m e d i c í n a
Ionizujúce žiarenie je fenomén, ktorého prítomnosť v životnom a v pracovnom prostredí môže okrem spoločenského prínosu spôsobiť aj zdravotnú ujmu. Ochrana zdravia jednotlivca i celej populácie je preto v medicíne komplexným problémom. Ochrana zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia je založená na poznatkoch o biologických účinkoch ionizujúceho žiarenia, na rozbore podmienok ovplyvňujúcich veľkosť ožiarenia v rôznych skupinách obyvateľstva a na spoločenských zásadách, ktorými sa musí ochrana zdravia riadiť. Pre biologické účinky v dôsledku expozície ionizujúcemu žiareniu je charakteristická jeho prenikavosť, ako aj jeho absorpcia v živej hmote – biologicky sa prejaví iba tá časť ionizujúceho žiarenia, ktorá sa absorbuje v živom systéme.
Nebezpečnosť žiarenia Rozsah a závažnosť biologického účinku závisia od: • spôsobu expozície – externá alebo
• • • •
56
interná kontaminácia (zamorenie), jednorazová alebo opakovaná expozícia, druhu žiarenia – alfa, beta, gama žiarenie, neutróny, veľkosti absorbovanej dávky, veľkosti ožiarenej časti tela, individuálnej biologickej variability ožarovaného jedinca.
Nebojme sa
röntgenu! Dôsledky ožiarenia sa môžu prejaviť ako: • akútne zdravotné následky
•
– prejavujú sa po dosiahnutí určitej prahovej dávky žiarenia, pričom závažnosť ich prejavu stúpa s narastajúcou dávkou. Ak je absorbovaná dávka žiarenia prijatá počas dlhšieho časového intervalu, „prahové“ ožiarenie je vyššie, ale závažnosť účinku nižšia. náhodné zdravotné následky predpokladajú bezprahový vzťah medzi prijatou dávkou a jej účinkom. To znamená, že aj veľmi malému ožiareniu je možné pripísať určitú pravdepodobnosť vzniku zhubných nádorov a geneticky podmienených zmien, ktorých diagnostika na pozadí spontánneho výskytu ochorení tohto druhu je veľmi zložitá.
Hlavným cieľom ochrany zdravia pred žiarením je teda stanoviť také zásady, ktoré sú zamerané na vylúčenie akútnych a obmedzenie výskytu nežiaducich náhodných účinkov na úroveň „zdravotne“ prijateľnú pre spoločnosť a jednotlivca.
Medicína a žiarenie Najväčším príspevkom k radiačnej záťaži obyvateľstva z umelých zdrojov žiarenia je radiačná záťaž v dôsledku využívania ionizujúceho žiarenia v medicíne. Vo svete sa ročne
vykonajú dve miliardy rádiologických vyšetrení, 32 miliónov vyšetrení v nukleárnej medicíne a 5,5 milióna rádioterapeutických výkonov, pričom priemerná ročná efektívna dávka z lekárskeho ožiarenia predstavuje približne 0.8 mSv (mili Sievert) na obyvateľa. Pre porovnanie, ožiarenie z prírodných zdrojov žiarenia (predovšetkým primárne sa nachádzajúcich v zemskej kôre) prispieva k radiačnej záťaži jednotlivca efektívnou dávkou 2.2 mSv za rok. V posledných rokoch sa výrazne zvýšil najmä počet rádiodiagnostických vyšetrení v prepočte na 1000 obyvateľov. Kým v roku 1990 sa na Slovensku urobilo 800 takýchto vyšetrení, v roku 2000 ich počet vzrástol na 990 vyšetrení.
Ochrana pred žiarením Rádiodiagnostika ako časť rádiológie si u nás i vo svete udržiava pozíciu vedúcej zobrazovacej techniky v medicíne. Súčasný vývoj techniky zobrazovania umožňuje použitie metód od klasickej skiagrafie (rádi-