ISSN 2453-8558 Vydáva: Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava | www.nsud.sk
Návšteva maturantov.............................................................................4 Konferencia siete predsedov najvyšších súdov EÚ.....................5 Návšteva španielskeho veľvyslanca.................................................6 Zasadnutie sudcov združených v asociácii AECLJ.....................10 Európsky deň spravodlivosti............................................................11 Spolupráca justície a vysokých škôl, či profesijná budúcnosť z pohľadu študentov práva pri ich účasti na Európskom dni spravodlivosti...................................................15
INFORMUJEME INFORMUJEME
OBSAH
Noví sudcovia...........................................................................................4
JOB FAIR 2017- LAW............................................................................23 Memoriál JUDr. Milana Hanzela......................................................24
JUDr. Martin Vladik............................................................................18
KTO SOM
Oddelenie dokumentácie, analytiky a komparatistiky...........21
Z činnosti ODAK-u
JUDr. Jarmila Urbancová...................................................................7
KTO SOM
Vianočné stretnutie NS SR................................................................25
2
rovnako ako predošle vydanie občašníka Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky, aj toto vydanie, ktorym úzatvarame rok 2017, je plne informačií o dianí v júštíčií, najma o dianí na najvyššom šúde. Prinašame Vam zaújímavošti šúvišiače š organizačioú prače našej inštitúčie a š jej peršonalnym obšadením šúdčami a zameštnančami v štatnej, rešp. vo verejnej šlúzbe.
EDITORIÁL
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
V nadvaznošti na memoranda, ktore najvyšší šúd úzavrel š viačerymi vyznamnymi inštitúčiami, treba úpriamiť pozornošť na to, ze ičh obšah poštúpne úvadzame do zivota. Odrazilo ša to aj úškútočnením navštevy štúdentov pravničkyčh fakúlt pri prílezitošti ošlav Eúropškeho dna špravodlivošti na Najvyššom šúde Slovenškej repúbliky. Kančelaria Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky zaroven zrealizovala pri tejto prílezitošti prieškúm za účelom zištenia nazorú šamotnyčh štúdentov na tieto dokúmenty a na ičh špokojnošť š podújatím. Zaújímala ša aj o pračovne zameranie štúdentov po úkončení ičh štúdia. Ake šú vyšledky prieškúmú zištíte na našledújúčičh štrankačh. Ďalej Vaš oboznamime š činnošťoú noveho oddelenia dokúmentačie, analytiky a komparatištiky a š domačimi, či zahraničnymi aktivitami Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky. Z domačičh aktivít Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky mozno špomenúť zašadnútie šúdčov zdrúzenyčh v ašočiačii A E C L J a niektore z ofičialnyčh navštev. Zo zahraničnyčh aktivít šnaď úpúta Vašú pozornošť Konferenčia šiete predšedov najvyššíčh šúdov EÚ. V tomto vydaní Vam predštavíme aj niektore zaújímave ošobnošti z radov šúdčov. Jeden z ničh (okrem švojej odbornošti a profešionality) dišponúje aj literarno-úmelečkoú kreativitoú – tvorí poeziú; tento pan šúdča bol dokonča očhotny prezradiť aj zdroj švojej inšpiračie... Nemozno nešpomenúť končoročne štretnútie šúdčov Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky a zameštnančov Kančelarie Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky, ktore ša úškútočnilo 13. dečembra. Na štretnútí šme šlavnoštne a za účašti vrčholnyčh predštaviteľov šlovenškeho šúdničtva v zakladnyčh ryšočh zhrnúli pračú najvyššieho šúdú šmerújúčú k škvalitneniú a zryčhleniú jeho činnošti. Pračovne štretnútie šme napokon završili veľmi príjemnym priateľškym pošedením. Na zaver mi dovoľte, aby šom Vam zazelala príjemne prezitie vianočnyčh šviatkov a v našledújúčom rokú pevne zdravie, šťaštie a veľa pračovnyčh úšpečhov.
JUDr. Daniela Švecová predšedníčka Najvyššieho šúdú SR 3
INFORMUJEME Noví sudcovia V pondelok, 4. dečembra vymenoval Andrej Kiška, prezident Slovenškej repúbliky, čelkom 40 novyčh šúdčov bez čašoveho obmedzenia. Novovymenovanym šúdčom zazelal mnoho šíl, doštatok energie a trpezlivošti, ako aj doštatok motivačie, pričom ša im na šlavnoštnom akte prihovoril aj tymito šlovami: „Očakavam a čela špoločnošť očakava, ze Vaše búdúče rozhodnútia búdú zakonne a špravodlive. Ze búdú čitateľne, zrozúmiteľne a v rovnakej alebo podobnej šitúačii aj predvídateľne. Ale aj odvazne – ak ši to vyznamne okolnošti alebo verejny zaújem vyziadajú. Pretoze, a dovoľte mi parafrazovať vyrok pani Alexandry Krškovej: „Pravo je pravom iba vtedy, ak nezoštava len formalne platnym, zavaznym a vynútiteľnym predpišom. Ale vtedy, keď je úmením dobra a špravodlivošti.“
Text a foto: Kančelaria prezidenta SR, tlačova šprava
Návšteva maturantov Ďna 29.11.2017 ša na pode Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky konala exkúrzia matúrantov z Gymnazia V. B. Nedozerškeho v Prievidzi. Exkúrzie ša zúčaštnilo takmer 50 štúdentov štvrteho ročníka gymnazia, ktorí ša prave rozhodújú o švojom ďalšom štúdiú na vyšokyčh školačh. Program ša začal vo veľkej pojednavačej mieštnošti P-1, kde boli privítaní a kde im bola predštavena prača šúdú, jeho členenie a prača jednotlivyčh útvarov Kančelarie Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky. Našledne ša štúdenti prešúnúli do inej pojednavačej mieštnošti, kde šenat 10S vyhlašoval rozhodnútia. Predšedníčka šenatú, JÚĎr. Zúzana Ďúrišova bola o príčhode štúdentov informovana a preto pre ničh vybrala zaújímave rozhodnútie o pokúte pre účaštníka fútbaloveho zapašú, ktore pred nimi vyhlašila. Stúdenti mali moznošť pozrieť ši aj prieštory šúdú, v ktoryčh ša načhadzajú, okrem ineho, eškortne čely a knizniča. Prevazne ša zaújímali o pračú ašištentov šúdčú najvyššieho šúdú, rozdiely medzi vyššími šúdnymi úradníkmi a špomínanymi ašištentmi a šamozrejme o karierú šúdčú a podmienky, ktore múší účhadzač šplnať, aby ša o pračú šúdčú mohol účhadzať. Rozhovory šo štúdentmi ša nezaobišli bez treštnopravnyčh tem. Text: Matej Jančošek
4
INFORMUJEME
Foto: organizatori konferenčie
Konferencia siete predsedov najvyšších súdov EÚ Najvyšší šúd Eštonškej repúbliky (Riigikohus) v špolúprači šo Sieťoú predšedov najvyššíčh šúdov EÚ hoštil v dnočh 19.-20. oktobra konferenčiú š nazvom: „Ake šú kriteria na došiahnútie škútočneho rozdelenia moči?“ Po prednešení úvodnyčh šprav od predšedú Najvyššieho šúdú Lúxembúrškeho veľkovojvodštva (Jean-Claúde Wiwiniúš), prveho predšedú Kašačneho šúdú Frančúzška (Bertrand Loúvel) a prveho predšedú Kašačneho šúdú Talianška (Giovanni Canzio) našledovala diškúšia, kde ši všetči účaštníči vymenili vzajomne škúšenošti k jednotlivym podtemam, ktorymi boli: (i) Sú najvyššie šúdy nezavišle mimo nezavišlošti ičh rozhodovačej činnošti?“, (ii) „Aka kontrola je vykonavana nad najvyššími šúdmi?“ a (iii) „Reformy tykajúče ša júštičnyčh inštitúčií: povinnošť reagovať a šloboda prejavú predšedov najvyššíčh šúdov“. Predšedníčka Najvyššieho šúdú SR Ďaniela Svečova hovorila prevazne o špošobe štanovovania čieľov šúdú, organizačii prače, tvorbe a riadení rozpočtú a komúnikačnyčh štrategiačh šúdú. Predšedovia najvyššíčh šúdov venovali pozornošť aj šitúačii v poľškom šúdničtve, kú ktorej ša Sieť vratila v došledkú šeptembrovyčh legišlatívnyčh opatrení, ktore majú za čieľ poľškú júštíčiú zreformovať. V šúvišlošti šo špornoú reformoú ša diškútovalo aj o prijatí špoločneho vyjadrenia Siete. Priit Pikamae, predšeda Najvyššieho šúdú Eštonška a hoštiteľ konferenčie zaroven iničioval navrh špoločnej deklaračie tykajúčej ša zvyšenia nezavišlošti najvyššíčh šúdov proštredníčtvom ičh rozpočtovej aútonomie. Po špripomienkovaní deklaračie búde jej znenie prijate v ramči štretnútia Siete v búdúčom rokú.
Text: Matej Jančošek
5
Foto: Boriš Úrbančík
INFORMUJEME Návšteva španielskeho veľvyslanca Predšedníčka Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky, Ďaniela Svečova, prijala 8. novembra na pode šúdú mimoriadneho a šplnomočneneho veľvyšlanča Spanielškeho kraľovštva v Slovenškej repúblike, Lúiša Belzúz de loš Ríoša. Spoločny rozhovor ša dotkol viačeryčh tem, ako napríklad hodnotenie šitúačie v šlovenškom a španielškom šúdničtve z pohľadú verejnošti, ale aj z pohľadú špravy šúdov. Pan veľvyšlaneč vyzdvihol dolezitošť nezavišleho šúdničtva v šitúačiačh akú Spanielške kraľovštvo prezíva v šúvišlošti šo šeparatištičkymi šnahami Katalanška a zdoraznoval, akú dolezitú úlohú zohrava Najvyšší šúd Spanielška v otazke garančie jeho jednoty. Komúnikačia tyčhto ašpektov verejnošti je mimoriadne dolezita pri vyšvetľovaní političkyčh pročešov v krajine a pri čhapaní rozdelenia úloh júštíčie a úloh politikov. Ďalšoú temoú bola nevyhnútnošť modernizačie tečhničkeho zabezpečenia šúdov, ktora ši v 21. štoročí vyzadúje digitalizačiú šúdnyčh špišov, elektronizačiú komúnikačie š účaštníkmi šúdneho konania, a tym aj zavedenie ďalšíčh tečhničko-bezpečnoštnyčh prvkov. Súčašne š navyšovaním júštičneho peršonalú by tieto reformy mali prišpieť k efektívnejšiemú vybavovaniú napadú večí na šúdy a otvoriť tak prieštor pre realizačiú ďalšíčh ambíčií. Hlavnym efektom by mala byť vačšia špokojnošť úzívateľov šúdov šo šúdnym šyštemom krajiny. Predšedníčka najvyššieho šúdú Ď. Svečova a španielšky veľvyšlaneč L. B. de loš Ríoš úvítali nadviazanie novyčh vzťahov a rozvoj ďalšej špolúprače v dolezityčh oblaštiačh pre šúdničtvo obočh krajín.
Text: Matej Jančošek
6
KTO SOM JUDr. Jarmila Urbancová Pochádzate z Trenčína. Vyštudovali ste gymnázium, a potom strednú ekonomickú školu v nadstavbovom štúdiu. Prečo ste ekonómiu vymenili za právo?
Nevymenila, hoči ekonomii šom ša v praxi nikdy nevenovala. Jej štúdiúm bola akaši moja mladíčka rebelia, prečhodne obdobie , keďze v tom čaše šom rozmyšľala škor o štúdiú herečtva, čo ša však mojim rodičom nie veľmi pozdavalo. Na ičh prekvapenie šom ša nakonieč šama rozhodla pre štúdiúm prava. A toto švoje rozhodnútie šom nikdy neľútovala. Na najvyššom súde pôsobíte sedem rokov. Vaše meno nie je vo verejnosti veľmi známe, hoci ste pár mesiacov riadili celý súd. Je vo vašej povahe príliš nevytŕčať, alebo je to zhoda okolností? Aši škor zhoda okolnoští. Je pravda, ze v čaše, keď šom bola kratko, do zvolenia predšedníčky najvyššieho šúdú, poverena jeho vedením, moje meno čaštejšie rezonovalo v mediačh a mna teší, ze nie v negatívnom švetle. Najvyšší šúd (a niekedy čele šúdničtvo) je verejnošťoú vnímane škor čez ošobú jeho predšedú. S prejavením vlaštneho nazorú ani š verejnymi vyštúpeniami však nemam ziaden problem. Relatívnú anonymitú ú laičkej verejnošti, ktora je tak tročhú špojena š fúnkčioú podpredšedú šúdú ši škor úzívam. Teraz ste v dôležitej funkcii podpredsedníčky najvyššieho súdu, predtým ste boli podpredsedníčkou Krajského súdu v Trnave. Vždy budete tá druhá? /Smiečh/ Ďrúha nie je pošledna, takze z tohto pohľadú šom špokojna, hoči fúnkčia podpredšedníčky je aj z hľadiška toho, ze najvyšší šúd ma na rozdiel od šúdov nizšíčh štúpnov vzdy len jedneho podpredšedú aj veľmi naročna. Ja k nej však prištúpújem maximalne zodpovedne a š pokoroú. Kraša zivota je predša v tom, ze nikto dopredú nevie ake ďalšie vyzvy a prekvapenia mú jeho zivot prinešie. Pôsobili ste na Krajskom súde v Bratislave, ale i na Krajskom súde v Trnave. Špecializujete
7
KTO SOM
sa na oblasť finančného práva. Je rozdiel pracovať v tejto oblasti v hlavnom meste a v regióne? Praktičky čely švoj „júštičny zivot“ ša venújem špravnemú šúdničtvú. Tak tomú bolo na Krajškom šúde v Bratišlave, neškor na Krajškom šúde v Trnave a tak tomú je aj na najvyššom šúde. Spočiatkú bolo konanie vo finančnyčh večiačh jednoštúpnove, teda prebiehalo len na najvyššom šúde. Na krajškyčh šúdočh šme ša š finančnymi večami neštretali. Az po novele Občianškeho šúdneho poriadkú v rokú 2001 ša finančne veči štali dvojštúpnovymi, krajške šúdy ša tak štali špravnymi šúdmi prveho štúpna. To bol začiatok mojej špečializačie na finančne pravo. Súdča ši však nemoze vyberať, ktorú več búde rozhodovať a ktorú nebúde. Múší naštúdovať a rozhodnúť kazdú, ktora je mú pridelena na prejednanie a rozhodnútie. Najradšej však mam veči finančne. Spravne šúdničtvo zahrna širokú a rozšiahlú agendú. Veď ši len pozrite koľko regištrov ma špravne kolegiúm. Takmer toľko ako zvyšne tri kolegia dokopy. Po búrlivom období v slovenskej justícii je teraz obdobie konsolidácie, alebo ako hodnotíte súčasný stav? Neviem čo myšlíte pod pojmom „búrlivé obdobie slovenskej justície“. Ja šom ziadne búrlive obdobie nevnímala, takze ani neviem čo myšlíte pod pojmom „obdobie konsolidácie slovenskej justície“. Stojím ši za tvrdením, ze kazdy šúdča najvyššieho šúdú bez vynimky, tak v minúlošti ako aj v šúčašnošti vykonava švojú pračú čo najlepšie, v šúlade š platnym pravom, podľa švojho najlepšieho vedomia a švedomia a to bez ohľadú na to, či ša toto moje tvrdenie búde niekomú pačiť alebo nie. Na švojú pračú však múší mať zo štrany štatú vytvorene čo najlepšie pračovne podmienky. Súčašna vykonna moč ši túto škútočnošť úvedomila a šúčašny rozpočet úz úmoznúje kazdemú šúdčovi zabezpečiť ašištenta, čo v minúlošti nebolo. Tymto ša pre šúdčov najvyššieho šúdú vyznamne zlepšili pračovne podmienky. Taktiez ša vytvarajú podmienky pre fúngovanie Odború
8
Ako by sa podľa Vás dala zlepšiť dôveryhodnosť justície? Predovšetkym kazdodennym špošobom zivota, riadnym plnením povinnoští, zodpovednoú pračoú a špravaním kazdeho šúdčú, ašištenta šúdčú, šúdneho úradníka v profešionalnom, ale aj čivilnom zivote a v nepošlednom rade tiez rozhodovačoú činnošťoú šúdov, ktora moze byť predmetom kritiky, nie však bezdovodneho špočhybnovania a znevazovania. Sudcovské povolanie vyžaduje sústredenie mysle pri posudzovaní daných skutkov. Akým spôsobom sa regeneruje súčasná podpredsedníčka najvyššieho súdu? Ďolezite je „vetrať hlavú“. Kazdy šúdča noší problemy v hlave neúštale, čhče či nečhče, rozmyšľa o ničh az do úplneho škončenia veči, ktorym je vyexpedovanie rozhodnútia a toto ša opakúje neúštale. Relaxújem pri behú, navyše šom ranne vtača, takze kazde rano pričhadzam do prače š úz vyvetranoú hlavoú. Na úplne ine myšlienky ma privedú moje dve nepošedne vnúčata, a keď mi popri mojičh povinnoštiačh a tyčhto milyčh štaroštiačh oštane ešte čaš, tak ši veľmi rada pozriem štare češke filmy, z ktoryčh mnohe poznam našpamať. Najvyšší súd prijal v minulom, ale i v tomto roku desiatky nových asistentov. Pár z tých dlhšie pracujúcich sa už stalo sudcami.
JUDr. Jarmila Urbancová Podpredšedníčkoú Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky je od 07. júna 2013. Abšolvovala Pravničkú fakúltú Úniverzity Komenškeho v Bratišlave, na ktorej jej bol po vykonaní rigoroznej škúšky údeleny titúl doktorky prav. Júštičnú škúškú úšpešne vykonala v rokú 1994.
KTO SOM
dokúmentačie, analytiky a komparatištiky, ktory v minúlošti na najvyššom šúde vytvoreny nebol. Keďze od ašištentov čhčeme tvorivú pračú, vedenie najvyššieho šúdú vyvíja maximalne úšilie aj pre zlepšenie podmienok pre pračú našičh ašištentov. Úvedomújeme ši, ze podmienky pre pračú, pokiaľ ide o prieštory kančelarií nie šú pre ašištentov idealne, v šúčašnošti ša intenzívne pračúje aj na zlepšení tyčhto podmienok.
Pračovala ako referentka – pravnička v Pozemnyčh štavbačh, š.p. Bratišlava. Od rokú 1991 pošobila na Miništerštve špravodlivošti Slovenškej repúbliky, najškor ako referentka, neškor ako vedúča oddelenia rehabilitačií a odškodnovania. Júštičnú škúškú úšpešne vykonala v rokú 1994. V rokú 1996 bola zvolena za šúdkynú Krajškeho šúdú Bratišlava. Od rokú 1997 pošobila na Krajškom šúde v Trnave, najškor ako šúdkyna, od rokú 2002 predšedníčka šenatú.
V rokočh 2009 az 2010 bola podpredšedníčkoú krajškeho šúdú. Súdkynoú Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky je od rokú 2010. V rokočh 2007 az 2009 bola tiez členkoú diščiplinarneho šenatú prveho štúpna a v rokočh 2010 az 2013 predšedníčkoú odvolačieho diščiplinarneho šenatú. Od rokú 2010 je členkoú Rady Júštičnej akademie Slovenškej repúbliky. Od naštúpú do fúnkčie šúdkyne vykonavala rozhodovačiú činnošť prevazne v špravnej agende, v menšej miere v občianškopravnej agende. V šúčašnošti je členkoú špravneho kolegia Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky – predšedníčkoú šenatú šo špečializačioú na oblašť finančneho prava. Narodena v zamení Barana, zije v Bratišlave, je vydata, ma jednú dčerú a dve vnúčata.
Ako podpredšedníčka najvyššieho šúdú šom viačkrat mala tú češť zúčaštniť ša menovania novyčh šúdčov prezidentom Slovenškej repúbliky. Vzdy ma naplna hrdošťoú, keď šú medzi nimi aj naši ašištenti, keďze šúdčami ša štavajú tí najlepší z najlepšíčh. Napriek tomú, ze ši úvedomújem, ze odčhodom ašištenta za šúdčú štračame vynikajúčeho pomočníka, šom na ničh pyšna ako na vlaštne deti, pretoze berú na šeba obrovške bremeno a zodpovednošť a ja ši hovorím, ze šme ičh dobre vyčhovali. Text a Foto: Boriš Úrbančík
9
Foto: AECLJ
INFORMUJEME
Zasadnutie sudcov združených v asociácii AECLJ V dnočh 23. a 24. 11. 2017 ša v Brúšeli konalo vyročne zašadnútie šúdčov pošobiačičh v Ašočiačii šúdčov pre eúropške šúťazne pravo (Aššočiation of Eúropean Competition Law Júdgeš, AECLJ) šo zaštúpčami Generalneho riaditeľštva pre hošpodarškú šúťaz (ĎG COMP). AECLJ je ašočiačia šúdčov, ktorí ša profešionalne venújú agende očhrany hošpodarškej šúťaze, či úz ako šúdčovia v oblašti verejneho - adminištratívneho prava, ako aj v oblašti šúkromneho prava pre oblašť nahrady škod z porúšovania pravidiel šúťazneho prava. Ašočiačia bola zalozena v Lúxembúrgú v šeptembri 2002 zakladajúčoú škúpinoú 15 šúdčov z kazdeho členškeho štatú EÚ za účašti šúdčov Súdneho dvora EÚ, Všeobečneho šúdú EÚ a Súdú EFTA. Predmetom rokovaní na novembrovom zašadnútí bol najnovší navrh šmerniče pre pošilnenie pravomoči vnútroštatnyčh organov na očhranú hošpodarškej šúťaze a oznamenie (gúidelineš) pre vypočet nahrady škody pri porúšení člankov 101 a 102 TFEÚ v kontexte š aplikačioú Smerniče 2014/104 (Smerniča Eúropškeho parlamentú a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o úrčityčh pravidlačh úpravújúčičh zaloby podľa vnútroštatneho prava o nahradú škody útrpenej v došledkú porúšenia úštanovení prava hošpodarškej šúťaze členškyčh štatov a Eúropškej únie), nadvazújúčej na Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003. Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 od 1. maja 2004, keď nadobúdlo účinnošť, šlúzi k príšnejšiemú prešadzovaniú antitrúštovyčh pravidiel v EÚ tykajúčičh ša obmedzújúčičh občhodnyčh praktík (članok 101) a zneúzívania dominantneho poštavenia na trhú (članok 102). Nariadením ša zaroven vytvorila Eúropška šieť pre hošpodarškú šúťaz (ESHS), v ramči ktorej Komišia a vnútroštatne organy na očhranú hošpodarškej šúťaze koordinújú úplatnovanie antitrúštovyčh pravidiel EÚ. V šúčašnošti Eúropška komišia navrhúje nove pravidla, ktore majú vnútroštatnym organom na očhranú hošpodarškej šúťaze úmozniť ešte účinnejšie prešadzovať antitrúštove pravidla EÚ. Smerniča búde po prerokovaní š ašočiačioú predlozena na prijatie Eúropškemú parlamentú a Rade v šúlade š beznym legišlatívnym poštúpom. Clenške štaty múšia šmerničú po jej prijatí tranšponovať do vnútroštatneho prava. Predpoklad jej prijatia je jar 2019. Účašť na zašadnútí je dolezitoú prezentačioú Najvyššieho šúdú SR ako vrčholneho organú zjednočovania rozhodovačej činnošti v SR, ako aj šignalom pre Komišiú, ze šúdny šyštem SR je pripraveny na aplikačiú najnovšíčh pravidiel a šúdčovia SR búdú o aktúalne pripravovanyčh pravidlačh informovaní. Za NS SR ša zašadnútia zúčaštnila JÚĎr. Andrea Moravčíkova, PhĎ.
Text: Andrea Moravčíkova, Matej Jančošek
10
INFORMUJEME Európsky deň spravodlivosti 2017 Eúropšky den špravodlivošti ši od rokú 2003 kazdoročne pripomínajú krajiny Eúropškej únie organizovaním podújatí, špojenyčh š temoú júštíčie. Myšlienka vzajomnej špolúprače š čieľom podporiť priblízenie šúdnej moči verejnošti vznikla zo špoločnej iničiatívy Rady Eúropy a Eúropškej komišie. Po prvykrat ša do ošlav zapojil dna 25. oktobra 2017 švojím programom aj Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky (ďalej aj „najvyšší šúd“ alebo „NSSR“). Z tejto prílezitošti rovnako špríštúpnili švoje šídla aj niektore zo šúdov všeobečneho šúdničtva Slovenškej repúbliky. Prehliadky prieštorov, prednašky šúdčov, či moznošť zúčaštniť ša verejnyčh pojednavaní ponúkol verejnošti Krajšky šúd v Banškej Byštriči, Krajšky šúd v Bratišlave, Krajšky šúd v Košičiačh, Krajšky šúd v Nitre, Krajšky šúd v Prešove, Krajšky šúd v Trnave, ale aj Okrešny šúd Nitra a Okrešny šúd Zilina. Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky v tento den privítal štúdentov niektoryčh šlovenškyčh pravničkyčh fakúlt. Pre takmer što štúdentov prava pripravili šúdčovia a zameštnanči Kančelarie Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky bohaty program. V kapačitne najvačšej pojednavačej mieštnošti šúdú, ktora dotvarala vynimočnú atmošferú podújatia, privítala všetkyčh navštevníkov predšedníčka Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky, JÚĎr. Ďaniela Svečova. Po šlavnoštnom otvorení podújatia ša v pojednavačej mieštnošti úškútočnila šeria prednašok, proštredníčtvom ktoryčh mali navštevníči moznošť nahliadnúť do fúngovania najvyššieho šúdú v niektoryčh kolegiačh (treštne, špravne, čivilne), počnúč špošobom prideľovania jednotlivyčh špišov šúdčom, rešp. predšedom šenatov, čez problematikú prečhodú pročešnyčh pravnyčh predpišov z povodne platneho Občianškeho šúdneho poriadkú na nove pročešne kodexy, az po rozhodovanie o veči. Súdčovia v prejavočh nešetrili švojimi škúšenošťami z praxe a zazitkami z pošobenia v zahraničnyčh inštitúčiačh, ako napríklad v Eúropškom šúde pre ľúdške prava, či Eúrojúšt, a zaroven ša venovali aj otazkam z públika. V ramči príšpevkov ša účaštníkom prihovorila podpredšedníčka Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky JÚĎr. Jarmila Úrbančova, predšeda šenatú špravneho kolegia JÚĎr. Ivan Rúmana, treštnopravne kolegiúm priblízil jeho predšeda JÚĎr. Libor Ďúľa a predšeda šenatú JÚĎr. Peter Palúda, za občianškopravne kolegiúm vyštúpili predšedovia šenatov JÚĎr. Sona Mešiarkinova a JÚĎr. Jan Sikúta, PhĎ.
11
INFORMUJEME V drúhej čašti programú ši mali moznošť navštevníči prezrieť vyštavú fotografií vyhotovenyčh z prílezitošti vyznamnyčh údaloští, navštev či konferenčií, ktore najvyšší šúd organizoval alebo ša ičh zúčaštnil. Keďze išlo o hištoričky prvú vyštavú, jej otvoreniú predčhadzalo šlavnoštne preštrihnútie červenej pašky predšedníčkoú najvyššieho šúdú JÚĎr. Ďanieloú Svečovoú a podpredšedníčkoú najvyššieho šúdú JÚĎr. Jarmiloú Úrbančovoú. Všetkym zúčaštnenym ša tak na vyštave naškytol pohľad aj na zabery, ktore dopošiaľ neboli zverejnene. Spečialitoú a šúčašťoú premiery vyštavy boli aj prešklene vitríny š úkazkami zahraničnyčh diplomatičkyčh darov, venovanyčh najvyššiemú šúdú z prílezitošti vyznamnyčh štretnútí. Úšmev na tvaračh a očakavanie v očiačh štúdentov vyčarila aj neobvykla prílezitošť vyškúšať ši talar šúdčú, advokata či prokúratora a vyhotoviť ši z tejto motivačnej škúšenošti fotografiú priamo v pojednavačej mieštnošti. V ramči drúhej čašti programú ša konali tiez organizovane prehliadky niektoryčh šlúzobnyčh prieštorov šídla najvyššieho šúdú, ktorymi šprevadzali jednotlive škúpiny štúdentov zameštnanči šúdú. Prvoú z najzaújímavejšíčh, a zaroven aj z najviač otazok vzbúdzújúčičh zaštavok boli eškortne mieštnošti búdovy šo zadrziavačími čelami, ktore predštavili dvaja šlúzbúkonajúči príšlúšníči Zború vazenškej a júštičnej štraze (ďalej aj „ZVJS“). Navštevníči ša zaújímali o úkazkú a popiš eškortnyčh čiel, opiš priebehú zadrzania odšúdeneho v pojednavačej mieštnošti š opišom úkonov vedúčičh k jeho zatknútiú a eškortovanie do úštavú, o vyšvetlenie činnošti Júštičnej štraze v prieštoročh búdovy najvyššieho šúdú. Stúdenti ša informovali aj o čaše, ktory štravia obvinení a odšúdení v eškortnej čele, ako ša vyšporiada Júštična štraz š agrešívnym špravaním eškortovanyčh ošob, ako prebieha šamotne štrazenie ošob v čelačh, čo majú štrazene ošoby zakazane, a naopak, čo dovolene, a napokon ša zaújímali aj o šúkromie príšlúšníkov ZVJS, napríklad, ako vplyva taketo „vazenške“ proštredie na ičh šúkromny zivot. Pokiaľ šte ša tohto podújatia zúčaštnili, odpovede poznate. Pokiaľ nie, tešíme ša na Vašú účašť pri ďalšej takejto prílezitošti. Príšlúšníkom ZVJS patrí veľka vďaka za ičh očhotú odpovedať na všetečne otazky štúdentov. Súčašťoú prehliadky bola aj kratka zaštavka v knizniči Kančelarie Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky, ktora očarila štúdentov roznymi arčhívnymi exemplarmi kníh aj z predčhadzajú-
12
INFORMUJEME čičh štoročí. „Vo všeobecnosti môžem povedať, že študentov práva knižnica NS SR zaujala. Knižnicu navštívilo približne osemdesiat študentov. Pýtali sa, koľko kníh sa tu nachádza, boli prekvapení, že na takom malom priestore sa nachádza približne osemtisíc kusov kníh. Boli oboznámení, že v súčasnosti prebieha reorganizácia knižnice a je vo veľkom záujme najvyššieho súdu sprístupniť ju on-line pre sudcov, asistentov a ostatných zamestnancov NS SR v programe Knihovník. Študenti túto snahu veľmi ocenili. Pri prechádzaní knižnice študentov zaujali Slovenské zákonníky z rokov 1939-1940, a hlavne z obdobia II.svetovej vojny. Svoju pozornosť upriamili na veľmi vzácnu knihu, a to Sbírku zákonů a nařízení z roku 1918-1919 a na Rozhodnutia Nejvyššího soudu Československé republiky z rokov 1930 až 1939, vydané Dr. Františkom Vážnym. Okrem týchto skutočne vzácnych kusov sa zaujímali aj o novšiu literatúru, o komentáre a učebnice z pracovného a obchodného práva, a takisto o prekladové právnické slovníky.“ (Janka Lužová, zamestnankyňa Kancelárie NSSR, knižničná agenda) Účaštníči prehliadok prešli v šprievode zameštnančov šúdú prve a štvrte poščhodie búdovy, pričom na prvom poščhodí ičh zaújalo novovytvorene informačne čentrúm šúdú, ktore tú fúngúje ako šamoštatne oddelenie len od rokú 2017, čo navštevníči očenili ako veľmi prínošne. Na štvrtom poščhodí mali moznošť vidieť, kde zašadala Súdna rada Slovenškej repúbliky, kym ša neprešťahovala do novyčh prieštorov, a šnaď najzaújímavejšoú bola pre účaštníkov jedna z pošlednyčh zaštavok na štvrtom poščhodí, a to prieštor, v ktorom je šitúovana kančelaria predšedníčky a kančelaria podpredšedníčky najvyššieho šúdú, ktora ša pri tejto prílezitošti rozhodla nečhať otvorene aj švoje vlaštne dvere do kančelarie, aby mohli navštevníči nahliadnúť do jej pračovneho proštredia. Podpredšedníčka NSSR JÚĎr. Jarmila Úrbančova očhotne odpovedala štúdentom na všetky ičh zvedave otazky priamo v prieštoročh švojej kančelarie. Búdova najvyššieho šúdú zaújala navštevníkov, okrem ineho, aj švojoú zaújímavo špračovanoú končepčioú poprepajanyčh čhodieb. Arčhitekt tohto šídla, Vladimír Ďedeček (očeneny Spolkom
13
INFORMUJEME arčhitektov v rokú 2015 čenoú Emila Bellúša za čelozivotne dielo), projektom z rokú 1984 zašadil túto monúmentalnú búdovú do hištoričkeho čentra Bratišlavy ako prejav švojho útopištičkeho príštúpú k arčhitektúre. Stavba bola dokončena v rokú 1991. Neprehliadnúteľnym prvkom búdovy boli pre štúdentov aj vitrazne škla, úmieštnene po bočnyčh štranačh prízemia búdovy, ktore šú dielom akademičkeho maliara Vinčenta Hlozníka, jedneho z najvyznamnejšíčh šlovenškyčh úmelčov 20. štoročia. Napokon boli prekvapújúčim prvkom v interieri prízemia aj maliarške diela odšúdenyčh, vďaka ktorym pošobí vštúpna hala búdovy ako galeria. V zavere prehliadky pri zakladovom kameni búdovy ša účaštníči prehliadok do pošlednej čhvíle zaújímali o fúngovanie najvyššieho šúdú, informovali ša o pračovnyčh pozíčiačh, o rozdieločh v pračovnej naplni ašištenta šúdčú najvyššieho šúdú a vyššieho šúdneho úradníka šúdú nizšej inštančie a tiez zameštnanča Odború dokúmentačie, analytiky a komparatištiky (škr. OĎAK), a napokon ša zaújímali aj o to, ako ša štať šúdčom. Účaštníči porovnavali v diškúšiačh šo šprevadzajúčimi zameštnančami šúdú šúkromnú a štatnú šferú, finančne ohodnotenie a vyznam jednotlivyčh pozíčií. Zaoberali ša efektivitoú prače, šúdnym šyštemom a motivačioú k tejto prači, o ktorú ša takmer poloviča účaštníkov mieni v búdúčnošti účhadzať. (viď. vyhodnotenie prieškúmú NSSR, ktore je šúčašťoú vydania Ďe Iúre 4/2017) Zaújem navštevníkov o účašť na Eúropškom dni špravodlivošti je dokazom, ze tato údalošť ma veľky vyznam. Inšpirúje štúdentov prava k napredovaniú, podporúje ičh vzdelanošť a motivúje ičh k štúdiú š čieľom, ze jedneho dna vyúzijú švoje vedomošti v prošpečh špravodlivošti, mozno aj z pozíčie našičh búdúčičh kolegov. Od rokú 2003 ša k ošlavam pripaja čoraz viač krajín, ktore majú zaújem na šírení ičh povedomia. Kazdoročnym pripomínamím ši tejto vyznamnej údalošti ša tak z ošlav štava tradíčia, ktorú ša búdeme šnaziť naďalej podporovať a rozširovať.
Text: Jana Píšova a Slavka Vitekova Foto: Jana Píšova a Slavka Vitekova
14
z pohľadu študentov práva pri ich účasti na Európskom dni spravodlivosti Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrealizovala počas návštevy študentov právnických fakúlt Európskeho dňa spravodlivosti na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „NSSR“) prieskum, prostredníctvom ktorého zisťovala ich názor napríklad na dohodu, resp. memorandum o spolupráci medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a ich vysokou školou, záujem o ich pracovné zameranie po absolvovaní štúdia, či spokojnosť s absolvovaným podujatím. Vyhodnotených bolo 76 dotazníkov vyplnených študentami právnických fakúlt.
INFORMUJEME
Spolupráca justície a vysokých škôl, či profesijná budúcnosť
Takmer všetči rešpondenti úviedli, ze prvú hromadnú navštevú Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky vnímajú pozitívne. Ďo tejto škúpiny patrí čelkom 69 rešpondentov (90,8%), ktorí hodnotia otvorenie a špríštúpnenie prieštorov šúdú štúdentom „pozitívne“ a ďalšíčh 6 rešpondentov (7,9%), ktorí takúto aktivitú zo štrany Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky hodnotia „škor pozitívne“. Len jeden rešpondent úviedol, ze nevie pošúdiť túto škútočnošť.
Graf č. 1 Zhodnotenie hromadnej navštevy štúdentov na Najvyššom šúde Slovenškej repúbliky Na zaklade zrealizovaneho prieškúmú mozno vyhodnotiť zaújem štúdentov o účašť na podújtiačh podobneho čharakterú ako vyšoky. Celkom 76 rešpondentov (100 %) úviedlo, ze podújatie podobneho čharakterú ako Eúropšky den špravodlivošti na Najvyššom šúde Slovenškej repúbliky, ako aj aktivity š ním špojene, by úvítali aj v búdúčnošti. Celkom 62 rešpondentov (81,6 %) z tohto počtú jednoznačne úviedlo, ze podújatie tohto drúhú a aktivity š ním špojene by „úvítali“ aj v búdúčnošti, pričom ďalšíčh 14 rešpondentov (18, 4%) úviedlo, ze by taketo podújatie v búdúčnošti „škor úvítali“.
15
INFORMUJEME
Graf č. 2 – Zaújem o podújatie Aj v šnahe o rozvoj vzdelanošti štúdentov a potrebú prepojenia vzdelavania na vyšokyčh školačh š praktičkymi škúšenošťami úzatvoril Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky tento rok memorandúm o vzajomnej špolúprači š dvomi vyšokymi školami. V prvej poloviči roka úzavrel memorandúm š Úniverzitoú Mateja Bela v Banškej Byštriči a v drúhej poloviči roka š Paneúropškoú vyšokoú školoú v Bratišlave, pričom dohoda o špolúprači bola v minúlošti úzavreta aj š Úniverzitoú Komenškeho v Bratišlave. Podľa vyšledkov zrealizovaneho prieškúmú vníma 68 rešpondentov (89,5%) prijatie memoranda/dohody o špolúprači pozitívne. Ďo tejto škúpiny patrí čelkom 57 rešpondentov (75%), ktorí prijatie memoranda/dohody o špolúprači vnímajú „pozitívne“ a ďalšíčh 11 rešpondentov (14,5%), ktorí toto hodnotia „škor pozitívne“. Negatívny poštoj k prijatemú memorandú, rešp. dohode o špolúprači zaštava jeden rešpondent (1,3%), pričom 7 rešpondentov (9,2%) túto škútočnošť „nevie pošúdiť“.
Graf č. 3 – Poštoj štúdentov k úzatvorenemú memorandú/dohode o špolúprači Rešpondenti, ktorí úviedli, ze planújú vyúziť niektore z moznoští, ktore im ako štúdentovi úzavrete memorandúm, rešp. dohoda o špolúprači prinaša najčaštejšie úviedli, ze majú zaújem
16
Podľa vyšledkov prieškúmú planúje 34 rešpondentov (44,2%) po úšpešnom abšolvovaní drúheho štúpna vyšokoškolškeho štúdia nadobúdnúte vedomošti úplatniť a zameštnať ša v štatnej šfere. Nečela poloviča z ničh (15 rešpondentov) ma zaújem úplatniť ša ako vyšší šúdny úradník, ašištent šúdčú, či júštičny čakateľ a ošem rešpondentov ma zaújem účhadzať ša o miešto ašištenta prokúratora, pravneho čakateľa prokúratúry. Trojičú pre tyčhto rešpondentov najlakavejšíčh pračovnyčh moznoští úzatvara miešto probačneho a mediačneho úradníka, o ktore ša zaújímajú čelkom štyria rešpondenti. V šúkromnom šektore ma zaújem úplatniť ša čelkom 35 rešpondentov (45,5%). Títo majú zaújem predovšetkym o advokačiú, pračovne miešta firemnyčh pravnikov, či podnikanie.
INFORMUJEME
o abšolvovanie bezplatnej odbornej štaze, či moznošť mať ako konzúltanta k zaverečnej prači šúdčú Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky.
Styria z opytanyčh rešpondentov (5,2%) úviedli, ze majú zaújem pokračovať v ďalšom štúdiú, pričom jeden rešpondent úviedol, ze ša zaújíma o pračovne miešto v neziškovom šektore, jeden rešpondent ša zaújíma o pračovne miešto v oblašti medzinarodneho prava a jeden z opytanyčh nevedel úviešť, v ktorej oblašti ša planúje zameštnať.
Graf č. 4 – Zameranie štúdentov na pračovnú oblašť
Spračovanie a text: Jana Píšova
17
KTO SOM
JUDr. Martin Vladik Rubrika „KTO SOM“ predstavuje jednotlivých sudcov Najvyššieho súdu SR. V tomto čísle Vám chceme predstaviť sudcu, ktorý je zároveň aj básnikom. Na naše otázky nám odpovedal JUDr. Martin Vladik, predseda senátu Najvyššieho súdu SR. Pán doktor, jedna z vašich zbierok nesie názov „Básnik sudca“. Prezraďte nám, ako to bolo. Stali ste sa najskôr básnikom, či sudcom? Počaš gymnazialneho štúdia, ktore obšahovalo aj šlovenčinú a literatúrú šom ša venoval poezii. Zúčaštnoval šom ša literarnyčh šúťazí Wolkrova Polianka a Akademičky Prešov. V rokú 1980, keď šom bol pozvany na čeloštatne vyhlašenie víťazov v Starom Smokovči, škršla vo mne myšlienka venovať ša poezii vo vačšom rozšahú a vydať švojú prvotinú. Ak mam prešne odpovedať na Vašú otazkú, štal šom ša najprv bašnikom, az potom šúdčom, a to v rokú 1990.
Mnohí tvorcovia veršov nemajú odvahu predstaviť sa verejnosti, či odkryť svoje pocity a postoje. Vy však medzi nich nepatríte. Kedy ste si uvedomili, že sa chcete podeliť o svoje myšlienky s verejnosťou a publikovať svoje diela? V rokú 1993 šom úrobil vyber bašní z minúlošti a vydavateľštvo Slza v Poprade mi vydalo prvú bašničkú zbierkú š nazvom „Túzba“. K vydaniú zbierky ma motivoval aj vznik Slovenškej repúbliky v tomto rokú. Tymto špošobom šom ša viač čhčel š verejnošťoú podeliť o švoje myšlienky a potom poštúpne v rokočh 1995 („Soví ľúdia“), 1998 („Vešmírna orčhidea“), 2000 („Styridšať bašní“), 2003 („Pšie čašy“), 2005 („Bašnik šúdča“), 2008 („Biely Ďaniel“), 2010 („Caš poznania“), 2013 („Oblúdariúm“), boli vydavane ďalšie bašničke zbierky.
Máte na svojom konte zatiaľ 9 básnických zbierok. Ako by ste nám ich predstavili? Sú si podobné alebo naopak každá úplne iná? Jednodúčho povedane, všetky zbierky šú podobne, ale zaroven je kazda švojím špošobom ina. Moja poezia je reflexívna, bez rymov, škratkovita, š pointoú a prekvapivoú myšlienkoú na zaver.
18
Ktorá z kníh je Vášmu srdcu najbližšie? Najviač ši čením pošlednú knihú „Oblúdariúm“, v ktorej šú prvky šatiry, ale aj lyriky. A potom vyber z tvorby vydany k mojej paťdešiatke š nazvom „Caš poznania“, ktore vydalo naše vydavateľštvo Spolkú šlovenškyčh špišovateľov. Tento vyber je vlaštne prierez mojej doterajšej čelozivotnej tvorby.
KTO SOM
V pošlednom období ma zaújíma šatira, hlavne politička šatira. Naš zivot a naša šúčašnošť dava veľky prieštor na realizovanie ša v oblašti šatiry. Je preto potrebne iba veľmi pozorne šledovať naš šúčašny špoločenšky zivot.
Aké ste mali inšpirácie a múzy? Mojoú inšpiračiú je zivot, naša šúčašnošť, ale aj minúlošť, kazdodennošť, štretavania ša šo znamymi i neznamymi ľúďmi a rozhovory š tymito ľúďmi. Načhadzam potom zablešk myšlienky, namet, pointú, ktorú po prvotnom zapíšaní ďalej rozvíjam. Môžeme očakávať desiatu zbierku? Máte pre svojich čitateľov niečo pripravené? Prave šom dokončil dešiatú zbierkú š nazvom „Sešťdešiat bašní“. Je to vyber podľa mna najlepšíčh bašní a tyčh, ktore boli úverejnovane v roznyčh mediačh. Je ičh šymboličky 60, pretoze tento vyber by mal vyjšť k mojej 60-tke v rokú 2020. Túto bašničkú zbierkú šom úrobil v predštihú kvoli ilúštratorovi a maliarovi Petrovi Pollagovi, aby mal došť čašú venovať ša ilúštračiam k jednotlivym bašnam. Vráťme sa ešte na začiatok. Ako si spomínate na Váš rodný kraj, domov, detstvo? Moj rodny kraj je Zemplín. Je to nízina zaliata šlnkom, kde je v rokú veľa šlnečnyčh dní. Je to krajina nadhernej prírody, krajina vyraznyčh farieb a tienov, lanov pšeniče, ale aj vinohradov a švojškyčh ľúdí, ktoryčh podobú genialne štvarnil maliar Zemplína a Mičhalovieč, pritom čúdzineč Jozef Theodor Moúššon v švojičh účhvatnyčh obrazočh. V tomto malebnom kraji šom prezil v rodičovškom dome v Mičhalovčiačh šťaštne detštvo. Tam šú aj počiatky mojho vzťahú k poezii i k bašnikom Zemplína – Pavla Horova a Mikúlaša Kašardú, mimočhodom mojho profešora na gymnaziú v Mičhalovčiačh. Vedeli ste už počas štúdia na právnickej fakulte, že chcete pôsobiť v justícii? Odkiaľ viedli Vaše kroky na Najvyšší súd SR? Po škončení Pravničkej fakúlty Úniverzity Pavla Jozefa Safarika v Košičiačh v rokú 1983 šom narúkoval na zakladnú vojenškú šlúzbú do Skleneho pri Handlovej. Tam ako pravnik šom bol povereny aj tečhničkym zorganizovaním verejnyčh hlavnyčh pojednavaní v našom vojenškom útvare, kde dočhadzalo k šikane a úblízení na zdraví vojakov prveho ročníka. Tieto údalošti ma inšpirovali, a preto šom ešte na zakladnej vojenškej šlúzbe podal ziadošť na Krajšky šúd v Košičiačh a účhadzal šom ša o miešto júštičneho čakateľa na Okrešnom šúde Poprad. Mojej ziadošti bolo vyhovene a hneď po škončení vojenčiny šom 4. oktobra 1984 začal pračovať na Okrešnom šúde Poprad. S maloú preštavkoú šom ša štal v rokú 1990 predšedom šenatú prave na Okrešnom šúde v Poprade, šo zaradením na občianškopravny úšek. V rokú 1995 šom odišiel na Krajšky šúd v Bratišlave. Súdčom Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky šom ša štal v rokú 1997 a od rokú 2003 az dopošiaľ pošobím ako predšeda šenatú Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky. Počaš štúdia na Pravničkej fakúlte v Košičiačh šom teda ešte nevedel, ze búdem pračovať v júštíčii. Viem
19
KTO SOM
však, ze moj štary oteč z matkinej štrany, ktory bol šúdny znaleč z odború štavebníčtva čhčel, aby šom ša štal šúdčom. Čo máte na práci sudcu najradšej? Mozem š úrčitošťoú povedať, ze na prači šúdčú ma najviač zaújímali pojednavania, hlavne na okrešnom šúde. Túto činnošť šom mal, aj mam najradšej na šúdčovškej prači.
JUDr. Martin Vladik Ďatúm narodenia: 22. aúgúšt 1960 Vzdelanie: 1975-1979 – Gymnaziúm Pavla Horova v Mičhalovčiačh
Ste tvorcom rozhodnutí aj tvorcom básní. Človek by si myslel, že neustále píšete. Je to tak alebo svoj voľný čas trávite aj inak?
1979-1983 – Pravnička fakúlta Úniverzity Pavla Jozefa Safarika v Košičiačh
Clovek v takom naročnom povolaní, akym je prača šúdčú, potrebúje patričny relax a oddyčh. V prvom rade je mojoú pšyčhohygienoú poezia a literatúra. Ďalej je to húdba, príroda, češtovanie, ale aj dobry film, fotografovanie a filmovanie. Poteší ma navšteva vnúčky, dčery, rodiny a štretnútia š priateľmi.
Profesionálne pôsobenie:
Na úvod nás zaujímalo, či ste boli skôr básnik alebo sudca, na záver by sme chceli vedieť, či je vo Vás väčší sudca alebo väčší básnik? Nemozno porovnavať, či je vo mne vačší šúdča alebo vačší bašnik. Jednoznačne, moje povolanie je šúdča a toto povolanie ma naplnalo v minúlošti na nizšíčh štúpnočh šúdov a naplna ma aj v šúčašnošti. Byť bašnikom, ako šom úviedol, je popri tomto povolaní mojoú pšyčhohygienoú a mozno povedať aj mojím koníčkom, v ktorom šom našiel potešenie.
1984-1987 – júštičny čakateľ, Okrešny šúd Poprad 1988-1989 – vedúči šekretariatú predšedú ONV v Poprade 1990-1995 – predšeda šenatú, Okrešny šúd Poprad 1995-1996 – šúdča, Krajšky šúd v Bratišlave 1997-2002 – šúdča, Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky 2003 – doteraz – predšeda šenatú, Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky
Ostatné činnosti: Text: Ďúšana Remetova
Foto: Boriš Úrbančík
1991-1996 – člen Slovenškej akademie vzdelavania 1998- doteraz – člen Spolkú šlovenškyčh špišovateľov 2000-2007 – externy pedagog Inštitútú pre verejnú špravú, Bratišlava 2006- doteraz – externy pedagog Pravničkej fakúlty Úniverzity Komenškeho v Bratišlave, Katedra občianškeho prava
20
Prinčíp pravnej ištoty vyjadreny v člankú 2 Civilneho šporoveho poriadkú zavazúje aj najvyšší šúd rozhodovať v šúlade š úštalenoú rozhodovačoú línioú, nielen pokiaľ ide o jeho vlaštnú rozhodovačiú činnošť, ale aj vo vzťahú k rozhodovačej praxi Úštavneho šúdú SR či medzinarodnyčh a eúropškyčh šúdnyčh inštitúčií, najma Eúropškeho šúdú pre ľúdške prava a Súdneho dvora Eúropškej únie. Vzhľadom na úškútočnene zmeny pravnyčh predpišov, ktore reflektújú naraštajúči vyznam rozhodovačej praxe vnútroštatnyčh, ako aj medzinarodnyčh šúdnyčh inštitúčií, mal najvyšší šúd za čieľ, okrem ineho, vybúdovať analytičke a dokúmentačne oddelenie, ktore by ša prioritne zaoberalo toúto oblašťoú.
Z činnosti ODAK-u
Oddelenie dokumentácie, analytiky a komparatistiky
Oddelenie dokúmentačie, analytiky a komparatištiky (ďalej len ako „OĎAK“) ša do podoby, v akej exištúje dneš, vyprofiloval v janúari tohto roka. V šúčašnošti peršonalny šúbštrat tvorí šešť pravnikov pod metodičkym vedením šúdčú JÚĎr. Jana Sikútú. Podľa Organizačneho poriadkú Kančelarie Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky, je Oddelenie dokúmentačie, analytiky a komparatištiky jednym z organizačnyčh útvarov podieľajúčičh ša na vykone šúdničtva a rovnako ako šúdčovia, ašištenti šúdčov a oštatny aparat najvyššieho šúdú, tak aj OĎAK ma za prioritú prišpievať k špravodlivej, efektívnej a jednotnej rozhodovačej praxi najvyššieho šúdú. Úlohoú OĎAK-ú je poškytovať odborny šerviš najma šúdčom a ašištentom šúdčov najvyššieho šúdú. Vzhľadom na vymedzenú napln prače ma OĎAK a jeho pračovníči šnahú o prehlbenie odborneho ašpektú činnošti šúdčov a ašištentov šúdčov. Naštrojom k plneniú tyčhto úloh je predovšetkym analytička a rešeršna činnošť vykonavana pre potreby jednotlivyčh šenatov najvyššieho šúdú. V tejto šfere OĎAK vykonava najma vyhľadavanie šlovenškej aj zahraničnej júdikatúry a literatúry k úrčitemú pravnemú problemú, a to búď formoú rešerše ako prehľadú najdenyčh údajov bez ďalšieho špračovavania relevantneho materialú, alebo formoú pravnej analyzy ako komplexneho rozború doštúpnyčh zdrojov k zadanej teme. OĎAK ma zaújem šyštematičky inovovať šúčašne a zavadzať nove aktivity, ktore zefektívnújú čhod exištújúčičh mečhanizmov vykonú šúdničtva. Zameštnanči OĎAK-ú podľa potreby šledújú vyvoj rozhodovačej činnošti nielen vnútroštatnyčh, ale aj eúropškyčh a medzinarodnyčh šúdnyčh inštitúčií, a vo vybranyčh prípadočh aj šúdov členškyčh štatov Eúropškej únie. Na prelome oktobra a novembra tohto roka začal OĎAK v pravidelnyčh intervaločh špríštúpnovať tyzdenne prehľady roz21
Z činnosti ODAK-u
hodovačej činnošti Eúropškeho šúdú pre ľúdške prava pre šúdčov a ašištentov šúdčov najvyššieho šúdú. Cieľom je tiez zaviešť pravidelne analytičke prehľady rozhodovačej činnošti Úštavneho šúdú SR úpravene a doplnene o informačie relevantne pre činnošť najvyššieho šúdú. V nepošlednom rade OĎAK zamyšľa od noveho roka vytvarať a špríštúpnovať analytičke prehľady vybranyčh (vyznamnyčh) rozhodnútí najvyššieho šúdú, a to predovšetkym pre jednotlive kolegia a v špolúprači š tymito kolegiami. Z úvedeneho vyplyva, ze čieľom OĎAK-ú je švojimi aktivitami prišpieť k zefektívneniú prače šúdčov a ičh ašištentov, a taktiez k rozširovaniú ičh nahľadú na šúvišlošti aplikačie nielen prava vnútroštatneho, ale aj eúropškeho a medzinarodneho. OĎAK tiez zabezpečúje plnenie viačeryčh úloh, ktore najvyššiemú šúdú vyplyvajú z jeho členštva v eúropškyčh a medzinarodnyčh organizačiačh, konkretne v Sieti najvyššíčh šúdov (Superior Courts Network) pod zaštitoú Eúropškeho šúdú pre ľúdške prava, v Súdnej šieti Eúropškej únie (European Union Judicial Network) a čiaštočne aj v šúvišlošti š členštvom v Zdrúzení štatnyčh rad a najvyššíčh špravnyčh šúdov Eúropškej únie (ACA-Europe). Odborna a laička verejnošť ša moze oboznamiť š činnošťoú OĎAK-ú proštredníčtvom Búlletinú – odborneho rečenzovaneho čašopišú, ktory vyčhadza dvakrat ročne, a ktory prinaša odborne informačie a zaújímavošti najma z eúropškeho a medzinarodneho proštredia. Okrem zaújímavyčh člankov na rozne aktúalne a aj štale temy z eúropškeho a medzinarodneho pravneho proštredia, úpozornúje Búlletin na novú eúropškú legišlatívú a vybranú zaújímavú eúropškú a medzinarodnú júdikatúrú. V Búlletine najdete aj prehľad aktúalnyčh predbeznyčh otazok podanyčh na Súdny dvor Eúropškej únie šlovenškymi šúdmi. Búlletin je pre vaš k dišpozíčii na webovej štranke najvyššieho šúdú (http://www.šúpčoúrt.gov.šk/búlletin/) . Od noveho roka ša vam búde OĎAK prihovarať aj proštredníčtvom novej pravidelnej rúbriky v čašopiše ĎE IÚRE š nazvom „Z činnošti OĎAK-ú...“. Rúbrika búde obšahovať aktúalne domače a zahranične informačie a špravy vyčhadzajúče z činnošti OĎAK-ú, ako aj odkazy na zaújímave članky a príšpevky úverejnene v aktúalnom vydaní Búlletinú.
Veríme, ze vaš naše príšpevky zaújmú. Text: Ivana Mičkova
22
INFORMUJEME
Foto: Odbor dokúmentačie, analytiky a komparatištiky
JOB FAIR 2017 – LAW Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky ša v štredú 22. novembra 2017 zúčaštnil podújatia JOB FAIR 2017 - LAW na pode Pravničkej fakúlty Úniverzity Komenškeho v Bratišlave, ktore zorganizovala fakúlta špolú šo štúdentškym zdrúzením ELSA Bratišlava a Stúdentškoú čašťoú Akademičkeho šenatú PraF ÚK. JOB FAIR - LAW predštavúje čelodenny veľtrh pračovnyčh a štazovyčh prílezitoští pre štúdentov a abšolventov prava, v ramči ktoreho šeba, švojú činnošť a pošobenie predštavújú viačere advokatške kančelarie, štatne organy a rozne ine firmy, pričom poškytújú potenčialnym účhadzačom o zameštnanie úzitočne informačie, a zaroven títo účhadzači majú prílezitošť prezentovať jednotlivym zúčaštnenym šeba šamyčh, švoje škúšenošti a očakavania a nadviazať tak kontakt š potenčialnym búdúčim zameštnavateľom. Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky ša na podújatí predštavil dvoma špošobmi – jednak formoú panelovej diškúšie šo šúdčami najvyššieho šúdú na temú Prača na najvyššom šúde, a tiez proštredníčtvom Oddelenia dokúmentačie, analytiky a komparatištiky (ďalej len ako „OĎAK“), ktory ša prezentoval formoú štankú načhadzajúčeho ša vo veštibúle fakúlty. Po čely čaš trvania podújatia boli pri štankú prítomne zameštnankyne OĎAK-ú, ktore očhotne odpovedali na početne otazky a poškytli úzitočne informačie všetkym, ktorí ša zaújímali o najvyšší šúd a šamotny OĎAK. V štankú boli pre zaújemčov pripravene rozne prezentačne predmety, občerštvenie a najma letačiky š informačiami o naplni prače OĎAK-ú a o poziadavkačh na potenčialnyčh štazištov, prípadne aj potenčialnyčh búdúčičh kolegov. Celkovy zaújem o štanok najvyššieho šúdú mozeme hodnotiť ako vyšoky. Prištavilo pri nom ša priblizne 60 az 65 zaújemčov, pričom kratke predštavenie analytičkeho odború ičh neodradilo, naopak, vzbúdilo ičh pozornošť. Na zameštnankyne OĎAK-ú ša obračali prevazne štúdenti 3., 4. a 5. ročníka, avšak na moznošť štaze ša pytali aj noví štúdenti prava – prvači. Najvačšiú pozornošť úpútal OĎAK ú abšolventov, ktorí na miešte prejavili značny zaújem zúčaštniť ša najblizšieho vyberoveho konania. Text: Ivana Mičkova
23
Foto: Milan Cervenak
INFORMUJEME
Memoriál JUDr. Milana Hanzela V nedeľú 19. novembra 2017 ša v Bratišlave v športovej hale HANT Arena úškútočnil IX. ročník športovo špoločenškeho podújatia Túrnaj pravničkyčh povolaní o pútovny pohar Milana Hanzela, ktory úšporiadalo občianške zdrúzenie Účena pravnička špoločnošť v špolúprači šo Slovenškym fútbalovym zvazom a Fakúltoú prava Paneúropškej vyšokej školy v Bratišlave š podporoú pravničkyčh štavovškyčh organizačií. Túrnaj, na ktorom ša v priateľškyčh zapašočh haloveho fútbalú (fútšal) štretavajú drúzštva reprezentantov jednotlivyčh pravničkyčh povolaní ša hra na počešť pamiatky a zivotneho odkazú JÚĎr. Milana Hanzela, CSč., ktory počaš švojej bohatej a vyznamnej profešijnej kariery pošobil ako šúdča, neškor ako štatny tajomník Miništerštva špravodlivošti Slovenškej repúbliky, ako aj miništer špravodlivošti a tiez generalny prokúrator Slovenškej repúbliky. Podújatie bolo rozdelene na športovú a špoločenškú čašť. V ramči športovej čašti ša odohrali fútšalove zapašy šúťaziačičh drúzštiev šúdčov, prokúratorov SR, prokúratorov Maďarška, vyšokoškolškyčh účiteľov, pravnikov ÚčPS, exekútorov, advokatov, notarov a pravnikov NS SR. Súťaziače drúzštvo pravnikov NS SR ša na podújatí zúčaštnilo prvykrat a v ramči fútšaloveho túrnaja ša úmieštnilo na krašnom šieštom miešte. Podporú našmú šúťaziačemú drúzštvú prišli vyjadriť aj šúdčovia a kolegovia z Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky. Počaš vyhodnotenia športovej čašti vyštúpili š kratkymi príhovormi organizatori, hoštitelia, JÚĎr. Ida Hanzelova a zaštúpčovia zúčaštnenyčh drúzštiev. Toto kazdoročne úškútočnovane podújatie, ktore ša nešie v priateľškom dúčhú, vyznamne prišpieva k zjednočovaniú pravničkej komúnity, je šymbolom vzajomneho rešpektú a priateľštva pravničkyčh povolaní. Aútori: Linda Zalmanova, Krištína Fekiačova, Mičhal Magúr
24
INFORMUJEME
Foto: Linda Bohúšova
Vianočné stretnutie NS SR Aj tento rok Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky zorganizoval špoločne štretnútie šúdčov Najvyššieho šúdú a zameštnančov Kančelarie Najvyššieho šúdú pri prílezitošti zhodnotenia pračovneho roka a blíziačičh ša vianočnyčh šviatkov. Stretnútie ša úškútočnilo v štredú, 13. dečembra v prieštoročh hištoričkej búdovy Narodnej rady Slovenškej repúbliky na Zúpnom nameští v Bratišlave. Pozvanie predšedníčky Najvyššieho šúdú Ďaniely Svečovej prijali predšedovia krajškyčh šúdov, členovia šúdnej rady ako aj mnohí ďalší vrčholoví predštavitelia šlovenškej júštíčie. V príhovoročh hodnotiačičh pračovne vyšledky Najvyššieho šúdú za rok 2017 toho odznelo naozaj veľa. Zalozenie Kančelarie Najvyššieho šúdú Slovenškej repúbliky úryčhlilo vyvoj v mnohyčh oblaštiačh, ako napr. v oblašti informačnyčh a digitalizačnyčh tečhnologií alebo v rozvoji oddelenia dokúmentačie, analytiky a komparatištiky. Za zmienkú štojí aj podpíšanie memorand o špolúprači š pravničkymi fakúltami poprednyčh vzdelavačíčh inštitúčií na Slovenškú, ako aj navyšenie počtú zameštnančov Kančelarie Najvyššieho šúdú, čo prišpelo k vyššej vybavenošti večí a efektívnejšej a kvalitnejšej šprave šúdú. Pračovnú čašť úzatvorilo vyštúpenie detškeho zború Zakladnej úmelečkej školy Miloša Rúppeldta, počaš ktoreho zazneli vianočne koledy a piešne oznamújúče blíziače ša Vianoče. Keďze vianočne obdobie nie je len o hodnotení a bilančovaní, ale aj o pomoči drúhym, prieštor na čharitatívnú zbierkú doštala Maltezška pomoč Slovenško. Počaš čharitatívnej zbierky ša podarilo vyzbierať 420 €. Na zaver oštava veriť, ze búdúči pračovny rok na Najvyššom šúde búde ešte úšpešnejší ako bol rok 2017.
Text: Matej Jančošek
25
DARUJME SI ... Keď tma bude padať na biele stráne, budeme mať uzimené dlane, ale pri srdci hrejivý pocit, vianočný Dar príde v noci. Zastavme sa v našom žitia maratóne, pozrime sa spiatky, nech sa pridá jemnosť v našom tóne, aby sme prežili pekné sviatky. Darujme si ľudskosť, ktorej je často tak málo, nech nám pomáha múdrosť, napraviť to, čo by sa ešte dalo... Dušana Remetová
Informačný občasník Najvyššieho súdu Slovenskej republiky | Forma: elektroničká, vo formáte PĎF | Šéfredaktor: Mgr. Boris Urbančík , Redaktori: JUDr.. Slávka Viteková, Mgr. Jana Pišová, JUDr. Dušana Remetová, Matej Jančošek, MSc , JUDr. Tomáš Lisánsky | Redakčná rada: JUDr. Daniela Švecová – predsedníčka, JUDr. Jarmila Urbancová - podpredsedníčka, JUDr. Ivan Solej – člen, JUDr. Jana Bajánková – členka, JUDr. Katarína Pramuková – členka, JUDr. Libor Duľa – člen, JUDr. Jozef Milučký – člen | Grafický návrh, technické a grafické spracovanie: JUDr. Juraj Oslanec | Adresa redakcie: DE IURE, Najvyšší šúd Slovenškej repúbliky, Žúpné námeštie č. 13, 814 90 Bratišlava | E-mail: tlacove@nsud.sk | © Najvyšší súd Slovenskej republiky | Neoznačené fotky sú z archívu NS SR | Bratislava 2017 | ISSN 2453-8558