muţ s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Mícha. 2 Ten povedal svojej matke: Tých tisíc a sto šeklov striebra, ktoré ti vzali, a pre ktoré si ty kliala a vravela tak, ţe som to i ja počul, hľa, striebro je u mňa; ja som ho vzal: Vtedy povedala jeho matka: Nech je poţehnaný môj syn Hospodinovi! 3 A tak navrátil tisíc a sto šeklov striebra svojej matke. A jeho matka povedala: Zasvätiť zasväcujem to striebro Hospodinovi zo svojej ruky za svojho syna, spraviť rytý a liaty obraz, a tak ho teraz vraciam tebe. 4 A tedy vrátil striebro svojej matke. A jeho matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ho zlatníkovi, ktorý z neho spravil rytý a liaty obraz, a bolo to v dome Míchovom. 5 A tedy muţ Mícha mal dom bohov a spravil efod a domácich bohov a naplnil ruku jedného zo svojich synov, vysvätil ho, a bol mu kňazom. 6 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; kaţdý robil to, čo bolo správne v jeho očiach. 7 A bol nejaký mládenec z Betlehema Júdovho, z čeľade Júdovej; bol to Levita a pohostínil tam. 8 A človek odišiel z toho mesta, z Betlehema Júdovho, aby pohostínil tam, kde by našiel príhodné miesto. A tak prišiel na vrch Efraimov aţ po dom Míchov idúc svojou cestou. 9 A Mícha mu povedal: Odkiaľ ideš? A on mu odpovedal: Som Levita z Betlehema Júdovho a idem pohostíniť tam, kde najdem príhodné miesto. 10 Na to mu povedal Mícha: Bývaj u mňa a buď mi za otca a za kňaza, a ja ti dám desať šeklov striebra na rok ako i potrebný odev a tvoju stravu. A Levita išiel. 11 Tak svolil Levita bývať s muţom, a mládenec mu bol ako jeden z jeho synov. 12 A Mícha naplnil ruku Levitu, a mládenec mu bol za kňaza a bol v dome Míchovom. 13 A Mícha povedal: Teraz viem, ţe mi Hospodin učiní dobre, pretoţe mám tohoto Levitu za kňaza.

Sudcovia 18

1 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi, a v tých dňoch si hľadalo pokolenie Dánovo dedičstvo na bývanie, lebo mu aţ do toho dňa nebolo pripadlo dedičstvo medzi pokoleniami Izraelovými. 2 Preto vyslali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich muţov zo svojich končín, silných muţov udatných, z Caree a z Eštaola, aby prešpehovali zem a prezkúmali ju, a povedali im: Iďte, prezkúmajte zem! A tak prišli na vrch Efraimov aţ po dom Míchov a prenocovali tam. 3 A keď prišli k domu Míchovmu, hneď poznali hlas mládenca, toho Levitu, a uchýliac sa ta povedali mu: Kto ťa sem doviedol, a čo tu robíš a čo tu máš? 4 A on im povedal, tak vraj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza. 5 A oni mu povedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša cesta, ktorou ideme? 6 A kňaz im povedal: Iďte v pokoji; pred Hospodinom je vaša cesta, ktorou idete. 7 A tak odišli piati muţovia a prišli do mesta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, ţe býva v bezpečnosti, jako je obyčaj u Sidoncov, pokojne a bezpečne, a nebolo nikoho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zaujal panstvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidoncov a nemali ničoho s niktorým človekom. 8 Keď sa potom navrátili ku svojim bratom do Caree a do Eštaola, povedali im ich bratia: No, a čo vy?

9 A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dobrá a pekná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zaujať zem do dedičstva. 10 Keď ta prijdete, prijdete k ľudu, ktorý ţije bezpečne, a zem je priestranná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, miesto, kde nieto nedostatku nijakých dobrých vecí, ktoré len môţu byť na zemi. 11 A tak sa pohlo odtiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Eštaola, šesťsto muţov, vyzbrojených do boja. 12 A odíduc hore poloţili sa táborom v Kirjat-jearíme, v Júdovi. Preto nazvali to miesto Machné-dán a tak sa volá aţ do tohoto dňa, hľa, hen za Kirjat-jearímom. 13 Odtiaľ prešli na vrch Efraimov a prišli aţ po dom Míchov. 14 A vraveli piati muţovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem Laiša, a povedali svojim bratom: Či viete, ţe je v týchto domoch efod, a ţe sú tu domáci bohovia a rytý a liaty obraz? Preto teraz vedzte, čo máte urobiť! 15 Vtedy zabočili ta a vošli do domu mládenca, toho Levitu, do domu Míchovho a pozdravili ho. 16 A šesťsto muţov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, muţovia to, ktorí boli zo synov Dánových. 17 A piati muţovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem, vyšli hore a vojdúc ta vzali rytý obraz aj efod ako aj domácich bohov i liaty obraz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťsto muţov, vyzbrojených do boja. 18 A tamtí vošli tedy do domu Míchovho a vzali rytý obraz, efod i domácich bohov i liaty obraz. A kňaz im povedal: Čo to robíte? 19 A oni povedali: Mlč! Poloţ svoju ruku na svoje ústa a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jedného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Izraelovi? 20 Tu sa zaradovalo srdce kňazovo, a vezmúc efod a domácich bohov i rytý obraz vošiel medzi ľud. 21 A obrátiac sa odišli. A pustili deti i dobytok i to, čo mali cenného, pred sebou. 22 A keď sa uţ boli vzdialili od domu Míchovho, vtedy muţovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v susedstve domu Míchovho, shromaţdili sa krikom a stíhali synov Dánových tesne v zápätí. 23 A volali na synov Dánových, ktorí však obrátili svoju tvár a povedali Míchovi: Čo chceš, ţe si prišiel s toľkými ľuďmi? 24 A povedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo uţ budem mať? Nuţ čoţe je to, ţe mi hovoríte: Čo chceš?! 25 Ale synovia Dánovi mu povedali: Nech nepočujeme u seba tvojho hlasu, aby sa neoborili na vás muţovia roztrpčenej duše, a odpratal by si svoju dušu i dušu svojho domu. 26 Tak išli synovia Dánovi svojou cestou. A keď videl Mícha, ţe sú silnejší ako on, obrátil sa a navrátil sa do svojho domu. 27 A oni vezmúc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Laiš, na ľud ţijúci v pokoji a v ubezpečnosti, a pobili ich ostrím meča a mesto spálili ohňom. 28 A nebolo nikoho, kto by ich bol vytrhol, pretoţe bolo mesto ďaleko od Sidona, a nemali ničoho spoločného s niktorým človekom, a leţalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mesto a bývalo v ňom. 29 A nazvali meno toho mesta Dán po mene Dána, svojho praotca, ktorý sa narodil Izraelovi. Ale mesto sa predtým menovalo Laiš. 30 A synovia Dánovi si postavili ten rytý obraz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manassesovho, on i jeho synovia boli kňazmi pokoleniu Dánovmu aţ do dňa zajatia obyvateľov zeme. 31 A tedy si vystavili rytý obraz Míchov, ktorý spravil, a stál po všetky dni, kým bol dom Boţí v Síle.

Sudcovia 19

1 A taktieţ sa stalo v tých dňoch, keď nebolo kráľa v Izraelovi, ţe bol istý muţ, Levita, pohostínom kdesi vzade vrchu Efraimovho, ktorý si vzal ţenu ţeninu z Betlehema Júdovho.

2 Ale jeho ţenina smilnila dopúšťajúc sa nevernosti proti nemu a odišla od neho do domu svojho otca do Betlehema Júdovho a bola tam nejaký čas, štyri mesiace. 3 Potom sa zobral jej muţ a išiel za ňou, aby jej hovoril k srdcu nato, aby ju doviedol zpät, a mal so sebou svojho mládenca a dvoch oslov. A doviedla ho do domu svojho otca. A keď ho uvidel otec dievčiny, zaradoval sa a išiel mu vústrety. 4 A jeho svokor, otec dievčiny, ho zdrţal u seba, takţe zostal u neho tri dni, a jedli a pili a nocovali tam. 5 Ale štvrtého dňa bolo, ţe vstali skoro ráno, a človek sa zobral, ţe pojde. Avšak otec dievčiny povedal svojmu zaťovi: Posilni svoje srdce kúskom chleba, a potom pojdete. 6 A tak sadli a jedli spolu obidvaja a pili. A otec dievčiny povedal človekovi: Noţe zostaň ešte a prenocuj tu, a nech sa poveselí tvoje srdce. 7 A keď vstal človek, ţe odíde, nasilu ho zdrţal jeho svokor. A tak sa vrátil a zase prenocoval tam. 8 Potom vstal skoro ráno, piateho dňa, ţe teda pojde. Ale zase len povedal otec dievčiny: Noţe posilni, prosím, svoje srdce! A otáľali, aţ sa nachýlil deň. A jedli obidvaja. 9 Keď potom vstal človek, ţe pojde, on i jeho ţenina i jeho mládenec, jeho svokor, otec dievčiny, mu povedal: Noţe hľa, deň sa uţ nachýlil k večeru. Prenocujte, prosím. Hľa, deň sa kladie, prenocuj tu, a nech sa poveselí tvoje srdce. Zajtra vstanete skoro ráno a vydáte sa na svoju cestu, a tak pojdeš do svojho stánu. 10 Ale človek uţ nechcel prenocovať, ale vstal a odišiel a prišiel aţ proti Jebuzovi, to jest proti Jeruzalemu, a s ním dvaja osedlaní osli i jeho ţenina s ním. 11 A keďţe boli u Jebuzeja, a deň sa uţ bol veľmi nachýlil, povedal mládenec svojmu pánovi: Prosím, poď, zabočme do tohoto mesta Jebuzejovho a prenocujme v ňom. 12 Ale jeho pán mu povedal: Nezabočíme ta do mesta cudzinca, ktorý nie je zo synov Izraelových, ale pojdeme aţ do Gibee. 13 A povedal svojmu mládencovi: Poď, aby sme sa priblíţili niektorému z tých miest a prenocujeme v Gibei alebo v Ráme. 14 A tak prešli a išli, a slnce im zašlo pri Gibei, ktorá patrí Benjaminovi. 15 Uchýlili sa tedy ta, aby vojdúc prenocovali v Gibei. A keď vošiel, zostal na ulici mesta, a nebolo nikoho, kto by ich bol pojal a prijal do domu, aby prenocovali. 16 A hľa, nejaký starý človek išiel zo svojej práce s poľa, večer. A človek bol tieţ z vrchu Efraimovho a pohostínil v Gibei, ale muţovia toho miesta boli synovia Benjaminovi. 17 A pozdvihnúc svoje oči videl človeka, toho pocestného, na ulici mesta. A starý človek povedal: Kam ideš a odkiaľ si prišiel? 18 A povedal mu: Ideme z Betlehema Júdovho aţ hen celkom za vrch Efraimov; ja som ztadiaľ a bol som zašiel aţ do Betlehema Júdovho a chodievam do domu Boţieho, ale nie je nikoho, kto by ma bol pojal a prijal do domu. 19 A jesto predsa aj slama aj obrok pre našich oslov, a mám aj chlieb aj víno pre seba i pre tvoju dievku i pre mládenca, ktorý je s tvojimi sluţobníkmi; nemáme nedostatku ničoho. 20 Na to povedal starý človek: Pokoj ti o to! Čohokoľvek by sa ti nedostávalo, to len ponechaj na mňa. Len nenocuj na ulici. 21 A dovedúc ho do svojho domu dal oslom obrok, a oni, keď umyli svoje nohy, jedli a pili. 22 Ale keď sa uţ boli rozveselili, tu hľa, muţovia mesta, muţovia, synovia beliála, obkľúčili dom a tĺkli na dvere a vraveli starému človekovi, pánovi domu: Vyveď človeka, ktorý vošiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. 23 A človek, pán domu, vyjdúc k nim povedal im: Nie, moji bratia, nerobte, prosím, zlého, keďţe tento človek vošiel do môjho domu; nevykonajte toho bláznovstva. 24 Hľa, je tu moja dcéra, panna, a jeho ţenina, dovoľte, prosím, aby som vám tie vyviedol, a poníţte ich a urobte im, čo sa vám ľúbi, ale tomuto človekovi nerobte ničoho, nevykonajte toho bláznovstva! 25 Ale muţovia ho nechceli poslúchnuť. Vtedy pochytil človek svoju ţeninu a vyviedol ju k nim von. A poznali ju a prevádzali pri nej svoju vôľu celú noc aţ do rána a pustili ju, aţ keď uţ svitalo.

26 A ţena prišla nad ránom a padla a zostala leţať pri dveriach domu človeka, kde bol jej pán, aţ bolo svetlo. 27 Keď potom vstal jej pán, ráno, a otvoril dvere na dome a vyšiel, aby išiel svojou cestou, tu hľa, ţena, jeho ţenina, leţala padlá pri dveriach domu a ruky mala na prahu. 28 A vravel jej: Vstaň, a poďme! Ale neodpovedala. Vtedy ju vzal na osla a človek sa zobral a išiel ku svojmu miestu. 29 A keď prišiel do svojho domu, vzal nôţ a pochytiac svoju ţeninu porezal ju na kusy podľa jej kostí na dvanásť kusov, a rozposlal ju po celom území Izraelovom. 30 A bolo, ţe kaţdý, kto to videl, hovoril: Nikdy sa nič také nestalo, ani nebolo nikdy nič také vidieť od toho dňa, ako vyšli synovia Izraelovi hore z Egyptskej zeme aţ do tohoto dňa. Zamyslite sa nad tým! Poraďte a hovorte!

Sudcovia 20

1 Vtedy vyšli všetci synovia Izraelovi, a shromaţdila sa celá obec ako jeden muţ od Dána aţ po Béršebu i zem Gileáda k Hospodinovi do Micpy. 2 A postavili sa predáci všetkého ľudu, všetkých pokolení Izraelových, v shromaţdení ľudu Boţieho, ktorého bolo štyristo tisíc peších muţov, súcich tasiť mečom. 3 A synovia Benjaminovi počuli, ţe vyšli synovia Izraelovi hore do Micpy. A synovia Izraelovi riekli: Hovorte, jako sa stalo to hanebné zlo? 4 Na to odpovedal človek, Levita, muţ tej zavraţdenej ţeny, a riekol: Do Gibee, ktorá patrí Benjaminovi, som prišiel ja i moja ţenina prenocovať. 5 A povstanúc na mňa muţovia Gibee obkľúčili ma v dome vnoci; mňa zamýšľali zabiť a moju ţeninu poníţili a ztýrali tak, ţe zomrela. 6 Preto som vzal svoju ţeninu, porezal som ju na kusy a rozposlal som ju po všetkých poliach dedičstva Izraelovho, pretoţe vykonali hanebnosť a bláznovstvo v Izraelovi. 7 Hľa, vy všetci ste synovia Izraelovi, vyslovte sa o tom a dajte tu radu. 8 Tu povstal všetok ľud ako jeden muţ a riekli: Nikto z nás nepojde do svojho stánu ani sa nikto z nás neuchýli do svojho domu. 9 Ale teraz toto je to, čo urobíme Gibei: losom proti nej. 10 Vezmeme desiatich muţov zo sta zo všetkých pokolení Izraelových a sto z tisíca a tisíc z desať tisícov, aby vzali potravy pre ľudí, ktorí majú vykonať, keď prijdú do Gibee Benjaminovej, podľa všetkého toho bláznovstva, ktoré spáchali v Izraelovi. 11 A tak sa shromaţdilo všetko muţstvo Izraelovo proti tomu mestu svorne jako jeden muţ. 12 A pokolenia Izraelove vyslaly muţov do všetkých pokolení Benjaminových s odkazom: Aký je to zlý skutok, ktorý sa stal medzi vami? 13 Preto teraz vydajte muţov, synov beliála, ktorí sú v Gibei, aby sme ich zabili a odpraceme zlé z Izraela. Ale synovia Benjaminovi nechceli počuť hlas svojich bratov, synov Izraelových, 14 leţ synovia Benjaminovi sa shromaţdili z miest do Gibee, aby vyšli do boja proti synom Izraelovým. 15 A toho dňa bolo načítaných synov Benjaminových, ktorí boli z ich miest, dvadsaťšesť tisíc muţov, spôsobných tasiť mečom, krome obyvateľov mesta Gibee, ktorých bolo načítaných sedemsto vybraných muţov. 16 Zo všetkého toho ľudu bolo sedemsto vybraných muţov, neschopných pouţívať svoju pravú ruku. Ale tí všetci hádzali kamene z praku navlas a nechybili. 17 A muţov Izraelových bolo načítaných krome z Benjamina: štyristo tisíc muţov, súcich tasiť mečom; to všetko boli bojovní muţovia. 18 A vstanúc odišli hore do Bét-ela a pýtali sa Boha a povedali synovia Izraelovi: Kto nám pojde najprv hore do boja so synmi Benjaminovými? A Hospodin riekol: Júda pojde najprv.

19 Vtedy vstali synovia Izraelovi ráno a poloţili sa táborom proti Gibei. 20 A tak vyšli muţovia Izraelovi do boja proti Benjaminovi. A muţovia Izraelovi zriadili sa do boja s nimi pri Gibei. 21 Ale synovia Benjaminovi vyjdúc z Gibee porazili toho dňa z Izraela dvadsaťdva tisíc muţov na zem. 22 No, ľud sa vzmuţil, muţovia Izraelovi, a znova sa zriadili do boja na mieste, na ktorom sa boli zriadili prvého dňa. 23 Ale prv odišli synovia Izraelovi hore a plakali pred Hospodinom aţ do večera a pýtali sa Hospodina a povedali: Či sa máme ešte priblíţiť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi? A Hospodin riekol: Iďte hore proti nemu. 24 A tedy sa priblíţili synovia Izraelovi proti synom Benjaminovým aj druhého dňa. 25 Ale synovia Benjaminovi vyjdúc oproti nim z Gibee druhého dňa zase porazili zo synov Izraelových osemnásť tisíc muţov na zem. To všetko boli muţovia spôsobní tasiť mečom. 26 Vtedy odišli všetci synovia Izraelovi i všetok ľud a prišli do Bét-ela a plačúc sedeli tam pred Hospodinom a postili sa toho dňa aţ do večera a obetovali zápalné obeti a pokojné obeti pred Hospodinom. 27 A synovia Izraelovi sa pýtali Hospodina (a bola tam truhla smluvy Boţej v tie dni, 28 a Pinchas, syn Eleazára, syna Áronovho, stál pred ňou v tie dni) a povedali: Či máme ešte vyjsť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi, a či máme nechať? A Hospodin riekol: Iďte hore, lebo zajtra ho dám do vašej ruky. 29 Vtedy rozostavil Izrael úkladníkov proti Gibei dookola. 30 A tedy vyšli synovia Izraelovi hore proti synom Benjaminovým tretieho dňa a zriadili sa proti Gibei jako oba razy predtým. 31 Keď potom vyšli synovia Benjaminovi oproti ľudu, boli odtrhnutí od mesta a začali biť z ľudu a zabíjať ako oba razy, na hradských, z ktorých jedna ide hore do Bét-ela a druhá do Gibee, na poli, a zabili okolo tridsiatich muţov z Izraela. 32 A synovia Benjaminovi povedali: Porazení sú pred nami jako prv. Ale synovia Izraelovi boli povedali: Utekajme a odtrhnime ich od mesta ku hradským. 33 Tu vstali všetci muţovia Izraelovi zo svojho miesta a zriadili sa v Bál-támare. A úklad Izraelov sa vyrútil zo svojho stanoviska, s poľany Gibee. 34 A prišlo pred Gibeu desať tisíc vybraných muţov z celého Izraela. A boj bol zúrivý a ťaţký. Ale oni nevedeli, ţe ide na nich zlé. 35 A Hospodin porazil Benjamina pred Izraelom, a synovia Izraelovi zbili toho dňa z Benjamina dvadsaťpäť tisíc a sto muţov. To všetko boli muţovia súci tasiť mečom. 36 Vtedy videli synovia Benjaminovi, ţe sú porazení. A muţovia Izraelovi dali Benjaminovi miesto, lebo sa nadejali na úklad, ktorý boli poloţili proti Gibei. 37 A tí, ktorí úkladili, poponáhľali sa a vrhli sa na Gibeu, a úklad tiahol mestom a pobil celé mesto ostrím meča. 38 A muţovia Izraelovi mali dohovorené znamenie s úkladom, totiţ aby spôsobili to, ţe by vystupovalo veľké mnoţstvo dymu z mesta. 39 A tedy muţovia Izraelovi sa obrátili v boji, a Benjamin bol začal biť a zabil okolo tridsiatich muţov z muţov Izraelových, lebo vraveli: Je isté ţe je porazený pred nami jako v prvej bitke. 40 Ale z mesta začala vystupovať ťaţká kúrňava, stĺp dymu. A keď sa obzrel Benjamin, videl, ţe hľa, celé mesto vystupovalo v dyme hore do neba. 41 Vtedy sa obrátili muţovia Izraelovi, a muţovia Benjaminovi sa predesili, lebo videli, ţe prišlo na nich zlé. 42 A obrátiac sa utekali pred muţmi Izraelovými na cestu k púšti, ale boj ich stále doháňal, a tí, ktorí boli prišli z miest, poráţali ich medzi sebou. 43 Obkľúčili Benjamina, honili ho, šliapali po ňom aţ do Menúchy, aţ pred Gibeu od východu slnca. 44 A padlo z Benjamina osemnásť tisíc muţov, a boli to všetko silní muţovia. 45 A obrátiac sa utekali na púšť ku skale Rimmon. A po hradských pobili z nich, ako paberky, päť tisíc muţov a stíhali ich ţenúc sa tesne za nimi aţ po Gidom a pobili z nich ešte dva tisíce muţov.

46 A tak bolo všetkých, ktorí padli z Benjamina toho dňa, dvadsaťpäť tisíc muţov, spôsobných tasiť mečom, a to všetko boli silní muţovia. 47 Ale šesťsto muţov sa obrátilo a utieklo na púšť ku skale Rimmon, a bývali v skale Rimmon štyri mesiace. 48 A muţovia Izraelovi sa vrátili k synom Benjaminovým a pobili ich ostrím meča, pobili z mesta všetko od ľudí aţ po hovädá, i všetko, čo sa našlo, i všetky mestá, ktoré sa našly, podpálili.

Sudcovia 21

1 A muţovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ţenu. 2 Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam aţ do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom. 3 A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Boţe Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?! 4 A stalo sa nasledujúceho dňa, ţe ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti. 5 A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaţdenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti. 6 A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela! 7 Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ţeny, keď sme my prisahali na Hospodina, ţe im nedáme zo svojich dcér za ţeny? 8 Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, ţe z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaţdenia. 9 A keď prehliadli ľud, zistilo sa, ţe hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda. 10 Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc muţov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ţeny i deti. 11 A toto je to, čo urobíte: Kaţdého, kto je muţského pohlavia, i kaţdú ţenu, ktorá poznala loţu s muţským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť. 12 A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muţa čo do loţe s muţským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne. 13 A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj. 14 A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ţeny, tie, ktoré zachovali ţivé zo ţien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak. 15 A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretoţe Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových. 16 Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tieţ dostaly ţeny? Lebo sú vyhubené ţeny z Benjamina. 17 A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela. 18 Ale my im nemôţeme dať ţeny zo svojich dcér. Pretoţe boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ţenu Benjaminovi. 19 Nuţ povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od juţnej strany Lebony. 20 Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach. 21 A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si kaţdý svoju ţenu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej.

22 A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali kaţdému z nich jeho ţeny vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili. 23 A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ţeny podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich. 24 A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, kaţdý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli kaţdý do svojho dedičstva. 25 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; kaţdý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.

Rút 1

1 A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, ţe povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muţ z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho ţena a jeho dvaja synovia. 2 A meno toho muţa bolo Elimelech a meno jeho ţeny Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam. 3 A Elimelech, muţ Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia. 4 A vzali si za ţeny Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov. 5 A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala ţena sama po oboch svojich deťoch a po svojom muţovi. 6 Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretoţe počula tam v moábskom kraji, ţe Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba. 7 Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išly svojou cestou, aby sa navrátily do zeme Júdovej. 8 A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa kaţdá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinily so zomrelými i so mnou. 9 Hospodin nech vám dá, aby ste našly odpočinok kaţdá v dome svojho muţa! A bozkala ich. Na to pozdvihly svoj hlas a plakaly. 10 A povedaly jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu. 11 Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išly so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi muţmi? 12 Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som uţ pristará na vydaj. A keby som aj povedala, ţe mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov, 13 či by ste na to čakaly, aţ by dorástli? Či preto by ste sa zdŕţaly, aby ste sa nevydaly? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretoţe ruka Hospodinova vyšla proti mne. 14 Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakaly. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej drţala. 15 A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou! 16 Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. 17 Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, ţe iba smrť ma odlúči od teba. 18 A keď videla, ţe pevne stojí na tom, ţe pojde s ňou, prestala jej hovoriť a odhovárať ju. 19 A tak išly obe spolu, aţ prišly do Betlehema. A stalo sa, keď prišly do Betlehema, ţe sa vzrušilo celé mesto pre ne, a vravely: Či je to tá Naoma? 20 A ona im riekla: Nevolajte ma Naoma <Spanilá>, ale ma volajte Mara, lebo ma veľkou horkosťou naplnil Všemohúci. 21 Ja som odišla plná, a Hospodin ma navrátil prázdnu. Prečo by ste ma volaly Naoma, keď Hospodin svedčí proti mne, a Všemohúci mi učinil zlé?

22 A tak sa navrátila Naoma a Ruť, Moábänka, jej nevesta, s ňou, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. A prišly do Betlehema, keď začínali ţať jačmene.

Rút 2

1 A Naoma, mala známeho svojho muţa, mocného muţa bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Boaz. 2 A Ruť Moábska riekla Naome: Dovoľ, prosím, ţeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach najdem milosť. A ona jej riekla: Iď moja dcéra. 3 Tak išla a prišla a sbierala na poli za ţencami. A prihodilo sa jej, ţe prišla na čiastku poľa, ktoré patrilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej. 4 A hľa, Boaz prišiel z Betlehema a riekol ţencom: Hospodin s vami! A oni mu povedali: Nech ťa poţehná Hospodin! 5 Potom riekol Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad ţencami. Čia je táto dievčina? 6 A sluha, postavený nad ţencami, odpovedal a riekol: Je to moábska dievčina, ktorá prišla zpät s Naomou z moábskeho kraja. 7 Povedala: Dovoľ, prosím, ţeby som sbierala a brala medzi snopami za ţencami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána aţ doteraz, krome ţe toto čosi máličko bola pobudla doma. 8 A Boaz riekol Ruti: Či nepočuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale tu sa drţ s mojimi dievkami. 9 Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú ţať, a pojdeš za nimi. Lebo som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli. A keď budeš smädná, pojdeš k nádobám a napiješ sa vody, ktorej naváţia sluhovia. 10 A ona padnúc na svoju tvár poklonila sa k zemi a riekla mu: Prečo to, ţe som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozemka? 11 A Boaz odpovedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všetko, čo si konala svojej svokre po smrti svojho muţa a ţe si opustila svojho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a odišla si k ľudu, ktorého si predtým neznala. 12 Hospodin nech ti odplatí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hospodina, Boha Izraelovho, ţe si prišla, aby si sa utiekla pod jeho krýdla. 13 Na to riekla ona: Nech najdem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma potešil a hovoril si k srdcu svojej dievky, hoci ja nie som ako niektorá z tvojich dievok. 14 A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prijdi sem a budeš jesť z môjho chleba a budeš máčať svoju skyvu v octe. A tak si sadla vedľa k ţencom, a podal jej praţmy. A jedla a nasýtila sa, aj ešte nechala. 15 A keď vstala, aby sbierala, prikázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neblíţte jej. 16 Ba ešte i naschvál jej púšťajte z hrstí a zanechávajte, aby sbierala, a nedohovárajte jej. 17 A tak sbierala na poli aţ do večera. A keď vymlátila to, čo nasbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa. 18 Potom to vzala a prišla do mesta, a jej svokra videla, čo nasbierala. A vyňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa nasýtila. 19 A jej svokra jej povedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je poţehnaný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svokre, u koho robila, a riekla: Meno muţa, u ktorého som dnes robila, je Boaz. 20 A Naoma riekla svojej neveste: Nech je poţehnaný Hospodinovi, ktorý neupustil od svojho milosrdenstva ani pri ţivých ani pri mŕtvych! A potom jej riekla Naoma: Ten muţ nám je blízky, a je z našich výkupníkov s švagrovským právom. 21 Na to riekla Ruť Moábska: Ba ešte mi aj to povedal, drţ sa vraj mojich sluhov, dokiaľ nedoţnú všetkého môjho ţniva. 22 A Naoma riekla Ruti, svojej neveste: Dobre, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho dievkami, aby sa neoborili na teba na inom poli. 23 A tak sa pridŕţala dievok Boazových sbierajúc klasy, kým len nepoţali jačmeňa a kým nepoţali i pšenice. A bývala so svojou svokrou.

Rút 3

1 Potom jej povedala Naoma, jej svokra: Moja dcéro, či nemám hľadať pre teba odpočinku, aby ti bolo dobre? 2 A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého dievkami si bola? Hľa, veje jačmeň na humne tejto noci. 3 Nuţ umyješ sa a pomaţeš a vezmeš na seba svoje rúcho a sídeš na humno, ale sa nedaj vo znanie muţovi, dokiaľ neprestane jesť a piť. 4 Aţ keď si uţ ľahne, a budeš vedieť o mieste, na ktorom bude leţať, prijdeš a odkryješ miesto pri jeho nohách a ľahneš si, a on ti povie, čo máš robiť. 5 A ona jej povedala: Urobím všetko, čo si mi riekla. 6 A tak sišla na humno a urobila všetko tak, ako jej rozkázala jej svokra. 7 Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si. 8 A stalo sa o polnoci, ţe sa preľakol muţ a prihnul sa, aby videl, a hľa, nejaká ţena leţala pri jeho nohách. 9 A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja dievka. Rozprestri krýdlo svojho plášťa na svoju dievku, lebo si výkupník. 10 Na to riekol: Poţehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zboţnosť ako tam prv, ţe si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými. 11 Preto teraz, moja dcéro, neboj sa, všetko, čokoľvek povieš, urobím ti, lebo všetky brány môjho ľudu vedia o tom, ţe si ty chrabrá ţena šľachetná. 12 A teraz je skutočná pravda, ţe som ja výkupník, ale je aj výkupník bliţší odo mňa. 13 Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako ţe ţije Hospodin. Leţ tu aţ do rána. 14 A tak leţala na mieste pri jeho nohách aţ do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, ţe tá ţena prišla na humno. 15 Potom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drţ ju. A zadrţala ju. A nameral jej šesť mier jačmeňa a vyloţil na ňu. Potom vošiel do mesta. 16 A tak prišla ku svojej svokre, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A porozprávala jej všetko, čo jej učinil ten muţ. 17 A povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Neprijdi s prázdnym ku svojej svokre. 18 A Naoma riekla: Teraz uţ seď, moja dcéro, dokiaľ nezvieš, ako dopadne vec, lebo človek nebude mať pokoja, ale ešte dnes dovedie vec ku koncu.

Rút 4

1 A Boaz odišiel hore do brány a sadol si tam. A hľa, práve išiel tade výkupník, o ktorom hovoril Boaz, a riekol mu: Ty, ten a ten, noţe sa uchýľ sem a sadni si tuto. A uchýlil sa a sadol si. 2 A Boaz vzal desiatich muţov zo starších mesta a povedal: Sadnite tu! A sadli. 3 Potom riekol výkupníkovi: Čiastku poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimelechovi, predala Naoma, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. 4 A ja som povedal, ţe ti to oznámim a poviem: Kúp si pred sediacimi tu a pred staršími môjho ľudu. Ak vykúpiš, vykúp. A jestli nevykúpiš, oznám mi, aby som vedel, lebo krome teba nieto nikoho, kto by vykúpil, a ja idem po tebe. A povedal: Ja vykúpim.

5 A Boaz riekol: Toho dňa, ktorého kúpiš pole z ruky Naomy, kúpiš aj od Ruti Moábskej, ţeny zomrelého, aby si vzbudil meno zomrelému na jeho dedičstve. 6 Vtedy povedal výkupník: Nemôţem vykúpiť pre seba, aby som nezahubil svojho dedičstva. Vykúp si ty moje výkupné, lebo ja by som ho nemohol vykúpiť. 7 A to bol spôsob predtým v Izraelovi pri výkupe alebo pri zámene postaviť pevne kaţdú takú vec, ţe človek vyzul svoju obuv a dal svojmu blíţnemu, a to bolo svedoctvom v Izraelovi. 8 A tak povedal výkupník Boazovi: Kúp si! A vyzul svoju obuv. 9 Vtedy riekol Boaz starším a všetkému ľudu: Vy ste svedkami dnes, ţe som kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi i všetko, čo patrilo Kiljonovi i Machlónovi, z ruky Naomy. 10 I Ruť Moábsku, ţenu Machlónovu, nadobudol som si za ţenu, aby som vzbudil meno zomrelého na jeho dedičstve, a aby nebolo vyhladené meno zomrelého zpomedzi jeho bratov a z brány jeho miesta. Vy ste svedkami dnes. 11 Na to riekol všetok ľud, ktorý bol v bráne, i starší: Svedkami. Hospodin nech dá, aby ţena, ktorá prijde do tvojho domu, bola jako Rácheľ a jako Lea, ktoré dve vzbudovaly dom Izraelov! A počínaj si zmuţile v Efrate a nadobudni slávneho mena v Betleheme. 12 A nech stane sa tvoj dom ako dom Péreca, ktorého porodila Támar Júdovi, zo semena, ktoré ti dá Hospodin od tejto mladice. 13 A tak si vzal Boaz Ruť, a bola jeho ţenou, a vošiel k nej. A Hospodin jej dal tehotenstvo, a porodila syna. 14 Vtedy riekly ţeny Naome: Poţehnaný Hospodin, ktorý nedopustil, aby si dnes nemala výkupníka! A nech je slávne jeho meno v Izraelovi! 15 A bude ti na to, aby občerstvoval tvoju dušu a aby ťa zaopatroval v tvojej starobe, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá ti je lepšia ako sedem synov, ho porodila. 16 A Naoma vezmúc dieťa poloţila ho do svojho lona a bola mu pestúnkou. 17 A súsedy mu daly meno a riekly: Syn sa narodil Naome! A nazvaly jeho meno Obéd <Obéd = Sluha (Hospodinov)>. On je otec Izaiho, otca Dávidovho. 18 A toto sú rody Pérecove: Pérec splodil Checróna, 19 Checrón splodil Ráma, a Rám splodil Amminadába, 20 Amminadáb splodil Nachšóna, a Nachšón splodil Salmu, 21 Salmón splodil Boaza, a Boaz splodil Obéda 22 a Obéd splodil Izaiho, a Izai splodil Dávida.

1 Samuel 1

1 A bol nejaký muţ z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan. 2 Ten mal dve ţeny; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí. 3 Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi. 4 A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, ţe dal Peninne, svojej ţene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely. 5 Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Leţ Hospodin bol zavrel jej ţivot. 6 A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretoţe Hospodin bol zavrel je ţivot. 7 Tak robieval Elkána kaţdého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vţdy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.

8 A Elkána jej muţ, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov? 9 A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho. 10 A ona bola rozţialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi. 11 A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod muţského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho ţivota, a britva nevstúpi na jeho hlavu. 12 A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, ţe Éli pozoroval na jej ústa. 13 Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, ţe je opilá. 14 A Éli jej povedal: Dokedyţe budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína! 15 Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som ţena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom. 16 Nepovaţuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila aţ doteraz. 17 Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho. 18 A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A ţena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná. 19 Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ţenu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu. 20 A stalo sa, keď tomu prišiel čas, ţe Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel <Samuel = Vyslyšaný Boţí>, lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila. 21 A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi kaţdoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub. 22 Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu muţovi: Aţ bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáţe sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať aţ na veky. 23 A Elkána, jej muţ, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, aţ ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala ţena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila. 24 Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé. 25 A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu. 26 A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako ţe ţije tvoja duša, môj pane, ja som tá ţena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi. 27 Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho. 28 Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude ţiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.

1 Samuel 2

1 Vtedy sa modlila Anna a riekla: Moje srdce plesá v Hospodinovi. Môj roh je vyvýšený v Hospodinovi. Moje ústa sa rozšírily nad mojimi nepriateľmi, lebo sa radujem v tvojom spasení. 2 Nie je svätého, jako je Hospodin, lebo nie je nikoho krome teba; a nie je skaly, jako je náš Bôh!

3 Nehovorte viacej vysokomyseľne! Nech nevychádza z vašich úst drzosť! Lebo Hospodin je silný Bôh vševediaci a má skutky odváţené. 4 Čo do lučišťa silných bojovníkov, polámaní sú oni aj ich lučište, a klesajúci sa opásali silou. 5 Predtým sýti, za chlieb sa najímajú do práce, a lační prestali lačnieť, ba aţ i neplodná porodila sedmoro, a tá, ktorá mala mnoho synov, zomdlela. 6 Hospodin usmrcuje i oţivuje; uvodí dolu do ríše smrti i vyvodí z nej. 7 Hospodin ochudobňuje i obohacuje, poniţuje, pravda i povyšuje. 8 Pozdvihuje núdzneho z prachu a z hnoja povyšuje chudobného, aby ho posadil s knieţatami, a stolicu slávy im dáva dedične. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme a poloţil na ne okruh sveta. 9 Ostríha nohy svojich svätých, a bezboţní umĺknu vo tme, lebo nikto nezvládze svojou silou. 10 Tí, ktorí sa prú s Hospodinom, budú zdrtení. Z neba bude hrmieť na nich. Hospodin bude súdiť končiny zeme a dá silu svojmu kráľovi a vyvýši roh svojho pomazaného. 11 Potom odišiel Elkána do Rámy, hore do svojho domu. A chlapec posluhoval Hospodinovi pred tvárou Éliho, kňaza. 12 A synovia Éliho boli synmi beliála, neznali Hospodina. 13 Lebo obyčaj týchto kňazov pri ľude bola taká, ţe keď obetoval ktokoľvek nejakú bitnú obeť, prišiel mládenec kňazov, keď sa varilo mäso, a vidlicu s tromi zubami drţal vo svojej ruke. 14 A vrazil ju do umyváka alebo do kotla alebo do panvy alebo do hrnca, a všetko, čo vytiahla vidlica, vzal ňou kňaz a odniesol. Tak robili celému Izraelovi, všetkým, ktorí prišli do Síla. 15 Ba i prv ako zapálili tuk, prišiel mládenec kňazov a povedal človekovi, ktorý obetoval: Daj mäsa, nech upečiem kňazovi, lebo nevezme od teba vareného mäsa, ale chce surové. 16 A keď mu povedal človek: Uţ hneď zapália tuk, potom si vezmi, jaké si ţiada tvoja duša, odpovedal: Nie, ale teraz dáš, a keď nie, vezmem nasilu. 17 A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou Hospodinovou, lebo ľudia opovrhovali obetným darom Hospodinovým. 18 A Samuel posluhoval pred tvárou Hospodinovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom. 19 A jeho matka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím muţom obetovať ročnú obeť bitnú. 20 A Éli poţehnal Elkánu i jeho ţenu a povedal: Nech ti dá Hospodin semeno z tejto ţeny za toho vyproseného, ktorého vyprosili pre Hospodina. A tak odišli na svoje miesto poţehnaní. 21 Lebo Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Hospodinom. 22 A Éli bol veľmi starý a počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelovi, i to, ţe leţiavali so ţenami, ktoré konaly sluţbu pri dveriach stánu shromaţdenia. 23 A povedal im: Prečo robíte také veci? Lebo čujem o vašich zlých skutkoch od všetkého tohoto ľudu. 24 Nie, moji synovia, lebo nie je to dobrá povesť, ktorú čujem. Vediete ľud Hospodinov k tomu, aby sa dopúšťali prestúpenia. 25 Ak zhreší človek proti človekovi, bude ho súdiť sudca; ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, ktoţe sa modlitbou prihovorí za neho? Ale neposlúchli hlasu svojho otca, lebo Hospodin ich chcel zabiť. 26 A chlapec Samuel rástol čo raz a bol milý jako u Hospodina tak aj u ľudí. 27 A prišiel nejaký muţ Boţí k Élimu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Či nie je tak, ţe som sa zjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, pre dom faraonov? 28 A vyvolil som si ho zpomedzi všetkých pokolení Izraelových sebe za kňaza, aby obetoval zápalné obeti na mojom oltári, aby kadil kadivo, aby nosil efod predo mnou. A dal som domu tvojho otca všetky ohňové obeti synov Izraelových.

29 Prečo tedy šliapete po mojej bitnej obeti i po mojej obilnej obeti, ktoré som prikázal obetovať v tomto príbytku? A viacej ctíš svojich synov ako mňa, aby ste sa tučili prvotinami všetkých obilných obetí od Izraela, môjho ľudu! 30 Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zaiste som bol povedal, ţe tvoj dom i dom tvojho otca budú chodiť predo mnou aţ na veky. Ale teraz hovorí Hospodin: Kdeţe by som to urobil! Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú zneváţení. 31 Hľa, idú dni, ţe odotnem tvoje rameno i rameno tvojho otca, aby nebolo starca v tvojom dome. 32 A budeš vidieť úzkosť príbytku Pánovho vo všetkom, čím dobre činil Izraelovi, a nebude starca v tvojom dome po všetky dni. 33 Ale ti nevytnem aţ do posledného muţa od svojho oltára nato, aby som trápil tvoje oči a bolesťou svieral tvoju dušu, a všetok dorast tvojho domu pomrie v najlepšom muţnom veku. 34 A toto ti bude znamením, čo prijde na tvojich dvoch synov, na Chofniho a Pinchasa; obidvaja zomrú jedného a toho istého dňa. 35 A vzbudím si verného kňaza, ktorý bude činiť tak, ako je to uloţené v mojom srdci a v mojej duši. A vybudujem mu stály dom, a bude chodiť pred mojím pomazaným po všetky dni. 36 A stane sa, ţe kaţdý, kto ešte pozostane v tvojom dome, prijde sa mu pokloniť za drobný peniaz strieborný a za peceň chleba a povie: Prideľ ma, prosím, k niektorému kňazstvu, aby som zjedol kúsok chleba.

1 Samuel 3

1 A mládenček Samuel posluhoval Hospodinovi pred Élim. A slovo Hospodinovo bolo vzácne v tých dňoch, a len málokde mal niekto prorocké videnie. 2 A stalo sa toho času, raz keď leţal Éli na svojom mieste, a jeho oči boly začaly slabnúť, takţe nemohol vidieť, 3 a lampa Boţia nebola ešte vyhasla, a keď leţal Samuel v chráme Hospodinovom, kde bola truhla Boţia, 4 ţe zavolal Hospodin na Samuela, ktorý odpovedal: Tu som. 5 A beţal k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. A on mu povedal: Nevolal som. Idi zpät, ľahni si. A odíduc ľahol si. 6 A Hospodin zase volal na Samuela. A Samuel vstal a išiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. A povedal: Nevolal som, môj synu: len idi zpät a leţ. 7 A Samuel ešte neznal Hospodina, ani mu nebolo dovtedy zjavené slovo Hospodinovo. 8 A Hospodin zase volal na Samuela, po tretie. A on vstal a išiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Vtedy porozumel Éli, ţe Hospodin volá chlapca. 9 Preto povedal Éli Samuelovi: Idi, ľahni si. A keby ešte volal na teba, povieš: Hovor, Hospodine, lebo tvoj sluţobník čuje. A tak odišiel Samuel a ľahol si na svoje miesto. 10 Potom prišiel Hospodin a stál. A zase volal ako po kaţdé predtým: Samuel, Samuel! A Samuel odpovedal: Hovor, lebo tvoj sluţobník čuje! 11 A Hospodin riekol Samuelovi: Hľa, ja učiním v Izraelovi takú vec, ktorá bude znieť v oboch jeho ušiach kaţdému, kto ju počuje. 12 Toho dňa uvediem na Éliho všetko, čo som hovoril o jeho dome, od počiatku aţ po koniec. 13 A dám mu vedieť, ţe ja budem súdiť jeho dom aţ na veky pre neprávosť, o ktorej vedel, ţe jeho synovia uvodia na seba kliatbu, a nezabránil im. 14 Preto som prisahal domu Éliho, ţe nebude pokrytá neprávosť domu Éliho ani bitnou obeťou ani obilnou obeťou aţ na veky. 15 A Samuel leţal aţ do rána a potom otvoril dvere domu Hospodinovho. A Samuel sa bál oznámiť Élimu videnie. 16 Ale Éli zavolal Samuela a povedal: Samuel, môj synu! Ktorý odpovedal: Tu som.

17 A povedal: Aká je to vec, ktorú ti hovoril? Netaj, prosím, predo mnou. Nech ti tak učiní Bôh a tak nech pridá, ak zatajíš predo mnou niečo zo všetkého toho, čo ti hovoril. 18 Vtedy mu oznámil Samuel všetko a nezatajil ničoho pred ním. A Éli povedal: On je Hospodin, nech učiní to, čo je dobré v jeho očiach. 19 A Samuel rástol, a Hospodin bol s ním a nedal padnúť niktorému jeho slovu na zem. 20 A poznal celý Izrael od Dána aţ po Bér-šebu, ţe je Samuel verný a stály za proroka Hospodinovi. 21 A Hospodin sa znova a znova ukazoval v Síle, lebo Hospodin sa zjavil Samuelovi v Síle v slove Hospodinovom.

1 Samuel 4

1 A slovo Samuelovo sa splnilo celému Izraelovi. Lebo Izrael vyšiel proti Filištínom do boja a poloţili sa táborom pri Ébenézere, a Filištíni táborili v Aféku. 2 A Filištíni sa zriadili do boja proti Izraelovi, a keď sa rozvinul boj, porazený bol Izrael pred Filištínmi, a pobili na bojišti, na poli, okolo štyroch tisícov muţov. 3 Keď potom prišiel ľud do tábora, povedali starší Izraelovi: Prečo nás dnes porazil Hospodin pred Filištínmi? Vezmime k sebe zo Síla truhlu smluvy Hospodinovej. Keď prijde do nášho stredu, zachráni nás a vyslobodí z ruky našich nepriateľov. 4 A tak poslal ľud do Síla, a doniesli odtiaľ truhlu smluvy Hospodina Zástupov, tróniaceho na cherubínoch, a boli tam obaja synovia Éliho s truhlou smluvy Boţej, Chofni a Pinchas. 5 A stalo sa, keď prišla truhla smluvy Hospodinovej do tábora, ţe skríkol od radosti celý Izrael veľkým krikom, takţe dunela zem. 6 A keď počuli Filištíni hlas radostného kriku, povedali: Čo je to jaký zvuk toho veľkého radostného kriku v tábore Hebrejov? A dozvedeli sa, ţe truhla Hospodinova prišla do tábora. 7 Preto sa báli Filištíni, lebo vraveli: Bôh prišiel do tábora! A povedali: Beda nám! Lebo také niečo sa ešte nikdy nestalo doteraz! 8 Beda nám! Kto nás vytrhne z ruky tých slávnych bohov?! To sú tí bohovia, ktorí bili Egypťanov všelijakými ranami na púšti. 9 Posilnite sa a buďte muţmi, Filištíni! Aby ste neslúţili Hebrejom, ako oni vám slúţili! Ale buďte muţmi a bojujte! 10 Aj bojovali Filištíni, a Izrael bol porazený, a utekali kaţdý do svojho stánu. A poráţka bola veľmi veliká, a padlo z Izraela tridsať tisíc muţov peších. 11 A truhla Boţia bola vzatá, a obidvaja synovia Éliho zomreli, Chofni a Pinchas. 12 Potom beţal nejaký muţ z pokolenia Benjaminovho s bojišťa a prišiel do Síla toho dňa a mal svoje rúcho roztrhnuté a svoju hlavu posypanú zemou. 13 A keď prišiel, hľa, Éli sedel na stolici pri ceste a vyzeral, lebo jeho srdce sa triaslo o truhlu Boţiu, a človek prišiel, aby oznámil v meste, čo sa stalo. A kričalo zdesením celé mesto. 14 A keď počul Éli hlas kriku, povedal: Čo je to jaký nepokojný hukot? A človek sa ponáhľal a prijdúc oznámil to Élimu. 15 A Élimu bolo deväťdesiatosem rokov, a jeho oči boly zašly, takţe nemohol vidieť. 16 A človek povedal Élimu: Ja som ten, ktorý som prišiel s bojišťa, a ja som dnes utiekol s bojišťa. A Éli mu povedal: Čo sa to stalo, môj synu? 17 A zvestovateľ odpovedal a riekol: Izrael uteká pred Filištínmi, aj veľká poráţka stala sa v ľude, aj obaja tvoji synovia zomreli, Chofni a Pinchas, a truhla Boţia je vzatá. 18 A stalo sa, ako spomenul truhlu Boţiu, ţe padnul so stolice nazad vedľa brány a zlomil si väzy i zomrel, lebo človek bol starý a ťaţký a on súdil Izraela štyridsať rokov.

19 A jeho nevesta, ţena Pinchasova, bola tehotná majúc porodiť. Tá keď počula zvesť a k tomu ešte i to, ţe vzali truhlu Boţiu a ţe zomrel jej svokor i jej muţ, sklonila sa a porodila, lebo prišly na ňu jej bolesti. 20 A v ten čas, keď zomierala, vravely jej ţeny, ktoré stály nad ňou: Neboj sa, lebo si porodila syna. Ale neodpovedala ani si toho nevšímala. 21 A nazvala chlapča Ichabod <Niet-slávy>, lebo riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela a k tomu bola vzatá i truhla Boţia, a zomrel i jej svokor i jej muţ. 22 Preto riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela, pretoţe bola vzatá truhla Boţia.

1 Samuel 5

1 Tak tedy Filištíni vzali truhlu Boţiu a dopravili ju z Ében-ézera do Ašdóda. 2 A Filištíni vezmúc truhlu Boţiu dopravili ju do domu Dágonovho <Dág = ryba> a postavili ju vedľa Dágona. 3 No, keď na druhý deň vstali Ašdóďania skoro ráno, hľa, Dágon leţal padlý, tvárou obrátený k zemi, pred truhlou Hospodinovou. A vzali Dágona a postavili ho zpät na jeho miesto. 4 Ale keď opät vstali skoro ráno, na druhý deň, hľa, Dágon zase leţal padlý, tvárou obrátený k zemi, pred truhlou Hospodinovou, a hlava Dágonova aj obe dlane jeho rúk boly odrazené na prahu, iba rybí driek Dágonov bol zostal na ňom. 5 Preto nestúpajú kňazi Dágonovi ani nikto z tých, ktorí vchádzajú do domu Dágonovho, na prah Dágonov v Ašdóde aţ do tohoto dňa. 6 A ruka Hospodinova ťaţko doliehala na Ašdóďanov, a hubil ich a bil ich vredami, Ašdód a jeho okolie. 7 Keď videli muţovia Ašdóda, ţe je tak, povedali: Nebude bývať truhla Boha Izraelovho u nás, lebo jeho ruka tvrdo dolieha na nás i na Dágona, nášho boha. 8 A poslali posolstvo a shromaţdili k sebe všetky knieţatá Filištínov a povedali: Čo urobíme s truhlou Boha Izraelovho? A odpovedali: Nech sa prenesie truhla Boha Izraelovho do Gáta. A tak preniesli truhlu Boha Izraelovho ta. 9 A stalo sa, keď ju preniesli, ţe ruka Hospodinova bola proti mestu a spôsobila veľmi veľké zdesenie, a Hospodin bil muţov toho mesta od malého aţ do veľkého a vyhadzovaly sa im aj vredy. 10 Preto poslali truhlu Boţiu do Ekróna. A stalo sa, ako prišla truhla Boţia do Ekróna, ţe začali kričať Ekróňania a vraveli: Dopravili k nám truhlu Boha Izraelovho, aby nás usmrtil i náš ľud! 11 Preto poslali poslov a shromaţdili všetky knieţatá Filištínov a povedali: Odošlite truhlu Boha Izraelovho, nech sa navráti na svoje miesto, aby neusmrtila i nás i nášho ľudu; pretoţe bolo smrteľné zdesenie v celom meste; bola tam ruka Boţia veľmi ťaţká. 12 A muţovia, ktorí nepomreli, boli bití vredami, takţe krik mesta vystupoval aţ do neba.

1 Samuel 6

1 A truhla Hospodinova bola sedem mesiacov v kraji Filištínov. 2 Vtedy povolali Filištíni kňazov a veštcov a povedali: Čo máme urobiť s truhlu Hospodinovou? Povedzte nám, ako ju pošleme zpät na jej miesto? 3 A oni povedali: Ak odošlete truhlu Boha Izraelovho, neposielajte jej s prázdnym, ale na kaţdý spôsob jej dáte obeť za previnenie, vtedy budete uzdravení, a tak poznáte, prečo neuhla jeho ruka od vás. 4 A pýtali sa: Jaká to má byť obeť za previnenie, ktorú jej máme dať? A oni odpovedali: Podľa počtu knieţat Filištínov dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší. Lebo jedna a tá istá rana bola na nich na všetkých i na vašich knieţatách. 5 A tak spravíte podoby svojich vredov a podoby svojich myší, ktoré kazia zem, a dáte Bohu Izraelovmu slávu; snáď uľahčí svoju ruku a odníme ju s vás i s vašich bohov i s vašej zeme.

6 Prečo by ste mali zatvrdiť svoje srdce, jako zatvrdili Egypťania i faraon svoje srdce? Či azda nebolo tak, ţe keď vykonal na nich svoju moc, ţe ich prepustili a išli? 7 A tak teraz vezmite a pripravte jeden nový voz a vezmite dve kojné kravy, na ktoré ešte nebolo vzloţené jarmo, zapriahnite kravy do voza, a ich teľce zavrátite domov, aby neišly za nimi. 8 A vezmúc truhlu Hospodinovu dáte ju na voz i tie zlaté nádoby, ktoré ste jej dali obeťou za previnenie sa, poloţíte do skriňky po jej strane, a tak ju odošlete, a pojde. 9 A pozorujte: ak pojde cestou hore k svojmu územiu do Bét-šemeša, vtedy bude zrejmé, ţe on nám učinil to veľké zlo, a jestli nie, budeme vedieť, ţe nie jeho ruka sa nás dotkla; náhodou sa nám to stalo. 10 Vtedy muţovia urobili tak; vzali dve kojné kravy a zapriahli ich do voza a ich teľce zavreli doma. 11 A truhlu Hospodinovu poloţili na voz i skriňku i zlaté myši i podoby svojich prýšťov. 12 A kravy išly priamo cestou, hore cestou do Bét-šemeša, jednou krajinskou cestou išly pozvoľna a ručaly ani sa neuhly ani napravo ani naľavo, a knieţatá Filištínov išly za nimi aţ po chotár Bét-šemeša. 13 A Bét-šemešania práve ţali pšenicu na doline. A keď pozdvihli svoje oči, videli truhlu a radovali sa tomu, ţe ju vidia. 14 A voz prišiel na pole Jozuu Bét-šemešského a zastál tam. A bol tam veľký kameň. A poštiepuc drevo z voza a zabijúc kravy obetovali zápalnú obeť Hospodinovi. 15 A Levitovia sloţili truhlu Hospodinovu i skriňku, ktorá bola pri nej, v ktorej boly zlaté nádoby, a postavili na ten veľký kameň. A muţovia mesta Bét-šemeša obetovali zápalné obeti a bitné obeti v ten deň Hospodinovi. 16 A keď to videlo pätoro knieţat Filištínov, vrátili sa do Ekróna toho istého dňa. 17 A toto boly tie zlaté prýšte, ktoré dali Filištíni obeťou za previnenie sa Hospodinovi: za Ašdód jeden, za Gazu jeden, za Aškalón jeden, za Gát jeden, za Ekrón jeden. 18 Zlatých myší bolo podľa počtu všetkých miest Filištínov, ktoré patrily tým piatim knieţatám, počnúc od ohradeného mesta aţ po otvorenú ves, aţ po ten veľký kameň Ábel, na ktorý boli poloţili truhlu Hospodinovu, a ktorý je tam aţ do tohoto dňa, na poli Jozuu Bét-šemešského. 19 A Hospodin zabil niektorých muţov z Bét-šemeša, lebo nazerali do truhly Hospodinovej zo všetečnosti, a pobil z ľudu sedemdesiatich muţov z päťdesiat tisíc muţov. A preto smútil ľud, ţe Hospodin porazil tak mnohých z ľudu a spôsobil tak veľkú poráţku. 20 Vtedy povedali muţovia Bét-šemeša: Kto bude môcť obstáť pred Hospodinom, týmto svätým Bohom?! A kde ku komu má ísť od nás hore? 21 A poslali poslov k obyvateľom Kirjat-jearíma s odkazom: Filištíni vrátili truhlu Hospodinovu; prijdite a odneste ju k sebe hore!

1 Samuel 7

1 Vtedy prišli muţovia Kirjat-jearíma a odniesli truhlu Hospodinovu hore a vniesli ju do domu Abinadába na vŕšku, a Eleazára, jeho syna, posvätili, aby stráţil truhlu Hospodinovu. 2 A stalo sa, ţe od toho dňa, ktorého prišla truhla bývať do Kirjat-jearíma, prešlo mnoho dní, a bolo toho dvadsať rokov. A celý dom Izraelov ţialil za Hospodinom. 3 A Samuel povedal celému domu Izraelovmu a riekol: Jestli sa celým svojím srdcom obraciate k Hospodinovi, odstráňte cudzích bohov zo svojho stredu i Astarty a upravte svoje srdce k Hospodinovi a slúţte jemu samému, a vytrhne vás z ruky Filištínov. 4 Vtedy odstránili synovia Izraelovi Bálov i Astarty a slúţili samému Hospodinovi. 5 Potom riekol Samuel: Shromaţdite celého Izraela do Micpy, a budem sa modliť za vás Hospodinovi. 6 A tak sa shromaţdili do Micpy a čerpajúc vodu vylievali pred Hospodinom a postili sa toho dňa a povedali tam: Zhrešili sme proti Hospodinovi. A Samuel súdil synov Izraelových v Micpe.

7 A keď počuli Filištíni, ţe sa shromaţdili synovia Izraelovi do Micpy, vyšly knieţatá Filištínov hore proti Izraelovi. A počujúc o tom synovia Izraelovi báli sa Filištínov. 8 A synovia Izraelovi povedali Samuelovi: Neprestaň za nás volať k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás zachránil a vytrhol z ruky Filištínov. 9 Vtedy vzal Samuel jedno jahňa, ktoré ešte ssalo, a obetoval ho celé zápalnou obeťou Hospodinovi. A Samuel kričal k Hospodinovi za Izraela, a Hospodin sa mu ozval. 10 A stalo sa, kým obetoval Samuel tú zápalnú obeť, ţe Filištíni sa priblíţili do boja proti Izraelovi. Ale Hospodin zahrmel veľkým zvukom toho dňa nad Filištínmi a predesil ich, a boli porazení pred Izraelom. 11 A muţovia Izraelovi vyšli z Micpy a honili Filištínov a bili ich aţ dolu pod Bét-kár. 12 Vtedy vzal Samuel jeden kameň a postavil ho medzi Micpou a medzi Šenom a nazval jeho meno Ében-ézer <Kameň pomoci Boţej>, lebo riekol: Aţ potiaľto nám pomáhal Hospodin. 13 A Filištíni boli zohnutí, ani neprišli viacej na územie Izraelovo. A ruka Hospodinova bola proti Filištínom po všetky dni Samuelove. 14 A tak sa navrátily mestá, ktoré boli vzali Filištíni od Izraela, Izraelovi, od Ekróna aţ po Gát, aj ich územie vytrhol Izrael z ruky Filištínov. A bol pokoj medzi Izraelom a medzi Amorejom. 15 A Samuel súdil Izraela po všetky dni svojho ţivota. 16 A chodil z roka na rok a obchádzal Bét-el a Gilgal a Micpu a súdil Izraela na všetkých týchto miestach. 17 A navracoval sa do Rámy, lebo tam bol jeho dom, a tam tieţ súdil Izraela. A postavil tam Hospodinovi oltár.

1 Samuel 8

1 A stalo sa, keď sa uţ bol Samuel zostarel, ţe ustanovil svojich synov za sudcov v Izraelovi. 2 A meno jeho prvorodeného syna bolo Joel, a meno jeho druhého syna Abijaš, ktorí boli sudcami v Béršebe. 3 No, jeho synovia nechodili po jeho cestách, ale sa podali za ziskom a brali úplatok a krivili súd. 4 Vtedy sa shromaţdili všetci starší Izraelovi a prišli k Samuelovi do Rámy. 5 A povedali mu: Hľa, ty si uţ starý, a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás súdil, ako je to u všetkých národov. 6 No, tá vec bola zlá v očiach Samuelových, keď hovorili: Daj nám kráľa, aby nás súdil. A Samuel sa modlil Hospodinovi. 7 Ale Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedali, lebo nie teba zavrhli, ale mňa zavrhli, aby som nekraľoval nad nimi, 8 podľa všetkých skutkov, ktoré robili od toho dňa, ktorého som ich vyviedol hore z Egypta, aţ do tohoto dňa, ţe ma opúšťali a slúţili iným bohom; tak robia oni i tebe. 9 A tak teraz poslúchni na ich hlas, len ţe budeš dôrazne svedčiť proti nim a oznámiš im spôsob a právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad nimi. 10 A Samuel povedal všetky slová Hospodinove ľudu, ktorý si ţiadal od neho kráľa. 11 Povedal: Toto bude právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad vami: bude brať vašich synov a postaví ich sebe ku svojim vozom a urobí ich svojimi jazdcami, a budú behať pred jeho vozom, 12 a učiní to nato, aby si narobil veliteľov nad tisícami a veliteľov nad päťdesiatimi, a nato, aby mu orali jeho role, ţali jeho ţnivo a robili jeho vojenné nástroje a výstroj pre jeho vozy. 13 Vezme aj vaše dcéry, aby mu pripravovaly masti, aby mu varily a piekly. 14 Poberie i vaše najlepšie polia, vaše najlepšie vinice a vaše najlepšie olivnice a dá ich svojim sluhom. 15 A bude brať desatinu vášho semena a úrody vašich viníc a dá svojim dvoranínom a svojim sluhom.

16 A taktieţ vezme vašich najschopnejších sluhov a vaše najspôsobnejšie dievky a vašich najvýbornejších mládencov i vašich oslov a upotrebí ich pre svoju prácu. 17 Desiatky bude brať z vášho stáda, a vy mu budete sluhami. 18 A budete kričať toho dňa pre svojho kráľa, ktorého si zvolíte, ale neohlási sa vám Hospodin toho dňa. 19 Avšak ľud nechcel počuť na hlas Samuelov, ale povedali: Nie, ale kráľ bude nad nami. 20 A budeme aj my jako všetky iné národy, a bude nás súdiť náš kráľ a vyjde pred nami a bude bojovať naše boje. 21 A Samuel vypočujúc všetky slová ľudu rozpovedal ich Hospodinovi. 22 A Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na ich hlas a ustanovíš im kráľa. A Samuel povedal muţom Izraelovým: Iďte kaţdý do svojho mesta.

1 Samuel 9

1 A bol nejaký muţ z Benjamina, ktorému bolo meno Kíš, syn Abiela, syna Cerora, syna Bechorata, syna Afiacha, syna muţa Benjaminovho, udatný muţ zámoţný. 2 Ten mal syna, ktorému bolo meno Saul, bol to statný mládenec a pekného vzhľadu, ani nebolo krásnejšieho muţa medzi synmi Izraelovými ako on; od svojho pleca hore bol vyšší od všetkého ľudu. 3 A ztratily sa Kíšovi, Saulovmu otcovi, oslice. A Kíš povedal Saulovi, svojmu synovi: Noţe pojmi so sebou jedného zo sluhov a zoberúc sa idi, hľadaj oslice! 4 Tak prešiel vrch Efraimov a prešiel zem Šalíša, ale nenašiel. Prešli aj zem Šaalím, ale ich nebolo, a prešiel i zem Benjaminovu, a nenašli. 5 Keď potom prišli do zeme Cúfa, povedal Saul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: Poď a vráťme sa, aby neupustil môj otec od oslíc a neobával sa o nás. 6 A on mu povedal: Hľa, prosím, v tomto meste je muţ Boţí, a je to vysoko ctený človek; všetko, čokoľvek povie, sa aj stane. Noţe poďme teraz ta; moţno, ţe nám oznámi našu cestu, ktorou by sme mali ísť. 7 Na to riekol Saul svojmu sluhovi: Dobre, ale keď pojdeme, čo donesieme človekovi? Lebo chlieb sa uţ minul z našich kabiel, ani daru niet, ktorý by sme doniesli muţovi Boţiemu. Čo máme? 8 A sluha zase odpovedal Saulovi a riekol: Hľa, našla sa u mňa štvrtina šekla striebra; dám to muţovi Boţiemu, a oznámi nám našu cestu. 9 Predtým tak hovorieval človek v Izraelovi, keď išiel pýtať sa na niečo Boha: Poďte, a pojdeme k vidiacemu. Lebo prorokovi dnes hovorilo sa predtým: vidiaci. 10 A Saul riekol svojmu sluhovi: Dobrá je tvoja reč. Poď, ideme. A tak išli do mesta, v ktorom bol muţ Boţí. 11 A keď išli svahom hore do mesta, našli nejaké dievčatá, ktoré boly vyšly von brať vodu, a povedali im: Či je tu niekde vidiaci? 12 A ony im odpovedaly a riekly: Je; hľa, hen pred tebou! Ponáhľaj sa teraz, lebo dnes prišiel do mesta, pretoţe dnes má ľud bitnú obeť na výšine. 13 Ako vojdete do mesta, hneď ho najdete, prv ako vyjde na výšinu jesť, lebo ľud nebude jesť, dokiaľ neprijde, lebo on poţehná bitnej obeti, a len potom budú jesť pozvaní. A tak teraz iďte hore, lebo práve teraz ho najdete. 14 A išli hore do mesta. A keď prišli naprostred mesta, hľa, Samuel im vychádzal oproti idúc na výšinu. 15 A Hospodin bol zjavil Samuelovi jeden deň prv, ako prišiel Saul, a riekol: 16 Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muţa zo zeme Benjaminovej, ktorého pomaţeš za vojvodcu nad mojím ľudom Izraelom, a zachráni môj ľud vyslobodiac ho z ruky Filištínov, lebo som pohliadol na svoj ľud, pretoţe jeho krik prišiel ku mne.

17 A Samuel uvidel Saula. A Hospodin mu odpovedal: Hľa, to je ten muţ, o ktorom som ti povedal. Tento bude panovať nad mojím ľudom. 18 Keď sa potom priblíţil Saul Samuelovi vprostred brány, povedal: Povedz mi, prosím, kde je tu dom vidiaceho. 19 A Samuel odpovedal Saulovi a riekol: Ja som ten vidiaci; vyjdi predo mnou na výšinu, a budete so mnou jesť dnes, a ráno ťa prepustím, a všetko, čo máš na srdci, ti oznámim. 20 A o oslice, ktoré sa ti ztratily toto dnes uţ tretí deň, sa nestaraj, lebo sa našly. A pre kohoţe je všetko najţiadostnejšie v Izraelovi? Či azda nie pre teba a pre celý dom tvojho otca? 21 Na to odpovedal Saul a riekol: Či nie som ja syn Benjaminovi, ktorý je z najmenších pokolení Izraelových? A moja čeľaď je najmenšia od všetkých čeľadí pokolení Benjaminových. Prečo mi potom hovoríš také slovo? 22 No, Samuel pojal Saula i jeho sluhu a doviedol ich do izby a dal im najprednejšie miesto medzi pozvanými, ktorých bolo asi tridsať muţov. 23 A Samuel povedal kuchárovi: Noţe daj diel, ktorý som ti dal, o ktorom som ti povedal: Odloţ ho u seba. 24 A kuchár zdvihol plece a to, čo bolo na ňom, a poloţil pred Saula. A Samuel riekol: Tu hľa, čo zostalo, poloţ pred seba, jedz, lebo je to zachované k tejto chvíli pre teba, jako som povedal: Povolal som ľud. A tak jedol Saul toho dňa so Samuelom. 25 A keď sišli s výšiny do mesta, hovoril so Saulom na postreší. 26 A vstali skoro ráno. A stalo sa, keď vychádzala ranná zora, ţe zavolal Samuel na Saula na postrešie povediac: Vstaň, a prepustím ťa. Vtedy vstal Saul, a vyšli von obidvaja, on i Samuel. 27 A keď prichádzali dolu na koniec mesta, povedal Samuel Saulovi: Povedz sluhovi, aby pošiel pred nami. A popošiel. A ty, doloţil ešte, postoj tu chvíľu, aby som ti ohlásil slovo Boţie.

1 Samuel 10

1 Vtedy vzal Samuel nádobku oleja, vylial na jeho hlavu a bozkal ho a riekol: Či nie je tak, ţe ťa Hospodin pomazal za vojvodcu nad svojím dedičstvom? 2 Keď pojdeš dnes odo mňa, najdeš dvoch muţov pri hrobe Ráchelinom na území Benjaminovom, v Celcachu, ktorí ti povedia: Našly sa oslice, ktoré si chodil hľadať. A hľa, tvoj otec uţ nedbá o oslice, ale sa strachuje o vás a hovorí: Čo urobím za svojho syna? 3 A keď odídeš odtiaľ ďalej, prijdeš k dubu Tábora, a tam sa stretnú s tebou traja muţovia, ktorí pojdú hore k Bohu do Bétela. Jeden z nich ponesie troje kozliat, druhý ponesie tri pecne chleba, a tretí ponesie koţicu vína. 4 Tí, keď ťa pozdravia, dajú ti dva chleby, a prijmeš z ich ruky. 5 Potom prijdeš na vŕšok Boţí, kde je posádka Filištínov. A stane sa, keď prijdeš ta, do mesta, ţe stretneš druţinu prorokov, ktorí pojdú s výšiny, a pred nimi pojde harfa, bubon, píšťala a citara, a budú prorokovať. 6 A prijde na teba Duch Hospodinov, a budeš prorokovať s nimi a budeš premenený na iného muţa. 7 A keď sa ti dostanovia tieto znamenia, vtedy učiň to, čo práve najde tvoja ruka, lebo je Bôh s tebou. 8 A sídeš predo mnou dolu do Gilgala, a hľa, ja prijdem ta dolu za tebou, aby som obetoval zápalné obeti a taktieţ aby som obetoval bitné obeti pokojné. Sedem dní budeš čakať, dokiaľ neprijdem za tebou a potom ti oznámim, čo budeš robiť. 9 A bolo, keď obrátil svoje plece, aby išiel od Samuela, ţe mu Bôh premenil srdce na iné. A dostanovily sa všetky tie znamenia toho dňa. 10 Keď potom prišli ta na Vŕšok Boţí, hľa, druţina prorokov išla proti nemu. Vtedy prišiel na neho Duch Boţí, a prorokoval medzi nimi. 11 A stalo sa, ţe videli všetci, ktorí ho znali predtým, ţe hľa, prorokuje s prorokmi. Preto hovoril ľud, druh druhovi: Čo sa to stalo synovi Kíšovmu? Či je i Saul medzi prorokmi? 12 A ktorýsi odtiaľ odpovedal a riekol: A ktoţe je ich otcom? Preto sa stalo porekadlom, či vraj je i Saul medzi prorokmi?

13 A keď prestal prorokovať, prišiel na výšinu. 14 A Saulov strýc povedal jemu i jeho sluhovi: Kde ste chodili? A on povedal: Hľadať oslice; a keď sme videli, ţe ich niet, prišli sme k Samuelovi. 15 A strýc Saulov povedal: Povedz mi, prosím, čo vám riekol Samuel? 16 A Saul odpovedal svojmu strýcovi: Oznámil nám s istotou, ţe sa našly oslice. Ale o veci kráľovstva mu nepovedal, o ktorom hovoril Samuel. 17 Potom svolal Samuel ľud k Hospodinovi do Micpy. 18 A riekol synom Izraelovým: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vyviedol Izraela hore z Egypta a vytrhol som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých kráľovstiev, ktoré vás utiskovaly. 19 No, a vy ste dnes zavrhli svojho Boha, ktorý vám poskytoval spasenie vyslobodzujúc vás zo všetkého vášho zlého a zo všetkých vašich úzkostí, a povedali ste mu: Nie, ale kráľa ustanovíš nad nami. A tak teraz sa postavte pred Hospodinom po svojich pokoleniach a po svojich tisícoch. 20 A keď bol kázal Samuel, aby pristúpily všetky pokolenia Izraelove, bolo zachytené pokolenie Benjaminovo. 21 Potom kázal, aby pristúpilo pokolenie Benjaminovo po svojich čeľadiach, a bola zachytená čeľaď Matriho, a bol zachytený Saul, syn Kíšov, Ale keď ho hľadali, nenašiel sa. 22 Vtedy sa znova pýtali Hospodina: Či ešte prijde sem ten muţ? A Hospodin riekol: Hľa, schoval sa medzi batoţinu. 23 Vtedy beţali a vzali ho odtiaľ, a postavil sa medzi ľud a bol vyšší od všetkého ľudu o výšku od svojho pleca a vyše. 24 A Samuel povedal všetkému ľudu: Či vidíte, koho si vyvolil Hospodin? Lebo nie je nikoho jemu podobného vo všetkom ľude. Vtedy skríkol radosťou všetok ľud a povedal: Nech ţije kráľ! 25 A Samuel hovoril ľudu právo kráľovstva, vpísal ho do knihy a poloţil pred Hospodinom. Potom poslal Samuel všetok ľud, kaţdého do jeho domu. 26 Aj Saul odišiel do svojho domu do Gibee. A išli s ním niektorí statní muţovia, ktorých srdca sa dotknul Bôh. 27 Ale synovia beliálovi, ničomní to muţovia, povedali: A čoţe nám pomôţe tento?! A pohŕdali ním ani mu nedoniesli daru. Ale on bol pri tom ako ten, kto nečuje.

1 Samuel 11

1 Potom vyšiel hore Nachaš Ammonský a poloţil sa táborom proti Jabeš-gileádu. A všetci muţovia Jabeša povedali Nachašovi: Učiň s nami smluvu, a budeme ti slúţiť. 2 Ale Nachaš Ammonský im povedal: Takým spôsobom učiním s vami smluvu, keď vám kaţdému vykolem pravé oko a urobím to na pohanenie celého Izraela. 3 Vtedy mu riekli starší Jabeša: Daj nám sedem dní času, aby sme mohli rozoslať poslov do všetkých krajov Izraelových; ak nebude nikoho, kto by nás zachránil, vyjdeme von k tebe. 4 A keď prišli poslovia do Gibee Saulovej, hovorili tie slová v uši ľudu. Tu všetci ľudia pozdvihli svoj hlas a plakali. 5 A hľa, Saul prichádzal idúc za volmi s poľa. A Saul povedal: Čo je tomu ľudu, ţe plače? A porozprávali mu slová muţov z Jabeša. 6 Vtedy prišiel Duch Boţí na Saula, keď počul tie slová, a veľmi sa rozhneval. 7 Potom vzal pár volov, rozsekal ich na kusy, rozposlal do všetkých krajov Izraelových po posloch a povedal: Kto by nevyšiel von za Saulom a Samuelom, nech sa tak stane jeho volom! A strach Hospodinov padol na ľud, a vyšli všetci jako jeden muţ. 8 A spočítal ich v Bezeku. A bolo synov Izraelových tristo tisíc a muţov Júdových tridsať tisíc. 9 Vtedy povedali poslom, ktorí boli prišli: Takto poviete muţom Jabeš-gileáda: Zajtra budete mať pomoc, keď bude najlepšie hriať slnce. A tak prišli poslovia. A keď to oznámili muţom Jabeša, radovali sa.

10 A muţovia Jabeša povedali: Zajtra vyjdeme k vám, a urobíte nám podľa všetkého toho, čo bude dobré vo vašich očiach. 11 A stalo sa nasledujúceho dňa, ţe Saul rozdelil ľud na tri čaty, a vošli doprostred tábora za rannej stráţe a bili Ammona aţ do horúčavy toho dňa. A bolo, ţe tí, ktorí pozostali, rozpŕchli sa tak, ţe ani dvaja z nich nezostali spolu. 12 Vtedy povedal ľud Samuelovi: Kto je to, kto to povedal, ţe či vraj Saul bude kraľovať nad nami? Dajte tých muţov, a zabijeme ich. 13 Ale Saul riekol: Nikto nezomrie tohoto dňa, lebo dnes učinil Hospodin spasenie v Izraelovi. 14 A Samuel riekol ľudu: Poďte, a pojdeme do Gilgala a obnovíme tam kráľovstvo. 15 A tak išiel všetok ľud do Gilgala. A učinili tam Saula kráľom pred Hospodinom, v Gilgale. A obetovali tam bitné obeti pokojné pred Hospodinom. A radoval sa tam Saul i všetci muţovia Izraelovi preveľmi.

1 Samuel 12

1 A Samuel riekol všetkému Izraelovi: Hľa, počul som na váš hlas vo všetkom, čo ste mi hovorili, a ustanovil som nad vami kráľa. 2 A teraz hľa, kráľ chodí pred vami, a ja som sa zostarel a ošedivel som. A moji synovia, hľa, sú s vami. A ja som chodil pred vami od svojej mladosti aţ do tohoto dňa. 3 Hľa, tu som, vydajte svedoctvo proti mne pred Hospodinom a pred jeho pomazaným: čieho vola som kedy vzal a čieho osla som vzal? Alebo koho som kedy utiskoval? Komu som ublíţil alebo z čej ruky som vzal úplatok, aby som ním bol dal zaslepiť svoje oči? A vrátim vám. 4 A povedali mu: Neutiskoval si nás ani si nám neublíţil ani si nevzal z ničej ruky ničoho. 5 A ešte im riekol: Hospodin je svedkom proti vám a svedkom jeho pomazaný tohoto dňa, ţe ste nenašli v mojej ruke ničoho. A oni povedali: Je svedkom. 6 A Samuel riekol ľudu: Hospodin je svedkom, ten, ktorý učinil Mojţiša i Árona a ktorý vyviedol vašich otcov hore z Egyptskej zeme. 7 Preto teraz stojte, aby som sa súdil s vami pred Hospodinom dotyčne všetkých spravedlivých skutkov Hospodinových, ktoré učinil s vami i s vašimi otcami. 8 Potom, keď vošiel Jakob do Egypta, a keď kričali vaši otcovia k Hospodinovi, poslal Hospodin Mojţiša a Árona, a vyviedli vašich otcov von z Egypta a usadili ich na tomto mieste. 9 Ale zabudli na Hospodina, svojho Boha, a preto ich predal do ruky Sizeru, veliteľa vojsku v Chacore, a do ruky Filištínov a do ruky kráľa Moábov, a bojovali proti nim. 10 A kričali na Hospodina a vraveli: Zhrešili sme, lebo sme opustili Hospodina a slúţili sme Bálom a Astartám. A tak teraz nás vytrhni z ruky našich nepriateľov, a budeme ti slúţiť. 11 A Hospodin poslal Jerubbála a Bedána a Jeftu a Samuela a vytrhol vás z ruky vašich nepriateľov naokolo, a bývali ste bezpečne. 12 A keď ste videli, ţe Nachaš, kráľ synov Ammonových, prišiel na vás, povedali ste mi: Nie, ale kráľ bude kraľovať nad nami, kým predsa Hospodin, váš Bôh, je vaším kráľom. 13 Tak teraz hľa, tu je kráľ, ktorého ste si zvolili, ktorého ste si ţiadali. A tedy hľa, Hospodin ustanovil nad vami kráľa. 14 Jestli sa budete báť Hospodina a budete mu slúţiť a budete poslúchať jeho hlas a nebudete sa spierať reči Hospodinovej, a jestli budete i vy i kráľ, ktorý kraľuje nad vami, kráčať za Hospodinom, svojím Bohom, bude všetko dobre; 15 ale ak nebudete poslúchať hlasu Hospodinovho a budete sa spierať reči Hospodinovej, vtedy bude ruka Hospodinova proti vám i proti vašim otcom. 16 I teraz tedy stojte a vidzte tú veľkú vec, ktorú učiní Hospodin pred vašimi očami. 17 Či nie je dnes ţatva pšenice? Budem volať k Hospodinovi, a dá, ţe bude hrmieť a bude padať dáţď, a tak poznajte a vidzte, ţe je veľké vaše zlo, ktoré ste vykonali v očiach Hospodinových, ţiadať si kráľa.

18 Tak volal Samuel k Hospodinovi, a Hospodin dal, aby hrmelo, a aby padal dáţď toho dňa. A všetok ľud sa veľmi bál Hospodina i Samuela. 19 Vtedy povedal všetok ľud Samuelovi: Modli sa za svojich sluţobníkov Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sme nezomreli, lebo sme pridali ku všetkým svojim hriechom i toto zlé, ţe sme si ţiadali kráľa. 20 A Samuel riekol ľudu: Nebojte sa. Vy ste pravda učinili všetko toto zlé, ale uţ len neodstupujte od Hospodina, tak aby ste ho nenasledovali, leţ budete slúţiť Hospodinovi celým svojím srdcom! 21 A neodstupujte od Hospodina, lebo by ste sa obrátili po márnosti, po veciach, ktoré neprospejú ani nevytrhnú, pretoţe sú márnosť. 22 Lebo Hospodin neopustí svojho ľudu pre svoje veľké meno, pretoţe Hospodinovi sa zaľúbilo učiniť vás sebe ľudom. 23 Ale aj odo mňa nech je to preč, aby som zhrešil proti Hospodinovi tým, ţe by som prestal modliť sa za vás, ale vás budem vyučovať dobrej ceste a priamej. 24 Len sa bojte Hospodina a slúţte mu v pravde celým svojím srdcom, lebo veď len vidzte tie veľké veci, ktoré učinil s vami! 25 Ale ak by ste predsa len robili zlé, zahyniete i vy i váš kráľ.

1 Samuel 13

1 Saul kraľoval rok (a skutočne kraľoval iba dva roky nad Izraelom), 2 a Saul si vybral tri tisíce muţov z Izraela, z ktorých bolo dva tisíce so Saulom v Michmase a na vrchu Bét-ela, a tisíc bolo s Jonatánom v Gibei Benjaminovej, a ostatok ľudu rozpustil, kaţdého do jeho stánu. 3 A Jonatán pobil posádku Filištínov, ktorá bola v Gibei, a počuli o tom Filištíni. A Saul trúbil na trúbu po celej zemi hovoriac: Nech počujú Hebreji! 4 A celý Izrael počul, ţe vraj Saul pobil posádku Filištínov, a ţe tým je aj Izrael zošklivený u Filištínov. A ľud bol svolaný za Saulom do Gilgala. 5 Vtedy sa shromaţdili Filištíni, aby bojovali s Izraelom, tridsať tisíc vozov a šesť tisíc jazdcov a ľudu jako piesku, ktorý je na brehu mora, čo do mnoţstva. A vyjdúc hore rozloţili sa táborom v Michmase, na východ od Bét-ávena. 6 A muţovia Izraelovi videli, ţe im je úzko, lebo ľud bol utláčaný nepriateľom, a preto sa ľud poskrýval do jaskýň, do húštin, do skál, do hradov a do jam. 7 A niektorí Hebreji, z druhej strany rieky, prešli cez Jordán do zeme Gáda a Gileáda. A Saul bol ešte vţdy v Gilgale, a všetok ľud sa triasol strachom nasledujúc ho. 8 A čakal tam sedem dní, na ustanovený čas, ktorý ustanovil Samuel. Ale Samuel neprichádzal do Gilgala, a ľud sa rozchádzal od neho. 9 Vtedy povedal Saul: Doneste mi sem zápalnú obeť a pokojné obeti! A tak obetoval zápalnú obeť. 10 A stalo sa, keď uţ bol doobetoval zápalnú obeť, ţe tu hľa, prišiel Samuel, a Saul mu vyšiel oproti, aby ho pozdravil. 11 Ale Samuel riekol: Čo si to urobil?! A Saul povedal: Keď som videl, ţe sa ľud rozchádza odo mňa, a ţe si ty neprišiel na ustanovený čas tých dní, a ţe sa Filištíni shromaţdili do Michmasa, 12 povedal som: Teraz sídu Filištíni proti mne do Gilgala, a tvári Hospodinovej som ešte neuprosil, preto tedy som sa premohol a obetoval som zápalnú obeť. 13 A Samuel riekol Saulovi: Bláznovstvo si vykonal, neostríhal si prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti prikázal, lebo teraz by bol Hospodin pevne postavil tvoje kráľovstvo nad Izraelom, takţe by bolo trvalo aţ na veky. 14 Ale teraz neostojí tvoje kráľovstvo. Hospodin si uţ vyhľadal muţa podľa svojho srdca, a Hospodin mu prikáţe, aby bol vojvodcom nad jeho ľudom, lebo si neostríhal toho, čo ti prikázal Hospodin. 15 Potom vstal Samuel a odišiel z Gilgala hore do Gibee Benjaminovej. A Saul spočítal ľud, ktorý sa nachádzal s ním, a bolo ho okolo šesťsto muţov.

16 A Saul a Jonatán, jeho syn, i ľud, ktorý sa nachádzal s nimi, dleli v Gibei Benjaminovej, a Filištíni táborili v Michmase. 17 Potom vyšiel zhubca z tábora Filištínov vo troch čatách; jedna čata sa obrátila na cestu do Ofry, do zeme Šuala, 18 druhá čata sa obrátila na cestu do Bét-choróna, a tretia čata sa obrátila na cestu územia, ktoré hľadí na dolinu Cebojim, na púšť. 19 A kováč sa nenašiel v celej zemi Izraelovej, lebo Filištíni boli povedali: Aby si nenarobili Hebreji mečov alebo kopíj. 20 Preto chodievali všetci Izraeliti dolu k Filištínom ostriť, kaţdý svoje čerieslo, svoju motyku, svoju sekeru a svoj rýl. 21 Takým činom malo všetko štrbiny: čeriesla, motyky, trojrohé vidly, sekery; i pohonný osteň museli ta ísť napraviť. 22 A tak bolo, ţe v deň boja nenašlo sa meča ani kopije v ničej ruke zo všetkého ľudu, ktorý bol so Saulom a s Jonatánom; našlo sa iba pre Saula a pre Jonatána, jeho syna. 23 A posádka Filištínov vyšla k priechodu Michmasa.

1 Samuel 14

1 A stalo sa jedného dňa, ţe riekol Jonatán, syn Saulov, mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke Filištínov, ktorá je tamto na druhej stane! Ale svojmu otcovi nepovedal o tom. 2 A Saul dlel na konci Gibee pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. A ľudu, ktorý bol s ním, bolo okolo šesťsto muţov. 3 A Achiáš, syn Achitúba, brata Ichabóda, syna Pinchasa, syna Éliho, kňaza Hospodinovho v Síle, nosil efód. A ľud nevedel, ţe odišiel Jonatán. 4 A medzi priechodmi, ktorými hľadal Jonatán moţnosť prejsť na posádku Filištínov, bola príkra skala jako zub z jednej strany priechodu a príkra skala jako zub z druhej strany priechodu; meno jednej bolo Bócec, a meno druhej Sene. 5 Jeden zub čnel od severa naproti Michmasu a druhý od juhu naproti Gabe. 6 A Jonatán riekol mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke týchto neobrezancov; moţno, ţe Hospodin vykoná za nás, lebo však Hospodinovi nie je ťaţko zachrániť uţ či mnohom a či málom. 7 A jeho zbrojnoš mu povedal: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci. Obráť sa, kam chceš; hľa, budem s tebou podľa ţiadosti tvojho srdca. 8 A Jonatán riekol: Hľa, my prejdeme k muţom a ukáţeme sa im. 9 Ak nám povedia takto: Čakajte, aţ prijdeme k vám, budeme stáť na svojom mieste a nepojdeme hore za nimi. 10 Ale ak povedia takto: Poďte hore na nás, vtedy pojdeme hore, lebo ich Hospodin vydal do našej ruky, a toto nám bude znamením. 11 A tedy sa ukázali obidvaja posádke Filištínov. A Filištíni povedali: Hľa, tamto Hebreji vychádzajú z dier, do ktorých sa boli ukryli! 12 A muţovia posádky odpovedali Jonatánovi a jeho zbrojnošovi a riekli: Poďte hore k nám, a povieme vám niečo! Vtedy riekol Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do ruky Izraelovej. 13 A tak vyšiel Jonatán hore na svojich rukách a na svojich nohách a jeho zbrojnoš za ním. A padali pred Jonatánom, a jeho zbrojnoš zabíjal za ním. 14 To bola prvá poráţka, v ktorej zabil Jonatán a jeho zbrojnoš okolo dvadsiatich muţov asi jako na pol kuse poľa, ktorý zorie pár volov za deň. 15 Na to povstal veliký strach, takţe sa všetko triaslo v tábore, na poli i vo všetkom ľude. Posádka i ten zhubca sa tieţ triasli strachom, takţe sa chvela zem, lebo to bol strach od Boha. 16 A Saulovi pozorovatelia videli v Gibei Benjaminovej, ţe hľa, mnoţstvo sa rozplýva a ţe chodí jako v nejakom zmätku sem a ta.

17 Vtedy povedal Saul ľudu, ktorý bol s ním: Noţe spočítajte muţstvo a vidzte, kto odišiel od nás! A keď spočítali, videli, ţe hľa, nebolo Jonatána ani jeho zbrojnoša. 18 A Saul povedal Achiášovi: Dones sem truhlu Boţiu. Lebo truhla Boţia bola toho dňa so synmi Izraelovými. 19 A stalo sa, kým hovoril Saul kňazovi, ţe hrmot, ktorý bol v tábore Filištínov, sa šíril viac a viac a rozmáhal sa, a preto povedal Saul kňazovi: Nechaj tak. 20 Vtedy sa hurtom shromaţdili, Saul i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prišli aţ k bitke, a tu hľa, meč druha bol obrátený proti jeho druhovi, a bol náramne veľký zmätok. 21 A boli aj Hebreji vše za Filištínov, ktorí tieţ prišli s nimi do tábora na okolo, aj tí sa teraz obrátili, aby boli s Izraelom, ktorý bol so Saulom a s Jonatánom. 22 A všetci muţovia Izraelovi, ktorí sa skrývali na vrchu Efraimovom, počuli, ţe utekajú Filištíni, a pripojili sa aj oni a stíhali ich v boji beţiac tesne za nimi. 23 Tak zachránil Hospodin Izraela toho dňa. A boj sa pretiahol aţ za Bét-áven. 24 A hoci boli muţovia Izraelovi ukonaní toho dňa, Saul zaviazal ľud prísahou povediac: Zlorečený muţ, ktorý by jedol chlieb do večera, aby som sa pomstil na svojich nepriateľoch. A tak nikto zo všetkého ľudu neokúsil chleba. 25 A všetok ľud zeme vošiel do lesa, kde bolo hojne medu na poli. 26 A keď vošiel ľud do lesa, videl, ţe hľa, tečie med, ale nikto nesiahol svojou rukou k svojím ústam, lebo ľud sa bál prísahy. 27 Ale Jonatán nepočul, keď zaväzoval jeho otec ľud prísahou, a tak vystrel koniec svojej palice, ktorú mal vo svojej ruke, a omočil ho do plásta medu a obrátil svoju ruku k svojim ústam, a rozsvietily sa jeho oči. 28 Na to odpovedal ktorýsi z ľudu a riekol: Tvoj otec veľmi zaviazal ľud prísahou a povedal: Zlorečený muţ, ktorý by dnes jedol chleba, hoci bol ľud ustatý. 29 Na to riekol Jonatán: Môj otec zarmútil zem. Noţe pozrite, ţe sa rozsvietily moje oči, keď som ochutnal trochu tohoto medu. 30 A čo by bolo bývalo len vtedy, keby sa bol dnes smele najedol ľud z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel! Lebo či by teraz nebola väčšia bývala poráţka Filištínov? 31 A tak bili toho dňa z Filištínov od Michmasa aţ do Ajalona. A ľud bol veľmi unavený. 32 Preto sa ľud vrhol na korisť a naberúc drobného dobytka a volov a teliat poráţal na zem, a tak jedol ľud s krvou. 33 Potom oznámili Saulovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo jie s krvou. A povedal: Dopustili ste sa nevernosti. Dovaľte ihneď ku mne veľký kameň. 34 A zase povedal Saul: Rozídite sa medzi ľud a povedzte im: Doveďte ku mne kaţdý svojho vola a kaţdý svoje dobytča a zabíjajte tu a jedzte a nehrešte proti Hospodinovi jediac s krvou. A tak doviedol všetok ľud, kaţdý vlastnoručne svojho vola tej istej noci, a zabíjali tam. 35 A Saul postavil oltár Hospodinovi. To bol prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi. 36 A Saul povedal: Noţe sídime za Filištínmi vnoci a budeme lúpiť u nich aţ do ranného svetla a neponechajme z nich nikoho. A povedali: Urob, čokoľvek sa ti vidí za dobré. Ale kňaz riekol: Pristúpme prv sem k Bohu. 37 A tak sa pýtal Saul Boha: Či mám sísť za Filištínmi? Či ich vydáš do ruky Izraelovej? Ale mu neodpovedal toho dňa. 38 Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem, všetci náčelníci ľudu, a vyzveďte a vidzte, čím sa dnes vykonal tento hriech? 39 Lebo jako ţe ţije Hospodin, ktorý zachraňuje Izraela, keby to bolo hoci pre Jonatána, môjho syna, i ten zomrie. A nikto mu neodpovedal zo všetkého ľudu. 40 Vtedy povedal všetkému Izraelovi: Vy buďte na jednej strane, a ja a Jonatán, môj syn, budeme na druhej strane. A ľud povedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré! 41 A Saul povedal Hospodinovi, Bohu Izraelovmu: Daj znať dokonale! A chytený bol Jonatán a Saul, a ľud vyšiel z toho. 42 A Saul povedal: Hoďte los medzi mnou a medzi Jonatánom, mojím synom. A postihnutý bol Jonatán.

43 Vtedy povedal Saul Jonatánovi: Povedz mi, čo si učinil? A Jonatán mu povedal a riekol: Koncom palice, ktorú mám vo svojej ruke, som naozaj okúsil trochu medu. Nuţ hľa, preto zomriem. 44 A Saul odpovedal: Nech tak učiní Bôh a tak nech pridá, ţe istotne zomrieš, Jonatáne! 45 Ale ľud povedal Saulovi: Či má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil túto tak veľkú záchranu v Izraelovi? Kdeţe by! Jako ţe ţije Hospodin, nepadne vlas s jeho hlavy na zem, lebo veď s Bohom to učinil dnes. A tak vyslobodil ľud Jonatána, a nezomrel. 46 Vtedy odišiel Saul hore nechajúc Filištínov, a Filištíni tieţ išli na svoje miesto. 47 A Saul zaujmúc kráľovstvo nad Izraelom bojoval dookola proti všetkým svojim nepriateľom, proti Moábovi, proti synom Ammonovým, proti Edomovi, proti kráľom Cóby, proti Filištínom, a všade, kamkoľvek sa obrátil, páchal ukrutnosť. 48 Keď potom nadobudnul moci, zbil Amalecha a tak vytrhol Izraela z ruky jeho lupiča. 49 A synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkišua, a mená jeho dvoch dcér boly: meno staršej bolo Mérab, a meno mladšej Míkoľ. 50 A meno ţeny Saulovej bolo Achinoam, dcéra Achimácova. A meno veliteľa jeho vojska bolo Abner, syn Néra, strýca Saulovho. 51 Kíš, otec Saulov, a Nér, otec Abnerov, bol syn Abielov. 52 A vojna bola krutá proti Filištínom po všetky dni Saulove. A kde videl Saul nejakého muţa udatného alebo silného, vzal ho k sebe.

1 Samuel 15

1 A Samuel riekol Saulovi: Mňa bol poslal Hospodin, aby som ťa pomazal za kráľa, nad jeho ľudom, nad Izraelom, a tak teraz počúvaj na hlas slov Hospodinových. 2 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Pohliadol som na to, čo urobil Amalech Izraelovi, ţe mu poloţil úklad do cesty, keď išiel hore z Egypta 3 Preto teraz iď a zbiješ Amalecha, a zarieknuc ho na záhubu vyhladíte všetko, čo má, a nezľutuješ sa nad ním, ale usmrtíš všetko od muţa aţ po ţenu, od odrastlého dieťaťa aţ po kojenca, od vola aţ po dobytča, od veľblúda aţ po osla. 4 A Saul svolal ľud a spočítal ho v Telaime, dvesto tisíc peších a desať tisíc muţov z Júdu. 5 A tak prišiel Saul aţ k mestu Amalechovmu a postavil úklad v doline. 6 A Saul povedal Kénitovi: Odídite, ustúpte, sídite dolu zpomedzi Amalechitského, aby som ťa nezahladil s ním, lebo veď si ty učinil milosrdenstvo so všetkými synmi Izraelovými, keď išli hore z Egypta. A tak uhnul Kéni zpomedzi Amalecha. 7 Vtedy porazil Saul Amalecha, od Chavily aţ potiaľ, ako ideš do Šúra, ktorý je naproti Egyptu. 8 A zajal Agaga, kráľa Amalechovho, ţivého, a všetok ľud zahladil ostrím meča. 9 Ale Saul i s ľudom zľutoval sa nad Agagom i nad tým, čo bolo najlepšie z drobného stáda a z roţného statku a z krmného dobytka i z baranov a vôbec nad všetkým, čo bolo najlepšie, a nechceli to zahladiť, dané pod kliatbu na záhubu. Ale všetko, čo bolo ničomné a prašivé, zahladili. 10 Preto stalo sa slovo Hospodinovo k Samuelovi povediac: 11 Ľutujem, ţe som ustanovil Saula za kráľa, lebo sa odvrátil odo mňa nenasledujúc ma a nevykonal mojich slov. A Samuel sa zapálil hnevom a kričal k Hospodinovi celú tú noc. 12 Potom vstal Samuel skoro a išiel ráno v ústrety Saulovi. A oznámil Samuelovi, ţe vraj Saul prišiel na Karmel v Judsku a hľa, postavil si tam pomník a obrátiac sa odtiaľ išiel ďalej a sišiel do Gilgala. 13 A keď prišiel Samuel k Saulovi, povedal mu Saul: Poţehnaný ty Hospodinovi, vykonal som slovo Hospodinovo. 14 Ale Samuel riekol: A jakýţe je to bľakot stáda v mojich ušiach, ručanie volov, ktorý čujem?

15 A Saul povedal: Od Amalecha ich prihnali, pretoţe ľud ušetril čo najlepšie z drobného stáda i z volov, aby bolo čo obetovať Hospodinovi, tvojmu Bohu, a ostatné sme, dané pod kliatbu, zahladili. 16 Ale Samuel riekol Saulovi: Noţe dovoľ, aby som ti oznámil, čo mi hovoril Hospodin tejto noci. A povedal mu: Hovor! 17 A Samuel riekol: Či nie je tak, ţe keď si bol malý vo svojich očiach, ţe si bol učinený hlavou pokolení Izraelových? A Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. 18 Potom ťa Hospodin poslal na cestu a povedal: Iď a zahladíš tých hriešnikov, Amalecha, a budeš bojovať proti nemu, dokiaľ ich celkom nevyhladíš. 19 Nuţ prečoţe si neposlúchol na hlas Hospodinov? Ale si sa vrhol na korisť a učinil si to zlé v očiach Hospodinových? 20 Na to povedal Saul Samuelovi: Veď som poslúchol na hlas Hospodinov a išiel som cestou, ktorou ma poslal Hospodin, a doviedol som Agaga, kráľa Amalechovho, a Amalecha, daného pod kliatbu som zahladil. 21 Ale ľud vzal z koristi drobné stádo a voly, prvotinu daného pod kliatbu, aby bolo čo obetovať Hospodinovi, tvojmu Bohu, v Gilgale. 22 No, Samuel riekol: Či azda má Hospodin takú záľubu v zápalných a v iných obetiach bitných, ako aby niekto poslúchal na hlas Hospodinov? Hľa, poslúchať je lepšie ako obetovať a pozorovať na slovo Hospodinovo ako donášať tuk baranov. 23 Lebo spúra je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa jako modlárstvo a bohovia. Preto, ţe si ty zavrhnul slovo Hospodinovo, zavrhnul aj on teba, aby si nebol kráľom. 24 Vtedy povedal Saul Samuelovi: Zhrešil som, ţe som prestúpil rozkaz Hospodinov i tvoje slová, lebo som sa bál ľudu a poslúchol som na ich hlas. 25 Preto teraz odpusť, prosím, môj hriech a vráť sa so mnou, aby som sa klaňal Hospodinovi. 26 Ale Samuel riekol Saulovi: Nevrátim sa s tebou, lebo si zavrhnul slovo Hospodinovo a preto, ţe aj Hospodin zavrhnul teba, aby si nebol kráľom nad Izraelom. 27 A keď sa obrátil Samuel, aby odišiel, chytil Saul krýdlo jeho plášťa, a odtrhlo sa. 28 Vtedy mu riekol Samuel: Hospodin odtrhnul kráľovstvo Izraelovo od teba dnes a dal ho tvojmu blíţnemu, lepšiemu ako si ty. 29 Ani nebude klamať večne trvajúci víťaz Izraelov ako ani nebude ţelieť, lebo nie je človek, aby ţelel. 30 A on povedal: Zhrešil som, avšak ma, prosím, predsa len teraz ucti pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom a navráť sa so mnou, aby som sa klaňal Hospodinovi, tvojmu Bohu. 31 A Samuel sa vrátil a išiel za Saulom, a Saul sa poklonil Hospodinovi. 32 Potom riekol Samuel: Doveďte ku mne Agaga, kráľa Amalechovho. A Agag išiel k nemu vesele, lebo Agag povedal vo svojom srdci: Uţ istotne uhla horkosť smrti. 33 Ale Samuel riekol: Ako tvoj meč osirotieval ţeny pozbavujúc ich detí, tak nech nad iné ţeny osireje tvoja mater! A Samuel rozsekal Agaga na kusy pred Hospodinom v Gilgale. 34 Potom odišiel Samuel do Rámy, a Saul odišiel hore do svojho domu, do Gibee Saulovej. 35 A Samuel neišiel viacej vidieť Saula ani ho nevidel aţ do dňa jeho smrti; lebo Samuel ţialil za Saulom, a Hospodin ľutoval, ţe učinil Saula kráľom nad Izraelom.

1 Samuel 16

1 A Hospodin riekol Samuelovi: Aţ dokedy ty budeš ţialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol, aby nekraľoval nad Izraelom? Naplň svoj roh olejom a poď, pošlem ťa k Izaimu Betlehemskému, lebo tam medzi jeho synmi som videl toho, ktorý mi bude kráľom. 2 Na to povedal Samuel: Ako ta pojdem? Lebo keď počuje o tom Saul, zabije ma. - A Hospodin riekol: Pojmeš so sebou jalovičku a povieš: Prišiel som obetovať Hospodinovi.

3 A pozveš Izaiho k obeti, a ja ti dám vedieť, čo máš robiť, a pomaţeš mi toho, o ktorom ti poviem. 4 A Samuel učinil to, čo hovoril Hospodin, a prišiel do Betlehema. A starší mesta sa predesili a vyšli mu vústrety a riekli: Či tvoj príchod znamená pokoj? 5 A odpovedal: Pokoj. Prišiel som obetovať Hospodinovi. Posväťte sa a pojdete so mnou k obeti. A posvätil aj Izaiho i jeho synov a pozval ich k obeti. 6 A stalo sa, keď prišli, a keď uvidel Eliába, povedal: Dozaista je pred Hospodinom jeho pomazaný. 7 Ale Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho peknú tvár a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol; lebo ja nehľadím na to, na čo hľadí človek, pretoţe človek hľadí na to, čo je pred očima, ale Hospodin hľadí na srdce. 8 A Izai zavolal Abinadába a dal mu, aby predstúpil pred Samuela a prešiel. A riekol: Ani toho nevyvolil Hospodin. 9 A Izai dal prejsť Šammovi. A riekol: Ani toho nevyvolil Hospodin. 10 A tak dal Izai prejsť siedmim svojim synom popred Samuela. Ale Samuel riekol Izaimu: Niktorého z týchto si nevyvolil Hospodin. 11 Potom riekol Samuel Izaimu: Či sú to uţ všetci tí mládenci? A on povedal: Ešte pozostal najmladší, ktorý práve teraz pasie ovce. Na to riekol Samuel Izaimu: Pošli hneď po neho a doveď ho, lebo nesadneme okolo stola, dokiaľ neprijde sem. 12 A tak poslal po neho a doviedol ho. A šuhaj bol rumenný a pri tom krásnych očí a peknej postavy. A Hospodin riekol: Vstaň, pomaţ ho, lebo toto je on. 13 Vtedy vzal Samuel roh s olejom a pomazal ho prostred jeho bratov. A Duch Hospodinov sostúpil na Dávida a zostal na ňom od toho dňa a tak vše potom. A Samuel vstal a odišiel do Rámy. 14 A Duch Hospodinov odišiel od Saula, a desil ho zlý duch, poslaný od Hospodina. 15 Vtedy povedali sluţobníci Saulovi, jemu: Noţe hľa, prosíme, desí ťa zlý duch od Boha. 16 Nech tedy rozkáţe náš pán svojim sluţobníkom tu pred tebou, aby vyhľadali muţa, ktorý vie hrať na harfe, aby, keď prijde na teba zlý duch od Boha, hral svojou rukou, a bude ti dobre. 17 A Saul riekol svojim sluţobníkom: Noţe mi tedy vyhľadajte muţa, ktorý dobre hrá, a doveďte ho ku mne. 18 Vtedy odpovedal jeden z mládencov a riekol: Hľa, videl som syna Izaiho Betlehemského, ktorý vie hrať, a je to muţ udatný a bojovný, rozumný do reči, človek krásnej postavy, a Hospodin je s ním. 19 A Saul poslal poslov k Izaimu a odkázal mu: Pošli mi Dávida, svojho syna, ktorý je pri stáde. 20 Vtedy vzal Izai osla, chlieb a koţicu vína a jedno kozľa a poslal to po Dávidovi, svojom synovi, Saulovi. 21 A tak prišiel Dávid k Saulovi a stál pred ním, a veľmi si ho zamiloval, a stal sa jeho zbrojnošom. 22 A Saul poslal k Izaimu posla s odkazom: Dovoľ, prosím, aby stál Dávid predo mnou, lebo našiel milosť v mojich očiach. 23 A bývalo, ţe kedykoľvek napadol zlý duch od Boha Saula, Dávid vzal harfu a hral svojou rukou, a Saulovi sa uľahčilo, a bolo mu dobre, a zlý duch odstúpil vtedy od neho.

1 Samuel 17

1 A Filištíni sobrali svoje vojská do boja a shromaţdili sa pri Sochu, ktoré patrí Júdovi, a poloţili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dammime. 2 A shromaţdili sa aj Saul a synovia Izraelovi a poloţili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom. 3 A Filištíni stáli na svahu vrchu z jednej strany, a Izraeliti stáli na svahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi. 4 A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď; 5 na hlave mal medenú prilbu a oblečený bol v šupinatom pancieri, ktorý váţil päť tisíc šeklov medi; 6 na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami,

7 a drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj, a hrot jeho kopije váţil šesťsto šeklov ţeleza, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním. 8 A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy sluţobníci Saulovi? Vyberte si muţa, ktorý by sišiel ku mne! 9 Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôţem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúţiť. 10 A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Noţe mi tedy dajte muţa, aby sme sa spolu borili! 11 Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi. 12 A tedy Dávid bol synom muţa Efraťana, toho z Betlehema Júdovho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek ţil za dní Saulových a bol uţ starý, pošlý vekom medzi ľuďmi. 13 A traja najstarší synovia Izaiho odíduc išli tieţ za Saulom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli odišli do boja, boly: Eliáb, prvorodený, a prvý po ňom Abinadáb a druhý Šamma. 14 Dávid bol najmladší. A teda tí traja najstarší išli za Saulom. 15 A Dávid odchádzaval a vše sa vrátil od Saula zase pásť ovce svojho otca do Betlehema. 16 A Filištín prichádzaval blízko skoro za rána a večer a postavoval sa tak štyridsať dní. 17 A Izai povedal Dávidovi, svojmu synovi: Noţe vezmi pre svojich bratov efu tohoto praţeného zrna a týchto desať chlebov a beţ s tým do tábora za svojimi bratmi. 18 A týchto desať čerstvých syrcov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vezmeš ich záloh. 19 Medzitým Saul aj oni i všetci muţovia Izraelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištínmi. 20 Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na stráţneho vzal a išiel, tak ako mu prikázal Izai, a prišiel aţ k vozom a k vojsku, ktoré práve vychádzalo do šíku a kričalo do boja. 21 A postavil sa do šíku Izrael i Filištíni, šík proti šíku. 22 Tu zanechal Dávid veci, ktoré sloţil so seba, pri tom, ktorý stráţil batoţinu, a beţal do vojska, pripraveného do boja. A prijdúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú? 23 Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, prichádzal hore postredný súbojník, Goliáš Filištínsky menom, z Gátu, z bojovných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tamtie, a Dávid to počul. 24 A všetci muţovia Izraelovi, keď uvideli muţa, utekali pred ním a báli sa veľmi. 25 A muţovia Izraelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muţa, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Izraela. A preto muţa, ktorý by ho zabil, obohatí kráľ veľkým bohatstvom a dá mu svoju dcéru za ţenu a učiní dom jeho otca slobodným v Izraelovi. 26 Na to riekol Dávid muţom, ktorí stáli pri ňom, a povedal: Čoţe sa to učiní muţovi, ktorý zabije tohoto Filištína a sníme pohanu s Izraela? Lebo ktoţe je ten neobrezaný Filištín, ţe uvodí pohanu na vojská ţivého Boha? 27 A ľud mu odpovedal tie isté slová a riekol: Tak sa učiní muţovi, ktorý ho zabije. 28 Ale počul to Eliáb, jeho najstarší brat, keď hovoril s muţmi, a nahneval sa na Dávida a povedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bitku. 29 A Dávid riekol: Čoţe som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané? 30 A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté. A ľud mu odpovedal zase tak ako prv. 31 A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho povolal k sebe. 32 A Dávid riekol Saulovi: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj sluţobník pojde a bude bojovať s tým Filištínom. 33 Na to povedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojovník od svojej mladosti.

34 Ale Dávid odpovedal Saulovi: Tvoj sluţobník bol pastierom svojho otca pri drobnom stáde, a keď prišiel lev alebo medveď a niesol preč nejaké dobytča, ovcu alebo kozu, zo stáda, 35 vyšiel som za ním a bil som ho a tak som vytrhol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, dokiaľ som ho nezabil. 36 I ľva i medveďa zabil tvoj sluţobník, a ten neobrezaný Filištín bude jako jeden z nich, pretoţe hanobil vojská ţivého Boha. 37 A ešte povedal Dávid: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. Na to povedal Saul Dávidovi: Iď, a Hospodin bude s tebou: 38 Vtedy obliekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú prilbu na jeho hlavu a dal ho obliecť do panciera. 39 A Dávid si pripásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Saulovi: Nemohol by som v tom ísť, lebo som neprivykol na to. A tak to sloţil Dávid so seba. 40 Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vloţil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blíţil k Filištínovi. 41 A išiel aj Filištín a blíţil sa pozvoľna Dávidovi, a muţ, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním. 42 Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretoţe bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy. 43 A Filištín povedal Dávidovi: Či som ja pes, ţe ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi bohmi. 44 A taktieţ povedal Filištín Dávidovi: Noţe poď ku mne, a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri! 45 Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal. 46 Dneská ťa vydá Hospodin do mojej ruky, a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕtve telá tábora Filištínov nebeským vtákom a zemským šelmám, a tak zvedia, celá zem, ţe má Izrael Boha. 47 A zvie i celé toto shromaţdenie, ţe nie mečom ani kopijou zachraňuje Hospodin, pretoţe boj je Hospodinov, a vydá vás do našej ruky. 48 A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blíţil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a beţal smerom proti vojsku nepriateľa, oproti Filištínovi. 49 A v tom siahol Dávid svojou rukou do kapsy a vyňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, ţe kameň zaviazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem. 50 A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína zabil ho, keď aj nemal Dávid v ruke meča. 51 A Dávid pobehol a postavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vytiahol ho z jeho pošvy a zabil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, ţe zomrel ich najsilnejší, utekali. 52 A muţovia Izraelovi a Júdovi povstali, kričali a honili Filištínov aţ potiaľ, kde prijdeš do doliny, aţ ku bránam Ekróna. A tak padali ranení z Filištínov po ceste Šáraim a tak aţ po Gát a aţ po Ekrón. 53 Keď sa potom navrátili synovia Izraelovi od prenasledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor. 54 A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň sloţil vo svojom stáne. 55 A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, povedal Abnerovi, veliteľovi vojska: Čí je ten mládenec, Abner? A Abner odpovedal: Ako ţe ţije tvoja duša, kráľu, neviem. 56 A kráľ povedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj. 57 Keď sa potom navracoval Dávid od zabitia Filištína, pojal ho Abner a doviedol ho pred Saula. A hlavu Filištínovu drţal vo svojej ruke. 58 A Saul mu povedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvojho sluţobníka Izaiho Betlehemského.

1 Samuel 18

1 A stalo sa, keď dohovoril Saulovi, ţe duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou, takţe ho miloval Jonatán ako svoju vlastnú dušu. 2 A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svojho otca. 3 A Jonatán učinil spolu s Dávidom smluvu, pretoţe ho miloval ako svoju vlastnú dušu. 4 Jonatán si svliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok. 5 A Dávid išiel všade, kamkoľvek ho poslal Saul, a rozumne si počínal. Preto ho ustanovil Saul nad vojakmi. A ľúbil sa všetkému ľudu i sluţobníkom Saulovým. 6 A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, ţe vyšly ţeny zo všetkých miest Izraelových, aby spievaly, i tanečnice, vústrety Saulovi, kráľovi, s bubny vesele a s cymbalmi. 7 A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ţeny navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce. 8 Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného uţ netreba, len aby mu ešte pririekly aj kráľovstvo! 9 Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida. 10 A stalo sa druhého dňa, ţe zlý duch od Boha prišiel na Saula, a preto zúril prostred svojho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Saulovej. 11 A Saul hodil kopiju a povedal: Vrazím ju do Dávida, ţe ho prerazí, a to aţ do steny. Ale Dávid sa dva razy vyhnul pred ním. 12 A Saul sa bál Dávida, pretoţe bol Hospodin s ním a od Saula odišiel. 13 Preto ho odstránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vychádzal a vchádzal pred ľudom. 14 A Dávid si múdre počínal na všetkých svojich cestách. A Hospodin bol s ním. 15 Keď potom videl Saul, ţe si počína veľmi múdre, bál sa ho. 16 A celý Izrael i Júda milovali Dávida, pretoţe vychádzal a vchádzal pred nimi. 17 A Saul povedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ţenu, len mi buď chrabrým muţom a bojuj boje Hospodinove. Ale Saul povedal sám u seba: Nech nezomrie od mojej ruky, ale nech zomrie od ruky Filištínov. 18 A Dávid riekol Saulovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraelovi, aby som bol zaťom kráľovým?! 19 A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Saulova, daná Dávidovi, ţe bola daná Adrielovi Mecholatskému za ţenu. 20 Ale Míchaľ, druhá dcéra Saulova, milovala Dávida, a keď to oznámili Saulovi, ľúbila sa mu tá vec. 21 Lebo Saul povedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osídlom, a nech zomrie od ruky Filištínov. A tedy povedal Saul Dávidovi: Toto uţ dvoma sa mi stávaš dnes zaťom. 22 Saul rozkázal svojim sluţobníkom: Hovorte Dávidovi tajne a vravte: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všetci jeho sluţobníci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým. 23 A keď hovorili sluţobníci Saulovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dobre viete, som ja chudobný človek a opovrţený? 24 A sluţobníci Saulovi to oznámili jemu, Saulovi, a riekli: Tak a tak hovoril Dávid. 25 Na to povedal Saul: Takto poviete Dávidovi: Kráľ si neţiada ţeníchovho kúpneho, iba sto neobriezok od Filištínov, aby bolo pomstené na nepriateľoch kráľových. Ale Saul zamýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov. 26 A keď oznámili jeho sluţobníci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A stalo sa to, čo sa ani nevyplnily obvyklé dni. 27 Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho muţovia, a zabil z Filištínov dvesto muţov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ţenu. 28 A Saul videl a poznal, ţe je Hospodin s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Saulova, ho milovala.

29 A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol nepriateľom Dávidovi po všetky dni. 30 A knieţatá Filištínov vychádzavaly proti Izraelovi. A bývalo, ţe kedykoľvek vyšly, Dávid si rozumnejšie počínal od všetkých sluţobníkov Saulových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.

1 Samuel 19

1 A Saul hovoril Jonatánovi, svojmu synovi, a všetkým svojim sluţobníkom, aby zabili Dávida. Ale Jonatán, syn Saulov, mal veľmi rád Dávida. 2 A Jonatán oznámil Dávidovi a riekol: Saul, môj otec, hľadá moţnosť, aby ťa zabil. Preto teraz, prosím, maj na seba pozor zajtra ráno a budeš sedieť v skrýši a schováš sa. 3 A ja vyjdem a budem stáť vedľa svojho otca na poli, na ktorom ty budeš, a ja budem hovoriť svojmu otcovi o tebe, a keď uvidím, čo bude, oznámim ti to. 4 Tak hovoril Jonatán Saulovi, svojmu otcovi, dobré o Dávidovi a riekol mu: Nech nehreší kráľ proti svojmu sluţobníkovi, Dávidovi, lebo veď sa ničím neprehrešil proti tebe, a preto, ţe to, čo robí, je tebe veľmi dobré. 5 A vystaviac svoj ţivot nebezpečenstvu zabil Filištína, a Hospodin učinil veľké spasenie celému Izraelovi. Videl si to a radoval si sa. A tak prečo hrešíš proti nevinnej krvi chcúc zabiť Dávida, bez príčiny? 6 A Saul poslúchol hlas Jonatánov a Saul prisahal: Ako ţe ţije Hospodin, nezomrie. 7 Potom zavolal Jonatán Dávida, a Jonatán mu oznámil všetky tie slová. A Jonatán doviedol Dávida k Saulovi, a bol pred ním ako vše predtým. 8 A zase bola vojna. A Dávid vyšiel a bojoval proti Filištínom a uderil na nich tak, ţe im spôsobil veľkú poráţku, a ostatní utiekli pred ním. 9 Ale zase prišiel zlý duch Hospodinov na Saula, keď sedel vo svojom dome a mal svoju kopiju vo svojej ruke, a Dávid hral rukou. 10 A Saul hľadal vraziť kopijou do Dávida, a to aţ do steny, ale sa vyhnul Saulovi, a tak vrazil kopiju do steny. A Dávid utiekol a unikol smrti tej noci. 11 A Saul poslal poslov do domu Dávidovho, aby ho striehli a ráno zabili. Ale to oznámila Dávidovi Míchaľ, jeho ţena, a riekla: Ak nezachrániš útekom svojho ţivota tejto noci, zajtra ťa zabijú. 12 A tak spustila Míchaľ Dávida oblokom, a odišiel a utiekol a zachránil sa útekom. 13 Potom vzala Míchaľ modlu domácich bohov a vloţila ju do postele a koziu koţušinu poloţila konča jej hlavy a prikryla rúchom. 14 Keď potom poslal Saul poslov, aby vzali Dávida, riekla: Je nemocný. 15 Ale Saul znova poslal poslov, aby pozreli Dávida, a riekol: Doneste ho na posteli hore ku mne, nech ho zabijem. 16 A keď prišli poslovia, tu hľa, v posteli modla domácich bohov a konča jej hlavy kozia koţušina. 17 Vtedy povedal Saul Míchali: Prečo si ma tak oklamala a pustila si môjho nepriateľa, aby ušiel? A Míchaľ odpovedala Saulovi: On mi povedal: Pusti ma, lebo načo ťa mám zabiť?! 18 A Dávid utekal a tak sa zachránil útekom a prišiel k Samuelovi do Rámy a oznámil mu všetko, čo mu urobil Saul. Potom odišiel on i Samuel, a bývali v Najote. 19 Potom oznámili Saulovi, ţe hľa, Dávid je v Najote, v Ráme. 20 A Saul poslal poslov, aby vzali Dávida. A keď prišli a videli shromaţdenie prorokujúcich prorokov a Samuela stáť, postaveného nad nimi, vtedy prišiel Duch Boţí na poslov Saulových, a prorokovali aj oni. 21 Keď to oznámili Saulovi, poslal iných poslov, a prorokovali aj oni. A Saul poslal ešte aj tretích poslov, ale prorokovali aj tí.

22 Napokon odišiel aj on sám do Rámy a keď prišiel aţ ku tej veľkej cisterne, ktorá je v Séku, pýtal sa a vravel: Kde je Samuel a Dávid? A ktosi mu povedal: Hľa, v Najote, v Ráme. 23 A išiel ta, do Najota, v Ráme. Ale prišiel aj na neho Duch Boţí, a tak išiel pozvoľna a prorokoval, aţ prišiel do Najota v Ráme. 24 A vyzliekol aj on svoje rúcho a tieţ prorokoval pred Samuelom. A padol a leţal nahý celý ten deň a celú tú noc. Preto hovoria: Či je i Saul medzi prorokmi?

1 Samuel 20

1 A Dávid utiekol z Najota, v Ráme, a prijdúc vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čo je mojou neprávosťou a čo mojím hriechom pred tvojím otcom, ţe hľadá moju dušu? 2 A on mu povedal: To nech je preč od teba! Nezomrieš. Hľa, môj otec nerobí ničoho, ani veľkého ani malého, bez toho, aby mi toho nepovedal. A prečoţe by tedy skrýval môj otec túto vec predo mnou? Niet toho. 3 Ale Dávid ešte prisahal na to a riekol: Tvoj otec vie veľmi dobre, ţe som našiel milosť v tvojich očiach, a preto si povedal: Nech nezvie o tom Jonatán, aby ho to netrápilo. Ale jako ţe ţije Hospodin, a jako ţe ţije tvoja duša, tak isté je, ţe sotva je krok medzi mnou a medzi smrťou. 4 Vtedy povedal Jonatán Dávidovi: Čokoľvek povie tvoja duša, všetko ti urobím. 5 A Dávid riekol Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, a ja mám sedieť s kráľom, aby som s ním jedol; ale ma pusti, aby som sa skryl na poli aţ do tretieho večera. 6 Ak ma tvoj otec bude naozaj postrádať a bude sa pýtať po mne, povieš mu: Dávid ma veľmi prosil, ţe by smel zabehnúť do Betlehema, do svojho mesta, lebo je tam výročná obeť za celú jeho rodinu. 7 Ak povie takto: Dobre, pokoj tvojmu sluţobníkovi. Ale keď sa nahnevá, vtedy vedz, ţe má pevne umienené vykonať zlé. 8 Ale učiníš milosť svojmu sluţobníkovi, lebo si uviedol svojho sluţobníka v smluvu Hospodinovu sám so sebou. No, ak je na mne nejaká neprávosť, zabi ma ty, lebo načo by si ma vodil aţ k svojmu otcovi?! 9 A Jonatán povedal: To nech je preč od teba! Lebo veď jestli sa istotne dozviem, ţe môj otec má naozaj umienené zlé, aby prišlo na teba, či ti toho azda neoznámim? 10 A Dávid riekol Jonatánovi: A kto mi oznámi, čo povie alebo čo ti odpovie tvoj otec, tvrde? 11 Na to povedal Jonatán Dávidovi: Poď, vyjdime von na pole! A tak vyšli obidvaja na pole. 12 A Jonatán povedal Dávidovi: Hospodin, Bôh Izraelov, svedok, ţe prezkúmam svojho otca zajtra o tomto čase alebo pozajtre. A keď hľa, je dobrý na Dávida, nuţ dobre vtedy pošlem k tebe a zjavím ti to. 13 Tak nech učiní Hospodin Jonatánovi a tak nech pridá: keby sa ľúbilo môjmu otcovi uviesť na teba zlé, zjavím ti to a pošlem ťa preč a pojdeš v pokoji, a potom nech je Hospodin s tebou tak, ako bol s mojím otcom. 14 A či azda i ty, ak ešte budem ţiť, či ty neučiníš so mnou milosti Hospodinovej, aby som nezomrel? 15 A neutneš svojho milosrdenstva od môjho domu aţ na veky, a to ani vtedy, keď vytne Hospodin nepriateľov Dávidových, kaţdého, s povrchu zeme. 16 Tak učinil Jonatán smluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin vyhľadá neprávosť z ruky nepriateľov Dávidových. 17 A ešte raz dal Jonatán prisahať Dávidovi vo svojej láske naproti nemu, lebo ho miloval ako svoju vlastnú dušu. 18 A Jonatán mu povedal: Zajtra bude novmesiac, a môj otec sa bude pýtať po tebe, keď bude tvoje miesto prázdne. 19 A na tretí deň sídeš rýchle a prijdeš na miesto, na ktorom si sa bol skryl v deň činu a zostaneš pri kameni Ázele. 20 A ja vystrelím tri šípy po jeho strane strieľajúc si do cieľa. 21 A potom hľa, pošlem chlapca a poviem: Iď, najdi šípy! Ak poviem chlapcovi: Tu hľa, šípy sú sem bliţšie od teba, vezmi to! vtedy prijdi, lebo ti je pokoj, a niet nijakého nebezpečenstva, jako ţe ţije Hospodin.

22 Ale ak takto poviem mládencovi: Tam hľa, šípy sú tam ďalej od teba, vtedy iď, lebo ťa prepustil Hospodin. 23 A čo do veci, o ktorej sme hovorili, ja a ty, hľa, Hospodin bude svedkom medzi mnou a medzi tebou aţ na veky. 24 A tak sa skryl Dávid na poli, a bola slávnosť novmesiaca, a kráľ si sadol k pokrmu jesť. 25 Kráľ sedel na svojej stolici jako inokedy, na stolici pri stene, a Jonatán povstal, a Abner si sadol vedľa Saula, a miesto Dávidovo zostalo prázdne. 26 Ale Saul nehovoril toho dňa ničoho, lebo si povedal: Niečo sa mu prihodilo, asi nie je čistý, dozaista nie je čistý. 27 A stalo sa na druhý deň, na druhý deň slávnosti novmesiaca, keď zase len bolo prázdne miesto Dávidovo, ţe povedal Saul Jonatánovi, svojmu synovi: Prečo neprišiel syn Izaiho ani včera ani dnes k jedlu? 28 A Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid si veľmi prosil odo mňa, ţeby smel zabehnúť aţ do Betlehema 29 a povedal: Pusti ma, prosím, lebo máme rodinnú obeť bitnú v meste, a sám môj brat mi prikázal, aby som prišiel, a tedy ak som našiel milosť v tvojich očiach, dovoľ, prosím, aby som odbehol a videl svojich bratov. Preto neprišiel ku stolu kráľovmu. 30 Vtedy sa zapálil hnev Saulov na Jonatána a povedal mu: Ty synu prevrátenej matere zpurnej, či ja neviem, ţe si si zvolil syna Izaiho na svoju hanbu a na hanbu, nahotu svojej matere? 31 Lebo po všetky dni, dokiaľ len ţije syn Izaiho na zemi, nebudeš stáť pevne ani ty ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli hneď a doveď ho ku mne, lebo je synom smrti. 32 A Jonatán odpovedal Saulovi, svojmu otcovi, a riekol mu: Prečo má zomrieť, čo urobil? 33 Vtedy hodil Saul kopiju do neho, aby ho zabil. A Jonatán poznal, ţe jeho otec má pevne umienené zabiť Dávida. 34 A Jonatán vstal od stola rozpálený hnevom, a nejedol pokrmu toho druhého dňa slávnosti novmesiaca, pretoţe bolestil pre Dávida, ţe ho potupil jeho otec. 35 A stalo sa nasledujúceho rána, ţe vyšiel Jonatán na pole, na čas, dohovorený s Dávidom, a malý chlapec išiel s ním. 36 A povedal svojmu chlapcovi: Noţe beţ a najdi šípy, ktoré vystrelím. A chlapec beţal, a on vystrelil šíp tak, aby zaletel pred neho. 37 A keď prišiel chlapec aţ k miestu šípa, ktorý vystrelil Jonatán, volal Jonatán za chlapcom a vravel: Veď je šíp tam ďalej od teba! 38 A ešte volal Jonatán za chlapcom: Ponáhľaj sa, utekaj rýchle, nestoj! A chlapec Jonatánov posbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 39 A chlapec nevedel o ničom: len Jonatán a Dávid vedeli o veci. 40 Potom dal Jonatán svoje zbrane chlapcovi, ktorého mal so sebou, a povedal mu: Iď, zanes do mesta. 41 A hneď, ako odišiel chlapec, vstal Dávid od poludnej strany a padol na svoju tvár na zem a poklonil sa trikrát, a bozkajúc jeden druhého plakali spolu, aţ Dávid veľmi plakal. 42 Potom povedal Jonatán Dávidovi: Idi v pokoji, a to, čo sme my obidvaja prisahali, v mene Hospodinovom, ţe Hospodin bude svedkom medzi mnou a medzi tebou a medzi mojím semenom a medzi tvojím semenom, nech stojí aţ na veky. 43 A Dávid vstal a išiel. A Jonatán sa navrátil do mesta.

1 Samuel 21

1 A Dávid prišiel do Nóba k Achimelechovi, kňazovi. A Achimelech sa tak preľakol, ţe trasúci sa išiel vústrety Dávidovi a riekol mu: Prečo si len sám, a prečo niet nikoho s tebou? 2 Dávid odpovedal Achimelechovi, kňazovi: Kráľ mi rozkázal nejakú vec a riekol mi: Nech nikto nezvie ničoho o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti rozkázal vykonať. A sluţobníkom som nariadil, aby odišli na to a na to miesto. 3 Preto teraz, čo máš po ruke? Daj mi do ruky nejakých päť chlebov alebo uţ čokoľvek, čo sa najde.

4 A kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: Nemám obecného chleba pod rukou. Je tu iba posvätný chlieb, jestli sa mládenci zachovali aspoň od ţeny. 5 Na to odpovedal Dávid a riekol mu: Nie, leţ uţ predtým, ako som vyšiel, bola nám ţena neprístupnou, a tedy sú nádoby mládencov sväté. No, je to uţ aj ináče obecný spôsob, a čo ešte dnes! Bude svätý v nádobe. 6 A tak mu dal kňaz sväté, lebo tam nebolo iného chleba krome chleba predloţenia, ktoré to chleby boly odloţené zpred tvári Hospodinovej, aby na ich miesto boly poloţené teplé chleby v deň, v ktorý boly tamtie vzaté. 7 Ale bol tam nejaký muţ zo sluţobníkov Saulových toho dňa, ktorý sa tam bol v shromaţdení zdrţal pred Hospodinom, a ktorému bolo meno Doég Edomejský, najmoţnejší z pastierov, ktorých mal Saul. 8 A Dávid povedal Achimelechovi: Či nie je niekde pod tvojou rukou kopija alebo meč, lebo som nevzal ani svojho meča, ani inej svojej zbrane do svojej ruky, pretoţe bola vec kráľova súrna. 9 Na to odpovedal kňaz: Meč Goliáša Filištínskeho, ktorého si zabil v doline Éla, ten hľa, je tu zavinutý v rúchu za efodom, ak si ten vezmeš, nuţ vezmi si, lebo nieto tu iného krome toho. A Dávid povedal: Takého nieto, jako je ten; daj mi ho. 10 Potom vstal Dávid a utekal toho dňa pred Saulom a prišiel k Achišovi, kráľovi mesta Gát. 11 A sluţobníci Achišovi povedali jemu, Achišovi: Či nie je toto Dávid, kráľ zeme? Či to nespievali tomuto v kolotancoch hovoriac: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce? 12 A Dávid si vzal tie slová k srdcu a bál sa veľmi Achiša, kráľa Gátu, 13 a preto zmeniac svoj rozum v ich očiach robil sa bláznom súc v ich ruke a čmáral po vrátach brány a púšťal svoje brzgy dolu po svojej brade. 14 Vtedy povedal Achiš svojim sluţobníkom: Hľa, vidíte, ţe človek blázni, prečo ste ho doviedli ku mne? 15 Či azda nemám dosť bláznov, ţe ste doviedli tohoto, aby bláznil predo mnou? Či tento má vojsť do môjho domu?

1 Samuel 22

1 A tak odišiel Dávid odtiaľ a zachránil sa útekom do jaskyne Adullam. A keď počuli o tom jeho bratia a celý dom jeho otca, sišli ta za ním. 2 A shromaţďovali sa k nemu všetci takí, ktorí boli v nejakej úzkosti, jako aj všetci, ktorí boli zadlţení, i všetci, ktorí mali horkosť v duši, a bol nad nimi vojvodcom. A bolo s ním tak asi štyristo muţov. 3 Potom odišiel odtiaľ Dávid do Micpy Moábovej. A riekol moábskemu kráľovi: Dovoľ, prosím, ţe by vyšli môj otec i moja matka von a bývali s vami, dokiaľ nezviem, čo mi učiní Bôh. 4 A doviedol ich pred moábskeho kráľa, a bývali s ním po všetky dni, dokiaľ bol Dávid na tom hrade. 5 A prorok Gád povedal Dávidovi: Nebývaj na hrade. Iď a vojdi si do zeme Júdovej. A tak odišiel Dávid a prišiel do lesa Cháret. 6 Ale počul o tom Saul, ţe sa zvedelo o Dávidovi a o muţoch, ktorí boli s ním. Vtedy sedel Saul v Gibei pod stromom tamariskou, v Ráme, a jeho kopija bola v jeho ruke, a všetci jeho sluţobníci stáli pred ním. 7 A Saul povedal svojim sluţobníkom, ktorí stáli pred ním: Noţe počujte, synovia Jeminiho! Či aj vám všetkým dá syn Izaiho polia a vinice? Či všetkých vás ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stami? 8 Ţe ste sa všetci sprisahali proti mne, a nie je nikoho, kto by mi to zjavil, keď uţ i môj syn učinil smluvu so synom Izaiho, a nie je nikoho z vás, kto by sa trápil nado mnou, a kto by mi zjavil niečo o tom, ţe môj syn postavil môjho sluţobníka proti mne, aby mi úkladil, ako sa to dnes deje. 9 Na to odpovedal Doég Edomejský, ktorý stál so sluţobníkmi Saulovými, a riekol: Videl som syna Izaiho, ţe prišiel do Nóba k Achimelechovi, synovi Achitúbovmu. 10 A dopytoval sa za neho Hospodina a dal mu potravu na cestu a dal mu i meč Goliáša Filištínskeho. 11 Na to poslal kráľ povolať Achimelecha, syna Achitúbovho, kňaza, i celý dom jeho otca, kňazov, ktorí boli v Nóbe, a prišli všetci ku kráľovi.

12 A Saul povedal: Noţe počuj, synu Achitúbov! A odpovedal: Hľa, tu som, môj pane. 13 A Saul mu povedal: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj syn Izaiho, keď si mu dal chlieb i meč a dopytoval si sa za neho Boha, aby povstal proti mne a úkladil mi, jako sa to dnes deje? 14 Vtedy odpovedal Achimelech kráľovi a riekol: A kde kto je medzi všetkými tvojimi sluţobníkmi taký verný jako Dávid, k tomu i zať kráľov, ktorý má prístup do tvojej tajnej rady a je ctený v tvojom dome? 15 Či som sa azda len dnes, teraz po prvé dopytoval za neho Boha? Taká vec nech je preč odo mňa! Nech neskladá kráľ nijakej takej veci na svojho sluţobníka nikde v celom dome môjho otca, lebo tvoj sluţobník nevedel o tom o ničom ničoho, ani malého ani veľkého. 16 Ale kráľ povedal: Istotne zomrieš, Achimelechu, ty i celý dom tvojho otca. 17 A kráľ povedal behúňom, ktorí stáli pred ním: Obráťte sa a pobite kňazov Hospodinových, lebo aj ich ruka je s Dávidom, a pretoţe vedeli, ţe uteká, a nezjavili mi toho. Ale sluţobníci kráľovi nechceli vystrieť svoju ruku a oboriť sa na kňazov Hospodinových. 18 Vtedy povedal kráľ Doégovi: Obráť sa ty a obor sa na kňazov! A Doég Edomejský sa obrátil a sám sa oboril na kňazov a zabil toho dňa osemdesiatpäť muţov, ktorí nosili ľanový efod. 19 I Nób, mesto kňazov, zbil ostrím meča pobijúc všetko, i muţa i ţenu, odrastlé dieťa i kojenca, vola i osla i dobytča, všetko pobil ostrím meča. 20 A zachránil sa útekom iba jediný syn Achimelecha, syna Achitúbovho, ktorému bolo meno Ebiatár, a utiekol za Dávidom. 21 A Ebiatár oznámil Dávidovi, ţe Saul pobil kňazov Hospodinových. 22 A Dávid riekol Ebiatárovi: Vedel som toho dňa, lebo tam bol Doég Edomejský, ţe to istotne oznámi Saulovi. Ja som zapríčinil záhubu a uvalil ju na všetky duše domu tvojho otca. 23 Zostaň u mňa. neboj sa, lebo ten, kto bude hľadať moju dušu, bude hľadať tvoju dušu, lebo budeš chránený u mňa.

1 Samuel 23

1 Potom oznámili Dávidovi a riekli: Hľa, Filištíni bojujú proti Keile a lúpia humná. 2 Preto sa pýtal Dávid Hospodina a povedal: Či mám ísť a uderiť na tých Filištínov? A Hospodin riekol Dávidovi: Idi, porazíš Filištínov a zachrániš Keilu. 3 Ale muţovia Dávidovi povedali jemu, Dávidovi: Hľa, bojíme sa tu v Judsku a o koľko viacej máme príčinu sa báť, keď pojdeme do Keily proti vojskám Filištínov?! 4 Preto sa ešte raz pýtal Dávid Hospodina, a Hospodin mu odpovedal a riekol: Vstaň, sídi do Keily, lebo ja dám Filištínov do tvojej ruky. 5 A tak odišiel Dávid i jeho muţovia do Keily a bojoval proti Filištínom a zajal ich dobytok a uderiac na nich spôsobil im veľkú poráţku a tak zachránil Dávid obyvateľov Keily. 6 A stalo sa, keď utekal Ebiatár, syn Achimelechov, k Dávidovi do Keily, ţe sišiel dolu s efodom v ruke. 7 Leţ potom oznámili Saulovi, ţe Dávid vošiel do Keily, a Saul povedal: Bôh ho zavrhol a vydal do mojej ruky, lebo sa zavrel vojdúc do mesta, ktoré má brány i závory. 8 A Saul povolal všetok ľud do boja, rozkázal sísť do Keily a obľahnúť Dávida i jeho muţov. 9 Ale Dávid zvediac, ţe Saul tajne strojí proti nemu zlé, riekol Ebiatárovi, kňazovi: Noţe dones sem efod! 10 A Dávid riekol: Hospodine, Boţe Izraelov, tvoj sluţobník počul cele istú zvesť o tom, ţe Saul hľadá prijsť do Keily zkaziť mesto pre mňa. 11 Či ma vydajú muţovia Keily do jeho ruky? Či ozaj síde Saul, ako počul tvoj sluţobník? Hospodine, Boţe Izraelov, oznám to, prosím, svojmu sluţobníkovi! A Hospodin riekol: Síde.

12 A ešte povedal Dávid: Či vydajú muţovia Keily mňa i mojich muţov do ruky Saulovej? A Hospodin riekol: Vydajú. 13 Vtedy vstal Dávid i jeho muţovia, okolo šesťsto muţov, a vyšli z Keily a išli, kam išli. Potom oznámili Saulovi, ţe Dávid ušiel z Keily, a preto nechal tak a nevyšiel. 14 A Dávid býval na púšti v pevných miestach a býval aj na vrchu, na púšti Zífe. A Saul ho hľadal po všetky dni, ale Bôh ho nevydal do jeho ruky. 15 A Dávid videl, ţe Saul vyšiel hľadať jeho dušu. A Dávid bol na púšti Zífe, v lese. 16 Vtedy vstal Jonatán, syn Saulov, a odišiel k Dávidovi do lesa a posilnil jeho ruku v Bohu. 17 A povedal mu: Neboj sa, lebo ťa nenajde ruka Saula, môjho otca; ale ty budeš kraľovať nad Izraelom, a ja budem prvým po tebe, a vie to aj Saul, môj otec. 18 A učinili obidvaja smluvu pred Hospodinom. A Dávid zostal v lese, a Jonatán odišiel zpät do svojho domu. 19 Ale potom odišli Zífänia hore k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa Dávid neskrýva u nás na pevných miestach v lese, na vŕšku Hachile, ktorý je z pravej strany púšte? 20 Tak teraz podľa všetkej ţiadosti svojej duše, ó, kráľu, jako si praješ sísť, sídi, a našou vecou bude vydať ho do ruky kráľovej. 21 A Saul povedal: Poţehnaní vy Hospodinovi, ţe máte ľútosť nado mnou. 22 Noţe tedy iďte, pripravte ešte dôkladnejšie a vyzveďte a prezrite jeho miesto, kam sa obráti jeho noha, a kto ho tam videl, lebo mi povedali, ţe je veľmi chytrý. 23 A tedy len prezrite a zveďte všetky jeho skrýše, v ktorých sa skrýva, a potom sa vráťte ku mne s istou vecou, a pojdem s vami, a stane sa, ak bude v zemi, ţe ho budem hľadať vo všetkých tisícoch Júdových. 24 A tak vstali a išli do Zífa pred Saulom. A Dávid a jeho muţovia boli na púšti Máone, na rovine, po pravej strane púšte. 25 A Saul odišiel i jeho muţovia hľadať. Ale keď to oznámili Dávidovi, sišiel so skaly a býval na púšti Máone. A keď počul o tom Saul, honil Dávida po púšti Máone. 26 Saul išiel po jednej strane vrchu, a Dávid a jeho muţovia išli po druhej strane vrchu. A Dávid sa ponáhľal ujsť pred Saulom, lebo Saul a jeho muţovia obkľučovali Dávida a jeho muţov, aby ich zajali. 27 Ale v tom prišiel posol k Saulovi, ktorý hovoril: Ponáhľaj sa a poď, lebo Filištíni vtrhli do zeme. 28 Vtedy sa vrátil Saul od prenasledovania Dávida a išiel proti Filištínom. Preto nazvali to miesto Skalou rozdelení. A Dávid odíduc odtiaľ hore býval v pevných miestach na púšti Én-gedi.

1 Samuel 24

1 A stalo sa, keď sa navrátil Saul od prenasledovania Filištínov, ţe mu oznámili a riekli: hľa, Dávid je na púšti Én-gedi. 2 Vtedy pojal Saul so sebou tri tisíce muţov, vybraných z celého Izraela, a odišiel hľadať Dávida a jeho muţov na skalách kamzíkov. 3 A prišiel k ovčím ohradám pri ceste, kde je jaskyňa, do ktorej vošiel Saul zakryť svoje nohy, kým Dávid a jeho muţovia sedeli v úzadí po stranách jaskyne. 4 A muţovia Dávidovi povedali jemu, Dávidovi: Hľa, toto je deň, o ktorom ti riekol Hospodin: Hľa, ja dám tvojho nepriateľa do tvojej ruky, a učiníš mu to, čo bude dobré v tvojich očiach. A Dávid vstal a odrezal potichu krýdlo plášťa Saulovho. 5 Leţ potom bilo Dávida jeho srdce, pretoţe odrezal krýdlo plášťa Saulovho. 6 A riekol svojim muţom: Nech ma Hospodin zachráni od toho, aby som to mal učiniť svojmu pánovi, pomazanému Hospodinovmu, vystrieť svoju ruku na neho, lebo je pomazaný Hospodinov. 7 A tak zabránil Dávid svojim muţom tými slovami a nedal im, aby povstali proti Saulovi. A Saul vstal, vyšiel z jaskyne a išiel svojou cestou.

8 Potom vstal i Dávid a vyjdúc z jaskyne volal za Saulom a vravel: Môj pane, kráľu! A Saul sa ozrel zpät. A Dávid sa zohnul tvárou k zemi a poklonil sa. 9 A Dávid riekol Saulovi: Prečo počúvaš ľudské reči, keď ti hovoria, ţe hľa, Dávid hľadá tvoje zlé!? 10 Hľa, dnes vidia tvoje oči, ţe ťa Hospodin bol dnes vydal do mojej ruky v jaskyni, a vraveli mi, aby som ťa zabil; ale moje oko sa zľutovalo nad tebou, a riekol som: Nevystriem svojej ruky na svojho pána, lebo je pomazaný Hospodinov. 11 A, môj otče, pozri aj pozri krýdlo svojho plášťa tu v mojej ruke, lebo ţe som odrezal krýdlo tvojho plášťa a nezabil som ťa, po tom poznaj a vidz, ţe nie je zlého v mojej ruke ani prestúpenia, ani som sa ničím neprehrešil proti tebe, a ty čiháš po mojej duši, aby si ju odňal. 12 Hospodin nech súdi medzi mnou a medzi tebou, a Hospodin nech ma pomstí na tebe, ale moja ruka sa ťa nedotkne. 13 Jako hovorí dávne porekadlo: Od bezboţných vychádza bezboţnosť. Ale, hovorím, moja ruka sa ťa nedotkne. 14 Veď za kýmţe vyšiel kráľ Izraelov? Kohoţe honíš? Mŕtveho psa? Jednu blchu? 15 Ale Hospodin bude sudcom a bude súdiť medzi mnou a medzi tebou a nech pohliadne a rozsúdi moju pru a nech ma vysúdi z tvojej ruky. 16 A stalo sa, keď dohovoril Dávid tie slová Saulovi, ţe povedal Saul: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Saul pozdvihnúc svoj hlas plakal 17 a povedal Dávidovi: Spravedlivejší si ako ja, lebo ty si sa mi odplatil dobrým, a ja som sa ti odplatil zlým. 18 Lebo ty si to dnes ukázal tým, ţe si mi urobil dobré, tým, ţe ma Hospodin bol vydal do tvojej ruky, a nezabil si ma. 19 Lebo keď najde niekto svojho nepriateľa, či ho prepustí dobrou cestou? Ale Hospodin nech ti odplatí dobrým za to, čo si mi vykonal tohoto dňa! 20 A teraz hľa, viem, ţe istotne budeš kraľovať, a ţe v tvojej ruke bude stáť kráľovstvo Izraelovo. 21 Tak teraz mi prisahaj na Hospodina, ţe nevyplieniš môjho semena po mne a ţe nevyhladíš môjho mena z domu môjho otca. 22 A Dávid prisahal Saulovi. Potom odišiel Saul do svojho domu, a Dávid a jeho muţovia odišli hore do pevnosti.

1 Samuel 25

1 A Samuel zomrel. A shromaţdil sa celý Izrael, a smútili za ním, a pochovali ho v jeho dome, v Ráme. A Dávid vstal a odišiel dolu na púšť Fáran. 2 A bol nejaký človek v Máone, ktorého majetok bol na Karmele. A bol to veľmi veľký človek, ktorý mal tri tisíce oviec a tisíc kôz a strihal svoje ovce na Karmele. 3 Meno človeka bolo Nábal a meno jeho ţeny Abigaiľ, a bola to rozumná ţena a krásna, ale človek bol tvrdý a zlostný vo svojich skutkoch a pochádzal z rodu Kálefovho. 4 Keď počul Dávid na púšti, ţe Nábal strihá svoje ovce, 5 poslal Dávid desať mládencov, a Dávid povedal mládencom: Iďte hore na Karmel a zajdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene. 6 A takto poviete: Ţivému zdar! A tebe pokoj i tvojmu domu pokoj i všetkému, čo máš, pokoj! 7 Teraz som počul, ţe máš strihačov. Nuţ tvoji pastieri boli s nami; neukrivdili sme im, ani sa im nič nestratilo po všetky dni, čo boli na Karmele. 8 Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti. Preto nech najdú títo mládenci milosť v tvojich očiach, lebo sme prišli na dobrý deň. Daj, prosíme, to, čo najde tvoja ruka, svojim sluţobníkom a svojmu synovi Dávidovi. 9 Keď ta prišli mládenci Dávidovi, hovorili Nábalovi podľa všetkých týchto slov v mene Dávidovom a utíchli. 10 Na to odpovedal Nábal sluţobníkom Dávidovým a riekol: Kto je Dávid a kto syn Izaiho? Dnes je mnoho sluhov, ktorí utekajú kaţdý od svojho pána. -

11 A, ľaľa, vezmem svoj chlieb, svoju vodu a svoje mäso toho, čo som pobil pre svojich strihačov, a dám to muţom, o ktorých neviem, odkiaľ sú! 12 A mládenci Dávidovi sa obrátili na svoju cestu a navrátili sa a prišli a oznámili mu všetky tie slová. 13 Vtedy riekol Dávid svojim muţom: Pripášte kaţdý svoj meč! A tak pripásali kaţdý svoj meč. A pripásal i Dávid svoj meč. A tak išlo hore za Dávidom asi štyristo muţov, a dvesto ich zostalo pri batoţine. 14 Ale Abigaili, ţene Nábalovej, oznámil jeden mládenec z mládencov Nábalových a povedal: Hľa, Dávid, poslal poslov z púšte blahoţelať nášmu pánovi, a on sa hnevivo osopil na nich a odbyl ich. 15 A tí muţovia nám boli veľmi dobrí, a nebolo nám nijako ublíţené, ani sme nestratili ničoho po všetky dni, čo sme chodili s nimi, keď sme bývali na poli. 16 Múrom nám boli i vnoci i vodne po všetky dni, čo sme boli s nimi pasúc stádo. 17 Preto teraz vedz a vidz, čo urobíš, lebo uţ je hotové zlé na nášho pána i na celý jeho dom, a on je taký syn beliála, ţe sa nedá s ním hovoriť. 18 Vtedy sa ponáhľala Abigaiľ a vzala dvesto chlebov, dve koţice vína, päť pripravených oviec, päť satov praţeného zrna, sto sväzkov sušeného hrozna a dvesto hrúd sušených fíkov a naloţila to na oslov. 19 A povedala svojim sluţobníkom: Iďte napred, hľa, ja pojdem za vami. Ale svojmu muţovi, Nábalovi, nepovedala o tom. 20 A stalo sa, kým ona jazdiac na oslovi sostupovala na skrytom mieste s vrchu, ţe tu hľa, i Dávid i jeho muţovia schádzali oproti nej, a tak sa stretla s nimi. 21 A Dávid bol povedal: Iba na sklamanie som stráţil všetko to, čo patrilo tomuto na púšti, takţe sa nič nestratilo zo všetkého toho, čo bolo jeho, a odplatil sa mi zlým za dobré. 22 Tak nech učiní Bôh nepriateľom Dávidovým a tak nech pridá! Ba doista neponechám zo všetkého toho, čo má, do ranného svetla, ani močiaceho na stenu. 23 A keď uvidela Abigaiľ Dávida, poponáhľala sa a sosadla s osla a padla pred Dávidom na svoju tvár a poklonila sa aţ k zemi. 24 A padnúc k jeho nohám riekla: Na mne, môj pane, samej, nech leţí tá neprávosť. A dovoľ, prosím, svojej dievke, aby hovorila v tvoje uši a počuj slová svojej dievky! 25 Nech neobracia, prosím, môj pán mysle svojho srdca k tomu muţovi beliála, na Nábala, lebo jaké je jeho meno, taký aj je; Nábal <Blázon>, je jeho meno, a je bláznovstvo u neho. A ja, tvoja dievka, som nevidela sluţobníkov svojho pána, ktorých si bol poslal. 26 A tak teraz, môj pane, jako ţe ţije Hospodin, a jako ţije tvoja duša, ţe ti Hospodin zabránil, aby si nevošiel do krvi, a aby ti nepomohla tvoja vlastná ruka. Preto teraz nech sú tvoji nepriatelia jako Nábal i tí, ktorí hľadajú proti môjmu pánovi zlého. 27 Nuţ teraz tento dar, ktorý doniesla tvoja sluţobnica svojmu pánovi, nech sa dá mládencom, ktorí chodia za mojím pánom. 28 Odpusti, prosím, previnenie svojej dievky, lebo Hospodin istotne učiní môjmu pánovi stály dom, pretoţe môj pán bojuje boje Hospodinove, a zlé sa nikedy nenašlo pri tebe od počiatku tvojich dní. 29 A keby aj povstal človek, aby ťa prenasledoval a hľadal tvoju dušu, nuţ bude duša môjho pána sviazaná vo sväzku ţivých u Hospodina, tvojho Boha, ale dušu tvojich nepriateľov zahodí preč ako z praku. 30 A stane sa, keď učiní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, o ktorom hovoril, ţe ho pošle na teba, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom, 31 nebude ti to na závadu, ani to nebude na uráţku srdca môjho pána, ako keby bol vylial nevinnú krv, alebo keby si môj pán bol sám pomohol; ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomenieš sa na svoju dievku. 32 Na to riekol Dávid Abigaili: Nech je poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý ťa poslal dnes oproti mne, 33 a poţehnaný tvoj rozum i ty poţehnaná, ktorá si ma zdrţala tohoto dňa, aby som nevošiel do krvi, a aby mi nepomohla moja vlastná ruka.

34 Ale jako ţe ţije Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý mi zabránil, aby som ti neurobil zlého, keby si sa nebola poponáhľala a prišla oproti mne, ţe by nebol pozostal Nábalovi do ranného svetla ani močiaci na stenu. 35 A tak vzal Dávid z jej ruky to, čo mu doniesla, a jej povedal: Iď v pokoji hore do svojho domu. Hľaď, počul som na tvoj hlas a ctím si tvoju osobu. 36 Potom prišla Abigaiľ k Nábalovi, a hľa, mal hostinu vo svojom dome, jako býva hostina u kráľa. A srdce Nábalovo sa rozveselilo v ňom, a bol náramne opilý. A nepovedala mu ničoho, ani malého ani veľkého, aţ bolo svetlo ráno. 37 A stalo sa na druhý deň ráno, keď uţ bolo vyšlo víno z Nábala, a jeho ţena mu oznámila, čo sa prihodilo, ţe zmŕtvelo jeho srdce v ňom, a on sa obrátil na kameň. 38 A stalo sa tak asi o desať dní, ţe Hospodin uderil Nábala, a zomrel. 39 Keď potom počul Dávid, ţe zomrel Nábal, povedal: Poţehnaný Hospodin, ktorý rozsúdil pru môjho pohanenia vyhľadajúc to z ruky Nábalovej a zdrţal svojho sluţobníka od zlého a zlosť Nábalovu shrnul Hospodin zpät na jeho hlavu. Potom poslal Dávid poslov a hovoril Abigaili, aby si ju vzal za ţenu. 40 A keď prišli sluţobníci Dávidovi k Abigaili na Karmel, hovorili jej a riekli: Dávid nás poslal k tebe, a chce si ťa vziať za ţenu. 41 A ona vstanúc poklonila sa tvárou k zemi a riekla: Hľa, nech ti je tvoja dievka za sluţobnicu umývať nohy sluţobníkov svojho pána. 42 Potom sa ponáhľala Abigaiľ a vstanúc sadla na osla i jej päť dievok, ktoré išly za ňou, a tak išla za poslami Dávidovými, a bola mu ţenou. 43 Achinoam si vzal Dávid z Jezreela, a boly mu obe za ţeny. 44 A Saul dal Míchaľ, svoju dcéru, ţenu Dávidovu, Paltimu, synovi Laišovmu, ktorý bol z Gallíma.

1 Samuel 26

1 A zase prišli Zífänia k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa neskrýva Dávid na vŕšku Hachile naproti púšti? 2 A Saul vstal a sišiel na púšť Zíf, a s ním tri tisíce muţov, vybraných z Izraela, aby hľadal Dávida na púšti Zífe. 3 Saul sa rozloţil táborom na vŕšku Hachile, ktorý je proti púšti pri ceste, a Dávid sa zdrţoval na púšti a videl, ţe Saul prišiel za ním na púšť. 4 Preto poslal Dávid vyzvedačov a zvedel, ţe Saul prišiel cele iste. 5 A Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul. A Dávid videl miesto, na ktorom leţal Saul aj Abner, syn Nérov, veliteľ jeho vojska. A Saul leţal na mieste, otočenom vozmi, a ľud táboril vôkol neho. 6 Vtedy odpovedal Dávid a riekol Achimelechovi Hetejskému a Abišajovi, synovi Ceruje, bratovi Joábovmu, a riekol: Kto pojde so mnou dolu do tábora k Saulovi? A Abišaj povedal: Ja pojdem dolu s tebou. 7 A tak prišiel Dávid a Abišaj k ľudu vnoci. A hľa, Saul leţal a spal medzi vozmi a jeho kopija bola zabodnutá v zemi pri jeho hlave, a Abner a ľud leţali vôkol neho. 8 Vtedy riekol Abišaj Dávidovi: Bôh zavrel dnes tvojho nepriateľa do tvojej ruky. Preto teraz dovoľ, aby som ho prebodnul kopijou aţ do zeme jedným razom, a nebude treba, aby som ho bodnul druhý raz. 9 Ale Dávid riekol Abišajovi: Nezahub ho! Lebo ktoţe by vystrel svoju ruku na pomazaného Hospodinovho a bol by bez viny?! 10 A ešte riekol Dávid: Ako ţe ţije Hospodin, ţe len ak by ho uderil Hospodin, alebo ak by prišiel jeho deň, a zomrel by alebo ak by odišiel dolu do vojny a tam by zahynul, 11 ale ináče nech ma Hospodin chráni od toho, aby som mal vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho. Preto teraz vezmi, prosím, kopiju, ktorá je pri jeho hlave, i krčah na vodu, a pojdeme svojou cestou. 12 A tak vzal Dávid kopiju i krčah na vodu pri hlave Saulovej, a išli svojou cestou, a nevidel nikto ani nezvedel ani sa nezobudil, lebo všetci spali, pretoţe tvrdý spánok od Hospodina padol na nich.

13 Potom prešiel Dávid na druhú stranu a postavil sa na temene vrchu zďaleka, takţe bolo veľké miesto medzi nimi. 14 A Dávid volal na ľud a na Abnera, syna Nérovho, a vravel: Či sa neozveš, Abner? A Abner odpovedajúc riekol: Kto si ty, ktorý voláš na kráľa? 15 A Dávid riekol Abnerovi: Či nie si ty muţ? A kto je tebe rovný v Izraelovi? Nuţ prečoţe si neostríhal svojho pána, kráľa? Lebo prišiel jeden z ľudu, aby zahubil kráľa, tvojho pána. 16 Nie je to dobrá vec, ktorú si vykonal! Ako ţe ţije Hospodin, istotne ste synmi smrti, pretoţe ste nestráţili nad svojím pánom, nad pomazaným Hospodinovým! A tak teraz pozri, kde je kopija kráľova a krčah na vodu, ktoré boly pri jeho hlave? 17 Vtedy poznal Saul hlas Dávidov a povedal: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Dávid riekol: Je to môj hlas, môj pane, kráľu. 18 A ďalej povedal: Prečo prenasleduje môj pán svojho sluţobníka? Lebo veď čo som urobil, alebo čo zlého je v mojej ruke? 19 Preto teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svojho sluţobníka: Ak ťa Hospodin naviedol na mňa, nech mu tedy príjemne vonia obetný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred Hospodinom, pretoţe ma zahnali dnes, aby som sa nemohol pridruţiť k dedičstvu Hospodinovmu, a hovoria u seba: Idi, slúţ iným bohom! 20 A preto teraz nech nepadne moja krv na zem voľakde preč od tvári Hospodinovej, lebo vyšiel kráľ Izraelov, aby hľadal jednu blchu, aby ju honil, ako niekto honí jarabicu na vrchoch. 21 Na to povedal Saul: Zhrešil som, navráť sa, môj synu, Dávide, lebo ti uţ viacej neurobím zlého, za to, ţe dnes bola drahá moja duša v tvojich očiach. Hľa, bláznive som robil a blúdil som náramne. 22 A Dávid odpovedajúc riekol: Tu hľa, kopija kráľova, nech prejde sem jeden z mládencov a vezme ju. 23 A Hospodin nech odplatí kaţdému jeho spravedlivosť a jeho vernosť. Lebo ťa dnes bol vydal Hospodin do mojej ruky, ale nechcel som vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho. 24 A hľa, jako bola dnes veľkou tvoja duša v mojich očiach, tak nech je veľkou moja duša v očiach Hospodinových, a nech ma vytrhne zo všetkého súţenia! 25 Vtedy povedal Saul Dávidovi: Buď poţehnaný ty, môj synu, Dávide! Istotne aj učiníš aj istotne zmôţeš. A tak išiel Dávid svojou cestou, a Saul sa vrátil na svoje miesto.

1 Samuel 27

1 Potom riekol Dávid vo svojom srdci: Teraz tu predsa len jedného dňa zahyniem od ruky Saulovej. Nezbýva mi nič dobrého, ale utečiem sa čím skôr do zeme Filištínov, a Saul si zúfa nado mnou, takţe ma prestane hľadať po všetkých krajoch Izraelových, a tak ujdem jeho ruke. 2 A Dávid vstal a prešiel on i šesťsto muţov, ktorí boli s ním, k Achišovi, synovi Maochovmu, kráľovi Gátu. 3 A tak býval Dávid u Achiša v Gáte, on i jeho muţovia, kaţdý so svojou domácnosťou, Dávid i jeho dve ţeny, Achinoam Jezreelská a Abigaiľ, ţena niekdajšieho Nábala, Karmelská. 4 Keď potom oznámili Saulovi, ţe Dávid utiekol do Gátu, nehľadal ho viacej. 5 A Dávid riekol Achišovi: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi dajú miesto v niektorom meste, v krajine, aby som tam býval. Lebo veď načo má bývať tvoj sluţobník v kráľovskom meste s tebou? 6 A tak mu dal Achiš toho dňa Ciklag. A preto je Ciklag majetkom judských kráľov aţ do tohoto dňa. 7 A počet dní, ktoré býval Dávid v krajine Filištínov, bol rok a štyri mesiace. 8 A Dávid odišiel hore i jeho muţovia a vpadli na Gešúranov, na Gerţanov a na Amalechitov, lebo tie národy bývaly v zemi, ktoré aj bývaly od veku tam, ako ideš do Šúra, aţ po Egyptskú zem. 9 A Dávid zbil zem a neponechal na ţive ani muţa ani ţeny a pobral ovce, hovädá, oslov a veľblúdov i rúcha a vše sa navrátil a prišiel k Achišovi.

10 A Achiš mu povedal: Kam ste to vpadli dnes? A Dávid povedal: Na juţný kraj Judska a na juţný kraj Jerachmeelský a do juţného kraja Kénitov. 11 A Dávid neponechal ţivého ani muţa ani ţeny, aby bol niekoho doviedol do Gátu, lebo riekol: Aby nepovedali na nás a neriekli: Tak urobil Dávid, a taká bola vţdy jeho obyčaj, po všetky dni, čo býval v kraji Filištínov. 12 A Achiš uveril Dávidovi a riekol: Úplne sa zošklivil svojmu ľudu, Izraelovi, a bude mi sluhom navţdy.

1 Samuel 28

1 A stalo sa v tých dňoch, ţe Filištíni sobrali svoje vojská do vojny, aby bojovali proti Izraelovi. A Achiš povedal Dávidovi: Vedz istotne, ţe pojdeš so mnou von do tábora, ty aj tvoji muţovia. 2 A Dávid riekol Achišovi: Preto teraz aj ty zvieš, čo učiní tvoj sluţobník. Na to povedal Achiš Dávidovi: Preto ťa ustanovím za stráţcu svojej hlavy po všetky dni. 3 A Samuel uţ bol zomrel, a smútil za ním celý Izrael, a pochovali ho v Ráme, v jeho vlastnom meste. A Saul bol odstránil veštcov, ktorí vyvolávali duchov, a vedomcov zo zeme. 4 A tedy Filištíni shromaţdiac sa prišli a poloţili sa táborom v Šúneme. A Saul shromaţdil celého Izraela, a poloţili sa táborom v Gilboe. 5 A keď videl Saul tábor Filištínov, bál sa, a jeho srdce trnulo veľmi. 6 Saul sa dopytoval Hospodina, ale Hospodin mu neodpovedal ani skrze sny ani skrze urím ani skrze prorokov. 7 Potom povedal Saul svojim sluhom: Vyhľadajte mi ţenu, ktorá má vešteckého ducha vyvolať mŕtvych, a pojdem k nej a budem hľadať dozvedieť sa skrze ňu. A jeho sluhovia mu povedali: Hľa, ţena, ktorá má vešteckého ducha, je v Endore. 8 Vtedy sa preobliekol Saul, aby ho nepoznali, a obliekol si iné rúcho a išiel on a dvaja muţovia s ním, a prišli k ţene vnoci. A povedal: Vešti mi, prosím, vešteckým duchom a vyvolaj mi hore toho, koho ti poviem. 9 A ţena mu riekla: Pozri, ty vieš, čo urobil Saul, ţe vyplienil veštcov a vedomcov zo zeme! Prečo ty tedy vrháš smečku na moju dušu, aby si ma pripravil o ţivot? 10 A Saul jej prisahal na Hospodina a povedal: Ako ţe ţije Hospodin, nestihne ťa trest za túto vec. 11 Vtedy riekla ţena: A kohoţe ti mám vyvolať? A povedal: Samuela mi vyvolaj hore. 12 A keď uvidela ţena Samuela, skríkla velikým hlasom, a riekla Saulovi: Prečo si ma oklamal, veď si ty Saul! 13 A kráľ jej povedal: Neboj sa! Ale čo vidíš? A ţena odpovedala Saulovi: Bohov vidím vystupovať zo zeme. 14 A zase jej povedal: Akú má podobu? A riekla: Vystupuje nejaký starý muţ a je odiaty plášťom. Vtedy poznal Saul, ţe je to Samuel, a skloniac sa tvárou k zemi poklonil sa. 15 A Samuel riekol Saulovi: Prečo ma nepokojíš dajúc ma vyvolať hore? Na to povedal Saul: Je mi veľmi úzko, Filištíni bojujú proti mne, a Bôh odstúpil odo mňa a neodpovedá mi uţ ani skrze prorokov ani skrze sny, preto som ťa zavolal, aby si mi oznámil, čo mám robiť. 16 A Samuel odpovedal: A prečoţe sa ma ty pýtaš, keď odstúpil od teba Hospodin a stal sa tvojím nepriateľom? 17 Hospodin si učinil, ako hovoril skrze mňa, lebo Hospodin odtrhol kráľovstvo od teba a vzal ho z tvojej ruky a dal ho tvojmu blíţnemu, Dávidovi, 18 lebo si neposlúchal hlasu Hospodinovho a nevykonal si pále jeho hnevu na Amalechovi. Preto ti Hospodin učinil túto vec tohoto dňa. 19 A Hospodin vydá s tebou aj Izraela do ruky Filištínov, a zajtra budeš ty i tvoji synovia so mnou. K tomu aj tábor Izraelov vydá Hospodin do ruky Filištínov. 20 Vtedy padol Saul náhle na celú dĺţku svojej postavy na zem a veľmi sa bál slov Samuelových. Ale nebolo v ňom ani sily, lebo nejedol chleba celý ten deň a celú tú noc.

21 Potom prišla ţena k Saulovi a keď videla, ţe je veľmi predesený, riekla mu: Hľa, tvoja dievka poslúchla tvoj hlas, a poloţila som svoju dušu do svojej ruky a poslúchla som tvoje slová, ktoré si mi hovoril. 22 Tak teraz poslúchni, prosím, aj ty hlas svojej dievky a dovoľ, ţe by som ti predloţila kúsok chleba, a jedz, aby bolo v tebe sily, keď pojdeš cestou. 23 Ale on odoprel a povedal: Nebudem jesť. Avšak prinútili ho jeho sluhovia i ţena, a tak poslúchol ich hlas. A vstanúc so zeme sadol si na posteľ. 24 A ţena mala v dome v stáji chované teľa a ponáhľajúc sa zabila ho a vzala múky, zamiesila a napiekla z toho tenkých nekvasených chlebov 25 a doniesla pred Saula a pred jeho sluhov, a jedli. A potom vstali a odišli tej istej noci.

1 Samuel 29

1 A Filištíni shromaţdili všetky svoje vojská do Aféku a Izrael táboril pri studni, ktorá je v Jizreele. 2 A knieţatá Filištínov išli ta po stách a po tisícoch, a Dávid a jeho muţovia išli pozade s Achišom. 3 Ale velitelia Filištínov povedali: Čo tu robia títo Hebreji? A Achiš odpovedal veliteľom Filištínov: Či nie je toto Dávid, sluţobník Saula, izraelského kráľa, ktorý bol so mnou toto uţ rok alebo toto uţ roky? A nenašiel som na ňom ničoho od toho dňa, jako odpadol od Saula, aţ do tohoto dňa. 4 Ale velitelia Filištínov sa nahnevali na neho a velitelia Filištínov mu povedali: Vráť toho muţa, nech sa navráti na svoje miesto, kam si ho usadil, ale nech nejde s nami dolu do boja, aby sa nám nestal v boji protivníkom. Lebo veď čím si bude môcť tento získať priazeň svojho pána? Či azda nie hlavami tých muţov? 5 Či nie je toto Dávid, ktorému spievali v kolotancoch a vraveli: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce? 6 Vtedy povolal Achiš Dávida a povedal mu: Jako ţe ţije Hospodin, statočný si, a ľúbi sa mi tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie so mnou do vojska, lebo som nenašiel na tebe ničoho zlého od toho dňa, ktorého si prišiel ku mne, aţ do tohoto dňa. Ale sa neľúbiš knieţatám. 7 Preto teraz vráť sa a idi v pokoji, aby si neučinil zlého v očiach knieţat Filištínov. 8 Na to riekol Dávid Achišovi: A čoţe som urobil? A čo si našiel na svojom sluţobníkovi počnúc od toho dňa, v ktorom som bol po prvé pred tebou, aţ do tohoto dňa, ţe nemám ísť a bojovať proti nepriateľom svojho pána kráľa? 9 Ale Achiš odpovedal a riekol Dávidovi: Viem, lebo si dobrý v mojich očiach ako anjel Boţí, len ţe velitelia Filištínov riekli, nepojde vraj s nami hore do boja! 10 Preto teraz vstaň skoro ráno i sluhovia tvojho pána, ktorí prišli s tebou, a tedy keď vstanete skoro ráno, a bude vám svetlo, iďte. 11 A tak vstal Dávid skoro ráno, on i jeho muţovia, aby odišiel za rána, aby sa navrátil do zeme Filištínov. A Filištíni išli hore do Jizreela.

1 Samuel 30

1 A stalo sa, keď prišiel Dávid i jeho muţovia do Ciklagu na tretí deň, ţe videl, ţe Amalechiti vtrhli do juţného kraja i do Ciklagu a zbili Ciklag a spálili ho ohňom. 2 A zajali ţeny, ktoré boly v ňom, i všetko, od malého aţ do veľkého; nezabili nikoho, ale ţenúc odviedli a išli svojou cestou. 3 A keď prišiel Dávid a jeho muţovia k mestu, videl, ţe hľa, je spálené ohňom, a ţe ich ţeny, ich synovia aj ich dcéry sú odvedené do zajatia. 4 Vtedy pozdvihol Dávid i ľud, ktorý bol s ním, svoj hlas, a plakali, aţ uţ nebolo v nich viacej sily plakať.

5 Zajaté boly aj obe ţeny Dávidove, Achinoam Jizreelská, i Abigaiľ, predtým ţena Nábala Karmelského. 6 A Dávidovi bolo veľmi úzko, lebo ľud hovoril, aby ho ukameňovali, pretoţe horkým ţiaľom bola naplnená duša všetkého ľudu, lebo kaţdý ţialil nad svojimi synmi a nad svojimi dcérami. Ale Dávid sa posilnil v Hospodinovi, svojom Bohu. 7 Potom riekol Dávid Ebiatárovi, kňazovi, synovi Achimelechovmu: Dones mi, prosím, efod. A Ebiatár doniesol efod k Dávidovi. 8 A Dávid sa dopytoval Hospodina a povedal: Či mám prenasledovať tú rotu a či ju dostihnem? A riekol mu: Prenasleduj, lebo istotne dostihneš a istotne vytrhneš. 9 A tak išiel Dávid, on i šesťsto muţov, ktorí boli s ním, a prišli aţ k potoku Besor, kde tí ostatní, zanechaní, zastáli. 10 Ďalej prenasledoval iba Dávid a štyristo muţov. Zastálo dvesto muţov, ktorí ustali tak, ţe nevládali prejsť potok Besor. 11 A našli nejakého egyptského muţa na poli, ktorého doviedli k Dávidovi a dali mu chleba, a zjedol, aj sa mu dali napiť vody. 12 A tieţ mu dali kus hrudy sušených fíkov i dva sväzky sušeného hrozna. A keď pojedol, navrátil sa k nemu jeho duch, lebo nejedol chleba ani nepil vody uţ tri dni a tri noci. 13 A Dávid mu riekol: Čí si ty a odkiaľ si? A odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha amalechitského muţa, a môj pán ma zanechal, lebo som chorý toto uţ tretí deň. 14 Boli sme vpadli do juţného kraja Keréťanov i na územie, ktoré patrí Judsku, i na juţnú stranu Kálefovu a Ciklag sme spálili ohňom. 15 A Dávid mu riekol: Či ma zavedieš dolu k tej rote? A on povedal: Prisahaj mi na Boha, ţe ma nezabiješ a ţe ma nevydáš do ruky môjho pána, potom ťa zavediem dolu k tej rote. 16 A zaviedol ho. A hľa, práve sa boli rozloţili po tvári celej zeme jediac a pijúc a slávili pre všetku tú veľkú korisť, ktorú vzali zo zeme Filištínov i zo zeme Júdovej. 17 A tak ich bil Dávid od mrku aţ do večera druhého dňa, a neušiel nikto z nich krome štyristo mladých muţov, ktorí vysadli na veľblúdov a utiekli. 18 A Dávid vytrhol všetko, čo boli vzali, Amalech, aj obe svoje ţeny vytrhol Dávid. 19 Ani im nič nechýbalo, ani malé ani veľké, jako ani nechýbal nikto zo synov ani z dcér, nechýbalo ani z koristi ani vôbec nič z toho, čo im boli vzali; všetko dopravil Dávid zpät. 20 A Dávid vzal všetko drobné stádo, ovce a kozy, i hovädá, a tí, ktorí išli pred tým dobytkom, vraveli: Toto je korisť Dávidova. 21 Keď potom prišiel Dávid k tým dvesto muţom, ktorí boli tak ustali, ţe nevládali ísť za Dávidom, a ktorých boli zanechali pri potoku Besore, tí vyšli vústrety Dávidovi a vústrety ľudu, ktorý bol s ním. A Dávid pristúpil k ľudu a pozdravil ho. 22 Ale všetci muţovia, zlí a beliálski, z muţov, ktorí boli išli s Dávidom, odpovedali a riekli: Pretoţe neišli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme vytrhli, iba čo kaţdému dáme jeho ţenu a jeho synov, a tak nech si odvedú a idú. 23 Ale Dávid riekol: Nerobte tak, moji bratia, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás ostríhal a dal tú rotu lupičov, ktorá bola prišla na nás, do našej ruky. 24 Lebo veď kto by vás poslúchol v tejto veci?! Ale jaký diel bude toho, ktorý išiel dolu do boja, taký bude i diel toho, ktorý stráţiac sedel pri batoţine, rovnako sa rozdelia. 25 A tak to bývalo od toho dňa i potom, a učinil to zákonom a obyčajou Izraelovi aţ do tohoto dňa. 26 A keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, a odkázal: Hľa, pre vás poţehnanie, dar to z koristi, vzatej od nepriateľov Hospodinových. 27 Tým, ktorí boli v Bét-ele, tým, ktorí v Rámot-négebe, a tým, ktorí v Jattíre, 28 tým, ktorí v Aroere, tým, ktorí v Sifemóte, tým, ktorí v Eštemoe, 29 tým, ktorí v Rachále, tým, ktorí v mestách Jerachmeelovcov, tým, ktorí v mestách Kéniho, 30 tým, ktorí v Chorme, tým, ktorí v Chor-ašane, tým, ktorí v Atachu,

31 tým, ktorí v Hebrone, a všetkým miestam, po ktorých chodil Dávid, on i jeho muţovia.

1 Samuel 31

1 A Filištíni bojovali proti Izraelovi, a muţovia Izraelovi utekali pred Filištínmi a padali pobití na vrchu Gilboe. 2 A Filištíni stíhali Saula a jeho synov ţenúc sa tesne za nimi. A tak zabili Filištíni Jonatána, Abinadába a Malkišuu, synov Saulových. 3 A tedy tiaţ boja sa obrátila proti Saulovi, a keď nadišli na neho strelci, muţovia s lukami, veľmi sa triasol pred tými strelcami. 4 Vtedy riekol Saul svojmu zbrojnošovi: Vytiahni svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli títo neobrezanci a neprebodli ma oni a neurobili si zo mňa posmechu! Ale jeho zbrojnoš nechcel, lebo sa bál veľmi. Vtedy pochytil Saul meč a naľahol naň. 5 A keď videl jeho zbrojnoš, ţe zomrel Saul, naľahol aj on na svoj meč a zomrel s ním. 6 A tak zomrel Saul a jeho traja synovia a jeho zbrojnoš i všetci jeho muţovia toho dňa spolu. 7 A keď videli muţovia Izraelovi, ktorí boli na druhej strane doliny, jako aj tí, ktorí boli za Jordánom, ţe utekajú muţovia Izraelovi, a ţe zomrel Saul i jeho synovia, opustili tie mestá a tieţ utekali. A prišli Filištíni a bývali v nich. 8 A stalo sa na druhý deň, ţe prišli Filištíni, aby olúpili pobitých. A našli Saula a jeho troch synov leţať padlých na vrchu Gilboe. 9 A odťali jeho hlavu, zobrali mu jeho zbraň a poslali po zemi Filištínov dookola, aby to s radosťou zvestovali v dome ich modiel i ľudu. 10 Potom sloţili jeho zbraň v dome Astaróty a jeho mŕtve telo pribili na múre mesta Bét-šána. 11 Ale keď počuli o tom obyvatelia Jabeš-gileáda, o tom, čo urobili Filištíni Saulovi, 12 vzchopili sa všetci chrabrí muţovia a išli celú noc a vzali mŕtve telo Saulovo i mŕtve telá jeho synov s múra mesta Bétšána a keď prišli do Jabeša, spálili ich tam. 13 Potom vzali ich kosti a pochovali ich pod tým stromom v Jabeši a postili sa sedem dní.

2 Samuel 1

1 A stalo sa po smrti Saulovej, keď sa navrátil Dávid od poráţky Amalecha, ţe zostal Dávid v Ciklagu dva dni. 2 A stalo sa tretieho dňa, ţe hľa, prišiel nejaký človek z vojska od Saula a mal roztrhnuté rúcha a zem nasypanú na svojej hlave. A bolo, keď prišiel k Dávidovi, ţe padol na zem a klaňal sa. 3 A Dávid mu riekol: Odkiaľ ideš? A on mu povedal: Utiekol som z vojska Izraelovho. 4 A Dávid mu zase riekol: A čo sa stalo, povedz mi, prosím. A povedal: To, ţe utiekol ľud z boja, aj padlo mnoho z ľudu, a pomreli i Saul i Jonatán, jeho syn, zomreli. 5 A Dávid riekol mládencovi, ktorý mu to oznamoval: Ako to vieš, ţe zomrel Saul i Jonatán, jeho syn? 6 Na to povedal mládenec, ktorý mu to oznamoval: Náhodou som prišiel na vrch Gilboa, a hľa, Saul sa tam opieral na svoju kopiju, a taktieţ som videl, ţe ho stíhajú vozy a jazdci tesne sa ţenúc za ním. 7 A keď sa obzrel za seba a videl ma, zavolal na mňa, a ja som povedal: Tu som. 8 A riekol mi: Kto si ty? A ja som mu povedal: Som Amalechita. 9 Vtedy mi riekol: Noţe zastaň nado mňa a zabi ma, lebo ma pochytil kŕč, a preto, ţe je ešte celá moja duša vo mne. 10 A tak som sa zastál nad ním a zabil som ho, lebo som vedel, ţe nebude ţiť, keď raz padne. Potom som vzal korunu, ktorá bola na jeho hlave, a náramenník, ktorý bol na jeho ramene, a doniesol som ich k svojmu pánovi sem.

11 Vtedy pochytil Dávid svoje rúcha a roztrhol ich, a tak urobili aj všetci muţovia, ktorí boli s ním. 12 A smútili a plakali a postili sa aţ do večera pre Saula a pre Jonatána, jeho syna, jako i pre ľud Hospodinov a pre dom Izraelov, pretoţe padli mečom. 13 A Dávid riekol mládencovi, ktorý mu to oznamoval: Odkiaľ si ty? A odpovedal: Som syn muţa amalechitského pohostína. 14 Na to mu riekol Dávid: Ako je to, ţe si sa nebál vystrieť svoju ruku, aby si zahubil pomazaného Hospodinovho? 15 A Dávid zavolajúc jedného z mládencov povedal: Pristúp a obor sa na neho! A uderil ho, a zomrel. 16 A Dávid mu riekol: Tvoja krv nech je na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa svedčily proti tebe, keď si povedal: Ja som zabil pomazaného Hospodinovho. 17 Vtedy trúchlil Dávid a spieval túto trúchlivú pieseň nad Saulom a nad Jonatánom, jeho synom, 18 a kázal ju naučiť synov Júdových, pieseň, zvanú: Lučište. Hľa, je napísaná v knihe Spravedlivého, Úprimného. 19 Oj, kráso Izraelova! Na tvojich výšinách - zabitý! Jako padli hrdinovia! 20 Neoznámte toho v Gáte, nezvestujte na uliciach Aškalóna, aby sa neradovaly dcéry Filištínov, aby neplesaly dcéry neobrezancov! 21 Oj, vrchy v Gilboe! Nech nepadá na vás rosa, ani nech neprší na vás dáţď, ani nech nie je tam poľa, ktoré by poskytlo obeť pozdvihnutia! Lebo tam bol potupne povrhnutý štít mnohých hrdinov, štít Saulov, bez toho, ţe by bol býval pomazaný olejom. 22 Od krvi pobitých, od tuku udatných neuhlo kedysi zpät lučište Jonatánovo, a meč Saulov nenavrátil sa prázdny. 23 Saul a Jonatán, milovaní a utešení vo svojom ţivote, neboli rozlúčení ani pri svojej smrti. Rýchlejší boli ako orli, silnejší boli ako ľvi! 24 Dcéry Izraelove, plačte nad Saulom, ktorý vás odieval purpurom, dvakrát farbeným, s ozdobami, ktorý dával zlaté ozdoby na vaše rúcha! 25 Oj, ako padli hrdinovia prostred boja! Jonatán, na tvojich výšinách zabitý! 26 Úzko mi je nad tebou, môj brat Jonatán! Krásny si mi bol a príjemný veľmi! Podivuhodnejší si mi bol vo svojej láske nad lásku ţien. 27 Oj, ako padli hrdinovia, a zahynuly nástroje boja!

2 Samuel 2

1 Potom sa stalo, ţe sa Dávid pýtal Hospodina a povedal: Či mám ísť hore do niektorého z miest Júdových? A Hospodin mu riekol: Iď! A Dávid povedal: Kam mám ísť hore? A riekol: Do Hebrona. 2 A tak odišiel Dávid ta hore aj obe jeho ţeny, Achinoam Jezreelská a Abigaiľ, predtým ţena Nábala Karmelského. 3 I svojich muţov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid hore, kaţdého i s jeho domom, a bývali v mestách Hebrona. 4 Potom prišli muţovia Júdovi a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdovým. A oznámili Dávidovi a riekli: Muţovia Jabeš-gileáda to boli, ktorí pochovali Saula. 5 Vtedy poslal Dávid poslov k muţom Jabeš-gileáda a povedal im: Buďte poţehnaní Hospodinovi, všetci vy, ktorí ste učinili to milosrdenstvo so svojím pánom, so Saulom, ţe ste ho pochovali. 6 Preto teraz nech Hospodin učiní milosrdenstvo a pravdu s vami; a tieţ i ja vám učiním to dobré, pretoţe ste učinili tú vec. 7 A tak teraz nech sa posilnia vaše ruky, a buďte zmuţilí, lebo síce zomrel váš pán Saul, ale však uţ i mňa pomazali dom Júdov za kráľa nad sebou. 8 Ale Abner, syn Nérov, veliteľ vojska Saulovho, vzal Iš-bóšeta, syna Saulovho, a zaviedol ho na druhú stranu do Machnaima

9 a ustanovil ho za kráľa nad Gileádom a nad Ašurom a nad Jizreelom ako aj nad Efraimom a nad Benjaminom i nad celým Izraelom. 10 Štyridsať rokov mal Iš-bóšet, syn Saulov, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Len dom Júdov išli za Dávidom. 11 A počet dní, v ktorých bol Dávid v Hebrone nad domom Júdovým, bol sedem rokov a šesť mesiacov. 12 Potom vyšiel Abner, syn Nérov, a sluţobníci Iš-bóšeta, syna Saulovho, z Machnaima do Gibeona. 13 A vyšiel i Joáb, syn Ceruje, i sluţobníci Dávidovi a stretli sa s nimi pri rybníku Gibeona, a poloţili sa jedni z jednej strany rybníka a druhí z druhej strany rybníka. 14 A Abner povedal Joábovi: Noţe nech vstanú a vystúpia mládenci a pohrajú pred nami! A Joáb riekol: Nech vstanú. 15 A tak vstali a prešli v rovnakom počte, dvanásti z Benjamina, ktorí patrili Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, a dvanásti zo sluţobníkov Dávidových. 16 A pochytili kaţdý svojho druha za hlavu a kaţdý vrazil svoj meč do boku svojho druha. A padli spolu. Preto nazvali to miesto Chelkathaccúrim <Pole rezu>, ktoré je v Gibeone. 17 A bola náramne krutá bitka toho dňa, a porazený bol Abner i muţovia Izraelovi pred sluţobníkmi Dávidovými. 18 A boli tam traja synovia Ceruje, Joáb, Abišaj a Azael. A Azael bol rýchly na svoje nohy jako niektorá zo sŕn, ktoré sú na poli. 19 A Azael prenasledoval Abnera a neuhnul ani napravo ani naľavo beţiac za Abnerom. 20 A Abner obzrúc sa za seba riekol: Či si to ty, Azael? A povedal: Som. 21 A Abner mu riekol: Noţe sa uhni napravo alebo naľavo a chyť si niektorého z mládencov a vezmi si jeho výzbroj. Ale Azael nechcel ustúpiť, aby ho neprenasledoval. 22 Vtedy ešte raz riekol Abner Azaelovi: Ustúp, hovorím ti, a nesleduj ma, lebo prečo ťa mám sraziť na zem a jako sa potom pozriem do očí Joábovi, tvojmu bratovi? 23 A keď len nechcel ustúpiť, uderil ho Abner zadným koncom kopije do brucha tak, ţe kopija vyšla jeho chrbtom. A tak padol tam a zomrel na mieste. A stalo sa, ţe kaţdý, kto prišiel k tomu miestu, na ktorom padol Azael a zomrel, ţe sa tam všetci zastavovali. 24 A Joáb a Abišaj prenasledovali Abnera. A keď zapádalo slnce, prišli k vŕšku Amma, ktorý je naproti Giachu, na ceste, ktorá vedie na púšť Gibeon. 25 Vtedy sa shromaţdili synovia Benjaminovi a išli za Abnerom a utvoriac sa v jednu čatu postavili sa na vrchu jedného brehu. 26 A Abner zavolal na Joába a riekol: Či na veky bude ţrať meč? Či nevieš, ţe býva horkosť naposledy? A dokedy uţ nepovieš ľudu, aby sa vrátili a prestali honiť svojich bratov? 27 Na to odpovedal Joáb: Ako ţe ţije Bôh, keby si nebol hovoril, ešte hneď ráno by bol býval odvedený ľud hore, a nebol by honil svojho brata. 28 Vtedy zatrúbil Joáb na trúbu, a zastál všetok ľud a neprenasledovali viacej Izraela ani nebojovali viacej. 29 A Abner a jeho muţovia išli rovinou Jordána celú tú noc a prejdúc Jordán išli celým Bitronom a prišli do Machnaima. 30 A Joáb sa vrátil od prenasledovania Abnera a shromaţdil všetok ľud. A chýbalo zo sluţobníkov Dávidových devätnásť muţov a Azael. 31 A sluţobníci Dávidovi zabili z Benjamina a z muţov Abnerových tristo šesťdesiat muţov, toľko ich zomrelo. 32 A vezmúc Azaela pochovali ho v hrobe jeho otca, ktorý bol v Betleheme. A išli tieţ celú noc, Joáb i jeho muţovia, a rozvidnelo sa im aţ v Hebrone.

2 Samuel 3

1 A vojna trvala dlho medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid mocnel vše viac a viac, a dom Saulov slabnul viac a viac. 2 A Dávidovi sa narodili synovia v Hebrone, z ktorých jeho prvorodený bol Amnon, syn Achinoami Jezreelskej, 3 a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, predtým ţeny Nábala Karmelského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaja, kráľa Gešúra; 4 štvrtý bol Adoniáš, syn Chaggity, piaty Šefatiáš, syn Abitály, 5 a šiesty bol Jitream, syn Egly, ţeny Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Hebrone. 6 A stalo sa, keď bola vojna medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým, ţe sa Abner mocne zastával domu Saulovho. 7 Ale Saul mal ţeninu, ktorej bolo meno Ricpa, dcéra Ajju. A Iš-bóšet povedal Abnerovi: Prečo si vošiel k ţenine môjho otca? 8 A Abner sa veľmi nahneval pre slová Iš-bóšeta a povedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milosrdenstvo s domom Saula, tvojho otca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vyhľadávaš na mne neprávosť tej ţeny? 9 Tak nech učiní Bôh Abnerovi a tak nech pridá, ţe jako prisahal Hospodin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím, 10 aby preniesol kráľovstvo preč od domu Saulovho a aby postavil trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dána aţ po Bér-šebu. 11 A nemohol viacej odpovedať Abnerovi ani slova, pretoţe sa ho bál. 12 A Abner poslal poslov k Dávidovi hneď na mieste s odkazom: Komuţe patrí zem? A tieţ aby povedali: Učiň so mnou svoju smluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som obrátil k tebe celého Izraela. 13 A Dávid odpovedal: Dobre, ja učiním s tebou smluvu, len jednu vec ţiadam od teba, a to, aby si neuvidel mojej tvári, krome ak prv dovedieš Míchaľ, dcéru Saulovu, keď prijdeš, aby si videl moju tvár. 14 A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ţenu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov. 15 A Iš-bóšet poslal a vzal ju od muţa, od Paltiela, syna Laišovho. 16 A jej muţ išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou aţ po Bachúrim. A Abner mu povedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa. 17 A Abner hovoril so staršími Izraelovými a riekol: Uţ dávno hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami. 18 A tak teraz to vykonajte. Lebo Hospodin povedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svojho sluţobníka, zachránim svoj ľud Izraela vytrhnúc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všetkých jeho nepriateľov. 19 A Abner hovoril aj v uši Benjamina. A potom odišiel Abner, aby hovoril aj v uši Dávida v Hebrone, všetko, čo sa videlo za dobré Izraelovi a celému domu Benjaminovmu. 20 Tak prišiel Abner k Dávidovi do Hebrona a s ním dvadsať muţov. A Dávid učinil Abnerovi a muţom, ktorí boli s ním, hostinu. 21 A Abner povedal Dávidovi: Vstanem a pojdem a shromaţdím k svojmu pánovi kráľovi celého Izraela, a učinia s tebou smluvu, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si ţiada tvoja duša. A tak prepustil Dávid Abnera, a odišiel v pokoji. 22 A tu hľa, hneď za tým prišli sluţobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od poráţky lupičov, a dopravili so sebou veľkú korisť. Ale Abnera uţ nebolo s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil, a odišiel v pokoji. 23 A tedy Joáb i všetko vojsko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riekli: Prišiel Abner, syn Nérov, ku kráľovi, a prepustil ho, a odišiel v pokoji. 24 Potom prišiel Joáb ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, aby zase odišiel? 25 Veď znáš Abnera, syna Nérovho. Lebo prišiel na to, aby ťa podviedol a aby zvedel tvoje vychádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všetko, čo robíš.

26 A keď vyšiel Joáb od Dávida, poslal poslov za Abnerom, ktorí ho vrátili a doviedli od cisterny Síra. Ale Dávid nevedel o tom. 27 A keď sa navrátil Abner do Hebrona, zaviedol ho Joáb do ústrania, doprostred brány, aby s ním potajme hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zomrel, za krv Azaela, jeho brata. 28 Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľovstvo pred Hospodinom aţ na veky na krvi Abnera, syna Nérovho. 29 Nech prijde jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho otca, ani nech nie je vyťatý z domu Joábovho trpiaci na tok semena ani malomocný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani trpiaci nedostatkom chleba. 30 A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, zavraţdili Abnera preto, ţe zabil Azaela, ich brata, v Gibeone v boji. 31 A Dávid riekol Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Abnerom! A kráľ Dávid išiel za márami. 32 A tak pochovali Abnera v Hebrone. A kráľ pozdvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Abnerovým a plakal i všetok ľud. 33 A kráľ trúchliac za Abnerom povedal: Či tak mal zomrieť Abner, ako zomiera blázon? 34 Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sovrené medenými putami. Tak si padol, ako niekto padne pred synmi neprávosti. Vtedy sa znova pustil všetok ľud do plaču nad ním. 35 A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi pokrm, kým ešte bol deň, prisahal Dávid povediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pridá, jestli prv, ako zajde slnce, okúsim chleba, alebo nech uţ by to bolo čokoľvek. 36 A poznal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všetko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všetkému ľudu. 37 A tak poznal všetok ľud i celý Izrael toho dňa, ţe to nebolo od kráľa, aby zabili Abnera, syna Nérovho. 38 A kráľ povedal svojim sluţobníkom: Či neviete, ţe knieţa a velikán padol tohoto dňa v Izraelovi? 39 A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo muţovia, synovia Ceruje, sú mi priťaţkí a pritvrdí. Hospodin nech odplatí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlosti.

2 Samuel 4

1 Keď potom počul syn Saulov, ţe zomrel Abner v Hebrone, klesly jeho ruky, a celý Izrael sa predesil. 2 A syn Saulov mal dvoch muţov, veliteľov čiat; jednému bolo meno Baana, a meno druhému bolo Rechab. Boli to synovia Rimmona Beerótskeho, zo synov Benjaminových. Lebo aj Beerót sa počíta k Benjaminovi. 3 A Beeróťania boli utiekli do Gittaima a pohostínili a pohostínia tam aţ do tohoto dňa. 4 A Jonatán, syn Saulov, mal syna chromého na nohy. Päť rokov mal, keď prišla zvesť o Saulovi a Jonatánovi z Jezreela. Vtedy ho vzala jeho chôva a utekala. A stalo sa, keď sa ponáhľala utekajúc, ţe padol a okrivel. A bolo mu meno Mefibóšet. 5 A odíduc synovia Rimmona Beerótskeho, Rechab a Baana, vošli, keď bolo horúco na deň, do domu Iš-bóšetovho. A on leţal na posteli, jako mal obyčaj, cez poludnie. 6 A vošli ta, aţ doprostred domu, jako keby boli chceli brať obilie, a bodli ho do brucha. A Rechab a Baana, jeho brat, utiekli. 7 Lebo keď boli vošli do domu, leţal na svojej posteli vo svojej loţnici, a tedy bodli ho a zabili a uťali jeho hlavu. A vzali jeho hlavu a išli cestou jordánskej doliny Araby celú noc. 8 A doniesli hlavu Iš-bóšetovu k Dávidovi do Hebrona a povedali kráľovi: Hľa, tu je hlava Iš-bóšeta, syna Saulovho, tvojho nepriateľa, ktorý hľadal tvoju dušu. Ale Hospodin pomstil dnes môjho pána kráľa na Saulovi a na jeho semene. 9 Ale Dávid odpovedal Rechabovi a Baanovi, jeho bratovi, synom Rimmona Beerótskeho, a riekol im: Ako ţe ţije Hospodin, ktorý vykúpil moju dušu zo všetkých úzkostí, 10 ţe keď som toho, ktorý mi oznámil, hľa, vraj, zomrel Saul, a ktorému sa zdalo, ţe zvestuje radostnú zvesť, pochytil a zabil v Ciklagu, toho, ktorý chcel, aby som mu dal odmenu za jeho radostnú zvesť,

11 tým skorej potrescem smrťou bezboţných muţov, ktorí zavraţdili spravedlivého muţa v jeho dome na jeho posteli! A tak teraz či by som nemal pohľadávať jeho krv z vašej ruky a nemal vás odpratať zo zeme? 12 A Dávid rozkázal mládencom, a zabili ich a poutínali im ruky i nohy a povesili ich pri rybníku v Hebrone a hlavu Išbóšetovu vzali a pochovali v hrobe Abnerovom v Hebrone.

2 Samuel 5

1 Potom prišly všetky pokolenia Izraelove k Dávidovi do Hebrona a riekly: Hľa, my sme tvoja kosť a tvoje telo. 2 Uţ dávno, ešte keď bol Saul kráľom nad nami, ty si vyvodil a dovodil Izraela. A okrem toho ti riekol Hospodin: Ty budeš pásť môj ľud, Izraela, a ty budeš vojvodom nad Izraelom. 3 A tak prišli všetci starší Izraelovi ku kráľovi do Hebrona, a kráľ Dávid učinil s nimi smluvu v Hebrone pred Hospodinom, a potom pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4 Tridsať rokov mal Dávid, keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov. 5 V Hebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom i nad Júdom. 6 A kráľ i jeho muţovia odišli do Jeruzalema proti Jebuzejovi, ktorý obýval tú zem a ktorý povedal Dávidovi: Nevojdeš sem, iba ak odstrániš slepých a krivých. Lebo vraveli vo svojej ubezpečenosti: Nevojde Dávid sem. 7 Ale Dávid zaujal hrad Sion. To je mesto Dávidovo. 8 A Dávid riekol toho dňa: Ktokoľvek zabije niektorého Jebuzeja, srúti ho do výmoliny, aj tých krivých a slepých, ktorých nenávidí duša Dávidova. Preto hovoria: Slepý a krivý nevojde do domu. 9 Potom býval Dávid na tom hrade a nazval ho mestom Dávidovým. A Dávid ho vystavil dokola od Millo aţ do vnútra. 10 A Dávid vše prospieval a bol väčším a väčším, a Hospodin, Bôh Zástupov, bol s ním. 11 A Chíram, kráľ Týru, poslal poslov k Dávidovi a poslal mu aj cedrové drevo i tesárov a kameniarov murovať, a vystavili Dávidovi dom. 12 A Dávid poznal, ţe Hospodin ho ustanovil za kráľa nad Izraelom a ţe povzniesol jeho kráľovstvo pre svoj ľud Izraela. 13 A Dávid si vzal ešte viaceré ţeniny i ţeny z Jeruzalema, odkedy bol prišiel z Hebrona, a tedy ešte sa narodili Dávidovi viacerí synovia a viaceré dcéry. 14 A toto sú mená tých, ktorí sa mu narodili v Jeruzaleme: Šammua, Šobab, Nátan a Šalamún, 15 a Jibchár, Elišua, Nefeg a Jafia, 16 a Elíšama, Eliada a Elípalet. 17 A keď počuli Filištíni, ţe pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom, vyšli hore všetci Filištíni hľadať Dávida. A Dávid počujúc o tom sišiel do hradu. 18 A Filištíni prišli a rozloţili sa v doline Refaim. 19 Vtedy sa pýtal Dávid Hospodina a povedal: Či mám ísť hore proti Filištínom, či ich vydáš do mojej ruky? A Hospodin riekol Dávidovi: Iď, lebo cele iste dám Filištínov do tvojej ruky. 20 A tak prišiel Dávid do Bálperacíma a tam ich porazil Dávid a povedal: Hospodin pretrhol mojich nepriateľov predo mnou, jako keď voda pretrhne breh. Preto nazval meno toho miesta Bál-peracím <Pán-prietrhlín>. 21 A zanechali tam svoje rytiny, a pobral ich Dávid a jeho muţovia. 22 A ešte znova vyšli Filištíni hore a rozloţili sa v doline Refaim. 23 A keď sa pýtal Dávid Hospodina, riekol: Nepojdeš hore. Obídi ich, aby si sa im dostal od chrbta a prijdeš na nich naproti morušiam.

24 A bude, keď počuješ šust krokov po vrcholoch moruší, vtedy sa ponáhľaj, lebo vtedy vyšiel Hospodin pred tebou, aby uderil na tábor Filištínov. 25 Dávid učinil tak, ako mu prikázal Hospodin, a bil Filištínov od Geby, aţ ako ideš do Gázera.

2 Samuel 6

1 A Dávid zase shromaţdil všetkých vybraných v Izraelovi, tridsať tisíc. 2 Potom sa zobral Dávid a išiel i všetok ľud, ktorý bol s ním, z Baaléjúdu, aby doniesli odtiaľ truhlu Boţiu hore, nad ktorou sa vzýva Meno, meno Hospodina Zástupov, ktorý tróni na cherubínoch. 3 A vyloţiac truhlu Boţiu na nový voz vzali ju z domu Abinadába, ktorý bol v Gibei. A Uza a Achio, synovia Abinadábovi, poháňali nový voz. 4 Tedy vzali ju z domu Abinadábovho, ktorý bol v Gibei, a tak išli s truhlou Boţou, a Achio išiel pred truhlou. 5 A Dávid a celý dom Izraelov veseliac sa hrali pred Hospodinom na všelijaký hudobný nástroj z jedľového dreva, na citary, na harfy, na bubny, na husle a na cymbaly. 6 A tak prišli aţ po humno Náchonovo. A tu vystrel Uza ruku po truhle Boţej a zachytil ju, pretoţe voly vybočily z cesty. 7 Preto sa rozhneval Hospodin na Uzu, a Bôh ho tam zabil pre to pochybenie, a zomrel tam pri truhle Boţej. 8 Vtedy sa nahneval Dávid pre to, ţe Hospodin učinil takú trhlinu na Uzovi zabijúc ho. A pomenoval to miesto Perec-uza <Trhlina-uzu>, a tak sa volá aţ do tohoto dňa. 9 A Dávid sa bál Hospodina toho dňa a povedal: Ako prijde ku mne truhla Hospodinova?! 10 Preto nechcel Dávid dopraviť truhlu Hospodinovu k sebe, hore do mesta Dávidovho. Ale Dávid urobil to, aby sa uhla do domu Obed-edoma Gitťanského. 11 A tak bývala truhla Hospodinova v dome Obed-edoma Gitťanského tri mesiace. A Hospodin poţehnal Obed-edoma i celý jeho dom. 12 Potom oznámili kráľovi Dávidovi, ţe vraj Hospodin poţehnal dom Obed-edoma i všetko, čo má, pre truhlu Boţiu. Vtedy išiel Dávid a dopravil truhlu Boţiu z domu Obed-edoma hore do mesta Dávidovho s radosťou. 13 A bolo tak, ţe keď pokročili tí, ktorí niesli truhlu Hospodinovu, šesť krokov, obetoval vola a tučný kus dobytka. 14 A Dávid točiac sa vyskakoval z celej sily pred Hospodinom. A Dávid bol opásaný ľanovým efodom. 15 A tak Dávid a celý dom Izraelov niesli truhlu Hospodinovu hore s radostným pokrikovaním a so zvukom trúby. 16 A stalo sa, keď vchádzala truhla Hospodinova do mesta Dávidovho, ţe Míchaľ, dcéra Saulova, hľadela z okna. A keď videla kráľa Dávida, ţe poskakuje a točiac sa vyskakuje pred Hospodinom, pohŕdla ním vo svojom srdci. 17 A keď doniesli truhlu Hospodinovu, postavili ju na jej miesto, naprostred stánu, ktorý jej bol postavil Dávid. A Dávid obetoval zápalné obeti pred Hospodinom i pokojné obeti. 18 A keď doobetoval Dávid zápalnú obeť i pokojné obeti, poţehnal ľud v mene Hospodina Zástupov. 19 A nadelil všetkému ľudu, všetkému mnoţstvu Izraelovmu, od muţa aţ po ţenu, kaţdému jeden bochník chleba, jeden kus pečeného mäsa a jeden kus hroznového koláča. A tak odišiel všetok ľud, kaţdý do svojho domu. 20 Potom sa navrátil Dávid, aby poţehnal svoj dom. A tu vyšla Míchaľ, dcéra Saulova, oproti Dávidovi a povedala: Oj, aký slávny bol dnes kráľ Izraelov, ktorý sa odkrýval dnes pred očami dievok svojich sluţobníkov tak, ako sa odkrývava niektorý z prázdnych ľudí ľahkomyseľných. 21 Na to riekol Dávid Míchali: Pred Hospodinom, ktorý si ma vyvolil nad tvojho otca a nad celý jeho dom a prikázal mi, aby som bol vojvodom nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom, plesal som a budem plesať pred Hospodinom, 22 a budem ochotne ešte opovrţenejším ako to a budem nízky vo svojich očiach; a u tých dievok, o ktorých si hovorila, práve u tých budem oslávený. 23 Preto potom Míchaľ, dcéra Saulova, nemala plodu aţ do dňa svojej smrti.

2 Samuel 7

1 A stalo sa, keď uţ býval kráľ vo svojom dome, a Hospodin mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov, 2 ţe povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Boţia býva medzi pokrovcami. 3 Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo Hospodin je s tebou. 4 A stalo sa tej istej noci, ţe sa stalo slovo Hospodinovo k Nátanovi a Hospodin riekol takto: 5 Iď a povieš môjmu sluţobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval? 6 Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore aţ do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku. 7 Kadekoľvek som chodil medzi všetkými synmi Izraelovými, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému z pokolení Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, Izraela, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu? 8 A tak teraz takto povieš môjmu sluţobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom. 9 A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niektorého z tých velikánov, ktorí sú na zemi. 10 A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, ţe býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho uţ nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv, 11 a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sudcov nad svojím ľudom Izraelom, a dal som ti odpočinutia od všetkých tvojich nepriateľov. A k tomu ti oznamuje Hospodin, ţe on, Hospodin, učiní tebe dom. 12 Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš leţať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho ţivota, a upevním jeho kráľovstvo. 13 Ten vystaví môjmu menu dom, a ja postavím pevne trón jeho kráľovstva, takţe bude stáť aţ na veky. 14 Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka. 15 Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári. 16 A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo aţ na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne aţ na veky.17 Podľa všetkých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi. 18 Potom vošiel kráľ Dávid do stánu Boţieho a posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Pane, Hospodine, a kto je môj dom, ţe si ma doviedol aţ sem! 19 A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, Pane, Hospodine, takţe si hovoril ešte aj o dome svojho sluţobníka do ďalekej budúcnosti, a to na spôsob človeka, Pane, Hospodine! 20 A čoţe ti má ešte viac hovoriť Dávid, keď ty predsa znáš svojho sluţobníka, Pane, Hospodine! 21 Pre svoje slovo a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké a dal si to znať svojmu sluţobníkovi. 22 Preto si zvelebený, Hospodine, Boţe, lebo nie je nikoho tebe rovného, ani niet Boha krome teba, podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši. 23 A kto je ako tvoj ľud, ako Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išli Bohovia, sám Bôh vykúpiť sebe za ľud a učiniť si meno (A vykonať vám, synovia Izraelovi, túto tak veľkú vec!), a prišiel si, ó, Boţe, učiniť svojej zemi strašné veci, pred tvárou svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta, z národov, a od jeho bohov. 24 A pevne si si postavil svoj ľud, Izraela, sebe za ľud aţ na veky. A ty, Hospodine, stal si sa im Bohom. 25 A tak teraz, Hospodine, Boţe, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho sluţobníka a na jeho dom, ráč postaviť tak, aby stálo aţ na veky, a učiň, ako si hovoril.

26 A nech je tvoje meno veľké aţ na veky, tým, ţe budú hovoriť: Hospodin Zástupov je Bohom nad Izraelom, a dom tvojho sluţobníka Dávida nech je stály pred tvojou tvárou! 27 Lebo ty, Hospodine Zástupov, Boţe Izraelov, zjavil si svojmu sluţobníkovi povediac: Zbudujem ti dom. Preto našiel tvoj sluţobník hotové svoje srdce pomodliť sa ti túto modlitbu. 28 A tak teraz, Pane, Hospodine, ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová pravdou, keď uţ si hovoril svojmu sluţobníkovi sľúbiac mu to dobré. 29 A teraz tedy ráč a poţehnaj dom svojho sluţobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Pane, Hospodine, si hovoril, a z tvojho poţehnania nech je poţehnaný dom tvojho sluţobníka aţ na veky!

2 Samuel 8

1 Potom sa stalo, ţe Dávid porazil Filištínov a zohnul ich. A Dávid vzal mesto Meteg-amma z ruky Filištínov. 2 A porazil aj Moába a odmeral ich merným lanom poveliac im ľahnúť na zem a tak odmeral dve merné laná na zabitie a jedno celé lano na to, aby boli ponechaní ţiť... A tak sa stali Moábänia Dávidovi sluţobníkmi, donášajúcimi dary. 3 A Dávid porazil aj Hadadézera, syna Rechobovho, kráľa Cóby, keď išiel, aby znova dobyl panstvo na poriečí Eufrata. 4 Dávid zajal od neho tisíc a sedemsto jazdcov a dvadsať tisíc muţov peších. A Dávid popodrezoval koňom od všetkých vozov ţily a ponechal z toho koní pre sto vozov. 5 A keď prišiel Aram, Sýr z Damašku, pomôcť Hadadézerovi, kráľovi Cóby, porazil Dávid z Arama dvadsaťdva tisíc muţov. 6 A Dávid osadil posádky v Damašskom Aramejsku. A tak boli Aramejci Dávidovi sluţobníkmi, donášajúcimi dary. A Hospodin chránil Dávida všade, kamkoľvek išiel. 7 Potom pobral Dávid zlaté štíty, ktoré mali sluţobníci Hadadézerovi, a dopravil ich do Jeruzalema. 8 A z Bétachu a Berótaja, z miest Hadadézerových, pobral kráľ Dávid veľmi mnoho medi. 9 A keď počul Toj, kráľ Chamatu, ţe Dávid porazil všetko vojsko Hadadézerovo, 10 poslal Toj Jorama, svojho syna, ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a aby mu blahoţelal, ţe šťastne bojoval proti Hadadézerovi a porazil ho, lebo Hadadézer viedol vojny s Tojom. A Joram doniesol so sebou strieborné nádoby a zlaté nádoby a medené nádoby. 11 Aj tie zasvätil kráľ Dávid Hospodinovi so striebrom a zlatom, ktoré zasvätil, nadobudnuté od všetkých národov, ktoré podmanil, 12 od Arama, od Moába, od synov Ammonových, od Filištínov, od Amalecha a z koristi Hadadézera, syna Rechobovho, kráľa Cóby. 13 Takým činom si učinil Dávid slávne meno, keď sa navrátil od porazenia Arama v Soľnej doline, kde porazil osemnásť tisíc. 14 A osadil v Edomei posádky, po celej Edomei osadil posádky. A všetci Edomejci stali sa sluţobníkmi Dávidovými. A tak tedy chránil Hospodin Dávida všade, kamkoľvek išiel. 15 A Dávid kraľoval nad celým Izraelom a činil súd a spravedlivosť všetkému svojmu ľudu. 16 A Joáb, syn Ceruje, bol postavený nad vojskom, a Jozafat, syn Achilúdov, bol kancelárom. 17 Cádok, syn Achitúbov, a Achimelech, syn Ebiatárov, boli kňazmi, a Seraja bol pisárom. 18 A Benaiáš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania, a synovia Dávidovi boli prostredkujúcimi úradníkmi dvornými.

2 Samuel 9

1 A Dávid riekol: Či je ešte niekto, kto by bol pozostal z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť pre Jonatána. 2 A dom Saulov mal sluhu, ktorému bolo meno Cíba. A zavolali ho k Dávidovi. A kráľ mu riekol: Či si ty Cíba? A on odpovedal: Som, tvoj sluţobník. 3 Vtedy riekol kráľ: Či nie je uţ viacej nikoho z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť Boţiu. A Cíba povedal kráľovi: Je ešte syn Jonatánov, chromý na nohy. 4 A kráľ mu riekol: Kde je? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, je v dome Machíra, syna Ammielovho, v Ló-debáre. 5 Vtedy poslal kráľ Dávid po neho a vzal ho z domu Machíra, syna Ammielovho, z Ló-debára. 6 A keď prišiel Mefibóšet, syn Jonatána, syna Saulovho, k Dávidovi, padol na svoju tvár a poklonil sa. A Dávid riekol: Mefibóšete! A on povedal: Hľa, tvoj sluţobník. 7 A Dávid mu riekol: Neboj sa, lebo ti istotne učiním milosť pre Jonatána, tvojho otca, a navrátim ti všetko pole Saula, tvojho otca, a ty budeš jesť chlieb pri mojom stole vţdycky. 8 Vtedy sa poklonil a povedal: Čo je tvoj sluţobník, ţe si pohliadol na mŕtveho psa, aký som ja? 9 Potom zavolal kráľ Cíbu, sluţobníka Saulovho, a riekol mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána. 10 A budeš mu obrábať zem, ty i tvoji synovia i tvoji sluhovia a budeš donášať, a tak bude mať syn tvojho pána svoj chlieb a bude ho jesť, ale sám Mifibóšet, syn tvojho pána, bude vţdycky jesť chlieb pri mojom stole. - A Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. 11 Na to povedal Cíba kráľovi: Všetko, jako prikázal môj pán kráľ svojmu sluţobníkovi, tak učiní tvoj sluţobník. Ale Mefibóšet, jie pri mojom stole jako niektorý zo synov kráľových. 12 A Mefibóšet mal malého syna, ktorému bolo meno Mícha. A všetci, ktorí bývali v dome Cíbovom, boli sluţobníkmi Mefibóšetovi. 13 A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretoţe on vţdy jedol pri stole kráľovom. A kríval na obe svoje nohy.

2 Samuel 10

1 Potom sa stalo, ţe zomrel kráľ synov Ammonových, a kraľoval Chanún, jeho syn, na jeho mieste. 2 Vtedy riekol Dávid: Učiním milosť Chanúnovi, synovi Náchašovmu, jako aj jeho otec učinil mne milosť. A tak poslal Dávid svojich sluţobníkov, aby ho nimi potešil ohľadne jeho otca. A tak prišli sluţobníci Dávidovi do zeme synov Ammonových. 3 Ale knieţatá synov Ammonových povedali Chanúnovi, svojmu pánovi: Či myslíš, ţe Dávid ctí tvojho otca, ţe ti poslal tešiteľov? Či azda nie preto poslal Dávid svojich sluţobníkov k tebe, aby prezkúmal mesto a prešpehoval ho, aby ho potom podvrátil? 4 A tak vzal Chanún sluţobníkov Dávidových a oholil kaţdému polovicu jeho brady a kaţdému odstrihol jeho rúcha do polovice, aţ do jeho rozkroku, a poslal ich preč. 5 Keď to potom oznámili Dávidovi, poslal im naproti, lebo muţovia boli veľmi zohavení. A kráľ povedal: Pobuďte v Jerichu, dokiaľ nepodrastú vaše brady; potom sa navrátite. 6 A keď videli synovia Ammonovi, ţe sa zošklivili Dávidovi, poslali synovia Ammonovi posolstvo a najali za mzdu Arama z Bét-rechoba a Arama z Cóby, dvadsať tisíc peších, a kráľa Maachy, tisíc muţov, a Iš-tóba, dvanásť tisíc muţov. 7 Keď to počul Dávid, poslal Joába a všetko vojsko chrabrých bojovníkov. 8 A vyjdúc synovia Ammonovi zriadili sa do boja pri vchode do brány. A Aram z Cóby a z Rechoba a Ištób a Maacha zriadili sa osobitne na poli. 9 A keď videl Joáb, ţe je proti nemu obrátený šík boja zpredu i zozadu, vybral zo všetkých vybraných z Izraela najsúcejších a zriadil ich proti Aramovi.

10 A ostatok ľudu oddal do ruky Abišaja, svojho brata. A zriadil ich proti synom Ammonovým. 11 A povedal: Ak bude Aram silnejší ako ja, budeš mi na pomoc, a keby synovia Ammonovi boli silnejší ako ty, prijdem ja tebe pomôcť. 12 Buď silný, a buďme zmuţilí za svoj ľud a za mestá svojho Boha! A Hospodin učiní to, čo bude dobré v jeho očiach. 13 No, keď sa priblíţil Joáb i ľud, ktorý bol s ním, do boja proti Aramejcom, utiekli pred ním. 14 A synovia Ammonovi vidiac, ţe uteká Aram, utiekli aj oní pred Abišajom a vošli do mesta. A Joáb sa vrátil od synov Ammonových a prišiel do Jeruzalema. 15 A keď videli Aramejci, ţe sú porazení pred Izraelom, zase sa shromaţdili dovedna. 16 A Hadadézer pošlúc poslov vyviedol Aramejcov, ktorí bývali za riekou, a prišli do Chelama, a Šobach, veliteľ vojska Hadadézerovho, pred nimi. 17 Keď to oznámili Dávidovi, shromaţdil celého Izraela a prejdúc cez Jordán prišiel do Chelama. A Aramejci sa zriadili do boja proti Dávidovi a bojovali s ním. 18 Ale Aramejci utiekli pred Izraelom. A Dávid pobil mnohých z Aramejcov poraziac sedemsto vozov a štyridsať tisíc jazdcov a zabil aj Šobacha, veliteľa ich vojska, a zomrel tam. 19 Keď potom videli všetci kráľovia, sluţobníci Hadadézerovi, ţe sú porazení od Izraela, uzavreli pokoj s Izraelom a slúţili mu. A vtedy sa uţ báli Aramejci pomáhať synom Ammonovým.

2 Samuel 11

1 A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, ţe poslal Dávid Joába a svojich sluţobníkov s ním i celého Izraela, ktorí potom hubili synov Ammonových a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme. 2 A stalo sa jedného dňa po čas večera, ţe Dávid vstal so svojej postele a prechádzal sa na postreší domu kráľovho a videl s postrešia ţenu, ktorá sa umývala. A ţena bola veľmi pekná čo do postavy a tvári. 3 A Dávid poslal posla a pýtal sa na tú ţenu. A ktosi povedal: Či nie je to Bat-šeba, dcéra Eliamova, ţena Uriáša Hetejského? 4 Vtedy poslal Dávid poslov a vzal ju, a keď vošla k nemu, leţal s ňou. A ona sa bola práve očistila od svojej nečistoty. A navrátila sa do svojho domu. 5 A ţena otehotnela a preto pošlúc oznámila to Dávidovi a riekla: Som tehotná. 6 Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi. 7 A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna? 8 A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov. 9 Ale Uriáš leţal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými sluţobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu. 10 Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu? 11 A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Boţia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj sluţobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a leţal so svojou ţenou? Jako ţe ţiješ, a jako ţije tvoja duša, neučiním tej veci. 12 Vtedy riekol Dávid Uriášovi: Zostaň tu i dnes, a zajtra ťa prepustím. A tak zostal Uriáš v Jeruzaleme toho dňa i nasledujúceho dňa. 13 A keď ho pozval Dávid, jedol pred ním a pil a opojil ho. Ale večer vyšiel ľahnúť si na svoje leţište so sluţobníkmi svojho pána, a neodišiel dolu do svojho domu.

14 Potom ráno sa stalo, ţe Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 A v tom liste napísal toto: Postavte Uriáša dopredu ta, kde je boj najtuhší, a potom ustúpte zpät od neho, aby bol uderený a aby zomrel. 16 A stalo sa, keď obliehajúc stráţil Joáb mesto, ţe postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, ţe sú tam silní muţovia. 17 A keď vyšli muţovia mesta a bojovali proti Joábovi, vtedy padlo niekoľko muţov z ľudu, zo sluţobníkov Dávidových, a zomrel aj Uriáš Hetejský. 18 Potom poslal Joáb posla a oznámil Dávidovi všetko, čo sa týkalo vojny. 19 A prikázal poslovi a riekol: Keď dopovieš kráľovi všetko o vojne, 20 a bude, ak vzplanie prchlivosť kráľova, a povie ti: Prečo ste sa priblíţili k mestu, aby ste tam bojovali? Či neviete, ţe strieľajú s múru? 21 Ktoţe zabil Abimelecha, syna Jerubbešetovho? Či to nebola ţena, ktorá hodila na neho kus ţernova s múru, a zomrel v Tébeci? Prečo ste sa tedy priblíţili k múru? Vtedy povieš. Aj tvoj sluţobník, Uriáš Hetejský, zomrel. 22 A tak odišiel posol a prijdúc oznámil Dávidovi všetko, pre čo ho poslal Joáb. 23 A posol povedal Dávidovi: Premohli nás tí muţovia a vyšli proti nám na pole, ale my sme potom útočili na nich aţ po vchod do brány. 24 No, vtedy strelili strelci do tvojich sluţobníkov s múru, a zomreli niektorí zo sluţobníkov kráľových, aj tvoj sluţobník Uriáš Hetejský zomrel. 25 Vtedy riekol Dávid poslovi: Takto povieš Joábovi: Nech nie je tá vec zlá v tvojich očiach, a nech ťa to netrápi, lebo meč ţerie raz toho a raz toho. Zosilni svoj boj proti mestu a rozbor ho! A dodaj mu sily. 26 A keď počula ţena Uriášova, ţe zomrel Uriáš, jej muţ, smútila nad svojím manţelom. 27 A keď pominul smútok, poslal Dávid po ňu a vzal ju do svojho domu, a bola mu ţenou. A porodila mu syna. Ale vec, ktorú vykonal Dávid, bola zlá v očiach Hospodinových.

2 Samuel 12

1 Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja muţovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2 Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho. 3 Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra. 4 No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretoţe mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju muţovi, ktorý prišiel k nemu. 5 Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako ţe ţije Hospodin, synom smrti je muţ, ktorý to urobil! 6 A ovcu nahradí štvornásobne preto, ţe vykonal takú vec a pretoţe nemal ľútosti. 7 Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muţ! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej. 8 A dal som ti dom tvojho pána i ţeny tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to. 9 Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ţenu si vzal sebe za ţenu a jeho si zavraţdil mečom synov Ammonových.

10 Preto teraz neuhne meč z tvojho domu aţ na veky, pretoţe si mnou opovrhol a vzal si ţenu Uriáša Hetejského, aby ti bola ţenou. 11 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvojho domu a vezmem tvoje ţeny pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blíţnemu, a bude leţať s tvojimi ţenami pred očima tohoto slnca. 12 Lebo ty si to urobil tajne, ale ja učiním túto vec pred celým Izraelom a pred slncom. 13 Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som Hospodinovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj Hospodin preniesol tvoj hriech, nezomrieš. 14 Ale preto, ţe si dal tou vecou nepriateľom Hospodinovým príčinu, aby sa rúhali, preto i syn, ktorý sa ti narodil, istotne zomrie. 15 Potom odišiel Nátan do svojho domu. A Hospodin ranil dieťa, ktoré porodila ţena Uriášova Dávidovi, takţe ťaţko onemocnelo. 16 A Dávid hľadal Boha prosiac za chlapca a postil sa, vošiel a leţal cez noc na zemi. 17 Potom prišli starší jeho domu a zastali nad ním, aby ho zodvihli so zeme, ale nechcel vstať ani nejedol s nimi chleba. 18 A stalo sa siedmeho dňa, ţe zomrelo dieťa. A sluţobníci Dávidovi sa báli oznámiť mu, ţe dieťa zomrelo, lebo vraveli: Hľa, keď vtedy, dokiaľ ešte ţilo dieťa, keď sme mu hovorili, neposlúchol nášho hlasu, jakoţe mu máme povedať teraz, ţe zomrelo dieťa, aby vykonal voľačo zlé? 19 Ale keď videl Dávid, ţe si jeho sluţobníci pošuškávajú čosi, porozumel, ţe zomrelo dieťa. A Dávid riekol svojim sluţobníkom: Či azda zomrelo dieťa? A povedali: Zomrelo. 20 Vtedy vstal Dávid so zeme a umyl sa a pomazal sa a premenil svoje rúcho a vojdúc do domu Hospodinovho klaňal sa. A keď potom zase vošiel do svojho domu, pýtal si jesť, a keď mu predloţili chlieb, jedol. 21 Vtedy mu povedali jeho sluţobníci: Jaká je to vec, ktorú si učinil? Pre dieťa, dokiaľ ešte ţilo, si sa postil a plakal si, a teraz, keď zomrelo dieťa, si vstal a jedol si chlieb? 22 A riekol: Dokiaľ ešte ţilo dieťa, postil som sa a plakal som, lebo som povedal: Kto vie? Moţno, ţe sa Hospodin zmiluje nado mnou, a dieťa bude ţiť. 23 Ale teraz, keď zomrelo, načo by som sa ešte postil? Či ho azda môţem ešte vrátiť? Ja pojdem za ním, ale ono sa nevráti ku mne. 24 Potom potešil Dávid Bat-šebu, svoju ţenu, a vošiel k nej a leţal s ňou. A porodila mu syna, a nazval jeho meno Šalamún. A Hospodin ho miloval. 25 A poslal slovo po prorokovi Nátanovi, ktorý nazval jeho meno Jedidja <Miláčik Hospodinov>, pre Hospodina. 26 A Joáb bojoval proti Rabbe synov Ammonových a zaujal kráľovské mesto. 27 Potom poslal Joáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe aj som zaujal mesto vôd. 28 Preto teraz sober ostatok ľudu a poloţ sa táborom proti mestu a zaujmi ho, aby som nezaujal mesta ja, a bolo by nad ním menované moje meno. 29 Vtedy sobral Dávid všetok ľud a odišiel do Rabby a bojoval proti nemu a zaujal ho. 30 A vzal korunu ich kráľa s jeho hlavy, ktorá váţila hrivnu zlata a mala vrúbené drahé kamene, a bola poloţená na hlavu Dávidovi. A koristi toho mesta vyniesol veľmi mnoho. 31 A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a postavil ho do píly a ku strojom, reţúcim ţelezo, a k ţelezným sekerám a dal ich zaviesť do tehelní. A tak učinil všetkým mestám synov Ammonových. Potom sa navrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema.

2 Samuel 13

1 Potom sa stalo toto. Absalom, syn Dávidov, mal krásnu sestru, ktorej bolo meno Támar, a miloval ju Amnon, syn Dávidov.

2 A Amnonovi bolo tak úzko, ţe bol aţ nemocný pre Támar, svoju sestru, pretoţe bola pannou, a Amnonovi sa videlo nemoţným vykonať jej voľačo. 3 A Amnon mal priateľa, ktorému bolo meno Jonadáb. Bol to syn Šimu, brata Dávidovho. A Jonadáb bol veľmi múdry muţ. 4 A povedal mu: Prečo ty tak chradneš, kraleviču, zo dňa na deň? Či mi nepovieš? A Amnon mu povedal: Támar, sestru Absaloma, svojho brata, milujem. 5 Na to mu povedal Jonadáb: Ľahni si na svoju posteľ a urob sa chorým. A keď ťa prijde vidieť tvoj otec, povieš mu: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a dá mi jesť chlieb a pripraví pokrm pred mojimi očima, aby som to videl a zjedol z jej ruky. 6 A tak si ľahol Amnon a robil sa chorým. A keď prišiel kráľ vidieť ho, povedal Amnon kráľovi: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a pripraví pred mojimi očima nejaké dva kúsky chutného jedla, aby som pojedol z jej ruky. 7 Vtedy poslal Dávid posla k Támari do domu a povedal: Noţe idi do domu Amnona, svojho brata, a priprav mu pokrm. 8 A Támar odišla do domu Amnona, svojho brata, a on leţal. A ona vezmúc cesto zamiesila a pripravila pred jeho očima a uvarila kúsky toho chutného jedla. 9 Potom vzala panvu a vyloţila pred neho. Ale nechcel jesť, leţ potom povedal Amnon: Spravte, aby všetci muţovia vyšli odo mňa! A tak vyšli všetci muţovia od neho. 10 Vtedy povedal Amnon Támari: Dones jedlo do loţnice, aby som jedol z tvojej ruky. A Támar vzala kúsky chutného jedla, ktoré bola pripravila, a zaniesla Amnonovi, svojmu bratovi, do loţnice. 11 Ale keď mu podávala, aby jedol, uchopil ju a povedal jej: Poď, leţ so mnou, moja sestro! 12 A ona mu odpovedala: Nie, môj brat, neponíţ ma urobiac mi násilie, lebo sa nemá tak urobiť v Izraelovi. Nevykonaj toho bláznovstva! 13 Lebo veď kam ja potom zanesiem svoje pohanenie, a ty budeš ako jeden z bláznov-nešľachetníkov v Izraelovi. Preto teraz, prosím, radšej prehovor s kráľom, lebo neodoprie ti ma. 14 No, nechcel počuť na jej hlas, ale, keď sa bránila, bol silnejší ako ona a poníţil ju a leţal s ňou. 15 Avšak hneď potom ju nenávidel Amnon nenávisťou, veľmi velikou, lebo väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, neţ bola jeho láska, ktorou ju predtým miloval. A Amnon jej povedal: Vstaň, idi! 16 A ona mu riekla: Pre to veľké zlo, väčšie nad iné, ktoré si vykonal pri mne, chceš ma ešte i vyhnať? Ale nechcel ju počuť. 17 Leţ zavolal svojho mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal: Noţe vyveďte túto odo mňa ta von, a zamkni za ňou dvere. 18 A mala na sebe dlhý pláštec rôznych farieb, lebo tak sa odievaly dcéry kráľove, kým boly pannami, plášťami. A jeho sluha ju vyviedol von a zamkol za ňou dvere závorou. 19 Vtedy vzala Támar popola na svoju hlavu a pláštec rôznych farieb, ktorý mala na sebe, roztrhla a vloţiac svoju ruku na svoju hlavu išla pomaly a kričala. 20 A Absalom, jej brat, jej povedal: Či azda Amnon, tvoj brat, bol s tebou? No, teraz, moja sestro, buď ticho. Je to tvoj brat, neber si tej veci k srdcu. A tak bývala Támar, a to opustená, v dome Absaloma, svojho brata. 21 A kráľ Dávid počul o tom o všetkom a veľmi sa nahneval. 22 Ale Absalom nehovoril s Amnonom ani zlého ani dobrého, lebo Absalom nenávidel Amnona preto, ţe poníţil Támar, jeho sestru. 23 A stalo sa po celých dvoch rokoch, ţe mal Absalom strihačov, ktorí mu strihali ovce, v Bál-chacóre, ktoré je pri Efraime. A Absalom pozval všetkých synov kráľových. 24 A Absalom prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, prosím, tvoj sluţobník má strihačov, nech ide, prosím, kráľ i jeho sluţobníci so svojím sluţobníkom. 25 A kráľ riekol Absalomovi: Nie, môj synu, neţiadaj, prosím, aby sme išli všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. A hoci ho nútil, nechcel ísť, ale ho poţehnal blahoţelajúc mu.

26 Vtedy povedal Absalom: A keď uţ len nechceš ísť ty, nech ide, prosím, s nami Amnon, môj brat. A kráľ mu povedal: Prečo má ísť s tebou? 27 Ale keď len dobíjal Absalom do neho, poslal s ním Amnona i všetkých synov kráľových. 28 A Absalom rozkázal svojim sluhom a povedal: Noţe hľaďte, keď sa rozveselí srdce Amnonovo od vína, a poviem vám: Uderte Amnona, vtedy ho zabijete. Nebojte sa, lebo veď či to neurobíte pre to, ţe som vám ja rozkázal? Buďte silní a buďte zmuţilí! 29 A sluhovia Absalomovi urobili Amnonovi tak, ako rozkázal Absalom. Vtedy vstali všetci synovia kráľovi a vysadnúc kaţdý na svoju mulicu utiekli. 30 A kým boli ešte na ceste, prišla zvesť k Dávidovi, ţe vraj Absalom pobil všetkých synov kráľových, takţe nepozostal z nich ani jeden. 31 Vtedy vstal kráľ, roztrhol svoje rúcho a padnúc leţal na zemi, a všetci jeho sluţobníci stál tam, s roztrhnutými rúchami. 32 Na to sa ozval Jonadáb, syn Šimu, brata Dávidovho, a povedal: Nech nehovorí môj pán, ţe všetkých mládencov, synov kráľových, pobili. Ale iba sám Amnon zomrel, lebo tak sa bol zariekol Absalom, a tak mal umienené od toho dňa, ktorého poníţil Támar, jeho sestru. 33 A preto teraz nech si neberie môj pán kráľ ničoho takého k srdcu mysliac, ţe zomreli všetci synovia kráľovi, lebo len sám Amnon zomrel. 34 A Absalom utiekol. A keď pozdvihol mládenec stráţca svoje oči, videl, ţe hľa, ide mnoho ľudu od cesty, leţiacej za ním, od stráne vrchu. 35 Vtedy povedal Jonadáb kráľovi: Hľa, synovia kráľovi idú! Ako povedal tvoj sluţobník, tak je. 36 A stalo sa, keď dopovedal, ţe tu hľa, uţ aj prišli synovia kráľovi a pozdvihnúc svoj hlas plakali, a plakal i sám kráľ, i všetci jeho sluţobníci plakali plačom, veľmi velikým. 37 A Absalom utiekol a odišiel k Talmajovi, synovi Ammihúdovmu, kráľovi Gešúra. A Dávid smútil za svojím synom po všetky tie dni. 38 A Absalom tedy utiekol a odišiel do Gešúra a bol tam tri roky. 39 No, potom hynula duša kráľa Dávida túţbou vyjsť k Absalomovi, lebo sa časom potešil nad Amnonom, ţe zomrel.

2 Samuel 14

1 A keď zvedel Joáb, syn Ceruje, ţe srdce kráľovo túţi po Absalomovi, 2 poslal Joáb do Tekoe a doviedol odtiaľ múdru ţenu, ktorej povedal: Noţe rob, ako keby si smútila a obleč si, prosím, smútočné rúcho a nepomaţ sa olejom, ale buď ako ţena, ktorá uţ dlhý čas smúti za mŕtvym. 3 Pojdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť. A tak vloţil Joáb tie slová do jej úst. 4 A tedy ţena Tekoanka vravela kráľovi a padnúc na svoju tvár na zem poklonila sa a riekla: Pomôţ, ó, kráľu! 5 A kráľ jej povedal: Čo chceš? A ona riekla: Ale som ţena vdova, a môj muţ zomrel. 6 A tvoja dievka mala dvoch synov, ktorí sa povadili na poli, a pretoţe nebolo medzi nimi toho, kto by bol vyslobodil, uderil jeden druhého a zabil ho. 7 A hľa, povstala celá rodina na tvoju dievku a hovoria: Vydaj toho, ktorý zabil svojho brata, aby sme ho zabili za ţivot jeho brata, ktorého zavraţdil, a vyhladíme aj dediča! A tak vyhasia aj moju iskru, ktorá ešte pozostala, aby nezanechali môjmu muţovi mena ani zbytku na tvári zeme. 8 A kráľ povedal ţene: Iď do svojho domu, a ja rozkáţem o tebe. 9 Ale ţena Tekoanka povedala kráľovi: Na mňa, môj pán kráľ, nech padne tá neprávosť a na dom môjho otca, a kráľ a jeho trón nech je bez viny. 10 A kráľ povedal: Toho, kto by ti ešte niečo hovoril, doveď ku mne, a nedotkne sa ťa viacej.

11 A riekla: Nech sa, prosím, rozpomenie kráľ na Hospodina, svojho Boha, aby sa nerozmnoţili pomstitelia krvi, ktorí by chceli zahubiť, a aby nezahladili môjho syna. A on povedal na to: Jako ţe ţije Hospodin, ţe ani vlas tvojho syna nepadne na zem. 12 No, ţena riekla: Dovoľ, prosím, ţeby prehovorila tvoja dievka k svojmu pánovi kráľovi ešte slovo. A povedal: Hovor! 13 A ţena riekla: A prečo si ty myslel podobnú vec proti ľudu Boţiemu? Lebo kráľ hovoriac túto reč je ako ten, kto sa dopúšťa viny, keď nechce kráľ zpät dopraviť svojho vyhnaného. 14 Lebo je isté, ţe všetci pomrieme a sme jako vody, rozliate na zem, ktoré nie je moţné zase sobrať. A Bôh, hoci nehľadí na ničí ţivot, jednako len hľadá spôsob, aby nevyhnali od neho vyhnaného. 15 A teraz, ţe som prišla hovoriť s kráľom, svojím pánom, toto slovo, stalo sa to preto, ţe ma strašil ľud, a preto riekla tvoja dievka: Nech prehovorím s kráľom, moţno, ţe kráľ vyplní ţiadosť svojej sluţobnice. 16 Lebo kráľ vyslyší a vytrhne svoju sluţobnicu z ruky toho muţa, ktorý chce zahladiť mňa i môjho syna spolu z dedičstva Boţieho. 17 A taktieţ povedala tvoja dievka: Nechţe mi je slovo môjho pána kráľa na upokojenie, lebo môj pán kráľ je ako anjel Boţí, ochotný vypočuť, uţ či je dobré a či zlé. A Hospodin, tvoj Bôh, nech je s tebou! 18 A kráľ odpovedal a riekol ţene: Nezataj, prosím, predo mnou ničoho, na čo sa ťa opýtam. A ţena povedala: Nech hovorí, prosím, môj pán kráľ. 19 Vtedy povedal kráľ: Či nie je s tebou ruka Joábova vo všetkom tomto? A ţena odpovedala a riekla: Jako ţe ţije tvoja duša, môj pán kráľ, nemoţno uchýliť sa ani napravo ani naľavo nikomu od ničoho toho, čo hovoril môj pán kráľ, lebo on, tvoj sluţobník Joáb, mi to rozkázal a on poloţil do úst tvojej dievky všetky tieto slová. 20 Aby som tak obrátila tvár veci, to učinil tvoj sluţobník Joáb. Ale môj pán je múdry, ktorého múdrosť je ako múdrosť anjela Boţieho, ktorý vie všetko, čo sa deje na zemi. 21 Preto povedal kráľ Joábovi: Noţe hľa, učinil som tú vec. Iď tedy a doveď zpät chlapca, Absaloma. 22 Vtedy padnul Joáb na svoju tvár na zem a pokloniac sa dobrorečil kráľovi a riekol Joáb: Dneská poznal tvoj sluţobník, ţe som našiel milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ, keď splnil kráľ ţiadosť svojho sluţobníka. 23 Potom vstal Joáb a odišiel do Gešúra a doviedol Absaloma do Jeruzalema. 24 A kráľ povedal: Nech sa obráti do svojho domu, ale mojej tvári nech neuvidí! A tak sa obrátil Absalom do svojho domu a nevidel tvári kráľovej. 25 A v celom Izraelovi nebolo takého krásneho muţa, jako bol Absalom, aby bol býval tak veľmi chválený. Od spodku jeho nohy aţ po vrch jeho hlavy nebolo na ňom vady. 26 A keď ostrihal svoju hlavu - a strihával ju vţdy po roku, pretoţe bola ťaţká s toľkými vlasmi na ňom, a preto ju strihával -, a odváţil vlasy svojej hlavy, váţily dvesto šeklov váhy kráľovej. 27 A Absalomovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, ktorej bolo meno Támar. Bola to ţena krásneho vzozrenia. 28 A Absalom býval v Jeruzaleme celé dva roky, ale nevidel tvári kráľovej. 29 Preto poslal Absalom poslov k Joábovi, aby ho poslal ku kráľovi. Ale nechcel prijsť k nemu. A poslal ešte i po druhé, ale nechcel prijsť. 30 Vtedy povedal svojim sluţobníkom: Hľaďte, čiastka Joábova leţí vedľa môjho poľa, a má tam jačmeň. Iďte a zapáľte ju ohňom. A tak zapálili sluţobníci Absalomovi tú čiastku ohňom. 31 Vtedy vstal Joáb a vošiel k Absalomovi do domu a povedal mu: Prečo zapálili tvoji sluţobníci čiastku, ktorá patrí mne, ohňom? 32 A Absalom povedal Joábovi: Hľa, poslal som k tebe poslov s odkazom: Prijdi sem, a pošlem ťa ku kráľovi, aby si mu povedal: Načo som prišiel z Gešúra? Lepšie by mi bolo, keby som bol tam ešte i teraz. Preto teraz nech uvidím tvár kráľovu, a jestli je na mne nejaká neprávosť, nuţ nech ma zabije! 33 A tak vošiel Joáb ku kráľovi a oznámil mu to. Na to dal zavolať Absaloma, a on vojdúc ku kráľovi poklonil sa mu padnúc na svoju tvár na zem pred kráľom. A kráľ bozkal Absaloma.

2 Samuel 15

1 A potom sa stalo, ţe si Absalom zadováţil voz a kone a päťdesiat muţov, ktorí behali pred ním. 2 A Absalom vstávajúc skoro ráno postavoval sa pri ceste, ktorá viedla do brány, a kedykoľvek išiel niektorý muţ, ktorý mal nejaký spor, ku kráľovi na súd, kaţdého zavolal Absalom k sebe a hovoril: Z ktorého mesta si ty? A keď odpovedal: Tvoj sluţobník je z toho a z toho pokolenia Izraelovho, 3 riekol mu Absalom: Hľaď, tvoje slová sú dobré a spravedlivé, ale nemáš nikoho od kráľa, kto by ťa počul. 4 A ešte povedal Absalom: Ó, keby mňa ustanovili za sudcu v zemi, aby ku mne prišiel kaţdý, kto by mal nejaký spor alebo súd, a prislúţil by som mu spravedlivosť! 5 A stávalo sa, keď sa niekedy niekto priblíţil, aby sa mu poklonil, ţe vystrel svoju ruku, uchopil ho a bozkal ho. 6 Tak podobne robil Absalom celému Izraelovi, všetkým, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. A takým činom ukradol Absalom srdce muţov Izraelových. 7 A stalo sa po štyridsiatich rokoch, ţe povedal Absalom kráľovi: Dovoľ, prosím, ţe by som odišiel a splnil svoj sľub, ktorý som sľúbil Hospodinovi, v Hebrone. 8 Lebo tvoj sluţobník sľúbil sľub, keď som býval v Gešúre, v Aramejsku, povediac: Ak ma kedy zase navráti Hospodin do Jeruzalema, budem slúţiť Hospodinovi. 9 A kráľ mu povedal: Iď v pokoji. A tak sa sobral a odišiel do Hebrona. 10 A Absalom poslal vyzvedačov do všetkých pokolení Izraelových povediac: Keď počujete zvuk trúby, poviete: Absalom kraľuje v Hebrone! 11 A s Absalomom išlo dvesto muţov z Jeruzalema, ktorí boli pozvaní, a išli vo svojej prostote nevediac celkom o ničom. 12 A Absalom poslal poslov a dal povolať Achitofela Gilonského, radcu Dávidovho, z jeho mesta, z Gilona, kým obetoval svoje obeti. A bolo to mohutné spiknutie, lebo ustavične pribúdalo ľudu, ktorý bol s Absalomom. 13 Potom prišiel posol k Dávidovi, ktorý oznamoval: Srdce muţov Izraelových sa obrátilo po Absalomovi! 14 Vtedy riekol Dávid všetkým svojim sluţobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Vstaňte, a utečme, lebo ináče nebude úniku pred Absalomom. Ponáhľajte sa odísť, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás a neuvalil na nás zlého a nepobil mesta ostrím meča. 15 A sluţobníci kráľovi povedali kráľovi: Čokoľvek zvolí náš pán kráľ, hľa, sme tvoji sluţobníci. 16 A tak vyšiel kráľ i celý jeho dom peší, iba čo zanechal kráľ desať ţien, ţenín, aby dozeraly na dom. 17 A tedy vyšiel kráľ i všetok ľud peší, a zastavili sa pri Bét-mercháku. 18 A všetci jeho sluţobníci išli popri ňom ako i všetci Keréťania a všetci Peléťania, jeho osobná stráţ, a všetci Gitťania, šesťsto muţov, ktorí boli prišli z Gátu nasledujúc ho, išli popred kráľa. 19 Vtedy povedal kráľ Ittajovi Gitťanskému: Prečo ideš aj ty s nami? Navráť sa a zostaň s kráľom, lebo si cudzinec, ktorý sa aj zase vystehuješ voľakde na svoje miesto. 20 Len včera si prišiel, a dnes by som mal ţiadať, aby si išiel s nami sa potulovať? Lebo ja pojdem, kam uţ pojdem. Vráť sa a pojmi zpät aj svojich bratov so sebou. Milosť a pravda nech je s tebou! 21 Ale Ittaj odpovedal kráľovi a riekol: Ako ţe ţije Hospodin, a jako ţije môj pán kráľ, ţe len na tom mieste, na ktorom bude môj pán kráľ, uţ či to bude na smrť a či na ţivot, len tam bude i tvoj sluţobník. 22 Vtedy riekol Dávid Ittajovi: Poď a prejdi! A tak prešiel Ittaj Gitťanský i všetci jeho muţovia i všetky malé deti, ktoré boly s ním. 23 Vtedy plakala celá zem veľkým hlasom i všetok ľud, ktorý ta idúc prechádzal na druhú stranu. A tak išiel kráľ cez potok Kidron a všetok ľud išiel šírou cesty, smerom na púšť. 24 A hľa, i Cádok i všetci Levitovia išli s ním nesúc truhlu smluvy Boţej. A postavili truhlu Boţiu, a Ebiatár obetoval zápalné obeti, dokiaľ neprešiel všetok ľud, idúci z mesta.

25 A kráľ povedal Cádokovi: Zanes truhlu Boţiu zpät do mesta. Ak najdem milosť v očiach Hospodinových, zase ma dovedie zpät a dá mi ju vidieť i svoj príbytok. 26 Ale ak povie takto: Neľúbiš sa mi, hľa, tu som, nech mi učiní podľa toho, čo je dobré v jeho očiach. 27 A ešte povedal kráľ Cádokovi, kňazovi: Či vidíš? Navráť sa do mesta v pokoji, a Achimaac, tvoj syn, i Jonatán, syn Ebiatárov, obidvaja vaši synovia nech idú s vami. 28 Hľaďte, ja budem vyčkávať, čo bude, pri brodoch púšte dokiaľ neprijde slovo od vás oznámiť mi. 29 Vtedy zaniesol Cádok a Ebiatár truhlu Boţiu zpät do Jeruzalema, a zostali tam. 30 A Dávid išiel hore po svahu Olivového vrchu, išiel a plakal majúc hlavu zakrytú a išiel bosý, ale i všetok ľud, ktorý išiel s ním, kaţdý zakryli svoju hlavu a idúc pomaly hore plakali. 31 Tu oznámil ktosi Dávidovi, ţe vraj Achitofel je medzi spiklencami drţiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo! 32 A stalo sa, keď prišiel Dávid aţ hore na vrch, kde sa klaňajú Bohu, tu hľa, prichádzal oproti nemu Chúšai Arechitský majúc roztrhnuté svoje rúcho, a mal zem na svojej hlave. 33 A Dávid mu riekol: Ak pojdeš so mnou, budeš mi na ťarchu. 34 Ale ak sa navrátiš do mesta a povieš Absalomovi: Som tvoj sluţobník, kráľu. Bol som sluţobníkom tvojho otca, od dávna, ale teraz som tvojím sluţobníkom, a zrušíš mi radu Achitofelovu. 35 A veď či nie sú tam s tebou Cádok a Ebiatár, kňazi? A bude, ţe všetko, čo počuješ z domu kráľovho, oznámiš Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom. 36 Hľa, sú tam s nimi dvaja ich synovia, Achimaac Cádokov, a Jonatán Ebiatárov, a po nich mi odkáţete všetko, čo počujete. 37 A tak prišiel Chúšai, priateľ Dávidov, do mesta. A Absalom tieţ prišiel do Jeruzalema.

2 Samuel 16

1 A keď popošiel Dávid trochu s temena vrchu, tu hľa, Cíba, sluha Mefibóšetov, išiel oproti nemu vedúc so sebou dvoch osedlaných oslov a na nich dvesto chlebov a sto sväzkov sušeného hrozna, sto hrúd letného ovocia, datlí a fíkov, a koţica vína. 2 A kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je toto? A Cíba odpovedal: Osli sú pre dom kráľov jazdiť na nich a chlieb a ovocie, aby jedli sluţobníci, a víno aby sa napil, kto by zomdlel na púšti. 3 A zase povedal kráľ: A kde je syn tvojho pána? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo povedal: Dnes mi navrátia, dom Izraelov, kráľovstvo môjho otca. 4 Na to povedal kráľ Cíbovi: Hľa, tvoje je všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíba povedal: Klaniam sa. Nech aj inokedy najdem milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ! 5 A keď prišiel kráľ Dávid aţ po Bachúrim, tu hľa, vyšiel odtiaľ nejaký muţ z rodiny domu Saulovho, ktorému bolo meno Šimei, syn Géru, vychádzal pozvoľna a zlorečil. 6 A hádzal kamene do Dávida jako aj do všetkých sluţobníkov kráľa Dávida, hoc i všetok ľud i všetci udatní muţovia boli po jeho pravej i po jeho ľavej strane. 7 A takto hovoril Šimei, keď zlorečil: Vyjdi, vyjdi, muţu krvi! A muţu beliála! 8 Hospodin obrátil na teba všetku krv domu Saulovho, na ktorého mieste si kraľoval. Ale Hospodin dal kráľovstvo do ruky Absaloma, tvojho syna. A hľa, zapadol si vo svojej vlastnej zlobe, lebo si muţom krvi! 9 A Abišaj, syn Ceruje, povedal kráľovi: Načo má zlorečiť tento mŕtvy pes môjmu pánu kráľovi? Dovoľ, prosím, ţeby som ta išiel a zoťal mu hlavu! 10 Ale kráľ povedal: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje? Ţe zlorečí? A keď mu Hospodin povedal: Zloreč Dávidovi! nuţ ktoţe povie: Prečo tak robíš?

11 A potom povedal Dávid Abišajovi a všetkým svojim sluţobníkom: Hľa, môj syn, ktorý pošiel z môjho ţivota, hľadá moju dušu, o čo skôr môţe potom syn Jeminiho! Nechajte ho, nech zlorečí, lebo Hospodin mu to kázal. 12 Moţno, ţe Hospodin pohliadne na moju krivdu a ţe mi odplatí Hospodin dobrým za jeho zlorečenie tohoto dňa. 13 A tak išiel Dávid a jeho muţovia cestou. A Šimei išiel po stráni vrchu, po boku naproti nemu, idúc a zlorečiac a hádzal kamene naproti nemu a vrhal prach. 14 A tak prišiel kráľ i všetok ľud, ktorý bol s ním, do Ajefíma <Miesto, zvané: Unavení>, a odpočinuli si tam. 15 A Absalom a všetok ľud, muţovia Izraelovi, prišli do Jeruzalema, a Achitofel s ním. 16 A stalo sa, keď prišiel Chúšai Arechitský, priateľ Dávidov, k Absalomovi, ţe povedal Chúšai Absalomovi: Nech ţije kráľ! Nech ţije kráľ! 17 A Absalom povedal Chúšaimu: Či je toto tvoja láska a vďaka voči tvojmu priateľovi? Prečo si neišiel so svojím priateľom? 18 A Chúšai odpovedal Absalomovi: Nie, ale koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci muţovia Izraelovi, toho budem a s tým ostanem. 19 A po druhé, komuţe to ja budem slúţiť? Či nebudem slúţiť pred jeho synom? Ako som slúţil pred tvojím otcom, tak a taký budem aj pred tebou. 20 Potom povedal Absalom Achitofelovi: Noţe poraďte, čo máme robiť! 21 A Achitofel povedal Absalomovi: Vojdi k ţeninám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozeraly na dom, a počuje celý Izrael, ţe si sa zošklivil svojmu otcovi, vtedy zosilnejú ruky všetkých, ktorí sú s tebou. 22 A tak roztiahli Absalomovi stán na postreší paláca, a Absalom vošiel k ţeninám svojho otca pred očami celého Izraela. 23 A rada Achitofelova, ktorý radil v tých dňoch, bola taká, jako keby sa niekto bol pýtal na slovo Boha, taká bola kaţdá rada Achitofelova jako u Dávida tak aj u Absaloma.

2 Samuel 17

1 A taktieţ povedal Achitofel Absalomovi: Dovoľ, aby som vybral dvanásť tisíc muţov a vstanem a budem prenasledovať Dávida tejto noci. 2 A prijdem na neho, kým je ustatý a zomdlených rúk, a predesím ho, a utečie všetok ľud, ktorý je s ním, a zabijem kráľa samotného. 3 A tak zase navrátim všetok ľud k tebe, lebo jako čo by sa všetko navrátilo, keď zahynie muţ, ktorého hľadáš, a všetok ľud bude na pokoji. 4 A ľúbilo sa slovo Absalomovi i všetkým starším Izraelovým. 5 Ale Absalom povedal: Noţe zavolaj i Chúšaiho Arechitského, a počujme i to, čo on povie. 6 A keď vošiel Chúšai k Absalomovi, povedal mu Absalom: Takto a takto hovoril Achitofel. Či máme urobiť podľa jeho slova? Ak nie, hovor ty. 7 A Chúšai povedal Absalomovi: Nie je to dobrá rada, ktorú dal Achitofel tento raz. 8 Lebo, tak povedal Chúšai, ty znáš svojho otca i jeho muţov, ţe sú to hrdinskí muţovia a ţe sú roztrpčení v duši jako osirelá medvedica na poli, a k tomu je tvoj otec vojenný muţ, ktorý nebude nocovať s ľudom. 9 Hľa, on je teraz skrytý v niektorej jame alebo na niektorom opevnenom mieste, a keby sa stalo, ţe by padol niekto z nich hneď na počiatku, a počuje to voľakto, povie: Poráţku utrpel ľud, ktorý ide za Absalomom! 10 A keby to bol aj chrabrý muţ, ktorého srdce by bolo jako srdce ľva, je isté, ţe zmalátnie a rozplynie sa jako voda, lebo celý Izrael vie, ţe tvoj otec je udatný, a ţe chrabrí sú tí, ktorí sú s ním. 11 Ale radím: Nech sa shromaţdí k tebe celý Izrael od Dána aţ po Bér-šebu, ktorého bude jako piesku, ktorý je pri mori, čo do mnoţstva, a ty pojdeš osobne do boja.

12 A prijdeme proti nemu na niektorom mieste, na ktorom sa najde, a spustíme sa na neho tak, ako padá rosa na zem, a neponecháme z neho a zo všetkých muţov, ktorí sú s ním, ani jedného. 13 A keby sa shromaţdil do niektorého mesta, donesú, všetok izraelský ľud, povrazy k tomu mestu, a odvlečieme ho aţ do potoka tak, ţe sa tam nenajde ani kamienok. 14 A Absalom povedal i všetci muţovia Izraelovi: Lepšia je rada Chúšaiho Arechitského ako rada Achitofelova. Lebo Hospodin prikázal zrušiť dobrú radu Achitofelovu, aby Hospodin uviedol zlé na Absaloma. 15 Potom povedal Chúšai Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom, ţe tak a tak radil Achitofel Absalomovi a starším Izraelovým, a takto a takto som ja radil. 16 A tak teraz pošlite rýchle - povedal - a oznámte Dávidovi a povedzte: Nenocuj tejto noci na rovinách púšte, ale na kaţdý spôsob prejdi na druhú stranu, aby nebol pohltený kráľ i všetok ľud, ktorý je s ním. 17 A Jonatán a Achimaac stáli pri studni Rogel. A išla dievka a oznámila im, a oni odišli a oznámili kráľovi Dávidovi, lebo sa nemohli ukázať, aby boli vošli do mesta. 18 Ale ich videl sluha a oznámil to Absalomovi. A oni dvaja odišli rýchle a vošli do domu nejakého muţa v Bachúrime, ktorý mal studňu vo svojom dvore, a spustili sa ta. 19 A ţena vzala plachtu a rozprestrela ju na vrch studne a nasypala na ňu krúp, a nezvedelo sa nič. 20 Lebo keď prišli sluţobníci Absalomovi k ţene do domu a povedali: Kde je Achimaac a Jonatán? Riekla im ţena: Prešli cez potok. A hľadali ich, ale nenašli a navrátili sa do Jeruzalema. 21 A stalo sa, keď oni odišli, ţe vyšli hore zo studne a odíduc oznámili kráľovi Dávidovi a riekli Dávidovi: Vstaňte a prejdite rýchle cez vodu, lebo tak a tak radil proti vám Achitofel. 22 Vtedy vstal Dávid i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prešli cez Jordán. Neţ bolo svetlo ráno, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán. 23 A Achitofel vidiac, ţe sa neurobilo podľa jeho rady, osedlal osla, vstal, odišiel do svojho domu, do svojho mesta, a dajúc patričné príkazy usporiadal svoj dom a obesil sa. A tak zomrel a pochovaný bol v hrobe svojho otca. 24 A Dávid prišiel do Machnaima. A Absalom prešiel cez Jordán, on i všetci muţovia Izraelovi s ním. 25 A Absalom ustanovil Amazu na miesto Joába nad vojskom. A Amaza bol synom muţa, ktorému bolo meno Jitra Izraelský, ktorý vošiel k Abigaili, dcére Náchašovej, sestre Ceruje, matky Joábovej. 26 A tak sa poloţil Izrael a Absalom táborom v zemi Gileáde. 27 A stalo sa, keď prišiel Dávid do Machnaima, ţe Šobi, syn Náchašov, z Rabby synov Ammonových, a Machir, syn Ammielov, z Ló-debara a Barzillaj Gileádsky z Rogelíma, 28 doniesli posteľné veci, medenice a hlinené nádoby jako aj pšenice, jačmeňa, múky, praţeného zrna, bôbu, šošovice a rôznej praţmy, 29 i medu, masla, drobného dobytka a kravských syrcov pre Dávida a pre ľud, ktorý bol s ním, aby jedli. Lebo riekli: Dozaista je ľud hladný, ustatý a smädný na púšti.

2 Samuel 18

1 A Dávid spočítal ľud, ktorý bol s ním, a ustanovil nad nimi tisícnikov a stotníkov. 2 A Dávid oddal tretinu ľudu do ruky Joábovej, tretinu do ruky Abišaja, syna Ceruje, brata Joábovho a tretinu do ruky Ittaja Gitťanského. A kráľ povedal ľudu: I ja sám pojdem s vami von do boja. 3 Ale ľud povedal: Nepojdeš! Lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať; ani keby nás zomrela polovica, nebudú na nás veľmi dbať; lebo teraz si ty jako nás desať tisíc. A tak teraz bude dobre, keď nám budeš z mesta na pomoc. 4 Na to im riekol kráľ: Učiním to, čo sa vám vidí za dobré. Preto sa postavil kráľ ku bráne, a všetok ľud vyšiel po stách a po tisícoch.

5 A kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi a riekol: Šetrne mi zachádzajte so synom Absalomom. A počul všetok ľud, keď prikazoval kráľ všetkým veliteľom o Absalomovi. 6 A tak vyšiel ľud do poľa proti Izraelovi. A bitka bola v lese Efraimovom. 7 A bol tam porazený ľud Izraelov od sluţobníkov Dávidových. A bola to tam veľká poráţka toho dňa. Padlo ich dvadsať tisíc. 8 Lebo sa tam rozšírila bitka po celej tej krajine, a viacerých z ľudu strávil les, ako bolo tých, ktorých strávil meč toho dňa. 9 A prihodilo sa, ţe sa stretol Absalom so sluţobníkmi Dávidovými. A Absalom jazdil na mulici, a keď podišla mulica pod husté konáre toho veľkého duba, zachytila sa jeho hlava na dube, takţe visel medzi nebom a medzi zemou, a mulica, ktorá bola pod ním, beţala ďalej. 10 Keď to videl ktorýsi muţ, oznámil to Joábovi a riekol: Hľa, videl som Absaloma visieť na dube. 11 A Joáb povedal muţovi, ktorý mu to oznámil: Hľa, videl si a prečo si ho tam nesrazil na zem? A na mne by bolo bývalo, aby som ti dal desať šeklov striebra a jeden pás. 12 Ale človek odpovedal Joábovi: A čo by som ja hneď tu mal čítať tisíc striebra na svojich rukách, nevystrel by som svojej ruky na syna kráľovho, lebo veď sme počuli na vlastné uši, ţe ti prikázal kráľ aj Abišajovi aj Ittajovi povediac: Majte mi všetci pozor na syna, na Absaloma! 13 Alebo keby som vykonal niečo proti jeho duši klamstvom - a niktorá vec sa nezatají pred kráľom -, ty by si sa postavil stranou. 14 Na to povedal Joáb: Nebudem sa takto s tebou baviť! A vezmúc tri kopije do svojej ruky vrazil ich do srdca Absalomovho, ktorý ešte ţil prostred duba. 15 A obstúpili desiati mládenci, ktorí nosili zbraň Joábovu, a bili Absaloma, a tak ho zabili. 16 Potom hneď zatrúbil Joáb na trúbu, a ľud sa vrátil od honenia Izraela, lebo Joáb šetril ľud. 17 A vezmúc Absaloma hodili ho v lese do tej veľkej jamy a nasnášali na neho veľmi veľkú hromadu kamenia. A celý Izrael utekal, kaţdý do svojho stánu. 18 A Absalom bol vzal a postavil si za svojho ţivota pamätný stĺp, ktorý je v doline kráľovej, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamäť môjho mena. Preto nazval stĺp po svojom mene, a tak sa volá čiastkou Absalomovou aţ do tohoto dňa. 19 A Achimaac, syn Cádokov, povedal: Dovoľ, prosím, ţeby som beţal a zvestoval kráľovi radostnú zvesť, ţe ho vysúdil Hospodin z ruky jeho nepriateľov. 20 Ale Joáb mu povedal: Nebol by si dnes poslom, ktorý zvestuje radostnú zvesť; budeš zvestovať v iný deň, ale dnes nebudeš zvestovať, pretoţe zomrel syn kráľov. 21 Potom povedal Joáb Kúšimu: Idi, oznám kráľovi, čo si videl. A Kúši sa poklonil Joábovi a beţal. 22 A Achimaac, syn Cádokov, povedal ešte raz Joábovi: A nech uţ je, čo chce, dovoľ, prosím, nech i ja beţím za Kúšim! A Joáb povedal: Načo by si ty beţal, môj synu, keď nemáš dobrej zvesti, ktorá by našla odmenu? 23 A nech uţ je, čo chce, povedal, pobeţím. A riekol mu: Tedy beţ: A Achimaac beţal cestou roviny a predbehol Kúšiho. 24 A Dávid sedel medzi dvoma bránami. A pozorujúci stráţca odišiel na postrešie brány, na múr, a keď pozdvihnul svoje oči, videl, ţe hľa, nejaký muţ beţí samotný. 25 Vtedy zavolal pozorujúci stráţca a oznámil to kráľovi. A kráľ povedal: Ak je sám, vtedy je dobrá zvesť v jeho ústach. A človek prichádzal bliţšie a bliţšie. 26 Potom videl pozorujúci stráţca iného muţa beţať. A pozorujúci stráţca zavolal na bránneho a riekol: Hľa, zase beţí nejaký muţ samotný! A kráľ povedal: I ten nesie dobrú zvesť. 27 A pozorujúci stráţca povedal: Vidím beh prvého jako beh Achimaaca, syna Cádokovho. Na to povedal kráľ: To je dobrý človek a ide s dobrou zvesťou. 28 Potom zavolal Achimaac a riekol kráľovi: Pokoj ti! A poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi a riekol: Poţehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý zavrel do tvojej ruky muţov, ktorí pozdvihli svoju ruku na môjho pána kráľa!

29 A kráľ povedal: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Achimaac odpovedal: Videl som veľký shon, keď posielal Joáb sluţobníka kráľovho, i mňa, tvojho sluţobníka, ale neviem, čo bolo. 30 A kráľ povedal: Odstúp, postav sa tamto! A odstúpil a stál. 31 A tu hľa, prišiel Kúši. A Kúši povedal: Dobrá zvesť sa zvestuje môjmu pánu kráľovi, lebo ťa dnes vysúdil Hospodin z ruky všetkých tých, ktorí boli povstali proti tebe. 32 A kráľ povedal Kúšimu: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Kúši odpovedal: Nech sú jako syn kráľov nepriatelia môjho pána kráľa i všetci, ktorí povstali proti tebe na zlé! 33 Vtedy sa vzrušil kráľ a vyjdúc do hornej siene na bráne plakal a idúc takto hovoril: Môj synu, Absalome, môj synu, môj synu, Absalome! Ó, keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absalome! Môj synu, môj synu!

2 Samuel 19

1 Potom oznámili Joábovi, ţe hľa, kráľ plače a smúti za Absalomom. 2 A tak sa obrátilo zachránenie a víťazstvo toho dňa na zármutok všetkému ľudu, lebo ľud počul toho dňa hovoriť: Kráľ ţiali nad svojím synom. 3 Preto sa ľud iba kradol toho dňa vchádzajúc do mesta, jako sa kradne ľud, keď sa hanbí za to, ţe utiekol z boja. 4 A kráľ zakryl svoju tvár a kričal velikým hlasom: Môj synu, Absalome, Absalome, môj synu, môj synu! 5 Vtedy vošiel Joáb ku kráľovi do domu a riekol: Zahanbil si dnes tvár všetkých svojich sluţobníkov, ktorí dnes vyslobodili tvoj ţivot i ţivot tvojich synov i tvojich dcér i ţivot tvojich ţien i ţivot tvojich ţenín, 6 milujúc tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidiac tých, ktorí ťa milujú, lebo si dal dnes na vedomie, ţe nie sú ti ničím ani velitelia ani sluţobníci, lebo dnes viem, ţe keby ţil Absalom, my všetci by sme boli dnes mŕtvi, a vtedy by sa ti to bolo ľúbilo. 7 A tak teraz vstaň, vyjdi a hovor k srdcu svojich sluţobníkov, lebo prisahám na Hospodina, ţe ak nevyjdeš, nikto nezostane s tebou tejto noci, a bude ti to horšie ako všetko to zlé, ktoré prišlo na teba od tvojej mladosti aţ do teraz. 8 A tak vstal kráľ a posadil sa do brány, a oznámili všetkému ľudu a riekli: Hľa, kráľ sedí v bráne. A prišiel všetok ľud pred kráľa, a Izrael utiekol, kaţdý do svojho stánu. 9 Vtedy sa pravotil všetok ľud po všetkých pokoleniach Izraelových hovoriac: Kráľ nás vytrhol z ruky našich nepriateľov, a on to bol, ktorý nás vyslobodil z ruky Filištínov, a teraz utiekol zo zeme pred Absalomom. 10 A Absalom, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji. A tak teraz prečo mlčíte a nejdete doviesť kráľa zpät? 11 Preto poslal kráľ Dávid k Cádokovi a k Ebiatárovi, kňazom, a riekol: Hovorte starším Júdovým a povedzte! Prečo máte byť poslední doviesť kráľa zpät do jeho domu, keďţe reč celého Izraela sa doniesla ku kráľovi, ţe ho chcú dopraviť zpät do jeho domu. 12 Vy ste moji bratia, moja kosť, a moje telo ste vy, nuţ prečoţe máte byť poslední doviesť kráľa zpät? 13 A Amazovi poviete: Či nie si ty moja kosť a moje telo? Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak nebudeš veliteľom vojska predo mnou po všetky dni miesto Joába. 14 A naklonil srdce všetkých muţov Júdových ako keby to bolo bývalo srdce jedného muţa, a poslali ku kráľovi odkaz: Navráť sa ty i všetci tvoji sluţobníci! 15 A tak sa vrátil kráľ a prišiel aţ k Jordánu, a Júda prišiel do Gilgala, idúc naproti kráľovi, aby prepravil kráľa cez Jordán. 16 A poponáhľal sa aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, ktorý bol z Bachúrima, a sišiel s muţmi Júdovými naproti kráľovi Dávidovi. 17 A bolo s ním tisíc muţov z Benjamina, aj Cíba, sluţobník domu Saulovho, i pätnásť jeho synov a dvadsať jeho sluţobníkov s ním. A prešli cez Jordán pred kráľa. 18 A prešla na druhú stranu kompa, aby previezli dom kráľov a aby učinili to, čo by sa mu ľúbilo. A Šimei, syn Géru, padol pred kráľom, keď sa práve mal prepraviť cez Jordán.

19 A povedal kráľovi: Nech mi nepočíta môj pán neprávosti, a nespomínaj toho, čo prevrátene učinil tvoj sluţobník toho dňa, ktorého vyšiel môj pán kráľ z Jeruzalema, a nech si toho neberie kráľ k svojmu srdcu. 20 Lebo tvoj sluţobník vie, ţe som zhrešil, a preto hľa, prišiel som dnes prvý z celého domu Jozefovho síduc naproti svojmu pánu kráľovi. 21 Na to odpovedal Abišaj, syn Ceruje, a riekol: Či by za to nemal zomrieť Šimei, ţe zlorečil pomazanému Hospodinovmu? 22 Ale Dávid riekol: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje, ţe sa mi dneská stávate protivníkmi - pokušiteľmi? Či azda dnes má niekto zomrieť z Izraela? Lebo či neviem, ţe som dnes kráľom nad Izraelom? 23 Potom riekol kráľ Šimeimu: Nezomrieš. A kráľ mu prisahal. 24 I Mefibóšet, syn Saulov, sišiel naproti kráľovi. A nebol ošetril svojich nôh ani nebol upravil svojej brady ani nebol opral svojich šiat od toho dňa, v ktorý bol odišiel kráľ, aţ do toho dňa, ktorého zase prišiel v pokoji. 25 A stalo sa, keď prišiel do Jeruzalema naproti kráľovi, ţe mu riekol kráľ: Prečo si neišiel so mnou, Mefibóšete? 26 A odpovedal: Môj pán kráľ, môj sluţobník ma oklamal. Lebo tvoj sluţobník povedal: Noţe nech si osedlám osla a sadnúc na neho pojdem s kráľom. Lebo tvoj sluţobník je chromý na nohy. 27 A osočil tvojho sluţobníka u môjho pána kráľa. Ale môj pán kráľ je ako anjel Boţí, a tak tedy učiň to, čo je dobré v tvojich očiach. 28 Lebo celý dom môjho otca nebol iným iba muţmi smrti môjmu pánu kráľovi, a predsa si zasadil svojho sluţobníka medzi tých, ktorí jedia chlieb tvojho stola. A čo mám ešte jaké právo? A čo kričať ešte o niečo na kráľa?! 29 A kráľ mu povedal: Načo hovoríš ešte o svojich veciach? Povedal som, ty a Cíba rozdelíte si pole. 30 A Mefibóšet povedal kráľovi: Nech si vezme hoc i všetko, keď len prišiel môj pán kráľ v pokoji do svojho domu. 31 I Barzillaj Gileádsky sišiel s Rogelíma a prepravil sa s kráľom cez Jordán, odprevadiac ho za Jordán. 32 A Barzillaj bol veľmi starý majúc osemdesiat rokov a on zaopatroval kráľa potravou, kým býval v Machnaime, pretoţe bol muţ veľmi veľký. 33 A kráľ povedal Barzillajovi: Ty poď so mnou, a budem ťa zaopatrovať u seba v Jeruzaleme. 34 Ale Barzillaj povedal kráľovi: Koľko je dní rokov môjho ţivota, aby som išiel s kráľom hore do Jeruzalema? 35 Osemdesiat rokov mi je dnes, či môţem ešte rozoznať medzi dobrým a zlým? Či ochutná tvoj sluţobník to, čo budem jesť, alebo to, čo budem piť? Či budem ešte počúvať na hlas spevákov a speváček? A prečo má byť tvoj sluţobník ešte na ťarchu môjmu pánu kráľovi? 36 Len na málo by prešiel tvoj sluţobník Jordán s kráľom. Alebo načo by sa mi mal odplácať kráľ takou odplatou? 37 Dovoľ, prosím, ţe by sa navrátil tvoj sluţobník, a nech zomriem vo svojom meste, kde je hrob môjho otca a mojej matky. A hľa, tvoj sluţobník Kimham prejde a pojde s mojím pánom kráľom, a tomu učiň to, čo bude dobré v tvojich očiach. 38 A kráľ povedal: Nech ide so mnou Kimham, a ja mu učiním to, čo bude dobré v tvojich očiach, a čokoľvek budeš ţiadať odo mňa, učiním ti. 39 A tak prešiel všetok ľud cez Jordán, a prešiel i kráľ. A kráľ bozkal Barzillaja a poţehnal ho, a navrátil sa na svoje miesto. 40 A kráľ išiel ďalej do Gilgala, a Kimham išiel s ním. A všetok ľud Júdu doprevádzal kráľa i polovica ľudu Izraelovho. 41 A hľa, všetci muţovia Izraelovi prišli ku kráľovi a povedali mu: Prečo ťa ukradli naši bratia, muţovia Júdovi, a prepravili kráľa i jeho dom cez Jordán i všetkých muţov Dávidových s ním? 42 Na to odpovedali všetci muţovia Júdovi proti muţom Izraelovým: Pretoţe nám je kráľ bliţší čo do rodu. A prečoţe sa hneváte na to? Či sme azda jedli niečo od kráľa? Alebo či nám dal nejaké dary za to? 43 A muţovia Izraelovi odpovedali muţom Júdovým a riekli: My máme desať dielov v kráľovi a tak tieţ i na Dávida máme viacej práva ako vy. Nuţ prečoţe ste nás zneváţili? A či sme my nehovorili prv o tom, aby sme zase dopravili zpät svojho kráľa? Ale reč muţov Júdových bola tvrdšia, neţ bola reč muţov Izraelových.

2 Samuel 20

1 A nahodil sa tam nejaký muţ beliála, nešľachetník, ktorému bolo meno Šeba, syn Bichriho, muţ Jeminiho. Ten zatrúbil na trúbu a povedal: Nemáme podielu na Dávidovi ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Kaţdý ku svojim stánom, Izraelu! 2 A tak odišli hore všetci muţovia Izraelovi odstúpiac od Dávida a išli za Šebom, synom Bichriho. Ale muţovia Júdovi pridŕţali sa svojho kráľa, od Jordána aţ po Jeruzalem. 3 A tak prišiel Dávid do svojho domu, do Jeruzalema. A kráľ vezmúc desať ţien, ţenín, ktoré bol zanechal, aby dozeraly na dom, dal ich do domu stráţe a zaopatroval ich potravou, ale nevošiel k nim. A boly zavrené aţ do dňa svojej smrti, vdovstvo za ţivota muţa. 4 Potom riekol kráľ Amazovi: Svolaj mi muţov Júdových vo troch dňoch a ty sa tieţ dostanov tu. 5 A Amaza odišiel, aby svolal Júdu, ale sa oneskoril vyše času, ktorý mu uloţil. 6 Vtedy riekol Dávid Abišajovi: Teraz nám horšie urobí Šeba, syn Bichriho, neţ Absalom. Ty pojmi sluţobníkov svojho pána a stíhaj ho, aby si nenašiel ohradených miest a nezmizol nám z oka. 7 A tak vyšli za ním muţovia Joábovi i Keréťania i Peléťania i všetci udatní muţovia a vyšli z Jeruzalema, aby stíhali Šebu, syna Bichriho. 8 A keď uţ boli pri tom veľkom kameni, ktorý je v Gibeone, prichádzal Amaza pred nimi. A Joáb mal opásaný svoj plášť svojho rúcha a na ňom opasok meča, pripätý na svojich bedrách v jeho pošve. A keď vyšiel Joáb oproti Amazovi, meč vypadol, a Joáb ho vzal do ruky. 9 A Joáb povedal Amazovi: Či sa máš dobre, môj brat? A Joáb chytil pravou rukou Amazu za bradu, aby ho bozkal. 10 Ale Amaza sa nechránil, aby bol pozoroval na meč, ktorý bol v ruke Joábovej. A tak mu ho vrazil do brucha a vykydol jeho vnútornosti na zem, ani mu nedal druhej rany, a zomrel. A Joáb a Abišaj, jeho brat, stíhali potom Šebu, syna Bichriho. 11 A ktorýsi muţ zo sluţobníkov Joábových stál nad ním a hovoril: Kto má rád Joába, a kto je za Dávida, za Joábom! 12 A Amaza, pováľaný v krvi leţal prostred hradskej. A keď videl muţ, ţe sa zastavuje všetok ľud, odvliekol Amazu s hradskej na pole a hodil na neho rúcho vidiac, ţe kaţdý, kto prišiel na neho, zastavil sa. 13 A keď bol odprataný s cesty, prešiel ta kaţdý za Joábom stíhať Šebu, syna Bichriho. 14 A prešiel všetky pokolenia Izraelove, po Ábel a po Bét-maachu, i celé Bérim, a shromaţdili sa a prišli tieţ za ním. 15 A tedy prijdúc obľahli ho v Ábele Bét-maachy a nasypali proti mestu val, takţe stál pri vonkajšej hradbe, a všetok ľud, ktorý bol s Joábom, hubil, aby rozboril a svalil múr. 16 Tu zavolala nejaká múdra ţena z mesta: Počujte, počujte! Povedzte, prosím, Joábovi: Priblíţ sa sem, aby som prehovorila s tebou! 17 A keď sa priblíţil k nej, povedala ţena: Či si ty Joáb? A odpovedal: Som. A ona mu riekla: Počuj slová svojej sluţobnice! A povedal: Čujem. 18 A ona mu povedala nasledovne: Prv hovorievali príslovne, ţe vraj driev sa istotne opýtajú v Ábele, a tak vykonajú! 19 Ja som z pokojných a verných Izraelových! A ty hľadáš, ako usmrtiť mesto a mater v Izraelovi! Prečo chceš pohltiť dedičstvo Hospodinovo? 20 Na to odpovedal Joáb a riekol: To nech je preč, nech je preč odo mňa! Nepohltím ani nezahubím! 21 Nie tak je vec! Ale nejaký muţ s vrchu Efraimovho, menom Šeba, syn Bichriho, pozdvihol svoju ruku na kráľa, na Dávida, vydajte toho samotného, a odídem od mesta! A ţena riekla Joábovi: Hľa, jeho hlava ti bude vyhodená cez múr. 22 Potom prišla ţena ku všetkému ľudu vo svojej múdrosti, a zoťali hlavu Šebu, syna Bichriho, a vyhodili k Joábovi. Vtedy zatrúbil na trúbu, a rozišli sa od mesta kaţdý do svojich stánov. A Joáb sa navrátil do Jeruzalema ku kráľovi. 23 A Joáb bol nad všetkým vojskom Izraelovým, a Benaiáš, syn Jehojadov, nad Keréťanmi a nad Peléťanmi. 24 Adorám bol nad daňou, a Jozafat, syn Achilúdov, bol kancelárom. 25 Ševa bol pisárom, a Cádok a Ebiatár boli kňazmi.

26 Aj Ira Jairský bol kňazom Dávidovým.

2 Samuel 21

1 A bol hlad za dní Dávidových tri roky, rok po roku. A Dávid hľadal tvár Hospodinovu. A Hospodin riekol: Je to pre Saula a pre jeho dom krvi, pretoţe pobil Gibeoňanov. 2 Vtedy povolal kráľ Gibeoňanov a riekol im o tom: A Gibeoňania neboli zo synov Izraelových, ale z ostatku Amorejov, a synovia Izraelovi im prisahali. Ale Saul hľadal ich pobiť vo svojej horlivosti za synov Izraelových a za Júdu. 3 A tedy riekol Dávid Gibeoňanom: Čo vám urobím a čím smierim, aby ste dobrorečili dedičstvu Hospodinovmu? 4 A Gibeoňania mu povedali: Nejde nám o striebro ani o zlato u Saula a u jeho domu ani nám nejde o to, aby sme niekoho zabili z Izraela. A tak povedal: Nuţ čo tedy hovoríte, čo vám mám urobiť? 5 Na to odpovedali kráľovi: Ide nám o muţa, ktorý nás ničil a ktorý myslel proti nám to, aby sme boli vyhladení tak, aby sme neobstáli nikde v niktorom kraji Izraelovom. 6 Nech sú nám vydaní siedmi muţovia z jeho synov, a obesíme ich Hospodinovi v Gibei Saula, vyvoleného Izraelovho. A kráľ povedal: Ja dám. 7 Ale kráľ sa zľutoval nad Mefibóšetom, synom Jonatánovým, synom Saulovým, pre prísahu Hospodinovu, ktorá bola medzi nimi, medzi Dávidom a medzi Jonatánom, synom Saulovým. 8 A kráľ vzal dvoch synov Ricpy, dcéry Ajju, ktorých porodila Saulovi, Armoniho a Mefibóšeta, a piatich synov sestry Míchali, dcéry Saulovej, ktorých porodila Adrialovi, synovi Barzillaja Mecholatského. 9 A oddal ich do ruky Gibeoňanov, ktorí ich povesili na vrchu pred Hospodinom. A tak padli všetci siedmi spolu. A boli zabití vo dňoch ţatvy na začiatku ţne jačmeňa. 10 A Ricpa, dcéra Ajjova, vzala vrecovinu a prestrela si ju na skalu a bola tam od počiatku ţatvy aţ dokiaľ sa nerozlialy na nich vody s neba, a nedala nebeským vtákom, aby sadly na nich vodne, ani poľnej zveri vnoci. 11 A keď sa oznámilo Dávidovi, čo urobila Ricpa, dcéra Ajjova, ţenina Saulova, 12 odišiel Dávid a vzal kosti Saulove i kosti Jonatánove, jeho synove, od občanov Jabeš-gileáda, ktorí ich boli ukradli s ulice Bét-šana, kde ich boli povesili Filištíni v deň, v ktorý zabili Filištíni Saula v Gilboe, 13 a tedy dal doniesť odtiaľ hore kosti Saulove i kosti Jonatánove, jeho synove, a sobrali aj kosti tých povesených. 14 A tak pochovali kosti Saulove i Jonatánove, jeho synove, v zemi Benjaminovej v Céle, v hrobe Kíša, jeho otca. A učinili všetko, čo prikázal kráľ. A potom uţ sa dal Bôh uprosiť zemi. 15 Potom mali Filištíni zase vojnu s Izraelom. A tak sišiel Dávid i jeho sluţobníci s ním. A keď bojovali s Filištínmi, ustal Dávid. 16 A Jišbi-benob, ktorý bol z detí obra Rafu, ktorého kopije hrot váţil tristo šeklov medi, a ktorý mal opásaný nový meč, povedal, ţe zabiť Dávida. 17 Ale mu pomohol Abišaj, syn Ceruje, ktorý uderiac Filištína zabil ho. Vtedy prisahali muţovia Dávidovi jemu a riekli: Nepojdeš viacej s nami von do boja, aby si nevyhasil sviece Izraelovej. 18 A potom sa stalo, ţe zase bola vojna v Gobe s Filištínmi. Vtedy zabil Sibbechaj Chušatský Safa, ktorý bol tieţ z detí Rafu. 19 A zase bola vojna v Gobe s Filištínmi, a vtedy zabil Elchanán, syn Jare-oregíma, Betlehemský, brata Goliáša Gitťanského, ktorého drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj. 20 A zase bola vojna v Gáte. A bol tam muţ veľkej postavy, ktorý mal po šiestich prstoch na svojich rukách i na svojich nohách, počtom dovedna dvadsaťštyri. I ten sa narodil tomu Rafovi. 21 A keď hanil Izraela, zabil ho Jonatán, syn Šammu, brata Dávidovho. 22 Tí štyria sa narodili Rafovi v Gáte, a padli od ruky Dávidovej a od ruky jeho sluţobníkov.

2 Samuel 22

1 A Dávid hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov i z ruky Saula, 2 a riekol: Hospodin je mojou skalou a mojím hradom a je mi mojím vysloboditeľom, 3 je Bohom mojej skaly, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom, rohom môjho spasenia mojou vysokou pevnosťou a mojím útočišťom. Môj Spasiteľu, zachraňuješ ma od ukrutnosti. 4 Na veleslávneho som volal Hospodina, a bol som zachránený od svojich nepriateľov. 5 Lebo ma boly obkľúčily vlnobitia smrti; potoky beliála ma boly predesily; 6 povrazy ríše mŕtvych ma boly obňaly; boly ma nadišly osídla smrti. 7 Vo svojej úzkosti som vzýval Hospodina a volal som na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie o pomoc prišlo do jeho uší. 8 Vtedy sa pohla a zatriasla zem; základy nebies sa chvely od strachu a pohybovaly sa, lebo horel hnevom. 9 Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst trávil, takţe sa uhlie zanietilo od neho. 10 Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami; 11 vysadol na cheruba a letel a ukázal sa na krýdlach vetra. 12 Postavil tmu vôkol seba jako nejaké stány, hromadu vôd, husté oblaky vysoké. 13 Od blesku pred ním roznietilo sa uhlie ohňa. 14 Hospodin hrmel z nebies, a Najvyšší vydal svoj hlas. 15 Poslal svoje strely a rozohnal ich, blesk hromu, a podesil ich. 16 A ukázaly sa riečištia mora; odkryly sa základy okruhu sveta, pre ţehranie Hospodinovo, od dychu ducha jeho nozdier. 17 Vystrel rameno z výsosti, pochytil ma, vytiahol ma z velikých vôd. 18 Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa, z moci tých, ktorí ma nenávideli, lebo boli mocnejší ako ja. 19 Prišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou 20 a vyviedol ma na priestranstvo, vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu. 21 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravedlivosti, vrátil mi podľa čistoty mojich rúk. 22 Lebo som ostríhal cesty Hospodinove a nedopustil som sa tej bezboţnosti, aby som bol odišiel od svojho Boha. 23 Lebo všetky jeho súdy sú predo mnou, ani som neuhnul od niktorého z jeho ustanovení. 24 A bol som mu bez úhony a vystríhal som sa svojej neprávosti. 25 A tak mi zaplatil Hospodin podľa mojej spravedlivosti, podľa mojej čistoty pred jeho očima. 26 So zboţným si zboţný; s udatným bezúhonným si bezúhonný; 27 s čistým si čistý, a s premršteným si prevrátený. 28 A pokorný ľud strápený zachrániš; ale tvoje oči hľadia na vysokomyseľných, aby si ich poníţil. 29 Lebo ty si mojou sviecou Hospodine. A Hospodin jasne osvecuje moju tmu. 30 Lebo v tebe som prebehnul vojskom. Vo svojom Bohu som preskočil múr. 31 Cesta silného Boha je bezúhonná. Reč Hospodinova je čistá a dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všetkým, ktorí sa utiekajú k nemu. 32 Lebo kde kto je silným Bohom krome Hospodina, a kto je skalou mimo nášho Boha?!

33 Silný Bôh je mojou pevnosťou a silou. Úprimného vodí svojou cestou. 34 Robí jeho nohy podobnými nohám jelenice, a postavuje ma na mojich výšinách. 35 Moje ruky učí boju; a moje ramená lámu aj oceľové lučište. 36 Dal si mi štít svojho spasenia, a tvoja blahosklonnosť ma zveličuje. 37 Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje členky sa nehly. 38 Honil som svojich nepriateľov a zahladil som ich ani som sa nevrátil, aţ som im urobil koniec. 39 Docela som ich zničil a porazil som ich tak, ţe nepovstanú, a padli pod moje nohy. 40 Prepasovával si ma silou do boja; zohol si podo mňa tých, ktorí povstávali proti mne. 41 Mojich nepriateľov si mi dal, aby som im stupil na šiju, tých, ktorí ma nenávideli, aby som ich vyplienil. 42 Obzerali sa, ale nebolo spomocníka; volali k Hospodinovi, ale sa im neozval. 43 Rozdrvil som ich tak, ţe boli jako prach zeme, zdeptal som ich ako blato ulice a rozšliapal som ich. 44 Vyslobodil si ma zo svárov môjho ľudu, stráţil si ma, aby som bol hlavou národom; ľud, ktorého som neznal, mi slúţi. 45 Synovia cudzieho národa sa mi lichotne koria. Len čo počuli chýr o mne, poslúchajú ma. 46 Synovia cudzieho národa vädnú strachom a trasúci sa prichádzajú zo svojich miest zavrených. 47 Ţije Hospodin, a nech je poţehnaná moja skala, a nech je vyvýšený Bôh skaly môjho spasenia! 48 Silný Bôh je to, ktorý mi dáva pomstu a podmaňuje národy podo mňa; 49 vyvodí ma z moci mojich nepriateľov. A povyšuješ ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne. Vytrhol si ma, znova a znova, z moci ukrutného človeka. 50 Preto ťa budem chváliť, ó, Hospodine, medzi národami, a tvojmu menu budem spievať ţalmy. 51 Dáva veľké spasenie svojmu kráľovi a činí milosť svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho semenu, aţ na veky.

2 Samuel 23

1 A toto sú posledné slová Dávidove. Toto riekol ako Boţí výrok Dávid, syn Izaiho, a riekol muţ, ktorý je vysoko postavený, pomazaný Boha Jakobovho a ľúbezný čo do spevov Izraelových. 2 Duch Hospodinov hovorí skrze mňa, a jeho reč na mojom jazyku. 3 Povedal Bôh Izraelov, mne hovorí skala Izraelova: Ten, ktorý panuje nad ľuďmi, nech je spravedlivý, ktorý panuje v bázni Boţej, 4 a bude jako svetlo rána, keď vychádza slnce, ráno bez oblakov, keď od jasu po daţdi pučí zeleň zo zeme. 5 Lebo či nie tak môj dom u silného Boha? Lebo učinil so mnou večnú smluvu, usporiadanú vo všetkom a ostríhanú, lebo všetka moja spása a všetka záľuba je v nej. Lebo či azda nedá, aby vzpučala?! 6 Ale nešľachetníci, všetci, koľko ich je, budú odvrhnutí jako tŕnie, lebo ich nevezmú do ruky. 7 Ale kto sa ich pojde dotknúť, opatrí sa ţelezom a drevom kopije, a istotne sa spália ohňom na mieste. 8 Toto sú mená hrdinov Dávidových: Jošeb-bašebet Tachkemonský predný trojník, bojovník s voza; on bol Adino Ecňanský; zastál nad osemsto pobitými na jeden raz. 9 Po ňom Eleazár, syn Dodu, syna Achochiho, medzi tromi hrdinami s Dávidom, keď opovrhli Filištínmi. Boli sa tam shromaţdili do boja, a muţovia Izraelovi boli odišli ta hore. 10 Ten vstal a bil Filištínov, dokiaľ len neustala jeho ruka, a neprilepila sa jeho ruka na meč. A tak učinil Hospodin veľké spasenie toho dňa. A ľud sa navrátil za ním iba olúpiť pobitých.

11 Po ňom bol Šamma, syn Ageho, Harársky. Lebo keď sa boli shromaţdili Filištíni v hajno, kde bola čiastka poľa, plná šošovice, a keď utekal ľud pred Filištínmi, 12 postavil sa naprostred čiastky toho poľa a vytrhol ju. A porazil Filištínov, a tak učinil Hospodin veľké spasenie. 13 A zase iní traja z tridsiatich vodcov sišli a prišli do Kacíra k Dávidovi do jaskyne Adullam, keď táborilo hajno Filištínov v doline Refaim. 14 Vtedy bol Dávid v pevnosti, a posádka Filištínov bola vtedy v Betleheme. 15 A Dávid si zaţiadal a riekol: Ó, keby sa mi dal niekto napiť vody zo studne v Betleheme, ktorá je pri bráne! 16 A tí traja hrdinovia prebili sa táborom Filištínov a naťahajúc vody z cisterny Betlehema, ktorá je v bráne, vzali a doniesli k Dávidovi. No, nechcel ju piť, ale ju vylial v obeť Hospodinovi. 17 A riekol: Nech ma Hospodin zachráni od toho, aby som to mal učiniť! Lebo či mám piť krv muţov, ktorí boli odišli doniesť vodu za cenu svojich ţivotov? A nechcel ju piť. To učinili tí traja hrdinovia. 18 A Abišaj, brat Joábov, syn Ceruje, bol predným tých troch, ktorý pozdvihol svoju kopiju na tristo, ktorých aj pobil. A mal meno medzi tými tromi. 19 A z tých troch bol najslávnejším a bol ich veliteľom. Ale tam tým trom sa nevyrovnal. 20 A Benaiáš, syn Jehojadu, syn udatného muţa, velikých činov, z Kabceela. Ten zabil tých dvoch Arielov <Boţských ľvov> Moábových. A ten istý sišiel a zabil ľva prostred jamy v deň snehu. 21 A on zabil aj nejakého Egypťana, muţa na podiv. A hoci mal Egypťan v ruke kopiju, sišiel za ním s palicou, vytrhol kopiju z ruky Egypťana a zabil ho jeho vlastnou kopijou. 22 To vykonal Benaiáš, syn Jehojadu, a mal meno medzi tými tromi hrdinami; 23 bol slávnejší nad tridsiatich, ale k tamtým trom nedospel. A Dávid ho ustanovil za člena svojej najbliţšej druţiny. 24 Azael, brat Joábov, medzi tridsiatimi; Elchanán, syn Dodu, Betlehemský; 25 Šamma Charodský, Elika Charodský; 26 Chélec Paltický, Ira, syn Ikkešov, Tekoanský; 27 Abiézer Anatótsky, Mebunnai Chušatský; 28 Calmon Achochský, Maharai Netofatský; 29 Cheleb, syn Baanu, Netofatský; Ittai, syn Ribajov, z Gibee synov Benjaminových; 30 Benaiáš Piratonský, Hiddaj z dolín Gaaša; 31 Abi-albon Arbatský, Azmavet Barechumský; 32 Eljachba Šaalbonský, synovia Jašenovi, Jonatán; 33 Šamma Harársky, Achiam, syn Šarárov, Arársky; 34 Elifelet, syn Achasbajov, syn Maachatského; Eliam, syn Achitofelov, Gilonský; 35 Checraj Karmelský, Paaraj Arbitský; 36 Jigeal, syn Nátanov, z Coby, Bán Gádsky; 37 Celek Ammonský, Nacharaj Beerotský, zbrojnoš Joába, syna Ceruje; 38 Íra Jiterský, Gáreb Jiterský; 39 Uriáš Hetejský. Všetkých bolo tridsaťsedem.

2 Samuel 24

1 A opät zahorel hnev Hospodinov na Izraela. Lebo satan naviedol Dávida na nich povediac: Idi, spočítaj Izraela i Júdu!

2 Preto povedal kráľ Joábovi, veliteľovi vojska, ktorý bol u neho: Noţe pochoď po všetkých pokoleniach Izraelových od Dána aţ po Béršebu a spočítajte ľud, aby som vedel počet ľudu. 3 A Joáb povedal kráľovi: Ale nech pridá Hospodin, tvoj Bôh, k ľudu sto ráz toľko, koľko len koľvek ho je, a oči môjho pána kráľa nech to vidia. Ale prečo má môj pán kráľ záľubu v tejto veci? 4 Avšak slovo kráľovo bolo pevné voči Joábovi i proti iným veliteľom vojska. A tak vyšiel Joáb i velitelia vojska zpred kráľa, aby spočítali ľud, Izraela. 5 A prepraviac sa cez Jordán poloţili sa táborom v Aroere po pravej strane mesta, ktoré leţí prostred doliny potoka Gádovho a pri Jazere. 6 Potom prišli do Gileáda a do zeme Tachtím-chodší, odkiaľ prišli do Dánjaana a naokolo k Sidonu. 7 A prišli k pevnosti Týru a do všetkých miest Hevejov a Kananejov a odtiaľ vyšli na juh do zeme Júdovej, do Bér-šeby. 8 A tak pochodili celú zem a prišli po deviatich mesiacoch a po dvadsiatich dňoch do Jeruzalema. 9 A Joáb oddal počet sčítania ľudu kráľovi. A bolo Izraela osemsto tisíc silných muţov, súcich tasiť mečom, a muţov Júdových bolo päťsto tisíc muţov. 10 Ale potom, keď uţ bol spočítal ľud, bilo srdce Dávidovo jeho, Dávida. A Dávid povedal Hospodinovi: Zhrešil som veľmi, ţe som to urobil. A tak teraz, ó, Hospodine, prosím, odním neprávosť svojho sluţobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo. 11 A keď vstal Dávid ráno, stalo sa slovo Hospodinovo k prorokovi Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, povediac: 12 Iď a budeš hovoriť Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil. 13 A tak prišiel Gád ku Dávidovi a oznámil mu a riekol mu: Či ti má prijsť sedem rokov hladu vo tvojej zemi, alebo či chceš za tri mesiace utekať pred svojimi protivníkmi, a on, protivník, aby ťa honil, a či aby bol za tri dni mor v tvojej zemi? Teraz si rozmysli a vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal. 14 A Dávid povedal Gádovi: Úzko mi je veľmi. Nech upadneme, prosím, do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je mnohé a veľké, ale nech neupadnem do ruky človeka. 15 A tak dal Hospodin mor na Izraela od rána aţ do uloţeného času. A zomrelo z ľudu od Dána aţ po Bér-šebu sedemdesiat tisíc muţov. 16 A keď vystrel anjel svoju ruku na Jeruzalem, aby ho hubil, ľutoval Hospodin toho zlého a riekol anjelovi, ktorý hubil medzi ľudom: Dosť je! Teraz uţ spusti svoju ruku. A anjel Hospodinov bol pri humne Aravnu Jebuzejského. 17 A Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ktorý bil medzi ľudom, a riekol: Hľa, ja som zhrešil a ja som sa dopustil neprávosti, ale tieto ovce, čo ţe tie urobily?! Nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca. 18 A Gád prišiel k Dávidovi toho dňa a riekol mu: Iď hore a postav Hospodinovi oltár na humne Aravnu Jebuzejského. 19 A tak odišiel Dávid hore podľa slova Gádovho, tak, ako prikázal Hospodin. 20 A Aravna hľadiac z domu videl kráľa a jeho sluţobníkov, ţe idú k nemu, a preto vyšiel Aravna a poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi. 21 Aravna povedal: Prečo prišiel môj pán kráľ k svojmu sluţobníkovi? A Dávid riekol: Kúpiť od teba humno a postaviť na ňom Hospodinovi oltár, aby bola zastavená rana a sňatá s ľudu. 22 A Aravna povedal Dávidovi: Nech vezme a nech obetuje môj pán kráľ to, čo sa mu vidí za dobré. Vidz, tu voly na zápalnú obeť a mlatidlá a správa pre voly na drevo. 23 To všetko dával kráľ Aravna kráľovi. A Aravna povedal kráľovi: Hospodin, tvoj Bôh, nech si ťa obľúbi! 24 Ale kráľ riekol Aravnovi: Nie, ale iba kúpim od teba a zaplatím a nebudem obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, zápalných obetí, daných darom. A tak kúpil Dávid humno i voly za päťdesiat šeklov striebra. 25 A Dávid tam postavil Hospodinovi oltár a obetoval zápalné obeti i pokojné obeti. A Hospodin sa dal uprosiť zemi, a zastavená bola rana a sňatá s Izraela.

1 Králi 1

1 A kráľ Dávid bol starý a sošlý vekom, a hoci ho prikrývali rúchom, nezohrial sa. 2 Preto mu povedali jeho sluţobníci: Nech pohľadajú môjmu pánu kráľovi devu pannu, ktorá by stála pred kráľom a opatrovala ho, a bude leţať v tvojom lone, a tak bude môjmu pánu kráľovi teplo. 3 A tak hľadali krásnu devu po všetkých krajoch Izraelových a našli Abizagu Sunamitskú a doviedli ju ku kráľovi. 4 A deva bola náramne krásna a opatrovala kráľa a posluhovala mu, ale kráľ jej nepoznal. 5 A Adoniáš, syn Chaggity, sa pozdvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A zadováţil si vozy a jazdcov a päťdesiatich muţov, ktorí behali pred ním. 6 A jeho otec ho nikdy nezarmútil, aby bol povedal: Prečo to robíš? A on bol tieţ veľmi krásnej postavy, ktorého porodila po Absalomovi. 7 A mal dohovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A pomáhali za Adoniášom. 8 Ale Cádok, kňaz, a Benaiáš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom. 9 A Adoniáš nabil oviec a volov a iného tučného dobytka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa studne Rogel, a povolal všetkých svojich bratov, synov kráľových, i všetkých muţov Júdových, sluţobníkov kráľových. 10 Ale proroka Nátana a Benaiáša a hrdinov ani Šalamúna, svojho brata, nepovolal. 11 Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, ţe kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom. 12 Preto teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a zachráň, svoj ţivot i ţivot svojho syna, Šalamúna. 13 Iď a vojdi ku kráľovi Dávidovi a povieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, neprisahal svojej sluţobnici povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuţ prečoţe kraľuje Adoniáš? 14 A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, vojdem ja za tebou a doplním tvoje slová. 15 A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do izby. A kráľ uţ bol veľmi starý, a Abizaga Sunamitská posluhovala kráľovi. 16 A Bat-šeba sa zohla a poklonila sa kráľovi. A kráľ povedal: Čo chceš? 17 A riekla mu: Môj pane, ty si prisahal svojej sluţobnici na Hospodina, svojho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne. 18 A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, nevieš o tom. 19 Nabil volov a vytučeného statku a drobného dobytka mnoţstvo a povolal všetkých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa vojska, ale Šalamúna, tvojho sluţobníka, nepovolal. 20 A ty, môj pán kráľ, vieš, ţe oči celého Izraela obrátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom. 21 Lebo ináče stane sa, keď raz bude leţať môj pán kráľ so svojimi otcami, ţe ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi 22 A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan. 23 A oznámili kráľovi a riekli: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, poklonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi. 24 A Nátan povedal: Môj pán kráľ, či si ty povedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne? 25 Lebo dnes odišiel dolu a nabil volov a tučného statku a drobného dobytka mnoţstvo a povolal všetkých synov kráľových i veliteľov vojska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech ţije kráľ Adoniáš! 26 Ale mňa, tvojho sluţobníka, ani Cádoka, kňaza, ani Benaiáša, syna Jehojadovho, ani Šalamúna, tvojho sluţobníka, nepovolal. 27 Jestli sa stala táto vec od môjho pána kráľa, nuţ neoznámil si svojim sluţobníkom, kto bude sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom.

28 A kráľ Dávid odpovedal a riekol: Zavolajte mi Bat-šebu! A vojdúc pred kráľa stála pred kráľom. 29 A kráľ prisahal a riekol: Ako ţe ţije Hospodin, ktorý vyslobodil moju dušu zo všetkých úzkostí, 30 ţe jako som ti prisahal na Hospodina, Boha Izraelovho, povediac, ţe Šalamún, tvoj syn, bude, cele iste, kraľovať po mne a ţe on bude sedieť na mojom tróne miesto mňa, tak aj učiním tohoto dňa. 31 Vtedy sa sklonila Bat-šeba svojou tvárou k zemi a poklonila sa kráľovi a riekla: Nech ţije môj pán kráľ Dávid na veky! 32 A kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho! A prišli pred kráľa. 33 Vtedy im povedal kráľ: Vezmite so sebou sluţobníkov svojho pána a vysaďte Šalamúna, môjho syna, na moju mulicu a zaveďte ho dolu do Gichona. 34 A tam ho pomaţe Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa nad Izraelom, a zatrúbite na trúbu a poviete: Nech ţije kráľ Šalamún! 35 Potom pojdete za ním sem hore, a prijde a sadne na môj trón a on bude kraľovať miesto mňa, a jemu som prikázal, aby bol vodcom nad Izraelom i nad Júdom. 36 A Benaiáš, syn Jehojadov, odpovedal kráľovi a riekol: Ameň! Tak nech povie i Hospodin, Bôh môjho pána kráľa! 37 Jako bol Hospodin s mojím pánom kráľom, tak nech je aj so Šalamúnom a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený trón môjho pána kráľa Dávida! 38 A tak odišiel dolu Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, a Benaiáš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania a vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho na rovinu Gichon. 39 A Cádok, kňaz, vzal roh na olej zo stánu Boţieho, pomazal Šalamúna, a zatrúbili na trúbu, a riekli, všetok ľud: Nech ţije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud išiel za ním hore, a ľud pískal na píšťaly, a všetci sa radovali veľkou radosťou, tak, ţe sa aţ zem trhala od ich radostného kriku. 41 A počul to Adoniáš i všetci povolaní, ktorí boli s ním, keď boli práve dojedli. A keď počul Joáb zvuk trúby, povedal: Prečo ten zvuk mesta búrlivý? 42 No, kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel Jonatán, syn Ebiatára, kňaza. A Adoniáš mu povedal: Vojdi, lebo si chrabrý muţ a nesieš dobrú zvesť. 43 A Jonatán odpovedal a riekol Adoniášovi: Áno, ale náš pán kráľ Dávid ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 A kráľ poslal s ním Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho, a Keréťanov a Peléťanov, a vysadili ho na mulicu kráľovu. 45 A pomazali ho Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa v Gichone a odišli odtiaľ hore radujúci sa tak, ţe aţ hučalo mesto. To je ten hukot, ktorý ste počuli. 46 Ba uţ sa aj posadil Šalamún na tróne kráľovstva. 47 Áno, aj sluţobníci kráľovi prišli, aby dobrorečili nášmu pánu kráľovi Dávidovi a riekli: Nech učiní tvoj Bôh meno Šalamúnovo ešte lepším neţ tvoje meno a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený tvoj trón! A kráľ sa poklonil na posteli. 48 A ešte aj takto povedal kráľ: Poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý dal dnes toho, ktorý by sedel na mojom tróne, a moje oči to vidia. 49 Vtedy sa predesili a vstali všetci pozvaní, ktorí boli za Adoniáša, a išli kaţdý svojou cestou. 50 A Adoniáš bojac sa Šalamúna vstal a odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 A oznámili Šalamúnovi a riekli: Hľa, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna a hľa, drţí sa rohov oltára a hovorí: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, ţe nezabije svojho sluţobníka mečom. 52 A Šalamún riekol: Ak bude statočným muţom chrabrým, ani jeho vlas nepadne na zem, ale jestli sa najde na ňom zlé, zomrie.

53 Potom poslal kráľ Šalamún, aby ho doviedli od oltára dolu. A keď prišiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu povedal: Idi do svojho domu.

1 Králi 2

1 A keď sa priblíţily dni Dávidove, aby zomrel, prikázal Šalamúnovi, svojmu synovi, a riekol: 2 Ja odchádzam cestou celej zeme, preto buď silný a buď muţom! 3 A ostríhaj príkazy Hospodina, svojho Boha, chodiac po jeho cestách a ostríhajúc jeho ustanovenia, jeho prikázania, jeho súdy a jeho svedoctvá, jako je napísané v zákone Mojţišovom, aby si rozumne konal všetko, čo budeš činiť a rozumne si počínal všade, kamkoľvek sa obrátiš, 4 aby Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril o mne povediac: Ak budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu tak, aby chodili predo mnou v pravde celým svojím srdcom a celou svojou dušou, tak povedal: Nebude ti vyplienený muţ s trónu Izraelovho. 5 A vieš aj ty, čo mi urobil Joáb, syn Ceruje, čo urobil dvom veliteľom vojsk Izraelových, Abnerovi, synovi Nérovmu, a Amazovi, synovi Jeterovmu, ţe ich zavraţdil a vylial vojnovú krv v pokoji a dal vojnovú krv na svoj opasok, ktorý je na jeho bedrách, i na svoju obuv, ktorá je na jeho nohách. 6 A učiníš podľa svojej múdrosti a nedáš jeho šedinám sostúpiť v pokoji do hrobu. 7 A synom Barzillaja Gileádskeho učiníš milosť, a budú medzi jediacimi z tvojho stola, lebo tak prišli ku mne, keď som utekal pred Absalomom, tvojím bratom. 8 A hľa, je u teba aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, z Bachuríma, ktorý mi ukrutne zlorečil toho dňa, keď som išiel do Machnaima, a ktorý mi potom prišiel vústrety dolu k Jordánu, a ktorému som vtedy prisahal na Hospodina povediac: Nezabijem ťa mečom. 9 A tak teraz nedaj, aby bol bez viny; lebo si múdry muţ a budeš vedieť, čo mu máš učiniť a spôsobíš to, aby jeho šediny sostúpily v krvi do hrobu. 10 Potom usnul Dávid a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný v meste Dávidovom. 11 A dní, ktoré kraľoval Dávid nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 12 A tak sedel Šalamún na tróne Dávida, svojho otca, a jeho kráľovstvo sa upevnilo a stálo veľmi pevne. 13 Potom prišiel Adoniáš, syn Chaggity, k Bat-šebe, matke Šalamúnovej, ktorá povedala: Či je tvoj príchod pokojný?! A povedal: Pokojný. 14 Potom povedal: Mám k tebe slovo. A ona riekla: Hovor! 15 A povedal: Ty vieš, ţe moje bolo kráľovstvo, a ţe na mňa boli obrátili, celý Izrael, svoju tvár, aby som kraľoval; ale potom sa zvrtlo kráľovstvo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo od Hospodina sa mu dostalo. 16 A tak teraz len jednu vec ţiadam od teba, neodby ma! Na to mu riekla: Hovor! 17 A povedal: Povedz, prosím, kráľovi Šalamúnovi, lebo teba neodbyje, aby mi dal Abizagu Sunamitskú za ţenu. 18 A Bat-šeba riekla: Dobre, ja budem hovoriť o tebe s kráľom. 19 Tak vošla Bat-šeba ku kráľovi Šalamúnovi, aby mu hovorila o Adoniášovi. A kráľ jej povstal vústrety a keď sa jej poklonil, posadil sa na svojej stolici a dal postaviť stolicu i matke kráľovej, ktorá si sadla po jeho pravici. 20 A riekla: Jednu malú vec ţiadam od teba, neodby ma! A kráľ jej povedal: Ţiadaj, moja matko, lebo ťa neodbyjem. 21 A riekla: Nech sa dá Abizaga Sunamitská Adoniášovi, tvojmu bratovi, za ţenu! 22 Na to odpovedal kráľ Šalamún a riekol svojej matke: A prečoţe ty ţiadaš Abizagu Sunamitskú pre Adoniáša? Ale ţiadaj pre neho kráľovstvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje!

23 A kráľ Šalamún prisahal na Hospodina a riekol: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ţe proti svojej duši hovoril Adoniáš toto slovo. 24 A tak teraz ako ţe ţije Hospodin, ktorý ma upevnil a dal, aby som sedel na tróne Dávida, svojho otca, a ktorý mi učinil dom, tak ako hovoril, ţe dnes zomrie Adoniáš! 25 Vtedy poslal kráľ Šalamún po Benaiášovi, synovi Jehojadovom, vykonať rozsudok, a uderil na neho, a zomrel. 26 A Ebiatárovi, kňazovi, povedal kráľ: Iď do Anatota na svoje pole, lebo si muţom smrti, ale ťa nezabijem tohoto dňa, lebo si nosil truhlu Panovníka Hospodina pred Dávidom, mojím otcom, a preto, ţe si znášal všetky útrapy, ktoré znášal môj otec. 27 A tak zahnal Šalamún Ebiatára, aby nebol kňazom Hospodinovi, aby naplnil slovo Hospodinovo, ktoré hovoril o dome Éliho v Síle. 28 A prišla zvesť o tom aţ k Joábovi. Lebo Joáb bol postúpil po Adoniášovi, hoci po Absalomovi nebol postúpil. Vtedy utiekol Joáb do stánu Hospodinovho a chytil sa rohov oltára. 29 A bolo oznámené kráľovi Šalamúnovi, ţe Joáb utiekol do stánu Hospodinovho a ţe hľa, stojí vedľa oltára. A Šalamún poslal Benaiáša, syna Jehojadovho, a riekol: Idi, obor sa na neho! 30 A keď prišiel Benaiáš do stánu Hospodinovho, riekol mu: Takto hovorí kráľ: Vyjdi! A on povedal: Nie, ale tu zomriem. A Benaiáš doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Takto hovorí Joáb a takto mi odpovedal. 31 A kráľ mu povedal: Učiň tak, ako hovoril, obor sa na neho a pochovaj ho, a odpraceš krv, vyliatu bez príčiny, ktorú vylial Joáb, so mňa a s domu môjho otca. 32 A Hospodin navráti jeho krv na jeho hlavu, pretoţe sa oboril na dvoch muţov, spravedlivejších a lepších, ako je sám, a zavraţdil ich mečom, ale môj otec Dávid nevedel o tom, Abnera, syna Nérovho, veliteľa vojska Izraelovho, a Amazu, syna Jeterovho, veliteľa vojska Júdovho. 33 A ich krv sa navráti na hlavu Joábovu a na hlavu jeho semena aţ na veky. Ale Dávid a jeho semeno, jeho dom a jeho trón nech majú pokoj aţ na veky od Hospodina. 34 Vtedy odišiel Benaiáš, syn Jehojadov, hore a oboriac sa na neho zabil ho, a bol pochovaný vo svojom dome na púšti. 35 A kráľ dal Benaiáša, syna Jehojadovho, miesto neho, aby bol nad vojskom, a Cádoka, kňaza, dal kráľ miesto Ebiatára. 36 Potom poslal kráľ a povolal Šimeiho a riekol mu: Vystav si dom v Jeruzaleme, a budeš bývať tam a nevyjdeš odtiaľ ani sem ani ta. 37 A bude, ţe toho dňa, ktorého vyjdeš a prejdeš cez potok Kidron, vedz istotne, ţe zomrieš, tvoja krv bude na tvoju hlavu. 38 A Šimei povedal kráľovi: To je dobré slovo. Jako hovoril môj pán kráľ, tak učiní tvoj sluţobník. A tak býval Šimei v Jeruzaleme mnoho dní. 39 Ale stalo sa po troch rokoch, ţe utiekli Šimeimu dvaja sluhovia k Achišovi, synovi Maachu, kráľovi Gátu. A oznámili Šimeimu: Hľa, tvoji sluhovia sú v Gáte. 40 A Šimei vstal, osedlal svojho osla a odišiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich sluhov. A tedy odišiel Šimei a doviedol svojich sluhov z Gátu. 41 A Šalamúnovi bolo oznámené, ţe Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a ţe sa navrátil. 42 Vtedy poslal kráľ, povolal Šimeiho a riekol mu: Či som ťa nezaviazal prísahou na Hospodina a neosvedčil som proti tebe povediac, ţe toho dňa, ktorého vyjdeš a pojdeš niekam sem alebo ta, vedz istotne, ţe zomrieš? A povedal si mi: To je dobré slovo, ktoré som počul. 43 Nuţ prečoţe si neostríhal prísahy Hospodinovej a prikázania, ktoré som ti prikázal? 44 A taktieţ povedal kráľ Šimeimu: Ty vieš všetko to zlé, o ktorom vie tvoje srdce, ktoré si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, a tak teraz navráti Hospodin tvoje zlo na tvoju hlavu. 45 Ale kráľ Šalamún bude poţehnaný, i trón Dávidov bude stáť pevne pred Hospodinom aţ na veky. 46 A kráľ rozkázal Benaiášovi, synovi Jehojadovmu, ktorý vyšiel a oboril sa na neho, a zomrel. A kráľovstvo stálo pevne v ruke Šalamúnovej.

1 Králi 3

1 A Šalamún sa spríbuznil s faraonom, kráľom Egypta, stanúc sa jeho zaťom, lebo si vzal dcéru faraonovu za ţenu a doviedol ju do mesta Dávidovho, a býval tam, dokiaľ nedostavil svojho domu a domu Hospodinovho jako aj múru Jeruzalema dookola. 2 Iba ľud obetoval na výšinách preto, ţe ešte nebol vystavený dom menu Hospodinovmu aţ do tých dní. 3 A Šalamún miloval Hospodina chodiac v ustanoveniach Dávida svojho otca, len ţe tieţ obetoval a kadil na výšinách. 4 A kráľ odišiel do Gibeona, aby tam obetoval, lebo to bola najväčšia výšina. Tisíc zápalných obetí obetoval Šalamún na tom oltári. 5 V Gibeone sa ukázal Hospodin Šalamúnovi vo sne vnoci, a Bôh riekol: Ţiadaj si, čo ti mám dať. 6 A Šalamún povedal: Ty si učinil svojmu sluţobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť, tak ako chodil pred tvojou tvárou v pravde a spravedlivosti a v úprimnosti srdca s tebou, a zachoval si mu túto veľkú milosť, ţe si mu dal syna, ktorý by sedel na jeho tróne, jako je tomu dnes. 7 A teraz, Hospodine, môj Boţe, ty si učinil svojho sluţobníka kráľom namiesto Dávida, môjho otca, no, a ja som len malé dieťa, neviem ani vyjsť ani vojsť, čo a jako robiť. 8 A tvoj sluţobník je prostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, prostred veľkého ľudu, ktorý nie je moţné ani spočítať ani popísať pre mnoţstvo; 9 daj tedy svojmu sluţobníkovi poslušné srdce rozumné, aby súdil tvoj ľud a aby vedel rozoznať medzi dobrým a zlým; lebo kto bude môcť súdiť tento tvoj ľud tak mnohý?! 10 A ľúbilo sa to Pánovi, ţe Šalamún ţiadal tú vec. 11 A Bôh mu povedal: Preto, ţe si ţiadal tú vec a neţiadal si si dlhého ţivota ani si si neţiadal bohatstva ani si neţiadal duše svojich nepriateľov, ale ţe si si ţiadal rozum vypočuť súd, 12 nuţ hľa, učinil som podľa tvojho slova. Hľa, dal som ti múdre srdce a rozumné, takţe nebolo tebe rovného pred tebou a ani po tebe nepovstane rovný tebe. 13 Ale i to, čoho si neţiadal, som ti dal, i bohatstvo i slávu, takţe nebude nikoho tebe rovného medzi kráľmi po všetky tvoje dni. 14 A keď budeš chodiť po mojich cestách ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako chodil Dávid, tvoj otec, predĺţim aj dni tvojeho ţivota. 15 A keď sa prebudil Šalamún, hľa, bol to sen. A prijdúc do Jeruzalema postavil sa pred truhlu smluvy Pánovej a obetoval zápalné obeti a učinil pokojné obeti a pripravil hostinu všetkým svojim sluţobníkom. 16 Vtedy prišly dve ţeny - smilnice ku kráľovi a postavily sa pred ním. 17 Jedna zo ţien povedala: Prosím, môj pane, ja a táto ţena bývame v jednom dome, a porodila som u nej v tom dome. 18 A stalo sa tretieho dňa po mojom pôrode, ţe porodila i táto ţena, a boly sme spolu, nebolo nikoho cudzieho s nami v dome; len my dve samotné sme boly v dome. 19 A syn tejto ţeny zomrel vnoci, pretoţe naľahla na neho. 20 Potom vstala o polnoci a vzala môjho syna od môjho boku, keď spala tvoja sluţobnica, a uloţila ho do svojho lona, a svojho mŕtveho syna uloţila do môjho lona. 21 A keď som vstala ráno, aby som nakojila svojho syna, hľa, bol mŕtvy. Ale ráno, keď som pozorne hľadela na neho, hľa, nebol to môj syn, ktorého som porodila. 22 Avšak tá druhá ţena povedala: Nie, ale môj syn je ten ţivý, a tvoj syn je ten mŕtvy. A zase táto hovorila: Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten ţivý. A tak hovorily a hovorily pred kráľom. 23 A kráľ povedal: Táto hovorí: Ten ţivý je môj syn, a tvoj syn je ten mŕtvy, a tamtá hovorí: Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten ţivý.

24 Vtedy povedal kráľ: Podajte mi meč! A doniesli meč pred kráľa. 25 A kráľ povedal: Rozotnite to ţivé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. 26 Ale ţena, ktorej syn bol ten ţivý, povedala kráľovi, lebo sa vzrušily jej vnútornosti nad jej synom, a tedy riekla: Prosím, môj pane, dajte jej to ţivé dieťa, a len ho nezabite! Ale tamtá hovorila: Nech nemám ani ja ani ty, rozotnite! 27 Vtedy odpovedal kráľ a riekol: Dajte je to ţivé dieťa a nezabite ho, ona je jeho matka. 28 A celý Izrael počul súd, ktorý rozsúdil kráľ, a báli sa kráľa, lebo videli, ţe múdrosť Boţia je v jeho srdci činiť súd.

1 Králi 4

1 A tak bol kráľ Šalamún kráľom nad celým Izraelom. 2 A toto boly jeho knieţatá: Azariáš, syn Cádoka, kňaza; 3 Elichoref a Achiáš, synovia Šíšu, pisári. Jehošafat, syn Achiúdov, kancelár. 4 Benaiáš, syn Jehojadov, bol nad vojskom, a Cádok a Ebiatár boli kňazi. 5 Azariáš, syn Nátanov, bol nad úradníkmi, a Zabúd, syn Nátanov, prostredkujúci úradník dvorný, priateľ kráľov. 6 Achíšar bol nad domom a Adoníram, syn Abdu nad daňami. 7 A Šalamún mal dvanástich úradníkov nad celým Izraelom, ktorí zaopatrovali kráľa i jeho dom. Mesiac do roka bol na jedného zaopatrovať. 8 A toto sú ich mená: Ben-chúr na vrchu Efraimovom; 9 Ben-deker v Mákaci, v Šaalbíme, v Bét-šemeši a v Elone Bét-chanána; 10 Ben-chésed v Arubbóte; jemu patrilo Socho i celá zem Chéferova; 11 Ben-abinadáb, ktorému patrila celá výšina Dór; Táfatu, dcéru Šalamúnovu, mal za ţenu; 12 Baana, syn Achilúdov, mal Taanách, Megiddo a celý Bét-šean, ktorý je pri Caretáne pod Jizreelom od Bét-šeana aţ po Ábel-mecholu a aţ za Jokmeam; 13 Ben-géber bol v Rámot-gileáde; jemu patrily dediny Jaira, syna Manassesovho, ktoré sú v Gileáde; jeho bol kraj Argob, ktorý je v Bázane, šesťdesiat veľkých miest, ohradených múrami a s medenými závorami; 14 Achinadáb, syn Iddov, bol vyslaný do Machnaima; 15 Achimaac v Naftalime; aj ten si vzal Bašematu, dcéru Šalamúnovu, za ţenu; 16 Baana, syn Chušaiho, v Asere a v Alóte; 17 Jehošafat, syn Parúchov, v Izacháre; 18 Šimei, syn Élu, v Benjamine; 19 Géber, syn Úriho, v zemi Gileáda, v zemi Síchona, amorejského kráľa, a v zemi Óga, bázanského kráľa, a to len jeden úradník, ktorý bol v zemi. 20 Júdu a Izraela bolo vtedy mnoho, jako piesku, ktorý je pri mori, čo do mnoţstva; jedli a pili a veselili sa. 21 A Šalamún panoval nad všetkými kráľovstvami od rieky aţ po zem Filištínov a aţ po hranicu Egypta. Donášali dary a slúţili Šalamúnovi po všetky dni jeho ţivota. 22 A potravy Šalamúnovej bolo na jeden deň tridsať korov bielej múky jemnej a šesťdesiat korov obyčajnej múky, 23 desať vykŕmených volov a desať volov z paše a sto kusov drobného dobytka krome jeleňov, sŕn a divých kôz a kŕmenej hydiny. 24 Lebo on vládol všade z tejto strany rieky, od Tifsachu aţ po Gazu, nad všetkými kráľmi, ktorí boli z tejto strany rieky, a mal pokoj zo všetkých strán dookola.

25 A Júda a Izrael bývali bezpečne, kaţdý pod svojím viničom a pod svojím fíkom od Dána aţ po Béršebu po všetky dni Šalamúnove. 26 A Šalamún mal štyridsať tisíc jasieľ pre kone ku svojim vozom a dvanásť tisíc jazdcov. 27 A tamtí úradníci zaopatrovali potravou kráľa Šalamúna i kaţdého, kto sa blíţil stolu kráľa Šalamúna, kaţdý svoj mesiac; nepripustili, aby sa niečo nedostávalo. 28 I jačmeň i slamu pre kone i pre jazdné kone rýchle dopravovali na miesto, kde ktorý bol, kaţdý tak, ako mu bolo naloţené. 29 A Bôh dal Šalamúnovi múdrosť a rozumu veľmi mnoho a širokosť srdca čo do vedomostí jako piesku na brehu mora. 30 Múdrosť Šalamúnova bola väčšia ako múdrosť všetkých synov východu a neţ všetka múdrosť Egypťanov. 31 Áno, bol múdrejší nad všetkých ľudí, nad Étana Ezrachitského, nad Hémana, nad Kalkola a nad Dardu, synov Macholových, a jeho meno sa roznieslo po všetkých národoch dookola. 32 Hovoril tri tisíce prísloví, a jeho piesní bolo tisíc a päť. 33 Hovoril o stromoch, od cedry, ktorá je na Libanone, aţ po yzop, ktorý rastie na múre, a hovoril o hovädách, o vtákoch a plazoch aj o rybách. 34 A prichádzali zo všetkých národov, aby počuli múdrosť Šalamúnovu, od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti.

1 Králi 5

1 A Chíram, kráľ Týru, poslal svojich sluţobníkov k Šalamúnovi, pretoţe počul, ţe jeho pomazali za kráľa namiesto jeho otca, lebo Chíram miloval Dávida po všetky dni. 2 A Šalamún tieţ poslal svojich sluţobníkov k Chíramovi povediac: 3 Ty si znal Dávida, môjho otca, a vieš, ţe nemohol vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha, pre vojny, ktoré ho obkľučovaly, dokiaľ ich nedal Hospodin pod jeho nohy. 4 Ale teraz dal Hospodin, môj Bôh, mne odpočinutia zo všetkých strán; niet protivníka, ktorý by útočil, ani niet nijakej zlej príhody. 5 A preto hľa, zamýšľam vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha, tak ako hovoril Hospodin Dávidovi, môjmu otcovi, povediac: Tvoj syn, ktorého dám namiesto teba, aby sedel na tvojom tróne, ten vystaví môjmu menu dom. 6 Preto teraz rozkáţ, aby mi narúbali cedier a dopravili s Libanona. A moji sluţobníci budú s tvojimi sluţobníkmi, a mzdu tvojich sluţobníkov dám tebe, všetko tak, ako povieš: lebo ty vieš, ţe nie je medzi nami nikoho, kto by tak vedel rúbať alebo obrábať drevo jako Sidonci. 7 A stalo sa, keď počul Chíram slová Šalamúnove, ţe sa veľmi radoval a riekol: Nech je poţehnaný Hospodin dnes, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad tým tak mnohým ľudom! 8 A Chíram poslal k Šalamúnovi posolstvo a riekol: Počul som, o čo si poslal ku mne. Ja vykonám kaţdú tvoju vôľu čo do cedrového dreva i čo do jedľového dreva. 9 Moji sluţobníci dopravia drevo s Libanona k moru, a ja ich dám poskladať do vorov a odplaviť po mori aţ na miesto, o ktorom mi pošleš slovo, a tam ich dám rozhodiť, a ty poberieš. A zase ty vyplníš moju ţiadosť dodávajúc potravu môjmu domu. 10 A tak dával Chíram Šalamúnovi cedrové drevo i jedľové drevo, koľko a jaké len si ţiadal. 11 A zase Šalamún dal Chíramovi dvadsať tisíc korov pšenice na potravu pre jeho dom a dvadsať korov najlepšieho oleja tlčeného. Tak dával Šalamún Chíramovi rok po roku. 12 A tedy Hospodin dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu hovoril, a bol pokoj medzi Chíramom a medzi Šalamúnom, a učinili spolu smluvu. 13 A kráľ Šalamún dal vybrať dávku z celého Izraela, a tej dávky bolo tridsať tisíc muţov.

14 A posielal ich na Libanon po desať tisíc kaţdý mesiac na zámenu; mesiac boli na Libanone a dva mesiace kaţdý doma. A Adonirám bol ustanovený nad tou dávkou. 15 A Šalamún mal sedemdesiat tisíc takých, ktorí nosili bremená, a osemdesiat tisíc, ktorí kresali kamene na vrchu. 16 Krome knieţatských úradníkov Šalamúnových, ktorí boli nad dielom, bolo tri tisíce tristo takých, ktorí vládli nad ľudom, nad tými, ktorí konali dielo. 17 A kráľ rozkázal, aby nalámali veľkých kameňov, drahocenných kameňov, zaloţiť dom, tesaných kameňov. 18 A tak tesali stavitelia Šalamúnovi i stavitelia Chíramovi i Gibeľania a pripravovali drevo i kamenie pre stavbu domu.

1 Králi 6

1 A stalo sa štyristo osemdesiateho roku po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, štvrtého roku, mesiaca zíva, ktorý je druhý mesiac, kraľovania Šalamúnovho nad Izraelom, ţe začal staväť dom Hospodinovi. 2 A dom, ktorý staväl kráľ Šalamún Hospodinovi, bol šesťdesiat lakťov dlhý, dvadsať široký a tridsať lakťov vysoký. 3 Sieň pred chrámom domu bola dvadsať lakťov dlhá, pred šírkou domu, desať lakťov široká, pred domom. 4 A spravil domu obloky, zvonku široké, do vnútra úţené. 5 A pribudoval na stenu domu prístavok naokolo, na steny domu naokolo chrámu i svätyne svätých, a narobil izieb dookola. 6 Spodný prístavok bol vnútri päť lakťov široký, stredný bol šesť lakťov široký, a tretí bol sedem lakťov široký, pretoţe dal porobiť ústupky na stene domu zvonku naokolo, aby hrady nedrţaly vo stenách domu. 7 A dom, keď bol staväný, staväný bol z hotového kameňa, uţ tak dopraveného z lomu, a tak ani kladiva ani sekery ani vôbec nijakého nástroja ţelezného nebolo počuť pri dome, keď bol staväný. 8 Dvere do strednej izby boly na pravej strane domu, a po točitých schodoch chodili hore do strednej a zo strednej hore do tretej. 9 A tak staväl dom i dokonal ho a pokryl dom hradami a cedrovými doskami. 10 A vystavil prístavbu k celému domu; päť lakťov bola jej výška, a drţala sa domu cedrovými hradami. 11 A stalo sa slovo Hospodinovo k Šalamúnovi povediac: 12 Čo do tohoto domu, ktorý staviaš, ak budeš chodiť v mojich ustanoveniach a budeš činiť moje súdy a ostríhať všetky moje prikázania chodiac v nich, postavím svoje slovo pri tebe, ktoré som hovoril Dávidovi, tvojmu otcovi. 13 A budem bývať prostred synov Izraelových a neopustím svojho ľudu Izraela. 14 A tedy Šalamún staväl dom i dostavil ho. 15 A vystavil steny domu vnútri z cedrových dosiek; od podlahy domu aţ po steny stropu pokryl drevom vnútri, a podlahu domu pokryl jedľovými doskami. 16 A tedy vystavil tých dvanásť lakťov steny od zadnej časti domu z cedrových dosiek, od podlahy aţ po steny, a vystavil mu to, totiţ domu, vnútri za príbytok Boţí, za svätyňu svätých. 17 Dom bol na štyridsať lakťov; to bol predný chrám. 18 A tedy cedrina bola na dome zvnútra, rezby v podobe divých uhoriek a otvorených kvetov. Všetko to bola cedrina; nebolo vidieť kameňa. 19 A príbytok, svätyňu svätých, pripravil vnútri prostred domu, aby ta dal truhlu smluvy Hospodinovej. 20 Vnútro svätyne svätých malo dvadsať lakťov dĺţky, dvadsať lakťov šírky a dvadsať lakťov svojej výšky, a pokryl ho čistým zlatom a pokryl aj cedrový oltár. 21 A tedy Šalamún pokryl dom zvnútra čistým zlatom a vnútro svätyne svätých povliekol zlatými reťazmi a tak tedy ju pokryl zlatom. 22 A pokryl celý dom zlatom aţ i dokonal celý dom, i celý oltár, ktorý patril svätyni svätých, pokryl zlatom.

23 A v svätyni svätých spravil dvoch cherubov z olivového dreva; obidvoch výšky bolo po desiatich lakťoch. 24 Päť lakťov bolo jedno krýdlo cheruba, a päť lakťov bolo druhé krýdlo cheruba; desať lakťov bolo od konca jeho jedného krýdla po koniec jeho druhého krýdla. 25 A taktieţ i druhý cherub bol na desať lakťov, jednu a tú istú mieru a jednu a tú istú podobu mali obidvaja cherubi. 26 Výška jedného cheruba bola desať lakťov a tak i druhého cheruba. 27 A dal cherubov doprostred vnútorného domu, a roztiahli krýdla cherubov tak, ţe krýdlo jedného sa dotýkalo jednej steny, a krýdlo druhého cheruba sa dotýkalo druhej steny, a čo do ich krýdel vystretých doprostred domu, dotýkali sa; krýdlo sa dotýkalo krýdla. 28 A pokryl cherubov zlatom. 29 A všetky steny domu dookola vyzdobil rytými rezbami cherubov, paliem, rozvitých kvetov zvnútra i zvonku. 30 A podlahu domu pokryl zlatom zvnútra i zvonku, pred cherubínmi i za nimi. 31 A za vchod do svätyne svätých spravil dvere z olivového dreva; stĺpec podvojí pätina steny. 32 Obe krýdla dvier boly z olivového dreva, na ktorých vyrezal rezby cherubov, paliem a rozvitých kvetov a pokryl zlatom a potiahol i cherubov i palmy zlatom. 33 Tak spravil i vchodu do chrámu, podvoje z olivového dreva zo štvrtiny steny. 34 A bolo to dvoje krýdel dverí z jedľového dreva. Dve dosky tvorily jedno krýdlo dverí, ktoré sa otáčaly, a dve dosky tvorily druhé krýdlo dverí, ktoré sa tieţ otáčaly. 35 A vyrezal na nich cherubov, palmy a rozvinuté kvety a pokryl zlatom, patrične po rezbách. 36 A vystavil vnútorný dvor tri rady stĺpov z tesaného kameňa a jeden rad tesaných stĺpov cedrových. 37 Štvrtého roku bol zaloţený dom Hospodinov, v mesiaci zíve, 38 a jedenásteho roku, v mesiaci búle, ktorý to mesiac je ôsmy mesiac, dom bol dokonaný so všetkými svojimi vecami a so všetkými svojimi príslušnosťami. A staväl ho sedem rokov.

1 Králi 7

1 A svoj dom staväl Šalamún trinásť rokov, a tak dostavil celý svoj dom. 2 A vystavil dom z lesa Libanona; sto lakťov bola jeho dĺţka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška, na štyroch radoch cedrových stĺpov, a tesané hrady cedrové boly na stĺpoch. 3 Pokrytý bol cedrovinou hore nad izbami, ktoré boly na stĺpoch, ktorých bolo štyridsaťpäť, po pätnástich v jednom rade. 4 Okien boly tri rady, oblok proti obloku po trikrát. 5 A všetky dvere a podvoje boly štvorhranné čo do svetelnosti, a oblok proti obloku trikrát. 6 A spravil stĺpovú sieň: päťdesiat lakťov jej dĺţka a tridsať lakťov jej šírka, a iná sieň pred nimi, i stĺpy i výpustok trámu pred nimi. 7 A spravil aj trónnu sieň, kde súdil, súdnu sieň, ktorá bola pokrytá cedrovinou od podlahy po povalu. 8 A jeho dom, v ktorom býval, na druhom dvore z druhej, zadnej strany siene, bol stavbou toho istého druhu jako jako toto. A vystavil a zariadil dom dcére faraonovej, ktorú si vzal Šalamún za ţenu, ktorý bol ako táto sieň. 9 Všetko to bolo z drahocenných kameňov, tesaných podľa miery, pílených pílou z prednej i zo zadnej strany, a to od základu aţ ku stropu a zvonku aţ po veľký dvor. 10 A základ bol z drahých kameňov, veľkých kameňov, z kameňov na desať lakťov a z kameňov na osem lakťov. 11 A hore, nad základom, boly drahé kamene, tesané podľa miery, a cedrina.

12 A veľký dvor všade dookola zo troch radov tesaného kameňa a z jedného radu cedrových trámov, a také isté zariadenie mal i vnútorný dvor domu Hospodinovho i sieň domu. 13 A kráľ Šalamún poslal poslov a vzal Chírama z Týru. 14 Bol to syn ţeny vdovy z pokolenia Naftaliho, ktorého otec bol človek z Týru. Bol to remeselník, ktorý robil z medi a bol naplnený múdrosťou, rozumnosťou a umením, aby robil všelijaké dielo z medi, a tedy prišiel ku kráľovi Šalamúnovi a robil všetko jeho dielo. 15 A utvoril dva stĺpy z medi. Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a jeho obvod dvanásť lakťov a tak i druhého stĺpa. 16 Spravil i dve makovice-hlavice, aby ich dal na vrch stĺpov, uliate z medi. Päť lakťov bola výška jednej makovice a päť lakťov výška druhej makovice. 17 A makovice, ktoré boly hore na stĺpoch, maly na sebe mreţinu, spravenú na spôsob práce pletiva, šnúry na spôsob práce reťazí; sedem mala jedna makovica a sedem mala druhá makovica. 18 A tak spravil tie stĺpy a dva rady dookola na jedno pletivo pokryť makovice, ktoré boly hore, zrnatých jabĺk, a tak spravil aj druhej makovici. 19 A makovice, ktoré boly hore na stĺpoch, čo do práce boly podoby ľalií, v sieni, na štyri lakte. 20 Také boly makovice na oboch stĺpoch, aj hore pri vypukline, ktorá bola za pletivom. A zrnatých jabĺk bolo dvesto, upravených v rady dookola, na makovici, na jednej i na druhej. 21 A postavil stĺpy sieni chrámu. A keď postavil pravý stĺp, nazval jeho meno Jachín <Stavia pevne>. A keď postavil ľavý stĺp, nazval jeho meno Boaz <V ňom je sila>. 22 A hore na vrchu stĺpov bola práca podoby ľalií. A tak bolo dokonané dielo stĺpov. 23 A spravil uliate more. Desať lakťov šírky bolo od jedného jeho kraja po jeho druhý kraj, a bolo okrúhle dookola, a jeho výška bola päť lakťov, a šnúra tridsiatich lakťov ho objala dookola. 24 A pod jeho krajom ho objímaly ozdoby, divé uhorky, dookola, po desiatich v lakti, ktoré obkľučovaly more dookola; dva rady bolo tých divých uhoriek, ktoré boly s ním spolu sliate. 25 Stálo na dvanástich voloch, z ktorých tri hľadely na sever, tri hľadely na západ, tri hľadely na juh, a tri hľadely na východ, a more bolo na nich svrchu, a všetky ich zadky boly obrátené dovnútra. 26 Jeho trúbka bola na dlaň; jeho kraj bol taký, jako býva spravený kraj u kalicha, jako kvet ľalie; pojímalo dva tisíce batov. 27 A spravil desať vozových podstavcov z medi. Štyri lakte bola dĺţka jedného podstavca, štyri lakte jeho šírka a tri lakte jeho výška. 28 Práca kaţdého toho podstavca bola takáto: maly po bokoch uzavierajúce steny, a tie uzavierajúce steny boly medzi okrajnými došticami. 29 A na tých uzavierajúcich stenách, ktoré boly medzi došticami, boli ľvi, voly a cherubi, a nad tými došticami bol svrchu stĺpec a pod ľvami a volmi boly vence, spravené tak, ako čo by visely. 30 Kaţdý podstavec mal štyri medené kolesá a medené osi, a jeho štyri nohy, stojace na osiach, maly pliecka; a pliecka boly uliate pod umyvákom, a za kaţdým z nich boly vence. 31 A jeho ústie zvnútra makovice a hore na lakeť, a jeho ústie bolo okrúhle, spravené jako stĺpec, na poldruha lakťa, a aj na jeho ústí boly rezby, ale ich uzavierajúce steny boly štvorhranné, nie okrúhle. 32 Tie štyri kolesá boly pod tými stenami jako aj opory kolies, na podstavci, a výška jedného kolesa bola poldruha lakťa. 33 A práca tých kolies bola, jako býva práca kolesa u voza; ich záosky, ich lúkote, ich špice, ich hlavy, všetko bolo uliate. 34 A spravil štyri pliecka na štyri uhly kaţdého podstavca; jeho pliecka boly z neho, z podstavca. 35 A hore na podstavci bolo pol lakťa výšky, okrúhle dookola, a hore na podstavci boly jeho opory a jeho uzavierajúce steny z neho. 36 A povyrýval na doskách, na jeho oporách a na jeho uzavierajúcich stenách cherubov, ľvov, a palmy podľa toho, koľko malo ktoré prázdnej plochy, a vence dookola.

37 Na ten spôsob spravil tých desať vozových podstavcov. Všetky boly z jednej a tej istej liatiny, maly jednu a tú istú mieru a jednu a tú istú podobu. 38 A spravil desať medených umyvákov. Kaţdý umyvák objímal štyridsať batov, a kaţdý umyvák bol na štyri lakte, jeden umyvák na jeden podstavec a tak pre všetkých desať podstavcov. 39 A dal päť podstavcov na pravú stranu domu a päť na ľavú stranu domu a more dal z pravej strany domu, na východ, proti juhu. 40 A tak spravil Chíram tie umyváky, lopaty i čaše. A Chíram dokonal všetko dielo, ktoré robil kráľovi Šalamúnovi pre dom Hospodinov; 41 dva stĺpy a dve hlavice makovíc, ktoré boly hore na stĺpoch, a dve pletivá pokryť dve hlavice makovíc, ktoré boly hore na stĺpoch; 42 štyristo zrnatých jabĺk pre dve pletivá, dva rady zrnatých jabĺk pre jedno pletivo, aby pokryly dve hlavice makovíc, ktoré boly na stĺpoch; 43 desať podstavcov a desať umyvákov na tie podstavce; 44 jedno more a dvanásť volov pod more; 45 hrnce, lopaty a čaše a všetko to náradie, ktoré robil Chíram kráľovi Šalamúnovi pre dom Hospodinov, bolo z hladenej medi. 46 Na rovine Jordána ich ulieval kráľ vo formách z ílovitej zeme medzi Sukkótom a medzi Caretánom. 47 A Šalamún nechal všetko to náradie neváţené pre mnoţstvo kovu, náramne veľké; nevyhľadávala sa váha medi. 48 A tedy Šalamún spravil všetko náradie, ktoré patrilo domu Hospodinovmu: zlatý oltár, zlatý stôl, na ktorom bol chlieb tvári Boţej, 49 svietnikov päť na pravej strane a päť na ľavej pred svätyňou svätých z rýdzeho zlata i kvety, lampy i štipce na čistenie, všetko zo zlata; 50 misky, noţe, čaše, panvy a kadidlá, z rýdzeho zlata, a čepy pre dvere vnútorného domu, pre svätyňu svätých, a pre dvere domu, pre chrám zo zlata. 51 A tak bolo dokončené všetko dielo, ktoré robil kráľ Šalamún pre dom Hospodinov. A Šalamún vniesol ta zasvätené veci Dávida, svojho otca, striebro a zlato a náradie; dal to medzi poklady domu Hospodinovho.

1 Králi 8

1 Vtedy shromaţdil Šalamún starších Izraelových a všetky hlavy jeho pokolení, knieţatá otcov synov Izraelových k sebe, ku kráľovi Šalamúnovi, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore, z mesta Dávidovho, ktorý je Sion. 2 A tak sa shromaţdili ku kráľovi Šalamúnovi všetci muţovia Izraelovi v mesiaci Etaním, na deň slávnosti, a to je siedmy mesiac. 3 A keď prišli všetci starší Izraelovi, vzali kňazi truhlu 4 a preniesli truhlu Hospodinovu hore i stán shromaţdenia i všetko náradie svätyne, ktoré bolo v stáne a preniesli to hore kňazi a Levitovia. 5 A kráľ Šalamún i celá obec Izraelova, všetci, ktorí sa sišli k nemu, stáli s ním pred truhlou, a obetovali drobný dobytok a voly, ktoré sa ani nezapisovaly ani nepočítaly pre mnoţstvo. 6 A kňazi vniesli truhlu smluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krýdla cherubov. 7 Lebo cherubi mali roztiahnuté krýdla nad miestom truhly a tak prikrývali cherubíni truhlu i jej sochory shora. 8 A sochory vyčnievaly, takţe bolo vidieť konce sochorov zo svätyne vo svätyni svätých, ale von ich nebolo vidieť. A sú tam aţ do tohoto dňa.

9 Nebolo v truhle ničoho, iba dvoje kamenných dosiek, ktoré tam poloţil Mojţiš na Chórebe, keď učinil Hospodin smluvu so synmi Izraelovými vtedy, keď vyšli z Egyptskej zeme. 10 A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne, ţe oblak naplnil dom Hospodinov, 11 takţe nemohli kňazi obstáť a slúţiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. 12 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, ţe chce bývať v mrákave. 13 No, naozaj som vystavil dom príbytku pre teba, stále miesto na to, aby si tam býval na veky. 14 A kráľ obrátiac svoju tvár ţehnal celému shromaţdeniu Izraelovmu, a celé shromaţdenie Izraelovo stálo. 15 A riekol: Poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, s mojím otcom, a svojou rukou to naplnil povediac: 16 Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud Izraela z Egypta, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ale som si vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom. 17 A bolo to v srdci Dávida, môjho otca, vystaviť dom menu Hospodina, Boha Izraelovho. 18 Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: Ţe to bolo v tvojom srdci vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, ţe to bolo v tvojom srdci. 19 Len ţe ty nebudeš staväť ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom. 20 A Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som nastúpil na miesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom, tak ako hovoril Hospodin, a vystavil som dom menu Hospodina, Boha Izraelovho. 21 A ustanovil som tam miesto truhle, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil s našimi otcami vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme. 22 A Šalamún sa postavil pred oltár Hospodinov pred celým shromaţdením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam 23 riekol: Hospodine, Boţe Izraelov, niet tebe podobného Boha ani na nebi hore ani na zemi dole, ktorý ostríhaš smluvu a milosrdenstvo svojim sluţobníkom, ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom, 24 ty, ktorý si zachoval svojmu sluţobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako je tomu dnes. 25 A tak teraz, Hospodine, Boţe Izraelov, zachovaj svojmu sluţobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muţ zpred tvojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili predo mnou, jako si ty chodil predo mnou. 26 Tak teraz, Boţe Izraelov, prosím, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu sluţobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi. 27 Lebo či vskutku bude Bôh bývať na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu, a čo potom tento dom, ktorý som vystavil! 28 Ale však pohliadni na modlitbu svojho sluţobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Boţe, počuj radostné pokrikovanie a modlitbu, ktorú sa dnes modlí tvoj sluţobník pred tebou, 29 aby boly tvoje oči otvorené na tento dom noc i deň, na miesto, o ktorom si povedal: Nechţe je moje meno tam, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj sluţobník na tomto mieste. 30 A budeš počúvať na pokornú prosbu svojho sluţobníka a svojho ľudu Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste, a tak ty vypočuješ na mieste svojho bývania, na nebesiach, a vyslyšíš a odpustíš. 31 Keby zhrešil človek proti svojmu blíţnemu, a naloţia mu prísahu, aby prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu, 32 ty vypočuj na nebesiach a učiň a rozsúď svojich sluţobníkov odsúdiac bezboţného dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.33 Keby bol porazený tvoj ľud Izrael pred nepriateľom, pretoţe zhrešil proti tebe, a keď sa navrátia k tebe a budú oslavovať tvoje meno a budú sa ti modliť a pokorne ťa prosiť v tomto dome,

34 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si dal ich otcom. 35 Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by daţďa, pretoţe zhrešili proti tebe, a keby sa modlili na tomto mieste a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretoţe si ich zohnul, 36 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich sluţobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si zohnul, preto, ţe ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj zase dáţď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo. 37 Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho, ruda; kobylky, chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana, jakákoľvek nemoc: 38 kaţdú modlitbu, kaţdú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, kaţdý ranu svojho srdca a rozprestrel by svoje ruky k tomuto domu, 39 ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusť a učiň a daj kaţdému podľa všetkých jeho ciest, ktorý znáš jeho srdce - lebo len ty sám znáš srdce všetkých synov človeka -, 40 aby sa ťa báli po všetky dni, ktoré budú ţiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom. 41 Áno, i cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje meno, 42 pretoţe počujú o tvojom veľkom mene a o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene - tedy keby prišiel a modlil by sa v tomto dome, 43 ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, a učiň všetko, o čo bude volať k tebe, cudzinec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, aby sa ťa bály jako tvoj ľud Izrael, a aby vedely, ţe je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil. 44 Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa budú modliť Hospodinovi, obrátení smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu, 45 vyslyš na nebesiach ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd. 46 Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, uţ či ďalekej a či blízkej, 47 a keby vstúpili do seba v zemi, do ktorej by boli zajatí, a obrátili by sa a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi tých, ktorí ich zajali, a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezboţnosť, 48 a tedy keby sa navrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojich nepriateľov, ktorí ich zajali, a keby sa ti modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu: 49 vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd 50 a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešil proti tebe, i všetky ich prestúpenia, ktorými prestúpili proti tebe, a daj ich v zľutovanie pred tými, ktorí ich zajali, aby sa zľutovali nad nimi, 51 lebo sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktorých si vyviedol z Egypta, zprostred ţeleznej pece, 52 a tak nech sú tvoje oči otvorené na pokornú prosbu tvojho sluţobníka a na pokornú prosbu tvojho ľudu Izraela, aby si počul na nich vo všetkom ich volaní k tebe. 53 Lebo ty si ich oddelil sebe za dedičstvo zpomedzi všetkých národov zeme, jako si hovoril skrze Mojţiša, svojho sluţobníka, keď vyviedol našich otcov z Egypta, Panovníku Hospodine! 54 A stalo sa, keď sa prestal Šalamún modliť Hospodinovi všetku túto modlitbu a pokornú prosbu, ţe povstal zpred oltára Hospodinovho s kľačania na svojich kolenách spustiac svoje ruky, rozprestreté k nebesiam, 55 a stojac ţehnal celé shromaţdenie Izraelovo velikým hlasom hovoriac: 56 Poţehnaný Hospodin, ktorý dal odpočinutie svojmu ľudu Izraelovi, všetko tak, ako hovoril. Nepadlo ani jediné slovo zo všetkých tých jeho dobrých slov, ktoré hovoril skrze Mojţiša, svojho sluţobníka. 57 Nech je Hospodin, náš Bôh, s nami, jako bol s našimi otcami, nech nás neopustí a nech nás neodmietne, 58 aby naklonil naše srdce k sebe, aby sme chodili po všetkých jeho cestách a ostríhali jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho súdy, ktoré prikázal našim otcom.

59 A nech sú tieto moje slová, ktorými som pokorne prosil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vodne i vnoci, aby činil súd svojho sluţobníka a súd svojho ľudu Izraela, vţdy v ten istý deň to, čo na ktorý pripadne, 60 aby poznaly všetky národy zeme, ţe Hospodin je Bôh, a ţe niet iného. 61 A tak nech je celé vaše srdce s Hospodinom, naším Bohom, aby ste chodili v jeho ustanoveniach a aby ste ostríhali jeho prikázania jako tohoto dňa. 62 A kráľ a všetok Izrael s ním obetovali bitnú obeť pred Hospodinom. 63 A Šalamún obetoval bitnú obeť pokojnú, ktorú obetoval Hospodinovi dvadsaťdva tisíc volov, a drobného stáda sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Hospodinov kráľ i všetci synovia Izraelovi. 64 Toho dňa posvätil kráľ prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalnú obeť aj obetný dar obilný i tuky pokojných obetí, lebo medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, bol malý na to, aby bol mohol pojať takú zápalnú obeť a taký obetný dar obilný i tie tuky pokojných obetí. 65 A tedy slávil Šalamún toho času slávnosť a celý Izrael s ním, veľké shromaţdenie, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, aţ po Egyptský potok, pred Hospodinom, naším Bohom, sedem dní a sedem dní, štrnásť dní. 66 Potom ôsmeho dňa prepustil ľud. A oni poţehnajúc kráľa odišli do svojich stánov radujúci sa a veselého srdca pre všetko to dobré, ktoré učinil Hospodin Dávidovi, svojmu sluţobníkovi, a Izraelovi, svojmu ľudu.

1 Králi 9

1 A stalo sa, keď dostaväl Šalamún dom Hospodinov a dom kráľov a dokonal všetko to, čo si ţiadal Šalamún, čo chcel učiniť, 2 ukázal sa Hospodin Šalamúnovi po druhé, jako sa mu ukázal v Gibeone, 3 a Hospodin mu riekol: Počul som tvoju modlitbu a tvoju pokornú prosbu, ktorú si prosil predo mnou: posvätil som tento dom, ktorý si vystavil, aby som tam poloţil svoje meno, a aby tam bolo aţ na veky, a moje oči a moje srdce tam budú po všetky dni. 4 A ty, ak budeš chodiť predo mnou tak, ako chodil Dávid, tvoj otec, v bezúhonnosti srdca a v úprimnosti činiac všetko tak, ako som ti prikázal, a budeš ostríhať moje ustanovenia a moje súdy, 5 vtedy postavím pevne trón tvojho kráľovstva nad Izraelom, aby stál na veky, jako som hovoril Dávidovi, tvojmu otcovi, povediac: Nebude ti vyhladený muţ s trónu Izraelovho. 6 Ale jestli sa naozaj odvrátite nazpät vy alebo vaši synovia nenasledujúc ma a tak nebudete ostríhať moje prikázania, moje ustanovenia, ktoré som vám predloţil, ale pojdete a budete slúţiť iným bohom a budete sa im klaňať, 7 vyplienim Izraela s povrchu zeme, ktorú som im dal, a dom, ktorý som posvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvári, a Izrael bude za príslovie a za ostrý posmech medzi všetkými národami. 8 A tento dom bude vrcholom; kaţdý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhýkne od údivu, a povedia: Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu? 9 A rieknu: Preto, ţe opustili Hospodina, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egyptskej zeme, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúţili im, preto uviedol Hospodin na nich všetko toto zlé. 10 A stalo sa po dvadsiatich rokoch, v ktorých staväl Šalamún tie dva domy, dom Hospodinov a dom kráľov, 11 pri čom Chíram, kráľ Týru, podporoval Šalamúna zaopatrujúc ho cedrovým drevom a zlatom podľa všetkej jeho ţiadosti, ţe vtedy dal kráľ Šalamún Chíramovi dvadsať miest v Galilejskej zemi. 12 A Chíram vyšiel z Týru, aby videl mestá, ktoré mu dal Šalamún, a neľúbily sa mu. 13 A riekol: Čo sú to jaké mestá, ktoré si mi dal, môj brat? A nazval ich zemou Kábul <Asi: Neľúbe>, a tak sa volajú aţ do tohoto dňa. 14 A Chíram poslal kráľovi sto dvadsať hrivien zlata.

15 A toto je vec tej dávky, ktorú vybral kráľ Šalamún, aby staväl dom Hospodinov a svoj dom a Millo a múr Jeruzalema a Chácor a Megiddo a Gázer. 16 Faraon, kráľ Egypta, bol vyšiel hore a zaujal Gázer a vypálil ho ohňom a Kananejov, ktorí bývali v meste, pobil, a dal ho do vena svojej dcére, ţene Šalamúnovej. 17 A Šalamún vystavil Gázer a Dolný Bét-choron, 18 Baalát a Tadmor na púšti, v zemi, 19 a všetky skladištné mestá, ktoré mal Šalamún, mestá vozov a mestá jazdcov a iné, čo si všetko ţiadal Šalamún, čo si ţiadal vystaviť v Jeruzaleme a na Libanone jako aj v celej zemi svojho panovania. 20 Čo do všetkého ľudu, ktorý bol pozostal z Amorejov, Hetejov, Ferezejov, Hevejov a z Jebuzejov, ktorí neboli zo synov Izraelových, 21 čo do ich synov, ktorí boli pozostali po nich v zemi, ktorých nemohli synovia Izraelovi, jako zakliatych, vyhubiť, tým uloţil Šalamún poddanskú sluţbu jako daň, a je tak aţ do tohoto dňa. 22 Ale zo synov Izraelových nedal Šalamún nikoho do sluţby poddanstva, lebo tí boli muţmi vojny a boli jeho sluţobníkmi, jeho knieţatami, jeho vojennou druţinou a veliteľmi nad jeho vozmi a jeho jazdcami. 23 Toto boli poprední úradníci, ktorí boli nad dielom Šalamúnovým: bolo ich päťsto päťdesiat. Tí vládli nad ľudom, ktorý pracoval na diele. 24 Len dcéra faraonova odišla hore z mesta Dávidovho do svojho domu, ktorý jej vystavil. Vtedy staväl Millo. 25 A Šalamún obetoval trikrát do roka zápalné obeti a pokojné obeti na oltári, ktorý vystavil Hospodinovi, a kadil tým na oltári, ktorý bol pred Hospodinom. A tak tedy dokonal dom. 26 A kráľ Šalamún narobil lodí v Ecjon-gábere, ktoré je pri Elóte na brehu Rudého mora, v zemi Edomovej. 27 A Chíram poslal na tých lodiach svojich sluţobníkov, zkúsených plavcov, ktorí znali more, so sluţobníkmi Šalamúnovými. 28 A prišli do Ofíra a vzali odtiaľ zlata štyristo dvadsať hrivien a dopravili ho ku kráľovi Šalamúnovi.

1 Králi 10

1 A kráľovná zo Šeby slýchala povesť o Šalamúnovi dotyčne mena Hospodinovho a prišla, aby ho zkúsila rôznymi záhadami. 2 A tak prišla do Jeruzalema s veľmi velikým sprievodom a bohatstvom, s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a zlata veľmi mnoho i drahé kamene. A keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci. 3 A Šalamún je odpovedal na všetky jej slová, a nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred kráľom, na ktorú by jej nebol dal odpovede. 4 Vtedy, keď videla kráľovná Šeby všetku tú múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil, 5 a jedlá jeho stola, sediská jeho sluţobníkov, stanoviská tých, ktorí mu posluhovali, ich rúcha a pohárnikov, a jeho schodište, po ktorom chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úţasu, 6 a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti, 7 a neverila som tým rečiam, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica. Prevýšil si čo do múdrosti a dobroty zvesť, ktorú som počula. 8 Blahoslavení sú tvoji muţovia, blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou vţdycky, ktorí čujú tvoju múdrosť! 9 Nech je poţehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý má v tebe záľubu a ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na trón Izraelov, pretoţe Hospodin miluje Izraela aţ na veky, a ustanovil ťa za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť. 10 A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veľmi mnoho i drahých kameňov; neprišlo uţ potom nikdy viacej takých voňavých vecí tak mnoho, jako dala kráľovná Šeby kráľovi Šalamúnovi.

11 Ale aj lode Chíramove, ktoré dováţaly zlato z Ofíra, doviezly z Ofíra dreva almuggím veľmi mnoho i drahých kameňov. 12 A kráľ narobil z toho dreva almuggím zábradiel k domu Hospodinovmu a k domu kráľovmu a citarí a hárf pre spevákov. Nikdy potom neprišlo toľko a takého dreva almuggím ani sa nevidelo aţ do tohoto dňa. 13 A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si zaţiadala, krome toho, čo jej dal Šalamún ako kráľovský dar. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej sluţobníci. 14 A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiatšesť hrivien zlata, 15 krome toho, čo prišlo od kupcov a zo zárobku obchodníkov a od všetkých kráľov Arábie a od správcov zeme. 16 A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov zlata dal na jeden kaţdý štít. 17 Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tri funtové many zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich dal do domu lesa Libanona. 18 A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho rýdzim zlatom. 19 Trón mal šesť stupňov, a vrch mal trón okrúhly od zadnej strany a mal operadlá z jedného i z druhého boku pri sedisku, a vedľa operadiel stáli dvaja ľvi. 20 A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo. 21 A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z čistého zlata. Nebolo ničoho zo striebra, ani nemalo striebro vo dňoch Šalamúnových nijakej ceny. 22 Lebo kráľ mal taršíšske lode na mori s loďami Chíramovými. Raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dováţaly zlato a striebro, slonovú kosť a opice a pávov. 23 A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a do múdrosti. 24 Ľudia celej zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca. 25 A tí všetci donášali, kaţdý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby, rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, a to tak kaţdý rok, čo na ktorý rok pripadlo. 26 A Šalamún nashromaţdil vozov a jazdcov a mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov a umiestnil ich v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme. 27 A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomorí, ktorých rastie na rovine mnoţstvo. 28 Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a čo do hromady koní, kupci kráľovi brali odtiaľ hromadu koní za peniaze. 29 A tak išiel voz hore a vyšiel z Egypta za šesťsto šeklov striebra a kôň za sto päťdesiat, a tak vodili odtiaľ svojou rukou pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.

1 Králi 11

1 Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ţeny mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky, 2 ţeny to z národov, o ktorých zapovedal Hospodin synom Izraelovým: Nevojdete k nim, a oni nevojdú k vám, lebo by istotne naklonili vaše srdce, aby ste išli za ich bohmi, a k tým priľnul Šalamún láskou. 3 A mal ţien kňaţní sedemsto a ţenín tristo, a jeho ţeny naklonily jeho srdce. 4 A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, ţe jeho ţeny naklonily jeho srdce, aby išiel za inými bohmi, takţe jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, jako bolo srdce Dávida, jeho otca. 5 Ale Šalamún išiel za Astartou, bohyňou Sidoncov, a za Molochom, ohavnosťou Ammoncov. 6 A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nenasledoval cele Hospodina jako Dávid, jeho otec. 7 Vtedy vystavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohavnosti Moábov, na vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových.

8 A tak urobil všetkým svojim ţenám cudzozemkám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom. 9 Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, ţe sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy. 10 A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin. 11 Preto riekol Hospodin Šalamúnovi: Preto, ţe sa toto stalo u teba, a neostríhal si mojej smluvy a mojich ustanovení, ktoré som ti prikázal, tedy vedz, ţe istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu sluţobníkovi. 12 Avšak za tvojich dní neučiním toho pre Dávida tvojho otca; z ruky tvojho syna ho odtrhnem. 13 Len priam celého kráľovstva neodtrhnem; jedno pokolenie dám tvojmu synovi pre Dávida, svojho sluţobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil. 14 A Hospodin vzbudil Šalamúnovi satana, protivníka, Hadada Edomského, zo semena kráľovského, ktorý bol kedysi v Edomsku. 15 Bolo sa totiţ stalo, keď bol Dávid zamestnaný vojnou s Edomom, keď bol Joáb, veliteľ vojska, odišiel hore pochovať pobitých a pobil všetko muţského pohlavia v Edomsku, 16 lebo tam bol šesť mesiacov Joáb i celý Izrael, dokiaľ nevyhubil všetkých muţského pohlavia v Edomsku, 17 ţe utiekol Hadad, on i niektorí muţovia edomskí zo sluţobníkov jeho otca s ním, aby odišli do Egypta. A Hadad bol vtedy malý chlapec. 18 Tedy vstali z Madianska a prišli do Fárana a pojmúc so sebou niekoľko muţov z Fárana prišli do Egypta k faraonovi, egyptskému kráľovi, ktorý mu dal dom a zaopatril ho stravou a dal mu i zem. 19 A Hadad našiel veľkú milosť v očiach faraonových, a dal mu za ţenu sestru svojej ţeny, sestru kráľovnej Tachpenesi. 20 A sestra Tachpenesi mu porodila Genubbata, jeho syna, a Tachpenes ho odchovala v dome faraonovom. A tak bol Genubbat v dome faraonovom medzi synmi faraonovými. 21 A keď počul Hadad v Egypte, ţe Dávid leţí so svojimi otcami, a ţe zomrel Joáb, veliteľ vojska, povedal Hadad faraonovi: Prepusti ma, aby som išiel do svojej zeme. 22 A faraon mu riekol: Čoho sa ti nedostáva u mňa, ţe hľa, chceš ísť do svojej zeme? A on riekol: Ničoho, avšak ma len prepusti! 23 A Bôh mu vzbudil aj iného protivníka, Rezóna, syna Eljadovho, ktorý bol utiekol od Hadadezera, kráľa Cóby, svojho pána. 24 Ten shromaţdil k sebe muţov a stal sa vodcom čaty, keď ich zabíjal Dávid. A odíduc do Damašku bývali v ňom a kraľovali v Damašku. 25 A bol protivníkom Izraelovi po všetky dni Šalamúnove, a to pri všetkom tom zlom, ktoré popáchal Hadad, a mal Izraela v ošklivosti a kraľoval nad Sýriou. 26 A Jeroboám, syn Nebátov, Efraťan z Cerédy, - jeho matke bolo meno Cerua; a bola to ţena vdova - sluţobník Šalamúnov, pozdvihol ruku na kráľa. 27 A to bola príčina, pre ktorú pozdvihol ruku na kráľa. Šalamún staväl Millo; zavrel medzeru mesta Dávida, svojho otca. 28 A ten istý muţ Jeroboám bol človek udatný a mocný. Preto, keď videl Šalamún mládenca, ţe robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všetkou ťaţkou robotou domu Jozefovho. 29 A stalo sa v tom čase, keď vyšiel Jeroboám z Jeruzalema, ţe ho našiel Achiáš Silonský, prorok, na ceste, ktorý bol zahalený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli. 30 A Achiáš pochytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov 31 a riekol Jeroboámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, roztrhnem kráľovstvo a vytrhnem ho z ruky Šalamúnovej a dám tebe desať pokolení. 32 A toto jedno pokolenie bude jemu pre môjho sluţobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých pokolení Izraelových.

33 Pretoţe ma opustili a klaňali sa Astarte, bohyni Sidoncov, a Chámošovi, boku Moábov, a Molochovi, bohu synov Ammonových, a nechodili po mojich cestách, aby boli činili to, čo je spravedlivé v mojich očiach, a zachovávali moje ustanovenia a činili moje súdy, jako Dávid, jeho otec. 34 No, nevezmem celého kráľovstva z jeho ruky, lebo ho postavím za knieţa po všetky dni jeho ţivota pre Dávida, svojho sluţobníka, ktorého som si vyvolil, ktorý ostríhal moje prikázania a moje ustanovenia. 35 Ale vezme kráľovstvo z ruku jeho syna a dám ho tebe, desať pokolení. 36 Jeho synovi dám jedno pokolenie, aby bola zachovaná svieca Dávidovi, môjmu sluţobníkovi, po všetky dni predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil nato, aby som ta poloţil svoje meno. 37 A vezmem teba, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si bude ţiadať tvoja duša, a budeš kráľom nad Izraelom. 38 A stane sa, ak budeš poslúchať všetko, čo ti prikáţem, a budeš chodiť po mojich cestách a budeš činiť to, čo je spravedlivé v mojich očiach, ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako činil Dávid, môj sluţobník, ţe budem s tebou a vybudujem ti stály dom, ako som vybudoval Dávidovi, a dám ti Izraela 39 a potrápim semeno Dávidovo pre tú vec, avšak nebudem ho trápiť po všetky dni. 40 A Šalamún hľadal zabiť Jeroboáma. Preto vstal Jeroboám a utiekol do Egypta k Šišakovi, egyptskému kráľovi, a bol v Egypte aţ do smrti Šalamúnovej. 41 A ostatné deje Šalamúnove a všetko, čo robil, a jeho múdrosť, či nie sú napísané v knihe dejov Šalamúnových? 42 A dní, ktoré kraľoval Šalamún v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bolo štyridsať rokov. 43 A tak ľahol Šalamún a leţal so svojimi otcami a pochovaný bol v meste Dávida, svojho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

1 Králi 12

1 A Rechabeám odišiel do Sichema, lebo do Sichema bol prišiel celý Izrael, aby ho učinili kráľom. 2 A stalo sa, keď počul Jeroboám, syn Nebátov, o smrti Šalamúnovej súc ešte v Egypte, kam bol utiekol pred kráľom Šalamúnom, ţe Jeroboám zostal v Egypte. 3 Ale poslali po neho a povolali ho. A tak prišiel Jeroboám i celé shromaţdenie Izraelovo, a hovorili Rechabeámovi a riekli: 4 Tvoj otec urobil tvrdým a ťaţkým naše jarmo, a tak teraz ty ho poľahči a ujmi z tvrdej sluţby svojho otca a s nášho ťaţkého jarma, ktoré vloţil na nás, a budeme ti slúţiť. 5 A on im povedal: Odídite a dočkajte ešte tri dni a potom sa navráťte ku mne. A tak odišiel ľud. 6 Vtedy sa radil kráľ Rechabeám so starcami, ktorí stávali pred Šalamúnom, jeho otcom, kým ţil, a povedal: Ako vy radíte, jakú dať odpoveď tomuto ľudu? 7 A hovorili mu a riekli: Ak ty dnes budeš sluţobníkom tomuto ľudu a poslúţiš im a odpovieš im a budeš im hovoriť dobré slová, budú ti sluţobníkmi po všetky dni. 8 Ale opustil radu starcov, ktorú mu dali, a radil sa s mládencami, ktorí rástli s ním a ktorí stáli pred ním. 9 A povedal im: Čo vy radíte, čo máme odpovedať tomuto ľudu, ktorí mi hovorili a riekli: Poľahči nám a ujmi z jarma, ktoré vloţil na nás tvoj otec. 10 A mládenci, ktorí rástli s ním, mu hovorili a riekli: Takto povieš tomu ľudu, ktorí ti hovorili a riekli: Tvoj otec učinil ťaţkým naše jarmo, ale ty poľahči a ujmi z našeho jarma, tedy takto im budeš hovoriť: Môj malíček je tlstejší, ako boly bedrá môjho otca. 11 A tak teraz, môj otec vraj naloţil na vás ťaţké jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi. 12 Nuţ prišiel Jeroboám i všetok ľud k Rechabeámovi tretieho dňa, jako hovoril kráľ povediac: Navráťte sa ku mne tretieho dňa.

13 A kráľ odpovedal ľudu tvrde a opustiac radu starcov, ktorú mu dali, 14 hovoril im podľa rady detí-mládencov a povedal: Môj otec učinil ťaţkým vaše jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi. 15 A neposlúchol a nepovolil kráľ ľudu, lebo to bol obrat od Hospodina, aby postavil svoje slovo, ktoré hovoril Hospodin skrze Achiáša Silonského Jeroboámovi, synovi Nebátovmu. 16 Keď videl celý Izrael, ţe ho nevyslyšal kráľ, takto odpovedal ľud kráľovi a riekol: Akýţe máme podiel v Dávidovi? Ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Do svojich stánov, Izraelu! Teraz uţ opatri svoj dom, Dávide! A tak odišiel Izrael do svojich stánov. 17 Ale čo do synov Izraelových, ktorí bývali v mestách Júdových, nad tými kraľoval Rechabeám. 18 A keď potom poslal kráľ Rechabeám Adoráma, ktorý bol nad daňami, celý Izrael ho uhádzal kamením, aj zomrel. A kráľ Rechabeám sobral všetku silu, aby vysadol na voz a utiekol do Jeruzalema. 19 Tak tedy sa vzbúril Izrael proti domu Dávidovmu a odpadol od neho, a je tak aţ do tohoto dňa. 20 A stalo sa, keď počul celý Izrael, ţe sa navrátil Jeroboám, poslali k nemu a povolali ho do shromaţdenia a učinili ho kráľom nad celým Izraelom. Nebolo nikoho, kto by bol išiel za domom Dávidovým krome samotného pokolenia Júdovho. 21 Keď potom prišiel Rechabeám do Jeruzalema, shromaţdil všetok dom Júdov i pokolenie Benjaminovo, sto osemdesiat tisíc vybraných muţov vojenných, aby bojovali proti domu Izraelovmu nato, aby prinavrátili kráľovstvo Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu. 22 Ale stalo sa slovo Boţie k Šemaiášovi, muţovi Boţiemu, povediac: 23 Povedz Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, judskému kráľovi, a celému domu Júdovmu i Benjaminovi aj ostatku ľudu a riekni: 24 Takto hovorí Hospodin: Nechoďte hore ani nebojujte proti svojim bratom, synom Izraelovým! Navráťte sa kaţdý do svojho domu, lebo odo mňa sa stala tá vec. A poslúchli slovo Hospodinovo a vrátili sa, aby odišli podľa slova Hospodinovho. 25 Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ vystavil Penuel. 26 Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu. 27 Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi. 28 A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Uţ ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! 29 A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána. 30 Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno aţ do Dána. 31 A spravil dom výšin a narobil kňazov z najposlednejších z ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho. 32 A Jeroboám spravil i sviatok ôsmeho mesiaca, pätnásteho dňa toho mesiaca, jako je sviatok, ktorý sa svätí v Judsku, a obetoval zápalnú obeť na oltári. Tak urobil v Bét-ele obetujúc teľatám, ktoré spravil. A postavil v Bét-ele kňazov výšin, ktoré spravil. 33 A tedy obetoval na oltári, ktorý spravil v Bét-ele, pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, toho mesiaca, ktorý si sám vymyslel. A tak spravil sviatok synom Izraelovým a vystúpil nad oltár, aby kadil.

1 Králi 13

1 A hľa, v tom prišiel muţ Boţí z Judska so slovom Hospodinovým do Bét-ela, keď práve stál Jeroboám nad oltárom, aby kadil.

2 A zavolal proti oltáru slovom Hospodinovým a riekol: Oltáru, oltáru, takto hovorí Hospodin: Hľa, syn sa narodí domu Dávidovmu, ktorému bude meno Joziáš, ktorý bude obetovať na tebe kňazov výšin, ktorí kadia na tebe kadivo, i ľudské kosti budú páliť na tebe. 3 A dal i znamenie toho istého dňa povediac: Toto je znamenie, ţe Hospodin hovoril skrze mňa: Hľa, oltár sa roztrhne, a vysype sa popol, ktorý je na ňom. 4 A stalo sa, keď počul kráľ slovo muţa Boţieho, ktoré volal proti oltáru v Bét-ele, ţe Jeroboám vystrel svoju ruku sponad oltára a povedal: Chyťte ho! Ale uschla jeho ruka, ktorú vystrel proti nemu, a nemohol ju zase stiahnuť k sebe. 5 A oltár sa roztrhol, a vysypal sa popol z oltára podľa znamenia, ktoré dal muţ Boţí slovom Hospodinovým. 6 Vtedy odpovedal kráľ a riekol muţovi Boţiemu: Upokoj, prosím, tvár Hospodina, svojho Boha, a modli sa za mňa, aby sa zase vrátila moja ruka ku mne. A tak modliac sa upokojil muţ Boţí tvár Hospodinovu, a ruka kráľova sa vrátila k nemu a bola jako predtým. 7 Potom hovoril kráľ muţovi Boţiemu: Poď so mnou do domu a posilni sa pokrmom, a dám ti dar. 8 Ale muţ Boţí povedal kráľovi: Ani keby si mi dal polovicu svojho domu, nevošiel by som s tebou ani by som nejedol chleba ani by som nepil vody na tomto mieste. 9 Lebo tak mi prikázal slovom Hospodinovým povediac: Nebudeš jesť chleba ani nebudeš piť vody ani sa nevrátiš cestou, ktorou si ta išiel. 10 A tak odišiel inou cestou a nevrátil sa cestou, ktorou bol prišiel do Bét-ela. 11 Ale býval v Bét-ele nejaký starý prorok, ktorého syn prišiel a rozprával mu všetko to, čo učinil muţ Boţí toho dňa v Bétele, i slová, ktoré hovoril kráľovi, a porozprával ich svojmu otcovi. 12 A ich otec im hovoril: Kde ktorou cestou išiel? A jeho synovia videli cestu, ktorou išiel muţ Boţí, ktorý to bol prišiel z Judska. 13 Vtedy povedal svojim synom: Osedlajte mi osla, a osedlali mu osla, a sadol na neho. 14 A išiel za muţom Boţím a našiel ho sedieť pod tým dubom a riekol mu: Či si to ty ten muţ Boţí, ktorý prišiel z Judska? A on odpovedal: Som. 15 A riekol mu: Poď so mnou do domu a pojedz chlieb. 16 Ale on povedal: Nemôţem sa vrátiť s tebou a vojsť s tebou ani nebudem jesť chleba ani nebudem piť u teba vody na tomto mieste. 17 Lebo mám prikázané slovom Hospodinovým: Nebudeš jesť chleba ani tam nebudeš piť vody, nevrátiš sa tak, aby si išiel cestou, ktorou si ta išiel. 18 Na to mu riekol: I ja som prorok ako ty, a anjel mi hovoril slovom Hospodinovým a riekol: Vráť ho so sebou do svojho domu, aby pojedol chlieb a napil sa vody. Luhal mu. 19 A vrátil sa s ním a jedol chlieb v jeho dome a pil vodu. 20 A stalo sa, keď oni sedeli za stolom, ţe sa stalo slovo Hospodinovo k prorokovi, ktorý ho vrátil, 21 a zavolal na muţa Boţieho, ktorý prišiel z Judska, a riekol: Takto hovorí Hospodin: Preto, ţe si učinil na odpor tomu, čo povedaly ústa Hospodinove, a neostríhal si prikázania, ktoré ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, 22 ale si sa vrátil a jedol si chlieb a pil si vodu na mieste, o ktorom ti hovoril: Nejedz tam chleba ani nepi vody, nevojde tvoje mŕtve telo do hrobu tvojich otcov. 23 A stalo sa, keď zjedol chlieb a keď vypil, ţe mu osedlal osla, prorokovi, ktorého bol vrátil. 24 A išiel, a našiel ho lev na ceste a usmrtil ho, a jeho mŕtve telo bolo povrhnuté na ceste, a osol stál vedľa neho, i lev stál vedľa mŕtvoly. 25 A hľa, nejakí muţovia išli tade a videli mŕtvolu, povrhnutú na ceste, i ľva stáť vedľa mŕtvoly, a prijdúc hovorili to v meste, v ktorom býval ten starý prorok. 26 Keď to počul prorok, ktorý ho to bol vrátil s cesty, povedal: To je ten muţ Boţí, ktorý sa sprotivil ústam Hospodinovým; preto ho vydal Hospodin ľvovi, a dolámal ho a usmrtil ho podľa slova Hospodinovho, ktoré mu hovoril.

27 Potom hovoril svojim synom a riekol: Osedlajte mi osla. A osedlali. 28 A odíduc našiel jeho mŕtvolu. povrhnutú na ceste, a osla a ľva stáť vedľa mŕtvoly. Lev nezoţral mŕtvoly ani neskrúšil osla. 29 Vtedy vzal prorok mŕtve telo muţa Boţieho, vyloţil ho na osla a dopravil ho zpät. A tak vošiel starý prorok do mesta, aby smútil a aby ho pochoval. 30 A poloţil jeho mŕtve telo do svojho hrobu, a smútil nad ním hovoriac: Jaj, môj brat! 31 A stalo sa, keď uţ ho bol pochoval, ţe povedal svojim synom a riekol: Keď zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný muţ Boţí, vedľa jeho kostí poloţte moje kosti. 32 Lebo istotne sa stane to, čo volal slovom Hospodinovým proti oltáru, ktorý je v Bét-ele, a proti všetkým domom výšin, ktoré sú v mestách Samárie. 33 Po tejto udalosti sa nevrátil Jeroboám so svojej zlej cesty, ale zase narobil kňazov výšin z najposlednejších z ľudu. Kto len chcel, kaţdému naplnil ruku a tak ho vysvätil, a bol kňazom výšin. 34 A tak to bolo touto vecou, ţe dom Jeroboámov hrešil, a to tak, aby bol vyplienený a zahladený s povrchu zeme.

1 Králi 14

1 Toho času onemocnel Abiáš, syn Jeroboámov. 2 Vtedy povedal Jeroboám svojej ţene: Vstaň, prosím, prestroj sa tak, aby nepoznali, ţe si ţena Jeroboámova, a zajdeš do Síla; hľa tam je prorok Achiáš, ktorý hovoril o mne, ţe budem kráľom nad týmto ľudom. 3 Vezmeš do svojej ruky desať chlebov a koláčov a nádobu medu a pojdeš k nemu, ten ti oznámi, čo bude s chlapcom. 4 A ţena Jeroboámova urobila tak, vstala a išla do Síla a prišla do domu Achiášovho. A Achiáš nemohol vidieť, lebo jeho oči uţ boly zastály, zatemnily sa od jeho staroby. 5 Ale Hospodin riekol Achiášovi: Hľa, ţena Jeroboámova ide, aby sa ťa niečo opýtala o svojom synovi, lebo je nemocný. Takto a takto jej budeš hovoriť. A keď vojde, bude sa pretvarovať za inú. 6 A stalo sa, keď počul Achiáš šuchot jej nôh, keď vchádzala do dverí, povedal: Vojdi, ţeno Jeroboámova! Prečoţe sa pretvaruješ za inú, keď hľa, som ja poslaný k tebe s tvrdou zvesťou! 7 Idi, povedz Jeroboámovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Preto, ţe som ťa vyvýšil z prostredku ľudu a dal som ťa za vodcu nad svojím ľudom Izraelom 8 a odtrhnul som kráľovstvo od domu Dávidovho a dal som ho tebe, a ţe si nebol ako môj sluţobník Dávid, ktorý ostríhal moje prikázania a ktorý ma nasledoval celým svojím srdcom činiac iba to, čo je spravedlivé v mojich očiach, 9 ale si páchal horšie od všetkých, ktorí boli pred tebou, lebo si odišiel a spravil si si iných bohov a uliate modly, aby si ma popudzoval k hnevu a mňa si zavrhol za svoj chrbát, 10 preto hľa, uvediem zlé na dom Jeroboámov a vytnem Jeroboámovi močiaceho na stenu, zavretého i opusteného v Izraelovi a odpracem po dome Jeroboámovom tak, ako odpratúvajú ľudský hnoj, aţ nezostane ničoho z neho. 11 Toho, kto zomrie Jeroboámovi v meste, budú ţrať psi, a toho, kto zomrie na poli, budú ţrať nebeskí vtáci, lebo Hospodin hovoril. 12 A ty tedy vstaň, idi do svojho domu; keď vkročia tvoje nohy do mesta, zomrie dieťa. 13 A budú smútiť za ním, celý Izrael, a pochovajú ho, lebo tento sám jediný vojde Jeroboámovi do hrobu, pretoţe sa našla pri ňom dobrá vec čo do Hospodina, Boha Izraelovho, v dome Jeroboámovom. 14 Hospodin si vzbudí kráľa nad Izraelom, ktorý vytne dom Jeroboámov toho dňa. Ale čoţe - uţ teraz vzbudil. 15 A Hospodin bude biť Izraela, ţe sa bude klátiť, ako sa kláti trstina vo vode, a vykorení Izraela a odprace s tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom, a rozptýli ich za riekou, pretoţe si spravili svoje háje popudzujúc Hospodina. 16 A vydá Izraela pre hriechy Jeroboámove, ktorý hrešil a ktorý spôsobil to, aby hrešil aj Izrael.

17 Vtedy vstala ţena Jeroboámova a išla a prišla do Tirce. A práve keď došla na prah domu, zomrel chlapec. 18 A pochovali ho a smútil za ním celý Izrael, podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril skrze svojho sluţobníka, proroka Achiáša. 19 A ostatné deje Jeroboámove, jako bojoval a jako kraľoval, hľa, tie sú napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. 20 A dní, ktoré kraľoval Jeroboám, bolo dvadsaťdva rokov. A ľahol a leţal so svojimi otcami, a kraľoval Nádab, jeho syn, miesto neho.21 A Rechabeám, syn Šalamúnov, kraľoval v Judsku. Rechabeám mal štyridsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval sedemnásť rokov v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Hospodin zo všetkých pokolení Izraelových nato, aby tam poloţil svoje meno. A meno jeho matky bolo Naama Ammonská. 22 A Júda robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a popudzovali ho k ţiarlivosti nad všetko to, čo činili ich otcovia, svojimi hriechami, ktorými hrešili. 23 Lebo aj oni si nastaväli výšin a modlárskych stĺpov a narobili si hájov na kaţdom vysokom brehu a pod kaţdým zeleným stromom. 24 I zasvätení bohyni smilstva boli v zemi. Robili podľa všetkých ohavností pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 25 A stalo sa piateho roku kráľa Rechabeáma, ţe prišiel hore Šišak, egyptský kráľ, proti Jeruzalemu 26 a pobral poklady domu Hospodinovho i poklady domu kráľovho, a pobral všetko; pobral i všetky zlaté štíty, ktorých narobil Šalamún. 27 A kráľ Rechabeám narobil medených štítov namiesto nich a oddal ich do ruky veliteľov behúňov, ktorí stráţili vchod domu kráľovho. 28 A bývalo, ţe kedykoľvek išiel kráľ do domu Hospodinovho, nosili ich behúni a zase ich odnášali zpät do stráţnice behúňov. 29 A ostatné deje Rechabeámove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 30 A vojna bola medzi Rechabeámom a medzi Jeroboámom po všetky dni. 31 A tak ľahol Rechabeám a leţal so svojimi otcami a pochovaný bol s nimi v meste Dávidovom. A meno jeho matky bolo Naama Ammonská. A kraľoval Abijam, jeho syn miesto neho.

1 Králi 15

1 Osemnásteho roku kráľa Jeroboáma, syna Nebátovho, kraľoval Abijam nad Júdom. 2 Kraľoval tri roky v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Maacha, dcéra Abisalomova. 3 A chodil vo všetkých hriechoch svojho otca, ktoré robil pred ním, a jeho srdce nebolo celé s Hospodinom, jeho Bohom, jako srdce Dávida, jeho otca. 4 Leţ pre Dávida mu dal Hospodin, jeho Bôh, sviecu v Jeruzaleme postaviac jeho syna po ňom a spôsobiac to, aby stál Jeruzalem, 5 pretoţe Dávid činil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a neuchýlil sa od ničoho z toho, čo mu prikázal, po všetky dni svojho ţivota, krome vo veci Uriáša Hetejského. 6 A bola vojna medzi Rechabeámom a medzi Jeroboámom po všetky dni jeho ţivota. 7 A ostatné deje Abijamove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? A bola vojna medzi Abijamom a medzi Jeroboámom. 8 A tak ľahol Abijam a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávidovom, a kraľoval Aza, jeho syn, miesto neho. 9 A v dvadsiatom roku Jeroboáma, izraelského kráľa, kraľoval Aza nad Júdom. 10 Kraľoval štyridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Maacha, dcéra Abisalomova.

11 A Aza robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, ako Dávid, jeho otec. 12 A odpratal zasvätených smilstvu zo zeme a odstránil všetky ukydané modly, ktorých boli narobili jeho otcovia. 13 Áno, i Maachu, svoju matku, odstránil, aby nebola kráľovnou, pretoţe bola spravila ohavu pre háj. Ale Aza vyťal jej ohavnú modlu a spálil ju pri potoku Kidrone. 14 No, predsa len neustúpily výšiny, iba toľko, ţe srdce Azovo bolo celé s Hospodinom, po všetky jeho dni. 15 A vniesol posvätné veci svojho otca i svoje vlastné posvätné veci do domu Hospodinovho, striebro, zlato a nádoby. 16 A bola vojna medzi Azom a medzi Bášom, izraelským kráľom, po všetky ich dni. 17 A Báša, izraelský kráľ, odišiel hore proti Júdovi a staväl Rámu, aby nedal nikomu ani vyjsť ani vojsť k Azovi, judskému kráľovi. 18 Vtedy vzal Aza všetko striebro a zlato, ktoré bolo ešte pozostalo v pokladoch domu Hospodinovho, i poklady domu kráľovho, a dal ich do ruky svojich sluţobníkov, a tak ich poslal kráľ Aza k Ben-hadadovi, synovi Tabrimmonovmu, synovi Chezjonovmu, sýrskemu kráľovi, ktorý býval v Damašku, a odkázal mu: 19 Je smluva medzi mnou a medzi tebou, medzi mojím otcom a medzi tvojím otcom. Hľa, posielam ti dar, striebro a zlato. Idi, zruš svoju smluvu s Bášom, izraelským kráľom, aby odišiel hore odo mňa. 20 A Ben-hadad poslúchol kráľa Azu a poslal veliteľov svojich vojsk proti mestám Izraelovým a zbil Ijjon, Dán a Ábelbétmaachu i celý Genezaret s celou zemou Naftaliho. 21 A stalo sa, keď to počul Báša, ţe prestal staväť Rámu a býval v Tirci. 22 A kráľ Aza dal vyhlásiť celému Júdovi, nikto nebol vyňatý, a pobrali kamene mesta Rámy i jeho drevo, z ktorého staväl Báša, a kráľ Aza vystavil z toho Gebu Benjaminovu a Micpu. 23 A všetky ostatné deje Azove a všetka jeho udatnosť a všetko, čo robil, i mestá, ktoré staväl, či nie je to všetko napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? Len ţe za času svojej staroby bol nemocný na svoje nohy. 24 A tak ľahol Aza a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný s nimi v meste Dávida, svojho otca. A kraľoval Jozafat, jeho syn, miesto neho. 25 A Nádab, syn Jeroboámov, kraľoval nad Izraelom v druhom roku Azu, judského kráľa, a kraľoval nad Izraelom dva roky. 26 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste svojho otca a jeho hriechu, ktorým spôsobil to, aby hrešil Izrael. 27 A spiknul sa proti nemu Báša, syn Achiášov, z domu Izachárovho. A Báša ho porazil v Gibbetone, ktorý patril Filištínom. Nádab totiţ a celý Izrael obliehali Gibbeton; 28 a tak ho zabil Báša v treťom roku Azu, judského kráľa, a kraľoval miesto neho. 29 A stalo sa, keď začal kraľovať, ţe pobil celý dom Jeroboámov; nezanechal Jeroboámovi niktorej duše, dokiaľ ho len nevyhladil podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril skrze svojho sluţobníka, Achiáša Silonského, 30 pre hriechy Jeroboámove, ktorými hrešil a ktorými spôsobil to, aby hrešil Izrael, vo svojom popudzovaní, ktorým popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho. 31 A ostatné dej Nádabove a všetko to, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 32 A bola vojna medzi Azom a medzi Bášom, izraelským kráľom, po všetky ich dni. 33 V treťom roku Azu, judského kráľa, kraľoval Báša, syn Achiášov, nad celým Izraelom v Tirci dvadsaťštyri rokov. 34 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste Jeroboámovej a v jeho hriechu, ktorým spôsobil to, aby hrešil Izrael.

1 Králi 16

1 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jehu-vovi, synovi Chananiho, proti Bášovi povediac:

2 Pretoţe som ťa povýšil z prachu a dal som ťa za vodcu nad svojím ľudom Izraelom, a ţe si chodil po ceste Jeroboámovej a spôsobil si to, aby hrešil môj ľud Izrael, aby ma popudzovali svojimi hriechami, 3 hľa, odpracem po Bášovi i po jeho dome a dám, aby bol tvoj dom ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho. 4 Toho, kto zomrie Bášovi v meste, budú ţrať psi, a toho, kto mu zomrie na poli, budú ţrať nebeskí vtáci. 5 A ostatné deje Bášove a to, čo robil, i jeho udatnosť, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 6 A tak ľahol Báša a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný v Tirci. A kraľoval Éla, jeho syn, miesto neho. 7 A tedy aj skrze Jehu-va, syna Chananiho, proroka, stalo sa slovo Hospodinovo k Bášovi a k jeho domu, a to pre všetko to zlé, ktoré páchal, zlé v očiach Hospodinových, popudzujúc ho dielom svojich rúk, aby bol ako dom Jeroboámov, a preto, ţe ho zabil. 8 V dvadsiatom šiestom roku Azu, judského kráľa, kraľoval Éla, syn Bášov, nad Izraelom v Tirci dva roky. 9 A spiknul sa proti nemu jeho sluha Zimri, veliteľ polovice vozov, práve vtedy, keď pil v Tirci a bol opilý, v dome Arcu, ktorý bol nad jeho domom v Tirci. 10 Vtedy prišiel Zimri a uderil ho a zabil ho v dvadsiatom siedmom roku Azu, judského kráľa, a kraľoval miesto neho. 11 A stalo sa, keď uţ kraľoval, hneď ako dosadol na jeho trón, ţe pobil celý dom Bášov. Neponechal mu ani močiaceho na stenu ani jeho príbuzných, ktorí by ho boli mali právo pomstiť, ani niktorého jeho priateľa. 12 A tak vyhladil Zimri celý dom Bášov podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril o Bášovi, skrze proroka Jehu-va, 13 pre všetky hriechy Bášu a pre hriechy Élu, jeho syna, ktorými hrešili a ktorými spôsobili to, ţe hrešil Izrael popudzujúc Hospodina, Boha Izraelovho, svojimi márnosťami. 14 A ostatné deje Élove a všetko to, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 15 V dvadsiatom siedmom roku Azu, judského kráľa, kraľoval Zimri v Tirci sedem dní. A ľud táboril proti Gibbetonu, ktorý patril Filištínom. 16 A keď počul ľud, ktorý táboril pri Gibbetone, ţe vraj sa spiknul Zimri a ţe aj zabil kráľa, učinil celý Izrael Omriho, veliteľa vojska, kráľom nad Izraelom toho dňa v tábore. 17 Vtedy odišiel Omri a celý Izrael s ním od Gibbetona hore a obľahli Tircu. 18 A stalo sa, keď videl Zimri, ţe je mesto zaujaté, vošiel do paláca domu kráľovho a spálil nad sebou dom kráľov ohňom a zomrel, 19 pre svoje hriechy, ktorými hrešil robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, chodiac po ceste Jeroboámovej a v jeho hriechu, ktorý spáchal, spôsobiac to, aby hrešil Izrael. 20 A ostatné deje Zimriho a jeho spiknutie, ktorým sa spiknul, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 21 Vtedy sa rozdelil izraelský ľud na dvoje: polovica ľudu išla za Tibnim, synom Ginatovým, aby ho učinila kráľom, a polovica išla za Omrim. 22 Ale zvíťazil ľud, ktorý išiel za Omrim, nad ľudom, ktorý išiel za Tibnim, synom Ginatovým. A tak zomrel Tibni, a kraľoval Omri. 23 V tridsiatom prvom roku Azu, judského kráľa, kraľoval Omri nad Izraelom, dvanásť rokov; v Tirci kraľoval šesť rokov. 24 A kúpil vrch Samáriu od Šemera za dve hrivny striebra. A keď vystavil vrch, nazval meno mesta, ktoré vystavil, po mene Šemera, pána vrchu, Samáriou. 25 A Omri robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a robil horšie od všetkých, ktorí boli pred ním. 26 A chodil po všetkých cestách Jeroboáma, syna Nebátovho, a v jeho hriechu, ktorým spôsobil to, ţe hrešil Izrael, aby popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, svojimi márnosťami. 27 A ostatné veci Omriho, ktoré robil, a jeho udatnosť, ktorú dokázal, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 28 A ľahol Omri a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný v Samárii, a kraľoval Achab, jeho syn, miesto neho.

29 Achab, syn Omriho, kraľoval nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku Azu, judského kráľa, a Achab, syn Omriho, kraľoval nad Izraelom v Samárii dvadsaťdva rokov. 30 A Achab, syn Omriho, robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, horšie od všetkých, ktorí boli pred ním. 31 A stalo sa, jako keby mu to bolo bývalo ešte málo chodiť v hriechoch Jeroboáma, syna Nebátovho, ţe si vzal za ţenu Jezábeľ, dcéru Etbála, sidonského kráľa, a odíduc slúţil Bálovi a klaňal sa mu. 32 A postavil Bálovi oltár v dome Bálovom, ktorý vystavil v Samárii. 33 A k tomu spravil Achab i háj a tak vykonal Achab ešte viac, aby popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, nad všetkých kráľov Izraelových, ktorí boli pred ním. 34 Za jeho dní vystavil Chiel Bételský Jericho. Za ţivot Abiráma, svojho prvorodeného syna, ho zaloţil a za ţivot Segúba, svojho najmladšieho, postavil jeho brány, podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril skrze Jozuu, syna Núnovho.

1 Králi 17

1 Vtedy povedal Eliáš Tišbänský, ktorý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako ţe ţije Hospodin, Bôh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, ţe nebude po tieto roky rosy ani daţďa, len na moje slovo. 2 A stalo sa slovo Hospodinovo k nemu povediac: 3 Odídi odtiaľto a obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karite, ktorý je naproti Jordánu. 4 A bude tak, ţe z potoka budeš piť, a krkavcom som prikázal, aby ťa tam zaopatrovali potravou. 5 A tak odišiel a učinil podľa slova Hospodinovho. A odíduc usadil sa pri potoku Karite, ktorý je naproti Jordánu. 6 A krkavci mu donášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer, a z potoka pil. 7 A stalo sa po nejakom čase, ţe vyschnul potok, pretoţe nebolo daţďa v zemi. 8 Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k nemu povediac: 9 Vstaň, idi do Sarepty, ktorá patrí Sidonu, a budeš bývať tam. Hľa, prikázal som tam ţene vdove, aby ťa zaopatrovala potravou. 10 A tak vstal Eliáš a išiel do Sarepty. A keď prišiel k bráne mesta, hľa, bola tam nejaká ţena vdova, ktorá sbierala drevo, a zavolajúc na ňu riekol: Dones mi, prosím, v nádobe trochu vody, aby som sa napil. 11 A keď išla doniesť, zavolal na ňu a riekol: Dones mi, prosím, aj kúsok chleba vo svojej ruke. 12 Na to riekla ţena: Jako ţe ţije Hospodin, tvoj Bôh, nemám ani podpopolníka, iba čo mám v galete za hrsť múky a trochu oleja v nádobe. A hľa, beriem dva kúsky dreva, aby som, keď prijdem, pripravila to sebe a svojmu synovi, aby sme to zjedli a potom zomreli. 13 A Eliáš jej riekol: Neboj sa, idi, učiň, ako si riekla, len najprv sprav mne z toho nejaký malý podpopolník a dones mi sem von a sebe a svojmu synovi spravíš potom. 14 Lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, ţe galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja aţ do toho dňa, v ktorý dá Hospodin dáţď na zem. 15 A išla a učinila podľa slova Eliášovho. A tak jedla ona i on i jej dom za mnoho dní. 16 Galeta múky sa neminula, ani nechýbalo z nádoby oleja, podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril skrze Eliáša. 17 A stalo sa po týchto udalostiach, ţe onemocnel syn ţeny, panej domu. A jeho nemoc bola veľmi ťaţká, takţe nezostalo v ňom ani dychu. 18 A riekla Eliášovi: Čo ja mám s tebou, muţu Boţí? Prišiel si ku mne nato, aby si mi pripomenul moju neprávosť a aby si usmrtil môjho syna? 19 Ale on jej povedal: Daj mi svojho syna. A vezmúc ho z jej lona vyniesol ho do horného príbytku, v ktorom on býval, a poloţil ho na svoju posteľ.

20 A volal k Hospodinovi a riekol: Hospodine, môj Boţe, či aj na vdovu, u ktorej pohostínim, doloţíš také zlo usmrtiac jej syna? 21 A vystrel sa na dieťa tri razy a volal k Hospodinovi a riekol: Hospodine, môj Boţe, prosím, nech sa navráti duša tohoto dieťaťa do jeho vnútornosti! 22 A Hospodin vyslyšal hlas Eliášov, a duša dieťaťa sa navrátila do jeho vnútorností, a oţilo. 23 A Eliáš vezmúc dieťa sniesol ho s horného príbytku dolu do domu a dal ho jeho matke. A Eliáš riekol: Pozri, tvoj syn ţije. 24 Na to povedala ţena Eliášovi: Toto uţ teraz viem, ţe si ty muţ Boţí, a ţe slovo Hospodinovo je v tvojich ústach pravdou.

1 Králi 18

1 A stalo sa po mnohých dňoch, ţe sa stalo slovo Hospodinovo k Eliášovi, v treťom roku, povediac: Idi, ukáţ sa Achabovi, a dám dáţď na zem. 2 Vtedy išiel Eliáš, aby sa ukázal Achabovi. A hlad bol veľký v Samárii. 3 A Achab zavolal Obadiáša, ktorý bol nad jeho domom. A Obadiáš sa veľmi bál Hospodina. 4 A stalo sa, keď vraţdila Jezábeľ prorokov Hospodinových, ţe vzal Obadiáš sto prorokov a skryl ich po päťdesiatich muţoch v jaskyni a zaopatroval ich chlebom a vodou. 5 A Achab povedal Obadiášovi: Zajdi v zemi ku všetkým prameňom vôd a ku všetkým potokom, ak by sme našli voľakde trávu, aby sme zachovali ţivé kone i mulice a nevyhubili všetok tento statok. 6 A tak si rozdelili zem, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám, a Obadiáš druhou cestou tieţ sám. 7 A stalo sa, keď bol Obadiáš na ceste, ţe hľa, Eliáš sa s ním stretol. A keď ho poznal, padol na svoju tvár a povedal: Či si to ty, môj pane, Eliášu? 8 A riekol mu: Som. Idi, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! 9 Na to povedal Obadiáš: Čo som zhrešil, ţe vydávaš svojho sluţobníka do ruky Achabovej, aby ma zabil? 10 Ako ţe ţije Hospodin, tvoj Bôh, niet národa ani kráľovstva, kam by nebol poslal môj pán ťa hľadať. A keď povedali, ţe ťa niet, dal prisahať kráľovstvu a národu, ţe ťa nenašli. 11 A teraz ty hovoríš, idi vraj, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! 12 A stane sa, keď ja odídem od teba, ţe ťa odnesie Duch Hospodinov na voľaktoré miesto, o ktorom ja neviem, a keď prijdem a oznámim Achabovi, ţe si prišiel, a keď ťa nenajde, zabije ma. A tvoj sluţobník sa bojí Hospodina od svojej mladosti.13 Či nebolo oznámené môjmu pánovi, čo som urobil, keď vraţdila Jezábeľ prorokov Hospodinových, ţe som ukryl z prorokov Hospodinových sto muţov po päťdesiatich muţoch v jaskyni a zaopatroval som ich chlebom a vodou? 14 A ty teraz hovoríš, idi vraj, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! A zabije ma. 15 Na to riekol Eliáš: Ako ţe ţije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, ţe sa mu dnes ukáţem. 16 A tak odišiel Obadiáš vústrety Achabovi a oznámil mu to. A Achab vyšiel vústrety Eliášovi. 17 A stalo sa, keď uvidel Achab Eliáša, ţe mu povedal Achab: Či si to ty, ktorý trápiš Izraela? 18 Ale on riekol: Netrápim Izraela, ale ty a dom tvojho otca tým, ţe ste opustili prikázania Hospodinove, a ţe ideš za Bálmi. 19 A tak teraz pošli, shromaţdi ku mne celého Izraela na vrch Karmel i prorokov Bálových štyristo päťdesiat i prorokov hája štyristo, ktorí jedia zo stola Jezábelinho. 20 Vtedy poslal Achab poslov ku všetkým synom Izraelovým a shromaţdi prorokov na vrch Karmel. 21 Vtedy pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete kulhať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujme ho, a jestli je ním Bál, iďte za ním! A ľud mu neodpovedal ani slova.

22 Tu povedal Eliáš ľudu: Ja som len sám zostal prorok Hospodinovi, a prorokov Bálových je štyristo päťdesiat muţov. 23 Nech nám tedy dajú dvoch juncov, a jedného z juncov nech si vyberú oni a nech ho rozsekajú na kusy a poloţia na drevo, ale ohňa nech nepodloţia, a ja pripravím druhého junca a dám ho na drevo a ohňa ani ja nepodloţím. 24 A budete vzývať meno svojho boha, a ja budem vzývať meno Hospodinovo, a bude, ţe Bôh, ktorý odpovie ohňom, ten nech je Bohom. A všetok ľud odpovedal a riekol: To je dobré slovo. 25 Vtedy riekol Eliáš prorokom Bálovým: Vyberte si jedného z juncov a pripravte najprv vy, lebo vás je viac a vzývajte meno svojho boha, ale ohňa nepodkladajte. 26 A vzali junca, ktorého im dal, a pripravili a vzývali meno Bálovo od rána aţ do poludnia a vraveli: Bálu, vyslyš nás! Ale nebolo hlasu, ani nebolo, kto by odpovedal, a skákali okolo oltára, ktorý im spravili. 27 Potom stalo sa na poludnie, ţe sa im posmieval Eliáš a riekol: Volajte veľkým hlasom, lebo veď je boh! Moţno, ţe rozmýšľa alebo je nejako ináče zamestnaný alebo hádam je na ceste alebo azda spí; nech sa zobudí! 28 A tak volali veľkým hlasom a bodali sa, podľa svojej obyčaje, noţami a pikami, aţ sa krvou polievali. 29 A stalo sa, keď prešlo poludnie, ţe prorokovali aţ do času, keď sa obetuje obetný dar večerný. Ale nebolo hlasu, ani nebolo nikoho, kto by bol odpovedal, ani toho, kto by bol pozoroval. 30 Potom riekol Eliáš všetkému ľudu: Pristúpte ku mne! A pristúpil k nemu všetok ľud. A opravil oltár Hospodinov, ktorý bol zborený. 31 A Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu pokolení synov Jakobových, ku ktorému sa bolo stalo slovo Hospodinovo povediac: Izrael bude tvoje meno. 32 Z tých kameňov postavil oltár v mene Hospodinovom. A spravil jarok okolo oltára jako priestor dvoch satov semena. 33 Potom uloţil drevo, posekal junca na kusy a pokládol na drevo. 34 A riekol: Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na zápalnú obeť a na drevo. A zase riekol: Urobte to po druhé. A urobili po druhé. A ešte riekol: Urobte to po tretie. A urobili po tretie, 35 takţe tiekla voda okolo oltára. I jarok naplnil vodou. 36 A stalo sa o čase, keď sa obetuje obetný dar večerný, ţe pristúpil prorok Eliáš a riekol: Hospodine, Boţe Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes pozná, ţe si ty Bôh Izraelovi, a ja ţe som tvoj sluţobník a ţe všetko toto učinil som tvojím slovom. 37 Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš ma, aby poznal tento ľud, ţe ty, Hospodine, si Bôh, a ţe si to ty, ktorý si obrátil jeho srdce nazpät. 38 Vtedy padnul oheň Hospodinov a strávil zápalnú obeť i drevo i kamene i prach, i vodu, ktorá bola v jarku, slízal. 39 Keď to uvidel všetok ľud, padli všetci na svoju tvár a povedali: Hospodin je Bôh! Hospodin je Bôh! 40 A Eliáš im riekol: Pochytajte prorokov Bálových! Nech neujde niktorý z nich! A pochytali ich. A Eliáš ich odviedol dolu k potoku Kíšonu a tam ich pobil. 41 Potom riekol Eliáš Achabovi: Iď hore, najedz sa a napi sa, lebo sa blíţi hukot veľkého daţďa. 42 A tak odišiel Achab hore, aby sa najedol a napil, a Eliáš odišiel hore na temeno Karmela, zohnul sa k zemi a poloţil svoju tvár medzi svoje kolená. 43 A povedal svojmu sluhovi: Noţe vyjdi hore, podívaj sa smerom k moru! A išiel a podíval sa a povedal: Nieto ničoho. Na to mu riekol: Iď a navráť sa, sedemkrát. 44 A stalo sa po siedme, ţe povedal: Hľa, obláčik ako dlaň človeka vystupuje od mora. Vtedy mu riekol: Iď hore, povedz Achabovi: Zapriahni do voza a sídi dolu, aby ťa nezadrţal dáţď. 45 A stalo sa po malej chvíli, ţe sa nebesia začiernily oblakmi a vetrom, z čoho bol veľký dáţď. A Achab vysadol na voz a išiel do Jizreela. 46 A ruka Hospodinova bola s Eliášom, ktorý podpášuc svoje bedrá beţal pred Achabom aţ potiaľ, kde uţ vchádzaš do Jizreela.

1 Králi 19

1 A Achab oznámil Jezábeli všetko, čo učinil Eliáš i všetko to, jako pobil všetkých prorokov mečom. 2 Vtedy poslala Jezábeľ posla k Eliášovi s odkazom: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, ţe zajtra o tomto čase učiním to, aby bola tvoja duša jako duša jedného z nich. 3 A on vidiac, čo sa strojí, vstal a odišiel pre záchranu svojho ţivota a prišiel do Bér-šeby, ktorá patrí Júdovi, a svojho sluhu nechal tam. 4 A sám išiel púšťou cesty jedného dňa a prijdúc sadol si pod nejakým jalovcom a ţiadal si zomrieť a povedal: Uţ teraz dosť, ó, Hospodine, vezmi moju dušu, lebo nie som lepší ako moji otcovia. 5 Potom si ľahol a usnul pod nejakým jalovcom. A hľa, toď, anjel sa ho dotkol a riekol mu: Vstaň, jedz! 6 A keď sa podíval tu hľa, pri jeho hlave bol koláč, pečený na uhlí, a nádoba vody. A keď pojedol a vypil, zase si ľahol. 7 A anjel Hospodinov sa vrátil podruhé a dotkol sa ho a riekol: Vstaň, pojedz, lebo máš priveľkú cestu pred sebou. 8 Vtedy vstal, pojedol a vypil a išiel v sile toho pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí aţ na vrch Boţí Horeb. 9 A keď prišiel ta k jaskyni, nocoval tam. A hľa, slovo Hospodinovo k nemu, a riekol mu: Čo tu robíš, Eliášu? 10 A on povedal: Veľmi som horlil za Hospodina, Boha Zástupov, lebo synovia Izraelovi opustili tvoju smluvu, tvoje oltáre poborili a tvojich prorokov povraţdili mečom, a ostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu, aby ju vzali. 11 A riekol: Vyjdi, postav sa a stoj na vrchu pred Hospodinom. A hľa, Hospodin išiel pomimo. A najprv sa valil veľký vietor silný, ktorý podvracal vrchy a lámal skaly, pred Hospodinom. Ale Hospodin nebol vo vetre. A po vetre nasledovalo zemetrasenie; ale Hospodin nebol v zemetrasení. 12 A po zemetrasení oheň; ale ani v ohni nebol Hospodin. A po ohni bolo počuť tichý hlas jemný. 13 A stalo sa, keď to počul Eliáš, ţe zavinul svoju tvár do svojho plášťa a vyjdúc stál pri otvore jaskyne, a hľa, prišiel k nemu nejaký hlas, ktorý hovoril: Čo tu robíš, Eliášu? 14 A on odpovedal: Veľmi som horlil za Hospodina, Boha Zástupov, lebo synovia Izraelovi opustili tvoju smluvu, tvoje oltáre poborili a tvojich prorokov povraţdili mečom, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu, aby ju vzali. 15 A Hospodin mu riekol: Idi, vráť sa svojou cestou na púšť Damašku a prijdeš a pomaţeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, 16 a Jehu-va, syna Nimšiho, pomaţeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, syna Šafatovho, z Ábel-mecholy, pomaţeš za proroka miesto seba. 17 A stane sa, ţe toho, kto by ušiel meču Hazaelovmu, usmrtí Jehu, a toho, kto by ušiel meču Jehuvovmu, usmrtí Elizeus. 18 A ponechal som v Izraelovi sedem tisíc, všetko to kolená, ktoré sa nesklonily Bálovi, a všetko to ústa, ktoré ho nebozkaly. 19 Keď potom išiel odtiaľ, našiel Elizea, syna Šafatovho, práve keď oral majúc pred sebou dvanásť párov volov a on s dvanástym. A Eliáš prejdúc k nemu hodil svoj plášť na neho. 20 A on opustil voly, beţal za Eliášom a povedal: Dovoľ, prosím, aby som bozkal svojho otca a svoju matku a potom pojdem za tebou. Na to mu riekol: Idi, vráť sa, lebo veď čo som ti učinil? 21 A keď sa navrátil od neho, vzal pár volov, zabil ich a riadom od volov ich uvaril, mäso z nich, a dal ľudu a jedli. Potom vstal a išiel za Eliášom a posluhoval mu.

1 Králi 20

1 A Ben-hadad, sýrsky kráľ, sobral všetko svoje vojsko, a tridsiati a dvaja kráľovia s ním, a kone a vozy, a odíduc hore obľahol Samáriu a bojoval proti nej. 2 A poslal poslov k Achabovi, izraelskému kráľovi, do mesta

3 a odkázal mu: Takto hovorí Ben-hadad: Tvoje striebro a tvoje zlato je moje, i tvoje ţeny i tvoji najlepší synovia najpeknejší sú moji. 4 A izraelský kráľ odpovedal a riekol: Podľa tvojho slova, môj pán kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám. 5 A zase prišli poslovia a riekli: Takto hovorí Ben-hadad: Áno, poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato i svoje ţeny i svojich synov dáš mne. 6 No, zajtra o tomto čase pošlem svojich sluţobníkov k tebe, ktorí prekutajú tvoj dom i domy tvojich sluţobníkov, a bude, ţe všetku ţiadosť tvojich očí poloţia do svojej ruky a vezmú. 7 Vtedy povolal izraelský kráľ všetkých starších zeme a riekol: Poznajte, prosím, a vidzte, ţe tento hľadá zlé, lebo poslal ku mne pre moje ţeny a pre mojich synov, pre moje striebro i pre moje zlato, a neodoprel som mu. 8 A všetci starší mu povedali aj všetok ľud: Neposlúchni ani neprivoľ. 9 Preto odpovedal poslom Ben-hadadovým: Povedzte môjmu pánu kráľovi: Všetko, o čo si poslal k svojmu sluţobníkovi po prvé, učiním, ale túto vec nemôţem učiniť. A tak odišli poslovia a doniesli mu odpoveď. 10 Vtedy poslal k nemu Ben-hadad a odkázal: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, jestli sa dostane prachu Samárie po hrsti všetkému ľudu, ktorý je so mnou. 11 Na to odpovedal izraelský kráľ a riekol: Hovorte, aby sa nechválil ten, ktorý pripasuje zbraň, ako ten, ktorý ju odpína. 12 A stalo sa, keď počul to slovo - a práve pil on i kráľovia v stánoch -, ţe povedal svojim sluţobníkom: Rozostavte čaty! A rozostavili proti mestu. 13 A hľa, nejaký prorok pristúpil k Achabovi, izraelskému kráľovi, a riekol: Takto hovorí Hospodin: Či si videl všetko to veľké mnoţstvo? Hľa, dám ho do tvojej ruky dnes, aby si poznal, ţe ja som Hospodin. 14 A keď povedal Achab: Skrze koho? Riekol: Takto hovorí Hospodin: Skrze sluţobníkov knieţat krajov. A ešte povedal: Kto započne boj boj? A on riekol: Ty. 15 Vtedy spočítal sluţobníkov-mládencov knieţat krajov, a bolo ich dvestotridsaťdva; a po nich spočítal všetok ľud, všetkých synov Izraelových, sedem tisíc. 16 A vyšiel na poludnie. A Ben-hadad pil opilý, v stánoch, on i kráľovia, tridsiati a dvaja kráľovia, ktorí mu pomáhali. 17 A sluţobníci knieţat krajov vyšli najprv. A Ben-hadad poslal svojich vojakov. A keď mu oznámili, ţe vraj nejakí muţovia vyšli zo Samárie, 18 riekol: Uţ či vyšli za pokoj, zajmite ich ţivých, a či vyšli do boja, i tak ich zajmite ţivých. 19 Tedy tí vyšli z mesta, sluţobníci knieţat krajov, i vojsko, ktoré nasledovalo za nimi. 20 A kaţdý zabil svojho muţa, takţe utekali Sýrovia, a Izrael ich honil. A Ben-hadad, sýrsky kráľ ušiel na koni i niekoľkí jazdcovia. 21 A tak vyšiel izraelský kráľ a porazil kone i vozy a porazil Sýrov veľkou poráţkou. 22 Potom pristúpil prorok k izraelskému kráľovi a riekol mu: Idi, vzmuţ sa, a znaj a vidz, čo máš robiť, lebo o rok zase prijde sýrsky kráľ hore proti tebe. 23 A sluţobníci sýrskeho kráľa povedali jemu: Ich bohovia sú bohmi vrchov, preto nás premohli. Ale bojujme s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôţeme. 24 A učiň toto: odstráň kráľov, kaţdého s jeho miesta, a postav miesto nich vojvodcov. 25 A ty si načítaj vojska toľko, koľko bolo vojska, ktoré ti padlo, i koní, koľko bolo koní, i vozov, koľko bolo vozov, a budeme bojovať s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôţeme. A poslúchol ich a urobil tak. 26 A stalo sa po roku, ţe spočítal Ben-hadad Sýrov, a odišiel hore do Afeka do boja s Izraelom. 27 A synovia Izraelovi, taktieţ spočítaní a zaopatrení stravou odišli oproti nim. A tak poloţili sa synovia Izraelovi táborom naproti nim jako nejaké dva malé kŕdle kôz, a Sýrovia zaplnili zem. 28 Vtedy pristúpil muţ Boţí, prehovoril k izraelskému kráľovi a riekol: Takto hovorí Hospodin: Pretoţe hovoria Sýrovia: Hospodin je bohom vrchov a nie bohom dolín, dám všetko to veľké mnoţstvo do tvojej ruky, aby ste vedeli, ţe ja som Hospodin.

29 A tak táborili jedni naproti druhým sedem dní. A stalo sa siedmeho dňa, ţe sa začala bitka, a synovia Izraelovi porazili Sýrov, sto tisíc peších, jedného dňa. 30 A tí, ktorí pozostali, utiekli do Afeka, do mesta, kde zase padol múr na dvadsaťsedem tisíc muţov, ktorí boli pozostali. A Ben-hadad utekajúc vošiel do mesta a tu z izby do izby. 31 A jeho sluţobníci mu riekli: Hľa, prosíme, počuli sme, ţe kráľovia domu Izraelovho sú milosrdní kráľovia, nuţ dovoľ, prosíme, ţeby sme vzali smútočnú vrecovinu na svoje bedrá a proväzy na svoje hlavy a tak vyjdeme k izraelskému kráľovi, azda zachová ţivú tvoju dušu. 32 A tak opásali svoje bedrá vrecovinou a vzali proväzy na svoje hlavy a prišli k izraelskému kráľovi a riekli: Tvoj sluţobník Ben-hadad hovorí: Prosím, nech ţije moja duša! A on povedal: A či ešte ţije? Je mojím bratom. 33 A muţovia bedlive pozorovali na to slovo a ponáhľali sa zistiť, či to ozaj tak myslí, a riekli: Tvojím bratom je Benhadad. A povedal: Iďte, doveďte ho. A tak vyšiel k nemu Ben-hadad, dal mu vysadnúť na voz. 34 A Ben-hadad mu riekol: Mestá, ktoré vzal môj otec od tvojho otca, navrátim, a ulice si zariadiš v Damašku, jako bol zariadil môj otec v Samárii. A ja, povedal Achab, učiním s tebou smluvu a prepustím ťa. A tak učinil s ním smluvu a prepustil ho. 35 A nejaký muţ zo synov prorokov povedal svojmu druhovi slovom Hospodinovým: Nabi ma, prosím! Ale človek ho nechcel udrieť. 36 Vtedy mu riekol: Preto, ţe si neposlúchol hlasu Hospodinovho, hľa, keď pojdeš odo mňa, zabije ťa lev. A hneď, ako odišiel od neho, našiel ho lev a zabil ho. 37 Potom našiel iného muţa, ktorému tieţ povedal: Nabi ma, prosím! A muţ ho veľmi nabil a doranil. 38 A prorok odišiel a postavil sa kráľovi do cesty a prestrojil sa, aby ho nepoznali, dajúc si šatku z hlavy na oči. 39 A stalo sa, keď išiel kráľ pomimo, ţe kričal na kráľa a povedal: Tvoj sluţobník vyšiel do stredu bitky, a hľa, nejaký muţ odbočil a doviedol ku mne muţa a povedal: Stráţ tohoto muţa, lebo ak sa ztratí, bude tvoj ţivot za jeho ţivot, alebo odváţiš hrivnu striebra. 40 A stalo sa, ţe kým tvoj sluţobník tu a tam robil voľačo, uţ ho nebolo. - A izraelský kráľ mu povedal: Taký je tvoj súd; ty sám si rozhodol. 41 Vtedy rýchle sňal šatku so svojich očí, a izraelský kráľ ho poznal, ţe je z prorokov. 42 A riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Preto, ţe si pustil z ruky muţa, ktorého som ja odsúdil na smrť, bude tvoj ţivot za jeho ţivot a tvoj ľud za jeho ľud. 43 A tak odišiel izraelský kráľ hore do svojho domu, namrzený a nahnevaný, a prišiel do Samárie.

1 Králi 21

1 A po tých udalostiach stalo sa toto. Nábot Jizreelský mal vinicu, ktorá bola v Jizreele vedľa paláca Achaba, kráľa Samárie. 2 A Achab hovoril Nábotovi a riekol: Daj mi svoju vinicu a bude mi zahradou na zeleniny, lebo je blízko vedľa môjho domu, a dám ti za ňu lepšiu vinicu, ako je tá. Alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu peňazí, koľko je hodna. 3 Ale Nábot riekol Achabovi: Od toho nech ma zachová Hospodin, aby som dal tebe dedičstvo svojich otcov! 4 Vtedy prišiel Achab do svojho domu, namrzený a nahnevaný pre slovo, ktoré mu hovoril Nábot Jizreelský, vraj nedám ti dedičstva svojich otcov. A ľahnúc si na svoju posteľ odvrátil svoju tvár a nejedol chleba. 5 V tom prišla k nemu Jezábeľ, jeho ţena, a hovorila mu: Prečo je tvoj duch namrzený, a neješ chleba? 6 A hovoril jej a povedal: Preto, lebo som hovoril Nábotovi Jizreelskému a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu inú vinicu. Ale on odpovedal: Nedám ti svojej vinice. 7 Na to mu riekla Jezábeľ, jeho ţena: A ty teraz vykonávaš kráľovskú moc nad Izraelom? Vstaň pojedz chlieb a buď dobrej vôle. Ja ti dám vinicu Nábota Jizreelského.

8 A napísala list v mene Achabovom a zapečatila jeho pečaťou a poslala list starším a popredným, ktorí boli v jeho meste, a ktorí bývali s Nábotom. 9 A v liste napísala nasledovne: Vyhláste pôst a posaďte Nábota na prvé miesto ľudu. 10 A posaďte dvoch muţov, synov beliála, naproti nemu, ktorí budú svedčiť na neho povediac: Zlorečil si Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a ukameňujte, aby zomrel. 11 A muţovia jeho mesta, starší a poprední, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im rozkázala Jezábeľ, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. 12 Vyhlásili pôst a posadili Nábota na predné miesto ľudu. 13 Potom prišli dvaja muţovia, synovia beliála, a posadili sa naproti nemu. A tí muţovia beliála svedčili na neho, na Nábota, pred ľudom a riekli: Nábot zlorečil Bohu i kráľovi! A vyviedli ho von za mesto a uhádzali ho kamením, aţ i zomrel. 14 Potom poslali k Jezábeli zprávu: Nábot je ukameňovaný a zomrel. 15 A stalo sa, keď počula Jezábeľ, ţe je Nábot ukameňovaný a ţe zomrel, ţe povedala Jezábeľ Achabovi: Vstaň, vezmi do vlastníctva vinicu Nábota Jizreelského, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot uţ neţije, ale zomrel. 16 A keď počul Achab, ţe zomrel Nábot, vstal Achab, aby odišiel dolu do vinice Nábota Jizreelského, aby ju prevzal do vlastníctva. 17 Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac: 18 Vstaň, idi dolu vústrety Achabovi, izraelskému kráľovi, ktorý býva v Samárii, hľa, je vo vinici Nábotovej, do ktorej sišiel, aby ju prevzal do vlastníctva. 19 A budeš mu hovoriť a povieš: Takto hovorí Hospodin: Zavraţdil si? A či vezmeš aj do vlastníctva? A ešte mu budeš hovoriť a povieš: Takto hovorí Hospodin: Na mieste, na ktorom psi lízali krv Nábotovu psi budú lízať i tvoju krv. 20 Na to povedal Achab Eliášovi: Či si ma našiel, môj nepriateľu? A riekol: Našiel, pretoţe si sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 21 Hľa, uvediem na teba zlé a odpracem po tebe a vyplienim Achabovi močiaceho na stenu, a to zavretého i opusteného, v Izraelovi. 22 A dám, aby bol tvoj dom ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho a jako dom Bášu, syna Achiášovho, pre popudzovanie, ktorým si ma popudzoval, a spôsobil si to, aby hrešil Izrael. 23 Aj o Jezábeli hovoril Hospodin a riekol: Psi budú ţrať Jezábeľ medzi múrami Jizreela. 24 Toho, kto zomrie Achabovi v meste, budú ţrať psi, a toho, kto zomrie na poli, budú ţrať nebeskí vtáci. 25 Len ţe nebolo takého jako Achab, ktorý sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ktorého zvádzala Jezábeľ, jeho ţena. 26 A páchal veľkú ohavnosť chodiac za ukydanými bohy celkom tak, ako robili Amoreji, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 27 A stalo sa, keď počul Achab tie slová, ţe roztrhol svoje rúcho a vzal smútočnú vrecovinu na svoje telo a postil sa, líhal na vrecovine a chodil krotký. 28 Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac: 29 Či si videl, ţe sa poníţil Achab predo mnou? Pretoţe sa poníţil pred mojou tvárou, neuvediem toho zlého za jeho dní; za dní jeho syna uvediem to zlé na jeho dom.

1 Králi 22

1 A sedeli na pokoji tri roky; nebolo vojny medzi Sýriou a medzi Izraelom. 2 A stalo sa v treťom roku, ţe prišiel Jozafat, judský kráľ, dolu k izraelskému kráľovi.

3 A izraelský kráľ povedal svojim sluţobníkom: Či viete, ţe Rámot Gileád patrí nám? A my mlčíme namiesto toho, aby sme ho vzali z ruky sýrskeho kráľa. 4 Preto povedal Jozafatovi: Či pojdeš so mnou do vojny do Rámot Gileáda? Na to riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone. 5 Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo. 6 A izraelský kráľ shromaţdil prorokov, okolo štyristo muţov, a povedal im: Či mám ísť do vojny proti Rámot Gileádu a či nechať tak? A odpovedali: Iď hore, Pán dá do ruky kráľovej. 7 Ale Jozafat riekol: Či nie je tu uţ proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho? 8 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muţ, skrze ktorého by bolo moţno opýtať sa Hospodina, ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobrého, iba zlé, Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat riekol: Nech tak nehovorí kráľ! 9 Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu! 10 A izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli kaţdý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom, na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi. 11 A Cedekiáš, syn Kenaanov, si bol spravil ţelezné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrov, dokiaľ im len neučiníš konca. 12 A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruku kráľovej. 13 A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril a vravel: Noţe hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré. 14 Ale Micheáš riekol: Ako ţe ţije Hospodin, ţe iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť. 15 Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot Gileádu do vojny a či necháme tak? A on mu riekol: Iď hore a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej. 16 A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, ţe mi nebudeš hovoriť iného, len pravdu v mene Hospodinovom? 17 Vtedy riekol: Videl som všetkého Izraela rozptýleného po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána, nech sa navrátia kaţdý do svojho domu v pokoji. 18 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, ţe mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé? 19 A riekol: Preto počuj slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko nebeské vojsko stálo pri ňom po jeho pravej a po jeho ľavej strane. 20 A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, aby išiel hore a padol v Rámot Gileáda? A keď hovoril jeden to, a druhý hovoril iné, 21 vyšiel von nejaký duch a postaviac sa pred Hospodinom povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom? 22 A on odpovedal: Vyjdem a budem lţivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. A riekol: Oklameš, aj zmôţeš, vyjdi a učiň tak. 23 A teraz hľa, Hospodin dal lţivého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé. 24 Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaanov, a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde-kade odišiel Duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe? 25 A Micheáš riekol: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl. 26 A izraelský kráľ povedal: Pojmi Micheáša a zaveď ho zpät k Amonovi, knieţaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu. 27 A povieš: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do ţalára a dávajte mu jesť chlieb súţenia a vodu súţenia, dokiaľ neprijdem v pokoji. 28 Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doloţil: Počujte to ľudia, všetci!

29 A tak odišiel izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, hore do Rámot Gileáda. 30 A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tak sa prestrojil izraelský kráľ a išiel do boja. 31 A sýrsky kráľ prikázal svojim veliteľom vozov, tridsiatim a dvom, a povedal: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným. 32 A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov Jozafata, ţe riekli: Doista je to izraelský kráľ! A uhli sa proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat. 33 A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov, ţe to nie je izraelský kráľ, ţe sa obrátili preč od neho. 34 Tu nejaký muţ natiahol lučište vo svojej prostote, a ranil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal svojmu vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som ťaţko nemocný. 35 A keď sa rozmohol boj toho dňa, postavený bol kráľ na voze naproti Sýrom. A zomrel večer a vylial krv z rany do vnútra do voza. 36 Potom, o západe slnka, išiel krik táborom volajúc: Kaţdý do svojho mesta a kaţdý do svojej zeme! 37 A tak zomrel kráľ, a dopravili ho do Samária a pochovali kráľa v Samárii. 38 A keď umývali voz pri rybníku Samárie, lízali psi jeho krv, kým sa tam umývali smilnice, čo sa stalo podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril. 39 A ostatné deje Achabove a všetko to, čo robil, aj o dome zo slonovej kosti, ktorý vystavil, aj o všetkých mestách, ktoré vystavil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 40 A tak ľahol Achab a leţal so svojimi otcami, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho. 41 A Jozafat, syn Azu, začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku Achaba, izraelského kráľa. 42 Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Šilchiho. 43 A chodil po všetkých cestách Azu, svojho otca, neuhol sa od toho robiac to, čo je dobré v očiach Hospodinových. 44 Len ţe výšiny neustúpily; ľud ešte vţdy obetoval a kadil na výšinách. 45 A Jozafat uzavrel mier s izraelským kráľom. 46 A ostatné deje Jozafatove a jeho udatnosť, ktorú dokázal, a jako bojoval, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 47 Aj ostatok zasvätených smilstvu, ktorí boli pozostali za dní Azu, jeho otca, odpratal zo zeme. 48 Vtedy nebolo kráľa v Edomsku; spravujúci úradník bol kráľom. 49 A Jozafat si bol nadováţil taršíšskych lodí, aby odišiel do Ofíra po zlato, ale neišiel, lebo lode stroskotaly v Eciongábere. 50 Vtedy povedal Achaziáš, syn Achabov, Jozafatovi: Nech idú moji sluţobníci s tvojimi sluţobníkmi na lodiach. Ale Jozafat nechcel. 51 A tak ľahol Jozafat a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Jehorám, jeho syn, miesto neho. 52 Achaziáš, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval nad Izraelom dva roky. 53 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste svojho otca a po ceste svojej matere a po ceste Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 54 A slúţil Bálovi a klaňal sa mu a tak popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, celkom tak, ako robil jeho otec.

2 Králi 1

1 Potom po smrti Achabovej sprotivil sa Moáb Izraelovi. 2 A Achaziáš spadol cez mreţu na svojom hornom príbytku svojho paláca, ktorý bol v Samárii, a onemocnel. Vtedy poslal poslov a povedal im: Iďte, opýtajte sa Bál-zebúba, boha mesta Ekrona, či vyjdem z tejto svojej nemoci a budem ţiť? 3 Ale anjel Hospodinov hovoril Eliášovi Tišbänskému: Vstaň, iď hore vústrety poslom kráľa Samárie a hovor im: Či preto, ţe niet Boha v Izraelovi, idete sa pýtať Bál-zebúba, boha Ekrona? 4 Preto takto hovorí Hospodin: S loţe, na ktorú si vyšiel, viacej nesídeš, ale istotne zomrieš. Potom odišiel Eliáš. 5 A keď sa navrátili poslovia k nemu, povedal im: Prečo ste sa vrátili? 6 A oni mu odpovedali: Nejaký muţ nám vyšiel hore vústrety a povedal nám: Iďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a hovorte mu: Takto hovorí Hospodin: Či preto, ţe niet Boha v Izraelovi, posielaš sa pýtať Bál-zebúba, boha Ekrona? Preto s loţe, na ktorú si vyšiel, viacej nesídeš, ale istotne zomrieš. 7 A hovoril im: Aký je spôsob muţa, ktorý vám vyšiel hore vústrety a hovoril vám tie slová? 8 A oni mu povedali: Je to vlasatý človek a je opásaný koţeným pásom na svojich bedrách. Vtedy povedal: To je Eliáš Tišbänský. 9 A poslal k nemu veliteľa nad päťdesiatimi a jeho päťdesiatich, a tak išiel k nemu hore. A hľa, sedel hore na vrchu. A hovoril mu: Muţu Boţí, kráľ hovoril: Sídi! 10 Ale Eliáš odpovedal a hovoril veliteľovi nad päťdesiatimi: A jestli som ja muţ Boţí, nech sostúpi oheň s neba a strávi teba i tvojich päťdesiatich! A sostúpil oheň s neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich. 11 Opät poslal k nemu iného veliteľa nad päťdesiatimi i jeho päťdesiatich, ktorý odpovedajúc vravel mu: Muţu Boţí, takto hovorí kráľ: Sídi rýchle! 12 A Eliáš odpovedal a hovoril im: Ak som ja muţ Boţí, nech sostúpi oheň s neba a strávi teba i tvojich päťdesiatich! A sostúpil oheň Boţí s neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich. 13 A zase poslal veliteľa nad päťdesiatimi, tretieho, i jeho päťdesiatich. A tak odišiel hore a prišiel ten tretí veliteľ nad päťdesiatimi a kľaknúc na svoje kolená naproti pred Eliášom prosil ho pokorne a hovoril mu: Muţu Boţí, prosím, nech je drahá moja duša a duša týchto tvojich päťdesiat sluţobníkov v tvojich očiach! 14 Hľa, oheň sostúpil s neba a strávil dvoch prvých veliteľov nad päťdesiatimi aj ich päťdesiatich; ale teraz nech je drahou moja duša v tvojich očiach. 15 A anjel Hospodinov hovoril Eliášovi: Sídi s nimi, neboj sa jeho tvári. Vtedy vstal a sišiel s ním ku kráľovi. 16 A hovoril mu: Takto hovorí Hospodin: Preto, ţe si poslal poslov pýtať sa Bál-zebúba, boha Ekrona, jako keby nebolo Boha v Izraelovi, aby si sa opýtal jeho slova, preto s loţe, na ktorú si vyšiel, viacej nesídeš, ale istotne zomrieš. 17 A tak zomrel podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril Eliáš, a kraľoval Jehorám miesto neho v druhom roku Jehoráma, syna Jozafatovho, judského kráľa, lebo nemal syna. 18 A ostatné deje Achaziášove, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových?

2 Králi 2

1 A stalo sa, keď uţ mal Hospodin vziať Eliáša vo víchrici hore do neba, ţe odišiel Eliáš s Elizeom z Gilgala. 2 A Eliáš riekol Elizeovi: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma poslal aţ do Bét-ela. Ale Elizeus odpovedal: Ako ţe ţije Hospodin, a jako ţije tvoja duša, ţe ťa neopustím. A tak sišli dolu do Bét-ela. 3 Vtedy vyšli synovia prorokov, ktorí boli v Bét-ele, k Elizeovi a povedali mu: Či vieš, ţe dnes vezme Hospodin tvojho pána zponad tvojej hlavy? A odpovedal: Viem i ja, mlčte! 4 Potom mu riekol Eliáš: Elizee, zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma poslal do Jericha. Ale on povedal: Ako ţe ţije Hospodin, a jako ţije tvoja duša, ţe ťa neopustím. A tak prišli do Jericha.

5 A pristúpili synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a povedali mu: Či vieš, ţe dnes vezme Hospodin tvojho pána zponad tvojej hlavy? A odpovedal: Viem i ja, mlčte. 6 Vtedy mu zase riekol Eliáš: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma poslal k Jordánu. Ale on povedal: Ako ţe ţije Hospodin, a jako ţije tvoja duša, ţe ťa neopustím. A tak išli obidvaja spolu. 7 A išli aj päťdesiati muţovia zo synov prorokov a postavili sa naproti zďaleka, a oni dvaja stáli pri Jordáne. 8 A Eliáš vezmúc svoj plášť svinul ho a uderil vodu, ktorá sa rozdelila sem i ta, a prešli obaja po suchu. 9 A stalo sa, keď prešli, ţe Eliáš riekol Elizeovi: Ţiadaj, čo ti mám učiniť, prv ako budem vzatý od teba. A Elizeus povedal: Nech je, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha na mne. 10 Na to mu riekol: Ťaţkú vec si ţiadal; ale ak ma uvidíš, keď budem vzatý od teba, nech ti je tak, a jestli nie, nebude. 11 A stalo sa, jako tak išli pozvoľna a shovárali sa, ţe hľa, ohnivý voz a ohnivé kone ich oddelily jedného od druhého, a tak vystúpil Eliáš vo víchrici hore do neba. 12 A Elizeus to videl a hľadiac na to kričal: Môj otče, môj otče! Vozy Izraelove a jeho jazdcovia! A viacej ho nevidel. A pochytiac svoje rúcho roztrhnul ho na dva kusy. 13 Potom zdvihol plášť Eliášov, ktorý bol spadol s neho a vrátiac sa zastál na brehu Jordána. 14 A vzal plášť Eliášov, ktorý spadol s neho, uderil vodu a riekol: Kdeţe je Hospodin, Bôh Eliášov? Áno, on! A vtedy uderil vodu, ktorá sa rozdelila sem i ta, a Elizeus prešiel. 15 Keď ho potom uvideli synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, naproti, povedali: Duch Eliášov spočinul na Elizeovi, a prijdúc mu vústrety poklonili sa mu k zemi. 16 A povedali mu: Hľa, prosíme, je medzi tvojimi sluţobníkmi päťdesiat mocných muţov; nech idú, prosíme, a hľadajú tvojho pána, aby ho snáď nebol nejako odniesol Duch Hospodinov a nepohodil ho na niektorom vrchu alebo na niektorej doline. A on povedal: Neposielajte! 17 Ale keď len dlho dobíjali do neho, riekol: Pošlite. A tak poslali päťdesiatich muţov, ktorí hľadali tri dni, ale pravda ho nenašli. 18 A keď sa navrátili k nemu, keďţe býval v Jerichu, riekol im: Či som vám nepovedal: Nechoďte!? 19 A muţovia mesta povedali Elizeovi: Hľa, prosím, bývať v tomto meste je dobre, jako vidí môj pán, ale voda je zlá, a preto zem pustne sirobou. 20 A riekol: Doneste mi novú šialku a dajte do nej soli. A doniesli mu. 21 Vtedy vyšiel k prameňu vody a vysypúc do neho soľ povedal: Takto hovorí Hospodin: Uzdravujem túto vodu. Nebude viacej odtiaľ smrti ani siroby. 22 A voda je uzdravená aţ do tohoto dňa podľa slova Elizeovho, ktoré hovoril. 23 Potom odišiel odtiaľ hore do Bét-ela. A keď išiel hore cestou, vyšli malí chlapci z mesta, posmievali sa mu a povedali mu: Iď hore, plešivý! Iď hore, plešivý! 24 A on obzrúc sa nazpät a uvidiac ich zlorečil im v mene Hospodinovom. Na to vyšly dve medvedice z lesa a roztrhaly z nich štyridsaťdva detí. 25 A odišiel odtiaľ na vrch Karmel a zase odtiaľ sa navrátil do Samárie.

2 Králi 3

1 A Jehorám, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval dvanásť rokov. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len ţe nie tak ako jeho otec a jako jeho mater. Ale odstránil modlársku sochu Bálovu, ktorú spravil jeho otec. 3 Len ţe sa pridŕţal hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, neustúpil od toho.

4 A Méša, moábsky kráľ, dochovával mnoho dobytka a dával poplatok izraelskému kráľovi sto tisíc oviec a sto tisíc baranov i s vlnou. 5 A stalo sa, keď zomrel Achab, ţe sa sprotivil moábsky kráľ izraelskému kráľovi. 6 Preto vyšiel kráľ Jehorám toho dňa zo Samárie a spočítal celého Izraela. 7 A tak išiel a poslal k Jozafatovi, judskému kráľovi, povediac: Moábsky kráľ sa mi sprotivil; či pojdeš so mnou proti Moábovi do boja? A riekol: Pojdem hore. Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone. 8 A ešte riekol: Ktorou cestou pojdeme ta hore? A odpovedal: Cestou Edomskej púšte. 9 A tak išiel izraelský kráľ i judský kráľ i edomský kráľ. A keď obchádzali cestou za sedem dní, nebolo vody ani pre vojsko ani pre hovädá, ktoré mali so sebou. 10 Vtedy povedal izraelský kráľ: Ach, beda! Lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej! 11 A Jozafat riekol: Či nie je tu niekde prorok Hospodinov, aby sme sa skrze neho opýtali Hospodina? Na to odpovedal ktorýsi zo sluţobníkov izraelského kráľa a riekol: Je tu Elizeus, syn Šafatov, ktorý lieval vodu na ruky Eliášove. 12 Vtedy riekol Jozafat: U toho je slovo Hospodinovo. A tak odišli k nemu dolu izraelský kráľ i Jozafat i edomský kráľ. 13 A Elizeus riekol izraelskému kráľovi: Čo ja mám s tebou? Idi k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matere! Ale izraelský kráľ mu povedal: Nie, lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej. 14 Na to riekol Elizeus: Ako ţe ţije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, ţe keby som nehľadel na tvár Jozafata, judského kráľa, nepodíval by som sa na teba ani by som sa na teba nepozrel. 15 A tak teraz mi doveďte harfeníka. A stalo sa, keď hral harfeník na harfu, ţe prišla na neho ruka Hospodinova, 16 a riekol: Takto hovorí Hospodin: Narobte v tejto doline plno jam! 17 Lebo takto hovorí Hospodin: Neuvidíte vetra ani neuvidíte daţďa, ale tá dolina sa predsa naplní vodou, a budete piť i vy i vaše stáda i vaše hovädá. 18 No, ešte i to je málo v očiach Hospodinových, ale vydá aj Moába do vašej ruky. 19 A zbijete všetky ohradené mestá i všetky výborné mestá a povalíte všetky dobré stromy a pozasýpate všetky pramene vôd ako ţe aj zkazíte všetky dobré polia zahádţuc ich kamením. 20 A stalo sa ráno, keď sa obetúva obetný dar, ţe hľa, voda prichádzala od cesty do Edomska, a zem sa naplnila vodou. 21 Keď počuli všetci Moábovia, ţe vyšli hore kráľovia bojovať proti nim, shromaţdili sa krikom počnúc od všetkých, ktorí boli súci opásať opasok, i vyše, a postavili sa na hranici. 22 A keď vstali skoro ráno, a slnce vzišlo nad vodou, videli Moábovia pred sebou vodu, červenú jako krv, 23 a riekli: To je krv! Kráľovia sa istotne navzájom porúbali mečom a pobili druh druha. Preto teraz ku koristi, Moábe! 24 No, keď prišli k táboru Izraelovmu, vstali Izraelovia a bili Moábov, takţe utekali pred nimi, a vojdúc do nej, do zeme, tam bili Moába, 25 a mestá poborili a na kaţdé dobré pole hodili kaţdý svoj kameň, aţ ho zahádzali a pozasýpali všetky pramene vôd, aj pováľali všetky dobré stromy, aţ iba v Kírcharéšete ponechali jeho kamene. Ale ho obkľúčili prakovníci a zbili ho. 26 Keď potom videl moábsky kráľ, ţe mu je boj primocný, takţe neodolá, pojal so sebou sedemsto muţov, ktorí boli súci tasiť mečom, aby sa prebili ku kráľovi Edoma, ale nemohli. 27 Vtedy vzal moábsky kráľ jeho prvorodeného syna, ktorý mal kraľovať miesto neho, a obetoval ho zápalnou obeťou na múre. A povstal veľký hnev na Izraela, pretoţe mu neprišiel na pomoc, a preto odtrhli od neho a navrátili sa do svojej zeme.

2 Králi 4

1 A nejaká ţena zo ţien synov prorokov kričiac volala na Elizea a vravela: Tvoj sluţobník, môj muţ, zomrel, a ty vieš, ţe tvoj sluţobník sa bál Hospodina. A tu prišiel veriteľ, aby vzal dvoje mojich detí sebe za sluhov.

2 A Elizeus jej povedal: A čo ti mám učiniť? Povedz mi. Čo máš v dome? A ona riekla: Nemá tvoja dievka ničoho v dome okrem nádoby oleja. 3 Na to jej povedal: Idi, vyţiadaj si nádoby z vonku od všetkých svojich súsedov, prázdne nádoby, a nedones ich málo! 4 Potom vojdeš a zamkneš dvere za sebou a za svojimi synmi a budeš nalievať do všetkých tých nádob, a tú, ktorá bude plná, dáš odstaviť. 5 A tak odišla od neho a zamkla dvere za sebou a za svojimi synmi. Oni je podávali, a ona nalievala. 6 A stalo sa, keď boly nádoby plné, ţe riekla svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu! Ale on jej povedal: Uţ niet viacej nádoby. A olej zastál. 7 Potom prišla a oznámila to muţovi Boţiemu, ktorý povedal: Iď, predaj olej a zaplať svojmu veriteľovi a ty so svojimi synmi sa budeš ţiviť z ostatku. 8 Potom stalo sa jedného dňa, ţe prišiel Elizeus do Sunema, kde bola nejaká veľká ţena, ktorá ho nasilu zdrţala, aby jedol chlieb. A bolo od toho času, ţe kedykoľvek išiel tade, uchýlil sa ta, aby jedol chlieb. 9 A riekla svojemu muţovi: Hľa, prosím, viem, ţe je to muţ Boţí, svätý, ktorý to ustavične chodieva popri nás. 10 Spravme mu, prosím, murovanú izbičku na postreší a postavme mu tam posteľ a stôl a stoličku a svietnik, aby keď prijde k nám, mohol sa ta uchýliť. 11 A tak stalo sa jedného dňa, ţe prišiel ta, a uchýlil sa do izby hore a leţal tam. 12 A riekol Geházimu, svojmu sluţobníkovi: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju, a zastála pred ním. 13 Vtedy mu riekol: Noţe jej povedz: Hľa, ty si vynaloţila na nás všetku tú starosť. Čo ti učiniť? Či máš nejakú vec, aby som za teba hovoril kráľovi alebo veliteľovi vojska? Ale ona riekla: Bývam prostred svojho ľudu. 14 A zase riekol: A čo tedy učiniť pre ňu? Na to odpovedal Geházi: Ale ona nemá syna, a jej muţ je starý. 15 Vtedy povedal: Zavolaj ju. A zavolal ju, a zastála vo dveriach. 16 A riekol: Na rok o tomto čase, podľa času ţivota, budeš objímať syna. A ona riekla: Nie, môj pane, muţu Boţí, neklam svojej dievky! 17 Ale ţena počala a porodila syna v určený čas, podľa času ţivota, na čas, ktorý jej predpovedal Elizeus. 18 A dieťa rástlo. Ale stalo sa jedného dňa, ţe vyšlo za svojím otcom k ţencom 19 a povedalo svojmu otcovi: Moja hlava, moja hlava! A riekol sluţobníkovi: Zanes ho k jeho matke! 20 A vzal ho a zaniesol ho k jeho matke, a sedel na jej kolenách aţ do poludnia a zomrel. 21 A ona vyjdúc hore poloţila ho na posteľ muţa Boţieho, zamkla ho a vyšla. 22 Potom zavolala svojho muţa a riekla: Pošli mi, prosím jedného zo sluhov a jednu oslicu, aby som zabehla aţ k muţovi Boţiemu a navrátim sa zase. 23 A on povedal: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani nový mesiac ani sobota. Ale ona odpovedala: Maj pokoj o to. 24 A osedlajúc oslicu riekla svojmu sluţobníkovi: Ponáhľaj a iď, nezdrţuj pre mňa v jazde, len keby som ti povedala. 25 Tak išla a prišla k muţovi Boţiemu na vrch Karmel. A stalo sa, keď ju uvidel muţ Boţí zďaleka, ţe riekol Geházimu, svojmu sluţobníkovi: Hľa, tamto je Sunemänka! 26 Noţe jej teraz beţ vústrety a opýtaj sa jej: Či ti pokoj? Či pokoj tvojmu muţovi, a či pokoj i tvojmu dieťaťu? A ona odpovedala: Pokoj. 27 Ale keď prišla k muţovi Boţiemu na vrch, chopila sa jeho nôh. A Geházi pristúpil, aby ju odstrčil. Ale muţ Boţí povedal: Nechaj ju, lebo jej duša jej je sovrená horkou bolesťou, a Hospodin to ukryl predo mnou a neoznámil mi. 28 A ona riekla: Či som ja ţiadala syna od svojho pána? Či som nepovedala: Nezavádzaj ma! 29 Vtedy povedal Geházimu: Prepáš svoje bedrá a vezmi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stretneš voľakoho, nepozdravíš ho, a keď teba pozdraví voľakto, neodpovieš mu a poloţíš moju palicu na tvár chlapcovu. 30 Ale matka chlapcova riekla: Jako ţe ţije Hospodin, a jako ţije tvoja duša, ţe ťa neopustím. A tak vstal a išiel za ňou.

31 A Geházi odišiel pred nimi a poloţil palicu na tvár chlapcovu, ale nebolo hlasu, ani nebolo pozoru. A vrátiac sa jemu vústrety oznámil mu a povedal: Neprebudil sa chlapec. 32 A keď vošiel Elizeus do domu, hľa, chlapec bol mŕtvy, poloţený na jeho posteli. 33 A vojdúc zamkol za nimi za obidvoma dvere a modlil sa Hospodinovi. 34 A keď vyšiel hore, ľahol si na dieťa, poloţil svoje ústa na jeho ústa a svoje oči na jeho oči a svoje ruky na jeho ruky a zohol sa nad ním. A telo dieťaťa sa zohrialo. 35 Potom sa obrátil a prešiel po dome raz sem a raz ta a zase vyšiel hore a zohol sa nad ním. A chlapec kýchnul aţ do sedem ráz a chlapec otvoril svoje oči. 36 Vtedy zavolal Geháziho a riekol: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju. A keď vošla k nemu, povedal: Vezmi svojho syna! 37 A ona prišla, padla k jeho nohám a poklonila sa k zemi. A tak vzala svojho syna a vyšla. 38 Potom sa navrátil Elizeus do Gilgala. A bol hlad v zemi. A synovia prorokov sedeli pred ním. Tu povedal svojmu sluţobníkovi: Pristav ten veľký hrniec a navar synom prorokov kaše! 39 Preto vyšiel jeden na pole, aby nasbieral zelín. A keď našiel nejakú poľnú lozu naoberal z nej poľných uhoriek plné svoje rúcho a prijdúc nakrájal do hrnca, aby z toho navaril kaše, lebo neznali toho. 40 A vyliali to muţom, aby jedli. Ale stalo sa, jako tak jedli z kaše, ţe skríkli a riekli: Smrť v hrnci, muţu Boţí! A nemohli jesť. 41 A on riekol: Doneste múky! A keď doniesli, nasypal do hrnca a povedal: Nalej ľudu, aby jedli. A potom uţ nebolo ničoho zlého v hrnci. 42 V tom prišiel nejaký muţ z Bál-šališe a doniesol muţovi Boţiemu chleba z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a nového zboţia vo svojom vreci a povedal: Daj ľudu, nech jedia. 43 A jeho posluhovač povedal: Načo nám toto predloţiť pred sto muţov? Ale on riekol: Daj ľudu, nech jedia, lebo takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zostane. 44 A tak predloţili pred nich, a jedli aj zvýšili podľa slova Hospodinovho.

2 Králi 5

1 A Náman, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol veľký muţ pred svojím pánom a veľmi váţený, lebo skrze neho dal Hospodin záchranu Sýrii, a bol to udatný muţ, ale bol malomocný. 2 A Sýrovia boli vyšli po čatách lúpeţiť a zajali z Izraelskej zeme nejaké malé dievča, ktoré potom bolo v sluţbe pred ţenou Námanovou. 3 A dievča povedalo svojej panej: Ó, keby sa môj pán dostal pred proroka, ktorý je v Samárii, vtedy by ho ten sprostil jeho malomocenstva! 4 A Náman vojdúc oznámil to svojmu pánovi a riekol: Tak a tak hovorí dievčina, ktorá je z Izraelskej zeme. 5 Na to povedal sýrsky kráľ: Iď, vojdi a vystroj sa, a ja pošlem izraelskému kráľovi list. A tak išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesť tisíc šeklov zlata a desatoro rúcha na premenu. 6 A doniesol list k izraelskému kráľovi takéhoto obsahu: A tak teraz hneď, ako prijde tento list k tebe, hľa, poslal som k tebe Námana, svojho sluţobníka, sprosti ho jeho malomocenstva. 7 A stalo sa, keď prečítal izraelský kráľ list, ţe roztrhol svoje rúcho a riekol: Či som ja azda Bôh, aby som mohol usmrtiť a oţiviť, ţe tento posiela ku mne sprostiť človeka jeho malomocenstva?! Ale vedzte, prosím, a vidzte, ţe hľadá zámienku proti mne. 8 A stalo sa, keď počul Elizeus, muţ Boţí, ţe izraelský kráľ roztrhol svoje rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: Prečo si roztrhol svoje rúcho? Noţe nech prijde ku mne, aby zvedel, ţe je prorok v Izraelovi. 9 Tak prišiel Náman so svojimi koňmi a so svojimi vozmi a zastál pri dveriach domu Elizeovho.

10 A Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: Iď a umy sa sedem ráz v Jordáne, a tvoje telo sa ti navráti zdravé, a budeš čistý. 11 Ale Náman sa rozhneval, odišiel a riekol: Hľa, povedal som si, ţe dozaista vyjde a stojac bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha a ţe bude vznášať svoju ruku nad miestom, postihnutým nemocou, a zaţenie malomocenstvo. 12 Či nie sú lepšie Abana a Farfar, rieky Damašku, ako všetky vody Izraelove? Či by som sa nemohol umyť v tých, aby som bol čistý? A obrátiac sa išiel s hnevom. 13 Ale pristúpili jeho sluţobníci a hovorili mu a riekli: Môj otče, keby ti bol kázal prorok vykonať nejakú veľkú vec, či by si nebol vykonal? Čím skôr tedy, keď ti povedal: Umy sa a buď čistý! 14 A tak sišiel a pohrúţil sa v Jordáne sedem ráz podľa slova muţa Boţieho. A jeho telo sa navrátilo, zdravé, takţe bolo jako telo malého chlapca, a bol čistý. 15 Potom sa navrátil k muţovi Boţiemu i s celým svojím sprievodom a prijdúc zastál pred ním a povedal: Hľa, prosím, poznal som, ţe nieto Boha nikde na celej zemi, jedine v Izraelovi. A tak teraz, vezmi, prosím, poţehnanie, dar to od svojho sluţobníka. 16 Ale on riekol: Ako ţe ţije Hospodin, pred ktorého tvárou stojím, ţe nevezmem. A hoci ho aj nútil, aby vzal odoprel. 17 Vtedy povedal Náman: Keď tedy len nechceš vziať, nech sa dá, prosím, tvojmu sluţobníkovi bremä dvoch mulíc zeme; lebo tvoj sluţobník nebude viacej obetovať zápalu alebo bitnej obeti iným bohom, ale Hospodinovi. 18 Len túto vec nech odpustí Hospodin tvojmu sluţobníkovi: keď pojde kedy môj pán do domu Rimmonovho, aby sa tam klaňal, a bude sa podopierať na moju ruku, ţe sa i ja pokloním v dome Rimmonovom. Tedy, keď sa budem klaňať v dome Rimmonovom, nech odpustí, prosím, Hospodin tvojmu sluţobníkovi v tejto veci. 19 A on mu riekol: Iď v pokoji. A tak odišiel od neho, nejaký kus cesty. 20 Vtedy povedal Geházi, sluţobník Elizea, muţa Boţieho: Hľa, môj pán ušetril tohoto Námana Sýrskeho nevezmúc z jeho ruky toho, čo doniesol. Ako ţe ţije Hospodin, pobeţím za ním a vezmem niečo od neho. 21 A tak beţal Geházi za Námanom. A keď videl Náman, ţe ktosi beţí za ním, soskočil s voza jemu vústrety a povedal: Či je pokoj? 22 A on odpovedal: Pokoj. Môj pán ma poslal, aby som povedal: Hľa, práve teraz prišli ku mne dvaja mládenci s vrchu Efraimovho, zo synov prorokov; daj im, prosím, hrivnu striebra a dve rúcha na premenu. 23 A Náman povedal: Ráč, vezmi dve hrivny. A prinútil ho. A zaviaţuc dve hrivny striebra do dvoch vreciek i dve rúcha na premenu na premenu naloţil to na dvoch svojich sluţobníkov, a niesli pred ním. 24 A keď prišiel na vŕšok, vzal z ich ruky a sloţil to v nejakom dome a prepustil muţov, a išli. 25 A on sám prišiel a postavil sa pred svojho pána. Ale Elizeus mu riekol: Odkiaľţe, Geházi? A on odpovedal: Nechodil tvoj sluţobník nikde. 26 A riekol mu: Či nechodilo moje srdce s tebou a či nebolo pri tom, keď sa obrátil muţ so svojho voza tebe vústrety? Či je toto čas brať striebro alebo brať rúcha a kupovať olivy, vinice, ovce a voly, a najímať sluhov a dievky? 27 Ale malomocenstvo Námanovo prichytí sa teba i tvojho semena, a bude tak aţ na veky. A vyšiel zpred jeho tvári malomocný, biely jako sneh.

2 Králi 6

1 A synovia prorokov povedali Elizeovi: Hľa, prosíme, miesto, v ktorom bývame pred tebou, je nám pritesné. 2 Dovoľ, prosíme, ţeby sme odišli aţ k Jordánu a vzali odtiaľ kaţdý jedno brvno a spravíme si tam miesto, aby sme bývali tam. A riekol: Iďte. 3 A ktorýsi povedal: Prosím, poď aj ty so svojimi sluţobníkmi. A riekol: Ja pojdem. 4 Tak išiel s nimi. A keď prišli k Jordánu, rúbali drevo.

5 A stalo sa, keď zotínal jeden z nich nejaký kmeň, ţe mu ţelezo sekery odpadlo do vody. Vtedy skríkol a povedal: Ach, môj pane, a to bolo vypoţičané! 6 A muţ Boţí povedal: Kam padlo? A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva a hodil ho ta a spôsobil to, ţe vyplávalo ţelezo. 7 A riekol: Zodvihni si. A on vystrel svoju ruku a vzal ho.8 A sýrsky kráľ bojoval proti Izraelovi. A poradiac sa so svojimi sluţobníkmi povedal: Na tom a tom mieste poloţí sa moje vojsko táborom. 9 Vtedy poslal muţ Boţí k izraelskému kráľovi s odkazom: Chráň sa, aby si neobišiel toho miesta nechajúc ho neobsadené, lebo tade sa spustia Sýrovia. 10 A tak poslal izraelský kráľ vojsko na miesto, o ktorom mu povedal muţ Boţí a poučil ho, a mal tam na seba pozor, a to urobil nie raz ani nie dva. 11 Vtedy sa rozbúrilo srdce sýrskeho kráľa pre tú vec a povolajúc svojich sluţobníkov riekol im: Či mi neoznámite, kto z našich donáša zprávy izraelskému kráľovi? 12 Na to povedal jeden z jeho sluţobníkov: Nie, môj pán kráľ, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraelovi, oznamuje izraelskému kráľovi slová, ktoré ty hovoríš vo svojej loţnici. 13 A on povedal: Iďte a vidzte, kde je, aby som poslal a zlapal ho! A bolo mu oznámené a rečené: Hľa, je v Dotáne. 14 Preto ta poslal kone a vozy a veľké vojsko. A prijdúc vnoci obkolesili mesto. 15 A keď vstal skoro ráno sluha muţa Boţieho a vyšiel, tu hľa, vojsko obkľučovalo mesto, kone i vozy. Vtedy mu povedal jeho sluţobník: Ach, môj pane, čo budeme robiť?! 16 A on odpovedal: Neboj sa, lebo je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi. 17 A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči sluţobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea. 18 Keď potom sostúpili nepriatelia k nemu, modlil sa Elizeus Hospodinovi a riekol: Poraz, prosím, tento národ slepotou! A porazil ich slepotou podľa slova Elizeovho. 19 A Elizeus im povedal: Toto nie je tá cesta, ani toto neni to mesto. Poďte za mnou, a zavediem vás k muţovi, ktorého hľadáte. A zaviedol ich do Samárie. 20 A stalo sa, keď prišli do Samárie, ţe povedal Elizeus: Hospodine, otvor oči týchto ľudí, aby videli! A Hospodin otvoril ich oči, a videli, ţe hľa, sú prostred Samárie. 21 Vtedy povedal izraelský kráľ Elizeovi, keď ich uvidel: Či ich mám pobiť, pobiť, môj otče? 22 Ale on riekol: Nepobiješ! Či by si azda pobil uţ hoc aj tých, ktorých by si zajal svojím mečom a svojím lučišťom? Poloţ pred nich chlieb a vodu, aby jedli a pili a potom pojdú k svojmu pánovi. 23 A pripravil im veľkú hostinu. A keď sa najedli a napili, prepustil ich, a odišli k svojmu pánovi. A od toho času neprišly viacej lúpeţné čaty sýrske do zeme Izraelovej. 24 Potom sa stalo, ţe Ben-hadad, sýrsky kráľ, shromaţdil všetko svoje vojsko a odíduc hore obľahol Samáriu. 25 A povstal veliký hlad v Samárii, a hľa, nepriatelia len obliehali, a to tak dlho, aţ bola oslia hlava za osemdesiat šeklov striebra a štvrtina kábu holubäcieho trusu za päť šeklov striebra. 26 A prihodilo sa raz, keď išiel izraelský kráľ po múre, ţe nejaká ţena kričala na neho a vravela: Pomôţ mi, môj pán kráľ! 27 A on riekol: Ak ti nepomôţe Hospodin, odkiaľţe ti ja pomôţem? Či azda niečim z humna alebo z preša? 28 A potom jej povedal kráľ: Čo chceš? A ona riekla: Táto ţena mi povedala: Daj svojho syna, aby sme ho dnes zjedly, a môjho syna zjeme zajtra. 29 A tak sme uvarily môjho syna a zjedly sme ho. Ale keď som jej povedala druhého dňa: Daj svojho syna, aby sme ho zjedly, skryla svojho syna. 30 Tu keď počul kráľ slová ţeny, roztrhol svoje rúcho a chodil tak po múre. A ľud videl, ţe hľa, smútočnú vrecovinu má na svojom tele zospodku.

31 A kráľ povedal: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak zostane stáť hlava Elizea, syna Šafatovho, dnes na ňom. 32 A Elizeus sedel vo svojom dome, a starší sedeli s ním. A kráľ poslal muţa zpred seba. No, prv ako prišiel posol k nemu, povedal starším: Či vidíte, ţe tento syn vraha poslal sťať moju hlavu? Hľaďte, keď prijde posol, zamknite dvere a odtisnite ho dverami. Lebo či uţ nepočuť šum nôh jeho pána za ním? 33 A kým ešte hovoril s nimi, tu hľa, posol uţ prichádzal dolu k nemu; a kráľ pribehnúc riekol: Hľa, toto zlé je od Hospodina; čo mám viacej čakať na Hospodina!

2 Králi 7

1 Ale Elizeus riekol: Počujte slovo Hospodinovo! Takto hovorí Hospodin: Zajtra o tomto čase bude sat bielej múky jemnej za šekel a dva saty jačmeňa za šekel v bráne mesta Samárie. 2 Na to odpovedal knieţa, na ktorého ruku sa opieral kráľ, muţovi Boţiemu a riekol: Hľa, keby Hospodin učinil hoc aj prieduchy na nebi, či by to bolo moţné? Ale on riekol: Hľa, uvidíš to na svoje oči, ale nebudeš z toho jesť. 3 A boli pri vchode do brány štyria malomocní muţovia, ktorí povedali druh druhovi: Čo tu budeme sedieť, aţ zomrieme? 4 Ak povieme: Vojdime do mesta, pretoţe je hlad v meste, zomrieme tam, a keď zostaneme tu, taktieţ zomrieme. Preto teraz poďte a vpadnime do tábora Sýrov; ak nás zachovajú pri ţivote, budeme ţiť, a keď nás zabijú, nuţ zomrieme. 5 A tak vstali večer na mraku, aby vošli do tábora Sýrov. A prišli aţ na kraj tábora Sýrov. Ale hľa, nebolo tam nikoho, 6 lebo Pán spôsobil to, ţe sýrske vojsko počulo hrmot vozov a zvuk koní, hukot veľkého vojska, a povedali jeden druhému: Hľa, izraelský kráľ najal za mzdu proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov, aby prišli na nás. 7 Preto vstali a utiekli za mraku zanechajúc svoje stány i svoje kone i svojich oslov, celý tábor tak, ako bol, a utiekli, aby zachránili svoj ţivot. 8 A keď tedy prišli tí malomocní aţ na kraj tábora, vošli do jedného stánu a najedli sa a napili. A poberúc odtiaľ striebro a zlato i rúcha odišli a schovali. A zase sa navrátili a vošli do iného stánu a poberúc aj odtiaľ odišli a schovali. 9 Ale potom riekli druh druhovi: Nerobíme dobre. Tento deň je dňom radostnej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme čakať aţ do ranného svetla, stihne nás neprávosť. Preto teraz poďte, vojdime a oznámme v dome kráľovom. 10 A tak prijdúc volali na bránneho mesta a oznámili im a riekli: Prišli sme do tábora Sýrov, a hľa, nieto tam nikoho, ani ľudského hlasu, iba kone uviazané a osli uviazaní, a stány tak, ako boly. 11 A ten zavolal druhých bránnych, ktorí to oznámili domu kráľovmu, do vnútra. 12 Vtedy vstal kráľ vnoci a riekol svojim sluţobníkom: Noţe nech vám poviem, čo spravili Sýrovia. Vedia, ţe sme hladní; preto vyšli z tábora, aby sa skryli na poli, lebo si riekli: Keď vyjdú z mesta, pochytáme ich ţivých a tak vojdeme do mesta. 13 Na to odpovedal ktorýsi z jeho sluţobníkov a riekol: Prosím, nech vezmú päť z pozostalých koní, ktoré pozostaly v meste. Hľa, sú jako všetko mnoţstvo Izraelovo, jako všetci, ktorí pozostali v ňom, hľa, sú jako všetko mnoţstvo Izraelovo, ktoré hynie, a pošleme a uvidíme. 14 A tak vzali dva vozy s koňmi, ktoré poslal kráľ za sýrskym vojskom povediac: Iďte a vidzte. 15 A išli za nimi aţ k Jordánu. A hľa, celá cesta bola plná rúch a nádob, ktoré poodhadzovali zdesení Sýrovia vo svojom veľkom spechu. A poslovia sa navrátili a oznámili to kráľovi. 16 Vtedy vyšiel ľud a zlúpil tábor Sýrov, a bol sat bielej múky jemnej za šekel a dva saty jačmeňa za šekel podľa slova Hospodinovho. 17 A kráľ ustanovil knieţa, na ktorého ruku sa opieral, aby mal dozor pri bráne, ale ho ľud zašliapal v bráne, aj zomrel, tak ako hovoril muţ Boţí, ktorý to hovoril vtedy, keď bol sišiel k nemu kráľ. 18 A tedy stalo sa tak, ako hovoril muţ Boţí kráľovi povediac: Dva saty jačmeňa budú za šekel a sat bielej múky jemnej za šekel zajtra o tomto čase v bráne Samárie. 19 Na čo odpovedal knieţa muţovi Boţiemu a riekol: Hľa, keby Hospodin učinil hoc aj prieduchy na nebi, či by sa mohlo stať voľačo podobné jako to? A on mu povedal: Hľa, uvidíš to na svoje oči, ale nebudeš z toho jesť.

20 A tak sa mu aj stalo, lebo ho zašliapal ľud v bráne, aj zomrel.

2 Králi 8

1 Elizeus hovoril ţene, ktorej syna bol vzkriesil, a riekol: Vstaň a iď ty aj so svojou čeľaďou a pohostíň tam, kde môţeš pohostíniť, lebo Hospodin privolá hlad. Aj prišiel na zem a trval sedem rokov. 2 A ţena vstanúc urobila podľa slova muţa Boţieho a odišla i so svojou čeľaďou a pohostínila v zemi Filištínov sedem rokov. 3 A stalo sa po siedmich rokoch, ţe sa navrátila ţena zo zeme Filištínov a vyšla, aby kričala na kráľa za svoj dom a za svoje pole. 4 A práve vtedy hovoril kráľ s Geházim, sluţobníkom muţa Boţieho, a riekol: Noţe mi rozprávaj o všetkých tých velikých veciach, ktoré činil Elizeus. 5 A stalo sa, kým rozprával kráľovi o tom, ţe oţivil toho mŕtveho, tu hľa, ţena, ktorej syna oţivil, kričala na kráľa pre svoj dom a pre svoje pole. A Geházi povedal: Môj pán kráľ, toto je tá ţena, a toto je ten jej syn, ktorého oţivil Elizeus. 6 A kráľ sa pýtal ţeny, a rozprávala mu. Potom jej dal kráľ jedného dvoranína a riekol: Prinavráť všetko, čo bolo jej, i všetku úrodu poľa od toho dňa, ktorého opustila zem, aţ doteraz.7 A Elizeus prišiel do Damašku, a Ben-hadad, sýrsky kráľ, bol nemocný. A bolo mu oznámené a rečené: Ten muţ Boţí prišiel aţ sem. 8 Vtedy povedal kráľ Hazaelovi: Vezmi do svojej ruky obetný dar a idi vústrety muţovi Boţiemu a opýtaj sa Hospodina skrze neho povediac: Či budem ešte ţiť a vyjdem z tejto nemoci? 9 A tak mu išiel Hazael vústrety vezmúc obetný dar do svojej ruky a zo všetkých dobrých vecí, ktoré boly v Damašku, bremä štyridsiatich veľblúdov, a prijdúc zastál pred ním a povedal: Tvoj syn, Ben-hadad, sýrsky kráľ, ma poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či budem ešte ţiť a či vyjdem z tejto nemoci? 10 A Elizeus mu riekol: Iď, povedz: Pravdaţe budeš ţiť! Avšak Hospodin mi ukázal, ţe istotne zomrie. 11 A muţ Boţí postavil meravo svoju tvár a hľadel dlho uprene na neho a plakal. 12 A Hazael povedal: Prečo plače môj pán? A odpovedal: Preto, ţe viem, čo zlého urobíš synom Izraelovým. Ich opevnené mestá popáliš, ich mládencov pobiješ ukrutne mečom, ich nemluvňatá porozráţaš a ich tehotné ţeny poroztínaš. 13 Na to povedal Hazael: A čo je azda tvoj sluţobník pes, aby urobil túto velikú vec? Ale Elizeus riekol: Hospodin mi ukázal, ţe budeš kráľom nad Sýriou.14 Potom odišiel od Elizea a prišiel k svojmu pánovi, ktorý mu riekol: Čo ti povedal Elizeus? A on odpovedal: Riekol mi, ţe budeš istotne ţiť. 15 A stalo sa na druhý deň, ţe vzal hábu, namočil do vody a prestrel na jeho tvár, a zomrel. A kraľoval Hazael miesto neho. 16 A v piatom roku Joráma, syna Achabovho, izraelského kráľa, a za Jozafata, judského kráľa, začal kraľovať Jehorám, syn Jozafatov, judský kráľ. 17 Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať a kraľoval osem rokov v Jeruzaleme. 18 A chodil po ceste kráľov Izraelových, ako robil dom Achabov, lebo mal dcéru Achabovu za ţenu a robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 19 Ale Hospodin nechcel zahladiť Júdu pre Dávida, svojho sluţobníka, tak ako mu povedal, ţe mu dá sviecu i jeho synom po všetky dni. 20 Za jeho dní sa sprotivil Edom a vymanil sa zpod ruky Júdovej, a ustanovili nad sebou kráľa. 21 Pre tú príčinu prešiel Jehorám do Caira i všetky vozy s ním. A stalo sa, ţe vstal vnoci a porazil Edoma, ktorý ho obkľučoval, i veliteľov nad vozmi. A tak utiekol ľud do svojich stánov. 22 Ale Edom len jednako odpadol a vytrhol sa zpod ruky Júdovej, a je tak aţ do tohoto dňa. Vtedy odpadlo i mesto Libna, toho času.

23 A ostatné deje Jehorámove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 24 A ľahol Jehorám a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho. 25 V dvanástom roku Joráma, syna Achabovho, izraelského kráľa, začal kraľovať Achaziáš, syn Jehoráma, judského kráľa. 26 Achaziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať a kraľoval jeden rok v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Atália, dcéra Omriho, izraelského kráľa. 27 A chodil po ceste domu Achabovho a robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako dom Achabov, pretoţe bol zaťom domu Achabovho. 28 A odišiel s Jorámom, synom Achabovým, do boja proti Hazaelovi, sýrskemu kráľovi, v Rámot-gileáda. Ale Sýrovia porazili Joráma. 29 A kráľ Jorám sa navrátil, aby sa hojil v Jizreele zo svojich rán, ktoré mu zadali Sýrovia v Ráme, keď bojoval s Hazaelom, sýrskym kráľom. A Achaziáš, syn Jehoráma, judský kráľ, odišiel dolu, aby navštívil Joráma, syna Achabovho, v Jizreele, pretoţe bol nemocný.

2 Králi 9

1 A prorok Elizeus zavolal jedného zo synov prorokov a riekol mu: Prepáš svoje bedrá, vezmi túto nádobku oleja do svojej ruky a idi do Rámot-gileáda. 2 A keď ta prijdeš, obzri sa tam po Jehu-vovi, synovi Jozafata, syna Nimšiho. A keď prijdeš k nemu, urobíš to, aby vstal spomedzi svojich bratov, a zavedieš ho do najodľahlejšej izby. 3 Potom vezmeš nádobku s olejom a vyleješ na jeho hlavu a povieš: Takto hovorí Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom! A hneď otvoríš dvere a utečieš a nebudeš čakať. 4 Tak odišiel mládenec, sluţobník prorokov, do Rámot-gileáda. 5 A keď prišiel, hľa, sedeli tam velitelia vojska. A riekol: Veliteľu, mám ti niečo povedať. A Jehu povedal: Komu zo všetkých nás? A odpovedal: Tebe, veliteľu. 6 Vtedy vstal a vošiel do domu. A vylial olej na jeho hlavu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pomazal som ťa za kráľa nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom. 7 A zbiješ dom Achaba, svojho pána, a tak pomstím krv svojich sluţobníkov prorokov i krv všetkých sluţobníkov Hospodinových na ruke Jezábelinej. 8 A zahynie celý dom Achabov, a vytnem Achabovi močiaceho na stenu, zavretého i opusteného, v Izraelovi. 9 A dám, aby bol dom Achabov ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho, a jako dom Bášu, syna Achiášovho. 10 A Jezábeľ budú ţrať psi na podiele Jizreela, a nebude toho, kto by pochoval. A otvoriac dvere utiekol. 11 Keď potom vyšiel Jehu k sluţobníkom svojho pána, vraveli mu: Či je pokoj? Prečo prišiel k tebe ten blázon? A povedal im: Vy znáte človeka i jeho reč. 12 Ale oni povedali: To je klam. Noţe nám povedz! A riekol: Tak a tak mi povedal a riekol: Takto hovorí Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. 13 Vtedy vzali rýchle kaţdý svoje rúcho a prestreli pod neho na vrch, na holé schodov a zatrúbiac na trúbu povedali: Jehu kraľuje! 14 A tak sa sprisahal Jehu, syn Jozafata, syna Nimšiho, proti Jorámovi, vtedy, keď stráţil Jorám v Rámot-gileáda spolu so všetkým Izraelom pred Hazaelom, sýrskym kráľom. 15 Ale kráľ Jorám sa bol navrátil, aby sa hojil v Jizreele zo svojich rán, ktoré mu zadali Sýrovia, keď bojoval s Hazaelom, sýrskym kráľom. A Jehu povedal: Ak je vaša vôľa, nech nevyjde nikto z mesta, kto by utiekol, aby to išiel oznámiť v Jizreele.

16 Potom vysadol Jehu na voz a išiel do Jizreela, lebo tam leţal Jorám. A Achaziáš, judský kráľ, bol prišiel dolu navštíviť Joráma. 17 A pozorujúci stráţca stál na veţi v Jizreele. A keď uvidel zástup Jehu-vov, keď prichádzal, povedal: Vidím nejaký zástup. A Jorám riekol: Vezmi jazdca a pošli im oproti, aby sa opýtal, či je pokoj? 18 A tedy odišiel jazdec na koni oproti nemu a povedal: Takto hovorí kráľ: Či znamená váš príchod pokoj? A Jehu odpovedal: Čo tebe do pokoja? Obráť sa a poď za mnou. A pozorujúci stráţca oznámil a riekol: Posol prišiel aţ k nim, ale sa nevracia. 19 Vtedy poslal druhého jazdca na koni, ktorý keď prišiel k nim, povedal: Takto hovorí kráľ: Či pokoj? Ale Jehu zase odpovedal: Čo tebe do pokoja? Obráť sa a poď za mnou. 20 A pozorujúci stráţca oznámil a riekol: Prišiel aţ k nim, ale sa nevracia. Ale pohon je ako pohon Jehu-va, syna Nimšiho, lebo šialene ţenie. 21 Vtedy riekol Jorám: Zapriahni! A zapriahol do voza. A tak vyšiel Jorám, izraelský kráľ, aj Achaziáš, judský kráľ, kaţdý na svojom voze, a vyjdúc vústrety Jehu-vovi stretli sa s ním na podiele Nábota Jizreelského. 22 A stalo sa, keď uvidel Jorám Jehu-va, ţe povedal: Či pokoj, Jehu? A on odpovedal: Čo jaký pokoj, dokiaľ sa páchajú smilstvá Jezábeli, tvojej matere a jej čarodejstvá tak mnohé? 23 Vtedy obrátil Jorám svoje ruky, dal sa na útek a riekol Achaziášovi: Zrada, Achaziášu! 24 Ale Jehu pochytiac lučište ranil Joráma medzi jeho ramenami, tak ţe strela prenikla jeho srdce, a sklesol dohromady na svojom voze. 25 Potom riekol Jehu Bidekárovi, svojmu vojvodcovi: Vezmi, hoď ho na podiel poľa Nábota Jizreelského. Lebo rozpamätaj sa, jako sme kedysi, ja a ty, jazdili spolu po páre za Achabom, jeho otcom, ţe Hospodin vyniesol proti nemu toto bremä. 26 Je isté, ţe som videl krv Nábotovu i krv jeho synov včera, hovorí Hospodin; a tak ti zaplatím na tomto podiele, hovorí Hospodin. Preto teraz vezmi, hoď ho na podiel poľa, podľa slova Hospodinovho. 27 A keď to videl Achaziáš, judský kráľ, utekal cestou zahradného domu. Ale Jehu ho prenasledoval a povedal: Aj toho, zabite ho! A tak ho ranil na voze na svahu vrchu Gúra, ktorý je pri Jibleáme. A utiekol do Megidda a zomrel tam. 28 A jeho sluţobníci ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe s jeho otcami v meste Dávidovom. 29 A v jedenástom roku Joráma, syna Achabovho, začal kraľovať Achaziáš nad Júdom. 30 Potom prišiel Jehu do Jizreela. A keď počula o tom Jezábeľ, nalíčila svoje oči líčidlom a ozdobila svoju hlavu a vyzerala oblokom. 31 A keď vošiel Jehu do brány, riekla: Či je pokoj, Zimri, vrahu svojho pána? 32 A on pozdvihnúc svoju tvár k obloku povedal: Kto je so mnou, kto? A vyzerali na neho dvaja či traja komorníci. 33 A riekol: Shoďte ju! A shodili ju, a niečo z jej krvi strieklo na stenu i na kone. A zašliapal ju. 34 Keď potom vošiel a najedol sa a napil, povedal: Noţe pozrite, kde je tá zlorečená, a pochovajte ju, lebo je dcéra kráľova. 35 A tak odišli, aby ju pochovali, ale nenašli z nej iba lebku, nohy a päste rúk. 36 A keď sa navrátili a oznámili mu to, povedal: Je to slovo Hospodinovo, ktoré hovoril skrze svojho sluţobníka Eliáša Tišbänského povediac: Na podiele Jizreela budú ţrať psi telo Jezábelino. 37 A bude vraj mŕtve telo Jezábelino jako hnoj na tvári poľa na podiele Jizreela, takţe nepovedia: Toto je Jezábeľ.

2 Králi 10

1 A Achab mal sedemdesiat synov v Samárii. A Jehu napísal list a poslal ho do Samárie ku knieţatám Jizreela, ku starším a k tým, ktorí opatrovali synov Achabových, v ktorom bolo povedané: 2 A tak teraz hneď, ako prijde tento list k vám, pretoţe sú u vás synovia vášho pána, a pretoţe sú u vás i vozy i kone, a mesto je ohradené, a máte i zbraň,

3 nuţ vidzte a vyberte najlepšieho a najspôsobnejšieho zo synov svojho pána a posaďte na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána. 4 Ale oni sa náramne báli a riekli: Hľa, uţ dvaja kráľovia neobstáli pred ním, akoţe obstojíme my?! 5 A tak poslal ten, ktorý bol nad domom a ktorý bol nad mestom, a starší a opatrovníci k Jehu-vovi s odkazom: Sme tvojimi sluţobníkmi, a učiníme všetko, čo nám rozkáţeš. Neustanovíme za kráľa nikoho; učiň to, čo je dobré v tvojich očiach. 6 Vtedy napísal na nich list po druhé, v ktorom bolo napísané: Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy tých muţov, synov svojho pána, a prijdite ku mne zajtra o tomto čase do Jizreela. A tedy synov kráľových bolo sedemdesiat muţov, u veľmoţov mesta, ktorí ich vychovávali. 7 A stalo sa, keď došiel list k nim, ţe vzali synov kráľových a zabili sedemdesiatich muţov a pokládli ich hlavy do košov a poslali k nemu do Jizreela. 8 Potom prišiel posol, oznámil mu a povedal: Doniesli hlavy synov kráľových. A riekol: Sloţte ich vo dve hromady pri vchode do brány aţ do rána. 9 A stalo sa ráno, ţe vyšiel a zastál a povedal všetkému ľudu: Spravedliví ste. Hľa, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho; ale kto pobil všetkých týchto? 10 Nuţ tedy vedzte, ţe nepadlo zo slova Hospodinovho na zem ničoho z toho, čo hovoril Hospodin proti domu Achabovmu; ale Hospodin učinil to, čo hovoril skrze svojho sluţobníka Eliáša. 11 A tak pobil Jehu všetkých, ktorí boli pozostali domu Achabovmu v Jizreele, i všetkých jeho veľmoţov i jeho známych i jeho kňazov, takţe mu neponechal nikoho ţivého. 12 Potom vstal a vošiel a odišiel do Samárie. A keď bol na ceste pri Bét-eked-haroim, 13 našiel tam Jehu bratov Achaziáša, judského kráľa, a povedal: Kto ste vy? A oni odpovedali: Sme bratia Achaziášovi a ideme dolu navštíviť synov kráľových a synov kráľovnej. 14 Vtedy povedal: Chyťte ich ţivých! A chytili ich ţivých a pobili ich pri cisterne Bét-ekeda, štyridsiatich a dvoch muţov, ani neponechal niktorého z nich. 15 A keď odišiel odtiaľ, našiel Jehonadába, syna Rechabovho, ktorý mu prichádzal oproti a pozdravil ho a povedal mu: Či je tvoje srdce úprimné, jako je moje srdce úprimné s tvojím srdcom? A Jehonadáb odpovedal: Je. Ak tedy je, hovorí, daj svoju ruku! A keď mu podal ruku, dal mu vysadnúť k sebe do voza. 16 A povedal: Poď so mnou a vidz moju horlivosť za Hospodina. A viezli ho na jeho voze. 17 A keď prišiel do Samárie, pobil všetkých, ktorí boli pozostali Achabovi v Samárii, aţ ho i vyhladil podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril Eliášovi. 18 Potom shromaţdil Jehu všetok ľud a povedal im: Achab slúţil málo Bálovi, Jehu mu bude väčšmi slúţiť. 19 Preto teraz svolajte ku mne všetkých prorokov Bálových, všetkých, ktorí mu slúţia, i všetkých jeho kňazov, nech nikto nechýba, lebo mám veľkú obeť bitnú pre Bála; ktokoľvek by sa nedostanovil, nebude ţiť. Ale Jehu to urobil v chytrosti, aby zahubil tých, ktorí slúţili Bálovi. 20 Jehu povedal: Zasväťte Bálovi slávnosť. A vyhlásili ju. 21 A Jehu rozposlal poslov po celom Izraelovi. A tak prišli všetci, ktorí slúţili Bálovi, takţe nezostalo nikoho, kto by nebol prišiel. A keď vošli do domu Bálovho, naplnil sa dom Bálov od jedného konca aţ po druhý. 22 Vtedy riekol tomu, ktorý bol nad šatňou: Vynes rúcho všetkým, ktorí slúţia Bálovi. A vyniesol im rúcha. 23 Potom vošiel Jehu a Jehonadáb, syn Rechabov, do domu Bálovho a povedal tým, ktorí slúţili Bálovi: Prehľadajte a vidzte, aby tu nebol s vami nikto zo sluţobníkov Hospodinových, krome samých tých, ktorí slúţia Bálovi. 24 A tak vošli, aby obetovali bitné obeti a zápaly. Ale Jehu si bol postavil vonku osemdesiat muţov, ktorým povedal: Muţ, ktorému utečie niektorý z muţov, ktorých ja uvediem do vašich rúk, toho ţivot bude za jeho ţivot. 25 A stalo sa, keď doobetoval zápalnú obeť, ţe povedal Jehu behúňom a vojvodcom: Vojdite, pobite ich, nech niktorý nevyjde! A pobili ich ostrím meča, a ta ich pometali behúni a vojvodcovia. Potom odišli aţ do mesta domu Bálovho 26 a vypratali modly domu Bálovho a popálili to.

27 A sboriac roztrepali modlu Bálovu a rozbúrali aj dom Bálov a spravili z neho záchody, a je tak aţ do dnes. 28 A tak vyhladil Jehu Bála z Izraela. 29 Len ţe od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, neodstúpil Jehu, od zlatých teliat, od toho, ktoré bolo v Bét-ele a ktoré bolo v Dáne. 30 Potom riekol Hospodin Jehu-vovi: Pretoţe si dobre vykonal to, čo je spravedlivé v mojich očiach, ţe si vykonal domu Achabovmu všetko, čo bolo v mojom srdci, budú ti sedieť synovia štyroch pokolení na tróne Izraelovom. 31 Ale Jehu nepozoroval na to, aby chodil v zákone Hospodina, Boha Izraelovho, celým svojím srdcom, neodstúpil od hriechov Jeroboáma, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 32 V tých dňoch započal Hospodin utínať z Izraela, a porazil ich Hazael, vo všetkých krajoch Izraelových, 33 od Jordána smerom na východ slnka, celú zem Gileáda, zem Gádovu, Rúbenovu a Manassesovu, od Aroera, ktoré leţí pri potoku Arnone, i Gileád i Bázan. 34 A ostatné deje Jehu-vove a všetko, čo robil i všetka jeho udatnosť, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 35 A tak ľahol Jehu a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v Samárii, a kraľoval Jehoachaz, jeho syn, miesto neho. 36 A dní ktoré kraľoval Jehu nad Izraelom, bolo dvadsaťosem rokov, kraľoval v Samárii.

2 Králi 11

1 A keď videla Atália, matka Achaziášova, ţe zomrel jej syn, vstala a zahubila všetko kráľovské semä. 2 Ale Jehošeba, dcéra kráľa Jehoráma, sestra Achaziášova, vzala Joasa, syna Achaziášovho, a ukradnúc ho zpomedzi synov kráľových, ktorí mali byť zabití, jeho i jeho dojku, schovala ich v izbe postelí. A tak ho ukryli pred Atáliou, a nebol zabitý. 3 A bol s ňou v dome Hospodinovom skrývajúc sa šesť rokov. A Atália kraľovala nad zemou. 4 Ale v siedmom roku poslal Jehojada povolať a pojal so sebou veliteľov nad stami, kráľovskú stráţ a behúňov, a zaviedol ich k sebe do domu Hospodinovho a učinil s nimi smluvu a zaviaţuc ich prísahou v dome Hospodinovom ukázal im syna kráľovho. 5 A prikázal im povediac: Toto je vec, ktorú učiníte: Tretina z vás, ktorí prichádzavate v sobotu a stráţite stráţ, bude pri dome kráľovom; 6 tretina bude pri bráne Súr a tretina pri bráne za behúňmi, a budete stráţiť stráţ domu a chrániť ho pred útokom. 7 A dva diely z vás, všetci, ktorí odchádzavate v sobotu, budú stráţiť stráţ domu Hospodinovho pri kráľovi. 8 A obstúpite kráľa dookola majúc kaţdý svoju zbraň vo svojej ruke, a kto by prišiel, aby vniknul do rozostavených radov, zomrie. A buďte s kráľom všade, kamkoľvek by sa pohol, keď vyjde i keď vojde. 9 A velitelia nad stami učinili všetko tak, ako rozkázal kňaz Jehojada, a pojali kaţdý svojich muţov, ktorí prichádzavali v sobotu, i s tými, ktorí odchádzavali v sobotu, a prišli ku kňazovi Jehojadovi. 10 A kňaz dal veliteľom nad stami kopije a štíty, ktoré patrily kedysi kráľovi Dávidovi a ktoré boly v dome Hospodinovom. 11 A tak sa postavili behúni, kaţdý so svojou zbraňou vo svojej ruke, od pravej strany domu aţ po ľavú stranu domu pozdĺţ oproti oltáru a oproti domu, pri kráľovi dookola. 12 Potom vyviedol syna kráľovho a dal na neho korunu, podal mu svedoctvo, a učinili ho kráľom, pomazali ho a tlieskajúc rukami hovorili: Nech ţije kráľ! 13 A keď počula Atália hukot behúňov a ľudu, vošla k ľudu do domu Hospodinovho. 14 A vidiac, ţe hľa, kráľ stojí na vyvýšenom mieste, jako býva obyčaj, a ţe knieţatá a trúby sú pred kráľom, ţe všetok ľud zeme sa raduje, a ţe trúbia na trúby, vtedy roztrhla Atália svoje rúcho a volala: Zrada, zrada! 15 Vtedy povedal kňaz Jehojada veliteľom nad stami, ustanoveným nad vojskom, a riekol im: Vyveďte ju preč zpomedzi radov, a toho, kto by išiel za ňou, zabiť mečom! Pretoţe riekol kňaz: Nech nie je zabitá v dome Hospodinovom.

16 A rozostúpili sa jej na obe strany; ale keď prišla na cestu, ktorou chodia kone do domu kráľovho, tam ju zabili. 17 Vtedy učinil Jehojada smluvu medzi Hospodinom a medzi kráľom i medzi ľudom, aby boli ľudom Hospodinovým, a taktieţ medzi kráľom a medzi ľudom. 18 Potom vošiel všetok ľud zeme do domu Bálovho, a rozborili ho a jeho oltáre i jeho obrazy roztrieskali na márne kusy a Mattána, kňaza Bálovho, zabili pred oltármi. A kňaz Jehojada zase ustanovil dozorné úrady nad domom Hospodinovým. 19 A pojal veliteľov nad stami i kráľovskú stráţ i behúňov i všetok ľud zeme, ktorí odviedli kráľa z domu Hospodinovho dolu a prišli cestou brány behúňov do domu kráľovho, a sadol na trón svojich predkov kráľov. 20 A tak sa radoval všetok ľud zeme, a mesto bolo v pokoji. A Atáliu zabili mečom pri dome kráľovom. 21 A Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.

2 Králi 12

1 V siedmom roku Jehu-va začal kraľovať Joas a kraľoval štyridsať rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Cibia z Bér-šeby. 2 A Joas robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, po všetky svoje dni, dokiaľ ho vyučoval kňaz Jehojada. 3 Len ţe výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vţdy obetoval a kadil na výšinách. 4 A Joas riekol kňazom: Všetky peniaze za posvätné veci, ktoré to peniaze budú donesené do domu Hospodinovho, peniaze toho, ktorý ide ta do počtu, kaţdého, peniaze, od duší, jeho výkupnú cenu, jakékoľvek peniaze, ktoré by prišly na srdce niektorého človeka, aby ich doniesol do domu Hospodinovho, 5 nech si vezmú kňazi, kaţdý od svojho známeho, a oni nech opravia trhliny domu, všetko a všade, kde sa najde voľačo potrebné opravy. 6 Potom stalo sa v dvadsiatom treťom roku kráľa Joasa, keď ešte neboli opravili kňazi trhlín domu, 7 ţe povolal kráľ Joas kňaza Jehojadu aj iných kňazov a povedal im: Prečo neopravujete trhlín domu Boţieho? Preto teraz uţ neberte peňazí od svojich známych, ale ich dávajte na opravu trhlín domu. 8 A kňazi pristali na to, aby nebrali peňazí od ľudu ani aby neopravovali trhlín domu. 9 Ale kňaz Jehojada vzal jednu truhlicu a predlabal dieru na jej víku a postavil ju vedľa oltára po pravej strane tomu, kto vchádza do domu Hospodinovho, a ta dávali kňazi, ktorí stráţili prah, všetky peniaze, ktoré sa donášaly do domu Hospodinovho. 10 A bývalo, keď videli, ţe je uţ mnoho peňazí v truhlici, ţe prichádzaval hore kráľov pisár a najvyšší kňaz a poviazali do mieškov a odváţiac spočítali peniaze, ktoré sa našly v dome Hospodinovom. 11 A tak dávali peniaze uţ odváţené do rúk tým, ktorí konali prácu, tým, ktorí boli ustanovení nad prácou v dome Hospodinovom, a oni ich vydávali tesárom a staviteľom, ktorí pracovali na dome Hospodinovom, 12 a murárom a kameniarom a na zakúpenie dreva a tesaných kameňov, aby opravili trhliny domu Hospodinovho, a na všetko, čo išlo na dom, na jeho opravu. 13 Avšak nerobily sa pre dom Hospodinov strieborné misy, noţe, čaše, trúby, nijaké nádoby zo zlata ani nádoby zo striebra, z peňazí, ktoré sa donášaly do domu Hospodinovho, 14 ale ich dávali tým, ktorí konali prácu a opravovali za ne dom Hospodinov. 15 A ani neúčtovali s muţmi, ktorým dávali peniaze do rúk, aby ich vydávali tým, ktorí konali prácu, lebo verne konali. 16 Peniaze z obetí za vinu a peniaze z obetí za hriechy neboly vnášané do domu Hospodinovho; boly pre kňazov. 17 Vtedy bol vyšiel hore Hazael, sýrsky kráľ, a bojoval proti Gátu a zaujal ho. Potom obrátil Hazael svoju tvár, aby išiel i hore proti Jeruzalemu.

18 A Joas, judský kráľ, pobral všetky posvätné veci, ktoré zasvätil Jozafat, Jehorám a Achaziáš, jeho otcovia, judskí kráľovia, i svoje vlastné posvätné veci i všetko zlato, ktoré sa našlo v pokladoch domu Hospodinovho i v dome kráľovom, a poslal Hazaelovi, sýrskemu kráľovi, a tak odišiel od Jeruzalema. 19 A ostatné deje Joasove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 20 A povstanúc jeho sluţobníci sprisahali sa a zabili Joasa v dome Millo, kade sa ide dolu do Silla, 21 totiţ Jozachar, syn Šimeaty, a Jehozabad, syn Šomerov, jeho sluţobníci ho zabili, a zomrel. A pochovali ho s jeho otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Amaziáš, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 13

1 V dvadsiatom treťom roku Joasa, syna Achaziášovho, judského kráľa, začal kraľovať Jehoachaz, syn Jehu-vov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval sedemnásť rokov. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nasledoval hriechy Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, a neodchýlil sa od toho. 3 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela, a vydal ich do ruky Hazaela, sýrskeho kráľa, i do ruky Ben-hadada, syna Hazaelovho, po všetky tie dni. 4 Ale keď sa Jehoachaz pokorne modlil Hospodinovi, vyslyšal ho Hospodin, lebo videl útisk Izraelov, pretoţe ich utiskoval sýrsky kráľ. 5 A Hospodin dal Izraelovi spasiteľa, a tak vyšli zpod ruky Sýrov, a zase bývali synovia Izraelovi vo svojich stánoch ako predtým. 6 Avšak predsa len neodstúpili od hriechov domu Jeroboámovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, leţ chodili v tom, ba ešte i háj stál v Samárii. 7 A veľmi ich utiskoval sýrsky kráľ, lebo neponechal Jehoachazovi z ľudu iba päťdesiat jazdcov a desať vozov a desať tisíc peších, pretoţe ich pohubil sýrsky kráľ a učinil ich, ţe boli jako prach, keď mlátia. 8 A ostatné deje Jehoachazove a všetko, čo robil, i jeho udatnosť, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 9 A tak ľahol Jehoachaz a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v Samárii, a kraľoval Joas, jeho syn, miesto neho. 10 V tridsiatom siedmom roku Joasa, judského kráľa, začal kraľovať Joas, syn Jehoachazov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval šestnásť rokov. 11 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, neodstúpil od niktorých hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, v tom chodil. 12 A ostatné deje Joasove a všetko, čo robil, i jeho udatnosť, ktorou bojoval proti Amaziášovi, judskému kráľovi, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 13 A tak ľahol Joas a leţal so svojimi otcami, a na jeho trón dosadol Jeroboám. A Joas bol pochovaný v Samárii s izraelskými kráľmi. 14 A Elizeus onemocnel na svoju nemoc, na ktorú i zomrel. A prišiel k nemu dolu Joas, izraelský kráľ, a plakal stojac a povedal: Môj otče, môj otče, vozy Izraelove a jeho jazdcovia! 15 A Elizeus mu povedal: Vezmi lučište i strely. A vzal a doniesol k nemu lučište i strely. 16 A riekol izraelskému kráľovi: Poloţ svoju ruku na lučište! A poloţil svoju ruku. A Elizeus poloţil svoje ruky na ruky kráľove. 17 A riekol: Otvor okno na východ! A otvoril. Vtedy riekol Elizeus: Streľ! A strelil. A riekol: Strela záchrany Hospodinovej a strela záchrany proti Sýrom, lebo porazíš Sýrov v Aféku aţ do zničenia. 18 Potom riekol: Vezmi strely! A vzal. A riekol izraelskému kráľovi: Uder na zem! A uderil tri razy a zastál.

19 Preto sa nahneval na neho muţ Boţí a riekol: Mal si uderiť päť alebo šesť ráz, vtedy by si bol porazil Sýrov tak, ţe by si ich bol zničil, ale teraz len tri razy porazíš Sýrov. 20 Potom zomrel Elizeus, a pochovali ho. A hajná Moábov prišly do zeme nasledujúceho roku lúpeţiť. 21 A stalo sa, keď pochovávali nejakého muţa, a keď hľa, videli hajno lupičov, ţe hodili muţa do hrobu Elizeovho. A keď dopadol muţ a dotkol sa kostí Elizeových, oţil a vstal na svoje nohy. 22 A Hazael, sýrsky kráľ, utiskoval Izraela po všetky dni Jehoachazove. 23 Ale Hospodin sa zmiloval nad nimi a zľutoval sa nad nimi a obrátil svoj zreteľ na nich pre svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom a nechcel ich zahladiť ani ich nezavrhnul od svojej tvári aţ do teraz. 24 A keď zomrel Hazael, sýrsky kráľ, kraľoval Ben-hadad, jeho syn, miesto neho. 25 A Joas, syn Jehoachazov, pobral zase mestá z ruky Ben-hadada, syna Hazaelovho, ktoré bol vzal z ruky Jehoachaza, jeho otca, vo vojne. Tri razy ho porazil Joas a prinavrátil mestá Izraelove.

2 Králi 14

1 V druhom roku Joasa, syna Jehoachazovho, izraelského kráľa, kraľoval Amaziáš, syn Joasa, judského kráľa. 2 Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jehoaddána z Jeruzalema. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, len ţe nie tak ako Dávid, jeho otec. Všetko, jako robil Joas, jeho otec, tak robil. 4 Len ţe výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vţdy obetoval a kadil na výšinách. 5 A stalo sa, keď sa upevnilo kráľovstvo v jeho ruke, ţe pobil svojich sluţobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. 6 Ale synov tých vrahov nepobil podľa toho, jako je napísané v knihe zákona Mojţišovho, kde prikázal Hospodin povediac: Nebudú otcovia trestaní smrťou za synov, ani synovia nebudú trestaní smrťou za otcov, ale kaţdý zomrie za svoj vlastný hriech. 7 On porazil Edoma v Soľnej doline, desať tisícov, a vzal mesto Sela vo vojne a nazval ho Jokteel, ako sa menuje aţ do tohoto dňa. 8 Vtedy poslal Amaziáš poslov k Joasovi, synovi Jehoachaza, syna Jehu-va, izraelskému kráľovi, s odkazom: Noţe poď, a pozrime si do tvári! 9 A Joas, izraelský kráľ, poslal k Amaziášovi, judskému kráľovi, povedať: Bodliak, ktorý bol na Libanone, poslal výzvu k cedre, ktorá je na Libanone, a povedal: Daj môjmu synovi svoju dcéru za ţenu! Ale išla tade poľná zver, ktorá ţije na Libanone, a zašliapala bodliak. 10 Poraziť porazil si Edoma, preto ťa pozdvihlo tvoje srdce. Nuţ tedy chlúb sa a seď vo svojom dome. Prečo sa pletieš do zlého a dráţdiš ho, aby si padol i ty i Júda s tebou? 11 Ale neposlúchol Amaziáš. Preto odišiel hore Joas, izraelský kráľ, a tedy si pozreli do tvári, on i Amaziáš, judský kráľ, v Bét-šemeši, ktoré patrí Judsku. 12 A Júda bol porazený od Izraela, a utekali kaţdý do svojho stánu. 13 Aj Amaziáša, judského kráľa, syna Joasa, syna Achaziáša, chytil Joas, izraelský kráľ, v Bét-šemeši a prijdúc do Jeruzalema sboril múru Jeruzalema od brány Efraimovej aţ po bránu Uhla, na štyristo lakťov. 14 A pobral všetko zlato i striebro i všetky nádoby, ktoré sa našly v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho, i synov zálohy a navrátil sa do Samárie. 15 A ostatné deje Joasove, to, čo robil, a jeho udatnosť, a jako bojoval proti Amaziášovi, judskému kráľovi, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 16 A tak ľahol Joas a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný v Samárii s izraelskými kráľmi, a kraľoval Jeroboám, jeho syn, miesto neho.

17 A Amaziáš, syn Joasov, judský kráľ, ţil ešte po smrti Joasa, syna Jehoachazovho, izraelského kráľa, pätnásť rokov. 18 A ostatné deje Amaziášove či nie sú napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 19 Potom sa sprisahali proti nemu v Jeruzaleme, a utiekol do Lachiša. Ale poslali za ním i do Lachiša a zabili ho tam. 20 Odtiaľ ho odniesli na koňoch, a pochovaný bol v Jeruzaleme so svojimi otcami v meste Dávidovom. 21 A všetok judský ľud, všetci vzali Azariáša, ktorý mal šestnásť rokov, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca Amaziáša. 22 On vystavil Elat a prinavrátil ho Júdovi, keď uţ bol ľahol kráľ so svojimi otcami. 23 V pätnástom roku Amaziáša, syna Joasovho, judského kráľa, začal kraľovať Jeroboám (II.), syn Joasa, izraelského kráľa, v Samárii a kraľoval štyridsaťjeden rokov. 24 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od niktorých hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 25 On získal zpät drievne územie Izraelovo, odtiaľ, kde sa ide do Hamatu, aţ po more Púšte, podľa slova Hospodina, Boha Izraelovho, ktoré hovoril skrze svojho sluţobníka Jonáša, syna Amittaiho, proroka, ktorý bol z Gát-chefera. 26 Lebo Hospodin videl trápenie Izraelovo, veľmi horké, a ţe nepozostával iba zavretý a opustený, a nebolo toho, kto by bol spomohol Izraelovi. 27 A nehovoril Hospodin, ţe by chcel zahladiť meno Izraelovo zpod nebies a tak ich zachránil skrze Jeroboáma, syna Joasovho. 28 Ostatné deje Jeroboámove a všetko, čo robil, i jeho udatnosť, ktorou bojoval, a jako získal zpät Damašek a Chamat, ktoré kedysi patrily Júdovi, pre Izraela, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 29 A tak ľahol Jeroboám a leţal so svojimi otcami, s izraelskými kráľmi, a kraľoval Zachariáš, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 15

1 V dvadsiatom siedmom roku Jeroboáma, izraelského kráľa, začal kraľovať Azariáš, syn Amaziáša, judského kráľa. 2 Mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec. 4 Len ţe výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vţdy obetoval a kadil na výšinách. 5 A Hospodin ranil kráľa, a bol malomocný aţ do dňa svojej smrti a býval v osobitnom dome, a Jotám, syn kráľov, bol nad domom súdiac ľud zeme. 6 A ostatné deje Azariášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 7 A tak ľahol Azariáš a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho. 8 V tridsiatom ôsmom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Zachariáš, syn Jeroboámov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval šesť mesiacov. 9 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako robili jeho otcovia; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 10 A sprisahal sa proti nemu Šallúm, syn Jabešov, a bil ho pred ľudom a zabil ho a kraľoval miesto neho. 11 A ostatné deje Zachariášove, hľa, sú napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. 12 To bolo to slovo Hospodinovo, ktoré hovoril Jehu-vovi povediac: Synovia štyroch pokolení ti budú sedieť na tróne Izraelovom. A tak sa aj stalo. 13 Šallúm, syn Jabešov, začal kraľovať v tridsiatom deviatom roku Uziáša, judského kráľa, a kraľoval jeden celý mesiac v Samárii.

14 Lebo prišiel hore Menahem, syn Gádiho, z Tirce a prijdúc do Samárie porazil Šallúma, syna Jabešovho, v Samárii, zabil ho a kraľoval miesto neho. 15 A ostatné deje Šallúmove i jeho sprisahanie sa, jako sa sprisahal, hľa, je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. 16 Vtedy zbil Menahem mesto Tifsach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho kraje od Tirce, pretoţe mu neotvorili, a pobil, i všetky jeho tehotné rozpáral. 17 V tridsiatom deviatom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Menahem, syn Gádiho, nad Izraelom a kraľoval desať rokov v Samárii. 18 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, po všetky svoje dni. 19 A keď prišiel Fúl, assýrsky kráľ, proti zemi, dal Menahem Fúlovi tisíc hrivien striebra, aby mu bol na pomoc, aby upevnil kráľovstvo v jeho ruke. 20 A Menahem vyrubil striebro na Izraela, na všetkých zámoţných, aby dali jeden kaţdý assýrskemu kráľovi päťdesiat šeklov striebra. A tak sa navrátil assýrsky kráľ a nestál tam v zemi. 21 A ostatné deje Menahemove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 22 A tak ľahol Menahem a leţal so svojimi otcami, a kraľoval Pekachiáš, jeho syn, miesto neho. 23 V päťdesiatom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Pekachiáš, syn Menahemov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval dva roky. 24 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 25 A sprisahal sa proti nemu Pekach, syn Remaliášov, jeho vojvodca, a zabil ho v Samárii, v paláci domu kráľovho, i s Argobom a Areášom majúc so sebou päťdesiatich so synov Gileáďanov. A keď ho zabil, kraľoval miesto neho. 26 A ostatné deje Pekachiášove a všetko, čo robil, hľa, je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. 27 V päťdesiatom druhom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Pekach, syn, Remaliášov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval dvadsať rokov. 28 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 29 Za dní Pekacha, izraelského kráľa, prišiel Tiglat-pilezer, assýrsky kráľ, a vzal Ijon a Ábel-bétmaachu a Janoach a Kedeš a Chácor i Gileád i Galileu, celú zem Naftaliho, a odviedol ich obyvateľstvo do Assýrie. 30 A Hošea, syn Élu, sa sprisahal proti Pekachovi, synovi Remaliášovmu, uderil ho a zabil ho a kraľoval miesto neho, v dvadsiatom roku Jotáma, syna Uziášovho. 31 A ostatné deje Pekachove a všetko, čo robil, hľa, to je napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových. 32 V druhom roku Pekacha, syna Remaliášovho, izraelského kráľa, začal kraľovať Jotám, syn Uziáša, judského kráľa. 33 Mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzalem. A meno jeho matky bolo Jeruša, dcéra Cádokova. 34 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Uziáš, jeho otec, tak robil. 35 Len ţe výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vţdy obetoval a kadil na výšinách. On vystavil hornú bránu domu Hospodinovho. 36 A ostatné deje Jotámove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 37 V tých dňoch začal Hospodin posielať na Júdu Rezína, sýrskeho kráľa, a Pekacha, syna Remaliášovho. 38 A tak ľahol Jotám a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Achaz, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 16

1 V sedemnástom roku Pekacha, syna Remaliášovho, začal kraľovať Achaz, syn Jotáma, judského kráľa. 2 Achaz mal dvadsať rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Ale nerobil toho, čo bolo spravedlivé v očiach Hospodina, jeho Boha, jako robil Dávid, jeho otec, 3 leţ chodil po ceste kráľov Izraelových, ba ešte i svojho syna dal previesť cez oheň podľa ohavností pohanských národov, ktoré vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 4 A obetoval a kadil na výšinách a na brehoch a pod kaţdým stromom zeleným. 5 Vtedy vyšiel Rezín, sýrsky kráľ, a Pekach, syn Remaliášov, izraelský kráľ, hore do Jeruzalema do boja a obľahli Achaza, ale ho nemohli premôcť. 6 V tom čase prinavrátil Rezín, sýrsky kráľ, Sýrii Elat a vyhnal Ţidov z Elóta, a Edomiti prišli do Elata a bývali tam a bývajú aţ do tohoto dňa. 7 A Achaz poslal poslov k Tiglat-pilezerovi, assýrskemu kráľovi, a odkázal mu: Som tvojím sluţobníkom a tvojím synom. Prijdi hore a zachráň ma z ruky sýrskeho kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí povstali proti mne. 8 A Achaz pobral striebro i zlato, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho, a poslal assýrskemu kráľovi dar. 9 A assýrsky kráľ ho poslúchol. A assýrsky kráľ prijdúc hore proti Damašku zaujal ho a jeho obyvateľov zaviedol do Kíra a Rezína zabil. 10 A kráľ Achaz išiel vústrety Tiglat-pilezerovi, assýrskemu kráľovi, do Damašku a videl oltár, ktorý bol v Damašku. Vtedy poslal kráľ Achaz ku kňazovi Uriášovi podobu oltára a jeho vzor podľa všetkého toho, jako bol spravený. 11 A kňaz Uriáš vystavil oltár podľa všetkého toho, čo poslal kráľ Achaz z Damašku, tak urobil kňaz Uriáš, kým neprišiel kráľ Achaz z Damašku. 12 Potom prišiel kráľ z Damašku a videl oltár, a kráľ pristúpiac postavil sa nad oltár a obetoval na ňom. 13 A pálil svoju zápalnú obeť a svoju obilnú obeť, lial svoju liatu obeť a kropil krv svojich pokojných obetí na oltár. 14 A medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, preniesol z prednej strany domu, zpomedzi oltára a zpomedzi domu Hospodinovho, a postavil ho po boku oltára na sever. 15 A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi povediac: Na veľkom oltári obetuj zápalnú obeť rannú a obilnú obeť večernú a zápalnú obeť kráľovu a jeho obilnú obeť ako aj zápalnú obeť všetkého ľudu zeme a ich obilnú obeť a ich liate obeti a všetku krv zápalnej obeti a všetku krv bitnej obeti naň budeš kropiť, ale medený oltár bude mne, dopytovať sa Boha. 16 A kňaz Uriáš urobil všetko tak, ako prikázal kráľ Achaz. 17 A kráľ Achaz osekal doštice podstavcov a odstránil s nich s vrchu umyvák a sloţil more s medených volov, ktoré boly pod ním, a poloţil ho na kamennú dlaţbu. 18 I strešinu na sobotu, ktorú boli postavili v dome, i kráľovo vchodište zvonku preloţil do domu Hospodinovho zo strachu pred assýrskym kráľom. 19 A ostatné deje Achazove, to, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 20 A tak ľahol Achaz a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Ezechiáš, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 17

1 V dvanástom roku Achaza, judského kráľa, začal kraľovať Hozea, syn Élu, v Samárii nad Izraelom a kraľoval deväť rokov. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len ţe nie priam tak ako kráľovia Izraelovi, ktorí boli pred ním.

3 Proti nemu vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, a Hozea sa mu stal sluhom a dával mu dar. 4 Ale assýrsky kráľ našiel na Hozeovi zradu, pretoţe poslal poslov k Só-vovi, egyptskému kráľovi, a neposlal hore assýrskemu kráľovi obvyklého daru jako dovtedy s roka na rok. Preto ho obľahol assýrsky kráľ, poviazal ho a dal do ţalára. 5 A assýrsky kráľ vyšiel hore a prešiel po celej zemi a keď prišiel hore do Samárie, obľahol ju a obliehal tri roky. 6 V deviatom roku Hozeu zaujal assýrsky kráľ Samáriu a prestehoval Izraela do Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách. 7 A stalo sa, keď len hrešili synovia Izraelovi proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme zpod ruky faraona, egyptského kráľa, a báli sa iných bohov 8 a chodili v ustanoveniach pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových, a v ustanoveniach kráľov Izraelových, ktorých narobili, 9 a synovia Izraelovi ukrývali veci, ktoré neboly spravedlivé, proti Hospodinovi, svojmu Bohu, a nastaväli si výšin vo všetkých svojich mestách, od veţe stráţnych aţ po ohradené mesto, 10 a nastaväli si modlárskych stĺpov a hájov na kaţdom vŕšku, jako-tak vysokom, a pod kaţdým stromom zeleným 11 a kadili tam na všetkých výšinách ako pohania, ktorých vypratal Hospodin zpred ich tvári; a robili zlé veci, aby popudzovali Hospodina, 12 a slúţili ukydaným bohom, o ktorých im povedal Hospodin: Nerobte toho! 13 A Hospodin osvedčoval proti Izraelovi i proti Júdovi skrze všetkých svojich prorokov, skrze kaţdého vidiaceho a hovoril: Navráťte sa zo svojich zlých ciest a ostríhajte moje prikázania, moje ustanovenia, podľa celého zákona, ktorý som prikázal vašim otcom a ktorý som poslal k vám skrze svojich sluţobníkov prorokov. 14 Avšak neposlúchli, ale zatvrdili svoju šiju, ako svoju šiju ich otcovia, ktorí neverili v Hospodina, svojho Boha, 15 a zavrhli jeho ustanovenia a jeho smluvu, ktorú učinil s ich otcami, i jeho svedoctvá, ktorými svedčil proti nim, a odišli za márnosťou a stali sa márnymi a nasledovali pohanov, ktorí boli vôkol nich, o ktorých im prikázal Hospodin, aby nerobili jako oni. 16 A opustiac všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, spravili si liate modly, dvoje teliat, a spravili si háj a klaňali sa všetkému vojsku nebeskému a slúţili Bálovi 17 a vodili svojich synov a svoje dcéry cez oheň a zaoberali sa veštením a planetárili a tak sa predali, aby robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ho popudzovali. 18 Preto sa veľmi rozhneval Hospodin na Izraela a odstránil ich zpred svojej tvári; nezostalo iba samo pokolenie Júdovo. 19 Ale ani Júda neostríhal prikázaní Hospodina, svojho Boha, leţ aj oni chodili v ustanoveniach synov Izraelových, ktorých narobili. 20 Preto opovrhnul Hospodin všetkým semenom Izraelovým a trápil ich a vydal ich do ruky lupičov tak, aţ ich odvrhnul od svojej tvári, 21 lebo odtrhol Izraela od domu Dávidovho, a urobil kráľom Jeroboáma, syna Nebátovho; a Jeroboám odvrátil preč Izraela, aby nenasledoval Hospodina, a spôsobil to, aby hrešil veľkým hriechom. 22 A tak chodili synovia Izraelovi vo všetkých hriechoch Jeroboámových, ktoré páchal; neodstúpili od toho, 23 dokiaľ neodstránil Hospodin Izraela zpred svojej tvári, jako hovoril skrze všetkých svojich sluţobníkov prorokov, a preto sa musel prestehovať Izrael preč so svojej zeme do Assýrie, kde je aţ do tohoto dňa. 24 A assýrsky kráľ doviedol národy z Babylona a z Kúty a z Avvy a z Chamatu a zo Sefarvajima a osídlil ich v mestách Samárie miesto synov Izraelových, a zaujali v dedičstvo Samáriu a bývajú v jej mestách. 25 A bolo na počiatku ich bývania tam, ţe sa nebáli Hospodina, a preto poslal Hospodin na nich ľvov, ktorí ich dávili. 26 Preto povedali assýrskemu kráľovi a riekli: Národy, ktoré si prestehoval a osadil v mestách Samárie, neznajú obyčaje Boha zeme, a preto poslal na nich ľvov, a hľa, usmrcujú ich, pretoţe neznajú obyčaje Boha zeme. 27 Vtedy rozkázal assýrsky kráľ a riekol: Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odstehovali ztade, a nech idú a bývajú tam, a nech ich učí obyčaji Boha zeme.

28 A tak prišiel jeden z kňazov, ktorých boli odstehovali zo Samárie, a býval v Bét-ele a učil ich, ako sa majú báť Hospodina. 29 Ale pri tom robili si, kaţdý národ svojich vlastných bohov a postavili v dome výšin, ktorých narobili obyvatelia Samárie, kaţdý národ vo svojich vlastných mestách, v ktorých bývali. 30 Babylonskí muţovia si narobili Sukkót-benót; kútski muţovia si spravili Nergala; chamatskí muţovia si spravili Ašímu, 31 Avvänia spravili Nibchaza a Tartáka, a Sefarvajimänia pálili svojich synov ohňom, Adrammelechovi a Anammelechovi, bohom Sefarvajimänov. 32 A pritom sa báli Hospodina a narobili si kňazov výšin z najposlednejších zpomedzi seba, ktorí obetovali za nich v dome výšin. 33 A Hospodina sa báli a svojim bohom slúţili podľa obyčaje pohanských národov tam, odkiaľ ich odstehovali. 34 Aţ do tohoto dňa robia podľa drievnych obyčají, neboja sa Hospodina ani nečinia podľa svojich ustanovení ani podľa svojho súdu ani podľa zákona ani podľa prikázania, ktoré prikázal Hospodin synom Jakobovým, ktorému dal meno Izrael. 35 A Hospodin učinil s nimi smluvu a prikázal im povediac: Nebudete sa báť iných bohov ani sa im nebudete klaňať ani im nebudete slúţiť ani im nebudete obetovať. 36 Ale iba Hospodina, ktorý vás vyviedol hore z Egyptskej zeme vo veľkej sile a vystretým ramenom, toho sa budete báť a jemu sa budete klaňať a jemu budete obetovať. 37 A ustanovenia a súdy a zákon a prikázania, ktoré vám napísal, budete ostríhať činiac to, po všetky dni a nebudete sa báť iných bohov. 38 A na smluvu, ktorú som učinil s vami, nezabudnete ani sa nebudete báť iných bohov. 39 Ale iba Hospodina, svojho Boha, sa budete báť, a on vás vytrhne z ruky všetkých vašich nepriateľov. 40 Ale neposlúchli, a robili a robia podľa drievnej svojej obyčaje. 41 A tak tedy sa bály tie národy Hospodina a slúţily svojim rytinám aj ich synovia i synovia ich synov; ako robili ich otcovia, tak robia aj oni aţ do tohoto dňa.

2 Králi 18

1 A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, izraelského kráľa, ţe začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, judského kráľa. 2 Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec. 4 On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojţiš; lebo aţ do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom <Trochou medi>. 5 Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním. 6 Lebo sa pevne drţal Hospodina; neuhnul od neho, aby ho nebol nasledoval; a ostríhal jeho prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojţišovi. 7 A Hospodin bol s ním; všade, kamkoľvek išiel, a čokoľvek konal, rozumne konal a sprotivil sa assýrskemu kráľovi a neslúţil mu. 8 On porazil Filištínov aţ po Gazu i jej kraje, a to od veţe stráţnych aţ po ohradené mesto. 9 A stalo sa vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša, a to bol siedmy rok Hozeu, syna Élovho, izraelského kráľa, ţe vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, proti Samárii a obľahol ju. 10 A zaujal ju po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša, ktorý to rok bol deviatym rokom Hozeu, izraelského kráľa; vtedy bola zaujatá Samária.

11 A assýrsky kráľ prestehoval Izraela do Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách, 12 pretoţe neposlúchali na hlas Hospodina, svojho Boha, ale prestupovali jeho smluvu, všetko to, čo prikázal Mojţiš, sluţobník Hospodinov, a neposlúchali ani nečinili. 13 Potom v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, vyšiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým ohradeným a zaujal ich. 14 A Ezechiáš, judský kráľ, poslal poslov k assýrskemu kráľovi do Lachiša povediac: Zhrešil som, obráť sa preč odo mňa; to, čo naloţíš na mňa, ponesiem. A assýrsky kráľ uloţil na Ezechiáša, judského kráľa, tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata. 15 A Ezechiáš dal všetko striebro, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho. 16 V tom čase olúpal Ezechiáš dvere chrámu Hospodinovho zo zlata i stĺpy, ktoré bol pokryl zlatom sám Ezechiáš, judský kráľ, a dal to assýrskemu kráľovi. 17 Ale assýrsky kráľ jednako len poslal Tartána a Rab-sarísa a Rabsákeho z Lachiša ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom do Jeruzalema. A odíduc hore prišli k Jeruzalemu a vyjdúc hore prišli a zastáli pri struhe horného rybníka, ktorá je pri hradskej poľa valchárovho. 18 A keď volali na kráľa, vyšiel k nim Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár. 19 A Rabsáke im povedal: Noţe povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Akáţe je to nádej, na ktorú sa nadeješ? 20 Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! Na koho sa teraz nadeješ, ţe si sa mi sprotivil? 21 Teraz hľa, spoľahol si sa na tú trstenú palicu nalomenú, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho. 22 A keď mi poviete: Na Hospodina, svojho Boha, sa nadejeme! Či nie je to ten istý, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať v Jeruzaleme!? 23 A teraz noţe závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môţeš dať na ne jazdcov. 24 A jako potom odvrátiš tvár jediného vojvodcu, niektorého z najmenších sluţobníkov môjho pána? Ale pravda spoľahneš sa na Egypt, na vozy a na jazdcov! 25 A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tomuto miestu, aby som ho zkazil? Veď Hospodin mi povedal: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju! 26 Na to riekol Elijakim, syn Hilkiášov, a Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim sluţobníkom sýrsky, lebo veď rozumieme, a nehovor s nami ţidovsky pred ľudom, ktorý je na múre! 27 Ale Rabsáke im povedal: A či azda proti tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? A či nie proti muţom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami? 28 Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom ţidovsky, hovoril a riekol: Počujte slovo toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa! 29 Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš! Lebo vás nebude môcť vytrhnúť z jeho ruky! 30 Ani nech vás nenahovorí Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin, a nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa. 31 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite poţehnanie a tak vyjdite ku mne a jedzte kaţdý zo svojho viniča a kaţdý zo svojho fíka a pite kaţdý vodu zo svojej studne, 32 dokiaľ neprijdem a nepoberiem si vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc, do zeme olív, vydávajúcich dobrý olej, a medu, a ţite a nepomrite! Ale nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zvodí hovoriac: Hospodin nás vytrhne. 33 Či azda vytrhli bohovia národov kaţdý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa? 34 Kde sú bohovia Chamatu a Arpádu? Kde bohovia Sefarvajima, Hény a Ivvy, aby boli vytrhli Samáriu z mojej ruky?!

35 Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky? 36 A ľud mlčal, a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov, ktorý povedal: Neodpovedajte mu! 37 Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, i Šebna, pisár, i Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.

2 Králi 19

1 A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, ţe roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hospodinovho. 2 A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu, 3 a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súţenia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli aţ k prielomu, ale niet sily porodiť. 4 Moţno, ţe počuje Hospodin, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal ţivému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza. 5 A tak prišli sluţobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi. 6 A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obráţali sluhovia assýrskeho kráľa mňa. 7 Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi. 8 A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, ţe odišiel od Lachiša. 9 A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, ţe hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami: 10 Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa! 11 Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý? 12 Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre? 13 Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy? 14 Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hospodinovho, rozvinul ho Ezechiáš pred Hospodinom. 15 A Ezechiáš sa modlil pred Hospodinom a povedal: Hospodine, Boţe Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem. 16 Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal ţivému Bohu. 17 Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme 18 a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich. 19 A tak teraz, Hospodine, náš Boţe, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, ţe ty, Hospodine, si sám jediný Bôh. 20 Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul.

21 Toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema! 22 Komu si sa ty rúhal a koho si obráţal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu! 23 Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S mnoţstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľaţišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady. 24 Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.25 Či si ty nepočul, ţe som to uţ dávno učinil, ţe som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, ţe si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov. 26 A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň svieţej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla. 27 Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne. 28 Pretoţe tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel. 29 A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a ţnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie. 30 A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore. 31 Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť Hospodina Zástupov to učiní. 32 Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu. 33 Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin. 34 Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho sluţobníka. 35 A stalo sa tej istej noci, ţe vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, ţe hľa, všetci boli mŕtvolami. 36 Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem. 37 A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, ţe Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 20

1 V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zriaď svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš ţiť. 2 A obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi a povedal: 3 Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, ţe som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.- A Ezechiáš plakal veľmi. 4 A stalo sa, keď ešte nebol vyšiel Izaiáš ani do prostredného dvora, ţe stalo sa k nemu slovo Hospodinovo povediac: 5 Vráť sa a povedz Ezechiášovi, vodcovi môjho ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, uzdravím ťa; tretieho dňa vyjdeš hore do domu Hospodinovho. 6 A pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem chrániť toto mesto pre seba a pre Dávida, svojho sluţobníka. 7 A Izaiáš riekol: Vezmite hrudu suchých fíkov. A vzali a priloţili na vred, a bol uzdravený a ţil.

8 A Ezechiáš povedal Izaiášovi: Čo bude znamením toho, ţe ma uzdraví Hospodin, a ţe tretieho dňa vyjdem hore do domu Hospodinovho? 9 Na to riekol Izaiáš: Toto ti bude znamením od Hospodina, ţe Hospodin učiní vec, ktorú hovoril: Či chceš, aby tieň postúpil o desať stupňov a či aby sa vrátil o desať stupňov a či by sa vrátil o desať stupňov? 10 A Ezechiáš odpovedal: Ľahko je tieňu nakloniť sa a tak postúpiť o desať stupňov. Nie tak, ale nech sa tieň vráti o desať stupňov nazpät. 11 Vtedy volal prorok Izaiáš k Hospodinovi, a navrátil tieň po stupňoch, ktorý bol sišiel na slnečných hodinách Achazových, nazpät o desať stupňov.12 V tom čase poslal Berodach Baladán, syn Baladánov, babylonský kráľ, Ezechiášovi list a dar, pretoţe počul, ţe bol Ezechiáš nemocný. 13 A Ezechiáš ich vypočul a ukázal im všetky schrany svojich klenotov, striebro i zlato, voňavé veci aj výborný olej i svoju zbrojáreň i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladoch; nebolo ničoho, čo by im nebol Ezechiáš ukázal vo svojom dome i v celom svojom panstve. 14 Potom prišiel prorok Izaiáš ku kráľovi Ezechiášovi a riekol mu: Čo povedali tí muţovia a odkiaľ prišli k tebe? A Ezechiáš povedal: Prišli z ďalekej zeme, z Babylona. 15 A riekol: Čo videli v tvojom dome? A Ezechiáš povedal: Videli všetko, čo je v mojom dome. Nie je ničoho v mojich pokladoch, čoho by som im nebol ukázal. 16 Vtedy riekol Izaiáš Ezechiášovi: Počuj slovo Hospodinovo! 17 Hľa, prijdú dni, ţe všetko, čo je v tvojom dome, a čo nashromaţdili tvoji otcovia aţ do tohoto dňa, bude odnesené do Babylona; nič nezostane, hovorí Hospodin. 18 Aj z tvojich synov, ktorí pojdú z teba, ktorých splodíš, vezmú niektorých, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa. 19 Na to povedal Ezechiáš Izaiášovi: Dobré je slovo Hospodinovo, ktoré si hovoril. A ešte povedal: Lebo či nie je dobré, akţe pokoj a pravda bude za mojich dní? 20 A ostatné deje Ezechiášove a všetka jeho udatnosť a jako spravil rybník a vodovod a voviedol vodu do mesta, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 21 A tak ľahol Ezechiáš a leţal so svojimi otcami, a kraľoval Manasses, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 21

1 Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Chefcíba. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, podľa ohavností národov, ktoré vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 3 Lebo zase vystavil výšiny, ktoré bol skazil Ezechiáš, jeho otec, a postavil oltáre Bálovi a spravil háj, ako bol spravil Achab, izraelský kráľ, a klaňal sa všetkému vojsku nebeskému a slúţil im. 4 A vystavil oltáre v dome Hospodinovom, o ktorom povedal Hospodin: V Jeruzaleme poloţím svoje meno. 5 A vystavil oltáre všetkému vojsku nebeskému, v oboch nádvoriach domu Hospodinovho. 6 Aj previedol svojho syna cez oheň a planetáril a veštil a nadováţil si duchárov, ktorí vyvolávali duchov, a vedomcov a robil mnoho takého, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ho popudzoval. 7 K tomu ešte postavil aj rytinu hája, ktorú spravil, v dome, o ktorom povedal Hospodin Dávidovi a Šalamúnovi, jeho synovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zpomedzi všetkých pokolení Izraelových, poloţím svoje meno, aby tam bolo aţ na veky.

8 A neučiním toho viacej, aby som dal, ţe by sa túlala noha Izraelova zo zeme, ktorú som dal ich otcom, ak len budú pozorovať, aby robili podľa všetkého toho, čo som im prikázal, a všetok zákon, ktorý im prikázal môj sluţobník Mojţiš. 9 Ale neposlúchali, a Manasses ich zaviedol, aby robili zlé, a horšie ako národy, ktoré zahladil Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 10 A Hospodin hovoril skrze svojich sluţobníkov prorokov a riekol: 11 Pretoţe páchal Manasses, judský kráľ, tie ohavnosti a robil horšie od všetkého toho, čo robili Amoreji, ktorí boli pred ním, a spôsobil to, aby hrešil i Júda, svojimi ukydanými bohy, 12 preto takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, uvediem zlé na Jeruzalem a na Júdu, takţe kaţdému, kto to počuje, bude hučať v oboch ušiach. 13 A roztiahnem na Jeruzalem merné lano Samárie a pouţijem závaţia domu Achabovho a vytriem Jeruzalem, ako niekto vytrie misu, vytrie a obráti ju hore dnom. 14 A ta odvrhnem ostatok svojho dedičstva a vydám ich do ruky ich nepriateľov, a budú za lúpeţ a na rozchvátanie všetkým svojim nepriateľom, 15 pretoţe robili to, čo je zlé v mojich očiach, a popudzovali ma hneď od toho dňa, ktorého vyšli ich otcovia z Egypta, a tak aţ do tohoto dňa. 16 Ba ešte aj nevinnej krvi navylieval Manasses veľmi mnoho, takţe ňou naplnil Jeruzalem od jedného konca po druhý, krome svojho hriechu, ktorým spôsobil to, aby hrešil Júda, aby robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 17 A ostatné deje Manassesove a všetko, čo robil, i jeho hriech, ktorým hrešil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 18 A tak ľahol Manasses a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný v zahrade svojho domu, v zahrade Uzu, a kraľoval Amon, jeho syn, miesto neho. 19 Amon mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval dva roky v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Mešullemeť, dcéra Charúca z Jotby. 20 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako robil Manasses, jeho otec, 21 a chodil po kaţdej ceste, po ktorej chodil jeho otec, a slúţil ukydaným bohom, ktorým slúţil jeho otec, a klaňal sa im. 22 A opustil Hospodina, Boha svojich otcov, a nechodil po ceste Hospodinovej. 23 A sluţobníci Amonovi sa sprisahali proti nemu a zabili kráľa v jeho dome. 24 A zase ľud zeme pobil všetkých tých, ktorí sa boli sprisahali proti kráľovi Amonovi, a ľud zeme urobil kráľom Joziáša, jeho syna, miesto neho. 25 Ostatné deje Amonove, to, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 26 A pochovali ho v jeho hrobe, v zahrade Uzu. A kraľoval Joziáš, jeho syn, miesto neho.

2 Králi 22

1 Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jedida, dcéra Adaiášova, z Bacekaty. 2 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a chodil po kaţdej ceste Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo ani naľavo. 3 A stalo sa v osemnástom roku kráľa Joziáša, ţe poslal kráľ Šafána, syna Acaliáša, syna Mešullamovho, pisára, do domu Hospodinovho povediac: 4 Iď hore k Hilkiášovi, k najvyššiemu kňazovi, a nech spočíta peniaze, ktoré sú nadonášané do domu Hospodinovho, ktoré sobrali stráţcovia prahu od ľudu,

5 a nech ich dajú do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome Hospodinovom, a nech ich dávajú tým, ktorí robia prácu, ktorá je v dome Hospodinovom, aby opravili trhliny domu, 6 tesárom, staviteľom a murárom a na zakúpenie dreva a tesaných kameňov opraviť dom. 7 Avšak nech sa neúčtuje s nimi z peňazí, ktoré sa dajú do ich ruky, lebo verne pracujú. 8 A Hilkiáš, najvyšší kňaz, povedal Šafánovi, pisárovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. A Hilkiáš dal knihu Šafánovi, ktorý ju čítal. 9 Potom vošiel Šafán, pisár, ku kráľovi a doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Tvoji sluţobníci vysypali peniaze, ktoré sa našly v dome Hospodinovom, a dali ich do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome Hospodinovom. 10 A Šafán, pisár, tieţ oznámil kráľovi a riekol: Kňaz Hilkiáš mi dal nejakú knihu. A Šafán ju čítal pred kráľom. 11 A stalo sa, keď počul kráľ slová knihy zákona, ţe roztrhol svoje rúcho, 12 a kráľ prikázal Hilkiášovi, kňazovi a Achikámovi, synovi Šafánovmu, a Achborovi, synovi Michaiášovmu, a Šafánovi, pisárovi, a Asaiášovi, sluţobníkovi kráľovmu, a riekol: 13 Iďte, opýtajte sa Hospodina o mne a o ľude a o celom Júdovi vzhľadom na slová tejto najdenej knihy, lebo je veľký hnev Hospodinov, ktorý je zanietený proti nám, pretoţe nepočúvali naši otcovia na slová tejto knihy, aby boli robili všetko tak, ako nám je predpísané. 14 A tak odišiel Hilkiáš, kňaz, a Achikám a Achbor a Šafán a Asiáš k prorokyni Hulde, ţene Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasovho, stráţcu rúcha. A bývala v Jeruzaleme, na druhej strane, a hovorili jej o tom. 15 A ona im riekla: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Povedzte muţovi, ktorý vás poslal ku mne: 16 Takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem zlé na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetky slová knihy, ktorú čítal judský kráľ. 17 Pretoţe ma opustili a kadili iným bohom, aby ma popudzovali všelijakým dielom svojich rúk. Preto sa roznietil môj hnev na toto miesto a nevyhasne. 18 A judskému kráľovi, ktorý vás poslal pýtať sa Hospodina, takto mu poviete: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, čo sa týka slov, ktoré si počul. 19 Pretoţe zmäklo tvoje srdce, a poníţil si sa pred tvárou Hospodinovou, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, ţe budú púšťou a zlorečenstvom, a ţe si roztrhol svoje rúcho a plakal si predo mnou, preto som i ja počul, hovorí Hospodin. 20 Preto hľa, pripojím ťa k tvojim otcom, a budeš sprataný do svojich hrobov v pokoji, a nebudú hľadieť tvoje oči na nič z toho zlého, ktoré uvediem na toto miesto. - A doniesli kráľovi odpoveď.

2 Králi 23

1 A kráľ poslal poslov, a shromaţdili k nemu všetkých starších Judska a Jeruzalema. 2 Potom vyšiel kráľ hore do domu Hospodinovho i všetci muţovia Judska i všetci obyvatelia Jeruzalema s ním, i kňazi i proroci i všetok ľud, od malého aţ do veľkého. A čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom. 3 A kráľ stojac na vyvýšenom mieste učinil smluvu pred Hospodinom, ţe bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania a jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby učinil to, ţe by stály slová tejto smluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud sa postavil na tú smluvu. 4 Potom rozkázal kráľ Hilkiášovi, najvyššiemu kňazovi, i kňazom druhého radu i stráţcom prahu, aby vyniesli z chrámu Hospodinovho všetky nádoby, spravené Bálovi a háju a všetkému vojsku nebeskému, a spálil ich vonku za Jeruzalemom na poli Kidrona a ich prach odniesol do Bét-ela. 5 A sosadil modlárskych kňazov, ktorých boli ustanovili judskí kráľovia, a ktorí kadili na výšinách po mestách Judska a v okolí Jeruzalema, jako aj tých, ktorí kadili Bálovi, slncu, mesiacu, planetám a všetkému vojsku nebeskému.

6 A dal vyniesť háj z domu Hospodinovho ta von z Jeruzalema k potoku Kidronu a spálil ho pri potoku Kidrone a roztĺkol na prach a jeho prach hodil na hroby synov obecného ľudu. 7 A rozboril domy zasvätených smilstvu, ktoré boly v dome Hospodinovom, v ktorých tkaly ţeny domce pre háj. 8 A dal doviesť všetkých kňazov z miest Judska a poškvrnil výšiny, na ktorých kadievali kňazi, od Geby aţ po Bér-šebu, a rozboril výšiny brán, tie, ktoré boly pri vchode do brány Jozuu, knieţaťa mesta, ktoré boly po ľavej strane tomu, kto vchádzal do brány mesta. 9 Avšak nevyšli kňazi výšin hore k oltáru Hospodinovmu v Jeruzaleme, ale iba jedli nekvasené medzi svojimi bratmi. 10 Poškvrnil aj Tofet, ktoré je v údolí synov Hinnoma, aby nikto viac nevodil svojho syna alebo svojej dcéry cez oheň Molochovi. 11 A odpratal kone, ktoré boli dali judskí kráľovia slncu, od vchodu do domu Hospodinovho, pri sieni Netan-melecha, komorníka, ktorý bol v Parvaríme. A vozy slnca spálil ohňom. 12 A oltáre, ktoré boly na postreší hornej siene Achazovej, ktoré spravili judskí kráľovia, ako aj oltáre, ktoré spravil Manasses, v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, rozboril kráľ a roztrepal ich a odpratal odtiaľ a ich prach vyhodil do potoka Kidrona. 13 Aj výšiny, ktoré boly pred Jeruzalemom, ktoré boly z pravej strany vrchu Zhuby, ktoré vystavil Šalamún, izraelský kráľ, Astarte, hnusobe Sidoncov, a Chámošovi, hnusobe Moábov, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových, poškvrnil kráľ. 14 A potrieskal modlárske stĺpy a posekal háje a ich miesto zaplnil ľudskými kosťami. 15 Aj oltár, ktorý bol v Bét-ele, výšinu, ktorú spravil Jeroboám, syn Nebátov, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, i ten oltár i výšinu rozboril a spálil výšinu, rozdrvil na prach a háj spálil. 16 A keď sa obrátil Joziáš, videl hroby, ktoré boly tam na vrchu, a pošlúc ta pobral kosti z hrobov a spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré zavolal muţ Boţí, ktorý volajúc predpovedal tieto veci. 17 A riekol: Aký je to tam znak, ktorý vidím? A muţovia mesta mu povedali: To je hrob muţa Boţieho, ktorý bol prišiel z Judska a ktorý volajúc predpovedal tieto veci, ktoré si učinil na oltári Bét-ela. 18 Vtedy riekol: Nechajte ho, nech nikto nehýbe jeho kostí. A tak zachránili jeho kosti s kosťami proroka, ktorý bol prišiel zo Samárie. 19 I všetky domy výšin, ktoré boly v mestách Samárie, ktorých narobili izraelskí kráľovia, aby popudzovali, odstránil Joziáš a urobil im podľa všetkých skutkov, ktoré urobil v Bét-ele. 20 A pobijúc obetoval všetkých kňazov výšin, ktorí boli tam, na oltároch a pálil na nich ľudské kosti. Potom sa navrátil do Jeruzalema. 21 Potom rozkázal kráľ všetkému ľudu a riekol: Slávte slávnosť veľkonočného baránka Hospodinovi, svojmu Bohu, jako je napísané v tejto knihe smluvy! 22 Lebo taká slávnosť veľkonočného baránka jako táto nebola slávená odo dní sudcov, ktorí súdili Izraela, ani po všetky dni izraelských kráľov ani judských kráľov. 23 Ale iba v osemnástom roku kráľa Joziáša bola tak slávená táto slávnosť baránka Hospodinovi v Jeruzaleme. 24 I duchárov, vedomcov, domácich bohov aj iných ukydaných bohov i všetky hnusoby, ktoré bolo vidieť v Judskej zemi i v Jeruzaleme, odpratal Joziáš, aby postavil slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Hilkiáš v dome Hospodinovom. 25 A nebolo jemu rovného kráľa pred ním, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom i celou svojou dušou a celou svojou silou podľa celého zákona Mojţišovho, ani po ňom nepovstal jemu rovný. 26 Avšak Hospodin sa uţ neodvrátil od pále svojho veľkého hnevu, jakou horel jeho hnev proti Júdovi pre všetky tie popudzovania, ktorými ho popudzoval Manasses. 27 Preto povedal Hospodin: I Júdu odstránim zpred svojej tvári, jako som odstránil Izraela, a zavrhnem toto mesto, ktoré som bol vyvolil, Jeruzalem, i dom, o ktorom som povedal: Moje meno tam bude. 28 A ostatné deje Joziášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?

29 Za jeho dní bol vyšiel faraon Necho, egyptský kráľ, proti assýrskemu kráľovi hore ku rieke Eufrates. A kráľ Joziáš odišiel oproti nemu a Necho ho zabil v Megidde hneď, ako ho uvidel. 30 A jeho sluţobníci ho vzali mŕtveho z Megidda na voz a dopravili ho do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe. A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a pomazali ho a urobili ho kráľom namiesto jeho otca. 31 Jehoachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Chamutaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny. 32 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia. 33 A faraon Necho ho poviazal v Rible, v zemi Chamatu, keď kraľoval v Jeruzaleme, a uloţil na zem pokutu sto hrivien striebra a hrivnu zlata. 34 A faraon Necho urobil kráľom Eljakima, syna Joziášovho, miesto Joziáša, jeho otca, a premenil jeho meno na Jehojakima. A Jehoachaza vzal so sebou. A prišiel do Egypta a zomrel tam. 35 A striebro a zlato dal Jehojakim faraonovi, ale prv ocenil zem, aby mohol dať striebro na rozkaz faraonov; od kaţdého podľa jeho ocenenia, tak sohnal striebro a zlato od ľudu zeme, aby ho dal faraonovi Nechovi. 36 Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedonásť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Zebúda, dcéra Pedaiášova, z Rúmy. 37 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia.

2 Králi 24

1 Za jeho dní prišiel hore Nabuchodonozor, babylonský kráľ, a Jehojakim sa mu stal sluţobníkom tri roky. Potom sa odvrátil a sprotivil sa mu. 2 Ale Hospodin poslal na neho lúpeţné čaty Chaldejov a čaty Sýrov a čaty Moábov a čaty synov Ammonových a poslal ich na Júdu, aby ho hubili podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril skrze svojich sluţobníkov prorokov. 3 Len na rozkaz Hospodinov dialo sa to proti Júdovi, aby ho odstránil zpred svojej tvári pre hriechy Manassesove, podľa všetkého toho, čo robil, 4 i pre nevinnú krv, ktorú vylial, a naplnil Jeruzalem nevinnou krvou a Hospodin uţ nechcel odpustiť. 5 A ostatné deje Jehojakimove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 6 A tak ľahol Jehojakim a leţal so svojimi otcami, a kraľoval Jehojachin, jeho syn, miesto neho. 7 A egyptský kráľ uţ viacej nevyšiel zo svojej zeme, lebo babylonský kráľ pobral všetko, hen od Egyptského potoka aţ po rieku Eufrates, všetko, čo mal egyptský kráľ. 8 Jehojachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Nechušta, dcéra Elnatánová, z Jeruzalema. 9 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil jeho otec. 10 V tom čase prišli hore sluţobníci Nabuchodonozora, babylonského kráľa, do Jeruzalema, a mesto bolo obľahnuté. 11 A prišiel aj Nabuchodonozor, babylonský kráľ, proti mestu, kým ho obliehali jeho sluţobníci. 12 Vtedy vyšiel Jehojachin, judský kráľ, k babylonskému kráľovi, on i jeho matka i jeho sluţobníci i jeho knieţatá i jeho komorníci, a babylonský kráľ ho vzal v ôsmom roku svojho kraľovania. 13 A vyniesol odtiaľ všetky poklady domu Hospodinovho a poklady domu kráľovho a otĺkol všetko náradie zo zlata, ktorého bol narobil Šalamún, izraelský kráľ, v chráme Hospodinovom, tak ako hovoril Hospodin. 14 A prestehoval celý Jeruzalem i všetky knieţatá i všetkých udatných muţov, desať tisíc zajatých, i všetkých tesárov a zámočníkov; nezostalo nič krome chudobného ľudu zeme. 15 A odviedol Jehojachina do Babylona i matku kráľovu i ţeny kráľove i jeho komorníkov, i veľmoţov zeme, tých všetkých odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylona

16 i všetkých udatných muţov, sedem tisíc, i tesárov a zámočníkov tisíc. to všetko boli udatní bojovníci, a babylonský kráľ ich doviedol v zajatie do Babylona. 17 A babylonský kráľ urobil kráľom Mattaniáša, jeho strýca, miesto neho a premenil jeho meno na Cedekiáša. 18 Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Chamutaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny. 19 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Jehojakim, 20 lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo proti Jeruzalemu a proti Júdovi, dokiaľ ich len neodvrhol zpred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi.

2 Králi 25

1 A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, ţe prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozloţil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola. 2 A tak bolo mesto obľahnuté aţ do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša. 3 Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme. 4 Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní muţovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji leţali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby. 5 Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho. 6 A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili. 7 A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona. 8 Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, sluţobník babylonského kráľa, do Jeruzalema. 9 A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom. 10 A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráţe. 11 A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe. 12 A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráţe za vinárov a oráčov. 13 A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona. 14 I hrnce, lopatky, noţe, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúţili, pobrali. 15 I kadidlá i čaše, všetko, uţ či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráţe. 16 Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob. 17 Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom. 18 A veliteľ kráľovskej stráţe vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch stráţcov prahu. 19 A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými muţmi, a piatich muţov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat muţov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste. 20 A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.

21 A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme. 22 A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho. 23 A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich muţovia, ţe babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiţ Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich muţovia. 24 A Gedaliáš im prisahal aj ich muţom a riekol im: Nebojte sa sluţobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúţte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre. 25 A stalo sa v siedmom mesiaci, ţe prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati muţovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Ţidov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili. 26 Potom sa sobral všetok ľud, od malého aţ do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov. 27 A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, ţe Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo ţalára. 28 A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 29 A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vţdycky pred ním, po všetky dni svojho ţivota. 30 A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, kaţdý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho ţivota.

1 Kronická 1

1 Adam, Set, Enos, 2 Kénan, Mahalaleel, Jared, 3 Enoch, Matuzalem, Lámech, 4 Noach, Sem, Chám a Jafet. 5 Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madaj, Javán, Túbal, Mešech a Tíras. 6 A synovia Gomerovi: Aškenaz, Rífat a Togarma. 7 A synovia Javánovi: Elíša a Taršíša, Kittím a Dodaním. 8 A synovia Chámovi: Kúš a Micraim, Pút a Kanaán. 9 A synovia Kúšovi: Seba, Chavila, Sabta, Ragma a Sabtacha. A synovia Ragmovi: Šeba a Dedán. 10 A Kúš splodil Nimroda. Ten započal byť mocným muţom na zemi. 11 A Micraim splodil Lúdim, Anamim, Lehábim a Naftúchim, 12 Patrúsim a Kaslúchim, odkiaľ pošli Filištíni a Kaftorím. 13 A Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Cheta, 14 a Jebuzeja, Amoreja a Girgazeja, 15 Heveja, Arakeja a Sineja, 16 Arvadeja, Cemareja a Chamateja. 17 Synovia Semovi: Élam, Assúr, Arfaxad, Lúd, Aram, Úc, Chúl, Geter a Mešech. 18 Arfaxad splodil Šelacha, a Šelach splodil Hébera. 19 A Héberovi sa narodili dvaja synovia. Jednému bolo meno Péleg, lebo za jeho dní rozdelená bola zem, a meno jeho brata bolo Joktán.

20 A Joktán splodil Almodáda, Šálefa, Chacarmáveta a Jarecha, 21 Hadoráma, Uzala a Diklu, 22 Ébala, Abimaela a Šebu, 23 Ofíra, Chavilu a Jobába. Tí všetci boli synmi Joktánovými. 24 Sem, Arfaxad, Šelach, 25 Héber, Péleg, Rehu, 26 Serúg, Náchor, Térach, 27 Abrám, to je Abrahám. 28 Synovia Abrahámovi: Izák a Izmael. 29 Toto sú ich rody. Prvorodený Izmaelov Nebajot, Kedar, Adbeel a Mibsam, 30 Mišma, Dúma, Massa, Chadad a Téma, 31 Jetúr, Nafíš a Kedma. To boli synovia Izmaelovi. 32 A synovia Ketury, ţeniny Abrahámovej; tá porodila Zimrána, Jokšana, Medana, Madiana, Jišbáka a Šuacha. A synovia Jokšanovi: Šeba a Dedán. 33 Synovia Madianovi: Éfa, Efer, Enoch, Abída a Eldaa. Tí všetci boli synmi Keturinými. 34 A Abrahám splodil Izáka. Synovia Izákovi: Ezav a Izrael. 35 Synovia Ezavovi: Elifaz, Reguel, Jeuš, Jalam a Kórach. 36 Synovia Elifazovi: Téman, Omár, Cefi, Gatam, Kenaz, Timna a Amalek. 37 Synovia Reguelovi: Nachat, Zérach, Šamma a Mizza. 38 Synovia Seirovi: Lotán, Šobál, Cibeon, Ana, Dišon, Écer a Díšan. 39 Synovia Lotánovi: Chori, Homan. A sestra Lotánova bola Timna. 40 Synovia Šobálovi: Aljan, Manachat, Ébal, Šefi a Onam. A synovia Cibeonovi: Aja a Ana. 41 Synovia Anovi: Díšon. A synovia Díšonovi: Chamrán, Ešbán, Jitrán a Cherán. 42 Synovia Écerovi: Bilhán, Zaván a Jakan. Synovia Díšonovi: Úc a Arán. 43 A toto boli kráľovia, ktorí kraľovali v zemi Edomovej, prv ako kraľoval kráľ synov Izraelových: Béla, syn Beorov. A meno jeho mesta bolo Dinhaba. 44 A keď zomrel Béla, kraľoval miesto neho Jobáb, syn Zérachov, z Bocry. 45 A keď zomrel Jobáb, kraľoval miesto neho Chúšam zo zeme Témanitov. 46 A keď zomrel Chúšam, kraľoval miesto neho Hadad, syn Bedadov, ktorý porazil Madiana v moábskom kraji. A meno jeho mesta bolo Avít. 47 A keď zomrel Hadad, kraľoval miesto neho Samla z Masréky. 48 A keď zomrel Samla, kraľoval miesto neho Saul z Rechobota od rieky. 49 A keď zomrel Saul, kraľoval miesto neho Bál-chanán, syn Achborov. 50 A keď zomrel Bál-chanán, kraľoval miesto neho Hadad. A meno jeho mesta bolo Pái, a meno jeho ţeny bolo Mehetabeľ, dcéra Matrédy, dcéry Me-zahábovej. 51 A keď zomrel Hadad, boli vojvodami Edomska: vojvoda Timna, vojvoda Alia, vojvoda Jetet, 52 vojvoda Aholibáma, vojvoda Éla, vojvoda Pínon, 53 vojvoda Kenaz, vojvoda Téman, vojvoda Mibcár, 54 vojvoda Magdiel, vojvoda Irám. To boli vojvodovia Edomska.

1 Kronická 2

1 Toto boli synovia Izraelovi: Rúben, Simeon, Lévi a Júda, Izachár a Zabulon, 2 Dán, Jozef a Benjamin, Naftali, Gád a Aser. 3 Synovia Júdovi: Hér, Onan a Šéla. Tí traja sa mu narodili z dcéry Šuovej, Kananejky. Ale Hér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil. 4 A Támar, jeho nevesta, mu porodila Fáresa a Zéracha. Všetkých synov Júdových bolo päť. 5 Synovia Fáresovi: Ezrom a Chamul. 6 A synovia Zérachovi: Zimri, Étan, Héman, Kalkol a Dára. Ich všetkých bolo päť. 7 Synovia Karmiho: Achár, ktorý zarmútil Izraela dopustiac sa prestúpenia pri veci, danej pod kliatbu. 8 Synovia Étanovi: Azariáš. 9 A synovia Ezromovi, ktorí sa mu narodili: Jerachmeel, Rám a Kelubai. 10 A Rám splodil Aminadába, a Aminadáb splodil Názona, knieţa synov Júdových. 11 A Názon splodil Salmona, a Salmon splodil Boaza. 12 Boaz splodil Obéda, a Obéd splodil Izaiho. 13 Izai splodil svojho prvorodeného Eliába a Abinadába druhého a Šimu tretieho, 14 Natanaela štvrtého, Raddaiho piateho, 15 Ocema šiesteho, Dávida siedmeho. 16 A ich sestry: Ceruja a Abigaiľ. A synovia Ceruje boli: Abišai, Joáb a Azael, traja. 17 A Abigaiľ porodila Amazu, a otec Amazov bol Jeter Izmaelský. 18 A Kálef, syn Ezromov, tieţ splodil so svojou ţenou Azubou a s Jeriotou synov. A toto boli jej synovia: Ješer, Šobáb a Ardon. 19 A keď zomrela Azuba, vzal si Kálef Efratu, ktorá mu porodila Húra. 20 A Húr splodil Úriho, a Úri splodil Becaleela. 21 Potom vošiel Ezrom k dcére Machíra, otca Gileádovho, a vzal si ju, keď mal šesťdesiat rokov, a porodila mu Segúba. 22 A Segúb splodil Jaira, ktorý mal dvadsaťtri miest v zemi Gileáda. 23 A Gešúr a Sýr vzali od nich dediny Jairove jako i Kenat s jeho mestečkami, šesťdesiat miest. Tí všetci boli synmi Machíra, otca Gileádovho. 24 I po smrti Ezromovej v Kálef-efrate ţena Ezromova, Abia, mu porodila Ašchúra, otca Tekoy. 25 A synovia Jerachmeela, prvorodeného Ezromovho, boli: prvorodený Rám, Búna, Oren a Ocem, Achiáš. 26 A Jerachmeel mal i druhú ţenu, ktorej bolo meno Atara. To bola matka Onámova. 27 A synovia Ráma, prvorodeného Jerachmeelovho, boli: Maac, Jamin a Éker. 28 A synovia Onámovi boli: Šammai a Jada. A synovia Šammaiho: Nádab a Abišúr. 29 A meno ţeny Abišúrovej bolo Abichaiľ, ktorá mu porodila Achbána a Molída. 30 Synovia Nádabovi: Seled a Appaim. A Seled zomrel bez synov. 31 Synovia Appaimovi: Jiši. A synovia Jišiho: Šešan. A synovia Šešanovi: Achlai. 32 Synovia Jadu, brata Šammaiho: Jeter a Jonatán. A Jeter zomrel bez synov. 33 Synovia Jonatánovi: Pelet a Zaza. To boli synovia Jerachmeelovi.

34 A Šešan nemal synov iba dcéry. A Šešan mal egyptského sluhu, ktorému bolo meno Jarcha. 35 A Šešan dal svoju dcéru Jarchovi, svojmu sluhovi, za ţenu, ktorá mu porodila Attaiho. 36 A Attai splodil Nátana. A Nátan splodil Zabáda. 37 Zabád splodil Eflála. A Eflál splodil Obéda. 38 Obéd splodil Jehu-va. A Jehu splodil Azariáša. 39 Azariáš splodil Chéleca. A Chélec splodil Elásu. 40 Elása splodil Sismaiho. A Sismai splodil Šallúma. 41 Šallúm splodil Jekamiáša. A Jekamiáš splodil Elišamu. 42 A synovia Kálefa, brata Jerachmeelovho: Méša, jeho prvorodený; to bol otec Zífovcov; a synovia Márešu, otca Hebronovho. 43 Synovia Hebronovi: Kórach, Tappuach, Rékem a Šema. 44 A Šema splodil Rachama, otca Jorkeámovho. A Rékem splodil Šammaiho. 45 A syn Šammaiho bol Máon, a Máon bol otcom Bét-cura. 46 A Efa, ţenina Kálefova, porodila Chárana, Mócu a Gázeza. A Cháran splodil Gázeza. 47 A synovia Johedaiho: Régem, Jotám, Géšan, Pelet, Éfa a Šaaf. 48 Ţenina Kálefova Maacha porodila Šébera a Tirchana. 49 A porodila Šaafa, otca Madmannu, Ševu, otca Machbénu, a otca Gibee. A dcéra Kálefova bola Achsa. 50 To boli synovia Kálefovi, syna Húrovho, prvorodeného Efraty; Šóbal, otec Kirjat-jearima. 51 Salma, otec Betlehema, Cháref, otec Bét-gádera. 52 A synovia Šobála, otca Kirjat-jearima, boli: Hároe, Chaci-hammenúchot. 53 A čeľade Kirjat-jearima: Jitrovci, Pútovci, Šummátovci a Mišráiti. Z tých vyšli Cáreatovci a Eštaulovci. 54 Synovia Salmu: Betlehem, Netofatovci, Atarot, dom Joábov a Chaci-hammenachtovci, Cáreiti. 55 A čeľade pisárov, ktorí bývali v Jabeci, Tirátovci, Šimátovci, Suchátovci. To sú Kinejci, ktorí pošli z Chamatu, otca to Bét-rechába.

1 Kronická 3

1 Toto boli synovia Dávidovi, ktorí sa mu narodili v Hebrone: prvorodený Amnon od Achinoami Jizreelskej, druhý Daniel od Abigaili Karmelskej, 2 tretí Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaiho, kráľa Gešúra; štvrtý Adoniáš, syn Chaggiti, 3 piaty Šefatiáš od Abitáli, šiesty Jitrám od Egly, jeho ţeny. 4 Šiesti sa mu narodili v Hebrone. A kraľoval tam sedem rokov a šesť mesiacov a tridsaťtri rokov kraľoval v Jeruzaleme. 5 A títo sa mu narodili v Jeruzaleme: Šima, Šobáb, Nátan a Šalamún, štyria, od Bat-šuy, dcéry Ammielovej. 6 A Jibchár, Elišama a Elipelet, 7 Noga, Nefeg, a Jafia, 8 Elišama, Elijada a Elipelet, deviati. 9 To všetko boli synovia Dávidovi krome synov ţenín, a Támar, ich sestra. 10 A syn Šalamúnov Rechabeám; Abiáš, jeho syn; Aza, jeho syn; Jozafat, jeho syn; 11 Jorám, jeho syn; Achaziáš, jeho syn; Joas, jeho syn;

12 Amaciáš, jeho syn; Azariáš, jeho syn; Jotám, jeho syn; 13 Achaz, jeho syn; Ezechiáš, jeho syn; Manasses, jeho syn; 14 Amon jeho syn; Joziáš, jeho syn. 15 A synovia Joziášovi: prvorodený Jochanan, druhý Jehojakim, tretí Cedekiáš, štvrtý Šallúm. 16 Synovia Jehojakimovi: Jechoniáš, jeho syn; Cedekiáš, jeho syn. 17 A synovia Jechoniáša, väzňa, Šealtiel, jeho syn, 18 a Malkirám, Pedaiáš, Šenacar, Jekamiáš, Hošama a Nedabiáš. 19 A synovia Pedaiášovi: Zorobábel a Šimi. A syn Zorobábelov: Mešullam, Chananiáš a Šelomiť, ich sestra. 20 A Chašúba, Ohel, Berechiáš, Chasadiáš a Júšabchesed, piati. 21 Synovia Chananiášovi: Pelatiáš a Izaiáš. Synovia Refaiášovi, synovia Arnánovi, synovia Obadiášovi, synovia Šechaniášovi. 22 Synovia Šechaniášovi: Šemaiáš. (A synovia Šemaiášovi:) Chattúš, Jigál, Báriach, Neariáš a Šafat, šiesti. 23 A syn Neariášov: Eljoenai, Ezechiáš a Azríkam, traja. 24 A synovia Eljoenaiho: Hodaviáš, Eljašib, Pelaiáš, Akkúb, Jochanan, Delaiáš a Anáni, siedmi.

1 Kronická 4

1 Synovia Júdovi: Fáres, Ezrom, Karmi, Húr a Šóbal. 2 A Reaiáš, syn Šóbalov, splodil Jachata, a Jachat splodil Achúmaiho a Lahada. To sú čeľade Cáreatovcov. 3 A títo boli otca Étama: Jizreel, Jišma a Jidbáš, a meno ich sestry bolo Haclelponia. 4 A Penuel, otec Gedorov, a Ézer, otec Chúšov. To boli synovia Húrovi, prvorodeného Efraty, otca obyvateľov Betlehema. 5 A Ašchúr, otec Tekoy, mal dve ţeny, Chelu a Naaru. 6 A Naara mu porodila Achuzzáma, Chéfera, Témniho a Haachaštariho. To boli synovia Naarini. 7 A synovia Chelini: Ceret, Jecochar a Etnán. 8 A Kóc splodil Anúba a Hacobéba, a čeľade Acharchéla, syna Harúmovho. 9 A Jabec bol slávnejší od svojich bratov. A jeho matka nazvala jeho meno Jabec, Bolestný, povediac: Lebo som porodila v bolesti. 10 A Jabec volal na Boha Izraelovho a povedal: Akţe ma naozaj poţehnáš a rozšíriš môj chotár, a jestli bude tvoja ruka so mnou, a učiníš spasenie zo zlého, tak, aby som nemal bolesti, - A Bôh dal, aby prišlo to, čo ţiadal. 11 A Kelúb, brat Šúchu splodil Mechíra, ktorý bol otcom Eštona. 12 A Ešton splodil Bét-rafu, Pásecha a Techinnu, otca Ir-nacháša. To boli muţovia Réchu. 13 A synovia Kenazovi: Otniel a Seraiáš. A synovia Otnielovi: Chatat. 14 A Meonotai splodil Ofru. A Seraiáš splodil Joába, otca obyvateľov Doliny remeselníkov, lebo boli remeselníkmi. 15 A synovia Kálefa, syna Jefunneho: Iru, Éla a Naam, a synovia Elu, a to Kenaz. 16 Synovia Jehallelélovi: Zíf, Zífa, Tiriáš a Asarél. 17 Synovia Ezru: Jeter, Mered, Éfer a Jalon. - A porodila Mirjama, Šammaiho a Jišbacha, otca Eštemoy. 18 A jeho ţena, Ţidovka, porodila Jereda, otca Gedora, a Chebera, otca Socha, a Jekutiela, otca Zánoacha. To boli synovia Bitie, dcéry faraonovej, ktorú si vzal Mered. 19 A synovia ţeny Hodiášovej, sestry Nachama: otec Keily Garmitský a Eštemoa Maachitský.

20 Synovia Šímonovi: Ammon, Rinna, Ben-chanan a Tilon. A synovia Jišiho: Zochet a Benzochet. 21 Synovia Šelu, syna Júdovho: Hér, otec Lechov, a Lada, otec Márešov, a čeľade domu tých, ktorí robili práce z kmentu, z domu Ašbeovho. 22 A Jokím a muţovia Kozebu, Joaš a Saraf, ktorí panovali nad Moábom, a Jašubi Láchem. A tie veci sú starodávne. 23 To boli tí hrnčiari a tí, ktorí bývali v Netaim-e a v Gedére; s kráľom, pri jeho práci bývali tam. 24 Synovia Simeonovi: Nemuel, Jamin, Jarib, Zerach, Saul; 25 Šallúm, jeho syn; Mibsám, jeho syn; Mišma, jeho syn. 26 Synovia Mišmu: Hammuel, jeho syn; Zakkúr, jeho syn; Šimei, jeho syn. 27 A Šimei mal šestnásť synov a šesť dcér. Ale jeho bratia nemali mnoho synov, a tak čo do celej ich čeľade nerozmnoţili sa na toľko jako synovia Júdovi. 28 A bývali v Bér-šebe, v Molade a v Chacaršuale, 29 v Bilhe, v Eceme a v Tolade, 30 v Betuele, v Chorme a v Ciklagu, 31 v Bét-markabote, v Chacar-súsime, v Bét-birime a v Šaaraime. To boly ich mestá, aţ dokiaľ nekraľoval Dávid. 32 A ich osady boly: Étam, Ain, Rimmon, Tochen a Ašan, päť miest. 33 A všetky ich osady, ktoré boly okolo tých miest aţ po Bál, to boly ich bydliská, a mali svoj vlastný súpis rodový. 34 A Mešobab, Jamlech a Joša, syn Amaciášov. 35 A Joel a Jehu, syn Joši-biášov, syn Seraiášov, syn Asielov; 36 Eljoenai, Jakoba, Ješochaiáš, Asaiáš, Adíel, Jesimiel a Benaiáš; 37 Ziza, syn Šifiho, syn Allona, syn Jedaiáša, syn Šimriho, syn Šemaiáša. 38 To sú tí, ktorí idú medzi mená, knieţatá vo svojich čeľadiach, a čo do domu svojich otcov veľmi sa rozmnoţili. 39 A odišli na západ od Gedora, aţ na východ tej doliny, hľadať pašu pre svoje stádo. 40 A našli pašu, tučnú a dobrú, a zem bola priestranná, pokojná a ubezpečená, lebo z Cháma pochádzali tí, ktorí tam bývali predtým. 41 A tak prišli títo, tu zapísaní podľa mena, za dní Ezechiáša, judského kráľa, a zbili ich stány a ich obydlia, ktoré sa tam našly, a zarečúc ich na záhubu docela ich zahubili, a je tak aţ do tohoto dňa, a bývali miesto nich, lebo tam bola paša pre ich stádo. 42 A z nich, zo synov Simeonových, odišlo na vrch Seir päťsto muţov, a Pelatiáš, Neariáš, Refaiáš a Uziel, synovia Jišiho, boli na ich čele. 43 A pobili ostatok uniklých z Amaleka a bývali tam a bývajú aţ do tohoto dňa.

1 Kronická 5

1 A synovia Rúbena, prvorodeného Izraelovho, lebo on bol prvorodeným. Ale keď poškvrnil loţu svojho otca, jeho prvorodenstvo bolo dané synom Jozefa, syna Izraelovho, a prvenstvo rodu nemalo sa počítať podľa prvorodenstva. 2 A pretoţe Júda bol najmocnejší medzi svojimi bratmi, za vojvodu bol vzatý z neho; ale prvorodenstvo sa dostalo Jozefovi. 3 Synovia Rúbena, prvorodeného Izraelovho: Enoch, Pallu, Ezron a Karmi. 4 Synovia Joelovi: Šemaiáš, jeho syn; Góg, jeho syn; Šimei, jeho syn; 5 Mícha, jeho syn; Reaiáš, jeho syn; Bál, jeho syn; 6 Béra, jeho syn, ktorého zaviedol Tilgat-pilnezer, assýrsky kráľ do zajatia. Ten bol knieţaťom Rúbenovcov.

7 A jeho bratia, kaţdý podľa svojich čeľadí, keď boli popísaní po svojich rodoch: hlavou bol Jehiel a Zachariáš. 8 A Bela, syn Azaza, syna Šemu, syna Joelovho. Ten býval v Aroere aţ po Nébo a po Bálmeon. 9 A na východ býval aţ potiaľ, ako sa ide na púšť od rieky Eufrata, lebo ich stáda sa boly rozmnoţily v zemi Gileáda. 10 A vo dňoch Saulových robili vojnu s Hagaranmi, ktorí padli do ich ruky, a tak bývali v ich stánoch na celej tvári zeme východne od Gileáda. 11 A synovia Gádovi bývali naproti nim v zemi Bázana aţ po Salchu. 12 Joel bol hlavou a Šafan bol druhý, a Jaanai a Šafat v Bázane. 13 A ich bratia podľa domu svojich otcov: Michael, Mešullam, Šeba, Jorai, Jaakán, Zia a Héber, siedmi. 14 Toto boli synovia Abichailovi, syna Chúriho, syna Jaroacha, syna Gileáda, syna Michaela, syna Ješíšaiho, syna Jachda, syna Búzovho; 15 Achi, syn Abdielov, syna Gúniho, hlava domu ich otcov. 16 A bývali v Gileáde, v Bázane a v jeho mestách a vo všetkých predmestiach Sárona, na ich výbeţkoch. 17 Tí všetci boli popísaní po svojich rodoch vo dňoch Jotáma, judského kráľa, a vo dňoch Jeroboáma, izraelského kráľa. 18 Synov Rúbenových a Gádovcov a polovica pokolenia Manassesovho, silných muţov, muţov, ktorí nosili štít a meč a naťahovali lučište a boli vycvičení v boji, bolo štyridsaťštyri tisíc a sedemsto šesťdesiat, ktorí vychádzali von do boja. 19 A robili vojnu s Hagaranmi, i s Jetúrom, Nafíšom a s Nodábom. 20 A bolo im pomoţené proti nim, a Hagarania bolo daní do ich ruky jako i všetci, ktorí boli s nimi, lebo volali k Bohu v boji, a dal sa im uprosiť, lebo sa nadejali na neho. 21 A zajali ich stáda, ich veľblúdov, päťdesiat tisíc a oviec dvesto päťdesiat tisíc, oslov dva tisíce a ľudských duší sto tisíc. 22 Lebo pobitých padlo mnoho, pretoţe vojna bola od Boha. A tak bývali miesto nich aţ do prestehovania. 23 A synovia polovice pokolenia Manassesovho bývali v zemi od Bázana aţ po Bálhermon a po Senír a po vrch Hermon; tých bolo mnoho. 24 Toto boly hlavy domu ich otcov, a to: Éfer, Jiši, Eliel, Azriel, Jirmiáš, Hodaviáš a Jachdiel, chrabrí muţovia silní, slovutní muţovia, hlavy domu svojich otcov. 25 Ale keď sa prehrešili proti Bohu svojich otcov a smilnili idúc za bohmi národov tej zeme, ktoré zahladil Bôh zpred ich tvári, 26 vzbudil Bôh Izraelov ducha Púla, assýrskeho kráľa, a ducha Tilgat-pilnezera, assýrskeho kráľa, a prestehoval ich odvedúc do zajatia, Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu pokolenia Manassesovho a doviedol ich do Chelachu do Chábora a do Háry a k rieke Gózanu, kde sú aţ do tohoto dňa.

1 Kronická 6

1 Synovia Léviho: Geršom, Kehát a Merári. 2 A synovia Kehátovi: Amram, Jicehár, Hebron a Uziel. 3 A synovia Amramovi: Áron, Mojţiš a Mirjam. A synovia Áronovi: Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár. 4 Eleazár splodil Pinchasa, Pinchas splodil Abíšuu, 5 Abíšua splodil Bukkiho, Bukki splodil Uziho, 6 Uzi splodil Zerachiáša, Zerachiáš splodil Merajota. 7 Merajot splodil Amariáša, Amariáš splodil Achitúba, 8 Achitúb splodil Cádoka, Cádok splodil Achimaaca, 9 Achimaac splodil Azariáša, Azariáš splodil Jochanana,

10 Jochanan splodil Azariáša. To bol ten, ktorý konal kňazský úrad v dome, ktorý vystavil Šalamún v Jeruzaleme. 11 A Azariáš splodil Amariáša, Amariáš splodil Achitúba, 12 Achitúb splodil Cádoka, Cádok splodil Šallúma, 13 Šallúm splodil Hilkiáša, Hilkiáš splodil Azariáša, 14 Azariáš splodil Seraiáša, Seraiáš splodil Jehocádaka. 15 A Jehocádak odišiel, keď prestehoval Hospodin Júdu a Jeruzalem do zajatia skrze Nabuchodonozora. 16 Synovia Léviho: Geršon, Kehát a Merári. 17 A toto sú mená synov Geršonových: Libni a Šimei. 18 A synovia Kehátovi: Amram, Jicehár, Hebron a Uziel. 19 Synovia Meráriho: Machli a Múši. Toto sú čeľade Levitov podľa ich otcov: 20 Geršonovi: Libni, jeho syn; Jachat, jeho syn; Zimma, jeho syn; 21 Joach, jeho syn; Iddo, jeho syn; Zérach, jeho syn; Jeatrai, jeho syn. 22 Synovia Kehátovi: Amminadáb, jeho syn; Kórach, jeho syn; Assír, jeho syn; 23 Elkána, jeho syn; Ebjasaf, jeho syn; Assír, jeho syn; 24 Tachat, jeho syn; Uriel, jeho syn; Uziáš, jeho syn, a Saul, jeho syn. 25 A synovia Elkánovi: Amasai a Achimot. 26 Elkána: Synovia Elkánovi: Cófai, jeho syn; Nachat, jeho syn; 27 Eliáb, jeho syn; Jerochám, jeho syn; Elkána, jeho syn. 28 A synovia Samuelovi: prvorodený Vašni a Abiáš. 29 Synovia Meráriho: Machli, Libni, jeho syn; Šimei, jeho syn; Uza, jeho syn; 30 Šimea, jeho syn; Chaggiáš, jeho syn; Asaiáš, jeho syn. 31 A toto sú tí, ktorých postavil Dávid ku spevu v dome Hospodinovom, odkedy mala truhla Hospodinova pokoj, 32 a posluhovali pred príbytkom stánu shromaţdenia spevom, aţ dokiaľ nevystavil Šalamún domu Hospodinovho v Jeruzaleme, a stávali podľa svojho poriadku vo svojej sluţbe. 33 A toto sú tí, ktorí stávali, aj ich synovia; zo synov Kehátových: Héman, spevák, syn Joela, syna Samuelovho 34 syna Elkánovho, syna Jerochámovho, syna Elielovho, syna Toachovho, 35 syna Cúfovho, syna Elkánovho, syna Machatovho, syna Amasaiho, 36 syna Elkánovho, syna Joelovho, syna Azariášovho, syna Cefaniášovho, 37 syna Tachatovho, syna Assírovho, syna Ebjasafovho, syna Kórachovho, 38 syna Jicehárovho, syna Kehátovho, syna Léviho, syna Izraelovho. 39 A jeho brat Azaf, ktorý stával po jeho pravici, a Azaf bol synom Berachiáša, syna Šimeovho, 40 syna Michaelovho, syna Baaseiášovho, syna Malkiášovho, 41 syna Etniho, syna Zérachovho, syna Adaiášovho, 42 syna Étanovho, syna Zimmovho, syna Šimeiho, 43 syna Jachatovho, syna Geršomovho, syna Léviho. 44 A synovia Meráriho, ich bratia, po ich ľavici: Étan, syn Kíšiho, syna Abdiho, syna Mallúchovho, 45 syna Chašabiášovho, syna Amaciášovho, syna Hilkiášovho, 46 syna Amciho, syna Bániho, syna Šemerovho,

47 syna Machliho, syna Múšiho, syna Meráriho, syna Léviho. 48 A ich bratia, Leviti, boli oddaní ku kaţdej sluţbe príbytku domu Boţieho. 49 A Áron a jeho synovia kadili na oltári zápalnej obeti a na oltári na kadenie súc ustanovení ku kaţdej práci svätyne svätých a aby prikrývali hriech na Izraelovi podľa všetkého toho, čo prikázal Mojţiš, sluţobník Boţí. 50 A toto boli synovia Áronovi: Eleazár, jeho syn; Pinchas, jeho syn; Abíšua, jeho syn; 51 Bukki, jeho syn; Uzi, jeho syn; Zerachiáš, jeho syn; 52 Merajot, jeho syn; Amariáš, jeho syn; Achitúb, jeho syn; 53 Cádok, jeho syn; Achimaac, jeho syn. 54 A toto boly ich bydliská podľa ich osád v ich hraniciach, synov Áronových, čeľade Kehátovcov, to bol ich los. 55 A tak im dali Hebron v zemi Júdovej a jeho predmestia vôkol neho. 56 A pole mesta i jeho dediny dali Kálefovi, synovi Jefunneho. 57 A synom Áronovým dali útočištné mestá, Hebron, a mesto Libnu a jeho predmestia a Jattír a Eštemou a jeho predmestia, 58 a Chílen a jeho predmestia, Debír a jeho predmestia, 59 a Ášan a jeho predmestia a Bétšemeš a jeho predmestia. 60 A z pokolenia Benjaminovho: Gebu a jej predmestia, Allemet a jeho predmestia a Anatót a jeho predmestia; všetkých ich miest bolo trinásť miest po ich čeľadiach. 61 A ostatným synom Kehátovým, z čeľade toho pokolenia, bolo dané z polovice pokolenia, z polovice pokolenia Manassesovho, losom, desať miest. 62 A synom Geršonovým podľa ich čeľadí z pokolenia Izachárovho a z pokolenia Aserovho a z pokolenia Naftaliho a z pokolenia Manassesovho v Bázane trinásť miest. 63 Synom Meráriho podľa ich čeľadí z pokolenia Rúbenovho a z pokolenia Gádovho a z pokolenia Zabulonovho, losom, dvanásť miest. 64 A tedy dali synovia Izraelovi Levitom tie mestá a ich predmestia. 65 A dali losom z pokolenia synov Júdových a z pokolenia synov Simeonových a z pokolenia synov Benjaminových tie mestá, ktoré pomenovali podľa mena. 66 A čo do tých, ktorí boli z čeľadí synov Kehátových, tí mali mestá svojho územia z pokolenia Efraimovho. 67 A dali im útočištné mestá, Sichem a jeho predmestia na vrchu Efraimovom, a mesto Gezer a jeho predmestia 68 a Jokmeam a jeho predmestia a Bét-choron a jeho predmestia 69 a Ajalon a jeho predmestia a Gat-rimmon a jeho predmestia. 70 A z polovice pokolenia Manassesovho: Aner a jeho predmestia a Bileam a jeho predmestia, čeľadi ostatných synov Kehátových. 71 Synom Geršomovým dali z čeľade polovice pokolenia Manassesovho Gólan v Bázane a jeho predmestia a Astarót a jeho predmestia, 72 a z pokolenia Izachárovho: Kédeš a jeho predmestia, Dobrat a jeho predmestia 73 a Rámot a jeho predmestia a Anem a jeho predmestia, 74 a z pokolenia Aserovho: Mášal a jeho predmestia a Abdon a jeho predmestia 75 a Chúkok a jeho predmestia a Rechob a jeho predmestia, 76 a z pokolenia Naftaliho: Kédeš v Galilejsku a jeho predmestia a Chammon a jeho predmestia a Kirjataim a jeho predmestia. 77 Ostatným synom Meráriho z pokolenia Zabulonovho: Rimmono a jeho predmestia, Tábor a jeho predmestia,

78 a za Jordánom pri Jerichu na východ od Jordána z pokolenia Rúbenovho: Becer na púšti a jeho predmestia a Jahacu a jej predmestia 79 a Kedemot a jeho predmestia a Méfat a jeho predmestia, 80 a z pokolenia Gádovho: Rámot v Gileáde a jeho predmestia a Machnaim a jeho predmestia 81 a Chešbon a jeho predmestia a Jazer a jeho predmestia.

1 Kronická 7

1 A synovia Izachárovi: Tola, Pua, Jašub a Šimron, štyria. 2 A synovia Tolovi: Uzi, Refaiáš, Jeriel, Jachmai, Jimsam a Samuel, hlavy domu svojich otcov, pošlí od Tolu, udatní muţovia svojich rodov. Ich počet bol vo dňoch Dávidových dvadsaťdva tisíc šesťsto. 3 A synovia Uziho: Jizrachiáš, a synovia Jizrachiášovi: Michael, Obadiáš a Joel, Jišiáš, piati, všetko hlavy. 4 A s nimi podľa ich rodov, podľa domu ich otcov, zástupy vojska, súceho do boja, tridsaťšesť tisíc, lebo mali mnoho ţien a synov. 5 A ich bratov po všetkých čeľadiach Izachárových, udatných muţov, bolo osemdesiatsedem tisíc, všetko počítaní podľa rodu. 6 Benjamin: Bela, Becher a Jediael, traja. 7 A synovia Belovi: Ecbon, Uzi, Uziel, Jerimot a Iri, piati, hlavy domu otcov, udatní muţovia. A bolo ich načítaných podľa rodu dvadsaťdva tisíc tridsaťštyri. 8 A synovia Becherovi: Zemira, Joaš, Eliezer, Eljoenai, Omri, Jeremót, Abiáš, Anatót a Alemet, všetci tí boli synmi Becherovými. 9 A čo do ich popisu podľa ich rodov, podľa hláv domu ich otcov, udatných muţov, bolo ich dvadsať tisíc dvesto. 10 A synovia Jediaelovi: Bilhán, a synovia Bilhánovi: Jeuš, Benjamin, Ehúd, Kenaana, Zétan, Taršíš a Achišachar. 11 Všetkých tých synov Jediaelových, podľa hláv otcov, udatných muţov, bolo sedemnásť tisíc dvesto, ktorí vychádzali jako vojsko do boja. 12 Krome toho Šuppím a Chuppím, synovia Írovi, Chuším, synovia Acherovi. 13 Synovia Naftaliho: Jachaciel, Gúni, Jecer a Šallúm, synovia Bilhini. 14 Synovia Manassesovi: Asriel, ktorého mu porodila jeho ţena. A jeho sýrska ţenina mu porodila Machíra, otca Gileádovho. 15 A Machír si vzal ţenu, sestru Chuppímovu a Šuppímovu; a meno jeho sestry bolo Maacha. A meno druhého bolo Celafchad, a Celafchad mal dcéry. 16 A Maacha, ţena Machírova, porodila syna a nazvala jeho meno Pereš a meno jeho brata Šáreš, a jeho synovia Úlam a Rekem. 17 A synovia Úlamovi: Bedán. To boli synovia Gileáda, syna Machírovho, syna Manassesovho. 18 A jeho sestra Hammolecheť porodila Išhoda, Abiézera a Machlu. 19 A synovia Šemídovi boli: Achjan, Šechem, Likchi a Aniam. 20 A synovia Efraimovi: Šutelach a Bered, jeho syn; Tachat, jeho syn; Elada, jeho syn; Tachat, jeho syn; 21 Zabad, jeho syn; Šutelach, jeho syn, Ézer a Elad. Ale ich zabili muţovia mesta Gátu, ktorí sa boli narodili v zemi, lebo boli sišli, Ézer a Elad, aby vzali ich dobytok. 22 Preto ţialil Efraim, ich otec, za mnoho dní, a prišli jeho bratia, aby ho potešili. 23 Potom vošiel ku svojej ţene, ktorá počala a porodila syna, a nazval jeho meno Beria, pretoţe bolo zlé v jeho dome.

24 A jeho dcéra bola Šeera, ktorá vystavila Bét-choron, dolný i horný, i Uzzen-Šeeru. 25 Refach, jeho syn; Rešef a Telach, jeho syn; Tachan, jeho syn; 26 Laadan, jeho syn; Ammihúd, jeho syn; Elišama, jeho syn; 27 Nón, jeho syn; Jozua, jeho syn. 28 Ich drţavím a ich bydliskami boly Bét-el a jeho dediny a na východ Naaran a na západ Gezer a jeho dediny, Sichem a jeho dediny aţ po Gazu a jej dediny. 29 A po strane synov Manassesových: Bét-šean a jeho dediny, Taanach a jeho dediny, Megiddo a jeho dediny, Dór a jeho dediny. V tých bývali synovia Jozefa, syna Izraelovho. 30 Synovia Aserovi: Jimna, Jišva, Jišvi, Beria a Seracha, ich sestra. 31 Synovia Beriovi: Cheber a Malkiel, ktorý bol otcom Birzávita. 32 A Cheber splodil Jifláta, Šómera, Chotáma a Šúu, ich sestru. 33 A synovia Jaflétovi: Pasach, Bimhal a Ašvat. To boli synovia Jaflétovi. 34 Synovia Šámerovi: Achi, Rohaga, Jechubba a Aram. 35 Synovia Helema, jeho brata: Cófach, Jimna, Šeleš a Amal. 36 Synovia Cófachovi: Suach, Charnefer, Šual, Beri a Jimra, 37 Becer, Hód, Šamma, Šilša, Jitran a Beera. 38 Synovia Jeterovi: Jefunne, Fispa a Ara. 39 A synovia Ullu: Arach, Channiel a Riceáš. 40 Tí všetci boli synmi Aserovými, hlavami domu svojich otcov, vybranými muţmi udatnými, hlavami knieţat. A ich spočítanie podľa rodu do vojska, súceho do boja, dalo ich počet: dvadsaťšesť tisíc muţov.

1 Kronická 8

1 A Benjamin splodil Belu, svojho prvorodeného, Ašbela druhého, Acheracha tretieho, 2 Nóchu štvrtého a Rafu piateho. 3 A Bela mal synov: Addara, Géru, Abihúda, 4 Abíšuu, Námana, Achoacha, 5 Géru, Šéfufána a Chúrama. 6 Toto boli synovia Achúdovi, tí boli hlavami otcov bývajúcich v Gebe, ktorých prestehovali do Manachata, 7 totiţ Náman, Achiáš a Géra; ten ich prestehoval. A splodil Uzu a Achíchuda. 8 A Šacharaim splodil v moábskom kraji synov, keď ich prepustil; Chuším a Bára, jeho ţeny. 9 A splodil z Chodeši, svojej ţeny, Jobába, Cibiáša, Méšu, Malkáma, 10 Jehúca, Sachiáša a Mirmu. To boli jeho synovia, hlavy otcov. 11 A z Chušímy splodil Abitúba a Elpála. 12 A synovia Elpálovi: Héber, Mišam a Šemer. On vystavil Ono a Lod a jeho dediny. 13 A Beria a Šema. To boly hlavy otcov bývajúcich v Ajalone. Tí obrátili na útek obyvateľov Gátu. 14 A Achio, Šašak a Jeremót, 15 Zebadiáš, Arád a Áder, 16 Michael, Jišpa a Jocha, synovia Beriovi.

17 A Zebadiáš, Mešullam, Chiski, Cheber, 18 Jišmere, Jizliáš a Jobáb, synovia Elpálovi. 19 A Jakim, Zichri, Zabdi, 20 Elienai, Ciltai, Eliel, 21 Adaiáš, Beraiáš a Šimrát, synovia Šimeiho. 22 A Jišpán, Héber, Eliel, 23 Abdon, Zichri, Chanan, 24 Chananiáš, Élam, Anatotiáš, 25 Jifdiáš a Penuel, synovia Šašakovi. 26 A Šamšerai, Šechariáš, Ataliáš, 27 Jarešiáš, Eliáš a Zichri, synovia Jerochámovi. 28 To boly hlavy otcov po svojich rodoch, hlavy, tí bývali v Jeruzaleme. 29 A v Gibeone bývali: otec Gibeona, a meno jeho ţeny bolo Maacha; 30 a jeho prvorodený syn Abdon a Cúr, Kíš, Bál, Nádab, 31 Gedor, Achio a Zecher. 32 A Miklót splodil Šimeu. A tí tieţ bývali naproti svojim bratom v Jeruzaleme so svojimi bratmi. 33 A Nér splodil Kíša, a Kíš splodil Saula, a Saul splodil Jonatána, Malkišuu, Abinadába a Ešbála. 34 A syn Jonatánov Meribbál, a Meribbál splodil Míchu. 35 A synovia Míchovi: Piton, Melech, Tarea a Achaz. 36 A Achaz splodil Jehoadu, a Jehoada splodil Alemeta, Azmáveta a Zimriho. A Zimri splodil Mócu. 37 A Móca splodil Binu, Rafa, jeho syn; Elasa, jeho syn; Acel, jeho syn. 38 A Acel mal šiestich synov, ktorých mená boly toto: Azríkam, Bochru, Izmael, Šeariáš, Obadiáš a Chanan. Tí všetci boli synmi Acelovými. 39 A synovia Éšeka, jeho brata: Úlam, jeho prvorodený, Jehuš druhý a Elifelet tretí. 40 A synovia Úlamovi boli udatní muţovia, umní strelci z luku, ktorí mali mnoho synov a vnukov, sto päťdesiat. Tí všetci boli zo synov Benjaminových.

1 Kronická 9

1 A tak bol popísaný celý Izrael podľa rodu, a hľa, boli zapísaní do knihy kráľov Izraelových. A Júda bol prestehovaný do Babylona pre svoje prestúpenie. 2 A tí prví obyvatelia, ktorí bývali vo svojom drţaví, vo svojich mestách, to bol Izrael, kňazi, Levitovia a Netinejci. 3 A v Jeruzaleme bývali jedni zo synov Júdových, druhí zo synov Benjaminových a niektorí zo synov Efraimových a Manassesových. 4 Utai, syn Ammihúdov, syna Omriho, syna Imriho, syna Bániho, zo synov Fáresa, syna Júdovho. 5 A zo Šílonovcov: prvorodený Asaiáš a jeho synovia. 6 A zo synov Zérachových: Jehuel a ich bratia, počtom šesťsto deväťdesiat. 7 A zo synov Benjaminových: Sallu, syn Mešullamov, syna Hodaviášovho, syna Hassenuovho. 8 A Jibneiáš, syn Jerochámov. A Éla, syn Uziho, syna Michriho. A Mešullam, syn Šefatiášov, syn Rehuelov, syn Jibniášov,

9 a ich bratia po svojich rodoch, počtom deväťsto päťdesiatšesť. Všetci tí muţovia boli hlavami otcov, domu svojich otcov. 10 A z kňazov: Jedaiáš, Jehojarib a Jachin 11 a Azariáš, syn Hilkiášov, syn Mešullamov, syn Cádokov, syn Merajótov, syn Achitúbov, vojvoda domu Boţieho. 12 A Adaiáš, syn Jerochámov, syn Pašchúrov, syn Malkiášov; a Masai, syn Adielov, syn Jachzerov, syn Mešullamov, syn Mešillemítov, syn Immérov. 13 A ich bratia, hlavy domu svojich otcov, počtom tisíc sedemsto šesťdesiat, udatní to muţovia, čo do práce, týkajúcej sa sluţby domu Boţieho. 14 A z Levitov: Šemaiáš, syn Chašúbov, syn Azrikámov, syn Chašabiášov, zo synov Meráriho. 15 A Bakbakar, Cheres a Galál, a Mataniáš, syn Míchov, syn Zichriho, syn Azafov. 16 A Obadiáš, syn Šemaiášov, syn Galálov, syn Jedutúnov, a Berechiáš, syn Azu, syn Elkánov, ktorý býval v dedinách Netofatovcov. 17 A vrátni: Šallúm, Akkúb, Talmon a Achimán a ich bratia, z ktorých bol Šallúm hlavou, 18 a ktorý aţ doteraz koná sluţbu v bráne kráľovej na východ. To boli vrátni podľa táborov synov Léviho. 19 A Šallúm, syn Kóreho, syn Ebjasafov, syn Kórachov, a jeho bratia podľa domu jeho otca, Kórachovci, nad prácou sluţby, stráţcovia prahov stánu, a ich otcovia nad táborom Hospodinovým, ktorí stráţili vchod. 20 A Pinchas, syn Eleazárov, bol predtým vojvodom nad nimi, a Hospodin bol s ním. 21 A Zachariáš, syn Mešelemiášov, vrátny pri dveriach stánu shromaţdenia. 22 Tí všetci boli vybraní za vrátnych na prahoch, počtom dvesto dvanásť. Tí boli popísaní čo do svojho rodu vo svojich dedinách; tých ta postavil Dávid a Samuel, vidiaci, pre ich vernosť. 23 A tak boli oni aj ich synovia nad bránami domu Hospodinovho, domu stánu, podľa stráţí. 24 Vo štyri strany boli vrátnymi, na východ, na západ, na sever a na juh. 25 A ich bratia, ktorí bývali po svojich dedinách, boli povinní prijsť na sedem dní, z času na čas, s nimi, 26 pretoţe boli pod správou tých štyroch predných vrátnych, oni Levitovia, a boli nad komorami a nad pokladmi domu Boţieho. 27 Vôkol domu Boţieho aj nocúvali, lebo na nich bola sverená stráţ, a oni boli nad kľúčom a otvárali kaţdé ráno. 28 A niektorí z nich boli nad náradím sluţby, lebo podľa počtu, odčítané ich vnášali a podľa počtu ich vynášali. 29 Niektorí z nich boli pridelení, aby boli nad nádobami, a to nad všetkými nádobami svätyne, a nad bielou múkou jemnou, nad vínom, nad olejom, nad kadivom a nad voňavými vecmi. 30 Potom iní zo synov kňazov pripravovali masť z tých voňavých vecí. 31 A Mattitiáš z Levitov, ktorý bol prvorodeným Šallúma Kórachitu, bol v úrade nad prípravou toho, čo sa pieklo na panve. 32 A niektorí zo synov Kehátovcov, z ich bratov, boli nad chlebom predloţenia, aby ho pripravovali zo soboty na sobotu. 33 To boli speváci, hlavy otcov Levitov, v komorách, prostí inej povinnosti, pretoţe vodne i vnoci bolo na nich konať prácu. 34 To boly hlavy otcov Levitov po svojich rodoch, hlavy, tí bývali v Jeruzaleme. 35 A v Gibeone bývali: otec Gibeona, Jehiel, a meno jeho ţeny bolo Maacha; 36 a jeho prvorodený syn Abdon a Cúr, Kíš, Bál, Nér a Nádab 37 a Gedór, Achio, Zachariáš a Miklót. 38 A Miklót splodil Šimeama. A tí tieţ bývali naproti svojim bratom v Jeruzaleme so svojimi bratmi. 39 A Nér splodil Kíša, a Kíš splodil Saula, a Saul splodil Jonatána, Malkišuu, Abinadába a Ešbála. 40 A syn Jonatánov bol Meribbál, a Meribbál splodil Míchu. 41 A synovia Míchovi boli: Piton, Melech, Tachrea a Achaz.

42 A Achaz splodil Jaru, a Jara splodil Alemeta, Azmáveta a Zimriho. A Zimri splodil Mócu. 43 A Móca splodil Binu. Refaiáš, jeho syn; Elasa, jeho syn; Acel, jeho syn. 44 A Acel mal šiestich synov, ktorých mená sú toto: Azrikám, Bochru, Izmael, Šeariáš, Obadiáš a Chanan. To boli synovia Acelovi.

1 Kronická 10

1 A Filištíni bojovali proti Izraelovi, a muţovia Izraelovi utekali pred Filištínmi a padli súc pobití na vrchu Gilboe. 2 A Filištíni stíhali Saula ţenúc sa tesne za ním a za jeho synmi. A tak zabili Filištíni Jonatána, Abinadába a Malkišuu, synov Saulových. 3 A keď bola bitka ťaţká na Saula, nadišli na neho strelci z luku, a veľmi sa triasol pred tými strelcami. 4 Vtedy riekol Saul svojmu zbrojnošovi: vytiahni svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli títo neobrezanci, a nerobili si zo mňa posmechu. Ale jeho zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Vtedy pochytil Saul meč a naľahol naň. 5 A keď videl jeho zbrojnoš, ţe zomrel Saul, naľahol aj on na meč a zomrel. 6 Tak zomrel Saul i jeho traja synovia, i celý jeho dom zomrel spolu. 7 Keď potom videli všetci muţovia Izraelovi, ktorí boli na doline, ţe utekajú, a ţe zomrel Saul a jeho synovia, zanechali svoje mestá a tieţ utekali. A prišli Filištíni a bývali v nich. 8 A stalo sa na druhý deň, ţe prišli Filištíni, aby olúpili pobitých. A našli Saula a jeho synov leţať padlých na vrchu Gilboe. 9 A olúpili ho a vzali jeho hlavu i jeho zbraň a poslali po zemi Filištínov dookola, aby s radosťou zvestovali ich modlám i ľudu. 10 A jeho zbraň sloţili v dome svojho boha a jeho hlavu pribili v dome Dágonovom. 11 Ale keď počuli všetci obyvatelia Jabeš-gileáda všetko, čo urobili Filištíni Saulovi, 12 vzchopili sa všetci chrabrí muţovia a vzali telo Saulovo i telá jeho synov a doniesli ich do Jabeša a pochovali ich kosti pod dubom v Jabeši a postili sa sedem dní. 13 A tak zomrel Saul pre svoje prestúpenie, ktorým bol prestúpil proti Hospodinovi zhrešiac proti slovu Hospodinovmu, ktorého neostríhal, a tieţ i preto, ţe sa pýtal duchára pýtajúc si radu. 14 A nepýtal sa Hospodina, a preto ho zabil a obrátil kráľovstvo na Dávida, syna Izaiho.

1 Kronická 11

1 Potom sa shromaţdili, celý Izrael, k Dávidovi do Hebrona a riekli: Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo. 2 Uţ aj dávno predtýmto, aj vtedy, keď ešte bol Saul kráľom, ty si bol ten, ktorý vyvodil a privodil Izraela, a Hospodin, tvoj Bôh, ti povedal: Ty budeš pásť môj ľud, Izraela, a ty budeš vojvodom nad mojím ľudom Izraelom. 3 A tak prišli všetci starší Izraelovi ku kráľovi do Hebrona, a Dávid učinil s nimi smluvu v Hebrone pred Hospodinom, a potom pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom, podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal skrze Samuela. 4 Potom odišiel Dávid i celý Izrael do Jeruzalema; to bol Jebuz, lebo tam boli Jebuzeji, obyvatelia zeme. 5 A obyvatelia Jebuza povedali Dávidovi: Nevojdeš sem! Ale Dávid zaujal hrad Sion; to je mesto Dávidovo. 6 Lebo Dávid bol povedal: Ktokoľvek najprv porazí Jebuzeja, ten bude hlavou a veliteľom. A najprv vyšiel hore Joáb, syn Ceruje, a stal sa hlavou. 7 Potom býval Dávid na tom hrade, a preto ho nazvali mestom Dávidovým. 8 A vystavil mesto dookola, od Milla aţ naokolo. A Joáb opravil ostatok mesta.

9 A Dávid prospieval a bol vše väčším a väčším, a Hospodin Zástupov bol s ním. 10 A toto sú hlavy-predáci hrdinov, ktorých mal Dávid, ktorí sa vzmuţili s ním pomáhajúc mu v jeho kráľovstve s celým Izraelom, aby ho urobili kráľom podľa slova Hospodinovho nad Izraelom. 11 A toto je počet hrdinov, ktorých mal Dávid: Jašobam, syn Chachmoniho, prvý medzi tridsiatimi. Ten pozdvihol svoju kopiju nad tristo pobitými na jeden raz. 12 Po ňom nasledoval Eleazár, syn Dódu, Achóchovec, ktorý bol medzi tromi z tých hrdinov. 13 Ten bol s Dávidom v Pasdammime, kde sa boli Filištíni shromaţdili do boja. A bola tam čiastka poľa, plná jačmeňa, a ľud utekal pred Filištínmi. 14 A postavili sa naprostred tej čiastky poľa a vytrhli ju a porazili Filištínov. A Hospodin ich zachránil veľkou záchranou. 15 A iní traja z tých tridsiatich predných sišli dolu na skalu za Dávidom k jaskyni Adullam, a vojsko Filištínov táborilo v doline Refaim. 16 Dávid bol vtedy v pevnosti, a posádka Filištínov bola vtedy v Betleheme. 17 A Dávid si zaţiadal a riekol: Oj, keby sa mi dal niekto napiť vody zo studne v Betleheme, ktorá je pri bráne! 18 A tí traja sa prebili táborom Filištínov a naváţiac vody zo studne v Betleheme, ktorá je pri bráne, vzali a doniesli k Dávidovi. Ale Dávid ju nechcel piť, leţ ju vylial v obeť Hospodinovi. 19 A riekol: Nech ma od toho zachráni môj Bôh, aby som to mal učiniť! Či by som mal piť krv týchto muţov s ich dušami? Lebo ju doniesli za svoje duše. A tedy nechcel ju piť. To vykonali tí traja hrdinovia. 20 A Abišai, brat Joábov, ten bol predným z iných troch, ktorý tieţ pozdvihol svoju kopiju nad tristo pobitými a mal slávne meno medzi tými tromi. 21 Z tých troch bol slávnejší nad tých dvoch, a bol ich veliteľom, ale tamtým trom sa nevyrovnal. 22 Benaiáš, syn Jehojadov, syn udatného muţa, muţ mnohých a veľkých činov, z Kabcela. Ten zabil tých dvoch boţských ľvov-silákov Moábových. A ten istý sišiel a zabil ľva prostred jamy v deň snehu. 23 On zabil aj toho Egypťana, muţa, ktorý bol päť lakťov vysoký. A hoci mal Egypťan v ruke kopiju jako tkáčsky návoj, sišiel za ním s palicou, vytrhol kopiju z ruky Egypťana a zabil ho jeho vlastnou kopijou. 24 To vykonal Benaiáš, syn Jehojadu, a mal slávne meno medzi tromi hrdinami. 25 Hľa, on bol slávnejší od tridsiatich, ale tým trom sa nevyrovnal. A Dávid ho ustanovil nad svojou druţinou. 26 Udatnými hrdinami boli aj títo: Azael, brat Joábov, Elchanan, syn Dódov, z Betlehema, 27 Šammót Harorský, Chelec Pelonský, 28 Íra, syn Ikkeša Tekoanského, Abiézer Anatótsky, 29 Sibbechai Chušatský, Ilai Achóchsky, 30 Maharai Netofatský, Cheled, syn Bánu, Netofatský; 31 Itai, syn Ríbaiho, z Gibee synov Benjaminových, Benaiáš Paratonský, 32 Chúrai od potokov Gáša, Abiel Arbátsky, 33 Azmávet Bacharúmsky, Eljachba Šalbonský, 34 synovia Hášema Gizonského, Jonatán, syn Šageho, Harársky; 35 Achiam, syn Sachára Harárskeho, Elifal, Syn Úrov, 36 Chefer Mecherátsky, Achiáš Pelonský, 37 Checro Karmelský, Nárai, syn Ezbaiho, 38 Joel, brat Nátanov, Mibchár, syn Hagriho, 39 Celek Ammonský, Nacharai Berótsky, zbrojnoš Joába, syna Ceruje, 40 Ira Jiterský, Gáreb Jiterský,

41 Uriáš Hetejský, Zábad, syn Achlaiho, 42 Adína, syn Šízov, Rúbenovec, hlava Rúbenovcov, a s ním tridsiati, 43 Chanan, syn Maachov, a Jozafat Mitenský, 44 Uziáš Ašterátsky, Šama a Jehiel, synovia Chótama Aroerského, 45 Jediael, syn Šimriho, a Jocha, jeho brat, Ticejský, 46 Eliel z Machavovcov, Jeribai a Jošaviáš, synovia Elnámovi, a Jitma Moábsky, 47 Eliel, Obéd a Jasiel Mecobajský.

1 Kronická 12

1 A toto sú tí, ktorí prišli za Dávidom do Ciklagu, kým bol ešte zavrený a kým sa ešte skrýval pred Saulom, synom Kíša, a boli medzi hrdinami, ktorí pomáhali v boji, 2 ozbrojení lučišťom a bojujúc pravicou i ľavicou kamením i strelami z lučišťa, z bratov Saulových, z Benjamina. 3 Predný bol Achiézer a Joas, synovia Šemau Gibeatského, a Jeziel a Pelet, synovia Azmávetovi, a Berácha a Jehu Anatótsky 4 a Jišmaiáš Gibeonský, hrdina medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi, a Jeremiáš, Jachaziel, Jochanan, a Jozabad Gederátsky, 5 Elúzai, Jerimót, Bealiáš, Šemariáš, Šefatiáš Charúfsky, 6 Elkána, Jišiáš, Azarel, Joézer, Jašobám, Kórachovci, 7 Joela a Zebadiáš, synovia Jerochámovi z Gedóra. 8 A z Gádovcov oddelili sa a prešli k Dávidovi do pevnosti na púšť, udatní muţovia, bojovníci, súci do boja, narábajúci so štítom a s ťaţkou kopijou, ktorých tvári boli jako tvári ľva, a čo do rýchlosti boli jako srny na vrchoch. 9 Ézer bol prvý, Obadiáš druhý, Eliáb tretí, 10 Mišmanna štvrtý, Jirmiáš piaty, 11 Attai šiesty, Eliel siedmy, 12 Jochanan ôsmy, Elzábad deviaty, 13 Jeremiáš desiaty, Machbannai jedenásty. 14 Tí boli zo synov Gádových, hlavy vojska, čo menší jeden na sto a čo väčší jeden na tisíc. 15 To boli tí, ktorí prešli cez Jordán v prvom mesiaci, keď bol preplnil všetky svoje brehy, a prinútili na útek všetky doliny, na východ i na západ. 16 A prišli aj niektorí zo synov Benjaminových a Júdových aţ k pevnosti za Dávidom. 17 A Dávid im vyšiel vústrety, odpovedal a riekol im: Ak ste prišli ku mne pre pokoj, aby ste mi pomáhali, bude mi srdce s vami za jedno. Ale ak nato, aby ste ma preľstili a vydali mojim nepriateľom, kým nie je na mojich rukách nijakej ukrutnosti, vtedy nech pohliadne na to Bôh našich otcov a potresce. 18 Vtedy obliekol Duch na seba Amazaiho, hlavu vodcov, ktorý povedal: Tvoji sme, Dávide, a s tebou, synu Izaiho! Pokoj, pokoj tebe, a pokoj tým, ktorí ti pomáhajú! Lebo ti pomáha tvoj Bôh. A tak ich prijal Dávid a dal ich na čelá čiat. 19 Aj z Manassesa prebehli k Dávidovi, keď bol prišiel s Filištínmi proti Saulovi do boja, ale im nepomáhali, lebo poradiac sa poslaly ho preč knieţatá Filištínov a povedaly: Odpadne od nás proti našim hlavám a prebehne k svojmu pánovi Saulovi. 20 Keď išiel do Ciklagu, prebehli k nemu z Manassesa Adnach, Jozabad, Jediael, Michael, Jozabad a Elíhu a Cilletai, hlavy tisícov Manassesových. 21 Aj tí pomáhali s Dávidom proti čate lupičov, lebo všetci boli udatnými muţmi a preto boli veliteľmi vo vojsku. 22 Lebo kaţdého dňa prichádzali bojovníci k Dávidovi, aby mu pomáhali, aţ ich bol veľký tábor ako tábor Boţí.

23 A toto sú počty čiat ozbrojených do vojska, ktorí prišli k Dávidovi do Hebrona, aby obrátili kráľovstvo Saulovo k nemu podľa slova Hospodinovho. 24 Synov Júdových, nosiacich veľký štít a ťaţkú kopiju, bolo šesť tisíc osemsto ozbrojených do vojska. 25 Zo synov Simeonových, udatných muţov, súcich do vojska, sedem tisíc a sto. 26 Zo synov Léviho štyri tisíce šesťsto. 27 A Jehojada bol vojvodom synov Áronových a s ním tri tisíce sedemsto. 28 A Cádok, mládenec, udatný muţ, a dom jeho otca, velitelia, dvadsiati a dvaja. 29 Zo synov Benjaminových, bratov Saulových, tri tisíce, lebo doteraz ich väčšina stráţila stráţ domu Saulovho. 30 Zo synov Efraimových bolo dvadsať tisíc osemsto udatných muţov, muţov slávneho mena domu ich otcov. 31 A z polovice pokolenia Manassesovho osemnásť tisíc, ktorí boli označení podľa mena, aby prišli urobiť Dávida kráľom. 32 A zo synov Izachárových, ktorí rozumeli časom, vediac, čo má robiť Izrael, ich hláv bolo dvesto, a všetci ich bratia robili podľa ich slova. 33 Zo Zabulona vychádzajúcich do vojska, zriaďujúcich sa do boja so všelijakými nástrojami vojennými, bolo päťdesiat tisíc, hotových svorne sa shromaţdiť do šíku. 34 Z Naftaliho veliteľov tisíc a s nimi ozbrojených veľkým štítom a kopijou tridsaťsedem tisíc. 35 Z Dánovcov zriaďujúcich sa do boja dvadsaťosem tisíc šesťsto. 36 Z Asera vychádzajúcich do vojska, aby sa zriadili do boja, štyridsať tisíc. 37 A zpoza Jordána z Rúbenovcov a z Gádovcov a z polovice pokolenia Manassesovho so všelijakými nástrojami vojennými, potrebnými do boja, sto dvadsať tisíc. 38 Všetci tí bojovníci, hotoví shromaţdiť sa do šíku, prišli úprimným srdcom do Hebrona urobiť Dávida kráľom nad celým Izraelom. Ale aj všetok ostatok Izraela bol ako jedno srdce v tom, aby urobili Dávida kráľom. 39 A boli tam s Dávidom tri dni jediac a pijúc, lebo im pripravili ich bratia. 40 Ale aj tí, ktorí im boli blízko, aţ po Izachára a Zabulona a po Naftaliho, donášali chlieb na osloch a na veľblúdoch a na muliciach a na voloch, jedivo z múky, hrudy fíkov, sušené hrozno, víno a olej a dovádzali voly a drobné stádo, všetkého mnoţstvo, pretoţe bola radosť v Izraelovi.

1 Kronická 13

1 A Dávid sa radil s veliteľmi tisícov a stov, so všetkými vojvodami. 2 A Dávid riekol celému shromaţdeniu Izraelovmu: Jestli sa vám to vidí za dobré, a jestli je to od Hospodina, nášho Boha, pošlime čím skôr poslov k ostatným svojim bratom do všetkých zemí Izraelových a spolu s nimi aj ku kňazom a Levitom, ktorí bývajú v mestách svojich obvodov, a nech sa shromaţdia k nám. 3 A dopravíme truhlu svojho Boha k sebe, lebo sme jej nehľadali vo dňoch Saulových. 4 Na to rieklo celé shromaţdenie, ţe treba učiniť tak. Lebo ľúbila sa vec všetkému ľudu. 5 Vtedy shromaţdil Dávid celého Izraela od Čierneho potoka egyptského aţ potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu, aby dopravili truhlu Boţiu z Kirjat-jearima. 6 A Dávid išiel hore i celý Izrael do Bály, do Kirjat-jearima, ktoré patrí Judsku, aby preniesli odtiaľ hore truhlu Boha Hospodina, tróniaceho nad cherubami, ktoré to meno sa vzýva. 7 A tak viezli truhlu Boţiu na novom voze z domu Abinadábovho, a Uza a Achio poháňali záprah vo voze. 8 A Dávid a celý Izrael vesele sa hrali pred Bohom z celej sily, a to pri spevoch a pri hudbe na harfy a citary, na bubny a cymbaly a na trúby. 9 A keď prišli aţ po humno Kídona, vystrel Uza svoju ruku, aby zachytil truhlu, lebo voly vybočily z cesty.

10 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Uzu a zabil ho, pretoţe vystrel svoju ruku na truhlu a zomrel tam pred Bohom. 11 Vtedy sa nahneval Dávid, ţe Hospodin učinil takú trhlinu na Uzovi pre neopatrnosť, a pomenoval to miesto Pérec-uza, a tak sa volá aţ do tohoto dňa. 12 A Dávid sa bál Boha v ten deň a povedal: Ako dopravím takto truhlu Boţiu k sebe! 13 Preto neuchýlil Dávid truhly k sebe, aby bola dopravená do mesta Dávidovho, ale spôsobil to, aby sa uhla do domu Obéd-edoma Gitťanského. 14 A tak bývala truhla Boţia s domom Obéd-edoma, v jeho dome, tri mesiace. A Hospodin poţehnal dom Obéd-edoma i všetko, čo bolo jeho.

1 Kronická 14

1 A Chíram, kráľ Týru, poslal poslov k Dávidovi pošlúc mu aj cedrové drevo i murárov i tesárov, aby mu vystavili dom. 2 A Dávid poznal, ţe ho ustanovil Hospodin za kráľa nad Izraelom, lebo jeho kráľovstvo bolo vysoko povznesené pre jeho ľud Izraela. 3 A Dávid si vzal ešte viaceré ţeny v Jeruzaleme a Dávid splodil ešte viacero synov a dcér. 4 A toto sú mená tých narodených, ktorých mal v Jeruzaleme: Šammua, Šobáb, Nátan a Šalamún, 5 Jibchar, Elišua a Elpálet, 6 Noga, Nefeg a Jafia, 7 Elišama, Béljada a Elifálet. 8 A keď počuli Filištíni, ţe je Dávid pomazaný za kráľa nad celým Izraelom, vyšli hore všetci Filištíni hľadať Dávida. A Dávid počujúc o tom vyšiel oproti nim. 9 A Filištíni prišli a rozprestreli sa v doline Refaim. 10 Vtedy sa pýtal Dávid Boha a riekol: Či mám ísť hore proti Filištínom, a či ich dáš do mojej ruky? A Hospodin mu riekol: Iď, a dám ich do tvojej ruky. 11 A tak išli hore do Bál-perácim, a tam ich porazil Dávid. A Dávid riekol: Bôh pretrhol mojich nepriateľov mojou rukou, jako keď voda pretrhne brehy. Preto nazvali meno toho miesta Bál-perácim. 12 A zanechali tam svojich bohov. A Dávid povedal, aby ich spálili, a tak ich spálili ohňom. 13 A Filištíni sa znova sobrali a rozprestreli sa v tej doline. 14 A Dávid sa opät pýtal Boha. A Bôh mu povedal: Nepojdeš hore za nimi; obráť sa preč od nich a prijdeš na nich naproti morušiam. 15 A bude, keď počuješ šust krokov po vrcholcoch moruší, vtedy vyjdeš do boja, lebo vtedy vyšiel Bôh pred tebou, aby porazil tábor Filištínov. 16 A Dávid učinil tak, ako mu prikázal Bôh, a poráţali tábor Filištínov od Gibeona aţ po Gázer. 17 A povesť Dávidova sa rozniesla do všetkých zemí, a Hospodin dal svoj strach na všetky národy.

1 Kronická 15

1 A nadováţil si domov v meste Dávidovom a pripravil miesto truhle Boţej a roztiahol pre ňu stán. 2 Vtedy povedal Dávid: Nikto nemá nosiť truhlu Boţiu iba Levitovia; lebo ich si vyvolil Hospodin na to, aby nosili truhlu Boha a aby mu svätoslúţili aţ na veky. 3 A Dávid shromaţdil celého Izraela do Jeruzalema, aby priniesli truhlu Hospodinovu hore na jej miesto, ktoré jej pripravil.

4 A Dávid shromaţdil synov Áronových a Levitov. 5 Zo synov Kehátových veliteľ Uriel a jeho bratia sto dvadsiati. 6 Zo synov Meráriho veliteľ Asaiáš a jeho bratia dvesto dvadsiati. 7 Zo synov Geršomových veliteľ Joel a jeho bratia sto tridsiati. 8 Zo synov Elicafánových veliteľ Šemaiáš a jeho bratia počtom dvesto. 9 Zo synov Hebronových veliteľ Eliel a jeho bratia osemdesiati. 10 Zo synov Uzielových veliteľ Amminadáb a jeho bratia sto dvanásti. 11 A Dávid povolal Cádoka a Ebiatára, kňazov, i Levitov: Uriela, Asaiáša, Joela, Šemaiáša, Eliela a Amminadába 12 a povedal im: Vy ste hlavami otcov Levitov; posväťte sa vy i vaši bratia a preneste truhlu Hospodina, Boha Izraelovho, hore na miesto, ktoré som jej pripravil. 13 Lebo preto, ţe ste tak neurobili vy tam na počiatku, učinil Hospodin, náš Bôh, trhlinu medzi nami, lebo sme ho nehľadali podľa poriadku. 14 Vtedy sa posvätili kňazi i Levitovia, aby preniesli hore truhlu Hospodina, Boha Izraelovho. 15 A tedy niesli synovia Levitov truhlu Boţiu tak, ako prikázal Mojţiš, podľa slova Hospodinovho, na svojich pleciach, na sochoroch, na sebe. 16 A Dávid riekol veliteľom Levitov, aby postavili svojich bratov spevákov do sluţby s nástrojami k sprievodu spevu, s citarami, harfami a s cymbalmi, aby dali čuť hudbu a spev pozdvihnúc hlas na radosť. 17 A tak postavili Levitovia Hémana, syna Joelovho, a z jeho bratov Azafa, syna Berechiášovho; a zo synov Meráriho, ich bratov, Étana, syna Kúšaiášovho. 18 A s nimi ich bratov druhého radu: Zachariáša, (Bena) a Jaziela, Šemirámota, Jechiela, Unniho, Eliába, Benaiáša, Maaseiáša, Mattitiáša, Elifleáša, Mikneiáša, Obéd-edoma a Jehiela, vrátnych. 19 A speváci Héman, Azaf a Étan, s medenými cymbalmi, boli nato, aby dali čuť hudbu a spev. 20 Zachariáš, Aziel, Šemirámot, Jechiel, Unni, Eliáb, Maaseiáš a Benaiáš húdli na citary vysokým spevom na spôsob ako devy. 21 Mattitiáš, Elifleáš, Mikneiáš, Obéd-edom, Jehiel a Azaziáš hrali na harfy na ôsmy hlas nízky, aby viedli spev. 22 Chenaniáš, veliteľ Levitov, bol nad povznášaním hlasu; vyučoval povznášaniu hlasu, lebo sa rozumel tomu. 23 A Berechiáš a Elkána boli vrátnymi pri truhle. 24 Šebaniáš, Jozafat, Natanael, Amazai, Zachariáš, Benaiáš a Eliézer, kňazi, trúbili na trúby pred truhlou Boţou, a Obédedom a Jechiáš boli tieţ vrátnymi pri truhle. 25 A tak išiel Dávid i starší Izraelovi i velitelia tisícov, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej z domu Obéd-edoma ta hore s radosťou. 26 A stalo sa, pretoţe Bôh pomáhal Levitom, ktorí niesli truhlu smluvy Hospodinovej, ţe obetovali sedem juncov a sedem baranov. 27 A Dávid bol odiaty kmentovým plášťom ako i všetci Levitovia, ktorí niesli truhlu, i speváci i Chenaniáš, veliteľ spevu, speváci, a Dávid mal na sebe ľanový efod. 28 A celý Izrael niesli hore truhlu smluvy Hospodinovej s radostným krikom a so zvukom surmy, s trúbami a cymbalmi, hlasite hrajúc na citarách a harfách. 29 A stalo sa, keď prišla truhla smluvy Hospodinovej aţ po mesto Dávidovo, ţe Míchaľ, dcéra Saulova, hľadela z okna. A keď videla kráľa Dávida, ţe poskakuje a plesá, pohŕdla ním vo svojom srdci.

1 Kronická 16

1 A keď doniesli truhlu Boţiu, postavili ju naprostred stánu, ktorý jej postavil Dávid, a obetovali zápalné obeti a pokojné obeti pred Bohom. 2 A keď doobetoval Dávid zápalnú obeť a pokojné obeti, poţehnal ľud v mene Hospodinovom. 3 A nadelil všetkým muţom Izraelovým, všetkým, od muţa aţ po ţenu, kaţdému pecník chleba, kus pečeného mäsa a kus hroznového koláča. 4 Potom postavil pred truhlu Hospodinovu niektorých z Levitov za svätosluţobníkov, a síce nato, aby pripomínali jeho skutky, aby ďakujúc vyznávali a chválili Hospodina, Boha Izraelovho. 5 Azaf bol prvý a druhý po ňom Zachariáš, Jehiel a Šemirámot, Jechiel, Mattitiáš, Eliáb, Benaiáš, Obéd-edom a Jehiel s hudobnými nástrojami citár a s harfami, a Azaf hral zvučne na cymbaly. 6 A Benaiáš a Jachaziel, kňazi, s trúbami ustavične, pred truhlou smluvy Boţej. 7 Toho dňa, vtedy dal Dávid po prvé oslavovať Hospodina do ruky Azafa a jeho bratov. 8 Oslavujte Hospodina! Vzývajte jeho meno! Oznamujte jeho skutky medzi národami! 9 Spievajte mu, spievajte mu ţalmy! Rozmýšľajte o všetkých jeho divoch! 10 Chváľte sa menom jeho svätosti! Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! 11 Hľadajte Hospodina a jeho silu; vyhľadávajte jeho tvár ustavične! 12 Pamätajte na jeho divy, ktoré učinil, na jeho zázraky a na súdy jeho úst, 13 vy, semeno Izraela, jeho sluţobníka, synovia Jakobovi, jeho vyvolení! 14 On je Hospodin, náš Bôh; jeho súdy na celej zemi. 15 Pamätajte na jeho smluvu na veky, na slovo, ktoré prikázal, do tisíc pokolení, 16 na jeho smluvu, ktorú učinil s Abrahámom, a na jeho prísahu, ktorú prisahal Izákovi. 17 A postavil to Jakobovi za zákon, Izraelovi za večnú smluvu 18 povediac: Tebe dám Kananejskú zem za podiel vášho dedičstva, 19 vtedy, keď vás bol ešte len malý počet, keď vás bolo máličko, a boli ste v nej pohostínmi. 20 A chodili od národa k národu a z kráľovstva k inému ľudu. 21 Nedal nikomu, aby im ublíţil, a karhal pre nich i kráľov 22 hovoriac: Nedotýkajte sa mojich pomazaných a mojim prorokom nečiňte zlého! 23 Spievajte Hospodinovi, celá zem! Zvestujte jeho spasenie zo dňa na deň! 24 Rozprávajte jeho slávu medzi národami, medzi všetkými ľuďmi jeho divy! 25 Lebo veľký je Hospodin a hoden všetkej chvály; je strašný nad všetkých bohov. 26 Lebo všetci bohovia národov sú ničomné modly, ale Hospodin učinil nebesia. 27 Veličenstvo a nádhera je pred ním, sila a veselosť na jeho mieste. 28 Vzdajte Hospodinovi, čeľade národov, vzdajte Hospodinovi česť a silu! 29 Vzdajte Hospodinovi česť jeho mena! Doneste posvätný dar a prijdite pred jeho tvár! Klaňajte sa Hospodinovi v okrase svätosti! 30 Traste sa pred jeho tvárou, celá zem, a bude upevnený okruh sveta, tak aby sa nepohol. 31 Nech sa radujú nebesia, a nech plesá zem, a nech povedia medzi národami: Hospodin kraľuje! 32 Nech hučiac buráca more i jeho náplň! Nech sa veselí pole i všetko, čo je na ňom! 33 Vtedy budú plesať stromy v hore pred Hospodinom, lebo ide súdiť zem! 34 Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky!

35 A povedzte: Spas nás, Boţe nášho spasenia, a shromaţdi nás a vytrhni nás z pohanov, aby sme oslavovali meno tvojej svätosti a chlúbili sa tvojou chválou. 36 Poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od vekov aţ na veky! A všetok ľud povedal: Ameň! A chválil Hospodina. 37 A zanechal tam pred truhlou smluvy Hospodinovej Azafa a jeho bratov, aby svätoslúţili pred truhlou ustavične podľa toho, čo v ktorý deň bolo treba; 38 aj Obéd-edoma a ich bratov, šesťdesiatich a ôsmich, aj Obéd-edoma, syna Jedutúnovho, i Chosu, za vrátnych. 39 A Cádoka, kňaza, a jeho bratov, kňazov, zanechal pred príbytkom Hospodinovým na výšine, ktorá bola v Gibeone, 40 aby obetovali Hospodinovi zápalné obeti na oltári zápalu ustavične, ráno i večer, a to podľa všetkého toho, čo je napísané v zákone Hospodinovom, ktorý prikázal Izraelovi. 41 A s nimi Héman a Jedutún a ostatok vybraných, ktorí boli označení podľa mena, aby oslavovali Hospodina, pretoţe jeho milosť trvá na veky. 42 A u nich, u Hémana a Jedutúna, nechal i trúby a cymbaly, ktorí mali húsť zvučne, aj iné nástroje k sprievodu spevu Boţieho, a synov Jedutúnových postavil k bráne. 43 A tak sa rozišiel všetok ľud, odíduc kaţdý do svojho domu. A Dávid sa obrátil domov, aby poţehnal svoj dom.

1 Kronická 17

1 A stalo sa, keď uţ býval Dávid vo svojom dome, ţe povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy Hospodinovej býva pod pokrovcami. 2 Na to riekol Nátan Dávidovi: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci, lebo Bôh je s tebou. 3 A stalo sa tej istej noci, ţe stalo sa slovo Boţie k Nátanovi povediac: 4 Iď a povieš Dávidovi, môjmu sluţobníkovi: Takto hovorí Hospodin: Nie ty mi budeš staväť dom na bývanie. 5 Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol Izraela hore, aţ do tohoto dňa a bol som s ním tak, ţe som chodil zo stánu do stánu a zo svätopríbytku do svätopríbytku. 6 Kadekoľvek som chodil medzi celým Izraelom, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému zo sudcov Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu? 7 A tak teraz takto povieš môjmu sluţobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom. 8 A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti meno jako meno niektorého z veľkých, ktorí sú na zemi. 9 A ustanovil som svojmu ľudu Izraelovi miesto a zasadil som ho tak, ţe býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť, ani ho uţ nebudú viacej zdierať synovia neprávosti jako tam prv, 10 a jako ho zdierali od tých čias, ako som prikázal, aby boli sudcovia nad mojím ľudom Izraelom, a zohnul som všetkých tvojich nepriateľov pod teba a k tomu ti oznamujem, ţe Hospodin vystaví tebe dom. 11 A bude, keď sa vyplnia tvoje dni, aby si odišiel a bol so svojimi otcami, ţe postavím tvoje semeno po tebe, ktoré bude zpomedzi tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo. 12 Ten mi vystaví dom, a ja postavím pevne jeho trón, aby stál aţ na veky. 13 Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, a svojej milosti neodnímem od neho, jako som ju odňal od toho, ktorý bol pred tebou. 14 A postavím ho, aby stál v mojom dome a v mojom kráľovstve aţ na veky, a jeho trón bude stáť pevne aţ na veky. 15 Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohoto videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi. 16 Potom vošiel kráľ Dávid a posadiac sa pred Hospodinom povedal: Kto som ja Hospodine, Boţe, a kto je môj dom, ţe si ma doviedol aţ sem?!

17 A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, ó, Boţe, a preto si hovoril aj o dome svojho sluţobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa na spôsob, ako hľadíme na vznešeného človeka, Hospodine, Boţe! 18 A čoţe ti má ešte viacej hovoriť Dávid o sláve, ktorou si poctil svojho sluţobníka, keď ty predsa znáš svojho sluţobníka! 19 Hospodine, pre svojho sluţobníka a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké, aby si dal znať všetky tie veľké veci. 20 Hospodine, nikto nie je tebe rovný, ani niet Boha krome teba podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši. 21 A kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išiel Bôh vykúpiť sebe za ľud; aby si si učinil meno učiniac veľké a strašné veci, vyţenúc zpred tvári svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta národy! 22 A dal si svoj ľud, Izraela, aby ti bol za ľud aţ na veky. A ty, Hospodine, si sa im stal Bohom. 23 A tak teraz Hospodine, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho sluţobníka a na jeho dom, nech stojí neochvejne aţ na veky, a učiň, ako si hovoril. 24 A tvoje meno nech stojí neochvejne a nech je velebené aţ na veky tým, ţe budú hovoriť: Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, je Bohom Izraelovi! A dom Dávida, tvojho sluţobníka, nech je stály pred tvojou tvárou. 25 Lebo ty, môj Boţe, si odhalil ucho svojho sluţobníka a tak si mu zjavil, ţe mu vystavíš dom. Preto našiel tvoj sluţobník hotové svoje srdce modliť sa pred tebou. 26 A tak teraz, ó, Hospodine, ty si Bôh a hovoril si to dobré o svojom sluţobníkovi!27 Teraz tedy si ráčil poţehnať dom svojho sluţobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Hospodine, si poţehnal, a bude poţehnaný aţ na veky.

1 Kronická 18

1 A potom sa stalo, ţe Dávid porazil Filištínov a zohnul ich a vzal Gát i jeho dediny z ruky Filištínov. 2 Porazil aj Moába, a tak boli Moábiti sluţobníkmi Dávidovi, donášajúcimi dary-poplatky. 3 Dávid porazil aj Hadarézera, kráľa Cóby, aţ po Chamat, keď išiel, aby si dobyl panstvo na rieke Eufrate. 4 Dávid zajal od neho tisíc vozov a sedem tisíc jazdcov a dvadsať tisíc muţov peších. A Dávid popodrezoval koňom od všetkých vozov ţily a ponechal z toho koní pre sto vozov. 5 A keď prišiel Sýr z Damašku, aby pomohol Hadarézerovi, kráľovi Cóby, porazil Dávid z Arama dvadsaťdva tisíc muţov. 6 A Dávid osadil stráţe v Damašskej Sýrii. A tak boli Sýrovia Dávidovi sluţobníkmi, donášajúcimi dary. A Hospodin chránil Dávida všade, kamkoľvek išiel. 7 Potom vzal Dávid zlaté štíty, ktoré boly na sluţobníkoch Hadarézerových, a dopravil ich do Jeruzalema. 8 A z Tibchatu a z Kúna, z miest Hadarézerových, pobral Dávid veľmi mnoho medi; z nej potom spravil Šalamún to medené more i stĺpy i medené nádoby. 9 A keď počul Tou, kráľ Chamatu, ţe Dávid porazil všetko vojsko Hadarézera, kráľa Cóby, 10 poslal Hadoráma, svojho syna, ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a aby mu blahoţelal, ţe šťastne bojoval proti Hadarézerovi a porazil ho, lebo Hadarézer viedol vojny s Touvom. A všetko, čo doniesol Hadorám, boly zlaté, strieborné a medené nádoby. 11 I tie zasvätil kráľ Dávid Hospodinovi so striebrom a zlatom, ktoré podonášal od všetkých národov, od Edoma, Moába, od synov Ammonových a od Filištínov aj od Amalecha. 12 A Abišai, syn Ceruje, porazil Edoma v Soľnej doline, osemnásť tisíc. 13 A osadil v Edomsku stráţe. A všetci Edomiti sa stali sluţobníkmi Dávidovými. A tak tedy chránil Hospodin Dávida všade, kamkoľvek išiel. 14 A Dávid kraľoval nad celým Izraelom a činil súd a spravedlivosť všetkému svojmu ľudu.

15 A Joáb, syn Ceruje, bol nad vojskom, a Jozafat, syn Achilúdov, bol kancelárom. 16 Cádok, syn Achitúbov, a Abimelech, syn Ebiatárov, boli kňazmi, a Šavša bol pisárom. 17 Benaiáš, syn Jehojadov, bol nad Keréťanmi a nad Peléťanmi, a synovia Dávidovi boli prví po ruke kráľa.

1 Kronická 19

1 Potom sa stalo, ţe zomrel Náchaš, kráľ synov Ammonových, a kraľoval jeho syn miesto neho. 2 Vtedy riekol Dávid: Učiním milosť Chanúnovi, synovi Náchašovmu, lebo aj jeho otec učinil mne milosť. A tak poslal Dávid poslov, aby ho potešil ohľadne jeho otca. Nuţ prišli sluţobníci Dávidovi do zeme synov Ammonových k Chanúnovi, aby ho potešili. 3 Ale knieţatá synov Ammonových povedaly Chanúnovi: Či myslíš, ţe Dávid ctí tvojho otca, ţe ti poslal tešiteľov? Či azda nie preto prišli jeho sluţobníci k tebe, aby prezkúmali a podvrátili a prešpehovali zem? 4 A tak vzal Chanún sluţobníkov Dávidových a oholil ich a odstrihol ich rúcha do polovice, aţ do rozkroku, a tak ich poslal preč. 5 A niektorí odíduc oznámili o tých muţoch Dávidovi. A poslal im naproti, lebo muţovia boli veľmi zohavení. A kráľ im povedal: Pobuďte v Jerichu, dokiaľ nepodrastú vaše brady, potom sa navrátite. 6 Keď potom videli synovia Ammonovi, ţe sa zosmradili u Dávida, poslal Chanún a synovia Ammonovi tisíc hrivien striebra, aby si za mzdu najali zo Sýrie Mezopotamie a zo Sýrie Maachy a z Cóby vozy i jazdcov. 7 A tak si najali za mzdu tridsaťdva tisíc vozov i kráľa z Maachy i jeho ľud, a prijdúc rozloţili sa táborom pred Médebou. A synovia Ammonovi sa tieţ shromaţdili zo svojich miest a prišli do boja. 8 Keď to počul Dávid, poslal Joába a všetko vojsko chrabrých bojovníkov. 9 A vyjdúc synovia Ammonovi zriadili sa do boja pri vchode do mesta, a kráľovia, ktorí boli prišli, boli osobitne na poli. 10 Keď potom videl Joáb, ţe je šík obrátený proti nemu zpredu i zozadu, vybral zo všetkých vybraných z Izraela najsúcejších a zriadil ich proti Sýrovi. 11 A ostatok ľudu dal do ruky Abišaiho, svojho brata, a zriadili sa proti synom Ammonovým. 12 A riekol: Ak budú Sýrovia silnejší ako ja, budeš mi na pomoc; a keby synovia Ammonovi boli silnejší ako ty, pomôţem ti. 13 Buď silný, a vzmuţme sa za svoj ľud a za mestá svojho Boha. A Hospodin učiní to, čo bude dobré v jeho očiach. 14 No keď sa priblíţil Joáb a ľud, ktorý bol s ním, pred Sýrov do boja, utiekli pred ním. 15 A synovia Ammonovi uvidiac, ţe uteká Sýr, utiekli aj oni pred Abišaim, jeho bratom, a vošli do mesta. A Joáb prišiel potom do Jeruzalema. 16 A keď videli Sýrovia, ţe sú porazení od Izraela, poslali poslov a vyviedli Sýrov, ktorí bývali za riekou, a Šofach, veliteľ vojska Hadarézerovho, išiel pred nimi. 17 Keď sa to oznámilo Dávidovi, shromaţdil celého Izraela a prejdúc cez Jordán prišiel proti nim a zriadil vojsko proti nim. A keď zriadil Dávid vojsko proti Sýrom do boja, bojovali s ním. 18 Ale Sýrovia utiekli pred Izraelom, a Dávid pobil mnohých zo Sýrov poraziac sedem tisíc vozov a štyridsať tisíc muţov peších, i Šofacha, veliteľa vojska, zabil. 19 A keď videli sluţobníci Hadarézerovi, ţe sú porazení od Izraela, uzavreli pokoj s Dávidom a slúţili mu. Potom uţ nechceli viacej Sýrovia pomáhať synom Ammonovým.

1 Kronická 20

1 A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, ţe vyviedol Joáb silu vojska a hubil zem synov Ammonových a prijdúc obľahol Rabbu, ale Dávid zostal v Jeruzaleme. A Joáb porazil Rabbu a rozboril ju. 2 A Dávid sňal korunu ich kráľa s jeho hlavy a našiel, ţe váţila hrivnu zlata, a boly v nej drahé kamene, a bola poloţená na hlavu Dávidovu. A koristi toho mesta vyniesol veľmi mnoho. 3 A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a postavil ho do píly a k strojom, reţúcim ţelezo, a k sekerám. A tak urobil Dávid všetkým mestám synov Ammonových. Vtedy sa navrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema. 4 Potom sa stalo, ţe povstala vojna v Gázere s Filištínmi. Vtedy zabil Sibbechai Chušatský Sippaiho, ktorý bol z detí Ráfu, a boli zohnutí. 5 A zase bola vojna s Filištínmi, a vtedy zabil Elchanan, syn Jairov, Lachmiho, brata Goliáša Gitťanského. A drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj. 6 A zase bola vojna v Gáte. A bol tam nejaký muţ veľkej postavy, ktorý mal po šiestich prstoch, dvadsaťštyri. Aj ten sa narodil obrovi Ráfovi. 7 A keď hanil Izraela, zabil ho Jonatán, syn Šimeu, brata Dávidovho. 8 Tí sa narodili Ráfovi v Gáte a padli od ruky Dávidovej a od ruky jeho sluţobníkov.

1 Kronická 21

1 Ale satan povstal proti Izraelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Izraela. 2 A Dávid povedal Joábovi a knieţatám ľudu: Iďte, spočítajte Izraela od Bér-šeby aţ po Dán a doneste ku mne, aby som vedel ich počet. 3 Ale Joáb riekol: Nech pridá Hospodin k svojmu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či azda, môj pán kráľ, nie sú všetci môjmu pánovi za sluţobníkov? Prečo to vyhľadáva môj pán? Prečo má byť na previnenie sa Izraelovi?! 4 Ale slovo kráľovo bolo pevné proti Joábovi. A tak vyšiel Joáb a pochodiac po celom Izraelovi prišiel do Jeruzalema. 5 A Joáb oddal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všetkého Izraela tisíc tisícov a sto tisíc muţov, súcich vytasiť meč, a Júdu bolo štyristo sedemdesiat tisíc muţov, súcich vytasiť meč. 6 Léviho a Benjamina nepočítal medzi nich, lebo ošklivé bolo slovo kráľovo u Joába. 7 A, pravda, neľúbil sa kráľ pre tú vec Bohu, a preto bil Izraela. 8 Vtedy povedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, ţe som vykonal tú vec! A tak teraz prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho sluţobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo. 9 A Hospodin hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, a riekol: 10 Iď a hovor Dávidovi a povieš: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil. 11 A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Vyber si: 12 či chceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protivníkov, a aby ťa stíhal meč tvojich nepriateľov, a či tri dni meč Hospodinov a mor v zemi, kým anjel Hospodinov bude hubiť po všetkých krajoch Izraelových? A tak teraz vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal. 13 Vtedy povedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech, prosím, padnem do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech nepadnem do ruky človeka. 14 A tak dal Hospodin mor na Izraela, a padlo z Izraela sedemdesiat tisíc muţov. 15 Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď uţ hubil, pohliadol Hospodin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Uţ je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel Hospodinov stál pri humne Ornána Jebuzejského.

16 A Dávid pozdvihol svoje oči a videl anjela Hospodinovho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vytasený meč v jeho ruke, vystretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, odiati v smútočných vrecovinách, padli na svoju tvár. 17 A Dávid povedal Bohu: Či nie som to ja, ktorý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a ktorý som preveľmi zle urobil, ale tieto ovce, čoţe tie urobily? Hospodine, môj Boţe, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca, ale nie proti tvojmu ľudu, aby bol bitý ranou. 18 Vtedy riekol anjel Hospodinov Gádovi, aby povedal Dávidovi, aby vyšiel hore Dávid postaviť oltár Hospodinovi na humne Ornána Jebuzejského. 19 A tak vyšiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene Hospodinovom. 20 A keď sa obrátil Ornán, videl anjela, a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním sa skryli. A Ornán mlátil pšenicu. 21 A Dávid prišiel aţ k Ornánovi. A keď pozrel Ornán a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou k zemi. 22 Vtedy riekol Dávid Ornánovi: Daj mi miesto tohoto humna, aby som vystavil na ňom oltár Hospodinovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hodno, aby bola zastavená rana zponad ľudu. 23 Na to povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dobré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápalnú obeť a mlatidlá na drevo a pšenicu na obilný dar obetný; to všetko dávam. 24 Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hospodina, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo! 25 A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťsto. 26 A Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na Hospodina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, soslaným na oltár zápalu. 27 A Hospodin riekol anjelovi, a ten dal svoj meč zpät do pošvy. 28 Toho času, keď videl Dávid, ţe sa mu ohlásil Hospodin na humne Ornána Jebuzejského, obetoval tam bitné obeti. 29 A svätopríbytok Hospodinov, ktorý bol učinil Mojţiš na púšti, aj oltár na zápaly bol toho času na výšine v Gibeone. 30 A Dávid nemohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom anjela Hospodinovho.

1 Kronická 22

1 A Dávid riekol: Toto je ten pravý dom Hospodina Boha a toto oltár na zápal pre Izraela. 2 Potom kázal Dávid, aby shromaţdili cudzozemcov, ktorí boli v zemi Izraelovej. A postavil z nich, ktorí boli súci, za kameniarov, aby natesali tesaných kameňov staväť dom Boţí. 3 I mnoţstvo ţeleza na klince, na dvere brán a na spojky pripravil Dávid i medi také mnoţstvo, ţe mu nebolo váhy, 4 i cedrového dreva bez počtu, lebo Sidonci a Týrania dopravovali Dávidovi cedrové drevo vo mnoţstve. 5 A Dávid riekol: Šalamún, môj syn, je ešte chlapec a útly, a dom, ktorý sa má staväť Hospodinovi, má byť veľký, nádherný a chýrny a na ozdobu všetkým zemiam, preto teda nech mu pripravím, čo treba. A tak pripravil Dávid mnoţstvo staviva pred svojou smrťou. 6 Potom povolal Šalamúna, svojho syna, a prikázal mu, aby vystavil dom Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 7 A Dávid riekol Šalamúnovi: Môj synu, ja som si bol umienil vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. 8 Ale stalo sa slovo Hospodinovo o mne povediac: Vylial si mnoţstvo krvi a viedol si veľké boje; nebudeš staväť môjmu menu dom, lebo si vylial mnoho krvi na zem predo mnou. 9 Hľa, syn sa ti narodí, ten bude muţom odpočinutia, a dám mu odpočinutie od všetkých jeho nepriateľov naokolo; lebo jeho meno bude Šalamún <Pokojný>, a dám pokoj a ticho za jeho dní na Izraela. 10 Ten vystaví môjmu menu dom a on mi bude za syna, a ja budem jemu za otca a postavím pevne trón jeho kráľovstva nad Izraelom, a bude stáť aţ na veky.

11 Teraz tedy, môj synu, nech je Hospodin s tebou! A tak sa ti šťastne povedie, a vystavíš dom Hospodina, svojho Boha, tak ako hovoril o tebe. 12 Len nech ti dá Hospodin rozum a schopnosť rozumieť a nech ti prikáţe o Izraelovi a ustaví tvoje srdce tak, aby si ostríhal zákon Hospodina, svojho Boha. 13 Vtedy sa ti šťastne povedie, ak budeš pozorovať, aby si činil ustanovenia a súdy, ktoré prikázal Hospodin Mojţišovi vzhľadom na Izraela. Buď silný a zmuţilý; neboj sa ani sa nestrachuj! 14 A hľa, ja vo svojej nevoli pripravil som pre dom Hospodinov sto tisíc hrivien zlata a tisíc tisícov hrivien striebra, a medi a ţelezu nieto váhy, lebo je toho mnoţstvo. I dreva i kamenia som pripravil, a ty k tomu pridáš, čo bude treba. 15 Krome toho máš u seba mnoţstvo remeselníkov, kameniarov, murárov a tesárov i všelijakých múdrych ľudí, zbehlých v kaţdej práci. 16 Zlatu, striebru, medi a ţelezu neni počtu. Vstaň a rob, a Hospodin nech je s tebou! 17 A Dávid prikázal i všetkým knieţatám Izraelovým, aby pomáhali Šalamúnovi, jeho synovi, 18 povediac: Či nie je Hospodin, váš Bôh, s vami? A dal vám odpočinutia zo všetkých strán, lebo dal obyvateľov zeme do mojej ruky, a zem je podmanená pred Hospodinom a pred jeho ľudom. 19 Teraz tedy pridajte svoje srdce a svoju dušu k tomu, aby ste hľadali Hospodina, svojho Boha, a vstanúc staväjte svätyňu Hospodina Boha, aby ste vniesli truhlu smluvy Hospodinovej i sväté nádoby Boţie do domu, vystaveného menu Hospodinovmu.

1 Kronická 23

1 A keď uţ bol Dávid starý a sýty dňov, učinil Šalamúna, svojho syna, kráľom nad Izraelom. 2 A shromaţdil všetky knieţatá Izraelove i kňazov i Levitov. 3 A Levitovia boli spočítaní vo veku od tridsiateho roku a vyše, a ich počet bol podľa ich hláv, samých muţov, tridsaťosem tisíc. 4 Z týchto bolo postavených nad dielom domu Hospodinovho dvadsaťštyri tisíc, a úradníkov a sudcov šesť tisíc; 5 štyri tisíce bolo vrátnych a štyri tisíce tých, ktorí chválili Hospodina na hudobných nástrojoch, ktorých som vraj narobil nato, aby chválili. 6 A Dávid si ich rozdelil na oddelenia podľa synov Léviho, podľa Geršona, Keháta a Meráriho. 7 Z Geršonovcov boli Laadán a Šimei; 8 synovia Laadánovi: hlavou bol Jechiel, Zétan a Joel, traja. 9 Synovia Šimeiho: Šelomit, Chaziel a Háran, traja. Tí boli hlavami otcov čeľadí Laadána. 10 Synovia Šimeiho: Jachat, Zína, Jehuš a Beria. To boli synovia Šimeiho, štyria. 11 A Jachat bol hlavou, a Zíza bol druhý. Ale Jehuš a Beria nemali mnoho synov a preto boli, čo do otcovského domu, počítaní za jedno. 12 Amram, Jicehár, Hebron a Uziel, štyria. 13 Synovia Amramovi: Áron a Mojţiš. A Áron bol oddelený na to, aby ho posvätil Bôh za najsvätejšieho, jeho i jeho synov, aţ na veky, aby kadili pred Hospodinom, aby mu svätoslúţili a aby dávali v jeho mene poţehnanie aţ na veky. 14 A čo sa týka Mojţiša, muţa Boţieho, jeho synovia boli pripočítaní k pokoleniu Léviho. 15 Synovia Mojţišovi: Geršom a Eliézer. 16 Synovia Geršomovi: Šebuel bol hlavou. 17 A synovia Eliézerovi boli: Rechabiáš bol hlavou. A Eliézer nemal iných synov, ale synov Rechabiášových bolo veľmi mnoho.

18 Synovia Jicehárovi: Šelomit bol hlavou. 19 Synovia Hebronovi: Jeriáš, hlava, Amariáš druhý, Jachaziel tretí a Jekameán štvrtý. 20 Synovia Uzielovi: Mícha, hlava, a Jišiáš druhý. 21 Synovia Meráriho: Machli a Múši; synovia Machliho Eleazár a Kíš. 22 A Eleazár zomrel a nemal synov iba dcéry, a pobrali si ich synovia Kíšovi, ich bratanci. 23 Synovia Múšiho: Machli, Éder a Jeremót, traja. 24 To boli synovia Léviho podľa domu svojich otcov, hlavy otcov podľa svojho spočítania, zaznamenaní v počte mien podľa svojich osôb, konajúci prácu čo do sluţby domu Hospodinovho, vo veku od dvadsiateho roku a vyše. 25 Lebo Dávid riekol: Hospodin, Bôh Izraelov, dal svojmu ľudu odpočinutia, a teraz bude bývať v Jeruzaleme aţ na veky. 26 Ani Levitom nebude viacej treba nosiť svätopríbytok ani niktoré jeho nádoby, potrebné k jeho sluţbe. 27 Pretoţe podľa posledných nariaďujúcich slov Dávidových boli počítaní synovia Léviho, a to vo veku od dvadsiateho roku a vyše. 28 Lebo ich miesto, kde mali stáť, bolo po ruke synov Áronových k sluţbe domu Hospodinovho, a boli ustanovení nad dvormi a nad komorami a nad očisťovaním všeličoho svätého a pri práci sluţby domu Boţieho 29 jako aj pri chlebe predloţenia a pri jemnej múke bielej na obetný dar obilný a na osúchy, upravené na tenko, nekvasené, a pri panvici a pri zarobenom na rajnici a pri všelijakej miere objemu a dĺţky 30 a aby stáli na mieste kaţdého rána oslavovať a chváliť Hospodina, a tak i večer, 31 a pri kaţdom obetovaní zápalných obetí Hospodinovi pri sobotách, pri novmesiacoch a pri výročných slávnostiach v určitom počte podľa poriadku, vzloţeného na nich, ustavične pred Hospodinom. 32 A budú stráţiť stráţ stánu shromaţdenia a stráţ svätyne jako i stráţ synov Áronových, svojich bratov, pri sluţbe domu Hospodinovho.

1 Kronická 24

1 A čo do synov Áronových. Toto boly ich oddelenia. Synovia Áronovi boli: Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár. 2 Ale Nádab a Abíhu zomreli pred svojím otcom a synov nemali; preto potom konali kňazský úrad Eleazár a Itamár. 3 A podelil ich Dávid a Cádok, ktorý bol zo synov Eleazárových, a Achimelech, ktorý bol zo synov Itamárových, podľa ich počtu a úradu v ich sluţbe. 4 A našlo sa, ţe je viac synov Eleazárových čo do hláv muţov ako synov Itamárových, a podelili ich. Synov Eleazárových bolo šestnásť hláv podľa domu otcov a synov Itamárových podľa domu ich otcov osem hláv. 5 Podelili ich losmi jedných s druhými, spolu, pretoţe velitelia svätyne a velitelia Boţí boli zo synov Eleazárových, i medzi synmi Itamárovými. 6 A popísal ich Šemaiáš, syn Natanaelov, pisár, z pokolenia Léviho, pred kráľom a pred veliteľmi, pred kňazom Cádokom a pred Achimelechom, synom Ebiatárovým, a pred hlavami otcov, otcov kňazov a Levitov, takţe jeden otcovský dom bol vzatý losom a zaznamenaný Eleazárovi a vše jeden vzatý Ebiatárovi. 7 A prvý los vyšiel Jehojaribovi, druhý Jedaiášovi, 8 tretí Chárimovi, štvrtý Seorímovi, 9 piaty Malkiášovi, šiesty Mijjaminovi, 10 siedmy Hakkócovi, ôsmy Abiášovi, 11 deviaty Ješuovi, desiaty Šechaniášovi, 12 jedenásty Eljašibovi, dvanásty Jakimovi,

13 trinásty Chuppovi, štrnásty Ješebábovi, 14 pätnásty Bilgovi, šestnásty Immerovi, 15 sedemnásty Chezírovi, osemnásty Happicecovi, 16 devätnásty Petachiášovi, dvadsiaty Jechezkélovi, 17 dvadsiaty prvý Jachinovi, dvadsiaty druhý Gamúlovi, 18 dvadsiaty tretí Delaiášovi, dvadsiaty štvrtý Maazeiášovi. 19 To bola ich úloha čo do ich sluţby, vchádzať do domu Hospodinovho podľa svojho poriadku, pod správou Árona, svojho otca, tak ako mu prikázal Hospodin, Bôh Izraelov. 20 A čo do ostatných synov Léviho. Zo synov Amramových Šubael, zo synov Šubaelových Jechdeiáš. 21 Čo do Rechabiáša: zo synov Rechabiášových bol hlavou Jišiáš. 22 Z Jiceharovcov Šelomót, zo synov Šelomótových Jachat. 23 A synovia Hebronovi: Jeriáš bol hlavou, Amariáš druhý, Jachaziel tretí, Jekameám štvrtý. 24 Synovia Uzielovi: Mícha, zo synov Míchových Šamír. 25 Brat Míchov Jišiáš, zo synov Jišiášových Zachariáš. 26 Synovia Meráriho Machli a Múši; synovia Jaaziášovi: Beno. 27 Synovia Meráriho po Jaaziášovi: Beno, Šoham, Zakkúr a Hibri. 28 Po Machlim: Eleazár, ale ten nemal synov. 29 Po Kíšovi. Synovia Kíšovi: Jerachmeel. 30 A synovia Múšiho: Machli, Éder a Jerimót. To boli synovia Levitov podľa domu svojich otcov. 31 A hodili aj oni losy spolu so svojimi bratmi, synmi Áronovými, pred kráľom Dávidom, pred Cádokom a Achimelechom a pred hlavami otcov, otcov kňazov a Levitov, prední otcovia kaţdý spolu so svojím menším bratom.

1 Kronická 25

1 Krome toho oddelil Dávid a velitelia vojska pre sluţbu synov Azafových, Hémanových a Jedutúnových, ktorí by prorokovali pri citarách, pri harfách a pri cymbaloch. A ich počet, počet muţov práce, podľa ich sluţby, bol nasledujúci: 2 Zo synov Azafových: Zakkúr, Jozef, Netaniáš a Ašaréla, synovia Azafovi, pod správou Azafa, prorokujúceho na rozkaz kráľov. 3 Čo do Jedutúna. Synovia Jedutúnovi: Gedaliáš, Ceri, Izaiáš, Chašabiáš, Mattitiáš a Šimei, šiesti, pod správou svojho otca Jedutúna, ktorý prorokoval pri citare spolu s oslavovaním a chválením Hospodina. 4 Čo do Hémana. Synovia Hémanovi: Bukkiáš, Mattaniáš, Uziel, Šebuel, Jerimót, Chananiáš, Chanáni, Eliata, Giddalti, Romamtiézer, Jošbekáša, Malloti, Hotír a Machaziót. 5 Tí všetci boli synmi Hémana, vidiaceho kráľovho v slovách a veciach Boţích, a boli nato, aby vyvyšovali roh spasenia. A Bôh dal Hémanovi štrnásť synov a tri dcéry. 6 Tí všetci boli pod správou svojho otca, postavení k spevu v dome Hospodinovom s cymbalmi, s harfami a s citarami, ustanovení k sluţbe v dome Boţom podľa rozkazu kráľovho, Azaf, Jedutún a Héman. 7 A ich počet bol spolu s ich bratmi, vycvičenými v speve Hospodinovom, všetko majstri, počtom dvesto osemdesiatosem. 8 A tak hádzali losy o poradie svojej sluţby spolu, jako malý, tak veľký, majster s učňom. 9 A prvý los vyšiel Azafovi, a to Jozefovi, druhý Gedaliášovi, jemu, jeho bratom a jeho synom, spolu dvanástim; 10 tretí Zakkúrovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim;

11 štvrtý Jicrimu, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 12 piaty Netaniášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 13 šiesty Bukkiášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 14 siedmy Ješarélovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 15 ôsmy Izaiášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 16 deviaty Mattaniášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 17 desiaty Šimeimu, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 18 jedenásty Azarelovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 19 dvanásty Chašabiášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 20 trinásty Šubaelovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 21 štrnásty Mattitiášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 22 pätnásty Jeremótovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 23 šestnásty Chananiášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 24 sedemnásty Jošbekášovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 25 osemnásty Chanánimu, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 26 devätnásty Mallotimu, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 27 dvadsiaty Ellijatovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 28 dvadsiaty prvý Hotírovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 29 dvadsiaty druhý Giddaltimu, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 30 dvadsiaty tretí Machaziótovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim; 31 dvadsiaty štvrtý Romamtiézerovi, jeho synom a jeho bratom, dvanástim.

1 Kronická 26

1 Čo do oddelení vrátnych. Z Kórachovcov bol Mešelemiáš, syn Kóreho, zo synov Azafových. 2 A Mešelemiáš mal synov: Zachariáš bol prvorodený, Jediael druhý, Zebadiáš tretí, Jatniel štvrtý, 3 Élam piaty, Jehochanan šiesty, Eljehoenai siedmy. 4 A Obéd-edom mal synov: Šemaiáš bol prvorodený, Jehozabad druhý, Joach tretí, Sachar štvrtý, Natanael piaty, 5 Ammiel šiesty, Izachár siedmy, Pehulletai ôsmy, lebo ho poţehnal Bôh. 6 A Šemaiášovi, jeho synovi, sa narodili synovia, ktorí panovali v dome svojho otca, lebo boli udatní muţovia. 7 Synovia Šemaiášovi: Otni, Refael a Obéd, Elzabad, ktorého bratia boli chrabrí muţovia, Elihu a Semachiáš. 8 Tí všetci, ktorí boli zo synov Obéd-edomových, oni aj ich synovia aj ich bratia, boli jedenkaţdý chrabrý muţ v sile, spôsobný k sluţbe, šesťdesiati a dvaja, Obéd-edomovi. 9 A Mešelemiáš mal synov a bratov, chrabrých muţov, osemnástich. 10 Aj Chosa, zo synov Meráriho, mal synov, Šimri bol hlavou, lebo hoci nebol prvorodeným, predsa ho jeho otec postavil za hlavu. 11 Hilkiáš bol druhý, Tebaliáš tretí, Zachariáš štvrtý, Všetkých synov a bratov Chosových bolo trinásť. 12 Z tých boly oddelenia vrátnych, z popredných muţov stráţí, spolu s ich bratmi, konať svätosluţbu v dome Hospodinovom.

13 A hodili losy jako malý, tak veľký, podľa domu svojich otcov o kaţdú bránu. 14 A padol los na východ Šelemiášovi. I Zachariášovi, jeho synovi, rozumnému radcovi, hodili losy, a jeho los vyšiel na sever. 15 Obéd-edomovi na juh a jeho synom na dom zásob, 16 Šuppímovi a Chosovi na západ s bránou Šallechet na hradskej, vystupujúcej hore, stráţ vedľa stráţe. 17 Na východ šesť Levitov, na sever na deň štyria, na juh na deň štyria a ku skladišťu po dvoch; 18 čo do staviska Parbar na západ: štyria ku hradskej a dvaja ku Parbaru. 19 To boly oddelenia vrátnych, ktoré boly zo synov Kórachovcov a zo synov Meráriho. 20 A čo do Levitov. Achiáš bol nad pokladmi domu Boţieho a pre poklady svätých vecí. 21 Synovia Laadánovi, synovia Geršonovcov, pochádzajúci z Laadána, hlavy otcov čeľadí Geršonovca Laadána: Jechielovci. 22 Synovia Jechielovcov: Zetám a Joel, jeho brat, boli nad pokladmi domu Hospodinovho. 23 Čo do Amramovcov, Jiceharovcov, Hebronovcov a Uzielovcov. 24 A Šebuel, syn Geršoma, syna Mojţišovho, knieţa nad pokladmi. 25 A jeho bratia od Eliézera: Rechabiáš, jeho syn, a Izaiáš, jeho syn, a Jorám, jeho syn, a Zichri, jeho syn, a Šelomit, jeho syn, 26 ktorý to Šelomit a jeho bratia boli nad všetkými pokladmi svätých vecí, ktoré zasvätil kráľ Dávid a hlavy otcov ako i velitelia tisícov a stov a vrchní velitelia vojska: 27 donesené z vojen a udelené z koristi, to zasvätili opraviť dom Hospodinov. 28 I všetko, čo zasvätil vidiaci Samuel i Saul, syn Kíšov, i Abner, syn Nérov, i Joáb, syn Ceruje; kaţdý, kto niečo zasvätil, oddal to do rúk Šelomita a jeho bratov. 29 Čo do Jiceharovcov. Kenaniáš a jeho synovia boli pre vonkajšiu prácu nad Izraelom za úradníkov a za sudcov. 30 Čo do Hebronovcov. Chašabiáš a jeho bratia, chrabrí muţovia, počtom tisíc sedemsto, boli nad správou Izraela za Jordánom na západ pre všetku prácu Hospodinovu a pre sluţbu kráľovu. 31 Medzi Hebronovcami bol Jeriáš hlavou Hebronovcom po svojich rodoch podľa otcov; v štyridsiatom roku kraľovania Dávidovho boli hľadaní, a našli sa medzi nimi udatní muţovia v Jaazere Gileáda. 32 A jeho bratia boli chrabrí muţovia, počtom dva tisíce sedemsto, hlavy otcov. A kráľ Dávid ich ustanovil nad Rúbenovcami a nad Gádovcami a nad polovicou pokolenia Manassesovho pre všetky veci Boţie i pre veci kráľove.

1 Kronická 27

1 A synovia Izraelovi čo do svojho počtu, hlavy otcov a velitelia tisícov a stov a ich úradníci, ktorí slúţili kráľovi vo všetkých veciach oddelení, ktoré prichádzaly a odchádzaly mesiac po mesiaci, po všetky mesiace roka; jedného oddelenia bolo dvadsaťštyri tisíc. 2 Nad prvým oddelením prvého mesiaca bol Jašobám, syn Zabdielov, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 3 Zo synov Fáresových bol jeden hlavou všetkým veliteľom vojsk, prvého mesiaca. 4 A nad oddelením druhého mesiaca bol Achochovec Dodai, a vojvodom jeho oddelenia bol Miklot, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 5 Veliteľom tretieho vojska tretieho mesiaca bol Benaiáš, syn Jehojadu, najvyššieho kňaza, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 6 Ten istý Benaiáš bol hrdinom medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi, a vojvodom jeho oddelenia bol Ammizabad, jeho syn.

7 Štvrtého oddelenia štvrtého mesiaca bol veliteľom Azael, brat Joábov, a Zebadiáš, jeho syn, po ňom, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 8 Piateho oddelenia piateho mesiaca bol veliteľom Šamhút Jizrachitský, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 9 Šiesteho oddelenia šiesteho mesiaca bol veliteľom Híra, syn Ikkeša Tekoanského, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 10 Siedmeho oddelenia siedmeho mesiaca bol veliteľom Chelec Pelonský zo synov Efraimových, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 11 Ôsmeho oddelenia ôsmeho mesiaca bol veliteľom Sibbechai Chušatský zo Zerachovcov, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 12 Deviateho oddelenia deviateho mesiaca bol veliteľom Abiézer Anatótsky z Benjaminovcov, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 13 Desiateho oddelenia desiateho mesiaca bol veliteľom Maharai Netofatský zo Zerachovcov, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 14 Jedenásteho oddelenia jedenásteho mesiaca bol veliteľom Benaiáš Piratonský zo synov Efraimových, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 15 Dvanásteho oddelenia dvanásteho mesiaca bol veliteľom Cheldai Netofatský z Otniela, a na jeho oddelenie išlo dvadsaťštyri tisíc. 16 Krome toho boli nad pokoleniami Izraelovými zvláštni vojvodovia; vojvodom Rúbenovcov bol Eliézer, syn Zichriho; Simeonovcov Šefatiáš, syn Maachu; 17 Levitov Chašabiáš, syn Kemuelov; Áronovcov Cádok; 18 synov Júdových Elihu z bratov Dávidových; Izachárovcov Omri, syn Michaelov; 19 Zabulonovcov Jišmaiáš, syn Obadiášov; synov Naftaliho Jerimót, syn Azrielov; 20 synov Efraimových Hozeáš, syn Azaziášov; polovice pokolenia Manassesovho Joel, syn Pedaiášov. 21 druhej polovice pokolenia Manassesovho v Gileádsku Jiddo, syn Zachariášov; Benjaminovcov Jaasiel, syn Abnerov; 22 Dánovcov Azarel, syn Jerochámov. To boli velitelia pokolení Izraelových. 23 Ale Dávid ich nespočítal všetkých, tých, ktorí boli vo veku od dvadsať rokov niţe, lebo Hospodin povedal, ţe rozmnoţí Izraela jako hviezdy nebies. 24 Joáb, syn Ceruje, bol započal počítať, ale nedokončil; lebo preto povstal hnev na Izraela, ani nebol zaznamenaný ten počet do počtu letopisov kráľa Dávida. 25 A nad pokladmi kráľovými bol Azmávet, syn Adielov, a nad pokladmi na poli, v mestách a vo vsiach a baštách bol Jehonatán, syn Uziášov. 26 Nad tými, ktorí robili prácu na poli obrábajúc zem, bol Ezri, syn Kelubov. 27 Nad vinicami Šimei Rámatský a nad tým, čo bolo vo viniciach, nad pokladmi vína, Zabdi Šifemský. 28 Nad olivami a nad sykomorami, ktoré boly na níţinách Bál-chanán Gederský a nad pokladmi oleja Joas. 29 Nad veľkým statkom roţným pasúcich v Sárone Šitrai Sáronský a nad veľkým statkom roţným po dolinách Šafat, syn Adlaiho. 30 Nad veľblúdami Obil Izmaelský a nad oslami Jechdeiáš Meronotský. 31 A nad drobným stádom Jazíz Hagarský. Tí všetci boli správcami majetku, ktorý mal kráľ Dávid. 32 A Jehonatán, strýc Dávidov, bol radcom, rozumný to muţ, a pisárom, znalým písma, a Jechiel, syn Chachmoniho, bol so synmi kráľovými. 33 A Achitofel bol radcom kráľovým a Chúšai Arechitský priateľom kráľovým. 34 A po Achitofelovi bol Jehojada, syn Benaiášov, a Ebiatár, a veliteľom vojska kráľovho bol Joáb.

1 Kronická 28

1 A Dávid shromaţdil všetky knieţatá Izraelove, knieţatá pokolení a veliteľov oddelení, ktorí slúţili kráľovi, a veliteľov tisícov a veliteľov stov a správcov všetkého imania a majetku kráľovho i jeho synov s komorníkmi a s hrdinami jako i všetkých udatných muţov do Jeruzalema. 2 A kráľ Dávid povstanúc na svoje nohy riekol: Počujte ma, moji bratia a môj ľude! Ja som mal umienené vo svojom srdci vystaviť truhle smluvy Hospodinovej dom odpočinutia, aby bol za podnoţie nohám nášho Boha, a pripravil som potrebné k staväniu. 3 Ale Bôh mi povedal: Nebudeš staväť môjmu menu dom, lebo si muţom vojen a vylieval si krv. 4 A Hospodin, Bôh Izraelov, si vyvolil mňa z celého domu môjho otca, aby som bol kráľom nad Izraelom na veky, lebo Júdu si vyvolil za vojvodu a v dome Júdovom dom môjho otca a medzi synmi môjho otca sa mu zaľúbilo vo mne, aby ma učinil kráľom nad celým Izraelom. 5 A zpomedzi všetkých mojich synov (lebo Hospodin mi dal mnoho synov) vyvolil si Šalamúna, môjho syna, aby sedel na tróne kráľovstva Hospodinovho nad Izraelom. 6 A riekol mi: Šalamún, tvoj syn, ten vystaví môj dom a moje dvory, lebo som si ho vyvolil sebe za syna a ja budem jemu za otca 7 a postavím pevne jeho kráľovstvo, aby stálo aţ na veky, ak len bude silný, aby činil to, čo káţu moje prikázania a moje súdy, jako tohoto dňa. 8 A teraz tedy pred očami celého Izraela, shromaţdenia Hospodinovho, a tak, čo počuje náš Bôh, ostríhajte a zpytujte všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, aby ste dedične vládli tou dobrou zemou a zanechali ju do dedičstva svojim synom po sebe aţ na veky. 9 A ty, Šalamúne, môj synu, znaj Boha svojho otca a slúţ mu celým srdcom a ochotnou dušou, lebo Hospodin zpytuje všetky srdcia a rozumie kaţdému útvaru myšlienok. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti najsť; a jestli ho opustíš, zavrhne ťa navţdy. 10 Preto teraz vidz, ţe si ťa Hospodin vyvolil, aby si vystavil dom za svätyňu. Buď silný a konaj!11 A Dávid dal Šalamúnovi, svojmu synovi, vzor dvorany Boţej a jej domov, jej zásobární, jej vrchných siení a jej vnútorných komôr i domu svätej pokrývky smierenia 12 ako aj vzor všetkého toho, čo bolo v duchu u neho dotyčne dvorov domu Hospodinovho a všetkých komôr dookola pre poklady domu Boţieho a pre poklady svätých vecí 13 a pre oddelenia kňazov a Levitov a pre kaţdú prácu sluţby domu Hospodinovho jako i pre všetko náradie sluţby domu Hospodinovho. 14 A dal i zlata na váhu na zlaté veci, na všelijaké náradie a na všelijaké nádoby jednej kaţdej sluţby i striebra na všetky strieborné nádoby na váhu, na všelijaké náradie a na všelijaké nádoby jednej kaţdej sluţby 15 a váhu na zlaté svietniky a na ich zlaté lampy podľa váhy jedného kaţdého svietnika a jeho lámp a na strieborné svietniky podľa váhy, podľa váhy svietnika a jeho lámp, podľa sluţby jedného kaţdého svietnika. 16 A dal zlata podľa váhy na stoly chlebov predloţenia, na kaţdý zo stolov, i striebra na strieborné stoly 17 a na vidlice, konvice, šialy z čistého zlata a na zlaté kupky s pokrývkou podľa váhy jednej kaţdej kupky a taktieţ na strieborné kupky podľa váhy jednej kaţdej kupky. 18 Ale na oltár na kadenie dal najčistejšieho zlata podľa váhy i na podobu voza, na zlatých cherubov, ktorí by rozťahovali svoje krýdla a zastierali truhlu smluvy Hospodinovej. 19 To všetko vraj písmo z ruky Hospodinovej mi dal na srozumenie, všetky práce toho vzoru. 20 A Dávid riekol Šalamúnovi, svojmu synovi: Buď silný a zmuţilý a konaj! Neboj sa ani sa nestrachuj, lebo Hospodin Bôh, môj Bôh, je s tebou, nenechá ťa ani ťa neopustí, dokiaľ nedokončíš všetkého diela sluţby domu Hospodinovho.

21 A hľa, sú tu oddelenia kňazov a Levitov pre všetku sluţbu domu Boţieho a budú s tebou v kaţdej práci čo do všetkých ochotných, obdarených múdrosťou ku kaţdej sluţbe, i knieţatá i všetok ľud, hotoví ku všetkému, čo povieš.

1 Kronická 29

1 Potom povedal kráľ Dávid celému shromaţdeniu: Šalamún, môj syn, ktorého si vyvolil Bôh jediného, je ešte len chlapec a útly, a dielo je veľké; lebo to nemá byť palác pre človeka, ale pre Hospodina Boha. 2 A ja som celou svojou silou pripravoval pre dom svojho Boha zlato na zlaté nádoby a striebro na strieborné, meď na medené, ţelezo na ţelezné a drevo na drevené, onychinové kamene a kamene na vrúbenie i karbunkulové kamene a kamene rozličných farieb i všelijaké drahé kamene a mramorové kamene na mnoţstvo. 3 A ešte krome toho, pretoţe mám záľubu v dome svojho Boha, a keďţe mám vlastného zlata a striebra, dal som i nad to pre dom svojho Boha, nad všetko to, čo som pripravil pre dom svätyne, 4 tri tisíce hrivien zlata zo zlata z Ofíru a sedem tisíc hrivien prečisteného striebra na potiahnutie stien svätých domov, 5 zlata na zlaté veci a striebra na strieborné a na všelijaké dielo, ktoré má byť vytvorené rukou remeselníkov. A kto je ešte ochotný naplniť svoju ruku dnes pre Hospodina? 6 A tak boly ochotné knieţatá otcov a knieţatá pokolení Izraelových i velitelia tisícov a stov i čo do úradníkov nad dielom kráľovým. 7 A dali pre sluţbu domu Boţieho päť tisíc hrivien zlata a desať tisíc zlatých daríkov v peňazoch, desať tisíc hrivien striebra, osemnásť tisíc hrivien medi a sto tisíc hrivien ţeleza. 8 A čo sa u ktorého našlo drahého kamenia, dali do pokladu domu Hospodinovho oddajúc to do ruky Geršonovca Jechiela. 9 Vtedy sa radoval ľud, ţe tak ochotne obetovali, lebo celým srdcom obetovali Hospodinovi ochotne. Aj sám kráľ Dávid sa radoval veľkou radosťou. 10 Preto dobrorečil Dávid Hospodinovi pred očami celého shromaţdenia. A Dávid riekol: Poţehnaný si ty, Hospodine, Boţe Izraela, nášho otca, od vekov aţ na veky! 11 Tvoja je, ó, Hospodine, velebnosť i hrdinská moc i sláva i víťazstvo i veličenstvo, áno všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, ó, Hospodine, kráľovstvo, a ty si vyvýšený všetkému za hlavu. 12 A bohatstvo a sláva prichodí zpred tvojej tvári, a ty panuješ nad všetkým, a v tvojej ruke je sila i udatnosť, a v tvojej ruke je zveličiť a posilniť, koho len chceš. 13 A tak teraz, ó, náš Boţe, ďakujeme ti a chválime meno tvojej slávy. 14 Lebo veď kto som ja, a kto je môj ľud, aby sme mali toľko moci obetovať tak ochotne jako toto?! Lebo od teba je to všetko, a vezmúc z tvojej ruky dali sme tebe. 15 Lebo sme cudzincami pred tebou a pohostínmi, jako boli aj všetci naši otcovia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať. 16 Hospodine, náš Boţe, všetko toto veľké mnoţstvo, ktoré sme pripravili, aby sme ti vystavili dom pre meno tvojej svätosti, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko. 17 A ja viem, môj Boţe, ţe ty zpytuješ srdce a máš záľubu v úprimnosti, preto, čo sa mňa týka, v úprimnosti svojho srdca obetoval som ochotne všetko toto. A teraz vidím s radosťou i tvoj ľud, ktorý sa tu nachodí, ţe ti ochotne obetoval. 18 Hospodine, Boţe Abrahámov, Izákov a Izraelov, Boţe našich otcov, zachovaj toto na veky za útvar myšlienok srdca svojho ľudu a ustav ich srdce, aby vţdy stálo pevne k tebe. 19 A Šalamúnovi, môjmu synovi, daj úprimné srdce nedelené, aby ostríhal tvoje prikázania, tvoje svedoctvá a tvoje ustanovenia a aby činil to všetko a aby vystavil palác, ktorý som pripravil.20 Potom riekol Dávid celému shromaţdeniu: Noţe dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu! A dobrorečili celé shromaţdenie Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a skloniac hlavy poklonili sa Hospodinovi i kráľovi.

21 A obetovali Hospodinovi bitné obeti a obetovali Hospodinovi zápalné obeti na druhý deň, tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc oviec a ich liate obeti a iných obetí bitných mnoţstvo pre celého Izraela. 22 A tak jedli a pili pred Hospodinom toho dňa s veľkou radosťou a učinili Šalamúna, syna Dávidovho, po druhý raz kráľom a pomazali Hospodinovi za vojvodu a Cádoka za kňaza. 23 Tak dosadol Šalamún na trón Hospodinov, aby bol kráľom namiesto Dávida, svojho otca, a šťastne sa mu vodilo, a poslúchal ho celý Izrael. 24 A všetky knieţatá a všetci hrdinovia aj všetci synovia kráľa Dávida poddali sa kráľovi Šalamúnovi. 25 A Hospodin zveličil Šalamúna vysoko pred očami celého Izraela a dal na neho slávu kráľovstva, jakej nebolo na niktorom kráľovi pred ním, ktorý bol nad Izraelom. 26 A Dávid, syn Izaiho, kraľoval nad celým Izraelom. 27 A dní, ktoré kraľoval nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 28 A zomrel v dobrej starobe, sýty dní, bohatstva a slávy, a kraľoval Šalamún, jeho syn, miesto neho. 29 A deje kráľa Dávida, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda, 30 s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hrdinskou silou jako i s časmi s ich radosťou i ţalosťou, ktoré prešly cez neho i cez Izraela i cez všetky kráľovstvá tých zemí.

2 Kronická 1

1 A Šalamún, syn Dávidov, sa posilnil nad svojím kráľovstvom, a Hospodin, jeho Bôh, bol s ním a zveličil ho vysoko. 2 A vtedy riekol Šalamún celému Izraelovi, veliteľom tisícov a stov a sudcom a všetkým knieţatám celého Izraela, hlavám otcov, aby išli do Gibeona. 3 A tak išli, Šalamún i celé shromaţdenie s ním, na výšinu, ktorá bola v Gibeone; lebo tam bol stán shromaţdenia Boţieho, ktorý bol učinil Mojţiš, sluţobník Hospodinov, na púšti. 4 Ale truhlu Boţiu bol dopravil Dávid z Kirjat-jearima hore na miesto, ktoré jej bol pripravil, on Dávid, lebo jej bol roztiahol stán v Jeruzaleme. 5 Avšak medený oltár, ktorý bol urobil Becaleel, syn Úriho, syna Húrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým. A Šalamún ho vyhľadával i shromaţdenie. 6 A Šalamún tam obetoval pred Hospodinom na medenom oltári, ktorý patril stánu shromaţdenia, a obetoval na ňom tisíc zápalných obetí. 7 Tej noci sa ukázal Bôh Šalamúnovi a riekol mu: Ţiadaj si, čo ti mám dať! 8 Na to povedal Šalamún Bohu: Ty si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť a tieţ i mňa si učinil kráľom namiesto neho. 9 Teraz tedy, Hospodine, Boţe, nech stojí verne tvoje slovo u Dávida, môjho otca, lebo ty si ma učinil kráľom nad ľudom, ktorého je tak mnoho, jako je prachu na zemi. 10 Preto teraz mi daj múdrosť a vedomosť, aby som vedel vychádzať pred týmto ľudom a vchádzať, lebo ktoţe by mohol súdiť tento tvoj ľud, tak veliký?! 11 Vtedy riekol Bôh Šalamúnovi: Preto, ţe to bolo v tvojom srdci, a ţe si neţiadal bohatstva pokladov ani slávy ani duše tých, ktorí ťa nenávidia, ani si neţiadal dlhého veku, ale ţe si si ţiadal múdrosť a vedomosť, aby si mohol súdiť môj ľud, nad ktorým som ťa učinil kráľom, 12 nuţ daná ti je múdrosť a vedomosť, k čomu ti dám ešte i bohatstvo i poklady i slávu, jako toho nemali kráľovia, ktorí boli pred tebou, ani nebude mať niktorý tak mnoho po tebe.

13 Potom prišiel Šalamún zo svojej cesty na výšinu, ktorá bola v Gibeone, zpred stánu shromaţdenia do Jeruzalema a kraľoval nad Izraelom. 14 A Šalamún nashromaţdil vozov a jazdcov, takţe mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov, a umiestil ich v mestách vozov a u kráľa v Jeruzaleme. 15 A kráľ nahromadil striebra a zlata v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, ktorých rastie na rovine mnoţstvo. 16 Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a hromada kupcov kráľových brala odtiaľ hromadu koní za peniaze. 17 A tak priváţali hore a vyváţali z Egypta voz za šesťsto šeklov striebra a koňa za stopäťdesiat a tak vodili odtiaľ svojou rukou, jako sprostredkovatelia, pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.

2 Kronická 2

1 A Šalamún rozkázal staväť menu Hospodinovmu dom a dom svojmu kráľovstvu. 2 A Šalamún odčítal sedemdesiat tisíc muţov nosičov bremena a osemdesiat tisíc muţov, ktorí kresali kamene na vrchu, a náčelníkov nad nimi tri tisíce šesťsto. 3 A Šalamún poslal poslov k Chíramovi, kráľovi Týru, a povedal: Ako si činil Dávidovi, môjmu otcovi, a poslal si mu cedrové drevo, aby si vystavil dom, v ktorom by býval, tak učiň i mne. 4 Hľa, ja staviam dom menu Hospodina, svojho Boha, aby som mu ho zasvätil nato, aby pred ním kadili kadivo z voňavých vecí a ustavične mu predkladali posvätné chleby predloţenia a obetovali zápalné obeti ráno i večer, na kaţdú sobotu i na kaţdý novmesiac ako i na výročné slávnosti Hospodina, nášho Boha, ktorá to povinnosť leţí na Izraelovi na veky. 5 A dom, ktorý ja staviam, bude veľký, lebo náš Bôh je väčší nad všetkých bohov. 6 Ale však kto aj bude môcť vystaviť jemu dom, lebo veď nebesia a nebesia nebies ho nemôţu obsiahnuť, a ktoţe som potom ja, aby som mu mal vystaviť dom, krome nato, aby kadili pred ním! 7 Preto teraz mi pošli múdreho muţa umného, aby pracoval v zlate, striebre a v medi a v ţeleze a z purpuru, červca a z hyacintovomodrého postavu a ktorý by vedel vyrezávať rezby s inými múdrymi, ktorí sú u mňa v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých opatril Dávid, môj otec. 8 Krome toho mi pošli cedrového, jedľového a algummového dreva z Libanona, lebo ja viem, ţe tvoji sluţobníci vedia rúbať drevo Libanona, a hľa, moji sluţobníci budú s tvojimi sluţobníkmi, 9 aby mi nachystali mnoţstvo dreva, lebo dom, ktorý ja staviam, bude veľký a zázračný. 10 A hľa, rubačom, ktorí budú stínať drevo, dám utlčenej pšenice, tvojim sluţobníkom, dvadsať tisíc korov a dvadsať tisíc korov jačmeňa a dvadsať tisíc batov vína i dvadsať tisíc batov oleja. 11 Na to odpovedal Chíram, týrsky kráľ, písmom, ktoré poslal Šalamúnovi: Pretoţe Hospodin miluje svoj ľud, preto ťa ustanovil nad nimi za kráľa. 12 A ďalej povedal Chíram: Poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý učinil nebesia i zem, ktorý dal kráľovi Dávidovi múdreho syna, rozumného a umného, aby vystavil Hospodinovi dom i dom svojmu kráľovstvu. 13 Preto teraz posielam múdreho muţa umného, Chúrama Abiho, 14 syna istej ţeny z dcér Dánových, ktorého otec bol Týran, ktorý vie pracovať v zlate a v striebre, v medi, v ţeleze, z kameňov i z dreva, z purpuru, z hyacintovomodrého postavu i z kmentu i z červca a vyrezávať akékoľvek rezby a vymyslieť všelijaké umelecké dielo, ktoré sa mu oddá, s tvojimi múdrymi a s múdrymi môjho pána Dávida, tvojho otca. 15 Teraz tedy pšenicu a jačmeň, olej a víno, o čom hovoril môj pán, nech pošle svojim sluţobníkom. 16 A my narúbeme dreva z Libanona, koľko len budeš potrebovať a dopravíme ti ho v pltiach po mori do Joppy, a ty ho dáš odvoziť do Jeruzalema. 17 A Šalamún spočítal všetkých muţov cudzozemcov, ktorí boli v zemi Izraelovej, po spočítaní, ktorým ich bol spočítal Dávid, jeho otec, a našlo sa ich sto päťdesiattri tisíc šesťsto.

18 A zadováţil si z nich sedemdesiat tisíc nosičov bremena a osemdesiat tisíc takých, ktorí kresali kamene na vrchu a tri tisíce šesťsto náčelníkov, aby pridŕţali ľud k práci.

2 Kronická 3

1 A tak započal Šalamún staväť dom Hospodinov v Jeruzaleme na vrchu Moria, na ktorom sa bol ukázal Dávidovi, jeho otcovi, ktorý to dom pripravil na mieste Dávidovom, na humne Ornána Jebuzejského. 2 Započal staväť druhého mesiaca druhého dňa štvrtého roku svojho kraľovania. 3 A toto boly základy, ktoré poloţil Šalamún stavbe domu Boţieho: dĺţka lakťov podľa drievnej miery bola šesťdesiat lakťov a šírka dvadsať lakťov. 4 A sieň, ktorá bola pred dĺţkou domu, bola pred šírkou domu dvadsať lakťov a výška sto dvadsať, a pokryl ju zvnútra čistým zlatom. 5 Väčší dom pokryl jedľovým drevom a pokryl ho dobrým zlatom a dal naň narobiť paliem a reťazí. 6 A pokryl dom drahým kamením na ozdobu. A čo do zlata, zlato bolo parvaimské. 7 A tedy pokryl dom, hrady, prahy, jeho steny i jeho dvere zlatom a na steny povyrezával cherubov. 8 A učinil dom svätyne svätých, ktorého dĺţka bola pred šírkou domu dvadsať lakťov a jeho šírka dvadsať lakťov, a pokryl ho dobrým zlatom, ktorého bolo šesťsto hrivien. 9 Váha klincov bola päťdesiat šeklov zlata, i vrchné siene pokryl zlatom. 10 A v dome svätyne svätých spravil dvoch cherubov sochárskou prácou, a pokryli ich zlatom. 11 A čo do krýdel cherubov, ich dĺţka bola dvadsať lakťov, jedno krýdlo na päť lakťov, dotýkajúce sa steny domu, a druhé krýdlo na päť lakťov, dotýkajúce sa krýdla druhého cheruba. 12 A tedy krýdlo jedného cheruba bolo na päť lakťov a dotýkalo sa steny domu, a druhé krýdlo na päť lakťov pojilo sa ku krýdlu druhého cheruba. 13 Krýdla týchto cherubov boly roztiahnuté na dvadsať lakťov, a oni, cherubi, stáli na svojich nohách a svoju tvár mali obrátenú do domu. 14 A spravil oponu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca a z kmentu a spravil na nej cherubov. 15 A spravil pred domom dva stĺpy, vysoké tridsaťpäť lakťov, a hlavice, ktoré boly hore na nich, boly na päť lakťov. 16 A spravil aj reťazi jako v svätyni svätých a dal ich na náhlavok stĺpov a spravil sto granátových jabĺk a dal na reťazi. 17 A tak postavil stĺpy pred chrámom, jeden z pravej a druhý z ľavej strany a dal meno tomu, ktorý bol na pravej strane, Jachín a meno tomu na ľavej strane, Boaz.

2 Kronická 4

1 A spravil aj medený oltár, ktorý bol dvadsať lakťov dlhý, dvadsať lakťov široký a desať lakťov vysoký. 2 A spravil uliate more, široké desať lakťov od jedného jeho kraja po jeho druhý kraj, a bolo okrúhle dookola, a jeho výška bola päť lakťov, a šnúra tridsiatich lakťov ho objala dookola. 3 A pod ním boly podoby volov, ktoré ho obnímaly kolom dookola, na desať lakťov, obkľučujúc more dookola, dva rady bolo tých volov, ktoré boly s ním spolu sliate. 4 Stálo na dvanástich voloch, z ktorých tri hľadely na sever, tri hľadely na západ, tri hľadely na juh a tri hľadely na východ, a more bolo na nich svrchu, a všetky ich zadky boly obrátené do vnútra. 5 Jeho hrúbka bola na dlaň, a jeho okraj bol, ako býva okraj kalicha, jako kvet ľalie, a čo do objemu, objímalo tri tisíce batov.

6 A spravil desať umyvákov a dal z nich päť na pravú stranu a päť na ľavú stranu umývať v nich; to, čo sa pripravovalo na zápalnú obeť, oplakovali v nich, a more bolo na to, aby sa v ňom umývali kňazi. 7 A spravil desať zlatých svietnikov podľa ich druhu a postavil v chráme, päť po pravej a päť po ľavej strane. 8 Spravil aj desať stolov, ktoré postavil v chráme, päť po pravej a päť po ľavej strane, a spravil i sto zlatých čiaš. 9 A spravil dvor pre kňazov aj veľké nádvorie i dvere na nádvorí a ich dvere pokryl meďou. 10 A more umiestil na pravej strane na východ oproti juhu. 11 A Chúram narobil aj hrncov a lopát a čiaš. A tak dokončil Chúram dielo, ktoré konal kráľovi Šalamúnovi v dome Boţom: 12 dva stĺpy a hlavice a makovice na vrch tých stĺpov po dvoje a dve pletivá pokryť dve hlavice makovíc, ktoré boly hore na stĺpoch, 13 a granátových jabĺk štyristo pre tie dve pletivá, dva rady granátových jabĺk pre jedno pletivo pokryť dve hlavice makovíc, ktoré boly na stĺpoch; 14 spravil aj podstavce a umyváky spravil na podstavce; 15 jedno more a dvanásť volov pod ním; 16 a hrnce, lopaty a vidlice i všetky ich nádoby spravil Chúram Abiv kráľovi Šalamúnovi pre dom Hospodinov z leštenej medi. 17 Na rovine Jordána ich ulieval kráľ vo formách z ílovatej zeme medzi Sukkótom a medzi Ceredatou. 18 A tak narobil Šalamún všetkých tých nádob veliké mnoţstvo, lebo sa nevyhľadávala váha medi. 19 A Šalamún spravil všetky nádoby, ktoré boly potrebné pre dom Boţí, zlatý oltár i stoly, na ktoré kládli chleby, predloţené tvári Boţej, 20 svietniky a ich lampy, aby ich rozsvecovali podľa poriadku pred svätyňou svätých, všetko z rýdzeho zlata; 21 i kvety, lampy a štipce na čistenie taktieţ zo zlata, a to bolo najvýbornejšie zlato, 22 a noţe, čaše, panvy a kadidlá, z rýdzeho zlata, a vchod do domu, jeho vnútorné dvere do svätyne svätých i vonkajšie dvere domu, totiţ do chrámu, boly zo zlata.

2 Kronická 5

1 A tak bolo dokončené celé dielo, ktoré konal Šalamún pre dom Hospodinov. A Šalamún ta vniesol zasvätené veci Dávida, svojho otca, i striebro i zlato i všetky nádoby a dal to do pokladov domu Boţieho. 2 Vtedy shromaţdil Šalamún starších Izraelových i všetky hlavy pokolení, knieţatá otcov čeľadí synov Izraelových, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore z mesta Dávidovho, ktorým je Sion. 3 A tak shromaţdili sa ku kráľovi všetci muţovia Izraelovi na slávnosť, ktorá sa slávi siedmeho mesiaca. 4 A keď prišli všetci starší Izraelovi, vzali Levitovia truhlu 5 a niesli ju hore i stán shromaţdenia i všetko náradie svätyne, ktoré bolo v stáne; kňazi a Levitovia to preniesli hore. 6 A kráľ Šalamún i celá obec Izraelova, všetci, ktorí sa boli sišli spolu s ním pred truhlou, obetovali ovce a voly, ktoré neboly ani zapisované ani počítané pre veľké mnoţstvo. 7 A kňazi vniesli truhlu smluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krýdla cherubínov, 8 lebo cherubíni rozprestierali krýdla nad miestom truhly a tak prikrývali cherubíni truhlu i jej sochory shora. 9 A sochory vyčnievaly, takţe bolo vidieť konce sochorov z truhly na predok svätyne svätých, ale von ich nebolo vidieť. A je tam aţ do tohoto dňa. 10 Nebolo v truhle ničoho krome dvoch dosiek, ktoré ta dal Mojţiš na Horebe, keď učinil Hospodin smluvu so synmi Izraelovými, vtedy, keď vyšli z Egypta.

11 A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne (lebo všetci kňazi, ktorí sa našli, boli sa posvätili, a nebolo treba dbať na oddelenia), 12 a Levitovia speváci, všetci, ktorí prináleţali Azafovi, Hémanovi, Jedutúnovi a ich synom aj ich bratom súc oblečení v kmente a opatrení cymbalmi, harfami a citarami stáli na východnej strane oltára a s nimi sto dvadsiati kňazi, ktorí trúbili na trúby, 13 a tedy stalo sa, keď trúbili jako jeden muţ, a speváci spievali, jako čo by spieval jeden hlas, chváliac a oslavujúc Hospodina, a keď pozdvihli hlas na trúby, na cymbaly a na iné nástroje k sprievodu spevu, a v tom, čo chválili Hospodina, ţe je dobrý, ţe jeho milosť trvá na veky, stalo sa, ţe bol dom plný oblaku, dom Hospodinov, 14 takţe nemohli kňazi obstáť a svätoslúţiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Boţí.

2 Kronická 6

1 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, ţe chce bývať v mrákave. 2 A ja som ti, ó, Pane, vystavil dom za príbytok a stále miesto na to, aby si tam býval na veky. 3 A kráľ obrátiac svoju tvár ţehnal celému shromaţdeniu Izraelovmu, a celé shromaţdenie Izraelovo stálo. 4 A riekol: Poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, mojím otcom, a svojimi rukami to naplnil povediac: 5 Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muţa, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom; 6 ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom. 7 A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom. 8 Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: To, ţe si zamýšľal vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, ţe to bolo v tvojom srdci. 9 Len ţe ty nebudeš staväť toho domu, ale tvoj syn, ktorý pojde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom. 10 A Hospodin splnil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som povstal namiesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom tak, ako hovoril Hospodin, a vystavil som menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom. 11 A postavil som tam truhlu, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil so synmi Izraelovými. 12 A postavil sa pred oltár Hospodinov pred celým shromaţdením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky. 13 Lebo Šalamún bol spravil medený nástupok, ktorý umiestil prostred nádvoria; päť lakťov bol dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký, a postavil sa naň. Potom kľakol na svoje kolená pred celým shromaţdením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam 14 riekol: Hospodine, Boţe Izraelov, nie je tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi, ktorý ostríhaš smluvu a milosť svojim sluţobníkom, chodiacim pred tebou celým svojím srdcom, 15 ktorý si zachoval svojmu sluţobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako to vidieť dnes. 16 A tak teraz, Hospodine, Boţe Izraelov, zachovaj svojmu sluţobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muţ zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou. 17 Nuţ teraz, Hospodine, Boţe Izraelov, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu sluţobníkovi, Dávidovi. 18 Lebo či naozaj bude bývať Bôh s človekom na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu a čo potom tento dom, ktorý som vystavil! 19 Ale však pohliadni na modlitbu svojho sluţobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Boţe, počujúc radostný krik a modlitbu, ktorú sa modlí tvoj sluţobník pred tebou,

20 aby boly tvoje oči otvorené na tento dom vodne i vnoci, na miesto, o ktorom si povedal, ţe tam poloţíš svoje meno, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj sluţobník, obrátený k tomuto miestu. 21 A budeš počúvať na pokorné prosby svojho sluţobníka a svojho ľudu Izraela, ktoré sa budú modliť k tomuto miestu, a tak ty vypočuješ z miesta svojho bývania, z nebies, a vyslyšíš a odpustíš.22 Keby zhrešil človek proti svojmu blíţnemu, a naloţí mu prísahu, aby ju prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu, 23 ty vypočuj z nebies a učiň a rozsúď svojich sluţobníkov zaplatiac bezboţnému dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.24 A keby bol tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, preto, ţe zhrešili proti tebe a keď sa navrátia a budú oslavovať tvoje meno a budú sa modliť a pokorne prosiť pred tebou v tomto dome, 25 ty vyslyš z nebies a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si im dal aj ich otcom.26 Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by daţďa, pretoţe zhrešili proti tebe a keby sa modlili, obrátení k tomuto miestu a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretoţe si ich poníţil, 27 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich sluţobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si poníţil, pretoţe ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dáţď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.28 Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho a ruda, kobylky a chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana a jakákoľvek nemoc: 29 kaţdú modlitbu, kaţdú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, alebo všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, kaţdý svoju ranu a svoju bolesť, a keby rozprestrel svoje ruky, obrátený k tomuto domu, 30 ty vyslyš z nebies, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj kaţdému podľa všetkých jeho ciest, ty, ktorý znáš jeho srdce,- lebo len ty sám znáš srdce synov človeka,31 aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách po všetky dni, ktoré budú ţiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom. 32 Áno i cudzozemca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje veľké meno a pre tvoju mocnú ruku a pre tvoje vystreté rameno, tedy keby prišli a modlili by sa, obrátení k tomuto domu, 33 ty vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania a učiň všetko, o čo bude ktorý volať k tebe, cudzozemec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, a aby sa ťa báli, jako sa ťa bojí tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, ţe je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.34 Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa ti budú modliť, obrátení smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu, 35 vyslyš z nebies ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.36 Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej, 37 a keby vstúpili do svojho srdca v zemi, v ktorej by boli zajatí, a keby sa obrátili a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi svojho zajatia a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezboţnosť, 38 a tedy keby sa obrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojho zajatia, do ktorej by ich zajali, a keby sa modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, a smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu, 39 vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania, ich modlitbu a ich pokorné prosby a učiň ich súd a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešili proti tebe. 40 Teraz, môj Boţe, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta. 41 A tak teraz povstaň, Hospodine, Boţe, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, Hospodine, Boţe, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom! 42 Hospodine, Boţe, neodvracuj tvári svojho pomazaného, pamätaj na rôznu milosť, preukázanú Dávidovi, svojmu sluţobníkovi!

2 Kronická 7

1 A keď sa prestal Šalamún modliť, sostúpil oheň s nebies a strávil zápalnú obeť ako aj iné bitné obeti, a sláva Hospodinova naplnila dom, 2 takţe nemohli kňazi vojsť do domu Hospodinovho, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. 3 A všetci synovia Izraelovi hľadeli na to, keď sostupoval oheň i sláva Hospodinova na dom, a skloniac sa na kolená padli tvárou k zemi na dlaţbu, klaňali sa a oslavovali Hospodina, ţe je dobrý, ţe jeho milosť trvá na veky. 4 Pritom kráľ a všetok ľud obetovali bitnú obeť pred Hospodinom. 5 A kráľ Šalamún obetoval bitnú obeť, dvadsaťdva tisíc volov a oviec sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Boţí kráľ i všetok ľud. 6 A kňazi stáli pri svojich úradoch i Levitovia s nástrojami ku sprievodu spevu Hospodinovho, ktorých narobil kráľ Dávid oslavovať Hospodina, pretoţe jeho milosť trvá na veky, keď chválil Dávid Hospodina skrze nich, a kňazi trúbili naproti nim, a celý Izrael, všetci stáli. 7 A Šalamún posvätil prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalné obeti i tuky pokojných obetí, pretoţe medený oltár, ktorý spravil Šalamún, nestačil pojať zápal a obilný dar obetný a tuky. 8 A tedy slávil Šalamún slávnosť toho času sedem dní a celý Izrael s ním, shromaţdenie, veľmi veliké, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, aţ po Egyptský potok. 9 Potom ôsmeho dňa slávili zvláštnu slávnosť, lebo posviacku oltára slávili sedem dní a ináče slávnosť sedem dní. 10 A dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil ľud, všetkých do ich stánov, radujúcich sa a veselého srdca pre dobré, ktoré učinil Hospodin Dávidovi a Šalamúnovi a Izraelovi, svojmu ľudu. 11 A tak dostavil Šalamún dom Hospodinov i dom kráľov, i všetko, čo bolo prišlo na srdce Šalamúnovo, aby to učinil v dome Hospodinovom i vo svojom dome, sa mu podarilo. 12 Potom sa ukázal Hospodin Šalamúnovi vnoci a riekol mu: Počul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto sebe za dom bitnej obeti. 13 Keby som zavrel nebesia, a nebolo by daţďa, a keby som rozkázal kobylkám, aby poţraly úrody zeme, a keby som poslal mor na svoj ľud, 14 a keby sa zohnul, a tak sa pokoril môj ľud, nad ktorým je vzývané moje meno, a keby sa modlili a hľadali by moju tvár a odvrátili by sa od svojich zlých ciest, ja vyslyším z nebies, odpustím ich hriech a uzdravím ich zem. 15 Tedy teraz budú moje oči otvorené a moje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta. 16 A tak teraz som si vyvolil a posvätil som tento dom, aby tam bolo moje meno aţ na veky, a moje oči a moje srdce tam budú po všetky dni. 17 A ty, ak budeš chodiť predo mnou, jako chodil Dávid, tvoj otec, tak aby si činil podľa všetkého toho, čo som ti prikázal, a budeš ostríhať moje ustanovenia a moje súdy, 18 postavím pevne trón tvojho kráľovstva, jako som učinil smluvu s Dávidom, tvojím otcom, povediac: Nebude ti vyhladený muţ, ktorý by panoval v Izraelovi. 19 Ale ak sa vy odvrátite a opustíte moje ustanovenia a moje prikázania, ktoré som dal pred vás, a jestli odíduc budete slúţiť iným bohom a budete sa im klaňať: 20 vyplienim ich, takých ľudí, zo svojej zeme, ktorú som im dal, i tento dom, ktorý som posvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvári a dám ho za príslovie a za rezavý posmech medzi všetkými národami. 21 A tento dom, ktorý bol taký vyvýšený, spustne, takţe kaţdý, kto pojde popri ňom, sa zdesí a povie: Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu? 22 A rieknu: Preto, ţe opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme, a chopili sa iných bohov a klaňali sa im a slúţili im, preto uviedol na nich všetko toto zlé.

2 Kronická 8

1 A stalo sa po dvadsiatich rokoch, v ktorých staväl Šalamún dom Hospodinov a svoj dom, 2 ţe vystavil Šalamún mestá, ktoré dal Chíram Šalamúnovi, a osadil tam synov Izraelových. 3 A Šalamún odišiel do Chamatcóby a zmocnil sa jej. 4 A vystavil Tadmor na púšti a všetky skladištné mestá, ktoré vystavil v Chamate. 5 Vystavil aj Horný Bét-choron i Dolný Bét-choron, ohradené to mestá, s múrami a s bránami a opatrené závorami, 6 i Bálat i všetky skladištné mestá, ktoré mal Šalamún, i všetky mestá vozov i mestá jazdcov i všetko, čo si ţiadal Šalamún, čo si ţiadal vystaviť v Jeruzaleme i na Libanone i v celej zemi svojho panovania. 7 Čo do všetkého ľudu, ktorý bol pozostal z Hetejcov, Amorejcov, Ferezejcov, Hevejcov a z Jebuzejcov, ktorí neboli z Izraela, 8 z ich synov, ktorí boli pozostali po nich v zemi, ktorých neboli vykynoţili synovia Izraelovi, tým uloţil Šalamún poddanskú sluţbu jako daň, a tak je aţ do tohoto dňa. 9 Ale zo synov Izraelových, ktorých nedal Šalamún za sluhov ku svojmu dielu, pretoţe oni boli muţmi vojny, veliteľmi jeho kráľovskej druţiny a veliteľmi jeho vozov a jeho jazdcov, 10 tedy tí boli poprednými úradníkmi, ktorých mal kráľ Šalamún, dvesto päťdesiati, ktorí vládli nad ľudom. 11 A dcéru faraonovu prestehoval Šalamún z mesta Dávidovho hore do domu, ktorý jej vystavil. Lebo riekol: Nebude bývať moja ţena v dome Dávida, izraelského kráľa, lebo sväté sú miesta, na ktoré prišla truhla Hospodinova. 12 Vtedy obetoval Šalamún Hospodinovi zápalné obeti na oltári Hospodinovom, ktorý vystavil pred dvoranou, 13 kaţdý deň to, čo na ktorý náleţalo obetovať podľa prikázania Mojţišovho, na soboty, na novomesiace a na výročné slávnosti, tri razy do roka, na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týţdňov a na slávnosť stánov. 14 A postavil podľa ustanoveného poriadku Dávida, svojho otca, oddelenia kňazov, aby konali svoju sluţbu, aj Levitov, aby konali svoju povinnosť, aby chválili Boha a posluhovali pred kňazmi v tom, čo vyţadoval ktorý deň, i vrátnych po ich oddeleniach pri kaţdej bráne; lebo tak znelo prikázanie Dávida, muţa Boţieho. 15 A neuhli od prikázania kráľovho, daného o kňazoch a Levitoch, čo do ktorejkoľvek veci ani čo do pokladov. 16 A tak bolo pripravené celé dielo Šalamúnovo do dňa zaloţenia domu Hospodinovho a tak aţ po jeho dokončenie, aţ bol dom Hospodinov so všetkým úplne hotový. 17 Vtedy odišiel Šalamún do Ecjongábera a do Elóta na pobreţí mora v zemi Edomovej. 18 A Chíram mu poslal lode po svojich sluţobníkoch i sluţobníkov, znajúcich more, ktorí odplaviac sa prišli so sluţobníkmi Šalamúnovými do Ofíra a vzali odtiaľ štyristo päťdesiat hrivien zlata a priniesli ku kráľovi Šalamúnovi.

2 Kronická 9

1 A kráľovná zo Šeby počula povesť o Šalamúnovi a prišla, aby zkúsila Šalamúna ťaţkými otázkami v Jeruzaleme, a prišla s bohatstvom, veľmi velikým, a to s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a mnoţstvo zlata i drahé kamene. A prijdúc k Šalamúnovi hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci. 2 A Šalamún jej dal odpoveď na všetky jej slová, ani nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred Šalamúnom, na ktorú by jej nebol dal odpovedi. 3 Vtedy, keď videla kráľovná zo Šeby múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil, 4 a jedlá jeho stola a sediská jeho sluţobníkov a stanoviská jeho posluhovačov a ich rúcha a jeho pohárnikov a ich rúcha a jeho schodište, ktorým chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úţasu, 5 a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,

6 a neverila som ich slovám, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica veľkosti tvojej múdrosti; prevýšil si povesť, ktorú som počula. 7 Blahoslavení sú tvoji muţovia a blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou ustavične a počúvajú tvoju múdrosť. 8 Nech je poţehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na svoj trón za kráľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu; pretoţe tvoj Bôh miluje Izraela postaviac ho tak, aby stál na veky, dal ťa nad nimi za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.9 A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veliké mnoţstvo i drahých kameňov. Ani nebolo nikdy viacej dovezené toľko a takých voňavých vecí jako to, čo dala kráľovná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi. 10 Ale aj sluţobníci Chíramovi a sluţobníci Šalamúnovi, ktorí doviezli zlato z Ofíra, doviezli algummového dreva i drahých kameňov. 11 A kráľ narobil z toho algummového dreva chodieb do domu Hospodinovho a do domu kráľovho a citár a hárf pre spevákov, a nebolo nikdy predtým vidieť takých vecí v zemi Júdovej. 12 A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si ţiadala, krome toho, čo bola doniesla ku kráľovi. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej sluţobníci.13 A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiat šesť hrivien zlata, 14 krome toho, čo prišlo od kupcov a čo donášali obchodníci, ale i všetci kráľovia Arábie i správcovia zeme donášali Šalamúnovi zlato a striebro. 15 A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov kovaného zlata dal na jedenkaţdý štít. 16 Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tristo šeklov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich sloţil v dome lesa Libanona. 17 A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho čistým zlatom. 18 Trón mal šesť stupňov i podnoţ zo zlata, ktoré boly prichytené k trónu, a operadlá boly z jednej i z druhej strany nad sediskom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel. 19 A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo. 20 A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo striebra, lebo striebro nebolo vo dňoch Šalamúnových povaţované za nič; 21 pretoţe kráľove lode chodily do Taršíša so sluţobníkmi Chíramovými; raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dováţaly zlato a striebro, slonovú kosť a opice a pávy. 22 A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a múdrosti. 23 Preto všetci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca. 24 A tí všetci donášali kaţdý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.25 A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazdcov, ktorých umiestil v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme. 26 Panoval nad všetkými kráľmi od rieky aţ po zem Filištínov a aţ po hranicu Egypta. 27 A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, planých fíkov, ktorých je na rovine mnoţstvo. 28 A kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta i zo všetkých zemí. 29 A ostatné deje Šalamúnove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Nátana a v proroctve Achiáša Šilonského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom? 30 A Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. 31 A tak ľahol Šalamún a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávida, jeho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 10

1 A Rechabeám odišiel do Sichema, lebo do Sichema bol prišiel celý Izrael, aby ho urobil kráľom. 2 A stalo sa, keď počul o tom Jeroboám, syn Nebátov, ktorý bol v Egypte, kam bol utiekol pred kráľom Šalamúnom, ţe sa navrátil Jeroboám z Egypta. 3 Lebo poslali po neho a povolali ho. A tedy prišiel Jeroboám i celý Izrael a hovorili Rechabeámovi a riekli: 4 Tvoj otec spravil tvrdým naše jarmo, nuţ teraz poľahči ujmúc z tvrdej sluţby svojho otca a s jeho ťaţkého jarma, ktoré vzloţil na nás, a budeme ti slúţiť. 5 A on im povedal: Dočkajte tri dni a potom prijdite zase ku mne. A tak odišiel ľud. 6 Vtedy sa radil kráľ Rechabeám so starcami, ktorí stávali pred Šalamúnom, jeho otcom, kým ţil, a povedal: Ako vy radíte, jakú dať odpoveď tomuto ľudu? 7 A hovorili mu a riekli: Ak budeš dobrý a láskavý na tento ľud a urobíš im po vôli a budeš im hovoriť dobré slová, budú ti sluţobníkmi po všetky dni. 8 Ale opustil radu starcov, ktorú mu dali, a radil sa s mládencami, ktorí rástli s ním a ktorí stáli pred ním. 9 A povedal im: Čo vy radíte, ţe čo máme odpovedať tomuto ľudu, ktorí mi hovorili a riekli: Poľahči nám ujmúc od jarma, ktoré vzloţil na nás tvoj otec? 10 A mládenci, ktorí rástli s ním, mu hovorili a riekli: Takto povieš ľudu, ktorí ti hovorili a riekli: Tvoj otec učinil ťaţkým naše jarmo, ale ty poľahči ujmúc od nášho jarma, tedy takto im povieš: Môj malíček je tlstejší ako boly bedrá môjho otca. 11 Tak teraz, môj otec vraj naloţil na vás ťaţké jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkami, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi! 12 A tak prišiel Jeroboám i všetok ľud k Rechabeámovi tretieho dňa, jako hovoril kráľ povediac: Prijdite zase ku mne tretieho dňa. 13 A kráľ im odpovedal tvrdo a tedy kráľ Rechabeám opustil radu starcov 14 a hovoril im podľa rady mládencov a povedal: Môj otec učinil ťaţkým vaše jarmo, ale ja ešte pridám naň; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja budem trestať uzlovatými bičmi. 15 A neposlúchol a nepovolil kráľ ľudu, lebo to bol obrat od Boha, aby postavil Hospodin svoje slovo, ktoré hovoril skrze Achiáša Šilonského Jeroboámovi, synovi Nebátovmu. 16 A videl celý Izrael, ţe ho nevyslyšal kráľ, a preto odpovedal ľud kráľovi a riekol: Akýţe máme podiel v Dávidovi? Ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Kaţdý do svojich stánov, Izraelu! Teraz uţ opatri svoj dom, Dávide! A tak odišiel celý Izrael do svojich stánov. 17 Ale čo do synov Izraelových, ktorí bývali v mestách Júdových, nad tými kraľoval Rechabeám. 18 Keď potom poslal kráľ Rechabeám Adoráma, ktorý bol nad daňami, uhádzali ho synovia Izraelovi kamením, aj zomrel. A kráľ Rechabeám sobral všetku silu, aby vysadol na voz a utiekol do Jeruzalema. 19 A tak sa vzbúril Izrael proti domu Dávidovmu a odpadol od neho, jako je to aţ do tohoto dňa.

2 Kronická 11

1 A keď prišiel Rechabeám do Jeruzalema, shromaţdil dom Júdov a Benjaminov, sto osemdesiat tisíc vybraných bojovníkov, aby bojovali proti Izraelovi a tak prinavrátili kráľovstvo Rechabeámovi. 2 Ale stalo sa slovo Hospodinovo k Šemaiášovi, muţovi Boţiemu, povediac: 3 Povedz Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, judskému kráľovi, i celému Izraelovi, ktorý je v Judsku i v Benjaminovi, a riekni:

4 Takto hovorí Hospodin: Nechoďte hore ani nebojujte proti svojim bratom! Navráťte sa kaţdý do svojho domu, lebo odo mňa sa stala tá vec. A poslúchli slová Hospodinove a vrátili sa a neišli proti Jeroboámovi. 5 A Rechabeám býval v Jeruzaleme a vystavil mestá na ohradené mestá v Judsku. 6 A vystavil Betlehem, Étam a Tekou, 7 Bét-cúr, Socho a Adullam, 8 Gát, Maréšu a Zíf, 9 Adoraim, Lachiš a Azéku, 10 Careu, Ajalon a Hebron, ktoré boly v Judsku a v Benjaminovi, ohradené mestá. 11 A keď opevnil ohradené mestá, dal do nich vojvodov a zásoby potravín a oleja i vína 12 a do jedného kaţdého mesta veľké štíty a kopije a náramne ich opevnil a mal Júdu a Benjamina. 13 A kňazi a Levitovia, ktorí boli v celom Izraelovi, postavili sa k nemu zo všetkých svojich krajov. 14 Lebo Levitovia opustili svoje predmestia i svoje drţavie a odišli do Judska a do Jeruzalema, preto ţe ich zavrhol Jeroboám i jeho synovia, aby nekonali kňazskej sluţby Hospodinovi. 15 A postavil si zvláštnych kňazov pre výšiny, pre démonov a pre teľatá, ktoré spravil. 16 A za nimi zo všetkých pokolení Izraelových tí, ktorí oddali svoje srdce hľadať Hospodina, Boha Izraelovho, prišli do Jeruzalema obetovať Hospodinovi, Bohu svojich otcov. 17 A tak upevnili kráľovstvo Júdovo a posilňovali Rechabeáma, syna Šalamúnovho, tri roky; lebo chodili po ceste Dávidovej a Šalamúnovej tri roky. 18 A Rechabeám si vzal ţenu, Machalať, dcéru Jerimóta, syna Dávidovho, a Abichaiľ, dcéru Eliába, syna Izaiho, 19 ktorá mu porodila synov, Jehuša, Šemariáša a Zahama. 20 A po nej si vzal Maachu, dcéru Absalomovu, ktorá mu porodila Abiáša, Attaiho, Zízu a Šelomita. 21 A Rechabeám miloval Maachu, dcéru Absalomovu, nado všetky svoje ţeny a svoje ţeniny, lebo si bol vzal osemnásť ţien a šesťdesiat ţenín a splodil dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér. 22 A Rechabeám postavil Abiáša, syna Maachy, za hlavu, za vojvodu medzi jeho bratmi, lebo ho mienil učiniť kráľom. 23 A počínal si rozumne a rozsadil zo všetkých svojich synov do všetkých zemí Júdu a Benjamina, do všetkých ohradených miest, a dal im mnoţstvo poţivy a napýtal im hromadu ţien.

2 Kronická 12

1 A stalo sa, keď uţ stálo pevne kráľovstvo Rechabeámovo a keď uţ cítil svoju silu, ţe opustil zákon Hospodinov a celý Izrael s ním. 2 A stalo sa v piatom roku kráľa Rechabeáma, ţe prišiel hore Šišak, egyptský kráľ, proti Jeruzalemu, lebo sa boli prehrešili proti Hospodinovi dopustiac sa nevernosti, 3 s tisíc a dvesto vozmi a so šesťdesiat tisíc jazdcami, a nebolo počtu ľudu, ktorý prišiel s ním z Egypta, Lýbovia, Sukkovia a Ethiopi. 4 A zaujal ohradené mestá, ktoré patrily Judsku, a prišiel aţ k Jeruzalemu. 5 Vtedy prišiel prorok Šemaiáš k Rechabeámovi a k judským knieţatám, ktorí sa boli shromaţdili do Jeruzalema pred Šišakom, a riekol im: Takto hovorí Hospodin: Vy ste mňa opustili, a preto som i ja vás opustil a vydal do ruky Šišaka. 6 Vtedy sa pokorili izraelské knieţatá i kráľ a riekli: Hospodin je spravedlivý. 7 A keď videl Hospodin, ţe sa pokorili, stalo sa slovo Hospodinovo k Šemaiášovi povediac: Pokorili sa, nezahladím ich, ale im dám, aby o málo času unikli, a nevylejem svojho hnevu na Jeruzalem skrze Šišaka.

8 Avšak istotne mu budú za sluhov, aby poznali moju sluţbu a sluţbu kráľovstiev zemí. 9 A tedy vyšiel Šišak, egyptský kráľ, hore proti Jeruzalemu a pobral poklady domu Hospodinovho i poklady domu kráľovho. Všetko pobral a vzal i malé štíty zlaté, ktorých bol narobil Šalamún. 10 A kráľ Rechabeám narobil malých štítov medených miesto nich a oddal ich do ruky veliteľom behúňov kráľovskej stráţe, ktorí stráţili vchod do domu kráľovho. 11 A bývalo, ţe kedykoľvek išiel kráľ do domu Hospodinovho, prišli behúni a nosili ich a zase ich odnášali zpät do stráţnice behúňov. 12 Ale keď sa pokoril, odvrátil sa od neho hnev Hospodinov, a nechcel ho celkom zahladiť. A boly aj v Júdovi dobré veci.13 A tedy sa zmocnil kráľ Rechabeám v Jeruzaleme a kraľoval, lebo Rechabeám mal štyridsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval sedemnásť rokov v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Hospodin zo všetkých pokolení Izraelových nato, aby tam poloţil svoje meno. A meno jeho matky bolo Naama Ammonská. 14 Robil to, čo je zlé, lebo neustavil svojho srdca hľadať Hospodina. 15 A deje Rechabeámove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Šemaiáša a vidiaceho Iddu, kde sa vypočitujú rody? A vojny boly medzi Rechabeámom a Jeroboámom po všetky dni. 16 A tak ľahol Rechabeám a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný v meste Dávidovom. A kraľoval Abiáš, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 13

1 Osemnásteho roku kráľa Jeroboáma kraľoval Abiáš nad Júdom. 2 Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Michaja, dcéra Uriélova z Gibee. A bola vojna medzi Abiášom a medzi Jeroboámom. 3 A Abiáš nadviazal vojnu s vojskom udatných bojovníkov, so štyristo tisíc vybranými muţmi. A Jeroboám sa prihotovil s ním do boja s osemsto tisíc vybranými muţmi udatnými. 4 A Abiáš sa postavil od hora vrchu Cemaraima, ktorý je v pohorí Efraimovom, a riekol: Počujte ma, Jeroboáme a celý Izrael! 5 Či vy nemáte vedieť, ţe Hospodin, Bôh Izraelov, dal kráľovstvo nad Izraelom Dávidovi na veky, jemu a jeho synom smluvou soli? 6 Ale povstal Jeroboám, syn Nebátov, sluţobník Šalamúna, syna Dávidovho, a sprotivil sa svojmu pánovi! 7 A sobrali sa spolu s ním bohaprázdni muţovia zaháľčiví, synovia beliála, a zmocnili sa proti Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, kým Rechabeám bol dieťa a neţného srdca a neukázal sa pred nimi silným. 8 A tak teraz vy hovoríte vo svojom srdci, ţe sa ukáţete silnými voči kráľovstvu Hospodinovmu, ktoré je v ruke synov Dávidových, a je vás veliké mnoţstvo a máte so sebou zlaté teľce, ktoré vám spravil Jeroboám, za bohov! 9 Či ste azda nezahnali kňazov Hospodinových, synov Áronových, a Levitov? A narobili ste si kňazov ako národy iných zemí; ktokoľvek prijde, aby naplnil svoju ruku juncom alebo siedmimi baranmi, nuţ stane sa kňazom tomu, čo nie je Bohom. 10 Ale naším Bohom je Hospodin, a neopustili sme ho, a kňazmi, ktorí svätoslúţia Hospodinovi, sú synovia Áronovi, a Levitovia sú pri svojej práci 11 a kadiac pália Hospodinovi zápalné obeti kaţdého rána a kaţdého večera a kadivo z voňavých vecí, aj predloţenie chleba je na čistom stole, i zlatý svietnik máme i jeho lampy, aby ich zapaľovali kaţdého večera. Lebo my ostríhame nariadenia Hospodina, svojho Boha; ale vy ste ho opustili. 12 A hľa, preto je s nami na čele Bôh ako vodca, a sú s nami jeho kňazi a trúby radostného pretrubovania, aby mocne trúbily proti vám, synovia Izraelovi! Nebojujte s Hospodinom, Bohom svojich otcov, lebo sa vám nepovodí šťastne! 13 Medzitým poslal Jeroboám úkladníkov naokolo, aby im prišli od chrbta. A tak boli pred Júdom, a úklad im bol od chrbta.

14 A keď sa obrátili muţovia Júdovi, uvideli, ţe hľa, nastáva im boj zpredu aj zozadu. Vtedy kričali k Hospodinovi, a kňazi trúbili na trúby. 15 A muţovia Júdovi kričali, nadšení na boj. A stalo sa v tom, keď kričali muţovia Júdovi na boj, ţe Bôh porazil Jeroboáma i celého Izraela pred Abiášom a pred Júdom. 16 A synovia Izraelovi utekali pred Júdom, a Bôh ich dal do ich ruky. 17 A tak ich porazili, Abiáš a jeho ľud, veľkou poráţkou, takţe padlo zabitých z Izraela päťsto tisíc vybraných muţov. 18 A tak boli zohnutí synovia Izraelovi toho času. A zmocnili sa synovia Júdovi, lebo sa opreli na Hospodina, Boha svojich otcov. 19 A tedy honil Abiáš utekajúceho Jeroboáma a vzal mu mestá, Bét-el a jeho dediny, Ješanu a jej dediny a Efron a jeho dediny. 20 Ani sa viacej nezmohol Jeroboám za dní Abiášových. Potom ho ranil Hospodin, aj zomrel. 21 A Abiáš sa zmocnil a vzal si štrnásť ţien a splodil dvadsaťdva synov a šestnásť dcér. 22 A ostatné deje Abiášove, jeho cesty a jeho slová, sú napísané vo výklade proroka Iddu.

2 Kronická 14

1 A tak ľahol Abiáš a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávidovom. A kraľoval Aza, jeho syn, miesto neho. Za jeho dní mala zem pokoj desať rokov. 2 Aza robil to, čo bolo dobré a spravedlivé v očiach Hospodina, jeho Boha. 3 A odstránil oltáre cudzích bohov aj výšiny a roztrieskal modlárske stĺpy a posekal háje. 4 A rozkázal Júdovi, aby hľadali Hospodina, Boha svojich otcov, a aby robili to, čo káţe zákon a prikázanie. 5 A odstránil výšiny a slnečné obrazy zo všetkých miest Júdových, a tak bolo kráľovstvo pred ním na pokoji. 6 A vystavil ohradené mestá v Judsku, lebo zem bola na pokoji, ani nebolo proti nemu vojny v tých rokoch, lebo Hospodin mu dal odpočinutia. 7 A riekol Júdovi, svojmu ľudu: Vystavme tie mestá a ohraďme ich múrami, opevnime veţami a opatrime bránami a závorami, kým ešte je zem pred nami v pokoji. Lebo sme hľadali Hospodina, svojho Boha, hľadali sme ho, a dal nám odpočinutia zo všetkých strán. A tak staväli, a darilo sa im. 8 A Aza mal vojsko takých, ktorí nosili veľký štít a ťaţkú kopiju z pokolenia Júdovho tristo tisíc muţov, a z Benjamina takých, ktorí nosili malý štít a strieľali z luku, dvesto osemdesiat tisíc. To všetko boli udatní muţovia. 9 A vyšiel proti nim Ethiop Zerach s vojskom, ktorého bolo tisíc tisícov, a vozov mal tristo. Prišiel aţ k mestu Maréša. 10 A Aza vyšiel proti nemu, a zriadili sa do boja na doline Cefate pri Maréši. 11 Vtedy volal Aza k Hospodinovi, svojmu Bohu, a riekol: Hospodine, u teba nie je rozdielu, keď ty chceš pomôcť, či má niekto mnoho, alebo či nemá sily. Pomôţ, nám, ó, Hospodine, náš Boţe! Lebo na teba sa opierame a v tvojom mene sme prišli proti tomuto mnoţstvu. Hospodine, ty si naším Bohom, nech nemá proti tebe moci mizerný človek! 12 A Hospodin porazil Ethiopov pred Azom a pred Júdom, takţe utekali Ethiopi. 13 A Aza ich prenasledoval i ľud, ktorý bol s ním, aţ po Gerár. A padlo toľko Ethiopov, ţe sa nemohli zotaviť, pretoţe boli skrúšení pred Hospodinom a pred jeho vojskom. A odniesli koristi veľmi mnoho. 14 A zbili všetky mestá v okolí Gerára, lebo strach Hospodinov prišiel na nich, a vyplienili všetky tie mestá, pretoţe bolo v nich mnoho plenu. 15 A zbili aj stány pastierov dobytka a zajmúc mnoţstvo oviec a veľblúdov navrátili sa do Jeruzalema.

2 Kronická 15

1 Vtedy prišiel Duch Boţí na Azariáša, syna Odédovho, 2 a vyšiel proti Azovi a riekol mu: Počujte ma, Aza i celý Júda i Benjamin! Hospodin bol s vami, kým ste boli s ním a keď ho budete hľadať, dá sa vám najsť; ale ak ho opustíte, opustí vás. 3 A stávalo sa uţ Izraelovi po mnohé dni, ţe bol bez pravého Boha, bez kňaza-učiteľa a bez zákona. 4 A keď sa vo svojej úzkosti obrátil k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, a keď ho hľadali, dal sa im najsť. 5 Ale v takých časoch bez pravého Boha niet pokoja ani tomu, kto vychádza, ani tomu, kto vchádza, lebo veľký nepokoj, a mnoho ráz, vládne nad všetkými obyvateľmi zemí, 6 a sú drtení národ národom a mesto mestom, pretoţe Bôh ich desí všelijakými úzkosťami. 7 Preto tedy vy buďte silní, a nech nesklesnú vaše ruky zomdlejúc, lebo vaša práca má svoju mzdu. 8 A keď počul Aza tie slová a proroctvo proroka Odéda, posilnil sa a odpratal ošklivosti z celej zeme Júdovej a Benjaminovej ako i z miest, ktoré zaujal z pohoria Efraimovho, a obnovil oltár Hospodinov, ktorý bol pred dvoranou Hospodinovou. 9 Potom shromaţdil celé pokolenie Júdovo i Benjaminovo i cudzincov, ktorí spolu bývali s nimi, z Efraima, z Manassesa a zo Simeona, lebo ich mnoho prebehlo k nemu z Izraela vidiac, ţe Hospodin, jeho Bôh, je s ním. 10 A shromaţdili sa do Jeruzalema v treťom mesiaci pätnásteho roku kráľovstva Azovho. 11 A obetovali Hospodinovi toho dňa z koristi, ktorú dohnali, sedemsto volov a sedem tisíc oviec. 12 A vošli v smluvu, ţe budú hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 13 A ţe kaţdý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, zomrie, či malý či veľký, či muţ či ţena. 14 A prisahali Hospodinovi veľkým hlasom a radostným krikom trúbiac na trúby a na poľnice. 15 A celý Júda sa radoval prísahe, lebo prisahali celým svojím srdcom a hľadali ho celou svojou chuťou, a dal sa im najsť. A Hospodin im dal odpočinutia zo všetkých strán. 16 I Maachu, matku kráľa Azu, odstránil, aby nebola kráľovnou, pretoţe bola spravila ohavu - modlu pre háj. Ale Aza vyťal jej ohavnú modlu a rozdrvil a spálil pri potoku Kidrone. 17 No, napriek tomu len neustúpily výšiny z Izraela, iba toľko, ţe srdce Azovo bolo celé s Hospodinom po všetky jeho dni. 18 A vniesol posvätené veci svojho otca i svoje vlastné posvätené veci do domu Boţieho, striebro, zlato a nádoby. 19 A nebolo vojny aţ do tridsiateho a piateho roku kráľovstva Azovho.

2 Kronická 16

1 V tridsiatom šiestom roku kráľovstva Azovho vyšiel hore Báša, izraelský kráľ, proti Júdovi a staväl Rámu, aby nedal nikomu ani vyjsť ani vojsť k Azovi, judskému kráľovi. 2 Vtedy vyniesol Aza striebro a zlato z pokladov domu Hospodinovho i domu kráľovho a poslal k Ben-hadadovi, sýrskemu kráľovi, ktorý býval v Damašku, povediac: 3 Je smluva medzi mnou a medzi tebou, medzi mojím otcom a medzi tvojím otcom. Hľa, posielam ti striebro a zlato. Idi, zruš svoju smluvu s Bášom, izraelským kráľom, aby odišiel hore odo mňa. 4 A Ben-hadad poslúchol kráľa Azu a poslal veliteľov vojsk, ktoré mal, proti mestám Izraelovým, a zbili Ijjon a Dán a Ábel-maim i všetky skladištia, mestá Naftaliho. 5 A stalo sa, keď to počul Báša, ţe prestal staväť Rámu a nechal stáť svoju prácu. 6 A kráľ Aza pojal celého Júdu, a pobrali kamene mesta Rámy i jeho drevo, z ktorého staväl Báša, a vystavil z toho Gebu a Micpu.

7 V tom čase prišiel vidiaci Chanani k Azovi, judskému kráľovi, a riekol mu: Za to, ţe si sa oprel na sýrskeho kráľa a neoprel si sa na Hospodina, svojho Boha, preto uniklo vojsko sýrskeho kráľa z tvojej ruky. 8 Či nebolo Ethiopov a Lýbov mnoţstvo vojska, čo do vozov a jazdcov, veľmi mnoho? A keď si sa oprel na Hospodina, vydal ich do tvojej ruky. 9 Lebo oči Hospodinove chodia sem a ta po celej zemi, aby dokázal svoju silu pri tých, ktorých srdce je celé obrátené k nemu. Preto si bláznivo urobil, lebo odteraz budú proti tebe vojny. 10 A Aza sa rozhneval na vidiaceho a dal ho do väzenia, lebo sa bol rozzúril preto na neho. A Aza utiskoval niektorých z ľudu toho času. 11 A hľa, deje Azove, prvé i posledné, hľa, tie sú napísané v knihe kráľov Júdových a Izraelových. 12 Potom v tridsiatom deviatom roku svojho kráľovstva onemocnel Aza na svoje nohy, a to veľmi ťaţkou nemocou. No, ani vo svojej nemoci nehľadal Hospodina, ale lekárov. 13 A tak ľahol Aza a leţal so svojimi otcami. A zomrel štyridsiateho prvého roku svojho kraľovania. 14 A pochovali ho v jeho hroboch, ktoré si vytesal v meste Dávidovom. A poloţili ho na leţište, ktoré bol naplnil voňavými vecami, a to rôznymi, a masťami, pripravenými na umelý spôsob lekárnický, a pálili mu toho hromadu, náramne veľkú.

2 Kronická 17

1 A kraľoval Jozafat, jeho syn, miesto neho. A zmocnil sa proti Izraelovi. 2 A umiestil vojsko po všetkých mestách Júdových, ktoré boly ohradené. Rozloţil i posádky stráţe v zemi Júdovej a po mestách Efraimových, ktoré zaujal Aza, jeho otec. 3 A Hospodin bol s Jozafatom, lebo chodil po prvých cestách Dávida, svojho otca, a nevyhľadával Bálov. 4 Ale hľadal Boha svojho otca a chodil v jeho prikázaniach a nerobil tak, ako robil Izrael. 5 Preto Hospodin upevnil kráľovstvo v jeho ruke, a dali všetci obyvatelia Júdovi Jozafatovi dary, takţe mal hojne bohatstva a slávy. 6 A keď sa povznieslo jeho srdce na cestách Hospodinových, odstránil ešte aj výšiny i háje z Júdu. 7 A v treťom roku svojho kraľovania poslal svoje knieţatá, Benchaila, Obadiáša, Zachariáša, Natanaela a Michaiáša, aby učili po mestách Júdových. 8 A išli s nimi Levitovia Šemaiáš, Netaniáš, Zebadiáš, Azael, Šemiramót, Jonatán, Adoniáš, Tobiáš a Tobadoniáš, Levitovia, a s nimi Elišama a Jehorám, kňazi. 9 A tak učili po Judsku majúc so sebou knihu zákona Hospodinovho a chodili dookola po všetkých mestách Júdových a učili medzi ľudom. 10 A bol strach Hospodinov na všetkých kráľovstvách zemí, ktoré boly vôkol Judska, a nebojovaly proti Jozafatovi. 11 A z Filištínov donášali rôzni Jozafatovi dary i striebra uloţenú daň. Aj Arabovia mu dovádzali drobný dobytok, po kaţdé sedem tisíc sedemsto baranov a kozlov tieţ sedem tisíc sedemsto. 12 A tak prospieval Jozafat a rástol aţ vysoko. A vystavil v Judsku zámky a mestá skladíšť. 13 A konal mnohé práce veliké v judských mestách a bojovníkov, udatných muţov, mal v Jeruzaleme. 14 A toto je ich počet podľa domu ich otcov. Z Júdu velitelia nad tisícami: veliteľ Adna a s ním udatných muţov tristo tisíc. 15 Vedľa neho veliteľ Jehochanan a s ním dvesto osemdesiat tisíc. 16 A vedľa toho Amaziáš, syn Zichriho, ktorý sa dobrovoľne oddal Hospodinovi, a s ním dvesto tisíc udatných muţov. 17 Z Benjamina: udatný muţ Eljada a s ním ozbrojených lučišťom a malým štítom dvesto tisíc. 18 A vedľa neho Jehozabad a s ním sto osemdesiat tisíc vyzbrojených do boja. 19 Tí posluhovali kráľovi, krome tých, ktorých umiestil kráľ v ohradených mestách po celom Judsku.

2 Kronická 18

1 A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom. 2 Potom po rokoch odišiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab nabil pre neho drobného dobytka a volov, mnoţstvo, i pre ľud, ktorý prišiel s ním a nahováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda. 3 A Achab, izraelský kráľ, povedal Jozafatovi, judskému kráľovi: Či pojdeš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji. 4 Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo. 5 A izraelský kráľ shromaţdil prorokov štyristo muţov a povedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore, a Bôh ho dá do ruky kráľovej. 6 Ale Jozafat riekol: Či tu uţ neni proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho? 7 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muţ, skrze ktorého by bolo moţno opýtať sa Hospodina; ale ja ho nenávidím, lebo mi nikdy neprorokuje dobrého, ale vţdycky zlé. Je to Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat povedal: Nech tak nehovorí kráľ! 8 Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu! 9 Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli kaţdý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi. 10 A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil ţelezné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš drgať Sýrov, dokiaľ len im neučiníš konca. 11 A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej. 12 A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril: Hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré. 13 Ale Micheáš riekol: Ako ţe ţije Hospodin, ţe to, čo povie môj Bôh, iba to budem hovoriť. 14 Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konajte šťastne, a budú daní do vašej ruky. 15 A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, ţe mi nebudeš hovoriť iné ako pravdu v mene Hospodinovom? 16 Vtedy riekol: Videl som všetok ľud Izraelov rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána; nech sa navrátia kaţdý do svojho domu v pokoji. 17 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, ţe mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé? 18 A ešte riekol: Preto počujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici. 19 A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, izraelského kráľa, aby odišiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril ktorý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné. 20 Vtedy vyšiel nejaký duch a postavil sa pred Hospodinom a povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom? 21 A on odpovedal: Vyjdem a budem lţivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôţeš, vyjdi a učiň tak! 22 A teraz hľa, Hospodin dal lţivého ducha do úst týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé. 23 Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde - ktorou cestou odišiel duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe? 24 Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.

25 A izraelský kráľ povedal: Pojmite Micheáša, a zaveďte ho zpät k Amonovi, knieţaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu. 26 A poviete: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do ţalára a dávajte mu jesť chlieb súţenia a piť vodu súţenia, dokiaľ sa nenavrátim v pokoji. 27 Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doloţil: Počujte to, ľudia, všetci! 28 A tak odišiel hore izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, proti Rámot-gileáda. 29 A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a tak ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa prestrojil izraelský kráľ, a tak išli do boja. 30 A sýrsky kráľ prikázal veliteľom nad svojimi vozmi a riekol: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným. 31 A bolo, keď uvideli velitelia nad vozmi Jozafata, ţe riekli: To je izraelský kráľ! A obrátili sa dookola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a Hospodin mu pomohol, a Bôh ich odvábil od neho. 32 A stalo sa, keď uvideli velitelia nad vozmi, ţe to nie je izraelský kráľ, ţe sa obrátili preč od neho. 33 V tom nejaký muţ natiahol lučište vo svojej prostote a postrelil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som nemocný. 34 A keď sa rozmohol boj toho dňa, premáhal sa izraelský kráľ a stál na voze naproti Sýrom aţ do večera a zomrel o čase, keď zapádalo slnko.

2 Kronická 19

1 A keď sa navracoval Jozafat, judský kráľ, do svojho domu v pokoji, do Jeruzalema, 2 vyšiel mu v ústrety Jehu, syn Chananiho, vidiaci, a povedal kráľovi Jozafatovi: Či si mal ísť pomáhať bezboţnému a tých, ktorí nenávidia Hospodina, budeš milovať? Pre to sa zapálil na teba hnev zpred Hospodina. 3 Avšak našly sa pri tebe i dobré veci, lebo si odpratal háje zo zeme a ustavil si svoje srdce hľadať Boha. 4 A Jozafat býval v Jeruzaleme. A zase vyšiel medzi ľud a pochodil všade od Bér-šeby aţ po pohorie Efraimovo a navrátil ich k Hospodinovi, Bohu otcov. 5 A postavil sudcov v zemi vo všetkých ohradených mestách Judska, v kaţdom meste. 6 A riekol sudcom: Vidzte, čo robíte: lebo nesúdite za človeka, ale za Hospodina, ktorý je s vami pri vykonávaní súdu. 7 Preto teraz nech je strach Hospodinov na vás. Ostríhajte a čiňte. Lebo u Hospodina, nášho Boha, nieto neprávosti, ani nehľadí na osobu ani neprijme úplatného daru. 8 Ba aj v Jeruzaleme postavil Jozafat niektorých z Levitov a kňazov a z hláv otcov Izraelových k súdu Hospodinovmu a riešiť pravoty. Potom sa on i jeho ľudia navrátili do Jeruzalema. 9 A prikázal im a povedal: Tak robte v bázni Hospodinovej, verne a úprimným srdcom. 10 A pri kaţdej pravote, ktorá prijde pred vás od vašich bratov, ktorí bývajú vo svojich mestách, v ktorej treba rozsúdiť medzi krvou a krvou, medzi zákonom a prikázaním, čo do ustanovení a súdov, poučíte ich, aby nehrešili proti Hospodinovi, a aby neprišiel na vás hnev a na vašich bratov. Tak robte a nezhrešíte. 11 A hľa, Amariáš, najvyšší kňaz, bude nad vami vo všetkých veciach Hospodinových a Zebadiáš, syn Izmaelov, vojvoda domu Júdovho, vo všetkých veciach kráľových, a správcovia Levitovia sú pred vami. Buďte zmuţilí a konajte! A Hospodin bude s tým, kto bude dobrý.

2 Kronická 20

1 A potom sa stalo, ţe prišli synovia Moábovi a synovia Ammonovi a s nimi iní z Ammonovcov proti Jozafatovi do vojny. 2 Vtedy prišli poslovia a oznámili Jozafatovi a riekli: Prišlo proti tebe veľké mnoţstvo zo zámoria, zo Sýrie, a hľa, sú v Chacecon-támare, ktoré je En-gedi. 3 A Jozafat sa bál a obrátil svoju tvár hľadať Hospodina a vyhlásil pôst na celé Judsko. 4 Vtedy sa shromaţdili synovia Júdu, aby hľadali pomoc od Hospodina, a prišli aj zo všetkých miest Júdových hľadať Hospodina. 5 A Jozafat sa postavil v shromaţdení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom, pred novým dvorom, 6 a riekol: Hospodine, Boţe našich otcov, či nie si ty Bohom na nebi? A veď ty panuješ nado všetkými kráľovstvami národov, a v tvojej ruke je sila a udatnosť, a nieto nikoho, kto by sa mohol postaviť proti tebe! 7 Či si ty azda, náš Boţe, nevyhnal obyvateľov tejto zeme zpred svojho ľudu Izraela? A dal si ju semenu Abraháma, svojho milovaného priateľa, na veky. 8 A bývali v nej a vystavili ti v nej svätyňu, tvojmu menu, povediac: 9 Keby prišlo na nás zlé, meč súdu, mor a hlad, a keby sme sa postavili pred týmto domom a pred tebou, pretoţe je tvoje meno v tomto dome, a keby sme kričali k tebe zo svojej úzkosti, vyslyšíš a zachrániš. 10 A teraz hľa, synovia Ammonovi a Moábovi a vrch Seir, cez ktorých prejsť si nedal Izraelovi, keď boli prišli z Egyptskej zeme, ale uhnuli od nich a nezahladili ich, 11 nuţ hľa, oni sa nám odplácajú tým, ţe prišli, aby nás vyhnali z tvojho dedičstva, ktoré si nám dal večite. 12 Náš Boţe, či nebudeš súdiť nad nimi? Lebo v nás nie je sily, aby sme obstáli pred týmto veľkým mnoţstvom, ktoré prišlo na nás, ani my nevieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči.13 A všetci synovia Júdovi stáli pred Hospodinom, aj ich drobné deti, ich ţeny a ich synovia. 14 Vtedy prišiel na Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, Levitu zo synov Azafových, Duch Hospodinov prostred shromaţdenia, 15 a riekol: Pozorujte, všetok Júda a obyvatelia Jeruzalema, i ty kráľu Jozafate! Takto vám hovorí Hospodin: Nebojte sa vy ani sa nestrachujte pred tým velikým mnoţstvom, lebo nie vám je boj, ale Bohu. 16 Zajtra sídite na nich. Hľa, pojdú hore stráňou Cíc, a najdete ich na konci údolia pred púšťou Jeruel. 17 Nebude to vašou vecou bojovať v tomto boji. Postavte sa, stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktorý je s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa ani sa nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim, a Hospodin bude s vami. 18 A Jozafat sa sklonil tvárou k zemi, a všetok Júda i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom klaňajúc sa Hospodinovi. 19 Potom vstali Levitovia zo synov Kehátovcov a zo synov Kórachovcov, aby chválili Hospodina, Boha Izraelovho, velikým hlasom, náramne. 20 A tak vstali skoro ráno a vyšli na púšť Tekoa. A keď vychádzali, Jozafat stál a povedal: Počujte ma, Júda a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a stojte verne; verte v jeho prorokov a konajte šťastne! 21 A keď sa poradil s ľudom, postavil spevákov Hospodinovi, a to aby chválili okrasu svätosti idúc pred ozbrojencami a aby hovorili: Oslavujte Hospodina, lebo jeho milosť trvá na veky! 22 A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal Hospodin úkladníkov na synov Ammonových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení. 23 Lebo sa postavili synovia Ammonovi a Moábovi proti obyvateľom vrchu Seira, aby ich oddali úplnej záhube a aby ich zahladili. A keď dokončili proti obyvateľom Seira, pomáhali druh proti druhovi zahladiť. 24 Medzitým prišiel Júda na výhľadisko na púšť a obrátiac sa pozreli na mnoţstvo. A hľa, videli, ţe sú mŕtvolami, leţiacimi na zemi, a ţe ani nebolo toho, kto by bol ušiel. 25 Vtedy prišiel Jozafat a jeho ľud pobrať ich korisť a našli jej u nich mnoţstvo i majetku i klenotov u mŕtvol i vzácneho náradia, a nabrali si koristi kaţdý toľko, ţe to aţ nemohli uniesť. A tri dni brali korisť, lebo jej bolo mnoho.

26 Potom štvrtého dňa sa shromaţdili do doliny Berácha, lebo tam dobrorečili Hospodinovi. Preto nazvali meno toho miesta Emek-berácha <Dolina dobrorečenia>, a tak sa volá aţ do tohoto dňa. 27 A vrátili sa všetci muţovia Júdovi aj muţovia Jeruzalema i Jozafat na ich čele, aby sa navrátili do Jeruzalema s radosťou, lebo im dal Hospodin radosť z poráţky ich nepriateľov. 28 A prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a s trúbami do domu Hospodinovho. 29 A strach Boţí prišiel na všetky kráľovstvá tých zemí, keď počuli, ţe Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraelovým. 30 A kráľovstvo Jozafatovo malo pokoj, a jeho Bôh mu dal odpočinutia zo všetkých strán. 31 A Jozafat kraľoval nad Júdom. Tridsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, a bola dcérou Šilchiho. 32 Chodil po ceste svojho otca Azu ani neuhol od nej robiac to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových. 33 Avšak výšiny neboly uhly, lebo ľud ešte nebol ustavil svojho srdca k Bohu svojich otcov. 34 A ostatné deje Jozafatove, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách Jehu-va, syna Chananiho, čo bolo vnesené do knihy kráľov Izraelových. 35 Potom sa spolčil Jozafat, judský kráľ, s Achaziášom, izraelským kráľom, ktorý páchal bezboţnosť. 36 Spolčil sa s ním preto, aby narobil lodí, ktoré maly ísť do Taršíša. A narobili lodí v Ecjon-gábere. 37 Vtedy prorokoval Eliézer, syn Dodavahú-va z Maréše, proti Jozafatovi povediac: Za to, ţe si sa spolčil s Achaziášom, Hospodin rozborí tvoje práce. Aj stroskotaly lode a nemohly ísť do Taršíša.

2 Kronická 21

1 A tak ľahol Jozafat a leţal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávidovom. A kraľoval Jehorám, jeho syn, miesto neho. 2 A mal bratov, synov Jozafatových, Azariáša, Jechiela, Zachariáša, Azariahú-va, Michaela a Šefatiáša. Tí všetci boli synmi Jozafata, kráľa Izraelovho. 3 A ich otec im dal mnoho darov, striebra, zlata a iných drahých vecí s ohradenými mestami v Judsku a kráľovstvo dal Jehorámovi, pretoţe on bol prvorodený. 4 Ale keď nastúpil Jehorám a dostal moc nad kráľovstvom svojho otca, zmocnil sa a pobil všetkých svojich bratov mečom, ba aj niektorých z knieţat Izraelových. 5 Jehorám mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval osem rokov v Jeruzaleme. 6 A chodil po ceste kráľov Izraelových a robil tak, ako robil dom Achabov; lebo mal dcéru Achabovu za ţenu a robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 7 Avšak Hospodin nechcel zahladiť dom Dávidov pre smluvu, ktorú učinil s Dávidom, a pretoţe povedal, ţe mu dá sviecu i jeho synom po všetky dni. 8 Za jeho dní odpadol Edom a vymanil sa zpod ruky Júdovej, a ustanovili nad sebou kráľa. 9 Preto prešiel ta Jehorám so svojimi knieţatami, i všetky vozy s ním. A stalo sa, ţe vstanúc vnoci porazil Edoma, ktorý ho bol obkľúčil, i veliteľov nad vozmi. 10 Ale Edom len jednako odpadol a vytrhol sa zpod ruky Júdovej, a je tak aţ do tohoto dňa. Vtedy odpadlo i mesto Libna, toho času a vymyklo sa zpod jeho ruky, pretoţe opustil Hospodina, Boha svojich otcov. 11 Krome toho narobil ešte aj výšin na vrchoch Judska a spôsobil to, aby smilnili obyvatelia Jeruzalema, a tak zaviedol aj obyvateľov Júdu. 12 A prišlo k nemu písmo od proroka Eliáša, v ktorom bolo napísané: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Za to, ţe si nechodil po cestách Jozafata, svojho otca, a po cestách Azu, kráľa Júdovho,

13 ale ţe si chodil po ceste kráľov Izraelových a spôsobil si to, aby smilnil Júda i obyvatelia Jeruzalema, jako pôsobil smilniť dom Achabov, ba ešte aj svojich bratov, dom svojho otca, ktorí boli lepší, ako si ty, si povraţdil, 14 preto hľa, Hospodin zbije veľkou ranou tvoj ľud, tvojich synov, tvoje ţeny i všetko tvoje imanie. 15 A ty budeš trpieť ťaţkou nemocou mnohou, chorobou svojich vnútorností, aţ i vyjdú z teba tvoje črevá od nemoci, ktorá bude trvať dlhé časy. 16 A Hospodin zobudil na Jehoráma ducha Filištínov a Arabov, ktorí sú povedľa Ethiopov, 17 a prišli hore proti Judsku, vtrhli do neho a pobrali všetok majetok, ktorý sa našiel a patril domu kráľovmu, áno, i jeho synov i jeho ţeny, takţe mu nezostalo syna krome Jehoachaza, najmladšieho z jeho synov. 18 A po tom po všetkom ho ranil Hospodin na jeho vnútornostiach nezhojiteľnou nemocou. 19 A stalo sa, ţe sa rozmáhala odo dňa ku dňu, a keď prišiel čas, na konci dvoch rokov, vyšli jeho vnútornosti od jeho nemoci, a zomrel v hrozných bolestiach. A jeho ľud mu nepálil voňavých vecí, jako pálili jeho otcom. 20 Tridsaťdva rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval osem rokov v Jeruzaleme a odišiel ta nie ţiadúcny. A pochovali ho v meste Dávidovom, ale nie v hroboch kráľov.

2 Kronická 22

1 A obyvatelia Jeruzalema urobili kráľom Achaziáša, jeho najmladšieho syna, miesto neho, lebo všetkých starších pobila čata lupičov, ktorá bola prišla medzi Arabmi do tábora. A tedy kraľoval Achaziáš, syn Jehoráma, kráľa Júdovho. 2 Achaziáš mal štyridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jeden rok v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Atália, dcéra Omriho. 3 Aj on chodil po cestách domu Achabovho, lebo jeho mater bola jeho radcom páchať bezboţnosť. 4 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako dom Achabov, lebo tí mu boli radcami po smrti jeho otca jemu na záhubu. 5 Aj tedy chodil podľa ich rady a odišiel s Jehorámom, synom Achabovým, izraelským kráľom, do boja proti Hazaelovi, sýrskemu kráľovi, v Rámot-gileáda. Ale Sýrovia porazili a ranili Joráma, 6 ktorý sa navrátil, aby sa liečil v Jizreele, lebo mal rany ktoré mu zadali v Ráme, keď bojoval s Hazaelom, sýrskym kráľom. A Azariáš-Achaziáš, syn Jehoráma, judského kráľa, odišiel dolu, aby navštívil Joráma, syna Achabovho, v Jizreele, pretoţe bol nemocný. 7 A bolo to od Boha na záhubu Achaziášovi, aby prišiel k Jorámovi. Lebo keď prišiel, vyšiel s Jorámom proti Jehu-vovi, synovi Nimšiho, ktorého bol pomazal Hospodin nato, aby vyplienil dom Achabov. 8 A stalo sa, keď sa súdil Jehu s domom Achabovým, ţe našiel knieţatá Júdove i synov bratov Achaziášových, ktorí konali Achaziášovi sluţbu a pobil ich. 9 Potom hľadali Achaziáša a najdúc ho jali ho; skrýval sa totiţ v Samárii, a doviedli ho k Jehu-vovi, zabili ho a pochovali, lebo riekli: Bol synom Jozafatovým, ktorý hľadal Hospodina celým svojím srdcom. Ani nebolo z domu Achaziášovho nikoho, kto by bol vládal prevziať kráľovstvo. 10 A keď videla Atália, matka Achaziášova, ţe zomrel jej syn, vstala a zkazila všetko kráľovské semä domu Júdovho. 11 Ale Jehošabať, dcéra kráľova, vzala Joasa, syna Achaziášovho, a ukradnúc ho zpomedzi synov kráľových, ktorí mali byť zabití, dala ho i jeho dojku do izby postelí a tak ho ukryla Jehošabať, dcéra kráľa Jehoráma, ţena kňaza Jehojadu, lebo ona bola sestrou Achaziášovou, pred Atáliou, a nezabila ho. 12 A bol s nimi v dome Boţom skrývajúc sa šesť rokov, a Atália kraľovala nad zemou.

2 Kronická 23

1 Ale v siedmom roku sa zmocnil Jehojada a pojal so sebou veliteľov nad stami, Azariáša, syna Jerochámovho, Izmaela, syna Jehochanánovho, Azariáša, syna Obédovho, Maaseiáša, syna Adaiášovho, a Elišafata, syna Zichriho, a učinil s nimi smluvu. 2 A pochodiac dookola po Judsku shromaţdili Levitov zo všetkých miest Júdových ako i hlavy otcov čeľadí Izraelových, a prišli do Jeruzalema. 3 A celé to shromaţdenie učinilo smluvu v dome Boţom s kráľom. A Jehojada im riekol: Hľa, syn kráľov bude kraľovať, ako hovoril Hospodin o synoch Dávidových. 4 Toto je vec, ktorú učiníte: tretina z vás, ktorí prichádzavate v sobotu, tretina kňazov a Levitov, budú vrátnymi stráţiac u prahov; 5 tretina bude pri dome kráľovom a tretina pri bráne Základu, a všetok ľud bude vo dvoroch domu Hospodinovho. 6 Ale nech nikto nevojde do domu Hospodinovho krome kňazov a tých, ktorí posluhujú, z Levitov; tí nech vojdú, lebo sú svätí, ale všetok ľud bude stráţiť stráţ Hospodinovu. 7 A Levitovia obstúpia kráľa dookola majúc kaţdý svoju zbraň vo svojej ruke, a ten, kto by vošiel do domu, zomrie. A budú vţdy s kráľom, uţ či vojde či vyjde. 8 A Leviti a všetok Júda urobili všetko tak, ako rozkázal kňaz Jehojada, a pojali kaţdý svojich muţov, ktorí prichádzavali v sobotu, i s tými, ktorí odchádzavali v sobotu, lebo kňaz Jehojada nebol prepustil niktorého z oddelení. 9 A Jehojada, kňaz, dal veliteľom nad stami kopije a malé štíty jako aj iné štíty, ktoré patrily kedysi kráľovi Dávidovi a ktoré boly v dome Boţom. 10 A tak postavil všetok ľud, z ktorých mal kaţdý svoju zbraň vo svojej ruke, od pravej strany domu aţ po ľavú stranu domu, pozdĺţ oproti oltáru a oproti domu, pri kráľovi dookola. 11 Potom vyviedli von syna kráľovho a dali na neho korunu i svedoctvo a urobili ho kráľom, a pomazali ho Jehojada a jeho synovia, a hovorili: Nech ţije kráľ! 12 A keď počula Atália hukot beţiaceho ľudu, a tých, ktorí chválili kráľa, vošla k ľudu do domu Hospodinovho. 13 A vidiac, ţe hľa, kráľ stojí na svojom vyvýšenom mieste pri vchode, a ţe velitelia a trubači stoja pri kráľovi, a ţe všetok ľud zeme sa raduje, a ţe trúbia na trúby, a ţe speváci spievajú pri nástrojoch ku sprievodu spevu a učia, ako chváliť, vtedy roztrhla Atália svoje rúcho a riekla: Zrada, zrada! 14 Vtedy vyviedol kňaz Jehojada veliteľov nad stami, ustanovených nad vojskom, a riekol im: Vyveďte ju preč zpomedzi radov, a ten, kto by išiel za ňou, nech zomrie mečom! Pretoţe bol riekol kňaz: Nezabite jej v dome Hospodinovom. 15 A rozostúpili sa jej na obe strany. Ale keď prišla ku vchodu do Koňskej brány domu kráľovho, tam ju zabili. 16 Vtedy učinil Jehojada smluvu medzi sebou, medzi všetkým ľudom a medzi kráľom, aby boli ľudom Hospodinovým. 17 Potom vošiel všetok ľud do domu Bálovho, a rozborili ho a jeho oltáre i jeho obrazy roztrieskali a Mattána, kňaza Bálovho, zabili pred oltármi. 18 A Jehojada zase ustanovil úrady, ktoré maly dozor v dome Hospodinovom, pod správou kňazov Levitov, ktorých bol rozdelil Dávid ustanoviac ich nad domom Hospodinovým, aby obetovali zápalné obeti Hospodinove, jako je napísané v zákone Mojţišovom, s radosťou a so spevom, podľa nariadenia Dávidovho. 19 Postavil aj vrátnych pri bránach domu Hospodinovho, aby nevošiel nečistý čo do jakejkoľvek veci. 20 A pojal veliteľov nad stami a popredných v národe jako aj tých, ktorí panovali nad ľudom, i všetok ľud zeme a viedol kráľa z domu Hospodinovho dolu, a vošli vyšnou bránou do domu kráľovho, kde posadili kráľa na tróne kráľovstva. 21 A radoval sa všetok ľud zeme, a meste bolo v pokoji. A Atáliu zabili mečom.

2 Kronická 24

1 Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Cibia z Béršeby.

2 Joas robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, po všetky dni kňaza Jehojadu. 3 A Jehojada mu vzal dve ţeny, a splodil synov i dcéry. 4 Potom sa stalo, ţe vzkrsla myšlienka v srdci Joasovom obnoviť dom Hospodinov. 5 Preto shromaţdil kňazov a Levitov a riekol im: Vyjdite do miest Júdových a shromaţďujte od všetkého Izraela peniaze na opravu domu svojho Boha, z roka na rok, a vy sa ponáhľajte s vecou. Avšak Levitovia sa neponáhľali. 6 Vtedy zavolal kráľ Jehojadu, predného kňaza, a riekol mu: Prečo nevyţaduješ od Levitov, aby doniesli z Judska a z Jeruzalema dávku Mojţiša, sluţobníka Hospodinovho, i celé shromaţdenie Izraelovo, pre stán svedoctva? 7 Lebo synovia Atálie, tej bezboţnice, boli sa vlámali do domu Boţieho, áno i všetky posviatne veci domu Hospodinovho obrátili na Bálov. 8 A na rozkaz kráľov spravili jednu truhlicu, ktorú postavili pri bráne domu Hospodinovho zvonku. 9 A vyhlásili po Judsku a po Jeruzaleme, aby doniesli Hospodinovi dávku Mojţiša, sluţobníka Boţieho, uloţenú na Izraela na púšti. 10 Vtedy sa radovali všetky knieţatá i všetok ľud a donášali a hádzali do truhlice, aţ dokončili. 11 A stávalo sa v taký čas, keď doniesli truhlicu do úradu kráľovho Levitami, a keď videli, ţe je v nej mnoho peňazí, ţe prichádzaval pisár kráľov a úradník najvyššieho kňaza a vyprázdnili truhlicu. Potom ju zase odniesli a postavili na jej miesto. Tak to robili kaţdý deň. A nahromadili mnoţstvo peňazí. 12 A kráľ a Jehojada ich dávali tým, ktorí konali dielo sluţby domu Hospodinovho, a oni najímali kameniarov a remeselníkov, aby obnovili dom Hospodinov, ako aj tým, ktorí pracovali zo ţeleza a z medi, aby opravili dom Hospodinov. 13 Nuţ tak pracovali tí, ktorí konali dielo, ktoré aj bolo šťastne zavŕšené ich rukami. A tedy postavili dom Boţí, takţe stál vo svojom spôsobe, a upevnili ho. 14 A keď dokončili, doniesli ostatok peňazí pred kráľa a Jehojadu. A dali z nich narobiť nádob pre dom Hospodinov, nádob k sluţbe a k obetovaniu zápalov a lyţíc, a to nádob zlatých a strieborných. A obetovali zápalné obeti v dome Hospodinovom ustavične, po všetky dni Jehojadu. 15 Ale Jehojada sa zostarel a nasýtiac sa dní zomrel. Sto tridsať rokov mal, keď zomrel. 16 A pochovali ho v meste Dávidovom s kráľmi, lebo robil dobré v Izraelovi i voči Bohu i voči jeho domu. 17 A po smrti Jehojadovej prišly knieţatá Júdove a poklonily sa kráľovi. Vtedy ich vypočul kráľ a dovolil. 18 A tak opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúţili hájom a modlám, a preto prišiel hnev Boţí na Júdu a na Jeruzalem, pre ten ich hriech. 19 A posielal k nim prorokov, aby ich navrátili k Hospodinovi a svedčili proti nim, ale nepočúvali. 20 Ba keď prišiel Duch Boţí na Zachariáša, syna kňaza Jehojadu, a keď sa postavil z vyššieho miesta pred ľud a riekol im: Takto hovorí Bôh: Prečo prestupujete prikázania Hospodinove? Nepovedie sa vám dobre! Lebo preto, ţe ste opustili Hospodina, opustí aj on vás! 21 vzbúrili sa proti nemu a ukameňovali ho na rozkaz kráľov vo dvore domu Hospodinovho. 22 A nepamätal kráľ Joas na milosrdenstvo, ktoré mu učinil Jehojada, jeho otec, ale zavraţdil jeho syna. A keď zomieral, povedal: Nech pohliadne Hospodin a nech vyhľadá! 23 A stalo sa na konci roka, ţe prišlo hore proti nemu sýrske vojsko, a prišli do Judska a do Jeruzalema a zahubili všetky knieţatá ľudu z ľudu, a všetko to, čo ukoristili u nich, poslali kráľovi Damašku. 24 Lebo hoci v malom počte muţov prišlo sýrske vojsko, Hospodin jednako vydal do ich ruky veľmi veliké vojsko, pretoţe opustili Hospodina, Boha svojich otcov, a nad Joasom vykonali súdy. 25 A keď odišli od neho, lebo ho zanechali v mnohých ťaţkých nemociach, spikli sa proti nemu jeho sluţobníci pre vyliatu krv synov kňaza Jehojadu a zavraţdili ho na jeho posteli, a tak zomrel. A pochovali ho v meste Dávidovom, ale ho nepochovali v hroboch kráľov. 26 A toto sú tí, ktorí sa spikli proti nemu: Zabad, syn Šimeaty Ammonskej, a Jehozabad, syn Šimrity Moábskej.

27 A o jeho synoch a o veľkom bremeni, vloţenom na neho, jako aj o oprave domu Boţieho od základu, hľa, to všetko je napísané vo výklade knihy kráľov. A kraľoval Amaziáš, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 25

1 Amaziáš kraľoval, keď mal dvadsaťpäť rokov, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jehoaddána z Jeruzalema. 2 Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, lenţe nie celým srdcom. 3 A stalo sa, keď uţ bolo kráľovstvo pevné pri ňom, ţe pobil svojich sluţobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. 4 Ale ich synov nepobil, lebo urobil tak, ako je napísané v zákone, v knihe Mojţišovej, kde prikázal Hospodin povediac: Nezomrú otcovia za synov, ani synovia nezomrú za otcov, ale kaţdý zomrie za svoj vlastný hriech. 5 Potom shromaţdil Amaziáš Júdu a postavil z nich, podľa domu otcov, za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stami po celom Judsku a Benjaminsku a spočítal ich vo veku od dvadsiatich rokov a vyše a našiel ich tristo tisíc vybraných muţov, ktorí boli súci vyjsť do vojny a znali narábať ťaţkou kopijou a veľkým štítom. 6 A z Izraela najal za mzdu sto tisíc udatných muţov za sto hrivien striebra. 7 Ale prišiel k nemu nejaký muţ Boţí a povedal: Ó, kráľu, nech nejde s tebou vojsko Izraelovo, lebo Hospodin nie je s Izraelom, s niktorým zo synov Efraimových. 8 Ale však len iď ty, konaj, buď silný do boja: ináče Bôh učiní to, aby si klesol pred nepriateľom, pretoţe je sila v Bohu i pomôcť i poraziť. 9 Vtedy povedal Amaziáš muţovi Boţiemu: A čo urobiť so sto hrivnami, ktoré som dal vojsku Izraelovmu? Na to riekol muţ Boţí: Hospodin má toľko, ţe ti môţe dať o mnoho viac ako to. 10 A tak ich oddelil Amaziáš, totiţ vojsko, ktoré bolo prišlo k nemu z Efraima, aby odišli na svoje miesto. Preto sa veľmi rozhnevali na Júdu a navrátili sa na svoje miesto, rozpálení hnevom. 11 A Amaziáš sa vzmuţil a pojmúc svoj ľud odišiel do Soľnej doliny a porazil synov Seira, desať tisíc muţov. 12 A desať tisíc zajali synovia Júdovi ţivých a vyviedli ich na vrch skaly a pohádzali ich s vrchu tej skaly, takţe sa všetci porozráţali. 13 Ale muţovia vojska, ktoré poslal Amaziáš zpät, aby neišlo s ním do boja, vtrhli do miest Júdových do Samárie aţ po Bét-choron a pobili z nich tri tisíce a nalúpili mnoho lúpeţe. 14 A stalo sa, keď prišiel Amaziáš od poráţky Edomejcov, ţe dopravil bohov synov Seira a postavil ich sebe za bohov a klaňal sa pred nimi a kadil im. 15 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Amaziáša a poslal k nemu proroka, ktorý mu povedal: Prečo si hľadal bohov ľudu, ktorí nevytrhli svojho ľudu z tvojej ruky? 16 A stalo sa, keď mu to hovoril, ţe mu povedal kráľ: Či sme ťa ustanovili za radcu kráľovi? Noţe prestaň, lebo načo ťa majú nabiť? A tak prestal prorok, avšak povedal: Teraz viem, ţe Bôh usúdil zahladiť ťa, keď si to urobil a neposlúchol si mojej rady. 17 Potom sa poradil Amaziáš, judský kráľ, a poslal poslov k Joasovi, synovi Jehoachaza, syna Jehu-va, izraelskému kráľovi, povediac: Poď, pozrime si do tvári! 18 A Joas, izraelský kráľ, poslal k Amaziášovi, judskému kráľovi, povedať: Bodliak, ktorý bol na Libanone, poslal výzvu k cedre, ktorá je na Libanone, povediac: Daj svoju dcéru môjmu synovi za ţenu! Ale išla tade poľná zver, ktorá ţije na Libanone, a zašliapala bodliak. 19 Hovoríš: hľa, porazil si Edoma. Preto ťa pozdvihlo tvoje srdce, aby si sa honosil. Seď teraz vo svojom dome. Prečo sa pletieš do zlého, aby si padol i ty i Júda s tebou? 20 Ale Amaziáš neposlúchol; lebo to bolo od Boha, aby ich vydal do ruky tamtých, pretoţe hľadali bohov Edomových. 21 A tak odišiel hore Joas, izraelský kráľ, a pozreli si do tvári, on i Amaziáš, judský kráľ, v Bét-šemeši, ktoré patrí Júdovi.

22 A Júda bol porazený pred Izraelom, a utekali kaţdý do svojich stánov. 23 A Amaziáša, judského kráľa, syna Joasa, syna Jehoachazovho, chytil Joas, izraelský kráľ, v Bét-šemeši a doviedol ho do Jeruzalema a sboril z jeruzalemského múru od brány Efraimovej aţ po bránu Uhlu, na štyristo lakťov. 24 A pobral všetko zlato a striebro i všetky nádoby, ktoré sa našli v dome Boţom u Obéd-edoma, jako aj poklady domu kráľovho i synov zálohy a navrátil sa do Samárie. 25 A Amaziáš, syn Joasov, judský kráľ, ţil ešte po smrti Joasa, syna Jehoachazovho, izraelského kráľa, pätnásť rokov. 26 A ostatné deje Amaziášove, prvé i posledné, či hľa, nie sú napísané v knihe kráľov Júdových a Izraelových? 27 A od toho času, jako sa odvrátil Amaziáš, aby nenasledoval Hospodina, spikli sa proti nemu v Jeruzaleme. A keď utiekol do Lachiša, poslali za ním do Lachiša a zabili ho tam. 28 A odtiaľ ho odniesli na koňoch a pochovali ho s jeho otcami v meste Júdovom.

2 Kronická 26

1 A všetok judský ľud vzal Uziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca Amaziáša. 2 On vystavil Elót a prinavrátil ho Júdovi, keď uţ bol ľahol kráľ a leţal so svojimi otcami. 3 Uziáš mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema. 4 Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec. 5 A vyhľadával Boha vo dňoch Zachariáša, ktorý sa rozumel videniu Boţiemu, a vo dňoch, v ktorých hľadal Hospodina, dával mu Bôh šťastný prospech. 6 A vyjdúc bojoval proti Filištínom a rozboril múr mesta Gátu aj múr mesta Jabneho i múr mesta Ašdóda. A vystavil mestá v Ašdódsku a v zemi Filištínov. 7 A Bôh mu pomáhal proti Filištínom i proti Arabom, ktorí bývali v Gur-bále, i proti Meunom. 8 A Ammonci dávali Uziášovi dary. A jeho meno sa roznieslo aţ hen, kade sa ide do Egypta, pretoţe bol náramne mocný. 9 A Uziáš vystavil veţe v Jeruzaleme, pri bráne Uhlu a pri bráne Údolia, a pri Mikcoe, a opevnil ich. 10 Vystavil veţe aj na púšti a vykopal mnoho studieň, lebo mal mnoho stáda jako na níţinách tak i na rovinách, oráčov a vinárov po vrchoch a po úrodných poliach, pretoţe bol milovníkom pôdy. 11 A Uziáš mal vojsko bojovníkov, vychádzajúcich do vojny po čatách, v počte, v akom boli počítaní od pisára Jehiela a úradníka Maaseiáša pod správou Chananiáša, jedného z veliteľov kráľových. 12 Celý počet hláv otcov udatných muţov bol dva tisíce šesťsto. 13 A pod ich správou bolo vojenného ľudu tristo sedem tisíc päťsto, udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľovi. 14 A Uziáš im pripravil, všetkému vojsku, malé štíty, ťaţké kopije, prilby, panciere, lučištia i kamene do prakov. 15 A narobil v Jeruzaleme vtipne vymyslených nástrojov vojenných, myšlienky to vtipného muţa, aby boly na veţiach a na uhloch strieľať strelami a hádzať veľké kamene. A jeho meno sa roznieslo širokoďaleko, pretoţe mu bolo zázračne pomáhané, aţ i zmocnel. 16 Ale keď zmocnel, pozdvihlo sa jeho srdce, aţ sa i porušil a dopustil sa hriechu nevernosti proti Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do chrámu Hospodinovho, aby kadil na oltári na kadenie. 17 A vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiati kňazi Hospodinovi, udatní muţovia. 18 A postavili sa proti kráľovi Uziášovi a riekli mu: Nie tebe, Uziášu, náleţí kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení nato, aby kadili. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa dopustil hriechu nevernosti, ani ti to nebude na česť od Hospodina Boha.

19 Na to sa rozhneval Uziáš a vo svojej ruke drţal kadidlo, aby kadil. A v tom, čo bol rozhnevaný na kňazov, zjavilo sa malomocenstvo na jeho čele pred kňazmi v dome Hospodinovom, ako stál nad oltárom, na ktorom sa kadilo. 20 A keď sa obrátil k nemu Azariáš, najvyšší kňaz, a pozrel na neho jako aj všetci kňazi, videli, ţe hľa, je malomocný na svojom čele; preto ho rýchle vyviedli odtiaľ, ale aj on sám sa ponáhľal vyjsť, pretoţe ho ranil Hospodin. 21 A tak bol kráľ Uziáš malomocný aţ do dňa svojej smrti a súc malomocný býval v osobitnom dome, pretoţe bol vylúčený z domu Hospodinovho. A Jotám, jeho syn, bol nad domom kráľovým súdiac ľud zeme. 22 A ostatné deje Uziášove, prvé i posledné, opísal Izaiáš, syn Ámosov, prorok. 23 A tak ľahol Uziáš a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami na poli pohrabišťa, ktoré patrilo kráľom, lebo riekli: Je malomocný. A kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 27

1 Jotám mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jeruša, dcéra Cádokova. 2 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Uziáš, jeho otec, len ţe nevošiel do chrámu Hospodinovho. Ale ľud bol ešte vţdy porušený. 3 On vystavil hornú bránu domu Hospodinovho i na múre Ofela staväl mnoho. 4 Krome toho vystavil mestá na pohorí Júdovom a v lesoch nastaväl zámkov a veţí. 5 Ten istý tieţ bojoval s kráľom synov Ammonových a premohol ich. A synovia Ammonovi mu dali toho roku sto hrivien striebra a desať tisíc korov pšenice a jačmeňa tieţ desať tisíc. Toľko mu dali synovia Ammonovi i druhého roku i tretieho. 6 A tak zmocnel Jotám, lebo upravil svoje cesty pred Hospodinom, svojím Bohom. 7 A ostatné deje Jotámove jako i všetky jeho vojny i jeho cesty, tie hľa, sú napísané v knihe kráľov Izraelových a Júdových. 8 Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. 9 A tak ľahol Jotám a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávidovom. A kraľoval Achaz, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 28

1 Achaz mal dvadsať rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Ale nerobil toho, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, ako robil Dávid, jeho otec. 2 Leţ chodil po cestách kráľov Izraelových, ba ešte aj sliatin narobil Bálom. 3 Krome toho aj kadil v doline syna Hinnoma a pálil svojich synov ohňom podľa ohavností pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 4 A obetoval a kadil na výšinách a na brehoch i pod kaţdým stromom zeleným. 5 Preto ho vydal Hospodin, jeho Bôh, do ruky sýrskeho kráľa. A tak uderiac na neho zajali od neho veľké mnoţstvo zajatých a doviedli ich do Damašku. Krome toho bol daný i do ruky kráľa Izraelovho, ktorý uderil na nebo a spôsobil mu veľkú poráţku. 6 Lebo Pekach, syn Remaliášov, pobil v Judsku sto dvadsať tisíc za jeden deň, všetko to udatných muţov, pretoţe opustili Hospodina, Boha svojich otcov. 7 Pritom Zichri, mocný muţ udatný z Efraima, zabil Maaseiáša, syna kráľovho, a Azrikáma, správcu domu, a Elkánu, druhého po kráľovi. 8 A synovia Izraelovi zajali zo svojich bratov dvesto tisíc, ţien, synov a dcér, ako aj nalúpili od nich mnoho koristi a dopravili korisť do Samárie.

9 Ale bol tam prorok Hospodinov, ktorého meno bolo Odéd, a ktorý vyšiel oproti vojsku, prichádzajúcemu do Samárie, a riekol im: Hľa, Hospodin, Bôh vašich otcov, rozhnevajúc sa na obyvateľov Júdu vydal ich do vašej ruky, a vy ste povraţdili mnohých z nich v zúrivosti, ţe to dosiahlo aţ do neba. 10 A teraz ešte hovoríte, ţe si podrobíte synov Júdu a Jeruzalema sebe za sluhov a za dievky. Či ste sa aj vy sami nedopustili hriechov proti Hospodinovi, svojmu Bohu? 11 Preto teraz ma poslúchnite a vráťte a zaveďte zpät zajatých, ktorých ste zajali zo svojich bratov, lebo páľa hnevu Hospodinovho je na vás. 12 Vtedy povstali muţovia, zpomedzi hláv synov Efraimových, Azariáš, syn Jehochanánov, Berechiáš, syn Mešillemótov, Ezechiáš, syn Šalúmov, a Amaza, syn Chadlaiho, proti tým, ktorí prichádzali z vojny, 13 a riekli im: Nedovediete zajatých sem, lebo to, čo hovoríte, je uvaliť na vás vinu u Hospodina, pridať ešte k našim hriechom a k našej vine, lebo máme velikú vinu, a páľa hnevu je na Izraelovi. 14 A tak zanechali ozbrojenci zajatých i lúpeţ pred veliteľmi i pred celým shromaţdením. 15 Potom povstali muţovia, ktorí boli označení podľa mena, pojali zajatých a všetkých ich nahých zaodiali z koristi. A keď ich zaodiali a zaobuli, nakŕmili ich a napojili aj ich pomazali a sprevodili ich na osloch, všetkých nemocných, a doviedli ich do Jericha, do mesta paliem, do blízkosti ich bratov, a potom sa vrátili do Samárie. 16 V tom čase poslal kráľ Achaz k assýrskym kráľom, aby mu pomohli. 17 Lebo ešte prišli Edomejci a uderili na Júdu a odviedli zajatých. 18 Aj Filištíni vtrhli do miest na níţinách i na juh Judska a zaujali Bét-šemeš, Ajalon, Gederót, Socho a jeho vsi, Timnu i jej vsi, Gimzo i jeho vsi a bývali tam. 19 Lebo Hospodin zohol Júdu pre Achaza, kráľa Izraelovho, pretoţe si bezúzdne počínal v Judsku a dopúšťal sa veľkých hriechov proti Hospodinovi. 20 A prišiel na neho Tilgat-pilnezer, assýrsky kráľ, a sovrel ho, ale neposilnil ho. 21 Lebo hoci olúpil Achaz dom Hospodinov i dom kráľov i knieţatá a dal to assýrskemu kráľovi, nebolo mu to na pomoc. 22 A kedykoľvek ho suţovali, vše znova a vše väčších hriechov sa dopúšťal proti Hospodinovi. To bol kráľ Achaz. 23 Lebo obetoval bohom Damašku, ktorí ho porazili, a riekol: Pretoţe bohovia sýrskych kráľov im pomáhajú, nuţ budem obetovať tým, aby aj mne pomohli. Ale práve oni mu boli na to, aby spôsobili jeho pád i celého Izraela. 24 A Achaz sobral nádoby domu Boţieho a posekal nádoby domu Boţieho na kusy, zamkol dvere domu Hospodinovho a narobil si oltárov, na kaţdom uhle v Jeruzaleme. 25 I v jednom kaţdom meste Judska narobil výšin, aby kadil iným bohom, a tak popudzoval Hospodina, Boha svojich otcov. 26 A ostatné jeho deje i všetky jeho cesty, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v knihe kráľov Júdových a Izraelových. 27 A tak ľahol Achaz a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste, v Jeruzaleme, lebo ho nezaniesli do hrobov kráľov Izraelových. A kraľoval Ezechiáš, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 29

1 Ezechiáš začal kraľovať, keď mal dvadsaťpäť rokov a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova. 2 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Dávid, jeho otec. 3 On hneď prvého roku svojho kraľovania, prvého mesiaca otvoril dvere domu Hospodinovho a opravil ich. 4 A doviedol kňazov a Levitov a shromaţdil ich do Východnej ulice. 5 A povedal im: Počujte ma, Levitovia! Teraz sa posväťte a posväťte dom Hospodina, Boha svojich otcov, a vyneste nečistotu zo svätyne.

6 Lebo naši otcovia hrešili dopúšťajúc sa nevernosti a robili to, čo je zlé, v očiach Hospodina nášho Boha, a opustili ho a odvrátiac svoju tvár od príbytku Hospodinovho obrátili mu chrbát. 7 Ba ešte aj zamkli dvere dvorany a zahasili lampy a kadiva nekadili ani neobetovali zápalnej obeti v svätyni Bohu Izraelovmu. 8 Preto prišiel hnev Hospodinov na Júdu a na Jeruzalem, a vydal ich za postrk, za desnú púšť a za ostrý posmech, ako to vidíte na vlastné oči. 9 A hľa, naši otcovia padli od meča, a naši synovia, naše dcéry a naše ţeny sú pre to v zajatí. 10 Preto teraz som si umienil, ţe učiním smluvu s Hospodinom, Bohom Izraelovým, aby sa odvrátila od nás páľa jeho hnevu. 11 Moji synovia, neblúďte uţ teraz, ubezpečení. Lebo vás si vyvolil Hospodin, aby ste stáli pred ním slúţiac mu a aby ste mu svätoslúţili a kadili mu. 12 Vtedy povstali Levitovia, Machat, syn Amasaiho, a Joel, syn Azariášov, zo synov Kehátovcov, a zo synov Meráriho: Kíš, syn Abdiho, a Azariáš, syn Jehallelélov, a z Geršonovcov: Joach, syn Zimmu, a Éden, syn Joachov; 13 zo synov Elicafánových: Šimri a Jehiel; zo synov Azafových: Zachariáš a Mataniáš; 14 zo synov Hémanových: Jechiel a Šimei, a zo synov Jedutúnových: Šemaiáš a Uziel. 15 A shromaţdili svojich bratov a posvätili sa. A prišli podľa rozkazu kráľovho, zaloţeného na slovách Hospodinových, aby vyčistili dom Hospodinov. 16 Tak vošli kňazi do vnútra do domu Hospodinovho, aby ho vyčistili, a vyniesli všetku nečistotu, ktorú našli v chráme Hospodinovom, na dvor domu Hospodinovho, odkiaľ to brali Levitovia, aby to vyniesli von do potoka Kedrona. 17 A začali posväcovať prvého dňa prvého mesiaca a ôsmeho dňa toho istého mesiaca vošli do dvorany Hospodinovej a posväcovali dom Hospodinov za osem dní a šestnásteho dňa toho istého prvého mesiaca dokončili. 18 Vtedy vošli dnu ku kráľovi Ezechiášovi a riekli: Vyčistili sme celý dom Hospodinov aj oltár na zápaly jako aj všetky jeho nádoby i stôl predloţenia i všetky jeho nádoby 19 i všetky nádoby, ktoré bol odhodil kráľ Achaz po čas svojho kraľovania, keď hrešil robiac neverne, pripravili sme a posvätili, a hľa, sú pred oltárom Hospodinovým. 20 Potom vstal kráľ Ezechiáš skoro ráno a shromaţdil náčelníkov mesta a vyšiel hore do domu Hospodinovho. 21 A doviedli sedem juncov, sedem baranov, sedem oviec a sedem kozlov na obeť za hriech, donesenú za kráľovstvo, za svätyňu a za Júdu. A povedal synom Áronovým, kňazom, aby obetovali zápaly na oltári Hospodinovom. 22 A tak pobili voly, a kňazi berúc krv kropili na oltár. Potom pobili aj baranov a kropili ich krv na oltár; pobili aj ovce a kropili krv na oltár. 23 Napokon doviedli kozlov obeti za hriech pred kráľa a pred shromaţdenie, ktorí poloţili svoje ruky na nich. 24 A pobili ich kňazi a ich krvou očistili oltár od hriechu, aby pokryli hriech celého Izraela, lebo za celého Izraela rozkázal kráľ obetovať zápal a obeť za hriech. 25 A zase postavil Levitov do domu Hospodinovho s cymbalmi, s harfami a s citarami podľa príkazu Dávida a Gáda, vidiaceho kráľovho, a proroka Nátana, lebo to prikázanie bolo od Hospodina, prikázané skrze jeho prorokov. 26 A tak stáli Levitovia s nástrojami Dávidovými a kňazi s trúbami. 27 A Ezechiáš rozkázal obetovať zápalnú obeť na oltári. A keď sa začala zápalná obeť, začal sa spev Hospodinov i trúbenie na trúby, a to poriadkom hudobných nástrojov Dávida, kráľa Izraelovho. 28 A celé shromaţdenie sa klaňalo, a speváci spievali, a trubači trúbili; to všetko sa tak dialo, kým sa len nedokončila zápalná obeť. 29 A keď doobetovali zápalnú obeť, sklonili sa kráľ i všetci, ktorí sa nachádzali s ním, a klaňali sa. 30 Krome toho rozkázal kráľ Ezechiáš i knieţatá Levitom, aby chválili Hospodina slovami Dávida a vidiaceho Azafa. A chválili, aţ bola radosť, a skloniac hlavy klaňali sa.

31 Vtedy odpovedal Ezechiáš a riekol: Teraz ste naplnili svoju ruku Hospodinovi, posvätili ste sa; pristúpte a doveďte bitné obeti aj obeti chvály do domu Hospodinovho. A tak dovádzalo shromaţdenie bitné obeti a obeti chvály, i kaţdý, kto bol ochotného srdca, zápalné obeti, 32 takţe bol počet zápalnej obeti, ktorú doviedlo shromaţdenie, sedemdesiat volov, sto baranov a dvesto oviec, všetko to na zápalnú obeť Hospodinovi. 33 A čo do iných posvätených vecí, obetované bolo šesťsto volov a drobného dobytka tri tisíce kusov. 34 Len ţe kňazov bolo primálo, takţe nemohli sami stiahnuť z koţe všetky zápalné obeti, a preto im pomáhali ich bratia Leviti, aţ dokiaľ nebolo dielo dokončené, a dokiaľ sa neposvätili kňazi, lebo Leviti boli úprimnejšieho srdca a ochotnejší posvätiť sa neţ kňazi. 35 K tomu ešte bolo mnoţstvo zápalných obetí s tukmi pokojných obetí i s liatymi obeťami ku kaţdému zápalu. A tak bola znova uvedená sluţba domu Hospodinovho do poriadku. 36 A Ezechiáš sa radoval i všetok ľud nad tým, čo Bôh pripravil svojmu ľudu; lebo to všetko sa bolo rýchle stalo.

2 Kronická 30

1 Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu Hospodinovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 2 Lebo kráľ sa bol uradil i jeho knieţatá i celé shromaţdenie v Jeruzaleme, ţe budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca, 3 lebo ju nemohli sláviť toho času, pretoţe sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaţdil ľud do Jeruzalema. 4 Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaţdeniu. 5 A usniesli sa, ţe dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby aţ po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo uţ dávno neboli slávili tak, ako je napísané. 6 A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho knieţat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie. 7 A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte. 8 Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku Hospodinovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúţte Hospodinovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu. 9 Lebo keď sa navrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takţe sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu. 10 A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a aţ po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im. 11 Avšak niektorí muţovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona poníţili sa a prišli do Jeruzalema. 12 Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Boţia, takţe im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i knieţat, podľa slova Hospodinovho. 13 A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaţdenie veľmi veliké. 14 Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boly v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona. 15 Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu Hospodinovho.

16 A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojţiša, muţa Boţieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov. 17 Lebo mnoho bolo v shromaţdení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za kaţdého, kto nebol čistý, aby ich posvätili Hospodinovi. 18 Lebo veliká čiastka ľudu, mnoţstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý Hospodin nech pokryje hriech a tak odpustí 19 kaţdému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, Hospodina, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou. 20 A Hospodin vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud. 21 A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Hospodina deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc Hospodina. 22 A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a uţitočnej známosti Hospodinovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc Hospodina, Boha svojich otcov. 23 A celé shromaţdenie sa usnieslo na tom, ţe budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou. 24 Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaţdeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i knieţatá darovaly takým činom shromaţdeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa mnoţstvo kňazov. 25 A radovalo sa celé shromaţdenie Júdovo i kňazi i Levitovia i celé shromaţdenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku. 26 A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme. 27 Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu poţehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.

2 Kronická 31

1 Keď sa to všetko dokončilo, vyšli všetci synovia Izraelovi, ktorí sa tam nachádzali, do miest Júdových a rozlámali modlárske sochy a posekali háje a rozborili výšiny aj oltáre a odpratali to z celého Judska, Benjaminska, Efraimska a zo zeme Manassesovej aţ i všetko dokončili. Potom sa navrátili všetci synovia Izraelovi, kaţdý do svojho drţavia, do svojich miest. 2 A tedy Ezechiáš zase postavil oddelenia kňazov a Levitov po ich oddeleniach, kaţdého podľa jeho sluţby, z kňazov a Levitov k zápalným a pokojným obetiam, aby svätoslúţili, oslavovali a chválili v bránach vojsk Hospodinových. 3 A čiastka kráľova z jeho majetku venovaná bola na zápalné obeti, na zápalné obeti ranné a večerné, i na zápalné obeti, predpísané na soboty, na novmesiace a na výročné slávnosti, jako je napísané v zákone Hospodinovom. 4 A rozkázal ľudu, obyvateľom Jeruzalema, dávať čiastku, ustanovenú pre kňazov a Levitov, aby sa vzmuţili v zákone Hospodinovom. 5 A hneď, ako vyšiel rozkaz, nasnášali synovia Izraelovi mnoho prvotín obilia, vína, oleja, medu a všetkých úrod poľných i desiatku zo všetkého nadonášali hojne. 6 Aj synovia Izraelovi a Júdovi, ktorí bývali v mestách Júdových, tí tieţ donášali desiatok z volov a z drobného dobytka jako aj desiatok svätých vecí, ktoré boly zasvätené Hospodinovi, ich Bohu, a skladali to po hromadách. 7 V treťom mesiaci začali zakladať tie hromady a v siedmom mesiaci dokončili. 8 A keď prišli Ezechiáš a knieţatá a videli hromady, dobrorečili Hospodinovi i jeho ľudu Izraelovi. 9 A Ezechiáš sa pýtal kňazov a Levitov o tých hromadách.

10 A Azariáš, najvyšší kňaz z domu Cádokovho, mu odpovedal a riekol: Odkedy začali donášať obeť pozdvihnutia do domu Hospodinovho, vše sme jedli a nasýtili sme sa, a ešte zostáva hojne, lebo Hospodin poţehnal svoj ľud, a čo zbudlo, je táto hromada. 11 Vtedy rozkázal Ezechiáš pripraviť komory v dome Hospodinovom, a pripravili 12 a ta potom vnášali obeť pozdvihnutia i desiatok i posvätené veci, a verne. A bol nad nimi za správcu Konaniáš, Levita, a Šimei, jeho brat bol druhý. 13 A Jechiel, Azaziáš, Nachat, Asahel, Jerimót, Jozabad, Eliel, Izmachiáš, Machat a Benaiáš boli úradníkmi pod správou Konaniáša a Šimeiho, jeho brata, z nariadenia kráľa Ezechiáša a Azariáša, vojvodu domu Boţieho. 14 A Kóre syn Jimnu, Levita, vrátny brány na východ, bol nad tým, čo dobrovoľne obetovali Bohu, aby rozdeľoval obeť pozdvihnutia Hospodinovu a sväté svätých. 15 Jemu ku pomoci boli: Éden, Minjamin, Ješua, Šemaiáš, Amariáš a Šechaniáš po mestách kňazov, verní to muţovia, aby rozdeľovali svojim bratom po jednotlivých oddeleniach ako veľkému, tak malému, 16 krome zapísaných v ich rodokmeni, ktorí boli muţského pohlavia, vo veku od troch rokov a vyše, všetkým tým, ktorí prichádzali do domu Hospodinovho pre to, čo im pripádalo na ktorý ten deň, podľa ich sluţby v ich úlohách a podľa toho, jaké boly ich oddelenia, 17 (A čo do rodokmeňa kňazov, podľa domu ich otcov, a Levitov, popísaní boli vo veku od dvadsiatich rokov a vyše podľa toho, čo bola ktorého úloha a ktoré ktorého oddelenie.) 18 a aby dávali popísaným podľa rodu spolu so všetkými ich drobnými deťmi, s ich ţenami, s ich synmi a s ich dcérami, celému shromaţdeniu, lebo vo svojej vernosti sa posvätili, aby boli svätí. 19 Aj pre synov Áronových, kňazov, ktorí boli na vidieku obvodu svojich miest, vo všetkých jednotlivých mestách boli ustanovení muţovia, ktorí boli označení podľa mena, aby dávali čiastky všetkým muţského pohlavia medzi kňazmi jako i všetkým zapísaným podľa rodu medzi Levitami. 20 A tak urobil Ezechiáš po celom Judsku a urobil to, čo je dobré a spravedlivé, pravdivé a verné pred Hospodinom, svojím Bohom. 21 V kaţdom diele, ktoré začal v sluţbe domu Boţieho a v zákone a v prikázaní hľadajúc svojho Boha, to všetko robil celým svojím srdcom a dobre sa mu vodilo.

2 Kronická 32

1 Po týchto veciach a po tejto vernosti prišiel Senacherib, assýrsky kráľ, a vtrhnúc do Judska poloţil sa táborom proti ohradeným mestám a povedal si, ţe ich prelomí a dobyje pre seba. 2 A keď videl Ezechiáš, ţe prišiel Senacherib, a ţe jeho tvár je obrátená do boja proti Jeruzalemu, 3 uradil sa so svojimi veliteľmi a so svojimi udatnými muţmi, ţe pozapchávajú a tak ukryjú vody studieň, ktoré sú vonku za mestom. A pomáhali mu. 4 A shromaţdilo sa mnoho ľudu, a pozapchávali všetky studne a zatarasili aj potok, ktorý sa lial prostredkom zeme povediac: Prečo by mali assýrsky kráľovia, keď prijdú, najsť tak mnohé vody?! 5 Pritom sa posilnil a vystavil celý múr, kde bol zborený, a vystúpil aţ na veţe a vonku vybudoval ešte druhý múr a opraviac upevnil Millo, mesto Dávidovo. A narobil mnoţstvo striel a malých štítov. 6 A ustanovil vojenných veliteľov nad ľudom a shromaţdil ich k sebe do ulice mestskej brány a hovoril k ich srdcu a riekol: 7 Buďte zmuţilí a smelí! Nebojte sa a nedeste sa tvári assýrskeho kráľa ani sa nedeste pred celým tým mnoţstvom, ktoré je s ním, lebo s nami je väčší ako s ním. 8 S ním je rameno tela, ale s nami je Hospodin, náš Bôh, aby nám pomohol a vybojoval naše boje. A ľud sa spoľahol na slová Ezechiáša, judského kráľa.

9 Po tomto poslal Senacherib, assýrsky kráľ, svojich sluţobníkov do Jeruzalema, kým on sám táboril proti Lachišu a celé jeho kráľovské panstvo s ním, tedy poslal k Ezechiášovi, judskému kráľovi, a k celému Júdovi, ktorý bol shromaţdený v Jeruzaleme, povediac: 10 takto hovorí Senacherib, assýrsky kráľ: Na čoţe sa to vy nadejete a zostávate obľahnutí v ohrade, v Jeruzaleme? 11 Či vás to azda nenahovára Ezechiáš, aby vás vydal ta, aby ste pomreli hladom a smädom, hovoriac: Hospodin, náš Bôh, nás vytrhne z ruky assýrskeho kráľa? 12 Či azda on sám, Ezechiáš, neodstránil jeho výšin a jeho oltárov a nepovedal Júdovi a Jeruzalemu: Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom budete kadiť. 13 Či neviete, čo som ja urobil a moji otcovia všetkým národom zemí? Či azda mohli bohovia národov tých zemí vytrhnúť svoju zem z mojej ruky? 14 Kde ktorý to bol medzi všetkými bohmi tých národov, ktoré, zarieknuté na záhubu, docela zahubili moji otcovia, ktorý by bol mohol vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky, ţe by vás mohol váš Bôh vytrhnúť z mojej ruky? 15 Preto teraz nech vás neklame Ezechiáš ani nech vás nenahovára takým činom, ani mu neverte! Lebo veď nemohol niktorý boh niktorého národa alebo kráľovstva vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich otcov, a tedy istá vec, ţe ani vaši bohovia nevytrhnú vás z mojej ruky! 16 A ešte i viac hovorili jeho sluţobníci proti Hospodinovi, Bohu, a proti Ezechiášovi, jeho sluţobníkovi. 17 Aj listy písal rúhajúc sa Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, hovoriac v nich proti nemu a vravel: Ako bohovia národov zemí, ktorí nevytrhli svojho ľudu z mojej ruky, tak nevytrhne ani Bôh Ezechiášov svojho ľudu z mojej ruky. 18 A volali veľkým hlasom ţidovsky na ľud Jeruzalema, ktorý bol na múre, aby pustili na nich strach a predesili ich, aby zaujali mesto. 19 A hovorili proti Bohu Jeruzalema, jako hovorili o bohoch národov zeme, o diele rúk človeka. 20 Vtedy sa modlil kráľ Ezechiáš a Izaiáš, syn Ámosov, prorok, o to a kričiac volali do neba. 21 A Hospodin poslal anjela, ktorý zahladil kaţdého muţa udatného i vojvodu i veliteľa vo vojsku assýrskeho kráľa. A navrátil sa s hanbou svojej tvári do svojej zeme. A keď vošiel do domu svojho boha, niektorí z tých, ktorí vyšli z jeho ţivota, zabili ho tam mečom. 22 A tak zachránil Hospodin Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky Senacheriba, assýrskeho kráľa, a z ruky všetkých a vodil ich všade vôkol. 23 A mnohí donášali Hospodinovi obilné obeti do Jeruzalema a drahocenné dary Ezechiášovi, judskému kráľovi, takţe bol potom povznesený pred očami všetkých národov. 24 V tých dňoch bol onemocnel Ezechiáš aţ na smrť a modlil sa Hospodinovi. A odpovedal mu a dal mu vidieť zázrak. 25 Avšak Ezechiáš neodplatil podľa dobrodenia, ktoré mu bolo učinené; ale jeho srdce sa pozdvihlo, a preto povstal proti nemu prchký hnev i proti Júdovi i proti Jeruzalemu. 26 Ale keď sa pokoril Ezechiáš pre pozdvihnutie sa svojho srdca, on i obyvatelia Jeruzalema, neprišiel na nich prchký hnev Hospodinov za dní Ezechiášových. 27 A Ezechiáš mal bohatstva a slávy veľmi mnoho a nadováţil si pokladov striebra a zlata i drahého kamenia i voňavých vecí i malých štítov a všelijakého vzácneho náradia. 28 A mal i skladištia pre úrodu obilia, vína a oleja a stáje pre všelijaké hovädá a mnohé stáda po chlievoch. 29 A nadováţil si miest a stáda drobného dobytka i volov mnoţstvo, pretoţe mu Bôh dal imania veľmi mnoho. 30 Ten istý Ezechiáš pokryl horný výtok vody Gichona a viedol ju priamo dolu na západnú stranu do mesta Dávidovho. A šťastne sa vodilo Ezechiášovi vo všetkých jeho prácach. 31 Ale tak aj pri posloch knieţat Babylona, ktoré poslaly k nemu opýtať sa na zázrak, ktorý sa bol stal v zemi, ho bol opustil Bôh zkúsiť ho, aby zvedel všetko, čo je v jeho srdci. 32 A ostatné deje Ezechiášove a jeho zboţné skutky, tie hľa, sú napísané vo videní Izaiáša, syna Ámosovho, proroka, a v knihe kráľov Júdových a Izraelových.

33 A tak ľahol Ezechiáš a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho na svahu hrobov synov Dávidových, a preukázali mu poctu, keď zomrel, všetok Júda aj obyvatelia Jeruzalema. A kraľoval Manasses, jeho syn, miesto neho.

2 Kronická 33

1 Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatpäť rokov v Jeruzaleme. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, podľa ohavností národov, ktoré vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 3 Lebo zase vystavil výšiny, ktoré bol rozboril Ezechiáš, jeho otec, a postavil oltáre Bálom a narobil hájov a klaňal sa všetkému vojsku nebeskému a slúţil im. 4 A vystavil oltáre aj v dome Hospodinovom, o ktorom povedal Hospodin: V Jeruzaleme bude moje meno na veky. 5 A nastaväl oltárov všetkému vojsku nebeskému v oboch dvoroch domu Hospodinovho. 6 A on sám dal previesť svojich synov cez oheň v údolí syna Hinnoma a planetáril, veštil a čaril a nadováţil si duchárov a vedomcov robiac mnoho takéto, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ho popudzoval. 7 Postavil aj rytý obraz modly z kameňa, ktorý spravil, v dome Boţom, o ktorom povedal Bôh Dávidovi a Šalamúnovi, jeho synovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som vyvolil zpomedzi všetkých pokolení Izraelových, poloţím svoje meno, aby tam bolo aţ na veky. 8 A neučiním toho viacej, aby som dal uhnúť nohe Izraelovej preč zo zeme, ktorú som osobitne postavil pre vašich otcov, len ak budú pozorovať, aby činili všetko to, čo som im prikázal, celý zákon a ustanovenia a súdy, vydané skrze Mojţiša. 9 Ale Manasses zaviedol Júdu a obyvateľov Jeruzalema do bludu, aby robili horšie ako národy, ktoré vyhladil Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 10 A Hospodin hovoril Manassesovi a jeho ľudu, ale nepozorovali. 11 Preto doviedol na nich Hospodin veliteľov vojska assýrskeho kráľa, ktorí jali Manassesa na tŕne a poviaţuc ho dvoma medenými reťazami odviedli ho do Babylona. 12 No, keď bol sovrený, poniţoval sa a krotil tvár Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa koril pred Bohom svojich otcov. 13 A modlil sa mu. A Bôh sa mu dal uprosiť a vyslyšal jeho pokornú prosbu a doviedol ho zpät do Jeruzalema do jeho kráľovstva. A tak poznal Manasses, ţe on, Hospodin, je Bohom. 14 Potom vystavil vonkajší múr mesta Dávidovho na západ od Gichona, v údolí, a jako sa ide k Rybej bráne, a obohnal múrom Ofel a vyhnal ho, múr, veľmi vysoko. A postavil veliteľov vojska do všetkých miest ohradených v Judsku. 15 A odstránil cudzích bohov aj kamenný obraz modly z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré bol vystavil na vrchu domu Hospodinovho a v Jeruzaleme, a vyhádzal to von za mesto. 16 Potom vystavil oltár Hospodinov a obetoval na ňom pokojné obeti bitné a obeti chvály a rozkázal Júdovi, aby slúţili Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 17 Avšak ľud ešte vţdy obetoval na výšinách, len ţe Hospodinovi, svojmu Bohu. 18 A ostatné deje Manassesove a jeho modlitba k jeho Bohu jako i slová vidiacich, ktorí mu hovorievali v mene Hospodina, Boha Izraelovho, to hľa, je napísané v dejinách kráľov Izraelových. 19 A jeho modlitba, a jako sa mu dal Bôh uprosiť, a všetky jeho hriechy i jeho prestúpenie i miesta, na ktorých bol vystavil výšiny, a kde bol postavil háje a rytiny, prv ako sa pokoril, to hľa, je napísané v dejinách Chozaiho. 20 A tak ľahol Manasses a leţal so svojimi otcami, a pochovali ho v jeho dome. A kraľoval Amon, jeho syn, miesto neho. 21 Amon mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval dva roky v Jeruzaleme. 22 Robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako bol robil Manasses, jeho otec, lebo Amon obetoval všetkým rytinám, ktorých bol narobil Manasses, jeho otec, a slúţil im. 23 Nepokoril sa pred Hospodinom, ako sa pokoril Manasses, jeho otec, lebo on, Amon, hrešil o mnoho viac.

24 A sprisahali sa proti nemu jeho sluţobníci a zabili ho v jeho dome. 25 A zase ľud zeme pobil všetkých tých, ktorí sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a ľud zeme urobil kráľom Joziáša, jeho syna, miesto neho.

2 Kronická 34

1 Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. 2 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a chodil po cestách Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo, ani naľavo. 3 Ôsmeho roku svojho kraľovania, keď bol ešte len chlapec, začal hľadať Boha Dávida, svojho otca, a dvanásteho roku začal čistiť Judsko a Jeruzalem od výšin a hájov, od rytín a sliatin. 4 Lebo pred ním rozborili oltáre Bálov a slnečné obrazy, ktoré boly hore na nich, posekal, a háje, rytiny a sochy modiel skrúšil a obrátil na prach a rozsypal po hroboch tých, ktorí im obetovávali. 5 A kosti kňazov popálil na ich oltároch a očistil Judsko a Jeruzalem. 6 I po mestách pokolenia Manassesovho, Efraimovho a Simeonovho a aţ po Naftaliho, po ich pustinách naokolo, 7 poboril oltáre a háje a rytiny roztrieskal a obrátil na prach a všetky slnečné obrazy posekal po celej zemi Izraelovej. Potom sa navrátil do Jeruzalema. 8 A osemnásteho roku svojho kraľovania, keď čistil zem i dom Boţí, poslal Šafána, syna Acaliášovho, a Maaseiáša, veliteľa mesta, a Joacha, syna Joachazovho, kancelára, aby opravil dom Hospodina, jeho Boha, 9 ktorí, keď prišli k veľkňazovi Hilkiášovi, dali mu peniaze, donesené do domu Boţieho, ktoré boli sobrali Levitovia, stráţni prahu, od Manassesa a Efraima a od všetkého ostatku Izraelovho i od celého Júdu a Benjamina jako aj od obyvateľov Jeruzalema. 10 A dali ich na ruku tých, ktorí konali prácu, ktorí boli ustanovení dozerať v dome Hospodinovom, a tí ich dávali tým, ktorí robili prácu, ktorí robili v dome Hospodinovom, aby ponaprávali čo bolo poškodené, a tieţ aby aj ináče opravili dom. 11 A dali tesárom a staviteľom, aby nakúpili tesaných kameňov a dreva na väzby a aby hradami opatrili domy, ktoré boli porúchali kráľovia Júdovi. 12 A muţovia konali verne prácu, nad ktorými boli ustanovení Jachat a Obadiáš, Levitovia zo synov Meráriho, a Zachariáš a Mešullam zo synov Kehátových, aby boli na čele. A boli to Levitovia, ktorí sa všetci rozumeli do nástrojov k spevu. 13 A boli aj nad tými, ktorí nosili bremená, a viedli predok všetkým, ktorí konali prácu čo do jakejkoľvek sluţby. A z Levitov boli tieţ pisári, úradníci a vrátni. 14 A keď vynášali peniaze, ktoré boly podonášané do domu Hospodinovho, našiel kňaz Hilkiáš knihu zákona Hospodinovho, vydaného skrze Mojţiša. 15 Vtedy odpovedal Hilkiáš a riekol Šafánovi, pisárovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. A Hilkiáš dal knihu Šafánovi. 16 A Šafán doniesol knihu ku kráľovi a doniesol kráľovi aj odpoveď a riekol takto: Všetko, čo bolo oddané do rúk tvojich sluţobníkov, robia. 17 A vysypúc peniaze, ktoré sa našly v dome Hospodinovom, dali ich do rúk ustanoveným na dozor a do rúk tým, ktorí robia prácu. 18 Pri tom oznámil Šafán, pisár, kráľovi a riekol: Kňaz Hilkiáš mi dal knihu. A Šafán z nej čítal pred kráľom. 19 A stalo sa, keď počul kráľ slová zákona, ţe roztrhol svoje rúcho. 20 A kráľ rozkázal Hilkiášovi a Achikámovi, synovi Šafánovmu, a Abdonovi, synovi Míchovmu, a Šafánovi, pisárovi, a Asaiášovi, sluţobníkovi kráľovmu, a povedal:

21 Iďte, opýtajte sa Hospodina o mne a o ľude, pozostalom z Izraela a Júdu, vzhľadom na slová knihy, ktorá sa našla, lebo je to veľká prchlivosť Hospodinova, ktorá je vyliata na nás, pretoţe naši otcovia neostríhali slova Hospodinovho, aby boli činili podľa všetkého toho, čo je napísané v tejto knihe. 22 A tak odišiel Hilkiáš a tí, ktorých poslal kráľ, k prorokyni Hulde, ţene to Šallúma, syna Tokhata, syna Chasru, ktorý stráţil rúcha. Bývala v Jeruzaleme na druhej strane, a hovorili s ňou podľa toho. 23 A ona im riekla: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Povedzte muţovi, ktorý vás poslal ku mne: 24 Takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem zlé na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetky zlorečenstvá, ktoré sú napísané v knihe, ktorú čítali pred kráľom Júdovým. 25 Pre to, ţe ma opustili a kadili iným bohom, aby ma popudzovali všelijakými dielami svojich rúk; preto sa vyleje moja prchlivosť na toto miesto a nebude uhasená. 26 A judskému kráľovi, ktorý vás poslal pýtať sa Hospodina, takto poviete: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, čo sa týka slov, ktoré si počul.27 Pretoţe zmäklo tvoje srdce, a pokoril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, tedy preto, ţe si sa pokoril predo mnou a roztrhol si svoje rúcho a plakal si predo mnou, preto som i ja počul, hovorí Hospodin. 28 Hľa, pripojím ťa k tvojim otcom, a budeš sprataný do svojich hrobov v pokoji, a nebudú hľadieť tvoje oči na všetko to zlé, ktoré uvediem na toto miesto a na jeho obyvateľov.- A doniesli kráľovi odpoveď. 29 Potom poslal kráľ poslov a shromaţdil všetkých starších Júdu a Jeruzalema. 30 A kráľ vyšiel hore do domu Hospodinovho i všetci muţovia Júdu, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, Levitovia a všetok ľud, od veľkého aţ do malého, a čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom. 31 A kráľ stojac na svojom mieste učinil smluvu pred Hospodinom, ţe bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania, jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým svojím srdcom a celou svojou dušou a ţe bude činiť slová smluvy, ktoré sú napísané v tejto knihe. 32 A rozkázal, aby stál pri tom kaţdý, kto sa nachádza v Jeruzaleme a v Benjaminovi. A obyvatelia Jeruzalema robili podľa smluvy Boha, Boha svojich otcov. 33 A Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých zemí, ktoré patrily synom Izraelovým, a pridŕţal všetkých, ktorí sa nachádzali v Izraelsku, aby slúţili Hospodinovi, svojmu Bohu. Neodstúpili po všetky jeho dni, aby neboli nasledovali Hospodina, Boha svojich otcov.

2 Kronická 35

1 A Joziáš slávil Hospodinovi Veľkú noc v Jeruzaleme. A zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa prvého mesiaca. 2 A postaviac kňazov k ich povinnostiam posilnil ich pre sluţbu domu Hospodinovho. 3 A riekol Levitom, ktorí vyučovali všetok izraelský ľud, svätým Hospodinovi: Dajte truhlu svätosti do domu, ktorý vystavil Šalamún, syn Dávidov, izraelský kráľ. Nebude vám bremenom, ktoré by ste museli nosiť na pleciach; teraz len slúţte Hospodinovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu Izraelovi. 4 Pripravte sa podľa domu svojich otcov po svojich oddeleniach podľa písma od Dávida, izraelského kráľa, a podľa napísaného od Šalamúna, jeho syna. 5 A stojte v svätyni podľa oddielov domu otcov za svojich bratov, synov ľudu, a to vše oddelenie patričného domu otca Levitov. 6 A zabíjajte veľkonočného baránka a posväťte sa a pripravte svojim bratom, aby robili podľa slova Hospodinovho, daného skrze Mojţiša. 7 A Joziáš daroval synom ľudu obeťou pozdvihnutia drobného dobytka, baránkov a kozliat, všetko na veľkonočného baránka, všetkým, ktorí sa tam nachádzali, počtom tridsať tisíc, a volov tri tisíce. To všetko bolo z majetku kráľovho.

8 A jeho knieţatá za dobrovoľnú obeť ľudu, kňazom a Levitom, tieţ darovali obeťou pozdvihnutia; Hilkiáš, Zachariáš a Jechiel, vojvodovia domu Boţieho, dali kňazom na veľkonočného baránka dva tisíce šesťsto kusov a volov tristo. 9 A Konaniáš a Šemaiáš a Natanael, jeho bratia, a Chašabiáš, Jehiel a Jozabad, knieţatá z Levitov, darovali Levitom obeťou pozdvihnutia na veľkonočného baránka päť tisíc kusov a volov päťsto. 10 A tak bola pripravená sluţba, a kňazi stáli na svojom mieste a Levitovia vo svojich oddeleniach podľa príkazu kráľovho. 11 A zabíjali veľkonočného baránka, a kňazi kropili berúc z ich ruky, a Levitovia sťahovali z koţe. 12 A oddelili, čo bolo na zápal, aby to dali synom ľudu podľa rozdelení domu otcov, aby obetovali Hospodinovi tak, ako je napísané v knihe Mojţišovej. A tak urobili aj s volmi. 13 A piekli veľkonočného baránka na ohni podľa predpísaného poriadku a iné veci posvätené varili v hrncoch, v kotloch a na panviciach a rozdávali behom všetkým synom ľudu. 14 Potom pripravili sebe a kňazom, lebo kňazi, synovia Áronovi, boli zamestnaní obetovaním zápalu a tukov aţ do noci; preto pripravili Levitovia sebe i kňazom, synom Áronovým. 15 Aj speváci, synovia Azafovi, boli na svojom mieste podľa príkazu Dávidovho a Azafovho, Hémanovho a Jedutúnovho, vidiaceho kráľovho, a vrátni stráţili pri kaţdej bráne; nemuseli odchádzať od svojej sluţby, lebo ich bratia, Levitovia, im pripravili. 16 A tak bola pripravená celá sluţba Hospodinova toho dňa, aby slávili veľkonočného baránka a obetovali zápalné obeti na oltári Hospodinovom podľa príkazu kráľa Joziáša. 17 A tedy slávili synovia Izraelovi, ktorí sa nachádzali, veľkonočného baránka toho času i slávnosť nekvasených chlebov sedem dní. 18 Taká Veľká noc, ako bola tá, nebola slávená v Izraelovi odo dní proroka Samuela, ani niktorý zo všetkých kráľov izraelských neslávil takej Veľkej noci, jakú slávil Joziáš a kňazi a Levitovia i všetok Júda a Izrael, ktorý sa ešte nachádzal, i s obyvateľmi Jeruzalema. 19 V osemnástom roku kráľovstva Joziášovho slávila sa tá Veľká noc. 20 Po tom po všetkom, keď uţ bol Joziáš pripravil dom Boţí, prišiel hore Necho, egyptský kráľ, aby bojoval proti Charkemišu nad Eufratom, a Joziáš vyšiel proti nemu. 21 Ale on poslal k nemu poslov s odkazom: Čo ja mám s tebou, judský kráľu? Ja nejdem dnes proti tebe, ale proti domu, s ktorým vediem vojnu. A Bôh mi rozkázal, aby som sa ponáhľal. Daj tedy pokoj Bohu, ktorý je so mnou, nech ťa nezničí! 22 Avšak Joziáš neodvrátil svojej tvári od neho, ale, aby bojoval s ním, zamenil svoj odev a neposlúchol na slová Necha, pošlé z úst Boţích. A prišiel, aby bojoval na doline Megiddo. 23 A strelci strelili do kráľa Joziáša. Vtedy povedal kráľ svojim sluţobníkom: Odvezte ma, lebo som veľmi nemocný. 24 A tak ho preniesli jeho sluţobníci z bitevného voza a vyloţili ho na jeho druhý voz a doviezli ho do Jeruzalema. Aj zomrel a bol pochovaný v hroboch svojich otcov. A celý Júda a Jeruzalem smútili nad Joziášom. 25 A Jeremiáš spieval trúchlivú pieseň nad Joziášom. A všetci speváci a speváčky hovorili vo svojich trúchlych spevoch o Joziášovi aţ do tohoto dňa, a urobili ich pravidlom v Izraelovi. A hľa, sú zapísané v trúchlospevoch. 26 A ostatné deje Joziášove a jeho zboţné skutky, jako je to napísané v zákone Hospodinovom, 27 a vôbec jeho deje, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v knihe kráľov Izraelových a Júdových.

2 Kronická 36

1 A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca v Jeruzaleme. 2 Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. 3 A odstránil ho egyptský kráľ v Jeruzaleme a pokutoval zem na sto hrivien striebra a na hrivnu zlata.

4 A egyptský kráľ urobil kráľom Eljakima, jeho brata, nad Judskom a nad Jeruzalemom a premenil jeho meno na Jehojakima, kým Joachaza, jeho brata, vzal Necho a zaviedol ho do Egypta. 5 Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodina, jeho Boha. 6 Proti nemu prišiel hore Nabuchodonozor, babylonský kráľ, a poviazal ho dvoma medenými reťazami, aby ho odviedol do Babylona. 7 Aj niečo z nádob domu Hospodinovho odpravil Nabuchodonozor do Babylona a dal ich do svojho chrámu v Babylone. 8 A ostatné deje Jehojakimove jako i jeho ohavnosti, ktoré páchal, a čo sa iné našlo pri ňom, to hľa, je napísané v knihe kráľov Izraelových a Júdových. A kraľoval Jehojachin, jeho syn, miesto neho. 9 Jehojachin mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace a desať dní v Jeruzaleme. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 10 Potom po roku poslal kráľ Nabuchodonozor po neho a dal ho zaviesť do Babylona so vzácnymi nádobami domu Hospodinovho a urobil kráľom Cedekiáša, jeho brata, príbuzného, nad Judskom a nad Jeruzalemom. 11 Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme. 12 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodina, jeho Boha. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý mu hovoril slovo z úst Hospodinových. 13 Ba sprotivil sa i kráľovi Nabuchodonozorovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha, a zatvrdil svoju šiju a urputne sa zoprel vo svojom srdci, ţe sa nevráti k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 14 Áno, aj všetky knieţatá kňazov i ľud dopúšťali sa mnohých a veľkých prestúpení robiac podľa všetkých ohavností pohanských národov a poškvrnili dom Hospodinov, ktorý bol posvätil v Jeruzaleme. 15 A keď posielal k nim Hospodin, Bôh ich otcov, výstraţný hlas po svojich posloch zavčasu a znova a znova, lebo mu bolo ľúto jeho ľudu a jeho príbytku, 16 posmievali sa poslom Boţím a opovrhovali jeho slovami a mali jeho prorokov za bludárov, aţ vzplanul prchký hnev Hospodinov na jeho ľud tak, ţe uţ nebolo lieku. 17 A doviedol hore na nich chaldejského kráľa, ktorý pobil ich mládencov mečom v dome ich svätyne a nezľutoval sa ani nad mládencom ani nad pannou, nad starším ani nad kmeťom; všetkých vydal do jeho ruky. 18 K tomu i všetky nádoby domu Boţieho, veľké i malé, i poklady domu Hospodinovho i poklady kráľove i jeho knieţatá, to všetko pobral a dopravil do Babylona. 19 A napokon spálili dom Boţí a rozborili múr Jeruzalema i všetky jeho paláce popálili ohňom i všetko jeho vzácne náradie zničili. 20 A to, čo pozostalo po meči, prestehoval do Babylona do zajatia, a boli jemu a jeho synom za sluţobníkov, aţ dokiaľ nekraľovalo perzské kráľovstvo, 21 aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané skrze ústa Jeremiášove, dokiaľ sa nenakochala zem svojich sobôt; po všetky dni, ktoré leţala púšťou, odpočívala, aby sa vyplnilo sedemdesiat rokov. 22 Potom prvého roku Cýra, perzského kráľa, aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané skrze ústa Jeremiáša, zobudil Hospodin ducha Cýra, perzského kráľa, a tak dal vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, a to i písmom týmito slovami: 23 Takto hovorí Cýrus, perzský kráľ: Hospodin, Bôh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naloţil, aby som mu vystavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Preto kto je kde medzi vami zo všetkého jeho ľudu, Hospodin, jeho Bôh, nech je s ním, a nech ide ta hore.-

Ezdráš 1

1 Potom prvého roku Cýra, perzského kráľa, aby sa naplnilo slovo Hospodinovo z úst Jeremiáša, zobudil Hospodin ducha Cýra, perzského kráľa, a tak dal vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, a to i písmom týmito slovami:

2 Takto hovorí Cýrus, perzský kráľ: Hospodin, Bôh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naloţil, aby som mu vystavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. 3 Preto, kto je kde medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je jeho Bôh s ním, a nech ide hore do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a nech stavia dom Hospodina, Boha Izraelovho; to je ten Bôh, ktorý je v Jeruzaleme. 4 A kaţdému, kto pozostal, na ktoromkoľvek mieste, kde pohostíni, nech mu pomôţu ľudia jeho miesta striebrom a zlatom, majetkom a dobytkom popri dobrovoľnej obeti pre dom Boha, ktorý je v Jeruzaleme. 5 A tak povstaly hlavy otcov pokolenia Júdu a Benjamina a kňazi a Leviti, kaţdý, ktorého ducha zobudil Bôh, aby išiel hore staväť dom Hospodinov, ktorý je v Jeruzaleme. 6 A všetci, ktorí bývali okolo nich, posilňovali ich ruky striebornými nádobami, zlatom, majetkom a dobytkom a drahocennými vecami krome všetkého toho, čo dali dobrovoľne. 7 A kráľ Cýrus vydal nádoby domu Hospodinovho, ktoré bol pobral Nabuchodonozor z Jeruzalema a bol ich dal do domu svojho boha. 8 A Cýrus, perzský kráľ, ich vydal skrze Mitredata, správcu pokladu, ktorý ich odčítal Šešbacarovi, judskému knieţaťu. 9 A toto bol ich počet: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť veľkých noţov, 10 tridsať zlatých pohárov, štyristo desať strieborných pohárov druhotriednych a iných nádob tisíc. 11 Všetkých nádob, zlatých a strieborných, bolo päť tisíc štyristo. Všetko to odniesol Šešbacar spolu vtedy, keď sa stehoval zajatý ľud z Babylona hore do Jeruzalema.

Ezdráš 2

1 A toto sú synovia krajiny Júdovej, ktorí išli hore zo zajatia prestehovaných, ktorých bol prestehoval Nabuchodonozor, babylonský kráľ, do Babylona, a navrátili sa do Jeruzalema a do Judska, kaţdý do svojho mesta, 2 ktorí prišli so Zerubábelom, s Ješuom, Nehemiášom, so Saraiášom, s Reelaiášom, Mardocheom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechúmom a Baanom. Počet muţov, ľudu Izraelovho: 3 synov Parošových dva tisíce sto sedemdesiatdva; 4 synov Šefatiášových tristo sedemdesiatdva; 5 synov Arachových sedemsto sedemdesiatpäť; 6 synov Pachat-moábových zo synov Ješuu a Joába dva tisíce osemsto dvanásť; 7 synov Élamových tisíc dvesto päťdesiatštyri; 8 synov Zattu-ových deväťsto štyridsaťpäť; 9 synov Zakkajových sedemsto šesťdesiat; 10 synov Báni-ových šesťsto štyridsaťdva; 11 synov Bebajových šesťsto dvadsaťtri; 12 synov Azgádových tisíc dvesto dvadsaťdva; 13 synov Adonikámových šesťsto šesťdesiatšesť; 14 synov Bigvajových dva tisíce päťdesiatšesť; 15 synov Adínových štyristo päťdesiatštyri; 16 synov Aterových z Ezechiáša deväťdesiatosem; 17 synov Becajových tristo dvadsaťtri; 18 synov Jorahových sto dvanásť; 19 synov Chašúmových dvesto dvadsaťtri;

20 synov Gibbárových deväťdesiatpäť; 21 synov mesta Betlehema sto dvadsaťtri; 22 muţov Netofy päťdesiatšesť; 23 muţov Anatóta sto dvadsaťosem; 24 synov Azmáveta štyridsaťdva; 25 synov Kirjat-aríma, Kefíry a Beeróta sedemsto štyridsaťtri; 26 synov Rámy a Geby šesťsto dvadsaťjeden; 27 muţov Michmasa sto dvadsaťdva; 28 muţov Bét-ela a Haja dvesto dvadsaťtri; 29 synov Néba päťdesiatdva; 30 synov Magbíšových sto päťdesiatšesť; 31 synov druhého Élama tisíc dvesto päťdesiatštyri; 32 synov Charímových tristo dvadsať; 33 synov Lodových, Chadídových a Onó-vových sedemsto dvadsaťpäť; 34 synov Jericha tristo štyridsaťpäť; 35 synov Senay tri tisíce šesťsto tridsať; 36 kňazov: synov Jedaiášových z domu Ješuu deväťsto sedemdesiattri; 37 synov Immerových tisíc päťdesiatdva; 38 synov Paschúrových tisíc dvesto štyridsaťsedem; 39 synov Charímových tisíc sedemnásť; 40 Levitov: synov Ješuových a Kadmielových zo synov Hodaviášových sedemdesiatštyri; 41 spevákov: synov Azafových sto dvadsaťosem; 42 synov vrátnych: synov Šallúmových, synov Atérových, synov Talmonových, synov Akkúbových, synov Chatíta-ových, synov Šobajových, všetkých bolo sto tridsaťdeväť; 43 Netinejcov: synov Cíchaových, synov Chasufa-ových, synov Tabbaotových, 44 synov Kerosových, synov Siaha-ových, synov Pádonových, 45 synov Lebánahových, synov Chagabahových, synov Akkúbových, 46 synov Chagabových, synov Šamlajových, synov Chanánových, 47 synov Giddélových, synov Garachových, synov Reaiášových, 48 synov Recínových, synov Nekoda-ových, synov Gazzamových, 49 synov Uzza-ových, synov Paseachových, synov Besajových, 50 synov Asnáhových, synov Meunímových, synov Nefusímových, 51 synov Bakbúkových, synov Chakúfa-ových, synov Charchúrových, 52 synov Baclútových, synov Mechida-ových, synov Charšaových, 53 synov Barkosových, synov Sisera-ových, synov Támachových, 54 synov Neciachových, synov Chatifa-ových, 55 synov sluţobníkov Šalamúnových: synov Sotajových, synov Soferetových, synov Perúdaových, 56 synov Jaalahových, synov Darkonových, synov Giddélových,

57 synov Šefatiášových, synov Chattílových, synov Pocherethaccebaimových, synov Amiových, 58 všetkých Netinejcov a synov sluţobníkov Šalamúnových bolo tristo deväťdesiatdva. 59 A toto sú tí, ktorí išli hore z Tel-melacha, z Tel-charše: Kerúb, Addán a Immér, ale sa nemohli vykázať domom svojich otcov a svojím semenom, či pochádzajú z Izraela: 60 synov Delaiášových, synov Tobiášových, synov Nekoda-ových šesťsto päťdesiatdva. 61 A zo synov kňazov: synovia Chabaiášovi, synovia Hakkócovi, synovia Barzillajovi, ktorý si vzal ţenu z dcér Barzillaja Gileádskeho a bol nazvaný ich menom. 62 Tí hľadali svoje písmo chcúc sa vykázať svojím rodom, ale sa nenašli zapísaní a preto boli vyhlásení za obecných a boli vylúčení z kňazstva. 63 A tiršáta <Správca krajiny> im zakázal, aby nejedli zo svätosvätého, dokiaľ vraj nebude stáť kňaz s urím a thumím. 64 Celého shromaţdenia bolo spolu štyridsaťdva tisíc tristo šesťdesiat, 65 krome ich sluhov a ich dievok, ktorých bolo sedem tisíc tristo tridsaťsedem, a mali spevákov a speváček dvesto. 66 Ich koní bolo sedemsto tridsaťšesť, ich mulíc dvesto štyridsaťpäť, 67 ich veľblúdov štyristo tridsaťpäť, oslov šesť tisíc sedemsto dvadsať. 68 A niektorí z hláv otcov, keď prišli do domu Hospodinovho, ktorý je v Jeruzaleme, obetovali dobrovoľne na dom Boţí, aby ho postavili na jeho mieste: 69 dali podľa moţností do pokladu na konanie práce, a to zlata šesťdesiatjeden tisíc daríkov, a striebra päť tisíc mánov a kňazských sukieň sto. 70 A kňazi a Leviti i niektorí z ľudu a speváci a vrátni jako aj Netinejci osadili sa vo svojich mestách i všetok Izrael vo svojich mestách.

Ezdráš 3

1 A keď prišiel siedmy mesiac, a synovia Izraelovi boli v mestách, shromaţdil sa ľud ako jeden muţ do Jeruzalema. 2 Vtedy vstal Ješua, syn Jocadákov, i jeho bratia, kňazi, i Zerubábel, syn Šealtielov, i jeho bratia a vystavili oltár Boha Izraelovho, aby obetovali na ňom zápalné obeti, jako je napísané v zákone Mojţiša, muţa Boţieho. 3 A tak postavili oltár na jeho základoch, lebo doliehal na nich strach od národov zemí, a obetovali na ňom zápalné obeti Hospodinovi, zápalné obeti ráno a večer. 4 A slávili slávnosť stánov, ako je napísané, obetujúc zápalnú obeť kaţdého dňa v predpísanom počte a podľa poriadku kaţdý deň to, čo bolo na ktorý deň nariadené, 5 a potom zápalnú obeť ustavičnú i na novmesiace i na všetky výročné slávnosti Hospodinove zasvätené a za kaţdého dobrovoľne obetujúceho nejakú dobrovoľnú obeť Hospodinovi. 6 Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali obetovať zápalné obeti Hospodinovi, hoci chrám Hospodinov nebol ešte zaloţený. 7 Ale dali peniaze kameniarom a tesárom a stravu, nápoj a olej Sidoncom a Týranom, aby dopravili cedrové drevo s Libanona po mori do Joppy podľa dovolenia Cýra, perzského kráľa, ktoré mali. 8 A druhého roku po svojom príchode k domu Boţiemu do Jeruzalema, druhého mesiaca, začali Zerubábel, syn Šealtielov, a Ješua, syn Jocadákov, a ostatok ich bratov, kňazi a Leviti, jako i všetci, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema, a postavili Levitov vo veku od dvadsať rokov a vyše, aby dohliadali na dielo domu Hospodinovho. 9 A tak stál Ješua, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia, synovia Júdovi, spolu, aby dohliadali na tých, ktorí konali prácu na dome Boţom, synovia Chenadádovi, ich synovia a ich bratia, Leviti. 10 A keď kládli stavitelia základy chrámu Hospodinovho, postavili kňazov, oblečených v bohosluţobnom rúchu, s trúbami a Levitov, synov Azafových, s cymbalmi, aby chválili Hospodina podľa nariadenia Dávida, kráľa Izraelovho.

11 A chváliac a oslavujúc Hospodina odpovedali si navzájom, ţe je dobrý, ţe jeho milosť trvá nad Izraelom na veky. A všetok ľud pokrikoval veľkým krikom radostným chváliac Hospodina nad zaloţením domu Hospodinovho. 12 Ale mnohí z kňazov a Levitov a z hláv otcov, starci, ktorí videli tamten prvý dom, keď zakladali tento dom pred ich očami, plakali veľkým hlasom, kým zase mnohí v radostnom pokrikovaní pozdvihovali svoj hlas, 13 takţe ľud nemohol rozoznať hlasu radostného kriku od hlasu plačúceho ľudu, lebo ľud kričal veľkým krikom, takţe bolo počuť hlas naďaleko.

Ezdráš 4

1 A keď počuli protivníci Júdovi a Benjaminovi, ţe synovia prestehovania staväjú chrám Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, 2 pristúpili k Zerubábelovi a k hlavám otcov a povedali im: Budeme staväť s vami, lebo hľadáme vášho Boha jako vy a jemu obetujeme odo dní Esar-chaddona, assýrskeho kráľa, ktorý nás doviedol sem hore. 3 Na to im povedal Zerubábel a Ješua i ostatok hláv otcov Izraela: Vy nemáte spolu s nami staväť dom nášmu Bohu, ale my sami budeme staväť Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, jako nám rozkázal kráľ Cýrus, perzský kráľ. 4 A tak unavoval ľud zeme ruky judského ľudu, a desili ich, aby nestaväli. 5 A najímali proti nim radcov, aby zmarili ich radu, a tak robili po všetky dni Cýra, perzského kráľa, a to aţ do kraľovania Dária, perzského kráľa. 6 A keď kraľoval Ahasver, na začiatku jeho kraľovania, napísali ţalobu na obyvateľov Judska a Jeruzalema. 7 A zase za dní Artaxerxa písal Bišlam, Mitredat, Tabel a ostatní jeho spoločníci, na Artaxerxa, perzského kráľa. A písmo toho listu bolo písané aramejsky, sýrsky, aj bolo preloţené na aramejsky. 8 Rechúm, kancelár, a Šimšai, pisár, napísali jeden list proti Jeruzalemu kráľovi Artaxerxovi takto. 9 Vtedy písal Rechúm, kancelár, a Šimšai, pisár, a ostatní ich spoločníci, Díňania, Afarsatechania, Tarpeľania, Afares-ania, Arkevänia, Babylonci, Susanechania, Dehavänia a Élamiti 10 a ostatné národy, ktoré prestehoval Asnapar, veľký a slávny, a osadil ich v meste Samárii a v ostatných krajoch za riekou a tak ďalej. 11 Toto je odpis listu, ktorý mu poslali, kráľovi Artaxerxovi: Tvoji sluţobníci, ľudia za riekou a tak ďalej. 12 Nech je známe kráľovi, ţe Ţidia, ktorí odišli hore od teba, prišli k nám, do Jeruzalema: staväjú to mesto, odbojné a škodlivé a murujú múry a spájajú základy. 13 Preto teraz nech je známe kráľovi, ţe ak bude to mesto vystavené, a múry budú domurované, nebudú dávať dane, poplatku alebo cla, a na koniec narobí mesto kráľom škody. 14 A tak teraz, pretoţe solíme soľou paláca, nesluší sa nám dívať sa nečinne na obnaţovanie kráľa, a preto sme poslali zprávu a oznámili sme to kráľovi, 15 aby hľadali v knihe pamätí tvojich otcov, a najdeš v knihe pamätí a zvieš, ţe to mesto je odbojné mesto a ţe škodí kráľom a krajinám, a ţe v ňom robievali vzbury od pradávna, a preto aj bolo to mesto spustošené. 16 Tedy oznamujeme kráľovi, ţe ak to mesto bude vystavené a múry budú domurované, to bude príčinou, ţe nebudeš mať dielu za riekou. 17 Na to poslal kráľ odpoveď Rechúmovi, kancelárovi, a Šimšaimu, pisárovi, a ostatným ich spoločníkom, ktorí bývali v Samárii, jako aj ostatným za riekou: Pokoj a tak ďalej. 18 Písmo, ktoré ste nám poslali, bolo jasne a srozumiteľne čítané predo mnou. 19 A odo mňa bol vydaný rozkaz, a hľadali a našli, ţe to mesto od pradávna povstávalo proti kráľom, a ţe sa v ňom robieval odboj a vzbura, 20 a ţe mocní kráľovia bývali pánmi nad Jeruzalemom a panovali nad všetkým, čo je za riekou a dávala sa im daň, poplatok a clo.

21 Preto teraz vydajte rozkaz, aby zastavili tých muţov, a to mesto aby nebolo staväné, dokiaľ by odo mňa nebol daný rozkaz. 22 A hľaďte, aby ste pri tom neurobili nejakej chyby. Lebo načo by malo vzrásť nejaké zlo, aby narobilo kráľom škody! 23 Vtedy, keď bol prečítaný odpis listu kráľa Artaxerxa pred Rechúmom a pred Šimšaim, pisárom, a pred ich spoločníkmi, odišli rýchle do Jeruzalema k Ţidom a zastavili ich silou a mocou. 24 A tak bolo zastavené dielo domu Boţieho, ktorý je v Jeruzaleme, a stálo tak aţ do druhého roku kraľovania Dária, perzského kráľa.

Ezdráš 5

1 Toho času prorokoval prorok Haggeus a Zachariáš, syn Iddov, proroci, Ţidom, ktorí boli v Judsku a v Jeruzaleme, v mene Boha Izraelovho, ktorý bol nad nimi. 2 Vtedy povstal Zerubábel, syn Šealtielov, a Ješua, syn Jocadákov, a začali staväť dom Boţí, ktorý je v Jeruzaleme, a s nimi proroci Boţí pomáhajúc im. 3 V tom čase prišiel k nim Tattenai, vojvoda za riekou, a Šetar-bozenai a ich spoločníci a takto im riekli: Kto vám rozkázal, aby ste staväli tento dom a vymurovali tento múr? 4 Vtedy sme im takto odpovedali - pomenovali sme im mená muţov, ktorí staväli to stavänie. 5 Ale oko ich Boha bolo obrátené na starších zo Ţidov, a neprekazili im, dokiaľ by vec neprišla pred Dária, a vtedy ţe dajú odtiaľ odpoveď na písma o tom. 6 Odpis listu, ktorý poslal Tattenai, vojvoda za riekou, a Šetar-bozenai a jeho spoločníci, Afarsechania, ktorí boli za riekou, kráľovi Dáriovi. 7 Poslali mu zprávu, a takto bolo v nej napísané: Kráľovi Dáriovi všetok pokoj! 8 Nech je známe kráľovi, ţe sme prišli do Judskej krajiny k domu veľkého Boha, ktorý to dom staväjú z veľkých kameňov a kladú drevo do stien a konajú dielo veľmi rýchle, a darí sa v ich rukách. 9 Vtedy sme sa pýtali tých starších a takto sme im povedali: Kto vám rozkázal staväť tento dom a vymurovať tento múr? 10 Áno, i na ich mená sme sa ich pýtali, aby sme popísali mená muţov, ktorí sú prední medzi nimi, aby sme ti ich oznámili. 11 A oni nám takto odpovedali: My sme sluţobníci Boha nebies a zeme a staviame dom, ktorý bol uţ pred týmto vystavený pred mnohými roky, a staväl ho veľký kráľ Izraelov i dostavil ho. 12 Ale pretoţe rozhnevali naši otcovia Boha nebies, vydal ich do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, Chaldeja, ktorý zboril tento dom a jeho ľud prestehoval do Babylona. 13 Ale potom v prvom roku Cýra, babylonského kráľa, kráľ Cýrus rozkázal vystaviť tento dom Boţí. 14 Ba ešte i nádoby domu Boţieho, zlaté i strieborné, ktoré bol Nabuchodonozor vyniesol z chrámu, ktorý bol v Jeruzaleme, a bol ich vniesol do chrámu v Babylone, teda i tie vyniesol kráľ Cýrus z chrámu v Babylone, a boly dané muţovi, menom Šešbacarovi, ktorého ustanovil za vojvodu. 15 A riekol mu: Vezmi tieto nádoby, iď a sloţ ich v chráme, ktorý je v Jeruzaleme, a nech vystavia dom Boţí na jeho mieste. 16 Vtedy prišiel ten istý Šešbacar a zaloţil základy domu Boţieho, ktorý je v Jeruzaleme, a stavia sa odvtedy aţ doteraz, a ešte nie je dostavený. 17 A tak teraz, jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech sa vyhľadá v dome pokladov kráľových, ktoré sú tam v Babylone, či je tomu tak, ţe bol od kráľa Cýra vydaný rozkaz staväť tento dom Boţí, ktorý je v Jeruzaleme, a potom nech nám pošle vôľu kráľovu o tom.

Ezdráš 6

1 Vtedy rozkázal kráľ Dárius, aby hľadali v dome kníh pokladov, sloţených tam v Babylone. 2 A našla sa v Achmete na hrade, ktorý je v Médskej krajine, jedna kniha, v ktorej bolo takto napísané na pamäť: 3 V prvom roku kráľa Cýra rozkázal kráľ Cýrus: Dom Boţí, ktorý bol v Jeruzaleme, nech vystavia ten dom na mieste, na ktorom obetujú obeti, a nech vyzdvihnú jeho základ. Jeho výška bude šesťdesiat lakťov a jeho šírka taktieţ šesťdesiat lakťov. 4 Tri rady bude veľkých kameňov a rad nového dreva, a náklad sa dá z domu kráľovho. 5 Aj nádoby domu Boţieho, zlaté a strieborné, ktoré vyniesol Nabuchodonozor z chrámu, ktorý bol v Jeruzaleme, a dopravil do Babylona, nech navrátia, a nech to ide do chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, na svoje miesto, a sloţíš to v dome Boţom. 6 A tak teraz ty, Tattenai, vojvoda za riekou, Šetar-bozenai, so svojimi spoločníkmi, Afarsechania, ktorí sú za riekou, buďte ďaleko odtiaľ. 7 Nechajte dielo toho domu Boţieho na pokoji. Vojvoda Ţidov a starší Ţidov nech staväjú ten dom Boţí na jeho mieste. 8 A odo mňa je daný rozkaz o tom, čo máte urobiť s tými staršími zo Ţidov, aby mohli vystaviť ten dom Boţí, totiţ aby sa bez odkladu dával náklad z pokladov kráľových, z dane za riekou, tým muţom, aby im nebolo prekazené v tom diele. 9 A čoho bude treba, či juncov či baranov či oviec na zápalné obeti Bohu nebies, obilia, soli, vína a oleja, podľa toho, čo povedia kňazi, ktorí sú v Jeruzaleme, nech sa im dáva kaţdého dňa bez akéhokoľvek podvodu, 10 aby obetovali Bohu nebies príjemnú vôňu a modlili sa za ţivot kráľa a jeho synov. 11 A taktieţ je odo mňa vydaný rozkaz, aby kaţdý človek, ktorý by zmenil to slovo, bol takto odpravený: Vytiahne sa drevo z jeho domu a postaví sa, a jeho pribijú naň, a jeho dom nech je preto obrátený na hnojisko. 12 A Bôh, ktorý učinil to, aby tam prebývalo jeho meno, nech porazí kaţdého kráľa i ľud, ktorý by vystrel svoju ruku, aby to zmenil a tak zkazil ten dom Boţí, ktorý je v Jeruzaleme. Ja Dárius dávam rozkaz, aby sa to vykonalo bez odkladu. 13 Vtedy Tattenai, vojvoda za riekou, Šetar-bozenai a ich spoločníci urobili bez odkladu podľa toho, jakú odpoveď poslal kráľ Dárius. 14 A tak staväli starší Ţidov, a darilo sa im podľa proroctva proroka Haggea a Zachariáša, syna Iddovho. A tedy staväli a dokončili z rozkazu Boha Izraelovho a z rozkazu Cýra, Dária a Artaxerxa, perzského kráľa. 15 Aj tak dokončili ten dom Boţí do tretieho dňa mesiaca adara, a to bol šiesty rok kraľovania kráľa Dária. 16 Vtedy slávili synovia Izraelovi, kňazi a Leviti a ostatok synov prestehovania posviacku toho domu Boţieho v radosti. 17 A obetovali na posvätenie toho domu Boţieho sto volov, dvesto baranov, štyristo oviec a dvanásť kozlov na obeť za hriech za celého Izraela podľa počtu pokolení Izraelových. 18 A postavili kňazov v ich triedach a Levitov v ich oddeleniach k sluţbe Boţej v Jeruzaleme podľa toho, jako je napísané v knihe Mojţišovej. 19 A synovia prestehovania slávili aj Veľkú noc štrnásteho dňa prvého mesiaca. 20 Lebo sa boli očistili kňazi a Leviti jako jeden muţ, všetci boli čistí, a zabíjali veľkonočného baránka všetkým synom prestehovania i svojim bratom kňazom i sebe. 21 A tak jedli synovia Izraelovi, ktorí sa boli navrátili z prestehovania, i kaţdý, kto sa bol oddelil od nečistoty národov zeme a pripojil sa k nim hľadajúc Hospodina, Boha Izraelovho. 22 A slávili aj slávnosť nekvasených chlebov sedem dní v radosti, lebo ich Hospodin obdaril radosťou a obrátil srdce assýrskeho kráľa k nim, aby posilnil ich ruky v diele domu Boha, Boha Izraelovho.

Ezdráš 7

1 A po tých veciach za kraľovania Artaxerxa, perzského kráľa, išiel hore Ezdráš, syn Seraiáša, syna Azariáša, syna Hilkiáša. 2 syna Šallúma, syna Cádoka, syna Achitúba,

3 syna Amariáša, syna Azariáša, syna Merajóta, 4 syna Zerachiáša, syna Uzziho, syna Bukkiho, 5 syna Abišuu, syna Pinchasa, syna Eleazára, syna Árona, najvyššieho kňaza. 6 Ten istý Ezdráš išiel hore z Babylona, a bol to učený človek, zbehlý v zákone Mojţišovom, ktorý dal Hospodin, Bôh Izraelov, a kráľ mu dal podľa toho, jako bola ruka Hospodina, jeho Boha, na ňom, všetko, čo si ţiadal. 7 A išli hore aj niektorí zo synov Izraelových i z kňazov i Levitov i spevákov i vrátnych i Netinejcov do Jeruzalema v siedmom roku kráľa Artaxerxa. 8 A prišiel do Jeruzalema piateho mesiaca, a to bol siedmy rok kráľov. 9 Lebo prvého dňa prvého mesiaca odišiel hore z Babylona a prvého dňa piateho mesiaca prišiel do Jeruzalema tak, ako bola dobrá ruka jeho Boha na ňom. 10 Lebo Ezdráš bol ustavil svoje srdce zpytovať zákon Hospodinov a činiť a učiť v Izraelovi ustanovenie a súd. 11 A toto je odpis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone, učenému v slovách prikázaní Hospodinových a jeho ustanovení o Izraelovi: 12 Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone Boha nebies, dokonalý pokoj a tak ďalej. 13 Odo mňa je daný rozkaz, aby kaţdý, kto by v mojom kráľovstve z ľudu Izraelovho a z jeho kňazov i Levitov chcel dobrovoľne ísť do Jeruzalema s tebou, aby išiel, 14 pretoţe si poslaný od kráľa a od jeho siedmich radcov, aby si prezkúmal veci o Judsku a o Jeruzaleme podľa zákona svojho Boha, ktorý máš vo svojej ruke, 15 a aby si doniesol striebro a zlato, ktoré dobrovoľne obetovali kráľ a jeho radcovia Bohu Izraelovmu, ktorého príbytok je v Jeruzaleme, 16 a všetko striebro a zlato, ktoré najdeš v celej krajine Babylonskej s dobrovoľnou obeťou ľudu a kňazov, ktorí by dobrovoľne obetovali pre dom svojho Boha, ktorý je v Jeruzaleme. 17 Preto nakúp bez odkladu za to striebro volov, baranov, oviec ako aj ich obilných obetí a ich liatych obetí a obetuj ich na oltári domu vášho Boha, ktorý je v Jeruzaleme. 18 A čo sa ti bude vidieť za dobré i tvojim bratom učiniť s ostatkom striebra a zlata, učiňte podľa vôle svojho Boha. 19 A nádoby, ktoré sú ti dané pre sluţbu domu tvojho Boha, oddaj všetky pred Bohom Jeruzalema. 20 A ostatné, čo by bolo potrebné pre dom tvojho Boha, čo by ti pripadlo dať, to dáš z domu pokladov kráľových. 21 A ja, kráľ Artaxerxes, rozkazujem všetkým pokladníkom, ktorí ste za riekou, aby sa všetko, o čo by vás poţiadal kňaz Ezdráš, učený v zákone Boha nebies, vykonalo bez odkladu, 22 aţ do sto hrivien striebra a aţ do sto korcov pšenice a aţ do sto batov vína a aţ do sto batov oleja a soli bez zápisu. 23 Všetko, čo je z rozkazu Boha nebies, nech sa vykoná presne pre dom Boha nebies. Lebo načo má byť zanietená prchlivosť na kráľovstvo kráľa a na jeho synov?! 24 A tieţ vám oznamujeme, ţe čo do všetkých kňazov, Levitov, spevákov, vrátnych, Netinejcov a vôbec tých, ktorí konajú sluţbu v dome toho Boha, nikto nemá práva uvaliť na nich daň, poplatok alebo clo. 25 A ty, Ezdrášu, podľa múdrosti svojho Boha, ktorou si obdarený, ustanov vrchnostenské osoby a sudcov, ktorí by súdili všetok ľud, ktorý je za riekou, zo všetkých tých, ktorí sú znalí zákonov tvojho Boha, a toho, kto by ich neznal, naučíte. 26 Ale nad kaţdým, nech by to bol ktokoľvek, kto by nečinil zákona tvojho Boha a zákona kráľovho, nech sa bez odkladu vykoná súd, uţ či aby zomrel či aby bol poslaný do vyhnanstva či aby bol pokutovaný na majetku alebo aby bol zatvorený do ţalára.27 Poţehnaný Hospodin, Bôh našich otcov, ktorý dal takú vec do srdca kráľovho, aby okrášlil dom Hospodinov, ktorý je v Jeruzaleme! 28 A naklonil ku mne milosť pred kráľom a pred jeho radcami a pred všetkými knieţatami kráľovými, mocnými! A ja súc posilnený podľa toho, jako bola ruka Hospodina, môjho Boha, nado mnou, shromaţdil som popredných z Izraela, aby išli so mnou hore.

Ezdráš 8

1 A toto sú hlavy ich otcov a ich rodokmeň, tých, ktorí išli so mnou za kraľovania kráľa Artaxerxa hore z Babylona. 2 Zo synov Pinchasových Geršom, zo synov Itamárových Daniel, zo synov Dávidových Chattuš. 3 Zo synov Šechaniášových, ktorý bol zo synov Parošových, Zachariáš a s ním po rode zapísaných osôb muţského pohlavia sto päťdesiat. 4 Zo synov Pachat-moábových Eljehoenaj, syn Zerachiášov, a s ním dvesto osôb muţského pohlavia. 5 Zo synov Šechaniášových syn Jachazielov a s ním tristo osôb muţského pohlavia. 6 Zo synov Adínových Ébed, syn Jonatánov, a s ním päťdesiat osôb muţského pohlavia. 7 Zo synov Élamových Izaiáš, syn Ataliášov, a s ním sedemdesiat osôb muţského pohlavia. 8 Zo synov Šefatiášových Zebadiáš, syn Michaelov, a s ním osemdesiat osôb muţského pohlavia. 9 Zo synov Joábových Obadiáš, syn Jechielov, a s ním dvesto osemnásť osôb muţského pohlavia. 10 Zo synov Šelomitových syn Josifiášov a s ním sto šesťdesiat osôb muţského pohlavia. 11 Zo synov Bebajových Zachariáš, syn Bebajov, a s ním dvadsaťosem osôb muţského pohlavia. 12 Zo synov Azgádových Jochanan, syn Hakkatánov, a s ním sto desať osôb muţského pohlavia. 13 Zo synov Adonikámových poslední, ktorých mená sú toto: Elifelet, Jehiel a Šemaiáš a s nimi šesťdesiat osôb muţského pohlavia. 14 Zo synov Bigvajových Útaj a Zabbúd a s nimi sedemdesiat osôb muţského pohlavia. 15 A shromaţdil som ich k rieke, ktorá vteká do Ahavy, a táborili sme tam tri dni. A keď som prehliadal ľud a kňazov, nenašiel som tam niktorého zo synov Léviho. 16 Vtedy som poslal po Eliézera, po Ariela, po Šemaiáša, po Elnatána, po Jariba, po Elnatána, po Nátana, po Zachariáša, po Mešullama, predných, a po Jojariba a po Elnatána, umných učiteľov. 17 A povedal som im, aby išli k Iddovi, hlave to v mieste Chasifii, a vloţil som do ich úst slová, jako majú hovoriť Iddovi, Achivovi, Netinejcom, v mieste Chasifii, aby nám doviedli svätosluţobníkov pre dom nášho Boha. 18 A tak nám doviedli podľa toho, jako bola dobrá ruka nášho Boha nad nami, rozumného muţa zo synov Machliho, syna Léviho, syna Izraelovho, a Šerebiáša a jeho synov a jeho bratov, osemnástich, 19 a Chašabiáša a s ním Izaiáša zo synov Meráriho, jeho bratov a ich synov, dvadsiatich. 20 A z Netinejcov, ktorých bol dal Dávid a knieţatá k sluţbe Levitom, Netinejcov dvesto dvadsiatich. Tí všetci boli pomenovaní podľa mena. 21 A vyhlásil som tam pôst, pri rieke Ahave, aby sme sa poniţovali pred svojím Bohom hľadajúc od neho priamu cestu pre seba, pre svoje deti a pre všetko svoje imanie. 22 Lebo som sa hanbil ţiadať od kráľa vojsko a jazdcov, aby nám pomáhali brániť sa proti nejakému nepriateľovi na ceste, lebo sme boli povedali kráľovi, ţe ruka nášho Boha je nad všetkými tými, ktorí ho hľadajú, na ich dobré, a ţe jeho moc a jeho hnev je proti všetkým tým, ktorí ho opúšťajú. 23 A tak sme sa postili a hľadali sme o to svojho Boha, a vyslyšal nás. 24 A oddelil som dvanástich z knieţat kňazov: Šerebiáša, Chašabiáša a s nimi desiatich z ich bratov. 25 A odváţil som im striebro a zlato a tie nádoby, obeť to pozdvihnutia domu nášho Boha, ktorú obetovali kráľ a jeho radcovia a jeho knieţatá a celý Izrael, všetci, ktorí sa tam našli. 26 A tedy odváţil som do ich ruky striebra šesťsto päťdesiat hrivien a strieborných nádob sto hrivien, zlata sto hrivien, 27 dvadsať zlatých pohárov v hodnote tisíc daríkov a dve nádoby z medi výborného lesku, vzácne jako zlato.

28 A riekol som im: Vy ste svätí Hospodinovi, i tie nádoby sú sväté, a striebro a zlato je dobrovoľná obeť, daná Hospodinovi, Bohu vašich otcov. 29 Pozorujte a stráţte to, dokiaľ to neodváţite pred knieţatami kňazov a Levitov a pred knieţatami otcov Izraela v Jeruzaleme, v komorách domu Hospodinovho. 30 A tak prevzali kňazi a Leviti váhu striebra a zlata a nádoby, aby to dopravili do Jeruzalema, do domu nášho Boha. 31 Potom sme sa hnuli od rieky Ahavy dvanásteho dňa prvého mesiaca, aby sme išli do Jeruzalema. A ruka nášho Boha bola nad nami, a vytrhol nás z ruky nepriateľa a úkladníka na ceste. 32 A tak sme prišli do Jeruzalema a sedeli sme tam tri dni. 33 A štvrtého dňa bolo odváţené striebro a zlato a nádoby v dome nášho Boha do ruky Meremóta, syna Uriáša, kňaza, a bol s ním Eleazár, syn Pinchasov, a s nimi Jozabad, syn Ješuov, a Noadiáš, syn Binnujov, Levitovia. 34 Všetko podľa počtu a podľa váhy, a tedy zapísaná bola všetka váha toho času. 35 Tí, ktorí prišli zo zajatia, synovia prestehovania, obetovali Bohu Izraelovmu zápalné obeti, dvanásť juncov za celého Izraela, deväťdesiatšesť baranov, sedemdesiatsedem oviec a dvanásť kozlov na obeť za hriech; to všetko bola zápalná obeť Hospodinovi. 36 A oddali vladárom kráľovým nariadenia kráľove a vojvodom za riekou. A tak pomáhali ľudu a domu Boţiemu.

Ezdráš 9

1 A keď sa to vykonalo, pristúpili ku mne knieţatá a riekli: Neoddelil sa izraelský ľud ani kňazi ani Levitovia od národov zemí, ale robia podľa ich ohavností, podľa ohavností Kananejov, Hetejov, Ferezejov, Jebuzejov, Ammoncov, Moábov, Egypťanov a Amorejov; 2 lebo si pobrali, sebe aj svojim synom, z ich dcér za ţeny a smiešali sa, sväté semeno, s národami zemí, a ruka knieţat a vrchnostenských osôb bola prvá v tom prestúpení. 3 Keď som počul tú vec, roztrhnul som svoje rúcho i svoj plášť a trhal som si vlasy z hlavy i z brady a sedel som zdesený. 4 A shromaţdili sa ku mne všetci, ktorí sa triasli pred slovami Boha Izraelovho pre také prestúpenie prestehovaných, a ja som tak sedel zdesený aţ do večernej obeti. 5 A v čas večernej obeti som vstal od poniţovania sa majúc roztrhnuté svoje rúcho i svoj plášť a kľakol som na svoje kolená a rozprestrúc svoje ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu, 6 riekol som: Môj Boţe, hanbím sa a stydím pozdvihnúť, môj Boţe, svoju tvár k tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnoţily tak, ţe sahajú aţ nad našu hlavu, a naše previnenie narástlo, ţe sahá aţ do neba. 7 Odo dní svojich otcov sme vo veľkej vine aţ do tohoto dňa, a pre svoje neprávosti boli sme vydaní my, naši kráľovia i naši kňazi do ruky kráľov zemí, pod meč, do zajatia, na lúpeţ a v hanbu tvári, jako je tomu i dnes. 8 A teraz na malú chvíľku stala sa nám milosť od Hospodina, nášho Boha, aby nám zanechal nejaký zbytok, ktorý unikol záhube, a aby nám dal kolík na mieste svojej svätosti, aby náš Bôh osvietil naše oči a aby nám dal trochu oţiť v našej porobe. 9 Lebo sme boli sluhami, a náš Bôh nás neopustil v našej poddanskej sluţbe, ale naklonil k nám milosť pred perzskými kráľmi, aby nám dal oţiť, aby sme vyzdvihli dom svojho Boha a aby sme postavili jeho pustiny, a aby nám dal plot v Judsku a v Jeruzaleme. 10 A teraz čo máme povedať, po tom po všetkom, náš Boţe? Lebo sme opustili tvoje prikázania, 11 ktoré si prikázal skrze svojich sluţobníkov prorokov povediac: Zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je nečistá zem pre nečistotu národov tých zemí, pre ich ohavnosti, ktorými ju naplnili od jedného konca po druhý vo svojej nečistote. 12 Preto teraz nedávajte svojich dcér ich synom ani neberte ich dcér svojim synom za ţeny a nehľadajte ich pokoja ani ich dobrého a tak aţ na veky, aby ste sa zmocnili a jedli dobré veci zeme a zanechali ju za dedičstvo svojim synom aţ na veky.

13 A či teraz, po tom po všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, lebo ty, náš Boţe, si zdŕţal svoj prút a netrestal si nás tak, ako by boly zaslúţily naše neprávosti, a dal si nám takto aspoň vo zbytku uniknúť záhube; 14 nuţ, či by sme tedy mali zase zrušiť tvoje prikázania a spriazniť sa s týmito ohavnými národami? Či by si sa potom nemal rozhnevať na nás tak, aţ by si nás docela zahladil, tak, ţe by nezostal nikto ani neuniknul? 15 Hospodine, Boţe Izraelov, ty si spravedlivý, lebo sme pozostali iba uniklý zbytok, ako to dnes vidieť. Hľa, sme pred tebou vo svojom previnení, lebo nemoţno preto obstáť pred tebou.

Ezdráš 10

1 A keď sa tak modlil Ezdráš a vyznával plačúc a padnúc na tvár leţal pred domom Boţím, shromaţdil sa k nemu z Izraela zástup, veľmi veliký, muţov i ţien i detí, lebo ľud plakal veľkým plačom. 2 Vtedy odpovedal Šechaniáš, syn Jechielov, zo synov Élamových, a riekol Ezdrášovi: My sme sa dopustili prestúpenia proti svojmu Bohu, ţe sme si pobrali za ţeny cudzozemky, z národov zeme. Ale však je ešte preto teraz nádej pre Izraela. 3 A tak teraz učiňme smluvu so svojím Bohom, ţe vyvedieme preč všetky ţeny aj ich deti podľa rady Pána, a tých, ktorí sa trasú pred prikázaním nášho Boha, a učiní sa podľa zákona. 4 Vstaň, lebo na tebe je tá vec, a my pojdeme s tebou; posilni sa a učiň! 5 Vtedy vstal Ezdráš a zaviazal prísahou knieţatá kňazov, Levitov i celého Izraela, aby učinili podľa toho slova. A prisahali. 6 A Ezdráš vstanúc zpred domu Boţieho odišiel do izby Jehochanána, syna Eljašibovho, a išiel ta bez toho, ţe by bol jedol chlieb alebo pil vodu, lebo smútil nad prestúpením prestehovaných. 7 Potom dali vyhlásiť po Judsku a po Jeruzaleme všetkým synom prestehovania, aby sa shromaţdili do Jeruzalema. 8 A ţe kaţdý, kto by neprišiel do troch dní podľa rady knieţat a starších, celý jeho majetok bude daný pod kliatbu a bude zničený, a on sám bude vylúčený zo shromaţdenia prestehovaných. 9 Preto sa shromaţdili všetci muţovia pokolenia Júdu a Benjamina do Jeruzalema do tretieho dňa, a to bol deviaty mesiac, na dvadsiateho toho mesiaca. A všetok ľud sedel na ulici domu Boţieho trasúc sa pre tú vec a od daţďov. 10 Vtedy vstal Ezdráš, kňaz, a riekol im: Vy ste sa dopustili prestúpenia tým, ţe ste si pobrali za ţeny cudzozemky, aby ste pridali k previneniu Izraelovmu. 11 Preto teraz vyznajte sa Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a čiňte jeho vôľu a oddeľte sa od národov zeme aj od ţien cudzozemiek. 12 Na to odpovedali všetci, celé shromaţdenie, a riekli velikým hlasom: Tak, podľa tvojho slova, sme povinní učiniť! 13 Ale ľudu je mnoho, a je čas daţďov, a nevládzeme stáť vonku, a práce nie je na jeden deň ani na dva, lebo sme mnohonásobne zhrešili v tejto veci. 14 Nech stoja, prosíme, naše knieţatá za celú obec, a kaţdý, kto je v našich mestách, kto si vzal za ţeny cudzozemky, nech prijde na ustanovený čas, a s nimi starší z kaţdého mesta i jeho, toho mesta sudcovia, dokiaľ neodvrátime pále hnevu svojho Boha od seba, dokiaľ nebude tejto veci koniec. 15 Len Jonatán, syn Azaelov, a Jachaziáš, syn Tikvu, povstali proti tomu, a Mešullam a Šabbetaj, Levita, im pomáhali. 16 Ale synovia prestehovania učinili tak. A boli oddelení Ezdráš, kňaz, muţovia hlavy otcov podľa domu svojich otcov a tí všetci podľa mena a zasadli prvého dňa desiateho mesiaca, aby vyšetrili vec. 17 A dokončili pri všetkých muţoch, ktorí si boli vzali za ţeny cudzozemky, do prvého dňa prvého mesiaca. 18 A našli sa aj z kňazských synov, ktorí si boli vzali za ţeny cudzozemky: zo synov Ješuu, syna Jocadáka, a z jeho bratov: Maaseiáš, Eliézer, Jarib a Gedaliáš. 19 Ale dali svoju ruku, ţe vyvedú preč svoje ţeny. A tí, ktorí sa previnili, obetovali barana zo stáda za svoju vinu. 20 A zo synov Immérových: Chanani a Zebadiáš;

21 zo synov Charímových: Maaseiáš, Eliáš, Šemaiáš, Jechiel a Uziáš; 22 zo synov Pašchúrových: Eljoenaj, Maaseiáš, Izmael, Natanael, Jozabad a Elasa, 23 a z Levitov: Jozabad, Šimei, Kelaiáš, ktorý sa volá i Kelíta, Petachiáš, Júda a Eliézer; 24 zo spevákov Eljašib a z vrátnych Šallum, Telem a Úri, 25 a z Izraela, zo synov Farošových: Rameáš, Jizziáš, Malkiáš, Mijjamin, Eleazár, Malkiáš a Benaiáš; 26 zo synov Élamových: Mattaniáš, Zachariáš, Jechiel, Abdi, Jeremót a Eliáš; 27 zo synov Zattú-vových: Eljoenaj, Eljašib, Mattaniáš, Jeremót, Zabad a Aziza; 28 zo synov Bebajových: Jehochanán, Chananiáš, Zabbaj, Atlaj; 29 zo synov Báni-ho: Mešullam, Mallúch, Adaiáš, Jašub, Šeal, Jerámot; 30 zo synov Pachat-moábových: Adna a Chelal, Benaiáš, Maaseiáš, Mattaniáš, Becaleel, Binnuj a Manasses, 31 a synovia Charímovi: Eliézer, Jišiáš, Malkiáš, Šemaiáš, Šimon, 32 Benjamin, Mallúch, Šemariáš; 33 zo synov Chašúmových: Mattenaj, Mattatta, Zabad, Elifelet, Jeremaj, Manasses, Šimei; 34 zo synov Báni-ho: Maadaj, Amram a Uel, 35 Benaiáš, Bedeiáš, Keluhu, 36 Vaniáš, Meremót, Eljašib, 37 Mattaniáš, Mattenaj, Jaasav, 38 Báni, Binnuj, Šimei, 39 Šelemiáš, Nátan, Adaiáš, 40 Machnadbaj, Šašaj, Šaraj, 41 Azarel, Šelemijahu, Šemariáš, 42 Šallúm, Amariáš, Jozef; 43 zo synov Nebó-vových: Jehiel, Mattitiáš, Zabad, Zebína, Jaddav, Joel a Benaiáš. 44 Tí všetci si boli vzali za ţeny cudzozemky. A boly z nich niektoré ţeny, ktoré i deti porodily.

Nehemiáš 1

1 Slová Nehemiáša, syna Chachaliášovho. A stalo sa dvadsiateho roku v mesiaci kisleve, keď som ja bol na hrade Susane, 2 ţe prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, on aj s niektorými muţmi z Judska, ktorých som sa pýtal na Ţidov, uniklých záhube, ktorí boli pozostali zo zajatia, a na Jeruzalem. 3 A riekli mi: Pozostalí, ktorí pozostali zo zajatia tam v tej krajine, sú vo veľkom súţení a v potupe, i múr Jeruzalema je rozborený, a jeho brány sú spálené ohňom. 4 A stalo sa, keď som počul tie slová, ţe som sadol a plakal som a smútil som niekoľko dní, postil som sa a modlil pred Bohom nebies. 5 A riekol som: Prosím, ó, Hospodine, Boţe nebies, Boţe, veľký a strašný, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú, a ktorí ostríhajú tvoje prikázania, 6 nech pozoruje, prosím, tvoje ucho, a nech sú tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho sluţobníka, ktorú sa ja modlím pred tebou dnes, vodne i vnoci, za synov Izraelových, tvojich sluţobníkov, a vyznávam hriechy synov Izraelových, ktorými sme hrešili proti tebe, i ja i dom môjho otca sme hrešili.

7 Hrubo sme hrešili proti tebe a neostríhali sme prikázaní a ustanovení ani súdov, ktoré si prikázal Mojţišovi, svojmu sluţobníkovi. 8 Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si prikázal Mojţišovi, svojmu sluţobníkovi, povediac: Vy zhrešíte dopustiac sa nevernosti, ja vás rozptýlim medzi národy. 9 Ale keď sa navrátite ku mne a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť, keby boli niektorí z vás zahnaní aţ na konci nebies, aj odtiaľ ich shromaţdím a dovediem ich na miesto, ktoré som si vyvolil na to, aby tam prebývalo moje meno. 10 A oni sú predsa tvojimi sluţobníkmi a tvojím ľudom, ktorých si si vykúpil svojou velikou silou a svojou mocnou rukou. 11 Prosím tedy, ó, Pane, nech pozoruje tvoje ucho na modlitbu tvojho sluţobníka a na modlitbu tvojich sluţobníkov, ktorí si ţiadajú báť sa tvojho mena, a daj dnes, prosím, svojmu sluţobníkovi zdaru a daj mu najsť zľutovanie pred tým muţom. A ja som bol pohárnikom kráľovým.

Nehemiáš 2

1 A stalo sa v mesiaci nísane dvadsiateho roku kráľa Artaxerxa, keď bolo víno pred ním, ţe som vzal víno a podal som kráľovi. A nebýval som smutný pred ním. 2 Preto mi povedal kráľ: Prečo je smutná tvoja tvár, keď nie si nemocný? To nie je iné ako zármutok srdca. A bál som sa náramne. 3 Vtedy som povedal kráľovi: Nech ţije kráľ na veky! Jako by nebola smutná moja tvár, keď je mesto, domovina hrobov mojich otcov, spustošené, a keď sú jeho brány strávené ohňom. 4 Na to mi povedal kráľ: O čoţe tedy ţiadaš? A ja som sa medzi tým modlil Bohu nebies. 5 A povedal som kráľovi: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, a jestli sa ti ľúbi tvoj sluţobník, prosím, ţeby si ma poslal do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho zase vystavil. 6 A kráľ mi povedal (a kráľovná sedela vedľa neho): Dokedy potrvá tvoja cesta, a kedy sa navrátiš? A ľúbilo sa to kráľovi, a poslal ma a udal som mu istý čas. 7 Potom som povedal kráľovi: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi dajú listy na vojvodov za riekou, aby mi dali prejsť, dokiaľ neprijdem do Judska, 8 jako aj list na Azafa, dozorcu kráľovho lesa, aby mi dal drevo pokryť hradami brány hradu, ktorý patrí domu Boţiemu, a pre múry mesta a pre dom, do ktorého vojdem. A kráľ mi dal všetko podľa toho, jako bola dobrá ruka môjho Boha nado mnou. 9 A tak som prišiel k vojvodom za riekou a oddal som im listy kráľove. A kráľ poslal so mnou i veliteľov vojska i jazdcov. 10 A keď to počul Sanballat Choronský a Tobiáš, ammonský sluha, náramne sa im to neľúbilo, ţe prišiel človek hľadať dobré synov Izraelových. 11 A keď som prišiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni. 12 Potom som vstal vnoci ja a niekoľko málo muţov so mnou a neoznámil som nikomu, čo dal môj Bôh do môjho srdca, aby som vykonal pre Jeruzalem, a nemal som so sebou hoväda krome hoväda, na ktorom som jazdil. 13 A vyšiel som bránou Údolia vnoci, a to von proti Dračej studni a ku Hnojnej bráne a obhliadal som múry Jeruzalema, ktoré boly miestami sborené, a jeho brány boly strávené ohňom. 14 A prešiel som k Studničnej bráne a k rybníku kráľovmu; ale tam nebolo miesta pre hovädo, aby bolo prešlo podo mnou. 15 A tak som išiel hore dolinou potoka vnoci a obhliadal som múr. Potom som sa vrátil a vošiel som bránou Údolia a tak som sa navrátil. 16 Ale pohlavári od správy nevedeli, kde som chodil alebo čo som robil, ani som toho dovtedy nebol oznámil ani Ţidom ani kňazom ani popredným ani pohlavárom ani ostatku tých, ktorí konali prácu. 17 A tak som im povedal: Vy vidíte to zlé, v ktorom sme, ţe Jeruzalem je spustošený, a ţe jeho brány sú zničené ohňom. Poďte a vystavme múr Jeruzalema a nebuďme ďalej potupou.

18 A keď som im oznámil o dobrej ruke svojho Boha, ktorá bola nado mnou, a k tomu aj slová kráľove, ktoré mi povedal, riekli: Vstaneme a vystavíme! A tak posilnili svoje ruky na dobré. 19 A keď to počul Sanballat Choronský a Tobiáš, ammonský sluha, a Gešem Arabský, posmievali sa nám, pohŕdali nami a vraveli: Čoţe je to jaká vec, ktorú to tu robíte? Či sa azda chcete sprotiviť kráľovi? 20 A ja som im odpovedal a riekol som im: Bôh nebies je to, ktorý nám dá, aby sa nám to podarilo, a my, jeho sluţobníci, vstaneme a vystavíme. Ale vy nemáte dielu ani práva ani pamiatky v Jeruzaleme.

Nehemiáš 3

1 Vtedy povstal Eljašib, najvyšší kňaz, i jeho bratia, kňazi, a vystavili Ovčiu bránu. Tí ju aj posvätili a postavili jej vráta a posvätili ju aţ po veţu Mea, aţ po veţu Chananel. 2 A vedľa neho staväli muţovia z Jericha, a zase vedľa neho staväl Zakkúr, syn Imriho. 3 A Rybnú bránu staväli synovia Sena-ovi. Tí ju pokryli hradami a postavili jej vráta s jej zámkami a s jej závorami. 4 Vedľa nich opravoval Meremót, syn Uriáša, syna Hakkócovho. A vedľa nich opravoval Mešullam, syn Berechiáša, syna Mešezabelovho, a vedľa nich opravoval Cádok, syn Baanov. 5 A vedľa nich opravovali Tekoania, ale ich slávnejší nepodloţili svojej šije, aby boli konali prácu svojho Pána. 6 A bránu starého múru opravovali Jojada, syn Páseachov, a Mešullam, syn Besodiášov. Tí ju pokryli trámami a postavili jej vráta s jej zámkami a s jej závorami. 7 A vedľa nich opravoval Melatiáš Gibeonský a Jadon Meronotský, muţovia z Gibeona a z Micpy, ktorí patrili stolici vojvodu za riekou. 8 Vedľa neho opravoval Uzziel, syn Charhaiášov, zlatníci. A vedľa neho opravoval Chananiáš z lekárnikov. A pomohli opraviť Jeruzalem aţ po široký múr. 9 A vedľa nich opravoval Refaiáš, syn Chúrov, knieţa polovice okresu Jeruzalema. 10 A vedľa nich opravoval Jedaiáš, syn Charúmafov, a to oproti svojmu domu. A vedľa neho opravoval Chattúš, syn Chašabneiášov. 11 Druhý diel opravoval Malkiáš, syn Chárimov, a Chaššúb, syn Pachat-moábov, a veţu Pecí. 12 Vedľa neho opravoval Šallúm, syn Hallochešov, knieţa polovice okresu Jeruzalema, on i jeho dcéry. 13 Bránu Údolia opravoval Chanún a obyvatelia zo Zánoacha. Tí ju vystavili a postavili jej vráta s jej zámkami a s jej závorami a tisíc lakťov múru, aţ po Hnojnú bránu. 14 A Hnojnú bránu opravil Malkiáš, syn Rechabov, knieţa okresu Bét-hakkérema. Ten ju vystavil a postavil jej vráta s jej zámkami a s jej závorami. 15 A Studničnú bránu opravoval Šallúm, syn Kol-chozeho, knieţa okresu Micpy. Ten ju vystavil a pokryl ju a postavil jej vráta s jej zámkami a s jej závorami i múr rybníka Šelacha pri zahrade kráľovej a aţ po schody, ktoré sostupujú z mesta Dávidovho. 16 Za ním opravoval Nehemiáš, syn Azbukov, knieţa polovice okresu Bét-cúra, aţ po miesto naproti hrobom Dávidovým a aţ po umele spravený rybník a aţ po dom tých hrdinov. 17 Za ním opravovali Levitovia, Rechúm, syn Bániho. Vedľa neho opravoval Chašabiáš, knieţa polovice okresu Keíly, za svoj okres. 18 Za ním opravovali ich bratia, Bavvaj, syn Chenadádov, knieţa polovice okresu Keíly. 19 A vedľa neho opravoval Ézer, syn Ješuu, knieţa Micpy, druhý diel, naproti miestu, kde sa ide hore k zbrojárni Mikcoa. 20 Za ním horiac snahou opravoval Báruch, syn Zabbajov, druhý diel od Mikcoy aţ po dvere domu Eljašiba, najvyššieho kňaza.

21 Za ním opravoval Meremót, syn Uriáša, syna Hakkócovho, druhý diel, odo dverí domu Eljašibovho aţ po koniec domu Eljašibovho. 22 A za ním opravovali kňazi, muţovia z okolia. 23 Za tým opravoval Benjamin a Chaššúb naproti svojmu domu. Za tým opravoval Azariáš, syn Maaseiáša, syna Ananiášovho, vedľa svojho domu. 24 Za ním opravoval Binnuj, syn Chenadádov, druhý diel, od domu Azariášovho aţ po Mikcou a aţ po uhol. 25 Palal, syn Uzajov, naproti Mikcoe a veţi, ktorá vystupuje z horného domu kráľovho a je pri dvore väzenia; za ním Pedaiáš, syn Parošov. 26 A Netineji bývali v Ofele aţ po miesto naproti Vodnej bráne na východ a naproti vystupujúcej veţi. 27 Za tým opravovali Tekoania druhý diel, od miesta naproti veľkej veţi vystupujúcej a tak aţ po múr Ofela. 28 Nad Koňskou bránou opravovali kňazi, kaţdý naproti svojmu domu. 29 Za tým opravoval Cádok, syn Immérov, naproti svojmu domu. A za ním opravoval Šemaiáš, syn Šechaniášov, stráţca východnej brány. 30 Za ním opravoval Chananiáš, syn Šelemiášov, a Chanún, šiesty syn Cálafov, druhý diel. Za ním opravoval Mešullam, syn Berechiášov, naproti svojej komore. 31 Za ním opravoval Malkiáš, syn zlatníkov, aţ po dom čeľade Netinejcov a kramárov, naproti bráne Mifkád, a aţ po vrchnú dvoranu uholnú. 32 A medzi vrchnou dvoranou uholnou a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kramári.

Nehemiáš 4

1 A stalo sa, keď počul Sanballat, ţe znova staviame múr, rozpálil sa hnevom a veľmi sa rozľútil a posmieval sa Ţidom 2 a povedal pred svojimi bratmi a pred vojskom Samárie a riekol: Čo to robia tí mizerní Ţidia? Či im to ponechajú? Či budú obetovať? Či dokončia za deň? Či azda vzkriesia tie kamene z hromád prachu, ktoré sú predsa spálené?! 3 A Tobiáš Ammonský bol vedľa neho a povedal: Ale aj to, čo vystavia, ak prijde hore líška, sborí ich kamenný múr. 4 Počuj, náš Boţe, lebo opovrhujú nami, a obráť ich potupu na ich hlavu a vydaj ich v lúpeţ v zemi zajatia. 5 A neprikry ich neprávosti, a ich hriech nech nie je vytretý zpred tvojej tvári, pretoţe ťa popudzovali pred staväjúcimi. 6 A tak sme staväli múr, aţ bol celý múr spojený aţ do svojej polovice. A srdce ľudu bolo ochotné konať. 7 A stalo sa, keď počul Sanballat, Tobiáš, Arabi, Ammoniti a Ašdóďania, ţe sa opravujú múry Jeruzalema, ţe sa začaly zatarasovať trhliny, veľmi sa rozpálili hnevom. 8 A spikli sa všetci dovedna, ţe prijdú bojovať proti Jeruzalemu a ţe v ňom spôsobia zmätok. 9 Preto sme sa modlili svojmu Bohu a postavili sme stráţ proti nim vodne i vnoci, pretoţe sme sa ich báli. 10 A Júda povedal: Klesá sila nosiča, a narúcaného prachu je mnoho, nuţ my nebudeme môcť staväť na múre. 11 A naši protivníci riekli: Nezvedia ani neuvidia, len aţ vojdeme do ich stredu a pobijeme ich a zastavíme to dielo. 12 A stalo sa, keď prišli Ţidia, ktorí bývali vedľa nich, ţe nám riekli aj desaťkrát, a to z kaţdého toho miesta, vraj navráťte sa k nám! 13 Preto som postavil stráţ od dola miesta za múrom, na otvorených miestach, a postavil som ľud po čeľadiach s ich mečami, s ich kopijami a s ich lukami. 14 A keď som to videl, vstal som a riekol som popredným a pohlavárom správy a ostatným z ľudu: Nebojte sa ich, ale pamätajte na Pána, veľkého a strašného, a bojujte za svojich bratov, za svojich synov a za svoje dcéry, za svoje ţeny a za svoje domy!

15 A stalo sa, keď počuli naši nepriatelia, ţe nám je to oznámené, vtedy zmaril Bôh ich radu, a tak sme sa všetci navrátili k múru, kaţdý ku svojej práci. 16 Ale bolo od toho dňa tak, ţe jedna polovica mojich sluhov konala prácu, a ich druhá polovica drţala kopije, štíty a luky a mala oblečené panciere, a knieţatá stály za celým domom Júdovým. 17 A teda tí, ktorí staväli na múre, jako aj tí, ktorí nosili bremä, robili; kaţdý jednou svojou rukou robil dielo a druhou drţal zbraň. 18 A tak tedy tí, ktorí staväli, kaţdý mal svoj meč pripásaný na svojich bedrách, a tak staväli, a trubač stál vedľa mňa. 19 A povedal som popredným a pohlavárom správy jako aj ostatným z ľudu: Práce je mnoho a je rozsiahla, a my sme roztrúsení po múre, ďaleko jeden od druhého. 20 Preto na miesto, z ktorého by ste počuli zvuk trúby, ta sa shromaţdíte k nám. Náš Bôh bude bojovať za nás. 21 A tak sme pracovali na diele, a polovica ich drţala kopije od skorého rána, ako vzišla zora, aţ dokiaľ nevyšly hviezdy. 22 Toho času som tieţ povedal ľudu: Kaţdý aj so svojím sluhom nech nocuje vnútri v Jeruzaleme, a budú nám vnoci stráţou a vodne budú konať prácu. 23 A tak ani ja ani moji bratia ani moji sluţobníci ani muţovia stráţe, ktorí boli za mnou, nevyzliekali sme svojich šiat. Kaţdý išiel so svojou zbraňou po vodu.

Nehemiáš 5

1 A povstal veliký krik ľudu a ich ţien proti ich bratom Ţidom. 2 Pretoţe boli niektorí takí, ktorí hovorili: Je nás mnoho, našich synov a našich dcér; zadováţime si za nich zboţia a budeme jesť a tak budeme ţiť! 3 A boli iní, ktorí hovorili: Pozastavujeme svoje polia a svoje vinice a svoje domy a zadováţime si zboţia v tomto hlade. 4 A zase niektorí iní hovorili: Poţičali sme si peniaze na daň kráľovu zastaviac svoje polia a svoje vinice, 5 kým predsa je naše telo jako telo našich bratov; jakí sú ich synovia, takí sú aj naši synovia, a hľa, my depceme svojich synov a svoje dcéry predávajúc ich za otrokov, a uţ aj sú niektoré z našich dcér zdeptané za otrokyne, a nemôţeme si pomôcť, a naše polia a naše vinice majú iní. 6 Preto som sa veľmi rozhneval, keď som počul ich krik a tie slová. 7 A rozmýšľal som o tom vo svojom srdci a dohováral som popredným a pohlavárom správy a povedal som im: Vy úţerou utiskujete kaţdý svojho brata! A svolal som proti nim veľké shromaţdenie. 8 A riekol som im: My kupujeme svojich bratov Ţidov, ktorí boli predaní pohanom, podľa svojej moţnosti. A čo azda aj vy budete predávať svojich bratov, aby sa potom nám predávali? A mlčali ani nenašli slova. 9 A ďalej som povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú robíte. Či nemáte radšej chodiť v bázni našeho Boha ako v potupe pohanov, našich nepriateľov? 10 A veď i ja, moji bratia a moji sluţobníci im poţičiavame peniaze i zboţie. Noţe zanechajme tú úţeru! 11 Navráťte im, prosím, ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich domy a celý úrok peňazí a zboţia, vína a oleja, čo od nich úţerou beriete. 12 A odpovedali: Navrátime a nebudeme pohľadávať od nich. Urobíme tak, ako hovoríš. Vtedy som svolal kňazov a zaviazal som ich prísahou, aby urobili tak. 13 Vytriasol som i svoje ňádra a povedal som: Tak nech vytrasie Bôh kaţdého muţa, ktorý by nedodrţal toho slova, z jeho domu a z výťaţku jeho práce, a nech je taký vytrasený a prázdny! Na to rieklo celé shromaţdenie: Ameň! A chválili Hospodina. A tedy ľud urobil tak. 14 Ani odo dňa, ktorého mi prikázali, aby som bol ich vojvodom v zemi Júdovej, od dvadsiateho roku aţ do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, dvanásť rokov, nejedol som vojvodského chleba ani ja ani moji bratia.

15 A drievni vojvodovia, ktorí boli predo mnou, uvaľovali ťarchu na ľud berúc od nich na chlieb a na víno, keď uţ boli vybrali v peňazoch štyridsať šeklov. Ba ešte aj ich sluhovia panovali nad ľudom, ale ja som tak nerobil, pretoţe som sa bál Boha. 16 Ale aj pri práci toho múru som spolu opravoval, a nekúpili sme poľa, a všetci moji sluţobníci boli tam shromaţdení ku práci. 17 A k tomu Ţidia a pohlavári správy, sto päťdesiat muţov, ako aj tí, ktorí prichádzali k nám z národov, ktoré boly vôkol nás, jedávali pri mojom stole. 18 A tak to, čo bolo pripravené na jeden deň, bolo: jeden vôl, šesť vybraných oviec a vtáci mi boli pripravovaní, a jeden deň v desiatich dňoch dávalo sa všelijakého vína hojne. A pri tom pri všetkom neţiadal som vojvodského chleba, lebo to bola ťaţká sluţba, ktorá doliehala na ten ľud. 19 Pamätaj mi, môj Boţe, na dobré čo do všetkého toho, čo som robil tomuto ľudu!

Nehemiáš 6

1 A stalo sa, keď sa dopočul Sanballat, Tobiáš, Gešem Arabský a ostatní naši nepriatelia, ţe som vystavil múr, a ţe nezostalo v ňom medzery, hoci som ešte do toho času nebol postavil vrát do brán, 2 tedy stalo sa, ţe poslal ku mne Sanballat a Gešem, a riekli: Prijdi, a sídime sa spolu vo vsiach na rovine Onó-ve. Ale oni zamýšľali urobiť mi zlé. 3 A tak som poslal k nim poslov a povedal som: Konám veliké dielo, preto nemôţem odísť ta dolu. Prečo by malo dielo stáť, keby som ho opustil a odišiel dolu k vám? 4 A štyrikrát poslali ku mne s tým istým odkazom. A ja som im tieţ odpovedal to isté. 5 Potom poslal ku mne Sanballat po piate s tým istým odkazom svojho sluhu, ktorý mal v ruke otvorený list. 6 A bolo v ňom napísané: Počuť medzi národami, a Gašmu tieţ hovorí, ţe ty aj so Ţidmi zamýšľate sa sprotiviť, a ţe preto staviaš múr a ţe ty chceš byť ich kráľom podľa tých rečí. 7 A ţe si postavil aj prorokov, aby hlásali o tebe v Jeruzaleme a hovorili: Kráľ v Judsku! A tak teraz dopočuje sa kráľ takých vecí. Preto teraz poď a poradíme sa spolu. 8 Vtedy som poslal k nemu a riekol som: Nestalo sa nič také, jako čo ty hovoríš, ale ty si si to sám vymyslel vo svojom srdci.9 Lebo tí všetci nás strašili hovoriac: Však ich ruky zomdlejú, a upustia od tej práce, a nevykoná sa. A preto teraz, ó, Boţe, posilni moje ruky! 10 A ja som vošiel do domu Šemiáša, syna Delaiáša, syna Mehetabelovho, ktorý sa bol zavrel, a riekol mi: Sídime sa do domu Boţieho, do vnútra chrámu a zamknime dvere chrámu, lebo prijdú ťa zabiť a prijdú vnoci ťa zabiť. 11 Na to som povedal: Či by muţ, ako som ja, mal utekať? A kde kto je taký jako ja, kto by vošiel do chrámu a ţil? Nevojdem. 12 A poznal som, ţe hľa, neposlal ho Bôh, ale to proroctvo hovoril proti mne, a Tobiáš a Sanballat ho boli najali za mzdu, 13 aby bol on najatý, aby som sa bál a aby som urobil tak a aby som zhrešil, a aby im to bolo na zlú povesť o mne, aby ma potupili. 14 Pamätaj, môj Boţe, na Tobiáša a na Sanballata podľa tých jeho skutkov i na prorokyňu Noadiu a na ostatných prorokov, ktorý ma strašili! 15 A múr bol dostavený dvadsiateho piateho dňa mesiaca elúla za päťdesiatdva dní. 16 A stalo sa, keď to počuli všetci naši nepriatelia, a videly to všetky národy, ktoré boly vôkol nás, padli veľmi vo svojich očiach a poznali, ţe sa to dielo dialo od nášho Boha. 17 No, aj v tých dňoch popísali poprední Judska mnoho svojich listov, ktoré išly k Tobiášovi, a zase Tobiášove dochádzaly k nim.

18 Pretoţe v Judsku bolo mnoho tých, ktorí sa boli s ním sprisahali, pretoţe bol zaťom Šechaniáša, syna Arachovho. A jeho syn Jehochanán si vzal dcéru Mešullama, syna Berechiášovho, za ţenu. 19 Aj všeličo dobré hovorili predo mnou o ňom, a zase moje slová vynášali jemu. Listy posielal Tobiáš nato, aby ma strašil.

Nehemiáš 7

1 A stalo sa, keď uţ bol múr dostavený, a keď som postavil vráta, a boli ustanovení vrátni a speváci a Levitovia, 2 ţe som dal rozkaz Chananimu, svojmu bratovi a Chananiášovi, veliteľovi hradu, o Jeruzaleme, pretoţe on bol verný muţ a bál sa Boha nad mnohých iných. 3 A riekol som im: Nech sa neotvárajú brány Jeruzalema, dokiaľ nehreje slnko, a nech zavrú vráta, kým ešte oni stoja na stráţi, a zamknite. A postaviť stráţe z obyvateľov Jeruzalema, kaţdého na jeho stráţište a kaţdého naproti jeho domu. 4 A mesto bolo široké a veľké, a ľudu bolo málo v ňom, a domy neboly vystavené. 5 A môj Bôh to dal do môjho srdca, aby som shromaţdil popredných a pohlavárov správy i ľud, aby boli počítaní podľa rodu. A našiel som aj knihu rodov tých, ktorí najprv prišli hore, a našiel som v nej napísané: 6 Toto sú synovia krajiny, ktorí prišli hore zo zajatia toho prestehovania, ktorých bol prestehoval Nabuchonodozor, babylonský kráľ, a navrátili sa do Jeruzalema a do Judska, kaţdý do svojho mesta. 7 Tí, ktorí prišli so Zerubábelom, s Ješuom, Nehemiášom, Azariášom, Raamiášom, Nachmanim, Mardochajom, Bilšanom, Misperetom, Bigvajom, Nechúmom, Baanom. Počet muţov ľudu Izraelovho: 8 synov Parošových dva tisíce sto sedemdesiatdva, 9 synov Šefatiášových tristo sedemdesiatdva, 10 synov Arachových šesťsto päťdesiatdva, 11 synov Pachat-moábových, čo do synov Ješuových a Joábových, dvatisíce osemsto osemnásť, 12 synov Élamových tisíc dvesto päťdesiatštyri, 13 synov Zattuových osemsto štyridsaťpäť, 14 synov Zakkajových sedemsto šesťdesiat, 15 synov Binnujových šesťsto štyridsaťosem, 16 synov Bebajových šesťsto dvadsať osem, 17 synov Azgádových dva tisíce tristo dvadsaťdva, 18 synov Adonikámových šesťsto šesťdesiatsedem, 19 synov Bigvajových dva tisíce šesťdesiatsedem, 20 synov Adínových šesťsto päťdesiatpäť, 21 synov Aterových, čo do Ezechiáša, deväťdesiatosem, 22 synov Chašúmových tristo dvadsaťosem, 23 synov Becajových tristo dvadsaťštyri, 24 synov Charífových sto dvanásť, 25 synov Gibeona deväťdesiatpäť, 26 muţov Betlehema a Netofy sto osemdesiatosem, 27 muţov Anatóta sto dvadsaťosem, 28 muţov Bét-azmáveta štyridsaťdva, 29 muţov Kirjat-jearíma, Kefíry a Beeróta sedemsto štyridsaťtri,

30 muţov Rámy a Geby šesťsto dvadsaťjeden, 31 muţov Michmasa sto dvadsaťdva, 32 muţov Bét-ela a Haja sto dvadsaťtri, 33 muţov Néba Druhého päťdesiatdva, 34 synov Élama Druhého tisíc dvesto päťdesiatštyri, 35 synov Charimových tristo dvadsať, 36 synov Jericha tristo štyridsaťpäť, 37 synov Loda, Chadída a Onó-va sedemsto dvadsaťjeden, 38 synov Senáy tri tisíce deväťsto tridsať; 39 kňazov: synov Jedaiášových domu Ješuovho deväťsto sedemdesiattri, 40 synov Immérových tisíc päťdesiatdva, 41 synov Pašchúrových tisíc dvesto štyridsaťsedem, 42 synov Charimových tisíc sedemnásť; 43 Levitov: synov Ješuových, čo do synov Kadmielových, zo synov Hodevášových sedemdesiatštyri; 44 spevákov: synov Azafových sto štyridsaťosem; 45 vrátnych: synov Šallúmových, synov Aterových, synov Talmonových, synov Akkúbových, synov Chatítových, synov Šobajových sto tridsaťosem; 46 Netinejov: synov Cichových, synov Chasufových, synov Tabbaotových, 47 synov Kerosových, synov Síaových, synov Pádonových, 48 synov Lebánových, synov Chagábových, synov Salmajových, 49 synov Chanánových, synov Giddélových, synov Gacharových, 50 synov Reaiášových, synov Recínových, synov Nekódových, 51 synov Gazzámových, synov Uzzových, synov Paseachových, 52 synov Besajových, synov Meunímových, synov Nefíšesímových, 53 synov Bakbúkových, synov Chakúfových, synov Charchúrových, 54 synov Baclítových, synov Mechídových, synov Charšových, 55 synov Barkosových, synov Siserových, synov Támachových, 56 synov Neciachových, synov Chatífových, 57 synov sluţobníkov Šalamúnových, synov Sotajových, synov Soferetových, synov Perídových, 58 synov Jaalových, synov Darkonových, synov Giddélových, 59 synov Šefatiášových, synov Chattílových, synov Pocheret-haccebájimových, synov Amonových, 60 všetkých Netinejov a synov sluţobníkov Šalamúnových bolo tristo deväťdesiatdva. 61 A toto sú tí, ktorí išli hore z Tel-melacha, z Tel-charše: Kerúb, Addon a Immér; ale nemohli povedať domu svojich otcov ani svojho semena, či pochádzajú z Izraela: 62 synov Delaiášových, synov Tobiášových, synov Nekódových šesťsto štyridsaťdva. 63 A z kňazov: synovia Chabaiášovi, synovia Hakkócovi, synovia Barzillajovi, ktorý si vzal ţenu z dcér Barzillaja Gileádskeho a bol nazvaný ich menom. 64 Tí hľadali svoje písmo chcúc sa vykázať svojím rodom, ale sa nenašlo, a preto, jako obecní, boli vylúčení z kňazstva. 65 A tiršata im zakázal, aby nejedli zo svätosvätého, dokiaľ vraj nebude stáť kňaz s urím a thumím.

66 Celého shromaţdenia bolo spolu štyridsaťdva tisíc tristo šesťdesiat 67 krome ich sluhov a ich dievok, ktorých bolo sedem tisíc tristo tridsaťsedem, a mali spevákov a speváček dvesto štyridsaťpäť. 68 Ich koní bolo sedemsto tridsaťšesť, ich mulíc dvesto štyridsaťpäť, 69 veľbúdov štyristo tridsaťpäť, oslov šesť tisíc sedemsto dvadsať. 70 A niektorí z hláv otcov dali na dielo. Tiršata dal do pokladu, a to zlata tisíc daríkov, päťdesiat čiaš, kňazských sukieň päťsto tridsať. 71 A z hláv otcov dali rôzni do pokladu diela, a to tieţ zlata dvadsať tisíc daríkov a dva tisíce dvesto mán striebra. 72 A toho, čo dali ostatní z ľudu, bolo zlata dvadsať tisíc daríkov a dva tisíce mán striebra a kňazských sukieň šesťdesiatsedem. 73 A kňazi, Levitovia, vrátni a speváci i niektorí z ľudu jako i Netineji a celý Izrael osadili sa vo svojich mestách. A keď prišiel siedmy mesiac, synovia Izraelovi boli vo svojich mestách.

Nehemiáš 8

1 A shromaţdil sa všetok ľud ako jeden muţ na námestie, ktoré je pred Vodnou bránou, a povedali Ezdrášovi, učenému v zákone, aby doniesol knihu zákona Mojţišovho, ktorý to zákon prikázal Hospodin Izraelovi. 2 A tak doniesol kňaz Ezdráš zákon pred shromaţdenie, kde bolo všetko od muţa aţ po ţenu, a pred všetkých rozumných, schopných počuť, prvého dňa siedmeho mesiaca. 3 A čítal z neho pred námestím, ktoré je pred Vodnou bránou, od rána, hneď, ako bolo svetlo, aţ do poludnia pred muţmi i pred ţenami i pred všetkými tými, ktorí boli schopní rozumieť, a uši všetkého ľudu boly obrátené ku knihe zákona. 4 A Ezdráš, učený v zákone, stál na vyvýšenom drevenom rečništi, ktoré spravili na tú vec. A vedľa neho stál Mattitiáš, Šema, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maaseiáš, po jeho pravej ruke, a po jeho ľavej ruke stál Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbaddana, Zachariáš a Mešullam. 5 Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkého ľudu, lebo stojac na rečništi bol nad všetkým ľudom. A keď ju otváral, povstal všetok ľud. 6 A Ezdráš dobrorečil Hospodinovi, tomu veľkému Bohu, a všetok ľud odpovedal: Ameň, ameň! pozdvihnúc svoje ruky. A zohnúc sa poklonili sa Hospodinovi tvárou k zemi. 7 A Ješua, Báni, Šerebiáš, Jamin, Akkúb, Šabbetaj, Hodiáš, Maaseiáš, Kelíta, Azariáš, Jozabad, Chanán, Pelaiáš a Levitovia vyučovali ľud zákonu. A ľud stál na svojom mieste. 8 A čítali z knihy, zo zákona Boţieho, srozumiteľne, vykladajúc smysel. A tak rozumeli ľudia tomu, čo sa čítalo. 9 Potom riekol Nehemiáš, a on bol tiršata, a kňaz Ezdráš, učený v zákone, a Levitovia, ktorí vyučovali ľud, všetkému ľudu: Tento deň je svätý Hospodinovi, vášmu Bohu, preto nesmúťte ani neplačte! Lebo plakal všetok ľud, keď počuli slová zákona. 10 A povedal im: Iďte a jedzte tučné a pite sladké a posielajte čiastky tomu, kto nemá nachystaného; lebo tento deň je svätý nášmu Pánovi, a nermúťte sa, lebo radosť Hospodinova je vašou silou. 11 A tak tíšili Levitovia všetok ľud a hovorili: Buďte ticho, lebo toto je svätý deň, a nermúťte sa! 12 A tak odišiel všetok ľud jesť a piť a posielať čiastky a sláviť s veľkou radosťou, lebo porozumeli slovám, ktoré im oznámili. 13 Potom druhého dňa sa shromaţdily hlavy otcov všetkého ľudu, kňazi aj Levitovia k Ezdrášovi, učenému v zákone, a to aby ďalej pozorovali na slová zákona. 14 A našli napísané v zákone, ţe Hospodin prikázal skrze Mojţiša, aby synovia Izraelovi bývali v stánoch na slávnosť siedmeho mesiaca

15 a ţe to majú dať vyhlásiť. A tak dali vyvolať vo všetkých svojich mestách i v Jeruzaleme povediac: Vyjdite na vrchy a doneste olivových haluzí a haluzí olejových stromov, myrtových haluzí, palmových haluzí a haluzí hustých stromov narobiť stánov podľa toho, jako je napísané. 16 A tedy vyšiel ľud, a doniesli a narobili si stánov, kaţdý na svojom postreší a na svojich dvoroch i v nádvoriach domu Boţieho i na námestí Vodnej brány i na námestí brány Efraimovej. 17 A tak narobili, všetko shromaţdenie tých, ktorí sa navrátili zo zajatia, stánov a bývali v stánoch; lebo neboli tak urobili synovia Izraelovi odo dní Jozuu, syna Núnovho, aţ do toho dňa. A bola radosť veľmi veliká. 18 A čítali z knihy zákona Boţieho deň ako deň, od prvého dňa aţ do posledného dňa. A slávili slávnosť sedem dní. A ôsmeho dňa bolo slávnostné shromaţdenie podľa poriadku.

Nehemiáš 9

1 Potom dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca shromaţdili sa synovia Izraelovi postiac sa a súc oblečení v smútočnom rúchu drsnom a majúc zem posypanú na sebe. 2 A semä Izraelovo sa boli oddelili od všetkých synov cudziny a stojac vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov. 3 A povstanúc na svojom mieste čítali z knihy zákona Hospodina, svojeho Boha, štvrtinu dňa a štvrtinu vyznávali a klaňali sa Hospodinovi, svojmu Bohu. 4 A povstal na vyvýšenom mieste Levitov Ješua, Banaj, Kadmiel, Šebaniáš, Bunni, Šerebiáš, Báni a Chenáni a kričali veľkým hlasom k Hospodinovi, svojmu Bohu. 5 A riekli Levitovia, Ješua, Kadmiel, Báni, Chašabneiáš, Šerebiáš, Hodiáš, Šebaniáš a Petachiáš: Vstaňte, dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu, od vekov aţ na veky! A nech dobrorečia menu tvojej slávy a vyvýšenému nad kaţdé dobrorečenie a chválu! 6 Ty si, ó, Hospodine, ty si sám jediný! Ty si učinil nebesia, nebesia nebies a všetko ich vojsko, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich, a ty dávaš tomu všetkému ţivot, a vojsko nebies sa tebe klania. 7 Ty si, Hospodine, ten Bôh, ktorý si si vyvolil Abrama a vyviedol si ho z Úr Chaldejov a dal si mu meno Abrahám. 8 A našiel si jeho srdce verné pred sebou a učinil si s ním smluvu, ţe dáš zem Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Jebuzeja a Gergezeja, ţe ju dáš jeho semenu a uskutočnil si svoje slová, lebo ty si spravedlivý. 9 A pohliadol si na trápenie našich otcov v Egypte a ich krik si počul pri Rudom mori. 10 A dal si činiť znamenia a zázraky na faraonovi a na všetkých jeho sluhoch a na všetkom ľude jeho zeme, lebo si vedel, ţe prevádzali pýchu proti nim, a tak si si učinil meno, jako to vidieť dnes. 11 A more si rozdelil vo dvoje pred nimi, takţe prešli prostredkom mora po suchu, a tých, ktorí ich stíhali, vrhol si do hlbín ako nejaký kameň do mohutných vôd prudkých. 12 A viedol si ich v oblakovom stĺpe vodne a v ohnivom stĺpe vnoci osvecujúc im cestu, ktorou mali ísť. 13 Potom si sostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi s neba, dal si im spravedlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania. 14 A dal si im poznať sobotu svojej svätosti a prikázal si im zachovávať prikázania, ustanovenia a vyučujúci zákon skrze Mojţiša, svojho sluţobníka. 15 Dal si im aj chlieb z neba v ich hlade a vyviedol si im vody zo skaly v ich smäde a riekol si im, aby vošli dedične zaujať zem, vzhľadom na ktorú si bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, ţe im ju dáš. 16 Ale oni a naši otcovia prevádzali pýchu a zatvrdili svoju šiju a nepočúvali na tvoje prikázania. 17 A nechceli počuť ani nepamätali na tvoje divy, ktoré si činil pri nich, ale zatvrdili svoju šiju a ustanovili si vodcu, aby sa vrátili do svojho rabstva vo svojej spúre. Ale ty si Bôh odpúšťania, milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a preto si ich neopustil.

18 Ba ešte si spravili aj teľa - sliatinu a povedali: Toto je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol hore z Egypta! A dopustili sa veľkých rúhaní. 19 Ale ty vo svojom mnohom zľutovaní jednako si ich len neopustil na púšti. Oblakový stĺp neuhnul zponad nich vodne, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp vnoci, aby im svietil a osvecoval cestu, ktorou mali ísť. 20 A dal si svojho dobrého Ducha, aby ich učil rozumu, a svojej manny si neodňal od ich úst a dal si im vody v ich smäde. 21 Štyridsať rokov si ich zaopatroval na púšti; nemali nedostatku; ich rúcha nezvetšely, a ich nohy neopuchly. 22 Potom si im dal kráľovstvá a národy a podelil si ich na kraje. A tak zaujali dedične zem Síchonovu a zem kráľa Chešbona a zem Óga, kráľa Bázana. 23 A ich synov si rozmnoţil, čo do počtu, jako hviezdy nebies. A voviedol si ich do zeme, o ktorej si povedal ich otcom, aby vošli do nej zaujať ju dedične. 24 A tak vošli synovia a zaujali zem dedične, a zohnul si pred nimi obyvateľov zeme, Kananejov, a dal si ich do ich ruky aj ich kráľov aj národy zeme, aby urobili s nimi tak, ako sa im ľúbi. 25 A vzali ohradené mestá a úrodnú zem a zaujali dedične domy, plné všetkého dobrého, vyrúbané studne, vinice, olivové sady a ovocných stromov mnoţstvo. A tak jedli a nasýtili sa a vytučili sa a kochali sa v tvojej veľkej dobrote. 26 Ale sa stali neposlušnými a sprotivili sa ti a zavrhli tvoj zákon za svoj chrbát a povraţdili tvojich prorokov, ktorí svedčili proti nim nato, aby ich navrátili k tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní. 27 Vtedy si ich vydal do ruky ich protivníkov, ktorí ich suţovali. A potom v čase svojho súţenia kričali k tebe, a ty si vše len vyslyšal z nebies a podľa svojho mnohého zľutovania si im dal záchrancov, ktorí ich zachránili z ruky ich protivníkov. 28 Ale keď mali zase pokoj, znova sa navrátili robiť to, čo je zlé pred tvojou tvárou, a tak si ich opustil v ruke ich nepriateľov, aby vládli nad nimi. No, keď sa obrátili a kričali k tebe, ty si vyslyšal z nebies a vytrhol si ich podľa svojho mnohonásobného zľutovania, a to tak po mnohé časy. 29 A svedčil si proti nim nato, aby si ich navrátil ku svojmu zákonu; ale oni robili pyšne a nepočúvali na tvoje prikázania a hrešili proti tvojim súdom (ktoré keby činil človek, ţil by nimi) a vymykli spurné plece zpod jarma Boţieho a zatvrdili svoju šiju a neposlúchali. 30 Avšak zhovieval si im po mnohé roky a svedčil si proti nim svojím Duchom skrze svojich prorokov, ale nepozorovali svojimi ušami, a preto si ich vydal do ruky národov zemí. 31 Avšak pre svoje mnohé zľutovania neučinil si im konca a neopustil si ich, pretoţe si ty silný Bôh milostivý a ľútostivý. 32 A tak teraz, náš Boţe, ty silný, veľký, mocný a strašný Boţe, ktorý ostríhaš smluvu a milosť, nech nie je to za málo pred tvojou tvárou, všetko to ťaţké strádanie, ktoré nás stihlo, našich kráľov, naše knieţatá, našich kňazov, našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľud odo dní kráľov Assýrie aţ do tohoto dňa. 33 Ale ty si spravedlivý pri všetkom tom, čo prišlo na nás, lebo ty si činil verne a pravdu, ale my sme páchali bezboţnosť. 34 A naši kráľovia, naše knieţatá, naši kňazi a naši otcovia nečinili tvojho zákona ani nepozorovali na tvoje prikázania a na tvoje svedoctvá, ktorými si svedčil proti nim. 35 Lebo oni vo svojom kráľovstve a v tvojej veľkej a mnohej dobrote, ktorú si im preukazoval, a v zemi, širokej a úrodnej, ktorú si dal pred nich, neslúţili ti ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov. 36 Hľa, my sme dnes sluhami, a zem, ktorú si dal našim otcom, aby jedli jej ovocie a jej dobré, hľa, my sme v nej sluhami! 37 A svoju hojnú úrodu vydáva kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy, a tak panujú nad našimi telami i nad naším hovädom, tak ako sa im ľúbi, a my sme vo veľkom súţení. 38 Pri tom pri všetkom činíme pevnú smluvu a píšeme, ktorú spečaťujú naše knieţatá, naši Levitovia a naši kňazi.

Nehemiáš 10

1 A na spečatených miestach listiny boli: tiršata Nehemiáš, syn Chachaliášov, a Sedechiáš, 2 Seraiáš, Azariáš, Jeremiáš,

3 Pašchúr, Amariáš, Malkiáš, 4 Chattúš, Šebaniáš, Mallúch, 5 Charim, Meremót, Obadiáš, 6 Daniel, Ginneton, Báruch, 7 Mešullam, Abiáš, Mijjamin, 8 Maazeiáš, Bilgaj a Šemaiáš; to boli kňazi. 9 Potom Levitovia, a to: Ješua, syn Azaniášov, Binnuj zo synov Chenadadových, Kadmiel 10 a ich bratia: Šebaniáš, Hodiáš, Kelíta, Pelaiáš a Chanán, 11 Mícha, Rechób, Chašabiáš, 12 Zakkúr, Šerebiáš, Šebaniáš, 13 Hodiáš, Báni, Benínu. 14 Hlavy čiţe prední z ľudu: Paroš, Pachat-moáb, Élam, Zattú, Báni, 15 Buni, Azgád, Bebaj, 16 Adoniáš, Bigvaj, Adín, 17 Ater, Ezechiáš, Azzúr, 18 Hodiáš, Chašum, Becaj, 19 Charíf, Anatót, Nebaj, 20 Magpiáš, Mešullam, Chezír, 21 Mešezabel, Cádok, Jaddua, 22 Pelatiáš, Chanán, Anaiáš, 23 Hozeáš, Chananiáš, Chaššúb, 24 Hallocheš, Pilcha, Šobek, 25 Rechúm, Chašabna, Maaesiáš, 26 Achiáš, Chanán, Anán, 27 Mallúch, Charim, Baana. 28 A ostatok ľudu, kňazi, Levitovia, vrátni, speváci, Netineji a kaţdý, kto sa bol oddelil od národov zemí a obrátil sa k zákonu Boţiemu, ich ţeny, ich synovia a ich dcéry, kaţdý, kto znal a rozumel, 29 všetci radom chopili sa toho so svojimi bratmi, so svojimi slávnymi a prichádzali so zaklnutím a s prísahou zaväzujúc sa chodiť v zákone Boţom, ktorý bol daný skrze Mojţiša, sluţobníka Boţieho, a ostríhať a činiť všetky prikázania Hospodina, svojho Pána, i jeho súdy i jeho ustanovenia. 30 A vraj nedáme svojich dcér národom zeme ani ich dcér nevezmeme svojim synom. 31 A čo do národov zeme, ktorí donesú krám alebo jakékoľvek potraviny v sobotný deň na predaj, nevezmeme od nich v sobotu alebo vo svätý deň a necháme siedmy rok polia na pokoji i poţadovanie jakéhokoľvek dlhu. 32 A postavili sme vzhľadom na seba prikázania uloţiť na seba poplatok, tretinu šekla na rok, na sluţbu domu svojho Boha, 33 na chleby predloţenia a na obilný dar ustavičný a na zápalnú obeť ustavičnú na soboty, na novomesiace, na výročné slávnosti a na posviatne veci a na obeti za hriech pokryť hriechy na Izraelovi a na všetku prácu domu svojho Boha. 34 A hodili sme aj losy o donášanie dreva, kňazi, Levitovia i ľud, ţe ho budeme donášať pre dom svojho Boha podľa domu svojich otcov na ustanovené časy z roka na rok, aby horelo na oltári Hospodina, nášho Boha, jako je napísané v zákone. 35 A tieţ, ţe budeme donášať prvotiny svojej zeme a prvotiny kaţdého ovocia kaţdého stromu z roka na rok do domu Hospodinovho

36 jako i prvorodené svojich synov a svojho hoväda, jako je napísané v zákone, a prvencov svojich volov a svojho drobného stáda, ţe tedy budeme donášať do domu svojho Boha, kňazom, svätoslúţiacim v dome nášho Boha, 37 a prvotinu svojho cesta a svojich obetí pozdvihnutia a ovocia akéhokoľvek stromu, vína a oleja budeme donášať kňazom do komôr domu svojho Boha a desatinu svojej zeme Levitom. A oni, Levitovia, budú vyberať desatiny vo všetkých mestách, kde budeme obrábať zem. 38 A kňaz, syn Áronov, bude s Levitami, keď budú Levitovia vyberať desatinu, a zase aj Levitovia odnesú desatinu desatiny hore do domu nášho Boha, do komôr, do domu pokladu. 39 Lebo do komôr budú nosiť synovia Izraelovi a synovia Léviho obeť pozdvihnutia obilia, vína a oleja, kde sú nádoby svätyne i svätoslúţiaci kňazi, vrátni a speváci, a neopustíme domu svojho Boha.

Nehemiáš 11

1 A knieţatá ľudu bývali v Jeruzaleme, a ostatok ľudu hádzali losy, aby doviedli jedného z desiatich bývať v Jeruzaleme, vo svätom meste, a deväť čiastok aby bývalo v iných mestách. 2 A ľud dobrorečil všetkým muţom, ktorí sa dobrovoľne podali bývať v Jeruzaleme. 3 A toto sú poprední krajiny, ktorí bývali v Jeruzaleme, a v mestách Júdových bývali, kaţdý vo svojom drţaví, vo svojich mestách, Izrael, kňazi, Levitovia, Netineji a synovia sluţobníkov Šalamúnových. 4 A v Jeruzaleme bývali jedni zo synov Júdových a druhí zo synov Benjaminových. Zo synov Júdových: Ataiáš, syn Uzziáša, syna Zachariáša, syna Amariáša, syna Šefatiáša, syna Mahalalelovho, zo synov Fáresových. 5 A Maaseiáš, syn Bárucha, syna Kol-chozeho, syna Chazaiáša, syna Adaiáša, syna Jojariba, syna Zachariáša, syna Šilonského. 6 Všetkých synov Fáresových, ktorí bývali v Jeruzaleme, bolo štyristo šesťdesiatosem, udatných muţov. 7 A toto boli synovia Benjaminovi: Sallu, syn Mešullama, syna Joéda, syna Pedaiáša, syna Kolaiáša, syna Maaseiáša, syna Itiela, syna Izaiášovho. 8 A po ňom Gabbaj, Sallaj, deväťsto dvadsaťosem. 9 A Joel, syn Zichriho, bol dozorcom nad nimi, a Júda, syn Hassenuov, nad mestom druhý. 10 Z kňazov: Jedaiáš, syn Jojaribov, a Jachin, 11 Seraiáš, syn Chilkiáša, syna Mešullama, syna Cádoka, syna Merajóta, syna Achitúbovho, vojvoda domu Boţieho. 12 A ich bratov, ktorí konali prácu pre dom, bolo osemsto dvadsaťdva. A Adaiáš, syn Jerocháma, syna Pelaliáša, syna Amciho, syna Zachariáša, syna Pašchúra, syna Malkiášovho. 13 A jeho bratov, hláv otcov, dvesto štyridsaťdva. A Amašsaj, syn Azareela, syna Achzaja, syna Mešillemóta, syna Immérovho. 14 A ich bratov, hrdinských muţov, bolo sto dvadsaťosem, a dozorcom nad nimi bol Zabdiel, syn Haggedolímov. 15 A z Levitov: Šemaiáš, syn Chaššúba, syna Azrikáma, syna Chašabiáša, syna Bunniho. 16 A Šabbetaj a Jozabad boli nad vonkajšou prácou domu Boţieho, z hláv Levitov. 17 A Mattaniáš, syn Míchu, syna Zabdiho, syna Azafovho, hlava, ktorý začínal chváliť pri modlitbe, a Bakbukiáš, druhý z jeho bratov, a Abda, syn Šammuu, syna Gálala, syna Jedutúnovho. 18 Všetkých Levitov vo svätom meste bolo dvesto osemdesiatštyri. 19 A vrátni: Akkúb, Talmon a ich bratia, ktorí stráţili pri bránach; bolo ich sto sedemdesiatdva. 20 A ostatok Izraela, kňazi a Levitovia po všetkých mestách Júdových, jedenkaţdý na svojom dedičstve. 21 A Netineji bývali v Ofele. A Cícha a Gišpa boli nad Netinejmi.

22 A dozorcom Levitov v Jeruzaleme bol Uzzi, syn Bániho, syna Chašabiáša, syna Mattaniáša, syna Míchovho, zo synov Azafových, spevákov, pri práci domu Boţieho, 23 pretoţe bol príkaz kráľov o nich a pevné ustanovenie o spevákoch čo do ich zaopatrenia, ako to vyţaduje ktorý deň. 24 A Petachiáš, syn Mešezabélov, zo synov Zéracha, syna Júdovho, bol po ruke kráľovej pre kaţdú vec, ktorá sa týkala ľudu. 25 A čo do dvorov na ich poliach, tí, ktorí boli zo synov Júdových, bývali v Kirjat-arbe a v jeho vsiach a v Díbone a v jeho vsiach a v Jekabceele a v jeho dvoroch 26 a v Ješue, Moláde a Bét-pelete 27 a v Chacar-šuale, Bér-šebe a v jej vsiach 28 a v Ciklagu, Mechone a v jej vsiach 29 a v En-rimmone, v Carei a v Jarmúte, 30 v Zánoachu, v Adullame a v ich dvoroch, v Lachiši a na jeho poliach, v Azéke a v jej vsiach. A tak táborili od Bér-šeby aţ po údolie Hinnom. 31 A synovia Benjaminovi, počnúc od Geby, v Michmaši a v Ajji a v Bét-ele a v jeho vsiach, 32 v Anatóte, Nóbe, v Ananii, 33 v Chácore, v Ráme, v Gittaime, 34 v Chadíde, Ceboime, Neballáte, 35 v Lóde, Onó-ve a na doline remeselníkov. 36 A čo do niektorých z Levitov, niektoré oddelenia Júdove boly pripojené k Benjaminovi.

Nehemiáš 12

1 A toto sú kňazi a Levitovia, ktorí prišli hore so Zerubábelom, synom Šealtielovým, a s Ješuom: Šeraiáš, Jeremiáš, Ezdráš, 2 Amariáš, Mallúch, Chattúš, 3 Šechaniáš, Rechúm, Meremót, 4 Iddo, Ginnetoj, Abiáš, 5 Mijjamin, Maadiáš, Bilga, 6 Šemaiáš, Jojarib, Jedaiáš, 7 Sallu, Amok, Chilkiáš, Jedaiáš. To boly hlavy kňazov a svojich bratov vo dňoch Ješuových. 8 A Levitovia: Ješua, Binnuj, Kadmiel, Šerebiáš, Júda, Mattaniáš, postavený nad chválospevmi, on i jeho bratia. 9 A Bakbukiáš a Unni, ich bratia, naproti nim podľa poradia stráţí. 10 A Ješua splodil Jojakima, a Jojakim splodil Eljašiba, a Eljašib splodil Jojadu, 11 a Jojada splodil Jonatána, a Jonatán splodil Jadduu. 12 A vo dňoch Jojakima boli kňazmi, hlavami otcov: zo Saraiáša Meraiáš, z Jeremiáša Chananiáš, 13 z Ezdráša Mešullam, z Amariáša Jehochanán, 14 z Melichó-va Jonatán, zo Šebaniáša Jozef, 15 z Charima Adna, z Merajóta Chelkaj, 16 z Idda Zachariáš, z Ginnetona Mešullam, 17 z Abiáša Zichri, z Minjamina a z Moadiáša Piltaj,

18 z Bilgu Šammua, zo Šemaiáša Jehonatán, 19 z Jojariba Mattenaj, z Jedeiáša Uzzi, 20 zo Sallaja Kallaj, z Amoka Éber, 21 z Chilkiáša Chašabiáš, z Jedaiáša Natanael. 22 Levitovia vo dňoch Eljašiba, Jojadu, Jochanána, Jadduu sú zapísaní, hlavy otcov, i kňazi, za kraľovania Perţana Dária. 23 Synovia Léviho, hlavy otcov, sú zapísaní v knihe Kroník a to aţ do dní Jochanána, syna Eljašibovho. 24 A hlavy Levitov: Chašabiáš, Šerebiáš a Ješua, syn Kadmielov, a ich bratia naproti nim, aby chválili a oslavovali Boha podľa príkazu Dávida, muţa Boţieho, stráţ naproti stráţi. 25 Mattaniáš, Bakbukiáš, Obadiáš, Mešullam, Talmon, Akkúb, stráţni vrátni stráţe pri skladištiach vedľa brán. 26 Tí boli vo dňoch Jojakima, syna Ješuu, syna Jocadákovho, a vo dňoch vojvodu Nehemiáša a za kňaza Ezdráša, učeného v zákone. 27 A pri posviacke múru Jeruzalema hľadali Levitov zo všetkých miest, aby ich doviedli do Jeruzalema vykonať posviacku a urobiť radosť, a to s oslavovaním a so spevom pri cymbaloch, pri harfách a citarách. 28 A tak sa shromaţdili synovia spevákov z okolia vôkol Jeruzalema i zo dvorov Netofaťanov 29 i z Bét-gilgala a s polí Geby a Azmáveta. Lebo speváci si boli vystavili dvory vôkol Jeruzalema. 30 A kňazi a Levitovia očistiac sa očistili ľud, brány i múr. 31 Potom som rozkázal knieţatám Júdovým, aby vyšly hore na múr, a postavil som dva veľké zástupy oslavujúcich a pochodujúcich, z ktorých jedni išli napravo hore ku Hnojnej bráne. 32 A za nimi išiel Hošaiáš a polovica knieţat Júdových 33 a Azariáš, Ezdráš a Mešullam, 34 Júda, Benjamin, Šemaiáš a Jeremiáš 35 a zo synov kňazov, s trúbami, Zachariáš, syn Jonatána, syna Šemaiáša, syna Mattaniáša, syna Michaiáša, syna Zakkúra, syna Azafovho, 36 a jeho bratia: Šemaiáš, Azareel, Milalaj, Gilalaj, Maaj, Natanael a Júda, Chanáni s hudobnými nástrojmi Dávida, muţa Boţieho a Ezdráš, učený v zákone, pred nimi, 37 a išli hore k Studničnej bráne a priamo pred seba, išli hore po schodoch mesta Dávidovho, pri výstupe na múr, od miesta nad domom Dávidovým aţ k Vodnej bráne na východe. 38 A zase druhý zástup oslavujúcich, ktorý išiel naľavo, a ja za ním i polovica ľudu, hore po múre od veţe Pecí aţ po široký múr 39 a od brány Efraimovej hore ku bráne starého múru a hore k Rybnej bráne, k veţi Chananel a k veţi Mea a tak aţ k Ovčej bráne, a zastáli pri bráne väzenia. 40 A tak sa zastavily obidva zástupy oslavujúcich v dome Boţom i ja i polovica pohlavárov správy so mnou 41 i kňazi: Eljakim, Maaseiáš, Minjamin, Michaiáš, Eljoenaj, Zachariáš, Chananiáš, s trúbami, 42 a Maaseiáš, Šemaiáš, Eleazár, Uzzi, Jehochanán, Malkiáš, Élam a Ezer. A speváci spievali hlasne, a Jizrachiáš bol dozorcom. 43 A obetovali toho dňa veľké bitné obeti a radovali sa, lebo ich Bôh obdaril veľkou radosťou, ba i ţeny i deti sa radovaly, takţe bolo počuť radosť Jeruzalema naďaleko. 44 Toho dňa boli ustanovení aj muţovia nad komorami pre poklady, pre obeti pozdvihnutia, pre prvotiny a pre desatiny shromaţďovať do nich s polí jednotlivých miest čiastky, ustanovené podľa zákona, pre kňazov a pre Levitov: lebo Júda mal radosť hľadiac na kňazov a na Levitov, ktorí tam stáli. 45 A tak stráţili stráţ svojho Boha a stráţ očisťovania, i speváci i vrátni, podľa príkazu Dávida a Šalamúna, jeho syna. 46 Lebo uţ za dní Dávidových, a to Azaf, uţ od dávna, bol hlavou spevákov a piesne chvály a oslavovania Boha.

47 A tak celý Izrael, vo dňoch Zerubábela a vo dňoch Nehemiáša, dávali čiastky pre spevákov a pre vrátnych, na kaţdý deň to, čo ktorý deň vyţadoval. A posväcovali Levitom, a Levitovia posväcovali synom Áronovým.

Nehemiáš 13

1 Toho dňa bolo čítané z knihy Mojţišovej tak, aby počul ľud, a našlo sa v nej napísané, ţe Ammonita a Moábita nesmie vojsť do shromaţdenia Boţieho, a to tak aţ na veky. 2 Pretoţe neprišli vústrety synom Izraelovým s chlebom a s vodou. Leţ najali proti nemu, proti Izraelovi, Baláma za mzdu, aby mu zlorečil. Ale náš Bôh obrátil to zlorečenie na poţehnanie. 3 A stalo sa, keď počuli zákon, ţe oddelili kaţdého primiešaného od Izraela. 4 Ale predtým Eljašib, kňaz, daný do komory nášho Boha, blízky Tobiášov, 5 bol mu spravil veľkú komoru, kam dávali predtým obetný dar obilný, kadivo a nádoby a desatinu obilia, vína a oleja, nariadenú čiastku Levitov, spevákov a vrátnych ako aj pozdvihnutia obeť kňazov. 6 Ale kým sa to všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. Lebo v tridsiatom druhom roku Artaxerxa, babylonského kráľa, som bol prišiel ku kráľovi. Ale po nejakom čase som si opät vyţiadal od kráľa odísť. 7 A tak som zase prišiel do Jeruzalema. A srozumel som tomu zlému, ktoré urobil Eljašib pre Tobiáša spraviac mu komoru vo dvoroch domu Boţieho. 8 A veľmi sa mi to neľúbilo. A tak som vyhádzal všetko náradie domu Tobiášovho von, preč z komory. 9 A rozkázal som, aby očistili komory. A zase som ta vniesol nádoby domu Boţieho, obetný dar obilný a kadivo. 10 A dozvedel som sa, ţe sa nedávaly čiastky Levitom, a ţe sa rozutekali kaţdý na svoje pole, Levitovia i speváci, konajúci prácu. 11 Preto som prísne dohováral pohlavárom správy a riekol som: Prečo je opustený dom Boţí? A shromaţdiac ich postavil som ich na ich miesto. 12 Potom donášali, celý Júda, desatinu obilia i vína i oleja do skladov. 13 A ustanovil som za skladníkov nad skladmi Šelemiáša, kňaza, a Cádoka, učeného v zákone, a Pedaiáša z Levitov a im k ruke Chanána, syna Zakkúra, syna Mattaniášovho, pretoţe boli povaţovaní za verných. A ich úlohou bolo rozdeľovať ich bratom. 14 Pamätaj na mňa, môj Boţe, pre to a nedaj vytrieť mojich dobrodení, ktoré som učinil na dome svojho Boha a na jeho stráţach!15 V tých dňoch som videl v Judsku takých, ktorí šliapali kade hrozna v sobotu a donášali snopy a nakladali na oslov i víno, hrozná a fíky a všelijaké iné bremeno a dopravovali do Jeruzalema v sobotný deň. A svedčil som im a dohováral v deň, v ktorý predávali potraviny. 16 Aj Týrania bývali v ňom, ktorí donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu synom Júdovým, a to v Jeruzaleme! 17 Preto som prísne dohováral popredným Judska a povedal som im: Čo je to jaká zlá vec, ktorú robíte a poškvrňujete sobotný deň?! 18 Či nerobili tak aj vaši otcovia? Preto potom uviedol náš Bôh všetko toto zlé na nás i na toto mesto, a vy ešte pridávate pále hnevu na Izraela poškvrňujúc sobotu! 19 A stalo sa, ţe hneď, ako boly zatônené brány Jeruzalema pred sobotou, rozkázal som, aby zamkli vráta, a tieţ som rozkázal, aby ich neotvorili iba aţ po sobote. K tomu i niektorých zo svojich sluţobníkov som postavil pri bránach, aby nevošlo nijaké bremeno v sobotný deň. 20 A tak nocovali kramári a predavači všeličoho na predaj vonku pred Jeruzalemom raz i dva razy. 21 A svedčil som proti nim a povedal som im: Prečo vy nocujete naproti múru? Ak to urobíte ešte raz, vystriem na vás ruku.- Od toho času neprišli v sobotu.

22 A rozkázal som Levitom, aby sa očisťovali a prichádzajúc stráţili brány, aby ľudia svätili sobotný deň. I čo do toho pamätaj na mňa, môj Boţe, a buď mi milostivý podľa mnoţstva svojej milosti.23 Aj v tých dňoch som videl Ţidov, ktorí si boli pobrali za ţeny Ašdóďanky, Ammoňanky a Moábänky. 24 A tak aj ich synovia hovorili zpola ašdódsky a nevedeli hovoriť ţidovsky, ale hovorili podľa jazyka uţ či toho a či toho národa. 25 A dohadoval som sa s nimi a zlorečil som im a bil som niektorých muţov z nich a ruval som ich a zaviazal som ich prísahou na Boha, ak reku dáte svoje dcéry ich synom alebo ak vezmete z ich dcér svojim synom alebo sebe za ţeny...! 26 Či nezhrešil pre to aj Šalamún, kráľ Izraelov, hoci medzi tak mnohými národami nebolo kráľa jemu rovného, a bol milý svojmu Bohu, a Bôh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a ešte aj jeho zviedly hrešiť ţeny cudzozemky. 27 A či by sme mali vám povoliť, aby ste robili všetko toto veliké zlo, aby ste sa dopúšťali nevernosti proti nášmu Bohu a brali si za ţeny cudzozemky? 28 A jeden zo synov Jojadu, syna Eljašiba, najvyššieho kňaza, bol zaťom Sanballata Choronského, a preto som ho zahnal od seba. 29 Pamätaj na nich, môj Boţe, pre poškvrnenia, ktorými poškvrnili kňazstvo a smluvu kňazstva i Levitov. 30 A tak som ich očistil od kaţdého cudzozemca a ustanovil som poradie stráţe pre kňazov a pre Levitov; kaţdého som postavil do jeho práce, 31 jako som aj určil poriadok pre nosenie dreva na ustanovené časy i pre prvotiny.- Pamätaj na mňa, môj Boţe, na moje dobré!

Ester 1

1 A stalo sa vo dňoch Ahasvera (To bol ten Ahasver, ktorý kraľoval od Indie aţ po Ethiopiu, nad sto dvadsiatimi a siedmimi krajinami), 2 ţe v tých dňoch, keď sedel kráľ Ahasver na tróne svojho kráľovstva, ktorý bol na hrade Súsane, 3 v treťom roku svojho kraľovania, urobil hostinu všetkým svojim knieţatám a svojim sluţobníkom. Vojsko Perţanov a Médov, veľmoţi a knieţatá jednotlivých krajín boli pred ním, 4 keď ukazoval bohatstvo slávy svojho kráľovstva a skvosty, nádheru svojho veličenstva, za mnoho dní, za sto osemdesiat dní. 5 A keď sa vyplnily tie dni, urobil kráľ všetkému ľudu, ktorý sa nachádzal na hrade Súsane, od najväčšieho do najmenšieho, hostinu, ktorá trvala sedem dní, v nádvorí, v zahrade paláca kráľovho. 6 Boly tam na kmentových a šarlatových povrázkoch pripevnené biele, zelené a hyacintovomodré čalúny, na strieborných krúţkoch a na stĺpoch z bieleho mramoru, loţe, zlaté a strieborné, na dlaţbe zo zeleného, bieleho, ţltého a čierneho mramoru. 7 A nápoj podávali v zlatých nádobách, a to v nádobách iných a iných, a kráľovského vína hojne, podľa kráľovej veľkej moţnosti. 8 Ale sa pilo podľa nariadenia: nikto nenútil; lebo tak bol naloţil kráľ všetkým správcom svojho domu, aby urobili kaţdému podľa toho, jako sa ktorému bude ľúbiť. 9 I kráľovná Vasta spravila hostinu ţenám v kráľovskom dome, ktorý patril kráľovi Ahasverovi. 10 Potom siedmeho dňa, keď sa bolo rozveselilo srdce kráľovo vínom, rozkázal Mehúmanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim komorníkom, ktorí slúţili pred kráľom Ahasverom, 11 aby doviedli kráľovnú Vastu pred kráľa v kráľovskej korune, aby ukázal národom a knieţatám jej krásu, preto ţe bola pekného vzozrenia. 12 Ale kráľovná Vasta odoprela prijsť na slovo kráľovo, ktoré poslal po komorníkoch. Vtedy sa veľmi rozhneval kráľ, a jeho prchlivosť horela v ňom ako oheň.

13 A kráľ povedal mudrcom, znajúcim časy (lebo tak sa riešila vec kráľova, pred všetkými znalými zákona a práva; 14 a najbliţší k nemu bol Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memúchan, sedem knieţat, perzských a médskych, ktorí hľadeli na tvár kráľovu a ktorí sedeli na prvom mieste v kráľovstve): 15 Čo urobiť podľa zákona kráľovnej Vaste, keď nevykonala rozkazu kráľa Ahasvera, vyriadeného po komorníkoch? 16 Vtedy povedal Memúchan pred kráľom a pred knieţatami: Nie len proti samému kráľovi prehrešila sa kráľovná Vasta, ale aj proti všetkým knieţatám a proti všetkým národom, ktoré sú vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera. 17 Lebo to, čo urobila kráľovná, roznesie sa ku všetkým ţenám, a bude to na to, aby pohŕdly svojimi muţmi vo svojich očiach, keď povedia: Kráľ Ahasver rozkázal doviesť kráľovnú Vastu pred seba, a neprišla. 18 Áno, uţ tohoto dňa to budú hovoriť kňahyne Perţanov a Médov, ktoré počuly o tom, čo urobila kráľovná, všetkým knieţatám kráľovým, a naplodí sa hojne opovrţenia a hnevu. 19 Jestli sa tedy vidí kráľovi za dobré, nech vyjde kráľovský rozkaz zpred jeho tvári, a nech sa to napíše medzi zákony Perţanov a Médov, aby toho nikto neprekročil, ţe Vasta neprijde viacej pred kráľa Ahasvera, a jej kráľovstvo nech dá kráľ jej druţke, ktorá je lepšia neţ ona. 20 A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ţeny svojim muţom úctu, od najväčšieho do najmenšieho. 21 A slovo bolo dobré v očiach kráľa i knieţat. A tak učinil kráľ podľa slova Memúchanovho. 22 A rozoslal listy do všetkých krajín kráľových, do kaţdej krajiny jej vlastným písmom a ku kaţdému národu v jeho vlastnom jazyku, aby bol kaţdý muţ pánom vo svojom dome a hovoril to jazykom svojho ľudu.

Ester 2

1 Potom po týchto udalostiach, keď sa upokojila prchlivosť kráľa Ahasvera, spomenul si na Vastu a na to, čo urobila, jako i na to, čo bolo usúdené proti nej. 2 A mládenci kráľovi, ktorí mu posluhovali, riekli: Nech vyhľadajú kráľovi mladice panny krásneho vzozrenia, 3 a nech ustanoví kráľ úradníkov vo všetkých krajinách svojho kráľovstva, ktorí shromaţdia všetky mladice panny krásneho vzozrenia na hrad Súsan do domu ţien pod ruku Hégeho, komorníka kráľovho, stráţcu ţien, a nech sa im dá to, čo potrebujú, aby sa očistily a ozdobily. 4 A mladica, ktorá sa bude ľúbiť kráľovi, nech kraľuje miesto Vasty. A slovo sa ľúbilo kráľovi a urobili tak. 5 A bol nejaký Ţid na hrade Súsane, ktorému bolo meno Mardocheus, syn Jaira, syna Šimeiho, syna Kíšovho, človek z pokolenia Benjaminovho, 6 ktorý bol prestehovaný z Jeruzalema s prestehovanými, ktorí boli prestehovaní s Jekoniášom, judským kráľom, ktorých prestehoval Nabuchodonozor, babylonský kráľ. 7 Ten vychovával Hadasu, ináče Ester, dcéru svojho strýca, lebo nemala ani otca ani matky. A deva bola krásnej postavy a peknej tvári, a po smrti jej otca a jej matky si ju vzal Mardocheus za dcéru. 8 A stalo sa, keď sa počulo slovo kráľovo a jeho nariadenie, a keď bolo shromaţďované mnoho mladíc na hrad Súsan pod ruku Hégeho, ţe bola vzatá aj Ester do domu kráľovho pod ruku Hégeho, stráţcu ţien. 9 A deva sa mu ľúbila a našla milosť pred jeho tvárou, a ponáhľal sa dať jej to, čo potrebovala na svoje očistenie a ozdobenie, a jej diely aj jej dať sedem spôsobných mladíc z domu kráľovho a premiestnil ju i jej mladice do najlepšieho miesta domu ţien. 10 Ale Ester neoznámila svojho ľudu ani svojej rodiny, lebo Mardocheus jej bol prikázal, aby neoznámila. 11 A Mardocheus sa prechádzal kaţdého dňa popred dvor domu ţien, aby zvedel, ako sa má Ester, a čo sa s ňou deje. 12 A keď prišiel rad na niektorú mladicu, aby vošla ku kráľovi Ahasverovi, keď sa jej uţ bolo dialo podľa nariadenia ţien za dvanásť mesiacov (lebo tak vypĺňaly sa dni ich prípravy voňavkami, šesť mesiacov myrrhovým olejom a šesť mesiacov rôznymi voninami a ešte inými ţenskými voňavými masťami),

13 vtedy tak vošla mladica ku kráľovi: dalo sa jej všetko, čo ţiadala, aby to išlo s ňou, a to tak z domu ţien aţ do domu kráľovho. 14 Večer prišla a ráno sa vrátila do druhého domu ţien pod dozor Šaašegaza, komorníka kráľovho, stráţcu ţenín. Nevošla viacej ku kráľovi, len ak sa ľúbila kráľovi a bola povolaná podľa mena. 15 Keď potom prišiel rad na Ester, dcéru Abichaila, strýca Mardocheovho, ktorú si bol vzal za dcéru, aby vošla ku kráľovi, neţiadala si ničoho iba to, čo povedal Hége, komorník kráľov, stráţca ţien. A Ester našla priazeň v očiach všetkých, ktorí ju videli. 16 A tak bola Ester vzatá ku kráľovi Ahasverovi, do domu jeho kráľovstva, desiateho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac tébet, siedmeho roku jeho kraľovania. 17 A kráľ si zamiloval Ester nado všetky ţeny, a našla priazeň a milosť pred ním nado všetky tie panny, a poloţil kráľovskú korunu na jej hlavu a učinil ju kráľovnou miesto Vasty. 18 K tomu učinil kráľ veľkú hostinu všetkým svojim knieţatám a svojim sluţobníkom, hostinu Esterinu, a pripravil krajinám úľavu od poplatkov a dal dary podľa kráľovej moţnosti. 19 A keď shromaţďovali panny po druhé, a Mardocheus sedel v bráne kráľovej, 20 Ester neoznámila svojej rodiny ani svojho národa, tak ako jej prikázal Mardocheus, lebo Ester plnila rozkaz Mardocheov tak, ako keď bola u neho v opatere. 21 V tých dňoch, keď sedel Mardocheus v bráne kráľovej, rozhnevali sa Bigtán a Téreš, dvaja komorníci kráľovi zpomedzi stráţcov prahu, a hľadali príleţitosť vystrieť ruku na kráľa Ahasvera. 22 Keď sa dozvedel o tom Mardocheus, oznámil to kráľovnej Esteri, a Ester to povedala kráľovi v mene Mardocheovom. 23 A keď bola vec vyšetrená a najdená, obesili obidvoch na šibenici. A bolo to zapísané do knihy letopisov pred kráľom.

Ester 3

1 Po týchto udalostiach zveličil kráľ Ahasver Hámana, syna Hammedátu Agagského, a vyvýšil ho, takţe postavil jeho stolicu nado všetky knieţatá, ktoré boly s ním. 2 A všetci sluţobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, kľakali a klaňali sa Hámanovi, lebo tak bol rozkázal o ňom kráľ; ale Mardocheus nekľakol ani sa nepoklonil. 3 Vtedy povedali sluţobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, Mardocheovi: Prečo ty prestupuješ prikázanie kráľovo? 4 A stalo sa, keď mu len hovorili o tom deň ako deň, a neposlúchol ich, ţe to oznámili Hámanovi, aby videli, či budú stáť slová Mardocheove, lebo im oznámil, ţe je on Ţid. 5 A keď videl Háman, ţe Mardocheus nekľaká ani sa mu neklania, vtedy bol Háman naplnený veľkým hnevom. 6 A pohŕdal ním vo svojich očiach natoľko, ţe nepovaţoval toho za hodné vystrieť ruku len na samého Mardochea; lebo mu boli oznámili národ Mardocheov, a tak hľadal Háman vyhladiť všetkých Ţidov, kde ktorí boli v celom kráľovstve Ahasverovom, celý národ Mardocheov. 7 A tedy prvého mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac nísan, dvanásteho roku kráľa Ahasvera, hodili púr, to jest los, pred Hámanom, a tak hádzali zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac, aţ do dvanásteho, ktorý to mesiac je adar. 8 A Háman riekol kráľovi Ahasverovi: Je nejaký národ, rozptýlený a oddelený od iných medzi národami po všetkých krajinách tvojho kráľovstva, a ich, toho národa zákony sú rozdielne od zákonov všetkých národov, a kráľových zákonov nezachovávajú. Preto nie je to na prospech kráľovi nechať ich na pokoji. 9 Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech sa napíše, aby ich vyhubili, a odváţim desať tisíc hrivien striebra do rúk tým, ktorí konajú kráľovu prácu, aby ich vniesli medzi poklady kráľove. 10 A kráľ snímuc svoj prsteň so svojej ruky dal ho Hámanovi, synovi Hammedatovmu, Agagskému, protivníkovi Ţidov. 11 A kráľ povedal Hámanovi: To striebro je dané tebe i ten ľud, aby si s ním spravil to, čo sa ti ľúbi.

12 Vtedy boli povolaní pisári kráľovi, prvého mesiaca, trinásteho dňa. Toho dňa bolo napísané všetko tak, ako to rozkázal Háman vladárom kráľovým a vojvodom, ktorí boli nad kaţdou krajinou, a knieţatám kaţdého národa, kaţdej krajine podľa jej písma a kaţdému národu podľa jeho jazyka; v mene kráľa Ahasvera to bolo napísané a zapečatené prsteňom kráľovým. 13 A listy boly poslané po behúňoch do všetkých krajín kráľových, aby plienili, vraţdili a zahubili všetkých Ţidov od mladého do starého, deti i ţeny jedného dňa, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť. 14 Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon po všetkých jednotlivých krajinách, bol poslaný otvorený, verejný všetkým národom, aby boli hotoví na ten deň. 15 Vtedy vyšli behúni, hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane. A kráľ a Háman si sadli, aby pili, kým mesto Súsan bolo celé zdesené a zmätené.

Ester 4

1 A Mardocheus zvedel všetko, čo sa stalo. Vtedy roztrhol Mardocheus svoje rúcho a obliekol smútočné rúcho drsné a popol a vyjdúc do prostred mesta kričal velikým krikom a ţalostným. 2 A prišiel aţ pred bránu kráľovu! Lebo nebolo dovolené vojsť do brány kráľovej v smútočnom vreci. 3 A vo všetkých krajinách ako i na kaţdom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Ţidia veliký smútok a pôst a plakali a kvílili, a mnohí mali postlané vrece a popol. 4 Vtedy prišly dievčiny Esterine a jej komorníci a oznámili jej to. A kráľovná sa veľmi zarmútila, bolestne, a poslala šaty obliecť Mardochea a sňať jeho vrece s neho, ale neprijal. 5 Vtedy zavolajúc si Ester Hatacha, jedného z komorníkov kráľových, ktorého bol postavil k nej, aby jej slúţil, rozkázala mu odísť k Mardocheovi, aby zvedel, čo je to, a prečo je to. 6 A Hatach vyšiel za Mardocheom na ulicu mesta, ktorá bola pred bránou kráľovou. 7 A Mardocheus mu oznámil všetko, čo sa mu prihodilo, aj o sume striebra, o ktorom povedal Háman, ţe ho odváţi a pridá ku pokladom kráľovým za Ţidov, aby ich zahubili. 8 A dal mu aj odpis písma zákona, ktorý bol vydaný v Súsane, aby ich vyhladili, aby ho ukázal Esteri a oznámil jej to, a aby jej prikázal vojsť ku kráľovi a ţiadať o zľutovanie u neho a prosiť pred jeho tvárou za svoj ľud. 9 A tak prišiel Hatach a oznámil Esteri slová Mardocheove. 10 A Ester povedala Hatachovi a rozkázala mu odísť k Mardocheovi a povedať mu: 11 Všetci sluţobníci kráľovi i ľud krajín kráľových vedia o tom, ţe nech by to bol ktokoľvek, či muţ či ţena, kto by vošiel ku kráľovi do vnútorného dvora, kto by nebol volaný, jeden a ten istý zákon platí o ňom: zabiť ho, krome toho, proti komu by kráľ vystrel zlatú berlu, aby ţil; a ja som nebola volaná, aby som vošla ku kráľovi, toto uţ tridsať dní. 12 Ale keď oznámili Mardocheovi slová Esterine, 13 riekol Mardocheus, aby dali Esteri odpoveď: Nemysli si vo svojej duši, ţe sama unikneš v dome kráľovom zo všetkých Ţidov. 14 Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Ţidom z iného miesta úľava a vyslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľovstvu! 15 Vtedy riekla Ester, aby zase povedali Mardocheovi: 16 Idi, shromaţdi všetkých Ţidov, ktorí sa nachádzajú v Súsane, a postite sa za mňa a nejedzte ani nepite tri dni ani vodne ani vnoci, a ja tieţ i moje dievčatá sa budeme tak postiť, a tak vojdem ku kráľovi, čo nebude podľa zákona, a jestli zahyniem, zahyniem. 17 Vtedy odišiel Mardocheus a vykonal všetko tak, ako mu rozkázala Ester.

Ester 5

1 A stalo sa tretieho dňa, ţe sa obliekla Ester do kráľovského rúcha a postavila sa do vnútorného dvora domu kráľovho, oproti domu kráľovmu. A kráľ sedel na tróne svojho kráľovstva v dome kráľovstva naproti dveriam domu. 2 A stalo sa, keď uvidel kráľ kráľovnú Ester, ţe stojí vo dvore, ţe našla milosť v jeho očiach, a kráľ vystrel zlatú berlu, ktorá bola v jeho ruke, oproti Esteri. Vtedy pristúpila Ester a dotkla sa konca berly. 3 A kráľ jej povedal: Čo chceš, kráľovná Ester? A jaká je tvoja prosba? A čo by si ţiadala aţ do polovice kráľovstva, bude ti dané. 4 A Ester povedala: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech prijde kráľ s Hámanom dnes na hostinu, ktorú som mu pripravila. 5 Na to povedal kráľ: Zavolajte rýchle Hámana, aby vyplnil ţiadosť Esteri. A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, ktorú pripravila Ester. 6 Potom riekol kráľ Esteri, na hostine, na ktorej sa pilo víno: Jaká je tvoja ţiadosť? A bude ti daná. A jaká je tvoja prosba? A čo by bolo aţ do polovice kráľovstva, učiní sa. 7 Na to odpovedala Ester a riekla: Moja ţiadosť a moja prosba je toto: 8 Jestli som našla milosť v očiach kráľa, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré dať moju ţiadosť a vyplniť moju prosbu, nech prijde kráľ i Háman na hostinu, ktorú im ešte pripravím, a potom zajtra učiním podľa slova kráľovho. 9 A tak vyšiel Háman toho dňa veselý a dobrej vôle. Ale, keď videl Háman Mardochea v bráne kráľovej, ţe ani nepovstal ani sa nehnul pred ním, naplnený bol Háman proti Mardocheovi veľkým hnevom. 10 Ale sa zdrţal Háman a vošiel do svojho domu. A pošlúc povolal svojich priateľov a Zéreš, svoju ţenu. 11 A Háman im rozprával o sláve svojho bohatstva a o mnoţstve svojich synov a o všetkom tom, ako ho zveličil kráľ, i to, ţe ho povýšil nad všetky knieţatá a nad všetkých sluţobníkov kráľových. 12 A k tomu doloţiac povedal Háman: Ba ani nepozvala kráľovná Ester s kráľom na hostinu, ktorú pripravila, nikoho krome mňa, a ešte i na zajtra som pozvaný k nej s kráľom. 13 Ale to všetko ma neuspokojuje, dokiaľkoľvek vidím toho Ţida Mardochea sedieť v bráne kráľovej. 14 Na to mu riekla Zéreš, jeho ţena, a všetci jeho priatelia: Nech spravia šibenicu, vysokú päťdesiat lakťov, a ráno povedz kráľovi, aby na nej obesili Mardochea, a potom vojdi s kráľom na hostinu veselý. A tá vec sa ľúbila Hámanovi, a dal spraviť šibenicu.

Ester 6

1 V tú noc utekal spánok od kráľa, takţe nemohol zaspať, a preto rozkázal doniesť knihu pamätí, letopisy, ktoré boly potom čítané pred kráľom. 2 A našlo sa tam napísané, ţe Mardocheus bol oznámil o Bigtánovi a Térešovi, o dvoch komorníkoch kráľových zpomedzi stráţcov prahu, ţe hľadali príleţitosť vystrieť ruku na kráľa Ahasvera. 3 Vtedy povedal kráľ: Aká česť a hodnosť sa dostala za to Mardocheovi? A mládenci kráľovi, jeho sluţobníci, riekli: Nedostal nijakej odmeny. 4 A kráľ povedal: Kto je to na dvore? A to bol prišiel Háman, do vonkajšieho dvora domu kráľovho povedať kráľovi, aby obesili Mardochea na šibenici, ktorú mu pripravil. 5 A mládenci kráľovi mu riekli: Hľa, Háman stojí na dvore. A kráľ povedal: Nech vojde! 6 A keď vošiel Háman, riekol mu kráľ: Čo sa má urobiť muţovi, ktorého chce kráľ ctiť? A Háman si povedal vo svojom srdci: Komu inému by chcel kráľ preukázať česť krome mne? 7 A tak povedal Háman kráľovi: Čo do muţa, ktorého chce kráľ ctiť: 8 Nech donesú kráľovské rúcho, ktoré nosí kráľ, a dovedú koňa, na ktorom jazdí kráľ, a na ktorého hlavu sa dáva kráľovská koruna,

9 a nech dajú rúcho i koňa do ruky niektorého z najprednejších knieţat kráľových a oblečú muţa, ktorého chce kráľ ctiť, a nech ho vodia nesúceho sa na koni po ulici mesta a volajú pred ním: Tak nech sa učiní muţovi, ktorého chce kráľ ctiť! 10 Vtedy riekol kráľ Hámanovi: Ponáhľaj sa, vezmi rúcho a koňa, ako si hovoril, a učiň tak Ţidovi Mardocheovi, ktorý sedí v bráne kráľovej. Nevynechaj ničoho zo všetkého toho, čo si hovoril. 11 A tak vzal Háman rúcho a koňa a obliekol Mardochea a vodil ho nesúceho sa na koni po ulici mesta a volal pred ním: Tak nech sa činí muţovi, ktorého chce kráľ ctiť! 12 Potom sa navrátil Mardocheus ku bráne kráľovej, a Háman sa ponáhľal do svojho domu smutný a so zakrytou hlavou. 13 A Háman rozprával Zéreši, svojej ţene, a všetkým svojim priateľom všetko, čo sa mu prihodilo. A jeho mudrci mu riekli i Zéreš, jeho ţena: Ak je Mardocheus zo semena Ţidov, pred ktorým si začal padať, nezdoláš ničoho proti nemu, ale istotne padneš pred ním. 14 A kým ešte hovorili s ním, prišli komorníci kráľovi ponáhľajúc sa, aby čím skôr doviedli Hámana na hostinu, ktorú pripravila Ester.

Ester 7

1 A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, jesť a piť u kráľovnej Esteri. 2 A kráľ povedal Esteri aj druhého dňa, keď sa pilo víno: Jaká je tvoja ţiadosť, kráľovná Ester? A dá sa ti. A jaká je tvoja prosba? Čo by bolo aţ do polovice kráľovstva, učiní sa. 3 Na to odpovedala kráľovná Ester a riekla: Jestli som našla milosť v tvojich očiach, ó, kráľu, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi je daný môj ţivot na moju ţiadosť a môj národ na moju prosbu. 4 Lebo sme predaní, ja i môj národ, aby sme boli vyhladení, povraţdení a vyhubení. A keby sme aspoň predaní boli za sluhov a za dievky, mlčala by som, hoci by protivník nemohol nahradiť škody, ktorá by sa tým stala kráľovi. 5 Vtedy povedal kráľ Ahasver a riekol kráľovnej Esteri: A kto je to, a kde je ten, ktorého naplnilo jeho srdce takou zlobou, aby vykonal takú vec? 6 A Ester povedala: Človek protivník a nepriateľ, tento zlostný Háman. A Háman sa predesil pred kráľom a pred kráľovnou. 7 A kráľ vstal vo svojej prchlivosti od hostiny pri víne a vyšiel do zahrady paláca; ale Háman zostal stáť, aby prosil kráľovnú Ester za svoj ţivot, lebo videl, ţe mu je zlé usúdené od kráľa. 8 Keď sa potom navrátil kráľ zo zahrady paláca do domu hostiny pri víne, leţal Háman zvalený na posteli, na ktorej bola Ester. A kráľ povedal: Či azda ešte i znásilniť kráľovnú u mňa v dome? A sotva vyšlo to slovo z úst kráľových, zakryli tvár Hámanovu. 9 A Charbona, jeden z komorníkov, ktorí stáli pred kráľom, povedal: Hľa, je tu aj šibenica, ktorú pripravil Háman Mardocheovi, ktorý hovoril dobré o kráľovi; stojí v dome Hámanovom, vysoká päťdesiat lakťov. A kráľ povedal: Obeste ho na nej! 10 A tak obesili Hámana na šibenici, ktorú bol prihotovil Mardocheovi. A prchlivosť kráľova sa upokojila.

Ester 8

1 Toho dňa dal kráľ Ahasver kráľovnej Esteri dom Hámana, protivníka Ţidov, a Mardocheus prišiel pred kráľa, lebo mu oznámila Ester, čím jej je. 2 A kráľ strhol svoj prsteň, ktorý bol vzal od Hámana, a dal ho Mardocheovi. A Ester ustanovila Mardochea nad domom Hámanovým. 3 Potom zase hovorila Ester pred kráľom padnúc pred jeho nohy a plačúc pokorne ho prosila, ţeby odvrátil zlo Hámana Agagského a jeho úmysel, ktorý umyslel proti Ţidom.

4 A kráľ vystrel zlatú berlu proti Esteri. Vtedy vstala Ester a postavila sa pred kráľom 5 a riekla: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, a jestli som našla milosť pred jeho tvárou, a jestli je to slušná vec a prípustná pred kráľom, a jestli som ja príjemná v jeho očiach, nech sa napíše, aby boly odvolané listy, úmysel Hámana, syna Hammedatovho, Agagského, ktoré napísal, aby vyhubili Ţidov, ktorí sú kdekoľvek vo všetkých krajinách kráľových. 6 Lebo jako by som sa mohla dívať na zlé, ktoré by prišlo na môj národ, a jako by som sa mohla dívať na záhubu svojho rodu?! 7 A kráľ Ahasver povedal kráľovnej Esteri a Ţidovi Mardocheovi: Hľa, dom Hámanov som dal Esteri, a jeho obesili na šibenici, pretoţe vystrel svoju ruku na Ţidov. 8 A vy tedy napíšte Ţidom, ako sa vám vidí za dobré, v mene kráľovom a zapečaťte prsteňom kráľovým; lebo písmo, ktoré je napísané v mene kráľovom a je zapečatené prsteňom kráľovým, nemôţe byť odvolané. 9 A tak boli svolaní pisári kráľovi toho času, tretieho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac sívan, dvadsiateho tretieho dňa toho istého mesiaca. A napísalo sa všetko tak, ako to rozkázal Mardocheus, Ţidom a vladárom a vojvodom a knieţatám krajín, ktoré sa rozprestieraly od Indie aţ po Ethiopiu, sto dvadsať sedem krajín, kaţdej krajine jej vlastným písmom a kaţdému národu jeho vlastným jazykom i Ţidom ich vlastným písmom a ich vlastným jazykom. 10 A tedy napísal v mene kráľa Ahasvera a zapečatil prsteňom kráľovým a poslal listy po behúňoch na koňoch, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych a výborných, 11 ţe kráľ dal právo Ţidom, ktorí sú v ktoromkoľvek meste, aby sa shromaţdili a postavili sa do boja za svoj ţivot, aby plienili, vraţdili a zahubili kaţdé vojsko národa alebo krajinu, tých, ktorí by útočili na nich, deti i ţeny, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť, 12 jedného dňa vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar. 13 Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon vo všetkých jednotlivých krajinách, poslaný bol otvorený všetkým národom a aby boli Ţidia hotoví na ten deň, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch. 14 A tedy behúni, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych, vyšli súrení súc a hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane. 15 A Mardocheus vyšiel zpred kráľa v kráľovskom rúchu, v hyacintovomodrom a bielom, v zlatej korune veľkej a v kmentovom a šarlátovom plášti. A mesto Súsan plesalo a radovalo sa. 16 A Ţidom nastalo svetlo a radosť, rozkoš a česť. 17 A vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách, na kaţdom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Ţidia radosť a veselosť, hostinu a dobrý deň, sviatok. A mnohí z národov zeme pristupovali čo do náboţenstva k Ţidom, lebo padol na nich strach Ţidov.

Ester 9

1 Potom dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, trinásteho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vykonané, toho dňa, ktorého sa nadejali nepriatelia Ţidov, ţe dostanú moc nad nimi, obrátilo sa to tak, ţe oni, Ţidia, dostali moc nad tými, ktorí ich nenávideli. 2 Lebo sa shromaţdili Ţidia vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, aby vystreli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani neobstál nikto pred nimi, lebo ich strach padol na všetky národy. 3 I všetky knieţatá krajín a vladári, vojvodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, pomáhali Ţidom, lebo padol na nich strach Mardocheov. 4 Lebo Mardocheus bol veľkým v dome kráľovom, a jeho povesť išla po všetkých krajinách, pretoţe muţ Mardocheus bol čo ďalej tým väčší. 5 A Ţidia uderili na všetkých svojich nepriateľov bijúc ich mečom, vraţdiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli. 6 A na hrade Súsane zabili Ţidia a zahubili päťsto muţov,

7 i Paršandata, Dalfona a Asfata, 8 Poráta, Adalia a Aridata, 9 Parmašta, Arisaja, Aridaja a Vajzata, 10 desiatich synov Hámana, syna Hammedatovho, protivníka Ţidov, zabili, ale po lúpeţi nevystreli svojej ruky. 11 Toho dňa, keď prišiel počet pobitých na hrade Súsane pred kráľa, 12 povedal kráľ kráľovnej Esteri: Na hrade Súsane zabili Ţidia a zahubili päťsto muţov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v ostatných krajinách kráľových? A čo je tvoja ţiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja prosba? A učiní sa. 13 A Ester odpovedala: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, nech sa dá i zajtra Ţidom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu. 14 A kráľ rozkázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vydaný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili. 15 A Ţidia, ktorí boli v Súsane, shromaţdili sa aj štrnásteho dňa mesiaca adara a zabili v Súsane tristo muţov, ale po koristi nevystreli svojej ruky. 16 A ostatní Ţidia, ktorí boli v krajinách kráľových, tieţ sa shromaţdili a postavili sa do boja za svoj ţivot a tak mali pokoj od svojich nepriateľov a pobili z tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäť tisíc, ale po koristi nevystreli svojej ruky. 17 To bolo trinásteho dňa mesiaca adara, a mali pokoj štrnásteho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti. 18 Ale Ţidia, ktorí boli v Súsane, shromaţdili sa trinásteho dňa toho mesiaca i štrnásteho dňa toho mesiaca a mali pokoj pätnásteho dňa toho istého mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti. 19 Preto Ţidia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v neohradených mestách, svätia štrnásty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a posielajú jedni druhým čiastky pokrmov. 20 A Mardocheus opísal tieto veci a poslal listy ku všetkým Ţidom, ktorí boli kdekoľvek po všetkých krajinách kráľa Ahasvera, blízkym i ďalekým, 21 ustanovujúc im, aby svätili štrnásty deň mesiaca adara i pätnásty deň toho mesiaca kaţdého roku, 22 podľa dní, v ktorých mali Ţidia uţ pokoj od svojich nepriateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im obrátil z trápenia duše na radosť a zo smútku na dobrý deň, aby ich svätili jako dni hodu a radosti a aby si navzájom posielali pôcty, čiastky slávnostného pokrmu, a dary chudobným. 23 A Ţidia to prijali, ţe budú robiť to, čo začali, a to, čo im napísal Mardocheus. 24 Lebo Háman, syn Hammedatov, Agagský, protivník všetkých Ţidov, zamýšľal o Ţidoch, aby ich zahubil a hodil púr, to jest los, aby ich rozdrtil a zahubil. 25 Ale keď to prišlo pred kráľa, rozkázal listom, aby sa jeho zlostný úmysel, ktorý bol umyslel proti Ţidom, obrátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu. 26 Preto pomenovali tie dni Púrim <Losy> podľa mena púr. A preto pre všetky slová toho listu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stihlo, 27 ustanovili a prijali Ţidia na seba a na svoje semeno jako i na všetkých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, ţe to nezajde, aby nesvätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich napísané, a podľa ich času kaţdého roku, 28 a ţe sa má pamätať na tie dni, a ţe sa majú svätiť v kaţdom pokolení, v kaţdej čeľadi, v kaţdej krajine a v kaţdom meste, a ţe tie dni Púrim nezajdú z prostredku Ţidov, ani ţe ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva. 29 A písala i kráľovná Ester, dcéra Abichailova, i Ţid Mardocheus dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pevne postavili ten list o sviatku Púrim. 30 A poslal listy ku všetkým Ţidom, do sto dvadsaťsedem krajín kráľovstva Ahasvera, slová pokoja a pravdy, 31 postaviť pevne tie dni Púrim, aby ich zachovávali na ich časy, jako im ich nariadil Ţid Mardocheus a kráľovná Ester, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, predpisy pôstov a ich kriku. 32 A tak rozkaz Esterin ustanovil pevne predpisy sviatku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.

Ester 10

1 Potom uloţil kráľ Ahasver daň na zem a na ostrovy mora. 2 A všetky činy jeho moci a jeho hrdinská sila i zpráva o veľkosti Mardocheovej, na jakú ho zveličil kráľ, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov médskych a perzských? 3 Lebo Ţid Mardocheus bol druhý po kráľovi Ahasverovi a veľký u Ţidov a vzácny celému mnoţstvu svojich bratov, hľadajúci dobré svojho ľudu a hovoril to, čo donášalo pokoj všetkému jeho semenu.

Jób 1

1 Bol nejaký muţ v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muţ bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a sluţobníctva veľmi mnoho. A ten muţ bol väčší od všetkých synov východu. 4 A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, kaţdý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi. 5 A bývalo tak, ţe keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Moţno, ţe zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni. 6 A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boţí, aby sa postavili pred Hospodinom, ţe prišiel medzi nimi aj Satan. 7 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej. 8 A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho sluţobníka Joba, ţe nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muţa, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého? 9 Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha? 10 Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si poţehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnoţil na zemi. 11 Ale noţe vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári! 12 Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári Hospodinovej. 13 A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 14 ţe prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich, 15 a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 16 Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boţí padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 17 Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 18 A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19 a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takţe padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil. 20 Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.

21 A riekol: Nahý som vyšiel zo ţivota svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je poţehnané meno Hospodinovo. 22 V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.

Jób 2

1 A zase sa stalo jedného dňa, keď prišli synovia Boţí, aby sa postavili pred Hospodinom, ţe prišiel medzi nimi aj Satan, aby sa postavil pred Hospodinom. 2 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej. 3 A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho sluţobníka Joba, ţe nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muţa, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého, ktorý sa ešte vţdy drţí svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho pohltil bez príčiny. 4 Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: Koţu za koţu a všetko, čo má človek, dá za svoj ţivot. 5 Ale noţe vystri svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a jeho tela, či ti nebude zlorečiť do tvári! 6 Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, len zachovaj jeho ţivot! 7 A keď vyšiel Satan zpred tvári Hospodinovej, ranil Joba zlým vredom od spodku jeho nohy aţ po jeho temeno, 8 takţe si vzal črep, aby sa ním škriabal, sediac prostred popola. 9 A jeho ţena mu riekla: Či sa ešte drţíš svojej bezúhony? Zloreč Bohu a zomri! 10 Na to jej povedal: Hovoríš, ako hovorieva niektorá z bláznivých. Či azda len dobré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať? V tom vo všetkom nezhrešil Job svojimi rtami. 11 Keď potom počuli traja priatelia Jobovi o všetkom tom zlom, ktoré prišlo na neho, prišli kaţdý zo svojho miesta: Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský a uradili sa spoločne, ţe prijdú poľutovať ho a potešiť. 12 A keď pozdvihli svoje oči zďaleka, nepoznali ho. Potom pozdvihli svoj hlas a plakali a roztrhnúc kaţdý svoj plášť sypali prach na svoje hlavy vrhajúc ho k nebu. 13 A sedeli s ním na zemi sedem dní a sedem nocí, a nikto neprehovoril k nemu ani slova, lebo videli, ţe jeho bolesť je veľmi veliká.

Jób 3

1 Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu. 2 A tak odpovedal Job a riekol: 3 Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo. 4 Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť; 5 nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa! 6 Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov! 7 Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie! 8 Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána! 9 Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory, 10 pretoţe nezavrela dverí môjho materinského ţivota, aby bola zastrela trápenie od mojich očí. 11 Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo ţivota matky prečo som nezhynul?

12 Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich poţíval? 13 Lebo teraz by som leţal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj, 14 s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny, 15 alebo s knieţatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom. 16 Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla? 17 Tam prestávajú bezboţníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce. 18 Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča. 19 Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána. 20 Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a ţivot, tým, ktorí majú horkosť v duši?! 21 Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov? 22 Ktorí by sa radovali, aţ by plesali, veselili by sa, keby našli hrob? 23 Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia? 24 Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda, 25 pretoţe to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa. 26 Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.

Jób 4

1 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol: 2 Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdrţať, aby nehovoril?! 3 Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval; 4 tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti. 5 A keď teraz prišlo toto na teba, ťaţko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený. 6 Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest? 7 Noţe sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení? 8 Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, ţe to i ţali. 9 Zahynuli od dychu Boţieho a od ducha jeho hnevu zanikli. 10 Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané; 11 starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu. 12 Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho. 13 V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí, 14 nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo mnoţstvo mojich kostí. 15 Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele. 16 Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas: 17 Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muţ čistejší nad toho, ktorý ho učinil? 18 Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok. 19 A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je zaloţený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

20 Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, ţe by si toho všímali, hynú na večnosť. 21 Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.

Jób 5

1 Noţe zavolaj, či je voľakto, kto by ti odpovedal! A ku ktorému zo svätých sa obrátiš? 2 Lebo blázna zabije hnev, a sprostého usmrtí ţiarlivosť. 3 Ja sám som videl blázna, ktorý púšťal korene, ale hneď som preklial jeho príbytok. 4 Jeho synovia boli ďaleko od spasenia a boli zdrtení v bráne, ani nebolo nikoho, kto by bol vytrhol. 5 Jeho ţnivo pojedol hladný, ba ešte i zpomedzi tŕnia ho pobral, a ţíznivý človek, hrabivý, dychtivo siahol po ich majetku. 6 Lebo bieda nepochádza z prachu, ani nepučí trápenie zo zeme. 7 Ale človek sa rodí na trápenie, jako čo iskry vyletujú hore. 8 No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predloţil by som svoju vec Bohu, 9 ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, ţe im niet počtu, 10 ktorý dáva dáţď na tvár zeme a posiela vodu na polia 11 postavujúc nízkych na vysoké miesto a ţalostiacich vyvyšuje spasením. 12 Marí úmysly chytrákov, takţe ich ruky nevykonajú ničoho, 13 ktorý lapá múdrych v ich chytráctve, a rada prevrátených tak býva prenáhlená; 14 vodne naráţajú jako vo tme a jako vnoci tápajú na poludnie. 15 A zachraňuje od meča, od ich úst, a chudobného z ruky silného. 16 A tak má chatrný nádej; ale neprávosť zapchá svoje ústa. 17 Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho. 18 Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia. 19 Zo šiestich úzkostí ťa vytrhne, áno, v siedmich sa ťa nedotkne zlé. 20 V hlade ťa vykúpi zo smrti a v boji z moci meča. 21 Skryješ sa pred pomluvou zlého jazyka a nebudeš sa báť zhuby, keď prijde. 22 Vysmeješ sa zhube i hladu, a neboj sa zveri zeme; 23 lebo ešte len aj s kameňmi na poli budeš mať smluvu, a poľná zver bude upokojená voči tebe. 24 A tak zvieš, ţe tvoj stánok bude v pokoji, a keď prezrieš svoj príbytok, nebudeš postrádať ničoho. 25 A poznáš, ţe bude mnoho tvojho semena a tvojich potomkov ako byliny zeme. 26 Vojdeš v plnej sile do hrobu, jako ide ta hore snop zboţia svojím časom. 27 Hľa, toto sme vyzkúmali, a tak je. Počuj to a pamätaj si na svoje dobré.

Jób 6

1 A Job odpovedal a riekol: 2 Oj, aby bola dobre odváţená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe! 3 Lebo by to bolo teraz ťaţšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

4 Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Boţie postavily sa do šíku proti mne. 5 Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným? 6 Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca? 7 A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci. 8 Oj, aby sa naplnila moja ţiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh! 9 Totiţ, ţeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma! 10 A mal by som ešte vţdy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho. 11 Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo? 12 Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi? 13 Isté je, ţe niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa. 14 Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil. 15 Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly, 16 kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh; 17 v čase, keď sú oţehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta. 18 Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú. 19 Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne! 20 Budú sa hanbiť, ţe v ne dúfaly; prijdú aţ ta a budú sa stydieť! 21 Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa. 22 Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa 23 a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov? 24 Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil! 25 Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?! 26 Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého! 27 Áno, o sirotu hádţete los a jednáte sa o svojho priateľa. 28 A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári. 29 Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leţí v tom! 30 Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -

Jób 7

1 Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka. 2 Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túţobne očakáva plat za svoju prácu, 3 tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia. 4 Keď leţím, hovorím: Kedyţe uţ vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa aţ do mraku. 5 Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koţa sa svraštila a tečie hnisom. 6 Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje. 7 Pamätaj, ţe môj ţivot je ako vietor; moje oko uţ viacej neuvidí dobrého; 8 neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa uţ nebude.

9 Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore; 10 nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto. 11 Preto ani ja nebudem zdŕţať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše. 12 Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, ţe si postavil proti mne stráţ? 13 Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loţa pozdvihne v mojom náreku; 14 vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami, 15 takţe si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti. 16 Opovrhujem ţivotom, veď i tak nebudem ţiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť. 17 Čo je smrteľný človek, ţe ho tak zvelebuješ a ţe obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho? 18 A ţe ho navštevuješ kaţdého rána, zkúšaš ho kaţdej chvíle? 19 Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny? 20 Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý streţieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom? 21 A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz uţ ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.

Jób 8

1 Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol: 2 Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor? 3 Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť? 4 Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuţ zahnal ich v ruke ich prestúpenia. 5 Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu, 6 keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti. 7 A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi. 8 Lebo noţe sa spýtaj drievneho pokolenia a uváţ, čo vyzkúmali ich otcovia. 9 Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň 10 Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca? 11 Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody? 12 Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv neţ ktorákoľvek iná tráva. 13 Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie, 14 ktorého dôvera sa odreţe, a jeho nádej bude jako dom pavúka. 15 Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí. 16 Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu; 17 na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia. 18 Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa. 19 Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. 20 Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,

21 zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním. 22 Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezboţných ľudí nebude.

Jób 9

1 Zase odpovedal Job a riekol: 2 Áno, je pravda, viem, ţe je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom? 3 Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc. 4 Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?! 5 On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, ţe ich podvracia vo svojom hneve; 6 ktorý pohybuje zem s jej miesta, takţe sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú; 7 ktorý keď zakáţe slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy; 8 ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora; 9 ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu; 10 ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, ţe im neni počtu. 11 Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem. 12 Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáţe, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš? 13 Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba. 14 A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?! 15 Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť. 16 Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, ţe uslyšal môj hlas, 17 on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnoţil moje rany bez príčiny. 18 Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami. 19 Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň? 20 Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáţe mi, ţe som prevrátený. 21 Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím ţivotom. 22 Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezboţného. 23 Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných. 24 Zem býva vydaná do ruky bezboţného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy? 25 A moje dni boly rýchlejšie ako beţec, utiekly; nevidely dobrého. 26 Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť. 27 Ak poviem: Zabudnem na svoju ţiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa; 28 obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, ţe ma neuznáš za nevinného. 29 Ja budem len bezboţný; načoţe by som sa nadarmo unúval?! 30 Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom, 31 i vtedy ma pohrúţiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho. 32 Pretoţe Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd. 33 Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by poloţil svoju ruku na nás na oboch.

34 Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach, 35 vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.

Jób 10

1 Moja duša si oškliví môj ţivot. A uţ akokoľvek, zanechám na sebe svoju ţiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše. 2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš? 3 Či ti je to dobré, ţe utiskuješ, ţe opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezboţných? 4 Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek? 5 Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muţa, 6 ţe vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech? 7 Napriek tomu, ţe vieš, ţe nie som bezboţný, a ţe nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky. 8 Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ! 9 Pamätaj, prosím, ţe si ma učinil ako blato a ţe ma zase navrátiš do prachu! 10 Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr? 11 Priodial si ma koţou a mäsom a pospletal si ma kosťami a ţilami. 12 Daroval si mi ţivot a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha. 13 Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, ţe je to u teba: 14 ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti. 15 Keby som spáchal bezboţnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie. 16 A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť; 17 obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnoţíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa. 18 Prečo si ma tedy vyviedol zo ţivota matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko; 19 bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu. 20 Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechţe uţ prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu, 21 prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti, 22 do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.

Jób 11

1 Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol: 2 Či azda mnoţstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, ţe muţ hojných rtov nebude spravedlivý. 3 Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil, 4 a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Boţe, v tvojich očiach. 5 Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty! 6 Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúţil vskutku a vedz, ţe ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.

7 Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš aţ po dokonalosť Všemohúceho? 8 Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš? 9 Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. 10 Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaţdenie na súd, kto mu zabráni? 11 Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by? 12 A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! 13 Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu, 14 - jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť 15 áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť; 16 lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly, 17 a tvoj pozemský ţivot nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno. 18 A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne 19 a poloţiac sa budeš leţať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár. 20 Ale oči bezboţných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.

Jób 12

1 A Job odpovedal a riekol: 2 Skutočná pravda, ţe ste vy ľudia, a ţe s vami zomrie múdrosť. 3 I ja mám srdce, rozum, ako vy: neleţím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania? 4 Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný. 5 Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto ţije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá. 6 Bezstarostné sú stány lúpeţníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky. 7 Ale noţe sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti, 8 alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora. 9 Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, ţe to učinila ruka Hospodinova?! 10 V ktorého ruke je duša kaţdého toho, čo je ţivé, jako i duch kaţdého tela človeka! 11 Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm? 12 Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť. 13 U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť. 14 Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa. 15 Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem. 16 U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu. 17 Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov. 18 Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá. 19 Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných. 20 Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.

21 Vylieva potupu na knieţatá a uvoľňuje opasok mocných. 22 Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo. 23 Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich. 24 Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty. 25 Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.

Jób 13

1 Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu. 2 Jako čo vy viete, viem i ja; neleţím padlý ďalej od svetla ako vy. 3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom. 4 Leţ vy kujete loţ; lekári ste na nič vy všetci. 5 Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť! 6 Noţe počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov! 7 Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť? 8 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha? 9 Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka? 10 Ba istotne vás bude karhať, jestliţe tajne a stranícky hľadíte na osobu. 11 Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach? 12 Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny. 13 Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech uţ prijde na mňa čokoľvek. 14 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vloţiť svoju dušu do svojej ruky? 15 Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou. 16 Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár. 17 Noţe dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť! 18 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, ţe ja budem spravedlivý. 19 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem. 20 Len dvoch vecí, ó, Boţe, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou: 21 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza! 22 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj. 23 Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech! 24 Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma povaţuješ za svojho nepriateľa? 25 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo? 26 Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti. 27 Dávaš moje nohy do klady a streţieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí. 28 Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré ţerie moľ.

Jób 14

1 Človek, splodený zo ţeny, je krátkeho veku a sýty nepokoja. 2 Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane. 3 A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd! 4 Kto môţe vydať čisté z nečistého? Nikto! 5 Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; poloţil si mu hranice, ktorých neprekročí: 6 odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, aţ by sa potešil ako nájomník svojmu dňu. 7 Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie. 8 Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu: 9 keď zavonia vodu, znova vypučí a ţenie vetvi jako sadenec. 10 Ale muţ zomrie, premoţený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeţe je?! 11 Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá: 12 tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku. 13 Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uloţil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa! 14 Ak zomrie muţ, či ešte kedy oţije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena. 15 Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túţiť po diele svojich rúk. 16 Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech. 17 Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť. 18 Ale teraz ako keď padá vrch, ţe sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta; 19 voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka. 20 Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš. 21 Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to. 22 Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.

Jób 15

1 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol: 2 Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom 3 karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoţí? 4 K tomu ty ešte rušíš bázeň Boţiu a ubieraš zboţnej mluvy pred silným Bohom. 5 Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov. 6 Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe. 7 Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy? 8 Či si azda počúval v tajnej rade Boţej alebo si strhol múdrosť na seba? 9 Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás? 10 I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.

11 Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak neţne hovorí s tebou? 12 Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči, 13 ţe obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst? 14 Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ţeny? 15 Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach! 16 A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu. 17 Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl, 18 to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov. 19 Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí. 20 Po všetky svoje dni sa trápi bezboţník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka. 21 Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca. 22 Neverí, ţe by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč. 23 Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, ţe je uţ po jeho ruke pripravený deň tmy. 24 Desia ho súţenie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja. 25 Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu. 26 Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov. 27 Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny. 28 A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov. 29 Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi. 30 Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst. 31 Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny. 32 Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať. 33 Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva. 34 Lebo shromaţdenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru. 35 Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.

Jób 16

1 Zase odpovedal Job a riekol: 2 Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci. 3 Či uţ raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, ţe odpovedáš? 4 I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou! 5 Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. 6 Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa? 7 Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Boţe, celú moju druţinu 8 a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári. 9 Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

10 Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne. 11 Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezboţníkom. 12 Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč. 13 Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju ţlč na zem. 14 Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák. 15 Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú koţu a svoj roh som strčil do prachu. 16 Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti. 17 Napriek tomu, ţe nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá. 18 Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku! 19 I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach. 20 Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu. 21 Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muţa s Bohom a syn človeka za svojho blíţneho! 22 Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.

Jób 17

1 Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby. 2 Je isté, ţe je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní! 3 Noţe poloţ záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky! 4 Pretoţe si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš. 5 Kto za podiel oznámi blíţnych, toho synov oči sa zatmejú. 6 Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári. 7 Moje oko zoslablo od ţiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni. 8 Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom. 9 Avšak spravedlivý sa bude drţať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily. 10 Ale i vy všetci sa vráťte a noţe poďte! Leţ nenajdem medzi vami múdreho. 11 Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca. 12 Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy. 13 I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju loţu. 14 Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom. 15 Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí? 16 Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akţe všetko spolu spočíva na prachu.

Jób 18

1 Na to odpovedal Bildad Šuchský a riekol: 2 Dokedy uţ neurobíte rečiam konca? Rozumejte, a potom budeme hovoriť. 3 Prečo sme povaţovaní za podobných hovädám? Prečo sme nečistí vo vašich očiach?

4 Ty, ktorý trháš na kusy svoju dušu vo svojom hneve, či azda pre teba bude opustená zem, a odtrhne sa skala so svojho miesta? 5 I svetlo bezboţných zhasne, ani nezableskne plameň jeho ohňa. 6 Svetlo sa zatmí v jeho stáne, a jeho lampa zhasne nad ním. 7 Sovrú sa kroky jeho sily, a zamrští ho jeho vlastná rada. 8 Lebo je zahnaný svojimi nohami do siete a bude chodiť po pletive. 9 Chytí ho za pätu smečka, a zmocní sa ho hrabivý násilník. 10 Jeho povraz je skrytý na zemi a jeho pasca na chodníku. 11 Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú dotierať na jeho nohy. 12 Jeho sila bude hladná, a nešťastie bude pohotove po jeho boku. 13 Bude ţrať údy jeho koţe, jeho údy bude ţrať prvorodený smrti. 14 Jeho nádej bude vyrvaná z jeho stánu, a to ho povedie krok za krokom ku kráľovi hrôz. 15 Hrôza bude bývať v jeho stáne, ktorý však uţ nebude jeho, a na jeho obydlie bude sa sypať síra. 16 Od spodku vyschnú jeho korene, a s hora bude oťatá jeho vetev. 17 Jeho pamiatka zahynie zo zeme, ani mu nebude mena na ulici. 18 Zaţenú ho zo svetla do tmy, áno, vypudia ho, aby blúdil ta preč s okruhu zeme. 19 Niet mu ani syna ani vnuka v jeho ľude ani nieto nijakého ostatku v príbytkoch jeho pohostínstva. 20 Nad jeho dňom sa zhrozia tí, ktorí sú na západe, a veľký strach pojme tých, ktorí sú na východe. 21 Nuţ také sú príbytky nešľachetníka, a to je miesto toho, kto nezná silného Boha.

Jób 19

1 Na to zase odpovedal Job a riekol: 2 Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami? 3 Toto ste ma uţ desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, ţe ma tak mučíte? 4 Ale nech je tak, ţe som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne. 5 Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu, 6 vtedy vedzte, ţe ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou. 7 Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu. 8 Ohradil moju stezku tak, ţe neprejdem, a na moje chodníky poloţil tmu. 9 Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy. 10 Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej. 11 K tomu zapálil proti mne svoj hnev a povaţuje ma sebe tak ako svojich protivníkov. 12 Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu. 13 Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili. 14 Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa. 15 Moji spoludomáci a moje dievky ma povaţujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach. 16 Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.

17 Môj dych je cudzí mojej ţene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona. 18 Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne. 19 Zošklivili si ma všetci muţovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne. 20 Moja kosť lipí na mojej koţi a na mojom mäse, a unikol som iba s koţou svojich zubov. 21 Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Boţia sa ma dotkla. 22 Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa uţ môjho mäsa? 23 Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy! 24 Ţelezným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly! 25 Ale ja viem, ţe môj vykupiteľ ţije a posledný sa postaví nad prachom. 26 A keď raz toto všetko rozborí moju koţu, potom zo svojho tela uvidím Boha, 27 ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti. 28 Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne. 29 Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, ţe bude súd!

Jób 20

1 A odpovedal Cófar Naamatský a riekol: 2 Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, ţe to súri vo mne. 3 Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káţe odvetiť z môjho umu. 4 Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi: 5 ţe plesanie bezboţných je len hen z blízka, a ţe radosť pokrytca trvá len na chvíľu? 6 Keby jeho pýcha vystúpila aţ do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku, 7 jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel? 8 Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci. 9 Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto. 10 Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok. 11 Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu. 12 Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom, 13 šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdrţuje medzi svojimi ďasnami: 14 jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na ţlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach. 15 Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyţenie z jeho brucha. 16 Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije. 17 Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka. 18 Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať. 19 Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho. 20 Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností. 21 Nezostalo ničoho z jeho ţrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré. 22 V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; kaţdá ruka utrápeného prijde na neho.

23 Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme. 24 Bude utekať pred ţeleznou zbraňou; medené lučište ho prebodne. 25 Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho ţlči, kým budú na ňom hrôzy smrti. 26 Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne. 27 Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu. 28 Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu. 29 To je podiel bezboţného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.

Jób 21

1 A Job odpovedal a riekol: 2 Počujteţe moju reč, a bude mi to za vaše potešenia. 3 Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj. 4 Či sa ja azda ţalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti? 5 Pozrite na mňa a predeste sa a poloţte ruku na ústa. 6 Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo. 7 Prečo ţijú bezboţníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile? 8 Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami. 9 Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boţí na nich. 10 Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne. 11 Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú. 12 Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly. 13 Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu. 14 A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest. 15 Čoţe je Všemohúci, aby sme mu slúţili? A čo nám to pomôţe, keď sa mu budeme modliť? 16 Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezboţných ďaleko odo mňa. 17 Koľko ráz zhasne lampa bezboţných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve? 18 Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor? 19 Ţe vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel! 20 Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho! 21 Lebo čo mu je, bezboţnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?! 22 Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných? 23 Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný; 24 jeho ţochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlaţovaný, 25 kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v ţivote dobrého. 26 No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú. 27 Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly pouţiť proti mne násilie. 28 Lebo hovoríte: Kde je dom knieţaťa? A kde je stán príbytkov bezboţných?

29 Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte? 30 Ţe totiţ zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, ţe bývajú vedení ku dňu výbuchov Boţieho hnevu? 31 Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí? 32 A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom. 33 Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne kaţdý človek, a tým pred ním neni počtu. 34 A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?

Jób 22

1 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol: 2 Či prospeje niečim človek silnému Bohu? Ale istotne sebe prospeje rozumný. 3 Či bude mať Všemohúci niečo z toho, keď budeš spravedlivý? Alebo či bude mať z toho nejaký zisk, keď budeš robiť tak, aby boly tvoje cesty bezúhonné? 4 Či ťa azda bude kárať preto, ţe sa ťa bojí, pojde s tebou v súd? 5 Či nie je tvoja zlosť veľká? A nie je konca tvojim neprávostiam. 6 Lebo si brával záloh od svojich bratov bez príčiny a svliekal si rúcho s nahých. 7 Nenapojil si ustatého vodou a lačnému si odoprel chleba. 8 A tak mal zem človek silného ramena a súc váţenou osobou býval v nej. 9 Vdovy si preč posielal s prázdnym, a ramená sirôt boly drtené. 10 Preto sú vôkol teba osídla a strach ťa predesil znenazdania, 11 alebo tma, ţe nevidíš, a záplava vody ťa pokryla. 12 Či nie je Bôh vysoký jako nebesia? A vidz vrchol hviezd, ţe sú vysoko! 13 A hovoríš: Čoţe vie silný Bôh?! Či bude súdiť v mrákave? 14 Oblaky sú mu skrýšou, takţe nevidí a chodí sem a ta po okruhu nebies. 15 Či budeš pozorovať cestu predošlého veku, ktorou kráčali muţovia márnosti, 16 ktorí boli vyrvaní pred časom, a ktorých základ bol nakoniec ako rozliata rieka? 17 Ktorí hovorievali silnému Bohu: Ujdi od nás! A ţe čo im učiní Všemohúci? 18 Kým on naplňoval ich domy dobrým. Ale rada bezboţných je ďaleko odo mňa.19 Spravedliví to uvidia a budú sa radovať, a nevinný sa im vysmeje a povie: 20 Áno, tak je; vyhladený je ten, ktorý bol povstal proti nám a ich ostatok strávil oheň. 21 Noţe si zvykni s ním a maj pokoj, tak prijde na teba dobré. 22 Prijmi, prosím, zákon z jeho úst a sloţ jeho reči vo svojom srdci. 23 Jestli sa navrátiš k Všemohúcemu, budeš zase vybudovaný, a jestli vzdiališ neprávosť od svojich stánov. 24 A sloţ do prachu zlato a medzi skalie potokov zlato z Ofíra. 25 A tak bude Všemohúci tvojím zlatom i striebrom najkrásnejšieho lesku tebe. 26 Lebo vtedy sa budeš kochať vo Všemohúcom a pozdvihneš svoju tvár k Bohu. 27 Budeš sa mu pokorne modliť, a vyslyší ťa, a splníš svoje sľuby. 28 Keď povieš slovo, ţe bude to či to, bude ti stáť, a svetlo bude ţiariť na tvoje cesty.

29 A keby viedly dolu do pokory, povieš: Bude povýšenie. A toho, kto je poníţených očí, zachráni. 30 A jestli vytrhne toho, kto nie je bez viny, doista bude vytrhnutý čistotou tvojich rúk.

Jób 23

1 A Job odpovedal a riekol: 2 Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťaţší nad moje vzdychanie. 3 Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som aţ pred jeho prestol. 4 Predloţil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi. 5 Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol. 6 Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul. 7 Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navţdy by som uniknul svojmu sudcovi. 8 Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho. 9 naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho. 10 Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato. 11 Moja noha sa drţala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa 12 ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst. 13 Ale keď on trvá na jednom, ktoţe ho odvráti? A keď si zaţiada niečo jeho duša, aj to učiní. 14 A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom. 15 Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním. 16 A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil. 17 Oj, ţe nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.

Jób 24

1 Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní? 2 Bezboţníci prenášajú medze, lúpeţne zajímajú stádo a pasú. 3 Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy. 4 Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna. 5 Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti. 6 Na poli ţnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezboţníka. 7 Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime. 8 Moknú od daţďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu. 9 Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu, 10 takţe musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy. 11 Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní. 12 Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrţe. 13 Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.

14 Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej. 15 A oko cudzoloţníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár. 16 Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla. 17 Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretoţe znajú hrôzy temna smrti. 18 Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc. 19 Jako sucho i horúco pohlcujú sneţné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia. 20 Zabudne ho ţivot matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom, 21 ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého. 22 A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v ţivot. 23 Bôh mu dáva, aby ţil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty. 24 Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú sníţení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu. 25 A jestli nie je tak, kde kto mi dokáţe, ţe som luhal? A nech obráti moju reč na nič!

Jób 25

1 A Bildad Šuchský odpovedal a riekol: 2 Panstvo a strach je u neho; pôsobí pokoj na svojich výsostiach. 3 Či je počet jeho čatám? Alebo nad kým nevychádza jeho svetlo? 4 A jako by tedy mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom, alebo jako byť čistý splodený zo ţeny? 5 Hľa, ani mesiac mu nesvieti dosť jasne, a hviezdy nie sú čisté v jeho očiach. 6 Čo potom smrteľný človek, červ a syn človeka, červiak!

Jób 26

1 Zase odpovedal Job a riekol: 2 Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády? 3 Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí! 4 Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba? 5 Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia. 6 Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu. 7 Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom. 8 Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi. 9 Drţí ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak; 10 ustanovil medze na povrchu vody do kruhu aţ potiaľ, kde končí svetlo so tmou. 11 Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho ţehrania. 12 Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba. 13 Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.

14 Hľa, to sú výbeţky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!

Jób 27

1 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol: 2 Ako ţe ţije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu, 3 ţe tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho ţivota a duch Boha v mojich nozdrách, 4 nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti. 5 To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu. 6 Drţím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní. 7 Nech je môj nepriateľ ako bezboţník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník. 8 Lebo jakáţe je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu? 9 Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť? 10 Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha kaţdého času? 11 Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím. 12 Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť? 13 To je podiel bezboţného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho. 14 Jestli sa aj rozmnoţia jeho synovia, rozmnoţia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba. 15 Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať. 16 Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata, 17 nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný. 18 Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil stráţnik. 19 Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho! 20 Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci. 21 Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta. 22 Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť. 23 Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.

Jób 28

1 Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia; 2 ţelezo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď. 3 Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti. 4 Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta. 5 Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň. 6 Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,

7 chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola; 8 nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev. 9 Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa; 10 rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko; 11 hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ... 12 Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? 13 Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi ţivých. 14 Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa. 15 Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváţi striebro za jej menu. 16 Nevyváţi sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír. 17 Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata. 18 Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly. 19 Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváţi za čisté zlato. 20 A tedy odkiaľţe prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti? 21 Pretoţe je skrytá pred očima kaţdého ţivého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá. 22 Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť. 23 Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto. 24 Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami. 25 Keď robil vetru váhu a meral vody mierou 26 robiac daţďu právo a cestu blesku hromov, 27 vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju. 28 A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

Jób 29

1 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol: 2 Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma stráţiac chránil Bôh! 3 Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme! 4 Jako som bol za dní svojej jasene <Hojnosti a sily>, kým bola tajná rada Boţia nad mojím stánom; 5 kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci; 6 kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja; 7 keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište! 8 Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli. 9 Knieţatá zdŕţaly slovami a kládli ruku na svoje ústa; 10 hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno. 11 Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi. 12 Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka. 13 Poţehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.

14 Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd. 15 Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja. 16 Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal. 17 Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyráţal som lúpeţ z jeho zubov. 18 A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnoţím svoje dni, ţe ich bude jako piesku. 19 Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi. 20 Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke. 21 Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu. 22 Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich; 23 očakávali na mňa jako na dáţď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému daţďu. 24 Smial som sa na nich ţartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári. 25 Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.

Jób 30

1 A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda. 2 A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda. 3 Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte, 4 ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom. 5 Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja, 6 takţe museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál. 7 Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne, 8 synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme. 9 A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou. 10 Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári, 11 pretoţe Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou. 12 Po pravici povstáva mladá sberba; podráţajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby. 13 Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka. 14 Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka. 15 Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak. 16 A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia. 17 Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neleţia zaháľajúc. 18 Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne. 19 Vrhol ma do blata, takţe som podobný prachu a popolu. 20 Volám k tebe, Boţe, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa. 21 Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa. 22 Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.

23 Lebo viem, ţe ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaţdí kaţdý ţivý. 24 Len ţe či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc. 25 Je pravda, ţe som plakal nad tým, kto preţíval tvrdé dni; ţe moja duša smútila nad chudobným. 26 Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak. 27 Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia. 28 Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaţdení a volám o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov. 30 Moja koţa sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti. 31 A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.

Jób 31

1 Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu? 2 A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí? 3 Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti? 4 Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky? 5 Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti, 6 nech ma odváţi na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť. 7 Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna; 8 vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené. 9 Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej ţene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blíţneho, 10 vtedy nech melie moja ţena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní. 11 Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov; 12 lebo je to oheň, ktorý ţerie aţ do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu. 13 Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou, 14 čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal? 15 Či azda ten, ktorý mňa učinil v ţivote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky? 16 Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy 17 a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota 18 Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od ţivota svojej matky som ju vodil, vdovu -; 19 ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného; 20 ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec; 21 ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretoţe som videl v bráne svoju pomoc; 22 nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu! 23 Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec. 24 Ak som poloţil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie; 25 ak som sa radoval tomu, ţe mám veľa majetku, a ţe moja ruka získala tak mnoho; 26 ak som hľadel na svetlo slnka, ţe svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

27 a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst 28 Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -, 29 ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, ţe ho stihlo zlé 30 Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou ţiadať jeho dušu -, 31 ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?! 32 Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -, 33 ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone, 34 keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrţenie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí 35 Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník! 36 Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu! 37 Oznámim mu počet svojich krokov a priblíţim sa mu jako knieţa -, 38 ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy; 39 ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej drţiteľov: 40 miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.

Jób 32

1 Vtedy prestali tí traja muţovia odpovedať Jobovi, pretoţe bol spravedlivý vo svojich očiach. 2 Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretoţe ospravedlňoval svoju dušu skôr neţ Boha. 3 I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretoţe nenašli odpovedi a odsudzovali Joba. 4 A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretoţe boli starší vekom neţ on. 5 A vidiac Elíhu, ţe niet odpovedi v ústach tých troch muţov, rozpálil sa jeho hnev. 6 A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem, 7 a povedal som: Nech hovorí vek a mnoţstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť. 8 Ale vidím, ţe je ona Duch Boţí v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými. 9 Nie sú vţdy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vţdycky súdu. 10 Preto hovorím: Noţe počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem! 11 Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som aţ na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov. 12 A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči. 13 Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek! 14 Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami. 15 Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová. 16 A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej? 17 Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem. 18 Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona. 19 Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové koţice, ide sa rozpuknúť.

20 Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať. 21 Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi. 22 Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!

Jób 33

1 Avšak počuj, prosím, Jobe, moje reči a pozoruj ušima na všetky moje slová! 2 Noţe hľa, otvorím svoje ústa; môj jazyk bude hovoriť v mojich ústach. 3 Moje slová budú úprimnosťou môjho srdca, a čo do známosti mojich rtov, budú hovoriť čiste. 4 Duch silného Boha ma učinil a dych Všemohúceho mi dal ţivot. 5 Ak môţeš, odpovedz mi; priprav sa predo mnou na odpor a postav sa! 6 Hľa, ja som práve tak Boţí jako ty, i ja som odštiknutý z blata. 7 Hľa, tedy, môj strach ťa nepredesí, a môj tlak nebude ťaţko doliehať na teba. 8 Ale si povedal predo mnou, v moje uši, a počul som zvuk tvojich slov: 9 Čistý som, bez prestúpenia, nevinný som a nemám neprávosti na svedomí. 10 Hľa, vynašiel proti mne príčiny k nepriateľstvu; povaţuje ma sebe za nepriateľa. 11 Vloţil moje nohy do klady; streţie všetky moje stezky. 12 Hľa, v tej veci nie si spravedlivý; odpoviem ti, pretoţe je Bôh väčší ako smrteľný človek. 13 Prečo sa s ním pravotíš, ţe sa nezodpovedá za niktoré svoje veci? 14 Lebo raz hovorí silný Bôh i dva razy, a človek toho nevidí, 15 vo sne videnia noci, keď pripáda hlboký spánok na ľudí v driemotách na posteli. 16 Vtedy odhaľuje ucho ľudí a zapečaťuje to, čomu ich učí, 17 aby odviedol človeka od zlého skutku a zakryl pýchu pred muţom. 18 Zdrţuje jeho dušu od jamy a jeho ţivot, aby nenadišiel na meč. 19 A je káraný bolesťou na svojej loţi a jeho kosti trvalou pravotou káravou, 20 takţe si jeho ţivot oškliví chlieb a jeho duša pokrm, ináče ţiadúci. 21 Jeho telo hynie, aţ ho nezrieť, a jeho kosti páčia, ktoré sa nevidely. 22 A tak sa blíţi jeho duša jame a jeho ţivot usmrcujúcim. 23 No, ak je pri ňom anjel vykladač, jeden z tisíca, aby oznámil za človeka jeho právo, 24 vtedy sa zľutuje nad ním a povie: Vyprosti ho, aby nesostúpil do jamy; našiel som výkupné. 25 Vtedy omladne jeho telo viac ako za detstva; navráti sa ku dňom svojej mladosti; 26 bude sa modliť Bohu, a bude mu milostivý, a uvidí jeho tvár s jasotom, a Bôh navráti smrteľnému človekovi jeho spravedlivosť. 27 Bude spievať hľadiac na ľudí a povie: Zhrešil som a prevrátil som to, čo je pravé, a nie je mi odplatené podľa zásluhy. 28 Vykúpil moju dušu, aby neišla do jamy, a môj ţivot, aby videl svetlo. 29 Hľa, to všetko robí silný Bôh, a to dvakrát i trikrát pri človekovi, 30 aby vrátil jeho dušu zpät od jamy, aby bol osvietený svetlom ţivých. 31 Pozoruj, Jobe, ušima, počuj ma; mlč, a ja budem hovoriť.

32 Ak máš, čo povedať, odpovedz mi; hovor, lebo by som ťa chcel ospravedlniť. 33 Ale ak nič, počuj ty mňa; mlč, a poučím ťa múdrosti.

Jób 34

1 A ešte odpovedal Elíhu a riekol: 2 Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima! 3 Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm. 4 Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré. 5 Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd. 6 Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia! 7 Kto je muţ ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu? 8 Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezboţnými muţmi? 9 Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha. 10 Preto, muţovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezboţnosť a Všemohúci nejakú neprávosť! 11 Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť kaţdému podľa toho, jaká je čia cesta. 12 Áno, je istá pravda, ţe silný Bôh neučiní bezboţnosti, a Všemohúci neprevráti súdu. 13 Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto sloţil na neho celý okruh sveta? 14 Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe; 15 razom by zomrelo kaţdé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu. 16 Ak je tedy u teba rozum, noţe počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov! 17 Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezboţného? 18 Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezboţníci! knieţatám? 19 Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk. 20 Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou. 21 Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky. 22 Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti. 23 Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd. 24 Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto. 25 Pretoţe on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení. 26 Medzi inými bezboţníkmi ich bije na mieste divákov, 27 preto, ţe odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám 28 pôsobiac to, ţe prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych. 29 No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či uţ nad celým národom a či nad jednotlivým človekom, 30 aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.

31 Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého. 32 Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej. 33 Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor! 34 Muţovia rozumného srdca mi povedia, i kaţdý múdry človek, ktorý ma čuje: 35 Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti. 36 Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti! 37 Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a mnoţí svoje reči proti silnému Bohu.

Jób 35

1 A ešte odpovedal Elíhu a riekol: 2 Či to povaţuješ za súd? Hovoríš: Moja spravedlivosť je nad silného Boha. 3 Lebo hovoríš: Čo ti to prospeje? Čo mi to pomôţe viac, ako keď budem hrešiť? 4 Ja ti dám odpoveď i tvojim priateľom s tebou. 5 Pozri na nebesia a vidz a pozoruj oblaky! Sú vyššie ako ty. 6 Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jestli bude mnoho tvojich prestúpení, čo mu učiníš? 7 Ak budeš spravedlivý, čo mu tým dáš? Alebo čo vezme z tvojej ruky? 8 Tvoja bezboţnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spravedlivosť prospeje synovi človeka. 9 Kričia pre mnoţstvo útisku; volajú o pomoc pre tvrdé rameno mnohí. 10 Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne vnoci, 11 ktorý nás vyučuje, aby sme boli rozumnejší ako hovädá zeme, a činí nás múdrejších ako vtáctvo nebies? 12 Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí. 13 Isté je, ţe silný Bôh nepočuje márnosti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to. 14 A čo ešte, keď hovoríš: Neuvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho! 15 Ale teraz istotne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spupnosti. 16 A Job otvára svoje ústa na márnosť a mnoţí svoje slová bez známosti.

Jób 36

1 A ešte pokračoval Elíhu a riekol: 2 Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha. 3 Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť. 4 Lebo istotne nebudú moje slová lţivé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou. 5 Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca. 6 Nebude udrţovať pri ţivote bezboţníka, ale dá súd biednych. 7 Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení. 8 A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,

9 vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, ţe sa pozdvihli proti nemu. 10 A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti. 11 Ak poslúchnu a budú mu slúţiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši. 12 Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti. 13 Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaţe. 14 Ich duša zomiera v mladosti a ich ţivot medzi smilníkmi. 15 Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho. 16 A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súţenia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa poloţilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku. 17 Ale ty si plný pravoty bezboţného; pravota a súd ťa drţia na nohách. 18 Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní mnoţstvo výkupného. 19 Či ti tvoj krik pomôţe z úzkosti alebo i všetko napätie sily? 20 Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta. 21 Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať. 22 Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ? 23 Kto mu naloţil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť? 24 Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia. 25 Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka. 26 Hľa, silný Bôh je taký velebný, ţe to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť. 27 Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dáţď, podľa druhu jeho mhly, 28 ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí. 29 Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu? 30 Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora. 31 Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť. 32 Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa. 33 Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď uţ vystupuje!

Jób 37

1 Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta. 2 Počujteţe hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst! 3 Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo aţ na krýdla zeme. 4 Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕţa toho, keď sa čuje jeho hlas. 5 Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum. 6 Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche daţďa a spŕche svojich mohutných daţďov. 7 Pečatí ruku kaţdého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom. 8 A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch. 9 Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.

10 Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie. 11 Áno, vlahou obťaţuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla, 12 ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme, 13 buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ. 14 Noţe počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha! 15 Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku? 16 Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti? 17 Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia? 18 Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo. 19 Noţe nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu. 20 Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený? 21 A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich. 22 Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva. 23 Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a mnoţstvo spravedlivosti, netrápi. 24 Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.

Jób 38

1 Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol: 2 Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti? 3 Noţe prepáš svoje bedrá jako muţ, a budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám! 4 Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akţe znáš rozum? 5 Kto poloţil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? 6 Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto poloţil jej uholný kameň, 7 keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boţí? 8 A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo ţivota matky? 9 Keď som rozloţil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky? 10 A keď som mu vydal svoj zákon a poloţil som závory a vráta 11 a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu poloţia hať proti pýche tvojich vĺn!? 12 Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto, 13 poveliac, aby sa chopila krýdel zeme, a aby boli strasení s nej bezboţníci? 14 Nech sa prevracia a mení tvar ako pečatná hmota, a iné veci nech sa postavia ako rúcho! 15 A tak nech je odňaté od bezboţných ich svetlo, a vysoké rameno nech sa poláme! 16 Či si voľakedy prišiel aţ ku ţriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti? 17 Či sú ti zjavené brány smrti, alebo brány tône smrti si videl? 18 Či si si prezrel všetko aţ po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú! 19 Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?

20 Aby si to pojal a odviedol v jeho medze a keď rozumieš chodníkom, ktoré vedú k jeho domu? 21 Pravda vieš, lebo si sa vtedy narodil, a počet tvojich dňov je veľký! 22 Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl? 23 Ktoré zdŕţam u seba na čas súţenia, na deň boja a vojny? 24 Kde je cesta na miesto ta, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi? 25 Kto rozdelil povodni prietok v obe strany a cestu blesku zvukov hromu, 26 aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka? 27 Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená? 28 Či má dáţď otca, alebo kto plodí kvapky rosy? 29 Z čieho ţivota vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí? 30 Vody sa skrývajú ako pod kameň, a tvár priepasti zamrznúc drţí sa spolu. 31 Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona? 32 Či vyvedieš Mazzárot <Súhvezdia zverokruhu> svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš? 33 Či znáš zákony nebies? Či poloţíš toho správu na zemi? 34 Či pozdvihneš svoj hlas k oblaku, aby ťa pokryla hojnosť vody? 35 Či pošleš blesky hromu, a pojdú? A či ti azda povedia: Hľa, tu sme? 36 Kto vloţil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum? 37 Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské koţice vody kto nahne, 38 keď sa sleje prach zeme v pevnú sliatinu, a hrudy sú pevne slepené? 39 Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš, 40 keď sa krčia v pelešiach, sedia v húšti čihajúc? 41 Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?

Jób 39

1 Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia? 2 Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu, 3 kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti? 4 Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia. 5 Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal? 6 Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem? 7 Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča. 8 To, čo najde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené. 9 Či ti bude chcieť slúţiť jednoroţec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach? 10 Či pripriahneš jednoroţca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia? 11 Či sa spoľahneš na neho preto, ţe má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu? 12 Či mu budeš veriť, ţe svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno? 13 Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie!

14 Pretoţe zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu 15 a zabúda, ţe ich môţe rozpučiť noha, alebo ţe ich môţe zašliapať poľná zver. 16 Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu. 17 Pretoţe mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti. 18 V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi. 19 Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou? 20 Či spôsobíš, ţe bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný. 21 Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani. 22 Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom, 23 hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika; 24 s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby. 25 Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj, hrmot knieţat a krik. 26 Či je to z tvojho rozumu, ţe lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu? 27 Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a ţe na vysokom mieste kladie svoje hniezdo? 28 Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade. 29 Odtiaľ pátra po ţrádle; jeho oči hľadia naďaleko. 30 A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.

Jób 40

1 A ešte odpovedal Hospodin Jobovi a riekol: 2 Či sa bude pravotiť so Všemohúcim kázniteľ? Ten, kto viní Boha, nech odpovie na to! 3 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol: 4 Hľa, som prichatrný; čoţe ti odpoviem? Kladiem svoju ruku na svoje ústa. 5 Raz som hovoril a nebudem viacej odpovedať, dvakrát, a neurobím toho viacej. 6 Hospodin odpovedal Jobovi z víchrice a riekol: 7 Noţe prepáš svoje bedrá jako muţ! Ja sa ťa budem pýtať, a ty mi oznám! 8 Či azda zrušíš i môj súd? Či ma odsúdiš ako bezboţného, aby si ty bol spravedlivý? 9 Či máš rameno jako silný Bôh a hrmíš hlasom ako on? 10 Noţe sa ozdob velebnosťou a výsosťou a obleč sa vo veličenstvo a v nádheru! 11 Rozlej prchlivosť svojho hnevu a vidz kaţdého pyšného a poníţ ho! 12 Vidz kaţdého pyšného a zohni ho a mršti bezboţných na ich mieste na zem! 13 Skry ich spolu do prachu a zaviaţ ich tvár na skrytom mieste! 14 A vtedy ťa i ja budem oslavovať, pretoţe ťa spasila tvoja pravica. 15 Noţe hľa, vidz ozrutu behemóta, ktorého som učinil ako i teba; ţerie trávu jako vôl. 16 Noţe hľa, vidz, jeho vláda je v jeho bedrách a jeho sila vo svaloch jeho brucha! 17 Ohýba svojím ohonom ako chce, hoci je ako cedra; ţily jeho stehien sú spletené jako haluzi. 18 Jeho kosti medené trubice, jeho hnáty jako ţelezný sochor.

19 On je počiatkom ciest silného Boha. Ten, ktorý ho učinil, sám jediný to dokáţe, aby sa priblíţil k nemu jeho meč. 20 Lebo vrchy mu donášajú krm, kde sa ihrá všetka poľná zver. 21 Líha pod tônistými stromami, v skrýši trsti a bahna. 22 Pokrývajú ho tônisté stromy svojou tôňou; obkľučujú ho potočné vŕby. 23 Hľa, ak ho rieka sovrie, neponáhľa sa; nadeje sa, keby sa hneď Jordán dovalil aţ po jeho tlamu. 24 Nechţe ho chytí niekto pred jeho očima! Nech prebodne jeho chriap a pretiahne mu povrazy! 25 Či vytiahneš leviatána na udicu? Alebo či povrazom stiahneš jeho jazyk dolu? 26 Či mu vloţíš do nosa motúz zo sitiny alebo či hákom prebodneš jeho čeľusť? 27 Či sa ti bude nejako veľmi prosiť? Či ti bude hovoriť neţnosti? 28 Či učiní s tebou smluvu? Či si ho vezmeš za večného sluhu? 29 Či sa budeš s ním ihrať ako s vtáčkom a priviaţeš ho svojim dievčatám? 30 Či ním budú obchodovať sdruţení rybári? Či ho rozdelia na poly medzi kupcov? 31 Či zaplníš jeho koţu ostrými háky alebo rybárskymi vidlicami jeho hlavu? 32 Len poloţ na neho svoju ruku - Pamätaj na boj! - a neurobíš toho viacej!

Jób 41

1 Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca uţ i na jeho pohľad rúti na zem? 2 Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?! 3 Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje. 4 Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia. 5 Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi? 6 Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach. 7 Pýchou ryhy jeho štítov; kaţdý je privrený jako tesná pečať. 8 Jeden prilieha k druhému tak, ţe vzduch nevojde medzi ne. 9 Kaţdý ľne pevne k druhému; drţia sa spolu a neodstávajú od seba. 10 Jeho kýchanie ţiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory. 11 Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry. 12 Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina. 13 Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst. 14 V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach. 15 Kusy jeho mäsa pevne sa drţia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne. 16 Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný ţernov. 17 Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia. 18 Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier. 19 Povaţuje ţelezo za slamu, za hnilé drevo meď. 20 Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy. 21 Kyjak povaţuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.

22 Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato. 23 Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti. 24 Za ním svieti draha; povaţuje priepasť za bezvládne šediny. 25 Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu. 26 Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.

Jób 42

1 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol: 2 Viem, ţe môţeš všetko, a ţe ti nemôţe byť prekazený niktorý úmysel. 3 Ţe kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, ţe nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho. 4 Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám! 5 Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko. 6 Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole. 7 A stalo sa, keď uţ bol hovoril Hospodin Jobovi tie slová, ţe riekol Hospodin Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretoţe ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj sluţobník Job. 8 A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu sluţobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj sluţobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj sluţobník Job. 9 A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril Hospodin, a Hospodin prijal tvár Jobovu. 10 A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne. 11 A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu kaţdý jednu kesítu peňazí a kaţdý jednu zlatú obrúčku. 12 A Hospodin poţehnal posledok ţivota Jobovho, viac ako bol poţehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc. 13 A mal sedem synov a tri dcéry, 14 z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch. 15 A nenašlo sa takých krásnych ţien, ako boly dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi. 16 A Job ţil potom sto štyridsať rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia. 17 A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.

Žalmy 1

1 Blahoslavený muţ, ktorý nechodí podľa rady bezboţných, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí. 2 Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou. 3 A bude jako strom, zasadený nad potokmi vody, ktorý dáva svoje ovocie svojím časom, ktorého list nevädne, a všetko, čokoľvek bude robiť, podarí sa mu.

4 Nie tak bezboţní, ale tí budú jako plevy, ktoré rozháňa vietor. 5 Preto neobstoja bezboţní na súde ani hriešnici v shromaţdení spravedlivých. 6 Lebo Hospodin zná cestu spravedlivých, ale cesta bezboţných zahynie.

Žalmy 2

1 Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci? 2 Kráľovia zeme sa postavujú, a knieţatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria: 3 Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy. 4 Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva. 5 Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie: 6 Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti. 7 Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil. 8 Poţiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje drţavie, končiny zeme. 9 Roztlčieš ich ţelezným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara. 10 A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme! 11 Slúţte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením. 12 Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.

Žalmy 3

1 Ţalm Dávidov z času, keď utekal pred Absalomom, svojím synom. 2 Hospodine, jako mnoho je mojich protivníkov! Ako mnoho je tých, ktorí povstávajú proti mne! 3 Mnohí hovoria o mojej duši: Nemá záchrany v Bohu. Sélah. 4 Ale ty, ó, Hospodine, si štítom vôkol mňa; si mojou slávou a ten, ktorý povyšuješ moju hlavu. 5 Na Hospodina volám svojím hlasom, a ozve sa mi s vrchu svojej svätosti. Sélah. 6 Ja ľahnem a budem spať i prebudím sa, lebo ma Hospodin podporuje. 7 Nebudem sa báť mnoho tisíc ľudí, ktorí sa vôkol kladú proti mne. 8 Povstaň, ó, Hospodine, zachráň ma, môj Boţe, lebo ty udrieš všetkých mojich nepriateľov na líce, zuby bezboţným vyrazíš. 9 Hospodinovo je spasenie, nad tvojím ľudom, ó, Boţe, tvoje poţehnanie. Sélah.

Žalmy 4

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót, strunový to nástroj hudobný. Ţalm Dávidov. 2 Ohlás sa mi, keď volám, ó, Boţe mojej spravedlivosti, ktorý si mi v úzkosti upriestranňoval. Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu! 3 Synovia smrteľného človeka, dokiaľ bude tupená moja sláva? Dokiaľ budete milovať márnosť, hľadať loţ?! Sélah.

4 Ale vedzte, ţe Hospodin učiní zvláštnu vec pri svojom milom. Hospodin vyslyší, keď budem volať k nemu. 5 Zľaknite sa a nehrešte; hovorte o tom vo svojom srdci na svojej loţi a mlčte! Sélah. 6 Obetujte obeti spravedlivosti a nadejte sa na Hospodina. 7 Mnohí hovoria: Kto nám ukáţe dobré?! Pozdvihni na nás svetlo svojej tvári, ó, Hospodine! 8 A dáš do môjho srdca väčšiu radosť, ako majú oni vtedy, keď sa im urodí hojnosť zboţia, a keď natlačia mnoţstvo vína. 9 V pokoji oboje: i ľahnem i budem spať, lebo ty, Hospodine, mi sám dáš bývať bezpečne.

Žalmy 5

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nechilót, dutý to nástroj hudobný. Ţalm Dávidov. 2 Hospodine, počuj moje slová, rozumej tomu, čo hovorím v tichej pokore. 3 Pozoruj na hlas môjho pokorného volania, môj Kráľu a môj Boţe, lebo sa tebe modlím. 4 Hospodine, ráno počuj môj hlas; ráno ti predloţím svoju vec a budem pozorovať. 5 Lebo ty nie si Bohom, ktorý by mal záľubu v bezboţnosti; nebude s tebou bývať zlý. 6 Blázni neobstoja pred tvojimi očima; nenávidíš všetkých, ktorí robia neprávosť. 7 Zahubíš tých, ktorí hovoria loţ. Človek krvi a ľsti sa oškliví Hospodinovi. 8 Ale ja v mnoţstve tvojej milosti vojdem do tvojho domu a budem sa klaňať, obrátený k chrámu tvojej svätosti, v tvojej bázni. 9 Hospodine, voď ma vo svojej spravedlivosti pre tých, ktorí ma streţú. Urovnaj predo mnou svoju cestu. 10 Lebo niet stáleho v jeho ústach. Ich nútro je zývajúca priepasť, ich hrdlo otvorený hrob, a jazykom lichotia. 11 Uvaľ na nich, ó, Boţe, ich vinu! Nech padnú od svojich rád; zaţeň ich pre mnoţstvo ich prestúpení, lebo sa ti protivia. 12 A nech sa radujú všetci, ktorí sa utiekajú k tebe; nech plesajú na veky, a ochraňuj ich, a nech sa veselia v tebe tí, ktorí milujú tvoje meno. 13 Lebo ty poţehnáš spravedlivého, ó, Hospodine, ľúbosťou ho objímeš ako štítom.

Žalmy 6

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót; na nápev: Ôsma... Ţalm Dávidov. 2 Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti! 3 Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo moje kosti sa chvejú zdesením; 4 aj moja duša sa veľmi chveje. A ty, ó, Hospodine, dokedy?!5 Navráť sa zase, Hospodine, vytrhni moju dušu; zachráň ma pre svoju milosť. 6 Lebo v smrti nieto rozpomienky na teba, a kto ťa bude oslavovať v hrobe?! 7 Ustal som vo svojom úpení; kaţdú noc máčam svoju posteľ slzami, slzami polievam svoje leţište. 8 Moja tvár uvädla od trápenia, zostárla pre všetkých a tak mnohých mojich protivníkov. 9 Odstúpte odo mňa všetci, ktorí páchate neprávosť, lebo Hospodin počul hlas môjho plaču, 10 áno, počul Hospodin moju pokornú prosbu; Hospodin prijal moju modlitbu. 11 Hanbiť sa budú a zdesení súc budú sa veľmi triasť všetci moji nepriatelia. Nazpät sa obrátia a budú sa hanbiť razom.

Žalmy 7

1 Ţalostná pieseň Dávidova, ktorú spieval Hospodinovi pre slová Kúša, syna Jeminiho. 2 Hospodine, môj Boţe, k tebe sa utiekam; zachráň ma od všetkých tých, ktorí ma prenasledujú, a vytrhni ma! 3 Aby neuchvátil nepriateľ ako lev moju dušu a neroztrhal, keď by nebolo, kto by vytrhnul! 4 Hospodine, môj Boţe, ak som to urobil, ak je neprávosť na mojich rukách, 5 ak som odplácal zlým tomu, kto ţil so mnou v pokoji (Áno, vytrhoval som zo zlého toho, ktorý sa mi protivil bez príčiny!), 6 vtedy nech honí nepriateľ moju dušu a nech ju dostihne a pošliape môj ţivot na zem a moju slávu nech poloţí do prachu. Sélah. 7 Povstaň, ó, Hospodine, vo svojom hneve! Povznes sa na vzteklosť mojich protivníkov, zobuď sa a pospieš ku mne, ty, ktorý si rozkázal súd. 8 A obstúpi ťa shromaţdenie ľudí, a navráť sa nad ním na výsosť! 9 Hospodin bude súdiť národy. Súď ma, Hospodine, podľa mojej spravedlivosti a podľa neviny, ktorá je pri mne. 10 Nech je raz koniec zlosti bezboţných, a postav pevne spravedlivého. Ale však ten, kto zkúša srdcia a ľadviny, je spravedlivý Bôh. 11 Môj štít je u Boha, ktorý zachraňuje úprimných srdcom. 12 Bôh je spravedlivý sudca a silný Bôh sa hnevá na bezboţného kaţdý deň. 13 Ak sa neobráti, naostrí svoj meč; natiahol svoje lučište a namieril ho 14 a prihotovil si smrteľnú zbroj, svoje šípy urobil pre bezľútostných prenasledovníkov. 15 Hľa, počal neprávosť, tehotnel trápením a splodil loţ. 16 Kopal jamu a vykopal ju a padnul do dolu, ktorý urobil. 17 Jeho trápenie sa obráti na jeho hlavu, a jeho ukrutnosť sostúpi na jeho temä. 18 Oslavovať budem Hospodina podľa jeho spravedlivosti a spievať menu Najvyššieho Hospodina ţalmy.

Žalmy 8

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Gitťanka. Ţalm Dávidov. 2 Hospodine, náš Pane, jaké slávne je tvoje meno na celej zemi, ktorý si dal svoje veličenstvo na nebesiach! 3 Z úst nemluvniat a tých, ktorí poţívajú prsia, pripravil si moc pre svojich protivníkov, aby si umlčal nepriateľa a pomstiaceho sa. 4 Keď vidím tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si postavil, 5 myslím si: Čo je smrteľný človek, ţe pamätáš na neho, a syn človeka, ţe ho navštevuješ! 6 Učinil si ho málo menším neţ je Bôh; korunoval si ho slávou a cťou. 7 Učinil si ho vládcom nad dielami svojich rúk; všetko si poloţil pod jeho nohy: 8 ovce, voly, to všetko, áno, ešte i divú zver poľnú, 9 nebeské vtáctvo a morské ryby - čo chodí stezkami mora. 10 Hospodine, náš Pane, jaké slávne je tvoje meno na celej zemi!

Žalmy 9

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Smrť synova. Ţalm Dávidov. 2 Oslavovať ťa budem, Hospodine, celým svojím srdcom, budem rozprávať všetky tvoje divy. 3 Radovať sa budem a plesať v tebe, ţalmy budem spievať tvojemu menu, ó, Najvyšší! 4 Lebo moji nepriatelia sa obrátili nazad, klesli a zahynuli od tvojej tvári, 5 lebo si rozsúdil môj súd a moju pravotu; sadol si na prestol, spravedlivý sudca. 6 Ohromil si národy; zahubil si bezboţníka; zahladil si ich meno na večné veky. 7 Nepriateľu, dokonané sú tvoje pustošenia na večnosť, a poboril si mestá; zahynula s nimi aj ich pamiatka. 8 Ale Hospodin tróni na veky; svoj trón stavia nato, aby súdil. 9 On bude súdiť okruh sveta v spravedlivosti; rozsúdi národy v pravosti. 10 A Hospodin bude vysokým útočišťom potlačenému, vysokým útočišťom v časoch súţenia. 11 A budú v teba dúfať tí, ktorí znajú tvoje meno; lebo ty neopustíš tých, ktorí ťa hľadajú, ó, Hospodine. 12 Spievajte ţalmy Hospodinovi, tomu, ktorý prebýva na Sione; zvestujte medzi národami jeho skutky; 13 lebo on vyhľadáva vyliatu krv a pamätá na ňu, nezabúda na krik utrápených. 14 Zmiluj sa nado mnou, Hospodine; vidz moje trápenie, ktoré znášam od tých, ktorí ma nenávidia, ty, ktorý ma vyzdvihuješ z brán smrti, 15 aby som rozprával všetky tvoje chvály v bránach dcéry Siona a plesal v tvojom spasení. 16 Pohania sa pohrúţili do jamy, ktorú urobili, a ich noha sa lapila do siete, ktorú ukryli. 17 Hospodin sa učinil známym; vykonal súd; bezboţník sa zaplietol do diela svojich vlastných rúk. Higgájon. Sélah. 18 Bezboţníci sa obrátia do pekla jako aj všetky národy, ktoré zabudly na Boha. 19 Lebo nebude chudobný zabudnutý na veky; nádej poníţených nezahynie na večnosť. 20 Povstaň, Hospodine, nech nezmocneje smrteľný človek; nech sú národy súdené pred tvojou tvárou. 21 Pusti na nich strach, ó, Hospodine, aby vedely národy, ţe sú iba biednymi smrteľníkmi. Sélah.

Žalmy 10

1 Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súţenia? 2 V pýche bezboţného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú! 3 Lebo sa honosí bezboţník nad dosiahnutou ţiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina. 4 Bezboţník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, ţe niet Boha. 5 Jeho cesty sú zdarné kaţdého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov. 6 Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretoţe neprijdem do zlého. 7 Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úţerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť. 8 Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraţdí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného. 9 Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.

10 Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci mnoţstvo biednych. 11 Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť. 12 Povstaň, ó, Hospodine, silný Boţe, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na poníţených! 13 Prečo má bezboţník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, ţe nebudeš vyhľadávať!? 14 Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal kaţdému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom. 15 Polám rameno bezboţníka a vyhľadaj bezboţnosť zlostníka, aţ viacej nenajdeš. 16 Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme. 17 Ţiadosť poníţených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho, 18 aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.

Žalmy 11

1 <<Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov.>> K Hospodinovi sa utiekam; ako tedy hovoríte mojej duši: Uleť na váš vrch, vtáča! 2 Lebo hľa, bezboţníci natiahli luk; poloţili svoje šípy na tetivu, aby vo tme strieľali na tých, ktorí sú úprimného srdca. 3 Keď budú stĺpy poborené, čo vykoná spravedlivý? 4 Hospodin, ktorý je v chráme svojej svätosti; Hospodin, ktorý má svoj trón na nebesiach, jeho oči hľadia, jeho víčka zkúšajú synov človeka. 5 Hospodin zkúša spravedlivého, ale bezboţníka a toho, kto miluje ukrutnosť, nenávidí jeho duša. 6 Dá pršať na bezboţníkov smečky jako dáţď, oheň a síru, zúrivý vietor spaľujúci bude čiastkou ich kalicha. 7 Lebo Hospodin je spravedlivý; miluje spravedlivosť; jeho tvár zrie úprimného.

Žalmy 12

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Ţalm Dávidov. 2 Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka. 3 Márnosť hovoria kaţdý so svojím blíţnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom. 4 Ó, bárs by vykorenil Hospodin kaţdé rty lichotné i kaţdý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné. 5 Lebo hovoria: Premôţeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktoţe je naším pánom? 6 Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz uţ povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezboţník pyšne fúka. 7 Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz. 8 Ty, Hospodine, ich ostreţieš; zachováš ho od tohoto pokolenia aţ na veky. 9 Všade vôkol obchádzajú bezboţníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.

Žalmy 13

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov.

2 Aţ dokedy, ó, Hospodine?! Či ma zabudneš na veky? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? 3 Dokedy budem skladať rady vo svojej duši vnoci, trápenie nosiť vo svojom srdci vodne? Dokedy sa bude povyšovať môj nepriateľ nado mnou!? 4 Pohliadni, ozvi sa mi, Hospodine, môj Boţe; osvieť moje oči, aby som neusnul na smrť; 5 aby nepovedal môj nepriateľ: Premohol som ho, a plesali by tí, ktorí ma suţujú, keby som sa pohnul. 6 Ale ja sa nadejem na tvoju milosť; moje srdce bude plesať v tvojom spasení. Spievať budem Hospodinovi, lebo on dokoná za mňa.

Žalmy 14

1 <<Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov.>> Blázon hovorí vo svojom srdci: Niet Boha. - Porušení sú a páchajú ohavný skutok. Neni toho, kto by činil dobré. 2 Hospodin pozrel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha. 3 Všetci dovedna sa odvrátili: zkazení sú. Neni toho, kto by činil dobré, neni ani jedného. 4 Či toho nevedia všetci činitelia neprávosti, ktorí zjedajú môj ľud, ako jedia chlieb, a na Hospodina nevolajú? 5 Tam sa raz budú náramne desiť; lebo Hospodin je v pokolení spravedlivého. 6 Radu biedneho zahanbujete, lebo Hospodin je jeho útočišťom. 7 Ó, aby bolo dané spasenie Izraelovi so Siona! Keď navráti Hospodin zajatých svojho ľudu, plesať bude Jakob, radovať sa bude Izrael.

Žalmy 15

1 <<Ţalm Dávidov.>> Hospodine, kto bude pohostíniť v tvojom stáne? Kto bude bývať na vrchu tvojej svätosti? 2 Ten, kto chodí bezúhonne, činí spravedlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom; 3 kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blíţneho nevznesie potupy; 4 v ktorého očiach nemá cti zavrhnutý, ale tých, ktorí sa boja Hospodina, ctí; kto, keď prisahal, čo i na svoje zlé, nezmení; 5 kto nedáva svojich peňazí na úţeru a proti nevinnému nevezme úplatného daru. Ten, kto to činí, nepohne sa na veky.

Žalmy 16

1 <<Zlatý ţalm Dávidov.>> Ostríhaj ma, ó, silný Boţe, lebo sa k tebe utiekam. 2 Povedal som Hospodinovi: Ty si môj Pán. Moje Dobro, nie je nad teba! 3 Pre svätých je, ktorí sú na zemi, a pre slávnych, v ktorých mám všetku svoju záľubu. 4 Rozmnoţia sa bolesti tých, ktorí sa ponáhľajú k inému bohu cudziemu. Nevylejem ich liatej obeti z krvi ani nevezmem ich mien na svoje rty. 5 Hospodin je čiastkou môjho údelu a môjho kalicha; ty, ó, Hospodine, udrţuješ môj los. 6 Merné laná mi padly na krásnych miestach, áno, skvelé dedičstvo je u mňa. 7 Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi radí, ba ešte i vnoci ma vynaučujú moje ľadviny. 8 Vţdy si predstavujem Hospodina pred sebou, lebo je po mojej pravici, aby som sa nepohnul.

9 Preto sa raduje moje srdce, a moja sláva plesá, áno, ešte i moje telo bude bývať bezpečne. 10 Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu svätému, aby videl porušenie. 11 Dáš mi znať cestu ţivota. Radosti do sýtosti je pred tvojou tvárou, rozmanitého blaţenstva v tvojej pravici na večnosť.

Žalmy 17

1 <<Modlitba Dávidova.>> Počuj, Hospodine, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami. 2 Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť. 3 Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa. 4 Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka. 5 Drţ moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy. 6 Ja volám na teba, lebo viem, ţe ma vyslyšíš, ó, silný Boţe! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč! 7 Preukáţ svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim. 8 Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel 9 pred bezboţnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú. 10 Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne. 11 Teraz obkruţujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem. 12 Kaţdý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc. 13 Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezboţníka svojím mečom, 14 od zlých muţov tvoja ruka, Hospodine, od muţov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto ţivote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám. 15 Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.

Žalmy 18

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm sluţobníka Hospodinovho, Dávida, ktorý hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov, i z ruky Saula, 2 a povedal: Srdečne ťa milujem, ó, Hospodine, moja silo! 3 Hospodin je mojou skalou a mojím hradom, mojím vysloboditeľom, mojím silným Bohom, mojím bralom, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom a rohom môjho spasenia, mojou vysokou pevnosťou. 4 Na veleslávneho som volal Hospodina a bol som zachránený od svojich nepriateľov. 5 Boly ma obkľúčily bolesti smrti, a predesily ma potoky beliála; 6 boly ma obňaly povrazy ríše mŕtvych; osídla smrti ma boly nadišly. 7 Vo svojej úzkosti som volal na Hospodina, a úpenlivo som volal o pomoc na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie prišlo pred jeho tvár a dostalo sa do jeho uší. 8 Vtedy sa pohla a zatriasla zem, a od strachu sa chvely základy vrchov a pohybovaly sa, lebo horel hnevom. 9 Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst zoţieral, takţe sa uhlie zanietilo od neho.

10 Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami; 11 vysadol na cheruba a letel a vznášal sa na krýdlach vetra. 12 Zo tmy si urobil skrýš, stán vôkol seba z vodného temna a z hustých oblakov vysokých. 13 Od blesku pred ním rozišly sa jeho oblaky, kamenec a ţeravé uhlie. 14 Vtedy zahrmel na nebesiach Hospodin, a Najvyšší vydal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a ţeravé uhlie. 15 Poslal svoje šípy a rozohnal ich, mnoţstvo bleskov hromu, a podesil ich. 16 A ukázaly sa riečištia vôd, a odkryly sa základy okruhu sveta od tvojho ţehrania, Hospodine, od dychu ducha tvojich nozdier. 17 Vystrel rameno s výsosti, pochytil ma a vytiahol ma z velikých vôd. 18 Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa a z moci tých, ktorí ma nenávideli, pretoţe boli mocnejší ako ja. 19 Nadišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou 20 a vyviedol ma na priestranstvo a vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu. 21 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravedlivosti; vrátil mi podľa čistoty mojich rúk. 22 Lebo som ostríhal cesty Hospodinove a nedopustil som sa tej bezboţnosti, aby som bol odišiel od svojho Boha. 23 Lebo všetky jeho súdy sú predo mnou, a jeho ustanovení som neodstrčil od seba; 24 ale som bol s ním cele a bez úhony a vystríhal som sa svojej neprávosti. 25 A Hospodin mi zaplatil podľa mojej spravedlivosti, podľa čistoty mojich rúk, ktorá je pred jeho očima. 26 S milosrdným svätým sa dokazuješ milosrdným svätým; s bezúhonným človekom sa dokazuješ bezúhonným; 27 s čistým sa dokazuješ čistým a s premršteným sa dokazuješ prevráteným. 28 Pretoţe ty zachrániš pokorný ľud strápený a vysoké oči poníţiš. 29 Lebo ty rozsvecuješ moju sviecu. Hospodin, môj Bôh, osvecuje jasne moju tmu. 30 Lebo v tebe prebehnem vojskom a vo svojom Bohu preskočím múr. 31 Cesta silného Boha je bezúhonná. Reč Hospodinova je čistá, dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všetkým, ktorí sa utiekajú k nemu. 32 Lebo kde kto je Bohom krome Hospodina, a ktoţe je skalou mimo nášho Boha?! 33 Silný Bôh je to, kto ma opasuje silou a dáva, aby moja cesta bola bezúhonná; 34 moje nohy robí podobnými nohám jelenice a postavuje ma na mojich výšinách. 35 Moje ruky učí boju, a moje ramená lámu oceľové lučište. 36 A dávaš mi štít, svoje spasenie, a podopieraš ma svojou pravicou, a tvoja blahosklonnosť ma zveličuje. 37 Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje členky sa nehly. 38 Honil som svojich nepriateľov a dostihol som ich a nevrátil som sa, aţ som im urobil koniec. 39 Porazil som ich tak, ţe nemohli povstať; padli pod moje nohy. 40 A prepasovával si ma silou do boja; zohnul si podo mňa tých, ktorí povstávali proti mne. 41 Mojich nepriateľov si mi dal, aby som im stupil na šiju, a tých, ktorí ma nenávideli, aby som vyplienil. 42 Volali o pomoc, ale nebolo spomocníka; volali na Hospodina, ale sa im neozval. 43 Rozdrtil som ich tak, ţe boli jako prach pred vetrom; vykydol som ich ako blato ulice. 44 Vyslobodil si ma zo svárov ľudu; učinil si ma hlavou národom; ľud, ktorého som neznal, mi slúţi. 45 Len čo počuli chýr o mne, poslúchajú ma; cudzinci sa mi lichotne koria;

46 synovia cudzieho národa vädnú strachom a trasúci sa prichádzajú zo svojich zavrených miest. 47 Ţije Hospodin, a nech je poţehnaná moja skala, nech je vyvýšený Bôh môjho spasenia! 48 Silný Bôh je to, kto mi dáva pomstu a podmaňuje mi národy. 49 Môj vysloboditeľ, ktorý ma vyslobodzuješ od mojich nepriateľov, áno, povýšil si ma nad tých, ktorí povstávali proti mne; vytrhol si ma z moci ukrutného človeka. 50 Preto ťa budem chváliť medzi národami, ó, Hospodine, a tvojmu menu budem spievať ţalmy. 51 Dáva veliké spasenie svojmu kráľovi a činí milosť svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho semenu, aţ na veky.

Žalmy 19

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Nebesia rozprávajú slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha. 3 Deň dňu hovorí slovo, a noc noci povedá známosť. 4 Nieto reči ani nieto slov, aby nebolo čuť ich hlasu. 5 Ich správa vyšla na celú zem a ich mluva aţ na koniec okruhu sveta. Slncu postavil na nich stán. 6 A ono vychádza jako ţeních zpod svojho baldachína; raduje sa jako hrdina majúc beţať cestou. 7 Od jedného konca nebies je jeho východ a na ich druhom konci jeho západ, a nieto ničoho, čo by sa mohlo ukryť pred jeho horúčosťou. 8 Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvujúci dušu; svedoctvo Hospodinovo verné, ktoré robí prostého múdrym. 9 Ustanovenia Hospodinove sú priame, obveseľujúce srdce; prikázanie Hospodinovo je čisté, osvecujúce oči. 10 Bázeň Hospodinova je čistá a stojí na veky; súdy Hospodinove sú pravda, a všetky, koľko ich je, sú spravedlivé. 11 Ţiadúcnejšie sú nad zlato a nad mnoţstvo rýdzeho zlata; sladšie sú ako med, a ako med, tečúci z plástov. 12 Aj tvoj sluţobník je osvecovaný nimi, a v ich zachovávaní je veliká odplata. 13 Leţ kto porozumie poblúdeniam? A preto i od tajných ma očisti. 14 Aj od spupných zdrţ svojho sluţobníka, aby nepanovaly nado mnou; vtedy budem dokonalý a očistený od veľkého previnenia. 15 Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!

Žalmy 20

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Nech sa ti ozve Hospodin v deň súţenia; nech ťa vyvýši meno Boha Jakobovho! 3 Nech ti pošle pomoc zo svätyne a nech ťa podoprie so Siona! 4 Nech sa rozpamätá na všetky tvoje ţertvy a tvoje zápalné obeti nech má za tučné! Sélah. 5 Nech ti dá podľa ţiadosti tvojho srdca a nech vyplní kaţdý tvoj úmysel. 6 Nech plesáme v tvojom spasení, a v mene svojho Boha vztýčime prápor. Nech naplní Hospodin všetky tvoje prosby! 7 Teraz viem, ţe Hospodin zachraňuje svojho pomazaného, ozve sa mu z nebies svojej svätosti; v hrdinskej sile sa mu ozve spasenie jeho pravice. 8 Títo dúfajú vo vozoch a tamtí v koňoch, ale my si pripomíname meno Hospodina, svojeho Boha.

9 Oni klesli a padli, ale my stojíme a budeme pevne stáť. 10 Zachráň, Hospodine! Kráľ, náš Bôh, nech sa nám ozve v deň, keď budeme volať.

Žalmy 21

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Hospodine, v tvojej sile sa raduje kráľ a jako veľmi plesá v tvojom spasení! 3 Dal si mu ţiadosť jeho srdca a neodoprel si ani neujal toho, čo si prialy jeho rty. Sélah. 4 Lebo mu prichádzaš vústrety s poţehnaniami dobrého; poloţil si na jeho hlavu korunu z rýdzeho zlata. 5 Ţiadal od teba ţivot; dal si mu; ţiadal dlhosť dní, dal si mu večné veky. 6 Veľká je jeho sláva v tvojom spasení; veličenstvo a nádheru si poloţil na neho; 7 lebo si ho učinil rôznym poţehnaním na veky; obveseľuješ ho radosťou so svojou tvárou. 8 Lebo kráľ sa nadeje na Hospodina a na milosť Najvyššieho; preto sa nepohne. 9 Najde tvoja ruka všetkých tvojich nepriateľov; tvoja pravica najde tých, ktorí ťa nenávidia. 10 Učiníš ich, ţe budú jako horiaca pec, keď prijde čas tvojej tvári, obrátiť sa proti nim. Hospodin ich pohltí vo svojom hneve, a ţrať ich bude oheň. 11 Vyhubíš ich plod zo zeme a ich semä zpomedzi synov človeka; 12 lebo chceli na teba uvaliť zlé; zamýšľali lesť; no, nebudú môcť vykonať; 13 lebo predesiac ich učiníš to, aby obrátili chrbát, pretoţe strely na svojich tetivách namieriš do ich tvári. 14 Povznes sa, Hospodine, vo svojej sile; budeme spievať a ospevovať tvoju hrdinskú silu.

Žalmy 22

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Ţalm Dávidov. 2 Môj Boţe, môj Boţe, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku. 3 Môj Boţe, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia. 4 Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových. 5 V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich. 6 Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa. 7 Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovrţený od ľudu. 8 Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou 9 a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu! 10 No, isteţe si ty ten, ktorý ma vytiahol zo ţivota matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky. 11 Na teba som uvrhnutý od narodenia; od ţivota mojej matky si ty mojím silným Bohom. 12 Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súţenie, a preto, ţe nieto spomocníka. 13 Obkľúčilo ma mnoţstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili. 14 Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.

15 Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach. 16 Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma poloţíš do prachu smrti. 17 Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy. 18 Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi. 19 Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádţu los. 20 Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc! 21 Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú! 22 Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednoroţcov, ohlásil si sa mi. 23 Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaţdenia ťa budem chváliť! 24 Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo! 25 Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje. 26 Od teba je moja chvála vo veľkom shromaţdení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja. 27 Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech ţije vaše srdce aţ naveky! 28 Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou. 29 Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami. 30 Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše ţivej. 31 Semeno, ktoré mu bude slúţiť, bude pripočítané Pánovi v kaţdom veku. 32 Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, ţe on to učinil.

Žalmy 23

1 <<Ţalm Dávidov.>> Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. 2 Pasie ma na zelených paţitiach; vodí ma popri tichých vodách. 3 Občerstvuje moju dušu; vodí ma po cestách spravedlivosti pre svoje meno. 4 Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú. 5 Pripravuješ predo mnou stôl pred mojimi protivníkmi; olejom maţeš bohate moju hlavu; môj pohár preteká. 6 Áno, len dobré a milosť ma budú sledovať po všetky dni môjho ţivota, a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy.

Žalmy 24

1 <<Ţalm Dávidov.>> Hospodinova je zem i jej náplň, okruh zeme i tí, ktorí bývajú na ňom; 2 lebo on ho zaloţil na moriach a postavil ho na riekach tak, aby stál. 3 Kto vystúpi na vrch Hospodinov, a kto bude stáť na mieste jeho svätosti? 4 Ten, kto je nevinných rúk a čistého srdca, kto nepovzniesol svojej duše k márnosti a neprisahal falošne. 5 Ten si odnesie poţehnanie od Hospodina a spravedlivosť od Boha svojho spasenia. 6 To je pokolenie tých, ktorí sa pýtajú po ňom, pokolenie hľadajúcich tvoju tvár, Boţe Jakobov. Sélah.

7 Pozdvihnite, brány, svoje hlavy! Pozdvihnite sa, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy. 8 Kto je to ten Kráľ slávy? Hospodin, preveliký v sile a hrdina, Hospodin, vojenný hrdina. 9 Pozdvihnite, brány, svoje hlavy a pozdvihnite ich, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy! 10 A ktoţe je to ten Kráľ slávy? Hospodin Zástupov, on je Kráľom slávy. Sélah.

Žalmy 25

1 <<Ţalm Dávidov.>> Aleph. K tebe, ó, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu. 2 Beth. Môj Boţe, na teba sa nadejem. Nech nie som zahanbený! Nech neplesajú moji nepriatelia nado mnou! 3 Gimel. A tak sa ani nebude hanbiť nikto z tých, ktorí očakávajú na teba; hanbiť sa budú tí, ktorí neverne robia bez príčiny. 4 Daleth. Daj mi znať, ó, Hospodine, svoje cesty; vyuč ma svojim stezkám! 5 Hé. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, Vav. a vyuč ma; lebo ty si Bôh môjho spasenia; na teba očakávam kaţdý deň. 6 Zajin. Pamätaj na svoje mnohé milosrdenstvo, Hospodine, a na svoju mnohú milosť, lebo sú od veku. 7 Cheth. Neráč pamätať na hriechy mojej mladosti a na moje prestúpenia! Pamätaj ty na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó, Hospodine! 8 Teth. Dobrý a priamy je Hospodin, preto vyučuje hriešnikov pravej ceste. 9 Jod. Činí to, aby pokorní chodili v súde, a vyučuje pokorných svojej ceste. 10 Kaf. Všetky stezky Hospodinove sú milosťou a pravdou tým, ktorí ostríhajú jeho smluvu a jeho svedoctvá. 11 Lamed. Pre svoje meno, Hospodine, odpusti moju neprávosť, lebo je veľká. 12 Mem. Ktorý a jaký je to človek, ktorý sa bojí Hospodina? Toho vyučuje ceste, ktorú má vyvoliť 13 Nun. Jeho duša bude prebývať v dobrom, a jeho semä obdrţí dedične zem. 14 Samech. Tajomstvo Hospodinovo je známe tým, ktorí sa ho boja, a jeho smluva je nato, aby im ju dal vedieť. 15 Ajin. Moje oči hľadia vţdycky k Hospodinovi, lebo on vyvodí moje nohy zo siete. 16 Pé. Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a strápený. 17 Tsadé. Rozmnoţily sa súţenia môjho srdca; vyveď ma z mojich úzkostí. 18 Réš. Vidz moju biedu a moje trápenie a odpusť všetky moje hriechy. 19 Vidz mojich nepriateľov, lebo ich je mnoho, a nenávidia ma ukrutnou nenávisťou. 20 Šin. Ostríhaj moju dušu a vytrhni ma, aby som sa nehanbil, lebo sa k tebe utiekam. 21 Thav. Nech ma ostríhajú bezúhonnosť a priamosť, lebo očakávam na teba. 22 Vykúp, ó, Boţe, Izraela zo všetkých jeho súţení.

Žalmy 26

1 <<Ţalm Dávidov.>> Súď ma, Hospodine, lebo ja chodím vo svojej bezúhonnosti a nadejem sa na Hospodina; nepohnem sa. 2 Zkús ma, Hospodine, a sprobuj. Prepáľ na zkúšku moje ľadviny aj moje srdce; 3 lebo tvoja milosť je pred mojimi očima, a chodím v tvojej pravde. 4 Nesedávam s muţi márnosti a nevchádzam do rady s pokrytcami.

5 Nenávidím shromaţdenia zlostníkov a nesadnem s bezboţníkmi. 6 Umývam svoje ruky v nevine a rád chodím okolo tvojho oltára, Hospodine, 7 aby som ťa hlasne chválil a rozprával všetky tvoje divy. 8 Hospodine, milujem obydlie tvojho domu a miesto príbytku tvojej slávy. 9 Nezahrňuj v záhubu mojej duše s hriešnikmi a môjho ţivota s muţmi krvi, 10 v ktorých rukách je mrzkosť, a ktorých pravica je plná úplatku. 11 Ale ja budem chodiť vo svojej bezúhonnosti. Vykúp ma a zmiluj sa nado mnou! 12 Moja noha stojí na rovine. V shromaţdeniach budem dobrorečiť Hospodinovi!

Žalmy 27

1 <<Ţalm Dávidov.>> Hospodin je mojím svetlom a mojím spasením - koho sa budem báť?! Hospodin je pevnosťou môjho ţivota - koho sa budem strachovať?! 2 Keď urobili zlostníci útok na mňa, aby ţrali moje telo, moji protivníci a moji nepriatelia, oni klesli a padli. 3 Keby sa vojsko táborom rozloţilo proti mne, nebude sa báť moje srdce; keby povstala proti mne vojna, i v tom sa ja nadejem. 4 Jedno si ţiadam od Hospodina, iba to budem hľadať: aby som mohol bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho ţivota, aby som hľadel na krásu Hospodinovu a zpytoval v jeho chráme; 5 lebo ma ukryje vo svojom stánku v zlý deň; skryje ma v skrýši svojho stánu; vyzdvihne ma na skalu. 6 A tak teraz sa povýši moja hlava nad mojich nepriateľov okolo mňa, a budem, áno, budem obetovať v jeho stáne obeti radostného pokrikovania, budem spievať, a spievať budem Hospodinovi ţalmy. 7 Počuj, Hospodine, môj hlas, volám; zmiluj sa nado mnou a ozvi sa mi! 8 Za teba hovorí moje srdce: Hľadajte moju tvár! Hľadám tedy, Hospodine, tvoju tvár. 9 Neskrývaj svojej tvári predo mnou; nezapuď v hneve svojho sluţobníka, veď si bol mojou pomocou; neodmietni ma ani ma neopusti, Boţe môjho spasenia! 10 Lebo môj otec i moja matka ma opustili, ale Hospodin ma privinie k sebe. 11 Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma po priamej stezke pre tých, ktorí striehnu na mňa. 12 Nevydaj ma do ľubovôle mojich protivníkov; lebo povstali falošní svedkovia proti mne i ten, kto srší ukrutnosťou. 13 Keby som nebol veril, ţe budem zrieť dobré Hospodinovo v zemi ţivých, uţ by som bol dávno zahynul. 14 Očakávaj na Hospodina, buď silný, a nech je mocné tvoje srdce, a očakávaj na Hospodina!

Žalmy 28

1 <<Ţalm Dávidov.>> Na teba, Hospodine, volám moja skalo! Nemlč, odvrátený odo mňa, aby sa nestalo, ţe by si sa mi neozval, a ja by som bol podobný tým, ktorí sostupujú do jamy. 2 Počuj hlas mojich pokorných prosieb, keď volám k tebe o pomoc, keď pozdvihujem svoje ruky k najsvätejšej svätyni tvojej svätosti. 3 Nezachváť ma a neodvleč s bezboţnými a s tými, ktorí robia neprávosť, ktorí hovoria o pokoji so svojimi blíţnymi, kým je v ich srdci zlo. 4 Daj im podľa ich skutku a podľa nešľachetnosti ich činov; daj im podľa diela ich rúk; zaplať im to, čo zaslúţili.

5 Lebo im nezáleţí na tom, aby rozumeli skutkom Hospodinovým a dielu jeho rúk. Rozborí ich a nevybuduje. 6 Poţehnaný Hospodin, lebo vyslyšal hlas mojich pokorných prosieb! 7 Hospodin je mojou silou a mojím štítom; na neho sa nadeje moje srdce, a preto mi bude spomoţené, moje srdce bude plesať, a budem ho oslavovať svojou piesňou. 8 Hospodin im je silou, a pevnosťou hojného spasenia svojmu pomazanému je on. 9 Spas, ó, Hospodine, svoj ľud a poţehnaj svoje dedičstvo, pas ich a nos ich aţ na veky!

Žalmy 29

1 <<Ţalm Dávidov.>> Vzdajte Hospodinovi, synovia Boţí, vzdajte Hospodinovi slávu a silu! 2 Vzdajte Hospodinovi slávu jeho mena! Klaňajte sa Hospodinovi v ozdobe svätosti! 3 Hlas Hospodinov čuješ nad vodami. Silný Bôh slávy hrmí, Hospodin nad mnohými vodami. 4 Hlas Hospodinov je mocný, hlas Hospodinov je velebný. 5 Hlas Hospodinov láme cedry; Hospodin poláme cedry Libanona. 6 Pôsobí to, aby skákaly, Libanon ako teľa a Sirion ako mladý jednoroţec. 7 Hlas Hospodinov kreše plamene ohňa. 8 Hlas Hospodinov pôsobí, aby sa triasla púšť. Hospodin pôsobí, aby sa triasla púšť Kádeš. 9 Hlas Hospodinov to činí, aby v bolestiach sa svíjajúc rodily jelenice, a obnaţuje lesy. Ale v jeho chráme všetko, čo mu patrí, hovorí o jeho sláve. 10 Hospodin trónil nad potopou a Hospodin bude tróniť súc Kráľom na veky. 11 Hospodin dá silu svojmu ľudu; Hospodin poţehná svoj ľud pokojom.

Žalmy 30

1 Ţalm. Pieseň pri posviacke domu Dávidovho. 2 Vyvyšovať ťa budem, Hospodine, ţe si ma vytiahol z hlbín a nedal si mojim nepriateľom, aby sa radovali nado mnou. 3 Hospodine, môj Boţe, pokorne som volal na teba, a uzdravil si ma. 4 Hospodine, vyviedol si moju dušu z ríše smrti, oţivil si ma a vychvátil zpomedzi tých, ktorí sostupujú do jamy. 5 Spievajte Hospodinovi ţalmy, jeho svätí, a oslavujte pamiatku jeho svätosti! 6 Lebo na chvíľu trvá vo svojom hneve, dať ţivot má vo svojej záľube. Večer ponocuje plač, a ráno uţ má plesanie. 7 Ale ja som bol povedal vo svojej bezstarostnosti: Nepohnem sa na veky. 8 Hospodine, vo svojej ľúbosti si postavil môjmu vrchu silu; keď si ukryl svoju tvár, bol som predesený. 9 Na teba, Hospodine, som volal; Pána som prosil o zľutovanie hovoriac: 10 Aký zisk budeš mať z mojej krvi a z toho, keď sostúpim do jamy? Či ťa bude oslavovať prach? Či bude zvestovať tvoju pravdu? 11 Počuj, ó, Hospodine, a zmiluj sa nado mnou! Hospodine, buď mi pomocníkom! 12 Obrátil si mi môj zármutok v plesanie. Rozviazal si mi a dal sloţiť moje smútočné vrece a opásal si ma radosťou, 13 nato, aby ti spievali ţalmy na slávu a nemlčali! Hospodine, môj Boţe, na veky ťa budem oslavovať.

Žalmy 31

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti! 3 Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil. 4 Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď! 5 Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou. 6 Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Boţe, silný a verný. 7 Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina. 8 Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretoţe si videl moje trápenie; znal si v súţení moju dušu 9 a nevydal si ma do ruky nepriateľa a postavil si moje nohy na priestranstve. 10 Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo. 11 Lebo môj ţivot hynie v ţalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu. 12 Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou. 13 Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu. 14 Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu. 15 Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh. 16 V tvojej ruke sú moje časy. Vytrhni ma z ruky mojich nepriateľov a z moci tých, ktorí ma prenasledujú. 17 Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho sluţobníka; zachráň ma vo svojej milosti! 18 Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezboţníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla. 19 Nech zanemejú lţivé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní. 20 Jaké veľké a mnohé je tvoje dobré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred synmi človeka! 21 Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mäteţou človeka; ukryješ ich vo svojom stáne pred svárom jazykov. 22 Poţehnaný Hospodin, lebo mi učinil predivnú milosť v ohradenom meste. 23 Ale ja som bol povedal vo svojom predesení: Odrezaný som zpred tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich pokorných prosieb, keď som volal na teba o pomoc. 24 Milujte Hospodina, všetci jeho svätí, lebo Hospodin ostríha verných a hojne odpláca tomu, ktorý robí pýchu. 25 Buďte zmuţilí, a on posilní vaše srdce, všetci vy, ktorí očakávate na Hospodina!

Žalmy 32

1 <<Ţalm Dávidov, vyučujúci.>> Blahoslavený je ten, komu je odpustené prestúpenie, ktorého hriech je prikrytý! 2 Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta neprávosti, a v ktorého duchu neni ľsti. 3 Keď som mlčal, práhly moje kosti v mojom ţalostnom kriku deň čo deň. 4 Lebo dňom i nocou ťaţela na mne tvoja ruka, a preto sa moja ţivotná šťava obrátila na letné sucho. Sélah.

5 Preto som povedal: Vyznám ti svoj hriech. A svojej neprávosti som nezakryl. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje prestúpenia. A ty si odpustil neprávosť môjho hriechu. Sélah. 6 Preto sa ti bude modliť kaţdý svätý v príhodnom čase. Len k tomu sa nedostanú a nedotknú sa ho veľké vody v čas povodne. 7 Ty si mojou skrýšou, zachováš ma od súţenia; objímeš ma plesaním vyslobodenia. Sélah. 8 Hospodin riekol: Dám ti rozum a vyučím ťa ceste, po ktorej pojdeš; dám radu obrátiac na teba svoje oko. 9 Nebuďte jako kôň a mul, ktoré nemajú rozumu, a ktoré musíš skrotiť zubadlom a úzdou, ich ozdobou, aby ti neublíţily. 10 Bezboţný človek má mnoho bolestí, ale toho, ktorý sa nadeje na Hospodina, obkľúči milosť. 11 Radujte sa v Hospodinovi a plesajte, spravedliví; pokrikujte radostne všetci, ktorí ste priameho srdca!

Žalmy 33

1 Plesajte, spravedliví, v Hospodinovi! Úprimným sluší chvála. 2 Oslavujte Hospodina na citare a na harfe o desiatich strunách; spievajte mu ţalmy! 3 Spievajte mu novú pieseň; huďte dobre s radostným pokrikom! 4 Lebo slovo Hospodinovo je priame, a kaţdé jeho dielo je stále. 5 Milujte spravedlivosť a súd; zem je plná milosti Hospodinovej. 6 Slovom Hospodinovým učinené sú nebesia a duchom jeho úst všetko ich vojsko. 7 Hromadí vody mora a stavia ich ako hať; dáva priepasti medzi poklady. 8 Nech sa bojí Hospodina celá zem; nech sa ho strachujú všetci obyvatelia okruhu sveta. 9 Lebo on povedal, a stalo sa; on rozkázal, a postavilo sa. 10 Hospodin ruší radu národov; na nič obracia myšlienky ľudí. 11 Rada Hospodinova stojí na veky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. 12 Blahoslavený národ, ktorého je Hospodin Bohom, ľud, ktorý vyvolil sebe za dedičstvo. 13 Hospodin hľadí z nebies; vidí všetkých synov človeka. 14 Zo stanovišťa svojho obydlia pozerá na všetkých obyvateľov zeme, 15 on, ktorý utvoril srdce ich všetkých dovedna, ktorý rozumie všetkým ich dielam. 16 Kráľ nie je zachránený velikou mocou vojennou, ani hrdina nebude vytrhnutý svojou velikou silou. 17 Klamný je kôň, kde ide o záchranu, a nevychváti vo svojej veľkej sile. 18 Hľa, oko Hospodinovo hľadí na tých, ktorí sa ho boja, na tých, ktorí očakávajú na jeho milosť, 19 aby vytrhol ich dušu zo smrti a ţivil ich v čas hladu. 20 Naša duša čaká Hospodina; našou pomocou a naším štítom je on. 21 Lebo v ňom sa bude radovať naše srdce, pretoţe sa nadejeme na meno jeho svätosti. 22 Nech je, ó, Hospodine, tvoja milosť nad nami, jako očakávame na teba.

Žalmy 34

1 Dávidov, kde bol na pohľad zmenil svoj rozum pred Abimelechom, ktorý ho potom zahnal, a on išiel.

2 Aleph. Dobrorečiť budem Hospodinovi kaţdého času. Jeho chvála bude neprestajne v mojich ústach. 3 Beth. V Hospodinovi sa bude chváliť moja duša, čo keď počujú pokorní, budú sa radovať. 4 Gimel. Zvelebujte so mnou Hospodina, a vyvyšujme spoločne jeho meno! 5 Daleth. Hľadal som Hospodina, a ohlásil sa mi a vytrhol ma zo všetkých mojich strachov. 6 Hé. Hľadieť budú na neho a pohrnú sa, a ich tvár nebude rumenieť hanbou. 7 Zajin. A povedia: Tento biedny volal, a Hospodin počul a vyslobodil ho zo všetkých jeho úzkostí a zachránil. 8 Cheth. Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich. 9 Teth. Okúste a vidzte, ţe dobrý je Hospodin; blahoslavený muţ, ktorý sa utieka k nemu. 10 Jod. Bojte sa Hospodina, vy jeho svätí, lebo tí, ktorí sa ho boja, nemajú nedostatku. 11 Kaf. Mladí ľvi biedia a hladujú; ale tí, ktorí hľadajú Hospodina, nebudú mať nedostatku ničoho dobrého. 12 Lamed. Poďte, deti, počujte ma; budem vás vyučovať bázni Hospodinovej. 13 Mem. Kde ktorý je to človek, ktorý má rád ţivot, miluje dni, aby videl dobré? 14 Nun. Streţ svoj jazyk a zdŕţaj od zlého a svoje rty, aby nehovorily lesti! 15 Samech. Odstúp od zlého a čiň dobré; hľadaj pokoj a stíhaj ho! 16 Ajin. Oči Hospodinove hľadia na spravedlivých, a jeho uši sú naklonené k ich volaniu. 17 Pé. Tvár Hospodinova je obrátená proti tým, ktorí robia zlé, aby vyťal ich pamiatku zo zeme. 18 Tsadé. Keď volajú, Hospodin počuje a vytrhne ich zo všetkých ich úzkostí. 19 Kaf. Hospodin je blízky tým, ktorí sú skrúšeného srdca, a tých, ktorí sú zdrteného ducha, zachráni. 20 Réš. Mnoho zlého prichádza na spravedlivého; ale zo všetkého toho vytrhuje Hospodin. 21 Šin. Streţie všetky jeho kosti; ani jedna z nich nebude zlámaná. 22 Tav. Bezboţníka usmrtí jeho vlastná zlosť, a tí, ktorí nenávidia spravedlivého, ponesú vinu. 23 Hospodin vykúpi dušu svojich sluţobníkov, a neponesú viny niktorí z tých, ktorí sa utiekajú k nemu.

Žalmy 35

1 <<Dávidov>> Pravoť sa, Hospodine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú! 2 Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc! 3 Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie. 4 Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé! 5 Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel Hospodinov ten, ktorý ich honí. 6 Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel Hospodinov ten, ktorý ich stíha; 7 lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši. 8 Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej. 9 Ale moja duša bude plesať v Hospodinovi, radovať sa bude v jeho spasení. 10 Všetky moje kosti povedia: Hospodine, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?! 11 Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.

12 Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši; 13 kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich. 14 Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, ţialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený! 15 A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromaţďujú sa, shromaţďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia. 16 Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami. 17 Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú. 18 Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaţdení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu. 19 Nech sa neradujú nado mnou moji lţiví nepriatelia; nech neţmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny. 20 Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci. 21 Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Uţ vidí naše oko! 22 No, ty vidíš, Hospodine, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa! 23 Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Boţe a môj Pane, rozriešiť moju pravotu. 24 Súď ma podľa svojej spravedlivosti, Hospodine, môj Boţe, a nech sa neradujú nado mnou! 25 Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho. 26 Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa. 27 Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vţdycky hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý má záľubu v pokoji svojho sluţobníka. 28 A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, kaţdý deň zvestovať tvoju chválu.

Žalmy 36

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm sluţobníka Hospodinovho Dávida. 2 Nepravá reč bezboţníka ma usvedčuje hlboko v mojom srdci o tom, ţe niet bázne Boţej pred jeho očima. 3 Lebo si lichotí vo svojich očiach, aby našla jeho neprávosť príčinu nenávidieť. 4 Slová jeho úst sú márnosť a lesť; prestal mať rozum, aby robil dobré. 5 O márnosti rozmýšľa na svojom leţisku; stavia sa na cestu, ktorá nie je dobrá; nezavrhuje toho, čo je zlé. 6 Hospodine, tvoja milosť sahá aţ do nebies, tvoja vernosť aţ po najvyššie oblaky. 7 Tvoja spravedlivosť stojí pevne jako vrchy silného Boha; tvoje súdy sú jako veľká hlbina; zachrániš človeka i hovädo, ó, Hospodine! 8 Jaká predrahá je tvoja milosť, ó, Boţe, a preto sa synovia človeka utiekajú do tône tvojich krýdel. 9 Oplývajú tukom tvojho domu, a napájaš ich z potoka svojich rozkoší. 10 Lebo u teba je prameň ţivota; v tvojom svetle vidíme svetlo. 11 Predĺţ svoju milosť tým, ktorí ťa znajú, a svoju spravedlivosť tým, ktorí sú priameho srdca! 12 Nech neprijde na mňa noha pýchy, a ruka bezboţných nech ma nezaţenie! 13 No, činitelia neprávosti padnú tam, kde ich sotia, a nebudú môcť povstať.

Žalmy 37

1 <<Dávidov.>> Nehnevaj sa na zlostníkov! Nezáviď tým, ktorí páchajú neprávosť. 2 Lebo budú rýchle podťatí jako tráva a uvädnú jako zeleň svieţej byliny. 3 Nadej sa na Hospodina a čiň dobré; bývaj v zemi a ţiv sa spravedlive. 4 Kochaj sa v Hospodinovi, a dá ti ţiadosti tvojho srdca. 5 Uvaľ na Hospodina svoju cestu a nadej sa na neho, a on učiní. 6 A vyvedie tvoju spravedlivosť ako svetlo a tvoj súd ako poludnie. 7 Mlč Hospodinovi a čakaj na neho! Nehnevaj sa na toho, ktorému sa darí jeho cesta, na človeka, ktorý robí falošne. 8 Nechaj hnev a opusti prchlivosť! Nehnevaj sa, a to ešte aby si urobil zlé! 9 Lebo zlostníci budú vyťatí, ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, zdedia zem. 10 A len málo ešte, a nebude bezboţníka, a pozrieš dobre na jeho miesto, a nebude ho. 11 Ale pokorní zdedia zem a budú sa tešiť veľkému pokoju. 12 Bezboţný zamýšľa spravedlivému zlé a škrípe na neho svojimi zubami. 13 Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, ţe ide jeho deň. 14 Bezboţníci vytasili meč a napäli svoje lučište, aby porazili biedneho a chudobného, aby pobili tých, ktorí idú priamou cestou. 15 Ale ich meč vojde do ich vlastného srdca, a ich lučištia budú polámané. 16 Lepšie je málo, čo má spravedlivý, neţ veľké bohatstvo bezboţných, a to mnohých. 17 Lebo ramená bezboţných budú polámané, ale ten, kto podopiera spravedlivých, je Hospodin. 18 Hospodin zná dni bezúhonných, a ich dedičstvo bude trvať na veky. 19 Nebudú sa hanbiť v zlý čas a nasýtia sa vo dňoch hladu. 20 Ale bezboţníci istotne zahynú, a nepriatelia Hospodinovi sa pominú jako prelesť lúk, pominú sa jako dym. 21 Bezboţný poţičiava a neplatí, ale spravedlivý sa zmilováva a dáva. 22 Lebo tí, ktorým on poţehnal, zdedia zem, ale tí, ktorým zlorečil, budú vyťatí. 23 Od Hospodina sú staväné kroky muţa, a jeho cesta sa mu ľúbi. 24 Keby aj padol, nebude porazený, lebo Hospodin podopiera jeho ruku. 25 Mladý som bol aj som sa zostarel, ale som nevidel spravedlivého opusteného ani jeho semena ţobrať chleba. 26 Kaţdý deň sa zmilováva a vypoţičiava, a jeho semeno je na poţehnanie. 27 Odstúp od zlého a čiň dobré a bývaj na veky! 28 Lebo Hospodin miluje súd a neopustí svojich svätých; sú stráţení na veky; ale semeno bezboţníkov bude vyťaté. 29 Spravedliví zaujmú dedične zem a budú na nej bývať na veky. 30 Ústa spravedlivého vravia múdrosť, a jeho jazyk hovorí súd. 31 Zákon jeho Boha je v jeho srdci; jeho kroky sú isté. 32 Bezboţný striehne spravedlivého a hľadá jakoby ho pripravil o ţivot. 33 Ale Hospodin ho neopustí a neponechá ho v jeho ruke ani ho nedá odsúdiť, keď by bol súdený. 34 Očakávaj na Hospodina a ostríhaj jeho cestu, a povýši ťa, aby si dedične zaujal zem, z ktorej ţe bezboţníci budú vyťatí, uvidíš.

35 Videl som ukrutného bezboţníka ohromnej sily, rozvetveného jako samorastlý strom zelený v domácej zemi. 36 Ale sa pominul. A hľa, nebolo ho; hľadal som ho, ale sa nenašiel. 37 Pozoruj nevinného a vidz priameho a uvidíš, ţe budúcnosť má človek pokoja. 38 Ale priestupníci budú vyplienení všetci dovedna; koniec bezboţníkov bude ich vyťatie. 39 Ale spasenie spravedlivých je od Hospodina, ktorý je ich pevnosťou v čase súţenia, 40 a Hospodin im pomôţe a vyslobodí ich, vyslobodí ich od bezboţníkov a zachráni ich, lebo sa utiekajú k nemu.

Žalmy 38

1 Ţalm Dávidov. Na upomienku. 2 Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti! 3 Lebo tvoje strely uviazly vo mne, a tvoja ruka ťaţko dolieha na mňa. 4 Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje ţehranie, niet pokoja v mojich kostiach pre môj hriech. 5 Lebo moje neprávosti sahajú nad moju hlavu; sú jako ťaţké bremeno, ťaţšie sú neţ to, čo ja môţem uniesť. 6 Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo. 7 Zohnutý som a zronený aţ veľmi; smutný chodím deň ako deň. 8 Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele. 9 Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca. 10 Pane, pred tebou je kaţdé moje ţelanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou. 11 Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; uţ ani len svetla mojich očí nie je u mňa! 12 Tí, ktorí ma ináče milujú, a moji priatelia, ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blíţni stoja zďaleka. 13 Tí, ktorí hľadajú moju dušu, kladú mi smečky, a tí, ktorí sa snaţia o moje zlé, hovoria o zkaze a celý deň myslia na všelijakú lesť. 14 Ale ja som ako hluchý, nečujem, a jako nemý, ktorý neotvorí svojich úst. 15 A som ako človek, ktorý nerozumie, a v ktorého ústach niet pokarhania. 16 Lebo na teba, Hospodine, očakávam; ty odpovieš za mňa, Pane, môj Boţe! 17 Lebo som povedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa zaklátila moja noha, na veľko by roztvorili svoje ústa proti mne. 18 Lebo stojím nahnutý na bok, a moja bolesť je vţdycky predo mnou, 19 lebo vyznávam svoju neprávosť, strachujem sa pre svoj hriech. 20 Ale moji nepriatelia mocnejú v ţivote, a mnoţia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš, 21 a tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, útočia na mňa za to, ţe sa ţeniem za dobrým. 22 Neopusti ma, Hospodine, môj Boţe! Nevzďaľuj sa odo mňa! 23 Pospieš mi na pomoc, Pane, moje spasenie!

Žalmy 39

1 Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Ţalm Dávidov.

2 Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem stráţiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezboţný. 3 A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, neţ bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila. 4 Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom 5 a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem. 6 A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i kaţdý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah. 7 Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie. 8 A tak teraz na čoţe by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty. 9 Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi! 10 Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil. 11 Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky. 12 Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou kaţdý človek. Sélah. 13 Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia. 14 Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv neţ pojdem, a nebude ma.

Žalmy 40

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Túţobne som očakával na Hospodina, a naklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. 3 Vytiahol ma z hučiacej jamy, z bahnivého blata, a postavil moje nohy na skalu a stavia pevne moje kroky. 4 A dal do mojich úst novú pieseň, chválu našemu Bohu. Mnohí to uvidia a budú sa báť a nadejať sa budú na Hospodina. 5 Blahoslavený muţ, ktorý poloţil Hospodina za svoju nádej a neobracia sa k pyšným a k tým, ktorí chodia za lţou. 6 Mnohé a veľké sú tvoje divy, ktoré si ty učinil, Hospodine, môj Boţe, a tvoje myšlienky, vzťahujúce sa na nás! Nikto sa nemôţe tebe prirovnať! Povedal som: Budem to oznamovať a hovoriť o tom. Ale je toho taká sila, ţe sa to nedá vyrozprávať. 7 Bitnej obeti a posvätného daru oltárneho si nechcel; uši si mi otvoril. Zápalnej obeti a obeti za hriech si neţiadal. 8 Vtedy som povedal: Hľa, idem, ako je o mne napísané v knihách. 9 Činiť tvoju vôľu, môj Boţe, si ţelám, a tvoj zákon je v mojich vnútornostiach. 10 Zvestoval som spravedlivosť vo veľkom shromaţdení; hľa, nezdŕţal som svojich rtov, Hospodine, ty vieš. 11 Neukryl som tvojej spravedlivosti vo svojom srdci; povedal som o tvojej vernosti a o tvojom spasení. Nezatajil som veľkému shromaţdeniu tvojej milosti a tvojej pravdy. 12 A ty, Hospodine, nezadrţíš svojej ľútosti odo mňa; tvoja milosť a tvoja pravda nech ma stále ostríhajú! 13 Lebo sa so všetkých strán shrnulo na mňa toľko zlého, ţe tomu nieto počtu. Dostihly ma moje neprávosti, takţe nemôţem vidieť. Je ich viac ako vlasov na mojej hlave, a moje srdce ma opustilo. 14 Ráč, ó, Hospodine, vytrhnúť ma! Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! 15 Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí hľadajú moju dušu, aby ju zahladili! Nech uhnú zpät a stydia sa, ktorí chcú moje zlé. 16 Nech spustnú pre svoju hanebnosť, všetci tí, ktorí mi hovoria: Aha, aha!

17 Nech sa veselia a radujú v tebe všetci, ktorí ťa hľadajú a nech hovoria povţdy: Veľký je Hospodin! všetci tí, ktorí milujú tvoje spasenie! 18 A ja, keď aj som biedny a chudobný, ale Pán pečuje o mňa. Mojou pomocou a mojím vysloboditeľom si ty, môj Boţe. Neodkladaj!

Žalmy 41

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Blahoslavený človek, ktorý sa rozumne chová oproti chudobnému. V zlý deň ho vyslobodí Hospodin. 3 Hospodin ho bude stráţiť a zachová ho pri ţivote; bude blaţený na zemi, a nevydáš ho, Pane, do vôle jeho nepriateľov. 4 Hospodin ho posilní, keď bude neduţivieť na posteli. Premeníš, Boţe, celé jeho leţište v jeho nemoci. 5 Ja som povedal: Hospodine, zmiluj sa nado mnou! Uzdrav moju dušu, lebo som zhrešil proti tebe. 6 Moji nepriatelia hovoria zlé o mne. Kedy uţ vraj zomrie, a zahynie jeho meno?! 7 A keď aj prijde niektorý vidieť, hovorí márnosť; jeho srdce si sberá neprávosť; vyjde von, hovorí ju. 8 Spolu si šepcú zlé proti mne všetci, ktorí ma nenávidia. Vymýšľajú proti mne, čo by mi bolo zlé. 9 Hovoria, zkaza vraj prišla na neho, a keď uţ raz leţí, viacej nevstane. 10 Ba ešte aj človek, s ktorým som ţil v priateľstve a v pokoji, na ktorého som sa nadejal, ktorý jedol môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne. 11 Ale ty, Hospodine, sa zmiluj nado mnou a pozdvihni ma, a odplatím im. 12 Po tom poznám, ţe ma ľúbiš, keď nebude môj nepriateľ víťazosláviť nado mnou. 13 Ale mňa podoprieš v mojej nevine a postavíš ma pred svojou tvárou, kde budem stáť na veky. 14 Nech je poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od veku aţ na veky. Ameň a ameň.

Žalmy 42

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Vyučujúci ţalm synov Kórachových. 2 Ako reve jeleň za potokmi vody, tak reve moja duša k tebe, ó, Boţe. 3 Moja duša ţízni túţbou po Bohu, po ţivom Bohu, a hovorí: Kedy uţ prijdem a ukáţem sa pred tvárou Boţou! 4 Lebo ta prišlo, ţe mi je moja slza chlebom vodne i vnoci, keď mi hovoria kaţdý deň: Kdeţe je tvoj Bôh? 5 Keď sa rozpomínam na to, vylievam v sebe svoju dušu, ţe som chodieval so zástupom a vodieval som ich aţ do domu Boţieho s hlasom spevu a chvály, slávnostné mnoţstvo. 6 Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie jeho tvári. 7 Môj Boţe, moja duša smúti vo mne; preto sa rozpomínam na teba zo zeme Jordána, zo zeme výšin Hermona a od vrchu Mic'ára <Mic'ár = Malý>. 8 Priepasť priepasti sa ozýva na zvuk tvojich trubíc, plných riavy. Všetok tvoj príboj a všetky tvoje vlny sa valia prezo mňa. 9 Avšak vodne prikáţe Hospodin svojej milosti, a vnoci bude jeho pieseň u mňa, a modlitba sa bude vznášať k silnému Bohu môjho ţivota. 10 Poviem silnému Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo musím chodiť smutný pre útisk nepriateľa? 11 Je to, jako čo by mi lámal kosti, keď sa mi rúhajú moji protivníci, keď mi hovoria deň ako deň: Kde je tvoj Bôh?

12 Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha.

Žalmy 43

1 Súď ma, ó, Boţe, a rozrieš moju pru! Vysloboď ma od nemilosrdného národa, od človeka, ľstivého a nepravého! 2 Lebo ty si Bôh mojej sily. Prečo si ma odvrhol? Prečo musím chodiť smutný pre útisk nepriateľa? 3 Sošli svoje svetlo a svoju pravdu, to nech ma vedie a dovedie na vrch tvojej svätosti a do tvojich príbytkov, 4 aby som pristúpil k oltáru Boţiemu, k silnému Bohu radosti, môjho plesania, a budem ťa chváliť na harfe, ó, Boţe, môj Boţe! 5 Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha.

Žalmy 44

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm synov Kórachových, vyučujúci. 2 Boţe, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní. 3 Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil. 4 Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretoţe si ich ľúbil. 5 Ty, ty si môj Kráľ, ó, Boţe! Prikáţ hojnému spaseniu Jakobovmu. 6 V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám. 7 Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč. 8 Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli. 9 Bohom sa chválime kaţdý deň, a tvoje meno, ó, Boţe, budeme chváliť na veky. Sélah. 10 No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami. 11 Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie. 12 Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi. 13 Predal si svoj ľud za nič a neţiadal si za nich veľkého predajného. 14 Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útrţku tým, ktorí bývajú vôkol nás. 15 Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami. 16 Kaţdý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva 17 pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa. 18 To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy. 19 Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky, 20 keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti. 21 Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu, 22 či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca. 23 Lebo pre teba sme vraţdení kaţdého dňa, povaţovaní sme za ovce na zabitie.

24 Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť! 25 Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk? 26 Lebo naša duša je zohnutá aţ do prachu, a náš ţivot je drţaný pri zemi. 27 Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť!

Žalmy 45

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Ľalie. Ţalm synov Kórachových. Vyučujúci. Pieseň o ľúbosti. 2 Moje srdce vynáša dobré slovo. Ja hovorím: Moje básnické diela patria kráľovi. Môj jazyk je ako pero hbitého pisára. 3 Si krásnejší nad všetkých synov človeka. Ľúbeznosť je rozliata na tvojich rtoch, preto ťa poţehnal Bôh na veky. 4 Pripáš svoj meč na bedrá, statný hrdina! Ukáţ svoje veličenstvo a svoju nádheru! 5 Čo do tvojej nádhery: jazdi zdarne na slove pravdy a pokory spravedlivosti; to ťa vyučí, zázračným skutkom tvoju pravicu. 6 Tvoje šípy sú ostré - Národy padnú pod teba -, vniknú do srdca nepriateľov kráľových. 7 Tvoj trón, ó, Boţe, stojí na večné veky; berla tvojho kráľovstva je berlou priamosti. 8 Miloval si spravedlivosť a nenávidel si bezboţnosti: preto ťa pomazal, Boţe, tvoj Bôh olejom veselosti nad tvojich druhov. 9 A všetko tvoje rúcho je samá myrra, áloe a kassia. Z palácov zo slonovej kosti ťa obveseľujú ľúbezné zvuky strún. 10 Dcéry kráľov sú medzi tvojimi vzácnymi ţenami. Kráľovská manţelka ti stojí po tvojej pravici v rýdzom zlate z Ofíra. 11 Počuj, dcéro, a vidz, nakloň svoje ucho a zabudni svoj ľud a dom svojho otca! 12 A zatúţi kráľ po tvojej kráse, lebo on je tvojím pánom, a klaňaj sa mu! 13 I dcéra Týru prijde s darom; bohatí z národa budú hľadať tvoju priazeň. 14 Celá je slávna dcéra kráľova vnútri v paláci; jej rúcho je z tkaniva zo zlata. 15 V prekrásnych výšivkách bude dovedená kráľovi; panny za ňou, jej priateľky, ti budú dovedené. 16 Dovedené budú vo veľkej radosti a v plesaní a vojdú do paláca kráľovho. 17 Miesto tvojich otcov ti budú tvoji synovia; učiníš ich knieţatami po celej zemi. 18 Pamätným učiníš tvoje meno po všetky pokolenia, a preto ťa budú oslavovať národy na večné veky.

Žalmy 46

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm synov Kórachových na nápev: Devy. Pieseň. 2 Bôh nám je útočišťom a silou, pomocou v súţeniach, najdenou veľmi dokázanou. 3 Preto sa nebudeme báť, ani keby zem uhla so svojho miesta, a keby sa hneď aj vrchy pohybovaly a rútily sa doprostred mora. 4 Nech hučia a penia sa jeho vody; nech sa trasú vrchy od jeho veleby! Sélah. 5 Rieka, jej potoky obveseľujú mesto Boţie, svätyňu príbytkov Najvyššieho. 6 Bôh je v jeho strede, nepohne sa. Bôh mu pomôţe nad ránom. 7 Búria sa národy? Klátia sa kráľovstvá? Vydá svoj hlas, a hneď sa rozplýva zem. 8 Hospodin Zástupov je s nami; pevnou veţou vysokou nám je Bôh Jakobov. Sélah.

9 Poďte, vidzte skutky Hospodinove, jakých pustín narobil na zemi! 10 Činí vojnám prietrţ aţ po koniec zeme; láme lučište a seče kopiju; vozy páli ohňom 11 a hovorí: Prestaňte a vedzte, ţe ja som Bôh a budem vyvýšený medzi národami, budem vyvýšený na zemi. 12 Hospodin Zástupov je s nami, pevnou veţou vysokou nám je Bôh Jakobov. Sélah.

Žalmy 47

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových Ţalm. 2 Vy, všetky národy, tlieskajte rukami, pokrikujte radostne Bohu, hlasom plesania! 3 Lebo Hospodin, hrozný Najvyšší, je velikým Kráľom nad celou zemou. 4 Podmaňuje národy pod nás a ľudí pod naše nohy. 5 Volí nám naše dedičstvo, pýchu Jakobovu, ktorého miloval. Sélah. 6 Bôh vystúpil s radostným pokrikom, Hospodin so zvukom trúby. 7 Spievajte Bohu ţalmy, spievajte; spievajte, spievajte nášmu Kráľovi ţalmy! 8 Lebo Kráľom celej zeme je Bôh. Spievajte vyučujúci ţalm: 9 Bôh kraľuje nad národami; Bôh sedí na tróne svojej svätosti. 10 Knieţatá národov sa shromaţdia, ľud Boha Abrahámovho, pretoţe Bohu patria štíty zeme; bude náramne vyvýšený.

Žalmy 48

1 Pieseň. Ţalm synov Kórachových. 2 Veľký je Hospodin a veľmi chválený v meste našeho Boha, na vrchu jeho svätosti. 3 Krásnou výšinou, radosťou celej zeme je vrch Sion, polnočná strana, mesto veľkého Kráľa. 4 Bôh na jeho palácoch, je známy jako vysoká veţa pevná. 5 Lebo hľa, kráľovia boli sa shromaţdili a prejdúc boli spolu pritiahli. 6 Ale ako uvideli, hneď uţasli, predesili sa a plní strachu utekali. 7 Strach ich tam pochytil, takţe sa triasli, svíjali sa bolesťou jako ţena, ktorá ide porodiť. 8 Východným vetrom rozráţaš lode z Taršíša. 9 Jako sme počuli, tak sme videli v meste Hospodina Zástupov, v meste svojeho Boha. Bôh ho postavil tak, aby stálo aţ na veky. Sélah. 10 Rozmýšľame, ó, Boţe, o tvojej milosti vprostred tvojeho chrámu. 11 Jaké je tvoje meno, Boţe, taká je i tvoja chvála aţ do končín zeme. Tvoja pravica je plná spravedlivosti. 12 Nech sa raduje vrch Sion; nech plesajú dcéry Judska pre tvoje súdy! 13 Obídite Sion a obstúpte ho dookola; počítajte jeho veţe! 14 Dobre si všimnite jeho hradieb! Pochoďte jeho paláce, aby ste mohli rozprávať budúcemu pokoleniu. 15 Lebo tento Bôh je naším Bohom na večné veky. On nás bude vodiť aţ do smrti.

Žalmy 49

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Ţalm. 2 Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta, 3 jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný! 4 Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť. 5 Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč: 6 Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.7 A noţe tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú! 8 Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho 9 (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!), 10 aby ţil ďalej na večnosť a nevidel porušenia! 11 Lebo vidieť, ţe i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným. 12 Myslia si, ţe ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách. 13 Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú. 14 Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah. 15 Ako ovce budú sloţení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia. 16 Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah. 17 Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa mnoţí sláva jeho domu! 18 Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva. 19 Lebo ţehná svojej duši vo svojom ţivote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.20 Ale keď prijdeš aţ k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, ţe neuvidia svetla aţ na večnosť. 21 Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.

Žalmy 50

1 <<Ţalm Azafov.>> Silný Bôh bohov, Hospodin prehovoril a zavolal na zem od východu slnka aţ po jeho západ. 2 So Siona, s dokonalej krásy zaskvel sa Bôh. 3 Prijde náš Bôh a nebude mlčať; oheň bude ţrať pred ním, a vôkol neho bude náramná víchrica. 4 Zavolá na nebesia hore a na zem, aby súdil svoj ľud a povie: 5 Shromaţdite mi mojich svätých, ktorí učinili so mnou smluvu pri obeti. 6 A nebesia budú oznamovať jeho spravedlivosť, lebo on, Bôh, je sudcom. Sélah. 7 Počuj, môj ľude, a budem hovoriť; pozoruj, Izraelu, a budem svedčiť proti tebe: Bohom, tvojím Bohom som ja! 8 Neviním ťa pre tvoje bitné obeti ani pre tvoje zápaly, ktoré sú stále predo mnou. 9 Nevezmem z tvojho domu junca a z tvojich chlievov kozlov. 10 Lebo veď moja je všetka lesná zver i hovädá na tisícich vrchoch. 11 Znám všetko vtáctvo všetkých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa. 12 Ak zlačniem, nepoviem ti toho, lebo môj je okruh zeme i jeho náplň.

13 A potom či azda jedám mäso volov a pijem krv kozlov? 14 Obetuj Bohu chválu a splň Najvyššiemu svoje sľuby. 15 A vzývaj ma v deň súţenia, vytrhnem ťa, a budeš ma oslavovať. 16 Ale bezboţníkovi hovorí Bôh: Čo tebe do toho, ţe rozprávaš moje ustanovenia a berieš moju smluvu do svojich úst, 17 keď ty nenávidíš kázne a zavrhol si moje slová za seba? 18 Ak vidíš zlodeja, hneď s ním beţíš a s cudzoloţníkmi máš svoj podiel. 19 Svoje ústa púšťaš po zlom, a tvoj jazyk snuje lesť. 20 Usadzujúc sa hovoríš proti svojmu bratovi a na syna svojej matky vrháš potupu. 21 To si robil, a mlčal som. Domnieval si sa, ţe áno, i ja budem tebe podobný! Trestať ťa budem a predostriem ti to pred oči! 22 A tak tedy rozumejte tomu, vy, ktorí zabúdate na Boha, aby som nejako neuchvatnul, a nebolo by toho, kto by vytrhol! 23 Ten, kto obetuje chválu, ma ctí, a tomu, kto pozoruje na svoju cestu, ukáţem spasenie Boţie.

Žalmy 51

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Keď prišiel k nemu prorok Nátan, ako bol vošiel k Batšebe. 3 Zmiluj sa nado mnou, ó, Boţe, podľa svojej milosti! Podľa mnoţstva svojho milosrdenstva zahlaď moje prestúpenia. 4 Dokonale ma umy od mojej neprávosti a očisti ma od môjho hriechu; 5 lebo ja znám svoje prestúpenia, a môj hriech je vţdycky predo mnou. 6 Tebe samému som zhrešil a učinil som to, čo je zlé v tvojich očiach, aby si bol spravedlivý, keď hovoríš, a čistý, keď súdiš. 7 Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka. 8 Hľa, praješ si pravdu vo vnútornostiach. A tedy v skrytom mi daj znať múdrosť. 9 Očisti ma od hriechu yzopom, a budem čistý; umy ma, a budem belší ako sneh. 10 Daj mi počuť veselosť a radosť, aby plesaly moje kosti, ktoré si zdrtil. 11 Skry svoju tvár pred mojimi hriechami a zahľaď všetky moje neprávosti. 12 Stvor mi čisté srdce, ó, Boţe, a obnov priameho ducha v mojom vnútri. 13 Nezavrhni ma zpred svojej tvári a nevezmi odo mňa svojho Svätého Ducha. 14 Navráť mi radosť svojho spasenia a podopri ma dobrovoľným duchom! 15 A budem vyučovať priestupníkov tvojim cestám a hriešnikov, aby sa obrátili k tebe. 16 Vytrhni ma z hriechov krví, ó, Boţe, Boţe môjho spasenia, a môj jazyk bude s plesaním ospevovať tvoju spravedlivosť. 17 Pane, otvor moje rty, a moje ústa budú zvestovať tvoju chválu! 18 Pretoţe si neţiadaš obeti, lebo by som dal ochotne; v zápalnej obeti nemáš záľuby. 19 Obeti Boţie sú skrúšený duch. Skrúšeným srdcom a zdrteným, ó, Boţe, neopovrhuješ. 20 Čiň dobre Sionu vo svojej láskavosti! Vystav múry Jeruzalema! 21 Vtedy sa ti budú ľúbiť obeti spravedlivosti, zápal a celková obeť; vtedy budú obetovať juncov na tvojom oltári.

Žalmy 52

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Vyučujúci ţalm Dávidov. 2 Keď prišiel Edomita Doég a oznámil Saulovi a povedal mu: Dávid vošiel do domu Achimelechovho. 3 Prečo sa chlúbiš nešľachetnosťou, ó, mocný?! Milosť silného Boha trvá kaţdého dňa! 4 Tvoj jazyk myslí na zkazu; je ako naostrená britva a robí lesť. 5 Viacej miluješ zlé ako dobré; radšej hovoríš loţ ako to, čo je spravedlivé. Sélah. 6 Miluješ kaţdú reč, ktorá je spôsobná pohltiť, a jazyk lesti. 7 A preto ťa i silný Bôh porazí na večnosť; pochytí ťa, čo sa nenazdáš, a vytrhne ťa zo stánu a vykorení ťa zo zeme ţivých. Sélah. 8 Keď to uvidia spravedliví, budú sa báť a ľudia sa mu budú smiať a povedia: 9 Hľa, to je ten človek, ktorý neučinil Boha svojou pevnosťou, ale sa nadejal na svoje veľké bohatstvo a zmocňoval sa vo svojej zkaze. 10 Ale ja budem ako zelenajúca sa oliva v dome Boţom, lebo sa nadejem na milosť Boţiu na veky vekov. 11 Velesláviť ťa budem, ó, Pane, na veky, ţe si to učinil, a budem očakávať na tvoje meno, lebo je dobré pred tvojimi svätými.

Žalmy 53

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Machlat čiţe Tambura. Vyučujúci ţalm Dávidov. 2 Blázon hovorí vo svojom srdci: Neni Boha. Zkazení sú a páchajú ohavnú neprávosť. Neni toho, kto by robil dobré. 3 Bôh pozorujúc hľadel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto rozumný medzi nimi, hľadajúci Boha. 4 Všetci dovedna sa obrátili zpät; zkazení sú; neni toho, kto by robil dobré, neni ani jedného. 5 Či toho nevedia činitelia neprávosti, ktorí zjedajú môj ľud, ako jedia chlieb, a na Boha nevolajú? 6 Tam sa raz budú náramne desiť, kde nie je sa čoho desiť, pretoţe Bôh rozmece kosti tých, ktorí ťa obľahli táborom. Zahanbíš ich, lebo ich Bôh zavrhol. 7 Bárs by bolo dané spasenie Izraelovi so Siona! Keď navráti Bôh zajatých svojho ľudu, plesať bude Jakob, bude sa radovať Izrael.

Žalmy 54

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót. Vyučujúci ţalm Dávidov. 2 Z času, keď prišli Zifejci a povedali Saulovi: Hľa, či sa neskrýva Dávid u nás? 3 Boţe, zachráň ma pre svoje meno a súď ma vo svojej veľkej sile. 4 Boţe, počuj moju modlitbu a nakloň svoje ucho ku slovám mojich úst; 5 lebo cudzinci povstali proti mne, a ukrutníci hľadajú moju dušu; nepredstavili si Boha pred seba. Sélah. 6 Hľa, Bôh je mojím spomocníkom; Pán je medzi tými, ktorí podopierajú moju dušu. 7 Odplatí zlé mojim nepriateľom, ktorí špehujú po mne. Vyplieň ich vo svojej pravde, Pane! 8 Budem ti dobrovoľne obetovať. Oslavovať budem tvoje meno, Hospodine, lebo je dobré.

9 Lebo si ma vytrhol z kaţdého súţenia, a moje oko videlo pomstu na mojich nepriateľoch.

Žalmy 55

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót. Vyučujúci ţalm Dávidov. 2 Počuj, ó, Boţe, moju modlitbu a neskrývaj sa pred mojou pokornou prosbou. 3 Pozoruj na mňa a ohlás sa mi, lebo chodím sem-ta vo svojom úpení a vzdychám 4 pre krik nepriateľa, pre útlak bezboţníka, pretoţe ma zahrnujú neprávosťou a vo vzteku útočia na mňa. 5 Moje srdce sa chveje vo mne, a strachy smrti pripadly na mňa; 6 Bázeň prišla na mňa a taký strach, ţe sa trasiem, a hrôza ma pokryla. 7 A povedal som: Ó, keby som mal krýdla jako holubica! Zaletel by som ďaleko a býval by som na pokoji. 8 Hľa, ďaleko by som ušiel a bol by som na pustine. Sélah. 9 Ponáhľal by som sa utiecť pred víchrom, pred búrkou. 10 Zahub, ó, Pane, zmiatni ich jazyk, lebo som videl násilie a rozbroj v meste. 11 Vodne i vnoci chodia okolo neho na jeho múroch, a vnútri v ňom je neprávosť a trápenie. 12 Zkaza je v ňom, a útisk a lesť neustupuje z jeho ulice. 13 Lebo ma nepotupuje nejaký nepriateľ, lebo to by som zniesol, ani sa nepozdvihol proti mne niektorý môj nenávistník, lebo by som sa bol skryl pred ním, 14 ale ty, biedny človeče, rovný mne samému, môj druh a môj známy, 15 s ktorým sme sa mile spolu radievali, do domu Boţieho sme chodievali v rušnom zástupe. 16 Nech uderí na nich smrť, čo sa nenazdajú, aby ţiví sostúpili do pekla, pretoţe je všelijaká nešľachetnosť v ich príbytku, v ich srdci. 17 Ale ja volám na Boha, a Hospodin ma zachráni. 18 Večer i ráno i na poludnie sa budem úpenlivo modliť a pokorne a nástojne volať, a vyslyší môj hlas. 19 Vykúpi moju dušu, aby bola v pokoji, a zachráni ju pred útokom, namiereným proti mne, lebo vo väčšine sú so mnou. 20 Počuje silný Bôh a poníţi ich, ten, ktorý tróni od pradávna, sélah, pretoţe niet u nich zmeny, a neboja sa Boha. 21 Vystrel svoje ruky na tých, ktorí s ním ţili v pokoji; zrušil svoju smluvu. 22 Hladká bola smotana jeho úst, a jeho srdce bolo hotové k útoku; slová boly jemnejšie nad olej, a v skutku boly jako vytasené meče. 23 Uvrhni na Hospodina svoje bremä, a on ťa bude opatrovať. Nedopustí na veky, aby sa pohnul spravedlivý. 24 Ale ty, Boţe, spôsobíš to, aby sostúpili do jamy zkazy, krvaví ľudia a ľstiví, ktorí nedoţijú polovice svojich dní; ale ja sa budem nadejať na teba.

Žalmy 56

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý ţalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte. 2 Zmiluj sa nado mnou, ó, Boţe, lebo človek dychtí po mne, aby ma pohltil, bojujúci tlačí ma kaţdý deň. 3 Moji čihajúci protivníci dychtia kaţdého dňa, aby ma pohltili, lebo je mnoho tých, ktorí bojujú proti mne, ty, vysoký Boţe!

4 V deň, ktorý sa bojím, ja sa nadejem na teba. 5 Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť. Čo mi môţe urobiť telo? 6 Kaţdého dňa prekrúcajú moje slová. Kaţdá ich myšlienka o mne cieli na zlé. 7 Schádzajú sa, skrývajú sa, streţú moje päty, jako keď čakali na moju dušu. 8 Či za to, ţe páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Boţe, vo svojom hneve! 9 Ty si počítal, koľko ráz som sa musel potulovať na úteku. Sober moje slzy do svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe? 10 Vtedy sa moji nepriatelia obrátia zpät, v deň, keď budem volať. Lebo to jedno viem - ţe mám Boha! 11 Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom. 12 Na Boha sa nadejem, nebudem sa báť; čo mi môţe urobiť človek?! 13 Mám na sebe, Boţe, tebe dané sľuby; zaplatím ti obeti chvály, 14 lebo si vytrhol moju dušu zo smrti. A či si nezachránil mojich nôh od poklesnutia nato, aby som chodil pred Bohom vo svetle ţivota?!

Žalmy 57

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý ţalm Dávidov. Z času, keď utekal pred Saulom a bol sa skryl v jaskyni. 2 Zmiluj sa nado mnou, ó, Boţe, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utieka moja duša, a nech sa utečiem do tône tvojich krýdel dokiaľ neprejde zkaza. 3 Volám na Najvyššieho Boha, na silného Boha, ktorý dokonáva za mňa. 4 Pošle z nebies a zachráni ma, potupí toho, ktorý dychtí, aby ma pohltil. Sélah. Bôh pošle svoju milosť a svoju pravdu. 5 Moja duša je medzi ľvami; líham medzi soptiacimi oheň, medzi synmi človeka, ktorých zuby sú jako kopija a jako strelné šípy a ich jazyk je ako ostrý meč. 6 Vyvýš sa nad nebesia, Boţe, nad celú zem tvoja sláva! 7 Boli pripravili mojim krokom sieť; zohnuli moju dušu; vykopali predo mnou jamu; ale sami padli do nej. Sélah. 8 Moje srdce je hotové, Boţe; moje srdce je hotové, spievať ti budem a oslavovať ťa budem ţalmami. 9 Zobuď sa, moja slávo; zobuď sa, harfo a citaro, nech zobudím rannú zoru! 10 Chváliť ťa budem medzi národami, ó, Pane, ţalmy ti budem spievať medzi ľuďmi. 11 Lebo tvoja milosť je veľká a sahá aţ po nebesia a tvoja pravda aţ po najvyššie oblaky. 12 Vyvýš sa nad nebesia, ó, Boţe; nad celú zem nech sa vyvýši tvoja sláva!

Žalmy 58

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý ţalm Dávidov. 2 Či naozaj budete hovoriť o nemote spravedlivosti? Synovia človeka, súďte spravedlivo! 3 Ale áno, zo srdca robíte neprávosti; váţite v zemi ukrutnosť svojich rúk. 4 Bezboţníci sa uchýlili na cestu neprávosti hneď od ţivota matky; blúdia hneď od narodenia tí, ktorí hovoria loţ. 5 Majú v sebe jed, podobný jedu hada. Sú jako jedovatý had hluchý, ktorý si zapcháva ucho,

6 aby nepočul hlasu zaklínačov, hlasu čarodejníka, vycvičeného v čaroch. 7 Boţe, povyvaľuj ich zuby v ich ústach, vylám tie črenové zuby mladých ľvov, ó, Hospodine! 8 Nech sa rozlejú ako voda, ktorá sa rozplýva a mizne. A keby niekto z nich natiahol lučište a naloţil svoje šípy, nech sú, jako čo by boly porezané! 9 Nech sú jako slimák, ktorý sa rozplýva a ide ta; jako mŕtvy plod ţeny, nech tak neuvidia slnka! 10 Prv ako pocítia vaše hrnce horiaci bodliak, nech ho, uţ či surového a či horúceho, zachváti víchrica! 11 Nech sa raduje spravedlivý, ţe vidí pomstu a nech umyje svoje nohy v krvi bezboţníka, 12 a nech povie človek, ţe áno, má spravedlivý z toho uţitok, ţe robí spravedlivo, a ţe áno, sú Bohovia, ktorí súdia uţ tu na zemi.

Žalmy 59

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý ţalm Dávidov. Z času, keď bol Saul poslal svojich sluhov, ktorí striehli dom, aby ho zabili. 2 Môj Boţe, vytrhni ma od mojich nepriateľov, povýš ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne! 3 Vytrhni ma od tých, ktorí páchajú neprávosť, a zachráň ma od muţov krvi! 4 Lebo hľa, úkladia mojej duši; rotia sa proti mne mocní bez toho, ţe by som sa bol dopustil viny alebo hriechu, ó, Hospodine! 5 Bez toho, ţe by som bol vykonal nejakú neprávosť, behajú a chystajú sa. Prebuď sa, vyjdi mi vústrety a vidz! 6 A ty, Hospodine, Boţe Zástupov, Boţe Izraelov, precítni, aby si navštívil všetky národy! Nezľutuj sa nad niktorým z vierolomníkov, páchajúcich neprávosť. Sélah. 7 Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mesta. 8 Hľa, breptajú svojimi ústy; meče sú v ich rtoch. Lebo veď vraj ktoţe počuje?! 9 Ale ty, Hospodine, sa im smeješ, vysmievaš sa všetkým národom. 10 Keď on prevádza svoju moc, ja mám obrátený svoj pozor na teba; lebo ty, Boţe, si mojím vysokým hradom. 11 Bôh mojej milosti ma predíde. Bôh mi dá vidieť pomstu nad mojimi nepriateľmi, ktorí ma streţú. 12 Nepobi ich, aby nezabudol môj ľud. Spôsob to vo svojej moci, aby sa túlali a poníţ ich, ty, náš štítu, náš Pane! 13 Pre hriech svojich úst, pre slovo svojich rtov nech sú lapení vo svojej pýche a pre kliatbu a pre loţ, ktorú rozprávajú. 14 Učiň koniec vo svojom prchkom hneve, učiň im koniec, tak aby ich nebolo, a aby poznali, ţe Bôh panuje v Jakobovi, všade aţ do končín zeme. Sélah. 15 A tak tedy nech sa navrátia večer, nech brešú jako pes a behajú okolo mesta. 16 Nech sa túlajú za pokrmom, a jestli sa nenasýtia, nech tak nocujú. 17 Ale ja budem ospevovať tvoju silu a hneď za rána budem plesajúc spievať o tvojej milosti, lebo si mi bol vysokým hradom a útočišťom v deň, keď mi bolo úzko. 18 Moja silo! Tebe budem spievať ţalmy! Pretoţe Bôh je mojím vysokým hradom, môj milostivý Bôh.

Žalmy 60

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalia svedoctva. Zlatý ţalm Dávidov, vyučovať.

2 Keď sa potýkal s Aramom z Mezopotamie a s Aramom z Cóby, a keď sa navrátil Joáb a zbil Edoma v Soľnej doline, dvanásť tisíc muţov. 3 Boţe, bol si nás zavrhol a bol si nás roztrhol, hneval si sa; navráť nám zase predošlý pokoj! 4 Bol si zatriasol zemou a roztrhol si ju; uzdrav jej trhliny, lebo sa potáča od úderov. 5 Bol si dal vidieť svojmu ľudu tvrdé veci: napájal si nás vínom závratu. 6 Ale teraz si dal tým, ktorí sa ťa boja, prápor, aby sa vyzdvihol pre tvoju pravdu. Sélah. 7 Aby boli vytrhnutí tvoji milí, spas ich svojou pravicou a vyslyš nás! 8 Bôh hovoril vo svojej svätosti; veseliť sa budem; rozdelím Síchem a rozmeriam dolinu Sukkót. 9 Môj je Galád a môj Manasses, Efraim je pevnosťou mojej hlavy, Júda mojím zákonodarcom. 10 Moáb mi je nádobou na umývanie, na Edoma zahodím svoju obuv. Ty, Filištea, jasaj oproti mne! 11 Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto ma sprevodí aţ do Edoma? 12 Či nie si to ty, ó, Boţe, ktorý si nás bol zavrhol a nevychádzal si, Boţe, s našimi vojskami?! 13 Udeľ nám pomoci a vytrhni od nepriateľa, lebo je márna pomoc človeka. 14 V Bohu dokáţeme hrdinskú silu, a on pošliape našich protivníkov, ktorí nás suţujú.

Žalmy 61

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Neginat, to jest pieseň pri hudobnom nástroji strunovom. Dávidov. 2 Počuj, ó, Boţe, môj krik! Pozoruj na moju modlitbu! 3 Od konca zeme volám na teba, keď nyje moje srdce; zaveď ma na skalu, ktorá je vyššia odo mňa! 4 Lebo si mi býval útočišťom, pevnou veţou pred nepriateľom. 5 Budem bývať v tvojom stáne na veky; utečiem sa do skrýše tvojich krýdel. Sélah. 6 Lebo ty, Boţe, si počul moje sľuby; dal si mi dedičstvo tých, ktorí sa boja tvojho mena. 7 Pridaj dní ku dňom kráľovým, a nech sú jeho roky jako pokolenie a pokolenie. 8 Nech býva na veky pred Bohom. Nastroj milosť a pravdu, aby ho ostríhaly. 9 Tak budem spievať tvojmu menu ţalmy aţ na veky plniac svoje sľuby deň po dni.

Žalmy 62

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Ţalm Dávidov. 2 Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie. 3 Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi. 4 Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr. 5 Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi loţ. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah. 6 Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie. 7 Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa. 8 Na Bohu je zaloţená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu. 9 Nadejte sa na neho kaţdého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.

10 Púha márnosť sú synovia človeka, loţ i synovia mocného muţa. Keby ich poloţil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší neţ márnosť. 11 Nenadejte sa na útisk a na lúpeţ a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca. 12 Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, ţe Bohu je sila. 13 A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš kaţdému podľa jeho skutku.

Žalmy 63

1 Ţalm Dávidov, keď bol na Judskej púšti. 2 Boţe, ty si môj silný Bôh. Hľadám ťa hneď za svitania. Moja duša ţízni túţbou po tebe; moje telo práhne po tebe vo vyschlej zemi a zomdlenej bez vody. 3 Tak budem hľadieť na teba v svätyni, aby som videl tvoju silu a tvoju slávu. 4 Lebo tvoja milosť je lepšia ako ţivot. Moje rty ťa budú velesláviť. 5 Tak ti budem dobrorečiť po celý svoj ţivot; v tvojom mene budem pozdvihovať svoje ruky. 6 Jako tukom a sadlom bude sa tam sýtiť moja duša, a moje ústa ťa budú chváliť plesajúcimi rty. 7 Keď sa rozpomínam na teba na svojej loţi, za nočných stráţí, rozmýšľam o tebe. 8 Lebo si mi bol na pomoci, a preto budem plesať v tôni tvojich krýdel. 9 Moja duša ľne k tebe idúc za tebou. Tvoja pravica ma zdrţuje. 10 Ale oni hľadajú moju dušu na záhubu a preto sostúpia do spodku zeme. 11 Vydajú ho ostriu meča; budú za podiel líškam. 12 Ale kráľ sa bude radovať v Bohu. Chváliť sa ním bude kaţdý, kto prisahá na neho, lebo budú zapchané ústa tým, ktorí hovoria loţ.

Žalmy 64

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Počuj, ó, Boţe, môj hlas, keď pokorne volám! Ostríhaj môj ţivot pred strachom nepriateľa. 3 Skry ma pred tajnou radou zlostníkov, pred vzbúrou tých, ktorí páchajú neprávosť, 4 ktorí naostrili svoj jazyk ako meč; namierili svoju strelu, horké slovo, 5 aby z úkrytov strieľali do nevinného; strelia náhle do neho tak, čo sa nenazdá, a neboja sa. 6 Upevňujú sa v zlej veci; rozprávajú, ţe vraj ukryť a nadstaviť osídla a hovoria, ţe veď kto ich vidí?! 7 Vyhľadávajú nešľachetnosti. Bude nám koniec, keď bude plán vymyslený. A vnútro človeka a srdce je hlboké! 8 Ale strelí do nich Bôh; prebodne ich strela, tak čo sa nenazdajú a budú porazení. 9 A spôsobia to, ţe ich jazyk dopadne na nich na samých tak, ţe zdesení budú krútiť hlavou všetci, ktorí budú hľadieť na nich. 10 A budú sa báť všetci ľudia a budú zvestovať skutok Boţí a porozumejúc jeho dielu zmúdrejú. 11 Spravedlivý sa bude radovať v Hospodinovi a utečie sa k nemu, a chváliť sa ním budú všetci, ktorí sú priameho srdca.

Žalmy 65

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. Pieseň. 2 Tebe sa patrí mlčať, tebe chvála, Boţe na Sione, a tebe sa má plniť sľub. 3 Ó, ty, ktorý vyslýchaš modlitbu, k tebe prijde kaţdé telo. 4 Neprávosti, ktoré ma prevládaly, naše prestúpenia ty zakryješ a tak odpustíš. 5 Blahoslavený je ten, koho vyvolíš a komu dáš, aby sa priblíţil a býval v tvojich dvoroch. Tam sa nasýtia dobrým tvojho domu, dobrým svätyne tvojho chrámu. 6 Hroznými vecami nám odpovieš v spravedlivosti, Boţe nášho spasenia, nádeja všetkých končín zeme i ďalekého mora, 7 ty, ktorý staviaš vrchy vo svojej sile, tak aby pevne stály súc opásaný hrdinskou silou; 8 ktorý skrocuješ hukot morí, hukot ich vĺn a búrlivý hrmot ľudí, 9 takţe sa musia báť tvojich zázrakov i obyvatelia najďaľších zemí; pôsobíš to, aby plesaly východiská rána a večera. 10 Navštevuješ zem a štedre ju polievaš; hojne ju obohacuješ. Potok Boţí je plný vody. Pripravuješ im zboţie, lebo ju tak spravuješ. 11 Zvlaţuješ jej brázdy, urovnávaš jej hrudy; kypríš ju hojnými daţďami; ţehnáš jej plodiny. 12 Korunuješ rok svojou dobrotivosťou, a tvoje šľapaje kropia tukom; 13 kropia pastviská na pustinách, a brehy sa prepasujú plesaním. 14 Paţite sa odievajú stádom jakoby rúchom, a doliny sa pokrývajú obilím; pokrikujú radosťou a prespevujú.

Žalmy 66

1 <<Náčelníkovi speváckeho sboru. Pieseň. Ţalm.>> Pokrikujte radostne Bohu, celá zem! 2 Ospevujte slávu jeho mena! Pokladajte si jeho chválu za slávu! 3 Recte Bohu: Jaký hrozný si čo do svojich diel! Pre veľkosť tvojej sily budú sa ti lichotne koriť tvoji nepriatelia. 4 Celá zem, všetko a všetci sa ti budú klaňať a budú ti spievať ţalmy, ospevovať budú tvoje meno. Sélah. 5 Poďte a vidzte skutky Boha! Hrozný je čo do činu pri synoch človeka! 6 Obrátil more na sušinu; cez rieku prešli pešo; tam sme sa radovali v ňom! 7 Vo svojej hrdinskej sile panuje na veky; jeho oči pozorujú národy; spurní nech sa nepovyšujú! Sélah. 8 Dobrorečte, národy, nášmu Bohu a dajte čuť hlas jeho chvály, 9 ktorý zachoval našu dušu pri ţivote a nedal, aby sa pohla naša noha. 10 Lebo si nás zkúsil, Boţe; prepálil si nás v ohni, jako sa prepaľuje striebro. 11 Bol si nás uviedol do siete; bremeno si bol poloţil na naše bedrá. 12 Bol si vysadil mizerného človeka na našu hlavu; boli sme vošli do ohňa a do vody, a vyviedol si nás do hojnosti. 13 A preto vojdem do tvojho domu so zápalnými obeťami; splním ti svoje sľuby, 14 to, čo vyriekly moje rty, a povedaly moje ústa vtedy, keď mi bolo úzko. 15 Zápalné obeti tučných baránkov ti budem obetovať, s kadivom škopcov; pripravím vola s kozlami. Sélah. 16 Poďte, čujte všetci, ktorí sa bojíte Boha, a budem rozprávať, čo učinil mojej duši. 17 Na neho som volal svojimi ústy, a vyvyšoval som ho svojím jazykom. 18 Keby som bol hľadel na neprávosť vo svojom srdci, nebol by vyslyšal Pán.

19 Ale Bôh vyslyšal a pozoroval na hlas mojej modlitby. 20 Poţehnaný Bôh, ktorý neodmietnul mojej modlitby a neodňal odo mňa svojej milosti.

Žalmy 67

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na hudobný nástroj strunový neginót. Ţalm. Pieseň. 2 Boţe, zmiluj sa nad nami a poţehnaj nás! Daj svietiť u nás svojej tvári! Sélah. 3 Aby znali na zemi tvoju cestu, vo všetkých národoch tvoje spasenie. 4 A budú ťa chváliť národy. Boţe, budú ťa chváliť všetky národy. 5 Ľudia sa budú radovať a budú plesať, lebo budeš spravedlivo súdiť národy a spravujúc ľudí povedieš ich na zemi. Sélah. 6 Národy ťa budú chváliť, Boţe; budú ťa chváliť všetky národy. 7 Zem vydá svoju úrodu, a bude nás ţehnať Bôh, náš Bôh. 8 Bôh nás bude ţehnať, a budú sa ho báť všetky konce zeme.

Žalmy 68

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. Pieseň. 2 Keď povstane Bôh, hneď sa rozpŕchnu jeho nepriatelia, a budú utekať od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia. 3 Ako sa rozháňa dym, tak ich rozoţenieš; ako sa roztápa vosk od ohňa, tak zahynú bezboţníci od tvári Boţej. 4 Ale spravedliví sa budú radovať, veseliť sa budú pred Bohom a budú plesať od radosti. 5 Spievajte Bohu! Ospevujte jeho meno! Urovnajte cestu tomu, ktorý sa vznáša na hustých oblakoch. Hospodin je jeho meno, a plesajte pred ním! 6 Je otcom sirôt a sudcom vdôv, Bôh, v príbytku svojej svätosti. 7 Bôh uvádza osamotnelých bývať v dome; vyvádza väzňov do blahobytu, ale spurní budú bývať vo vypráhlej zemi. 8 Boţe, keď si išiel von pred svojím ľudom, keď si kráčal po púšti - sélah -, 9 zem sa triasla, áno, nebesia kropily pred Bohom, toď Sinai, pred Bohom, Bohom Izraelovým. 10 Daţďom svojej štedrosti si kropil, Boţe, svoje dedičstvo, a keď zomdlievalo, ty si ho posilňoval. 11 Tvoje zástupy sa osadily v ňom, v tvojom dedičstve, ktoré si ty, Boţe, pripravil vo svojej dobrotivosti pre chudobného. 12 Pán dal slovo a tých, ktoré zvestovaly radostné veci, veľký zástup. 13 Kráľovia veľkých vojsk utekali, hej, utekali, a tá, ktorá cudzieho neţiadajúc opatrovala svoj dom, delila korisť. 14 Ba isté je, ţe nebudete leţať v košiaroch, na krýdlach holubice, pokrytej striebrom, ktorej perute sú pozlatené rýdzim zlatom. 15 Keď v nej, v zemi, rozptyľoval Všemohúci kráľov, belelo sa od pobitých ako od snehu na Salmone. 16 Vrch Boţí je vrchom Bázana, vrcholnatým vrchom, vrchom Bázana. 17 Vy, vrcholnaté vrchy, prečo pozeráte tak závistlivo? Prečo pozeráte závistlivo na vrch, ktorého sa zaţiadalo Bohu, aby býval na ňom? Áno, Hospodin bude bývať na ňom na veky. 18 Vozov Boţích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov. Pán prišiel na nich na Sinai v svätosti. 19 Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hospodin, Bôh býval medzi nimi.

20 Poţehnaný Pán! Deň ako deň nám nakladá bremä svojich dobrodení, silný Bôh, naše spasenie. Sélah. 21 Silný Bôh je nám silným Bohom na hojné spasenie, a Hospodin, Pán, má východiská zo smrti. 22 No, isté je, ţe Bôh skrúši hlavu svojich nepriateľov, vlasaté temeno toho, kto chodí vo svojich hriechoch. 23 Pán povedal: Navrátim z Bázana, navrátim aj z hlbín mora, 24 aby si zbrodil svoju nohu v krvi; jazyk tvojich psov aby mal podiel z nepriateľov. 25 Videli tvoje idenia, Boţe, idenia môjho silného Boha, mojeho Kráľa v svätosti. 26 Popredku išli speváci, pozadku hudci hrajúci, v prostredku panny, bubnujúce na bubny. 27 Dobrorečte Bohu v shromaţdeniach, Pánovi, ktorí ste pôvodu Izraelovho. 28 Tam nech je Benjamin, najmladší, ktorý panuje nad nimi, knieţatá Júdove, ich hrmotný zástup, knieţatá Zabulona, knieţatá Naftaliho. 29 Tvoj Bôh dal rozkaz tvojej sile. Upevni, Boţe, to, čo si nám učinil! 30 Pre tvoj chrám nad Jeruzalemom ti budú donášať kráľovia dary. 31 Okríkni, zastraš zviera trsti, stádo mocných juncov s teľcami národov, ktoré padnúc na zem bude sa koriť s kusami striebra. - Rozptýli národy, ktoré majú záľubu v bojoch. 32 Prijdú veľmoţi z Egypta; Ethiopia vystrie rýchle svoje ruky po Bohu. 33 Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, spievajte Pánovi ţalmy! Sélah. 34 Spievajte tomu, ktorý sa vznáša na nebesiach pradávnych nebies! Hľa, vydáva svoj hlas, mocný hlas. 35 Dajte silu Bohu, ktorého velebnosť je nad Izraelom a jeho sila na najvyšších oblakoch. 36 Hrozný si, Boţe, keď vyjdeš zo svojich svätýň, silný Bôh Izraelov! - On dáva národu silu a moc. Nech je poţehnaný Bôh!

Žalmy 69

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov. 2 Zachráň ma, Boţe, lebo mi došly vody aţ po dušu. 3 Hrúţam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd. 4 Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha. 5 Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lţiví nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť. 6 Boţe, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou. 7 Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Boţe Izraelov! 8 Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár. 9 Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom. 10 Lebo ma zoţiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa. 11 Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu. 12 A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom. 13 Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj. 14 Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Boţe, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.

15 Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúţil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd. 16 Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst! 17 Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa mnoţstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa! 18 A neskrývaj svojej tvári pred svojím sluţobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás. 19 Priblíţ sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov! 20 Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci. 21 Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, ţe ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. 22 Ale mi dali miesto pokrmu ţlče, a v mojej ţízni ma napájali octom. 23 Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému ţivotu bezstarostnému smečkou. 24 Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena. 25 Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu! 26 Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; 27 lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených. 28 Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti. 29 Nech sú vytretí z knihy ţivota a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými! 30 A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Boţe, ma vyvýši. 31 Budem chváliť meno Boţie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou. 32 A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom. 33 Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, oţije vaše srdce. 34 Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami. 35 Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemţí v nich. 36 Pretoţe Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične. 37 A semeno jeho sluţobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.

Žalmy 70

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. Pripomínať. 2 Boţe, pospieš ma vytrhnúť, Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! 3 Nech sa hanbia a rumenejú tí, ktorí hľadajú moju dušu! Nech uhnú zpät a stydia sa tí, ktorí chcú moje zlé. 4 Nech sa obrátia zpät pre svoju hanbu tí, ktorí vo zlom hovoria: Aha, aha! 5 Nech sa veselia a radujú v tebe všetci, ktorí ťa hľadajú, a tí, ktorí milujú tvoje spasenie, nech vţdycky hovoria: Nech je velebený Bôh! 6 Ale ja som biedny a chudobný; Boţe, ponáhľaj sa ku mne! Mojou pomocou a mojím vysloboditeľom si ty! Hospodine, neodkladaj!

Žalmy 71

1 K tebe, Hospodine, sa utiekam. Nech sa nemusím hanbiť na veky!

2 Vytrhni ma vo svojej spravedlivosti a vysloboď ma! Nakloň svoje ucho ku mne a zachráň ma! 3 Buď mi skalou obydlia, kam by som vţdycky vošiel. Rozkázal si zachrániť ma, lebo mojou skalou a mojou pevnosťou si ty. 4 Môj Boţe, vysloboď ma z ruky bezboţníka, z hrsti prevrátenca a zlostníka! 5 Lebo ty si mojím očakávaním, Pane, Hospodine, mojou nádejou od mojej mladosti. 6 Na teba sa spolieham od narodenia; ty si ten, ktorý si ma odlúčil od ţivota mojej matky. V tebe je moja chvála neprestajne. 7 Som ako zázrak mnohým. Ale ty si mojím silným útočišťom. 8 Nech sú moje ústa naplnené tvojou chválou, kaţdý deň tvojou nádherou. 9 Neodvrhni ma v čase staroby; neopusti ma, keď zhynie moja sila. 10 Lebo moji nepriatelia hovorili proti mne zlé, a tí, ktorí streţú moju dušu, sa spolu radili. 11 a hovorili: Bôh ho opustil; hoňte a chyťte ho, lebo niet toho, kto by ho vytrhnul. 12 Boţe, nevzdiaľuj sa odo mňa! Môj Boţe, ponáhľaj sa mi na pomoc! 13 Nech sa hanbia a zhynú, ktorí útočia na moju dušu! Nech sa pokryjú hanbou a studom ako rúchom tí, ktorí hľadajú moje zlé. 14 Ale ja budem vţdycky čakať a budem pridávať ku všetkej tvojej chvále chválu. 15 Moje ústa budú rozprávať tvoju spravedlivosť, kaţdého dňa tvoje spasenie, lebo neznám tomu počtu. 16 Prijdem v hrdinskej sile Pána Hospodina; budem pripomínať tvoju spravedlivosť, len teba samého. 17 Boţe, učil si ma od mojej mladosti, a aţ doteraz zvestujem tvoje divy. 18 A tak aţ do staroby a do šedín, ó, Boţe, ma neopusti, dokiaľ neoznámim svojmu pokoleniu tvojho ramena a kaţdému, ktoré prijde, tvojej hrdinskej sily. 19 A tvoja spravedlivosť, ó, Boţe, sahá aţ na výsosť. Ktoţe je rovný tebe, Boţe, ktorý činíš také veľké veci?! 20 Ty, ktorý si nám bol dal vidieť mnohé a veľké súţenia a zlé veci, zase nás oţivíš a zase nás vyvedieš z priepastí zeme. 21 Rozmnoţíš moju veľkosť a obrátiac sa potešíš ma. 22 A ja ťa tieţ budem chváliť na harfe, tvoju pravdu, môj Boţe! Budem ti spievať ţalmy pri citare, Svätý Izraelov! 23 Moje rty budú plesať, lebo ti budem spievať ţalmy, i moja duša, ktorú si vykúpil. 24 I môj jazyk bude kaţdý deň rozprávať o tvojej spravedlivosti, lebo sa budú hanbiť, lebo rumenieť budú tí, ktorí hľadajú moje zlé.

Žalmy 72

1 <<Šalamúnov.>> Boţe, svoje súdy daj kráľovi a svoju spravedlivosť synovi kráľovmu, 2 aby súdil tvoj ľud v spravedlivosti a tvojich biednych múdrym súdom. 3 Vtedy donesú vrchy ľudu pokoj i vŕšky v spravedlivosti. 4 Bude súdiť biednych z ľudu, pomôţe synom biedneho a rozdrtí utláčateľa. 5 Budú sa ťa báť, kým len bude slnce, a dokiaľ bude trvať mesiac, pokolenie pokolení. 6 Sostúpi jako dáţď na pôkos a jako tichý dáţď hojný, kropiaci zem. 7 Za jeho dní bude kvitnúť spravedlivý, a bude veľký pokoj, kým len bude trvať mesiac. 8 A bude panovať od mora po more a od rieky aţ po konce zeme.

9 Pred ním sa budú skláňať obyvatelia pustín, a jeho nepriatelia budú lízať prach. 10 Kráľovia Taršíša a ostrovov donesú pôcty; kráľovia zo Šéby a Sáby budú obetovať dary. 11 A budú sa mu klaňať všetci kráľovia; všetky národy mu budú slúţiť. 12 Lebo vytrhne chudobného, volajúceho, a biedneho a toho, kto nemá spomocníka. 13 Zľutuje sa nad slabým a chudobným a duše chudobných spasí. 14 Vykúpi ich dušu z útisku a z násilia, a ich krv je drahá v jeho očiach. 15 A budú ţiť a budú mu dávať zlato zo Šéby, a vţdy sa budú modliť za neho. Ţehnať ho budú kaţdého dňa. 16 Bude hojnosť obilia v zemi hore na temeni vrchov; jeho úroda bude šumieť ako Libanon, a ľudia z mesta budú kvitnúť ako bylina zeme. 17 Jeho meno bude na veky; dokiaľ trvá slnce, bude trvať i jeho meno. Ľudia sa ním budú ţehnať; všetky národy ho budú blahoslaviť. 18 Nech je poţehnaný Hospodin Bôh, Bôh Izraelov, ktorý sám jediný činí divy. 19 A nech je poţehnané meno jeho slávy aţ na veky! A nech je celá zem naplnená jeho slávou! Ameň, ameň. 20 Tým sa končia modlitby Dávida, syna Izaiho.

Žalmy 73

1 <<Ţalm Azafov.>> Áno, dobrý je Bôh Izraelovi, tým, ktorí sú čistého srdca. 2 Ale mne by sa bez mála boly pošinuly nohy, a uţ len málo chýbalo, a boly by sa klzly moje kroky. 3 Lebo som závidel bláznom vidiac pokoj a blaho bezboţných. 4 Lebo nemajú trápenia do svojej smrti, a ich brucho je vytučené. 5 V únavnej práci jako iný smrteľný človek nie sú ani nie sú bití údermi spolu s inými ľuďmi. 6 Preto je pýcha ich nákrčníkom, a jako sa niekto odieva rúchom, tak sa oni odievajú ukrutnosťou. 7 Ich oko vyzerá z tuku; majú hojnosť všetkého nad pomyslenie srdca. 8 Rozpustile sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; s vysoka hovoria. 9 Staväjú svoje ústa proti nebesiam, a ich jazyk chodí po zemi. 10 Preto sa sem vracia jeho ľud, a keď sa im vytláča plno vody, 11 hovoria: Ako môţe o tom vedieť Bôh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť? 12 Hľa, títo bezboţníci a bezpečne ţijúci na svete, nadobúdajú majetku! 13 Nuţ tedy je to daromné, ţe čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine, 14 keď som pri tom bitý údermi kaţdý deň a káraný kaţdého rána.15 Keby som povedal: Budem tak rozprávať, hľa, zaprel by som pokolenie tvojich synov. 16 A zase, keď som to chcel vystihnúť rozumom, videlo sa mi to trudným. 17 Aţ keď som vošiel so svätýň silného Boha, vtedy som porozumel, aký bude ich koniec. 18 Áno, postavil si ich na klzkých miestach, a spôsobíš to, aby sa zrútili na hromadu. 19 Ako bývajú razom obrátení na púšť! Miznú a hynú od hrôz. 20 Ako snom, keď sa niekto prebudí, tak ty, ó, Pane, keď sa zobudíš, pohŕdneš ich obrazom. 21 Keď sa preto rozhorčovalo moje srdce, a bodalo ma v ľadvinách,

22 bol som bez rozumu a nevedel som; jako čo hovädá nerozumejú ničomu, taký som bol u teba. 23 A však som bol vţdycky s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku. 24 Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy. 25 Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi! 26 Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Bôh na veky. 27 Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš kaţdého, kto cudzoloţí odchádzaním od teba. 28 Ale mne je dobre blíţiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky.

Žalmy 74

1 <<Vyučujúci Azafov.>> Prečo si nás, ó, Boţe, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy? 2 Rozpamätaj sa na svoje shromaţdenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš. 3 Povznes svoje kroky k večným rozvaleninám. Všetko zkazil nepriateľ v svätyni! 4 Tvoji protivníci revali prostred tvojho slávnostného shromaţdenia. Urobili svoje odznaky odznakmi. 5 Zdalo sa to tak, ako keď ľudia do vysoka sa zaháňajúc toporami tnú do húšte stromovia. 6 A teraz dovedna tlčú jej rezby sekerami a obuchmi. 7 Podpálili tvoju svätyňu; zrútiac ho na zem poškvrnili príbytok tvojho mena. 8 Hovoria vo svojom srdci: Vyhubme ich všetkých dovedna! Popálili všetky shromaţdištia silného Boha v zemi. 9 Nevidíme svojich odznakov; uţ nieto proroka, ani nieto medzi nami toho, kto by vedel, dokedy to bude trvať. 10 Dokedy, ó, Boţe, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu? 11 Prečo uťahuješ zpät svoju ruku a svoju pravicu? Vytiahni ju zo svojho lona a učiň koniec! 12 Avšak ty, Boţe, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme. 13 Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách. 14 Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti. 15 Ty si roztvoril prameň a potok. Ty si vysušil rieky trvalého toku. 16 Tvoj je deň, tvoja je i noc; ty si pripravil svetlo i slnko. 17 Ty si postavil všetky hranice zeme; leto a zimu si ty utvoril. 18 Rozpomeň sa na to, ţe nepriateľ hanobil Hospodina, a bláznivý ľud sa rúhal tvojmu menu. 19 Nedaj zveri duše svojej hrdličky; nezbudni navţdy na ţivot svojich biednych. 20 Pohliadni na smluvu, lebo i najtmavšie kúty zeme sú plné peleší ukrutnosti. 21 Nech neodchádza zpät utlačený zahanbený; biedni a chudobní nech chvália tvoje meno. 22 Povstaň, ó, Boţe, a rozrieš svoju pravotu! Rozpomeň sa na svoje pohanenie, ktoré sa ti deje od blázna kaţdý deň. 23 Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hrmot tých, ktorí povstávajú proti tebe, a ktorý vystupuje neprestajne.

Žalmy 75

1 Náčelníkovi speváckeho sboru jako: Nezahub! Ţalm Azafov. Pieseň. 2 Oslavujeme ťa, Boţe, oslavujeme. A ţe je blízke tvoje meno, o tom rozprávajú tvoje divy. 3 Lebo si povedal: Keď prijde uloţený čas, ja budem súdiť spravedlivo. 4 Keď sa rozplýva zem a hrôzou všetci jej obyvatelia, vtedy ja postavím jej stĺpy tak, aby stály. Sélah. 5 Hovorím bláznom: Nebláznite! A bezboţníkom: Nepozdvihujte rohu! 6 Nepozdvihujte proti Najvyššiemu svojho rohu! Nehovorte tvrdošijne! 7 Lebo nie od východu ani od západu ani nie od púšte prichádza povýšenie. 8 Ale Bôh, sudca, jedného poniţuje a druhého povyšuje. 9 Lebo kalich je v ruke Hospodinovej, a víno sa v ňom pení: je plný miešaného, a bude nelievať z neho, ba ešte i jeho kvasnice vysrkajú a vypijú všetci bezboţníci zeme. 10 Ale ja budem zvestovať skutky Pánove na veky; spievať budem Bohu Jakobovmu ţalmy. 11 A poutínam všetky rohy bezboţníkov; vyvýšené budú rohy spravedlivého.

Žalmy 76

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót. Ţalm Azafov. Pieseň. 2 Bôh je známy v Judsku; jeho meno je veľké v Izraelovi. 3 V Sáleme povstal jeho stán, a jeho bydlisko bolo poloţené na Sione. 4 Tam polámal ohnivé šípy lučišťa, štít a meč, i vojnu. Sélah. 5 Svetlý si ty a nádherný, prichádzajúci od vrchov koristi. 6 Olúpení sú muţovia udatného srdca; usnuli svojím spánkom, a niktorí muţovia silní nenašli svojich rúk. 7 Od tvojho ţehrania, Boţe Jakobov, tvrde usnul i voz i kôň. 8 Ty si strašný, ty, a kto by obstál pred tvojou tvárou, keď sa zapáli tvoj hnev?! 9 Keď dávaš z neba čuť rozsudok, zem sa bojí a tíchne, 10 vtedy, keď povstáva Bôh, aby súdil, aby spasil všetkých pokorných zeme. Sélah. 11 Lebo i prudký hnev človeka ťa musí chváliť; a ostatok takých hnevom opášeš. 12 Sľubujte Hospodinovi, svojmu Bohu, sľuby a plňte ich, všetci, ktorí ste vôkol neho! Nech donášajú Prehroznému dary. 13 On odníma ducha knieţatám; je strašný kráľom zeme.

Žalmy 77

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Ţalm. 2 Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, ţeby ma počul. 3 V deň svojho súţenia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť. 4 Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah. 5 Drţíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, ţe nemôţem hovoriť. 6 Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov. 7 Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,

8 či ozaj Pán zavrhne na veky a či uţ viacej nikdy nepreukáţe dobrotivosti? 9 Či je uţ navţdy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie? 10 Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah. 11 A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môţe pravica Najvyššieho. 12 Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna. 13 Premýšľam o kaţdom tvojom skutku, a budem uvaţovať o všetkých tvojich činoch. 14 Boţe, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?! 15 Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami. 16 Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah. 17 Videly ťa vody, Boţe, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny. 18 Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta. 19 Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem. 20 Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají. 21 Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojţiša a Árona.

Žalmy 78

1 <<Vyučujúci. Azafov.>> Môj ľude, noţe počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst. 2 Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna. 3 To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali. 4 Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil. 5 Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon poloţil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom, 6 aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom, 7 aby sloţili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania, 8 a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu. 9 Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja. 10 Nezachovali smluvy Boţej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone. 11 Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal. 12 Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana. 13 Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu. 14 Viedol ich vodne v oblaku a kaţdej noci vo svetle ohňa. 15 Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín. 16 Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky. 17 A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti. 18 A pokúšali silného Boha vo svojom srdci ţiadajúc pokrm, po chuti svojej duše; 19 Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?

20 Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso? 21 Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tieţ i hnev vystúpil proti Izraelovi; 22 pretoţe neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie, 23 hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies 24 a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zboţie. 25 Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti. 26 Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak 27 a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí. 28 Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov. 29 A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si ţiadali. 30 Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej ţiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach, 31 vystúpil hnev Boţí proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi. 32 Pri tom pri všetkom ešte vţdy hrešili a neverili jeho divom. 33 A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu. 34 A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu 35 a keď sa rozpomínali, ţe Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom, 36 hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom, 37 a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve, 38 on súc milosrdný odpúšťal <Doslovne: pokrýval> ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti. 39 Pamätal, ţe sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa. 40 Koľko ráz ho dráţdili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine! 41 A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice. 42 Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súţenia, 43 ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana. 44 A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takţe nemohli piť. 45 Poslal na nich smesicu, ţíţaly, ktorá ich ţrala, a ţaby, ktoré ich hubily. 46 A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom. 47 Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom. 48 Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu. 49 Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súţenie pustiac na nich zlých anjelov. 50 Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru. 51 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových. 52 A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti. 53 Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more. 54 A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica. 55 Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.

56 Ale oni pokúšali a dráţdili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev, 57 ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište. 58 A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k ţiarlivosti. 59 Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela. 60 A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi. 61 A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka. 62 Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo. 63 Jeho mládencov poţral oheň, a jeho panny neboly chválené. 64 Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly. 65 Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína, 66 a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu. 67 Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho, 68 ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje. 69 A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú zaloţil tak, aby trvala na veky. 70 A vyvolil si Dávida, svojho sluţobníka, a vzal ho od ovčích chlievov, 71 odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. 72 A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.

Žalmy 79

1 <<Ţalm Azafov.>> Boţe, pohania vtrhli do tvojho dedičstva; poškvrnili chrám tvojej svätosti. Obrátili Jeruzalem na hromadu rumov. 2 Dali mŕtve telá tvojich sluţobníkov za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich svätých zemskej zveri. 3 Vyliali ich krv ako vodu okolo Jeruzalema, a nebolo toho, kto by pochoval. 4 Stali sme sa potupou svojim súsedom, posmechom a útrţkou tým, ktorí sú vôkol nás. 5 Aţ dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či len na veky? Dokedy bude horieť tvoja ţiarlivosť ako oheň? 6 Vylej svoj prchký hnev na národy, ktoré ťa neznajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvojho mena, 7 lebo zjedajú Jakoba a pustošia jeho obydlie. 8 Nepamätaj nám na neprávosti našich predkov. Nech nás rýchle predídu tvoje milosrdenstvá, lebo sme veľmi zbiedení. 9 Pomôţ nám, Boţe nášho spasenia, pre slávu svojho mena a vytrhni nás a prikry naše hriechy pre svoje meno! 10 Prečo majú hovoriť pohania: Kdeţe je ich Bôh?! Nech sa pozná medzi pohanmi, pred našimi očami, pomsta za krv tvojich sluţobníkov, ktorá bola vyliata. 11 Nech prijde pred tvoju tvár vzdychanie väzňa! Podľa veľkosti moci svojho ramena učiň to, ţe by zbudlo zo synov smrti. 12 A odplať našim súsedom sedemnásobne do ich lona za ich potupu, ktorou ťa potupovali, Pane! 13 Ale my, tvoj ľud a stádo tvojej pastvy, ťa budeme chváliť na veky, z pokolenia na pokolenie budeme rozprávať tvoju chválu.

Žalmy 80

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Ľalie. Svedoctvo. Ţalm Azafov. 2 Pastieru Izraelov, prosíme, nakloň svoje ucho! Ty, ktorý šetrne vodíš Jozefa jako stádo, ktorý tróniš na cherubínoch, zaskvej sa! 3 Pred Efraimom, Benjaminom a Manassesom zobuď svoju hrdinskú silu a poď nám na záchranu! 4 Ó, Boţe, navráť nás a daj svietiť svojej tvári, a budeme spasení! 5 Hospodine, Boţe Zástupov, aţ dokedy budeš horieť hnevom na modlitbu svojho ľudu? 6 Kŕmiš ich chlebom sĺz a napájaš ich slzami z vedra. 7 Učinil si nás našim súsedom predmetom sváru, a naši nepriatelia sa nám smejú medzi sebou. 8 Boţe Zástupov, navráť nás a daj svietiť svojej tvári, a budeme spasení! 9 Vinič si preniesol z Egypta; zahnal si pohanov a zasadil si ho. 10 Upratal si pred ním a dal si, aby zapustil svoje korene a naplnil zem. 11 Jeho tôňa pokryla vrchy, a jeho révy narástly jako cedry silného Boha. 12 Vyhnal svoje letorasty aţ k moru a svoje výhonky aţ k veľkej rieke. 13 Prečo si rozboril jeho ohrady, aby ho všetci, ktorí idú cestou, otrhávali? 14 Rozrýva ho diviak z lesa, a spása ho poľná zver. 15 Boţe Zástupov, navráť sa, prosíme! Pohliadni z nebies a vidz a navštív tento vinič! 16 Zaštíť, čo sadila tvoja pravica, i mládnik, ktorý si zmocnil pre seba. 17 Vinič je spálený ohňom, srezaný; hynú od ţehrania tvojej tvári. 18 Nech je tvoja ruka nad muţom tvojej pravice, nad synom človeka, ktorého si zmocnil pre seba. 19 A neuhneme zpät od teba, obţiv nás, a budeme vzývať tvoje meno. 20 Hospodine, Boţe Zástupov, navráť nás! Daj svietiť svojej tvári a budeme spasení!

Žalmy 81

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Gitťanka. Azafov. 2 Plesajte Bohu, našej sile! Pokrikujte radostne Bohu Jakobovmu. 3 Vezmite ţaltár a dajte bubon, citaru ľúbych zvukov i s harfou! 4 Trúbte na trúbu na novmesiac, na splnmesiac, v deň nášho sviatku. 5 Lebo je to ustanovením Izraelovi, poriadkom Boha Jakobovho. 6 Dal to na svedoctvo v Jozefovi, keď bol vyšiel proti Egyptskej zemi, kde som počúval jazyk, ktorého som neznal. 7 Povedal: Oprostím jeho plece zpod bremena; jeho ruky prejdú ta od murárskej nádoby. 8 Volal si v súţení, a vytrhnul som ťa; ohlásil som sa ti zo skrýše hromu; zkúšal som ťa pri vodách sváru. Sélah. 9 Povedal som: Počuj, môj ľude, a dám ti svedoctvo, tebe, Izraelu, ak ma chceš počuť. 10 Nebude u teba cudzieho boha, ani sa nebudeš klaňať bohu cudziny. 11 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme. Otvor svoje ústa na široko, a naplním ich. 12 Ale môj ľud neposlúchol môjho hlasu, a Izrael sa mi nechcel poddať. 13 A preto som ho pustil, aby robili podľa námyslu svojho srdca, aby chodili podľa svojich rád. 14 Ó, keby ma bol počúval môj ľud! Keby bol Izrael chodil po mojich cestách!

15 Len ešte málo, a bol by som zohol ich nepriateľov a obrátil svoju ruku na ich protivníkov. 16 Tí, ktorí nenávidia Hospodina, boli by sa mu lichotne korili, a ich čas by bol trval aţ na veky. 17 Bol by ich kŕmil jadrom pšenice. A bol by som ťa sýtil medom zo skaly.

Žalmy 82

1 <<Ţalm Azafov.>> Bôh stojí v shromaţdení silného Boha; súdi v strede bohov 2 a hovorí: Dokedy budete súdiť nespravedlivo a hľadieť na osobu bezboţných? Sélah. 3 Súďte chudobného a sirotu podľa pravdy; vyhláste biedneho a núdzneho za spravedlivého! 4 Vyprostite chudobného a biedneho, vytrhnite ho z ruky bezboţníkov! 5 Ale nevedia ani nerozumejú; chodia vo tme; pohybujú sa všetky základy zeme. 6 Ja som bol povedal: Bohovia ste a synovia Najvyššieho vy všetci. 7 Avšak zomriete jako iný človek a padnete jako jeden z knieţat. 8 Povstaň, ó, Boţe, súď zem, lebo ty budeš dediť medzi všetkými národami.

Žalmy 83

1 Pieseň. Ţalm Azafov. 2 Nemlč, ó, Boţe, nerob sa, jako keby si nepočul, a nebuď ticho, silný Boţe! 3 Lebo hľa, tvoji nepriatelia sa búria, a tí, ktorí ťa nenávidia, dvíhajú hlavu. 4 Snujú ľstivú radu proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty kryješ. 5 Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby prestali byť národom, aby sa viacej nespomínalo meno Izraelovo. 6 Lebo sa uradili spolu jako jedno srdce; urobili smluvu proti tebe, 7 stány Edomove a Izmaeliti, Moáb a Hagrovia, 8 Gebal, Ammon a Amalech, Filištea s obyvateľmi Týru. 9 Aj Assúr sa pripojil k nim; stali sa ramenom synov Lota. Sélah. 10 Učiň im ako Midianovi, jako Siserovi, jako Jabinovi pri potoku Kíšone. 11 Boli zahladení v En-dore a stali sa hnojivom zemi. 12 Naloţ s nimi, s ich vodcami jako s Orébom a Zeebom, jako s Zebachom a Calmunnom, so všetkými ich knieţatami, 13 ktorí povedali: Dobyme si dedične príbytky Boţie! 14 Môj Boţe, daj, aby boli jako smeti krútňavy, jako posekané steblie pred vetrom. 15 Ako čo oheň spaľuje les, a jako plameň zapaľuje a trávi vrchy, 16 tak ich stíhaj svojou víchricou a svojou búrkou ich predes! 17 Naplň ich tvár hanbou, aby hľadali tvoje meno, Hospodine! 18 Nech sa hanbia a desia na večné veky, nech rumenejú hanbou a zahynú, 19 a tak nech poznajú, ţe ty, ktorého meno je Hospodin, si sám Najvyšším Pánom nad celou zemou.

Žalmy 84

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Gitťanka. Synov Kórachových. Ţalm. 2 Aké milé sú tvoje príbytky, Hospodine Zástupov! 3 Práhne, i hynie moja duša túţbou po sieňach Hospodinových. Moje srdce a moje telo plesajú oproti silnému Bohu ţivému. 4 Ešte len aj vrabec najde dom a lastovička sebe hniezdo, v ktorom sloţí svoje mláďatá, tvoje oltáre, Hospodine Zástupov, môj Kráľu a môj Boţe! 5 Blahoslavení sú tí, ktorí bývajú v tvojom dome; tí ťa budú večne chváliť. Sélah. 6 Blahoslavený človek, ktorý má svoju silu v tebe; blahoslavení, v ktorých srdci sú urovnané cesty. 7 Tí, ktorí idú dolinou Plaču, pokládajú si ju za prameň, i včasný dáţď ju pokrýva rôznym poţehnaním. 8 Idú od sily k sile a ukazujú sa pred Bohom na Sione. 9 Hospodine, Boţe Zástupov, čuj moju modlitbu, pozoruj, Boţe Jakobov! Sélah. 10 Ty, náš štítu, vidz, ó, Boţe, a pohliadni na tvár svojho pomazaného! 11 Lebo lepší je deň v tvojich dvoroch neţ inde tisíc. Radšej volím sedieť na prahu v dome svojho Boha neţ bývať v stánoch bezboţnosti. 12 Lebo Hospodin Bôh je slncom a štítom. Ľúbeznosť a slávu udieľa Hospodin. Neodoprie ničoho dobrého tým, ktorí chodia v úprimnosti. 13 Hospodine Zástupov, blahoslavený človek, ktorý sa nadeje na teba!

Žalmy 85

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Ţalm. 2 Hospodine, ty si bol kedysi láskavý na svoju zem; priviedol si zpät zajatých Jakobových. 3 Odpustil si neprávosť svojho ľudu, prikryl si kaţdý ich hriech. Sélah. 4 Odpratal si všetku svoju prchlivosť; odvrátil si sa od pále svojho hnevu. 5 Navráť sa zase k nám, Boţe našeho spasenia, a učiň prietrţ svojmu hnevu proti nám! 6 Či sa len na veky budeš hnevať na nás? Či budeš preťahovať svoj hnev na pokolenie a pokolenie? 7 Či nás ty zase neobţivíš? Aby sa tvoj ľud zase radoval v tebe? 8 Ukáţ nám, Hospodine, svoju milosť a daj nám svoje spasenie! 9 Chcem počuť, čo hovorí silný Bôh Hospodin. Lebo isteţe hovorí pokoj svojmu ľudu a svojim svätým, len aby sa zase nenavracovali k bláznovstvu. 10 Áno, blízke je jeho spasenie tým, ktorí sa ho boja, aby prebývala sláva v našej zemi. 11 Milosť a pravda sa stretnú; spravedlivosť a pokoj sa bozkajú. 12 Pravda bude pučať zo zeme, a spravedlivosť bude hľadieť z nebies. 13 Vtedy aj Hospodin dá dobré, a naša zem vydá svoju úrodu. 14 Spravedlivosť pojde popredku, a dobré poloţí svoje kroky na cestu.

Žalmy 86

1 <<Modlitba Dávidova.>> Nakloň, Hospodine, svoje ucho a vyslyš ma, lebo som biedny a chudobný.

2 Ostríhaj moju dušu, lebo si mi dal svoju milosť. Zachráň svojho sluţobníka, ty, môj Boţe, toho, ktorý sa nadeje na teba. 3 Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo na teba volám kaţdého dňa. 4 Rozveseľ dušu svojho sluţobníka, lebo k tebe, ó, Pane, pozdvihujem svoju dušu. 5 Lebo ty, Pane, si dobrotivý a hotový odpustiť a máš mnoho milosti pre všetkých, ktorí volajú na teba. 6 Počuj, Hospodine, moju modlitbu a pozoruj na hlas mojich pokorných prosieb. 7 V deň svojho súţenia volám na teba, lebo ma vyslýchaš. 8 Nieto takého medzi bohmi, jako si ty, ó, Pane, a niet skutkov, ako sú tvoje. 9 Všetky národy, ktoré si učinil, prijdú a budú sa klaňať pred tebou, Pane, a budú ctiť tvoje meno. 10 Lebo ty si veľký a činíš divy; ty sám jediný si Bôh. 11 Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste, aby som chodil v tvojej pravde, sústreď moje srdce na bázeň svojho mena. 12 Oslavovať ťa budem, Pane, môj Boţe, celým svojím srdcom a tvoje meno budem ctiť na veky. 13 Lebo tvoja milosť je veľká nado mnou a vytrhol si moju dušu z najhlbšieho pekla. 14 Ó, Boţe, pyšní povstali proti mne, a hajno násilníkov hľadá moju dušu, a nepredstavili si teba pred seba. 15 Ale ty, Pane, si silný Bôh ľútostivý a milosrdný, zhovievajúci, mnohej milosti a pravdy. 16 Obráť svoju tvár ku mne a zmiluj sa nado mnou! Daj svojmu sluţobníkovi svoju silu a zachráň syna svojej dievky! 17 Učiň pri mne znamenie na dobré, čo keď uvidia tí, ktorí ma nenávidia, budú sa hanbiť, ţe ty, Hospodine, si mi pomohol a potešil si ma.

Žalmy 87

1 <<Synov Kórachových. Ţalm. Pieseň.>> Jeho základ je na vrchoch svätosti. 2 Hospodin miluje brány Siona viacej neţ všetky príbytky Jakobove. 3 Preslávne sú to veci, ktoré sa hovoria o tebe, ó, mesto Boţie! Sélah. 4 Budem pripomínať tým, ktorí ma znajú, Rahaba <Egypt> a Babylon, hľa, Filišteu a Týrus s Kúšom <Ethiopia>. Povedia: Tento sa tam narodil. 5 A o Sione sa povie: Ten i tamten sa narodil v ňom, a on, Najvyšší, ho upevní. 6 Hospodin bude vypočitovať pri popise národov a povie: Tento sa tam narodil. Sélah. 7 A speváci jako aj od radosti poskakujúci budú vyznávať: Všetky moje pramene sú v tebe.

Žalmy 88

1 Pieseň. Ţalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského. 2 Hospodine, Boţe môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou. 3 Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu! 4 Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj ţivot sa priblíţil ríši smrti. 5 Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muţ bez vlády. 6 Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, leţiaci v hrobe, na ktorých sa uţ viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.

7 Poloţil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách. 8 Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah. 9 Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôţem vyjsť. 10 Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, kaţdý deň; vystieram k tebe svoje ruky. 11 Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah. 12 Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí? 13 Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia? 14 Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba. 15 Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár? 16 Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný. 17 Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia. 18 Obkľučuje ma to všetko kaţdý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa. 19 Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.

Žalmy 89

1 Vyučujúci ţalm od Étana Ezrachitského. 2 Na veky budem spievať o rôznej milosti Hospodinovej; od pokolenia do pokolenia budem oznamovať tvoju pravdu svojimi ústami, Pane! 3 Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upevníš svoju pravdu, jako si povedal: 4 Učinil som smluvu so svojím vyvoleným; prisahal som Dávidovi, svojmu sluţobníkovi: 5 Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah. 6 A preto budú nebesia oslavovať tvoj zázrak, Hospodine, ovšem tvoju pravdu v shromaţdení svätých. 7 Lebo kto na nebi môţe sa prirovnať Hospodinovi?! Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi silných bohov?! 8 Bôh je náramne strašný v rade svätých a hrozný nad všetkých vôkol neho. 9 Hospodine, Boţe Zástupov! kto je ako ty, mocný Hospode? A čo jako tvoja pravda, ktorá je vôkol teba? 10 Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vlny, ty ich krotíš. 11 Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov. 12 Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náplň; ty si ich zaloţil. 13 Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Hermon plesajú v tvojom mene. 14 Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica. 15 Spravedlivosť a súd je postaťou tvojho trónu; milosť a pravda predchádzajú tvoju tvár. 16 Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári! 17 Plesať budú v tvojom mene kaţdého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou. 18 Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh. 19 Lebo náš štít je Hospodinov a Svätého Izraelovho náš kráľ. 20 Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Poloţil som pomoc na hrdinského muţa; vyvýšil som vybraného z ľudu.

21 Našiel som Dávida, svojho sluţobníka; pomazal som ho svojím svätým olejom, 22 s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať. 23 Neoklame ho nepriateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachetníka. 24 Rozdrtím pred ním jeho protivníkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím. 25 A moja pravda a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vyvýši jeho roh. 26 Poloţím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky. 27 On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia. 28 A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme. 29 Na veky mu zachovám svoju milosť, a moja smluva mu bude stáť verná. 30 A učiním to, ţe jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies. 31 Ak by jeho synovia opustili môj zákon a nechodili v mojich súdoch, 32 ak by poškvrnili moje ustanovenia a neostríhali mojich prikázaní, 33 vtedy navštívim ich prestúpenie prútom a údermi ich neprávosť; 34 ale svojej milosti neodnímem od neho ani neoklamem vo svojej pravde. 35 Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením. 36 Raz som prisahal na svoju svätosť, ţe neoklamem Dávida. 37 Jeho semeno bude trvať na veky a jeho trón predo mnou jako slnce. 38 Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah. 39 Ale ty si ho zavrhol a opovrhol si ním a rozhneval si sa na svojho pomazaného. 40 Zavrhol si smluvu so svojím sluţobníkom; poškvrnil si jeho korunu hodiac ju na zem. 41 Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy. 42 Olupujú ho všetci, ktorí idú tade cestou; je potupou svojim súsedom. 43 Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov; dal si to, aby sa radovali všetci jeho nepriatelia. 44 Áno, odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji. 45 Učinil si prietrţ jeho lesku a jeho trón si vrhol na zem. 46 Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah. 47 Aţ do kedy, Hospodine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navţdy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň? 48 Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čoţe je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka? 49 Kde ktorý človek by ţil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah. 50 Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde? 51 Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich sluţobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov, 52 ako potupujú tvoji nepriatelia, Hospodine, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného. 53 Nech je poţehnaný Hospodin na veky. Ameň, ameň.

Žalmy 90

1 <<Modlitba Mojţiša, muţa Boţieho.>> Pane, ty si nám bol príbytkom z pokolenia na pokolenie. 2 Prv ako boly splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Bôh!

3 Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil aţ do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, synovia človeka! 4 Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul, a jako stráţ vnoci. 5 Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne. 6 Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne. 7 Lebo hynie od tvojho hnevu a sme predesení tvojou prchlivosťou. 8 Poloţil si naše neprávosti pred seba, naše tajnosti do svetla svojej tvári. 9 Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč. 10 Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme. 11 Ale kto zná silu tvojho hnevu, a ţe jaká je tvoja bázeň, taký je aj tvoj búrlivý hnev? 12 Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca. 13 Navráť sa, Hospodine! Aţ dokedy? - A zľutuj sa nad svojimi sluţobníkmi! 14 Nasýť nás hneď ráno svojou milosťou, a budeme plesať a radovať sa po všetky svoje dni. 15 Obveseľ nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, podľa rokov, v ktorých sme videli zlé. 16 Nech sa vidí pri tvojich sluţobníkoch tvoje dielo a tvoja sláva nad ich synmi! 17 Nech je ľúbeznosť Pána, našeho Boha, nad nami, a upevni dielo našich rúk u nás! Prosíme, upevni dielo našich rúk!

Žalmy 91

1 Ten, kto býva v skrýši Najvyššieho, bude nocovať v tôni Všemohúceho. 2 Poviem Hospodinovi: Moje útočište a môj hrad, môj Bôh, na ktorého sa nadejem. 3 Lebo on ťa vytrhne z osídla lovca, zo zhubnej nákazy morovej. 4 Prikryje ťa svojimi brky, a utečieš sa pod jeho krýdla. Jeho pravda je štítom a paväzou. 5 Nebudeš sa báť nočného strachu ani strely, ktorá letí vodne; 6 nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní. 7 Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíţi. 8 Len svojimi očima sa podívaš na to a uvidíš odplatu bezboţných. 9 Pretoţe hovoríš: Ty si, Hospodine, moje útočište, a ţe si Najvyššieho učinil svojím príbytkom, 10 neprihodí sa ti nič zlého, ani sa nijaký úder nepriblíţi tvojmu stánu. 11 Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách. 12 Na rukách ťa ponesú, aby si si neuderil svojej nohy o kameň. 13 Stupíš na leva a na jedovatého hada, pošliapeš ľvíča a draka. 14 Pretoţe sa láskou vinie ku mne, vyslobodím ho; vyvýšim ho, lebo zná moje meno, hovorí Bôh. 15 Bude volať na mňa, a ohlásim sa mu. Ja budem, s ním v jeho súţení, vytrhnem ho a oslávim ho. 16 Nasýtim ho dlhosťou dní a dám mu vidieť svoje spasenie.

Žalmy 92

1 Ţalm. Pieseň na sobotný deň. 2 Dobre je oslavovať Hospodina a spievať tvojmu menu ţalmy, ó, Najvyšší! 3 Zvestovať za rána tvoju milosť a tvoju pravdu po nociach 4 pri nástroji o desiatich strunách, pri harfe, pri ľúbezných zvukoch hudby na citaru. 5 Lebo si ma obveselil, Hospodine, svojím dielom; plesať budem pre skutky tvojich rúk. 6 Aké veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Preveľmi hlboké sú tvoje myšlienky. 7 Hovädný človek toho nezná, a blázon tomu nerozumie. 8 Keď aj rastú bezboţníci jako bylina, a kvitnú všetci činitelia neprávosti, je to nato, aby boli vyhladení na večné veky. 9 Ale ty, Hospodine, si najvyšší na veky! 10 Lebo hľa, tvoji nepriatelia, Hospodine, lebo hľa, tvoji nepriatelia zahynú. Rozpŕchnu sa všetci činitelia neprávosti. 11 A vyzdvihneš môj roh ako roh jednoroţca; budem poliaty čerstvým olejom. 12 A moje oko sa podíva na tých, ktorí ma streţú; moje uši počujú o zlostníkoch, ktorí povstávajú proti mne. 13 Spravedlivý bude kvitnúť ako palma, porastie do vysoka jako cedra na Libanone. 14 Tí, ktorí sú zasadení v dome Hospodinovom, budú kvitnúť vo dvoroch nášho Boha. 15 Ešte aj v šedinách ponesú ovocie a budú svieţi a zelení, 16 aby zvestovali, ţe je Hospodin priamy, moja skala, a ţe niet pri ňom nijakej neprávosti.

Žalmy 93

1 Hospodin kraľuje. Obliekol velebnosť. Hospodin sa obliekol a opásal sa silou. Áno, upevnil aj okruh sveta, aby sa nepohol. 2 Tvoj trón stojí pevne od pradávna, od večnosti si ty. 3 Rieky pozdvihujú, Hospodine, rieky pozdvihujú svoj hukot; rieky pozdvihujú svoje vlnobitie. 4 Nad hukot mnohých vôd, nad silné vlny morské silnejší je na výsosti Hospodin. 5 Tvoje svedoctvá sú preveľmi isté. Tvojemu domu sluší svätosť, Hospodine, na večné časy.

Žalmy 94

1 Silný Boţe pomsty, Hospodine, silný Boţe pomsty, zaskvej sa! 2 Pozdvihni sa, sudca zeme! Daj pyšným odplatu! 3 Aţ dokedy bezboţníci, Hospodine, dokedy budú plesať bezboţní? 4 Vravia a vravia, hovoria spurne; honosia sa všetci činitelia neprávosti. 5 Hospodine, depcú tvoj ľud a trápiac poniţujú tvoje dedičstvo. 6 Vraţdia vdovu a pohostína a siroty zabíjajú 7 a hovoria: Nevidí toho Hospodin, ani tomu nerozumie Bôh Jakobov. 8 Rozumejte, zhovädilí v ľude! Blázni, kedyţe uţ zmúdriete? 9 Či azda ten, ktorý vsadil ucho, nepočuje? Alebo či ten, ktorý utvoril oko, nevidí? 10 Či ten, ktorý kázni národy, nebude trestať? Ten, ktorý učí ľudí vedomosti?

11 Hospodin zná myšlienky ľudí, ţe sú márnosť. 12 Blahoslavený muţ, ktorého otcovsky káraš, Hospodine, a vyučuješ ho zo svojho zákona, 13 aby si mu spôsobil pokoj pred dňami zlého, kým sa bezboţnému nevykope jama. 14 Lebo Hospodin nepovrhne svojho ľudu a neopustí svojho dedičstva. 15 Lebo súd sa navráti k spravedlivosti, a za ním pojdú všetci úprimného srdca. 16 Kto by bol za mňa povstal proti zlostníkom? Kto by sa bol postavil za mňa proti činiteľom neprávosti? 17 Keby mi Hospodin nebol býval pomocou, uţ by sa skoro bola octla moja duša v mlčaní. 18 Ak hovorím: Moja noha sa kláti, tvoja milosť, ó, Hospodine, ma vţdycky upevní. 19 V mnohých mojich dumných myšlienkach v mojom srdci tvoje potešovania obveseľujú moju dušu. 20 Lebo veď či sa spolčí s tebou stolica neprávosti, ten, kto vymýšľa trápenie po zákone? 21 Tí, ktorí útočia na dušu spravedlivého a odsudzujú nevinnú krv? 22 Ale Hospodin mi je vysokým hradom a môj Bôh skalou môjho útočišťa. 23 A obráti ich neprávosť na nich samých, ich vlastnou zlosťou ich zahladí; zahladí ich Hospodin, náš Bôh.

Žalmy 95

1 Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia! 2 Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne ţalmy! 3 Lebo Hospodin je silný Bôh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi, 4 v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho. 5 Jeho je more, a on ho učinil, i sušinu sformovaly jeho ruky. 6 Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom. 7 Lebo on je náš Bôh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo. 10 Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest, 11 takţe som konečne prisahal vo svojom hneve, ţe nevojdú do môjho odpočinku.

Žalmy 96

1 Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Spievajte Hospodinovi, celá zem! 2 Spievajte Hospodinovi; dobrorečte jeho menu; zvestujte jeho spasenie zo dňa na deň! 3 Rozprávajte jeho slávu medzi národami, všade medzi všetkými ľuďmi jeho divy. 4 Lebo veľký je Hospodin a veľmi chválený; je strašný nad všetkých bohov. 5 Lebo všetci bohovia národov sú modlami; ale Hospodin učinil nebesia. 6 Velebnosť a sláva je pred ním, sila a okrasa v jeho svätyni. 7 Vzdajte Hospodinovi, čeľade národov, vzdajte Hospodinovi česť a silu!

8 Vzdajte Hospodinovi česť jeho mena. Doneste posvätný dar a vojdite do jeho dvorov! 9 Klaňajte sa Hospodinovi v ozdobe svätosti! Traste sa pred jeho tvárou, celá zem! 10 Povedzte medzi národami: Hospodin kraľuje! Áno, aj okruh sveta bude upevnený tak, aby sa nepohnul. Bude súdiť národy spravedlivo. 11 Nech sa radujú nebesia, a nech plesá zem! Nech hučí more i jeho náplň! 12 Nech sa veselí pole a všetko, čo je na ňom! Vtedy nech plesajú i všetky stromy lesa 13 pred Hospodinom, lebo ide, lebo ide súdiť zem! Bude súdiť okruh sveta v spravedlivosti a národy vo svojej pravde.

Žalmy 97

1 Hospodin kraľuje! Nech plesá zem! Nech sa radujú tie mnohé ostrovy! 2 Oblak a mrákava je vôkol neho; spravedlivosť a súd postaťou jeho trónu. 3 Oheň ide pred ním a vôkol páli jeho protivníkov. 4 Jeho blesky osvecujú okruh sveta; vidí to zem a trasie sa. 5 Vrchy sa rozplývajú ako vosk pred Hospodinom, pred Pánom celej zeme. 6 Nebesia oznamujú jeho spravedlivosť, a všetky národy uvidia jeho slávu. 7 Nech sa hanbia všetci, ktorí slúţia rytine, ktorí sa chlúbia modlami! Klaňajte sa mu, všetci bohovia! 8 Počuje to Sion a bude sa radovať, a budú plesať dcéry Judska, pre tvoje súdy, Hospodine! 9 Lebo ty, Hospodine, si ten Najvyšší nad celou zemou; veľmi si vyvýšený nad všetkých bohov. 10 Vy, ktorí milujete Hospodina, majte v nenávisti to, čo je zlé! On ostríha duše svojich svätých; vytrhuje ich z ruky bezboţníkov. 11 Svetlo sa seje spravedlivému a radosť tým, ktorí sú úprimného srdca. 12 Radujte sa, spravedliví, v Hospodinovi a oslavujte pamiatku jeho svätosti!

Žalmy 98

1 <<Ţalm.>> Spievajte Hospodinovi novú pieseň, lebo učinil divy. Pomohla mu jeho pravica a rameno jeho svätosti. 2 Hospodin oznámil svoje spasenie; odkryl svoju spravedlivosť pred očami národov. 3 Pamätá na svoju milosť a na svoju pravdu, domu Izraelovmu. Všetky končiny zeme uvidia spasenie nášho Boha. 4 Pokrikujte Hospodinovi s radosťou celá zem! Volajte hlasite, plesajte a spievajte ţalmy! 5 Spievajte Hospodinovi ţalmy pri citare, pri citare, a nech sa počuje hlas chválospevu! 6 Chváľte ho na trúby a zvukom surmity! Pokrikujte radostne pred Kráľom Hospodinom! 7 Nech hučí more a jeho náplň, okruh sveta aj obyvatelia, ktorí bývajú na ňom. 8 Rieky nech od radosti tlieskajú rukami, spolu nech plesajú i vrchy, 9 pred Hospodinom, lebo ide súdiť zem; bude súdiť okruh sveta v spravedlivosti a národy podľa spravedlivého práva.

Žalmy 99

1 Hospodin kraľuje; nech sa trasú národy! Tróni nad cherubínmi, nech sa hýbe zem! 2 Veľký je Hospodin na Sione a je vysoký nad všetkými národami. 3 Nech oslavujú tvoje meno veľké a strašné, lebo je sväté. 4 A moc kráľova miluje súd; ty si ustanovil spravedlivé právo; súd a spravedlivosť si ty učinil v Jakobovi. 5 Vyvyšujte Hospodina, našeho Boha, a klaňajte sa podnoţiu jeho nôh, lebo je svätý. 6 Mojţiš a Áron sú medzi jeho kňazmi a Samuel medzi tými, ktorí vzývajú jeho meno. Volávali na Hospodina, a on ich vyslýchal. 7 V oblakovom stĺpe hovorieval k nim; ostríhali jeho svedoctvá a jeho ustanovenie, ktoré im dal. 8 Hospodine, náš Boţe, ty si ich vyslýchal; bol si im odpúšťajúcim Bohom silným, keď si aj pomstil ich výčiny. 9 Vyvyšujte Hospodina, našeho Boha, a klaňajte sa obrátení k vrchu jeho svätosti, lebo Hospodin, náš Bôh, je svätý.

Žalmy 100

1 <<Ţalm oslavovať.>> Pokrikujte Hospodinovi radostne, celá zem! 2 Slúţte Hospodinovi s radosťou! Poďte pred jeho tvár s plesaním! 3 Vedzte, ţe on, Hospodin, je Bôh, on nás učinil, a jeho sme, jeho ľud a ovčie stádo jeho pastvy. 4 Vojdite do jeho brán s oslavou, do jeho dvorán s chválou! Oslavujte ho, dobrorečte jeho menu! 5 Lebo Hospodin je dobrý; jeho milosť trvá na veky a jeho pravda z pokolenia na pokolenie.

Žalmy 101

1 <<Ţalm Dávidov.>> Budem ospevovať milosť a súd. Tebe, Hospodine, budem spievať ţalmy. 2 Rozumne si chcem počínať na ceste dokonalosti. Ó, kedyţe prijdeš ku mne? Budem chodiť v bezúhonnosti svojho srdca i vo svojom dome. 3 Nepostavím si pred svoje oči veci beliála. Nenávidím skutku tých, ktorí sa uchyľujú od Boha; neprichytí sa ma. 4 Prevrátené srdce odstúpi odo mňa; nepoznám zlého. 5 Kto tajne škodí svojmu blíţnemu jazykom, toho vytnem. Človeka vysokých očí a nadutého srdca nemôţem strpieť. 6 Moje oči hľadia na verných zeme, aby bývali so mnou. Slúţiť mi bude ten, kto chodí cestou dokonalosti. 7 Nebude bývať v mojom dome ten, kto robí ľstive; ten, kto hovorí loţ, neobstojí pred mojimi očima. 8 Kaţdého rána budem plieniť všetkých nešľachetníkov zeme, aby som z mesta Hospodinovho vyťal všetkých činiteľov neprávosti.

Žalmy 102

1 Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju ţiaľbu. 2 Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe! 3 Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi. 4 Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.

5 Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb. 6 Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu. 7 Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách. 8 Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche. 9 Kaţdý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa. 10 Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami. 11 Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem. 12 Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina. 13 Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie. 14 Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo uţ prišiel určený čas. 15 Lebo tvoji sluţobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom. 16 A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy. 17 Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáţe sa vo svojej sláve. 18 Pohliadne na modlitbu obnaţeného a neopovrhne ich modlitbou. 19 Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina, 20 pretoţe pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem, 21 aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti, 22 aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme, 23 keď sa dovedna shromaţdia národy a kráľovstvá, aby slúţily Hospodinovi. 24 Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni. 25 Vravel som: Môj Boţe, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení. 26 Ty si tam predtým zaloţil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia; 27 ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené. 28 Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca. 29 Synovia tvojich sluţobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.

Žalmy 103

1 <<Ţalm Dávidov.>> Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a všetky moje vnútornosti menu jeho svätosti! 2 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a nezabudni niktorého zo všetkých jeho dobrodení, 3 ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci, 4 ktorý vyslobodzuje tvoj ţivot od záhuby, ktorý ťa korunuje milosťou a zľutovaním, 5 ktorý sýti tvoje ústa dobrým, takţe sa obnovuje tvoja mladosť ako orol. 6 Hospodin činí to, čo je spravedlivé, a súdy všetkým utláčaným. 7 Dal znať Mojţišovi svoje cesty, synom Izraelovým svoje skutky. 8 Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievajúci a mnohej milosti. 9 Nebude večne ţehrať ani nebude na veky drţať hnev. 10 Nerobí nám podľa našich hriechov ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

11 Lebo jako sú vysoko nebesia nad zemou, tak veľká je jeho milosť nad tými, ktorí sa ho boja. 12 Ako je ďaleko východ od západu, tak ďaleko vzdialil od nás naše prestúpenia. 13 Ako sa zľutováva otec nad svojimi deťmi, tak sa zľutováva Hospodin nad tými, ktorí sa ho boja; 14 lebo on zná, jaké sme my tvory, pamätá na to, ţe sme prach. 15 Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli; 16 lebo len čo prejde po ňom vietor, uţ aj ho niet, a jeho miesto ho viacej nepozná. 17 Ale milosť Hospodinova trvá od vekov aţ na veky nad tými, ktorí sa ho boja, a jeho spravedlivosť detným deťom, 18 tým, ktorí ostríhajú jeho smluvu a ktorí pamätajú na jeho ustanovenia, aby ich činili. 19 Hospodin postavil svoj trón na nebesiach, a jeho kráľovstvo panuje nad všetkým. 20 Dobrorečte Hospodinovi, jeho anjelia, silní hrdinovia, ktorí činíte jeho slovo, hotoví počuť hlas jeho slova. 21 Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho zástupy vojska, jeho svätosluţobníci, ktorí činíte jeho vôľu! 22 Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho skutky, na všetkých miestach jeho panstva! Dobroreč, moja duša, Hospodinovi!

Žalmy 104

1 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Boţe, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru. 2 Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec, 3 ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra; 4 ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätosluţobníkmi plápolajúci oheň. 5 Zaloţil si zem na jej stĺpoch tak, ţe sa nepohne na večné veky. 6 Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody. 7 Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu. 8 Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im zaloţil. 9 Poloţil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem. 10 Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy. 11 Napájajú kaţdý ţivočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd. 12 Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas. 13 Zvlaţuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem. 14 Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na sluţbu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme. 15 A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka. 16 Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil, 17 kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch. 18 Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom. 19 Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. 20 Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemţí všetka lesná zver. 21 Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha. 22 Keď vychádza slnce, zase sa shromaţďujú a líhajú do svojich brlohov. 23 Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil aţ do večera.

24 Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania. 25 Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých. 26 Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral. 27 Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas. 28 Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým. 29 Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu. 30 A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme. 31 Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach! 32 Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa. 33 Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ ţijem; ţalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám. 34 Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi. 35 Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezboţníci tak, aby ich uţ nebolo! 36 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!

Žalmy 105

1 Oslavujte Hospodina! Vzývajte jeho meno! Oznamujte jeho skutky medzi národami! 2 Spievajte mu, spievajte mu ţalmy! Rozmýšľajte o všetkých jeho divoch! 3 Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! 4 Hľadajte Hospodina a jeho silu; hľadajte jeho tvár ustavične! 5 Pamätajte na jeho divy, ktoré učinil, na jeho zázraky a na súdy jeho úst, 6 vy, semeno Abraháma, jeho sluţobníka, synovia Jakobovi, jeho vyvolení! 7 On je Hospodin, náš Bôh; jeho súdy na celej zemi. 8 Pamätá na veky, na svoju smluvu, na slovo, ktoré prikázal, na tisíc pokolení, 9 na svoju smluvu, ktorú učinil s Abrahámom, a na svoju prísahu, ktorú prisahal Izákovi. 10 A postavil to Jakobovi za ustanovenie, Izraelovi za večnú smluvu 11 povediac: Tebe dám Kananejskú zem za podiel vášho dedičstva, 12 vtedy, keď ich bol ešte len malý počet, keď ich bolo máličko, a boli v nej pohostínmi. 13 A chodili od národa k národu a z kráľovstva k inému ľudu. 14 Nedopustil niktorému človekovi, aby ich utiskoval, a karhal kráľov pre nich 15 povediac: Nedotýkajte sa mojich pomazaných a mojim prorokom nerobte zlého! 16 A keď privolal hlad na zem a polámal kaţdú oporu chleba, 17 poslal pred nimi znamenitého muţa; Jozef bol predaný za sluhu. 18 Sovreli jeho nohy putami; jeho duša sa dostala do ţeleza, 19 aţ do času, keď prišlo jeho slovo, dokiaľ ho nezkúsila reč Hospodinova jako oheň zlato. 20 Vtedy poslal kráľ a prepustil ho, panovník národov, a rozviazal ho. 21 Učinil ho pánom svojho domu a panovníkom nad celým svojím imaním, 22 aby pútal jeho knieţatá podľa svojej vôle a jeho starcov vyučoval múdrosti.

23 A tak prišiel Izrael do Egypta, a Jakob pohostínil v zemi Chámovej, 24 kde veľmi plodným učinil Hospodin svoj ľud a učinil ho mocnejším nad jeho protivníkov. 25 Prevrátil ich srdce, aby nenávideli jeho ľud, aby sa ľstivo chovali naproti jeho sluţobníkom. 26 Poslal Mojţiša, svojho sluţobníka, Árona, ktorého si vyvolil. 27 Predloţil im slová jeho znamení a zázrakov v zemi Chámovej. 28 Poslal tmu a zatmil, a nesprotivili sa jeho slovám. 29 Obrátil ich vody na krv a usmrtil ich ryby. 30 Ich zem sa hemţila ţabami, a to aj v izbách ich kráľov. 31 Povedal, a prišla smes ţíţaly, vši vo všetkých ich krajoch. 32 Dal im miesto daţďa hrád, oheň horiaci plameňom, na ich zem. 33 A zbil ich vinič a ich fík a polámal stromy ich kraja. 34 Povedal, a prišly kobylky a chrústi v mnoţstve bez počtu. 35 A poţraly všetku bylinu v ich zemi, jako aj poţraly plody ich poľa. 36 K tomu ešte pobil všetko prvorodené v ich zemi, prvotinu kaţdej ich sily. 37 A vyviedol ich so striebrom a zlatom, a nebolo v jeho pokoleniach takého, ktorý by bol klesal. 38 Egypťania sa radovali, keď vychádzali; lebo padol na nich ich strach. 39 Roztiahol oblak na zastretie a oheň, aby osvecoval noc. 40 Keď si ţiadal ľud, priviedol mu prepelice a sýtil ich chlebom z neba. 41 Otvoril skalu, a tiekly vody; išly vypráhlou zemou jako rieka. 42 Lebo pamätal na slovo svojej svätosti, na Abraháma, svojho sluţobníka. 43 A tak vyviedol svoj ľud s veselosťou, s plesaním svojich vyvolených. 44 Dal im zeme pohanov, a zdedili to, čo namáhavou prácou nadobudly národy, 45 aby ostríhali jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony, Hallelujah!

Žalmy 106

1 Hallelujah! Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. 2 Kto by vedel vypovedať hrdinskú silu Hospodinovu, kto vyrozprávať všetku jeho chválu?! 3 Blahoslavení, ktorí ostríhajú súd; blahoslavený, kto činí spravedlivosť kaţdého času! 4 Pamätaj na mňa, Hospodine, v láskavosti naproti svojmu ľudu! Navštív ma svojím spasením, 5 aby som videl dobré veci tvojich vyvolených, aby som sa radoval radosťou tvojho národa a chválil sa tvojím dedičstvom. 6 Hrešili sme aj so svojimi otcami; prevrátene sme robili; páchali sme bezboţnosť. 7 Naši otcovia v Egypte neporozumeli tvojim divom a nezmúdreli z nich; nepamätali na tvoju mnohú milosť, ale sa protivili pri mori, v Červenom mori. 8 Avšak ich zachránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hrdinskú silu. 9 Okríkol Červené more, a vyschlo, a previedol ich morskými hlbinami jako púšťou. 10 A zachránil ich z ruky toho, ktorý ich nenávidel, a vyprostil ich z ruky nepriateľa. 11 A tak pokryly vody ich protivníkov; nezostal z nich ani jeden.

12 A hoci aj uverili jeho slovám a spievali jeho chválu, 13 rýchle zabudli jeho skutky a nečakali na jeho radu. 14 Potom sa ich zmocnila náramná ţiadosť na púšti, a pokúšali silného Boha na pustine. 15 A dal im, čo si ţiadali, a poslal chudosť na ich dušu. 16 Zase závideli Mojţišovi v tábore, Áronovi, svätému Hospodinovmu. 17 Tu sa otvorila zem a pohltila Dátana a prikryla sberbu Abirámovu. 18 A roznietil sa oheň na ich shromaţdenie; plameň spálil bezboţníkov. 19 Spravili si aj teľa na Horebe a klaňali sa sliatine 20 a zmenili svoju Slávu v podobu vola, ktorý ţerie bylinu. 21 Zabudli na silného Boha, svojho spasiteľa, ktorý činil veliké veci v Egypte, 22 divy v zemi Chámovej, strašné veci neslýchané pri Červenom mori. 23 Preto povedal, ţe ich zahladí, čo by aj bol urobil, keby nebol Mojţiš, jeho vyvolený, stal do trhliny pred neho, aby odvrátil jeho rozpálený hnev, aby nezahubil. 24 Potom zase opovrhli ţelanou zemou; neverili jeho slovu. 25 A repcúc vo svojich stánoch nepočúvali hlasu Hospodinovho. 26 Vtedy pozdvihol svoju ruku na nich, aby učinil to, ţeby popadali na púšti 27 a aby dal padnúť ich semenu medzi pohanmi a aby ich rozptýlil po krajinách. 28 Spriahli sa s Baal-peorom a jedli obeti mŕtvych. 29 A tak dráţdili Boha svojimi skutkami aţ vtrhla medzi nich rana. 30 Vtedy sa postavil Pinchas a rozsúdil vec, a zastavená bola rana. 31 A bolo mu to počítané za spravedlivosť na pokolenie a pokolenie, aţ na veky. 32 A zase len hnevali pri vodách Meríba, takţe sa pre nich aj Mojţišovi zle stalo. 33 Lebo roztrpčili jeho ducha, a hovoril nerozváţne svojimi rtami. 34 Nevyplienili národov, o ktorých im bol povedal Hospodin; 35 ale sa splietli s pohanmi a naučili sa ich skutkom 36 a slúţili ich modlám, ktoré sa im staly osídlom. 37 A obetovali svojich synov a svoje dcéry démonom. 38 A vylievali nevinnú krv, krv svojich synov a svojich dcér, ktoré obetovali kananejským modlám, a zem sa poškvrnila krvou, 39 a zanečistili sa svojimi skutkami a smilnili svojimi výčinmi. 40 Preto sa rozpálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a zošklivil si svoje dedičstvo. 41 Vydal ich do ruky pohanov a panovali nad nimi tí, ktorí ich nenávideli. 42 A ich nepriatelia ich utiskovali, a boli pokorení pod ich ruku. 43 Mnoho ráz ich vytrhol, ale oni len predsa popudzovali k hnevu svojou radou a upádali do biedy pre svoju neprávosť. 44 No, zase len videl, keď im bolo úzko, keď počul ich krik, 45 rozpamätal sa im na svoju smluvu a ľutoval podľa mnoţstva svojej milosti 46 a naklonil im ľútosťou všetkých, ktorí ich boli zajali. 47 Zachráň nás, Hospodine, náš Boţe, a shromaţdi nás z pohanov, aby sme oslavovali tvoje sväté meno a chlúbili sa tvojou chválou.

48 Poţehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od vekov aţ na veky. A všetok ľud povie na to: Ameň. Hallelujah!

Žalmy 107

1 Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. 2 Nech tak povedia vykúpení Hospodinovi, ktorý ich vykúpil z ruky protivníka. 3 A shromaţdil ich zo zemí, od východu a od západu, od polnoci aj od mora. 4 Blúdili po púšti, po pustej ceste, kde nenašli mesta na bývanie. 5 Boli hladní i smädní; ich duša omdlievala v nich. 6 A keď kričali vo svojom súţení na Hospodina, vytrhnul ich z ich úzkosti 7 a viedol ich po rovnej ceste, aby išli do mesta na bývanie. 8 Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka, 9 (lebo nasycuje práhnúcu dušu a hladovitú dušu naplňuje dobrým) 10 tí, ktorí sedeli vo tme a v tôni smrti, spútaní biedou a ţelezom, 11 pretoţe odporovali rečiam silného Boha a opovrhli radou Najvyššieho, 12 a preto zohnul ich srdce trápením; klesli, a nebolo toho, kto by bol pomohol. 13 A keď volali na Hospodina vo svojom súţení, zachránil ich z ich úzkosti. 14 Vyviedol ich zo tmy a z tône smrti a ich povrazy potrhal. 15 Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka, 16 pretoţe polámal medené dvere a posekal ţelezné závory. 17 Nesmyselní, trápili sa pre cestu svojho prestúpenia a pre svoje neprávosti! 18 Ich duša si ošklivila kaţdý pokrm, a priblíţili sa aţ k bránam smrti. 19 Ale keď kričali na Hospodina vo svojom súţení, zachránil ich z ich úzkostí. 20 Znova a znova poslal svoje slovo a uzdravoval ich a vyslobodzoval z ich mnohej záhuby. 21 Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka! 22 Nech obetujú obeti chvály a rozprávajú jeho skutky s plesaním. 23 Tí, ktorí sa plavia po mori na lodiach, ktorí pracujú na veľkých vodách, 24 tí vidia skutky Hospodinove a jeho divy v hlbine. 25 Lebo keď len povie, spôsobí to, ţe povstane búrlivý vietor, ktorý do vysoka dvíha jeho vlny. 26 Hneď vystupujú akoby do neba, hneď zase sostupujú do priepasti; ich duša sa rozplýva v nebezpečenstve. 27 Motajú a klátia sa jako opilý, a všetka ich múdrosť je tam! 28 A keď kričia na Hospodina vo svojom súţení, vyvodí ich z ich úzkostí. 29 Zastavuje búrku a obracia ju na tíšinu, a umĺkajú ich vlny. 30 Plavci sa radujú, ţe utíchly, a on ich vedie do prístavu ich ţelania. 31 Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka. 32 Nech ho vyvyšujú v shromaţdení ľudu, a nech ho chvália v zasadnutí starcov. 33 Obracia rieky na púšť a vodné pramene na vypráhlu sušinu, 34 úrodnú zem na slatinu pre zlosť obyvateľov, ktorí bývajú v nej.

35 Obracia púšť na jazero vody a vypráhlu zem na pramene vôd. 36 Osadzuje tam hladných, a postavia si tam mesto na bývanie. 37 A posievajú polia, sadia vinice a nadobúdajú plodu úrody. 38 Ţehná im, a mnoţia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje. 39 A zase, keď chce, ubúda ich a bývajú sníţení od sovrenia, všelijakého strádania a od ţiaľu. 40 Vylieva opovrţenie na knieţatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty. 41 Povyšuje chudobného z trápenia a rozmnoţuje rodiny jako stádo oviec. 42 Uvidia to úprimní a budú sa radovať, ale kaţdá neprávosť zapchá svoje ústa. 43 Kto je múdry, bude to ostríhať, a takí porozumejú rôznej milosti Hospodinovej.

Žalmy 108

1 Pieseň. Ţalm Dávidov. 2 Moje srdce je hotové, Boţe; budem ti spievať a spievať ti budem ţalmy i moja sláva. 3 Prebuď sa, harfo i citaro; nech zobudím rannú zoru! 4 Oslavovať ťa budem medzi národami, Hospodine, ţalmy ti budem spievať medzi ľuďmi. 5 Lebo tvoja milosť je väčšia nad nebesia, a tvoja pravda sahá aţ po najvyššie oblaky. 6 Vyvýš sa, Boţe, nad nebesia, nad celú zem tvoja sláva, 7 aby boli vytrhnutí tvoji milí. Zachráň svojou pravicou a ozvi sa nám! 8 Bôh hovoril vo svojej svätosti; veseliť sa budem. Rozdelím Síchem a rozmeriam dolinu Sukkót. 9 Môj je Gileád, môj je i Manasses, a Efraim silou mojej hlavy, Júda môj zákonodarca. 10 Moáb mi je nádobou na umývanie. Na Edoma zahodím svoju obuv; budem jasať nad Filišteou. 11 Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto ma sprevodí aţ do Edoma? 12 Či azda nie ty, Boţe, ktorý si nás bol zavrhol a nevychádzal si, Boţe, s našimi vojskami? 13 Udeľ nám pomoci pred naším protivníkom; lebo márna je pomoc človeka. 14 V Bohu dokáţeme hrdinskú silu, a on pošliape našich protivníkov.

Žalmy 109

1 <<Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov.>> Boţe mojej chvály, nemlč! 2 Lebo ústa bezboţníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lţivým jazykom. 3 Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny. 4 Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu. 5 A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku. 6 Ustanov nad ním bezboţníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke. 7 Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezboţný a jeho modlitba nech mu je hriechom. 8 Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný. 9 Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho ţena nech je vdovou!

10 Jeho synovia nech sú tulákmi, nech ţobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk. 11 Nech shabe úţerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí. 12 Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami. 13 Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno! 14 Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený! 15 Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme, 16 pretoţe nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraţdil. 17 A keďţe miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v poţehnaní, nuţ nech sa vzdiali od neho. 18 A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí. 19 Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navţdy. 20 To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši. 21 Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma! 22 Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne. 23 Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku. 24 Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo. 25 A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou. 26 Pomôţ mi, Hospodine, môj Boţe! Zachráň ma podľa svojej milosti, 27 aby poznali, ţe je to tvoja ruka, ţe si to ty učinil, Hospodine! 28 Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj sluţobník nech sa raduje. 29 Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom! 30 Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými, 31 pretoţe stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.

Žalmy 110

1 <<Dávidov. Ţalm.>> Hospodin riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoloţím tvojich nepriateľov za podnoţie tvojim nohám. 2 Hospodin vyšle berlu tvojej sily so Siona povediac: Vládni prostred svojich nepriateľov! 3 Tvoj ľud samá ochota v deň tvojej vojennej moci, v ozdobe svätosti, z lona rannej zory; tebe rosa tvoja mlaď. 4 Hospodin prisahal a nebude ţelieť: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho. 5 Pán po tvojej pravici porazí kráľov v deň svojho hnevu. 6 Bude súdiť medzi národami, a bude plno mŕtvol; porazí aj hlavu, panujúcu nad mnohými krajinami. 7 Z potoka na ceste bude piť; preto povýši hlavu.

Žalmy 111

1 Hallelujah! Oslavovať budem Hospodina celým srdcom, v rade priamych, a v shromaţdení.

2 Veľké sú skutky Hospodinove, hľadané všetkým, ktorí majú v nich záľubu. 3 Jeho dielo je veličenstvom a nádherou, a jeho spravedlivosť stojí na večnosť. 4 Učinil svojim divom pamiatku: milostivý a ľútostivý je Hospodin. 5 Dáva pokrm tým, ktorí sa ho boja; na veky pamätá na svoju smluvu. 6 Oznámil svojmu ľudu silu svojich skutkov dajúc im dedičstvo pohanov. 7 Dielami jeho rúk sú pravda a súd, verné všetky jeho nariadenia, 8 pevne podoprené na večné veky, učinené v pravde a v priamosti. 9 Poslal svojmu ľudu vykúpenie; prikázal svoju smluvu na veky; sväté a strašné je jeho meno. 10 Počiatok múdrosti je bázeň Hospodinova. Výborný rozum majú všetci, ktorí to robia. Jeho chvála stojí na večnosť.

Žalmy 112

1 Hallelujah! Blahoslavený človek, ktorý sa bojí Hospodina a má velikú záľubu v jeho prikázaniach. 2 Jeho semeno bude mocné na zemi. Pokolenie priamych bude poţehnané. 3 Hojnosť a bohatstvo v jeho dome, a jeho spravedlivosť stojí na večnosť. 4 Vzíde vo tme svetlo priamym. Milostivý je, ľútostivý a spravedlivý. 5 Dobrý človek sa zmilováva a poţičiava (riadi svoje veci spravedlivým súdom), 6 lebo sa nepohne na veky; spravedlivý bude vo večnej pamäti. 7 Nebojí sa zlej zvesti; jeho srdce stojí pevne; dôveruje Hospodinovi. 8 Jeho srdce je upevnené; nebude sa báť, aţ sa i podíva na svojich protivníkov. 9 Rozsýpa, dáva chudobným; jeho spravedlivosť stojí na večnosť; jeho roh sa vyvýši v sláve. 10 Uvidí to bezboţník a bude sa zlostiť; bude škrípať zubami a rozplývať sa. Ţiadosť bezboţníkov zahynie.

Žalmy 113

1 Hallelujah! Chváľte, sluţobníci Hospodinovi, chváľte meno Hospodinovo! 2 Nech je poţehnané meno Hospodinovo odteraz aţ na veky! 3 Od východu slnca aţ po jeho západ nech je chválené meno Hospodinovo! 4 Hospodin je vysoký nad všetky národy, nad nebesia vyššia jeho sláva. 5 Kto je ako Hospodin, náš Bôh, ktorý tróni tak vysoko?! 6 A ktorý sa sniţuje, aby videl veci na nebi i na zemi. 7 Vyzdvihuje núdzneho z prachu; z hnoja vyvyšuje chudobného, 8 aby mu dal sedieť s knieţatami, s knieţatami svojho ľudu. 9 Dáva, aby neplodná obývala dom a bola radujúcou sa matkou synov. Hallelujah!

Žalmy 114

1 Keď išiel Izrael z Egypta, dom Jakobov z národa cudzieho jazyka,

2 bol mu Júda svätyňou, Izrael jeho panoviskom. 3 Keď to videlo more, utieklo, Jordán, obrátil sa nazpät. 4 Vrchy poskakovaly jako barance, vŕšky jako jahňatá. 5 Čo ti bolo, more, ţe si utekalo? Jordán, ţe si sa obrátil nazpät? 6 Čoţe vám, vrchy, ţe ste poskakovaly jako barance, vŕšky, jako jahňatá? 7 Tras sa, zem, pred tvárou Pánovou, pred tvárou Boha Jakobovho, 8 ktorý obrátil skalu na jazero vody, ţulu na prameň vody.

Žalmy 115

1 Nie nám, Hospodine, nie nám, ale svojmu menu daj česť pre svoju milosť, pre svoju pravdu. 2 Prečo majú povedať pohania: Kdeţe je ich Bôh? 3 Ale náš Bôh je na nebesiach a činí všetko, čo chce. 4 Ich modly sú striebro a zlato; sú dielom rúk človeka; 5 majú ústa a nehovoria; majú oči a nevidia; 6 majú uši a nečujú; majú nos a nečuchajú; 7 majú svoje ruky, ale nehmatajú, svoje nohy, ale nechodia ani nezavolajú svojím hrdlom. 8 Nech sú jako oni, tí, ktorí ich robia, kaţdý, kto sa nadeje na ne. 9 Izraelu, ty sa nadej na Hospodina! On je ich pomocou a ich štítom. 10 Dom Áronov, nadejte sa na Hospodina. On je ich pomocou a ich štítom. 11 Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, nadejte sa na Hospodina! On je ich pomocou a ich štítom. 12 Hospodin bude pamätať na nás, poţehná; poţehná dom Izraelov; poţehná dom Áronov. 13 Poţehná tých, ktorí sa boja Hospodina, malých s veľkými. 14 Nech pridá Hospodin na vás, na vás i na vašich synov. 15 Poţehnaní vy Hospodinovi, ktorý učinil nebesia i zem. 16 Nebesia sú nebesia Hospodinove, a zem dal synom človeka. 17 Nie mŕtvi budú chváliť Hospodina a niktorý z tých, ktorí sostupujú na miesto mlčania; 18 ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi odteraz aţ na veky. Hallelujah!

Žalmy 116

1 Milujem Hospodina, lebo Hospodin počul môj hlas, moje pokorné prosby. 2 Lebo mi naklonil svoje ucho, a preto ho budem vzývať vo svojich dňoch. 3 Boly ma obkľúčily bolesti smrti, a našly ma úzkosti hrobu; bol som našiel súţenie a trápenie duše. 4 Ale som vzýval meno Hospodinovo a vravel som: Prosím, ó, Hospodine, vysloboď moju dušu! 5 Hospodin je milostivý a spravedlivý, a náš Bôh sa zľutováva. 6 Hospodin ostríha prostých. Bol som zbiedený, a pomohol mi. 7 Navráť sa, duša moja, na svoj odpočinok, lebo Hospodin ti učinil dobrodenie.

8 Lebo si vytrhol moju dušu zo smrti, moje oko si zachránil od slzy, moju nohu od klesnutia. 9 Budem chodiť pred Hospodinom v zemi ţivých. 10 Uveril som, preto som hovoril. No, ja som bol veľmi strápený. 11 Ja som povedal vo svojom spechu: Kaţdý človek je lhár. 12 Čím sa odplatím Hospodinovi za všetky jeho dobrodenia, ktoré mi učinil?! 13 Vezmem kalich mnohonásobného spasenia a budem vzývať meno Hospodinovo. 14 Splním Hospodinovi svoje sľuby, splním pred všetkým jeho ľudom. 15 Drahá je v očiach Hospodinových smrť jeho svätých. 16 Prosím, ó, Hospodine, lebo ja som tvoj sluţobník, som tvoj sluţobník, syn tvojej dievky; rozviazal si moje putá. 17 Tebe budem obetovať bitnú obeť chvály a budem vzývať meno Hospodinovo. 18 Splním Hospodinovi svoje sľuby, splním pred všetkým jeho ľudom, 19 vo dvoroch domu Hospodinovho, prostred teba, Jeruzaleme. Hallelujah!

Žalmy 117

1 Chváľte Hospodina, všetky národy! Zvelebujte ho, všetci ľudia! 2 Lebo je preveľká jeho milosť nad nami a pravda Hospodinova na veky. Hallelujah!

Žalmy 118

1 Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. 2 Noţe nech povie Izrael, ţe jeho milosť trvá na veky. 3 Nech povedia, dom Áronov, ţe jeho milosť trvá na veky. 4 Nech povedia tí, ktorí sa boja Hospodina, ţe jeho milosť trvá na veky. 5 Z úzkosti som volal na Hospodina, a vyslyšal ma; Hospodin ma postavil na priestranstvo. 6 Hospodin je so mnou; nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?! 7 Hospodin je so mnou, medzi mojimi pomocníkmi, a ja sa podívam na tých, ktorí ma nenávidia. 8 Lepšie je utiecť sa k Hospodinovi ako dúfať v človeka. 9 Lepšie je utiecť sa k Hospodinovi ako dúfať v knieţatá. 10 Obkľúčily ma všetky národy, ale v mene Hospodinovom ich posekám. 11 Obkľúčili ma zôkol-vôkol, ale v mene Hospodinovom ich posekám. 12 Obkľúčili ma jako včely, ale vyhasnú jako oheň z tŕnia, lebo v mene Hospodinovom ich posekám. 13 Sotiť si ma mocne sotil, aby som padol, ale Hospodin mi pomohol. 14 Mojou silou a piesňou je Hospodin a stal sa mi spasením. 15 Hlas plesania a spasenia je v stánoch spravedlivých. Pravica Hospodinova dokazuje silu. 16 Pravica Hospodinova vyvyšuje; pravica Hospodinova dokazuje silu. 17 Nezomriem, ale budem ţiť a budem rozprávať skutky Hospodinove. 18 Potrestať bol ma potrestal Hospodin, ale ma nevydal smrti.

19 Otvorte mi brány spravedlivosti, aby som vošiel nimi a oslavoval Hospodina! 20 To je tá brána Hospodinova, ktorou vchádzajú spravedliví. 21 Oslavovať ťa budem, lebo si ma vyslyšal a bol si mi spasením. 22 Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavou uhla. 23 Od Hospodina sa to stalo a je to divné v našich očiach. 24 Toto je deň, ktorý učinil Hospodin; plesajme a radujme sa v ňom! 25 Prosím, Hospodine, spas! Prosím, Hospodine, daj zdaru! 26 Poţehnaný, ktorý prichádza v mene Hospodinovom. Dobrorečíme vám, ktorí ste z domu Hospodinovho. 27 Hospodin je Bôh a svieti nám. Viaţte sviatočné obeti povrazmi a doveďte aţ k rohom oltára. 28 Ty si môj silný Bôh, preto ťa budem oslavovať; môj Boţe, budem ťa vyvyšovať. 29 Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť na veky!

Žalmy 119

1 Alef. Blahoslavení bezúhonní čo do svojej cesty, tí, ktorí chodia v zákone Hospodinovom. 2 Blahoslavení, ktorí ostríhajú jeho svedoctvá, ktorí ho hľadajú celým srdcom. 3 Tí pravda nerobia neprávosti, ale chodia po jeho cestách. 4 Ty si prikázal veľmi ostríhať svoje nariadenia. 5 Bárs by tak stály moje cesty, aby som ostríhal tvoje ustanovenia! 6 Vtedy sa nebudem hanbiť, keď budem hľadieť na ktorékoľvek tvoje prikázanie. 7 Oslavovať ťa budem v úprimnosti srdca, keď sa budem učiť súdom tvojej spravedlivosti. 8 Budem ostríhať tvoje ustanovenia, len ma nikdy neopusti. 9 Bét. Čím očistí mládenec svoju stezku? Tým, ţe sa bude chovať podľa tvojho slova. 10 Hľadám ťa celým svojím srdcom; nedaj mi zablúdiť od tvojich prikázaní! 11 Vo svojom srdci som ukryl tvoju reč, aby som nezhrešil proti tebe. 12 Poţehnaný si ty, Hospodine; vyuč ma svojim ustanoveniam! 13 Svojimi rtami budem rozprávať všetky súdy tvojich úst. 14 Na ceste tvojich svedoctiev sa radujem ako jakémukoľvek bohatstvu. 15 Rozmýšľam o tvojich nariadeniach a hľadím na tvoje stezky. 16 Kochám sa v tvojich ustanoveniach; nezabudnem na tvoje slovo. 17 Gimel. Učiň svojmu sluţobníkovi to dobrodenie, aby som, kým len ţijem, ostríhal tvoje slovo. 18 Odkry moje oči, aby som videl divy z tvojho zákona. 19 Pohostín som na zemi; nezakry predo mnou svojich prikázaní. 20 Moja duša hynie túţbou po tvojich súdoch kaţdého času. 21 Pokarhal si pyšných, zlorečených, ktorí blúdia od tvojich prikázaní. 22 Odvaľ so mňa potupu a opovrţenie, lebo pozorujem na tvoje svedoctvá. 23 I keby knieţatá sadly do rady a shováraly sa proti mne, tvoj sluţobník i tak bude rozmýšľať o tvojich ustanoveniach. 24 Aj tvoje svedoctvá sú mojimi rozkošami, mojimi radcami.

25 Dalet. Moja duša ľne ku prachu; oţiv ma podľa svojho slova. 26 Vyrozprával som svoje cesty, a vyslyšal si ma; vyuč ma svojim ustanoveniam! 27 Daj mi rozumieť ceste svojich nariadení, a budem rozmýšľať o tvojich divoch! 28 Moja duša sa rozplýva v slzách od zármutku; občerstvi ma podľa svojho slova! 29 Odstráň odo mňa cestu falše a daj mi svoj zákon z milosti! 30 Vyvolil som cestu pravdy; predloţil som pred seba tvoje súdy. 31 Ľnem ku tvojim svedoctvám; Hospodine, nedaj, aby som sa musel hanbiť! 32 Pobeţím cestou tvojich prikázaní, keď rozšíriš moje srdce. 33 Hé. Vyuč ma, Hospodine, ceste svojich ustanovení, a budem na to pozorovať aţ do konca. 34 Daj mi rozumieť, a budem pozorovať na tvoj zákon a budem ho ostríhať celým srdcom! 35 Daj, aby som išiel chodníkom tvojich prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. 36 Nakloň moje srdce ku svojim svedoctvám a nie k lakomstvu! 37 Odvráť moje oči, aby nehľadely na márnosť; obţiv ma na svojej ceste! 38 Učiň, aby stálo tvojmu sluţobníkovi tvoje slovo, ktoré stojí podľa tvojej bázne. 39 Odvráť odo mňa potupu, ktorej sa bojím, lebo tvoje súdy sú dobré. 40 Hľa, túţim po tvojich nariadeniach. Oţiv ma vo svojej spravedlivosti. 41 Vav. A nech prijde na mňa tvoja rôzna a mnohá milosť, Hospodine, tvoje spasenie podľa tvojej reči! 42 A dám odpoveď tomu, ktorý ma potupuje; lebo sa nadejem na tvoje slovo. 43 A nevytrhni z mojich úst slova pravdy nikdy; lebo očakávam na tvoje súdy. 44 Budem ostríhať tvoj zákon vţdycky, na veky vekov, 45 a budem chodiť v slobode, lebo sa dopytujem tvojich nariadení. 46 Budem hovoriť o tvojich svedoctvách pred kráľmi a nebudem sa hanbiť 47 a budem sa kochať v tvojich prikázaniach, ktoré milujem. 48 Budem pozdvihovať svoje ruky k tvojim prikázaniam, ktoré milujem, a budem rozmýšľať o tvojich ustanoveniach. 49 Zajin. Pamätaj na slovo, dané svojmu sluţobníkovi, na ktoré si mi kázal čakať. 50 To je moja potecha v mojom trápení, ţe ma oţiví tvoja reč. 51 Pyšní sa mi aţ veľmi vysmievajú, no, neuchýlim sa od tvojho zákona. 52 Pamätám, Hospodine, na tvoje súdy, jaké boly od veku, a teším sa. 53 Hrôza ma pochytila pre bezboţníkov, ktorí opúšťajú tvoj zákon. 54 Tvoje ustanovenia sa mi staly piesňami v dome môjho pútnictva. 55 Rozpomínam sa vnoci na tvoje meno, Hospodine, a ostríham tvoj zákon. 56 To mi je ztadiaľ, ţe pozorujem na tvoje nariadenia. 57 Chet. Hospodine, povedal som, ţe mojím dielom je ostríhať tvoje slová! 58 Hľadám pokorne tvoju tvár celým srdcom; zmiluj sa nado mnou podľa svojej reči! 59 Rozváţil som v mysli svoje cesty a obrátil som svoje nohy k tvojim svedoctvám. 60 Ponáhľam sa a neváham ostríhať tvoje prikázania. 61 Povrazy bezboţných ma obňaly; ale som nezabudol na tvoj zákon. 62 O polnoci vstávam, aby som ťa oslavoval pre súdy tvojej spravedlivosti.

63 Som spoločníkom všetkým, ktorí sa ťa boja, a tým, ktorí ostríhajú tvoje nariadenia. 64 Tvojej milosti, Hospodine, je plná zem. Vyuč ma svojim ustanoveniam! 65 Tet. Dobre si učinil so svojím sluţobníkom, Hospodine, podľa svojho slova. 66 Vyuč ma dobrému súdu a známosti, lebo verím tvojim prikázaniam. 67 Dokiaľ som nebol sníţený, blúdil som; ale teraz ostríham tvoju reč. 68 Ty si dobrý a činíš dobre. Vyuč ma svojim ustanoveniam! 69 Pyšní vymýšľajú na mňa loţ, ale ja pozorujem celým srdcom na tvoje nariadenia. 70 Ich srdce stučnelo jako sadlo, ale ja sa kochám v tvojom zákone. 71 Dobré mi je to, ţe som bol trápený, aby som sa naučil tvojim ustanoveniam. 72 Zákon tvojich úst mi je lepší neţ tisíce zlata a striebra. 73 Jod. Tvoje ruky ma učinily a sformovaly; daj mi rozumieť, aby som sa naučil tvojim prikázaniam, 74 aby, keď ma budú vidieť tí, ktorí sa ťa boja, radovali sa, ţe očakávam na tvoje slovo. 75 Viem, Hospodine, ţe tvoje súdy sú spravedlivé, a ţe to bola vernosť, keď si ma poníţil. 76 Nech mi je uţ tedy, prosím, tvoja milosť na potešenie podľa tvojej reči, ktorú si povedal svojmu sluţobníkovi. 77 Nech prijdú na mňa tvoje zľutovania, aby som ţil; lebo tvoj zákon je mojou rozkošou. 78 Nech sa hanbia pyšní, lebo ma falošne obviňovali z krivdy; ale ja rozmýšľam o tvojich nariadeniach. 79 Nech sa navrátia ku mne tí, ktorí sa ťa boja a ktorí znajú tvoje svedoctvá. 80 Nech je moje srdce bezúhonné v tvojich ustanoveniach, aby som sa nemusel hanbiť. 81 Kaf. Moja duša hynie túţbou po tvojom spasení; očakávam na tvoje slovo. 82 Moje oči hynú ţiadosťou po tvojej reči, a hovorím: Kedyţe ma uţ potešíš? 83 Lebo som uţ sťa koţená nádoba v dyme; avšak nezabudol som na tvoje ustanovenia. 84 Koľkoţe je dní tvojho sluţobníka?! A tak kedyţe uţ vykonáš súd nad tými, ktorí ma prenasledujú? 85 Pyšní mi vykopali jamy, čo nie je podľa tvojho zákona. 86 Všetky tvoje prikázania sú pravda; loţ je to, pre čo ma prenasledujú; pomôţ mi! 87 Málo chýbalo, čo by mi boli urobili koniec na zemi; ale ja som neopustil tvojich nariadení. 88 Obţiv ma podľa svojej milosti, a budem ostríhať svedoctvo tvojich úst. 89 Lamed. Hospodine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach. 90 Tvoja pravda na pokolenie a pokolenie; pevne si postavil zem, a stojí. 91 Všetko to stojí dnes podľa toho, jako si ty usúdil; lebo to všetko sú tvoji sluţobníci. 92 Keby tvoj zákon nebol mojou rozkošou, uţ by som bol dávno zahynul vo svojom trápení. 93 Nikdy nezabudnem tvojich nariadení, lebo nimi si ma obţivil. 94 Tvoj som ja; zachráň ma, lebo zpytujem tvoje nariadenia. 95 Bezboţníci očakávali na mňa, aby ma zahubili; ale ja uvaţujem o tvojich svedoctvách. 96 Kaţdej veci dokonalej vidím koniec; ale tvoje prikázanie je veľmi široké. 97 Mem. Ako veľmi milujem tvoj zákon! Kaţdého dňa je on mojím premýšľaním. 98 Tvoje prikázanie ma robí múdrejším nad mojich nepriateľov, lebo ono je mojím na veky. 99 Rozumnejší som nad všetkých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoctvá sú mojím rozmýšľaním. 100 Som opatrnejší ako starci, lebo pozorujem na tvoje nariadenia.

101 Zdrţujem svoje nohy od kaţdej zlej cesty, aby som ostríhal tvoje slovo. 102 Neuchyľujem sa od tvojich súdov, lebo ma ty vyučuješ. 103 Ó, jaké sladké sú mojim ďasnám! Tvoja reč sladšia ako med mojim ústam. 104 Z tvojich nariadení nadobúdam rozumu, preto nenávidím kaţdú cestu falše. 105 Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku. 106 Prisahal som a dodrţím, ţe budem ostríhať súdy tvojej spravedlivosti. 107 Som náramne strápený, Hospodine, obţiv ma podľa svojho slova. 108 Prosím, Hospodine, nech sú ti príjemné dobrovoľné obeti mojich úst, a vyuč ma svojim súdom! 109 Moja duša je stále v mojej ruke, ale som nezabudol na tvoj zákon. 110 Bezboţní mi dali na cestu smečku; no, nezablúdil som od tvojich nariadení. 111 Za dedičstvo som vzal tvoje svedoctvá na veky, lebo sú radosťou môjho srdca. 112 Naklonil som svoje srdce činiť tvoje ustanovenia na veky do konca. 113 Samech. Ľudí, rozdelených srdcom, nenávidím; ale milujem tvoj zákon. 114 Mojou skrýšou a mojím štítom si ty; očakávam na tvoje slovo. 115 Odstúpte odo mňa, zlostníci, aby som pozoroval na prikázania svojho Boha. 116 Podopri ma podľa svojej reči, aby som ţil, a nedaj, aby som bol zahanbený vo svojej nádeji. 117 Posilňuj ma, a budem zachránený a budem vţdy hľadieť na tvoje ustanovenia. 118 Zavrhneš všetkých, ktorí blúdia od tvojich ustanovení, lebo ich chytrosť je lţivá. 119 Odpraceš všetkých bezboţníkov zeme jako trosky, a preto milujem tvoje svedoctvá. 120 Moje telo dreveneje od strachu pred tebou, a bojím sa tvojich súdov. 121 Ajin. Činím súd a spravedlivosť; nevydaj ma mojim utlačovateľom. 122 Daj záruku za svojho sluţobníka na jeho dobré, aby ma neutláčali pyšní. 123 Moje oči hynú túţbou po tvojom spasení a po reči tvojej spravedlivosti. 124 Učiň so svojím sluţobníkom podľa svojej milosti a vyuč ma svojim ustanoveniam! 125 Som tvojím sluţobníkom; daj mi rozumieť, aby som znal tvoje svedoctvá. 126 Čas konať pre Hospodina; zrušili tvoj zákon. 127 Preto milujem tvoje prikázania viac ako zlato a viacej neţ najlepšie zlato. 128 Preto uznávam za správne všetky tvoje nariadenia o všetkom a nenávidím kaţdú cestu falše. 129 Pé. Predivné sú tvoje svedoctvá, preto pozoruje moja duša na ne. 130 Otvorenie tvojich slov osvecuje; robí prostých rozumnými. 131 Otvoril som svoje ústa na široko a dychtím, lebo som ţiadostivý tvojich prikázaní. 132 Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou podľa toho, jako robievaš tým, ktorí milujú tvoje meno. 133 Postav moje kroky a upevni ich vo svojej reči a nedaj, aby nado mnou panovala nejaká neprávosť! 134 Vysloboď ma z útisku človeka a budem ostríhať tvoje nariadenia. 135 Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho sluţobníka, a vyuč ma svojim ustanoveniam. 136 Potoky vody tečú z mojich očí, pretoţe neostríhajú tvojho zákona. 137 Tsadé. Ty si spravedlivý, Hospodine, a tvoje súdy sú priame. 138 Ty si prikázal spravedlivosť svojich svedoctiev a pravdu, veľmi.

139 Moja horlivosť ma ničí, keď vidím, ţe moji protivníci zabúdajú na tvoje slová. 140 Tvoja reč je veľmi dokázaná v ohni, a tvoj sluţobník ju miluje. 141 Som malý a opovrţený; ale som nezabudol na tvoje nariadenia. 142 Tvoja spravedlivosť je spravedlivosťou na veky, a tvoj zákon je pravda. 143 Súţenie a úzkosť nadišly na mňa; ale tvoje prikázania sú mojimi rozkošami. 144 Tvoje svedoctvá budú spravedlivosťou na veky. Daj mi rozumieť a budem ţiť. 145 Kof. Volám celým srdcom; ozvi sa mi, Hospodine; chcem zachovávať tvoje ustanovenia. 146 Volám na teba, zachráň ma, a budem ostríhať tvoje svedoctvá. 147 Predstíham svitanie a volám pokorne; očakávam na tvoje slovo. 148 Moje oči predstihujú nočné stráţe, aby som rozmýšľal o tvojej reči. 149 Počuj, prosím, môj hlas podľa svojej milosti, Hospodine; obţiv ma podľa svojho súdu! 150 Blíţia sa tí, ktorí sa ţenú za nešľachetnosťou, tí, ktorí sa vzdialili od tvojho zákona. 151 Ty si blízky, Hospodine, a všetky tvoje prikázania sú pravda. 152 Viem dávno z tvojich svedoctiev, ţe si ich zaloţil na veky. 153 Reš. Vidz moje trápenie a vytrhni ma, lebo som nezabudol na tvoj zákon. 154 Rozsúď ty moju pru a vykúp ma! Obţiv ma pre svoju reč. 155 Ďaleko je spasenie od bezboţníkov, lebo nehľadajú tvojich ustanovení. 156 Veľké a mnohé sú tvoje zľutovania, Hospodine; obţiv ma podľa tvojich súdov! 157 Mnoho je mojich prenasledovníkov a protivníkov; ale neodklonil som sa od tvojich svedoctiev. 158 Videl som neverných, a ošklivilo sa mi to, neostríhajú tvojej reči. 159 Vidz, ţe milujem tvoje nariadenia, Hospodine; obţiv ma podľa svojej milosti! 160 Sumou tvojeho slova je pravda, a na veky bude stáť kaţdý súd tvojej spravedlivosti. 161 Šin. Knieţatá ma prenasledujú bez príčiny; ale moje srdce sa strachuje tvojho slova. 162 Radujem sa tvojej reči jako ten, kto našiel veľkú korisť. 163 Nenávidím falše a mám ju v ohavnosti; ale milujem tvoj zákon. 164 Sedemkrát za deň ťa chválim pre súdy tvojej spravedlivosti. 165 Mnoho pokoja tým, ktorí milujú tvoj zákon, a niet im, na čom by sa potkli, aby padli. 166 Očakávam na tvoje spasenie, Hospodine, a činím tvoje prikázania. 167 Moja duša ostríha tvoje svedoctvá, a veľmi ich milujem. 168 Ostríham tvoje nariadenia a tvoje svedoctvá, lebo všetky moje cesty sú pred tebou. 169 Tav. Nech sa priblíţi môj krik pred tvoju tvár, Hospodine! Daj mi rozumieť podľa svojho slova! 170 Nech prijde moja pokorná prosba pred tvoju tvár! Vytrhni ma podľa svojej reči! 171 Nech moje rty vravia tvoju chválu, lebo ma vyučuješ svojim ustanoveniam. 172 Môj jazyk bude ospevovať tvoju reč, lebo všetky tvoje prikázania sú spravedlivé. 173 Nech mi je tvoja ruka na pomoc, lebo som si vyvolil tvoje nariadenia. 174 Túţim po tvojom spasení, a tvoj zákon je mojou rozkošou. 175 Nech ţije moja duša a nech ťa chváli, a nech mi pomáhajú tvoje súdy! 176 Blúdim, ako ztratená ovca; hľadaj svojho sluţobníka, lebo som nezabudol na tvoje prikázania.

Žalmy 120

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Na Hospodina som volal vo svojom súţení, a vyslyšal ma. 2 Hospodine, vytrhni moju dušu od lţivých rtov, od ľstivého jazyka. 3 Čoţe ti dá a čo ti pridá ľstivý jazyk? 4 Je podobný ostrým strelám udatného bojovníka a uhliu z jalovca. 5 Oj, beda mne, ţe pohostínim v Mešechu, ţe bývam v stánoch Kédara! 6 Dlho, dlho uţ bývala moja duša s tým, ktorý nenávidí pokoja! 7 Ja sa snaţím o pokoj, ale keď hovorím o ňom, oni sa stroja do boja.

Žalmy 121

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Pozdvihujem svoje oči k horám, odkiaľ prichádza moja pomoc. 2 Moja pomoc je od Hospodina, ktorý učinil nebesia i zem. 3 Nedopustí, aby sa pohla tvoja noha; nedrieme tvoj stráţca! 4 Hľa, nedrieme a nespí ten, ktorý ostríha Izraela. 5 Hospodin je tvojím stráţcom. Hospodin tvojou tôňou po tvojej pravej ruke. 6 Nebude ťa biť vodne slnko ani mesiac vnoci. 7 Hospodin ťa bude ostríhať od všetkého zlého; bude ostríhať tvoju dušu. 8 Hospodin ťa bude ostríhať, keď budeš vychádzať i vchádzať odteraz aţ na veky.

Žalmy 122

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Dávidova.>> Radujem sa, keď mi hovoria: Poďme do domu Hospodinovho! 2 Naše nohy stoja v tvojich bránach, ó, Jeruzaleme! 3 Jeruzalem, krásne vystavený, jako mesto, ktoré si je príslušne dovedna spojené, 4 kam vystupujú pokolenia, pokolenia Hospodinove na svedoctvo Izraelovi, aby oslavovali meno Hospodinovo. 5 Lebo tam stoja stolice na súd, stolice domu Dávidovho. 6 Ţiadajte Jeruzalemu pokoj a hovorte: Nech ţijú v blahu a v pokoji tí, ktorí ťa milujú! 7 Nech je pokoj medzi tvojimi múrami, bezpečnosť v tvojich palácoch! 8 Uţ pre svojich bratov a svojich priateľov budem hovoriť: Nech vládne pokoj v tebe! 9 Pre dom Hospodina, našeho Boha, budem hľadať tvojho dobrého.

Žalmy 123

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> K tebe pozdvihujem svoje oči, ó, ty, ktorý tróniš na nebesiach!

2 Hľa, jako oči sluhov na ruku ich pánov, ako oči dievky na ruku jej panej, tak hľadia naše oči na Hospodina, našeho Boha, dokiaľ sa nezmiluje nad nami. 3 Zmiluj sa nad nami, Hospodine, zmiluj sa nad nami, lebo sme sa hojne nasýtili opovrţenia. 4 Naša duša sa hojne nasýtila posmechu bezstarostných a opovrţenia pyšných.

Žalmy 124

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Dávidova.>> Keby s nami nebol býval Hospodin - Nech tak povie Izrael! -, 2 keby s nami nebol býval Hospodin, keď povstal proti nám človek, 3 vtedy by nás boli pohltili ţivých v rozpálení svojho hnevu proti nám; 4 vtedy by nás boly zatopily vody; prúd by sa bol prevalil cez našu dušu! 5 Vtedy by sa boly prevalily tie pyšné vody cez našu dušu! 6 Poţehnaný Hospodin, ktorý nás nedal za korisť ich zubom. 7 Naša duša unikla jako vtáča z osídla lovca. Osídlo sa potrhalo, a my sme unikli. 8 Naša pomoc je vo mene Hospodinovom, ktorý učinil nebesia i zem.

Žalmy 125

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Tí, ktorí sa nadejú na Hospodina, sú jako vrch Sion, ktorý sa nepohne, ale trvá na veky. 2 Jako sú vôkol Jeruzalema vrchy, tak je Hospodin vôkol svojho ľudu a bude od tohoto času aţ na veky. 3 Lebo nebude spočívať berla bezboţnosti na údele spravedlivých, aby nevystreli spravedliví svojich rúk po neprávosti. 4 Učiň dobre, Hospodine, dobrým a tým, ktorí sú priami vo svojich srdciach! 5 Ale tých, ktorí sa uchyľujú na svoje krivé cesty, nech ta zavedie Hospodin s činiteľmi neprávosti. - Pokoj na Izraela!

Žalmy 126

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Keď viedol Hospodin zpät zajatých Siona, bolo nám to tak, ako keby sa nám bolo snívalo. 2 Vtedy boly naše ústa naplnené smiechom a náš jazyk plesaním. Vtedy povedali medzi národami: Veliké veci učinil s nimi Hospodin! 3 Áno, Hospodin učinil s nami veľké veci, a preto sme sa radovali. 4 Navráť, Hospodine, našich zajatých ako potoky na juhu. 5 Tí, ktorí sejú so slzami, budú ţať s plesaním. 6 Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne prijde s plesaním nesúc svoje snopy.

Žalmy 127

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema Šalamúnova.>> Ak nebude Hospodin staväť dom, nadarmo sa namáhajú tí, ktorí ho staväjú. Ak nebude Hospodin stráţiť mesto, nadarmo bdeje stráţca. 2 Daromné vám je skoro vstávať, neskoro sadať a jesť chlieb bolesti. Bôh i tak dáva svojmu milému sen. 3 Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod ţivota. 4 Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. 5 Blahoslavený muţ, ktorý nimi naplnil svoj túl. Nezahanbia sa, keď budú hovoriť s nepriateľmi v bráne.

Žalmy 128

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Blahoslavený kaţdý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po jeho cestách. 2 Istotne budeš jesť prácu svojich rúk, budeš blahoslavený, a dobre ti bude. 3 Tvoja ţena bude jako plodný vinič vo vnútri tvojho domu, tvoji synovia ako mladistvé olivy vôkol tvojho stola. 4 Hľa, tak bude poţehnaný muţ, ktorý sa bojí Hospodina. 5 Nech ťa poţehná Hospodin zo Siona, a vidz dobré veci Jeruzalema po všetky dni svojho ţivota! 6 A vidz synov svojich synov! Pokoj na Izraela!

Žalmy 129

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Veľmi ma suţovali od mojej mladosti! Noţe nech povie Izrael! 2 Veľmi ma suţovali od mojej mladosti, ale ma nepremohli. 3 Oráči orali po mojom chrbte a vyháňali dlhé brázdy. 4 Ale Hospodin je spravedlivý; popretínal povrazy bezboţníkov. 5 Budú sa hanbiť a uhnú zpät všetci, ktorí nenávidia Siona. 6 Budú jako tráva na strechách, ktorá uschne, prv ako ju vytrhajú, 7 ktorou ţnec nenaplní svojej ruky ani náručia ten, kto viaţe snopy. 8 A nepovedia tí, ktorí pojdú pomimo: Poţehnanie Hospodinovo na vás; dobrorečíme vám v mene Hospodinovom.

Žalmy 130

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Z hlbín volám na teba, Hospodine. 2 Pane, počuj môj hlas! Nech pozorujú tvoje uši na hlas mojich pokorných prosieb! 3 Ak budeš hľadieť na neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? 4 Ale u teba je odpustenie, aby sa ťa báli. 5 Očakávam na Hospodina, moja duša očakáva, a čakám v nádeji na jeho slovo. 6 Moja duša čaká Pána viac ako stráţcovia rána, stráţcovia rána. 7 Izraelu, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a hojné u neho vykúpenie. 8 A on vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Žalmy 131

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Dávidova.>> Hospodine, nepozdvihlo sa moje srdce ani sa nepovýšily moje oči, jako ani nejdem za veľkými vecmi a nemoţnými pre mňa. 2 Ale isteţe som upokojoval a tíšil svoju dušu jako odlúčené dieťa pri jeho matke. Jako odlúčené dieťa je u mňa moja duša. 3 Izraelu, čakaj na Hospodina od tohoto času aţ na veky.

Žalmy 132

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetko jeho trápenie, 2 ktorý prisahal Hospodinovi, dal Všemohúcemu Jakobovmu sľub: 3 Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho leţišťa; 4 istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam, 5 dokiaľ nenajdem Hospodinovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu! 6 Hľa, počuli sme o ňom v Efrate; našli sme ho na poliach Jaara. 7 Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnoţiu jeho nôh! 8 Povstaň Hospodine, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily. 9 Tvoji kňazi nech oblečú spravedlivosť, a tvoji svätí nech plesajú! 10 Pre Dávida, svojho sluţobníka, neodvráť tvári svojho pomazaného! 11 Hospodin prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho ţivota posadím ti na tvoj trón. 12 Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne aţ na veky. 13 Lebo Hospodin si vyvolil Sion, oň si ţiada za svoj príbytok, ako povedal: 14 Toto bude miestom môjho odpočinutia aţ na veky; tu budem bývať, lebo oň si ţiadam. 15 Jeho potravu istotne a hojne poţehnám; jeho chudobných nasýtim chlebom; 16 jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať. 17 Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu. 18 Jeho nepriateľov odejem hanbou, a nad ním bude kvitnúť jeho koruna.

Žalmy 133

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Dávidova.>> Hľa, aké dobré a jaké milé je to, keď bratia prebývajú jednomyseľne spolu! 2 Je to jako výborný olej na hlave, ktorý steká na bradu Áronovu, ktorý steká na okraj jeho rúcha. 3 Je to jako rosa Hermona, ktorá sostupuje na vrchy Siona. Lebo tam prikázal Hospodin poţehnaniu, ţivotu aţ na veky.

Žalmy 134

1 <<Pieseň na cestu hore do Jeruzalema.>> Hľa, dobrorečte Hospodinovi, všetci sluţobníci Hospodinovi, ktorí stojíte po nociach v dome Hospodinovom! 2 Pozdvihujte svoje ruky k svätyni a dobrorečte Hospodinovi a hovorte: 3 Nech ťa poţehná Hospodin so Siona, ten, ktorý učinil nebesia i zem!

Žalmy 135

1 Hallelujah! Chváľte meno Hospodinovo, chváľte, sluţobníci Hospodinovi, 2 ktorí stojíte v dome Hospodinovom, vo dvoroch domu nášho Boha! 3 Chváľte Hospodina, lebo je dobrý Hospodin! Spievajte jeho menu ţalmy, lebo je to krásne. 4 Lebo Jakoba si vyvolil Hospodin, Izraela za svoje zvláštne vlastníctvo. 5 Lebo ja viem, ţe je Hospodin veľký a náš Pán nado všetkých bohov. 6 Hospodin činí všetko, čo sa mu ľúbi, na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach, 7 ktorý pôsobí to, aby vystupovaly pary od konca zeme, robí daţďu blesky a vyvodí vietor zo svojich pokladov, 8 ktorý pobil prvorodené Egypta od človeka aţ do hoväda. 9 Poslal znamenia a zázraky do tvojho stredu, Egypte, na faraona a na všetkých jeho sluhov, 10 on, ktorý porazil mnohé národy a pobil mocných kráľov, 11 Síchona, amorejského kráľa, a Óga, bázanského kráľa, a všetky kráľovstvá Kanaána. 12 A dal ich zem za dedičstvo, za dedičstvo Izraelovi, svojmu ľudu. 13 Hospodine, tvoje meno aţ na veky; Hospodine, tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie. 14 Lebo Hospodin bude súdiť svoj ľud a zmiluje sa nad svojimi sluţobníkmi. 15 Modly pohanov sú striebro a zlato, sú dielom rúk človeka. 16 Majú ústa, ale nehovoria; majú oči, ale nevidia; 17 majú uši, ale nečujú; ani nieto ducha v ich ústach. 18 Nech sú ako ony tí, ktorí ich robia, kaţdý, kto sa nadeje na ne. 19 Dome Izraelov, dobrorečte Hospodinovi! Dome Áronov, dobrorečte Hospodinovi! 20 Dome Léviho, dobrorečte Hospodinovi! Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, dobrorečte Hospodinovi! 21 Poţehnaný Hospodin so Siona, ktorý prebýva v Jeruzaleme. Hallelujah!

Žalmy 136

1 Oslavujte, Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. 2 Oslavujte Boha bohov, lebo jeho milosť trvá na veky. 3 Oslavujte Pána pánov, lebo jeho milosť trvá na veky, 4 toho, ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky, 5 ktorý múdre učinil nebesia, lebo jeho milosť trvá na veky, 6 ktorý roztiahol zem na vodách, lebo jeho milosť trvá na veky, 7 ktorý učinil veľké svetlá, lebo jeho milosť trvá na veky,

8 slnce, aby panovalo vodne, lebo jeho milosť trvá na veky, 9 mesiac a hviezdy, aby panovaly vnoci, lebo jeho milosť trvá na veky, 10 ktorý zbil Egypt v ich prvorodených, lebo jeho milosť trvá na veky, 11 a vyviedol Izraela z ich stredu, lebo jeho milosť trvá na veky, 12 silnou rukou a vystretým ramenom, lebo jeho milosť trvá na veky, 13 ktorý rozdelil Červené more na diely, lebo jeho milosť trvá na veky, 14 a previedol Izraela jeho stredom, lebo jeho milosť trvá na veky, 15 a striasol faraona i jeho vojsko do Červeného mora, lebo jeho milosť trvá na veky, 16 ktorý viedol svoj ľud po púšti, lebo jeho milosť trvá na veky, 17 ktorý zbil veľkých kráľov, lebo jeho milosť trvá na veky, 18 a pobil slávnych kráľov, lebo jeho milosť trvá na veky, 19 Síchona, amorejského kráľa, lebo jeho milosť trvá na veky, 20 Óga, bázanského kráľa, lebo jeho milosť trvá na veky, 21 a dal ich zem za dedičstvo, lebo jeho milosť trvá na veky, 22 za dedičstvo Izraelovi, svojmu sluţobníkovi, lebo jeho milosť trvá na veky, 23 ktorý pamätá na nás v našej poníţenosti, lebo jeho milosť trvá na veky, 24 a vytrhol nás z moci našich protivníkov, lebo jeho milosť trvá na veky, 25 ktorý dáva pokrm kaţdému telu, lebo jeho milosť trvá na veky. 26 Oslavujte silného Boha nebies, lebo jeho milosť trvá na veky.

Žalmy 137

1 Pri riekach Babylona, tam sme sedávali i plakali, keď sme sa rozpomínali na Sion. 2 Na vŕby v ňom, v Babylone, sme boli povešali svoje harfy, 3 lebo tam ţiadali od nás tí, ktorí nás boli zajali, slová piesne, a tí, ktorí nás trápili, radosť, keď vraveli: Zaspievajte nám niektorú pieseň sionskú! 4 No, jako by sme mohli spievať pieseň Hospodinovu v zemi cudzinca?! 5 Ak by som ťa zabudol, ó, Jeruzaleme, nech zabudne i moja pravica. 6 Nech sa prilepí môj jazyk na moje ďasno, ak by som sa nerozpomínal na teba, ak nebude Jeruzalem vrcholom mojej radosti. 7 Pamätaj, Hospodine, synom Edoma na deň Jeruzalema, ktorí hovorili: Rozborte, rozborte v ňom všetko aţ do základu! 8 Dcéro Babylona, ty, ktorá máš byť spustošená! Blahoslavený ten, kto ti odplatí to, čo si nám urobila zlého! 9 Blahoslavený ten, kto pochytí a rozrazí tvoje deti o skalu.

Žalmy 138

1 <<Dávidov.>> Oslavovať ťa budem, Hospodine, celým svojím srdcom; pred bohmi ti budem spievať ţalmy. 2 Klaňať sa budem, obrátený k chrámu tvojej svätosti, a budem oslavovať tvoje meno pre tvoju milosť a pre tvoju pravdu, lebo si zvelebil nad všetko svoje meno a svoje slovo.

3 V ktorýkoľvek deň som volal, ohlásil si sa mi a obdaril si moju dušu silou. 4 Oslavovať ťa budú, Hospodine, všetci kráľovia zeme, keď počujú reči tvojich úst. 5 A budú spievať o cestách Hospodinových, lebo je veľká sláva Hospodinova. 6 Lebo Hospodin je vysoký, ale vidí poníţeného a vysokomyseľného zná zďaleka. 7 Keby som chodil aj prostred súţenia, i tak ma obţivíš; na hnev mojich nepriateľov vystrieš svoju ruku, a tvoja pravica ma zachráni. 8 Hospodin dokoná za mňa. Hospodine, tvoja milosť trvá na veky. Neopusti diela svojich rúk!

Žalmy 139

1 <<Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov.>> Hospodine, prezkúmal si ma a poznal. 2 Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka. 3 Pozoruješ moje chodenie i leţanie a znáš dobre všetky moje cesty. 4 Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko. 5 Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a poloţil si na mňa svoju ruku. 6 Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, ţe nemôţem po ňu. 7 Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou? 8 Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si. 9 Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori, 10 i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica. 11 A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa. 12 Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo. 13 Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v ţivote mojej matky. 14 Oslavovať ťa budem preto, ţe som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. 15 Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. 16 Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich. 17 A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Boţe, A jaký ohromný je ich počet! 18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vţdy len som s tebou. 19 Keby si, Boţe, zabil bezboţníka a povedal: Muţovia krvi, odstúpte odo mňa! 20 Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia. 21 Či nie je tak, Hospodine, ţe nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia. 22 Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi. 23 Prezkúmaj ma, silný Boţe, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky 24 a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.

Žalmy 140

1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Ţalm Dávidov. 2 Vytrhni ma, Hospodine, z moci zlého človeka; uchovaj ma od muţa ukrutností, 3 od tých, ktorí myslia zlé v srdci; kaţdý deň vyvolávajú vojny. 4 Ostria svoj jazyk ako had; vreteničí jed pod ich gambami. Sélah. 5 Ostríhaj ma, Hospodine, a zachovaj od rúk bezboţníka! Uchovaj ma od muţa ukrutností, od tých, ktorí myslia vyraziť moje kroky. 6 Pyšní mi ukryli osídlo i povrazy; roztiahli sieť vedľa cesty; predloţili mi smečky. Sélah. 7 Povedal som Hospodinovi: Ty si môj silný Bôh. Počuj, Hospodine, hlas mojich pokorných prosieb. 8 Hospodine, Pane, silo môjho spasenia, kryješ moju hlavu v deň zbrane. 9 Nedaj, Hospodine, ţiadostí bezboţníka; nedaj vykonať jeho zámer; povýšili by sa. Sélah. 10 Úhrnom čo do tých, ktorí ma obkľučujú, nech ich pokryje trápenie ich rtov! 11 Nech sa shrnie na nich ţeravé uhlie; nech ich uvrhne Bôh do ohňa, do hlbokých jam, aby nepovstali. 12 Človek zlého jazyka nebude stáť pevne v zemi; ukrutného človeka bude stíhať zlé jako lovec, aby padol. 13 Viem, ţe Hospodin vykoná pravotu biedneho a súd chudobných. 14 No, spravedliví budú istotne oslavovať tvoje meno, Hospodine, a priami budú bývať pred tvojou tvárou.

Žalmy 141

1 <<Ţalm Dávidov.>> Hospodine, volám na teba! Ponáhľaj sa mi na pomoc! Počuj môj hlas, keď volám k tebe! 2 Nech stojí moja modlitba pred tebou jako kadivo, pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeť. 3 Postav, Hospodine, mojim ústam stráţ! Streţ dvere mojich rtov! 4 Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlej veci, robiť bezboţné skutky s muţmi, páchajúcimi neprávosť, a aby som nejedol z ich lakôt. 5 Nech ma tlčie spravedlivý, bude to milosť, a nech ma tresce; to olej na hlavu; nech neodoprie moja hlava. Lebo kým len trvám, moja modlitba bude vţdy proti ich rôznej zlosti. 6 Ich sudcovia budú pometaní medzi skaly, a ľudia počujú moje slová, lebo sú ľúbezné. 7 Jako keď niekto štiepe a kála drevo na zemi, tak sa rozmetávajú naše kosti aţ k čeľustiu hrobu. 8 Lebo k tebe, Hospodine, Pane, sú obrátené moje oči; k tebe sa utiekam; nevylej mojej duše! 9 Uchovaj ma od osídla, ktoré mi nadstavili, a od smečiek páchateľov neprávosti. 10 Nech padnú bezboţní, všetci dovedna, kaţdý do svojej slučky, kým ja prejdem.

Žalmy 142

1 Vyučujúci Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba. 2 Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím. 3 Vylievam pred ním svoju ţiaľbu; oznamujem pred ním svoje súţenie. 4 Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo. 5 Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši.

6 Kričím na teba, Hospodine, hovorím: Ty si mojím útočišťom, mojím dielom v zemi ţivých. 7 Pozoruj ušima na moje volanie, lebo som veľmi zomdlený. Vytrhni ma z moci tých, ktorí ma prenasledujú, lebo sú mocnejší odo mňa. 8 Vyveď moju dušu zo ţalára, aby som oslavoval tvoje meno. Spravedliví ma obstúpia, keď mi dobre učiníš.

Žalmy 143

1 <<Ţalm Dávidov.>> Hospodine, počuj moju modlitbu; pozoruj ušima moje pokorné prosby! Ohlás sa mi vo svojej vernosti pre svoju spravedlivosť. 2 A nevchádzaj so svojím sluţobníkom v súd, lebo by nebol pred tebou spravedlivý nikto ţivý. 3 Preto, ţe nepriateľ stíha moju dušu, depce môj ţivot na zem, posadil ma do tmy, takţe som ako tí, ktorí dávno pomreli, 4 môj duch nyje vo mne, a moje srdce hynie v mojom vnútri. 5 Rozpomínam sa na predošlé dni; rozmýšľam o všetkých tvojich skutkoch; rozjímam o diele tvojich rúk. 6 Rozprestieram svoje ruky k tebe; moja duša práhne po tebe jako vypráhla zem. Sélah. 7 Rýchle ma vyslyš, Hospodine, môj duch hynie; neskrývaj predo mnou svojej tvári, lebo by som bol podobný tým, ktorí sostupujú do jamy. 8 Daj, ţe by som ráno počul tvoju milosť, lebo na teba sa nadejem. Oznám mi cestu, ktorou mám ísť, lebo k tebe pozdvihujem svoju dušu. 9 Vytrhni ma z moci mojich nepriateľov, Hospodine; k tebe sa skrývam. 10 Nauč ma činiť tvoju vôľu, lebo si ty môj Bôh; tvoj dobrý Duch nech ma vedie po rovnej zemi. 11 Pre svoje meno, Hospodine, ma obţiv; vo svojej spravedlivosti vyveď moju dušu zo súţenia! 12 A vo svojej milosti vyplieň mojich nepriateľov a zahub všetkých, ktorí trápia moju dušu, lebo ja som tvoj sluţobník.

Žalmy 144

1 <<Dávidov.>> Poţehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju, 2 moja milosť a môj hrad, moja vysoká veţa, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud. 3 Hospodine, čo je človek, ţe ho znáš, a syn smrteľného človeka, ţe ho za čosi máš?! 4 Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide. 5 Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť. 6 Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich! 7 Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov, 8 ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lţi. 9 Boţe, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať ţalmy, 10 tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho sluţobníka, od zlého meča. 11 Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lţi, 12 aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu; 13 aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.

14 Naše voly nech sú naloţené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach. 15 Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!

Žalmy 145

1 <<Chvála Dávidova.>> Vyvyšovať ťa budem, môj Boţe, Kráľu, a budem dobrorečiť tvojmu menu na večné veky. 2 Kaţdého dňa ti budem dobrorečiť a budem chváliť tvoje meno na večné veky. 3 Veľký je Hospodin a veľmi chválený, a jeho veľkosť je nevystihnuteľná. 4 Pokolenie vychvaľovať bude pokoleniu tvoje skutky, a budú zvestovať tvoju mnohú silu hrdinskú. 5 O nádhere slávy tvojho veličenstva a o tvojich predivných veciach budem vravieť. 6 Nech hovoria o sile tvojich strašných zázrakov, a ja budem rozprávať tvoju veľkosť. 7 Rozhlasovať bude pamäť tvojej veľkej dobroty a budú plesať nad tvojou spravedlivosťou. 8 Milostivý a ľútostivý je Hospodin, dlho zhovievajúci a veľkej milosti. 9 Hospodin je dobrý všetkým a jeho zľutovania nado všetky jeho skutky. 10 Oslavovať ťa budú, Hospodine, všetky tvoje skutky, a tvoji svätí budú ti dobrorečiť. 11 Vravieť budú o sláve tvojho kráľovstva a hovoriť o tvojej hrdinskej sile. 12 To všetko nato, aby oznámili synom človeka jeho hrdinskú silu a slávu nádhery jeho kráľovstva. 13 Tvoje kráľovstvo je kráľovstvom všetkých vekov a tvoje panovanie nad jedným kaţdým pokolením. 14 Hospodin podopiera všetkých padajúcich a narovnáva všetkých zohnutých. 15 Oči všetkých hľadia v nádej k tebe, a ty im dávaš ich pokrm na jeho čas. 16 Otváraš svoju ruku a nasycuješ kaţdý ţivočuch svojou dobrotivosťou. 17 Hospodin je spravedlivý vo všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch. 18 Hospodin je blízky všetkým, ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorí ho vzývajú v pravde. 19 Činí vôľu tých, ktorí sa ho boja, čuje ich krik a pomáha im. 20 Hospodin ostríha všetkých, ktorí ho milujú, ale zahladí všetkých bezboţníkov. 21 Moje ústa budú hovoriť chválu Hospodinovu, a kaţdé telo bude dobrorečiť menu jeho svätosti na večné veky.

Žalmy 146

1 Hallelujah! Chváľ, moja duša, Hospodina! 2 Chváliť budem Hospodina, kým len ţijem; spievať budem svojmu Bohu ţalmy, dokiaľ som. 3 Nenadejte sa na knieţatá, na syna človeka, ktorý nemá spasenia. 4 Vyjde jeho duch, navráti sa do svojej zeme; v ten istý deň zahynuly jeho úmysly. 5 Blahoslavený je ten, komu je silný Bôh Jakobov na pomoc, jeho nádej na Hospodina, jeho Boha, 6 ktorý učinil nebesia i zem, more i všetko, čo je v nich, ktorý ostríha pravdu na veky, 7 ktorý činí súd utlačeným a dáva chlieb hladným. Hospodin oslobodzuje väzňov. 8 Hospodin otvára oči slepých. Hospodin narovnáva zohnutých. Hospodin miluje spravedlivých. 9 Hospodin ostríha pohostínov; pomáha sirote a vdove; ale cestu bezboţných prevracia.

10 Hospodin kraľuje na veky, tvoj Bôh, Sione, na pokolenie a pokolenie. Hallelujah!

Žalmy 147

1 Hallelujah, chváľte Hospodina, lebo je dobre spievať našemu Bohu ţalmy, lebo je to krásne a milé; slušná je chvála. 2 Staviteľom Jeruzalema je Hospodin; shromaţdí rozptýlených Izraelových, 3 ten, ktorý uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich boľaviny, 4 ktorý počíta počet hviezd a kaţdú z nich volá menom. 5 Veľký je náš Pán a nesmierny v sile; jeho rozumnosti nieto počtu. 6 Hospodin pomáha pokorným a bezboţných sniţuje aţ k zemi. 7 Spievajte Hospodinu chválu! Spievajte nášmu Bohu ţalmy pri citare, 8 tomu, ktorý prikrýva nebesia hustými oblaky, ktorý nastrojuje zemi dáţď, ktorý pôsobí, aby na vrchoch rástla tráva, 9 ktorý dáva hovädu jeho pokrm i mladým havranom, ktorí volajú. 10 Nemá záľuby v sile koňa ani sa nekochá v lýtkach muţa. 11 Hospodin má záľubu v tých, ktorí sa ho boja, v tých, ktorí očakávajú na jeho milosť. 12 Vychvaľuj Jeruzaleme Hospodina! Sione, chváľ svojho Boha! 13 Lebo upevňuje závory tvojich brán; ţehná tvojich synov v tebe; 14 on pôsobí, aby tvoje hranice maly pokoj; sýti ťa beľou pšenice; 15 vysiela svoju reč na zem; jeho slovo beţí aţ veľmi rýchle; 16 dáva sneh ako vlnu; rozsýpa inovať ako popol; 17 hádţe svojím ľadom ako skyvami. Kto obstojí pred jeho zimou? 18 A zase keď pošle svoje slovo, topí to; keď zaveje svojím vetrom, tečú vody; 19 oznamuje svoje slovo Jakobovi, svoje ustanovenia a svoje súdy Izraelovi. 20 Neučinil tak niktorému národu, a preto neznajú jeho súdov. Hallelujah!

Žalmy 148

1 Hallelujah! Chváľte Hospodina z nebies! Chváľte ho na výsostiach! 2 Chváľte ho, všetci jeho anjeli; chváľte ho, všetky jeho zástupy! 3 Chváľte ho, slnce a mesiac! Chváľte ho, všetky hviezdy svetla! 4 Chváľte ho, nebesia nebies i vody, ktoré ste zhora nebies! 5 Nech chvália meno Hospodinovo, lebo on rozkázal, a boly stvorené, 6 a postavil ich navţdy, na veky; vydal zákon, a niktoré neprekročí! 7 Chváľte Hospodina, vy zo zeme, veľryby a všetky priepasti, 8 oheň a hrád, sneh i para, búrlivý vietor, ktorý vykonáva jeho slovo, 9 vrchy a všetky brehy, ovocné stromy a všetky cedry, 10 divá zver a všetky hovädá, plazy a okrýdlené vtáctvo, 11 kráľovia zeme a všetky národy, knieţatá a všetci sudcovia zeme,

12 mládenci i panny, starci s deťmi. 13 Nech chvália meno Hospodinovo, lebo jeho meno samo je vyvýšené, jeho veličenstvo nad zemou i nad nebesami. 14 A vyvýšil roh svojho ľudu, chválu všetkých svojich svätých, synov Izraelových, ľud, blízky jemu. Hallelujah!

Žalmy 149

1 Hallelujah! Spievajte Hospodinovi novú pieseň, jeho chválu v shromaţdení svätých! 2 Nech sa raduje Izrael v tom, ktorý ho učinil! Synovia Siona nech plesajú vo svojom Kráľovi! 3 Nech chvália jeho meno kolotancom! Pri bubne a pri citare nech mu spievajú ţalmy! 4 Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; zdobí pokorných spasením. 5 Svätí sa budú veseliť v sláve; plesať budú na svojich leţištiach. 6 Vyvyšovanie silného Boha bude v ich hrdle a meč, ostrý na obe strany, v ich ruke, 7 aby vykonali pomstu na národoch a tresty na ľuďoch, 8 aby poviazali ich kráľov reťazami a ich veľmoţov ţeleznými putami, 9 aby na nich vykonali napísaný súd; sláva to všetkých jeho svätých. Hallelujah!

Žalmy 150

1 Hallelujah! Chváľte silného Boha v jeho svätyni! Chváľte ho na oblohe jeho sily! 2 Chváľte ho v jeho mnohej hrdinskej sile! Chváľte ho podľa mnohého jeho veličenstva! 3 Chváľte ho zvukom trúby! Chváľte ho na harfe a na citare! 4 Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! 5 Chváľte ho zvučným cymbalom! Chváľte ho cymbalom radostného kriku! 6 Kaţdý duch nech chváli Hospodina! Hallelujah!

Príslovia 1

1 Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, 2 poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti, 3 dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti, 4 dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť. 5 Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať. 6 Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým. 7 Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni. 8 Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky. 9 Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu. 10 Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ! 11 Keby ti riekli: Noţe poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

12 pohltíme ich ţivých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy; 13 najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou. 14 Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec. 15 Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrţ svoju nohu od ich chodníka! 16 Pretoţe ich nohy beţia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv. 17 Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca. 18 Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam. 19 Také sú cesty kaţdého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána. 20 Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach. 21 Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči: 22 Aţ dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť? 23 Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová! 24 No, preto, ţe som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima; 25 ale ste pustili naprázdno kaţdú moju radu a môjho karhania ste nechceli, 26 preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete; 27 keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súţenie a úzkosť. 28 Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú, 29 zato, ţe nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej; 30 nechceli mojej rady, ale pohŕdali kaţdým mojím káraním, 31 a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád. 32 Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí. 33 Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.

Príslovia 2

1 Môj synu, ak prijmeš moje slová a schováš moje prikázania u seba, 2 tak, aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a jestli nakloníš svoje srdce umnosti; 3 áno, ak zavoláš na rozumnosť a pozdvihneš svoj hlas k umnosti; 4 ak ju budeš hľadať ako striebro a budeš ju vyhľadávať ako skryté poklady, 5 vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a najdeš známosť Boţiu. 6 Lebo Hospodin dáva múdrosť; z jeho úst pochádza známosť a umnosť. 7 Prechováva úprimným prospech; je štítom tým, ktorí chodia v bezúhonnosti, 8 streţúc stezky súdu a ostríha cestu svojich svätých. 9 Vtedy porozumieš spravedlivosti a súdu a úprimnosti, kaţdej koľaji dobrého. 10 Lebo múdrosť vojde do tvojho srdca, a známosť bude milou tvojej duši. 11 Prozreteľnosť bude stráţiť nad tebou; umnosť bude mať na teba obrátený pozor 12 vytrhujúc ťa od zlej cesty, od človeka, ktorý hovorí prevrátené veci,

13 od tých, ktorí opúšťajú priame stezky, aby chodili po cestách tmy, 14 ktorí sa radujú, keď môţu urobiť zlé; plesajú v najhorších prevrátenostiach; 15 ktorých stezky sú krivolaké, a sami sú prevrátení na svojich cestách; 16 vytrhujúc ťa od cudzej ţeny, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami, 17 ktorá opúšťa druha svojej mladosti a zabúda na smluvu svojho Boha 18 (Lebo zapáda do smrti i so svojím domom, a jej cesty vedú k mŕtvym; 19 niktorí z tých, ktorí vojdú k nej, sa nenavrátia a nedostihnú steziek ţivota), 20 aby si chodil cestou dobrých a aby si ostríhal stezky spravedlivých. 21 Lebo úprimní budú bývať v zemi, a bezúhonní zbudnú v nej. 22 Ale bezboţníci budú vyťatí zo zeme, a vierolomných z nej vytrhnú.

Príslovia 3

1 Môj synu, nezabudni môjho naučenia, a tvoje srdce nech pozoruje na moje prikázania, 2 lebo ti pridajú dlhosti dní a rokov ţivota i pokoja. 3 Nech ťa neopustia milosrdenstvo a pravda; priviaţ si ich na svoje hrdlo; napíš si ich na tabuľu svojho srdca, 4 a tak najdi milosť a výborný rozum v očiach Boha i ľudí. 5 Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. 6 Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky. 7 Nebuď múdrym vo svojich vlastných očiach; boj sa Hospodina a odstúp od zlého. 8 To bude zdravím tvojmu ţivotu a rozvlaţením tvojim kostiam. 9 Cti Hospodina zo svojho majetku a z prvotiny všetkých svojich úrod. 10 A tak sa naplnia tvoje stodoly hojnosťou, a tvoje preše budú oplývať šťavou z hrozna. 11 Môj synu, neopovrhuj kázňou Hospodinovou a nech sa ti neprotiví jeho káranie. 12 Lebo toho, koho miluje Hospodin, karhá, a to jako otec syna, ktorého má rád. 13 Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý nadobudol umnosti. 14 Lebo jej zisk je lepší ako zisk striebra a jej dôchodok lepší ako výborné zlato. 15 Je drahšia neţ koraly, a nevyrovnajú sa jej ani všetky tvoje najţiadúcnejšie veci. 16 Dlhosť dní leţí v jej pravici, v jej ľavici bohatstvo a sláva. 17 Jej cesty sú utešené cesty, a všetky jej chodníky sú samý pokoj. 18 Stromom ţivota je tým, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí sa jej drţia, sú blahoslavení. 19 Hospodin múdrosťou zaloţil zem; umnosťou pevne postavil nebesia. 20 Jeho známosťou prepukly priepasti, a oblaky kropia rosou. 21 Môj synu, nech neodídu tie veci zpred tvojich očí; ostríhaj to, čo prospieva, a dômyselnosť. 22 A bude to ţivotom tvojej duši a pôvabnou milotou tvojmu hrdlu. 23 Vtedy pojdeš bezpečne svojou cestou a nenarazíš svojou nohou. 24 Keď ľahneš, nebudeš sa strachovať, ale budeš leţať a odpočívať, a tvoj sen bude sladký. 25 Neboj sa náhleho strachu ani búrky bezboţníkov, keď prijde.

26 Lebo Hospodin bude tvojou dôverou a bude ostríhať tvoju nohu, aby sa nelapila. 27 Nezadrţíš dobrodenia tým, ktorým patrí, keď je to v moci tvojej ruky vykonať to. 28 Nepovieš svojmu blíţnemu: Iď a vráť sa potom, a dám zajtra, keď to máš u seba! 29 Nevymyslíš zlého na svojho blíţneho, kým on v dôvere býva ubezpečený u teba. 30 Nevaď sa s človekom bez príčiny, ak ti neučinil zlého. 31 Nezáviď ukrutnému človekovi ani si nezvoľ niktorej jeho cesty. 32 Lebo ohavnosťou je Hospodinovi prevrátenec, ale jeho tajná rada s úprimnými. 33 Zlorečenstvo Hospodinovo je v dome bezboţného, ale príbytku spravedlivých ţehná. 34 Posmievačom sa posmieva a pokorným dáva milosť. 35 Múdri zdedia slávu, ale blázni si odnášajú hanbu.

Príslovia 4

1 Počujte, synovia, kázeň otcovu a pozorujte, aby ste poznali rozumnosť. 2 Lebo vám dávam dobré naučenie; neopustite môjho zákona. 3 Lebo som bol synom svojho otca, útly a jediný pred svojou matkou. 4 A vyučoval ma a riekol mi: Nech sa drţí tvoje srdce mojich slov; ostríhaj moje prikázania a ţi. 5 Nadobudni múdrosti, nadobudni rozumnosti; nezabudni ani sa neodchýľ od rečí mojich úst. 6 Neopusti jej, a bude ťa ostríhať; miluj ju, a bude ťa striezť. 7 Začiatok je múdrosť; nadobudni múdrosti a za všetko svoje imanie nadobudni rozumnosti. 8 Vyvyšuj ju, a povýši ťa; bude ťa ctiť, keď ju objímeš. 9 Dá tvojej hlave veniec miloty a obdarí ťa krásnou korunou. 10 Počuj, môj synu, a prijmi moje reči, a rozmnoţia sa ti roky ţivota. 11 Učím ťa ceste múdrosti a vediem ťa priamymi koľajami. 12 Keď pojdeš, nebude sovrený tvoj krok, a jestli pobeţíš, neklesneš. 13 Chyť sa kázne a nepusti; maj na ňu obrátený pozor, lebo ona je tvojím ţivotom. 14 Nevchádzaj na stezku bezboţných ani nekráčaj cestou zlostníkov. 15 Opusti ju, nechoď po nej; odchýľ sa od nej a obídi. 16 Lebo nespia, ak nevykonajú zlého, a nedá im spať, ak neprivedú niekoho k pádu. 17 Pretoţe jedia chlieb bezboţnosti a pijú víno ukrutností. 18 Ale stezka spravedlivých je ako jasné svetlo rána, ktoré svieti viac a viac, dokiaľ nestojí deň na výši. 19 Cesta bezboţných je ako mrákava; nevedia, o čo zavadia a klesnú. 20 Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. 21 Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. 22 Lebo sú ţivotom tým, ktorí ich najdú, a celému ich telu lekárstvom. 23 Nado všetko, čo treba stráţiť, streţ svoje srdce, lebo z neho pochádza ţivot. 24 Odstráň od seba prevrátenosť úst a vzdiaľ od seba krivolakosť rtov. 25 Tvoje oči nech hľadia priamo vopred, a tvoje víčka nech sa dívajú priamo pred teba.

26 Urovnaj stezu svojej nohy, a nech sú upravené všetky tvoje cesty; 27 neuhni sa ani napravo ani naľavo; odvráť svoju nohu od zlého.

Príslovia 5

1 Môj synu, noţe pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti, 2 aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť. 3 Lebo rty cudzej ţeny kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej. 4 Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč. 5 Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa drţia pekla. 6 Len aby nejako neuváţila cesty ţivota, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí. 7 Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst. 8 Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribliţuj sa ku dveriam jej domu, 9 aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi; 10 aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca. 11 A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso 12 a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním! 13 A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili. 14 Málo chýbalo, a bol by som býval v kaţdom zle, prostred shromaţdenia a obce. 15 Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne. 16 Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd? 17 Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou. 18 Nech je tvoj prameň poţehnaný, a raduj sa zo ţeny svojej mladosti. 19 Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia kaţdého času; v jej láske sa kochaj ustavične. 20 A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky? 21 Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váţi všetky jeho stezy. 22 Jeho vlastné neprávosti zajmú bezboţného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu. 23 On zomrie preto, ţe niet u neho kázne, a bude blúdiť v mnoţstve svojho bláznovstva.

Príslovia 6

1 Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blíţneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho, 2 zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst. 3 Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blíţneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blíţneho. 4 Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam. 5 Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov. 6 Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej. 7 On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

8 pripravuje v lete svoj chlieb; shromaţďuje svoju potravu včas ţatvy. 9 Dokedyţe budeš leţať, leňochu? Kedy uţ povstaneš zo svojho spánku? 10 Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu zaloţiť ruky poleţať, 11 a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec. 12 Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst. 13 Ţmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami. 14 Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé kaţdého času; rozsieva sváry. 15 Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku. 16 Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši: 17 vysoké oči, lţivý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv; 18 srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle beţať ku zlému; 19 lţivý svedok, ktorý hovorí loţ, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi. 20 Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky; 21 priviaţ si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla. 22 Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš leţať a spať, bude stráţiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou. 23 Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou ţivota, 24 aby ťa to ostríhalo od zlej ţeny, od úlisnosti jazyka cudzozemky. 25 Neţiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami. 26 Lebo pre ţenu smilnicu schudobneje človek aţ po okruh chleba, a ţena, ktorá má muţa, ulovuje drahú dušu. 27 Či azda môţe človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho? 28 Či môţe človek chodiť po ţeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy? 29 Tak i ten, ktorý vchádza k ţene svojho blíţneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul. 30 Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný. 31 A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu. 32 No, ten, kto cudzoloţí so ţenou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná. 33 Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená. 34 Lebo ţiarlivosť je zúrivý hnev muţa, ani sa nezľutuje v deň pomsty. 35 Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i mnoţstvo darov.

Príslovia 7

1 Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba. 2 Ostríhaj moje prikázania a ţi a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka. 3 Priviaţ si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca. 4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť, 5 aby ťa chránily od cudzej ţeny, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami. 6 Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mreţu,

7 a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu, 8 ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, 9 na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy. 10 A hľa, nejaká ţena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého; 11 štebotná bola a opováţlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome. 12 Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri kaţdom uhle strojí úklady. 13 A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu: 14 Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby; 15 preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa. 16 Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití. 17 Napustila som svoju loţu myrrou, aloem a škoricou. 18 Poď, opájajme sa ľúbosťou aţ do rána a kochajme sa v milovaní. 19 Lebo muţ nie je doma; odišiel na ďalekú cestu. 20 Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov aţ na deň, keď bude mesiac v splne. 21 Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov. 22 Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený, 23 aţ prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, ţe tam ide o jeho ţivot. 24 A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst. 25 Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch. 26 Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraţdila. 27 Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.

Príslovia 8

1 Či azda múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svojho hlasu? 2 Na vrchu vysokých miest, pri ceste, na rozcestí stojí; 3 vedľa brán, pri vchode do mesta, tam, kade sa vchádza ku dveriam, volá mocne: 4 Na vás, muţovia, volám, a môj hlas je k synom človeka! 5 Porozumejte, prostí, opatrnosť, a hlúpi, porozumejte srdcu! 6 Počujte, lebo budem hovoriť výborné veci, a otvorenie mojich rtov bude to, čo je pravé. 7 Lebo moje ústa budú vravieť pravdu, a ohavnosťou je mojim rtom bezboţnosť. 8 Spravedlivé sú všetky reči mojich úst; nieto v nich ničoho prevráteného ani krivého. 9 Všetky sú prosté rozumnému, a priame tým, ktorí nachádzajú známosť. 10 Prijmite moju kázeň a nie striebro a známosť radšej ako výborné zlato. 11 Lebo múdrosť je lepšia neţ koraly, a jakékoľvek preţiadúcne veci sa jej nevyrovnajú. 12 Ja múdrosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť nachádzam dômyselnosť. 13 Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé; pýchy a vysokomyseľnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím. 14 Moja je rada a prospech; ja som rozumnosťou; moja je hrdinská sila.

15 Mnou kraľujú kráľovia, a knieţatá ustanovujú to, čo je spravedlivé. 16 Mnou vládnu vladári a páni, všetci sudcovia zeme. 17 Ja milujem tých, ktorí ma milujú, a tí, ktorí ma skoro a pilne hľadajú, nachádzajú ma. 18 Bohatstvo a sláva je u mňa, trvalé imanie a spravedlivosť. 19 Moje ovocie je lepšie nad zlato, nad rýdze zlato a to, čo donášam, nad výborné striebro. 20 Chodím cestou spravedlivosti, stredom dráh súdu, 21 aby som tým, ktorí ma milujú, nadedila majetku a naplnila ich poklady. 22 Hospodin si ma nadobudol za počiatok svojej cesty, pred všetkými svojimi skutkami, pred všetkými časy. 23 Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem. 24 Keď ešte nebolo priepastí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťaţených vodami. 25 Prv ako boly vrchy zapustené do základov, prv ako boly brehy, bola som splodená, 26 kým ešte nebol učinil zeme ani polí ani začiatku rôzneho prachu okruhu zeme. 27 Keď pripravoval nebesia, tam ja, keď vymeriaval kruh nad priepasťou, 28 keď upevňoval najvyššie oblaky hore, keď utvrdzoval studnice priepasti, 29 keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme, 30 a bola som pri ňom dielovedúcim a bola som všelijako jeho rozkošou deň ako deň hrajúc sa pred ním kaţdého času, 31 hrajúc sa na okruhu jeho zeme, a moje rozkoše so synmi človeka. 32 A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa! A blahoslavení sú tí, ktorí ostríhajú moje cesty. 33 Poslúchajte kázeň a buďte múdri a neodmietnite! 34 Blahoslavený človek, ktorý počúva na mňa bdejúc pri mojich vrátach deň ako deň, stráţiac podvoje mojich dverí. 35 Lebo ten, kto ma najde, najde ţivot a dosiahne priazne od Hospodina. 36 Ale ten, kto hreší proti mne, pácha ukrutnosť na svojej duši; všetci, ktorí ma nenávidia, milujú smrť.

Príslovia 9

1 Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem; 2 pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl; 3 rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta: 4 Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí: 5 Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala. 6 Zanechajte hlúposť a ţite a kráčajte cestou rozumnosti. 7 Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezboţnému, to bude škvrnou. 8 Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať. 9 Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia. 10 Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou. 11 Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnoţia tvoje dni, a pridajú ti rokov ţivota. 12 Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš. 13 Bláznivá ţena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.

14 Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta, 15 aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí: 16 Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí: 17 Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný. 18 A hlupák nevie, ţe sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.

Príslovia 10

1 <<Príslovia Šalamúnove.>> Múdry syn obveseľuje otca, a bláznivý syn je zármutkom svojej matke. 2 Nepomôţu bezboţné poklady, ale spravedlivosť vytrhne zo smrti. 3 Hospodin nedá lačnieť duši spravedlivého; ale to, po čom dychtia bezboţní, odmrští. 4 Chudobný bude ten, kto robí ľstivou rukou, ale ruka usilovných obohacuje. 5 Ten, kto shromaţďuje v lete, je rozumný syn; ten, kto vyspáva v ţatve, je syn, ktorý robí hanbu. 6 Poţehnania prijdú na hlavu spravedlivého, ale ústa bezboţných prikrývajú ukrutnosť. 7 Pamiatka spravedlivého je na poţehnanie, ale meno bezboţníkov zhnije. 8 Ten, kto je múdreho srdca prijme prikázania, ale blázon pochabých rtov bude porazený. 9 Ten, kto chodí v bezúhonnosti, pojde bezpečne; ale ten, ktorého cesty sú krivé, pozná sa. 10 Ten, kto ţmurká okom, pôsobí trápenie, a blázon pochabých rtov bude porazený. 11 Ústa spravedlivého sú prameňom ţivota, ale ústa bezboţných prikrývajú ukrutnosť. 12 Nenávisť vzbudzuje sváry, ale láska prikrýva všetky prestúpenia. 13 Vo rtoch rozumného nachodí sa múdrosť, ale palica na chrbát toho, kto je bez rozumu. 14 Múdri skrývajú známosť, ale ústa blázna blízka zkaza. 15 Majetok bohatého je jeho pevným mestom; zkazou chudobných je ich chudoba. 16 Práca spravedlivého je na ţivot, dôchodok bezboţného na hriech. 17 Cestou k ţivotu putuje ten, kto ostríha kázeň; ale ten, kto opúšťa karhanie, blúdi. 18 Ten, kto prikrýva nenávisť, je človek lţivých rtov, a ten, kto vynáša zlú povesť, je blázon. 19 Hovoriť mnoho nie je bez hriechu; ale ten, kto zdrţuje svoje rty, má rozum. 20 Jazyk spravedlivého je výborným striebrom; srdce bezboţných s jeho rozumom stojí za málo. 21 Rty spravedlivého pasú mnohých, a blázni zomierajú preto, ţe sú bez rozumu. 22 Poţehnanie Hospodinovo je to, čo obohacuje, a nepridáva s ním trápenia. 23 Bláznovi je ţartom robiť nešľachetnosť, a tak je umnému muţovi múdrosť. 24 Čoho sa obáva bezboţný, to prijde na neho, a to, čo si ţiadajú spravedliví, dá Bôh. 25 Ako prejde víchrica, uţ aj nieto bezboţníka; ale spravedlivý je základom večnosti. 26 Jako ocot zubom a jako dym očiam, tak je lenivý tým, ktorí ho posielajú. 27 Bázeň Hospodinova pridáva dní, a roky bezboţných bývajú ukrátené. 28 Očakávanie spravedlivých je radosť, ale nádej bezboţných zahynie. 29 Cesta Hospodinova je pevnosťou bezúhonnosti a zkazou tým, ktorí páchajú neprávosť. 30 Spravedlivý sa nepohne na veky, ale bezboţníci nebudú bývať v zemi.

31 Ústa spravedlivého vydávajú múdrosť, ale jazyk prevráteností bude vyťatý. 32 Rty spravedlivého znajú, čo je ľúbe, ale ústa bezboţníkov hovoria prevrátenosti.

Príslovia 11

1 Falošná váha je ohavnosťou Hospodinovi, ale spravedlivé závaţie sa mu ľúbi. 2 Prijde pýcha, prijde i hanba; ale u skromných je múdrosť. 3 Bezúhonnosť úprimných ich povedie, a spreneverilcov zahubí ich vlastná prevrátenosť. 4 Nepomôţe majetok v deň zúrivého hnevu, ale spravedlivosť vytrhne zo smrti. 5 Spravedlivosť bezúhonného urovnáva jeho cestu, a bezboţník padne svojou vlastnou bezboţnosťou. 6 Spravedlivosť úprimných ich vytrhne, ale tí, ktorí robia neverne, budú lapení v zlobe. 7 Keď zomiera bezboţný človek, hynie nádej; hynie aj očakávanie veľkých síl. 8 Spravedlivý bude vytrhnutý z úzkosti, a na jeho miesto prijde bezboţný. 9 Pokrytec kazí svojho blíţneho ústami, ale spravedliví bývajú vytrhnutí známosťou. 10 Zo šťastia spravedlivých sa veselí mesto, a keď hynú bezboţníci, býva plesanie. 11 Poţehnaním úprimných ľudí statočných sa vyvyšuje mesto, a ústami bezboţníkov sa borí. 12 Človek bez rozumu pohŕda svojím blíţnym; ale rozumný človek mlčí. 13 Pomluvač túlajúc sa odkrýva tajomstvo, ale človek verného ducha zakrýva vec. 14 Kde nieto múdrej správy, padá ľud, a záchrana je vo mnoţstve radcov. 15 Veľmi si škodí človek, keď sa zaručuje za cudzieho; ale ten, kto nenávidí rukojemstva, je bezpečný. 16 Šľachetná ţena dosiahne česti, a násilníci dosiahnu bohatstva. 17 Milosrdný človek robí dobre svojej duši, ale ukrutný trápi svoje vlastné telo. 18 Bezboţník si nadobúda falošného zárobku, ale ten, kto seje spravedlivosť, vernej mzdy istej. 19 Tak je spravedlivosť na ţivot, a ten, kto sa ţenie za zlým, robí to na svoju smrť. 20 Ohavnosťou sú Hospodinovi prevrátení srdcom; ale jeho záľuba je v tých, ktorých cesta je bezúhonná. 21 Zlý človek, keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu; ale semeno spravedlivých unikne. 22 Zlatá obrúčka na pysku svine pekná ţena a bez rozumu. 23 Ţiadosť spravedlivých je len dobré, očakávanie bezboţníkov prchký hnev. 24 Niekto zrovna rozhadzuje, a ešte mu pribýva, a zase iný šetrí viac ako je slušné, ale vše na nedostatok. 25 Duša poţehnania sa vytučí, a ten, kto zvlaţuje, bude i sám zvlaţený. 26 Tomu, kto zadrţuje zboţie, budú zlorečiť ľudia; ale poţehnanie prijde na hlavu toho, kto ho predáva. 27 Ten, kto snaţne a včasne hľadá dobré, hľadá priazeň; ale ten, kto vyhľadáva zlé, prijde na neho. 28 Ten, kto sa nadeje na svoje bohatstvo, padne; ale spravedliví budú pučať ako lístie. 29 Ten, kto trápi svoj dom, bude dediť vietor, a blázon bude sluhom tomu, kto je múdreho srdca. 30 Ovocie spravedlivého je stromom ţivota, a ten, kto jíma duše, je múdry. 31 Hľa, spravedlivému býva odplatené na zemi, a pravdaţe bezboţnému a hriešnikovi!

Príslovia 12

1 Ten, kto miluje kázeň, miluje známosť, a ten, kto nenávidí karhania, je ako hovädo. 2 Dobrý človek dosiahne priazne od Hospodina; ale muţa, ktorý pácha nešľachetnosti, odsúdi. 3 Človek neobstojí v bezboţnosti, ale koreň spravedlivých sa nepohne. 4 Chrabrá ţena statočná je korunou svojho muţa; ale jako hnis v jeho kostiach je tá, ktorá pôsobí hanbu. 5 Myšlienky spravedlivých sú spravedlivým súdom; zúmysly bezboţníkov sú lesť. 6 Slová bezboţníkov sú nastrojené úkladiť krvi; a ústa úprimných? Tie ich vytrhnú zo zlého. 7 Len prevrátiť bezboţníkov, a niet ich; ale dom spravedlivých obstojí. 8 Človeka chvália podľa jeho rozumu; ale tým, kto je prevráteného srdca, budú opovrhovať. 9 Lepší je neváţený, ktorý má sluhu, ako ten, kto sa robí slávnym a nemá chleba. 10 Spravedlivý zná dušu svojho hoväda a pečuje oň, ale srdce bezboţných je ukrutné. 11 Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, je bez rozumu. 12 Bezboţník pachtí po love zlých ľudí, ale koreň spravedlivých vydáva ovocie. 13 V prestúpení rtov leţí osídlo pre zlého, ale spravedlivý vyjde z úzkosti. 14 Z ovocia svojich úst sa kaţdý nasýti dobrého, a zásluha rúk človeka sa mu vráti. 15 Cesta blázna je priamou v jeho očiach, ale ten, kto poslúcha radu, je múdry. 16 Hnev blázna sa naskutku pozná; ale ten, kto skrýva hanbu, je chytrý. 17 Ten, kto smele hovorí pravdu, vyhlasuje spravedlivosť, ale falošný svedok lesť. 18 Niekto hovorí nerozváţlive, jako keby bodal mečom; ale jazyk múdrych je hotovým liekom. 19 Pravdivé rty budú stáť na veky, ale lţivý jazyk na chvíľu. 20 Lesť je v srdci tých, ktorí vymýšľajú zlé; ale tí, ktorí radia to, čo donáša pokoj, majú radosť. 21 Neprihodí sa spravedlivému nijaká zlá vec; ale bezboţníci budú plní zlého. 22 Lţivé rty sú ohavnosťou Hospodinovi; ale tí, ktorí činia pravdu, sa mu ľúbia. 23 Chytrý človek skrýva známosť, ale srdce nerozumných vyvoláva bláznovstvo. 24 Ruka usilovných bude panovať, ale ľstivá a lenivá bude dávať plat. 25 Starosť v srdci človeka tlačí ho dolu; ale dobré slovo ho obveselí. 26 Spravedlivý človek upraví svojho blíţneho na cestu; ale cesta bezboţníkov zavedie ich samých. 27 Nebude piecť ľstivý človek toho, čo ulovil; ale u pilného je vzácny majetok človeka. 28 Na stezke spravedlivosti je ţivot, a na jej ceste, na jej chodníku niet smrti.

Príslovia 13

1 Múdry syn prijíma kázeň otcovu, ale posmievač nepočúva ţehrania. 2 Z ovocia svojich úst bude kaţdý jesť dobré; ale duša tých, ktorí robia neverne, sa najie ukrutnosti. 3 Ten, kto streţie svoje ústa, ostríha svoju dušu; kto príliš roztvára svoje rty, na toho prijde zkaza. 4 Ţiada si a nemá duša leňocha, a duša usilovných sa vytučí. 5 Spravedlivý nenávidí lţivého slova, ale bezboţník sa zosmradí a bude sa hanbiť, aţ zrumenie. 6 Spravedlivosť streţie toho, ktorého cesta je bez úhony; ale bezboţnosť vyvráti toho, kto pácha hriech.

7 Niekto sa robí bohatým a nemá ničoho; a zase niekto sa robí chudobným, a má mnoho majetku. 8 Výplatou duše človeka je jeho bohatstvo; ale chudobný nečuje ţehrania. 9 Svetlo spravedlivých svieti vesele, ale svieca bezboţných zhasne. 10 Len pýchou pôsobí človek svár; ale u tých, ktorí sa radia, je múdrosť. 11 Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovať; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoţí. 12 Očakávanie, ktoré sa odťahuje, robí srdce chorým; ale splnená ţiadosť je stromom ţivota. 13 Ten, kto pohŕda slovom Boţím, škodí sám sebe; ale tomu, kto sa bojí prikázania, bude odplatené. 14 Naučenie múdreho je prameňom ţivota, vyhnúť sa osídlam smrti. 15 Dobrý rozum dodáva miloty; a cesta tých, ktorí robia neverne, je tvrdá. 16 Kaţdý opatrný robí umne; ale blázon rozprestiera bláznovstvo. 17 Bezboţný posol padne do zlého, ale verný zvest je lekárstvom. 18 Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude ctený. 19 Splnená túţba je sladká duši; ale bláznom je ohavnosťou odstúpiť od zlého. 20 Ten, kto chodí s múdrymi, bude múdry; ale tomu, kto sa druţí s bláznami, sa zle povodí. 21 Hriešnikov bude prenasledovať zlé; ale spravedlivým odplatí Bôh dobrým. 22 Dobrý zanecháva dedičstvo aţ synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému. 23 Mnoho pokrmu je na čerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok. 24 Ten, kto zdrţuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu. 25 Spravedlivý jie do sýtosti svojej duše; ale ţivot bezboţníkov trpí nedostatkom.

Príslovia 14

1 Múdra ţena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami. 2 Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním. 3 V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty. 4 Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola. 5 Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú loţ. 6 Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká. 7 Iď zpred muţa blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti. 8 Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť. 9 Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba. 10 Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí. 11 Dom bezboţných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať. 12 Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti. 13 Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok. 14 Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho. 15 Hlúpy verí kaţdému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku. 16 Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.

17 Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený. 18 Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou. 19 Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezboţníci pri bránach spravedlivého. 20 I svojmu blíţnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú. 21 Ten, kto pohŕda svojím blíţnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený. 22 Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré. 23 Z kaţdej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze. 24 Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo. 25 Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú loţ. 26 V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište. 27 Bázeň Hospodinova je prameňom ţivota vyhnúť sa osídlam smrti. 28 Vo mnoţstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára. 29 Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo. 30 Ţivotom kaţdého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť. 31 Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym. 32 Vo svojom nešťastí býva porazený bezboţný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti. 33 V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná. 34 Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom. 35 Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.

Príslovia 15

1 Krotká odpoveď odvracia prchlivosť; ale uráţlivé slovo vzbudzuje hnev. 2 Jazyk múdrych ozdobuje známosť; ale ústa bláznov vylievajú bláznovstvo. 3 Oči Hospodinove vidia na všetkých miestach, hľadiac pozorujú zlých i dobrých. 4 Zdravý jazyk je stromom ţivota; ale prevrátenosť v ňom je skrúšením ducha. 5 Blázon pohŕda kázňou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti. 6 V dome spravedlivého je veľký dostatok; ale v dôchodku bezboţného zmätok. 7 Rty múdrych rozsievajú známosť, ale srdce bláznov nie tak. 8 Obeť bezboţných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu ľúbi. 9 Ohavnosťou Hospodinovi je cesta bezboţného; ale toho, kto sa ţenie za spravedlivosťou, miluje. 10 Prísny trest tomu, kto opúšťa cestu; ten, kto nenávidí karhania, zomrie. 11 Šeol <Šeol = peklo, abaddon = zatratenie> a abaddon sú pred Hospodinom, a pravdaţe srdcia synov človeka! 12 Nemiluje posmievač toho, aby ho niekto karhal; k múdrym nepojde. 13 Radostné srdce obveseľuje tvár; ale bolesťou srdca je zronený duch. 14 Srdce rozumného hľadá známosť; ale ústa bláznov sa pasú na bláznovstve. 15 Všetky dni chudobného človeka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srdca, má vţdycky hody. 16 Lepšie málo v bázni Hospodinovej ako veliký poklad a v ňom nepokoj.

17 Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykŕmený vôl a s ním nenávisť. 18 Hnevivý človek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor. 19 Cesta leňocha je ako plot z tŕnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná. 20 Múdry syn robí otcovi radosť; ale bláznivý človek pohŕda svojou matkou. 21 Bláznovstvo je radosťou tomu, kto je bez rozumu; ale umný muţ kráča rovno. 22 Keď neni rady, bývajú zmarené úmysly; ale vo mnoţstve radcov bude stáť. 23 Človek má radosť z odpovedi svojich úst, a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré. 24 Cestou ţivota je rozumnému ísť hore, aby sa odchýlil od pekla dole. 25 Dom pyšných vytrhne Hospodin a postaví pevne medzu vdovy. 26 Ohavnosťou sú Hospodinovi myšlienky zlého, ale čistými sú mu príjemné reči. 27 Lakomec, ktorý dychtí po zisku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude ţiť. 28 Srdce spravedlivého rozmýšľa, čo odpovedať; ale ústa bezboţných vylievajú všelijakú zlosť. 29 Hospodin je ďaleko od bezboţných, ale modlitbu spravedlivých čuje. 30 Svetlo očí pôsobí srdcu radosť; dobrá zvesť dodáva kostiam tuku. 31 Ucho, ktoré poslúcha karhanie ţivota, bude bývať medzi múdrymi. 32 Ten, kto opúšťa kázeň, opovrhuje svojou dušou; ale ten, kto poslúcha karhanie, nadobúda rozumu. 33 Bázeň Hospodinova je kázňou múdrosti, a pred slávou ide pokora.

Príslovia 16

1 Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka. 2 Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin. 3 Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne. 4 Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezboţného ku dňu zlého. 5 Ohavnosťou je Hospodinovi kaţdý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu. 6 Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leţí múdrosť a sila odstúpiť od zlého. 7 Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu. 8 Lepšie málo v spravedlivosti ako mnoţstvo dôchodkov v nespravedlivosti. 9 Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok. 10 Výpoveď Boţia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa! 11 Váha a spravedlivé váţky sú Hospodinove; všetky kamene závaţia sú jeho dielom. 12 Ohavnosťou je kráľom činiť bezboţnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón. 13 Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú. 14 Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muţ ho mieri. 15 Vo svetle tvári kráľovej je ţivot, a jeho láskavosť je ako oblak jarného daţďa. 16 Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro. 17 Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, streţie svoju cestu. 18 Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.

19 Lepšie je byť poníţeného ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými. 20 Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený. 21 Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia. 22 Rozum je prameňom ţivota tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo. 23 Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia. 24 Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti. 25 Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti. 26 Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa. 27 Nešľachetný muţ beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň. 28 Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov. 29 Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blíţneho a vedie ho cestou nie dobrou. 30 Zaţmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé. 31 Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti. 32 Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto. 33 Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.

Príslovia 17

1 Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom. 2 Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo. 3 Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin. 4 Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy. 5 Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu. 6 Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia. 7 Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaţe ani knieţaťu lţivá reč. 8 Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu. 9 Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov. 10 Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil. 11 Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho. 12 Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve. 13 Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé. 14 Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor. 15 Ten, kto ospravedlňuje bezboţného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi. 16 Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?! 17 Priateľ miluje kaţdého času, a v súţení sa rodí brat. 18 Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blíţnym. 19 Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie. 20 Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.

21 Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna. 22 Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti. 23 Bezboţník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu. 24 Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú aţ na koniec zeme. 25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila. 26 Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť knieţatá pre úprimnosť. 27 Ten, kto zdŕţa svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muţ. 28 Aj blázon, keď mlčí, býva povaţovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.

Príslovia 18

1 Ten, kto sa svojmyseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na odpor všetkému, čo by prospelo. 2 Blázon nemá záľuby v rozumnosti, ale iba v tom, aby sa odkrylo jeho srdce. 3 Keď prijde bezboţník, prijde aj pohŕdanie a s neváţnosťou potupa. 4 Slová úst muţa sú jako hlboké vody, rozvodnený potok prameň múdrosti. 5 Nie je dobré hľadieť na osobu bezboţného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde. 6 Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch. 7 Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši. 8 Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností ţivota. 9 Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu. 10 Meno Hospodinovo je pevnou veţou, do nej sa utečie spravedlivý a bude vyvýšený. 11 Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli. 12 Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka, a pred slávou ide pokora. 13 Tomu, kto odpovedá, prv ako počul, počíta sa to za bláznovstvo a za hanbu. 14 Muţný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie? 15 Srdce rozumného nadobudne známosti, a ucho múdrych hľadá známosť. 16 Dar človeka upriestranňuje mu a vedie ho pred veľkých. 17 Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale keď prijde jeho blíţny, ide mu na dno. 18 Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého. 19 Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu. 20 Ţivot kaţdého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; kaţdý sa nasýti úrody svojich rtov. 21 Smrť i ţivot je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho ovocie. 22 Ten, kto našiel ţenu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina. 23 Chudobný hovorí pokorne, prosiac; ale bohatý odpovedá tvrdo. 24 Človek, ktorý hľadá primnoho priateľov, robí to na vlastnú škodu; ale niekto milujúci pridŕţa sa vernejšie ako brat.

Príslovia 19

1 Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon. 2 Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší. 3 Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina. 4 Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa. 5 Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú loţ, neujde. 6 Mnohí sa lichotne koria knieţaťu, a kaţdý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary. 7 Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaţe vzdialia sa jeho priatelia od neho; ţenie sa za slovami útechy, no, tých niet. 8 Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré. 9 Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lţi, zahynie. 10 Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaţe nesvedčí sa, aby sluha panoval nad knieţatami. 11 Rozum človeka zdŕţa jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. 12 Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu. 13 Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ţeny. 14 Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná ţena. 15 Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť. 16 Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie. 17 Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, poţičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie. 18 Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše. 19 Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš. 20 Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry. 21 Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí. 22 Ţiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár. 23 Bázeň Hospodinova je na ţivot, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, ţe by bol navštívený zlým. 24 Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne. 25 Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti. 26 Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu. 27 Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti. 28 Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezboţných hlcú neprávosť. 29 Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.

Príslovia 20

1 Víno je posmievač, opojný nápoj nepokojný, a preto nikto, kto blúdi v ňom, nebude múdry. 2 Hrôza kráľova je ako revanie mladého ľva; ten, kto vyvolá jeho hnev, hreší proti svojej duši. 3 Na česť je človekovi sedieť preč od sporu; ale kaţdý blázon, kto sa pletie. 4 Leňoch neorie pre zimu, a potom ţiada v ţatve, ale nieto. 5 Rada v srdci muţa je ako hlboké vody; ale umný muţ ju vyváţi.

6 Mnohý človek sa stretne s muţom, ktorý mu preukáţe nejaké milosrdenstvo; ale verného muţa spoľahlivého kto najde? 7 Spravedlivý chodí vo svojej bezúhonnosti; blahoslavení sú jeho synovia po ňom. 8 Kráľ sediac na súdnej stolici rozháňa svojimi očima všetko zlé. 9 Kto môţe povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu? 10 Dvojaké závaţie a dvojaká miera, to je oboje ohavnosťou Hospodinovi. 11 Uţ i chlapča sa pozná po svojich skutkoch, či je čisté alebo či je spravedlivé jeho dielo. 12 Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil Hospodin. 13 Nemiluj spánku, aby si neschudobnel; otvor svoje oči a nasýť sa chleba. 14 Zlé je, zlé, hovorí ten, kto kupuje, a keď odíde, vtedy sa chváli. 15 Je zlato a mnoţstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou. 16 Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh. 17 Chutný je človekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom. 18 Úmysly stoja, keď sú podoprené radou, a múdrym riadením veď vojnu. 19 Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa nepleť. 20 Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväčšej tme. 21 Dedičstvo nadobudnuté na počiatku chvatom, nebýva na koniec poţehnané. 22 Nepovedz: Odplatím zlé! Očakávaj na Hospodina, a pomôţe ti. 23 Ohavnosťou je Hospodinovi dvojaké závaţie a falošná váha nie je dobrá. 24 Od Hospodina sú kroky muţa; ale čo rozumie človek svojej ceste?! 25 Osídlom je človekovi nerozmyslene vyriecť: Sväté, a po daných sľuboch vyhľadávať. 26 Múdry kráľ rozptyľuje bezboţníkov a uvodí na nich kolo. 27 Dych človeka je sviecou Hospodinovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho ţivota. 28 Milosť a pravda stráţia kráľa, a milosťou podopiera svoj trón. 29 Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny. 30 Modriny rán sú liečivou masťou na zlého a údery vnútornosti ţivota.

Príslovia 21

1 Srdce kráľovo v ruke Hospodinovej ako potôčky vody: kamkoľvek chce, ta ho nakloní. 2 Kaţdá cesta človeka je priama v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje srdcia, je Hospodin. 3 Činiť spravedlivosť a súd má radšej Hospodin ako obeť. 4 Vysokosť očí a nadutá širokosť srdca jako i gazdovanie bezboţných je hriech. 5 Myšlienky usilovného vedú iba k zisku; ale kaţdý, kto spiecha, robí to iba na nedostatok. 6 Poklady, nahromadené lţivým jazykom, sú pominuteľnou márnosťou tých, ktorí hľadajú smrť. 7 Zkaza bezboţných odvlečie aj ich samých, lebo sa vzpečujú činiť súd. 8 Cesta zločinného muţa je prevrátená; ale čo do čistého, toho skutok je spravedlivý. 9 Lepšie je bývať v kúte na streche ako so svárlivou ţenou v spoločnom dome. 10 Duša bezboţného ţiada zlé; jeho blíţny nemá zľutovania v jeho očiach.

11 Keď trescú posmievača, hlúpy múdreje, a keď poučujú múdreho, priberá známosti. 12 Spravedlivý sa učí na dome bezboţníka, keď Bôh podvracia bezboţných vrhajúc ich do zlého. 13 Ten, kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul kriku chudobného, bude tieţ raz volať, ale nebude vyslyšaný. 14 Dar v skrytosti krotí hnev a úplatný dar v lone krutú prchlivosť. 15 Spravedlivému je radosťou činiť súd, ale zkazou tým, ktorí páchajú neprávosť. 16 Človek, ktorý blúdi z cesty rozumnosti, bude odpočívať v shromaţdení mŕtvych. 17 Ten, kto miluje veselosť, býva bedárom: ten, kto miluje víno a olej, nezbohatne. 18 Výkupným za spravedlivého bude bezboţný, a namiesto úprimných bude ten, kto robí neverne. 19 Lepšie je bývať v pustej zemi ako so svárlivou ţenou a mrzutou. 20 Vzácny poklad a olej je v príbytku múdreho; ale človek blázon ho pohlcuje. 21 Ten, kto sa ţenie za spravedlivosťou a za milosrdenstvom, najde ţivot, spravedlivosť a slávu. 22 Múdry vyšiel hore do mesta hrdinov a zboril pevnosť, na ktorú sa nadejali. 23 Ten, kto ostríha svoje ústa a svoj jazyk, ostríha svoju dušu od úzkostí. 24 Pyšný človek nadutý, ktorého meno je posmievač, robí všetko v drzej pýche. 25 Ţiadosť leňocha zabije jeho samého, lebo jeho ruky sa vzpečujú robiť; 26 kaţdého dňa si dychtivo ţiada; ale spravedlivý dáva a neskrblí. 27 Obeť bezboţných je ohavnosťou, čím viacej, keď ju donesie v nešľachetnosti! 28 Lţivý svedok zahynie, ale človek, ktorý čuje, bude hovoriť vţdycky. 29 Bezboţný človek je tvrdý vo svojej tvári; ale úprimný uváţi a upraví svoju cestu. 30 Neni múdrosti ani umnosti ani rady proti Hospodinovi. 31 Kôň je pripravený ku dňu boja; ale záchrana je Hospodinova.

Príslovia 22

1 Dobré meno je viacej hodno ako veľké bohatstvo, a priazeň nad striebro a zlato. 2 Bohatý a chudobný sa stretávajú; ten, ktorý ich všetkých učinil, je Hospodin. 3 Opatrný, keď vidí zlé, skryje sa; ale hlupáci prejdú a pykajú. 4 Odplatou pokory a bázne Hospodinovej je bohatstvo, sláva a ţivot. 5 Tŕnie a smečky sú na ceste prevrátenca; ten, kto ostríha svoju dušu, vzdiali sa od nich. 6 Vyučuj mládenca podľa spôsobu jeho cesty; potom aj keď sa zostarie, neuchýli sa od nej. 7 Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypoţičiava, je sluhom tomu, kto mu poţičiava. 8 Ten, kto rozsieva neprávosť, bude ţať zkazu, a prút jeho prchlivosti bude mať koniec. 9 Človek dobrotivého oka bude poţehnaný, lebo dáva zo svojho chleba chudobnému. 10 Zaţeň posmievača, a vyjde s ním aj zvada, a prestane spor i hanba. 11 Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ. 12 Oči Hospodinove stráţia známosť; ale prevracia reči toho, kto robí neverne. 13 Leňoch hovorí: Lev je vonku, budem zabitý prostred niektorej z ulíc. 14 Ústa cudzích ţien sú hlbokou jamou; na koho sa veľmi hnevá Hospodin, ten ta padne.

15 Bláznovstvo je priviazané na srdci chlapca; prút kázne ho vzdiali od neho. 16 Ten, kto utiskuje chudobného, aby rozmnoţil svoje, a ten, kto dáva bohatému, robí to iba na nedostatok. 17 Nakloň svoje ucho a počuj slová múdrych a nastav svoje srdce mojej známosti. 18 Lebo to bude krásne a príjemné, keď ich budeš ostríhať vo svojom vnútri, keď budú pevne stáť spolu na tvojich rtoch. 19 Aby bola tvoja nádej v Hospodinovi, oznamujem ti to dnes, tebe. 20 Či som ti nenapísal znamenitých vecí čo do rád a známosti? 21 Aby som ti oznámil istotu pravdivých rečí, aby si odpoveďou doniesol zpät slová pravdy tým, ktorí by ťa poslali. 22 Nezdieraj chudobného preto, ţe je chudobný, ani nedrť biedneho v bráne. 23 Lebo Hospodin bude riešiť ich pravotu a vydrie dušu tým, ktorí im vydierajú. 24 Nepriateľ sa s hnevivým človekom ani neobcuj s prchlivým muţom, 25 aby si sa nenaučil jeho cestám a nevzal tak osídla svojej duši. 26 Nebuď medzi tými, ktorí sa zaručujú, medzi tými, ktorí ručia za dlhy. 27 Ak nemáš čím zaplatiť, prečo má niekto vziať tvoju loţu zpod teba? 28 Neprenášaj dávnej medze, ktorú spravili tvoji otcovia. 29 Vidíš muţa, zbehlého v jeho práci? Postaví sa pred kráľmi; nepostaví sa pred nepatrnými.

Príslovia 23

1 Keď sadneš jesť s panovníkom, dobre pozoruj toho, koho máš pred sebou, 2 a priloţ si nôţ na svoj hrtan, ak si paţravý. 3 Neţiadaj jeho lakôt, lebo je to klamlivý pokrm. 4 Neustávaj sa o to, aby si zbohatnul; od takej svojej rozumnosti upusť. 5 Či by si dal zaletieť svojim očiam naň, na bohatstvo, ktorého čo nevidieť neni? Lebo je isté, ţe si spravilo krýdla jako krýdla orla, a odletuje k nebesiam. 6 Nejedz chleba závistného človeka ani neţiadaj jeho lakôt. 7 Lebo jako smýšľa vo svojej duši, taký je; povie ti: Jedz a pi; ale jeho srdce nie je s tebou. 8 Svoj kúsok, ktorý si zjedol, vyvrátiš a zmaríš svoje pekné slová. 9 Nehovor pred bláznom, lebo pohŕdne rozumnosťou tvojich rečí. 10 Neprenášaj dávnej medze a nevchádzaj na pole sirôt. 11 Lebo ich vykupiteľ je mocný; on bude riešiť ich pravotu s tebou. 12 Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti! 13 Neunímaj kázne od chlapca; keď ho vyšľaháš prútom, nezomrie; 14 ty ho vyšľaháš prútom a jeho dušu vytrhneš z pekla. 15 Môj synu, ak bude tvoje srdce múdre, i moje srdce sa bude radovať. 16 A moje ľadviny budú plesať, keď budú tvoje rty hovoriť veci, ktoré sú pravé. 17 Nech nezávidí tvoje srdce hriešnikom; ale radšej choď v bázni Hospodinovej celý deň. 18 Lebo ak je v budúcnosti nejaká odmena, tvoje očakávanie nebude vyťaté. 19 Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje srdce rovno cestou.

20 Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi ţráčmi mäsa; 21 lebo pijan a ţráč schudobneje, a driemota oblieka v handry. 22 Poslúchaj svojho otca, toho, ktorý ťa splodil, a nepohŕdni, keď sa zostarie, svojou matkou. 23 Kúp si pravdu a nepredaj jej, múdrosť, kázeň a rozumnosť. 24 Radosťou plesá otec spravedlivého, a ten, kto splodil múdreho, raduje sa mu. 25 Nech sa raduje tvoj otec i tvoja mať, a nech plesá tá, ktorá ťa porodila. 26 Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty. 27 Lebo smilnica je hlbokou jamou a úzkym hrdlom studnice cudzozemka. 28 Áno, úkladí jako zákerník a rozmnoţuje medzi ľuďmi tých, ktorí robia neverne. 29 Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu ţaloba, komu rany darmo, komu rudá zamhlenosť očí? 30 Tým, ktorí sa dlho zdrţujú pri víne, tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno. 31 Nehľaď na víno, ţe rudne, ţe vydáva v poháre svoju farbu a lesk, ţe sa hladko kĺţe dolu hrdlom. 32 Naposledy poštípe jako had a bodne jako bazilišek. 33 Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ţeny, a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci. 34 A budeš ako ten, ktorý leţiac spí prostred mora, a jako ten, ktorý spí hore na vrchu stoţiara. 35 Povieš: Nabili ma, a nebolelo ma; natĺkli ma, a necítil som. Keď sa prebudím, urobím znova, pojdem to zase hľadať.

Príslovia 24

1 Nezáviď zlým ľuďom ani si neţiadaj byť s nimi. 2 Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie. 3 Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje, 4 a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym. 5 Múdry muţ je silný, a človek známosti upevňuje moc. 6 Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo mnoţstve radcov. 7 Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst. 8 Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným. 9 Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač. 10 Ak budeš malátny v deň súţenia, obmedzená bude tvoja sila. 11 Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdrţal? 12 Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý streţie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku. 13 Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu. 14 Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté. 15 Neúklaď, bezboţný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji. 16 Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezboţníci klesajú vo zlom. 17 Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce, 18 aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.

19 Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezboţným. 20 Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezboţných zhasne. 21 Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť. 22 Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?! 23 I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre. 24 Kto hovorí bezboţnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy. 25 Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich poţehnanie dobrého. 26 Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová. 27 Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom. 28 Nebuď svedkom proti svojmu blíţnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami? 29 Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku. 30 Išiel som popri poli lenivého muţa a popri vinici človeka bez rozumu. 31 A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená. 32 A ja vidiac to priloţil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie. 33 Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu zaloţiť ruky, poleţať si, 34 a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.

Príslovia 25

1 Aj toto sú príslovia Šalamúnove, ktoré sobrali muţovia Ezechiáša, judského kráľa. 2 Slávou Boţou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyzkúmať vec. 3 Nebesia čo do výšky a zem čo do hĺbky a srdce kráľov sú nevyzpytateľné. 4 Odstrániť trosky zo striebra, a vyjde čistá nádoba slievačovi; 5 odstrániť bezboţníka pred kráľom, a jeho trón bude stáť pevne v spravedlivosti. 6 Nerob sa slávnym pred kráľom a nestoj na mieste veľkých. 7 Lebo je lepšie, aby ti povedali: Vystúp sem, neţ aby ťa poníţili pred knieţaťom, ktoré videly tvoje oči. 8 Nepúšťaj sa náhle do sporu, aby si napokon neprišiel do úzkosti, čo robiť, keďby ťa zahanbil tvoj blíţny. 9 Pokonaj svoju pravotu so svojím blíţnym a tajomstvo druhého človeka nevyjav, 10 aby ťa nepotupil ten, kto by to počul, a tvoja zlá povesť by sa nevrátila. 11 Zlaté jablká v strieborných pletienkoch dobré slovo, povedané v svoj čas. 12 Zlatou náušnicou a ozdobou z rýdzeho zlata je múdry kárateľ na ucho, ktoré čuje. 13 Jako chlad snehu v deň ţatvy je verný posol tým, ktorí ho posielajú, a občerstvuje dušu svojich pánov. 14 Vystupujúce pary oblačné a vietor bez daţďa, taký je človek, ktorý sa chváli lţivým darom. 15 Trpezlivosťou býva nahovorené knieţa, a mäkký jazyk láme kosti. 16 Našiel si med; jedz toľko, čo ti je dosť, aby si sa ho nepresýtil a vyvrátil by si ho. 17 Zdrţuj svoju nohu od domu svojho blíţneho, aby sa ťa nenasýtil a vzal by ťa v nenávisť. 18 Kyjak, meč a ostrá strela, taký je človek, ktorý hovorí proti svojmu blíţnemu, falošný svedok. 19 Vylomený zub a vytknutá noha nádej v neverného v deň úzkosti.

20 Ten, kto vyzlieka odev za studeného dňa; ten, kto leje ocot na sanitru, a ten, kto spieva pesničky smutnému srdcu, sú jedno. 21 Ak je lačný ten, kto ťa nenávidí, nakŕm ho chlebom; ak je smädný, napoj ho vodou, 22 lebo tak shrnieš ţeravé uhlie na jeho hlavu, a Hospodin ti odplatí. 23 Severný vietor plodí dáţď a hnevlivú tvár jazyk, ktorý tajne škodí. 24 Lepšie je bývať voľakde v kúte na streche ako so svárlivou ţenou v spoločnom dome. 25 Studená voda čerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvesť z ďalekej zeme. 26 Pošliapaný prameň a zkazený zdroj, to je spravedlivý, ktorý sa kláti pred bezboţným. 27 Jesť mnoho medu nie je dobre, tak vyhľadávať vlastnú slávu nie je slávou. 28 Preborené mesto, bez múru, je muţ, ktorý neovláda svojho ducha.

Príslovia 26

1 Jako sneh v lete a jako dáţď v ţatve, tak nesluší bláznovi česť. 2 Ako čo odletiac poletuje vrabec, ako čo odletí lastovička, tak ani kliatba, vyslovená bez príčiny, neprijde. 3 Bič na koňa, úzda na osla a palica na chrbát všelijakých bláznov. 4 Neodpovedaj bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby si mu nebol aj ty podobný. 5 Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby nebol múdrym vo svojich očiach. 6 Usekáva nohy, ukrutnosť pije ten, kto posiela slová po bláznovi. 7 Jako visiac opálajú sa nohy chromého, tak príslovie v ústach bláznov. 8 Jako keby niekto vloţil kameň do praku, tak ten, kto dáva bláznovi česť. 9 Jako keď sa dostane tŕň do ruky opilého, tak je aj príslovie v ústach bláznov. 10 Jako strelec, ktorý raní všetko, tak i ten, kto najíma blázna, i ten, kto najíma idúcich pomimo, sú jedno. 11 Jako sa pes navráti ku svojmu vývratku, tak i blázon opakuje svoje bláznovstvo. 12 Ak vidíš človeka, ktorý je múdry vo svojich vlastných očiach, vedz, ţe o bláznovi je lepšia nádej. 13 Leňoch hovorí: Revúci lev je na ceste, lev na uliciach. 14 Jako sa dvere obracajú na svojich pántoch, tak i leňoch na svojej posteli. 15 Leňoch skrýva svoju ruku za ňádra; ťaţko mu ju vztiahnuť ku jeho ústam. 16 Leňoch je múdrejší vo svojich očiach ako sedem odpovedajúcich rozumne. 17 Psa chytá za uši ten, kto idúc pomimo mieša sa do sporu, ktorý sa ho netýka. 18 Jako šialenec, ktorý vrhá iskry, šípy a smrť, 19 taký je človek, ktorý oklamal svojho blíţneho a hovorí: Veď ja len ţartujem. 20 Keď neni dreva, zhasne oheň, a keď niet pletichára, utíchne svár. 21 Vyhaslý uhoľ pridať k ţeravému uhliu a drevo k ohňu, tak i svárlivý človek roznietiť spor. 22 Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností ţivota. 23 Jako strieborná troska, potiahnutá po črepe, také sú horúce rty a pri tom zlé srdce. 24 Svojimi rtami sa pretvára nenávistník; ale vo svojom vnútri skladá lesť. 25 I keby robil roztomilým svoj hlas, never mu, lebo sedmoro ohavností je v jeho srdci.

26 Nech sa len prikrýva jeho nenávisť klamom: jeho zlosť bude vyjavená v shromaţdení. 27 Ten, kto kope jamu, padne do nej, a kto valí kameň, obráti sa do neho. 28 Lţivý jazyk nenávidí tých, ktorých zdrtil, a úlisné ústa spôsobujú pád.

Príslovia 27

1 Nechlúb sa zajtrajším dňom, lebo nevieš, čo ešte splodí deň. 2 Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa, cudzí, a nie tvoje rty. 3 Tiaţ kameňa a váha piesku je veľká; ale hnev blázna je ťaţší nad to oboje. 4 Ukrutná vec je prchlivosť, a povodňou je hnev; ale kto obstojí pred závisťou? 5 Lepšie je zjavné karhanie ako skrytá láska. 6 Verné sú rany od toho, kto miluje; ale hromadné sú bozky toho, kto nenávidí. 7 Sýta duša pohŕdne aj medom; ale lačnej duši je kaţdá horkosť sladkou. 8 Jako vták, ktorý vyletí zo svojho hniezda, tak i človek, ktorý vyletí zo svojho miesta. 9 Masť a kadivo obveseľuje srdce, tak i sladkosť niečieho priateľa, pochádzajúca z rady duše. 10 Svojho priateľa a priateľa svojho otca neopusti, ale nevchádzaj do domu svojho brata v deň svojho nešťastia; lepší je blízky súsed ako ďaleký brat. 11 Buď múdry, môj synu, a obveseľuj moje srdce, aby som mal čo odpovedať tomu, kto ma potupuje. 12 Opatrný vidiac zlé skryje sa; hlupáci prejdúc zamiešajú sa a pykajú. 13 Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho a za cudzozemku, vezmi jeho záloh. 14 Tomu, kto veľkým hlasom dobrorečí svojmu priateľovi vstanúc skoro za rána, počíta sa to za zlorečenie. 15 Ustavičné kvapkanie v deň prívalu a svárlivá ţena sú si rovné. 16 Ten, kto by ju chcel ukryť, ukrýva vietor, a olej sa vyskytne jeho pravici. 17 Ţelezo sa ostrí ţelezom, a človek ostrí tvár svojho blíţneho. 18 Ten, kto stráţi fík, bude jesť jeho ovocie, a ten, kto ostríha svojho pána, bude ctený. 19 Jako voda ukáţe tvári tvár, tak srdce človeka človekovi. 20 Peklo a zahynutie sa nenasýtia, a tak sa nenasýtia ani oči človeka. 21 Panvica striebru a pec zlatu, a človek sa pozná podľa svojej chvály. 22 Keby si blázna utĺkol v maţiari tĺkom medzi krúpami, neuhne od neho jeho bláznovstvo. 23 Znaj dobre stav svojho drobného stáda a obráť svoj pozor na čriedy dobytka. 24 Lebo hojnosť netrvá na veky, alebo či azda trvá koruna z pokolenia na pokolenie? 25 Keď sa odprace seno, ukáţe sa svieţa otava, a spracú sa aj byliny vrchov. 26 Barance sú na tvoj odev, a plácou poľa sú kozli. 27 A dostatok mlieka od kôz je na tvoj pokrm, na pokrm tvojho domu, a je ţivotom tvojim dievkam.

Príslovia 28

1 Bezboţní utekajú bez toho, ţe by ich niekto honil; ale spravedliví sú smelí jako mladý lev.

2 Pre prestúpenie zeme býva mnoho jej knieţat; ale pre rozumného človeka znalého sa predĺţi pokojný stav. 3 Chudobný muţ, ktorý utiskuje núdznych, je ako splavujúci dáţď, po ktorom nebýva chleba. 4 Tí, ktorí opúšťajú zákon, chvália bezboţného; ale tí, ktorí ostríhajú zákon, sa im protivia. 5 Zlí ľudia nerozumejú súdu; ale tí, ktorí hľadajú Hospodina, rozumejú všetkému. 6 Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je krivých ciest a je bohatý. 7 Ten, kto pozoruje zákon, je rozumný syn, a ten kto sa druţí so ţráčmi, robí svojmu otcovi hanbu. 8 Ten, kto rozmnoţuje svoj majetok úţerou a úrokom, shromaţďuje ho tomu, kto sa zľutováva nad chudobnými. 9 Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou. 10 Ten, kto zavádza úprimných na zlú cestu, padne sám do svojej jamy, a bezúhonní zdedia dobré. 11 Bohatý človek je múdrym vo svojich očiach; ale rozumný chudobný ho vyzkúma. 12 Keď plesajú spravedliví, je veľká sláva; ale keď povstávajú bezboţníci, býva hľadaný človek. 13 Tomu, kto prikrýva svoje prestúpenia, nepovedie sa šťastne; ale ten, kto vyzná a opustí, dojde milosrdenstva. 14 Blahoslavený človek, ktorý sa vţdycky strachuje; ale ten, kto zatvrdzuje svoje srdce, padne do zlého. 15 Revúci lev a behajúci medveď hladný je bezboţný panovník nad chudobným ľudom. 16 Knieţa bez rozumu býva veliký dráč; ale ten, kto nenávidí lakomstva, predĺţi svoje dni. 17 Človek, obťaţený ľudskou krvou, uteká aţ do jamy; nech ho nepodporia! 18 Ten, kto chodí bezúhonný, bude zachránený; ale ten, kto je prevrátený čo do svojich ciest, padne razom. 19 Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, nasýti sa chudoby. 20 Verný človek dosiahne mnoho rôzneho poţehnania; ale ten, kto sa ponáhľa zbohatnúť, nebude bez viny. 21 Hľadieť na osobu nie je dobre; ale človek sa často pre kus chleba dopúšťa prestúpenia. 22 Závistlivý človek sa dychtivo ţenie za majetkom a nevie, ţe prijde na neho núdza. 23 Ten, kto karhá človeka, najde potom viacej lásky ako ten, kto lichotí jazykom. 24 Ten, kto lúpi svojho otca a svoju mať a hovorí: To nie je hriech, je spoločníkom vraha. 25 Nenasytný človek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, sa vytučí. 26 Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne. 27 Ten, kto dáva chudobnému, nebude mať nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oči, bude mať mnoho zlorečení. 28 Keď povstávajú bezboţníci, skrýva sa človek, a keď hynú, mnoţia sa spravedliví.

Príslovia 29

1 Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku. 2 Keď sa mnoţia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezboţník, vzdychá ľud. 3 Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druţí so smilnicami, premrhá majetok. 4 Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí. 5 Človek, ktorý pochlebuje svojmu blíţnemu, rozprestiera jeho krokom sieť. 6 V prestúpení zlého človeka leţí osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa. 7 Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezboţník nerozumie toľko, aby to poznal. 8 Posmievační muţovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.

9 Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, uţ či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja. 10 Muţovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu. 11 Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕţa zpät a krotí. 12 Panovník, ktorý pozoruje ušima na lţivé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezboţníkov. 13 Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin. 14 Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky. 15 Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu. 16 Keď sa mnoţia bezboţníci, mnoţí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád. 17 Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši. 18 Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený. 19 Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá. 20 Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, ţe o bláznovi je viacej nádeje. 21 Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, ţe naposledy bude synákom. 22 Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení. 23 Pýcha človeka poniţuje ho; ale ten, kto je poníţeného ducha, dosiahne slávy. 24 Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi. 25 Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený. 26 Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd kaţdého človeka. 27 Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezboţnému je ten, kto ide rovnou cestou.

Príslovia 30

1 Slová Agúra, syna Jakeho, z rodu Massa. Takto hovorí muţ Itielovi, Itielovi a Ukalovi. 2 Je isté, ţe som nerozumnejší neţ obyčajný človek a nemám rozumnosti iných ľudí. 3 Ani som sa nenaučil múdrosti, ale známosť Najsvätejšieho znám. 4 Kto vystúpil hore na nebesia i sostúpil? Kto sobral vietor do svojich hrstí? Kto sviazal vody do rúcha? Kto postavil všetky končiny zeme? Čo je jeho meno? A čo meno jeho syna, keď vieš? 5 Kaţdá reč Boţia je čistá jako zlato, prečistené v ohni. On je štítom tým, ktorý sa utiekajú k nemu. 6 Nepridaj k jeho slovám, aby ťa neskáral, a bol by si postihnutý v lţi. 7 Dvoje si ţiadam od teba, neodriekni mi toho, prv ako zomriem: 8 márnosť a lţivé slovo vzdiaľ odo mňa; chudoby ani bohatstva mi nedaj; ţiv ma pokrmom podľa mojej potreby, 9 aby som sa nenasýtil a nezaprel a nepovedal: Kto je Hospodin? Alebo aby som neschudobnel a neukradol a nesiahol na meno svojho Boha. 10 Neosoč sluhu pred jeho pánom, aby ti nezlorečil, a ty by si sa prehrešil! 11 Je pokolenie, ktoré zlorečí svojmu otcovi a nedobrorečí svojej materi. 12 Je pokolenie, ktoré je čisté vo svojich očiach, a predsa nie je umyté od svojej nečistoty. 13 Je pokolenie, oj, aké vysoké sú jeho oči, a jeho riasy sú povznesené! 14 Je pokolenie, ktorého zuby sú jako meče a jeho črenové zuby jako noţe, aby zoţieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ľudí.

15 Pijavica má dve dcéry, ktoré hovoria: Daj, daj! Tieto tri veci sa nenasýtia, štyri, ktoré nepovedia: Dosť: 16 peklo a ţivot neplodnej; zem sa nenasýti vody, a oheň nepovie: Dosť. 17 Oko, ktoré sa vysmieva otcovi a pohŕda poslušnosťou matky, vykľujú potoční havrani, a zoţerú ho orlíčatá. 18 Tieto tri veci sú nevystihnuteľné pre mňa a štyri, ktorých neznám: 19 cesty orla v povetrí, cesty hada na skale, cesty lode prostred mora a cesty muţa pri panne. 20 Taká je cesta cudzoloţnej ţeny: jie a utrie svoje ústa a povie: Nepáchala som neprávosti. 21 Pod tromi vecmi sa trasie zem a pod štyrmi, ktorých nemôţe uniesť: 22 pod sluhom, keď kraľuje, a pod bláznom, keď sa nasýti chleba, 23 pod nenávidenou ţenou, keď sa vydá, a pod dievkou, keď dedične zaujme miesto svojej panej. 24 Štyri veci sú ináče malými na zemi, ale sú nadmier múdre: 25 mravci, ľud nie silný, ktorí však v lete pripravujú svoj pokrm; 26 králici, ľud nie mocný, ktorí však staväjú svoj dom v skale; 27 kobylky nemajú kráľa; avšak vychádzajú po čatách všetky; 28 pavúk pracuje rukami a býva na palácoch kráľových. 29 Toto troje statne vykračuje a štvoro chodí strmo: 30 lev, hrdina medzi zvieratami, ktorý neustúpi pred ničím; 31 prepásaný na bedrách kôň alebo kozol a kráľ, s ktorým kráča voj. 32 Ak si sa dopustil bláznovstva povyšujúc sa a jestli si myslel na zlé, ruku na ústa, 33 lebo tlak na smotanu vyvodí maslo, a tlak na nos vyvodí krv, a tlak do hnevu vyvodí svár.

Príslovia 31

1 Slová Lemuela, kráľa, v Massa, ktorým ho vyučovala jeho matka. 2 Čo, môj synu, a čo synu môjho lona, a čo, synu mojich sľubov? 3 Nedaj svojej sily ţenám ani svojich ciest tým, ktoré privodia kráľov na zkazu. 4 Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? knieţatám. 5 Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených. 6 Dajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, ktorí majú horkosť v duši. 7 Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nespomenie viacej na svoje trápenie. 8 Otvor svoje ústa za nemého, k pravote všetkých synov, ktorí idú na mizinu. 9 Otvor svoje ústa a súď spravedlivo a rozrieš pravotu chudobného a biedneho. 10 Kto najde statočnú ţenu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly. 11 Srdce jej muţa jej dôveruje, a koristi nie je tam nedostatku. 12 Robí mu dobré a nie zlé po všetky dni svojho ţivota. 13 Hľadá vlnu a ľan a pracuje so záľubou svojimi rukami. 14 Je ako kupecká loď, z ďaleka dováţa svoj chlieb. 15 Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam. 16 Pomýšľa na pole a berie ho a z plodov svojich rúk sadí vinicu.

17 Prepasuje silou svoje bedrá a posilňuje svoje ramená. 18 Zakúša, ţe je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca. 19 Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drţí vreteno. 20 Svoju ruku otvára chudobnému a svoje ruky vystiera k biednemu. 21 Nebojí sa za svoju čeľaď snehu, lebo všetka jej čeľaď je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom. 22 Robí si pokrovce; kment a šarlát jej odev. 23 Jej muţ je známy v bránach, keď sedáva so starcami zeme. 24 Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi. 25 Jej odev je sila a krása a smeje sa budúcemu dňu. 26 Svoje ústa otvára v múdrosti, a zákon milosti je na jej jazyku. 27 Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky. 28 Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muţ a chváli ju: 29 Mnohé vraj dcéry si zmuţile počínaly; ale ty si ich prevýšila všetky. 30 Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; ţena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená. 31 Dajte jej z ovocia jej rúk, a nech ju chvália v bránach jej skutky.

Kazateľ 1

1 Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme. 2 Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť. 3 Aký uţitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom? 4 Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky. 5 A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza. 6 Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor. 7 Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly. 8 Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním. 9 Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom. 10 Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, uţ to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami. 11 Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom. 12 Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme 13 a priloţil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili. 14 Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre. 15 To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať. 16 Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,

17 preto som priloţil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, ţe aj to je shon po vetre; 18 lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnoţuje vedomosť, rozmnoţuje bolesť.

Kazateľ 2

1 Povedal som si vo svojom srdci: Noţe teda idi, zkúsim ťa radosťou, a vidz a uţívaj dobré! Ale hľa, i to je márnosť. 2 Smiechu som povedal: Nerozum, a radosti: Čo to robíš? 3 Rozmýšľal som vo svojom srdci, ţe budem povoľovať svojmu telu pri víne spravujúc pri tom svoje srdce múdrosťou a ţe sa budem drţať bláznovstva dovtedy, dokiaľ neuvidím, čo je dobré synom človeka, čo by mali robiť pod nebom, v tom malom počte dní svojho ţivota. 4 Vykonal som si veľké diela; nastaväl som si domov, povysádzal som si vinice, 5 narobil som si zahrád a sadov a nasadil som v nich stromov všelijakého ovocia; 6 narobil som si jazier, aby som z nich zvlaţoval les rastúcich stromov. 7 Nadováţil som si sluhov a slúţek a mal som čeľaď, zrodenú doma, i dobytka, hoviad a drobného stáda som mal mnoho, nad všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nashromaţdil som si aj striebra a zlata a vlastníctva kráľov a krajín; zaopatril som si spevákov a speváčky a iné rozkoše synov človeka, ţenu i ţeny. 9 A bol som veľký a vše väčší, nad všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme, a tomu mi stála i moja múdrosť po ruke. 10 A všetko, čo si len zaţiadaly moje oči, ničoho som im neodoprel; nezdrţal som svojho srdca od nijakej radosti, lebo moje srdce sa radovalo zo všetkej mojej práce, a to bol môj podiel zo všetkej mojej práce. 11 Ale keď som sa obrátil, aby som sa podíval na všetky svoje diela, ktoré konaly moje ruky, a na prácu, ktorou som sa trudil, hľa, všetko to bola márnosť a honba po vetre, a videl som, ţe niet uţitku pod slnkom. 12 Potom som sa obrátil, aby som videl múdrosť, nerozum a bláznovstvo. Lebo čo dokáţe človek, ktorý prijde po kráľovi? Len to, čo uţ iní dávno vykonali. 13 A videl som, ţe je uţitočnejšia múdrosť ako bláznovstvo, jako je uţitočnejšie svetlo ako tma. 14 Múdry má svoje oči vo svojej hlave, a blázon chodí vo tme. Ale som poznal i to, ţe jeden a ten istý osud stíha ich všetkých. 15 Preto som povedal vo svojom srdci: Keďţe to, čo sa prihodí bláznovi, prihodí sa aj mne, načoţe som ja vtedy bol múdrejší? A povedal som vo svojom srdci, ţe i to je márnosť. 16 Lebo nie je na veky pamäti ani múdremu ani bláznovi, pretoţe uţ v budúcich dňoch sa dávno všetko zabudne. A jako zomiera múdry rovnako jako blázon! 17 A tak som nenávidel ţivot, pretoţe sa mi protivilo všetko to, čo sa deje pod slnkom, lebo je všetko márnosť a honba po vetre. 18 Nenávidel som všetku svoju prácu, ktorou som sa trudil pod slnkom, pretoţe ju zanechám človekovi, ktorý bude po mne. 19 A kto vie, či bude múdry a či blázon? A bude vládnuť nad všetkou mojou prácou, ktorou som sa trudil a ktorú som konal múdry pod slnkom. Aj to je márnosť. 20 Potom som sa obrátil, aby som dal svojmu srdcu zúfať si nad všetkou prácou, ktorou som sa trudil pod slnkom. 21 Lebo niektorý človek robí svoju prácu múdre a umne a so zdarom, a človekovi, ktorý sa ňou netrudil, ju dáva za jeho podiel. Aj to je márnosť a veľké zlo. 22 Lebo veď čo má človek zo všetkej svojej trudnej práce a z trápenia svojho srdca, čím sa trudí pod slnkom?! 23 Lebo všetky jeho dni sú plné bolesti a jeho zamestnanie iba hnev, ani len vnoci neodpočíva jeho srdce. A to je márnosť.

24 Nieto ničoho lepšieho pre človeka, neţ aby jedol a pil a dal vidieť svojej duši dobré zo svojej práce. Ale aj to som ja videl, ţe to pochádza z ruky Boţej. 25 Lebo ktoţe by skôr jedol a kto uţíval krome mňa? 26 Lebo človekovi, ktorý je dobrý pred ním, dáva múdrosť, vedomosť a radosť, a hriešnikovi dáva zamestnanie, aby sberal a shromaţďoval, aby to potom dal tomu, kto je dobrý pred Bohom. Aj to je márnosť a honba po vetre.

Kazateľ 3

1 Všetko má svoj čas a svoju hodinu kaţdá vec pod nebom. 2 Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené, 3 čas zabíjaniu a čas hojeniu, čas boreniu a čas staväniu, 4 čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu, 5 čas hádzaniu kameňov a čas shromaţďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania, 6 čas hľadaniu a čas trateniu, čas chráneniu a čas odhadzovaniu, 7 čas trhaniu a čas sošívaniu, čas mlčaniu a čas hovoreniu, 8 čas milovaniu a čas nenávideniu, čas vojne a čas pokoju. 9 Jaký uţitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí? 10 Videl som zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili. 11 Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba ţe človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku aţ po koniec. 12 Viem, ţe nemajú ničoho lepšieho, neţ aby sa kaţdý radoval a robil dobré vo svojom ţivote. 13 Ale aj to, keď ktorýkoľvek človek jedol a pil a videl dobré z ktorejkoľvek svojej práce, je dar Boţí. 14 Viem, ţe všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním. 15 To, čo je, bolo uţ dávno, a to, čo bude, tieţ uţ bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané. 16 A ďalej som videl pod slnkom: miesto súdu, a tam bezboţnosť, a miesto spravedlivosti, a tam tieţ bezboţnosť. 17 Povedal som vo svojom srdci: Bôh bude súdiť i spravedlivého i bezboţného, lebo kaţdá vec má svoj čas, a tam sa prijde na kaţdý skutok. 18 Povedal som vo svojom srdci: Deje sa to pre synov človeka, aby ich Bôh cúdil, a aby videli, ţe sú si podobní hovädám. 19 Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť. 20 Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu. 21 Kto vie, či duch synov človeka vystupuje hore, alebo či duch hoviad sostupuje dolu do zeme? 22 A tak som videl, ţe nie je ničoho lepšieho nad to, neţ aby sa človek radoval vo svojich dielach, lebo to je jeho podiel. Lebo kto ho dovedie zpät, aby videl to, čo bude po ňom?

Kazateľ 4

1 Potom som sa obrátil a videl som všetky tie útisky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy utiskovaných, a nemali toho, kto by potešil, ani moci vyprostiť sa z ruky tých, ktorí ich utiskovali, ani tedy nemali toho, kto by potešil.

2 Preto som za šťastnejších vychvaľoval mŕtvych, ktorí uţ dávno pomreli, ako ţivých, ktorí ţijú po dnes, 3 a ţe lepšie nad obojich je tomu, kto ešte vôbec nebol, kto nevidel zlého skutku, ktorý sa deje pod slnkom. 4 A videl som všetku tú námahu a kaţdú tú obratnosť v práci, ţe je to revnivosť jedného na druhého. Aj to je márnosť a honba po vetre. 5 Blázon zakladá svoje ruky a jie svoje mäso. 6 Lepšia vraj plná hrsť pokoja ako plné priehrštia námahy a honby po vetre. 7 A zase som sa obrátil a videl som inú márnosť pod slncom. 8 Niekto je sám, a neni druhého; nemá ani syna ani brata, a predsa nie je konca všetkej jeho namáhavej práci, ani sa jeho oči nenasýtia bohatstva, ani si nepovie: Pre koho sa ja trudím a pracujem a unímam svojej duši dobrého? Aj to je márnosť a zlé zamestnanie. 9 Lepšie dvom ako jednému, pretoţe majú dobrú mzdu za svoju prácu. 10 Lebo ak padnú, jeden pozdvihne svojho druha. Ale beda jednému, ktorý padne; neni druhého, aby ho pozdvihol. 11 Tieţ ak leţia dvaja spolu, zahrejú sa; ale jeden akoţe sa zahreje? 12 A keby sa niekto chcel zmocniť toho jedného, oni dvaja sa postavia proti nemu, a motúz, spletený vo troje, nepretrhne sa tak rýchle. 13 Lepšie chudobné dieťa a múdre ako starý kráľ a blázon, ktorý sa uţ nevie ani dať poučiť. 14 Lebo vyšlo z domu väzňov, aby kraľovalo, keď sa aj v jeho kráľovstve narodilo chudobné. 15 Videl som všetkých ţivých, ktorí chodia pod slnkom, s tým druhým dieťaťom, ktoré sa postavilo na jeho miesto. 16 Nebolo konca všetkému ľudu, všetkým, ktorým bol na čele; ale uţ potomci sa mu neradovali. Istotne je i to márnosť a shon po vetre.

Kazateľ 5

1 Streţ svoju nohu, keď ideš do domu Boţieho, a pristúp, aby si počul, lebo to je lepšie, ako keď blázni dávajú bitnú obeť, pretoţe nevedia o tom, keď robia zle. 2 Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretoţe Bôh je na nebesiach, a ty si na zemi, preto nech je tvojich slov málo. 3 Lebo jako ide spánok s mnohým zamestnaním, tak i hlas blázna s mnohými slovami. 4 Keby si sľúbil Bohu sľub, neodkladaj ho splniť; lebo neni záľuby v bláznoch; to, čo sľúbiš, splň! 5 Je lepšie, aby si nesľuboval, neţ aby si sľúbil a nesplnil. 6 Nedaj svojich úst, aby spôsobily to, ţe by hrešilo tvoje telo, ani nepovedz pred anjelom, ţe je to omyl. Prečo sa má Bôh hnevať na tvoj hlas a zkaziť dielo tvojich rúk? 7 Lebo kde je mnoho snov, tam i márnosti, i kde mnoho slov. Boj sa istotne Boha! 8 Keby si videl utiskovanie chudobného a olupovanie súdu a spravedlivosti v krajine, nediv sa tej veci; lebo však vysoký s hora pozoruje vysokého a vysokí nad nimi. 9 A uţitok zeme je vo všetkom; i samému kráľovi slúţi pole. 10 Ten, kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí; a ten, kto miluje bohatstvo, nenasýti sa dôchodku. Aj to je márnosť. 11 Keď sa mnoţí majetok, mnoţia sa i tí, ktorí ho jedia; a jaký iný uţitok má jeho pán krome ţe sa naň dívajú jeho oči? 12 Sladký je sen pracujúceho, uţ či jie málo a či mnoho; ale sýtosť bohatého nedopustí mu spať. 13 Je šeredné zlo, ktoré som videl pod slnkom: bohatstvo, zachované jeho majiteľovi na jeho zlé. 14 Také bohatstvo zhynie pre zlú správu, a jestli splodil syna, nieto ničoho v jeho ruke.

15 Jako vyšiel zo ţivota svojej matky, zase tak odchádza nahý, jako prišiel, ani nevezme ničoho za svoju prácu, čo by odniesol vo svojej ruke. 16 Aj to je šeredné zlo, ţe celkom tak, ako prišiel, aj odíde, a tedy jaký má uţitok z toho, ţe pracoval do vetra? 17 A ešte k tomu jedol po všetky svoje dni vo tme, pri čom zaţil mnoho nevole i nemoci i hnevu. 18 Hľa, čo som ja videl: čo je dobré a čo pekné, je to, aby jedol človek a pil a videl dobré vo všetkej svojej práci, ktorou sa trudí pod slnkom ten skromný počet dní svojho ţivota, ktoré mu dal Bôh, lebo to je jeho podiel. 19 Ako aj keď dal Bôh ktorémukoľvek človekovi bohatstvo a poklady a učinil ho pánom, aby jedol z toho a bral svoj podiel a radoval sa vo svojej práci, je to dar Boţí. 20 (Lebo nebude toho mnoho, čo bude pamätať na dni svojho ţivota), pretoţe Bôh odpovedá radosťou jeho srdca.

Kazateľ 6

1 Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a často prichodí na ľudí: 2 Človek, ktorému dal Bôh bohatstvo, poklady a slávu, a nemá, čo do svojej duše, nijakého nedostatku ničoho z toho, čo si ţiada; ale Bôh ho neučinil pánom, aby jedol z toho, leţ cudzí človek to pojie. Je to márnosť a zlý neduh. 3 Keby niekto splodil hoci sto synov a ţil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša nenasýtila dobrého, ba nemal by ani pohrabu, hovorím, ţe lepšie je mŕtvemu nedochôdčaťu ako jemu; 4 lebo v márnosti prišlo a vo tme odišlo, a jeho meno je pokryté tmou. 5 Ani len slnka nevidelo a nezvedelo o ničom; toto má lepší odpočinok ako tamten. 6 A Keby aj ţil dvakrát tisíc rokov a dobrého keby nevidel, či nejde i tak všetko na jedno a na to isté miesto? 7 Všetka práca človeka je pre jeho ústa, a jednako sa duša nenasýti. 8 Lebo čo má viacej múdry ako blázon, čo chudobný, ktorý vie ako chodiť pred ţivými? 9 Lepšie je vidieť očima neţ chodiť neuspokojený v duši. Aj to je márnosť a honba po vetre. 10 Čím kto je, bol uţ dávno pomenovaný svojím menom, a je známe, ţe je to človek, a nemôţe sa pravotiť s tým, kto je mocnejší od neho. 11 Lebo je mnoho vecí, ktoré rozmnoţujú márnosť. Čo má tedy viacej človek? 12 Lebo kto vie, čo by bolo dobré človekovi v jeho ţivote, v tom skromnom počte dní ţivota jeho márnosti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod slnkom?!

Kazateľ 7

1 Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretoţe tamto je koniec kaţdého človeka, a ţivý si to berie k svojmu srdcu. 3 Lepšia je ţalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce. 4 Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti. 5 Lepšie je počúvať karhanie múdreho, neţ aby niekto počúval pieseň bláznov. 6 Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tieţ márnosť. 7 Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum. 8 Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

9 Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov. 10 Nepovedz: Ako je to, ţe predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti. 11 Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko. 12 Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je uţitok z vedomosti; múdrosť dáva ţivot tým, ktorí ju majú. 13 Vidz dielo Boţie, lebo kto môţe narovnať to, čo on skrivil? 14 V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho. 15 Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, ţe spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tieţ stáva, ţe bezboţný dlho ţije vo svojej zlobe. 16 Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu? 17 Nebuď príliš bezboţným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom? 18 Je dobre, aby si sa drţal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu. 19 Múdrosť pomôţe múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste. 20 Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil. 21 Preto tieţ neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, ţe ti zlorečí. 22 Lebo tvoje srdce vie, ţe si aj ty mnoho ráz zlorečil iným. 23 Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa. 24 Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde? 25 Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, ţe je bezboţnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom. 26 A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ţenu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Boţou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej. 27 Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel, 28 čo ešte vţdy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muţa som našiel z tisíca, ale ţeny som medzi všetkými tými nenašiel. 29 Iba toto, pozri, som našiel, ţe totiţ Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.

Kazateľ 8

1 Kto je ako múdry, a kto zná výklad veci? Múdrosť človeka osvecuje jeho tvár, a tvrdosť jeho tvári sa mení. 2 Ja ti radím: Ostríhaj slovo kráľovo, a to pre prísahu Boţiu. 3 Neponáhľaj sa odísť zpred jeho tvári ani nestoj v zlej veci, lebo učiní všetko, čo chce; 4 pretoţe slovo kráľovo má moc, a kto mu povie: Čo robíš? 5 Ten, kto ostríha prikázanie, nepozná ničoho zlého. A srdce múdreho pozná čas a súd. 6 Lebo kaţdá vec má svoj čas a súd, pretoţe zlo človeka je mnohé na ňom. 7 Lebo nevie toho, čo bude; lebo jako bude, kto mu to oznámi? 8 Niet človeka, ktorý by vládol nad duchom, aby zadrţal ducha, ani niet vlády nado dňom smrti, ani niet prepustenia z toho boja, ako ani nezachráni bezboţnosť toho, kto ju pácha. 9 To všetko som videl priloţiac svoje srdce ku kaţdému dielu, ktoré sa deje pod slnkom, a videl som i to, ţe niekedy vládne človek nad človekom na svoje zlé.

10 A tak som videl bezboţných pochovaných, a došli pokoja; ale zo svätého miesta odišli a boli zabudnutí v meste tí, ktorí robili spravedlivo. Aj to je márnosť. 11 Pretoţe sa ihneď nevykonáva súdny výrok za zlý skutok, preto je plné srdce synov človeka v nich robiť zlé. 12 Hoci sa niekedy hriešnikovi, ktorý vykoná i stokrát zlé, odkladá, viem i to cele iste, ţe bude dobre tým, ktorí sa boja Boha, ktorí sa boja jeho tvári. 13 Ale nebude dobre bezboţnému, ani nepredĺţi svojich dní, ktoré sa pominú jako tieň, pretoţe sa nebojí tvári Boţej. 14 Je márnosť, ktorá sa deje na zemi, ţe sú spravedliví, ktorých stíha zlé, jako keby robili skutky bezboţných, a sú bezboţní, ktorých stíha dobré, jako keby robili skutky spravedlivých. Povedal som, ţe aj to je márnosť. 15 Preto som vychvaľoval radosť, pretoţe človek nemá ničoho dobrého pod slncom krome jesť a piť a radovať sa, a to aby ho sprevádzalo v jeho trudnej práci vo dňoch jeho ţivota, ktoré mu dal Bôh pod slnkom. 16 A keď som priloţil svoje srdce, aby som poznal múdrosť a videl zamestnanie, ktoré sa vykonáva na zemi, lebo ani vodne ani vnoci nevidí človek spánku na svojich očiach, 17 videl som všetko dielo Boha, ţe človek nemôţe vystihnúť dielo, ktoré sa deje pod slnkom; keby sa i jakokoľvek namáhal človek vyhľadať, nenajde, ba ani keby povedal múdry, ţe pozná, nebude môcť najsť.

Kazateľ 9

1 Lebo to všetko som priloţil k svojmu srdcu, a to aby som vysvetlil všetko to, ţe spravedliví a múdri jako aj ich skutky sú v ruke Boţej, i láska i nenávisť. Človek nevie o ničom, čo je pred ktorým. 2 Všetko deje sa jednako všetkým. Jedna a tá istá príhoda sa prihodí spravedlivému a bezboţnému, dobrému a čistému i nečistému, tomu, kto obetuje, i tomu, kto neobetuje, jako dobrému tak i hrešiacemu, tomu, kto prisahá, jako i tomu, kto sa bojí prísahy. 3 To je zlo, a je pri všetkom, čo sa deje pod slnkom, lebo jedna a tá istá príhoda prihodí sa všetkým, a k tomu aj srdce synov človeka je plné zlého, a šialenstvo je v ich srdci, kým len ţijú, a potom k mŕtvym. 4 Lebo kde kto je z toho vyňatý? No, u všetkých ţivých je ešte vţdy nádej, lebo je lepšie ţivému psu ako mŕtvemu ľvu. 5 Lebo ţiví vedia, ţe zomrú; ale mŕtvi nevedia ničoho ani nemajú viacej nijakej odplaty, lebo sa zabudla ich pamiatka. 6 Aj ich láska aj ich nenávisť aj ich revnivosť uţ dávno zahynula, a nemajú viacej nijakého podielu na veky v ničom tom, čo sa deje pod slnkom. 7 Iď, teda, jedz svoj chlieb v radosti a pi svoje víno veselým srdcom, lebo uţ dávno si Bôh obľúbil tvoje skutky. 8 Tvoje rúcho nech je kaţdého času biele, a oleja na tvojej hlave nech nie je nedostatok. 9 Uţívaj ţivot so svojou ţenou, ktorú miluješ, po všetky dni ţivota svojej márnosti, ktoré ti dal Bôh pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v ţivote a v tvojej práci, ktorou sa trudíš pod slnkom. 10 Všetko, čo najde tvoja ruka robiť v tvojej sile, rob; lebo neni diela ani výmyslu ani vedomosti ani múdrosti v ríši mŕtvych, kam ideš. 11 A zase obrátiac sa videl som pod slnkom, ţe nie je beh vecou rýchlych ani boj udatných ako ani ţivnosť múdrych ani bohatstvo rozumných ani priazeň umných, ale čas a náhoda prihodí sa všetkým. 12 Lebo človek ani nezná svojho času jako ryby, ktoré sa chytajú do zhubnej siete, a jako vtáci, chytaní do osídla, tak podobne bývajú lapení synovia človeka na zlý čas, keď náhle pripáda na nich. 13 Aj túto múdrosť som videl pod slnkom, a bola veľká u mňa. 14 Bolo malé mesto a muţov v ňom málo, a prišiel proti nemu veľký kráľ a obľahol ho dookola a vystavil proti nemu veľké bašty. 15 Ale našiel v ňom chudobného muţa múdreho, a ten vyslobodil mesto svojou múdrosťou, hoci nikto nepamätal na toho chudobného muţa.

16 Preto som povedal: Lepšia je múdrosť ako sila; ale múdrosť chudobného je opovrhnutá, a jeho slová sa nečujú. 17 Slová múdrych, počuté v pokoji, sú viac ako krik toho, kto panuje medzi bláznami. 18 Múdrosť je lepšia ako vojenné nástroje; ale jeden hriešnik zahubí mnoho dobrého.

Kazateľ 10

1 Jako mŕtva mucha nasmradí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupí máličko bláznovstva. 2 Srdce múdreho je po jeho pravici, ale srdce blázna po jeho ľavici. 3 Ešte i na ceste, keď ide blázon, trpí jeho srdce nedostatkom, a hovorí všetkým, ţe je blázon. 4 Ak povstane proti tebe duch panovníka, neopusti svojho miesta; lebo krotká pokojnosť činí prietrţ velikým hriechom. 5 Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, ako je poblúdenie, ktoré vychádza zpred vladára. 6 Bláznovstvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v nízkosti. 7 Videl som sluhov na koňoch a knieţatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi. 8 Ten, kto kope jamu, padne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had. 9 Kto odvaľuje kamene, ublíţi si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený. 10 Ak je ţelezo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť. 11 Ak poštípe had, keď ešte nebolo zakliatia, nemá uţitku zaklínač. 12 Slová úst múdreho sú ľúbezné, ale rty blázna pohltia jeho samého. 13 Počiatkom slov jeho úst je bláznovstvo a koncom jeho úst zlé šialenstvo. 14 A blázon mnoţí slová, kým človek nevie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi? 15 Práca bláznov ho unavuje, blázna, ktorý nevie ani len odísť do mesta. 16 Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej knieţatá hodujú za rána! 17 Blahoslavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej knieţatá jedia na čas, pre posilnenie a nie pre opilstvo. 18 Pre lenivosť klesá krov, a pre opustenie rúk tečie do domu. 19 Pre veselý smiech stroja hostinu, a víno obveseľuje ţivot, a peniaze dopomáhajú k tomu všetkému. 20 Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi jako ani vo svoje loţnici nezloreč bohatému, lebo nebeský vták odnesie hlas, a okrýdlenec oznámi vec.

Kazateľ 11

1 Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho najdeš. 2 Daj čiastku siedmim, ba i ôsmim, lebo nevieš, čo jaké zlo bude na zemi. 3 Keď sa naplnia oblaky, vylievajú dáţď na zem, a keď padne strom na juh alebo keď na sever, na mieste, na ktoré padne strom, tam je. 4 Ten, kto pozoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude ţať. 5 Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v ţivote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko.

6 Za rána sej svoje semeno a večer nedaj odpočinutia svojej ruke, lebo nevieš, ktoré sa lepšie hodí, toto a či tamto, alebo či je oboje jednako dobré. 7 Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko. 8 Lebo keby aj mnoho rokov ţil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, čo prišlo, je márnosť. 9 Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej detskej mladi, a nech ťa obveseľuje tvoje srdce vo dňoch tvojej mladosti, a choď po cestách svojho srdca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, ţe ťa Bôh pre to pre všetko privedie na súd. 10 Preto odstráň hnev od svojho srdca a odvráť zlé od svojho tela, lebo detstvo a ranná mladosť je márnosť.

Kazateľ 12

1 A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, kým neprijdú dni zlého, a nepriblíţia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľuby; 2 kým sa nezatmie slnko i svetlo i mesiac i hviezdy, a kým sa nenavrátia husté oblaky po daţdi, 3 toho dňa, keď sa budú triasť stráţcovia domu, a nakrivia sa silní muţovia, a prestanú pracovať melúce, pretoţe ich bude málo, a zatmia sa tie, ktoré vyzerajú z okien, 4 a zavrú sa dvere do ulice pri slabom zvuku mlyna a človek povstane na hlas vtáka, a mlčiac budú sa krčiť všetky dcéry veselého spevu; 5 aj vysokého miesta sa budú báť a budú vidieť strachy na ceste; kvitnúť bude mandlový strom, a ťaţko sa povlečie kobylka, a poruší sa ţiadosť, lebo človek ide do domu svojej večnosti, a po ulici budú vôkol chodiť oplakávajúci; 6 kým sa neroztrhne strieborný povraz, a nerozrazí sa zlatá čaša, a nerozbije sa vedierce nad prameňom, a nerozláme sa kolo a padne do jamy, 7 a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.8 Márnosť márnosti, riekol Kazateľ, a všetko márnosť. 9 A nad to, čo bol Kazateľ múdry, ešte vyučoval i ľud vedomosti a vyzvedal a zpytoval: sloţil mnoţstvo prísloví. 10 Kazateľ hľadal, aby našiel vzácne slová a napísané veci pravé, slová pravdy. 11 Slová múdrych sú jako pobádajúce ostne a jako hlboko zabité hreby výroky shromaţdení múdrych, vydané od jedného pastiera. 12 A nad to viac, môj synu, daj sa poučiť! Robeniu kníh nieto nijakého konca, a mnoho čítať je zomdlením tela. 13 Suma všetkého toho, čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou kaţdého človeka, 14 pretoţe Bôh privedie kaţdý skutok na súd i kaţdú vec skrytú, uţ či je dobrá či zlá.

Veľpieseň 1

1 Najznamenitešia pieseň z piesní Šalamúnových. 2 Oj, aby ma bozkal bozkom z bozkov svojich úst! Lebo tvoja ľúbosť je lepšia ako víno. 3 Čo do vône sú tvoje masti výborné; tvoje meno rozliata masť, preto ťa milujú devy. 4 Tiahni ma, a pobeţíme za tebou. Kráľ ma uviedol do svojich komnát; plesať a radovať sa budeme v tebe; spomínať budeme tvoju ľúbosť viac ako víno; úprimne a právom ťa milujú. 5 Čierna som, ale krásna, dcéry Jeruzalema, jako stány Kédara, jako čalúny Šalamúnove.

6 Nehľaďte na mňa, ţe som počerná, ţe ma opálilo slnko! Synovia mojej matky sa rozpálili hnevom proti mne: postavili ma, za stráţcu stráţiť vinice, a svojej vlastnej vinice som nestráţila. 7 Noţe mi oznám ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš, kde dávaš rozloţiť sa svojmu stádu na poludnie? Lebo prečo mám byť ako zahalená pri stádach tvojich druhov? 8 Jestliţe nevieš, oj, ty najkrásnejšia medzi ţenami, nuţ vyjdi po stopách drobného stáda a pas svoje kozľatá popri bývaniskách pastierov. 9 Paripe vo vozoch faraonových ťa pripodobňujem, moja priateľko! 10 Krásne sú tvoje líca v ozdobných poveskoch, tvoje hrdlo v perlových náhrdelníkoch. 11 Narobíme ti zlatých retiazok s bodkami striebra.12 Dokiaľ sedel kráľ za svojím stolom, môj nardus vydával svoju vôňu. 13 Viazaničkou myrrhy mi je môj milý; dlie na mojich prsiach. 14 Cyprovým strapcom mi je môj milý vo viniciach En-gedi. 15 Hľa, čiţe si krásna, moja priateľko; hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice. 16 Hľa, krásny si, môj milý, áno, utešený, i naša loţa zelená. 17 Hrady našich domov cedry, naše trámy jedle.

Veľpieseň 2

1 Ja som ruţou Sárona, ľaliou údolí. 2 Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami. 3 Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Ţiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu. 4 Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska. 5 Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky. 6 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma. 7 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela. 8 Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch. 9 Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mreţu. 10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Noţe vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď! 11 Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, uţ prešla. 12 Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi. 13 Fík uţ do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Noţe tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď! 14 Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáţ mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna. 15 Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete. 16 Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami, 17 dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďţe podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.

Veľpieseň 3

1 Na svojej loţi po nociach hľadala som toho, ktorého miluje moja duša; hľadala som ho, ale som ho nenašla. 2 Noţe tedy nech vstanem a obídem po meste; po námestiach a po uliciach budem hľadať toho, ktorého miluje moja duša. Hľadala som ho, ale som ho nenašla. 3 Našli ma stráţcovia, ktorí obchádzajú po meste. Či ste nevideli toho, ktorého miluje moja duša? 4 Len čo som odišla od nich, našla som toho, ktorého miluje moja duša. Chopila som sa ho a nepustila som ho, dokiaľ som ho nedoviedla do domu svojej matky a do izby tej, ktorá ma počala. 5 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela. 6 Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte jako stĺpy dymu; okadená myrrhou a kadivom nad kaţdý prach kupca-voninára? 7 Hľa, posteľ Šalamúnova: šesťdesiat junákov vôkol nej z junákov Izraelových. 8 Všetci narábajú mečom, vycvičení v boji; kaţdý má svoj meč pri svojom boku zo strachu vnoci. 9 Nosidlo si spravil kráľ Šalamún z dreva Libanona. 10 Jeho stĺpy porobil zo striebra, jeho operadlo zo zlata, jeho sedisko z purpuru, jeho vnútrajšok je vystlaný láskou od dcér Jeruzalema. 11 Vyjdite a vidzte, dcéry Siona, kráľa Šalamúna v korune, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho veselia a v deň radosti jeho srdca.

Veľpieseň 4

1 Hľa, krásna si, moja priateľko, hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice zpod tvojho závoja, tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda; 2 tvoje zuby jako stádo strihaných oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých kaţdá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila; 3 tvoje rty sú jako šarlátový povrázok, dvakrát farbený, a tvoje ústa krásne, jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja; 4 tvoje hrdlo jako veţa Dávidova, vystavená na zbrojáreň: tisíc štítov visí na nej, všetky veľké štíty junákov; 5 dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami. 6 Dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene, odídem k vrchu myrrhy a k vŕšku kadiva. 7 Celá si krásna moja priateľko, a nie je na tebe vady. 8 So mnou s Libanona, nevesto, so mnou s Libanona prijdeš; budeš sa dívať s vrchola vrchu Amány, s vrchola vrchu Šeníra a Hermona, s peleší ľvov, s vrchov pardov. 9 Jala si moje srdce, moja sestro, nevesto, jala si moje srdce jedným svojím okom, jedným nákrčníkom svojeho hrdla. 10 Jaká krásna je tvoja ľúbosť, moja sestro, nevesto! O koľko lepšia tvoja ľúbosť ako víno a vôňa tvojich mastí nad všetky voniny! 11 Tvoje rty kvapkajú najčistejším medom, nevesto; med a mlieko pod tvojím jazykom a vôňa tvojeho rúcha jako vôňa Libanona. 12 Zahrada, zamknutá na závoru, moja sestro, nevesta, zamknutý srub, zapečatená studňa. 13 Tvoje výhonky rajskou zahradou granátových jabloní so skvostným ovocím, s cypry a s nardami,

14 nardu a šafranu, voňavej trsti a škorice s kaţdým stromovím, vydávajúcim kadivo, myrrhy a aloe so všetkými najvýbornejšími vecami voňavými. 15 Oj, ty prameňu zahrád, studňo ţivých vôd a tečúcich s Libanona! 16 Zobuď sa, severu, a prijdi, juhu, prevej moju zahradu, nech tečú jej voniny, aby prišiel môj milý do svojej zahrady a jedol svoje skvostné ovocie.

Veľpieseň 5

1 Prišiel som do svojej zahrady, moja sestro, nevesto, sbieram svoju myrrhu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedzte, priatelia, pite a napite sa hojne, milí! 2 Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci. 3 Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamaţem? 4 Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním. 5 Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory. 6 Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa uţ bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval. 7 Našli ma stráţcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí stráţia múry. 8 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Ţe som nemocná od lásky. 9 Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ţenami? Čo má tvoj milý nad iného milého, ţe nás tak zaväzuješ prísahou? 10 Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc. 11 Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran; 12 jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy; 13 jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu; 14 jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obloţené zafírami; 15 jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry; 16 jeho ústa presladké, a celý je preţiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!

Veľpieseň 6

1 Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ţenami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou. 2 Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie. 3 Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami. 4 Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami. 5 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda; 6 tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých kaţdá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila, 7 jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja. 8 Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ţenín, a mladiciam neni počtu;

9 ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ţeniny, a chválily ju. 10 Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami? 11 Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone. 12 Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho knieţatského ľudu.

Veľpieseň 7

1 Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech sa podívame na teba! Čo by ste sa mali dívať na Šulamitku jako na kolotanec Machanajima?! 2 Oj, aké sú krásne tvoje kroky v ľahkej obuvi, knieţacia dcéro! Zaokruhlenia tvojich bedier ako ozdobné zápony, dielo rúk umelca; 3 tvoje lono okrúhla čaša, ktorej nikdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj ţivot hromada pšenice, obloţená ľaliami; 4 dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny; 5 tvoje hrdlo jako veţa zo slonovej kosti; tvoje oči jazerá v Chešbone pri bráne Bat-rabbím; tvoj nos ako veţa Libanona, ktorá hľadí smerom na Damašek; 6 tvoja hlava na tebe jako Karmel a splývajúce vlasy tvojej hlavy jako šarlát; kráľ je spútaný tými kaderami. 7 Oj, aká si krásna a jaká utešená, ó, lásko, medzi rozkošami! 8 Tá tvoja postava je podobná palme a tvoje prsia strapcom hrozna. 9 Povedal som: Vyjdem na palmu, chytím sa jej vetví, a nechţe sú tedy tvoje prsia jako strapce viniča a vôňa tvojho dychu jako vôňa jabĺk, 10 a tvoje ústa jako najlepšie víno, ktoré ide môjmu milému priamo, hýbe rtami spiacich. 11 Ja som svojho milého, a jeho túţba sa nesie ku mne. 12 Poď, môj milý, vyjdime do poľa, prenocujme vo vsiach. 13 Vstaneme skoro ráno a pojdeme do viníc, pozrieme, či kvitne vinič, či sa roztvoril vinný kvet, či kvitnú granátové jablone; tam ti dám svoju ľúbosť. 14 Ľúbostné jabĺčka vydávajú vôňu, a nad našimi dverami všelijaké skvostné ovocie, nové i staré, ktoré som tebe, môj milý, zachovala.

Veľpieseň 8

1 Oj, aby si mi bol ako brat, ktorý ssal na prsiach mojej matky! Keď by som ťa našla vonku, bozkala by som ťa; ani by mnou neopovrhovali pre to. 2 Pojala by som ťa a doviedla by som ťa do domu svojej matky; vyučoval by si ma, a ja by som ti dala piť z voňavého vína korenného, z nového vína sladkého zo svojich granátových jabĺk. 3 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica by ma objímala. 4 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema; načo by ste budily a načo prebudily moju lásku, dokiaľ by sama nechcela?! 5 Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte, ktorá sa podopiera na svojho milého? Pod jabloňou som ťa zobudila; tam ťa svíjajúc sa v bolestiach porodila tvoja matka, tam sa v bolestiach svíjala tá, ktorá ťa porodila. 6 Poloţ ma jako pečať na svoje srdce, jako pečatný prsteň na svoje rameno, lebo láska je silná jako smrť, tvrdá jako peklo ţiarlivosť; jej blkot je blkotom ohňa, plameňom Hospodinovým.

7 Ani mnohé vody nemôţu uhasiť lásku, a rieky jej nezatopia. Keby niekto dával všetko imanie svojho domu za lásku, opovrhli by ním. 8 Máme malú sestru, ktorá ešte nemá pŕs. Čo učiníme svojej sestre v deň, v ktorý ju budú nahovárať? 9 Keby bola múrom, postavili by sme na nej baštu zo striebra, a keby bola dverami, privreli by sme ich doskou z cedry. 10 Ja som múrom, a moje prsia sú jako veţe. Vtedy som bola v jeho očiach ako tá, ktorá našla pokoj. 11 Šalamún mal vinicu v Bál-hamone, vydal vinicu stráţcom, aby kaţdý donášal za jej ovocie tisíc striebra. 12 Ale moja vinica, ktorú ja mám, je predo mnou. Ten tisíc nech je tebe, Šalamúne, a dvesto tým, ktorí stráţia jej ovocie. 13 Ty, ktorá bývaš v zahradách, druhovia načúvajú na tvoj hlas; daj, nech počujem! 14 Utekaj, môj milý, a buď podobný srne alebo mladému jeleňu na vrchoch vonín.

Izaiáš 1

1 Videnie Izaiáša, syna Ámosovho, ktoré videl o Júdovi a o Jeruzaleme za dní Uziáša, Jotáma, Achaza a Ezechiáša, judských kráľov. 2 Počujte, nebesia, pozoruj ušima, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, ale oni zradne odpadli odo mňa. 3 Vôl zná svojho hospodára a osol jasle svojho pána; Izrael nezná, môj ľud nesrozumieva. 4 Beda hriešnemu národu, ľudu, obťaţenému neprávosťou, semenu zlostníkov, porušeným synom! Opustili Hospodina, rúhali sa Svätému Izraelovmu, odvrátili sa zpät. 5 Načo aj máte byť ešte bití, keď sa len zase a vše viac odvraciate?! Celá hlava je nemocná, a celé srdce neduţivé. 6 Od spodku nohy aţ po vrch hlavy neni na ňom celého miesta zdravého; všetko je samá rana, modrina a hnisavá rana otvorená; rany neboly vytlačené ani obviazané ani na úľavu obmäkčené olejom. 7 Vaša zem leţí púšťou, vaše mestá sú vypálené ohňom, a vaša pôda, cudzinci ju zoţierajú pred vami, a je púšťou, jako podvrátená od cudzincov, 8 kým dcéra Siona pozostala jako búdka vo vinici a jako nočný úchylok na uhorkovom poli, jako obľahnuté mesto. 9 Keby nám Hospodin Zástupov nebol zanechal niečo málo pozostatku, boli by sme jako Sodoma, Gomore by sme boli podobní. 10 Počujte slovo Hospodinovo, vy, knieţatá Sodomy; pozorujte ušima zákon našeho Boha, vy, ľude Gomory! 11 Načoţe mi je to mnoţstvo vašich bitných obetí? hovorí Hospodin. Nasýtil som sa zápalných obetí baranov i tuku vykŕmeného dobytka, a krvi juncov, oviec a kôz nie som ţiadostivý. 12 Keď prichádzate, aby ste sa ukázali pred mojou tvárou, ktoţe to kedy vyhľadával z vašej ruky, aby ste šliapali moje nádvoria? 13 Nedonášajte viacej obilných darov klamných: kadivo mi je ohavnosťou; čo do novmesiaca soboty a svolávania shromaţdenia, nemôţem zniesť neprávosti ani sviatočného davu bezboţného. 14 Vaše novmesiace a vaše výročité slávnosti nenávidí moja duša; staly sa mi bremenom; ustal som od nesenia. 15 Preto keď rozprestierate svoje ruky, zakrývam svoje oči pred vami, ba i keď mnoţíte modlitbu, nečujem; vaše ruky sú plné krvi. 16 Umyte sa, očistite sa, odstráňte zlosť svojich skutkov zpred mojich očí, prestaňte zle robiť! 17 Učte sa dobre robiť, hľadajte súd, dopomáhajte utlačenému k právu, súďte súd siroty, zastaňte sa práva vdovy. 18 Noţe poďte a pravoťme sa potom! hovorí Hospodin: Keby boly vaše hriechy jako šarlát, budú biele jako sneh; keby boly červené jako červec, dvakrát farbený, budú jako vlna. 19 Ak budete chcieť a budete poslúchať, budete jesť dobré veci zeme.

20 Ale jestli sa budete vzpečovať a postavíte sa na odpor, budete poţraní od meča, lebo ústa Hospodinove hovorily. 21 Oj, ako sa stalo smilnicou mesto, kedysi verné! Bolo plné súdu; spravedlivosť prebývala v ňom, a teraz v ňom bývajú vrahovia! 22 Tvoje striebro sa obrátilo na trosky; tvoje víno je pomiešané s vodou; 23 tvoje knieţatá sú spurní odpadlíci, spoločníci zlodejov; všetci, koľko ich je, milujú úplatný dar a ţenú sa za odplatou; siroty nesúdia podľa spravedlivosti, a pravota vdovy neprijde pred nich. 24 Preto hovorí Panovník Hospodin Zástupov, Mocný Izraelov: Oj, poteším sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch! 25 A obrátim svoju ruku na teba a očistím ťa spáliac tvoje trosky jako ţieravina a odstránim všetko tvoje olovo. 26 A navrátim ti tvojich sudcov, ktorí budú jako tí tam prv, a tvojich radcov, ako na počiatku, a potom sa budeš volať mestom spravedlivosti, verným mestom. 27 Sion bude vykúpený súdom a jeho navrátivší sa spravedlivosťou. 28 Ale skrúšenie odpadlíkov a hriešnikov prijde spolu, a tí, ktorí opúšťajú Hospodina, zahynú. 29 Lebo sa budú hanbiť pre modlárske duby, po ktorých ste túţili, a budete rumenieť od studu pre zahrady, ktoré ste si zvolili, 30 pretoţe budete jako dub, ktorého lístie vädne, a jako zahrada, ktorá nemá vody. 31 A bude najsilnejší pazderím a jeho dielo iskrou, a oboje to bude horieť spolu, ani nebude nikoho, kto by zahasil.

Izaiáš 2

1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme. 2 A stane sa v posledných dňoch, ţe bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy. 3 A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 4 A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopije v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju. 5 Dome Jakobov, poďte a choďme v svetle Hospodinovom! 6 Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretoţe sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filištíni a sdruţujú sa s deťmi cudzozemcov. 7 Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takţe nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom. 8 A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty. 9 A preto bude zohnutý prostý človek a poníţený aj slávny muţ. Neodpusti im! 10 Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti! 11 Vysoké oči človeka budú sníţené, a zohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa. 12 Lebo deň Hospodina Zástupov sa blíţi na kaţdého pyšného a vysokého i na kaţdého povzneseného, a bude poníţený, 13 aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana, 14 na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy, 15 na kaţdú veţu vysokú a na kaţdý múr ohradený,

16 na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby. 17 A tak bude zohnutá hrdosť človeka a sníţená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa. 18 A modly celkom zmiznú. 19 A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou. 20 Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom. 21 A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou. 22 Prestaňteţe čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť pováţený?!

Izaiáš 3

1 Lebo hľa, Panovník Hospodin Zástupov odstráni z Jeruzalema a z Júdu kaţdý druh opory, kaţdú podporu chleba i kaţdú podporu vody, 2 junáka i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca, 3 veliteľa päťdesiatich i váţeného radcu i múdreho z remeselníkov ako aj človeka, ktorý sa rozumie do zaklínačstva. 4 A dám im chlapcov za knieţatá, a nezbedné decká budú panovať nad nimi. 5 A ľudia sa budú navzájom suţovať, druh druha a blíţny blíţneho; chlapec sa zúrivo osopí na starca a človek bez váţnosti na váţeného. 6 Lebo brat chopí svojho brata, príslušníka domu svojho otca, a povie: Máš odev, budeš naším knieţaťom a vezmeš túto sboreninu pod svoju ruku. 7 Ale on pozdvihne svoj hlas toho dňa a povie: Nebudem ja obväzovať rán, keď nie je v mojom dome chleba ani odevu; neustanovujte ma za knieţa ľudu. 8 Lebo Jeruzalem klesol, a Júda padol, pretoţe ich jazyk a ich skutky sú proti Hospodinovi, aby sa priečili očiam jeho slávy. 9 Vzozrenie ich tvári svedčí proti nim, a svoj hriech ohlasujú ako Sodoma, ani ho netaja! Beda ich duši, lebo sami na seba uvodia zlé na odplatu. 10 Povedzte spravedlivému, ţe bude dobre, lebo budú jesť ovocie svojich skutkov. 11 Ale beda bezboţnému, zle bude; lebo mu bude daná odplata jeho rúk. 12 Pohoničmi môjho ľudu sú deti, a ţeny panujú nad ním. Môj ľude, tí, ktorí ťa vodia, zvodia ťa a pohlcujú cestu, ktorou máš ísť. 13 Hospodin sa postavil, aby sa pravotil; stojí, aby súdil národy. 14 Hospodin prijde so súdom, aby sa súdil so staršími svojho ľudu i s jeho knieţatami a povie: Vy ste zkazili vinicu; lúpeţ, vydraná od chudobného, je vo vašich domoch. 15 Čo sa vám zdá, ţe drtíte môj ľud a meliete tváre chudobných ako ţernov?! hovorí Pán Hospodin Zástupov. 16 A Hospodin riekol: Pretoţe sa povyšujú dcéry Siona a chodia s vytiahnutým krkom, mihajú očami a chodia sem-ta drobným krokom a lákajúc poštrngávajú svojimi nohami, 17 preto okydá Pán temeno dcér Siona prašinou, a Hospodin obnaţí ich hanbu. 18 Toho dňa odstráni Pán okrasu štrngavých spôn na ich nohách i zdobné stuhy na ich čelách i nákrčné mesiačiky, 19 náušné závesky perlisté, zápästné retiazky a jemné závoje, 20 klobúky, nánoţné zápony, opasky, nádobky s voňavkami a amulety,

21 prstene a nánosné obrúčky, 22 slávnostné rúcha, plášte, prehodné šatky a vačky, 23 zrkadlá, jemné košieľky, turbany a halienky. 24 A stane sa, ţe bude namiesto balzamovej vône hnis a namiesto ozdobného opasku povraz, miesto umelých kaderí plešina a miesto skvostného rúcha širokého prepásanie smútočného vreca a spálenina miesto krásy. 25 Tvoji muţovia padnú od meča a tvoja udatnosť v boji. 26 A tak budú kvíliť a smútiť jej brány, a ona, dcéra Siona, súc vyprataná, bude sedieť na zemi.

Izaiáš 4

1 A toho dňa sa chopí sedem ţien jedného muţa a povedia: Budeme jesť svoj vlastný chlieb a budeme sa odievať svojím vlastným rúchom, len nech sa menujeme po tebe, odním naše pohanenie. 2 Toho dňa bude mládnik Hospodinov na krásu a slávu a plod zeme na pýchu a okrasu uniklým z Izraela. 3 A stane sa, ţe tomu, kto ostane na Sione uniknúc záhube, a kto zbudne v Jeruzaleme, bude sa hovoriť svätý, kaţdému kto bude zapísaný na ţivot v Jeruzaleme, 4 keď smyje Pán hnusobu dcér Siona a vyplákne krv Jeruzalema z jeho stredu, a to duchom súdu a duchom pálčivosti. 5 A Hospodin stvorí nad kaţdým obydlím vrchu Siona a nad jeho slávnostným shromaţdením oblak vodne a dym a blesk plápolajúceho ohňa vnoci, lebo nad kaţdou slávou má byť zastrenie. 6 A bude stánom, aby bol tôňou vodne pred horúčavou, útočišťom a skrýšou pred nečasom a daţďom.

Izaiáš 5

1 Noţe nech spievam svojmu milému pieseň môjho milovaného o jeho vinici: Môj milý mal vinicu na úrodnom vrchu. 2 Prekopal ju a vysbieral z nej kamenie, vysadil ju najvýbornejšou révou a vystavil veţu prostred nej, ba ešte aj lis v nej vytesal a očakával, ţe bude rodiť hrozná; ale rodila plané nedozrelky. 3 A tak teraz, obyvatelia Jeruzalema a muţovia Júdovi, noţe rozsúďte medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo sa ešte malo učiniť mojej vinici, čo by som nebol v nej učinil? Prečo, keď som očakával, ţe bude rodiť hrozná, rodila plané nedozrelky? 5 Preto teraz nech vám oznámim, čo učiním svojej vinici: odstránim jej hlohový plot, a bude na zkazu; rozváľam jej murovanú ohradu, a bude na pošliapanie. 6 A učiním ju prielohom; nebude rezaná ani kopaná, a vzrastie na nej tŕnie a bodľač. A zakáţem oblakom, aby nedaly, ţe by na ňu pršal dáţď. 7 Lebo vinicou Hospodina Zástupov je dom Izraelov, a muţovia Júdovi sú zasadenou révou jeho rozkoše. Ale kým očakával súd, hľa, samý útisk, očakával spravedlivosť, a tu hľa, krik. 8 Beda tým, ktorí pripojujú dom ku domu a posunujú pole k poľu, takţe nieto inému miesta! Jako keby ste boli sami osadení prostred zeme! 9 V moje uši riekol Hospodin Zástupov: Ba isté je, ţe mnohé domy budú obrátené v púšť, veľké a krásne, takţe nebude v nich obyvateľa. 10 Lebo desať honov vinice vydá jeden bat, a chomer vysiateho semena vydá efu. 11 Beda tým, ktorí vstávajúc skoro ráno sháňajú sa po opojnom nápoji, a ktorí trvajú pri tom neskoro do noci, aţ ich víno rozpaľuje! 12 Citara, harfa, bubon, píšťala a víno, to sú ich hostiny! A na skutok Hospodinov nehľadia ani nevidia diela jeho rúk.

13 Preto pojde môj ľud do zajatia, tak čo nezvie, a jeho sláva sa obráti v muţov, ktorí budú trpieť hladom, a jeho mnoţstvo vyschne od smädu. 14 Preto i peklo rozširuje svoje hrdlo <Doslovne: dušu = ţiadosť> a roztvára svoje ústa nad mieru, a sostúpi ta jeho, Jeruzalema, nádhera i jeho mnoţstvo i jeho hukot i tí, ktorí sa veselia v ňom. 15 A tak bude zohnutý prostý človek a poníţený aj slávny muţ, a oči vysokých budú sníţené. 16 Ale Hospodin Zástupov bude vyvýšený v súde, a silný Bôh svätý bude posvätený v spravedlivosti. 17 A ovečky sa budú pásť ako driev na svojom pastvisku, a pustiny tučných budú jesť putujúci. 18 Beda tým, ktorí ťahajú neprávosť za lano márnosti a jako za povraz u voza hriech! 19 Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, nech pospiecha so svojím dielom, aby sme videli, a nech sa priblíţi a nech prijde rada Svätého Izraelovho, aby sme zvedeli. 20 Beda tým, ktorí hovoria zlému dobré a dobrému zlé, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké! 21 Beda tým, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach a pred svojou vlastnou tvárou rozumní! 22 Beda tým, ktorí sú hrdinmi do pitia vína, a tým, ktorí sú udatnými muţmi miešať opojný nápoj; 23 ktorí ospravedlňujú bezboţného pre úplatný dar a spravedlivosť spravedlivého odstraňujú od neho. 24 Preto jako jazyk ohňa zoţiera strnište, a jako suchá tráva, trávená od plameňa, klesá, tak bude ich koreň ako zhnilina, a ich kvet sa vznesie ako prach, lebo zavrhli zákon Hospodina Zástupov a rúhavo pohŕdli rečou Svätého Izraelovho. 25 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a on vystrúc svoju ruku na neho porazil ho tak, aţ sa zatriasly vrchy, a ich mŕtve telá boly jako hnoj prostred ulice. Pri tom pri všetkom neodvrátil sa jeho hnev, a ešte vţdy je jeho ruka vystretá. 26 A vyzdvihne prápor národom zďaleka a zapískne naň, aby prišiel od konca zeme. A hľa, prijde rýchle a ľahkým behom. 27 Nebude medzi nimi ustalého ani klesajúceho, nezadrieme ani nezaspí, ani sa nerozopne opasok jeho bedier, ani sa neroztrhne remenec na jeho obuvi. 28 Jeho strely sú ostré, a všetky jeho lučištia sú natiahnuté; kopytá jeho koní sa povaţujú za tvrdé jako kremeň a jeho kolesá za rýchle jako víchrica. 29 Jeho revanie jako revanie ľva, bude revať jako ľvíčatá, a bude mumlať a pochytí korisť a odvlečie, ani nebude nikoho, kto by vytrhol. 30 A bude hučať nad ním toho dňa, jako hučí more. A keď pozrie človek na zem, tu hľa, tma, úzkosť. A svetlo? Zatmí sa jej mrakmi.

Izaiáš 6

1 Roku, ktorého zomrel kráľ Uziáš, videl som Pána sedieť na vysokom tróne a povznesenom, a podolok jeho rúcha naplňoval chrám. 2 Serafíni stáli nad ním. Kaţdý mal šesť krýdel; dvoma zakrýval svoju tvár, dvoma zakrýval svoje nohy a dvoma lietal. 3 A volali jeden druhému a hovorili: Svätý, svätý, svätý Hospodin Zástupov, celá zem je plná jeho slávy. 4 A pohly sa základy prahov od hlasu volajúceho, a dom sa naplnil dymom. 5 Vtedy som povedal: Beda mne, lebo zahyniem, pretoţe som človek nečistých rtov a bývam prostred ľudu nečistých rtov; beda mne, lebo moje oči videly Kráľa Hospodina Zástupov! 6 Tu priletel ku mne jeden zo serafínov majúc v ruke ţeravý uhoľ, ktorý vzal kliešťami s oltára. 7 A dotknul sa mojich úst a riekol: Hľa, tento uhoľ sa dotknul tvojich rtov, a tak odišla tvoja neprávosť, a tvoj hriech je prikrytý. 8 Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám pojde? Vtedy som povedal: Hľa, tu som, pošli ma.

9 A riekol: Iď a povieš tomuto ľudu: Počuť počujte, ale neporozumejte, i hľadieť hľaďte, ale nepoznajte! 10 Učiň to, aby stučnelo srdce tohoto ľudu, a jeho uši aby oťaţely, a jeho oči zaslep, aby nejako nevidel svojimi očima a svojimi ušima nepočul, a jeho srdce by porozumelo, a obrátiac sa bol by uzdravený! 11 A keď som povedal: Aţ dokedy, Pane? odpovedal: Aţ dokiaľ nespustnú mestá na toľko, ţe nebude obyvateľa, a domy, ţe nebude v nich človeka, a dokiaľ zem celkom nespustne. 12 A Hospodin vzdiali človeka, a bude to veľká opustenosť v zemi. 13 Ale dokiaľ v nej bude ešte čo aj len desiata čiastka, vše bude pálená, jako brest a jako dub, ktorým, keď ich povalia, ponechávajú len parez; jej parez bude svätým semenom.

Izaiáš 7

1 A stalo sa za dní Achaza, syna Jotáma, syna Uziášovho, judského kráľa, ţe prišiel Recín, sýrsky kráľ, a Pekach, syn Remaliášov, izraelský kráľ, hore k Jeruzalemu do boja proti nemu, ale nemohol bojovať proti nemu. 2 A bolo oznámené domu Dávidovmu, ţe vraj Sýrovia sa spolčili s Efraimom. Vtedy sa zaklátilo jeho srdce i srdce jeho ľudu, jako sa klátia stromy lesa od vetra. 3 Ale Hospodin riekol Izaiášovi: Noţe vyjdi oproti Achazovi ty i Šeár Jašub, tvoj syn, ku koncu vodovodu horného rybníka, na hradskú cestu poľa valchárovho, 4 a povieš mu: Maj na seba pozor a buď ticho! Neboj sa, a tvoje srdce nech nezomdlieva pre tie dva chvosty dymiacich hlavní, pre rozpálený hnev Recína a Sýrov alebo syna Remaliášovho! 5 Pretoţe Sýrovia uradili proti tebe zlé, Efraim a syn Remaliášov povediac: 6 Poďme hore proti Judsku a naţeňme mu strachu a vniknúc do neho strhnime ho na seba a učiňme v jeho strede kráľom syna Tabealovho, 7 takto hovorí Pán Hospodin: Nebude stáť, čo hovoria, ani sa nestane. 8 Lebo hlavou Sýrie je Damašek, a hlavou Damašku je Recín, a ešte šesťdesiatpäť rokov, a Efraim bude rozdrtený, takţe prestane byť ľudom. 9 A hlavou Efraima je Samária, a hlavou Samárie syn Remaliášov. Ak neuveríte, istotne neobstojíte. 10 A ešte hovoril Hospodin Achazovi a riekol: 11 Ţiadaj si znamenie od Hospodina, svojho Boha, ţiadaj, uţ či bude z hlboka dole a či z vysoka hore. 12 Ale Achaz povedal: Nebudem ţiadať a nebudem pokúšať Hospodina. 13 Vtedy riekol prorok: Noţe počujte, dome Dávidov: Či vám je to málo unavovať ľudí, ţe unavujete ešte i môjho Boha? 14 Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel. 15 Maslo a med bude jesť, dokiaľ nebude vedieť zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré. 16 Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré, bude opustená zem, ktorá sa ti bridí pre jej dvoch kráľov. 17 Hospodin privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, jaké neprišly odo dňa, ktorého odstúpil Efraim od Júdu, privedie kráľa Assýrie. 18 A stane sa toho dňa, ţe Hospodin zapískne na muchy, ktoré sú na konci riek Egypta, a na včely, ktoré sú v assýrskej zemi, 19 a prijdú a všetky sa usadia v pustých odľahlých údoliach a v skalných trhlinách, na všetkých chrastinách i na všetkých lúkach. 20 Toho dňa oholí Pán tou najatou britvou, tými zpoza rieky, kráľom Assýrie, hlavu i vlasy nôh, áno, i bradu oholí ona docela.

21 A stane sa toho dňa, ţe človek bude chovať kravičku a dvoje drobného dobytka. 22 Ale stane sa, ţe pre mnoţstvo mlieka, ktoré nadojí, bude jesť maslo, lebo maslo a med bude jesť kaţdý, kto pozostane v zemi. 23 A taktieţ bude toho dňa, ţe kaţdé miesto, na ktorom bývalo tisíc kmeňov viniča za tisíc strieborných, bude pre tŕnie a bodľač. 24 So strelami a s lučišťom ta prijde človek, lebo tŕnim a bodľačou bude porastená celá zem. 25 A čo do všetkých vrchov, ktoré sa prekopávajú motykou, neprijdeš na ne, lebo sa budeš báť tŕnia a bodľače, a bude to na to, aby sa ta vyhnal vôl, a aby to šliapal drobný dobytok.

Izaiáš 8

1 A Hospodin mi riekol: Vezmi si veľkú knihu a napíš do nej písmom človeka: Maher šalal, chaš baz! <Náhliť korisť, spiecha plen> 2 A vzal som si verných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Jeberechiášovho. 3 A potom som sa priblíţil prorokyni, a počala a porodila syna. A Hospodin mi riekol: Daj mu meno: Maher šalal, chaš baz. 4 Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavolať: Môj otče, a: Moja matko, ponesú imanie Damašku a korisť Samárie pred kráľom Assýrie. 5 A ešte i toto mi povedal Hospodin a riekol: 6 Pretoţe tento ľud zavrhol ticho tečúce vody Siloam a má svoju rozkoš v Recínovi a v synovi Remaliášovom, 7 preto hľa, Pán dovedie hore na nich vody rieky, mohutné a veľké, kráľa Assýrie a všetku jeho slávu, a vystúpi nad všetky svoje riečištia a pojde ponad všetky svoje brehy. 8 A dovaliac sa do Judska zaplaví a prejde; dosiahne aţ po hrdlo a bude mať roztiahnuté svoje krýdla na celú šír tvojej zeme, ó, Immanuelu! 9 Len sa vztekajte, národy, a buďte zdrtené! A pozorujte ušima, všetky ďaleké kraje zeme! Prepášte sa a buďte zdrtené; prepášte sa a buďte zdrtené! 10 Dajte radu poradiac sa, ale bude zrušená; hovorte slovo, avšak nebude stáť, lebo immanu El <S nami silný Bôh>. 11 Lebo takto mi povedal Hospodin silou svojej boţskej ruky a vyučoval ma, aby som neišiel cestou tohoto ľudu, a riekol: 12 Nehovorte všetkému sprisahanie, čomu hovorí tento ľud sprisahanie, a toho, čoho sa on bojí, sa nebojte ani sa nestrachujte. 13 Ale Hospodina Zástupov posväcujte, jeho sa bojte a jeho sa strachujte. 14 A bude svätyňou, ale kameňom úrazu a skalou klesnutia obom domom Izraelovým, smečkou a osídlom obyvateľom Jeruzalema. 15 A klesnú zpomedzi nich mnohí a padnú a budú skrúšení a zapletúc sa budú lapení. 16 Zaviaţ svedoctvo, zapečať zákon medzi mojimi učeníkmi! 17 A budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jakobovým, a budem sa nadejať na neho. 18 Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hospodin na znamenia a na zázraky v Izraelovi od Hospodina Zástupov, ktorý prebýva na vrchu Sione. 19 A keby vám riekli: Spýtajte sa veštcov, duchárov, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmlú, poviete: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Ale za ţivých sa pýtať mŕtvych! 20 K zákonu sa obráťte a k svedoctvu! Istotne povedia podľa tohoto slova, istotne povie ten, kto nebude mať svitu rannej zory.

21 A prejde ňou, zemou, utrápený a hladný. A stane sa, keď bude hladný, ţe sa bude zlostiť a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu a pozrie hore. 22 A pohliadne na zem, a hľa, súţenie a tma, temno úzkosti, a bude zahnaný do hustej tmy.

Izaiáš 9

1 Lebo niet únavy tomu, ktorý jej <zem>, pôsobí úzkosť. Tam prvého času ľahko doloţil svoju ruku na zem Zabulona a na zem Naftaliho, ale posledného ťaţko doloţí, na cestu k moru za Jordánom, na Galileu pohanov. 2 Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo. 3 Rozmnoţil si národ, ale si nezveličil radosti. Avšak radovať sa budú pred tebou, jako sa radujú v ţatve, jako plesajú, keď delia korisť; 4 lebo polámeš jarmo jeho bremena i prút jeho pleca, palicu jeho pohoniča jako v deň Madiana. 5 Lebo kaţdá zbraň ozbrojenca, pouţívaná s hrmotom, i kaţdé rúcho, pováľané v krvi, bude na spálenie, za pokrm ohňu. 6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a knieţatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieţa Pokoja. 7 Mnoţiteľovi toho knieţatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a zaloţil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz aţ na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní. 8 Pán poslal slovo do Jakoba a padlo v Izraelovi. 9 A zvedia o tom, všetok ľud, Efraim aj obyvatelia Samárie, ktorí hovoria v pýche a vo vysokomyseľnosti srdca, vraj 10 tehly padly, ale vystavíme z tesaného kameňa; sykomory sú vyťaté, a nahradíme ich cedrami. 11 Ale Hospodin povýši protivníkov Recínových nad neho a jeho nepriateľov podpichne, 12 Sýrov odpredu a Filištínov odzadu, a budú ţrať Izraela celými ústami, ale ani pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vţdy bude jeho ruka vystretá. 13 Avšak ľud sa jednako len nenavracia k tomu, ktorý ho bije, a Hospodina Zástupov nehľadajú. 14 Preto odtne Hospodin od Izraela hlavu i chvost, palmovú vetev i siť, a to jedného dňa. 15 Starec a váţený človek sú tou hlavou; a prorok, ktorý vyučuje lţi, je chvostom. 16 A vodcovia tohoto ľudu stali sa zvodcami, a tí z neho, ktorí sú vedení, budú pohltení. 17 Preto sa Pán nebude radovať jeho mládencom a nad jeho sirotami a nad jeho vdovami sa nezľutuje, lebo všetci, koľko ich je, sú pokrytci a zločinci, a kaţdé ústa hovoria bláznovstvo. Pre to pre všetko sa neodvráti jeho hnev, ale ešte vţdy bude jeho ruka vystretá. 18 Lebo bezboţnosť bude horieť ako oheň: zoţerie tŕnie a bodľač a zapáli aj húšťavy lesa, a budú sa valiť hore mohutným stĺpom dymu. 19 Pre veľký hnev Hospodina Zástupov zatmie sa zem, a ľud bude jako potrava ohňa; nikto nebude šetriť ani svojho brata. 20 Odreţe na pravej strane, a bude lačný; bude ţrať na ľavej, ale nenasýtia sa; kaţdý z nich bude ţrať mäso svojho vlastného ramena, 21 Manasses bude ţrať Efraima a Efraim Manassesa, a obaja spolu sa vrhnú na Júdu. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vţdy bude jeho ruka vystretá.

Izaiáš 10

1 Beda zákonodarcom, ktorí vydávajú nespravedlivé zákony a pisateľom, ktorí píšu veci na ťarchu ľuďom,

2 aby odtisli núdznych od súdu a olúpili súd chudobných môjho ľudu; aby boly vdovy ich korisťou, a siroty plienia. 3 Nuţ čoţe urobíte v deň navštívenia a za búrky, ktorá prijde z ďaleka? Ku komu sa utečiete o pomoc a kde zanecháte svoju slávu? 4 Nepozostane iba zohnúť sa medzi väzňami, a padnú medzi pobitými. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, a ešte vţdy bude jeho ruka vystretá. 5 Beda Assúrovi, prútu môjho hnevu, a palicou je on v ich ruke, palicou môjho rozhnevania. 6 Pošlem ho na podlý národ pokrytecký: prikáţem mu o ľude svojej prchlivosti, aby bral korisť a plienil plen a aby spôsobil to, ţe by šliapali po ňom ako po blate ulíc. 7 Ale on tak nedumá, a jeho srdce to tak nemyslí; ale v jeho srdci je myseľ zahladiť a vyplieniť národov nie málo. 8 Lebo hovorí: Či nie sú moje knieţatá všetky dovedna kráľmi? 9 Či nie je Kalno jako Karchemiš? Či nie je Chamat ako Arpad? A či nie je Samária ako Damašek? 10 Ako našla moja ruka kráľovstvá modiel, ktorých rytiny boly predsa nad rytiny Jeruzalema a Samárie, 11 či tedy, jako som učinil Samárii a jej modlám, neučiním tak i Jeruzalemu a jeho obrazom? 12 A stane sa, keď dokoná Pán všetko svoje dielo na vrchu Sione a v Jeruzaleme, tak hovorí: Navštívim aj ovocie vysokomyseľnosti srdca kráľa Assýrie a nádheru vysokosti jeho očí. 13 Lebo hovorí: V sile svojej ruky som to vykonal a vo svojej múdrosti, lebo som rozumný a odstránil som hranice národov a ich poklady som zraboval a strhol som ako mocný dolu s prestolov tých, ktorí sedeli na nich. 14 Áno, moja ruka našla bohatstvo národov ako hniezdo, a jako sbierajú zanechané vajcia, tak som ja sobral celú zem, a nebolo nikoho, kto by bol pohnul čo len krýdlom, alebo kto by bol otvoril ústa alebo zapišťal. 15 Či sa bude honosiť sekera povyšujúc sa nad toho, kto ňou seká? Či sa bude velebiť píla nad toho, kto ju ťahá? Jako keby prút povznášal tých, ktorí ho zdvíhajú! Ako keby palica zdvíhala toho, kto nie je drevom! 16 Preto pošle Panovník Hospodin Zástupov na jeho tučných vychudlosť, a pod jeho slávou sa zapáli cele iste, ţe bude horieť ako poţiar; 17 lebo svetlo Izraelovo bude ohňom, a jeho Svätý bude plameňom, ktorý zapáli a strávi jeho bodľač i jeho tŕnie, a to jedného dňa! 18 I slávu jeho lesa i jeho úrodného poľa, od duše aţ do tela, všetko vyhubí, a bude, jako keď sa neduţivý rozplýva a mizne. 19 A ostatku stromov jeho lesa bude taký malý počet, ţe ich chlapča spíše. 20 A stane sa toho dňa, ţe ostatok Izraela a to, čo unikne záhube z domu Jakobovho, nebude sa viacej spoliehať na toho, kto ho bije, ale sa spoľahne na Hospodina, Svätého Izraelovho, v pravde. 21 Ostatok sa navráti, ostatok Jakobov, k silnému Bohu, Udatnému Hrdinovi. 22 Lebo keby bolo tvojho ľudu, Izraelu, jako morského piesku, len ostatok sa navráti z neho. Usúdená záhuba zaplaví spravedlivosťou jako povodeň. 23 Lebo záhubu, a to pevne usúdenú, učiní Pán Hospodin Zástupov prostred celej zeme. 24 Preto takto hovorí Pán Hospodin Zástupov: Neboj sa Assúra, môj ľude, ktorý bývaš na Sione, keď ťa bude biť prútom a pozdvihne na teba svoju palicu na spôsob Egypta; 25 lebo uţ len čosi málo, máličko, a bude koniec zúreniu, a môj hnev sa obráti na ich zkazu. 26 Hospodin Zástupov zobudí na neho bič a porazí ho, jako porazil Madiana na skale Orébovej, a pozdvihne svoju palicu na more, a pozdvihne ju, ako kedysi na Egypt. 27 A stane sa toho dňa, ţe uhne jeho bremeno s tvojho pleca a jeho jarmo s tvojej šije, a bude zničené jarmo pre svätý olej. 28 Prijde proti Ajjatu, prejde cez Migron do Michmasu, kde sloţí svoju batoţinu. 29 Prejdú priechodom; Geba, povedia, bude nám nocľaţišťom. Strachom sa bude triasť Ráma; utečie Gibea Saulova. 30 Nariekaj hlasne, dcéro Gallima! Pozoruj ušima Laišo! Úbohý Anatót!

31 Madmena sa dá na útek; obyvatelia Gebima budú ratovať a utekať. 32 Ešte dnes v Nobe zastáť! Pohrozí svojou rukou vrchu dcéry Siona, pahrbku Jeruzalema. 33 Hľa, Panovník, Hospodin Zástupov oklestí zelené vetvi strašnou silou, a tie, ktoré sú vysokého vzrastu, budú zoťaté, a tie, ktoré sú vysoké, budú sníţené. 34 A vyseká do okola hustú krovinu lesa ţelezom, i Libanon padne od Veleslávneho.

Izaiáš 11

1 A vyjde prútok z parezu Izaiho, a mládnik z jeho koreňov ponesie ovocie. 2 Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a hrdinskej sily, duch známosti a bázne Hospodinovej. 3 A jako voňavá obeť bude mu voňať bázeň Hospodinova; nebude súdiť podľa videnia svojich očí ani nebude trestať podľa počutia svojich uší, 4 ale bude súdiť chudobných podľa spravedlivosti a bude trestať tichých zeme podľa spravedlivého práva, bude biť zem prútom svojich úst a duchom svojich rtov zabije bezboţného. 5 Spravedlivosť bude opaskom jeho bedier a pravdivosť opaskom jeho ľadvín. 6 Vlk bude bývať s baránkom, a pardus bude leţať s kozľaťom, teľa a ľvíča a krmný dobytok budú spolu, a malé chlapča ich povedie; 7 krava a medvedica budú sa spolu pásť, aj ich mláďatá budú spolu leţať, lev bude ţrať slamu jako vôl, 8 a dieťa, ktoré poţíva prsia, bude sa ihrať nad dierou jedovatého hada, a odstavenec siahne svojou rukou na dieru baziliškovu. 9 Neuškodia ani nezahubia na celom vrchu mojej svätosti, lebo zem bude plná známosti Hospodinovej, tak ako čo vody pokrývajú more. 10 A stane sa toho dňa, ţe po koreni Izaiho, ktorý bude stáť za prápor národom, snaţne sa budú dopytovať pohania, a miesto jeho odpočinutia bude samá sláva. 11 A stane sa toho dňa, ţe Pán po druhé priloţí svoju ruku, aby si dobyl ostatok svojho ľudu, ktorý ponechaný súc pozostane z Assúra a z Egypta, z Patrosa a z Ethiopie, z Élama a zo Sineára, z Chamatu a z ostrovov mora. 12 A vyzdvihne prápor národom a soberie zahnaných Izraelových a rozptýlené Júdove shromaţdí od štyroch strán zeme. 13 Potom uhne ţiarlivosť Efraimova, a protivníci Júdovi budú vyplienení. Efraim nebude ţiarliť na Júdu, a Júda nebude suţovať Efraima. 14 Ale sletia na plece Filištínov na západ; spolu budú plieniť synov východu; na Edoma a Moába vystrú svoju ruku; a synovia Ammonovi ich budú poslúchať. 15 A Hospodin vyrieknuc kliatbu nad zátokou Egyptského mora celkom ju zahladí a mávne svojou rukou na rieku v rozhorúčení svojho ducha a rozrazí ju na sedem potokov a spôsobí to, aby ju mohli prejsť v obuvi. 16 A bude schodná hradská ostatku jeho ľudu, ktorý ponechaný súc pozostane z Assúra, jako bola Izraelovi v deň, v ktorý išiel hore z Egyptskej zeme.

Izaiáš 12

1 A povieš toho dňa: Oslavujem ťa, Hospodine, ţe si sa hneval na mňa, ţe sa odvrátil tvoj hnev, a potešil si ma. 2 Hľa, silný Bôh môjho spasenia, v ktorého budem dúfať a nebudem sa strachovať, lebo mojou silou a mojou piesňou je Hospod-Hospodin a stal sa mi spasením.

3 Budete čerpať vodu s radosťou, z prameňov spasenia. 4 A poviete toho dňa: Oslavujte Hospodina, vzývajte jeho meno, oznamujte medzi národami jeho skutky; pripomínajte, ţe je vyvýšené jeho meno. 5 Spievajte Hospodinovi ţalmy, lebo učinil preslávne veci; nech je to známe po celej zemi! 6 Jasaj a plesaj, obyvateľko Siona, lebo je veľký prostred teba, Svätý Izraelov!

Izaiáš 13

1 Bremä Babylona, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov. 2 Vyzdvihnite prápor na lysom vrchu, povýšte hlas k nim, mávajte rukou, aby vošli do brán knieţat. 3 Ja som prikázal svojim posväteným, aj som povolal svojich hrdinov pre svoj hnev, tých, ktorí sa veselia z môjho vyvýšenia. 4 Zvuk mnoţstva počuť na vrchoch, podobný zvuku mnohého ľudu, zvuk hukot kráľovstiev shromaţdených národov: Hospodin Zástupov prehliada vojsko do boja. 5 Prichádzajú z ďalekej zeme, od konca nebies. Hospodin je to a nádoby jeho zúrivého hnevu; ide aby zkazil celú zem. 6 Kvíľte, lebo je blízko deň Hospodinov. Prijde jako záhuba od Všemohúceho. 7 Preto ochabnúc klesnú všetky ruky, a kaţdé srdce človeka sa rozplynie. 8 Predesia sa; kŕče a bolesti ich pochytia; budú sa svíjať ako ţena, ktorá ide porodiť; kaţdý bude s desením a v rozpakoch hľadieť na svojho blíţneho; ich tváre budú horieť plameňom. 9 Hľa, deň Hospodinov prichádza, ukrutný, prchlivosť a páľa hnevu, aby obrátil zem na púšť, a jej hriešnikov zahladí z nej. 10 Lebo hviezdy nebies, ani ich najjasnejšie súhvezdia nedajú svietiť svojmu svetlu; slnce sa zatmie vtedy, keď bude vychádzať, a mesiac nedá svietiť svojmu svetlu. 11 A navštívim zlosť na okruhu sveta a na bezboţných ich neprávosť. A spôsobím to, ţe prestane hrdosť pyšných, a vysokomyseľnosť tyranov poníţim. 12 A učiním to, ţe bude mizerný človek drahší nad čisté zlato a obecný človek nad klenoty zo zlata z Ofíra. 13 Pre tú príčinu zatrasiem nebesami, a chvieť sa bude zem, takţe sa pohne zo svojho miesta pre prchlivosť Hospodina Zástupov a pre deň pále jeho hnevu. 14 A bude jako zaplašená srna a jako stádo oviec, kde nie je toho, kto by shromaţdil; kaţdý sa obráti k svojmu ľudu, a kaţdý bude utekať do svojej zeme. 15 Kaţdý, kto bude najdený, bude prebodnutý, a kaţdý, kto bude dochytený, padne od meča. 16 Ich deti budú porozráţané pred ich očami, ich domy budú olúpené a ich ţeny sprznené. 17 Hľa, ja zobudím na nich Médov, ktorí nebudú dbať o striebro a nebudú mať záľuby v zlate. 18 Ich luky porozráţajú mládencov, a nezľutujú sa nad plodom ţivota; ich oko nebude ľutovať synov. 19 A bude Babylon, krása kráľovstiev, ozdoba, pýcha Chaldejov, ako podvrátenie od Boha, jako čo podvrátil Sodomu i Gomoru. 20 Nebude uţ viacej obydlený aţ na veky ani nebude obývaný do pokolenia a pokolenia, ani tam nepostaví stánu Arab, ani pastieri sa tam nepoloţia so svojím stádom. 21 Ale tam budú brloţiť divé mačky, a ich domy budú plné sôv, budú tam bývať pštrosi, a skákať tam budú démonské príšery; 22 na jeho opustených hradoch ozývať sa budú sebe navzájom hyeny a šakaly na palácoch rozkoše. A je uţ blízko, aby prišiel jeho čas, a jeho dni sa nepretiahnu.

Izaiáš 14

1 Lebo Hospodin sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridruţia sa k domu Jakobovmu. 2 A pojmú ich národy a dovedú ich na ich miesto, a dom Izraelov si ich dedične prisvojí na pôde Hospodinovej za sluhov a za dievky, a zajmú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilosrdne honili. 3 A stane sa v deň, v ktorý ti dá Hospodin odpočinok od tvojho bolestného trápenia a od tvojho strachu a od tvrdej sluţby, ktorú si bol podrobený konať, 4 ţe pouţiješ tohoto príslovia o babylonskom kráľovi a riekneš: Ako len prestal a utíchol pohonič! Prestalo dychtenie po zlate! 5 Hospodin polámal palicu bezboţných a prút panujúcich, 6 toho, ktorý bil ľudí v prchlivosti neprestajnými údermi, ktorý deptajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šetrenia. 7 Odpočíva; je na pokoji celá zem; plesajú! 8 Ešte len i jedle sa radujú nad tebou, cedry Libanona, hovoriac: Odkedy si ľahol, neprišiel nikto hore proti nám, kto by zoťal. 9 Peklo <Alebo: Ríša mŕtvych.> zdola zbúrilo sa pre teba, vústrety tvojmu príchodu; zobudilo pre teba mŕtvych, všetkých náčelníkov zeme; spôsobilo to, ţe povstali so svojich trónov všetci kráľovia národov. 10 Tí všetci odpovedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomdlel ako my? Nám si sa stal podobným? 11 Tvoja pýcha je svrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je postlané, a červy ťa prikrývajú. 12 Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si poráţal národy. 13 A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaţdenia Boţieho, v najďaľších krajoch severa; 14 vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu! 15 Ale si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy. 16 Tí, ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa pozorovať a povedia: Či je toto ten muţ, ktorý to pôsobil, aby sa triasla zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľovstvá, 17 ktorý podvracal okruh sveta, takţe bol jako pustina, a jeho mestá boril, svojich väzňov neprepúšťal domov? 18 Všetci kráľovia národov, všetci, koľko ich bolo, leţia pochovaní v sláve, kaţdý vo svojom dome; 19 ale ty si odvrhnutý preč od svojho hrobu jako ohyzdný letorast, odiaty pobitými, prebodnutými od meča, ktorí sostupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mrcina. 20 Nebudeš s nimi spolu leţať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si povraţdil; nebude nikdy aţ na veky menované semeno zlostníkov. 21 Pripravte jeho synom bitúnok pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične zeme, a naplnil by sa povrch okruhu sveta mestami, 22 lebo ináče povstanem proti nim, hovorí Hospodin Zástupov, a vytnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí Hospodin. 23 A obrátim ho v majetok jeţov a v močiare a vymetiem ho metlou vykántrenia, hovorí Hospodin Zástupov. 24 Hospodin Zástupov prisahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som myslel, a jako som uradil, tak to bude stáť, 25 to jest, ţe skrúšim Assúra vo svojej zemi, a na svojich vrchoch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jarmo, i jeho bremeno uhne s ich pleca. 26 To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy.

27 Lebo Hospodin Zástupov uzavrel v rade, nuţ ktoţe zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktoţe ju odvráti? 28 Roku, ktorého zomrel kráľ Achaz, bolo vyrieknuté toto bremeno: 29 Neraduj sa, zem Filištínov, celá, ţe je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vyjde bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci. 30 A tak budú pásť prvorodení chudobných, a núdzni sa bezpečne poloţia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, pobijú. 31 Noţe kvíľ, ó, bráno; krič, ó, mesto! Rozplynúť sa musíš, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prijde dym, ani nebude toho, ktorý by sa oddelil od jeho shromaţdení a nedostanovil sa. 32 A čoţe odpovedia poslovia národa? Ţe Hospodin pevne zaloţil Sion, a ţe naň sa utečú utrápení jeho ľudu.

Izaiáš 15

1 Bremä Moábovo. Lebo v noci, v ktorej bude spustošené Ar Moábovo, bude umlčané; lebo vnoci bude spustošené Kír Moábovo a bude umlčané. 2 Pojdú hore do chrámu a Díbon na svoje výšiny, plakať; nad Nébom a nad Médebou bude kvíliť Moáb. Na kaţdej jeho hlave bude plešina, a kaţdá brada bude ostrihaná. 3 Na jeho uliciach si opášu smútočné rúcho drsné, na jeho postrešiach a na jeho námestiach bude kaţdý z nich kvíliť rozlievajúc sa v plači. 4 A Chešbon bude kričať i Eleále; aţ po Jahac bude počuť ich hlas. Preto budú ţalostne kričať ozbrojenci Moábovi; duša kaţdého z nich bude sa chvieť pre neho 5 a povie: Moje srdce kričí pre Moába. Oj, jeho závory! Aţ po Coár počuť krik ako ryk trojročnej jalovice! Lebo plačúc vystupujú hore luchitským svahom, lebo cestou do Choronaima pozdvihnú krik úplného skrúšenia, 6 pretoţe vody Nimríma budú velikou púšťou, lebo tráva uschne, bylina vyhynie; nebude ničoho zeleného. 7 Preto prebytok, ktorého si nadováţili, a ich imanie, ktorého naskladali, odnesú k potoku Arabím. 8 Lebo krik obíde všade dookola kraje Moábove, aţ do Eglaima jeho kvílenie, aţ do Bér-élima zanesie sa jeho kvílenie. 9 Lebo vody Dímona budú plné krvi, pretoţe na Dímon poloţím ešte aj prídavky: na tých z Moába, ktorí uniknú, pošlem ľva jako aj na ostatok zeme.

Izaiáš 16

1 Pošlite baranca panovníkovi zeme od Sela aţ do púšte na vrch dcéry Siona! 2 A stane sa toto: Jako vták poletuje sem a ta, keď je vyhnaný z hniezda, také budú dcéry Moábove pri brodoch Arnona. 3 Daj radu, dcéro Siona, učiň súd a rozrieš, učiň svoju tôňu ako noc, na pravé poludnie, ukry zahnaných, Moába, ktorý nemá miesta, neodkry a nevyzraď! 4 Nech bývajú u teba jako pohostíni moji zahnaní, Moábiti, buď im skrýšou pred zhubcom, lebo veď raz prestane násilník, bude koniec pustošeniu; tí, ktorí šliapu, zahynú zo zeme. 5 Ale trón bude pevne postavený na milosti, a sedieť bude na ňom panovník, panujúci v pravde v stáne Dávidovom, ktorý bude súdiť a vyhľadávať súd a bude rýchly vykonať spravedlivosť. 6 Slýchali sme o pýche Moábovej, ţe je veľmi pyšný, o jeho hrdosti, o jeho pýche, o jeho prchlivosti, o jeho lţivých rečiach chlubných. 7 Preto bude kvíliť Moáb pre Moába, kaţdý z nich bude kvíliť, pre obnaţené základy Kír-charéseta budete úpieť, celí zdrtení.

8 Pretoţe úrodné polia Chešbona uvädnú; vinič Sibmy bude zkazený, pánovia národov potlčú jeho výborné révy, ktoré sahajú aţ do Jazera, blúdiac zabiehajú aţ na púšť, jeho úponkovité výhonky ťahajú sa ďaleko, prešly aţ za Soľné more. 9 Preto nech oplakávam vinič Sibmy plačom Jazera! Polievam ťa svojimi slzami, ó, Chešbone a Eleále, lebo na tvoju oberačku a na tvoju ţatvu padol útočný krik nepriateľa. 10 A tak bude sprataná radosť a plesanie s úrodného poľa, a vo viniciach sa nebude spievať, ani sa nebude výskať; vína v lisoch nebude šliapať ten, kto šliapava. Učiním to, aby prestal radostný krik oberačov. 11 Preto moje srdce, moje útroby ţalostne zvučia pre Moába jako citara a moje vnútro pre Kír-cheres. 12 A stane sa, keď bude zrejmé, ţe ustal Moáb na výšine, ţe vojde do svojej svätyne modliť sa, ale nezmôţe ničoho. 13 Toto je slovo, ktoré hovoril Hospodin o Moábovi uţ dávno. 14 A teraz hovorí Hospodin takto: Vo troch rokoch ako v rokoch nájomníka bude potupená sláva Moábova so všetkým tým veľkým mnoţstvom, a ostatok bude malý, malinký, nepatrný.

Izaiáš 17

1 Bremä Damašku. Hľa, Damašek bude musieť uhnúť, takţe nebude mestom, ale bude hromadou rozvalenín. 2 Opustené budú mestá Aroera; budú pre stáda, a budú leţať, a nebude toho, kto by poplašil. 3 Zanikne pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku, a čo do ostatku Sýrov: budú jako sláva synov Izraelových, hovorí Hospodin Zástupov. 4 A stane sa toho dňa, ţe schudobneje sláva Jakobova, a tučnota jeho tela schudne. 5 Bude, jako keď niekto v ţatve soberie steblá do ruky, a jeho rameno soţne klasy, áno, bude, jako keď niekto sberá klasy v doline Refaim. 6 A zostanú z neho len paberky, jako keď vôkol otlčú olivu, ţe zostanú dve-tri nedozrelé olivky hore na vrchole, štyri-päť na jej vetviach, plodnej olivy, hovorí Hospodin, Bôh Izraelov. 7 Toho dňa bude hľadieť človek hore na svojho Učiniteľa, a jeho oči budú zrieť k Svätému Izraelovmu. 8 A nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, ani nepozrie na to, čo učinili jeho prsty, ani na háje ani na modlárske obrazy slnka. 9 Toho dňa budú mestá jeho sily jako opustené rumy lesa a vrchola brehu, ktoré opustili pohania pred synmi Izraelovými, a bude to pustinou. 10 Lebo si zabudla, dcéro Izraelova, na Boha svojho spasenia a nepamätala si na skalu svojej sily. Preto si nasadila rozkošných sadencov a nasadila si to cudzej révy. 11 V deň, v ktorý si ich posadila, hneď si ich aj ohradila a za rána, zavčasu, pečuješ o svoje semeno, aby išlo do kvetu. Budeţe to hromada ţniva, v deň, v ktorý onemocneje, a pochytí ju smrteľná bolesť! 12 Beda! Počuť hukot mnohých národov, ktoré hučia ako hukot morí, a dunenie ľudstiev, ktoré dunia ako dunenie mohutných vôd. 13 Ľudstvá dunia ako dunenie mnohých vôd. Ale Hospodin to okríkne, a kaţdý bude utekať ešte zďaleka a bude honený jako plevy na vrchoch pred vetrom a jako krútňava prachu pred víchrom. 14 Lebo v čas večera, hľa, prijde zdesenie, a prv ako nastane ráno, nebude ho. To bude údelom tých, ktorí nás olupujú, a losom tých, ktorí nás plienia.

Izaiáš 18

1 Beda zemi šumiaceho zvuku krýdel hmyzu, ktorá je za riekami Kúša <Kúš = Ethiopia.>;

2 panovníkovi i s jeho ľuďom, ktorý vysiela poslancov po mori, a na ľahkých loďkách z papierovej trsti po vodách. Len iďte, ľahkí poslovia rýchli, k vytiahnutému národu, vysokému čo do postavy, a uhladenému, strašnému ľudu vţdycky, odkedy len je, a tak aţ doteraz; k národu rôznych zákonov a ktorý všetko šliape, ktorého zem poprerezávaly rieky. 3 A noţe, všetci obyvatelia okruhu sveta a vy, ktorí obývate zem, keď pozdvihnú prápor na vrchoch, vidzte, a keď zatrúbia na trúbu, počujte! 4 Lebo takto mi povedal Hospodin: Upokojím sa a budem sa dívať zo svojho príbytku, ticho, jako za jasného kmitajúceho tepla na slnečnom svetle, a jako keď oblak rosy zvlaţuje za horúčavy počas ţatvy. 5 Ale isteţe prv ako prijde ţatva, keď sa rozvijú puky, a z kvetu budú ešte len dozrievajúce trpké bobule, vtedy poodrezuje révy noţami a odstráni úponky, poodtína. 6 A budú spolu zanechaní dravým vtákom vrchov a divej zveri zeme, a bude na tom letovať dravé vtáctvo cez leto, a všelijaká divá zver zeme bude na tom zimovať cez zimu. 7 V tom čase bude donesený dar Hospodinovi Zástupov od vytiahnutého ľudu uhladeného, od ľudu, strašného vţdycky, odkedy len je, a tak aţ doteraz, od národa rôznych zákonov a ktorý všetko šliape, ktorého zem poprerezávaly rieky, donesený bude na miesto mena Hospodina Zástupov, na vrch Sion.

Izaiáš 19

1 Bremä Egypta. Hľa, Hospodin sa nesie na hustom oblaku ľahkom a prijde do Egypta. Tu sa od zdesenia zaklátia modly Egypta pred jeho tvárou, a srdce Egypta sa rozplynie v jeho vnútornostiach. 2 Lebo podpichnem Egypťana proti Egypťanovi, a budú bojovať brat proti svojmu bratovi a blíţny proti svojmu blíţnemu, mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu. 3 A rozleje sa duch Egypta v jeho vnútornostiach, a jeho radu pohltím, a budú sa pýtať modiel a mrmlajúcich čarodejníkov, vešteckých duchov zomrelých a vedomcov. 4 A predám Egypt do ruky tvrdých pánov, a prísny kráľ nemilosrdný bude panovať nad nimi, hovorí Panovník Hospodin Zástupov. 5 A osiaknu vody mora, a rieka vyschne a vysuší sa, 6 a tak rieky narobia smradu, opadnú, a vyschnú veľtoky Dolného Egypta, trstina a rákos sa scvrknú a zvädnú. 7 Trávniky popri veľtoku, pri ústí veľtoku i kaţdá siatina popri veľtoku uschne, bude odviata, a nebude jej. 8 Vtedy budú kvíliť rybári a smútiť budú všetci, ktorí vrhajú udicu do veľtoku, a tí, ktorí rozostierajú sieť na vody, uvädnú od núdze. 9 A zase tí, ktorí spracúvajú česaný ľan, sa budú hanbiť ako aj tí, ktorí tkajú kment. 10 Lebo jeho stĺpy budú rozdrtené; všetci, ktorí pracovali za mzdu, budú zarmútenej duše. 11 Ba isteţe sú knieţatá mesta Coana blázni; múdrych radcov faraonových rada osprostela. Jakoţe smiete povedať faraonovi: Som synom múdrych, synom niekdajších kráľov? 12 Kdeţe sú, kde tvoji múdri? Noţe nech ti oznámia a nech vedia, čo usúdil Hospodin Zástupov vo svojej rade o Egypte! 13 Zbláznily sa knieţatá Coana; oklamané sú knieţatá mesta Nof; zaviedli Egypt, a to náčelní muţovia jeho pokolení. 14 Hospodin nalial do jeho vnútra ducha závratu, a spôsobili to, ţe Egypt blúdi vo všetkom, čo robí, jako blúdi opilý človek pri svojom vývratku. 15 A nebude mať Egypt diela, ktoré by bola učinila hlava alebo chvost, vetev alebo siť. 16 Toho dňa bude Egypt ako ţeny a bude sa triasť a strachovať pred kývnutím ruky Hospodina Zástupov, ktorou zakýva proti nemu. 17 A zem Júdova bude Egyptu na postrach: kaţdý, komukoľvek ju pripomenú, bude sa strachovať pre radu Hospodina Zástupov, ktorú uzavrel proti nemu.

18 Toho dňa bude päť miest v Egyptskej zemi, ktoré budú hovoriť kananejským jazykom a budú prisahať Hospodinovi Zástupov. Jedno z nich sa bude volať Ir-haheres <Mesto sboreniny.>. 19 Toho dňa bude stáť oltár Hospodinov prostred Egyptskej zeme a pamätný stĺp vedľa jeho hranice Hospodinovi. 20 A bude na znamenie a za svedka Hospodinovi Zástupov v Egyptskej zemi. Lebo budú kričať k Hospodinovi pre tých, ktorí ich budú utiskovať, a pošle im spasiteľa a toho, ktorý sa bude za nich pravotiť, a vytrhne ich. 21 A tak bude Hospodin známy Egyptu, a Egypťania poznajú Hospodina toho dňa a budú mu slúţiť bitnou obeťou a obilným darom a budú sľubovať Hospodinovi sľuby i plniť. 22 A Hospodin bude biť Egypt ranami, bude biť a uzdraví, a navrátia sa k Hospodinovi, a dá sa im uprosiť a uzdraví ich. 23 Toho dňa bude hradská z Egypta do Assýrie, a Assýrovia prijdú do Egypta a Egypťania do Assýrie a Egypťania i s Assýrmi budú slúţiť Hospodinovi. 24 Toho dňa bude Izrael tretím k Egyptu a k Assýrii, poţehnaním prostred zeme. 25 Pretoţe ho poţehná Hospodin Zástupov a povie: Nech je poţehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Assýria a moje dedičstvo Izrael!

Izaiáš 20

1 Roku, ktorého prišiel Tartán do Ašdóda, keď ho bol poslal Sargon, assýrsky kráľ, a keď potom bojoval proti Ašdódu a zaujal ho. 2 Toho času hovoril Hospodin skrze Izaiáša, syna Ámosovho, a riekol: Idi, odpáš a sloţ smútočné vrece so svojich bedier a sozuj svoju obuv so svojich nôh. A učinil tak, chodil nahý a bosý. 3 A Hospodin riekol: Ako chodí môj sluţobník Izaiáš nahý a bosý, čo je tri roky znamením a zázrakom, ktoré sa vzťahujú na Egypt a na Kúša, 4 tak poţenie pred sebou assýrsky kráľ zajatých Egypta a presídlencov Kúša, mladých i starých, nahých a bosých, a to s obnaţenými zadky, nahotu Egypta. 5 A budú sa desiť a hanbiť pre Kúša, ku ktorému vzhliadali v dôvere, a pre Egypt, svoju chlúbu. 6 A tak povie obyvateľ tohoto ostrova toho dňa: Hľa, tak pochodili tí, ku ktorým sme vzhliadali v dôvere, kam sme sa utiekali o pomoc, aby sme boli vytrhnutí a zachránení pred kráľom Assýrie! Jako by sme tedy my ušli?!

Izaiáš 21

1 Bremä púšte mora, Babylona. Jako prechádzavajú víchrice na juhu, tak prijde od púšte, zo strašnej zeme. 2 Tvrdé videnie mi je oznámené: Neverný robí neverne, a zhubca hubí. Poď hore, Élame! Médsko, sovri! Učiním koniec všetkým jeho vzdychom, ktoré vynútil. 3 Pre tú príčinu sú moje bedrá plné bolesti; kŕče ma pochytily jako kŕče ţeny, ktorá ide porodiť; svíjam sa od bolesti tak, ţe uţ ani nečujem; desím sa tak, ţe uţ ani nevidím. 4 Moje srdce prestáva biť; hrôza ma predesila; súmrak, po ktorom ináče túţim, obrátil mi v trasenie. 5 Pripraviť stôl, stráţiť stráţ, jesť a piť! Vstaňte, knieţatá, pomaţte štít! 6 Lebo takto mi povedal Pán: Idi, postav pozorujúceho stráţneho, a čo uvidí, nech oznámi! 7 A videl jazdu, jazdcov na koňoch po dvoch v rade, jazdu na osloch a jazdu na veľblúdoch a načúval pozorne, veľmi pozorne. 8 A volal ako lev: Na pozorovateľni, Pane, stojím ustavične vodne a na svojej stráţi stojím celé noci!

9 A tu hľa, prišla jazda muţov, jazdcovia na koňoch po dvoch v rade. A odpovedajúc riekol: Padol, padol Babylon, a roztrieskali všetky rytiny jeho bohov a pometali ich na zem. 10 Ty, moje mlativo, dieťa môjho humna, čo som počul od Hospodina Zástupov, Boha Izraelovho, oznámil som vám. 11 Bremä Dúmy. Volajú na mňa zo Seira: Stráţca, koľko je ešte noci? Stráţca, koľko je ešte noci? 12 Stráţca povedal: Ide ráno, ale prijde zase aj noc. Jestli sa chcete pýtať, pýtajte sa; navráťte sa, prijdite! 13 Bremä na Arábii. Po lesoch v Arábii budete nocúvať, vy, karavány Dedáncov. 14 Obyvatelia zeme Téma vústrety donesú smädnému vody; vyjdú oproti utekajúcemu so svojím chlebom. 15 Lebo budú utekať pred mečami, pred vytaseným mečom, pred natiahnutým lučišťom, pred tiaţou boja. 16 Lebo takto mi povedal Pán: Ešte za rok, aké sú roky nájomníka, a bude koniec všetkej sláve Kédara. 17 Tých, ktorí pozostanú z počtu strelcov z lučíšť, z udatných muţov synov Kédara, bude málo, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, to hovoril.

Izaiáš 22

1 Bremä Údolia videnia. Čo sa ti stalo, kde, ţe si vyšlo všetko hore na postrešia? 2 Ty, mesto, plné hrmotu a ruchu, nádherné, veselé mesto rozpustilé! Tvoji pobití nie sú pobití mečom ani nepomreli v boji. 3 Tvoje knieţatá zutekaly všetky napospol, spútané sú bez výstrelu z lučišťa; tí, ktorí sa našli z teba, spútaní sú všetci dovedna; utekali ešte zďaleka. 4 Preto som povedal: Hľaďte preč odo mňa, nedívajte sa na mňa, nech nariekam horko; neusilujte sa ma potešiť nad spustošením dcéry môjho ľudu. 5 Lebo deň veľkého nepokoja, pošliapania a zmätku má Pán Hospodin Zástupov v Údolí videnia: podkopávajú múr; krik počuť na vrchu. 6 Élam zodvihne túl dohrmiac na vozoch, obsadených ľuďmi, jazdcami, a Kír obnaţil štít. 7 Stane sa, ţe tvoje najvýbornejšie doliny budú plné vojenných vozov, a jazdcovia sa pevne postavia k bráne. 8 A tak odkryje Hospodin zastrenie s očí Júdu. A budeš hľadieť toho dňa ku zbrani domu lesa, 9 ale budete vidieť iba trhliny mesta Dávidovho, lebo ich bude mnoho, a preto soberiete vodu dolného rybníka. 10 A spočítate domy Jeruzalema a poboríte domy, aby ste upevnili múr. 11 Spravíte aj nádrţ medzi dvoma múrami pre vodu starého rybníka a len nebudete hľadieť k tomu, ktorý to učinil, a toho, ktorý to utvoril od dávna, neuvidíte. 12 A keď bude volať Pán Hospodin Zástupov toho dňa k plaču, k náreku, k plešine, znaku smútku, a opásať mechovisko, 13 tu hľa, u vás veselosť a radosť, budete zabíjať voly a biť ovce, jesť mäso a piť víno a vravieť: Jesť a piť, lebo zajtra zomrieme! 14 Preto sa zjavil Hospodin Zástupov v mojich ušiach a prisahal, ţe vám nebude pokrytá táto neprávosť, dokiaľ len nepomriete, hovorí Pán Hospodin Zástupov. 15 Takto hovorí Pán Hospodin Zástupov: Idi, vojdi k tomu komorníkovi, idi na Šebnu, ktorý je nad domom, 16 a povieš mu: Čo ty tu chceš a koho ty tu máš, ţe si si tu vytesal hrob? Na výšine si vyteše svoj hrob, do skaly si vyseká svoj príbytok! 17 Hľa, Hospodin ťa mrští na zem, ako keď niečo mrští silný muţ, a zgniavi ťa dôkladne, 18 svinie ťa pevne do klba, na guľu, a zašmarí do širokej zeme priestrannej; tam zomrieš, a ta budú odpratané vozy tvojej slávy, ty potupo domu svojho pána! 19 Odsotím ťa preč s tvojho stanovišťa, a srazia ťa s miesta, na ktorom stojíš.

20 A stane sa toho dňa, ţe povolám svojho sluţobníka Elijakima, syna Hilkiášovho, 21 a oblečiem ho do tvojej sukne a upevním ho tvojím pásom a tvoje panovanie dám do jeho ruky, a tak bude otcom obyvateľovi Jeruzalema a domu Júdovmu. 22 A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takţe keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí. 23 Zatlčiem ho jako klin na pevnom mieste, a bude trónom slávy domu svojho otca. 24 A povešajú na neho rôzne výrastky a jalové výhonky všetku slávu domu jeho otca, všetky nádoby, i tú najmenšiu z nich, od nádob medeníc aţ po všetky nádoby koţíc. 25 Toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov, uhne klin, zatlčený na pevnom mieste, a bude vyťatý a padne, a bude odťaté bremeno, ktoré je na ňom, lebo to hovoril Hospodin.

Izaiáš 23

1 Bremä Týru. Kvíľte, lode Taršíša, lebo bude spustošený tak, ţe nezostane z neho domu, ani uţ nebude kam vojsť. Zo zeme Kittím zjavené im to bude. 2 Umĺknite, obyvatelia ostrova! Sidonskí kupci, ktorí sa plavili morom, plnili ťa bohatstvom. 3 Na veľkých vodách semeno Šíchora, ţatva veľrieky jeho dôchodkom, a bol sa stal trţišťom národov. 4 Hanbi sa, Sidone, lebo hovorí more, pevnosť mora, a vraví: Nepracovala som k porodu a neporodila som ani som nevychovala mládencov, ani som nevypestovala panien. 5 Jako pôsobila zvesť Egypta - Ľudia sa svíjali od hrôzy - tak bude pôsobiť aj zvesť Týru. 6 Prejdite do Taršíša, kvíľte, obyvatelia ostrova! 7 Lebo povedia: Či vám je toto tá vaša veselá mať, ktorá má svoj pôvod odo dní starodávna? Nech ju zanesú jej nohy bývať ďaleko jako pohostín. 8 Kto to usúdil vo svojej rade o Týre, ktorý korunováva, ktorého kupci sú knieţatami a jeho kramári slávnymi na zemi? 9 Hospodin Zástupov to usúdil vo svojej rade, aby poškvrnil pýchu kaţdej krásy, aby potupil všetkých slávnych zeme. 10 Prejdi svoju zem ako veľrieka, dcéro Taršíša, niet uţ opasku. 11 Vystrel svoju ruku na more, zatriasol kráľovstvami, Hospodin prikázal o kramárovi Kanaánovi, aby zkazili jeho pevnosti, 12 a riekol: Nebudeš sa viacej veseliť, ty znásilnená panno dcéry Sidona! Vstaň, preplav sa do Kittíma, ale ani tam nebudeš mať odpočinku. 13 Hľa, zem Chaldejov. (Toho ľudu uţ niet.) Assúr ju pripravil pre divé mačky. Postavili jeho obliehacie veţe, rozborili jej paláce do základov, obrátili ju na zrúcaninu. 14 Kvíľte, lode Taršíša, lebo je spustošená vaša pevnosť! 15 A stane sa toho dňa, ţe bude Týrus zabudnutý sedemdesiat rokov, ako sú dni veku jedného kráľa; po sedemdesiatich rokoch stane sa Týru, jako je v pesničke smilnice: 16 Vezmi citaru, obchádzaj mesto, zabudnutá smilnico; hraj dobre, spievaj hodne, aby si spomenuli na teba! 17 A bude po sedemdesiatich rokoch, ţe Hospodin navštívi Týrus, ale on sa navráti ku svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na tvári zeme. 18 No, jeho zárobok a jeho mzda budú sväté Hospodinovi. Nebude to vloţené do pokladu ani sloţené do skladu, ale jeho zárobok bude pre tých, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby jedli do sýtosti a odievali sa dôstojne.

Izaiáš 24

1 Hľa, Hospodin vyprázdni zem a spustoší ju, sprevráti jej tvár a rozptýli jej obyvateľov. 2 A bude kňaz ako človek z ľudu, pán ako jeho sluha, pani jako jej slúţka, predávajúci jako kupujúci, ten, kto si poţičiava jako ten, kto vypoţičiava, veriteľ ako dlţník. 3 Zem bude dôkladne vyprázdnená a bude dôkladne vyplienená, lebo Hospodin hovoril to slovo. 4 Smútiť a vädnúť bude zem; zomdleje a uvädne okruh sveta, zomdlejú vysokosti ľudu zeme, 5 pretoţe i tá zem je poškvrnená pod svojimi obyvateľmi, lebo prestúpili zákony, zmenili ustanovenie, zrušili večnú smluvu. 6 Preto kliatba zoţerie zem, a pykať budú tí, ktorí bývajú v nej. Preto budú horieť obyvatelia zeme, a zostane iba mizerný ľud, ale aj toho len málo. 7 Smútiť bude vínna šťava, zomdleje vinič, vzdychať budú všetci veselého srdca. 8 Odpočívať bude veselosť bubnov, prestane ruch rozpustile veselých, utíchne veselosť citary. 9 Nebudú piť vína pri speve; zhorkne opojný nápoj tým, ktorí ho pijú. 10 Skrúšené bude mesto zmätku; zavrený bude kaţdý dom, aby nikto nevošiel. 11 Nárek bude na uliciach pre víno, zatemnená bude všetka radosť, odstehuje sa veselosť zeme. 12 Zostane v meste púšť, i brána bude potlčená v trosky. 13 Lebo tak bude prostred zeme, medzi národami, jako keď niekto dookola otlčie olivu, bude jako paberky, keď sa dokončí oberačka. 14 Tí, ktorí pozostanú, pozdvihnú svoj hlas a budú plesať: pre velebnosť Hospodinovu jasať budú aţ hen od mora. 15 Preto ctite a oslavujte Hospodina v krajinách svetla, na východe, na ostrovoch mora meno Hospodina, Boha Izraelovho. 16 Od najďaľšieho kraja zeme čujeme piesne o kráse spravedlivého. A ja hovorím: Oj, ja biedny, hyniem, hyniem! Beda mi! Neverní robia neverne a šeredne robia neverní neverne. 17 Pachad, pachat a pach, <Strach, jama a osídlo.> na teba, obyvateľu zeme! 18 A stane sa, ţe ten, kto bude utekať pred zvesťou strachu, padne do jamy, a ten, kto vylezie z jamy, bude lapený v osídlo, lebo prieduchy s výsosti sa otvoria, a budú sa triasť základy zeme. 19 Zem bude celá dolámaná; zem bude strašne dotrhaná; zem bude hrozne zmietaná; 20 potáckať a motať sa bude zem ako opilý a bude prenesená sťa koliba na noc, a jej prehrešenie sa ťaţko doľahne na ňu, padne a viacej nepovstane. 21 A stane sa toho dňa, ţe Hospodin navštívi vojsko výsosti na výsosti i kráľov zeme na zemi. 22 A sobraní budú dovedna jako väzni do ţalára a budú zavrení vo väzení, ale po mnohých dňoch budú zase navštívení. 23 Mesiac sa bude stydieť, a slnce sa bude hanbiť, lebo Hospodin Zástupov bude kraľovať na vrchu Sione a v Jeruzaleme a pred jeho starcami v sláve.

Izaiáš 25

1 Hospodine, ty si môj Bôh; vyvyšovať ťa budem, oslavovať budem tvoje meno, lebo si učinil predivné veci, rady, uradené od pradávna, vernú pravdu. 2 Lebo si obrátil mesto v hromadu rozvalín, ohradené mesto v zrúcaninu, paláce cudzozemcov, aby neboly mestom; nebude viacej vystavené aţ na veky. 3 Preto ťa bude ctiť a oslavovať silný ľud urputný, mesto ukrutných národov sa ťa bude báť. 4 Lebo si bol pevnosťou chudobnému, pevnosťou núdznemu, keď mu bolo úzko, útočišťom pred prívalom, tôňou pred horúčavou, lebo vzteklý duch ukrutníkov je ako príval na stenu.

5 Jako horúčavu vo vypráhlej zemi, tak potlačíš veselý hlomoz cudzincov, ako horúčavu tôňou hustého oblaku. - Pokorí spev ukrutníkov. 6 A Hospodin Zástupov učiní všetkým národom hostinu tučných vecí na tomto vrchu, hostinu pri kvasenom víne, hostinu tučných vecí, plných špiku, kvaseného vína očisteného. 7 A pohltí na tomto vrchu tvár závoja, ktorý leţí na všetkých ľuďoch, aby zavil, a prikrývku, ktorá je rozprestretá na všetkých národoch, aby prikryla; 8 pohltí smrť na večnosť, a Pán Hospodin sotrie slzu s kaţdej tvári a odstráni potupu svojho ľudu s celej zeme, lebo Hospodin hovoril. 9 Preto povedia toho dňa: Hľa, toto je náš Bôh, na ktorého sme očakávali, a vše nás spasil; toto je Hospodin, na ktorého sme očakávali! Plesajme a radujme sa v jeho spasení! 10 Lebo ruka Hospodinova odpočinie na tomto vrchu, a Moáb bude zašliapaný na svojom mieste, jako sa zašliape slama do moku hnoja, 11 a rozprestrie svoje ruky vo svojom strede, jako ich rozprestiera plavec plávajúc. A tak poníţi jeho pýchu s úkladmi jeho rúk. 12 A ohradu, vysokosť tvojich múrov zohne, poníţi a srazí na zem aţ do prachu.

Izaiáš 26

1 Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme silné mesto! Bôh nám dal spasenie za múr a val. 2 Otvorte brány, aby vošiel spravedlivý národ, ostríhajúci vernosť. 3 Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Boţe, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba. 4 Nadejte sa na Hospodina na večné veky, pretoţe v Hospod-Hospodinovi je skala vekov. 5 Lebo zohnul tých, ktorí bývajú vysoko, vyvýšené mesto; áno, poníţi ho, poníţi ho aţ k zemi, srazí ho aţ do prachu. 6 Noha ho zašliape, nohy biedneho, kroky chudobných. 7 Cestou spravedlivému je priamosť. Ty súc priamy urovnávaš drahu spravedlivého. 8 Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, Hospodine; po tvojom mene a po rozpomienke na teba nesie sa túţba duše. 9 Svojou dušou túţim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti. 10 Keď sa aj učiní bezboţnému milosť, on sa jednako nenaučí spravedlivosti; v zemi pravosti robí prevrátene a nevidí velebnosti Hospodinovej. 11 Hospodine, hoci je vysoko vyvýšená tvoja ruka, nevidia. No, uvidia a budú sa hanbiť pre závisť, ţe závideli tvojmu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protivníkov. 12 Hospodine, ty nám spôsobíš pokoj, lebo i všetky naše skutky si ty vykonal za nás. 13 Hospodine, náš Boţe, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno. 14 Pomreli, neoţijú; mŕtvi sú, viacej nevstanú. Tak si tedy navštívil a zahladil si ich a zahubíš i kaţdú pamiatku na nich. 15 Rozmnoţil si národ, Hospodine, rozmnoţil si národ, si oslávený, ďaleko si posunul všetky konce zeme. 16 Hospodine, v súţení ťa hľadali a navštívili; vylievali pokorné prosby tiché, keď si ich trestal a káznil. 17 Ako tehotná ţena, ktorá sa blíţi k porodu, ţe sa svíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Hospodine.

18 Tehotneli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme nespôsobili zemi, ani nepadli obyvatelia okruhu sveta. 19 Tvoji mŕtvi oţijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych. 20 Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev. 21 Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na kaţdom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.

Izaiáš 27

1 V ten deň navštívi Hospodin svojím mečom, tvrdým, veľkým a mocným, Leviatána, dlhého hada rýchleho, a Leviatána, skrúteného hada, a zabije draka, ktorý je v mori. 2 Toho dňa povedia: Vinica, ktorá rodí tuhé víno výborné! Ospevujte ju! 3 Sám ja, Hospodin, ju budem pozorovať, kaţdú chvíľu ju budem zvlaţovať; aby ju nenavštívilo niečo zlé; vnoci i vodne ju budem pozorovať. 4 Nemám proti nej hnevu. Kto mi dá nejaký tŕň či bodliak, aby sa pustil so mnou do boja? Postúpil by som proti tomu a spálil by som to razom. 5 Alebo radšej nech sa chopí mojej pevnosti a učiní so mnou pokoj, áno, nech učiní so mnou pokoj! 6 Vo dňoch, ktoré prijdú, zakorení Jakoba; pučať a kvitnúť bude Izrael, a tvár okruhu sveta bude plná plodu. 7 Či ho azda ubil, ako ubil toho, ktorý ho bil? Či je zabitý jako sú pobití, ktorých on pobil? 8 Mierne si ju trestal i vtedy, keď si ju bol zahnal. Rozmýšľajúc úpel vo svojom urputnom duchu v deň východného vetra. 9 A tak tým spôsobom bude pokrytá neprávosť Jakobova, a to bude ten celý uţitok, ţe odstráni jeho hriech, keď obráti všetky kamene oltára na rozvaleninu, takţe budú jako rozmetané kamene vápencové; nepovstanú viacej háje ani slnečné obrazy. 10 Lebo ohradené mesto bude osamotené, bude príbytkom odvrhnutým a opusteným, bude jako pustina; tam sa bude pásť teľa, tam bude líhať a poobţiera jeho vetvi. 11 Keď dozrievajúc bude schnúť jeho ţnivo, bude skrúšené; ţeny prijdú, zapália ho; lebo to nie je národ, ktorý by mal rozum; preto sa nezľutuje nad ním ten, ktorý ho učinil, ani sa nezmiluje nad ním ten, ktorý ho sformoval. 12 A stane sa toho dňa, ţe Hospodin bude otĺkať svoje ovocie hen od toku rieky aţ po Egyptský potok, a vy budete posberaní po jednom, synovia Izraelovi. 13 Stane sa toho dňa, ţe sa bude trúbiť na veľkú trúbu, a prijdú tí, ktorí boli zahynuli v assýrskej zemi, jako aj tí, ktorí boli zahnaní do Egyptskej zeme, a budú sa klaňať Hospodinovi na vrchu svätosti, v Jeruzaleme.

Izaiáš 28

1 Beda Samárii, korune pýchy opilcov Efraima, a vädnúcemu kvetu, kráse, ktorou sa zdobí, korune, ktorá je na hlave ţírneho údolia porazených od vína! 2 Hľa, Pán má mocného a silného, ktorý prijde jako príval kamenca, jako zhubný víchor nákazlivý, jako príval mohutných vôd zaplavujúcich, sloţí ju rukou na zem. 3 Nohami bude zašliapaná, koruna pýchy opilcov Efraimových. 4 A tak bude vädnúci kvet, krása, ktorou sa zdobí, koruna, ktorá je na hlave ţírneho údolia ako jeho ranné ovocie, ktoré dozreje, prv ako je leto, a ktoré, keď ho niekto uvidí, hlce, kým ho je čo len kúsok v jeho ruke. 5 Toho dňa bude Hospodin Zástupov krásnou korunou, zdobným vencom ostatku svojho ľudu,

6 a duchom súdu tomu, kto sedí na súde, a hrdinskou silou tým, ktorí zapudzujú boj zpät do brány. 7 Ale aj títo, synovia Júdovi, blúdia od vína a potácajú sa od opojného nápoja; kňaz i prorok blúdia od opojného nápoja; pohlcovaní sú od vína, potácajú sa od opojného nápoja, blúdia vo videnom, klátia sa čo do súdu. 8 Lebo všetky stoly sú plné vývratku a lajna, takţe uţ nie je čistého miesta. 9 Kohoţe bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs? 10 Lebo vraj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam. 11 Istotne bude hovoriť blabolajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu, 12 im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie; dajte odpočinúť ustalému, a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť. 13 Ale im je slovo Hospodinovo príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam, aby ta išli a klesli nazad a boli skrúšení a aby sa zaplietli do slučky a boli lapení. 14 Preto počujte slovo Hospodinovo, posmievační muţovia, ktorí panujete nad týmto ľudom, ktorý je v Jeruzaleme! 15 Pretoţe hovoríte: Učinili sme smluvu so smrťou a s peklom sme spravili dohovor; i keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, neprijde po nás, lebo sme poloţili loţ za svoje útočište a skryli sme sa do falše, 16 preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zakladám na Sione kameň, zkúsený kameň, uholný, drahý, základ, pevne zaloţený; kto verí voň, nebude náhliť. 17 A učiním súd pravidlom a spravedlivosť váhou, a kamenec odprace útočište lţi, a skrýš zaplavia vody, 18 a vaša smluva so smrťou bude zrušená, ani váš dohovor s peklom neostojí, a keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, ten vás zašliape; 19 kedykoľvek sa povalí, vše vás poberie, lebo sa bude valiť kaţdého rána, vodne i vnoci, a bude, ţe iba sám strach naučí rozumieť počutej zvesti, 20 lebo loţa bude prikrátka nato, aby sa mohol človek vystrieť, a prikrývka bude priúzka, neţ aby sa mohol do nej zakrútiť. 21 Lebo Hospodin povstane jako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil svoje dielo, svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju čudnú robotu. 22 Preto teraz neposmievajte sa, aby sa nezatiahli na pevno vaše putá, lebo záhuba, a to pevne usúdená, tak som počul, prijde od Pána Hospodina Zástupov na celú zem. 23 Pozorujte ušima a počujte môj hlas; nakloňte ucho a počujte moju reč! 24 Či azda kaţdého dňa orie oráč, aby sial, brázdi a bráni svoju zem? 25 Či, keď urovná jej tvár, nerozseje viky a nerozhodí kmínu a nenasadí pšenice do radu a jačmeňa na vyznačené pole alebo ţita na svoj chotár? 26 A učí ho pravému súdu: jeho Bôh ho vyučuje. 27 Lebo veď vika sa nemláti okovaným smykom ostrým, ani sa nechodí kolesom voza vôkol po kmíne; leţ vika sa vybíja palicou a kmín prútom. 28 A zboţie na chlieb či sa drví na prach? Lebo ani toho nemláti naveky a hoci poháňa kolo svojho voza a svoje kone, nerozdrví ho. 29 I toto vyšlo od Hospodina Zástupov, ktorý je prepodivný v rade a veleslávny v skutku.

Izaiáš 29

1 Beda Arielovi <Ariel = Ohnište silného Boha>, Arielovi, mestu, kde táboril Dávid! Pridajte rok ku roku, nech obiehajú slávnosti v kruhu! 2 Ale sovriem Ariela, a bude vzdychania a stenania, a bude mi jako Ariel.

3 A poloţím sa proti tebe dookola táborom a tesne ťa sovriem stráţami a postavím proti tebe obliehacie hradby, 4 a sníţený súc budeš hovoriť zo zeme, a z prachu, zohnutá, bude pokorne šeptať tvoja reč, a tvoj hlas bude znieť ako veštecký duch zo zeme, a tvoja reč bude pišťať z prachu. 5 Mnoţstvo tvojich cudzincov bude jako drobný prach, a jako plevy, ktoré ta idú, mnoţstvo ukrutníkov, a to sa stane rýchle, tak, čo sa nenazdáš. 6 Od Hospodina Zástupov bude Jeruzalem navštívený rachotom hromu a zemetrasením a veľkým zvukom, víchricou a búrkou a plameňom zoţierajúceho ohňa. 7 A mnoţstvo všetkých tých národov, ktoré bojujú proti Arielovi, a všetci, ktorí útočia proti nemu a proti jeho pevnosti, a ktorí ho svierajú, budú jako sen videnia noci. 8 A bude, jako keď sa sníva lačnému, ţe hľa, jie; ale keď sa prebudí, je prázdna jeho duša, a jako keď sa sníva smädnému, ţe hľa, pije; ale keď sa prebudí, hľa, je smädný, a jeho duša je ţiadostivá nápoja: tak bude i mnoţstvo všetkých tých národov, bojujúcich proti vrchu Sionu. 9 Otáľajte a deste sa bezradní, stojte omráčení a buďte slepí! Opilí sú, ale nie od vína; potácajú sa, ale nie od opojného nápoja. 10 Lebo Hospodin vylial na vás ducha hlbokého spánku a zavrel pevne vaše oči; prorokov a vaše vidiace hlavy zastrel. 11 Preto vám je kaţdé videnie ako slová zapečatenej knihy, ktorú keď dajú tomu, kto zná písmo, a povedia: Noţe prečítaj toto! povie: Nemôţem, lebo je zapečatené. 12 A keď sa dá kniha tomu, kto nezná písma, a povie sa mu: Noţe prečítaj toto! povie: Neznám písma. 13 A tak povedal Pán: Pretoţe sa blíţi tento ľud svojimi ústami a svojimi rtami ma ctí, kým svoje srdce vzdialil odo mňa, a ţe ich bázeň, ktorou sa ma boja, je naučeným prikázaním ľudí, 14 preto hľa, i ja učiním ešte iné divné veci s týmto ľudom, divné a predivné, a zahynie múdrosť jeho múdrych, a rozumnosť jeho rozumných sa skryje. 15 Beda tým, ktorí hlboko skrývajú radu pred Hospodinom, ktorých kaţdý skutok deje sa v temnosti, a hovoria: Ktoţe nás vidí a kto nás zná? 16 Oj, vaša prevrátenosť! Či má byť hrnčiar povaţovaný za podobného hline, aby povedalo dielo o tom, kto ho učinil: Neučinil ma? Alebo či povie útvor o tom, kto ho utvoril: Nerozumie sa tomu? 17 Či nie je tak, ţe ešte trochu málo času, a Libanon sa obráti na úrodné pole, a úrodné pole bude povaţované za les? 18 A toho dňa uţ počujú hluchí slová knihy, a oči slepých prezrú z mrákavy tmy. 19 A pokorní tichí sa budú vše viacej radovať v Hospodinovi, a chudobní z ľudí budú plesať v Svätom Izraelovom. 20 Lebo bude koniec ukrutníkovi, a posmievač zahynie, a budú vyplienení všetci, ktorí pozorujú na márnosť, 21 ktorí pôsobia to, aby človek hrešil v slove, a tomu, kto tresce v bráne, kladú smečky a ničomnosťou zohýňajú spravedlivého v súde. 22 Preto takto hovorí Hospodin domu Jakobovmu, ten, ktorý vykúpil Abraháma: Teraz sa uţ nebude hanbiť Jakob, ani uţ teraz nebude blednúť jeho tvár; 23 lebo keď bude vidieť, jeho deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, budú posväcovať moje meno a budú posväcovať svätého Jakobovho a pôsobiť to, aby sa kaţdý bál Boha Izraelovho. 24 A tak poznajú tí, ktorí blúdia duchom, rozum, a reptáci sa naučia umu.

Izaiáš 30

1 Beda spurným synom odpadlým, hovorí Hospodin, hotovým vykonať radu, ale radu nie zo mňa, a lejúc uzavrieť smluvu, ale smluvu nie podľa môjho Ducha, aby hromadili hriech na hriech,

2 tí, ktorí ta idú, aby odišli dolu do Egypta, ale mojich úst sa neopýtali; aby sa posilnili silou faraona a aby sa utiekli do tône Egypta. 3 Ale vám bude sila faraonova na hanbu a útočište v tôni Egypta na posmech. 4 Lebo jeho, Júdove knieţatá boly v Coane, a jeho poslovia prišli aţ do Chánesa. 5 Všetci sa budú hanbiť pre ľud, ktorý im neprospeje; nie na pomoc ani nie na prospech, ale bude na hanbu i na potupu. 6 Bremä hoviad na Juhu. Zemou súţenia a úzkosti, odkiaľ pochodí lev a ľvíča, zmija a ohnivý had lietajúci, nesú svoje bohatstvo na chrbtoch mladých oslov a svoje poklady na hrbe veľblúdov k ľudu, ktorý neprospeje. 7 Lebo Egypťania? Márne a nanič budú pomáhať! Preto vyhlasujem o tomto a hovorím: Rahab sú. Sedieť! 8 A tak teraz idi, napíš to na tabuľu pred nimi a vry to do knihy, aby to bolo pre budúci čas, pre vţdy, aţ na veky. 9 Lebo je to spurný ľud, synovia lhári, synovia, ktorí nechcú poslúchať zákon Hospodinov, 10 ktorí hovoria vidiacim videnia: Nevidzte! a tým, ktorí zrú, prorokom: Nezrite nám toho, čo je pravé! Hovorte nám hladké pochlebenstvá, zrite príjemné veci klamné; 11 vybočte z cesty, odchýľte sa od stezky; urobte to, aby zmizol zpred našej tvári Svätý Izraelov! 12 Preto takto hovorí Svätý Izraelov: Pretoţe opovrhujete týmto slovom a nadejete sa na útisk a na svoju prevrátenosť a spoliehate sa na to, 13 preto vám bude táto neprávosť ako trhlina, ktorá ide spadnúť, ako vydutie na vysokom múre, ktorého skrúšenie prijde znenazdania, rýchle, 14 a rozrazí ho, jako niekto rozrazí hrnčiarsku nádobu rozbitú, nezľutuje sa, takţe sa nenajde z nej, keď sa raz rozbije, ani črep nabrať doň ohňa z ohnišťa alebo načrieť vody z jamy. 15 Lebo takto hovorí Pán Hospodin, Svätý Izraelov: Keď sa obrátite a upokojíte sa, budete zachránení; v utíšení sa a v dúfaní bude vaša sila. Ale nechcete, 16 leţ hovoríte: Nie, ale na koňoch utečieme. Preto aj budete utekať! Na rýchlych ujdeme. Preto aj budú rýchli tí, ktorí vás budú stíhať. 17 Jeden tisíc pred okríknutím jedného, pred okríknutím piatich budete utekať, dokiaľ len nezostanete jako stĺp na temene vrchu a jako prápor na kopci. 18 A preto bude očakávať Hospodin, aby sa zmiloval nad vami, a preto sa vyvýši, aby sa zľutoval nad vami - ; lebo Hospodin je Bohom súdu. Blahoslavení sú všetci, ktorí očakávajú na neho. 19 Lebo ľud, ktorý bude bývať na Sione, v Jeruzaleme, ty, ľude nebudeš uţ nikdy plakať; istotne sa zmiluje nad tebou na hlas tvojho kriku; len čo počuje, ohlási sa ti. 20 A keď vám i dá Pán chleba úzkosti a vody útisku, ale nebudú viacej skrytí tvoji učitelia, a tvoje oči budú vidieť tvojich učiteľov; 21 tvoje uši počujú slovo zpoza teba, ktoré bude hovoriť: Toto je tá cesta; choďte po nej, uţ či by ste sa obrátili napravo či naľavo. 22 A poškvrníte pokrytie tvojich strieborných rytín a modlosluţobné rúcho tvojich zlatých sliatin; vyvrhneš ich ako hnusobu a povieš tomu: Von s tebou! 23 A dá i dáţď na tvoje semä, ktorým poseješ svoju zem, a chlieb z úrody zeme, ktorý bude šťavnatý a výţivný; tvoj dobytok sa bude pásť toho dňa na širokom pastvisku. 24 A voly a mladí osli, ktorí budú obrábať zem, budú ţrať krm, solený a miešaný, ktorý bude previaty lopatou a vejačkou. 25 A na kaţdom vysokom vrchu jako i na kaţdom vyvýšenom brehu budú potoky, prúdy vody, v deň veľkého vraţdenia, keď padnú veţe. 26 Vtedy bude svetlo mesiaca jako svetlo slnka, a svetlo slnka bude sedemnásobné, jako svetlo siedmich dňov, v deň, v ktorý obviaţe Hospodin zlámanie svojho ľudu a zahojí ranu jeho zbitia. 27 Hľa, meno Hospodinovo prichádza z ďaleka, ktorého hnev horí a valí sa hore jako ťarcha dymu; jeho rty sú plné zúrivosti, a jeho jazyk je ako zoţierajúci oheň

28 a jeho duch ako zaplavujúci potok rozvodnený, ktorý dosiahne aţ po hrdlo, aby preosial národy na riečici márnosti a zahodil ohlávku, vedúcu do bludu, na čeľusť národov. 29 Pieseň budete mať ako pieseň noci, v ktorej sa zasväcuje slávnosť, a radosť srdca jako radosť toho, kto ide s píšťalou, idúc na vrch Hospodinov, ku Skale Izraelovej. 30 A Hospodin dá počuť velebnosť svojho hlasu a ukáţe spustenie svojho ramena s búrlivosťou hnevu a s plameňom zoţierajúceho ohňa, s rozmetávajúcim víchrom, prívalom a ľadom. 31 Lebo od hlasu Hospodinovho bude zdrtený Assúr, ktorý bíjal iných prútom. 32 A stane sa, ţe kaţdé prejdenie palicou silne doľahne, ktoré spustí Hospodin na neho pri bubnoch a pri citarách, a v bojoch mávaním svojej ruky bude bojovať proti nemu. 33 Lebo uţ dávno je pripravené peklo; aj to je prihotovené kráľovi; hlboké, široké učinil; čo do jeho popravišťa, jesto oheň a dreva mnoho; dych Hospodinov, ktorý je ako potok síry, ho zapáli.

Izaiáš 31

1 Beda tým, ktorí idú dolu do Egypta o pomoc a spoliehajú sa na kone a nadejú sa na vozy, pretoţe ich je mnoho, a na jazdcov, pretoţe sú veľmi mocní, a nehľadia na Svätého Izraelovho a nehľadajú Hospodina. 2 Ale aj on je múdry a uvedie zlé a neodstráni ani neodvolá svojich slov, ale povstane proti domu zlostníkov a proti pomoci tých, ktorí páchajú neprávosť. 3 A Egypťania sú ľudia a nie silný Bôh, ich kone sú telo a nie duch. A preto len čo vystrie Hospodin svoju ruku, klesne pomocník, a padne ten, ktorému pomáhal, a tak spolu, všetci zahynú. 4 Lebo takto mi riekol Hospodin: Ako keď vrčí lev alebo ľvíča nad svojou korisťou, hoci sa svolá proti nemu hromada pastierov, ţe sa nezľakne ich hlasu ani sa nekrčí strachom pred ich lomozom, tak sostúpi Hospodin Zástupov, aby vojoval na vrchu Sione a na jeho pahrbe. 5 Jako keď poletujú vtáci sem a ta brániac svoje mláďatá, tak bude Hospodin Zástupov chrániť Jeruzalem, aj ochráni a vytrhne, šetriac obíde a vyslobodí. 6 Navráťte sa k tomu, od ktorého tak hlboko zabŕdli synovia Izraelovi! 7 Lebo toho dňa zavrhnú kaţdý svoje strieborné modly a svoje zlaté modly, ktorých vám narobily vaše ruky, aby ste hrešili. 8 A Assúr padne od meča, no, nie od meča muţa, a meč ho zoţerie, no, nie meč človeka, a bude utekať pred mečom, a jeho mládenci budú musieť dávať plat. 9 A tak zajde jeho skala od strachu, a jeho knieţatá sa budú desiť prápora, hovorí Hospodin, ktorý má vatru na Sione a má pec v Jeruzaleme.

Izaiáš 32

1 Hľa, kráľ bude kraľovať podľa spravedlivosti, a čo do knieţat, budú vládnuť podľa spravedlivého súdu, 2 a kaţdý bude jako skrýša pred vetrom a jako úkryt pred prívalom, ako potoky vody v suchom kraji, ako tôňa ozrutnej skaly vo vypráhlej zemi. 3 A nebudú viacej zalepené oči vidiacich, a uši čujúcich budú bedlive pozorovať, 4 srdce náhlivých porozumie známosti, a jazyk zajakavých bude hovoriť rýchle a jasne. 5 Nebude sa viacej nazývať blázon šľachetným, ani skúpemu sa uţ nepovie štedrý. 6 Lebo blázon hovorí bláznovstvo, a jeho srdce pácha neprávosť robiac ošemetne a hovoriac proti Hospodinovi blud, aby vyprázdnil dušu lačného a spôsobil to, aby sa nedostalo nápoja smädnému.

7 A skupáň? Jeho nástroje sú zlé; myslí na mrzké veci, aby lţivými rečami zkazil pokorných, i keď hovorí chudobný spravedlivý súd. 8 Ale šľachetný myslí na šľachetné veci, ktorý aj vţdy bude stáť pri tom, čo je šľachetné. 9 Vy, bezstarostné ţeny, vstaňte, počujte môj hlas; hriešne ubezpečené dcéry, ušami pozorujte moju reč! 10 Za mnohé dni, ba roky sa budete triasť, hriešne ubezpečené; lebo zahynie oberačka, a spratávanie iných úrod neprijde. 11 Chvejte sa, bezstarostné; traste sa, hriešne ubezpečené! Vyzliecť sa, obnaţiť sa a opásať vrecovinu na bedrá! 12 Bijúc sa na prsia budú kvíliť nad ľúbeznými poliami, nad úrodným viničom: 13 na pôde môjho ľudu vzíde bodľač a tŕnie, áno, na všetkých domoch, v ktorých panovala veselosť, na plesajúcom meste. 14 Lebo palác bude opustený, lomoz mesta zanechaný; vysoká hradba Ofel a veţa-pozorovateľňa budú za jaskyne aţ na veky, radosťou divých oslov, pastviskom stád, 15 dokiaľ nebude vyliaty na nás Duch z výsosti, a vtedy bude obrátená púšť na úrodné pole, a úrodné pole bude povaţované za les. 16 A tak bude prebývať súd na púšti, a spravedlivosť bude bývať na úrodnom poli. 17 A dielom spravedlivosti bude pokoj a sluţbou spravedlivosti bude ticho a bezpečnosť aţ na veky. 18 A môj ľud bude bývať v bydliskách pokoja a v príbytkoch úplnej bezpečnosti a v bezstarostných obydliach odpočinku. 19 Ale prv bude padať ľadovec, aţ i sostúpi les, a do nízkosti bude sníţené mesto. 20 Blahoslavení vy, ktorí sejete popri všetkých vodách, ktorí voľne púšťate nohu vola a osla!

Izaiáš 33

1 Beda tebe, ktorý pustošíš, hocaj si sám nebol pustošený, a ktorý robíš neverne, hoci tebe nerobili neverne! Keď prestaneš pustošiť, budeš spustošený; keď sa narobíš neverne, urobia tebe neverne. 2 Hospodine, zmiluj sa nad nami; na teba očakávame. Buď ich ramenom kaţdého rána, ovšem našou záchranou v čase súţenia. 3 Od zvuku hrmotu budú utekať národy; od tvojho vyvýšenia sa rozpŕchnu sa pohania. 4 A vaša korisť sa bude sberať, ako čo chrústi sberajú zeleň; ako behajú chrobáci za potravou, tak budú behať za ňou. 5 Hospodin bude vyvýšený, lebo prebýva na výsosti; naplní Sion súdom a spravedlivosťou. 6 A bude stálosť za tvojich čias, hojnosť rôzneho spasenia, múdrosti a známosti. Bázeň Hospodinova bude jeho pokladom. 7 Hľa, ich hrdinovia kričia vonku; poslovia pokoja plačú horko; 8 spustly hradské; uţ nie je toho, kto by išiel cestou; zrušil smluvu, opovrhol mestami, nepováţil človeka za nič. 9 Smúti, zomdlieva zem: Libanon sa hanbí, vädne; Sáron je ako púšť, a z plodov otrasený je Bázan i Karmel. 10 Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa povznesiem. 11 Tehotnejete suchou trávou rodíte strnisko; váš duch je oheň ktorý vás strávi. 12 A národy budú pálením vápna; budú jako zoťaté bodliaky, ktoré sa spália ohňom. 13 Počujte, ďalekí, čo som učinil, a poznajte, blízki, moju hrdinskú silu! 14 Zdesili sa na Sione hriešnici; strach pochytil pokrytcov, aţ sa trasú a hovoria: Kto nám bude bývať pri zoţierajúcom ohni? Kto nám bude bývať pri večnom ţehu?! 15 Ten, kto chodí v spravedlivosti a hovorí pravdu; kto pohŕda ziskom z útisku; kto otriasa svoje ruky, aby neprijal úplatného daru; kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul zvodu vyliať krv, a kto pevne zaviera svoje oči, aby nehľadel na zlé. 16 Ten bude bývať na výšinách, hrady na skalách budú jeho vysokým útočišťom, jeho chlieb bude daný, jeho voda istá.

17 Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho kráse, uvidia zem ďalekých. 18 Tvoje srdce bude rozmýšľať o niekdajšom strachu a povieš: Kde je ten, kto zapisuje? Kde je, kto váţi daň? Kde ten, kto počíta veţe? 19 Neuvidíš viacej uktrutného ľudu bezočivého, ľudu hlbokých rtov, ktorých neznáš, cudzieho jazyka, ktorému nerozumieš. 20 Pozri na Sion, mesto našej výročnej slávnosti, nech vidia tvoje oči Jeruzalem, bezpečné obydlie pokoja, stán, ktorý sa neprenáša, ktorého koly sa nepohnú zo svojho miesta na večnosť, a niktorý z jeho povrazov sa neroztrhne. 21 Ale tam nám je slávny Hospodin, tam miesto riek širokých tokov, po ktorom nepojde loď s veslami, ani ho neprejde mohutná loď vojenná. 22 Lebo Hospodin náš sudca, Hospodin náš zákonodarca, Hospodin náš kráľ, on nás spasí. 23 Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudrţia podstavca svojho sťaţňa, nerozvinú vlajky! Vtedy bude rozdelené aţ mnoho koristi, ešte len aj chromí na nohy budú chvátať korisť, 24 takţe nepovie nikto z obyvateľov: Som chorý. Ľud, ktorý bude bývať v ňom, bude ľudom, ktorému je odpustená neprávosť.

Izaiáš 34

1 Pristúpte, národy, aby ste počuly, a ľudia, pozorujte ušami! Nech počuje zem i jej náplň, okruh sveta i všetky jeho plody! 2 Lebo Hospodin je rozhnevaný na všetky národy a rozľútený na všetko ich vojsko, vyriekne nad nimi kliatbu úplnej záhuby a zkazí ich, vydá ich na pobitie. 3 Ich pobití budú ta povrhnutí, a z ich mŕtvych tiel bude vystupovať smrad, a vrchy sa rozplynú od ich krvi, 4 a roztaví sa všetko vojsko nebies, a nebesia budú svinuté jako kniha, a všetko ich vojsko zvädne, jako zvädne a opadne lístie s viniča a jako uvädlé nedozrelky s fíka. 5 Lebo môj meč je napojený na nebesiach; hľa, sostúpi na Edoma a na ľud, nad ktorým som vyriekol kliatbu úplnej záhuby, aby bol súdený. 6 Meč Hospodinov je plný krvi, zamastený je od tuku, od krvi barancov a kozlov, od tuku ľadvín baranov, lebo Hospodin má bitnú obeť v Bocre a veľkú zabíjačku v zemi Edomovej. 7 A sostúpia s nimi aj byvoly a junci s býkami, ich zem bude napojená krvou, a ich prach bude zamastený od tuku. 8 Lebo to bude deň pomsty Hospodinovej, rok odplaty, riešenia pravoty Siona. 9 A tak budú obrátené jej potoky na smolu a jej prach na síru, a jeho, Edomova zem sa obráti na horiacu smolu. 10 Nevyhasne ani vodne ani vnoci; jej dym bude vystupovať na veky; bude púšťou z pokolenia na pokolenie, na večné veky; nebude toho, kto by išiel cez ňu. 11 A zaujmú ju pelikán a jeţ; budú v nej bývať kuvik a havran, a roztiahne po nej mernú šnúru tóhu, a pouţije závaţie bóhu. 12 Nebude tam uţ jej šľachticov, ktorí by vyhlásili kráľovstvo, a bude koniec všetkým jej knieţatám. 13 Na jej palácoch vyrastie tŕnie, prhľava a bodliak na jej hradoch, a bude bydliskom šakalov, ohradeným miestom pre mladých pštrosov; 14 stretať sa tam budú divé mačky s hyenami, a jedna démonská príšera bude povolávať na druhú; len tam bude pokojne bývať nočná obluda a najde si odpočinok; 15 tam bude hniezdiť šípový had a snesie, a keď vyliahne, shromaţdí do svojej tône; tam tieţ sa budú shromaţďovať jastrabi jeden s druhým. 16 Hľadajte v knihe Hospodinovej a čítajte! Ani jedno zo všetkého toho nevystane; niktoré nebude postrádať druhého, lebo moje ústa, hovorí Hospodin, to rozkázaly; a jeho Duch ich shromaţdí, 17 a on im hodí los, a jeho ruka im ju rozdelí mernou šnúrou, aţ na veky ju zaujmú do dedičstva budú v nej bývať na pokolenie a pokolenie.

Izaiáš 35

1 Veseliť sa bude z toho púšť a vyschlá pustina, plesať bude step a zkvitne jako voňavá ruţa jasná, 2 bude, bude rozkošne kvitnúť a plesať, áno, plesať a radostne prespevovať; dá sa jej sláva Libanona, nádhera Karmela a Sárona; ony uvidia slávu Hospodinovu, nádheru nášho Boha. 3 Posilnite spustené ruky zomdlené a klesajúce kolená zmocnite. 4 Povedzte tým, ktorí sú bojazlivého srdca: Buďte silní! Nebojte sa! Hľa, váš Bôh prijde s pomstou, s odplatou Boţou; on prijde a spasí vás. 5 Vtedy sa otvoria oči slepých, a otvoria sa aj uši hluchých. 6 Vtedy poskočí kulhavý jako jeleň, a jazyk nemého bude radostne prespevovať, lebo sa vyprýštia vody na púšti a potoky na pustine. 7 A povetrný prelud bude skutočne jazerom, a suchý kraj vypráhly zmení sa na vyvierajúce pramene vôd; v peleši šakalov bude leţisko pre stádo; tráva narastie v trsť i sitinu. 8 A bude tam hradská a cesta, ktorá sa bude volať svätou cestou; neprejde po nej nečistý, ale bude pre nich pre samých, takţe idúc tou cestou ani hlúpi nezablúdia. 9 Nebude tam ľva, ani nijaká zver dravá nevyjde na ňu, nenajde sa tam; ale pojdú po nej vykúpení, 10 a vyslobodení Hospodinovi sa navrátia a prijdú na Sion s radostným prespevovaním, a večná radosť bude na ich hlave, veselosti a radosti dojdú, a zármutok a vzdychanie utečie.

Izaiáš 36

1 A stalo sa v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, ţe prišiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým, ohradeným, a zaujal ich. 2 A assýrsky kráľ poslal Rabsákeho z Lachiša do Jeruzalema ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom. A zastál pri vodovode horného rybníka, pri hradskej poľa valchárovho. 3 A vyšiel k nemu Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár. 4 A Rabsáke im povedal: Noţe povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Aká je to nádej, na ktorú sa nadeješ? 5 Riekol som: Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! A tak teraz na koho sa to nadeješ, ţe si sa mi sprotivil? 6 Hľa, spoľahol si sa na palicu tej nalomenej trstiny, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho. 7 A keď mi povieš: Na Hospodina, svojho Boha sa nadejeme! Či nie je to ten, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať!? 8 A teraz, noţe závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môţeš dať na ne jazdcov. 9 A jako by si potom mohol odolať jednému knieţaťu, niektorému z najmenších sluţobníkov môjho pána, hoci sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov? 10 A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tejto zemi, aby som ju zkazil? Veď Hospodin mi riekol: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju! 11 Na to riekol Elijakim, Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim sluţobníkom aramejsky, lebo veď rozumieme a nehovor nám ţidovsky pred ľudom, ktorý je na múre.

12 Ale Rabsáke povedal: Či len k tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? Či azda nie proti muţom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami? 13 Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom ţidovsky a riekol: Počujte slová toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa! 14 Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš, lebo vás nebude môcť vytrhnúť! 15 Ani nech vás nenahovára Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin; nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa. 16 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite poţehnania a tak vyjdite ku mne a jedzte kaţdý zo svojho viniča a kaţdý zo svojho fíka a pite kaţdý vodu zo svojej studne, 17 dokiaľ neprijdem a nepoberiem vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc. 18 Nech vás nezvodí Ezechiáš hovoriac: Hospodin nás vytrhne. Či azda vytrhli bohovia národov kaţdý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa? 19 Kde sú bohovia Chamatu a Arpadu? Kde sú bohovia Sefarvajima? A či vytrhli Samáriu z mojej ruky? 20 Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky? 21 A oni mlčali a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov povediac: Neodpovedajte mu! 22 Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.

Izaiáš 37

1 A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, ţe roztrhnul svoje rúcho, odial sa smútočným vrecom a vošiel do domu Hospodinovho. 2 A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších zpomedzi kňazov, odiatych vrecom, k Izaiášovi, synovi Ámosovmu, prorokovi, 3 a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súţenia, karhania a posmechu, lebo synovia prišli aţ k prielomu, ale niet sily porodiť. 4 Moţno, ţe Hospodin, tvoj Bôh, počuje slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal ţivému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Hospodin tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza. 5 A tak prišli sluţobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi. 6 A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obráţali sluhovia assýrskeho kráľa mňa. 7 Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi. 8 A tak sa navrátil Rabsáke a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, ţe odišiel od Lachiša. 9 A počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, ţe hovorili: Vyšiel, aby bojoval s tebou. A keď to počul, poslal poslov k Ezechiášovi a riekol: 10 Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa ty nadeješ hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa! 11 Lebo hľa, ty si počul o tom, čo učinili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý? 12 Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Récefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?

13 Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy? 14 A Ezechiáš vezmúc list z ruky poslov prečítal ho a odíduc hore do domu Hospodinovho rozprestrel ho Ezechiáš pred Hospodinom. 15 A Ezechiáš sa modlil Hospodinovi a povedal: 16 Hospodine Zástupov, Boţe Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediným Bohom a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem. 17 Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj všetky slová Senacheribove, ktorý poslal rúhať sa ţivému Bohu. 18 Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia všetky tie krajiny aj ich zem. 19 A pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a preto ich zahubili. 20 A tak teraz, Hospodine, náš Boţe, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, ţe ty, Hospodine, si sám jediný. 21 Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Čo do toho, za čo si sa mi modlil, ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, 22 toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou dcéra Jeruzalema! 23 Komu si sa ty rúhal a koho si obráţal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihuješ svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu! 24 Skrze svojich sluţobníkov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S mnoţstvom svojich vozov som ja vyšiel na výšinu vrchov, na najvyššie vrcholy Libanona a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle a prijdem na výšinu jeho konca, do lesa, do jeho ovocnej zahrady. 25 Ja som vykopal a pil cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta. 26 Či si ty nepočul, ţe som to dávno učinil, ţe som to pradávno utvoril? A teraz som to priviedol ta, ţe si na to, aby si pustošil ohradené mestá a obrátil ich na hromady rumov. 27 A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia sa a hanbia; stali sa poľnou bylinou a zeleňou svieţej trávy, trávou na strechách, posiatym poľom, zkazeným hrdzou prv, ako by bolo vyrástlo do stebla. 28 Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne. 29 Preto, ţe tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť prišla hore do mojich uší, preto dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa nazpät cestou, ktorou si prišiel. 30 A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: Tohoto roku budete jesť to, čo samo dorastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a ţnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie. 31 A uniklé domu Júdovho, ktoré pozostane, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore. 32 Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok, a to, čo unikne záhube, s vrchu Siona. Ţiarlivosť Hospodina Zástupov to učiní. 33 Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu. 34 Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti, ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin. 35 Lebo budem brániť toto mesto zastávajúc ho, aby som ho zachránil, pre seba a pre Dávida, svojho sluţobníka. 36 Potom vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, ţe hľa, všetci boli mŕtvolami. 37 Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval v Ninive-m. 38 A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, ţe Adrammelech a Šarécer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araratu. A kraľoval Esarchaddon, jeho syn, miesto neho.

Izaiáš 38

1 V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Usporiadaj svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš ţiť. 2 A Ezechiáš obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi 3 a povedal: Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, ţe som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom a činil som to, čo je dobré v tvojich očiach. A Ezechiáš plakal veľmi. 4 Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Izaiášovi povediac: 5 Iď a povieš Ezechiášovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov 6 a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem brániť toto mesto a zastávať ho. 7 A toto ti bude znamením od Hospodina, ţe Hospodin učiní túto vec, ktorú hovoril. 8 Hľa, vrátim tieň stupňov, ktorý sišiel slnkom, po stupňoch hodín Achazových nazpät o desať stupňov. A tak sa vrátilo slnko o desať stupňov po stupňoch, po ktorých bolo sišlo. 9 Zapísanie Ezechiáša, judského kráľa, keď bol nemocný a keď vyzdravel zo svojej nemoci, je toto: 10 Ja som bol povedal: V najlepších svojich dňoch pokojných musím odísť do brán ríše smrti; budem pripravený o zbytok svojich rokov. 11 Povedal som: Neuvidím Hospodina, Hospodina v zemi ţivých, nebudem viacej vídať človeka spolu s tými, ktorí bývajú tam, kde všetko prestalo, v hrobe. 12 Moje pokolenie ta odíde a odstehuje sa odo mňa ako stán pastiera; sviniem svoj ţivot ako tkáč svoje tkanivo, odstrihne ma od triesma. Za chvíľu, jako je prechod zo dňa do noci, mi učiníš koniec. 13 Predstavoval som si aţ do rána, ţe jako lev, tak skrúši všetky moje kosti, ţe za chvíľu, jako zo dňa do noci, mi učiníš koniec. 14 Pišťal som ako lastovička, zorav, lkal som ako holubica; moje oči boly zomdlely hľadiac k výsosti. Vravel som: Hospodine, trpím násilie, stoj za mňa! 15 To, čo idem hovoriť, on mi uţ aj povie a on aj učiní. Ta budem chodiť po všetky svoje roky s horkosťou svojej duše. 16 Môj Pane, s tým ţijú ľudia! A keď aj vo všetkom tom trvá ţivot môjho ducha, jednako si ma uzdravil a oţivil. 17 Hľa, moja horkosť sa mi zmenila na pokoj. A ty si ľúbil moju dušu a vytrhol si ju z jamy záhuby, lebo si zahodil všetky moje hriechy za svoj chrbát. 18 Lebo hrob ťa nebude oslavovať, smrť ťa nebude chváliť; nebudú očakávať na tvoju pravdu tí, ktorí sostupujú do jamy. 19 Ţivý, ţivý ťa bude oslavovať ako ja dnes; otec bude oznamovať synom tvoju pravdu. 20 Hospodin je hotový zachrániť ma, a preto hudúc budeme spievať moje piesne po všetky dni svojho ţivota v dome Hospodinovom. 21 A Izaiáš riekol: Nech vezmú hrudu sušených fíkov a priloţia na vred, a bude zdravý. 22 A Ezechiáš bol povedal: Aké znamenie bude toho, ţe pojdem hore do domu Hospodinovho?

Izaiáš 39

1 Toho času poslal Merodach Baladan, syn Baladanov, babylonský kráľ, Ezechiášovi list a dar, keď počul, ţe bol nemocný a ţe vyzdravel.

2 A Ezechiáš sa im radoval a ukázal im dom svojich klenotov, striebro i zlato, voňavé veci aj výborný olej, celú svoju zbrojáreň i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladoch; nebolo veci, ktorej by im nebol ukázal Ezechiáš vo svojom dome i v celom svojom panstve. 3 Potom prišiel prorok Izaiáš ku kráľovi Ezechiášovi a riekol mu: Čo povedali tí muţovia a odkiaľ prišli k tebe? A Ezechiáš odpovedal: Prišli ku mne z ďalekej zeme, z Babylona. 4 A riekol: Čo videli v tvojom dome? A Ezechiáš povedal: Videli všetko, čo je v mojom dome. Nieto ničoho v mojich pokladoch, čoho by som im nebol ukázal. 5 Vtedy riekol Izaiáš Ezechiášovi: Počuj slovo Hospodina Zástupov! 6 Hľa, prijdú dni, ţe všetko, čo je v tvojom dome, a čo nashromaţdili tvoji otcovia aţ do tohoto dňa, bude odnesené do Babylona, nezostane ničoho, vraví Hospodin. 7 Aj z tvojich synov, ktorí pojdú z teba, ktorých splodíš, vezmú niektorých, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa. 8 Na to povedal Ezechiáš Izaiášovi: Dobré je slovo Hospodinovo, ktoré si hovoril. A ešte povedal: Lebo bude pokoj a pravda za mojich dní.

Izaiáš 40

1 Potešujte, potešujte môj ľud! hovorí váš Bôh. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalemu a hlásajte mu, ţe sa doplnila jeho borba, ţe je odpustená jeho neprávosť, ţe vzal z ruky Hospodinovej dvojnásobne za všetky svoje hriechy. 3 Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu! 4 Kaţdé údolie nech je zvýšené, a kaţdý vrch a breh nech sú sníţené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hornaté dolinou. 5 A zjaví sa sláva Hospodinova, a uvidia, všetci, kaţdé telo dovedna, ţe ústa Hospodinove hovorily. 6 Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Kaţdé telo je tráva a kaţdý jeho pôvab ako poľný kvet: 7 tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou. 8 Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky. 9 Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione! Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme! Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým: Hľa, váš Bôh! 10 Hľa, Pán Hospodin prijde jako mocný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním. 11 Jako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom shromaţdí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé neţne povedie. 12 Kto zmeral vody svojou hrsťou a nebesia vymeral piaďou, sobral, merajúc, prach zeme do tretiny mierky a odváţil vrchy na váhe a brehy na váţkach? 13 Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu! 14 S kýmţe sa radil, aby mu bol dal rozumieť a naučil ho kráčať stezkou súdu a vyučil ho známosti? Alebo nech mu oznámi cestu rozumnosti! 15 Hľa, národy sú jako kvapka z vedra a povaţovaní sú za toľko jako prach na váţkach: hľa, ostrovy zdvihne jako prášok! 16 A Libanon? Nestačil by na zanietenie ohňa, a jeho zveriny by nebolo dosť na zápalnú obeť. 17 Všetky národy sú pred ním ako nič, povaţované sú mu za menej ako nič a za márnosť. 18 A tedy komuţe pripodobníte silného Boha a jakú mu prirovnáte podobu? 19 Rytinu uleje remeselník a zlatník ju potiahne zlatom a uleje k nej strieborné retiazky.

20 Chudobný si vyberie za obeť pozdvihnutia drevo, ktoré nepráchniveje a vyhľadá si múdreho remeselníka, aby mu postavil rytinu, ktorá by sa nepohla. 21 Či neviete, či ste nepočuli, či vám nebolo zvestované od počiatku, či nerozumiete základom zeme? 22 On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie, 23 on vydáva knieţatá v nič a činí sudcov zeme, ţe sú jako márnosť, 24 ba ešte ani nie sú zasadení, ba ešte ani nie sú zasiati, ba ani ich parez nezapustil koreňa do zeme, uţ aj povanie na nich, a uschnú, a víchor ich odnesie ako plevy! 25 A tedy komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý. 26 Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre mnoţstvo vlády a preto, ţe je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať. 27 Prečo potom povedáš, Jakobe, a hovoríš, Izraelu: Moja cesta je skrytá pred Hospodinom, a môj súd ta prechádza popri mojom Bohu? 28 Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Bôh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu! 29 On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci. 30 Mládenci ustávajú a zomdlievajú, a junáci ťaţko klesajú; 31 ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; beţia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.

Izaiáš 41

1 Mlčte predo mnou, ostrovy, a národy nech nadobudnú novej sily; nech pristúpia a potom nech hovoria. Pristúpme spolu k súdu! 2 Kto zobudil od východu toho, ktorý povoláva spravedlivosť, aby ho sledovala na kroku? Ta dá pred ním národy a podmaní kráľov. Dá, aby boli jako prach jeho meču, jako rozmetaná slama jeho lučišťu. 3 Bude ich honiť prejde v pokoji cestou, ktorou predtým nebol prišiel na svojich nohách. 4 Kto to vykonal a učinil? Ten, ktorý povoláva pokolenia od počiatku, ja Hospodin prvý a s budúcimi ten istý. 5 Vidia to ostrovy a boja sa konce zeme a trasú sa, blíţia sa a prichádzajú. 6 A tu človek pomáha človekovi a hovorí svojmu druhovi: Buď silný! 7 A tak posilňuje tesár zlatníka, hladiaci kladivom toho, ktorý bije na nákovu, hovoriac na sletovanie: Dobré je! A pripevní to klincami, aby sa nepohlo. 8 Ale ty, Izraelu, môj sluţobníku, Jakobe, ktorého som vyvolil semä Abraháma, môjho priateľa 9 ty, ktorého som pojal za ruku od končín zeme a povolal som ťa od jej najďaľších kútov a povedal som ti: Môj sluţobník si ty, vyvolil som ťa a nezavrhol som ťa! 10 Neboj sa, lebo ja som s tebou; neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Bôh! Posilním ťa aj ti pomôţem a podopriem ťa pravicou svojej spravedlivosti. 11 Hľa, budú sa hanbiť a stydieť všetci, ktorí horia zlosťou na teba; budú jako nič a zahynú tí, ktorí sa s tebou pravotia. 12 Budeš ich hľadať, ale ich nenajdeš, tých, ktorí sa s tebou pravotia; budú jako nič, jako holé nič tí, ktorí bojujú proti tebe. 13 Lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som ťa pojal za tvoju pravicu, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomôţem! 14 Neboj sa červíku Jakobov, hŕstko Izraelova! Ja ti pomôţem, hovorí Hospodin, a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov.

15 Hľa, učinil som ťa mlatidlom, ostrým a novým, dvojrezým; pomlátiš vrchy a rozdrtíš a s brehami učiníš tak, ako čo by boly plevy. 16 Preveješ ich, vietor ich odnesie, a víchor ich rozptýli, a ty budeš plesať v Hospodinovi, v Svätom Izraelovom sa budeš chváliť. 17 Čo do biednych a chudobných, ktorí hľadajú vodu, a niet jej, ktorých jazyk práhne od smädu, tých ja Hospodin vyslyším, ja, Bôh Izraelov, ich neopustím. 18 Otvorím rieky na vysokých holiach a pramene v dolinách; obrátim púšť na jazero vody a suchú zem na zdroje vôd. 19 Dám, aby rástla na púšti cedra, výborné drevo šittím, myrta a olejnatý strom; vysadím pustinu jedľou, jasenom a zelencom spolu, 20 aby videli a poznali, uváţili a porozumeli vedno, ţe to učinila ruka Hospodinova, a Svätý Izraelov to stvoril. 21 Pristúpte a predloţte svoju pravotu! hovorí Hospodin. Predneste svoje dôvody! hovorí kráľ Jakobov. 22 Nech predstúpia s tým a nech nám oznámia to, čo sa má prihodiť! Stalé veci prvé, jaké boly, oznámte, aby sme uváţili vo svojom srdci a zvedeli ich koniec, alebo veci, ktoré prijdú, povedzte nám, nech čujeme! 23 Oznámte to, čo prijde za tým, a poznáme, lebo veď ste bohovia! Áno, učiňte niečo dobré alebo zlé, aby sme ţasli a videli to spolu. 24 Ale hľa, vy ste menej ako nič, i vaše dielo menej ako púhe nič. Ohavný je ten, kto si vás vyvolí. 25 Zobudím muţa od severa, a prijde, od východu slnca, ktorý bude vzývať moje meno a prijde na knieţatá jako na hlinu a pošliape ich, ako hrnčiar pošliape blato. 26 Kto z vás oznámi veci od počiatku, aby sme vedeli a uznali, a kto vopred, aby sme riekli: Spravedlivý je, má pravdu? Ale niet vonkoncom nikoho, kto by oznámil, ba ani niet nikoho, kto by dal počuť, ako ani nie je toho, kto by počul vaše reči. 27 Ja som prvý, ktorý predpovedám Sionu: Hľa, tu je to všetko! A Jeruzalemu dám zvestovateľa radostných vecí. 28 Lebo vidím, ţe nieto nikoho, ani nie je medzi nimi toho, kto by poradil, aby, keď by som sa ich opýtal, dali odpoveď. 29 Hľa, všetci sú márnosť, ich dielo je nič, vietor a daromnica ich sliatiny.

Izaiáš 42

1 Hľa, môj sluţobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd. 2 Nebude kričať ani nepovýši ani nedá počuť na ulici svojho hlasu. 3 Nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí; súd bude vynášať podľa pravdy. 4 Nebude tlieť ani sa nenalomí, dokiaľ nepostaví na zemi súdu, a na jeho vyučujúci zákon budú očakávať ostrovy. 5 Takto hovorí silný Bôh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to, čo vychádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, ktorý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej. 6 Ja Hospodin som ťa povolal v spravedlivosti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu a za svetlo národom, 7 aby si otvoril slepé oči a vyviedol väzňa z väzenia, zo ţalára tých, ktorí sedia vo tme. 8 Ja Hospodin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály. 9 Hľa, predpovedané veci prvé prišly, a nové ja oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vypučia. 10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň, jeho chválu od konca zeme, tí, ktorí sostupujú na more, i jeho náplň, ostrovy aj ich obyvatelia! 11 Nech pozdvihnú svoj hlas púšť i jej mestá, dediny, v ktorých býva Kédar! Nech plesajú obyvatelia mesta Séla! Nech pokrikujú s temena vrchov!

12 Nech vzdajú Hospodinovi česť a nech zvestujú na ostrovoch jeho chválu! 13 Hospodin vyjde jako hrdina, jako muţ boja zobudí svoju horlivosť; bude kričať, áno, revať, vrhne sa na svojich nepriateľov a zmôţe ich ako junák 14 a povie: Mlčal som uţ od veku; bol som ticho, jako keby som bol býval hluchý a nemý; premáhal som sa. Ale teraz uţ dychocem ako ţena, ktorá ide porodiť; lapám vzduch a dychtím, všetko razom. 15 Spustoším vrchy i brehy a všetku ich bylinu usuším a obrátim rieky na ostrovy a jazerá vysuším. 16 A povediem slepých po ceste, ktorej neznajú; po chodníkoch, ktorých neznajú, ich sprevodím; obrátim tmu pred nimi v svetlo a krivolaké miesta v rovinu. Tieto veci učiním a neopustím ich. 17 Uhnú zpät a veľmi sa budú hanbiť tí, ktorí sa nadejú na rytinu, ktorí hovoria sliatinám: Vy ste našimi bohmi. 18 Vy, hluchí, počujte, a slepí prezrite, aby ste videli! 19 Kto je slepý krome môjho sluţobníka a hluchý jako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý jako ten, ktorý poţíva môj pokoj, a slepý jako sluţobník Hospodinov? 20 Hľa, videl si mnohé veci veľké, ale si nezachoval. Mal otvorené uši, ale nepočul. 21 Hospodin mal v ňom záľubu pre svoju spravedlivosť, zvelebil ho svojim zákonom a preslávil. 22 No, a on je olúpeným ľudom a obraným; všetci sú spútaní v dierach; a poschovávaní v ţalároch; sú na lúpeţ, a neni toho, kto by vytrhol, na rozchvátanie, a niet toho, kto by povedal: Navráť! 23 Kto z vás nakloní k tomu ucho, kto bude pozorovať ušima, aby počul, čo bude potom? 24 Kto vydal Jakoba na rozchvátanie a Izraela kto vydal lupičom? Či azda nie Hospodin, proti ktorému sme hrešili? A nechceli chodiť po jeho cestách ani neposlúchali jeho zákona. 25 Preto vylial na neho prchlivosť svojho hnevu a silu vojny, ktorá ho pálila naokolo plameňom, ale nepoznal toho; a rozpálil sa proti nemu, ale nevzal si toho k srdcu.

Izaiáš 43

1 Ale teraz takto hovorí Hospodin, ktorý ťa stvoril, Jakobe, a ten, ktorý ťa utvoril, Izraelu: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil: povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! 2 Keď pojdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezatopia ťa; keď pojdeš cez oheň nepopáliš sa, a plameň sa ťa nechytí. 3 Lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, Svätý Izraelov, som tvoj Spasiteľ. Dal som na výplatu za teba Egypt, Ethiopiu a Sebu miesto teba. 4 Preto, ţe si drahý v mojich očiach, si aj učinený slávny, a ja ťa milujem, a dám ľudí za teba a národy za tvoju dušu. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou! Od východu dovediem tvoje semä a od západu ťa shromaţdím. 6 Poviem severu: Daj sem! A juhu: Nezadrţ! Priveď mojich synov z ďaleka a moje dcéry od konca zeme, 7 kaţdého, kto je nazvaný podľa môjho mena, a koho som stvoril pre svoju slávu, koho som utvoril, áno, koho som učinil. 8 Vyveď von slepý ľud, slepý, hoci má oči, a hluchých, hoci majú uši! 9 Nech sa shromaţdia všetky národy spolu, a nech sa sídu ľudia! Kto medzi nimi to bude zvestovať? A nech nám povedia drievne veci, aby sme počuli! Nech dajú svojich svedkov, a budú spravedliví, a nech počujú ľudia a rieknu: Pravda je. 10 Vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, i môj sluţobník, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a uverili mi a porozumeli, ţe som to ja. Predo mnou nebol utvorený nijaký silný Bôh a nebude ani po mne. 11 Ja, ja som Hospodin, a niet spasiteľa krome mňa. 12 Ja oznamujem, zachraňujem a ohlasujem, a nieto medzi vami cudzieho boha, ktorý by to bol vykonal, a vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, a ja som silný Bôh.

13 Aj od tohoto dňa som ja ten istý, a nieto nikoho, kto by vytrhol z mojej ruky; keď konám niečo, kto ju odvráti? 14 Takto hovorí Hospodin, váš vykupiteľ, Svätý Izraelov: Pre vás pošlem do Babylona a strhnem dolu všetky závory i Chaldejov s loďami ich plesania. 15 Ja som Hospodin, váš Svätý, Stvoriteľ Izraelov, váš Kráľ. 16 Takto hovorí Hospodin, ktorý dáva cestu na mori a chodník na mohutných vodách, 17 ktorý vyvodí voz i koňa, vojsko i silu a pôsobí to, ţe razom ľahnú a viacej nevstanú, zhasnú, vyhasnú jako knôt: 18 Nespomínajte na drievne veci a na dávne nedbajte. 19 Hľa, učiním nové, teraz vypučí. A či neviete o tom? Áno, učiním cestu na púšti a rieky na pustine. 20 Bude ma oslavovať poľná zver, šakali a mladí pštrosi, lebo dám vody na púšti, rieky na pustine, aby som napojil svoj ľud, svoj vyvolený. 21 Ľud, ktorý si vytvorím, bude rozprávať moju chválu. 22 Ale mňa si nevzýval, Jakobe, lebo si sa unavil mnou, Izraelu! 23 Nedoviedol si mi dobytčaťa svojich zápalných obetí a svojimi bitnými obeťami si ma nepoctil; nenútil som ťa, aby si mi slúţil obilným darom obetným, ani som ťa neunúval kadivom. 24 Nekúpil si mi za peniaze voňavej trstiny ani tukom svojich bitných obetí si ma nenapojil, ale ty si mi navalil sluţbu svojimi hriechami a unavoval si ma svojimi neprávosťami. 25 Ja, ja som ten, ktorý vytieram tvoje prestúpenia pre seba a nespomínam na tvoje hriechy. 26 Pripomeň mi, nech sa súdime spolu! Rozprávaj ty, aby si mal pravdu a bol spravedlivý! 27 Tvoj prvý otec zhrešil, a tvoji prostredníci sa dopúšťali prestúpenia proti mne, 28 preto znesvätím knieţatá svätyne a dám Jakoba do kliatby a Izraela vydám, aby sa mu rúhali.

Izaiáš 44

1 A tak teraz počuj, Jakobe, môj sluţobníku, a Izraelu, ktorého som si vyvolil! 2 Takto hovorí Hospodin, ktorý ťa učinil a ktorý ťa utvoril od ţivota matky a pomáha ti: Neboj sa, môj sluţobníku, Jakobe a Ješurún, ktorého som si vyvolil, 3 lebo vylejem vody na ţíznivé a potoky na sušinu; vylejem svojho Ducha na tvoje semä a svoje poţehnanie na tvojich potomkov, 4 a budú rásť na spôsob trávy, jako vrbina pri potokoch vody. 5 Tento povie: Ja som Hospodinov, a tamten bude vzývať meno Boha Jakobovho, a iný sa zapíše svojou rukou Hospodinovi a pridá si meno Izrael. 6 Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraelov, a jeho vykupiteľ, Hospodin Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha 7 A kto jako ja ohlasuje - a nech to oznámi a nech mi to predloţí - od toho času, ako som poloţil ľud veku? Alebo to, čo ide, alebo to, čo prijde, nech im oznámia! 8 Nestrachujte sa ani sa nechvejte! Či som ti neohlasoval od dávna a neoznámil? A vy ste mojimi svedkami. Či je azda nejaký Bôh krome mňa? Ani niet skaly; neviem o nijakej. 9 Tí, ktorí formujú rytiny, sú márnosťou všetci, koľko ich je; ich najmilejšie modly nič neprospejú, a oni sami sú si svedkami toho: nevidia ani nevedia ničoho, aby sa hanbili. 10 Kto tedy bude formovať boha alebo liať rytinu, aby nič neprospela?! 11 Hľa, všetci, ktorí sa druţia k nemu, sa budú hanbiť a takí remeselníci nad iných ľudí. Nech sa shromaţdia všetci, koľko ich je, nech sa postavia; nech sa strachujú, nech sa hanbia všetci dovedna!

12 Kuje ţelezo na sekeru a pracujúc pri uhlí formuje ju kladivami; robí ju ramenom svojej sily, pri čom je i hladný, aţ nieto sily; nepije vody a ustáva. 13 Kreše kusy dreva; ťahá šnúru; označuje to tuţkou; robí to rezákmi a značí to kruţidlom; spraví to jako čo by podobu muţa, jako ozdobu človeka, aby to sedelo doma. 14 Ide si zoťať cedry; vezme hrab a dub a vyberie si pevné medzi stromami lesa; zasadí jasen, a dáţď pôsobí vzrast. 15 A je človekovi na palivo, a vezmúc z toho zohreje sa, i prikladá a pečie chlieb i spraví si boha a klania sa, urobí z toho rytinu a kľaká pred ňou. 16 Polovicu toho spáli na ohni, pri druhej polovici jie mäso, pečie pečeňu a nasýti sa, i zohreje sa a povie: Hej, zohrial som sa, cítim vatru! 17 A z jeho ostatku spraví boha, svoju rytinu, kľaká pred ňou a klania sa a modlí sa jej a hovorí: Vytrhni ma, lebo ty si môj boh! 18 Nevedia ani nechápu, lebo zaslepil ich oči, aby nevideli, ich srdcia, aby nerozumeli. 19 A neuváţi vo svojom srdci, a niet u neho známosti ani rozumu, aby povedal: Polovicu toho som spálil na ohni, ba aj som napiekol chleba pri jeho uhlí, upiekol som mäso a jedol som, či tedy mám spraviť z jeho zbytku ohavnosť, či mám kľakať a klaňať sa klátu dreva?! 20 Pasie sa na popole; oklamané srdce ho odklonilo, a nevytrhne svojej duše ani nepovie: Či nie je to klam v mojej pravici? 21 Pamätaj na to, Jakobe, a Izraelu, lebo ty si môj sluţobník! Utvoril som ťa; ty si môj sluţobník. Ó, Izraelu; nebudeš u mňa zabudnutý! 22 Zahladím tvoje prestúpenia ako hustý oblak a jako mrákavu tvoje hriechy. Navráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil! 23 Plesajte, nebesia, lebo to učinil Hospodin! Pokrikujte radostne, spodiny zeme! Jasajte s plesotom, vrchy, hora i všetky stromy, ktoré sú v nej, lebo Hospodin vykúpil Jakoba a v Izraelovi sa nádherne oslávil! 24 Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, a ten, ktorý ťa utvoril od ţivota matky: Ja Hospodin činím všetko: sám rozprestieram nebesia, rozťahujem zem zo svojej vlastnej moci; 25 marím znamenia márnotlachov a z veštcov robím bláznov; zavraciam múdrych zpät a ich vedu obraciam na bláznovstvo; 26 staviam pevne slovo svojho sluţobníka, aby stálo, a radu svojich poslov vykonávam, ja, ktorý hovorím o Jeruzaleme: Bude obydlený! a o mestách Júdových: Budú vystavené! A jeho spustošeniny znova vybudujem; 27 ktorý hovorím hlbine: Vyschni! A obe tvoje rieky vysuším, 28 ktorý hovorím o Cýrovi - Môj pastier. A vykoná všetko, čo sa mi bude ľúbiť, a povie o Jeruzaleme: Nech sa vystaví! a o chráme: Nech sa zaloţí!

Izaiáš 45

1 Takto hovorí Hospodin svojmu pomazanému, Cýrovi, ktorého pojmem za jeho pravicu, aby som pred ním podmanil národy a rozopnem bedrá kráľov, aby som pred ním otvoril dvere, a brány sa nebudú zamykať: 2 Ja pojdem pred tebou a vyrovnám to, čo je nerovné, skrúšim medené dvere a ţelezné závory posekám. 3 A dám ti poklady, skryté vo tme, a ukryté klenoty, aby si poznal, ţe som to ja Hospodin, ktorý ťa volám po tvojom mene, Bôh Izraelov, 4 pre svojho sluţobníka Jakoba a pre Izraela, svojho vyvoleného! A tedy pomenoval som ťa tvojím menom a dal som ti krásne prímeno, hoci ma neznáš. 5 Ja som Hospodin, a niet viacej nikoho; neni Boha krome mňa. Opásal som ťa, hoci ma neznáš, 6 aby poznali od východu slnca aj od západu, ţe nieto nikoho krome mňa. Ja som Hospodin, a niet viacej nikoho, 7 ja, ktorý formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Hospodin činím to všetko!

8 Dajte rosu, nebesia, s hora, a vysoké oblaky nech lejú spravedlivosť; nech sa roztvorí zem, a nech plodia spasenie, a spravedlivosť nech vydá plody spolu! Ja Hospodin som to stvoril! 9 Beda tomu, kto sa pravotí so svojím tvorcom, črep s inými črepmi zeme! Či azda povie hlina svojmu hrnčiarovi: Čo to robíš? A o tebe tvoje dielo, vraj nemá rúk! 10 Beda tomu, kto hovorí otcovi: Načo plodíš? A ţene: Načo rodíš? 11 Takto hovorí Hospodin, svätý Izraelov, a jeho tvorca: Pýtajte sa ma na to, čo prijde! Starosť o mojich synov a o dielo mojich rúk ponechajte na mňa! 12 Ja som učinil zem a stvoril som človeka na nej; ja, moje ruky roztiahly nebesia, a velím všetkému ich vojsku. 13 Ja ho zobudím v spravedlivosti a urovnám všetky jeho cesty; on vystaví moje mesto a mojich zajatých prepustí, a to nie za mzdu ani nie za úplatný dar hovorí Hospodin Zástupov. 14 Takto hovorí Hospodin: Trud Egypta a zisk obchodu Ethiopie ako i Sebejci, muţovia vysokej postavy, prejdú k tebe a budú tvoji; za tebou pojdú, v putách prejdú a budú sa tebe klaňať, tebe sa budú modliť a povedia: Len u teba je silný Bôh, a nieto viacej, niet viacej nijakého Boha. 15 Aj si ty skutočne silný Bôh, skrývajúci sa, Bôh Izraelov, spasiteľ. 16 Ale tamtí sa budú hanbiť, aj rumenieť budú od studu, všetci ta pojdú spolu v stude tí, ktorí vyrábajú obrazy. 17 Ale Izrael bude spasený Hospodinom spasením vekov; nebudete sa hanbiť ani nebudete rumenieť od studu aţ na veky veku. 18 Lebo takto hovorí Hospodin, stvoriteľ nebies, a on je Bôh, tvorca zeme a jej učiniteľ; on ju postavil tak, aby stála; nestvoril jej prázdnej; utvoril ju nato, aby sa bývalo na nej. Ja Hospodin, a niet viacej. 19 Nehovorím niekde v úkryte, na tmavom mieste zeme; nepovedal som semenu Jakobovmu: Hľadajte ma na pustine! Ja Hospodin hovorím spravedlivosť, zvestujem to, čo je pravé. 20 Shromaţdite sa a poďte, priblíţte sa spolu vy, ktorí ste unikli z pohanov! Nevedia ničoho tí, ktorí nosia drevo svojej rytiny a modlia sa bohu, ktorý nezachráni. 21 Oznámte a dajte sem, áno nech sa poradia spolu a povedia kto to ohlasoval od pradávna, oznamoval to od dávna? Či azda nie ja Hospodin? Lebo niet viacej nijakého Boha krome mňa, niet silného Boha spravedlivého a spasiteľa krome mňa! 22 Obráťte zreteľ ku mne, aby ste boly spasené, všetky končiny zeme, lebo ja som silný Bôh, a niet viacej nikoho. 23 Prisahal som sám na seba, slovo vyšlo z úst spravedlivosti, ktoré sa nevráti zpät, ţe sa mne skloní kaţdé koleno, ţe na mňa bude prisahať kaţdý jazyk. 24 A povie: Len v Hospodinovi mám kaţdú spravedlivosť a silu. - K nemu prijdú. A hanbiť sa budú všetci, ktorí sú zapálení proti nemu. 25 V Hospodinovi budú spravedliví a budú sa chváliť všetko semeno Izraelovo.

Izaiáš 46

1 Bél klesol na kolená; k zemi sa zohýna boh Nébo. Ich modly sú pre zviera a hovädo. Modly, ktoré ste nosievali, sú naloţené; bremenom sú a ťaţia do ustania. 2 Zohly sa, na kolená klesly spolu; nevládaly vyslobodiť bremeno, leţ i samy idú do zajatia. 3 Počujte mňa, dome Jakobov, a všetok ostatok domu Izraelovho, ktorí ste mnou pestovaní od ţivota matky, ktorí ste nosení od narodenia. 4 A tak aţ do staroby ja ten istý, ba aţ do šedín ja ponesiem; ja som vás učinil a ja budem nosiť; ja ponesiem a vyslobodím. 5 Komuţe ma pripodobníte a prirovnáte a komu ma primeriate, aby sme si boli podobní? 6 Tí, ktorí márnotratne sypú zlato z vreca a striebro váţia na váhe, najímajú zlatníka za mzdu, aby z toho spravil boha, pred ktorým kľakajú a klaňajú sa mu.

7 Vezmú ho na plece a nosia ho; potom ho postavia na jeho miesto, a stojí, neuhne so svojho miesta. Áno, ak niekto kričí na neho, neohlási sa, ani ho nezachráni z jeho úzkosti. 8 Pamätajte na to a zmuţte sa! Pripustite si to, priestupníci, k srdcu! 9 Pamätajte na predošlé veci, dávne od veku, ţe ja som silný Bôh, a nie je viacej nijakého Boha, ani nieto podobného mne, 10 ktorý oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestaly, ktorý hovorím: Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa mi len ľúbi, 11 ktorý zavolám dravého orla od východu, z ďalekej zeme muţa svojej rady. Áno, ja som hovoril, aj to privediem, umienil som si, aj to učiním. 12 Počujte ma, vy urputného srdca, ďalekí od spravedlivosti! 13 Priblíţil som svoju spravedlivosť, nie je ďaleko, a moje spasenie nebude meškať. Ale dám na Sione spasenie a Izraelovi svoju slávu.

Izaiáš 47

1 Sostúp a sadni do prachu, panno, dcéro Babylona! Seď na zemi! Nebude uţ pre teba trónu, dcéro Chaldejov! Lebo ťa uţ nebudú viacej volať neţnou a rozkošnou. 2 Len sa chyť ţernova a meľ múku; odhrň svoj závoj, zodvihni vlečku, odkry svoje lýtka, broď sa cez rieky! 3 Tvoja nahota bude odkrytá, aj sa bude vidieť tvoja mrzkosť. Pomstím sa a nestretnem človeka, ktorý by ťa chcel brániť. 4 Hovorí náš vykupiteľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov, Svätý Izraelov. 5 Seď mlčky a vojdi do tmy, dcéro Chaldejov, lebo ťa uţ nebudú viacej volať paňou kráľovstiev! 6 Bol som sa rozhneval na svoj ľud, poškvrnil som svoje dedičstvo a vydal som ich do tvojej ruky; nepreukázala si im milosrdenstva. Učinila si to, aby ťaţko doľahlo tvoje jarmo na starca, veľmi. 7 A riekla si: Budem na veky paňou, takţe si nesloţila týchto vecí vo svojom srdci; nepamätala si na to, jaký to bude mať koniec. 8 A tak teraz počuj toto, ty rozkošnico, ktorá sedíš bezpečne, ktorá hovoríš vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa; nebudem sedieť vdova ani nepoznám siroby. 9 Ale prijde na teba to oboje náhle, jedného dňa, siroba i vdovstvo, v plnej miere prijde na teba, oboje a to aj pri mnoţstve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosoráctiev, 10 lebo sa nadeješ na svoju zlosť a hovoríš: Nikto ma nevidí. Práve tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa prevrátila. A preto si riekla vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa. 11 A tak prijde na teba zlé, ktoré nebudeš vedieť zaţehnať čarami, a pripadne na teba zkaza, ktorú nebudeš môcť smieriť, a prijde razom na teba búrka, tak čo nezvieš. 12 Noţe sa postav so svojimi bosoráctvami a s mnoţstvom svojich čarov, ktorými si sa namáhala od svojej mladosti! Ak by si azda mohla prospieť, ak by si zastrašila! 13 Ustala si od mnoţstva svojich rád. Noţe nech sa postavia a nech ťa zachránia tí, ktorí rozrezávajú nebesia, ktorí hľadia na hviezdy, ktorí oznamujú na kaţdý mesiac, čo bude, nech ťa zachránia od toho, čo prijde na teba! 14 Hľa, budú jako strnisko, ktoré spáli oheň! Nevytrhnú svojej duše z moci plameňa; nezostane ani uhlia zohriať sa ani vatry posedieť pri nej. 15 Takí ti budú aj tvoji kupci, s ktorými si sa namáhala od svojej mladosti; kaţdý bude blúdiť v svoju stranu: nebude toho, kto by ťa zachránil.

Izaiáš 48

1 Počujte toto, dome Jakobov, ktorí sa nazývate menom Izraelovým a pošli ste z vôd Júdových, ktorí prisaháte na meno Hospodinovo a pripomínate Boha Izraelovho, ale nie v pravde ani nie v spravedlivosti! 2 Lebo sa nazývajú od svätého mesta a spoliehajú sa na Boha Izraelovho, ktorého meno je Hospodin Zástupov. 3 Oznámil som drievne veci od dávna, a keď vyšli z mojich úst, ohlasoval som ich; náhle som ich činieval, a dostanovily sa. 4 Pretoţe som vedel, ţe si ty urputný, a ţe tvoja šija ţelezná húţva a tvoje čelo z medi, 5 preto som ti oznamoval od dávna; prv ako sa niektoré dostanovilo, ohlásil som ti to, aby si nepovedal: Moja modla to učinila, a: Moja rytina a sliatina to rozkázala. 6 Počul si, hľaď, všetko to, a vy, či nemusíte vyznať to isté? Uţ teraz ti ohlasujem nové veci a stráţené tajné, ktorých si neznal. 7 Teraz sú stvorené a nie od dávna, a nepočul si o nich predo dňom, aby si nepovedal: Hľa, vedel som to. 8 Lebo veď ani si nepočul ani si nevedel, ani sa ti to od dávna nedostalo do uší, lebo som vedel, ţe budeš príliš neverne robiť a ţe sa voláš priestupníkom od ţivota matky. 9 Pre svoje meno zhovievam zdŕţajúc svoj hnev a pre svoju chválu ho krotím tebe na dobré, aby som ťa nevyplienil. 10 Hľa, prepálim ťa, ale nie ako striebro, preberiem ťa v peci súţenia. 11 Pre seba, pre seba to učiním, lebo jako by mohlo byť poškvrnené moje meno? A svojej slávy inému nedám. 12 Počuj ma, Jakobe, a Izraelu, môj povolaný: Ja som to; ja som prvý a ja som i posledný. 13 Veď moja ruka zaloţila zem, a moja pravica rozpäla nebesia; len čo som zavolal na ne, hneď sa postavily všetky dovedna. 14 Shromaţdite sa všetci, koľko vás je, a počujte! Kto z nich oznámil kedy tieto veci? Ten, ktorého miluje Hospodin, vykoná jeho vôľu na Babylone a jeho rameno na Chaldejoch. 15 Ja, ja som hovoril, aj ho povolám; dovediem ho, a jeho cesta sa mu vydarí. 16 Pristúpte ku mne, počujte to: Od počiatku som nehovoril skryte; od času, v ktorom sa to dialo, tam som ja. - A teraz, Pán Hospodin ma poslal a jeho Duch. 17 Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov: Ja Hospodin, tvoj Bôh, ťa učím prospievať a vediem ťa cestou, ktorou máš ísť. 18 Oj, aby si bol pozoroval na moje prikázania, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravedlivosť ako vlny mora! 19 A tvojho semena by bolo jako piesku a plodu tvojho ţivota jako jeho zŕn; nebolo by vyťaté ani vyhladené jeho meno zpred mojej tvári! 20 Vyjdite z Babylona! Utečte od Chaldejov! Zvestujte hlasom plesania, ohlasujte to, rozneste to aţ na koniec sveta! Povedzte: Hospodin vykúpil svojho sluţobníka Jakoba! 21 A nebudú ţízniť, keď ich povedie po pustinách, dá, aby im tiekly vody zo skaly a roztrhne skalu, a budú sa liať vody! 22 Nemajú pokoja, hovorí Hospodin, bezboţní.

Izaiáš 49

1 Počujte ma, ostrovy, a vy, národy, pozorujte ušima, z ďaleka! Hospodin ma povolal hneď zo ţivota, ešte od ţivota mojej matky spomínal moje meno. 2 A učinil moje ústa ostrými jako ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky a učinil ma ostrou strelou vyleštenou, schoval ma vo svojom túle. 3 A riekol mi: Ty si môj sluţobník, Izraelu, v ktorom sa oslávim. 4 A ja som bol povedal: Nadarmo som sa namáhal, daromne a márne som trávil svoju silu. No, isteţe je môj súd u Hospodina a moja práca u môjho Boha.

5 Ale teraz povedal Hospodin, ktorý ma utvoril od ţivota matky sebe za sluţobníka, aby som priviedol nazpät k nemu Jakoba, a aby mu bol Izrael shromaţdený (a budem oslávený v očiach Hospodinových, a môj Bôh bude mojou silou), 6 a riekol: To je primálo, aby si mi bol sluţobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol mojím spasením aţ po koniec zeme. 7 Takto hovorí Hospodin, vykupiteľ Izraelov, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorý sa oškliví národu, sluţobníkovi panujúcich tyranov: Kráľovia uvidia a povstanú, knieţatá, a budú sa klaňať pre Hospodina, ktorý je verný, pre Svätého Izraelovho, ktorý si ťa vyvolil. 8 Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas milosti a pomôţem ti v deň spasenia a krome toho ťa budem ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu, aby si postavil zem, aby si dal do dedičstva dedičstvá, ktoré boly spustošené, 9 aby si povedal väzňom: Vyjdite! tým, ktorí sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách, a na všetkých holiach bude ich paša. 10 Nebudú lačnieť ani nebudú ţízniť, ani nebude na nich biť horúčava preludu ani slnce, lebo ich zľutovník ich šetrne poţenie a bude ich vodiť popri prameňoch vôd. 11 A urobím všetky svoje vrchy cestou, a moje hradské budú vyvýšené. 12 Hľa, títo prijdú z ďaleka a hľa, tamtí od severa a od západu a hen tí zo zeme Sínima. 13 Prespevujte, nebesia, a plesaj, zem, jasajte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zľutoval sa nad svojimi strápenými. 14 Ale Sion povedal: Hospodin ma opustil, a Pán zabudol na mňa! 15 Či azda zabudne ţena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho ţivota? Ale aj keby ony zabudly, ja ťa nezabudnem. 16 Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vţdycky predo mnou. 17 Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pustošili, vyjdú z teba. 18 Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaţdia a prijdú k tebe! Jako ţe ja ţijem, hovorí Hospodin, ţe všetkými nimi sa odeješ ako ozdobou a opášeš sa nimi jako nevesta svojím opaskom. 19 Lebo čo do tvojich rumov, tvojich spustošenín a tvojej rozborenej zeme, hovorím, ţe ti teraz bude tesno pre mnoţstvo obyvateľov, a tí, ktorí ťa hltali, budú vzdialení, 20 takţe ešte povedia do tvojich uší synovia tvojej siroby: Tesné mi je toto miesto; noţe mi ustúp, aby som mal kde bývať. 21 A povieš vo svojom srdci: Kto mi naplodil týchto? Lebo veď ja som bola osirelá a neplodná, zajatá a sem a ta blúdiaca? A týchto ktoţe vychoval? Lebo veď hľa, ja som bola zostala samotná. Kde boli títo? 22 Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zodvihnem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vyzdvihnem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo svojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach. 23 A kráľovia budú tvojimi pestúnmi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a poznáš, ţe ja som Hospodin, a ţe tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú hanbiť. 24 Ale povieš: Či azda voľakto vezme junákovi jeho plen? Alebo či sa vyprostia zajatí spravedlivého? 25 Áno, takto hovorí Hospodin: I zajatí junákovi budú mu odňatí, jako i plen násilníkov bude vyprostený. A s tým, kto sa pravotí s tebou, ja sa budem pravotiť a tvojich synov ja zachránim. 26 A dám, aby tí, ktorí ťa utláčajú, jedli svoje vlastné telo a spijú sa svojou krvou jako novým vínom, a tak pozná kaţdé telo, ţe ja Hospodin som tvojím spasiteľom a tvojím vykupiteľom Silný Jakobov.

Izaiáš 50

1 Takto hovorí Hospodin: Kdeţe je rozvodný list vašej matky, ktorým by som ju bol prepustil? Alebo kde kto je z mojich veriteľov, ktorému by som vás bol predal? Hľa, svojimi neprávosťami ste sa predali, a pre vaše prestúpenia prepustená je vaša mater.

2 Prečo, keď prichádzam, nie je nikoho, keď volám, nikto sa neohlasuje? Či je azda prikrátka moja ruka, takţe by nemohla vyslobodiť? Alebo či nie je vo mne sily na to, aby som vytrhol? Hľa, svojím káraním vysušujem more, obraciam rieky na púšť; ich ryby sa zosmradzujú, pretoţe neni vody, a mrú od smädu. 3 Obliekam nebesia v čierno smútku a vrece im dávam za odev. 4 Pán Hospodin mi dal jazyk učených, aby som vedel občerstviť ustalého slovom. Budí kaţdého rána, budí mi ucho, aby som počúval ako učení. 5 Pán Hospodin mi otvára ucho, a ja sa neprotivím, neuhybujem zpät. 6 Nadstavujem svoj chrbát tým, ktorí ma bijú, a svoje líca tým, ktorí ma rujú, neskrývam svojej tvári pred všelijakou potupou a pred opľuvaním. 7 Ale Pán Hospodin mi pomôţe, a preto sa nebudem stydieť, preto urobím svoju tvár ako kremeň, a viem ţe sa nebudem hanbiť. 8 Blízko je ten, ktorý ma ospravedlňuje, kto sa tedy bude pravotiť so mnou? Noţe sa postavme spolu! Kto je mojím protivníkom v súde? Nech pristúpi ku mne! 9 Hľa, Pán Hospodin mi pomôţe, ktoţe je to tedy, kto by ma odsúdil? Hľa, tí všetci zvetšejú ako rúcho, moľ ich poţerie. 10 Kto je medzi vami taký, ktorý sa bojí Hospodina a počúva na hlas jeho sluţobníka? Kto taký, ktorý chodí vo tmách a nemá jasu svetla? Nech sa nadeje na meno Hospodina a nech sa spoľahne na svojho Boha! 11 Hľa, vy všetci, ktorí zapaľujete oheň a opasujete sa iskrami, choďte vo svetle svojho ohňa a v iskrách, ktoré ste zanietili! Od mojej ruky sa vám to stane, ţe budete leţať v bolesti.

Izaiáš 51

1 Počujte ma, vy, ktorí sa ţeniete za spravedlivosťou, ktorí hľadáte Hospodina, hľaďte na skalu, z ktorej ste vyťatí, a do dutiny jamy, z ktorej ste vykopaní! 2 Hľaďte na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás porodila, ţe som ho povolal jedného a poţehnal som ho a rozmnoţil som ho. 3 Lebo Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho rumy a učiní jeho pustinu jako Éden a jeho púšť ako zahradu Hospodinovu; veselosť a radosť sa bude nachádzať v ňom, chvála a hlas spevu. 4 Pozorujte na mňa, môj ľude, a vy, môj národe, pozorujte na mňa ušima, lebo vyučujúci zákon vyjde odo mňa, a svoj súd vystavím za svetlo národom. 5 Moja spravedlivosť je blízko, moje spasenie vyjde, a moje ramená budú súdiť národy; na mňa čakajú ostrovy a nadejú sa na moje rameno. 6 Pozdvihnite svoje oči k nebesiam a hľaďte na zem dole! Lebo nebesia rozplynú sa jako dym, a zem zvetšeje ako rúcho, a jej obyvatelia tak podobne pomrú; ale moje spasenie bude trvať na veky, a moja spravedlivosť nebude zlomená. 7 Počujte ma, vy, ktorí znáte spravedlivosť, ľude, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich uráţek, 8 lebo ich zoţerie moľ ako rúcho, a jako vlnu ich zoţerie červ, ale moja spravedlivosť bude trvať na veky a moje spasenie na pokolenie pokolení. 9 Prebuď sa, prebuď, odej sa silou, rameno Hospodinovo! Prebuď sa jako za dávnych dní, za pokolení dávnych vekov! Či nie si to ty, ktoré si rozdrtilo pyšný Egypt, smrteľne ranilo draka? 10 Či nie si to ty, ktoré si vysušilo more, vody veľkej priepasti, ktoré si obrátilo hlbiny mora na cestu, aby prešli vykúpení? 11 A tak sa navrátia vyprostení Hospodinovi a prijdú na Sion s prespevovaním, a večná radosť bude na ich hlave, dosiahnu veselosť a radosť, zármutok a úpenie utečú. 12 Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktoţe si ty, ţe sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva?

13 A zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa učinil, ktorý roztiahol nebesia a zaloţil zem, a vţdycky sa strachuješ, kaţdý deň, prchlivosti toho, ktorý suţuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeţe je prchlivosť toho, ktorý suţuje? 14 Zohnutý zajatý bude rýchle rozpútaný a nezomrie súc hodený do jamy ani nebude mať nedostatku svojho chleba. 15 Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý búrim more, takţe hučia jeho vlny. Hospodin Zástupov jeho meno! 16 A vloţil som svoje slová do tvojich úst a prikryl som ťa tôňou svojej ruky, aby som zasadil nebesia a zaloţil zem a povedal Sionu: Ty si môj ľud! 17 Prebuď sa, prebuď, povstaň, dcéro Jeruzalema, ktorá si pila z ruky Hospodinovej pohár jeho prchlivosti; vypila si kalich, pohár závratu, aj vychlípala. 18 Nebolo, kto by ju bol viedol zo všetkých synov, ktorých porodila, ani nebolo toho, kto by ju bol pojal za ruku, zo všetkých synov, ktorých vychovala. 19 Toto dvoje ťa stihlo, kto ťa poľutoval? Spustošenie a skrúšenie, hlad a meč, kto ťa potešil? 20 Tvoji synovia zomdlení súc aţ do bezvedomia leţali na rohu všetkých ulíc jako srnec v sluke, plní prchlivosti Hospodinovej, hromţenia tvojho Boha. 21 Preto noţe počuj toto, ty utrápená a opilá, ale nie od vína! 22 Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, a tvoj Bôh, ktorý sa pravotí za svoj ľud: Hľa beriem z tvojej ruky pohár závratu, kalich, pohár svojej prchlivosti; nebudeš ho viacej piť. 23 A dám ho do ruky tých, ktorí ťa trápili, ktorí hovorili tvojej duši: Zohni sa, aby sme prešli po tebe! A podkladala si svoj chrbát ako zem a jako ulicu tým, ktorí prechádzajú.

Izaiáš 52

1 Prebuď sa, prebuď, odej sa svojou silou, Sione! Obleč si svoje zdobné rúcho, Jeruzaleme, to sväté mesto, lebo uţ neprijde viacej na teba neobrezaný a nečistý! 2 Otras sa z prachu, povstaň, posaď sa, Jeruzaleme! Rozviaţ si povrazy svojej šije a zahoď, zajatá dcéro Siona! 3 Lebo takto hovorí Hospodin: Zadarmo ste sa predali a tak ani nebudete vykúpení za peniaze. 4 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Najprv sišiel môj ľud dolu do Egypta, aby tam pohostínil, a Assúr ho utiskuje bez príčiny. 5 A tak teraz čoţe tu mám činiť, hovorí Hospodin, keď je môj ľud vzatý darmo, a tí, ktorí panujú nad ním, výskajú, hovorí Hospodin, a ustavične kaţdého dňa sa rúhajú môjmu menu? 6 Preto pozná môj ľud moje meno, preto, toho dňa, ţe som to ja, ktorý hovorím: Hľa, tu som! 7 Aké krásne sú na vrchoch nohy toho, ktorý zvestuje radostné veci, ktorý hlása pokoj, ktorý zvestuje dobré, ktorý hlása spasenie, ktorý hovorí Sionu: Tvoj Bôh kraľuje! 8 Počuj! Hlas tvojich stráţnych! Pozdvihli svoj hlas, radostne prespevujú všetci spolu, lebo uvidia, zoka-voko, keď sa Hospodin navráti na Sion. 9 Jasajte, radostne prespevujte spolu pustiny Jeruzalema, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem! 10 Hospodin obnaţil rameno svojej svätosti pred očami všetkých národov, a uvidia všetky končiny zeme spasenie nášho Boha! 11 Preč, preč, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa nečistého, vyjdite z jeho stredu, z Babylona, očistite sa vy, ktorí nosíte nádoby Hospodinove! 12 Lebo nevyjdete v spechu ani nepojdete útekom, lebo Hospodin pojde pred vami, a za vami jako zadná stráţ pojde Bôh Izraelov. 13 Hľa, môj sluţobník bude rozumne konať, bude vyvýšený a vznešený a bude veľmi vysoký. 14 Jako sa mnohí zhrozia nad tebou. (Tak bude zohavený jeho vzhľad nad iných ľudí a jeho podoba nad synov človeka) -

15 tak zase skropí mnohé národy; pred ním kráľovia zavrú svoje ústa, pretoţe to, čo im nebolo rozprávané, uvidia, a tomu, čoho nepočuli, porozumejú.

Izaiáš 53

1 Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo? 2 Lebo vyrástol pred ním ako neţný prútok a jako koreň z vypráhlej zeme; nemal podoby ani krásy; videli sme ho, ale nebolo na ňom vidieť toho, pre čo by sme ho boli bývali ţiadostiví. 3 Opovrhnutý bol a opustený od ľudí, muţ bolestí, a oboznámený s nemocou, a jako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho neváţili, 4 kým on vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o ňom, ţe je ranený a zbitý od Boha a strápený. 5 A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzloţená na neho, a jeho sinavicou sme uzdravení. 6 My všetci sme zblúdili jako ovce; kaţdý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu, a Hospodin uvalil na neho neprávosť všetkých nás. 7 Mučili ho, a on poniţujúc sa znášal dobrovoľne a neotvoril svojich úst; vedený bol ako baránok na zabitie a zanemel ako ovca, ktorá zanemie pred tými, ktorí ju strihajú, a neotvoril svojich úst. 8 Vzatý bol z väzby a zo súdu. A čo do jeho pokolenia, ktoţe ho vyrozpráva? Pretoţe bol vyťatý zo zeme ţivých, pre prestúpenie môjho ľudu bola mu zadaná rana. 9 A dali mu s bezboţnými jeho hrob i s bohatým, keď zomrel ukrutnou smrťou, preto, ţe nespáchal nijakej neprávosti, ani ľsti nebolo nikdy v jeho ústach. 10 Ale Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť nemocou, aby, ak jeho duša poloţí obeť za hriech, videl svoje semeno, bol dlhoveký, a to, čo sa ľúbi Hospodinovi, zdarilo sa v jeho ruke. 11 Z námahy svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravedlivý môj sluţobník mnohých a ich neprávosti on ponesie. 12 Preto mu dám podiel medzi veľkými, a s mocnými deliť bude korisť, pretoţe vylial svoju dušu na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, kým on niesol hriech mnohých a primlúval sa za priestupníkov.

Izaiáš 54

1 Prespevuj, neplodná, ty, ktorá nerodíš, jasaj a pokrikuj radostne, ty, ktorá nepracuješ k porodu, lebo viacej synov bude mať opustená, ako má synov tá, ktorá má muţa! hovorí Hospodin. 2 Rozšír miesto svojeho stánu, a nech roztiahnu čalúny tvojich príbytkov; nezabraňuj! Roztiahni na dlhoko svoje povrazy a upevni svoje kolíky! 3 Lebo sa rozmôţeš napravo i naľavo, a tvoje semä bude dedične vládnuť národami, a pusté mestá osadia. 4 Neboj sa, lebo sa nebudeš hanbiť ani sa nestyď, lebo nebudeš rumenieť, pretoţe zabudneš na hanbu svojej mladosti ani na potupu svojho vdovstva viacej nespomenieš. 5 Lebo tvojím manţelom je tvoj učiniteľ; Hospodin Zástupov je jeho meno, a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov, bude sa volať Bohom celej zeme. 6 Lebo Hospodin ťa povolá jako opustenú ţenu ubolenú v duchu, a jako ţenu mladosti, keď je odmietnutá, hovorí tvoj Bôh. 7 Na malú chvíľku som ťa opustil a v preveľkom zľutovaní ťa shromaţdím;

8 v záplave hnevu skryl som na chvíľu svoju tvár pred tebou a vo večnej milosti zľutujem sa nad tebou, hovorí tvoj vykupiteľ Hospodin. 9 Lebo toto mi je ako pri vodách Noacha, keď som prisahal, ţe neprejdú viacej vody Noachove po zemi, tak som prisahal, ţe sa nerozhnevám na teba ani ťa nepokáram. 10 Lebo vrchy ustúpia a brehy sa pohnú so svojho miesta, ale moja milosť neustúpi od teba, a smluva môjho pokoja sa nepohne, hovorí tvoj zľutovník Hospodin. 11 Oj, ty strápená, zmietaná víchricou, nemajúca potešenia, hľa, ja poloţím tvoje kamene v ozdobné stibium a zaloţím ťa na zafíroch. 12 A učiním tvoje cimbury z rubína a tvoje brány z kameňov karbunkula a všetko tvoje pomedzie zo vzácnych kameňov. 13 A všetci tvoji synovia budú učení od Hospodina a hojnosť pokoja budú mať tvoji synovia. 14 Budeš pevne postavená na spravedlivosti a budeš ďaleko od útisku, lebo sa nebudeš báť, a od strachu, lebo sa nepriblíţi k tebe. 15 Hľa, keby sa predsa niekto srotil proti tebe, nebude to odo mňa. Ktoţe sa srotí proti tebe? Padne pre teba. 16 Hľa, ja som stvoril kováča, ktorý dýma na oheň z uhlia a vyrába zbrane podľa svojej práce; a ja som stvoril i zhubcu, aby kazil. 17 Niktorý nástroj, utvorený proti tebe, sa nepodarí, a kaţdý jazyk, ktorý by povstal proti tebe na súde, odsúdiš. To je dedičstvo sluţobníkov Hospodinových a ich spravedlivosť odo mňa, hovorí Hospodin.

Izaiáš 55

1 Hoj, všetci ţízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zboţie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu, víno a mlieko! 2 Prečo vynakladáte peniaze na to, čo nie je chlebom, a svoju prácu na to, čo nenasycuje? Noţe ma poslúchnite a jedzte dobré, a nech sa kochá vaša duša v tuku! 3 Nakloňte svoje ucho a poďte ku mne! Počujte, a nech ţije vaša duša! A učiním s vami večnú smluvu, rôznu milosť Dávidovu, vernú. 4 Hľa, dal som ho za svedka národom, za vodcu a veliteľa národom. 5 Hľa, národ, ktorého neznáš, povoláš, a národy, ktoré ťa neznaly, pobeţia k tebe pre Hospodina, tvojho Boha, a pre Svätého Izraelovho, lebo ťa oslávi! 6 Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho moţno najsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko! 7 Nech opustí bezboţný svoju cestu a nešľachetný človek svoje myšlienky a nech sa navráti k Hospodinovi, a zľutuje sa nad ním, a k nášmu Bohu, lebo je hojný odpustiť. 8 Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. 9 Lebo o koľko vyššie sú nebesia neţ zem, o toľko sú vyššie moje cesty neţ vaše cesty a moje myšlienky neţ vaše myšlienky. 10 Lebo jako prší dáţď a padá sneh s neba a viacej sa ta nenavracuje, ale napája zem a činí ju plodnou a úrodnou, takţe vydáva semeno sejúcemu, a chlieb jediacemu, 11 tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. 12 Lebo s radosťou vyjdete a v pokoji doprevadení budete. Vrchy a brehy budú jasať pred vami, a všetky stromy poľa budú tlieskať rukami. 13 Miesto chrastiny narastie jedľa, a miesto hlohu narastie myrtus, a bude to Hospodinovi na slávne meno, na večné znamenie, ktoré nebude vyhladené.

Izaiáš 56

1 Takto hovorí Hospodin: Ostríhajte súd a čiňte spravedlivosť, lebo je blízko moje spasenie, aby prišlo, a moja spravedlivosť, aby sa zjavila! 2 Blahoslavený človek, ktorý to činí, a syn človeka, ktorý sa toho drţí, ktorý ostríha sobotu, aby jej nepoškvrňoval, a ktorý ostríha svoju ruku, aby neučinila ničoho zlého! 3 Nech tedy nepovie syn cudzinca, ktorý sa pripojil k Hospodinovi, vraj doista ma oddelí Hospodin od svojho ľudu. Ani nech nepovie kleštenec: Hľa, ja som suchý strom! 4 Lebo takto hovorí Hospodin o kleštencoch, ktorí budú ostríhať moje soboty a vyvolia si to, čo sa mne ľúbi, a budú sa drţať mojej smluvy: 5 Dám im vo svojom dome medzi svojimi múrami miesto a meno, lepšie nad synov a nad dcéry; dám mu večné meno, ktoré nebude vyhladené. 6 A synov cudzinca, ktorí sa pripoja k Hospodinovi, aby mu svätoslúţili a milovali meno Hospodinovo súc mu za sluţobníkov, kaţdého, kto bude ostríhať sobotu, aby jej nepoškvrňoval, a tých, ktorí sa budú drţať mojej smluvy, 7 tých všetkých dovediem na vrch svojej svätosti a obradujem ich v dome svojej modlitby; ich zápalné obeti a ich bitné obeti mi budú príjemné na mojom oltári, lebo môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov. 8 Hovorí Pán Hospodin, ktorý shromaţďuje zahnaných Izraelových: Ešte shromaţdím k nemu, k jeho shromaţdeným. 9 Vy, poľné zvieratá, všetky, poďte ţrať, i všetky zvieratá v lese! 10 Jeho pozorujúci stráţni sú slepí, všetci, koľko ich je; nevedia ničoho; všetci sú nemými psami, ktorí nemôţu brechať, blúznivci, lehniaci, ktorí milujú driemotu, 11 a paţraví psi, ktorí sa nevedia nasýtiť. A to sú pastieri, ktorí nevedia porozumieť! Všetci, koľko ich je, hľadia na svoju vlastnú cestu, kaţdý na svoj vlastný zisk od svojho konca. 12 Poďte, hovoria, naberiem vína, a opijeme sa opojného nápoja, a bude zajtrajší deň ako tento, ba ešte o mnoho väčší.

Izaiáš 57

1 Spravedlivý hynie, a nieto nikoho, kto by si to vzal k srdcu, a muţovia milosti sú braní preč so sveta, kým nie je nikoho, kto by tomu rozumel, ţe pred príchodom zlého vychvátený býva spravedlivý. 2 Dochádzajú pokoja; odpočívajú na svojich loţiach, kaţdý, kto chodil rovno svojou cestou. 3 Ale vy pristúpte sem, synovia veštice, semeno cudzoloţníka a tej, ktorá smilní. 4 Na kom sa zabávate tak rozpustile? Na koho roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Či azda nie ste vy deťmi prestúpenia, semenom falše? 5 Vy, ktorí sa rozohrievate bohmi pod kaţdým stromom zeleným, ktorí zabíjate deti v dolinách, pod výčnelkami skál! 6 Na hladkých kameňoch potočných máš svoj podiel; tie, tie sú tvojím údelom, lebo veď aj im vylievaš liatu obeť, obetuješ obilný dar! Či by som sa mal azda tým potešiť? 7 Na vysokom vrchu a povznesenom staviaš svoju loţu, aj chodíš ta hore, dcéro Jeruzalema, obetovať bitnú obeť! 8 A za dvere a podvoje staviaš svoje pamätné znamenie, keď odíduc odo mňa odkrývaš sa a vystupuješ hore, rozširuješ svoju loţu a učiniac smluvu vyjednala si si od nich plat, miluješ ich loţu miesto, ktoré si vyhliadla. 9 A chodíš ku kráľovi s olejom a mnoţíš svoje masti; vysielaš svojich poslov ďaleko, veľmi ďaleko, a poniţuješ sa aţ do pekla. 10 A keď si sa aj unavila na svojej dlhej ceste; nepovedala si: Márne je! Našla si posilu svojej ruke, preto si neumdlela.

11 Kohoţe si sa plašila a bála, ţe si klamala a na mňa si nepamätala, nevzala si si toho k srdcu? Či som ja nemlčal, a to od veku? A mňa sa nebojíš. 12 Ja oznámim tvoju spravedlivosť i tvoje skutky, a neprospejú ti. 13 Keď budeš kričať, nech ťa vytrhne tvoja sberba! Ale všetkých, koľko ich je, odnesie vietor, ta preč ich vezme márnosť, a ten, kto sa utieka ku mne, zdedí zem a bude dedične vládnuť vrchom mojej svätosti. 14 A hovorí: Nasypte, nasypte, urovnajte cestu, odpracte závadu z cesty môjho ľudu! 15 Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého meno je Svätý: Bývam na výsosti a na svätom mieste a s tým, kto je zdrteného a poníţeného ducha, oţivujúc ducha poníţených a oţivujúc i srdce zdrtených. 16 Lebo sa nebudem na veky pravotiť ani sa nebudem večne hnevať, lebo by zmizol duch zpred mojej tvári i duše, ktoré som ja učinil. 17 Pre neprávosť jeho lakomstva som sa rozhneval a zbil som ho, skryl som svoju tvár a hneval som sa, a tak išiel, odvrátený, cestou svojho srdca. 18 Vidím jeho cesty, avšak ho uzdravím a povediem ho a nahradím rôznym potešením jemu i tým, ktorí s ním smútili. 19 Stvorím ovocie rtov, pokoj, hojný pokoj ďalekému i blízkemu, hovorí Hospodin, a uzdravím ho. 20 Ale bezboţní budú jako rozbúrené more, keď sa nemôţe upokojiť, ktorého vody vymietajú bahno a blato. 21 Nemajú pokoja, hovorí môj Bôh, bezboţní.

Izaiáš 58

1 Volaj celým hrdlom, nezadŕţaj; povýš svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu ich prestúpenie a domu Jakobovmu ich hriechy! 2 Síce ma hľadajú deň ako deň a ţiadostiví sú poznať moje cesty, jako národ, ktorý činí spravedlivosť a neopúšťa súdu svojeho Boha. Dopytujú sa ma na súdy spravedlivosti, chcú byť v blízkosti Boha. 3 A hovoria: Prečo sa postíme, keď nevidíš, trápime svoju dušu, keď nechceš vedieť? Hľa, v deň svojho pôstu prevádzate svoju vôľu a honíte všetkých svojich robotníkov. 4 Hľa, postíte sa nato, aby ste sa preli a vadili a bili päsťou bezboţnosti. Nepostíte sa vy tohoto dňa tak, aby bolo počuť na výsosti váš hlas. 5 Či toto má byť pôst, aký som vyvolil? Deň, aby človek trápil svoju dušu? Či to, aby svesil svoju hlavu jako trstina a postlal si smútočné vrece a popol, či to nazovieš pôstom a dňom, príjemným Hospodinovi? 6 A či nie je toto pôst, aký som vyvolil: rozopäť putá bezboţnosti, rozviazať uzly jarma, prepustiť zlomených slobodných a aby ste roztrhli kaţdé jarmo? 7 Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudobných vyhnaných uviedol do domu? Keby si videl nahého, aby si ho zaodial a neskrýval sa pred svojím telom? 8 Vtedy vypukne tvoje svetlo jako ranná zora, a tvoje zdravie rýchle vypučí, a tvoja spravedlivosť pojde pred tebou, a sláva Hospodinova ťa uzavrie ako zadná stráţ. 9 Vtedy budeš volať, a Hospodin sa ohlási; budeš pokorne volať o pomoc, a riekne: Hľa, tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, prestaneš posmešne vystierať prst a hovoriť neprávosť, 10 ak ta dáš lačnému svoju dušu, a utrápenú dušu nasýtiš, vtedy vzíde tvoje svetlo vo tme, a tvoja mrákava bude jako poludnie. 11 A Hospodin ťa vţdy povedie a nasýti tvoju dušu i v najväčšie sucho a obodrí tvoje kosti. A budeš ako zavlaţovaná zahrada a jako prameň vôd, ktorého vody nesklamú. 12 A pošlí z teba vystavia miesta, pusté od veku, vyzdvihneš základy pokolenia a pokolenia, a budú ťa volať opraviteľom trhlín, napraviteľom ciest, aby sa mohlo bývať.

13 Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi, v deň mojej svätosti; ale nazovieš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovu ctenou, a keď ju budeš ctiť tak, ţe nebudeš konať svoje cesty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo, 14 vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi, a dám ťa voziť po vysokých miestach zeme a budem ťa kŕmiť dedičstvom Jakoba, tvojho otca, lebo ústa Hospodinove hovorily.

Izaiáš 59

1 Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťaţké, aby nemohlo počuť; 2 ale vaše neprávosti spravily priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby nepočul. 3 Lebo vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše rty hovoria loţ, a váš jazyk ţvatle prevrátenosť. 4 Nie je nikoho, kto by volal po spravedlivosti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po pravde. Kaţdý sa nadeje na márnosť a hovorí klamstvo; tehotneje trápením a plodí neprávosť. 5 Liahnu vajcia baziliškove a tkajú vlákna pavúkove: ten, kto by jedol z ich vajec, zomrie, a ktoré sa rozpučí nohou, z toho vyjde jedovatý had. 6 Z ich vláken nebude rúcho, ani sa neodejú svojou prácou. Ich skutky sú skutkami neprávosti, a v ich rukách je dielo ukrutnosti. 7 Ich nohy beţia ku zlému a ponáhľajú sa vyliať nevinnú krv; ich myšlienky sú myšlienkami neprávosti, spustošenie a skrúšenie na ich cestách. 8 Cesty pokoja neznajú, ani niet súdu v ich šľapajach; svoje chodníky si porobili krivé: ktokoľvek by išiel po niektorom z nich, nepozná pokoja. 9 Preto je ďaleko od nás súd, a spravedlivosť nás nedostihuje. Čakáme na svetlo, a hľa, tma, na nejaký záblesk, chodíme v mrákavách. 10 Hmatáme jako slepí stenu; šmátrame jako tí, ktorí nemajú očí; potkýnajúc sa na poludnie klesáme jako za mraku; medzi zdravými sme jako mŕtvi. 11 Mumleme všetci jako medvede, ţalostne úpime jako holubi; čakáme na súd, ale ho niet, na spasenie, ďaleko je od nás. 12 Lebo je mnoho našich prestúpení pred tebou, a naše hriechy svedčia proti nám; lebo sme si vedomí svojich prestúpení, a čo do našich neprávostí, známe ich. 13 Robili sme neverne jako odpadlíci a luhali sme Hospodinovi, odvrátili sme sa nenasledujúc svojho Boha, hovorili sme útisk a odpadnutie, vymýšľali a vraveli sme lţivé reči zo srdca, 14 takţe súd musel ustúpiť nazpät a spravedlivosť stojí zďaleka, lebo pravda klesla na ulici, a statočná priamosť nemôţe vojsť. 15 A tak vystala pravda, a ten, kto vyhýba zlému, vystavuje sa lúpeţi. A Hospodin vidí, a je to zlé v jeho očiach, ţe nieto súdu. 16 Keď tedy videl, ţe niet človeka, a predesil sa, ţe nie je nikoho, kto by sa prihovoril a zastal, preto mu pomohlo jeho rameno, a jeho spravedlivosť, tá ho podoprela. 17 A obliekol spravedlivosť ako pancier a lebku spasenia poloţil na svoju hlavu, obliekol sa v rúcho pomsty jako v sukňu a odial sa horlivosťou jako plášťom. 18 Podľa zásluh, podľa zásluh odplatí prchlivosťou svojim protivníkom, odplatu dá svojim nepriateľom, aj ostrovom zaplatí to, čo zaslúţily. 19 A tak sa budú báť mena Hospodinovho od západu a od východu slnca jeho slávy. Keď prijde protivník hoci jako rieka, Duch Hospodinov ho zaţenie. 20 A prijde Sionu vykupiteľ a tým, ktorí sa obrátili od prestúpenia v Jakobovi, hovorí Hospodin.

21 A ja, moja smluva s nimi bude toto, hovorí Hospodin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vloţil do tvojich úst, neuhnú od tvojich úst ani od úst tvojho semena ani od úst semena tvojho semena, hovorí Hospodin, odteraz aţ na veky.

Izaiáš 60

1 Povstaň a svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou! 2 Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou. 3 A národy pojdú za tvojím svetlom a kráľovia za bleskom, ktorý sa bude skvieť nad tebou. 4 Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaţdia a prijdú k tebe! Tvoji synovia prijdú z ďaleka, a tvoje dcéry budú chované pri tvojom boku. 5 Vtedy uvidíš a budeš ţiariť radosťou, a tvoje srdce sa bude strachovať a rozšíri sa, lebo sa obráti k tebe mnoţstvo mora, sila národov prijde k tebe. 6 Mnoţstvo veľblúdov ťa pokryje, dromedári z Madianska a z Éfy; tí všetci prijdú zo Šeby, donesú zlato a kadivo a s radosťou budú zvestovať chvály Hospodinove. 7 Všetky stáda drobného dobytka Kédara sa shromaţdia k tebe, barani Nebajota ti budú svätoslúţiť; vystúpia príjemnou obeťou na môj oltár, a tak oslávim dom svojej slávy. 8 A povieš: Kto sú títo, ktorí to letia ako hustý oblak a jako holubi do svojich dier? 9 Lebo na mňa čakajú ostrovy a lode Taršíša najprv, aby dopravily tvojich synov z ďaleka, ich striebro a ich zlato s nimi, na meno Hospodina, tvojho Boha, a na slávu Svätého Izraelovho, lebo ťa oslávi. 10 A synovia cudzinca vystavia tvoje múry, a ich kráľovia ti budú svätoslúţiť, lebo som ťa zbil vo svojom hneve a vo svojej blahovôli zľutujem sa nad tebou. 11 Tvoje brány budú vţdycky otvorené, nebudú zavierané ani vodne ani vnoci, aby dopravili k tebe silu pohanov, aj ich kráľovia budú dovedení. 12 Lebo národ a kráľovstvo, ktoré by ti neslúţily, zahynú, a také národy istotne spustnú. 13 Sláva Libanona prijde k tebe, jedľa, jasen a zelenec spolu, ozdobiť miesto mojej svätyne, a tak oslávim miesto svojich nôh. 14 A pojdú k tebe zohnutí synovia tých, ktorí ťa trápili, a budú sa klaňať ku spodku tvojich nôh všetci tí, ktorí tebou pohŕdali, a budú ťa volať mestom Hospodinovým, Sionom, príbytkom Svätého Izraelovho. 15 Miesto toho, ţe si bol opustený a nenávidený, takţe nebolo toho, kto by bol prešiel cez teba, učiním ťa večnou pýchou a radosťou pokolenia a pokolenia. 16 A budeš ssať mlieko národov i prsia kráľov budeš ssať a poznáš, ţe ja Hospodin som tvojím spasiteľom, a tvojím vykupiteľom silný Jakobov. 17 Miesto medi dopravím zlata a miesto ţeleza dopravím striebra a miesto dreva medi a miesto kamenia ţeleza a dám ti za vrchnosť pokoj a za správcov spravedlivosť. 18 Nepočuje sa viacej v tvojej zemi o násilí, spustošení a skrúšení v tvojich hraniciach, a nazveš svoje múry spasením a svoje brány chválou. 19 Nebude ti viacej slnce za svetlo vodne, ani čo do blesku, nebude ti svietiť mesiac, ale Hospodin ti bude večným svetlom a tvoj Bôh tvojou okrasou. 20 Nezajde viac tvoje slnce, a tvoj mesiac sa neskryje, lebo Hospodin ti bude večným svetlom, a bude koniec dňom tvojho smútku. 21 A čo do tvojho ľudu, všetci budú spravedliví, na veky budú dedične vládnuť zemou, mládnik môjho sadenia, dielo mojich rúk, aby som bol oslávený.

22 Najmenší bude v tisíc, a najchatrnejší sa rozmnoţí v silný národ. Ja Hospodin to rýchle učiním jeho času.

Izaiáš 61

1 Duch Pána Hospodina je na mne, pretoţe ma pomazal Hospodin, aby som zvestoval pokorným evanjelium; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie ţalára, 2 a vyhlásiť rok milosti Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých zarmútených, 3 obrátiť pozor na zarmútených Siona, dať im okrasu miesto popola, oleja veselosti miesto smútku, odev chvály miesto ducha malomyseľnosti. A budú ich volať dubami spravedlivosti, sadením Hospodinovým, aby bol oslávený. 4 A vystavia pustiny od veku, postavia drievne spustošeniny, takţe budú zase stáť, a obnovia pusté mestá, spustošené od pokolenia a pokolenia. 5 A postavia sa cudzinci a budú pásť vaše drobné stádo, a synovia cudzozemca budú vašimi oráčmi a vašimi vinármi. 6 A vy sa budete volať kňazmi Hospodinovými; povie sa vám: Svätosluţobníci nášho Boha. Budete uţívať bohatstvo národov a zameníte sa v ich sláve. 7 Za svoju hanbu dostanete dvojnásobne. A za potupu plesať budú nad svojím podielom, a tak budú dedične vládnuť dvojnásobným vo svojej zemi: budú mať večnú radosť. 8 Lebo ja Hospodin milujem súd a nenávidím lúpeţe s neprávosťou a dám im odplatu za ich prácu podľa pravdy a učiním s nimi večnú smluvu. 9 A tak bude známe ich semeno medzi pohanmi a ich potomstvo medzi národami. Všetci, ktorí ich uvidia, poznajú ich, ţe sú semenom, ktoré poţehnal Hospodin. 10 Preveľmi sa radujem v Hospodinovi, moja duša plesá v mojom Bohu, lebo ma obliekol do rúcha spásy, odial ma plášťom spravedlivosti; som ako ţeních, ktorý si kňazsky zdobí hlavu stuhami, a jako nevesta, ktorá sa krášli svojimi ozdobami. 11 Lebo jako zem vydáva svoju rastlinu, a jako zahrada ţenie to, čo bolo do nej zasiate, tak Pán Hospodin spôsobí to, aby vzišla spravedlivosť a chvála pred všetkými národami.

Izaiáš 62

1 Pre Sion nebudem mlčať a pre Jeruzalem nebudem ticho, dokiaľ nevyjde jeho spravedlivosť ako blesk, a nebude horieť jeho spasenie ako fakľa. 2 A tak uvidia národy tvoju spravedlivosť a všetci kráľovia tvoju slávu, a budú ťa volať novým menom, ktoré vyrieknu ústa Hospodinove. 3 A budeš korunou krásy v ruke Hospodinovej a diadémom kráľovstva v ruke svojho Boha. 4 Nepovedia ti viacej, ţe vraj opustená, ani tvojej zemi uţ viacej nepovedia spustošená; ale ty sa budeš volať: Chefcí-bah <Mám v ňom záľubu>, a tvoja zem: Beula <Vydatá, taká, ktorá má muţa>; lebo Hospodin bude mať v tebe záľubu, a tvoja zem bude vydatá jako ţena. 5 Lebo jako si mládenec vezme pannu za ţenu, tak si ťa vezmú tvoji synovia, a jako sa ţeních raduje svojej neveste, tak sa bude tebe radovať tvoj Bôh. 6 Na tvojich múroch, Jeruzaleme, ustanovím stráţcov, ktorí po celý deň a po celú noc nebudú nikdy mlčať. Vy tedy, ktorí pripomínate Hospodina, nemajte pokoja! 7 Ale nedajte ani jemu pokoja, dokiaľ pevne nepostaví a dokiaľ neučiní Jeruzalema chválou na zemi! 8 Hospodin prisahal na svoju pravicu a na rameno svojej sily povediac: Nedám viacej tvojho obilia za pokrm tvojim nepriateľom, ani nebudú piť synovia cudzozemca tvojej vínnej šťavy, na ktorej si pracoval.

9 Ale tí, ktorí ho spratali, ho budú jesť a budú chváliť Hospodina, a tí, ktorí ju shromaţdili, ju budú piť v sieňach mojej svätosti. 10 Prejdite, prejdite bránami, urovnajte cestu prichádzajúcemu ľudu! Nasypte, nasypte hradskú cestu, vysberajte kamenie, vyzdvihnite prápor oproti národom! 11 Hľa, Hospodin dá vyhlásiť aţ do konca zeme: Povedzte dcére Siona: Hľa, ide tvoja spása, hľa, jeho mzda s ním a jeho dielo pred ním. 12 A nazovú ich: svätý ľud, vykúpení Hospodinovi; a ty sa budeš volať hľadaným, mestom, ktoré nebude opustené.

Izaiáš 63

1 Ktoţe to ide z Edoma, v zabrotenom rúchu z Bocry? Ten nádherný vo svojom rúchu, ktorý tak hrdo kráča vo mnoţstve svojej sily? Ja som, ktorý hovorím v spravedlivosti, hojný zachrániť. 2 Prečo je tvoje rúcho červené a prečo tvoj odev ako odev toho, ktorý šliape v lise? 3 Čereň som šliapal, sám, a nebolo nikoho so mnou z národov; pošliapal som ich vo svojom hneve a zdeptal som ich vo svojej prchlivosti, aţ ich krv striekala na môj odev, a zapľuhavil som všetko svoje rúcho. 4 Pretoţe bol deň pomsty v mojom srdci, a rok mojich vykúpených prišiel. 5 Hľadel som, ale nebolo spomocníka; desil som sa, ale nebolo nikoho, kto by bol podoprel. A tak mi pomohlo moje rameno a zachránilo, a moja prchlivosť, tá ma podoprela. 6 A zašliapal som národy vo svojom hneve, opojil som ich vo svojej prchlivosti a vylial som ich krv na zem. 7 Pripomínať budem rôznu milosť Hospodinovu, chvály Hospodinove, podľa všetkého toho, čo nám učinil Hospodin, a to mnoho dobrého domu Izraelovmu, ktoré im učinil podľa svojho mnohého zľutovania a podľa mnoţstva svojej rôznej milosti. 8 A povedal: Veď sú mojím ľudom, synovia sú, neoklamú, a bol im spasiteľom. 9 V kaţdom ich súţení mal aj on súţenie, a anjel jeho tvári ich ochraňoval. Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich on vykúpil a pestoval ich a nosil ich po všetky dni veku. 10 Ale oni sa staväli na odpor a zarmucovali Ducha jeho svätosti, a preto sa im obrátil v nepriateľa a sám bojoval proti nim. 11 Potom sa rozpamätal na dni dávneho veku, na Mojţiša a na svoj ľud, a povedal: Kde je ten, ktorý ich vyviedol hore z mora s pastierom svojho stáda? Kde je ten, ktorý poloţil do jeho stredu Ducha svojej svätosti? 12 Ktorý dal, aby išlo rameno jeho veličenstva po pravici Mojţišovej? Ktorý rozdelil vody pred nimi, aby si učinil večné meno? 13 Ktorý ich viedol cez hlbiny jako koňa po púšti, a neklesli? 14 Jako keď schádza hoviadko do údolia, tak ho viedol Duch Hospodinov do pokoja. Tak si viedol svoj ľud pred sebou, aby si si učinil slávne meno. 15 Pohliadni z nebies a vidz z príbytku svojej svätosti a svojej slávy! Kde je tvoja horlivosť a tvoja hrdinská sila? Mnoţstvo tvojich milosrdenstiev a tvojich zľutovaní, ktoré sa nasilu zdŕţajú proti mne? 16 Lebo veď ty si náš Otec, lebo Abrahám nevie o nás, a Izrael nás nezná. Ty, ó, Hospodine, si naším Otcom; náš vykupiteľ je od veku tvoje meno. 17 Prečo si nám dal zablúdiť, Hospodine, od svojich ciest, zatvrdil si naše srdce, aby sme sa ťa nebáli? Navráť sa pre svojich sluţobníkov, pre pokolenia svojho dedičstva! 18 Len malý čas vládol ním ľud tvojej svätosti; naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu. 19 Sme jako tí, nad ktorými si nepanoval nikdy od veku, nad ktorými nebolo vzývané tvoje meno.

Izaiáš 64

1 Oj, aby si roztrhol nebesia a sostúpil, aby sa pred tvojou tvárou rozplynuly vrchy! 2 Jako čo oheň zapaľuje raţdie, jako vrie voda od ohňa, aby si tak dal poznať svojim protivníkom svoje meno, aby sa národy triasly pred tvojou tvárou, 3 jako keď si činil strašné veci, jakých sme nečakali! Sostúpil si; pred tvojou tvárou rozplynuly sa vrchy. 4 A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho. 5 Prišiel si vústrety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spravedlivé, tým, ktorí pamätali na teba na tvojich cestách. Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení? 6 Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho; vädneme všetci jako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor. 7 A nieto nikoho, kto by vzýval tvoje meno a prebudil sa aby sa chopil teba, lebo si ukryl svoju tvár pred nami a dopustil si to, aby sme sa rozplynuli pre svoje neprávosti. 8 Ale teraz, ó, Hospodine, ty si náš Otec; my sme hlinou, a ty si naším tvorcom, a dielom tvojej ruky sme my všetci. 9 Nehnevaj sa, Hospodine, aţ príliš ani nepamätaj navţdy na neprávosť! Hľa, pohliadni, prosíme, všetci sme tvojím ľudom. 10 Mestá tvojej svätosti sú obrátené na púšť, Sion je púšťou, a Jeruzalem pustinou; 11 dom našej svätosti a našej okrasy, v ktorom ťa chválievali naši otcovia, je pohoreniskom, a všetko, čo nám bolo vzácnym, je obrátené v rumy. 12 Či pre to pre všetko sa budeš silou zdŕţať ó, Hospodine? Či budeš mlčať a nás trápiť aţ príliš?

Izaiáš 65

1 Dal som sa vyhľadať tým, ktorí sa nepýtali po mne; dal som sa najsť tým, ktorí ma nehľadali. Povedal som: Hľa, tu som, tu som! národu, ktorý sa nenazýval po mojom mene. 2 Rozprestieral som svoje ruky celý deň oproti spurnému ľudu, oproti tým, ktorí chodia cestou nie dobrou, za svojimi myšlienkami. 3 Ľud, tí, ktorí ma stále popudzujú do tvári; obetujú v zahradách a kadia na tehlách; 4 ktorí sedávajú v hroboch a nocúvajú na tajných miestach; ktorí jedia sviňské mäso a majú nadrobené hnusoby vo svojich nádobách; 5 ktorí hovoria: Ta ďalej odo mňa! Nepribliţuj sa mi, lebo by som ťa posvätil. Tí sú dymom v mojich nozdrách, ohňom, horiacim celý deň. 6 Hľa, je to zapísané predo mnou; nebudem mlčať, ale zaplatím a zaplatím do ich lona, 7 za vaše neprávosti, a za neprávosti vašich otcov spolu, hovorí Hospodin; ktorí kadili na vrchoch a hanobili ma na brehoch, a tak najprv nameriam pláce za ich prácu do ich lona. 8 Takto hovorí Hospodin: Ako keď sa najde šťava v strapci hrozna, a niekto povie: Nekaz ho, lebo je v ňom poţehnanie, tak učiním pre svojich sluţobníkov, ţe nezkazím všetkého. 9 Ale vyvediem z Jakoba semeno a z Júdu toho, ktorý zdedí trvale moje vrchy, a tak to zdedia moji vyvolení, a moji sluţobníci budú bývať tam. 10 A Sáron bude za pastvisko drobného stáda a dolina Áchor za leţište dobytku, pre môj ľud, ktorí ma budú hľadať. 11 Ale vy, ktorí opúšťate Hospodina, ktorí zabúdate na vrch mojej svätosti, ktorí strojíte bohu Šťastenovi stôl a Osudu nalievate strojeného vína, 12 vám dám taký osud, ţe vás vydám meču, a všetci sa zohnete, aby ste boli zabití, pretoţe som volal, a neohlásili ste sa; hovoril som, a nepočuli ste, ale ste robili to, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili ste si to, čo sa mi neľúbi.

13 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, moji sluţobníci budú jesť, a vy budete hladovať; hľa, moji sluţobníci budú piť, a vy budete ţízniť; hľa, moji sluţobníci sa budú radovať, a vy sa budete hanbiť; 14 hľa, moji sluţobníci budú plesať pre radosť srdca, a vy budete kričať pre bolesť srdca a budete kvíliť pre skrúšenie ducha. 15 A zanecháte svoje meno mojim vyvoleným na kliatbu. A zabije ťa Pán Hospodin. - Ale svojich sluţobníkov nazve iným menom, 16 takţe ten, kto si bude dobrorečiť na zemi, bude si dobrorečiť v Bohu nezvratnej vernosti, a ten, kto bude prisahať na zemi, bude prisahať na Boha nezvratnej vernosti, lebo sa zabudnú predošlé súţenia, a to preto, ţe budú ukryté zpred mojich očí. 17 Lebo hľa, stvorím nové nebesia a novú zem, a nebudú sa spomínať drievne veci ani neprijdú na myseľ. 18 Leţ radujte sa a plesajte na večné veky nad tým, čo ja stvorím, lebo hľa, stvorím Jeruzalem Jeruzalemom plesania a jeho ľud ľudom radosti. 19 A budem plesať nad Jeruzalemom a radovať sa budem nad svojím ľudom, ani sa v ňom viacej nepočuje hlas plaču ani hlas kriku. 20 Nebude odtiaľ viacej dieťaťa, ktoré by ţilo iba niekoľko dní, ani starca, ktorý by nevyplnil svojich dňov. Lebo chlapec zomrie, keď mu bude sto rokov, a hriešnikovi, keby mu bolo i sto rokov, bude sa zlorečiť. 21 Nastaväjú domov a budú bývať v nich; nasadia viníc a budú jesť ich ovocie. 22 Nebudú staväť, aby tam býval iný; nebudú sadiť, aby jedol iný; lebo jako dni stromu budú dni môjho ľudu, a dielo svojich rúk budú uţívať moji vyvolení aţ do zvetšenia. 23 Nebudú pracovať nadarmo ani nebudú rodiť na strach, lebo oni budú semenom poţehnaných Hospodinových aj ich potomci s nimi. 24 A bude tak, ţe prv ako budú volať, ja sa ohlásim; kým ešte budú hovoriť, ja vyslyším. 25 Vlk a jahňa budú sa pásť spolu, a lev bude ţrať slamu jako vôl, a hadovi za pokrm bude prach. Neuškodia ani nezahubia na celom vrchu mojej svätosti, hovorí Hospodin.

Izaiáš 66

1 Takto hovorí Hospodin: Nebesia sú mi stolicou, a zem je podnoţou mojich nôh. Kde jaký je to dom, ktorý mi vystavíte? Alebo kde je nejaké miesto môjho odpočinku? 2 Veď to všetko učinila moja ruka, a tak sa to všetko stalo, hovorí Hospodin. Ale na tohoto hľadím: na utrápeného a na toho, kto je zdrteného ducha a trasie sa nad mojím slovom. 3 Ináče ten, kto poráţa vola, zabíja človeka; ten, kto zabíja dobytča na obeť, láme psovi krk; ten, kto obetuje obilný dar, obetuje sviňskú krv; kto na pamäť kadí kadivo, dobrorečí modle. Jako si oni vyvolili svoje cesty, a jako si ich duša ľubuje v ich ohavnostiach, 4 tak si i ja vyvolím to, čo treba za ich všelijakú prostopaš, a to, čoho sa strachujú, uvediem na nich. Pretoţe keď som volal, nebolo nikoho, kto by sa bol ozval; hovoril som, a nepočuli, ale robili to, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili si to, čo sa mi neľúbi. 5 Počujte slovo Hospodinovo vy, ktorí sa trasiete pred jeho slovom: Vaši bratia hovoria, ktorí vás nenávidia a vypovedajú vás pre moje meno: Nech sa oslávi Hospodin, aby sme videli vašu radosť! Ale tí sa budú hanbiť. 6 Čujte! Zvuk hrmotu počuť z mesta, hlas z chrámu, hlas Hospodinov, ktorý dáva odplatu svojim nepriateľom. 7 Prv ako pracovala ku pôrodu, porodila dcéra Jeruzalema; prv ako jej prišla bolesť, porodila chlapča. 8 Kto kedy slýchal také voľačo? Kto videl niečo podobné? Či sa azda zrodí zem za jeden deň? Či sa narodí národ na jeden raz? Keď hľa, Sion ešte len začal pracovať ku porodu, a uţ aj porodil svojich synov!

9 Či by som azda ja, keď otvorím ţivot matky, nedal porodiť? hovorí Hospodin. Alebo či by som ja, ktorý dávam rodiť, mal zavrieť ţivot? hovorí tvoj Bôh. 10 Radujte sa s Jeruzalemom a plesajte v ňom všetci, ktorí ho milujete! Veseľte sa s ním veľmi všetci, ktorí ste smútili nad ním! 11 Aby ste ssali a nasýtili sa z pŕs jeho potešení, aby ste sa nadájali a mali rozkoš z jeho veľkej slávy. 12 Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, obrátim naň pokoj ako rieku a jako rozvodnený potok slávu národov. A tak budete ssať, a budete nosení pri boku na rukách a hladkaní na kolenách. 13 Ako keď niekoho teší jeho matka, tak vás ja budem tešiť, a budete potešovaní v Jeruzaleme. 14 A budete to vidieť, a vaše srdce sa bude radovať, a vaše kosti budú kvitnúť ako svieţa bylina. A tak sa bude znať ruka Hospodinova pri jeho sluţobníkoch, a bude sa zúrivo hnevať na svojich nepriateľov. 15 Lebo hľa, Hospodin prijde v ohni a jeho vozy budú jako víchrica, aby odplatil v prchlivosti svojím hnevom a svojím ţehraním v plameňoch ohňa. 16 Lebo Hospodin sa bude súdiť v ohni a svojím mečom s kaţdým telom, a bude mnoho tých, ktorých pobije Hospodin. 17 Tí, ktorí sa posväcujú a očisťujú vchádzajúc do zahrád, jedna skupina za druhou, v prostredku, ktorí jedia sviňské mäso a ohavnú vec a myši, spolu zahynú, hovorí Hospodin. 18 Lebo ja vyhľadám ich skutky a ich myšlienky. Ide čas, aby som shromaţdil všetky národy a jazyky, a prijdú a uvidia moju slávu. 19 A poloţím na nich znamenie a pošlem z nich, uniklých ţivotom, k národom, do Taršíša Púla a Lúda, ktorí naťahujú lučište, do Túbala a Javána, na ďaleké ostrovy, k tým, ktorí nepočuli zvesti o mne a nevideli mojej slávy, a tak budú zvestovať moju slávu medzi národami. 20 A dopravia všetkých vašich bratov zo všetkých národov za obetný dar Hospodinovi na koňoch a vozoch, na nosidlách, na muliciach a na dromedároch na vrch mojej svätosti, do Jeruzalema, hovorí Hospodin, ako donášajú synovia Izraelovi obetný dar v čistej nádobe do domu Hospodinovho. 21 A vezmem aj z nich za kňazov a levitov, hovorí Hospodin. 22 Lebo jako tie nové nebesia a tá nová zem, ktoré ja učiním, budú stáť predo mnou, hovorí Hospodin, tak bude stáť vaše semeno a vaše meno. 23 A stane sa, ţe od mesiaca do mesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať kaţdé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin. 24 A vyjdú a uvidia mŕtve telá ľudí, ktorí sa spreneverili proti mne, lebo ich červ nezomrie, a ich oheň nevyhasne, a budú ošklivosťou kaţdému telu.

Jeremiáš 1

1 Slová Jeremiáša, syna Hilkiášovho, z kňazov, ktorí boli v Anatóte v zemi Benjaminovej, 2 ku ktorému sa stalo slovo Hospodinovo za dní Joziáša, syna Amonovho, judského kráľa, v trinástom roku jeho kraľovania, 3 a stávalo sa za dní Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, a tak aţ do konca jedenásteho roku Cedekiáša, syna Joziášovho, judského kráľa, aţ do odvedenia Jeruzalema v piatom mesiaci do zajatia. 4 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 5 Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo ţivota, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal. 6 A ja som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, veď ja neviem hovoriť, lebo som dieťa! 7 A Hospodin mi riekol: Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pojdeš, a všetko, čokoľvek ti prikáţem, budeš hovoriť.

8 Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin. 9 A Hospodin vystrel svoju ruku a dotkol sa mojich úst a riekol mi Hospodin: Hľa, vloţil som svoje slová do tvojich úst. 10 Vidzţe, ustanovil som ťa tohoto dňa nad národami a nad kráľovstvami, aby si plienil a boril, hubil a búral, staväl a sadil. 11 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: Čo vidíš Jeremiášu? A ja som povedal: Vidím šakédový, mandlový prút. 12 A Hospodin mi riekol: Dobre vidíš, lebo ja som šokéd, bdejem nad svojím slovom, aby som ho vykonal. 13 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne po druhé povediac: Čo vidíš? A povedal som: Vidím hrniec, ktorý vrie, a ktorého predná strana je od severa. 14 A Hospodin mi riekol: Od severa sa rozpúta zlé na všetkých obyvateľov zeme. 15 Lebo hľa, zavolám na všetky čeľade kráľovstiev severa, hovorí Hospodin, a prijdú a postavia kaţdý svoju stolicu pri vchode do brán Jeruzalema a proti všetkým jeho múrom dookola a proti všetkým mestám Judska. 16 A budem hovoriť nad nimi svoje súdy pre všetku ich zlosť, pretoţe ma opustili a kadili iným bohom a klaňali sa dielam svojich rúk. 17 Preto ty prepáš svoje bedrá a vstanúc budeš im hovoriť všetko, čo ti ja prikáţem. Nedes sa ich, aby som ťa nepredesil pred nimi. 18 A ja, hľa, dal som ťa dnes za ohradené mesto a za ţelezný stĺp a za medené múry proti celej zemi, proti kráľom Judska, proti jeho knieţatám, proti jeho kňazom a proti ľudu zeme. 19 A budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôţu, lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa vytrhol.

Jeremiáš 2

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Iď a budeš volať v uši Jeruzalema a povieš: Takto hovorí Hospodin: Rozpomínam sa ti na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojho stavu, keď si bola nevestou, na tvoje chodenie za mnou na púšti, v zemi, nie osievanej. 3 Vtedy bol Izrael svätým Hospodinovi, prvotinou jeho úrody. Všetci, ktorí ho zoţierali, previnili sa; zlé prišlo na nich, hovorí Hospodin. 4 Počujte slovo Hospodinovo, dome Jakobov a všetky čeľade domu Izraelovho! 5 Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, ţe sa vzdialili odo mňa a išli za márnosťou a stali sa márnymi? 6 A nepovedali: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, ktorý nás viedol po púšti, po pustej zemi a plnej jam, po vypráhlej zemi tône smrti, po zemi, ktorou nikto nechodí, a kde nebýva človek? 7 A doviedol som vás do zeme úrodných polí, aby ste jedli jej ovocie a uţívali aj iné jej dobré veci. A keď ste vošli, poškvrnili ste moju zem a zohavili ste moje dedičstvo. 8 Kňazi nepovedali: Kde je Hospodin? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma nepoznali, pastieri zradne odstúpili odo mňa, a proroci prorokovali skrze Bála a odišli za vecami, ktoré neprospejú. 9 Preto sa ešte budem pravotiť s vami, hovorí Hospodin, i so synmi vašich synov sa budem pravotiť. 10 Lebo len prejdite ostrovy Kittejov a vidzte a pošlite do Kédara a pozorujte bedlivo a vidzte, či sa tam stalo voľačo také jako toto! 11 Či zamenil voľaktorý národ svojich bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud zamenil svoju slávu za to, čo neprospeje! 12 Uţasnite nebesia nad tým, zhrozte sa, zdúpnejte veľmi! hovorí Hospodin. 13 Lebo môj ľud spáchal dvoje zlo: Opustil mňa, prameň ţivej vody, aby si vyrúbali cisterny, deravé cisterny dopukané, ktoré nedrţia vody!

14 Či je Izrael sluhom, či je doma splodeným rabom? Prečo je potom v plen? 15 Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a obracajú jeho zem v pustinu; jeho mestá sú vypálené, takţe neni obyvateľa. 16 I synovia Nofa a Tachpanchesa ti pasú po temene hlavy. 17 Či ti toho nespôsobilo to, ţe si, ó, dcéro Jeruzalema, opustila Hospodina, svojeho Boha, toho času, keď ťa vodil po svojej ceste? 18 A tak teraz čo tebe do cesty do Egypta, aby si pila vody z Níla? A čo tebe do cesty do Assýrie, aby si pila vody z Rieky? 19 Bude ťa trestať tvoja vlastná zlosť, a tvoje odvrátenia ťa budú karhať. A tedy poznaj a vidz, ţe je to zlá vec a horká, ţe si opustila Hospodina, svojho Boha, a ţe nie je pri tebe mojej bázne, hovorí Pán Hospodin Zástupov. 20 Lebo od veku si lámala svoje jarmo a trhala si svoje povrazy a vravela si: Nebudem slúţiť. Ale na kaţdom vysokom pahore a pod kaţdým zeleným stromom si sa zohýnala, smilnica. 21 A ja som ťa bol vysadil ako výbornú révu, všetko vonkoncom semeno pravdy. Ale jako si sa mi prevrátila na plané révy cudzieho viniča! 22 Lebo keby si sa umyla hoci lúhom a keby si aj spotrebovala na seba mnoho mydla, jednako bude zrejmá tvoja neprávosť pred mojou tvárou, hovorí Pán Hospodin. 23 Ako smieš povedať: Nepoškvrnila som sa, za Bálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí! Poznaj, čo si učinila, ty ľahká veľblúdica rýchla, ktorá prepletá svoje cesty! 24 Divoká oslica, zvyklá na púšť, ktorá v ţiadosti svojej duše lapá a hltá vzduch; keď sa behá, kto ju zavráti? Niktorí z tých, ktorí ju hľadajú, sa neunavia, v jej mesiaci ju najdú. 25 Ak povie niekto: Zdrţuj svoju nohu od bosoty a svoje hrdlo od smädu! povieš: Márne je, nebudem! Lebo milujem cudzích a pojdem za nimi. 26 Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť, dom Izraelov, oni, ich kráľovia, ich knieţatá a ich kňazi aj ich proroci, 27 ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Noţe vstaň a zachráň nás! 28 A kdeţe sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda! 29 Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všetci ste zradne odstúpili odo mňa, hovorí Hospodin. 30 Nadarmo som bil vašich synov, neprijali kázne. Váš meč poţral vašich prorokov ako zhubný lev. 31 Ó, pokolenie! Vidzteţe vy slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou Izraelovi! Či azda zemou hustej tmy? Prečo potom hovorí môj ľud: Voľní beháme, slobodní, neprijdeme viacej k tebe!? 32 Či zabudne panna svoju ozdobu? Nevesta svoj zdobný opasok? A môj ľud zabudol na mňa, uţ tak mnohé dni, ţe im neni počtu! 33 Jako si len dobre upravila svoju cestu hľadajúc lásku! Preto učíš ešte aj tie najnešľachetnejšie svojim cestám. 34 K tomu i na krýdlach tvojho rúcha sa nachodí krv duší chudobných a nevinných. Nepristihla si ich pri vlamačstve, ale si to spáchala nad všetko to. 35 A ešte hovoríš, ţe vraj som nevinná; istotne sa odvráti odo mňa jeho hnev. - Hľa, súdiť sa budem s tebou preto, ţe hovoríš: Nehrešila som. 36 Načo tak veľmi beháš meniac svoju cestu? Budeš sa hanbiť aj pre Egypt, ako sa hanbíš pre Assýriu. 37 Vyjdeš aj odtiaľ, a to zalamujúc svoje ruky nad svojou hlavou. Lebo Hospodin zavrhol tie tvoje nádeje, a nepodarí sa ti s nimi.

Jeremiáš 3

1 Vraj keby niektorý muţ poslal preč svoju ţenu, a keby odišla od neho a bola by ţenou inému, či sa ešte navráti kedy k nej? Či by sa nepoškvrnila hrozne tá zem? A ty si smilnila s mnohými druhmi, ale navráť sa ku mne! hovorí Hospodin. 2 Pozdvihni svoje oči na vysoké miesta holé a pozri, kde by si ty nebola bývala prznená? Na cestách si sa im usadzovala jako Arab na púšti a poškvrnila si zem svojím mnohým smilstvom a svojou nešľachetnosťou. 3 A hoci zadrţané sú podzimné daţde, a jarného daţďa nebýva, jednako len majúc čelo ţeny smilnice nechcela si sa stydieť. 4 Či nebudeš odteraz volať na mňa: Môj Otče, ty si môj druh, ktorý si ma sprevádzal v mojej mladosti!? 5 Či azda bude na veky drţať hnev? Či ho bude prechovávať na večnosť? Hľa, hovoríš a páchaš zlé veci a nedáš si zabrániť. 6 A Hospodin mi riekol vo dňoch kráľa Joziáša: Či si videl, čo robila odvrátená dcéra Izraelova? Chodila na kaţdý vysoký vrch a pod kaţdý zelený strom a tam smilnila. 7 A povedal som, keď uţ bola vykonala všetko to, ţe sa uţ teraz navráti ku mne, ale sa nenavrátila. A videla to jej neverná sestra, dcéra Júdova. 8 A videl som, keď pre všetky príčiny, čo cudzoloţila odvrátená Izraelova, som ju preč poslal a dal som jej jej rozvodný list, ţe jednako sa len nebála neverná Júdova, jej sestra, ale išla a smilnila aj ona. 9 A stalo sa, ţe svojím hanebným smilstvom poškvrnila zem a cudzoloţila s kameňom i s drevom. 10 Avšak ani pri tom pri všetkom nevrátila sa ku mne jej neverná sestra, dcéra Júdova, celým svojím srdcom, ale iba s klamom, hovorí Hospodin. 11 A Hospodin mi riekol: Odvrátená Izraelova lepšie ospravedlnila svoju dušu ako neverná Júdova. 12 Iď a budeš volať tieto slová na sever a povieš: Navráť sa, odvrátená Izraelova! hovorí Hospodin. Nespustím svojej tvári na vás v hneve, lebo ja som dobrotivý, hovorí Hospodin, a nedrţím hnevu na veky. 13 Len poznaj svoju neprávosť, ţe si zradne odstúpila od Hospodina, svojho Boha, a behala si sem a ta svojimi cestami za cudzími, pod kaţdý zelený strom, a neposlúchali ste môjho hlasu, hovorí Hospodin. 14 Navráťte sa, odvrátení synovia, hovorí Hospodin; lebo ja som sa oţenil s vami a vezmem vás, jedného z mesta a dvoch z čeľade a dovediem vás na Sion. 15 A dám vám pastierov podľa svojho srdca, a budú vás pásť umne a rozumne. 16 A stane sa, keď sa rozmnoţíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, ţe nepovedia uţ viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia. 17 V tom čase budú nazývať Jeruzalem trónom Hospodinovým, a shromaţdia sa k nemu, všetky národy, pre meno Hospodinovo, do Jeruzalema, a nepojdú viacej za tvrdošijným umienením svojho zlého srdca. 18 V tých dňoch pojdú dom Júdov s domom Izraelovým a prijdú spolu zo zeme severa do zeme, ktorú som dal vašim otcom za dedičstvo. 19 A ja som povedal vtedy: Oj, ako ťa postavím medzi synov, ó, dcéro, a dám ti preţiadúcu zem, najkrásnejšie dedičstvo zpomedzi krásnych dedičstiev národov. A povedal som: Budete ma volať: Môj Otče, a neodvrátite sa, aby ste neišli za mnou. 20 Ale jako sa spreneverí ţena odíduc od svojho druha, tak ste sa spreneverili proti mne, dome Izraelov, hovorí Hospodin. 21 Hlas počuť na holiach, plač a pokorné volanie o pomoc synov Izraelových, pretoţe prevrátili svoju cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha. 22 Navráťte sa, odvrátení synovia, uzdravím vaše odvrátenia. Povedzte: Hľa, ideme k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Bôh. 23 Istá pravda, ţe daromné je čakať spásu od brehov, od mnoţstva vrchov; ale v Hospodinovi, v našom Bohu, je spása Izraelova. 24 No, tá hanebnosť ţrala prácu našich otcov od našej mladosti, ich stádo oviec a kôz, ich dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Leţíme vo svojej hanbe, a pokryl nás náš stud, lebo sme hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti, a to aţ do tohoto dňa a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.

Jeremiáš 4

1 Ak sa navrátiš, Izraelu, hovorí Hospodin, navráť sa ku mne! A jestli odstrániš svoje hnusoby zpred mojej tvári a nebudeš sa túlať sem a ta, 2 ale budeš prisahať: Ako ţe ţije Hospodin, v pravde, v súde a v spravedlivosti, vtedy sa ním budú ţehnať národy a budú sa ním chváliť. 3 Lebo takto hovorí Hospodin muţom Júdovým a Jeruzalemu: Zorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obreţte sa Hospodinovi a odstráňte všelijakú neobrezanosť svojho srdca, muţovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšla moja prchlivosť ako oheň a nehorela, takţe by nebolo toho, kto by uhasil, pre zlosť vašich skutkov. 5 Oznámte v Judsku a vyhláste v Jeruzaleme a recte: Trúbte na trúbu v zemi! Volajte plným hrdlom a povedzte: Shromaţdite sa, a vojdime do ohradených miest! 6 Vyzdvihnite prápor oproti Sionu! Ratujte, nestojte, lebo ja uvediem zlé veci od severa a veľké skrúšenie. 7 Lev vychádza hore zo svojej húšťavy, a zhubca národov, pohol sa, vyšiel zo svojho miesta, aby obrátil tvoju zem v pustinu, a tvoje mestá aby boly rozborené tak, čo nebude obyvateľa. 8 Preto si prepášte smútočné vrece, smúťte a nariekajte, lebo sa neodvrátila páľa hnevu Hospodinovho od nás. 9 A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin, ţe zahynie srdce kráľovo i srdce knieţat, a zdúpnejú kňazi, a proroci budú bezradní od zdesenia. 10 A povedal som: Ach, Pane, Hospodine, ozaj si zaviedol tento ľud i Jeruzalem povediac: Budete mať pokoj. A meč sa dotkol aţ duše! 11 V tom čase bude rečené tomuto ľudu i Jeruzalemu: Horúci vietor tuhý veje od holých výšin na púšti priamou cestou na dcéru môjho ľudu, nie aby previeval ani aby čistil. 12 Plnší vietor mocnejší mi prijde ako to. Teraz budem uţ i ja hovoriť súdy nad nimi. 13 Hľa, prijde hore jako husté oblaky, a jeho vozy jako víchrica, jeho kone budú rýchlejšie ako orli. - Beda nám, lebo budeme spustošení! 14 Umy, Jeruzaleme, svoje srdce od nešľachetnosti, aby si bol zachránený. Aţ dokedy budú prebývať v tvojom vnútri myšlienky neprávosti? 15 Lebo hlas oznamujúceho počuť od Dána a toho, ktorý ohlasuje neprávosť, od vrchu Efraimovho. 16 Pripomínajte to národom, hľa, ohlasujte proti Jeruzalemu: Obliehači idú z ďalekej zeme a vydajú svoj hlas proti mestám Júdovým. 17 Jako hájnici, ktorí stráţia pole, budú proti nemu, proti Jeruzalemu, dookola, pretoţe sa mne sprotivil, hovorí Hospodin. 18 Tvoja cesta a tvoje skutky ti to vykonaly; to je tvoja nešľachetnosť, ţe je to horké, ţe sa to dotýka aţ tvojho srdca. 19 Ó, moje útroby, moje útroby! Svíjam sa bolesťou. Ó, steny môjho srdca! Moje srdce mi je hlboko znepokojené! Nemôţem mlčať, lebo čuješ zvuk trúby, moja dušo, krik boja. 20 Skrúšenie sa stretá so skrúšením, pretoţe spustošená bude celá zem, náhle budú spustošené moje stány, v okamihu moje čalúny! 21 Aţ dokedy budem vídať prápor, budem slýchať zvuk trúby? 22 Lebo môj ľud je bláznivý; mňa neznajú; sú hlúpymi synmi a nie sú rozumní. Múdri sú robiť zlé a robiť dobré nevedia. 23 Vidím zem, a hľa, tohu va bohu, púšť a zmätok, a hľadím na nebesia, a niet ich svetla. 24 Pozerám na vrchy, a hľa, trasú sa, a všetky brehy sa pohybujú, rozrušené. 25 Hľadím, a hľa, niet človeka, a všetci nebeskí vtáci odleteli. 26 Hľadím, a hľa, úrodné pole je púšťou, a všetky jeho mestá sú poborené od tvári Hospodinovej, od pále jeho hnevu. 27 Lebo takto hovorí Hospodin: Celá zem bude púšťou, ale konca neučiním.

28 Nad tým bude smútiť zem, a v čierno smútku sa oblečú nebesia hore, pretoţe budem hovoriť to, čo som myslel, a nebudem ľutovať ani sa neodvrátim od toho. 29 Pred hlasom jazdca a strelca z luku bude utekať celé mesto. Vojdú do húšťav a vyjdú na skaly. Kaţdé mesto bude opustené, a nebude nikoho, kto by býval v nich. 30 A ty, dcéro Jeruzalema, spustošená, čo urobíš? Keď sa oblečieš v červec, dvakrát farbený, keď sa ozdobíš zlatou ozdobou, keď nafarbíš svoje oči líčidlom: nadarmo sa okrášliš, pohŕdnu tebou tvoji milenci, budú hľadať tvoju dušu. 31 Lebo čujem hlas ako hlas ţeny, ktorá sa svíja v pôrodných bolestiach, úzkosť ako úzkosť prvôstky, hlas dcéry Siona; vzdychá, rozprestiera svoje ruky a hovorí: Oj, beda mne, lebo moja duša ustala pre vrahov.

Jeremiáš 5

1 Zbehajte ulice Jeruzalema a noţe vidzte a zveďte a hľadajte po jeho námestiach, či najdete muţa, či je voľakto taký, kto by činil súd, kto by hľadal pravdu, a odpustím mu, Jeruzalemu. 2 A keď aj hovoria: Ako ţe ţije Hospodin, i tak prisahajú falošne. 3 Ó, Hospodine, či nehľadia tvoje oči na pravdu? Biješ ich, ale neţelia; ničíš ich, nechcú prijať kázeň. Zatvrdili svoju tvár, takţe je tvrdšia ako skala, nechcú sa navrátiť. 4 A ja som bol povedal: Sú to len prostí ľudia chudobní, dopúšťajú sa bláznovstva, lebo neznajú cesty Hospodinovej, súdu svojho Boha. 5 Pojdem ja k veľkým a bude hovoriť s tými, lebo tí znajú cestu Hospodinovu, súd svojho Boha. Ale oni všetci dovedna polámali jarmo, potrhali povrazy. 6 Preto ich pobije lev z lesa, vlk zo stepí ich pohubí, pardus bude čihať na ich mestá; kaţdý, kto vyjde odtiaľ, bude roztrhaný, lebo premnohé sú ich prestúpenia, mocné sú ich odvrátenia. 7 Kde je to, pre čo by som ti odpustil? Tvoji synovia ma opustili a prisahajú na to, čo nie je Bohom. Keď som ich nasýtil, cudzoloţia, a valia sa zástupom do domu smilnice. 8 Sú jako dobre chované kone skoro za rána; kaţdý rehoce na ţenu svojho blíţneho. 9 Či azda pre také veci nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Alebo či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša? 10 Vyjdite hore na jeho múry a kazte, ale neučiňte úplného konca! Odstráňte jeho výhonky, lebo nie sú Hospodinove, 11 pretoţe sa dopúšťajú veľkej nevernosti proti mne dom Izraelov i dom Júdov, hovorí Hospodin; 12 zapierajú Hospodina a hovoria: Nie On! A: Neprijde na nás zlé. Alebo: Neuvidíme meča ani nepocítime hladu. 13 Ale tí proroci budú vetrom, a toho, kto hovorí, Duch Boţí, neni v nich. Tak sa im učiní. 14 Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov: pretoţe hovoríte to slovo, hľa, dávam svoje slová v tvojich ústach za oheň, a tento ľud nech je drevom, a strávi ich. 15 Hľa, dovediem na vás národ z ďaleka, dome Izraelov, hovorí Hospodin. Je to mocný národ, je to národ od veku, národ, ktorého jazyka neznáš ani nebudeš rozumieť, čo hovorí. 16 Jeho túl je ako otvorený hrob. Všetci sú hrdinovia. 17 A pojie tvoju ţeň a tvoj chlieb, čo by mali pojesť tvoji synovia a tvoje dcéry; pojie tvoje drobné stádo i tvoj hovädzí dobytok, pojie tvoj vinič i tvoj fík, spustoší tvoje ohradené mestá, na ktoré sa ty spoliehaš, mečom. 18 Ale ani v tých dňoch, hovorí Hospodin, neučiním s vami konca. 19 A bude, keď poviete: Za čo nám učiní Hospodin, náš Bôh, všetko toto? ţe im povieš: Jako ste mňa opustili a slúţili ste cudzím bohom vo svojej zemi, tak budete slúţiť cudzincom v zemi, ktorá nie je vaša. 20 Oznámte to v dome Jakobovom a rozhláste to v Judsku a povedzte: 21 Noţe počujte toto, bláznivý ľude, ktorý nemá srdca, aby rozumel! Majú oči, ale nevidia; majú uši, ale nečujú.

22 Či azda mňa sa nebudete báť? hovorí Hospodin. Či pred mojou tvárou sa nebudete triasť? Ktorý som poloţil moru piesok za hranicu večným ustanovením, a neprekročí ho! Síce sa dmú, ale nezvládzu a hučia jeho vlny, ale ho neprekročia. 23 Ale tento ľud má odpadlícke srdce spurné, odstúpili a odišli. 24 A nepovedali vo svojom srdci: Noţe sa bojme Hospodina, svojho Boha, ktorý dáva dáţď, podzimný i jarný, vo svojom čase, zachováva nám ustanovené týţdne ţatvy. 25 Vaše neprávosti to odvrátily, a vaše hriechy zadrţujú to dobré od vás. 26 Lebo sa nachádzajú v mojom ľude bezboţníci. Kaţdý striehne, jako keď sa učupujú vtáčnici, nadstavujú osídla, lapajú ľudí. 27 Jako klietka, plná vtákov, tak sú ich domy plné ľsti; preto vzrástli a zbohatli. 28 Stučneli, lesknú sa; zašli aţ priďaleko v nešľachetnosti. Pravoty neriešia, pravoty siroty, a dobre sa im vodí, ani nesúdia súdu chudobných. 29 Či azda preto nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša? 30 Strašná vec a ohavná sa deje v zemi. 31 Proroci prorokujú falošne, a kňazi panujú pomocou nich. A môj ľud to tak miluje! Ale čo urobíte na koniec toho?!-

Jeremiáš 6

1 Ratujte a utekajte, synovia Benjaminovi, zprostred Jeruzalema! V Tekoe trúbte na trúbu a proti Bétkéremu vypustite znamenie dymu! Lebo zlé vyzerá od severa a veľké skrúšenie. 2 Zahladím krásnu a rozkošnú rozmaznanú dcéru Siona. 3 Prijdú k nej pastieri i so svojimi stádami; postavia proti nej stány dookola, kaţdý z nich spasie svoju stranu. 4 Posväťte vojnu proti nej! Vstaňte a poďme hore na poludnie! Beda nám, lebo uchodí deň, lebo sa uţ tiahnu tiene večera! 5 Vstaňte, a poďme hore vnoci a zkazme jej paláce! 6 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Zotínajte stromy a nasypte násyp proti Jeruzalemu! To je to mesto, ktoré má byť navštívené. Koľko ho len je, všade samý útisk v ňom. 7 Ako studňa prýšti svoju vodu, tak ono prýšti svoju zlosť. Ukrutnosť a zkazu počuť v ňom, pred mojou tvárou neprestajne nemoc a rana úderu. 8 Dajţe sa karhať, Jeruzaleme, aby sa neodlúčila moja duša od teba, aby som ťa neobrátil na pustinu, na neobývanú zem. 9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Paberkovať a dôkladne budú paberkovať ostatok Izraela jako vinič. Vráť svoju ruku jako oberač na révy! 10 Komu mám hovoriť a komu osvedčovať, aby počuli? Hľa, ich ucho je neobrezané, a tak nemôţu pozorovať ušami. Hľa, slovo Hospodinovo im je na potupu; nemajú v ňom záľuby. 11 A preto som plný prchlivosti Hospodinovej, ustal som drţať ju v sebe. Vylej na decko vonku a na schôdzu mládencov spolu. Lebo i muţ so ţenou budú jatí, starec s kmeťom, ktorý je plný dňov. 12 A ich domy sa dostanú iným, polia i ţeny spolu, pretoţe vystriem svoju ruku na obyvateľov tejto zeme, hovorí Hospodin. 13 Lebo kaţdý, od najmenšieho aţ do najväčšieho z nich, všetci, koľko ich je, sa oddali lakomstvu, a to od proroka aţ po kňaza, kaţdý z nich robí falošne. 14 A liečia skrúšenie môjho ľudu na ľahko hovoriac: Pokoj, pokoj, kým nieto pokoja. 15 A či sa azda hanbia, ţe spáchali ohavnosť? Ani hanbiť sa nehanbia ani neznajú studu. Preto aj padnú medzi padajúcimi v čase, v ktorom ich navštívim, klesnú, hovorí Hospodin.

16 Takto hovorí Hospodin: Postojte na cestách a vidzte a pýtajte sa po chodníkoch veku, ktorá je tá dobrá cesta, a iďte po nej a tak najdite pokoj svojej duši! Ale oni povedali: Nepojdeme! 17 A postavil som nad vami pozorujúcich stráţnych povediac: Pozorujte na zvuk trúby, a oni riekli: Nebudeme pozorovať! 18 Preto počujte, národy, a poznaj, shromaţdenie, čo sa chystá proti nim! 19 Počuj, ó, zem: Hľa, ja uvediem zlé na tento ľud, ovocie ich myšlienok; pretoţe nepozorovali na moje slová svojimi ušami a čo do môjho zákona, ten zavrhli. 20 Načoţe mi je toď kadivo, ktoré prichádza zo Šeby alebo výborná trstina voňavá z ďalekej zeme? Vaše zápalné obeti nie sú na záľubu, a vaše bitné obeti nie sú mi príjemné. 21 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, dám pred tento ľud závady, o ktoré zavadia a klesnú, otcovia i synovia spolu, súsed i jeho blíţny, a zahynú. 22 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ľud prijde zo zeme severa, a veľký národ zobudiac sa povstane od najďaľších končín zeme. 23 Pochytí lučište a piku; ukrutný bude. A nezľutujú sa; ich hlas bude hučať ako more, a budú jazdiť na koňoch. Pripravený jako muţ do boja, na teba, dcéro Siona! 24 Keď počujeme zvesť o ňom, klesnú naše ruky bezvládne, úzkosť nás pochytí, bolesť ako ţenu, ktorá ide porodiť. 25 Oj, nevyjdi na pole a nechoď na cestu, lebo tam meč nepriateľa, strach všade naokolo! 26 Dcéro môjho ľudu, prepáš si smútočné vrece a váľaj sa v popole! Sprav si smútok ako nad jednorodeným, nárek, prehorký! Lebo prijde náhle na nás zhubca. 27 Dal som ťa za zkúšajúceho kovy vo svojom ľude, za hradbu, aby si poznal a zkúsil ich cestu. 28 Všetci, koľko ich je, sú odpadlíci odpadlíkov, sem a ta chodiaci pomluvači, sú jako meď a ţelezo; všetci, koľko ich je, sú zhubcami. 29 Mechy práhnu, olovo mizne od ohňa, zlatník nadarmo prepaľuje a prepaľuje; zlí nie sú vyprataní. 30 Nazovú ich zavrhnutým striebrom, lebo ich Hospodin zavrhol.

Jeremiáš 7

1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac: 2 Postav sa v bráne domu Hospodinovho a budeš tam volať toto slovo a povieš: Počujte slovo Hospodinovo, celý Júda, všetci, ktorí vchádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi! 3 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Čiňte tak aby, vaše cesty a vaše skutky boly dobré, a učiním to, aby ste bývali na tomto mieste. 4 Nenadejte sa na lţivé slová, ţe vraj chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je to. 5 Lebo ak naozaj budete činiť tak, aby vaše cesty a vaše skutky boly dobré, ak naozaj budete konať súd medzi muţom a medzi jeho blíţnym, 6 ak neutisknete pohostína, siroty a vdovy a nijakým činom nevylejete nevinnej krvi na tomto mieste a za inými bohy nepojdete sebe na zlé, 7 vtedy spôsobím to, ţe budete bývať na tomto mieste, v zemi, ktorú som dal vašim otcom od veku aţ na veky. 8 Hľa, vy sa nadejete na lţivé slová, bez toho, ţe by prospely. 9 Či azda budete kradnúť, zabíjať, cudzoloţiť, prisahať falošne, kadiť Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých neznáte, 10 a potom prijdete a postavíte sa pred mojou tvárou v tomto dome, nad ktorým je menované moje meno, a poviete: Sme vytrhnutí; aby ste mohli páchať všetky tie ohavnosti? 11 Či je tento dom, nad ktorým je menované moje meno, pelešou lotrov vo vašich očiach? Hľa, vidím i ja, hovorí Hospodin.

12 Lebo noţe iďte na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som bol dal tam na počiatku bývať svojmu menu, a vidzte, čo som mu učinil pre zlosť svojeho ľudu Izraela! 13 A tak teraz pretoţe páchate všetky tie skutky, hovorí Hospodin, a pretoţe som vám hovoril vstávajúc skoro za rána a hovoriac znova a znova, a nepočuli ste, a keď som vás volal, neozvali ste sa, 14 preto učiním domu, nad ktorým je menované moje meno, na ktorý sa vy nadejete, a miestu, ktoré som vám dal i vašim otcom, ako som učinil Šílu. 15 A odvrhnem vás preč od svojej tvári jako som odvrhol všetkých vašich bratov, všetko semeno Efraimovo. 16 A ty sa nemodli za tento ľud ani nepozdvihuj za nich prosebného kriku a modlitby ani nedobíjaj do mňa, lebo ťa nevyslyším. 17 Či nevidíš, čo robia v mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema? 18 Synovia sberajú drevo, a otcovia zapaľujú oheň, a ţeny miesia cesto, aby narobily kráľovnej nebies obetných koláčov a aby obetovali iným bohom liate obeti, nato, aby ma popudzovali. 19 Či to azda mňa popudzujú? hovorí Hospodin, Či azda nie sami seba, aby hanba pokryla ich tvár? 20 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, môj hnev a moja prchlivosť sa vyleje na toto miesto, na človeka i na hovädo i na poľný strom i na plod zeme a bude horieť a nezhasne. 21 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Soberte svoje zápalné obeti so svojimi bitnými obeťami a jedzte mäso! 22 Lebo veď som nehovoril s vašimi otcami ani som im neprikázal v deň, v ktorý som ich vyviedol z Egyptskej zeme, o nijakej zápalnej alebo bitnej obeti. 23 Ale iba toto som im prikázal a povedal som: Počúvajte na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, a budete chodiť po kaţdej ceste, ktorú vám prikáţem, aby vám bolo dobre. 24 Ale neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, leţ chodili podľa uradení, podľa zaťatej umienenosti svojho zlého srdca, a ich kroky boly nazad a nie napred, 25 a to tak od toho dňa, ktorého vyšli vaši otcovia z Egyptskej zeme, aţ do tohoto dňa, a posielal som k vám všetkých svojich sluţobníkov prorokov deň ako deň skoro za rána a posielajúc znova a znova. 26 Ale ma nepočúvali ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, robili horšie ako ich otcovia. 27 A tak im budeš hovoriť všetky tieto slová, ale ťa nebudú počúvať, a keď budeš volať na nich, neozvú sa ti. 28 A povieš im: Toto je ten národ, ktorý nepočúva na hlas Hospodina, svojho Boha, ani neprijíma kázne. Pravda zahynula, a je vyťatá z ich úst. 29 Ostrihaj, dcéro Jeruzalema, ozdobu svojej hlavy a odhoď a pozdvihni trúchlospev na vysokých miestach holých, lebo Hospodin zavrhol a opustil pokolenie svojej prchlivosti. 30 Pretoţe synovia Júdovi robili to, čo je zlé v mojich očiach, hovorí Hospodin: nastaväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým je menované moje meno, aby ho poškvrnili. 31 A nastaväli výšin Tofeta, ktorý je v údolí Ben-hinnoma, aby pálili svojich synov a svoje dcéry ohňom, čoho som neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce. 32 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe sa uţ viacej nepovie, ţe vraj Tofet alebo údolie Ben-hinnoma, ale údolie vraţdenia, a budú pochovávať v Tofete, pretoţe nebude inde dosť miesta. 33 A tak bude mŕtve telo tohoto ľudu za pokrm nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, a nebude nikoho, kto by zaplašil. 34 A spôsobím to, ţe prestane z miest Júdových a z ulíc Jeruzalema hlas veselosti a hlas radosti, hlas ţenícha a hlas nevesty, lebo zem bude pustinou.

Jeremiáš 8

1 V tom čase, hovorí Hospodin, vyberú kosti kráľov Júdových i kosti jeho knieţat i kosti kňazov i kosti prorokov i kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov 2 a rozmecú ich slnku, mesiacu a všetkému vojsku nebies, ktoré milujú, ktorým slúţia, za ktorými chodia, ktoré hľadajú a ktorým sa klaňajú. Nebudú sobrané ani pochované; hnojivom budú na tvári zeme. 3 A ţiadúcnejšia bude smrť ako ţivot všetkému ostatku pozostalých, ktorí pozostanú z tejto zlej čeľade nešľachetnej, na všetkých miestach tých pozostalých, kam ich zaţeniem, hovorí Hospodin Zástupov. 4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Či keď padnú ľudia, uţ viacej nepovstanú? Jestli sa niekto odvráti, či sa uţ viacej nevráti? 5 Prečo sa potom odvracia tento ľud, Jeruzalem, večným odvrátením? Chytajú sa ľsti; odopreli navrátiť sa. 6 Pozoroval som ušima a počul som: nehovoria toho, čo je pravé; nie je nikoho, kto by ľutoval svojej zlosti, aby povedal: Čo som to urobil?! Kaţdý z nich sa obrátil ku svojmu behu jako kôň, ktorý sa vrhá slepo do boja. 7 Kým ešte aj bocian na nebesiach zná svoje určené časy, a hrdlička, lastovička i zorav zachovávajú čas svojho príchodu; ale môj ľud nezná poriadku Hospodinovho. 8 Jakoţe môţete povedať: Sme múdri, a zákon Hospodinov je u nás? Ale hľa, na loţ robí, čo robí, lţivé pero pisárov. 9 Hanbiť sa budú tí múdri, budú sa desiť a budú jatí. Hľa, zavrhli slovo Hospodinovo, jakúţe to tedy majú múdrosť? 10 Preto dám ich ţeny iným, ich polia novým majiteľom; lebo od najmenšieho aţ do najväčšieho, všetci, koľko ich je, oddali sa lakomstvu, od proroka aţ po kňaza, kaţdý z nich robí falošne. 11 A liečia skrúšenie dcéry môjho ľudu na ľahko, hovoriac: Pokoj, pokoj, kým nieto pokoja. 12 A či sa azda hanbia, ţe páchajú ohavnosť? Ani hanbiť nehanbia sa ani sa nevedia stydieť. Preto aj padnú medzi padajúcimi v čas svojho navštívenia; klesnú, hovorí Hospodin. 13 Poriadne ich odpracem, hovorí Hospodin; nebude hrozien na viniči, ani nebude fíkov na fíku, a lístie uvädne, a to, čo som im dal, prejde ta popri nich. 14 Načo sedíme? Shromaţdite sa, a vojdime do ohradených miest a zahyňme tam, lebo Hospodin, náš Bôh, nás umlčí, a napojí nás jedovatou vodou, pretoţe sme hrešili proti Hospodinovi. 15 Čakaj na pokoj, ale neni dobrého, na čas uzdravenia, a hľa, des. 16 Od Dána počuť fŕkanie jeho koní; od hlasu rehtania jeho mocných trasie sa celá zem. A prijdú a poţerú zem i jej náplň, mesto i tých, ktorí bývajú v ňom. 17 Lebo hľa, pošlem na vás hadov, jedovatých hadov, proti ktorým nieto zaklínania, a budú vás štípať, hovorí Hospodin. 18 Oj, moje obveselenie v zármutku! Moje srdce je nemocné vo mne! 19 Hľa, počuť hlas volania o pomoc dcéry môjho ľudu z ďalekej zeme: Či nie je Hospodin na Sione? Či niet jeho kráľa na ňom? - Prečo ma popudzovali svojimi rytinami, márnosťami cudziny? 20 Ţatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení! 21 Pre skrúšenie dcéry svojho ľudu som skrúšený, smútim, hrôza ma pochytila. 22 Či nieto balzamu v Gileáde? Či nieto tam lekára? Lebo prečo potom nie je zahojená rana dcéry môjho ľudu?

Jeremiáš 9

1 Oj, aby moja hlava bola vodou a moje oko prameňom sĺz, aby som oplakával vodne i vnoci pobitých dcéry svojho ľudu! 2 Oj, aby som mal na púšti príchylok pocestných na noc, aby som opustil svoj ľud a odišiel od nich! Lebo všetci sú cudzoloţníkmi, sberbou spreneverilcov. 3 Naťahujú svoj jazyk sťa svoje lučište ku lţi. Ale nie za pravdu sú oni mocní v zemi, lebo idú zo zlého do zlého a mňa neznajú, hovorí Hospodin.

4 Chráňte sa kaţdý svojho blíţneho a nedôverujte niktorému bratovi, lebo kaţdý brat klame šeredne, a kaţdý blíţny chodí jako pomluvač. 5 Kaţdý klame svojho blíţneho, a nehovoria pravdy. Učia svoj jazyk hovoriť loţ; robia neprave aţ ustávajú. 6 Tvoje bývanie je prostred ľstivého ľudu; pre lesť ma nechcú poznať, hovorí Hospodin. 7 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, prepálim ich ako zlatník kov a sprobujem ich. Lebo jako ináč by som mal učiniť pre dcéru svojho ľudu? 8 Ich jazyk je vraţedlnou strelou; hovorí lesť; svojimi ústami hovorí o pokoji so svojím blíţnym a vo svojom vnútri kladie svoj úklad. 9 Či azda pre také veci ich nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša? 10 Nad vrchami pozdvihnem plač a nárek a nad pasienkami stepi trúchlospev, lebo budú spálené, takţe nebude nikoho, kto by išiel cez ne, ani tam nepočujú ľudia hlasu dobytka; od vtáctva nebies aţ do hoväda, všetko sa odstehuje, odíde. 11 A obrátim Jeruzalem na hromady rumov, na príbytok šakalov, a mestá Júdove obrátim na pustinu, takţe v nich nebude obyvateľa. 12 Kto je tým múdrym muţom, aby tomu rozumel, a ktorému hovorily ústa Hospodinove, aby to oznámil? Prečo zahynula táto zem, prečo je vypálená jako púšť, takţe neni toho, kto by išiel cez ňu? 13 A Hospodin riekol: Pretoţe opustili môj zákon, ktorý som im bol predloţil, a nepočúvali na môj hlas ani nechodili v ňom, v mojom zákone, 14 ale chodili za umienenosťou svojho srdca a za Bálmi, čomu ich naučili ich otcovia, 15 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, nakŕmim ich, tento ľud, palinou a napojím ich jedovatou vodou. 16 A rozptýlim ich medzi národy, ktorých neznali ani oni ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, aby ich ţral dokiaľ ich nevyhladím. 17 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, a nech prijdú, a pošlite po múdre ţeny, aby prišly. 18 A nech sa poponáhľajú a pozdvihnú nad nami nárek, aby tiekly slzy z našich očí, a z našich rias aby sa lialy vody, 19 pretoţe počuť hlas náreku so Siona: Oj, ako sme spustošení! Hanbíme sa veľmi, lebo sme opustili zem, lebo povrhli naše príbytky! 20 Lebo noţe počujte, ţeny, slovo Hospodinovo, a vaše ucho nech prijme slovo jeho úst, a učte svoje dcéry náreku a kaţdá svoju druţku trúchlospevu. 21 Lebo smrť vyšla hore a vošla našimi oknami; vošla do našich palácov, aby vyplienila dieťa z ulice, mládencov s námestí. 22 Hovor: Takto hovorí Hospodin: A padne mŕtve telo človeka jako hnojivo na poli a jako snop za ţencom, a nebude toho, kto by sobral. 23 Takto hovorí Hospodin: Nech sa nechváli múdry svojou múdrosťou, ani nech sa nechváli udatný muţ silný svojou silou, nech sa nechváli bohatý svojím bohatstvom! 24 Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: ţe rozumie a zná mňa, ţe ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravedlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hospodin. 25 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe navštívim kaţdého obrezaného v jeho neobrezanosti, 26 Egypt i Júdu, Edoma i synov Ammonových. Moába i všetkých obrezaných po strane, ktorí bývajú na púšti. Lebo všetky národy sú neobrezané, a celý dom Izraelov sú neobrezaného srdca.

Jeremiáš 10

1 Počujte slovo, ktoré vám hovorí Hospodin, dome Izraelov!

2 Takto hovorí Hospodin: Neučte sa ceste pohanov a nedeste sa znamení nebies, lebo pohania sa ich desia. 3 Lebo ustanovenia národov? To je márnosť! Lebo to vytne, strom z lesa, dielo rúk remeselníka, ukresané sekerou. 4 Okrášli to striebrom a zlatom, upevní to klincami a kladivami, aby sa to neklátilo! 5 Sú jako palmový špalok tvrdý a nehovoria; musia ich nosiť, lebo nechodia! Nebojte sa ich, lebo neurobia zlého, ale nemôţu učiniť ani dobré. 6 Nie, neni tebe podobného, Hospodine! Veľký si ty, a veľké tvoje meno v sile! 7 Kde kto by sa ťa nebál, Kráľu národov?! Lebo tebe to prichodí, pretoţe medzi všetkými mudrcami národov a v celom ich kráľovstve neni tebe podobného nikoho! 8 (Ale všetci do jedného sú zhovädilí a sprostí. Naučenie čakať od márností, od dreva! 9 Striebro, ubité na plech, donesené z Taršíša, a zlato z Ufaza, dielo remeselníka a rúk zlatníka; hyacintovomodrý postav a červený purpur je ich odev; to všetko je dielom umelcov. 10 Ale Hospodin je Bôh pravdy, je ţivý Bôh a večný Kráľ; pred jeho hnevom sa trasie zem, a národy neznesú jeho zúrivého hnevu. 11 Takto im poviete: Bohovia, ktorí neučinili nebies ani zeme, tí nech zahynú zo zeme a zpod týchto nebies!) 12 Ty, ktorý činíš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia; 13 keď vydáš hlas, povstane hučanie vôd na nebi, a pôsobíš to, aby vystupovali pary od konca zeme, činíš daţďu blesky a vyvodíš vietor zo svojich pokladov. 14 Zhovädnel kaţdý človek natoľko, ţe nezná toho; hanbiť sa bude kaţdý zlatník pre svoju rytinu, lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha. 15 Takí bohovia sú márnosť, dielom zvodov do bludu; v čase svojho navštívenia zahynú. 16 No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvorcom všetkého, a Izrael je pokolením jeho dedičstva; Hospodin Zástupov jeho meno. 17 Sober ta preč svoj tovar zo zeme, ty, ktorá bývaš v pevnosti! 18 Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tento raz uţ vyhodím obyvateľov zeme jako z praku a sovriem ich, aby to cítili. 19 Oj, beda mne pre moje skrúšenie! Moja rana je prebolestná. Ale ja som riekol: Doista je toto moja nemoc, a tak ju ponesiem. 20 Môj stán je spustošený, a všetky moje povrazy sú potrhané, moji synovia ma odišli, a niet ich; niet uţ nikoho, kto by zase roztiahol môj stán, a kto by povešal moje čalúny. 21 Lebo pastieri zhovädneli a nehľadali Hospodina. Preto nerobili rozumne, a všetko stádo ich pastvy sa rozpŕchlo. 22 Hlas! Zvesť, hľa, ide, a veľký hrmot zo zeme severa obrátiť mestá Júdove na púšť, na príbytok šakalov. 23 Viem, ó, Hospodine, ţe cesta človeka nie je v jeho moci, nie je v moci muţa, ktorý chodí, jako ani to, aby pevne postavil svoje kroky. 24 Karhaj ma, Hospodine, avšak podľa milostivého súdu, nie vo svojom hneve, aby si neurobil zo mňa primálo. 25 Vylej svoju prchlivosť na národy, ktoré ťa neznajú, a na čeľade, ktoré nevzývajú tvojho mena, lebo zjedajú Jakoba, i zjedia a zničia ho a jeho obydlie spustošili.

Jeremiáš 11

1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac: 2 Počujte slová tejto smluvy! A budete ich hovoriť muţom Júdovým a obyvateľom Jeruzalema, 3 a povieš im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zlorečený človek, ktorý by neposlúchal slov tejto smluvy,

4 ktorú som prikázal vašim otcom toho dňa, ktorého som ich vyviedol z Egyptskej zeme, zo ţeleznej pece, povediac: Počúvajte na môj hlas a budete to činiť, všetko tak, ako vám prikáţem, a budete mi ľudom, a ja vám budem Bohom, 5 aby som postavil a tak splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, ţe im dám zem, ktorá tečie mliekom a medom, ako je tomu dnes. A odpovedal som a riekol: Ameň, Hospodine! 6 Potom mi riekol Hospodin: Vyhlás všetky tieto slová v mestách Júdových a na uliciach Jeruzalema a povedz: Počujte slová tejto smluvy a čiňte ich! 7 Lebo dôrazne som osvedčil vašim otcom toho dňa, ktorého som ich vyviedol hore z Egyptskej zeme, a svedčil som aţ do tohoto dňa vstávajúc skoro za rána a svedčiac a hovoril som: Počúvajte na môj hlas! 8 Ale nepočúvali ani nenaklonili svojho ucha, leţ chodili kaţdý v umienenosti svojho zlého srdca. Preto som uviedol na nich všetky slová tejto smluvy, ktoré som prikázal činiť, ale oni nečinili. 9 A Hospodin mi riekol: Nachodí sa sprisahanie medzi muţmi Júdovými a medzi obyvateľmi Jeruzalema. 10 Obrátili sa zpät k neprávostiam svojich drievnych otcov, ktorí odopreli poslúchať moje slová. A tak aj oni chodia za inými bohmi, aby im slúţili. Zrušili, dom Izraelov a dom Júdov, moju smluvu, ktorú som učinil s ich otcami. 11 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem na nich zlé, z ktorého nebudú môcť vyjsť a budú kričať na mňa, ale nebudem počúvať na nich. 12 A tak pojdú mestá Júdove a obyvatelia Jeruzalema a budú kričať na bohov, ktorým kadia, ale pravda zachrániť nezachránia ich v čase ich zlého. 13 Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko ste nastaväli hanebnosti oltárov, oltárov kadiť Bálovi! 14 A ty sa nemodli za tento ľud ani nepozdvihuj za nich kriku ani modlitby, lebo nevyslyším, a to v čase, keď budú volať ku mne pre svoje zlé. 15 Čo má môj milý v mojom dome? Činiť ju, nešľachetnosť mnohých? A či azda preto, ţe obetuješ posviatne mäso, odídu od teba tvoje hriechy?! Lebo keď môţeš páchať svoju zlosť, vtedy plesáš! 16 Zelenou olivou, krásnou ušľachtilým ovocím, ťa bol pomenoval Hospodin.- Na hukot veľkej vzbury zapáli oheň jej lístie, a polámu sa jeho konáre. 17 A Hospodin Zástupov, ktorý ťa zasadil, hovoril proti tebe zlé pre zlosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú si páchali, aby ma popudzovali kadiac Bálovi. 18 A Hospodin mi oznámil a zvedel som. Vtedy si mi ukázal ich skutky. 19 A ja som bol sťa krotký baránok, vedený na zabitie, a nevedel som, ţe proti mne vymýšľajú plány. Zkazme vraj strom i s jeho ovocím a vytnime ho zo zeme ţivých, a nech sa nespomína viacej jeho meno! 20 Ale Hospodin Zástupov je spravedlivý sudca, ktorý zkúša ľadviny i srdce. Nech uvidím tvoju pomstu na nich, lebo tebe som zjavil a sveril svoju pravotu. 21 Preto takto hovorí Hospodin o muţoch Anatóta, ktorí hľadajú tvoju dušu hovoriac: Neprorokuj v mene Hospodinovom, aby si nezomrel v našej ruke. 22 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, navštívim na nich ich neprávosť: mládenci pomrú mečom; ich synovia a ich dcéry pomrú hladom. 23 A nebudú mať ostatku, lebo uvediem zlé na muţov Anatóta, roku ich navštívenia.

Jeremiáš 12

1 Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezboţných? Prečo ţijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne? 2 Zasadil si ich, aj zapustili korene, rastú aj nesú ovocie; blízky si v ich ústach, ale ďaleký od ich ľadvín.

3 No, ty, Hospodine, ma znáš, vidíš ma a zkúsil si moje srdce, na koľko je s tebou. Odtrhni ich ako ovce na zabitie a zasväť ich na deň pobitia. 4 Aţ dokedy bude smútiť zem a dokedy schnúť bylina všetkého poľa pre zlosť tých, ktorí bývajú v nej? Hynie ta preč hovädo i vtáctvo, lebo hovoria: Neuvidí nášho konca. 5 Lebo keď si beţal s pešími, a unavili ťa, jakoţe budeš závodiť s koňmi? A v zemi pokoja sa ty nadeješ, ale jako to urobíš pri pyšnom zdutí Jordána? 6 Lebo aj tvoji bratia a dom tvojho otca, ešte len aj tí robia proti tebe neverne, aj tí volajú za tebou plným hrdlom. Never im, keď ti budú hovoriť dobré. 7 Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo, dal som to, čo tak veľmi milovala moja duša, do ruky jeho nepriateľov. 8 Moje dedičstvo sa mi stalo podobným ľvovi v lese; vydáva proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím. 9 Či mi je moje dedičstvo jarabým jastrabom? Či sú jastrabi dookola proti nemu? Iďte, shromaţdite všetky poľné zvieratá dravé, doveďte, aby ţraly! 10 Mnohí pastieri zkazili moju vinicu, pošliapali môj podiel, obrátili môj vzácny podiel na hroznú púšť. 11 Obrátili ho na pustinu, smúti mi spustošený, spustošená je celá zem, lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu. 12 Na všetky holé miesta vysoké na púšti prijdú zhubcovia, lebo meč Hospodinov bude ţrať od konca zeme aţ po koniec zeme: nebude mať pokoja niktoré telo. 13 Nasejú pšenice a budú ţať tŕnie; budú pracovať do úmoru a nezískajú ničoho.- A tak sa hanbite za svoje úrody, pre páľu hnevu Hospodinovho. 14 Takto hovorí Hospodin: Som proti všetkým svojim zlým súsedom, ktorí sa dotýkajú dedičstva, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vyplienim ich s povrchu svojej zeme, a dom Júdov vyplienim zprostred nich. 15 A stane sa potom, keď ich vyplienim, ţe sa opät zľutujem nad nimi a navrátim ich kaţdého do jeho dedičstva a kaţdého do jeho zeme. 16 A stane sa, jestli sa naozaj budú učiť cestám mojeho ľudu prisahajúc na moje meno: Jako ţe ţije Hospodin, ako učili môj ľud prisahať na Bála, ţe budú zbudovaní prostred môjho ľudu. 17 Ale ak nebudú poslúchať, vyplienim ten národ, vyplienim a zahubím, hovorí Hospodin.

Jeremiáš 13

1 Takto mi povedal Hospodin: Iď a kúpiš si ľanový opasok a opášeš ho na svoje bedrá, ale ho nedáš do vody. 2 A tak som kúpil opasok podľa slova Hospodinovho a opásal som ho na svoje bedrá. 3 Potom stalo sa slovo Hospodinovo ku mne po druhé povediac: 4 Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý je na tvojich bedrách, a vstanúc idi k Eufratu a skry ho tam v skalnej trhline. 5 A odišiel som a skryl som ho pri Eufrate tak, ako mi prikázal Hospodin. 6 Potom stalo sa po mnohých dňoch, ţe mi povedal Hospodin: Vstaň, idi k Eufratu a vezmi odtiaľ opasok, o ktorom som ti prikázal, aby si ho tam skryl. 7 A išiel som k Eufratu a vykopúc vzal som opasok z miesta, kde som ho bol skryl. A hľa, opasok bol zkazený, nehodil sa na nič. 8 Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 9 Takto hovorí Hospodin: Takto zkazím pýchu Júdovu i mnohú pýchu Jeruzalema, 10 tohoto zlostného ľudu, ktorí nechcú poslúchať moje slová, ktorí chodia podľa umienenosti svojho srdca a chodia za inými bohmi, aby im slúţili a aby sa im klaňali. A bude jako tento opasok, ktorý sa nehodí na nič.

11 Lebo jako sa pojí opasok k bedrám muţa, tak som bol pripojil k sebe celý dom Izraelov a celý dom Júdov, hovorí Hospodin, aby mi boli ľudom a na meno, na chválu a na ozdobu, ale neposlúchali. 12 A povieš im toto slovo: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Kaţdý ţbán sa naplní vínom. A povedia ti: Či my nevieme dobre, ţe sa kaţdý ţbán naplní vínom? 13 A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Hľa, naplním všetkých obyvateľov tejto zeme i kráľov, ktorí sedia Dávidovi na jeho tróne, i kňazov i prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema opilosťou. 14 A porozráţam ich jedného o druhého, a to otcov i synov spolu, hovorí Hospodin. Nebudem šetriť ani nebudem ľutovať ani sa nezľutujem tak, aby som ich nezkazil. 15 Počujte, nakloňte svoje uši, nebuďte vysokomyseľní, lebo Hospodin hovorí! 16 Dajte Hospodinovi, svojmu Bohu, slávu, prv ako uvedie tmu, a prv ako a zuráţajú vaše nohy na vrchoch mrákavy. Lebo potom budete čakať na svetlo, ale ho obráti na tôňu smrti, premení ho na mrákavu. 17 Ak neposlúchnete toho, na skrytých miestach bude plakať moja duša pre vašu prostopaš a potečie slzami, a moje oko bude roniť horké slzy, lebo zajaté bude stádo Hospodinovo. 18 Povedz kráľovi i kráľovnej: Sadnite hlboko dolu, lebo sostúpi ozdoba vašej hlavy, koruna vašej slávy. 19 Mestá juhu budú pozavierané, a nebude nikoho, kto by otvoril; do zajatia bude prestehované celé Judsko, bude úplne prestehované. 20 Pozdvihnite svoje oči a vidzte tých, ktorí prichádzajú od severa! Kde je to stádo, ktoré ti bolo dané, dcéro Júdova, drobné stádo tvojej slávy? 21 Čo povieš, keď ustanoví nad tebou za hlavu tých, ktorých si ty sama učila byť knieţatami nad tebou? Či ťa nepochytia bolesti jako ţenu, ktorá ide porodiť? 22 A keď povieš vo svojom srdci: Prečo by maly tie veci prijsť na mňa? Pre mnoţstvo tvojej neprávosti budú odhalené tvoje podolky, trýznené budú tvoje päty. 23 Či voľakedy zmení murín svoju koţu alebo pardus svoje škvrny? Tak aj vy budete môcť robiť dobré naučiac sa robiť zlé. 24 A preto ich rozptýlim ako plevy, ktoré ta idú s vetrom na púšti. 25 To bude tvoj los, podiel, tebe odmeraný odo mňa, hovorí Hospodin, pretoţe si zabudla na mňa a nadejala si sa na faloš. 26 Preto i ja vykašem tvoje podolky nad tvoju tvár, a tak sa bude vidieť tvoja hanba; 27 tvoje cudzoloţstvá, tvoje rehotanie, mrzkosť tvojeho smilstva na kopcoch na poli; videl som tvoje hnusoby. Oj, beda tebe, Jeruzaleme! Či len nebudeš čistý? Dokedy ešte?

Jeremiáš 14

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o suchote. 2 Judsko bude smútiť, a jeho brány zomdlejú, budú smútiť v čiernom na zemi, a ţalostný krik Jeruzalema bude vystupovať. 3 Ich veľmoţi pošlú svojich malých ľudí chatrných po vodu. Prijdú k cisternám, nenajdú vody, navrátia sa, ich nádoby prázdne; hanbiť sa budú a budú rumenieť od studu a pokryjú svoju hlavu. 4 Pretoţe pôda bude predesená, lebo nebude daţďa v zemi, hanbiť sa budú oráči, pokryjú svoju hlavu. 5 Lebo i jelenica na poli porodí a opustí, pretoţe nebude trávy. 6 A diví osli budú stáť na holých miestach vysokých, budú lapať a hltať vzduch jako šakali, ich oči budú hynúť, pretoţe nebude byliny. 7 Ak naše neprávosti svedčia proti nám, ó, Hospodine, učiň pre svoje meno, lebo naše odvrátenia sú mnohé; proti tebe sme hrešili. 8 Ó, nádejo Izraelova, jeho záchranca v čas súţenia, prečo máš byť ako pohostín v zemi a jako pocestný, ktorý sa uchýlil prenocovať?

9 Prečo sa staviaš ako predesený muţ, ako mocný hrdina, ktorý uţ nemôţe zachrániť? Kým si ty predsa v našom strede, Hospodine, a tvoje meno je vzývané nad nami. Neopúšťaj nás! 10 Takto hovorí Hospodin tomuto ľudu: Tak oni milujú túlať sa, nezdrţujú svojich nôh, a preto Hospodin nemá v nich záľuby; teraz spomína na ich neprávosť a navštevuje ich hriechy. 11 Potom mi riekol Hospodin: Nemodli sa za tento ľud na jeho dobré. 12 Keď sa budú postiť, nebudem počúvať na ich krik, a keď budú obetovať zápalnú obeť a obilnú obeť, nebudem mať v nich záľuby, ale ich zničím mečom, hladom a morom. 13 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, proroci im hovoria, vraj neuvidíte meča ani nebudete mať hladu, ale vraj vám dám verný pokoj na tomto mieste. 14 Na to mi riekol Hospodin: Proroci prorokujú loţ v mojom mene, neposlal som ich ani som im neprikázal ani som im nehovoril; prorokujú vám lţivé videnie, veštenie, ničomnosť a lesť svojho srdca. 15 Preto takto hovorí Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, ktorých som ja neposlal, a ktorí hovoria: Nebude meča ani hladu v tejto zemi! ţe tí proroci pohynú mečom a hladom. 16 A ľud, ktorému prorokujú, bude rozmetaný po uliciach Jeruzalema pre hlad a meč, a nebude toho, kto by ich pochoval, ani ich ani ich ţeny ani ich synov ani ich dcéry, a tak vylejem na nich ich zlosť. 17 A preto im povieš toto slovo: Moje oči tečú slzami vodne i vnoci, a nevedia sa upokojiť, lebo veľkým skrúšením bude skrúšená panna dcéry mojeho ľudu, ranou, bolestnou veľmi. 18 Ak vyjdem na pole, hľa, pobití mečom, a jestli vojdem do mesta, hľa, zmorení hladom. Lebo jako prorok tak i kňaz kupčia so zemou a nevedia ničoho.19 Či si uţ len celkom zavrhol Júdu? Či si oškliví Sion tvoja duša? Prečo si nás zbil tak, ţe neni pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj, a niet dobrého, a na čas uzdravenia, a hľa, des! 20 Poznávame, Hospodine, svoju bezboţnosť, neprávosť svojich otcov, ţe sme hrešili proti tebe. 21 Neopovrhni pre svoje meno, nezneucti trónu svojej slávy! Rozpomeň sa, nezruš svojej smluvy s nami! 22 Či sú medzi márnosťami pohanov niektoré také, ktoré by daly dáţď? Alebo či azda samy nebesia dávajú prívaly? Či nie si to ty, Hospodine, náš Boţe? Preto očakávame na teba, lebo ty činíš to všetko.

Jeremiáš 15

1 A Hospodin mi riekol: Ani keby sa postavil Mojţiš alebo Samuel predo mnou, nenaklonila by sa moja duša k tomuto ľudu. Zaţeň ich zpred mojej tvári, nech idú ta preč! 2 A stane sa, keď ti povedia: Kam máme ísť? ţe im povieš: Takto hovorí Hospodin: Kto na smrť, na smrť; kto pod meč, pod meč; kto do hladu, do hladu, a kto v zajatie, v zajatie. 3 A ustanovím nad nimi štyri čeľade trestu, hovorí Hospodin, a to meč zabiť, psov rozvláčiť, nebeské vtáctvo a zemskú zver poţrať a zkaziť. 4 A vydám ich za postrk všetkým kráľovstvám zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, judského kráľa, za to, čo popáchal v Jeruzaleme. 5 Lebo ktoţe sa zľutuje nad tebou, Jeruzaleme? Alebo kto ťa poľutuje? Alebo kto zahne k tebe, aby sa opýtal, ako sa máš? 6 Ty si zavrhol mňa, hovorí Hospodin, odišiel si zpät. Preto vystriem svoju ruku na teba a zkazím ťa. Ustal som a zunoval ľutovať. 7 Prevejem ich vejačkou cez brány zeme, osirotím a zahubím svoj ľud; nenavrátili sa so svojich ciest. 8 Viacej mi bude jeho vdôv ako piesku morí. Dovediem im, na matku mládenca, zhubcu na poludnie; spôsobím to, aby náhle dopadly na ňu úzkosť a zdesenie. 9 Zomdleje tá, ktorá porodila sedem, vydýchne svoju dušu, jej slnce zajde, kým ešte bude deň, bude sa hanbiť a rumenieť od studu, a to, čo im pozostane, vydám meču pred ich nepriateľmi, hovorí Hospodin.

10 Oj, beda mne, moja matko, ţe si ma porodila, muţa pravoty a muţa sváru, s ktorým sa kaţdý pravotí a vadí v celej zemi! Nepoţičal som na úţeru, ani nepoţičali mne, a jednako mi všetci zlorečia. 11 Hospodin riekol: Istotne ťa posilním na dobré. Istotne spôsobím to, ţe ťa bude prosiť nepriateľ v čase zla a v čase súţenia. 12 Či azda poláme ţelezo ţelezo od severa a oceľ? 13 Tvoje imanie a tvoje poklady dám na lúpeţ, nie za plat, a to pre všetky tvoje hriechy, a síce po všetkých tvojich končinách. 14 A spôsobím to, aby prešly s tvojimi nepriateľmi do zeme, ktorej neznáš, pretoţe sa oheň zanietil v mojom hneve, ktorý bude horieť nad vami.15 Ty vieš, ó, Hospodine! - Rozpomeň sa na mňa a navštív ma na tých, ktorí ma prenasledujú! Neber ma, podľa svojho zhovievania, preč so sveta! Vedz, ţe pre teba nesiem pohanu! 16 Kde a kedykoľvek sa našly tvoje slová, zjedol som ich, a tvoje slová mi boly obveselením, a radosťou môjho srdca, pretoţe je tvoje meno vzývané nado mnou, Hospodine, Boţe Zástupov! 17 Nesedávam v shromaţdení smejúcich sa veselých ani neplesám; pre tvoju ruku sedávam samotný, lebo si ma naplnil zúrivosťou. 18 Prečo je moja bolesť večná a moja rana od úderu smrteľná, ktorá sa nechce zahojiť? Či mi budeš ako klamlivý potok, ako nie verné vody? 19 Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa navrátiš, i ja ťa navrátim, a budeš stáť pred mojou tvárou, a keď oddelíš drahú vec od ničomnej, budeš ako moje ústa. Nech sa oni navrátia k tebe, ale ty sa nenavrátiš k nim. 20 A dám ťa tomuto ľudu za medený múr ohradný, a budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôţu, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin. 21 A vytrhnem ťa z ruky zlostníkov a vyslobodím ťa z hrsti násilníkov.

Jeremiáš 16

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Neber si ţeny ani nemaj synov ani dcér na tomto mieste! 3 Lebo takto hovorí Hospodin o synoch a o dcérach, splodených na tomto mieste, jako aj o ich materiach, ktoré ich porodily, a o ich otcoch, ktorí ich splodili v tejto zemi: 4 Pomrú prebolestnými smrťami, nebudú oplakávaní ani nebudú pochovaní, budú za hnojivo na tvári zeme, a pohynú mečom a hladom, a ich mŕtve telo bude za pokrm nebeskému vtáctvu a zemskej zveri. 5 Lebo takto hovorí Hospodin: Nevojdeš do domu smútku ani nepojdeš oplakávať ani ich nepoľutuješ! Lebo som odpratal svoj pokoj od tohoto ľudu, hovorí Hospodin, milosť a zľutovanie. 6 A pomrú veľkí i malí v tejto zemi, nebudú pochovaní, ani ich nebudú oplakávať ani sa nenareţú ani si nespravia za nich plešiny, 7 ani im nebudú lámať chleba pre smútok, aby potešili niektorého nad mŕtvym, ani ich nenapoja pohárom potešenia v smútku nad jeho otcom alebo nad jeho materou. 8 Ani nevojdeš do domu hodovania, aby si sadol s nimi jesť a piť. 9 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, spôsobím to, aby umĺkol z tohoto miesta, pred vašimi očima a vo vašich dňoch, hlas veselosti a hlas radosti, hlas ţenícha a hlas nevesty. 10 A stane sa, keď oznámiš tomuto ľudu všetky tieto slová, ţe ti povedia: Prečo hovoril Hospodin proti nám všetko toto veľké zlé? A čo je naša neprávosť, alebo čo náš hriech, ktorým by sme zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu? 11 A povieš im: Preto, ţe mňa opustili vaši otcovia, hovorí Hospodin, a odišli za inými bohmi a slúţili im a klaňali sa im a mňa opustili a neostríhali môjho zákona.

12 Ale vy ste robili ešte horšie ako vaši otcovia, lebo hľa, kaţdý chodíte za umienenosťou svojho zlého srdca nepočúvajúc na mňa. 13 Preto vás šmarím s tejto zeme na zem, ktorej ste neznali ani vy ani vaši otcovia, a tam budete slúţiť iným bohom vodne i vnoci, pretoţe vám nedám milosrdenstva. 14 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe sa uţ nebude viacej hovoriť: Ako ţe ţije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme, 15 ale: Jako ţe ţije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore zo zeme severa a zo všetkých zemí, do ktorých ich bol rozohnal. A dovediem ich zpät do ich zeme, ktorú som dal ich otcom. 16 Hľa, pošlem po mnohých rybárov, hovorí Hospodin, a vylovia ich, a potom pošlem po mnohých lovcov, a zlapajú ich so všetkých vrchov a so všetkých brehov a z rozsadlín skál. 17 Lebo moje oči hľadia na všetky ich cesty, nie sú ukryté predo mnou, ani ich neprávosť nie je skrytá pred mojimi očima. 18 Ale najprv im zaplatím dvojnásobne za ich neprávosť a za ich hriech, pretoţe poškvrnili moju zem mrcinou svojich hnusôb a svojimi ohavnosťami naplnili moje dedičstvo.19 Hospodine, moja silo a moja pevnosť a moje útočište v deň súţenia, k tebe prijdú národy od končín zeme a povedia: Naši otcovia zdedili iba loţ a márnosť, a neni medzi tým niktoré, ktoré by prospelo. 20 Či si má človek spraviť bohov, ktorí predsa nie sú bohmi? 21 Preto hľa, spôsobím to, aby uţ poznali tento raz, spôsobím to, aby poznali moju ruku a moju hrdinskú silu, a poznajú, ţe moje meno je Hospodin.

Jeremiáš 17

1 Hriech Júdov je napísaný ţelezným perom, diamantovým rydlom tvrdým; je vyrytý na tabuli ich srdca a na rohy vašich oltárov. 2 Ako sa rozpomínajú na svojich synov, tak sa rozpomínajú na svoje oltáre a na svoje Astarty pri zelenom strome, na vysokých pahorkoch. 3 Môj vrchu na poli, tvoje imanie i všetky tvoje poklady vydám ta, aby ich rozchvátali, tvoje výšiny za hriech, vo všetkých tvojich končinách. 4 A tak vypadneš, a to pre svoju vlastnú vinu, zo svojho dedičstva, ktoré som ti bol dal, a spôsobím to, ţe budeš slúţiť svojim nepriateľom v zemi, ktorej neznáš, lebo ste zanietili oheň v mojom hneve, ktorý bude horieť aţ na veky. 5 Takto hovorí Hospodin: Zlorečený muţ, ktorý sa nadeje na človeka a kladie telo za svoje rameno, a jeho srdce odstupuje od Hospodina! 6 A bude jako vres na púšti a neuvidí, keď prijde dobré, ale bude obývať vypálené miesta na púšti, slatinnú zem a takú, v ktorej sa nebýva. 7 Poţehnaný muţ, ktorý sa nadeje na Hospodina a ktorého nádejou je Hospodin! 8 A bude jako strom, zasadený nad vodami, a ktorý zapustil svoje korene nad riekou; nebude sa báť, keď prijde horúčava, ale jeho list bude zelený, ani sa nebude starať v suchý rok ani neprestane rodiť ovocie. 9 Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduţivé na smrť. Kto ho pozná?! 10 Ja Hospodin zpytujem srdce a zkúšam ľadviny, nato, aby som dal kaţdému podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov. 11 Jarabica škrečiac svolava a nesniesla, tak ten, kto nadobúda bohatstva a nie na spravedlivý spôsob: v polovici jeho dní ho opustí, a na koniec bude z neho blázon. 12 Stolicou slávy, výsosťou od počiatku je miesto našej svätyne! 13 Nádejou Izraelovou je Hospodin. Hanbiť sa budú všetci, ktorí ťa opúšťajú! Tí, ktorí odstupujú odo mňa, budú zapísaní v zemi, pretoţe opustili prameň vody ţivota, Hospodina.-

14 Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený; zachráň ma, a budem zachránený, lebo ty si mojou chválou. 15 Hľa, oni mi hovoria: Kdeţe je to slovo Hospodinovo? Noţe nech prijde! 16 Ale ja, neutiahol som sa, aby som nebol pastierom a neišiel za tebou, ani som si neţiadal dňa bolesti, ty to vieš. To, čo vyšlo z mojich úst, je pred tvojou tvárou. 17 Nebuď mi na zdesenie, lebo veď ty si mojím útočišťom v deň zlého. 18 Nech sa hanbia tí, ktorí ma prenasledujú, a nech sa nehanbím ja; nech sa oni desia, a nech sa nedesím ja. Uveď na nich deň zlého a skrúš ich dvojnásobným skrúšením. 19 Takto mi povedal Hospodin: Iď a postav sa v bráne synov ľudu, ktorou vchádzavajú kráľovia Júdovi a ktorou vychádzavajú, a vo všetkých bránach Jeruzalema. 20 A povieš im: Počujte slovo Hospodinovo, kráľovia Júdovi i celý Júda i všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzavate týmito bránami! 21 Takto hovorí Hospodin: Vystríhajte sa pre svoje duše a nenoste bremena v sobotný deň ani nevnášajte bránami Jeruzalema! 22 Ani nevynášajte bremena zo svojich domov v sobotný deň ani nekonajte nijakej práce, ale budete svätiť sobotný deň tak, ako som prikázal vašim otcom. 23 Avšak neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, aby nepočuli a aby neprijali naučenia. 24 Ale stane sa, ak budete naozaj počúvať na mňa, hovorí Hospodin, aby ste nevnášali bremena bránami tohoto mesta v sobotný deň a aby ste svätili sobotný deň, tak aby ste nekonali v ňom nijakej práce, 25 ţe budú vchádzať bránami tohoto mesta kráľovia i knieţatá, ktorí budú sedieť na stolici Dávidovej voziac sa na vozoch a nosiac sa na koňoch, oni aj ich knieţatá, muţovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude stáť na veky. 26 A budú prichádzať ľudia z miest Júdových a z okolia Jeruzalema i zo zeme Benjaminovej, z roviny a z pohoria i z juhu donášajúc zápalnú obeť a bitnú obeť, obilný dar a kadivo, jako aj tí, ktorí budú donášať obeti chvály do domu Hospodinovho. 27 Ale ak nebudete počúvať na mňa, aby ste svätili sobotný deň a aby ste nenosili bremena a nevchádzali bránami Jeruzalema v sobotný deň, vtedy zanietim oheň v jeho bránach, ktorý poţerie paláce Jeruzalema a nezhasne.

Jeremiáš 18

1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac: 2 Vstaň a sídeš do domu hrnčiarovho, a tam ti dám počuť svoje slová. 3 A sišiel som do domu hrnčiarovho. A hľa, práve robil prácu na kruhoch. 4 A nádoba, ktorú robil z hliny, zahubila sa v ruke hrnčiarovej. Vtedy začal znova a spravil z nej inú nádobu, jakú sa priam ľúbilo hrnčiarovi spraviť. 5 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 6 Či by som vám nemohol urobiť, ako urobil tento hrnčiar, dome Izraelov? hovorí Hospodin. Hľa, jako hlina v ruke hrnčiara, takí ste aj vy v mojej ruke, dome Izraelov. 7 Keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, ţe ho idem vyplieniť, rozboriť a zahubiť 8 a jestli sa ten národ odvráti od svojej zlosti, proti ktorému som to hovoril, budem ľutovať zlého, ktoré som mu myslel učiniť. 9 A zase keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, ţe ho idem vybudovať a vysadiť, 10 a jestli bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, nepočúvajúc na môj hlas, budem ľutovať dobrého, o ktorom som povedal, ţe mu ho učiním.

11 A tak teraz noţe povedz muţom Júdovým a proti obyvateľom Jeruzalema a rec: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja strojím proti vám zlé a vymýšľam zhubný výmysel proti vám. Noţe sa navráťte kaţdý od svojej zlej cesty a robte tak, aby boly vaše cesty dobré i vaše skutky! 12 Ale oni povedali: Márne! Lebo my pojdeme za svojimi myšlienkami a budeme robiť kaţdý umienenosť svojho zlého srdca.13 Preto takto hovorí Hospodin: Noţe sa pýtajte medzi národami, kto kedy slýchal také veci? Veľkú vec hroznú spáchala panna Izraelova! 14 Či aj opustí niekto, odíduc od skaly na poli, čistú vodu zo snehu Libanona? Či sa azda zahubia cudzie vody studené, tečúce? 15 Lebo môj ľud ma zabudol; kadia márnostiam, ktoré pôsobia to, ţe klesajú na svojich cestách, na večných drahách, chodiac chodníkami, cestou, nie nasypanou a urovnanou, 16 tak, aby som obrátil ich zem na pustinu, na večný odiv. Kaţdý, kto pojde cez ňu, zhrozí sa a bude krútiť hlavou. 17 Rozptýlim ich ako východný vietor pred nepriateľom; pohliadnem na nich chrbtom a nie tvárou v deň ich záhuby. 18 A povedali: Poďte a vymyslime nejaké výmysly proti Jeremiášovi, lebo nezahynie zákon od kňaza a rada od múdreho ani slovo od proroka. Poďte a porazme ho jazykom a nepozorujme na niktoré jeho slová! 19 Pozoruj, Hospodine, na mňa ušima a počuj hlas tých, ktorí sa pravotia so mnou. 20 Či sa má odplácať za dobré zlým? Lebo vykopali mojej duši jamu. Rozpomeň sa, ţe som stál pred tvojou tvárou, aby som hovoril o nich dobré, aby som odvrátil od nich tvoju prchlivosť. 21 Preto daj ta ich synov hladu a vydaj ich moci meča, a nech sú ich ţeny osirelé a vdovy, a ich muţovia nech sú povraţdení od smrti, ich mládenci pobití mečom v boji. 22 Nech sa počuje krik z ich domov, keď náhle dovedieš na nich čatu nepriateľa. Lebo vykopali jamu, aby ma lapili a ukryli mojim nohám osídla. 23 Ale ty, Hospodine, znáš kaţdú ich radu o mne, ktorá cieli na smrť. Nepokry a tak neodpusti ich neprávosti a ich hriechu nevytri zpred svojej tvári, ale nech klesnú pred tvojou tvárou; v čas svojho hnevu konaj s nimi.

Jeremiáš 19

1 Takto riekol Hospodin: Iď a kúpiš hlinený ţbán, s hrdlom, od hrnčiara a pojmi niektorých zo starších z ľudu a zo starších z kňazov 2 a vyjdeš do doliny Ben-hinnoma, ktorá je pri vchode do brány Charsít <Brána Charsít = brána črepu>, a tam budeš hlásať slová, ktoré ti budem hovoriť. 3 A povieš: Počujte slovo Hospodinovo, kráľovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema! Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, uvediem zlé na toto miesto, takţe kaţdému, ktokoľvek počuje o ňom, bude znieť v ušiach, 4 pretoţe ma opustili a učinili toto miesto cudzím a kadili na ňom iným bohom, ktorých neznali oni ani ich otcovia ani kráľovia Júdovi, a naplnili toto miesto krvou nevinných. 5 A vystavili výšiny Bálove, aby pálili svojich synov ohňom zápalnými obeťami Bálovi, čoho som neprikázal a o čom som nehovoril, čo ani len nevstúpilo na moje srdce. 6 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe sa nebude viacej nazývať toto miesto Tofetom a dolinou Ben-hinnoma, ale dolinou vraţdenia. 7 A vyprázdnim radu Júdu a Jeruzalema na tomto mieste a spôsobím to, aby padli od meča pred svojimi nepriateľmi a od ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a vydám ich mŕtve telo za pokrm nebeskému vtáctvu a zemskej zveri. 8 A obrátim toto mesto na pustinu a na rezavý posmech. Kaţdý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi.

9 A spôsobím to, ţe budú jesť mäso svojich synov a mäso svojich dcér, a kaţdý bude jesť mäso svojho blíţneho v obľahnutí a v sovrení, ktorým ich sovrú ich nepriatelia a tí, ktorí hľadajú ich dušu. 10 Potom rozbiješ ţbán pred očami muţov, ktorí pojdú s tebou. 11 A povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Tak rozbijem tento ľud i toto mesto, jako niekto rozbije nádobu hrnčiara, ktorá sa uţ nemôţe viacej napraviť, a v Tofete budú pochovávať, pretoţe nebude inde miesta na pochovávanie. 12 Tak urobím tomuto miestu, hovorí Hospodin, i jeho obyvateľom, nato, aby som vydal toto mesto, aby bolo jako Tofet. 13 A tak budú domy Jeruzalema a domy kráľov Júdových, tie nečisté, jako miesto Tofet, čo do všetkých domov, na ktorých postrešiach kadili všetkému vojsku nebies a liali iným bohom liate obeti. 14 A keď prišiel Jeremiáš z Tofeta, kam ho bol poslal Hospodin, aby prorokoval, postavil sa v nádvorí domu Hospodinovho a riekol všetkému ľudu: 15 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, uvediem na toto mesto i na všetky jeho mestá všetko to zlé, ktoré som hovoril proti nemu, lebo zatvrdili svoju šiju, aby neposlúchali mojich slov.

Jeremiáš 20

1 A keď počul Pašchúr, syn Immerov, kňaz, ktorý bol vojvodom, majúcim dozor v dome Hospodinovom, Jeremiáša prorokovať tieto slová, 2 vtedy zbil Pašchúr proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá bola v hornej bráne Benjaminovej, ktorá to brána bola v dome Hospodinovom. 3 A stalo sa nasledujúceho rána, keď vyviedol Pašchúr Jeremiáša z klady, ţe mu povedal Jeremiáš: Nenazval Hospodin tvojho mena Pašchúr, ale Mágor-missábib <Strach-naokolo>. 4 Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, dám ťa za postrach tebe i všetkým tvojim priateľom, a padnú od meča svojich nepriateľov, a tvoje oči budú hľadieť na to. A vydám i celého Júdu do ruky babylonského kráľa, ktorý ich zajme a prestehuje do Babylona a pobije ich mečom. 5 Vydám i všetku hojnosť tohoto mesta i všetku jeho úsilnú prácu i všetky jeho drahocennosti, i všetky poklady kráľov Júdových vydám do ruky ich nepriateľov, a rozchvátajú ich, poberú ich a dopravia ich do Babylona. 6 A ty, Pašchúre, i všetci obyvatelia tvojho domu, pojdete do zajatia, a prijdeš do Babylona a tam zomrieš a tam budeš pochovaný, ty i všetci tvoji priatelia, ktorým si lţivo prorokoval. 7 Nahováral si ma, Hospodine, a dal som sa nahovoriť; bol si mocnejší ako ja a premohol si. Som za posmech kaţdého dňa, kaţdý z nich sa mi posmieva. 8 Lebo kedykoľvek hovorím, kričím. Násilie a zhuba! volám. Lebo mi je slovo Hospodinovo na potupu a na útrţku kaţdého dňa. 9 A povedal som: Nebudem ho spomínať ani nebudem viacej hovoriť v jeho mene. Ale je to v mojom srdci jako horiaci oheň, zavrený v mojich kostiach, a ustal som zdŕţať ani nevládzem. 10 Lebo som počul vravu mnohých; strach všade naokolo. Oznámte, a oznámime ho! - Všetci ľudia, s ktorými som ţil v priateľstve a v pokoji, striehnu teraz na môj pád a hovoria: Moţno, ţe sa dá zviesť, a zmôţeme ho a pomstíme sa na ňom. 11 Ale Hospodin je so mnou jako hrozný hrdina, a preto klesnú tí, ktorí ma prenasledujú, a nezmôţu; hanbiť sa budú veľmi, pretoţe nerobili rozumne; stydieť sa budú večným studom, ktorý nebude zabudnutý. 12 A, Hospodine Zástupov, ktorý zkúšaš spravedlivého, ktorý vidíš ľadviny i srdce, nech vidím tvoju pomstu na nich, lebo tebe som zjavil svoju pravotu. 13 Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vytrhol dušu biedneho z ruky zlostníkov! 14 Nech je zlorečený deň, ktorého som bol splodený; deň, ktorého ma porodila moja matka, nech nie je poţehnaný! 15 Zlorečený muţ, ktorý zvestoval môjmu otcovi radosť povediac: Narodil sa ti syn, chlapec, pôsobiac mu veľkú radosť.

16 Nech je ten muţ podobný mestám, ktoré podvrátil Hospodin a neţelel, a nech počuje krik ráno a vojenný povyk v čas poludnia, 17 preto, ţe ma neusmrtil hneď od ţivota matky, a moja matka by mi bola bývala mojím hrobom, a jej ţivot by bol býval tehotný na veky. 18 Prečo som len vyšiel zo ţivota matky, aby som videl trápenie a zármutok, a moje dni aby boli strávené v hanbe?!

Jeremiáš 21

1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina vtedy, keď poslal k nemu kráľ Cedekiáš Pašchúra, syna Malkiášovho, a Cefaniáša, syna Maaseiášovho, kňaza, povediac: 2 Noţe sa opýtaj za nás Hospodina, lebo Nabuchodonozor, babylonský kráľ, bojuje proti nám: či snáď neučiní s nami Hospodin podľa všetkých svojich divov, a odíde od nás hore. 3 A Jeremiáš im riekol: Takto poviete Cedekiášovi: 4 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, zvrtnem vojenné nástroje, ktoré sú vo vašich rukách, ktorými bojujete proti babylonskému kráľovi a proti Chaldejom, ktorí vás obliehajú zvonku za múrom, a shromaţdím ich doprostred tohoto mesta. 5 A je budem bojovať proti vám vystretou rukou a silným ramenom, a v hneve, v prchlivosti a vo veľkom vzteku. 6 A zbijem obyvateľov tohoto mesta, a to jako človeka tak i hovädo; pomrú velikým morom. 7 A potom, hovorí Hospodin, vydám Cedekiáša, judského kráľa, i jeho sluţobníkov i ľud i tých, ktorí pozostanú v tomto meste po more, po meči a po hlade, do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a pobije ich ostrím meča; nezľutuje sa nad nimi ani nebude šetriť ani sa nezmiluje. 8 A tomuto ľudu povieš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, kladiem pred vás cestu ţivota a cestu smrti. 9 Ten, kto zostane bývať v tomto meste, zomrie od meča, hladu a moru; ale ten, kto vyjde a prejde k Chaldejom, ktorí vás obliehajú, bude ţiť, a jeho duša mu bude za korisť. 10 Lebo som obrátil svoju tvár proti tomuto mestu na zlé a nie na dobré, hovorí Hospodin. Bude vydané do ruky babylonského kráľa, a spáli ho ohňom. 11 A čo sa týka domu judského kráľa, počujte slovo Hospodinovo! 12 Dome Dávidov, takto hovorí Hospodin: Súďte súd za rána a vytrhnite olupovaného z ruky utlačovateľa, aby nevyšla moja prchlivosť ako oheň a nehorela, a nebolo by toho, kto by uhasil, pre nešľachetnosť vašich skutkov! 13 Hľa, prijdem na teba, obyvateľko údolia, skaly na rovine, hovorí Hospodin, na vás, ktorí hovoríte: Kto sostúpi na nás, a kto vojde do našich príbytkov? 14 A navštívim vás podľa ovocia vašich skutkov, hovorí Hospodin, a zanietim oheň v jeho lese, v lese Jeruzalema, ktorý poţerie všetko, čo je okolo neho.

Jeremiáš 22

1 Takto hovorí Hospodin: Sídi do domu judského kráľa a tam budeš hovoriť toto slovo 2 a povieš: Počuj slovo Hospodinovo, judský kráľu, ktorý sedíš na tróne Dávidovom, ty i tvoji sluţobníci i tvoj ľud, vy, ktorí vchádzavate týmito bránami: 3 Takto hovorí Hospodin: Konajte súd a spravedlivosť a vytrhnite olupovaného z ruky utlačovateľa a nečiňte krivdy, nečiňte násilia pohostínovi, sirote a vdove a nevylievajte nevinnej krvi na tomto mieste! 4 Lebo ak naozaj budete činiť túto vec, vtedy budú vchádzať bránami tohoto domu kráľovia, ktorí budú sedieť Dávidovi na jeho tróne voziac sa na vozoch a jazdiac na koňoch, on, kráľ i jeho sluţobníci i jeho ľud. 5 Ale ak nebudete poslúchať tieto slová, prisahám sám na seba, hovorí Hospodin, ţe bude púšťou tento dom.

6 Lebo takto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Si mi jako Gileád, ako vrchol Libanona, ale istotne ťa obrátim na pustinu, na neobydlené mestá. 7 A vysvätím a tak pristrojím na teba zhubcov, kaţdého s jeho zbraňou, ktorí pozotínajú tvoje najvýbornejšie cedry a pohádţu na oheň. 8 A prejdú mnohé národy popri tomto meste a povedia druh druhovi: Prečo tak učinil Hospodin tomuto veľkému mestu? 9 A rieknu: Pretoţe opustili smluvu Hospodina, svojho Boha, a klaňali sa iným bohom a slúţili im. 10 Neplačte nad mŕtvym ani ho neľutujte, leţ áno, plačte za tým, ktorý ta ide, lebo sa viac nenavráti ani uţ neuvidí svojej rodnej zeme. 11 Lebo takto hovorí Hospodin o Šallúmovi, synovi Joziáša, judského kráľa, ktorý kraľuje miesto Joziáša, svojeho otca, ktorý vyjde z tohoto miesta: Nenavráti sa sem viacej. 12 Ale na mieste, kam ho prestehujú, tam zomrie a neuvidí uţ viac tejto zeme. 13 Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravedlivosťou a svoje horné dvorany na postreší nepravým súdom, kto robotí svojím blíţnym darmo a nedá mu jeho mzdy, 14 kto hovorí: Vystavím si dom veľkých rozmerov a horné dvorany priestranné! A prelamuje si okná, pokrýva cedrinou a natiera farbou na červeno. 15 Či sa nazdáš, ţe budeš kraľovať preto, ţe závodíš v cedrách? Hľa, tvoj otec, či ten nejedol a nepil? A keď činil súd a spravedlivosť, vtedy mu bolo dobre. 16 Keď riešil pravotu chudobného a biedneho, vtedy bolo dobre. Či nie je to ono, znať mňa? hovorí Hospodin. 17 Ale tvoje oči nehľadia a tvoje srdce nemyslí na iné ako na tvoje lakomstvo a na nevinnú krv, aby si ju vylial, na útisk a na zlomenie spáchať to. 18 Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, synovi Joziáša, judského kráľa: Nebudú za ním plakať a hovoriť: Oj, môj brat! Alebo: Oj, moja sestro! Nebudú za ním plakať a nepovedia: Oj, pane! Alebo: Oj, jeho veličenstvo! 19 Pochovajú ho jako osla, vyvlečú a vyvrhnú von za brány Jeruzalema!20 Vyjdi hore na Libanon a krič, ó, dcéro Jeruzalema, a vydaj svoj hlas v Bázane a krič s vrchu Abárim, lebo sú skrúšení všetci tvoji milenci! 21 Hovorieval som ti v tvojom blahu a v pokoji; zavše si riekla: Nebudem poslúchať! To bola tvoja cesta od tvojej mladosti, lebo si nepočúvala na môj hlas. 22 Všetkých tvojich pastierov spasie vietor, a tvoji milenci pojdú do zajatia. Vtedy sa budeš istotne hanbiť a stydieť sa budeš pre všetku svoju nešľachetnosť. 23 Oj, ty, ktorá sedíš na Libanone a hniezdiš na cedrách; aká len budeš milostná, keď ti prijdú kŕče, bolesť ako bolesť tej, ktorá ide porodiť! 24 Ako ţe ja ţijem, hovorí Hospodin, ţe keby bol Koniáš, syn Jehojakíma, judského kráľa, pečatným prsteňom na mojej pravej ruke, aj odtiaľ ťa strhnem. 25 A vydám ťa do ruky tých, ktorí hľadajú tvoju dušu, a do ruky tých, ktorých tvári sa ty bojíš, a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov. 26 A šmarím teba i tvoju mater, ktorá ťa porodila, na inú zem, kde ste sa nenarodili, a tam zomriete.27 A do zeme, ku ktorej v túţbe budú pozdvihovať svoju dušu navrátiť sa ta, ta sa nenavrátia. 28 Či opovrhnutou nádobou rozbitou je tento muţ, Koniáš? Či je azda nástrojom, v ktorom niet záľuby? Prečo tedy majú byť zašmarení on i jeho semeno a vrhnutí na zem, ktorej neznajú? 29 Ó, zem, zem, zem, čuj slovo Hospodinovo! 30 Takto hovorí Hospodin: Zapíšte tohoto muţa za muţa bez detí, za človeka, ktorému sa nebude dobre vodiť za jeho dní. Lebo nebude sa dobre vodiť nikomu z jeho semena, muţovi, ktorý by sedel na stolici Dávidovej a panoval ešte nad Júdom.

Jeremiáš 23

1 Beda pastierom, ktorí hubia a rozptyľujú stádo mojej pastvy! hovorí Hospodin. 2 Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o pastieroch, ktorí pasú môj ľud: Vy rozptyľujete moje stádo, zaháňate ich a nenavštevujete ich. Hľa, tedy ja navštívim nešľachetnosť vašich skutkov na vás, hovorí Hospodin. 3 A ja shromaţdím ostatok svojho stáda zo všetkých zemí, kam som ich zahnal, a navrátim ich na ich pastvisko, a budú sa plodiť a mnoţiť. 4 A postavím nad nimi pastierov, a budú ich pásť. A nebudú sa viacej báť ani sa nebudú desiť ani nebudú niktorý chýbať, hovorí Hospodin. 5 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe vzbudím Dávidovi spravedlivý výrastok, a bude kraľovať ako kráľ a bude rozumne robiť a bude činiť súd a spravedlivosť na zemi. 6 Za jeho dní bude spasený Júda, a Izrael bude bývať bezpečne. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hospodin naša spravedlivosť. 7 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe nepovedia uţ viacej: Ako ţe ţije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme, 8 ale: Ako ţe ţije Hospodin, ktorý vyviedol hore a ktorý doviedol semeno domu Izraelovho zo zeme na sever a zo všetkých zemí, kam som ich bol zahnal, a budú bývať na svojej pôde. 9 Prorokom: Moje srdce je skrúšené v mojom vnútri; chvejú sa všetky moje kosti; som ako opilý človek a jako muţ, ktorého premohlo víno, pre Hospodina a pre slová jeho svätosti. 10 Lebo zem ja plná cudzoloţníkov, lebo zem vädne pre kliatbu, uschly pastviská na púšti, a preto ja ich beh zlý, a ich sila je nepravá. 11 Lebo jako prorok, tak i kňaz páchajú nešľachetnosť, ba ešte aj vo svojom dome som našiel ich zlosť, hovorí Hospodin. 12 Preto im bude ich cesta jako klzké miesta v mrákave; budú sotení a padnú na nej, lebo uvediem na nich zlé roku ich navštívenia, hovorí Hospodin. 13 A pri prorokoch Samárie som videl veľký nerozum; prorokovali skrze Bála a zvodili môj ľud, Izraela, do bludu. 14 Ale pri prorokoch Jeruzalema som videl aţ hroznú vec, cudzoloţia a chodia v lţi a posilňujú ruky zlostníkov, aby sa neobrátili niktorý od svojej zlosti. Všetci sú mi jako Sodoma a jeho obyvatelia ako Gomora. 15 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov o tých prorokoch: Hľa, nakŕmim ich palinou a napojím ich jedovatou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vyšla nešľachetnosť na celú túto zem. 16 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Nepočúvajte na slová prorokov, ktorí vám prorokujú; zvodia vás spoliehať sa na márnosť. Hovoria videnie svojho srdca, nie slovo z úst Hospodinových. 17 Neprestajne hovoria tým, ktorí mnou pohŕdajú, Hospodin vraj hovoril: Budete mať pokoj. A kaţdému, kto chodí v umienenosti svojho srdca, hovoria: Neprijde na vás zlé. 18 Lebo kto stál v rade Hospodinovej, aby bol videl a počul jeho slovo? Kto pozoroval moje slovo ušima a počul ho? 19 Hľa, víchrica Hospodinova, prchlivosť vyšla a víriaci víchor búrlivý, zvalí sa na hlavu bezboţníkov. 20 Neobráti sa nazpät hnev Hospodinov, dokiaľ neučiní Hospodin a dokiaľ nevykoná úmyslov svojho srdca. V posledných dňoch porozumiete tomu docela. 21 Neposlal som tých prorokov, ale oni beţali; nehovoril som im, no, oni prorokovali. 22 Ale keby boli stáli v mojej rade, boli by hlásali môjmu ľudu moje slová a boli by ich odvracali od ich zlej cesty a od nešľachetnosti ich skutkov. 23 Či som ja Bohom len zblízka? hovorí Hospodin. A či nie som i Bohom z ďaleka? 24 Či sa azda niekto skryje voľakde na skrytých miestach, aby som ho ja nevidel? hovorí Hospodin. Či azda ja nevyplňujem nebies i zeme? hovorí Hospodin.

25 Počul som, čo hovoria tí proroci, ktorí prorokujú v mojom mene loţ a hovoria: Snívalo sa mi, snívalo sa mi! 26 Aţ dokedy to bude trvať? Či je to v srdci prorokov, ktorí prorokujú loţ, a v srdci prorokov, ktorí prorokujú lesť svojho srdca? 27 Či myslia spôsobiť to, aby môj ľud zabudol na moje meno, svojimi snami, ktoré rozprávajú druh druhovi, tak ako zabudli ich otcovia na moje meno pre Bála? 28 Prorok, u ktorého je sen, nech rozpráva sen; ale ten, u ktorého je moje slovo, nech hovorí moje slovo, pravdu. Čo má pleva spoločného so zboţím? hovorí Hospodin. 29 Či nie je moje slovo jako oheň? hovorí Hospodin, a jako kladivo, ktoré rozráţa skalu? 30 Preto hľa, prijdem na prorokov, hovorí Hospodin, ktorí kradnú moje slová druh od druha. 31 Hľa, prijdem na prorokov, hovorí Hospodin, ktorí berú svoj jazyk a hovoria: Hovorí Hospodin. 32 Hľa, prijdem na tých, ktorí prorokujú lţivé sny, hovorí Hospodin, a rozprávajú ich a tak zvodia môj ľud do bludu svojimi lţami a svojím chvastúňstvom, a ja som ich neposlal ani som im neprikázal. Ale ani pomôcť nepomôţu tomuto ľudu, hovorí Hospodin. 33 A keby sa ťa pýtal tento ľud alebo prorok alebo kňaz a povedal by: Jaké je bremä Hospodinovo? povieš im: Áno, jaké bremä! Ale zavrhnem vás, hovorí Hospodin. 34 A proroka a kňaza a ľud, ktorý hovorí: Bremä Hospodinovo, toho človeka navštívim i jeho dom. 35 Takto budete hovoriť druh druhovi a brat bratovi: Čo odpovedal Hospodin? Alebo: Čo hovoril Hospodin? 36 Ale bremena Hospodinovho nespomínajte viacej, lebo by bremenom bolo kaţdému jeho vlastné slovo, a prevrátili by ste slová ţivého Boha, Hospodina Zástupov, nášho Boha. 37 Takto povieš prorokovi: Čo ti odpovedal Hospodin? Alebo: Čo hovoril Hospodin? 38 Ale ak poviete: Bremä Hospodinovo, vtedy takto hovorí Hospodin: Pretoţe hovoríte to slovo, bremä Hospodinovo, hoci som poslal k vám a povedal: Nehovorte: Bremä Hospodinovo! 39 preto hľa, zabudnem na vás docela a zavrhnem vás i mesto, ktoré som bol dal vám i vašim otcom, zpred svojej tvári. 40 A poloţím na vás večnú potupu a večnú hanbu, ktorá nebude zabudnutá.

Jeremiáš 24

1 Hospodin mi ukázal, a hľa, dva koše fíkov boly postavené pred chrámom Hospodinovým, keď uţ bol Nabuchodonozor, babylonský kráľ, prestehoval Jekoniáša, syna Jehojakimovho, judského kráľa, i judské knieţatá, tesárov i kováčov z Jeruzalema a doviedol ich do Babylona. 2 Jeden koš bol koš veľmi dobrých fíkov, ako bývajú skoré fíky, a druhý koš bol koš veľmi zlých fíkov, aké sa nejedia preto, ţe sú zlé. 3 A Hospodin mi riekol: Čo vidíš, Jeremiášu? A ja som odpovedal: Fíky. Tie dobré fíky sú veľmi dobré, a tie zlé sú veľmi zlé, jaké sa nejedia, pretoţe sú také zlé. 4 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 5 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ako na tieto dobré fíky, tak budem hľadieť na prestehovaných Júdových, ktorých som poslal preč z tohoto miesta do zeme Chaldejov, na ich dobré. 6 A obrátim svoje oko na nich na dobré a navrátim ich do tejto zeme a zbudujem ich a nezborím, zasadím ich a nevyplienim 7 a dám im srdce, aby ma znali, ţe ja som Hospodin, a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom, keď sa navrátia ku mne celým svojím srdcom.8 Ale jako tie zlé fíky, jaké sa nejedia, pretoţe sú zlé, áno, takto hovorí Hospodin, za takého dám Cedekiáša, judského kráľa, jeho knieţatá a ostatok Jeruzalema, ktorí pozostali v tejto zemi, jako aj tých, ktorí bývajú v Egyptskej zemi,

9 a vydám ich za postrk na zlé, všetkým kráľovstvám zeme, na potupu a za príslovie, v rezavý posmech a v kliatbu na všetkých miestach, kam ich zaţeniem. 10 A budem posielať na nich meč, hlad a mor, dokiaľ nebudú vyničení s povrchu zeme, ktorú som bol dal im aj ich otcom.

Jeremiáš 25

1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o všetkom ľude Júdovom v štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa. (To bol prvý rok Nabuchodonozora, babylonského kráľa) 2 slovo, ktoré hovoril prorok Jeremiáš o všetkom ľude Júdovom a všetkým obyvateľom Jeruzalema povediac: 3 Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, judského kráľa, aţ do tohoto dňa, toto uţ dvadsaťtri rokov stávalo sa slovo Hospodinovo ku mne, a hovoril som vám ho vstávajúc skoro za rána a vše som vám hovoril, ale nepočúvali ste. 4 A Hospodin posielal k vám všetkých svojich sluţobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc ich znova a znova, ale neposlúchali ste ani ste nenaklonili svojho ucha, aby ste počuli. 5 A hovorili: Noţe sa navráťte kaţdý od svojej zlej cesty a od nešľachetnosti svojich skutkov a bývajte na zemi, ktorú dal Hospodin vám i vašim otcom od vekov aţ na veky. 6 Nechoďte za inými bohmi, aby ste im slúţili a aby ste sa im klaňali, a nepopudzujte ma k hnevu dielom svojich rúk, a neučiním vám zlého. 7 Ale nepočúvali ste na mňa, hovorí Hospodin, preto, aby ste ma popudzovali k hnevu dielom svojich rúk na svoje zlé. 8 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Pretoţe ste neposlúchli mojich slov, 9 hľa, pošlem a poberiem všetky čeľade severa, hovorí Hospodin, a pošlem i k Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, svojmu sluţobníkovi, a dovediem ich na túto zem a na jej obyvateľov i na všetky tieto národy naokolo a zahladím ich s kliatbou úplnej záhuby a obrátim ich na hroznú pustinu, na úţas a na večné spustošeniny. 10 A učiním to, ţe zahynie zpomedzi nich hlas veselosti a hlas radosti, hlas ţenícha a hlas nevesty, hukot mlyna a svetlo sviece. 11 A celá táto zem, súc spustošená, bude púšťou a hroznou pustinou, a tieto národy budú slúţiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov. 12 A stane sa, keď sa vyplní sedemdesiat rokov, ţe navštívim na babylonskom kráľovi a na tom národe, hovorí Hospodin, ich neprávosť i na zemi Chaldejov a obrátim to na večné pustiny. 13 A uvediem na tú zem všetky svoje slová, ktoré som hovoril o nej, všetko to, čo je napísané v tejto knihe, to, čo prorokoval Jeremiáš o všetkých tých národoch. 14 Lebo aj nimi si budú slúţiť, mnohé národy a veľkí kráľovia, a tak im odplatím podľa ich skutku a podľa diela ich rúk. 15 Lebo takto mi povedal Hospodin, Bôh Izraelov: Vezmi pohár vína tejto prchlivosti z mojej ruky a dáš ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem. 16 A budú piť a potáčať sa a zbláznia sa pre meč, ktorý pošlem medzi nich. 17 A tak som vzal pohár z ruky Hospodinovej a napájal som všetky tie národy, ku ktorým ma poslal Hospodin, 18 Jeruzalem a mestá Júdove a jeho kráľov, jeho knieţatá, aby som ich dal obrátiť na púšť, na hroznú pustinu, na úţas a na kliatbu, jako je tomu dnešného dňa, 19 faraona, egyptského kráľa, jeho sluhov a jeho knieţatá i celý jeho ľud 20 a všetku tú smes a všetkých kráľov zeme Úc, všetkých kráľov zeme Filištínov, Aškalon, Gazu, Ekron a ostatok Ašdóda, 21 Edoma, Moába a synov Ammonových, 22 všetkých kráľov Týru a všetkých kráľov Sidona i kráľov ostrova, ktorý je kde za morom, 23 Dedána, Tému, Búza a všetkých obrezaných po strane

24 a všetkých kráľov Arábie a všetkých kráľov tej smesi, ktorí bývajú na púšti, 25 a všetkých kráľov Zimrie, všetkých kráľov Élama a všetkých kráľov Médska 26 a všetkých kráľov severa, blízkych i ďalekých, jedného s druhým, i všetky kráľovstvá zeme, ktoré sú na tvári sveta, a kráľ Šešach bude piť po nich. 27 A povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Pite a opite sa, vyvráťte a padnite a nevstaňte pre meč, ktorý ja pošlem medzi vás. 28 A stane sa, keby nechceli vziať pohár z tvojej ruky, aby pili, povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ba, istotne piť budete! 29 Lebo hľa, v meste, nad ktorým bolo vzývané moje meno, začnem konať zlé, a čo vy by ste mali byť bez trestu?! Nebudete bez trestu! Ale zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme, hovorí Hospodin Zástupov. 30 A ty im prorokuj všetky tieto slová a povieš im: Hospodin bude revať z výsosti a z príbytku svojej svätosti vydá svoj hlas, bude mocne revať na svoje obydlie; výkrik sa bude ozývať jako výkrik tých, ktorí šliapu hrozno, proti všetkým obyvateľom zeme. 31 Hrmot dojde aţ na koniec zeme, lebo Hospodin má pravotu s národami, bude sa súdiť s kaţdým telom, vydá bezboţníkov meču, hovorí Hospodin. 32 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, zlé vyjde od národa k národu, a veľký víchor sa strhne od najďaľších končín zeme. 33 a pobití od Hospodina budú toho dňa od konca zeme aţ po koniec zeme. Nebudú oplakávaní ani nebudú sprataní ani nebudú pochovaní; budú za hnojivo na tvári zeme. 34 Kvíľte, pastieri, a kričte, a váľajte sa v popole, vy slávni toho stáda, lebo sa naplnily vaše dni, aby ste boli pobití, a rozptýlim vás, a padnete jako vzácna nádoba. 35 A zahynie útočište pastierom a útek slávnym stáda. 36 Čuj! Hlas zúfalého kriku pastierov, kvílenie slávnych stáda. Lebo Hospodin zkazí ich pašu, 37 a umĺknu pasienky pokoja pre páľu hnevu Hospodinovho. 38 Opustí jako lev svoju skrýš, lebo ich zem bude obrátená v hroznú pustinu pre páľu jeho ukrutného meča a pre páľu jeho hnevu.

Jeremiáš 26

1 Na počiatku kraľovania Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, stalo sa toto slovo od Hospodina povediac: 2 Takto hovorí Hospodin: Postav sa v nádvorí domu Hospodinovho a budeš hovoriť proti všetkým mestám Júdovým, ktoré prijdú klaňať sa v dome Hospodinovom, všetky slová, ktoré som ti prikázal im hovoriť, neujmeš ani slova, 3 ak by snáď predsa len počuli a navrátili sa kaţdý od svojej zlej cesty, aby som ľutoval zlého, ktoré im myslím učiniť pre nešľachetnosť ich skutkov. 4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Ak nebudete počúvať na mňa, aby ste chodili v mojom zákone, ktorý som vám predloţil, 5 počúvajúc na slová mojich sluţobníkov prorokov, ktorých ja posielam k vám, a to vstávajúc skoro za rána a posielajúc ich znova a znova (A nepočuli ste!), 6 vtedy vydám tento dom, aby bol ako Šílo, a toto mesto vydám kliatbe všetkým národom zeme. 7 A kňazi a proroci i všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Hospodinovom. 8 A stalo sa, keď dohovoril Jeremiáš všetko to, čo prikázal Hospodin hovoriť všetkému ľudu, ţe ho schopili kňazi a proroci i všetok ľud a povedali: Istotne zomrieš.

9 Prečo si prorokoval v mene Hospodinovom povediac: Tento dom bude jako Šílo, a toto mesto vraj spustne tak, ţe nebude v ňom obyvateľa? A shromaţdil sa všetok ľud k Jeremiášovi do domu Hospodinovho. 10 A keď počuli knieţatá Júdove tieto veci, odišli z domu kráľovho hore do domu Hospodinovho a posadili sa pri vchode novej brány Hospodinovej. 11 A kňazi a proroci povedali knieţatám a všetkému ľudu a riekli: Tento človek zaslúţil, aby bol odsúdený na smrť, lebo prorokoval proti tomuto mestu, jako ste počuli na vlastné uši. 12 Vtedy povedal Jeremiáš všetkým knieţatám a všetkému ľudu a riekol: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli. 13 Preto teraz urobte tak, aby boly vaše cesty dobré i vaše skutky a počúvajte na hlas Hospodina, svojho Boha, a Hospodin bude ľutovať zlého, ktoré hovoril proti vám. 14 A ja, hľa, som vo vašej ruke, urobte mi podľa toho, čo je dobré a spravedlivé vo vašich očiach. 15 Ale vedzte cele iste, ţe ak ma zabijete, uvalíte na seba nevinnú krv i na toto mesto i na jeho obyvateľov, lebo vpravde ma poslal Hospodin k vám hovoriť vo vaše uši všetky tieto slová. 16 Vtedy povedali knieţatá i všetok ľud kňazom a prorokom: Tento človek nezaslúţil, aby bol odsúdený na smrť, lebo nám hovoril v mene Hospodina, našeho Boha. 17 A povstali muţovia zo starších zeme a povedali celému shromaţdeniu ľudu a riekli: 18 Micheáš Morašťanský prorokoval vo dňoch Ezechiáša, judského kráľa, a povedal všetkému ľudu Júdovmu a riekol: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Sion sa bude orať ako pole, a Jeruzalem bude obrátený v rumy, a vrch tohoto domu bude výšinami lesa. 19 Či ho azda zabili, Ezechiáš, judský kráľ, i celý Júda? Či sa nebál Hospodina a neprosil pokorne Hospodina o milosť? A Hospodin ľutoval zlého, ktoré hovoril proti nim. Ale my ideme vykonať veľké zlo proti svojim dušiam. 20 A bol aj iný muţ, ktorý prorokoval v mene Hospodinovom, Uriáš, syn Šemaiášov, z Kirjat-jearíma, a prorokoval proti tomuto mestu i proti tejto zemi všetko tie isté slová jako Jeremiáš. 21 A keď počul kráľ Jehojakim i všetci jeho udatní i všetky knieţatá jeho slová, hľadal kráľ moţnosť zabiť ho. A Uriáš počujúc o tom bál sa a utiekol a prišiel do Egypta. 22 Ale kráľ Jehojakim poslal muţov do Egypta, Elnatána, syna Achborovho, a niektorých muţov s ním, do Egypta. 23 A vyviedli Uriáša z Egypta a doviedli ho ku kráľovi Jehojakimovi, ktorý ho zabil mečom a jeho mŕtve telo hodil ku hrobom synov obecného ľudu. 24 Avšak ruka Achikáma, syna Šafánovho, bola s Jeremiášom, aby ho nevydali do ruky ľudu zabiť ho.

Jeremiáš 27

1 Na počiatku kraľovania Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, stalo sa toto slovo od Hospodina k Jeremiášovi povediac: 2 Takto mi povedal Hospodin: Sprav si povrazy a jarmá a dáš ich na svoju šiju. 3 A potom ich pošleš k edomskému kráľovi a k moábskemu kráľovi a ku kráľovi synov Ammonových a k týrskemu kráľovi a k sidonskému kráľovi po posloch, ktorí prijdú do Jeruzalema k Cedekiášovi, judskému kráľovi. 4 A prikáţeš im, aby povedali svojim pánom: Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Takto poviete svojim pánom: 5 Ja som učinil zem, človeka i hovädo, ktoré je na tvári zeme, svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom a dám ju tomu, komu sa mi ľúbi. 6 A tak teraz som ja dal všetky tieto zeme do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, svojho sluţobníka, ba ešte aj poľnú zver som mu dal, aby mu slúţila. 7 A budú mu slúţiť všetky tie národy i jeho synovi i synovi jeho syna, dokiaľ neprijde čas i jeho vlastnej zeme, keď si nimi budú slúţiť mnohé národy a veľkí kráľovia.

8 A stane sa, ţe národ alebo kráľovstvo, ktoré by mu neslúţily, Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, jako i toho, kto by nedal svojej šije do jarma babylonského kráľa, ten národ navštívim mečom, hladom a morom, hovorí Hospodin, a budem ich biť, dokiaľ ich nevyplienim jeho rukou. 9 Preto vy nepočúvajte na svojich prorokov ani na svojich veštcov ani na svoje sny ani na svojich planetárov ani na svojich čarodejníkov, ktorí vám hovoria, ţe vraj nebudete slúţiť babylonskému kráľovi. 10 Lebo vám prorokujú loţ, aby som vás vzdialil s vašej zeme a aby som vás zahnal, aby ste zahynuli. 11 Ale národ, ktorý poddá svoju šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu slúţiť, ponechám na jeho zemi, hovorí Hospodin, a bude ju obrábať a bude bývať v nej. 12 A hovoril som Cedekiášovi, judskému kráľovi, podľa všetkých týchto slov a povedal som: Poddajte svoje šije do jarma babylonského kráľa a slúţte mu i jeho ľudu a ţite! 13 Prečo máte zomrieť, ty i tvoj ľud, mečom, hladom a morom, ako hovoril Hospodin o národe, ktorý by neslúţil babylonskému kráľovi. 14 A nepočúvajte na slová prorokov, ktorí vám hovoria, ţe vraj nebudete slúţiť babylonskému kráľovi, lebo vám prorokujú loţ. 15 Lebo neposlal som ich, hovorí Hospodin, ale oni prorokujú lţivo v mojom mene, aby som vás zahnal, a aby ste zahynuli vy i proroci, ktorí vám prorokujú. 16 I kňazom i všetkému tomuto ľudu som hovoril a riekol som: Takto hovorí Hospodin: Nepočúvajte na slová svojich prorokov, ktorí vám prorokujú a hovoria: Hľa, nádoby domu Hospodinovho budú navrátené z Babylona uţ teraz skoro. Lebo vám prorokujú loţ. 17 Nepočúvajte na nich; slúţte babylonskému kráľovi a ţite! Prečo má byť toto mesto obrátené na púšť? 18 Jestli sú prorokmi, a jestli je u nich slovo Hospodinovo, nechţe sa primluvia u Hospodina Zástupov, aby neprišly nádoby, ktoré ešte pozostaly v dome Hospodinovom a v dome judského kráľa v Jeruzaleme, do Babylona. 19 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov o stĺpoch, o mori, o podstavcoch a o ostatku nádob, ktoré pozostaly v tomto meste, 20 ktorých nepobral Nabuchodonozor, babylonský kráľ, keď prestehoval Jekoniáša, syna Jehojakimovho, judského kráľa, z Jeruzalema do Babylona i všetkých popredných Júdu i Jeruzalema, 21 lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, o nádobách, ktoré pozostaly v dome Hospodinovom i v dome judského kráľa i v Jeruzaleme: 22 Budú dopravené do Babylona a tam budú aţ do dňa, ktorého ich navštívim, hovorí Hospodin. Vtedy ich dopravím hore a navrátim ich na toto miesto.

Jeremiáš 28

1 A stalo sa toho roku, na počiatku kraľovania Cedekiáša, judského kráľa, štvrtého roku, piateho mesiaca, ţe mi povedal Chananiáš, syn Azúrov, prorok, ktorý bol z Gibeona, v dome Hospodinovom, pred očami kňazov a všetkého ľudu a riekol: 2 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Polámal som jarmo babylonského kráľa. 3 Ešte dva roky a navrátim na toto miesto všetky nádoby domu Hospodinovho, ktoré pobral Nabuchodonozor, babylonský kráľ, z tohoto miesta a dopravil ich do Babylona. 4 I Jekoniáša, syna Jehojakimovho, judského kráľa, i všetkých prestehovaných Júdových, ktorí prišli do Babylona, navrátim na toto miesto, hovorí Hospodin, lebo polámem jarmo babylonského kráľa. 5 Vtedy povedal prorok Jeremiáš prorokovi Chananiášovi pred očami kňazov a pred očami všetkého ľudu, ktorí stáli v dome Hospodinovom, 6 a tedy riekol prorok Jeremiáš: Ameň! Nech tak učiní Hospodin; nech postaví a tak splní Hospodin tvoje slová, ktoré si prorokoval, ţe vraj Hospodin navráti nádoby domu Hospodinovho i všetkých prestehovaných z Babylona na toto miesto.

7 Avšak noţe počuj toto slovo, ktoré ja teraz poviem v tvoje uši jako aj v uši všetkého ľudu. 8 Proroci, ktorí boli predo mnou a pred tebou od veku a prorokovali o mnohých zemiach a proti veľkým kráľovstvám čo do vojny, nejakej pohromy alebo moru, 9 prorok, ktorý prorokuje o pokoji, keď sa dostanoví slovo toho proroka, vtedy sa pozná prorok, ţe ho poslal Hospodin vpravde. 10 Vtedy vzal prorok Chananiáš jarmo so šije proroka Jeremiáša a polámal ho. 11 A Chananiáš povedal pred očami všetkého ľudu: Takto hovorí Hospodin: Takto polámem jarmo Nabuchodonozora, babylonského kráľa, po dvoch rokoch so šije všetkých národov. A prorok Jeremiáš išiel svojou cestou. 12 Ale stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi, keď uţ bol polámal prorok Chananiáš jarmo so šije proroka Jeremiáša, povediac: 13 Iď a povieš Chananiášovi: Takto hovorí Hospodin: Polámal si drevené jarmá, ale namiesto nich spravíš ţelezné jarmá. 14 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Dal som ţelezné jarmo na šiju všetkých týchto národov, aby slúţili Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, a budú mu slúţiť, ba ešte i poľnú zver som mu dal. 15 A prorok Jeremiáš povedal prorokovi Chananiášovi: Noţe počuj, Chananiášu! Neposlal ťa Hospodin, ale ty robíš to, aby sa tento ľud nadejal na loţ. 16 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, zaţeniem ťa s povrchu zeme, zomrieš tohoto roku, pretoţe si hovoril to, čím by si odvrátil ľud od Hospodina. 17 A tak zomrel prorok Chananiáš toho istého roku, siedmeho mesiaca.

Jeremiáš 29

1 Toto sú slová listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema k ostatku starších prestehovaných a ku kňazom a prorokom a ku všetkému ľudu, ktorých prestehoval Nabuchodonozor z Jeruzalema do Babylona, 2 keď bol vyšiel kráľ Jekoniáš i kráľovná i komorníci, knieţatá Júdu a Jeruzalema jako aj tesári a kováči z Jeruzalema, 3 po Eleasovi, synovi Šafánovom, a po Gemariášovi, synovi Chilkiášovom, ktorých poslal Cedekiáš, judský kráľ, k Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, do Babylona, povediac: 4 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, všetkým prestehovaným, ktorých som prestehoval z Jeruzalema do Babylona: 5 Staväjte domy a bývajte v nich, saďte zahrady a jedzte ich ovocie. 6 Berte si ţeny a ploďte synov a dcéry a berte i pre svojich synov ţeny a svoje dcéry dávajte za muţov, aby rodily synov a dcéry, a mnoţte sa tam, a nech vás neubúda! 7 A hľadajte pokoj mesta, do ktorého som vás prestehoval, a modlite sa zaň Hospodinovi, lebo v jeho pokoji budete mať pokoj. 8 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Nech vás neklamú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani vaši veštci, a nepočúvajte na svoje sny, ktoré sa vám snívajú vaším pričinením, 9 pretoţe vám lţivo prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Hospodin. 10 Lebo takto hovorí Hospodin: Lebo keď sa vyplní Babylonu sedemdesiat rokov, navštívim vás a splním pri vás svoje dobré slovo, totiţ ţe vás navrátim na toto miesto. 11 Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. 12 Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. 13 A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom.

14 A dám sa vám najsť, hovorí Hospodin, a dovediem nazpät vašich zajatých a shromaţdím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás zahnal, hovorí Hospodin, a navrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odstehoval. 15 Lebo hovoríte: Hospodin nám vzbudil prorokov do Babylona.16 Lebo takto hovorí Hospodin o kráľovi, ktorý sedí na stolici Dávidovej a o všetkom ľude, ktorý býva v tomto meste, o vašich bratoch, ktorí nevyšli s vami medzi prestehovanými, 17 takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, pošlem na nich meč, hlad a mor a dám, aby boli jako tie odporné fíky, ktoré sa nejedia, pretoţe sú také zlé. 18 A budem ich stíhať mečom, hladom a morom a vydám ich za postrk všetkým kráľovstvám zeme, na kliatbu, na des a úţas a na potupu medzi všetkými národami, kam ich zaţeniem, 19 pretoţe nepočúvali na moje slová, hovorí Hospodin, keď som posielal k nim svojich sluţobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc ich znova a znova, a neposlúchali ste, hovorí Hospodin. 20 A vy počujte slovo Hospodinovo, všetci prestehovaní, ktorých som poslal preč z Jeruzalema do Babylona! 21 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, o Achabovi, synovi Kolaiášovom, a o Cedekiášovi, synovi Maaseiášovom, ktorí vám prorokujú v mojom mene loţ: Hľa, vydám ich do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a zabije ich pred vašimi očami. 22 A vezme sa od nich kliatba pre všetkých prestehovaných Júdových, ktorí sú v Babylone, a bude sa hovoriť: Nech ti učiní Hospodin ako Cedekiášovi a jako Achabovi, ktorých upiekol babylonský kráľ na ohni, 23 pretoţe páchali bláznovstvo v Izraelovi a cudzoloţili so ţenami svojich blíţnych a hovorili slovo v mojom mene, loţ, to, čoho som im neprikázal, a ja viem o tom a som toho svedkom, hovorí Hospodin. 24 A Šemaiášovi Nechelamskému povieš toto: 25 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Pretoţe si ty poslal listy vo svojom mene na všetok ľud, ktorý je v Jeruzaleme, i na Cefaniáša, syna Maaseiášovho, kňaza, jako i na všetkých kňazov povediac: 26 Hospodin ťa dal za kňaza namiesto kňaza Jehojadu, aby ste dozerali v dome Hospodinovom na kaţdého šialeného človeka a vydávajúceho sa za proroka, a dáš ho do klady a dáš mu ţelezný nákrčník na krk. 27 A tak teraz prečo si nezakríkol Jeremiáša Anatótskeho, ktorý sa vám vydáva za proroka? 28 Lebo preto poslal k nám do Babylona posolstvo povediac: Pretiahne sa to, staväjte domy a bývajte v nich, saďte zahrady a jedzte ich ovocie. 29 A kňaz Cefaniáš čítal tento list pred prorokom Jeremiášom. 30 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac: 31 Pošli ku všetkým prestehovaným a povedz: Takto hovorí Hospodin o Šemaiášovi Nechelamskom: Pretoţe vám prorokuje Šemaiáš, kým som ho ja neposlal, a pôsobí to, aby ste sa nadejali na loţ, 32 preto takto hovorí Hospodin: Hľa, navštívim hriech na Šemaiášovi Nechelamskom i na jeho semene: nebude mať nikoho, kto by býval medzi týmto ľudom, ani neuvidí dobrého, ktoré učiním svojmu ľudu, hovorí Hospodin, pretoţe hovoril to, čím by odvrátil ľud od Hospodina.

Jeremiáš 30

1 Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi povediac: 2 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Napíš si všetky slová, ktoré som ti hovoril, do knihy. 3 Lebo hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe dovediem zpät zajatých svojho ľudu Izraela a Júdu, hovorí Hospodin, a navrátim ich do zeme, ktorú som bol dal ich otcom, a budú ňou vládnuť dedične. 4 A toto sú slová, ktoré hovoril Hospodin o Izraelovi a o Júdovi. 5 Lebo takto hovorí Hospodin: Počujeme hlas trasenia, strachu, a ţe niet pokoja.

6 Noţe sa pýtajte a vidzte, či porodí voľakde muţské pohlavie? Prečo potom vidím kaţdého muţa, ţe má svoje ruky na svojich bedrách ako ţena, ktorá ide porodiť? A prečo obľadly všetky tváre na smrť? 7 Oj, lebo je to veľký deň, ktorému nebolo podobného, a je to čas súţenia Jakobovho! Ale bude zachránený z neho. 8 A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov, ţe polámem jeho jarmo a shodím ho s tvojej šije a tvoje putá potrhám. A nebudú si ním viacej slúţiť cudzinci. 9 Ale budú slúţiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a Dávidovi, svojmu kráľovi, ktorého im vzbudím. 10 A ty, môj sluţobníku, Jakobe, sa neboj, hovorí Hospodin, ani sa nedes, Izraelu! Lebo hľa, zachránim ťa z ďaleka i tvoje semeno zo zeme ich zajatia. A tak sa navráti Jakob a bude na pokoji a v bezpečí, ani nebude toho, kto by postrašil. 11 Lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa zachránil. Lebo učiním koniec všetkým národom, kam som ťa rozptýlil, avšak tebe neučiním konca, ale ťa budem kárať podľa súdu a nenechám ťa bez trestu cele iste. 12 Lebo takto hovorí Hospodin: Preveľké je tvoje skrúšenie, prebolestná tvoja rana od úderu. 13 Neni toho, kto by riešil tvoju pravotu, neni, kto by vytlačil a obviazal; neni tebe lieku, ktorý by vyhojil. 14 Zabudli na teba všetci, ktorí ťa milovali, nepýtajú sa po tebe, lebo som ťa zbil údermi nepriateľa, ukrutnou kázňou pre mnoţstvo tvojich neprávostí, pre silu tvojich hriechov. 15 Čo kričíš nad svojím skrúšením? Čo pre svoju hroznú bolesť? Pre mnoţstvo tvojich neprávostí, pre silu tvojich hriechov som ti to učinil. 16 Avšak preto všetci tí, ktorí ťa zoţierajú, budú zoţraní, a všetci tvoji protivníci, tí všetci pojdú do zajatia, a tí, ktorí ťa plienia, budú v plen, a všetkých tých, ktorí ťa olupujú, vydám v lúpeţ. 17 Lebo ti priloţím liek na tvoju boľavinu a uzdravím ťa od tvojich rán od úderu, hovorí Hospodin, pretoţe ťa volajú zahnanou hovoriac: To je dcéra Siona; nemá nikoho, kto by sa pýtal po nej. 18 Takto hovorí Hospodin: Hľa, dovediem zpät zajaté stánov Jakobových a zľutujem sa nad jeho príbytkami, a zase bude mesto vystavené na svojom návrší, a palác - chrám bude stáť na svoj spôsob. 19 A bude z nich vychádzať chvála a hlas veseliacich sa, a rozmnoţím ich, a neubudne ich; oslávim ich, a nebudú malými, chatrnými. 20 A jeho synovia budú jako kedysi a jeho shromaţdenie bude stáť pevne pred mojou tvárou, a navštívim všetkých tých, ktorí ho utiskujú. 21 A jeho slávny bude z neho a jeho panovník vyjde z jeho stredu, a dám, aby sa priblíţil, a pristúpi ku mne. Lebo kde kto je to, kto by v odvahe zaručil za svoje srdce, aby pristúpil ku mne? hovorí Hospodin. 22 A budete mi ľudom a ja vám budem Bohom. 23 Hľa, víchrica Hospodinova, prchlivosť vyšla, burácajúci víchor a zvalí sa na hlavu bezboţníkov. 24 Neobráti sa nazpät páľa hnevu Hospodinovho, dokiaľ neučiní a dokiaľ nevykoná úmyslov svojho srdca. V posledných dňoch porozumiete tomu.

Jeremiáš 31

1 Toho času, hovorí Hospodin, budem Bohom všetkým čeľadiam Izraelovým, a oni mi budú ľudom. 2 Takto hovorí Hospodin: Našiel milosť na púšti, ľud, pozostalí po meči. Noţe nech idem, aby som mu spôsobil pokoj, Izraelovi! 3 Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť. 4 Ešte ťa vybudujem, a budeš vybudovaná, panno Izraelova; ešte sa budeš zdobiť svojimi bubny a vyjdeš v kole veseliacich sa; 5 ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie; sadiť budú sadiaci a budú uţívať obecné po rokoch prvotín.

6 Lebo je určený deň, ktorého budú volať stráţni na vrchu Efraimovom: Vstaňte, a poďme hore na Sion k Hospodinovi, svojmu Bohu! 7 Lebo takto hovorí Hospodin: Plesajte Jakobovi s radosťou! A jasajte nad hlavou národov! Ohlasujte, chváľte, a recte: Spas, ó, Hospodine, svoj ľud, ostatok Izraela! 8 Hľa, dovediem ich zo zeme severa a shromaţdím ich od najďaľších končín zeme, medzi nimi slepého i kuľhavého, tehotnú i rodiacu spolu, veľké shromaţdenie sa navrátia sem. 9 S plačom prijdú, a s pokornými modlitbami ich povediem a zavediem ich k potokom vôd, priamou cestou, neklesnú na nej, lebo som Izraelovi Otcom a Efraim je môj prvorodený. 10 Počujte slovo Hospodinovo národy, a zvestujte to ďaleko na ostrovoch a recte: Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho zase shromaţdí a bude ho stráţiť ako pastier svoje stádo. 11 Lebo Hospodin vykúpi Jakoba a vyslobodí ho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho. 12 A tak prijdú a budú plesať na výšine Siona a pohrnú sa k dobrému Hospodinovmu, s obilím, vínom, s olejom a s mladinou drobného stáda a hoviad, a ich duša bude jako zvlaţovaná zahrada a nebudú uţ viacej hynúť strachom a zármutkom. 13 Vtedy sa bude radovať panna vo veselom kole a mládenci a starci spolu. A obrátim ich zármutok na radosť a poteším ich a obveselím vyprostiac ich z ich trápenia duše. 14 A rozvlaţím dušu kňazov tukom, a môj ľud sa nasýti môjho dobrého, vraví Hospodin. 15 Takto hovorí Hospodin: Hlas počuť v Ráme, nárek a horký plač; Rácheľ plače nad svojimi synmi; nechce sa dať potešiť nad svojimi synmi, pretoţe uţ niktorého niet. 16 Takto hovorí Hospodin: Zdrţ svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja práca má svoju mzdu, hovorí Hospodin, a navrátia sa zo zeme nepriateľa. 17 A tvoja budúcnosť má svoju nádej, hovorí Hospodin, a synovia sa navrátia do svojho kraja. 18 No, počuť počul som Efraima, ţe sa ţaluje: Skáral si ma, a som pokáraný jako teľa, nepriučené jarmu. Navráť ma, a navrátim sa, lebo ty, ó, Hospodine, si môj Bôh. 19 Lebo potom, keď sa navrátim, budem sa kajať, a keď sa poznám, uderím na svoje bedrá a poviem: Hanbím sa, rumeniem od studu, lebo nesiem potupu svojej mladosti. 20 Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Lebo kedykoľvek hovorím proti nemu, vţdy sa len rozpomínam na neho, preto aj sú moje vnútornosti hlboko znepokojené za neho. Istotne sa zľutujem nad ním, hovorí Hospodin.21 Nastaväj si znamení, vytýč si drahu kolami, uprav svoje srdce na hradskú, na cestu, ktorou si išla! Navráť sa, panno Izraelova, navráť sa do týchto svojich miest! 22 Dokedy ešte budeš nerozhodná chodiť sem a ta, ty odvrátená dcéro? Lebo Hospodin stvorí nové na zemi: ţenské pohlavie bude obchádzať muţa. 23 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ešte povedia toto slovo v zemi Júdovej a v jeho mestách, keď dovediem zpät ich zajatých: Nech ťa poţehná Hospodin, príbytku spravedlivosti, vrchu svätosti! 24 A budú v nej bývať Júda a všetky jeho mestá spolu, oráči a tí, ktorí tiahnu so stádom. 25 Lebo zavlaţím unavenú dušu a kaţdú zármutkom hynúcu dušu nasýtim. 26 Na to som sa zobudil a videl som, a môj sen mi bol príjemný. 27 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe posejem dom Izraelov a dom Júdov semenom človeka a semenom hoväda. 28 A bude, ţe jako som bdel nad nimi, aby som ich plienil a boril, búral a hubil a trápil, tak budem bdieť nad nimi, aby som ich budoval a sadil, hovorí Hospodin. 29 V tých dňoch uţ nepovedia viacej: Otcovia jedli nedozrelky, a synom stŕply zuby; 30 leţ kaţdý zomrie pre svoju vlastnú neprávosť. Ktorýkoľvek človek by jedol nedozrelky, tomu stŕpnu jeho zuby. 31 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe učiním s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu.

32 Nie takú smluvu, jakú som učinil s ich otcami toho dňa, ktorého som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ktorú to moju smluvu oni zrušili, hoci som ja bol stal ich manţelom, hovorí Hospodin. 33 Lebo toto je smluva, ktorú učiním s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Hospodin: Dám svoj zákon do ich vnútornosti a napíšem ho na ich srdce a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 34 A nebudú uţ viacej učiť druh druha ani brat brata hovoriac: Poznajte Hospodina! Lebo ma budú znať všetci od najmenšieho z nich do najväčšieho z nich, hovorí Hospodin, pretoţe odpustím ich neprávosť a na ich hriech viacej nespomeniem.35 Takto hovorí Hospodin, ktorý dáva slnce za svetlo vodne, ustanovenia mesiaca a hviezd za svetlo vnoci, ktorý búri more, takţe hučia jeho vlny, a ktorého meno je Hospodin Zástupov: 36 Akţe uhnú tieto ustanovenia zpred mojej tvári, hovorí Hospodin, vtedy prestane aj semä Izraelovo byť národom pred mojou tvárou po všetky dni. 37 Takto hovorí Hospodin: Ak budú voľakedy zmerané nebesia hore a budú vystihnuté základy zeme dole, vtedy i ja zavrhnem všetko semä Izraelovo pre všetko to, čo porobili, hovorí Hospodin. 38 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, v ktorých sa vybuduje mesto Hospodinovi od veţe Chananeela aţ po bránu Uhla. 39 A merné lano pojde ešte ďalej priamo aţ na pahor Gáreb a otočí sa ku Goe. 40 A celé údolie mŕtvol a popola a všetky polia aţ k potoku Kidronu, aţ po uhol Koňskej brány na východ bude svätým Hospodinovi; nebude vyplienené ani nebude viacej rozbúrané, a to tak aţ na veky.

Jeremiáš 32

1 Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi v desiatom roku Cedekiáša, judského kráľa, ktorý to rok je osemnásty rok Nabuchodonozorov. 2 A vtedy obliehalo vojsko babylonského kráľa Jeruzalem, a prorok Jeremiáš bol zatvorený vo dvore väzenia, ktoré bolo v dome judského kráľa, 3 ktorého bol zatvoril Cedekiáš, judský kráľ, povediac: Prečo ty prorokuješ a hovoríš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa, a vezme ho, 4 a Cedekiáš, judský kráľ, neujde ruke Chaldejov, ale istotne bude vydaný do ruky babylonského kráľa, a jeho ústa budú hovoriť s jeho ústami, a vraj, jeho oči budú vidieť jeho oči, 5 zavedie Cedekiáša do Babylona, a tam bude, dokiaľ ho nenavštívim, hovorí Hospodin. Pretoţe bojujete s Chaldejmi, nepovodí sa vám dobre.6 A Jeremiáš riekol: Slovo Hospodinovo stalo sa ku mne povediac: 7 Hľa, Chanamel, syn Šallúma, tvojho strýca, ide k tebe a povie: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, lebo ty máš výkupné právo rodinné kúpiť ho. 8 A tedy prišiel ku mne Chanamel, syn môjho strýca, podľa slova Hospodinovho, do dvora väzenia a povedal mi: Noţe si kúp moje pole, ktoré je v Anatóte, ktorý je v zemi Benjaminovej, lebo ty máš dedičné právo, a ty máš výkupné právo rodinné, kúp si! Vtedy som poznal, ţe je to slovo Hospodinovo. 9 A tak som kúpil pole od Chanamela, syna svojho strýca, ktoré je v Anatóte, a odváţil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra. 10 A napísal som to na listinu a zapečatil som a dal som osvedčiť svedkom, a tak som odváţil peniaze na váhe. 11 Potom som vzal kúpnu listinu, zapečatenú podľa nariadenia a ustanovení zákona, i tú otvorenú. 12 A oddal som kúpnu listinu Báruchovi, synovi Neriáša, syna Machseiášovho, pred očima Chanamela, svojho strýca, a pred očami svedkov, ktorí sa podpísali na kúpnej listine, pred očami všetkých Ţidov, ktorí sedeli vo dvore väzenia. 13 A prikázal som Báruchovi pred ich očami povediac:

14 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vezmi tieto listiny, túto kúpnu listinu, i tú zapečatenú i túto otvorenú listinu, a dáš ich do hlinenej nádoby, aby stály mnoho dní. 15 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ešte sa budú kupovať domy i polia i vinice v tejto zemi. 16 A potom, keď som oddal kúpnu listinu Báruchovi, synovi Neriášovmu, modlil som sa Hospodinovi a vravel som: 17 Ach, Pane, Hospodine, hľa, ty si učinil nebesia i zem svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom, tebe nie je nemoţnou niktorá vec. 18 Činíš tisícim milosť a odplácaš neprávosť otcov do lona ich synov po nich, ty silný Boţe, veľký a mocný, ktorého meno je Hospodin Zástupov, 19 veľký čo do rady a mohutný čo do skutku, ktorého oči sú otvorené a hľadia na všetky cesty synov človeka, aby si dal kaţdému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov, 20 ty, ktorý si činil znamenia a zázraky v Egyptskej zemi a činíš aţ do tohoto dňa jako v Izraelovi, tak i vôbec medzi ľuďmi a učinil si si meno, jako je tomu dnes. 21 A vyviedol si svoj ľud, Izraela, z Egyptskej zeme so znameniami a so zázraky, a to silnou rukou a vystretým ramenom a s veľkým strachom. 22 A dal si im túto zem, o ktorej si prisahal ich otcom, ţe im ju dáš, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 23 A tak vošli a zaujali ju dedične; ale nepočúvali na tvoj hlas ani nechodili v tvojom zákone; nečinili ničoho z toho, čo si im prikázal činiť, preto si spôsobil to, aby prišlo na nich všetko toto zlé. 24 Hľa, nasypané valy, prišli na mesto, aby ho vzali, a mesto bude dané do ruky Chaldejov, ktorí bojujú proti nemu, pre meč a hlad a mor, a to, čo si hovoril, deje sa, a hľa, ty vidíš! 25 A ty si mi povedal, Pane, Hospodine: Kúp si pole za peniaze a daj osvedčiť svedkami, a mesto hľa, bude dané do ruky Chaldejov! 26 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac: 27 Hľa, ja som Hospodin, Bôh kaţdého tela; či je mne azda nemoţnou niektorá vec? 28 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky Chaldejov a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a vezme ho. 29 A prijdú Chaldeji, ktorí bojujú proti tomuto mestu, a podpália toto mesto ohňom a spália ho i domy, na ktorých postrešiach kadili Bálovi a vylievali liate obeti iným bohom nato, aby ma popudzovali k hnevu. 30 Lebo synovia Izraelovi a synovia Júdovi nerobili ničoho iného iba to, čo je zlé v mojich očiach, od svojej mladosti; lebo, hovorím, synovia Izraelovi iba čo ma popudzujú k hnevu dielom svojich rúk, hovorí Hospodin. 31 Lebo len na môj hnev a na moju prchlivosť mi bolo toto mesto hneď od toho dňa, ako ho vystavili, aţ do tohoto dňa, aby som ho odpratal od svojej tvári 32 pre všetku tú nešľachetnosť synov Izraelových a synov Júdových, ktorú páchali nato, aby ma popudzovali k hnevu, oni, ich kráľovia, ich knieţatá, ich kňazi a ich proroci, tak aj muţovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema. 33 A obrátili sa mi chrbtom a nie tvárou, a čo ich učím to ich učím vstávajúc skoro za rána, a oni len neposlúchajú, aby prijali kázeň. 34 A nastaväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým bolo menované moje meno, aby ho zanečistili. 35 A nastaväli výšin Bálových, ktoré sú v údolí Ben-hinnoma, aby vodili svojich synov a svoje dcéry Molochovi cez oheň, čoho som im neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce, páchať túto ohavnosť, aby spôsobili to, ţe by hrešil Júda. 36 Preto teraz takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte: Bude dané do ruky babylonského kráľa mečom, hladom a morom: 37 Hľa, shromaţdím ich zo všetkých zemí, do ktorých som ich zahnal vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a vo veľkom vzteku, a navrátim ich na toto miesto a spôsobím to, aby bývali bezpečne. 38 A budú mi ľudom a ja im budem Bohom. 39 A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma báli po všetky dni na dobré im a ich synom po nich.

40 A učiním s nimi večnú smluvu, ţe sa neodvrátim od nich zpät, aby som im nečinil dobrého, a dám svoju bázeň do ich srdca, aby neodstúpili odo mňa. 41 A budem sa radovať nad nimi činiac im dobré a zasadím ich v tejto zemi vpravde, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 42 Lebo takto hovorí Hospodin: Ako som uviedol na tento ľud všetko toto veliké zlé, tak uvediem na nich všetko to dobré, o ktorom hovorím vzhľadom na nich. 43 A bude sa kupovať pole v tejto zemi, o ktorej vy hovoríte: Pustá je tak, ţe neni v nej človeka ani hoväda; daná je do ruky Chaldejov. 44 Polia budú kupovať za peniaze a písať na listiny a pečatiť a osvedčovať svedkami v zemi Benjaminovej a na miestach okolo Jeruzalema, v mestách Júdových, v mestách pohoria, v mestách níţiny jako aj v mestách na juhu, lebo dovediem zpät ich zajatých, hovorí Hospodin.

Jeremiáš 33

1 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi po druhé, kým ešte bol zatvorený vo dvore väzenia, povediac: 2 Takto hovorí Hospodin, ktorý to učiní, Hospodin, ktorý to utvorí, aby to pevne postavil. Hospodin je jeho meno. 3 Volaj ku mne, a ohlásim sa ti a oznámim ti veliké veci a neprístupné, ktorých neznáš. 4 Lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o domoch tohoto mesta jako aj o domoch kráľov Júdových, ktoré sa boria na obranu proti valom a proti meču. 5 Prijdú bojovať s Chaldejmi, ale iba na to, aby ich naplnili mŕtvolami ľudí, ktorých pobijem vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti, preto, ţe som skryl svoju tvár pred týmto mestom pre všetku ich nešľachetnosť. 6 Hľa, obviaţem jeho ranu a vyhojím a uzdravím ich a odhalím im hojnosť pokoja a pravdy. 7 A navrátim zajatých Júdových i zajatých Izraelových a vybudujem ich ako tam prv. 8 A očistím ich od kaţdej ich neprávosti, ktorou hrešili proti mne, a odpustím všetky ich neprávosti, ktorými hrešili proti mne a ktorými zradne odpadúvali odo mňa. 9 A mesto mi bude na meno radosti, na chválu a slávu, všetkým národom zeme, ktoré počujú o všetkom tom dobrom, ktoré učiním s nimi, a budú sa strachovať a triasť nad všetkým tým dobrým, a nad všetkým tým pokojom, ktorý mu spôsobím. 10 Takto hovorí Hospodin: Ešte sa bude čuť na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte: Spustošené je na toľko, ţe tam niet človeka, a niet ani hoväda, v mestách Júdových a na uliciach Jeruzalema, spustlých na toľko, ţe niet človeka ani obyvateľa ani hoväda, 11 ešte sa bude čuť hlas veselosti a hlas radosti, hlas ţenícha a hlas nevesty, hlas tých, ktorí budú hovoriť: Oslavujte Hospodina Zástupov, lebo dobrý je Hospodin, lebo jeho milosť trvá na veky, ktorí budú donášať obeti chvály do domu Hospodinovho, lebo navrátim zajatých zeme jako tam prv, hovorí Hospodin. 12 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ešte bude na tomto mieste, spustlom na toľko, ţe nebude ničoho od človeka aţ do hoväda jako ani vo všetkých jeho mestách, obydlie pastierov, ktorí tu dajú stádu poloţiť sa. 13 V mestách pohoria, v mestách níţiny a v mestách na juhu jako aj v zemi Benjaminovej a na miestach okolo Jeruzalema i v mestách Júdových budú ešte prechádzať stáda oviec a kôz cez ruky počítajúceho, hovorí Hospodin. 14 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, v ktorých postavím dobré slovo, ktoré som hovoril o dome Izraelovom a vzhľadom na dom Júdov. 15 V tých dňoch a v tom čase dám vyrásť Dávidovi výrastok spravedlivosti, a bude činiť súd a spravedlivosť v zemi. 16 V tých dňoch bude spasený Júda a Jeruzalem bude bývať bezpečne, a toto je meno, ktorým ho budú volať: Hospodin naša spravedlivosť. 17 Lebo takto hovorí Hospodin: Nebude vyťatý Dávidovi muţ, ktorý by sedel na tróne domu Izraelovho.

18 Ani kňazom Levitom nebude vyťatý zpred mojej tvári muţ, ktorý by obetoval zápalnú obeť a pálil obilnú obeť a pripravoval bitnú obeť po všetky dni. 19 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac: 20 Takto hovorí Hospodin: Ak zrušíte moju smluvu s dňom a moju smluvu s nocou, aby nebolo dňa a noci na ich čas, 21 vtedy bude zrušená i moja smluva s Dávidom, mojím sluţobníkom, tak aby nemal syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s Levitami kňazmi, mojimi svätosluţobníkmi. 22 Jako nikto nespočíta vojska nebies ani nezmeria piesku mora, tak rozmnoţím semä Dávida, svojho sluţobníka, i Levitov, ktorí mi svätoslúţia. 23 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac: 24 Či si nevidel, čo hovoril tento ľud, ţe vraj dvoje čeľadí je, ktoré si vyvolil Hospodin, a zavrhol ich, a pohŕdajú mojím ľudom, ako čo by uţ ani nebol národom pred nimi. 25 Takto hovorí Hospodin: Ak som neučinil svojej smluvy so dňom a s nocou a neustanovil ustanovení nebies a zeme, 26 vtedy aj semä Jakoba a Dávida, svojho sluţobníka, zavrhnem tak, aby som nebral z jeho semena tých, ktorí by panovali nad semenom Abrahámovým, Izákovým a Jakobovým, lebo navrátim ich zajatých a zľutujem sa nad nimi.

Jeremiáš 34

1 Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi, kým Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i všetko jeho vojsko i všetky kráľovstvá zeme, panstvo to jeho ruky, i všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám, povediac: 2 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Iď a povieš Cedekiášovi, judskému kráľovi, a povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a spáli ho ohňom. 3 A ty neujdeš jeho ruke, ale budeš istotne chytený a budeš vydaný do jeho ruky a tvoje oči uvidia oči babylonského kráľa, a jeho ústa budú hovoriť s tvojimi ústami, a prijdeš do Babylona. 4 Avšak počuj slovo Hospodinovo, Cedekiášu, judský kráľu: Takto hovorí Hospodin o tebe: Nezomrieš mečom. 5 Zomrieš v pokoji. A jako pálievali tvojim otcom, drievnym kráľom, ktorí boli pred tebou, tak budú páliť aj tebe, a budú kvíliť nad tebou: Ach, pane! Lebo ja som hovoril slovo, hovorí Hospodin. 6 A prorok Jeremiáš hovoril Cedekiášovi, judskému kráľovi, všetky tie slová v Jeruzaleme, 7 keď bojovalo vojsko babylonského kráľa proti Jeruzalemu a proti všetkým mestám Júdovým, ktoré boly ešte pozostaly, proti Lachišu a proti Azéke, lebo tie boly pozostaly z miest Júdových, ohradené mestá. 8 Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi, keď bol učinil kráľ Cedekiáš smluvu so všetkým ľudom, ktorý bol v Jeruzaleme, aby im vyhlásil slobodu, 9 aby kaţdý prepustil svojho sluhu a kaţdý svoju dievku, Hebreja a Hebrejku, slobodných, aby si niktorý neslúţili nimi, Ţidom, svojím bratom. 10 A poslúchli všetky knieţatá i všetok ľud, ktorí boli vošli v smluvu, ţe prepustia kaţdý svojho sluhu a kaţdý svoju dievku slobodných, aby si viacej neslúţili nimi, poslúchli tedy a prepustili. 11 Ale potom zase navrátili sluhov a dievky, ktorých boli prepustili slobodných, a podmanili si ich za sluhov a za dievky. 12 Preto stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi od Hospodina povediac: 13 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som učinil smluvu s vašimi otcami toho dňa, ktorého som ich vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov, povediac: 14 Po siedmich rokoch prepustíte kaţdý svojho brata Hebreja, ktorý by sa ti predal a slúţil by ti šesť rokov, a prepustíš ho slobodného od seba, ale nepočúvali vaši otcovia na mňa ani nenaklonili svojho ucha. 15 A vy ste sa boli obrátili dnes a učinili ste to, čo je spravedlivé v mojich očiach, vyhlásiac kaţdý svojmu blíţnemu slobodu a učinili ste smluvu pred mojou tvárou v dome, nad ktorým je menované moje meno;

16 ale obrátiac sa poškvrnili ste moje meno navrátiac kaţdý svojho sluhu a kaţdý svoju dievku, ktorých ste boli prepustili slobodných podľa ţiadosti ich duše, a podmanili ste ich, aby vám boli sluhami a dievkami. 17 Preto takto hovorí Hospodin: Vy ste ma neposlúchli, aby ste boli vyhlásili slobodu kaţdý svojmu bratovi a kaţdý svojmu blíţnemu, preto hľa, vyhlasujem vám slobodu, hovorí Hospodin, k meču, moru a hladu a vydám vás za postrk všetkým kráľovstvám zeme. 18 A vydám muţov, ktorí prestúpili moju smluvu, ktorí nedodrţali slov smluvy, ktorú učinili pred mojou tvárou, aby boli jako to teľa, ktoré rozťali na dvoje a prešli pomedzi jeho diely. 19 Knieţatá Júdove a knieţatá Jeruzalema, dvoranini a kňazi a všetok ľud zeme, ktorí prešli pomedzi diely teľaťa, 20 vydám ich do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a ich mŕtve telo bude za pokrm nebeskému vtáctvu a zemskej zveri. 21 Aj Cedekiáša, judského kráľa, i jeho knieţatá vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a do ruky vojska babylonského kráľa, ktorí odtiahli od vás hore. 22 Hľa, rozkáţem, hovorí Hospodin, a navrátim ich na toto mesto, a budú bojovať proti nemu a vezmú ho a spália ho ohňom, i mestá Júdove dám, aby boly obrátené na púšť, tak čo nebude obyvateľa.

Jeremiáš 35

1 Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi vo dňoch Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, povediac: 2 Iď do domu Rechabitov a budeš hovoriť s nimi a dovedieš ich do domu Hospodinovho do jednej z chýţ a budeš im dávať piť víno. 3 A tak som pojal Jazaniáša, syna Jeremiáša, syna Chabaciniášovho, i jeho bratov i všetkých jeho synov i všetok dom Rechabitov. 4 A doviedol som ich do domu Hospodinovho, do chyţe synov Chanána, syna Jigdaliášovho, muţa Boţieho, ktorá bola vedľa chyţe knieţat, ktorá bola nad komorou Maaseiáša, syna Šallúmovho, stráţcu prahu. 5 A postavil som pred synov domu Rechabitov ţbánky, plné vína, a poháre a povedal som im: Pite víno! 6 Ale oni riekli: Nepijeme vína. Lebo Jonadáb, syn Rechabov, náš otec, nám zakázal a povedal: Nebudete piť vína ani vy ani vaši synovia aţ na veky. 7 Ani nebudete staväť domu ani nebudete siať semena ani nebudete sadiť vinice ani ich nebudete mať, ale budete bývať v stánoch po všetky svoje dni, aby ste ţili mnoho dní na tvári zeme, v ktorej pohostínite. 8 A tak sme poslúchli hlas Jonadába, syna Rechabovho, svojho otca, vo všetkom, čo nám prikázal, totiţ aby sme nepili vína po všetky svoje dni ani my ani naše ţeny ani naši synovia ani naše dcéry 9 a aby sme nestaväli domov, aby sme v nich bývali, ani nemali ani vinice ani poľa ani semena, 10 a preto bývame v stánoch a poslúchame a robíme všetko tak, ako nám to prikázal Jonadáb, náš otec. 11 A stalo sa, keď prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, hore do zeme, ţe sme povedali: Poďte a vojdime do Jeruzalema pred vojskom Chaldejov a pred vojskom Sýrov, a tak bývame v Jeruzaleme. 12 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac: 13 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Iď a povieš muţom Júdovým a obyvateľom Jeruzalema: Či si nevezmete naučenia, aby ste počúvali na moje slová? hovorí Hospodin. 14 Stoja slová Jonadába, syna Rechabovho, ktorý prikázal svojim synom, aby nepili vína, a nepili aţ do tohoto dňa, lebo poslúchajú prikázanie svojho otca. A ja vám hovorím vstávajúc skoro za rána a vše len hovorím, ale nepočúvate na mňa. 15 A posielal som k vám všetkých svojich sluţobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc znova a znova a hovorím: Noţe sa navráťte kaţdý od svojej zlej cesty a robte tak, aby boly vaše skutky dobré, a nechoďte za inými bohmi, aby ste im slúţili, a bývajte v zemi, ktorú som dal vám i vašim otcom, ale nenaklonili ste svojho ucha ani nepočúvate na mňa.

16 Lebo synovia Jonadába, syna Rechabovho, zachovávajú prikázanie svojho otca, ktoré im prikázal; ale tento ľud nepočúva na mňa. 17 Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, uvediem na Júdu a na všetkých obyvateľov Jeruzalema všetko to zlé, ktoré som hovoril proti nim, pretoţe som im hovorieval, ale neposlúchli; volával som na nich, ale sa neohlásili. 18 A domu Rechabitov povedal Jeremiáš: Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Preto, ţe poslúchate prikázanie Jonadába, svojho otca, a ostríhate všetky jeho prikázania a robíte všetko tak, ako vám to prikázal, 19 preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Nebude vyťatý muţ Jonadábovi, synovi Rechabovmu, ktorý by stál pred mojou tvárou, po všetky dni.

Jeremiáš 36

1 A stalo sa v štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, ţe stalo sa toto slovo od Hospodina k Jeremiášovi povediac: 2 Vezmi si svitok knihy a napíšeš doň všetky slová, ktoré som ti hovoril proti Izraelovi a Júdovi a proti všetkým národom odo dňa, ktorého som ti hovoril po prvé, odo dní Joziášových, aţ do tohoto dňa, 3 ak by snáď počuli, dom Júdov, všetko to zlé, ktoré im mienim učiniť, aby sa navrátili kaţdý od svojej zlej cesty, a odpustil by som ich neprávosť a ich hriech. 4 Vtedy zavolal Jeremiáš Bárucha, syna Neriášovho, a Báruch napísal, z úst Jeremiášových, všetky slová Hospodinove, ktoré mu hovoril, do svitku knihy. 5 Potom prikázal Jeremiáš Báruchovi povediac: Ja som zatvorený, nemôţem vojsť do domu Hospodinovho. 6 Preto pojdeš ty a budeš čítať zo svitku knihy to, čo si napísal z mojich úst, slová Hospodinove, v uši ľudu, v dome Hospodinovom, v deň pôstu, i v uši všetkého Júdu, všetkým, ktorí prijdú zo svojich miest, ich budeš čítať. 7 Ak by snáď padla ich pokorná prosba pred Hospodina, a navrátili by sa kaţdý so svojej zlej cesty, lebo je to veľký hnev a veľká prchlivosť, čo hovoril Hospodin proti tomuto ľudu. 8 A Báruch, syn Neriášov, urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a čítal z knihy slová Hospodinove v dome Hospodinovom. 9 A stalo sa v piatom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, v deviatom mesiaci, ţe vyhlásili pôst pred Hospodinom, všetok ľud v Jeruzaleme i všetok ľud, tí, ktorí boli prišli z miest Júdových do Jeruzalema. 10 A Báruch čítal z knihy slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v chyţi Gemariáša, syna Šafánovho, pisára, v hornom dvore, pri vchode novej brány domu Hospodinovho v uši všetkého ľudu. 11 A keď počul Michaiáš, syn Gemariáša, syna Šafánovho, všetky slová Hospodinove z knihy, 12 sišiel do domu kráľovho, do chyţe pisára, a hľa, sedely tam všetky knieţatá: Elišama, pisár, a Delaiáš, syn Šemaiášov, a Elnatán, syn Achborov, a Gemariáš, syn Šatánov, a Cedekiáš, syn Chananiášov, a všetky knieţatá. 13 A Michaiáš im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď čítal Báruch z knihy v uši ľudu. 14 Preto poslaly všetky knieţatá k Báruchovi Jehúdiho, syna Netaniáša, syna Šelemiáša, syna Kúšiho, a riekly: Svitok knihy, z ktorého si čítal v uši ľudu, vezmi ho do svojej ruky a poď! A tak vzal Báruch, syn Neriášov, svitok knihy do svojej ruky a prišiel k nim. 15 A ony mu riekly: Noţe si sadni a čítaj to pred nami! A Báruch čítal v ich uši. 16 A stalo sa, keď počuly všetky tie slová, ţe sa predesily a hľadiac druh na druha riekly Báruchovi: Istotne oznámime kráľovi všetky tieto slová. 17 Potom sa opýtaly Bárucha a riekly: Noţe nám oznám, ako si napísal všetky tieto slová z jeho úst? 18 A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všetky tieto slová, a ja som písal do knihy černidlom. 19 Vtedy riekly knieţatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech nevie nikto, kde ste.

20 Potom vošly ku kráľovi do dvora a svitok knihy nechaly opatrovať v chyţi Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všetky tie slová. 21 A kráľ poslal Jehúdiho, aby vzal svitok, a vzal ho z chyţe pisára Elišamu. A Jehúdi ho čítal pred kráľom a pred všetkými knieţatami, ktoré stály pred kráľom. 22 A kráľ sedel v zimnom dome v deviatom mesiaci majúc pred sebou ohnište, na ktorom horelo. 23 A stalo sa, jako prečítal Jehúdi nejaké tri stĺpce alebo štyri, ţe to kráľ odrezal noţom pisára a hodil na oheň, ktorý bol na ohništi, a to tak aţ zhorel celý svitok na ohni, ktorý bol na ohništi. 24 A nepredesili sa ani neroztrhli svojich rúch ani kráľ ani niktorý z jeho sluţobníkov, ktorí počuli všetky tie slová. 25 Ba ani keď Elnatán, Delaiáš a Gemariáš naliehavo prosili kráľa, ţeby nepálil svitku knihy, neposlúchol ich. 26 Ale kráľ rozkázal Jerachmeelovi, synovi kráľovmu, a Seraiášovi, synovi Azrielovmu, a Šelemiášovi, synovi Abdielovmu, zajať pisára Bárucha i proroka Jeremiáša. Ale Hospodin ich skryl. 27 Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi, keď uţ bol kráľ spálil svitok knihy a slová, ktoré bol napísal Báruch z úst Jeremiášových, povediac: 28 Vezmi si zase iný svitok knihy a napíš naň všetky prvé slová, ktoré boly na tamtom prvom svitku, ktorý spálil Jehojakim, judský kráľ. 29 A o Jehojakimovi, judskom kráľovi, povieš: Takto hovorí Hospodin: Ty si spálil tento svitok knihy a povedal si: Prečo si napísal naň, ţe vraj istotne prijde babylonský kráľ a zkazí túto zem a vyhladí z nej človeka i hovädo. 30 Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, judskom kráľovi: Nebude mať toho, kto by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtve telo bude povrhnuté horúčave vodne a mrazu vnoci. 31 A navštívim na ňom i na jeho semene i na jeho sluţobníkoch ich neprávosť a uvediem na nich i na obyvateľov Jeruzalema i na muţov Júdových všetko to zlé, ktoré som hovoril proti nim, a nepočuli. 32 A tak vzal Jeremiáš iný svitok a dal ho Báruchovi, synovi Neriášovmu, pisárovi, a napísal naň z úst Jeremiášových všetky slová knihy, ktorú spálil Jehojakim, judský kráľ, na ohni, a bolo pridané k nim ešte mnoho podobných slov.

Jeremiáš 37

1 A kraľoval kráľ Cedekiáš, syn Joziášov, miesto Koniáša, syna Jehojakimovho, ktorého ustanovil Nabuchodonozor, babylonský kráľ, za kráľa, v zemi Júdovej. 2 Ale nepočúval ani on ani jeho sluţobníci ani ľud zeme na slová Hospodinove, ktoré hovoril skrze proroka Jeremiáša. 3 A kráľ Cedekiáš bol poslal Jehúchala, syna Šelemiášovho, a Cefaniáša, syna Maaseiášovho, kňaza, k prorokovi Jeremiášovi, aby povedali: Noţe sa modli za nás Hospodinovi, nášmu Bohu. 4 Jeremiáš vtedy ešte chodil slobodne medzi ľudom, a neboli ho ešte dali do ţalára. 5 A vojsko faraonovo bolo vyšlo z Egypta. A keď počuli Chaldeji, ktorí obliehali Jeruzalem, o nich zvesť, odtiahli hore od Jeruzalema. 6 A stalo sa slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi povediac: 7 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Takto poviete judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne opýtať sa ma: Hľa, vojsko faraonovo, ktoré vám vyšlo na pomoc, navráti sa do svojej zeme, do Egypta. 8 A navrátia sa Chaldeji a budú bojovať proti tomuto mestu a vezmú ho a spália ho ohňom. 9 Takto hovorí Hospodin: Neklamte svojich duší hovoriac: Istotne odídu od nás Chaldeji. Lebo neodídu. 10 Lebo keby ste aj pobili všetko vojsko Chaldejov, ktorí bojujú proti vám, a zostali by z nich iba ranení muţi, prebodnutí, tí by povstali kaţdý vo svojom stáne a spálili by toto mesto ohňom. 11 A stalo sa, keď odtiahlo vojsko Chaldejov hore od Jeruzalema pre vojsko faraonovo, 12 ţe išiel Jeremiáš von z Jeruzalema, aby odišiel do zeme Benjaminovej a vzal odtiaľ svoj podiel medzi ľudom.

13 Ale keď uţ bol v bráne Benjaminovej, kde bol veliteľ stráţe, menom Jiriáš, syn Šelemiáša, syna Chananiášovho, ten chopil proroka Jeremiáša a povedal: Odchádzaš zradne k Chaldejom. 14 Na to povedal Jeremiáš: Nie je pravda; neodchádzam zradne k Chaldejom. No, nepočúval na neho, ale Jiriáš chopil Jeremiáša a doviedol ho ku knieţatám. 15 Vtedy sa rozhnevaly knieţatá na Jeremiáša a zbily ho a daly ho do väzenia, do domu Jonatána, pisára, lebo z neho boli spravili ţalár. 16 Keď takto prišiel Jeremiáš do domu jamy a do sklepených miestností, býval tam, Jeremiáš, za mnoho dní. 17 Potom poslal kráľ Cedekiáš a vzal ho. A kráľ sa ho vypytoval tajne vo svojom dome a riekol: Či je nejaké slovo od Hospodina? A Jeremiáš odpovedal: Je. A ďalej povedal: Budeš vydaný do ruky babylonského kráľa. 18 A ešte povedal Jeremiáš kráľovi Cedekiášovi: Čo som zhrešil proti tebe a proti tvojim sluţobníkom alebo proti tomuto ľudu, ţe ste ma dali do ţalára? 19 A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokujú, ţe vraj neprijde babylonský kráľ na vás ani na túto zem? 20 A tak teraz počuj, prosím, môj pán kráľ, nech padne, prosím, moja pokorná prosba pred teba, a nedaj ma odviesť zase do domu Jonatána, pisára, aby som tam nezomrel. 21 A kráľ Cedekiáš rozkázal, aby dali Jeremiáša pod dozor do dvora väzenia a dávali mu bochník chleba na deň z ulice pekárov, dokiaľ by sa neminul všetok chlieb v meste. A tak sedel Jeremiáš vo dvore stráţe.

Jeremiáš 38

1 Ale počul Šefatiáš, syn Mattánov, a Gedaliáš, syn Pašchúrov, a Júchal, syn Šelemiášov, a Pašchúr, syn Malkiášov, slová, ktoré hovoril Jeremiáš všetkému ľudu a vravel: 2 Takto hovorí Hospodin: Ten, kto zostane bývať v tomto meste, zomrie mečom, hladom, alebo morom, a ten, kto vyjde k Chaldejom, bude ţiť, a jeho duša mu bude za korisť, a zostane na ţive. 3 Takto hovorí Hospodin: Istotne bude vydané toto mesto do ruky vojska babylonského kráľa, a vezme ho. 4 A knieţatá povedaly kráľovi: Noţe nech zomrie ten človek, pretoţe oslabuje ruky bojovných muţov, ktorí ešte pozostali v tomto meste, i ruky všetkého ľudu hovoriac im tomu podobné slová. Lebo ten človek nehľadá pokoja tohoto ľudu, ale iba zlé. 5 A kráľ Cedekiáš povedal: Hľa, je vo vašej ruke, lebo kráľ nemôţe ničoho proti vám. 6 Vtedy vzali Jeremiáša a hodili ho do jamy Malkiáša, syna kráľovho, ktorá bola vo dvore stráţe, a spustili Jeremiáša po povrazoch. A v jame nebolo vody, ale tam bolo blato. A tak sa Jeremiáš zanoril do blata. 7 Ale keď počul Ethiop Ebed-melech, eunuch, ktorý bol v dome kráľovom, ţe dali Jeremiáša do jamy - a kráľ sedel v bráne Benjaminovej -, 8 vtedy vyšiel Ebed-melech z domu kráľovho a hovoril kráľovi a riekol: 9 Môj pán kráľ, zle urobili tí muţovia všetko to, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, ţe ho hodili do tej jamy, lebo zomrie na mieste, kde je, od hladu, lebo uţ neni chleba v meste. 10 Vtedy rozkázal kráľ Ethiopovi Ebed-melechovi a riekol: Vezmi odtiaľto tridsiatich muţov so sebou a vytiahneš proroka Jeremiáša von z jamy, prv ako by zomrel. 11 A Ebed-melech vzal so sebou muţov a vošiel do domu kráľovho pod pokladnicu a nabral odtiaľ handier z potrhaných a handier zo starých hábov zodraných a spustil ich po povrazoch k Jeremiášovi do jamy. 12 A Ethiop Ebed-melech povedal Jeremiášovi: Noţe si podloţ handry z tých potrhaných a starých hábov zodraných pod pazuchy svojich rúk, pod povrazy. A Jeremiáš urobil tak. 13 A ťahali Jeremiáša povrazmi, aţ ho i vytiahli hore z jamy. A Jeremiáš sedel zase vo dvore stráţe. 14 Potom poslal kráľ Cedekiáš a vzal proroka Jeremiáša k sebe do tretieho vchodu, ktorý bol v dome Hospodinovom. A kráľ povedal Jeremiášovi: Opýtam sa ťa na niečo; nezataj predo mnou ničoho.

15 A Jeremiáš odpovedal Cedekiášovi: Keď ti oznámim, či ma azda neusmrtíš? A keď ti poradím, neposlúchneš ma. 16 Vtedy prisahal kráľ Cedekiáš Jeremiášovi tajne a povedal: Ako ţe ţije Hospodin, ktorý nám učinil túto dušu, ţe ťa neusmrtím ani ťa nevydám do ruky tých muţov, ktorí hľadajú tvoju dušu. 17 Na to povedal Jeremiáš Cedekiášovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Bôh Izraelov: Ak naozaj vyjdeš ku knieţatám babylonského kráľa, tvoja duša bude ţiť, a toto mesto nebude spálené ohňom, a budeš ţiť i ty i tvoj dom. 18 Ale ak nevyjdeš ku knieţatám babylonského kráľa, vtedy bude toto mesto vydané do ruky Chaldejov, a spália ho ohňom, a ty neujdeš ich ruke. 19 Vtedy riekol kráľ Cedekiáš Jeremiášovi: Bojím sa Ţidov, ktorí prebehli ku Chaldejom, aby ma nevydali do ich ruky, a spravili by si zo mňa posmech. 20 Ale Jeremiáš povedal: Nevydajú. Počuj, prosím, na hlas Hospodina v tom, čo ti hovorím, a bude ti dobre, a tvoja duša bude ţiť. 21 Ale keď odoprieš vyjsť, toto je slovo, ktoré mi ukázal Hospodin: 22 A hľa, všetky ţeny, ktoré pozostaly v dome judského kráľa, budú vyvedené ku knieţatám babylonského kráľa, a ony samy povedia: Zviedli ťa a premohli tvoji dôverní priatelia; tvoje nohy sú ponorené v bahne, uhly nazad. 23 A vyvedú všetky tvoje ţeny i tvojich synov k Chaldejom, a ty neujdeš ich ruke, ale rukou babylonského kráľa budeš lapený, a toto mesto spáliš ohňom. 24 Vtedy povedal Cedekiáš Jeremiášovi: Nech sa nikto nedozvie týchto slov, aby si nezomrel! 25 A keď počujú knieţatá, ţe som hovoril s tebou, a prijdú k tebe a povedia ti: Noţe nám oznám, čo si hovoril kráľovi, nezataj pred nami, a neusmrtíme ťa. A čo ti hovoril kráľ? 26 Vtedy im povieš: Predkladal som svoju pokornú prosbu pred kráľa, aby ma nedal odviesť nazpät do domu Jonatánovho, aby som tam nezomrel. 27 A prišly všetky knieţatá k Jeremiášovi a pýtaly sa ho. A oznámil im podľa všetkých tých slov, ktoré prikázal kráľ. A tak mlčiac odišly od neho, lebo sa nepočula vec. 28 A Jeremiáš sedel vo dvore stráţe aţ do dňa, v ktorom bol vzatý Jeruzalem. A stalo sa, keď bol vzatý Jeruzalem:

Jeremiáš 39

1 Deviateho roku Cedekiáša, judského kráľa, desiateho mesiaca prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i všetko jeho vojsko proti Jeruzalemu a obľahli ho. 2 Jedenásteho roku Cedekiáša, štvrtého mesiaca, deviateho dňa toho istého mesiaca bolo prelomené mesto. 3 A vošly všetky knieţatá babylonského kráľa a posadily sa v prostrednej bráne: Nergal-šarecer, Samgarnebú, Sarsechim, náčelník dvoraninov, Nergal-šarecer, náčelník mágov a všetky ostatné knieţatá babylonského kráľa. 4 A stalo sa, keď ich uvidel Cedekiáš, judský kráľ, i všetci bojovní muţovia, ţe utiekli a vyšli vnoci z mesta cestou zahrady kráľovej, bránou medzi dvoma múrami. A vyšiel cestou Jordánskej roviny. 5 Ale ich prenasledovalo vojsko Chaldejov a dostihli Cedekiáša na rovinách Jericha a vzali ho a priviedli ho k Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, hore do Ribly v zemi Chamata, a tam ho súdil. 6 A babylonský kráľ pobil synov Cedekiášových v Rible pred jeho očima, i všetkých popredných Júdových pobil babylonský kráľ. 7 A oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, aby ho odviedol do Babylona. 8 A Chaldeji spálili dom kráľov ako i domy ľudu ohňom a múry Jeruzalema rozborili. 9 A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, i prebehlých, ktorí boli prebehli k nemu, jako aj iný ostatok ľudu, ktorí boli pozostali, prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, do Babylona.

10 A z ľudu tých chudobných, ktorí nemali ničoho, ponechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, v zemi Júdovej a dal im vinice a role toho dňa. 11 A Nabuchodonozor, babylonský kráľ, prikázal Nebuzaradánovi, veliteľovi kráľovskej stráţe, o Jeremiášovi a povedal: 12 Vezmi ho a obráť na neho svoje oči a neurob mu ničoho zlého, ale jako ti bude hovoriť, tak s ním naloţ. 13 A tak poslal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, a Nebušazban, náčelník dvoraninov, a Nergal-šarecer, náčelník mágov, a všetci velitelia babylonského kráľa 14 a tedy poslali a vzali Jeremiáša zo dvora stráţe a oddali ho Gedaliášovi, synovi Achikáma, syna Šafánovho, aby ho vyviedol von do domu. A tak býval medzi ľudom. 15 A k Jeremiášovi stalo sa slovo Hospodinovo, keď bol zatvorený vo dvore stráţe, povediac: 16 Iď a povieš Ethiopovi Ebed-melechovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, uvediem svoje slová na toto mesto na zlé a nie na dobré, a budú sa diať pred tvojou tvárou toho dňa. 17 Ale ťa vytrhnem toho dňa, hovorí Hospodin, a nebudeš vydaný do ruky muţov, ktorých tvári sa bojíš. 18 Lebo istotne ťa vyslobodím, a nepadneš od meča, a bude ti tvoja duša za korisť, pretoţe si sa nadejal na mňa, hovorí Hospodin.

Jeremiáš 40

1 Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi, keď ho bol prepustil Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, z Rámy, keď ho bol vzal, keď ešte bol sviazaný reťazami medzi všetkými prestehovanými Jeruzalema a Júdu, ktorých stehovali zajatých do Babylona. 2 Vtedy vzal veliteľ kráľovskej stráţe Jeremiáša a povedal mu: Hospodin, tvoj Bôh, hovoril toto zlé proti tomuto mestu 3 a Hospodin to uviedol a učinil tak, ako hovoril. Lebo ste hrešili proti Hospodinovi a nepočúvali ste na jeho hlas, a preto sa vám stala táto vec. 4 A tak teraz hľa, rozväzujem ťa dnes a prepúšťam z reťazí, ktoré sú na tvojich rukách; ak sa ti ľúbi prijsť so mnou do Babylona, prijdi, a obrátim svoje oko na teba; a jestli sa ti neľúbi prijsť so mnou do Babylona, nechaj tak. Vidz, celá zem je pred tebou; kde sa ti vidí za dobré a kde za slušné ísť, iď ta. 5 A keď sa ešte na to nebol nikam obrátil, riekol mu: Tak sa obráť ku Gedaliášovi, synovi Achikáma, syna Šafánovho, ktorého ustanovil babylonský kráľ nad mestami Júdovými, a bývaj s ním medzi ľudom, alebo uţ kamkoľvek sa ti vidí za dobré ísť, idi. A veliteľ kráľovskej stráţe mu dal potravy na cestu a dar a prepustil ho. 6 A tak prišiel Jeremiáš ku Gedaliášovi, synovi Achikámovmu, do Micpy a býval s ním medzi ľudom, ktorý pozostal v zemi. 7 A keď počuli všetci velitelia vojsk, ktorí sa boli ukryli na poli, aj ich muţovia, ţe babylonský kráľ ustanovil Gedaliáša, syna Achikámovho, nad zemou a ţe dal pod jeho správu muţov, ţeny a deti a z chudobného ľudu zeme, z tých, ktorí neboli prestehovaní do Babylona, 8 prišli ku Gedaliášovi do Micpy, a to Izmael, syn Netaniášov, a Jochanán a Jonatán, synovia Kareachovi, a Seraiáš, syn Tanchumetov, a synovia Efaja Netofatského, a Jezaniáš, syn Maachatského, oni aj ich muţovia. 9 A Gedaliáš, syn Achikáma, syna Šafánovho, im prisahal aj ich muţom a povedal: Nebojte sa slúţiť Chaldejom, bývajte v zemi a slúţte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre. 10 A ja, hľa, bývam v Micpe, aby som stál pred Chaldejmi, ktorí kedy prijdú k nám, a vy spratávajte víno, letné ovocie a olej a dávajte do svojich nádob a bývajte vo svojich mestách, ktoré ste zaujali. 11 A počuli aj všetci Ţidia, ktorí boli v Moábsku a medzi synmi Ammonovými a v Edomsku a ktorí boli vo všetkých tých krajinách, ţe babylonský kráľ dal Júdovi zbytok a ţe ustanovil nad nimi Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho. 12 A tak sa navrátili všetci tí Ţidia zo všetkých miest, kde boli zahnaní, a prišli do zeme Júdovej ku Gedaliášovi do Micpy a naspratávali vína a letného ovocia veľmi mnoho.

13 Ale Jochanán, syn Kareachov a všetci velitelia vojsk, ktorí boli na poli, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, 14 a povedali mu: Či vieš naozaj, ţe Baalis, kráľ synov Ammonových, poslal Izmaela, syn Netaniášovho, aby ťa zabil? Ale Gedaliáš, syn Achikámov, im neveril. 15 A Jochanán, syn Kareachov, povedal Gedaliášovi tajne v Micpe: Dovoľ, aby som odišiel, a zabil Izmaela, syna Netaniášovho, a nezvie nikto o tom. Načo ťa má zabiť, a načo majú byť rozptýlení všetci Ţidia, ktorí sa shromaţdili k tebe, aby tak zahynul zbytok Júdov? 16 Ale Gedaliáš, syn Achikámov, povedal Jochanánovi, synovi Kareachovmu: Neurob tej veci, lebo hovoríš nepravdu proti Izmaelovi.

Jeremiáš 41

1 A stalo sa v siedmom mesiaci, ţe prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena a z veľmoţov kráľových, a desiati muţovia s ním ku Gedaliášovi, synovi Achikámovmu, do Micpy, a jedli tam spolu chlieb v Micpe. 2 Potom povstal Izmael, syn Netaniášov, a desiati muţovia, ktorí boli s ním, a zabili Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho, mečom. A tak usmrtil toho, ktorého ustanovil babylonský kráľ nad zemou. 3 I všetkých Ţidov, ktorí boli s ním, s Gedaliášom, v Micpe, i Chaldejov, ktorí sa tam našli, bojovných muţov, pobil Izmael. 4 A stalo sa druhého dňa, po tom, čo zabil Gedaliáša - a nevedel nikto o tom -, 5 ţe prišli muţovia zo Sichema, zo Šíla a zo Samárie, osemdesiati muţovia, s oholenými bradami a s roztrhnutými rúchami a dorezaní na tele, v ktorých ruke bola obilná obeť a kadivo, aby to vniesli do domu Hospodinovho. 6 A Izmael, syn Netaniášov, vyšiel oproti nim z Micpy idúc pomaly a plačúc. A stalo sa, keď sa stretol s nimi, ţe im povedal: Poďte ku Gedaliášovi, synovi Achikámovmu! 7 A stalo sa, keď prišli naprostred mesta, ţe ich pozabíjal Izmael, syn Netaniášov, a pohádzal doprostred jamy, on i muţovia, ktorí boli s ním. 8 A desiati muţovia sa našli medzi nimi, ktorí povedali Izmaelovi: Neusmrcuj nás, lebo máme ukryté zásoby, uloţené na poli, pšenice, jačmeňa, oleja a medu. A nechal tak a neusmrtil ich medzi ich bratmi. 9 A jama, do ktorej pohádzal Izmael všetky mŕtve telá muţov, ktorých pobil pre Gedaliáša, je tá, ktorú spravil kráľ Aza zo strachu pred Bášom, izraelským kráľom. Tú naplnil Izmael, syn Netaniášov, pobitými. 10 A Izmael zajal všetok ostatok ľudu, ktorý bol v Micpe, dcéry kráľove i všetok ľud, všetkých, ktorí boli pozostali v Micpe, nad ktorými bol ustanovil Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, Gedaliáša, syna Achikámovho. A tedy ich zajal Izmael, syn Netaniášov, a išiel, aby prešiel na druhú stranu k synom Ammonovým. 11 Ale keď počul Jochanán, syn Kareachov, i všetci velitelia vojsk, ktorí boli s ním, o všetkom tom zlom, ktoré porobil Izmael, syn Netaniášov, 12 sobrali všetkých tých muţov a išli, aby bojovali proti Izmaelovi, synovi Netaniášovmu, a našli ho pri mnohých vodách, ktoré sú v Gibeone. 13 A stalo sa, keď uvidel všetok ľud, ktorý bol s Izmaelom, Jochanána, syna Kareachovho i všetkých veliteľov vojsk, ktorí boli s ním, zaradovali sa. 14 A obrátil sa všetok ľud, ktorý bol zajal Izmael z Micpy, vrátil sa a išiel k Jochanánovi, synovi Kareachovmu. 15 A Izmael, syn Netaniášov, utiekol s ôsmimi muţmi pred Jochanánom a odišiel k synom Ammonovým. 16 Potom pojal Jochanán, syn Kareachov, a všetci velitelia vojsk, ktorí boli s ním, všetok ostatok ľudu, ktorý vrátil od Izmaela, syna Netaniášovho, z Micpy, keď uţ bol zabil Gedaliáša, syna Achikámovho, muţov bojovníkov i ţeny i deti i komorníkov, ktorých navrátil zpät z Gibeona, 17 a odíduc pobudli v hospode Kimhámovej, ktorá je pri Betleheme, aby odišli a vošli do Egypta 18 pred Chaldejmi, lebo sa ich báli, pretoţe Izmael, syn Netaniášov, zabil Gedaliáša, syna Achikámovho, ktorého bol ustanovil babylonský kráľ nad zemou.

Jeremiáš 42

1 Potom pristúpili všetci velitelia vojsk i Jochanán, syn Kareachov, i Jezaniáš, syn Hošaiášov, i všetok ľud, od malého aţ do veľkého, 2 a povedali prorokovi Jeremiášovi: Dovoľ, nech padne naša pokorná prosba pred tvoju tvár, a modli sa za nás Hospodinovi, svojmu Bohu, za všetok tento ostatok, lebo nás zostalo málo z mnoha, jako nás vidia tvoje oči. 3 A nech nám oznámi Hospodin, tvoj Bôh, cestu, po ktorej máme ísť, i to, čo máme robiť. 4 A prorok Jeremiáš im povedal: Uslyšal som; hľa, budem sa modliť Hospodinovi, vášmu Bohu, podľa vašich, slov a bude, ţe všetko, čokoľvek vám odpovie Hospodin, oznámim vám, nezatajím ničoho pred vami. 5 A oni povedali Jeremiášovi: Nech je Hospodin svedkom proti nám, pravdivým a verným, ak neučiníme tak, podľa kaţdého slova, s ktorým ťa pošle Hospodin, tvoj Bôh, k nám. 6 Uţ či bude dobré a či zlé, budeme počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby nám bolo dobre, keď budeme počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha. 7 A stalo sa po desiatich dňoch, ţe stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi, 8 ktorý povolal Jochanána, syna Kareachovho, a všetkých veliteľov vojsk, ktorí boli s ním, i všetok ľud, od malého aţ do veľkého, 9 a povedal im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, ku ktorému ste ma poslali, aby som dal padnúť vašej pokornej prosbe pred jeho tvár: 10 Jestli sa vrátite a budete bývať v tejto zemi, zbudujem vás a nerozborím a zasadím vás a nevyplienim, lebo ľutujem zlého, ktoré som vám učinil. 11 Nebojte sa babylonského kráľa, ktorého sa bojíte, nebojte sa ho, hovorí Hospodin, lebo ja som s vami, aby som vás zachránil a aby som vás vytrhol z jeho ruky. 12 A dám vám zľutovanie, a zľutuje sa nad vami, a dá vám, aby ste sa navrátili do svojej zeme. 13 Ale ak poviete: Nebudeme bývať v tejto zemi, nepočúvajúc na hlas Hospodina, svojho Boha, 14 a poviete: Nie, ale vojdeme do Egyptskej zeme, kde neuvidíme vojny ani nepočujeme zvuku trúby ani nebudeme lačnieť chleba, a budeme bývať tam. 15 Preto teraz počujte slovo Hospodinovo, ostatok Júdov! Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ak naozaj obrátite svoju tvár, aby ste vošli do Egypta, a vojdete ta, aby ste tam pohostínili, 16 stane sa to, ţe meč, ktorého sa bojíte, dostihne vás tam, v Egyptskej zemi a hlad, ktorého sa obávate, tam sa vás bude pridŕţať idúc všade za vami, v Egypte, a tam pomriete. 17 A tak sa stane všetkým muţom, ktorí obrátia svoju tvár, aby vošli do Egypta, aby tam pohostínili, ţe pomrú mečom, hladom a morom, a nepozostane niktorý z nich ani neujde niktorý zlému, ktoré uvediem na nich. 18 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ako sa vylial môj hnev, a vyliala sa moja prchlivosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa vyleje moja prchlivosť na vás, keď vojdete do Egypta, a budete na kliatbu a hrôzu, na zlorečenstvo a na potupu ani neuvidíte viacej tohoto miesta. 19 Hospodin vám hovorí, ostatku Júdov! Nevchádzajte do Egypta! Vedzte istotne, ţe vystríhajúc vás svedčím dnes proti vám. 20 Lebo blúdite proti svojim vlastným dušiam: pretoţe vy ste ma poslali k Hospodinovi, svojmu Bohu, povediac: Modli sa za nás Hospodinovi, nášmu Bohu, a všetko, jako povie Hospodin, náš Bôh, tak nám to oznám, a urobíme. 21 A oznámil som vám dnes, ale nepočúvate na hlas Hospodina, svojho Boha, a to v ničom, pre čo ma poslal k vám. 22 A tak teraz vedzte istotne, ţe pomriete mečom, hladom a morom na mieste, kam sa vám zachcelo ísť, aby ste tam pohostínili.

Jeremiáš 43

1 A stalo sa, keď dohovoril Jeremiáš všetkému ľudu všetky slová Hospodina, ich Boha, s ktorými ho poslal Hospodin, ich Bôh, k nim, všetky tieto slová, 2 ţe povedal Azariáš, syn Hošaiášov, a Jochanán, syn Kareachov, a všetci tí zlostní muţovia povedali Jeremiášovi: To je loţ, čo hovoríš; neposlal ťa Hospodin, náš Bôh, aby si povedal: Nevchádzajte do Egypta, aby ste tam pohostínili. 3 Ale Báruch, syn Neriášov ťa navádza proti nám, aby nás vydal do ruky Chaldejov pobiť nás alebo nás zajatých prestehovať do Babylona. 4 Ani neposlúchol Jochanán, syn Kareachov, a tak i všetci velitelia vojsk i všetok ľud na hlas Hospodinov, zostať bývať v zemi Júdovej. 5 A tak vzal Jochanán, syn Kareachov, i všetci velitelia vojsk všetok zbytok Júdov, všetkých, ktorí sa boli navrátili zo všetkých národov, kam boli zahnaní, aby pohostínili v zemi Júdovej, 6 muţov i ţeny i deti i dcéry kráľove i všetky iné duše, ktoré zanechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, s Gedaliášom, synom Achikáma, syna Šafánovho, a s prorokom Jeremiášom a Báruchom, synom Neriášovým, 7 a vošli do Egyptskej zeme, lebo neposlúchli na hlas Hospodinov, a prišli aţ do Tachpanchesa. 8 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi v Tachpanchese povediac: 9 Vezmi do svojej ruky veľké kamene a skryješ ich v malte v tehelni, ktorá je pri vchode do domu faraonovho v Tachpanchese, pred očami muţov Ţidov 10 a povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, pošlem a vezmem Nabuchodonozora, babylonského kráľa, svojho sluţobníka, a postavím jeho trón nad týmito kameňmi, ktoré som ukryl, a roztiahne svoj baldachýn nad nimi. 11 Prijde a zbije Egyptskú zem a vydá, koho na smrť, toho na smrť, koho do zajatia, toho do zajatia, a koho pod meč, toho pod meč. 12 A zanietim oheň v domoch bohov Egypťanov, a popáli ich a zajme ich a odeje sa Egyptskou zemou, jako sa pastier odeje svojím rúchom, a vyjde odtiaľ v pokoji. 13 A poláme modlárske stĺpy Bét-šemeša, ktoré je v Egyptskej zemi, a domy bohov Egypťanov popáli ohňom.

Jeremiáš 44

1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o všetkých Ţidoch, ktorí bývali v Egyptskej zemi, ktorí bývali v Migdole a Tachpanchese, v Nofe a v zemi Patrose, povediac: 2 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vy ste videli všetko to zlé, ktoré som uviedol na Jeruzalem i na všetky mestá Júdove, a hľa, dneska sú púšťou, a niet v nich obyvateľa 3 pre ich nešľachetnosť, ktorú páchali, aby ma popudzovali k hnevu chodiac kadiť a slúţiť iným bohom, ktorých neznali ani oni ani vy ani vaši otcovia. 4 A posielal som k vám všetkých svojich sluţobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc znova a znova a hovoril som: Noţe nerobte tej ohavnej veci, ktorú nenávidím! 5 Ale neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, aby sa boli navrátili od svojej nešľachetnosti a aby nekadili iným bohom. 6 Preto sa vyliala moja prchlivosť a môj hnev a horel po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sú obrátené na púšť a na pustinu, jako to vidieť dnešného dňa. 7 A tak teraz takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Bôh Izraelov: Prečo vy robíte veľké zlo proti svojim dušiam, aby ste si vyťali muţa i ţenu, dieťa i kojenca zprostred Júdu, aby ste si neponechali zbytku 8 popudzujúc ma k hnevu dielami svojich rúk kadiac iným bohom v Egyptskej zemi, do ktorej ste vošli, aby ste tam pohostínili, aby ste si vyťali a aby ste boli na zlorečenstvo a na potupu medzi všetkými národami zeme?

9 Či ste zabudli na nešľachetnosti svojich otcov a na nešľachetnosti kráľov Júdových a na nešľachetnosti jeho ţien a na svoje nešľachetnosti a na nešľachetnosti svojich ţien, ktoré páchali v zemi Júdovej a po uliciach Jeruzalema? 10 Nie sú zdrtení ešte ani do tohoto dňa ani sa neboja ani nechodia v mojom zákone ani v mojich ustanoveniach, ktoré som predloţil vám i vašim otcom. 11 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, obraciam svoju tvár proti vám na zlé, a síce na to, aby som vyťal všetkého Júdu. 12 A vezmem zbytok Júdov, tých, ktorí obrátili svoju tvár, aby vošli do Egyptskej zeme, aby tam pohostínili, a pohynú všetci, padnú v Egyptskej zemi; pohynú mečom a hladom od malého aţ do veľkého, pomrú mečom a hladom a budú na kliatbu, na zdesenie a na zlorečenstvo a na potupu. 13 A navštívim neprávosť na tých, ktorí bývajú v Egyptskej zemi, jako som navštívil na Jeruzaleme, mečom, hladom a morom. 14 A neujde nikto, ani nepozostane zbytku Júdovmu z tých, ktorí vošli pohostíniť tam, v Egyptskej zemi, aby sa potom navrátili do zeme Júdovej, po ktorej v túţbe pozdvihujú svoju dušu, aby sa ta navrátili a bývali tam. Ale sa nenavrátia, iba tí, ktorí ujdú. 15 Vtedy odpovedali Jeremiášovi všetci muţovia, ktorí vedeli, ţe ich ţeny kadia iným bohom, i všetky ţeny, ktoré tam stály, veľké shromaţdenie i všetok ľud, ktorí bývali v Egyptskej zemi, v Patrose, a riekli: 16 Čo do veci, ktorú si nám hovoril v mene Hospodinovom, neposlúchneme ťa, 17 ale istotne vykonáme kaţdé slovo, ktoré vyšlo z našich úst, a budeme kadiť kráľovnej neba a lievať jej liate obeti, jako sme robievali my a naši otcovia, naši kráľovia a naše knieţatá po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sme sa vše nasýtili chleba a mali sme sa dobre a nevideli sme ničoho zlého. 18 Ale odvtedy, odkedy sme prestali kadiť kráľovnej nebies a liať jej liate obeti, máme všetkého nedostatok a hynieme od meča a hladu. 19 A keď kadíme kráľovnej nebies a lejeme jej liate obeti - vravely ţeny -, či jej azda robíme koláče bez vedomia svojich muţov vyobrazujúc ju a lejúc jej liate obeti? 20 Na to povedal Jeremiáš všetkému ľudu, muţom i ţenám, a všetkému ľudu, ktorí mu to odpovedali, a riekol: 21 Či to nebolo práve to kadenie, ktoré ste kadili po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, vy i vaši otcovia, vaši kráľovia i vaše knieţatá i ľud zeme, na ktoré sa rozpamätal Hospodin, a ktoré vstúpilo na jeho srdce. 22 A nemohol uţ Hospodin ďalej niesť pre nešľachetnosť vašich skutkov, pre ohavnosti, ktoré ste páchali, a preto je vaša zem obrátená v púšť a desnú pustinu a v zlorečenstvo, takţe niet v nej obyvateľa, jako to vidieť tohoto dňa. 23 Preto, ţe ste kadili a preto, ţe ste hrešili proti Hospodinovi a nepočúvali ste na hlas Hospodinov a nechodili ste v jeho zákone a v jeho ustanoveniach ani v jeho svedoctvách, preto prišlo na vás toto zlé, jako je tomu tohoto dňa. 24 Potom ešte povedal Jeremiáš všetkému ľudu a všetkým tým ţenám: Počujte slovo Hospodinovo, všetok Júda, ktorí ste v Egyptskej zemi! 25 Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vy i vaše ţeny ste hovorili svojimi ústami a svojimi rukami ste doplnili povediac: Istotne splníme svoje sľuby, ktoré sme sľúbili, ţe budeme kadiť kráľovnej nebies a ţe jej budeme lievať liate obeti. A tak tedy, vy ţeny, len plňte snaţne svoje sľuby a vykonať vykonajte svoje sľuby! 26 Preto počujte slovo Hospodinovo, všetok Júda, ktorí bývate Egyptskej zemi! Hľa, prisahám na svoje veľké meno, hovorí Hospodin, ţe nebude viacej menované moje meno ústami niktorého muţa Júdovho, ktorý by povedal: Ako ţe ţije Pán Hospodin, v celej zemi Egyptskej. 27 Hľa, budem bdieť nad nimi na zlé a nie na dobré, a budú hynúť všetci muţovia Júdovi, ktorí sú v Egyptskej zemi, mečom a hladom, dokiaľ i nepohynú docela. 28 A tí, ktorí uniknú meču, navrátia sa z Egyptskej zeme do zeme Júdovej, v malom počte. A tak poznajú, všetok ostatok Júdov, ktorí prišli do Egyptskej zeme, aby tam pohostínili, čie slovo bude stáť, či moje a či ich. 29 A toto vám bude znamením, hovorí Hospodin, ţe navštívim na vás vaše hriechy na tomto mieste, aby ste poznali, ţe istotne budú stáť moje slová proti vám na zlé.

30 Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám faraona Chofru, egyptského kráľa, do ruky jeho nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú jeho dušu, jako som vydal Cedekiáša, judského kráľa, do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, jeho nepriateľa a toho, ktorý hľadal jeho dušu.

Jeremiáš 45

1 Slovo, ktoré hovoril prorok Jeremiáš Báruchovi, synovi Neriášovmu, keď písal tieto slová do knihy z úst Jeremiášových vo štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, a vravel: 2 Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o tebe, Báruchu: 3 Povedal si: Oj, beda mne! Lebo Hospodin pridal trápenia duše k mojej bolesti. Ustávam vo svojom úpení a nenachádzam odpočinku. 4 Takto mu povieš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, to, čo som vybudoval, borím, a to, čo som zasadil, plienim, a tak celú zem; moja je. 5 A ty by si hľadal pre seba veľké veci? Nehľadaj! Lebo hľa, uvediem zlé na kaţdé telo, hovorí Hospodin, a tebe dám tvoju dušu za korisť na všetkých miestach, kamkoľvek pojdeš.

Jeremiáš 46

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi o národoch. 2 Čo do Egypťanov. O vojsku faraona Nécha, egyptského kráľa, ktoré bolo na rieke Eufrate v Karchemiši, ktoré porazil Nabuchodonozor, babylonský kráľ, štvrtého roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa. 3 Pripravte štít a pavézu a pristúpte do boja! 4 Priahajte kone a vysadajte, jazdcovia! Postavte sa v lebkách, očistite kopie, oblečte si panciere! 5 Prečo ich vidím zdesených, ustupovať nazpät? A ich hrdinovia sú porazení, utekajú, čo len stačia, ani sa neobzrú! Strach všade naokolo! hovorí Hospodin. 6 Nech neutečie rýchly ani nech neunikne hrdina! Na sever pri rieke Eufrate zavadiac klesli a padli. 7 Kto sa to valí hore jako veletok? Ktorého vody burácajú ako rieky? 8 Egypt sa valí hore jako veletok a jako rieky, keď burácajú ich vody. Povedal: Vyjdem hore, pokryjem zem, zahubím mesto i tých, ktorí bývajú v ňom. 9 Noţe, vyjdite hore, kone, a hrkocte, vozy! A nech vyjdú von hrdinovia, Ethiop a Pút, ktorí narábajú so štítom, a Lúdovia, ktorí pochytávajú a naťahujú lučište! 10 Ale ten deň je dňom Pána Hospodina Zástupov, dňom pomsty, aby sa pomstil na svojich protivníkoch, a bude ţrať meč a nasýti sa a napojí sa ich krvi, lebo Pán Hospodin Zástupov má bitnú obeť v zemi severa, pri rieke Eufrate. 11 Iď hore do Gileádu a naber balzamu, panno, dcéro Egypta! Nadarmo pouţívaš mnohé lieky! Nieto tebe zacelenia! 12 Národy počuly o tvojom zľahčení; zem je plná tvojho ţalostného kriku, pretoţe hrdina sa potkol na hrdinu; padli spolu obidvaja. 13 Slovo, ktoré hovoril Hospodin prorokovi Jeremiášovi o tom, ţe prijde Nabuchodonozor, babylonský kráľ, zbiť Egyptskú zem. 14 Oznámte v Egypte a vyhláste v Migdole a vyhláste i v Nofe i v Tachpanchese! Povedzte: Postav sa a priprav, lebo meč poţerie, čo je vôkol teba. 15 Prečo je kaţdý tvoj mocný porazený? Neobstál, lebo ho sotil Hospodin. 16 Spôsobí to, aby klesli mnohí, aj budú padať druh na druha a povedia: Noţe vstaň, a navráťme sa ku svojmu ľudu a do zeme, v ktorej sme sa zrodili pred násilným mečom.

17 Tam budú volať: Faraon, egyptský kráľ, je porazený! Dal pominúť určenému času! 18 Jako ţe ja ţijem, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov, ţe jako je Tábor medzi vrchami a jako Karmel, tak iste prijde po mori. 19 Priprav si potrebné veci prestehovať sa, obyvateľko, dcéro Egypta! Lebo Nof bude obrátené v pustinu a bude vypálené tak, ţe nebude obyvateľa. 20 Egypt je krásnou jalovicou; zkaza prijde od severa, prijde. 21 I jeho nájomníci v ňom sú jako vykŕmené teľce; ale aj tí sa obrátia, budú utekať všetci spolu, nezastanú; lebo prišiel na nich deň ich záhuby, čas ich navštívenia. 22 Jeho hlas bude, jako čo had ta ide, pretoţe pojdú s vojskom a prijdú naň so sekerami, jako tí, ktorí rúbu drevo. 23 Vytnú jeho les, hovorí Hospodin, lebo ich nebude moţné spočítať, pretoţe ich bude viac neţ kobyliek, ani im nebude počtu. 24 Hanbiť sa bude dcéra Egypta, bude vydaná do ruky ľudu severa. 25 Hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, navštívim Amona z No a navštívim hriech na faraonovi, na Egypte, na jeho bohoch, jeho kráľoch, na faraonovi i na tých, ktorí dúfajú v neho. 26 A vydám ich do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a do ruky jeho sluţobníkov, a potom bude obydlený jako za dávnych dní, hovorí Hospodin. 27 Ale ty sa neboj, môj sluţobníku, Jakobe, ani sa nedes, Izraelu! Lebo hľa, ja ťa zachránim z ďaleka i tvoje semä zo zeme ich zajatia. A Jakob sa navráti a bude mať pokoj a bude bezpečný, ani nebude nikoho, kto by prestrašil. 28 Ty sa neboj, môj sluţobníku Jakobe, hovorí Hospodin, lebo ja som s tebou. Lebo učiním koniec všetkým národom, medzi ktorých som ťa zahnal, ale tebe neučiním konca, no, budem ťa karhať podľa súdu, a bez trestu ťa nenechám nijakým činom.

Jeremiáš 47

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi proti Filištínom prv ako zbil faraon Gazu. 2 Takto hovorí Hospodin: Hľa, vody vystupujú hore od severa a obrátia sa na rozvodnený potok a zaplavia zem i jej náplň, mesto i tých, ktorí bývajú v ňom. Preto budú kričať ľudia a kvíliť budú všetci obyvatelia zeme. 3 Pre zvuk dupotu kopýt jeho mocných koní; pre hrmot jeho vozov, pre hrkot jeho kolies neobzrú sa otcovia na synov, pre ochablosť rúk, 4 pre deň, ktorý prijde zkaziť všetkých Filištínov a vyplieniť Týru a Sidonu všetok zbytok pomocníka. Lebo Hospodin bude kaziť Filištínov, ostatok ostrova Kaftora. 5 Prijde plešina na Gazu, zničený bude Aškalon, ostatok ich údolia. Dokedy sa budeš rezať v ţiali? 6 Beda, meč Hospodinov! Dokedy ešte sa neupokojíš? Navráť sa do svojej pošvy, utíš sa a umĺkni! 7 Ale jakoţe sa upokojíš?! - Veď mu rozkázal Hospodin! Proti Aškalonu a proti brehu mora, ta ho postavil.

Jeremiáš 48

1 Čo do Moába. Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Beda mestu Nébo, lebo bude spustošené; hanbiť sa bude, vzaté bude Kirjataim, Misgab sa bude hanbiť a bude sa desiť. 2 Niet uţ viacej chlúby Moábovej v Chešbone; vymysleli proti nemu zlé. Poďte a vytneme ho tak, aby nebol národom. Aj ty, Madmen, umĺkneš; za tebou pojde meč. 3 Hlas kriku počuť z Choronajima: Spustošenie a veľké skrúšenie!

4 Skrúšený je Moáb! Jeho malí budú kričať tak, ţe to bude počuť naďaleko. 5 Lebo hore svahom Luchíta pojde sa neprestajným plačom; lebo na svahu Choronaima počujú nepriatelia krik skrúšenia. 6 Utekajte, zachráňte svoju dušu! Všetky budú jako borievka na púšti. 7 Lebo preto, ţe sa nadeješ na svoje diela a na svoje poklady, budeš i ty vzatý, Moábe, a Chámoš pojde von do zajatia, jeho kňazi i jeho knieţatá spolu. 8 A pustošiteľ prijde na všetky mestá, ani neujde niktoré mesto; údolie zahynie a rovina bude zahladená, to, čo povedal Hospodin. 9 Dajte Moábovi peruť, lebo vyjde letmo, a jeho mestá budú obrátené na pustinu tak, ţe nebude v nich obyvateľa. 10 Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo, a zlorečený ten, kto zdrţuje svoj meč od krvi. 11 Moáb ţil bezpečný od svojej mladosti a pokojne sedel na svojich kvasniciach ani nebol prelievaný z nádoby do nádoby ani neišiel do zajatia, preto stojí jeho chuť v ňom, a jeho vôňa sa nezmenila. 12 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe pošlem na neho tých, ktorí prelievajú, a prelejú ho, vyprázdnia jeho nádoby a roztrepú ich ţbány. 13 A tak sa bude hanbiť Moáb pre Chámoša, jako sa hanbia dom Izraelov pre Bét-el, svoju nádej. 14 Akoţe poviete: My sme udatní hrdinovia a chrabrí muţovia do boja? 15 Moáb bude spustošený, a nepriateľ vyjde hore do jeho miest, a jeho vybraní mládenci sídu dolu na zabitie, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov. 16 Blízko je zkaza Moábova, aby prišla, a jeho trápenie náhli sa veľmi. 17 Ľutujte ho všetci, ktorí ste na jeho okolí, a všetci, ktorí znáte jeho meno, povedzte: Jako je len polámaná berla sily, palica krásy! 18 Sídi so svojej slávy a sadni v smäde, obyvateľko, dcéro Díbona, lebo zhubca Moábov ide hore proti tebe, zkazí tvoje ohrady. 19 Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľko Aroera; opýtaj sa toho, ktorý uteká, a tej, ktorá beţí, aby unikla; povedz: Čo sa stalo? 20 Moáb sa hanbí, lebo je zdrtený. Kvíľte a kričte: Oznámte v Arnone, ţe Moáb je spustošený! 21 A súd prišiel na zem tej roviny, na Cholon, na Jahacu a na Mefaat, 22 prišiel i na Díbon, na Nébo i na Bét-diblataim, 23 na Kirjataim, na Bét-gamul i na Bét-meon, 24 na Kerijót, na Bocru i na všetky mestá zeme Moábovej, ďaleké i blízke. 25 Roh Moábov je odťatý, a jeho rameno je polámané, hovorí Hospodin. 26 Opojte ho, lebo sa povýšil proti Hospodinovi, aby pleskol Moáb do svojho vývratku. A bude aj on na posmech. 27 Alebo či nebol tebe Izrael za posmech? Či bol azda najdený medzi zlodejmi? Lebo kedykoľvek zavadíš o neho svojimi slovami, pokyvuješ hlavou. 28 Opustite mestá a bývajte v skale, obyvatelia Moábovi, a buďte jako holubica, ktorá hniezdi ďaleko v rozsadlinách. 29 Slýchali sme o pýche Moábovej, je veľmi pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, o jeho pýche, o jeho nadutosti a povýšenosti jeho srdca. 30 Ja znám, hovorí Hospodin, jeho vztek, ale nebude tak; jeho márne reči hrdé nevykonajú ničoho. 31 Preto kvílim nad Moábom a kričím pre celého Moába, úpia pre muţov Kir-chéresa. 32 Viacej ti plačem, ako som plakal nad Jazerom, viniču Sibmy! Tvoje výhonky prenikly za more, dosiahly aţ po more Jazera: na tvoje letné plody a na tvoju oberačku pripadol zhubca. 33 A sprataná bude radosť a plesanie s úrodného poľa a zo zeme Moábovej, a spôsobím to, ţe nebude vína v prešoch. Nebudú šliapať hrozna s radostným krikom oberača; krik oberača nebude radostným krikom oberača.

34 Od kriku Chešbona aţ po Eleále, aţ po Jahac budú vydávať svoj hlas, od Coára aţ po Choronaim ako trojročná jalovica, lebo aj vody Nimríma budú obrátené na púšť. 35 A spôsobím to, hovorí Hospodin, aby nemal Moáb toho, kto by obetoval zápal na výšine, a toho, kto by kadil jeho bohom. 36 Preto zneje moje srdce pre Moába jako fujary, a moje srdce zneje nad muţmi Kir-chéresa jako píšťaly; preto aj prebytok, ktorého nadobudli, zahynie. 37 Lebo kaţdá hlava je plešivá a kaţdá brada ostrihaná, na všetkých rukách sú rezy a na bedrách smútočné vrece; 38 na všetkých postrešiach Moábových i po jeho uliciach všade samý ţalostný nárek, lebo som rozbil Moába jako nádobu, v ktorej niet záľuby, hovorí Hospodin. 39 Aký je zdrtený! Kvília. Ako obrátil Moáb chrbát od hanby! A Moáb je za posmech a na postrach všetkým, ktorí sú vôkol neho! 40 Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, priletí jako orol a roztiahne svoje krýdla na Moába. 41 Kerijót bude vzaté, a pevnosti budú uchvátené. A srdce udatných muţov Moábových bude toho dňa jako srdce ţeny, sovrenej úzkosťami porodu. 42 Moáb bude zahladený tak, ţe prestane byť ľudom, pretoţe sa povýšil proti Hospodinovi. 43 Pachad, pachat a pach na teba, obyvateľu Moába! hovorí Hospodin. 44 Ten, kto utečie pred strachom, padne do jamy, a ten, kto vylezie z jamy, bude lapený do smečky. Lebo uvediem na neho, na Moába, rok ich navštívenia, hovorí Hospodin. 45 V tôni Chešbona budú stáť zo sily vyčerpaní utekajúci; ale istotne vyjde oheň z Chešbona a plameň zpomedzi Síchona a zoţerie sluchu Moábovu a temeno hlavy synov hrmotu. 46 Beda tebe, Moábe! Zahynie ľud Chámošov! Lebo tvoji synovia budú vzatí do zajatia a tvoje dcéry v plen. 47 Ale v posledných dňoch navrátim zajatých Moábových, hovorí Hospodin. Potiaľto súd Moábov.

Jeremiáš 49

1 Čo do synov Ammonových. Takto hovorí Hospodin: Či nemá Izrael synov? Či azda nemá dediča? Prečo potom vládne ich Moloch dedične Gádom? A prečo býva jeho ľud v jeho mestách? 2 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe spôsobím to, aby bolo počuť proti Rabbe synov Ammonových surmu vojny, a bude z nej pustý kopec, a jej dcéry, mestá, budú vypálené ohňom, a Izrael bude dedične vládnuť tými, ktorí ním vládli, hovorí Hospodin. 3 Kvíľ, ó, Chešbone, lebo spustošené bude Aj! Kričte, dcéry Rabby, opášte si smútočné vrece, nariekajte a behajte sem-tam medzi plotami; lebo ich Moloch pojde do zajatia, jeho kňazi i jeho knieţatá spolu. 4 Čo sa chváliš údoliami? Tvoje údolie sa rozplynie, ty odvrátená dcéro spurná, ktorá sa nadeješ na svoje poklady a hovoríš: Kto prijde sem ku mne! 5 Hľa, uvediem na teba strach, hovorí Pán Hospodin Zástupov, od všetkých vôkol teba, a budete hnaní kaţdý priamo pred seba, a nebude nikoho, kto by shromaţdil potulujúcich sa. 6 Ale potom navrátim zajatie synov Ammonových, hovorí Hospodin. 7 Čo do Edoma. Takto hovorí Hospodin Zástupov: Či uţ niet múdrosti v Témane? Či zahynula rada od rozumných? Či sa ich múdrosť zosmradila a pokazila? 8 Utekajte, obráťte sa! Hlboko sadnú obyvatelia Dedána! Lebo nešťastie Ezavovo uvediem na neho; bude to čas, v ktorom ho navštívim. 9 Keď ti prijdú oberači, azda nezanechajú paberkov? ak zlodeji vnoci, zkazia iba toľko, čo im je dosť.

10 Ale ja obnaţím Ezava, odkryjem jeho tajnosti, a nebude sa môcť ukryť. Spustošené bude jeho semä, i jeho bratia i jeho súsedia, a nebude ho, kto by povedal: 11 Zanechaj svoje siroty, ja ich budem ţiviť, a tvoje vdovy nech sa nadejú na mňa. 12 Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tí, ktorí nepíjavajú kalicha, budú istotne piť, a hojne, a ty, ty by si mal byť bez trestu? Nebudeš bez trestu, ale istotne budeš piť. 13 Lebo na seba prisahám, hovorí Hospodin, ţe pustinou, potupou, púšťou a kliatbou bude mesto Bocra, a všetky jeho mestá budú večnou púšťou. 14 Počul som zvesť od Hospodina, a posol je poslaný k národom: Shromaţdite sa a prijdite proti nemu! A vstaňte do boja! 15 Lebo hľa, dal som ťa za malého medzi národami, opovrţeného medzi ľuďmi. 16 To, ţe si hrozný? Oklamala ťa pýcha tvojho srdca, ty, ktorý bývaš v rozsadlinách skaly, ktorý drţíš výšu brehu. Keby si si vysoko spravil svoje hniezdo jako orol, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin. 17 A tak bude Edom pustinou. Kaţdý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi. 18 A bude to jako podvrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hospodin: nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka. 19 Hľa, pojde hore jako lev od dôstojnosti Jordána, hore proti pevnému bydlisku. Ale ho náhle pohnem na útek s neho a toho, kto je vyvolený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rovný? A kto mi stanoví deň, pravotiť sa so mnou? Alebo kde kto je ten pastier, ktorý by sa postavil predo mnou? 20 Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú uradil proti Edomovi, a jeho myšlienky, ktoré si umyslel proti obyvateľom Témana: Istotne ich rozvláčia maličkí stáda; istotne spolu s nimi spustošia aj ich bydlisko. 21 Od hrmotu ich pádu zatrasie sa zem. Krik! Jeho hlas bude sa čuť pri Červenom mori. 22 Hľa, bude vystupovať hore jako orol a poletí, roztiahne svoje krýdla nad Bocrou. A srdce udatných muţov Edomových bude toho dňa jako srdce ţeny, sovrenej úzkosťami porodu. 23 Čo do Damašku. Chamat sa bude hanbiť aj Arpad, lebo počujú zlú zvesť; rozplynú sa; na mori strach; nebude sa môcť upokojiť. 24 Damašek zmalátnie, obráti sa na útek, hrôza ho pochytí, úzkosť a bolesti ho zachvátia ako ţenu, ktorá ide porodiť. 25 Ako by nemalo byť opustené mesto chlúby, mesto mojej radosti?! 26 Preto padnú jeho mládenci na jeho uliciach a všetci bojovní muţovia umĺknu toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov. 27 A zapálim oheň na múre Damašku, ktorý poţerie paláce Benhadadove. 28 Čo do Kédara a čo do kráľovstiev Chácora, ktoré potom zbil Nabuchodonozor, babylonský kráľ. Takto hovorí Hospodin: Vstaňte, iďte hore proti Kédarovi a spustošte synov východu! 29 Vezmú ich stány aj ich stádo; ich čalúny a všetko ich náradie aj ich veľblúdov poberú sebe a budú volať na nich: Strach všade naokolo! 30 Utekajte, beţte, čo môţete! Hlboko sadnú obyvatelia Chácora! hovorí Hospodin. Lebo Nabuchodonozor, babylonský kráľ, uradil proti vám radu, a umyslel proti nim zhubnú myšlienku. 31 Vstaňte, iďte hore proti národu, ktorý ţije bez starostí a v pokoji, ktorý býva bezpečne! hovorí Hospodin. Nemá vrát ani závory; bývajú samotní. 32 A tak budú ich veľblúdi za lúpeţ a mnoţstvo ich dobytka za korisť, a rozptýlim ich vo všetky vetry, obrezaných po strane, a zo všetkých strán uvediem na nich ich zkazu, hovorí Hospodin. 33 A Chácor bude príbytkom šakalov, desnou pustinou aţ na veky. Nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka. 34 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi proti Élamovi na počiatku kraľovania Cedekiáša, judského kráľa, povediac: 35 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, polámem lučište Élamovo, prvotinu ich sily.

36 A dovediem proti Élamovi štyri vetry od štyroch koncov neba a rozptýlim ich vo všetky tie vetry, takţe nebude národa, kam by neprišiel niekto zo zahnaných Élamových. 37 A predesím Élamitov pred ich nepriateľmi a pred tými, ktorí hľadajú ich dušu, a uvediem na nich zlé, páľu svojeho hnevu, hovorí Hospodin. A pošlem za nimi meč a tak ich budem hubiť, dokiaľ im neučiním konca. 38 A postavím svoj trón v Élame a vyhubím odtiaľ kráľa i knieţatá, hovorí Hospodin. 39 Ale stane sa v posledných dňoch, ţe navrátim zajatých Élamových, hovorí Hospodin.

Jeremiáš 50

1 Slovo, ktoré hovoril Hospodin proti Babylonu, proti zemi Chaldejov, skrze proroka Jeremiáša: 2 Oznámte medzi národami, rozhláste a vyzdvihnite prápor, rozhláste, nezatajte! Povedzte: Babylon bude vzatý, Bél sa bude hanbiť, Merodach sa bude desiť, jeho modly sa budú hanbiť, jeho ukydaní bohovia budú zdrtení. 3 Lebo vyjde naň hore národ od severa; ten obráti jeho zem na pustinu, a nebude v nej obyvateľa. Všetko, od človeka aţ do hoväda, ujde, ta odíde. 4 V tých dňoch a v tom čase, hovorí Hospodin, prijdú synovia Izraelovi, oni i synovia Júdovi spolu; pojdú pozvoľna plačúc a budú hľadať Hospodina, svojho Boha. 5 Budú sa pýtať po Sione a svojou tvárou na cestu sem obrátení, povedia: Poďte! A pripoja sa k Hospodinovi večnou smluvou, ktorá nebude zabudnutá. 6 Môj ľud je stádom hynúcich oviec; ich pastieri pôsobia to, ţe blúdia, obrátili ich na vrchy, chodia s vrchu na pahor; zabudli na miesto, na ktorom sa kládli na odpočinok. 7 Všetci, kde ich ktorí najdú, tam ich zoţierajú. A ich protivníci hovoria: Nedopúšťame sa viny, zato ţe hrešili proti Hospodinovi, proti príbytku spravedlivosti a nádeje svojich otcov, proti Hospodinovi. 8 Ujdite zprostred Babylona a vyjdite zo zeme Chaldejov a buďte jako kozli pred stádom oviec! 9 Lebo hľa, ja vzbudím a dovediem hore na Babylon shromaţdenie veľkých národov zo zeme severa, a zriadia sa proti nemu do boja; odtiaľ bude vzatý. Ich strely jako strely hrdinu, ktorý uvodí sirobu; nevráti sa prázdno. 10 A tak bude zem Chaldejov za korisť; všetci, ktorí ju budú koristiť, nasýtia sa, hovorí Hospodin. 11 Preto, ţe sa radujete, preto, ţe plesáte, vy, ktorí olupujete moje dedičstvo, preto, ţe skáčete jako jalovica, ktorá šliapuc tlačí zboţie, a rehcete jako mocné kone: 12 Hanbiť sa bude vaša mater veľmi, rumenieť bude od studu tá, ktorá vás porodila. Hľa, najposlednejším z národov, púšťou, vypráhlou zemou a pustinou bude. 13 Pre veľký hnev Hospodinov nebude obydlená, ale bude celá pustou pustatinou. Kaţdý, kto pojde popri Babylone, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi. 14 Pripravte sa proti Babylonu do boja, naokolo všetci, ktorí naťahujete lučište! Strieľajte do neho, neľutujte strely, lebo hrešil proti Hospodinovi. 15 Kričte proti nemu naokolo! Poddal sa; jeho bašty padly, jeho múry sú zborené; lebo je to pomsta Hospodinova. Pomstite sa na ňom! Ako robil, urobte jemu! 16 Vyplieňte rozsievača z Babylona i toho, kto berie do ruky srp v čas ţatvy. Pred násilným mečom obráti sa kaţdý ku svojmu ľudu, a budú utekať kaţdý do svojej zeme. 17 Izrael je zaplašenou ovcou; ktorú zahnali ľvi. Prvý ho zoţieral assýrsky kráľ, a tento posledný mu polámal kosti, Nabuchodonozor, babylonský kráľ. 18 Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, navštívim babylonského kráľa i jeho zem, ako som navštívil assýrskeho kráľa. 19 A dovediem Izraela zpät do jeho príbytku, a bude sa pásť na Karmele a v Bázane, a na vrchu Efraimovom a v Gileáde sa bude sýtiť jeho duša.

20 V tých dňoch a v tom čase, hovorí Hospodin, bude sa hľadať neprávosť Izraelova, a nebude jej; budú sa hľadať hriechy Júdove, ale sa nenajdú, lebo odpustím tým, ktorých ponechám ţiť. 21 Proti zemi Merataim <Najjuţnejšie pásmo Dolnej Babylonie. Marataim hebr. = dvojnásobná spúra>, iď hore proti nej a proti obyvateľom Pekóda <Babylonský národ. Pekód hebr. = trestné navštívenie>! Pustoš a zahlaď s kliatbou úplnej záhuby, ţenúc sa za nimi, hovorí Hospodin, a učiň všetko tak, ako ti prikazujem. 22 Hukot boja v zemi a veľké skrúšenie! 23 Ako je porúbané a skrúšené kladivo celej zeme! Jako je Babylon obrátený na pustú pustinu medzi národami! 24 Nastavil som ti osídlo, aj si sa lapil, Babylone, a ty si nevedel o tom; bol si najdený aj dochytený, pretoţe si sa postavil Hospodinovi na odpor. 25 Hospodin otvoril svoj poklad a vyniesol odtiaľ nástroje svojho zúrivého hnevu, lebo je to práca Pána Hospodina Zástupov v zemi Chaldejov. 26 Poďte na ňu od konca zeme, pootvárajte jej stodoly, pohádţte ju všetku na kopu jako snopy a zahlaďte ju s kliatbou úplnej záhuby, nech nezostane z nej ničoho! 27 Pobite všetkých jej juncov, nech sídu dolu na zabitie! Beda im, lebo prišiel ich deň, čas ich navštívenia! 28 Hlas utekajúcich a uniklých z Babylonskej zeme, aby oznámili na Sione pomstu Hospodina, našeho Boha, pomstu jeho chrámu. 29 Svolajte proti Babylonu strelcov, všetkých, ktorí naťahujú lučište, poloţte sa proti nemu dookola táborom! Nech mu neni uniknutia! Odplaťte mu podľa jeho skutku! Všetko tak, ako robil, urobte jemu! Lebo sa v pýche pozdvihoval proti Hospodinovi, proti svätému Izraelovmu. 30 Preto popadajú jeho mládenci na jeho uliciach, a všetci jeho bojovní muţovia umĺknu toho dňa, hovorí Hospodin. 31 Hľa, ja som proti tebe, pýcho! hovorí Pán Hospodin Zástupov. Lebo prišiel tvoj deň, čas, aby som ťa navštívil. 32 A tak klesne pýcha a padne a nebude mať nikoho, kto by pozdvihol. - A zanietim oheň v jeho mestách, ktorý poţerie všetko vôkol neho. 33 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Utiskovaní sú synovia Izraelovi i synovia Júdovi spolu, a všetci, ktorí ich zajali, drţia ich, nechcú ich prepustiť. 34 Ale ich Vykupiteľ je silný, ktorého meno je Hospodin Zástupov! Je isté, ţe bude riešiť ich pravotu, aby spôsobil zemi pokoj a mocne znepokojil obyvateľov Babylona. 35 Meč na Chaldejov, hovorí Hospodin, a na obyvateľov Babylona, i na jeho knieţatá a na jeho múdrych. 36 Meč na márnotlachov, aby osprosteli; meč na jeho hrdinov, aby sa predesili! 37 Meč na jeho kone i na jeho vozy i na všetku tú smes, ktorá je v jeho strede, a budú ţenami! Meč na jeho poklady, a budú rozchvátané. 38 Sucho na jeho vody, a vyschnú, lebo je to zem rytín, a pri strašidelných modlách bláznia. 39 Preto v nej budú bývať divé mačky s hyenami, a budú v nej bývať pštrosi; nebude viacej obydlená aţ na večnosť ani nebude obývaná aţ na pokolenie a pokolenie. 40 A bude to jako Boţie podvrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hospodin; nikto tam nebude bývať, ani v nej nebude pohostíniť syn človeka. 41 Hľa, ľud prijde od severa a veľký národ a mnohí kráľovia, zobudiac sa povstanú od najďaľších končín zeme. 42 Pochytia lučište a piku; ukrutní sú a nezľutujú sa; ich hlas bude hučať ako more, a pojdú na koňoch; pripravení, jako muţ do boja, prijdú na teba, dcéro Babylona! 43 Keď počuje babylonský kráľ zvesť o nich; klesnú jeho ruky bezvládne; úzkosť ho pochytí, bolesť ako ţenu, ktorá ide porodiť. 44 Hľa, pojde hore jako lev od dôstojnosti Jordána hore proti pevnému bydlisku. Ale ich náhle pohnem na útek s neho a toho, kto je vyvolený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rovný? A kto mi stanoví deň, pravotiť sa so mnou? Alebo kde, kto je ten pastier, ktorý by sa postavil predo mnou?

45 Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú uradil proti Babylonu, a jeho myšlienky, ktoré si umyslel proti zemi Chaldejov! Istotne ich rozvláčia maličkí stáda; istotne spolu s nimi spustošia aj ich bydlisko. 46 Od hlasu, ţe je dochytený Babylon, zatrasie sa zem, a medzi národami sa počuje krik.

Jeremiáš 51

1 Takto hovorí Hospodin: Hľa, zobudím na Babylon a proti obyvateľom srdca tých, ktorí povstávajú proti mne, ducha zhubcu. 2 A pošlem proti Babylonu cudzincov, ktorí ho prevejú a vyprázdnia jeho zem, pretoţe budú proti nemu dookola v deň jeho zlého. 3 Proti tomu, ktorý naťahuje. Nech len natiahne naťahujúci svoje lučište! A proti tomu, ktorý sa vypína vo svojom pancieri! Nezľutujte sa nad jeho mládencami, mládencami Babylona; zahlaďte všetko jeho vojsko s kliatbou úplnej záhuby! 4 A tak padnú pobití v zemi Chaldejov a prebodnutí na jeho uliciach. 5 Lebo veď Izrael nie je vdovec ani Júda, opustený od svojho Boha, od Hospodina Zástupov, keď aj ich zem, pravda, je plná previnenia proti Svätému Izraelovmu. 6 Utečte zprostred Babylona! A zachráňte útekom kaţdý svoju dušu! Aby ste nezahynuli majúc účasť v jeho neprávosti! Lebo je to čas pomsty Hospodinovej, ktorý mu dáva odplatu. 7 Babylon bol zlatým pohárom v ruke Hospodinovej, opájajúcim celú zem; z jeho vína pily národy, preto sa zbláznily národy. 8 Babylon padne náhle a bude skrúšený! Noţe kvíľte nad ním! Naberte balzamu na jeho bolesť, ak by bol nejako vyhojený! 9 Hojili sme Babylon, ale nie je vyhojený; opustite ho, a poďme kaţdý do svojej zeme, lebo jeho súd sahá aţ do neba a je vyzdvihnutý aţ do najvyšších oblakov. 10 Hospodin vyviedol našu spravedlivosť. Poďte a rozprávajme na Sione dielo Hospodina, svojho Boha. 11 Vyleštite strely, poberte štíty! Hospodin zobudil ducha médskych kráľov, lebo jeho úmysel je proti Babylonu, aby ho zkazil; pretoţe je to pomsta Hospodinova, pomsta jeho chrámu. 12 Pozdvihnite prápor proti múrom Babylona, zosilnite stráţ, postavte stráţnych, pripravte úklady: lebo Hospodin aj umyslel aj učiní to, čo hovoril proti obyvateľom Babylona. 13 Oj, ty, ktorý bývaš nad mnohými vodami, ktorý máš mnoţstvo pokladov, prišiel tvoj koniec, miera tvojho lakomstva! 14 Hospodin Zástupov prisahal na svoju dušu: Naplním ťa ľuďmi jako ţravou chrobačou, a budú radostne pokrikovať nad tebou. 15 Ty, ktorý učiníš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia; 16 keď vydáš hlas, povstane hučanie vôd na nebi, a pôsobíš to, aby vystupovaly pary od konca zeme; činíš daţďu blesky a vyvodíš vietor zo svojich pokladov. 17 Zhovädnel kaţdý človek natoľko, ţe nezná toho; hanbiť sa bude kaţdý zlatník pre svoju rytinu; lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha. 18 Takí bohovia sú márnosť, dielo zvodov do bludu; v čase svojho navštívenia zahynú. 19 No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvorcom všetkého a berlou svojho dedičstva. Hospodin Zástupov jeho meno.20 Ty si mi kladivom, vojennými nástrojmi; tebou rozbíjam národy a tebou kazím kráľovstvá, 21 tebou rozráţam koňa i jeho jazdca a tebou rozráţam voz i jeho vozku; 22 tebou rozráţam muţa i ţenu a tebou rozráţam starca i dieťa a tebou rozráţam mládenca i pannu; 23 tebou rozráţam pastiera i jeho stádo a tebou rozráţam oráča i jeho záprah a tebou rozráţam vojvodov i knieţatá.-

24 A odplatím Babylonu a všetkým obyvateľom Chaldejov všetko ich zlé, ktoré robili na Sione, pred vašimi očami, hovorí Hospodin. 25 Hľa, ja som proti tebe, vrchu hubiteľa, hovorí Hospodin, ktorý hubíš celú zem, a vystriem na teba svoju ruku a zvalím ťa z tých skál a vydám ťa, aby si bol vrchom pohoreniska. 26 Ani nevezmú z teba kameňa na uhol ani kameňa do základov, lebo budeš večnou pustinou, hovorí Hospodin. 27 Vyzdvihnite prápor v zemi, trúbte na trúbu medzi národami, posväťte národy proti nemu do boja, svolajte proti nemu kráľovstvá Ararat, Minni a Aškenáz, ustanovte vojvodcu proti nemu, doveďte hore koní jako ţravej chrobače hroznej! 28 Posväťte národy proti nemu do boja, kráľov Médska i jeho vojvodov i všetky jeho knieţatá i celú zem jeho panstva. 29 A triasť sa bude zem a bude sa svíjať bolesťou, lebo budú stáť úmysly Hospodinove proti Babylonu, ţe obráti Babylonskú zem na pustú pustinu tak, ţe tam nebude obyvateľa. 30 Prestanú bojovať hrdinovia Babylona, budú sedieť v pevnostiach; opadne ich hrdinská sila; budú ţenami; zapália jeho príbytky, polámané budú jeho závory; 31 behúň pobeţí oproti behúňovi a posol so zvesťou oproti poslovi, aby zvestovali babylonskému kráľovi, ţe je vzaté jeho mesto od konca, 32 ţe sú vzaté i brody a ţe jazerá spálili ohňom, a bojovní muţovia sú predesení. 33 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Dcéra Babylona bude jako humno v čase, keď ho šliapu; ešte niečo málo, a prijde pre ňu doba ţatvy. 34 Vyţiera ma, hluší ma Nabuchodonozor, babylonský kráľ, postavil ma jako prázdnu nádobu, hlce ma jako drak, plní svoje brucho mojimi lahôdkami, zahnal ma. 35 Ukrutnosť, ktorá sa deje mne a môjmu telu, nech prijde na Babylon, hovorí obyvateľka Siona, a moja krv volá proti obyvateľom zeme Chaldejov! hovorí Jeruzalem. 36 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, ja budem riešiť tvoju pravotu a pomstím ťa a vysuším jeho more a spôsobím to, aby vyschol jeho prameň. 37 A tak bude Babylon hromadami rumov, príbytkom šakalov, strašnou pustinou a hrubým posmechom natoľko, ţe tam nebude obyvateľa. 38 Spolu budú revať ako mladí ľvi, budú skučať ako ľvíčatá. 39 Keď sa rozohrejú, pripravím ich hostinu, a opojím ich, aby plesali, a potom zaspia večným spánkom a neprebudia sa viacej, hovorí Hospodin. 40 Soţeniem ich dolu jako tučné ovce na zabitie, jako baranov s kozlami. 41 Oj, ako je vzatý Šešach <Kraj v Babylonsku> a jako dochytená chlúba celej zeme, jako je Babylon obrátený na strašnú pustinu medzi národami! 42 More vyjde hore na Babylon, pokrytý bude mnoţstvom jeho vĺn. 43 Jeho mestá budú obrátené na strašnú pustinu - bude to vypráhla zem a pustá, zem -, nebude v nich bývať niktorý človek ani nepojde cez ne syn človeka. 44 A navštívim aj Béla v Babylone a vytrhnem to, čo pohltil, z jeho úst a nepohrnú sa viacej k nemu národy; padne i múr Babylona. 45 Vyjdite z jeho stredu, môj ľude, a zachráňte útekom kaţdý svoju dušu pred páľou hnevu Hospodinovho! 46 A aby nezmalátnelo vaše srdce, a báli by ste sa pri zvesti, ktorá sa bude čuť v zemi, a keď prijde jedného roku jedna zvesť, a potom druhého roku druhá zvesť. A bude ukrutnosť v zemi: panovník povstane na panovníka. 47 Preto hľa, idú dni, ţe navštívim rytiny Babylona, a hanbiť sa bude celá jeho zem, a všetci jeho pobití padnú v jeho strede. 48 A tak budú prespevovať nad Babylonom nebesia i zem i všetko, čo je v nich, lebo od severa mu prijdú zhubcovia, hovorí Hospodin. 49 Aj Babylonu, ktorý spôsobil to, aby padli pobití Izraelovi, aj Babylonu padnú pobití celej zeme.

50 Vy, ktorí ste unikli meču, iďte, nestojte, spomínajte na Hospodina zďaleka, a Jeruzalem nech vystúpi na vaše srdce! 51 Hanbíme sa, lebo sme počuli potupu, stud pokryl našu tvár, pretoţe cudzinci prišli na svätyne domu Hospodinovho.52 Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe navštívim jeho rytiny, a po celej jeho zemi bude stenať ranený. 53 Keby vystúpil Babylon hoci aţ do neba a keby tam ohradil výšu svojej sily, odo mňa mu prijdú zhubcovia, hovorí Hospodin. 54 Čujte! Hlas kriku z Babylona a veľké skrúšenie zo zeme Chaldejov! 55 Lebo Hospodin pustoší Babylon a hubí z neho ten veľký hrmot, a tak hučia ich vlny jako veľké vody, vydáva sa šum ich zvuku. 56 Lebo prišiel naň, na Babylon, zhubca, jeho hrdinovia budú jatí, a ich lučištia sa polámu, lebo Hospodin je silným Bohom odplaty; istotne zaplatí. 57 A opojím jeho knieţatá i jeho mudrcov, jeho vojvodov i jeho pohlavárov i jeho hrdinov, a usnú večným spánkom, ani sa neprebudia, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov. 58 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ten dvojitý široký múr Babylona bude zborený aţ do základu, a jeho vysoké brány budú spálené ohňom. A tak nadarmo pracujú národy a ľudia pre oheň, a ustávajú.59 Slovo, ktoré prikázal prorok Jeremiáš Seraiášovi, synovi Neriáša, syna Machseiášovho, keď išiel s Cedekiášom, judským kráľom, do Babylona, vo štvrtom roku jeho kraľovania. A Seraiáš bol hlavným ubytovateľom. 60 A Jeremiáš spísal všetko to zlé, ktoré malo prijsť na Babylon, do jednej knihy, všetky tieto slová, napísané o Babylone. 61 A tedy Jeremiáš povedal Seraiášovi: Keď prijdeš do Babylona, budeš hľadieť a prečítaš všetky tieto slová 62 a povieš: Hospodine, ty si hovoril o tomto mieste, ţe ho vyplieniš tak, ţe nebude v ňom obyvateľa, ničoho od človeka aţ do hoväda, pretoţe bude večnou pustinou. 63 A bude, keď dočítaš túto knihu, ţe priviaţeš na ňu kameň a hodíš ju doprostred Eufratu 64 a povieš: Tak utonie Babylon a nepovstane pre zlé, ktoré ja uvediem naň, a ustanú. Aţ potiaľto slová Jeremiášove.

Jeremiáš 52

1 Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, a meno jeho matky bolo Chamútaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Jehojakim. 3 Lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo v Jeruzaleme a v Júdovi, dokiaľ ich len neodvrhol zpred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi. 4 A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, ţe prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, on i všetko jeho vojsko proti Jeruzalemu, a rozloţili sa proti nemu táborom a vystavili proti nemu hradby dookola. 5 A tak bolo mesto obľahnuté aţ do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša. 6 Potom štvrtého mesiaca, deviateho dňa toho mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme. 7 Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní muţovia utiekli a vyšli z mesta vnoci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. (A Chaldeji boli proti mestu dookola.) A išli cestou roviny Araby. 8 Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli Cedekiáša na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho. 9 A chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly v zemi Chamata, a tam vypovedal nad ním súd. 10 A babylonský kráľ pobil synov Cedekiášových pred jeho očima a pobil aj všetky knieţatá Júdove v Rible.

11 A oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami. A babylonský kráľ ho doviedol do Babylona a dal ho do väzenia, kde ho nechal aţ do dňa jeho smrti. 12 Potom piateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, ktorý stával pred babylonským kráľom, do Jeruzalema. 13 A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema i všetky veľké domy popálil ohňom. 14 Aj všetky múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré bolo s veliteľom kráľovskej stráţe. 15 A z chudoby ľudu jako aj vôbec ostatných z ľudu, ktorí boli pozostali v meste, i prebehlíkov, ktorí boli prebehli k babylonskému kráľovi, a tieţ ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe. 16 Ale niečo z chudobných ľudí zeme ponechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, za vinárov a oráčov. 17 A medené stĺpy, ktoré patrili domu Hospodinovmu, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a odviezli všetku ich meď do Babylona. 18 I hrnce, lopatky, noţe, čaše, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúţili, pobrali. 19 I misy, kadidlá, čaše, hrnce, svietniky, panvy a konvice, ktoré zo zlata, zo zlata, a ktoré zo striebra, zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráţe; 20 dva stĺpy, jedno more, dvanásť volov z medi, ktoré boly miesto podstavcov, ktoré bol spravil kráľ Šalamún pre dom Hospodinov; nebolo váhy ich medi, medi všetkých tých nádob. 21 Lebo čo do stĺpov, osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa, a objala ho šnúra dvanástich lakťov, a hrúbka jeho steny bola na štyri prsty, a bol dutý. 22 A makovica na ňom medená, a výška jednej makovice päť lakťov, a pletivo a zrnaté jablká na makovici dookola, všetko z medi. Tak mal i druhý stĺp, i zrnaté jablká. 23 A bolo deväťdesiatšesť zrnatých jabĺk zvonku; všetkých zrnatých jabĺk na pletive dookola bolo sto. 24 A veliteľ kráľovskej stráţe vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch stráţcov prahu. 25 A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom nad bojovnými muţmi, a sedem muţov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme do vojska, a šesťdesiat muţov z ľudu zeme, ktorí sa našli vnútri v meste. 26 A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly. 27 A babylonský kráľ ich zbil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa odstehoval Júda zo svojej zeme do zajatia. 28 Toto je ľud, ktorý prestehoval Nabuchodonozor: v siedmom roku tri tisíce dvadsaťtri Ţidov; 29 v osemnástom roku Nabuchodonozora: z Jeruzalema osemsto tridsaťdva duší; 30 v dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráţe, Ţidov sedemsto štyridsaťpäť duší, všetkých duší štyri tisíce šesťsto. 31 A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca, ţe Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, a vyviedol ho zo ţalára. 32 A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 A zamenil jeho rúcho, ktoré mal v ţalári, a jedol chlieb vţdycky pred ním, po všetky dni svojho ţivota. 34 A čo do jeho vymeraného dielu, dávalo sa mu od babylonského kráľa kaţdý deň to, čo bolo na ktorý deň, aţ do dňa jeho smrti, po všetky dni jeho ţivota.

Žalospevy 1

1 Alef. Oj, ako sedí samotné mesto, nedávno veľké čo do mnoţstva ľudu! Je ako vdova. Mesto, predtým veľké medzi národami, kňaţna medzi krajinami, dnes je poplatné! 2 Béth. Kňaţna, ustavične plače, vnoci, a jej slzy tečú po jej lícach. Nemá nikoho, kto by potešil, nikoho zpomedzi všetkých svojich milovníkov. Všetci jej priatelia sa jej stali nevernými; obrátili sa jej v nepriateľov. 3 Gimel. Judea sa prestehovala do vyhnanstva pre horké trápenie a pre veľkú porobu. Ona býva medzi pohanmi! Nenachodí odpočinku. Všetci tí, ktorí ju honia, ju dostihujú medzi úzkosťami. 4 Daleth. Cesty dcéry Siona smutné, pretoţe niet tých, ktorí by prišli na slávnosť. Všetky jej brány spustlé. Jej kňazi vzdychajú. Jej panny sú strápené, a ona sama je plná horkosti. 5 Hé. Jej protivníci sú hlavou; jej nepriatelia sa majú dobre, lebo ju strápil Hospodin pre mnoţstvo jej prestúpení. Jej malé deti odišly do zajatia pred tvárou a zrakmi protivníka. 6 Vav. A tak vyšla od dcéry Siona všetka jej sláva. Jej knieţatá sú jako jeleni, ktorí nenachodia paše a tak idú bez sily pred tým, ktorý prenasleduje. 7 Zajin. Dcéra Jeruzalema sa rozpomína vo dňoch svojho trápenia a vo svojom zmietaní na všetky svoje vzácne veci, ktoré boly jej od pradávnych dní, teraz keď upadol jej ľud do ruky protivníka, a keď nemá nikoho, kto by jej pomohol. Protivníci sa dívajú na ňu; smejú sa jej všestrannej zkaze. 8 Cheth. Ťaţko hrešila dcéra Jeruzalema, preto sa stala nečistou odlúčenou; všetci, ktorí ju ctili, opovrhujú ňou, pretoţe vidia jej nahotu. Aj ona vzdychá a obrátila sa nazpät. 9 Teth. Jej nečistota je na jej podolkoch; nepamätala na svoj koniec a preto klesla predivne, hlboko; nemá nikoho, kto by ju potešil. Vidz, ó, Hospodine, moje trápenie, lebo sa veličí nepriateľ. 10 Jod. Protivník siahol svojou rukou na všetky jej vzácne veci, lebo sa musí dívať, ako pohania vchádzajú do jej svätyne, o ktorých si bol prikázal, aby ti nevošli do shromaţdenia. 11 Kaf. Všetok jej ľud vzdychá; hľadajú chlieb; dávajú svoje vzácne veci za pokrm, aby občerstvili dušu. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, ţe som zneváţená! 12 Lamed. Či vám nič do toho, vy všetci, ktorí idete cestou pomimo? Hľaďte a vidzte, či je niekde bolesť ako moja bolesť, ktorá je spôsobená mne, ktorú strápil Hospodin v deň pále svojho hnevu?! 13 Mem. S výsosti poslal oheň do mojich kostí a pošliapal to; roztiahol mojim nohám sieť a obrátil ma nazpät; učinil ma pustinou, neduţivou deň ako deň. 14 Nun. Jarmo mojich prestúpení mi je uviazané jeho rukou; splietly sa jako húţvy; vystúpily na moju šiju; spôsobil to, aby klesla moja sila. Pán ma vydal do rúk, z ktorých nemôţem povstať. 15 Samek. Pán pošliapal všetkých mojich udatných v mojom strede; svolal proti mne slávnostné shromaţdenie, aby skrúšil mojich mládencov. Pán šliapal čereň panne dcére Júdovej. 16 Ajin. Pre tie veci ja plačem. Moje oko, moje oko tečie vodami, lebo je ďaleko odo mňa ten, ktorý by potešil, ten, ktorý by občerstvil moju dušu. Moji synovia sú vypustošení, lebo sa zmohol nepriateľ. 17 Pé. Dcéra Siona rozprestiera svoje ruky; nemá nikoho, kto by ju potešil. Hospodin prikázal o Jakobovi vôkol neho jeho protivníkom, aby ho sovreli. Dcéra Jeruzalema je ako nečistá, oddelená pre svoj neduh, medzi nimi. 18 Tsadé. Hospodin je spravedlivý, lebo som sa protivila jeho ústam. Noţe počujte, všetky národy, a vidzte moju bolesť! Moje panny a moji mládenci odišli do zajatia! 19 Khof. Volala som na svojich milovníkov; oklamali ma. Moji kňazi a moji starci pomreli v meste, keď si hľadali pokrm, aby občerstvili svoju dušu. 20 Reš. Vidz, ó, Hospodine, lebo mi je úzko. Moje vnútornosti sú rozbúrené; moje srdce sa prevrátilo vo mne, pretoţe som sa veľmi protivila. Vonku sirotí meč; vnútri jako smrť. 21 Šin. Čujú, ţe vzdychám, ale nemám nikoho, kto by potešil. Všetci moji nepriatelia počujúc o mojom nešťastí radujú sa, ţe si to ty učinil; uviedol si deň, ktorý si bol vyhlásil, ale budú podobní mne. 22 Tav. Nech prijde všetka ich zlosť pred tvoju tvár, a učiň im, ako si učinil mne pre všetky moje prestúpenia, lebo je mnoho mojich vzdychov, a moje srdce je neduţivé.

Žalospevy 2

1 Alef. Oj, ako zaoblačil Pán vo svojom hneve dcéru Siona! Svrhnul s nebies na zem slávu Izraelovu a nepamätal na podnoţ svojich nôh v deň svojho hnevu. 2 Béth. Pán pohltil a neušetril niktorých príbytkov Jakobových; poboril vo svojej prchlivosti ohrady dcéry Júdovej; povalil ich na zem; poškvrnil kráľovstvo i jeho knieţatá. 3 Gimel. Zoťal v páli hnevu kaţdý roh Izraelov; stiahol nazpät svoju pravicu zpred nepriateľa a rozpálil sa proti Jakobovi jako plamenný oheň, ktorý ţerie dookola. 4 Daleth. Natiahol svoje lučište jako nepriateľ; postavil sa so svojou pravicou jako protivník; pobil všetko ţiadostivé oku; do stánu dcéry Siona vylial svoju prchlivosť ako oheň. 5 Hé. Pán sa stal podobným nepriateľovi; pohltil Izraela; pohltil všetky jeho paláce; zkazil jeho ohrady a rozmnoţil v dcére Júdovej smútok a ţiaľ. 6 Vav. Násilne odstránil ako od zahrady svoj plot; zkazil miesto svojho shromaţdenia; Hospodin učinil to, aby v zabudnutie prišla na Sione slávnosť a sobota, a v zúrivosti svojho hnevu zavrhol kráľa i kňaza. 7 Zajin. Pán opovrhol svojím oltárom; zošklivil si svoju svätyňu; vydal múry jej palácov do ruky nepriateľa; kričali v dome Hospodinovom ako v deň slávnosti. 8 Chet. Hospodin si umyslel zkaziť múr dcéry Siona; roztiahol mernú šnúru; neodvrátil svojej ruky, aby nebol pohltil, a spôsobil to, aby smútil val i múr; spolu zomdlievajú v ţalosti. 9 Tet. Jej brány sa prepadly do zeme; zahubil a skrúšil jej závory; jej kráľ a jej knieţatá sú medzi pohanmi, kde niet zákona; ani jej proroci nenachádzajú videnia od Hospodina. 10 Jod. Sedia na zemi, mlčia starci dcéry Siona; posypali svoju hlavu prachom; opásali si smútočné vrece; panny Jeruzalema svesily svoju hlavu k zemi. 11 Kaf. Moje oči hynú od sĺz; moje vnútornosti sú rozbúrené; moje jatra sa vylialy na zem pre skrúšenie dcéry môjho ľudu, keď nyje odrastlé dieťa i kojenec na uliciach mesta. 12 Lamed. Hovoria svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď zomdlievajú ako zranený na smrť po uliciach mesta, keď sa rozlieva ich duša do lona ich matky. 13 Mem. Čo ti mám svedčiť? Čo ti mám pripodobniť, dcéro Jeruzalema? Čo ti mám prirovnať, aby som ťa potešil, panno dcéra Siona? Lebo je veľké, jako more, tvoje skrúšenie. Kto ťa vylieči?! 14 Nun. Tvoji proroci ti vídavali loţ a nesmysel a neodkrývali tvojej neprávosti, aby odvrátili tvoje zajatie, ale ti vídali bremená lţi a vídali ti zahnania. 15 Samek. Tlieskajú nad tebou rukami všetci, ktorí idú pomimo cestou; pískajú a kývajú svojou hlavou nad dcérou Jeruzalema a hovoria: Či je toto to mesto, o ktorom hovorievali: Dokonalosť krásy, rozkoš celej zeme? 16 Pé. Všetci tvoji nepriatelia otvárajú na teba svoje ústa, pískajú posmešne a škrípu zubami; hovoria: Pohltili sme; áno, toto je deň, na ktorý sme čakali, našli sme, vidíme. 17 Ajin. Hospodin učinil, čo si umyslel; splnil svoju reč; ktorú bol prikázal od dávnych dní; poboril a neušetril; obveselil nad tebou nepriateľa; vyvýšil roh tvojich protivníkov. 18 Tsadé. Ich srdce kričí k Pánovi. Múru dcéry Siona, vylievaj slzy jako potok vodne i vnoci; nedaj si pokoja; nech nemlčí zrenica tvojho oka! 19 Khof. Povstaň, krič vnoci, hneď na počiatku nočných stráţí; vylievaj svoje srdce jako vodu pred tvárou Pánovou; pozdvihuj k nemu svoje ruky za dušu svojich detí, ktoré nyjú a hynú hladom na rohu všetkých ulíc. 20 Reš. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, komu si tak kedy učinil? Či azda jedia ţeny svoj plod, deti, ktoré nanášajú na rukách kochajúc sa v nich? Či sa má zabíjať v svätyni Pánovej kňaz a prorok? 21 Šin. Leţia na zemi po uliciach, mladý i starý, moje panny a moji mládenci, padli od meča; pobil si v deň svojho hnevu; pozabíjal si; neušetril si.

22 Tav. Svolal si, jako na deň slávnosti, moje strachy všade naokolo, a nebolo v deň hnevu Hospodinovho nikoho, kto by bol ušiel alebo pozostal. Tých, ktorých som nosila na rukách a vychovala, zničil nepriateľ.

Žalospevy 3

1 Alef. Oj, ja som muţ, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti. 2 Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla. 3 Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou kaţdý deň. 4 Bét. Zvetšil moje telo i moju koţu; skrúšil moje kosti. 5 Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou. 6 Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navţdy. 7 Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťaţil moju reťaz. 8 I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou. 9 Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal. 10 Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach. 11 Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým. 12 Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele. 13 Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla. 14 Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou kaţdý deň. 15 Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou. 16 Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola. 17 Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, aţ som i zabudol na to, čo je dobré. 18 A povedal som: Zahynula moja ţivotná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina. 19 Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed. 20 Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne. 21 Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem: 22 Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, ţe sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania. 23 Sú nové kaţdého rána; veľká je tvoja vernosť. 24 Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho. 25 Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá. 26 Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo. 27 Dobre je muţovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti. 28 Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloţí na neho. 29 Nech vloţí svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy. 31 Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky. 32 Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa mnoţstva svojej milosti. 33 Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.

34 Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy, 35 zohnúť súd muţa pred tvárou Najvyššieho, 36 prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel? 37 Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán? 38 Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? 39 Prečo by si tedy sťaţoval človek, dokiaľ ţije, muţ na kázeň za svoje hriechy? 40 Nun. Noţe zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa aţ k Hospodinovi! 41 Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach! 42 My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil. 43 Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si. 44 Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba. 45 Poloţil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov. 46 Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia. 47 Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie. 48 Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu. 49 Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania, 50 dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies. 51 Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. 52 Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny. 53 Aby zničili môj ţivot, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením. 54 Vody zalialy moju hlavu, takţe som povedal: Uţ je po mne! 55 Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy. 56 Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc! 57 Veď si sa blíţieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa! 58 Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj ţivot. 59 Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd! 60 Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne. 61 Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne, 62 slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne kaţdého dňa. 63 Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou. 64 Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk! 65 Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich. 66 Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.

Žalospevy 4

1 Alef. Oj, ako ztratilo zlato svoj lesk; zmenilo sa rýdze zlato; rozmetané sú kamene svätyne na rohu všetkých ulíc! 2 Béth. Drahí synovia Siona, vyvaţovaní čistým zlatom, ako sú povaţovaní za nádoby z črepu, za dielo rúk hrnčiara!

3 Gimel. Ešte len aj šakali vynímajú prsia, nadájajú svoje mláďatá; dcéra môjho ľudu stala sa ukrutnou jako pštrosi na púšti. 4 Daleth. Jazyk kojenca prilepil sa na jeho ďasno od smädu; deti si prosia chleba, ale nieto nikoho, kto by im odlomil. 5 Hé. Tí, ktorí jedávali rozkošné jedlá, hynú na uliciach; tí, ktorí boli chovaní v šarláte, objímajú hnojisko. 6 Vav. A neprávosť dcéry môjho ľudu je väčšia ako hriech Sodomy, ktorá bola podvrátená jako v okamihu, bez toho, ţe by na ňu boly dopadly ruky. 7 Zajin. Jej nazareji boli čistejší ako sneh, belší ako mlieko, čo do tela boli rumennejší neţ korale, svojou postavou jako vytesaní zo zafíra. 8 Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koţa prischla na ich kosť; uschla jako drevo. 9 Teth. Lepšia sa stalo tým, ktorých pobil meč, ako tým, ktorých pobil hlad, ktorí hynú, prebodnutí, preto, ţe nebolo nijakej poľnej úrody. 10 Jod. Ruky ľútostivých ţien varily svoje deti; boly im za pokrm v skrúšení dcéry môjho ľudu. 11 Kaf. Hospodin uvoľnil cele svoju prchlivosť, vylial páľu svojho hnevu a zapálil oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy. 12 Lamed. Neboli by uverili kráľovia zeme ani nikto zo všetkých obyvateľov okruhu sveta, ţe by dakedy vošiel protivník a nepriateľ do brán Jeruzalema. 13 Mem. A stalo sa pre hriechy jeho prorokov, pre neprávosti jeho kňazov, ktorí vylievali krv spravedlivých v jeho strede. 14 Nun. Túlali sa slepí po uliciach; boli poškvrnení krvou, takţe sa ľudia nemohli dotknúť ich rúcha. 15 Samek. Ustúpte! Nečistý! volali na nich! Ustúpte, ustúpte, nedotknite sa! Preto sa aj rozleteli vo všetky strany, aj sa túlajú. Hovoria medzi národami. Nebudú viacej pohostíniť. 16 Pé. Hnevivá tvár Hospodinova ich rozdelila vo všetky smery; nebude viacej hľadieť na nich; nehľadeli na osobu kňazov; nezľutovali sa nad starcami. 17 Ajin. Naše oči ešte vţdy hynú vyzerajúc po našej márnej pomoci; vo svojom zrení zrieme k národu, ktorý nezachráni. 18 Tsadé. Lovia naše kroky, takţe nemôţeme chodiť po svojich uliciach; priblíţil sa náš koniec; doplnily sa naše dni, lebo prišiel náš skon. 19 Khof. Tí, ktorí nás stíhajú, sú rýchlejší ako orli nebies; ohnivo nás prenasledujú po vrchoch; na púšti nám stroja úklady. 20 Réš. Duch našich nozdier, pomazaný Hospodinov, lapený bol do ich jam, o ktorom sme hovorievali: V jeho tôni budeme ţiť medzi národami. 21 Sin. Veseľ sa a raduj, dcéro Edomova, ktorá bývaš v zemi Úc! Prijde aj na teba pohár! Opiješ sa a obnaţíš sa. 22 Tav. Ukončená je tvoja neprávosť, dcéro Siona; neučiní toho viacej, aby ťa prestehoval do vyhnanstva. Navštívi tvoju neprávosť, dcéro Edoma; odkryje tvoje hriechy.

Žalospevy 5

1 Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu! 2 Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom. 3 Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy. 4 Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat. 5 Prenasledovaní sme tak, ţe sú nám vţdy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku. 6 Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba. 7 Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.

8 Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky. 9 Za svoje ţivoty dodávame svoj chlieb pre meč na púšti. 10 Naša koţa je vypálená jako pec od horúčosti hladu. 11 Zhanobili ţeny na Sione, panny v mestách Júdových. 12 Knieţatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané. 13 Mládenci nosia ţernov, a deti klesajú pod drevom; 14 starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň. 15 Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok. 16 Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili! 17 Preto je naše srdce neduţivé; preto sa zatmily naše oči, 18 pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom. 19 Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie. 20 Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy? 21 Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi! 22 Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.

Ezechiel 1

1 A stalo sa tridsiateho roku, štvrtého mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som bol medzi zajatými na rieke Chebáre, ţe sa otvorily nebesia, a videl som videnia Boţie. 2 Piateho dňa toho mesiaca (a to bol piaty rok zajatia kráľa Jojachina) 3 stalo sa zreteľne slovo Hospodinovo k Ezechielovi, synovi Búziho, kňazovi, v zemi Chaldejov, na rieke Chebáre, a bola tam nad ním ruka Hospodinova. 4 A videl som a hľa, búrlivý vietor prišiel od severa, veľký oblak a plápolajúci oheň a vôkol neho ţiara dookola, a zprostred neho sa videlo čosi na pohľad ako ţeravý kov, zprostred toho ohňa. 5 A zprostred neho bolo vidieť podobu štyroch ţivých bytostí, a toto bola ich tvárnosť: maly podobu človeka. 6 Kaţdá mala štyri tváre a kaţdá z nich mala štyri krýdla. 7 A ich nohy boly rovné, a spodok ich nôh bol ako spodok nohy teľaťa, a leskly sa na pohľad ako vyleštená meď. 8 A pod ich krýdlami bolo vidieť ruky človeka po ich štyroch stranách, a všetky štyri maly svoje tváre a svoje krýdla. 9 Ich krýdla boly pospájané jedno s druhým; neobracaly sa, keď išly, kaţdá išla smerom svojej tvári. 10 A podoba ich tvári bola jako tvár človeka; po pravej strane maly všetky štyri tvár leva, z ľavej strany maly všetky štyri tvár vola a maly, všetky štyri, aj tvár orla. 11 Ich tváre a ich krýdla boly oddelené shora. Kaţdá mala dve krýdla, ktoré spájaly všetky, a dve, ktoré kryly ich telá. 12 Kaţdá išla priamo smerom svojej tvári. Kam bol obrátený Duch ísť, ta išly; neobracaly sa, keď išly. 13 A podoba tých ţivých bytostí bola na pohľad ako ţeravé uhlie; horely na pohľad ako fakle; to chodilo pomedzi tie ţivé bytosti, a oheň mal ţiaru, a z ohňa vychádzal blesk. 14 A tie ţivé bytosti odbehávaly a zase sa navracovaly na pohľad ako blesk. 15 A keď som hľadel na tie ţivé bytosti, videl som, ţe hľa, po jednom kolese bolo na zemi vedľa tých ţivých bytostí, vo štyri smery jej tvári.

16 Kolesá a ich práca boly na pohľad ako farba taršíš, a všetky štyri maly jednu a tú istú podobu a boly na pohľad aj ich práca, jako keby bolo bývalo koleso v kolese. 17 Keď išly, išly na svoje štyri strany; neobracaly sa, keď išly. 18 A čo do ich lúkotí, boly vysoké a strašné, a ich lúkote boly plné očí kolom dookola, ich všetkých štyroch. 19 Keď išly ţivé bytosti, išly aj kolesá vedľa nich, a keď sa povzniesly ţivé bytosti od zeme, povzniesly sa aj kolesá. 20 Kam bol obrátený Duch ísť, ta išly, ta, kam chcel ísť Duch; a kolesá povznášaly sa spolu vedľa nich, lebo duch ţivej bytosti bol v kolesách; 21 keď išly tamtie, išly, a keď stály, stály; a keď sa povzniesly tamtie od zeme, povzniesly sa kolesá spolu s nimi, lebo duch ţivej bytosti bol v kolesách. 22 A nad hlavami tých ţivých bytostí bola podoba oblohy, na pohľad ako hrozný kryštál, roztiahnutá nad ich hlavami shora. 23 A pod oblohou ich krýdla rovné, obrátené jedno k druhému. Kaţdá mala dve, ktoré prikrývaly z jednej, a kaţdá mala dve, ktoré prikrývaly z druhej strany ich telá. 24 A počul som zvuk ich krýdel ako zvuk mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, keď išly, zvuk hukotu jako ruch tábora. Keď stály, spustily svoje krýdla. 25 A bolo čuť hlas zponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavou. A keď tedy stály, spustily svoje krýdla. 26 Shora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavou, bola podoba trónu, na pohľad ako kameň zafír a na podobe trónu bola podoba na pohľad ako človek, na ňom shora. 27 A videl som niečo jako farbu ţeravého kovu, niečo na pohľad ako oheň, čím bola obňatá dookola, od vidu jeho bedier a hore; a od vidu jeho bedier a dole som videl čosi na pohľad ako oheň, a ten na pohľad ako človek mal ţiaru dookola. 28 Na pohľad ako dúha, ktorá býva na oblaku v deň daţďa, taká bola na pohľad tá ţiara dookola. To bol zjav podoby slávy Hospodinovej. A keď som to videl, padnul som na svoju tvár a počul som hlas hovoriaceho.

Ezechiel 2

1 A riekol mi: Synu človeka, postav sa na svoje nohy, a budem hovoriť s tebou! 2 Vtedy vošiel do mňa duch, kým hovoril so mnou, a postavil ma na moje nohy, a počul som toho, ktorý hovoril ku mne. 3 A riekol mi: Synu človeka, ja ťa posielam k synom Izraelovým, k spurným národom odbojným, ktorí sa spurne staväli proti mne; oni aj ich otcovia sa mi spreneverovali aţ priam do tohoto dňa. 4 Sú to synovia tvrdej tvári a zatvrdilého srdca, ku ktorým ťa posielam, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin. 5 A oni, uţ či počujú a či nechajú, lebo sú spurný dom; ale zvedia, ţe bol prorok medzi nimi. 6 A ty, synu človeka, sa ich neboj ani sa neboj ich slov, keď ťa obkľúčia ako bodliaky a tŕne, a keď budeš bývať medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spurný dom. 7 Ale budeš im hovoriť moje slová, uţ či počujú a či nechajú, lebo sú spurní. 8 A ty, synu človeka, počuj to, čo ti ja hovorím: Nebuď spurný jako ten spurný dom; otvor svoje ústa, a zjedz to, čo ti ja dám. 9 Vtedy som videl, a hľa, ruka bola vystretá ku mne, a hľa, v nej svitok knihy. 10 A rozvinul ho predo mnou, a bol popísaný z líca i z ruba, a bolo na ňom napísané: Náreky, úpenie a beda.

Ezechiel 3

1 A riekol mi: Synu človeka, to, čo najdeš, zjedz; zjedz tento svitok knihy a idi, hovor domu Izraelovmu.

2 A otvoril som svoje ústa, a dal mi zjesť svitok knihy. 3 A riekol mi: Synu človeka, nakŕm svoje brucho a naplň svoje vnútornosti týmto svitkom knihy, ktorý ti dávam. A zjedol som, a bol v mojich ústach čo do sladkosti jako med. 4 A riekol mi: Synu človeka, iď, vojdi k domu Izraelovmu a budeš im hovoriť mojimi slovami. 5 Lebo nie si poslaný k ľudu hlbokých rtov a ťaţkého jazyka, ale k domu Izraelovmu; 6 nie ku mnohým národom hlbokých rtov a ťaţkého jazyka, ktorých slovám by si nerozumel; lebo keby som ťa k tým poslal, tí by ťa istotne poslúchli. 7 Ale dom Izraelov ťa nebudú chcieť poslúchať, pretoţe nechcú mňa poslúchať, lebo celý dom Izraelov, všetci sú tvrdého čela a zatvrdilého srdca. 8 Hľa, učinil som tvoju tvár tvrdú a postavil som ju proti ich tvári a tvoje čelo tvrdé proti ich čelu. 9 Jako diamant, tvrdší ako skala, som učinil tvoje čelo; neboj sa ich ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spurný dom. 10 A riekol mi: Synu človeka, všetky moje slová, ktoré ti budem hovoriť, vezmi do svojho srdca a počuj svojimi ušima. 11 A iď, vojdi k prestehovaným, k synom svojho ľudu, a budeš im hovoriť a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin. Uţ či počujú a či nechajú. 12 Vtedy ma zdvihol Duch, a počul som za sebou hlas veľkého hrmotu: Poţehnaná sláva Hospodinova! s jej miesta, 13 a šum krýdel ţivých bytostí, ktoré sa dotýkaly druh druha, a rachot kolies popri nich a zvuk veľkého hrmotu. 14 A Duch ma vyzdvihol a vzal ma, a išiel som rozhorčený v prudkom hneve svojho ducha, ale bola nado mnou mocná ruka Hospodinova. 15 A tak som prišiel k prestehovaným do Tél-abíba, ktorí bývali pri rieke Chebáre, a ta, kde bývali, a sedel som tam sedem dní, zdesený, medzi nimi. 16 A stalo sa po siedmich dňoch, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 17 Synu človeka, dal som ťa za stráţcu domu Izraelovmu, aby si počujúc slovo z mojich úst napomenul ich odo mňa. 18 Keby som povedal bezboţnému: Istotne zomrieš! a nenapomenul by si ho ani by si nehovoril, aby si napomenul bezboţného a odvrátil ho od jeho bezboţnej cesty zachrániť jeho ţivot, ten bezboţný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. 19 Ale ty, keď napomenieš bezboţného, a neodvráti sa od svojej bezboţnosti a od svojej bezboţnej cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si vyslobodil svoju dušu. 20 A keby sa odvrátil spravedlivý od svojej spravedlivosti a páchal by neprávosť, a ja by som poloţil pred neho úraz, aby sa potknul a klesol, on zomrie; pretoţe si ho nenapomenul, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa spomínať skutky jeho spravedlivosti, ktoré kedy učinil; ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. 21 Ale ty, keď ho napomenieš, spravedlivého, tak aby nehrešil spravedlivý, a nehrešil by, istotne bude ţiť, pretoţe sa dal napomenúť, a ty si vyslobodil svoju dušu. 22 A bola tam nado mnou ruka Hospodinova, a riekol mi: Vstaň, vyjdi do údolia, a tam budem hovoriť s tebou. 23 A tak som vstal a vyšiel som do údolia, a hľa, stála tam sláva Hospodinova, jako sláva, ktorú som videl na rieke Chebáre. A padol som na svoju tvár. 24 Vtedy vošiel do mňa Duch a postavil ma na moje nohy a hovoril so mnou a riekol mi: Vojdi, zavri sa vo svojom dome. 25 A ty, synu človeka, hľa, dajú na teba povrazy a poviaţu ťa nimi, a nevyjdeš medzi nich. 26 A ja spôsobím to, aby sa tvoj jazyk prilepil na tvoje ďasno, a onemeješ a nebudeš im muţom, ktorý karhá, pretoţe sú spurný dom. 27 Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím tvoje ústa, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Ten, kto chce počuť, nech počuje, a kto nechce, nech nechá, pretoţe sú spurný dom.

Ezechiel 4

1 A ty, synu človeka, vezmi si tehlu a poloţ ju pred seba a vyryješ na ňu mesto, Jeruzalem. 2 Dáš proti nemu obľahnutie a vystavíš proti nemu hradby a nasypeš proti nemu val a rozloţíš proti nemu tábory vojska a postav proti nemu dobývacích baranov dookola. 3 A ty si vezmi ţeleznú panvu a postavíš ju ako ţelezný múr medzi seba a medzi mesto a obrátiš pevne svoju tvár proti nemu, a bude obľahnuté, a obľahneš ho. To bude znamením domu Izraelovmu. 4 A ty si ľahni na svoj ľavý bok a poloţíš neprávosť domu Izraelovho naň; toľko dní, koľko budeš leţať na ňom, ponesieš ich neprávosť. 5 A ja ti dám roky ich neprávosti v počte dní, tristo deväťdesiat dní, a ponesieš neprávosť domu Izraelovho. 6 Keď tie dokončíš, ľahneš a budeš leţať na svojom pravom boku, po druhé, a ponesieš neprávosť domu Júdovho štyridsať dní; kaţdý deň ti dávam za rok. 7 A proti obľahnutiu Jeruzalema obrátiš rázne svoju tvár a svoje obnaţené rameno a budeš prorokovať proti nemu, proti Jeruzalemu. 8 A hľa, dávam na teba povrazy, a neobrátiš sa so svojho boku na druhý svoj bok, dokiaľ nedokončíš dní svojho obliehania. 9 A ty si vezmi pšenice, jačmeňa, bôbu, šošovice, pšena a viky a dáš to do jednej nádoby a pripravíš si z toho chlieb na počet dní, ktoré budeš leţať na svojom boku; tristo deväťdesiat dní to budeš jesť. 10 A tvojho pokrmu, ktorý budeš jesť, bude na váhu, dvadsať šeklov na deň. Od času do času ho budeš jesť. 11 Aj vodu budeš piť na mieru, šestinu hína; od času do času budeš piť. 12 A budeš to jesť pripravené jako jačmenný koláč, a budeš to piecť na lajne, ktoré vyšlo z človeka, pred ich očami. 13 A Hospodin riekol: Tak budú jesť synovia Izraelovi svoj chlieb nečistý medzi pohanmi, kam ich zaţeniem. 14 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, moja duša nie je ničím poškvrnená, a zdochliny a roztrhaného od zveri som nejedol nikdy, od svojej mladosti aţ doteraz, ani ešte nevošlo do mojich úst ohavné mäso poškvrnené. 15 A riekol mi: Vidz, dal som ti kravský trus miesto lajna človeka, a teda pripravíš svoj chlieb na tom. 16 A riekol mi: Synu človeka, hľa, ja polámem opornú palicu chleba v Jeruzaleme, a budú jesť chlieb na váhu a v starosti a vodu budú piť na mieru a v predesení, 17 aby mali nedostatok chleba a vody a desili sa druh s druhom a aby chradnúc vymizli pre svoju neprávosť.

Ezechiel 5

1 A ty, synu človeka, vezmi si ostrý meč; vezmeš si ho namiesto britvy holičov a prejdeš ním po svojej hlave a po svojej brade. Potom si vezmeš váţky a rozdelíš to. 2 Tretinu spáliš ohňom prostred mesta, keď sa vyplnia dni obliehania; potom vezmeš druhú tretinu a budeš rúbať mečom okolo nej dookola, a ostatnú tretinu rozmeceš do vetra, a ja vytasím meč za nimi. 3 Ale vezmeš odtiaľ niečo málo vlasov čo do počtu a zaviaţeš ich do svojich krýdel svojho rúcha. 4 Ale ešte aj z tých vezmeš a hodíš ich doprostred ohňa a spáliš ich ohňom; z toho vyjde oheň na celý dom Izraelov. 5 Takto hovorí Pán Hospodin: Tento Jeruzalem, postavil som ho vprostred národov a vôkol neho som rozloţil krajiny. 6 Ale on sa sprotivil mojim súdom páchajúc bezboţnosť, väčšiu ako pohania, a mojim ustanoveniam dopúšťajúc sa väčších hriechov neţ krajiny, ktoré sú vôkol neho; lebo zavrhli moje súdy a čo do mojich ustanovení, nechodili v nich. 7 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe ste zúrili viac ako pohania, ktorí sú vôkol vás, v mojich ustanoveniach ste nechodili a mojich súdov ste nečinili, ba ani len podľa súdov pohanov, ktorí sú vôkol vás, ste nečinili, 8 preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, i ja prijdem na teba a vykonám v tvojom strede súdy pred očami pohanov. 9 A vykonám na tebe to, čoho som ešte nevykonal, a čomu podobného ani viac nevykonám, pre všetky tvoje ohavnosti.

10 Preto otcovia budú jesť synov v tvojom strede, a synovia budú jesť svojich otcov, a vykonám na tebe súdy a rozptýlim všetok tvoj ostatok vo všetky vetry. 11 Preto, jako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, preto, ţe si poškvrnil moju svätyňu všelijakými svojimi mrzkosťami a všelijakými svojimi ohavnosťami, preto i ja, cele iste, ujmem z teba, a nezľutuje sa moje oko, a nebudem šetriť ani ja. 12 Tretina ťa pomrie morom a pohynie hladom v tvojom strede, a tretina padne mečom vôkol teba, a tretinu rozptýlim vo všetky vetry a budem ich stíhať vytaseným mečom. 13 A tak sa dokoná môj hnev, a ukojím svoju prchlivosť na nich a poteším sa. A zvedia, ţe ja Hospodin som hovoril vo svojej horlivosti, keď dokonám svoju prchlivosť na nich. 14 A učiním ťa púšťou a potupou medzi národami, ktoré sú vôkol teba, pred očami kaţdého, kto pojde tade. 15 A budeš potupou a posmechom, výstraţným príkladom a zdesením národom, ktoré sú vôkol teba, keď vykonám na tebe súdy v hneve a v prchlivosti a v káraní prchlivosti, ja Hospodin som hovoril, 16 keď pošlem na nich preveľmi zlé strely hladu, ktoré budú na zkazu, ktoré pošlem nato, aby som vás zkazil, a navalím na vás hlad a polámem vám palicu chleba. 17 A pošlem na vás hlad a ľútu zver, a osirotia ťa, a mor a krv prejde tebou, a uvediem na teba meč. Ja Hospodin som hovoril.

Ezechiel 6

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti vrchom Izraelovým a prorokuj proti nim 3 a povieš: Vrchy Izraelove, počujte slovo Pána Hospodina! Takto hovorí Pán Hospodin vrchom a brehom, potokom a údoliam: Hľa, ja uvediem na vás meč a zkazím vaše výšiny, 4 a vaše oltáre spustnú, a vaše slnečné obrazy budú roztrieskané, a učiním to, ţe vaši pobití padnú pred svojimi ukydanými bohmi. 5 A povrhnem mŕtve telá synov Izraelových pred ich ukydané bohy a rozmecem vaše kosti okolo vašich oltárov. 6 Vo všetkých vašich bydliskách budú mestá spustošené, a výšiny spustnú, aby vaše oltáre boly spustošené a spustlé, a tak budú roztrieskaní vaši ukydaní bohovia a prestanú, a vaše slnečné obrazy budú porúbané, a vaše diela budú vyhladené. 7 A padne zabitý vo vašom strede, a zviete, ţe ja som Hospodin. 8 Ale ponechám ostatok takým činom, ţe budete mať niekoľko uniklých meču medzi národami, keď budete rozptýlení po rôznych zemiach. 9 A vaši uniklí sa budú rozpomínať na mňa medzi národami, kam budú zajatí, keď si skrúšim ich srdce, oddané smilstvu, ktoré odstúpilo odo mňa, a ich oči, ktoré smilnily chodiac za ich ukydanými bohmi, a budú sa sami sebe oškliviť pre nešľachetnosti, ktoré páchali, čo do všetkých ich ohavností. 10 A zvedia, ţe ja som Hospodin a ţe som nehovoril nadarmo, ţe im učiním toto zlé. 11 Takto hovorí Pán Hospodin: Tleskni svojou rukou a dupni svojou nohou a povedz: Oj, beda, pre všetky tie špatné ohavnosti domu Izraelovho, lebo padnú, ktorý mečom, ktorý hladom a ktorý morom. 12 Ten, kto bude ďaleko, zomrie morom, a kto blízko, padne mečom, a ten, kto pozostane a kto bude obľahnutý, zomrie hladom, a tak dokonám svoju prchlivosť na nich. 13 A zviete, ţe ja som Hospodin, keď budú ich pobití leţať prostred ich ukydaných bohov okolo ich oltárov na kaţdom vysokom brehu, na všetkých temenách vrchov a pod kaţdým stromom zeleným a pod kaţdým dubom hustým, na mieste, na ktorom dávali upokojujúcu vôňu všetkým svojim ukydaným bohom. 14 A vystriem na nich svoju ruku a učiním zem pustou a spustlou, viac ako je púšť Diblata po všetkých ich bydliskách, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 7

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 A ty, synu človeka, takto hovorí Pán Hospodin zemi Izraelovej: Koniec. Koniec prišiel na štyri strany zeme. 3 Teraz uţ koniec na teba, a vypustím na teba svoj hnev a budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti. 4 A moje oko sa nezľutuje nad tebou, ani nebudem šetriť; ale uvrhnem tvoje cesty na teba, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, ţe ja som Hospodin. 5 Takto hovorí Pán Hospodin: Zlo, jedno zlo, hľa, prichádza. 6 Koniec prichádza, prichádza koniec; zobudil sa proti tebe; hľa, prichádza to. 7 Prichádza na teba tvoj osud, obyvateľu zeme; prichádza čas, uţ je blízko deň, totiţ deň hrmotu a nie radostného výskotu po vrchoch. 8 Teraz uţ skoro vylejem na teba svoju prchlivosť a dokonám proti tebe svoj hnev, budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti, 9 a moje oko sa nezľutuje, ani nebudem šetriť, naloţím na teba podľa tvojich ciest, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, ţe ja Hospodin bijem. 10 Hľa, ten deň, hľa, prichádza; vyšiel osud; pučí palica; kvitne spupná pýcha. 11 Ukrutnosť sa dvíha rastúc v palicu bezboţnosti. No, nezostane ničoho z nich, ničoho z ich mnoţstva, ničoho z ich hukotu, ani nebude náreku nad nimi. 12 Prichádza čas, uţ sa priblíţil deň! Ten, kto kupuje, nech sa neraduje, a kto predáva, nech nesmúti, lebo páľa hnevu ide na všetko jej mnoţstvo, mnoţstvo zeme Izraelovej. 13 Lebo ten, kto predal, nevráti sa uţ k predanému, hoci by ešte bol ich ţivot medzi ţivými; lebo videnie, ktoré sa vzťahuje na všetko jej mnoţstvo, sa nevráti a nikto sa neposilní svojou neprávosťou, čo do svojho ţivota. 14 Budú trúbiť na trúbu a pripravia všetko, ale nebude toho, kto by išiel do boja, pretoţe páľa môjho hnevu sa vrhne na všetko jej mnoţstvo. 15 Meč bude hubiť vonku, vnútri mor a hlad; ten, kto bude na poli, zomrie mečom, a kto bude v meste, toho strávi hlad a mor. 16 A jestli aj niektorí z nich uniknú útekom, budú na vrchoch, všetci budú úpieť ako holubi údolí, kaţdý pre svoju neprávosť. 17 Všetky ruky sklesnú, a všetky kolená sa rozplynú jako voda. 18 A opášu si vrecia, a hrôza ich pokryje, na kaţdej tvári bude stud, a na všetkých ich hlavách bude plešina. 19 Svoje striebro pohádţu na ulice, a ich zlato bude povaţované za nečistotu; ich striebro a ich zlato ich nebude môcť vytrhnúť v deň zúrivého hnevu Hospodinovho; nenasýtia svojej duše ani nenaplnia svojich vnútorností, pretoţe to bolo závadou ich neprávosti klesnúť. 20 A čo do jeho krásnej ozdoby, ktorú bol učinil pýchou, narobili v nej obrazov svojich ohavností a svojich mrzkostí. Preto som im ju obrátil v nečistotu. 21 A dám ju do ruky cudzozemcov za lúpeţ a bezboţníkom zeme za korisť, a poškvrnia ju. 22 A odvrátim svoju tvár od nich, a nepriatelia poškvrnia môj skrytý poklad, a prijdú naň ukrutníci a poškvrnia ho. 23 Sprav reťaz, lebo zem je plná krvavého súdu, a mesto je plné ukrutnosti. 24 Preto dovediem najhorších z pohanov, a budú dedične vládnuť ich domami, a učiním prietrţ pýche mocných, a budú poškvrnení tí, ktorí ich posväcujú. 25 Záhuba ide, a budú hľadať pokoj, ale ho nebude.

26 Zkaza na zkazu prijde, a novina bude za novinou; budú hľadať videnie od proroka, ale zákon zahynie od kňaza a rada od starcov. 27 Kráľ bude ţalostiť, a knieţa si oblečie spustošenie, a ruky ľudu zeme budú predesené. Učiním im podľa ich cesty a budem ich súdiť ich súdmi, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 8

1 A stalo sa šiesteho roku, šiesteho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som sedel vo svojom dome, a starší Júdovi sedeli predo mnou, ţe tam padla na mňa ruka Pána Hospodina. 2 A videl som a hľa, nejaká podoba muţa, na pohľad ako oheň, a od vidu jeho bedier a dolu bol oheň, a od jeho bedier a hore bolo čosi na pohľad ako jas, ako farba ţeravého kovu. 3 A vystrúc niečo podobné ruke vzal ma za kader mojej hlavy, a Duch ma vyzdvihol medzi zem a medzi nebo a doviedol ma do Jeruzalema vo videniach Boţích ku vchodu brány vnútorného dvora, ktorá hľadí na sever, kde bola stolica modly revnivosti, popudzujúcej k revnivosti. 4 A hľa, bola tam sláva Boha Izraelovho jako sláva videnia, ktoré som videl v údolí. 5 A riekol mi: Synu človeka, noţe pozdvihni svoje oči smerom na sever! A pozdvihol som svoje oči smerom na sever. A hľa, od severa brány oltára bola tá modla revnivosti, práve tam, kade sa vchádza. 6 A riekol mi: Synu človeka, či vidíš, čo oni robia? Sú to veľké ohavnosti, ktoré tu páchajú dom Izraelov, takţe sa musím vzdialiť od svojej svätyne. Ale uvidíš ešte aj iné veľké ohavnosti. 7 Na to ma doviedol ku vchodu do dvora, a videl som a hľa akási diera bola v stene. 8 A riekol mi: Synu človeka, noţe prekop tú stenu! A tak som prekopal stenu; a hľa, bol tam nejaký vchod. 9 A zase mi riekol: Vojdi a vidz tie šeredné ohavnosti, ktoré tu oni páchajú. 10 Vtedy vojdúc videl som a hľa, boly tam všelijaké podoby zemeplazov a hoviad ohyzdných a všelijakých ukydaných bohov domu Izraelovho, vyryté na stene kolom dookola. 11 A sedemdesiati muţovia zo starších domu Izraelovho a Jazaniáš, syn Šafánov, ktorý stál v ich strede, stáli pred nimi, a kaţdý mal svoje kadidlo vo svojej ruke, a vôňa oblaku kadiva vystupovala hore. 12 A riekol mi: Či si videl, synu človeka, čo robia starší domu Izraelovho vo tme, kaţdý v komorách svojho modlosluţobného obrazu? Lebo hovoria: Hospodin nás nevidí; Hospodin opustil zem. 13 A riekol mi: Ešte uvidíš aj iné veľké ohavnosti, ktoré oni páchajú. 14 Tak ma doviedol ku vchodu brány domu Hospodinovho, ktorá je na sever. A hľa, tam sedely ţeny oplakávajúc Tammúza. 15 A riekol mi: Či si videl, synu človeka? Ešte uvidíš ešte väčšie ohavnosti ako toto. 16 Vtedy ma doviedol do vnútorného dvora domu Hospodinovho. A hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi dvoranou a medzi oltárom, bolo okolo dvadsaťpäť muţov, ktorých chrbty boly obrátené ku chrámu Hospodinovmu a ich tváre na východ, a klaňali sa na východ slncu. 17 A riekol mi: Či si videl, synu človeka? Či je to ľahká vec domu Júdovmu, páchať ohavnosti, ktoré tu páchajú, ţe naplnili aj zem ukrutnosťou a obrátili sa zpät, aby ma popudzovali k hnevu? A hľa, prikladajú viničovú révu ku svojmu nosu. 18 Preto i ja učiním v prchlivosti; nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť. Budú volať v moje uši veľkým hlasom, ale ich nevyslyším.

Ezechiel 9

1 A volal v moje uši veľkým hlasom a riekol: Priblíţte sa, stráţe mesta, a kaţdý svoju zhubnú zbraň vo svojej ruke!

2 A hľa, prišlo šesť muţov od cesty Hornej brány, ktorá je obrátená na sever, a kaţdý mal svoju rozráţajúcu zbraň vo svojej ruke, a jeden muţ v ich strede bol oblečený v ľanovom rúchu bielom a kalamár pisára pri jeho bedrách. A vojdúc postavili sa vedľa medeného oltára. 3 A sláva Boha Izraelovho sa zdvihla zponad cheruba, na ktorom bola, a sostúpila ku prahu domu. A zavolal na muţa, oblečeného v ľanové rúcho biele, ktorý mal kalamár pisára pri svojich bedrách, 4 a Hospodin mu riekol: Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a naznači kríţik na čelá muţov, ktorí vzdychajú a stenajú nad všetkými tými ohavnosťami, ktoré sa dejú v jeho strede. 5 A tamtým povedal v mojej prítomnosti, tak čo som počul na svoje uši: Prejdite mestom za ním a bite! Nech sa nezľutuje vaše oko, ani nešetrite! 6 Starca, mládenca, pannu, decko i ţeny vraţdite ta, aby zahynuli, ale niktorému muţovi, na ktorom je kríţik, sa nepribliţujte a začnite od mojej svätyne. A tak začali od muţov starcov, ktorí boli pred domom. 7 A riekol im: Poškvrňte dom a naplňte jeho dvory pobitými! Vyjdite! Tak vyšli a bili v meste. 8 A stalo sa, keď bili, a ja som pozostal, ţe som padol na svoju tvár a skríknuc povedal som: Ach, Pane, Hospodine, či ho zahubíš, všetok ostatok Izraelov, vylievajúc svoju prchlivosť na Jeruzalem? 9 Na to mi riekol: Neprávosť domu Izraelovho a Júdovho je prenáramne veľká, a zem je naplnená krvou, a mesto je plné prevrátenosti súdu. Lebo hovoria: Hospodin opustil zem, a vraj Hospodin nevidí. 10 Preto i ja - nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť - preto i ja dám ich cestu na ich hlavu. 11 A hľa, muţ, oblečený v ľanovom rúchu bielom, ktorý mal kalamár pri svojich bedrách, doniesol odpoveď a riekol: Učinil som, ako si mi prikázal.

Ezechiel 10

1 A videl som a hľa, nad oblohou, ktorá bola nad hlavou cherubov, zjavilo sa čosi jako kameň zafír, na pohľad ako nejaká podoba trónu sa ukázalo nad nimi. 2 A povedal muţovi, oblečenému v ľanové rúcho biele, a riekol: Vojdi medzi kolá pod cherubom a naplň svoje hrsti ţeravým uhlím zpomedzi cherubov a roztrús na mesto. A vošiel pred mojimi očima. 3 Cherubi stáli z pravej strany domu, keď vošiel muţ. A oblak naplnil vnútorný dvor. 4 A sláva Hospodinova sa zdvihla zponad cheruba na prah domu, a dom sa naplnil oblakom, a dvor bol plný jasnosti slávy Hospodinovej. 5 A zvuk krýdel cherubov bolo počuť aţ do vonkajšieho dvora jako hlas silného Boha všemohúceho, keď hovorí. 6 Potom stalo sa, keď rozkázal muţovi, oblečenému v ľanové rúcho biele, a riekol: Vezmi ohňa zpomedzi kôl, zpomedzi cherubov, ţe vošiel a postavil sa vedľa kolesa. 7 A cherub vystrel svoju ruku zpomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, a vezmúc dal do hrstí toho oblečeného v ľanové rúcho biele, a vzal a vyšiel. 8 A ukazovala sa u cherubov podoba ruky človeka pod ich krýdlami. 9 A videl som a hľa, štyri kolesá boly vedľa cherubov, po kolese vedľa kaţdého cheruba, a kolesá boly na pohľad ako farba kameňa taršíša. 10 A na pohľad maly všetky štyri jednu a tú istú podobu, jako keby bolo bývalo koleso v kolese. 11 Keď išli, išli na svoje štyri strany; neobracali sa, keď išli; ale na miesto, ku ktorému sa obrátila hlava, za ňou išli: neobracali sa, keď išli. 12 A celé ich telo aj ich chrbty aj ich ruky aj ich krýdla i kolesá boly plné očí dookola; tak to bolo u všetkých štyroch aj u ich kolies. 13 A čo do kolies, tým bolo privolané: Víchrica! tak, čo som počul.

14 A kaţdý mal štyri tváre; jedna tvár bola tvár cheruba, druhá tvár bola tvár človeka, tretia tvár ľva a štvrtá tvár orla. 15 A cherubi sa vznášali do výše. To bola tá ţivá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chebáre. 16 A keď išli cherubi, kolesá išly vedľa nich, a keď povznášali cherubi svoje krýdla, aby sa zdvihli od zeme, neobracaly sa ani kolesá zpovedľa nich. 17 Keď stáli, stály, a keď sa zdvihli, zdvihly sa s nimi, lebo duch ţivej bytosti bol v nich. 18 A sláva Hospodinova vyšla zponad prahu domu a zastála nad cherubmi. 19 A cherubi pozdvihli svoje krýdla a vzniesli sa od zeme pred mojimi očima, keď vychádzali, a kolesá popri nich, a zastáli pri vchode do východnej brány domu Hospodinovho, a sláva Boha Izraelovho nad nimi shora. 20 To je tá ţivá bytosť, ktorú som videl pod Bohom Izraelovým pri rieke Chebáre, a poznal som, ţe to boli cherubi. 21 Kaţdý mal po štyroch tvárach a kaţdý mal štyri krýdla, a nejaká podoba rúk človeka bola pod ich krýdlami. 22 A čo do podoby ich tvári, boly to tváre, ktoré som videl na rieke Chebáre, ich tvárnosť aj ich samé. Kaţdá išla smerom svojej tvári.

Ezechiel 11

1 A Duch ma vyzdvihol a zaviedol ma k východnej bráne domu Hospodinovho, ktorá je obrátená na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť muţov, medzi ktorými som videl Jazaniáša, syna Azzúrovho, a Pelatiáša, syna Benaiášovho, knieţatá ľudu. 2 A riekol mi: Synu človeka, toto sú tí muţovia, ktorí vymýšľajú neprávosť a ktorí dávajú zlú radu v tomto meste, 3 ktorí hovoria: Nestaväť v blízkom čase domy; ono je hrncom, a my sme mäsom. 4 Preto prorokuj proti nim, prorokuj, synu človeka! 5 A pripadol na mňa Duch Hospodinov a riekol mi: Povedz: Takto hovorí Hospodin: Tak hovoríte, dome Izraelov, a vašu myseľ, to, čo vystupuje vo vašom duchu, ja znám. 6 Namnoţili ste svojich pobitých v tomto meste a naplnili ste jeho ulice skolenými. 7 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Vaši pobití, ktorých ste pobili a nahromadili v jeho strede, tí sú tým mäsom, a ono hrncom, ale vás vyvedú z neho. 8 Bojíte sa meča, a meč uvediem na vás, hovorí Pán Hospodin. 9 A vyvediem vás zprostred neho a dám vás do ruky cudzozemcov a vykonám na vás súdy. 10 Od meča padnete; na pomedzí Izraelovom vás budem súdiť, a zviete, ţe ja som Hospodin. 11 Ono vám nebude hrncom, aby ste vy boli prostred neho mäsom; na pomedzí Izraelovom vás budem súdiť. 12 A zviete, ţe ja som Hospodin, v ktorého ustanoveniach ste nechodili ani ste nečinili mojich súdov, ale ste robili podľa súdov pohanov, ktorí sú vôkol vás. 13 A stalo sa, keď som prorokoval, ţe Pelatiáš, syn Benaiášov, zomrel. Vtedy som padol na svoju tvár a skríkol som veľkým hlasom a povedal som: Ach, Pane, Hospodine, činíš koniec ostatku Izraelovmu! 14 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 15 Synu človeka, tvoji bratia, tvoji bratia, muţovia tvojho výkupného príbuzenstva sú to, a celý dom Izraelov, všetci, ktorým vraveli obyvatelia Jeruzalema: Vzdiaľte sa od Hospodina! Nám je daná táto zem do dedičstva. 16 Preto povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Keď som ich aj zahnal ďaleko medzi národy a keď som ich aj rozptýlil do rôznych zemí, ale im budem svätyňou za krátky čas v zemiach, do ktorých prišli. 17 Preto povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: A shromaţdím vás z národov a soberiem vás zo zemí, do ktorých ste rozptýlení, a dám vám zem Izraelovu. 18 A vojdú ta a odpracú z nej všetky jej mrzkosti a všetky jej ohavnosti.

19 A dám im jedno srdce a nového ducha dám do vášho vnútra, odstránim kamenné srdce z ich tela a dám im srdce z mäsa, 20 aby chodili v mojich ustanoveniach a ostríhali moje súdy a činili ich. A tak mi budú ľudom, a ja im budem Bohom. 21 Ale čo do tých, ktorých srdce chodí za ich mrzkosťami a za ich ohavnosťami, tých cestu dám na ich hlavu, hovorí Pán Hospodin. 22 A cherubi zdvihli svoje krýdla, a kolesá vzniesly sa popri nich a sláva Boha Izraelovho nad nimi shora. 23 A sláva Hospodinova vystúpila hore zponad prostredku mesta a zastála na vrchu, ktorý je od východu mesta. 24 Potom ma vyzdvihol Duch a doviedol ma zase do Chaldejska k zajatým vo videní, v Duchu Boţom. A tak odišlo hore odo mňa videnie, ktoré som videl. 25 A hovoril som zajatým všetky slová a veci Hospodinove, ktoré mi ukázal.

Ezechiel 12

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, bývaš prostred spurného domu, ktorí majú oči na to, aby videli, ale nevidia; majú uši, aby počuli, ale nečujú, pretoţe sú spurný dom. 3 A ty, synu človeka, sprav si náradie stehovať sa a stehuj sa vodne pred ich očami a odstehuješ sa so svojho miesta na iné miesto pred ich očami, ak by azda videli, lebo sú spurný dom. 4 Vynesieš svoje náradie ako náradie, potrebné pri stehovaní, vodne, pred ich očami a ty vyjdeš večer pred ich očami, jako vychádzajú tí, ktorí sa stehujú do zajatia. 5 Pred ich očami si prebor stenu a vynesieš cez ňu. 6 Pred ich očami ponesieš na pleci, vynesieš za tmy, svoju tvár zakryješ, aby si nevidel zeme, lebo som ťa dal domu Izraelovmu za čudeso. 7 A učinil som tak, ako mi bolo prikázané. Vyniesol som svoje veci jako veci do prestehovania sa, vodne, a večer som si preboril stenu rukou, vyniesol som za tmy, na pleci som niesol pred ich očami. 8 Potom ráno stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 9 Synu človeka, či ti nepovedali dom Izraelov, ten spurný dom: Čo to robíš? 10 Povedz im: Takto hovorí Pán Hospodin: Na knieţa vzťahuje sa toto bremä v Jeruzaleme a na celý dom Izraelov, medzi ktorými sú aj oni. 11 Povedz: Ja som vaším čudesom; ako som učinil, tak sa učiní im, stehovať sa budú, pojdú do zajatia. 12 A knieţa, ktoré je v ich strede, ponesie svoje veci na pleci za tmy a vyjde; preboria sa cez múr, aby ho vyviedli cezeň. Zakryje svoju tvár, pretoţe neuvidí svojím okom zeme. 13 A rozostriem na neho svoju sieť, a bude lapený do môjho vleku, a dovediem ho do Babylona, do zeme Chaldejov, ale jej neuvidí a tam zomrie. 14 A všetkých, ktorí sú vôkol neho, tú jeho pomoc, i všetky jeho hejná rozmecem vo všetky vetry a budem ich stíhať vytaseným mečom. 15 A tak zvedia, ţe ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a rozoţeniem ich po rôznych krajinách. 16 A ponechám z nich nejaký malý počet muţov po meči, po hlade a po more, aby rozprávali všetky svoje ohavnosti medzi národami, kam prijdú, a zvedia, ţe ja som Hospodin. 17 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 18 Synu človeka, svoj chlieb budeš jesť s chvením a svoju vodu budeš piť s trasením a so starosťou.

19 A povieš ľudu zeme: Takto hovorí Pán Hospodin o obyvateľoch Jeruzalema v zemi Izraelovej: Svoj chlieb budú jesť v starosti a svoju vodu budú piť v desení, aby spustla jeho, Jeruzalema, zem súc olúpená o svoju plnosť pre ukrutnosť všetkých tých, ktorí bývajú v nej. 20 Mestá, teraz obydlené, zpustnú, a zem bude púšťou, a zviete, ţe ja som Hospodin. 21 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 22 Synu človeka, jaké to máte príslovie o zemi Izraelovej, ţe vraj dni sa preťahujú, a zahynie kaţdé, nesplní sa niktoré videnie? 23 Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Učiním to, ţe prestane to príslovie; nebudú ho viacej pouţívať v Izraelovi; ale hovor im: Uţ sú blízko dni a blízko splnenie kaţdého videnia. 24 Lebo uţ nebude nijakého videnia márneho ani pochlebného veštenia prostred domu Izraelovho. 25 Pretoţe ja som Hospodin; budem hovoriť slovo, ktoré budem hovoriť, a vykoná sa; nebude sa uţ viacej preťahovať, lebo za vašich dní, spurný dome, budem hovoriť slovo a vykonám ho, hovorí Pán Hospodin. 26 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 27 Synu človeka, hľa, dom Izraelov hovoria: Videnie, ktoré on vidí, vzťahuje sa na mnohé dni, a prorokuje na ďaleké časy. 28 Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Nepretiahne sa viacej niktoré z mojich slov; slovo, ktoré budem hovoriť, sa aj vykoná, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 13

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, prorokuj proti prorokom Izraelovým, ktorí prorokujú, a povieš prorokom, prorokujúcim zo svojho srdca: Počujte slovo Hospodinovo! 3 Takto hovorí Pán Hospodin: Beda bláznivým prorokom, ktorí idú za svojím duchom a prorokujú bez toho, ţe by boli niečo videli. 4 Jako líšky v spustošených miestach sú tvoji proroci, Izraelu! 5 Nevystúpili ste hore k trhlinám ani ste nepostavili ohrady vôkol domu Izraelovho, aby ste obstáli v boji v deň Hospodinov. 6 Vídajú márnosť a veštia loţ, ktorí hovoria: Hospodin hovorí, a Hospodin ich neposlal, a robia nádej, ţe postavia slovo. 7 Či azda nevídavate márneho videnia a nehovoríte lţivého veštenia? A hovoríte: Hospodin hovorí. A ja som nehovoril. 8 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe hovoríte márnosť a vídate loţ, preto hľa, ja som proti vám, hovorí Pán Hospodin. 9 A tak bude moja ruka proti prorokom, ktorí vídajú márnosť a veštia loţ. Nebudú v rade môjho ľudu, ani nebudú zapísaní v popise domu Izraelovho ani nevojdú do zeme Izraelovej. A zviete, ţe ja som Pán Hospodin. 10 Preto, a tedy preto, ţe uviedli môj ľud do bludu hovoriac: Pokoj, kým nieto pokoja. A keď on stavia hlinenú stenu, oni, hľa, ju zatierajú ničomným mazom. 11 Povedz tým natieračom bezcenného mazu, ţe opadne. Prijde zaplavujúci lejak, a vy, kamene krupobitia, padnete, a vyrúti sa búrlivý vietor! 12 A hľa, stena padne. Či vám azda nepovedia: No, kdeţe je maz, ktorým ste boli omazali? 13 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Učiním to, ţe sa vyrúti búrlivý vietor v mojej prchlivosti, a zaplavujúci lejak prijde v mojom hneve a kamene krupobitia v prchlivosti na úplnú zkazu. 14 A rozváľam stenu, ktorú ste omazali ničomným mazom, a povalím ju na zem, takţe bude odkrytý jej základ. A padne Jeruzalem, a pohyniete v jeho strede a zviete, ţe ja som Hospodin.

15 A dokonám svoju prchlivosť na stene i na tých, ktorí ju zatierajú mazom, a poviem vám: Niet steny, a niet ani tých, ktorí ju zatierali, 16 prorokov Izraelových, ktorí prorokovali Jeruzalemu a ktorí mu vídavali videnie pokoja, kým nebolo pokoja, hovorí Pán Hospodin. 17 A ty, synu človeka, obráť svoju tvár k dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim. 18 A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Beda tým, ktoré sošívajú obväzky na všetky kĺby rúk a robia čapice na hlavu kaţdej postavy, aby lovily duše. Či budete loviť duše môjho ľudu a ţiviť svoje duše? 19 A znesväcujete mňa u môjho ľudu za nejakú hrsť jačmeňa a za nejaký kus chleba usmrcujúc duše, ktoré by nemaly zomrieť, a zachovávajúc pri ţivote duše, ktoré nemajú ţiť, svojím luhaním môjmu ľudu, ktorý počúva loţ. 20 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja prijdem na vaše obväzky, do ktorých lovíte duše, aby lietaly. A roztrhám ich, a strhám s vašich ramien a prepustím duše, duše, ktoré lovíte, aby lietaly do záhuby. 21 A roztrhám i vaše čapice a vytrhnem svoj ľud z vašej ruky, a nebudú viacej vo vašej ruke za lov, a zviete, ţe ja som Hospodin. 22 Preto, ţe trápite srdce spravedlivého lţou, kým som mu ja nespôsobil bolesti, a ţe posilňujete ruky bezboţného, aby sa nevrátil so svojej zlej cesty zachrániť svoj ţivot, 23 preto nebudete uţ vídať márnosti ani nebudete viacej veštiť, ale vytrhnem svoj ľud z vašej ruky, a zviete, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 14

1 Potom prišli ku mne nejakí muţovia zo starších Izraelových a sedeli predo mnou. 2 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 3 Synu človeka, títo muţovia vzloţili svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padnúť do svojej neprávosti poloţili pred svoju tvár. Či by sa ma tí mali pýtať, a ja im odpovedať? 4 Preto im hovor a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Kaţdému z domu Izraelovho, kto by si vzloţil svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padať do svojej neprávosti by poloţil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi, tomu ja Hospodin odpoviem podľa toho, podľa mnoţstva jeho ukydaných bohov, 5 aby som lapil dom Izraelov za ich srdce, pretoţe odcudziac sa mi odvrátili sa odo mňa pre svojich ukydaných bohov, všetci, koľko ich je. 6 Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Obráťte sa a odvráťte od svojich ukydaných bohov a od všetkých svojich ohavností odvráťte svoju tvár! 7 Lebo ktokoľvek z domu Izraelovho alebo z pohostínov, ktorý pohostíni v Izraelovi, kto by sa oddelil nenasledujúc ma a vzloţil by svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu svojej neprávosti na padnutie by poloţil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi dopytovať sa ma za seba, tomu odpoviem ja Hospodin svojím spôsobom. 8 A obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a zdrtím ho tak, ţe bude za znamenie a príslovia, a vytnem ho zpomedzi svojho ľudu, a zviete, ţe ja som Hospodin. 9 A prorok, keby sa dal naviesť, a hovoril by slovo, ja Hospodin navediem toho proroka a vystriem svoju ruku na neho a vyhladím ho zpomedzi svojho ľudu Izraela. 10 A tak ponesú svoju neprávosť; aká bude neprávosť toho, kto sa bude pýtať, taká bude i neprávosť prorokova, 11 aby neblúdili viacej, dom Izraelov, nenasledujúc ma ani aby sa nepoškvrňovali viacej všelijakými svojimi prestúpeniami, ale aby mi boli ľudom, a ja im budem Bohom, hovorí Pán Hospodin. 12 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 13 Synu človeka, keby zhrešila proti mne zem dopustiac sa nevernosti, a keby som vystrel na ňu svoju ruku a polámal by som jej palicu chleba a poslal by som na ňu hlad a vyplienil by som z nej človeka i hovädo,

14 a keby boli v nej títo traja muţovia: Noach, Daniel a Job, oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli len svoju dušu, hovorí Pán Hospodin. 15 Keby som uviedol ľútu zver na zem, a osirotila by ju, a bola by pustá na toľko, ţe by neišiel nikto cez ňu pre zver, 16 hoci by boli títo traja muţovia v nej, ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér; oni sami by boli vytrhnutí, a zem by bola pustinou. 17 Alebo keby som uviedol meč na tú zem a keby som povedal: Meču, prejdi zemou! a keby som z nej vyplienil človeka i hovädo, 18 a čo by boli títo traja muţovia v nej, ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér, ale iba oni sami by boli vytrhnutí. 19 Alebo keby som poslal mor na tú istú zem a vylial by som na ňu svoju prchlivosť v krvi, aby som vyplienil z nej človeka i hovädo, 20 a Noach, Daniel a Job by boli v nej, ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe by nevytrhli syna ani dcéry; oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli iba svoju dušu. 21 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Tým menej vytrhnú potom, keď pošlem svoje štyri zlé súdy, meč a hlad a ľútu zver a mor na Jeruzalem vyplieniť z neho človeka i hovädo! 22 A hľa, pozostane v ňom niečo uniklé, tí, ktorí budú vyvedení von, synovia a dcéry; hľa, tí vyjdú k vám, a uvidíte ich cestu a ich skutky a potešíte sa nad zlom, ktoré uvediem na Jeruzalem, nad všetkým tým, čo uvediem naň. 23 A potešia vás, keď uvidíte ich cestu a ich skutky a zviete, ţe nie darmo som učinil všetko to, čo som učinil na ňom, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 15

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, čo je viac drevo viniča neţ ktorékoľvek iné drevo? Čo jeho letorast, ktorý bol medzi stromami lesa? 3 Či sa vezme z neho drevo spraviť nejakú prácu? Či azda vezmú z neho klin zavesiť naň nejaký riad, akýkoľvek? 4 Hľa, dáva sa na oheň, aby ho strávil. Oheň strávil oba jeho konce, a jeho prostredok ohorel, či sa hodí na nejakú prácu? 5 Hľa, keď bolo neporušené, nespravila sa z neho práca, čím menej potom, keď ho strávil oheň, alebo keď ohorelo, spraví sa ešte z neho nejaká práca! 6 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Ako drevo viniča medzi drevom lesa, ktoré som oddal ohňu, aby ho strávil, tak som oddal obyvateľov Jeruzalema. 7 A obrátim svoju tvár proti nim; z jedného ohňa vyšli, a druhý oheň ich strávi, a zviete, ţe ja som Hospodin, keď postavím svoju tvár proti nim. 8 A obrátim zem na pustinu, pretoţe sa dopúšťali nevernosti, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 16

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti! 3 A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod, dcéro Jeruzalema, je zo zeme Kananeja; tvoj otec bol Amorej, a tvoja mater bola Hetejka. 4 A čo do tvojho narodenia, v deň, v ktorý si sa narodila, nebol urezaný tvoj pupok, ani si nebola umytá vodou, aby ťa boli utreli, ani si nebola posolená soľou ani si nebola obvinutá plienkami.

5 Nezľutovalo sa nad tebou oko, aby ti bolo učinilo hoci len jedno z tých vecí z ľútosti nad tebou; ale si bola povrhnutá na šíre pole pre ošklivosť svojej duše, v deň, v ktorý si sa narodila. 6 Potom idúc popri tebe a vidiac ťa, ţe kopeš vo svojej krvi, povedal som ti: Hoc aj si vo svojej krvi, ţi tedy. Áno, povedal som ti: Hoc aj si vo svojej krvi, ţi tedy! 7 V desať tisíc, ako bylinu na poli, som ťa rozplodil, a rozmnoţila si sa a vyrastúc bola si veľkou, dospela si k svrchovanej ozdobe: prsia ti stály plné, a tvoje vlasy narástly; ale si bola holá a nahá. 8 A keď som išiel popri tebe a videl som ťa, ţe hľa, tvoj čas bol uţ čas milovania, nuţ rozprestrel som na teba svoje krýdlo a prikryl som tvoju nahotu a prisahal som ti a vošiel som s tebou v smluvu, hovorí Pán Hospodin, a tak si bola mojou. 9 Umyl som ťa vodou a splákol som s teba tvoju krv a pomazal som ťa voňavým olejom; 10 zaodial som ťa vyšívaným rúchom, zaobul som ťa jemnou a drahou obuvou, opásal som ťa kmentom a priodial som ťa hodvábom; 11 ozdobil som ťa ozdobou, dal som náramnice na tvoje ruky a ozdobnú reťaz na tvoje hrdlo, 12 dal som obrúčku na tvoj nos na okrasu a náušnice na tvoje uši a krásnu korunu na tvoju hlavu. 13 A tak si sa zdobila zlatom a striebrom, a tvoje rúcho bolo samý kment, hodváb a výšivky; jedávala si najjemnejšiu múku, med a olej a bola si veľmi, preveľmi krásna, a šťastne sa ti vodilo, takţe si dosiahla i kráľovstvo. 14 A rozniesla sa ti povesť medzi národy pre tvoju krásu, pretoţe bola dokonalá, pre moju slávu, ktorú som bol poloţil na teba, hovorí Pán Hospodin. 15 Ale si sa nadejala na svoju krásu a smilnila si na svoju povesť a vylievala si svoje smilstvá na kaţdého, kto išiel pomimo. Jeho bolo. 16 A vezmúc zo svojho rúcha narobila si si pestrých výšin a smilnila si na nich, voľačo také, čoho tu ešte nebolo ani viac nebude. 17 Vzala si klenoty svojej ozdoby z môjho zlata a z môjho striebra, ktoré som ti bol dal, a narobila si si obrazov muţského pohlavia a smilnila si s nimi. 18 A vzala si aj svoje vyšívané rúcha a pokryla si ich, i môj olej i moje kadivo si dala pred ne. 19 I môj chlieb, ktorý som ti dal, najjemnejšiu múku, olej a med, čím som ťa kŕmil, dala si to pred ne na upokojujúcu vôňu, a bolo tak, hovorí Pán Hospodin. 20 Potom si vzala svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a pobijúc ich obetovala si ich im, aby ich poţraly. Či to azda bolo málo, také tvoje smilstvá, 21 ţe si pozabíjala mojich synov a vydávala si ich, aby im ich previedli cez oheň? 22 A pri všetkých svojich ohavnostiach a svojich smilstvách nerozpomenula si sa na dni svojej mladosti, keď si bola holá a nahá, keď kopúc nohami váľala si sa vo svojej krvi. 23 A stalo sa po všetkej tej tvojej nešľachetnosti - Oj, beda, beda tebe! hovorí Pán Hospodin -, 24 ţe si si vystavila vysoké miesto necudnosti a spravila si si výšinu na kaţdej ulici. 25 Pri kaţdom rozcestí vystavila si svoju výšinu a zohavila si svoju krásu a rozťahovala si svoje nohy kaţdému idúcemu pomimo a rozmnoţila si svoje smilstvo. 26 Smilnila si so synmi Egypta, so svojimi súsedmi veľkého tela, a rozmnoţila si svoje smilstvo nato, aby si ma popudzovala k hnevu. 27 Preto hľa, vystrel som svoju ruku na teba a uňal som z tvojho vymeraného pokrmu a vydal som ťa do vôle tých, ktoré ťa nenávidia, do vôle dcér Filištínov, ktoré sa hanbily pre tvoju mrzkú cestu. 28 Smilnila si aj so synmi Assúra, pretoţe si sa nemohla nasýtiť a tedy smilnila si s nimi, ale ani tak si sa nenasýtila. 29 A rozmnoţila si svoje smilstvo do zeme Kananeja a tak aţ do Chaldejska, ale ani tým si sa nenasýtila. 30 Oj, aké utrmácané je tvoje srdce, hovorí Pán Hospodin, pretoţe páchaš všetky tieto veci, skutok bezuzdnej ţeny smilnice,

31 keď si si vystavila svoje vysoké miesto necudnosti na rozcestí kaţdej cesty a svoju výšinu si spravila na kaţdej ulici a nebola si jako iná smilnica, posmievajúc sa daru. 32 Oj, cudzoloţná ţeno! Miesto svojho muţa berie cudzích! 33 Všetkým smilniciam dávajú mzdu, ale ty si dávala svoju mzdu všetkým svojim milencom a podplácala si ich, aby vchádzali k tebe zo všetkých strán smilniť s tebou. 34 A bolo u teba opak toho, čo u iných ţien, v tvojich smilstvách; lebo nechodili smilniť za tebou; a preto, ţe si ty dávala dar, a tebe sa nedával dar, a tak si bola opakom. 35 Preto ty, smilnico, počuj slovo Hospodinovo! 36 Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe boly tvoje peniaze premrhané, a ţe tvoja hanba bola odkrývaná v tvojich smilstvách oproti tvojim milencom, a pre všetkých ukydaných bohov tvojich ohavností jako i za krv tvojich synov, ktorých si im dala, 37 preto hľa, shromaţdím všetkých tvojich milencov, ktorým si sa ľúbila, i všetkých, ktorých si milovala, so všetkými tými, ktorých si nenávidela, a shromaţdím ich proti tebe zo všetkých strán a odkryjem tvoju nahotu pred nimi, a uvidia všetku tvoju nahotu. 38 A budem ťa súdiť súdami cudzoloţníc a tých, ktoré vylievajú krv, a oddám ťa, aby si bola krvou prchlivosti a revnivosti. 39 Vydám ťa do ich ruky, a rozboria tvoje vysoké miesto necudnosti a rozváľajú tvoje výšiny a vyzlečú ťa z tvojho rúcha a vezmú tvoje krásne klenoty a nechajú ťa holú a nahú. 40 A dovedú hore na teba shromaţdenie a uhádţu ťa kamením a rozsekajú ťa svojimi mečami; 41 popália tvoje domy ohňom a vykonajú na tebe súdy pred očami mnohých ţien, a tak učiním prietrţ tvojmu smilstvu, ani nebudeš viacej dávať daru. 42 A tak ukojím na tebe svoju prchlivosť, a moja revnivosť odstúpi od teba, a upokojím sa a nebudem sa viacej hnevať. 43 Preto, ţe si sa nerozpamätala na dni svojej mladosti, ale si zúrila proti mne všetkými tými vecami, preto i ja, hľa, dám tvoju cestu na tvoju hlavu, hovorí Pán Hospodin, a nevykonáš viacej tej mrzkosti pridávajúc ku všetkým svojim ohavnostiam. 44 Hľa, kaţdý, kto bude hovoriť v prísloví, povie o tebe príslovie a riekne: Jaká mater, taká jej dcéra. 45 Dcérou svojej matere si ty, ktorá si zošklivila svojho muţa i svojich synov, a sestrou svojich sestier si ty, ktoré si zošklivily svojich muţov a svojich synov; vaša mater bola Hetejka, a váš otec bol Amorej. 46 A tvoja väčšia sestra, staršia, je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva po tvojej ľavici, a tvoja menšia sestra, mladšia od teba, ktorá býva po tvojej pravici, je Sodoma so svojimi dcérami. 47 Ale nechodila si po ich cestách ani si nerobila podľa ich ohavností, jako keby to bolo bývalo málo hnusu, preto si sa porušila nad ne vo všetkých svojich cestách. 48 Ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe Sodoma, tvoja sestra, ona ani jej dcéry, nerobila tak, ako si robila ty i tvoje dcéry. 49 Hľa, toto bola neprávosť Sodomy, tvojej sestry: pýcha, pochádzajúca zo sýtosti chleba, a mala hojnosť pokoja i so svojimi dcérami a ruky biedneho a chudobného neposilňovala. 50 Ale pozdvihnúc sa páchaly predo mnou ohavnosť, a preto som ich odpratal, tak, ako som videl, ţe je spravedlivé. 51 A Samária nenahrešila ani polovice tvojich hriechov, ale ty si namnoţila svojich ohavností viac ako ony a ospravedlnila si svoje sestry všetkými svojimi ohavnosťami, ktoré si páchala. 52 Tedy nes i ty svoju potupu, ktorú si prisúdila svojim sestrám; pre tvoje hriechy, ktorými si napáchala viacej ohavností a väčších ako ony, spravedlivejšie sú ako ty. Hanbi sa tedy aj ty a nes svoju potupu za to, ţe si ospravedlnila svoje sestry. 53 A dovediem zpät ich zajatých, zajatých Sodomy a jej dcér, i zajatých Samárie a jej dcér a zajatie tvojich zajatých medzi nimi 54 nato, aby si niesla svoju potupu a hanbila sa pre všetko to, čo si páchala, keď si ich tešila takým činom.

55 A tvoje sestry, Sodoma a jej dcéry, sa navrátia do svojho predošlého stavu, i Samária a jej dcéry sa navrátia do svojho predošlého stavu, a ty a tvoje dcéry sa tieţ navrátite do svojho predošlého stavu. 56 A nebola Sodoma, tvoja sestra, výstraţnou kázňou v tvojich ústach v deň tvojej veľkej pýchy, 57 driev ako bola odkrytá tvoja zlosť, ako za času potupy so strany dcér Arama a všetkých, ktoré boly vôkol neho, dcér Filištínov, ktoré ťa znevaţovaly a hubily zo všetkých strán. 58 Svoju mrzkosť a svoje ohavnosti ponesieš ty, hovorí Hospodin. 59 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Učiním ti podľa toho, jako si robila, ktorá si pohŕdla prísahou zrušiac smluvu. 60 Avšak, ja sa rozpomeniem na svoju smluvu s tebou vo dňoch tvojej mladosti a postavím ti večnú smluvu. 61 A rozpomenieš sa na svoje cesty a budeš sa stydieť, keď dostaneš svoje sestry, väčšie ako si ty, ku tým, ktoré sú menšie, ako si ty, a dám ich tebe za dcéry, ale nie z tvojej smluvy. 62 A tak ja postavím svoju smluvu s tebou, a zvieš, ţe ja som Hospodin, 63 aby si sa rozpamätala a hanbila sa a nemohla viacej otvoriť ústa pre svoj stud, keď ti pokryjem všetko a tak ťa očistím od všetkého, čo si popáchala, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 17

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, zahádaj hádanku a povedz domu Izraelovmu podobenstvo 3 a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Veľký orol velikých krýdel s dlhými brkami, plný strakatého peria, priletel na Libanon a vzal jemný vrchol cedry; 4 odlomil čo bolo najvýbornejšie jeho mládnikov a zaniesol to do kupeckej zeme, sloţil to v meste obchodníkov. 5 Potom vzal zo semena zeme a dal ho do osevného poľa, kde bralo vlahu nad mnohými vodami; učinil ho sťa vrbinu. 6 A tak rástol a bol z neho rozvetvený vinič bujný nízkej postavy, ktorý obracal svoje vetvi k nemu, k orlovi, a jeho korene boly pod ním. A stal sa viničom a vyhnal konáre a vypustil listnaté výhonky. 7 Ale bol iný orol veľký velikých krýdel a mnohého peria. A hľa, ten istý vinič ovinul svoje korene o neho a svoje vetvi vypustil po ňom, aby ho zvlaţoval zo záhonov jeho sadu. 8 Zasadený bol na dobrom poli a pri mnohých vodách, aby vyhnal haluzi a niesol ovocie, aby bol krásnym viničom. 9 Povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Či sa podarí? Či azda nevytrhá jeho koreňov a neoseká jeho ovocia, a neuschne? Všetky zelené letorasty, vyrastlé z neho, uschnú, a nebude treba veľkého ramena ani mnohého ľudu zdvihnúť ho od jeho koreňov. 10 Tedy hľa, hoci je zasadený, či sa aj podarí? Či azda hneď, ako sa ho dotkne východný vietor, neuschne? Na záhonoch, na ktorých rástol, uschne! 11 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 12 Noţe povedz tomu spurnému domu: Či neviete, čo to znamená? Povedz: Hľa, prišiel babylonský kráľ do Jeruzalema a vzal jeho kráľa i jeho knieţatá a zaviedol ich k sebe do Babylona. 13 A vzal z kráľovského semena a učinil s ním smluvu, zaviazal ho prísahou a pobral mocných zeme. 14 aby to bolo nízke kráľovstvo, aby sa nepozdvihovalo, aby zachovávalo jeho smluvu, aby tak stálo. 15 Ale sa mu sprotivil pošlúc svojich poslov do Egypta, aby mu dal kone a mnoho ľudu. Či sa mu podarí? Či ujde pomste ten, kto robí také veci? Zrušil smluvu a mal by uniknúť? 16 Ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe na mieste kráľa, ktorý ho učinil kráľom, ktorého prísahou pohŕdol a ktorého smluvu zrušil, u neho zomrie, v Babylone.

17 Ani nebude s veľkým vojskom a s mnohým zástupom konať s ním faraon v boji, keď nasypú val a vystavia hradbu vyplieniť mnohé duše. 18 Pohŕdol prísahou zrušiac smluvu a hľa, dal svoju ruku a vykonal všetko to; neunikne! 19 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Ako ţe ja ţijem, tak isté je, ţe dám svoju prísahu, ktorou pohŕdol, a svoju smluvu, ktorú zrušil, na jeho hlavu. 20 A rozostriem na neho svoju sieť, a bude lapený do môjho vleku, a dovediem ho do Babylona a budem sa tam s ním súdiť pre jeho vierolomnosť, ktorej sa dopustil proti mne. 21 A všetci jeho uprchlíci vo všetkých jeho hejnách popadajú mečom, a tí, ktorí pozostanú, budú rozptýlení vo všetky vetry, a zviete, ţe ja Hospodin som hovoril. 22 Takto hovorí Pán Hospodin: Ale potom ja vezmem z jemného vrchola tej vysokej cedry a dám do zeme; odlomím útly prútik z najvýbornejšieho jeho mládnikov a zasadím ja na vysokom vrchu a vyvýšenom. 23 Na vrchu výšiny Izraelovej ho zasadím, a vyţenie haluzi a ponesie ovocie a bude slávnou cedrou, a budú bývať pod ním všelijakí vtáci všelijakých krýdel; v tôni jeho vetiev budú bývať. 24 A tak zvedia všetky stromy poľa, ţe ja Hospodin som poníţil vysoký strom a vyvýšil som nízky strom; vysušil som zelený strom a spôsobil som to, aby rozkvitol suchý strom. Ja Hospodin som hovoril aj učiním.

Ezechiel 18

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Čo tým chcete, vy, ktorí hovoríte v zemi Izraelovej také príslovie, ţe vraj otcovia jedli hroznové nedozrelky, a synom stŕply zuby? 3 Jako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe nebudete mať viacej ako pouţívať to príslovie v Izraelovi. 4 Hľa, všetky duše sú moje; jako duša otcova tak i duša synova je moja; duša, ktorá hreší, tá zomrie. 5 A keby bol niektorý človek spravedlivý a činil by súd a spravedlivosť, 6 na vrchoch by nejedol ani by nepozdvihnul svojich očí k ukydaným bohom domu Izraelovho a ţeny svojho blíţneho by nepoškvrnil ani by sa nepriblíţil k ţene v jej nečistote 7 a nikoho by neutiskoval a vrátil by jeho záloh, vzatý za dlh, cudzieho násilne by nevzal a svojho chleba by dával lačnému a priodieval by nahého rúchom; 8 na úţeru by nedal ani by nevzal úroku, od neprávosti by odvracal svoju ruku a činil by súd pravdy medzi človekom a človekom; 9 keby chodil v mojich ustanoveniach a ostríhal by moje súdy činiac pravdu, spravedlivý ten istotne bude ţiť, hovorí Pán Hospodin. 10 Ale keby splodil syna lotra, ktorý by vylieval krv a vykonal by bratovi niektorú z tých vecí, 11 a tamtoho by nečinil ničoho, ale ešte by aj jedol na vrchoch a poškvrnil by ţenu svojho blíţneho; 12 biedneho a chudobného by utiskoval a bral by násilne cudzie, zálohu by nevrátil a pozdvihol by svoje oči k ukydaným bohom, ohavnosť vykonal; 13 keby dával na úţeru a bral by úrok, či azda bude ţiť? Nebude ţiť! Vykonal všetky tie ohavnosti; istotne zomrie; jeho krv nech je na ňom! 14 A zase hľa, keby niektorý človek splodil syna, ktorý by videl všetky hriechy svojho otca, ktoré spáchal, a vidiac to nečinil by tak; 15 na vrchoch by nejedol ani by nepozdvihol svojich očí k ukydaným bohom domu Izraelovho, ţeny svojho blíţneho by nepoškvrnil

16 a neutiskoval by nikoho, zálohu by nezadrţal ani by násilne nevzal cudzieho, svojho chleba by dával lačnému a priodial by nahého rúchom; 17 od biedneho by odvrátil svoju ruku, nevzal by úţery ani úroku, moje súdy by činil a chodil by v mojich ustanoveniach, ten nezomrie pre neprávosť svojho otca; istotne bude ţiť. 18 Jeho otec, pretoţe krute utláčal, násilne bral cudzie veci bratove a to, čo nie je dobré, robil prostred svojho ľudu, preto hľa, zomrie pre svoju neprávosť. 19 A keby ste riekli: Prečo nenesie syn neprávosti otcovej? Ale syn činil súd a spravedlivosť, ostríhal všetky moje ustanovenia a činil ich; istotne bude ţiť! 20 Duša, ktorá hreší, tá zomrie. Syn neponesie neprávosti otcovej, ani otec neponesie neprávosti synovej. Spravedlivosť spravedlivého bude na ňom, a tieţ i bezboţnosť bezboţného bude na ňom, na bezboţnom. 21 A keby sa bezboţný odvrátil od všetkých svojich hriechov, ktoré robil, a ostríhal by všetky moje ustanovenia a činil by súd a spravedlivosť, istotne bude ţiť; nezomrie. 22 Niktoré z jeho prestúpení, ktorých sa dopustil, sa mu nespomenú; vo svojej spravedlivosti, ktorú činil, bude ţiť! 23 Či mám azda záľubu v smrti bezboţného, hovorí Pán Hospodin, či azda nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a ţil? 24 A keby sa odvrátil spravedlivý od svojej spravedlivosti a páchal by neprávosť robiac podľa všetkých ohavností, ktoré robí bezboţný, či azda bude ţiť? Niktorá jeho spravedlivosť, ktorú činil, nespomenie sa. Pre svoju vierolomnosť, ktorej sa dopustil, a pre svoj hriech, ktorý spáchal, pre tie veci zomrie. 25 A hovoríte: Nie je pravá cesta Pánova. Noţe počujte, dome Izraelov: Či moja cesta nie je pravá? Či azda nie sú to vaše cesty, ktoré nie sú pravé? 26 Keby sa odvrátil spravedlivý od svojej spravedlivosti a páchal by neprávosť a v tom by zomrel, zomrie pre svoju neprávosť, ktorú páchal. 27 A zase keby sa odvrátil bezboţný od svojej bezboţnosti, ktorú robil, a činil by súd a spravedlivosť, ten zachová svoju dušu pri ţivote. 28 A keby videl a odvrátil by sa od všetkých svojich prestúpení, ktorých sa dopúšťal, istotne bude ţiť, nezomrie. 29 A dom Izraelov hovoria: Nie je pravá cesta Pánova. Ale či moje cesty nie sú pravé, dome Izraelov? Či azda nie sú to vaše cesty, ktoré nie sú pravé? 30 Preto vás budem súdiť, kaţdého podľa jeho ciest, dome Izraelov, hovorí Pán Hospodin. Navráťte sa a odvráťte sa od všetkých svojich prestúpení, a nebude vám neprávosť na závadu, klesnúť. 31 Odvrhnite od seba všetky svoje prestúpenia, ktorými ste prestupovali, a zadováţte si nové srdce a nového ducha! Lebo veď načo máte zomrieť, dome Izraelov? 32 Lebo nemám záľuby v smrti zomierajúceho, hovorí Pán Hospodin. Obráťte sa tedy a ţite!

Ezechiel 19

1 A ty pozdvihni trúchlospev na knieţatá Izraelove 2 a povieš: Čo tvoja mater ľvica? Odpočívajúc líhala medzi ľvami, medzi mladými ľvami vychovávala svoje ľvíčatá. 3 A vychovala jedno zo svojich ľvíčat; bol to mladý lev a naučil sa lúpeţiť; ţrával ľudí. 4 A počuly o ňom národy; lapený bol do ich jamy, a doviedli ho za obrúčky do Egyptskej zeme. 5 A keď videla ľvica, ţe darmo čaká, a ţe zahynula jej nádej, vzala jedno zo svojich ľvíčat, urobila ho mladým ľvom. 6 A chodil si medzi ľvami a stal sa z neho mladý lev; ale sa naučil lúpeţiť a ţrával ľudí; 7 poznal svoje vdovy a spustošil ich mestá, takţe spustla zem i jej náplň od hlasu jeho revu. 8 Preto nastavily na neho národy naokolo z krajín a rozostrely na neho svoju sieť; lapený bol do ich jamy.

9 Dali ho do klietky na obrúčky a doviedli ho k babylonskému kráľovi, odviedli ho do pevností, aby nebolo viacej počuť jeho hlasu na vrchoch Izraelových. 10 Tvoja mater bola jako vinič za tvojho pokoja, zasadený nad vodami; úrodný a haluznatý bol pre mnohé vody. 11 A mal silné prúty na berly panovníkov, a jeho postava sa vypäla vysoko medzi oblaky, a bolo ho vidieť pre jeho vysokosť, pre mnoţstvo jeho vetiev. 12 Ale bol vytrhnutý v prchlivosti a hodený na zem, a východný vietor usušil jeho ovocie; jeho silné prúty sa vylámaly a uschly; oheň to strávil. 13 A teraz je zasadený na púšti, vo vypráhlej zemi ţíznivej. 14 Krome toho vyšiel oheň z prúta jeho konárov; strávil jeho ovocie, a nie je uţ na ňom silného prúta na berlu panovať. Je to trúchlospev a bude na trúchlospev.

Ezechiel 20

1 A stalo sa siedmeho roku, piateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, ţe prišli muţovia zo starších Izraelových pýtať sa Hospodina a posadili sa predo mnou. 2 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 3 Synu človeka, hovor starším Izraelovým a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Či ste sa vy prišli mňa pýtať? Ako ţe ja ţijem, nedám, aby ste sa ma pýtali, ani vám nedám odpovedi, hovorí Pán Hospodin. 4 Či azda ich budeš súdiť, či budeš súdiť, synu človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov! 5 A povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: V deň, v ktorý som si vyvolil Izraela a zdvihnul som svoju ruku semenu domu Jakobovho a dal som sa im poznať v Egyptskej zemi a pozdvihnul som im svoju ruku povediac: Ja som Hospodin, váš Bôh, 6 v ten deň som im pozdvihnul svoju ruku, ţe ich vyvediem z Egyptskej zeme do zeme, ktorú som vyhľadal pre nich, tečúcu mliekom a medom, ktorá je okrasou všetkých zemí. 7 A riekol som im: Odvrhnite kaţdý hnusoby svojich očí a nepoškvrňujte sa ukydanými bohmi Egypťanov; ja som Hospodin, váš Bôh! 8 Ale oni sa spurne staväli proti mne a nechceli počúvať na mňa; neodvrhli, niktorý, hnusôb svojich očí ani nezanechali ukydaných bohov Egypťanov. Preto som povedal, ţe vylejem na nich svoju prchlivosť, ţe vykonám na nich svoj hnev prostred Egyptskej zeme. 9 Ale som učinil pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, medzi ktorými boli, pred ktorých očami som sa im dal poznať vyvedúc ich z Egyptskej zeme. 10 A vyviedol som ich z Egyptskej zeme a doviedol som ich na púšť. 11 Tam som im dal svoje ustanovenia a oznámil som im svoje súdy, ktoré, keby ich činil človek, ţil by nimi. 12 Dal som im aj svoje soboty, aby boly znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, ţe ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem. 13 Ale dom Izraelov sa spurne staväli proti mne na púšti; v mojich ustanoveniach nechodili a zavrhli moje súdy, ktoré, keby ich činil človek, ţil by nimi, a veľmi znesvätili aj moje soboty. Preto som povedal, ţe vylejem na nich svoju prchlivosť tam na púšti, aby som ich vyhladil. 14 Avšak učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol. 15 Ale i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku na púšti, ţe ich nevovediem do zeme, ktorú som bol dal, tečúcu mliekom a medom, okrasu to všetkých zemí, 16 pretoţe zavrhli moje súdy a v mojich ustanoveniach nechodili a znesvätili aj moje soboty, lebo ich srdce išlo za ich ukydanými bohmi. 17 Ale moje oko sa zľutovalo nad nimi, takţe som ich nezkazil a neučinil som im konca na púšti.

18 A povedal som ich synom tam na púšti: Nechoďte v ustanoveniach svojich otcov a ich súdov neostríhajte ani sa nepoškvrňujte ich ukydanými bohmi. 19 Ja som Hospodin, váš Bôh; choďte v mojich ustanoveniach a ostríhajte moje súdy a čiňte ich 20 a sväťte moje soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, ţe ja som Hospodin, váš Bôh. 21 Ale aj synovia sa spurne staväli proti mne; v mojich ustanoveniach nechodili ani neostríhali mojich súdov, aby ich boli činili, ktoré, keby ich činil človek, ţil by nimi; moje soboty znesvätili. Preto som povedal, ţe vylejem na nich svoju prchlivosť, ţe vykonám na nich svoj hnev na púšti. 22 Avšak odvrátil som svoju ruku a učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol. 23 No, i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku tam na púšti, ţe ich rozptýlim medzi národy a rozoţeniem ich po rôznych krajinách, 24 pretoţe nečinili mojich súdov a moje ustanovenia zavrhli a znesvätili moje soboty, a ţe ich oči boly obrátené za ukydanými bohmi ich otcov. 25 Preto som im aj ja dal ustanovenia nie dobré a súdy, ktorými nebudú ţiť, 26 a poškvrnil som ich v ich daroch tým, ţe vodili všetko, čo otvára ţivot, cez oheň, aby som ich spustošil, aby poznali, ţe ja som Hospodin. 27 Preto hovor domu Izraelovmu, synu človeka, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Ešte i týmto ma obráţali vaši otcovia, pri svojej vierolomnosti, ktorej sa dopúšťali proti mne: 28 keď som ich voviedol do zeme, vzhľadom na ktorú som zdvihnul svoju ruku prisahajúc, ţe im ju dám, nech videli ktorýkoľvek vysoký breh alebo ktorýkoľvek košatý strom hustý, obetovali tam svoje bitné obeti a dávali tam svoje popudzujúce obetné dary a kládli tam svoju upokojujúcu vôňu a vylievali tam svoje liate obeti. 29 A riekol som im: Čo je to jaká výšina, na ktorú to vy chodíte? A tak sa volá výšinou aţ do tohoto dňa. 30 Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Či sa budete poškvrňovať cestou svojich otcov a budete smilniť odchádzajúc za ich hnusobami? 31 I donášaním svojich darov, vodením svojich synov cez oheň poškvrňujete sa pri všetkých svojich ukydaných bohoch aţ do tohoto dňa, a ja by som mal dať, aby ste sa ma pýtali, dome Izraelov? Ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, nedám, aby ste sa ma pýtali. 32 A to, čo vystupuje na vášho ducha, to, čo myslíte, istotne nebude, to, čo hovoríte, budeme vraj ako iné národy, ako čeľade iných zemí slúţiac drevu a kameňu. 33 Jako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, tak isté je, ţe silnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou budem kraľovať nad vami. 34 A vyvediem vás z národov a shromaţdím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, silnou rukou a vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou 35 a zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár; 36 ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egyptskej zeme, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán Hospodin. 37 A preţeniem vás popod palicu a uvediem vás do záväzku smluvy. 38 A vylúčim z vás tých, ktorí sa mi protivia, a ktorí vierolomne odpadúvajú odo mňa; zo zeme ich pohostínstva ich vyvediem; ale do zeme Izraelovej nevojdú. A zviete, ţe ja som Hospodin. 39 A vy, dome Izraelov, takto hovorí Pán Hospodin: Teda len iďte a slúţte kaţdý svojim ukydaným bohom! Ale potom ma istotne budete poslúchať a nebudete viacej zneuctievať meno mojej svätosti svojimi darmi a svojimi ukydanými bohmi. 40 Leţ na vrchu mojej svätosti, na vrchu výšiny Izraelovej, hovorí Pán Hospodin, tam mi budú slúţiť celý dom Izraelov, všetci, koľko ich je, v zemi; tam budem mať v nich záľubu a tam sa budem pýtať po vašich obetiach pozdvihnutia ako i po prvotine vašich darov so všetkými vašimi posviatnosťami. 41 Jako v upokojujúcej vôni budem mať vo vás záľubu, keď vás vyvediem z národov a shromaţdím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, a budem posvätený vo vás pred očami národov.

42 A zviete, ţe ja som Hospodin, keď vás vovediem do zeme Izraelovej, do zeme, vzhľadom na ktorú som pozdvihnul svoju ruku prisahajúc, ţe ju dám vašim otcom. 43 A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na všetky svoje činy, ktorými ste sa poškvrňovali, a budete sa sami sebe oškliviť pre všetky svoje nešľachetnosti, ktoré ste páchali. 44 A zviete, ţe ja som Hospodin, keď učiním s vami pre svoje meno, nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich porušených činov, dome Izraelov, hovorí Pán Hospodin. 45 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 46 Synu človeka, obráť svoju tvár na juh a kvapkaj slovo proti poludniu a prorokuj proti lesu poľa na juhu. 47 A povieš lesu na juhu: Počuj slovo Hospodinovo! Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zanietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe kaţdý zelený strom a kaţdý suchý strom; nezhasne plameň, prudký preveľmi, a budú ním opálené všetky tváre od juhu aţ na sever. 48 A uvidia, kaţdé telo, ţe ja Hospodin som ho zapálil; nezhasne. 49 A povedal som: Ach, Pane, Hospodine, oni mi hovoria, či vraj on nehovorí iba podobenstvá?

Ezechiel 21

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti Jeruzalemu a kvapkaj slovo proti svätyniam a prorokuj proti zemi Izraelovej 3 a povieš zemi Izraelovej: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja som proti tebe a vytiahnem svoj meč z jeho pošvy a vyplienim z teba spravedlivého i bezboţného. 4 Preto, ţe vyplienim z teba spravedlivého i bezboţného, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti kaţdému telu od juhu aţ na sever. 5 A zvedia, kaţdé telo, ţe ja Hospodin som vytiahol svoj meč z jeho pošvy; nenavráti sa viacej. 6 A ty, synu človeka, vzdychaj, ako keby si mal dolámané bedrá, a v horkosti, vzdychať budeš pred ich očami. 7 A stane sa, keď ti povedia: Nad čímţe tak vzdycháš? ţe vtedy povieš: Nad zvesťou, lebo ide, a rozplynie sa kaţdé srdce, klesnú bezvládne všetky ruky, a kaţdý duch zomdleje, a všetky kolená sa rozplynú jako voda. Hľa, prijde a stane sa, hovorí Pán Hospodin. 8 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 9 Synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán: Povedz: Meč, meč je nabrúsený i vyhladený. 10 Aby zabíjal, čo je na zabitie, nato je nabrúsený; aby sa lesknul, nato je vyhladený. Alebo či sa budeme radovať? Prút môjho syna pohŕda kaţdým drevom. 11 A dali ho vyhladiť, aby sa mohol vziať do ruky; je to nabrúsený meč a je vyhladený dať ho do ruky zabijaka. 12 Krič a kvíľ, synu človeka, lebo ten meč bude proti môjmu ľudu, ten proti všetkým knieţatám Izraelovým; budú vydaní meču i s mojím ľudom, preto sa udieraj na bedrá. 13 Lebo zkúška je spravená, a čo, ak nebude ani pohŕdajúceho prúta? hovorí Pán Hospodin. 14 A ty, synu človeka, prorokuj a tleskni rukami, a nech sa zdvojnásobní meč, i ztrojnásobní meč na tých, ktorí majú byť pobití; je to meč na toho veľkého, ktorý má byť zabitý, meč, ktorý prenikne aţ do ich komôr, 15 aby sa rozplynulo srdce. A bude mnoho závad padnúť, pri všetkých ich bránach, kde dám rúbať mečom. Ach, učinený je podobný blesku, naostrený je zabiť! 16 Zober sa, iď napravo, pusti sa naľavo, kamkoľvek sa obráti tvoje ostrie. 17 A ja tieţ budem tlieskať svojimi rukami a ukojím svoju prchlivosť. Ja Hospodin som hovoril. 18 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

19 A ty, synu človeka, sprav si dve cesty, ktorými by mal prijsť meč babylonského kráľa. Z jednej zeme nech vychádzajú obidve, a stvor ukazujúcu ruku, na rozcestí mesta ju stvor. 20 Sprav cestu, ktorou by mal prijsť meč do Rabby synov Ammonových i do Judska na opevnený Jeruzalem. 21 Lebo babylonský kráľ zastane na počiatku cesty, na rozcestí oboch ciest, aby veštil, bude triasť strelami, dopytovať sa bude domácich bohov, bude hľadieť do jatier. 22 V jeho pravej ruke bude veštba na Jeruzalem, aby pristavil dobývacích baranov, aby otvoril ústa dať povel vraţdiť, aby pozdvihol hlas vyvolať krik boja, aby pristavil dobývacích baranov proti bránam, aby nasypal val, aby vystavil hradby. 23 Ale im to bude jako márna veštba v ich očiach, veď vraj majú prísahy prísah; ale on uvedie na pamäť neprávosť, aby boli lapení. 24 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe mi na pamäť uvodíte svoju neprávosť tým, ţe sa odkrývajú vaše prestúpenia, aby sa videly vaše hriechy vo všetkých vašich činoch; preto, ţe ste mi prišli na pamäť, budete lapení tou rukou. 25 A ty, smrteľne ranený bezboţníku, knieţa Izraelov, ktorého deň prijde v čas vrcholnej neprávosti, ktorou uţ bude koniec, 26 takto hovorí Pán Hospodin: Preč dať kráľovskú čapicu a sloţiť korunu! Toto nie je to. Povýšiť nízkeho a poníţiť vysokého! 27 Rozvrátim, rozvrátim, rozvrátim to; ani toho nebude, dokiaľ neprijde ten, ktorému patrí právo a súd, a dám to jemu. 28 A ty, synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin o synoch Ammonových a o ich potupe, ktorou potupujú, a povieš: Meč, vytasený meč zabíjať, vyhladený, aby ţral, aby sa lesknul ako blesk, 29 kým ti vidia márnosť, kým ti veštia loţ, aby ťa dali k hrdlám pobitých bezboţníkov, ktorých deň prijde v čas neprávosti, ktorou uţ bude koniec. 30 Či azda schovať meč do jeho pošvy? Nie, ale na mieste, na ktorom si stvorená, dcéro Ammonova; v zemi tvojho pôvodu ťa budem súdiť. 31 A vylejem na teba svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti budem duť na teba a vydám ťa do ruky nesmyselných muţov hovädných, takých, ktorí kujú zkazu. 32 Ohňu budeš za potravu; tvoja krv bude prostred tvojej zeme; neprijdeš na pamäť, lebo ja Hospodin som hovoril.

Ezechiel 22

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 A ty, synu človeka, či azda budeš súdiť, či budeš súdiť mesto krvi? Nie, ale mu oznám všetky jeho ohavnosti! 3 A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Oj, mesto, ktoré vylieva krv vo svojom strede, aby prišiel jeho čas, a robí ukydaných bohov samo proti sebe, aby sa poškvrňovalo! 4 Svojou krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo a svojimi ukydanými bohmi, ktorých si narobilo, si sa poškvrnilo, a spôsobilo si to, ţe sa priblíţily tvoje dni, a prišlo si k svojim rokom. Preto ťa vydám národom za potupu a za posmech všetkým zemiam. 5 Blízke i ďaleké od teba sa ti budú posmievať, mesto poškvrneného mena, veľké čo do nepokoja. 6 Hľa, knieţatá Izraelove, kaţdý podľa sily svojho ramena boli v tebe nato, aby vylievali krv. 7 Otca i mater znevaţujú v tebe, pohostína utláčajú v tvojom strede, sirotu a vdovu utiskujú v tebe; 8 mojimi posviatnosťami pohŕdaš a znesväcuješ moje soboty. 9 Muţi pomluvači sú v tebe, aby vylievali krv, a jedia na vrchoch v tebe, mrzkosť páchajú v tvojom strede; 10 nahotu svojho otca odkrývajú v tebe; nečistú, oddelenú v jej nemoci, poniţujú v tebe, 11 a jeden pácha ohavnosť so ţenou svojho blíţneho, druhý v mrzkosti poškvrňuje svoju nevestu, a zase iný poniţuje svoju sestru, dcéru svojho otca, v tebe;

12 úplatný dar berú v tebe nato, aby vylievali krv; berieš úţeru a úrok a hľadajúc zisku utláčaš svojich blíţnych a na mňa si zabudlo, hovorí Pán Hospodin. 13 Preto hľa, tlesknem svojou rukou nad tvojím nespravedlivým ziskom, ktorého si nadobudlo, a nad tvojou krvou, ktorá je v tvojom strede. 14 Či tak obstojí tvoje srdce? Či budú tvoje ruky dosť pevné na dni, ktoré ja budem s tebou konať? Ja Hospodin som hovoril aj učiním. 15 A rozptýlim ťa medzi národy a rozoţeniem ťa po zemiach a celkom vypracem tvoju nečistotu z teba. 16 A budeš zneváţené samo sebou pred očami národov a zvieš, ţe ja som Hospodin. 17 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 18 Synu človeka, dom Izraelov sa mi obrátili na trosku, všetci, koľko ich je, sú meď a cín, ţelezo a olovo prostred pece; obrátili sa na striebornú trosku. 19 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe ste sa všetci obrátili na trosky, preto hľa, shromaţdím vás doprostred Jeruzalema, 20 jako sa shromaţďuje striebro, meď, ţelezo, olovo a cín doprostred pece, aby na to viali oheň roztopiť, tak shromaţdím vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a uloţím a budem vás topiť. 21 A soberiem vás a budem na vás povievať ohňom svojej prchlivosti, aţ sa roztopíte prostred neho. 22 Jako sa topí striebro prostred pece, tak sa roztopíte prostred neho a zviete, ţe ja Hospodin som vylial svoju prchlivosť na vás. 23 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 24 Synu človeka, povedz jej: Ty si zem, ktorá nie je očistená, nebudeš zvlaţená daţďom v deň zúrivého hnevu. 25 Sprisahanie jej prorokov je v jej strede, jako čo by revúci lev, ktorý chvace a trhá lúpeţ; ţerú duše, berú majetok a iné drahé veci; mnoţia jej vdovy v jej strede. 26 Jej kňazi robia môjmu zákonu násilie a poškvrňujú moje posviatnosti; nerobia rozdielu medzi svätým a obecným ani neučia rozoznávať medzi nečistým a čistým a pred mojimi sobotami zakrývajú svoje oči, a som znesväcovaný medzi nimi; 27 jej knieţatá prostred nej sú jako vlci, ktorí chvacú lúpeţ, aby vylievali krv, aby hubili duše ţenúc sa za mrzkým ziskom. 28 Jej proroci im zatierajú ničomným mazom, vidia márnosť a veštia im loţ; hovoria: Takto hovorí Pán Hospodin, a Hospodin nehovoril. 29 Obecní ľudia zeme tvrde utláčajú a berú násilne cudzie, chudobného a biedneho utiskujú a skrivodlivo utláčajú pohostína. 30 A hľadal som človeka zpomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a postavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju nezkazil, ale som nenašiel. 31 Preto vylejem na nich svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti im učiním koniec, ich cestu dám na ich hlavu, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 23

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, boly dve ţeny, dcéry jednej matere. 3 Smilnily v Egypte, smilnily vo svojej mladosti; tam boly mačkané ich prsia a tam opiplali hruď ich panenstva. 4 Ich mená boly: väčšia, staršia bola Ahola <Stánová>, a jej sestra Aholiba <Môj-stán-v-nej>, a boly moje a porodily synov a dcéry. Ale ich mená sú: Samária je Ahola a Jeruzalem Aholiba. 5 A Ahola súc mojou smilnila a zahorela chlipnou ľúbosťou oproti svojim milencom, oproti Assúrovi, blízkym,

6 odiatym hyacintovomodrým postavom, oproti vojvodom a knieţatám, všetko to vybraní mládenci ţiadúcni, jazdci, jazdiaci na koňoch. 7 A dala sa smilniť s nimi, s vybranými synmi Assúrovými, jakí boli všetci dovedna, a so všetkými, proti ktorým zahorela chlipnou ľúbosťou, so všetkými ich ukydanými bohmi sa poškvrňovala. 8 Ale nezanechala ani svojich smilstiev z Egypta, lebo s ňou líhali v jej mladosti, a oni opiplali hruď jej panenstva a vylievali svoje smilstvo na ňu. 9 Preto som ju vydal do ruky jej milencov, do ruky synov Assúrových, proti ktorým zahorela chlipnou ľúbosťou. 10 Tí odkryli jej nahotu, pobrali jej synov i jej dcéry a ju zabili mečom, a tak stala sa povestnou iným ţenám, a vykonali na nej súdy. 11 A jej sestra Aholiba to videla, ale sa porušila vo svojej chlipnej ľúbosti ešte viac ako ona, a jej smilstvá boly väčšie ako smilstvá jej sestry. 12 Zahorela chlipnou ľúbosťou oproti synom Assúrovým, oproti vojvodom a knieţatám, blízkym, odiatym nádherne, oproti jazdcom, jazdiacich na koňoch, oproti vybraným mládencom ţiadúcnym, akí boli všetci dovedna. 13 A videl som, ţe sa poškvrnila; obe išly jednou a tou istou cestou. 14 Ale táto ešte pridala ku svojim smilstvám, lebo keď videla muţov, vyrytých na stene, obrazy to Chaldejov, vyobrazených červeňou, 15 prepásaných pásom na ich bedrách, s previslými čapicami farebnými na ich hlavách, na pohľad samí rytieri, čo do podoby synovia Babylona v Chaldejsku, v ich rodnej zemi, 16 zahorela chlipnou ľúbosťou oproti nim pri pohľade svojich očí a poslala k nim poslov do Chaldejska. 17 A tak prišli k nej synovia Babylona na loţu hriešnej ľúbosti a poškvrnili ju svojím smilstvom. A keď sa uţ poškvrnila nimi, odlúčila sa jej duša od nich. 18 A odkryla svoje smilstvá a odkryla svoju nahotu, a vtedy sa i moja duša odlúčila od nej, ako sa predtým odlúčila moja duša od jej sestry. 19 Lebo rozmnoţila svoje smilstvá rozpomínajúc sa na dni svojej mladosti, v ktorých smilnila v Egyptskej zemi. 20 A zahorela chlipnou ľúbosťou proti ich súloţníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich tok ako tok koňov. 21 A obzerala si sa v svojej porušenej mysli po mrzkosti svojej mladosti, keď hen od Egypta mačkali tvoju hruď pre prsia tvojej mladosti. 22 Preto, Aholiba, takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zobudím proti tebe tvojich milencov, tých, od ktorých sa odlúčila tvoja duša, a dovediem ich na teba zo všetkých strán, 23 synov Babylona a všetkých Chaldejov, Pekoďanov, Šoanov a Koanov, všetkých synov Assúra s nimi, výborní to mládenci ţiadostní, vojvodovia a knieţatá všetci, koľko ich je, rytieri a slovutní, jazdiaci na koňoch, všetci. 24 A prijdú na teba so zbraňou, s vozmi a s kárami a s hromadou národov, s paväzou, štítom a šišakom, a tak sa rozloţia proti tebe dookola, a dám pred nich súd, a budú ťa súdiť svojimi súdami. 25 A dám na teba svoju ţiarlivosť, a budú s tebou konať v prchlivosti, odnímu tvoj nos i tvoje uši, a ostatok ťa padne mečom. Tí poberú tvojich synov i tvoje dcéry, a čo ešte zostane z teba, to strávi oheň. 26 A vyzlečú ti tvoje rúcho a poberú klenoty tvojej ozdoby. 27 A tak učiním prietrţ tvojej mrzkosti u teba i tvojmu smilstvu z Egyptskej zeme, a nepozdvihneš k nim svojich očí a Egypta viacej nespomenieš. 28 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, vydám ťa do ruky tých, ktorých nenávidíš, do ruky tých, od ktorých sa odlúčila tvoja duša, 29 a budú konať s tebou v nenávisti a poberú ti všetko, čoho si nadobudla ťaţkou prácou, a zanechajú ťa holú a nahú, a tak bude odkrytá nahota tvojho smilstva a tvoja mrzkosť a tvoje smilstvá. 30 A to ti vykonajú za to, ţe si smilnila chodiac za pohanmi, pretoţe si sa poškvrnila ich ukydanými bohmi. 31 Chodila si cestou svojej sestry, a preto dám jej pohár do tvojej ruky.

32 Takto hovorí Pán Hospodin: Pohár svojej sestry budeš piť, hlboký a široký; budeš za ţart a za posmech; mnoho vojde do neho; 33 budeš naplnená opilosťou a zármutkom; bude to pohár hrôzy a spustošenia, pohár tvojej sestry Samárie. 34 A vypiješ ho a vystrebeš a k tomu obhryzieš i jeho črepy a roztrháš svoje prsia, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hospodin. 35 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe si zabudla na mňa a zavrhla si ma za svoj chrbát, preto i ty nes svoju mrzkosť a svoje smilstvá. 36 A Hospodin mi riekol: Synu človeka, či by si azda súdil Aholu a Aholibu zastávajúc ich? Nie, ale im oznám ich ohavnosti! 37 Lebo cudzoloţily, a krv je na ich rukách, a cudzoloţily so svojimi ukydanými bohmi, ba ešte aj svojich synov, ktorých mi porodily, im vodily cez oheň, aby ich poţrali. 38 K tomu ešte i toto mi vykonaly: zanečistily moju svätyňu toho istého dňa a znesvätily moje soboty. 39 Lebo keď pobily svojich synov svojim ukydaným bohom, vošly do mojej svätyne toho istého dňa, aby ju poškvrnily. A hľa, tak to robievaly prostred môjho domu. 40 A čo ešte potom, keď poslaly po muţov, ktorí boli prišli z ďaleka, ku ktorým bol poslaný posol, a hľa, prišli; ktorým si sa umyla, nalíčila si svoje oči a ozdobila si sa ozdobou. 41 Sadla si si na slávnej posteli, a pripravený stôl pred ňou, a poloţila si na ňu moje kadivo i môj olej, 42 a pritom sa ozývala surma ubezpečeného mnoţstva. A k muţom z mnoţstva obecného ľudu boli dovedení opilci z púšte, a dali náramky na ich ţenské ruky a nádhernú korunu na ich hlavy. 43 Vtedy som povedal o tej zodranej od mnohonásobného cudzoloţstva: Teraz uţ budú smilniť s ňou a ona s nimi. 44 A tak vchádzali k nej, ako sa vchádza k ţene smilnici; tak vchádzali k Ahole a k Aholibe k mrzkým ţenám. 45 Ale spravedliví muţovia, tí ich budú súdiť súdom cudzoloţníc a súdom tých, ktoré vylievaly krv, pretoţe cudzoloţily a majú krv na svojich rukách. 46 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Doviesť hore na ne shromaţdenie a dať ich za postrk a za lúpeţ! 47 A shromaţdenie ich uhádţe kamením a rozsekajú ich svojimi mečami, ich synov aj ich dcéry pobijú a ich domy popália ohňom. 48 A tak učiním prietrţ mrzkosti v zemi a vezmúc si príklad dajú sa karhať všetky ţeny, a nevykonajú mrzkosti, jako je vaša. 49 A dajú vašu mrzkosť na vás, a ponesiete hriechy svojich ukydaných bohov, a zviete, ţe ja som Pán Hospodin.

Ezechiel 24

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne deviateho roku, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca povediac: 2 Synu človeka, napíš si meno tohoto dňa, zapíš si tento istý deň; práve tohoto dňa sa oprel babylonský kráľ o Jeruzalem. 3 A povedz podobenstvo tomu spurnému domu a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Pristav ten hrniec, pristav i nalej do neho vody; 4 podavaj jeho kusy do neho, všetky dobré kusy, stehno i plece, naplň ho najlepšími kosťami. 5 Vezmi najvýbornejšie z drobného stáda jako aj za košiar kostí pod to. Sprav tak, aby to vrelo, aţ by kypelo, nech sa i jeho kosti rozvaria v ňom. 6 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Oj, beda mestu krvi, hrncu, v ktorom je jeho hrdza a ktorého hrdza nejde z neho. Povyťahuj to z neho kus po kuse; nepadne naň los. 7 Lebo jeho krv je v jeho strede; vystavilo ju na holú skalu; nevylialo jej na zem, aby ju pokryl prach.

8 Aby som tedy uviedol naň prchlivosť a pomstil sa náleţite, dám jeho krv tieţ na holú skalu, aby nebola pokrytá. 9 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Oj, beda mestu krvi! I ja nakladiem veľkú hromadu dreva. 10 Nanos mnoho dreva, roznieť oheň, uvar dobre mäso a okoreň korením, a nech prihoria kosti. 11 A postav ho prázdny na jeho uhlie, aby sa zohriala a rozpálila jeho meď, a aby sa rozpustila v ňom jeho nečistota, aby bola cele strávená jeho hrdza. 12 Unavil mnohou námahou, ale nevyšlo z neho to mnoţstvo jeho hrdze. Do ohňa jeho hrdzu! 13 V tvojej nečistote je mrzkosť. Preto, ţe som ťa čistil, a nie si čisté, tak uţ ani nebudeš čisté od svojej nečistoty, dokiaľ neukojím na tebe svoju prchlivosť. 14 Ja Hospodin som hovoril, prijde to, a učiním, nepopustím ani sa nezľutujem ani nebudem ţelieť. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich činov ťa budú súdiť, hovorí Pán Hospodin. 15 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 16 Synu človeka, hľa, vezmem od teba ţiadosť tvojich očí ťaţkým úderom. Ale nebudeš smútiť ani nebudeš plakať, ani nech ti neprijde tvoja slza do oka. 17 Vzdychaj mlčky; smútku, jako býva obyčaj pri mŕtvych, neusporiadaš, svoj zdobný ovoj uviaţ na svoju hlavu a svoju obuv si obuj na svoje nohy a nezahalíš svojej brady ani nebudeš jesť chleba iných ľudí. 18 Potom ráno som hovoril ľudu, a moja ţena zomrela večer, a zase ráno som učinil tak, ako mi bolo rozkázané. 19 A ľudia mi povedali: Či nám neoznámiš, čo znamenajú tieto veci pre nás, ţe to robíš? 20 Vtedy som im povedal: Slovo Hospodinovo stalo sa ku mne povediac: 21 Povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, poškvrním svoju svätyňu, pýchu vašej sily, ţiadosť vašich očí a túţbu vašej duše, a vaši synovia a vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom. 22 A budete robiť tak, ako ja robím: nezahalíte brady ani nebudete jesť chleba iných ľudí; 23 svoje ovoje budete mať na svojich hlavách a svoju obuv na svojich nohách; nebudete smútiť ani nebudete plakať; ale budete chradnúť pre svoje neprávosti a budete úpieť druh s druhom. 24 A tak vám bude Ezechiel zázrakom; všetko tak, ako robil, budete robiť, keď to prijde, a zviete, ţe ja som Pán Hospodin. 25 A ty, synu človeka, či azda nebude tak, ţe toho dňa, ktorého vezmem od nich ich silu, radosť ich slávy, ţiadosť ich očí a to, po čom sa nesie ich duša, ich synov a ich dcéry, 26 ţe toho dňa prijde k tebe uprchlík, aby to hlásil tvojim ušiam? 27 Toho dňa sa otvoria tvoje ústa, keď budeš s uprchlíkom, a budeš hovoriť a nebudeš viacej nemý a budeš im zázrakom, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 25

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti synom Ammonovým a prorokuj proti nim. 3 A povieš synom Ammonovým: Počujte slovo Pána Hospodina! Takto hovorí Pán Hospodin: Ty, zem Ammonova, preto, ţe hovoríš: Aha! o mojej svätyni, ţe je poškvrnená, a o zemi Izraelovej, ţe je spustošená, a o dome Júdovom, ţe odišli do zajatia, 4 preto hľa, vydám ťa synom východu za drţavie a rozbytujú v tebe svoje ohrady a postavia v tebe svoje príbytky; oni budú jesť tvoje ovocie a oni budú piť tvoje mlieko. 5 A vydám mesto Rabbu za pastvisko veľblúdov a obydlia synov Ammonových za leţište drobného stáda, a zviete, ţe ja som Hospodin.

6 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe si tlieskal rukou a dúpal nohou a radoval si sa s celým svojím opovrţením v duši nad zemou Izraelovou, 7 preto hľa, vystriem na teba svoju ruku a dám ťa za lúpeţ národom a vyplienim ťa zpomedzi ľudí a vyhubím ťa zpomedzi zemí, zahladím ťa, a tak zvieš, ţe ja som Hospodin. 8 Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe hovorí Moáb a Seir: Hľa, dom Júdov je ako všetky iné národy, 9 preto hľa, otvorím bok Moábov od jeho miest, odtiaľ, kde sú jeho mestá, od jeho konca, rozkošnú zem Bét-haješimóta, Bálmeona a Kirjataima, 10 synom východu na synov Ammonových a dám ju do drţavia, aby sa nespomínalo na synov Ammonových medzi národami. 11 A vykonám súdy aj na Moábovi, a zvedia, ţe ja som Hospodin. 12 Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe sa Edom ukrutne pomstil domu Júdovmu a previnili sa veľmi a vypomstili sa na nich, 13 preto takto hovorí Pán Hospodin: Vystriem svoju ruku i na Edoma a vyplienim z neho človeka i hovädo a obrátim ho v pustinu od Témana, a aţ do Dedána popadajú mečom. 14 A dám svoju pomstu na Edoma rukou svojho ľudu Izraela, a vykonajú na Edomovi podľa môjho hnevu a podľa mojej prchlivosti, a poznajú moju pomstu, hovorí Pán Hospodin. 15 Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe Filištíni robili v pomste a pomstili sa krute s opovrţením v duši, aby zkazili vo večnom nepriateľstve, 16 preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, vystriem svoju ruku na Filištínov a vyplienim Keréťanov a vyhubím ostatok pobreţia mora 17 a vykonám na nich mnohonásobnú pomstu veľkú káraniami prchlivého hnevu, a zvedia, ţe ja som Hospodin, keď poloţím na nich svoju pomstu.

Ezechiel 26

1 A bolo jedenásteho roku, prvého dňa toho mesiaca, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, preto, ţe hovorí Týrus o Jeruzaleme: Aha! Skrúšené je mesto, ktoré bolo vrátami národov; obráti sa ku mne, budem naplnený. Spustlo! 3 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem na teba, Týre, a dovalím hore na teba mnohé národy, jako čo more valí hore svoje vlny, 4 a zkazia múry Týru a zboria jeho veţe, a vymetiem jeho prach z neho a obrátim ho na holú skalu vypálenú od slnka. 5 Bude miestom na prestieranie sietí prostred mora, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hospodin, a bude za lúpeţ národom. 6 A jeho dcéry, ktoré sú na poli, na pevnine, budú pobité mečom, a zvedia, ţe ja som Hospodin. 7 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, dovediem na Týrus Nabuchodonozora, babylonského kráľa, od severa, kráľa kráľov s koňmi a vozmi a s jazdcami a shromaţdenie a mnohý ľud. 8 Tvoje dcéry na poli pobije mečom a dá postaviť proti tebe hradby, nasype proti tebe val a postaví proti tebe pavézu. 9 A dá dobývacie nárazníky proti tvojim múrom a poborí tvoje veţe svojimi mečami. 10 Od mnoţstva jeho koní ťa pokryje ich prach; od hrmotu jazdcov a kár a vozov budú sa triasť tvoje múry, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako vchádzajú do preboreného mesta. 11 Kopytami svojich koní pošliape všetky tvoje ulice; tvoj ľud pobije mečom, a pamätné stĺpy tvojej sily sostúpia dolu na zem. 12 Rozchvátajú tvoj majetok, olúpia tvoje kupectvo, rozváľajú tvoje múry, poboria tvoje krásne domy a tvoje kamene, tvoje drevo i tvoj prach pohádţu do vody.

13 A tak učiním prietrţ huku tvojich spevov, ani sa viacej nepočuje zvuk tvojich hárf. 14 A obrátim ťa na holú, od slnka vypálenú skalu; budeš miestom na prestieranie sietí; nebudeš viacej vystavený, lebo ja Hospodin som hovoril, hovorí Pán Hospodin. 15 Takto hovorí Pán Hospodin Týru: či azda od hrmotu tvojho pádu, keď budú stenať ranení na smrť, keď budú ukrutne zabíjať prostred teba, nebudú sa triasť ostrovy? 16 A sostúpia so svojich trónov všetky knieţatá mora a sloţia svoje plášte a vyzlečú i svoje vyšívané rúcha; v hrôzu sa oblečú a budú sedieť na zemi a trasúc sa kaţdú chvíľu budú sa desiť nad tebou. 17 A pozdvihnú na teba trúchlospev a povedia ti: Oj, ako si len zahynulo, mesto, obydlené pre výhodu mora, mesto, vychvaľované, ktoré bolo silné na mori, ono i so svojimi obyvateľmi, ktorí púšťali svoj strach na všetkých jeho obyvateľov! 18 Teraz sa trasú ostrovy, v deň tvojho pádu, a zdesením sa chvejú ostrovy, ktoré sú na mori, pre tvoj zánik. 19 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Keď ťa obrátim na spustošené mesto, jako sú mestá, v ktorých sa nebýva, keď dovediem hore na teba hlbinu, takţe ťa pokryjú tie mnohé vody, 20 spôsobím to, ţe sostúpiš s tými, ktorí sostupujú do jamy, k ľudu dávneho veku, a posadím ťa v najspodnejšej zemi jako spustošeniny od veku s tými, ktorí sostupujú do jamy, aby si nebolo viacej obývané, a potom dám niečo krásne v zemi ţivých. 21 Učiním ťa hrôzou, a nebude ťa, a budú ťa hľadať, ale ťa nenajdú viacej na veky, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 27

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 A ty, synu človeka, pozdvihni trúchlospev na Týrus 3 a povieš Týru: Oj, ty, ktorý sedíš tam, kde sa chodí na more, ktorý prevádzaš obchod s národami chodiac na mnohé ostrovy, takto hovorí Pán Hospodin: Týre, ty hovoríš: Ja som dokonalý čo do krásy. 4 V srdci mora je tvoja ríša; tvoji stavitelia priviedli k dokonalosti tvoju krásu. 5 Z jedliny zo Seníra staväli ti všetko dvojitej dosky; brávali cedru z Libanona, aby spravili na tebe sťaţeň. 6 Z bázanských dubov robievali tvoje veslá; tvoje lavičky robievali zo slonovej kosti, vsádzanej do zelenca z ostrovov Kittím. 7 Kment s výšivkami z Egypta bola tvoja plachta, aby ti bol na znamenie; hyacintovomodrý postav, a purpur z ostrovov Elíša to bol, ktorý ťa prikrýval. 8 Obyvatelia Sidona a Arvada ti boli veslármi; tvoji mudrci, Týre, boli v tebe, oni boli tvojimi správcami lodí. 9 Starší z Gebala a jeho mudrci boli v tebe a opravovali tvoje trhliny; všetky morské lode aj ich plavci bývali v tebe, aby zamenili tvoj tovar. 10 Perţania, Lúďania a Púťania boli v tvojom vojsku, tvojimi bojovníkmi; štít i lebku vešali v tebe; tí ti dodávali lesku. 11 Synovia Arvada s tvojím vojskom na tvojich múroch dookola a Gammáďania boli na tvojich veţiach; svoje štíty vešali na tvoje múry dookola; tí učinili tvoju krásu dokonalú. 12 Taršíš obchodoval s tebou pre mnoţstvo všelijakého majetku; za striebro, ţelezo, cín a olovo predávali tvoj tovar. 13 Javán, Túbal a Méšech boli tvojimi kupcami; ľudské duše a náradie z medi dávali do zámeny za tvoj tovar. 14 Z domu Togarmy dávali kone a jazdecké kone a muly za tvoj tovar. 15 Synovia Dedánovi boli tvojimi kupcami; mnohé ostrovy obchodníkmi tvojej ruky, rohami slonovej kosti a ébenovým drevom platili; to tvoja mzda. 16 Aram obchodoval s tebou pre mnoţstvo tvojich výrobkov; karbunkulom, purpurom, výšivkami, kmentom, koralami a rubínom platili za tvoj tovar.

17 Júda a zem Izraelova, to boli tvoji kupci; pšenicu z Minníta, pečivo pannag, med, olej a balzam ti dávali do zámeny. 18 Damašek obchodoval s tebou vo mnoţstve tvojich výrobkov, pre mnoţstvo všelijakého majetku vínom z Chelbona a bielunkou vlnou. 19 Vedán a Javán z Uzala platili za tvoj tovar spracovaným ţelezom, kassiou a voňavou trstinou; to bolo v tvojej zámene. 20 Dedán obchodoval s tebou širokými pokrývkami pre jazdu. 21 Arabi a všetky knieţatá Kédara boli obchodníkmi tvojej ruky; jahnencami, baranmi a kozlami, tými obchodovali s tebou. 22 Kupci zo Šeby a z Raamy boli tvojimi kupcami; najprednejším zo všelijakých vonín a všelijakým kamením drahým a zlatom platili za tvoj tovar. 23 Cháran, Kanné a Éden, kupci zo Šeby, Assúr i Kilmad boli tvojimi kupcami. 24 To tedy boli tvoji kupci s nádhernými rúchami, s hyacintovomodrými a vyšívanými plášťami a s pokladmi drahocennej priadze, poviazanej povrazmi a zavrenej v cedrine na tvojom trhu. 25 Lode z Taršíša roznášaly tvoj tovar do zámeny jako karavány. Suma, bol si naplnený a slávny veľmi v srdci morí. 26 Na veľké vody ťa zaviezli tí, ktorí ťa ťahali veslami - východný vietor ťa skrúši v srdci morí. 27 Tvoj majetok a tvoj tovar, tvoje veci do zámeny, tvoji plavci a tvoji správcovia lodí, tí, ktorí opravovali tvoje trhliny, a tí, ktorí zamieňali tvoj tovar, i všetci tvoji bojovní muţovia, ktorí sú v tebe, i s celým tvojím shromaţdením, ktoré je v tvojom strede, padnú v srdci morí v deň tvojho pádu. 28 Na hlas kriku tvojich správcov lodí zatrasú sa obvody mesta. 29 A sostúpia so svojich lodí všetci tí, ktorí chytali do ruky veslo, plavci, všetci správcovia lodí na mori; postavia sa na zem 30 a dajú čuť nad tebou svoj hlas a budú kričať horko a sypúc prach na svoje hlavy budú sa váľať v popole. 31 A porobia si pre teba plešiny a opášu si smútočné vrece a budú plakať nad tebou v horkosti duše horkým ţiaľom. 32 A vo svojom náreku pozdvihnú nad tebou trúchlospev a budú ţalostiť nad tebou: Kde ktoré mesto bolo kedy jako Týrus, jako tá hrobová tíšina prostred mora? 33 Keď vychádzal tvoj tovar z morí, sýtil si mnohé národy; mnoţstvom svojho majetku a svojich vecí na zámenu obohacoval si kráľov zeme. 34 Keď budeš skrúšený a odprataný s morí, vrhnutý do hlbín vody, padnú tvoje veci na zámenu i všetko tvoje shromaţdenie prostred teba. 35 Všetci obyvatelia ostrovov sa zdesia nad tebou, a ich kráľovia sa prenáramne zhrozia; trnúť budú ich tváre. 36 Obchodníci medzi národami posmešne zapískajú nad tebou; na hrôzu budeš; a nebude ťa uţ na veky.

Ezechiel 28

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, povedz vojvodovi mesta Týru: Takto hovorí Pán Hospodin: Pretoţe sa povýšilo tvoje srdce, a hovoríš: Ja som Bôh, na stolici Boţej sedím, v srdci morí, kým si ty len človek a nie silný Bôh, hoci vydávaš svoje srdce za srdce podobné srdcu Boha. 3 Lebo hľa, si múdrejší ako Daniel; niktorá vec tajná nie je skrytá pred tebou; 4 svojou múdrosťou a svojou rozumnosťou nadobudol si si moci a nadováţil si zlata a striebra do svojich pokladov; 5 vo svojej veľkej múdrosti svojím kupectvom si rozmnoţil svoju moc, a tvoje srdce sa povýšilo v tvojej moci. 6 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe vydávaš svoje srdce za srdce, podobné srdcu Boha, 7 preto hľa, dovediem na teba cudzincov, ukrutných zpomedzi národov, ktorí vytasia svoje meče na krásu tvojej múdrosti a poškvrnia tvoju skvelosť.

8 Do jamy ťa spustia, a zomrieš smrťou prebodnutého v srdci morí. 9 Či azda povieš: Ja som Bôh, pred tým, ktorý ťa zabije, kým si ty predsa len človek a nie silný Bôh, v ruke toho, ktorý ťa poškvrní? 10 Smrťou neobrezancov zomrieš, rukou cudzincov, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hospodin. 11 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 12 Synu človeka, pozdvihni trúchlospev nad kráľom Týru a povieš mu: Takto hovorí Pán Hospodin: Ty si pečaťou úmernosti, plný múdrosti a dokonalý čo do krásy. 13 V Édene, v zahrade Boţej, si bol; všelijaký kameň drahý ťa pokrýval, rubín, topaz, diamant, taršíš, (chryzolit), onyx, jaspis, zafír, karbunkul a smaragd i zlato; práca tvojich bubnov a tvojich píšťal bola v tebe; v deň, v ktorý si bol stvorený, boly pripravené. 14 Ty si ten veľký cherub zastierajúci, a odkedy som ťa dal, bol si bohom na svätom vrchu; prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi. 15 Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, v ktorý si bol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť. 16 Od mnoţstva tvojho kupectva je tvoje vnútro plné ukrutnosti, a zhrešil si. Preto ťa poškvrním a odpracem s vrchu Boţieho a zahubím ťa, zastierajúci cherube, a odstránim zprostred ohnivých kameňov. 17 Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; zkazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť. Na zem ťa hodím: dám ťa pred kráľov, aby sa dívali na teba. 18 Pre mnoţstvo svojich neprávostí, nespravedlivosťou svojho kupectva poškvrnil si svoje svätyne, a preto vyvediem oheň zprostred teba; ten ťa strávi, a obrátim ťa na popol na zemi pred očami všetkých tých, ktorí ťa videli. 19 Všetci, ktorí ťa znali medzi národami, budú sa desiť nad tebou; budeš na hrôzu, a nebude ťa nikdy viacej aţ na veky. 20 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 21 Synu človeka, obráť svoju tvár proti Sidonu a prorokuj proti nemu 22 a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem na teba Sidone, a budem oslávený v tvojom strede! A zvedia, ţe ja som Hospodin, keď vykonám na ňom súdy a budem posvätený v ňom. 23 Pošlem naň mor a krv na jeho ulice, a budú padať pobití v jeho strede, keď prijdú naň mečom zo všetkých strán a zvedia, ţe ja som Hospodin. 24 A nebude viacej domu Izraelovmu bodajúceho tŕňa ani bodliaka, pôsobiaceho bolesť, od niktorých, ktorí sú vôkol nich, ktorí pohŕdajú nimi, a zvedia, ţe ja som Pán Hospodin. 25 Takto hovorí Pán Hospodin: Keď shromaţdím dom Izraelov z národov, medzi ktorými sú rozptýlení, a budem posvätený v nich pred očami pohanov, vtedy budú bývať na svojej zemi, ktorú som dal svojmu sluţobníkovi, Jakobovi. 26 A budú bývať na nej bezpečne a nastaväjú domov a nasadia viníc a tedy budú bývať bezpečne, keď vykonám súdy na všetkých tých, ktorí pohŕdajú nimi, všade vôkol nich, a zvedia, ţe ja som Hospodin, ich Bôh.

Ezechiel 29

1 Desiateho roku, desiateho mesiaca, dvanásteho dňa toho mesiaca stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti faraonovi, egyptskému kráľovi, a prorokuj proti nemu i proti celému Egyptu. 3 Hovor a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem na teba, faraone, egyptský kráľu, veľký draku, ktorý leţíš hovejúc si prostred svojich riek, ktorý hovoríš: Moja rieka je moja, a ja som sa sám učinil! 4 Ale dám obrúčky do tvojich čelustí a spôsobím to, aby sa prilepily ryby tvojich riek na tvoje šupiny, a vyvlečiem ťa zprostred tvojich riek i všetky ryby tvojich riek, ktoré sa prilepia na tvoje šupiny. 5 A vrhnem ťa na púšť, teba i všetky ryby tvojich riek. Padneš na šírom poli, nebudeš odprataný ani shromaţdený; zemskej zveri a nebeskému vtáctvu ťa dám za pokrm.

6 A zvedia všetci obyvatelia Egypta, ţe ja som Hospodin, pretoţe boli trstinovou palicou opornou domu Izraelovmu. 7 Keď sa ťa kedy chytili, tvojej ruky, zlomil si sa a preklal si im celé plece; a keď sa opreli na teba, polámal si sa a spôsobil si to, aby im stály všetky bedrá. 8 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, uvediem na teba meč a vyplienim z teba človeka i hovädo, 9 a tak bude Egyptská zem pustinou a púšťou, a zvedia, ţe ja som Hospodin, pretoţe hovorí: Rieka je moja, a ja som učinil. 10 Preto hľa, prijdem proti tebe i proti tvojim riekam a obrátim Egyptskú zem na hroznú púšť a pustinu od veţe Sevéne aţ po hranicu Ethiopie. 11 Nepojde cez ňu noha človeka, ani noha hoväda nepojde cez ňu, a nebude sa v nej bývať štyridsať rokov. 12 A tak obrátim Egyptskú zem na pustinu prostred pustých zemí, a jej mestá prostred spustošených miest budú pusté štyridsať rokov, a rozptýlim Egypťanov medzi národy a rozoţeniem ich po rôznych zemiach. 13 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Po štyridsiatich rokoch shromaţdím Egypťanov z národov, kam boli rozptýlení, 14 a navrátim zajatých z Egypťanov a dovediem ich zpät do zeme Patrosa, do zeme ich pôvodu, a budú tam nízkym kráľovstvom. 15 Bude niţším ako iné kráľovstvá a nebude sa viacej povyšovať nad národy, a učiním to, aby ich bolo málo, aby nepanovali spupne nad národami. 16 A nebude viacej domu Izraelovmu nádejou, ktorá by pripomínala neprávosť, keď by sa obracali za nimi, a zvedia, ţe ja som Pán Hospodin. 17 A bolo dvadsiateho siedmeho roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 18 Synu človeka, Nabuchodonozor, babylonský kráľ, naloţil svojmu vojsku velikú sluţbu proti Týru. Kaţdá hlava je oplešivená, a kaţdé plece je odrané, ale nemá mzdy ani on ani jeho vojsko z Týru za sluţbu, ktorú konal proti nemu. 19 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, dám Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, Egyptskú zem, a odnesie mnoţstvo jej bohatstva a poberie jej korisť a ulúpi jej lúpeţ, a to bude mzdou jeho vojsku. 20 Za jeho plácu, za ktorú slúţil, dám mu Egyptskú zem, pretoţe to vykonali mne, hovorí Pán Hospodin. 21 Toho dňa spôsobím to, aby vyrástol roh domu Izraelovmu, a tebe dám to, aby si otvoril ústa prostred nich, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 30

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Kvíľte! Oj, beda tomu dňu! 3 Lebo je blízko deň, a je blízko deň Hospodinov, deň hustého oblaku, čas národov to bude. 4 A prijde meč na Egypt, a bude veľké trasenie v Ethiopii od strachu, keď budú padať pobití v Egypte, a poberú mnoţstvo jeho bohatstva, a jeho základy budú rozbúrané. 5 Ethiopi, Púťania a Lúďania a všetka tá smes ako i Kúbänia i synovia zeme smluvy padnú s nimi od meča. 6 Takto hovorí Hospodin: A padnú tí, ktorí podopierali Egypt, a tak sostúpi pýcha jeho sily; od veţe Sevéne popadajú v ňom mečom, hovorí Pán Hospodin. 7 A spustnú prostred spustlých zemí, a jeho mestá budú prostred spustošených miest. 8 A zvedia, ţe ja som Hospodin, keď dám oheň v Egypte, a budú skrúšení všetci, ktorí mu pomáhajú. 9 Toho dňa vyjdú poslovia zpred mojej tvári na lodiach, aby prestrašili ubezpečenú Ethiopiu, a povstane medzi nimi veľké trasenie od strachu jako v deň Egypta, lebo, hľa, prijde. 10 Takto hovorí Pán Hospodin: Učiním prietrţ surme Egypta rukou Nabuchodonozora, babylonského kráľa.

11 On i jeho ľud s ním, ukrutní zpomedzi národov, budú dovedení zkaziť zem, a vytasia svoje meče na Egypt a naplnia zem pobitými. 12 Obrátim rieky na púšť a predám zem do ruky nešľachetníkov, spustoším zem i jej náplň rukou cudzincov. Ja Hospodin som hovoril. 13 Takto hovorí Pán Hospodin: A zahubím ukydaných bohov, učiním koniec modlám, a vyhladím ich z Nofa, a nebude viacej knieţaťa z Egyptskej zeme, a dám bázeň v Egyptskej zemi. 14 Spustoším Patros, dám oheň v Coane a vykonám súdy na No-e. 15 A vylejem svoju prchlivosť na Sín, pevnosť Egypta, a vyplienim mnoţstvo No-a. 16 A dám oheň v Egypte; v bolesti sa bude svíjať Sín, a No bude na to, aby bolo preborené, a Nof bude mať nepriateľov čo deň. 17 Mládenci Ona a Fi-beseta padnú mečom, a ony samé pojdú do zajatia. 18 A v Tachpanchese utiahne sa deň, keď tam polámem jarmá Egypta, a bude v ňom koniec pýche jeho sily. On sám, Tachpanches, pokryje hustý oblak, a jeho dcéry pojdú do zajatia. 19 A tak vykonám súdy na Egypte, a zvedia, ţe ja som Hospodin. 20 A stalo sa jedenásteho roku, prvého mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 21 Synu človeka, polámal som rameno faraona, egyptského kráľa, a hľa, nebude viacej poviazané priloţiť lieky, dať obväz poviazať ho, aby zosilnelo pochytiť meč. 22 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem proti faraonovi, egyptskému kráľovi, a polámem jeho ramená, to silné i to polámané, a spôsobím to, aby vypadol meč z jeho ruky. 23 A rozptýlim Egypťanov medzi národy a rozoţeniem ich po rôznych zemiach. 24 Posilním ramená babylonského kráľa a dám svoj meč do jeho ruky, a polámem ramená faraonove, a bude stenať pred ním ako stene ranený na smrť. 25 Posilním ramená babylonského kráľa, a ramená faraonove padnú, a zvedia, ţe ja som Hospodin, keď dám svoj meč do ruky babylonského kráľa, a vystrie ju na Egyptskú zem. 26 A tak rozptýlim Egypťanov medzi národy a rozoţeniem ich po rôznych zemiach, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 31

1 A bolo jedenásteho roku, tretieho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, povedz faraonovi, egyptskému kráľovi, i jeho mnoţstvu: Komuţe sa ty podobáš vo svojej veľkosti? 3 Hľa, Assúr bol cedrou na Libanone, krásneho konára, a zatôňujúcou húšťavou a vysokého vzrastu, a jeho listnatý vrchol bol aţ hore medzi oblakmi. 4 Vody mu dodávaly vzrastu, hlbina ho vyvýšila; s jej riekami chodil vôkol jej výsady, a svoje prietoky vypúšťala ku všetkým stromom poľným. 5 Preto bol jeho vzrast vyšší nad všetky stromy na poli, a rozmohly sa jeho haluzi, a jeho vetvi sa roztiahly od mnohých vôd, keď vyhnal. 6 Na jeho letorastoch robili si všelijakí vtáci nebeskí hniezda, pod jeho vetvami rodily sa všelijaké poľné zvieratá, a v jeho tôni sedely všeliktoré veľké národy. 7 A bol krásny vo svojej veľkosti, v dlhokosti svojich konárov, lebo jeho koreň bol pri mnohých vodách. 8 Cedry v zahrade Boţej ho nezatienily; jedle sa nevyrovnaly jeho letorastom, a gaštany neboly jako jeho vetvi; niktorý strom v zahrade Boţej nevyrovnal sa mu vo svojej kráse.

9 Krásneho som ho bol učinil mnoţstvom jeho konárov, takţe mu závidely všetky stromy Édena, ktoré boly v zahrade Boţej. 10 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe si taký vysoký vzrastom -, a dal svoj vrchol aţ hore medzi oblaky, a jeho srdce sa povýšilo v jeho výši, 11 vydal som ho do ruky silného z národov; učinil mu, jako zaslúţil; zahnal som ho pre jeho bezboţnosť. 12 A vyťali ho cudzinci, ukrutní zpomedzi národov, a pohodili ho. Po vrchoch a po všetkých dolinách popadaly jeho konáre, a jeho vetvi boly polámané po všetkých potokoch zeme, a sostúpily preč z jeho tône všetky národy zeme a pohodiac ho nechaly ho leţať. 13 Na jeho padlom telese bývajú všelijakí nebeskí vtáci, a po jeho vetviach sú všelijaké zvieratá poľné, 14 aby sa nepovyšovaly vo svojom vzraste niktoré stromy, majúce hojnosť vody, a nedávaly svojho vrchola hore medzi oblaky, ani aby sa nepostavovali ich silní vo svojej vysokosti, niktorí pijúci vodu, lebo všetci sú vydaní smrti do spodku zeme, medzi synov človeka, k tým, ktorí sostupujú do jamy. 15 Takto hovorí Pán Hospodin: Toho dňa, ktorého sostúpil do pekla, spôsobil som smútok a prikryl som ho priepasťou a odňal som jej rieky, a zadrţané boly mnohé vody, a spôsobil som to, aby sa pre neho obliekol Libanon v čierno, a omdlievaly pre neho všetky stromy na poli. 16 Dal som, aby sa od hrmotu jeho pádu triasly národy, keď som ho svrhol do pekla s tými, ktorí sostupujú do jamy. A tak sa potešily na spodku v zemi všetky stromy Édena, to čo je najvýbornejšie a najpeknejšie Libanona, všetci, ktorí pijú vodu. 17 Aj tí sostúpili s ním do pekla k pobitým od meča, i jeho rameno, tí, ktorí sedeli v jeho tôni medzi národami. 18 Ktorému sa ty takto podobáš v sláve a vo veľkosti medzi stromami Édena? A tak si svrhnutý so stromami Édena do spodku zeme, leţať budeš medzi neobrezanými, s pobitými od meča. To je i faraon a všetko jeho mnoţstvo, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 32

1 A zase bolo dvanásteho roku, dvanásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, pozdvihni trúchlospev nad faraonom, egyptským kráľom, a povieš mu: Podobal si sa mladému ľvovi národov, ale ty si bol ako drak v moriach, vynoroval si sa vo svojich riekach, mútil si vody svojimi nohami a šliapal si ich rieky. 3 Takto hovorí Pán Hospodin: Ale rozostriem na teba svoju sieť shromaţdením mnohých národov, a vytiahnu ťa v mojom vleku. 4 A hodím ťa na zem, na šíre pole ťa šmarím a učiním to, ţe budú bývať na tebe všelijakí vtáci nebeskí a nasýtim tebou zver celej zeme. 5 Dám tvoje telo na vrchy a vyplním doliny hromadou tvojich mŕtvol 6 a napojím zem, v ktorej plávaš, tvojou krvou aţ po vrchy, takţe sa i potoky naplnia tebou. 7 A v tom, keď ťa vyhasím, zakryjem nebesia a oblečiem ich hviezdy v čierno; slnce zakryjem hustým oblakom, a mesiac nedá svietiť svojmu svetlu; 8 všetky svetelné telesá na nebi pokryjem pre teba v čierno a dám tmu na tvoju zem, hovorí Pán Hospodin. 9 A strápim srdce mnohých národov, keď zanesiem zvesť o tvojom skrúšení medzi národy, do zemí, ktorých si neznal. 10 A učiním to, aby sa desily nad tebou mnohé národy, a ich kráľovia sa budú náramne hroziť nad tebou, keď budem šermovať svojím mečom pred ich tvárou, a budú sa triasť kaţdú chvíľu, kaţdý za svoj ţivot, v deň tvojho pádu. 11 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Meč babylonského kráľa prijde na teba. 12 Mečami udatných porazím tvoje mnoţstvo; ukrutní z národov sú všetci, koľko ich je a zkazia pýchu Egypta, a bude zahladené všetko jeho mnoţstvo.

13 A vyhubím kaţdé jeho hovädo spopri mnohých vôd, a nebude ich viacej mútiť noha človeka, ani ich nebude mútiť kopyto hoväda. 14 Vtedy spôsobím to, aby opadly ich vody a ich rieky tiekly jako olej, hovorí Pán Hospodin, 15 keď obrátim Egyptskú zem na pustinu a púšť, na zem, vyprázdnenú z jej plnosti, keď zbijem všetkých tých, ktorí bývajú v nej, a zvedia, ţe ja som Hospodin. 16 To je trúchlospev, ktorý budú spievať nariekajúc; dcéry národov ho budú spievať nariekajúc; nad Egyptom i nad všetkým jeho mnoţstvom ho budú spievať nariekajúc, hovorí Pán Hospodin. 17 A bolo dvanásteho roku, pätnásteho dňa toho mesiaca, ţe stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 18 Synu človeka, nariekaj nad mnoţstvom Egypta a svrhni ho dolu, aj on, Egypt, i dcéry slávnych národov, do spodku zeme s tými, ktorí sostupujú do jamy. 19 Nad koho si ty krásnejší? Sostúp a poloţ sa leţať s neobrezanými! 20 Padnú medzi pobitými od meča; meč je daný; vlečte ho i všetky jeho mnoţstvá! 21 Budú mu hovoriť najsilnejší z hrdinov zprostred pekla s tými, ktorí mu pomáhali: Sostúpili, leţia neobrezanci, pobití mečom. 22 Tam je Assúr i všetko jeho shromaţdenie; jeho hroby sú vôkol neho; všetci sú pobití, padli od meča, 23 ktorého hroby sú dané v najzadnejších kútoch jamy, a jeho shromaţdenie je vôkol jeho pohrobišťa, všetci pobití, padlí od meča, ktorí púšťali strach v zemi ţivých. 24 Tam je Élam i všetko jeho mnoţstvo vôkol jeho pohrobišťa, všetko pobití, padlí od meča, ktorí sostúpili neobrezaní do spodku zeme, ktorí púšťali svoj strach v zemi ţivých, a nesú svoju potupu s tými, ktorí sostupujú do jamy. 25 Medzi pobitými mu dali leţisko so všetkým jeho mnoţstvom; jeho hroby sú vôkol neho, vôkol jeho kráľa, všetko neobrezanci, pobití mečom, lebo ich strach sa púšťal v zemi ţivých, a tak nesú svoju potupu s tými, ktorí sostupujú do jamy; medzi pobitých je daný. 26 Tam je Mešech, Túbal i všetko jeho mnoţstvo, jeho hroby vôkol neho, všetko neobrezanci, pobití mečom, pretoţe púšťali svoj strach v zemi ţivých. 27 A nebudú leţať s hrdinami, padlými z neobrezancov, ktorí sostúpili do pekla so svojimi vojennými nástrojami, a dali svoje meče pod svoje hlavy, a tak je ich neprávosť na ich kostiach, pretoţe boli postrachom hrdinov v zemi ţivých. 28 Ale ty budeš skrúšený medzi neobrezancami a budeš leţať s pobitými od meča. 29 Tam je Edom, jeho kráľovia i všetky jeho knieţatá, ktorí sú vydaní aj so svojím hrdinstvom, aby boli jedno s pobitými od meča; leţia s neobrezancami a s tými, ktorí sostupujú do jamy. 30 Tam sú knieţatá severa, všetky, koľko ich bolo, i všetci Sidonci, ktorí sostúpili s pobitými, so svojím strachom hanbiac sa za svoje hrdinstvo a budú leţať, neobrezanci, s pobitými od meča a ponesú svoju potupu s tými, ktorí sostupujú do jamy. 31 Tých uvidí faraon a poteší sa i so všetkým svojím mnoţstvom; mečom pobití budú faraon i všetko jeho vojsko, hovorí Pán Hospodin, 32 pretoţe som bol pustil jeho strach v zemi ţivých, a tak bude poloţený leţať medzi neobrezancami s pobitými od meča, faraon i všetko jeho mnoţstvo, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 33

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, hovor synom svojho ľudu a povieš im: Keby som uviedol meč na zem, a ľud zeme by vzali niektorého muţa zpomedzi seba a ustanovili by si ho za stráţcu, 3 a keby uvidel meč, ţe prichádza na zem, a zatrúbil by na trúbu a napomenul by ľud, 4 a keby počul niekto zvuk trúby a nedal by sa napomenúť, a meč by prišiel a vzal by ho, jeho krv bude na jeho hlavu:

5 počul zvuk trúby, ale sa nedal napomenúť, jeho krv bude na ňom, kým vtedy, keby sa bol dal napomenúť, bol by zachránil svoju dušu. 6 A zase stráţca, keby uvidel meč, ţe prichádza, a nezatrúbil by na trúbu, a ľud by nebol napomenutý, a meč by prišiel a vzal by niektorú dušu z nich, taký človek je vzatý pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z ruky stráţcu. 7 A ty, synu človeka, dal som ťa za stráţcu domu Izraelovmu, aby si počujúc slovo z mojich úst napomenul ich odo mňa. 8 Keby som povedal bezboţnému: Bezboţníku, istotne zomrieš, a nehovoril by si napomínajúc bezboţníka odvrátiť ho od jeho cesty, on, bezboţník, zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. 9 Ale ty, keď napomenieš bezboţníka odvrátiť ho od jeho cesty, aby sa odvrátil od nej a keď sa neodvráti od svojej cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale ty vytrhneš svoju dušu zo záhuby. 10 A tak ty, synu človeka, povedz domu Izraelovmu: Takto hovoríte: Pretoţe sú naše prestúpenia a naše hriechy na nás, a my v nich hynieme, jako by sme teda ţili? 11 Povedz im: Ako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe nemám záľuby v smrti bezboţníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezboţník od svojej cesty a ţil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Lebo prečo máte zomrieť, dome Izraelov?! 12 A ty, synu človeka, povedz synom svojho ľudu: Spravedlivosť spravedlivého? Nevytrhne ho v deň jeho prestúpenia, ako ani bezboţník neklesne vo svojej bezboţnosti v deň, v ktorý by sa odvrátil od svojej bezboţnosti, ani spravedlivý nebude môcť v nej ţiť v deň, v ktorý by zhrešil. 13 Keď poviem spravedlivému: Istotne bude ţiť; ale on nadejúc sa na svoju spravedlivosť páchal by neprávosť, nespomenú sa niktoré jeho skutky spravedlivosti, ale pre svoju neprávosť, ktorú spáchal, pre tú zomrie. 14 A zase keď poviem bezboţníkovi: Istotne zomrieš; ale keby sa odvrátil od svojho hriechu a činil by súd a spravedlivosť: 15 keď navráti bezboţník záloh; to, čo vzal násilne, nahradí a bude chodiť v ustanoveniach ţivota nerobiac neprávosti, istotne bude ţiť, nezomrie. 16 Nespomenú sa mu niktoré jeho hriechy, ktorými hrešil; činí súd a spravedlivosť, istotne bude ţiť. 17 A jednako hovoria synovia tvojho ľudu: Nie je správnou cesta Pánova; ale je to ich cesta, ktorá nie je správna. 18 Keď sa odvráti spravedlivý od svojej spravedlivosti a pácha neprávosť, zomrie za to. 19 A zase, keď sa odvráti bezboţník od svojej bezboţnosti a činí súd a spravedlivosť, ten bude ţiť pre tie veci. 20 A predsa hovoríte: Nie je správnou cesta Pánova. Kaţdého vás budem súdiť podľa jeho ciest, dome Izraelov!21 A stalo sa dvanásteho roku, desiateho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, od nášho prestehovania, ţe prišiel ku mne ubehlík z Jeruzalema a vravel: Mesto je zbité. 22 A ruka Hospodinova bola prišla na mňa večer, prv ako bol prišiel ubehlík, a otvoril moje ústa, aţ prišiel ku mne ráno, a tak sa otvorily moje ústa, a nebol som uţ viacej nemý. 23 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 24 Synu človeka, obyvatelia tých spustošenín na zemi Izraelovej hovoria, ţe vraj Abrahám bol sám jediný a dostal zem do drţavia; ale nás je mnoho, nám je daná zem do drţavia. 25 Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: S krvou jedávate a svoje oči pozdvihujete k svojim ukydaným bohom a vylievate krv a mali by ste dostať zem do drţavia? 26 Stojíte na svojom meči, páchate ohavnosť, a kaţdý poškvrňujete ţenu svojho blíţneho a mali by ste dostať zem do drţavia? 27 Takto im povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Ako ţe ja ţijem, tí, ktorí sú v tých spustošeninách, padnú od meča, a kto je na šírom poli, toho dám divej zveri, aby ho zoţrala, a tí, ktorí sú na hradoch a v jaskyniach, pomrú morom. 28 A obrátim zem na pustinu a na púšť; a tak prestane pýcha jej sily, a spustnú vrchy Izraelove, takţe nebude nikoho, kto by išiel cez ne. 29 A zvedia, ţe ja som Hospodin, keď obrátim zem na pustinu a na púšť pre všetky ich ohavnosti, ktoré páchali. 30 A ty, synu človeka, synovia tvojho ľudu sú to, ktorí sa shovárajú o tebe pri stenách a vo dveriach domov, a hovoria jeden druhému, kaţdý svojmu bratovi: Noţe poďte a počujte, jaké je to slovo, ktoré vyšlo od Hospodina!

31 A prichádzajú k tebe, jako prichádzava ľud, a sedia pred tebou jako môj ľud a počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia; lebo svojimi ústami konajú ľúbezné veci, ale ich srdce ide za ich mrzkým ziskom. 32 A hľa, si im ako ľúbezná pieseň speváka krásneho hlasu a hrajúceho výborne, a tieţ počuť počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia. 33 No, keď to prijde, hľa, uţ aj ide, vtedy zvedia, ţe bol prorok medzi nimi.

Ezechiel 34

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, prorokuj proti pastierom Izraelovým, prorokuj a povieš im, tým pastierom: Takto hovorí Pán Hospodin: Oj, beda pastierom Izraelovým, ktorí pasú sami seba! Či azda nemajú pastieri pásť stádo? 3 Tuk jete a vlnou sa odievate, vykŕmené zabíjate, stáda nepasiete. 4 Chorľavých zo stáda neposilňujete, nemocného neliečite, zlámaného neobväzujete a zaplašeného nenavracujete ani zahynulého nehľadáte, ale prísne panujete nad nimi a tvrde. 5 A tak sú rozptýlené, nemajúce pastiera, a sú za pokrm všelijakej zveri poľnej a sú rozptýlené. 6 Blúdia, moje stádo, po všetkých vrchoch a na kaţdom brehu vysokom, sú rozptýlení, moje stádo, po celej tvári zeme, a nie je nikoho, kto by sa po nich pýtal, ani nie je nikoho, kto by hľadal. 7 Preto, pastieri, počujte slovo Hospodinovo: 8 Jako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, preto, ţe je moje stádo za lúpeţ, a ţe je moje stádo za ţrádlo všelijakej zveri poľnej, preto, ţe nieto pastiera, a ţe moji pastieri sa nepýtajú po mojom stáde, ale ţe pastieri pasú sami seba a môjho stáda nepasú: 9 preto, pastieri, počujte slovo Hospodinovo: 10 Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem na pastierov a budem vyhľadávať svoje stádo z ich ruky a učiním koniec ich paseniu stáda, ani nebudú tí pastieri viacej pásť sami seba, ale vytrhnem svoje ovce z ich úst, aby im neboly za pokrm. 11 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja sám prijdem a vyhľadám svoje ovce a pozriem sa na ne. 12 Ako pastier prehliada svoje stádo v deň, v ktorý je medzi svojimi rozprchlými ovcami, tak i ja budem prehliadať svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, kde sú rozptýlení, v deň hustého oblaku a mrákavy. 13 A vyvediem ich z národov a shromaţdím ich zo zemí a dovediem ich do ich zeme a budem ich pásť po vrchoch Izraelových, popri potokoch a na všetkých miestach zeme, súcich na bývanie. 14 Budem ich pásť na dobrej paši, a na vrchoch výšiny Izraelovej bude ich pastva; tam budú líhať odpočívajúc na dobrom pasienku a budú sa pásť na tučnej paši po vrchoch Izraelových. 15 Ja budem pásť svoje ovce a ja spôsobím to, aby odpočívajúc líhaly v pokoji, hovorí Pán Hospodin. 16 Vyhľadám ztratené a navrátim zaplašené, obviaţem polámané a nemocné posilním, ale tučné a silné zahladím; budem ho pásť v súde. 17 A vy, moje stádo, takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, budem súdiť medzi dobytčaťom a dobytčaťom, medzi baranmi a kozlami. 18 Či vám je to málo, ţe spášate dobrú pašu a ostatok svojej paše šliapete svojimi nohami? A či vám to málo, ţe pijete usadlú vodu čistú a ostatné kalíte svojimi nohami? 19 A či sa majú moje ovce pásť na tom, čo ste vy pošliapali svojimi nohami, alebo tieţ či majú piť to, čo ste vy zakalili svojimi nohami? 20 Preto takto im hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja sám prijdem a budem súdiť medzi tučným dobytčaťom a medzi chudým dobytčaťom. 21 Pretoţe bokom i plecom strkáte a svojimi rohami koliete všetky chorľavé, dokiaľ ich len von nerozptýlite,

22 zachránim svoje stádo, aby nebolo viacej za lúpeţ, a budem súdiť medzi dobytčaťom a dobytčaťom. 23 A postavím nad nimi jedného pastiera, a bude ich pásť, svojho sluţobníka Dávida, ten ich bude pásť a ten im bude pastierom. 24 A ja Hospodin im budem Bohom, a môj sluţobník Dávid bude knieţaťom prostred nich. Ja Hospodin som hovoril. 25 A učiním s nimi smluvu pokoja a urobím koniec zlej zveri a odpracem ju zo zeme, a budú bývať i na púšti bezpečne a spávať po lesoch. 26 Učiním ich ako aj okolie svojho brehu poţehnaním, a dám to, aby padal dáţď svojím časom; budú to daţde poţehnania. 27 A tak vydá strom na poli svoje ovocie, a zem vydá svoju úrodu, a budú bezpeční na svojej zemi a zvedia, ţe ja som Hospodin, keď polámem svory ich jarma a vytrhnem ich z ruky tých, ktorí robia na nich. 28 Nebudú viacej za lúpeţ národom, ani ich nebude ţrať zver zeme; ale budú bývať bezpečne, a nebude nikoho, kto by prestrašil. 29 A vzbudím im sadenec slávneho mena, a nebudú viacej spratávaní hladom v zemi ani neponesú viacej potupy národov. 30 A zvedia, ţe ja Hospodin, ich Bôh, som s nimi, a ţe oni sú môj ľud, dom Izraelov, hovorí Pán Hospodin. 31 A vy, moje stádo, stádo mojej pastvy, ste ľudia; ja som váš Bôh, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 35

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti vrchu Seiru a prorokuj proti nemu 3 a povieš mu: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem proti tebe, vrchu Seire, a vystriem na teba svoju ruku a obrátim ťa na pustinu a púšť. 4 Tvoje mestá obrátim na spustošeninu, a ty budeš pustinou a zvieš, ţe ja som Hospodin. 5 Preto, ţe máš večné nepriateľstvo a vydávaš synov Izraelových moci meča v čase ich nešťastia, v čase vrcholnej neprávosti, ktorou uţ bude koniec, 6 preto jako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe ťa pripravím na krv, a krv ťa bude stíhať. Ba hej, nenávidel si krvi, a krv ťa bude stíhať. 7 A obrátim vrch Seir na hroznú pustinu a vyplienim z neho toho, kto by išiel a vrátil sa cezeň, 8 a naplním jeho vrchy jeho pobitými; na tvojich brehoch a v tvojich dolinách a po všetkých tvojich potokoch budú padať pobití od meča. 9 Obrátim ťa na večné pustiny, a tvoje mestá uţ nebudú obývané, a zviete, ţe ja som Hospodin. 10 Preto, ţe hovoríš: Oba tie národy a obe tie zeme budú moje, a budeme tým vládnuť dedične, hoci tam bol Hospodin, 11 preto jako ţe ja ţijem, hovorí Pán Hospodin, ţe učiním podľa tvojho hnevu a podľa tvojej závisti, podľa toho, čo si ty robil zo svojej nenávisti proti nim, a dám sa poznať medzi nimi, keď ťa budem súdiť. 12 A zvieš, ţe ja Hospodin som počul všetky tvoje rúhania, ktoré si hovoril proti vrchom Izraelovým, ţe vraj spustly, nám sú dané za pokrm. 13 A honosili ste sa proti mne svojimi ústami a hromadili ste svoje slová proti mne; ja som počul. 14 Takto hovorí Pán Hospodin: Keď sa bude radovať celá zem, vtedy ti ju učiním pustinou. 15 Jako sa ty raduješ nad dedičstvom domu Izraelovho, pretoţe spustlo, tak učiním tebe. Pustinou budeš, vrchu Seire, i celý Edom, celá Idumea, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 36

1 A ty, synu človeka, prorokuj o vrchoch Izraelových a povieš: Vrchy Izraelove, počujte slovo Hospodinovo! 2 Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe nepriateľ hovorí o vás: Aha! A čo do večných výšin, to bude nám do drţavia! 3 preto prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, a práve preto, ţe vás pustošili a hltali zo všetkých strán, aby ste boly drţavím ostatku národov a brané ste na ret jazyka a v zlú povesť ľudu, 4 preto, vrchy Izraelove, počujte slovo Pána Hospodina: Takto hovorí Pán Hospodin vrchom a brehom, potokom a dolinám, pustým spustošeninám a opusteným mestám, ktoré sa staly lúpeţou a posmechom ostatku národov, ktoré sú naokolo, 5 preto takto hovorí Pán Hospodin: Ba istotne budem hovoriť v ohni svojej horlivosti proti ostatku národov a proti celej Idumei, ktorí si osvojili moju zem za drţavie radujúc sa celým srdcom s opovrhovaním z duše, aby ju zahnali v lúpeţ. 6 Preto prorokuj o zemi Izraelovej a povieš vrchom a brehom, potokom a dolinám: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, hovoril som vo svojej horlivosti a vo svojej prchlivosti, pretoţe nesiete potupu národov. 7 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Ja som pozdvihol svoju ruku prisahajúc, ţe národy, ktoré sú vôkol vás, tie ponesú svoju potupu. 8 A vy, vrchy Izraelove, poţeniete svoje letorasty a budete donášať svoje ovocie môjmu ľudu Izraelovi, lebo sa priblíţili, aby prišli. 9 Lebo hľa, prijdem k vám a pohliadnem na vás, a budete obrábané a posievané. 10 A rozmnoţím na vás ľudí, celý dom Izraelov, koľko ho je, a mestá budú obývané a spustošeniny vystavené. 11 Rozmnoţím na vás ľudí i hovädá, a budú sa mnoţiť a plodiť, a učiním to, ţe budete obývané jako za vašich predošlých čias, áno, budem vám činiť ešte lepšie ako za vášho počiatku, a zviete, ţe ja som Hospodin. 12 A spôsobím to, ţe budú po vás chodiť ľudia, môj ľud Izrael, a budú tebou vládnuť dedične, a budeš im za dedičstvo a neosirotíš ich viacej. 13 Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, ţe vám hovoria: Ty si zem, ktorá zoţieraš ľudí a osirotievala si svoje národy, 14 preto nebudeš uţ viacej ţrať ľudí ani neurobíš viacej toho, aby klesly tvoje národy, hovorí Pán Hospodin. 15 A nedopustím, aby si ešte voľakedy slýchala potupu národov, ani neponesieš viacej pohany ľudí, jako ani neučiníš toho, aby klesly tvoje národy, hovorí Pán Hospodin. 16 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 17 Synu človeka, dom Izraelov bývajúc na svojej zemi zanečistili ju svojou cestou a svojimi skutkami; jako nečistota ţeny, oddelenej pre svoju nečistotu, bola ich cesta predo mnou. 18 Preto som vylial na nich svoju prchlivosť pre krv, ktorú vylievali na zemi, a pretoţe ju zanečistili svojimi ukydanými bohmi. 19 A rozptýlil som ich medzi národy, a sú rozohnaní po zemiach; podľa ich cesty a podľa ich skutkov som ich súdil. 20 Ba ešte aj prijdúc medzi národy, kam prišli, poškvrnili meno mojej svätosti, keď hovorili o nich: Toto sú ľud Hospodinov a vyšli z jeho zeme. 21 Ale som šetril pre meno svojej svätosti, ktoré poškvrnili dom Izraelov medzi národami, kam prišli. 22 Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Nie pre vás to činím, dome Izraelov, ale pre meno svojej svätosti, ktoré ste poškvrnili medzi národami, kam ste prišli. 23 Ale posvätím svoje veľké meno, poškvrnené medzi národami, ktoré ste poškvrnili medzi nimi, a poznajú národy, ţe ja som Hospodin, hovorí Pán Hospodin, keď sa posvätím vo vás pred ich očami. 24 Lebo vás poberiem z národov a shromaţdím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme. 25 A pokropím vás čistou vodou, a budete čistí; od všetkých vašich nečistôt aj od všetkých vašich ukydaných bohov vás očistím. 26 A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa.

27 A dám svojho Ducha do vášho vnútra a učiním to, aby ste chodili v mojich ustanoveniach a ostríhali moje súdy a činili ich. 28 A budete bývať v zemi, ktorú som dal vašim otcom, a budete mi ľudom, a ja vám budem Bohom. 29 A zachránim vás zo všetkých vašich nečistôt a zavolám na obilie a rozmnoţím ho a nedopustím na vás hladu. 30 A rozmnoţím ovocie stromov a úrodu poľa, aby ste viacej nebrali potupy hladu medzi národami. 31 A rozpamätáte sa na svoje zlé cesty a na svoje skutky, ktoré neboly dobré, a budete sa oškliviť sami sebe pre svoje neprávosti a pre svoje ohavnosti. 32 Neurobím toho pre vás, hovorí Pán Hospodin, nech vám je to známe! Hanbite sa a styďte sa pre svoje cesty, dome Izraelov. 33 Takto hovorí Pán Hospodin: Toho dňa, ktorého vás očistím od všetkých vašich neprávostí, osadím mestá, a tie spustošeniny budú vystavené. 34 A zem, ktorá bola spustošená, bude zase obrábaná, miesto toho, čo bola pustinou pred očima kaţdého, kto išiel tade. 35 A povedia: Táto zem, ktorá bola spustošená, je ako zahrada Éden, a mestá, spustošené, opustené a rozborené, sú ohradené obývané. 36 A zvedia národy, ktoré pozostanú vôkol vás, ţe ja Hospodin som vystavil tie zboreniny a vysadil spustošeniny. Ja Hospodin som hovoril a učiním. 37 Takto hovorí Pán Hospodin: Ešte i v tej veci sa dám najsť domu Izraelovmu, aby som im to učinil: Rozmnoţím ich ako stádo ľudí. 38 Jako stádo posviatností, jako stádo Jeruzalema na jeho slávnosti, také budú tie spustošené mestá plné stáda ľudí, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 37

1 Bola nado mnou ruka Hospodinova, a vyviedol ma von v duchu Hospodinovom a postavil ma a nechal prostred údolia, ktoré bolo plné kostí. 2 A previedol ma popri nich kolom dookola. A hľa, bolo ich veľmi mnoho na tvári údolia, a hľa, boly veľmi suché. 3 A riekol mi: Synu človeka, či oţijú tieto kosti? A ja som povedal: Pane, Hospodine, ty vieš. 4 Vtedy mi riekol: Prorokuj o týchto kostiach a povieš im: Vy, suché kosti, počujte slovo Hospodinovo! 5 Takto hovorí Pán Hospodin týmto kostiam: Hľa, ja uvediem do vás ducha, a oţijete. 6 A dám na vás ţily a spôsobím to, aby na vás vystúpilo telo a potiahnem vás koţou, dám do vás ducha a oţijete a zviete, ţe ja som Hospodin. 7 Vtedy som prorokoval, ako mi bolo rozkázané. Tu povstal zvuk, keď som prorokoval, a hľa, bolo počuť hrkot, a kosti sa pribliţovaly, kosť ku svojej kosti. 8 A videl som, ţe hľa, ukázaly sa na nich ţily, a vystúpilo mäso, a koţa ich potiahla po vrchu, ale ducha v nich nebolo. 9 A riekol mi: Prorokuj k duchu, prorokuj, synu človeka, a povieš duchu: Takto hovorí Pán Hospodin: Od štyroch vetrov prijdi, duchu, a vej na týchto pobitých, aby oţili! 10 Nuţ prorokoval som tak, ako mi rozkázal. A vošiel do nich duch, a oţili a postavili sa na svoje nohy, zástup vojska, veliký náramne. 11 A riekol mi: Synu človeka, tieto kosti sú celý dom Izraelov. Hľa, hovoria: Naše kosti uschly, a zahynula naša nádej, uţ je po nás! 12 Preto prorokuj a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, môj ľude, a dovediem vás do zeme Izraelovej. 13 A zviete, ţe ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov, môj ľude.

14 A dám do vás svojho ducha, a oţijete, a osadím vás na vašej zemi, a zviete, ţe ja Hospodin som hovoril aj učiním, hovorí Hospodin. 15 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 16 A ty, synu človeka, vezmi si jedno drevo a napíš naň: Júdovi a synom Izraelovým, jeho spoločníkom. Potom vezmi druhé drevo a napíš naň: Jozefovi. Drevo Efraimovo a celého domu Izraelovho, jeho spoločníkov. 17 A priblíţ si ich jedno k druhému v jedno drevo, aby boly jedno v tvojej ruke. 18 Keď ti potom povedia synovia tvojho ľudu a rieknu: Či nám neoznámiš, načo ti je to? 19 Hovor im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja vezmem drevo Jozefovo, ktoré je v ruke Efraimovej, a pokolenia Izraelove, jeho spoločníkov, a dám ich aj s ním k drevu Júdovmu a učiním ich jedným drevom, a budú jedno v mojej ruke. 20 A drevá, na ktoré napíšeš svojou rukou, budú pred ich očami. 21 A hovor im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja vezmem synov Izraelových zpomedzi národov, kam odišli, a shromaţdím ich zo všetkých strán a dovediem ich do ich zeme. 22 A učiním ich jedným národom v zemi, na vrchoch Izraelových, a jeden kráľ bude im všetkým za kráľa, a nebudú viacej dvoma národami ani sa uţ nebudú viacej deliť na dve kráľovstvá, nikdy. 23 A nebudú sa viacej zanečisťovať svojimi ukydanými bohmi a svojimi mrzkosťami ani niktorými svojimi všelijakými prestúpeniami, a zachránim ich zo všetkých ich bydlísk, v ktorých hrešili, a očistím ich, a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom. 24 A môj sluţobník Dávid bude kráľom nad nimi, a všetci budú mať jedného pastiera, budú chodiť v mojich súdoch a budú ostríhať moje ustanovenia a budú ich činiť. 25 Budú bývať na zemi, ktorú som dal svojmu sluţobníkovi Jakobovi, v ktorej bývali vaši otcovia, a budú bývať na nej oni aj ich synovia i synovia ich synov aţ na veky, a Dávid, môj sluţobník, im bude knieţaťom na veky. 26 A učiním s nimi smluvu pokoja; bude to večná smluva s nimi. A dám ich ta a rozmnoţím ich a dám svoju svätyňu do ich stredu, a bude tak aţ na veky. 27 A môj príbytok bude nad nimi, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 28 A tak zvedia národy, ţe ja som Hospodin, ktorý posväcujem Izraela, keď bude moja svätyňa v ich strede na veky.

Ezechiel 38

1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 2 Synu človeka, obráť svoju tvár proti Gógovi zeme Magóga, knieţaťu Róša, Mešecha a Tubala, a prorokuj proti nemu 3 a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem proti tebe, Gógu, knieţa Róša, Mešecha a Tubala! 4 A zavrátim ťa a dám obrúčky do tvojich čelustí a vyvediem ťa i všetko tvoje vojsko, kone i jazdcov, ktorí všetci sú bezvadne oblečení, veľké shromaţdenie s pavézami a so štítmi, všetko takí, ktorí narábajú mečami: 5 Perţan, Ethiop a Pút s nimi, tí všetci, opatrení štítom a lebkou, 6 Gomer i všetky jeho hejná, dom Togarmy, najďaľšie kraje severa, a so všetkými jeho hejnami, mnohé to národy s tebou. 7 Priprav sa a prihotov si všetko, ty i všetky tvoje shromaţdenia, ktoré sa shromaţdily k tebe, a budeš im stráţou! 8 Po mnohých dňoch budeš navštívený, na konci rokov prijdeš do zeme, ktorá je navrátená od zkazy meča, shromaţdená, jej ľud, z mnohých národov, na vrchy Izraelove, ktoré bývaly ustavične púšťou; ale potom vyvedení súc z národov budú všetci bývať bezpečne. 9 A prijdeš hore, prijdeš ako búrka, budeš ako hustý oblak, pokrývajúci zem, ty i všetky tvoje hejná a mnohé národy s tebou. 10 Takto hovorí Pán Hospodin: A stane sa toho dňa, ţe prijdú veci na tvoje srdce, a vymyslíš zlú vec.

11 A povieš: Pojdem hore na zem neopevnených osád, prijdem na tých, ktorí ţijú na pokoji, ktorí bývajú bezpeční, ktorí všetci bývajú v osadách bez múru a nemajú závory ani vrát, 12 aby si pobral korisť a pochvátal lúpeţ obrátiac svoju ruku na osadené spustošeniny, a k ľudu, shromaţdenému z národov, ktorý si nadováţil dobytka a imania, k tým, ktorí bývajú prostred zeme. 13 Šeba, Dedán a kupci Taršíša a všetci jeho mladí ľvi ti povedia: Či si ty prišiel nato, aby si pobral korisť? Či nato, aby si pochvátal lúpeţ, shromaţdil si svoje shromaţdenie? Nato, aby si odniesol striebro a zlato, aby si pobral dobytok a imanie? Aby si pobral veľkú korisť? 14 Preto prorokuj, synu človeka, a povieš Gógovi: Takto hovorí Pán Hospodin: Či azda toho dňa, keď bude môj ľud Izrael bývať bezpečne, toho nezvieš? 15 A prijdeš zo svojho miesta, z najďaľších krajov severa, ty i mnohé národy s tebou, jazdiaci na koňoch všetci, koľko ich bude, veľké shromaţdenie a mnohé vojsko. 16 A pojdeš hore na môj ľud Izraela jako hustý oblak, pokrývajúci zem. Bude to v posledných dňoch, a dovediem ťa na svoju zem, aby ma poznaly národy, keď sa posvätím v tebe pred ich očami, Gógu! 17 Takto hovorí Pán Hospodin: Či si to ty, o ktorom som hovoril za dávnych dní skrze svojich sluţobníkov, prorokov Izraelových, ktorí prorokovali v tých dňoch za roky, ţe ťa dovediem na nich? 18 Ale stane sa toho dňa, v deň, v ktorý prijde Góg na zem Izraelovu, hovorí Pán Hospodin, ţe moja prchlivosť vystúpi do mojich nozdier, 19 a vo svojej ţiarlivosti, v ohni svojho prudkého hnevu budem hovoriť! Istotne bude toho dňa veľké trasenie na zemi Izraelovej. 20 A budú sa triasť pred mojou tvárou morské ryby a nebeskí vtáci aj poľná zver i všetky plazy, ktoré sa plazia po zemi, jako i všetci ľudia, ktorí sú na tvári zeme. A vrchy sa zrútia, a padnú príkre svahy, i kaţdý múr padne na zem. 21 A zavolám proti nemu na všetky svoje vrchy meč, hovorí Pán Hospodin. Kaţdého meč bude proti jeho bratovi. 22 A budem sa s ním súdiť morom a krvou a dám pršať na neho i na jeho hejná i na mnohé národy, ktoré budú s ním, zaplavujúci dáţď a krupobitie, oheň a síru. 23 A tak sa zvelebím a posvätím a dám sa poznať pred očami mnohých národov, a zvedia, ţe ja som Hospodin.

Ezechiel 39

1 A ty, synu človeka, prorokuj proti Gógovi a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem proti tebe, Gógu, knieţa Róša, Mešecha a Tubala! 2 A zavrátim ťa a povediem ťa a dovediem ťa od najďaľších krajov severa hore a dopravím ťa na vrchy Izraelove. 3 A vyrazím tvoje lučište z tvojej ľavej ruky a učiním to, ţe vypadnú tvoje strely z tvojej pravej ruky. 4 Na vrchoch Izraelových padneš ty i všetky tvoje hejná i národy, ktoré budú s tebou; dravým vtákom, všelijakým okrýdlencom a poľnej zveri ťa dám za ţrádlo. 5 Padneš na šírom poli, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hospodin. 6 A pošlem oheň na Magóga a na tých, ktorí obývajú ostrovy bezpečne, a zvedia, ţe ja som Hospodin. 7 A uvediem v známosť meno svojej svätosti prostred svojho ľudu Izraela ani nedám viacej poškvrniť meno svojej svätosti, a zvedia národy, ţe ja som Hospodin, Svätý v Izraelovi. 8 Hľa, prijde a stane sa, hovorí Pán Hospodin; to je ten deň, o ktorom som hovoril. 9 Vtedy vyjdúc obyvatelia miest Izraelových rozloţia oheň a budú naň prikladať zbraň, štíty a pavézy, lučištia a strely, ručné kyje a kopije a budú nimi páliť oheň sedem rokov. 10 Nebudú nosiť dreva s poľa ani nebudú rúbať z lesov, pretoţe budú páliť oheň zbraňou a poplienia tých, ktorí ich plienili, a olúpia tých, ktorí ich lúpili, hovorí Pán Hospodin.

11 A stane sa toho dňa, ţe tam dám Gógovi miesto za hrob, v Izraelovi, údolie prechodiacich cestujúcich východne od mora, a to zatarasí prechodiacim cestu. Tam pochovajú Góga i všetko jeho mnoţstvo a nazovú ho: Géhamon-góg <Údoliemnoţstva-Góga>. 12 Bude ich pochovávať dom Izraelov, aby očistili zem, sedem mesiacov. 13 A budú pochovávať všetci, všetok ľud zeme, a bude im to na dobré meno, na česť, v deň, v ktorý sa oslávim, hovorí Pán Hospodin. 14 A oddelia stálych muţov, ktorí pochodia zem, a s nimi pohrabáčov, ktorí pohrabú tých, ktorí ešte pozostali na tvári zeme, aby ju očistili. Po siedmich mesiacoch budú prehľadávať. 15 A tak pojdú tí, ktorých úlohou bude pochodiť zem, a keď uvidí niektorý z nich ľudskú kosť, postaví vedľa nej znamenie, dokiaľ jej nepohrabú pohrabáči dopraviac ju do údolia Hamon-góga. 16 Ba aj meno mesta bude Hamona <Mnoţstvo>. A tak očistia zem. 17 A ty, synu človeka, takto hovorí Pán Hospodin: Povedz vtákom, všelijakým okrýdlencom, a všelijakej zveri poľnej: Shromaţdite sa a prijdite, zoberte sa zo všetkých strán k mojej bitnej obeti, ktorú vám ja obetujem, veľkú obeť na vrchoch Izraelových, a budete jesť mäso a budete piť krv; 18 mäso udatných hrdinov budete jesť a budete piť krv knieţat zeme, baranov, oviec a kozlov, juncov, všetko to vytučené Bázana. 19 Budete jesť tuk do sýtosti a budete piť krv do opojenia z mojej obeti, ktorú vám, zabijúc, budem obetovať. 20 A nasýtite sa pri mojom stole koňa i jazdca, udatného hrdinu a všelijakého muţa-bojovníka, hovorí Pán Hospodin. 21 A dám svoju slávu medzi národy, a uvidia všetky národy môj súd, ktorý vykonám, i moju ruku, ktorú poloţím na nich. 22 A tak zvedia, dom Izraelov, ţe ja som Hospodin, ich Bôh, od toho dňa i ďalej potom. 23 A zvedia národy, ţe pre svoju neprávosť boli sa prestehovali, dom Izraelov, do vyhnanstva, pretoţe sa dopúšťali nevernosti proti mne, a preto som bol skryl pred nimi svoju tvár a vydal som ich do ruky ich protivníkov, aby popadali všetci od meča. 24 Učinil som im podľa ich nečistoty a podľa ich prestúpení a skryl som pred nimi svoju tvár. 25 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Teraz uţ navrátim zajatie Jakobovo a zľutujem sa nad celým domom Izraelovým a budem horliť za meno svojej svätosti. 26 A ponesú svoju potupu a všetku svoju nevernosť, ktorej sa dopúšťali proti mne, keď budú bývať na svojej zemi bezpečne, a nebude nikoho, kto by prestrašil, 27 keď ich navrátim z národov a shromaţdím ich zo zemí ich nepriateľov a posvätím sa v nich pred očami mnohých národov. 28 A poznajú, ţe ja som Hospodin, ich Bôh, keď ich prestehujem do národov do vyhnanstva a keď ich potom zase shromaţdím do ich zeme a neponechám tam uţ viac nikoho z nich. 29 A neskryjem viacej svojej tvári pred nimi, pretoţe vylejem svojho Ducha na dom Izraelov, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 40

1 Dvadsiateho piateho roku nášho zajatia, na počiatku roku, desiateho dňa toho mesiaca, štrnásteho roku po tom, čo bolo zbité mesto, toho istého dňa bola nado mnou ruka Hospodinova a doviedol ma ta. 2 Vo videniach Boţích ma doviedol do zeme Izraelovej a postavil ma na veľmi vysokom vrchu, na ktorom bolo čosi jako stavba mesta, od juhu. 3 A doviedol ma ta. A hľa, bol tam nejaký muţ, ktorý bol na pohľad ako meď, a mal ľanovú šnúru vo svojej ruke a trstinu na meranie, a stál v bráne. 4 A muţ hovoril ku mne: Synu človeka, vidz svojimi očima a počuj svojimi ušima a priloţ svoje srdce ku všetkému tomu, čo ti ukáţem, lebo nato, aby som ti ukázal, si dovedený sem. Oznám všetko, čo uvidíš, domu Izraelovmu.

5 A hľa, múr bol zvonku domu kolom dookola, a v ruke muţa trstina miery šiestich lakťov, dlhých na lakeť a dlaň, a zmeral šírku stavänia jednej trstiny a výšku jednej trstiny. 6 Potom prišiel k bráne, ktorá hľadela smerom na východ, a vyšiel po jej schodoch a zmeral prah brány, jednu trstinu šírky, a druhý prah tieţ jednu trstinu šírky. 7 A stráţnica bola jednu trstinu dlhá a jednu trstinu široká, a medzi stráţnicami bolo päť lakťov, a prah brány vedľa siene brány zvnútra, od domu Boţieho, na jednu trstinu. 8 A zmeral sieň brány od domu na jednu trstinu. 9 A zmeral sieň brány na osem lakťov a jej stĺpy na dva lakte, a sieň brány bola od domu. 10 Stráţnice brány smerom na východ boly tri z jednej a tri z druhej strany, a všetky tri maly jednu a tú istú mieru, jako maly aj stĺpy jednu a tú istú mieru z jednej i z druhej strany. 11 Potom zmeral šírku otvoru brány, desať lakťov, dĺţku brány trinásť lakťov. 12 A pomedzie, ohrada, pred stráţnicami na jeden lakeť a na jeden lakeť pomedzie z druhej strany a stráţnica šesť lakťov z jednej strany a šesť lakťov z druhej strany. 13 A zmeral bránu od strechy stráţnice po jej druhú strechu, šírku dvadsaťpäť lakťov, dvere naproti dveriam. 14 A spravil stĺpy, šesťdesiat lakťov, a to ku stĺpu dvora, bránu kolom dookola. 15 A pred bránou vchodu, pred vnútornou sieňou brány, päťdesiat lakťov. 16 A boly porobené zavrené okná na stráţniciach a na ich stĺpoch do vnútra brány kolom dookola a tak i do predsiení, a okná boly kolom dookola do vnútra a na stĺpe palmy. 17 A voviedol ma do vonkajšieho dvora. A hľa, komory a dlaţba boly spravené dvoru kolom dookola, tridsať komôr na dlaţbe. 18 A dlaţba bola spravená ku strane brán, po dĺţke brán, spodná dlaţba. 19 A zmeral šírku zpred dolnej brány aţ pred vnútorný dvor zvonku, sto lakťov, na východe a na severe. 20 A čo do brány, ktorá hľadí smerom na sever, brány vonkajšieho dvora, odmeral jej dĺţku i šírku 21 a jej stráţnice, tri z jednej a tri z druhej strany, i jej stĺpy i jej predsiene, čo všetko bolo podľa miery prvej brány, päťdesiat lakťov jeho dĺţka a dvadsaťpäť lakťov šírka. 22 I jej okná a jej predsiene a jej palmy boly podľa miery brány, ktorá hľadí smerom na východ, a vychádzali do nej po siedmich schodoch, a jej predsiene pred nimi. 23 A vnútorný dvor mal bránu naproti bráne na sever a na východ, a odmeral od brány po bránu sto lakťov. 24 Potom ma viedol smerom na juh, a hľa, bola tam brána smerom na juh, a nameral jej stĺpov a jej siení podľa tamtých mier. 25 A mala okná i jej siene kolom dookola jako tamtie okná, päťdesiat lakťov dĺţky a dvadsaťpäť lakťov šírky. 26 A bolo sedem schodov, po ktorých sa chodilo hore do nej, a jej siene pred nimi, a mala palmy, jednu z jednej a druhú z druhej strany, na svojich stĺpoch. 27 A vnútorný dvor mal bránu smerom na juh. A nameral od brány po bránu smerom na juh sto lakťov. 28 A doviedol ma do vnútorného dvora juţnou bránou, a zmeral juţnú bránu podľa tamtých mier. 29 A jej stráţnice a jej stĺpy a jej siene podľa tých istých mier, a mala okná i jej siene kolom dookola, päťdesiat lakťov dĺţky a dvadsaťpäť lakťov šírky. 30 A boly siene kolom dookola dvadsaťpäť lakťov dĺţky a päť lakťov šírky. 31 Jej siene boly obrátené do vonkajšieho dvora a palmy na jej stĺpoch a osem schodov jej schodište. 32 Potom ma viedol do vnútorného dvora cestou od východu a zmeral bránu podľa tamtých mier. 33 A jej stráţnice a jej stĺpy a jej siene podľa tých istých mier, a mala okná i jej siene kolom dookola, päťdesiat lakťov dĺţky a dvadsaťpäť lakťov šírky.

34 Jej siene viedly do vonkajšieho dvora a palmy na jej stĺpoch z jednej i z druhej strany a osem schodov jej schodište. 35 A doviedol ma k severnej bráne a nameral podľa tých istých mier. 36 Jej stráţnice, jej stĺpy a jej siene; a mala okná kolom dookola, päťdesiat lakťov dĺţky a dvadsaťpäť lakťov šírky. 37 A jej siene do vonkajšieho dvora a palmy na jej stĺpoch z jednej i z druhej strany a osem schodov jej schodište. 38 A komora i jej dvere medzi stĺpami brán; tam splakovali zápalnú obeť. 39 A v predsieni brány boly dva stoly z jednej strany a dva stoly z druhej strany zabíjať na nich zápalnú obeť ako aj obeť za hriech a obeť za vinu. 40 A po strane zvonku, idúcemu hore ku vchodu do brány na sever, boly dva stoly, a po druhej strane, ktorá patrila sieni brány dva stoly. 41 Štyri stoly boly z jednej strany a štyri stoly z druhej strany, po strane brány, osem stolov, na ktorých zabíjali. 42 A štyri stoly boly pre zápalnú obeť z tesaných kameňov jeden a pol lakťa dĺţky a jeden a pol lakťa šírky a jeden lakeť výšky; na ne kládli riad, ktorým zabíjali zápalnú obeť ako aj bitnú obeť. 43 A háky, po dva, na jednu dlaň, boly pripravené na dome kolom dookola a na stoloch obetné mäso. 44 A zvonku za vnútornou bránou boly izby pre spevákov vo vnútornom dvore, ktorý bol po strane severnej brány, a ich priečelie bolo obrátené smerom na juh, jedna po strane východnej brány priečelia smerom na sever. 45 A hovoril mi: Táto izba, ktorej priečelie obrátené je smerom na juh, je pre kňazov, ktorí stráţia stráţ domu. 46 A izba, ktorej priečelie obrátené je na sever, je pre kňazov, ktorí stráţia stráţ oltára. To sú synovia Cádokovi, ktorí sa blíţia zo synov Léviho k Hospodinovi, aby mu svätoslúţili. 47 A zmeral dvor, sto lakťov dĺţky a sto lakťov šírky, vo štvorhran, a oltár bol pred domom. 48 A doviedol ma ku sieni domu a odmeral stĺp múru siene, päť lakťov z jednej strany a päť lakťov z druhej strany. A šírky brány tri lakte z jednej strany a tri lakte z druhej strany. 49 Dĺţka siene bola dvadsať lakťov a šírka jedenásť lakťov, a to i so schodami, ktorými vychádzali k nej; a zvláštne dva stĺpy boly pri stĺpoch múru, jeden z jednej a druhý z druhej strany.

Ezechiel 41

1 A doviedol ma ku chrámu a zmeral stĺpy, šesť lakťov šírky z jednej strany a šesť lakťov šírky z druhej strany, šírka stĺpov stánu. 2 Šírka vchodu bola desať lakťov, a boky vchodu päť lakťov z jednej strany a päť lakťov z druhej strany. A nameral jeho dĺţky štyridsať lakťov a šírky dvadsať lakťov. 3 Potom vošiel do vnútra a nameral stĺpu dverí dva lakte a dverí, vchodu, šesť lakťov a šírky dvier sedem lakťov. 4 A nameral dĺţky toho dvadsať lakťov a šírky dvadsať lakťov, na prednej strane chrámu. A povedal mi: Toto je svätyňa svätých. 5 Zmeral aj stenu domu, šesť lakťov, a šírku izbice štyri lakte kolom dookola, okolo domu. 6 A izbice boly izbica na izbici, tri, a tridsaťkrát, a išly do steny, ktorá patrila domu pre izbice kolom dookola, aby sa drţaly, ale nedrţaly sa v stene samého domu. 7 A tak čo vyššie šírilo sa naokolo izbiciam, lebo obkľúčenie domu išlo vyššie a vyššie kolom dookola domu, preto rástla šírka domu do výšky, a tak sa vystupovalo zo spodného do vrchného cez prostredné. 8 A videl som, ţe má dom vyvýšenie kolom dookola, základy izbíc, plná trstina merná, šesť lakťov aţ po kĺb. 9 Šírka steny, ktorú mala izbica na vonok, bola päť lakťov, a to, čo bolo ponechané, dom izbíc, ktoré patrily domu. 10 A medzi komorami bola šírka dvadsiatich lakťov okolo domu, kolom dookola.

11 Dvere izbice boly obrátené k ponechanému miestu, jedny dvere smerom na sever a druhé dvere na juh. A šírka ponechaného miesta bola päť lakťov kolom dookola. 12 A stavänie, ktoré bolo pred ohradeným miestom po strane smerom na západ, malo sedemdesiat lakťov šírky a stena stavänia päť lakťov šírky kolom dookola a jeho dĺţka deväťdesiat lakťov. 13 Potom zmeral dom, sto lakťov dĺţky, a ohradené miesto a stavba a jej steny, sto lakťov dĺţky. 14 A šírka predku domu a ohradeného miesta na východ sto lakťov. 15 A zmeral dĺţku stavänia pred ohradeným miestom, ktoré to stavänie bolo za ním, ako i jeho chodby z jednej i z druhej strany, sto lakťov, a tak i vnútorný chrám a siene dvora. 16 Prahy a zavrené okná a chodby okolo všetkých troch; naproti prahu bolo drevené paţenie kolom dookola, i zem aţ po okná, a okná boly pokryté; 17 miesto nad dverami a aţ do vnútorného domu jako i navonok i po celej stene kolom dookola, vnútri i vonku, všetko malo svoju mieru. 18 A boli porobení cherubi a palmy, a to vše palma medzi cherubom a cherubom, a cherub mal dve tváre, 19 a to tvár človeka oproti palme z jednej strany a tvár leva oproti palme z druhej strany; tak bolo porobené po celom dome kolom dookola. 20 Od zeme aţ hore nad dvere boli porobení cherubi a palmy, a to na stene chrámu. 21 A čo do chrámu, mal štvorhranné podvoje a predok svätyne mal tú istú podobu. 22 Oltár bol z dreva, tri lakte výšky, a jeho dĺţka dva lakte, a mal svoje uhly, a jeho dĺţka a jeho steny boly z dreva. A vravel mi: Toto je stôl, ktorý stojí pred Hospodinom. 23 A chrám i svätyňa maly po dvoje dverí. 24 A dvere maly po dvoje dvier, po dvoje dvier, ktoré sa obracaly, dvoje maly jedny dvere, a dvoje dvier maly druhé dvere. 25 Boli porobení na nich, na dveriach chrámu, cherubi a palmy, jako boli porobení na stenách, a výpustok z dreva pred sieňou zvonku. 26 A zavrené okná a palmy z jednej i z druhej strany po stranách siene a tak zdobené aj izbice domu i výpustky.

Ezechiel 42

1 A vyviedol ma do vonkajšieho dvora cestou smerom na sever a doviedol ma ku komore, ktorá bola naproti ohradenému miestu a ktorá bola naproti staväniu, na sever, 2 ku predku dĺţky tých sto lakťov, s dverami na sever, a šírky päťdesiat lakťov, 3 naproti tým dvadsiatim, ktoré patrily vnútornému dvoru, a naproti dlaţbe, ktorá patrila vonkajšiemu dvoru; chodba naproti chodbe bola v treťom poschodí. 4 A pred komorami bola cestica desiatich lakťov šírky do vnútra, cesta jedného lakťa, a ich dvere na sever. 5 A horné komory boly uţšie - lebo chodby z nich ubieraly - neţ spodné a stredné toho stavänia, 6 pretoţe boly vo tri poschodia a nemaly stĺpov, ako boly stĺpy dvorov, preto sa ubieralo zo spodných i zo stredných od zeme. 7 A ohrada, ktorá bola vonku popri komorách smerom vonkajšieho dvora, pred komorami, bola dlhá päťdesiat lakťov, 8 lebo dĺţka komôr, ktoré boly do vonkajšieho dvora, bola päťdesiat lakťov, a hľa, pred chrámom sto lakťov. 9 A pod tými komorami bol vchod od východu, keď sa vchádzalo do nich z vonkajšieho dvora. 10 Po šírke ohrady dvora smerom na východ pred ohradeným miestom a pred staväním boly komory. 11 A cesta viedla popred ne. Podobné boly komorám, ktoré boly smerom na sever, a to čo do ich dĺţky i čo do ich šírky, a tak aj všetky ich východy; jednaké boly i čo do ich spôsobu i čo do ich dvier.

12 A jako dvere komôr, ktoré boly smerom na juh, také boly dvere na počiatku cesty, cesty pred deliacou ohradou smerom na východ, kade sa vchádzalo do nich. 13 A povedal mi: Komory na sever a komory na juh, ktoré sú pred ohradeným miestom, sú komorami svätyne, kde jedia kňazi, ktorí sú blízki Hospodinovi, kde jedia svätosväté; tam nechávajú svätosväté veci jako aj obetný dar obilný a obeť za hriech i obeť za vinu, lebo to miesto je sväté. 14 Keď vojdú, kňazi, nevyjdú zo svätyne do vonkajšieho dvora, ale tam nechajú svoje rúcha, v ktorých svätoslúţili, lebo sú sväté. A potom si oblečú iné rúcha a tak sa priblíţia k tomu, čo patrí ľudu. 15 A keď dokončil rozmeriavanie vnútorného domu, vyviedol ma von smerom ku bráne, ktorá je obrátená na východ, a meral to kolom dookola. 16 Zmeral východnú stranu mernou trstinou, päťsto trstín mernou trstinou dookola. 17 Zmeral severnú stranu, päťsto trstín mernou trstinou dookola. 18 Zmeral juţnú stranu, päťsto trstín mernou trstinou. 19 Obrátil sa ku strane na západ; nameral päťsto trstín mernou trstinou. 20 Zmeral to vo štyri strany. Malo to múr kolom dookola dĺţky päťsto a šírky päťsto, aby delil sväté miesto od obecného.

Ezechiel 43

1 Potom ma viedol k bráne, k bráne, ktorá je obrátená na východ. 2 A hľa, sláva Boha Izraelovho prichádzala od cesty, ktorá bola na východ, ktorej zvuk bol ako zvuk mnohých vôd, a zem svietila od jeho slávy. 3 Videnie bolo jako videnie, ktoré som bol videl, ako videnie, ktoré som videl, keď som bol prišiel zkaziť mesto, a videnia boly jako videnie, ktoré som videl pri rieke Chebáre. A padnul som na svoju tvár. 4 A sláva Hospodinova prišla do domu cestou brány, ktorá hľadí na východ. 5 A Duch ma vzal a doviedol ma do vnútorného dvora, a hľa, dom bol plný slávy Hospodinovej. 6 Vtedy som počul kohosi hovoriť ku mne z domu, a nejaký muţ stál vedľa mňa. 7 A povedal mi: Synu človeka, vidz miesto môjho trónu a miesto chodidiel mojich nôh, kde budem bývať prostred synov Izraelových na veky, a uţ viacej nepoškvrnia, dom Izraelov, mena mojej svätosti, ani oni ani ich kráľovia svojím smilstvom ani mŕtvymi telami svojich kráľov, svojimi výšinami, 8 jako keď dávali svoj prah k môjmu prahu a svoje podvoje vedľa mojich podvojí, a nebola iba stena medzi mnou a medzi nimi, a poškvrňovali meno mojej svätosti svojimi ohavnosťami, ktoré páchali, takţe som im učinil koniec vo svojom hneve. 9 Ale teraz uţ vzdialia svoje smilstvo a mŕtve telá svojich kráľov odo mňa, a budem bývať v ich strede na veky. 10 A ty, synu človeka, oznám domu Izraelovmu o tom dome, aby sa stydeli pre svoje neprávosti, a zmerajú vzor stavby. 11 A jestli sa budú stydieť pre všetko to, čo páchali, oznám im útvar domu i jeho zariadenie i jeho východy i jeho vchody i všetky jeho útvary i všetky jeho ustanovenia i všetky útvary i všetky jeho zákony a napíš pred ich očami, aby ostríhali kaţdý jeho útvar i všetky jeho ustanovenia a činili ich. 12 Toto je zákon domu: hore na temene vrchu celý jeho chotár kolom dookola je svätosvätý. Hľa, to je zákon domu. 13 Toto sú rozmery oltára na lakte, lakeť dlhý lakeť a dlaň. Lono, základ, na lakeť a lakeť šírky a jeho obruba na jeho okraji dookola na jednu piaď, a to je podstavec oltára. 14 A od lona pri zemi aţ po dolné prepásanie dva lakte a šírky jeden lakeť a od malého prepásania aţ po veľké prepásanie štyri lakte a šírky lakeť. 15 A har-el <Vrch-boţí>, štyri lakte a od ari-ela a hore štyri rohy. 16 A ari-el mal dvanásť lakťov dĺţky pri dvanástich lakťoch šírky, štvorhranný na svojich štyroch stranách.

17 Prepásanie malo štrnásť lakťov dĺţky pri štrnástich šírky na svojich štyroch stranách a obruba vôkol neho na pol lakťa a malo to lono na lakeť dookola, a jeho schody, schody oltára, boly obrátené na východ. 18 A riekol mi: Synu človeka, takto hovorí Pán Hospodin: To sú ustanovenia oltára v deň, v ktorý bude spravený, aby obetovali na ňom zápalnú obeť a kropili naň krv. 19 A dáš kňazom Levitom, ktorí sú zo semena Cádokovho, blízkym mne, hovorí Pán Hospodin, aby mi svätoslúţili, junca z hoviad na obeť za hriech. 20 Potom vezmeš z jeho krvi a dáš na jeho štyri rohy a na štyri uhly prepásania i na obrubu dookola a očistíš ho od hriechu a smieriš ho pokryjúc jeho nečistotu. 21 A vezmeš junca tej obeti za hriech, a spália ho na určenom mieste domu vonku za svätyňou. 22 A druhého dňa budeš obetovať kozla z kôz, bez vady, v obeť za hriech. A očistia oltár od hriechu, jako očistili juncom. 23 A keď vykonáš očisťovanie od hriechu, budeš obetovať junca z hoviad, bez vady, a barana z oviec, bez vady; 24 budeš ich obetovať pred Hospodinom, a kňazi hodia na ne soli a budú ich obetovať v zápalnú obeť Hospodinovi. 25 Po sedem dní budeš pripravovať kozla v obeť za hriech na kaţdý deň a junca z hoviad a barana z oviec, kaţdé budú pripravovať bezvadné v obeť. 26 Za sedem dní budú mieriť oltár pokrývajúc jeho nečistotu a očistia ho a naplnia jeho ruky, posvätia ho. 27 A keď vyplnia tie dni, bude ôsmeho dňa a potom ďalej, ţe kňazi budú na oltári pripravovať vaše zápalné obeti i vaše pokojné obeti, a prijmem vás milostive, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 44

1 A viedol ma zpät smerom ku vonkajšej bráne svätyne, ktorá je obrátená na východ, a tá bola zavrená. 2 A Hospodin mi riekol: Táto brána bude zavrená, nebude sa otvárať, ani ňou nikto nevojde, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, vošiel ňou, a teda bude zavrená. 3 Čo do knieţaťa, on, knieţa, bude v nej sedávať, aby jedol chlieb pred Hospodinom; od cesty siene brány vojde a od jej cesty vyjde. 4 Potom ma doviedol cestou severnej brány pred dom, a videl som a hľa, sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov, a padnul som na svoju tvár. 5 A Hospodin mi riekol: Synu človeka, priloţ svoje srdce a vidz svojimi očima a počuj svojimi ušima všetko, čo ti budem hovoriť o všetkých ustanoveniach domu Hospodinovho a o všetkých jeho zákonoch a priloţíš svoje srdce, obrátiš svoj pozor ku vchodu domu i ku všetkým východom svätyne. 6 A povieš spurným, domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Uţ vám bolo dosť všetkých tých vašich ohavností, dome Izraelov, 7 ţe ste voviedli cudzincov, neobrezaných srdcom a neobrezaných telom, aby boli v mojej svätyni, aby ju poškvrnili, môj dom, keď ste obetovali môj chlieb, tuk a krv, a zrušili moju smluvu dokladať ku všetkým vašim ohavnostiam. 8 A nestráţili ste stráţe mojich posviatností, ale ste ich postavili za stráţcov mojej stráţe v mojej svätyni, za seba. 9 Takto hovorí Pán Hospodin: Niktorý cudzinec, neobrezaný srdcom a neobrezaný telom, nevojde do mojej svätyne, nech by to bol ktorýkoľvek cudzinec, ktorý je medzi synmi Izraelovými, 10 leţ iba Levitovia, ktorí sa boli vzdialili odo mňa, keď, blúdil Izrael, ktorí blúdili preč odo mňa za svojimi ukydanými bohmi, ale ponesú svoju neprávosť. 11 A budú svätoslúţiť v mojej svätyni jako stráţe pri bránach domu a budú svätoslúţiť domu. Oni budú zabíjať zápalnú obeť a bitnú obeť ľudu a oni budú stáť pred nimi, aby im svätoslúţili, 12 pretoţe im svätoslúţili pred ich ukydanými bohmi a boli domu Izraelovmu na závadu upadnúť do neprávosti. Preto som prisahajúc pozdvihol svoju ruku proti nim, hovorí Pán Hospodin, ţe ponesú svoju neprávosť.

13 Ale nepriblíţia sa ku mne, aby mi konali kňazskú sluţbu ani sa nepriblíţia k niktorým mojim posviatnostiam, ku svätosvätým veciam, ale ponesú svoju potupu a svoje ohavnosti, ktoré páchali. 14 A dám ich za stráţcov stráţe domu čo do všetkej jeho sluţby i čo do všetkého, čo sa koná v ňom. 15 Ale kňazi Levitovia, synovia Cádokovi, ktorí stráţili stráţ mojej svätyne, keď blúdili synovia Izraelovi preč odo mňa, tí sa budú blíţiť ku mne, aby mi svätoslúţili, a budú stáť predo mnou obetujúc mi tuk a krv, hovorí Pán Hospodin. 16 Tí vojdú do mojej svätyne a tí sa priblíţia môjmu stolu, aby mi svätoslúţili, a budú stráţiť moju stráţ. 17 A bude bývať tak, ţe keď vojdú do brán vnútorného dvora, oblečú si ľanové rúcha, a nevezmú na seba ničoho z vlny, keď budú svätoslúţiť v bránach vnútorného dvora a ďalej v dome. 18 Zdobné ovoje ľanové budú na ich hlave a ľanové nohavice budú na ich bedrách; nebudú sa opasovať znojiť sa. 19 A keď pojdú von do vonkajšieho dvora, do vonkajšieho dvora k ľudu, vyzlečú svoje rúcha, v ktorých svätoslúţia, a nechajú ich v komorách svätyne a oblečú si iné rúcha a neposvätia ľudu svojimi rúchami. 20 A neoholia svojej hlavy, ale ani si nenechajú narásť dlhé vlasy; slušne ostrihajú vlasy svojej hlavy. 21 Vína nebudú piť, niktorý z kňazov, keď budú mať vojsť do vnútorného dvora. 22 A nevezmú si za ţenu vdovy ani zahnanej, vezmú si iba panny zo semena domu Izraelovho, ale vdovu, ktorá by bola vdovou po kňazovi, si môţu vziať. 23 A budú učiť môj ľud robiť rozdiel medzi svätým a obecným a oznámia im rozdiel medzi nečistým a čistým. 24 A nad sporom budú oni stáť, aby súdili, a budú ho súdiť podľa mojich súdov a budú ostríhať moje zákony a moje ustanovenia pri všetkých mojich slávnostiach a budú svätiť moje soboty. 25 Nevojdú k mŕtvemu človekovi poškvrniť sa; len pre otca alebo pre matku, pre syna alebo pre dcéru, pre brata alebo pre sestru, ktorá nepatrila muţovi, sa smú poškvrniť. 26 A po jeho očistení mu načítajú sedem dní. 27 A toho dňa, ktorého vojde do svätyne, do vnútorného dvora, aby svätoslúţil vo svätyni, bude obetovať svoju obeť za hriech, hovorí Pán Hospodin. 28 A toto im bude za dedičstvo: Ja som ich dedičstvom, a tak im nedáte drţavia v Izraelovi: Ja som ich drţavím. 29 Obetný dar obilný, obeť za hriech a obeť za vinu, to budú oni jesť, i všetko zarieknuté v Izraelovi im bude. 30 I prvotina kaţdého prvého ovocia zo všetkého a kaţdá obeť pozdvihnutia zo všetkého, zo všetkých vašich obetí pozdvihnutia, bude kňazom, i prvotinu svojho cesta dáte kňazovi spôsobiť to, aby sa spustilo poţehnanie na tvoj dom a odpočinulo na ňom. 31 Kňazi nebudú jesť nijakej zdochliny ani ničoho roztrhaného od divej zveri ani z vtáctva ani z hoviad.

Ezechiel 45

1 A keď budete vrhať los deliac zem do dedičstva, budete obetovať Hospodinovi obeť pozdvihnutia ako sväté zo zeme, dvadsaťpäť tisíc dĺţky a desať tisíc šírky. To bude sväté v celom svojom chotáre dookola. 2 Z toho bude ku svätyni päťsto dĺţky pri päťsto šírky, štvorhranné dookola, a bude mať päťdesiat lakťov voľného priestoru dookola. 3 A z tejto miery odmeriaš, z miery dvadsaťpäť tisíc dĺţky a desať tisíc šírky, a v tom bude svätyňa, svätyňa svätých. 4 To bude sväté zo zeme; bude pre kňazov, svätosluţobníkov svätyne, pre tých, ktorí sa blíţia, aby svätoslúţili Hospodinovi, a bude im miestom pre domy a svätyňou pre svätyňu. 5 A dvadsaťpäť tisíc dĺţky a desať tisíc šírky bude Levitom, svätosluţobníkom domu, im za drţavie, dvadsať komôr. 6 A za drţavie mesta dáte päť tisíc šírky a dvadsaťpäť tisíc dĺţky popri obeti pozdvihnutia, popri obetnom údele svätyne; to bude pre celý dom Izraelov.

7 A knieţaťu bude z jednej i z druhej strany obeti pozdvihnutia svätyne a drţavia mesta, pred obetným údelom svätyne a pred drţavím mesta od západnej strany na západ a od východnej strany na východ, a čo do dĺţky, popri jednom z tých dielov od západného pomedzia aţ po východné pomedzie. 8 To bude jeho zo zeme za drţavie v Izraelovi, a nebudú viacej moje knieţatá utiskovať môjho ľudu, ale zem dajú domu Izraelovmu po ich pokoleniach. 9 Takto hovorí Pán Hospodin: Uţ vám bolo dosť, knieţatá Izraelove: odstráňte uţ raz ukrutnosť a zkazu a konajte súd a spravedlivosť a prestaňte zaháňať môj ľud z jeho drţavia, hovorí Pán Hospodin. 10 Majte spravedlivú váhu, spravedlivú efu a spravedlivý bat. 11 Efa a bat bude jednakou mierou, aby bat obsahoval desatinu chomera, a desiata čiastka chomera efu; podľa chomera bude jeho miera. 12 A šekel bude dvadsať gér; dvadsať šeklov, dvadsaťpäť šeklov a pätnásť šeklov vám bude mána. 13 Toto bude obeť pozdvihnutia, ktorú budete obetovať; šestinu efy z chomera pšenice a dáte šiesty diel efy z chomera jačmeňa. 14 A čo do ustanovenia dotyčne oleja - bat je miera oleja -: desatinu batu z kora; desať batov robí chomer, lebo desať batov je chomer. 15 A jedno dobytča z drobného stáda zo dvoch sto kusov z dobrej paše Izraelovej na obetný dar obilný a na zápalnú obeť a na pokojné obeti pokryť na nich hriech, hovorí Pán Hospodin. 16 A všetok ľud zeme bude zaviazaný knieţaťu v Izraelovi k tejto obeti pozdvihnutia. 17 A na knieţati bude dávať zápalné obeti a obetný dar obilný a liatu obeť na sviatky, na novmesiace a na soboty, na všetky výročné slávnosti domu Izraelovho; on bude pripravovať obeť za hriech, obetný dar obilný, zápalnú obeť a pokojné obeti pokryť hriech za dom Izraelov. 18 Takto hovorí Pán Hospodin: Prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca vezmeš junca z hoviad, bez vady, a očistíš svätyňu od hriechu. 19 A kňaz vezme z krvi tej obeti za hriech a dá na podvoje domu a na štyri uhly prepásania oltára a na podvoje brány vnútorného dvora. 20 Tak učiníš aj siedmeho dňa toho istého mesiaca pre človeka, poblúdivšieho a hlúpeho. A tak pokryjúc hriech očistíte dom. 21 Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca budete mať Pesach, slávnosť siedmich dňov; jesť sa budú nekvasené chleby. 22 A toho dňa pripraví knieţa za seba a za všetok ľud zeme junca na obeť za hriech. 23 A po sedem dní sviatku bude pripravovať zápalnú obeť Hospodinovi, sedem juncov a sedem baranov bez vady na deň, po sedem dní, a na obeť za hriech kozla z kôz na deň. 24 A pripraví obetný dar obilný, efu na junca a efu na barana a oleja hín na efu. 25 Siedmeho mesiaca pätnásteho dňa toho mesiaca, vo sviatok, bude robiť to isté sedem dní, jako obeť za hriech, tak i zápalnú obeť a jako obetný dar obilný, tak olej.

Ezechiel 46

1 Takto hovorí Pán Hospodin: Brána vnútorného dvora, ktorá je obrátená na východ, bude zavrená po šesť dní práce a v sobotný deň sa otvorí aj v deň novmesiaca sa otvorí. 2 A knieţa prijde cestou siene brány zvonku a zastane pri podvojach brány, a kňazi pripravia jeho zápalnú obeť a jeho pokojné obeti a pokloní sa na prahu brány a potom vyjde. A brána sa nezavrie aţ do večera. 3 A ľud zeme sa budú klaňať pri vchode tej istej brány po sobotách a po novmesiacoch pred Hospodinom. 4 A zápalná obeť, ktorú bude obetovať knieţa Hospodinovi v sobotný deň, bude šesť oviec bez vady a baran bez vady,

5 a obetný dar obilný efa na barana a na ovce obetný dar obilný podľa toho, čo uţ dá jeho ruka, a oleja hín na efu; 6 a na deň novmesiaca to bude junec z hoviad bez vady a šesť oviec a baran bez vady, 7 a efu na junca a efu na barana pripraví za obetný dar obilný, a na ovce podľa toho, čo bude vládať jeho ruka, a oleja hín na efu. 8 A keď prijde knieţa, vojde cestou siene brány a jej cestou aj vyjde. 9 A keď prijde ľud zeme pred Hospodina na slávnosti, bude tak, ţe ten, kto vojde cestou severnej brány, aby sa klaňal, vyjde cestou juţnej brány, a ten, kto vojde cestou juţnej brány, vyjde cestou brány na sever; nenavráti sa cestou brány, ktorou vošiel, ale pojde prosto pred seba a tak vyjde. 10 Knieţa, keď budú vchádzať, vojde medzi nimi, a keď budú vychádzať, vyjdú spolu. 11 A vo sviatky a na slávnosti bude obetný dar obilný efa na junca a efa na barana a na ovce podľa toho, čo dá jeho ruka, a oleja hín na efu. 12 A keď bude pripravovať knieţa dobrovoľnú obeť, zápalnú obeť alebo pokojné obeti, dobrovoľnú obeť Hospodinovi, otvoria mu bránu, ktorá je obrátená na východ, a pripraví svoju zápalnú obeť alebo svoje pokojné obeti tak, ako pripravuje v sobotný deň. A keď vyjde, zavrú bránu, po jeho východe. 13 A pripravíš ročného baránka bez vady v zápalnú obeť na kaţdý deň Hospodinovi: pripravíš ho kaţdé ráno. 14 Pripravíš k nemu aj obetný dar obilný kaţdé ráno, šestinu efy a oleja tretinu hína navlaţiť bielu múku jemnú, obetný to dar obilný Hospodinovi. To budú večné ustanovenia, ustavične. 15 A tak pripravujte baránka a obetný dar obilný a olej kaţdé ráno, zápalnú to obeť ustavičnú. 16 Takto hovorí Pán Hospodin: Keď dá knieţa niektorému zo svojich synov dar, je to jeho dedičstvo, bude patriť jeho synom, je to ich drţavie, nadobudnuté dedičstvom. 17 Ale keď dá niektorému zo svojich sluţobníkov dar zo svojho dedičstva, bude mu patriť aţ do roku slobody, a vtedy sa navráti knieţaťu; a tedy jeho dedičstvo, dedičstvo jeho synov, bude patriť im. 18 Knieţa nevezme z dedičstva ľudu utiskujúc ich a vyháňajúc z ich drţavia; zo svojho drţavia dá svojim synom dedičstvo, aby sa nerozptýlil môj ľud, nikto zo svojho drţavia. 19 Potom ma voviedol vchodom, ktorý bol po strane brány, do komôr svätyne, ku kňazom, do komôr, ktoré boly obrátené na sever. A hľa, bolo tam miesto v úzadí po dvoch stranách na západ. 20 A povedal mi: Toto je miesto, kde budú kňazi variť obeť za vinu a obeť za hriech, kde budú piecť obetný dar obilný bez toho, ţe by to museli vyniesť do vonkajšieho dvora a posvätiť ľud. 21 Potom ma vyviedol do vonkajšieho dvora a povodil ma po štyroch uhloch dvora. A hľa, v kaţdom uhle dvora bol dvorec. 22 Vo všetkých štyroch uhloch dvora boly ohradené dvorce štyridsať lakťov dĺţky a tridsať šírky; všetky štyri maly jednu a tú istú mieru a boly uhlasté. 23 A všetky štyri maly v sebe dookola po stienke, a ohništia variť boly porobené popod stienky dookola. 24 A povedal mi: Tieto dvorce sú domom variacich, kde varia svätosluţobníci domu bitnú obeť ľudu.

Ezechiel 47

1 Potom ma doviedol zpät ku dveriam domu, a hľa, vody vychádzaly zpod prahu domu na východ, lebo predná strana domu obrátená bola na východ. A vody sostupovaly zo spodku od pravej strany domu, od juţnej strany oltára. 2 Odtiaľ ma vyviedol cestou brány obrátenej na sever, a previedol ma okolo cestou, ktorá vedie von, k vonkajšej bráne, cestou brány, ktorá je obrátená na východ. A hľa, vody vyvieraly z pravej strany. 3 A keď vychádzal muţ na východ, mal mernú šnúru vo svojej ruke a nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu, vodu po členky. 4 Potom nameral tisíc a previedol ma cez vodu, vodu po kolená; a zase nameral tisíc a previedol ma cez vodu po pás.

5 Opät nameral tisíc, a bol potok, cez ktorý som nemohol prejsť, pretoţe boly vody prihlboké, vody, v akých sa musí plávať, potok, ktorý sa nedá prebrodiť. 6 A povedal mi: Či si videl, synu človeka? A pojal ma a doviedol ma zpät na breh potoka. 7 Keď som sa navrátil, tu hľa, bolo na brehu potoka veľmi mnoho stromov, z jednej i z druhej strany. 8 A povedal mi: Tieto vody vychádzajú do východného okolia a sostupujú na rovinu Araba a vtekajú na západ do mora; kam sa vlejú, tam sa uzdravia vody. 9 A stane sa, ţe kaţdá duša ţivá, ktorá sa doplazí na ktorékoľvek miesto, kam dojde ten dvojitý potok, bude ţiť, a rýb bude veľmi mnoho, lebo keď ta prijdú tieto vody, vody mora budú uzdravené, a bude všetko ţiť, kamkoľvek prijde potok. 10 A stane sa, ţe budú stáť popri ňom rybári; od En-gedi aţ po En-eglaim bude miesto, kde sa budú rozprestierať siete. Ich ryby budú podľa svojho druhu, jako ryby Veľkého mora, veľmi mnoho. 11 Jeho močiare a jeho bariny sa neuzdravia; budú vydané soli. 12 A popri potoku bude rásť, na jeho brehu, z jednej i z druhej strany, všelijaký strom, donášajúci ovocie na jedenie; jeho list neuvädne, ani neprestane jeho ovocie; kaţdý v svoj mesiac donesie nové ovocie, lebo jeho vody budú vychádzať zo svätyne, a tak bude jeho ovocie na pokrm a jeho list na liek. 13 Takto hovorí Pán Hospodin: Toto je hranica, v ktorej si rozdelíte zem do dedičstva podľa dvanástich pokolení Izraelových. Jozef bude mať dva diely. 14 Zdedíte ju jeden ako druhý, dotyčne ktorej som pozdvihol svoju ruku prisahajúc, ţe ju dám vašim otcom, a tak vám pripadne táto zem do dedičstva. 15 A toto bude hranica zeme: na severnej strane od Veľkého mora smerom do Chetiona, kade sa ide do Cedády, 16 Chamat, Berota, Sibraim, ktoré sú medzi hranicou Damašku a medzi hranicou Chamatu, stredný Chácer, ktorý je pri hranici Chavrána. 17 A hranicou od mora bude Chacar-enon, hranica Damašku, a severná strana na sever a hranica Chamatu. A to tedy čo sa týka severnej strany. 18 Východná strana, zpomedzi Chavrána a zpomedzi Damašku a zpomedzi Gileáda a zpomedzi zeme Izraelovej bude Jordán; od severnej hranice budete merať k východnému moru. To bude východná strana. 19 Juţná strana, na poludnie: od Támara aţ po vody Sváru Kádeša, k potoku, po Veľké more. To bude poludnia strana, na juh. 20 A západná strana mora bude Veľké more od hranice na juhu aţ naproti miestu, kade sa ide do Chamatu. To bude západná strana. 21 Tú zem si rozdelíte podľa pokolení Izraelových. 22 A bude tak, ţe si ju rozdelíte losom do dedičstva i pohostínom, ktorí budú pohostíniť medzi vami, ktorí splodia synov medzi vami, a budú vám ako narodený v zemi medzi synmi Izraelovými; s vami ju rozdelia losom do dedičstva medzi pokoleniami Izraelovými. 23 A bude, ţe v pokolení, u ktorého bude pohostíniť pohostín, tam mu dáte jeho dedičstvo, hovorí Pán Hospodin.

Ezechiel 48

1 Toto sú mená pokolení. Od severného konca po strane cesty do Chetlona, kade sa ide do Chamatu, Chacar-enán, hranica Damašku na sever, po strane Chamatu, a tak mu budú patriť tie kraje, strana od východu na západ k moru: Dánovi jeden diel. 2 A popri hranici Dánovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Aserovi jeden diel. 3 A popri hranici Aserovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Naftalimu jeden diel. 4 A popri hranici Naftaliho od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Manassesovi jeden diel.

5 A popri hranici Manassesovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Efraimovi jeden diel. 6 A popri hranici Efraimovej od východnej strany a aţ po západnú stranu k moru: Rúbenovi jeden diel. 7 A popri hranici Rúbenovej od východnej strany po západnú stranu k moru: Júdovi jeden diel. 8 A popri hranici Júdovej od východnej strany po západnú stranu k moru bude tá obeť pozdvihnutia, ktorú budete obetovať, dvadsaťpäť tisíc šírky a dĺţky, jako jeden z dielov, od východnej strany aţ po západnú stranu k moru, a svätyňa bude prostred neho. 9 Obeť pozdvihnutia, ktorú budete obetovať Hospodinovi, bude dvadsaťpäť tisíc dĺţky a desať tisíc šírky. 10 A týmto bude svätá obeť pozdvihnutia, kňazom, na sever dvadsaťpäť tisíc a na západ, k moru, šírky desať tisíc a na východ šírky desať tisíc a na juh dĺţky dvadsaťpäť tisíc, a svätyňa Hospodinova bude prostred toho. 11 Bude to kňazom, kaţdému, ktorý bude posvätený zo synov Cádokových, ktorí stráţili moju stráţ, ktorí neblúdili, keď blúdili synovia Izraelovi, jako blúdili Levitovia. 12 A budú mať osobitnú obeť pozdvihnutia, z obeti pozdvihnutia zeme, svätosväté, popri území Levitov. 13 A Levitovia dostanú popri území kňazov dvadsaťpäť tisíc dĺţky a desať tisíc šírky. Kaţdá dĺţka bude dvadsaťpäť tisíc a šírka desať tisíc. 14 Nepredajú z toho ani nezamenia, ani neprejde prvotina zeme na iného, pretoţe je svätá Hospodinovi. 15 A päť tisíc pozostalého na šírku naproti tým dvadsiatim a piatim tisícom bude neposvätené miesto obecné pre mesto na bývanie a na predmestie, a mesto bude prostred neho. 16 A toto budú jeho rozmery: severná strana štyri tisíce päťsto, juţná strana štyri tisíce päťsto, od východnej strany štyri tisíce päťsto a západná strana, k moru, štyri tisíce a päťsto. 17 Mesto bude mať predmestie, na sever dvesto päťdesiat, na juh dvesto päťdesiat, na východ dvesto päťdesiat a na západ k moru, dvesto päťdesiat. 18 A pozostalé na dĺţku popri svätej obeti pozdvihnutia, desať tisíc na východ a desať tisíc na západ, k moru, to bude popri svätej obeti pozdvihnutia, a dôchodok z toho bude na pokrm pre tých, ktorí budú slúţiť mestu. 19 A čo do toho, kto má slúţiť mestu, budú mu slúţiť zo všetkých pokolení Izraelových. 20 Celú tú obeť pozdvihnutia, dvadsaťpäť tisíckrát dvadsaťpäť tisíc, štvorhrannú, budete obetovať v svätú obeť pozdvihnutia k drţaviu mesta. 21 A pozostalé pre knieţa, z jednej i z druhej strany svätej obeti pozdvihnutia a drţavia mesta pred tými dvadsiatimi a piatimi tisícami obeti pozdvihnutia aţ po hranicu na východ a na západ, k moru, naproti tým dvadsiatim a piatim tisícom ku hranici na západ, popri tých dieloch, bude pre knieţa, a bude svätou obeťou pozdvihnutia, a svätyňa domu bude prostred nej. 22 A z drţavia Levitov a z drţavia mesta, prostred toho, čo bude patriť knieţaťu, medzi územím Júdovým a medzi územím Benjaminovým, bude knieţaťu. 23 A čo do ostatných pokolení: od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Benjaminovi jeden diel. 24 A popri hranici Benjaminovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Simeonovi jeden diel. 25 A popri hranici Simeonovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Izacharovi jeden diel. 26 A popri hranici Izacharovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Zabulonovi jeden diel. 27 A popri hranici Zabulonovej od východnej strany aţ po západnú stranu k moru: Gádovi jeden diel. 28 A popri hranici Gádovej k juţnej strane, na poludnie, bude hranica od Támara k vodám Sváru Kádeša, k potoku, aţ k Veľkému moru. 29 To je zem, ktorú rozdelíte pokoleniam Izraelovým pre dedičstvo losom, a to sú ich údely, hovorí Pán Hospodin. 30 Toto sú výbehy mesta: od severnej strany štyri tisíce päťsto miery. 31 A brány mesta budú pomenované na mená pokolení Izraelových, tri brány na sever: brána Rúbenova jedna, brána Júdova jedna, brána Léviho jedna.

32 Na východnej strane štyri tisíce päťsto a tri brány, a to brána Jozefova jedna, brána Benjaminova jedna, brána Dánova jedna. 33 Juţná strana štyri tisíce päťsto miery a brány tri: brána Simeonova jedna, brána Izacharova jedna, brána Zabulonova jedna. 34 Strana k moru, na západ, štyri tisíce päťsto, ich brány tri: brána Gádova jedna, brána Aserova jedna, brána Naftaliho jedna. 35 Dookola osemnásť tisíc trstín. A meno mesta od toho dňa: Hospodin tam.

Daniel 1

1 Tretieho roku kraľovania Jehojakima, judského kráľa, prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, k Jeruzalemu a obľahol ho. 2 A Pán vydal do jeho ruky Jehojakima, judského kráľa, i čiastku nádob domu Boţieho, a dopravil ich do zeme Sineára, do domu svojho boha, a nádoby dopravil do domu pokladu svojho boha. 3 A kráľ povedal Ašpenázovi, náčelníkovi svojich dvoranínov, aby doviedol mládencov zo synov Izraelových, ako z kráľovského semena, tak aj z iných popredných, 4 mládencov, na ktorých vraj nieto nijakej vady, ktorí sú pekného vzozrenia a sú dôvtipní v kaţdej múdrosti, vyznajúci sa vo vede a rozumejúci umeniu, a v ktorých by bola sila stáť v paláci kráľovom, a aby ich vyučili písomníctvu a jazyku Chaldejov. 5 A kráľ im vydelil kaţdý deň z výborného pokrmu kráľovského to, čo potrebovali na ktorý deň, i z vína, z ktorého sám pil, a nariadil vychovávať ich za tri roky a ţe keď sa dokončia tie roky majú stáť pred kráľom. 6 A boli medzi nimi zo synov Júdových Daniel, Chananiáš, Mišael a Azariáš. 7 A náčelník dvoranínov im dal iné mená a nazval Daniela Baltazárom, Chananiáša Sadrachom, Mišaela Mézachom a Azariáša Abednégom. 8 A Daniel si poloţil na srdce, ţe sa nebude poškvrňovať pokrmom kráľovým a vínom, z ktorého on pije. A prosil náčelníka dvoranínov, ţeby sa nemusel poškvrňovať. 9 A Bôh dal Daniela v milosť a zľutovanie pred náčelníkom dvoranínov. 10 Náčelník dvoranínov povedal Danielovi: Bojím sa svojho pána kráľa, ktorý vám vymeral váš pokrm a váš nápoj. Lebo veď prečo má vidieť vaše tváre mrzutejšie a biednejšie ako tváre druhých mládencov vášho veku? A tak uvalíte vinu na moju hlavu pred kráľom. 11 A Daniel povedal správcovi, ktorého ustanovil náčelník dvoranínov nad Danielom, Chananiášom, Mišaelom a Azariášom: 12 Zkús, prosím, svojich sluţobníkov desať dní, a nech nám dávajú strovu, a budeme jesť, a vodu, a budeme piť. 13 A potom nech sa vidia pred tebou a posúdia naše tváre a tváre mládencov, ktorí jedia pokrm kráľov, a podľa toho, jako uvidíš, tak učiň so svojimi sluţobníkmi. 14 A poslúchol ich v tej veci a zkúsil ich desať dní. 15 A po skončení desiatich dňov sa ukázalo, ţe ich tváre boly krásnejšie, a ţe boli tučnejší na tele od všetkých mládencov, ktorí jedli pokrm kráľov. 16 A bolo tak, ţe správca odnášal ich kráľovský pokrm aj víno, ktoré mali piť, a dával im strovu. 17 Týmto štyrom mládencom dal Bôh vedomosti a rozum, aby sa vyznali v kaţdom liternom umení, a múdrosť, a krome toho Danielovi dal i to, aby rozumel kaţdému videniu i snom. 18 A keď sa dokončily dni, o ktorých povedal kráľ, ţe ich potom majú doviesť, doviedol ich náčelník dvoranínov pred Nabuchodonozora.

19 A kráľ hovoril s nimi, a nenašiel sa z nich zo všetkých ani jeden taký, jako bol Daniel, Chananiáš, Mišael a Azariáš, a stávali pred kráľom. 20 A v kaţdej veci múdrosti a rozumnosti, na ktorú sa ich vypytoval kráľ, našiel ich desaťkrát zbehlejších nad všetkých učencov a hvezdárov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. 21 A Daniel bol v tom postavení aţ do prvého roku panovania kráľa Cýra.

Daniel 2

1 A v druhom roku kraľovania Nabuchodonozorovho snívaly sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho. 2 Vtedy rozkázal kráľ povolať učencov, hvezdárov, čarodejníkov a Chaldejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a postavili sa pred kráľom. 3 A kráľ im povedal: Sníval sa mi sen, a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho. 4 A Chaldeji hovorili kráľovi aramejsky: Kráľu, ţi na veky! Povedz svojim sluţobníkom sen, a my povieme výklad. 5 A kráľ odpovedal a riekol Chaldejom: Slovo vyšlo odo mňa. Ak mi neoznámite sna a jeho výkladu, budete rozsekaní na kusy a vaše domy budú obrátené na hnojisko. 6 A keď mi poviete sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, bohatú odmenu a veľkú česť. Preto mi povedzte sen i jeho výklad. 7 Odpovedali po druhé a riekli: Nech povie kráľ svojim sluţobníkom sen, a výklad oznámime. 8 Kráľ odpovedal a riekol: Ja viem istotne, ţe vy chcete získať čas, lebo vidíte, ţe slovo vyšlo odo mňa. 9 Ak mi tedy neoznámite sna, jeden a ten istý súd je pre vás. Lebo hľa, vymysleli ste lţivú vec a zhubnú, aby ste hovorili predo mnou, aţ by sa premenil čas. Preto tedy mi povedzte sen, a zviem, ţe mi oznámite i jeho výklad. 10 Chaldeji odpovedali pred kráľom a riekli: Niet človeka na zemi, ktorý by mohol povedať vec kráľovu, pretoţe ešte niktorý kráľ, akokoľvek veľký a mocný neţiadal takej veci od niktorého učenca, hvezdára alebo Chaldeja. 11 A vec, ktorú ţiada kráľ, je zriedkavá a ťaţká, a nieto iného, kto by ju mohol povedať pred kráľom krome bohov, ktorí však nemajú svojho obydlia s telom. 12 Pre tú odpoveď sa rozhneval kráľ a veľmi sa rozľútil a rozkázal zahubiť všetkých mudrcov Babylona. 13 A tak vyšiel rozsudok, a zabíjali mudrcov, a uţ hľadali aj Daniela i jeho priateľov, aby boli zabití. 14 Vtedy odvetil Daniel radou a rozumom Ariochovi, veliteľovi kráľových ţoldnierov, ktorý bol vyšiel pozabíjať mudrcov Babylona. 15 Odpovedal a riekol Ariochovi, kráľovmu náčelníkovi: Načo ten náhly rozkaz od kráľa? Vtedy oznámil Arioch Danielovi, jaká je vec. 16 A Daniel odišiel hore a ţiadal od kráľa, ţeby mu dal čas, aby mohol oznámiť kráľovi ţiadaný výklad sna. 17 Vtedy odišiel Daniel do svojho domu a oznámil vec svojim priateľom, Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi, 18 aby prosili zľutovanie od Boha nebies vzhľadom na to tajomstvo, aby neboli zahubení, Daniel a jeho priatelia s pozostalými mudrcami Babylona. 19 Vtedy bolo tajomstvo zjavené Danielovi vo videní vnoci. A vtedy dobrorečil Daniel Bohu nebies. 20 Daniel odpovedal a riekol: Nech je meno Boţie poţehnané od veku aţ na veky, lebo jeho je múdrosť a sila. 21 A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum. 22 On zjavuje hlboké veci a skryté a vie o tom, čo je vo tme, a svetlo prebýva s ním.

23 Teba, ó, Boţe svojich otcov, oslavujem a chválim, ktorý si mi dal múdrosť a silu, a teraz si mi tieţ oznámil to, čo sme prosili od teba, lebo si nám oznámil vec kráľovu. 24 Preto odišiel Daniel hore k Ariochovi, ktorého bol ustanovil kráľ na to, aby zahubil mudrcov Babylona; išiel tedy a takto mu povedal: Nehub mudrcov Babylona! Zaveď ma hore pred kráľa, a poviem kráľovi výklad jeho sna. 25 Vtedy zaviedol Arioch Daniela so spechom hore pred kráľa a takto mu povedal: Našiel som muţa zo synov zajatých z Judska, ktorý oznámi kráľovi výklad sna. 26 Kráľ odpovedal a riekol Danielovi, ktorému bolo meno Baltazár: Či mi môţeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad? 27 Daniel odpovedal pred kráľom a riekol: Tajomstvo, ktoré ţiada kráľ zvedieť, nemôţu povedať kráľovi mudrci ani hvezdári ani iní učenci alebo veštci. 28 Avšak je Bôh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tieţ i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom leţišti sú toto: 29 Tebe, ó, kráľu, prichádzaly na rozum tvoje myšlienky na tvojom leţišti o tom, čo bude po tomto čase. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti oznámil, čo bude. 30 A mne nebolo zjavené toto tajomstvo pre múdrosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múdrosti všetkých ţivých, ale preto, aby oznámili kráľovi ţiadaný výklad, a aby si zvedel myšlienky svojho srdca. 31 Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný. 32 Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boly zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi, 33 jeho hnáty zo ţeleza a jeho nohy čiastočne zo ţeleza a čiastočne z hliny. 34 A hľadel si dotiaľ, aţ sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boly zo ţeleza a z hliny, a rozbil ich na prach. 35 Vtedy bolo razom rozdrvené ţelezo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, ţe sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa velikým vrchom a naplnil celú zem. 36 To je sen, a jeho výklad tieţ povieme pred kráľom. 37 Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretoţe ti Bôh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu, 38 a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou. 39 A po tebe povstane iné kráľovstvo, niţšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi. 40 A štvrté kráľovstvo bude tvrdé jako ţelezo, lebo ţelezo drví a krúši všetko, a tedy jako ţelezo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme. 41 A ţe si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo ţeleza, to znamená, ţe to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti ţeleza, lebo si videl ţelezo smiešané s hlinou obyčajného blata. 42 A prsty na nohách čiastočne zo ţeleza a čiastočne z hliny znamenajú, ţe kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké. 43 A to, ţe si videl ţelezo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, ţe budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa ţelezo nespojí s hlinou. 44 A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy aţ na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť aţ na veky. 45 Lebo si videl, ţe sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach ţelezo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný. 46 Vtedy padol kráľ Nabuchodonozor na svoju tvár a klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu obetovali obetné dary a vonné obeti upokojujúce,

47 a takto odpovedal kráľ Danielovi a riekol: Je vskutku pravda, ţe váš Bôh je Bohom bohov a Pánom kráľov a zjavuje tajomstvá, keď si mohol zjaviť toto tajomstvo. 48 Vtedy zvelebil kráľ Daniela a dal mu mnohé a veľké dary a učinil ho pánom nad celou krajinou Babylona a knieţaťom vojvodov, pánom nad všetkými mudrcami Babylona. 49 A Daniel vyţiadal od kráľa to, ţe ustanovil nad správou Babylonskej krajiny Sadracha, Mézacha a Abednéga. A Daniel býval na dvore kráľovom.

Daniel 3

1 Potom spravil kráľ Nabuchodonozor zlatý obraz, ktorého výška bola šesťdesiat lakťov a šírka šesť lakťov. Postavil ho na poli Dúra v krajine Babylona. 2 A kráľ Nabuchodonozor poslal shromaţdiť satrapov, vojvodov, náčelníkov, sudcov, pokladníkov, znalcov zákona, radcov a všetkých vladárov krajín, aby prišli na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor. 3 Vtedy sa shromaţdili satrapovia, vojvodovia, náčelníci, sudcovia, pokladníci, znalci zákona, radcovia a všetci vladári krajín na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor, a stáli pred obrazom, ktorý postavil Nabuchodonozor. 4 A hlásateľ volal z celej sily: Vám sa rozkazuje, ľuďom, národom a jazykom: 5 Hneď, ako počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, ţaltár, gajdy a všelijakú hudbu, padnite na svoju tvár a klaňajte sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor! 6 A kto by nepadol a neklaňal sa, tej istej hodiny bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej. 7 Preto v ten istý čas, keď počuli všetci ľudia zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, ţaltár a všelijakú hudbu, padli všetci ľudia, národy a jazyky a klaňali sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor. 8 Preto v ten istý čas pristúpili niektorí chaldejskí muţovia a ţalovali na Ţidov. 9 Odpovedali a hovorili kráľovi Nabuchodonozorovi: Kráľu, ţi na veky! 10 Ty si, ó, kráľu, vydal rozkaz, aby kaţdý človek, ktorý počuje zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, ţaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padol a klaňal sa zlatému obrazu, 11 a ţe keby niekto nepadol a neklaňal sa, bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej. 12 A hľa, sú muţovia Ţidia, ktorých si ustanovil nad správou Babylonskej krajiny, Sadrach, Mézach a Abednégo, títo muţovia, kráľu, nedbajú na tvoj rozkaz, tvojich bohov nectia a zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa neklaňajú. 13 Vtedy rozkázal Nabuchodonozor v rozzúrení a v prchlivosti, aby doviedli Sadracha, Mézacha a Abednéga, a vtedy doviedli tých muţov pred kráľa. 14 Nabuchodonozor odpovedal a riekol im: Sadrach, Mézach a Abednégo, povedzte, či zúmyselne nectíte môjho boha ani zlatému obrazu, ktorý som postavil, sa neklaniate? 15 Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, ţaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padli a klaňali sa obrazu, ktorý som učinil, urobte tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú istú hodinu uvrhnutí doprostred ohnivej pece rozpálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vytrhnul z mojich rúk?! 16 Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo. 17 Jestli tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môţe vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu! 18 Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, ţe tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa nebudeme klaňať. 19 Vtedy sa naplnil Nabuchodonozor prchlivosťou, a obraz jeho tvári sa zmenil proti Sadrachovi, Mézachovi a Abednégovi, a odpovediac riekol, aby rozpálili pec sedemkrát nad to, jako bolo ináče treba rozpáliť.

20 A rozkázal muţom, mohutným v sile, ktorí boli v jeho vojsku, aby poviazali Sadracha, Mézacha a Abednéga a vrhli ich do ohnivej pece rozpálenej. 21 Vtedy boli tí muţovia poviazaní vo svojich plášťoch, vo svojich košeliach a vo svojich klobúkoch, vôbec vo svojom rúchu, a boli hodení doprostred ohnivej pece rozpálenej. 22 No, preto, ţe kráľov rozkaz súril, a ţe pec bola veľmi rozpálená, muţov, ktorí dopravili Sadracha, Mézacha a Abednéga hore, usmrtil plameň ohňa. 23 A tí traja muţovia, Sadrach, Mézach a Abednégo, padli doprostred ohnivej pece rozpálenej poviazaní. 24 Vtedy sa predesil kráľ Nabuchodonozor a vstal rýchle a odpovediac riekol svojim radcom: Či sme neuvrhli troch muţov doprostred ohňa poviazaných? Odpovedali a riekli kráľovi: Je pravda, kráľu. 25 Odpovedal a riekol: Hľa, ja vidím štyroch muţov nepoviazaných, ktorí slobodne chodia prostred ohňa, a nieto na nich porušenia, a ten štvrtý je na pohľad podobný synovi bohov. 26 Vtedy sa priblíţil Nabuchodonozor čelustiu ohnivej pece rozpálenej, odpovedal a riekol: Sadrach, Mézach a Abednégo, sluţobníci Najvyššieho Boha, vyjdite a poďte von! Vtedy vyšli Sadrach, Mézach a Abednégo zprostred ohňa. 27 A shromaţdili sa satrapovia, vojvodovia, náčelníci a radcovia kráľovi a hľadeli na tých muţov, ţe oheň nemal nijakej moci nad ich telami, ba ani len vlas na ich hlave nebol oškvrklý, a ich plášte neboly zmenené, ani neprešiel na nich zápach ohňa. 28 Vtedy odpovedal Nabuchodonozor a riekol: Nech je poţehnaný Bôh Sadrachov, Mézachov a Abednégov, ktorý poslal svojho anjela a vytrhnul svojich sluţobníkov, ktorí dúfali v neho tak, ţe neposlúchli ani rozkazu kráľovho, ale vydali svoje telá v záhubu, aby neslúţili ani aby sa neklaňali niktorému bohu krome svojmu Bohu. 29 A preto nariaďujem, aby kaţdý človek z ktoréhokoľvek národa, ľudu alebo jazyka, ktorý by povedal niečo rúhavé proti Bohu Sadrachovmu, Mézachovmu a Abednégovmu, bol rozsekaný na kusy, a jeho dom aby bol obrátený na hnojisko, pretoţe nieto iného Boha, ktorý by mohol vytrhnúť ako on. 30 Vtedy zase zvelebil kráľ Sadracha, Mézacha a Abednéga, takţe sa mali dobre v krajine Babylona. 31 Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoţí váš pokoj! 32 Vidí sa mi byť slušným, aby som rozprával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Najvyšší Bôh. 33 Aké veľké sú jeho znamenia a jaké mocné jeho divy! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a jeho panstvo trvá z pokolenia na pokolenia.

Daniel 4

1 Ja Nabuchodonozor som bol na pokoji vo svojom dome a prekvitajúc šťastím a blahom vo svojom paláci 2 videl som sen, ktorý ma naľakal, a myšlienky, ktoré mi prichádzaly na mojom leţišti, a videnia mojej hlavy ma predesily. 3 A bol odo mňa vydaný rozkaz, aby doviedli hore predo mňa všetkých mudrcov Babylona, aby mi oznámili výklad sna. 4 Vtedy prišli hore učenci, hvezdári, Chaldeji a veštci, a povedal som pred nimi sen, ale mi neoznámili jeho výkladu. 5 Aţ napokon prišiel hore predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a v ktorom je duch svätých bohov, a povedal som mu sen a riekol som: 6 Baltazáre, knieţa učencov, ja viem, ţe je v tebe duch svätých bohov, a ţe ti niktoré tajomstvo nepôsobí ťaţkosti, nuţ povedz videnia môjho sna, ktorý som videl, i jeho výklad. 7 A toto sú videnia mojej hlavy na mojom leţišti. Videl som a hľa, prostred zeme stál strom, ktorého výška bola náramná. 8 Strom bol veľký a mohutný, a jeho výška dosahovala do neba, a bolo ho vidieť aţ na koniec celej zeme. 9 Jeho lístie bolo krásne, a ovocia mal mnoho, a bolo na ňom potravy pre všetko. Pod ním mala tôňu poľná zver, a na jeho konároch bývali nebeskí vtáci, a z neho sa kŕmilo kaţdé telo.

10 Potom som videl vo videniach svojej hlavy na svojom leţišti, ţe hľa, stráţca a svätý sostúpil z neba 11 volajúc silným hlasom a takto hovoril: Zotnite strom a osekajte jeho konáre; otrhajte jeho lístie a rozmecte jeho ovocie; nech ujde zver zpopodeň, a vtáci nech uletia s jeho konárov! 12 Avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo ţeleza a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba, a nech má svoj podiel so zverou na zemskej byline. 13 Jeho srdce nech je zmenené na rozdielne od srdca človeka, a nech sa mu dá zvieracie srdce a nech prejde ponad neho sedem časov. 14 Usúdením stráţcov Boţích je daný taký rozkaz, a slovo svätých je taká ţiadosť, aţ prijde ta, ţe poznajú ţiví, ţe Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, a ţe komu len chce, tomu ho dá, a poníţeného z ľudí povyšuje a ustanovuje nad ním. 15 Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, a ty, Baltazáre, povedz jeho výklad, pretoţe niktorý mudrc zo všetkých mudrcov môjho kráľovstva mi nemohol oznámiť jeho výklad; ale ty môţeš, pretoţe duch svätých bohov je v tebe. 16 Vtedy sa preľakol Daniel, ktorému bolo meno Baltazár, a zhrozený stál asi za jednu hodinu, a jeho myšlienky ho desily. A kráľ odpovedal a riekol: Baltazáre, nech ťa nedesí sen ani jeho výklad! Na to odpovedal Baltazár a riekol: Môj pane, nech platí sen tým, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom. 17 Strom, ktorý si videl, veľký a mohutný, ktorého výška sahala do neba, a ktorý bol viditeľný celej zemi, 18 ktorého lístie bolo krásne, a ktorého ovocia bolo mnoho, a na ktorom pokrmu pre všetko, pod ktorým bývala poľná zver, a na ktorého konároch bývali nebeskí vtáci 19 to si ty, ó, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným, tvoja veľkosť sa rozmohla a dosiahla aţ do neba, a tvoje panstvo aţ po koniec zeme. 20 A to, ţe kráľ videl stráţcu a svätého, sostupujúceho s neba, ktorý povedal: Zotnite strom a zkazte ho, avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo ţeleza a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, dokiaľ neprejde ponad neho sedem časov, 21 toto je výklad, ó, kráľu, a je to usúdenie Najvyššieho, ktoré prišlo na môjho pána kráľa: 22 Vyţenú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom a budú ťa máčať nebeskou rosou, a prejde ponad teba sedem časov, aţ dokiaľ nepoznáš, ţe Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a ţe komu chce, tomu ho dá. 23 A to, ţe povedali ponechať kmeň koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ti bude stáť, odkedy poznáš, ţe panujú nebesia. 24 Preto, ó, kráľu, prijmi moju radu a lám svoje hriechy spravedlivosťou a svoje neprávosti činením milosrdenstva utrápeným, ak by azda bolo nejako predĺţenia tvojmu pokoju. 25 No, všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora. 26 Lebo ku koncu dvanástich mesiacov prechádzajúc sa hore po kráľovskom paláci v Babylone 27 takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?! 28 Ešte bola reč v ústach kráľa, keď padol hlas s neba: Tebe hovoria, kráľu Nabuchodonozore, ţe kráľovstvo odišlo od teba, 29 a vyţenú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom, a prejde ponad teba sedem časov, aţ dokiaľ nepoznáš, ţe Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a ţe komu chce, tomu ho dá. 30 V tú istú hodinu sa vyplnila reč pri Nabuchodonozorovi, a bol vyhnaný zpomedzi ľudí a jedol bylinu jako voly, a jeho telo bolo máčané nebeskou rosou, aţ narástly jeho vlasy veľké jako perie orlov a jeho nechty jako pazúry vtákov. 31 A ku koncu tých dní, ja Nabuchodonozor, pozdvihol som svoje oči k nebesiam, a môj rozum sa navrátil ku mne, dobrorečil som Najvyššiemu a Ţivého na veky som chválil a oslavoval, ktorého panstvo je večným panstvom, a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. 32 A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš?

33 Toho istého času sa navrátil môj rozum ku mne, a čo do slávy môjho kráľovstva, i moja dôstojnosť i môj lesk sa navrátil ku mne, a hľadali ma moji radcovia a moji veľmoţi, a zase som bol postavený nad svojím kráľovstvom a bola mi pridaná ešte väčšia sláva. 34 Teraz tedy ja Nabuchodonozor chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky diela sú pravdou a jeho cesty súdom, a ktorý tých, ktorí chodia v pýche, môţe poníţiť.

Daniel 5

1 Kráľ Balsazár učinil svojim tisícim veľmoţom veľkú hostinu a pred tými tisícimi pil víno. 2 Balsazár, keď mu chutnalo víno, rozkázal doniesť nádoby, zlaté a strieborné, ktoré Nabuchodonozor, jeho otec, vyniesol z chrámu, ktorý bol v Jeruzaleme, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoţi, jeho ţeny a jeho ţeniny. 3 Vtedy doniesli zlaté nádoby, ktoré boli odniesli z chrámu Boţieho domu, ktorý bol v Jeruzaleme, a pili z nich kráľ, jeho veľmoţi, jeho ţeny a jeho ţeniny. 4 Pili víno a chválili bohov, zlatých, strieborných, medených, ţelezných, drevených a kamenných. 5 Ale v tú istú hodinu vyšly prsty ruky človeka a písaly naproti svietniku na vápennú obmietku steny paláca kráľovho, a kráľ videl čiastku ruky, ktorá písala. 6 Vtedy sa zmenila jasnosť kráľova, a jeho myšlienky ho desily, a kĺby jeho bedier sa rozviazaly, a triasol sa tak, ţe sa mu kolená tĺkly jedno o druhé. 7 A kráľ kričal celou silou, aby doviedli hore hvezdárov, Chaldejov a veštcov. A kráľ odpovedal a riekol mudrcom Babylona: Ktokoľvek prečíta toto písmo a povie mi jeho výklad, bude oblečený do purpuru, a dá sa mu zlatý náhrdelník na hrdlo, a bude vládnuť tretí v kráľovstve. 8 Vtedy prišli hore všetci mudrci kráľovi, ale nemohli prečítať písmo ani oznámiť kráľovi jeho výklad. 9 Vtedy sa veľmi desil kráľ Balsazár, a jeho jasnosť sa zmenila na ňom, a jeho veľmoţi boli bezradní. 10 Potom pre slová kráľove a jeho veľmoţov vyšla kráľovná hore do domu, v ktorom sa hodovalo a pilo, a kráľovná prehovorila a riekla: Kráľu, ţi na veky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky, a nech sa nemení tvoja jasnosť! 11 Je v tvojom kráľovstve muţ, v ktorom je duch svätých bohov, a za dní tvojho otca bolo v ňom najdené svetlo a rozum a múdrosť ako múdrosť bohov a kráľ Nabuchodonozor, tvoj otec ho bol ustanovil za knieţa učencov, hvezdárov, Chaldejov a veštcov, tvoj otec, kráľu, 12 a preto, ţe bol najdený v ňom veľký duch, vedomosť a rozum, vykladanie snov a povedanie záhad a rozviazanie tvrdých uzlov, v Danielovi, ktorému dal kráľ meno Baltazár, tedy nech je teraz Daniel zavolaný a povie výklad. 13 Vtedy doviedli Daniela hore pred kráľa. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Či si to ty ten Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, ktoré doviedol kráľ, môj otec, z Judska? 14 Počul som o tebe, ţe je duch bohov v tebe, a ţe sa našlo v tebe svetlo a rozum a veľká múdrosť. 15 Hľa, teraz boli sem hore predo mňa dovedení mudrci a hvezdári, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho výklad, ale nemôţu povedať výklad slova. 16 Leţ ja som počul o tebe, ţe ty môţeš vyloţiť výklady a rozviazať uzly tajomstiev. A tak teraz, ak budeš môcť prečítať písmo a oznámiť mi jeho výklad, budeš oblečený do purpuru, dá sa ti zlatý náhrdelník na tvoje hrdlo, a budeš vládnuť tretí v kráľovstve. 17 Vtedy odpovedal Daniel a riekol pred kráľom: Tvoje dary nech sú len tebe, a svoje odmeny daj inému; ale písmo prečítam kráľovi a výklad mu oznámim. 18 Ty, ó, kráľu počuj! Bôh Najvyšší dal Nabuchodonozorovi, tvojmu otcovi, kráľovstvo a veličenstvo, česť a slávu. 19 A pre veličenstvo, ktoré mu dal, triasly sa a bály sa pred ním všetky národy, ľudia a jazyky; lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho zachoval ţivého; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel toho poníţil.

20 A keď sa bolo povýšilo jeho srdce, a jeho duch sa zmocnil, aby robil pyšne, bol sosadený s trónu svojho kráľovstva, a odňali mu jeho česť, 21 a bol vyhnaný zpomedzi synov človeka, a jeho srdce sa stalo podobným srdcu zvierat, a mal svoje obydlie s divokými osly; bylinu mu dávali jesť ako volom, a jeho telo bolo máčané rosou z neba, aţ dokiaľ nepoznal, ţe Bôh Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a koho chce toho ustanoví nad ním. 22 A ty, jeho syn, Balsazáre, neponíţil si svojho srdca, hocaj si toto všetko vedel. 23 Ale si sa pozdvihol proti Pánovi nebies, a doniesli nádoby jeho domu pred teba, a ty i tvoji veľmoţi, tvoje ţeny i tvoje ţeniny ste pili z nich víno, a chválil si bohov strieborných a zlatých, medených a ţelezných, drevených a kamenných, ktorí ani nevidia ani nečujú ani nevedia ničoho, a Boha, v ktorého ruke je tvoj dych, a ktorého sú i všetky tvoje cesty, si neoslavoval. 24 Vtedy bola od neho poslaná čiastka ruky, a bolo napísané toto písmo. 25 A toto je písmo, ktoré je napísané: Mene, mene; tekel ufarsin. 26 A toto je výklad veci: Mene, sčítaný, (znamená, ţe) Bôh spočítal tvoje kráľovstvo a ukončil ho. 27 Tekel, odváţený: Odváţený si na váhe, a si najdený nedostatočný. 28 Peres, rozdelený: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a je dané Médom a Perţanom. 29 Vtedy rozkázal Balsazár, aby obliekli Daniela do purpuru, a dali zlatý náhrdelník na jeho hrdlo a rozhlasovali o ňom, ţe má byť tretím pánom v kráľovstve. 30 V tú istú noc bol zabitý Balsazár, kráľ Chaldejov. 31 Méd Dárius dostal kráľovstvo, ktorý mal vtedy uţ šesťdesiatdva rokov.

Daniel 6

1 Ľúbilo sa Dáriovi ustanoviť nad kráľovstvom sto dvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 2 A nad nimi postavil tri knieţatá, z ktorých jedným bol Daniel, ktorým tí satrapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda. 3 Vtedy prevyšoval tento Daniel tie knieţatá i satrapov, pretoţe bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. 4 Vtedy sa snaţily knieţatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretoţe bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada. 5 Vtedy povedali tí muţovia: Nenajdeme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha. 6 Vtedy sa ruchom shromaţdily tie knieţatá i tí satrapovia ku kráľovi a takto mu vraveli: Kráľu Dárie, ţi na veky! 7 Uradily sa všetky knieţatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby kaţdý, kto by za tridsať dní ţiadal nejakú ţiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov. 8 A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a napíš písmo, ktoré by nemohlo byť zmenené podľa zákona Médov a Perţanov, ktorý sa nemení. 9 Preto kráľ Dárius napísal písmo a vydal zápoveď. 10 A Daniel, keď sa dozvedel, ţe bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, ţe to tak robieval i predtýmto. 11 Vtedy sa náhle s hrmotom shromaţdili tí muţovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.

12 Vtedy sa priblíţili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby kaţdý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne podľa zákona Médov a Perţanov, ktorý sa nemení. 13 Vtedy odpovedali a riekli pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, nedbá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na tvoju zápoveď, ktorú si napísal, ale trikrát za deň prosí svoju prosbu od svojho Boha. 14 Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi zarmútil a obrátil na Daniela svoje srdce, aby ho vyslobodil a usiloval sa aţ do západu slnca, aby ho vytrhol. 15 Vtedy sa znova s hrmotom shromaţdili tí muţovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, ţe Médovia a Perţania majú zákon, aby kaţdá zápoveď a kaţdé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo nezmeniteľné. 16 Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúţiš neprestajne, ten ťa vyslobodí. 17 A donesený bol jeden kameň a poloţený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmoţov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi. 18 Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho. 19 Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov. 20 A keď sa priblíţil k jame, zavolal na Daniela ţalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, sluţobníku ţivého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúţiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov? 21 Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ţi na veky! 22 Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého. 23 Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha. 24 A kráľ rozkázal, a doviedli tých muţov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ţeny, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti. 25 Vtedy napísal kráľ Dárius všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš pokoj! 26 Odo mňa vyšlo nariadenie, aby v celom panstve môjho kráľovstva triasli sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je ţivý Bôh a stojí pevne aţ naveky; jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho panstvo bude trvať aţ do konca. 27 Vyslobodzuje a vytrhuje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vyslobodil Daniela z moci ľvov. 28 A tomuto Danielovi sa dobre vodilo i v kráľovstve Dáriovom i v kráľovstve Perţana Cýra.

Daniel 7

1 V prvom roku Balsazára, babylonského kráľa, videl Daniel sen a videnia svojej hlavy na svojej posteli. Vtedy napísal sen a povedal z neho hlavné veci. 2 Daniel hovoril a riekol: Videl som vo svojom videní vnoci a hľa, štyri nebeské vetry sa vyrútily na Veľké more. 3 A štyri veľké zvieratá vystupovaly z mora, rozdielne jedno od druhého. 4 Prvé bolo jako lev a malo krýdla orla. Hľadel som, aţ mu boly krýdla vytrhané, a bolo pozdvihnuté od zeme a postavené na dve nohy jako človek, a bolo mu dané srdce človeka. 5 A hľa, iné, druhé zviera sa zjavilo, podobné medveďovi, a bolo postavené po jednej strane, a malo tri rebrá vo svojej tlame, medzi svojimi zubami, a takto mu povedali: Vstaň a naţer sa hojne mäsa! 6 Potom som videl a hľa, zase iné zviera čo do podoby jako leopard, ktoré malo štyri vtáčie krýdla na svojom chrbte, a štyri hlavy malo zviera, a bolo mu dané panstvo.

7 Potom som videl v nočných videniach a hľa, i štvrté zviera vystúpilo, strašné a hrozné a veľmi silné, ktoré malo veľké ţelezné zuby; ţralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami a to bolo rozdielne od všetkých zvierat, ktoré sa boly zjavily pred ním, a malo desať rohov. 8 Pozoroval som jeho rohy, a hľa, iný roh malý vystúpil medzi nimi, a tri z prvých rohov boly vyvrátené pred ním od koreňa a hľa, oči boly na tom rohu jako oči človeka a ústa, ktoré vravely veľké veci. 9 Hľadel som, aţ boly postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh, a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. 10 Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúţilo, a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd, a boly otvorené knihy. 11 Vtedy som pozrel a hľadel som pre hlas velikej reči, ktorú hovoril roh, a hľadel som, aţ bolo zviera zabité a jeho telo zahubené a dané, aby ho spálil oheň. 12 A ostatným zvieratám odňali panstvo, avšak bolo im dané predĺţenie ţivota do času a do vymeraného času. 13 Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel aţ ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblíţiť sa pred neho. 14 A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúţily mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené. 15 A môj, Danielov, duch sa zhrozil v mojich vnútrobách, a videnia mojej hlavy ma predesily. 16 A vtedy som sa priblíţil k jednému z tých, ktorí tam stáli, a pýtal som sa ho na istotu všetkého toho. A povedal mi a oznámil mi výklad vecí. 17 Tie veľké zvieratá, ktoré sú štyri, sú štyria kráľovia, ktorí povstanú zo zeme. 18 Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyšších, a drţať budú kráľovstvo aţ na veky a aţ na veky vekov. 19 Vtedy som chcel vedieť istotu o tom štvrtom zvierati, ktoré bolo rozdielne od nich od všetkých, strašné náramne, ktoré malo zuby zo ţeleza a pazúry z medi, ktoré ţralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami, 20 jako aj o desiatich rohoch, ktoré boly na jeho hlave, a o tom inom, ktorý bol vystúpil, a padly pred ním tri, o tom rohu, ktorý to mal oči a ústa, ktoré vravely veľké veci, a bol na pohľad väčší ako jeho druhovia. 21 A hľadiac videl som, ţe ten roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich, 22 aţ prišiel Starodávny dňov, a daný bol súd svätým Najvyšších, a prišiel čas, a kráľovstvo prevzali svätí. 23 Takto povedal: Štvrtým zvieraťom bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev a poţerie celú zem a pomláti ju a rozdrtí ju. 24 A desať rohov znamená, ţe z toho kráľovstva povstane desať kráľov, a po nich povstane iný, ktorý bude rozdielny od predošlých a poníţi troch kráľov. 25 A bude vravieť slová proti Najvyššiemu a unaví svätých Najvyšších a bude pomýšľať na to, ţe premení časy a zákon. A budú vydaní do jeho ruky aţ do času a čias a do polovice času. 26 Ale potom zasadne súd, a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili aţ do konca. 27 A kráľovstvo, panstvo a veličenstvo kráľovstiev pod všetkými nebesami bude dané ľudu svätých Najvyšších; jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a všetky panstvá budú jemu slúţiť a poslúchať ho. 28 Aţ potiaľto koniec veci. Mňa, Daniela, veľmi desily moje myšlienky, a zmenilo sa jasné vzozrenie mojej tvári, avšak som zachoval vec vo svojom srdci.

Daniel 8

1 V treťom roku kraľovania kráľa Balsazára ukázalo sa mi videnie, mne Danielovi, po videní, ktoré sa mi ukázalo na počiatku.

2 A tedy videl som vo videní. A keď som to videl, bol som na hrade Susane, ktorý je v krajine Élame, a videl som vo videní, ţe som pri potoku Ulai. 3 A pozdvihnúc svoje oči videl som a hľa, jeden baran stál pred potokom a mal dva rohy. A rohy boly vysoké, a jeden bol vyšší ako ten druhý, a ten vyšší vystúpil neskoršie. 4 Videl som barana, ţe drgal oproti moru, na západ, na sever a na juh, a niktoré zviera neobstálo pred ním, ani nebolo nikoho, kto by bol mohol vytrhnúť z jeho moci, a robil, čo chcel, a stal sa veľkým. 5 A ja som pozoroval a hľa, kozol z kôz prichádzal od západu na tvár celej zeme, a nikto sa ho nedotýkal na zemi. A kozol mal značný roh medzi svojimi očima. 6 Prišiel aţ k baranovi, ktorý to mal tie dva rohy, ktorého som bol videl stáť pred potokom, a beţal k nemu v prchlivosti svojej sily. 7 A videl som ho, ţe dospel aţ po bok k samému baranovi a rozľútiac sa na neho uderil barana a polámal oba jeho rohy, a nebolo v baranovi sily, aby bol mohol obstáť pred ním, hodil ho na zem a pošliapal ho, ani nemal baran nikoho, kto by ho bol vytrhol z jeho moci. 8 A kozol sa stal náramne veľkým. A keď zmocnel, zlomený bol jeho veľký roh, a na jeho miesto vystúpily značné štyri iné rohy vo štyri vetry nebies. 9 Z jedného z nich vyšiel jeden malý roh a stal sa aţ príliš veľkým smerom k poludniu a k východu a ku Krásnej zemi. 10 Zmohutnel aţ po nebeské vojsko a svrhol niektorých z toho vojska na zem i niektoré z hviezd a pošliapal ich. 11 Áno, zmohutnel tak, ţe sa odváţil aţ po knieţa toho vojska, a od neho bola odňatá ustavičná obeť, a svrhnutý bol príbytok jeho svätyne. 12 A roh si dal vojsko proti ustavičnej obeti v neprávosti a hodil pravdu na zem a robil, čo chcel, a darilo sa mu. 13 A počul som hovoriť jedného svätého, a riekol jeden iný svätý istému, tomu, ktorý to hovoril: Dokedy ide to videnie o ustavičnej obeti a o tej pustošiacej neprávosti, dokedy budú vydané i svätyňa i vojsko na pošliapanie? 14 A povedal mi: Aţ bude dva tisíce tristokrát večer a ráno, potom bude ospravedlnená svätyňa. 15 A stalo sa, keď som videl, ja Daniel, to videnie a hľadal som porozumieť mu, tu hľa, razom stál predo mnou ktosi na pohľad ako muţ, 16 a počul som hlas človeka medzi brehami Ulai-a, ktorý zavolal a povedal: Gabrielu, vyloţ tomuto videnie! 17 Vtedy prišiel ta vedľa, kde som stál a keď prišiel, zhrozil som sa a padnul som na svoju tvár. A povedal mi: Rozumej, synu človeka, lebo videnie sa vzťahuje na čas konca. 18 A v tom, čo hovoril so mnou, usnul som tvrde a leţal som tvárou k zemi. Potom dotkol sa ma a postavil ma zase ta, kde som stál. 19 A povedal: Hľa, oznámim ti to, čo bude po tom hneve, lebo na určený čas bude koniec. 20 Baran, ktorého si videl, ktorý to mal tie dva rohy, sú kráľovia Médov a Perţanov. 21 A kozol, ten chlpatý, je grécky kráľ, a veľký roh, ktorý bol medzi jeho očima, je prvý kráľ. 22 A to, ţe bol roh zlomený, a ţe štyri iné rohy povstaly miesto neho, znamená, ţe z toho istého národa povstane štvoro kráľovstiev, ale uţ nie v jeho sile. 23 A na konci času ich kráľovstva, keď dokonajú tí neprávostníci, povstane tvrdý kráľ nestudatý a pritom chytrý, ktorý bude rozumieť záhadným veciam. 24 A jeho sila zmocneje, ale nie jeho vlastnou silou, a bude hubiť na podiv, a šťastne sa mu povedie, a vykoná všetko a zahubí mocných i ľud svätých. 25 Pre jeho rozum bude sa mu dariť lesť v jeho ruke, a zvelebí seba vo svojom srdci a ţe bude ubezpečený v pokoji, zahubí mnohých, ba ešte i na Knieţa knieţat povstane, ale bude skrúšený, pretoţe nebude ruky, ktorá by mu pomohla. 26 A videnie večera a rána, o ktorom bolo povedané, je pravda. A ty zavri videnie, lebo sa vzťahuje na dobu o mnoho dní. 27 A ja, Daniel, som ochorel z toho a bol som nemocný niekoľko dní. Ale potom som vstal a konal som prácu kráľovu a bol som predesený pre videnie, ale nikto toho nespozoroval.

Daniel 9

1 V prvom roku Dária, syna Ahasverovho, zo semena Médov, ktorý bol učinený kráľom nad kráľovstvom Chaldejov, 2 tedy v prvom roku jeho kraľovania ja Daniel som vyrozumel z kníh počet rokov, o ktorých sa bolo stalo slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi, ţe sa za ne vyplnia spustošenia Jeruzalema, za sedemdesiat rokov. 3 A obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole. 4 A modlil som sa vrúcne Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa a vravel som: Prosím, ó, Pane, ty silný, veľký a strašný Boţe, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú a ostríhajú tvoje prikázania! 5 Hrešili sme a činili prevrátene, páchali sme bezboţnosť a protivili sme sa, odvrátili sme sa od tvojich prikázaní a od tvojich súdov. 6 Nepočúvali sme na tvojich sluţobníkov prorokov, ktorí hovorievali v tvojom mene našim kráľom, našim knieţatám a našim otcom i všetkému ľudu zeme. 7 Tebe, ó, Pane, spravedlivosť a nám zahanbenie tvári, jako sa to deje dnes, človeku Ţidovi a obyvateľom Jeruzalema a celému Izraelovi, blízkym i ďalekým, vo všetkých zemiach, kam si ich zahnal pre ich vierolomnosť, ktorou hrešili proti tebe. 8 Nám, ó, Pane, zahanbenie tvári, našim kráľom, našim knieţatám a našim otcom, lebo sme hrešili proti tebe. 9 Pánu, našemu Bohu, milosrdenstvo a mnohé odpustenia, pretoţe sme sa mu protivili 10 a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha, aby sme boli chodili v jeho zákonoch, ktoré nám predloţil svojimi sluhami prorokmi. 11 Ale celý Izrael, všetci prestúpili tvoj zákon a odvrátili sa, aby nepočuli tvojho hlasu, a preto sa na nás vyliala kliatba a prísaha, ktorá je napísaná v zákone Mojţiša, sluhu Boţieho, lebo sme hrešili proti nemu. 12 A postavil, svoje slovo, ktoré vyriekol proti nám a proti našim sudcom, ktorí nás súdili, ţe uviedol na nás veľké zlo, jaké nebolo vykonané nikde pod celým nebom, aké bolo vykonané v Jeruzaleme. 13 Jako je napísané v zákone Mojţišovom, všetko to zlé prišlo na nás, a predsa sme sa len neusilovali upokojiť rozhnevanú tvár Hospodina, svojho Boha, tak aby sme sa boli odvrátili od svojich neprávostí a pozorovali na tvoju pravdu, ó, Pane! 14 A preto bedlivo pozoroval Hospodin na to zlo a uviedol ho na nás, lebo Hospodin, náš Bôh, je spravedlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré činí, ale sme nepočúvali na jeho hlas. 15 Avšak teraz, ó, Pane, náš Boţe, ty, ktorý si vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme silnou rukou a učinil si si meno, jaké je tohoto dňa, keď sme uţ aj hrešili a páchali bezboţnosť, 16 prosím, ó, Pane, nechţe sa pri všetkej tvojej spravedlivosti odvráti tvoj hnev a tvoja prchlivosť od tvojho mesta Jeruzalema, vrchu tvojej svätosti, lebo pre naše hriechy a pre neprávosti našich otcov je ako Jeruzalem tak i tvoj ľud na potupu všetkému nášmu okoliu. 17 A tak teraz počuj, náš Boţe, na modlitbu svojho sluţobníka a na jeho pokorné prosby a daj svietiť svojej tvári nad svojou svätyňou, ktorá leţí spustošená, pre Pána. 18 Nakloň, môj Boţe, svoje ucho a počuj; otvor svoje oči a vidz naše spustošenie i spustošenie mesta, ktoré je pomenované na tvoje meno, lebo nie pre nejaké svoje spravedlivosti kladieme pred teba svoje pokorné prosby, ale pre tvoje mnohé zľutovania. 19 Pane, počuj! Pane, odpusť! Pane, pozoruj ušima a učiň; neodkladaj pre samého seba, môj Boţe, lebo tvoje meno je menované nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom. 20 A ešte kým som ja hovoril, modlil som sa a vyznával svoj hriech a hriech svojho ľudu Izraela a predkladal svoju pokornú prosbu pred Hospodina, svojho Boha, za svätý vrch svojho Boha, 21 a teda kým som ja ešte hovoril na svojej modlitbe, priletel rýchle muţ Gabriel, ktorého som videl vo videní tam na počiatku, a dotkol sa ma nejako o čase večernej obeti.

22 A dal mi rozumieť a hovoril so mnou a povedal: Danielu, teraz som vyšiel, aby som ťa učinil schopného rozumieť tajomstvám. 23 Pri počiatku tvojich pokorných prosieb vyšlo slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si veľmi ľúby, a tak pozoruj na slovo a rozumej videniu. 24 Sedemdesiat týţdňov je vymerané vzhľadom na tvoj ľud a na mesto tvojej svätosti, uzavrieť prestúpenie a zapečatiť hriech, pokryť neprávosť a priviesť spravedlivosť vekov, zapečatiť videnie i proroctvo proroka a pomazať svätyňu svätých. 25 A vedz a rozumej, ţe odkedy vyjde slovo navrátiť Izraela a vystaviť Jeruzalem aţ po pomazaného vojvodu, bude sedem týţdňov, a šesťdesiatdva týţdňov, a zase bude vystavená ulica i priekopa, a to sa bude diať v úzkosti časov. 26 A po šesťdesiatich a dvoch týţdňoch bude vyťatý pomazaný, a niet mu. - A mesto i svätyňu zkazí ľud vojvodu, ktorý prijde a jeho koniec bude jako záplava a vojna aţ do konca, určené pustošenia. 27 A uzavrie pevnú smluvu s mnohými za jeden týţdeň a v polovici toho týţdňa urobí to, ţe prestane bitná obeť aj obetný dar obilný, a na krýdle ohavností ponesie sa pustošiteľ, a to aţ sa úplná záhuba a to, čo je určené, vyleje na pustošiteľa.

Daniel 10

1 V treťom roku Cýra, perzského kráľa, bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý bol pomenovaný menom Baltazár, a to slovo bolo pravdou a znamenalo veľkú borbu, a porozumel slovu, a mal porozumenie vo videní. 2 V tých dňoch som ja Daniel smútil za celé tri týţdne. 3 Ţiadostného chleba chutného som nejedol, a mäso a víno nevošlo do mojich úst, ani masťou pomazať som sa nepomazal, dokiaľ sa nevyplnily dni troch týţdňov. 4 A dvadsiateho štvrtého dňa, prvého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky, Hiddekela. 5 A pozdvihol som svoje oči a videl som a hľa, nejaký muţ sa ukázal, oblečený v ľanovom rúchu, a na svojich bedrách bol prepásaný čistým zlatom z Úfaza. 6 Jeho driek bol ako drahokam taršíš, a jeho tvár bola na pohľad ako blesk, jeho oči jako horiace fakle, jeho ramená a jeho nohy boly podobné lesklej medi, a zvuk jeho slov zvučal ako zvuk mnoţstva ľudu. 7 A ja Daniel som samotný videl videnie; muţovia, ktorí boli so mnou, nevideli videnia, ale padla na nich veľká hrôza, a utekali, aby sa skryli. 8 Ja som zostal samotný a videl som to veľké videnie, ale nezostalo ani vo mne sily, a moja krása zmenila sa pri mne a porušila, a nezadrţal som v sebe sily. 9 A počul som hlas jeho slov. A jako som počul hlas jeho slov, hneď som tvrde usnul na svojej tvári, a leţal som tvárou k zemi. 10 A hľa, dotkla sa ma nejaká ruka a pozdvihla ma na moje kolená a na dlane mojich rúk. 11 A povedal mi: Danielu, ľúby muţu, pozoruj na slová, ktoré ti budem hovoriť, a stoj na svojom mieste, lebo som teraz poslaný k tebe. - A v tom, čo hovoril so mnou to slovo, stál som a triasol som sa. 12 A riekol mi: Neboj sa, Danielu, lebo od prvého dňa, ako si priloţil svoje srdce, aby si rozumel a poniţoval sa pred svojím Bohom, uslyšané sú tvoje slová, a ja som prišiel príčinou tvojich slov. 13 Ale knieţa perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní. A hľa, Michael, jedno z prvých knieţat, mi prišiel na pomoc, a ja som pozostal tam, pri perzských kráľoch. 14 A prišiel som, aby som ti dal rozumieť tomu, čo zajde tvoj ľud v potomných dňoch, lebo ešte bude videnie tým dňom. 15 A v tom, čo hovoril so mnou asi tieto slová, sklonil som svoju tvár k zemi a zanemel som. 16 A hľa, niekto podobný synom človeka dotkol sa mojich rtov, a tak som otvoril svoje ústa, vravel a riekol som tomu, ktorý to stál naproti mne: Pane, od toho videnia obrátily sa moje bolesti na mňa, ani som nezadrţal v sebe sily. 17 A jako tedy bude môcť takýto sluţobník môjho Pána hovoriť s takýmto mojím Pánom, keď odteraz neobstojí vo mne sila, ani nezostane vo mne dychu?

18 A znova sa ma dotkol ten ktosi na pohľad ako človek a posilnil ma. 19 A riekol: Neboj sa, ľúby muţu, pokoj ti! Buď silný a len buď silný! A v tom, čo hovoril so mnou, bol som posilnený a povedal som: Nech hovorí môj Pán, lebo si ma posilnil! 20 A riekol: Či vieš, prečo som prišiel k tebe? Ale teraz uţ sa zase navrátim, aby som bojoval s perzským knieţaťom. A keď ja budem odchádzať, hľa, prijde grécke knieţa. 21 Ale oznámim ti to, čo je zaznačené v písme, ktoré je pravdou. A niet ani jedného, ktorý by sa vzmuţil so mnou proti týmto krome Michaela, vášho knieţaťa.

Daniel 11

1 A ja som stál v prvom roku Méda Dária, aby som ho posilňoval a bol mu na pomoc. 2 A teraz ti oznámim pravdu. Hľa, ešte traja kráľovia budú stáť Perzii, a štvrtý nadobudne veľkého bohatstva, viac od nich od všetkých. A keď zmocneje vo svojom bohatstve, zobudí všetko proti gréckemu kráľovstvu. 3 A povstane hrdinský kráľ a bude panovať nad veľkým panstvom a bude robiť po svojej vôli. 4 A vtedy, keď uţ bude stáť, bude skrúšené jeho kráľovstvo a bude rozdelené vo štyri nebeské vetry, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to uţ nebude panstvo jaké bolo jeho panstvo, nad ktorým panoval, lebo jeho kráľovstvo bude vykorenené a dostane sa iným, mimo nich. 5 A zmocneje kráľ na juhu, a jedno z jeho knieţat, a bude mocnejšie nad neho a bude panovať, a jeho panstvo bude veľkým panstvom. 6 Ale po niekoľkých rokoch sa spolčia, a dcéra kráľa juhu prijde ku kráľovi severa, aby učinila mier. Ale nezadrţí v sebe sily ramena, ani neobstojí on ani jeho ramä, leţ bude vydaná ona i tí, ktorí ju dovedú, i ten, ktorý ju splodil, ako i ten, ktorý ju posilňoval v tých časoch. 7 No, potom povstane muţ z mládnika jej koreňov na jeho mieste a prijde k vojsku a vojde do pevnosti kráľa severa a bude konať proti nim a zmocní sa ich. 8 Áno, aj ich bohov s ich knieţatami, s ich vzácnymi nádobami, zo striebra a zo zlata, zavedie do zajatia do Egypta a on bude stáť nejaké roky dlhšie od kráľa severa 9 a prijde do kráľovstva kráľa juhu, ale sa navráti do svojej zeme. 10 No, jeho synovia sa dajú do vojny a shromaţdia mnoţstvo veľkých vojsk, ktoré prijde a zaplaví zem ako povodeň a prejde, a zase sa dajú do vojny, a prederú sa aţ k jeho pevnosti. 11 Na to sa rozhorčí kráľ juhu a vyjde a bude s ním bojovať, s kráľom severa, a postaví veľké mnoţstvo, a to mnoţstvo bude dané do jeho ruky. 12 A pojme mnoţstvo, ale jeho srdce sa povýši, a tak síce porazí desaťtisíce, ale nebude dosť mocný, 13 lebo zase postaví kráľ severa veľké mnoţstvo, väčšie ako bolo to prvé, a ku koncu časov a rokov prijde s veľkým vojskom a s veľkým imaním. 14 V tých časoch povstanú mnohí proti kráľovi juhu, a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa pozdvihnú, aby postavili videnie, a padnú. 15 Potom prijde kráľ severa a nasype val a zaujme opevnené mesto, a neobstoja pomocné ramená juhu ani jeho vybraný ľud ani nebude sily obstáť. 16 A ten, ktorý prijde proti nemu, bude robiť podľa svojej vôle, a nebude nikoho, kto by obstál pred ním. A postaví sa i v Krásnej zemi, a zkaza bude v jeho ruke, 17 a obráti svoju tvár, aby prišiel s mocou celého svojho kráľovstva, a úprimní s ním, a bude konať. A dá mu dcéru ţien, aby to zkazila; ale ona neobstojí ani nebude za neho. 18 Tu zase obráti svoju tvár k ostrovom a zaujme mnohé z nich; ale knieţa urobí prietrţ jeho hanobeniu a nad to jeho pohanu obráti na neho.

19 Potom obráti svoju tvár k pevnostiam svojej zeme a klesne a padne ani sa nenajde viacej. 20 A na jeho mieste povstane taký, ktorý pošle vyberajúceho dane v sláve kráľovstva, ale bude skrúšený v niekoľkých dňoch, a to nie v hneve ani nie v boji. 21 A zase na jeho mieste povstane opovrţený človek, na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale prijde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou. 22 A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou zpred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieţa smluvy. 23 Lebo od toho času, jako sa spolčia s ním, bude robiť falošne a prijde hore a zmocní sa kráľovstva s malým počtom ľudu. 24 V bezpečnosti vnikne i do najtučnejších miest krajiny a bude robiť to, čoho nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; lúpeţ a korisť a imanie im bude rozhadzovať, i na opevnené mestá bude vymýšľať svoje výmysly, a to do času. 25 A zobudí svoju silu a svoje srdce proti kráľovi juhu s veľkým vojskom. A kráľ juhu sa pustí do boja s náramne veľkým a mocným vojskom; ale neobstojí, lebo vymyslia proti nemu výmysly. 26 A tí, ktorí jedia jeho kráľovský pokrm, ho skrúšia, a jeho vojsko zaplaví zem, a padnú pobití mnohí. 27 Srdce obidvoch tých kráľov bude myslieť urobiť zlé, a za jedným a tým istým stolom budú hovoriť loţ, ale sa nepodarí, lebo koniec bude ešte odloţený na určený čas. 28 A navráti sa do svojej zeme s veľkým imaním, a jeho srdce bude proti svätej smluve, a vykoná a navráti sa do svojej zeme. 29 Potom na určený čas sa vráti a prijde na juh, ale to posledné uţ nebude jako to prvé. 30 Lebo priplujú na neho kittejské lode, a ochabne a navráti sa a bude sa zlostiť na svätú smluvu a bude konať. A navráti sa a bude pozorovať na tých, ktorí opustili svätú smluvu. 31 A budú stáť z jeho strany ramená a poškvrnia svätyňu, pevnosť, a odstránia ustavičnú obeť a dajú na to miesto pustošiacu ohavnosť. 32 A tých, ktorí sa bezboţne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo. 33 A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým, ale budú klesať od meča a od plameňa, v zajatí a v zboji určené dni. 34 A keď budú klesať, dostane sa im nejaká malá pomoc, a pripoja sa k nim mnohí v úlisnosti. 35 A niektorí z tých rozumných klesnú prečistiť medzi nimi sťa ohňom, očistiť ich a zbieliť aţ do konečného času, lebo to tak potrvá ešte aţ do určeného času. 36 A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle a bude sa povyšovať a zvelebovať nad kaţdého boha, i proti silnému Bohu bohov bude hovoriť podivné veci, a šťastne sa mu bude vodiť, dokiaľ sa nedovŕši zúrivý hnev, lebo to, čo je určené, sa vykoná. 37 Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o pôvab ţien ani o niktorého boha nebude dbať, lebo sa bude zvelebovať nad to nado všetko. 38 Ale na to miesto bude ctiť boha pevnosti, a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami. 39 A narobí hradieb pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná, obdarí veľkou slávou, a takým dá, aby panovali nad mnohými, a za odmenu im rozdelí zem. 40 A v tom čase, keď tomu bude mať byť koniec, podŕga sa s ním kráľ juhu. A kráľ severa prijde na neho jako víchrica s vozmi a s jazdcami a s mnohými loďami a prijde do zemí, zaplaví a prejde. 41 Potom prijde do Krásnej zeme, a mnohé zeme klesnú, ale títo uniknú z jeho ruky: Edom a Moáb a prvotina synov Ammonových. 42 A vystrie svoju ruku na zeme, a Egyptská zem neunikne. 43 A bude vládnuť nad pokladmi zlata a striebra a nad všetkými drahocennosťami Egypta. A budú ho sledovať Lýbovia i Ethiopi. 44 Ale ho predesia zvesti od východu a od severa, preto vyjde vo veľkom vzteku, aby zahladil a zničil mnohých.

45 A postaví stány svojho paláca medzi morami a medzi vrchom krásy svätosti. Potom prijde k svojmu koncu, a nebude mať spomocníka.

Daniel 12

1 V tom čase povstane Michael, veľké knieţa, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súţenia, akého nebolo odkedy len je národom aţ do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, kaţdý, kto bude najdený zapísaný v knihe. 2 A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu, sa zobudia, a to jedni na večný ţivot a druhí na potupu a na večný hnus. 3 Ale rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, a tí, ktorí privodia mnohých k spravedlivosti, jako hviezdy na večné veky. 4 A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu aţ do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú zpytovať, a rozmnoţí sa vedomosť. 5 A videl som, ja Daniel, a hľa, dvaja iní stáli, jeden na jednom brehu rieky a druhý na druhom brehu rieky. 6 A riekol muţovi, oblečenému v ľanovom rúchu, ktorý stál hore nad vodami rieky: Kedy bude koniec tým divným veciam? 7 Na to som počul hovoriť muţa, oblečeného v ľanovom rúchu, ktorý stál nad vodami rieky, a videl som, ţe pozdvihol svoju pravicu i svoju ľavicu k nebu a prisahal na Ţivého na veky, ţe na určený čas určených čias a pol času, a keď ukončia rozmetávať silu svätého ľudu, dokoná sa to všetko. 8 A ja, keď som to počul, a nerozumel som tomu, povedal som: Môj pane, čo bude po tom po všetkom? 9 A riekol: Idi, Danielu, lebo slová sú zavrené a zapečatené aţ do času konca. 10 Mnohí budú čistení a bielení a zkúšaní jako v ohni. A bezboţní budú páchať bezboţnosť, a nebudú rozumieť niktorí bezboţní, ale rozumní budú rozumieť. 11 A od toho času, keď bude odstránená ustavičná obeť, aby na jej miesto bola daná pustošiaca ohavnosť, bude tisíc dvesto deväťdesiat dní. 12 Blahoslavený ten, kto čaká a dospeje ku dňom tisíc tristo tridsaťpäť. 13 A ty iď ku koncu a budeš odpočívať a vstaneš ku svojmu losu pri konci tých dní.

Ozeáš 1

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Hozeášovi, synovi Bériho, za dní Uziáša, Jotáma, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdových a za dní Jeroboáma, syna Joasa, kráľa Izraelovho. 2 Na počiatku, keď hovoril Hospodin Hozeášom, riekol Hospodin Hozeášovi: Idi, vezmi si ţenu, kleslú do smilstva, a deti zo smilstva, lebo nestudate smilní táto zem nenasledujúc Hospodina. 3 A Išiel a vzal si Gomer, dcéru Diblaima, a počnúc porodila mu syna. 4 A Hospodin mu riekol: Nazvi jeho meno Jizreel, lebo ešte niečo málo, a navštívim krv Jizreela na dome Jehu-va a učiním prietrţ kráľovstvu domu Izraelovho. 5 A stane sa toho dňa, ţe polámem lučište Izraelovo v údolí Jizreela. 6 A zase počala a porodila dcéru. A riekol mu: Nazvi jej meno: Ló-rucháma <Ne-oľútostená>, lebo sa uţ viacej nezľutujem nad domom Izraelovým, aby som im niečo odpustil. 7 Ale sa zľutujem nad domom Júdovým a zachránim ich Hospodinom, ich Bohom, a nezachránim ich lučišťom ani mečom ani vojnou, koňmi alebo jazdcami. 8 A keď odlúčila Ló-ruchámu, počala a porodila syna. 9 A riekol: Nazvi jeho meno Ló-ammi <Nie-môj-ľud>, lebo vy nie ste mojím ľudom, a ja nebudem vaším Bohom.

10 Avšak bude počet synov Izraelových ako piesku mora, ktorý sa nedá ani zmerať ani spočítať, a stane sa, ţe na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, povie sa im: Synovia silného Boha ţivého. 11 A synovia Júdovi a synovia Izraelovi budú shromaţdení dovedna, a ustanovia si jednu hlavu a vyjdú hore zo zeme, lebo veľký bude deň Jizreela.

Ozeáš 2

1 Povedzte mojim bratom: Ammi <Môj-ľud>, a svojim sestrám: Rucháma <Oľútostená>. 2 Pravoťte sa so svojou materou, pravoťte! Lebo ona nie je mojou ţenou, ani ja nie som jej muţom. A nech odstráni svoje smilstvá so svojej tvári a svoje cudzoloţstvá zpomedzi svojich pŕs, 3 aby som ju nevyzliekol do naha a nepostavil ju takú, jaká bola v deň, v ktorý sa narodila, a učinil by som ju podobnou púšti a urobil by som ju podobnou vypráhlej zemi a umoril by som ju smädom. 4 A nezľutoval by som sa ani nad jej synmi, pretoţe sú synmi zo smilstva. 5 Lebo ich mater smilnila, hanebnosť páchala tá, ktorá ich počala, pretoţe povedala: Pojdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú môj chlieb a moju vodu, moju vlnu a môj ľan, môj olej a moje nápoje. 6 Preto hľa, opletiem tvoju cestu tŕnim a ohradím ju ohradou. A nenajde svojich chodníkov. 7 A bude honiť svojich milencov, ale ich nedostihne, bude ich hľadať, ale nenajde. A povie: Pojdem ja a navrátim sa k svojemu prvému muţovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. 8 A ona nevie, ţe som to ja, ktorý som jej dával obilie a vínnu šťavu a olej a ţe ja som jej rozmnoţil striebro a zlato, ktoré vynakladali na Bála. 9 Preto zase poberiem svoje obilie v jeho čas a svoju vínnu šťavu v jej určenú dobu a vytrhnem svoju vlnu a svoj ľan, upotrebované na pokrytie jej nahoty. 10 A tak teraz odkryjem jej mrzkosť pred očami jej milencov, a niktorý z nich ju nevytrhne z mojej ruky. 11 A učiním prietrţ všetkej jej radosti, jej sviatku, jej novmesiacu a jej sobote i kaţdej jej výročnej slávnosti. 12 A spustoším jej vinič a jej fík, o ktorých hovorí: To mi je mzda za smilstvo, ktorú mi dali moji milenci; obrátim ich v horu, a poţerie ich poľná zver. 13 A navštívim na nej dni všelijakých Bálov, ktorým kadila, a ozdobujúc sa svojimi náušnicami a svojimi náhrdelnými šperky chodila za svojimi milencami a na mňa zabudla, hovorí Hospodin. 14 Preto hľa, ja ju prehovorím a vyvediem ju na púšť a budem hovoriť k jej srdcu. 15 A dám jej jej vinice aţ odtiaľ aj údolie Áchor za dvere nádeje, a tam odpovie ako za dní svojej mladosti a jako v deň, v ktorý išla hore z Egyptskej zeme. 16 A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin, ţe ma budeš volať: Íši <Môj-muţ>, a nebudeš ma viacej volať: Báli <Môj-bál>. 17 A odstránim mená Bálov z jej úst, ani sa nebudú viacej spomínať svojím menom. 18 A učiním im smluvu v ten deň s poľnou zverou i s nebeským vtáctvom i so zemským plazom a polámem lučište, meč i vojnu a odpracem zo zeme a spôsobím to, aby líhali bezpečne. 19 A zasnúbim si ťa na večnosť a zasnúbim si ťa v spravedlivosti a v súde, v milosti a v mnohom zľutovaní 20 a zasnúbim si ťa vo vernosti, a poznáš Hospodina. 21 A stane sa toho dňa. ţe sa ohlásim, hovorí Hospodin, ţe sa ohlásim nebesiam, a ony sa ohlásia zemi, 22 a zem sa ohlási obiliu, vínnej šťave a oleju, a ony sa ohlásia Jizreelu. 23 A rozosejem si ju po zemi a zľutujem sa nad Ló-ruchámou a poviem Ló-ammimu: Ty si môj ľud, a on povie: Môj Bôh!

Ozeáš 3

1 A Hospodin mi riekol: Iď ešte a zamiluj si ţenu, milovanú od priateľa a cudzoloţnú, jako miluje Hospodin synov Izraelových, kým oni sa obracajú tvárou k iným bohom a milujú hroznové hrudy. 2 A tak som si ju kúpil za pätnásť striebra a za pol druha chomera jačmeňa. 3 A povedal som jej: Seď mi za mnoho dní, nesmilni a nebuď nikomu ţenou, a taký budem i ja naproti tebe. 4 Lebo za mnoho dní budú sedieť synovia Izraelovi bez kráľa a bez knieţaťa, bez obeti a bez modly, bez efoda a bez domácich bohov. 5 Potom sa navrátia synovia Izraelovi a budú hľadať Hospodina, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa, a strachom pobeţia k Hospodinovi a k jeho dobrote v posledných dňoch.

Ozeáš 4

1 Počujte slovo Hospodinovo, synovia Izraelovi, lebo Hospodin má pravotu s obyvateľmi zeme, pretoţe niet pravdy ani milosrdenstva ani známosti Boţej v zemi. 2 Kliatba, klamstvo, vraţda, zlodejstvo a cudzoloţstvo sa rozmohly a krv stíha krv. 3 Preto bude smútiť zem, a zomdleje kaţdý, kto býva v nej, i s poľnou zverou i s nebeským vtáctvom, ba i morské ryby pohynú. 4 Ale pri tom nech sa len nikto nepravotí, ani nech nikto nekarhá, lebo tvoj ľud je podobný tým, ktorí sa vadia s kňazom. 5 A preto klesneš toho dňa, a klesne i prorok s tebou, vnoci, a zahladím i tvoju mater. 6 Môj ľud bude vyhladený preto, ţe nieto známosti. Pretoţe si ty zavrhol známosť, zavrhnem i ja teba, aby si mi nekonal kňazskej sluţby, a pretoţe si zabudol na zákon svojho Boha, zabudnem i ja na tvojich synov. 7 Čím viacej sa rozmáhali, tým viacej hrešili proti mne; premením ich slávu v potupu. 8 Obeť za hriech môjho ľudu jedia a pozdvihujú svoju dušu k ich neprávosti. 9 Preto bude jako ľud tak i kňaz. A navštívim na ňom jeho cesty a vrátim mu na odplatu jeho skutky. 10 A tak budú jesť, ale sa nenasýtia; budú smilniť, ale sa nerozmnoţia, pretoţe opustili Hospodina odvrátiac od neho pozor. 11 Smilstvo, víno a vínna šťava odníma rozum <Doslovne: srdce>. 12 Môj ľud sa dopytuje svojho dreva, a jeho palica mu oznamuje, čo má robiť, lebo duch smilstva uvodí do bludu, a smilnia vytiahnuc sa zpod správy svojho Boha. 13 Na temenách vrchov obetujú a kadia na brehoch pod dubom, pod topoľou a pod brestom, lebo je dobrá ich tôňa. Preto smilnia vaše dcéry, a vaše nevesty cudzoloţia. 14 Nenavštívim neprávosti na vašich dcérach, ţe smilnia, ani na vašich nevestách, ţe cudzoloţia, - lebo oni sami odchádzajú v ústranie so smilnicami a obetujú s tými, ktoré sa zasvätily nepleche. Ale ľud, ktorý nerozumie, bude porazený. 15 Akţe ty smilníš, Izraelu, nech sa nedopúšťa viny Júda! A nechoďte do Gilgala ani nechoďte hore do Bét-ávena <Dommárnosti>, ani neprisahajte: Jako ţe ţije Hospodin. 16 Lebo Izrael je spurný jako spurná jalovica; teraz ich bude pásť Hospodin ako baránka na šírine. 17 Efraim sa pridruţil modlám, nechaj ho. 18 Ich nápoj je spurný, smilnia nestudate, milujú, jej štíty - vladári milujú potupu. 19 Vietor ho soberie (Efraima) do svojich krýdel, a budú sa hanbiť pre svoje obeti.

Ozeáš 5

1 Počujte to kňazi, a pozorujte ušami, dome Izraelov, a, dome kráľov, čujte nakloniac uši, lebo vám platí súd, pretoţe ste boli osídlom v Micpe a rozostretou sieťou na Tábore. 2 A, vybočili z cesty, zabŕdli hlboko v zabíjaní; ale ja dám kaţdému z nich jeho zaslúţený trest. 3 Ja znám Efraima, a Izrael nie je skrytý predo mnou; lebo teraz smilníš, Efraime; zanečistený je Izrael. 4 Nedopúšťajú toho ich skutky, aby sa navrátili k svojmu Bohu, lebo duch smilstva je medzi nimi, a Hospodina neznajú. 5 Ale pýcha Izraelova svedčí do jeho tvári. A Izrael a Efraim klesnú pre svoju neprávosť, klesne s nimi i Júda. 6 Pojdú hľadať Hospodina svojím stádom drobného dobytka a svojím stádom hoviad, ale nenajdú; vzdialil sa od nich. 7 Dopúšťali sa nevernosti proti Hospodinovi, lebo naplodili cudzích synov; teraz ich poţerie novmesiac aj s ich podielom zeme. 8 Trúbte na trúbu v Gibei, na surmitu v Ráme, kričte v Bét-ávene! Za tebou, Benjamine! 9 Efraim bude obrátený v púšť v deň kázne; v pokoleniach Izraelových oznámim istú pravdu. 10 Knieţatá Júdove sú podobné tým, ktorí prenášajú medzu; na ne vylejem svoju prchlivosť ako vodu. 11 Efraim je utisknutý, zlomený súdom, lebo volí chodiť za ľudským prikázaním. 12 A ja som Efraimovi jako moľ a jako hnis domu Júdovmu. 13 A keď videl Efraim svoj neduh a Júda svoj hnisavý vred, odišiel Efraim k Assúrovi a poslal ku kráľovi Jarebovi. Ale on vás nebude môcť uzdraviť ani vás nevyhojí z vášho hnisavého vredu. 14 Lebo ja budem Efraimovi jako ľúty lev a jako ľvíča domu Júdovmu. Ja, ja uchvatnúc roztrhám a pojdem, odnesiem, a nebude toho, kto by vytrhnul. 15 Pojdem, navrátim sa na svoje miesto, dokiaľ neuznajú svojej viny a nebudú hľadať mojej tvári.

Ozeáš 6

1 Vo svojej úzkosti ma budú hľadať skoro za rána a povedia: Poďte, a navráťme sa k Hospodinovi, lebo on roztrhal a uzdraví nás, zbil a obviaţe nás. 2 Oţiví nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme ţiť pred jeho tvárou. 3 A tak poznajme a ţeňme sa poznať Hospodina; jeho východ stojí pevne jako svitanie rána a prijde nám ako dáţď, ako jarný dáţď, ktorý zvlaţuje zem. 4 Čo ti mám učiniť, Efraime, čo ti mám učiniť, Júda, keď je vaša dobrota jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána? 5 Preto som otesával svojimi prorokmi a zabíjal som ich slovami svojich úst, a tvoje súdy sú, jako keď vyjde svetlo. 6 Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Boţia je nad zápalné obeti. 7 Ale oni prestúpili moju smluvu jako Adam; tam sa dopustili nevernosti proti mne. 8 Gileád, mesto činiteľov neprávosti, plné stôp krvi. 9 A jako lotri čakajú na človeka, tak rota kňazov; vraţdia na ceste do Sichema; lebo páchajú mrzkosť. 10 V dome Izraelovom vidím hroznú vec; tam smilní Efraim, zanečistil sa Izrael. 11 I Júda, aj tebe je určená ţatva, keď dovediem zpät zajatie svojho ľudu.

Ozeáš 7

1 Keď liečim Izraela, zjavuje sa neprávosť Efraimova a všelijaká zlosť Samárie, lebo robia falošne, a ide zlodej; vonku rabuje rota zbojníkov. 2 Ani si nepovedia vo svojom srdci, ţe pamätám na všetku ich nešľachetnosť. Teraz ich obkľučujú ich skutky; sú pred mojou tvárou. 3 Svojou nešľachetnosťou obveseľujú kráľa a svojimi klamstvami knieţatá. 4 Všetci, koľko ich je, cudzoloţia; podobní sú peci, vykúrenej od pekára; ten, kto roznecuje, prestane roznecovať iba od zarobenia cesta do jeho skysnutia. 5 Deň nášho kráľa? Chorým ho urobily knieţatá rozpálením od vína; naťahuje svoju ruku s posmievačmi. 6 Lebo priblíţili svoje srdce ku svojim úkladom ako pec; ich pekár spí celú noc; ráno horí ich srdce jako plápolajúci oheň. 7 Všetci sú rozpálení jako pec a ţerú svojich sudcov; všetci ich kráľovia popadali; nie je medzi nimi nikoho, kto by volal ku mne. 8 Efraim sa smiešal s národami; Efraim je podpopolným chlebom neobráteným. 9 Cudzinci poţierajú jeho silu, a on nevie o tom, i šedina ho uţ poprskala, a on nevie ničoho. 10 Pýcha Izraelova svedčí do jeho tvári, ale sa nenavrátili k Hospodinovi, svojmu Bohu, ani ho nehľadajú napriek všetkému tomu. 11 A tak je Efraim ako sprostá holubica, bez srdca, ktorá nemá rozumu. Volajú Egypt, idú do Assýrie! 12 Hneď, ako odídu, rozostriem na nich svoju sieť; stiahnem ich dolu jako nebeské vtáctvo; budem ich trestať podľa toho, čo sa slýchalo v ich shromaţdení. 13 Oj, beda im, ţe odišli odo mňa! Zkaza im, pretoţe zradne odpadli odo mňa, kým som ich predsa ja vykúpil, a oni hovoria proti mne lţi. 14 Nekričia ku mne svojím srdcom, ale zavýjajú na svojich loţiach; shromaţďujú sa pre obilie a pre vínnu šťavu; uhli proti mne. 15 A ja, ktorý som ich trestal nato, aby som posilnil ich ramená, proti mne vymýšľajú zlé. 16 Obracajú sa, ale nie k Najvyššiemu; sú jako klamné lučište; ich knieţatá padnú mečom, od zúrenia ich jazyka; to bude na nich posmech v Egyptskej zemi.

Ozeáš 8

1 Noţe trúbu ku svojim rtom! Jako orol na dom Hospodinov! Pretoţe prestúpili moju smluvu, šeredne hrešili proti môjmu zákonu. 2 Pravda kričia na mňa. Môj Boţe! Známe ťa, hovorí Izrael! 3 Ale Izrael opustil to, čo je dobré, nech ho tedy stíha nepriateľ. 4 Oni ustanovujú kráľa; ale to nie je odo mňa; ustanovujú knieţatá; a ja neviem o tom. Zo svojho striebra a zo svojho zlata narobili si modiel, aby boli vyťatí aj s ním. 5 Opustí ťa tvoje teľa, Samário! Môj hnev je rozpálený proti nim. Aţ dokedy nebudú schopní neviny? 6 Lebo z Izraela je aj ono; remeselník ho spravil, a nie je Bohom. Istotne bude na trosky teľa Samárie. 7 Preto, ţe siali vietor, budú ţať víchricu; nemáš stojatého obilia; to, čo narastie, nevydá múky, a keby aj vydalo, pohltia to cudzinci. 8 Izrael bude pohltený; uţ teraz sú medzi národami jako nádoba, v ktorej niet záľuby. 9 Lebo oni odišli hore do Assýrie, k divokému oslovi, ktorý je sám pre seba. Efraim najíma milencov. 10 Ale aj keď si najmú medzi národami, teraz ich shromaţdím, a neočakávajú málo úľavy od bremena u kráľa knieţat. 11 Lebo Efraim narobil mnoţstvo oltárov, aby hrešil; nato má oltáre, aby hrešil.

12 Napísal som mu veľké veci svojho zákona; povaţované sú jako voľačo cudzie. 13 Čo do bitných obetí z mojich darov, obetujú mäso a jedia; Hospodin nemá v nich záľuby. Teraz uţ sa rozpamätá na ich neprávosť a navštívi ich hriechy. Oni sa navrátia do Egypta! 14 A Izrael zabudol na svojho Učiniteľa a nastaväl si chrámov, a Júda namnoţil ohradených miest. Ale pošlem oheň na jeho mestá, a poţerie jeho paláce.

Ozeáš 9

1 Neraduj sa, Izraelu, na plesot ako národy, lebo smilníš odchádzajúc od svojho Boha; miluješ mzdu za smilstvo na všetkých humnách obilných. 2 Humno ani vínny preš ich nebude pásť, a vínna šťava im zlyhá. 3 Nebudú bývať v zemi Hospodinovej, ale Efraim sa navráti do Egypta, a v Assýrii budú jesť nečisté. 4 Nebudú liať Hospodinovi vína v obeť, ani mu nebudú príjemné ich bitné obeti; budú im ako chlieb smútiacich za mŕtvym; všetci, ktorí by ho jedli, zanečistia sa, lebo ich chlieb je pre ich duše, nevojde do domu Hospodinovho. 5 Čo budete robiť na deň slávnosti a na deň sviatku Hospodinovho? 6 Lebo hľa, odídu ta pre zkazu; Egypt ich shromaţdí, Memfis ich pohrobí; čo do ţiadúcnych vecí ich striebra, prhľava ich dostane do majetku; bodliak bude v ich stánoch. 7 Prijdú dni navštívenia, prijdú dni odplaty, pozná Izrael. Prorok mu je blázon, pomätenec muţ ducha - pre mnoţstvo tvojej neprávosti a pre mnohé útočiace nepriateľstvo. 8 Pozorujúcim stráţcom bol Efraim u môjho Boha. A teraz prorok? Osídlom vtáčnika na všetkých jeho cestách, útočné nepriateľstvo v dome jeho Boha. 9 Hlboko sa porušili jako za dní Gibee; rozpamätá sa na ich neprávosť; navštívi ich hriechy. 10 Jako hrozná na púšti som našiel Izraela, jako prvé ovocie na fíku v jeho prvotine som videl vašich otcov, ale oni prišli k Bálpeorovi a nazarejsky sa oddali tej hanebnosti a stali sa mrzkosťou jako aj ich láska. 11 Čo do Efraima, ich sláva zaletí jako vták na toľko, ţe nebude pôrodu ani tehotenstva ani počatia. 12 Lebo ak vychovajú svojich synov, osirotím ich, takţe nebude človeka, lebo aj beda im, keď uhnem od nich. 13 Efraim, ako vidím u Týru, je zasadený na krásnej nive; ale Efraim má vyviesť svojich synov k vrahovi. 14 Daj im Hospodine, leţ čo dáš? Daj im potratné lono a vyschlé prsia. 15 Všetka ich nešľachetnosť je v Gilgale, lebo tam som ich vzal v nenávisť; pre zlosť ich skutkov ich zaţeniem zo svojho domu; nebudem ich viacej milovať; všetky ich knieţatá sú spurní odpadlíci. 16 Efraim bude zbitý; ich koreň uschne; nedonesú ovocia; lebo aj keby splodily, pobijem to, čo bude najţiadúcnejšie ich lona. 17 Môj Bôh ich zavrhne, lebo ho neposlúchajú, a budú tulákmi medzi národami.

Ozeáš 10

1 Izrael je bujný vinič, nesie ovocie rovné sebe; ale čím viacej jeho ovocia, tým viacej rozmnoţuje svoje oltáre; čím lepšia jeho zem, tým lepšie robili stĺpy modiel. 2 Ich srdce je úlisné; preto teraz uţ budú pykať; on poláme ich oltáre, zkazí ich stĺpy. 3 Lebo teraz povedia: Nemáme kráľa, pretoţe sme sa nebáli Hospodina, a kráľ, čoţe učiní pre nás? 4 Hovoria slová, klnú sa falošne, robia smluvu, a súd kvitne podobný jedu na záhonoch mojich polí.

5 Za teľce Bét-ávena boja sa obyvatelia Samárie, ale aj istotne bude smútiť nad ním jeho ľud, i jeho pohanskí kňazi, ktorí plesajú nad ním, nad jeho slávou, lebo sa odstehuje od neho. 6 Aj ono bude dopravené do Assýrie jako dar kráľovi Jarebovi. Efraim si odnesie hanbu, a Izrael sa bude hanbiť pre svoju radu. 7 Zkazená bude Samária i so svojím kráľom, bude jako pena na vode. 8 A zahladené budú výšiny Ávena, hriech Izraelov; tŕnie a bodľač porastie na ich oltároch, a povedia vrchom: Prikryte nás! A brehom: Padnite na nás! 9 Odo dní Gibee si hrešil, Izraelu! Tam stáli. Nepostihla ich v Gibei vojna proti synom neprávosti. 10 No, budem ich trestať podľa svojej ţiadosti, a budú sobrané proti nim národy, keď ich priviaţem ku ich dvom neprávostiam. 11 Efraim je vyučená jalovica; rada mláti tlačiac nohami. Ale ja prejdem po jej peknom krku, zapriahnem Efraima; Júda bude orať; Jakob mu bude brániť. 12 Sejte si na spravedlivosť, ţnite podľa milosti, zorte si úhor! Ale je čas hľadať Hospodina, dokiaľ neprijde, a dá, aby vám pršala spravedlivosť. 13 Ale vy ste orali bezboţnosť; ţali ste neprávosť a jedli ste ovocie klamstva, lebo si sa nadejal na svoju cestu, na mnoţstvo svojich hrdinov. 14 Ale povstane surma medzi tvojimi ľudstvami, a všetky tvoje pevnosti budú spustošené, jako spustošil Šalman Bét-arbéla v deň boja; mater i so synmi bola rozrazená. 15 Tak vám učiní Bét-el pre zlosť vašej zlosti; na svitaní bude dokonale zahladený kráľ Izraelov.

Ozeáš 11

1 Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna. 2 Ako ich volali, tak išli ta zpred ich tvári; obetovali Bálom a kadili rytinám. 3 A ja som učil Efraima chodiť (Bral ich na svoje ramená); ale nepoznali, ţe som ich uzdravil. 4 Ťahal som ich za laná človeka, za povrazy lásky a bol som im ako tí, ktorí pozdvihujú jarmo na ich čelustiach, a podával som mu potravu. 5 Nenavráti sa do Egyptskej zeme, ale Assúr, ten bude jeho kráľom, pretoţe odopreli navrátiť sa. 6 A meč sa bude točiť po jeho mestách, zničí jeho závory a poţerie ich pre ich rady. 7 A môj ľud visí, aby odpadúval odo mňa, a volajú ho k Najvyššiemu, no, nikto ho nevyvyšuje. 8 Jako ťa mám vydať, Efraime? Jako ťa mám ta dať, Izraelu? Jako ťa mám vydať, aby si bol ako Adama? Jako ťa učiniť ako Ceboim? Moje srdce sa obrátilo vo mne; moja sústrasť je vzrušená všetka dovedna. 9 Nevykonám pále svojho hnevu; nezkazím zase Efraima; lebo ja som silný Bôh a nie človek, Svätý v tvojom strede, ani neprijdem na mesto. 10 Pojdú za Hospodinom; bude revať ako lev, lebo on bude revať, a strachom sa trasúc prijdú synovia od mora, od západu: 11 strachom sa trasúc ako vtáča prijdú z Egypta a jako holubica zo zeme Assúra, a osadím ich v ich domoch, hovorí Hospodin. 12 Efraimci ma obkľučujú klamstvom a ľsťou dom Izraelov; ale Júda ešte vládne so silným Bohom a s Najsvätejším, verný.

Ozeáš 12

1 Efraim sa pasie na vetre a honí východný vietor; kaţdého dňa mnoţí loţ a zkazu, a robia smluvu s Assúrom, olej sa nesie Egypťanovi. 2 Ale aj s Júdom má Hospodin pravotu, a chystá sa navštíviť neprávosť na Jakobovi podľa jeho ciest a odplatí mu podľa jeho skutkov. 3 V ţivote matky drţal svojho brata za pätu a vo svojej muţnej sile knieţatsky zápasil s Bohom, 4 boril sa s anjelom a premohol; plakal a prosil ho pokorne; v Bét-ele ho našiel, a tam hovoril s nami. 5 Ale Hospodin je Bôh Zástupov, Hospodin je jeho pamiatkou. 6 A preto sa ty obráť k svojmu Bohu, ostríhaj milosrdenstvo a súd a očakávaj ustavične na svojho Boha. 7 Kramár-Kanaán, v jeho ruke sú falošné váţky, rád utiskuje. 8 A Efraim hovorí: Ale som zbohatol, nahľadal som si imania. V niktorej mojej práci mi nenajdú neprávosti, toho, čo by bolo hriechom. 9 Ale ja som Hospodin, tvoj Bôh, od čias Egyptskej zeme; ešte dám, aby si býval v stánoch ako za dní slávnosti. 10 A budem hovoriť prorokom a ja rozmnoţím videnie a prorokmi budem hovoriť v podobenstvách. 11 Ak je Gileád ničomnou modlou, iba márnosťou sú tí, ktorí v Gilgale obetujú voly; aj ich oltáre sú jako hromady kamenia na záhonoch poľa. 12 Jakob bol utiekol na pole Arama, a Izrael slúţil za ţenu a za ţenu stráţil stádo. 13 A prostredníctvom proroka vyviedol Hospodin Izraela hore z Egypta, a prorokom bol stráţený. 14 Efraim popudzoval k prehorkému hnevu, a preto uvalí na neho jeho krvavé činy, a jeho Pán mu vráti jeho potupu.

Ozeáš 13

1 Keď hovorieval Efraim, býval strach; bol sa povzniesol v Izraelovi, ale sa previnil modlou Bálom a zomrel. 2 A teraz hrešia ďalej a spravili si sliatinu zo svojho striebra, podľa svojho umu modly, to všetko dielo remeselníkov. O nich hovoria: Tí, ktorí obetujú ľudí, bozkávajú teľce. 3 Preto budú jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána, jako plevy, uchvátené víchrom z humna, a jako dym z komína. 4 Ale ja som Hospodin, tvoj Bôh, od čias Egyptskej zeme, a Boha krome mňa si nepoznal, ani nieto spasiteľa mimo mňa. 5 Ja som ťa poznal na púšti, v zemi veľkého sucha. 6 Podľa svojej dobrej paše sa nasýtili, nasýtili sa, a pozdvihlo sa ich srdce, preto zabudli na mňa. 7 A preto im budem ako ľúty lev, budem čihať na ceste jako pardus; 8 stretnem sa s nimi jako osirelý medveď a roztrhám to, v čom je zavrené ich srdce; a poţeriem ich tam ako ľvica, rozkmáše ich poľná zver. 9 To ťa zkazí, Izraelu, pretoţe ideš proti mne, proti svojej pomoci. 10 Kdeţe je tvoj kráľ, kde? Nech ťa tedy zachráni vo všetkých tvojich mestách alebo tvoji sudcovia, o ktorých si povedal: Daj mi! kráľ i knieţatá! 11 Dal som ti kráľa vo svojom hneve a vzal som vo svojej prchlivosti. 12 Zaviazaná je neprávosť Efraimova, ukrytý jeho hriech. 13 Bolesti rodiacej ţeny prijdú na neho; je on syn nie múdry. Lebo je čas, aby nestál, keď sa má narodiť, v prielome detí. 14 Z ruky pekla ich vyplatím; vykúpim ich zo smrti. Ale nie! Kde sú, ó, smrť, tvoje mory? Kde, peklo, tvoja nákaza? Lútosť bude skrytá pred mojimi očima!

15 Lebo keď aj bude rodiť medzi bratmi, prijde východný vietor; vietor Hospodinov bude vystupovať od púšte hore, a tak vyschne jeho prameň, a vysuší sa jeho ţriedlo; on rozchváta poklad, všetky vzácne klenoty. 16 Samária bude pykať, pretoţe sa protivila svojmu Bohu; padnú od meča; ich deti budú rozrazené, a ich tehotné ţeny budú rozpárané.

Ozeáš 14

1 Navráťţe sa, Izraelu, cele k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo si klesol pre svoju neprávosť. 2 Vezmite si so sebou slová pokánia a navráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: Odpusti všetku neprávosť a vezmi dobré, a za pokojné obeti budeme obetovať juncov, svoje rty. 3 Assúr nás nezachráni, nepojdeme na koňoch ani nepovieme viacej dielu svojich rúk: Náš Bôh; lebo len v tebe najde zľutovanie sirota. 4 Uzdravím ich odvrátenie, budem ich milovať dobrovoľne, lebo môj hnev sa odvráti od neho. 5 Budem Izraelovi jako rosa, bude kvitnúť ako ľalia a zapustí svoje korene jako Libanon. 6 Jeho mládniky sa rozídu, a jeho nádhera bude jako nádhera olivy, a jeho vôňa bude jako vôňa Libanona. 7 Tí, ktorí sedia v jeho tôni, sa navrátia; oţivia obilie, a sami budú kvitnúť ako vinič, ktorého pamiatka je ako pamiatka vína z Libanona. 8 Efraim povie: Čo ja mám ešte s modlami?! A ja vyslyším a budem pozorovať na neho. Ja som ako zelená jedľa; zo mňa sa najde tvoje ovocie. 9 Kto je múdry, nech porozumie týmto veciam, rozumný, nech ich pozná! Lebo cesty Hospodinove sú priame, a spravedliví pojdú po nich, ale priestupníci klesnú na nich.

Joel 1

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu. 2 Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov? 3 Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom. 4 To, čo zostalo po húseniciach, poţraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, poţrali paţraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, poţrali chrústi. 5 Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretoţe bude vyťaté z vašich úst. 6 Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice. 7 Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú. 8 Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad muţom svojej mladosti! 9 Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätosluţobníci Hospodinovi. 10 Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretoţe spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej. 11 Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie ţatva poľa. 12 Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka. 13 Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätosluţobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätosluţobníci môjho Boha! Pretoţe bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.

14 Zasväťte pôst, svolajte shromaţdenie, shromaţdite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi. 15 Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpeţ. 16 Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie? 17 Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretoţe zahanbí obilie. 18 Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať. 19 K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň ţerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa. 20 Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretoţe vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.

Joel 2

1 Trúbte na trúbu na Sione a kričte na vrchu mojej svätosti! Nech sa trasú všetci obyvatelia zeme! Lebo prichádza deň Hospodinov, lebo je blízko, 2 deň tmy a mrákavy, deň oblaku a hustého mraku; jako ranná zora, rozprestrená po vrchoch, tak mnohý ľud a mocný! Jemu podobného nebolo od veku ani po ňom viacej nebude aţ do rokov pokolenia a pokolenia. 3 Pred ním bude ţrať oheň a za ním bude páliť plameň; pred ním zem ako zahrada Éden a za ním hrozná púšť, ale ani nebude toho, čo by mu utieklo. 4 Jeho vzhľad bude jako vzhľad koní, a jako jazdci, tak pobeţia. 5 Jako hrmot vozov to bude, keď budú skákať po temenách vrchov, ako praskot plameňa ohňa, ktorý ţerie strnisko, jako mocný ľud zriadený do boja. 6 Pred jeho tvárou sa budú triasť národy; všetky tváre zmenia farbu. 7 Pobeţia ako hrdinovia, ako bojovní muţovia vyjdú na múr, a kaţdý pojde svojou cestou, ani si nepopletú svojich steziek. 8 A nebude tlačiť druh druha; kaţdý muţ pojde svojou hradskou, a keby hneď napadli na zbraň, nezahnú. 9 Behať budú po meste, pobeţia po múre, vyjdú hore do domov, oknami vojdú jako zlodej. 10 Pred jeho tvárou sa bude triasť zem, chvieť sa budú nebesia, slnce a mesiac sa zatmejú, a hviezdy spracú svoj lesk. 11 A Hospodin vydá svoj hlas pred svojím vojskom, pretoţe jeho tábor bude veľmi veliký; lebo ten, ktorý bude vykonávať jeho slovo, bude mocný. Lebo deň Hospodinov bude veľký a strašný veľmi, a kto ho znesie?! 12 Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku. 13 A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milosrdný a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé. 14 Kto vie? Moţno, ţe sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe poţehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu. 15 Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaţdenie! 16 Shromaţdite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaţdite deti i tých, ktorí poţívajú prsia; nech vyjde ţeních zo svojej izby a nevesta zo svojej komory! 17 Kňazi, svätosluţobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh? 18 Vtedy zahorí Hospodin ţiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom. 19 A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

20 Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaţeniem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec. 21 Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec. 22 Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu. 23 A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dáţď, podzimný i jarný, najprv. 24 Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. 25 A nahradím vám roky, ktoré poţrala kobylka, paţravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. 26 A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky. 27 A poznáte, ţe ja som prostred Izraela a ţe ja Hospodin som váš Bôh, a ţe niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť aţ na veky. 28 A potom sa stane, ţe vylejem svojho Ducha na kaţdé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia, 29 ba ešte aj na sluţobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch. 30 A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. 31 Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. 32 A stane sa, ţe kaţdý, kto bude vzývať meno Hospodinovo, unikne, lebo na vrchu Sione a v Jeruzaleme bude uniklé, tak ako povedal Hospodin, a medzi pozostalými, ktorých povolá Hospodin.

Joel 3

1 Lebo hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď navrátim zajatých Júdu a Jeruzalema, 2 shromaţdím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre svoj ľud a pre svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a moju zem si rozdelili. 3 A o môj ľud vrhali los a dávali chlapča za smilnicu a dievča predávali za víno a pili. 4 A tieţ čoţe ste mne vy, Týrus a Sidon a všetky kraje Filištee? Či sa mi azda idete odplatiť? Ale ak sa mi odplácate, ľahko a rýchle obrátim vašu odplatu na vašu hlavu, 5 ktorí ste pobrali moje striebro a moje zlato a moje výborné klenoty ste povnášali do svojich chrámov. 6 A synov Júdu a synov Jeruzalema ste popredali synom Javáncov, aby ste ich ďaleko odstránili od ich územia. 7 Hľa, ja ich vzbudím z miesta, na ktoré ste ich predali, a obrátim vašu odplatu na vašu hlavu. 8 A predám vašich synov a vaše dcéry do ruky synov Júdových, a predajú ich Šabajcom, do ďalekého národa, lebo Hospodin hovoril. 9 Rozhláste to medzi národami, zasväťte vojnu, zobuďte hrdinov, nech pritiahnu, nech vyjdú hore, všetci bojovní muţovia. 10 Skujte svoje motyky na meče a svoje srpy na kopije, a slaboch nech povie: Som hrdina! 11 Ponáhľajte sa a poďte všetky národy zo všetkých strán, a shromaţdite sa! Daj, ó, Hospodine, aby ta sostúpili tvoji hrdinovia! 12 Nechţe sa zobudia národy a povstanúc idú hore do údolia Jozafatovho, lebo tam sa posadím, aby som súdil všetky národy naokolo. 13 Priloţte srp, lebo dozrela ţatva! Poďte, sídite, lebo preš je plný, pretekajú kade, pretoţe ich zlosť je veľká.

14 Hromady, hromady shromaţdiť v údolí rozhodnutia! Lebo je blízko deň Hospodinov v údolí rozhodnutia. 15 Slnce a mesiac sa zatmejú a hviezdy spracú svoj lesk. 16 A Hospodin bude revať so Siona a z Jeruzalema vydá svoj hlas, a budú sa chvieť nebesia i zem, ale Hospodin je útočišťom svojmu ľudu a pevnosťou synom Izraelovým. 17 A zviete, ţe ja Hospodin som váš Bôh, ktorý bývam na Sione, na vrchu svojej svätosti. A tak bude Jeruzalem svätý, a cudzí nepojdú viacej cezeň. 18 A stane sa toho dňa, ţe vrchy budú kvapkať sladkým vínom, brehy potečú mliekom, všetky potoky Júdove potečú vodami, a prameň bude vychádzať z domu Hospodinovho a bude napájať dolinu Šittím. 19 Egypt bude obrátený na púšť a Edom bude obrátený na strašnú pustinu pre ukrutnosť, páchanú na synoch Júdových, pretoţe vylievali nevinnú krv v ich zemi. 20 Ale Júda bude na veky bývať v pokoji a Jeruzalem na pokolenie a pokolenie. 21 A smyjem krv tých, ktorých krvi som nesmyl. A Hospodin bude bývať na Sione.

Ámos 1

1 Slová Ámosa, ktorý bol medzi pastiermi z Tekoy, ktoré videl o Izraelovi za dní Uziáša, judského kráľa, a za dní Jeroboáma, syna Joasovho, izraelského kráľa, dva roky pred zemetrasením. 2 A povedal: Hospodin bude revať so Siona a z Jeruzalema vydá svoj hlas; smútiť budú pasienky pastierov, a uschne temeno Karmela. 3 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Damašku a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe mlátili Gileáda ţeleznými mlatidlami. 4 A preto pošlem oheň na dom Chazaelov, ktorý strávi paláce Ben-hadadove. 5 A polámem závoru Damašku a vyplienim obyvateľa z údolia Ávena a toho, ktorý drţí berlu, z domu Édena, a ľud Sýrie pojde do zajatia do Kíra, hovorí Hospodin. 6 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Gazy a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe odvádzali zajatých, všetkých, čo ich len bolo, do zajatia, aby ich vydali Edomovi. 7 A preto pošlem oheň na múr Gazy, a strávi jej paláce. 8 A vyplienim obyvateľa z Ašdóda a toho, ktorý drţí berlu, z Aškalona a obrátim svoju ruku proti Ekronu, a zahynie ostatok Filištínov, hovorí Pán Hospodin. 9 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Týru a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe vydávali zajatých, všetkých, čo ich len bolo, Edomovi a nepamätali na smluvu bratov. 10 Preto pošlem oheň na múr Týru, a strávi jeho paláce. 11 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Edoma a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe stíhal svojho brata mečom a udusil všetku svoju ľútosť, a jeho hnev trhá, dravý, neprestajne, a svoju prchlivosť drţí na večnosť. 12 A preto pošlem oheň na Téman, a strávi paláce Bocry. 13 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení synov Ammonových a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe rozpárali tehotné Gileáda, aby rozšírili svoje územie. 14 A preto zanietim oheň na múre Rabby, a strávi jej paláce za vojenného kriku v deň boja, za búrky v deň víchrice. 15 A ich kráľ pojde do zajatia, on i jeho knieţatá spolu, hovorí Hospodin.

Ámos 2

1 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Moába a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe spálil kosti kráľa Edoma na vápno. 2 A preto pošlem oheň na Moába, a strávi paláce Kerijjóta, a Moáb zomrie v surme za vojenného kriku a za zvuku trúby. 3 A vyplienim sudcu z jeho stredu a všetky jeho knieţatá pobijem s ním, hovorí Hospodin. 4 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Júdu a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe zavrhli zákon Hospodinov a neostríhali jeho ustanovení, a zaviedly ich do bludu ich lţi, za ktorými chodili ich otcovia. 5 A preto pošlem oheň na Júdu, a strávi paláce Jeruzalema. 6 Takto hovorí Hospodin: Pre troje prestúpení Izraela a pre štvoro neodvrátim toho, pretoţe predávali spravedlivého za peniaze a núdzneho pre pár obuvi, 7 ktorí dychtia po prachu zeme na hlave chudobných a nakrivujú cestu pokorných, a k tomu i syn i jeho otec chodia ku tej istej dievke, aby poškvrňovali meno mojej svätosti. 8 A na zaloţených rúchach sa zohýnajú vedľa kaţdého oltára a pijú víno pokutovaných v dome svojho boha, 9 kým som ja vyhladil Amoreja zpred ich tvári, ktorého výška bola jako výška cedier, a bol mocný jako duby; no, jednako som zahladil jeho ovocie shora a jeho korene zdola. 10 A ja som vás vyviedol hore z Egyptskej zeme a vodil som vás po púšti štyridsať rokov, aby ste dedične vládli zemou Amoreja. 11 A vzbudzoval som zpomedzi vašich synov za prorokov a zpomedzi vašich mládencov za nazarejov. Alebo či nie je tak, synovia Izraelovi? hovorí Hospodin. 12 Ale vy ste napájali nazarejov vínom a prorokom ste zakazovali a vraveli: Neprorokujte! 13 Hľa, ja budem tlačiť na vás tam, kde ste, jako tlačí voz, plný snopov. 14 A zahynie útočište ľahkému čo do behu, a silný nedodá pevnosti svojej vláde, ani hrdina nezachráni útekom svojej duše, 15 a ten, kto chytá lučište, neobstojí, a ľahký čo do svojich nôh neunikne, jako ani ten, kto jazdí na koni, nezachráni útekom svojej duše. 16 Ale i ten, kto je zmuţilého srdca medzi hrdinami, bude utekať nahý toho dňa, hovorí Hospodin.

Ámos 3

1 Počujte toto slovo, ktoré hovorí Hospodin proti vám, synovia Izraelovi, proti všetkej čeľadi, ktorú som vyviedol hore z Egyptskej zeme, hovoriac: 2 Len vás som poznal zo všetkých čeľadí zeme, preto navštívim na vás všetky vaše neprávosti. 3 Či azda pojdú dvaja spolu bez toho, ţe by sa shodli? 4 Či zareve lev v lese, keď by nebolo pre neho koristi? Či vydá ľvíča svoj hlas zo svojej peleše bez toho, ţe by bolo lapilo? 5 Či padne vtáča do osídla na zemi, keď mu niet smečky? Či sa zdvihne osídlo od zeme, keď nechytilo ničoho? 6 Či sa zatrúbi na trúbu v meste, a ľud sa nesbehne v strachu? Či sa deje voľačo zlé v meste, a Hospodin neučinil? 7 Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil svoju tajnú radu svojim sluţobníkom prorokom. 8 Lev reve, kto by sa nebál? Pán Hospodin hovorí, kto by neprorokoval? 9 Rozhláste na palácoch v Ašdóde a na palácoch v Egyptskej zemi a povedzte: Soberte sa na vrchy Samárie a vidzte veľké nepokoje prostred nej a utiskovaných v jej strede! 10 A nevedia robiť toho, čo je pravé, hovorí Hospodin, ktorí hromadia ukrutnosť a zkazu vo svojich palácoch. 11 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Nepriateľ! A to kolom dookola zeme, a strhne s teba tvoju silu, a vylúpené budú tvoje paláce.

12 Takto hovorí Hospodin: Tak ako keď vytrhne pastier dva hnáty alebo kus ucha z tlamy ľva, tak budú vytrhnutí synovia Izraelovi, ktorí sedia v Samárii v kúte na posteli a na damašku loţe. 13 Čujte a svedčite v dome Jakobovom, hovorí Pán Hospodin, Bôh Zástupov, 14 ţe toho dňa, ktorého navštívim prestúpenia Izraelove na ňom, navštívim aj oltáre Bét-ela, a budú odťaté rohy oltára a padnú na zem. 15 A zbijem zimný dom s letným domom; zhynú domy zo slonovej kosti, a bude koniec mnohým domom, hovorí Hospodin.

Ámos 4

1 Počujte toto slovo, vy bázanské kravy, ktoré ste na vrchu Samárie a ktoré utiskujete chudobných a drtíte biednych, ktoré hovoríte svojim pánom: Dones, a budeme piť! 2 Pán Hospodin prisahal na svoju svätosť, ţe hľa, idú na vás dni, ţe vás vezmú preč za háky a to, čo zostane po vás, na rybárske udice. 3 A vyjdete trhlinami idúc kaţdá priamo pred seba, a odvrhnete palác, hovorí Hospodin. 4 Poďte do Bét-ela a prestupujte zákon Boţí, do Gilgala, rozmnoţujte prestúpenia a potom ráno donášajte svoje bitné obeti, tretieho dňa svoje desiatky! 5 A kaďte z kvaseného obeť chvály a prevolajte dobrovoľné obeti, rozhláste! Lebo vy to tak radi, synovia Izraelovi, hovorí Pán Hospodin. 6 A preto som i ja vám dal čistotu zubov vo všetkých vašich mestách a nedostatok chleba na všetkých vašich miestach, avšak nenavrátili ste sa ku mne, hovorí Hospodin. 7 A preto som i ja zadrţal od vás dáţď, keď bolo ešte tri mesiace do ţatvy, a dal som, aby pršalo na jedno mesto, a na druhé mesto som nedal pršať; jedna čiastka poľa bola zvlaţená daţďom, a druhá čiastka, na ktorú nepršalo, uschla. 8 A tak sa túlaly dve, tri mestá do jedného mesta, aby sa napily vody, ale sa nenapily, čo by boly maly dosť, a nenavrátili ste sa ku mne, hovorí Hospodin. 9 Bil som vás suchom a rudou; mnoţstvo vašich zahrád a viníc, vašich fíkov a olív poţraly húsenice, a nenavrátili ste sa ku mne, hovorí Hospodin. 10 Poslal som na vás mor ako kedysi na Egypt, pobil som vašich mládencov mečom vydajúc zároveň vaše kone do zajatia a spôsobil som to, aby vystúpil smrad vašich táborov, a to do vašich nozdier, a nenavrátili ste sa ku mne, hovorí Hospodin. 11 Podvrátil som niektorých medzi vami tak, ako čo Bôh podvrátil Sodomu a Gomoru, a boli ste jako hlaveň, vytrhnutá z ohňa, a nenavrátili ste sa ku mne, hovorí Hospodin. 12 Preto ti tak učiním, Izraelu, a preto, ţe ti to učiním, priprav sa vústrety svojmu Bohu, Izraelu! 13 Lebo hľa, ten, ktorý utvoril vrchy a stvoril vietor a ktorý oznamuje človekovi, čo myslí; ktorý činí rannú zoru mrákavou a kráča po výšinách zeme, Hospodin, Bôh Zástupov, je jeho meno!

Ámos 5

1 Počujte toto slovo, ktoré ja vynášam proti vám ako nárek, dome Izraelov! 2 Padla, nepovstane viacej panna Izraelova. Hodená je na svoju zem; niet toho, kto by ju pozdvihol. 3 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Mesto, ktoré vyvedie tisíc, ponechá zbytok sto, a to, ktoré vyvedie sto, ponechá domu Izraelovmu zbytok desať. 4 Lebo takto hovorí Hospodin domu Izraelovmu: Hľadajte ma a ţite! 5 A nehľadajte Bét-ela ani nechoďte do Gilgala jako ani neprechoďte do Béršeby; lebo Gilgal pojde istotne do zajatia, a Bét-el bude na nič.

6 Hľadajte Hospodina a ţite, aby neprenikol ako oheň do domu Jozefovho, a trávil by, kým by nebolo Bét-elu toho, kto by uhasil! 7 Tí ktorí obracajú súd na palinu a spravedlivosť nechávajú na zemi. 8 No, ten, ktorý učinil Plejady a Oriona, ktorý obracia tôňu smrti na ráno a deň zatemňuje na noc, ktorý privoláva vody mora a vylieva ich na tvár zeme, Hospodin je jeho meno! 9 Ktorý pôsobí to, aby sa zableskla zkaza nad silným, a prišla zkaza na pevnosť. 10 Nenávidia v bráne toho, kto karhá, a toho, kto hovorí pravdu, majú v ohavnosti. 11 A tak preto, ţe šliapete po chudobnom a beriete od neho bremeno obilia, nastaväli ste síce domov z tesaného kameňa, ale nebudete bývať v nich; nasadili ste vzácnych viníc, ale nebudete piť ich vína. 12 Lebo znám, aké mnohé sú vaše prestúpenia a mocné vaše hriechy, ktorí trápite spravedlivého, ktorí beriete úplatok pokryť vinu a zohýnate biednych v bráne. 13 Preto rozumný mlčí v takom čase, lebo je to zlý čas. 14 Hľadajte dobré a nie zlé, aby ste ţili, a tak bude Hospodin, Bôh Zástupov, s vami, jako hovoríte. 15 Nenáviďte zlé a milujte dobré a postavte v bráne súd; snáď sa zmiluje Hospodin, Bôh Zástupov, nad ostatkom Jozefovým. 16 Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Pán: Po všetkých uliciach nárek, a po všetkých námestiach povedia: Beda, beda! A povolajú oráča k smútku a k náreku tých, ktorí vedia kvíliť. 17 A po všetkých viniciach bude nárek, pretoţe prejdem tvojím stredom, hovorí Hospodin. 18 Beda tým, ktorí si ţiadajú deň Hospodinov! Načo vám je deň Hospodinov? Lebo je tmou a nie svetlom. 19 Jako keď uteká niekto pred levom, a nadíde na neho medveď, alebo keď vojde do domu a oprie sa rukou o stenu, pohryzie ho had. 20 Či nie je deň Hospodinov tmou a nie svetlom, mrákavou, a dňom, v ktorom niet jasu? 21 Nenávidím, zavrhol som vaše sviatky a nezavoniam vašich slávnostných shromaţdení. 22 Lebo ak mi aj budete obetovať zápalné obeti a svoje obilné dary obetné, nebudú mi príjemné, a na pokojné obeti vášho vykŕmeného dobytka nepozriem. 23 Odstráň odo mňa hukot svojich piesní, ani hudbu tvojich hárf nechcem počuť. 24 A tak nech sa valí súd ako vody a spravedlivosť ako nevysychajúci potok mocný. 25 Či ste mi doniesli bitné obeti alebo obilný dar obetný na púšti za štyridsať rokov, dome Izraelov? 26 Ale ste nosili stán svojho Molocha a Kijjúna, svoje obrazy, hviezdu svojho boha, ktoré ste si pripravili. 27 Preto vás prestehujem za Damašek, hovorí ten, ktorého meno je Hospodin, Bôh Zástupov.

Ámos 6

1 Beda hriešne ubezpečeným na Sione a tým, ktorí sa nadejú na vrch Samárie, slovutným prvotiny národov, ku ktorým chodia dom Izraelov! 2 Zajdite do Chalne a vidzte a odtiaľ iďte do veľkého Chamatu a sídite do Gátu Filištínov! Či sú oni lepší ako tieto kráľovstvá? Ak je ich územie väčšie ako vaše územie?3 Beda vám, vy, ktorí odďaľujete zlý deň, a pristavujete stolicu ukrutnosti. 4 Beda tým, ktorí líhajú na posteliach zo slonovej kosti a rozťahujú sa na svojich loţiach, jedia barancov zo stáda a vykŕmené teľatá zo stáje, 5 tým, ktorí ţvania pri zvuku harfy; vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid,

6 ktorí pijú zo šálok na víno, maţú sa prvotinou oleja a necítia bolesti nad skrúšením Jozefovým! 7 Preto teraz pojdú do zajatia medzi prvými zajatými, a ustúpi rozpustilý krik tých, ktorí sa tak rozťahujú. 8 Pán Hospodin prisahal na svoju dušu, hovorí Hospodin, Bôh Zástupov: Ohavnosťou mi je pýcha Jakobova; nenávidím jeho paláce a vydám mesto i jeho náplň. 9 A stane sa, ak zostane v jednom dome desať muţov, ţe zomrú. 10 A vezme ho jeho strýc a jeho spaľovač, aby vyniesli kosti z domu. A povie tomu, ktorý bude v zadnej časti domu: Či je tam ešte niekto s tebou? A ten odpovie: Nieto nikoho. A povie Mlčať! Lebo nechceli pamätať na meno Hospodinovo. 11 Lebo hľa, Hospodin prikáţe, a nepriateľ zbije veľký dom a obráti ho na rumy a malý dom na trhliny. 12 Či azda pobeţia kone po skale? Či ju bude niekto orať na voloch? Lebo ste obrátili súd na jed a ovocie spravedlivosti na palinu. 13 Vy, ktorí sa radujete tomu, čo nie je ničím, ktorí hovoríte: Či sme si nevzali rohov vo svojej vlastnej sile? 14 Lebo hľa, vzbudím proti vám, dome Izraelov, hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, národ, a budú vás suţovať odtiaľ, kade sa ide do Chamatu, aţ po potok roviny Araby.

Ámos 7

1 Toto mi ukázal Pán Hospodin a hľa, tvoril kobylky na počiatku, keď začala rásť pozdná tráva, a hľa bola to tráva po kráľovom pôkose. 2 A stalo sa, keď poţraly bylinu zeme, ţe som povedal: Pane, Hospodine, odpusti, prosím! Ktoţe obstojí z Jakoba, lebo je beztak malý. 3 Hospodin ľutoval toho. Nestane sa, riekol Hospodin. 4 Potom mi ukázal Pán Hospodin, a hľa, Pán Hospodin volal pravotiť sa ohňom, a strávil veľkú priepasť a trávil podiel Hospodinov. 5 A povedal som: Pane, Hospodine, prestaň, prosím! Ktoţe obstojí z Jakoba, lebo je beztak malý. 6 Hospodin ľutoval toho. Nestane sa ani to, riekol Pán Hospodin. 7 Zase mi ukázal, a hľa, Pán stál vedľa múru, postaveného podľa olovnice, a v jeho ruke bola olovnica. 8 A Hospodin mi riekol: Čo vidíš, Ámose? A ja som povedal: Olovnicu. Na to riekol Pán: Hľa, poloţím olovnicu prostred svojho ľudu Izraela; neprejdem viacej len tak popri ňom. 9 Ale spustnú výšiny Izákove, a svätyne Izraelove budú spustošené, a povstanem na dom Jeroboámov s mečom. 10 Vtedy poslal Amaziáš, kňaz Bét-ela, k Jeroboámovi, izraelskému kráľovi, a povedal: Ámos sa sprisahal proti tebe prostred domu Izraelovho; zem uţ nemôţe zniesť všetky tie jeho slová. 11 Lebo takto hovorí Ámos. Jeroboám zomrie mečom, a Izrael bude istotne prestehovaný so svojej zeme. 12 A Amaziáš povedal Ámosovi: Vidiaci, iď, uteč do zeme Júdovej a jedz tam chlieb a tam prorokuj! 13 Ale v Bét-ele neprorokuj viacej, lebo je on svätyňou kráľovou a je domom kráľovstva. 14 Ale Ámos odpovedal Amaziášovi a riekol: Ja nie som prorok ani nie som synom proroka, ale som pastier kráv a človek, ktorý oberá plané fíky. 15 Ale Hospodin ma vzal zpoza stáda a povedal mi Hospodin: Idi, prorokuj môjmu ľudu Izraelovi. 16 Preto teraz počuj slovo Hospodinovo: Ty hovoríš: Neprorokuj proti Izraelovi a nekvapkaj slovami na dom Izákov. 17 Preto takto hovorí Hospodin: Tvoja ţena bude smilniť v meste, a tvoji synovia a tvoje dcéry padnú mečom, tvoja zem bude rozdelená merným lanom, a ty sám zomrieš na nečistej zemi, a Izrael bude istotne prestehovaný so svojej zeme.

Ámos 8

1 Toto mi ukázal Pán Hospodin a hľa, koš letného ovocia. 2 A riekol: Čo vidíš, Ámose? A ja som povedal: Koš letného ovocia <Letné ovocie = káic>. A Hospodin mi riekol: Prijde koniec <Koniec = kéc> môjmu ľudu Izraelovi; neprejdem viacej len tak popri ňom. 3 A budú kvíliť spevy chrámu toho dňa, hovorí Pán Hospodin. Bude mnoho mŕtvych tiel; mlčky ich pohodia na ktorékoľvek miesto. 4 Počujte to vy, ktorí pohlcujete biedneho a usilujete sa vyhubiť pokorných zo zeme 5 hovoriac: Kedyţe uţ pominie novmesiac, aby sme predávali obilie, a sobota, aby sme na predaj otvorili zboţie, aby sme umenšili efu, aby sme zväčšili šekel a klamali falošnými váţkami, 6 aby sme kúpili chudobných za peniaze a núdzneho, predávaného pre pár obuvi, a aby sme predávali pozadok zboţia. 7 Hospodin prisahal na dôstojnosť Jakobovu: Nezabudnem na veky na niktoré ich skutky. 8 Či sa azda preto nemá triasť zem, a nemá smútiť kaţdý, kto býva v nej? Ale vystúpi všetka jako rieka Níl, a rozbúri sa a klesne jako rieka Egypta. 9 A stane sa toho dňa, hovorí Pán Hospodin, ţe spôsobím to, aby zašlo slnce na poludnie, a zatemním zemi v deň svetla, 10 obrátim vaše sviatky v smútok a všetky vaše spevy v ţalostný nárek, spôsobím to, ţe na kaţdých bedrách bude smútočné vrece a na kaţdej hlave plešina, učiním to jako smútok za jedinákom a koniec toho jako deň horkosti. 11 Hľa, idú dni, hovorí Pán Hospodin, ţe pošlem hlad na zem, nie hlad po chlebe ani nie smäd po vode, ale hlad a smäd počuť slová Hospodinove. 12 A budú sa túlať od mora k moru a od severa aţ na východ a budú chodiť sem a ta hľadajúc slovo Hospodinovo, ale nenajdú. 13 Toho dňa budú omdlievať krásne panny i mládenci od smädu. 14 Tí, ktorí prisahajú na previnenie, na modlu Samárie a hovoria: Ako ţe ţije tvoj boh, Dáne, a jako ţe ţije cesta do Béršeby, padnú a nepovstanú viacej.

Ámos 9

1 Videl som Pána stáť vedľa oltára, a riekol: Uder hlavicu, aby sa zatriasly prahy a odraz ich a hoď na hlavu ich všetkých, a ich ostatok pobijem mečom; nikto im neunikne, ani sa im nikto nezachráni útekom. 2 Keby sa preborili aţ do pekla, odtiaľ ich vezme moja ruka; a keby vyšli aţ hore do neba, aj odtiaľ ich strhnem; 3 keby sa ukryli na vrchu Karmela, vykutám ich odtiaľ a vezmem ich; keby sa skryli pred mojimi očima na dne mora, odtiaľ rozkáţem hadovi, a vyhryzie ich; 4 a keby odišli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, odtiaľ rozkáţem meču, a pobije ich a obrátim svoje oko na nich na zlé a nie na dobré. 5 Lebo Pán Hospodin Zástupov je to, ktorý keď sa dotkne zeme, rozplýva sa, a smútia všetci, ktorí bývajú na nej, a vystúpi celá jako rieka Níl a klesne jako rieka Egypta; 6 ktorý si stavia svoje vrchné paláce na nebi a svoju klenbu zaloţil nad zemou, ktorý volá na vody mora a vylieva ich na tvár zeme; Hospodin je jeho meno. 7 Či nie ste mi vy, synovia Izraelovi, jako synovia Ethiopov? hovorí Hospodin. Či som nevyviedol Izraela z Egyptskej zeme hore, Filištínov z Kaftora a Sýra z Kíra? 8 Hľa, oči Pána Hospodina proti tomu hriešnemu kráľovstvu, a zahladím ho s tvári zeme, krome ţe priam celkom nezahladím domu Jakobovho, hovorí Hospodin.

9 Lebo hľa, ja prikáţem a budem previevať dom Izraelov medzi všetkými národami, jako sa previeva riečicou, ale neprepadne ani jediné zrno na zem. 10 Od meča pomrú všetci hriešnici z môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíţi sa k nám ani nenadíde na nás zlé. 11 Toho dňa postavím stán Dávidov, padlý, a ohradím ich trhliny, postavím jeho zboreniny a vybudujem ho jako za dní drievneho veku, 12 aby dedične vládli ostatkom Edoma a všetkými národami, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Hospodin, ktorý to učiní. 13 Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, ţe oráč bude stíhať ţenca a ten, kto šliape hrozná, rozsievača semena, vrchy budú kvapkať sladkým vínom, a všetky brehy sa budú rozplývať hojnosťou. 14 A dovediem zpät zajatých svojho ľudu Izraela, a vystavia spustlé mestá a budú bývať v nich, budú sadiť vinice a budú piť ich víno, narobia zahrád a budú jesť ich ovocie. 15 A tak ich zasadím na ich zemi, a nebudú viacej vykorenení s povrchu svojej zeme, ktorú som im dal, hovorí Hospodin, tvoj Bôh.

Abdiáš 1

1 Videnie Obadiášovo: Takto hovorí Pán Hospodin o Edomovi: Počuli sme povesť od Hospodina, a posol je poslaný medzi národy, ktorý hovorí: Vstaňte, a noţe vstaňme proti nemu do boja! 2 Hľa, učinil som ťa malým medzi národami; opovrţený si veľmi. 3 Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, oj, ty, ktorý bývaš v skalných rozsadlinách, vo svojom vysokom bydlisku, ktorý hovoríš vo svojom srdci: Kto ma strhne na zem?! 4 Keby si si spravil vysoko jako orol, a keby si poloţil svoje hniezdo medzi hviezdami, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin. 5 Keby prišli zlodeji na teba, keby lupiči vnoci - Oj, aký si zničený! -, či nenakradnú iba toľko, čo im je dosť? Keby prišli poberači hrozien na teba, či by nezanechali paberkov? 6 Oj, aké sú prekutané veci Ezavove, prehľadané jeho poklady! 7 Aţ k pomedziu ťa vyprevadia všetci tí muţovia, s ktorými máš smluvu; povedú ťa, zmocnia sa ťa muţovia, s ktorými máš pokoj! Tí, ktorí jedia tvoj chlieb, nadstavia ti pascu! Nebude proti tomu rozumu. 8 Či nebude toho dňa tak, hovorí Hospodin, ţe vyhubím múdrych z Edoma a rozumnosť s vrchu Ezavovho? 9 A tvoji udatní sa budú desiť, Témane, aby bol vyťatý človek s vrchu Ezavovho pre vraţdu. 10 Pre ukrutnosť, ktorú si páchal na svojom bratovi Jakobovi, pokryje ťa hanba, a budeš vyťatý na večnosť. 11 Toho dňa, ktorého si stál naproti, toho dňa, ktorého cudzinci zajímali jeho vojsko, a keď cudzozemci vošli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali los, aj ty si bol ako jeden z nich. 12 A preto sa nedívaj na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia ani sa neraduj nad synmi Júdovými v deň ich zahynutia ani neroztváraj naširoko svojich úst v deň úzkosti. 13 Nevojdi do brány môjho ľudu v deň ich zkazy; nedívaj sa i ty na jeho zlé v deň jeho zkazy; ani nevystri svojej ruky na jeho imanie v deň jeho zkazy. 14 Ani nestoj na rozcestí, aby si vyťal tých, ktorí by z neho unikli, ani nevydaj nepriateľovi jeho pozostatkov v deň úzkosti. 15 Lebo je blízko deň Hospodinov, ktorý prijde na všetky tie národy. Jako si robil, tak sa urobí aj tebe; tvoja odplata sa navráti na tvoju hlavu. 16 Lebo jako ste pili na vrchu mojej svätosti, tak budú piť všetky tie národy ustavične, a tedy budú piť a budú hltať a budú, jako keby ich nebolo bývalo. 17 Ale na vrchu Sione bude uniklé, a vrch Sion bude svätým, a dom Jakobov bude dedične vládnuť svojimi vlastníctvami.

18 A dom Jakobov bude ohňom a dom Jozefov plameňom, a dom Ezavov bude slamou, a rozpália sa na neho a strávia ho, ani nebude toho, kto by pozostal domu Ezavovmu, lebo Hospodin hovoril. 19 Tí na juhu budú dedične vládnuť vrchom Ezavovým a tí na rovine Filištínmi a budú dedične vládnuť poľom Efraimovým a poľom Samárie a Benjamin Gileádom. 20 A zajatí toho vojska synov Izraelových budú vládnuť tým, čo bolo majetkom Kananejov aţ po Sareptu, a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sefarade, budú dedične vládnuť mestami na juhu. 21 A tak vyjdú záchrancovia na vrch Sion, aby súdili vrch Ezavov, a kráľovstvo bude Hospodinovo.

Jonáš 1

1 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jonášovi, synovi Amittaiho, povediac: 2 Vstaň, idi do Ninive, toho veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo ich zloba vystúpila hore pred moju tvár. 3 Ale Jonáš vstal, aby utiekol do Taršíša zpred tvári Hospodinovej a prijdúc dolu do Joppy našiel loď, ktorá išla do Taršíša, dal, čo bola jej mzda, a sišiel do nej, aby sa odplavil s nimi do Taršíša zpred tvári Hospodinovej. 4 Ale Hospodin vrhol veľký vietor na more, a povstala veľká búrka na mori, takţe sa domnievali, ţe sa loď rozbije. 5 Vtedy sa báli mornári, a kričali kaţdý ku svojmu bohu, a vyhadzovali nádoby, ktoré boly v lodi, do mora, aby si poľahčili. Ale Jonáš bol sišiel dolu na odľahlé miesto lode, ľahol si a zaspal tvrdo. 6 A pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: Čo sa ti robí, ospalče? Vstaň, volaj ku svojmu Bohu! Snáď si ten Bôh pomyslí na nás a nezahynieme. 7 Potom povedali druh druhovi: Poďte, a hoďme losy, aby sme zvedeli, pre koho prišlo na nás toto zlé. A tak hádzali losy, a los padol na Jonáša. 8 Vtedy mu povedali: Noţe nám oznám, prosíme, pre koho prišlo na nás toto zlé? Čo je tvoje zamestnanie a odkiaľ ideš? Čo je tvoja zem, a z ktorého národa si ty? 9 A riekol im: Ja som Hebrej a bojím sa Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. 10 Vtedy sa náramne báli muţovia a povedali mu: Čo si to urobil?! Pretoţe sa boli muţovia dozvedeli, ţe uteká zpred tvári Hospodinovej, lebo im to oznámil. 11 A povedali mu: Čo ti máme urobiť, aby sa nám upokojilo more? Lebo more sa búrilo viac a viac. 12 A on im riekol: Vezmite ma a hoďte ma do mora, a more sa upokojí pred vami; lebo ja viem; ţe pre mňa je táto veľká búrka proti vám. 13 A muţovia veslovali všetkými silami, aby sa dostali zpät na sušinu, ale nemohli, lebo more sa vše viac a viac búrilo proti nim. 14 Preto volali k Hospodinovi a vraveli: Prosíme, Hospodine, prosíme, nedaj, aby sme zahynuli za dušu tohoto človeka, a nedávaj na nás nevinnej krvi, lebo ty, Hospodine, činíš tak, ako sa ti ľúbi. 15 Potom vzali Jonáša a hodili ho do mora, a more prestalo zúriť. 16 A muţovia sa báli Hospodina veľkou bázňou a obetovali Hospodinovi bitnú obeť a sľubovali sľuby.

Jonáš 2

1 A Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša, a tak bol Jonáš vo vnútornostiach ryby tri dni a tri noci. 2 A Jonáš sa modlil Hospodinovi, svojmu Bohu, z vnútorností ryby 3 a riekol: Volal som zo svojho súţenia Hospodinovi, a vyslyšal ma; z lona pekla som pokorne volal o pomoc, a počul si môj hlas.

4 Hodil si ma do hlbiny, do srdca morí, a obkľúčil ma prúd; všetko tvoje vlnobitie a tvoje vlny valily sa cezo mňa. 5 A ja som povedal: Zahnaný som zpred tvojich očí, ale zase len budem hľadieť smerom ku chrámu tvojej svätosti. 6 Obňaly ma vody aţ po dušu, priepasť ma obkľúčila, morská tráva bola ovinutá okolo mojej hlavy. 7 Sostúpil som k najspodnejším základom vrchov, zem bola svojimi závorami zavrela za mnou na veky. Ale si vytiahol môj ţivot z jamy, Hospodine, môj Boţe. 8 Keď práhnuc svíjala sa vo mne moja duša, rozpomínal som sa na Hospodina, a moja modlitba prišla k tebe do chrámu tvojej svätosti. 9 Tí, ktorí pozorujú na klamné márnosti, opúšťajú svoju milosť. 10 Ale ja ti budem obetovať hlasom vďaky: to, čo som sľúbil, splním. Spasenie je Hospodinovo. 11 A Hospodin riekol rybe, a vyvrátila Jonáša na sušinu.

Jonáš 3

1 A stalo sa slovo Hospodinovo k Jonášovi po druhé, povediac: 2 Vstaň, idi do Ninive, do toho veľkého mesta, a káţ proti nemu kázeň, ktorú ti ja budem hovoriť. 3 Vtedy vstal Jonáš a išiel do mesta Ninive podľa slova Hospodinovho. A Ninive bolo veľké mesto Bohu, na tri dni chôdze. 4 A Jonáš započal ísť do mesta, ušiel jeden deň cesty, volal a hovoril: Ešte štyridsať dní, a Ninive bude podvrátené. 5 A muţovia mesta Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli smútočné vrecia, všetci od najväčšieho z nich aţ do najmenšieho z nich. 6 Keď potom došlo slovo ku kráľovi mesta Ninive, povstal so svojho trónu, sloţil so seba svoje kráľovské rúcho, prikryl sa smútočným vrecom a sadnul do popola. 7 A dal vyhlásiť a povedať v Ninive, z usúdenia kráľovho a jeho veľmoţov, povediac: Nech neokúsia ničoho ani človek ani hovädo; vôl ani dobytča nech sa nepasú ani nech nepijú vody. 8 Ale nech sa prikryjú smútočným vrecom, človek i hovädo, a nech volajú k Bohu z celej svojej sily a nech sa odvrátia kaţdý od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré je v ich rukách. 9 Kto vie, či sa neobráti Bôh a nebude ľutovať a či sa neodvráti od pále svojho hnevu, aby sme nezahynuli?! 10 A Bôh videl ich skutky, ţe sa odvrátili od svojej zlej cesty, a tak sa Bôh zľutoval nad tým zlým, o ktorom hovoril, ţe im ho učiní, a neučinil.

Jonáš 4

1 To sa náramne neľúbilo Jonášovi a zapálil sa hnevom. 2 Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, ţe si ty silný Bôh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého. 3 A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako ţiť. 4 Na to riekol Hospodin: Či je to dobré, ţe si sa rozpálil hnevom? 5 A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom. 6 A Hospodin Bôh nastrojil kikájon <Veľkolistá, tônistá rastlina. Jedni: tekvica, iní ricínovník>, ktorý vyrástol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vytrhol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou.

7 Ale Bôh nastrojil červa, keď na druhý deň ráno vychádzala zora, ktorý ranil kikájon, takţe vyschol. 8 A stalo sa, keď vyšlo slnce, ţe Bôh nastrojil východný vietor horúci, a slnce bilo na hlavu Jonášovu tak, ţe omdlieval a ţiadal si zomrieť a povedal: Lepšie mi je zomrieť ako ţiť. 9 A Bôh riekol Jonášovi: Či je to dobré, ţe si sa rozpálil hnevom pre ten kikájon? A povedal: Dobré je, ţe som sa rozpálil hnevom, aţ na smrť. 10 Na to riekol Hospodin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa netrudil ani si ho nepestoval, ktorý vyrástol za jednu noc a za jednu noc i zhynul. 11 A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?

Micheáš 1

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Micheášovi Morašťanskému za dní Jotáma, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdových, ktoré videl o Samárii a o Jeruzaleme. 2 Počujte, všetky národy, pozoruj ušima, zem, i jej náplň! A Pán Hospodin nech je svedkom proti vám, Pán z chrámu svojej svätosti. 3 Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta a sostúpiac bude šliapať po výšinách zeme. 4 Vrchy sa budú rozplývať pod ním, a doliny sa budú trhať; budú jako vosk pred ohňom, ako vody vyliate na svahu. 5 To všetko sa bude diať za prestúpenie Jakobovo a za hriechy domu Izraelovho. Ktoţe je príčinou prestúpenia Jakobovho? Či azda nie Samária? A kto výšin Júdových? Či azda nie Jeruzalem? 6 Ale obrátim Samáriu na hromadu rozvalín na poli, miestom na vysadenie vinice a pomecem jej kamene do doliny a odkryjem jej základy. 7 Všetky jej rytiny budú potlčené, a všetky jej mzdy za smilstvo budú spálené ohňom, a všetky jej modly obrátim v pustinu. Lebo zo mzdy smilnice ich nahromadila, a ku mzde smilnice zase sa navrátia. 8 Nad tým budem smútiť a kvíliť; budem chodiť bosý a nahý; budem nariekať ako šakali a smútiť ako mladí pštrosi. 9 Pretoţe je nevyhojiteľná zo svojich rán, a ţe to prijde aţ po Júdu, dosiahne aţ po bránu môjho ľudu, aţ po Jeruzalem. 10 Neoznámte toho v Gáte, ani plakať neplačte; v Bét-leafre som sa pováľal v prachu. 11 Prejdiţe vám ta, ty, obyvateľko Šafíra, s obnaţenou hanbou! Nevyjde obyvateľka Caanána; smútok v Bét-haécele vezme od vás svoje stanovisko. 12 Lebo obyvateľka Maróta sa bude svíjať bolesťou za strateným dobrým, pretoţe sostúpi zlé od Hospodina do brány Jeruzalema. 13 Zapriahni tátoše do voza, obyvateľko Lachiša! Ona bola počiatkom hriechu dcéry Siona, lebo v tebe sa našly prestúpenia Izraelove. 14 Preto dáš Moréšet-gátu rozvodný dar prepustný. Domy Achzíba budú klamom kráľom Izraelovým. 15 Ešte ti dovediem vlastníka, obyvateľko Maréše. Aţ po Adullam prijde sláva Izraelova. 16 Sprav si plešinu a ostrihaj sa pre synov svojich rozkoší; rozšír svoju plešinu jako orol, lebo sa odstehujú od teba do zajatia.

Micheáš 2

1 Beda tým, ktorí vymýšľajú neprávosť a snujú zlé na svojich leţiskách; potom za svetla rána to vykonávajú, lebo je to v moci ich ruky.

2 Ţiadostiví sú polí a rabujú, i domov, a berú a utiskujú muţa i jeho dom, a to kaţdého i jeho dedičstvo. 3 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, myslím proti tejto čeľadi zlé, odkiaľ nevytiahnete svojich krkov ani nebudete chodiť hrdo, lebo to bude zlý čas. 4 Toho dňa budú pouţívať o vás podobenstvo, budú nariekať ţalostným nárekom a povedia: Sme úplne spustošení. Zamenil majiteľa podiel môjho ľudu. Jakoţe sa zase navráti ku mne?! Odvrátencovi rozdelil naše pole. 5 Preto nebudeš mať toho, kto by zahodil merné lano na los v shromaţdení Hospodinovom. 6 Neprorokujte! prorokujú. Keď nebudú týmto prorokovať, neuhnú pohanenia. 7 Oj, ty, ktorý si pomenovaný domom Jakobovým, či ešte je netrpezlivý Hospodin, ak toto jeho skutky? Či nepôsobia moje slová dobre tomu, kto chodí úprimne? 8 A toď, od včera povstal môj ľud obrátiac sa v nepriateľa; s rúcha násilnícky strhujete plášť tých, ktorí idú ubezpečení pomimo; sú jako tí, ktorí sa navracujú z vojny. 9 Vyháňate ţeny môjho ľudu, kaţdú z domu jej rozkoší; s jej malých detí beriete moju slávu na veky. 10 Vstaňte a iďte, lebo toto nie je odpočinutie, pre nečistotu, ktorá kazí, a to hroznou zkazou. 11 Keby niekto chodiac za vetrom a za lţou klamal a povedal: Budem ti prorokovať o víne a o opojnom nápoji, nuţ bol by prorokom tohoto ľudu. 12 Istotne ťa soberiem, Jakobe, celého; istotne shromaţdím ostatok Izraela; soţeniem ho dovedna jako ovce Bocry, jako stádo naprostred jej pastviska; hukotať budú pre mnoţstvo ľudu. 13 Kliesniteľ pojde pred nimi hore; preboria sa a prejdú, prejdú bránou a vyjdú ňou, a ich kráľ pojde pred nimi, a Hospodin vodcom na ich čele.

Micheáš 3

1 A povedal som: Noţe počujte, hlavy Jakobove a knieţatá domu Izraelovho! Či nie je to vašou vecou, aby ste znali súd? 2 Vy, ktorí nenávidíte dobré a milujete zlé, ktorí sdierate s nich ich koţu a ich mäso s ich kostí! 3 A ktorí jedia mäso môjho ľudu a sťahujú s nich ich koţu a ich kosti lámu a sekajú na kusy jako do hrnca a jako mäso do kotla. 4 No, vtedy budú kričať k Hospodinovi, ale sa im neozve, leţ skryje pred nimi svoju tvár toho času, tak ako oni vykonávali svoje zlé skutky. 5 Takto hovorí Hospodin o prorokoch, ktorí uvodia môj ľud do bludu, ktorí hryzú svojimi zubami a volajú: Pokoj, a proti tomu, kto nedá nič na ich ústa, zasväcujú vojnu. 6 Preto vám bude noc pre videnie a tma vám pre veštenie. A tak zajde slnce nad tými prorokmi, a na čierno zatmie sa nad nimi deň. 7 A vidiaci sa budú hanbiť a budú rumenieť veštci, a všetci, koľko ich je, zastrú svoju bradu, lebo nebude odpovedi Boţej. 8 Ale ja som plný sily čo do Ducha Hospodinovho a súdu a udatnosti, aby som oznámil Jakobovi jeho prestúpenie a Izraelovi jeho hriech. 9 Noţe počujte to, hlavy domu Jakobovho a knieţatá domu Izraelovho, ktorí máte súd v ohavnosti a všetko, čo je pravé, prevraciate! 10 Kaţdý stavia Sion krvou a Jeruzalem neprávosťou! 11 Jeho hlavy súdia za úplatok, a jeho kňazi vyučujú za plácu, jeho proroci veštia za peniaze a pritom sa spoliehajú na Hospodina a hovoria: Či nie je Hospodin v našom strede? Neprijde na nás zlé. 12 Preto bude pre vás Sion oraný jako pole, Jeruzalem bude hromadami rozvalín a vrch toho domu výšinami lesa.

Micheáš 4

1 Ale stane sa v posledných dňoch, ţe vrch domu Hospodinovho bude stáť pevne hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa naň ľudia. 2 A pojdú mnohé národy a povedia: Poďte a vyjdime na vrch Hospodinov a do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách. Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 3 A bude súdiť medzi mnohými ľuďmi a bude trestať mocné národy aţ na ďaleké časy. A skujú svoje meče na motyky a svoje kopije na srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju. 4 Ale budú sedieť kaţdý pod svojím viničom a pod svojím fíkom, a nebude toho, kto by prestrašil, lebo ústa Hospodina Zástupov hovorily. 5 Lebo všetky národy budú chodiť kaţdý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, svojho Boha, na veky vekov. 6 Toho dňa, hovorí Hospodin, soberiem kulhavú a zahnanú shromaţdím, aj tú, ktorej som zle robil. 7 A učiním kulhavú ostatkom a ďaleko zahnanú mocným národom, a Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sione od teraz aţ na veky. 8 A ty, veţo Čriedy, Ofele, hradbo dcéry Siona, k tebe to pojde, a prijde predošlé panstvo, kráľovstvo dcére Jeruzalema. 9 A tak teraz prečoţe kričíš takým krikom? Či nie je v tebe kráľa? Či azda zahynul tvoj radca, ţe ťa pochytila bolesť ako ţenu, ktorá ide porodiť? 10 Svíjaj sa bolesťou a vyrúť, dcéro Siona, jako ţena, ktorá ide porodiť, lebo teraz uţ vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli a prijdeš aţ do Babylona; tam budeš vytrhnutá; tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov. 11 No, teraz sa shromaţdily proti tebe mnohé národy, ktoré hovoria: Nech je poškvrnený, a nech sa podívajú naše oči na Sion! 12 Ale ony neznajú myšlienok Hospodinových ani nerozumejú jeho rade, ţe ich shromaţdil ako snopy na humno. 13 Vstaň a mláť, dcéro Siona, lebo tvoj roh učiním ţelezom a tvoje kopytá učiním meďou, a zdrtíš mnohé národy, a zarieknem Hospodinovi ich zisk a ich majetok Pánovi celej zeme.

Micheáš 5

1 Teraz sa sober v čatu, dcéro čaty! Obľahni nás; palicou bijú sudcu Izraelovho na líce. 2 A ty, Bet-lehem-, Efrata, primalý byť medzi tisícami Júdovými, z teba mi vyjde ten, ktorý má byť Panovníkom v Izraelovi, a jeho východiská sú od pradávna, odo dní veku. 3 Preto ich vydá do času, aţ by tá, ktorá má porodiť, porodila, a ostatok jeho bratov sa navráti so synmi Izraelovými. 4 A bude stáť a pásť v sile Hospodinovej, vo velebnosti mena Hospodina, svojho Boha. A tak budú bývať, lebo teraz uţ bude veľký aţ do končín zeme. 5 On bude pokojom. Keď prijde Assúr do našej zeme a keď vkročí do našich palácov, postavíme proti nemu sedem pastierov a osem knieţat z ľudu. 6 A spasú zem Assúrovu mečom a zem Nimrodovu v jej bránach. A tak vytrhne od Assúra, keď prijde do našej zeme a keď vkročí na naše územie. 7 A ostatok Jakobov bude prostred mnohých národov ako rosa od Hospodina, jako tichý dáţď hojný na bylinu, ktorý uţ nebude očakávať na nikoho ani sa nebude nadejať na synov človeka. 8 A ostatok Jakobov bude medzi národami, prostred mnohých ľudí, jako lev medzi lesnými zvieratami, jako mladý lev medzi stádami drobného dobytka, ktorý keď prejde, pošliape a roztrhá, a niet toho, kto by vytrhol.

9 Tvoja ruka sa vyvýši nad tvojimi protivníkmi, a vyťatí budú všetci tvoji nepriatelia. 10 A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin, ţe vyplienim tvoje kone z tvojho stredu a zahubím tvoje vozy. 11 Vyplienim mestá z tvojej zeme a rozborím všetky tvoje pevnosti. 12 A vyplienim čary z tvojej ruky, ani nebudeš mať viacej planetárov; 13 vyplienim tvoje rytiny i tvoje modlárske stĺpy z tvojho stredu, a nebudeš sa uţ viacej klaňať dielu svojich rúk; 14 vykorením tvoje háje z tvojho stredu a zahladím tvoje mestá. 15 A vykonám pomstu v hneve a v prchlivosti na národoch, ktoré neposlúchaly.

Micheáš 6

1 Noţe počujte to, čo hovorí Hospodin: Vstaň a pravoť sa s vrchami, a brehy nech počujú tvoj hlas! 2 Počujte, vrchy, pravotu Hospodinovu, i vy, pevné skaly, základy zeme, lebo Hospodin má pravotu so svojím ľudom a s Izraelom rieši spor. 3 Môj ľude, čo som ti učinil, alebo čím som ťa unavil? Odpovedz proti mne. 4 Ale vyviedol som ťa hore z Egyptskej zeme, vykúpil som ťa z domu sluhov a poslal som pred tebou Mojţiša, Árona a Máriu. 5 Môj ľude, noţe sa rozpamätaj, čo radil Balák, kráľ Moábov, a čo mu odpovedal Balám, syn Beorov, od Šittima aţ po Gilgal, aby si poznal skutky spravedlivosti Hospodinovej. 6 Čím predídem Hospodina, skloním sa pred Bohom výsosti? Či ho predídem so zápalnými obeťami, s ročnými teľcami? 7 Či azda bude mať Hospodin záľubu v tisícoch baranov, v desiatkach tisícov potokov oleja? Či dám svojho prvorodeného za svoje prestúpenie, plod svojho lona za hriech svojej duše? 8 Oznámili ti, človeče to, čo je dobré, a čo poţaduje Hospodin od teba; iba to, aby si činil súd, miloval milosrdenstvo a chodil pokorne so svojím Bohom. 9 Hlas Hospodinov volá na mesto - A ten, u koho je rozum bude sa báť tvojho mena -: Počujte palicu a toho, kto ju uloţil! 10 Či ešte sú v dome bezboţného poklady bezboţnosti a umenšená efa, prekliata? 11 Či budem čistý s váţkami bezboţnosti a s mieškom falošného závaţia? 12 Lebo jeho boháči sú plní ukrutnosti, jeho obyvatelia hovoria loţ, a čo do ich jazyka, v ich ústach je lesť. 13 A preto i ja tebe narobím bolestí zbijúc ťa, spustoším ťa pre tvoje hriechy. 14 Ty budeš jesť, ale sa nenasýtiš, leţ v tvojom vnútre bude tvoja hladná prázdnota, a odpraceš, ale nezachrániš útekom, a to, čo tak zachrániš, vydám meču. 15 Ty budeš siať, ale nebudeš ţať; ty budeš tlačiť olivky, ale sa nebudeš mazať olejom. A vínna šťava? Nebudeš piť vína. 16 Lebo sa snaţne ostríhajú ustanovenia Omriho i kaţdý skutok domu Achabovho, a chodíte podľa ich rád, aby som ťa vydal v strašnú pustinu a jeho obyvateľov, obyvateľov mesta, v rezavý posmech, a tak ponesiete potupu môjho ľudu.

Micheáš 7

1 Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si ţiada moja duša. 2 Vyhynul zboţný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, kaţdý loví svojho brata do siete.

3 Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieţa poţaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmoţ hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec. 4 Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz uţ nastane ich bezradný zmätok. 5 Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leţí v tvojom lone, stráţ dvere svojich úst. 6 Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci. 7 Ale ja budem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší. 8 Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom. 9 Ponesiem zúrivý hnev Hospodinov, lebo som hrešila proti nemu. Aţ keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť. 10 A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hospodin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz uţ bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc. 11 Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice! 12 Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta aţ po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu. 13 Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov. 14 Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku. 15 Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukáţem zázraky. 16 Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; poloţia ruku na ústa, ich uši ohluchnú. 17 Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hospodinovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť. 18 Kde kto je silný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrţí navţdy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti. 19 Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora. 20 Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.

Nahum 1

1 Bremä mesta Ninive. Kniha videnia Náhuma Elkošského. 2 Hospodin je silný Bôh ţiarlivý a pomstiaci sa: Hospodin pomstí a má prchký hnev; Hospodin uvodí pomstu na svojich protivníkov a drţí hnev na svojich nepriateľov. 3 Hospodin je dlhozhovievajúci a veľký čo do sily, ale nijakým činom neoprostí vinného viny. Hospodin, jeho cesta je vo víchrici a v búrke, a oblak je prachom jeho nôh. 4 Keď karhá more, vysušuje ho a vysušuje i všetky rieky; chradne Bázan i Karmel, chradne i kvet Libanona. 5 Vrchy sa trasú pred ním, a brehy sa rozplývajú, zem sa dvíha pred jeho tvárou i okruh sveta i všetci, ktorí bývajú na ňom. 6 Kto obstojí pred jeho zúrivým hnevom? A kto povstane proti páli jeho hnevu?! Jeho prchlivosť sa rozlieva jako oheň, a skaly sa vyvracajú pred ním. 7 Hospodin je dobrý; je pevnosťou v deň súţenia a zná tých, ktorí a utiekajú k nemu. 8 Ale valiacou sa povodňou učiní koniec jej miestu, a jeho, Boţích, nepriateľov bude stíhať tma.

9 Čo vymýšľate proti Hospodinovi? On učiní koniec; nepovstane súţenie dvakrát. 10 Lebo aţ po spletené tŕnie, všetci dovedna, a jako od svojho tuhého nápoja opojení budú ztrávení, jako suché strnisko, úplne. 11 Z teba vyšiel ten, ktorý vymýšľa proti Hospodinovi zlé, radca beliála. 12 Takto hovorí Hospodin: Hoci by boli v plnej sile a ešte tak mnohí, i tak by boli skosení, a prejde. A keď som ťa aj trápil, nebudem ťa uţ viacej trápiť. 13 Ale teraz uţ polámem jeho jarmo a shodím s teba a tvoje putá potrhám. 14 A Hospodin prikázal o tebe: Nebude sa viacej siať z tvojho mena; z domu tvojho boha vyplienim rytinu a sliatinu; tam ti poloţím tvoj hrob, lebo si najdený priľahký. 15 Hľa, na vrchoch nohy toho, ktorý zvestuje radostné veci, toho, ktorý hlása pokoj. Sláv, Júda, svoje slávnosti, plň svoje sľuby! Lebo uţ viacej nepojde cez teba beliál; bude celý vyplienený.

Nahum 2

1 Pustošiteľ, ktorý všetko rozmetáva, vyšiel hore na tvoju tvár, ó, zem! Stráţiť svoju pevnosť! Pozoruj na cestu, posilni bedrá, sober dovedna silu! 2 Lebo Hospodin navráti dôstojnosť Jakobovu jako dôstojnosť Izraelovu, pretoţe ich vyprázdnili lúpeţníci a zkazili ich révy. 3 Štít jeho udatných je červený, silní muţovia sú odiati v šarláte, vozy v ohni ocele v deň jeho prípravy, a jedle pík sa mocne trasú. 4 Vozy šialene behajú po uliciach; s rachotom sa predbiehajú po námestiach; na pohľad sú jako fakle, lietajú ako blesky. 5 Spomenie si na svojich slávnych; budú klesať na svojich pochodoch, ponáhľať sa budú k jeho (mesta) múru, a útočný kryt je pripravený. 6 Brány od strany riek sú otvorené, a palác sa rozplýva. 7 Stojí! Dcéra Ninive bude odhalená, bude odvedená hore do zajatia, a jej dievky vedúc ju budú lkať ako holubice bijúc sa vo svoje prsia. 8 A Ninive bolo jako jazero, plné vôd, hneď od svojho začiatku. Ale ony utečú. Stojte! Postojte! budú volať; ale nebude toho, kto by sa ozrel. 9 Chvátajte striebro, chvátajte zlato, lebo veď nieto konca nahromadenému bohatstvu, sláve, pre všelijaké vzácne klenoty. 10 Prázdne a vyprázdnené, ba úplne spustošené bude Ninive. A srdce sa rozplynie; kolená budú trepotať; kŕčovitá bolesť bude po celých bedrách, a tváre všetkých zblednú. 11 Kde je peleš ľvov, to pastvisko pre ľvíčatá, kam chodieval lev a ľvica i mláďa ľva, a kde nebolo toho, kto by bol postrašil?! 12 Lev, ktorý trhajúc lovil pre potrebu svojich mláďat a dávil svojim ľviciam, naplňoval lúpeţou svoje diery a svoje brlohy korisťou! 13 Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov; a popálim jeho vozy v dyme, tvoje ľvíčatá poţerie meč, a vyplienim tvoju lúpeţ zo zeme, a nepočuje sa uţ viacej hlas tvojich poslov.

Nahum 3

1 Oj, beda mestu krvi! Celé je samé klamstvo, plné násilia; neustupuje lúpeţ. 2 Práskanie biča a hukot, hrkot kolesa, cválajúci kôň a nadskakujúci voz,

3 vzpínanie sa jazdca a blýskanie sa meča, blesk kopie a mnoţstvo pobitých a hromada mŕtvych tiel, nebude konca mŕtvolám, a budú padať cez ich mŕtvoly, 4 pre mnoţstvo smilstiev smilnice, krásnej a pôvabnej, majstryne čarov, ktorá predávala národy svojimi smilstvami a čeľade svojimi čarmi. 5 Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov, a odkryjem tvoje podolky dvihnúc ich na tvoju tvár a ukáţem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu 6 a pohádţem na teba tvoje hnusoby a potupím ťa a vystavím ťa za divadlo. 7 A stane sa, ţe kaţdý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho bude ľutovať? Kde - odkiaľ pohľadám tých, ktorí by ťa potešili? 8 Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom dookola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr? 9 Ethiopia jeho silou a Egypt, a iným nebolo konca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na pomoc! 10 Ale aj ono bolo prestehované, odišlo do zajatia; aj jeho malé deti boly rozráţané na uhloch všetkých ulíc, a o jeho slávnych hádzali los, a všetci jeho veľkí boli sovrení putami. 11 Aj ty sa opiješ; budeš pokryté, aj ty budeš hľadať pevnosť pred nepriateľom. 12 Všetky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich zatrasú, padnú do úst toho, kto ide jesť. 13 Hľa, tvoj ľud ţenami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú dokorán pootvárané tvojim nepriateľom; oheň strávi tvoje závory. 14 Naber si vody obľahnutia, upevni svoje hradby, vojdi do blata a šliap po hline, oprav tehelňu. 15 Tam ťa strávi oheň, vytne ťa meč, zoţerie ťa jako ţravá chrobač, nech ťa je mnoţstvo jako chrobače, nech ťa je mnoţstvo jako kobyliek! 16 Rozmnoţilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrhne lúpeţne aj odletí. 17 Tvoje knieţatá jako kobylky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde slnce, odletia, a nezná sa ich miesto, kde sú. 18 Podriemali tvoji pastieri, kráľu Assúra, odpočívajúc leţia tvoji slávni; tvoj ľud je rozptýlený po vrchoch, a nieto nikoho, kto by shromaţdil. 19 Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolestná. Všetci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesknú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho neišla tvoja zlosť neprestajne?!

Abakuk 1

1 Bremä, ktoré videl prorok Habakuk! 2 Aţ dokedy budem, Hospodine, pokorne volať o pomoc, a nevyslyšíš? Kričím k tebe pre ukrutnosť, a nezachraňuješ. 3 Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár. 4 Preto zmeravel zákon, a súd nevychádza nikdy, lebo bezboţný obkľučuje spravedlivého; preto aj vychádza súd prevrátený. 5 Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch, ţe mu neuveríte, keď sa budete rozprávať. 6 Lebo hľa, vzbudím Chaldejov, národ ľúty a rýchly, ktorý chodí na šíriny zeme, aby zaujal dedične príbytky, nie svoje. 7 Hrozný je a strašný; od neho vyjde jeho súd a jeho vznešenosť. 8 Jeho kone budú rýchlejšie ako pardovia, a budú ľútejší ako vlci večera; jeho jazdcov bude veľké mnoţstvo, a jeho jazdci prijdú zďaleka; poletia ako orol, ktorý sa ponáhľa zoţať.

9 Kaţdý prijde na ukrutnosť; smer ich tvárí bude napred, a nasbiera zajatých ako piesku. 10 Ten sa vysmeje kráľom, a knieţatá mu budú za posmech; on sa vysmeje kaţdej pevnosti, lebo nasype prachu a zaujme ju. 11 Vtedy prejde jako vietor, prekročí a previní sa; tá jeho sila bude jeho bohom. 12 Či nie si ty od pradávna Hospodine, môj Boţe, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodine, postavil si ho na súd, a, Skalo, zaloţil si ho trestať. 13 Si pričistých očí, neţ aby si hľadel na zlé, a nemôţeš sa dívať na trápenie. Prečo sa dívaš na vierolomných? mlčíš, keď pohlcuje bezboţný toho, kto je spravedlivejší od neho? 14 A učinil si ľudí jako ryby mora, jako plaz, ktorý nemá panovníka. 15 Všetko to vyťahuje na udici, tiahne to vo svojej sieti a sberá to do svojho vleku, preto sa raduje a plesá. 16 Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm. 17 Či azda pre to bude vyprázdňovať svoju sieť a bude ustavične vraţdiť národy a nezľutuje sa?

Abakuk 2

1 Postavím sa na svoju stráţ, stanem si na hradbu a budem vyzerať, aby som videl, čo mi bude hovoriť, a čo odpoviem na svoje karhanie. 2 A Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie, a to zreteľne na doskách, aby čitateľ prebehol po ňom. 3 Lebo ešte bude videnie na určený čas, a spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prijsť istotne prijde; neomešká. 4 Hľa, nadutá je, nie je priama jeho duša v ňom, ale spravedlivý bude ţiť svojou vierou. 5 A pravdaţe je víno zradné, tak aj vysokomyseľný človek a ktorý nesedí doma, ktorý v ţiadosti rozširuje svoju dušu jako peklo a je ako smrť a nenasýti sa, a čo by hneď sobral k sebe všetky národy a shromaţdil by k sebe všetkých ľudí. 6 Či azda tí všetci nepozdvihnú na neho podobenstva a posmešnej pesničky, obraznej reči, vzťahujúcej sa na neho, a povedia: Beda tomu, kto si rozmnoţuje to, čo nepatrí jemu! Aţ dokedy? A uvaľuje na seba ťarchu hustého blata. 7 Či nepovstanú náhle tí, ktorí ťa budú hrýzť, a neprebudia sa tí, ktorí budú triasť tebou? A budeš im za lup. 8 Preto, ţe si ty olupoval mnohé národy, olúpi ťa všetok zbytok ľudí pre ľudskú krv a pre násilie, robené zemi, mestu a všetkým, ktorí bývajú v ňom. 9 Beda tomu, kto v lakomstve hrabe svojmu domu nespravedlivý zisk, aby si na vysokom mieste, postavil svoje hniezdo, aby tak bol vytrhnutý z ruky zlého! 10 Poradil si hanbu svojmu domu, učiniť koniec mnohým národom, a to hrešiac proti svojej vlastnej duši! 11 Lebo kameň bude kričať zo steny, a hrada zpomedzi dreva mu bude odpovedať. 12 Beda tomu, kto buduje mesto krvou a upevňuje ho neprávosťou! 13 Či hľa, nie je to od Hospodina Zástupov, ţe ľudia úmorne pracujú pre oheň, a národy sa ustávajú pre nič? 14 Lebo zem bude naplnená známosťou slávy Hospodinovej, ako čo vody pokrývajú more. 15 Beda tomu, kto napája svojho blíţneho, tebe, ktorý pridávaš svoj jed, áno, opájaš, aby si sa díval na ich nahotu! 16 Nasýtiš sa potupy, viac ako si sa nasýtil slávy. Pi tedy aj ty a ukáţ svoju neobrezanosť! Kalich pravice Hospodinovej sa obráti na teba a potupný vývratok na tvoju slávu. 17 Lebo ukrutnosť, ktorú si spáchal na Libanone, ťa prikryje, a zkaza zveri, ktorá ju desila; pre ľudskú krv a pre ukrutnosť, páchanú na zemi, na meste a na všetkých, ktorí bývajú v ňom. 18 Čo prospeje rytina, ţe ju vyryl jej tvorca, sliatina a lţivý učiteľ, ţe sa nadeje tvorca na svoj útvor robiac nemé modly?

19 Beda tomu, kto hovorí drevu: Precítni! nemému kameňu: Prebuď sa! Či azda ten bude učiť? Hľa, obloţený je zlatom a striebrom; avšak v jeho vnútri nieto nijakého ducha. 20 Ale Hospodin je v chráme svojej svätosti. Mlč pred jeho tvárou, celá zem!

Abakuk 3

1 Modlitba proroka Habakuka na šigjonót <Nástroj nadšenej piesne>. 2 Hospodine, počul som tvoju povesť, bojím sa, Hospodine, tvoje dielo, oţiv ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa! 3 Keď išiel Bôh a blíţil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály. 4 A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily. 5 Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh. 6 Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty. 7 Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana. 8 Či na rieky, ó, Hospodine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia? 9 Obnaţiť obnaţené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem. 10 Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky. 11 Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije. 12 V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy. 13 Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezboţníka obnaţiac všetko od základu aţ po hrdlo. Sélah. 14 Jeho vlastnými palicami si prebodol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zoţrať chudobného v kryte. 15 Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd. 16 Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, ţe sa mám upokojiť na deň súţenia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý ho bude hubiť. 17 Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach, 18 ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia. 19 Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty.

Sofoniáš 1

1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Sofoniášovi, synovi Kúšiho, syna Gedaliáša, syna Amariáša, syna Ezechiášovho, za dní Joziáša, syna Amonovho, judského kráľa. 2 Odpratať, áno, odpracem všetko s povrchu zeme, hovorí Hospodin. 3 Odpracem človeka i hovädo, odpracem nebeské vtáctvo i morské ryby i pohoršenia spolu s bezboţníkmi a vyplienim človeka s povrchu zeme, hovorí Hospodin.

4 A vystriem svoju ruku na Júdu i na všetkých obyvateľov Jeruzalema a vyplienim z tohoto miesta ostatok Bála, meno kňazov slnka s inými kňazmi, 5 i tých, ktorí a klaňajú na postrešiach nebeskému vojsku, i tých, ktorí sa klaňajú Hospodinovi, ktorí prisahajú na neho, a ktorí prisahajú na svojho kráľa, Molocha, 6 i tých, ktorí odchádzajú zpät, aby nenasledovali Hospodina, a ktorí nehľadajú Hospodina ani sa nepýtajú po ňom. 7 Mlč pred tvárou Pána Hospodina, lebo je blízko deň Hospodinov, lebo Hospodin pripravil bitnú obeť, posvätil svojich povolaných. 8 A stane sa v deň bitnej obeti Hospodinovej, ţe navštívim neprávosť na knieţatách i na synoch kráľových i na všetkých tých, ktorí si obliekajú rúcho cudzozemca. 9 A navštívim neprávosť na kaţdom, kto vyskakuje na prah, toho dňa, na tých, ktorí naplňujú dom svojich pánov ukrutnosťou a ľsťou. 10 A povstane toho dňa, hovorí Hospodin, hlas kriku od Rybnej brány a kvílenie od druhej strany, a bude veľké skrúšenie od brehov. 11 Kvíľte, obyvatelia maţiara, lebo bude zničený a tak zamĺkne všetok ľud kramára; vyplienení budú všetci obtiaţení striebrom. 12 A stane sa toho času, ţe prehľadám Jeruzalem s lampášami a navštívim neprávosť na muţoch, ktorí sedia skrčení na svojich kvasniciach, ktorí hovoria vo svojom srdci: Hospodin neučiní ani dobrého ani neučiní zlého. 13 Ale ich majetok bude na rozchvat a ich domy budú obrátené na strašnú púšť. Lebo staväjú domy, ale nebudú bývať v nich, a sadia vinice, ale nebudú piť ich vína. 14 Blízko je deň Hospodinov, veľký, blízko a prijde veľmi rýchle. Čujte, hlas dňa Hospodinovho! Horko tam bude kričať hrdina. 15 Ten deň bude dňom prchkého hnevu, dňom úzkosti a súţenia, dňom búrky a pustošenia, dňom tmy a hustého mraku, dňom oblaku a mrákavy, 16 dňom trúby a surmy proti ohradeným mestám a proti vysokým uhlom. 17 A sovriem človeka úzkosťou, a budú chodiť ako slepí, pretoţe hrešili proti Hospodinovi, a ich krv bude vyliata jako prach, a ich telá budú jako lajná. 18 Ani ich striebro ani ich zlato nebude ich môcť vytrhnúť v deň prchkého hnevu Hospodinovho, a ohňom jeho ţiarlivosti bude strávená celá zem, pretoţe koniec, ale hrozný, učiní všetkým obyvateľom zeme.

Sofoniáš 2

1 Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu, 2 prv ako porodí to, čo je ustanovené, pominie deň ako pleva; prv ako prijde na vás páľa hnevu Hospodinovho, prv ako prijde na vás deň hnevu Hospodinovho. 3 Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu Hospodinovho. 4 Lebo Azza azúba, Gaza bude opustená, a Aškalon bude obrátený na pustinu; Ašdód, na poludnie ho zaţenú, a Ekron teakér, Ekron bude vykorenený. 5 Beda tým, ktorí bývajú na pomorí, národu Keréťanov! Slovo Hospodinovo proti vám, Kanaáne, zem Filištínov! A zahubím ťa natoľko, ţe nebude obyvateľa. 6 A tak bude pomorie pastviskami, plné jam pastierov a košiarov drobného stáda. 7 A bude údelom ostatku domu Júdovho; na nich budú pásť; v domoch Aškalona sa budú klásť večer na odpočinok, lebo ich navštívi Hospodin, ich Bôh, a dovedie zpät ich zajatých. 8 Počul som potupu Moábovu a rúhania synov Ammonových, ktorí potupovali môj ľud a honosili sa proti ich územiu.

9 Preto jako ţe ja ţijem, hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, ţe Moáb bude jako Sodoma a synovia Ammonovi jako Gomora, vlastníctvom tŕnia a dolom soli a pustinou aţ na veky. Ostatok môjho ľudu, tí ich vylúpia, a zbytok môjho národa, tí ich zdedia. 10 Toto im bude za ich pýchu, pretoţe potupovali a vypínajúc sa honosili sa proti ľudu Hospodina Zástupov. 11 Strašný bude Hospodin na nich, lebo vyničí všetkých bohov zeme, a budú sa mu klaňať kaţdý zo svojho miesta, všetky ostrovy národov. 12 Aj vy, Ethiopovia, budete pobití mojím mečom. 13 A vystrie svoju ruku na sever, zahubí Assúra a obráti Ninive na pustinu, vypráhlu jako púšť. 14 A budú sa prostred neho rozkladať stáda, všelijaké šelmy národa, i pelikán i jeţ; budú nocovať na jeho hlaviciach; hlas speváka v obloku, spustošenie na prahu, lebo obnaţí jeho cedrinu. 15 To je to plesajúce mesto, ktoré bývalo bezpečne, ktoré hovorilo vo svojom srdci: Ja a niktoré viacej! Oj, ako je obrátené na púšť, pelechom je divej zveri; kaţdý, kto pojde popri ňom, zapískne a mávne svojou rukou.

Sofoniáš 3

1 Beda tomu odbojnému, poškvrnenému a utiskujúcemu mestu! 2 Nepočúvalo na hlas, neprijalo kázne, nedúfalo v Hospodina, nepriblíţilo sa k svojmu Bohu. 3 Jeho knieţatá v jeho strede sú revúcimi ľvami, jeho sudcovia vlkmi večera, hltaví súc neponechajú ani kosti do rána. 4 Jeho proroci sú ľahkomyseľní, muţovia vierolomných ţien, jeho kňazi poškvrňujú svätyňu, násilie robia zákonu. 5 Hospodin je spravedlivý v jeho strede, neučiní neprávosti, ráno jako ráno vynáša svoj súd na svetlo; nevystane; ale nešľachetník nezná hanby. 6 Vyplienil som národy, spustly ich uhly, vypustošil som ich ulice, takţe nie je toho, kto by išiel nimi; ich mestá sú spustošené, takţe nieto človeka, niet obyvateľa. 7 Povedal som: Istotne sa ma budeš báť, prijmeš kázeň. A reku nebude vyplienený jej príbytok všetkým tým, čím ju ináče navštívim. Ale oni hneď ako vstanú, od skorého rána robia porušene, a také sú aj všetky ich skutky. 8 Preto očakávajte na mňa, hovorí Hospodin, na deň, ktorého povstanem na lúpeţ; lebo môj súd je spratať národy, aby som shromaţdil kráľovstvá nato, aby som vylial na nich svoj zúrivý hnev, všetku páľu svojho hnevu, pretoţe ohňom mojej ţiarlivosti strávená bude celá zem. 9 Lebo vtedy národom čisté rty, aby všetci vzývali meno Hospodinovo, aby mu slúţili jako jedno plece. 10 Zpoza riek Ethiopie, moji modlitebníci, modlitebníci dcéry mojich rozptýlených, donesú môj obetný dar obilný. 11 Toho dňa sa uţ nebudeš hanbiť za niktoré svoje skutky, ktorými si sa dopúšťala prestúpenia proti mne; lebo vtedy odstránim z tvojho stredu tých, ktorí plesajú v tvojej pýche, a nebudeš sa uţ viacej povyšovať na vrchu mojej svätosti. 12 A zanechám v tvojom strede ostatok, chudobný ľud a núdzny, a budú sa nadejať na meno Hospodinovo. 13 Ostatok Izraela neučinia neprávosti ani nebudú hovoriť lţi, ani sa nenajde v ich ústach jazyk ľsti; ale oni sa budú pásť a kladúc sa budú odpočívať, a nebude toho, kto by prestrašil. 14 Vyspevuj, dcéro Siona! Pokrikuj radostne, Izraelu! Raduj sa a plesaj celým srdcom, dcéro Jeruzalema! 15 Hospodin odstránil tvoje súdy, odpratal tvojho nepriateľa; kráľ Izraelov, Hospodin, je v tvojom strede; nebudeš sa uţ viacej báť zlého. 16 Toho dňa sa povie Jeruzalemu: Neboj sa! Sionu: Nech nezomdlievajú tvoje ruky! 17 Hospodin, tvoj Bôh je v tvojom strede, udatný hrdina, ktorý zachráni. Veseliť sa bude nad tebou radosťou, mlčať bude vo svojej láske, bude plesať nad tebou s prespevovaním. 18 Smutných pre slávnosť odpracem; z teba sú, bremenom, preto potupou.

19 Hľa, budem konať so všetkými tými, ktorí ťa trápia, toho času, a zachránim kulhavú a zahnanú shromaţdím a učiním to, ţe budú na chválu a na slávne meno po všetkej zemi, kde niesli svoju hanbu. 20 Toho času vás dovediem, a to času, ktorého vás shromaţdím, lebo vás dám na slávne meno a na chválu medzi všetkými národami zeme, keď navrátim zpät vašich zajatých pred vašimi očami, hovorí Hospodin.

Aggeus 1

1 Druhého roku kráľa Dária, šiesteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, stalo sa slovo Hospodinovo skrze proroka Haggea na Zorobábela, syna Šealtielovho, judského vojvodu, a na Jozuu, syna Jehocadákovho, najväčšieho kňaza, povediac: 2 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Tento ľud hovorí: Nie je toto čas prijsť, čas, aby sa staväl dom Hospodinov. 3 A stalo sa slovo Hospodinovo skrze proroka Haggea povediac: 4 Či je čas pre vás, aby ste vy bývali vo svojich vykladaných domoch, kým je tento dom pustý? 5 Preto teraz takto hovorí Hospodin Zástupov: Priloţte svoje srdce ku svojim cestám! 6 Sejete mnoho, ale snášate málo; jete, ale nemáte toľko, aby ste sa nasýtili; pijete víno, ale nemáte toľko, aby ste sa napili; obliekate sa, ale človek nemá toľko, aby sa zohrial, a ten, kto odkladá mzdu, odkladá do deravého vreca. 7 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Priloţte svoje srdce ku svojim cestám! 8 Iďte hore na vrch, dopravte dreva, staväjte dom, a budem mať v ňom záľubu, a budem oslávený, hovorí Hospodin. 9 Hľadíte po mnohu, a hľa, je málo, a keď to vnesiete do domu, ja to rozfúknem. Prečo? hovorí Hospodin Zástupov. Pre svoj dom, ţe je pustý, a vy kaţdý beţíte do svojho domu. 10 Preto sa pre vás zavrely nebesia, takţe nedávajú rosy, a zem sa zavrela so svojou úrodou. 11 A zavolal som sucho na zem i na vrchy, na zboţie, na vínnu šťavu, na olej i na to, čo vydáva zem, na človeka i na hovädo i na všetku prácu rúk. 12 A poslúchol Zorobábel, syn Šealtielov, i Jozua, syn Jehocadákov, najväčší kňaz, i všetok ostatok ľudu na hlas Hospodina, svojho Boha, i na slová proroka Haggea, tak ako ho poslal Hospodin, ich Bôh, a ľud sa bál tvári Hospodinovej. 13 Vtedy povedal Haggeus, posol Hospodinov, v posolstve Hospodinovom ľudu a riekol: Ja som s vami, hovorí Hospodin. 14 A Hospodin zobudil ducha Zorobábela, syna Šealtielovho, vojvodu Júdovho, i ducha Jozuu, syna Jehocadákovho, najväčšieho kňaza, i ducha všetkého ostatku ľudu, a tak prišli a konali dielo na dome Hospodina Zástupov, svojho Boha, 15 dvadsiateho a štvrtého dňa, šiesteho mesiaca, druhého roku kráľa Dária.

Aggeus 2

1 Siedmeho mesiaca, dvadsiateho a prvého dňa toho mesiaca stalo sa slovo Hospodinovo skrze proroka Haggea povediac: 2 Noţe povedz Zorobábelovi, synovi Šealtielovmu, vojvodovi Júdovmu, a Jozuovi, synovi Jehocadákovmu, najväčšiemu kňazovi, a ostatku ľudu a riekni: 3 Kto je medzi vami pozostalý, kto videl tento dom v jeho prvej sláve? A čo jaký ho vidíte teraz? Či nie je proti tamtomu jako nič vo vašich očiach? 4 Avšak teraz buď silný, Zorobábelu, hovorí Hospodin, a buď silný Jozua, synu Jehocadákov, najväčší kňazu, a buď silný, všetok ľud zeme, hovorí Hospodin, a robte, lebo ja som s vami, hovorí Hospodin Zástupov, 5 so slovom, ktoré som smluvil s vami, keď ste išli z Egypta, a môj Duch tieţ stojí vo vašom strede; nebojte sa! 6 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Ešte raz, po krátkom čase zatrasiem nebom i zemou, morom i suchom. 7 A zatrasiem všetkými národami, a prijde ţiadúcne všetkých národov, a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin Zástupov.

8 Moje je striebro a moje zlato, hovorí Hospodin Zástupov. 9 Väčšia bude sláva tohoto posledného domu ako tamtoho prvého, hovorí Hospodin Zástupov, a na tomto mieste dám pokoj, hovorí Hospodin Zástupov. 10 Dvadsiateho a štvrtého dňa, deviateho mesiaca, druhého roku Dária stalo sa slovo Hospodinovo skrze proroka Haggea povediac: 11 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Noţe sa opýtaj kňazov na zákon a povedz: 12 Keby niekto niesol posviatne mäso v krýdle svojho rúcha a dotknul by sa svojím krýdlom chleba alebo váre alebo vína alebo oleja alebo jekéhokoľvek jedla, či bude sväté? A kňazi odpovedali a riekli: Nie. 13 Vtedy povedal Haggeus: Keby sa niekto nečistý od mŕtveho tela dotknul ktorejkoľvek z týchto vecí, či bude nečisté? A kňazi odpovedali a riekli: Bude nečisté. 14 Na to odpovedal Haggeus a riekol: Tak i tento ľud a tak i tento národ pred mojou tvárou, hovorí Hospodin, a tak i kaţdé dielo ich rúk i to, čo tam obetujú, je nečisté. 15 A tak teraz noţe priloţte svoje srdce a vidzte od tohoto dňa a vyše, keď ešte nebol priloţený kameň ku kameňu na chráme Hospodinovom. 16 Po celý čas, čo bolo tak, ţe keď prišiel niekto ku hromade dvadsiatich, bolo desať; prišiel ku prešu nabrať päťdesiat z čereňa, a bolo dvadsať. 17 Bil som vás suchom, rudou a kamencom, kaţdé dielo vašich rúk, ale neobrátili ste sa ku mne, hovorí Hospodin. 18 Noţe priloţte svoje srdce od tohoto dňa a vyše, od dvadsiateho a štvrtého dňa deviateho mesiaca k času od toho dňa, ktorého bol zaloţený chrám Hospodinov, priloţte svoje srdce! 19 Či je ešte semeno v obilnici? Ale od viniča aţ po fík a granát a olivový strom nič nedonášalo úrody. Od tohoto dňa poţehnám. 20 A stalo sa slovo Hospodinovo po druhé k Haggeovi dvadsiateho a štvrtého dňa toho mesiaca povediac: 21 Povedz Zorobábelovi, vojvodovi Júdovmu, a riekni: Ja zatrasiem nebom i zemou 22 a prevrátim trón kráľovstiev a zahladím silu kráľovstiev národov a prevrátim voz i tých, ktorí sa vozia na ňom, a sostúpia kone aj ich jazdci, kaţdý skolený mečom svojho brata. 23 Toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov, vezmem ťa, Zorobábelu, synu Šealtielov, môj sluţobníku, hovorí Hospodin, a učiním ťa ako pečatný prsteň, lebo teba som si vyvolil, hovorí Hospodin Zástupov.

Zachariáš 1

1 Ôsmeho mesiaca, druhého roku Dária stalo sa slovo Hospodinovo k Zachariášovi, synovi Berechiáša, syna Iddovho, prorokovi, povediac: 2 Hospodin sa bol veľmi rozhneval na vašich otcov. 3 Ale povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Navráťte sa ku mne, hovorí Hospodin Zástupov, a navrátim sa k vám, hovorí Hospodin Zástupov. 4 Nebuďte jako vaši otcovia, na ktorých volávali drievni proroci a vraveli: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Noţe sa navráťte od svojich zlých ciest a od svojich zlých skutkov, ale neposlúchli ani nepozorovali ušami na mňa, hovorí Hospodin. 5 Vaši otcovia, kde sú? A proroci, či azda budú ţiť na veky? 6 Ale moje slová a moje ustanovenia, ktoré som prikázal svojim sluţobníkom prorokom, či nestihly vašich otcov? Takţe sa obrátili a riekli: Jako nám zamýšľal učiniť Hospodin Zástupov, podľa našich ciest a podľa našich skutkov, tak učinil s nami. 7 Dvadsiateho a štvrtého dňa, jedenásteho mesiaca (to je mesiac Šebát), druhého roku Dária stalo sa slovo Hospodinovo k Zachariášovi, synovi Berechiáša, syna Iddovho, prorokovi, takto:

8 Videl som vnoci a hľa, nejaký muţ sedel na červenom koni a stál medzi myrtami, ktoré sú v doline, a za ním červené kone, strakaté a biele. 9 A povedal som: Čo a kto sú títo, pane? A anjel, ktorý hovoril so mnou, mi riekol: Ja ti ukáţem, čo a kto sú títo. 10 A muţ, ktorý stál medzi myrtami, odpovedal a riekol: Toto sú tí, ktorých poslal Hospodin pochodiť zem. 11 A odpovedali anjelovi Hospodinovmu, ktorý stál medzi myrtami, a riekli: Pochodili sme zem, a hľa, celá zem býva a je na pokoji. 12 Na to odpovedal anjel Hospodinov a riekol: Hospodine Zástupov, aţ dokedy sa ty nezľutuješ nad Jeruzalemom a nad mestami Júdovými, na ktoré si sa hneval toto uţ sedemdesiat rokov? 13 A Hospodin odpovedal anjelovi, ktorý hovoril so mnou, dobré slová, potešiteľné slová. 14 Vtedy mi odpovedal anjel, ktorý hovoril so mnou: Volaj a povedz: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ţiarlim za Jeruzalem a za Sion veľkou ţiarlivosťou 15 a hnevám sa veľmi na tie národy, ktoré majú taký pokoj, pretoţe ja som sa hneval len trochu málo, a oni pomáhali k zlému. 16 Preto takto hovorí Hospodin: Navrátim sa do Jeruzalema v zľutovaní; môj dom bude vystavený v ňom, hovorí Hospodin Zástupov, a merná šnúra bude roztiahnutá na Jeruzalem. 17 Volaj ešte a povedz: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ešte sa rozpŕchnu moje mestá pre hojnosť dobrého, a ešte poteší Hospodin Sion a ešte si vyvolí Jeruzalem. 18 Vtedy pozdvihnúc svoje oči videl som a hľa, štyri rohy. 19 A povedal som anjelovi, ktorý hovoril so mnou: Čo sú to jaké rohy? A riekol mi: To sú rohy, ktoré rozohnaly Júdu, Izraela a Jeruzalem. 20 Potom mi ukázal Hospodin štyroch kováčov. 21 A povedal som: Čo idú títo robiť? A riekol: Toto sú rohy, ktoré rozohnaly Júdu, takţe nikto nepozdvihol svojej hlavy, a títo prišli, aby ich prestrašili, aby srazili rohy národov, ktoré pozdvihly roh proti zemi Júdovej, aby ju rozohnaly.

Zachariáš 2

1 Opät som pozdvihol svoje oči a videl som a hľa, nejaký muţ, v ktorého ruke bolo merné lano. 2 A povedal som: Kam ideš? A riekol mi: Zmerať Jeruzalem, aby som videl, aká veľká je jeho šírka a jaká jeho dĺţka. 3 A hľa, anjel, ktorý hovoril so mnou, vychádzal, a iný anjel vychádzal oproti nemu 4 a riekol mu: Beţ, hovor tomuto mládencovi a povedz: Ako dediny bude neohradený bývať Jeruzalem pre mnoţstvo ľudu a dobytka v ňom. 5 A ja mu budem, hovorí Hospodin, ohnivým múrom dookola a budem slávou v jeho strede. 6 Hej, hej, utečte zo zeme severa, hovorí Hospodin, lebo som vás rozostrel ako štyri nebeské vetry, hovorí Hospodin. 7 Hej, Sione, utekaj a tak sa zachráň, ty, ktorý bývaš u dcéry Babylona! 8 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Po sláve ma poslal k národom, ktoré vás olupovaly; lebo ten, kto sa vás dotýka, dotýka sa zrenice jeho oka. 9 Lebo hľa, budem mávať svojou rukou nad nimi, a budú korisťou svojim sluhom, a tak zviete, ţe Hospodin Zástupov ma poslal. 10 Prespevuj a raduj sa, dcéro Siona, lebo hľa prijdem a budem bývať v tvojom strede, hovorí Hospodin. 11 A mnohé národy sa pripoja k Hospodinovi toho dňa a budú mi ľudom, a budem bývať v tvojom strede, a zvieš, ţe Hospodin Zástupov ma poslal k tebe. 12 A Hospodin zdedí Júdu jako svoj podiel na svätej zemi a zase si vyvolí Jeruzalem.

13 Umĺkni, kaţdé telo, pred tvárou Hospodinovou, lebo sa zobudil z príbytku svojej svätosti.

Zachariáš 3

1 Potom mi ukázal Jozuu, najväčšieho kňaza, ktorý stál pred anjelom Hospodinovým, a Satan, útočník, stál po jeho pravici, aby útočil na neho. 2 Ale Hospodin riekol satanovi: Nech ťa potresce Hospodin, Satane, a nech ťa potresce Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či nie je on hlavňou, vytrhnutou z ohňa? 3 A Jozua bol oblečený v pľuhavom rúchu a stál pred anjelom. 4 A odpovedal a riekol tým, ktorí stáli pred ním, povediac: Vezmite s neho to pľuhavé rúcho: A riekol mu: Hľa, učinil som to, aby prešla tvoja neprávosť s teba, a obliekol som ťa do slávnostného rúcha. 5 A povedal som: Nech poloţia čistý ovoj na jeho hlavu! A tak poloţili čistý ovoj na jeho hlavu a obliekli ho do rúcha, a anjel Hospodinov stál tam. 6 A anjel Hospodinov osvedčil Jozuovi a riekol: 7 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Jestli budeš chodiť po mojich cestách a jestli budeš stráţiť moju stráţ, vtedy budeš aj ty súdiť môj dom aj budeš stráţiť moje dvory, a dám ti, aby si chodil medzi týmito, ktorí tu stoja. 8 Noţe počuj Jozua, najväčší kňazu, ty i tvoji priatelia, ktorí sedia pred tebou, lebo sú to muţovia zázraku, lebo hľa, dovediem svojho sluţobníka Cemacha <Cemach = Výhonok>. 9 Lebo hľa, kameň, ktorý som poloţil pred Jozuu; na jednom kameni sedem očí; hľa, vyreţem na ňom jeho rezbu, hovorí Hospodin Zástupov, a odstránim neprávosť tej zeme jedného dňa. 10 Toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov, povoláte druh svojho druha pod vinič a pod fík.

Zachariáš 4

1 Potom sa navrátil anjel, ktorý to hovoril so mnou, a zobudil ma jako muţa, ktorého zobudia z jeho spánku. 2 A riekol mi: Čo vidíš? A ja som povedal: Vidím a hľa, svietnik, celý zo zlata, a jeho nádoba na olej na jeho vrchu a sedem jeho lámp na ňom a po siedmich trúbkach k lampám, ktoré sú na jeho vrchu. 3 A dve olivy pri ňom, jedna z pravej strany nádoby a jedna na jej ľavej strane. 4 A odpovedal som a riekol anjelovi, ktorý hovoril so mnou, povediac: Čo znamenajú tieto veci, pane? 5 Na to odpovedal anjel, ktorý hovoril so mnou, a riekol mi: Či nevieš, čo znamenajú tieto veci? A ja som povedal: Neviem, pane. 6 A odpovedal a riekol mi: Toto je slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov. 7 Kým si ty, veľký vrchu, pred Zorobábelom? Rovinou! A vynesie von jeho náhlavný kameň so zvučným pokrikovaním: Milosť, milosť mu! 8 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 9 Ruky Zorobábelove zaloţily tento dom a jeho ruky ho aj dokonajú. A tak zvieš, ţe Hospodin Zástupov ma poslal k vám. 10 Lebo kto bude pohŕdať dňom malých začiatkov? Ale radovať sa budú a uvidia kameň, olovnicu, v ruke Zorobábela týchto sedem. Sú to oči Hospodinove, ktoré chodia po celej zemi. 11 A ja som mu odpovedal a riekol: Čo znamenajú tieto dve olivy na pravej strane svietnika a na jeho ľavej strane? 12 A odpovedal som aj po druhé a riekol som mu: Čo tie dva klasy olív, ktoré sú tesne vedľa tých dvoch zlatých trubíc a ktoré vylievajú shora zo seba olej ako zlato?

13 Na to mi riekol a povedal: Či nevieš, čo znamenajú tie veci? A povedal som: Neviem, pane. 14 Vtedy riekol: To sú dve deti oleja, ktoré stoja pred Pánom celej zeme.

Zachariáš 5

1 A zase som pozdvihol svoje oči a videl som a hľa, kniha letela. 2 A riekol mi: Čo vidíš? A ja som povedal: Vidím letieť knihu, ktorej dĺţka je dvadsať lakťov a jej šírka desať lakťov. 3 A riekol mi: To je kliatba, ktorá vychádza na tvár celej zeme. Lebo kaţdý, kto ukradne, bude odprataný podľa nej z jednej strany, a kaţdý, kto bude prisahať, bude odprataný podľa nej z druhej strany. 4 A spôsobím to, aby vyšla, hovorí Hospodin Zástupov, a prijde na dom zlodeja a na dom toho, kto prisahá v mojom mene falošne, a bude prebývať prostred jeho domu a zničí ho i jeho drevá i jeho kamene. 5 Potom vyšiel anjel, ktorý hovoril so mnou, a riekol mi: Noţe pozdvihni svoje oči a vidz, čo je to, čo to tu vychádza! 6 A ja som povedal: Čo je to? A riekol: Toto vychádza miera efa. A doloţiac riekol: To je ich vzhľad na celej zemi. 7 Potom hľa, nejaký olovený kruh sa zdvihol. A to bola jedna ţena, ktorá sedela prostred efy. 8 A ďalej riekol: Toto je tá bezboţnosť. A hodil ju doprostred efy a potom hodil to olovené závaţie na jej ústie. 9 A pozdvihnúc svoje oči videl som a hľa, dve ţeny vychádzaly a vietor v ich krýdlach, a maly po dvoje krýdel, ako sú krýdla bociana, a vyzdvihly efu hore medzi zem a medzi nebo. 10 A povedal som anjelovi, ktorý hovoril so mnou: Kam to nesú tú efu? 11 A riekol mi: Vystaviť jej dom v zemi Sineáre. A keď bude pripravený, tam ju poloţia na jej podstavci.

Zachariáš 6

1 A zase som pozdvihol svoje oči a videl som a hľa, štyri vozy vychádzaly zpomedzi dvoch vrchov, a vrchy boly vrchy z medi. 2 V prvom voze boly červené kone; v druhom voze boly vrané kone; 3 v treťom voze boly biele kone a v štvrtom voze boly strakaté kone silné. 4 A odpovedal som a riekol anjelovi, ktorý hovoril so mnou: Čo sú tieto veci, môj pane? 5 A anjel odpovedal a riekol mi: Toto sú štyri nebeské vetry, ktoré vychádzajú, keď sa boly postavily pred Pánom celej zeme. 6 V ktorom sú vrané kone, tie idú von do zeme severa, biele vyšly za nimi, a strakaté vyšly do zeme na juhu, 7 a tie silné vyšly a hľadaly moţnosť ísť, aby chodily sem a ta po zemi. A riekol: Iďte a choďte sem a ta po zemi. A tak chodily sem a ta po zemi. 8 A skríknuc zavolal na mňa, hovoril so mnou a riekol: Vidz tie, ktoré vyšly a idú ta do zeme severa, upokoja môjho ducha v zemi severa. 9 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: 10 Vezmi od presídlených zajatých, od Cheldaja, od Tobiáša a od Jedaiáša, a prijdeš ty toho istého dňa a vojdeš do domu Joziáša, syna Sofoniášovho, kam prišli z Babylona, 11 a vezmeš striebro a zlato a spravíš koruny a poloţíš na hlavu Jozuu, syna Jehocadákovho, najväčšieho kňaza, 12 a povieš mu: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, muţ, ktorého meno bude Cemach, a ktorý vyrastie zo svojho miesta, vystaví chrám Hospodinov.

13 On vystaví chrám Hospodinov a on ponesie veličenstvo a sadne a bude panovať na svojom tróne a bude kňazom na svojom tróne, a rada pokoja bude medzi nimi obidvoma. 14 A koruny budú Chelemovi, Tobiášovi a Jedaiášovi a Chénovi, synovi Sofoniášovmu, na pamiatku v chráme Hospodinovom. 15 A ďalekí prijdú a budú staväť na chráme Hospodinovom, a tak zviete, ţe Hospodin Zástupov ma poslal k vám. A stane sa, ak naozaj budete poslúchať na hlas Hospodina, svojho Boha.

Zachariáš 7

1 A bolo štvrtého roku kráľa Dária, ţe sa stalo slovo Hospodinovo k Zachariášovi štvrtého dňa, deviateho mesiaca, mesiaca kisleva. 2 Vtedy poslal Bét-el Šarecera a Regem-melecha i svojich muţov modliť sa pred tvárou Hospodinovou a upokojiť ju 3 a aby povedali kňazom, ktorí boli pre dom Hospodina Zástupov, a prorokom: Či mám plakať piateho mesiaca zdrţujúc sa nazarejsky, jako som činil toto uţ toľko rokov? 4 A stalo sa slovo Hospodina Zástupov ku mne povediac: 5 Povedz všetkému ľudu zeme i kňazom a vrav: Keď ste sa postievali a smútili ste piateho a siedmeho mesiaca, a to uţ sedemdesiat rokov, či ste sa to azda mne postili? 6 Alebo keď jete a keď pijete, či to nejete vy a nepijete vy? 7 Či tu nejde o slová, ktoré hlásal Hospodin skrze drievnych prorokov, keď ešte bol Jeruzalem obývaný a mal pokoj i jeho mestá vôkol neho, a keď tak býval i juh i rovina? 8 A stalo sa slovo Hospodinovo k Zachariášovi povediac: 9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Súďte súd podľa pravdy a majte milosrdenstvo a zľutovanie; to čiňte kaţdý so svojím bratom. 10 A neutiskujte vdovy a siroty, pohostína a chudobného a nemyslite nikto zlého na svojho brata vo svojom srdci. 11 Avšak nechceli pozorovať ušami, ale dali spurné plece a obťaţili svoje uši, aby nepočuli; 12 urobili svoje srdce jako hrot diamantu, aby nepočuli zákona ani slov, ktoré posielal Hospodin Zástupov svojím Duchom skrze drievnych prorokov, a preto povstal veľký hnev, vyšlý od Hospodina Zástupov. 13 A stalo sa, ţe jako keď on volal, a oni nepočuli, tak potom, oni volali, ale som nepočul, hovorí Hospodin Zástupov. 14 A rozptýlil som ich víchricou na všetky národy, ktorých neznali, a zem spustla po nich, takţe nebolo toho, kto by bol prešiel cez ňu alebo sa vrátil, a tak obrátili rozkošnú a ţiadúcnu zem na púšť.

Zachariáš 8

1 A stalo sa slovo Hospodina Zástupov povediac: 2 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ţiarlim za Sion veľkou ţiarlivosťou a veľkým hnevom prudkým ţiarlim zaň. 3 Takto hovorí Hospodin: Navrátim sa na Sion a budem bývať prostred Jeruzalema, a Jeruzalem sa bude volať mestom pravdy a vrch Hospodina Zástupov vrchom svätosti. 4 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ešte budú sedávať starci a stareny na uliciach Jeruzalema, a to kaţdý svoju palicu vo svojej ruke pre vysoký vek. 5 A ulice mesta budú plné chlapcov a dievčat, hrajúcich sa na jeho uliciach. 6 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Keď to bude nemoţným v očiach ostatku tohoto ľudu v tých dňoch, či to azda i v mojich očiach bude nemoţným? hovorí Hospodin Zástupov.

7 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, zachránim svoj ľud z východnej zeme i zo zeme na západ slnca. 8 A dovediem ich, a budú bývať prostred Jeruzalema a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom v pravde a v spravedlivosti. 9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Nech sa posilnia vaše ruky, vy, ktorí počujete v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov, ktorí boli toho dňa, ktorého bol zaloţený dom Hospodina Zástupov, jeho chrám, aby bol vystavený. 10 Lebo pred tými dňami nebolo mzdy pre človeka, ani nebolo mzdy pre hovädo, jako ani nemal pokoja ten, kto vychádzal, ani ten, kto vchádzal, od protivníka, a bol som pustil všetkých ľudí, kaţdého proti jeho blíţnemu. 11 Ale teraz uţ nebudem ostatku tohoto ľudu, jako som mu bol za tamtých prvých dní, hovorí Hospodin Zástupov. 12 Ale bude semenom pokoja; vinič vydá svoje ovocie, a zem vydá svoju úrodu, a nebesia dajú svoju rosu, a dám do dedičstva ostatku tohoto ľudu všetky tieto veci. 13 A stane sa, ţe jako ste boli kliatbou medzi národami, dome Júdov a dome Izraelov, tak vás zachránim, a budete poţehnaním! Nebojte sa, nech sa posilnia vaše ruky! 14 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Jako som myslel robiť vám zlé, keď ma hnevali vaši otcovia, hovorí Hospodin Zástupov, a neľutoval som, 15 tak zase myslím v týchto dňoch robiť Jeruzalemu dobré i domu Júdovmu. Nebojte sa! 16 Toto sú veci, ktoré budete robiť: Hovorte pravdu kaţdý so svojím blíţnym, pravdu a súd pokoja súďte vo svojich bránach. 17 A nemyslite nikto zlého na svojho blíţneho vo svojom srdci ani nemilujte falošnej prísahy, lebo práve všetko toto je to, čoho nenávidím, hovorí Hospodin. 18 A stalo sa slovo Hospodina Zástupov ku mne povediac: 19 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Pôst štvrtého, pôst piateho, pôst siedmeho a pôst desiateho mesiaca bude domu Júdovmu na veselosť a radosť a na rozkošné slávnosti; ale milujte pravdu a pokoj! 20 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ešte bude to, ţe prijdú národy a obyvatelia mnohých miest. 21 A pojdú obyvatelia jedného mesta k druhému a budú hovoriť: Poďme, noţe poďme pokorne sa modliť pred tvárou Hospodinovou a hľadať Hospodina Zástupov! Pojdem i ja. 22 A prijdú mnohí ľudia a mocné národy hľadať Hospodina Zástupov v Jeruzaleme a pokorne sa modliť pred tvárou Hospodinovou. 23 Takto hovorí Hospodin Zástupov: V tých dňoch to bude, ţe sa chopia desiati muţovia zo všetkých jazykov národov, ţe sa chopia krýdla rúcha muţa Ţida a povedia: Noţe nech ideme s vami, lebo sme počuli, ţe je Bôh s vami.

Zachariáš 9

1 Bremä slova Hospodinovho proti zemi Chadrach-u i proti Damašku, jeho odpočinku (Pre to, ţe oko človeka má zrieť k Hospodinovi aj oči všetkých pokolení Izraelových); 2 ako aj proti Chamatu, ktorý hraničí s ním, proti Týru a Sidonu, lebo je veľmi múdry. 3 A Týrus si vystavil pevnosť, nahromadil striebra jako prachu a rýdzeho zlata jako blata ulíc. 4 Hľa, Pán ho vyţenie a porazí jeho silu na mori, a on sám bude strávený ohňom. 5 Uvidí to Aškalon a bude sa báť, i Gaza, a bude sa svíjať bolesťou, veľmi, aj Ekron, pretoţe zahanbí jeho nádej, a zahynie kráľ z Gazy, a Aškalon nebude obývaný. 6 V Ašdóde bude bývať bastard, a tak vytnem pýchu Filištínov. 7 A odstránim jeho krv z jeho úst a jeho hnusoby zpomedzi jeho zubov, a tak pozostane aj on nášmu Bohu a bude jako vojvoda v Judsku a Ekron ako Jebuzej. 8 A poloţím sa vôkol svojho domu táborom pre vojsko, aby nikto neprešiel cezeň ani sa nevrátil. A neprejde viacej po nich pohonič, lebo teraz som videl svojimi očima.

9 Plesaj veľmi, dcéro Siona, pokrikuj radostne, dcéro Jeruzalema! Hľa, tvoj kráľ prijde k tebe, spravedlivý je a plný spasenia chudobný a jazdiaci na oslovi, na osľati, ţrebcovi oslíc. 10 A vyplienim voz z Efraima a koňa z Jeruzalema, a bude vyplienené aj vojenné lučište, a bude hovoriť pokoj národom. Jeho panstvo bude od mora aţ k moru a od Rieky aţ po konce zeme. 11 Aj tebe, pre krv tvojej smluvy, prepustím tvojich väzňov z jamy, v ktorej niet vody. 12 Navráťte sa do pevnosti, väzni nádeje! Aj dnes oznamujem: Dvojnásobne ti nahradím. 13 Lebo si napnem Júdu, naplním lučište Efraimom a zobudím tvojich synov, Sione, proti tvojim synom, Javane, a učiním ťa ako meč hrdinu. 14 A Hospodin sa ukáţe nad nimi, a jeho strela vyjde jako blesk, a Pán Hospodin bude trúbiť na trúbu a pojde jako víchrice juhu. 15 Hospodin Zástupov bude štítiť nad nimi, a strávia a zašliapu kamene praku, budú piť a lomoziť ako od vína a budú plní jako obetná čaša, jako uhly oltára. 16 A tak ich zachráni Hospodin, ich Bôh, toho dňa ako stádo svojho ľudu, pretoţe budú jako kamene koruny, ktoré sa budú ďaleko skvieť na jeho zemi. 17 Lebo jaké bude jeho dobro a jaká jeho krása! Obilie mládencom a vínna šťava bude dodávať rozkvetu pannám.

Zachariáš 10

1 Ţiadajte od Hospodina dáţď v čas pozdného daţďa jarného, od Hospodina, ktorý činí blesky, a dá im hojný dáţď, kaţdému bylinu na poli. 2 Lebo terafím <Domáci bohovia> hovoria márnosť, veštci vidia klamstvo a sny hovoria daromnicu; nič je to, čím tešia; preto idú ta jako stádo; strápení sú, lebo niet pastiera. 3 Na pastierov horí môj hnev, a na kozloch-vodcoch navštívim neprávosť, lebo Hospodin Zástupov navštívi svoje stádo, dom Júdov, a učiní ich ako svojho nádherného koňa v boji. 4 Z neho bude uhol, z neho klin, z neho vojenné lučište, z neho vyjde napospol kaţdý pohonič. 5 Budú jako hrdinovia, ktorí šliapu jako blato ulíc v boji a budú bojovať, lebo Hospodin bude s nimi, a zahanbia tých, ktorí jazdia na koňoch. 6 A posilním dom Júdov a dom Jozefov zachránim a osadím ich, lebo sa zľutujem nad nimi, a budú, jako čo by som ich nebol zavrhnul, lebo ja som Hospodin, ich Bôh, a vyslyším ich. 7 A synovia Efraimovi budú jako udatný hrdina, ich srdce sa bude radovať ako od vína; uvidia to ich synovia a budú sa radovať; ich srdce bude plesať v Hospodinovi. 8 Zapísknem na nich a shromaţdím ich, lebo ich vykúpim, a budú sa mnoţiť, ako sa mnoţili. 9 A rozosejem ich medzi národy, a v ďalekých krajoch budú pamätať na mňa a budú ţiť so svojimi synmi a navrátia sa. 10 A dovediem ich zpät z Egyptskej zeme i z Assúra ich shromaţdím a dovediem ich do zeme Gileáda a Libanona, a nenajde sa im dosť miesta. 11 Prejde morom súţenia a zbije vlny na mori, a vyschnú všetky hlbiny rieky Nílu, svrhnutá bude pýcha Assúrova, a berla Egypta uhne. 12 A posilním ich v Hospodinovi, a budú chodiť v jeho mene, hovorí Hospodin.

Zachariáš 11

1 Otvor, Libanone, svoje vráta, a nech ţerie oheň tvoje cedry!

2 Kvíľ, ó, jedľo, pretoţe padla cedra, lebo slávni sú spustošení! Kvíľte, duby Bázana, lebo sostúpil les, neprístupný. 3 Hlas kvílenia pastierov! Lebo je zkazená ich nádhera. Hlas revu mladých ľvov! Lebo je zkazená pýcha Jordána. 4 Takto hovorí Hospodin, môj Bôh: Pas stádo oviec, oddané na zabitie, 5 ktoré nemilosrdne zabíjajú ich majitelia a podľa svojej mienky nedopúšťajú sa tým viny, a tí, ktorí ich predávajú, hovoria: Poţehnaný Hospodin, ţe som zbohatol. A ich pastieri? Niktorý sa nezľutúva nad nimi. 6 Lebo sa uţ viacej nezľutujem nad obyvateľmi tejto zeme, hovorí Hospodin, ale hľa, ja spôsobím to, ţe najde človek človeka, a vydám ich kaţdého do ruky jeho blíţneho a do ruky jeho kráľa; potlčú zem, a nevytrhnem z ich ruky. 7 A tak som pásol stádo oviec, oddané na zabitie, tedy strápených toho stáda. A vzal som si dve palice, z ktorých jednu som nazval Noam <Pôvab> a druhú som nazval Choblím <Putá>, a tak som pásol stádo. 8 A zahladil som troch pastierov v jednom mesiaci. Zunovala ich moja duša, a tieţ aj ich duša si zošklivila mňa. 9 Preto som povedal: Nebudem vás pásť; tá, ktorá má zomrieť, nech tedy zomrie, a tá, ktorá má byť vyhladená, nech je vyhladená, a tie, ktoré pozostanú, nech ţerú kaţdá mäso svojej druţky. 10 A vzal som svoju palicu, Noam, a posekal som ju, aby som zrušil svoju smluvu, ktorú som učinil so všetkými národami. 11 A bola zrušená toho dňa, a tak poznali strápení stáda, ktorí pozorovali na mňa, ţe je to slovo Hospodinovo. 12 A povedal som im: Ak je to dobré vo vašich očiach, dajte moju mzdu, ale ak nie, nechajte tak. A odváţili moju mzdu, tridsať strieborných. 13 A Hospodin mi riekol: Hoď ju ta hrnčiarovi, nádhernú to cenu, ktorou som ocenený od nich. A vezmúc tých tridsať strieborných hodil som to v dome Hospodinovom pred hrnčiara. 14 Potom som posekal svoju druhú palicu, Choblím, aby som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom. 15 A Hospodin mi riekol: Ešte si vezmi nástroj bláznivého pastiera. 16 Lebo hľa, ja vzbudím pastiera v tejto zemi. Hynúcich oviec nenavštívi, zahnaného nebude hľadať ani polámanej nebude liečiť, tej, ktorá stojí, nebude opatrovať, ale mäso tučnej bude jesť a ich kopytá zláme. 17 Beda tomu ničomnému pastierovi, ktorý opúšťa stádo! Meč na jeho rameno a na jeho pravé oko! Jeho rameno istotne uschne, a jeho pravé oko sa istotne zatemnie.

Zachariáš 12

1 Bremä slova Hospodinovho na Izraela. Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a zaloţil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti. 2 Hľa, ja učiním Jeruzalem čašou potácania všetkým národom na okolo, a bude aj na Júdu v obleţení, na Jeruzalem. 3 A stane sa toho dňa, ţe učiním Jeruzalem kameňom veľkej ťarchy všetkým národom; všetci, ktorí ho budú dvíhať, porania sa do krvi, a shromaţdia sa proti nemu všetky národy zeme. 4 Toho dňa, hovorí Hospodin, zbijem kaţdého koňa plachosťou a jeho jazdca šialenstvom, ale na dom Júdov otvorím svoje oči, a kaţdého koňa tých národov raním slepotou. 5 A vojvodovia Júdovi povedia vo svojom srdci: Silou sú mi obyvatelia Jeruzalema v Hospodinovi Zástupov, svojom Bohu. 6 Toho dňa učiním vojvodov Júdových ako nádobu s ohňom medzi drevom a jako horiacu fakľu medzi snopami slamy, a budú ţrať napravo i naľavo všetky tie národy naokolo, a Jeruzalem bude zase len bývať na svojom mieste, v Jeruzaleme. 7 A Hospodin zachráni stány Júdove najprv, aby sa nevelebila ozdoba domu Dávidovho a ozdoba obyvateľa Jeruzalema nad Júdu. 8 Toho dňa bude Hospodin štítiť obyvateľa Jeruzalema; a klesajúci medzi nimi bude toho dňa ako Dávid a dom Dávidov ako Bôh, ako anjel Hospodinov pred nimi. 9 A stane sa toho dňa, ţe budem hľadať zahladiť všetky tie národy, ktoré prijdú na Jeruzalem.

10 A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko ţalostiť nad ním, ako niekto ţalostí nad svojím prvorodeným. 11 Toho dňa bude veľký nárek v Jeruzaleme, jako bol nárek Hadadrimmona v doline Megiddona. 12 A bude nariekať celá zem, kaţdá čeľaď osobitne, čeľaď domu Dávidovho osobitne a ich ţeny osobitne, čeľaď domu Nátanovho osobitne a ich ţeny osobitne, 13 čeľaď domu Léviho osobitne a ich ţeny osobitne, čeľaď Šimeiho osobitne a ich ţeny osobitne, 14 všetky čeľade, ktoré pozostanú, čeľaď ako čeľaď osobitne a ich ţeny osobitne.

Zachariáš 13

1 Toho dňa bude otvorený prameň domu Dávidovmu a obyvateľom Jeruzalema na očistenie od hriechu a od nečistoty. 2 A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov, ţe vyhladím mená modiel zo zeme, a nebudú sa viacej spomínať, ba aj tých prorokov i ducha nečistoty vypracem zo zeme. 3 A stane sa, keď bude niekto ešte prorokovať, ţe mu povedia jeho otec a jeho mať, ktorí ho splodili: Nebudeš ţiť, pretoţe si hovoril loţ v mene Hospodinovom, a prekolú ho, jeho otec a jeho mať, ktorí ho splodili, zato, ţe prorokoval. 4 A stane sa toho dňa, ţe sa budú hanbiť tí proroci, kaţdý za svoje videnie, keď kedy ktorý prorokoval, ani si neoblečú plášťa zo srsti, aby klamali. 5 Ale kaţdý povie: Ja nie som prorok; som človek, ktorý obrába zem, lebo človek si ma kúpil od mojej mladosti. 6 A keď mu niekto povie: Aké sú to rany na tvojich rukách? riekne: To ma ranili v dome tých, ktorí ma milujú. 7 Meču, zobuď sa na môjho pastiera a na muţa, môjho druha, hovorí Hospodin Zástupov! Bi pastiera, a rozpŕchnu sa ovce, a potom zase obrátim svoju ruku na malých. 8 A stane sa po celej tejto zemi, hovorí Hospodin, ţe dve čiastky v nej budú vyplienené a zomrú, a tretia zostane ponechaná v nej. 9 Ale aj tú tretiu uvediem do ohňa a prepálim ich, ako prepaľujú striebro, a zkúsim ich, ako zkúšajú zlato. On bude vzývať moje meno, a ja ho vyslyším. Poviem: Je mojím ľudom, a on povie: Hospodin, môj Bôh.

Zachariáš 14

1 Hľa, prichádza deň Hospodinovi, a rozdelená bude tvoja korisť v tvojom strede. 2 Shromaţdím všetky národy proti Jeruzalemu do boja, a mesto bude vzaté, domy budú olúpené, ţeny budú sprznené, a polovica mesta vyjde do zajatia, ale ostatok ľudu nebude vyplienený z mesta. 3 Ale Hospodin vyjde a bude bojovať proti tým národom ako v deň, v ktorý bojuje, v deň bitky. 4 A jeho nohy budú stáť toho dňa na Olivovom vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu od východu, a Olivový vrch sa rozdvojí od svojej polovice na východ a na západ v dolinu veľmi velikú. A polovica vrchu uhne na sever a jeho druhá polovica na juh. 5 A budete utekať dolinou mojich vrchov, lebo dolina vrchov bude sahať po Ácel. A budete utekať, ako ste utekali pred zemetrasením za dní Uziáša, judského kráľa. A tak prijde Hospodin, môj Bôh, a všetci svätí s tebou. 6 A stane sa toho dňa, ţe nebude svetla; bude šero a chlad. 7 A bude to jeden deň, ktorý je známy Hospodinovi; nebude to deň ani to nebude noc; ale stane sa, ţe v čas večera bude svetlo. 8 A stane sa toho dňa, ţe budú vychádzať ţivé vody z Jeruzalema; jedna ich polovica pojde do východného mora a ich druhá polovica do západného mora; v lete i v zime tak bude.

9 A Hospodin bude kráľom nad celou zemou; toho dňa bude Hospodin jeden a jeho meno jedno. 10 Celá zem sa premení, takţe bude jako Araba od Geby po Rimmon, na juh od Jeruzalema, a ten bude vyvýšený a bude stáť na svojom mieste od brány Benjaminovej aţ po miesto prvej brány, aţ po bránu Uhlov a od veţe Chananeela aţ po preše kráľove. 11 A budú bývať v ňom, a nebude uţ viacej kliatby, a Jeruzalem bude bývať bezpečne. 12 A toto bude rana, ktorou raní Hospodin všetky národy, ktoré budú bojovať proti Jeruzalemu: jeho telo bude hniť, kým bude stáť na svojich nohách, a jeho oči sa rozlejú vo svojich dierach, a jeho jazyk zhnije v ich ústach. 13 A stane sa toho dňa, ţe bude veľký zmätok Hospodinov medzi nimi, a chopia kaţdý ruku svojho druha, a jeho ruka sa pozdvihne proti ruke jeho druha. 14 A bude i Júda bojovať proti Jeruzalemu, a shromaţdené bude imanie všetkých národov naokolo, zlato a striebro a rúcha, veľmi mnoho. 15 A taká bude aj rana koňa, mulice, veľblúda a osla a kaţdého hoväda, ktoré bude v tých táboroch, ako táto rana. 16 A stane sa, ţe kaţdý, kto pozostane zo všetkých tých národov, ktoré prijdú proti Jeruzalemu, bude prichádzať hore z roka na rok, aby sa klaňal Kráľovi Hospodinovi Zástupov a aby slávil slávnosť stánov. 17 A stane sa, ţe kto neprijde z čeľadí zeme hore do Jeruzalema, aby sa klaňal Kráľovi Hospodinovi Zástupov, nebude na nich daţďa. 18 A keby neišla hore čeľaď Egypta ani neprišla, nebude ani na nich, ale bude na nich rana, ktorou raní Hospodin národy, ktoré neprijdú hore, aby slávily slávnosť stánov. 19 To bude trest za hriech Egypta a trest za hriech všetkých národov, ktoré neprijdú hore, aby slávily slávnosť stánov. 20 Toho dňa bude na zvoncoch koňa: Sväté Hospodinovi, a hrnce v dome Hospodinovom budú jako čaše pred oltárom. 21 A kaţdý hrniec v Jeruzaleme a v Judsku bude svätý Hospodinovi Zástupov, a tak budú prichádzať všetci, ktorí obetujú, a budú brať z nich a budú v nich variť a nebude uţ viacej Kananeja v dome Hospodina Zástupov toho dňa.

Malachiáš 1

1 Bremä slova Hospodinovho, odkázané Izraelovi po Malachiášovi. 2 Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezav Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba 3 a Ezava som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny. 4 Keď povie Edom: Porazení sme, ale zase vystavíme rumy, takto hovorí Hospodin Zástupov: Oni budú staväť, a ja budem boriť, a nazovú ich územím bezboţnosti a ľudom, na ktorý sa hnevá Hospodin a tak aţ na veky. 5 Vaše oči to uvidia, a vy poviete: Veľký je Hospodin nad územím Izraelovým! 6 Syn ctí otca a sluha svojho pána; ale jestli som ja otec, kde je moja česť? A jestli som pánom, kde moja bázeň? hovorí Hospodin Zástupov, vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom a hovoríte: V čom opovrhujeme tvojím menom? 7 Donášate na môj oltár poškvrnený chlieb a hovoríte: Čím ťa poškvrňujeme? Tým, ţe hovoríte: Stolom Hospodinovým sa opovrhuje. 8 A keď donášate obetovať slepé, to nie je zlé; a keď dovádzate chromé alebo nemocné, to nie je zlé! Noţe obetuj to svojmu vladárovi, či mu budeš milý, alebo či pohliadne na teba? hovorí Hospodin Zástupov. 9 Preto teraz noţe sa pokorne modlite pred tvárou silného Boha, a zmiluje sa nad nami! Ale keďţe to pošlo z vašej ruky, či aj pohliadne pre vás na niekoho? hovorí Hospodin Zástupov. 10 Oj, aby aj bol niekto medzi vami, kto by zamkol dvere, a neosvecovali by ste nadarmo môjho oltára! Nemám vo vás záľuby, hovorí Hospodin Zástupov, a nechcem obetného daru obilného z vašej ruky.

11 Lebo od východu slnca aţ po jeho západ je veľké moje meno medzi národami, a na kaţdom mieste sa kadí a obetuje môjmu menu, a to čistý obetný dar obilný, lebo moje meno je veľké medzi národami, hovorí Hospodin Zástupov. 12 Ale vy ho poškvrňujete tým, ţe hovoríte: Stôl Pánov je zanečistený, a jeho ovocím, jeho pokrmom sa opovrhuje. 13 A k tomu hovoríte, hľa, vraj, aký to trud! A fúkate naň pohrdlivo, hovorí Hospodin Zástupov, a donášate ulúpené, chromé a nemocné a tak donášate obetný dar obilný; či azda to mám so záľubou prijať z vašej ruky? hovorí Hospodin. 14 Ale zlorečený je ten, kto klame, kto majúc vo svojom stáde samca sľubuje a obetuje Pánovi zkazené! Lebo ja som veľký Kráľ, hovorí Hospodin Zástupov, a moje meno je strašné medzi národami.

Malachiáš 2

1 A tak teraz k vám toto prikázanie, vy, kňazi! 2 Ak nebudete poslúchať a keď si toho nevezmete k srdcu, aby ste dali slávu môjmu menu, hovorí Hospodin Zástupov, pošlem na vás zlorečenstvo a budem zlorečiť vašim poţehnaniam, a uţ aj som zlorečil kaţdému z nich, lebo si toho neberiete k srdcu. 3 Hľa, okríknem vám semeno a nakydám lajna na vašu tvár, lajná vašich sviatočných obetí, a odnesú vás k nemu. 4 A zviete, ţe som poslal na vás toto prikázanie, aby to bola moja smluva s Lévim, hovorí Hospodin Zástupov. 5 Moja smluva bola s ním, smluva ţivota a pokoja, a dal som mu to na bázeň, a bál sa ma a triasol sa pred mojím menom. 6 Zákon pravdy bol v jeho ústach, a neprávosť sa nenašla v jeho rtoch, chodil so mnou v pokoji a úprimnosti a odvrátil mnohých od neprávosti. 7 Lebo rty kňaza majú ostríhať známosť, a zákon naučení budú hľadať z jeho úst! Lebo je poslom Hospodina Zástupov. 8 Ale vy ste vybočili s cesty a spôsobili ste to, ţe mnohí klesli v zákone, a porušili ste smluvu Léviho, hovorí Hospodin Zástupov. 9 Preto som i ja vás vydal, aby ste boli opovrhnutí a nízki všetkému ľudu podľa toho, jako vy neostríhate mojich ciest a hľadíte na osobu v zákone Boţom. 10 Či azda nemáme všetci jedného a toho istého Otca? Či nás nestvoril jeden a ten istý silný Bôh? Prečo potom robíme neverne kaţdý voči svojmu bratovi, aby sme poškvrňovali smluvu svojich otcov? 11 Zem Júdova robí neverne, a ohavnosť sa deje v Izraelovi i v Jeruzaleme; lebo Júda poškvrnil svätyňu Hospodinovu, ktorú miloval, a vzal si za ţenu dcéru cudzieho boha. 12 Hospodin nech vyplieni muţovi, ktorý robí takú vec, toho, kto bdeje, toho, kto, odpovedá, zo stánov Jakobových i toho, kto donáša obetný dar obilný Hospodinovi Zástupov. 13 A toto uţ po druhé robíte, ţe pokrývate oltár Hospodinov slzami, plačom a vzdychaním, takţe nebude viac toho, aby pozrel na obetný dar obilný alebo aby vzal ľúbu obeť z vašej ruky. 14 A hovoríte: Pre jakú príčinu? Pre takú, ţe Hospodin je svedkom medzi tebou a medzi ţenou tvojej mladosti, voči ktorej si sa ty dopustil nevery, kým je ona tvojou druţkou a ţenou tvojej smluvy. 15 A či neučinil obidvoch jedno? A je aj ostatok ducha jeho. A čo ten jeden? Hľadal semeno Boţie. - A tak sa budete chrániť vo svojom duchu, a proti ţene svojej mladosti nech sa niktorý nedopustí nevery. 16 Lebo nenávidím rozvodu, hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, ako i toho, kto pokrýva ukrutnosťou svoje rúcho, hovorí Hospodin Zástupov. Preto sa chráňte vo svojom duchu a nerobte neverne! 17 Unavujete Hospodina svojimi slovami a hovoríte: Čím unavujeme? Tým, ţe hovoríte: Kaţdý, i ten, kto robí zlé, je dobrý v očiach Hospodinových, a má v nich vo všetkých záľubu, alebo kdeţe je vraj Bôh súdu?

Malachiáš 3

1 Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou. Prijde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel smluvy, po ktorom túţite, hľa, prijde, hovorí Hospodin Zástupov. 2 Ale kto znesie deň jeho príchodu, a kto obstojí, keď sa ukáţe?! Lebo on je ako prepaľujúci oheň a jako lúh práčov. 3 A bude sedieť prepaľujúc a prečisťujúc striebro, a tak prečistí synov Léviho a očistí ich ako zlato a jako striebro, a budú Hospodinovi, donášajúc obetný dar obilný v spravedlivosti. 4 Vtedy bude príjemný Hospodinovi obetný dar obilný Júdu a Jeruzalema jako za dní drievneho veku a jako za dávnych rokov. 5 A priblíţim sa k vám na súd a budem rýchlym svedkom proti čarodejníkom, proti cudzoloţníkom a proti krivoprísaţníkom i proti tým, ktorí utiskujú čo do mzdy nájomníka, vdovu a sirotu a krivdia pohostínovi a neboja sa ma, hovorí Hospodin Zástupov. 6 Lebo ja Hospodin sa nemením, preto ste vy, synovia Jakobovi, ešte nevyhynuli. 7 Odo dní svojich otcov ste sa odchyľovali od mojich ustanovení a neostríhali ste. Navráťte sa ku mne, a navrátim sa k vám, hovorí Hospodin Zástupov. Ale hovoríte: V čom sa máme navrátiť? 8 Či azda má človek okrádať Boha? Lebo vy okrádate mňa a hovoríte: V čom ťa okrádame? V desiatku a v obeti pozdvihnutia! 9 Zlorečení ste zlorečením a mňa jednako okrádate, celý národ, čo vás je. 10 Doneste celý desiatok do domu pokladu, aby bola potrava v mojom dome, a noţe ma potom zkúste v tom, hovorí Hospodin Zástupov, či vám nepootváram nebeských prieduchov a nevylejem vám poţehnania aţ prehojne. 11 A pokarhám vám to, čo poţiera, a nebude vám kaziť plodu zeme ani vám pred časom nepomece vinič na poli, hovorí Hospodin Zástupov. 12 A budú vás blahoslaviť všetky národy, lebo vy budete rozkošnou zemou ľúbou, hovorí Hospodin Zástupov. 13 Drzé sú vaše slová proti mne, hovorí Hospodin a hovoríte: Čoţe hovoríme proti tebe? 14 Hovoríte: Márna vec je slúţiť Bohu, a jaký vraj z toho zisk, keď budeme stráţiť jeho stráţ? Alebo keď budeme chodiť čierno pred Hospodinom Zástupov? 15 Preto teraz my blahoslavíme spurných, aj sa budujú tí, ktorí páchajú bezboţnosť, aj pokúšajú Boha a vše uniknú. 16 Vtedy sa shovárali medzi sebou tí, ktorí sa báli Hospodina, druh s druhom, a Hospodin pozoroval ušima a počul, a bola písaná pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí sa boja Hospodina a myslia na jeho meno. 17 A budú moji, hovorí Hospodin Zástupov, na deň, ktorý ja učiním, zvláštnym vlastníctvom, a zľutujem sa nad nimi, jako sa zľutuje človek nad svojím synom, ktorý mu slúţi. 18 Vtedy sa navrátite a budete vidieť rozdiel medzi spravedlivým a bezboţným, medzi tým, kto slúţi Bohu, a tým, kto mu neslúţi.

Malachiáš 4

1 Lebo hľa, prichádza deň, ktorý horí jako pec, v ktorom budú všetci spurní a všetci, ktorí páchajú bezboţnosť, slamou a spáli ich deň, ktorý prijde, hovorí Hospodin Zástupov, takţe im neponechá ani koreňa ani haluzi. 2 Ale vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnce spravedlivosti, a lekárstvo bude na jeho krýdlach; vyjdete a budete poskakovať ako vykŕmené teľatá. 3 A pošliapete bezboţných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov. 4 Pamätajte na zákon Mojţiša, môjho sluţobníka, ktorému som prikázal na Hórebe o celom Izraelovi ustanovenia a súdy. 5 Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. 6 A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov, aby som neprišiel a neranil zeme kliatbou.

Matúš 1

1 Kniha rodu Jeţiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. 2 Abrahám splodil Izáka; Izák splodil Jakoba; Jakob splodil Júdu a jeho bratov; 3 Júda splodil Fáresa a Záru, z Támari; Fáres splodil Ezroma; Ezrom splodil Arama; 4 Aram splodil Amminadába; Amminadáb splodil Názona; Názon splodil Salmona; 5 Salmon splodil Bóza, z Rachabi; Bóz splodil Obéda, z Ruti; Obéd splodil Jesseho; 6 Jesse splodil Dávida, kráľa; kráľ Dávid splodil Šalamúna z tej, ktorá bola Uriášova; 7 Šalamún splodil Roboáma; Roboám splodil Abiáša; Abiáš splodil Azu; 8 Aza splodil Jozafata; Jozafat splodil Joráma; Jorám splodil Oziáša; 9 Oziáš splodil Joatáma, Joatám splodil Achasa; Achas splodil Ezechiáša; 10 Ezechiáš splodil Manassesa; Manasses splodil Amona; Amon splodil Joziáša; 11 Joziáš splodil Jekoniáša a jeho bratov o čase presídlenia do Babylona. 12 A po presídlení do Babylona splodil Jekoniáš Salatiela; Salatiel splodil Zorobábela; 13 Zorobábel splodil Abiúda; Abiúd splodil Elijakima; Elijakim splodil Azora; 14 Azor splodil Sádocha; Sádoch splodil Achima; Achim splodil Eliúda; 15 Eliúd splodil Eleazára; Eleazár splodil Mattana; Mattan splodil Jakoba; 16 Jakob splodil Jozefa, muţa Márie, z ktorej sa narodil Jeţiš, zvaný KRISTUS. 17 A tak všetkých rodov od Abraháma aţ po Dávida bolo rodov štrnásť a od Dávida aţ po presídlenie do Babylona rodov štrnásť a od presídlenia do Babylona aţ po Krista rodov štrnásť. 18 A narodenie Jeţiša Krista bolo takto. Keď bola jeho matka, Mária, zasnúbená Jozefovi, prv ako sa sišli, bola najdená tehotná zo Svätého Ducha. 19 Ale Jozef, jej muţ, súc spravedlivý a nechcúc jej urobiť potupu chcel ju tajne prepustiť. 20 A keď o tom premýšľal, hľa, ukázal sa mu anjel Pánov vo sne a povedal: Jozefe, synu Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manţelku, lebo to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha; 21 a porodí syna a nazveš jeho meno JEŢIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov. 22 A to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka, ktorý povedal: 23 Hľa, panna počne a porodí syna, a nazovú jeho meno Immanuel, čo je preloţené: S nami Bôh. 24 A Jozef prebudiac sa zo spánku učinil, ako mu nariadil anjel Pánov, a prijal svoju manţelku. 25 Ale jej nepoznal, dokiaľ neporodila svojho prvorodeného syna a nazval jeho meno Jeţiš.

Matúš 2

1 A keď sa narodil Jeţiš v Judskom Betleheme za dní kráľa Heródesa, tu hľa, mudrci od východu slnca prišli do Jeruzalema 2 a hovorili: Kde je ten narodený kráľ ţidovský? Lebo sme videli jeho hviezdu na východe slnca a prišli sme sa mu pokloniť. 3 Ale keď to počul kráľ Heródes, zľakol sa i celý Jeruzalem s ním. 4 A svolal všetkých najvyšších kňazov a učiteľov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má Kristus narodiť. 5 A oni mu riekli: V Judskom Betleheme, lebo tak je napísané skrze proroka:

6 A ty, Betleheme, zem Júdova, nijako nie si najmenším medzi vojvodami Júdovými, lebo z teba mi vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud, Izraela. 7 Vtedy Heródes povolal tajne mudrcov a dôkladne sa ich vypýtal na čas hviezdy, ktorá sa im ukazovala, 8 a pošlúc ich do Betlehema povedal: Iďte a dôkladne sa povypytujte o tom dieťatku, a keď najdete, dajte mi o tom zvesť, aby som i ja prijdúc poklonil sa mu. 9 A oni vypočujúc kráľa odišli. A hľa, hviezda, ktorú boli videli na východe slnca, išla pred nimi, aţ prišla a zastála nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 A zazrúc hviezdu preveľmi sa zaradovali. 11 A keď vošli do domu, našli dieťatko s Máriou, jeho matkou, a padnúc klaňali sa mu a otvoriac svoje poklady obetovali mu dary: zlato, kadivo a myrru. 12 A napomenutí súc od Boha vo sne, aby sa nenavracovali k Heródesovi, navrátili sa inou cestou do svojej krajiny. 13 A keď odišli, tu hľa, anjel Pánov sa ukázal vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň a vezmi so sebou dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta a buď tam, dokiaľ ti nepoviem! Lebo Heródes bude hľadať dieťatko, aby ho zahubil. 14 A on vstal a vzal so sebou dieťatko i jeho matku, vnoci, a ušiel do Egypta 15 a bol tam aţ do smrti Heródesovej, aby sa naplnilo, čo bolo povedané od Pána skrze proroka, ktorý povedal: Z Egypta som povolal svojho syna. 16 Vtedy Heródes, vidiac, ţe je zneváţený mudrcami, veľmi sa rozhneval a poslal a povraţdil všetkých chlapcov, ktorí boli v Betleheme a na celom jeho okolí, od dvojročných a niţe, podľa času, na ktorý sa bol dôkladne vypýtal mudrcov. 17 Vtedy sa naplnilo, čo bolo povedané od proroka Jeremiáša, ktorý povedal: 18 Hlas bolo počuť v Ráme, nárek a plač a mnoho kvílenia: Rácheľ, oplakávajúca svoje deti, a nedala sa potešiť, lebo ich niet. 19 A keď zomrel Heródes, tu hľa, anjel Pánov sa ukázal vo sne Jozefovi v Egypte 20 a povedal mu: Vstaň a vezmi so sebou dieťatko i jeho matku a idi do zeme Izraelovej, lebo pomreli tí, ktorí hľadali dušu dieťatka. 21 A on vstal a vzal so sebou dieťatko i jeho matku a prišiel do zeme Izraelovej. 22 Ale keď počul, ţe Archelaus kraľuje v Judsku miesto svojeho otca, Heródesa, bál sa ta odísť, a dostanúc vo sne úpravu od Boha ušiel do krajov Galilee 23 a prijdúc ta býval v meste zvanom Nazarete, aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze prorokov, ţe sa bude volať Nazarejský.

Matúš 3

1 V tých dňoch prišiel Ján Krstiteľ a kázal na Judskej púšti 2 a hovoril: Čiňte pokánie! Lebo sa priblíţilo nebeské kráľovstvo. 3 Lebo toto je ten predpovedaný skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 4 A ten istý Ján mal svoj odev z veľblúdej srsti a koţený opasok okolo svojich bedier, a jeho pokrmom boly kobylky a poľný med. 5 Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem i celé Judsko a celé okolie jordánske, 6 a krstení boli od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. 7 A keď videl i mnoho farizeov a sadúceov, ţe idú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, ktoţe vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu?

8 Neste tedy ovocie, hodné pokánia, 9 a nedomnievajte sa, ţe môţete v sebe hovoriť: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, ţe Bôh môţe z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti. 10 A uţ aj je sekera priloţená na koreň stromov; kaţdý tedy strom, ktorý nenesie dobrého ovocia, sa vytína a hádţe na oheň. 11 Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom, 12 ktorý má svoju vejačku vo svojej ruke a prečistí svoje humno a shromaţdí svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom. 13 Vtedy prišiel Jeţiš od Galilee k Jordánu, k Jánovi, aby bol pokrstený od neho. 14 Ale Ján mu veľmi bránil a hovoril: Mne je treba, aby som bol pokrstený od teba, a ty ideš ku mne? 15 Ale Jeţiš odpovedal a riekol mu: Nechaj teraz, lebo tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravedlivosť. Vtedy ho nechal. 16 A keď bol Jeţiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorily sa mu nebesia, a videl Ducha Boţieho, ktorý sostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. 17 A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.

Matúš 4

1 Vtedy bol Jeţiš zavedený hore na púšť od Ducha, aby bol pokúšaný od diabla. 2 A keď sa bol postil štyridsať dní a štyridsať nocí, napokon zlačnel. 3 A pristúpiac k nemu pokušiteľ riekol mu: Ak si Syn Boţí, povedz, aby sa tieto kamene staly chlebami. 4 A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude ţiť na samom chlebe, ale na kaţdom slove, ktoré vychádza skrze ústa Boţie. 5 Vtedy ho pojal diabol do svätého mesta a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu 6 a povedal mu: Ak si Syn Boţí, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, ţe svojim anjelom prikáţe o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň. 7 A Jeţiš mu riekol: Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 8 Opät ho pojal diabol na vrch, veľmi vysoký, a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi. 10 Vtedy mu povedal Jeţiš: Odídi, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúţiť! 11 Vtedy ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu. 12 A keď počul Jeţiš, ţe je Ján vydaný, odišiel do Galilee 13 a opustiac Nazaret prišiel a býval v Kafarnaume, ktoré leţí pri mori, v krajoch Zabulona a Neftalima, 14 aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: 15 Zem Zabulona a zem Neftalima, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov, 16 ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veliké svetlo, a sediacim v krajine a v tôni smrti vzišlo svetlo. 17 Odvtedy začal Jeţiš hlásať a hovoriť: Čiňte pokánie! Lebo sa priblíţilo nebeské kráľovstvo. 18 A chodiac popri Galilejskom mori videl dvoch bratov, Šimona, zvaného Petra, a Andreja, jeho brata, ktorí púšťali sieť do mora, lebo boli rybári. 19 A povedal im: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí.

20 A oni hneď opustili siete a išli za ním. 21 A keď pošiel odtiaľ niečo ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, na loďke so Zebedeom, ich otcom, naprávajúcich svoje siete, a povolal ich. 22 A oni hneď opustili loďku i svojho otca a išli za ním. 23 A Jeţiš chodil dookola po celej Galilei učiac v tamojších synagógach a káţuc evanjelium kráľovstva a uzdravujúc kaţdý neduh a kaţdú chorobu medzi ľudom. 24 A rozniesol sa o ňom chýr po celej Sýrii, a vodili a nosili k nemu všetkých nemocných, trápených rôznymi neduhy a mukami, posadlých démonami a námesačníkov a porazených, a uzdravoval ich. 25 A išly za ním mnohé zástupy z Galilee, z Desaťmestia, z Jeruzalema, z Judska i zo Zajordánia.

Matúš 5

1 A vidiac tie zástupy vyšiel na vrch, a keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci, 2 a otvoriac svoje ústa učil ich nasledovne: 3 Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení ţalostiaci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni dedične obdrţia zem. 6 Blahoslavení, ktorí lačnejú a ţíznia po spravedlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dojdú milosrdenstva. 8 Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha. 9 Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Boţími. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravedlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé, pre mňa. 12 Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. 13 Vy ste soľou zeme; keby soľ ztratila svoju slaň, čím sa osolí? Na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí. 14 Vy ste svetlom sveta. Mesto, leţiace hore na vrchu, nemôţe sa ukryť. 15 Ani nezapaľujú sviece nato, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach. 17 Nedomnievajte sa, ţe som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. 18 Lebo ameň vám hovorím, ţe dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane. 19 Ktokoľvek by tedy zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve. 20 Lebo vám hovorím, ţe ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. 21 Počuli ste, ţe bolo povedané starým: Nezabiješ! A ktokoľvek by zabil, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. 22 Ale ja vám hovorím, ţe kaţdý, kto sa hnevá na svojho brata bez príčiny, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. A ktokoľvek by povedal svojmu bratovi: Ráka, <Prázdna (hlava), ničema> bude vinný, aby bol vydaný moci vysokej rady; a ktokoľvek by povedal: Blázon, bude vinný, aby bol uvrhnutý do ohnivého pekla.

23 Teda keby si doniesol svoj dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, ţe tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj tam svoj dar pred oltárom a idi, najprv sa smier so svojím bratom a potom prijdi a obetuj svoj dar. 25 Buď dobre smýšľajúci a smier sa rýchle so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa snáď nevydal protivník sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a uvrhli by ťa do ţalára. 26 Ameň ti hovorím, ţe nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera. 27 Počuli ste, ţe bolo povedané starým: Nezcudzoloţíš. 28 Ale ja vám hovorím, ţe kaţdý, kto by pozrel na ţenu s myšlienkou poţiadať ju, uţ aj zcudzoloţil s ňou vo svojom srdci. 29 Ak ťa pohoršuje tvoje pravé oko, vylúp ho a zahoď od seba! Lebo ti je uţitočnejšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, neţ aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A jestli ťa pohoršuje tvoja pravá ruka, odtni ju a zahoď od seba, lebo ti je uţitočnejšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, neţ aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 31 Taktieţ bolo povedané, ţe ktokoľvek by prepustil svoju manţelku, nech jej dá rozvodný list. 32 Ale ja vám hovorím, ţe ktokoľvek by prepustil svoju manţelku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoloţstvu, a ktokoľvek by si vzal za ţenu prepustenú, cudzoloţí. 33 Opät ste počuli, ţe bolo povedané starým: Nebudeš krivo prisahať, ale dodrţíš Pánovi svoju prísahu! 34 Ale ja vám hovorím, aby ste vôbec neprisahali, ani na nebo, lebo je trónom Boţím, 35 ani na zem, lebo je podnoţou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom toho veľkého Kráľa; 36 ani na svoju hlavu nebudeš prisahať, lebo nemôţeš ani jediný vlas urobiť bielym alebo čiernym. 37 Ale nech je vaša reč: Áno, áno; nie, nie; to, čo je viac nad to, je zo zlého. 38 Počuli ste, ţe bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; 40 a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. 41 A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj; a od toho, kto si chce od teba niečo vypoţičať, sa neodvracaj. 43 Počuli ste, ţe bolo povedané: Milovať budeš svojho blíţneho a nenávidieť budeš svojho nepriateľa. 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú, 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dáţď na spravedlivých aj na nespravedlivých. 46 Lebo keby ste milovali iba tých, ktorí vás milujú, akú odplatu máte? Či azda nečinia toho istého i publikáni? 47 A keby ste pozdravovali iba svojich bratov, čo zvláštneho činíte? Či azda nečinia toho istého i pohania? 48 Vy tedy buďte dokonalí, jako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý.

Matúš 6

1 Vystríhajte sa, aby ste nedávali svojej almuţny pred ľuďmi nato, aby vás videli, lebo ináče nemáte odplaty u svojho Otca, ktorý je v nebesiach. 2 Keď tedy dávaš almuţnu, netrúb pred sebou, ako tí pokrytci robia v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia chválili. Ameň vám hovorím, ţe tam majú svoju odplatu. 3 Ale keď ty dávaš almuţnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica,

4 aby bola tvoja almuţna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne. 5 A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Ameň vám hovorím, ţe tam majú svoju odplatu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. 7 Ale keď sa modlíte, neţvatlite jako pohania, lebo sa domnievajú, ţe pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní. 8 Teda nebuďte im podobní, lebo váš Otec vie, čo potrebujete, prv neţ by ste ho vy prosili. 9 Vy sa tedy modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno! 10 Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak aj na zemi! 11 Daj nám dnes náš kaţdodenný chlieb 12 a odpusť nám naše viny, jako aj my odpúšťame svojim vinníkom, 13 a neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Ameň. 14 Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec; 15 ale ak vy neodpustíte ľuďom ich pokleskov, neodpustí ani váš Otec vašich pokleskov. 16 A keď sa postíte, nebuďte jako tí pokrytci zamračení, lebo znetvarujú svoju tvár, aby bolo viditeľné ľuďom, ţe sa postia. Ameň vám hovorím, ţe uţ majú svoju odplatu. 17 Ale ty, keď sa postíš, pomaţ svoju hlavu a svoju tvár umy, 18 aby nebolo viditeľné ľuďom, ţe sa postíš, ale tvojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. 19 Neshromaţďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; 20 ale si shromaţďujte poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; 21 lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. 22 Sviecou tela je oko. Keby tedy bolo tvoje oko prosté, celé tvoje telo bude svetlé; 23 ale keby bolo tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude tmavé. Ak tedy svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, jaká veľká bude sama tma? 24 Nikto nemôţe slúţiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕţať a druhým pohŕdať - nemôţete slúţiť Bohu i mamonu. 25 Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj ţivot, ţe čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je ţivot viac ako pokrm a telo ako odev? 26 Pozrite na nebeské vtáctvo, ţe nesejú ani neţnú ani neshromaţďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich ţiví! A či ich vy o veľa neprevyšujete? 27 A kto z vás starajúc sa môţe pridať k veľkosti svojej postavy jeden lakeť? 28 A o odev prečoţe sa staráte? Pováţte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú; 29 a hovorím vám, ţe ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich. 30 Ak tedy poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môţe byť hodená do pece, Bôh tak odieva, či azda vás nie o veľa viacej? Ľudia malej viery! 31 Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme? 32 Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, ţe to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Boţie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané. 34 Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.

Matúš 7

1 Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2 lebo jakým súdom súdite, takým budete súdení; a jakou mierou meriate, takou vám bude tieţ odmerané. 3 A prečo vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom oku nepozoruješ? 4 Alebo jako povieš svojmu bratovi: Daj, nech vyjmem ivierko z tvojho oka, keď hľa, brvno je v tvojom vlastnom oku? 5 Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko z oka svojho brata. 6 Nedávajte svätého psom, ani nehádţte svojich periel pred svine, aby ich snáď nezašliapaly nohami a obrátiac sa neroztrhaly vás. 7 Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám; 8 lebo kaţdý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. 9 Alebo kto je z vás človek, ktorý, keby ho jeho syn prosil o chlieb, by mu dal kameň? 10 Alebo aj keby ho prosil o rybu, či mu azda podá hada?! 11 Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí ho prosia! 12 Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte. Lebo to je zákon aj proroci. 13 Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; 14 lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do ţivota, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. 15 Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú dravými vlkmi. 16 Po ich ovocí ich poznáte. Či azda z tŕnia oberajú hrozná alebo z bodľače fíky? 17 Tak tedy kaţdý dobrý strom rodí dobré ovocie, a zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôţe rodiť zlé ovocie ani zlý strom rodiť dobré ovocie. 19 Kaţdý strom, ktorý nerodí dobrého ovocia, sa vytína a hádţe na oheň. 20 A tak ich tedy po ich ovocí poznáte. 21 Nie kaţdý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov vyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili? 23 A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti! 24 Kaţdého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. 25 A spustil sa lejak, a prišly rieky, a zavialy vetry a oborily sa na ten dom, a nepadnul, pretoţe bol zaloţený na skale. 26 A kaţdý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich, bude pripodobnený človeku bláznovi, ktorý vystavil svoj dom na piesku. 27 A spustil sa lejak a prišly rieky, a zavialy vetry a zavadily o ten dom, a padnul a jeho pád bol veliký. 28 A stalo sa, keď dokončil Jeţiš tieto reči, ţe ţasly zástupy nad jeho učením, 29 lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako ich zákonníci.

Matúš 8

1 A keď sišiel s vrchu, išlo za ním mnoho zástupov. 2 A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môţeš ma očistiť. 3 A Jeţiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo. 4 A Jeţiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáţ sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojţiš, im na svedoctvo. 5 A keď vošiel Jeţiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil 6 a hovoril: Pane, môj sluţobník leţí doma porazený a hrozne sa trápi. 7 A Jeţiš mu riekol: Ja prijdem a uzdravím ho. 8 A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj sluţobník bude uzdravený. 9 Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní. 10 Keď to počul Jeţiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, ţe ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. 11 Ale vám hovorím, ţe mnohí prijdú od východu aj od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve, 12 ale synovia kráľovstva budú vyvrhnutí do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. 13 A potom riekol Jeţiš stotníkovi: Iď, a jako si uveril, tak nech sa ti stane! A jeho sluţobník bol uzdravený v tú hodinu. 14 A keď prišiel Jeţiš do domu Petrovho videl jeho svokru, ţe leţí a má horúčku, 15 a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im. 16 A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonami, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil, 17 aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol. 18 A Jeţiš vidiac mnohé zástupy okolo seba rozkázal preplaviť sa na druhú stranu. 19 A pristúpil nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľu, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš. 20 A Jeţiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. 21 A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca. 22 Ale Jeţiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych. 23 A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci. 24 A hľa, veliká búrka povstala na mori, takţe vlny prikrývaly loď, a on spal. 25 A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme! 26 A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho. 27 A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, ţe ho i vetry i more poslúchajú? 28 A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergeţanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takţe nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich. 29 A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Jeţišu, Synu Boţí? Prišiel si sem pred časom nás trápiť? 30 A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa. 31 A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň! 32 A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách.

33 A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých. 34 A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Jeţišovi, a keď ho videli, prosili ho, ţeby odišiel z ich kraja.

Matúš 9

1 A vstúpiac do lode preplavil sa na druhú stranu a prišiel do svojho vlastného mesta. 2 A hľa, priniesli mu porazeného, poloţeného na leţisku. A keď videl Jeţiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy. 3 A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha! 4 Ale Jeţiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach? 5 Lebo čoţe je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď? 6 Ale aby ste vedeli, ţe Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje leţisko a iď domov! 7 A on vstal a odišiel domov. 8 A keď to videly zástupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc. 9 A keď išiel odtiaľ Jeţiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním. 10 A stalo sa, keď sedel Jeţiš v jeho dome za stolom, ţe hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Jeţišom i s jeho učeníkmi. 11 A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi? 12 A Jeţiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. 13 Leţ iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. 14 Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia? 15 A Jeţiš im povedal: Či môţu svadobníci smútiť, kým je s nimi ţeních? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ţeních, a vtedy sa budú postiť. 16 A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera. 17 Ani nevlievajú nového vína do vetchých koţíc, lebo ináče by sa koţice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj koţice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových koţíc, a zachované je oboje. 18 Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieţa, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzloţ na ňu svoju ruku, a bude ţiť. 19 A Jeţiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci. 20 A hľa, nejaká ţena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha, 21 lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená. 22 A Jeţiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A ţena bola zdravá od tej hodiny. 23 A keď prišiel Jeţiš do domu knieţaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj, 24 povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu. 25 A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo. 26 A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi. 27 A keď išiel odtiaľ Jeţiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!

28 A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Jeţiš im povedal: Či veríte, ţe to môţem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane! 29 Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery! 30 A hneď sa im otvorily oči. A Jeţiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! 31 Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi. 32 A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom. 33 A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi. 34 Ale farizeovia hovorili: Knieţaťom démonov vyháňa démonov. 35 A Jeţiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval kaţdý neduh i kaţdú chorobu medzi ľudom. 36 A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, ţe boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera. 37 Vtedy povedal svojim učeníkom: Ţatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. 38 Tedy proste Pána ţatvy, ţeby vyslal robotníkov do svojej ţatvy.

Matúš 10

1 A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali kaţdý neduh a kaţdú chorobu. 2 A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat. 3 Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus, 4 Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil. 5 Týchto dvanástich poslal Jeţiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite; 6 ale radšej iďte k ztrateným ovciam domu Izraelovho. 7 Iďte a káţte hovoriac, ţe sa priblíţilo nebeské kráľovstvo. 8 Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte. 9 Neberte so sebou zlata ani striebra ani obecného kovu do svojich opaskov 10 ani kapsy na cestu ani po dvoje sukieň ani sandálov ani palice, lebo robotník je hoden svojho pokrmu. 11 A do ktoréhokoľvek mesta alebo mestečka vojdete, dopýtajte sa, kto by v ňom bol toho hodný; a tam zostaňte, dokiaľ nevyjdete. 12 A vchádzajúc do domu pozdravte ho. 13 A keď bude dom hodný, nech prijde naň váš pokoj; a keď nebude hodný, nech sa váš pokoj navráti k vám. 14 A ktokoľvek by vás neprijal ani nepočul vašich slov, idúc z toho domu alebo z toho mesta vytraste prach svojich nôh. 15 Ameň vám hovorím, ţe znesiteľnejšie bude zemi Sodomänov a Gomoranov v deň súdu neţ tomu mestu. 16 Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi. 17 Vystríhajte sa ľudí, lebo vás budú vydávať staväjúc vás pred vysoké cirkevné rady a vo svojich synagógach vás budú bičovať, 18 áno i pred vladárov i pred kráľov budete vodení pre mňa, na svedoctvo im aj pohanom.

19 A keď vás vydajú, nestarajte sa o to, jako alebo čo by ste mali hovoriť. Lebo vám bude dané v tú hodinu, čo budete mať hovoriť. 20 Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás. 21 Lebo brat brata vydá na smrť a otec dieťa, a povstanú deti na rodičov a usmrtia ich. 22 A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá do konca, bude spasený. 23 A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo ameň vám hovorím, ţe nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ neprijde Syn človeka. 24 Učeník nie je nad svojho učiteľa ani sluha nad svojho pána; 25 dosť je učeníkovi, aby bol ako jeho učiteľ, a sluha, aby bol ako jeho pán. Ak domáceho pána nazvali Belzebúbom, čím väčšmi jeho domácich! 26 Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť. 27 Čo vám hovorím vo tme, povedzte na svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte na domoch. 28 A nebojte sa tých, ktorí vraţdia telo a ktorí nemôţu zavraţdiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môţe i dušu i telo zatratiť v pekle. 29 Či sa nepredávajú dva vrabce za groš? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca. 30 Ale vám sú ešte aj len všetky vlasy na hlave spočítané! 31 Tedy nebojte sa, vy ste drahší nad mnoho vrabcov. 32 Kaţdého tedy, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. 33 A kto by mňa zaprel pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. 34 Nedomnievajte sa, ţe som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. 35 Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej materi a nevestu proti jej svokre, 36 a nepriateľmi človeka budú jeho domáci. 37 Ten, kto má radšej otca alebo mater ako mňa, nie je ma hodný; a kto má radšej syna, alebo dcéru ako mňa, nie je ma hodný; 38 a kto neberie svojho kríţa a nejde za mnou, nie je ma hodný. 39 Kto najde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju dušu, najde ju. 40 Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. 41 Kto prijíma proroka v mene proroka, dostane odplatu proroka, a kto prijíma spravedlivého v mene spravedlivého, dostane odplatu spravedlivého. 42 A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, ţe neztratí svojej odplaty.

Matúš 11

1 A stalo sa, keď dokončil Jeţiš dávať svojim učeníkom rozkazy, ţe odišiel odtiaľ, aby učil a kázal v ich mestách. 2 A Ján, keď počul v ţalári o skutkoch Kristových, poslal dvoch svojich učeníkov 3 a riekol mu: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného? 4 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo čujete a vidíte: 5 slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, a chudobným sa zvestuje evanjelium,

6 a blahoslavený je ten, kto by sa nepohoršil na mne. 7 A keď oni odišli, začal Jeţiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom? 8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, tí, ktorí nosia mäkké rúcho, sú v kráľovských domoch. 9 Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, ţe i viac ako proroka. 10 Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. 11 Ameň vám hovorím, ţe nepovstal medzi splodenými zo ţien väčší nad Jána Krstiteľa; ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on. 12 A odo dní Jána Krstiteľa aţ doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho. 13 Lebo všetci proroci aj zákon prorokovali aţ po Jána. 14 A chcete-li prijať, on je Eliáš, ktorý mal prijsť. 15 Kto má uši, aby počul, nech počuje! 16 No, komu mám pripodobniť toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú svojim kamarádom a hovoria: 17 Pískali sme vám, a netancovali ste; ţalostne, jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste. 18 Lebo prišiel Ján nejediac ani nepijúc, a hovoria: Má démona; 19 prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoria: Hľa, človek ţráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov. A je ospravedlnená múdrosť od svojich detí. 20 Vtedy začal karhať mestá, v ktorých sa udialo najviac jeho divov, ţe neučinily pokánia: 21 Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by vo vrecovine a v popole boly činily pokánie. 22 No, hovorím vám, ţe Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie v deň súdu ako vám. 23 A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené aţ do neba, budeš svrhnuté aţ do pekla; lebo keby sa v Sodome boly dialy divy, ktoré sa dialy v tebe, bola by zostala aţ do dnešného dňa. 24 Avšak hovorím vám, ţe zemi Sodomänov bude znesiteľnejšie v deň súdu ako tebe. 25 Toho času odpovedal Jeţiš a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pane neba i zeme, ţe si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám, 26 áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. 27 Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiaţení, a ja vám dám odpočinutie. 29 Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; 30 lebo moje jarmo je uţitočné a moje bremeno ľahké.

Matúš 12

1 Toho času išiel Jeţiš v sobotu siatinami, a jeho učeníci súc hladní začali trhať klasy a jesť. 2 A keď to videli farizeovia, povedali mu: Hľa, tvoji učeníci robia to, čo sa nepatrí robiť v sobotu. 3 A on im povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný, on i tí, ktorí boli s ním?

4 Ako vošiel do domu Boţieho a jedol chleby predloţenia, ktoré sa mu nepatrilo jesť ani tým, ktorí boli s ním, krome samým kňazom? 5 Alebo či ste nečítali v zákone, ţe v sobotu kňazi v chráme poškvrňujú sobotu a sú bez viny? 6 No, hovorím vám, ţe tu je väčší ako chrám. 7 A keby ste boli poznali, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť, neboli by ste odsúdili nevinných. 8 Lebo Syn človeka je pánom i soboty. 9 A odíduc odtiaľ prišiel do ich synagógy. 10 A hľa, bol tam človek, ktorý mal uschnutú ruku. A opýtali sa ho a riekli: Či sa smie v sobotu uzdravovať? Aby ho obţalovali. 11 A on im povedal: Kto z vás bude taký človek, ktorý, keď bude mať jednu ovcu, a keby mu spadla v sobotu do jamy, či jej azda nepochytí a nevytiahne? 12 A o koľko viac je človek neţ ovca! Preto sa smie v sobotu dobré robiť. 13 Vtedy povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 14 A farizeovia vyjdúc odtiaľ radili sa proti nemu, jako by ho zmárnili. Ale Jeţiš to poznal a ušiel odtiaľ. 15 A išlo za ním mnoho zástupov, a uzdravil ich všetkých 16 a zakázal im prísne, aby ho nezjavili, 17 aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: 18 Hľa, môj sluţobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, poloţím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd; 19 nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu; 20 nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu; 21 a v jeho mene dúfať budú národy. 22 Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého, a uzdravil ho, takţe ten slepý a nemý i hovoril i videl. 23 A všetky tie zástupy ţasly a vravely: Či nie je toto ten syn Dávidov? 24 Ale keď to počuli farizeovia, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba Belzebúbom, knieţaťom nad démonami. 25 A Jeţiš vediac ich myšlienky povedal im: Kaţdé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne; a niktoré mesto, rozdelené proti sebe, alebo tieţ niktorý dom, rozdelený proti sebe, neobstojí. 26 A jestli satan vyháňa satana, sám so sebou je rozdelený, a jako tedy obstojí jeho kráľovstvo? 27 A jestli ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami. 28 Ale jestli ja Duchom Boţím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Boţie. 29 Alebo jako môţe niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom. 30 Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromaţďuje so mnou, rozptyľuje 31 Preto vám hovorím, ţe kaţdý hriech a kaţdé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom. 32 A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom. 33 Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí. 34 Plemä vreteníc, ako vy môţete vravieť dobré veci, keď ste zlí? Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. 35 Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.

36 Ale hovorím vám, ţe z kaţdého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu; 37 lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený. 38 Vtedy mu povedali niektorí zo zákonníkov a z farizeov a povedali: Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie. 39 Ale on odpovedal a riekol im: Pokolenie, zlé a cudzoloţné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. 40 Lebo jako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci. 41 Muţovia Ninivänia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu, a hľa, tu je viac ako Jonáš. 42 Kráľovná juhu vstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún. 43 Ale keď vyjde nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza, 44 vtedy hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď prijde, najde prázdny, vymetený a vyzdobený; 45 vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc prebývajú tam, a posledné veci toho človeka bývajú horšie ako prvé. Tak sa stane i tomuto zlému pokoleniu. 46 A kým ešte hovoril zástupom, hľa, prišli a stáli vonku jeho matka i jeho bratia hľadajúc príleţitosť s ním prehovoriť. 47 A ktosi mu povedal: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť. 48 Ale on odpovedajúc riekol tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? 49 A vztiahnuc svoju ruku na svojich učeníkov povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! 50 Lebo ktokoľvek by činil vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je mojím bratom i sestrou i matkou.

Matúš 13

1 V ten deň vyšiel Jeţiš z toho domu a sadnul si pri mori. 2 A sišlo sa k nemu mnoho zástupov, takţe vstúpil do lode a sadnul si tam, a celý zástup stál na brehu. 3 A hovoril im mnoho v podobenstvách a vravel: Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4 A keď rozsieval, niektoré zrnká padly vedľa cesty, a prišli vtáci a sozobali ich. 5 A iné padly na skalnaté miesta, kde nemaly mnoho zeme, a hneď vzišly, pretoţe nemaly hlbokosti zeme; 6 ale keď vyšlo slnce, vyhorely a preto, ţe nemaly koreňa, vyschly. 7 A iné padly do tŕnia, a tŕnie vzrástlo a udusilo ich. 8 A zase iné padly na dobrú zem a vydaly uţitok, niektoré sto, niektoré šesťdesiat a niektoré tridsať. 9 Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10 A pristúpili učeníci a povedali mu: Prečo im hovoríš v podobenstvách? 11 A on odpovedal a riekol im: Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale tamtým nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude dané, a rozhojní sa mu; ale kto nemá, od toho bude odňaté i to, čo má. 13 V podobenstvách im hovorím preto, ţe hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, 14 a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte. 15 Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťaţko počuli a svoje oči zaţmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. 16 Ale vaše oči sú blahoslavené, ţe vidia, a vaše uši, ţe čujú.

17 Lebo ameň vám hovorím, ţe mnohí proroci a spravedliví ţiadali si vidieť to, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli. 18 Vy tedy počujete podobenstvo o rozsievačovi. 19 Keď ktokoľvek počuje slovo o tom kráľovstve a nerozumie, prichádza ten zlý a uchvacuje to, čo mu bolo vsiate do srdca. To je ten posiaty vedľa cesty. 20 A na skalné miesta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou. 21 Leţ nemá v sebe koreňa, ale je dočasný, a keď nastane súţenie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršuje. 22 A zase posiaty do tŕnia je ten, kto čuje slovo, ale starosť tohoto sveta a zvod bohatstva udusuje slovo, a býva bez uţitku. 23 Ale na dobrú zem posiaty je ten, kto čuje slovo a rozumie, a kto uţ potom naozaj donáša uţitok, a síce niekto donáša sto, niekto šesťdesiat a niekto tridsať. 24 Predloţil im aj iné podobenstvo povediac: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. 25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel. 26 Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ. 27 A pristúpili sluhovia hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Zkadiaľţe má tedy kúkoľ? 28 A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu riekli: Či chceš tedy, aby sme išli a sosbierali ho? 29 A on povedal: Nie, aby ste snáď sbierajúc kúkoľ nejako spolu s ním nevytrhali aj pšenice. 30 Nechajte oboje spolu rásť aţ do ţatvy, a v čas ţatvy poviem ţencom: Soberte najprv kúkoľ a poviaţte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu svezte do mojej stodoly. 31 A zase iné podobenstvo im predloţil a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli, 32 ktoré zrno je menšie od všetkých takých semien, ale keď vzrastie, je väčšie ako zeliny a býva z neho strom, takţe prichádzavajú nebeskí vtáci a robia si hniezda na jeho vetviach. 33 A ešte iné podobenstvo im rozprával: Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala ţena a zarobila do troch mierok múky, aţ všetko skyslo. 34 Toto všetko hovoril Jeţiš v podobenstvách zástupom a bez podobenstva im nehovoril ničoho, 35 aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od zaloţenia sveta. 36 Vtedy zanechajúc Jeţiš zástupy, išiel do domu. A pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali mu: Vyloţ nám podobenstvo o tom kúkoli toho poľa. 37 A on odpovedal a riekol im: Ten, kto rozsieva dobré semeno, je Syn človeka, 38 a pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého; 39 nepriateľ, ktorý ich nasial, je diabol; ţatva je skonanie sveta, a ţenci sú anjeli. 40 A tedy jako sa sberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta: 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43 Vtedy sa budú spravedliví skvieť ako slnce v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole. 45 Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly 46 a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju.

47 Opät je nebeské kráľovstvo podobné vlečnej sieti, spustenej do mora a tiahnucej so sebou tvory z kaţdého druhu, 48 ktorú, keď bola naplnená, vytiahli na breh a sadnúc si sobrali čo dobré do nádob a čo zlé vyhádzali von. 49 Tak bude pri skonaní sveta: vyjdú anjeli a oddelia zlých zpomedzi spravedlivých 50 a uvrhnú ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubami. 51 A Jeţiš im riekol: Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane. 52 A on im povedal: Preto kaţdý učený v zákone, získaný za učeníka v nebeskom kráľovstve je podobný človeku hospodárovi, ktorý vynáša zo svojho pokladu nové i staré veci. 53 A stalo sa, keď dopovedal Jeţiš tie podobenstvá, ţe sa pobral preč odtiaľ 54 a prijdúc do svojej otčiny učil ich v ich synagóge, takţe ţasli a hovorili: Odkiaľ má tento tú múdrosť a tie divy? 55 Či nie je toto syn toho tesára? Či sa nevolá jeho matka Mária, a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas? 56 A či nie sú všetky jeho sestry u nás? Odkiaľ tedy má tento všetko toto? 57 A uráţali sa na ňom. A Jeţiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine a vo svojom dome. 58 A neučinil tam mnoho divov, pre ich neveru.

Matúš 14

1 V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch knieţat, chýr o Jeţišovi 2 a povedal svojim sluţobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. 3 Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do ţalára pre Heródiadu, ţenu Filipa, svojho brata. 4 Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať. 5 A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka. 6 Ale potom, keď slávili narodeniny Heródesove, tancovala dcéra Heródiady v prostredku a zaľúbila sa Heródesovi. 7 A preto jej sľúbil s prísahou, ţe jej dá, čokoľvek by si ţiadala. 8 A ona, súc navedená od svojej matere, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa. 9 A kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a pre spolustolujúcich rozkázal dať. 10 A pošlúc kata sťal Jána v ţalári. 11 A donesená bola jeho hlava na mise a daná dievčaťu, a zaniesla svojej materi. 12 Potom tam prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; a prišli a zvestovali to Jeţišovi. 13 A keď to počul Jeţiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išly pešo za ním z tých miest. 14 A keď vyšiel odtiaľ Jeţiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých. 15 A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas uţ prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy. 16 Ale Jeţiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť. 17 A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby. 18 A on im povedal: Doneste mi ich sem! 19 A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba poţehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom. 20 A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov.

21 A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc muţov, krome ţien a detí. 22 A Jeţiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby vstúpili do lode a predišli ho na druhú stranu, dokiaľ by vraj nerozpustil zástupov. 23 A rozpustiac zástupy vyšiel na vrch osobitne modliť sa. A keď bol večer, bol tam sám. 24 A loď uţ bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretoţe bol odporný vietor. 25 Potom za štvrtej stráţe vnoci prišiel k nim Jeţiš chodiac po mori. 26 A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, ţe je to nejaká obluda, a skríkli od strachu. 27 Ale Jeţiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa! 28 A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáţ mi, aby som prišiel za tebou po vodách. 29 A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Jeţišovi. 30 Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma! 31 A Jeţiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval? 32 A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor. 33 A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boţí! 34 A preplaviac sa prišli do zeme Genezareta. 35 A keď ho poznali muţovia toho miesta, rozposlali poslov po celom tom okolí, a podonášali mu všetkých, ktorí sa zle mali, 36 a prosili ho, ţeby im dovolil, aby sa aspoň dotkli lemu jeho rúcha, a ktorí sa ho dotkli, ozdraveli.

Matúš 15

1 Vtedy prišli k Jeţišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu: 2 Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb. 3 A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Boţie pre svoje podané ustanovenie? 4 Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie! 5 Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere. 6 A tak ste zbavili prikázanie Boţie moci pre svoje podané ustanovenie. 7 Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud sa mi blíţi svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 9 Leţ nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. 10 Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! 11 Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. 12 Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, ţe farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa? 13 A on odpovedal a riekol: Kaţdá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. 14 Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy. 15 A Peter odpovedal a riekol mu: Vyloţ nám to podobenstvo! 16 A Jeţiš povedal: Či ste ešte aj vy aţ doteraz bez rozumu? 17 Či nerozumiete, ţe všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky?

18 Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraţdy, cudzoloţstvá, smilstvá, krádeţe, falošné svedoctvá, rúhania; 20 to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka. 21 Potom vyšiel odtiaľ Jeţiš a odišiel do krajov Týru a Sidona. 22 A hľa, kananejská ţena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom. 23 Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami. 24 Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho. 25 A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôţ mi! 26 A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27 A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy odpovedal Jeţiš a riekol jej: Ó, ţeno, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. 29 Potom odišiel odtiaľ Jeţiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam. 30 A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Jeţišovým, a uzdravoval ich, 31 takţe sa divily zástupy vidiac, ţe nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho. 32 A Jeţiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo uţ tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste. 33 A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup? 34 A Jeţiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek. 35 A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem. 36 A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom. 37 A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov. 38 A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce muţov krome ţien a detí. 39 A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala.

Matúš 16

1 A pristúpili k nemu farizeovia a sadúceovia a pokúšajúc ţiadali ho, ţeby im ukázal znamenie z neba. 2 A on odpovedal a riekol im: Keď je večer hovorievate: Bude pekné počasie, lebo sa červenie nebo, 3 a za rána: Dnes bude nečas, lebo sa červená zachmúrené nebo. Pokrytci, tvárnosť neba znáte posúdiť a znamenia časov nemôţete? 4 Pokolenie, zlé a cudzoloţné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. A nechajúc ich tam odišiel. 5 A jeho učeníci prijdúc na druhú stranu mora zabudli vziať chleba. 6 A Jeţiš im povedal: Hľaďte a chráňte sa kvasu farizeov a sadúceov! 7 A oni rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Chleba sme nevzali. 8 A keď to poznal Jeţiš, povedal im: Čo to rozmýšľate medzi sebou, vy ľudia malej viery, ţe vraj nemáte chleba?

9 Či ešte nerozumiete ani sa nepamätáte na tých päť chlebov tých päť tisíc muţov a koľko košov ste sobrali? 10 Ani na tých sedem chlebov tých štyroch tisícov a koľko pletencov ste sobrali? 11 Jako tedy nerozumiete, ţe som vám nehovoril o chlebe, ale aby ste sa chránili kvasu farizeov a sadúceov? 12 Vtedy porozumeli, ţe nepovedal, aby sa chránili kvasu chleba, ale učenia farizeov a sadúceov. 13 A keď prišiel Jeţiš do okolia Cezáree Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov a riekol: Čo hovoria ľudia o mne, ţe kto som ja, Syn človeka? 14 A oni povedali: Jedni hovoria, ţe si ty Ján Krstiteľ, iní, ţe Eliáš, a zase iní, ţe Jeremiáš, alebo niektorý z prorokov. 15 Povedal im: A vy čo hovoríte, ţe kto som ja? 16 A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn ţivého Boha! 17 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. 18 A ja ti tieţ hovorím, ţe si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev, a nepremôţu jej ani brány ríše smrti; 19 a dám ti kľúče nebeského kráľovstva, a čokoľvek by si sviazal na zemi, bude sviazané aj na nebi; a čokoľvek by si rozviazal na zemi, bude rozviazané aj na nebi. 20 Vtedy prikázal svojim učeníkom, aby to nikomu nepovedali, ţe on je Kristus. 21 Odvtedy začal Jeţiš ukazovať svojim učeníkom, ţe musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych. 22 Vtedy si ho pojal Peter a začal mu dohovárať hovoriac: Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane! 23 Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Boţie veci, ale na ľudské. 24 Vtedy povedal Jeţiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríţ a ide za mnou! 25 Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju. 26 Lebo čoţe to osoţí človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu? 27 Lebo Syn človeka prijde v sláve svojeho Otca, so svojimi anjelmi a vtedy odplatí kaţdému podľa jeho skutkov. 28 Ameň vám hovorím, ţe sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.

Matúš 17

1 A po šiestich dňoch pojal Jeţiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, 2 a premenil sa pred nimi, a jeho tvár sa skvela jako slnce, a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo. 3 A hľa, ukázali sa im Mojţiš a Eliáš shovárajúc sa s ním. 4 A Peter odpovedal a riekol Jeţišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stány: tebe jeden, Mojţišovi jeden a Eliášovi jeden. 5 A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte! 6 A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi. 7 A Jeţiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! 8 A keď pozdvihli svoje oči, nevideli uţ nikoho, iba samotného Jeţiša.

9 A keď schádzali s toho vrchu, prikázal im Jeţiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych! 10 A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čoţe to tedy hovoria zákonníci, ţe najprv musí prijsť Eliáš? 11 A Jeţiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko; 12 ale hovorím vám, ţe Eliáš uţ prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. 13 Vtedy porozumeli učeníci, ţe im to povedal o Jánovi Krstiteľovi. 14 A keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu človek, ktorý sa mu klaňal padnúc na kolená 15 a hovoril: Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačník a hrozne trpí, lebo často padáva do ohňa a často do vody. 16 A priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale ho nemohli uzdraviť. 17 A Jeţiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokedy budem s vami? Dokedy vás ponesiem? Doveďte mi ho sem! 18 A Jeţiš ho pokarhal, a démon hneď vyšiel z neho, a mládenec bol uzdravený od tej hodiny. 19 Vtedy pristúpili učeníci k Jeţišovi osobitne a povedali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 20 A on im povedal: Pre vašu neveru; lebo ameň vám hovorím, keby ste mali vieru jako horčičné zrno, poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam hen! a prejde, a nič vám nebude nemoţným. 21 Ale tento druh nevychádza, iba modlitbou a pôstom. 22 A keď chodili spolu po Galilei, povedal im Jeţiš: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. 23 A zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A veľmi sa zarmútili. 24 A keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberajúci poplatok dvojdrachmy a riekli: Či váš učiteľ neplatí dvojdrachmy? 25 A on povedal: Platí! A keď vošiel do domu, predišiel ho Jeţiš a povedal: Čo sa ti zdá, Šimone, od koho berú kráľovia tejto zeme clo alebo daň? Od svojich synov a či od cudzích? 26 A keď odpovedal, ţe od cudzích, riekol mu Jeţiš: Tak tedy ich synovia sú slobodní. 27 Avšak aby sme ich nepohoršili, idi k moru, hoď udicu a vezmi rybu, ktorá najprv vyjde hore a keď jej otvoríš ústa, najdeš groš striebra; ten vezmi a daj im za seba i za mňa.

Matúš 18

1 V tú istú hodinu pristúpili učeníci k Jeţišovi a povedali: Kto je tedy väčší v nebeskom kráľovstve? 2 A Jeţiš privolajúc si dieťa postavil ho do prostredku medzi nich 3 a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. 4 Ktokoľvek sa tedy poníţi jako toto dieťa, to je ten väčší v nebeskom kráľovstve. 5 A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma, 6 a ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo uţitočnejšie, aby bol zavesený oslí ţernov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hlbiny mora. 7 Beda svetu pre pohoršenia. Lebo pohoršenia musia prijsť, ale beda človekovi, skrze ktorého prichádza pohoršenie. 8 A jestli ťa pohoršuje tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do ţivota chromý alebo okyptený, neţ aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvrhnutý do večného ohňa.

9 A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do ţivota jednooký, neţ aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla. 10 Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, ţe ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 11 Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo. 12 Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej? 13 A keď sa stane, ţe ju najde, ameň vám hovorím, ţe sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým. 14 Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých. 15 A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi potresci ho medzi sebou a ním samým. Keď ťa počúvne, získal si svojho brata. 16 A keby nepočúvnul, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby na ústach dvoch svedkov alebo troch bolo postavené kaţdé slovo. 17 A keby ich nepočúvnul, povedz to cirkvi; a keby nepočúvnul ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán. 18 Ameň vám hovorím: Všetko, čo by ste sviazali na zemi, bude sviazané aj na nebi; a všetko, čo by ste rozviazali na zemi, bude rozviazané aj na nebi. 19 A zase vám hovorím, ţe keď sa dvaja z vás shodnú na zemi o jakejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 20 Lebo kde sú dvaja alebo traja shromaţdení v mojom mene, tam som i ja v ich strede. 21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz? 22 Jeţiš mu rečie: Nehovorím ti, ţe do sedem ráz, ale aţ do sedemdesiatsedem ráz. 23 Preto je podobné nebeské kráľovstvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami. 24 A keď začal rátať, privedený mu bol jeden dlţník, ktorý mu bol dlţen desať tisíc hrivien. 25 Ale, ţe nemal ako zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať i jeho ţenu i deti i všetko, čo mal, a zaplatiť. 26 Tedy padnul pred ním sluha, klaňal sa mu a hovoril: Pane, pozhovej mi, a všetko ti zaplatím. 27 A pán toho sluhu, milosrdenstvom hnutý, prepustil ho a dlţobu mu odpustil. 28 Ale ten istý sluha vyjdúc našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlţen sto denárov, a pochytil ho a hrdúsil hovoriac: Zaplať mi, čo si dlţen! 29 Tedy padnul jeho spolusluha k jeho nohám, prosil ho a hovoril: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím. 30 Ale on nechcel, leţ odišiel a hodil ho do ţalára, dokiaľ by nezaplatil toho, čo bol dlţen. 31 A keď videli jeho spolusluhovia, čo sa stalo, zarmútili sa veľmi a prišli a porozprávali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 Vtedy si ho zavolal jeho pán a povedal mu: Zlý sluha, všetok ten dlh som ti odpustil, pretoţe si ma prosil; 33 či si sa teda i ty nemal zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou? 34 A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil všetkého, čo mu bol dlţen. 35 Tak i môj nebeský Otec učiní vám, keď neodpustíte jeden kaţdý svojmu bratovi zo srdca ich previnení.

Matúš 19

1 A stalo sa, keď dokončil Jeţiš tie slová, ţe sa sobral z Galilee a prišiel do Judského kraja za Jordánom. 2 A išly za ním mnohé zástupy a uzdravoval ich tam. 3 A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manţelku pre jakúkoľvek príčinu?

4 A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, ţe ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muţa a ţenu 5 a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕţať svojej ţeny, a tí dvaja budú jedno telo? 6 Takţe nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje! 7 A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojţiš dať rozvodný list a prepustiť ju? 8 Povedal im: Mojţiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ţeny, ale od počiatku nebolo tak. 9 A hovorím vám, ţe ktokoľvek by prepustil svoju ţenu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ţenu inú, cudzoloţí, a ten, ktorý si vezme za ţenu prepustenú, cudzoloţí. 10 Vtedy mu povedali jeho učeníci: Jestli je taká vec človeka so ţenou, tak nie je dobre oţeniť sa. 11 A on im povedal: Nie všetci chápu to slovo, ale iba tí, ktorým je to dané. 12 Lebo sú panenci, ktorí sa tak narodili z materinského ţivota, a sú panenci, ktorých ľudia učinili panencami, a zase sú panenci, ktorí sa sami pre nebeské kráľovstvo učinili panencami. Kto môţe pochopiť, nech pochopí! 13 Vtedy mu priniesli dieťatká, aby na ne vzkladal ruky a modlil sa nad nimi, a učeníci im dohovárali za to. 14 Ale Jeţiš povedal: Nechajte dieťatká a nebráňte im prijsť ku mne, lebo takých je nebeské kráľovstvo. 15 A keď vzloţil na ne ruky, odišiel odtiaľ. 16 A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný ţivot? 17 A on mu riekol: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A jestli chceš vojsť do ţivota, zachovaj prikázania. 18 A povedal mu: Ktoré? A Jeţiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoloţíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, 19 cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blíţneho jako samého seba. 20 Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba? 21 Jeţiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma! 22 Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. 23 A Jeţiš povedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, ţe bohatý ťaţko vojde do nebeského kráľovstva. 24 A zase vám hovorím, ţe ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho neţ bohatému vojsť do kráľovstva Boţieho. 25 Keď to počuli jeho učeníci, náramne ţasli a hovorili: Kto potom môţe byť spasený? 26 Ale Jeţiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemoţné, ale u Boha je všetko moţné. 27 Vtedy odpovedal Peter a riekol mu: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou, čo tedy bude nám? 28 A Jeţiš im povedal: Ameň vám hovorím, ţe vy, ktorí ste ma nasledovali, v znovazrodení, keď sadne Syn človeka na tróne svojej slávy, sadnete si aj vy na dvanástich trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových, 29 A kaţdý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo manţelku alebo deti alebo polia pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a večný ţivot obdrţí dedične. 30 Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.

Matúš 20

1 Lebo nebeské kráľovstvo je podobné človeku-hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať si robotníkov do svojej vinice. 2 A zjednajúc sa s robotníkmi, ţe im dá po denáre na deň, poslal ich do svojej vinice. 3 A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a zaháľať. 4 Aj tým povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli.

5 Opät vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté. 6 Potom vyjdúc okolo jedonástej hodiny našiel iných stáť a zaháľať a povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? 7 Povedali mu: Pretoţe nás nikto nenajal. A on im povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dostanete. 8 A keď bol večer povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im počnúc od posledných aţ po prvých. 9 A keď prišli tí okolo jedonástej hodiny najatí, dostali po denáre. 10 A keď potom prišli tí prví, domnievali sa, ţe dostanú viacej, ale aj oni dostali po denáre. 11 A keď vzali, reptali proti hospodárovi 12 a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu, a učinil si ich rovných nám, ktorí sme niesli bremeno dňa a páľu slnca. 13 Ale on odpovedal a riekol jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto poslednému dať ako i tebe. 15 Alebo či nemám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, ţe ja som dobrý? 16 Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. 17 A keď išiel Jeţiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im: 18 Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť 19 a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukriţovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 20 Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho. 21 A on jej povedal: Čo chceš? A riekla mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľovstve. 22 A Jeţiš odpovedal a riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môţete piť kalich, ktorý mám ja piť, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môţeme. 23 A on im povedal: Môj kalich pravda piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené od môjho Otca. 24 A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov. 25 Ale Jeţiš privolajúc si povedal: Viete, ţe knieţatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. 26 Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším sluţobníkom; 27 a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, 28 ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúţili, ale aby slúţil a dal svoj ţivot ako výkupné za mnohých. 29 A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veliký zástup. 30 A hľa, sedeli tam pri ceste dvaja slepí, ktorí, keď počuli, ţe tade ide Jeţiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov! 31 Ale zástup im dohováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, Synu Dávidov! 32 A Jeţiš postál, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám učinil? 33 A oni mu povedali: Pane, ţe by sa otvorily naše oči. 34 A Jeţiš, súc pohnutý ľútosťou, dotknul sa ich očí, a hneď prezreli a išli za ním.

Matúš 21

1 A keď sa priblíţili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Jeţiš dvoch učeníkov 2 a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviaţte ich a priveďte ku mne. 3 A keby vám niekto niečo povedal, poviete, ţe ich Pán potrebuje, ale ţe ich hneď pošle. 4 A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: 5 Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu. 6 A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Jeţiš, 7 a priviedli oslicu aj osľa, poloţili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili. 8 A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu, 9 a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Poţehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 10 A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto? 11 A zástupy vravely: Toto je Jeţiš, ten prorok z Galilejského Nazareta. 12 A Jeţiš vošiel do chrámu Boţieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov, 13 a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. 14 A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich. 15 Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, ţe kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa 16 a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Jeţiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, ţe z úst nemluvniat a tých, ktorí poţívajú prsia, pripravil si si chválu? 17 A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval. 18 Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel. 19 A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia aţ na veky! A fík naskutku vyschnul. 20 A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík! 21 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, ţe keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa, 22 a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete. 23 A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc? 24 A Jeţiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci. 25 Krst Jánov odkiaľţe bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili? 26 A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka. 27 A odpovedali Jeţišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci. 28 No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! 29 A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel. 30 A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel.

31 Ktorýţe z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Jeţiš im povedal: Ameň vám hovorím, ţe publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Boţieho. 32 Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili. 33 Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil veţu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval. 34 A keď sa priblíţil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie. 35 Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali. 36 Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté. 37 Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna. 38 Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podrţme si sami jeho dedičstvo. 39 A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili. 40 Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom? 41 Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy. 42 Jeţiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, ţe bude odňaté od vás kráľovstvo Boţie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie. 44 A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí. 45 A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, ţe hovoril o nich, 46 a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.

Matúš 22

1 A Jeţiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal: 2 Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu. 3 A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť. 4 Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu! 5 Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve, 6 a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili. 7 A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil. 8 Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni. 9 Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu. 10 A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaţdili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi. 11 Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom, 12 a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel. 13 Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviaţte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.

14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. 15 Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči. 16 A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, ţe si pravdivý a ţe ceste Boţej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí; 17 povedzţe nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie? 18 Ale Jeţiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukáţte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár. 20 A povedal im: Čí je tento obraz a nápis? 21 A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Boţie, Bohu. 22 A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli. 23 Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, ţe nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho 24 a riekli: Učiteľu, Mojţiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ţenu a vzbudí svojmu bratovi semeno. 25 Nuţ bolo u nás sedem bratov, a prvý oţeniac sa zomrel a pretoţe nemal semena, zanechal svoju ţenu svojmu bratovi. 26 Tak podobne aj druhý aj tretí aţ do siedmeho. 27 A naposledy po všetkých zomrela aj ţena. 28 Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ţenou, lebo ju všetci mali? 29 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretoţe neznáte písem ani moci Boţej; 30 lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ţeniť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boţí v nebi. 31 A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal: 32 Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale ţivých. 33 A keď to počuly zástupy, ţasly nad jeho učením. 34 Ale farizeovia počujúc ţe umlčal sadúceov, sišli sa dovedna, 35 a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal: 36 Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone? 37 A Jeţiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je to veľké a prvé prikázanie. 39 A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blíţneho jako samého seba! 40 Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci. 41 A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Jeţiš 42 a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov. 43 A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoloţím tvojich nepriateľov za podnoţ tvojich nôh. 45 Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom? 46 A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopováţil opytovať.

Matúš 23

1 Vtedy hovoril Jeţiš zástupom a svojim učeníkom 2 a riekol: Na stolici Mojţišovej posadili sa zákonníci a farizeovia; 3 tedy všetko, čo by vám povedali, aby ste zachovávali, zachovávajte a čiňte, ale podľa ich skutkov nečiňte, lebo hovoria, ale nečinia. 4 A viaţu ťaţké bremená a neznesiteľné a uvaľujú ich na plecia ľudí, ale oni sami nechcú ich pohnúť svojím prstom. 5 A všetky svoje skutky činia nato, aby ich ľudia videli. Lebo rozširujú svoje filaktéria a robia veľké podolky svojich plášťov; 6 majú radi prvé miesta na leţanie pri večeriach a prvé stolice v synagógach 7 a pozdravovania na trhoch, a aby ich ľudia volali: Rabbi! Rabbi! 8 Ale vy sa nevolajte rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. 9 A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach. 10 Ani sa nenazývajte duchovnými vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus. 11 A ten, kto by bol väčší z vás, bude vaším sluţobníkom. 12 A ktokoľvek sa povýši, bude poníţený, a ktokoľvek sa poníţi, bude povýšený. 13 Ale beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretoţe zavierate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo vy do neho nevchádzate ani tých, ktorí vchádzajú, nenecháte vojsť. 14 Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretoţe zoţierate domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia; preto ponesiete ťaţší súd. 15 Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretoţe obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. 16 Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to nie je nič; ale kto by prisahal na zlato chrámu, ten je povinný drţať. 17 Blázni a slepci, veď čoţe je väčšie, zlato a či chrám, ktorý posväcuje zlato? 18 A kto by vraj prisahal na oltár, to nie je nič; ale kto by prisahal na dar, ktorý je na ňom, ten je povinný drţať. 19 Blázni a slepci, veď čoţe je väčšie, dar a či oltár, ktorý posväcuje dar? 20 A tak tedy ten, kto prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko. čo je na ňom; 21 a ten, kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý býva v ňom; 22 a ten, kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boţí, i na toho, ktorý sedí na ňom. 23 Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretoţe dávate desiatky z máty, z kôpru a kmínu a opustili ste to, čo je ťaţšieho v zákone, súd, milosrdenstvo a vernosť; toho bolo treba činiť a tamto neopustiť. 24 Slepí vodcovia, ktorí cedíte komára a veľblúda prehlcujete! 25 Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretoţe čistíte vonok pohára a misy, ale zvnútra sú plné lúpeţe a nezdrţanlivosti! 26 Farizee, slepče, vyčisti najprv vnútro pohára a misy, aby bol čistý aj ich vonok! 27 Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretoţe sa podobáte hrobom, obieleným vápnom, ktoré sa síce zvonku zdajú byť krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a kaţdej nečistoty. 28 Tak aj vy, zvonku síce zdáte sa ľuďom, ţe ste spravedliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. 29 Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, ţe staviate hroby prorokov a ozdobujete pomníky spravedlivých 30 a hovoríte: Keby sme boli ţili za dní našich otcov, neboli by sme bývali ich spoluúčastníkmi na krvi prorokov. 31 A tak sami si vydávate svedoctvo, ţe ste synovia tých, ktorí povraţdili prorokov. 32 Naplňte aj vy mieru svojich otcov!

33 Hadi! Plemä vreteníc, ako by ste vy utiekli odsúdeniu do pekla?! 34 Preto hľa, ja posielam k vám prorokov a múdrych a učených v zákone, a niektorých z nich zabijete a ukriţujete a niektorých z nich zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, 35 aby prišla na vás všetka krv spravedlivá, vylievaná na zemi, od krvi spravedlivého Ábela aţ po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zavraţdili medzi chrámom a oltárom. 36 Ameň vám hovorím, ţe prijde toto všetko na toto pokolenie. 37 Jeruzaleme, Jeruzaleme, ty, ktorý vraţdíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú kedy poslaní k tebe, koľko ráz som chcel shromaţdiť tvoje deti, tak ako sliepka shromaţďuje svoje kuriatka pod svoje krýdla, ale nechceli ste! 38 Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý! 39 Lebo vám hovorím, ţe ma uţ odteraz nikdy neuvidíte, aţ poviete: Poţehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Matúš 24

1 Potom vyšiel Jeţiš z chrámu a išiel. A pristúpili jeho učeníci, aby mu ukázali stavby chrámu. 2 Ale Jeţiš odpovedal a riekol im: Či nevidíte všetkého tohoto? Ameň vám hovorím, ţe tu nebude ponechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. 3 A keď sedel na Olivovom vrchu, pristúpili k nemu učeníci osobitne a riekli: Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením tvojho príchodu a skonania sveta? 4 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol! 5 Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých. 6 A budete slýchať o vojnách a chýry o vojnách. Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to všetko sa musí stať, ale ešte nie je koniec. 7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami. 8 A to všetko je počiatkom preporodných bolestí sveta. 9 Vtedy vás vydajú v súţenie a budú vás zabíjať, a budete nenávidení od všetkých národov pre moje meno. 10 A vtedy sa pohoršia mnohí a budú jedni druhých zrádzať a jedni druhých nenávidieť 11 a povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých. 12 A preto, ţe bude rozmnoţená neprávosť, ochladne láska mnohých; 13 ale kto zotrvá aţ do konca, ten bude spasený. 14 A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedoctvo všetkým národom, a vtedy prijde koniec. 15 Keď tedy uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, ţe stojí na svätom mieste (Kto čítaš, rozumej!), 16 vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy; 17 kto bude na postreší, nech nesostupuje, aby vzal niečo zo svojho domu, 18 a kto na poli, nech sa nevracia zpät, aby vzal svoje rúcho. 19 Leţ beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tých dňoch. 20 Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime ani v sobotu. 21 Lebo vtedy bude veliké súţenie, akého nebolo od počiatku sveta aţ doteraz, ani uţ nikdy viac nebude. 22 A keby neboly zkrátené tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo; ale pre vyvolených budú zkrátené tie dni. 23 Vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Tu! neverte!

24 Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takţe by zviedli v blud, keby bolo moţné, aj vyvolených. 25 Hľa, predpovedal som vám to! 26 Tedy keď vám povedia: Hľa, je na púšti! nevychádzajte! Hľa, vo vnútorných chyţiach! neverte! 27 Lebo jako vychádza blesk od východu a ukazuje sa aţ na západ, tak bude aj príchod Syna človeka. 28 Lebo kdekoľvek bude mŕtvola, tam sa shromaţdia aj orli. 29 A hneď po súţení tých dní zatmie sa slnce, a mesiac nedá svojej ţiare, a hviezdy budú padať s neba, a nebeské moci sa budú pohybovať. 30 A vtedy sa ukáţe znamenie Syna človeka na nebi, a vtedy budú plakať všetky pokolenia zeme a uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na nebeských oblakoch s mocou a slávou velikou. 31 A pošle svojich anjelov s trúbou veľkého zvuku, a shromaţdia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jedných končín nebies aţ po ich druhé končiny. 32 A od fíka sa naučte podobenstvu: keď uţ zmäkne jeho letorast a vyţenie lístie, viete, ţe je uţ blízko leto. 33 Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, ţe je blízko, predo dvermi. 34 Ameň vám hovorím, ţe nepominie toto pokolenie, aţ sa to všetko stane. 35 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. 36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec. 37 A jako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka: 38 lebo jako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ţenili sa a vydávaly aţ do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, 39 a nezvedeli, aţ prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka. 40 Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 41 Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná. 42 Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán. 43 Ale to vedzte, ţe keby hospodár vedel, v ktorú stráţ prijde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom. 44 Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka. 45 Ktoţe je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? 46 Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť. 47 Ameň vám hovorím, ţe ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 48 Ale keby povedal ten zlý sluha vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho neprijde, 49 a začal by spolusluhov biť a jesť a piť s opilcami 50 prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, 51 a rozpoltí ho a jeho diel poloţí s pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.

Matúš 25

1 Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ţeníchovi. 2 Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. 3 Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja;

4 ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. 5 A keď neprichádzal ţeních, podriemaly všetky a pospaly. 6 Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ţeních ide! Vyjdite mu vústrety! 7 Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy. 8 A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. 9 Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! 10 A keď odišly kúpiť, prišiel ţeních, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere. 11 Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! 12 Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás! 13 Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka. 14 Lebo bude tak, ako čo istý človek, ktorý odchádzal na cestu, povolal svojich vlastných sluhov a odovzdal im svoj majetok. 15 A jednému dal päť hrivien, jednému dve a jednému jednu, kaţdému podľa jeho vlastnej moţnosti, a odcestoval. 16 A ten, ktorý dostal päť hrivien, odišiel hneď, zarábal nimi a vyrobil druhých päť hrivien; 17 podobne i ten, ktorý dostal dve, získal druhé dve. 18 Ale ten, ktorý dostal jednu, odišiel, vykopal jamu do zeme a skryl peniaze svojho pána. 19 Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi. 20 A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi. 21 A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! 22 A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi. 23 A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! 24 Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, ţe si prísny človek, ktorý ţneš, kde si nesial, a shromaţďuješ ztade, kde si nerozsypal, 25 a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje. 26 A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, ţe ţnem, kde som nesial, a shromaţďujem ztade, kde som nerozsypal. 27 Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prijdúc bol by som vzal svoje s úrokom. 28 Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. 29 Lebo kaţdému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. 30 A toho neuţitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. 31 A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, 32 a shromaţdené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, 33 a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. 34 Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, poţehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od zaloţenia sveta. 35 Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma;

36 nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v ţalári som bol, a prišli ste za mnou. 37 Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? 38 A kedyţe sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? 39 A kedy sme ťa videli nemocného alebo v ţalári a prišli sme za tebou? 40 A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, ţe nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. 41 Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. 42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; 43 hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v ţalári a nenavštívili ste ma. 44 Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v ţalári a neposlúţili sme ti? 45 Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, ţe nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili. 46 A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného ţivota.

Matúš 26

1 A stalo sa, keď dokončil Jeţiš všetky tieto reči, ţe povedal svojim učeníkom: 2 Viete, ţe po dvoch dňoch bude Veľká noc, a Syn človeka sa vydáva ta, aby bol ukriţovaný. 3 Vtedy sa sišli najvyšší kňazi, zákonníci a starší ľudu do dvorany najvyššieho kňaza, zvaného Kaifáša, 4 a uradili sa, aby lapili Jeţiša ľsťou a zabili, 5 ale hovorili: Nie na sviatok, aby nepovstala vzbura medzi ľudom. 6 A keď bol Jeţiš v Betánii, v dome Šimona Malomocného, 7 pristúpila k nemu ţena, ktorá mala alabastrovú nádobu masti, veľmi drahej, a vyliala mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. 8 A keď to videli jeho učeníci, mrzeli sa a vraveli: Načo táto ztrata? 9 Lebo táto masť sa mohla predať za mnoho peňazí, a mohlo sa dať chudobným. 10 Ale keď to spozoroval Jeţiš, povedal im: Načo trápite ţenu? Lebo vykonala dobrý skutok naproti mne. 11 Lebo chudobných máte vţdycky so sebou, ale mňa nebudete mať vţdycky. 12 Lebo ţe táto vyliala túto masť na moje telo, učinila to na môj pohrab. 13 Ameň vám hovorím, ţe kdekoľvek bude kázané toto evanjelium po celom svete, bude sa hovoriť aj to, čo táto vykonala, na jej pamiatku. 14 Vtedy odišiel jeden z tých dvanástich, zvaný Judáš Iškariotský, k najvyšším kňazom 15 a povedal: Čo mi chcete dať, a ja vám ho zradím? A oni mu odčítali tridsať strieborných. 16 A od tej chvíle hľadal príleţitosť, aby ho zradil. 17 A v prvý deň nekvasených chlebov pristúpili učeníci k Jeţišovi a povedali mu: Kde chceš, aby sme ti prihotovili, ţeby si jedol baránka? 18 A on povedal: Iďte do mesta k tomu a k tomu a povedzte mu: Učiteľ ti odkazuje: Môj čas je blízko; u teba budem jesť baránka so svojimi učeníkmi. 19 A učeníci urobili tak, ako im nariadil Jeţiš, a prihotovili baránka.

20 A keď bol večer, sadol za stôl i s dvanástimi. 21 A keď jedli, povedal: Ameň vám hovorím, ţe jeden z vás ma zradí. 22 A veľmi sa rmútiac začali mu hovoriť jeden kaţdý z nich: Či som to azda ja, Pane? 23 A on odpovedal a riekol: Ktorý omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. 24 No, Syn človeka síce ide, jako je o ňom napísané, avšak beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza; lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. 25 A odpovedal Judáš, ktorý ho zrádzal, a riekol: Či som to azda ja, rabbi? A Jeţiš mu riekol: Ty si povedal. 26 A keď jedli, vzal Jeţiš chlieb, a keď bol dobrorečil, lámal a dával učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte: toto je moje telo. 27 Potom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všetci, 28 lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Ale hovorím vám, ţe odteraz nebudem nikdy piť z tohoto plodu viniča, aţ do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. 30 A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch. 31 Vtedy im povedal Jeţiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda. 32 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 33 A Peter odpovedal a riekol mu: Ak by sa aj všetci pohoršili na tebe, ja sa nikdy nepohorším! 34 Jeţiš mu povedal: Ameň ti hovorím, ţe tejto noci, prv neţ zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 35 A Peter mu povedal: Ani keby som musel s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem! Podobne hovorili aj všetci ostatní učeníci. 36 Vtedy prišiel s nimi Jeţiš na miesto, zvané Getsémane, a povedal učeníkom: Poseďte tu, aţ odídem a pomodlím sa tamto. 37 A pojmúc so sebou Petra a dvoch synov Zebedeových začal sa rmútiť a veľmi teskniť. 38 Vtedy im povedal: Moja duša je smutná aţ na smrť; zostaňte tu a bdejte so mnou! 39 A poodíduc trochu ďalej napred padol na svoju tvár, modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak je moţné, nech odíde odo mňa tento kalich, avšak nie ako ja chcem, ale jako ty. 40 Potom prišiel k učeníkom a našiel ich spať a povedal Petrovi: Či ste takto nemohli so mnou bdieť jednu hodinu? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! Duch síce je hotový, ale telo je krehké. 42 Opät odišiel po druhé a modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak ma nemôţe minúť tento kalich, len keď ho vypijem, nech sa stane tvoja vôľa! 43 A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiaţené. 44 A nechajúc ich znova odišiel a modlil sa po tretie, povediac to isté slovo. 45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: Teraz uţ spite a odpočívajte! Hľa, priblíţila sa hodina, a Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme, hľa, uţ sa priblíţil ten, ktorý ma zrádza. 47 A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veliký zástup s mečami a kyjami od najvyšších kňazov a od starších ľudu. 48 A jeho zradca im bol dal znamenie: Ktorého bozkám, ten je, chyťte ho. 49 A hneď pristúpil k Jeţišovi a povedal: Zdravím ťa, rabbi! A zbozkával ho. 50 A Jeţiš mu povedal: Priateľu, načo si prišiel? Vtedy pristúpili, poloţili ruky na Jeţiša a jali ho.

51 A hľa, zrazu jeden z tých, ktorí boli s Jeţišom, vystrel ruku, vytiahnul svoj meč a uderiac sluhu najvyššieho kňaza odťal mu ucho. 52 Vtedy mu povedal Jeţiš: Daj svoj meč zpät na jeho miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, zahynú mečom. 53 Alebo či myslíš, ţe nemôţem teraz poprosiť svojho Otca, a pristavil by mi viacej neţ dvanásť legionov anjelov? 54 Ale jako by sa potom naplnily písma, ţe musí byť tak? 55 V tú hodinu povedal Jeţiš zástupom: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma zajali. Kaţdý deň som sedel u vás a učil v chráme, a nejali ste ma. 56 Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnily písma prorokov. Vtedy ho opustili všetci učeníci a utiekli. 57 A oni zajmúc Jeţiša, odviedli ho ku Kaifášovi, najvyššiemu kňazovi, kde sa boli sišli zákonníci a starší. 58 A Peter išiel za ním zďaleka aţ do dvora najvyššieho kňaza a vojdúc do vnútra sadnul si so sluţobníkmi, aby videl koniec. 59 A najvyšší kňazi, starší a celá vysoká rada hľadali falošné svedoctvo proti Jeţišovi, aby ho vydali na smrť, 60 ale nenašli, a hoc aj mnohí falošní svedkovia predstúpili, nenašli. A napokon predstúpili dvaja falošní svedkovia 61 a riekli: Tento povedal: Ja môţem zboriť chrám Boţí a za tri dni ho vystaviť. 62 Na to povstal najvyšší kňaz a povedal mu: Či nič neodpovedáš, čo títo svedčia proti tebe? 63 Ale Jeţiš mlčal. A najvyšší kňaz odpovedal a riekol mu: Prísahou na ţivého Boha ťa zaväzujem, aby si nám povedal, či si ty Kristus, ten Syn Boţí. 64 A Jeţiš mu riekol: Ty si povedal; len vám hovorím, ţe odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65 Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Rúhal sa; čo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie. 66 Čo sa vám zdá? A oni odpovedali a riekli: Vinný je smrti. 67 Vtedy mu pľuli do tvári a pohlavkovali ho, a iní ho zase bili palicami 68 a hovorili: Prorokuj nám, Kriste, kto ťa uderil! 69 A Peter sedel vonku na dvore. A pristúpila k nemu jedna dievčina a povedala: Aj ty si bol s tým galilejským Jeţišom. 70 Ale on zaprel pred všetkými a povedal: Neviem, čo hovoríš. 71 A jako vyšiel do brány, videla ho iná a povedala tým, ktorí tam boli: Aj tento bol s Jeţišom, s tým Nazaretským. 72 A opät zaprel s prísahou: Neznám toho človeka. 73 Potom po malej chvíli pristúpili tí, ktorí tam stáli, a povedali Petrovi: Ba skutočne si aj ty z nich, lebo aj tvoja reč ťa prezrádza. 74 Vtedy sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám toho človeka. A hneď zaspieval kohút. 75 A Peter sa rozpamätal na slovo Jeţišovo, ktorý mu bol povedal: Prv neţ zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc von plakal horko.

Matúš 27

1 A keď bolo ráno, uradili sa všetci najvyšší kňazi a starší ľudu proti Jeţišovi, aby ho vydali na smrť, 2 a poviaţuc ho odviedli a vydali ho Pontskému Pilátovi, vladárovi. 3 Vtedy vidiac Judáš, jeho zradca, ţe je odsúdený, ľutoval to a vrátil najvyšším kňazom a starším tých tridsať strieborných 4 a povedal: Zhrešil som zradiac nevinnú krv. Ale oni povedali: Čo nám do toho? Ty vidz!

5 A povrhnúc strieborné v chráme išiel preč a odíduc obesil sa. 6 A najvyšší kňazi vzali tie strieborné a povedali: Nepatrí sa nám hodiť ich do korbána, do pokladnice, pretoţe je to cena krvi. 7 A poradiac sa kúpili za ne to hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto je nazvané to pole poľom krvi aţ do dnešného dňa. 9 Vtedy sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Jeremiáša, ktorý povedal: A vzali tých tridsať strieborných, kúpnu cenu oceneného, ktorého oceniac kúpili od synov Izraelových, 10 a dali ich za pole hrnčiarovo, tak ako mi nariadil Pán. 11 A Jeţiš stál pred vladárom, a vladár sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Ţidov? A Jeţiš mu povedal: Ty dobre hovoríš. 12 A kým ţalovali na neho najvyšší kňazi a starší, nič neodpovedal. 13 Vtedy mu riekol Pilát: Či nečuješ, aké mnohé veci svedčia proti tebe? 14 Ale mu neodpovedal ani na jediné slovo, takţe sa vladár veľmi divil. 15 A na veľkonočný sviatok mal vladár obyčaj prepustiť zástupu jedného väzňa, ktorého chceli. 16 A vtedy mali neobyčajného väzňa, zvaného Barabáša. 17 Tedy keď sa sišli ľudia, povedal im Pilát: Ktorého chcete, aby som vám prepustil, Barabáša a či Jeţiša, zvaného Krista? 18 Lebo vedel, ţe ho zo závisti vydali. 19 A keď sedel na súdnej stolici, poslala k nemu jeho ţena s odkazom: Nemaj ničoho s tým spravedlivým, lebo som dnes vo sne mnoho trpela pre neho. 20 Ale najvyšší kňazi a starší naviedli zástupy, aby si prosili Barabáša, a Jeţiša aby zahubili. 21 A vladár odpovedal a riekol im: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? A oni riekli: Barabáša. 22 A Pilát im povedal: Čo tedy mám urobiť s Jeţišom, zvaným Kristom? Všetci mu povedali: Ukriţovať ho! 23 A vladár im povedal: A čoţe zlého učinil? Ale oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Ukriţovať ho! 24 A keď videl Pilát, ţe nič neosoţí, ale ţe povstáva ešte väčší rozbroj, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Som čistý od krvi tohoto spravedlivého; vy uţ teraz vidzte. 25 A všetok ľud odpovedal a riekol: Jeho krv na nás a na naše deti! 26 Vtedy im prepustil Barabáša a Jeţiša zbičoval a vydal, aby bol ukriţovaný. 27 Vtedy pojali vojaci vladárovi Jeţiša do prätória a shromaţdili na neho celú čatu. 28 A vyzlečúc ho, odiali ho šarlátovým plášťom 29 a upletúc korunu z tŕnia poloţili mu ju na hlavu a k jeho pravej ruke dali trstinu a kľakajúc pred ním posmievali sa mu a hovorili: Nech ţije kráľ Ţidov! 30 A napľujúc na neho vzali tú trstinu a bili ho po hlave. 31 A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli ho do jeho rúcha a odviedli ho ukriţovať. 32 A keď vychádzali, našli nejakého človeka, cyrenenského, menom Šimona; toho prinútili, aby niesol jeho kríţ. 33 A keď prišli na miesto, zvané Golgota, čo znamená miesto Lebu, 34 dali mu piť octu, smiešaného so ţlčou, a keď ochutnal, nechcel piť. 35 A keď ho ukriţovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac los, aby sa naplnilo to, čo povedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili los. 36 A sediac stráţili ho tam. 37 A nad jeho hlavu vyloţili jeho vinu napísanú: Toto je Jeţiš, ten kráľ Ţidov. 38 Vtedy boli ukriţovaní s ním dvaja lotri, jeden z pravej a druhý z ľavej strany.

39 A tí, ktorí chodili pomimo, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami 40 a hovorili: Hľa, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš, pomôţ samému sebe! Ak si Syn Boţí, sostúp s kríţa! 41 Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali so zákonníkmi a so staršími a hovorili: 42 Iným pomáhal a sám sebe nemôţe pomôcť. Je kráľom Izraelovým, nech teraz sostúpi s kríţa, a uveríme mu. 43 Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho chce. Veď povedal: Som Boţí Syn! 44 A to isté i lotri, ktorí boli s ním spolu ukriţovaní, utŕhali mu. 45 A od šiestej hodiny povstala tma na celej zemi aţ do deviatej hodiny. 46 A okolo deviatej hodiny zvolal Jeţiš velikým hlasom a povedal: Éli, Éli, lama zabachtani?! To je: Môj Boţe, môj Boţe, prečo si ma opustil?! 47 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, keď to počuli, hovorili: Eliáša volá tento. 48 A hneď beţal jeden z nich, vzal špongiu, naplnil octom, naloţil na trsť a napájal ho. 49 Ale ostatní hovorili: Nechaj tak; vidzme, či prijde Eliáš, aby mu spomohol. 50 Ale Jeţiš zase vykríkol velikým hlasom a vypustil ducha. 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje, od vrchu aţ dolu, a zem sa triasla, skaly sa pukaly, 52 a hroby sa otváraly a mnohé telá zosnulých svätých vstaly 53 a vyjdúc z hrobov po jeho zmŕtvychvstaní vošli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Vtedy stotník a tí, ktorí s ním stráţili Jeţiša, vidiac zemetrasenie a to, čo sa dialo, báli sa veľmi a hovorili: Toto bol naozaj Syn Boţí. 55 A bolo tam mnoho ţien, dívajúcich sa zďaleka, ktoré boly išly za Jeţišom od Galilee posluhujúc mu, 56 medzi ktorými bola Mária Magdaléna a Mária matka Jakobova a Jozésova, a matka synov Zebedeových. 57 A keď bol večer, prišiel bohatý človek z Arimátie, menom Jozef, ktorý aj sám bol učeníkom Jeţišovým. 58 Ten predstúpil pred Piláta a prosil si telo Jeţišovo. Vtedy rozkázal Pilát, aby dali telo. 59 A Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60 a sloţil ho vo svojom novom hrobe, ktorý bol vytesal v skale. A privaliac veliký kameň ku dveriam hrobu odišiel. 61 A bola tam Mária Magdaléna i tá druhá Mária, a sedely naproti hrobu. 62 A druhého dňa, ktorý nasleduje po dni pripravovania, sišli sa najvyšší kňazi a farizeovia k Pilátovi 63 a hovorili: Pane, rozpamätali sme sa, ţe ten zvodca povedal, keď ešte ţil: Po troch dňoch vstanem. 64 Rozkáţ tedy bezpečne stráţiť hrob aţ do tretieho dňa, aby snáď neprišli jeho učeníci vnoci a neukradli ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. 65 A Pilát im povedal: Máte stráţ; iďte, stráţte, jako viete. 66 A oni odišli a zapečatiac kameň obsadili dobre hrob stráţnymi.

Matúš 28

1 Potom pozde na koniec soboty, keď uţ svitalo na prvý deň týţdňa, prišla Mária Magdaléna i tá druhá Mária pozrieť hrob. 2 A hľa, povstalo veliké zemetrasenie, lebo anjel Pánov sostúpiac z neba pristúpil a odvalil kameň odo dverí a posadil sa na ňom. 3 A bol na pohľad ako blesk, a jeho rúcho bolo biele jako sneh. 4 A od strachu pred ním sa náramne zhrozili stráţni a boli jako mŕtvi.

5 A anjel odpovedal a riekol ţenám: Vy sa nebojte! Lebo viem, ţe Jeţiša, toho ukriţovaného, hľadáte. 6 Niet ho tu, lebo vstal, tak ako povedal. Poďte, pozrite miesto, kde leţal Pán. 7 A iďte rýchle a povedzte jeho učeníkom, ţe vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galilee, tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to! 8 A vyjdúc rýchle od hrobu, s bázňou a veľkou radosťou beţaly zvestovať jeho učeníkom. 9 A jako tak išly zvestovať jeho učeníkom, tu hľa, Jeţiš sa stretol s nimi a povedal: Zdravstvujte! A ony pristúpily, chopily sa jeho nôh a klaňaly sa mu. 10 Vtedy im povedal Jeţiš: Nebojte sa! Iďte, zvestujte mojim bratom, aby odišli do Galilee a tam ma uvidia. 11 A keď ony išly, tu hľa, niektorí z tej stráţe prišli do mesta a zvestovali najvyšším kňazom všetko, čo sa stalo. 12 A oni sa sišli so staršími a poradiac sa dali vojakom hodne peňazí 13 a riekli: Povedzte, ţe jeho učeníci prišli vnoci a ukradli ho, keď sme my spali. 14 A keby sa to dopočulo u vladára, my ho prehovoríme a vás urobíme bezstarostných. 15 A oni vzali peniaze a urobili, jako boli poučení. A tá reč je rozhlásená u Ţidov aţ do dnešného dňa. 16 A tí jedonásti učeníci išli do Galilee, na vrch, kam im bol nariadil Jeţiš. 17 A keď ho videli, klaňali sa mu, ale niektorí pochybovali. 18 A Jeţiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je kaţdá moc na nebi aj na zemi. 19 A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha 20 učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni aţ do skonania sveta. Ameň.

Marek 1

1 Počiatok evanjelia Jeţiša Krista, Syna Boţieho, bol, 2 ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. 3 Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 4 Ján vystúpil krstiac na púšti a káţuc krst pokánia na odpustenie hriechov. 5 A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci boli krstení od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. 6 A Ján bol odiaty veľblúďou srsťou a okolo svojich bedier mal koţený opasok a jedol kobylky a poľný med. 7 A kázal a hovoril: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi. 8 Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom. 9 A stalo sa v tých dňoch, ţe prišiel Jeţiš z Galilejského Nazareta a bol pokrstený od Jána v Jordáne. 10 A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesia roztrhávané a Ducha, jako čo by holubicu, sostupujúceho na seba, 11 a hlas zavznel z nebies: Ty si ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. 12 A hneď ho pudil Duch na púšť. 13 A bol tam na púšti štyridsať dní súc pokúšaný od satana, a bol so zvieratami, a anjelia mu posluhovali. 14 A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Jeţiš do Galilee káţuc evanjelium kráľovstva Boţieho 15 a hovoril: Naplnil sa čas, a priblíţilo sa kráľovstvo Boţie. Čiňte pokánie a verte evanjelium! 16 A chodiac popri Galilejskom mori videl Šimona a Andreja, jeho brata, púšťať sieť do mora, lebo boli rybári.

17 A Jeţiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí. 18 A hneď opustili svoje siete a išli za ním. 19 A keď pošiel odtiaľ kúsok ďalej, videl Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, aj ich tieţ na lodi, naprávať siete. 20 A hneď ich povolal. A oni opustiac svojho otca Zebedea na lodi s nájomníkmi odišli za ním. 21 A vošli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. 22 A ţasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci. 23 A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol 24 a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Jeţišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boţí! 25 A Jeţiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! 26 Vtedy polomcoval ním nečistý duch a skríknuc velikým hlasom vyšiel z neho. 27 A všetci sa zdesili, takţe sa medzi sebou dopytovali a hovorili: Čo je toto?! Jaké je toto nové učenie?! Lebo v moci rozkazuje i nečistým duchom, a poslúchajú ho! 28 A jeho povesť sa hneď rozniesla po celom okolí Galilee. 29 A hneď, keď vyšli zo synagógy, prišli do domu Šimonovho a Andrejovho s Jakobom a Jánom. 30 A Šimonova svokra leţala v horúčke, a hneď mu povedali o nej. 31 A pristúpiac pozdvihol ju chopiac ju za ruku, a hneď ju opustila horúčka, a posluhovala im. 32 A keď uţ bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonami, 33 a celé mesto bolo shromaţdené pri dveriach, 34 a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali. 35 A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil. 36 A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním. 37 A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú. 38 A povedal im: Poďme inde, do súsedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel. 39 A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. 40 A prišiel k nemu malomocný a prosil ho, kľakol pred ním a povedal mu: Len keby si chcel, môţeš ma očistiť. 41 A Jeţiš, ľútosťou hnutý, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 A keď to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo, a bol očistený. 43 A prísnosťou sa obrátiac na neho hneď ho poslal preč 44 a riekol mu: Hľaď, aby si nikomu nepovedal ničoho! Ale iď, ukáţ sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie to, čo nariadil Mojţiš, im na svedoctvo. 45 Ale on vyjdúc začal rozhlasovať mnoho a rozchyrovať vec, takţe uţ viacej nemohol vojsť verejne do mesta, ale bol vonku na pustých miestach. A prichádzali k nemu odovšadiaľ.

Marek 2

1 Potom po niekoľkých dňoch zase vošiel do Kafarnauma, a počulo sa, ţe je v dome. 2 A hneď sa sišli mnohí, takţe sa uţ nemohli pomestiť ani ku dveriam. A hovoril im slovo Boţie. 3 A prišli k nemu nesúci porazeného, ktorého štyria niesli.

4 A keď sa pre zástup nemohli priblíţiť k nemu, odkryli strechu, tam, kde bol, a prelúpiac sa spustili loţu, na ktorej leţal porazený. 5 A keď videl Jeţiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy! 6 Leţ sedeli tam niektorí zo zákonníkov a rozmýšľali vo svojich srdciach: 7 Čo tento tak hovorí? Rúha sa. Kto môţe odpúšťať hriechy krome jedného Boha? 8 A hneď poznal Jeţiš svojím duchom, ţe takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? 9 Čoţe je ľahšie, povedať porazenému: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a vezmi svoju loţu a choď!? 10 Ale aby ste vedeli, ţe Syn človeka má právo a moc odpúšťať hriechy na zemi - rečie porazenému: 11 Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju loţu a idi do svojho domu! 12 A hneď vstal, sobral svoju loţu a vyšiel pred všetkými, takţe všetci ţasli a oslavovali Boha a hovorili: Nikdy sme niečoho takého nevideli! 13 A zase vyšiel k moru, a celý zástup prichádzal k nemu, a učil ich. 14 A idúc pomimo videl Léviho, syna Alfeovho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A on vstal a išiel za ním. 15 A stalo sa, keď sedel Jeţiš v jeho dome za stolom, ţe aj mnohí publikáni a hriešnici stolovali s Jeţišom i s jeho učeníkmi, lebo ich bolo mnoho, a išli za ním. 16 A zákonníci a farizeovia vidiac ho jesť s publikánmi a hriešnikmi hovorili jeho učeníkom: Čo je to, ţe s publikánmi a hriešnikmi jie a pije? 17 A keď to počul Jeţiš, povedal im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Neprišiel som povolať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. 18 A učeníci Jánovi aj učeníci farizeov sa postili. A prišli a povedali mu: Prečo sa postia učeníci Jánovi aj učeníci farizeov, a tvoji učeníci sa nepostia? 19 A Jeţiš im povedal: Či sa môţu svadobníci postiť, kým je s nimi ţeních? Dokiaľ majú so sebou ţenícha, nemôţu sa postiť. 20 Ale prijdú dni, keď bude vzatý od nich ţeních, a vtedy sa budú postiť, v ten deň. 21 A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo ináče ten jeho nový výplnok odtrhne kus z toho starého, a povstane ešte väčšia diera. 22 A tieţ nikto nevlieva nového vína do starých koţíc, lebo ináče nové víno roztrhne koţice, víno sa vyleje, a koţice sa zahubia; ale nové víno sa má lievať do nových koţíc. 23 A stalo sa, ţe išiel raz v sobotu pomimo cez siatiny, a jeho učeníci začali konať cestu trhajúc klasy. 24 A farizeovia mu povedali: Vidz, čo robia v sobotu, čo sa nesmie. 25 A povedal im: Či ste nikdy nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný, on sám i tí, ktorí boli s ním? 26 Ako vošiel do domu Boţieho za Abiatára, najvyššieho kňaza, a jedol chleby predloţenia, ktoré nesmie nikto jesť iba kňazi, a dal i tým, ktorí boli s ním? 27 A povedal im: Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu, 28 takţe Syn človeka je pánom i soboty.

Marek 3

1 A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku. 2 A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obţalovali. 3 A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku!

4 A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť - ţivot zachrániť a či zabiť? A oni mlčali. 5 A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 6 A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili. 7 A Jeţiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké mnoţstvo ľudu od Galilee i z Judska, 8 z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké mnoţstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu. 9 A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili; 10 lebo mnohých uzdravil, takţe sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby. 11 Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boţí! 12 A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali. 13 A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním. 14 A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať, 15 a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov. 16 A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter, 17 a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu; 18 a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského 19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil. A prišli do domu. 20 A opät sa sišiel zástup, takţe nemohli ani chleba pojesť. 21 A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, ţe pošiel z rozumu. 22 A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, ţe má Belzebúba a ţe knieţaťom nad démonami vyháňa démonov. 23 A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môţe satan vyháňať satana? 24 A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôţe obstáť. 25 A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom. 26 A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôţe obstáť, ale mu je koniec. 27 Nikto nemôţe rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom. 28 Ameň vám hovorím, ţe všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali; 29 ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu. 30 Lebo hovorili: Má nečistého ducha. 31 A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho. 32 A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú. 33 A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? 34 A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo ktokoľvek by činil vôľu Boţiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou.

Marek 4

1 A zase započal učiť pri mori. A shromaţdil sa k nemu veliký zástup, takţe vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi. 2 A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení: 3 Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4 A stalo sa v tom, ako rozsieval, ţe jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. 5 A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. 6 Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, ţe nemalo koreňa, vyschlo. 7 A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo uţitku. 8 A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo uţitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 9 A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10 A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Boţieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. 13 A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakoţe potom porozumiete všetkým podobenstvám? 14 Rozsievač seje slovo. 15 A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. 16 A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17 leţ nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súţenie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19 ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné ţiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez uţitku. 20 A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú uţitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 21 A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tieţ iba nato, aby vyšlo na javo. 23 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 24 A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. 25 Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá. 26 A vravel: S kráľovstvom Boţím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem 27 a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, ţe sám nevie ako; 28 lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. 29 A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila ţatva. 30 A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Boţie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť? 31 Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi; 32 ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ţenie veliké letorasty, takţe pod jeho tôňou môţu si nebeskí vtáci robiť hniezda. 33 A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť. 34 No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.

35 A riekol im toho dňa, keď uţ bol večer: Prejdime na druhú stranu! 36 A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. 37 Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, ţe sa aţ naplňovala. 38 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, ţe hynieme? 39 A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. 40 A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? 41 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktoţe je tento, ţe ho i vietor i more poslúchajú?!

Marek 5

1 A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov. 2 A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu, 3 ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a uţ ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať, 4 pretoţe bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť. 5 A vţdycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi. 6 A keď uvidel Jeţiša zďaleka, beţal a poklonil sa mu 7 a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Jeţišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil! 8 Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu! 9 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi ho prosil, ţeby ich neposielal preč z toho kraja. 11 A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa. 12 A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. 13 A Jeţiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori. 14 A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo. 15 A prišli k Jeţišovi a videli posadlého, ţe sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa. 16 A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach. 17 A začali ho prosiť, ţeby odišiel z ich kraja. 18 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, ţeby bol s ním. 19 No, Jeţiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a ţe sa zmiloval nad tebou. 20 A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Jeţiš; a všetci sa divili. 21 A keď sa preplavil Jeţiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori. 22 A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám 23 a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, ţeby si prišiel a vzloţil na ňu ruky, ţe by bola uzdravená a ţila. 24 A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán. 25 Vtedy nejaká ţena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov

26 a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, leţ ešte bola prišla do horšieho; 27 tá, keď počula o Jeţišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha, 28 lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená. 29 A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, ţe je uzdravená od svojej choroby. 30 A Jeţiš hneď poznal v sebe, ţe vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha? 31 A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, ţe ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul? 32 Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 A ţena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu. 34 A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby. 35 A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra uţ zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa? 36 Ale Jeţiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi. 38 A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi, 39 a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmievali ho. No, on vyţenúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde leţalo dieťa. 41 A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preloţené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň! 42 A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A ţasli prenáramne. 43 A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.

Marek 6

1 Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním. 2 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, ţasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, ţe aj také divy sa dejú skrze jeho ruky? 3 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. 4 A Jeţiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome. 5 A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzloţil ruky a uzdravil ich. 6 A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil. 7 A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami 8 a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku, 9 ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň. 10 A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete. 11 A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, ţe znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu. 12 Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie. 13 A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.

14 A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. 15 Jedni totiţ hovorili, ţe je Eliáš, a iní hovorili, ţe je prorok alebo jako jeden z prorokov. 16 Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych. 17 Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v ţalári pre Heródiadu, ţenu Filipa, svojho brata, pretoţe si ju bol vzal za ţenu. 18 Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ţenu svojho brata. 19 Leţ Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Heródes sa bál Jána vediac, ţe je muţ spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. 21 Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmoţom, generálom a popredným Galilee hostinu, 22 a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 A prisahal jej: Čo len budeš ţiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo aţ do polovice môjho kráľovstva. 24 A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť. 27 Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu. 28 A on odišiel, sťal ho v ţalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi. 29 A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a poloţili ho do hrobu. 30 A apoštolovia sa sišli k Jeţišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili. 31 A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť. 32 A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne. 33 A zástupy ich videly, ţe idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaţdili sa k nemu. 34 A keď vyšiel Jeţiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretoţe boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam. 35 A keď uţ bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a uţ je veľa hodín. 36 Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť. 37 Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť? 38 A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby. 39 Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve. 40 A poloţili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba poţehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým. 42 A jedli všetci a nasýtili sa. 43 A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb. 44 A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc muţov.

45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup. 46 A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa. 47 A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi. 48 A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráţe vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, ţe je to obluda, a skríkli, 50 lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa! 51 A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A ţasli v sebe prenáramne a divili sa, 52 lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté. 53 A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli. 54 A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali, 55 pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na leţiskách ta, kde počuli, ţe je. 56 A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na trţiskách kládli nemocných a prosili ho, ţeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

Marek 7

1 A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema. 2 A keď videli niektorých z jeho učeníkov, ţe obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to. 3 Lebo farizeovia a všetci Ţidia robia tak, ţe ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia drţiac podanie starších. 4 Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tieţ nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich drţali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální. 5 A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami? 6 A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 Leţ nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. 8 Lebo opustiac prikázanie Boţie drţíte podanie ľudí - oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte. 9 A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Boţím, aby ste zachovali svoje podanie. 10 Lebo veď Mojţiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie! 11 Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -, 12 a uţ viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater 13 a tak zbavujete slovo Boţie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci. 14 A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte! 15 Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka. 16 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 17 Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo.

18 A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, ţe nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôţe ho poškvrniť, 19 lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy? 20 A vravel, ţe to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, 22 cudzoloţstvá, smilstvá, vraţdy, krádeţe, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. 23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka. 24 A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť. 25 Lebo počujúc o ňom ţena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám 26 a ţena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom - a prosila ho, ţeby vyhnal démona z jej dcéry. 27 Ale Jeţiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám. 28 Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí. 29 Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry. 30 A odíduc do svojho domu našla dieťa leţať na posteli, a démon uţ bol vyšiel. 31 Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia. 32 A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, ţeby na neho vzloţil ruku. 33 A pojmúc si ho od zástupu osobitne vloţil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka 34 a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa! 35 A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne. 36 A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali 37 a ţasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili.

Marek 8

1 V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Jeţiš svojich učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi je toho zástupu, lebo uţ tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť. 3 A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4 A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom? 5 A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem. 6 Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup. 7 A mali aj niekoľko rybičiek, a poţehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali. 8 A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov. 9 A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich. 10 A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha. 11 A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho. 12 A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, ţe tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.

13 A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu. 14 A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi. 15 A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho! 16 Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme. 17 Ale keď to poznal Jeţiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, ţe nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce? 18 Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte, 19 keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť. 20 A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem. 21 A riekol im: Či ešte nerozumiete? 22 A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, ţeby sa ho dotknul. 23 A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzloţil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí? 24 A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy. 25 Potom zase poloţil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko. 26 A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom! 27 Potom vyšiel Jeţiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, ţe kto som ja? 28 A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, ţe si ty Ján Krstiteľ, iní, ţe Eliáš, a zase iní, ţe jeden z prorokov. 29 A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, ţe kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus! 30 A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom. 31 Potom ich začal učiť, ţe Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych, 32 a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať. 33 Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Boţie veci, ale na ľudské. 34 A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríţ a ide za mnou. 35 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni. 36 Lebo čo osoţí človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil? 37 Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu? 38 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoloţnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.

Marek 9

1 A hovoril im: Ameň vám hovorím, ţe sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia kráľovstva Boţieho, prišlého v moci.

2 Potom po šiestich dňoch povolal Jeţiš so sebou Petra, Jakoba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, samotných. A premenil sa pred nimi, 3 i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi nemôţe vybieliť. 4 A ukázal sa im Eliáš s Mojţišom, a shovárali sa s Jeţišom. 5 Vtedy odpovedal Peter a riekol Jeţišovi: Rabbi, dobre nám je tu byť; urobme tri stány: tebe jeden, Mojţišovi jeden a Eliášovi jeden. 6 Lebo nevedel, čo by mal hovoriť, pretoţe boli veľmi poľakaní. 7 A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvajte! 8 A razom, obzrúc sa dookola, nevideli viacej nikoho, iba samého Jeţiša so sebou. 9 A keď schádzali s vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali o tom, čo videli, iba vraj aţ potom, keď vstane Syn človeka z mŕtvych. 10 A drţali to slovo u seba dopytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕtvych. 11 A opýtali sa ho a riekli: Zákonníci hovoria, ţe Eliáš musí prijsť prv. 12 A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. A jako je napísané o Synovi človeka, ţe musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým? 13 Ale hovorím vám, ţe aj Eliáš uţ prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom napísané. 14 A keď prišli k učeníkom, videli veľký zástup okolo nich a zákonníkov dohadovať sa s nimi. 15 A hneď celý zástup, keď ho uvideli, preľakli sa a pribehnúc pozdravili ho. 16 A opýtal sa ich, (tých zákonníkov): Čo sa s nimi dohadujete? 17 A jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľu, doviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18 a kdekoľvek ho pochytí, trhá ho, a idú mu peny, škrípe zubami a schne. A povedal som tvojim učeníkom, ţeby ho vyhnali, ale nevládali. 19 A on im odpovedal a riekol: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami?! Dokiaľ vás ponesiem?! Priveďte ho ku mne! 20 A priviedli ho k nemu. A keď ho uvidel, hneď ním lomcoval duch, a padol na zem, váľal sa a penil. 21 A opýtal sa jeho otca: Jako dávno je odvtedy, ako sa mu to stalo? A on povedal: Od detinstva. 22 A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil. Ale ak môţeš niečo, pomôţ nám zľutujúc sa nad nami. 23 Ale Jeţiš mu povedal: Ach, to ak môţeš! Všetko je moţné veriacemu! 24 Tu hneď skríkol otec mládenca so slzami a povedal: Verím, Pane; pomôţ mojej nevere! 25 A keď videl Jeţiš, ţe sa sbieha zástup, pokarhal nečistého ducha a povedal mu: Duchu, nemý a hluchý, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a viacej nevojdeš do neho! 26 A kričiac a veľmi ním lomcujúc vyšiel, a mládenec bol ako mŕtvy, takţe mnohí hovorili, ţe zomrel. 27 Ale Jeţiš ho chopil za ruku, pozdvihnul ho, a vstal. 28 A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobitne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29 A povedal im: Toto pokolenie nemôţe vyjsť nijakým činom, iba modlitbou a pôstom. 30 Potom vyšli ztadiaľ a išli pomimo cez Galileu, a nechcel, aby to niekto zvedel, 31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych. 32 Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa. 33 A prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste? 34 Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší.

35 A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých sluţobníkom. 36 Potom vzal dieťa, postavil ho do prostredku medzi nich a vezmúc ho na ramená povedal im: 37 Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal. 38 A Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov a ktorý nechodí s nami, a zbraňovali sme mu to, pretoţe nechodí s nami. 39 Ale Jeţiš povedal: Nebráňte mu, lebo nieto nikoho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť. 40 Pretoţe kto nie je proti nám, je za nás. 41 Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretoţe ste Kristovi, ameň vám hovorím, ţe nestratí svojej odplaty. 42 A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený okolo šije, a bol hodený do mora. 43 A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do ţivota bezrukému, neţ aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa, 44 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne. 45 A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do ţivota beznohému, neţ aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa, 46 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne. 47 A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do kráľovstva Boţieho jednookému, neţ aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla, 48 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne. 49 Lebo kaţdý bude osolený ohňom a kaţdá obeť bude osolená soľou. 50 Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala neslanou, čím ju osolíte? Majte soľ v sebe a majte pokoj medzi sebou!

Marek 10

1 A vstanúc odtiaľ prišiel do Judského kraja cez Zajordánie. A zase sa sišly k nemu zástupy, a jako mal obyčaj zase ich učil. 2 Vtedy pristúpili k nemu farizeovia a opýtali sa ho, či smie muţ prepustiť svoju ţenu, pokúšajúc ho. 3 A on odpovedal a riekol im: Čo vám prikázal Mojţiš? 4 A oni povedali: Mojţiš dovolil napísať rozvodný list a prepustiť. 5 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal to prikázanie, 6 ale od počiatku stvorenia ich učinil Bôh muţom a ţenou. 7 Preto opustí človek svojho otca i mať a bude sa pridŕţať svojej ţeny. 8 A tí dvaja budú jedno telo, takţe uţ nie sú dvoje, ale jedno telo. 9 Čo tedy Bôh spojil, človek nech nerozlučuje! 10 Potom v dome sa ho zase opýtali jeho učeníci o tej veci. 11 A povedal im: Ktokoľvek by prepustil svoju ţenu a vzal by si za ţenu inú, dopúšťa sa pri nej cudzoloţstva; 12 a keby ţena prepustila svojho muţa a vydala by sa za iného, cudzoloţí. 13 A donášali mu dieťatká, aby sa ich dotýkal. Ale učeníci dohovárali tým, ktorí ich donášali.

14 No, keď to videl Jeţiš, nemile to niesol a povedal im: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Boţie. 15 Ameň vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Boţieho jako dieťa, nevojde nikdy do neho. 16 A bral ich na ramená, vzkladal na ne ruky a ţehnal ich. 17 A keď vychádzal na cestu, pribehol nejaký mladý človek, ktorý padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Dobrý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdrţal večný ţivot? 18 A Jeţiš mu povedal: Prečo ma zovieš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. 19 A prikázania vieš: Nezcudzoloţíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, neolúpiš nikoho, cti svojho otca i svoju mať! 20 A on mu povedal: Učiteľu, to všetko som zachoval od svojej mladosti. 21 Vtedy Jeţiš pozrúc na neho zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríţ, poď a nasleduj ma! 22 Ale on sa zarmútil nad tým slovom a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. 23 A Jeţiš obzrúc sa dookola povedal svojim učeníkom: Ako nesnadne vojdú do kráľovstva Boţieho tí, ktorí majú majetky! 24 A učeníci sa desili nad jeho slovami. Ale Jeţiš zase odpovedal a riekol im: Deti, jako nesnadne je vojsť do kráľovstva Boţieho tým, ktorí dúfajú v majetok! 25 Ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho ako bohatému vojsť do kráľovstva Boţieho. 26 A oni prenáramne ţasli a hovorili jeden druhému: A kto potom môţe byť spasený? 27 A Jeţiš pozrel na nich a povedal: U ľudí je to nemoţné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko moţné. 28 Vtedy mu začal hovoriť Peter: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -. 29 A Jeţiš odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, ţe nieto nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo mať alebo ţenu alebo deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby teraz, v tomto čase, nedostal sto ráz toľko domov a bratov a sestier a materí a detí a polí, s prenasledovaním a v budúcom veku večného ţivota. 31 Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví. 32 A boli na ceste idúc hore do Jeruzalema, a Jeţiš išiel popredku pred nimi, a oni sa desili a idúc za ním báli sa. Vtedy si opät pojal tých dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má prihodiť. 33 Hľa, vraj, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom, 34 a budú sa mu posmievať, budú ho bičovať a budú pľuvať na neho a zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. 35 A pristúpili k nemu Jakob a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali mu: Učiteľu, chceme, ţeby si nám učinil, za čokoľvek by sme ťa poprosili. 36 A on im riekol: Čo chcete, aby som vám učinil? 37 A oni mu povedali: Daj nám, aby sme jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku sedeli v tvojej sláve. 38 Ale Jeţiš im riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môţete piť kalich, ktorý ja pijem, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? 39 A oni mu povedali: Môţeme. A Jeţiš im riekol: Kalich, pravda, ktorý ja pijem, piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; 40 ale dať sedieť po mojom pravom alebo po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené. 41 Keď to počuli tí desiati, začali sa mrzieť na Jakoba a na Jána. 42 Ale Jeţiš privolajúc si ich povedal im: Viete, ţe tí, ktorí sa zdajú vládnuť nad národami, panujú nad nimi, a ich velikí prevádzajú nad nimi moc.

43 Nie tak bude medzi vami; ale ktokoľvek by chcel byť velikým medzi vami, bude vaším sluţobníkom; 44 a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude všetkých sluhom. 45 Lebo veď ani Syn človeka neprišiel nato, aby mu slúţili, ale aby slúţil a dal svoju dušu jako výkupné za mnohých. 46 Potom prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha i jeho učeníci i veľký zástup s nimi, sedel pri ceste Timeov syn, slepý Bartimeus, a ţobral. 47 A keď počul, ţe je to Jeţiš Nazarejský, začal kričať a hovoriť: Jeţišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 48 A mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Vtedy postál Jeţiš a kázal ho zavolať. A zavolali slepého a vraveli mu: Dúfaj, vstaň, volá ťa. 50 A on odhodiac svoj plášť vyskočil a išiel k Jeţišovi. 51 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Čo chceš, aby som ti učinil? A slepý mu povedal: Rabbúni, ţeby som videl. 52 Vtedy mu povedal Jeţiš: Iď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď prezrel a išiel tou cestou za Jeţišom.

Marek 11

1 A keď sa blíţili k Jeruzalemu, k Betfáge a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď, keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel; odviaţte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto povedal, čo to robíte, povedzte, ţe ho Pán potrebuje a ţe ho zase hneď sem pošle. 4 A odišli a našli osľa uviazané vonku pri dveriach, na ceste, vedúcej popri tom dome, a odväzovali ho. 5 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte, ţe odväzujete osľa? 6 A oni im povedali tak, ako im prikázal Jeţiš, a nechali ich. 7 A tak doviedli osľa k Jeţišovi a hodili naň svoje rúcha, a sadol si naň. 8 A mnohí stlali svoje rúcha na cestu, a iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu. 9 A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali a hovorili: Hosanna! Poţehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Poţehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 11 A Jeţiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu a keď si obzrel všetko, a pretoţe uţ bola večerná hodina, vyšiel do Betánie s dvanástimi. 12 A keď na druhý deň vyšli z Betánie, zlačnel. 13 A vidiac zďaleka fík, majúci lístie, išiel k nemu, či by snáď nenašiel niečoho na ňom. Ale keď prišiel k nemu, nenašiel ničoho iba lístie; lebo nebol čas fíkov. 14 Vtedy odpovedal Jeţiš a riekol mu: Nech nikto viac aţ na veky nejie z teba ovocia! A počuli to jeho učeníci. 15 Potom prišli do Jeruzalema. A Jeţiš vojdúc do chrámu začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, a poprevracal stoly peňazomencom a stolice tých, ktorí predávali holubov, 16 a nedopustil, aby niekto preniesol nádobu cez chrám. 17 A učil ich hovoriac im: Či nie je napísané, ţe môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov? Ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. 18 A počuli to zákonníci i najvyšší kňazi a hľadali, jako by ho zmárnili, lebo sa ho báli, pretoţe celý zástup ţasnul nad jeho učením. 19 A keď bol večer, chodievali von z mesta. 20 A potom včasráno, keď išli popri fíku, videli ho, ţe je uschlý od koreňa.

21 A Peter rozpamätajúc sa povedal mu: Rabbi, pozri, fík, ktorému si zlorečil, vyschnul. 22 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Boţiu! 23 Lebo ameň vám hovorím, ţe ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, ţe sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal. 24 Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, ţe dostanete, a bude vám. 25 A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše poklesky. 26 Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám neodpustí vašich pokleskov. 27 A prišli zase do Jeruzalema. A keď sa prechádzal v chráme, pristúpili k nemu najvyšší kňazi, zákonníci a starší 28 a povedali mu: Jakou mocou činíš tieto veci? Alebo kto ti dal tú moc, aby si činil tieto veci? 29 A Jeţiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; odpovedzte mi, a poviem vám, akou mocou činím tieto veci. 30 Krst Jánov bol odkiaľ, z neba a či z ľudí? Odpovedzte mi! 31 Vtedy rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale ak povieme, ţe z ľudí -. Báli sa ľudu, lebo všetci mysleli o Jánovi, ţe bol skutočne prorok. 33 A odpovedali a riekli Jeţišovi: Nevieme. A Jeţiš odpovedal a riekol im: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.

Marek 12

1 A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrţ pod prešom, vystavil veţu, prenajal ju vinárom a odcestoval. 2 A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice. 3 Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho. 4 A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného. 5 A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili. 6 Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna. 7 Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše! 8 A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice. 9 Nuţ čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným. 10 Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou. 11 Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach. 12 A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, ţe na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli. 13 A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči, 14 ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, ţe si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Boţej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať? 15 Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl. 16 A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov. 17 Vtedy odpovedal Jeţiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Boţie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili. 18 A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, ţe neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli:

19 Učiteľu, Mojţiš nám napísal, ţe keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ţenu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ţenu a vzbudil svojmu bratovi semeno. 20 Nuţ bolo sedem bratov. A prvý si vzal ţenu a keď zomrel, nezanechal semena. 21 Potom si ju vzal druhý a tieţ zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne. 22 A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj ţena. 23 Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ţenou? Lebo ju mali všetci siedmi za ţenu. 24 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, ţe neznáte písem ani moci Boţej? 25 Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ţeniť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach. 26 A o mŕtvych, ţe vstanú, či ste nečítali v knihe Mojţišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov? 27 Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom ţivých. Vy teda veľmi blúdite. 28 Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, ţe im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých? 29 A Jeţiš mu odpovedal, ţe najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden! 30 A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie. 31 A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blíţneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet. 32 A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, ţe je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho, 33 a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blíţneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti. 34 A Jeţiš vidiac, ţe rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Boţieho. A nikto sa ho uţ viacej neopováţil opytovať. 35 A Jeţiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, ţe je Kristus synom Dávidovým? 36 Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoloţím tvojich nepriateľov za podnoţ tvojich nôh. 37 Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuţ akoţe je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval. 38 A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch; 39 chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach; 40 ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťaţšieho odsúdenia. 41 A Jeţiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho. 42 A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. 43 Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, ţe táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje ţivobytie.

Marek 13

1 A keď vychádzal z chrámu, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Učiteľu, pozri, jaké kamene a jaké stavby!

2 A Jeţiš odpovedajúc riekol mu: Či vidíš tieto veliké stavby? Nebude tu zanechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. 3 A keď sedel na Olivovom vrchu, naproti chrámu, opýtali sa ho osobitne Peter, Jakob a Ján a Andrej: 4 Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením, keď sa to všetko bude mať plniť? 5 A Jeţiš odpovedal a začal im hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol! 6 Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých. 7 A keď počujete o vojnách a chýry o vojnách, nestrachujte sa, lebo to musí byť, ale ešte nebude koniec. 8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a budú zemetrasenia miestami, a bude bývať hlad a nepokoj. 9 To budú počiatky prepôrodných bolestí. Ale vy majte sami na seba pozor! Lebo vás budú vydávať pred cirkevné snemy a do shromaţdení; budete bití, i pred vladármi i pred kráľmi stanete pre mňa, im na svedoctvo. 10 Ale najprv musí byť evanjelium hlásané všetkým národom. 11 A keď vás povedú, zradne vás vydávajúc, nestarajte sa vopred o to, čo by ste mali hovoriť, ani nedbajte o to, ale čo vám bude dané v tú hodinu, to hovorte; lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale Svätý Duch. 12 A vydá brat brata na smrť a otec dieťa, a deti povstanú na rodičov a usmrtia ich. 13 A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá aţ do konca, bude spasený. 14 A keď uvidíte ohavnosť spustošenia, predpovedanú prorokom Danielom, ţe stojí tam, kde stáť nemá (Kto čítaš, rozumej!), vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy; 15 a ten, kto bude na streche, nech nesostupuje do domu ani nech nevchádza, aby niečo vzal zo svojho domu; 16 a ten, kto bude na poli, nech sa nevracia zpät, aby vzal svoje rúcho. 17 No, beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tie dni! 18 Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime! 19 Lebo tie dni budú súţením, akého nebolo od počiatku stvorenia, ktoré Bôh stvoril, aţ doteraz, ani viac nikdy nebude. 20 A keby Pán nebol ukrátil tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo, ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, ukrátil tie dni. 21 A vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Hľa tamto! neverte! 22 Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú činiť divy a zázraky, aby zviedli, ak by bolo moţné, aj vyvolených. 23 Ale vy vidzte! Hľa, predpovedal som vám všetko. 24 A v tých dňoch, po tom súţení, slnce sa zatmie, a mesiac nedá svojho svetla, 25 a hviezdy budú padať z neba, a moci, ktoré sú na nebi, pohnú sa. 26 A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho v oblakoch s velikou mocou a slávou. 27 A vtedy pošle svojich anjelov a shromaţdí svojich vyvolených od štyroch vetrov, od konca zeme aţ do konca neba. 28 Od fíka sa naučte podobenstvu: keď uţ omladnúc zmäkne jeho letorast a ţenie lístie, viete, ţe je blízko leto. 29 Tak aj vy, keď uvidíte, ţe sa to všetko deje, vedzte, ţe je blízko, predo dvermi. 30 Ameň vám hovorím, ţe nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa to všetko nestane. 31 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. 32 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi ani Syn, iba Otec. 33 Hľaďte, bdejte a modlite sa, lebo neviete, kedy bude ten čas.

34 Syn človeka je ako človek, ktorý ďaleko odcestoval opustiac svoj dom a dajúc svojim sluhom splnomocnenie a určiac kaţdému jeho prácu a vrátnemu prikázal, aby bdel. 35 A tak bdejte, lebo neviete, kedy prijde pán domu, či večer či o polnoci, či keď spieva kohút a či ráno, 36 aby prijdúc znenazdania nenašiel vás spať. 37 A čo vám hovorím, všetkým hovorím - bdejte!

Marek 14

1 A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili. 2 Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu. 3 A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla ţena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu. 4 Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti? 5 Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu. 6 Ale Jeţiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne. 7 Lebo veď chudobných máte vţdycky so sebou a keď chcete, môţete im dobre činiť; ale mňa nemáte vţdycky. 8 Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu. 9 No, ameň vám hovorím, ţe kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku. 10 A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil. 11 A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, ţe mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhodne zradil. 12 A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka, povedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc prihotovili, aby si jedol baránka? 13 Vtedy poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Iďte do mesta, a stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody, iďte za ním. 14 A kdekoľvek vojde, povedzte tam domácemu pánovi: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi? 15 A on vám ukáţe velikú vrchnú dvoranu, očalúnenú a hotovú, tam nám prihotovte. 16 A jeho učeníci vyšli a prišli do mesta a našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka. 17 Potom večer prišiel s dvanástimi. 18 A keď sedeli za stolom a jedli, povedal Jeţiš: Ameň vám hovorím, ţe jeden z vás ma zradí, ktorý jie so mnou. 19 A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tieţ: Či azda ja? 20 A on odpovedal a riekol im: Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou máča do misy. 21 A Syn človeka síce ide, jako je napísané o ňom, ale beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. 22 A keď jedli, vzal Jeţiš chlieb a keď bol dobrorečil, lámal a dával im a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo. 23 Potom vzal kalich a poďakujúc dal im, a pili z neho všetci. 24 A povedal im: Toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Ameň vám hovorím, ţe uţ viac nikdy nebudem piť z plodu viniča, aţ do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Boţom.

26 A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch. 27 A Jeţiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce. 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 29 Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja. 30 A Jeţiš mu riekol: Ameň ti hovorím, ţe dnes, tejto noci, prv neţ dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 31 Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli. 32 Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím. 33 A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť. 34 A povedal im: Moja duša je smutná aţ na smrť. Zostaňte tu a bdejte. 35 A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, ţeby, ak je vraj moţné, odišla od neho tá hodina. 36 A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko moţné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty. 37 Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé. 39 A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová. 40 A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiaţené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať. 41 A prišiel po tretie a povedal im: Teraz uţ spite a odpočívajte! Uţ je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, uţ je blízko ten, ktorý ma zrádza. 43 A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z tých dvanástich, a s ním veliký zástup, s mečami a kyjami, od najvyšších kňazov, od zákonníkov a od starších. 44 A jeho zradca im bol dal znamenie povediac: Ktorého bozkám, ten je; jmite ho a odveďte opatrne. 45 A keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi, rabbi! A zbozkával ho. 46 A oni poloţili na neho svoje ruky a jali ho. 47 A jeden, ktorýsi z tých, ktorí tam stáli, vytasil meč a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu ucho. 48 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma sobrali. 49 Deň po dni som bol u vás v chráme učiac, a nejali ste ma. Ale aby sa naplnily písma. 50 Vtedy ho všetci opustili a utiekli. 51 A nejaký mládenec išiel za ním, odiaty ľanovým rúchom po holom tele, a chytili ho mládenci. 52 Ale on zanechajúc rúcho utiekol nahý. 53 A odviedli Jeţiša k najvyššiemu kňazovi. A sišli sa k nemu všetci najvyšší kňazi a starší a zákonníci. 54 A Peter išiel za ním zďaleka aţ do dvora najvyššieho kňaza a sedel spolu so sluhami a hrial sa pri svetle ohňa. 55 A najvyšší kňazi a celá vysoká rada hľadali svedoctvo proti Jeţišovi, aby ho vydali na smrť, ale nenašli. 56 Lebo mnohí lţivo svedčili proti nemu, ale tie ich svedoctvá neboly rovnaké. 57 A ktorísi povstali a svedčili falošne proti nemu a vraveli: 58 My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám, urobený rukami, a za tri dni vystavím iný, nie rukami urobený. 59 Ale ani takto nebolo ich svedoctvo rovnaké. 60 Potom vstal najvyšší kňaz do prostredku a opýtal sa Jeţiša: Či nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe?

61 Ale on mlčal a neodpovedal ničoho. Opät sa ho opýtal najvyšší kňaz a povedal mu: Či si ty Kristus, Syn toho Poţehnaného? 62 A Jeţiš povedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblaky. 63 Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Čo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste to rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni všetci ho odsúdili, ţe je vinný smrti. 65 A niektorí začali pľuvať na neho, zakrývať jeho tvár a pohlavkovať ho a hovoriť mu: Prorokuj! A prevzali ho sluhovia bijúc ho palicami. 66 A keď bol Peter dole na dvore, prišla jedna z dievok najvyššieho kňaza 67 a vidiac Petra zohrievať sa pozrela na neho a riekla: Aj ty si bol s tým Nazarejským Jeţišom. 68 Ale on zaprel a povedal: Neviem ani nerozumiem, čo ty hovoríš. A vyšiel von na predodvorie, a kohút zaspieval. 69 A dievčina, vidiac ho, zase začala hovoriť tým, ktorí tam stáli: Tento je z nich. 70 Ale on znova zapieral. A po malej chvíli zase tí, ktorí tam stáli, vraveli Petrovi: Ba skutočne si z nich, lebo aj si Galilean, aj tvoja reč je podobná. 71 Ale on sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď zaspieval kohút po druhé. Vtedy sa rozpamätal Peter na slovo, ktoré mu povedal Jeţiš, ţe prv neţ kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc rýchle von plakal.

Marek 15

1 A hneď ráno poradiac sa najvyšší kňazi spolu so staršími a so zákonníkmi i celá vysoká rada a poviaţuc Jeţiša odviedli ho a oddali Pilátovi. 2 A Pilát sa ho opýtal: Či si ty ten kráľ Ţidov? A on odpovedal a riekol mu: Ty dobre hovoríš. 3 A najvyšší kňazi ţalovali na neho mnoho, ale on nič neodpovedal. 4 A Pilát sa ho zase opýtal a riekol: Či nič neodpovedáš? Hľa, koľko ţalujú na teba! 5 Ale Jeţiš uţ viacej neodpovedal ničoho, takţe sa Pilát divil. 6 A na sviatok im prepúšťaval jedného väzňa, ktorého si ţiadali. 7 A bol vtedy uväznený ten tak zvaný Barabáš s inými povstalcami, ktorí v povstaní spáchali vraţdu. 8 A zástup zvolal a začal si ţiadať urobiť im, ako im vţdycky robieval. 9 A Pilát im odpovedal a riekol: Či chcete, aby som vám prepustil kráľa Ţidov? 10 Lebo vedel, ţe ho najvyšší kňazi vydali zo závisti. 11 Ale najvyšší kňazi pobúrili zástup, aby si ţiadal, ţeby im radšej prepustil Barabáša. 12 A Pilát zase odpovedal a riekol im: A čo tedy chcete, aby som urobil s tým, ktorého zoviete kráľom Ţidov? 13 A oni opät skríkli: Ukriţuj ho! 14 A Pilát im vravel: A čoţe urobil zlého? Ale oni ešte väčšmi kričali: Ukriţuj ho! 15 Vtedy Pilát chcúc učiniť zástupu zadosť prepustil im Barabáša a Jeţiša zbičoval a vydal, aby bol ukriţovaný. 16 A vojaci ho odviedli do vnútra do nádvoria, ktoré je prätórium, a svolali celú čatu. 17 A obliekli ho do purpuru a upletúc z tŕnia korunu poloţili mu ju na hlavu. 18 A začali ho pozdravovať: Nech ţije kráľ Ţidov! 19 A bili ho po hlave trstinou a pľuvali na neho a kľakajúc na kolená klaňali sa mu.

20 A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli ho do jeho vlastného rúcha. A vyviedli ho, aby ho ukriţovali. 21 A prinútili istého pomimo idúceho Šimona Cyrenenského, idúceho s poľa, otca Alexandrovho a Rúfovho, aby niesol jeho kríţ. 22 A viedli ho na miesto Golgota, čo je, preloţené, toľko jako: Miesto lebu. 23 A dávali mu piť víno s myrrou, ale on neprijal. 24 A keď ho ukriţovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac oň los, čo má ktorý vziať. 25 A bola tretia hodina, keď ho ukriţovali. 26 A bol napísaný nápis jeho viny: Kráľ Ţidov. 27 A spolu s ním ukriţovali dvoch lotrov, jedného po pravej a druhého po jeho ľavej strane. 28 Vtedy sa naplnilo písmo, ktoré hovorí: A je počítaný s bezboţnými. 29 A tí, ktorí chodili popri ňom, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami a hovorili: Há, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš! 30 Pomôţ samému sebe a sostúp s kríţa! 31 Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali medzi sebou so zákonníkmi a vraveli: Iným pomáhal a sám sebe nemôţe pomôcť. 32 Kristus, kráľ Izraelov, nech teraz sostúpi s kríţa, aby sme videli a uverili! Aj tí, ktorí boli s ním spolu ukriţovaní, mu utŕhali. 33 A keď bola šiesta hodina, povstala tma na celej zemi a trvala aţ do deviatej hodiny. 34 A o deviatej hodine zvolal Jeţiš velikým hlasom a riekol: Elói, Elói, lama sabachtani?! Čo je, preloţené: Môj Boţe, môj Boţe, prečo si ma opustil! 35 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, počujúc to hovorili: Hľa, Eliáša volá. 36 A jeden beţal, naplnil špongiu octom, poloţil na trstinu a dával mu piť a hovoril: Nechajte, nech vidíme, či prijde Eliáš, by ho sňal. 37 Ale Jeţiš zvolajúc velikým hlasom vypustil dušu. 38 A opona chrámu sa roztrhla na dvoje od hora aţ dolu. 39 A keď videl centúrion, stotník, ktorý tam stál naproti nemu, ţe tak vykríknuc vypustil dušu, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boţí. 40 A boly tam aj ţeny, ktoré sa dívaly zďaleka, medzi ktorými bola Mária Magdaléna a Mária Jakoba Malého a Jozesova matka a Salóme, 41 ktoré aj vtedy, keď bol v Galilei, chodily za ním a posluhovaly mu, a mnohé iné, ktoré s ním boly prišly hore do Jeruzalema. 42 A keď uţ bol večer, pretoţe bol deň pripravovania, to jest deň pred sobotou, 43 prišiel Jozef z Arimátie, počestný radca, ktorý tieţ sám očakával kráľovstvo Boţie, odváţil sa a vošiel k Pilátovi a prosil si telo Jeţišovo. 44 A Pilát sa podivil, ţe by uţ bol zomrel. A privolal si centúriona a spýtal sa ho, či uţ dávno zomrel? 45 A zvediac od centúriona daroval mŕtve telo Jozefovi, 46 ktorý nakúpil plátna, sňal telo Jeţišovo a zavinul ho do toho plátna a poloţil ho do hrobu, ktorý bol vytesaný do skaly, a privalil kameň ku dveriam hrobu. 47 A Mária Magdaléna i Mária Jozesova sa dívaly, kde ho kladú.

Marek 16

1 A keď pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakobova a Salóme nakúpily voňavých vecí, aby prišly a pomazaly ho. 2 A v prvý deň týţdňa včasne ráno, veľmi skoro, prišly k hrobu, keď začalo vychádzať slnko. 3 A hovorily jedna druhej: Kto nám odvalí kameň odo dverí hrobu?! 4 A keď pozrely, videly, ţe je kameň odvalený; lebo bol veľmi veliký. 5 A keď vošly do hrobu, videly mládenca, sediaceho na pravej strane, odiateho dlhým bielym rúchom, a preľakly sa. 6 Ale on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Jeţiša Nazarénskeho, toho ukriţovaného. Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli poloţili. 7 Ale iďte, povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, ţe ide pred vami do Galilee, tam ho uvidíte, jako vám predpovedal. 8 A vyšly rýchle a utiekly od hrobu, lebo sa triasly od strachu a boly celé predesené a nepovedaly nikomu ničoho, lebo sa bály. 9 A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem démonov. 10 Tá išla a zvestovala to tým, ktorí bývali s ním, ţalostiacim a plačúcim. 11 Ale oni, keď počuli, ţe ţije, a ţe ho videla, neverili. 12 Potom z nich dvom, kráčajúcim cestou, zjavil sa v inej podobe, idúcim na vidiek. 13 Aj tí odišli a zvestovali to ostatným, ale ani tým neverili. 14 Naposledy sa ukázal tým jedonástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, ţe neuverili tým, ktorí ho videli vstalého z mŕtvych. 15 A povedal im: Iďte po celom svete a káţte evanjelium kaţdému stvoreniu! 16 Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. 17 A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, 18 hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre. 19 A tak Pán Jeţiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Boţej. 20 A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, ţe ho sprevádzaly divy. Ameň.

Lukáš 1

1 Keďţe sa uţ mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás, 2 ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a sluţobníkmi slova, 3 videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile, 4 aby si náleţite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili. 5 Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manţelka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alţbeta. 6 Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní. 7 A nemali dieťaťa, pretoţe Alţbeta bola neplodná, a boli uţ obidvaja pokročilí vo svojich dňoch. 8 A stalo sa, keď konal kňazskú sluţbu v poriadku svojej triedy pred Bohom, 9 ţe podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho. 10 A všetko mnoţstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia. 11 A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie.

12 A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manţelka, Alţbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján. 14 A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu; 15 lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od ţivota svojej matky. 16 A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud. 18 A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som uţ starý, aj moja manţelka je pokročilá vo svojich dňoch. 19 Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci. 20 Nuţ hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť aţ do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretoţe si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom. 21 A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme. 22 A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, ţe videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý. 23 A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohosluţby, ţe odišiel do svojho domu. 24 A po tých dňoch počala Alţbeta, jeho manţelka, a kryla sa päť mesiacov 25 a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi. 26 Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, 27 k panne, zasnúbenej muţovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. 28 A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty poţehnaná medzi ţenami! 29 A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha 31 a hľa, počneš v ţivote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Jeţiš. 32 Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca, 33 a bude kraľovať nad domom Jakobovým aţ na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca. 34 A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muţa? 35 A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boţí. 36 A hľa, Alţbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je uţ šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou, 37 lebo u Boha nebude nemoţným niktoré slovo. 38 Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej. 39 A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho. 40 A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alţbetu. 41 A stalo sa, keď počula Alţbeta pozdrav Máriin, ţe poskočilo nemluvňa v jej ţivote, a Alţbeta bola razom naplnená Svätým Duchom 42 a zvolala veľkým hlasom a riekla: Poţehnaná ty medzi ţenami a poţehnaný plod tvojho ţivota! 43 Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!

44 Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom ţivote, 45 a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána. 46 A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána, 47 a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom 48 pretoţe pohliadol na poníţenie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49 pretoţe mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja. 51 Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, 52 svrhnul mocnárov s trónov a povýšil poníţených, 53 lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. 54 Zaujal sa Izraela, svojho sluţobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo, 55 tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. 56 A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu. 57 A Alţbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna. 58 A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, ţe jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou. 59 Potom stalo sa ôsmeho dňa, ţe prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom. 60 Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján. 61 A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom! 62 A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal. 63 A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili. 64 A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu. 65 Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach. 66 A všetci, ktorí to počuli, sloţili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním. 67 A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval: 68 Poţehnaný Pán Bôh Izraelov, ţe navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu 69 a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho sluţobníka, 70 jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov 71 spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu, 73 na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, ţe nám dá, 74 aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúţili jemu bez strachu 75 v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho ţivota. 76 A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty, 77 dať jeho ľudu známosť spasenia, záleţajúceho v odpustení ich hriechov 78 pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti, 79 aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja. 80 A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách aţ do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.

Lukáš 2

1 A stalo sa v tých dňoch, ţe vyšiel rozkaz od cisára Augusta, aby bol popísaný celý svet. 2 (Tento prvý popis sa udial vtedy, keď bol Cyrenius vladárom nad Sýriou). 3 A išli všetci, aby sa zapísali, kaţdý do svojho vlastného mesta. 4 A tak odišiel aj Jozef od Galilee z mesta Nazareta hore do Judska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretoţe bol z domu a z čeľade Dávidovej, 5 aby sa zapísal s Máriou, sebe zasnúbenou manţelkou tehotnou. 6 A stalo sa, keď tam boli, ţe sa naplnily dni aby porodila. 7 A porodila svojho prvorodeného syna a zavinula ho do plienok a uloţila ho v jasliach, pretoţe nemali miesta v uchýlišti. 8 A pastieri boli v tom istom kraji nocujúc na poli a zamieňajúc sa po stráţach stráţili vnoci nad svojím stádom. 9 A hľa, razom sa postavil anjel Pánov vedľa nich, a sláva Pánova ich osvietila, a báli sa veľkou bázňou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, lebo hľa, zvestujem vám velikú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom. 12 A toto vám bude znamením: najdete nemluvniatko zavinuté v plienkach a leţiace v jasliach. 13 A zrazu sa zjavilo s anjelom mnoţstvo nebeského vojska chváliacich Boha a hovoriacich: 14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie! 15 A stalo sa, keď odišli od nich anjeli do neba, ţe si povedali muţovia, tí pastieri: Noţe poďme aţ do Betlehema a vidzme, čo sa to stalo, čo nám to oznámil Pán! 16 A prišli poponáhľajúc sa a našli Máriu i Jozefa i nemluvniatko, leţiace v jasliach. 17 A keď uvideli, rozhlasovali všade, čo im bolo hovorené o tom dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im bolo hovorené od pastierov. 19 Ale Mária zachovávala všetky tie slová a uvaţovala o nich vo svojom srdci. 20 A pastieri sa navrátili oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, tak ako im to bolo hovorené. 21 A keď sa naplnilo osem dní, aby bolo obrezané dieťatko, nazvali jeho meno Jeţiš, ktorým bolo nazvané od anjela, prv ako sa bolo počalo v ţivote. 22 A keď sa naplnily dni jej očisťovania podľa zákona Mojţišovho, doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 jako je napísané v zákone Pánovom, ţe všetko muţského pohlavia, čo otvára ţivot, bude sa volať svätým Pánovi, 24 a aby dali obeť podľa toho, čo je povedané v zákone Pánovom: dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá. 25 A hľa, bol v Jeruzaleme človek, ktorému bolo meno Simeon. Bol to človek spravedlivý a poboţný, očakávajúci potešenie Izraelovo, a Svätý Duch bol na ňom. 26 A bolo mu zjavené od Svätého Ducha, ţe neuzrie smrti prv, ako by uvidel Krista Pánovho. 27 A prišiel v Duchu do chrámu. A keď uvodili rodičia dieťatko Jeţiša, aby vzťahom na neho urobili podľa obyčaje zákona, 28 vzal ho na ramená a dobrorečil Bohu a povedal: 29 Teraz prepúšťaš svojho sluţobníka, Samovládca, podľa svojho slova, v pokoji, 30 lebo moje oči videly tvoje spasenie, 31 ktoré si prihotovil pred tvárou všetkých ľudí,

32 svetlo na zjavenie národom a slávu svojho ľudu Izraela. 33 A Jozef a jeho matka sa divili tomu, čo sa hovorilo o ňom. 34 A Simeon ich poţehnal a povedal Márii, jeho matke: Hľa, tento je poloţený na pád a na povstanie mnohých v Izraelovi a na znamenie, ktorému budú protirečiť 35 aj tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby boli zjavené myšlienky z mnohých sŕdc. 36 A bola istá Anna, prorokyňa, dcéra Fanuelova, z pokolenia Aserovho, pokročilá vo mnohých dňoch, ktorá ţila s muţom sedem rokov od svojho panenstva. 37 A tá bola vdovou aţ do osemdesiatich štyroch rokov, ktorá neodchádzala z chrámu pôstami a prosbami slúţiac Bohu dňom i nocou. 38 Tá prišla v tú istú hodinu a chválila Boha a vravela o ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme. 39 A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, navrátili sa do Galilee, do svojho mesta, Nazareta. 40 A dieťatko rástlo a silnelo duchom, plnené súc múdrosťou, a milosť Boţia bola obrátená naň. 41 A jeho rodičia chodievali kaţdého roku na veľkonočný sviatok hore do Jeruzalema. 42 A keď mu bolo dvanásť rokov, a keď išli oni hore do Jeruzalema podľa obyčaje toho sviatku 43 a keď potom vybudli tam tie dni a vracali sa domov, chlapec Jeţiš zostal v Jeruzaleme, a Jozef a jeho matka nevedeli o tom. 44 Ale domnievajúc sa, ţe je medzi spolucestujúcimi, odišli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. 45 A keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho. 46 A stalo sa po troch dňoch, ţe ho našli v chráme sedieť medzi učiteľmi počúvať ich a opytovať sa ich. 47 A všetci, ktorí ho počúvali, ţasli nad jeho rozumnosťou a nad jeho odpoveďami. 48 A keď ho uvideli, uţasli, a jeho matka mu povedala: Dieťa, čo si nám to tak urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali. 49 A on im povedal: Čo to, ţe ste ma hľadali? Či ste nevedeli, ţe musím byť vo veciach svojho Otca? 50 Ale oni nerozumeli slovu, ktoré im hovoril. 51 A odišiel s nimi dolu a prišiel do Nazareta a poddával sa im. A jeho matka zachovávala všetky tie reči vo svojom srdci. 52 A Jeţiš prospieval múdrosťou a vzrastom a milosťou u Boha aj u ľudí.

Lukáš 3

1 A v pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď bol Pontský Pilát vladárom v Judsku a Heródes tetrarchom <jeden zo štyroch vladárov> v Galilei a Filip, jeho brat, tetrarchom v Iturei a v Trachonitidskej krajine a Lyzaniáš tetrarchom v Abyléne, 2 za najvyššieho kňaza Annáša a Kaifáša stalo sa slovo Boţie k Jánovi, synovi Zachariášovmu, na púšti. 3 A pochodil po celom okolí Jordánskom káţuc krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe slov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 5 Kaţdé údolie bude vyplnené, a kaţdý vrch a breh bude sníţený, a bude to, čo je krivé, priamym a nerovné bude hladkými cestami, 6 a kaţdé telo uvidí spasenie Boţie. 7 A hovoril zástupom, ktoré vychádzaly, aby sa mu daly pokrstiť: Plemä vreteníc, ktoţe vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu?

8 Tedy neste ovocie, hodné pokánia! A nezačnite hovoriť sami v sebe: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, ţe Bôh môţe i z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti. 9 A uţ je aj sekera priloţená na koreň stromov. Kaţdý teda strom, ktorý nerodí dobrého ovocia, vytínajú a hádţu na oheň. 10 A zástupy sa ho pýtaly a vravely: Čoţe teda budeme robiť? 11 A on odpovedal a vravel im: Kto má dvoje sukieň, nech udelí tomu, kto nemá, a ten, kto má jedlá, nech činí podobne! 12 A prišli aj colní dať sa pokrstiť a povedali mu: Učiteľu, čo budeme robiť? 13 A on im povedal: Nič viacej nevyberajte nad to, čo vám je nariadené! 14 A pýtali sa ho aj vojaci a hovorili: A my čo budeme robiť? A povedal im: Nikoho nezastrašujte a tak nezdierajte ani nerobte ničoho podvodne a majte dosť na svojom plate. 15 A keď očakával ľud, a všetci rozmýšľali vo svojom srdci o Jánovi, či nie je asi on Kristus, 16 odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom; 17 ktorého vejačka je v jeho ruke, a prečistí svoje humno a shromaţdí pšenicu do svojej obilnice, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom. 18 A tak aj vzhľadom na mnohé iné veci napomínal a tak zvestoval ľudu evanjelium. 19 Ale Heródes, tetrarcha, súc trestaný od neho pre Heródiadu, ţenu Filipa, svojho brata, a pre všetky zlé skutky, ktoré páchal Heródes, 20 pridal ku všetkému tomu ešte aj to, ţe zatvoril Jána do ţalára. 21 A stalo sa v tom, keď sa krstil všetok ľud, a keď bol pokrstený i Jeţiš a modlil sa, ţe sa razom otvorilo nebo, 22 a Svätý Duch sostúpil v telesnej podobe, jako čo by holubica, na neho, a hlas zavznel z neba, ktorý hovoril: Ty si ten môj milovaný Syn, v tebe sa mi zaľúbilo. 23 A on, Jeţiš, začínajúc kázať mal tak asi tridsať rokov, súc, ako sa myslelo, synom Jozefovým, ktorý bol Héliho, 24 ktorý bol Mattatov, ktorý bol Léviho, ktorý bol Melchiho, ktorý bol Jannov, ktorý bol Jozefov, 25 ktorý bol Mattatiášov, ktorý bol Ámosov, ktorý bol Nahúmov, ktorý bol Esliho, ktorý bol Naggeho, 26 ktorý bol Mahatov, ktorý bol Mattatiášov, ktorý bol Semeiho, ktorý bol Jozefov, ktorý bol Júdov, 27 ktorý bol Johannov, ktorý bol Résov, ktorý bol Zorobábelov, ktorý bol Salatielov, ktorý bol Nériho, 28 ktorý bol Melchiho, ktorý bol Addiho, ktorý bol Kosamov, ktorý bol Elmodamov, ktorý bol Érov, 29 ktorý bol Joseho, ktorý bol Eliezerov, ktorý bol Jorimov, ktorý bol Mattatov, ktorý bol Léviho, 30 Ktorý bol Simeonov, ktorý bol Júdov, ktorý bol Jozefov, ktorý bol Jonamov, ktorý bol Elijakimov, 31 ktorý bol Meleov, ktorý bol Menamov, ktorý bol Mattatov, ktorý bol Nátanov, ktorý bol Dávidov, 32 ktorý bol Jesseho, ktorý bol Obédov, ktorý bol Boazov, ktorý bol Salmonov, ktorý bol Názonov, 33 ktorý bol Aminadábov, ktorý bol Aramov, ktorý bol Ezromov, ktorý bol Fáresov, ktorý bol Júdov, ktorý bol Jakobov, 34 ktorý bol Izákov, ktorý bol Abrahámov, ktorý bol Táreho, ktorý bol Náchorov, 35 ktorý bol Sáruchov, ktorý bol Ragauho, ktorý bol Fálekov, ktorý bol Sáleho, 36 ktorý bol Kainanov, ktorý bol Arfaxadov, ktorý bol Sémov, ktorý bol Noeho, ktorý bol Lámechov, 37 ktorý bol Matuzalemov, ktorý bol Enochov, ktorý bol Jaredov, ktorý bol Malalehélov, ktorý bol Kainanov, 38 ktorý bol Enosov, ktorý bol Sétov, ktorý bol Adamov, ktorý bol Boţí.

Lukáš 4

1 A Jeţiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla. 2 A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončily, napokon zlačnel. 3 A diabol mu povedal: Ak si Syn Boţí, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom! 4 A Jeţiš mu odpovedal a riekol: Je napísané, ţe človek nebude ţiť na samom chlebe, ale na kaţdom slove Boţom. 5 A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu. 6 A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám. 7 Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje. 8 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúţiť. 9 A zaviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boţí, hoď sa odtiaľto dolu! 10 Lebo však je napísané, ţe prikáţe svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali 11 a ţe ťa uchopia na ruky, aby si snáď neuderil svojej nohy o kameň. 12 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13 A keď dokončil diabol všetko pokúšanie, odišiel od neho - do času. 14 A Jeţiš sa navrátil v moci Ducha do Galilee, a rozniesol sa o ňom chýr po celej okolnej krajine. 15 A on učil v ich synagógach zvelebovaný súc od všetkých. 16 A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal. 17 A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu 19 a vyhlásiť rok Pánov príjemný. 20 A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boly uprené na neho. 21 A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov? 23 A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, ţe sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine. 24 A povedal: Ameň vám hovorím, ţe niktorý prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25 Ale pravdu vám hovorím, ţe za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem, 26 a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k ţene vdove. 27 A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky. 28 A v synagóge boli všetci naplnení hnevom, keď to počuli. 29 A vstali a vyhnali ho von z mesta a zaviedli ho aţ na pokraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ svrhli dolu. 30 Ale on prešiel stredom pomedzi nich a odišiel. 31 A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách, 32 a ţasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná. 33 A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom: 34 Ach, čo máme s tebou, Jeţišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si - ten Svätý Boţí!

35 A Jeţiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostredku vyšiel od neho a nič mu neuškodil. 36 Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, ţe právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?! 37 A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia. 38 Potom vstal zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. A Šimonovu svokru trápila veľká horúčka, a prosili ho za ňu. 39 A on zastal nad ňou, pohrozil horúčke, a opustila ju. A naskutku vstala a posluhovala im. 40 Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu, a on vzkladajúc ruky na jedného kaţdého z nich uzdravoval ich. 41 A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boţí! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, ţe je on Kristus. 42 A keď bol zase deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A zástupy ho hľadaly a prišly aţ k nemu a zdrţovaly ho, ţeby neodchádzal od nich. 43 Ale on im povedal: Musím aj iným mestám zvestovať kráľovstvo Boţie, lebo nato som poslaný. 44 A kázal v galilejských synagógach.

Lukáš 5

1 A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Boţie, a on stál vedľa Genezaretského jazera 2 a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete, 3 ţe vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, ţeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy s lode. 4 A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. 5 A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. 6 A keď to urobili, zahrnuli veliké mnoţstvo rýb, takţe sa trhala ich sieť. 7 A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takţe sa norily. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Jeţišovým a povedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Lebo ho bola objala hrôza i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili, 10 a podobne i Jakoba i Jána, synov Zebedeových, ktorí boli spoločníkmi Šimonovými. A Jeţiš povedal Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11 A keď pritiahli lode k zemi, opustil všetko a išli za ním. 12 A stalo sa, keď bol v ktoromsi z tých miest, ţe hľa, bol tam nejaký muţ, plný malomocenstva. A keď uvidel Jeţiša, padol na tvár a prosil ho a hovoril: Pane, keby si chcel, môţeš ma očistiť. 13 A Jeţiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď odišlo od neho malomocenstvo. 14 A on mu prikázal, aby nikomu nepovedal, ale vraj odídi, ukáţ sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojţiš, im na svedoctvo. 15 Ale povesť sa vţdy väčšmi rozširovala o ňom. A mnohé zástupy sa schádzaly, aby ho počuli a aby boli ním uzdravení od svojich nemocí. 16 Ale on uchádzal na púšte a modlil sa. 17 A stalo sa jedného z tých dní, ţe učil, a sedeli tam farizeovia a učitelia zákona, ktorí boli prišli zo všetkých mestečiek Galilee a Judska i z Jeruzalema, a moc Pánova bola prítomná uzdravovať ich.

18 A tu hľa, prišli muţovia nesúc na posteli človeka, ktorý bol porazený, a hľadali spôsob vniesť ho a poloţiť pred neho. 19 A keď pre zástup nenašli cesty, ktorou by ho boli vniesli, vyšli na dom a spustili ho s posteľou cez tehly povaly do prostredku pred Jeţiša. 20 A on vidiac ich vieru povedal mu: Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy! 21 A zákonníci a farizeovia začali rozmýšľať a vraveli: A kto je tento, ktorý hovorí také rúhania? Kto môţe odpúšťať hriechy krome samého Boha? 22 Ale Jeţiš poznal ich myšlienky a odpovedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? 23 Čoţe je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti tvoje hriechy, a či povedať: Vstaň a choď!? 24 Ale aby ste vedeli, ţe Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - riekol porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju posteľ a iď do svojho domu! 25 A naskutku vstal pred nimi, vzal to, na čom leţal, a odišiel do svojho domu oslavujúc Boha. 26 Vtedy pojal všetkých úţas, a oslavovali Boha a súc naplnení bázňou hovorili: Dnes sme videli neslýchané veci. 27 A potom vyšiel von a videl colného, menom Léviho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! 28 A on zanechal všetko a vstal a išiel za ním. 29 A Lévi mu urobil veľkú počestnú hostinu vo svojom dome. A bol tam veliký zástup colných aj iných, ktorí stolovali s nimi. 30 A ich zákonníci a farizeovia reptali proti jeho učeníkom a hovorili: Prečo jete a pijete s publikánmi a hriešnikmi? 31 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. 32 Neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. 33 A oni mu povedali: Prečo sa učeníci Jánovi často postia a modlia a podobne aj učeníci farizeov, a tvoji jedia a pijú? 34 A on im povedal: Či môţete rozkázať svadobníkom, kým je s nimi ţeních, aby sa postili? 35 Ale prijdú dni, a keď bude odňatý od nich ţeních, potom sa budú postiť v tých dňoch. 36 A povedal im aj podobenstvo, ţe nikto neodtrhne záplaty od nového rúcha, aby ju prišil na staré rúcho. Lebo ináč aj nové potrhá, a starému nezodpovie záplata z toho nového. 37 A nikto vraj nevlieva nového vína do starých koţíc, lebo ináče nové víno potrhá koţice, aj samo sa vyleje, aj koţice sa zahubia. 38 Ale nové víno sa má vliať do nových koţíc, a oboje sa zachová. 39 A nikto, kto pije staré, nechce hneď nového, lebo hovorí: Staré je lepšie.

Lukáš 6

1 A stalo sa v druhoprvú sobotu, ţe išiel Jeţiš cez siatiny, a jeho učeníci trhali klasy a mrviac ich rukami jedli. 2 Vtedy im povedali niektorí z farizeov: Prečo robíte to, čo sa nesluší robiť v sobotu? 3 A Jeţiš im odpovedal a riekol: Či ste nečítali ani toho, čo učinil Dávid, keď bol hladný, on aj tí, ktorí boli s ním? 4 Ako vošiel do domu Boţieho a vzal chleby predloţenia a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, ktoré sa nepatrí jesť, jedine samým kňazom? 5 A vravel im, ţe Syn človeka je pánom i soboty. 6 A stalo sa aj v inú sobotu, ţe vošiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorého pravá ruka bola uschlá. 7 A zákonníci a farizeovia ho striehli, či uzdraví v sobotu, aby našli ţalobu na neho.

8 Ale on znal ich myšlienky a povedal človekovi, ktorý to mal uschlú ruku: Vstaň a postav sa do prostredku! A on vstal a stál. 9 Vtedy im povedal Jeţiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu - dobre činiť a či zle činiť, ţivot zachrániť a či zatratiť? 10 A obzrúc sa po nich po všetkých dookola povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A urobil tak, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 11 A oni, naplnení hnevivou nerozumnosťou, shovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť Jeţišovi. 12 A stalo sa v tých dňoch, ţe vyšiel na vrch modliť sa a bol tam cez noc na modlitbe Boţej. 13 A keď bol deň, povolal k sebe svojich učeníkova vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj apoštolmi pomenoval: 14 Šimona, ktorého pomenoval aj Petrom, a Andreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bartolomea, 15 Matúša a Tomáša, Jakoba Alfeovho a Šimona, zvaného Zelótu, 16 Júdu Jakobovho, a Judáša Iškariotského, ktorý sa tieţ stal zradcom. 17 A síduc s nimi stál na rovnom mieste i zástup jeho učeníkov a veliké mnoţstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov, 18 i tí, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli uzdravovaní. 19 A všetok zástup hľadal dotknúť sa ho, lebo vychádzala od neho moc a uzdravovala všetkých. 20 A on pozdvihol svoje oči na svojich učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Boţie! 21 Blahoslavení, ktorí teraz lačniete, lebo budete nasýtení! Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! 22 Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno jako zlé - pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo hľa, vaša odplata je mnohá v nebi, lebo zrovna tak robievali ich otcovia prorokom. 24 No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje potešenie! 25 Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete ţalostiť a plakať. 26 Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom. 27 Ale vám hovorím, ktorí čujete: milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte tým, ktorí vás nenávidia, 28 dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú. 29 Tomu, kto ťa bije po jednom líci, nadloţ i to druhé; a tomu, kto ti berie plášť, nebráň ani sukne. 30 A kaţdému, kto ťa prosí, daj, a od toho, kto berie tvoje, neţiadaj zpät. 31 A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podobne. 32 A jestli milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 A jestli dobre činíte tým, ktorí vám dobre činia, akú máte za to vďaku? Však hriešnici robia to isté. 34 A keď budete poţičiavať tým, o ktorých sa nadejete, ţe od nich tieţ dostanete, jakú máte za to vďaku? Lebo veď aj hriešnici poţičiavajú hriešnikom, aby tieţ toľko dostali. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte a poţičiavajte neočakávajúc ničoho. A vaša odplata bude veľká, a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý aj na nevďačných a zlých. 36 Teda buďte milosrdní, jako aj váš Otec je milosrdný. 37 Nesúďte, a nebudete súdení; neodsudzujte, a nebudete odsúdení; prepúšťajte, a budete prepustení. 38 Dávajte, a bude vám dané, dobrú mieru natlačenú, utrasenú a presypanú, a takú dajú do vášho lona, lebo tou istou mierou, ktorou meriate, bude vám tieţ odmerané. 39 A povedal im aj podobenstvo: Či azda môţe slepý viesť slepého? Či nepadnú obaja do jamy? 40 Nie je učeník nad svojho učiteľa, ale vyučený bude kaţdý, keď bude jako jeho učiteľ.

41 A jako to, ţe vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom oku nepozoruješ? 42 Alebo jako môţeš povedať svojmu bratovi: Bratu, daj, nech vyjmem ivierko, ktoré je v tvojom oku! keď sám brvna, ktoré je v tvojom vlastnom oku, nevidíš? Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho vlastného oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko, ktoré je v oku tvojho brata. 43 Lebo nie je to dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ani nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie; 44 lebo kaţdý strom sa pozná po vlastnom ovocí. Lebo veď z tŕnia neoberajú fíkov, ani z hloţia neoberajú hrozna. 45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa. 46 A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím? 47 Kaţdý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich - ukáţem vám, komu je podobný. 48 Podobný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a poloţil základ na skale. A keď prišla povodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretoţe bol dobre zaloţený na skale. 49 Ale ten, kto počul a neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.

Lukáš 7

1 A keď dovŕšil všetky svoje slová v uši ľudu, vošiel do Kafarnauma. 2 A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blíţil sa smrti. 3 A keď počul o Jeţišovi, poslal ku nemu starších zo Ţidov prosiac ho, ţeby prišiel a uzdravil jeho sluhu. 4 A oni prijdúc k Jeţišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš, 5 lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil. 6 A Jeţiš išiel s nimi. A keď uţ bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, 7 a preto som ani sám seba nepovaţoval za hodného prijsť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený. 8 Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí. 9 Keď to počul Jeţiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, ţe ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery. 10 A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého. 11 A stalo sa, ţe nasledujúceho dňa išiel do mesta, zvaného Nain, a išlo s ním mnoho jeho učeníkov i veliký zástup. 12 A jako sa priblíţil k bráne mesta, hľa, práve niesli von mŕtveho, jednorodeného syna jeho matky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zástup mesta. 13 A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač! 14 A pristúpiac dotknul sa már, a tí, ktorí niesli mŕtveho, zastáli, a Jeţiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň! 15 A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho matke. 16 Vtedy pojala bázeň všetkých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok povstal medzi nami, a Bôh vraj navštívil svoj ľud. 17 A tá zvesť o ňom sa rozniesla po celom Judsku a po všetkých okolných krajinách. 18 A Jánovi zvestovali jeho učeníci o tom o všetkom. A Ján si zavolal ktorýchsi dvoch zo svojich učeníkov 19 a poslal ich k Jeţišovi a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

20 A keď prišli tí muţovia k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného? 21 A v tú istú hodinu uzdravil mnohých od neduhov a od iných rozličných trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, ţe slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, chudobným sa zvestuje evanjelium, 23 a blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. 24 A keď odišli poslovia Jánovi, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nádhernom rúchu a ţijú v rozkoši, sú v kráľovských domoch. 26 Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, ţe i viac ako proroka. 27 Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. 28 Lebo hovorím vám, ţe väčšieho proroka medzi splodenými zo ţien nad Jána Krstiteľa niktorého niet: ale menší v kráľovstve Boţom je väčší ako on. 29 A všetok ľud počujúc to, i publikáni, uznali Boha za spravedlivého pokrstiac sa krstom Jánovým. 30 Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Boţou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho. 31 A Pán pokračujúc povedal: Komu teda pripodobním ľudí tohoto pokolenia, a čomu sú podobní? 32 Podobní sú deťom, sediacim na námestí, ktoré privolávajú jedny druhým a hovoria: Pískali sme vám, a netancovali ste; ţalostne jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste. 33 Lebo prišiel Ján Krstiteľ nejediac chleba ani nepijúc vína, a hovoríte: Má démona. 34 Prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoríte: Hľa, človek ţráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov. 35 A tak je ospravedlnená múdrosť od všetkých svojich detí. 36 A prosil ho ktorýsi z farizeov, ţeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a poloţil sa za stôl. 37 A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna ţena, ktorá, keď sa dozvedela, ţe stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti 38 a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou. 39 A keď to videl farizeus, ktorý ho pozval, povedal sám v sebe: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a jaká je to ţena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica. 40 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz! 41 Istý veriteľ mal dvoch dlţníkov. Jeden bol dlţen päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 A keď nemali jako zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý teda z nich, povedz, bude ho viacej milovať? 43 A Šimon odpovedal a riekol: Nazdám sa, ţe ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si rozsúdil. 44 A obrátiac sa k ţene povedal Šimonovi: Či vidíš túto ţenu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala; 45 bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy; 46 olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy. 47 A preto ti hovorím, ţe sú jej odpustené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje. 48 A povedal jej: Odpustené sú tvoje hriechy. 49 A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktoţe je tento, ktorý aj hriechy odpúšťa?

50 A on povedal ţene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!

Lukáš 8

1 A stalo sa potom, ţe chodil po mestách a mestečkách káţuc a zvestujúc kráľovstvo Boţie a tí dvanásti s ním, 2 aj niektoré ţeny, ktoré boly uzdravené od zlých duchov a od nemocí, jako Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej bolo vyšlo sedem démonov, 3 a Johanna, manţelka Chúzu, hospodárskeho správcu Heródesovho, a Zuzanna a mnohé iné, ktoré mu posluhovaly zo svojho majetku. 4 A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zoţrali ho nebeskí vtáci. 6 A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretoţe nemalo vlahy. 7 A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho. 8 A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný uţitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 9 A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo? 10 A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Boţieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli. 11 A podobenstvo je toto: Semä je slovo Boţie. 12 A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení. 13 A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú. 14 A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi ţivota a nedonášajú uţitku. 15 A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podrţujú slovo a donášajú uţitok v trpezlivosti. 16 A nikto, keď zaţne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo. 17 Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo. 18 Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, ţe to má. 19 A prišli k nemu matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať pre zástup. 20 A povedal mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť. 21 A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Boţie a činia ho. 22 A stalo sa v ktorýsi ten deň, ţe vošiel do lode i jeho učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa. 23 A keď sa plavili, usnul. A spustil sa búrny víchor na jazero, a loď sa im napĺňala, a boli v nebezpečenstve. 24 A pristúpiac zobudili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on prebudiac sa pohrozil vetru a vlnám, a upokojily sa, a nastalo ticho. 25 A povedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktoţe je tento, ţe ešte aj vetrom rozkazuje, aj vode, a poslúchajú ho?!

26 A preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je naproti Galilei. 27 A keď vystúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muţ z toho mesta, ktorý mal démonov od dlhých čias a rúchom sa neodieval ani v dome nebýval, ale v hroboch. 28 A keď uvidel Jeţiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Jeţišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, ţeby si ma netrápil! 29 Lebo velel nečistému duchu, aby vyšiel z človeka, pretoţe ho pochytával po dlhé časy, a hoci ho i reťazmi poväzovali a putami na nohách a stráţili ho, on po kaţdé roztrhal putá, a démon ho zaháňaval na púšť. 30 A Jeţiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on povedal: Legion. Pretoţe bolo mnoho démonov vošlo do neho. 31 A prosili ho, ţeby im nenariadil odísť do priepasti. 32 A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásly na vrchu. A prosili ho, ţeby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. 33 A démoni vyjdúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a potopilo sa. 34 A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiekli a odíduc oznámili to v meste i v domoch v poli. 35 A vyšli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Jeţišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vyšli démoni, odiateho a majúceho zdravý rozum, pri nohách Jeţišových, a báli sa. 36 A rozprávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol posadlý uzdravený. 37 A prosilo ho celé to mnoţstvo okolia Gadarénov, ţeby odišiel od nich, lebo ich bola objala veľká bázeň. A on vošiel do lode a navrátil sa. 38 A muţ, z ktorého boli vyšli démoni, ho prosil, ţeby bol s ním. Ale Jeţiš ho prepustil a povedal: 39 Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Jeţiš. 40 A stalo sa, keď sa navrátil Jeţiš, ţe ho prijal zástup, lebo ho všetci čakali. 41 A hľa, prišiel istý muţ, ktorému bolo meno Jairus, a to bol predstavený synagógy, ktorý padol k nohám Jeţišovým a prosil ho, ţeby vošiel do jeho domu, 42 lebo mal jednorodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako vošiel, tlačily ho zástupy. 43 A istá ţena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaloţila všetku svoju ţivnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho, 44 pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastál tok jej krvi. 45 A Jeţiš povedal: Kto sa ma to dotknul? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotknul? 46 Ale Jeţiš povedal: Dotknul sa ma niekto, lebo ja som poznal, ţe vyšla odo mňa moc. 47 A keď videla ţena, ţe vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená. 48 A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji! 49 A kým on ešte hovoril, prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra uţ zomrela, neunúvaj Učiteľa! 50 Ale keď to počul Jeţiš, odpovedal mu: Neboj sa, len ver, a bude zachránená. 51 A vojdúc do domu nedal nikomu vojsť so sebou iba Petrovi, Jánovi a Jakobovi a otcovi dieťaťa a matke. 52 A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí. 53 A vysmievali ho vediac, ţe zomrela. 54 Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň! 55 A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť.

56 A jej rodičia ţasli. Ale on im prikázal, aby nikomu nepovedali o tom, čo sa stalo.

Lukáš 9

1 A svolajúc si dvanástich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. 2 A poslal ich kázať kráľovstvo Boţie a uzdravovať nemocných 3 a povedal im: Neberte ničoho na cestu ani palice ani kapsy ani chleba ani peňazí ani nemať po dvoje sukieň. 4 A do ktoréhokoľvek domu vojdete, tam zostaňte a odtiaľ vyjdite. 5 A čo do všetkých tých, ktorí by vás neprijali, idúc von z toho mesta i ten prach so svojich nôh straste na svedoctvo proti nim. 6 A tak vyšli a chodili po mestečkách zvestujúc evanjelium a uzdravovali všade. 7 A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretoţe niektorí hovorili, ţe to Ján vstal z mŕtvych, 8 a niektorí, ţe sa Eliáš zjavil, a zase iní, ţe niektorý z dávnych prorokov vstal. 9 A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal moţnosť vidieť ho. 10 A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida. 11 A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Boţom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval. 12 A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste. 13 A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov. 14 Lebo ich bolo asi päť tisíc muţov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat! 15 A urobili tak a usadili všetkých. 16 A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a poţehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. 17 A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov. 18 A stalo sa, keď sa modlil o samote, ţe boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, ţe kto som ja? 19 A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, ţe Eliáš, a zase iní, ţe to niektorý z dávnych prorokov vstal. 20 A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, ţe kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boţí. 21 A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali, 22 a riekol, ţe Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 23 A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríţ na kaţdý deň a nasleduje ma. 24 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni. 25 Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?! 26 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov. 27 Ale pravdu vám hovorím, ţe sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Boţieho. 28 A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, ţe pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa.

29 A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk. 30 A hľa, dvaja muţovia sa shovárali s ním, a boli to Mojţiš a Eliáš, 31 ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. 32 A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiaţení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch muţov, ktorí to stáli s ním. 33 A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, ţe povedal Peter Jeţišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojţišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí. 34 A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku. 35 A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte! 36 A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Jeţiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli. 37 A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, ţe sa stretol s ním veliký zástup. 38 A hľa, muţ zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným. 39 A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťaţko odchádza od neho lomcujúc ním. 40 A prosil som tvojich učeníkov, ţeby ho vyhnali, ale nemohli. 41 A Jeţiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna! 42 A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Jeţiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi. 43 A všetci ţasli nad veličenstvom Boţím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom: 44 Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. 45 Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo. 46 A prišla im myšlienka, ţe ktorý asi z nich je väčší. 47 Ale Jeţiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba 48 a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký. 49 A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretoţe nechodí s nami. 50 Ale Jeţiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás. 51 A keď sa uţ doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, ţe pojde do Jeruzalema 52 a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili. 53 Ale ho neprijali, pretoţe jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema. 54 A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil? 55 Ale Jeţiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha; 56 lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka. 57 A stalo sa, keď išli, ţe mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš. 58 A Jeţiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. 59 A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca. 60 Ale Jeţiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Boţie!

61 A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu. 62 Ale Jeţiš mu povedal: Nikto poloţivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Boţieho.

Lukáš 10

1 Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do kaţdého mesta a na kaţdé miesto, kde mal sám prijsť. 2 A vravel im: Ţatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána ţatvy, ţeby vypudil robotníkov do svojej ţatvy. 3 Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov. 4 Nenoste ani mešca ani kapsy ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste. 5 A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu! 6 A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám. 7 A v tom istom dome ostaňte jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu. 8 A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloţí, 9 a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblíţilo sa k vám kráľovstvo Boţie. 10 Ale do ktoréhokoľvek mesta by ste vošli, a neprijali by vás vyjdúc na jeho ulice povedzte: 11 I ten prach, ktorý sa nás prichytil z vášho mesta na nohy, vám stierame. Avšak to vedzte, ţe sa k vám bolo priblíţilo kráľovstvo Boţie. 12 Ale hovorím vám, ţe Sodomänom bude znesiteľnejšie toho dňa ako tomu mestu. 13 Beda ti, Korazime! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by sediac vo vrecovine a v popole boly činily pokánie. 14 No, Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie na súde ako vám. 15 A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené aţ do neba, budeš svrhnuté aţ do pekla. 16 Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal. 17 Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene. 18 A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba. 19 Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí. 20 Avšak tomu sa neradujte, ţe sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, ţe sú vaše mená napísané v nebesiach. 21 V tú hodinu zaplesal Jeţiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, ţe si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. 22 Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť. 23 A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte! 24 Lebo hovorím vám, ţe mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli. 25 A hľa, nejaký zákonník vstal a pokúšajúc ho povedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdrţal večný ţivot? 26 A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš? 27 A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blíţneho jako samého seba. 28 A Jeţiš mu povedal: Dobre si odpovedal, to čiň a budeš ţiť.

29 A on chcúc sám seba ospravedlniť povedal Jeţišovi: A kto je mojím blíţnym? 30 Na to odpovedal Jeţiš a riekol: Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i vyzliekli i zranili a odišli zanechajúc ho polomŕtveho. 31 A náhodou išiel tieţ dolu jakýsi kňaz, tou istou cestou, a keď ho zazrel, obišiel druhou stranou. 32 A podobne aj Levita, ktorý idúc tieţ dolu prišiel na to miesto, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou. 33 No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý 34 a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vyloţiac ho na svoje vlastné hovädo zaviedol ho do hostinca a postaral sa o neho. 35 A druhého dňa, keď odchádzal, vyňal dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vynaloţil, ja ti, keď pojdem tadeto zpät, zaplatím. 36 Ktorý teda z týchto troch zdá sa ti, ţe bol blíţnym tomu, ktorý to bol upadol medzi lotrov? 37 A on povedal: Ten, ktorý mu učinil to milosrdenstvo. Vtedy mu povedal Jeţiš: Idi a čiň aj ty podobne! 38 A stalo sa, keď išli, ţe vošiel do jakéhosi mestečka. A istá ţena menom Marta, prijala ho do svojho domu. 39 A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Jeţišovým a počúvala jeho slovo. 40 Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Jeţišovi a povedala: Pane, či nedbáš, ţe ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla. 41 Ale Jeţiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci, 42 a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.

Lukáš 11

1 A stalo sa, keď bol na ktoromsi mieste a modlil sa a keď prestal, ţe mu povedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, jako i Ján naučil svojich učeníkov. 2 A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi! 3 Dávaj nám náš povšedný chlieb kaţdého dňa! 4 A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame kaţdému svojmu vinníkovi. A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého! 5 A povedal im: Kto z vás bude mať priateľa a pojde k nemu o polnoci a povedal by mu: Priateľu, poţičaj mi tri chleby, 6 lebo môj priateľ prišiel ku mne s cesty, a nemám, čo by som mu predloţil. 7 A tamten z vnútra odpovedajúc by povedal: Netráp ma! Dvere sú uţ zamknuté, a moje deti sú so mnou v posteli; nemôţem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám, ţe ak aj vstanúc nedá mu preto, ţe mu je priateľom, ale pre jeho nestudatosť vstane a dá mu, koľko potrebuje. 9 I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám; 10 lebo kaţdý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené. 11 A ktorýţe z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada? 12 Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpióna?! 13 Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!

14 A vyháňal démona, a ten bol nemý. A stalo sa, keď vyšiel démon, ţe nemý hovoril. A zástupy sa divily. 15 Ale niektorí z nich povedali: Belzebúbom, knieţaťom nad démonami, vyháňa démonov. 16 A zase iní pokúšajúc hľadali od neho znamenie z neba. 17 Ale on znal ich myšlienky a povedal im: Kaţdé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne, i dom, rozdelený proti domu, padá. 18 A jestli je i satan rozdelený proti sebe, jako potom obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, ţe Belzebúbom vyháňam démonov. 19 No, ak ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak ja prstom Boţím vyháňam démonov, tak teda prišlo k vám kráľovstvo Boţie. 21 Keď silný ozbrojenec stráţi svoj palác, v pokoji sú jeho veci. 22 Ale keby prišiel na neho silnejší, ako je on, a premohol by ho, vezme jeho zbraň, na ktorú sa nadejal, a rozdá svoju korisť. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne: a kto so mnou neshromaţďuje, rozptyľuje. 24 Keď vyjde nečistý duch od človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok a keď nenajde, hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25 A keď prijde, najde zametený a ozdobený. 26 Vtedy ide a pojme so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc bývajú tam, a posledné veci toho človeka stávajú sa horšími ako prvé. 27 A stalo sa v tom, ako to hovoril, ţe nejaká ţena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený ţivot, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si poţíval! 28 Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Boţie a zachovávajú ho! 29 A keď sa k nemu shromaţďovaly zástupy, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie, znamenie vyhľadáva; a znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša. 30 Lebo jako bol Jonáš znamením Ninivänom, tak bude aj Syn človeka tomuto pokoleniu. 31 Kráľovná Juhu vstane na súde s muţmi tohoto pokolenia a odsúdi ich; lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún! 32 Ninivskí muţovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu; a hľa, tu je viac ako Jonáš! 33 A nikto zaţnúc sviecu nestavia jej na skryté miesto ani pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo. 34 Sviecou tela je oko; keď je tedy tvoje oko prosté, je i celé tvoje telo svetlé; ale keby bolo zlé, i tvoje telo by bolo tmavé. 35 Hľaď tedy, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou! 36 Ak tedy bude celé tvoje telo svetlé, nemajúce nijakej tmavej čiastky, vtedy bude celé svetlé, jako blesk keď ťa svieca osvecuje svojím bleskom. 37 A medzitým, čo hovoril, prosil ho jakýsi farizeus, ţeby obedoval u neho. A vošiel a sadol si za stôl. 38 A farizeus vidiac to zadivil sa, ţe sa prv neumyl pred obedom. 39 A Pán mu povedal: Teraz vy farizeovia čistíte vonok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeţe a zloby. 40 Blázni, či ten, ktorý učinil vonok, neučinil aj vnútra? 41 Avšak len dávajte to, čo je dnu, almuţnou, a hľa, všetko vám je čisté. 42 Ale beda vám, farizeovia, ţe dávate desiatky z máty a ruty a z kaţdej zeliny a obchádzate súd a lásku Boţiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať. 43 Beda vám, farizeovia, ţe milujete prvé stolice v synagógach a pozdravovania na trhoch.

44 Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, ţe ste jako nie patrné hroby, a ľudia, ktorí chodia po nich, nevedia o tom, ţe chodia po hroboch. 45 A ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a riekol mu: Učiteľu, toto hovoriac i nás hanobíš. 46 A on povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo kladiete na ľudí neznesiteľné bremená, ale sami sa ani jedným svojím prstom tých bremien nedotýkate. 47 Beda vám, ţe staviate prorokom náhrobky, a vaši otcovia ich povraţdili! 48 Tak tedy ste svedkami a súhlasíte so skutkami svojich otcov; lebo oni ich povraţdili, a vy staviate ich náhrobky. 49 Preto aj múdrosť Boţia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niektorých z nich zavraţdia a niektorých budú prenasledovať, 50 aby bola vyhľadaná od tohoto pokolenia krv všetkých prorokov, vyliata od zaloţenia sveta, 51 od krvi Ábelovej aţ do krvi Zachariášovej, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyhľadaná od tohoto pokolenia. 52 Beda vám, zákonníkom, ţe ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili. 53 A keď vyšiel odtiaľ, začali zákonníci a farizeovia strašne sa na neho hnevať 54 a úkladnícky sa ho na všeličo vypytovať, aby ulovili niečo z jeho úst a obţalovali ho.

Lukáš 12

1 A v tom, keď sa boly sišly desaťtisíce zástupu, takţe šliapali jedni po druhých, začal hovoriť svojim učeníkom: Najprv sa vystríhajte kvasu farizeov, ktorý je pokrytstvo. 2 Ale nieto ničoho ukrytého, čo by nemalo byť odkryté, ani tajného, čo by sa nemalo zvedieť. 3 A preto všetko, čo ste povedali vo tme, bude sa čuť na svetle; a čo ste v komorách šeptali do ucha, bude sa hlásať na domoch. 4 Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a ktorí potom nemajú viacej čo urobiť. 5 Ale ukáţem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte! 6 Či nepredávajú päť vrabčekov za dva groše? A ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom. 7 Ale aj vlasy vašej hlavy všetky sú spočítané. Nebojte sa teda! Vy ste drahší nad mnoho vrabcov. 8 Ale hovorím vám: Kaţdého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Boţími. 9 Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Boţími. 10 A kaţdému, kto povie slovo proti Synovi človeka, bude odpustené; ale tomu, kto sa rúhal Svätému Duchu, nebude odpustené. 11 A keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a pred vrchnosti, nestarajte sa, jako alebo čo máte povedať na svoju obranu alebo čo máte riecť; 12 lebo Svätý Duch vás naučí v tú istú hodinu, čo treba povedať. 13 A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo! 14 Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami? 15 A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho ţivot nie je z jeho majetku. 16 A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila. 17 A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaţdil svoju úrodu.

18 A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaţdím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok 19 a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, sloţeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa. 20 A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci poţiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude? 21 Tak je to s tým, kto si shromaţďuje poklady a nie je bohatý v Bohu. 22 A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj ţivot, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete. 23 Lebo ţivot je viac ako pokrm, a telo viac neţ odev. 24 Pováţte vrany, ţe nesejú ani neţnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Bôh ich ţiví. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! 25 A kto z vás môţe starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť? 26 Ak tedy ani len najmenšie nemôţete, prečo sa o to ostatné staráte? 27 Pováţte ľalie, jako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, ţe ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich. 28 Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Bôh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery. 29 A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte, 30 lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, ţe to potrebujete. 31 Ale hľadajte kráľovstvo Boţie, a to všetko vám bude pridané. 32 Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo! 33 Predajte svoje imania a dajte almuţnu! Urobte si mešce, ktoré nevetšejú, nepominuteľný poklad v nebesiach, kde sa neblíţi zlodej, a moľ nekazí; 34 lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. 35 Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace! 36 A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď prijde a zaklepe, hneď otvorili. 37 Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď prijde pán, najde bdieť! Ameň vám hovorím, ţe sa opáše a usadí ich za stôl a prijdúc bude ich obsluhovať. 38 A keby prišiel za druhej stráţe a za tretej stráţe keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia! 39 Ale to vedzte, ţe keby vedel hospodár, v ktorú hodinu prijde zlodej, bdel by a nedal by preboriť svoj dom. 40 Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka. 41 A Peter mu povedal: Pane, či len nám hovoríš toto podobenstvo a či aj všetkým? 42 A Pán povedal: Nuţ kto tedy je to ten verný a opatrný správca, ktorého ustanoví pán nad svojou čeľaďou, aby jej na čas dával vymeraný pokrm? 43 Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť! 44 Pravdu vám hovorím, ţe ho ustanoví nad celým svojím majetkom. 45 Ale keby povedal ten sluha vo svojom srdci: Môj pán odkladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúţky a jesť a piť a opíjať sa 46 prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel poloţí s nevernými. 47 A oný sluha, ktorý znal vôľu svojho pána a nezhotovil sa ani neurobil podľa jeho vôle, bude veľmi bitý. 48 A zase ten, ktorý neznal, ale konal veci, hodné bitky, bude menej bitý. A od kaţdého, komu je mnoho dané, bude sa vyhľadávať mnoho, a komu mnoho sverili, od toho budú viacej poţadovať. 49 Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak uţ je zapálený?

50 Ale mám byť pokrstený krstom, a jaký som stiesnený, dokiaľ sa nesplní! 51 A či sa domnievate, ţe som prišiel dať pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. 52 Lebo odteraz budú piati v jednom dome rozdelení, traja proti dvom a dvaja proti trom. 53 Rozdelený bude otec proti synovi a syn proti otcovi, mať proti dcére a dcéra proti materi, svokra proti svojej neveste a nevesta proti svojej svokre. 54 A vravel i zástupom: Keď vidíte oblak, ţe vystupuje od západu, hneď hovoríte, ţe ide dáţď, a býva tak. 55 A zase keď vidíte, ţe veje poludný vietor, hovoríte, ţe bude horúčava, a býva. 56 Pokrytci, tvárnosť zeme a neba viete zkúmať a posúdiť, a jakoţe potom tohoto času nezkúmate? 57 A prečo aj sami od seba nesúdite toho, čo je spravedlivé? 58 Lebo kým ideš so svojím protivníkom k vrchnosti, na ceste sa pričiň o to, aby si sa ho sprostil, aby ťa snáď nezavliekol k sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a hajdúch by ťa uvrhnul do ţalára. 59 Hovorím ti, ţe nevyjdeš ztade, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.

Lukáš 13

1 Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami. 2 A Jeţiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, ţe tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, ţe pretrpeli také veci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veţa v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, ţe oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete. 6 A povedal toto podobenstvo: Niekto mal fík, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel. 7 Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto uţ po tri roky prichádzam hľadajúc ovocie na tomto fíku a nenachádzam. Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí! 8 A on odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, aţ ho okopem a pohnojím, 9 či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, potom ho vytneš. 10 A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg. 11 A hľa, bola tam ţena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom. 12 A keď ju videl Jeţiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ţeno, sprostená si svojej nemoci! 13 A poloţil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha. 14 Vtedy predstavený synagógy, namrzený, ţe Jeţiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň! 15 A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či kaţdý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať? 16 Nuţ a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto uţ osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň? 17 A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa dialy od neho.

18 A tedy vravel: Čomu je podobné kráľovstvo Boţie, a čomu ho pripodobním? 19 Podobné je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vrhol do svojej zahrady, a vzrástlo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letorastoch si spravili nebeskí vtáci hniezda. 20 A zase povedal: Čomu mám pripodobniť kráľovstvo Boţie? 21 Podobné je kvasu, ktorý vzala ţena a zarobila ho do troch mierok múky, aţ všetko skyslo. 22 A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema. 23 A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal: 24 Snaţte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť. 25 Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste. 26 Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil. 27 A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti! 28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Boţom a seba von vyhodených. 29 A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Boţom. 30 A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední. 31 Toho istého dňa pristúpili niektorí farizeovia a vraveli mu: Vyjdi a idi odtiaľto, lebo Heródes ťa chce zabiť. 32 A on im povedal: Iďte a povedzte tej líške, ţe hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33 Avšak musím i dnes i zajtra i pozajtre chodiť, lebo nie je moţné, aby zahynul prorok inde neţ v Jeruzaleme. 34 Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraţdíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaţdiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste! 35 Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý. A ameň vám hovorím, ţe ma uţ nikdy neuvidíte, dokiaľ neprijde čas, keď poviete: Poţehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Lukáš 14

1 A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z knieţat farizeov jesť chlieb, ţe oni, farizeovia, ho pozorovali. 2 A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek. 3 A Jeţiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie? 4 Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil. 5 A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň? 6 A nemohli mu odpovedať na to. 7 A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im: 8 Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty, 9 a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto. 10 Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi. 11 Lebo kaţdý, kto sa povyšuje, bude poníţený: a kto sa poniţuje, bude povýšený.

12 A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tieţ nepozvali, a mal by si odplatu. 13 Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých 14 a budeš blahoslavený, pretoţe ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých. 15 Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Boţom! 16 Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je uţ všetko hotové. 18 Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma! 19 A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma. 20 A zase iný povedal: Oţenil som sa, a preto nemôţem prijsť. 21 A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých! 22 A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto. 23 A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom! 24 Lebo hovorím vám, ţe niktorý z tamtých pozvaných muţov neokúsi mojej večere. 25 A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im: 26 Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ţeny i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôţe byť mojím učeníkom. 27 A kto nenesie svojho kríţa a nejde za mnou, nemôţe byť mojím učeníkom. 28 Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť veţu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť? 29 Aby snáď, keď by poloţil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu 30 a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť. 31 Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môţe s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho? 32 Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj. 33 Tak teda kaţdý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôţe byť mojím učeníkom. 34 Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia? 35 Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

Lukáš 15

1 A pribliţovali sa k nemu všetci publikáni a hriešnici, aby ho počuli. 2 A farizeovia a zákonníci reptali a vraveli: Tento prijíma hriešnikov a jie s nimi. 3 A on im povedal toto podobenstvo a riekol: 4 Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď ztratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou ztratenou, dokiaľ jej nenajde? 5 A keď najde, vezme na svoje plecia a raduje sa. 6 A keď prijde domov, svolá priateľov a súsedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola ztratila.

7 Hovorím vám, ţe tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia. 8 Alebo ktorá ţena, ktorá má desať grošov, keby ztratila jeden groš, nezaţne sviece a nezametá domu a nehľadá bedlive, dokiaľ nenajde? 9 A keď najde, svolá priateľky a súsedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola ztratila. 10 Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Boţími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie. 11 A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov. 12 A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok. 13 A po nie mnohých dňoch shromaţdil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie ţijúc prostopašne. 14 Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou. 15 A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine. 16 A ţiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré ţraly svine, ale mu ho nikto nedával. 17 No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom! 18 Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou, 19 takţe uţ viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov. 20 A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A beţal a padol mu okolo krku a bozkával ho. 21 A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom. 22 Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy 23 a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy a oţil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť. 25 A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblíţil sa domu, počul hudbu a kolotanec. 26 A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to. 27 A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, ţe ho zdravého prijal. 28 A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho. 29 Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúţim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi. 30 No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami preţral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa. 31 A on povedal: Dieťa, ty si vţdycky so mnou, a všetko moje je tvoje; 32 ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a oţil, bol ztratený a našiel sa.

Lukáš 16

1 A hovoril aj svojim učeníkom: Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a ten bol ohovorený u neho, ţe mrhá jeho majetok. 2 A zavolajúc ho povedal mu: Čo to čujem o tebe? Vydaj počet zo svojej správy, lebo nebudeš môcť ďalej spravovať. 3 Vtedy povedal správca sám v sebe: Čo urobím, keďţe môj pán odníma odo mňa správu? Kopať nevládzem, ţobrať sa hanbím.

4 Viem, čo urobím, aby ma, keď budem odstránený zo správy, prijali do svojich domov. 5 A zavolajúc si jedného kaţdého z dlţníkov svojho pána povedal prvému: Koľko si dlţen môjmu pánovi? 6 A on odpovedal: Sto batov oleja. A on mu povedal: Vezmi svoj zápis, sadni rýchle a napíš päťdesiat! 7 Potom povedal inému: A ty koľkoţe dlhuješ? A on povedal: Sto korcov pšenice. A povedal mu: Vezmi svoj zápis a napíš osemdesiat! 8 A pán pochválil nespravedlivého správcu, ţe opatrne urobil. Lebo synovia tohoto sveta sú opatrnejší nad synov svetla čo do svojho pokolenia. 9 I ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravedlivého mamona, aby vás, keď sa pominie a nebude uţ mať pre vás ceny, prijali do večných stánov. 10 Kto je verný v mále, je verný aj v mnohu; a kto je nespravedlivý v mále, je nespravedlivý aj v mnohu. 11 Ak tedy neboli ste verní v nespravedlivom mamone, ktoţe vám potom sverí to, čo je pravé? 12 A jestli ste neboli verní v cudzom, kto vám dá to, čo je vaše? 13 Niktorí čeľadín nemôţe slúţiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕţať a druhým bude pohŕdať. Nemôţeme slúţiť Bohu aj mamonu. 14 A počúvali to všetko aj farizeovia, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15 A on im povedal: Vy ste tí, ktorí sa sami robia spravedlivými pred ľuďmi, ale Bôh zná vaše srdcia, lebo to, čo je vysoké u ľudí, je ohavnosťou pred Bohom. 16 Zákon i proroci aţ po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Boţie, a kaţdý sa nasilu tisne do neho. 17 A ľahšie je, aby sa pominuly nebo i zem, neţ aby jeden háčik padol zo zákona. 18 Kaţdý, kto prepúšťa svoju ţenu a berie si inú, cudzoloţí; a kaţdý, kto si berie prepustenú od muţa, cudzoloţí. 19 A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a ţil kaţdý deň v radosti a v prepychu. 20 A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý leţal pri jeho bráne vredovitý 21 a ţiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. 22 A stalo sa, ţe chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. 23 Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. 24 Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlaţil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. 25 A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, ţe si ty vzal svoje dobré vo svojom ţivote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. 26 A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. 27 A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, ţeby si ho poslal do domu môjho otca, 28 lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. 29 A Abrahám mu povedal: Majú Mojţiša a prorokov, nech tých počúvajú! 30 A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. 31 Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojţiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Lukáš 17

1 A povedal svojim učeníkom: Nie je moţné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.

2 Lepšie mu je, ak leţí oslí ţernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, neţ aby pohoršil jedného z týchto maličkých. 3 Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu. 4 A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu! 5 A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery! 6 A Pán povedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši; Vykoreň sa a presaď sa do mora! A poslúchla by vás. 7 A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl? 8 Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, aţ sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!? 9 Či azda ďakuje tomu sluhovi, ţe urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi. 10 Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neuţitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť. 11 A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, ţe išiel pomedzi Samáriu a Galileu. 12 A keď vchádzal do ktoréhosi mestečka, stretlo sa s ním desať malomocných muţov, ktorí sa postavili zďaleka 13 a hovorili povýšeným hlasom: Pane Jeţišu, zmiluj sa nad nami! 14 A keď ich uvidel, povedal im: Iďte a ukáţte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, ţe boli očistení. 15 A jeden z nich vidiac, ţe je uzdravený, vrátil sa velikým hlasom oslavujúc Boha 16 a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu. A to bol Samaritán. 17 Vtedy odpovedal Jeţiš a riekol: Či ich nebolo všetkých desať očistených? A kdeţe tých deväť? 18 Či sa oni jako Ţidia nenašli takí, aby sa boli vrátili a dali Bohu slávu, iba tento cudzinec? 19 A jemu povedal: Vstaň a idi; tvoja viera ťa uzdravila. 20 A keď sa ho opýtali farizeovia, kedy prijde kráľovstvo Boţie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Boţie neprijde s pozorovaním, 21 ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Boţie je medzi vami! 22 A učeníkom povedal: Prijdú dni, keď si budete ţiadať vidieť jeden z dní Syna človeka; ale neuvidíte. 23 A povedia vám: Hľa, tu! alebo: Hľa, tam hen! Nechoďte ani sa za tým neţeňte! 24 Lebo jako blesk, blýskajúci sa od jedného kraja pod nebom po druhý kraj pod nebom, oţaruje, tak bude aj Syn človeka v svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým od tohoto pokolenia. 26 A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka; 27 jedli, pili, ţenili sa a vydávaly aţ do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli; 29 ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých. 30 Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. 31 Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät! 32 Pamätajte na Lotovu ţenu! 33 Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a ktokoľvek by ju ztratil, splodí ju k ţivotu. 34 Hovorím vám, ţe tej noci budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 35 Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.

36 Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 37 A oni mu odpovedali a riekli: Kde, Pane? A on im povedal: Kde bude telo, tam sa shromaţdia aj orli.

Lukáš 18

1 A povedal im aj podobenstvo na to, ţe je treba vţdycky sa modliť a neustávať. 2 Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil. 3 A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho! 4 A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím, 5 ale preto, ţe mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma. 6 A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca! 7 A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva? 8 Ba hovorím vám, ţe ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi? 9 A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, ţe sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo: 10 Dvaja muţovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán. 11 Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Boţe, ďakujem ti, ţe nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoloţníci alebo aj ako tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týţdňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov. 13 A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Boţe, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám, ţe tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo kaţdý, kto sa povyšuje, bude poníţený; a kto sa poniţuje, bude povýšený. 15 A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im. 16 Ale Jeţiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Boţie. 17 Ameň vám hovorím, ţe kto by neprijal kráľovstva Boţieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho. 18 A opýtalo sa ho ktorési knieţa a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdrţal večný ţivot? 19 A Jeţiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. 20 A prikázania vieš: Nezcudzoloţíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať! 21 A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti. 22 A keď to počul Jeţiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma! 23 Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý. 24 A keď ho videl Jeţiš, ţe sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťaţko vojdú do kráľovstva Boţieho tí, ktorí majú majetky! 25 Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Boţieho. 26 Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môţe byť spasený? 27 A on povedal: To, čo je nemoţné u ľudí, je moţné u Boha. 28 A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -. 29 A on im povedal: Ameň vám hovorím, ţe nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manţelku alebo deti pre kráľovstvo Boţie,

30 kto by uţ v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného ţivota. 31 A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov; 32 lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú 33 a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. 34 Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí. 35 A stalo sa, keď sa blíţil k Jerichu, ţe nejaký slepý sedel vedľa cesty a ţobral. 36 A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to? 37 A oznámili mu, ţe Jeţiš Nazarejský ide tade. 38 Vtedy skríkol a povedal: Jeţišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39 A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40 Vtedy postál Jeţiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblíţil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl. 42 A Jeţiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila. 43 A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.

Lukáš 19

1 A vojdúc išiel cez Jericho. 2 A hľa, bol tam nejaký muţ, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý. 3 A ţiadal si vidieť Jeţiša, kto je. Ale nemohol ho vidieť pre zástup, pretoţe bol malej postavy. 4 A predbehol napred a vyšiel na planý fík, aby ho videl, lebo tade mal ísť. 5 A jako prišiel Jeţiš na to miesto, pozrel hore a povedal mu: Zachee, sídi rýchle dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! 6 A sišiel rýchle a prijal ho radujúc sa. 7 A vidiac to všetci reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel nocovať. 8 A Zacheus si stal a povedal Pánovi: Hľa, polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným a jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne. 9 A Jeţiš mu povedal: Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu, pretoţe je aj on synom Abrahámovým. 10 Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo. 11 A keď to počúvali, pokračoval a povedal podobenstvo, pretoţe uţ bol blízko Jeruzalema, a ţe sa oni domnievali, ţe sa naskutku zjaví kráľovstvo Boţie. 12 A tak povedal: Akýsi znamenitého rodu človek odcestoval do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo a zase sa navrátil. 13 A pred svojím odchodom zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Kupčite, kým neprijdem. 14 Ale jeho občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. 15 A stalo sa, keď prijal kráľovstvo a navrátil sa, ţe rozkázal, aby mu zavolali sluhov, ktorým dal tie peniaze, aby zvedel, čo ktorý získal. 16 A prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. 17 A on mu povedal: Dobre, dobrý sluha; ţe si bol v mále verný, maj moc nad desiatimi mestami.

18 Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna zarobila päť hrivien. 19 A pán povedal i tomu: Aj ty buď nad piatimi mestami. 20 A iný prišiel a povedal: Pane, tu hľa, tvoja hrivna, ktorú som mal odloţenú v ručníčku. 21 Lebo som sa ťa bál, pretoţe si prísny človek: berieš, čoho si nepoloţil, a ţneš, čoho si nesial. 22 A pán mu povedal: Z tvojich úst ťa súdim, zlý sluha. Vedel si, ţe som ja prísny človek, ţe beriem, čoho som nepoloţil, a ţnem, čoho som nesial, 23 a tak prečoţe si nedal mojich peňazí na stôl bankára, a ja prijdúc bol by som ich vzal s úrokami? 24 A tým, ktorí tam stáli, povedal: Vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. 25 A oni mu povedali: Pane, má desať hrivien. 26 Lebo hovorím vám, ţe kaţdému, kto má, bude dané; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. 27 Ale tých mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som kraľoval nad nimi, doveďte sem a pobite ich predo mnou! 28 A keď to povedal, išiel popredku idúc hore do Jeruzalema. 29 A stalo sa, keď sa priblíţil k Betfáge a k Betánii, pri vrchu, zvanom Olivovom, ţe poslal dvoch zo svojich učeníkov 30 a povedal im: Iďte do mestečka tu naproti, a keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikdy nikto z ľudí nesedel, odviaţte ho a priveďte ku mne. 31 A keby sa vás niekto pýtal, prečo ho odväzujete, takto mu poviete: Pán ho potrebuje. 32 A poslaní odišli a našli, jako im povedal. 33 A keď odväzovali osľa, povedali im jeho pánovia: Načo odväzujete osľa? 34 A oni povedali: Pán ho potrebuje. 35 A priviedli ho k Jeţišovi a hodiac na osľa svoje rúcha vysadili naň Jeţiša. 36 A keď išiel, podstierali svoje rúcha na ceste. 37 A keď sa uţ blíţil k miestu, kde sa schádza s Olivového vrchu, začalo celé to mnoţstvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všetky divy, ktoré videli, 38 a hovorili: Poţehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! 39 Ale niektorí z farizeov zo zástupu mu povedali: Učiteľu, potresci svojich učeníkov! 40 A on odpovedal a riekol im: Hovorím vám, ţe keby títo mlčali, kamene budú hneď volať. 41 A keď sa priblíţil a uvidel mesto, zaplakal nad ním 42 a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami! 43 Lebo prijdú na teba dni, ţe tvoji nepriatelia nahádţu okolo teba val a obkľúčia ťa a sovrú ťa zo všetkých strán 44 a srovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pretoţe si nepoznalo času svojho navštívenia. 45 A vošiel do chrámu a začal vyháňať predávajúcich v ňom a kupujúcich 46 a povedal im: Je napísané: Môj dom je domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. 47 A učil kaţdý deň v chráme, ale najvyšší kňazi a zákonníci ho hľadali zmárniť, aj prední z ľudu, 48 ale nenašli, čo by mu urobili, lebo všetok ľud visel na ňom a počúval ho.

Lukáš 20

1 A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, ţe si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc? 3 A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi: 4 Krst Jánov bol z neba a či z ľudí? 5 A oni uvaţovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? 6 A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, ţe Ján bol prorok. 7 Tak odpovedali, ţe nevedia, odkiaľ. 8 A Jeţiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím. 9 A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy. 10 A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym. 11 A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym. 12 Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von. 13 Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť. 14 Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše. 15 A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice? 16 Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane! 17 Ale on pozrel na nich a povedal: A čoţe je tedy to, čo je napísané, ţe kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla? 18 Kaţdý, kto padne na ten kameň, rozmliaţdi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi. 19 A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, ţe na nich povedal to podobenstvo. 20 A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej. 21 A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, ţe dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Boţej učíš; 22 či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší? 23 Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate? 24 Ukáţte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov. 25 A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Boţie, Bohu. 26 A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli. 27 A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, ţe nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli: 28 Učiteľu, Mojţiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ţenu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ţenu, a vzbudil svojmu bratovi semeno. 29 Nuţ bolo sedem bratov. A prvý oţeniac sa zomrel bezdetný, 30 a tak si vzal ţenu druhý, ale i ten zomrel bezdetný. 31 I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli. 32 Naposledy po všetkých zomrela i ţena. 33 Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ţenou? Lebo ju mali všetci siedmi za ţenu. 34 A Jeţiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ţenia a vydávajú sa;

35 ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ţeniť ani vydávať, 36 lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Boţími, pretoţe budú synmi vzkriesenia. 37 A ţe mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojţiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým. 38 Nuţ a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale ţivých, lebo jemu všetci ţijú. 39 Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal. 40 A viacej sa ho neopováţili nič opytovať. 41 A povedal im: Ako to hovoria, ţe Kristus je synom Dávidovým? 42 Veď aj sám Dávid hovorí v knihe ţalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 dokiaľ nepoloţím tvojich nepriateľov za podnoţ tvojich nôh! 44 Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakoţe je potom jeho synom? 45 A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46 Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach; 47 ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.

Lukáš 21

1 A pozrúc hore videl bohatých hádzať svoje dary do chrámovej pokladnice. 2 A videl aj nejakú veľmi chudobnú vdovu, ktorá ta hodila dva haliere, 3 a povedal: Pravdu vám hovorím, ţe táto chudobná vdova hodila viac ako všetci; 4 lebo títo všetci hodili do darov Boţích z toho, čo sa im zvyšovalo; ale táto zo svojho nedostatku hodila všetku svoju ţivnosť, ktorú mala. 5 A keď hovorili niektorí o chráme, ţe je ozdobený krásnymi kameňmi a posvätnými dary, povedal: 6 Prijdú dni, v ktorých z toho, čo tu vidíte, nebude zanechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. 7 A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, a kedy to bude? A čo bude znamením, keď sa to bude mať diať? 8 A on povedal: Hľaďte, aby ste neboli zvedení! Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a: Čas sa priblíţil. Teda nepojdete za nimi! 9 A keď počujete o vojnách a o nepokojoch, nestrachujte sa, lebo to sa musí najprv stať, ale nie hneď bude koniec. 10 Vtedy im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, 11 a budú veľké zemetrasenia miestami, a bude bývať hlad a mor, a budú sa ukazovať strašné zjavy a veľké znamenia s neba. 12 Ale pred tým predovšetkým vztiahnu na vás svoje ruky a budú vás prenasledovať vydávajúc vás do synagóg a do ţalárov a povedú vás pred kráľov a pred vladárov pre moje meno. 13 A to sa vám bude diať na svedoctvo. 14 Sloţte to tedy vo svojich srdciach, aby ste sa nestarali vopred, ako a čo máte povedať na svoju obranu, 15 lebo ja vám dám ústa a múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať ani pred ňou obstáť niktorí vaši protivníci. 16 No, budú vás zrádzať i vlastní rodičia i bratia i príbuzní i priatelia a usmrtia niektorých z vás, 17 a všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18 Ale ani vlas s vašej hlavy nezhynie.

19 Svojou trpezlivosťou si dobyte svoje duše! 20 A keď uvidíte Jeruzalem, ţe je obkľúčený vojskami, vtedy vedzte, ţe sa priblíţilo jeho spustošenie. 21 A vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy, a ktorí v jeho strede, nech vyjdú, a ktorí na poliach, nech nevchádzajú do neho. 22 Lebo to budú dni pomsty, aby sa naplnilo všetko, čo je napísané. 23 Ale beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tých dňoch. Lebo bude veľká tieseň v tej zemi, a hnev bude na tomto ľude, 24 a budú padať ostrím meča a zajatí zavedení budú medzi všetky národy, a Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov. 25 A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi bude sovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie, 26 takţe zmŕtvejú ľudia od strachu a od očakávania toho, čo všetko prijde na svet. Lebo nebeské moci sa budú pohybovať. 27 A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na oblaku s mocou a slávou, velikou. 28 A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíţi vaše vykúpenie. 29 A povedal im aj podobenstvo: Vidzte fík a všetko stromovie: 30 keď uţ pučia, a vidíte to, sami od seba viete, ţe je uţ blízko leto. 31 Tak aj vy, keď uvidíte, ţe sa to všetko deje, vedzte, ţe je blízko kráľovstvo Boţie. 32 Ameň vám hovorím, ţe nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa všetko nestane. 33 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. 34 A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťaţené obţerstvom a opilstvom a starosťami o tento ţivot, a náhle by prišiel na vás ten deň. 35 Lebo prijde jako osídlo na všetkých, ktorí bývajú na tvári celej zeme. 36 Preto teda bdejte kaţdého času, modliac sa, ţeby ste boli uznaní za hodných uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka. 37 A cez deň učieval v chráme a na noc chodieval von a nocúval na vrchu, zvanom Olivovom. 38 A všetok ľud prichádzal na úsvite k nemu do chrámu počúvať ho.

Lukáš 22

1 A blíţil sa sviatok nekvasených chlebov, zvaný Pascha, to jest Veľká noc. 2 A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa báli ľudu. 3 Vtedy vošiel satan do Judáša, prímenom Iškariotského, ktorý bol z počtu tých dvanástich, 4 a odišiel a dohovoril sa s najvyššími kňazmi a náčelníkmi chrámovej stráţe o tom, ako im ho zradí. 5 A zaradovali sa a dohodli sa, ţe mu dajú peniaze. 6 A sľúbil a hľadal príhodný čas, aby im ho zradil bez zástupu. 7 Potom prišiel deň nekvasených chlebov, v ktorý bolo treba zabiť baránka. 8 A poslal Petra a Jána a povedal: Iďte, prihotovte nám baránka, aby sme jedli. 9 A oni mu povedali: Kde chceš, aby sme prihotovili? 10 A on im povedal: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody; iďte za ním do domu, do ktorého vojde. 11 A poviete pánovi toho domu: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi?

12 A on vám ukáţe veľkú vrchnú dvoranu očalúnenú, tam prihotovte. 13 A odíduc našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka. 14 A keď nastala hodina, sadol si za stôl i dvanásti apoštolovia s ním. 15 A povedal im: Túţobne som si ţiadal jesť tohoto baránka s vami, prv ako by som bol trpel. 16 Lebo hovorím vám, ţe ho uţ viacej nebudem jesť, aţ keď sa naplní v kráľovstve Boţom. 17 A vezmúc kalich poďakoval a povedal: Vezmite toto a rozdeľte medzi sebou. 18 Lebo hovorím vám, ţe odteraz uţ nebudem nikdy piť z plodu viniča, dokiaľ neprijde kráľovstvo Boţie. 19 A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku. 20 Taktieţ i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva. 21 Ale hľa, ruka môjho zradcu je so mnou za stolom! 22 A Syn človeka síce ide, tak ako je uloţené, ale beda tomu človekovi, ktorý ho zrádza. 23 A oni sa začali medzi sebou dohadovať, ktorý z nich by to asi bol, ktorý by to mal urobiť. 24 A povstal medzi nimi aj svár o tom, ktorý z nich zdá sa byť väčším. 25 A on im povedal: Kráľovia národov panujú nad nimi, a tí, ktorí majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. 26 Ale vy nie tak, väčší medzi vami nech je ako mladší a vodca jako ten, ktorý slúţi. 27 Lebo veď ktoţe je väčší - ten, kto sedí za stolom, a či ten, kto obsluhuje? Či azda nie ten, kto sedí za stolom? Ale ja som medzi vami jako ten, kto obsluhuje, 28 a vy ste pretrvavší so mnou v mojich pokušeniach. 29 A ja vám závetím, ako mne závetil môj Otec, kráľovstvo, 30 aby ste jedli a pili za mojím stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových. 31 A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyţiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32 ale ja som prosil za teba, ţeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. 33 A on mu povedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do ţalára i na smrť. 34 A on povedal: Hovorím ti, Petre, ţe nezaspieva dnes kohút prv, neţ tri razy zaprieš, ţe ma neznáš. 35 A ďalej im povedal: Keď som vás bol poslal bez mešca, bez torby a bez obuvi, či ste aj mali niečoho nedostatok? A oni povedali: Ničoho. 36 Vtedy im povedal: Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj torbu; a kto ešte nemá, nech predá svoje rúcho a kúpi meč. 37 Lebo hovorím vám, ţe ešte sa to musí naplniť na mne, čo je napísané: A počítaný bol s bezboţnými. Lebo to, čo je napísané o mne, má koniec. 38 A oni povedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: Dosť je. 39 A vyjdúc išiel podľa obyčaje na Olivový vrch. A išli za ním aj jeho učeníci. 40 A keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! 41 A sám sa vzdialil od nich asi jako na dohodenie kameňom a skloniac kolená modlil sa 42 a vravel: Otče, ak chceš, odnes odo mňa tento kalich; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane! 43 A ukázal sa mu anjel s neba posilňujúc ho. 44 A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem. 45 A keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať od zármutku

46 a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! 47 A kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel zástup, a ten tak zvaný Judáš, jeden z dvanástich, išiel popredku pred nimi a priblíţil sa k Jeţišovi, aby ho bozkal. 48 A Jeţiš mu povedal: Judášu, či bozkom zrádzaš Syna človeka? 49 A keď videli tí, ktorí boli okolo neho, čo bude, povedali mu: Pane, či udrieme mečom? 50 A ktorýsi jeden z nich uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho. 51 A Jeţiš odpovedal a riekol: Nechajte dotiaľ! A dotknúc sa jeho ucha uzdravil ho. 52 A Jeţiš povedal najvyšším kňazom, veliteľom chrámu a starším, ktorí prišli na neho: Jako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami. 53 Keď som deň po dni býval s vami v chráme, nevztiahli ste na mňa rúk; ale toto je tá vaša hodina a moc temnosti. 54 A keď ho zajali, odviedli a voviedli ho do domu najvyššieho kňaza. A Peter išiel za ním zďaleka. 55 A keď rozloţili oheň prostred dvora a posadali si dookola, Peter si sadol medzi nich. 56 A jakási dievčina, keď ho videla sedieť pri svetle, uprela na neho zrak a povedala: Aj tento bol s ním. 57 Ale on zaprel a povedal: Ţeno, neznám ho. 58 A po malej chvíli iný vidiac ho povedal: Aj ty si z nich. Peter však povedal: Človeče, nie som. 59 A po čase tak asi jednej hodiny, ktorýsi iný tvrdil a hovoril: Ba, je pravda, i tento bol s ním, lebo však aj je Galilean. 60 A Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A naskutku, ešte kým hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy Pán obrátiac sa pozrel na Petra, a Peter sa rozpamätal na slovo Pánovo, jako mu povedal: Prv ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 62 A Peter vyšiel von a plakal horko. 63 A muţovia, ktorí drţali Jeţiša, posmievali sa mu a bili ho. 64 A zakryjúc ho bili ho po tvári a pýtali sa ho a hovorili: Prorokuj, ktorý ťa to uderil! 65 Aj mnoho iného hovorili proti nemu rúhajúc sa mu. 66 A keď bol deň, sišli sa starší ľudu, najvyšší kňazi a zákonníci a odviedli ho do svojej vysokej rady 67 a hovorili: Ak si ty Kristus, povedz nám to teda! A on im povedal: Keď vám poviem, neuveríte, 68 a keď sa vás aj niečo opýtam, neodpoviete mi ani neprepustíte. 69 No, odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Moci Boţej. 70 Vtedy povedali všetci: Teda si ty ten Syn Boţí? A on im povedal: Vy dobre hovoríte, ţe ja som. 71 A oni povedali: Čo ešte potrebujeme svedoctvo? Veď sami sme počuli z jeho úst.

Lukáš 23

1 A vstalo všetko to mnoţstvo, koľko ich bolo, a odviedli ho k Pilátovi. 2 A začali ţalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, ţe je on Kristus, kráľ. 3 A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Ţidov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš. 4 A Pilát povedal najvyšším kňazom a zástupom: Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi. 5 Ale oni nástojili a hovorili: Búri ľud svojím učením učiac po celom Judsku; započal od Galilee a prišiel aţ sem. 6 A keď počul Pilát o Galilei, opýtal sa, či je to človek Galilean?

7 A dozvediac sa, ţe je z panstva Heródesovho, poslal ho hore k Heródesovi, ktorý bol tieţ v Jeruzaleme v tých dňoch. 8 A keď videl Heródes Jeţiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho uţ od dávna chcel vidieť, pretoţe mnoho slýchal o ňom a nadejal sa, ţe ho uvidí učiniť nejaký div. 9 A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal. 10 A stáli tam najvyšší kňazi a zákonníci prudko na neho ţalujúc. 11 A potom, keď ním pohŕdnul Heródes so svojím vojskom a naposmieval sa mu, obliekol ho do skvelého rúcha a poslal ho zpät Pilátovi. 12 A Pilát a Heródes sa stali priateľmi jeden s druhým toho dňa, lebo predtým si boli nepriateľmi. 13 A Pilát si svolal najvyšších kňazov i knieţatá i ľud 14 a povedal im: Doviedli ste mi tohoto človeka, ţe vraj odvracia ľud, a hľa, ja som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človekovi nijakej takej viny, jako na neho ţalujete. 15 Ale ani Heródes, lebo som vás poslal hore k nemu, a vidíte, neurobil ničoho takého, čo by bolo hodno smrti. 16 Potrescem ho tedy a prepustím. 17 Lebo na ten sviatok im musel vţdy prepustiť jedného väzňa. 18 Ale skríkli, všetko to mnoţstvo, a hovorili: Zahlaď tohoto a prepusti nám Barabáša! 19 Ktorý bol pre jakúsi vzburu, ktorá bola povstala v meste, a pre vraţdu hodený do ţalára. 20 Vtedy zase prehovoril k nim Pilát chcúc prepustiť Jeţiša. 21 Ale oni mu nato volali zpät a hovorili: Ukriţuj, ukriţuj ho! 22 A on im povedal po tretie: Ale čoţe zlého urobil tento? Nijakej príčiny smrti som nenašiel na ňom. Potrescem ho tedy a prepustím. 23 Ale oni len naliehali velikým hlasom a poţadovali, aby bol ukriţovaný, a ich hlasy prevládaly i hlasy najvyšších kňazov. 24 Vtedy usúdil Pilát, aby sa stalo, čo si ţiadajú, 25 a prepustil im toho pre vzburu a pre vraţdu hodeného do väzenia, ktorého si pýtali, a Jeţiša vydal ich ľubovôli. 26 A jako ho viedli, pochytili istého Šimona Cyrenenského, ktorý išiel s poľa, a poloţili na neho kríţ, aby niesol za Jeţišom. 27 A išlo za ním veliké mnoţstvo ľudu i ţien, ktoré nariekaly a kvílily nad ním. 28 A Jeţiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi: 29 Lebo hľa, idú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné, a ţivoty, ktoré nerodily, prsia, ktoré nekojily. 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a brehom: Prikryte nás: 31 Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom. 32 A videl s ním aj iných dvoch, zločincov, aby ich zabili. 33 A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukriţovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane. 34 A Jeţiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los. 35 A ľudia stáli a dívali sa. A posmievali sa mu s nimi aj pohlavári a hovorili: Iným spomáhal, nech spomôţe sám sebe, ak je on Kristus, ten vyvolený Boţí! 36 Aj vojaci sa mu posmievali prichádzajúc a ocot mu podávajúc 37 a hovorili: Ak si ty ten kráľ Ţidov, spomôţţe si! 38 A bol aj nápis napísaný nad ním, písmom gréckym, latinským a hebrejským: Toto je kráľ Ţidov. 39 A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôţ sám sebe i nám!

40 A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretoţe si v tom istom odsudku? 41 A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého. 42 A povedal Jeţišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve! 43 A Jeţiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji. 44 A bolo okolo šiestej hodiny, a povstala tma na celej zemi a trvala aţ do deviatej hodiny. 45 A slnce sa zatmilo, a chrámová opona sa roztrhla cez poly. 46 A Jeţiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu. 47 A keď videl stotník, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravedlivý. 48 A všetky tie zástupy, ktoré sa boly sišly k tomu divadlu, vidiac, čo sa stalo, všetci sa bili do pŕs a vracali sa zpät do mesta. 49 A všetci jeho známi stáli zďaleka, i ţeny, ktoré nasledujúc ho boly prišly s ním od Galilee a dívaly sa na to. 50 A hľa, nejaký muţ, menom Jozef, radca, človek, dobrý a spravedlivý, 51 ktorý nebol pristal na ich radu a na ich skutok, z Arimátie, z mesta Ţidov, ktorý tieţ sám očakával kráľovstvo Boţie, 52 ten išiel k Pilátovi a vypýtal si telo Jeţišovo. 53 A keď ho sňal, zavinul ho do jemného plátna a poloţil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neleţal. 54 A bol deň pripravovania, a nastávala sobota. 55 A išli za ním aj ţeny, ktoré s ním boly prišly z Galilee, a podívaly sa na hrob, i jako ta bolo poloţené telo. 56 A navrátiac sa nahotovily voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívaly podľa prikázania.

Lukáš 24

1 No, potom v prvý deň týţdňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ţeny. 2 A našly kameň odvalený od hrobu. 3 A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Jeţiša. 4 A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, ţe hľa, dvaja muţovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk. 5 A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte ţivého medzi mŕtvymi? 6 Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei, 7 keď povedal, ţe Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukriţovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 8 Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová. 9 A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným. 10 A bola to Mária Magdaléna a Johanna a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom. 11 Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ţenám. 12 A Peter vstanúc beţal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje leţať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo. 13 A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus. 14 A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo.

15 A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, ţe i sám Jeţiš sa priblíţil a išiel s nimi. 16 Ale ich oči boly drţané, aby ho nepoznali. 17 A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní? 18 A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni? 19 A on im povedal: A čoţe? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Jeţišom Nazarejským, ktorý bol muţ prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20 a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše knieţatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukriţovali ho. 21 A my sme sa nadejali, ţe on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto uţ tretí deň, ako sa to stalo. 22 Ale i z nás niektoré ţeny, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úţasom, 23 ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, ţe aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, ţe ţije. 24 Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ţeny povedaly, ale jeho nevideli. 25 A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci! 26 Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy? 27 A započnúc od Mojţiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom. 28 A tak sa priblíţili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, ţe pojde ďalej. 29 Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa uţ nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi. 30 A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, ţe vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im. 31 A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich. 32 Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma? 33 A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaţdených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi, 34 ktorí hovorili, ţe Pán skutočne vstal, a ţe sa ukázal Šimonovi. 35 A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba. 36 A keď hovorili o tom, sám Jeţiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám! 37 Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, ţe vidia ducha. 38 A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci? 39 Vidzte moje ruky i moje nohy, ţe som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, ţe ja mám. 40 A to povediac ukázal im ruky a nohy. 41 A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie? 42 A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta. 43 A vzal a pojedol pred nimi. 44 A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiţ ţe sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojţišovom, v prorokoch i ţalmoch. 45 Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam. 46 A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa, 47 a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema. 48 A vy ste toho svedkami.

49 A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti. 50 Potom ich vyviedol von aţ do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im poţehnanie. 51 A stalo sa v tom, keď ich ţehnal, ţe sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba. 52 A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou. 53 A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.

Ján 1

1 Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh. 2 Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. 3 Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo. 4 V ňom bol ţivot, a ten ţivot bol svetlom ľudí, 5 a to svetlo svieti vo tme, a tma ho nezadrţala. 6 Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. 7 Ten prišiel na svedoctvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. 8 Nebol on tým svetlom, ale prišiel nato, aby svedčil o tom svetle. 9 To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje kaţdého človeka, prichádzajúceho na svet. 10 Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal! 11 Prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali! 12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Boţími, tým, ktorí veria v jeho meno; 13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muţa, ale z Boha sú splodení. 14 A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy. 15 Ján svedčil o ňom a volal: Toto je ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, predišiel ma, pretoţe bol prvší neţ ja. 16 A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. 17 Lebo zákon je daný skrze Mojţiša; milosť a pravda stala sa skrze Jeţiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil. 19 A toto je to svedoctvo Jánovo, keď boli poslali k nemu Ţidia z Jeruzalema kňazov a Levitov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? 20 A vyznal a nezaprel, a vyznal: Ja nie som Kristus. 21 A opýtali sa ho: A čo teda? Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som. Či si ty ten prorok? A odpovedal: Nie. 22 Vtedy mu povedali: A kto si tedy? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali. Čo hovoríš o sebe? 23 Riekol: Ja som hlas volajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu! jako povedal prorok Izaiáš. 24 A poslaní boli z farizeov. 25 A tak sa ho opýtali a riekli mu: A čo tedy krstíš, ak si ty nie Kristus, ani Eliáš ani ten prorok? 26 A Ján im odpovedal a riekol: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy neznáte; 27 to je ten, ktorý prichádza po mne a predišiel ma, ktorému som ja nie hoden rozviazať remienok na jeho obuvi.

28 To sa stalo v Betabáre za Jordánom, kde Ján krstil. 29 Druhého dňa videl Ján Jeţiša, ţe ide k nemu, a povedal: Hľa Baránok Boţí, ktorý sníma hriech sveta! 30 Toto je ten, o ktorom som ja povedal: Za mnou ide muţ, ktorý bol <Doslovne: stal sa> predo mnou, pretoţe bol prvší ako ja. 31 A ja som ho neznal, ale aby bol zjavený Izraelovi, preto som ja prišiel krstiac vodou. 32 A Ján svedčil a hovoril: Videl som Ducha, sostupujúceho s neba jako čo by holubicu, a zostal na ňom. 33 A ja som ho neznal, ale ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, ten mi povedal: Na koho uvidíš sostupovať Ducha, a ţe zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí Svätým Duchom. 34 A ja som videl a svedčil, ţe to je ten Syn Boţí. 35 Nasledujúceho dňa zase stál Ján i z jeho učeníkov dvaja 36 a pozrúc na Jeţiša, ktorý išiel pomimo, riekol: Hľa, Baránok Boţí! 37 A počuli ho to hovoriť tí dvaja učeníci a išli za Jeţišom. 38 A Jeţiš obrátiac sa a vidiac ich, ţe idú za ním, povedal im: 39 Čo hľadáte? A oni mu povedali: Rabbi (čo znamená preloţené: Učiteľu), kde bývaš? 40 A on im povedal: Poďte a vidzte! A tak prišli a videli, kde býva, a zostali u neho ten deň; a bolo asi desať hodín. 41 A jeden z tých dvoch, ktorí to počuli od Jána a išli za Jeţišom, bol Andrej, brat Šimona Petra. 42 Ten najprv našiel svojho vlastného brata, Šimona, a povedal mu: Našli sme Mesiáša (čo je preloţené: Kristus čiţe Pomazaný). 43 A priviedol ho k Jeţišovi. A Jeţiš pozrúc na neho povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfaš (čo znamená v preklade: Peter čiţe Skala). 44 Zase nasledujúceho dňa chcel Jeţiš vyjsť do Galilee a našiel Filipa a povedal mu: Poď za mnou! 45 A Filip bol z Betsaidy, z mesta Andrejovho a Petrovho. 46 A Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme toho, o ktorom písal Mojţiš v zákone a proroci, Jeţiša, syna Jozefovho, z Nazareta. 47 A Natanael mu povedal: Či z Nazareta môţe byť niečo dobrého? Filip mu povedal: Poď a vidz! 48 Potom videl Jeţiš Natanaela ísť k sebe a povedal o ňom: Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. 49 Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Jeţiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa. 50 Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boţí! Ty si ten kráľ Izraelov! 51 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Preto, ţe som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš. 52 A ďalej mu povedal: Ameň, ameň vám hovorím, ţe odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Boţích vystupovať a sostupovať na Syna človeka.

Ján 2

1 A na tretí deň bola svadba v Galilejskej Káne, a bola tam matka Jeţišova. 2 A pozvaný bol na svadbu i Jeţiš i jeho učeníci. 3 A keď nedostačovalo víno, povedala matka Jeţišova jemu: Nemajú vína. 4 A Jeţiš jej povedal: Čo mám s tebou, ţeno? Ešte neprišla moja hodina. 5 Potom povedala jeho matka posluhovačom: Keby vám povedal čokoľvek, urobte!

6 A stálo tam, podľa ţidovského očisťovania, šesť kamenných nádob na vodu, do ktorých sa zmestilo po dvoch mierach alebo po troch. 7 A Jeţiš im povedal: Naplňte nádoby vodou! A naplnili ich aţ po vrch. 8 A potom im povedal: Teraz naberajte a zaneste starejšiemu. A zaniesli. 9 A jako ochutnal starejší vodu, ktorá sa bola obrátila na víno (a nevedel odkiaľ je, ale posluhovia, ktorí brali vodu, vedeli), zavolal starejší ţenícha 10 a povedal mu: Kaţdý človek kladie na stôl najprv dobré víno, a keď sa hostia napijú, potom to podlejšie; ale ty si zachoval dobré víno aţ doteraz. 11 Tento počiatok divov učinil Jeţiš v Galilejskej Káne a zjavil svoju slávu, a jeho učeníci uverili v neho. 12 Potom sišiel do Kafarnauma, on, jeho matka, jeho bratia i jeho učeníci, a zostali tam nie mnoho dní. 13 A bola blízko Veľká noc Ţidov, a Jeţiš odišiel hore do Jeruzalema 14 a našiel v chráme predavačov volov, oviec a holubov a peňazomencov tam sediacich 15 a spravil zo šarinových motúzov bič a vyhnal všetkých z chrámu, aj ovce a voly, a peňazomencom povysýpal peniaze a ich stoly poprevracal 16 a tým, ktorý predávali holubov, povedal: Odneste toto odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca trţnice! 17 A jeho učeníci sa rozpamätali, ţe je napísané: Revnivosť za tvoj dom ma zoţiera. 18 Vtedy odpovedali Ţidia a riekli mu: Jaké znamenie nám ukáţeš, ţe toto činíš? 19 A Jeţiš odpovedal a riekol im: Zborte tento chrám, a vo troch dňoch ho postavím. 20 Vtedy povedali Ţidia: Štyridsaťšesť rokov staväli tento chrám, a ty ho postavíš vo troch dňoch? 21 Ale on hovoril o chráme svojho tela. 22 A potom, keď vstal z mŕtvych, rozpamätali sa jeho učeníci, ţe im to povedal, a uverili písmu i slovu, ktoré povedal Jeţiš. 23 A keď bol v Jeruzaleme na Veľkú noc, na ten sviatok, uverili mnohí v jeho meno vidiac jeho divy, ktoré činil. 24 Ale on, Jeţiš, sa im nesveril, pretoţe on znal všetkých 25 a ţe nepotreboval, aby mu niekto vydal svedoctvo o človekovi, lebo on vedel, čo bolo v ktorom človekovi.

Ján 3

1 A bol istý človek z farizeov, ktorému bolo meno Nikodém, ţidovské knieţa. 2 Ten prišiel k Jeţišovi vnoci a povedal mu: Rabbi, vieme, ţe si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôţe činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh. 3 A Jeţiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôţe vidieť kráľovstvo Boţie. 4 A Nikodém mu povedal: Ako sa môţe narodiť človek, keď je starý? Či azda môţe po druhé vojsť do ţivota svojej matky a narodiť sa? 5 Jeţiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, ţe ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôţe vojsť do kráľovstva Boţieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. 7 Nediv sa, ţe som ti povedal: Musíte sa narodiť znova. 8 Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s kaţdým, kto sa narodil z Ducha. 9 A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môţe stať?

10 Jeţiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš? 11 Ameň, ameň ti hovorím, ţe čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva. 12 Ak som vám povedal zemské veci, a neveríte, jako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?! 13 A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba - Syn človeka, ktorý je v nebi. 14 A jako Mojţiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, 15 aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný ţivot. 16 Lebo tak miloval Bôh svet, ţe svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný ţivot. 17 Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. 18 Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, uţ je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Boţieho. 19 A to je ten súd, ţe svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Lebo kaţdý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky. 21 Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, ţe sú vykonané v Bohu. 22 Potom prišiel Jeţiš i jeho učeníci do Judskej zeme a tam sa zdrţoval s nimi a krstil. 23 A krstil i Ján v Énone, blízko Sálema, lebo tam boly mnohé vody, a prichádzali ta a krstili sa. 24 Lebo Ján nebol ešte hodený do ţalára. 25 Vtedy povstal spor medzi niektorými z učeníkov Jánových so Ţidmi o očisťovanie. 26 A prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, ktorému si ty vydal svedoctvo, hľa, on krstí, a všetci idú k nemu. 27 Ján odpovedal a riekol: Človek nemôţe nič vziať, keby mu nebolo dané z neba. 28 Vy mi sami svedčíte, ţe som povedal: Ja nie som Kristus, ale ţe som poslaný pred ním. 29 Ten, ktorý má nevestu, je ţeních, a priateľ ţeníchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ţenícha. Nuţ táto moja radosť sa splnila. 30 On musí rásť a ja sa menšiť. 31 Ten, ktorý prichádza s hora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých, 32 a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedoctva. 33 Kto prijal jeho svedoctvo, ten spečatil, ţe Bôh je pravdivý. 34 Lebo ten, ktorého poslal Bôh, hovorí slová Boţie; lebo nie z miery dáva Bôh Ducha. 35 Otec miluje Syna a dal všetko do jeho ruky. 36 Kto verí v Syna, má večný ţivot; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie ţivota, ale hnev Boţí zostáva na ňom.

Ján 4

1 A jako tedy poznal Pán, ţe počuli farizeovia, ţe Jeţiš činí viacej učeníkov a krstí neţ Ján 2 (hoci sám Jeţiš nekrstil, ale jeho učeníci), 3 opustil Judsko a odišiel zase do Galilee. 4 A musel ísť cez Samáriu.

5 A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi. 6 A bola tam studňa Jakobova. Jeţiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín. 7 Vtedy prišla ţena zo Samárie nabrať vody. A Jeţiš jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy. 9 Vtedy mu povedala ţena, tá Samaritánka: Jako je to, ţe ty súc Ţid ţiadaš odo mňa piť, od ţeny Samaritánky? (Lebo Ţidia neobcujú so Samaritánmi). 10 Jeţiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boţí a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal ţivej vody. 11 Ţena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú ţivú vodu? 12 Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok? 13 Jeţiš odpovedal a riekol jej: Kaţdý, kto pije z tejto vody, bude zase ţízniť; 14 ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude ţízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného ţivota. 15 A ţena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som neţíznila ani nechodila sem naberať. 16 Na to jej povedal Jeţiš: Iď, zavolaj svojho muţa a prijdi sem! 17 Ţena odpovedala a riekla mu: Nemám muţa. Jeţiš jej povedal: Dobre si povedala, ţe vraj nemám muţa, 18 lebo si mala päť muţov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muţ. To si povedala pravdu. 19 Vtedy mu riekla ţena: Pane, vidím, ţe si ty prorok. 20 Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, ţe v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť. 21 Jeţiš jej povedal: Ver mi, ţeno, ţe ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi. 22 Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Ţidov. 23 Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. 24 Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde. 25 A ţena mu povedala: Viem, ţe prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko. 26 Jeţiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou. 27 A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, ţe hovoril so ţenou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Vtedy nechala ţena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom: 29 Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus. 30 Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu. 31 A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz! 32 Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť? 34 Ale Jeţiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo. 35 Či vy nehovoríte, ţe ešte štyri mesiace, a prijde ţatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, ţe sa uţ belejú, len ich ţať. 36 A ten, kto ţne, berie plat a shromaţďuje úrodu do večného ţivota, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto ţne. 37 Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, ţe iný je, kto seje, a iný, kto ţne. 38 Ja som vás poslal ţať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.

39 A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ţeny, ktorá svedčila, ţe vraj povedal mi všetko, čo som porobila. 40 Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, ţeby zostal u nich. A zostal tam dva dni. 41 A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo, 42 a ţene hovorili: Uţ viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, ţe toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus. 43 A po tých dvoch dňoch vyšiel odtiaľ a odišiel do Galilee, 44 lebo sám Jeţiš vysvedčil, ţe prorok nemá cti vo svojej vlasti. 45 A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok. 46 A tedy zase prišiel Jeţiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume. 47 Ten, keď počul, ţe Jeţiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, ţeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo uţ mal zomrieť. 48 A Jeţiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte. 49 A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa. 50 Jeţiš mu riekol: Idi, tvoj syn ţije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Jeţiš, a išiel. 51 A keď uţ išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn ţije. 52 Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka. 53 Vtedy poznal otec, ţe to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Jeţiš: Tvoj syn ţije. A uveril on aj celý jeho dom. 54 To učinil Jeţiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee.

Ján 5

1 Potom bol ţidovský sviatok, a Jeţiš odišiel hore do Jeruzalema. 2 A v Jeruzaleme je pri Ovčej bráne rybník, ktorý sa volá ţidovsky Bethesda a má pätoro siení, 3 v ktorých leţalo veliké mnoţstvo nemocných: slepých, kuľhavých, vyschlých, očakávajúcich hnutie vody. 4 Lebo anjel Pánov sostupovával časom do rybníka a búril vodu, a kto tedy prvý vošiel po pobúrení vody, ozdravel, nech by bol býval postihnutý jakýmkoľvek neduhom. 5 A bol tam nejaký človek, ktorý bol tridsaťosem rokov nemocný. 6 Keď toho videl Jeţiš leţať a poznal, ţe je uţ dávno nemocný, povedal mu. Či chceš byť zdravý? 7 A nemocný človek mu odpovedal: Pane, nemám človeka, ktorý by ma, keď sa pobúri voda, dopravil do rybníka; ale kým ja idem, uţ iný schádza predo mnou. 8 Vtedy mu riekol Jeţiš: Vstaň, vezmi svoje leţisko a choď! 9 A človek hneď ozdravel a vzal svoje leţisko a chodil. A bolo to v sobotu. 10 Preto hovorili Ţidia uzdravenému: Je sobota, nepatrí sa ti nosiť leţisko. 11 A on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, mi povedal: Vezmi svoje leţisko a choď! 12 A tak sa ho opýtali: A kto je ten človek, ktorý ti povedal: Vezmi svoje leţisko a choď? 13 Ale uzdravený nevedel, kto je, lebo Jeţiš sa bol vzdialil ztade, kým bol zástup na tom mieste.

14 Potom ho našiel Jeţiš v chráme a povedal mu: Hľaď, ozdravel si; nikdy viac nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie! 15 A človek odišiel a povedal Ţidom, ţe je to Jeţiš, ktorý ho uzdravil. 16 A preto prenasledovali Ţidia Jeţiša a hľadali ho zabiť, ţe to učinil v sobotu. 17 A Jeţiš im odpovedal: Môj Otec pracuje aţ doteraz, i ja pracujem. 18 Preto ho Ţidia ešte viacej hľadali zabiť, ţe nie len ţe rušil sobotu, ale ţe aj Boha volal svojím Otcom robiac sa rovným Bohu. 19 A tak odpovedal Jeţiš a riekol im: Ameň, ameň vám hovorím, ţe Syn nemôţe robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn. 20 Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí. A ukáţe mu ešte i väčšie skutky neţ tieto, aby ste sa vy divili. 21 Lebo jako Otec kriesi mŕtvych a oţivuje, tak aj Syn, ktorých chce, oţivuje. 22 Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi, 23 aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal. 24 Ameň, ameň vám hovorím, ţe ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný ţivot a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do ţivota. 25 Ameň, ameň vám hovorím, ţe prijde hodina a je teraz, keď mŕtvi počujú hlas Syna Boţieho, a tí, ktorí počujú, budú ţiť. 26 Lebo jako má Otec ţivot sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal ţivot sám v sebe. 27 A dal mu právo a moc konať i súd, pretoţe je Synom človeka. 28 Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, 29 a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie ţivota, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu. 30 Ja nemôţem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim, a môj súd je spravedlivý, lebo nehľadám svojej vlastnej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma poslal, Otcovu. 31 Ak ja svedčím sám o sebe, moje svedoctvo nie je pravdivé. 32 Je iný, kto svedčí o mne, a viem, ţe je to pravdivé svedoctvo, ktoré svedčí o mne. 33 Vy ste boli poslali k Jánovi, a vydal pravde svedoctvo. 34 No ja neprijímam svedoctva od človeka, ale to hovorím nato, aby ste vy boli zachránení. 35 On bol sviecou, horiacou a svietiacou, a vy ste sa chceli na chvíľu pokochať v jeho svetle. 36 Ale ja mám väčšie svedoctvo nad Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samy tie skutky, ktoré ja činím, svedčia o mne, ţe ma poslal Otec. 37 Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedoctvo o mne. Ani ste nikdy nepočuli jeho hlasu ani nevideli jeho tvárnosti. 38 A nemáte jeho slova zostávajúceho v sebe, lebo tomu, ktorého on poslal, vy neveríte. 39 Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, ţe v nich máte večný ţivot, a ony sú to, ktoré svedčia o mne. 40 Ale nechcete prijsť ku mne, aby ste mali ţivot. 41 Chvály od ľudí neprijímam, 42 ale som vás poznal, ţe lásky Boţej nemáte v sebe. 43 Ja som prišiel v mene svojeho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete. 44 Jako vy môţete uveriť, ktorí prijímate chválu jedni od druhých a chvály od samého, jediného Boha nehľadáte?! 45 Nedomnievajte sa, ţe ja budem na vás ţalovať u Otca; jesto, kto na vás ţaluje, Mojţiš, v ktorom vy nádej skladáte. 46 Lebo keby ste verili Mojţišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne. 47 Ale ak neveríte jeho písmam, ako uveríte mojim slovám?

Ján 6

1 Potom odišiel Jeţiš za Galilejské more Tiberiadské. 2 A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných. 3 A Jeţiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi. 4 A bola blízko Veľká noc, sviatok Ţidov. 5 A keď pozdvihol Jeţiš oči a videl, ţe ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť. 7 Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby kaţdý z nich čo len niečo málo dostal. 8 A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9 Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čoţe je to pre toľkých! 10 A Jeţiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali muţovia, počtom asi päť tisíc. 11 A Jeţiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli. 12 A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo! 13 A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli. 14 Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Jeţiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet. 15 A tedy keď poznal Jeţiš, ţe majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný. 16 A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru 17 a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A uţ sa bolo aj zotmilo, a Jeţiš ešte nebol prišiel za nimi, 18 a more, pretoţe dul silný vietor, sa búrilo. 19 A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Jeţiša chodiť po mori a blíţiť sa k lodi a báli sa. 20 A on im povedal: Ja som, nebojte sa! 21 Nuţ chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli. 22 A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, ţe tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a ţe Jeţiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale ţe len jeho učeníci sami odišli, 23 a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval; 24 keď tedy videl zástup, ţe nieto tam Jeţiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Jeţiša. 25 A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel? 26 Jeţiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, ţe ste videli divy, ale ţe ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa. 27 Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného ţivota, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh. 28 Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Boţie? 29 Jeţiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boţí, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.

30 Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš? 31 Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba. 32 Na to im povedal Jeţiš: Ameň, ameň vám hovorím, ţe nie Mojţiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý. 33 Lebo tým chlebom Boţím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu ţivot. 34 Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vţdy ten chlieb. 35 A Jeţiš im povedal: Ja som ten chlieb ţivota; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy ţízniť. 36 Ale povedal som vám, ţe ste ma aj videli aj neveríte. 37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyţeniem von. 38 Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39 A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. 40 Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby kaţdý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný ţivot, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 41 Vtedy reptali Ţidia proti nemu, ţe povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, 42 a hovoril: Či nie je toto Jeţiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, ţe vraj sostúpil som z neba? 43 Vtedy odpovedal Jeţiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou! 44 Nikto nemôţe prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 45 Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy kaţdý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne. 46 Nie ţe by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca. 47 Ameň, ameň vám hovorím, ţe kto verí vo mňa, má večný ţivot. 48 Ja som chlieb ţivota. 49 Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli; 50 ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel. 51 Ja som ten ţivý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude ţiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za ţivot sveta. 52 Vtedy sa dohadovali Ţidia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môţe dať jesť telo? 53 A Jeţiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, ţe ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe ţivota. 54 Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný ţivot, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj. 56 Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal ten ţivý Otec, a jako ja ţijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude ţiť skrze mňa. 58 To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude ţiť na veky. 59 To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume. 60 Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môţe počúvať?! 61 Ale Jeţiš vediac sám v sebe, ţe jeho učeníci repcú preto, povedal im: To vás pohoršuje?

62 A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv? 63 Duch je, ktorý oţivuje; telo nič neosoţí. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú ţivot. 64 Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Jeţiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí. 65 A vravel: Preto som vám povedal, ţe nikto nemôţe prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. 66 Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním. 67 Vtedy povedal Jeţiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť? 68 A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného ţivota máš; 69 a my sme uverili a poznali, ţe si ty Kristus, ten Syn ţivého Boha. 70 Jeţiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71 A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.

Ján 7

1 Potom chodil Jeţiš po Galilei, lebo nechcel chodiť po Judsku, pretoţe ho Ţidia hľadali zabiť. 2 A bol blízko sviatok Ţidov, slávnosť stánov. 3 Vtedy mu povedali jeho bratia: Prejdi odtiaľto a idi do Judska, aby aj tvoji učeníci videli tvoje skutky, ktoré činíš. 4 Lebo veď nikto nerobí ničoho skryte a chce sa sám ukázať verejnosti. Ak tedy činíš také veci, zjav sa svetu. 5 Lebo ani jeho bratia neverili v neho. 6 Vtedy im povedal Jeţiš: Môj čas nie je ešte tu, ale váš čas je vţdycky hotový. 7 Vás nemôţe svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, lebo ja svedčím o ňom, ţe jeho skutky sú zlé. 8 Vy len iďte hore na sviatok, ja (ešte) nejdem hore na tento sviatok, lebo môj čas sa ešte nenaplnil. 9 A keď im to povedal, zostal v Galilei. 10 Ale jako odišli jeho bratia hore na sviatok, vtedy odišiel aj on hore, nie zjavne, ale jako tajne. 11 Vtedy ho hľadali Ţidia v ten sviatok a hovorili: Kdeţe je tamten? 12 A bolo mnoho vravy o ňom v zástupoch, a jedni hovorili, ţe je dobrý, a druhí hovorili: Nie, ale zvádza zástup. 13 Ale nikto nehovoril o ňom verejne, zo strachu pred Ţidmi. 14 A keď uţ bolo stred sviatku, odišiel Jeţiš hore do chrámu a učil. 15 Vtedy sa divili Ţidia a hovorili: Jako zná tento písma, keď sa neučil? 16 Na tom im odpovedal Jeţiš a riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. 17 Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha, a či ja hovorím sám od seba. 18 Ten, kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu; ale ten, kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý, a neprávosti v ňom niet. 19 Či vám Mojţiš nedal zákona? A nikto z vás neplní zákona. Prečo ma hľadáte zabiť? 20 Zástup odpovedal: Démona máš. Kto ťa hľadá zabiť? 21 Jeţiš odpovedal a riekol im: Jeden skutok som učinil, a všetci sa preto divíte. 22 Veď to bol Mojţiš, ktorý vám vydal obriezku, nie ţe by bola od Mojţiša, ale od otcov; a v sobotu predsa obrezujete človeka.

23 Nuţ ak v sobotu prijíma človek obriezku preto, aby nebol narušený zákon Mojţišov, na mňa sa tedy hneváte, ţe som uzdravil celého človeka v sobotu? 24 Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravedlivý súd! 25 Vtedy hovorili poniektorí z Jeruzalemänov: Či nie je toto ten, ktorého to hľadajú zabiť? 26 A hľa, smele hovorí, a nič mu nevravia. Či azda naozaj poznali knieţatá, ţe je tento skutočne Kristus? 27 Ale o tomto vieme, odkiaľ je; no, Kristus, keď prijde, o tom nebude nikto vedieť, odkiaľ je. 28 Vtedy zavolal Jeţiš učiac v chráme a povedal: Znáte aj mňa aj viete, odkiaľ som, a neprišiel som sám od seba. Ale je pravdivý ten, ktorý ma poslal, ktorého vy neznáte. 29 Ale ja ho znám, pretoţe som od neho, a on ma poslal. 30 Vtedy ho hľadali jať, ale nikto nepoloţil na neho ruky, lebo ešte nebola prišla jeho hodina. 31 A zo zástupu mnohí uverili v neho a hovorili: Či Kristus, keď prijde, učiní viacej divov, ako je tých, ktoré tento učinil? 32 Ale keď počuli farizeovia zástup, ţe reptajúc povráva o ňom také veci, poslali farizeovia i najvyšší kňazi sluhov, aby ho jali. 33 Vtedy im povedal Jeţiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pojdem k tomu, ktorý ma poslal. 34 Budete ma hľadať, ale nenajdete, a ta, kde som ja, vy nemôţete prijsť. 35 Vtedy si povedali Ţidia: Kam to tento pojde, ţe ho my nenajdeme? Či snáď pojde do diaspory Grékov a bude učiť Grékov? 36 Aké je to slovo, ktoré povedal, budete ma vraj hľadať a nenajdete ma, a ţe ta, kde som ja, vy nemôţete prijsť? 37 Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Jeţiš a volal: Ak niekto ţízni, nech prijde ku mne a pije! 38 Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky ţivej vody potečú z jeho vnútra. 39 Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretoţe Jeţiš ešte nebol oslávený. 40 Vtedy mnohí zo zástupu počujúc to slovo hovorili: Toto je vpravde ten prorok. 41 Iní hovorili: Toto je Kristus. A zase iní hovorili: Čo, azda z Galilee prijde Kristus?! 42 Či nehovorí Písmo, ţe zo semena Dávidovho a z Betlehema, z mestečka, kde bol Dávid, prijde Kristus? 43 A povstala roztrţka pre neho v zástupe. 44 A niektorí z nich ho chceli jať, ale nikto nepoloţil na neho rúk. 45 A sluhovia prišli zpät k najvyšším kňazom a farizeom, ktorí im povedali: Prečo ste ho nedoviedli? 46 Sluhovia odpovedali: Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek. 47 Vtedy im odpovedali farizeovia: Či ste azda i vy zvedení? 48 Či azda niekto z knieţat uveril v neho, alebo z farizeov? 49 Ale iba ten zástup, ktorý nezná zákona - zlorečení sú. 50 Na to im povedal Nikodém, ktorý to bol predtým prišiel k nemu vnoci, a bol jedným z nich: 51 Či náš zákon súdi človeka prv, ako by bol počul od neho a zvedel, čo robí? 52 Odpovedali a riekli mu: Či si azda aj ty z Galilee? Zpytuj a vidz, ţe prorok nepovstane z Galilee. 53 A išli kaţdý do svojho domu.

Ján 8

1 A Jeţiš odišiel na Olivový vrch. 2 Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich. 3 A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ţenu, pristihutú v cudzoloţstve, a postaviac je do prostredku 4 povedali mu: Učiteľu, táto ţena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoloţila. 5 A v zákone nám prikázal Mojţiš kameňovať také ţeny, nuţ čo ty hovoríš? 6 Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obţalovať. A Jeţiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. 7 A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. 8 A opät sa zohnul dolu a písal na zem. 9 Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších aţ po posledných, a zanechaný bol Jeţiš sám, i ţena, stojaca v prostredku. 10 A keď sa zase pozdvihol Jeţiš a nevidel nikoho krome ţeny, povedal jej: Ţeno, kde sú tamtí tvoji ţalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? 11 A ona riekla: Niktorý, Pane. A Jeţiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej. 12 Potom im zase hovoril Jeţiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo ţivota. 13 A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoctvo nie je pravdivé. 14 A Jeţiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem. 15 Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho. 16 Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec. 17 A veď aj vo vašom zákone je napísané, ţe dvoch ľudí svedoctvo je pravdivé. 18 Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec. 19 Vtedy mu povedali: A kdeţe je ten tvoj otec? Jeţiš odpovedal: Neznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca. 20 Tieto slová hovoril Jeţiš pri pokladnici učiac v chráme, a nikto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina. 21 Potom im zase povedal Jeţiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy nemôţete prijsť. 22 Vtedy hovorili Ţidia: Či sa snáď sám zabije, keď hovorí, ţe ta, kam ja idem, vy nemôţete prijsť? 23 A on im povedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta. 24 Nuţ povedal som vám, ţe zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, ţe ja som, zomriete vo svojich hriechoch. 25 Vtedy mu povedali: A ktoţe si ty? A Jeţiš im odpovedal: Predne to, čo vám aj hovorím. 26 Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu. 27 Ale neporozumeli, ţe im hovoril o Otcovi. 28 A tak im povedal Jeţiš: Keď povýšite Syna človeka, vtedy zviete, ţe ja som, a ţe sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím. 29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vţdycky činím to, čo sa jemu ľúbi. 30 Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. 31 Vtedy povedal Jeţiš Ţidom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi 32 a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.

33 Odpovedali mu: Semä Abrahámovo sme a nikdy sme nikomu neslúţili; jako ty teda hovoríš, ţe vraj budete slobodní? 34 Jeţiš im odpovedal: Ameň, ameň vám hovorím, ţe kaţdý, kto činí hriech, je sluhom hriechu. 35 A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky. 36 Tedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. 37 Viem, ţe ste semä Abrahámovo, ale ma hľadáte zabiť, lebo moje slovo nemá miesta vo vás. 38 Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte. 39 Odpovedali a riekli mu: Naším otcom je Abrahám. Na to im povedal Jeţiš: Keby ste boli deťmi Abrahámovými, robili by ste skutky Abrahámove; 40 ale teraz ma hľadáte zabiť, človeka, ktorý som vám hovoril pravdu, ktorú som počul od Boha; toho Abrahám neurobil. 41 Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha. 42 Jeţiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal. 43 Prečo neznáte mojej reči? Preto, ţe nemôţete počúvať moje slovo. 44 Vy ste z otca diabla a chcete robiť ţiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretoţe niet v ňom pravdy. Keď hovorí loţ, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lţi. 45 Ale ja, pretoţe hovorím pravdu, neveríte mi. 46 Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte? 47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Boţie; vy preto nepočúvate, pretoţe nie ste z Boha. 48 Vtedy odpovedali Ţidia a riekli mu. Či my nehovoríme dobre, ţe si ty Samaritán a ţe máš démona? 49 A Jeţiš odpovedal: Ja nemám démona, ale ctím svojho Otca, a vy ma zneuctievate. 50 A ja nehľadám svojej chvály; jesto, kto hľadá a súdi. 51 Ameň, ameň vám hovorím, ţe ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky. 52 Vtedy mu povedali Ţidia: Teraz sme poznali, ţe máš démona. Abrahám zomrel, i proroci pomreli, a ty hovoríš, ţe vraj ak niekto zachová moje slovo, neokúsi smrti na veky. 53 Či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý predsa zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa ty robíš? 54 Jeţiš odpovedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jesto môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, ţe je to váš Bôh, 55 a nepoznali ste ho, ale ja ho znám. A keby som povedal, ţe ho neznám, bol by som vám podobným lhárom; ale ho znám a zachovávam jeho slovo. 56 Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa. 57 Vtedy mu povedali Ţidia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl? 58 Jeţiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, ţe prv neţ bol Abrahám, som ja. 59 Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do neho. Ale Jeţiš sa skryl a vyšiel z chrámu prejdúc pomedzi nich a tak odišiel.

Ján 9

1 A idúc pomimo videl človeka, slepého od narodenia. 2 A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil? 3 Jeţiš odpovedal: Ani on nezhrešil ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Boţie zjavené na ňom. 4 Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; ide noc, keď nebude môcť nikto pracovať.

5 Keď som na svete, som svetlom sveta. 6 To povediac, napľul na zem, spravil blato zo sliny, natrel ho na oči slepého 7 a povedal mu: Idi, umy sa v rybníku Siloam (čo je preloţené: Poslaný). A tak odišiel a umyl sa, a prišiel a videl. 8 Vtedy hovorili súsedia a tí, ktorí ho predtým vídali slepého, a ţe bol ţobrák: Či nie je toto ten, ktorý to sedával a ţobral? 9 Jedni hovorili, ţe je to on; a druhí hovorili: Nie je, ale mu je podobný. Ale on hovoril: Ja som to. 10 Vtedy mu povedali: A jakoţe sa ti otvorili oči? 11 A on odpovedal: Človek, ktorý sa volá Jeţiš, spravil blato, pomazal moje oči a povedal mi: Idi k rybníku Siloam a umy sa! A odišiel som a keď som sa umyl, videl som. 12 Vtedy mu povedali: A kde je ten človek? Povedal: Neviem. 13 Potom ho pojali k farizeom, toho predtým slepého. 14 A bola sobota, keď spravil Jeţiš to blato a otvoril jeho oči. 15 A tedy sa ho zase opýtali aj farizeovia, ako prezrel? A on im povedal: Priloţil blato na moje oči, a umyl som sa a vidím. 16 Vtedy povedali niektorí z farizeov: Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva soboty. Zase iní hovorili: Jako môţe hriešny človek robiť také divy? A bola roztrţka medzi nimi. 17 Vtedy zase povedali slepému: Čo ty hovoríš o ňom, ţe otvoril tvoje oči? A on povedal: Je prorok. 18 Vtedy neverili Ţidia o ňom, ţe by bol býval slepý a ţe prezrel, dokiaľ nezavolali jeho rodičov, rodičov toho, ktorý to prezrel, 19 a opýtali sa ich a riekli: Či je toto ten váš syn, o ktorom vy hovoríte, ţe sa slepý narodil? Ako je to, ţe teraz vidí? 20 A jeho rodičia im odpovedali a riekli: Vieme, ţe je to náš syn, aj to, ţe sa slepý narodil; 21 ale jako je to, ţe teraz vidí, nevieme, alebo kto otvoril jeho oči, my nevieme. Má svoje roky, pýtajte sa jeho; on bude hovoriť za seba. 22 To povedali jeho rodičia preto, ţe sa báli Ţidov, lebo Ţidia sa uţ boli medzi sebou dohodli, aby ten, kto by vyznal o ňom, ţe je Kristus, bol vylúčený zo synagógy. 23 Preto povedali jeho rodičia, má vraj svoje roky, jeho sa pýtajte. 24 Vtedy zavolali po druhé človeka, ktorý to bol slepý, a povedali mu: Daj Bohu chválu; my vieme, ţe ten človek je hriešnik. 25 A on odpovedal: Či je hriešnik, neviem; jedno viem, ţe som bol slepý a ţe teraz vidím. 26 A zase mu len povedali: Čo ti urobil? Ako otvoril tvoje oči? 27 Odpovedal im: Uţ som vám povedal, a nepočuli ste. Čo zase chcete počuť? Či azda aj vy chcete byť jeho učeníkmi? 28 Nadávali mu a povedali: Ty si toho učeníkom, ale my sme učeníci Mojţišovi. 29 My vieme, ţe Mojţišovi hovoril Bôh, ale o tomto nevieme, odkiaľ je. 30 Človek odpovedal a riekol im: Práve v tom je tá divná vec, ţe vy neviete, odkiaľ je, a otvoril moje oči. 31 Veď vieme, ţe Bôh hriešnikov nečuje; ale keď niekto ctí Boha a činí jeho vôľu, toho čuje. 32 Od veku nebolo slýchať, ţe by niekto bol otvoril oči toho, kto sa slepý narodil. 33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič robiť. 34 Odpovedali a riekli mu: Ty si sa celý narodil v hriechoch a ty nás učíš? A vyhnali ho von. 35 A Jeţiš počul o tom, ţe ho vyhnali von, a keď ho našiel, povedal mu: Ty ţe veríš v Syna Boţieho? 36 A on odpovedal a riekol: A kto je to, Pane, aby som uveril v neho? 37 A Jeţiš mu povedal: Aj si ho videl, a ten, ktorý hovorí s tebou, to je on. 38 A on povedal: Verím, Pane, a klaňal sa mu.

39 A Jeţiš povedal: Ja som prišiel na súd na tento svet, aby tí, ktorí nevidia, videli, a tí, ktorí vidia, boli slepí. 40 A počuli to niektorí z farizeov, ktorí boli s ním, a povedali mu: Či sme azda aj my slepí? 41 A Jeţiš im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva.

Ján 10

1 Ameň, ameň vám hovorím, ţe ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník; 2 ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec. 3 Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich 4 a keď vyţenie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretoţe znajú jeho hlas. 5 Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretoţe neznajú hlasu cudzích. 6 Toto podobenstvo im povedal Jeţiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril. 7 Vtedy im zase povedal Jeţiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec. 8 Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly. 9 Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde. 10 Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly ţivot a aby maly hojnosť. 11 Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce. 12 Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce. 13 A nájomník uteká, pretoţe je nájomník a nedbá o ovce. 14 Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú. 15 Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce. 16 A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Preto ma miluje Otec, ţe ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal. 18 Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju poloţiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca. 19 Vtedy zase povstala roztrţka medzi Ţidmi pre tie slová. 20 A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate? 21 A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môţe démon otvoriť oči slepých? 22 A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima. 23 A Jeţiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej. 24 Vtedy ho obstúpili Ţidia a hovorili mu: Dokedy budeš drţať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene! 25 Jeţiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne; 26 ale vy neveríte, pretoţe nie ste z mojich oviec, ako som vám uţ povedal. 27 Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, 28 a ja im dávam večný ţivot, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôţe vytrhnúť z ruky môjho Otca.

30 Ja a Otec sme jedno. 31 Vtedy zase zodvihli Ţidia kamene, aby ho ukameňovali. 32 Ale Jeţiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete? 33 Ţidia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, ţe ty súc človek robíš sa Bohom. 34 Jeţiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste? 35 Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Boţie, - a Písmo nemoţno zrušiť 36 vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretoţe som povedal: Syn Boţí som? 37 Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi; 38 ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, ţe je Otec vo mne a ja v Otcovi. 39 Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky. 40 A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam. 41 A mnohí prišli za ním a hovorili, ţe Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda. 42 A mnohí tam uverili v neho.

Ján 11

1 A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry. 2 To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný. 3 Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný. 4 A keď to počul Jeţiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Boţiu, aby ňou bol Syn Boţí oslávený. 5 A Jeţiš miloval Martu i jej sestru i Lazara. 6 Ako tedy počul, ţe je nemocný, vtedy zostal na mieste, na ktorom bol, dva dni. 7 Aţ potom povedal učeníkom: Poďme zase do Judska. 8 A učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz ťa hľadali Ţidia ukameňovať, a zase ta ideš? 9 Jeţiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohoto sveta; 10 ale ak niekto chodí vnoci, zavadí, lebo niet v ňom svetla. 11 To povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zobudil zo sna. 12 Vtedy mu povedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie. 13 Ale Jeţiš povedal o jeho smrti, a oni sa domnievali, ţe hovorí o spánku sna. 14 A tak vtedy im povedal Jeţiš otvorene: Lazar zomrel, 15 a radujem sa pre vás, ţe som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním! 16 Vtedy povedal Tomáš, zvaný Didymus, spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním! 17 A tak keď prišiel Jeţiš, našiel ho uţ štyri dni leţať v hrobe. 18 A Betánia bola blízko Jeruzalema, nejakých pätnásť honov. 19 A mnohí zo Ţidov boli prišli k Marte a Márii, aby ich potešili ohľadom ich brata. 20 Vtedy Marta, ako počula, ţe ide Jeţiš, vyšla proti nemu, ale Mária sedela doma.

21 Vtedy povedala Marta Jeţišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 22 Ale aj teraz viem, ţe všetko, za čokoľvek by si poţiadal Boha, dá ti Bôh. 23 Jeţiš jej povedal: Tvoj brat vstane. 24 A Marta mu povedala: Viem, ţe vstane pri vzkriesení, v posledný deň. 25 Jeţiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i ţivot; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, ţiť bude. 26 A nikto, kto ţije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu? 27 Riekla mu: Áno, pane; ja som uverila, ţe si ty Kristus, ten Syn Boţí, ktorý mal prijsť na svet. 28 A keď to povedala, odišla a zavolala Máriu, svoju sestru, tajne, povediac: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 A tá, jako to počula, vstala rýchle a išla za ním. 30 A Jeţiš nebol ešte prišiel do mestečka, ale bol ešte na mieste, kde bola vyšla proti nemu Marta. 31 Vtedy Ţidia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, ţe vstala rýchle a vyšla, išli za ňou domnievajúc sa, ţe ide k hrobu, aby tam plakala. 32 Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Jeţiš, a videla ho, padla k jeho nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 33 Vtedy Jeţiš, keď ju videl, ţe plače, aj Ţidov, ktorí prišli s ňou, ţe plačú, zovrel duchom a zachvel sa 34 a povedal: Kde ste ho poloţili? A oni mu povedali: Pane, poď a pozri! 35 A Jeţiš zaplakal. 36 Vtedy vraveli Ţidia: Hľa, jako ho mal rád! 37 A niektorí z nich povedali: Či nemohol tento, ktorý otvoril oči slepého, učiniť aj to, aby tento nezomrel? 38 Vtedy znova zovrel v sebe Jeţiš a prišiel k hrobu. A bola to jaskyňa, a kameň leţal na nej. 39 Jeţiš povedal: Zodvihnite kameň! A Marta, sestra zomrelého, mu povedala: Pane, uţ smrdí, lebo je uţ štyri dni v hrobe. 40 Na to jej riekol Jeţiš: Či som ti nepovedal, ţe ak budeš veriť, uvidíš slávu Boţiu? 41 Vtedy zodvihli kameň, kde leţal mŕtvy. A Jeţiš pozdvihol oči hore a povedal: Otče, ďakujem ti, ţe si ma počul. 42 No, ja som vedel, ţe ma vţdy čuješ, ale pre zástup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, ţe si ma ty poslal. 43 A keď to povedal, zavolal veľkým hlasom: Lazare, poď von! 44 A zomrelý vyšiel majúc poviazané nohy aj ruky pohrabnými povojmi, a jeho tvár bola ovinutá znojníkom. A Jeţiš im povedal: Rozviaţte ho a nechajte ho odísť! 45 Vtedy mnohí zo Ţidov, ktorí boli prišli za Máriou a videli, čo učinil Jeţiš, uverili v neho. 46 Ale niektorí z nich odišli k farizeom a povedali im, čo učinil Jeţiš. 47 Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, ţe ten človek robí tak mnohé divy? 48 Ak ho necháme takto, všetci uveria v neho, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto i náš národ. 49 A jeden, ktorýsi z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete ničoho 50 ani nemyslíte, ţe nám je uţitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ. 51 A však toho nepovedal sám od seba, ale súc toho roku najvyšším kňazom zaprorokoval, ţe Jeţiš mal zomrieť za národ. 52 No, nie len za národ, ale aby aj rozptýlené deti Boţie shromaţdil v jedno. 53 A tak od toho dňa sa uradili, aby ho zabili. 54 Preto uţ viacej nechodil Jeţiš verejne medzi Ţidmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta, zvaného Efraim, a tam sa zdrţoval so svojimi učeníkmi. 55 A bola blízko Veľká noc Ţidov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očistili.

56 Vtedy hľadali Jeţiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Ţe naozaj neprijde na sviatok? 57 A jako najvyšší kňazi tak i farizeovia boli uţ vydali rozkaz, aby to, keby niekto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili.

Ján 12

1 A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Jeţiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Jeţiš vzkriesil z mŕtvych, 2 a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom. 3 A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Jeţišove a poutierala nohy Jeţišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti. 4 A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným? 6 Ale nepovedal toho preto, ţe by sa bol staral o chudobných, ale preto, ţe bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil. 7 Vtedy povedal Jeţiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu; 8 lebo veď chudobných máte vţdycky so sebou, ale mňa nemáte vţdycky. 9 Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Ţidov, ţe je tam, a prišli nie len pre Jeţiša, ale tieţ aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili, 11 pretoţe mnohí zo Ţidov odchádzali pre neho a uverili v Jeţiša. 12 Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, ţe ide Jeţiš do Jeruzalema, 13 nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, poţehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov! 14 A Jeţiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati. 16 Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Jeţiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, ţe to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to. 17 Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych. 18 A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretoţe počuli, ţe učinil ten div. 19 Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, ţe nič neosoţíte, hľa celý svet odišiel za ním. 20 A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok. 21 Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Jeţiša. 22 A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Jeţišovi. 23 Ale Jeţiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho uţitku. 25 Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného ţivota. 26 Ak mne niekto slúţi, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj sluţobník. A jestli mne niekto slúţi, toho bude ctiť Otec. 27 Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine.

28 Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim. 29 Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, ţe zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril. 30 Jeţiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás. 31 Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieţa tohoto sveta von vyvrhnuté. 32 A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe. 33 Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť. 34 Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, ţe Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, ţe Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? 35 Na to im povedal Jeţiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide. 36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Jeţiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi. 37 A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho, 38 aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené? 39 Preto nemohli veriť, ţe zase povedal Izaiáš: 40 Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. 41 To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 No, zároveň aj mnohí z knieţat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy, 43 lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Boţiu. 44 A Jeţiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal; 45 a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme. 47 A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň; 49 lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť. 50 A viem, ţe jeho prikázanie je večný ţivot. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.

Ján 13

1 A pred sviatkom Veľkej noci vediac Jeţiš, ţe prišla jeho hodina, aby prešiel z tohoto sveta k Otcovi, keď bol miloval svojich, ktorí boli na svete, aţ do konca ich miloval. 2 A pri večeri, keď uţ bol diabol vloţil do srdca Judáša Šimona Iškariotského, aby ho zradil, 3 vediac Jeţiš, ţe mu dal Otec všetko do rúk, a ţe vyšiel od Boha a ide k Bohu, 4 vstal od večere, sloţil rúcho a vezmúc zásteru opásal sa. 5 Potom nalial vody do umyváka a začal umývať nohy učeníkov a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. 6 A keď prišiel k Šimonovi Petrovi, ten mu povedal: Pane, ty umývaš moje nohy? 7 Jeţiš odpovedal a riekol mu: Čo ja robím, ty nevieš teraz, ale potom zvieš. 8 A Peter mu povedal: Nebudeš nikdy myť mojich nôh aţ na veky! Ale Jeţiš mu odpovedal: Keď ťa neumyjem, nemáš so mnou dielu.

9 Na to mu povedal Šimon Peter: Pane, nie len moje nohy, ale aj ruky aj hlavu. 10 Jeţiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. 11 Lebo znal svojho zradcu a preto povedal: Nie všetci ste čistí. 12 A potom, keď umyl ich nohy a vzal svoje rúcho, zase si sadol a povedal im: Či viete, čo som vám učinil? 13 Vy ma voláte Učiteľom a Pánom a dobre hovoríte, lebo som. 14 Ak tedy som ja vám umyl nohy, váš Pán a Učiteľ, aj vy máte jeden druhému umývať nohy. 15 Lebo som vám dal príklad, aby ste, jako som ja vám učinil, aj vy tak činili. 16 Ameň, ameň vám hovorím, ţe sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17 Ak to viete, blahoslavení ste, keď to aj činíte. 18 Nehovorím o vás o všetkých; ja viem, ktorých som si vyvolil, ale aby sa naplnilo písmo: Ten, ktorý jie môj chlieb, pozdvihol proti mne svoju pätu. 19 Odteraz vám to hovorím, prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili, ţe ja som. 20 Ameň, ameň vám hovorím, ţe ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý mňa poslal. 21 Keď to povedal Jeţiš, zachvel sa v duchu a osvedčil a povedal: Ameň, ameň vám hovorím, ţe jeden z vás ma zradí. 22 Vtedy pozerali učeníci jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. 23 A jeden z jeho učeníkov, ktorého miloval Jeţiš, súc za stolom bol opretý na hrudi Jeţišovej; 24 teda tomu dal Šimon Peter náveštie, aby sa opýtal, kto by to bol, o kom to hovorí? 25 A on privinúc sa k hrudi Jeţišovej povedal mu: Pane, kto je to? 26 A Jeţiš odpovedal: Ten je, komu ja omočím skyvu chleba a dám mu. A omočiac skyvu dal Judášovi Šimona Iškariotského. 27 A hneď po tej skyve vstúpil do neho satan. Vtedy mu riekol Jeţiš: Čo robíš, urob rýchle. 28 Ale tomu niktorý zo spolustolujúcich neporozumel, načo mu to povedal; 29 lebo niektorí sa domnievali, pretoţe mal Judáš mešec, ţe mu hovorí Jeţiš: Nakúp toho, čo potrebujeme k sviatku, alebo aby dal niečo chudobným. 30 A keď vzal skyvu, hneď vyšiel, a bola noc. 31 A keď vyšiel, povedal Jeţiš: Teraz je oslávený Syn človeka, a Bôh je oslávený v ňom. 32 Ak je Bôh oslávený v ňom, aj Bôh jeho oslávi sám v sebe, a hneď ho oslávi. 33 Deti, ešte krátku chvíľu som s vami. Budete ma hľadať, a jako som povedal Ţidom, ţe ta, kam ja idem, vy nemôţete prijsť, i vám teraz hovorím. 34 Nové prikázanie vám dávam - aby ste sa milovali navzájom; tak ako som vás miloval, aby ste sa aj vy tak milovali navzájom. 35 Po tom poznajú všetci, ţe ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou. 36 A Šimon Peter mu povedal: Pane, kam ideš? Jeţiš mu odpovedal: Kam idem, nemôţeš teraz ísť za mnou, ale neskoršie pojdeš za mnou. 37 Peter mu povedal: Pane, prečo nemôţem ísť teraz za tebou? Svoj ţivot poloţím za teba! 38 Jeţiš mu odpovedal: Svoj ţivot poloţíš za mňa? Ameň, ameň ti hovorím, ţe nezaspieva kohút, aţ ma tri razy zaprieš.

Ján 14

1 Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, 3 pretoţe vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. 4 A kam ja idem, viete, aj cestu viete. 5 Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš, a jako môţeme vedieť cestu? 6 A Jeţiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i ţivot; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. 7 Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca; ale odteraz ho uţ znáte aj ste ho videli. 8 Na to mu povedal Filip: Pane, ukáţ nám Otca, a bude nám dosť. 9 Jeţiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca, a jako ty hovoríš: Ukáţ nám Otca? 10 Či neveríš, ţe ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. 11 Verte mi, ţe ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte. 12 Ameň, ameň vám hovorím, ţe ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo ja idem k svojmu Otcovi. 13 A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14 Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním. 15 Ak ma milujete, ostríhajte moje prikázania, 16 a ja poţiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, 17 toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôţe prijať, pretoţe ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretoţe prebýva u vás a bude vo vás. 18 Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám. 19 Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja ţijem, aj vy ţiť budete. 20 Toho dňa vy poznáte, ţe ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás. 21 Kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje; a ten, kto mňa miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba. 22 Na to mu povedal Júdas, nie ten Iškariotský: Pane, čo sa stalo, ţe máš nám zjaviť seba a nie svetu? 23 Jeţiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24 Kto ma nemiluje, ten neostríha mojich slov. A slovo ktoré čujete, nie je moje slovo, ale toho, ktorý ma poslal, Otcovo. 25 Toto som vám hovoril, kým som ešte bol u vás. 26 Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce ani nestrachuje! 28 Počuli ste, ţe som vám ja povedal: Idem a zase prijdem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, ţe som povedal: Idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. 29 A povedal som vám to teraz, prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili. 30 Uţ nebudem viacej mnoho s vami hovoriť, lebo ide knieţa tohoto sveta, a nemá na mne ničoho;

31 ale aby svet poznal, ţe milujem Otca, a ţe jako mi prikázal Otec, tak činím. Vstaňte, poďme odtiaľto!

Ján 15

1 Ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár. 2 Kaţdý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje, a kaţdý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia. 3 Vy ste uţ čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. 4 Zostaňte vo mne a ja vo vás; ako letorast nemôţe niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo mne. 5 Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôţete nič robiť. 6 Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne, a soberú ich a hodia na oheň, a budú horieť. 7 Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás, vtedy si proste, čokoľvek chcete, a stane sa vám. 8 Tým je oslávený môj Otec, aby ste niesli mnoho ovocia a boli mojimi učeníkmi 9 Jako mňa miloval Otec, tak som i ja vás miloval. Zostaňte v mojej láske! 10 Ak budete ostríhať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja ostríhal prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. 11 To som vám hovoril nato, aby moja radosť zostala vo vás, a vaša radosť aby sa naplnila. 12 To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval. 13 Nad to väčšej lásky nemá nikto, neţ aby niekto poloţil svoj ţivot za svojich priateľov. 14 Vy ste mojimi priateľmi, ak činíte všetko, čo vám ja prikazujem. 15 Uţ vám nehovorím viacej sluhovia, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Ale vás som nazval priateľmi, lebo všetko to, čo som počul od svojho Otca, oznámil som vám. 16 Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo, aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám. 17 To vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom. 18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, ţe mňa prv nenávidel ako vás. 19 Keby ste boli zo sveta, svet by mal rád svoje vlastné, ale preto, ţe nie ste zo sveta, ale ţe som si ja vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. 20 Pamätajte na slovo, ktoré som vám povedal, ţe sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať. Ak moje slovo zachovali, zachovajú aj vaše. 21 Ale to všetko vám urobia pre moje meno, pretoţe neznajú toho, ktorý ma poslal. 22 Keby som nebol prišiel, a nebol im hovoril, nemali by hriechu, ale teraz nemajú výhovorky zo svojho hriechu. 23 Ten, kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca. 24 Keby som nebol činil medzi nimi skutkov, ktorých nikto iný neučinil, nemali by hriechu; ale teraz aj videli aj nenávideli i mňa i môjho Otca. 25 Ale to preto, aby sa naplnilo slovo, napísané v ich zákone, ţe ma nenávideli bez príčiny. 26 Ale keď prijde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, toho Ducha pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude svedčiť o mne. 27 A vy tieţ svedčíte, pretoţe ste so mnou od počiatku.

Ján 16

1 To som vám hovoril nato, aby ste sa nepohoršili. 2 Vypovedia vás zo synagóg, ba ide hodina, aby kaţdý, kto vás zabije, sa domnieval, ţe tým koná Bohu sluţbu. 3 A to vám urobia preto, ţe nepoznali ani Otca ani mňa. 4 Ale to som vám hovoril nato, aby ste, keď prijde tá hodina, pamätali na to, ţe som vám to ja povedal. Ale toho som vám nepovedal od počiatku, pretoţe som bol s vami. 5 Ale teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a niktorý z vás sa ma nepýta: Kam ideš? 6 Ale preto, ţe som vám hovoril tieto veci, zármutok naplnil vaše srdce. 7 No, ja vám hovorím pravdu, ţe vám je to uţitočné, aby som ja odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ neprijde k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. 8 A keď on prijde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravedlivosti a o súde, 9 a to o hriechu preto, ţe neveria vo mňa; 10 o spravedlivosti, ţe idem k svojmu Otcovi, a uţ ma viacej neuvidíte, 11 a o súde, ţe knieţa tohoto sveta je odsúdené. 12 Ešte by som vám mal mnoho čo povedať, ale teraz nemôţete zniesť. 13 Ale keď prijde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do kaţdej pravdy; lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať. 14 Ten ma oslávi, pretoţe z môjho vezme a bude zvestovať vám. 15 Všetko, čo má Otec, je moje; preto som povedal, ţe z môjho vezme a bude zvestovať vám. 16 Krátku chvíľu, a neuvidíte ma, a zase krátku chvíľu, a uvidíte ma, lebo ja idem k Otcovi. 17 Vtedy si povedali niektorí z jeho učeníkov medzi sebou: Čo je to, čo nám to hovorí: Krátku chvíľu, a neuvidíte ma, a zase krátku chvíľu, a uvidíte ma, a vraj ja idem k Otcovi? 18 A tak hovorili: Čo je to, čo to hovorí, tá krátka chvíľa? Nevieme, čo hovorí. 19 Vtedy poznal Jeţiš, ţe sa ho chceli pýtať, a povedal im: Po tom sa dopytujete medzi sebou, ţe som povedal: Krátku chvíľu a neuvidíte ma, a zase krátku chvíľu, a uvidíte ma? 20 Ameň, ameň vám hovorím, ţe vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať, a vy sa budete rmútiť; ale váš zármutok sa obráti v radosť. 21 Ţena, keď rodí, má zármutok, lebo prišla jej hodina, ale keď porodí dieťatko, nepamätá viacej na súţenie pre radosť, ţe sa človek narodil na svet. 22 A tak aj vy teraz pravda máte zármutok, ale vás zase uvidím, a vaše srdce sa bude radovať, a vašej radosti nevezme nikto od vás. 23 A toho dňa sa ma uţ nebudete pýtať na nič. Ameň, ameň vám hovorím, ţe všetko, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dá vám. 24 Dosiaľ ste za nič neprosili v mojom mene; proste a dostanete, aby vaša radosť bola naplnená. 25 Toto som vám hovoril v podobenstvách, ale prijde hodina, keď vám uţ viacej nebudem hovoriť v podobenstvách, ale vám budem zjavne zvestovať o Otcovi. 26 Toho dňa budete prosiť v mojom mene, a nehovorím vám, ţe ja budem za vás ţiadať Otca, 27 lebo sám Otec vás má rád, pretoţe ste vy mňa mali radi a uverili ste, ţe som ja vyšiel od Boha. 28 Vyšiel som od Otca, a prišiel som na svet, a zase opúšťam svet a idem k Otcovi. 29 Vtedy mu povedali jeho učeníci: Hľa, teraz hovoríš zjavne a nehovoríš nijakého podobenstva,

30 Teraz vieme, ţe vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto pýtal. Takto veríme, ţe si vyšiel od Boha. 31 A Jeţiš im odpovedal: Teraz ţe veríte? 32 Hľa, ide hodina, a teraz uţ prišla, aby ste sa rozpŕchli kaţdý do svojho vlastného a mňa zanecháte samého; ale nie som sám, pretoţe je so mnou Otec. 33 To som vám hovoril nato, aby ste mali vo mne pokoj. Na svete budete mať súţenie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

Ján 17

1 Keď to dohovoril Jeţiš, pozdvihol svoje oči k nebu a povedal: Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil teba, 2 jako si mu dal moc nad kaţdým telom, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný ţivot. 3 A to je ten večný ţivot, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Jeţiša Krista. 4 Ja som ťa oslávil na zemi; dielo som dokonal, ktoré si mi dal, aby som vykonal. 5 A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet. 6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo. 7 A teraz poznali, ţe všetko, čo si mi dal, je od teba; 8 lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, ţe som vyšiel od teba, a uverili, ţe si ma ty poslal. 9 Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10 A všetko, čo je moje, je tvoje, a to, čo je tvoje, je moje. A oslávený som v nich. 11 A uţ viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno jako my. 12 Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a stráţiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo. 13 No, teraz uţ idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali radosť, moju radosť, naplnenú v sebe. 14 Ja som im dal tvoje slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretoţe nie sú zo sveta, jako ja nie som zo sveta. 15 Neprosím, ţeby si ich vzal zo sveta, ale ţeby si ich zachoval od zlého. 16 Zo sveta nie sú, jako ja nie som zo sveta. 17 Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda. 18 Jako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta. 19 A ja za nich posväcujem sám seba, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20 Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa, 21 aby boli všetci jedno, jako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, ţe si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, jako sme my jedno, 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, ţe si ma ty poslal, a ţe si ich miloval ako si mňa miloval. 24 Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred zaloţením sveta. 25 Spravedlivý Otče, a svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, aj títo poznali, ţe si ma ty poslal. 26 A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich.

Ján 18

1 Keď to povedal Jeţiš, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Kedron, kde bola zahrada, do ktorej vošiel on i jeho učeníci. 2 A vedel i Judáš, jeho zradca, o tom mieste, ţe sa tam často schádzaval Jeţiš so svojimi učeníkmi. 3 A tak pojal Judáš čatu vojska a sluţobníkov od najvyšších kňazov a od farizeov a prišiel ta s fakľami a s inými svetlami a so zbraňami. 4 A tak Jeţiš vediac všetko, čo malo prijsť na neho, vyšiel a povedal im: Koho hľadáte? 5 A oni mu odpovedali: Jeţiša Nazarejského. Na to im povedal Jeţiš: Ja som. A stál s nimi aj Judáš, jeho zradca. 6 A jako im povedal: Ja som, postúpili nazpät a padli na zem. 7 Vtedy sa ich zase opýtal: Koho hľadáte? A oni povedali: Jeţiša Nazarejského. 8 Jeţiš odpovedal: Povedal som vám, ţe ja som. Ak tedy mňa hľadáte, nechajte týchto odísť. 9 Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal, ţe z tých, ktorých si mi dal, neztratil som niktorého. 10 Vtedy Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho. A sluhovi bolo meno Malchus. 11 Vtedy povedal Jeţiš Petrovi: Daj svoj meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec? 12 Vtedy čata vojska, tisícnik a sluţobníci Ţidov sobrali Jeţiša a poviazali ho. 13 A odviedli ho najprv k Annášovi, pretoţe bol svokrom Kaifášovým, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom. 14 A to bol ten Kaifáš, ktorý to dal Ţidom radu, ţe je vraj uţitočné, aby jeden človek zomrel za ľud. 15 A išiel za Jeţišom Šimon Peter i ten druhý učeník. A ten učeník bol známy najvyššiemu kňazovi a vošiel spolu s Jeţišom do nádvoria najvyššieho kňaza, 16 ale Peter stál vonku pri dveriach. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý to bol známy najvyššiemu kňazovi, prehovoril s vrátnou a voviedol Petra. 17 A dievčina, tá vrátna, povedala Petrovi: Či nie si aj ty z učeníkov toho človeka? A on povedal: Nie som. 18 A stáli tam sluhovia a sluţobníci Ţidov rozloţiac vatru, pretoţe bolo zima, a zohrievali sa. A bol s nimi aj Peter stojac a zohrievajúc sa. 19 A najvyšší kňaz sa pýtal, Jeţiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20 A Jeţiš mu odpovedalo: Ja som verejne hovoril svetu; ja som vţdy učil v synagóge a v chráme, kde sa odovšadiaľ schádzajú Ţidia, a skryte som nehovoril ničoho. 21 Čo sa mňa pýtaš? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Vidz, tí vedia, čo som ja povedal. 22 A keď to riekol, jeden zo sluţobníkov, stojac tam, dal Jeţišovi pohlavok a povedal: Či tak odpovedáš najvyššiemu kňazovi? 23 Jeţiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, dosvedči, čo bolo na mojej reči zlé; ale ak dobré, čo ma biješ? 24 Potom ho poslal Annáš sviazaného ku Kaifášovi, najvyššiemu kňazovi. 25 A Šimon Peter stál a zohrieval sa. A povedali mu: Či nie si aj ty z jeho učeníkov? Ale on zaprel a povedal: Nie som. 26 A jeden zo sluhov najvyššieho kňaza, príbuzný toho, ktorému bol Peter odťal to ucho, povedal: Či som ťa ja nevidel s ním tam v zahrade? 27 Vtedy zase zaprel Peter, a hneď zaspieval kohút. 28 A tak odviedli Jeţiša od Kaifáša do prätória, a bolo ráno. Ale oni nevošli do prätória, aby sa nepoškvrnili, ale aby jedli baránka. 29 Vtedy vyšiel Pilát von za nimi a povedal: Akú ţalobu nesiete proti tomuto človekovi? 30 Odpovedali a riekli mu: Keby tento nebol zle robil, neboli by sme ti ho vydali.

31 Vtedy im povedal Pilát: Vezmite ho vy a odsúďte podľa svojho zákona. A Ţidia mu povedali: My nesmieme nikoho zabiť. 32 Aby sa naplnilo slovo Jeţišovo, ktoré povedal dávajúc znamenie, akou smrťou mal zomrieť. 33 Vtedy zase vošiel Pilát do prätória a zavolal Jeţiša a povedal mu: Či si ty ten kráľ Ţidov? 34 Jeţiš mu odpovedal: Hovoríš to ty sám od seba, a či ti iní povedali o mne? 35 Pilát povedal: Či som ja azda Ţid? Tvoj vlastný národ a najvyšší kňazi mi ťa vydali. Čo si učinil? 36 Jeţiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta; keby bolo moje kráľovstvo z tohoto sveta, moji sluţobníci by zápasili o to, aby som nebol vydaný Ţidom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 37 Vtedy mu povedal Pilát: Teda si ty predsa kráľ? Jeţiš odpovedal: Ty dobre hovoríš, ţe som ja kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedoctvo. Kaţdý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. 38 Pilát mu povedal: Čo je pravda? A keď to povedal, zase vyšiel za Ţidmi a povedal im: Ja nenachádzam nijakej viny na ňom. 39 Ale máte obyčaj, aby som vám prepustil jedného na Veľkú noc; či teda chcete, aby som vám prepustil kráľa Ţidov? 40 Vtedy zase skríkli všetci a volali: Nie tohoto, ale Barabáša! A Barabáš bol zbojník.

Ján 19

1 Vtedy vzal Pilát Jeţiša a zbičoval. 2 A vojaci upletúc korunu z tŕnia poloţili mu ju na hlavu a odiali ho šarlátovým plášťom 3 a prichádzali k nemu a hovorili: Nech ţije kráľ Ţidov! A bili ho po hlave. 4 Vtedy zase vyšiel von Pilát a povedal im: Hľa, vediem vám ho von, aby ste poznali, ţe nenachádzam na ňom nijakej viny. 5 Vtedy vyšiel Jeţiš von nesúc tŕňovú korunu a šarlátový plášť. A Pilát im povedal: Hľa, človek! 6 A keď ho uvideli najvyšší kňazi a tí sluţobníci, skríkli a vraveli: Ukriţuj, ukriţuj! A Pilát im povedal: Vezmite ho vy a ukriţujte, lebo ja na ňom nenachádzam viny. 7 Ţidia mu odpovedali: My máme zákon, a podľa nášho zákona má zomrieť, lebo sa robil Synom Boţím. 8 A keď počul Pilát to slovo, ešte väčšmi sa bál 9 a zase vošiel do prätória a povedal Jeţišovi: Odkiaľ si ty? Ale Jeţiš mu nedal odpovedi. 10 Vtedy mu povedal Pilát: So mnou ţe nehovoríš? Či nevieš, ţe mám moc ukriţovať ťa a ţe mám moc prepustiť ťa? 11 Na to mu povedal Jeţiš: Nemal by si nado mnou nijakej moci, keby ti to nebolo dané shora; a preto ten, kto ti ma vydal, má väčší hriech. 12 Od tej chvíle ho hľadal Pilát prepustiť. Ale Ţidia len kričali a vraveli: Ak tohoto prepustíš, nie si priateľom cisára; kaţdý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi. 13 Vtedy Pilát počujúc tie slová vyviedol Jeţiša von a sadol si na súdnej stolici, na mieste, zvanom litostróton, kameňodlaţba, a ţidovsky gabata, vyvýšené miesto. 14 A bol piatok, deň pripravovania k Veľkej noci, okolo šiestej hodiny. A Pilát povedal Ţidom: Hľa, váš kráľ! 15 Ale oni skríkli: Preč, preč s ním! Ukriţuj ho! A Pilát im povedal: Či mám ukriţovať vášho kráľa? Ale najvyšší kňazi odpovedali: Nemáme kráľa okrem cisára. 16 Vtedy im ho vydal, aby bol ukriţovaný. A tak pojali Jeţiša a odviedli. 17 A nesúc svoj kríţ vyšiel von na miesto, zvané Lebka, ktoré sa volá hebrejsky Golgota, 18 kde ho ukriţovali a s ním ešte aj iných dvoch, jedného z jednej a druhého z druhej strany a v prostredku Jeţiša. 19 A Pilát napísal i nápis a poloţil na kríţ. A bolo napísané: Jeţiš Nazarejský, kráľ Ţidov.

20 A ten nápis čítali mnohí zo Ţidov, lebo miesto, kde bol Jeţiš ukriţovaný, bolo blízko mesta. A bolo napísané hebrejsky, grécky a latinsky. 21 Vtedy vraveli najvyšší kňazi Ţidov Pilátovi: Nepíš: Kráľ Ţidov, ale ţe on povedal: Som kráľ Ţidov. 22 Ale Pilát odpovedal: Čo som napísal, to som napísal. 23 Vtedy vojaci, keď uţ boli ukriţovali Jeţiša, vzali jeho rúcho a spravili štyri diely, kaţdému vojakovi diel, aj sukňu. A sukňa bola nezošívaná, ale tkaná od vrchu vonkoncom. 24 Nuţ povedali si: Netrhajme jej, ale losujme o ňu, čia bude. Aby sa naplnilo písmo, ktoré hovorí: Rozdelili si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hodili los. To tedy urobili vojaci. 25 A stály pri kríţi Jeţišovom jeho matka a sestra jeho matky, Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna. 26 A keď videl Jeţiš matku aj učeníka, ktorého miloval, ţe stojí tam, povedal svojej matke: Ţeno, hľa, tvoj syn! 27 A potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny ju vzal ten učeník k sebe. 28 A potom vediac Jeţiš, ţe je uţ všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal: Ţíznim! 29 A stála tam nádoba, plná octu, a oni naplnili špongiu octom a obloţiac yzopom podali jeho ústam. 30 A keď vzal Jeţiš ocot, povedal: Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha. 31 A Ţidia, aby nezostaly telá na kríţi v sobotu, keďţe bol deň pripravovania (lebo to bol veľký deň tej soboty), poţiadali Piláta, aby boly polámané ich hnáty, a aby boli sňatí. 32 A tak prišli vojaci a polámali hnáty prvého i toho druhého, s ním spoluukriţovaného. 33 Ale keď prišli na Jeţiša a videli, ţe je uţ mŕtvy, nezlámali mu hnátov, 34 ale jeden z vojakov kopiou prebodnul jeho bok, a hneď vyšla krv a voda. 35 A ten, ktorý to videl, vydal svedoctvo, a jeho svedoctvo je pravdivé, a on vie, ţe hovorí pravdu, aby ste aj vy verili. 36 Lebo sa to stalo nato, aby sa naplnilo písmo: Jeho kosť nebude zlámaná. 37 A zase iné písmo hovorí: Uvidia toho, ktorého prebodli! 38 Potom poprosil Piláta Jozef z Arimátie, ktorý bol učeníkom Jeţišovým, ale tajným zo strachu pred Ţidmi, ţe by smel sňať telo Jeţišovo. A Pilát dovolil. A tak prišiel a sňal telo Jeţišovo. 39 A prišiel aj Nikodém, ktorý to tam prv bol prišiel k Jeţišovi vnoci, nesúc so sebou smiešaninu myrry a aloe kolo sto funtov. 40 A tak vzali telo Jeţišovo a povili ho povojmi s voňavými vecmi, jako majú Ţidia obyčaj pochovávať. 41 A na mieste, kde ho ukriţovali, bola zahrada a v zahrade nový hrob, v ktorom nebol ešte nikto nikdy poloţený. 42 A pretoţe mali Ţidia deň prípravy, a ţe bol hrob blízko, tedy ta poloţili Jeţiša.

Ján 20

1 Potom v prvý deň týţdňa, skoro ráno, keď ešte bolo tma, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, ţe je kameň odvalený od hrobu. 2 A keď to videla, beţala a prišla k Šimonovi Petrovi a k tomu druhému učeníkovi, ktorého mal rád Jeţiš, a povedala im: Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kde ho poloţili. 3 Vtedy vyšiel Peter aj ten druhý učeník, a išli k hrobu. 4 A beţali tí dvaja spolu, ale ten druhý učeník beţal popredku, rýchlejšie ako Peter, a prišiel prvý k hrobu. 5 A keď sa nahnul, videl povoje leţať, ale nevošiel. 6 Potom prišiel aj Šimon Peter idúc za ním a vošiel do hrobu a tieţ videl povoje leţať

7 i šatku na znoj, ktorá bola na jeho hlave, ale tá neleţala s povojmi, ale bola osobitne svinutá na jednom mieste. 8 Vtedy uţ vošiel aj ten druhý učeník, ktorý to bol prišiel prvý k hrobu, a videl a uveril, 9 lebo ešte neznali písma, ţe musel vstať z mŕtvych. 10 Vtedy zase odišli tí učeníci k svojim. 11 Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. A jako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách, kde bolo leţalo telo Jeţišovo. 13 A oni jej povedali: Ţeno, čo plačeš? A ona im povedala: Vzali môjho Pána, a neviem, kde ho poloţili. 14 A keď to povedala, obrátila sa nazad a videla Jeţiša stáť, ale nevedela, ţe je to Jeţiš. 15 Jeţiš jej povedal: Ţeno, čo plačeš? Koho hľadáš? A ona domnievajúc sa, ţe je zahradník, povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho poloţil, a ja ho vezmem. 16 Jeţiš jej povedal: Mária! A ona sa obrátila a povedala mu hebrejsky: Rabbúni! (čo znamená: Učiteľu!). 17 Jeţiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi; ale idi k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 A tak prišla Mária Magdaléna a zvestovala učeníkom, ţe videla Pána, a ţe jej to povedal. 19 A keď bol večer toho dňa, prvého dňa týţdňa, a dvere, kde boli učeníci shromaţdení, boly zamknuté zo strachu pred Ţidmi, prišiel Jeţiš a zastal si do prostredku a povedal im: Pokoj vám! 20 A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. 21 Vtedy im zase povedal Jeţiš: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás. 22 A keď to povedal, dýchnul na nich a povedal im: Prijmite Svätého Ducha! 23 Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadrţali hriechy niektorých ľudí, sú im zadrţané. 24 Ale Tomáš, jeden z dvanástich, zvaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Jeţiš. 25 A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoloţím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoloţím svojej ruky na jeho bok, neuverím. 26 A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Jeţiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám! 27 A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a poloţ na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci! 28 A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh! 29 A Jeţiš mu povedal: Tomášu, uveril si, ţe si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili. 30 A tak aj mnoho iných divov učinil Jeţiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. 31 Ale toto je napísané nato, aby ste verili, ţe Jeţiš je Kristus, Syn Boţí, a aby ste veriac mali ţivot v jeho mene.

Ján 21

1 Potom sa zase zjavil Jeţiš učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto. 2 Boli spolu Šimon Peter a Tomáš, zvaný Didymus, a Natanael z Galilejskej Kány aj tí dvaja synovia Zebedeovi a ešte iní z jeho učeníkov dvaja. 3 A Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. A oni mu povedali: Pojdeme aj my s tebou. A tak vyšli a vstúpili hneď do lode, ale v tú noc nechytili ničoho. 4 A keď uţ bolo ráno, stál Jeţiš na brehu, ale učeníci nevedeli, ţe je to Jeţiš.

5 Vtedy im povedal Jeţiš: Deti, či máte niečo na zjedenie? A oni mu povedali: Nemáme. 6 A on im povedal: Zahoďte sieť na pravú stranu lode a najdete. A tak zahodili a uţ aj ju nevládali utiahnuť pre mnoţstvo rýb. 7 Vtedy povedal učeník, ktorého to miloval Jeţiš, Petrovi: To je Pán. A Šimon Peter, keď počul, ţe je to Pán, opásal si svrchné rúcho, lebo bol nahý a hodil sa do mora. 8 A tí druhí učeníci prišli na člne, lebo neboli ďaleko od zeme, ale tak asi dvesto lakťov, vlečúc sieť s rybami. 9 A jako vyšli na zem, videli rozloţenú vatru uhlia a rybu, poloţenú na ňom, aj chlieb. 10 A Jeţiš im povedal: Doneste z rýb, ktoré ste teraz ulovili. 11 Tu vyšiel Šimon Peter a vytiahol sieť na zem, plnú velikých rýb, sto päťdesiattri. A hoc ich bolo tak mnoho, neroztrhla sa sieť. 12 Potom im povedal Jeţiš: Poďte, raňajkujte! A niktorý z učeníkov neopováţil sa opýtať sa ho: Kto si ty? Lebo vedeli, ţe je Pán. 13 A Jeţiš prišiel a vzal chlieb a dal im, a podobne aj rybu. 14 Toto uţ po tretie sa zjavil Jeţiš svojim učeníkom, odkedy vstal z mŕtvych. 15 A potom, keď sa naraňajkovali, povedal Jeţiš Šimonovi Petrovi: Šimone Jonášov, či ma miluješ, viac ako títo? A on mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, ţe ťa mám rád. A Jeţiš mu povedal: Pas moje jahniatka! 16 A zase mu povedal, po druhé: Šimone Jonášov, či ma miluješ? On mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, ţe ťa mám rád. Nato mu povedal Jeţiš: Pas ako pastier moje ovečky! 17 Povedal mu po tretie: Šimone Jonášov, či ma máš rád? Vtedy sa zarmútil Peter, ţe mu povedal po tretie: Či ma máš rád? A povedal mu: Pane, ty vieš všetko, ty znáš, ţe ťa mám rád. A Jeţiš mu povedal: Pas moje ovečky! 18 Ameň, ameň ti hovorím, ţe keď si bol mladší, opasovával si sa sám a chodieval si, kde si chcel; ale keď sa zostarieš, vystrieš svoje ruky, a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. 19 A to povedal dávajúc znamenie, akou smrťou oslávi Boha. A keď to povedal, riekol mu: Poď za mnou! 20 A Peter obrátiac sa videl učeníka, ktorého miloval Jeţiš, ţe ide za ním, ktorý sa to aj pri večeri bol privinul k jeho hrudi a povedal: Pane, ktorý je to, ktorý ťa zradí? 21 Keď toho videl Peter, povedal Jeţišovi: Pane, a tento čo? 22 A Jeţiš mu povedal: Ak chcem, aby zostal, dokiaľ neprijdem, čo tebe do toho? Ty poď za mnou! 23 A tak sa roznieslo to slovo medzi bratov v tom smysle, ţe ten učeník nezomrie. Ale Jeţiš mu nepovedal, ţe nezomriem, ale: Ak chcem, aby zostal, dokiaľ neprijdem, čo tebe do toho? 24 A to je ten učeník, ktorý svedčí o týchto veciach a ktorý toto písal, a vieme, ţe jeho svedoctvo je pravdivé. 25 No, je aj mnoho iného, čo učinil Jeţiš, čo keby sa malo jednotlive popísať, mám za to, ţe ani ten svet by neobsiahol kníh, ktoré by sa popísaly. Ameň.

Skutky 1

1 Prvú knihu som napísal, Teofíle, o všetkom, čo započal Jeţiš činiť a učiť, 2 aţ do toho dňa, ktorého vzatý bol hore do neba, keď uţ bol dal skrze Svätého Ducha prikázania apoštolom, ktorých si vyvolil, 3 ktorým sa aj zjavoval ţivý po svojom utrpení mnohými dôkazmi ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac s nimi o kráľovstve Boţom. 4 A shromaţďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo, o ktorom zasľúbení ste vraj počuli od mňa;

5 totiţ ţe Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom uţ o nie mnoho dní. 6 A oni síduc sa pýtali sa ho a vraveli: Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo? 7 A on im povedal: To nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uloţil vo svojej vlastnej moci, 8 ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak aţ do poslednej končiny zeme. 9 A keď to povedal, zdvihnutý bol hore, kým oni hľadeli na to, a podňal ho oblak a vzal zpred ich očí. 10 A jako v tom, čo odchádzal, upretým zrakom hľadeli do neba, tu hľa, dvaja muţovia sa postavili vedľa nich v bielom rúchu, 11 ktorí aj povedali: Galilejskí muţovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Jeţiš, ktorí bol vzatý od vás hore do neba, prijde tak, ako ste ho videli ísť do neba. 12 Vtedy sa vrátili do Jeruzalema s vrchu, zvaného Olivového, ktorý je blízko Jeruzalema, na cestu sobotného dňa od neho. 13 A keď vošli do mesta, vyšli do vrchnej dvorany, kde sa zdrţovali Peter a Jakob a Ján a Andrej, Filip a Tomáš, Bartolomeus a Matúš, Jakob Alfeov a Šimon Zelóta, Horlivec, a Júdas Jakobov. 14 Títo všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbe a v pokornej prosbe so ţenami a s Máriou, matkou Jeţišovou, i s jeho bratmi. 15 A v tých dňoch vstal Peter v strede učeníkov (a bol tam vovedne zástup tak asi sto dvadsať duší) a povedal: 16 Muţovia bratia, muselo sa naplniť písmo, ktoré predpovedal Svätý Duch skrze ústa Dávidove o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tým, ktorí zajali Jeţiša, 17 pretoţe bol počítaný k nám a bol dostal podiel na tejto sluţbe. 18 Ten si teda nadobudol pole za mzdu neprávosti a svaliac sa strmhlav rozpukol sa napoly, a vykydly sa všetky jeho vnútornosti. 19 A stalo sa to známym všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, takţe je nazvané to pole ich vlastným nárečím: Akeldama, to jest Pole krvi. 20 Lebo je napísané v knihe ţalmov: Nech je jeho príbytok pustý, a nech nie je nikoho, kto by býval v ňom! a: Jeho biskupstvo nech vezme iný! 21 Musí teda jeden z týchto muţov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, v ktorom Pán Jeţiš vchádzal a vychádzal, ţil a obcoval medzi nami, 22 počnúc od krstu Jánovho aţ do dňa, v ktorom bol vzatý od nás hore do neba, byť s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania. 23 A tak postavili dvoch, Jozefa, zvaného Barsabáša, ktorý mal prímeno Justus, Spravedlivý, a Mateja. 24 A pomodliac sa povedali: Ty, Pane, ktorý znáš srdcia všetkých ľudí, ukáţ, prosíme, z týchto dvoch toho jedného, ktorého si si vyvolil, 25 aby dostal podiel na tejto sluţbe a na apoštolstve, odkiaľ odstúpil Judáš, aby odišiel na svoje vlastné miesto. 26 A dali im losy, a los padol na Mateja, a bol spolu počítaný s jedonástimi apoštolmi.

Skutky 2

1 A keď sa uţ doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiţ deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu. 2 A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli. 3 A ukázaly sa im rozdeľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného kaţdého z nich. 4 A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa. 5 A bývali v Jeruzaleme Ţidia, náboţní muţovia, zo všetkých národov, ktoré sú pod nebom.

6 A keď povstal ten hlas, sišlo sa mnoţstvo, a boli celí zmätení, lebo ich počuli hovoriť jeden kaţdý svojím vlastným jazykom. 7 A ţasli všetci, divili sa a hovorili jeden druhému: Či hľa, nie sú všetci títo, ktorí to hovoria, Galileania? 8 Ako tedy my, jeden kaţdý, počujeme hovoriť svojím vlastným jazykom, v ktorom sme sa zrodili? 9 Partovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotamii, v Judsku a v Kapadocii, v Ponte a v Ázii, 10 vo Frygii a v Pamfýlii, v Egypte a v krajoch Libye, pri Cyréne a na tento čas tu sa zdrţujúci Rimania, Ţidia a prozelyti, 11 Kréťania a Arabi čujeme ich hovoriť našskými jazyky veliké veci Boţie. 12 A ţasli všetci a súc bezradní od údivu hovorili jeden druhému: Čo to chce byť? 13 Ale zase iní sa posmievali a hovorili: Naplnení sú sladkým vínom. 14 Ale Peter zastanúc si s jedonástimi povýšil svoj hlas a povedal im: Muţovia Ţidia, aj vy, ktorí bývate v Jeruzaleme, všetci, nech vám je toto známe, a počujte moje slová! 15 Lebo títo nie sú spilí, jako sa vy domnievate, lebo veď je ešte len tretia hodina dňa. 16 Ale toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela: 17 A bude v posledných dňoch, hovorí Bôh, ţe vylejem zo svojho Ducha na kaţdé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídať videnia, a vašim starcom sa budú snívať sny. 18 Áno i na svojich sluhov a na svoje dievky vylejem zo svojho Ducha v tých dňoch, a budú prorokovať. 19 A dám vidieť zázraky hore na nebi a znamenia dole na zemi, krv a oheň a dymovú paru. 20 Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Pánov, veľký a slávny. 21 A bude, ţe kaţdý, ktokoľvek bude vzývať meno Pánovo, bude spasený. 22 Muţovia Izraeliti, počujte tieto slová: Jeţiša Nazarejského, muţa, od Boha pred vami presláveného mocami a zázraky a znameniami, ktoré skrze neho činil Bôh medzi vami, jako aj sami viete 23 toho určenou radou a predzvedením Boţím vydaného ste vzali a rukou bezboţných pripäli na kríţ a zavraţdili, 24 ktorého Bôh vzkriesil oprostiac bolestí smrti, jako aj nebolo moţné, aby bol ňou drţaný. 25 Lebo Dávid hovorí vzťahom na neho: Vţdycky som videl pred sebou Pána, lebo mi je po pravici, aby som sa nepohnul. 26 Preto sa rozveselilo moje srdce, a môj jazyk splesal, áno i moje telo bude stániť na nádeji, 27 lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti ani nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie. 28 Dal si mi poznať cesty ţivota a naplníš ma veselosťou so svojou tvárou! 29 Muţovia bratia! Patrí sa povedať vám prosto a smele o patriarchovi Dávidovi, ţe i zomrel, i pochovali ho, a jeho hrob je u nás aţ do dnešného dňa. 30 A teda súc prorokom a vediac, ţe sa mu Bôh zaviazal prísahou, ţe z plodu jeho bedier, podľa tela, vzbudí Krista a dosadí na jeho trón, 31 a vidiac to vopred hovoril o zmŕtvychvstaní Kristovom, ţe ani nebola zanechaná jeho duša v ríši smrti, ani jeho telo ţe nevidelo porušenia. 32 Toho istého Jeţiša vzkriesil Bôh, čoho sme my všetci svedkami. 33 Vyvýšený súc tedy pravicou Boţou a dostanúc zasľúbenie Svätého Ducha od Otca vylial toto, čo vy teraz vidíte a čujete. 34 Lebo Dávid nevstúpil na nebesia, ale on hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 35 dokiaľ nepoloţím tvojich nepriateľov za podnoţ tvojich nôh. 36 Nech teda vie istotne celý dom Izraelov, ţe i Pánom i Kristom ho učinil Bôh, toho Jeţiša, ktorého ste vy ukriţovali! 37 A keď to počuli, boli hlboko dojatí, aţ do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, muţovia bratia?

38 A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden kaţdý z vás na meno Jeţiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. 39 Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh. 40 A tieţ aj inými viacerými slovami dôrazne svedčil a napomínal ich a hovoril: Zachráňte sa od tohoto pokolenia krivolakého. 41 A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší. 42 A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách. 43 A prišla bázeň na kaţdú dušu, a dialo sa mnoho zázrakov a divov skrze apoštolov. 44 A všetci veriaci boli spolu a mali všetko spoločné. 45 Aj statky a majetky predávali a delili ich všetkým, ako komu bolo treba. 46 A kaţdodenne zotrvávajúc jednomyseľne v chráme a lámuc chlieb po domoch brali pokrm v plesaní a v prostote srdca, 47 chválili Boha a mali milosť u všetkého ľudu. A Pán pridával cirkvi zachránených kaţdý deň.

Skutky 3

1 A Peter a Ján išli spolu hore do chrámu na modlitebnú hodinu, deviatu. 2 A práve niesli nejakého muţa, ktorý bol chromý od ţivota svojej matky, a ktorého skladávali kaţdý deň ku dveriam chrámu, zvaným Krásnym, aby si pýtal almuţnu od tých, ktorí vchádzali do chrámu. 3 Tedy ten, keď videl Petra a Jána, ţe majú vojsť do chrámu, prosil, ţeby mu dali almuţnu. 4 A Peter uprel na neho zrak i s Jánom a povedal: Pozri na nás! 5 A on hľadel pozorne na nich očakávajúc, ţe dostane niečo od nich. 6 Ale Peter povedal: Striebra a zlata nemám, ale čo mám, to ti dám; v mene Jeţiša Krista, toho Nazarejského, vstaň a choď! 7 A chytil ho za pravú ruku a pozdvihnul ho. A naskutku mu spevnely nohy a členky, 8 a vyskočiac stal si a chodil a vošiel s nimi do chrámu chodiac a poskakujúc a chváliac Boha. 9 A videl ho všetok ľud chodiť a chváliť Boha. 10 A poznali ho dobre, ţe to bol on, ktorý to prosieval o almuţnu a sedával pri Krásnej bráne chrámovej, a naplnení boli zdesením a úţasom nad tým, čo sa mu to stalo. 11 A keď sa uzdravený, ten predtým chromý, drţal Petra a Jána, sbehol sa k nim všetok ľud do dvorany, zvanej Šalamúnovej, celí predesení. 12 A keď to videl Peter, odpovedal ľudu: Muţovia Izraeliti, čo sa tomu divíte? Alebo na nás prečo tak hľadíte, jako čo by sme to vlastnou mocou alebo zboţnosťou boli robili, aby chodil? 13 Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, Bôh našich otcov, oslávil svojho Syna Jeţiša, ktorého ste vy pravda vydali a zapreli ste ho pred tvárou Piláta, kým on súdil, ţe sa má prepustiť. 14 Ale vy ste zapreli toho Svätého a Spravedlivého a ţiadali ste si, aby vám daroval muţa vraha, 15 a Knieţa ţivota ste zabili, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, čoho sme my svedkami. 16 A na viere jeho mena tohoto, ktorého vidíte a znáte, utúţilo jeho meno, a viera, daná skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred všetkými vami. 17 A teraz, bratia, viem, ţe ste to urobili v nevedomosti jako aj vaše knieţatá, 18 a Bôh, čo predzvestoval skrze ústa všetkých svojich prorokov, totiţ ţe jeho Kristus bude trpieť, takto splnil. 19 A tak čiňte pokánie a obráťte sa aby sa vystrely vaše hriechy, aby prišly časy občerstvenia od tvári Pánovej,

20 a aby poslal predurčeného vám Krista Jeţiša, 21 ktorého však musí prijať nebo aţ do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Bôh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku. 22 Lebo Mojţiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť, 23 a bude, ţe kaţdá duša, ktorá by nepočúvala toho proroka, bude vyplienená z ľudu, 24 a tak aj všetci proroci od Samuela a rad-radom, ktoríkoľvek hovorili, aj predzvestovali tieto dni. 25 Vy ste synovia prorokov a smluvy, ktorú uzavrel Bôh s vašimi otcami povediac Abrahámovi: A v tvojom semene budú poţehnané všetky čeľade zeme. 26 A keď vzbudil Bôh svojho Sluţobníka Jeţiša, najprv ho poslal vám, aby vám dobrorečil, keď sa jeden kaţdý odvrátite od svojich zlých skutkov.

Skutky 4

1 A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráţe chrámu i sadúceovia, 2 namrzení preto, ţe učia ľud a zvestujú v Jeţišovi vzkriesenie z mŕtvych. 3 A poloţili na nich ruky a vsadili ich do rána do ţalára, lebo uţ bol večer. 4 Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet muţov tak asi na päť tisíc. 5 A stalo sa na druhý deň, ţe sa shromaţdili ich knieţatá a starší a zákonníci do Jeruzalema, 6 aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza, 7 a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili? 8 Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Knieţatá ľudu a starší Izraelovi! 9 Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, ţe čím alebo kým je tento uzdravený, 10 nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, ţe menom Jeţiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukriţovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami. 11 To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla. 12 A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení. 13 A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, ţe sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, ţe bývali s Jeţišom. 14 A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať. 15 A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou 16 a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo ţe sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôţeme to popierať. 17 Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi. 18 A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Jeţišovom. 19 Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha. 20 Lebo my nemôţeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.

21 A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo. 22 Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia. 23 A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší. 24 A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Boţe, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich, 25 ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho sluţobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci? 26 Postavili sa kráľovia zeme, a knieţatá sa dovedna sišli proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému. 27 Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Sluţobníka Jeţiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom, 28 aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo. 29 A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo, 30 kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Sluţobníka Jeţiša. 31 A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaţdení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Boţie prosto a smele. 32 A toho mnoţstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, ţe je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné. 33 A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Jeţiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých. 34 Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali, 35 a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa kaţdému podľa toho, jako to ktorý potreboval. 36 A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru, 37 majúc pole predal ho a doniesol peniaze a poloţil k nohám apoštolov.

Skutky 5

1 A istý človek, menom Ananiáš, so Zafírou, svojou ţenou, predal nejaký majetok 2 a kradmo uňal z utŕţených peňazí i s vedomím svojej ţeny a doniesol nejakú čiastku a poloţil k nohám apoštolov. 3 A Peter povedal: Ananiášu, prečo naplnil satan tvoje srdce, aby si oluhal Svätého Ducha a uňal kradmo z peňazí za to pole? 4 Či azda nebolo tvoje, keď bolo nepredané? A keď bolo predané, tieţ bolo v tvojej moci. Prečo si si uloţil tú vec vo svojom srdci? Neluhal si ľuďom, ale Bohu. 5 A keď počul Ananiáš tie slová, padol a vydal ducha. A prišla veliká bázeň na všetkých, ktorí to počuli. 6 A čo mladší vstanúc upravili ho a vynesúc pochovali. 7 A stalo sa tak asi o tri hodiny, ţe vošla i jeho ţena nevediac čo sa stalo. 8 A Peter jej odpovedal: Povedz mi, či ste za toľko predali to pole? A ona odpovedala: Áno, za toľko. 9 A Peter jej povedal: Prečo ste sa sriekli pokúšať Ducha Pánovho? Hľa, nohy tých, ktorí pochovali tvojho muţa, sú pri dveriach a vynesú i teba. 10 A padla naskutku k jeho nohám a vydala ducha, a keď vošli mládenci, našli ju mŕtvu a vyniesli ju a pochovali k jej muţovi.

11 A prišla veliká bázeň na celú cirkev a na všetkých, ktorí to počuli. 12 A skrze ruky apoštolov dialo sa mnoho divov a zázrakov medzi ľudom (A všetci boli jednomyseľne v dvorane Šalamúnovej. 13 A z ostatných sa im nikto neopováţil pripojiť. Ale ľud ich zveleboval. 14 A čím ďalej, tým viacej veriacich sa pridávalo Pánovi, mnoţstvá muţov a ţien), 15 takţe i na ulice vynášali nemocných a kládli na posteliach a na nosidlách, aby, keď tade pojde Peter, aspoň jeho tieň zatienil niektorého z nich. 16 A schádzalo sa i mnoţstvo z okolitých miest do Jeruzalema, ktorí niesli nemocných a takých, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli všetci uzdravení. 17 Tu povstal najvyšší kňaz a všetci, ktorí boli s ním, sekta to sadúceov, a boli naplnení závisťou 18 a poloţili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia. 19 Ale anjel Pánov otvoril cez noc dvere ţalára, vyviedol ich a povedal: 20 Iďte a postaviac sa hovorte v chráme ľudu všetky slová tohoto ţivota. 21 A keď to počuli, vošli nad ránom do chrámu a učili. A prišiel najvyšší kňaz i tí, ktorí boli s ním, a svolali vysokú radu i všetkých starších zo synov Izraelových a poslali do väzenia, aby ich doviedli. 22 Ale sluţobníci prijdúc ta nenašli ich v ţalári a tak navrátili sa a zvestovali 23 a vraveli: Väzenie sme našli cele bezpečne zamknuté i stráţených stáť vonku pri dveriach, ale keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho. 24 A keď počuli tie slová, rečený kňaz a veliteľ chrámu i najvyšší kňazi, boli celí bezradní ohľadom nich nevediac, čo sa to mohlo stať. 25 A ktosi prišiel a oznámil im a vravel: Hľa, muţovia, ktorých ste vsadili do ţalára, stoja v chráme a učia ľud. 26 Vtedy odišiel veliteľ so sluţobníkmi a viedol ich, nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali. 27 A keď ich doviedli, postavili ich pred vysokú radu. A najvyšší kňaz sa ich opýtal a riekol: 28 Či sme vám prísne neprikázali, aby ste neučili v tom mene, a hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uviesť krv toho človeka. 29 A Peter odpovedal i ostatní apoštolovia a riekli: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí. 30 Bôh našich otcov vzkriesil Jeţiša, ktorého ste vy zabili povesiac ho na drevo. 31 Toho Bôh povýšil svojou pravicou na Veľvodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov. 32 A my sme jeho svedkami v tých veciach i Svätý Duch, ktorého dal Bôh tým, ktorí ho poslúchajú. 33 A oni, keď to počuli, zúrili a chceli ich zabiť. 34 Ale povstal nejaký farizeus vo vysokej rade, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si veľmi váţil všetok ľud, a rozkázal, aby na chvíľu vyviedli ľudí von, 35 a povedal im: Muţovia Izraeliti, majte sa na pozore pri týchto ľuďoch, čo máte robiť! 36 Lebo nedávno, pred týmito dňami, bol povstal Teudas, ktorý hovoril o sebe, ţe je ktosi, ktorému sa bolo pripojilo počtom okolo štyristo muţov, ktorého potom zabili, a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli na nič. 37 Po ňom bol povstal Júdas Galilejský, vo dňoch popisu, a odvrátil za sebou mnoho ľudu, ale aj ten zahynul, a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozptýlení. 38 A čo do teraz, hovorím vám, odstúpte od týchto ľudí a nechajte ich, lebo ak je tá rada z ľudí alebo to dielo, rozpadne sa; 39 no ak je z Boha, nebudete ho môcť zničiť, aby ste snáď neboli najdení ešte i jako takí, ktorí sa boria s Bohom! 40 A poslúchli ho. A zavolajúc si apoštolov nabili ich a prikázali im, aby nehovorili v mene Jeţišovom, a prepustili ich. 41 A oni išli zpred tvári vysokej rady radujúc sa, ţe boli učinení hodnými byť pohanení pre meno Pána Jeţiša.

42 A neprestávali učiť kaţdého dňa v chráme a po domoch a zvestovať Jeţiša Krista.

Skutky 6

1 A v tých dňoch, keď sa mnoţili učeníci, povstalo reptanie hellenistov proti Hebrejom, ţe pri kaţdodennej obsluhe venuje sa ich vdovám menej pozornosti. 2 Vtedy si svolali tí dvanásti mnoţstvo učeníkov a povedali: Neľúbi sa to, aby sme my opustili slovo Boţie a obsluhovali stoly. 3 A tak obzrite sa, bratia, po siedmich dobropovestných muţoch zpomedzi seba, plných Svätého Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme k tejto práci, 4 a my budeme snaţne zotrvávať na modlitbe a v sluţbe slova. 5 A ľúbilo sa slovo všetkému mnoţstvu, a vyvolili si Štefana, muţa plného viery a Svätého Ducha, a Filipa a Prochóra a Nikanora a Timóna a Parména a Mikuláša, antiochenského prozelyta, 6 ktorých postavili pred apoštolov a pomodliac sa vzloţili na nich ruky. 7 A slovo Boţie rástlo, a počet učeníkov sa mnoţil v Jeruzaleme veľmi. I veľký zástup kňazov bol poslušný viere. 8 A Štefan, plný viery, milosti a moci, činil veliké zázraky a divy medzi ľudom. 9 Ale povstali niektorí z tej tak zvanej synagógy Libertínov, Cyréňanov a Alexandríncov a z tých, ktorí boli z Cilície a z Ázie, a dohadovali sa so Štefanom, 10 a nemohli odolať múdrosti a duchu, ktorým hovoril. 11 Vtedy podhodili muţov, ktorí hovorili: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojţišovi a proti Bohu. 12 A tak vzbúrili ľud i starších i zákonníkov a prijdúc na neho schvatli ho a zaviedli pred vysokú radu 13 a postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová proti tomuto svätému miestu a proti zákonu. 14 Lebo sme ho počuli hovoriť, ţe ten Nazarejský Jeţiš zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám podal Mojţiš. 15 A všetci, ktorí sedeli vo vysokej rade, upreli na neho oči a videli jeho tvár ako čo by tvár anjela.

Skutky 7

1 A najvyšší kňaz povedal: Či je teda tomu tak? 2 A on riekol: Muţovia bratia a otcovia, počujte! Bôh slávy sa ukázal nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotamii, prv ako býval v Chárane, 3 a povedal mu: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva a poď do zeme, ktorú ti ukáţem. 4 Vtedy vyšiel zo zeme Chaldejov a býval v Chárane, a odtiaľ, keď zomrel jeho otec, ho prestehoval do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. 5 A nedal mu v nej dedičstva ani na stopu nohy a zasľúbil, ţe mu ju dá do vlastníctva i jeho semenu po ňom, vtedy, keď ešte nemal dieťaťa. 6 A takto povedal Bôh, ţe totiţ jeho semä bude pohostínom v cudzej zemi, a zotročia ho a budú s ním zle nakladať štyristo rokov. 7 Ale národ, ktorému budú slúţiť, budem ja súdiť, povedal Bôh, a potom vyjdú a budú mi svätoslúţiť na tomto mieste. 8 A dal mu smluvu obriezky, a tak splodil Izáka a obrezal ho ôsmeho dňa, a Izák splodil Jakoba a Jakob dvanástich patriarchov.

9 A patriarchovia závidiac Jozefovi predali ho do Egypta, ale Bôh bol s ním 10 a vytrhol si ho zo všetkých jeho súţení a dal mu milosť a múdrosť pred faraonom, kráľom Egypta, a ustanovil ho za správcu nad Egyptom i nad celým svojím domom. 11 Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súţenie, a naši otcovia nachádzali potravín. 12 A keď počul Jakob, ţe je obilie v Egypte, vyslal najprv našich otcov, 13 a po druhé sa dal Jozef poznať svojim bratom, a faraon sa dozvedel o rode Jozefovom. 14 Vtedy poslal Jozef povolať k sebe Jakoba, svojho otca, a celú svoju rodinu v sedemdesiatich piatich dušiach. 15 A Jakob sišiel dolu do Egypta a zomrel on i naši otcovia, 16 a preniesli ich do Sichema a pochovali v hrobe, ktorý bol kúpil Abrahám za cenu striebra od synov Emora, otca Sichemovho. 17 Ale jako sa blíţil čas zasľúbenia, ktoré s prísahou dal Bôh Abrahámovi, rástol ľud a mnoţil sa v Egypte, 18 dokiaľ nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa. 19 Ten preľstil náš rod a tak trápil našich otcov, ţe museli vyhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostaly naţive. 20 V tom čase sa narodil Mojţiš a bol krásny Bohu, a chovali ho tri mesiace v dome jeho otca. 21 A keď ho vyloţili, zdvihla a vzala ho dcéra faraonova a vychovala si ho sebe za syna. 22 A vyučili Mojţiša všetkej múdrosti Egypťanov, a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch. 23 A keď mu bolo štyridsať rokov, vzišlo na jeho srdce, aby navštívil svojich bratov, synov Izraelových. 24 A vidiac ktoréhosi z nich, ţe sa mu krivdí, zastal sa ho a pomstil toho, ktorému sa diala krivda, zabijúc Egypťana. 25 A domnieval sa, ţe jeho bratia rozumejú, ţe im Bôh skrze jeho ruku podáva záchranu. Ale oni neporozumeli. 26 Potom nasledujúceho dňa sa im ukázal, keď sa vadili, a hnal ich k pokoju a povedal: Muţovia, bratia ste, prečo si navzájom krivdíte? 27 Ale ten, ktorý krivdil blíţnemu, odsotil ho a povedal: Kto teba ustanovil za knieţa alebo za sudcu nad nami? 28 Či ma ty chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana? 29 A Mojţiš utiekol pre to slovo a stal sa pohostínom v Madiansku, kde splodil dvoch synov. 30 A keď sa naplnilo zase štyridsať rokov, ukázal sa mu anjel Pánov na púšti vrchu Sinai v plameni ohňa, vystupujúcom z kra. 31 A keď to videl Mojţiš, divil sa videniu a keď sa išiel podívať na to, povedal mu hlas Pánov: 32 Ja som Bôh tvojich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojţiš sa zhrozil, aţ sa triasol od strachu a neopováţil sa pozrieť. 33 A Pán mu povedal: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl, áno videl som trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich vzdychanie a sostúpil som, aby som ich vyslobodil. A tak teraz poď, nech ťa pošlem do Egypta. 35 Toho Mojţiša, ktorého zapreli povediac: Kto teba ustanovil za knieţa alebo za sudcu? práve toho poslal Bôh ako knieţa a vykupiteľa prostredníctvom anjela, ktorý sa mu ukázal v kre. 36 Ten ich vyviedol učiniac zázraky a divy v Egypte i na Červenom mori i na púšti, a tak to robil štyridsať rokov. 37 To je ten Mojţiš, ktorý povedal synom Izraelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, zpomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať. 38 To je ten, ktorý to bol v sbore ľudu na púšti s anjelom, ktorý mu hovoril na vrchu Sinai, i s našimi otcami, ktorý prijal ţivé slová, aby ich dal nám, 39 ktorého nechceli poslúchať naši otcovia, ale ho odsotili a obrátili sa svojimi srdcami do Egypta

40 povediac Áronovi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo ten Mojţiš, ktorý nás vyviedol s Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo. 41 A spravili si v tých dňoch teľa a obetovali modle obeť a veselili sa v dielach svojich rúk. 42 Ale Bôh sa odvrátil a vydal ich, aby slúţili nebeskému vojsku, jako je napísané v knihe prorokov: Či ste mi azda za štyridsať rokov doniesli bitné a iné obeti na púšti, dome Izraelov? 43 A vzali ste a nosili stán Molochov a hviezdu svojho boha Remfana, podoby, ktorých ste si narobili, aby ste sa im klaňali, a preto vás presídlim ta za Babylon. 44 Stán svedoctva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojţišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl, 45 ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo aţ do dní Dávida, 46 ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, ţeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu. 47 A Šalamún mu vystavil dom. 48 Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok: 49 Nebo mi je trónom a zem podnoţou mojim nohám; akýţe mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku? 50 Či toho všetkého neučinila moja ruka? 51 Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vţdycky protivíte Svätému Duchu, jako vaši otcovia, tak aj vy. 52 Ktoréhoţe z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? A pobili tých, ktorí predzvestovali o príchode toho Spravedlivého, ktorého ste sa vy teraz stali zradcami a vrahmi, 53 ktorí ste vzali zákon na nariadenia anjelov a nezachovali ste. 54 A keď to počuli, bolo im, ako by ich bodnul do srdca, a zúriac v hneve škrípali zubami na neho. 55 A on súc plný Svätého Ducha uprel zrak do neba a videl slávu Boţiu a Jeţiša stáť po pravici Boţej 56 a povedal: Hľa, vidím nebesia otvorené a Syna človeka stáť po pravici Boţej! 57 A oni skríkli velikým hlasom, zapchali si uši a jednomyseľne sa vrhli na neho 58 a vyţenúc ho von z mesta kameňovali. A svedkovia si sloţili svoje rúcha k nohám mládenca, ktorý sa volal Saul. 59 A kameňovali Štefana, ktorý volal na Pána a hovoril: Pane Jeţišu, prijmi môjho ducha! 60 A skloniac kolená skríkol velikým hlasom: Pane, nepočítaj im tohoto hriechu! A keď to povedal, usnul. 61 A Saul súhlasil s jeho zabitím.

Skutky 8

1 A toho dňa povstalo veľké prenasledovanie na cirkev, ktorá bola v Jeruzaleme, a všetci sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie, krome apoštolov. 2 A poboţní muţovia pochovali Štefana a plakali veľmi nad ním. 3 A Saul len hubil cirkev vnikajúc do domov a vláčil muţov i ţeny a dával ich do ţalára. 4 A tak tí, ktorí sa rozpŕchli, prešli kaţdý svojou stranou a zvestovali slovo. 5 A Filip sišiel do mesta Samárie a kázal im Krista. 6 A zástupy jednomyseľne pozorovaly na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil. 7 Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom, aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení.

8 A povstala veliká radosť v tom meste. 9 A nejaký muţ, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úţasom hovoriac o sebe, ţe je kýmsi velikým, 10 na ktorého pozorovali všetci od malého aţ do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Boţou. 11 A pozorovali na neho preto, ţe ich za dlhý čas naplňoval úţasom svojimi čary. 12 Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Boţom a o mene Pána Jeţiša Krista, krstili sa muţovia a ţeny. 13 A uveril aj sám Šimon a keď bol pokrstený, pridŕţal sa Filipa. A vidiac, ţe sa dejú divy a veľké moci, ţasnul. 14 A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, ţe Samária prijala slovo Boţie, poslali k nim Petra a Jána, 15 ktorí, keď ta sišli, modlili sa za nich, ţeby dostali Svätého Ducha, 16 lebo ešte nebol sostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v meno Pána Jeţiša. 17 Vtedy vzkladali na nich ruky, a dostávali Svätého Ducha. 18 A keď videl Šimon, ţe vzkladaním rúk apoštolov dáva sa Svätý Duch, doniesol im peniaze 19 a povedal: Dajte i mne tú moc, aby ten, na koho by som poloţil ruky, dostal Svätého Ducha. 20 A Peter mu povedal: Tvoje peniaze nech sú i s tebou na zatratenie, pretoţe si sa domnieval, ţe dar Boţí moţno nadobudnúť si za peniaze. 21 Nemáš dielu ani losu v tejto veci, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. 22 Preto čiň pokánie z tejto svojej nešľachetnosti a pros Pána, ak by ti azda mohol byť odpustený úmysel tvojho srdca, 23 lebo vidím, ţe si v horkej ţlči a v putách neprávosti. 24 A Šimon odpovedal a riekol: Proste vy za mňa u Pána, ţeby neprišlo na mňa nič z toho, čo ste povedali. 25 A oni osvedčiac dôrazne a pohovoriac slovo Pánovo vrátili sa do Jeruzalema a cestou zvestovali v mnohých samaritánskych mestečkách evanjelium. 26 A anjel Pánov prehovoril k Filipovi a povedal: Vstaň a idi smerom na poludnie, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema dolu do Gazy. Tá cesta je pustá. 27 A vstal a išiel. A hľa, videl muţa Ethiopa, eunúcha, veľmoţa Kandáky, kráľovnej Ethiopov, ktorý bol nad všetkými jej pokladmi a ktorý bol prišiel do Jeruzalema modliť sa 28 a navracoval sa a sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. 29 A Duch povedal Filipovi: Pristúp a pripoj sa k tomu vozu. 30 A keď pribehol Filip, počul ho, ţe číta proroka Izaiáša, a povedal: A či aj rozumieš, čo čítaš? 31 A on povedal: Ako by som mohol rozumieť, keď mi niekto nevyloţí? A poprosil Filipa, ţeby vyšiel a sadol si s ním. 32 A obsah písma, ktoré čítal, bol tento: Vedený bol ako ovca na zabitie, a jako sa baránok neohlási pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril svojich úst. 33 V jeho poníţení bol vyzdvihnutý jeho súd, a jeho rod kto vyrozpráva! Lebo jeho ţivot sa berie so zeme. 34 A eunúch odpovedal Filipovi a riekol: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok, sám o sebe a či o niekom inom? 35 Tu otvoril Filip svoje ústa a počnúc od tohoto písma zvestoval mu Jeţiša. 36 A jako tak išli cestou, prišli k akejsi vode, a eunúch povedal: Hľa, voda; čo mi prekáţa dať sa pokrstiť? 37 A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Verím, ţe Jeţiš Kristus je syn Boţí. 38 A rozkázal vozu, aby postál, a sišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch, a pokrstil ho. 39 A keď vyšli z vody, Duch Pánov uchvátil Filipa, a eunúch ho viacej nevidel, lebo išiel svojou cestou radujúc sa. 40 A Filip sa našiel v Azóte a chodiac zvestoval všetkým tým mestám evanjelium, aţ prišiel do Cezáree.

Skutky 9

1 A Saul ešte vţdycky dýchal hrozbou a vraţdou na učeníkov Pánových a išiel k najvyššiemu kňazovi 2 a vyţiadal si od neho listy do Damašku na tamojšie synagógy, aby, jestli by tam našiel niektorých muţov alebo ţeny tej cesty, doviedol ich sviazaných do Jeruzalema. 3 A v tom, čo išiel, stalo sa, ţe sa uţ blíţil Damašku, a zrazu ho obkľúčilo svetlo z neba, 4 a padnúc na zem počul hlas, ktorý mu hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? 5 A on povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Jeţiš, ktorého ty prenasleduješ, tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. 6 A on trasúc a desiac sa povedal: Pane, čo chceš, aby som učinil? A Pán jemu: Vstaň a vojdi do mesta, a povie sa ti, čo máš robiť. 7 A muţovia, ktorí s ním spolu cestovali, stáli ohromení, bez slova, ktorí síce hlas počuli, ale nevideli nikoho. 8 Potom vstal Saul so zeme, ale keď sa mu otvorily oči, nevidel nikoho. Vtedy ho pojali za ruku a voviedli do Damašku. 9 A bol tak tri dni, čo nevidel, a nejedol ani nepil. 10 A bol nejaký učeník v Damašku, menom Ananiáš, ktorému riekol Pán vo videní: Ananiášu! A on povedal: Tu som Pane. 11 A Pán zase jemu: Vstaň a idi do ulice, ktorá sa volá Priama, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, menom Tarzenského, lebo hľa, modlí sa. 12 (A Saul videl vo videní muţa, menom Ananiáša, ktorý vošiel k nemu a poloţil ne neho ruky, aby prezrel). 13 A Ananiáš odpovedal: Pane, počul som od mnohých ľudí o tomto muţovi, jako mnoho zlého učinil tvojim svätým v Jeruzaleme. 14 A má aj tu moc od najvyšších kňazov poviazať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno. 15 Ale Pán mu povedal: Iď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelových. 16 Lebo ja mu ukáţem, ako mnoho musí on pretrpieť za moje meno. 17 Vtedy odišiel Ananiáš a vošiel do domu a poloţiac na neho ruky povedal: Saule, bratu, Pán ma poslal, Jeţiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel a bol naplnený Svätým Duchom. 18 A hneď spadly s jeho očí jako čo by lupiny, a prezrel naskutku a vstal a dal sa pokrstiť 19 a prijal pokrm a posilnil sa. A bol niekoľko dní s učeníkmi, ktorí boli v Damašku. 20 A hneď hlásal v synagógach Jeţiša Krista, ţe je on Syn Boţí. 21 A ţasli všetci, ktorí to počuli, a vraveli: Či toto nie je ten, ktorý to hubil v Jeruzaleme tých, ktorí vzývajú to meno? A sem tieţ prišiel nato, aby ich poviazaných odviedol pred najvyšších kňazov. 22 Ale Saul čoraz mocnel a miatol dôvodmi Ţidov, ktorí bývali v Damašku, dokazujúc, ţe on, Jeţiš, je Kristus. 23 A keď uţ bolo pominulo hodne dní, uradili sa medzi sebou Ţidia zabiť ho. 24 Ale Saul zvedel o ich úklade. A striehli aj brány vodne i vnoci, aby ho zabili. 25 Ale učeníci ho pojali vnoci a spustili cez múr spustiac ho po povraze v pletenci. 26 A keď prišiel Saul do Jeruzalema, pokúšal sa pridruţiť sa učeníkom; ale sa ho báli všetci, pretoţe mu neverili, ţe by bol učeníkom. 27 Ale Barnabáš ho pojal a zaviedol k apoštolom a porozprával im, ako videl na ceste Pána, a ţe s ním hovoril, a jako v Damašku smele hovoril v mene Jeţišovom. 28 A bol s nimi vchádzajúc a vychádzajúc, v Jeruzaleme. 29 A hovoril smele v mene Pána Jeţiša a vravel a hádal sa s hellenistami, a oni sa pokúšali zabiť ho. 30 Ale keď o tom zvedeli bratia, zaviedli ho dolu do Cezáree a vyslali ho do Tarzu.

31 A tak sbory po celom Judsku a po Galilei a Samárii maly pokoj vzdelávajúc sa a chodiac v bázni Pánovej a rozhojňovaly sa techou Svätého Ducha. 32 A stalo sa, keď chodil Peter po nich po všetkých, ţe sišiel i k svätým, ktorí bývali v Lydde. 33 A našiel tam nejakého človeka, menom Eneáša, ktorý uţ od ôsmich rokov leţal na posteli a ktorý bol porazený. 34 A Peter mu povedal: Eneášu, Jeţiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a posteľ si. A hneď vstal. 35 A videli ho všetci, ktorí bývali v Lydde a v Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. 36 A v Joppe bola istá učenica, menom Tabita, čo znamená v preklade Dorkas čiţe Laň. Tá bola plná dobrých skutkov a milodarov, ktoré dávala. 37 A stalo sa v tých dňoch, ţe onemocnela a zomrela. A keď ju umyli, poloţili ju vo vrchnom príbytku. 38 A keďţe bola Lydda blízko Joppy, a keď počuli učeníci, ţe je tam Peter, poslali k nemu dvoch muţov a prosili: Neváhaj prijsť aţ k nám. 39 A Peter vstal a išiel s nimi. A keď ta prišiel, vyviedli ho do vrchného príbytku, a obstúpily ho všetky tie vdovy plačúc a ukazovaly sukne a plášte, ktoré im robila Dorkas, dokiaľ bola s nimi. 40 Vtedy vyhnal Peter všetkých von a skloniac kolená modlil sa a obrátiac sa k mŕtvemu telu povedal: Tabita, vstaň! A ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41 A on jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a postavil ju pred nich ţivú. 42 A zvedeli o tom po celej Joppe, a mnohí uverili na Pána. 43 A stalo sa, ţe zostal v Joppe za hodne dní u istého Šimona koţeluha.

Skutky 10

1 A bol nejaký muţ v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej, 2 náboţný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almuţien 3 a vţdy sa modlieval Bohu. Ten videl zreteľne vo videní vodne, okolo deviatej hodiny anjela Boţieho, ţe vošiel k nemu a povedal mu: Kornelius! 4 A on pozrel upreným zrakom na neho a povedal, prestrašený: Čo je Pane? A on mu povedal: Tvoje modlitby a tvoje almuţny vstúpily na pamäť pred Bohom. 5 A tak teraz pošli muţov do Joppy a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter. 6 Ten pohostíni u nejakého Šimona, koţeluha, ktorý má dom pri mori, ten ti povie, čo máš robiť. 7 A jako odišiel anjel, ktorý hovoril Korneliovi, Kornelius zavolal dvoch zo svojich čeľadínov a jedného poboţného vojaka z tých, ktorí sa ho pridŕţali, 8 a keď im porozprával všetko, poslal ich do Joppy. 9 A druhého dňa, keď oni išli a blíţili sa k mestu, vyšiel Peter na postrešie domu pomodliť sa, okolo šiestej hodiny. 10 A veľmi zlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, pripadlo na neho vytrţenie, 11 a videl nebo otvorené, a ţe sostupuje na neho jakási nádoba jako veliký obrus, uviazaný za štyri rohy a spúšťajúci sa na zem, 12 v ktorom boly všelijaké štvornohé zvieratá zemské i divá zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo: 13 A prehovoril k nemu hlas: Vstaň, Petre, bi a jedz! 14 A Peter povedal: nijakým činom, Pane, lebo som nikdy nejedol ničoho obecného alebo nečistého. 15 A hlas mu zase povedal po druhé: Toho, čo Bôh očistil, ty nemaj za nečisté! 16 A to sa stalo po tri razy, a nádoba bola zase hneď vzatá hore do neba.

17 A kým bol Peter sám v sebe v rozpakoch a rozmýšľal, čo má znamenať videnie, ktoré videl, tu hľa, muţovia, poslaní od Kornelia, dopýtajúc sa na dom Šimona zastáli pri bráne. 18 A zavolali a pýtali sa, či tam pohostíni Šimon, s prímenom Peter? 19 A keď rozmýšľal Peter o videní, povedal mu Duch: Hľa, traja muţovia ťa hľadajú. 20 Ale vstaň, sídi a iď s nimi a nič nepochybuj, pretoţe som ich ja poslal. 21 Keď potom sišiel Peter za muţmi, ktorí boli poslaní k nemu od Kornelia, povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Jaká je to príčina, pre ktorú ste prišli? 22 A oni povedali: Stotník Kornelius, muţ, spravedlivý a bohabojný a ktorému dáva celý ţidovský národ dobré svedoctvo, dostal vo videní rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a počul slová od teba. 23 Vtedy ich zavolal do vnútra a pohostil. A na druhý deň vstal Peter a vyšiel s nimi, a išli s ním aj niektorí z bratov z Joppy. 24 A druhého dňa vošli do Cezáree, a Kornelius ich očakával, keď bol svolal k sebe svojich príbuzných a blízkych priateľov. 25 A keď uţ bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa. 26 Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek. 27 A shovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, ktorí sa boli sišli. 28 A povedal im: Vy viete, jako neslušné je človeku Ţidovi pripojiť sa alebo pristúpiť k človekovi z iného národa. Ale mne ukázal Bôh, aby som nehovoril o niktorom človekovi, ţe je obecný alebo nečistý. 29 Preto som aj súc povolaný prišiel bez odporu. A tak sa pýtam, pre ktorú príčinu ste poslali pre mňa? 30 A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil aţ do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muţ vo skvelom rúchu bielom 31 a povedal: Kornelius, tvoja modlitba je vyslyšaná, a tvoje almuţny sa spomenuly pred Bohom. 32 Pošli tedy do Joppy a povolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter; býva v dome koţeluha Šimona, pri mori, ktorý, keď prijde, rozpovie ti všetko. 33 nuţ tak som naskutku poslal k tebe, a ty si dobre urobil, ţe si prišiel. A tak teraz sme tu my všetci pred tvárou Boţou, aby sme počuli všetko, čo ti je nariadené od Pána. 34 Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, ţe Bôh nehľadí na osobu, 35 ale ţe v kaţdom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu. 36 Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Jeţiša Krista - a on je Pánom všetkého -, 37 vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján, 38 o Jeţišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premoţení od diabla a drţaní v jeho moci, pretoţe bol s ním Bôh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Ţidov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo. 40 Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil, 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych. 42 A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, ţe on je tým od Boha určeným sudcom ţivých aj mŕtvych. 43 Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, ţe odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno kaţdý, kto verí v neho. 44 A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo. 45 Vtedy uţasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, ţe i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; 46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter: 47 Či potom môţe niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my?

48 A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Jeţiša Krista. Vtedy ho prosili, ţeby zostal u nich niekoľko dní.

Skutky 11

1 Potom počuli apoštolovia a bratia v Judsku, ţe i pohania prijali slovo Boţie. 2 A keď prišiel Peter hore do Jeruzalema, súdili sa s ním tí, ktorí boli z obriezky, 3 a vraveli: Vošiel si k neobrezaným muţom a jedol si s nimi.4 A Peter započal a vyloţil im všetko radom a povedal: 5 Ja som bol v meste Joppe a modlil som sa a videl som vo vytrţení videnie, akúsi sostupujúcu nádobu jako veliký obrus, spúšťajúci sa za štyri rohy z neba, a prišla aţ ku mne, 6 do ktorej keď som dobre pozrel, pozoroval som a videl štvornohé zvieratá zemské i divú zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo. 7 A počul som i hlas, ktorý mi hovoril: Vstaň, Petre, bi a jedz! 8 A povedal som: Nijakým činom, Pane, lebo nikdy nevošlo do mojich úst nič obecného alebo nečistého. 9 A hlas mi po druhé odpovedal z neba: Toto, čo Bôh očistil, ty nemaj za obecné! 10 A to sa stalo tri razy, a zase to bolo všetko vytiahnuté hore do neba. 11 A hľa, v tú istú chvíľu traja muţovia sa dostanovili k domu, v ktorom som bol, poslaní ku mne z Cezáree. 12 A Duch mi povedal, aby som išiel s nimi a nič nepochyboval, a išli so mnou aj títo šiesti bratia, a tak sme vošli do domu muţa, 13 a rozprával nám, ako videl anjela vo svojom dome, ktorý sa postavil pred ním a povedal mu: Pošli do Joppy niekoľko muţov a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter, 14 a ten ti bude hovoriť slová, ktorými budeš spasený ty aj celý tvoj dom. 15 A v tom, keď som ja započal hovoriť, sostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku, 16 a rozpamätal som sa na slovo Pánovo, jako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom. 17 Ak im tedy dal Bôh ten istý dar ako nám, uverivším na Pána Jeţiša Krista, ktoţe som bol ja, aby som bol mohol zabrániť Bohu? 18 A keď to počuli, umĺkli a oslavovali Boha a hovorili: Tedy aj pohanom dal Bôh pokánie na ţivot. 19 A tak tí, ktorí sa rozpŕchli pre súţenie, ktoré bolo povstalo za času Štefana, prešli aţ do Fenície a na Cyprus a do Antiochie nehovoriac nikomu slova jedine Ţidom. 20 A boli z nich niektorí muţovia Cyprania a Cyréňania, ktorí prijdúc do Antiochie hovorili aj hellenistom zvestujúc im Pána Jeţiša. 21 A ruka Pánova bola s nimi, a uveril veľký počet duší a obrátil sa k Pánovi. 22 A dopočula sa o tom cirkev v Jeruzaleme, a vyslali Barnabáša, aby prešiel aţ do Antiochie, 23 ktorý, keď prišiel a uvidel tú milosť Boţiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby v predsavzatí srdca zotrvali verní Pánovi, 24 pretoţe bol dobrý muţ a plný Svätého Ducha a viery. A veliký zástup bol pridaný Pánovi. 25 Potom odišiel Barnabáš do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, doviedol ho do Antiochie. 26 A stalo sa tak, ţe sa celý rok schádzali v tamojšom sbore a učili veľký zástup, a stalo sa aj to, ţe v Antiochii najprv nazvali učeníkov kresťanmi. 27 A v tých dňoch boli prišli proroci z Jeruzalema do Antiochie.

28 A jeden z nich, ktorému bolo meno Agabus, vstal a predzvestoval znakmi skrze Ducha, ţe bude veľký hlad po celej zemi, ktorý aj potom bol za cisára Klaudia. 29 A z učeníkov, jeden kaţdý z nich, si zaumienili, ţe podľa toho, jako je ktorý zámoţný, pošlú cieľom sluţby podporu bratom, ktorí bývajú v Judsku, 30 čo aj urobili pošlúc to na starších po Barnabášovi a po Saulovi.

Skutky 12

1 V tom čase priloţil kráľ Heródes ruky trápiť niektorých z cirkvi 2 a zabil Jakoba, brata Jánovho, mečom. 3 A keď videl, ţe sa to ľúbilo Ţidom, umienil si zajať ešte i Petra - a boly to dni nekvasených chlebov -, 4 ktorého aj chytil a vsadil do ţalára oddajúc ho štyrom štvorkám vojakov, aby ho stráţili, chcúc ho po Veľkej noci vyviesť ľudu. 5 A tak bol Peter stráţený v ţalári, ale cirkev sa napnute modlila Bohu za neho. 6 A v tú noc, keď ho uţ mal Heródes predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, sviazaný dvoma reťazami, a stráţcovia predo dvermi stráţili ţalár. 7 A tu hľa, anjel Pánov sa postavil k nemu, a svetlo sa zablesklo v príbytku. A uderil Petra do boku, zobudil ho a povedal: Vstaň rýchle! A jeho reťazi mu spadly s rúk. 8 A anjel mu povedal: Opáš sa a podviaţ si svoje sandále! A urobil tak. A povedal mu: Hoď na seba svoj plášť a poď za mnou! 9 A vyjdúc išiel za ním, a nevedel, ţe je to skutočnosť, čo sa to dialo skrze anjela, ale sa domnieval, ţe vidí videnie. 10 A keď prešli prvú stráţ i druhú, prišli k ţeleznej bráne, ktorá vedie do mesta a ktorá sa im otvorila sama od seba. A keď vyšli, prešli jednu ulicu, a hneď odišiel anjel od neho. 11 A Peter, keď prišiel k sebe, povedal: Teraz viem skutočne, ţe Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z ruky Heródesovej a zo všetkého očakávania ţidovského ľudu. 12 A uvedomiac si vec prišiel k domu Márie, matky Jánovej, ktorý má prímeno Marek, kde boli mnohí shromaţdení a modlili sa. 13 A keď zaklepal Peter na dvere brány, prišlo dievča, menom Rodé, naslúchnuť, kto je. 14 A keď poznala hlas Petrov, od radosti neotvorila brány, ale vbehla a zvestovala, ţe Peter stojí pred bránou. 15 Ale oni jej povedali: Blázniš. No, ona pevne tvrdila, ţe je tak. A oni potom vraveli: Jeho anjel je. 16 Ale Peter len stále klepal, a keď konečne otvorili, videli ho a uţasli. 17 No, on im pokynul rukou, aby mlčali, a porozprával im, ako ho Pán vyviedol zo ţalára, a povedal: Oznámte to Jakobovi i bratom. A potom vyjdúc odišiel na iné miesto. 18 A keď nastal deň, bolo nemalé vzrušenie medzi vojakmi, čo sa stalo s Petrom. 19 A keď ho hľadal Heródes a nenašiel, vyšetril stráţcov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska dolu do Cezáree a tam sa zdrţoval. 20 A Heródes sa veľmi hneval na Týranov a Sidoncov, ale prišli jednomyseľne k nemu a naklonili si Blasta, komorníka kráľovho, a prosili o pokoj, pretoţe ich kraj bol zaopatrený potravou z kráľovskej zeme. 21 Potom na určený deň sa obliekol Heródes do kráľovského rúcha, sadol na prestol a povedal k nim reč. 22 A ľud privolával: To je hlas Boţí a nie hlas človeka! 23 Ale anjel Pánov ho naskutku ranil za to, ţe nedal slávy Bohu, a daly sa ho ţrať červy, a zomrel. 24 A slovo Boţie rástlo a rozmáhalo sa.

25 A Barnabáš a Saul, keď vykonali sluţbu, vrátili sa z Jeruzalema a pojali so sebou i Jána, ktorý mal prímeno Marek.

Skutky 13

1 A boli v Antiochii, v tamojšom sbore, niektorí proroci a učitelia, Barnabáš a Šimon, zvaný Niger, a Lucius Cyrenenský a Manahen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Heródesom a Saul. 2 A keď slúţili pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: Noţe mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal. 3 Vtedy, keď sa boli postili, pomodlili sa a poloţili na nich ruky a prepustili ich. 4 A oni teda súc vyslaní od Svätého Ducha prišli dolu do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. 5 A keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Boţie v synagógach Ţidov a mali so sebou i Jána za sluţobníka. 6 A keď prešli celý ostrov aţ do Pafu, našli tam akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Ţida, ktorému bolo meno Barjezus, 7 ktorý bol s prokonzulom Sergiom Pavlom, rozumným to muţom. Ten si zavolal Barnabáša a Saula a hľadal počuť slovo Boţie. 8 Ale sa im protivil Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno - a hľadal odvrátiť prokonzula od viery. 9 Ale Saul, ktorý sa volá i Pavel, zrazu naplnený Svätým Duchom, pozrel uprene na neho 10 a povedal: Ó, ty plný všetkej ľsti a kaţdej nešľachetnosti, synu diablov, nepriateľu kaţdej spravedlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? 11 A teraz hľa, ruka Pánova prijde na teba, a budeš slepý a nebudeš vidieť slnka do času. A naskutku pripadla na neho mrákava a tma, a chodia dookola hľadal, kto by ho viedol za ruku. 12 Vtedy, keď videl prokonzul, čo sa stalo, uveril a ţasol nad učením Pánovým. 13 Potom Pavel a tí, ktorí boli s ním, odplavili sa z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. A Ján odišiel od nich a navrátil sa do Jeruzalema. 14 A oni prejdúc krajom z Pergy prišli do Pisídskej Antiochie. A v sobotný deň vošli do synagógy a sadli si. 15 A po prečítaní zákona a prorokov poslali k nim predstavení synagógy a kázali povedať: Muţovia bratia, ak máte nejaké slovo napomenutia pre ľud, hovorte! 16 Vtedy vstal Pavel, pokynul rukou a povedal: Muţovia Izraeliti a vy, ktorí sa bojíte Boha, počujte! 17 Bôh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil ľud, keď pohostínil v cudzine, v Egyptskej zemi, a s výsostným ramenom ich vyviedol z nej 18 a tak asi štyridsať rokov znášal ich obyčaje na púšti 19 a vyhladiac sedem národov v Kananejskej zemi ich zem im podelil losom. 20 Potom, tak asi štyristo päťdesiat rokov im dával sudcov aţ po proroka Samuela. 21 A od toho času si ţiadali kráľa, a Bôh im dal Saula, syna Kíšovho, muţa z pokolenia Benjaminovho, štyridsať rokov. 22 A keď ho odstránil, vzbudil im Dávida za kráľa, ktorému aj vydal svedoctvo a povedal o ňom: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muţa podľa svojho srdca, ktorý vykonáva kaţdú moju vôľu. 23 Z jeho semena vzbudil Bôh podľa zasľúbenia Izraelovi Spasiteľa Jeţiša, 24 keď uţ driev Ján pred jeho nastúpením vopred kázal všetkému ľudu izraelskému krst pokánia. 25 A keď uţ Ján dokonával svoj beh, povedal: Ja nie som ten, o kom sa domnievate, ţe som. Ale hľa, za mnou ide ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv jeho nôh. 26 Muţovia bratia, synovia rodu Abrahámovho a ktorí sa medzi vami boja Boha, vám je poslané slovo tohoto spasenia.

27 Lebo tí, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a ich knieţatá nepoznajúc ho odsúdili ho a tak hlasy prorokov, ktoré čítajú kaţdú sobotu, naplnili. 28 A hoci nenašli nijakej príčiny smrti, prosili Piláta, ţeby ho zabili. 29 A keď dokonali všetko, čo je napísané o ňom, sňali ho s dreva a poloţili do hrobu. 30 Ale Bôh ho vzkriesil z mŕtvych, 31 ktorý sa potom za viacej dní ukazoval tým, ktorí s ním boli prišli z Galilee hore do Jeruzalema a ktorí sú teraz jeho svedkami ľudu. 32 Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, ţe ho Bôh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Jeţiša z mŕtvych, 33 ako je aj v druhom ţalme napísané: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil. 34 A ţe ho vzkriesil z mŕtvych, a ţe sa nemá viacej navrátiť k porušeniu, takto povedal: Dám vám sväté a verné veci Dávidove. 35 A preto aj inde hovorí: Nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie. 36 Lebo Dávid poslúţiac rade Boţej vo svojom pokolení zosnul a bol priloţený ku svojim otcom a videl porušenie; 37 ale ten, ktorého Bôh vzkriesil, nevidel porušenia. 38 Nech vám je tedy známe, muţovia bratia, ţe skrze toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov, 39 a od všetkého, od čoho ste v zákone Mojţišovom nemohli byť ospravedlnení, v ňom sa ospravedlňuje kaţdý, kto verí. 40 A tak tedy hľaďte, aby neprišlo na vás to, čo je povedané v prorokoch: 41 Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom. 42 A keď vychádzali zo synagógy Ţidov, prosili pohania, ţeby im nasledujúcu sobotu rozprávali tie isté slová. 43 A keď sa rozišlo shromaţdenie, mnohí zo Ţidov a z náboţných prozelytov išli za Pavlom a Barnabášom, ktorí hovorili s nimi a mali ich na to, aby trvali v milosti Boţej. 44 A nasledujúcu sobotu sa shromaţdilo skoro celé mesto počuť slovo Boţie. 45 Ale keď videli Ţidia zástupy, naplnený boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa. 46 Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Boţie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného ţivota, hľa, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Poloţil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením aţ do posledného kraja zeme. 48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného ţivota. 49 A slovo Pánovo sa roznášalo po celej krajine. 50 Ale Ţidia vzbúrili náboţné popredné ţeny i predných mesta a vzbudili prenasledovanie na Pavla a na Barnabáša a vyhnali ich zo svojho kraja. 51 A oni vytrasúc na nich prach svojich nôh prišli do Ikonia. 52 A učeníci boli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom.

Skutky 14

1 A stalo sa v Ikoniu, ţe vošli tým istým spôsobom do synagógy Ţidov a hovorili tak, ţe uverilo veliké mnoţstvo i Ţidov i Grékov.

2 Ale Ţidia, ktorí neposlúchali, vzbúrili a rozdráţdili duše pohanov proti bratom. 3 No, ztrávili tam dlhý čas a hovorili smele pri pomoci Pána, ktorý vydával slovu svojej milosti svedoctvo a dával, aby sa dialy divy a zázraky skrze ich ruky. 4 A rozdvojilo sa mnoţstvo mesta, jedni boli so Ţidmi a druhí s apoštolmi. 5 A keď urobili jako pohania tak i Ţidia so svojimi pohlavármi útok, aby ich strýznili a ukameňovali, 6 oni spozorujúc to utiekli dolu do miest Lykaonie, do Lystry a Derby, a do okolia 7 a evanjelizovali tam. 8 A v Lystre sedával nejaký muţ, nevládny nohami, ktorý bol chromý od ţivota matky a ktorý nikdy nechodil. 9 Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, ţe má vieru, aby bol uzdravený, 10 povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil. 11 A keď videly zástupy, čo učinil Pavel, pozdvihly svoj hlas a vravely po lykaonitsky: Bohovia, spodobnení ľuďom, k nám sostúpili! 12 A volali Barnabáša Jupiterom a Pavla Merkuriom, pretoţe on viedol slovo. 13 A kňaz Jupiterov, ktorý bol pred ich mestom, doviedol býkov a doniesol vence k bránam a chcel so zástupmi obetovať. 14 Ale keď to počuli apoštolovia, Barnabáš a Pavel, roztrhli svoje rúcha, vybehli medzi zástup, kričali 15 a vraveli: Muţovia, čo to robíte? Aj my sme ľudia, ktorí trpíme podobné neresti jako vy, ktorí vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márností k ţivému Bohu, ktorý učinil nebo i zem i more i všetko, čo je v nich, 16 ktorý v prešlých pokoleniach nechal všetky národy ísť ich cestami, 17 hoci aj nenechal seba bez svedoctva činiac dobre, dávajúc nám daţde z neba a úrodné časy, naplňujúc nás pokrmom a naše srdcia veselosťou. 18 A to hovoriac len-len ţe zdrţali zástupy, aby im neobetovali. 19 Ale na to prišli Ţidia z Antiochie a z Ikonia a naviedli zástupy, a ukameňujúc Pavla vliekli ho von z mesta, domnievajúc sa, ţe zomrel. 20 Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. A druhého dňa vyšiel s Barnabášom do Derby. 21 A keď dozvestovali tomu mestu evanjelium a získali mnohých za učeníkov, navrátili sa do Lystry, do Ikonia a do Antiochie 22 upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, ţe musíme cez mnohé súţenia vojsť do kráľovstva Boţieho. 23 A keď im vyvolili starších po sboroch a vše sa pomodlili s pôstom, poručili ich Pánovi, v ktorého uverili. 24 A keď prešli Pisídiu, prišli do Pamfýlie. 25 A keď dohovorili slovo v Perge, sišli do Atalie 26 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, odkiaľ boli oddaní milosti Boţej ku dielu, ktoré vykonali. 27 A keď prišli a shromaţdili sbor, zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh a ţe otvoril pohanom dvere viery. 28 A boli tam nie malý čas s učeníkmi.

Skutky 15

1 A prišli niektorí z Judska dolu a učili bratov, ţe vraj jestli sa neobreţete podľa obyčaje Mojţišovej, nemôţete byť spasení. 2 A keď preto povstala vzbura a nemalá hádka Pavlovi a Barnabášovi s nimi, ustanovili, aby Pavel a Barnabáš a ešte niektorí iní z nich išli k apoštolom a starším hore do Jeruzalema o tento spor.

3 A oni tedy vyprevadení súc od sboru išli cez Feníciu a Samáriu rozprávajúc o obrátení pohanov a pôsobili všetkým bratom velikú radosť. 4 A keď prišli do Jeruzalema, boli prijatí od sboru aj od apoštolov aj od starších a zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh. 5 Ale vraj povstali niektorí zo sekty farizeov, ktorí uverili, a hovoria, ţe sa musia obrezovať, a ţe sa im má prikázať, aby zachovávali zákon Mojţišov. 6 Vtedy sa sišli apoštolovia a starší, aby videli a uváţili o tej veci. 7 A po mnohom dohadovaní sa povstal Peter a povedal im: Muţovia bratia, vy viete, ţe si Bôh od dávnych dňov vyvolil medzi nami, aby skrze moje ústa počuli pohania slovo evanjelia a uverili. 8 A Bôh, ktorý zná srdce, im dal svedoctvo dajúc im Svätého Ducha jako i nám 9 a neurobil nijakého rozdielu medzi nami a medzi nimi očistiac vierou ich srdcia. 10 A tak teraz čo pokúšate Boha chcúc vzloţiť jarmo na krk učeníkom, ktoré ani naši otcovia ani my sme nevládali uniesť? 11 Ale veríme, ţe skrze milosť Pána Jeţiša Krista budeme spasení na ten istý spôsob ako aj oni. 12 A umĺklo všetko mnoţstvo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí vyprávali, jaké mnohé divy a zázraky činil Bôh skrze nich medzi pohanmi. 13 A keď umĺkli, odpovedal Jakob a povedal: Muţovia bratia, počujte ma! 14 Šimon práve rozprával, ako Bôh najprv pohliadol, aby vzal z pohanov ľud na svoje meno. 15 A s tým sa srovnávajú slová prorokov, ako je napísané: 16 Potom sa navrátim a zase vystavím padlý stán Dávidov i jeho zboreniny znova vybudujem a postavím ho rovno, 17 aby pozostalí z ľudí vyhľadali Pána i všetky národy, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Pán ktorý činí toto všetko. 18 Známe sú Bohu od veku všetky jeho diela. 19 Preto ja súdim neznepokojovať tých, ktorí sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale napísať im, aby sa zdŕţali od poškvŕn modiel a od smilstva, od zaduseného a od krvi. 21 Lebo Mojţiš má od dávnych pokolení po mestách tých, ktorí ho hlásajú, a číta sa po synagógach kaţdú sobotu. 22 Vtedy sa videlo za dobré apoštolom a starším s celou cirkvou vyvoliť si spomedzi seba muţov a poslať ich do Antiochie s Pavlom a Barnabášom, Júdu, zvaného Barsabáša, a Sílasa, muţov, vedúcich medzi bratmi, 23 a napísali po nich toto: Apoštolovia a starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov, bratov, ktorí sú v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Pretoţe sme počuli, ţe niektorí z nás vyjdúc znepokojili vás rečami a rozvracajú vaše duše hovoriac, ţe sa musíte obrezovať a zachovávať zákon, ktorým sme toho nenaručili, 25 videlo sa nám za dobré, prišedším na jednu myseľ, vybrať si muţov a poslať ich k vám s našimi milovanými, s Barnabášom a Pavlom, 26 s ľuďmi to, ktorí vydali svoje ţivoty za meno nášho Pána Jeţiša Krista. 27 Poslali sme tedy Júdu a Sílasa, ktorí aj sami ústne povedia to isté. 28 Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena krome toho nevyhnuteľne potrebného: 29 zdrţovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť. Buďte zdraví! 30 A tak oni súc prepustení prišli dolu do Antiochie a shromaţdiac mnoţstvo podali list. 31 A keď prečítali, zaradovali sa potešeniu. 32 A Júdas a Sílas, ktorí boli aj sami prorokmi, napomínali bratov mnohými slovami a upevňovali.

33 A keď tam pobudli nejaký čas, boli prepustení od bratov s pokojom k tým, ktorí ich poslali. 34 Ale Sílasovi sa videlo za dobré zostať tu. 35 A Pavel a Barnabáš zdrţovali sa v Antiochii učiac a zvestujúc, aj s mnohými inými, slovo Pánovo. 36 A po niekoľkých dňoch povedal Pavel Barnabášovi: Noţe sa vráťme a ponavštevujme svojich bratov po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, a vidzme, jako sa majú. 37 A Barnabáš radil, aby pojali so sebou i Jána, zvaného Marka. 38 Ale Pavel uznával za správne nepojímať so sebou toho, ktorý odišiel od nich z Pamfýlie a neišiel s nimi k dielu. 39 A z toho povstalo také roznietenie, ţe sa rozišli, a ţe Barnabáš pojal so sebou Marka a odplavil sa do Cypru, 40 a Pavel si zvolil k sebe Sílasa a odišiel tieţ poručený súc od bratov milosti Pánovej a chodil po Sýrii a Cilícii a upevňoval sbory.

Skutky 16

1 A prišiel aj dolu do Derby a do Lystry. A hľa, bol tam nejaký učeník, menom Timoteus, syn nejakej veriacej ţeny Ţidovky a otca Gréka, 2 ktorému dávali bratia, ktorí boli v Lystre a v Ikoniu, dobré svedoctvo. 3 Toho chcel Pavel, aby išiel s ním na cesty, a pojmúc ho obrezal ho pre Ţidov, ktorí boli po tých miestach, lebo všetci vedeli o jeho otcovi, ţe bol Grék. 4 A jako chodili po tých mestách, vydávali im zachovávať ustanovenia, usúdené od apoštolov a od starších, ktorí boli v Jeruzaleme. 5 A tak pevnely sbory vo viere a mnoţily sa hojne počtom čo deň. 6 A keď prešli Frýgiu a Galatskú krajinu, pretoţe im Svätý Duch zabránil hovoriť slovo v Ázii, 7 prišli k Mýzii a pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale im nedal Duch Jeţišov. 8 A obíduc Mýziu, sišli dolu do Troady. 9 A tam sa ukázalo Pavlovi cez noc videnie: Akýsi muţ, Macedonec, stál, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedonie a pomôţ nám! 10 A jako videl videnie, hneď sme hľadali moţnosť odísť do Macedonie vyrozumievajúc, ţe nás ta povolal Pán, aby sme im zvestovali evanjelium. 11 A tedy odplavili sme sa z Troady a doplavili sme sa rovným behom do Samotrákie a druhého dňa do Neapolis 12 a odtiaľ do Filíp, ktoré sú prvým mestom osadným tej časti Macedonie. A boli sme v tomto meste niekoľko dní. 13 A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ţenami, ktoré sa boly sišly. 14 A počúvala nejaká ţena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel. 15 A keď bola pokrstená i jej dom, prosila a hovorila: Ak ste súdili o mne, ţe som verná Pánovi, tak vojdite do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás. 16 A stalo sa, keď sme išli na modlitbu, ţe sa stretla s nami jakási dievčina, ktorá mala vešteckého ducha a ktorá veštením poskytovala svojim pánom veľký zárobok. 17 Tá chodila za Pavlom a za nami, kričala a hovorila: Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia. 18 A to robila za mnoho dní. Ale Pavel s nevoľou to nesúc obrátil sa a povedal duchu: Rozkazujem ti v mene Jeţiša Krista, aby si vyšiel z nej! A vyšiel v tú istú hodinu.

19 Ale keď videli jej páni, ţe vyšla nádej ich zárobku, pochytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na trţište pred náčelníkov mesta 20 a dovedúc ich pred veliteľov povedali: Títo ľudia súc Ţidia búria naše mesto 21 a zvestujú obyčaje, ktoré sa nám nesluší prijať ani podľa nich robiť, Rimanom. 22 Tu povstal spolu proti nim aj zástup, a velitelia strhajúc s nich rúcho veleli palicovať. 23 A keď im uţ boli zadali mnoho rán, vsadili ich do väzenia a stráţnemu väzenia prikázali, aby ich dobre stráţil. 24 A on dostanúc taký príkaz, vsadil ich do vnútorného väzenia a pre bezpečnosť nohy im sovrel do klady. 25 Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali. 26 A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takţe sa pohly základy ţalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily. 27 A keď sa prebudil stráţny ţalára a videl dvere ţalára pootvárané, vytiahol meč a chcel sa zabiť domnievajúc sa, ţe väzni ušli. 28 Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu! 29 A keď si vypýtal svetlo, skočil do vnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa 30 a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený? 31 A oni povedali: Uver v Pána Jeţiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom. 32 A hovorili mu slovo Pánovo i všetkým, ktorí boli v jeho dome. 33 A pojal ich v tú hodinu nočnú, umyl ich od rán a bol naskutku pokrstený on i všetci jeho domáci. 34 A vyviedol ich hore do svojho domu a predloţil im stôl a plesal s celým domom uveriac Bohu. 35 A keď bol deň, poslali velitelia hajdúchov s odkazom: Prepusti tých ľudí! 36 A stráţny ţalára oznámil slová Pavlovi. Velitelia vraj poslali hajdúchov, aby som vás prepustil. Tak teraz vyjdite a iďte v pokoji. 37 Ale Pavel im povedal: Najprv nás, Rimanov, verejne, a neodsúdených nabili a vrhli do väzenia a teraz nás tajne vyháňajú? Nie, ale nech sami prijdú a vyvedú nás. 38 A hajdúsi oznámili tie slová veliteľom. A báli sa, keď počuli, ţe sú Rimania. 39 A prišli a prosili ich a vyvedúc ţiadali, ţeby vyšli z mesta. 40 A keď vyšli z väzenia, vošli k Lydii a vidiac bratov potešili ich a vyšli.

Skutky 17

1 A precestujúc Amfipolis a Apolloniu prišli do Tesaloniky, kde bola synagóga Ţidov. 2 A Pavel podľa svojej obyčaje vošiel k nim. A po tri soboty hovoril s nimi z písem, 3 otváral ich a predkladal, ţe Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych, a ţe toto je Kristus, Jeţiš, ktorého vám ja zvestujem. 4 A niektorí z nich uverili a boli losom Boţím pridelení Pavlovi a Sílasovi i bohabojných Grékov veliké mnoţstvo i popredných ţien nemalý počet. 5 Ale neveriaci Ţidia zapálení súc závisťou pribrali si niekoľko po trhu sa potulujúcich zlých muţov, sohnali zástup a pobúrili mesto urobiac útok na dom Jázonov hľadali ich vyviesť pred ľud. 6 A keď ich nenašli, vliekli Jázona a niektorých bratov k náčelníkom mesta a kričali: Títo, ktorí búria celý svet, prišli aj sem, 7 a Jázon ich prijal. A títo všetci robia proti nariadeniam cisára hovoriac, ţe je iný kráľom, Jeţiš. 8 A pobúrili zástup i náčelníkov mesta, ktorí to počuli.

9 Ale keď dostali od Jázona a od ostatných záruku, prepustili ich. 10 A bratia hneď cez noc vyslali Pavla a Sílasa do Beree, ktorí prijdúc ta odišli do synagógy Ţidov. 11 A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma kaţdý deň, či je tomu tak. 12 A tak uverili mnohí z nich, i gréckych ţien popredných i muţov uveril nemalý počet. 13 Ale hneď ako zvedeli Ţidia z Tesaloniky, ţe Pavel i v Berei zvestoval slovo Boţie, prišli aj tam nepokojiť a búriť zástupy. 14 Ale bratia potom hneď vyslali Pavla, aby išiel aţ k moru, ale i Sílas i Timoteus zostali tam. 15 A tí, ktorí odprevádzali Pavla, zaviedli ho aţ do Atén a dostanúc príkaz pre Sílasa a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním, odišli. 16 A kým ich Pavel čakal v Aténach, roznecoval sa v ňom jeho duch, keď videl, ţe je mesto plné modiel. 17 Hovoril tedy v synagóge so Ţidmi i s bohabojnými inokmeňci i na trţisku kaţdý deň s tými, ktorí sa ta práve nahodili. 18 A dali sa s ním do hádky aj niektorí z epikurejských a stoických filozofov, mudrcov. A jedni vraveli: Čoţe to chce ten ţvatláč povedať? A iní zase: Zdá sa byť zvestovateľom cudzích bohov. Lebo im zvestoval Jeţiša a zmŕtvychvstanie. 19 A pochytili ho a zaviedli na Areopág a povedali: Či môţeme zvedieť, čo a jaké je to nové učenie, ktoré to ty hovoríš? 20 Lebo nesieš čosi čudného do našich uší. Radi by sme tedy zvedieť, čo to chce byť. 21 Lebo všetci Atéňania i tam bývajúci cudzinci na nič iného nestihnú ako alebo vravieť niečo alebo počúvať niečo nového. 22 Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Muţovia Atéňania, podľa všetkého vidím, ţe ste vy neobyčajne náboţní ľudia. 23 Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate boţskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, ţeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem. 24 Bôh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme nebýva v chrámoch, učinených rukou, 25 ani sa mu neslúţi ľudskými rukami, jako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému ţivot a dych a všetko 26 a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania, 27 aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás. 28 Lebo veď v ňom ţijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. 29 Tedy keď sme rodinou Boţou, nemáme sa domnievať, ţe by Boţstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel. 30 Bôh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, 31 pretoţe ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muţa, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych. 32 Ale keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali, a druhí povedali: Vypočujeme ťa o tom aj po druhé. 33 Takto vyšiel Pavel zpomedzi nich. 34 No, niektorí muţovia sa pripojili k nemu a uverili, medzi ktorými bol aj Dionýzius Areopagský aj ţena, menom Damaris, a iní s nimi.

Skutky 18

1 Potom odišiel Pavel z Atén a prišiel do Korintu. 2 A keď našiel istého Ţida, menom Akvilu, rodom z Pontu, ktorý bol nedávno prišiel z Itálie, a Priscillu, jeho ţenu, pretoţe bol rozkázal Klaudius, aby všetci Ţidia odišli z Ríma, pripojil sa k nim

3 a pretoţe bol toho istého remesla, býval u nich a pracoval, lebo čo do remesla robili stány. 4 A hovoril v synagóge kaţdú sobotu a presviedčal Ţidov i Grékov. 5 A keď prišli dolu z Macedonie Sílas a Timoteus, Pavel bol celý zaujatý slovom svedčiac pevne Ţidom, ţe Kristus je Jeţiš. 6 Ale keď sa protivili a rúhali sa, vytriasol si rúcho z ich prachu a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu; ja som čistý; odteraz pojdem k pohanom. 7 A odíduc odtiaľ prišiel do domu istého bohabojného muţa, menom Títa Justa, ktorého dom splýval so synagógou. 8 A Krispus, predstavený synagógy, uveril Pánovi s celým svojím domom, i mnohí z Korinťanov počúvajúc verili a dávali sa pokrstiť. 9 A Pán povedal Pavlovi vnoci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč, 10 lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretoţe mám mnoho ľudu v tomto meste. 11 A bol tam rok a šesť mesiacov a učil medzi nimi slovo Boţie. 12 Ale keď bol Gallion prokonzulom Achaje, povstali Ţidia jednomyseľne proti Pavlovi a zaviedli ho pred súdište 13 a hovorili: tento navádza ľudí, aby ctili Boha spôsobom, ktorý sa protiví zákonu. 14 A keď mal Pavel otvoriť ústa, povedal Gallion Ţidom: Keby to bola, ó, Ţidia, nejaká krivda alebo nejaký iný ľahkomyseľný zlý skutok, bolo by rozumné, aby som vás zniesol; 15 ale ak sú to škriepky o slovo, o mená a o váš zákon, to si sami vybavte, lebo toho ja nechcem byť sudcom. 16 A odohnal ich od súdišťa. 17 Vtedy pochytili všetci Gréci Sosténa, predstaveného synagógy, a bili ho pred súdišťom. A Gallion na to nič nedbal. 18 A Pavel tam pobudol ešte za mnoho dní; ale potom sa odobral od bratov a odplavil sa do Sýrie a s ním Priscilla a Akvila, keď si bol v Kenchreách ostrihal hlavu, lebo mal sľub. 19 A prišli do Efezu, a ich zanechal tam a sám vošiel do synagógy a hovoril so Ţidmi. 20 A keď ho prosili, ţeby zostal u nich za viacej času, neprivolil, 21 ale sa odobral od nich a povedal: Musím na kaţdý spôsob nastávajúci sviatok sláviť v Jeruzaleme, ale sa zase navrátim k vám, ak bude Bôh chcieť. A tak sa odplavil z Efezu. 22 A prijdúc dolu do Cezáree odišiel hore do Jeruzalema a pozdraviac cirkev odišiel dolu do Antiochie. 23 A keď tam pobudol nejaký čas, odišiel zase a chodil radom po Galatskej krajine a po Frýgii a upevňoval všetkých učeníkov. 24 A nejaký Ţid, menom Apollo, rodom z Alexandrie, muţ výrečný a mocný v písmach, prišiel do Efezu. 25 Ten uţ bol vynaučovaný ceste Pánovej a, vrúci duchom, hovoril a učil správne o Pánu Jeţišovi znajúc iba krst Jánov. 26 A ten započal prosto a smele hovoriť v synagóge. A keď ho počuli Priscilla a Akvila, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyloţili cestu Boţiu. 27 A pretoţe chcel prejsť do Achaje, bratia ho povzbudili k tomu a napísali učeníkom, ţeby ho prijali. A on, keď ta prišiel, prospel mnoho uverivším skrze milosť; 28 lebo pádne usviedčal Ţidov, verejne, a poukazoval písmami, ţe Kristus je Jeţiš.

Skutky 19

1 A stalo sa v tom, čo bol Apollo v Korinte, ţe Pavel pochodil horné kraje a prišiel do Efezu a najdúc tam niektorých učeníkov 2 povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. 3 A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov.

4 A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Jeţiša. 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Jeţiša. 6 A keď potom vzloţil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali. 7 A bolo ich všetkých asi dvanásť muţov. 8 A vošiel do synagógy a hovoril prosto a smele za tri mesiace hovoriac a presviedčajúc o veciach kráľovstva Boţieho. 9 Ale keď sa niektorí zatvrdzovali, neposlúchali a vraveli zle o ceste Boţej pred mnoţstvom, odstúpil od nich a oddelil učeníkov a hovoril kaţdý deň v škole istého Tyrana. 10 A to sa dialo dva roky, takţe všetci, ktorí bývali v Ázii, počuli slovo Pána Jeţiša, Ţidia i Gréci. 11 A Bôh činil nevšedné divy skrze ruky Pavlove, 12 takţe i na nemocných odnášali s jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzaly od nich neduhy a vychádzali z nich zlí duchovia. 13 Ale boli sa pokúsili aj niektorí z túlavých Ţidov zaklínačov menovať nad takými, ktorí mali zlých duchov, meno Pána Jeţiša a hovorili: Zaklínam(e) vás v mene Jeţiša, ktorého hlása Pavel. 14 A boli to istého Skevu, Ţida, najvyššieho kňaza, siedmi synovia, ktorí to robili. 15 Ale zlý duch odpovedal a riekol im: Jeţiša znám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, skočil na nich a opanujúc oboch, tak sa ich zmocnil, ţe nahí a zranení utiekli z toho domu. 17 A to sa stalo známym všetkým Ţidom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované meno Pána Jeţiša. 18 A mnohí z uverivších prichádzali, vyznávali a priznávali svoje skutky. 19 A mnohí z tých, ktorí sa zapodievali čary, posnášali knihy a pálili ich pred všetkými. A keď spočítali ich ceny, našli, ţe toho bolo za päťdesiat tisíc striebra. 20 Tak silne rástlo slovo Pánovo a vzmáhalo sa. 21 A keď sa to dokončilo, umienil si Pavel v duchu, ţe keď prejde Macedoniu a Achaju, pojde do Jeruzalema a povedal: Potom, keď budem tam a odbavím sa, musím vidieť aj Rím. 22 A poslal do Macedonie dvoch z tých, ktorí mu posluhovali, Timotea a Erasta, a sám sa zdrţal ešte nejaký čas v Ázii. 23 A v tom čase povstal nemalý nepokoj o cestu Pánovu. 24 Lebo nejaký zlatník, menom Demeter, ktorý robil strieborné chrámy bohyne Diany, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 A shromaţdil ich aj robotníkov, ktorí sa zaoberali s takými vecami, a povedal: Muţovia, viete, ţe z tohoto remesla máme svoj blahobyt. 26 A vidíte a čujete, ţe tento Pavel nie len v Efeze, ale skoro po celej Ázii zviedol a odvrátil veliký zástup ľudí a hovorí, ţe to vraj nie sú bohovia, ktorých spravia rukami. 27 A nie len ţe tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, ţe prijde do neváţnosti, ale ţe i chrám velikej bohyne Diány nebude povaţovaný za nič, a bude pripravená aj o svoje veličenstvo, ktorú predsa ctí celá Ázia i celý svet. 28 Keď to počuli a naplnení boli hnevom, kričali a hovorili: Veľká je Diána Efeţanov! 29 A celé mesto bolo razom naplnené zmätkom, a vrhli sa jednomyseľne do divadla strhnúc so sebou Gája i Aristarcha, Macedoncov, Pavlových spolucestovateľov. 30 A keď chcel Pavel ísť medzi ľud, nedali mu učeníci. 31 Ba i niektorí náčelní úradníci Ázie súc jeho priateľmi poslali k nemu a prosili, ţeby sa nevydával do divadla. 32 A tak tedy jedni kričali jedno a druhí druhé voľačo, lebo celé shromaţdenie bolo zmätené, a väčšina ich ani nevedela, prečo sa sišli.

33 A zo zástupu vytiahli Alexandra, ktorého postrčili Ţidia do predu. A Alexander pokynul rukou a chcel sa brániť pred ľudom. 34 Ale keď poznali, ţe je Ţid, zvolali všetci jedným hlasom a kričali tak asi dve hodiny: Veľká je Diána Efeţanov! 35 A keď upokojil pisár zástup, povedal: Muţovia Efeţania, ale veď kde ktorý človek je to, ktorý by nevedel, ţe mesto Efeţanov koná veľkej bohyni Diáne svätosluţbu aj od Jupitera padlej soche? 36 Tak tedy pretoţe sa proti tomu nedá nič povedať, je potrebné, aby ste boli na pokoji a nerobili ničoho prenáhlene. 37 Lebo ste doviedli týchto ľudí, ktorí nie sú ani svätokrádeţníkmi ani sa nerúhajú vašej bohyni. 38 Ak tedy Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú proti niekomu ţalobu, na to je obecný súd, a sú prokonzulovia; nech ţalujú druh druha. 39 A jestli vyhľadávate niečo iné, to sa rozrieši v zákonitom shromaţdení; 40 lebo sme aj v nebezpečenstve, ţe budeme obţalovaní pre dnešnú vzburu, kým nieto nijakej príčiny, ktorú by sme mohli udať, prečo tento shon. 41 A keď to povedal, rozpustil shromaţdenie.

Skutky 20

1 Keď potom prestal nepokoj, povolal si Pavel k sebe učeníkov, napomenul ich a odoberúc sa vyšiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie. 2 A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Grécka. 3 A keď tam pobudol tri mesiace, a ţe sa Ţidia boli na neho nachystali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mienky, ţe sa vráti cez Macedoniu. 4 A išiel s ním aţ do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus a Gájus Derbiansky a Timoteus a Áziania Tychikus a Trofimus. 5 Tí odišli napred a dočkali nás v Troade. 6 A my sme sa odplavili po dňoch nekvaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní. 7 A v prvý deň týţdňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo aţ do polnoci. 8 A bolo hojne svetiel vo vrchnej dvorane, kde sme boli shromaţdení. 9 A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premoţený spánkom padol s tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho. 10 Tu sišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom. 11 A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral aţ do svitu, tak odišiel. 12 A mládenca doviedli ţivého a veľmi sa potešili. 13 A my sme odišli vopred na loď a odplavili sme sa do Asu a odtiaľ sme mali vziať hore Pavla, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo. 14 A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. 15 A keď sme sa odtiaľ odplavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúceho dňa sme prišli do Milétu. 16 Lebo Pavel bol usúdil, ţe sa preplaví popri Efeze a nezastaví sa tam, aby neztratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo moţné, aby bol na Letnice v Jeruzaleme. 17 A z Milétu poslal do Efezu a povolal k sebe starších sboru.

18 A keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, jako som od prvého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas, 19 ako som slúţil Pánovi s celou pokorou a s mnohými slzami a pokušeniami, ktoré prichádzaly na mňa úkladmi zo strany Ţidov; 20 ako som nezadrţal ničoho uţitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch 21 svedčiac pevne Ţidom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Jeţiša Krista. 22 A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí, 23 iba ţe mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, ţe ma čakajú putá a súţenie. 24 Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj ţivot nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a sluţbu, ktorú som prijal od Pána Jeţiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Boţej. 25 A teraz, hľa, ja viem, ţe uţ viacej neuvidíte mojej tvári, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo Boţie. 26 Preto vám osvedčujem dnešného dňa, ţe ja som čistý krvi všetkých. 27 Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Boţej. 28 A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Boţiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou. 29 Lebo ja viem toto: ţe po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. 30 Ba aj z vás samých povstanú muţovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou. 31 Preto bdejte a pamätajte, ţe tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného kaţdého. 32 A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môţe vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými. 33 Ničieho striebra alebo zlata alebo rúcha som neţiadal. 34 A sami viete, ţe to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, zaopatrovaly tieto ruky. 35 Všetko som vám ukázal, ţe tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Jeţiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať. 36 A keď to povedal, sklonil svoje kolená so všetkými nimi a pomodlil sa. 37 A povstalo veľa plaču u všetkých, a padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 A najviac ich bolelo nad slovom, ktoré povedal, ţe uţ viacej nemajú vidieť jeho tvári. A odprevadili ho na loď.

Skutky 21

1 A keď sa odtrhli od nich a odplavili sme sa, prišli sme priamym behom do Kósu a nasledujúceho dňa do Ródu a odtiaľ do Patary. 2 A najdúc loď, ktorá sa plavila kríţom do Fenície, sadli sme na ňu a odplavili sme sa. 3 A keď sa nám ukázal Cyprus, a zanechali sme ho po ľavej strane, plavili sme sa do Sýrie a doplavili sme sa do Týru, lebo ta mala loď sloţiť náklad. 4 A vyhľadajúc učeníkov zostali sme tam sedem dní, ktorí hovorili Pavlovi skrze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema. 5 A keď sme tam vybudli tie dni, vyšli sme a išli, a všetci nás odprevádzali so ţenami i s deťmi aţ von za mesto, a kľaknúc na pobreţí pomodlili sme sa. 6 A keď sme sa spolu rozlúčili, vošli sme do lode, a oni sa vrátili domov. 7 A my, keď sme dokončili plavbu z Týru, prišli sme do Ptolemaidy a pozdraviac bratov zostali sme u nich jeden deň.

8 Potom na druhý deň sme vyšli, ktorí sme boli okolo Pavla, a prišli sme do Cezáree. A vošli sme do domu Filipa, evanjelistu, ktorý bol jedným z tých siedmich, a zostali sme u neho. 9 Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovaly. 10 A kým sme tam boli za viacej dní, prišiel z Judska dolu nejaký prorok, menom Agabus. 11 A keď prišiel k nám, vzal Pavlov pás, poviazal si nohy i ruky a povedal: Toto hovorí Svätý Duch: Takto poviaţu v Jeruzaleme Ţidia muţa, ktorého je tento pás, a vydajú ho do rúk pohanom. 12 A keď sme to počuli, prosili sme aj my aj miestni bratia, ţeby neišiel hore do Jeruzalema. 13 Ale Pavel odpovedal: Čo to robíte, ţe plačete a krúšite moje srdce? Lebo veď ja som hotový nie len sa dať poviazať, ale i zomrieť v Jeruzaleme za meno Pána Jeţiša. 14 A keď sa len nedal odhovoriť, umĺkli sme a povedali: Nech sa stane vôľa Pánova. 15 A po tých dňoch sme sa pripravili a išli sme hore do Jeruzalema. 16 A išli s nami aj niektorí z učeníkov z Cezáree vedúc so sebou istého Mnázona Cyprianskeho, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať. 17 A keď sme prišli do Jeruzalema, radi nás prijali bratia. 18 A na druhý deň vošiel Pavel s nami k Jakobovi, a prišli ta i všetci starší. 19 A keď ich pozdravil, rozprával všetko dopodrobna, čo učinil Bôh skrze jeho sluţbu medzi pohanmi. 20 A oni, keď to počuli, oslavovali Boha a povedali: Vidíš, bratu, jaké mnohé desaťtisíce Ţidov sú, ktorí uverili, a všetci sú horlivcami zákona. 21 Ale o tebe sú tak poučení, ţe učíš všetkých Ţidov, ktorí sú medzi pohanmi, odpadnutie od Mojţiša a vraj hovoríš, aby neobrezovali detí ani nerobili podľa tých obyčají. 22 Čo je tedy? Na kaţdý spôsob sa musí sísť mnoţstvo, lebo sa dopočujú, ţe si prišiel. 23 Urob tedy to, čo ti hovoríme: Máme štyroch muţov, ktorí majú na sebe sľub; 24 pojmi si tých a očisti sa obradne s nimi a vynaloţ na nich, koľko vyţaduje ich sľub, aby si dali ostrihať hlavu, a zvedia všetci, ţe nie je nič pravdy na tom, čo počuli o tebe, ale ţe aj sám zachovávaš zákon. 25 A ohľadom uverivších pohanov sme my písali usúdiac, ţe nemusia zachovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva. 26 Vtedy pojal Pavel muţov a nasledujúceho dňa obradne sa s nimi očistiac chodil do chrámu a oznamoval vyplnenie dní obradného očisťovania, aţ bola za jedného kaţdého z nich donesená obeť. 27 A keď sa uţ malo dokončiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Ţidia z Ázie a vzbúrili všetok ľud a poloţili na neho ruky 28 a kričali: Muţovia Izraeliti, pomôţte! Toto je ten človek, ktorý všetkých všade učí proti izraelskému ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu, ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto. 29 Videli s ním totiţ predtým v meste efezského Trofima, o ktorom sa domnievali, ţe ho Pavel voviedol do chrámu. 30 A pohlo sa celé mesto, a sbehol sa ľud, a pochytiac Pavla vliekli ho von z chrámu a hneď zamkli dvere. 31 A kým ho hľadali zabiť, prišla hore tisícnikovi pluku zpráva, ţe sa vzbúril celý Jeruzalem. 32 A on hneď pojal vojakov a stotníkov a sbehol na nich. A oni, keď videli tisícnika a vojakov, prestali biť Pavla. 33 Vtedy sa priblíţil tisícnik, pochytil ho a rozkázal poviazať ho dvoma reťazami a vypytoval sa, kto je a čo urobil? 34 Ale jedni jedno a druhí druhé čosi kričali v zástupe. A keď pre veľký nepokoj nemohol zvedieť istotu, dal povel odviesť ho do tábora. 35 A keď prišiel na schody, prihodilo sa, ţe ho museli vojaci niesť pre násilie zástupu, 36 lebo išlo za ním celé to mnoţstvo ľudu, a kričali: Zabi ho!

37 A keď uţ mal byť Pavel vovedený do tábora, povedal tisícnikovi: Či ti smiem niečo povedať? A on povedal: Vieš grécky? 38 Teda si ty nie ten Egypťan, ktorý nedávno pobúril a vyviedol na púšť tie štyri tisíce muţov zbojníkov? 39 Na to riekol Pavel: Ja som človek Ţid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície, ale ťa prosím, dovoľ mi prehovoriť k ľudu. 40 A keď dovolil, Pavel stojac na schodoch pokynul rukou ľudu. A keď nastalo veľké ticho, prehovoril k nim hebrejským nárečím a povedal:

Skutky 22

1 Muţovia bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami. 2 A keď počuli, ţe im hovorí hebrejským nárečím, boli ešte tichšie. A povedal: 3 Ja som človek Ţid, narodený v Cilíckom Tarze, ale vychovaný v tomto meste pri nohách Gamaliela, vynaučený podľa dôkladnosti otcovského zákona horliac za Boha jako aj vy všetci dnes, 4 ktorý som prenasledoval túto cestu aţ po smrť a pútal som a dával do ţalára muţov a ţeny, 5 jako mi je svedkom i najvyšší kňaz i celá rada starších, od ktorých som dostal i listy na bratov a išiel som do Damašku, ţe dovediem i tých, ktorí budú tam, sviazaných do Jeruzalema, aby boli potrestaní. 6 A stalo sa mi, keď som išiel a blíţil sa Damašku, tak okolo poludnia, ţe zrazu zablesklo z neba veliké svetlo vôkol mňa, 7 a padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? 8 A ja som odpovedal: Kto si, Pane? A povedal mi: Ja som Jeţiš Nazarejský, ktorého ty prenasleduješ. 9 A tí, ktorí boli so mnou, svetlo síce videli, a naľakali sa, ale hlasu toho, ktorý hovoril so mnou, nepočuli. 10 A povedal som: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň a idi do Damašku, a tam sa ti povie o všetkom, čo ti je nariadené robiť. 11 A keďţe som nevidel od slávy toho svetla, pojali ma za ruku tí, ktorí boli so mnou, a tak som prišiel do Damašku. 12 A nejaký Ananiáš, človek, poboţný podľa zákona, ktorému dávajú dobré svedoctvo všetci Ţidia, ktorí tam bývajú, 13 prišiel za mnou a zastanúc ku mne povedal mi: Bratu Saule, prezri! A ja som prezrel v tú istú hodinu a pozrel na neho. 14 A on povedal: Bôh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal jeho vôľu a videl toho Spravedlivého a počul hlas z jeho úst, 15 lebo mu budeš svedkom všetkým ľuďom toho, čo si videl a počul. 16 A teraz čo budeš? Vstaň, daj sa pokrstiť a smy svoje hriechy, vzývajúc meno Pánovo. 17 A stalo sa, keď som sa navrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, ţe som bol vo vytrţení 18 a videl som ho, keď mi hovoril: Ponáhľaj sa a vyjdi rýchle z Jeruzalema, lebo neprijmú tvojho svedoctva o mne. 19 A ja som povedal: Pane, oni vedia, ţe ja som ţalároval a bil po synagógach veriacich na teba. 20 A vtedy, keď vylievali krv Štefana, tvojho svedka, i sám som tam stál a súhlasil som s jeho zabitím a stráţil som rúcha tých, ktorí ho zabíjali. 21 A na to mi povedal: Idi, lebo ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov. 22 A počúvali ho aţ po toto slovo a tu pozdvihli svoj hlas a vraveli: Zahlaď takého človeka so zeme! Lebo sa nepatrí, aby ţil. 23 A keď kričali a metali rúcha a hádzali prach do povetria, 24 povelel tisícnik voviesť ho do tábora a kázal ho bičmi vyšetriť, aby zvedel, pre jakú príčinu tak kričali na neho.

25 A keď ho vystreli, aby ho šľahali remeňmi, povedal Pavel tam stojacemu stotníkovi: Či smiete bičovať človeka Rimana, a to neodsúdeného? 26 Keď to počul stotník, pristúpil tisícnikovi a oznámil mu to a povedal: Vidz, čo urobíš! Lebo ten človek je Riman. 27 Vtedy pristúpil tisícnik a povedal mu: Povedz mi, či si ty Riman? A on riekol: Áno. 28 A tisícnik odpovedal: Ja som si za veľkú sumu nadobudol toto občianstvo. A Pavel povedal: Ale ja som sa Riman i narodil. 29 A tak hneď odstúpili od neho tí, ktorí ho mali vyšetrovať. Ale aj tisícnik sa bál dozvediac sa, ţe je Riman, a ţe ho bol dal poviazať. 30 Potom na druhý deň chcúc zvedieť istotu, čo na neho Ţidia ţalujú, rozviazal ho z pút a rozkázal, aby sa sišli najvyšší kňazi a celá ich vysoká rada, a dovedúc dolu Pavla postavil ho pred nich.

Skutky 23

1 Vtedy pozrel bystro Pavel na vysokú radu a povedal: Muţovia bratia, ja som celým svedomím dobrým obcoval pred Bohom aţ do tohoto dňa. 2 Ale najvyšší kňaz Ananiáš rozkázal tým, ktorí stali pri ňom, aby ho bili po ústach. 3 Vtedy mu povedal Pavel: Bude teba biť Bôh, obielená steno! A ty sedíš, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma velíš biť? 4 A tí, ktorí tam stáli, povedali: Najvyššiemu kňazovi Boţiemu zlorečíš? 5 A Pavel riekol: Nevedel som, bratia, ţe je najvyšší kňaz, lebo je napísané: Knieţaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť! 6 A zvediac Pavel, ţe jedna čiastka ich je sadúceov a druhá farizeov, kričal vo vysokej rade: Muţovia bratia! Ja som farizeus, syn farizeov. Pre nádej pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja súdený! 7 A keď to povedal, povstal rozbroj medzi farizei a medzi sadúcei, a rozdvojilo sa mnoţstvo. 8 Lebo sadúceovia hovoria, ţe nieto zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, a farizeovia vyznávajú oboje. 9 A povstal veliký krik, a vstali niektorí učení Písma čiastky farizeov a preli sa a vraveli: Nenachádzame ničoho zlého na tomto človekovi. A jestli s ním hovoril duch alebo anjel? Neborme sa s Bohom! 10 A keď povstal veliký rozbroj, a pretoţe sa obával tisícnik, aby neroztrhali Pavla, dal vojsku povel, aby sišlo a vytrhlo ho spomedzi nich a odviedlo do tábora. 11 A nasledujúcej noci zastal k nemu Pán a povedal: Neboj sa, Pavle, lebo jako si pevne o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme. 12 A keď bol deň, srotili sa niektorí Ţidia, a zakliali sa, ţe vraj nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ nezabijú Pavla. 13 A bolo ich viac ako štyridsať, ktorí sa tak sprisahali. 14 A prišli k najvyšším kňazom a starším a povedali: Veľmi sme sa zakliali, ţe neokúsime ničoho, dokiaľ nezabijeme Pavla. 15 Tak teraz vy dajte vedieť tisícnikovi aj s vysokou radou, aby ho zajtra doviedol dolu k vám, ako čo by ste chceli dôkladnejšie zvedieť o ňom a o jeho veci; a my, prv ako sa priblíţi, hotoví sme ho zabiť. 16 Ale keď počul o úklade syn sestry Pavlovej, prišiel a vošiel do tábora a oznámil to Pavlovi. 17 A Pavel si zavolal jedného zo stotníkov a povedal: Zaveď tohoto mládenca k tisícnikovi, lebo mu má niečo oznámiť. 18 A tak ho pojal a zaviedol k tisícnikovi a povedal: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, ţeby som zaviedol tohoto mládenca k tebe, ţe má niečo s tebou hovoriť. 19 A tisícnik si ho pojal za ruku a odíduc s ním okreme vypytoval sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? 20 A on povedal: Ţidia sa sriekli, ţe ťa poprosia, ţeby si zajtra doviedol Pavla dolu do vysokej rady, jako čo by sa chceli čosi dôkladnejšie vypytovať o ňom.

21 Ale ty sa im nedaj nahovoriť, lebo mu úkladia z nich viac ako štyridsiati chlapi, ktorí sa zakliali, ţe nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A teraz sú hotoví a čakajú prisľúbenie od teba. 22 Vtedy prepustil tisícnik mládenca a prikázal, aby nevravel nikomu, ţe mu to oznámil. 23 Potom si zavolal ktorýchsi dvoch zo stotníkov a povedal: Prihotovte dvesto vojakov, aby išli aţ do Cezáree a sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov od tretej hodiny vnoci. 24 A rozkázal priviesť i hovädá, aby vysadili Pavla a dopravili zdravého k vladárovi Felixovi. 25 A napísal list takéhoto obsahu: 26 Klaudius Lyziáš vzkazuje výbornému vladárovi Felixovi pozdravenie. 27 Tohoto človeka boli zajali Ţidia a mali ho zabiť; ale som prišiel s vojskom a vytrhnul som ho z ich moci dozvediac sa, ţe je Riman. 28 A chcúc dokonale zvedieť príčinu, pre ktorú na neho ţalujú, zaviedol som ho dolu pred ich vysokú radu 29 a našiel som, ţe ţalujú na neho o jakési otázky svojho zákona, ale ţe nemá nijakej ţaloby proti sebe, prečo by bol hoden smrti alebo pút. 30 A keď mi potom bolo povedané o úklade, ktorý strojili Ţidia človekovi, hneď som ho poslal k tebe rozkáţuc i ţalobníkom, aby to, čo majú proti nemu, rozpovedali u teba. Maj sa dobre! 31 A tak vojaci, jako im bolo nariadené, pojali Pavla a odviedli cez noc do Antipatridy 32 a druhého dňa nechajúc jazdcov, aby odišli s ním, navrátili sa do tábora. 33 A keď tamtí vošli do Cezáree a odovzdali vladárovi list, postavili pred neho i Pavla. 34 A keď prečítal vladár písmo, opýtal sa ho, z ktorej je provincie, a keď sa dozvedel ţe z Cilície, 35 povedal: Vypočujem ťa dôkladne, keď tu budú i tvoji ţalobníci. A dal rozkaz, aby ho stráţili v paláci Heródesovom.

Skutky 24

1 A po piatich dňoch sišiel ta dolu najvyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akýmsi Tertullom, ktorí sa dostanovili k vladárovi so ţalobou proti Pavlovi. 2 A keď ho zavolali, začal Tertullus ţalovať a vravel: 3 Ţe sme skrze teba došli veľkého pokoja, a ţe tvojou prozreteľnosťou dejú sa v tomto národe znamenité nápravy, to všelijak a všade prijímame, výborný Felixe, s celou vďakou. 4 Ale aby som ťa ďalej nezdrţoval, prosím ťa, ţeby si nás zkrátka vypočul v sebe vlastnej prívetivosti. 5 Lebo najdúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všetkými Ţidmi po celom svete a jako hlavného náčelníka známej sekty nazarejov, 6 ktorý sa pokúsil aj o to, aby poškvrnil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svojho zákona, 7 len prišiel na to tisícnik Lyziáš s velikou silou a vytrhnul ho s našich rúk a odviedol 8 poveliac jeho ţalobníkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všetkom, čo my na neho ţalujeme. 9 A dokladali k tomu aj Ţidia a hovorili, ţe je tak. 10 Vtedy odpovedal Pavel, keď mu pokynul vladár, aby hovoril: Vediac, ţe si od mnoho rokov sudcom tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec, 11 pretoţe sa môţeš dovedieť, ţe nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som odišiel hore do Jeruzalema modliť sa. 12 A nenašli ma ani v chráme s nikým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zástupom ani v synagógach ani po meste 13 ani ti nemôţu dokázať, čo na mňa teraz ţalujú.

14 Ale to ti vyznávam, ţe práve cestou, ktorú nazývajú sektou, svätoslúţim Bohu svojich otcov veriac všetkému, čo je napísané v zákone a v prorokoch, 15 a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiţ ţe bude vzkriesenie z mŕtvych, spravedlivých i nespravedlivých. 16 A v tom sa i sám snaţím, aby som mal vţdycky svedomie, prosté úrazu pred Bohom i pred ľuďmi. 17 Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svojmu národu almuţny, milodary, a obeti, 18 pri čom ma našli očisteného v chráme, nie so zástupom ani s nepokojom, niektorí Ţidia s Ázie, 19 ktorí by mali byť tu pred tebou a ţalovať, ak by mali niečo proti mne. 20 Alebo aj títo sami nech povedia, či našli na mne nejakú neprávosť, keď som stál pred vysokou radou, 21 krome toho jedného zavolania, čo som skríknul stojac medzi nimi, totiţ ţe pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja dnes od vás súdený. 22 Keď to počul Felix, odročil ich pravotu vediac lepšie o dotyčnej ceste a povedal: Keď prijde dolu tisícnik Lyziáš, potom posúdim vašu vec. 23 A nariadil stotníkovi, aby stráţil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním. 24 Potom o niekoľko dní prišiel Felix s Druzillou, svojou ţenou, ktorá bola Ţidovka, a poslal po Pavla a počul ho o viere v Krista Jeţiša. 25 A keď hovoril o spravedlivosti, zdrţanlivosti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a odpovedal: Nateraz idi, ale keď budem mať čas, zavolám ťa. 26 No, zároveň sa i nadejal, ţe mu dá Pavel peniaze, aby ho prepustil, a preto i častejšie posielal po neho a shováral sa s ním. 27 A po dokončení dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa. A Felix chcúc si získať u Ţidov priazeň nechal Pavla vo väzení.

Skutky 25

1 Keď tedy prišiel Festus do provincie, odišiel po troch dňoch z Cezáree hore do Jeruzalema. 2 A prišli k nemu najvyšší kňazi a prední zo Ţidov so ţalobou proti Pavlovi a prosili ho 3 a ţiadali si milosť proti nemu, ţeby poslal po neho a dal ho doviesť do Jeruzalema strojac úklady, aby ho na ceste zabili. 4 Ale Festus odpovedal, ţe Pavel má byť stráţený v Cezárei, ale ţe sám jednako naskore odcestuje, 5 a tak vraj tí, ktorí z vás môţu, nech odídu so mnou ta dolu, a jestli je na človekovi nejaká vina, nech ţalujú na neho. 6 A ztráviac medzi nimi nie viac ako osem alebo desať dní odišiel dolu do Cezáree a na druhý deň sadol na súdnu stolicu a rozkázal doviesť Pavla. 7 A keď prišiel, obstúpili ho z Jeruzalema dolu prišlí Ţidia a snášali proti Pavlovi mnohé a ťaţké ţaloby, ktoré nemohli dokázať, 8 keď sa bránil Pavel a hovoril: Ani proti zákonu Ţidov, ani proti chrámu ani proti cisárovi som sa ničím neprehrešil. 9 Ale Festus chcúc si získať priazeň u Ţidov odpovedal Pavlovi a riekol: Či chceš ísť hore do Jeruzalema a byť tam súdený o to predo mnou? 10 Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, tam, kde mám byť súdený. Ţidom som ničím neukrivdil, ako aj ty dobre vieš. 11 Lebo ak krivdím a spáchal som niečo hodné smrti, nezdráham sa zomrieť; ale ak je nič, čo títo na mňa ţalujú, nikto im ma nemôţe darovať. Na cisára sa odvolávam! 12 Vtedy Festus poshovárajúc sa s radou odpovedal: Na cisára si sa odvolal, pred cisára pojdeš.

13 A keď pominulo niekoľko dní, prišli do Cezáree kráľ Agrippa i Bernika pozdraviť Festa. 14 A jako tam trávili viacej dní, predniesol Festus kráľovi vec Pavlovu a povedal: Felix tu zanechal nejakého muţa, väzňa, 15 o ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, prišli ku mne najvyšší kňazi a starší Ţidov a ţiadali ho odsúdiť, 16 ktorým som odpovedal, ţe Rimania nemajú obyčaje darovať niektorého človeka a vydať na záhubu, prv ako by obţalovaný bol mal ţalobníkov zoči-voči a bol dostal príleţitosť brániť sa proti obvineniu. 17 A tak keď sa sem sišli, bez akéhokoľvek odkladu som sadol nasledujúci deň na súdnu stolicu a rozkázal som doviesť človeka, 18 ktorého obstúpili ţalobníci, ale ho nevinili nijakými takými zločinmi, o jakých som sa ja domnieval. 19 Ale mali s ním akési škriepky o svoje vlastné náboţenstvo a o jakéhosi zomrelého Jeţiša, o ktorom istil Pavel, ţe ţije. 20 A ja súc v rozpakoch ohľadom sporu o také veci vravel som, či by chcel ísť do Jeruzalema a tam byť súdený o to. 21 Ale keď sa Pavel odvolal aby bol stráţený, aţ ako rozpozná jeho veličenstvo, rozkázal som, aby ho stráţili, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi. 22 A Agrippa povedal Festovi: Chcel by som i sám počuť človeka. A on riekol: Zajtra ho počuješ. 23 A tak na druhý deň, keď prišiel Agrippa i Bernika s veľkou okázalosťou, a vošli do posluchárne s tisícnikmi a vynikajúcimi muţmi mesta, rozkázal Festus, a doviedli Pavla. 24 A Festus povedal: Kráľu Agrippa i všetci tu s nami prítomní muţovia, vidíte tohoto, o ktorého ma prosilo celé to mnoţstvo Ţidov, ako v Jeruzaleme tak i tu, a kričali, ţe nesmie ďalej ţiť. 25 No, ja som pochopil, ţe neurobil ničoho, za čo by bol hoden smrti, a keď sa i tento sám odvolal na jeho veličenstvo, usúdil som poslať ho, 26 o ktorom nemám čo istého napísať pánovi, preto som ho predviedol pred vás, a zvlášte pred teba, kráľu Agrippa, aby som po vyšetrení mal čo napísať. 27 Lebo sa mi zdá byť nerozumným poslať väzňa a neudať i toho, jaká je proti nemu ţaloba.

Skutky 26

1 A Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť za seba. Vtedy vystrel Pavel ruku a bránil sa: 2 Za šťastného sa povaţujem, kráľu Agrippa, ţe sa mám dnes brániť pred tebou ohľadom všetkého, čo na mňa ţalujú Ţidia, 3 a zvlášte preto, ţe si ty znalcom všetkých obyčají a sporných otázok u Ţidov. Preto ťa prosím, ţeby si ma trpezlive vypočul. 4 Teda jaký bol môj ţivot od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Ţidia, 5 ktorí ma znajú od prvopočiatku, keby chceli dosvedčiť, ţe podľa najakurátnejšej sekty našeho náboţenstva som ţil ako farizeus. 6 A tieţ aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Bôh našim otcom, stojím pred súdom, 7 ku ktorému zasľúbeniu nadeje sa dojsť našich dvanásť pokolení slúţiac v napätí dňom i nocou Bohu. Pre túto nádej ţalujú na mňa Ţidia, kráľu Agrippa. 8 Čo, vy súdite, ţe je to neuveriteľné, ak Bôh kriesi mŕtvych? 9 Nuţ ja som myslel v sebe, ţe musím urobiť menu Jeţiša Nazarejského mnoho na priekor, 10 čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do ţalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas 11 a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som aţ i do vonkajších miest cudzích. 12 V takej veci som tieţ išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov.

13 A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou. 14 A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. 15 A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Jeţiš, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za sluţobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukáţem 17 vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam, 18 aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa. 19 A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu; 20 ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu jako aj celej zemi Judskej i pohanom som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia. 21 Preto ma Ţidia sobrali v chráme a pokúšali sa o to, aby ma zabili. 22 Ale dostanúc pomoc od Boha stojím aţ do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, ţe sa bude diať, i Mojţiš, 23 totiţ ţe či je to moţné, aby Kristus mohol trpieť a či prvý zo zmŕtvychvstania mŕtvych bude zvestovať izraelskému ľudu i pohanom svetlo. 24 A keď sa týmto bránil, povedal Festus velikým hlasom: Blázniš, Pavle. Tá tvoja veľká učenosť ťa ţenie do bláznovstva. 25 Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Feste, ale hovorím slová pravdy a zdravého rozumu. 26 Lebo veď kráľ vie o týchto veciach, ktorému i smelo hovorím, lebo som presvedčený, ţe nieto ničoho z toho, o čom by nevedel, lebo veď sa to nepodialo voľakde v kúte. 27 Či veríš, kráľu Agrippa, prorokom? Viem, ţe veríš. 28 A Agrippa povedal Pavlovi: Bez mála by si ma nahovoril stať sa kresťanom. 29 Ale Pavel riekol: Ţiadal by som si od Boha, i bez mála i bez mnoha, aby si sa nie len ty, ale aby sa i všetci, ktorí ma dnes čujú stali takými, jaký som i ja, krome týchto pút. 30 A keď to povedal, povstal kráľ i vladár i Bernika aj tí, ktorí sedeli s nimi, 31 a keď sa vzdialili, hovorili medzi sebou a vraveli: Tento človek nerobí ničoho, čo by bolo hodno smrti alebo pút. 32 A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.

Skutky 27

1 A keď bolo usúdené, ţe sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva. 2 A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky. 3 A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďţe Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho. 4 A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretoţe sme mali vetry proti sebe. 5 A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii. 6 Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej.

7 A keď sme sa uţ mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a ţe nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne. 8 A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťaţkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea. 9 A keď bolo prešlo hodne času, a plavba uţ bola nebezpečná, pretoţe uţ bol pominul aj pôst, napomínal Pavel 10 a hovoril im: Muţovia, vidím, ţe plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich ţivotov. 11 Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel. 12 A pretoţe bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra. 13 A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, ţe uţ drţia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bliţšie popri Kréte. 14 Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon. 15 A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás. 16 A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln, 17 ktorý keď vytiahli, pouţívali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli. 18 A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad 19 a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode. 20 A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a ţe stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, ţe by sme mohli byť zachránení. 21 Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, muţovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu. 22 A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o ţivot, iba čo loď zahynie. 23 Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúţim, 24 a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou. 25 Preto, muţovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, ţe bude tak, ako mi bolo hovorené. 26 Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov. 27 A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, ţe sa k nim blíţi jakási zem. 28 A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah. 29 A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň. 30 A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, ţe s predu lode spustia kotvy, 31 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôţete byť zachránení. 32 Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora. 33 A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho. 34 Preto vás prosím, ţeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie. 35 A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť. 36 A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni.

37 A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť. 38 A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zboţie do mora. 39 A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, ţe, ak im bude moţné, k nemu doţenú loď. 40 A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu. 41 Ale ţe sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn. 42 Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol. 43 Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môţu plávať, skočili a vyšli prví na zem 44 a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, ţe sa všetci šťastne zachránili na zem.

Skutky 28

1 A keď sme uţ boli zachránení, vtedy sme poznali, ţe sa ostrov volá Melita. 2 A tamojší barbari nám preukázali neobyčajnú ľudomilnosť, lebo rozloţili oheň a prijali nás všetkých pre dáţď, ktorý bol vtedy, a pre zimu. 3 A keď nasbieral Pavel hromadu raţdia a priloţil na oheň, vyšla vretenica z tepla a pripäla sa mu na ruku. 4 A jako videli barbari zviera, ţe visí s jeho ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je istotne vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, nedala pomsta ţiť. 5 Ale on striasol zviera do ohňa, a nestalo sa mu nič zlého. 6 Oni však očakávali, ţe opuchne alebo ţe padne razom mŕtvy. Ale keď zaveľa čakali a videli, ţe sa mu len nič zlého nedeje, zmenili svoju mienku a vraveli, ţe je boh. 7 A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil. 8 A stalo sa, ţe otec Publiov leţal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzloţil na neho ruky a uzdravil ho. 9 A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení, 10 ktorí nás i mnohými cťami ctili, a keď sme sa mali odplaviť, nakládli, čo bolo treba na cestu. 11 A po troch mesiacoch sme sa odplavili na alexandrínskej lodi, ktorá zimovala na ostrove a mala za odznak Dioskúrov. 12 A keď sme sa doplavili do Syrakúz, pobudli sme tam tri dni, 13 odkiaľ sme išli okolo a prišli sme do Regia, a keď o deň neskoršie vial poludniak, prišli sme na druhý deň do Potiól, 14 kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, ţeby sme zostali u nich sedem dní, a tak sme prišli do Ríma. 15 A odtiaľ bratia, keď počuli o nás, prišli nám naproti aţ po Apiovo Forum, po námestie Apiovo, a ku Tres tabernä, ku Trom krčmám. A keď ich videl Pavel, poďakoval Bohu, rozveselil sa a nabral smelosti. 16 A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho stráţil. 17 A stalo sa, ţe po troch dňoch si svolal Pavel popredných zo Ţidov, a keď sa sišli, hovoril im: Ja, muţovia bratia, hoci som neurobil ničoho na priekor izraelskému ľudu alebo proti otcovským obyčajam, vydaný som z Jeruzalema jako väzeň do rúk Rimanom, 18 ktorí, keď ma vyšetrili, chceli ma prepustiť, pretoţe nie je na mne nijakej viny, pre ktorú by som bol hodný smrti.

19 Ale keď Ţidia protirečili tomu, bol som prinútený odvolať sa na cisára, no, nie ako čo by som mal niečo ţalovať na svoj národ. 20 A tak pre tú príčinu som vás povolal, aby som vás videl a poshováral sa s vami. Lebo pre nádej Izraelovu som poviazaný touto reťazou. 21 A oni mu povedali: My sme nedostali ani písma o tebe z Judska, ani neprišiel nikto z bratov, ktorý by nám bol zvestoval alebo hovoril niečo zlé o tebe. 22 Ale uznávame za dobré počuť od teba, jako smýšľaš. Lebo o tejto sekte nám je známe, ţe sa jej všade protivia. 23 A keď mu určili deň, prišli k nemu viacerí do jeho bytu. A on im vykladal vec a svedčil pevne o kráľovstve Boţom a presviedčal ich o Jeţišovi, jako zo zákona Mojţišovho, tak z prorokov, od rána aţ do večera. 24 A jedni verili tomu, čo hovoril, druhí neverili. 25 A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom, 26 keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte! 27 Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťaţko počuli a svoje oči zaţmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. 28 Nech vám je teda známe, ţe je pohanom poslané toto spasenie Boţie, a oni aj budú počúvať. 29 A keď to povedal, odišli Ţidia veľmi sa medzi sebou dohadujúc. 30 A Pavel zostal celé dva roky v byte, ktorý si sám najal, a prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu, 31 a kázal kráľovstvo Boţie a učil o Pánu Jeţišu Kristovi úplne smele a bez prekáţky.

Rímskym 1

1 Pavel, sluha Jeţiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha, 2 ktoré vopred zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach 3 o svojom Synovi, pošlom zo semena Dávidovho podľa tela 4 určenom Synovi Boţom v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvychvstania mŕtvych, o Jeţišu Kristovi, našom Pánovi, 5 skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami za jeho meno, 6 medzi ktorými ste aj vy, povolaní Jeţiša Krista, 7 všetkým, ktorí ste v Ríme, milovaným Boţím povolaným svätým: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista! 8 Najprv ďakujem svojmu Bohu skrze Jeţiša Krista za vás za všetkých, ţe vaša viera sa rozhlasuje po celom svete. 9 Lebo mojím svedkom je Bôh, ktorému svätoslúţim vo svojom duchu v evanjeliu jeho Syna, jako sa neprestajne zmieňujem o vás 10 prosiac vţdycky na svojich modlitbách, ak by sa mi uţ predsa raz nejako podarilo z vôle Boţej prijsť k vám. 11 Lebo túţim vás vidieť, aby som vám mohol udeliť nejaký duchovný dar milosti, aby ste boli upevnení, 12 to jest, aby som bol spolu s vami potešený medzi vami skrze v nás obapolne sa nachodiacu, vašu i moju vieru. 13 A nechcem, bratia, aby ste nevedeli, ţe som si uţ mnoho ráz bol zaumienil, ţe prijdem k vám - a bolo mi vţdy prekazené aţ doteraz -, aby som mal nejaký uţitok aj medzi vami jako aj medzi ostatnými národami. 14 Grékom i barbarom, múdrym i nerozumným som dlţníkom. 15 Takto tá vo mne ochota aj vám, ktorí ste v Ríme, zvestovať evanjelium.

16 Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Boţou na spasenie kaţdému veriacemu, Ţidovi predne i Grékovi. 17 Lebo spravedlivosť Boţia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude ţiť z viery. 18 Lebo hnev Boţí sa zjavuje s neba na kaţdú bezboţnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadrţujú pravdu neprávosťou, 19 pretoţe to, čo sa môţe vedieť o Bohu, je im zjavné, pretoţe im to Bôh zjavil. 20 Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiţ jeho večnú moc a jeho boţstvo, aby boli bez výhovorky. 21 Pretoţe poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, 22 hovoriac o sebe, ţe sú múdri, stali sa bláznami 23 a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov. 24 Preto ich tieţ aj Bôh ta vydal v ţiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou, 25 jako takí, ktorí premenili pravdu Boţiu na loţ a radšej sťa Boha ctili a bohoslúţili stvoreniu neţ Stvoriteľovi, ktorý je poţehnaný na veky. Ameň. 26 Preto ich Bôh vydal do hanebných náruţivostí, lebo aj ich ţenského pohlavia osoby premenili prirodzené pouţívanie seba na také, ktoré je proti prírode, 27 a podobne aj muţského pohlavia osoby opustiac prirodzené pouţívanie ţeny rozpálili sa vo svojej hriešnej ţiadosti navzájom naproti sebe, muţovia s muţmi páchajúc hanebnosť a odplatu, jaká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe. 28 A jako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Bôh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí, 29 naplnených kaţdou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraţdy, sváru, lesti, zlých obyčají, 30 pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných, 31 nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nesmierlivých a nemilosrdných, 32 ktorí, hoci dobre poznali právo Boţie, ţe tí, ktorí robia také veci, sú hodni smrti, nie len ţe to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tieţ robia.

Rímskym 2

1 Preto si neomluviteľný, ó, človeče, kaţdý, kto súdiš, lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ, lebo robíš to isté sám ty, ktorý súdiš. 2 A vieme, ţe súd Boţí je podľa pravdy na tých, ktorí robia také veci. 3 A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci, a sám robíš to isté, ţe ty ujdeš súdu Boţiemu? 4 A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, ţe ťa dobrota Boţia vedie ku pokániu? 5 Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravedlivého súdenia Boha, 6 ktorý odplatí jednému kaţdému podľa jeho skutkov, 7 a síce tým, ktorí v trpezlivosti dobrého skutku hľadajú slávu a česť a neporušiteľnosť - večným ţivotom, 8 a svárlivým a tým, ktorí neposlúchajú pravdy, ale poslúchajú neprávosť, bude prchlivosť a hnev; 9 súţenie a úzkosť na kaţdú dušu človeka, ktorý robí zlé, na dušu Ţida predne, i Gréka.

10 Ale sláva i česť i pokoj kaţdému, kto robí dobré, Ţidovi predne, i Grékovi, 11 pretoţe Bôh nehľadí na osobu. 12 Lebo všetci, ktorí hrešili bez zákona, bez zákona i zahynú. A všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú zákonom odsúdení 13 (Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení. 14 Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo poţaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom, 15 ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú.) 16 v deň, keď bude Bôh súdiť skryté veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Jeţiša Krista. 17 Ale ak sa ty zovieš Ţidom a spoliehaš sa na zákon a chváliš sa Bohom 18 a znáš jeho vôľu a vieš posúdiť, čo je dobré a čo zlé, vynaučovaný súc zo zákona, 19 a dôveruješ si byť vodcom slepých, svetlom tých, ktorí sú vo tme, 20 vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ty, ktorý máš tvárnosť známosti a pravdy v zákone; 21 ty teda, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ktorý káţeš nekradnúť, kradneš? 22 Ty, ktorý hovoríš necudzoloţiť, cudzoloţíš? Ktorému sa hnusia modly, dopúšťaš sa svätokrádeţe? 23 Ktorý sa chváliš zákonom, prestupovaním zákona zneuctievaš Boha? 24 Lebo pre vás sa rúhajú menu Boţiemu medzi pohanmi, jako je napísané. 25 Lebo obriezka síce osoţí, keď robíš to, čo káţe zákon. Ale keď si priestupníkom zákona, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. 26 A tak keby neobriezka zachovávala jednotlivé ustanovenia zákona, či nebude jeho neobriezka počítaná za obriezku? 27 A bude súdiť neobriezka, neobriezka od prirodzenia, plniaca zákon, teba, ktorý si literou a obriezkou - priestupníkom zákona. 28 Lebo nie je ten je Ţidom, kto je ním zjavne, navonok, ani nie je obriezkou obriezka na tele; 29 ale Ţidom je ten, kto je ním skryte, v srdci, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere, - ktorého chvála nie je od ľudí, ale od Boha.

Rímskym 3

1 Čo má tedy viacej Ţid? Alebo jaký je uţitok z obriezky? 2 Ţid má o mnoho viac, a mnohý je uţitok z obriezky na kaţdý spôsob, lebo najprv preto, ţe sú im sverené výroky Boţie. 3 Lebo veď čoţe, ak niektorí neverili?! Či azda ich nevera zmarí vernosť Boţiu? 4 Nech sa nestane! Ale Bôh nech je pravdivý, a kaţdý človek lhár, ako je napísané: Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil, keby si sa súdil. 5 Ale ak naša nespravedlivosť len dokazuje spravedlivosť Boţiu, čo povieme? Či nie je potom Bôh nespravedlivý, ktorý nesie na nás hnev? (Po ľudsky hovorím). 6 Nech sa nestane! Lebo veď ako by potom súdil Bôh svet? 7 Lebo ak pravda Boţia rozhojnila sa mojou lţou na jeho slávu, prečo som potom ešte i ja súdený jako hriešnik? 8 A či potom nemáme radšej robiť zlé, jako sa nám rúhajú, a jako niektorí vravia o nás, ţe hovoríme, robme vraj zlé, aby prišlo dobré? Ktorých odsúdenie je spravedlivé. 9 Čo tedy? Či máme nejakú prednosť? Nijakým činom, lebo tu prv sme obvinili i Ţidov i Grékov, ţe všetci sú pod hriechom,

10 ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného; 11 niet toho, kto by rozumel, niet, kto by váţne hľadal Boha; 12 všetci sa odchýlili, napospol stali sa neuţitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. 13 Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami; 14 ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; 15 ich nohy rýchle vyliať krv; 16 skrúšenie a bieda je na ich cestách, 17 a cesty pokoja nepoznali. 18 Niet bázne Boţej pred ich očami. 19 A vieme, ţe všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boly zapchaté kaţdé ústa, a celý svet aby bol vinný Bohu, 20 pretoţe zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu. 21 No, teraz je zjavená spravedlivosť Boţia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi, 22 avšak spravedlivosť to Boţia skrze vieru Jeţiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich. 23 Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Boţej 24 ospravedlňovaní súc darmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Jeţišovi, 25 ktorého preduloţil Bôh za obeť smierenia skrze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spravedlivosti pre pustenie stranou predošle sa udialych hriechov do času obeti Kristovej 26 v znášaní Boţom, aby ukázal svoju spravedlivosť v terajšom čase, aby bol spravedlivý a ospravedlňujúci toho, kto je z viery Jeţišovej. 27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery. 28 A tak usudzujeme, ţe sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona. 29 Alebo či je Bôh len Bohom Ţidov? A či nie je aj Bohom pohanov? Áno aj pohanov, 30 pretoţe je jeden Bôh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou. 31 Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.

Rímskym 4

1 Čo tedy povieme o Abrahámovi, o svojom praotcovi, ţe čo našiel podľa tela? 2 Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u Boha. 3 Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť. 4 Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlţnosti. 5 Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezboţného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť. 6 Ako aj Dávid hovorí o blahoslavenstve človeka, ktorému Bôh počíta spravedlivosť bez skutkov: 7 Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti, a ktorých hriechy sú prikryté! 8 Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu. 9 Čo tedy, či sa vzťahuje toto blahoslavenstvo iba na obriezku a či aj na neobriezku? Lebo hovoríme, ţe Abrahámovi sa počítala viera za spravedlivosť.

10 A tak ako sa mu počítala? Či vtedy, keď bol v obriezke, keď bol obrezaný, a či v neobriezke, keď bol ešte neobrezaný? Nie v obriezke, ale v neobriezke, 11 a dostal znamenie obriezky jako pečať spravedlivosti viery, viery v neobriezke, aby bol otcom všetkých veriacich neobriezkou, aby aj im bola pripočítaná spravedlivosť, 12 a aby bol otcom obriezky nie len tým, ktorí sú z obriezky, ale aj tým, ktorí kráčajú v šľapajach viery, viery v neobriezke, našeho otca Abraháma. 13 Lebo nie skrze zákon bolo dané Abrahámovi alebo jeho semenu zasľúbenie, ţe bude dedičom sveta, ale skrze spravedlivosť viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí, ktorí sú zo zákona, vtedy je vyprázdnená viera a zmarené je zasľúbenie. 15 Lebo zákon pôsobí hnev; lebo tam, kde nieto zákona, niet ani prestúpenia. 16 Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás 17 ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov - pred tvárou Boha, ktorému uveril, a ktorý oţivuje mŕtvych a volá to, čo nie je, ako čo by bolo; 18 ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä; 19 a neoslabnúc vo viere nehľadel na svoje uţ umŕtvené telo majúc okolo sto rokov ani na umŕtvenie ţivota Sáry 20 a nepochyboval o zasľúbení Boţom v nevere, ale bol posilnený vo viere dajúc slávu Bohu 21 a súc cele istý toho, ţe to, čo zasľúbil, je mocný aj učiniť, 22 preto mu to aj bolo počítané za spravedlivosť. 23 A nie je to napísané iba pre neho, ţe sa mu počítalo, 24 ale aj pre nás, ktorým sa má počítať, nám veriacim na toho, ktorý vzkriesil Jeţiša, nášho Pána, z mŕtvych, 25 ktorý bol vydaný pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.

Rímskym 5

1 Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blíţiť sa k Bohu skrze svojho Pána Jeţiša Krista, 2 skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti, v ktorej stojíme, a chválime sa nádejou slávy Boţej. 3 No, nie len to, ale sa chválime aj súţeniami vediac, ţe súţenie pôsobí trpezlivosť 4 a trpezlivosť dokázanosť a dokázanosť nádej, 5 a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Boţia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný. 6 Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezboţných. 7 Lebo sotva kto kedy zomrie za spravedlivého, pretoţe za dobrého by sa niekto snáď aj odváţil zomrieť. 8 Ale Bôh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, ţe keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás. 9 A tak tedy je o mnoho istejšie, ţe teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu. 10 Lebo ak vtedy, keď sme boli nepriateľmi, boli sme smierení s Bohom skrze smrť jeho Syna, tak je o mnoho istejšie, ţe súc smierení budeme spasení jeho ţivotom. 11 No, nie len to, ale tak spasení, ţe sa i chválime Bohom skrze našeho Pána Jeţiša Krista, skrze ktorého sme teraz dostali smierenie. 12 Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretoţe všetci zhrešili -

13 Lebo aj do zákona bol hriech na svete, ale hriech sa nepripočíta, keď nieto zákona. 14 Ale smrť jednako kraľovala od Adama aţ po Mojţiša i nad tými, ktorí nehrešili podobným prestúpením ako Adam, ktorý je obrazom toho budúceho. 15 Ale nie tak ako rečený pád, čiţe prehrešenie, i dar milosti. Lebo ak pádom toho jedného zomreli mnohí, o mnoho väčšmi rozhojnila sa milosť Boţia a dar milosťou toho jedného človeka Jeţiša Krista naproti mnohým. 16 Ani nie ako skrze jedného zhrešivšieho je rečený dar. Lebo odsudzujúci výrok z jedného prehrešenia na odsúdenie, ale dar milosti z mnohých prehrešení na ospravedlňujúci výrok. 17 Lebo ak pádom, prehrešením sa, toho jedného kraľovala smrť skrze jedného, je o mnoho istejšie, ţe tí, ktorí dostávajú hojnosť milosti a daru spravedlivosti, budú kraľovať v ţivote skrze toho jedného, Jeţiša Krista. 18 A tak tedy jako jedným pádom odsudzujúci výrok na všetkých ľudí na odsúdenie, tak i jedným ospravedlňujúcim výrokom dar milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie ţivota. 19 Lebo jako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho jedného stanú sa mnohí spravedlivými. 20 A k tomu vošiel do toho i zákon, aby sa rozmnoţilo prehrešenie; ale kde sa rozmnoţil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnoţila milosť, 21 aby, jako kraľoval hriech v smrti, zrovna tak kraľovala aj milosť skrze spravedlivosť cieľom večného ţivota skrze Jeţiša Krista, našeho Pána.

Rímskym 6

1 Nuţ čo tedy povieme? Či zostaneme v hriechu, aby sa rozmnoţila milosť? 2 Nech sa nestane! Lebo veď ktorí sme zomreli hriechu - jako budeme ešte ţiť v ňom?! 3 Alebo či neviete, ţe všetci, ktorí sme pokrstení v Krista Jeţiša, pokrstení sme v jeho smrť? 4 Pohrobení sme tedy s ním skrze krst v smrť, aby sme, jako Kristus vstal z mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote ţivota. 5 Lebo ak sme sa stali spolusrastlými podobnosťou jeho smrti, ale takými aj podobnosťou vzkriesenia budeme 6 vediac to, ţe náš starý človek je spolu ukriţovaný, aby bolo zmarené telo hriechu čo do svojej pôsobnosti, aby sme viacej neslúţili hriechu. 7 Lebo ten, kto zomrel, je uţ ospravedlnený od hriechu. 8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, ţe budeme s ním aj spolu ţiť 9 vediac, ţe Kristus vstanúc z mŕtvych uţ viacej nezomiera; smrť viacej nepanuje nad ním. 10 Lebo čo zomrel, hriechu zomrel raz navţdy, a čo ţije, ţije Bohu. 11 Tak aj vy súďte o sebe, ţe ste mŕtvi hriechu, ale ţiví Bohu v Kristu Jeţišovi, v našom Pánovi. 12 Nech tedy nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele, aby ste ho poslúchali, totiţ hriech, v jeho, to jest tela, ţiadostiach 13 ani nevydávajte svojich údov za nástroje neprávosti, ale sa oddajte Bohu jako ţiví z mŕtvych a svoje údy za nástroje spravedlivosti Bohu; 14 lebo hriech nebude panovať nad vami, pretoţe nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. 15 Tak čo tedy? Či budeme hrešiť, keď nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Nech sa nestane! 16 Či neviete, ţe komu sa vydávate za sluhov cieľom poslušnosti, ţe ste sluhami toho, koho poslúchate - buď sluhami hriechu na smrť buď sluhami poslušnosti na spravedlivosť? 17 No, vďaka Bohu, ţe pravda boli ste sluhami hriechu, ale ste zo srdca poslúchli druh náuky, do ktorého ste vydaní, 18 a oslobodení súc od hriechu podrobení ste v sluţbu spravedlivosti.

19 Po ľudsky hovorím pre slabosť vášho tela: Lebo jako ste boli vydali svoje údy za sluhov nečistote a neprávosti robiť neprávosť, tak teraz vydajte svoje údy za sluhov spravedlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli sluhami hriechu, boli ste slobodní spravedlivosti. 21 Nuţ akýţe ste mali vtedy uţitok z toho, za čo sa teraz hanbíte? Lebo koniec toho je smrť. 22 Ale teraz oslobodení súc od hriechu a v sluţbu podrobení Bohu máte svoj uţitok na posvätenie a koniec večný ţivot. 23 Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Boţím z milosti je večný ţivot v Kristu Jeţišovi, v našom Pánovi.

Rímskym 7

1 Alebo či neviete, bratia, - lebo hovorím znalým zákona - ţe zákon panuje nad človekom dotiaľ, dokiaľ ţije? 2 Lebo vydatá ţena je priviazaná k ţivému muţovi zákonom. Ale keby muţ zomrel, bola by oprostená zákona muţa. 3 A tak tedy, kým ţije muţ, budú ju volať cudzoloţnicou, keby bola ţenou inému muţovi. Ale keby zomrel muţ, slobodná je od zákona, aby nebola cudzoloţnicou, keby bola pripojená inému muţovi. 4 Nasledovne, moji bratia, aj vy ste usmrtení zákonu skrze telo Kristovo, aby ste boli vlastníctvom inému, tomu, ktorý to vstal z mŕtvych, aby sme niesli ovocie Bohu. 5 Lebo keď sme boli v tele, pôsobily v našich údoch vášne rôznych hriechov, vznikajúce skrze zákon, aby sme niesli ovocie smrti. 6 Ale teraz sme oprostení zákona zomrúc tomu, kým sme boli drţaní, tak aby sme slúţili v novote ducha a nie v starobe litery. 7 Čo tedy povieme? Ţe je zákon hriechom? To nech sa nestane! Ale hriechu som nepoznal, iba skrze zákon. Lebo ani o ţiadosti by som nebol vedel, keby nehovoril zákon: Nepoţiadaš! 8 Ale hriech dostanúc príčinu skrze prikázanie spôsobil vo mne všelijakú ţiadosť; lebo bez zákona je hriech mŕtvy. 9 A ja som kedysi ţil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech oţil, 10 ale ja som zomrel, a ukázalo sa, ţe prikázanie, ktoré mi malo byť na ţivot, to isté mi bolo na smrť. 11 Lebo hriech dostanúc príčinu skrze prikázanie zviedol ma a skrzeň zabil. 12 Tak tedy je zákon svätý, i prikázanie je sväté i spravedlivé i dobré. 13 Či tedy to dobré sa mi stalo smrťou? Nech sa nestane! Ale hriech, aby sa ukázal, ţe je hriechom, ktorý mi skrze to dobré pôsobí smrť, aby bol hriech svrchovane hriešnym skrze prikázanie. 14 Lebo vieme, ţe zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný pod hriech. 15 Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím. 16 Ale ak činím to, čoho nechcem, súhlasím so zákonom, ţe je dobrý. 17 A tak teraz uţ nerobím toho ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 18 Lebo viem, ţe neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leţí pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam, 19 lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím. 20 Ale ak činím to, čoho nechcem, nerobím toho uţ viacej ja, ale to robí hriech, ktorý prebýva vo mne. 21 Tak tedy nachádzam zákon sebe, ktorý chcem činiť dobré, ţe leţí pri mne zlé. 22 Lebo sa spolu radujem so zákonom Boţím podľa vnútorného človeka; 23 ale vidím iný, cudzí zákon vo svojich údoch, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a ktorý ma zajíma v rabstvo zákonu hriechu, ktorý to zákon je v mojich údoch. 24 Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!

25 Ďakujem Bohu skrze Jeţiša Krista, našeho Pána! A tak tedy ja, ten istý, slúţim mysľou zákonu Boţiemu a telom zákonu hriechu.

Rímskym 8

1 A tak teraz uţ nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Jeţišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. 2 Lebo zákon Ducha ţivota v Kristu Jeţišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti. 3 Lebo to, čo bolo nemoţné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Bôh pošlúc svojeho Syna v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele, 4 aby bolo naplnené právo zákona v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha. 6 Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je ţivot a pokoj, 7 pretoţe myseľ tela je nepriateľstvom naproti Bohu, lebo sa nepodriaďuje zákonu Boţiemu, lebo sa ani nemôţe podriadiť. 8 A tí, ktorí sú v tele, nemôţu sa ľúbiť Bohu; 9 ale vy nie ste v tele, ale v duchu, akţe Duch Boţí prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten neni jeho. 10 Ale ak je Kristus vo vás, vtedy je síce telo mŕtve pre hriech, ale duch je ţivot pre spravedlivosť. 11 A jestli Duch toho, ktorý vzkriesil Jeţiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten, ktorý vzkriesil Krista Jeţiša z mŕtvych, oţiví aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. 12 A tak tedy, bratia, dlţníci sme nie telu, aby sme ţili podľa tela. 13 Lebo ak ţijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete ţiť. 14 Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Boţím, tí sú synmi Boţími. 15 Lebo ste nevzali ducha sluţby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! 16 Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, ţe sme deťmi Boţími. 17 A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Boţími a spoludedičmi Kristovými; akţe spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. 18 Lebo tak súdim, ţe utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boly prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás. 19 Lebo túţobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Boţích. 20 Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil, 21 v nádeji, ţe aj samo stvorenstvo bude oslobodené od sluţby porušenia v slobodu slávy detí Boţích. 22 Lebo vieme, ţe celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí jako v pôrode aţ doteraz. 23 No, nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojeho tela. 24 Lebo sme spasení v nádeji. Ale nádej, ktorá sa vidí, nie je nádejou, lebo na to, čo niekto vidí, prečo by sa na to aj nadejal? 25 Ale ak sa nadejeme na to, čoho nevidíme, vtedy očakávame v trpezlivosti. 26 A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami. 27 A ten, ktorý zpytuje srdcia, vie, čo je myseľ Ducha, ţe sa podľa Boha prihovára za svätých. 28 A vieme, ţe tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloţenia.

29 Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. 30 A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. 31 Čo tedy povieme na to? Ak je Bôh za nás, kto proti nám?! 32 Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!? 33 Kto bude ţalovať na vyvolených Boţích? Bôh je, ktorý ospravedlňuje. 34 Kde kto odsúdi? Kristus Jeţiš je, ktorý zomrel, a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý aj je po pravici Boţej, ktorý sa aj prihovára za nás. 35 Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súţenie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; povaţovaní sme za ovce na zabitie. 37 Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval. 38 Lebo som presvedčený, ţe ani smrť ani ţivot ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci 39 ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Boţej, ktorá je v Kristu Jeţišovi, našom Pánovi.

Rímskym 9

1 Pravdu hovorím v Kristu, neluhám, pri čom mi svedčí aj moje svedomie v Svätom Duchu, 2 ţe mám veliký zármutok a neprestajnú bolesť vo svojom srdci. 3 Lebo by som si prial ja sám byť anatema a odlúčený od Krista za svojich bratov, za svojich príbuzných podľa tela, 4 ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i smluvy i zákonodarstvo i svätosluţba i zasľúbenia, 5 ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Bôh, poţehnaný na veky. Ameň. 6 No, nie ţe by bolo zmarené slovo Boţie. Lebo nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izraelom, 7 ani preto, ţe sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, 8 to jest, nie deti tela sú deťmi Boţími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä. 9 Lebo slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem, a Sára bude mať syna. 10 A nie len to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca. 11 Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloţenie Boţie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva 12 ešte vtedy jej bolo povedané, ţe väčší bude slúţiť menšiemu. 13 Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel. 14 Čo tedy povieme? Či nie je nespravedlivosť u Boha? To nech sa nestane! 15 Lebo hovorí Mojţišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 16 Tak tedy nie je to vecou toho, kto chce, ani toho, kto beţí, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva. 17 Lebo Písmo hovorí faraonovi: Práve nato som ťa vzbudil, aby som na tebe ukázal svoju moc, a aby sa rozhlasovalo moje meno po celej zemi. 18 Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje. 19 Ale povieš mi tedy: A prečoţe potom karhá? Lebo veď kto kedy sa sprotivil jeho vôli, keď je tomu tak? 20 Nuţ tedy, ó, človeče, ktoţe si ty, ţe odhováraš Bohu?! Či azda povie útvor tomu, kto ho utvoril: Prečo si ma tak učinil?

21 Alebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť? 22 A čo, ak Bôh chcúc ukázať svoj hnev a oznámiť to, čo je jemu moţné, znášal vo veľkej zhovievavosti nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred prihotovil na slávu? 24 Ktorých aj povolal, nás, nie len zo Ţidov, ale aj z pohanov. 25 Ako aj v Hozeášovi hovorí: Nazoviem nie môj ľud svojím ľudom, a nie milovanú milovanou, 26 a bude, ţe na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, ţe tam budú nazvaní synmi ţivého Boha. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby bol počet synov Izraelových ako piesok mora, len zostatok bude spasený. 28 Lebo zkazu, a rýchlu, vykoná v spravedlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi. 29 A tak ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Zástupov nebol zanechal semä, boli by sme jako Sodoma a Gomore by sme boli podobní. 30 Čo tedy povieme? Ţe pohania, ktorí sa nehnali za spravedlivosťou, dosiahli spravedlivosť, ale spravedlivosť z viery. 31 A Izrael ţenúc sa za zákonom spravedlivosti k zákonu spravedlivosti nedospel. 32 Prečo? Preto, ţe nie z viery, ale jako zo skutkov zákona ho hľadali. Narazili na kameň úrazu, 33 jako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a nikto, kto verí naň, nebude zahanbený.

Rímskym 10

1 Bratia, záľuba môjho srdca a prosba k Bohu za Izraela je, aby boli spasení. 2 Lebo im dávam svedoctvo, ţe majú horlivosť Boţiu, ale nie podľa pravého poznania. 3 Lebo neznajúc spravedlivosti Boţej a hľadajúc postaviť svoju vlastnú spravedlivosť nepodriadili sa spravedlivosti Boţej. 4 Lebo koniec zákona je Kristus na spravedlivosť kaţdému veriacemu. 5 Lebo Mojţiš píše o spravedlivosti zo zákona, ţe človek, ktorý by to učinil, bude tým ţiť. 6 Ale spravedlivosť z viery hovorí takto: Nepovedz vo svojom srdci: Kto vystúpi hore do neba? To je sviesť Krista dolu. 7 Alebo: Kto sostúpi do priepasti? To je vyviesť Krista hore z mŕtvych. 8 Ale čo hovorí z viery spravedlivosť? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci. To jest to slovo viery, ktoré káţeme. 9 Lebo keď vyznáš Pána Jeţiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, ţe ho Bôh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10 Lebo srdcom sa verí na spravedlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie. 11 Lebo Písmo hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený. 12 Lebo nieto rozdielu medzi Ţidom a Grékom, lebo ten istý Pán je Pánom všetkých, bohatý naproti všetkým, ktorí ho vzývajú. 13 Lebo kaţdý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený. 14 Ale jako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A jako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A jako počujú bez kazateľa? 15 A zase jako budú kázať, keď nebudú poslaní? Jako je napísané: Jaké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú pokoj, tých, ktorí zvestujú dobré veci! 16 Ale nie všetci poslúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril našej zvesti? 17 Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Boţie. 18 Ale hovorím: Či ozaj nepočuli? Áno: Ich zvuk sa rozniesol po celej zemi a ich slová do končín obydlenej zeme.

19 Ale hovorím: Či ozaj nepoznal Izrael? Prvý hovorí Mojţiš: Ja vás pohnem k ţiarlivosti pri národe, ktorý nie je národom; pri nerozumnom národe vás popudím k hnevu. 20 A Izaiáš sa odvaţuje a hovorí: Najdený som od tých, ktorí ma nehľadali, zjavený som tým, ktorí sa po mne nepýtali. 21 Ale o Izraelovi hovorí: Celý deň som vystieral svoje ruky k ľudu neposlušnému a protirečiacemu.

Rímskym 11

1 Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho. 2 Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: 3 Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu. 4 Ale čo mu hovorí na to Boţia odveta? Zanechal som si sedem tisíc muţov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. 5 Takto tedy stalo sa, ţe i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. 6 Ale ak milosťou, vtedy uţ nie zo skutkov, pretoţe milosť by uţ nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to uţ milosť, pretoţe skutok uţ nie je skutkom. 7 Tak čo tedy? To, čo snaţne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení. 8 Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, aţ do dnešného dňa. 9 A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou. 10 Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navţdy. 11 Hovorím tedy: Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil. 12 No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich poráţka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť! 13 Lebo hovorím vám pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju sluţbu, 14 ak by som len nejako mohol rozhorliť svoje telo a zachrániť niektorých z nich. 15 Lebo ak je ich zavrhnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako ţivot, ţivot z mŕtvych?! 16 A jestli je prvotina svätá, vtedy aj celé cesto, a jestli je koreň svätý, vtedy aj vetvi. 17 Ale ak sú niektoré vetvi vylomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spoluúčastným koreňa a tuku olivy, 18 nechváľ sa proti vetviam: a jestli sa chváliš, vedz, ţe nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Nuţ tedy povieš: Vetvi sú vylomené, aby som ja bol vštepený. 20 Dobre. Vylomené sú neverou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj! 21 Lebo ak Bôh neušetril prirodzených vetví, mohol by snáď neušetriť ani teba. 22 Vidz tedy dobrotu i prísnosť Boţiu! Na tých, ktorí padli, prísnosť, a na teba dobrota Boţia, keď zostaneš v dobrote, ináče budeš aj ty vyťatý. 23 A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretoţe Bôh má moc zase ich vštepiť. 24 Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy! 25 Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, ţe zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov, 26 a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezboţnosti od Jakoba.

27 A toto im bude odo mňa smluva, keď odnímem ich hriechy. 28 Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov. 29 Lebo nijakým činom neţelie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania. 30 Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou, 31 tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva, 32 pretoţe Bôh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval. 33 Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Boţej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty! 34 Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil? 35 Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené? 36 Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.

Rímskym 12

1 Prosím vás tedy, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Boţie, ţeby ste ta dali svoje telá v ţivú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätosluţbu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste zkúšali, čo je vôľa Boţia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé! 3 Lebo hovorím skrze milosť, ktorá mi je daná, kaţdému, kto je medzi vami, aby nemyslel vyššie nad to, čo treba myslieť, ale aby myslel tak, ţe by rozumne myslel, kaţdý podľa toho, jako jednému kaţdému Bôh udelil mieru viery. 4 Lebo tak, ako máme v jednom tele mnohé údy, ale jako údy nemajú všetky toho istého úkonu, 5 tak aj my mnohí sme jedným telom v Kristovi, ale jednotlive jedni druhých údami. 6 A majúc rozdielne dary, podľa milosti, ktorá nám je daná, buď proroctvo, nech je v úmere s vierou; 7 buď sluţbu, verný v sluţbe; buď ten, kto učí, v učení; 8 buď kto napomína, v napomínaní; ten, kto sa sdieľa, v prostote; kto je predstavený, v pilnosti; kto činí milosrdenstvo, nech to robí veselou tvárou, ochotne. 9 Láska nech je nepokrytecká. Nech sa vám oškliví zlé, a pridŕţajte sa dobrého. 10 V bratskej láske buďte navzájom naproti sebe neţní, v úcte jedni druhých predchádzajúci, 11 v prácach nie leniví, duchom vrúci, Pánovi slúţiaci, 12 v nádeji sa radujúci, v súţení trpezliví, na modlitbe zotrvávajúci, 13 v potrebách svätých sa sdieľajúci, za pohostinnosťou sa ţenúci. 14 Dobrorečte tým, ktorí vás prenasledujú; dobrorečte a nezlorečte. 15 Radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi; 16 jedno a to isté navzájom naproti sebe smýšľajúci; nie mysliaci na vysoké veci, ale nízke nech vás zaujíma. 17 Nebuďte rozumní sami u seba, nikomu neodplacujúc zlého za zlé, premýšľajúc o tom, čo je dobré pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je to moţné, nakoľko to závisí od vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi. 19 Nie sami sa pomstiac, milovaní, ale dajte miesto hnevu, lebo je napísané: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. 20 A tak keď je hladný tvoj nepriateľ, nakŕm ho; keď je smädný, napoj ho; lebo to robiac shrnieš ţeravé uhlie na jeho hlavu. 21 Nedaj sa premáhať zlému, ale premáhaj dobrým zlé.

Rímskym 13

1 Kaţdá duša nech sa podriaďuje vrchnostiam, ktoré jako také majú vyššiu moc; lebo nieto vrchnosti krome od Boha, a vrchnosti, ktoré sú, zriadené sú od Boha, 2 takţe ten, kto sa protiví vrchnosti, stavia sa proti Boţiemu zriadeniu; a tí, ktorí sa staväjú oproti, sebe vezmú odsudok. 3 Lebo vladári nie sú postrachom dobrému skutku, ale zlému. A chceš sa nebáť vrchnosti? Rob to, čo je dobré, a budeš mať pochvalu od nej, 4 lebo je sluţobníkom Boţím tebe na dobré. Ale ak robíš to, čo je zlé, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč, lebo je sluţobníkom Boţím, pomstiteľom, na hnev tomu, kto pácha zlé. 5 Preto je nevyhnutne potrebné podriaďovať sa, nie len pre hnev, ale aj pre svedomie. 6 Lebo preto platíte aj dane, lebo sú svätosluţobníkmi Boţími, práve nato zotrvávajúci v správe. 7 A tedy dajte kaţdému, čo ste komu podlţni: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť. 8 Nebuďte nikomu nič dlţni, krome navzájom sa milovať; lebo ten, kto miluje blíţneho, naplnil zákon. 9 Lebo: Nezcudzoloţíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, nepoţiadaš, a jestli je aké iné prikázanie, to všetko sa zahrňuje v slove: Milovať budeš svojho blíţneho jako samého seba. 10 Láska nerobí blíţnemu zlého, a tedy plnosťou zákona je láska. 11 A toto, znajúc čas, ţe je uţ hodina, aby sme sa prebudili zo spánku a vstali, lebo teraz nám je bliţšie spasenie, ako bolo vtedy, keď sme uverili. 12 Noc pokročila, a deň sa priblíţil. Sloţme tedy skutky temnosti a oblečme si zbrane svetla. 13 Jako vodne choďme slušne, nie v obţerstvách a pijanstvách, nie v smilstvách a prostopašiach, nie v zvade a závisti. 14 Ale si oblečte Pána Jeţiša Krista a nepečujte o telo tak, aby sa v ňom zobúdzaly zlé ţiadosti.

Rímskym 14

1 A slabého vo viere prijímajte, nie na posudzovania myšlienok. 2 Lebo niekto verí, ţe smie jesť všetko, a zase niekto súc slabý jie zeliny. 3 Ten, kto jie, nech nepohŕda tým, kto nejie; a zase ten, kto nejie, nech nesúdi toho, kto jie, lebo ho Bôh prijal. 4 Ktoţe si ty, ktorý súdiš cudzieho čeľadína? Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. Ale bude stáť, pretoţe Bôh je mocný postaviť ho, aby stál. 5 Lebo niekto súdi, ţe niektorý deň je nad iný deň, a zase niekto súdi, ţe kaţdý deň ako deň. Kaţdý nech si je istý veci sám vo svojej mysli. 6 Kto dá na deň, dá Pánovi; kto nedá na deň, nedá Pánovi na deň. Kto jie, jie Pánovi, lebo ďakuje Bohu, a kto nejie, nejie Pánovi a ďakuje Bohu. 7 Lebo nikto z nás neţije sám sebe, a nikto sám sebe nezomiera. 8 Lebo keď ţijeme, ţijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď ţijeme buď mrieme, sme Pánovi. 9 Lebo nato Kristus i zomrel i vstal i oţil, aby panoval i nad mŕtvymi i nad ţivými. 10 A ty prečoţe súdiš svojho brata? Alebo aj ty, prečo pohŕdaš svojím bratom? Lebo sa všetci postavíme pred súdnou stolicou Kristovou. 11 Lebo je napísané: Jako ţe ja ţijem, tak isté je, hovorí Pán, ţe mne sa skloní kaţdé koleno, a kaţdý jazyk bude oslavovať Boha.

12 Tak tedy jeden kaţdý z nás dá sám za seba Bohu počet. 13 Nesúďme tedy viacej jedni druhých, ale radšej usúďte to, aby ste nekládli bratovi do cesty toho, na čom by sa potknul alebo pohoršil. 14 Viem a som presvedčený v Pánu Jeţišovi, ţe samo sebou nie je nič obecné čiţe nečisté; iba tomu, kto myslí o niečom, ţe je obecné, tomu je obecným. 15 Ale ak zarmucuje sa tvoj brat pre pokrm, uţ nechodíš v láske. Neveď do záhuby svojím pokrmom toho, za ktorého Kristus zomrel! 16 Nech sa tedy nerúhajú vášmu dobrému! 17 Lebo kráľovstvo Boţie nie je pokrm a nápoj, ale spravedlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu. 18 Lebo kto v tomto slúţi Kristovi, je ľúby Bohu a dokázaný ľuďom. 19 A tak tedy sa ţeňme za tým, čo je vecou pokoja a vzájomného vzdelania. 20 Nebor pre pokrm diela Boţieho! Všetko je o sebe čisté, ale zlým je človekovi, ktorý jie a uráţa sa pri tom. 21 Dobre je nejesť mäsa ani nepiť vína ani nerobiť ničoho, na čom sa uráţa tvoj brat alebo pohoršuje alebo čím slabne. 22 Ty ţe máš vieru? Maj ju sám u seba pred Bohom. Blahoslavený, kto sám seba nesúdi v tom, čo uznáva za dobré. 23 Ale ten, kto pochybuje, keď jie, je odsúdený, lebo to nie je z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.

Rímskym 15

1 A my mocní sme povinní niesť slabosti tých, ktorí nie sú mocní, a nie ľúbiť sa sami sebe. 2 Jeden kaţdý z nás nech sa ľúbi blíţnemu na dobré ku vzdelaniu; 3 lebo ani Kristus nehľadal toho, aby sa ľúbil sám sebe, ale jako je napísané: Hanenia haniacich teba padly na mňa. 4 Lebo všetko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie písem mali nádej. 5 A Bôh trpezlivosti a potešenia nech vám dá myslieť na jedno a na to isté medzi sebou podľa Krista Jeţiša, 6 aby ste jednomyseľne jednými ústy oslavovali Boha a Otca našeho Pána Jeţiša Krista. 7 Preto sa prijímajte navzájom, ako i Kristus nás prijal na slávu Boţiu. 8 Lebo hovorím, ţe Jeţiš Kristus bol sluţobníkom obriezky za pravdu Boţiu, aby potvrdil zasľúbenia, dané otcom, 9 a pohania aby za milosrdenstvo oslavovali Boha, jako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi národami a tvojmu menu budem spievať ţalmy. 10 A zase hovorí: Veseľte sa, národy, a jeho ľudom! 11 A zase: Chváľte Pána, všetky národy! A: Zvelebujte ho všetci ľudia! 12 A zase Izaiáš hovorí: Bude koreň Jesseho, a ten, ktorý povstane, aby panoval nad národami, na neho sa budú nadejať národy. 13 A Bôh nádeje nech vás naplní kaţdou radosťou a pokojom vo verení, aby ste hojneli v nádeji mocou Svätého Ducha. 14 A presvedčený som, moji bratia, i ja sám o vás, ţe ste i sami plní dobroty naplnení súc kaţdou známosťou, môţuc i napomínať druh druha. 15 A z čiastky som vám písal niečo odváţnejšie, bratia, ako taký, ktorý vás znova upomínam, pre milosť, ktorá mi je daná od Boha, 16 aby som bol svätosluţobníkom Jeţiša Krista medzi pohanmi slúţiac kňazsky evanjeliu Boţiemu, aby bola obeť pohanov príjemná, posvätená Svätým Duchom. 17 Mám sa tedy čím chváliť v Kristu Jeţišovi čo do vecí Boţích.

18 Lebo by som sa neopováţil vravieť niečo o tom, čo by nebol skrze mňa vykonal Kristus cieľom poslušnosti pohanov, slovom i skutkom, 19 v moci divov a zázrakov, v moci Ducha Boţieho, takţe som od Jeruzalema a naokolo aţ po Illýriu vyplnil, čo vyţadovalo evanjelium Kristovo, 20 a to tak, ţe mi to bolo vecou cti, aby som zvestoval evanjelium, nie tam, kde uţ bol Kristus menovaný, aby som nestaväl na cudzí základ, 21 ale jako je napísané: Tí, ktorým nebolo zvestované o ňom, uvidia; a ktorí nepočuli, porozumejú. 22 Preto mi aj bolo tak mnoho ráz prekazené prijsť k vám. 23 Ale teraz uţ nemajúc viacej miesta v týchto krajoch a pretoţe mám, uţ od mnoho rokov, túţbu prijsť k vám, 24 keď pojdem, ak to len bude moţné, do Hispanie, prijdem k vám. Lebo sa nadejem, ţe idúc cez váš kraj, uvidím vás, a ţe ma vy ta odprevadíte, keď vás prv aspoň z čiastky uţijem. 25 No, teraz idem do Jeruzalema konajúc svätým sluţbu. 26 Lebo Macedonii a Achaji sa videlo za dobré z účastnosti urobiť nejakú sbierku pre chudobných zo svätých, ktorí sú v Jeruzaleme. 27 Lebo sa im to videlo za dobré, a sú ich dlţníkmi. Lebo ak dostali pohania účasť na ich duchovných majetkoch, podlţni sú im tieţ sväte poslúţiť telesnými. 28 Keď tedy to vykonám a zapečatím im to ovocie, odídem cez vás do Hispanie. 29 A viem, ţe keď prijdem k vám, prijdem v plnosti poţehnania evanjelia Kristovho. 30 Ale vás prosím, bratia, pre nášho Pána Jeţiša Krista a pre lásku Ducha, ţeby ste spolu so mnou zápasili na modlitbách za mňa u Boha, 31 aby som bol vytrhnutý od neposlušných neveriacich v Judsku, a aby moja sluţba, konaná Jeruzalemu, bola príjemná svätým, 32 aby som k vám prišiel v radosti skrze vôľu Boţiu a odpočinul si spolu s vami. 33 A Bôh pokoja nech je so všetkými vami. Ameň.

Rímskym 16

1 A odporúčam vám našu sestru Fojbu, sluţobnicu sboru v Kenchreách, 2 aby ste ju prijali v Pánovi hodne svätých a boli jej napomocní, v akejkoľvek veci by vás potrebovala, lebo aj ona mnohým pomáhala, aj mne samému. 3 Pozdravte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristu Jeţišovi, 4 ktorí za môj ţivot podloţili svoj vlastný krk; ktorým nie len ja sám všeličo ďakujem, ale i všetky sbory pohanov; 5 a pozdravte i sbor, ktorý je v ich dome. Pozdravte Epajneta, môjho milovaného, ktorý je prvotinou Achaje pre Krista. 6 Pozdravte Máriu, ktorá mnoho pracovala pre nás. 7 Pozdravte Andronika a Júnia, mojich príbuzných a mojich spoluväzňov, ktorí sú významní medzi apoštolmi, ktorí aj predo mnou boli v Kristu. 8 Pozdravte Amplia, môjho milovaného v Pánovi. 9 Pozdravte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristu i Stacha, môjho milovaného. 10 Pozdravte Apellu, osvedčeného v Kristovi. Pozdravte tých, ktorí sú z Aristobulových. 11 Pozdravte Heródióna, môjho príbuzného. Pozdravte tých, ktorí sú z Narcisových, ktorí sú v Pánovi. 12 Pozdravte Tryfajnu a Tryfózu, pracovavšie v Pánovi. Pozdravte Prezídu, milovanú, ktorá mnoho pracovala v Pánovi.

13 Pozdravte Rúta, vyvoleného v Pánovi, i jeho matku i moju. 14 Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patroba, Hermasa i bratov, ktorí sú s nimi. 15 Pozdravte Filologa a Júliu, Nerea a jeho sestru aj Olympasa aj všetkých svätých, ktorí sú s nimi. 16 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky sbory Kristove. 17 A prosím vás, bratia, ţeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich. 18 Lebo takí ľudia neslúţia nášmu Pánu Jeţišu Kristovi, ale svojmu vlastnému bruchu a dobrými a peknými rečami zvádzajú srdcia tých, ktorí nemyslia na zlé. 19 Lebo sa všetci dopočuli o vašej poslušnosti, a preto sa vám radujem; ale chcem, aby ste boli múdri na dobré a prostí na zlé. 20 A Bôh pokoja skoro skrúši satana pod vaše nohy. Milosť našeho Pána Jeţiša Krista nech je s vami! Ameň. 21 Pozdravuje vás Timoteus, môj spolupracovník, aj Lucius i Jázon i Sozipatros, moji príbuzní. 22 Pozdravujem Vás ja Tercius, ktorý som písal tento list, v Pánovi. 23 Pozdravuje vás Gájus, môj hostiteľ i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erastus, správca dôchodkov mesta, i brat Kvartus. 24 Milosť našeho Pána Jeţiša Krista nech je so všetkými vami, Ameň. 25 A tomu, ktorý vás môţe upevniť podľa môjho evanjelia a podľa kázne Jeţiša Krista, podľa zjavenia tajomstva, zamlčaného cez večné časy, 26 ale zjaveného teraz a oznámeného skrze prorocké písma podľa nariadenia večného Boha cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami 27 jedinému, múdremu Bohu skrze Jeţiša Krista sláva na veky vekov. Ameň.

1 Korintským 1

1 Pavel, povolaný apoštol Jeţiša Krista skrze vôľu Boţiu, a brat Sostenes 2 cirkvi Boţej, ktorá je v Korinte, posväteným v Kristu Jeţišovi, povolaným svätým, so všetkými, ktorí vzývajú meno našeho Pána Jeţiša Krista na kaţdom mieste, ich aj našom: 3 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 4 Ďakujem vţdycky svojmu Bohu vzhľadom na vás pre milosť Boţiu, ktorá vám je daná v Kristu Jeţišovi, 5 ţe ste v ňom obohatení všetkým, kaţdým slovom i kaţdou známosťou, 6 tak ako je svedoctvo Kristovo upevnené medzi vami, 7 takţe nemáte nedostatku v niktorom dare milosti očakávajúc zjavenie nášho Pána Jeţiša Krista, 8 ktorý vás aj upevní a zachová aţ do konca, bezúhonných v deň našeho Pána Jeţiša Krista. 9 Verný je Bôh, skrze ktorého ste povolaní v obecenstvo jeho Syna Jeţiša Krista, našeho Pána. 10 Ale vás prosím, bratia, menom nášho Pána Jeţiša Krista, ţeby ste všetci hovorili jedno a to isté, a ţe by nebolo medzi vami roztrţiek, ale aby ste boli dokonalí v jednej a v tej istej mysli a v jednej a v tej istej mienke. 11 Lebo mi je oznámené o vás, moji bratia, od domácich Chloy, ţe sú medzi vami zvady. 12 A hovorím toto, ţe kaţdý z vás hovorí: Ja som Pavlov, ja Apollov, ja Kéfašov a ja Kristov. 13 Či je Kristus rozdelený? Či azda bol Pavel ukriţovaný za vás? Alebo či ste pokrstení v meno Pavlovo? 14 Ďakujem Bohu, ţe som nikoho z vás nekrstil okrem Krispa a Gája, 15 aby niekto nepovedal, ţe som krstil vo svoje meno.

16 No, krstil som i dom Štefanov; viacej neviem, či som niekoho iného krstil. 17 Lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale kázať evanjelium, a to nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený kríţ Kristov. 18 Lebo slovo kríţa je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Boţou. 19 Lebo je napísané: Zahladím múdrosť múdrych a rozum rozumných zavrhnem. 20 Kde je múdry? Kde učený v zákone? Kde dišputant tohoto sveta? Či Bôh neobrátil múdrosti tohoto sveta na bláznovstvo? 21 Lebo keď v múdrosti Boţej svet skrze múdrosť nepoznal Boha, zaľúbilo sa Bohu skrze bláznovstvo kázne spasiť veriacich. 22 Keďţe i Ţidia ţiadajú znamenia, i Gréci hľadajú múdrosť, 23 my káţeme ukriţovaného Krista, Ţidom pohoršenie a Grékom bláznovstvo; 24 ale tým istým, povolaným, Ţidom i Grékom, Krista Boţiu moc a Boţiu múdrosť. 25 Lebo bláznivé Boţie je múdrejšie ako ľudia a slabé Boţie je silnejšie ako ľudia. 26 Lebo veď vidíte svoje povolanie, bratia, ţe nie mnoho múdrych podľa tela, nie mnoho mocných, nie mnoho urodzených je medzi vami zachránených. 27 Ale bláznivé u sveta si vyvolil Bôh, aby zahanbil múdrych, a slabé u sveta si vyvolil Bôh, aby zahanbil to, čo je silné, 28 a neurodzené u sveta a opovrhnuté si vyvolil Bôh, a to, čo nie je, aby zmaril to, čo je niečim, 29 aby sa pred Bohom nechválilo niktoré telo. 30 A vy ste z neho v Kristu Jeţišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravedlivosťou i posvätením i vykúpením, 31 aby bolo, jako je napísané: Ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom.

1 Korintským 2

1 A ja, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vo vznešenosti slova alebo múdrosti zvestujúc vám svedoctvo Boţie. 2 Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Jeţiša Krista, a toho ukriţovaného. 3 A ja som bol u vás v slabosti a v bázni a triasol som sa mnoho. 4 A moja reč a moja kázeň nezáleţala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci, 5 aby vaša viera nebola v ľudskej múdrosti, ale v moci Boţej. 6 A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani knieţat tohoto sveta, ktoré hynú; 7 ale hovoríme múdrosť Boţiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Bôh pred veky na našu slávu, 8 ktorej neznal nikto z knieţat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukriţovali. 9 Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Bôh prihotovil tým, ktorí ho milujú. 10 Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Boţie. 11 Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Boţích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boţí. 12 A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, 13 čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecmi duchovné porovnávajúc. 14 Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Boţieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôţe ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.

15 Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. 16 Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.

1 Korintským 3

1 A ja som vám, bratia, nemohol vravieť ako duchovným, ale jako telesným, ako nedospelým v Kristu. 2 Mliekom som vás napájal, a nemohol som vás kŕmiť ťaţkým pokrmom, lebo ste ešte nemohli zniesť, ale ešte ani teraz nemôţete, 3 lebo ste ešte vţdy telesní. Lebo kde je medzi vami závisť, zvada a rôznice, či azda nie ste telesní a nechodíte podľa človeka? 4 Lebo keď hovorí niekto: Ja som Pavlov, a iný: Ja Apollov, či azda nie ste telesní? 5 Ktoţe je tedy Pavel a kto Apollo krome toho, ţe sú sluţobníkmi, skrze ktorých ste uverili? A to kaţdý, jako mu dal Pán: 6 ja som sadil, Apollo polieval, ale Bôh dal vzrast, 7 takţe nie je ničím ani ten, kto sadí, ani kto polieva, ale Bôh, ktorý dáva vzrast. 8 A ten, kto sadí, i ten, kto polieva, sú jedno, a kaţdý dostane svoju vlastnú mzdu podľa svojej vlastnej práce. 9 Lebo sme Boţími spolupracovníkmi; Boţou roľou, Boţou stavbou ste. 10 Podľa milosti Boţej, ktorá mi je daná, jako múdry staviteľ poloţil som základ, a iný stavia naň. Ale kaţdý nech hľadí, jako naň stavia. 11 Lebo iný základ nemôţe nikto poloţiť mimo toho, ktorý je poloţený, ktorým je Jeţiš Kristus. 12 A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu 13 jedného kaţdého dielo vyjde najavo, pretoţe to ten deň ukáţe, lebo sa zjaví v ohni. A jedného kaţdého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi. 14 Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; 15 ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň. 16 Či neviete, ţe ste chrámom Boţím, a ţe Duch Boţí prebýva vo vás? 17 Ak niekto kazí chrám Boţí, toho zkazí Bôh; lebo chrám Boţí je svätý, ktorým ste vy. 18 Nech nikto sám seba nezvodí! Ak sa domnieva niekto medzi vami, ţe je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry. 19 Pretoţe múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve. 20 A zase: Pán zná myšlienky múdrych, ţe sú márne. 21 A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Lebo všetko je vaše, 22 buď Pavel buď Apollo buď Kéfaš buď svet buď ţivot buď smrť buď prítomné veci buď budúce, všetko je vaše, 23 a vy ste Kristovi, a Kristus Boţí.

1 Korintským 4

1 Nech tak myslí o nás človek ako o sluţobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Boţích. 2 Tu ostatne sa vyhľadáva u správcov, aby bol ktosi najdený verný. 3 A mne je to najmenším, aby som bol vami súdený alebo ľudským súdom. Ale ani sám seba nesúdim,

4 lebo nie som si ničoho povedomý, ale tým nie som ospravedlnený; no, ten, kto ma súdi, je Pán. 5 A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden kaţdý chválu od Boha. 6 Ale toto, bratia, som povedal v podobenstve vzťahom na seba a na Apolla, pre vás, aby ste sa na nás učili nemyslieť nad to, čo je napísané, aby ste sa nenadúvali jeden za druhého proti inému. 7 Lebo kto ťa robí rozdielnym od iného? A čo máš, čo by si nebol dostal? A jestli si aj dostal, prečo sa chváliš, ako keby si nebol dostal? 8 Uţ ste nasýtení, uţ ste zbohatli, bez nás kraľujete, a bárs by ste len kraľovali, aby sme aj my s vami spolu kraľovali. 9 Lebo mám za to, ţe nás apoštolov vykázal Bôh za najposlednejších, na odiv, ako oddaných na smrť, lebo sme sa stali divadlom svetu i anjelom i ľuďom. 10 My blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristu; my slabí, a vy silní; vy slávni a my takí, ktorí nemajú cti. 11 Aţ do tejto hodiny i lačnieme i ţíznime i nahí sme i pohlavkovaní sme i miesta nikde nemáme 12 i namáhame sa robiac vlastnými rukami; nadávajú nám, dobrorečíme; prenasledujú nás, znášame; 13 rúhajú sa nám, prosíme. Sme jako smeti sveta, všetkým za povrheľ aţ doteraz. 14 Nepíšem tohoto nato, aby som vás zahanbil, ale napomínam ako svoje milované deti. 15 Lebo keby ste mali hneď desať tisíc pestúnov v Kristu, ale nemôţete mať mnoho otcov, lebo ja som vás splodil v Kristu Jeţišovi skrze evanjelium. 16 A tedy vás prosím, nasledujte mňa. 17 Preto som vám poslal Timotea, ktorý je mojím milovaným dieťaťom a verným v Pánovi, ktorý vás upomenie na moje cesty v Kristu Jeţišovi, jako učím všade v kaţdom sbore. 18 Ale jako keby som nemal prijsť k vám, naduli sa niektorí. 19 Avšak prijdem k vám skoro, ak bude Pán chcieť, a poznám, nie slovo tých nadutých, ale moc. 20 Lebo kráľovstvo Boţie nezáleţí v slove, ale v moci. 21 Čo chcete? Či aby som k vám prišiel s palicou a či s láskou a v duchu tichosti?

1 Korintským 5

1 Docela počuť, ţe je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, o jakom ani medzi pohanmi neslýchať, aby mal ktosi ţenu svojho otca. 2 A vy ste nadutí, a nie aby ste sa radšej boli rozţialili, aby ten, ktorý spáchal taký skutok, bol vylúčený zpomedzi vás. 3 Lebo ja hoci neprítomný telom, ale prítomný duchom, uţ som usúdil, ako čo by som bol prítomný, toho, ktorý to tak spáchal, 4 v mene našeho Pána Jeţiša Krista, keď sa sídete i s mojím duchom, s mocou našeho Pána Jeţiša Krista, 5 vydať takého satanovi na záhubu tela, aby bol duch spasený v deň Pána Jeţiša. 6 Nie je dobrá vaša chvála. Či neviete, ţe málo kvasu nakvasuje celé cesto? 7 Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, tak ako ste nenakvasení. Lebo veď i náš veľkonočný Baránok je zabitý za nás, Kristus. 8 A tak sväťme, nie v starom kvase ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale v nekvasenom čistoty a pravdy. 9 Písal som vám v liste, aby ste sa nemiešali so smilníkmi, 10 ale nie vôbec so smilníkmi tohoto sveta alebo s lakomcami a s dráčmi alebo s modlármi, pretoţe by ste museli vyjsť zo sveta.

11 Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo dráč, s takým ani nejesť. 12 Lebo čoţe je mne do toho, aby som mal súdiť aj tých, ktorí sú vonku?! Či vy nesúdite tých, ktorí sú vnútri? 13 A tých, ktorí sú vonku, súdi Bôh. Vylúčte toho zlého sami zpomedzi seba!

1 Korintským 6

1 Či sa opováţi niekto z vás, kto má spor s iným, súdiť sa pred nespravedlivými a nie pred svätými? 2 Alebo či neviete, ţe svätí budú súdiť svet? A jestli vy máte súdiť svet, či ste nehodni rozsúdiť veci, ktoré sú najmenšie? 3 Či neviete, ţe budeme súdiť anjelov? A jako potom nie veci časného ţivota?! 4 Keď tedy máte súdy o veci časného ţivota, ktorých nemajú za nič vo sbore, tých posaďte, aby súdili! 5 Vám na zahanbenie hovorím. Či tak vonkoncom nieto ani jedného múdreho medzi vami, ktorý by mohol rozsúdiť medzi svojimi bratmi? 6 Ale brat s bratom sa súdi, a to pred neveriacimi! 7 Uţ je tedy celkom nedostatok u vás, ţe máte súdy medzi sebou. Prečo radšej netrpíte krivdy? Prečo radšej nenesiete škody? 8 Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom! 9 Alebo či neviete, ţe nespravedliví nezdedia kráľovstva Boţieho? Nemýľte sa, ani smilníci ani modlári ani cudzoloţníci ani mäkci ani samcoloţníci 10 ani zlodeji ani lakomci ani opilci ani nadávači ani dráči nezdedia kráľovstva Boţieho. 11 A to ste boli niektorí, ale ste sa umyli, ale ste posvätení, ale ste ospravedlnení v mene Pána Jeţiša Krista a v Duchu nášho Boha. 12 Všetko smiem, ale nie všetko prospieva; všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný. 13 Pokrmy bruchu a brucho pokrmom, ale Bôh zkazí i brucho i pokrmy. No, telo nie smilstvu, ale Pánovi a Pán telu. 14 A Bôh vzkriesil i Pána i nás vzkriesi svojou mocou. 15 Či neviete, ţe vaše telá sú údami Kristovými? Či tedy mám vziať údy Kristove a urobiť ich údami smilnice? To nech sa nestane! 16 Alebo či neviete, ţe ten, kto sa pripojuje k smilnici, je s ňou jedným telom? Lebo, hovorí, tí dvaja budú jedno telo. 17 A ten, kto sa pripojuje k Pánovi, je s ním jeden duch. 18 Utekajte pred smilstvom! Kaţdý hriech, ktorý by vykonal človek, je mimo tela. Ale ten, kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu. 19 Alebo či neviete, ţe vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a ţe nie ste sami svoji? 20 Lebo ste vykúpený za veľkú cenu. Noţe tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Boţie.

1 Korintským 7

1 A čo do toho, o čom ste mi písali, dobre by bolo človekovi nedotýkať sa ţeny. 2 Ale pre smilstvá nech má kaţdý svoju vlastnú ţenu, a kaţdá nech má svojho vlastného muţa. 3 Muţ nech preukazuje ţene povinnú dobroprajnosť a podobne aj ţena muţovi. 4 Ţena nemá v moci svojho vlastného tela, ale muţ; a podobne ani muţ nemá v moci svojho vlastného tela, ale ţena.

5 Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno sídite, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdrţanlivosť. 6 Ale to hovorím ako pripustenie a nie ako nariadenie. 7 Lebo by som chcel, aby boli všetci ľudia ako i ja sám; ale kaţdý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak a druhý inak. 8 A však hovorím neţenatým, nevydatým a vdovám, ţe dobre im, keď zostanú jako i ja. 9 Ale ak sa nevedia zdrţať, nech sa oţenia, poťaţne vydajú, lebo je lepšie oţeniť sa, poťaţne vydať sa neţ horieť. 10 A ţenatým, poťaţne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán: Ţena nech neodchádza od muţa. 11 A keby aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa smieri s muţom. A muţ nech neopúšťa ţeny. 12 A ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ţenu, a volí bývať s ním, nech jej neopúšťa. 13 A zase ţena, ktorá má neveriaceho muţa, a on volí bývať s ňou, nech neopúšťa muţa. 14 Lebo neveriaci muţ je posvätený ţenou, a neveriaca ţena je posvätená muţom, bratom. Ináče by vaše deti boly nečisté, ale teraz sú sväté. 15 Ale ak neveriaci ide ta, nech ide. V takých veciach brat alebo sestra nie je rabom, ale ku pokoju nás povolal Bôh. 16 Lebo veď čo ty vieš, ţeno, či zachrániš muţa? Alebo čo ty vieš, muţu, či zachrániš ţenu? 17 Kaţdý len tak, ako mu udelil Pán, kaţdý, jako ho povolal Bôh, tak nech chodí, robí a ţije. A tak nariaďujem vo všetkých sboroch. 18 Je niekto povolaný obrezaný? Nech neberie na seba neobrezanosti. Je ktosi povolaný v neobriezke, nech sa neobrezuje. 19 Obriezka nie je ničím, ani neobriezka nie je ničím, ale zachovávanie prikázaní Boţích. 20 Kaţdý nech zostáva v povolaní, v ktorom je povolaný. 21 Si povolaný jako sluha? Nedbaj na to; ale ak tieţ môţeš byť slobodný, radšej pouţi. 22 Lebo v Pánovi povolaný sluha je oslobodený Pánov; podobne aj povolaný slobodný je sluha Kristov. 23 Kúpení ste za drahú cenu. Nebuďte sluhami ľudí! 24 Kaţdý, v čom je povolaný, bratia, v tom nech zostáva u Boha. 25 O pannách nemám nariadenia Pánovho, ale poviem, čo myslím, ako taký, ktorý dostal milosrdenstvo od Pána byť verným. 26 Nazdám sa tedy, ţe je to dobré pre terajšie ťaţkosti, ţe je dobré človekovi, aby bol takto. 27 Si priviazaný k ţene? Nehľadaj rozviazania. Si rozviazaný, prostý ţeny? Nehľadaj ţeny. 28 Ale keby si sa oţenil, nezhrešil si. A keby sa panna vydala, nezhrešila; ale takí budú mať trápenie v tele. No, ja vás šetrím. 29 Ale to hovorím, bratia, ţe čas je krátky, aby ostatne aj tí, ktorí majú ţeny, boli, jako keby ich nemali; 30 a ktorí plačú, jako čo by neplakali; a ktorí sa radujú, jako čo by sa neradovali; a ktorí kupujú, jako čo by tým nevládli; 31 a ktorí pouţívajú tento svet, ako takí, ktorí nezneuţívajú. Lebo ta ide spôsob tohoto sveta. 32 A chcel by som, aby ste boli bez starostí. Neţenatý stará sa o to, čo je Pánovo, jako by sa ľúbil Pánovi; 33 ale ten, kto sa oţenil, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbil ţene. 34 A je rozdiel aj medzi ţenou a pannou. Nevydatá sa stará o to, čo je Pánovo, aby bola svätá i telom i duchom; ale tá, ktorá sa vydala, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbila muţovi. 35 Ale to hovorím na váš vlastný uţitok, nie aby som vám zahodil slučku na krk, ale aby ste sa slušne a stále pridŕţali Pána bez rozptýlenia mysle. 36 Ale ak niekto myslí, ţe neslušne robí voči svojej dcére - panne, ak by mala nevydatá prejsť svoj kvetúci vek, a jestli treba, aby sa tak stalo, nech urobí, čo chce, nehreší; nech sa vydajú.

37 Ale ten, kto stojí pevný vo svojom srdci a nie je nútený, ale má moc ohľadom svojej vlastnej vôle a usúdil to vo svojom srdci, zachovať svoju pannu, dobre robí. 38 A tak tedy i ten, kto vydáva svoju pannu, dobre robí, i ten, kto nevydáva, lepšie robí. 39 Ţena je viazaná zákonom, dokiaľ ţije jej muţ; ale keby zosnul jej muţ, je slobodná a môţe sa vydať, za koho chce, len nech je to v Pánovi. 40 Ale je blahoslavenejšia, keď zostane tak, podľa mojej mienky. A nazdám sa, ţe i ja mám Ducha Boţieho.

1 Korintským 8

1 A o tom, čo sa zabíja a obetuje modlám, vieme, ţe máme všetci známosť. - Známosť nadúva, ale láska vzdeláva. 2 Ale ak niekto myslí, ţe niečo vie, ešte nepoznal ničoho, jako treba poznať. 3 Ale ak niekto miluje Boha, ten je poznaný od neho. 4 Teda o jedení obetovaného modlám vieme, ţe modla nie je ničím na svete, a ţe nieto niktorého iného Boha krome jedného. 5 Lebo keď aj sú takzvaní bohovia, uţ či na nebi či na zemi, tak ako je mnoho bohov a mnoho pánov, 6 ale my máme jedného Boha, Otca, z ktorého všetko, a my cieľom neho, a jeden Pán Jeţiš Kristus, skrze ktorého všetko, aj my skrze neho. 7 Ale nie vo všetkých je tá známosť, leţ niektorí zvykom aţ doteraz jedia z obeti modly jako ozaj obetované modle, a ich svedomie súc slabé poškvrňuje sa. 8 Ale pokrm nás neurobí milšími Bohu ani horšími pred Bohom, lebo ani keď budeme jesť, nebudeme viacej, ani keď nebudeme jesť, nebudeme menej. 9 Ale hľaďte, aby toto vaše právo nebolo nejako uráţkou slabým. 10 Lebo keď vidí niekto teba, ktorý máš známosť, sedieť v chráme modly pri stole, či nebude jeho svedomie preto, ţe je slabý, zbudované, ale tak, aby tieţ jedol obetované modlám? 11 A tvojou známosťou hynie slabý, brat, pre ktorého zomrel Kristus! 12 A takto hrešiac proti bratom a bijúc ich slabé svedomie hrešíte proti Kristovi. 13 A preto, ak pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem jesť mäsa na veky, aby som nepohoršil svojho brata.

1 Korintským 9

1 Či nie som apoštol? Či nie som slobodný? Či som nevidel Jeţiša Krista, našeho Pána? Či nie ste vy mojím dielom v Pánovi? 2 Ak iným nie som apoštolom, ale vám som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi. 3 Mojou obranou pred tými, ktorí ma súdia, je toto: 4 Či nemáme práva jesť a piť? 5 Či nemáme práva vodiť so sebou sestru ţenu jako aj ostatní apoštolovia i bratia Pánovi aj Kéfaš? 6 Alebo či len ja sám a Barnabáš nemáme práva nepracovať? 7 Kto kedy vojenčí na svoje vlastné trovy? Kto sadí vinicu a nejie jej ovocia? Alebo kto pasie stádo a nejie z mlieka stáda? 8 Či to hovorím po ľudsky, alebo či toho nehovorí aj zákon? 9 Lebo v zákone Mojţišovom je napísané: Nezaviaţeš mlátiacemu volovi úst. Či sa Bôh stará o voly?

10 A či to dokonca hovorí pre nás? Lebo pre nás je napísané, ţe oráč je povinný orať v nádeji, a ten, kto mláti, má na svojej nádeji mať podiel v nádeji. 11 Ak sme my vám siali duchovné, či by to bola taká veľká vec, keby sme my ţali vaše telesné? 12 Ak iní majú účasť na práve na vás, či nemáme mať viacej my? Ale nepouţili sme toho práva, leţ znášame všetko, aby sme nedali evanjeliu Kristovmu nejakej prekáţky do cesty. 13 Či neviete, ţe tí, ktorí robia okolo svätých vecí, jedia zo svätého, a tí, ktorí sú zamestnaní pri oltári, majú podiel s oltárom? 14 Tak i Pán nariadil tým, ktorí zvestujú evanjelium, aby ţili z evanjelia. 15 Ale ja som nepouţil ničoho z toho. A nepísal som tohoto nato, aby sa pri mne tak dialo, lebo lepšie by mi bolo zomrieť, neţ aby niekto vyprázdnil moju chválu. 16 Lebo keď zvestujem evanjelium, nemám sa čím chváliť, pretoţe to musím robiť, ale beda by mi bolo, keby som nezvestoval. 17 Lebo ak to robím ochotne, mám odplatu, ak neochotne, úrad mi je sverený. 18 Čo tedy je moja mzda? Aby som zvestujúc evanjelium predloţil evanjelium Kristovo beznákladné, aby som nevyuţil svojho práva pri evanjeliu. 19 Lebo slobodný súc od všetkých všetkým som sám seba dal do sluţby, aby som získal čo najviacerých. 20 A stal som sa Ţidom ako Ţid, aby som získal Ţidov; tým, ktorí sú pod zákonom, ako čo by som bol pod zákonom (hoci sám nie som pod zákonom), aby som získal tých, ktorí sú pod zákonom; 21 tým, ktorí sú bez zákona, jako čo by som bol bez zákona (hoci nie som bez zákona Bohu, ale v zákone Kristu), aby som získal tých, ktorí sú bez zákona. 22 Slabým som sa stal slabým, aby som získal slabých. Všetkým som sa stal všetkým, aby som na kaţdý spôsob zachránil niektorých. 23 Ale to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom. 24 Či neviete, ţe tí, ktorí beţia o závod, beţia síce všetci, ale iba jeden berie víťazné? Beţte tak, aby ste uchvátili! 25 A kaţdý, kto zápasí, zdŕţa sa všetkého, a tamtí teda preto, aby dostali porušiteľnú korunu, ale my neporušiteľnú. 26 Preto ja tedy tak beţím, ako ten, kto nebeţí na neisto; tak šermujem päsťou, jako nie čo by som bil do povetria, 27 ale do tvári bijem svoje telo a podmaňujem ho, aby som snáď iným káţuc nebol sám taký, ktorý sa nedokázal.

1 Korintským 10

1 Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, ţe všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more 2 a všetci boli pokrstení v Mojţiša v oblaku a v mori 3 a všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus. 5 Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti. 6 A to všetko sa nám stalo výstraţným príkladom nato, aby sme neboli ţiadostiví zlého, jako aj oni ţiadali. 7 Ani nebuďte modlármi jako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali. 8 Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc. 9 Ani nepokúšajme Krista, jako tieţ niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov. 10 Ani nerepcite, jako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu. 11 A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došly konce vekov.

12 A tak tedy ten, kto sa domnieva, ţe stojí, nech hľadí aby nepadol. 13 Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu moţnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť. 14 Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom. 15 Jako rozumným hovorím. Vy sami posúďte, čo vravím. 16 Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom? 17 Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba. 18 Vidzte Izraela podľa tela! Či tí, ktorí jedia obeti, nie sú účastníkmi oltára? 19 Čo tedy hovorím? Ţe azda obetované modlám je niečo? Alebo ţe modla je niečo? 20 Ale ţe to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov. 21 Nemôţete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôţeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov. 22 Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? Či sme azda silnejší od neho? 23 Všetko smiem, ale nie je všetko uţitočné. Všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva. 24 Nech nikto nehľadá svojho vlastného, ale kaţdý to, čo je blíţneho. 25 Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch, jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie, 26 lebo veď Pánova je zem i jej náplň. 27 A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloţí nič sa nevypytujúc pre svedomie. 28 Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň. 29 Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia? 30 Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem? 31 A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Boţiu. 32 Tak sa chovajte, aby ste neboli uráţkou ani Ţidom ani Grékom ani cirkvi Boţej, 33 tak ako sa i ja ľúbim všetkým vo všetkom nehľadajúc svojho vlastného uţitku, ale uţitku mnohých, aby boli spasení.

1 Korintským 11

1 Buďte mojimi nasledovníkmi, jako som i ja Kristov. 2 A chválim vás, bratia, ţe vo všetkom pamätáte na mňa a drţíte ustanovenia tak, ako som vám ich vydal. 3 Ale chcem, aby ste vedeli, ţe hlavou kaţdého muţa je Kristus a hlavou ţeny muţ a hlavou Krista Bôh. 4 Kaţdý muţ, keď sa modlí alebo keď prorokuje a má niečo na hlave, hanobí svoju hlavu. 5 A kaţdá ţena, keď sa modlí alebo keď prorokuje s nepokrytou hlavou, hanobí svoju hlavu, lebo je to jedno a to isté, jako keby sa bola oholila. 6 Lebo jestli sa ţena nepokrýva, nech sa aj ostrihá; a jestli je ţene mrzká vec ostrihať sa alebo sa oholiť, nech sa pokrýva. 7 Lebo muţ nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale ţena je slávou muţovou. 8 Lebo muţ nie je zo ţeny, ale ţena z muţa; 9 lebo ani nie je muţ stvorený pre ţenu, ale ţena pre muţa.

10 Preto je ţena povinná mať na hlave znamenie moci muţovej pre anjelov. 11 Avšak ani muţ bez ţeny ani ţena bez muţa v Pánovi. 12 Lebo jako je ţena z muţa, práve tak i muţ skrze ţenu, a všetko je z Boha. 13 Rozsúďte sami medzi sebou, či je to slušné, aby sa ţena modlila k Bohu nepokrytá. 14 Alebo či vás neučí i sama príroda, ţe muţ, keď má dlhé vlasy, je mu to necťou. 15 Ale ţena, keď má dlhé vlasy, tej je to slávou. Lebo dlhé vlasy sú jej dané miesto závoja. 16 Ale ak sa niekto vidí byť škriepivým, my nemáme také obyčaje ani sbory Boţie. 17 Ale toto prikazujúc nechválim, ţe nie na lepšie, ale na horšie sa schádzate. 18 Lebo najprv, keď sa schádzate v sbore, čujem, ţe sú roztrţky medzi vami, a čiastočne tomu aj verím. 19 Lebo musia i herezie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú dokázaní, boli zjavení medzi vami. 20 A teda keď sa dovedna schádzate, nie je to jesť večeru Pánovu. 21 Lebo jeden kaţdý si vopred vezme čiţe zjie svoju vlastnú večeru pri jedení, a potom je jeden lačný a druhý opilý. 22 Lebo veď či nemáte domov, kde môţete jesť a piť? A či pohŕdate cirkvou Boţou a zahanbujete tých, ktorí nemajú? Čo vám mám povedať? Či vás mám chváliť? V tejto veci nechválim. 23 Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, ţe Pán Jeţiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb 24 a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku. 25 Tak tieţ i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku. 26 Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, aţ dokiaľ neprijde. 27 Takţe ktokoľvek jie tento chlieb alebo pije kalich Pánov nehodne, bude vinným tela a krvi Pánovej. 28 Ale nech zkúša sám seba človek a nech tak jie z toho chleba a pije z toho kalicha. 29 Lebo ten, kto nehodne jie a pije, jie a pije si súd nerozsudzujúc tela Pánovho. 30 Preto je medzi vami mnoho slabých a chorých, a mnohí spia. 31 Lebo keby sme sami seba rozsudzovali, neboli by sme súdení. 32 Ale súdení súc od Pána káznení sme, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak tedy, moji bratia, keď sa schádzate jesť, čakajte jedni na druhých. 34 A jestli je niekto lačný, nech sa najie doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné, keď prijdem, zariadim.

1 Korintským 12

1 A o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. 2 Viete, ţe keď ste boli pohanmi, chodili ste k nemým modlám, ako ste kedy boli vedení. 3 Preto vám oznamujem, ţe nikto hovoriac v Duchu Boţom nezlorečí Jeţišovi anatema. A nikto nemôţe povedať: Pán Jeţiš, okrem v Svätom Duchu. 4 A sú rôzne dary milosti, ale ten istý Duch. 5 A sú rôzne sluţby, a ten istý Pán. 6 A sú rôzne pôsobnosti, ale ten istý Bôh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. 7 Ale jednému kaţdému sa dáva prejavovanie Ducha na spoločný uţitok. 8 Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha,

9 inému viera, v tom istom Duchu; inému milosti dary uzdravovania, v tom istom Duchu; 10 inému pôsobnosti divov, inému proroctvo, inému rozoznávanie duchov, inému druhy jazykov a inému výklad jazykov, 11 a to všetko pôsobí jeden a ten istý Duch rozdeľujúc osobitne jednému kaţdému tak, ako chce. 12 Lebo jako je telo jedno a má mnoho údov, a všetky tie údy toho jedného tela, hoci ich je mnoho, sú jedným telom, tak aj Kristus. 13 Lebo i v jednom Duchu my všetci sme pokrstení v jedno telo, buď Ţidia buď Gréci buď sluhovia buď slobodní, a všetci sme napojení v jedného Ducha. 14 Lebo veď ani telo nie je len jedným údom, ale pozostáva z mnoho údov. 15 Keby tak povedala noha: Pretoţe nie som rukou, nie som z tela, či preto nie je predsa len z tela? 16 A keby povedalo ucho: Pretoţe nie som okom, nie som z tela, či preto nie je predsa len z tela? 17 Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? Keby bolo celé sluchom, kde potom čuch? 18 Ale teraz Bôh poloţil údy, jeden kaţdý z nich, na tele tak, ako to chcel. 19 Keby boly všetky jedným údom, kde by bolo telo? 20 No, teraz je síce mnoho údov, ale jedno telo. 21 A oko nemôţe povedať ruke: Nepotrebujem ťa, alebo zase hlava nohám: Nepotrebujem vás. 22 Ba práve údy tela, ktoré sa vidia byť slabšími, sú nevyhnutne potrebné. 23 A tým údom, o ktorých myslíme, ţe sú menej čestnými údami tela, práve tým pridávame hojnejšiu česť. A naše nepočestné údy majú hojnejšiu počestnosť. 24 A naše počestné toho nepotrebujú. Ale Bôh pomiešal telo a ustrojil tak, ţe tomu, ktorému sa nedostáva, dal hojnejšiu česť, 25 aby nebolo roztrţky v tele, ale aby sa údy navzájom rovnako starali o seba. 26 A buď ţe trpí jeden úd, spolu trpia všetky údy; buď ţe sa oslavuje jeden úd, spolu sa radujú všetky údy. 27 A vy ste telom Kristovým a údami po čiastke. 28 A síce jedných postavil Bôh v cirkvi, a to ponajprv apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov; potom divotvorné moci, potom milosti dary uzdravovania, ujímania sa potrebných, správy, druhy jazykov. 29 Či sú azda všetci apoštolmi? Či všetci prorokmi? Či všetci učiteľmi? Či všetci divotvorcami? 30 Či majú všetci dary uzdravovať? Či všetci hovoria jazykmi? Či všetci vykladajú? 31 No, snaţte sa horlivo o lepšie dary milosti! A ešte vám ukáţem svrchovanú cestu.

1 Korintským 13

1 Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendţiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. 2 A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal kaţdú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takţe by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. 3 A keby som vynaloţil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva. 4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, 5 nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, 6 neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;

7 všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. 8 Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená. 9 Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme; 10 ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené. 11 Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal muţom, zanechal som detské veci. 12 Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný. 13 A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

1 Korintským 14

1 Stíhajte lásku a snaţte sa horlive o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali. 2 Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá. 3 No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie. 4 Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cirkev. 5 A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev. 6 No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazykmi, čo by som vám prospel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroctvom buď učením? 7 Veď aj bezdušné veci, vydávajúce zvuk, buď píšťala buď harfa, keby nedaly rozdielneho zvuku, jakoţe sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá? 8 Alebo tieţ keby trúba vydala neistý zvuk, kto sa bude chystať do boja? 9 Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do povetria. 10 Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku; 11 keby som tedy neznal moci čiţe smyslu hlasu, budem tomu, kto hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom. 12 Tak aj vy, preto ţe ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli. 13 Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, ţe by vykladal. 14 Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez uţitku. 15 Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou. 16 Pretoţe keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš? 17 Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva. 18 Ďakujem svojmu Bohu, ţe viacej hovorím jazykmi ako vy všetci; 19 ale v sbore by som chcel prehovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných poučil, neţ desať tisíc slov jazykom. 20 Bratia, nebuďte deťmi rozumom, leţ zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí. 21 V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.

22 Takţe jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria. 23 Keby sa tedy dovedna sišiel celý sbor, a všetci by hovorili jazykmi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo neveriaci, či nepovedia, ţe bláznite? 24 Ale keby všetci prorokovali, a vošiel by niekto neveriaci alebo prostý, bude káravo usviedčaný od všetkých, súdený od všetkých, 25 a tak budú zjavované tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár a bude sa klaňať Bohu vyznávajúc, ţe je skutočne Bôh medzi vami. 26 Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, kaţdý z vás má ţalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad - všetko nech je na vzdelanie. 27 Buď ţe hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá. 28 A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu. 29 A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozsudzujú. 30 A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, prvý nech mlčí. 31 Lebo po jednom môţete všetci prorokovať, aby sa všetci učili a všetci sa potešovali 32 (A duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja), ako vo všetkých sboroch svätých. 34 Vaše ţeny nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí. 35 A jestli sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných muţov, lebo je mrzká vec ţene hovoriť v sbore. 36 Alebo či od vás vyšlo slovo Boţie? Alebo či len k vám samým prišlo? 37 Ak niekto myslí o sebe, ţe je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, ţe sú to prikázania Pánove. 38 Ale ak niekto nevie, nech nevie. 39 A tak, moji bratia, snaţte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte, 40 a všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku.

1 Korintským 15

1 A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte, 2 skrze ktoré i spasení bývate, ak drţíte v pamäti, jakým slovom a v akom smysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. 3 Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal, ţe Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem 4 a ţe bol pochovaný a ţe v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem 5 a ţe sa ukázal Kéfašovi, potom dvanástim, 6 potom sa naraz ukázal viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina ţije aţ doteraz, ale niektorí tieţ zosnuli. 7 Potom sa ukázal Jakobovi, potom všetkým apoštolom. 8 Naposledy od všetkých sťa nedochôdčaťu sa ukázal i mne. 9 Lebo ja som najmenší z apoštolov, ktorý nie som hoden volať sa apoštolom, pretoţe som prenasledoval cirkev Boţiu. 10 Ale milosťou Boţou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval neţ oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Boţia, ktorá je so mnou. 11 A tedy či ja či tamtí, všetko jedno: tak káţeme, a tak ste uverili. 12 Ale ak sa káţe o Kristovi, ţe vstal z mŕtvych, akoţe potom hovoria niektorí medzi vami, ţe nieto zmŕtvychvstania?

13 Ale ak nie je zmŕtvychvstania, vtedy ani Kristus nevstal z mŕtvych. 14 No, ak Kristus nevstal z mŕtvych, tak je márna i naša kázeň, a márna je i vaša viera. 15 A potom sme najdení tieţ ako falošní svedkovia Boţí, pretoţe sme svedčili proti Bohu, ţe totiţ vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak tedy mŕtvi nevstávajú z mŕtvych. 16 Lebo ak mŕtvi nevstávajú z mŕtvych, ani Kristus nevstal z mŕtvych, 17 a jestli Kristus nevstal z mŕtvych, márna ja vaša viera, ešte ste vo svojich hriechoch. 18 A tak aj tí, ktorí zosnuli v Kristovi, zahynuli. 19 Ak len v tomto ţivote nadejeme sa na Krista, vtedy sme biednejší od všetkých ľudí. 20 No, ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina tých, ktorí zosnuli. 21 Lebo pretoţe skrze človeka smrť, skrze človeka i zmŕtvychvstanie mŕtvych. 22 Lebo jako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oţivení. 23 Ale jeden kaţdý vo svojom vlastnom poriadku: prvotina Kristus, potom tí, ktorí sú Kristovi, za jeho príchodu. 24 potom koniec, keď oddá kráľovstvo Bohu a Otcovi, keď zruší kaţdé knieţatstvo a kaţdú vrchnosť a moc. 25 Lebo on musí kraľovať, dokiaľ mu nepoloţí všetkých nepriateľov pod jeho nohy. 26 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. 27 Lebo, je napísané, všetko podrobil pod jeho nohy. Ale keď povie, ţe je všetko podrobené, je zrejmé, ţe krome toho, ktorý mu to všetko podrobil. 28 A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa i sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Bôh všetko vo všetkom. 29 Lebo veď ináče čo urobia tí, ktorí sa krstia za mŕtvych, ak len vôbec mŕtvi nevstávajú z mŕtvych? Načo sa aj potom krstia za nich? 30 Načo sme potom aj my v nebezpečenstve kaţdú hodinu? 31 Kaţdý deň zomieram, na vašu chválu, bratia, ktorú mám v Kristu Jeţišovi, v našom Pánovi! 32 Ak som sa po ľudsky boril so šelmami v Efeze, jaký mi z toho osoh, ak mŕtvy nevstávajú z mŕtvych? Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme.33 Nedajte sa zvádzať! Zlé reči kazia dobré mravy. 34 Vytriezvejte spravedlivo a nehrešte, lebo niektorí neznajú Boha; na vaše zahanbenie to hovorím. 35 Ale niekto povie: Ako vstanú mŕtvi z mŕtvych? A v akom tele prijdú? 36 Blázon. To, čo ty seješ, nebude oţivené, iba keď zomrie; 37 a čo seješ, neseješ tela, ktoré bude, ale holé zrno, uţ ako prijde, pšeničné alebo nejaké iné, 38 a Bôh mu dáva telo tak, ako to chcel, a jednému kaţdému zo semien jemu vlastné telo. 39 Nie kaţdé telo je to isté telo; ale iné je telo ľudí, a iné je telo hoviad; iné telo vtákov a iné rýb. 40 A sú nebeské telá, a sú zemské telá; ale inakšia je sláva nebeských tiel a inakšia zemských. 41 Iná je sláva slnca, iná sláva mesiaca a iná sláva hviezd, lebo hviezda od hviezdy je rozdielna v sláve. 42 Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti; 43 seje sa v nečesti, vstane v sláve; seje sa v slabosti, vstane v moci; 44 seje sa duševné telo smyselné, vstane duchovné telo. (Ak) je duševné telo, je i duchovné telo. 45 Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa ţivou dušou, posledný Adam oţivujúcim duchom. 46 Ale nie prv duchovné, ale duševné, potom duchovné.

47 Prvý človek zo zeme zemský, z hliny, druhý človek - Pán z neba. 48 Jaký bol ten zemský, takí aj všetci zemskí, a jaký ten nebeský, takí aj všetci nebeskí. 49 A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského. 50 Ale to hovorím, bratia, ţe telo a krv nemôţu zdediť kráľovstvo Boţie, ani porušenosť nezdedí neporušiteľnosti. 51 Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. 52 Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení. 53 Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. 54 A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo. 55 Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo? 56 Osteň smrti je hriech, a moc hriechu je zákon. 57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Jeţiša Krista. 58 A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vţdycky v diele Pánovom vediac, ţe vaša práca nie je márna v Pánovi.

1 Korintským 16

1 Ohľadom sbierky pre svätých, ako som nariadil galatským sborom, tak aj vy urobte. 2 V kaţdý prvý deň týţdňa nech jeden kaţdý z vás uloţí u seba odkladajúc podľa toho, ako sa komu darí, aby sa nerobily sbierky, vtedy keď prijdem. 3 A keď prijdem, ktorých uznáte v listoch za hodných a spôsobných, tých potom pošlem, aby zaniesli vašu milosť do Jeruzalema. 4 A keby bolo hodno, aby som i ja išiel, pojdú so mnou. 5 A prijdem k vám, keď prejdem Macedoniu; lebo idem Macedoniou. 6 Ale u vás, moţno, zostanem nejaký čas alebo aj prezimujem, aby ste ma vy odprevadili, kamkoľvek idem. 7 Lebo teraz vás nechcem len mimoidúci vidieť, ale nadejem sa, ţe budem môcť u vás zostať nejaký čas, keď dovolí Pán. 8 A v Efeze zostanem aţ do Letníc, 9 lebo sú mi veľké dvere otvorené a účinné, a protivníkov mnoho. 10 A keby prišiel Timoteus, hľaďte, aby bol u vás bez bázne, lebo koná dielo Pánovo jako i ja. 11 Tedy nech nikto ním nepohŕda, ale ho odprevaďte v pokoji, aby prišiel za mnou, lebo ho čakám s bratmi. 12 A čo sa týka brata Apolla, mnoho ráz som ho prosil, ţeby išiel s bratmi k vám, leţ nebolo nijakej vôle, aby prišiel teraz, ale prijde, keď bude mať príhodný čas. 13 Bdejte, stojte vo viere, buďte zmuţilí, buďte silní. 14 Všetky vaše veci nech sa dejú v láske. 15 Ale vás prosím, bratia, viete o dome Štefanovom, ţe je prvotinou Achaje, a ţe sa postavil do sluţby svätým, 16 aby ste sa i vy podriaďovali takým aj kaţdému spoluúčinkujúcemu a pracujúcemu. 17 A radujem sa príchodu Štefana a Fortunáta a Achajského, lebo to, čo ste mi vy chýbali, oni nahradili. 18 Lebo osvieţili môjho ducha i vášho. Nuţ tedy znajte takých. 19 Pozdravujú vás sbory v Ázii. Mnoho ráz vás pozdravujú v Pánovi Akvila a Priscilla i so sborom, ktorý je v ich dome.

20 Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. 21 Pozdrav mojou rukou Pavlovou. 22 Ak niekto nemá rád Pána Jeţiša Krista, nech je anatema. Maran atha, Náš Pán ide. 23 Milosť Pána Jeţiša Krista nech je s vami! 24 Moja láska so všetkými vami v Kristu Jeţišovi. Ameň.

2 Korintským 1

1 Pavel, apoštol Jeţiša Krista, vôľou Boţou a brat Timoteus cirkvi Boţej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celej Achaji: 2 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 3 Poţehnaný Bôh a Otec nášho Pána Jeţiša Krista, Otec milosrdenstiev a Bôh kaţdého potešenia, 4 ktorý nás teší v kaţdom našom súţení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súţení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha. 5 Lebo jako hojnejú utrpenia Kristove proti nám, tak skrze Krista hojneje i naše potešenie. 6 A buď ţe sme súţení - za vaše potešenie a spasenie, ktoré pôsobí v trpezlivom znášaní tých istých utrpení, ktoré aj my trpíme; buď ţe sme tešení - za vaše potešenie a spasenie, a naša nádej je pevná za vás, 7 vediac, ţe jako ste účastníkmi utrpení, tak i potešenia. 8 Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súţení, ktoré sme mali v Ázii, ţe sme boli nad mieru obťaţení, nad svoju silu, takţe sme pochybovali aj o svojom ţivote; 9 ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych, 10 ktorý nás vytrhol z takej veľkej smrti a vytrhuje, na ktorého sa nadejeme, ţe aj ešte vytrhne, 11 keď aj vy spolu pôsobíte modlitbou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milosti, nám daný skrze mnohých. 12 Lebo našou chválou je toto: svedoctvo nášho svedomia, ţe v svätosti, (prostote) a v čistote Boţej, nie v telesnej múdrosti, ale v milosti Boţej sme obcovali na svete a zvlášte u vás, 13 lebo vám nepíšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dobre znáte, a nadejem sa, ţe aj aţ do konca znať budete, 14 jako ste nás aj poznali z čiastky, ţe sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Jeţiša. 15 A v tejto dôvere som chcel tam prv prijsť k vám, aby ste mali druhú milosť, 16 a potom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prijsť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Judska. 17 Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľahkomyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umyslím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie? 18 Ale verný je Bôh, ţe naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie. 19 Lebo Syn Boţí, Jeţiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom. 20 Lebo všetky zasľúbenia Boţie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás. 21 Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh, 22 ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc. 23 No, ja volám Boha za svedka na svoju dušu, ţe preto, ţe som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu. 24 Nie ţe by sme panovali nad vašou vierou, ale ţe sme spolupracovníkmi na vašej radosti, lebo vierou stojíte.

2 Korintským 2

1 Ale to som usúdil v sebe: neprijsť k vám zase so zármutkom. 2 Lebo ak ja vás zarmútim, ktoţe je potom, kto mňa rozveselí krome toho, koho som ja zarmútil?! 3 A toto isté som vám napísal, aby som, keď prijdem, nemal zármutku od tých, ktorým by som sa mal radovať, dôverujúc vo všetkých vás, ţe moja radosť je radosťou všetkých vás. 4 Lebo z mnohého súţenia a zovretia srdca som vám písal s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorej mám hojnejšie naproti vám. 5 A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiaţil, zarmútil všetkých vás. 6 Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých, 7 takţe uţ máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený. 8 Preto vás prosím, ţeby ste mu preukázali lásku. 9 Lebo na to som aj písal, aby som poznal vašu dokázanosť, či ste poslušní ku všetkému. 10 A komu čo odpúšťate, i ja; lebo i ja, čo som odpustil, ak som čo odpustil, urobil som to pre vás, pred tvárou Krista, aby ste neboli oklamaní od satana, 11 lebo nie sú nám neznáme jeho úmysly. 12 A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi, nemal som oddychu vo svojom duchu, keď som nenašiel svojho brata Títa. 13 Ale rozlúčiac sa s nimi odišiel som do Macedonie. 14 No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vţdycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na kaţdom mieste. 15 Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú, 16 ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou ţivota na ţivot. Ale na to kto je spôsobný?! 17 Lebo nefalšujeme slova Boţieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme.

2 Korintským 3

1 Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich? 2 Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia, 3 a vidieť zjavne na vás, ţe ste listom Kristovým, nami prislúţeným, napísaným nie černidlom, ale Duchom ţivého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých. 4 A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Nie ţe by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha, 6 ktorý nás aj učinil dostatočných za sluţobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oţivuje. 7 A jestli sluţba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takţe nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojţišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú, 8 jako by potom nemala byť sluţba Ducha slávna! 9 Lebo ak bola sluţba odsúdenia slávna, sluţba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!

10 Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v sluţbe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej sluţby Ducha. 11 Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve. 12 Majúc tedy takú nádej pouţívame veľkú smelosť, 13 a nie ako Mojţiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť. 14 Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo aţ do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje. 15 Ale aţ do dnes, kedykoľvek sa číta Mojţiš, leţí zástera na ich srdci; 16 ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera. 17 A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda. 18 No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.

2 Korintským 4

1 Preto majúc túto sluţbu, jako sme dostali milosrdenstvo, neustávame; 2 ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Boţieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba kaţdému svedomiu ľudskému pred Bohom. 3 A jestli aj je zakryté naše evanjelium, zakryté je u tých, ktorí hynú, 4 u ktorých boh tohoto sveta oslepil smysly, smysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha. 5 Lebo nekáţeme sami seba, ale Krista Jeţiša jako Pána, a sami ţe sme vašimi sluhami pre Jeţiša. 6 Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Boţej v tvári Jeţiša Krista. 7 No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Boţia a nie z nás, 8 ktorí sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie sovrení: sme v rozpakoch, ale nie cele bezradní; 9 prenasledovaní, ale nie v zlom opustení; sme občas povalení, ale nehynieme, 10 vţdy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Jeţiša na tele, aby bol aj ţivot Jeţišov zjavený na našom tele. 11 Lebo my, ktorí ţijeme, vţdycky sme vydávaní na smrť pre Jeţiša, aby bol aj ţivot Jeţišov zjavený na našom smrteľnom tele. 12 Takţe smrť pôsobí v nás a ţivot vo vás. 13 Ale majúc toho istého ducha viery, podľa toho, čo je napísané: Uveril som a preto som hovoril, aj my teda veríme a preto aj hovoríme 14 vediac, ţe ten, ktorý vzkriesil Pána Jeţiša, vzkriesi aj nás s Jeţišom a s vami postaví pred seba. 15 Lebo to všetko sa deje pre vás, aby milosť, rozmnoţená skrze mnohých, rozhojnila ďakovanie na slávu Boţiu. 16 Preto neustávame, ale jestli sa aj náš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň. 17 Lebo terajšie kratučké ľahké nášho súţenia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaţ slávy, 18 keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa nevidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné.

2 Korintským 5

1 Lebo vieme, ţe keby náš pozemský dom stánu bol zborený, máme stavänie od Boha, dom, nie rukou učinený, večný v nebesiach; 2 lebo v tomto aj vzdycháme túţiac, ţe by sme si mohli obliecť naň svoj príbytok z neba, 3 akţe aj oblečení a nie nahí budeme najdení. 4 Lebo aj, ktorí sme v tomto stáne, vzdycháme súc obtiaţení, nakoľko sa nechceme vyzliecť, ale sa poodiať, aby to, čo je smrteľné, bolo pohltené od ţivota. 5 No, ten, kto nás práve k tomu istému pripravil, je Bôh, ktorý nám aj dal závdavok Ducha. 6 Preto teda vţdycky dôverujeme a vieme, ţe kým sme doma v tele, sme von od domova a vzdialení od Pána. 7 Lebo chodíme vierou a nie videním. 8 Ale dôverujeme i súčasne volíme radšej vystehovať sa von z tela a bývať doma u Pána. 9 A preto sa aj všemoţne snaţíme, aby sme, buď ţe dlejeme doma v tele buď ţe sme von z domova, jemu sa ľúbili. 10 Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden kaţdý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, uţ či bolo dobré či zlé. 11 Znajúc tedy bázeň Pánovu presviedčame ľudí a Bohu sme zjavní. Ale nadejem sa, ţe sme aj vo vašich svedomiach zjavní. 12 Lebo neodporúčame vám opät sami seba, ale vám dávame príčinu chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, ktorí sa chvália tvárou a nie srdcom. 13 Lebo buď ţe sme pošli z umu - Bohu, buď ţe sme pri zdravom rozume - vám. 14 Lebo láska Kristova nás núti, 15 ktorí sme usúdili toto: ţe ak jeden zomrel za všetkých, tedy všetci zomreli, a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí ţijú, neţili uţ viacej sebe, ale tomu, ktorý zomrel za nich i vstal z mŕtvych. 16 A tak my uţ odteraz neznáme nikoho podľa tela. A jestli sme aj poznali Krista podľa tela, ale teraz uţ viacej neznáme. 17 Takţe ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové. 18 Ale to všetko z Boha, ktorý nás smieril sám so sebou skrze Jeţiša Krista a dal nám sluţbu smierenia, 19 jako ţe Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet, nepočítajúc im ich hriechov a poloţil do nás slovo smierenia. 20 Tedy za Krista posolstvujeme, jako čo by sám Bôh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, smierte sa s Bohom! 21 Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou Boţou v ňom.

2 Korintským 6

1 A spolupracujúc i napomíname, aby ste neboli nadarmo prijali milosti Boţej 2 Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia! -, 3 nedávajúc v ničom nijakého pohoršenia, aby nebola sluţba pohanená. 4 Ale vo všetkom sa odporúčame jako sluţobníci Boţí, v mnohej trpezlivosti, v súţeniach, v nedostatkoch, v úzkostiach, 5 v úderoch, v ţalároch, v nepokojoch, v prácach, v bdeniach, v pôstoch, 6 v mravnej čistote, v známosti, v zhovievaní, v dobrote, v Svätom Duchu, v nepokryteckej láske, 7 v slove pravdy, v moci Boţej, zbraňami spravedlivosti, pravými aj ľavými. 8 Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví;

9 jako neznámi, a dobre známi; jako zomierajúci, a hľa, ţijeme; jako káznení, no, nie usmrcovaní; 10 jako smutní, avšak vţdycky sa radujúci; jako chudobní, ale mnohých obohacujúci; jako ničoho nemajúci, a všetko v moci majúci. 11 Naše ústa sú otvorené k vám, ó, Korinťania; naše srdce je rozšírené! 12 Nie ste sovrení v nás, ale ste sovrení vo svojich vnútornostiach. 13 Ale tú istú odplatu, jako deťom hovorím, rozšírte sa i vy! 14 Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? 15 A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? 16 A jaká je shoda medzi chrámom Boţím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom ţivého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 17 Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem 18 a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.

2 Korintským 7

1 Keď tedy máme tieto zasľúbenia, milovaní, očistime sa od kaţdého poškvrnenia tela i ducha dovršujúc tak svätosť v bázni Boţej. 2 Dajte nám miesta v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho nezkazili, nikoho neoklamali. 3 Nehovorím toho na odsúdenie, lebo som uţ tu vyššie povedal, ţe ste v našich srdciach, aby sme spolu mreli i spolu ţili. 4 Som veľmi priamoreký a smelý voči vám; mnoho sa vami chválim; naplnený som potešením; naplnený som radosťou pri všetkom našom súţení. 5 Lebo aj keď sme boli prišli do Macedonie, nemalo naše telo nijakého odpočinku; ale všade vo všetkom sme boli súţení, zvonku boje, zdnuká strachy. 6 Ale ten, ktorý teší poníţených, Bôh, potešil nás príchodom Títovým, 7 no, nie len jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým sa potešil nad vami zvestujúc nám vašu túţbu, vaše kvílenie, vašu horlivosť za mňa, tak ţe som sa tým väčšmi zaradoval. 8 Lebo ak som vás aj zarmútil tým listom, neľutujem, ak som aj ľutoval, lebo vidím, ţe rečený list, ak vás aj na malú chvíľu bol zarmútil, 9 teraz sa radujem, nie ţe ste sa boli zarmútili, ale ţe ste sa zarmútili na pokánie; lebo ste sa zarmútili podľa Boha, aby ste z nás v ničom nemali škody. 10 Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť. 11 Lebo, hľa, práve to, ţe ste sa boli zarmútili podľa Boha, jakú velikú vám to spôsobilo snahu! Ba čo: koľkú obranu, koľkú nevoľu, koľkú bázeň, koľkú túţbu, koľkú horlivosť a pomstu! Vo všetkom ste preukázali, ţe ste čistí vo veci. 12 A tedy ak som vám aj písal, nie pre toho, ktorý spáchal krivdu, ani pre toho, komu sa stala krivda, ale aby sa ukázala naša snaha za vás u vás pred Bohom. 13 Preto sme sa tešili z vášho potešenia, a ešte o mnoho viacej sme sa zaradovali nad radosťou Títovou, ţe jeho duch okrial od vás od všetkých. 14 Lebo ak som sa mu niečo chválil za vás, nebol som zahanbený, ale jako všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo sa na pravde, tak i naša chvála pred Títom sa dokázala pravdou. 15 I jeho srdce ľne k vám ešte o mnoho viacej, keď sa rozpomína na poslušnosť všetkých vás, ako ste ho prijali s bázňou a s trasením.

16 A tak sa radujem, ţe vám môţem vo všetkom dôverovať.

2 Korintským 8

1 A oznamujeme vám, bratia, milosť Boţiu danú v sboroch Macedonie, 2 a ţe tá hojnosť ich radosti v mnohonásobnom dokázaní sa v súţení a tá ich veľká chudoba sa rozhojnila v bohatstvo ich prostoty. 3 Pretoţe podľa moţnosti, svedčím, ba i nad moţnosť z vlastného popudu 4 s mnohým prosením nás ţiadali, ţe by sme prijali od nich tú milosť a to účastenstvo na sluţbe svätým, 5 a to nie ako sme sa nadejali, ale najprv sami seba dali Pánovi, aj nám skrze vôľu Boţiu, 6 takţe sme museli napomenúť Títa, aby, jako bol tam prv započal, tak i dokonal vzhľadom na vás i túto milosť. 7 Ale jako vo všetkom hojnejete, vo viere i v slove i v známosti i v kaţdej snahe i vo svojej láske naproti nám, aby ste tak hojneli aj v tejto milosti. 8 Nehovorím toho jako rozkaz, ale iných snahou zkúšam i pravosť vašej lásky. 9 Lebo znáte milosť nášho Pána Jeţiša Krista, ţe súc bohatý pre vás bol schudobnel, aby ste vy zbohatli jeho chudobou. 10 A podávam svoju mienku v tejto veci. Lebo to je vám uţitočné, ktorí ste nie len učiniť, ale i chcieť tam prv započali od vlani. 11 Ale teraz i to učiniť vykonajte, aby, jako bola ochota chcieť, bola tak i vykonať z toho, čo máte. 12 Lebo ak jesto ochota, príjemná je podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá. 13 Lebo nie, aby iní mali poľahčenie a vy súţenie, ale pre rovnosť nech je v terajšom čase vaša hojnosť na odpomoţenie ich nedostatku, 14 aby aj ich prebytok bol na odpomoţenie vášmu nedostatku, aby bola rovnosť, 15 ako je napísané: Ten, kto mnoho nasberal, nezvýšil, a ten, kto málo, nemal nedostatku. 16 Ale vďaka Bohu, ktorý dáva tú istú snahu za vás do srdca Títovho, 17 ţe prijal napomenutie a súc snaţnejší odišiel k vám zo svojej vlastnej vôle. 18 A poslali sme s ním brata, ktorý má chválu v evanjeliu po všetkých sboroch, 19 no, nie len to, ale je aj zvolený od sborov za nášho spolucestovateľa s touto milosťou, nami prisluhovanou na slávu samému Pánovi a na ukázanie vašej ochoty, 20 vyhýbajúc tomu, aby niekto nemohol o nás hovoriť zlé pri tejto hojnosti, ktorú prostredkujeme svojou sluţbou. 21 Lebo pečujeme o dobré nie len pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. 22 A poslali sme s nimi svojho brata, ktorého sme v mnohom a mnoho ráz zkúsili, ţe je snaţný, ale teraz ešte o mnoho snaţnejší pre mnohú dôveru vo vás. 23 Buď čo sa týka Títa, je mojím súdruhom a vzhľadom na vás spolupracovníkom; buď naši bratia sú apoštolmi sborov, slávou Kristovou. 24 Keď tedy dávate dôkaz svojej lásky a našej chvály, ktorou sa chválime za vás, dokáţte pred nimi a pred tvárou sborov.

2 Korintským 9

1 Lebo o sluţbe, ktorá sa koná svätým, mi je zbytočné vám písať,

2 lebo znám vašu ochotu, ktorou sa za vás chválim Macedoncom, ţe Achaja je pripravená od laňajška, a z vás pošlá horlivosť popudila mnohých. 3 Ale bratov som poslal nato, aby naša chvála za vás nebola zmarená v tejto veci aby ste, jako som hovoril, boli pripravení, 4 aby sme sa potom nejako my, keby so mnou prišli Macedonci a našli vás nepripravených, nemuseli hanbiť, nech nepovieme, ţe vy, na tejto stati. 5 Povaţoval som tedy za nevyhnuteľne potrebné poprosiť bratov, ţeby odišli popredku k vám a vopred pripravili toto vaše vopred opovedané poţehnanie, aby bolo hotové, jako poţehnanie a nie ako lakomstvo. 6 Ale to vedieť, ţe ten, kto skúpo seje, bude skúpo i ţať; a ten, kto seje pri poţehnaní, bude pri poţehnaní i ţať. 7 Jeden kaţdý tak, ako si umienil v srdci, nie zo zármutku alebo z prinútenia, lebo ochotného darcu miluje Bôh. 8 A Bôh má moc rozhojniť vám kaţdú milosť, aby ste vţdycky vo všetkom mali všetkého dostatok a tak hojneli na kaţdý skutok dobrý, 9 jako je napísané: Rozsypal a dal chudobným; jeho spravedlivosť trvá na veky. 10 No, ten, ktorý dáva semä sejúcemu a chlieb na pokrm, dá a rozmnoţí vaše semeno a dá rásť plodom vašej spravedlivosti, 11 ktorí ste obohacovaní vo všetkom byť schopnými ku kaţdej prostote, ktorá pôsobí skrze nás Bohu vďaku. 12 Lebo sluţba tejto svätosluţby nie len ţe doplňuje nedostatky svätých, ale aj hojneje mnohým ďakovaním Bohu dokázanosťou tejto sluţby, 13 keď oslavujú Boha za vašu jednomyseľnú poddanosť k evanjeliu Kristovmu a za prostotu sdieľania sa s nimi a vôbec so všetkými, 14 jako aj oslavujú Boha svojou modlitbou za vás túţiac po vás pre svrchovanú milosť Boţiu, ktorá je na vás. 15 A vďaka Bohu za jeho dar, ktorý sa nedá vypovedať.

2 Korintským 10

1 Ale sám ja Pavel vás prosím krotkou tichosťou a prívetivosťou Krista, ktorý som, ako hovoria, do tvári pokorný medzi vami, ale neprítomný smelý voči vám. 2 Ale vás prosím, ţeby som sa prítomný nemusel osmeliť v sebadôvere, v ktorej myslím odváţiť sa na niektorých, ktorí myslia o nás, ako čo by sme chodili podľa tela. 3 Lebo pravda chodíme v tele, ale nevojujeme podľa tela 4 lebo zbrane nášho vojovania nie sú telesné, ale mocné Bohu na borenie pevností -, 5 ktorí boríme úmysly a kaţdú vysokosť, ktorá sa povyšuje proti známosti Boţej, a zajímame v plen kaţdú myseľ do poslušnosti Krista 6 hotoví súc pomstiť kaţdý neposluch, keď sa naplní vaša poslušnosť. 7 Či na to, čo je pred očami, hľadíte? Jestli ktosi dôveruje v sebe, ţe je Kristov, nech zase to myslí u seba, ţe jako je on Kristov, tak sme aj my Kristovi. 8 Lebo keby som sa i niečo viacej pochválil ohľadne našej moci, ktorú nám dal Pán - budovať a nie vás boriť, nebudem zahanbený, 9 aby sa nezdalo, jako keby som vás chcel strašiť listami. 10 Lebo vraj jeho listy sú ťaţké a mocné, ale prítomnosť tela slabá a reč mizerná. 11 Taký človek nech myslí toto: ţe jakí sme v slove listami, keď sme neprítomní, takí budeme aj prítomní v skutku. 12 Lebo sa neopovaţujeme pripočítať seba alebo sa prirovnať niektorým z tých, ktorí sami seba odporúčajú. Ale oni sami seba sami sebou merajúc a sami seba sami so sebou porovnávajúc nerozumejú ničomu.

13 Ale my sa nebudeme chváliť do bezmierna, ale podľa miery meradla, ktorým nám Bôh nameral mieru, aby sme dospeli aţ i k vám. 14 Lebo sa nevystierame nad mieru, jako keby sme neboli dospeli po vás, lebo aţ i po vás sme prví stihli s evanjeliom Kristovým 15 nechváliac sa do bezmierna cudzími prácami, ale jako takí, ktorí máme nádej, ţe keď porastie vaša viera, budeme zveličení medzi vami podľa svojho meradla do hojnosti, 16 aby sme zvestovali evanjelium aj v oblastiach leţiacich za vami, a nie aby sme sa chválili cudzím meradlom hotovým. 17 Ale ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom. 18 Lebo nie ten, kto sám seba odporúča, je dokázaný, ale ten, koho Pán odporúča.

2 Korintským 11

1 Bárs by ste ma zniesli niečo málo v mojom nerozume! 2 Lebo horlím za vás horlivosťou Boţou, lebo som si vás zasnúbil jednému muţovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi. 3 Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tieţ nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi. 4 Lebo pravda, ak ten, kto ide k vám, káţe iného Jeţiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iného evanjelium, ktoré ste neprijali, pekne znášate. 5 Lebo tak myslím, ţe som v ničom nestál za tými preveľkými apoštolmi. 6 Lebo ak som aj prostý človek neučený v reči, ale nie v známosti, ale v kaţdom ohľade a vo všetkých veciach sme zjavení čo do vás. 7 Alebo či som spáchal hriech, ţe sám seba poniţujem, aby ste vy boli povýšení, ţe som vám darmo zvestoval evanjelium Boţie? 8 Iné sbory som olúpil vezmúc od nich ţold, aby som vám slúţil. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikoho som neobťaţil, 9 lebo môj nedostatok doplnili bratia, keď prišli z Macedonie. A tak som sa zachoval oproti vám, ţe som vám nebol v ničom na obtiaţ, a tak sa aj zachovám. 10 Ako ţe je pravda Kristova vo mne, hovorím, ţe čo sa mňa týka, tejto mojej chvále nikto nezavrie úst v krajoch Achaje. 11 Prečo? Azda preto, ţe vás nemilujem? Bôh vie. 12 Ale čo robím, to i budem robiť, aby som odťal príčinu tým, ktorí chcú príčinu, aby v tom, čím sa chvália, boli najdení takí jako aj my. 13 Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových. 14 A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. 15 Nuţ teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho sluţobníci pretvarujú, ako čo by boli sluţobníkmi spravedlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov. 16 Zase hovorím: nech nikto nemyslí, ţe som bez rozumu! Ináče ma prijmite hoci jako bezrozumného, aby som sa i ja trochu pochválil. 17 Čo hovorím nehovorím podľa Pána, ale jako v nerozume na tejto stati takej chvály. 18 Keď sa mnohí chvália podľa tela, i ja sa pochválim. 19 Lebo veď radi znášate nerozumných súc rozumní.

20 Lebo znášate i to, ak vás niekto otročí, ak niekto vyţiera, ak niekto berie, ak sa niekto povyšuje, ak vás niekto do tvári bije. 21 V nečesti hovorím, ako čo by sme my boli bývali slabí. Ale v čom sa ktosi odváţi, - hovorím v nerozume - odváţim sa i ja. 22 Ţe sú Hebreji? I ja. Sú Izraeliti? I ja. Sú semä Abrahámovo? I ja. 23 Sú sluţobníkmi Kristovými? Nesmyselne hovorím - nad to ja! V prácach hojnejšie, v úderoch svrchovane, v ţalároch hojnejšie, v smrtiach často. 24 Od Ţidov som dostal päťkrát štyridsať bez jednej; 25 tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zaţil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine; 26 na cestách často, v nebezpečenstvách riek, v nebezpečenstvách zo strany zbojníkov, v nebezpečenstvách zo strany rodákov, v nebezpečenstvách zo strany pohanov; v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27 v práci a v námahe, v bdeniach často, o hlade a smäde, v pôstoch mnoho ráz, na zime a v nahote 28 a krome iného, čo kaţdodenne dolieha na mňa, starosť o všetky sbory. 29 Ktoţe je slabý, a ja by som nebol slabý? Kto sa uráţa, a ja by som sa nepálil? 30 Ak uţ sa musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31 Bôh a Otec nášho Pána Jeţiša Krista, ktorý je poţehnaný na veky, vie, ţe neluhám. 32 V Damašku vladár kráľa Aretu stráţil mesto Damaščanov, čo ma chcel lapiť; 33 ale ma spustili oblokom v koši cez múr, a ušiel som jeho rukám.

2 Korintským 12

1 Musím sa chváliť, a nie je mi to uţitočné, lebo prijdem k videniam a zjaveniam Pánovým. 2 Znám človeka v Kristovi - pred štrnástimi roky, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Bôh vie -, ktorý bol ako taký vytrhnutý aţ do tretieho neba. 3 A znám takého človeka - či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie -, 4 ţe bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť. 5 Za takého sa budem chváliť, ale sám za seba sa nebudem chváliť, iba svojimi slabosťami. 6 Lebo keby som sa chcel pochváliť, nebudem bezrozumným, lebo veď poviem pravdu; ale sa zdŕţam, aby niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí pri mne alebo čo odo mňa čuje. 7 A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval. 8 Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9 a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v tiesňach, v prenasledovaniach, v úzkostiach za Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný. 11 Stal som sa bezrozumným chváliac sa; vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím. 12 Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami. 13 Lebo v čom ste boli za ostatnými sbory krome toho, ţe som vás ja sám neobťaţil? Odpustite mi tú neprávosť!

14 Hľa, toto uţ po tretie som hotový prijsť k vám a nebudem vám na ťarchu, lebo nehľadám vašich vecí, ale vás. Lebo nie sú povinné deti shromaţďovať poklady rodičom, ale rodičia deťom. 15 Ale ja veľmi rád vynaloţím, i sám seba cele vynaloţím za vaše duše, hoci aj väčšmi vás milujúc menej som milovaný. 16 Ale nech! Ja som na vás nepoloţil bremena; ale súc chytrý ľsťou som vás dostal.17 Však som vás len neoškodil niekym z tých, ktorých som bol poslal k vám? 18 Prosil som Títa a poslal s ním toho brata. Či vás azda Títus oškodil? Či sme nechodili v tom istom duchu? Či nie v tých istých šľapajach? 19 Dávno sa domnievate, ţe sa pred vami bránime; pred Bohom v Kristovi hovoríme a to všetko, milovaní, pre vaše vzdelanie. 20 Lebo sa bojím, aby som vás, keď prijdem, nenašiel nejako takých, akých nechcem, a zase vy aby ste mňa nenašli takého, jakého nechcete; aby snáď nebolo svárov, závistí, hnevov, hašterení, pomlúv, pletích, nadúvaní sa, nepokojov. 21 Aby ma zase, keď prijdem, neponíţil u vás môj Bôh, a ţalostil by som nad mnohými z tých, ktorí prv hrešili a neurobili pokánia zo svojej neplechy a zo smilstva a z nestudatosti, ktoré popáchali.

2 Korintským 13

1 Toto po tretie idem k vám. Na ústach dvoch svedkov a troch bude stáť kaţdé slovo. 2 Povedal som uţ vopred a vopred hovorím, ako keď som bol prítomný druhý krát, i teraz súc neprítomný píšem tým, ktorí prv hrešili, aj ostatným všetkým, ţe keď zase prijdem, nebudem šetriť. 3 Keďţe hľadáte dokázanosť vo mne hovoriaceho, Krista, ktorý nie je slabý voči vám, ale je mocný medzi vami. 4 Lebo jestli aj bol ukriţovaný zo slabosti, ale ţije z moci Boţej. Lebo aj my sme slabí v ňom, ale budeme ţiť s ním z moci Boţej cieľom vás. 5 Sami seba zkúmajte, či ste vo viere, seba zkúšajte. Alebo či sami seba neznáte, ţe Jeţiš Kristus je vo vás? Iba ak by ste sa boli nedokázali. 6 Ale nadejem sa, ţe poznáte, ţe my nie sme nedokázaní. 7 No modlím(e) sa Bohu, ţeby ste nevykonali ničoho zlého, nie preto, aby sme sa my videli dokázanými, ale aby ste vy robili to, čo je dobré, a my aby sme boli jako takí, ktorí sa nedokázali. 8 Lebo nemôţeme ničoho proti pravde, ale za pravdu. 9 Lebo sa radujeme, ţe keď aj sme my slabí, ale vy ste mocní. A za to sa i modlíme, totiţ aby ste vy boli dokonalí. 10 Preto píšem toto súc neprítomný, aby som potom prítomný nepouţil prísnosti podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie a nie na borenie. 11 Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami. 12 Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí. 13 Milosť Pána Jeţiša Krista a láska Boţia a účastenstvo Svätého Ducha nech je so všetkými vami! Ameň.

Galatským 1

1 Pavel, apoštol, nie od ľudí ani nie skrze človeka, ale skrze Jeţiša Krista a Boha Otca, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych, 2 a všetci bratia, ktorí sú so mnou, sborom Galácie: 3 milosť vám a pokoj od Boha Otca a od nášho Pána Jeţiša Krista,

4 ktorý dal sám seba za naše hriechy, aby nás vytrhol z prítomného veku zlého podľa vôle Boha a nášho Otca, 5 ktorému sláva na veky vekov. Ameň. 6 Divím sa, ţe tak skoro odstupujete od toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, k inému evanjeliu, 7 ktoré nie je iné, iba ţe sú niektorí, ktorí vás nepokoja a chcú prevrátiť evanjelium Kristovo. 8 Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! 9 Jako sme uţ prv povedali, aj teraz zase hovorím, ţe ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty. 10 Lebo či teraz nahováram ľudí a či Boha? Alebo či hľadám ľúbiť sa ľuďom? Lebo ak by mi ešte išlo o to, aby som sa ľúbil ľuďom, nebol by som sluhom Kristovým. 11 Ale vám oznamujem, bratia, ţe evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; 12 lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Jeţiša Krista. 13 Lebo veď ste počuli o mojom ţivote, a čo som kedysi robil v ţidovstve, ţe som nad mieru prenasledoval cirkev Boţiu a hubil som ju 14 a predčil som v ţidovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode súc väčším horlivcom za podania svojich otcov ako oni. 15 Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od ţivota mojej matky a povolal svojou milosťou, 16 zjaviť vo mne svojeho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, ţe som sa neporadil s telom a krvou 17 ani som neodišiel hore do Jeruzalema k tým, ktorí boli predo mnou apoštolmi, ale som odišiel do Arábie a zase som sa navrátil do Damašku. 18 Potom po troch rokoch som odišiel hore do Jeruzalema poznať Kéfaša, Petra, a pobudol som u neho pätnásť dní. 19 A iného z apoštolov som nevidel okrem Jakoba, brata Pánovho. 20 A čo vám píšem, hľa píšem pred Bohom, ţe neluhám. 21 Potom som prišiel do krajov Sýrie a Cilície. 22 A bol som osobne neznámy sborom v Judsku, ktoré sú v Kristovi, 23 iba toľko, čo slýchali, ţe vraj ten, ktorý nás kedysi prenasledoval, zvestuje teraz vieru, ktorú predtým hubil. 24 A oslavovali za mňa Boha.

Galatským 2

1 Potom po štrnástich rokoch som zase odišiel hore do Jeruzalema s Barnabášom pojmúc so sebou aj Títa. 2 A išiel som tam podľa zjavenia a predloţil som im evanjelium, ktoré káţem medzi pohanmi, ale súkromne tým slovutným, či azda nebeţím nadarmo alebo či som nadarmo nebeţal. 3 Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, súc Grék nebol prinútený dať sa obrezať, 4 ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Jeţišovi, aby si nás podmanili, 5 ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povţdy u vás. 6 A od tých, ktorí sa zdajú byť čímsi - akí boli kedy, nič ma je potom; Bôh nehľadí na osobu človeka -, lebo mne tí, ktorí sa to zdajú byť čímsi, ničoho nepridali; 7 ale naopak, vidiac, ţe som poverený evanjeliom u neobriezky jako Peter u obriezky, 8 lebo ten, ktorý pôsobil Petrom čo do apoštolstva medzi obriezkou, pôsobil aj mnou čo do pohanov,

9 a poznajúc milosť, ktorá mi je daná, Jakob, Kéfaš a Ján, ktorí sú povaţovaní za stĺpy, podali mne i Barnabášovi pravice spoločenstva, aby sme my pracovali medzi pohanmi a oni medzi ľudom obriezky, 10 len vraj aby sme pamätali na chudobných, čo som sa tieţ práve usiloval robiť. 11 Ale keď prišiel Peter do Antiochie, priamo do tvári som sa postavil proti nemu, pretoţe bol hoden odsúdenia. 12 Lebo prv, neţ boli prišli niektorí od Jakoba, jedal spolu s pohanmi. Ale keď prišli, uťahoval sa a oddeľoval bojac sa tých z obriezky. 13 A s ním spolu pokrytecky robili aj ostatní Ţidia, takţe aj Barnabáš bol spolu zavedený ich pokrytectvom. 14 Ale keď som videl, ţe nekráčajú rovno pri pravde evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: Ak ty, súc Ţid, ţiješ pohansky a nie ţidovsky, prečo potom nútiš pohanov prijať ţidovský spôsob ţivota? 15 My sme prírodou Ţidia a nie hriešnici z pohanov. 16 Ale vediac, ţe sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Jeţiša Krista, aj my sme uverili v Krista Jeţiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretoţe zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. 17 Ale ak aj sami, ktorí hľadáme byť ospravedlnení v Kristovi, najdení sme ako hriešnici, tak čo tedy je Kristus azda sluţobníkom hriechu? Nech sa nestane! 18 Lebo ak to, čo som zboril, zase staviam, robím seba priestupníkom. 19 Lebo ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som ţil Bohu. 20 S Kristom spolu ukriţovaný som a ţijem uţ nie ja, ale ţije vo mne Kristus, a to, čo teraz ţijem v tele, vo viere Syna Boţieho ţijem, ktorý si ma zamiloval a vydal sám seba za mňa. 21 Nepohŕdam milosťou Boţou. Lebo ak je spravedlivosť skrze zákon, tedy Kristus nadarmo zomrel.

Galatským 3

1 Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Jeţiš Kristus prv napísaný pred očami jako medzi vami ukriţovaný? 2 Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery? 3 Či ste tak nerozumní? Započnúc Duchom teraz telom dokonávate? 4 Či ste tak mnoho nadarmo trpeli? Akţe aj na nadarmo! 5 Nuţ teda ten, ktorý vám dáva Ducha a činí medzi vami divy, či to činí zo skutkov zákona a či z počutia viery? 6 Tak ako Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť. 7 A tedy vedzte, ţe tí, ktorí sú z viery, sú synmi Abrahámovými. 8 A Písmo predvidiac, ţe Bôh z viery ospravedlňuje pohanov, predzvestovalo Abrahámovi: Poţehnané budú v tebe všetky národy. 9 A tak teda tých, ktorí sú z viery, ţehná Bôh s veriacim Abrahámom. 10 Lebo všetci, koľko ich len je zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané, ţe zlorečený je kaţdý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to činil. 11 No, ţe zákonom nebol a nebude nikto ospravedlnený u Boha, je zrejmé, pretoţe spravedlivý bude ţiť z viery. 12 A zákon nie je z viery, ale vraj: Človek, ktorý to všetko učinil, bude tým ţiť. 13 Kristus nás vykúpil zpod zlorečenstva zákona tým, ţe sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený kaţdý, kto visí na dreve, 14 aby na pohanov prešlo v Kristu Jeţišovi poţehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.

15 Bratia, po ľudsky hovorím: Uţ uprávoplatnenej smluvy človeka nikto neruší alebo ani k nej nepridáva ničoho. 16 A zasľúbenia boly povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus. 17 Ale to hovorím: Smluvy, predtým uprávoplatnenej Bohom, vzťahujúcej sa na Krista, nezneplatňuje zákon, vzniknuvší po štyristo aj tridsiatich rokoch, tak aby zrušil zasľúbenie. 18 Lebo ak je dedičstvo za zákona, potom uţ nie viacej zo zasľúbenia. No, Abrahámovi daroval Bôh z milosti skrze zasľúbenie. 19 Tak čo tedy zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie, a bol nariadený skrze anjelov, rukou prostredníka. 20 A prostredník nie je prostredníkom jedného, ale Bôh je jeden. 21 Tak tedy je zákon proti zasľúbeniam Boţím? Nech sa nestane! Lebo keby bol býval daný zákon, ktorý by bol mohol oţiviť, vtedy by skutočne bola spravedlivosť bývala zo zákona. 22 Ale Písmo zavrelo všetko pod hriech, aby zasľúbenie z viery Jeţiša Krista bolo dané veriacim. 23 Ale prv, ako prišla viera, boli sme stráţení pod zákonom, zavrení s určením pre vieru, ktorá mala byť zjavená, 24 takţe zákon bol naším pestúnom, vedúcim nás ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery 25 Ale odkedy prišla viera, nie sme viac pod pestúnom. 26 Lebo všetci sme synmi Boţími skrze vieru v Kristu Jeţišovi. 27 Lebo všetci, ktorí ste pokrstení v Krista, Krista ste obliekli. 28 Niet Ţida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muţa ani ţeny, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Jeţišovi. 29 A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.

Galatským 4

1 Ale hovorím: Po celý čas, dokiaľ je dedič nedospelý, v ničom nie je rozdielny od sluhu, hoci je pánom všetkého; 2 ale je pod tútormi a pod správcami, aţ do času, ktorý určil otec. 3 Tak i my: keď sme boli nedospelí, boli sme podrobení pod ţivly sveta, v sluţbu. 4 Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ţeny, podrobeného pod zákon, 5 aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. 6 A ţe ste synovia, poslal Bôh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče! 7 Takţe uţ nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boţí skrze Krista. 8 Ale vtedy neznajúc Boha slúţili ste bohom, ktorí prírodou nie sú nimi. 9 Ale teraz poznajúc Boha, ba čo viac, poznaní súc od Boha, jakoţe sa opät obraciate k bezvládnym a biednym ţivlom, ktorým chcete zase slúţiť znova? 10 Bedlivo pozorujete na dni, mesiace, časy a roky. 11 Bojím sa o vás, aby som nejako nebol nadarmo pracoval na vás. 12 Buďte jako ja, lebo aj ja som ako vy, bratia, prosím vás. Nič ste mi neublíţili. 13 A viete, ţe som vám tam prv pre slabosť tela zvestoval evanjelium. 14 A nepohŕdli ste mojím pokušením na mojom tele ani ste ním neopovrhli, ale ako anjela Boţieho ste ma prijali, jako Krista Jeţiša.

15 Jaké bolo teda vaše blahoslavenstvo a kde je?! Lebo vám dávam svedoctvo, ţe keby to bolo bývalo moţné, boli by ste si vylúpili svoje oči a dali mi. 16 Tak teda som sa vám stal nepriateľom pravdu vám hovoriac? 17 Nedobre horlia za vás, ale vytvoriť vás chcú, aby ste za nich horlili. 18 A dobre je horliť v dobrom vţdycky, a nie len v tedy, keď som prítomný u vás. 19 Moje deti, ktorých zase rodím v bolestiach, dokiaľ nebude Kristus vypodobený vo vás! 20 No, chcel by som teraz byť prítomný u vás a zmeniť svoj hlas, lebo som v rozpakoch o vás. 21 Povedzte mi vy, ktorí to chcete byť pod zákonom, či nečujete zákona? 22 Lebo je napísané, ţe Abrahám mal dvoch synov, jedného od dievky, otrokyne, a jedného od slobodnej, zákonitej ţeny. 23 Ale ten od dievky sa narodil podľa tela a ten zo slobodnej zo zasľúbením, 24 ktoré to veci sú alegóriou, obrazom lebo to sú tie dve smluvy, jedna s vrchu Sinai, rodiaca deti v rabstvo, a to je Hagar. 25 Lebo Hagarou je vrch Sinai v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo aj on slúţi v rabstve so svojimi deťmi. 26 Ale ten vrchný Jeruzalem je slobodnou, ktorý je matkou všetkých nás. 27 Lebo je napísané: Veseľ sa, neplodná, ty, ktorá nerodíš! Vykríkni a zvolaj, ktorá nepracuješ ku porodu! Lebo viacej bude mať detí opustená ako tá, ktorá má muţa. 28 Ale my, bratia, sme jako Izák, deťmi zasľúbenia. 29 Leţ ako vtedy ten narodený podľa tela prenasledoval toho, ktorý bol podľa Ducha, tak i teraz. 30 Ale čo hovorí Písmo? Vyţeň dievku i jej syna, lebo syn dievky nebude dediť so synom slobodnej. 31 A tak tedy, bratia, nie sme deťmi dievky, ale deti slobodnej.

Galatským 5

1 Tak tedy stojte v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil, a nepriahajte sa zase do jarma rabstva. 2 Hľa, ja Pavel vám hovorím, ţe ak sa budete obrezovať, Kristus vám nič neprospeje. 3 A zase osvedčujem kaţdému človekovi, ktorý sa obrezuje, ţe je povinný naplniť celý zákon. 4 Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti. 5 Lebo my v Duchu z viery očakávame nádeju spravedlivosti. 6 Lebo v Kristu Jeţišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale viera pôsobiaca skrze lásku. 7 Dobre ste beţali; kto vám prekazil, aby ste neposlúchali pravdy? 8 To nahovorenie nie je od toho, ktorý vás povoláva. 9 Málo kvasu nakvasuje celé cesto. 10 Ja dôverujem vo vás v Pánovi, ţe nebudete nič iné myslieť. Ale ten, kto vás nepokojí, ponesie odsudok, nech je on ktokoľvek. 11 A ja, bratia, ak ešte hlásam obriezku, prečo ma potom ešte prenasledujú? Tak tedy je odstránené pohoršenie kríţa. 12 A bárs by len aj boli odťatí, ktorí vás búria! 13 Lebo vy ste nato povolaní, bratia, aby ste boli slobodní, len nedávať tej slobody za príčinu telu, ale skrze lásku slúţte navzájom jedni druhým. 14 Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove, v tom: Milovať budeš svojho blíţneho jako samého seba! 15 Ale ak sa navzájom hryziete a ţeriete, hľaďte, aby ste neboli jedni od druhých strávení.

16 Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte ţiadosti tela. 17 Lebo telo ţiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému protiví; aby ste nerobili toho, čo by ste chceli. 18 Ale ak ste vedení Duchom, nie ste pod zákonom. 19 A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoloţstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, 20 modlosluţba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, ţiarlenia, hnevy, dráţdenia, rôznice, sekty, 21 závisť, vraţdy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som uţ aj prv povedal, ţe tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Boţieho kráľovstva. 22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdrţanlivosť; 23 proti takým veciam nieto zákona. 24 A tí, ktorí sú Kristovi, ukriţovali svoje telo s jeho vášňami a ţiadosťami. 25 Ak ţijeme Duchom, Duchom i choďme. 26 Nebuďme ţiadostiví prázdnej chvály navzájom sa vyzývajúc, jedni druhým závidiac.

Galatským 6

1 Bratia, keby aj bol človek zachvátený nejakým pokleskom, vy duchovní napravte takého v duchu krotkosti, a kaţdý hľaď sám na seba, aby si aj ty nebol pokušený. 2 Jedni druhých bremená neste a tak naplňte zákon Kristov. 3 Lebo ak niekto myslí, ţe je niečim nie súc ničím, sám seba zvodí. 4 Ale kaţdý nech zkúša svoje vlastné dielo a potom bude mať chválu vzťahom na samého seba a nie vzťahom na iného. 5 Lebo kaţdý ponesie svoje vlastné bremä. 6 A ten, kto je vynaučovaný v slove, nech sa sdieľa s tým, kto ho vynaučuje, všetkým dobrým. 7 Nemýľte sa Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i ţať. 8 Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude ţať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude ţať večný ţivot. 9 A činiac dobré neustávajme, lebo svojím časom budeme ţať neumdlievajúci. 10 A tak tedy, kým máme čas, robme dobre všetkým a najviac domácim viery. 11 Vidzte, jakými veľkými písmenami som vám napísal vlastnou rukou! 12 Všetci, ktorí chcú byť pekní v tele, tí vás nútia obrezovať sa, len aby neboli prenasledovaní pre kríţ Kristov. 13 Lebo ani sami tí, ktorí sa to obrezujú, nezachovávajú zákona, ale chcú, aby ste sa obrezovali, aby sa pochválili vaším telom. 14 Ale odo mňa nech je to preč, aby som sa chválil krome kríţom našeho Pána Jeţiša Krista, skrze ktorého mi je svet ukriţovaný a ja svetu. 15 Lebo v Kristu Jeţišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvorenie. 16 A na všetkých, ktorí budú chodiť podľa toho pravidla, nech prijde pokoj a milosrdenstvo i na Izraela Boţieho. 17 A ďalej nech ma nikto netrápi, lebo ja nosím jazvy Pána Jeţiša na svojom tele. 18 Milosť našeho Pána Jeţiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Ameň.

Efezským 1

1 Pavel, apoštol Jeţiša Krista, vôľou Boţou, svätým, ktorí sú v Efeze, a verným v Kristu Jeţišovi: 2 milosť vám a pokoj od Boha, našeho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 3 Poţehnaný Bôh a Otec našeho Pána Jeţiša Krista, ktorý nás poţehnal kaţdým poţehnaním duchovným v ponebeských oblastiach v Kristovi, 4 tak, ako si nás v ňom vyvolil pred zaloţením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, 5 predurčiac nás k synovstvu skrze Jeţiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle 6 na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, 7 v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, 8 ktorú rozhojnil oproti nám v kaţdej múdrosti a rozumnosti 9 oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduloţil v sebe 10 cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, 11 v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Boţím predurčení súc podľa preduloţenia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle, 12 aby sme boli na chválu jeho slávy, my, ktorí sme sa prv nadejali v Kristovi, 13 v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, 14 ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Boţieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy. 15 Preto i ja, keď som počul o viere u vás, o viere v Pánu Jeţišovi, a o láske naproti všetkým svätým, 16 neprestávam ďakovať za vás zmieňujúc sa o vás na svojich modlitbách, 17 ţeby Bôh nášho Pána Jeţiša Krista, Otec slávy, ráčil vám dať ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním jeho, 18 osvietené oči vašej mysle, aby ste vedeli, čo a jaká je to nádeja jeho povolania a čo a jaké bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými 19 a čo tá nesmierna veľkosť jeho moci, vzhľadom na nás veriacich podľa pôsobenia sily jeho vlády. 20 ktorú spôsobil v Kristovi vzkriesiac ho z mŕtvych a posadiac po svojej pravici v ponebeských oblastiach 21 nad kaţdé knieţatstvo a nad kaţdú vrchnosť a moc a nad kaţdé panstvo a nad kaţdé meno, ktoré sa menuje nie len v tomto veku, ale i v budúcom. 22 A všetko poddal pod jeho nohy a jeho dal za hlavu nado všetko cirkvi, 23 ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý si naplňuje všetko vo všetkom.

Efezským 2

1 Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch, 2 v ktorých ste kedysi chodili podľa veku tohoto sveta, podľa knieţaťa mocností povetria, ducha to, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti, 3 medzi ktorými sme kedysi aj my všetci obcovali v ţiadostiach svojho tela robiac to, čo sa zachcievalo telu a mysliam, a boli sme prírodou deťmi hnevu jako aj ostatní. 4 Ale Bôh súc bohatý v milosrdenstve pre mnohú svoju lásku, ktorou nás zamiloval, 5 aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oţivil s Kristom - milosťou ste spasení 6 a spolu vzkriesil a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Jeţišovi, 7 aby v nasledujúcich vekoch ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Jeţišovi.

8 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boţí, 9 nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. 10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Jeţišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. 11 Preto pamätajte, ţe kedysi vy, pohania v tele, ktorých tak zvaná obriezka na tele, učinená rukou, zovie neobriezkou, 12 ţe ste v tom čase boli bez Krista, odcudzení občianstvu Izraelovmu a cudzí smluvám zasľúbenia, nemajúci nádeje a bez Boha na svete. 13 Ale teraz v Kristu Jeţišu vy, ktorí ste boli kedysi ďalekí stali ste sa blízkymi v krvi Kristovej. 14 Lebo on je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr 15 zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záleţajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Ţidov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj 16 a aby smieril obojich v jednom tele Bohu skrze kríţ zabijúc na ňom nepriateľstvo 17 a prišiel a zvestoval pokoj vám ďalekým a pokoj blízkym, 18 lebo skrze neho máme prístup oboji v jednom Duchu k Otcovi. 19 Tak tedy uţ nie ste cudzincami a bezprávnymi pohostínmi, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boţí, 20 vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Jeţiš Kristus, 21 v ktorom kaţdé stavänie prístojne dovedna pojené rastie v svätý chrám v Pánovi, 22 v ktorom sa aj vy spolu budujete v príbytok Boţí v Duchu.

Efezským 3

1 Pre tú príčinu ja Pavel, väzeň Krista Jeţiša za vás pohanov, 2 akţe ste počuli o správe milosti Boţej, ktorá mi je daná cieľom vás, 3 ţe mi v zjavení oznámil tajomstvo (jako som prv písal nakrátko, 4 z čoho môţete čítajúc porozumieť môjmu rozumeniu sa v tajomstve Kristovom), 5 ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom jeho svätým apoštolom a prorokom, 6 ţe sú pohania spoludedičmi a spolutelom a spoluúčastníkmi jeho zasľúbenia v Kristu Jeţišovi skrze evanjelium, 7 ktorého som sa stal sluţobníkom podľa daru milosti Boţej, ktorá mi je daná podľa pôsobenia jeho moci. 8 Mne najmenšiemu od všetkých svätých je daná tá milosť zvestovať pohanom nevystihnuteľné bohatstvo Kristovo 9 a osvietiť všetkých, čo a jaká je to správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Jeţiša Krista, 10 aby bola teraz skrze cirkev oznámená knieţatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Boţia 11 podľa preduloţenia vekov, ktoré to preduloţenie určil v Kristu Jeţišovi, našom Pánovi, 12 v ktorom máme smelosť a prístup v dôvere skrze jeho vieru. 13 Preto prosím, ţeby ste neustávali v mojich súţeniach za vás, čo je vašou slávou. 14 Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Jeţiša Krista, 15 z ktorého má kaţdý rod na nebesiach i na zemi svoje meno, 16 ţeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi,

17 aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, 18 aby ste zakorenený v láske, a pevne zaloţení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, jaká je to šírka a dĺţka, hĺbka a výška, 19 a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Boţiu. 20 A tomu, ktorý môţe učiniť nad všetko, nesmierne viac neţ prosíme alebo rozumieme, podľa moci ktorá pôsobí v nás, 21 tomu sláva v cirkvi v Kristu Jeţišovi po všetky pokolenia veku vekov. Ameň.

Efezským 4

1 Prosím vás tedy ja väzeň v Pánovi, ţeby ste chodili hodne povolania, ktorým ste povolaní, 2 s celou pokorou a krotkosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa navzájom v láske, 3 usilujúci sa zachovávať jednotu Ducha v sväzku pokoja. 4 Jedno telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden Pán, jedna viera, jeden krst, 6 jeden Bôh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých vás. 7 Ale jednému kaţdému z nás je daná milosť podľa miery daru Kristovho. 8 Preto hovorí: Vystúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary. 9 Ale to, ţe vystúpil, čoţe je iné, ako ţe aj prv sostúpil do hlbších častí ako je zem? 10 Ten, ktorý to sostúpil, je ten istý, ktorý aj vystúpil nad všetky nebesia, aby naplnil všetko. 11 A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov 12 na zdokonaľovanie svätých ku dielu sluţby, na budovanie tela Kristovho, 13 aţ by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Boţieho, v dokonalého muţa, k miere dospelosti plnosti Kristovej, 14 aby sme uţ neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení kaţdým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu, 15 ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v kaţdej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus, 16 z ktorého všetko telo, príslušne dovedna pojené a spolu viazané kaţdým pojivom podávania výţivy, podľa pôsobenia v miere jedného kaţdého dielu vzrast tela si pôsobí na svoje budovanie sa v láske. 17 To teda hovorím a osvedčujem v Pánovi, aby ste vy uţ viac nechodili, jako aj ostatní pohania chodia, v márnosti svojej mysle, 18 zatemnení v rozume súc odcudzení ţivotu Boţiemu pre nevedomosť, ktorá je v nich, pre zatvrdenie ich srdca, 19 ktorí, keď otupeli do bezcitnosti, oddali sa nestudatosti páchať kaţdú nečistotu nenasytnou ţiadosťou. 20 Ale vy ste sa tak nenaučili Krista, 21 akţe ste ho počuli a ste v ňom vyučení, jako je pravda v Jeţišovi: 22 aby ste sloţili podľa drievneho spôsobu ţitia vo vás vládnuvšieho starého človeka, rušiaceho sa v klamných ţiadostiach, 23 a obnovili sa v duchu svojej mysle 24 a obliekli si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravedlivosti a svätosti pravdy. 25 Preto sloţiac loţ hovorte jeden kaţdý pravdu so svojím blíţnym, lebo sme si navzájom údami. 26 Hnevajte sa a nehrešte; slnko nech nezapáda nad vaším rozhnevaním sa,

27 ani nedávajte miesta diablovi. 28 Kto kradne, nech uţ viac nekradne, ale radšej nech pracuje robiac dobré vlastnými rukami, aby mal čo udieľať núdznemu. 29 Nech nevychádza nijaké mrzké slovo z vašich úst, ale ak je nejaké dobré na vzdelanie, práve potrebné, aby dalo milosť tým, ktorí počúvajú. 30 A nezarmucujte Svätého Ducha Boţieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia. 31 Kaţdá horkosť a prchkosť a hnev a krik a rúhanie nech je odňaté od vás so všetkým, čo je nešľachetné a zlé. 32 Ale si buďte navzájom naproti sebe dobrotiví, ľútostiví, odpúšťajúci si, jako aj Bôh v Kristu odpustil vám.

Efezským 5

1 A tak buďte nasledovníkmi Boţími jako milované deti 2 a choďte v láske, jako aj Kristus miloval nás a vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu. 3 A smilstvo a vôbec akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani nemenuje medzi vami, jako sa sluší svätým, 4 ani mrzkosť a bláznivé reči alebo šprýmy, čo sa nepatrí, ale radšej ďakovanie, 5 Lebo to viete, ţe niktorý smilník alebo nečistý alebo lakomec, čo je to isté jako modlár, nemá dedičstva v kráľovstve Krista a Boha. 6 Nech vás nikto nezvodí prázdnymi rečami, lebo pre také veci prichádza hnev Boţí na synov neposlušnosti. 7 Teda nebuďte ich spoluúčastníkmi. 8 Lebo ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Choďte jako deti svetla 9 Lebo ovocie Ducha záleţí v kaţdej dobrote, spravedlivosti a pravde 10 zkúšajúc, čo sa ľúbi Pánovi. 11 A nezúčastňujte sa s neposlušnými na jalových skutkoch tmy, ale ich radšej ešte kárajte. 12 Lebo o tom, čo oni tajne robia, je mrzko aj len hovoriť. 13 Ale to všetko, kárané od svetla, vychádza na javo; lebo všetko, čo vychádza na javo, je svetlo. 14 Preto hovorí: Prebuď sa ty, kto spíš, a vstaň z mŕtvych, a bude ti svietiť Kristus. 15 Teda hľaďte, jako by ste sa správne chovali, nie ako nemúdri, ale jako múdri, 16 vykupujúc si čas, lebo dni sú zlé. 17 Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejúci, čo je vôľa Pánova. 18 A neopíjajte sa vínom, v ktorom je prostopaš, ale buďte plnení Duchom 19 hovoriac si navzájom ţalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi, 20 ďakujúc vţdycky za všetko v mene nášho Pána Jeţiša Krista Bohu a Otcovi, 21 podriaďujúc sa jedni druhým v bázni Boţej. 22 Ţeny, podriaďujte sa vlastným muţom ako Pánovi; 23 lebo muţ je hlavou ţeny, jako aj Kristus je hlavou cirkvi, a on je Spasiteľom tela. 24 Ale jako sa cirkev podriaďuje Kristovi, tak aj ţeny vlastným muţom vo všetkom. 25 Vy, muţovia, milujte svoje ţeny, jako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, 26 aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom,

27 aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná. 28 Tak sú povinní aj muţovia milovať svoje ţeny jako svoje vlastné telá. Kto miluje svoju ţenu, sám seba miluje. 29 Lebo veď nebolo nikdy nikoho, kto by bol nenávidel svojho tela, ale ho kaţdý chová a opatruje ako aj Pán cirkev, 30 lebo sme údami jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí. 31 Zato opustí človek svojho otca i svoju mať a pripojí sa ku svojej ţene, a tí dvaja budú v jedno telo. 32 Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na cirkev. 33 Avšak aj vy, jeden kaţdý osobitne tak nech miluje svoju ţenu jako sám seba, a ţena aby sa bála muţa.

Efezským 6

1 Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo to je spravedlivé. 2 Cti svojho otca a svoju mať - to je prvé prikázanie so zasľúbením -, 3 aby ti bolo dobre, a aby si dlho ţil na zemi. 4 A vy, otcovia, nepopudzujte svojich detí k hnevu, ale ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom. 5 Vy, sluhovia, poslúchajte svojich telesných pánov s bázňou a s trasením v prostote svojho srdca jako Krista 6 neslúţiac verne iba na oko jako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale jako sluhovia Kristovi činiac vôľu Boţiu z duše, 7 s dobrou mysľou, slúţiac ako Pánovi a nie ľuďom, 8 vediac, ţe čokoľvek by jeden kaţdý učinil dobré, to si odnesie od Pána, buď sluha buď slobodný. 9 A vy, pánovia, čiňte to isté naproti nim zanechajúc hrozbu v povedomí, ţe aj vy sami máte toho istého Pána v nebesiach, o on nehľadí na osobu. 10 Ostatne, moji bratia, mocnejte v Pánovi a v sile jeho vlády. 11 Oblečte si celú zbraň Boţiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. 12 Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s knieţatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach. 13 Preto vezmite na seba celú zbraň Boţiu, aby ste mohli odolať v ten zlý deň a vykonajúc všetko stáť. 14 Tedy stojte majúc svoje bedrá opásané pravdou a súc oblečení v pancier spravedlivosti 15 a majúc nohy obuté v hotovosti evanjelia pokoja. 16 A pritom pri všetkom vezmite štít viery, ktorým budete môcť uhasiť všetky ohnivé šípy toho zlého. 17 A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Boţie, 18 modliac sa kaţdou modlitbou a prosbou kaţdého času v Duchu a tým cieľom bdejúc s celou vytrvanlivosťou a prosbou za všetkých svätých, 19 i za mňa, ţeby mi bolo dané slovo, keď otvorím svoje ústa, aby som prosto a smele oznámil tajomstvo evanjelia, 20 za ktoré posolstvujem v reťazi, ţeby som ho zvestoval prosto a smele, jako mi náleţí vravieť. 21 Ale aby ste aj vy vedeli, čo sa so mnou deje, a čo robím, to všetko vám oznámi Tychikus, milovaný brat a verný sluţobník v Pánovi, 22 ktorého som k vám poslal práve preto, aby ste zvedeli, čo robíme a jako sa máme, a aby potešil vaše srdcia. 23 Pokoj bratom a láska s vierou od Boha Otca a od Pána Jeţiša Krista. 24 Milosť so všetkými, ktorí milujú nášho Pána Jeţiša Krista v neporušiteľnosti. Ameň.

Filipským 1

1 Pavel a Timoteus, sluhovia Jeţiša Krista, všetkým svätým v Kristu Jeţišovi, ktorí sú vo Filipách s dozorcami a diakonmi: 2 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 3 Ďakujeme svojmu Bohu pri kaţdej rozpomienke ma vás 4 vţdycky v kaţdej svojej prosbe za vás za všetkých s radosťou prosiac 5 vzhľadom na vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa aţ doteraz 6 a práve preto dôverujem, ţe ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, ho aj dokoná a zachová aţ do dňa Jeţiša Krista, 7 jako mi je spravedlivé myslieť to za vás za všetkých, pretoţe vás mám v srdci, keď ţe jako v mojich putách, tak i v obrane a v upevňovaní evanjelia ste vy všetci mojimi spoluúčastníkmi na milosti. 8 Lebo mojím svedkom je Bôh, ako túţim po vás po všetkých vo vnútornostiach Jeţiša Krista. 9 A za to sa modlím, ţeby vaša láska ešte viac a viac hojnela pravou známosťou a kaţdým vnímaním, 10 aby ste boli schopní posúdiť, čo je dobré a čo nie, aby ste boli čistí a prostí úrazu na deň Kristov, 11 naplnení ovocím spravedlivosti, doneseným skrze Jeţiša Krista, na slávu a chválu Boţiu. 12 A chcem, aby ste vedeli, bratia, ţe to, čo sa so mnou dialo, napokon bolo viac na prospech evanjelia, 13 takţe sa moje putá staly zjavnými v Kristovi v celom prätóriu aj ostatným všetkým. 14 A väčšina z bratov v Pánovi, súc posmelení mojimi putami, ešte lepšie sa odváţili bez bázne hovoriť slovo Boţie. 15 Niektorí síce aj pre závisť a svár, ale niektorí aj zo záľuby hlásajú Krista, 16 jedni z lásky vediac, ţe som nato, aby som bránil evanjelium, 17 a iní zase zvestujú Krista zo svárlivosti, nie čiste, domnievajúc sa, ţe spôsobia mojim putám súţenie. 18 Ale čoţe? Však akýmkoľvek uţ spôsobom, buď pod zámienkou buď v pravde, Kristus sa zvestuje, a tomu sa radujem, ale sa i budem radovať, 19 lebo viem, ţe mi to bude na spásu skrze vašu prosbu a napomáhanie Ducha Jeţiša Krista 20 podľa môjho túţobného očakávania a mojej nádeje, ţe nebudem v ničom zahanbený, ale celou smelosťou, jako vţdycky tak i teraz bude veličený Kristus v mojom tele buď ţivotom buď smrťou. 21 Lebo mne je ţiť Kristus a zomrieť zisk. 22 Ale ak práve ţiť v tele mi je na uţitok práce, nevedel by som povedať, čo by som vyvolil. 23 Ale oboje ma tiahne: mám ţiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie, 24 ale zostať ešte v tele je potrebnejšie pre vás. 25 A spoliehajúc na to viem, ţe zostanem a zostanem so všetkými vami na váš prospech a na radosť viery, 26 aby sa vaša chvála rozhojnila mnou v Kristu Jeţišovi mojím opätným príchodom k vám. 27 Len obcujte tak, aby to bolo hodno evanjelia Kristovho, aby som, či uţ keď prijdem a vidím vás, a či súc neprítomný počul o vás, ţe stojíte v jednom duchu jednou dušou spolu zápasiac za vieru evanjelia 28 a nedajúc sa v ničom plašiť protivníkom, čo je im očividným dôkazom ich zahynutia a vášho spasenia, a to od Boha. 29 Lebo vám je z milosti daná za Krista, nie len aby ste v neho verili, ale aj aby ste za neho trpeli 30 majúc ten istý boj, aký ste videli pri mne, a o jakom i teraz čujete pri mne.

Filipským 2

1 Ak je tedy nejaké potešenie v Kristovi, ak nejaké povzbudenie lásky, ak nejaké účastenstvo Ducha, ak nejaká srdečná sústrasť a zľutovanie, to robte 2 a tak naplňte moju radosť, aby ste jedno a to isté mysleli, jednu a tú istú lásku mali a boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli 3 nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba 4 nehľadiac kaţdý len na svoje, ale kaţdý aj na to, čo je iných. 5 Lebo nech je také smýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Jeţišovi, 6 ktorý súc v podobe Boha nepovaţoval toho za lúpeţ byť rovný Bohu, 7 ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom 8 a súc v spôsobe najdený jako človek poníţil sa stanúc sa poslušným aţ po smrť, a to po smrť kríţa. 9 Preto aj Bôh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad kaţdé meno, 10 aby sa v mene Jeţiša sklonilo kaţdé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, 11 a kaţdý jazyk aby vyznal, ţe Jeţiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca. 12 A tak, moji milovaní, jako ste vţdycky poslúchli, nie len ako v mojej prítomnosti, ale tým väčšmi teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení; 13 lebo je to Bôh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu. 14 Všetko čiňte bez reptania a bez pohybovania, 15 aby ste boli bezúhonní a rýdzi, deti Boţie bezvadné prostred pokolenia krivého a prevráteného, medzi ktorými svieťte jako svetlá na svete 16 majúc u seba slovo ţivota mne na chválu v deň Kristov, ţe som nebeţal nadarmo ani nadarmo nepracoval. 17 Ale jestli aj budem vyliaty sťa liata obeť pri bitnej obeti a svätosluţbe vašej viery, radujem sa a spolu sa radujem so všetkými vami, 18 a takiste sa aj vy radujte a spolu sa radujte so mnou. 19 Ale nadejem sa v Pánu Jeţišovi, ţe vám skoro pošlem Timotea, aby som i ja okrial zvediac, ako sa máte a čo robíte. 20 Lebo nemám nikoho rovnosmýšľajúceho, ktorý by sa verne a úprimne staral o vaše. 21 Lebo tí všetci hľadajú svoje a nie Krista Jeţišovo. 22 Ale jeho dokázanosť znáte, a ţe jako dieťa otcovi, tak slúţil so mnou vo veci evanjelia. 23 Nadejem sa teda, ţe toho pošlem hneď, ako uvidím, čo bude so mnou. 24 Ale dúfam v Pána, ţe aj sám skoro prijdem. 25 Ale som uznal za potrebné poslať k vám brata Epafrodita, svojho spolupracovníka a spolubojovníka a vášho posla a svätosluţobníka čo do mojej potreby, 26 keď túţil po vás po všetkých a nemal pokoja, pretoţe ste počuli, ţe onemocnel. 27 Lebo aj skutočne bol tak onemocnel, ţe uţ bol blízky smrti. Ale Bôh sa zmiloval nad ním, avšak nie len nad ním samým, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutku na zármutok. 28 A tak som ho tým snaţnejšie poslal, aby ste sa, keď ho uvidíte, zase radovali, a ja aby som mal menej zármutku. 29 Prijmite ho tedy v Pánovi s celou radosťou a majte takých v úcte. 30 Lebo pre dielo Kristovo sa bol priblíţil aţ k smrti nasadiac svoj ţivot, aby doplnil váš nedostatok čo do svätosluţby, ktorú ste mne konali.

Filipským 3

1 Ostatne, moji bratia, radujte sa v Pánovi. Písať vám to isté mne sa nelení, a vám je to na bezpek. 2 Vidzte psov, vidzte zlých robotníkov, vidzte obriezku. 3 Lebo my sme obriezkou, ktorí Duchom Boţím slúţime Bohu a chválime sa v Kristu Jeţišovi a nedúfame v tele, 4 hoci by som ja mohol dúfať i v tele. Ak si niekto iný myslí, ţe môţe dúfať v tele, ja viac: 5 obrezaný ôsmeho dňa, z rodu Izraelovho, z pokolenia Benjaminovho, Hebrej z Hebrejov podľa zákona farizeus, 6 podľa horlivosti prenasledovateľ cirkvi, podľa spravedlivosti, spravedlivosti v zákone, som bol bezúhonný. 7 Ale to, čo mi bolo ziskom, poloţil som pre Krista za ztratu. 8 Ale pravda aj pokladám všetko za ztratu pre svrchovanosť známosti Krista Jeţiša, svojho Pána, pre ktorého som to všetko ztratil a pokladám to za smeti, aby som získal Krista 9 a bol najdený v ňom nemajúci svojej vlastnej spravedlivosti, spravedlivosti zo zákona, ale majúci spravedlivosť skrze vieru Kristovu, spravedlivosť z Boha, zaloţenú na viere, 10 aby som poznal jeho a moc jeho vzkriesenia a účasť na jeho utrpeniach usúpodobňovaný jeho smrti, 11 ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych. 12 Nie ţe by som uţ bol dosiahol alebo ţe by som uţ bol dokonalý, ale sa ţeniem, ak by som len aj mohol uchvátiť, k čomu som aj uchvátený Kristom Jeţišom. 13 Bratia, ja nemyslím o sebe, ţe by som uţ bol uchvátil. 14 Ale jedno robím: na to, čo je za mnou, zabúdajúc a po tom, čo je predo mnou, sa vystierajúc ţeniem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Boţieho v Kristu Jeţišovi. 15 Tak tedy všetci, ktorí sme dokonalí, takto smýšľajme. A jestli o niečom ináče smýšľate, i to vám Bôh zjaví. 16 Avšak k čomu sme uţ dospeli, v tom istom pravidle aj kráčať, to isté myslieť. 17 Buďte mojimi spolunapodobňovateľmi, bratia, a pozorujte tých, ktorý tak chodia, ako máte príklad na nás. 18 Lebo mnohí tak chodia o ktorých som vám často hovoril a teraz i plačúc hovorím, ţe sú nepriateľmi kríţa Kristovho, 19 ktorých koniec je zahynutie, ktorých bohom je brucho a sláva v ich hanebnosti, ktorí myslia na zemské veci. 20 Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Jeţiša Krista, 21 ktorý premení telo nášho poníţenia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môţe aj podriadiť všetky veci.

Filipským 4

1 A tak moji milovaní bratia, po ktorých tak veľmi túţim, moja radosť a moja koruna, tak stojte v Pánovi, milovaní! 2 Evodiu napomínam i Syntychu napomínam, aby na jedno a na to isté myslely v Pánovi. 3 a prosím aj teba, pravý Syzygu <Syzygos = druh v jarme.>, pomáhaj im, ktoré sa spolu so mnou borily v evanjeliu aj s Klementom a s ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe ţivota. 4 Radujte sa v Pánovi vţdycky, a zase len poviem: Radujte sa! 5 Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko. 6 O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše ţiadosti Bohu. 7 A pokoj Boţí, ktorý prevyšuje kaţdý rozum, bude stráţiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Jeţišovi.

8 A ostatne, bratia, všetko, čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravedlivé, čo je mravne čisté, čo je ľúbe, čo je dobropovestné, ak je nejaká ctnosť a jestli nejaká chvála, o tom premýšľajte, 9 čo ste sa aj naučili a čo ste prijali a počuli a videli na mne, to robte, a Bôh pokoja bude s vami. 10 A veľmi som sa zaradoval v Pánovi, ţe ste sa uţ raz rozzelenali starať sa o mňa, na čo ste pravda aj mysleli, ale ste nemali príhodného času. 11 Nehovorím toho preto, ţe by som mal nedostatok; lebo ja som sa naučil mať dosť na tom, čo mám. 12 Viem byť aj poníţený a viem i mať hojnosť - v kaţdej veci a vo všetkých veciach som vycvičený; viem aj sýtym byť aj lačnieť, mať hojnosť aj trpieť nedostatkom. 13 Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi. 14 Avšak dobre ste urobili, ţe ste sa zúčastnili na mojom súţení. 15 A viete aj vy, Filipänia, ţe na počiatku evanjelia, keď som odišiel z Macedonie, niktorý sbor sa nezúčastnil na mojich potrebách, aby bol dal a prijal, len vy sami. 16 Lebo aj keď som bol v Tesalonike, i raz i dva razy ste mi poslali na to, čo som potreboval. 17 Nie preto, ţe by som hľadal daru, ale hľadám ovocie, hojne sa mnoţiace na váš účet. 18 Ale ta mám všetkého a mám hojnosť; mám všetkého plno prijmúc od Epafrodita, čo ste poslali, ľúbeznú vôňu upokojujúcu, obeť, príjemnú, ľúbu a vzácnu Bohu. 19 A môj Bôh naplní kaţdú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristu Jeţišovi. 20 A Bohu a nášmu Otcovi nech je sláva na veky vekov. Ameň. 21 Pozdravte kaţdého svätého v Kristu Jeţišovi. Pozdravujú vás bratia, ktorí sú so mnou. 22 Pozdravujú vás všetci svätí a najmä tí, ktorí sú z domu cisárovho. 23 Milosť našeho Pána Jeţiša Krista nech je so všetkými vami. Ameň.

Kolosenským 1

1 Pavel, apoštol Jeţiša Krista, vôľou Boţou, a brat Timoteus 2 svätým a verným bratom v Kristu Jeţišovi, ktorí sú v Kolosách: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 3 Ďakujeme Bohu a Otcovi nášho Pána Jeţiša Krista vţdycky sa za vás modliac, 4 počujúc o vašej viere v Kristu Jeţišovi a o láske, ktorú máte naproti všetkým svätým, 5 pre nádej, ktorá vám leţí odloţená v nebesiach, o ktorej ste prv počuli v slove pravdy evanjelia, 6 ktoré prišlo k vám, ako aj je na celom svete a nesie ovocie a rastie ako aj u vás odo dňa, ktorého ste počuli a poznali milosť Boţiu v pravde, 7 jako ste sa aj naučili od Epafra, nášho milovaného spolusluhu, ktorý je verným sluţobníkom Kristovým za vás, 8 ktorý nám aj oznámil vašu lásku v Duchu. 9 Preto aj my odo dňa, ktorého sme to počuli, neprestávame modliť sa za vás a prosiť, ţeby ste boli naplnení čo do známosti jeho vôle všetkou múdrosťou a rozumnosťou duchovnou, 10 ţeby ste chodili hodne Pána, aby ste sa mu vo všetkom ľúbili nesúc ovocie v kaţdom skutku dobrom a rastúc v známosť Boha, 11 zmocňovaní kaţdou mocou podľa sily jeho slávy ku všetkej trpezlivosti a zhovievavosti s radosťou, 12 ďakujúc Otcovi, ktorý nás učinil schopných k podielu na lose svätých vo svetle, 13 ktorý nás vytrhnul z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky,

14 v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, 15 ktorý je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenstva; 16 lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny buď panstvá buď knieţatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho, 17 a on je predo všetkým, a všetko v ňom povstalo a stojí, 18 a on je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom, prvorodeným z mŕtvych, aby on bol vo všetkom prvý. 19 Lebo sa zaľúbilo Otcovi, aby v ňom prebývala všetka plnosť, 20 a aby skrze neho smieril všetko cieľom neho urobiac pokoj skrze krv jeho kríţa, skrze neho, buď to, čo je na zemi, buď to, čo je v nebesiach, 21 i vás, ktorí ste boli kedysi odcudzení a nepriateľmi mysľou v zlých skutkoch; ale teraz vás smieril 22 v jeho ľudskom tele skrze smrť, aby vás postavil svätých, bezvadných a bezúhonných pred ním, 23 akţe trváte zaloţení na viere a pevní a neuchyľujúci sa od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli, a ktoré sa zvestuje kaţdému stvoreniu, ktoré je pod nebom, ktorého evanjelia som sa ja Pavel stal sluţobníkom, 24 ktorý sa teraz radujem vo svojich utrpeniach za vás a doplňujem nedostatky súţení Kristových na svojom ľudskom tele za jeho telo, ktorým je cirkev, 25 ktorej som sa ja stal sluţobníkom podľa domosprávy Boţej, ktorá mi je daná cieľom vás naplniť slovo Boţie, 26 tajomstvo, skryté od vekov a od dávnych pokolení, ale teraz je zjavené jeho svätým, 27 ktorým Bôh ráčil oznámiť, čo a jaké je bohatstvo slávy toho tajomstva medzi pohanmi, ktorým je Kristus vo vás, nádeja slávy, 28 ktorého my zvestujeme upravujúc kaţdého človeka k rozumnosti a učiac kaţdého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme predstavili kaţdého človeka dokonalého v Kristu Jeţišovi, 29 a tým cieľom aj úsilne pracujem zápasiac podľa jeho pôsobenia, ktoré pôsobí vo mne v moci.

Kolosenským 2

1 Lebo chcem, aby ste vedeli, jaký veľký boj mám za vás, a za takých, ktorí sú v Laodicei, a za všetkých, ktorí nevideli mojej tvári v tele, 2 aby boly potešené ich srdcia, spojených v jedno v láske, a to cieľom všetkého bohatstva plnosti rozumu, cieľom pravého poznania tajomstva Boha a Otca a Krista, 3 v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti. 4 Ale to hovorím, aby vás nikto neoklamal falošnými dôvodmi, pravde podobnou rečou. 5 Lebo ak som aj telom neprítomný, ale som duchom s vami radujúc sa a vidiac váš poriadok a pevnosť vašej viery v Krista. 6 A tak tedy, jako ste prijali Krista Jeţiša Pána, tak v ňom choďte, 7 zakorenení a budovaní na ňom a upevňovaní vo viere, jako ste naučení, hojnejúc v nej ďakovaním. 8 Hľaďte, aby vás niekto nezajal v lúpeţ filozofiou <Svetskou múdrosťou> a prázdnym zvodom učiac podľa podania ľudí, podľa ţivlov sveta a nie podľa Krista; 9 lebo v ňom prebýva všetka plnosť boţstva telesne, 10 a ste v ňom naplnení, ktorý je hlavou kaţdého knieţatstva a kaţdej vrchnosti, 11 v ktorom ste aj obrezaní obriezkou, nie učinenou rukou, vo svlečení tele hriechov ľudského tela, v obriezke Kristovej, 12 súc s ním spolu pohrobení v krste, v ktorom, totiţ v Kristovi, ste aj spolu vstali z mŕtvych skrze vieru pôsobenia Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.

13 I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oţivil s ním darujúc vám z milosti všetky hriechy, 14 vymaţúc písmo, napísané proti nám, záleţajúce v rôznych nariadeniach, ktoré bolo proti nám, a vzal ho z prostredku pribijúc ho na kríţ 15 a odzbrojac knieţatstvá a vrchnosti vystavil ich verejne na odiv víťazosláviac nad nimi v ňom. 16 Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty, 17 čo všetko je tôňou budúcich vecí, ale telo je Kristovo. 18 Nech vás nikto nepripraví o víťazné chcúc to docieliť samozvolenou pokorou a náboţenstvom anjelov dávajúc sa do toho, čoho nevidel, súc darmo nadúvaný mysľou svojho tela 19 a nedrţiac sa hlavy, odkiaľ celé telo skrze poje a sväzky zaopatrované výţivou a spolu viazané, rastie vzrastom Boţím. 20 A tak jestli ste s Kristom odumreli ţivlom sveta, prečo si potom ešte, jako keby ste ţili v svete, dáte predpisovať zákony 21 (Vraj nechyť sa ani neokús ani sa nedotkni! 22 Čo všetko je spotrebou na zkazu) podľa príkazov a učení ľudí. 23 Čo má smysel v múdrosti v samozvolenom náboţenstve a v takej pokore jako aj v nešetrení tela, kým to nemá nijakej ceny a je iba na zasýtenie tela.

Kolosenským 3

1 A tak jestli ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha; 2 na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. 3 Lebo ste zomreli, a váš ţivot je skrytý s Kristom v Bohu, 4 a keď sa zjaví Kristus, náš ţivot, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve. 5 Teda mŕtvite svoje údy, ktoré sú na zemi, smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú ţiadosť a lakomstvo, ktoré je modlárstvom, 6 pre ktoré veci prichádza hnev Boţí na synov neposlušnosti, 7 medzi ktorými ste aj vy kedysi chodili, keď ste v nich ţili. 8 Ale teraz sloţte aj vy to všetko: hnev, prchkosť, zlosť, rúhanie, mrzkomluvu zo svojich úst. 9 Neluhajte jeden druhému, keď ste vyzliekli starého človeka s jeho skutkami 10 a obliekli nového, obnovujúceho sa cieľom pravej známosti, podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril, 11 kde uţ niet ani Gréka ani Ţida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýtu, sluhu, slobodného, ale všetko a vo všetkom Kristus. 12 A tak si oblečte jako vyvolení Boţí, svätí a milovaní srdečnú sústrasť milosrdnú, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, zhovievavosť 13 znášajúc jeden druhého a odpúšťajúc si, keby mal niekto na niekoho ţalobu, jako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy. 14 Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti. 15 A pokoj Boţí nech víťazí vo vašich srdciach, ku ktorému ste aj povolaní v jednom tele, a buďte vďační. 16 Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa ţalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi. 17 A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Jeţiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho. 18 Vy, ţeny, podriaďujte sa vlastným muţom, ako sa sluší v Pánovi. 19 Vy, muţovia, milujte svoje ţeny a nerozhorčujte sa na ne.

20 Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi. 21 Vy, otcovia, nedráţdite svojich detí, aby neztratily smelosti a vôle. 22 Vy, sluhovia, poslúchajte svojich pánov v tele vo všetkom a neslúţte verne iba naoko jako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale v prostote srdca bojac sa Boha. 23 A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše jako Pánovi a nie ľuďom 24 vediac, ţe od Pána vezmete odplatu dedičstva, lebo Pánu Kristovi slúţite. 25 A ten, kto pácha neprávosť, odnesie si odplatu neprávosti, ktorú spáchal. A Bôh nehľadí na osobu.

Kolosenským 4

1 Vy, pánovia, dávajte sluhom to, čo je spravedlivé a rovnosť vediac, ţe aj vy máte Pána v nebesiach. 2 Na modlitbe zotrvávajte bdejúc v nej s ďakovaním 3 a zároveň sa modlite i za nás, ţeby nám Bôh otvoril dvere slova hovoriť tajomstvo Kristovo, pre ktoré som i spútaný, 4 aby som ho zjavoval tak, ako mi treba hovoriť. 5 Choďte v múdrosti pred tými, ktorí sú vonku, vykupujúc čas. 6 Vaša reč nech je vţdy ľúbezná, spríjemnená soľou, aby ste vedeli, jako máte jednému kaţdému odpovedať. 7 Čo a jako je so mnou, to všetko vám oznámi Tychikus, milovaný brat a verný sluţobník a spolusluha v Pánovi, 8 ktorého som poslal k vám na to isté, aby tieţ zvedel, ako sa vy máte a čo robíte a aby potešil vaše srdcia, 9 s Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je jedným z vás, tí vám oznámia všetko, čo sa tu deje. 10 Pozdravuje vás Aristarchus, môj spoluzajatec a Marek, sestrenec Barnabášov, (o ktorom ste dostali príkazy. Keby prišiel k vám, prijmite ho), 11 a Jezus, zvaný Justus, ktorí sú z obriezky. To sú jediní spolupracovníci v kráľovstve Boţom, ktorí mi boli a sú na potešenie. 12 Pozdravuje vás Epafras, ktorý je z vás, sluha Krista Jeţiša, ktorý vţdy zápasí za vás na modlitbách, aby ste stáli dokonalí a naplnení kaţdou vôľou Boţou. 13 Lebo mu dávam svedoctvo, ţe má veľkú horlivosť (a mnohú prácu) za vás a za tých, ktorí sú v Laodicei a v Hierapoli. 14 Pozdravuje vás Lukáš, lekár, milovaný, a Démas. 15 Pozdravujte bratov v Laodicei aj Nymfána i sbor, ktorý je v jeho dome. 16 A keď bude list prečítaný u vás, urobte tak, aby bol prečítaný aj v sbore Laodičanov a ten z Laodicee, aby ste aj vy prečítali. 17 A povedzte Archippovi: Vidz sluţbu, ktorú si prijal v Pánovi, aby si ju vyplnil. 18 Pozdrav mojou vlastnou rukou Pavlovou. Pamätajte na moje putá! Milosť Boţia nech je s vami! Ameň.

1 Tesalonickým 1

1 Pavel, Silván a Timoteus cirkvi Tesaloničanov v Bohu Otcovi a v Pánu Jeţišu Kristovi: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista! 2 Ďakujeme vţdycky Bohu vzhľadom na vás na všetkých zmieňujúc sa na svojich modlitbách o vás, 3 neprestajne pamätajúc na vaše dielo viery a na úsilnú prácu lásky a na trpezlivosť nádeje nášho Pána Jeţiša Krista pred svojím Bohom a Otcom,

4 vediac, bratia, milovaní od Boha, vaše vyvolenie. 5 Lebo naše evanjelium, ktoré sme vám zvestovali, nezáleţalo iba v slove, ale aj v moci a v Svätom Duchu a v mnohej istote, jako viete, jakí sme boli medzi vami pre vás. 6 A vy ste sa stali našimi nasledovníkmi a Pánovými prijmúc slovo v mnohom súţení s radosťou Svätého Ducha, 7 takţe ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedonii a v Achaji. 8 Lebo od vás sa rozhlásilo slovo Pánovo nie len v Macedonii a v Achaji, ale aj na kaţdom mieste sa rozniesla vaša viera v Boha, takţe nám netreba nič hovoriť. 9 Lebo oni sami zvestujú o nás, aký bol náš príchod k vám, a jako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúţili Bohu, ţivému a pravdivému, 10 a očakávali jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Jeţiša, ktorý nás vychvacuje od prijdúceho hnevu.

1 Tesalonickým 2

1 Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, ţe nebol daromný; 2 ale hoci sme aj predtým mnoho pretrpeli a boli pohanení, jako viete, vo Filipách, odhodlali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evanjelium Boţie v mnohom boji. 3 Lebo naše napomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečistoty ani sa nedialo v lesti. 4 ale jako nás Bôh uznal za hodných byť poverenými evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srdcia. 5 Lebo ani sme nikdy nepouţili lichotného slova, jako viete, ani zámienky lakomstva, Bôh je svedok; 6 ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si mohli dodať váţnosti jako Kristovi apoštolovia. 7 Ale sme boli láskaví medzi vami, sťa by kojaca matka neţne k sebe vinula a opatrovala svoje vlastné deti. 8 A naplnení súc takou srdečnou láskou naproti vám hotoví sme boli dať vám nie len evanjelium Boţie, ale aj svoje vlastné duše, pretoţe ste sa nám stali takí milí. 9 Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsilnú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu a tak sme vám hlásali evanjelium Boţie. 10 Vy ste svedkami i Bôh, ako sväte, spravedlive a bezúhonne sme sa vám veriacim chovali 11 a ţe sme, jako viete, jedného kaţdého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali 12 a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy. 13 A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, ţe prijmúc od nás slovo zvesti Boţej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Boţie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich. 14 Lebo vy ste sa, bratia, stali nasledovníkmi cirkví Boţích, ktoré sú v Judsku v Kristu Jeţišovi, lebo aj vy ste pretrpeli to isté od svojich vlastných súkmeňovcov ako aj oni od Ţidov, 15 ktorí aj Pána Jeţiša zabili aj svojich vlastných prorokov aj nás prenasledujúc vyhnali a Bohu sa neľúbia a sú protivní všetkým ľuďom 16 a bránia nám hovoriť pohanom, aby neboli spasení, aby vţdycky doplnili svoje hriechy, ale náhle prišiel na nich hnev Boţí ku koncu. 17 Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túţbou. 18 Preto sme chceli prijsť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan. 19 Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Jeţišom Kristom, keď prijde?!

20 Lebo vy ste našou slávou a radosťou.

1 Tesalonickým 3

1 Preto nemôţuc ďalej vydrţať volili sme byť zanechaní v Aténach sami 2 a poslali sme Timotea, svojho brata a sluţobníka Boţieho a svojho spolupracovníka v evanjeliu Kristovom, aby vás upevnil a potešil vás dotyčne vašej viery, 3 aby sa nikto nepohnul v týchto súţeniach, lebo sami viete, ţe nato sme. 4 Lebo aj keď sme boli u vás, hovorili sme vám vopred, ţe budeme mať súţenie, ako sa aj stalo, jako viete. 5 Preto i ja nemôţuc ďalej vydrţať poslal som, aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nejako nepokušil pokušiteľ, a naša práca by bola na zmar. 6 Ale teraz, keď prišiel Timoteus od vás k nám a doniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske, a ţe máte vţdycky dobrú rozpomienku na nás a ţe túţite nás vidieť tak ako aj my vás, 7 preto sme sa potešili, bratia, nad vami pri všetkej svojej tiesni a pri všetkom svojom súţení vašou vierou, 8 lebo teraz ţijeme, keď vy stojíte v Pánovi. 9 Lebo jakou vďakou sa môţeme odplatiť za vás Bohu za všetku tú radosť, ktorou sa radujeme pre vás pred svojím Bohom 10 dňom i nocou preveľmi prosiac, ţeby sme mohli vidieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere. 11 Ale on sám, náš Bôh a Otec, a náš Pán Jeţiš Kristus nech ráči urovnať našu cestu k vám, 12 a vás nech ráči Pán rozmnoţiť a rozhojniť v láske naproti jedendruhému i naproti všetkým, ako sme aj my naplnení láskou naproti vám, 13 aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom v čas príchodu nášho Pána Jeţiša Krista so všetkými jeho svätými.

1 Tesalonickým 4

1 A tak ostatne, bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Jeţišovi, aby ste v tom, ako ste prijali od nás, ako sa máte chovať a ľúbiť sa Bohu, jako sa aj chováte, aby ste v tom ešte väčšmi hojneli. 2 Lebo viete, ktoré príkazy sme vám dali skrze Pána Jeţiša. 3 Lebo to je vôľa Boţia - vaše posvätenie, aby ste sa zdŕţali od smilstva, 4 aby jeden kaţdý z vás vedel zaobchodiť so svojou nádobou v posvätení a v česti, 5 nie v náruţivosti ţiadosti jako aj pohania, ktorí neznajú Boha, 6 aby neprekračoval a nekoristil vo veci svojho brata, pretoţe je Pán pomstiteľom všetkého toho, jako sme vám uţ aj prv povedali a osvedčili. 7 Lebo nepovolal nás Bôh nato, aby sme ţili v nečistote, ale v posvätení. 8 Preto v tedy, kto opovrhuje, neopovrhuje človekom, ale Bohom, ktorý aj dáva svojho Svätého Ducha do nás. 9 A o bratskej láske vám netreba písať, lebo vy ste sami vyučení od Boha, aby ste sa milovali navzájom. 10 Lebo to aj činíte všetkým bratom v celej Macedonii. Ale vás napomíname, bratia, aby ste v tom ešte viac hojneli. 11 A snaţte sa všemoţne byť ticho a konať svoje a pracovať svojimi vlastnými rukami, tak ako sme vám prikázali, 12 aby ste sa chovali slušne pred tými, ktorí sú vonku, a nepotrebovali nikoho. 13 Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili jako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.

14 Lebo ak veríme, ţe Jeţiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Jeţiša privedie s ním. 15 Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, ţe my ţiví, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. 16 Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Boţou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; 17 potom my ţiví ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vţdycky s Pánom. 18 Takţe sa potešujte navzájom týmito slovami.

1 Tesalonickým 5

1 Ale o časoch a o dobách nepotrebujete, bratia, aby sa vám písalo. 2 Lebo sami dôkladne viete, ţe deň Pánov prijde tak ako zlodej vnoci. 3 Lebo keď budú hovoriť: Pokoj a bezpečnosť, vtedy náhle prijde na nich zahynutie ako bolesť na tehotnú ţenu, a neujdú. 4 Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň zachvátil ako zlodej. 5 Lebo vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nie sme synmi noci ani tmy. 6 A tak tedy nespime jako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi. 7 Lebo tí, ktorí spia, vnoci spia, a ktorí sa opíjajú, sú vnoci opilí. 8 Ale my súc synmi dňa buďme triezvi oblečúc si pancier viery a lásky a vezmúc za prilbu nádej spasenia, 9 lebo vás nepostavil Bôh cieľom hnevu, ale aby sme nadobudli spasenia skrze nášho Pána Jeţiša Krista, 10 ktorý zomrel za nás, aby sme, či uţ bdejeme či spíme, spolu s ním ţili. 11 Preto sa napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, jako aj robíte. 12 Ale vás ţiadame, bratia, aby ste znali tých, ktorí pracujú medzi vami a sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás, 13 a aby ste ich preveľmi milovali pre ich dielo. Majte pokoj medzi sebou! 14 A prosíme vás, bratia, napomínajte neriadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých a buďte zhovievaví ku všetkým. 15 Hľaďte, aby niekto neoplatil niekomu zlým za zlé, ale sa vţdycky ţeňte za tým, čo je dobré i pre vás navzájom i pre všetkých. 16 Vţdycky sa radujte. 17 Neprestajne sa modlite. 18 Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Boţia v Kristu Jeţišovi čo do vás. 19 Ducha neuhášajte. 20 Proroctvami nepohŕdajte. 21 Všetko zkúšajte; dobré podrţte. 22 Kaţdého druhu zlého sa chráňte. 23 A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Jeţiš Kristus. 24 Verný je ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní. 25 Bratia, modlite sa za nás!

26 Pozdravujte všetkých bratov svätým bozkom. 27 Prísahou vás zaväzujem na Pána, aby bol list prečítaný všetkým svätým bratom. 28 Milosť našeho Pána Jeţiša Krista nech je s vami! Ameň.

2 Tesalonickým 1

1 Pavel, Silván a Timoteus cirkvi Tesaloničanom v Bohu, našom Otcovi, a v Pánu Jeţišu Kristovi: 2 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 3 Podlţni sme ďakovať vţdycky Bohu za vás, bratia, ako je slušné, pretoţe veľmi rastie vaša viera, a mnoţí sa láska jedného kaţdého všetkých vás naproti jedendruhému, 4 takţe my sami sa chválime vami v cirkviach Boţích ohľadne vašej trpezlivosti a viery vo všetkých vašich prenasledovaniach a súţeniach, ktoré znášate, 5 čo je zjavným dôkazom spravedlivého súdu Boţieho, aby ste boli učinení hodnými kráľovstva Boţieho, za ktoré aj trpíte, 6 akţe je ináče spravedlivé u Boha odplatiť tým, ktorí vás suţujú, súţením 7 a vám súţeným odpočinutím s nami, keď sa zjaví Pán Jeţiš s neba s anjelmi svojej moci, 8 v plamennom ohni dávajúc pomstu tým, ktorí neznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Jeţiša Krista, 9 ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti, 10 keď prijde, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých, ktorí uverili (lebo sa uverilo nášmu svedoctvu u vás), v ten deň. 11 Tým cieľom sa aj vţdycky modlíme za vás, ţe by vás náš Bôh učinil hodnými toho povolania a naplnil kaţdou záľubou na dobrotivosti a skutkom viery v moci, 12 aby bolo oslávené meno našeho Pána Jeţiša Krista vo vás a vy v ňom podľa milosti nášho Boha a Pána Jeţiša Krista.

2 Tesalonickým 2

1 Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Jeţiša Krista a nášho shromaţdenia k nemu, 2 aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by uţ bol nastal deň Kristov. 3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, 4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Bôh, alebo čomu sa dáva boţská česť, takţe sa posadí do chrámu Boţieho jako Bôh a bude sa vydávať za Boha. 5 Či sa nepamätáte, ţe ešte keď som bol u vás, som vám to hovoril? 6 A teraz to, čo zdrţuje, viete, aby bol zjavený vo svojom čase. 7 Lebo tajomstvo bezzákonnosti uţ pôsobí, len aţ by ten, kto teraz zdrţuje, bol odstránený zo stredu. 8 A potom bude zjavený ten bezzákonný bezboţník, ktorého Pán Jeţiš zabije duchom svojich úst a zkazí zjavením svojho príchodu, 9 toho bezboţníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lţivými zázrakmi 10 a s kaţdým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretoţe nepriali lásky pravdy, aby boli spasení; 11 a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lţi,

12 aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si obľúbili neprávosť. 13 Ale my sme podlţni ďakovať vţdycky Bohu za vás, bratia, milovaní Pánom, ţe si vás Bôh vyvolil od počiatku cieľom spasenia v posvätení ducha a vo a vo viere pravdy, 14 k čomu vás povolal naším evanjeliom nadobudnúť slávy našeho Pána Jeţiša Krista. 15 Tak tedy, bratia, stojte a drţte podania, ktorým ste naučení uţ či slovom a či naším listom. 16 A on sám, náš Pán Jeţiš Kristus, a Bôh a náš Otec, ktorý nás zamiloval a dal večné potešenie a dobrú nádej v milosti, 17 nech ráči potešiť vaše srdcia a upevniť vás v kaţdom dobrom slove a v skutku.

2 Tesalonickým 3

1 Napokon, bratia, len sa modlite za nás, aby beţalo slovo Pánovo a bolo aj inde oslavované jako aj u vás, 2 a aby sme boli vytrhnutí z moci premrštených a zlých ľudí. Lebo viera nie je vecou všetkých. 3 Ale Pán je verný, ktorý vás upevní a stráţiac zachová od zlého. 4 A dôverujeme v Pánovi o vás, ţe to, čo vám prikazujeme, aj robíte aj robiť budete. 5 A Pán nech ráči upraviť vaše srdcia k láske Boţej a k trpezlivosti Kristovej. 6 A prikazujeme vám, bratia, v mene nášho Pána Jeţiša Krista, aby ste sa stránili kaţdého brata, ktorý sa neriadne správa a nie podľa podania, ktoré dostal od nás. 7 Lebo sami viete, jako nás treba nasledovať lebo sme sa nesprávali neriadne medzi vami 8 ani sme zadarmo od nikoho nejedli chleba, ale v práci a námahe pracujúc dňom i nocou, aby sme neboli nikomu z vás na ťarchu; 9 nie, ţe by sme nemali práva na to, ale aby sme vám dali seba za príklad, aby ste nás nasledovali. 10 Lebo aj keď sme boli u vás, to sme vám prikazovali, ţe ak niekto nechce pracovať, nech ani nejie. 11 Lebo čujeme, ţe sa niektorí neriadne správajú medzi vami; ţe nič nerobia, ale sa všetečne pletú do toho, do čoho im netreba. 12 Takým prikazujeme a napomíname ich skrze nášho Pána Jeţiša Krista, aby s tichosťou pracovali a tak jedli svoj vlastný chlieb. 13 A vy, bratia, neustaňte robiac dobre. 14 Ale ak niekto neposlúcha nášho slova, podaného listom, toho si poznamenajte a nesdávať sa s ním, aby sa zahanbil, 15 a nepovaţujte ho za nepriateľa, ale ho napomínajte ako brata. 16 A on sám, Pán pokoja, nech vám ráči dať pokoj kaţdého času kaţdým spôsobom. Pán nech je so všetkými vami! 17 Pozdrav mojou vlastnou rukou Pavlovou, čo je znakom v kaţdom liste; tak píšem. 18 Milosť našeho Pána Jeţiša Krista nech je so všetkými vami! Ameň.

1 Timoteovi 1

1 Pavel, apoštol Jeţiša Krista podľa nariadenia Boha, našeho Spasiteľa, a Pána Jeţiša Krista, našej nádeje, 2 Timoteovi, svojmu pravému dieťaťu vo viere: milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha, nášho Otca, a od Krista Jeţiša, nášho Pána. 3 Jako som ťa prosil, keď som išiel do Macedonie, ţeby si zostal v Efeze, aby si prikázal niektorým, aby neučili iného učenia

4 ani nedbali na bájky a na rodopravy, nemajúce konca - kraja, ktoré poskytujú skôr škriepky neţ správu Boţiu vo viere. 5 Ale cieľom prikázania je láska z čistého srdca a dobrého svedomia a z nepokryteckej viery, 6 od čoho niektorí sťa od cieľa zablúdili a uchýlili sa k márnosloviu 7 a chcúc byť učiteľmi zákona, kým nerozumejú, ani čo hovoria ani čo tvrdia. 8 Ale vieme, ţe zákon je dobrý, keby ho niekto zákonne pouţíval, 9 vediac to, ţe zákon nie je daný pre spravedlivého, ale pre bezzákonných a nepoddajných, pre bezboţných a hriešnych, pre nesvätých a obecných, pre otcovrahov a materovrahov a pre vrahov vôbec, 10 pre smilníkov, samcoloţníkov, pre tých, ktorí kupčia s ľuďmi, pre lhárov, krivoprísaţníkov, a jestli je čo iné, čo sa protiví zdravému učeniu 11 podľa evanjelia slávy blahoslaveného Boha, ktorým to evanjeliom som ja poverený. 12 A ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Jeţišovi, nášmu Pánovi, ţe ma pováţil za verného a postavil do sluţby, 13 ktorý som bol predtým ruhač a prenasledovník a trýzniteľ, ale som dostal milosrdenstvo, lebo som to robil v nevedomosti v nevere. 14 Ale sa preveľmi rozmnoţila milosť našeho Pána s vierou a láskou, ktorá je v Kristu Jeţišovi. 15 Verné je to slovo a hodno kaţdého prijatia, ţe Kristus Jeţiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvý som ja. 16 Ale preto som dostal milosrdenstvo, aby na mne prvom dokázal Jeţiš Kristus celú zhovievavosť za príklad tým, ktorí majú veriť v neho cieľom večného ţivota. 17 A Kráľovi vekov, neporušiteľnému, neviditeľnému, jedinému, múdremu Bohu, česť a sláva na veky vekov. Ameň. 18 Toto prikázanie ti predkladám, dieťa Timotee, podľa predošlých, na teba sa vzťahujúcich sa proroctiev, aby si v nich bojoval dobrý boj 19 majúc vieru a dobré svedomie, ktoré odstrčiac niektorí od seba stroskotali čo do viery, 20 z ktorých je Hymeneus a Alexander, ktorých som vydal satanovi, aby sa naučili nerúhať sa.

1 Timoteovi 2

1 Napomínam tedy, aby sa predovšetkým konaly prosby, modlitby, prímluvy a poďakovania za všetkých ľudí, 2 za kráľov a za všetkých, ktorí sú vo vysokom postavení, aby sme ţili pokojný a tichý ţivot vo všetkej poboţnosti a počestnosti. 3 Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, 4 ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. 5 Lebo je jeden Bôh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Jeţiš, 6 ktorý dal sám seba jako výmenné za všetkých, svedoctvo to vo svojich časoch, 7 na čo som ja postavený za hlásateľa a apoštola, hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, za učiteľa pohanov vo viere a v pravde. 8 Chcem tedy, aby sa muţovia modlili na kaţdom mieste a pozdvihovali sväté ruky bez hnevu a bez pochybovania. 9 Tak iste aj ţeny, v rúchu zdobnom a slušnom, ozdobovať sa so stydlivosťou a rozumnosťou, nie zápletami a zlatom alebo perlami alebo drahým rúchom, 10 ale to, čo sluší ţenám, ktoré priznávajúc sa k Bohu sľubujú bohabojnosť, dobrými skutkami. 11 Ţena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. 12 A ţene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad muţom, ale nech je ticho.

13 Lebo Adam bol stvorený prvý, aţ potom Eva. 14 Ani Adam nebol zvedený, ale ţena súc zvedená dopustila sa prestúpenia. 15 No, bude spasená rodením detí, ak zostanú, ony ţeny, vo viere a láske a v posvätení s rozumnosťou.

1 Timoteovi 3

1 Verné je to slovo: Ak niekto túţi po biskupstve, ţiada si výborné dielo. 2 Tedy biskup musí byť bez úhony, muţ jednej ţeny, triezvy, rozumný, slušného chovania, pohostinný, schopný učiť, 3 nie pijan vína, nie bitkár, nie ţiadostivý mrzkého zisku, ale prívetivý, nesvárlivý, nie milujúci peniaz, 4 ale taký, ktorý dobre spravuje svoj dom a deti má v podriadenosti s celou počestnosťou. 5 Ale ak niekto nevie spravovať svoj vlastný dom, ako sa potom bude starať o cirkev Boţiu?! 6 Nie novák, aby nadujúc sa neupadol v odsúdenie diablovo. 7 Ale musí mať aj dobré svedoctvo od tých vonku, aby neupadnul do pohanenia a do smečky diablovej. 8 Tak podobne aj diakoni musia byť počestní, nie dvojjazyční, nie oddaní mnohému vínu, nie ţiadostiví mrzkého zisku, 9 ale takí, ktorí majú tajomstvo viery v čistom svedomí, 10 a nech sú aj oni najprv zkúšaní, aţ potom nech konajú sluţbu diakona súc bez úhony. 11 Tak podobne musia byť počestné aj ţeny, nie pomluvačné, triezve, verné vo všetkom. 12 Diakoni nech sú muţovia jednej ţeny, ktorí dobre spravujú deti i svoje vlastné domy. 13 Lebo tí, ktorí dobre vykonali sluţbu diakona, nadobúdajú si dobrý stupeň a mnoho smelosti vo viere, vo viere v Kristu Jeţišovi. 14 Toto ti píšem v nádeji, ţe naskore prijdem k tebe; 15 ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Boţom, ktorým je cirkev ţivého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy. 16 A vyznane veľké je tajomstvo poboţnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.

1 Timoteovi 4

1 Ale Duch hovorí výslovne, ţe v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery, ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov, 2 hovoriacich v pokrytstve loţ, majúci ţhavo poznačené vlastné svedomie, 3 ktorí budú zbraňovať ţeniť sa a prikazovať zdrţovať sa pokrmov, ktoré Bôh stvoril na poţívanie s ďakovaním pre veriacich a poznavších pravdu. 4 Lebo kaţdé stvorenie Boţie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Boţej s ďakovaním, 5 lebo sa posväcuje slovom Boţím a modlitbou. 6 Keď budeš toto predkladať bratom, budeš dobrým sluţobníkom Jeţiša Krista, kŕmeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si doteraz nasledoval. 7 Ale obecné a babské bájky odmietni a cvič sa v poboţnosti. 8 Lebo telesné cvičenie je na málo čo uţitočné, ale poboţnosť je na všetko uţitočná majúc zasľúbenie terajšieho i budúceho ţivota.

9 Verné je to slovo a hodno kaţdého prijatia. 10 Lebo nato i pracujeme i zápasíme i pohanenia nesieme, ţe sa nadejeme na ţivého Boha, ktorý je spasiteľom všetkých ľudí a najmä verných. 11 Prikazuj to a uč! 12 Nech nikto nepohŕda tvojou mladosťou, ale buď príkladom verných v slove, obcovaní, v láske, v duchu, vo viere, mravnej čistote. 13 Dokiaľ neprijdem, buď bedlivý čítania, napomínania, učenia. 14 Nezanedbávaj daru milosti, ktorý je v tebe a ktorý ti je daný proroctvom so vzkladaním rúk starších sboru. 15 Na to maj starosť, v tom buď, aby tvoj pokrok bol zrejmý vo všetkom. 16 Maj pozor na seba i na učenie, zotrvávaj v tom. Lebo keď to budeš robiť, zachrániš aj seba aj tých, ktorí ťa počúvajú.

1 Timoteovi 5

1 Staršieho netresci, ale napomínaj ako otca, mladších ako bratov, 2 staršie ako matky, mladšie ako sestry v celej čistote. 3 Vdovy cti, tie, ktoré sú naozaj vdovami. 4 Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnukov, nech sa učia najprv dokazovať poboţnosť voči vlastnému domu a odplácať sa rodičom, lebo to je dobré a príjemné pred Bohom. 5 A ozajstná vdova a osamelá nadeje sa na Boha a zotrváva v prosbách a modlitbách dňom i nocou; 6 ale rozkošiaca zomrela, hoci ţije. 7 A to prikazuj, aby boli bezúhonní. 8 Ale jestli sa niekto nestará o svojich vlastných a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. 9 Za vdovu nech sa počíta, ktorá má nie menej ako šesťdesiat rokov, ktorá bola ţenou jedného muţa, 10 ktorej sa dáva svedoctvo, ţe robila dobré skutky, ak deti vychovala, ak hosťov prijímala, ak svätých nohy umývala, ak súţených vydostievala, ak kaţdý dobrý skutok sledovala. 11 Ale mladšie vdovy odby, lebo keď zbujnely proti Kristovi, chcú sa vydávať 12 a majú svoje odsúdenie, lebo zrušily prvú vieru 13 a zároveň sú aj zaháľčivé a učia sa chodiť po domoch, ale nie len zaháľčivé, ale aj klebetné a všetečné, ktoré hovoria to, čo sa nesluší. 14 Preto tedy chcem, aby sa mladšie vydávaly, rodily deti, spravovaly domy a nedávaly protivníkovi nijakej príčiny hovoriť zle. 15 Lebo niektoré sa uţ obrátily zpät po satanovi. 16 Ak niektorý verný alebo niektorá verná má vdovy, nech ich vydostieva, a nech sa nekladie ťarcha na cirkev, aby mohla vydostiť tie, ktoré sú naozaj vdovami. 17 Starší, ktorí dobre spravujú, nech sú povaţovaní za hodných dvojej cti, najmä tí, ktorí pracujú v slove a v učení. 18 Lebo písmo hovorí: Mlátiacemu volovi nezaviaţeš úst, a: Robotník je hoden svojej mzdy. 19 Proti staršiemu neprijímaj ţaloby, vyjmúc pod dvoma alebo pod tromi svedkami. 20 Tých, ktorí hrešia, káraj pred všetkými, aby mali aj ostatní strach. 21 Osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Jeţišom Kristom i pred vyvolenými anjelmi, aby si to zachoval bez predsudku a nerobil ničoho z náklonnosti.

22 Rúk na nikoho rýchle nevzkladaj ani sa nezúčastňuj cudzích hriechov. Seba ostríhaj čistého. 23 Nepi uţ viacej vody, ale uţívaj po troche vína pre svoj ţalúdok a pre svoje časté nemoci. 24 Niektorých ľudí hriechy sú celkom zrejmé a idú popredku k súdu a niektorých aj nasledujú. 25 Tak iste zrejmé sú aj dobré skutky. A to, čo je inak, nedá sa ukryť.

1 Timoteovi 6

1 Sluhovia, všetci, ktorí sú pod jarmom, nech majú vlastných pánov za hodných všetkej cti, aby sa ľudia nerúhali menu Boţiemu a jeho učeniu. 2 A tí, ktorí majú verných pánov, nech si ich nezlahčujú preto, ţe sú bratia, ale nech im tým radšej slúţia, pretoţe verní a milovaní sú tí, ktorí prijímajú to dobrodenie. To uč a napomínaj. 3 Ak niekto inak učí a nepristupuje k zdravým slovám, slovám nášho Pána Jeţiša Krista, a k učeniu zodpovedajúcemu poboţnosti, 4 je nadutý a nerozumie ničomu, ale chorobneje na škriepky a hádky o slová, z čoho povstáva závisť, zvada, rúhania, zlé upodozrievania, 5 neprestajné hašterenia na mysli porušených ľudí a pozbavených pravdy, ktorí sa domnievajú, ţe poboţosť je telesný zisk. Od takých sa vzdiaľ. 6 No, je naozaj veľkým ziskom poboţnosť so spokojnosťou. 7 Lebo nedoniesli sme ničoho na svet, a je zrejmé, ţe ani nemôţeme nič odniesť. 8 Ale keď máme pokrm a odev, tým sa spokojíme. 9 A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých ţiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohruţujú ľudí do záhuby a do zatratenia. 10 Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúţili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami. 11 Ale ty, ó, človeče Boţí, utekaj od takých vecí, ale sa ţeň za spravedlivosťou, poboţnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkosťou. 12 Bojuj dobrý boj viery, uchop večný ţivot, do ktorého si aj povolaný a vyznal si dobré vyznanie pred mnohými svedkami. 13 Prikazujem ti pred Bohom, ktorý oţivuje všetko, a pred Kristom Jeţišom, ktorý osvedčil dobré vyznanie pred Pontským Pilátom, 14 aby si zachoval seba čo do toho prikázania nepoškvrneného a bezúhonného aţ do zjavenia sa nášho Pána Jeţiša Krista, 15 ktoré ukáţe vo vlastných časoch ten blahoslavený a jediný Mocnár, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, 16 ktorý má sám jediný nesmrteľnosť a býva v neprístupnom svetle, ktoré nevidel nikto z ľudí ani nemôţe vidieť, ktorému česť a večná sila. Ameň. 17 Bohatým v terajšom veku prikazuj, aby neboli vysokomyseľní ani aby sa nenadejali na neistotu bohatstva, ale aby mali nádej na ţivého Boha, ktorý nám bohate poskytuje všetkého na poţívanie, 18 aby dobre činili, bohatli v dobrých skutkoch a boli štedrí, sdielni, 19 takí, ktorí si odkladajú dobrý základ do budúcnosti, aby uchopili skutočný, večný ţivot. 20 Ó, Timotee, ostríhaj imanie, ktoré ti je sverené, odvracajúc sa od obecných rečí prázdnych a od protikladov známosti falošného mena, 21 ktorú niektorí vyznávajúc zablúdili ohľadne viery. Milosť s tebou! Ameň.

2 Timoteovi 1

1 Pavel, apoštol Jeţiša Krista vôľou Boţou podľa zasľúbenia ţivota, ktorý je v Kristu Jeţišovi, 2 Timoteovi, milovanému dieťaťu: milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Jeţiša, nášho Pána. 3 Ďakujem Bohu, ktorému slúţim od predkov v čistom svedomí, jako neprestajne mám na teba pamäť vo svojich prosbách dňom i nocou 4 túţiac ťa vidieť, pamätlivý tvojich sĺz, aby som bol naplnený radosťou, 5 keď sa rozpomínam na nepokryteckú vieru, ktorá je v tebe, a ktorá prebývala najprv v tvojej starej materi Loide i v tvojej matke Eunike, a som presvedčený, ţe aj v tebe. 6 A pre tú príčinu ťa upomínam, aby si roznecoval dar Boţí, ktorý je v tebe, daný ti vloţením mojich rúk. 7 Lebo nám nedal Bôh ducha bojazlivosti, ale moci a lásky a zdravého rozumu. 8 A tak sa nehanbi za svedoctvo nášho Pána ani za mňa, jeho väzňa, ale trp priekorie spolu s evanjeliom podľa moci Boha, 9 ktorý nás spasil a povolal svätým povolaním, nie podľa našich skutkov, ale podľa vlastného preduloţenia a podľa vlastnej milosti, ktorá nám je daná v Kristu Jeţišovi pred večnými časy, 10 ale zjavená teraz zjavením sa nášho Spasiteľa Jeţiša Krista, ktorý zahladil smrť a vyviedol na svetlo ţivot a neporušiteľnosť skrze evanjelium, 11 cieľom ktorého som ja ustanovený za kazateľa a apoštola a za učiteľa pohanov, 12 pre ktorú príčinu aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, aj som presvedčený, ţe má moc ostráţiť to, čo uloţil u mňa, do tamtoho dňa. 13 Za vzor zdravých slov maj tie, ktoré si počul odo mňa vo viere a láske, ktorá je v Kristu Jeţišovi. 14 Krásne u teba sloţené imanie stráţ a zachovaj Svätým Duchom, ktorý prebýva v nás. 15 To vieš, ţe sa odvrátili odo mňa všetci, ktorí sú v Ázii, z ktorých je Fygellus a Hermogenes. 16 Nech dá Pán milosrdenstvo domu Oneziforovmu, lebo ma mnoho ráz občerstvil a nehanbil sa moju reťaz. 17 Ale keď prišiel do Ríma, usilovne ma hľadal i našiel. 18 Nech mu dá Pán najsť milosrdenstvo od Pána v tamten deň! A koľko slúţil v Efeze, ty vieš lepšie.

2 Timoteovi 2

1 Ty teda, moje dieťa, mocnej v milosti, ktorá je v Kristu Jeţišovi. 2 A to, čo si počul odo mňa skrze mnohých svedkov, sver to verným ľuďom, ktorí budú schopní aj iných učiť. 3 Ty teda znášaj zlo jako dobrý vojak Jeţiša Krista. 4 Nikto, konajúci vojenskú sluţbu, nezapletá sa do obchodov ţivnosti, aby sa ľúbil svojmu vojvodcovi. 5 A keď aj niekto zápasí nebude korunovaný, keby nezápasil zákonite. 6 Trudne pracujúci roľník má prvý dostať z úrody. 7 Rozumej, čo hovorím. Lebo nech ti dá Pán rozum vo všetkom! 8 Pamätaj na Jeţiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, zo semena Dávidovho, podľa môjho evanjelia, 9 v ktorom trpím a znášam zlé aţ po putá jako zločinec, ale slovo Boţie nie je poviazané. 10 Preto nesiem všetko trpezlivo pre vyvolených, aby aj oni došli spasenia, ktoré je v Kristu Jeţišovi, s večnou slávou. 11 Verné je slovo: Lebo ak sme spolu zomreli, budeme spolu aj ţiť; 12 ak spolu trpezlivo znášame, budeme spolu i kraľovať; ak zaprieme, aj on nás zaprie;

13 ak sme neverní, on zostáva verný, lebo nemôţe sám seba zaprieť. 14 To pripomínaj a osvedčuj pred Pánom, Bohom, aby sa neškriepili o slová, čo nie je na nič uţitočné, a je iba na zkazu tým, ktorí to počúvajú. 15 Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí slovo pravdy, jako sa patrí. 16 Ale obecným a prázdnym rečiam vyhni. Lebo ešte väčšmi pokročia v bezboţnosti, 17 a ich slovo sa bude rozoţierať ako rakovina. Z nich je Hymeneus a Filétus, 18 ktorí čo do pravdy zablúdili a teraz hovoria, ţe uţ bolo vzkriesenie, a prevracajú niektorých vieru. 19 Ale pevný základ Boţí stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú jeho, a: Nech odstúpi od neprávosti kaţdý, kto menuje meno Kristovo! 20 A vo veľkom dome nie sú len samé zlaté nádoby a strieborné, ale aj drevené a hlinené, a to jedny na česť a jedny na nečesť. 21 Keby sa tedy niekto vyčistil od toho, bude nádobou na česť, posvätenou, uţitočnou hospodárovi, prihotovenou ku kaţdému dobrému skutku. 22 Ale pred ţiadosťami mladosti utekaj a ţeň sa za spravedlivosťou, vierou, láskou a za pokojom s tými, ktorí vzývajú Pána z čistého srdca. 23 Ale bláznivé a nerozumné otázky odby vediac, ţe plodia zvady. 24 A sluha Pánov sa nemá vadiť, ale má byť prívetivý ku všetkým, schopný učiť a zniesť i zlé, 25 ktorý v krotkej tichosti karhá tých, ktorý sa protivia, ak by im azda Bôh dal pokánie poznať pravdu, 26 a aby zase vytriezveli a vymanili sa z osídla diablovho, ktorí sú lapení od neho robiť jeho vôľu.

2 Timoteovi 3

1 Ale to vedz, ţe v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. 2 Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, 3 bez lásky, nesmierliví, pomluvační, nezdrţanliví, divokí, nemilujúci dobrého, 4 zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, 5 ktorí majú tvárnosť poboţnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň. 6 Lebo z tých sú tí, ktorí vnikajú do domov a zajímajú ţienky, obťaţené hromadou hriechov, vedené rozličnými ţiadosťami, 7 ktoré sa vţdycky učia, ale nikdy nemôţu prijsť k poznaniu pravdy. 8 A jako čo Jannes a Jambres sa postavili proti Mojţišovi, tak sa aj títo staväjú proti pravde, ľudia, zkazení na mysli, nedokázaní čo do viery. 9 Ale ďalej nepostúpia, lebo ich nerozum bude zrejmý všetkým, ako nakoniec bol i tamtých. 10 Ale ty si nasledoval moje učenie, môj spôsob ţivota, úmysel, moju vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť, 11 moje prenasledovania, utrpenia, aké ma stihly v Antiochii, v Ikoniu, v Lystre, ktoré prenasledovania som zniesol, a zo všetkých ma vytrhol Pán. 12 Ale aj všetkých, ktorí chcú poboţne ţiť v Kristu Jeţišovi, budú prenasledovať. 13 Ale zlí ľudia a čarodejní závratníci budú spieť k horšiemu, zvodiaci do bludu i pojatí bludom. 14 Ale ty zostávaj v tom, čo mu si sa naučil a o čom si sa presvedčil vediac, od koho si sa naučil 15 a ţe od detinstva znáš sväté písma, ktoré ťa môţu učiniť múdrym na spasenie skrze vieru v Kristu Jeţišovi.

16 Kaţdé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj uţitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, 17 aby bol človek Boţí dokonalý, ku kaţdému dobrému skutku pripravený.

2 Timoteovi 4

1 Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Jeţišom Kristom, ktorý má súdiť ţivých i mŕtvych za svojho príchodu a za svojho kráľovstva: 2 Káţ slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. 3 Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných ţiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, 4 a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. 5 Ale ty buď triezvy vo všetkom trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju sluţbu. 6 Lebo ja som uţ po kuse obetovaný liatou obeťou a čas môjho odchodu sa uţ dostanovil. 7 Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval. 8 Za týmto uţ mi je odloţená koruna spravedlivosti, ktorú mi dá Pán odplatou v ten deň, on, ten spravedlivý sudca, a nie len mne, ale aj všetkým, ktorí milujú jeho príchod. 9 Usiluj sa, aby si skoro prišiel za mnou. 10 Lebo Démas ma opustil zamilujúc si terajší svet a išiel do Tesaloniky, Krescens do Galácie, Títus do Dalmácie. 11 Lukáš je samotný so mnou. Marka pojmi a doveď so sebou, lebo mi je veľmi uţitočný k sluţbe. 12 Tychika som poslal do Efezu. 13 Plášť, ktorý som nechal v Troade u Karpa, vezmi, keď pojdeš sem, aj knihy, najmä pergament. 14 Kotlár Alexander mi spôsobil mnoho zlého. Nech mu doplatí Pán podľa jeho skutkov, 15 ktorého sa aj ty vystríhaj, lebo sa veľmi protivil našim slovám. 16 Pri mojej prvej obrane nebol nikto so mnou, ale ma všetci opustili. Nech im to neni počítané. 17 Ale Pán stál pri mne a posilnil ma, aby mnou bola plne vykonaná kázeň evanjelia, a aby ho počuly všetky národy, a bol som vytrhnutý z tlamy ľva, 18 aj ma vytrhne Pán a zachová od kaţdého skutku zlého a zachráni a uvedie do svojho nebeského kráľovstva, ktorému sláva na veky vekov. Ameň. 19 Pozdrav Prisku aj Akvilu aj Oneziforov dom. 20 Erastus zostal v Korinte. A Trofima som zanechal v Miléte nemocného. 21 Usiluj sa, aby si prišiel pred zimou. Pozdravuje ťa Eubulus aj Pudens aj Linus aj Klaudia i všetci bratia. 22 Pán Jeţiš Kristus nech je s tvojím duchom. Milosť s vami. Ameň.

Títovi 1

1 Pavel, sluha Boţí, ale apoštol Jeţiša Krista podľa viery vyvolených Boţích a podľa známosti pravdy, pravdy podľa poboţnosti, 2 na nádeji večného ţivota, ktorý zasľúbil neklamný Bôh pred večnými časy 3 a zjavil vo svojich vlastných časoch svoje slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha,

4 Títovi, svojmu pravému dieťaťu podľa obecnej viery: milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Pána Jeţiša Krista, nášho Spasiteľa. 5 Nato som ťa zanechal na Kréte, aby si to, čo ešte chýba, uviedol do poriadku, a po mestách ustanovil starších, ako som ti nariadil, 6 ţe ak je niekto bez úhony, muţ jednej ţeny, má deti veriace, nie také, na ktoré ţalujú, ţe sú prostopašné alebo nepoddajné. 7 Lebo biskup, dozorca sboru, musí byť bezúhonný, jako Boţí hospodár, nie svojvoľný, nie hnevivý, nie pijan vína, nie bitkár, nie ţiadostivý mrzkého zisku, 8 ale pohostinný, milovník dobrého, rozumný, spravedlivý, svätý, zdrţanlivý 9 a ktorý sa drţí verného slova, podľa učenia, aby mal moc aj napomínať v zdravom učení a trestať tých, ktorí protirečia. 10 Lebo je mnoho i nepoddajných, márnomluvných a zvoditeľov mysle, najmä tí z obriezky, 11 ktorým treba zapchať ústa, ktorí prevracajú celé domy učiac, čo sa nemá, pre mrzký zisk. 12 Ktosi z nich, ich vlastný prorok, povedal: Kréťania boli a sú vţdycky lhári, zlé zvieratá, lenivé bruchá. 13 To svedoctvo je pravdivé. A pre tú príčinu ich prísne tresci, aby boli zdraví vo viere 14 a nedbali na ţidovské bájky a na prikázania ľudí, ktorí sa odvracajú od pravdy. 15 Všetko je čisté čistým, ale poškvrneným a neverným nie je nič čisté, ale poškvrnená je aj ich myseľ aj ich svedomie. 16 Vyznávajú, ţe znajú Boha, a skutkami ho zapierajú ohavní súc a neposlušní, k niktorému dobrému skutku nedokázaní.

Títovi 2

1 Ale ty hovor, čo sa svedčí zdravému učeniu. 2 Starší muţovia nech sú triezvi, váţni, rozumní, zdraví vo viere, láske, trpezlivosti. 3 Staršie ţeny tak podobne, v drţaní sa jako svedčí svätým, nie pomluvačné ani zotročené mnohému vínu, ktoré učia tomu, čo je dobré a krásne, 4 aby učily mladé ţeny rozumu, aby milovaly svojich muţov, aby milovaly svoje deti, 5 aby boly rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným muţom, aby sa nerúhali slovu Boţiemu. 6 Mladších taktieţ napomínaj, aby boli rozumní, 7 a pri tom sám seba vo všetkom dávaj za príklad dobrých skutkov, v učení neporušenosť, zboţnú váţnosť, 8 slovo zdravé, ktoré by nemohol nikto odsúdiť, aby sa ten, kto je z protivnej strany, zahanbil nemajúc čo zlého vravieť o vás. 9 Sluhovia vlastným pánom sa podriaďovať a ľúbiť sa im vo všetkom; nech neodhovárajú, 10 neokrádať, ale preukazovať celú dobrú vernosť, aby vo všetkom zdobili učenie nášho Spasiteľa Boha. 11 Lebo sa zjavila milosť Boţia, spasiteľná všetkým ľuďom, 12 ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezboţnosti a svetských ţiadostí a aby sme rozumne a spravedlive a poboţne ţili na tomto svete 13 očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Jeţiša Krista, 14 ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od kaţdej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov. 15 To hovor a napomínaj a karhaj s celým právom rozkazovať. Nech nikto tebou nepohŕda.

Títovi 3

1 Upomínaj ich, aby sa podriaďovali knieţatám a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli hotoví ku kaţdému dobrému skutku, 2 aby sa nikomu nerúhali, aby neboli svárliví, ale prívetiví, dokazujúci celú krotkú tichosť voči všetkým ľuďom. 3 Lebo veď aj my sme boli kedysi nesmyselní, neposlušní, blúdiaci, otročiaci rozličným ţiadostiam a rozkošiam a ţili sme v zlosti a závisti, ohyzdní, nenávidiaci jedni druhých. 4 Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha, 5 nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha, 6 ktorého vylial na nás bohate skrze Jeţiša Krista, nášho Spasiteľa, 7 aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného ţivota. 8 Verné je to slovo, a chcem, aby si o tom o všetkom pevne dotvrdzoval, aby tí, ktorí uverili Bohu, hľadeli konať dobré skutky. To je to, čo je dobré a uţitočné ľuďom. 9 Ale bláznivým otázkam a rodopravám, škriepkam a zvadám o ceremónie zákona vyhýbaj, lebo sú neuţitočné a márne. 10 Sektárskeho človeka po jednom a po druhom upravení odby 11 vediac, ţe taký človek je prevrátený a hreší súc sám sebou odsúdený. 12 Keď pošlem k tebe Artemána alebo Tychika, usiluj sa prijsť za mnou do Nikopola, lebo som usúdil, ţe tam prezimujem. 13 Zénu, učeného v zákone, a Apolla vyprav snaţne na cestu, aby im nič nechýbalo. 14 A nech sa i naši učia konať dobré skutky, kde je toho treba, aby neboli neuţitoční. 15 Pozdravujú ťa tí, ktorí sú so mnou, všetci. Pozdrav tých, ktorí nás milujú vo viere. Milosť so všetkými vami! Ameň.

Filemonovi 1

1 Pavel, väzeň Krista Jeţiša, a brat Timoteus milovanému Filémonovi a nášmu spolupracovníkovi 2 a Apfii, milovanej sestre, a Archippovi, nášmu spolubojovníkovi, aj sboru, ktorý je v tvojom dome: 3 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Jeţiša Krista. 4 Ďakujem vţdycky svojmu Bohu zmieňujúc sa o tebe na svojich modlitbách, 5 počujúc o tvojej láske a viere, ktorú máš k Pánu Jeţišovi a naproti všetkým svätým, 6 aby obecenstvo tvojej viery bolo účinné poznaním všetkého dobrého, ktoré je vo vás cieľom Krista Jeţiša. 7 Lebo máme veľkú radosť a potešenie z tvojej lásky, ţe tebou okrialy srdcia svätých, bratu. 8 A preto, hoci mám veľkú smelosť v Kristovi rozkázať ti, čo náleţí, 9 pre lásku radšej prosím súc taký jako starý Pavel a teraz i väzeň Jeţiša Krista, 10 prosím ťa o svoje dieťa, ktoré som ja splodil vo svojich putách, Onezima, 11 ktorý ti bol kedysi neuţitočný, ale teraz tebe i mne uţitočný, ktorého som ti zase poslal, 12 a ty ho, to jest moje srdce, prijmi, 13 ktorého som ja chcel podrţať u seba, aby mi za teba slúţil v putách evanjelia, 14 ale bez toho, aby som vedel tvoju mienku, nechcel som nič urobiť, aby tvoje dobré nebolo jako vynútené, ale dobrovoľné. 15 Lebo snáď práve preto bol odišiel na krátky čas, aby si ho potom mal na veky,

16 nie viac ako sluhu, ale viac ako sluhu, jako milovaného brata, zvlášte mne, a o koľko viacej tebe i v tele i v Pánovi. 17 Ak tedy mňa máš za spoluúčastníka, prijmi ho jako mňa. 18 A jestli ti niečo ukrivdil alebo ti je niečo dlţný, pripočítaj to mne. 19 Ja, Pavel, som to napísal vlastnou rukou, ja zaplatím, aby som ti nepovedal, ţe si mi aj sám seba dlţný. 20 Áno, bratu, nech mám ja z teba uţitok v Pánovi; občerstvi moje srdce v Pánovi. 21 Dôverujúc tvojej poslušnosti som ti to napísal vediac, ţe urobíš aj nad to, čo hovorím. 22 A zároveň mi aj prihotov hospodu, lebo sa nadejem, ţe vašimi modlitbami budem vám darovaný. 23 Pozdravuje ta Epafras, môj spoluzajatec v Kristu Jeţišovi, 24 Marek, Aristarchus, Démas, Lukáš, moji spolupracovníci. 25 Milosť nášho Pána Jeţiša Krista s vaším duchom. Ameň.

Židom 1

1 Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Bôh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, 2 ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky, 3 ktorý súc odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko slovom svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach 4 stanúc sa o toľko výtečnejším od anjelov, o koľko znamenitejšie meno zdedil neţ oni. 5 Lebo ktorému z anjelov povedal kedy: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil? A zase: Ja mu budem Otcom, a on mi bude Synom? 6 A keď zase uvedie prvorodeného na svet, hovorí: A nech sa mu klaňajú všetci anjelia Boţí! 7 A o anjeloch hovorí: Ktorý činí svojich anjelov vetrami a svojich svätosluţobníkov plameňom ohňa. 8 Ale o Synovi hovorí: Tvoj trón, ó, Boţe, na vek veku, a berla tvojho kráľovstva berlou priamosti. 9 Miloval si spravedlivosť a nenávidel si neprávosti. Preto ťa pomazal, ó, Boţe, tvoj Bôh olejom plesania nad tvojich účastníkov. 10 A ty si, Pane, v počiatkoch zaloţil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia. 11 Ony zahynú, ale ty vţdy trváš, a všetky zostárnu jako rúcho, 12 a svinieš ich ako plášť, ako rúcho, a budú zmenené. Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca. 13 A ktorému z anjelov povedal kedy: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoloţím tvojich nepriateľov za podnoţ tvojich nôh? 14 Či nie sú všetci svätosluţobnými duchami, posielanými do sluţby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie?

Židom 2

1 Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nejako neprešli pomimo. 2 Lebo ak slovo, hovorené skrze anjelov, bolo pevné, a kaţdé prestúpenie a kaţdý neposluch dostaly spravedlivú odplatu, 3 jakoţe my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli, 4 pri čom spolu svedčil Bôh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.

5 Lebo nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, ţe pamätáš na neho, alebo syn človeka, ţe ho navštevuješ?! 7 Učinil si ho čosi málo menším od anjelov, slávou a cťou si ho korunoval a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk. 8 Všetko si poddal pod jeho nohy. Lebo tým, ţe mu poddal všetko, nenechal ničoho jemu nepoddaného. No, teraz ešte nevidíme, ţe by mu bolo všetko poddané. 9 Ale toho čosi málo menším od anjelov učineného vidíme Jeţiša, pre utrpenie smrti korunovaného slávou a cťou, aby milosťou Boţou za kaţdého okúsil smrť. 10 Lebo mu svedčalo, pre ktorého všetko a skrze ktorého všetko, ktorý doviedol mnoho synov do slávy, veľvodcu ich spasenia dokonalým učiniť utrpením. 11 Lebo jako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi, 12 keď hovorí: Zvestovať budem tvoje meno svojim bratom, prostred shromaţdenia ti budem spievať chvály. 13 A zase: Ja sa budem nadejať na neho. A zase: Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Bôh. 14 Tedy keď deti staly sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla. 15 a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas ţitia boli drţaní v rabstve. 16 Lebo, tak sa nazdám, nezaujíma sa anjelov, ale sa zaujíma semena Abrahámovho, 17 pre čo bol podlţný byť vo všetkom pripodobnený bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom čo do vecí u Boha, aby smieril hriechy ľudu. 18 Lebo tým, ţe sám trpel, keď bol pokúšaný, môţe spomáhať pokúšaným.

Židom 3

1 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Jeţiša, 2 ktorý bol verný tomu, ktorý ho tým učinil, ako aj Mojţiš, v celom jeho dome. 3 Lebo on je uznaný za hodného natoľko väčšej slávy nad Mojţiša, nakoľko väčšiu česť ako dom má ten, kto ho vystavil a zariadil. 4 Lebo kaţdý dom býva vystavený od niekoho, a ten, kto všetko vystavil a zariadil, je Bôh. 5 A Mojţiš pravda bol verný v celom jeho dome, jako sluţobník, na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené: 6 ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje aţ do konca pevnú dodrţíme. 7 Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov; 10 preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vţdycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest, 11 takţe som prisahal vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! 12 Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od ţivého Boha. 13 Ale sa napomínajte kaţdý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu; 14 lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akţe počiatok podstaty dodrţíme pevný aţ do konca. 15 Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha! 16 Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojţiša.

17 A na ktorýchţe zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili, a ktorých telá popadaly na púšti? 18 A ktorýmţe prisahal, ţe nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali? 19 A vidíme, ţe nemohli vojsť pre neveru.

Židom 4

1 Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, ţe zaostal. 2 Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosoţilo slovo zvesti, pretoţe sa nesmiešalo s vierou tých, ktorí počuli. 3 Lebo vchádzame do odpočinku my, ktorí sme uverili, jako povedal: Takţe som prisahal vo svojom hneve, ţe nevojdú do môjho odpočinku, hoci sú diela učinené od zaloţenia sveta. 4 Lebo o siedmom dni povedal kdesi takto: A Bôh odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel. 5 A tuto zase: Nevojdú do môjho odpočinku! 6 Keďţe tedy ešte zbýva, aby niektorí vošli do neho, a tí, ktorým sa to tam prv zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 zase určuje akýsi deň: Dnes, hovoriac v Dávidovi po toľkom čase, jako je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc! 8 Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. 9 Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Boţiemu. 10 Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten tieţ odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich. 11 Usilujme sa tedy vojsť do toho odpočinku, aby nepadol niekto tým istým výstraţným príkladom neposlušnosti. 12 Lebo slovo Boţie je ţivé a účinné a ostrejšie nad kaţdý meč dvojsečný, a prenikajúce aţ do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca. 13 A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia. 14 Keď tedy máme takého veľkého veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Jeţiša, Syna Boţieho, drţme vyznanie. 15 Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu. 16 Pristupujme tedy so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.

Židom 5

1 Lebo kaţdý veľkňaz, braný z ľudí, ustanovuje sa za ľudí čo do vecí u Boha, aby donášal dary a obeti za hriechy, 2 ktorý by po miere mohol cítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďţe je aj sám obňatý slabosťou, 3 a pre ňu je povinný, jako za ľud, tak i za seba donášať obeti za hriechy. 4 A nikto si sám neberie tej česti, ale ten, ktorý je volaný od Boha, tak ako aj Áron. 5 A tak aj Kristus, neoslávil sám seba, aby bol veľkňazom, ale ho oslávil ten, ktorý prehovoril k nemu: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil. 6 Ako aj na inom mieste hovorí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.

7 Ktorý vo dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť, 8 on, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, 9 a súc zdokonalený stal sa všetkým, ktorí ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia 10 nazvaný súc od Boha veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho, 11 o ktorom by sme mali mnoho čo povedať, a to také, čo je ťaţko vyloţiť, pretoţe ste zleniveli ušami počuť. 12 Lebo namiesto toho, čo by ste uţ boli mali byť učiteľmi na toľký čas, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvkom počiatku výrokov Boţích, a stali ste sa potrebnými mlieka a nie tvrdého, pevného pokrmu. 13 Lebo kaţdý, kto má účasť na mlieku, je nezkúsený v slove spravedlivosti, lebo je nedospelý. 14 Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé!

Židom 6

1 Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu nesme sa k dokonalosti a neklaďme zase základu pokánia z mŕtvych skutkov a viery na Boha, 2 učenia o umývaniach, o vzkladaní rúk, o zmŕtvychvstaní mŕtvych a o večnom súde. 3 A urobíme aj to, keď len dovolí Bôh. 4 Lebo je nemoţné tých, ktorí uţ raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha 5 a ochutnali dobré slovo Boţie a rôzne moci budúceho veku, 6 keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova kriţujú Syna Boţieho a vystavujú ho potupne na odiv. 7 Lebo zem, ktorá pije dáţď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na poţehnaní od Boha. 8 Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená. 9 Ale sme presvedčení o vás, milovaní, lepšie veci, a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme. 10 Lebo Bôh nie je nespravedlivý, aby zabudol na vaše dielo a na trudnú prácu vašej lásky, ktorú ste dokázali oproti jeho menu, keď ste slúţili svätým a ešte vţdy slúţite. 11 Ale ţeláme si, aby jeden kaţdý z vás dokazoval tú istú snahu na plnosť nádeje do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia. 13 Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďţe nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba 14 a povedal: Poţehnám, áno, poţehnám ťa a veľmi ťa rozmnoţím. 15 A tak trpezlive vyčkajúc dosiahol zasľúbenie. 16 Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a kaţdému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie sloţená prísaha. 17 A preto, ţe Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vloţil do toho prísahu, 18 aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Boţím a jeho prísahou, v ktorých je nemoţné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leţí pred nami, 19 ktorú máme sťa kotvu duše, bezpečnú a pevnú, a ktorá vchádza do vnútra za oponu, 20 kde jako predbehúň vošiel za nás Jeţiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho aţ na veky.

Židom 7

1 Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel vústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od poráţky kráľov a poţehnal ho, 2 ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloţí jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja, 3 bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca ţivota, ale súc pripodobnený Synovi Boţiemu zostáva kňazom navţdy. 4 A pozrite, jaký veľký je on, ktorému i desatinu dal Abrahám z najlepšieho z koristi, on, patriarcha! 5 A tí, ktorí zo synov Léviho dostávajú kňazstvo, podľa zákona majú prikázanie desatiniť ľud, to jest svojich bratov, hoci pošli z bedra Abrahámovho. 6 Ale ten, ktorý čo do rodoslovia nepochádza z ich rodu, odesatinil Abraháma a toho, ktorý mal zasľúbenia, poţehnal. 7 A stojí nesporne, ţe menšie sa poţehnáva od väčšieho čo do hodnosti. 8 A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto ten, ktorému sa dáva svedoctvo, ţe ţije. 9 A, nech sa tak vyslovím, skrze Abraháma bol i Lévi, ktorý berie desiatky, odesatinený; 10 lebo vtedy bol ešte v bedre otcom, keď mu vyšiel vústrety Melchisedech. 11 Ak tedy bolo dokonalenie levitským kňazstvom - lebo izraelský ľud dostal na jeho základe zákon -, načo bolo potom ešte treba, aby povstal iný kňaz, podľa poriadku Melchisedechovho, a nie aby sa volal podľa poriadku Áronovho? 12 Lebo keď sa zamieňa kňazstvo, nevyhnutne sa deje i zámena zákona. 13 Lebo ten, vzťahom na ktorého sa to hovorí, je z iného pokolenia, z ktorého sa nikto nestaral o oltár. 14 Lebo je zrejmé, ţe z Júdu pošiel náš Pán, vzťahom na ktoré pokolenie Mojţiš nehovoril ničoho o kňazstve. 15 A potom je ešte o veľa zjavnejšie, či mal v podobnosti Melchisedecha povstať iný kňaz, 16 ktorý sa ním nestal podľa zákona telesného prikázania, ale podľa moci nezničiteľného ţivota. 17 Lebo svedčí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho. 18 Lebo sa odstraňuje predošlé prikázanie pre svoju slabosť a neosoţnosť. 19 Lebo zákon nezdokonalil ničoho, ale uvedenie lepšej nádeje, ktorou sa blíţime Bohu. 20 A nakoľko nie bez prísahy 21 lebo tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, ale on s prísahou tým, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho -, 22 natoľko i lepšej smluvy stal sa Jeţiš ručiteľom. 23 A tamtí sa stali viacerí kňazmi preto, ţe im smrť prekáţala trvať povţdy: 24 ale on preto, ţe trvá na veky, má na iného neprechodné kňazstvo, večné, 25 prečo aj môţe vţdycky dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, vţdycky ţijúc, aby sa primlúval za nich. 26 Lebo nám i svedčalo mať takého veľkňaza, svätého, prostého zla, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším nad nebesia, 27 ktorý nepotrebuje kaţdého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil raz navţdy tak, ţe obetoval sám seba. 28 Lebo zákon ustanovuje za najvyšších kňazov ľudí, ktorí majú slabosť, ale slovo prísahy, ktorá sa udiala po zákone, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť.

Židom 8

1 Ale hlavné pri tom, o čom je slovo, je to, ţe máme takého veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trónu Veličenstva v nebesiach, 2 svätosluţobník svätyne a pravého stánu, ktorý postavil Pán a nie človek. 3 Lebo kaţdý najvyšší kňaz ustanovúva sa nato, aby obetoval dary a obeti, a preto bolo potrebné, aby aj on mal niečo, čo by obetoval. 4 Lebo keby bol na zemi, ani by nebol kňazom, keď sú kňazi, ktorí podľa zákona obetujú dary 5 a ktorí svätoslúţia obrazu a tôni nebeských vecí, jako povedal Bôh Mojţišovi, keď mal robiť stán: Hľaď, vraj, aby si učinil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. 6 Ale teraz došiel Jeţiš natoľko znamenitejšej svätosluţby, nakoľko je aj lepšej smluvy prostredníkom, ktorá je uzákonená na lepších zasľúbeniach. 7 Lebo ak by tamtá prvá bola bývala bezúhonná, nehľadalo by sa miesto druhej. 8 Lebo karhajúc ich hovorí: Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu, 9 nie podľa smluvy, ktorú som učinil s ich otcami toho dňa, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, lebo oni nezostali v mojej smluve, a ja som si ich nepovšimnul, hovorí Pán. 10 Lebo toto je smluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 11 A nebudú viacej učiť kaţdý svojho blíţneho a kaţdý svojho brata hovoriac: Poznaj Pána! Lebo ma budú všetci znať, od malého z nich aţ do veľkého z nich. 12 Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem. 13 Tým, ţe hovorí novú, vyhlásil prvú za zastaralú. A to, čo zastarieva a stárne, je blízke zániku.

Židom 9

1 Mala tedy aj prvá smluva pravidlá svätosluţby a svetskú svätyňu. 2 Lebo ustrojený bol prvý stánok, v ktorom bol svietnik a stôl a predloţenie chlebov, a ten sa zovie svätyňa. 3 A za druhou oponou bol stánok, zvaný svätyňa svätých, 4 ktorý mal zlatý oltár na kadenie a truhlu smluvy, zo všetkých strán pokrytú zlatom, v ktorej bolo zlaté vedierce, obsahujúce mannu, potom palica Áronova, ktorá bola zakvitla, a dosky smluvy. 5 A nad ňou, nad truhlou, cherubi slávy, zatôňujúci pokrývku, zvanú zľutovnicu, o ktorých veciach hovoriť dopodrobna nie je teraz moţno. 6 Keď bolo toto všetko takto zariadené, do prvého stánku vchádzajú kaţdého času kňazi, konajúci svätosluţby, 7 ale do tohto druhého raz za rok sám jediný najvyšší kňaz, nie bez krvi, ktorú ta nesie v obeť za seba a za nevedomostné hriechy ľudu, 8 čím dáva Svätý Duch na javo, ţe ešte nie je zjavená cesta do svätyne, kým ešte prvý stán má svoje státie, 9 a ktorý je podobenstvom na terajší čas, v ktorom sa donášajú v obeť dary a obeti, ktoré nemôţu v svedomí zdokonaliť toho, kto svätoslúţi, 10 jedine na základe pokrmov, nápojov a rozličných umývaní, čo všetko sú telesné ustanovenia, uloţené do času napravenia. 11 Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobrého, väčším a dokonalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie stánom tohoto stvorenia, 12 ani nie krvou kozlov a teliat, ale svojou vlastnou krvou vošiel raz navţdy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie. 13 Lebo jestli krv kozlov a býkov a popol jalovice, kropiaci zobecnených, poškvrnených, posväcuje na čistotu tela,

14 o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúţili ţivému Bohu. 15 A preto je prostredníkom novej smluvy, aby, keď sa stala smrť na vykúpenie z prestúpení za prvej smluvy, dostali zasľúbenie večného dedičstva tí, ktorí sú povolaní. 16 Lebo tam, kde je smluva čiţe záveť a keď má mať platnosť, je nevyhnutne potrebné, aby bola donesená, to jest zistená smrť toho, kto učinil tú smluvu čiţe záveť. 17 Lebo záveť je pevná aţ pri mŕtvych, keďţe nemá nikdy moci, kým ţije ten, kto učinil záveť. 18 Z tej príčiny ani tamtá prvá smluva nebola posvätená bez krvi. 19 Lebo keď podľa zákona predniesol Mojţiš všetkému ľudu všetky prikázania a vzal krv teliat a kozlov s vodou a s purpuro-červenou vlnou a s yzopom, pokropil i samu knihu i všetok ľud 20 a povedal: Toto je krv smluvy, ktorú prikázal u vás Bôh. 21 Ale i stán i všetky nádoby svätosluţby podobne pokropil krvou. 22 A skoro všetko sa krvou očisťuje podľa zákona, a bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie. 23 Bolo tedy nevyhnutne potrebné, aby sa obrazy vecí, ktoré sú v nebesiach, tým očisťovaly, ale samy nebeské lepšími obeťami ako tieto. 24 Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Boţej za nás. 25 Ani nie, aby sa často obetoval, ako čo najvyšší kňaz kaţdý rok vchádza do svätyne s cudzou krvou, 26 keďţe by bol musel mnoho ráz trpieť od zaloţenia sveta. Ale teraz pri skonaní vekov zjavil sa raz navţdy na odstránenie hriechu svojou obeťou. 27 A jako je uloţené ľuďom raz zomrieť, a potom súd, 28 tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríţ, po druhé sa ukáţe bez hriechu tým, ktorí ho očakávajú, na spasenie.

Židom 10

1 Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôţe nikdy obeťami, tými istými kaţdého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú. 2 Lebo či by ich uţ neboli prestali donášať preto, ţe by uţ tí, ktorí svätoslúţia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov? 3 Ale v nich leţí upomienka na hriechy rok po roku. 4 Lebo nie je moţné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy. 5 Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo. 6 V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby. 7 Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Boţe, tvoju vôľu. 8 Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona, 9 potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Boţe, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé; 10 v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Jeţiša Krista, raz navţdy. 11 A kaţdý kňaz stojí svätoslúţiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôţu nikdy sňať hriechy. 12 Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navţdy sa posadil po pravici Boţej.

13 A teraz uţ len očakáva, aţ budú jeho nepriatelia poloţení za podnoţ jeho nôh. 14 Lebo jednou obeťou zdokonalil navţdy tých, ktorí sa posväcujú. 15 A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal: 16 Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem. 18 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech. 19 Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Jeţišovej 20 ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a ţivú cez oponu, to jest cez svoje telo 21 a veľkého kňaza nad domom Boţím, 22 pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia 23 a telo umyté čistou vodou drţme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil. 24 A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom 25 neopúšťajúc svojho shromaţdenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, ţe sa blíţi ten deň. 26 Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva uţ viacej obeti za hriechy, 27 ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má ţrať protivníkov. 28 Keď niekto pohŕdol zákonom Mojţišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov, 29 a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Boţieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, pováţil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?! 30 Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Strašné je upadnúť do rúk ţivého Boha. 32 Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení, 33 keď ste za jedno pohaneniami a súţeniami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tieţ tak zmietaní. 34 Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, ţe máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. 35 Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. 36 Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Boţiu, odniesli zasľúbenie. 37 Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. 38 A spravedlivý bude ţiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša. 39 Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.

Židom 11

1 A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia. 2 Lebo v nej dostali svedoctvo starší predkovia. 3 Vierou rozumieme, ţe sú veky ustrojené slovom Boţím, áno i tomu, ţe nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí. 4 Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť neţ Kain, ktorou to vierou dostal svedoctvo, ţe je spravedlivý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zomrúc, ešte hovorí.

5 Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretoţe ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedoctvo, ţe sa ľúbi Bohu. 6 A bez viery nie je moţné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, ţe je, a ţe tým, ktorí ho snaţne hľadajú, je odplatiteľom. 7 Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere. 8 Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Bôh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, ţe by bol vedel, kam ide. 9 Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia. 10 Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Bôh. 11 Vierou i sama Sára dostala moc zaloţiť semeno a porodila mimo času veku, keďţe mala za verného toho, ktorý zasľúbil. 12 Preto sa ich aj z jedného, a to uţ umŕtveného, naplodilo mnoţstvom jako hviezd na nebi a jako nesčíselného piesku na brehu mora. 13 Tí všetci pomreli vo viere bez toho, ţe by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, ţe sú cudzincami a pútnikmi na zemi. 14 Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, ţe hľadajú vlasť. 15 A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa. 16 Ale takto túţia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto. 17 Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia, 18 a ktorému bolo povedané: V Izákovi sa ti bude volať semä, 19 rozumujúc tak, ţe Bôh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve. 20 Vierou (tieţ) o budúcich veciach poţehnal Izák Jakoba a Ezava. 21 Vierou Jakob zomierajúc poţehnal kaţdého zo synov Jozefových a poklonil sa na vrch svojej palice. 22 Vierou Jozef dokonávajúc zmienil sa o vyjdení synov Izraelových z Egypta a prikázal o svojich kostiach. 23 Vierou Mojţiš, keď sa narodil, ukrytý bol tri mesiace, od svojich rodičov, pretoţe videli dieťa, ţe je krásne, a nebáli sa rozkazu kráľovho. 24 Vierou Mojţiš, keď uţ bol veľký, odoprel volať sa synom dcéry faraonovej 25 a radšej si vyvolil trpieť a strádať s ľudom Boţím, ako mať dočasný pôţitok hriešny. 26 A za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta povaţoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu. 27 Vierou opustil Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľovho, lebo jako čo by bol videl neviditeľného, zotrval. 28 Vierou učinil slávnosť baránka a nákrop krvi, aby sa ich nedotknul ten, ktorý hubil prvorodené. 29 Vierou prešli Červené more jako po suchej zemi, o čo sa pokúšali aj Egypťania a boli pohltení. 30 Vierou padly múry Jericha, keď ich obchádzali za sedem dní. 31 Vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, ktorí neposlúchali vo viere, prijmúc vyzvedačov s pokojom. 32 A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí vierou zdolali kráľovstvá, robili spravedlivosť, dosiahli zasľúbenia, zapchali ústa ľvom, 34 vyhasili moc ohňa, utiekli ostriu meča, zmocnili sa a vymanili od slabosti, stali sa junákmi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozemcov.

35 Ţeny dostaly zpät svojich mŕtvych vzkriesených. A jedni boli mučení na mučidlách neprijmúc oslobodenia, aby dostali lepšieho vzkriesenia. 36 Druhí zakúsili posmechov a bitky a k tomu pút a ţalára; 37 boli kameňovaní, pokúšaní, pílami rezaní, zomreli vraţdou meča; skrývajúc sa chodili sem a ta v ovčích a kozích koţiach, strádajúci, súţení, trápení, 38 ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vrchoch a skrývali sa po jaskyniach a po dierach zeme. 39 A tí všetci, hoci dostali svedoctvo vierou, neodniesli si zasľúbenia, 40 pretoţe Bôh predvidel čosi lepšie o nás, aby neboli bez nás zdokonalení.

Židom 12

1 Preto aj my, keď máme taký veľký oblak svedkov okolo seba, sloţme kaţdé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou beţme pred nami leţiaci beh o závod 2 hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Jeţiša, ktorý miesto radosti, ktorá leţala pred ním, strpel kríţ opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Boţieho. 3 Lebo pováţte toho, ktorý strpel od hriešnikov také sebe protirečenie, aby ste umdlievajúc neustali vo svojich dušiach. 4 Ešte ste sa nesprotivili aţ do krvi v borbe proti hriechu 5 a zabudli ste na napomenutie, ktoré vám hovorí jako synom: Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou ani neumdlievaj, keď si ním káraný!? 6 Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá kaţdého, koho prijíma za syna. 7 Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeţe je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec? 8 Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoloţňatá a nie synovia. 9 A potom: svojho tela otcov sme mali za kázniteľov a ostýchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme ţili?! 10 Lebo tamtí na málo dní, podľa toho, jako sa im videlo, káznili; ale on na uţitok, dostať podiel na jeho svätosti. 11 A pravda niktoré káznenie, keď je prítomné, nevidí sa byť radostným, leţ smutným; ale pozdejšie pokojným ovocím spravedlivosti odpláca tým, ktorí ním boli vycvičení. 12 Preto posilnite opustené ruky a zomdlené kolená vzpriamte 13 a robte priamu drahu svojimi nohami, aby to, čo je kuľhavé, nevybočilo, ale radšej bolo uzdravené. 14 Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána, 15 dozerajúc, aby niekto nezaostával od milosti Boţej, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti a nenarobil nepokoja a trápenia, a boli by ním poškvrnení mnohí! 16 Aby nebol niekto smilník alebo obecný jako Ezav, ktorý za jeden pokrm predal svoje prvorodenstvo. 17 Lebo viete, ţe keď aj potom chcel zdediť poţehnanie, bol odvrhnutý, lebo nenašiel miesta obratu mysle u svojho otca, hoci to aj so slzami snaţne hľadal. 18 Lebo ste nepristúpili k dotýkanému vrchu a horiacemu ohňom, k mrákave, ku tme, k víchrici, 19 ku zvuku trúby a k hlasu slov, čo tí, ktorí ho počuli, prosili, ţeby im viacej nebolo hovorené slovo, 20 lebo nemohli uniesť to, čo sa im prikazovalo: Keby sa aj len zviera dotklo vrchu, ukameňujú ho alebo prebodnú strelou. 21 A bolo také strašné to, čo videli, ţe sám Mojţiš povedal: Predesený som a trasiem sa. 22 Ale ste pristúpili k vrchu Sionu a k mestu ţivého Boha, k nebeskému Jeruzalemu a k myriadám anjelov,

23 k slávnostnému shromaţdeniu a k sboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, a k Bohu sudcovi všetkých a k duchom spravedlivých zdokonalených 24 a k prostredníkovi novej smluvy Jeţišovi a ku kropeniu krvi, ktorá hovorí lepšie neţ Ábelova. 25 Hľaďte, aby ste neodbyli toho, ktorý hovorí! Lebo ak tamtí neušli odbyjúc toho, ktorý hovoril na zemi slová boţského zjavenia, tým menej my, ktorí sa odvraciame od toho z nebies, 26 ktorého hlas vtedy pohnul zemou, a teraz zasľúbil a povedal: Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj nebom. 27 A to: ešte raz, jasne ukazuje na preloţenie vecí, ktoré sa pohybujú, ako učinených, aby zostalo to, čo sa nepohybuje. 28 Preto, keď prijímame nepohnuteľné kráľovstvo, buďme vďační a vďakou svätoslúţme ľúbe Bohu s úctou a bázňou Boţou, 29 lebo náš Bôh aj je ohňom, spaľujúcim.

Židom 13

1 Bratská láska nech zostáva. 2 Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí, nevediac, pohostili anjelov. 3 Pamätajte na väzňov ako spoluuväznení, na tých, ktorí sú v trápení, jako takí, ktorí ste aj sami v tele. 4 Manţelstvo nech je v úcte u všetkých a loţa nepoškvrnená. A smilníkov a cudzoloţníkov bude súdiť Bôh. 5 Spôsob vašeho obcovania nech je prostý lakomstva, a majte dosť na tom, čo máte. Lebo on povedal: Nenechám ťa cele iste ani ťa neopustím, 6 takţe môţeme smele hovoriť: Pán mi je spomocníkom, a nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?! 7 Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili slovo Boţie, a pozorujúc, aký bol ich východ, to jest koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru. 8 Jeţiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. 9 Rôznymi a cudzími učeniami sa nedajte točiť. Lebo je dobre, aby milosťou bolo upevňované srdce, nie pokrmami, ktoré neprospely tým, ktorí sa nimi zapodievali. 10 Máme oltár, z ktorého jesť nemajú práva tí, ktorí svätoslúţia stánu. 11 Lebo ktorých zvierat krv za hriech sa vnáša najvyšším kňazom do svätyne, tých telá sa pália vonku za táborom. 12 Preto i Jeţiš, aby svojou vlastnou krvou posvätil ľud, trpel vonku za bránou. 13 Vyjdime tedy za ním von za tábor nesúc jeho pohanenie. 14 Lebo tu nemáme zostávajúceho mesta, ale to budúce hľadáme. 15 Tedy skrze neho obetujme vţdycky Bohu obeť chvály, to jest ovocie rtov, vyznávajúcich jeho meno. 16 A na dobročinnosť a na sdielnosť nezabúdajte, lebo v takých obetiach má Bôh záľubu. 17 Poslúchajte svojich vodcov a ustupujte im, lebo oni bdejú za vaše duše jako takí, ktorí vydajú počet, aby to robili s radosťou a nevzdychali, lebo to by vám nebolo uţitočné. 18 Modlite sa za nás, lebo sme si istí toho, ţe máme dobré svedomie chcúc sa vo všetkom správne chovať. 19 A ešte tým viacej prosím, ţeby ste to robili, aby som vám bol skôr prinavrátený. 20 A Bôh pokoja, ktorý vyviedol toho veľkého Pastiera oviec z mŕtvych na základe krvi večnej smluvy, nášho Pána Jeţiša, 21 nech vás ráči učiniť dokonalými v kaţdom skutku dobrom, aby ste činili jeho vôľu, pôsobiac vo vás to, čo je ľúbe pred jeho tvárou, skrze Jeţiša Krista, ktorému sláva na veky vekov. Ameň. 22 Ale vás prosím, bratia, zneste slovo napomenutia, lebo i tak som vám len krátko písal.

23 Vedzte o našom bratovi Timoteovi, ţe je prepustený, s ktorým, keď prijde skoro, vás uvidím. 24 Pozdravte všetkých svojich vodcov a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí z Itálie. 25 Milosť so všetkými vami. Ameň.

Jakub 1

1 Jakob, Boha a Pána Jeţiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie. 2 Povaţujte to za kaţdú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení 3 vediac, ţe dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť. 4 A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku. 5 A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná. 6 Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc; lebo ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7 Lebo nech sa nedomnieva taký človek, ţe dostane voľačo od Pána. 8 Muţ dvojej mysle je nestály na všetkých svojich cestách. 9 A poníţený brat nech sa chváli svojou vysokosťou 10 a bohatý svojou poníţenosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy. 11 Lebo vyšlo slnce s páľou a usušilo trávu, a jej kvet opadol, a spanilosť jej tvári zhynula. Tak uvädne aj bohatý na svojich cestách. 12 Blahoslavený muţ, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáţe sa, dostane korunu ţivota, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú. 13 Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný, ţe vraj pokúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha nemoţno pokúšať na zlé, a tieţ ani sám nepokúša nikoho. 14 Ale kaţdý je pokúšaný od svojej ţiadosti, vyvlačovaný a vábený, 15 a potom ţiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť. 16 Neblúďte, moji milovaní bratia! 17 Kaţdé dobré danie a kaţdý dokonalý dar sostupuje s hora od Otca svetiel, u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia. 18 A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli jakousi prvotinou jeho stvorení! 19 Takţe, moji milovaní bratia, nech je kaţdý človek rýchly počuť, pomalý hovoriť, pomalý do hnevu. 20 Lebo hnev muţa nepôsobí spravedlivosti Boţej. 21 Preto sloţiac kaţdú špinu a zbytok zlosti v tichej krotkosti prijmite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním. 23 Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá muţovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle. 24 Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol. 25 Ale ten, kto dobre nazrel v dokonalý zákon, v zákon slobody, a zotrval pri tom, ten, pretoţe nie je iba zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. 26 Ak sa niekomu medzi vami zdá, ţe je náboţný, a nedrţí svojho jazyka na úzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboţenstvo je márne.

27 Čisté náboţenstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súţení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.

Jakub 2

1 Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Jeţiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu. 2 Lebo keby vošiel do vášho shromaţdenia muţ so zlatým prsteňom a v nádhernom rúchu, a keby vošiel aj chudobný v špinavom rúchu, 3 a pozreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nádherné rúcho, a povedali by ste mu: Ty si pekne sadni tuto, a chudobnému by ste povedali: Ty stoj tamto, alebo sadni si sem pod moju podnoţ, 4 či nie je tak urobený rozdiel medzi vami, a či ste sa nestali sudcami zlých myšlienok? 5 Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú? 6 Ale vy ste zneuctili chudobného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás potláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy? 7 Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krásnemu a dobrému menu, ktoré bolo vzývané nad vami? 8 Pravda, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blíţneho jako samého seba, dobre robíte; 9 ale ak hľadíte na osobu, robíte hriech, a zákon vás kára jako priestupníkov 10 Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. 11 Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoloţíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoloţíš, ale vraţdíš, si priestupníkom zákona. 12 Tak hovorte a tak robte jako takí, ktorí máte byť súdení zákonom slobody. 13 Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu. 14 Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, ţe má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môţe spasiť? 15 A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu, 16 A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoţí? 17 Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe. 18 Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáţ mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukáţem svoju vieru zo svojich skutkov. 19 Ty ţe veríš, ţe je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa. 20 Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, ţe viera bez skutkov je mŕtva? 21 Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? 22 Tedy vidíš, ţe viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a ţe viera bola dokonaná zo skutkov. 23 A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Boţím. 24 Tak teda vidíte, ţe sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery. 25 Tak podobne aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou? 26 Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.

Jakub 3

1 Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, ţe budeme prísnejšie súdení. 2 Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muţ, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo. 3 Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo. 4 Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje. 5 Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli! 6 I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo ţivota od narodenia a je rozplameňovaný peklom. 7 Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila kaţdú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr; 8 ale jazyk nemôţe nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu. 9 Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Boţiu; 10 z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia! 11 Či azda prameň z toho istého ţriedla prýska sladkú a horkú vodu? 12 Či môţe, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôţe vydať slanú i sladkú vodu. 13 Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáţe zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti! 14 Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde. 15 Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská. 16 Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i kaţdá zlá vec. 17 Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká. 18 A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.

Jakub 4

1 Zkadiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ boje medzi vami? Či nie ztadiaľto: z vašich rozkoší, ktoré vojujú vo vašich údoch? 2 Ţiadate a nemáte, vraţdíte a závidíte a nemôţete dosiahnuť; boríte sa a vojujete, ale nemáte, pretoţe si neprosíte; 3 prosíte a neberiete, pretoţe si zle prosíte, aby ste to spotrebovali vo svojich rozkošiach. 4 Cudzoloţníci a cudzoloţnice, či vy neviete, ţe priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Tedy ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boţím. 5 Alebo či sa nazdáte, ţe nadarmo hovorí Písmo: Aţ po závisť ţiada ducha, ktorému spravil príbytok v nás? 6 Ale dáva väčšiu milosť. Preto hovorí Písmo: Bôh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. 7 Poddajte sa tedy Bohu a sprotivte sa diablovi, a utečie od vás. 8 Priblíţte sa Bohu, a priblíţi sa vám. Umyte ruky, hriešnici, a očistite srdcia, vy, ktorí ste dvojej mysle. 9 Bedárte, ţiaľte a plačte! Váš smiech nech sa obráti v ţalosť a radosť v zronenosť! 10 Poníţte sa pred tvárou Pánovou, a povýši vás. 11 Nehovorte zlého druh na druha, bratia! Ten, kto hovorí zlé na brata alebo súdi svojho brata, hovorí proti zákonu a súdi zákon. A jestli súdiš zákon, nie si činiteľom zákona, ale jeho sudcom. 12 Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môţe spasiť i zatratiť. Ale ktoţe si ty, ktorý súdiš iného, blíţneho?

13 Noţe teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta a pobudneme tam rok a budeme kupčiť a získame, 14 vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš ţivot? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáţe a potom mizne. 15 Namiesto toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme ţiť, aj učiníme toto alebo tamto. 16 Ale teraz sa chválite vo svojej chlubnej pýche. Kaţdá taká chvála je zlá. 17 Kto tedy vie dobre činiť a nečiní, má hriech.

Jakub 5

1 Noţe teraz vy, boháči! Plačte a kvíľte nad svojimi biedami, ktoré prijdú na vás! 2 Vaše bohatstvo zhnilo, a vaše rúcha poţraly mole; 3 vaše zlato a striebro zhrdzavelo, a ich hrdza bude na svedoctvo proti vám a bude ţrať vaše telá jako oheň. Nahromadili ste pokladov na posledné dni. 4 Hľa, práca robotníkov, ktorí ţali vaše polia, zadrţaná kričí od vás, a volanie ţencov prišlo do uší Pána Zástupov. 5 Rozkošili ste na zemi a zbujneli ste, vykŕmili ste svoje srdcia ako na deň zabitia. 6 Odsúdili ste, zavraţdili ste spravedlivého, neprotiví sa vám. 7 A tedy pozhovejte, bratia, aţ do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, aţ dostane včasný a pozdný dáţď. 8 Pozhovejte aj vy, upevnite svoje srdcia, lebo sa priblíţil príchod Pánov. 9 Nevzdychajte, bratia, druh proti druhovi, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi! 10 Za príklad, ako znášať zlé a jako zhovievať, vezmite si, moji bratia, prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom. 11 Hľa, blahoslavíme tých, ktorí trpezlivo zniesli. O trpezlivosti Jobovej ste počuli a koniec Pánov ste videli, pretoţe je Pán veľmi ľútostivý a milosrdný. 12 A predo všetkým, moji bratia, neprisahajte ani na nebo ani na zem ani nijakej inej prísahy. Ale nech je vaše áno áno a vaše nie nie, aby ste nepadli pod súd. 13 Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Je niekto veselej mysle? Nech spieva ţalmy. 14 Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších sboru, a nech sa modlia nad ním pomaţúc ho olejom v mene Pánovom. 15 A modlitba viery uzdraví chorého, a Pán ho pozdvihne, a jestli urobil hriechy, odpustí sa mu. 16 Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha, aby ste boli uzdravení. Mnoho vládze modlitba spravedlivého pôsobiaca. 17 Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my, a modlil sa horlivo, ţeby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. 18 A zase sa modlil, a nebo dalo dáţď, a zem vydala svoju úrodu. 19 Moji bratia, keby niekto medzi vami zablúdil od pravdy, a keby ho niekto obrátil, 20 nech vie, ţe ten, kto obrátil hriešnika od jeho bludnej cesty, zachránil jeho dušu od smrti a prikryje mnoţstvo hriechov.

1 Peter 1

1 Peter, apoštol Jeţiša Krista, vyvoleným pútnikom diaspory v Ponte, v Galácii, Kappadocii, Ázii a Bitýnii,

2 vyvoleným podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha k poslušnosti a k pokropeniu krvou Jeţiša Krista: milosť vám a pokoj nech sa rozmnoţí! 3 Poţehnaný Bôh a Otec nášho Pána Jeţiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom ţivej nádeje vzkriesením Jeţiša Krista z mŕtvych, 4 cieľom dedičstva, neporušiteľného, nepoškvrniteľného a neuvädnuteľného, ochráneného v nebesiach pre vás, 5 ktorí ste mocou Boţou stráţení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase, 6 v čom to plesáte, málo teraz, ak je kedy potrebné, rmútiac sa v rozličných pokušeniach, 7 aby dokázanie sa vašej viery, o mnoho cennejšie nad zlato, ktoré hynie, ale sa ohňom zkúša, bolo vám najdené na chválu, na česť a na slávu pri zjavení Jeţiša Krista, 8 ktorého, keď ho aj neznáte podľa tela, milujete, a v ktorého, keď ho aj teraz nezriete, jednako veríte a tak plesáte radosťou nevysloviteľnou a oslávenou 9 odnášajúc si cieľ a koniec svojej viery, spasenie duší, 10 o ktorom spasení snaţne pátrali a zpytovali proroci, ktorí prorokovali o milosti, vzťahujúcej sa na vás, 11 zpytujúc, na ktorý a jaký čas to oznamoval Duch Kristov, ktorý bol v nich a ktorý svedčil vopred o utrpeniach Kristových a o slávach za tým, 12 ktorým bolo zjavené, ţe nie sebe, ale nám slúţili tým, čo vám je teraz zvestované skrze tých, ktorí vám zvestovali evanjelium v Svätom Duchu, poslanom s neba, do čoho ţiadajú si anjeli nazrieť. 13 Preto opášte si bedrá svojej mysle a súc triezvi dokonale sa nadejte na nesenú vám milosť, ktorá vám bude daná, keď sa zjaví Jeţiš Kristus. 14 Ako poslušné deti, neprispôsobňujúc sa drievnejším v svojej nevedomosti ţiadostiam, 15 ale podľa toho Svätého, ktorý vás povolal, aj sami buďte svätí, v kaţdom obcovaní. 16 Pretoţe je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý! 17 A jestli Otcom nazývate toho, ktorý bez ohľadu na osobu súdi podľa toho, jaký je čí skutok, choďte v bázni po čas svojho pútnictva 18 vediac, ţe nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, 19 ale drahocennou krvou jako bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista, 20 predzvedeného pred zaloţením sveta a zjaveného pri posledku časov pre vás, 21 ktorí skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, takţe vaša viera je i nádejou na Boha. 22 A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha cieľom nepokryteckého milovania bratstva vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca 23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného ţivým slovom Boha a zostávajúcim na veky. 24 Lebo kaţdé telo je ako tráva a kaţdá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol; 25 ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.

1 Peter 2

1 A tak sloţiac kaţdú zlosť a kaţdú lesť a pokrytstvá a závisti a všetky pomluvy 2 jako priam teraz zrodené nemluvniatka ţiadostiví buďte mlieka bezo ľsti, Boţieho slova, aby ste ním rástli na spasenie, 3 akţe ste okúsili, ţe je Pán dobrotivý,

4 ku ktorému prichádzajúc k ţivému kameňu, síce od ľudí, jako čo by bol nesúci, zavrhnutému, ale u Boha vyvolenému, drahocennému, 5 i sami sa jako ţivé kamene buduj(e)te, duchovný dom, sväté kňazstvo, obetovať duchovné obeti, príjemné Bohu skrze Jeţiša Krista. 6 Preto je aj napísané v Písme: Hľa, kladiem na Sione uholný kameň vyvolený, drahocenný, a ten, kto verí naň, nebude zahanbený. 7 Tedy vám veriacim česť, ale neposlušným kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou a kameňom úrazu a skalou pohoršenia, 8 im, ktorí sa uráţajú na slove súc neposlušní, na čo sú aj určení. 9 Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Boţím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla, 10 ktorí ste kedysi neboli ani ľudom, ale teraz ste ľud Boţí; ktorí ste neboli dostali milosrdenstva, ale teraz ste dostali milosrdenstvo. 11 Milovaní, napomínam ako pohostínov a pútnikov, aby ste sa zdŕţali telesných ţiadostí, ktoré vojujú proti duši. 12 Svoje obcovanie medzi pohanmi majúci dobré, aby vo veci, v ktorej vás ohovárajú ako takých, ktorí robia zle, vidiac vaše dobré skutky oslavovali Boha v deň navštívenia. 13 A tak buďte poddaní kaţdému ľudskému stvoreniu pre Pána, buďto kráľovi, jako najvyššiemu, 14 buďto vladárom, ako ním posielaným na pomstu zle činiacich a na chválu dobre činiacich. 15 Lebo tak je vôľa Boţia, aby ste dobre činiac zapchali ústa nevedomosti nerozumných ľudí. 16 Jako slobodní, a nie ako takí, ktorí majú slobodu na zásteru zlosti, ale jako sluhovia Boţí. 17 Všetkých uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa ctite. 18 Čeľadíni takí, ktorí sa podriaďujú v celej bázni pánom, a to nie len dobrým a prívetivým, ale aj prevráteným; 19 lebo to je milosť, ak niekto pre dobré svedomie Boţie znáša zármutky trpiac nespravedlivo. 20 Lebo veď aká je to sláva, čo hoci i pohlavky trpíte, ak hrešíte?! Ale ak dobre robíte a tak bez viny trpiac znášate, to je milosť u Boha. 21 Lebo nato ste povolaní, pretoţe aj Kristus trpel za nás zanechajúc nám príklad, aby ste nasledovali jeho šľapaje, 22 ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť; 23 ktorý, keď mu zlorečili, on nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal tomu, ktorý spravedlivo súdi, 24 ktorý sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme odumreli hriechom a ţili spravedlivosti, ktorého sinavicami ste uzdravení. 25 Lebo ste boli jako blúdiace ovce, ale teraz ste obrátení k pastierovi a biskupovi svojich duší.

1 Peter 3

1 Tak podobne ţeny podriaďujúc sa vlastným muţom, aby, jestli aj niektorí neveria slovu, boli získaní poboţným obcovaním ţien bezo slova 2 vidiac vaše v bázni mravočisté obcovanie, 3 ktorých ozdobou nech nie je vonkajšia ozdoba, ktorá záleţí v zápletoch vlasov, vo vešaní na seba zlata alebo v obliekaní sa do nádherného rúcha, 4 ale skrytý srdca človek v neporušiteľnom krotkosti a tichosti ducha, čo je drahocenné pred Bohom. 5 Lebo tak sa kedysi ozdobovaly aj aj sväté ţeny, ktoré sa nadejaly na Boha, podriaďujúc sa vlastným muţom,

6 ako Sára poslúchala Abraháma volajúc ho pánom, ktoré ste sa staly dcérami činiac dobré a nebojac sa nijakého strachu. 7 Vy, muţovia, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu jako so slabšou nádobou ţenskou preukazujúc im úctu jako tieţ spoludedičom milosti ţivota, aby vaše modlitby nemaly prekáţky. 8 A konečne buďte všetci rovnako smýšľajúci, súcitní, milujúci bratstvo, ľútostiví, dobromyseľní a pokorní, 9 neodplacujúci zlého za zlé alebo nadávky za nadávku, ale naopak, ţehnajte vediac, ţe ste nato povolaní, aby ste zdedili poţehnanie. 10 Lebo ten, kto chce milovať ţivot a vidieť dobré dni, nech zdrţí svoj jazyk od zlého a svoje rty, aby nevravely lesti, 11 a nech sa odkloní od zlého a činí dobré; nech hľadá pokoj a stíha ho. 12 Lebo oči Pánove hľadia na spravedlivých, a jeho uši pozorujú na ich prosbu, ale prísna tvár Pánova na tých, ktorí robia zlé. 13 A ktoţe vám urobí zlé, keď budete horlivými nasledovníkmi dobrého? 14 Ale keby ste aj trpeli pre spravedlivosť, blahoslavení ste. A ich bázne sa nebojte ani sa neznepokojujte, 15 ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vţdycky hotoví zodpovedať sa kaţdému, kto ţiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou 16 majúc dobré svedomie, aby v tom, v čom vás osočujú ako takých, ktorí robia zlé, boli zahanbení tí, ktorí potupujú vaše v Kristu dobré obcovanie. 17 Lebo je lepšie, aby ste dobre činiac, ak by tak chcela vôľa Boţia, trpeli, ako zle robiac. 18 Lebo aj Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spravedlivý za nespravedlivých, aby nás priviedol k Bohu, usmrtený telom, ale oţivený Duchom, 19 (v ktorom aj odíduc kázal duchom v ţalári, 20 ktorí kedysi neposlúchali, keď raz vyčkávala Boţia zhovievavosť za dní Noeho, keď sa staväl koráb, v ktorom bolo málo, to jest osem duší zachránených vodou), 21 ktorý aj nás, protiobraz zachránených v korábe, zachraňuje teraz ako krst, čo nie je sloţenie špiny tela, ale dobrého svedomia pýtanie sa po Bohu, vzkriesením Jeţiša Krista, 22 ktorý odíduc do neba je po pravici Boha, keď mu driev boli podriadení anjeli, vrchnosti a moci.

1 Peter 4

1 Keď tedy Kristus trpel za nás na tele, aj vy sa ozbrojte tou istou mysľou; lebo ten kto trpel na tele, prestal od hriechu, 2 aby nie viacej ľudským ţiadostiam, ale vôli Boţej ţil zbývajúci čas v tele. 3 Lebo dosť nám bolo predošlého času ţivota páchať ľúbosť pohanov, keď sme chodili v nestudatostiach, v zlých ţiadostiach, v zbytočnom pití vína, v hodovaniach, v pijatykách a vo všelijakom ohyzdnom modlárstve. 4 A keď uţ s nimi nebeháte, aby ste tak prostopašili jako oni, divia sa tomu a rúhajú sa, 5 ktorí vydajú počet tomu, ktorý je hotový súdiť ţivých i mŕtvych. 6 Lebo nato sa i mŕtvym kázalo evanjelium, aby boli súdení podľa ľudí v tele a ţili podľa Boha v duchu. 7 A všetkému sa priblíţil koniec. 8 Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva mnoţstvo hriechov. 9 Pohostinní jeden naproti druhému bez reptania. 10 Kaţdý, jako ktorý dostal dar milosti, tak si tým slúţte navzájom ako dobrí správcovia rôznej milosti Boţej.

11 Ak niekto hovorí - jako slová Boţie; ak niekto slúţi - jako z vlády, ktorú dáva Bôh, aby bol Bôh vo všetkom oslavovaný skrze Jeţiša Krista, ktorý má slávu i silu na veky vekov. Ameň. 12 Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý prišiel na vás pre vaše zkúsenie, ako čo by sa vám diala čudná vec. 13 Ale nakoľko máte účasť na utrpeniach Kristových, radujte sa, aby ste sa aj pri zjavení jeho slávy radovali plesajúci. 14 Ak vás hanobia pre meno Kristovo, blahoslavení ste, lebo Duch slávy a Duch Boţí odpočíva na vás, ktorému sa u nich rúhajú, ale u vás ho oslavujú. 15 Lebo nech nikto z vás netrpí jako vrah alebo zlodej alebo ako taký, ktorý robí zlé, alebo jako všetečník, ktorý sa pletie do cudzích vecí! 16 Ale ak trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha v tej čiastke. 17 Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Boţieho; ale ak najprv od nás, čo bude koniec tých, ktorí neposlúchajú evanjelia Boţieho?! 18 A jestli aj spravedlivý sotva býva zachránený, bezboţník a hriešnik kde sa ukáţe? 19 Takţe aj tí, ktorí trpia podľa vôle Boţej, nech ako vernému Stvoriteľovi v činení dobrého porúčajú svoje duše.

1 Peter 5

1 Tedy starších medzi vami prosím spolustarší a svedok utrpení Kristových, ktorým som aj účastníkom slávy, ktorá sa má zjaviť; 2 paste stádo Boţie, ktoré je medzi vami, dozerajúc nie z prinútenia, ale dobrovoľne, radi, ani nie pre mrzký zisk, ale ochotne, 3 ani nie ako panujúci nad dedičstvom Pánovým, ale súc príkladom stádu. 4 A keď sa ukáţe Arcipastier, odnesiete si neuvädnuteľnú korunu slávy. 5 Podobne mladší, podriaďte sa starším, a všetci, podriaďujúc sa jedni druhým, oblečte sa do pokory, pretoţe Bôh sa pyšným protiví a pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa tedy pod mocnú ruku Boţiu, aby vás povýšil svojím časom. 7 Kaţdú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás. 8 Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zoţral, 9 ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere, vediac, ţe vaše bratstvo inde po svete znáša tie isté utrpenia. 10 Ale Bôh kaţdej milosti, ktorý nás povolal do svojej večnej slávy v Kristu Jeţišovi, keď ešte málo potrpíte, on sám vás dokoná, upevní, zmocní, poloţí na pevný základ. 11 Jemu sláva i sila na veky vekov. Ameň. 12 Po Silvánovi, vám vernom bratovi, jako myslím, som vám krátko napísal napomínajúc a dosvedčujúc, ţe to je tá pravá milosť Boţia, ku ktorej ste prišli a v ktorej stojíte. 13 Pozdravuje vás spoluvyvolená cirkev v Babylone aj Marek, môj syn. 14 Pozdravte sa navzájom bozkom lásky. Pokoj vám všetkým, ktorí ste v Kristu Jeţišovi. Ameň.

2 Peter 1

1 Šimon Peter, sluha a apoštol Jeţiša Krista, tým ktorí dostali s nami rovnocennú vieru v spravedlivosti nášho Boha a Spasiteľa Jeţiša Krista: 2 milosť vám a pokoj nech sa rozmnoţí pravou známosťou Boha a Jeţiša, nášho Pána,

3 jako máme všetko jeho boţskej moci, darovanej k ţivotu a k poboţnosti, pravou známosťou toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a hrdinskou cnosťou, 4 čím sú nám darované preveľké a predrahé zasľúbenia, aby ste sa tým stali účastnými boţskej prírody uniknúc porušeniu, ktoré je na svete v zlej ţiadosti. 5 A tak práve preto vynaloţte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť 6 a v známosti zdrţanlivosť a v zdrţanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti poboţnosť 7 a v poboţnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku. 8 Lebo keď to máte a mnoţí sa vám to, nestavia vás to zaháľčivých ani neuţitočných do známosti nášho Pána Jeţiša Krista. 9 Lebo ten, u koho niet týchto vecí, je slepý a krátkozraký, zabudol na očistenie od svojich niekdajších hriechov. 10 Preto sa, bratia, tým väčšmi snaţte robiť si pevným svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to budete robiť, neklesnete nikdy. 11 Lebo tak vám bude bohate poskytnutý vchod do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Jeţiša Krista. 12 Preto nezanedbávam upomínať vás vţdycky na to, hoci to aj viete a ste upevnení v prítomnej pravde. 13 A mám za spravedlivé, aby som vás, dokiaľ som v tomto stánku, povzbudzoval upomínaním 14 vediac, ţe odloţenie môjho stánku je rýchle, jako mi to aj náš Pán Jeţiš Kristus oznámil. 15 A budem sa aj po kaţdé snaţiť o to, aby ste po mojom odchode mali jako rozpomínať sa na to. 16 Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Jeţiša Krista, ale jako takí, ktorí sme boli očitými svedkami jeho veličenstva. 17 Lebo dostanúc od Boha Otca česť a slávu, keď sniesla na neho velebná sláva taký hlas: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mne zaľúbilo. 18 A ten hlas, ktorý sa sniesol s neba, sme my počuli, keď sme s ním boli na tom svätom vrchu. 19 Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, ţe máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach, 20 vediac najprv to, ţe niktoré proroctvo Písma nedeje sa z vlastného rozlúštenia budúcnosti. 21 Lebo nikdy nebolo proroctvo vynesené vôľou človeka, ale Svätým Duchom súc nesení hovorili svätí Boţí ľudia.

2 Peter 2

1 Ale bývali aj falošní proroci medzi ľudom, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí postranne uvedú sekty zatratenia a Veľpána, ktorý ich vykúpil, budú zapierať a uvedú tak na seba náhle zahynutie. 2 A mnohí budú nasledovať ich prostopaše, pre ktorých sa budú rúhať ceste pravdy. 3 A v lakomstve vymyslenými rečami budú vami kupčiť, ktorým odsúdenie nezaháľa od dávna, a ich zahynutie nedrieme. 4 Lebo ak Bôh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale ich v reťaziach mrákoty uvrhnul do podsvetného ţalára a stráţených vydal súdu 5 a neušetril ani starodávneho sveta, ale samoôsmeho Noeho, hlásateľa spravedlivosti, zachránil, keď bol uviedol potopu na svet bezboţných. 6 I mestá Sodomy a Gomory obrátil na popol a pohromou odsúdil a tak dal výstraţný príklad tým, ktorí mali v budúcnosti páchať bezboţnosť. 7 I spravedlivého Lota, strápeného aţ do ustania bezúzdnym ţivotom bezboţníkov, vytrhol. 8 Lebo vidiac a čujúc, on spravedlivý, bývajúc medzi nimi, zo dňa na deň mučil ich bezboţnými skutkami spravedlivú dušu. 9 Pán vie vytrhnúť poboţných z pokušenia a nespravedlivých dochovať trestaných ku dňu súdu,

10 najmä tých, ktorí v špinavej ţiadosti idú za telom a opovrhujú panstvom. Samoľúbi odváţlivci, ktorí sa netrasú, aby sa nerúhali slávam, 11 kde predsa anjeli, ktorí sú väčší v sile a moci, nenesú proti nim u Pána rúhavého súdu. 12 Ale títo ako nemé a nerozumné zvieratá prírodné, zrodené nato, aby boly jaté a zkazené, tým veciam, ktorým nerozumejú, sa rúhajúc v tej svojej zkazenosti budú zkazení 13 a tak si odnesú odplatu neprávosti, ktorí povaţujú za rozkoš hýriť vodne, oni, špinavé škvrny a mrzkosti, hýriaci vo svojich zvodných bludoch hostiac sa s vami, 14 ktorí majú oči plné cudzoloţstva a nenasýtne hriechu, ktorí vábia neupevnené duše a majú srdce vycvičené v lakomstve, prekliate deti, 15 ktorí opustiac priamu cestu zablúdili a sledovali cestu Baláma, syna Bozorovho, ktorý si zamiloval mzdu neprávosti. 16 Ale dostal pokarhanie za svoj bezboţný skutok: jarmu podrobený osol nemý prehovoril ľudským hlasom a prekazil nerozum proroka. 17 Sú to bezvodné pramene, chmáry, hnané víchrom, ktorým je zachovaná mrákava tmy na večnosť. 18 Lebo hovoria naduté veci márne a tak vnadia ţiadosťami tela, nestudatosťami tých, ktorí len priam čo naozaj unikli tým, ktorí ţijú v blude, 19 ktorí im sľubujú slobodu, oni, ktorí sú sami otrokmi zkazy. lebo kým je ktosi premoţený, tomu je i rabom. 20 Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Jeţiša Krista boli unikli poškvrnám sveta a boli nimi zase sa zapletúc premoţení, tak sú im posledné veci horšie ako prvé. 21 Lebo by im bolo lepšie bývalo nepoznať cestu spravedlivosti ako poznavším odvrátiť sa od vydaného im svätého prikázania. 22 Prihodilo sa im, čo hovorí pravdivé príslovie: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku a umytá sviňa pováľať sa v blate.

2 Peter 3

1 Toto vám, milovaní, píšem uţ druhý list, v ktorých to listoch upomínaním povzbudzujem vašu čistú myseľ, 2 aby ste pamätali na slová, ktoré predpovedali svätí proroci, a na svojich apoštolov prikázanie Pána a Spasiteľa 3 vediac najprv to, ţe v posledných dňoch prijdú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných ţiadostí 4 a hovoriť: Kde je to zasľúbenie o jeho príchode? Lebo odkedy posnuli otcovia, všetko tak trvá, od počiatku stvorenia. 5 Lebo zúmyselne nechcú vedieť, ţe nebesia boly od dávna i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Boţím, 6 pre ktoré to bezboţnosti vtehdajší svet, zatopený vodou, zahynul. 7 A terajšie nebesia i zem sú odloţené tým istým slovom a opatrujú sa pre oheň v deň súdu a zatratenia bezboţných ľudí. 8 Ale to jedno, milovaní, nech nie je skryté pred vami, ţe jeden deň je u Pána jako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. 9 Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretoţe nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu. 10 Ale prijde deň Pánov ako zlodej vnoci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a ţivly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria. 11 Keď sa to teda všetko tak rozplýva, jakí musíte vy byť v svätom obcovaní a v poboţnosti, 12 ktorí očakávate a náhlite príchod Boţieho dňa, pre ktorý nebesia horiac rozplynú sa, a ţivly, rozpálené ohňom, potečú! 13 A nové nebesia a novú zem podľa jeho zasľúbenia čakáme, v ktorých prebýva spravedlivosť. 14 Preto, milovaní, keď to očakávate, snaţte sa, aby ste mu boli najdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.

15 A zhovievavosť nášho Pána povaţujte za spasenie, ako vám aj náš milovaný brat Pavel písal podľa jemu danej múdrosti, 16 jako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťaţko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné písma na svoje vlastné zatratenie. 17 Vy teda, milovaní, znajúc to vopred chráňte sa, aby ste neboli tieţ spolu zavedení bludom tých bezboţných a nevypadli tak z vlastnej pevnosti. 18 Ale rastite v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Jeţiša Krista. Jemu sláva i teraz i na deň veku. Ameň.

1 Ján 1

1 Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkaly, o slove ţivota 2 a ten ţivot sa zjavil, a videli sme a svedčíme a zvestujeme vám ten večný ţivot, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám -, 3 teda čo sme videli a počuli, zvestujeme vám, aby ste aj vy mali obecenstvo s nami. A naše obecenstvo je s Otcom a jeho Synom, Jeţišom Kristom. 4 A to vám píšeme nato, aby bola vaša radosť naplnená. 5 A toto je zvesť, ktorú sme počuli od neho a ktorú vám zvestujeme, ţe Bôh je svetlo, a ţe niet v ňom nijakej tmy. 6 Keď povieme, ţe máme obecenstvo s ním a chodíme vo tme, luháme a nečiníme pravdy; 7 ale keď chodíme vo svetle, jako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Jeţiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od kaţdého hriechu. 8 Keď povieme, ţe nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy. 9 Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od kaţdej neprávosti. 10 Keď povieme, ţe sme nehrešili, robíme ho lhárom, a niet v nás jeho slova.

1 Ján 2

1 Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Jeţiša Krista, spravedlivého. 2 A on je smierením za naše hriechy, no, nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta. 3 A potom známe, ţe sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania. 4 Kto hovorí: Znám ho, a jeho prikázaní nezachováva, je lhár, a v tom niet pravdy. 5 Ale kto zachováva jeho slovo, v tom je po pravde láska Boţia dokonaná. Po tom známe, ţe sme v ňom. 6 Ten, kto hovorí, ţe zostáva v ňom, je povinný, jako on chodil, i sám tak chodiť. 7 Milovaní bratia, nepíšem vám nového prikázania, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od počiatku. A tým starým prikázaním je slovo, ktoré ste počuli od počiatku. 8 A zase vám píšem nové prikázanie, čo je pravdivé v ňom i vo vás, ţe tma ta ide, a pravé svetlo uţ svieti. 9 Ten, kto hovorí, ţe je vo svetle a nenávidí svojho brata, je vo tme aţ doteraz. 10 Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle, a niet v ňom pohoršenia. 11 Ale ten, kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma oslepila jeho oči. 12 Píšem vám, dieťatká, ţe sú vám odpustené hriechy pre jeho meno. 13 Píšem vám, otcovia, ţe ste poznali toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, ţe ste zvíťazili nad tým zlým.

14 Píšem vám, deti, ţe ste poznali Otca. Písal som vám, otcovia, ţe ste poznali toho, ktorý je od počiatku. Písal som vám, mládenci, ţe ste silní, a ţe slovo Boţie zostáva vo vás, a zvíťazili ste nad tým zlým. 15 Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. 16 Lebo nič z toho, čo je na svete - ţiadosť tela, ţiadosť očí a chlúbna pýcha ţivota, nie je z Otca, ale je zo sveta. 17 A svet ide ta i jeho ţiadosť, ale ten, kto činí vôľu Boţiu, trvá na veky. 18 Deti, je posledná hodina, a ako ste počuli, ţe prijde antikrist, i teraz uţ povstali mnohí antikristovia, odkiaľ známe, ţe je posledná hodina. 19 Z nás vyšli, ale neboli z nás, lebo keby boli bývali z nás, boli by zostali s nami. Ale aby sa ukázali, ţe nie sú všetci z nás. 20 A vy máte pomazanie od Svätého a viete všetko. 21 Nepísal som vám preto, ţe neznáte pravdy, ale ţe ju znáte, a ţe niktorá loţ nie je z pravdy. 22 A kto je lhár, ak nie ten, kto zapiera, ţe Jeţiš nie je Kristus? To je ten antikrist, kto zapiera Otca i Syna. 23 Nikto, kto zapiera Syna, nemá ani Otca; kto vyznáva Syna, má aj Otca. 24 A tak tedy vy, čo ste počuli od počiatku, to nech zostáva vo vás. Keď zostane vo vás to, čo ste počuli od počiatku, aj vy zostanete v Synovi aj Otcovi. 25 A toto je to zasľúbenie, ktoré nám on zasľúbil, večný ţivot. 26 Toto som vám napísal o tých, ktorí vás zvodia. 27 A vy, to pomazanie, ktoré ste dostali od neho, zostáva vo vás, a nepotrebujete, aby vás niekto učil, ale jako vás učí to isté pomazanie o všetkom, a je pravdivé a nie je lţou, a jako vás naučilo, tak zostanete v ňom. 28 A teraz, dieťatká, zostávajme v ňom, aby sme, keď sa ukáţe, mali smelú dôveru a neboli zahanbení pred ním, keď prijde. 29 Keď viete, ţe je spravedlivý, ţe kaţdý, kto činí spravedlivosť, narodil sa z neho.

1 Ján 3

1 Vidzte, jakú lásku nám dal Otec - aby sme sa volali deťmi Boţími, a sme nimi! Preto nás svet nezná, pretoţe jeho nepoznal. 2 Milovaní, teraz sme deťmi Boţími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, ţe keď sa ukáţe, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je. 3 A kaţdý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako je aj on čistý. 4 Kaţdý, kto robí hriech, robí aj proti zákonu, a hriech je prestúpením zákona. 5 A viete, ţe sa on ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet. 6 Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal. 7 Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! Ten, kto činí spravedlivosť, je spravedlivý, tak ako je on spravedlivý. 8 Kto robí hriech, je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku. Nato sa ukázal Syn Boţí, aby zkazil diela diablove. 9 Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôţe hrešiť, lebo sa narodil z Boha. 10 Po tom poznať deti Boţie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravedlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata. 11 Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého. 12 Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečoţe ho zabil? Preto, ţe jeho skutky boly zlé a jeho bratove spravedlivé. 13 Nedivte sa, moji bratia, ak vás svet nenávidí. 14 My vieme, ţe sme prešli zo smrti do ţivota, lebo milujeme bratov. Ten, kto nemiluje brata, zostáva v smrti.

15 Kaţdý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, ţe niktorý vrah nemá večného ţivota, zostávajúceho v sebe. 16 Po tom sme poznali lásku Boţiu, ţe on poloţil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov. 17 A kto by mal majetok tohoto sveta a videl by svojho brata, ţe má nedostatok, a zavrel by pred ním svoje srdce, jako potom zostáva v ňom láska Boţia? 18 Moje dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou. 19 A po tom známe, ţe sme z pravdy a upokojíme pred ním svoje srdcia, 20 ţe keď nás obviňuje naše srdce, ţe Bôh je väčší, ako je naše srdce, a vie všetko. 21 Milovaní, keď nás neobviňuje naše srdce, máme smelú dôveru k Bohu 22 a všetko, čokoľvek prosíme, berieme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a činíme to, čo je ľúbe pred ním. 23 A toto je to jeho prikázanie: aby sme verili menu jeho Syna, Jeţiša Krista, a milovali jedni druhých tak, ako nám dal prikázanie. 24 A ten, kto zachováva jeho prikázania, zostáva v ňom a on tieţ v ňom. A po tomto známe, ţe zostáva v nás - z Ducha, ktorého nám dal.

1 Ján 4

1 Milovaní, neverte kaţdému duchu, ale zkúšajte duchov, či sú z Boha, pretoţe mnohí falošní proroci vyšli do sveta. 2 Po tomto znajte Ducha Boţieho: kaţdý duch, ktorý vyznáva Jeţiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; 3 a kaţdý duch, ktorý nevyznáva Jeţiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, ţe prijde, a je uţ aj teraz na svete. 4 Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretoţe ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete. 5 Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta, a svet ich čuje. 6 My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Ztadiaľ známe ducha pravdy a ducha bludu. 7 Milovaní, milujme jedni druhých, pretoţe láska je z Boha, a kaţdý, kto miluje, narodil sa z Boha a zná Boha. 8 Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretoţe Bôh je láska. 9 V tom sa zjavila láska Boţia v nás, ţe svojho Syna, jednorodeného, poslal Bôh na svet, aby sme ţili skrze neho. 10 V tomto je láska: nie ţe by sme my boli milovali Boha, ale ţe on miloval nás a poslal svojho Syna jako smierenie za naše hriechy. 11 Milovaní, ak nás Bôh tak miloval, aj my sme povinní milovať jeden druhého. 12 Boha nikto nikdy nevidel; keď milujeme jeden druhého, Bôh zostáva v nás, a jeho láska je v nás dokonaná. 13 Po tom známe, ţe zostávame v ňom a on v nás, ţe nám dal zo svojho Ducha. 14 A my sme videli a svedčíme, ţe Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. 15 Ktokoľvek vyzná, ţe Jeţiš je Syn Boţí, Bôh zostáva v ňom a on v Bohu. 16 A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Bôh v nás. Bôh je láska, a ten, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu, a Bôh v ňom. 17 V tom je dokonaná láska s nami, aby sme mali smelú dôveru v deň súdu, lebo jako je on, tak sme aj my na tomto svete. 18 Bázne nieto v láske, ale dokonalá láska vyháňa bázeň, pretoţe bázeň má trápenie, a ten, kto sa bojí, nie je dokonaný v láske. 19 My milujeme jeho, preto ţe on prvý miloval nás.

20 Keby niekto povedal: Milujem Boha, a svojho brata by nenávidel, je lhár; lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, ako môţe milovať Boha, ktorého nevidel?! 21 A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval i svojho brata.

1 Ján 5

1 Kaţdý, kto verí, ţe Jeţiš je Kristus, narodil sa z Boha. A kaţdý, kto miluje toho, kto zrodil, miluje aj toho, ktorý sa z neho narodil 2 Po tom známe, ţe milujeme deti Boţie, keď milujeme Boha a zachovávame jeho prikázania. 3 Lebo toto je tá láska Boţia, aby sme zachovávali jeho prikázania, a jeho prikázania nie sú ťaţké. 4 Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom - naša viera. 5 Kto iný je tým, kto víťazí nad svetom ako ten, kto verí, ţe Jeţiš je Syn Boţí? 6 Toto je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Jeţiš Kristus. Nie len so samou vodou, ale s vodou i krvou. A Duch je, ktorý svedčí, lebo Duch je pravda. 7 Pretoţe traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno. 8 A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, voda a krv. A tí traja sú v jedno. 9 Ak prijímame svedoctvo ľudí, svedoctvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedoctvo Boţie, ktoré vysvedčil o svojom Synovi. 10 Ten, kto verí v Syna Boţieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretoţe neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Bôh o svojom Synovi. 11 A toto je to svedoctvo, ţe nám Bôh dal večný ţivot, a ten ţivot je v jeho Synovi. 12 Ten, kto má Syna, má ţivot; kto nemá Syna Boţieho, nemá ţivota. 13 To som napísal vám veriacim v meno Syna Boţieho nato, aby ste vedeli, ţe máte večný ţivot a aby ste verili v meno Syna Boţieho. 14 A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, ţe keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás. 15 A keď vieme, ţe nás čuje, za čokoľvek prosíme, vieme, ţe máme splnené svoje prosby, ktoré sme prosili od neho. 16 Keby niekto videl svojho brata, ţe hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Bôh mu dá ţivot, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil. 17 Kaţdá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť. 18 Vieme, ţe nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka. 19 Vieme, ţe sme z Boha, a celý svet leţí vo zlom. 20 A vieme, ţe Syn Boţí prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Jeţišu Kristovi. To je ten pravdivý Bôh a večný ţivot. 21 Dieťatká, chráňte sa modiel! Ameň.

2 Ján 1

1 Starší vyvolenej panej i jej deťom, ktorých ja milujem v pravde a nie len ja sám, ale aj všetci, ktorí poznali pravdu, 2 pre pravdu, ktorá zostáva v nás, a bude s nami na veky. 3 Nech je s vami milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Pána Jeţiša Krista, Syna Otcovho, v pravde a láske.

4 Veľmi som sa zaradoval, ţe som našiel z tvojich detí takých, ktorí chodia v pravde, tak ako sme dostali prikázanie od Otca. 5 A teraz ťa prosím, pani, nie ako čo by som ti písal nové prikázanie, ale to, ktoré sme mali od počiatku: aby sme milovali jedni druhých. 6 A toto je tá láska, aby sme chodili podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ako ste počuli od počiatku, aby ste v nej chodili. 7 Lebo mnohí bludári vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Jeţiša Krista, prišlého v tele. To je ten bludár a antikrist. 8 Majte na seba pozor, aby sme neztratili toho, čoho sme sa doteraz dopracovali, ale aby sme dostali plnú mzdu. 9 Kaţdý, kto ide ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha. Kto zostáva v učení Kristovom, ten má Otca i Syna. 10 Ak ide niekto k vám a nenesie toho učenia, neprijímajte ho do domu ani ho nepozdravujte. 11 Lebo ten, kto ho pozdravuje, účastní sa jeho zlých skutkov. 12 Hoci vám mám mnoho čo písať, nechcel som papierom a černidlom, ale sa nadejem, ţe prijdem k vám a budem hovoriť ústa k ústam, aby bola naša radosť naplnená. 13 Pozdravujú ťa deti tvojej vyvolenej sestry. Ameň.

3 Ján 1

1 Starší milovanému Gájovi, ktorého ja milujem v pravde. 2 Milovaný, prajem ti, ţeby si sa mal vo všetkom dobre a ţe by si bol zdravý, tak ako sa má dobre tvoja duša. 3 Lebo som sa veľmi zaradoval, keď prichádzali bratia a svedčili o tvojej pravde, tak ako ty chodíš v pravde. 4 Väčšej radosti nad to nemám, neţ aby som počul, ţe moje deti chodia v pravde. 5 Milovaný verne činíš, čokoľvek robíš bratom a hosťom, 6 ktorí dali tvojej láske svedoctvo pred sborom, ktorých keď vyprevadíš hodne Boha, dobre robíš. 7 Lebo vyšli za jeho meno neberúc ničoho od pohanov. 8 My sme teda podlţni prijímať takých bratov, aby sme boli spolupracovníkmi pravde a cirkvi. 9 Písal som sboru, ale Diotrefes, ktorý chce byť prvým medzi nimi, nás neprijíma. 10 Preto ak prijdem, pripomeniem jeho skutky, ktoré robí, ţe hovorí o nás zlé reči a nemajúc dosť na tom, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by chceli, bráni a vylučuje ich zo sboru. 11 Milovaný, nenasleduj zlého, ale dobré. Ten, kto činí dobré, je z Boha, ale kto robí zlé, nevidel Boha. 12 Demetriovi dávajú všetci svedoctvo i sama pravda, a my tieţ svedčíme, a viete, ţe naše svedoctvo je pravdivé. 13 Mal by som ti mnoho čo písať, ale nechcem ti napísať černidlom a perom. 14 Leţ nadejem sa, ţe ťa skoro uvidím, a budeme hovoriť ústa k ústam. 15 Pokoj ti! Pozdravujú ťa priatelia. Pozdravuj priateľov podľa mena.

Júda 1

1 Júda, sluha Jeţiša Krista a brat Jakobov, milovaným a posväteným v Bohu Otcovi a Jeţišu Kristovi zachovaným povolaným: 2 milosrdenstvo vám i pokoj i láska nech sa rozmnoţí!

3 Milovaní, snaţiac sa, jako len môţem, písať vám o našom spoločnom spasení prinútený som vám napísať a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz ta danú svätým. 4 Lebo sa kradmo bočnými cestami votreli niektorí ľudia, dávno vopred zapísaní k tomu odsúdeniu, bezboţníci, ktorí obracajú milosť našeho Boha na nestudatosť a jediného samovládcu Boha a nášho Pána Jeţiša Krista zapierajú. 5 A chcem vám pripomenúť, ktorí raz viete to všetko, ţe Pán zachrániac ľud z Egyptskej zeme po druhé tých, ktorí neuverili, zatratil 6 a anjelov, ktorí nezachovali svojho knieţatstva, ale opustili svoj vlastný príbytok, zachoval stráţených pod mrákavou vo večných putách k súdu veľkého dňa. 7 Jako Sodoma a Gomora a mestá okolo nich, ktoré podobným spôsobom ako títo neslýchane smilnily a odišly za iným telom, leţia pred očima na výstraţný príklad a nesú trest večného ohňa. 8 Podobne však aj títo, pohrúţení v spánok, telo poškvrňujú, panstvom pohŕdajú a slávam sa rúhajú. 9 A archanjel Michal, keď v spore s diablom hovoril o telo Mojţišovo, neopováţil sa vyniesť proti nemu rúhavý súd, ale povedal: Nech ťa potresce Pán! 10 Ale títo sa všetkému, čoho neznajú, rúhajú, a čomu prírodou, jako nerozumné zvieratá, rozumejú, práve v tom sa kazia. 11 Beda im! Lebo odišli cestou Kainovou a, pojatí bludom Balámovej mzdy, sa vykydli a protirečením Kóreho zahynuli. 12 Tí sú škvrnami na vašich hodoch lásky, ktorí sa spolu hostia bez bázne sami seba pasúc, bezvodné oblaky, vetrami pomimo unášané, pozdnojasenné stromy jalové, dvakrát zomrelé, vykorenené, 13 divoké vlny morské, vypeňujúce svoje vlastné hanebnosti, bludné hviezdy, ktorým je zachovaná mrákava tmy na večnosť. 14 A prorokoval aj o nich siedmy od Adama Enoch, keď povedal: Hľa prišiel Pán so svojimi svätými myriadami 15 učiniť súd proti všetkým a náleţite skárať všetkých ich bezboţníkov pre všetky skutky ich bezboţnosti, ktorými páchali bezboţnosť, a pre všetky tvrdé reči spupné, ktoré hovorili proti nemu, hriešnici, bezboţní. 16 To sú reptáci, ţehrajúci na svoj osud, ktorí chodia podľa svojich ţiadostí, a ktorých ústa hovoria nadutosti, a ktorí licomerne pre zisk obdivujú osoby. 17 Ale vy, milovaní, rozpamätajte sa na slová, predpovedané od apoštolov nášho Pána Jeţiša Krista, 18 ţe vám hovoril, ţe v poslednom čase budú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich bezboţných ţiadostí. 19 To sú tí, ktorí sa oddeľujú, telesní, nemajúci ducha. 20 Ale vy, milovaní budujúc sa na svojej presvätej viere, 21 modliac sa v Svätom Duchu, stráţiac zachovajte sa v láske Boţej očakávajúc milosrdenstvo nášho Pána Jeţiša Krista cieľom večného ţivota. 22 A nad niektorými majte ľútosť karhajúc ich a robiac rozdiel 23 a iných zachraňujte bázňou vytrhujúc ich z ohňa, nenávidiac ešte len aj tej od tela poškvrnenej sukne. 24 A tomu, ktorý vás môţe zachovať tak, čo neklesnete, a postaviť bezvadných pred tvárou svojej slávy v plesaní, 25 jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi, nech je skrze Jeţiša Krista, nášho Pána, sláva a veličenstvo, sila a vrchnostenská moc, ako pred všetkými veky, tak pred všetkými veky, tak i teraz i na všetky veky. Ameň.

Zjavenie 1

1 Zjavenie Jeţiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore, a on pošlúc ho po svojom anjelovi ukázal v znameniach svojmu sluhovi Jánovi, 2 ktorý svedčil slovo Boţie a svedoctvo Jeţiša Krista a všetko, čo videl. 3 Blahoslavený, kto číta a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.

4 Ján siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý prijde, a od siedmich duchov, ktorí sú pred jeho trónom, 5 a od Jeţiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a Knieţa kráľov zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou 6 a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi - jemu sláva a sila na veky vekov. Ameň. 7 Hľa, prichádza s oblakmi, a uvidí ho kaţdé oko, aj tí, ktorí ho prebodli, a nariekať budú nad ním všetky pokolenia zeme. Áno, ameň. 8 Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Bôh, ktorý je a ktorý bol a ktorý prijde, ten Všemohúci. 9 Ja Ján, i váš brat i spoluúčastník v súţení i v kráľovstve i v trpezlivosti Jeţiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre slovo Boţie a pre svedoctvo Jeţiša Krista. 10 Bol som v duchu v deň Pánov a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby, 11 ktorý hovoril: Ja som Alfa i Omega, prvý aj posledný, a čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergamu, do Tyatír, do Sárd, do Filadelfie a do Laodicee. 12 A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov 13 a v prostredku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu aţ po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom. 14 A jeho hlava a jeho vlasy boly biele jako biela vlna, jako sneh, a jeho oči boly jako plameň ohňa, 15 a jeho nohy boly podobné mosadzi, jako rozţeravenej v peci, a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. 16 A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd, a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci. 17 A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a poloţil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný 18 a ten Ţivý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som ţivý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti. 19 A tedy napíš, čo si videl a čo je a čo sa má diať po tomto. 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a sedem zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd sú anjeli siedmich sborov, a sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem sborov.

Zjavenie 2

1 Anjelovi efezského sboru napíš: Toto hovorí ten, ktorý drţí tých sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov: 2 Znám tvoje skutky aj tvoju prácu aj tvoju trpezlivosť, a ţe nemôţeš zniesť zlých a zkúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, ţe sú apoštolmi, a nie sú, a našiel a spoznal si ich, ţe sú lhári, 3 a zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre moje meno a neustal si. 4 Ale mám proti tebe to, ţe si opustil svoju prvú lásku. 5 Pamätaj tedy odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čiň prvé skutky; ale ak nie, prijdem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik s jeho miesta, keď neučiníš pokánia. 6 Ale to máš, ţe nenávidíš skutkov mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím. 7 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám jesť z dreva ţivota, ktoré je prostred raja Boţieho. 8 A anjelovi smyrnenského sboru napíš: Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a oţil:

9 Znám tvoje skutky aj tvoje súţenie aj tvoju chudobu - ale si bohatý - aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, ţe sú Ţidmi, a nie sú, ale sú shromaţdením satanovým. 10 Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do ţalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súţenie desať dní. Buď verný aţ do smrti, a dám ti korunu ţivota. 11 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť. 12 A anjelovi sboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý: 13 Znám tvoje skutky aj to, kde bývaš, kde je trón satanov, a drţíš moje meno a nezaprel si mojej viery ani vo dňoch, v ktorých svedčil Antipas, môj verný svedok, ktorého zabili u vás, kde býva satan. 14 Ale mám niečo málo proti tebe: ţe tam máš tých, ktorí drţia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, jako poloţiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili. 15 Tak máš aj ty takých, ktorí drţia učenie mikulášencov, čoho nenávidím. 16 Teda čiň pokánie; ale ak nie, prijdem rýchle na teba a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. 17 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám mu jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie. 18 A anjelovi sboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boţí, ktorí má svoje oči jako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi: 19 Znám tvoje skutky aj tvoju lásku aj sluţbu aj vernosť aj trpezlivosť aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých. 20 Ale mám niečo málo proti tebe: ţe necháš ţenu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, ţe je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. 21 A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia. 22 Hľa, ja ju hodím na leţisko i tých, ktorí cudzoloţia s ňou, do veľkého súţenia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. 23 I jej deti pobijem smrťou, a zvedia všetky sbory, ţe ja som, ktorý zpytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému kaţdému podľa vašich skutkov. 24 Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch všetkým, ktorí nemajú toho učenia, a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného bremena. 25 Avšak čo máte, drţte, dokiaľ neprijdem. 26 A tomu, kto víťazí a kto ostríha aţ do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi 27 a bude ich pásť ţelezným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní -, jako som i ja prijal od svojho Otca, 28 a dám mu rannú hviezdu. 29 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

Zjavenie 3

1 Anjelovi sboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Boţích a sedem hviezd: Znám tvoje skutky, ţe máš meno, ţe ţiješ, a si mŕtvy. 2 Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom. 3 Pamätaj tedy, jako si prijal a počul a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prijdem na teba jako zlodej, a nezvieš, v ktorú hodinu prijdem na teba. 4 Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb, ktoré nepoškvrnily svojho rúcha, a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretoţe sú hodni.

5 Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom, a nevytriem jeho mena z knihy ţivota a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi. 6 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! 7 A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára,, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára. 8 Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôţe zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena. 9 Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, ţe sú Ţidmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, ţe som si ťa ja zamiloval. 10 Preto, ţe si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. 11 Hľa, prijdem rýchle. Drţ to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! 12 Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno. 13 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! 14 A anjelovi sboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Boţieho: 15 Znám tvoje skutky, ţe nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! 16 Takto, ţe si vlaţný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. 17 Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, ţe si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. 18 Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. 19 Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie. 20 Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. 21 Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. 22 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

Zjavenie 4

1 Potom som videl, a hľa, dvere boly otvorené na nebi, a ten prvý hlas, ktorý som počul ako trúbu, hovoriacu so mnou, vravel: Vystúp sem hore, a ukáţem ti, čo sa musí stať potom. 2 A hneď som bol v duchu. A hľa, trón stál na nebi, a na tróne ktosi sediaci. 3 A ten, ktorý to sedel na tróne, bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a sardisu, a dúha bola vôkol trónu, na pohľad podobná smaragdu. 4 A okolo trónu stálo dvadsaťštyri trónov, a na trónoch som videl dvadsaťštyri starcov, sediacich, oblečených v bielych rúchach, a na svojich hlavách mali zlaté koruny. 5 A z trónu vychádzaly blesky a hromy a hlasy a pred trónom horelo sedem ohnivých lampád, ktoré sú siedmi duchovia Boţí, 6 a pred trónom bolo čosi jako sklené more, podobné kryštálu, a prostred trónu a vôkol trónu štyri ţivé bytosti, plné očí zpredu i zozadu. 7 A prvá ţivá bytosť bola podobná ľvovi, druhá ţivá bytosť podobná teľaťu, tretia ţivá bytosť mala tvár ako človek, a štvrtá ţivá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.

8 A štyri ţivé bytosti, jedna kaţdá z nich, maly po šiestich krýdlach okolo, a zvnútra boly plné očí. A nemajú odpočinku ani vodne ani vnoci a hovoria: Svätý, svätý, svätý Pán Bôh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý prijde. 9 A keď dajú ţivé bytosti sediacemu na tróne, ţivému na veky vekov, slávu a česť a vďaku, 10 padnú dvadsiati štyria starci pred sediacim na tróne a budú sa klaňať ţivému na veky vekov a hodia svoje koruny pred trónom hovoriac: 11 Hoden si, Pane a náš Boţe, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boly stvorené.

Zjavenie 5

1 A videl som na pravici sediaceho na tróne knihu, popísanú zvnútra i zozadu, zapečatenú siedmimi pečaťami. 2 A videl som silného anjela, ktorý hlásal velikým hlasom: Kto je hoden otvoriť knihu a zrušiť jej pečate? 3 A nikto nemohol na nebi ani na zemi ani pod zemou otvoriť knihu ani nazrieť do nej. 4 A ja som veľmi plakal, ţe sa nikto nenašiel hoden otvoriť a prečítať knihu ani nazrieť do nej. 5 A jeden zo starcov mi povedal: Neplač! Hľa, zvíťazil lev z pokolenia Júdovho, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a zrušil jej sedem pečatí. 6 A videl som a hľa, prostred trónu a tých štyroch ţivých bytostí a prostred starcov stál Baránok, ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi duchovia Boţí, poslaní na celú zem. 7 A prišiel a vzal knihu z pravice toho, ktorý to sedel na tróne. 8 A keď vzal knihu, štyri ţivé bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom majúc kaţdý harfu a zlatú čašu, plnú kadiva, čo sú modlitby svätých, 9 a spievali novú pieseň a hovorili: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a vykúpil si nás Bohu svojou krvou z kaţdého pokolenia a z kaţdého jazyka, ľudu a národa 10 a učinil si nás našemu Bohu kráľmi a kňazmi, a budeme kraľovať na zemi. 11 A videl som a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu a okolo ţivých bytostí a okolo starcov. A ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov, 12 ktorí hovorili veľkým hlasom: Hoden je Baránok, ten zabitý, vziať moc a bohatstvo a múdrosť a vládu a česť a slávu a dobrorečenie. 13 A kaţdé stvorenie, ktoré je na nebi a na zemi a pod zemou a na mori, a všetko, čo je v nich, počul som hovoriť: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť a sláva a sila na veky vekov. 14 A štyri ţivé bytosti vravely: Ameň. A dvadsiati štyria starci padli a klaňali sa ţivému na veky vekov.

Zjavenie 6

1 A videl som, keď otvoril Baránok jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch ţivých bytostí, ktorá hovorila jako hlasom hromu: Poď a vidz! 2 A videl som a hľa, biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal lučište, a dala sa mu koruna, a vyšiel víťaziac, aj aby zvíťazil. 3 A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú ţivú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! 4 A vyšiel iný kôň, červený, a tomu, ktorý sedel na ňom, dalo sa, aby vzal pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dal sa mu veľký meč. 5 A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu ţivú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! A videl som a hľa, čierny kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal váhu vo svojej ruke.

6 A počul som hlas prostred štyroch ţivých bytostí, ktorý hovoril: Choinix <Choinix - 1 liter> pšenice za denár a tri choinixy jačmeňa za denár, a oleju a vínu neškoď! 7 A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej ţivej bytosti, ktorý hovoril: Poď a vidz! 8 A videl som a hľa, plavý kôň, a tomu, ktorý sedel na ňom, bolo meno smrť, a peklo išlo spolu za ním. A bola im daná moc nad štvrtinou zeme, zabíjať mečom, hladom a smrťou, a aby hynuli ľudia od zemskej zveri. 9 A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Boţie a pre svedoctvo, ktoré mali. 10 A kričali veľkým hlasom a vraveli: Aţ dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? 11 A bolo dané jednému kaţdému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, aţ sa doplní počet aj ich spolusluţobníkov a ich bratov, ktorí majú tieţ byť zabití jako aj oni. 12 A videl som, keď otvoril šiestu pečať a hľa, povstalo veľké zemetrasenie, a slnce sčernelo jako srstené vrece, a mesiac bol celý jako krv, 13 a nebeské hviezdy padaly na zem, ako keď fík so seba mece svoje pozdné nedozrelky, trasený od veľkého vetra. 14 A nebo ta pošlo jako svíjajúci sa kniţný svitok. A kaţdý vrch a ostrov sa pohly so svojho miesta. 15 A kráľovia zeme, veľmoţi, boháči, vojvodcovia a mocní i kaţdý sluha i kaţdý slobodný skryli sa do jaskýň a do skál vrchov 16 a vraveli vrchom a skalám: Padnite na nás a prikryte nás pred tvárou toho, ktorý sedí na tróne a pred hnevom Baránka, 17 lebo prišiel ten veliký deň jeho hnevu, a kto môţe obstáť?

Zjavenie 7

1 A potom som videl štyroch anjelov, ktorí stáli na štyroch uhloch zeme a drţali štyri vetry zeme, aby nevial vietor na zemi ani na mori ani na niktorý strom. 2 A videl som iného anjela, ktorý vystupoval od východu slnca a ktorý mal pečať ţivého Boha a kričal veľkým hlasom na štyroch anjelov, ktorým to bolo dané, aby škodili zemi a moru, 3 a hovoril: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, dokiaľ nepopečatíme sluţobníkov nášho Boha na ich čelách. 4 A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z kaţdého pokolenia synov Izraelových; 5 z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; 6 z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; 7 z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; 8 z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených; 9 Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z kaţdého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách, 10 a kričali velikým hlasom a hovorili: Spasenie nášmu Bohu, sediacemu na tróne, a Baránkovi! 11 A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov a okolo štyroch ţivých bytostí a padli pred trónom na svoju tvár a klaňali sa Bohu 12 a hovorili: Ameň. Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a vláda našemu Bohu na veky vekov. Ameň. 13 A jeden zo starcov odpovedal a riekol mi: Kto sú títo oblečení v tom dlhom bielom rúchu a odkiaľ prišli?

14 A ja som mu povedal: Pane, ty vieš. A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súţenia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. 15 Preto sú pred trónom Boţím a svätoslúţia mu dňom i nocou v jeho chráme, a ten, ktorý sedí na tróne, bude stániť nad nimi. 16 Nebudú viacej lačnieť ani nebudú viacej ţízniť, ani nebude na nich doráţať slnce ani nijaké horko. 17 Lebo Baránok, ktorý leţí prostredkom trónu, ich bude pásť a bude ich vodiť k prameňom vôd ţivota, a Bôh sotrie kaţdú slzu s ich očí.

Zjavenie 8

1 A keď otvoril siedmu pečať, nastalo mlčanie na nebi jako za pol hodiny. 2 A videl som tých sedem anjelov, ktorí stoja pred Bohom, a dalo sa im sedem trúb. 3 A prišiel iný anjel a postavil sa pri oltári a mal zlaté kadidlo, a bolo mu dané mnoho kadiva, aby ho dal s modlitbami všetkých svätých na zlatý oltár, ktorý je pred trónom. 4 A vystúpil dym kadív s modlitbami svätých z ruky anjela pred Bohom. 5 A potom vzal anjel kadidlo a naplnil ho ohňom s oltára a hodil na zem, a povstaly hlasy, a burácaly hromy, a blýskaly sa blesky, a bolo zemetrasenie. 6 A siedmi anjeli, ktorí mali sedem trúb, prihotovili sa, aby trúbili. 7 A prvý anjel zatrúbil, a nastalo krupobitie a oheň, čo bolo smiešané s krvou, a bolo to hodené na zem, a bola spálená tretina zeme, i tretina stromov zhorela, i všetka zelená tráva bola spálená. 8 A druhý anjel zatrúbil, a niečo jako veliký vrch, horiaci ohňom, bolo hodené do mora. A tretina mora sa obrátila na krv 9 a zomrela tretina tvorov, ktoré sú v mori, ktoré majú dušu, i tretina lodí bola zkazená. 10 A tretí anjel zatrúbil, a padla s neba veliká hviezda, horiaca jako fakľa, a padla na tretinu riek i na pramene vôd. 11 A meno hviezdy je Palina, a tretina vôd sa obrátila na palinu, a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo boly zhorkly. 12 A štvrtý anjel zatrúbil, a uderená bola tretina slnca i tretina mesiaca i tretina hviezd, aby sa zatmila ich tretina, a deň aby nesvietil svoju tretinu a noc podobne. 13 A videl som a počul jedného orla anjela, ktorý letel prostredkom neba a hovoril veľkým hlasom: Beda, beda, beda tým, ktorí bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúby troch anjelov, ktorí majú trúbiť.

Zjavenie 9

1 A piaty anjel zatrúbil, a videl som hviezdu, ktorá padla s neba na zem, a dal sa jej kľúč od studnice priepasti. 2 A otvorila studnicu priepasti, a vyšiel dym zo studnice jako dym z veľkej pece, a zatmilo sa slnce i povetrie od dymu studnice. 3 A z dymu vyšly kobylky na zem, a dala sa im moc, ako majú moc zemskí škorpióni. 4 A bolo im rečené, aby neškodily tráve zeme ani ničomu zelenému ani niktorému stromu, iba jedine ľuďom, ktorí nemajú pečate Boţej na svojich čelách. 5 A bolo im dané, aby ich nezbíjaly, ale aby boli mučení päť mesiacov. A ich mučenie aby bolo jako od škorpióna, keď bodne človeka. 6 A v tých dňoch budú ľudia hľadať smrť, a nenajdú jej a budú si ţiadať zomrieť, ale smrť utečie od nich. 7 A podoby kobyliek boly podobné koňom, prihotoveným do boja, a na ich hlavách bolo čosi jako nejaké koruny, podobné zlatu, a ich tváre boly jako ľudské tváre,

8 a maly vlasy jako ţenské vlasy, a ich zuby boly jako zuby ľvov; 9 a maly panciere jako ţelezné panciere, a zvuk ich krýdel ako hrmot vozov mnoho koní, beţiacich do boja. 10 A maly chvosty, podobné škorpiónom, a ţihadlá boly v ich chvostoch, a ich moc bola škodiť ľuďom päť mesiacov. 11 A majú nad sebou kráľa, anjela priepasti, ktorému je, hebrejsky meno Abaddon a v gréckom jazyku má meno Apollyon, Zhubca. 12 Jedno beda pominulo a hľa, za týmto prijde ešte dvoje beda. 13 A šiesty anjel zatrúbil, a počul som jeden hlas zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý stál pred Bohom, 14 ktorý to hlas hovoril šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: Rozviaţ tých štyroch anjelov, poviazaných pri veľkej rieke Eufrate. 15 A boli rozviazaní štyria anjeli, ktorí boli prihotovení na hodinu a na deň a na mesiac a na rok, aby pobili tretinu ľudí. 16 A počet vojsk tej jazdy bol dve myriady myriád. Počul som ich počet. 17 A tak som videl kone vo videní aj tých, ktorí sedeli na nich, ktorí mali ohnivé panciere a hyacintové a sírové. A hlavy koní boly jako hlavy ľvov, a z ich úst vychádzal oheň, dym a síra. 18 Od toho trojeho bola pobitá tretina ľudí, od ohňa, dymu a od síry, ktoré vychádzaly z ich úst. 19 Lebo moc koní je v ich ústach a ich chvostoch, lebo ich chvosty sú podobné hadom a majú hlavy a nimi škodia. 20 A ostatní ľudia, ktorí neboli pobití ranami, ani neurobili pokánia zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom a modlám, zlatým a strieborným, medeným a kamenným a dreveným, ktoré nemôţu ani vidieť ani počuť ani chodiť; 21 ani neurobili pokánia zo svojich vráţd ani zo svojich čarov ani zo svojho smilstva ani zo svojich krádeţí.

Zjavenie 10

1 A videl som iného anjela silného, sostupujúceho z neba, odiateho oblakom, a na jeho hlave bola dúha, a jeho tvár bola jako slnce, a jeho nohy jako ohnivé stĺpy. 2 a vo svojej ruke mal otvorenú kniţku. A svoju pravú nohu poloţil na more a ľavú na zem 3 a skríkol velikým hlasom, ako keď reve lev. A keď skríkol, prehovorilo sedem hromov svoje hlasy. 4 A keď dohovorilo sedem hromov svoje hlasy, chcel som písať. Ale som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš toho! 5 A anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, pozdvihol svoju pravú ruku k nebu 6 a prisahal na ţivého na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, a zem i to, čo je nej, a more i to, čo je v ňom, ţe uţ viac nebude času, 7 ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď bude trúbiť, dokoná sa tajomstvo Boţie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom. 8 A hlas, ktorý som bol počul z neba, zase hovoril so mnou a povedal: Iď a vezmi otvorenú kniţku, ktorá je v ruke anjela, ktorý stojí na mori a na zemi. 9 Vtedy som odišiel k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal kniţku. A on mi povedal: Vezmi a zjedz ju, a spôsobí ti horkosť v bruchu, ale v tvojich ústach bude sladká ako med. 10 A vzal som kniţku z ruky anjela a zjedol som ju, a bola v mojich ústach sladká jako med, ale keď som ju zjedol, zhorklo moje brucho. 11 A povedal mi: Musíš zase prorokovať proti ľuďom a národom a jazykom a mnohým kráľom.

Zjavenie 11

1 A bola mi daná trstina, podobná prútu, a anjel stál a povedal: Vstaň a zmeraj chrám Boţí aj oltár aj tých, ktorí sa modlia v ňom. 2 A dvor, ktorý je z vonku chrámu, vyhoď von a nemeraj ho, lebo je daný pohanom, i to sväté mesto budú šliapať štyridsaťdva mesiacov. 3 A dám svojim dvom svedkom, a budú prorokovať tisíc dvesto šesťdesiat dní, oblečení v smútočných vreciach. 4 Toto sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Bohom, Pánom zeme. 5 A keby im chcel niekto ublíţiť, vyjde oheň z ich úst a zoţerie ich nepriateľov. A keby im chcel niekto ublíţiť, musí byť tak zabitý. 6 Tí majú moc a právo zavrieť nebo, aby nepršal dáţď vo dňoch ich proroctva. A majú moc nad vodami, aby ich obrátili na krv a bili zem kaţdou ranou koľkokoľvek ráz by chceli. 7 A keď dokonajú svoje svedoctvo, šelma, ktorá vystupuje z priepasti, bude bojovať s nimi a zvíťazí nad nimi a zabije ich. 8 A ich mŕtve telá budú leţať na ulici toho veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde bol i náš Pán ukriţovaný. 9 A mnohí z ľudí a z pokolení a z jazykov a národov budú vidieť ich mŕtve telá tri a pol dňa, a nedovolia pochovať ich mŕtve telá do hrobu. 10 A obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi a budú sa veseliť a budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili bývajúcich na zemi. 11 Ale po tých troch a pol dňa vošiel do nich duch ţivota od Boha, a stali na svoje nohy, a veľká bázeň padla na tých, ktorí ich videli. 12 A počuli veľký hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! A vystúpili do neba v oblaku. A ich nepriatelia hľadeli na nich. 13 A v tú hodinu povstalo veľké zemetrasenie, a desiata čiastka mesta padla, a v tom zemetrasení bolo pobité sedem tisíc ľudí, a ostatní sa nastrašili a vzdali slávu Bohu neba. 14 Druhé beda pominulo, hľa, tretie beda prijde skoro. 15 A siedmy anjel zatrúbil, a povstaly veľké hlasy na nebi, ktoré hovorily: Kráľovstvá sveta sa staly kráľovstvami nášho Pána a jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov. 16 A dvadsiati štyria starci, ktorí sedia pred Bohom na svojich trónoch, padli kaţdý na svoju tvár a klaňali sa Bohu 17 a hovorili: Ďakujeme ti, Pane, všemohúci Boţe, ktorý si a ktorý si bol a ktorý prijdeš, pretoţe si prevzal svoju velikú moc a kraľuješ. 18 A rozhnevaly sa národy, a prišiel tvoj hnev a čas mŕtvych, aby boli súdení, ako i čas dať odplatu tvojim sluhom, prorokom, a svätým a tým, ktorí sa boja tvojho mena, malým i veľkým, aby boli zkazení tí, ktorí kazia zem. 19 A otvoril sa chrám Boţí, ktorý je na nebi, a ukázala sa truhla jeho smluvy v jeho chráme, a povstalo blýskanie, a zavznely hlasy, a zaburácaly hromy, a bolo zemetrasenie a veľké krupobitie.

Zjavenie 12

1 A ukázal sa veľký div na nebi: ţena, odiata slnkom, a mesiac bol pod jej nohami, a na jej hlave koruna dvanástich hviezd. 2 A súc tehotná kričala v pôrodných bolestiach a trápila sa majúc porodiť. 3 A ukázal sa aj iný div na nebi. A hľa, veľký drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách mal sedem diadémov, 4 a jeho chvost vliekol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ţenu, ktorá mala porodiť, aby keď porodí, hneď zoţral jej dieťa.

5 A porodila syna, chlapca, ktorý bude pásť všetky národy ţelezným prútom, a jej dieťa bolo vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu. 6 A ţena utiekla na púšť, kde má miesto, pripravené od Boha, aby ju tam ţivili tisíc dvesto šesťdesiat dní. 7 A povstal boj na nebi: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; a bojoval i drak a jeho anjeli. 8 Ale nezvládali, ani ich miesto sa viacej nenašlo na nebi. 9 A svrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvodí celý svet; svrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli svrhnutí s ním. 10 A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je svrhnutý ţalobník našich bratov, ktorý ţaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou. 11 A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedoctva a nemilovali svojej duše aţ do smrti. 12 Preto sa veseľte, nebesia, a ktorí stánite v nich! Beda tým, ktorí bývajú na zemi a na mori, lebo sostúpil k vám diabol, ktorý má veľký hnev, lebo vie, ţe má krátky čas. 13 A keď videl drak, ţe je svrhnutý na zem, honil ţenu, ktorá porodila toho chlapca. 14 Ale ţene sa daly dve krýdla toho veľkého orla, aby odletela na púšť, na svoje miesto, kde ju budú ţiviť čas a časy a pol času, preč od tvári hada. 15 A had pustil zo svojich úst za ţenou vodu jako rieku, aby ju odniesla rieka. 16 Ale zem pomohla ţene; lebo zem otvorila svoje ústa a pohltila rieku, ktorú pustil drak zo svojich úst. 17 A drak sa rozhneval na ţenu a odišiel bojovať s ostatnými z jej semena, ktorí zachovávajú prikázania Boţie a majú svedoctvo Jeţiša Krista. 18 A stál som na morskom piesku.

Zjavenie 13

1 A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. 2 A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi, a jej nohy boly jako nohy medveďa a jej ústa jako ústa ľva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón i veľkú právomoc. 3 A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem hľadiac za šelmou. 4 A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme, a kto môţe bojovať s ňou?! 5 A boly jej dané ústa, ktoré hovorily veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov. 6 A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi. 7 A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad kaţdým pokolením a nad kaţdým ľudom i jazykom i národom. 8 A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe ţivota Baránka, zabitého od zaloţenia sveta. 9 Ak má niekto uši, nech počuje! 10 Ak vedie niekto do zajatia, pojde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých. 11 A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila jako drak.

12 A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená. 13 A robí veľké divy, takţe aj ohňu dáva sostupovať z neba na zem pred ľuďmi. 14 a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané urobiť pred šelmou, a káţe obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a oţila. 15 A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití. 16 A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo, 17 a aby nikto nemohol ani kúpiť ani predať iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. 18 Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.

Zjavenie 14

1 A videl som a hľa, Baránok stál na vrchu Sione a s ním sto štyridsaťštyri tisíc takých, ktorí majú jeho meno a meno jeho Otca napísané na svojich čelách. 2 A počul som hlas z neba jako hukot mnohých vôd a jako zvuk veľkého hromu a hlas, ktorý som počul, bol ako hlas harfeníkov, hrajúcich na svojich harfách. 3 A spievali jako novú pieseň pred trónom a pred štyrmi ţivými bytosťami a pred starcami. A nikto sa nemohol naučiť pieseň iba tých sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí sú kúpení zo zeme. 4 To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ţenami, lebo sú panenci. To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide; toto sú kúpení z ľudí, prvotinou Bohu a Baránkovi, 5 a v ich ústach nebola najdená lesť, lebo sú bezvadní pred trónom Boţím. 6 A videl som iného anjela, letiaceho prostredkom neba, ktorý mal večné evanjelium, aby ho zvestoval tým, ktorí bývajú na zemi, a kaţdému národu i pokoleniu i jazyku i ľudu 7 a hovoril veľkým hlasom: Bojte sa Boha, a dajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem i more i pramene vôd. 8 A iný, druhý anjel nasledoval a hovoril: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, ktoré vínom hnevu svojho smilstva napájalo všetky národy. 9 A iný, tretí anjel nasledoval za nimi a hovoril veľkým hlasom: Jestli sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, 10 bude aj on piť z vína hnevu Boţieho, z nemiešaného, ktoré je naliate v poháre jeho hnevu, a bude sa mučiť v ohni a síre pred svätými anjelmi a pred Baránkom, 11 a dym ich mučenia bude vystupovať na veky vekov. A nebudú mať odpočinku ani vodne ani vnoci, tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, a jestli niekto prijme znamenie jej mena. 12 Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí ostríhajú prikázania Boţie a vieru Jeţišovu. 13 A počul som hlas z neba, ktorý mi hovoril: Píš! Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz zomierajú v Pánovi. Áno, tak hovorí Duch, aby si odpočinuli od svojich prác, a ich skutky nasledujú s nimi. 14 A videl som a hľa, ukázal sa biely oblak, a na oblaku sedel podobný Synovi človeka a mal na svojej hlave zlatú korunu a vo svojej ruke ostrý srp. 15 A iný anjel vyšiel z chrámu volajúc veľkým hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku, a hovoril: Pošli svoj srp a ţni, lebo ti prišla hodina ţať, pretoţe dozrejúc uschlo ţnivo zeme. 16 A ten, ktorý to sedel na oblaku, hodil svoj srp na zem, a poţatá bola zem.

17 A zase iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a mal aj on ostrý srp. 18 A ešte iný anjel vyšiel z oltára, ktorý mal moc nad ohňom, a zavolal veľkým krikom na toho, ktorý mal ten ostrý srp, a povedal: Pošli svoj ostrý srp a sreţ strapce vinice zeme, pretoţe dozrely jej hrozná. 19 A anjel hodil svoj srp na zem a orezal vinicu zeme a hodil do veľkého lisu hnevu Boţieho. 20 A lis bol šliapaný vonku za mestom, a z lisu vyšla krv, ktorá sahala aţ po úzdu koňom na tisíc šesťsto štádií čiţe honov.

Zjavenie 15

1 A videl som iný div na nebi, veľký a prepodivný: sedem anjelov, majúcich sedem posledných rán, pretoţe nimi sa dokoná hnev Boţí. 2 A videl som čosi jako sklené more, smiešané s ohňom, a tých, ktorí zvíťazili nad šelmou a nad jej obrazom a nad jej znamením, nad číslom jej mena, ţe stáli na sklenom mori a mali harfy Boţie 3 a spievali pieseň Mojţiša, sluhu Boţieho, a pieseň Baránkovu a hovorili: Veľké a prepodivné sú tvoje skutky, Pane, všemohúci Boţe, spravedlivé a pravdivé sú tvoje cesty, ó, Kráľu svätých! 4 Kto by sa teba nebál, ó, Pane, a neoslavoval tvojho mena?! Lebo ty si sám jediný svätý; pretoţe všetky národy prijdú a budú sa klaňať pred tebou, lebo sú zjavené tvoje spravedlivé súdy. 5 A potom som videl a hľa, otvoril sa chrám stánu svedoctva na nebi, 6 a z chrámu vyšli siedmi anjeli, ktorí mali sedem rán, oblečení v ľanovom, čistom a skvelom rúchu a na prsiach boli prepásaní zlatými pásy. 7 A jedna zo štyroch ţivých bytostí dala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, ţivého na veky vekov. 8 A chrám sa naplnil dymom od slávy Boha a od jeho moci, a nikto nemohol vojsť do chrámu, dokiaľ sa nedokonalo sedem rán tých siedmich anjelov.

Zjavenie 16

1 A počul som z chrámu veľký hlas, ktorý hovoril siedmim anjelom: Iďte a vylejte sedem čiaš hnevu Boţieho na zem! 2 Vtedy odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem. A vyhodil sa odporný a zlý vred na ľuďoch, ktorí mali znamenie šelmy, a na tých, ktorí sa klaňali jej obrazu. 3 A druhý anjel vylial svoju čašu na more, a obrátilo sa na krv, ako krv mŕtveho, a zomrela kaţdá duša ţivá, ktorá bola v mori. 4 A tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd, a obrátily sa na krv. 5 A počul som anjela vôd, ktorý hovoril: Spravedlivý si, ó, Pane, ktorý si a ktorý si bol, ten svätý, ţe si to usúdil; 6 lebo krv svätých a prorokov vylievali, a krv si im dal piť, lebo sú hodni. 7 A počul som iného z oltára, ktorý hovoril: Áno, Pane, všemohúci Boţe, pravdivé a spravedlivé sú tvoje súdy. 8 A štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnce, a bolo mu dané upáliť ľudí ohňom. 9 A pálení boli ľudia veľkou páľou a rúhali sa menu Boha, ktorý má moc nad tými ranami, a neučinili pokánia, aby mu boli dali slávu. 10 A piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy, a jej kráľovstvo stalo sa zatemneným. A kúsali si jazyky od bolesti 11 a rúhali sa Bohu neba od svojich bolestí a od svojich vredov, ale neučinili pokánia zo svojich skutkov. 12 A šiesty anjel vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrates, a vyschla jej voda, aby sa prihotovila cesta kráľom od východu slnca.

13 A videl som, ţe sa zjavili z úst draka a z úst šelmy a z úst falošného proroka traja nečistí duchovia, podobní ţabám, 14 lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia divy a ktorí vychádzajú ku kráľom zeme a celého sveta, aby ich shromaţdili do boja toho veľkého dňa všemohúceho Boha. 15 Hľa, prijdem ako zlodej! Blahoslavený, kto bdeje a ostríha svoje rúcho, aby nechodil nahý, a aby nevideli jeho hanby. 16 A shromaţdili ich na miesto, ktoré sa volá hebrejsky Harmageddon. 17 A siedmy anjel vylial svoju čašu na povetrie, a vyšiel veľký hlas z nebeského chrámu od trónu a povedal: Stalo sa! 18 A povstaly hlasy a hromy a blesky, a povstalo veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, odkedy je človek na zemi, tak nesmierne veľkého zemetrasenia. 19 A to veľké mesto sa roztrhlo na tri čiastky, a mestá národov padly. I veľký Babylon prišiel na pamäť pred Bohom, aby mu dal pohár vína prchlivosti svojho hnevu. 20 A zmizly všetky ostrovy, a vrchy sa nenašly. 21 A na ľudí padal z neba veľký ľadovec ako centy. A ľudia sa rúhali Bohu pre ranu ľadovca, lebo bola veľmi veliká.

Zjavenie 17

1 A prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí to mali tých sedem čiaš, a prehovoril so mnou a riekol mi: Poď, ukáţem ti odsúdenie tej veľkej smilnice, ktorá sedí na mnohých vodách, 2 s ktorou smilnili kráľovia zeme, a spili sa vínom jej smilstva obyvatelia zeme. 3 A zaniesol ma v duchu na púšť. A videl som ţenu, ktorá sedela na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov. 4 A ţena bola odiata purpurom a šarlátom a bola pokrytá zlatom a ozdobená drahým kamením a perlami a vo svojej ruke mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva, 5 a na svojom čele mala napísané meno: Tajomstvo, Veľký Babylon, Mater smilníc a ohavností zeme. 6 A videl som ţenu, ţe bola opilá krvi svätých a krvi svedkov Jeţišových. A keď som ju videl, náramne som sa divil. 7 A anjel mi povedal: Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ţeny aj šelmy, ktorá ju nesie a ktorá má sedem hláv a desať rohov. 8 Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia. A budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe ţivota od zaloţenia sveta, keď budú vidieť šelmu, ţe bola a nie je, a keď zase tu bude. 9 Tu je zmysel, ktorý má múdrosť: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých sedí ţena. 10 A je sedem kráľov. Päť ich padlo, a jeden je, ten druhý ešte neprišiel. A keď prijde, musí trochu potrvať. 11 A šelma, ktorá bola a nie je, aj ona sama je ôsmym, a je z tých siedmich a ide do zatratenia. 12 A desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstva, ale moc ako kráľovia dostanú jednej hodiny spolu so šelmou. 13 Tí majú jednu myseľ a svoju moc a svoje právo dajú šelme. 14 Tí budú bojovať s Baránkom, a Baránok zvíťazí nad nimi, pretoţe je Pánom pánov a Kráľom kráľov, aj tí, ktorí sú s ním, povolaní, vyvolení a verní. 15 A povedal mi: Vody, ktoré si videl, kde sedí smilnica, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. 16 A desať rohov, ktoré si videl, i šelma, tí budú nenávidieť smilnicu a spustošia ju a obnaţia a budú jesť jej mäsá a ju spália ohňom. 17 Lebo to Bôh dal do ich srdca, aby vykonali jeho úmysel a aby prišli na jednu mienku a dali svoje kráľovstvo šelme, dokiaľ by sa nevykonaly slová Boţie. 18 A ţena, ktorú si videl, je to veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.

Zjavenie 18

1 Potom som videl iného anjela, sostupujúceho z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem bola osvietená od jeho slávy. 2 A skríkol silne, veľkým hlasom a hovoril: Padol, padol veľký Babylon a stal sa bývaniskom démonov a ţalárom kaţdého ducha nečistého a ţalárom kaţdého vtáka nečistého a nenávideného, 3 lebo z vína prchlivosti jeho smilstva pily všetky národy, a kráľovia zeme smilnili s ním, a kupci zeme zbohatli z moci jeho buje. 4 A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán. 5 Lebo jeho hriechy dosiahly aţ do neba, a Bôh sa rozpamätal na jeho neprávosti. 6 Odplaťte mu, jako aj on vám platil, a dajte mu dvojnásobne podľa jeho skutkov. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne; 7 na koľko sa oslávil a zbujnel, toľko mu dajte múk a ţiaľu. Lebo hovorí vo svojom srdci: Sedím kráľovná a nie som vdovou a ţiaľu neuvidím nikdy. 8 Preto jedného dňa prijdú jeho rany, smrť a ţiaľ a hlad, a bude spálený ohňom, lebo je silný Pán Bôh, ktorý ho súdi. 9 A budú plakať za ním a kvíliť budú nad ním kráľovia zeme, ktorí s ním smilnili a rozkošili v buji, keď budú vidieť dym jeho poţiaru 10 stojac zďaleka pre bázeň jeho múk a budú hovoriť: Beda, beda, veliké mesto, to silné mesto Babylon, ţe v jednej hodine prišiel jeho súd. 11 Aj kupci zeme budú plakať a ţialiť nad ním, pretoţe nikto viac nekúpi ich tovaru, 12 tovaru zlata a striebra a drahého kameňa, periel, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijakého dreva thvinového, všelijakých nádob zo slonovej kosti a všelijakého náradia z najdrahšieho dreva, z medi, zo ţeleza a z mramoru 13 a škorice a rozváňajúceho amónu, tymianu a vzácnej masti a libánskeho kadiva, vína a oleja a jemnej múky pšeničnej, pšenice a dobytka a oviec a koní a vozov a otrokov <Doslovne: ľudských tiel> a ľudských duší. 14 A ovocie ţiadosti tvojej duše odišlo od teba, i všetko tučné a nádherné zhynulo a bolo odňaté od teba, a uţ toho viac nikdy nenajdeš. 15 Kupci s tými vecami, ktorí boli zbohatli z neho, budú stáť zďaleka pre bázeň jeho múk plačúc a ţalostiac 16 a budú hovoriť: Beda, beda, to veľké mesto, ktoré bolo odiate kmentom, purpurom a šarlátom a bolo pokryté zlatom a drahým kamením a perlami, ţe v jednej hodine je spustošené také veľké bohatstvo. 17 A všetci kormidelníci a všetci, ktorí sa plavia na lodiach, a plavci a všetci, ktorí robia na mori, budú stáť zďaleka 18 a budú kričať, keď budú vidieť dym jeho poţiaru a budú hovoriť: Kde ktoré mesto bolo kedy podobné tomu veľkému mestu?! 19 A sypali prach na svoje hlavy a kričali, plakali, ţialili a hovorili: Beda, beda, to veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, z jeho drahocennosti, ţe tak v jednej hodine spustlo! 20 Veseľ sa nad ním nebo, i vy svätí a apoštolovia a proroci, pretoţe Bôh vykonal váš súd na ňom. 21 A jeden silný anjel zodvihol kameň ako veliký ţernov a hodil ho do mora a povedal: Tak prudko bude svrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viacej sa nikdy nenajde. 22 A nikdy viacej sa nepočuje v tebe hlas harfeníkov a iných hudobníkov, pískačov a trubačov. A viac nikdy sa nenajde v tebe nijaký remeselník nijakého remesla, ani sa viacej nepočuje v tebe hukot mlyna, 23 ani uţ nikdy viac nezasvieti v tebe svetlo sviece, ani sa viacej nepočuje v tebe hlas ţenícha a nevesty, pretoţe tvoji kupci boli veľmoţmi zeme, pretoţe tvojimi čary zvedené boly do bludu všetky národy. 24 A našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých pobitých na zemi.

Zjavenie 19

1 Potom som počul sťa veľký hlas mohutného zástupu na nebi, ktorý hovoril: Hallelujah! Spasenie a sláva a česť a moc Pánovi, nášmu Bohu, 2 pretoţe pravdivé a spravedlivé sú jeho súdy, lebo odsúdil veľkú smilnicu, ktorá porušovala zem svojím smilstvom, a pomstil krv svojich sluhov na jej ruke. 3 A povedali aj po druhé: Hallelujah! A jej dym vystupuje na veky vekov. 4 A padli dvadsiati štyria starci aj štyri ţivé bytosti a klaňali sa Bohu, sediacemu na tróne, a povedali: Ameň, hallelujah! 5 A z trónu vyšiel hlas, ktorý povedal: Chváľte našeho Boha, všetci jeho sluhovia, aj vy, ktorí sa ho bojíte, malí aj veľkí. 6 A zase som počul ako hlas mnohého zástupu a jako hukot mnohých vôd a jako zvuk silných hromov, ktoré hovorily: Hallelujah! Pretoţe prevzal kráľovstvo Pán, náš Bôh, ten Všemohúci. 7 Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manţelka sa prihotovila. 8 A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých. 9 A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Boţie. 10 A ja som padol k jeho nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: Hľaď, neurob toho! Som tvoj spolusluha a tvojich bratov, ktorí majú svedoctvo Jeţišovo. Bohu sa klaňaj! Lebo svedoctvom Jeţišovým je duch proroctva. 11 A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. 12 A jeho oči boly jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. 13 A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Boţie. 14 A vojská, ktoré sú na nebi, išly za ním na bielych koňoch, odiati kmentom, bielym a čistým. 15 A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy. A on ich bude pásť ţelezným prútom a on bude šliapať lis vína prchlivosti a hnevu všemohúceho Boha. 16 A na svojom rúchu a na svojich bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. 17 A videl som jedného anjela, ktorý stál v slnci a skríkol velikým hlasom a povedal všetkým vtákom, lietajúcim prostredkom neba: Poďte a shromaţdite sa k veľkej večeri veľkého Boha, 18 aby ste jedly telá kráľov, telá tisícnikov, telá silných a telá koní a tých, ktorí sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i sluhov i malých i veľkých. 19 A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská, shromaţdené bojovať s tým, ktorý to sedel na tom koni, aj s jeho vojskom. 20 A lapená bola šelma a s ňou falošný prorok, ktorý robil pred ňou divy, ktorými zviedol do bludu tých, ktorí prijali znamenie šelmy a tých, ktorí sa klaňali jej obrazu. Tí dvaja boli hodení ţiví do ohnivého jazera, horiaceho sírou. 21 A ostatní boli pobití mečom toho, ktorý to sedel na tom koni, mečom, vychádzajúcim z jeho úst. A všetko vtáctvo sa nasýtilo ich tiel.

Zjavenie 20

1 A videl som anjela, sostupujúceho s neba, ktorý mal kľúč od priepasti a na svojej ruke veľkú reťaz. 2 A chopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol a satan, a poviazal ho na tisíc rokov

3 a vrhnul ho do priepasti a zavrel ho a zapečatil nad ním, aby viac nezvodil národov, dokiaľ by sa nedokonalo tisíc rokov. A potom musí byť prepustený na malý čas. 4 A videl som tróny, a posadali sa na ne, a dal sa im súd, a videl som i duše postínaných pre svedoctvo Jeţišovo a pre slovo Boţie, a ktorí sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znamenia na svoje čelo ani na svoju ruku. A oţili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5 A ostatní mŕtvi neoţili, aţ sa dokoná tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. 6 Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov. 7 A keď sa dokoná tých tisíc rokov, rozviazaný bude satan a prepustený zo svojho ţalára 8 a vyjde, aby zvodil národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Góga a Magóga, aby ich shromaţdil do boja, ktorých počet je ako piesok mora. 9 A vyšli na šír zeme a obkľúčili tábor svätých i to milované mesto. Ale sostúpil oheň od Boha z neba a strávil ich. 10 A diabol, ktorý ich zvodil, bol uvrhnutý do jazera ohňa a síry, kde je i šelma i falošný prorok, a budú mučení dňom i nocou na veky vekov. 11 A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo najdené. 12 A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Boţím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha ţivota, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. 13 A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo daly mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden kaţdý podľa svojich skutkov. 14 A smrť a peklo boly uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. 15 A jestli niekto nebol najdený zapísaný v knihe ţivota, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.

Zjavenie 21

1 A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora uţ nebolo. 2 A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej muţovi. 3 A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boţí s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. 4 A Bôh sotrie kaţdú slzu s ich očí, a smrti uţ viacej nebude ani ţalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly. 5 A ten ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretoţe tieto slová sú verné a pravdivé. 6 A riekol mi: Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám tomu, kto ţízni, z prameňa vody ţivota zadarmo. 7 Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom. 8 Ale bojazlivým a neverným a ohavným a vrahom a smilníkom a čarodejníkom a modlárom a všetkým lhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť. 9 A prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, ktorí to mali tých sedem čiaš, plných sedem posledných rán, a prehovoril so mnou a povedal mi: Poď, ukáţem ti nevestu, manţelku Baránkovu. 10 A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a vysoký a ukázal mi to veľké mesto, svätý Jeruzalem, sostupujúci od Boha z neba, 11 ktorý má slávu Boţiu, a jeho svetlosť bola podobná najdrahšiemu kameňu, jako kameňu jaspisu, kryštálovému. 12 A mesto malo veľký múr a vysoký a malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená, ktoré sú mená dvanástich pokolení synov Izraelových;

13 od východu tri brány, od polnoci tri brány, od poludnia tri brány, od západu tri brány. 14 A múr mesta mal dvanásť základov a na nich dvanásť mien dvanástich apoštolov Baránkových. 15 A ten, ktorý hovoril so mnou, mal mieru, zlatú trstinu, aby odmeral mesto i jeho brány i jeho múr. 16 A poloha mesta je štvoruhlastá, ktorého dĺţka je toľká jako šírka. A nameral mesta trstinou dvanásť tisíc štádií. Jeho dĺţka, šírka a výška je rovnaká. 17 A jeho múru nameral sto štyridsaťštyri lakťov, mierou človeka, ktorá je tieţ mierou anjela. 18 A stavbou jeho múru bol jaspis. A mesto bolo čisté zlato, podobné čistému sklu. 19 A základy múru mesta boly ozdobené všelijakým drahým kameňom. Prvý základ bol jaspis, druhý zafír, tretí chalcedon, štvrtý smaragd, 20 piaty sardonyx, šiesty sardius, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topaz, desiaty chryzopraz, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21 A dvanásť brán dvanásť periel. Jedna kaţdá brána bola z jednej perly a ulica mesta čisté zlato, jako priezračné sklo. 22 A chrámu som nevidel v ňom, lebo Pán Bôh, všemohúci, je jeho chrámom a Baránok. 23 A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietily v ňom, lebo sláva Boţia ho osvecuje, a jeho sviecou je Baránok. 24 A národy tých, ktorí budú spasení, budú chodiť v jeho svetle, a kráľovia zeme vnesú do neho svoju slávu a česť. 25 A jeho brány sa nebudú zavierať vodne, lebo veď noci tam nebude. 26 A vnesú do neho slávu a česť národov. 27 A nevojde do neho nikdy nič obecného, a čo robí ohavnosť alebo loţ, iba tí, ktorí sú zapísaní v knihe ţivota Baránka.

Zjavenie 22

1 A ukázal mi čistú rieku vody ţivota, nádhernú jako kryštál, ktorá vychádza z trónu Boha a Baránka. 2 Prostred jeho ulice, prostred ulice mesta, a z jednej i z druhej strany rieky bolo drevo ţivota, ktoré rodí dvanástoré ovocie a vydáva svoje ovocie kaţdý mesiac. A lístie dreva je na sluţbu národom. 3 A nebude viacej ničoho zlorečeného, a trón Boţí a Baránkov bude v ňom, a jeho sluhovia mu budú svätoslúţiť 4 a budú vidieť jeho tvár, a jeho meno bude na ich čelách. 5 A noci tam uţ nebude. A nebudú potrebovať svetla sviece ani svetla slnca, lebo Pán Bôh ich bude osvecovať, a budú kraľovať na veky vekov. 6 A riekol mi: Tieto slová sú verné a pravdivé. A Pán Bôh svätých (duchov) a prorokov poslal svojho anjela, aby ukázal svojim sluhom, čo sa musí stať naskore. 7 A hľa, prijdem skoro! Blahoslavený, kto ostríha slová proroctva tejto knihy. 8 A ja, Ján, som to videl a počul. A keď som to počul a videl, padol som, aby som sa klaňal pred nohami anjela, ktorý mi to ukazoval. 9 Ale mi povedal: Hľaď, neurob toho! Lebo som tvoj spolusluha a tvojich bratov prorokov a tých, ktorí ostríhajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj! 10 A riekol mi: Nezapečať slov proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko. 11 Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte; a kto špiní, nech špiní ešte; a spravedlivý nech činí spravedlivosť ešte, a svätý nech sa posvätí ešte. 12 A hľa, prijdem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil jednému kaţdému podľa toho, jaký bude jeho skutok. 13 Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.

14 Blahoslavení, ktorí (perú svoje rúcha a) činia jeho prikázania, aby mali právo k drevu ţivota a aby vošli bránami do mesta. 15 A vonku budú psi a čarodejníci a smilníci a vrahovia a modlári a kaţdý, kto má rád a činí loţ. 16 Ja, Jeţiš, som poslal svojho anjela, aby vám toto svedčil po sboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, hviezda, jasná a ranná. 17 A Duch a nevesta hovoria: Prijdi! A ten, kto počuje, nech povie: Prijdi! A kto ţízni, nech prijde, a kto chce, nech berie vodu ţivota zadarmo. 18 Lebo ja osvedčujem kaţdému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, ţe keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; 19 a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy ţivota a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe. 20 Hovorí ten, ktorý svedčí toto: Áno, prijdem skoro! Ameň. Áno, prijdi, Pane Jeţišu! 21 Milosť našeho Pána Jeţiša Krista so všetkými vami. Ameň.