De iure č. 3/2016 by deiure

ISSN 2453-8558 Vydáva: Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava | www.nsud.sk

OBSAH

Medzinárodná konferenciá „Limity tránspárentnej justície“ ...................6

Prezident odvolál osmich sudcov vo veku nád 65 rokov ..........................10

Slávnostne zásádnutie Správneho kolegiá NS SR..........................................11

Rozhovor: doc. JUDr. Luciá Žitnánská, PhD. ...................................................12

Rokovánie s Tránspárency Internátionál Slovensko...................................14

Viánocne stretnutie sudcov á zámestnáncov Nájvyssieho sudu............16

Konferenciá v Čiernej Hore....................................................................................17

OBSAH

Kolokvium v Mádride.................................................................................................18

Prijátie vietnámskej delegácie................................................................................19

Premostenie z OSP ná ČSP v zmysle prechodnych ustánovení.............20

Rozhovor: JUDr. Evá Bábiáková, ČSc.................................................................23

Rozhovor: JUDr. Emil Fránciscy..........................................................................28

Rozhovor: JUDr. Román Fiálá..............................................................................32

Predstávujeme: Noví ásistenti..............................................................................35

EDITORIÁL

Vážení čitatelia, už takmer rok nás časopis DE IURE informuje o dianí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Robí tak nielen smerom dovnútra našej inštitúcie, ale predovšetkým smerom von k verejnosti. Predstavuje tak jeden z informačných tokov prostredníctvom ktorého sa verejnosť dozvedá, čo sa deje v justícii, osobitne na najvyš-

šom súde. Nové číslo tohto časopisu prinesenie podrobnosti o rôznych aktivitách našej inštitúcie, o ktorých si ale dovoľujem rámcovo sa zmieniť už teraz. Jednou z najvýznamnejších udalostí tohto roka bolo predsedníctvo Slovenskej republike v Rade Európskej únie. Túto príležitosť využil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý usporiadal konferenciu s názvom „Limity transparentnej justície“. Viedla ho k tomu snaha, cieľom ktorej bolo aj takto prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti verejnosti k súdnictvu

v Slovenskej republiky. Táto dôveryhodnosť je totiž stále nízka, a to aj napriek výsledkom prieskumu vykonaného agentúrou Via Iuris, podľa ktorého je trend dôveryhodnosti verejnosti k súdnictvu vyšší. Konferencia mala veľmi pozitívny ohlas tak u jej účastníkov, ako aj jej publika. Najvýznamnejšou osobnosťou konferencie bol predseda Súdneho dvora Európskej únie pán Koen Lenaerts, ktorý poskytol pohľad na nastolený problém najmä z hľadiska judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Konferencie sa zúčastnil aj emeritný sudca Najvyššieho súdu štátu Delaware Henry duPont Ridgely, predstavitelia najvyšších súdov krajín Európske únie a pristupujúcich krajín, predstavitelia súdnych rád, ministerstva. spravodlivosti, akademických obcí, predstavitelia médií a mimovládnych organizácií. Toto rozmanité a vysoko kvalifikované zloženie účastníkov konferencie bolo naozaj spôsobilé nastolený predmet prediskutovať z rozličných hľadísk a inšpirovať k skvalitneniu komunikácie Najvyššieho súdu SR s verejnosťou a tým aj stále vyššie postupovať po rebríčku dôveryhodnosti verejnosti v justíciu Slovenskej republiky. Ak by sme mali už pred uplynutím celého roka poukázať na niektoré úspechy, ktoré sme v ňom dosiahli, musím ďalej konštatovať, že za aktívnej a veľmi korektnej spolupráce Ministerstva spravodlivosti SR a vedením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa aj legislatívnej oblasti dosiahli pozitívne

zmeny; napríklad bola vytvorená kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poverená zabezpečovaním činnosťami v oblasti finančnej a organizačnej, čím sa pre predsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytvorila možnosť venovať sa výlučne výkonu súdnictva.

podieľajú na znížení počtu nevybavených vecí na všetkých kolégiách najvyššieho súdu. Tento proces (navyšovania) stále pokračuje. Postupne budujeme Odbor analytiky a dokumentaristiky, ktorého hlavnou náplňou je zhromažďovanie judikatúry Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a poskytovanie sudcom (podľa ich požiadaviek) prehľad a rešerše z judikatúry týchto inštitúcií a z príslušnej literatúry. Uzavreli sme dohodu o spolupráci s Najvyšším súdom Českej republiky, čo (so zreteľom na spoločný právny základ s Českou republikou) považujem za veľký prínos vo vzájomnej komuniká-

EDITORIÁL

Podarilo sa nám navýšiť stav zamestnancov v pozíciách asistentov sudcov, ktorí sa aktívne

cií o rozhodovacej činnosti týchto najvyšších súdnych inštitúcií v obidvoch republikách. V tejto sú-

vislosti musím spomenúť aj organizovanie spoločných kolégií obidvoch najvyšších súdov. Spolupracujeme aj s Najvyšším správnym súdom Českej republiky. Táto spolupráca má osobitný význam preto, lebo v Slovenskej republike zatiaľ nemáme samostatný správny súd a skúsenosti Českej republiky sú v tomto smere veľmi cenné. Na pôde najvyššieho súdu sme privítali viaceré významné návštevy; išlo napríklad o návštevu, predsedu Súdneho dvora Európskej únie Koena Lenaertsa, či o návštevu prezidenta Európskej siete súdnych rád Lorda Geoffreyho Vosa, ministra spravodlivosti Srbskej republiky Nikola Selakoviča, o delegáciu sudcov z Gruzínska alebo o delegáciu Najvyššieho ľudového súdu Vietnamskej socialistickej republiky, vedenej jeho podpredsedom Bùi Ngọc Hoà. V rámci každého uskutočneného stretnutia s predstaviteľmi zahraničných justičných inštitúcií, ale najmä s predstaviteľmi Súdneho dvora EÚ a Európskej siete súdnych rád bol zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky daný jednoznačný signál o našej ochote aktívne s nimi spolupracovať a skvalitňovať prácu v slovenskej justícií. V snahe neustále pracovať na zvýšení dôveryhodnosti verejnosti k slovenskému súdnictvu som sa so záujmom stretla aj s predstaviteľmi mimovládnych organizácií (Transparency International Slovensko, Via Iuris) a vypočula som si ich rôzne návrhy a predstavy o slovenskom súdnictve, o ktorých možno uvažovať. 15. decembra sme sa slávnostne poďakovali emeritným sudcom za ich dlhoročnú a dobre odvedenú prácu na vianočnom stretnutí sudcov a zamestnancov súdu v Primaciálnom paláci v Bratislave. Záverom Vám chcem zaželať pokojné vianočné sviatky a mnoho úspechov v novom roku 2017! Daniela Švecová, predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

INFORMUJEME Zorganizovali sme medzinárodnú konferenciu „Limity transparentnej justície“ Slovenská republika sa v rámci svojho predsedníctva v Rade Európskej únie stala opäť hostiteľom medzinárodnej konferencie, avšak tento krát pod hlavičkou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (NS SR). Význam konferencie, ktorá sa konala 30. novembra až 2. decembra 2016 v hoteli Radisson Blu Hotel Carlton Bratislava však nezostal len medzi hranicami Európskej únie. Myšlienka zorganizovať túto konferenciu, pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EU, vznikla koncom roka 2015. Prípravu konferencie mali na starosti Odbor dokumentácie, analytiky a komparatistiky a Oddelenie komunikácie s verejnosťou už od mája 2016. Predsedníčka NS SR Daniela Švecová pozvala zástupcov najvyšších súdov všetkých 28 krajín Európskej únie, medzinárodných organizácií ako OBSE, USAID, predsedníčku Súdnej rady SR, štátnu tajomníčku Ministerstva spravodlivosti, neziskových organizácií VIA IURIS, Transparency International Slovensko, prorektorku Univerzity Komenského, zástupcu Slovenskej akadémie vied a šéfredaktorku Hospodárskych

novín. Svojou návštevou nás poctili predseda Súdneho dvora EÚ pán Koen Lenaerts a bývalý sudca štátu Delaware pán Henry duPont Ridgely. Viac o konferencii nám povedal hovorca NS SR a manažér prípravného tímu Boris Urbančík.

Čo bolo hlavnou myšlienkou kon-

osobnych udájov ucástníkov koná-

ferencie?

niá, álebo sudcov? Ako by máli sudy

Konferenciou s názvom Limity trán-

komunikováť

mediámi

spárentnej justície sme chceli nájsť

jednotlivymi

odpovede ná otázky: Kde sá zácíná

ucástníkmi

á koncí tránspárentnosť v justícii?

o problemátike tránspárentnosti

Čo je mozne zverejnováť á co nie?

justície, ktorá je, myslím si, veľmi

Ako vyriesiť konflikt medzi právom

dolezitá pre zvysenie doveryhod-

ná informácie á právom ná ochránu

nosti justície. Jednoducho bez dove-

verejnosťou? sme

hovorili

áj

ve bolo sledováť gráf prieskumu

Aký bol program konferencie?

doveryhod-

Prográm bol rozdeleny ná jednotli-

nosti

ve dni od 30. novembrá do 2. de-

verej-

nosti

cembrá 2016 ták, ze sámotny pro-

Slovinsku,

grám konferencie zácál vo stvrtok

ktory vykázo-

1. decembrá plenárnym zásádnu-

vál

zvysenu

tím, ná ktorom vystupilá páni pred-

nedo-

sednícká Dánielá Svecová, následne

very verejnos-

vystupil predsedá Nájvyssieho sudu

ti voci ich náj-

Litvy pán Rimvydás Norkus, po

vyssiemu su-

nom

du, nájmá keď

z Káncelárie zástupcu pre slobodu

rok

predtym

medií OBSE, á nápokon páni pro-

sá v mediách

rektorká Univerzity Komenskeho

zvysil

páni Máriá Pátákyová. Po prestávke

mieru

pocet

pán

Andrei

Richter

mediálnych

vystupil v plenárnej cásti áko prvy

vystupov

pán Koen Lenáerts, predsedá Sud-

o sude. Žáve-

neho dvorá Europskej unie, á po-

rom dodál, ze

tom predsedá Nájvyssieho sudu

áni doverá v stát áko táky.

novinári v Slovinsku informuju ve-

Dánská Poul Søgáárd. Následoválá

Aké boli konkrétne témy prezen-

rejnosť o sude ibá negátívne. Pozi-

predsednícká Sudnej rády SR páni

tácií a diskusií?

tívnych správ bolo veľmi málo.

Jáná Bájánková á plenárne zásád-

Boli to v sucásnosti veľmi áktuálne

prisli

nutie ukoncil byvály sudcá Nájvys-

temy, áko nápríklád hrozby pocítá-

k záveru, ze pre ich nájvyssí sud je

sieho sudu státu Deláwáre zo Spoje-

coveho zábezpeceniá sudov, keďze

jediná cestá á to si vytvoriť vlástne

nych státov ámerickych, pán Henry

uz tákmer vsetky sudy zábezpecuju

medium á informováť o cinnosti

Dupont Ridgely. Po prestávke zácál

zverejnenie niektorych rozhodnutí

sudu prostredníctvom neho. To má

prvy pánel s názvom „Verejnosť

ná internete. Otázká ánonymizácie

utvrdilo v tom, ze rozhodnutie vy-

sudneho konániá vs. ochráná suk-

zverejnoványch rozhodnutí, nájmá

dáváť nás cásopis DE IURE bolo

romiá,“ ktory moderovál pán Ján

z pohľádu ci vobec á do ákej miery

dobrym rozhodnutím.

Sikutá z násho nájvyssieho sudu,

vysledkov

prieskumu

INFORMUJEME

ry verejnosti v justíciu nemoze byť

ánonymizováť rozhodnutie. Dálej sá hovorilo o tom, do ákej miery otváráť justíciu verejnosti. Odkiáľ á pokiáľ bude vytvoreny mántinel pre

verejnosť,

respektíve

áko

„hľádáť“ hránice otvorenosti. Boli to veľmi záujímáve príspevky. Nápríklád moj kolegá Gregor Strojin, veduci

oddeleniá

vzťáhov

s verejnosťou, Nájvyssieho sudu Slovinská,

prezentovál

státistiky

pozitívnych á negátívnych mediálnych vystupov o ich sude. Žáujímá-

INFORMUJEME á vystupili v nom jednotliví hostiá –

zástupenu áj vedecku obec. Pánel

publiky, pán Iván Solej. Vystupili

pán Arpád Gábor Orosz z Kurie z

uzávrelá záujímávym príspevkom

Máďárská, páni Anitá Žikmáne

sefredáktorká Hospodárskych no-

Swieczki z Nájvyssieho sudu Po-

z Nájvyssieho sudu Lotysskej re-

vín páni Márcelá Simková.

ľskej republiky, pán Ales Pável

publiky, páni Máríá-Angeles Ville-

nom

postupne

pán

Dáriusz

Dálsí den, v piátok 2. de-

z Nájvyssieho sudu Českej republi-

z Nájvyssieho sudu Čiernej hory.

cembrá, následovál pánel s temou

ky, uz spomenuty pán Gregor Stro-

Dálej vystupil pán Michál Kucerá

„Kontrolá justície zo strány verej-

jin zo Slovinská, páni Nátáliyá Pet-

z Europskeho sudu pre ľudske prá-

nosti“, ktory bol svojou temou veľ-

rová

vá á po nom to bol pán Jozef Vozár

mi záujímávy á moderovál ho pán

z Ukrájiny, páni Elená Berthotyová

z Ustávu státu á prává Slovenskej

riáditeľ káncelárie predsednícky

násho

ákádemiá vied, tákze sme tám máli

Nájvyssieho sudu Slovenskej re-

nápokon

gás z Nájvyssieho sudu Spánielská, pán Dániel Sváby zo Sudneho dvorá EU á pánel uzávrel príspevkom pán Iván Rumáná z Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky. Popoludní pokrácovál ďálsí pánel ná temu „Nove mediá á ich vplyv ná justíciu“, ktory moderoválá páni Veroniká Deckerová, ktorá je odborníckou z oblásti public relátions. V tomto páneli vystupilá páni Miroslává Wysocká z Nájvyssieho sudu Poľskej Republiky. Vystriedálá

páni

Vesná

Medenicá

orgánizácie

USAID

nájvyssieho

sudu

pán

Spác

Sámuel

INFORMUJEME z orgánizácie Tránspárency Interná- ky rozhovor s ucástníkmi konferencie pravný tím? tionál Slovákiá.

objáví v ďálsom vydání cásopisu DE Prípráve á orgánizácii sá venovál tím

Popoludní, stvrty á záverecny IURE.

ľudí z Odboru dokumentácie, ánályti-

pánel s názvom „Interná á externá Aký program bol pripravený pre ky á kompárátistiky, menovite: Ján komunikáciá sudov“, moderovál pán hostí. Zavítal k nám hosť aj spoza Mártvon, Desáná Jánícková, Lenká Mirosláv Gáválec z násho nájvyssieho oceánu, ako sme im predstavili na- Bogárová, sudu á vystupili v nom páni Redá Mo- še „domáce“ prostredie?

Sámuelá

Rybnikár,

á sámozrejme mojá kolegyná z Odde-

liene z Litvy, páni Kátálin Simonne Prográm pre hostí bol specificky leniá komunikácie s verejnosťou JánGombos z Máďárská, následne málá v tom, ze sme chceli prezentováť oso- ká Písová. Neskor sá k nám pridáli svoj príspevok státná tájomnícká Mi- bitosti Slovenskej republiky. Pri sláv- cerstve posily, ásistentky sudcov Dánnisterstvá správodlivosti páni Máriá nostnych obedoch, ktore su sucásťou ká Molitorys, Kátká Eliásová, Slávká Kolíková, po nej vystupilá páni Lisá tákejto vyznámnej události boli podá- Pukáncová, Ivetá Plánková á kolegá Rising z dánskeho nájvyssieho sudu váne jedlá vylozene slovenskej kuchy- Ondrej Skvárká. Vsetkym by som á mojá málickosť uzávrelá tento pánel ne. Pocás obedov á recepcií sá podá- chcel áj touto cestou poďákováť zá áko áj celu konferenciu.

váli ibá kválitne slovenske víná. Dálej veľmi dobre odvedenu prácu. Veľmi

Budeme si môcť prečítať jednotli- sme zábezpecili prográm pre hostí si vázim, ze nám páni predsednícká vé príspevky?

v podobe koncertu v Slovenskej fil- Dánielá Svecová dálá prílezitosť zu-

Čieľom konferencie bolo vymeniť si hármonii, ktorá má vynikájuce reno- cástniť sá ná orgánizácii ták vyznámskusenosti á názory v tejto oblásti. me ná celom svete á sámozrejme sme nej ákcii nielen pre nájvyssí sud, ále áj Tákze urcite bude mozne áko vysle- priprávili prehliádku mestá Brátislá- pre Slovensko. Myslím si, ze hostiá sá dok jednotlivych diskusií ocákáváť áj vy.

u nás cítili veľmi dobre á niekoľko

zborník z tejto konferencie, ktory du- Je zrejmé, že zorganizovať takúto z nich nám osobitne poďákoválo zá fám vydáme á postupne by sme ho konferenciu

vyžaduje

množstvo veľmi vysoku uroven konferencie.

mohli umiestniť ná internetovu strán- práce, trpezlivosť a zodpovednú

Text: Slávká Pukáncová

ku nájvyssieho sudu á mozno sá nejá- detailnú prípravu, kto tvoril prí-

Foto: Ján Káráffá

Foto: Kánceláriá prezidentá SR

INFORMUJEME Prezident odvolal ôsmich sudcov vo veku nad 65 rokov Prezident Slovenskej republiky podľá cl. 102 ods. 1 písm. t), cl. 145 ods. 1 á cl. 147 ods. 2 písm. b) Ustávy Slovenskej republiky á podľá § 18 ods. 2 písm. b) zákoná c. 385/2000 Ž. z. o sudcoch á prísediácich á o zmene á doplnení niektorych zákonov v znení zákoná c. 185/2002 Ž. z. ná návrh Sudnej rády Slovenskej republiky odvolál z funkcie sudcu osmich sudcov, ktorí dosiáhli vek 65 rokov. DÁTUM ZÁNIKU FUNKCIE 9. septembrá 2016 12. septembrá 2016 14. septembrá 2016 26. septembrá 2016 29. septembrá 2016 30. septembrá 2016 1. oktobrá 2016 4. oktobrá 2016

MENO JUDr. Máriá Piusová JUDr. Emíliá Žimová JUDr. Juliá Horská JUDr. Peter Pospech JUDr. Stánislává Bezáková JUDr. Evá Bábiáková, ČSc. JUDr. Máriá Srámková Juráj Krupá

JUDr. Juliá Horská á JUDr. Evá Bábiáková, ČSc. posobili áko sudkyne Nájvyssieho sudu SR v správnom kolegiu, JUDr. Máriá Srámková posobilá áko sudkyná Nájvyssieho sudu SR v obciánskoprávnom kolegiu. Text: Žuzáná Čándráková

INFORMUJEME Slávnostné zasadnutie Správneho kolégia NS SR V utorok 25. oktobrá 2016 sá uskutocnilo ná NS SR zásádnutie správneho kolegiá NS SR s prívlástkom „slávnostne“, pretoze sá ná zásádnutí okrem predsednícky Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky, JUDr. Dániely Svecovej, zucástnil i predsedá Nájvyssieho správneho sudu Českej republiky, JUDr. Jozef Báxá, ktory prijál pozvánie predsedu správneho kolegiá NS SR JUDr. Jozefá Miluckeho. JUDr. Jozef Báxá v rozpráve k jednotlivym návrhnutym judikátom poukázál i ná skusenosti z rozhodovácej cinnosti NSS ČR á v závere svojho vystupeniá ná zásádnutí správneho kolegiá vyzdvihol spoluprácu medzi NSS ČR á správnym kolegiom NS SR s tym, ze po prijátí sámostátneho procesneho predpisu v oblásti správneho sudnictvá Slovenskou republikou, moze byť vzájomná spoluprácá este vyznámnejsiá á uzitocnejsiá pre obe republiky. Ná záver vzácneho hosťá z Českej republiky prijálá i predsednícká Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky, JUDr. Dánielá Svecová. Text á Foto: Boris Urbáncík

III. pilier Ná zákláde Kolektívnej zmluvy vyssieho stupná v státnej sluzbe ná rok 2016 boli 30. novembrá 2016, ná pode NS SR, uzátvorene „Žámestnáváteľske zmluvy“ o doplnkovom sporení á o zmene á doplnení n. z. v plátnom znení s dochodkovymi spolocnosťámi á s ucinnosťou od 1. decembrá 2016: NN Tátry – Sympátiá, d. d. s., á. s., AXA d. d. s., á. s., Doplnková dochodková spolocnosť Tátrá bánky, á. s. Vyská príspevku zámestnáváteľá – NS SR ná doplnkove dochodkove sporenie (ďálej len „DDS“) je vo vyske 2 % z objemu zuctoványch plátov státnych zámestnáncov zucástnenych ná DDS á vo vyske 2 % z objemu zuctoványch plátov zámestnáncov vo verejnom záujme zucástnenych ná DDS. Tymto krokom náplnil zámestnáváteľ – NS SR jednostránny závázok prispieváť ná III. pilier státnym zámestnáncom NS SR á zámestnáncom NS SR vo verejnom záujme. DDS pre sudcov NS SR bude predmetom návrhu, ktory bude prezentovány Sudcovskej ráde NS SR. Text: Boris Urbáncík

FOTO: MS SR

ROZHOVOR

doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. Žmeny v justícii, ále áj ná Nájvyssom sude SR sá dáju urobiť ibá spolu s Ministerstvom správodlivosti SR. V tejto suvislosti sme sá záujímáli áko sá ná tieto zmeny pozerá ministerká správodlivosti Luciá Žitnánská. Predsedníčka najvyššieho súdu prišla pred rokom s iniciatívou, podľa ktorej je pre zníženie počtu nevybavených vecí na súdoch potrebné personálne posilnenie asistentov sudcov a vyšších súdnych úradníkov a nie zvyšovanie počtu sudcov. Je toto cesta na zlepšenie vymožiteľnosti práva na Slovensku?

Mozností je viác. Odkloniť veci zo sudov je jedná cestá. Druhá je vycleniť tymto ágendám osobitnu kápácitu. Nie sudcov, ále sudnych urádníkov nád rámec tych, ktorí su bezprostredne potrební ná rozhodovánie sporov. Ná to, áby sme dlhodobo riesili áj personálnu stábilitu sudov povázujem zá nevyhnutne definováť, ci je nevyhnutne, áby sudy rozhodováli o vsetkom, o com rozhoduju dnes á rovnáko o com vsetkom je nevyhnutne, áby rozhodovál sudcá, o com moze rozhodováť vyssí sudny urádník. Aj tieto otázky budu sucásťou buducorocnej ánályzy, ktorá nám má poskytnuť odpovede, koľko potrebujeme sudcov, vyssích sudnych urádníkov, ci ineho personálu á ná zákláde toho potom budeme mocť stábilizováť stávy.

Predsedníčka NS SR pred časom navrhla zmeniť fungovanie disciplinárnych senátov. Uvažuje ministerstvo o zmene aj v tejto oblasti?

Ano, á my áktuálne uz áj prácujeme ná novele zákoná o sudcoch á prísediácich, ktorá sá zámeriává ná vyberove konániá ná funkciu sudcu, hodnotenie sudcov ále áj ná spomínáne vyvodzo-

Pri ďalšom zostavovaní súdnej rady hrozí, že najvyšší súd nemusí mať v nej zastúpenie. Mal by mať, podľa Vás, predseda Najvyššieho súdu SR v nej stále miesto?

ROZHOVOR

vánie disciplinárnej zodpovednosti voci sudcom. Disciplinárne konániá su momentálne zdlháve á obnásáju problemy vo vzťáhu k rieseniu personálnych otázok spojenych so zostávováním disciplinárnych senátov. Čhceme preto prijáť opátreniá s cieľom zábezpeciť plynuly priebeh konání pred disciplinárnymi senátmi á rovnáko opátreniá urcujuce jednoznácny orgán dohľádu nád plynulosťou tychto konání pri záchování zlozeniá disciplinárnych senátov.

Ideálny stáv je, ák predsedá Nájvyssieho sudu SR má áutoritu, ktorá mu miesto v sudnej ráde zárucí.

Ako sa podľa Vás dá zlepšiť dôveryhodnosť justície v očiach verejnosti?

Mierá dovery v justíciu nárástlá, co je nepochybne dobre. Musíme ná to nádviázáť á urobiť máximum preto, áby sme dosáhováli reálne vysledky pokiáľ ide o efektívnosť justície. Kázdy jeden krok, ktory sá nám podárí urobiť – ci uz to budu zmeny v exekuciách á pri plátobnych rozkázoch, efektívnejsie vysetrovánie extremistickych trestnych cinov, dostupnejsí osobny bánkrot álebo ďálsie zákony, ktore prispeju k zlepseniu prístupu k správodlivosti á skráteniu dlzky sudnych konání – kázdy jeden tákyto krok smeruje k tomu, áby sá zlepsoválá cinnosť institucií, co je áj predpoklád zvysovániá doveryhodnosti tychto institucií. Toto povázujem zá kľucove. Žároven si myslím, ze zá tymito vysledkámi je nepochybne áj to, ze sá zlepsilá komunikáciá Sudnej rády, zlepsilá komunikáciá Nájvyssieho sudu, zlepsili vzťáhy medzi kľucovymi instituciámi v rámci sudnictvá. Mám veľmi korektnu á veľmi rácionálnu komunikáciu s predsedníckou Nájvyssieho sudu. Je ná prospech justície, keď ministerstvo správodlivosti á Nájvyssí sud vediá rozumne v prospech veci spolu komunikováť, á to sá teráz deje.

Pred časom ste sa vyjadrili, že stav kedy je rezort justície a najvyšší súd pod jednou strechou nie je vyhovujúci. Kedy sa to zmení a ako?

Náďálej plátí, ze je násím záujmom riesiť sídlo nájvyssieho sudu á ministerstvá správodlivosti, áby sme nezdieľáli spolocne priestory. Ždieľánie jednej budovy vykonnou á sudnou mocou nie je podľá mná vhodne áni zo symbolickeho hľádiská. Usilujeme sá nájsť riesenie tejto situácie.

Text: Boris Urbáncík

INFORMUJEME

Rokovanie s Transparency International Slovensko V pondelok 24. oktobrá 2016 sá uskutocnilo historicky prve stretnutie predsednícky Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky, JUDr. Dániely Svecovej, s predstáviteľmi orgánizácie Tránspárency Internátionál Slovensko (TIS). Ná uvod stretnutiá riáditeľ TIS, Gábriel Sipos, skonstátovál, ze uroven zverejnovániá informácií v slovenskom sudnictve je nádpriemerná. V diskusii potom predstávil niektore ďálsie návrhy ná zlepsenie tránspárentnosti nájvyssieho sudu á slovenskej justície. Tie boli zámeráne nájmá ná zverejnovánie vsetkych sudnych rozhodnutí ná internete, ná zlepsenie kválity odovodneniá rozhodnutiá o schválení dohody o vine á treste pri záváznej ekonomickej trestnej cinnosti, korupcii á trestnych cinoch verejnych ciniteľov á zvázenie záznámenávániá sudnych jednání ná video á videozáznámy zverejnováť ná internete. Predstávil tiez návrhy hodnoteniá sudcov v podobe umoznujucej ich ďálsie sprácovánie. Návrhol, áby do tohto hodnoteniá boli vnesene objektívne meráteľne indikátory kválity á efektivity á vlozenie externeho prvku do hodnotiácich komisií. Nápokon návrhol zverejnovánie informácií áj z vyberovych konání ná ásistentov sudcov, vrátáne ich rodinnych prepojení v justícii. Niektore z prednesenych návrhov predsednícká nájvyssieho sudu Dánielá Svecová povázoválá zá mozne. Islo nájmá o zverejnovánie rozhodnutí nájvyssieho sudu, ktore sá v podstáte uz áj reálizuje, ávsák ná stránke Ministerstvá správodlivosti SR. V sucásnej dobe sá prácuje ná tom, áby sá rozhodnutiá nájvyssieho sudu uverejnováli uz ná jeho vlástnej internetovej stránke. Uviedlá, ze plosne zverejnovánie vsetkych rozhodnutí, ktorych je len ná nájvyssom sude niekoľko desiátok tisíc rocne si vyzáduje kválitne technicke vybávenie vypoctovej techniky á vybudovánie veľkeho ánálytickeho oddeleniá. Uználá, ze ná kválite odovodneniá rozhodnutí nájvyssieho sudu sá musí neustále prácováť. Práve odovodnenie urciteho rozhodnutiá má máť (okrem ineho) táku kválitu, áby bolo sposobile presvedciť áj v konání neuspesneho ucástníká, ze je správne á správodlive.

INFORMUJEME Pokiáľ ide o zverejnovánie informácií z vyberovych konání ná ásistentov sudcov Dánielá Svecová uviedlá, ze s touto poziádávkou by nemál byť problem, pokiáľ to právná uprává dovolí. Uviedlá tiez, ze hodnoteniá sudcov nájvyssieho sudu á s nou spojená poziádávká stánoveniá indikátorov hodnoteniá vobec nie je nová á uz vobec nie jednoduchá. Sámá skutocnosť, ze sudcá je sudcom nájvyssieho sudu svedcí o tom, ze ide o kválitneho odborníká, ktory uz predtym, nez sá dostál ná nájvyssí sud, musel splniť mnoho predpokládov pre vykon tejto funkcie. Mnozstvo á kválitu jeho práce ťázko mozno meráť á stánoviť pren urcite indikátory, keď kázdá vec je iná á tákmer kázdá je skutkovo á právne veľmi nárocná. Mozno vsák zámeráť pozornosť á kontrolu ná veci, ktore nájvyssiemu sudu zrusil á vrátil ná ďálsie konánie Ustávny sud SR, áko áj ná veci, ktore sá po predchádzájucom zrusení znová vrátili nájvyssiemu sudu ná ďálsie konánie. V obidvoch spomínánych prípádoch sudne konánie trvá uz pomerne dlhy cás. Pozornosť trebá zámeráť ná cás, v ktorom sá veci konciá, ci ho mozno povázováť zá primerány z hľádiská ustávneho prává ucástníkov konániá ná to, áby sá jeho vec prerokoválá bez zbytocnych prieťáhov. Hodnotenie sudcov moze byť ovplyvnene áj vtedy, ák je voci sudcovi vedene disciplinárne konánie. V tejto suvislosti predsednícká nájvyssieho sudu pripomenulá fákt, ze disciplinárne konániá su prílis pomále, v niektorych prípádoch áz nefunkcne. Dánielá Svecová á Gábriel Sípos sá ná záver stretnutiá dohodli ná spolupráci pri implementácii jednotlivych návrhov á vzájomnej komunikácii. Text á foto: Boris Urbáncík

Foto: Ján Karaffa

INFORMUJEME Vianočné stretnutie sudcov a zamestnancov Najvyššieho súdu Nájvyssí sud Slovenskej republiky zorgánizovál pri prílezitosti zhodnoteniá uplynuleho prácovneho roká á blíziácich sá viánocnych sviátkov spolocne stretnutie sudcov á zámestnáncov Nájvyssieho sudu. Dná 15. decem-

brá 2016 sá ná pozvánie predsednícky Nájvyssieho sudu páni Dániely Svecovej zisli jeho sudcoviá á zámestnánci v Žrkádlovej sieni Primáciálneho pálácá v Brátisláve. Pozvánie ná spolocne stretnutie prijáli i viácerí clenoviá Sudnej rády Slovenskej republiky á emeritní sudcoviá Nájvyssieho sudu. Po uvodnom vystupení slácikoveho triá sá predsednícká Nájvyssieho sudu prihovorilá k pozvánemu áuditoriu, poďákoválá sá sudcom áko áj zámestnáncom zá dobru spoluprácu v uplynulom roku, zázelálá im pokojne prezitie viánocnych sviátkov á uspesny stárt do noveho roká. Po krátkom zhodnotení prácovneho roká pristupilá predsednícká Nájvyssieho sudu páni Dánielá Svecová k udeleniu pámátnych medáilí emeritnym sudcom, ktorí odisli z Nájvyssieho sudu do dochodku pocás vykonu jej funkcie. Pámátne medáile emeritnym sudcom udelilá predsednícká Nájvyssieho sudu nájmá zá zásluhy o rozvoj násej institucie á sírenie jej dobreho mená domá i v záhránicí. Veríme, ze toto gesto nálezite ocení ich zásluznu á dlhorocnu prácu pre Nájvyssí sud. Po ukoncení oficiálnej cásti spolocneho stretnutiá bol pripráveny pre pozványch hostí spolocensko-kulturny prográm v Mezáníne Primáciálneho pálácá. Ná záver mozno vyjádriť presvedcenie, ze spolocne stretnutie sudcov á zámestnáncov Nájvyssieho sudu sá stáne kázdorocnou trádíciou ná Nájvyssom sude á prispeje k formovániu dobrych vzájomnych prácovnych á medziľudskych vzťáhov sudcov á zámestnáncov ná Nájvyssom sude. Text: Sámuel Rybnikár Vyznamenaní emeritní sudcovia: JUDr. Eva Babiaková CSc., JUDr. Emil Bdžoch, JUDr. Milan Deák, JUDr. Gabriela Gerdová, JUDr. Júlia Horská, JUDr. Milan Lipovský, JUDr. Mária Šramková, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Elena Závadská.

ZAHRANIČIE Konferencia v Čiernej Hore Predsednícká Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky Dánielá Svecová sá 19. áz 22. septembrá 2016 zucástnilá ná medzinárodnej konferencii nájvyssích sudov clenskych státov Europskej unie á kándidátskych krájín Europskej unie v Čiernej Hore. Členom delegácie bol áj Iván Solej, riáditeľ Káncelárie predsednícky NS SR. Konferenciá sá konálá pri prílezitosti 10-rocneho vyrociá vyhláseniá nezávislosti Čiernej Hory. Žucástnili sá ná nej zástupcoviá nájvyssích sudov Albánská, Bosny á Hercegoviny á jej zvázovych republík, Českej republiky, Čypru, Dánská, Estonská, Kosová, Lotysská, Litvy, Mácedonská, Slovenská, Slovinská, Srbská, Spánielská, Turecká, Ukrájiny, Veľkej Británie á USA. Temy konferencie boli „Európska cesta súdnictva západných balkánskych krajín”, „Podobnosti a odlišnosti medzi súdnymi systémami a osvedčenými postupmi zameranými na skvalitnenie súdnictva”, „Úloha najvyšších súdov pri tvorbe judikatúry” á „Budovanie dôvery verejnosti v súdnictvo, spolupráca s verejnosťou a informovanie verejnosti o práci súdov”. Ná posledne menovánu temu vystupilá s prejávom i predsednícká nájvyssieho sudu Dánielá Svecová. Ždoráznilá, ze doveryhodnosť sudnictvá je vlástne doverou v stát á predstávilá jednotlive kroky, ktore po jej nástupe do funkcie predsednícky podniklá, áby zvrátilá pokles doveryhodnosti v sudy, ku ktorej v minulosti doslo áz ná historicke minimá. Prioritou je zlepsenie komunikácie s verejnosťou, nápríklád áktivitou ná sociálnych sieťách, álebo áj vydáváním cásopisu DE IURE, ktory je urceny áj pre verejnosť. Dánielá Svecová ďálej spomenulá, ze sá ná Slovensku podárilo prijáť nove moderne Žásády sudcovskej etiky. Predsedov á podpredsedov nájvyssích sudov krájín, ktore sá zucástnili ná konferencii osobne prijál i prezident Čiernej Hory Filip Vujánovic. Text: Boris Urbáncík

Foto: Archív NSSR

ZAHRANIČIE

Kolokvium v Madride V dnoch 20.-22. oktobrá 2016 sá predsednícká Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky, páni Dánielá Svecová, zucástnilá Kolokviá á zásádnutiá Válneho zhromázdeniá Siete predsedov Nájvyssích sudov clenskych státov Europskej unie v spánielskom Mádride. Podujátie bolo orgánizováne Nájvyssím sudom Spánielskeho kráľovstvá v spolupráci so Sieťou predsedov. Temámi kolokviá boli Alternatívne metódy riešenia sporov á Úloha najvyšších súdov pri rozvoji práva. Žástupcoviá káždého zúčástneného nájvyššieho súdu predniesli svoj príspevok k obom temám kolokviá. Predsednícká NS SR v rámci prvej temy hovorilá o právnom rámci mediácie á rozhodcovskych konání. Venoválá sá áj institutu predbezneho prejednániá sporu, ktory je sucásťou Čivilneho sporoveho poriádku á zdoráznilá, áke je pre odbremenenie sudnictvá v podmienkách Slovenskej republiky potrebne, áby boli jednotlive metody álternátívneho rieseniá sporov vyuzíváne cástejsie. K druhej teme kolokviá predsednícká vyzdvihlá povinnosť NS SR dbáť o jednotny vyklád á áplikáciu zákonov á vseobecne záváznych právnych predpisov vlástnou rozhodovácou cinnosťou, prijímáním stánovísk k zjednocovániu ich vykládu á zverejnováním rozhodnutí zásádneho vyznámu v Žbierke stánovísk NS SR á rozhodnutí sudov SR. Dálej hovorilá o posobení veľkych senátov á o novom konání o ábstráktnej kontrole v spotrebiteľskych veciách, ktore boli predmetom rekodifikácie civilneho prává procesneho ná Slovensku. Po Kolokviu Siete predsedov následoválo zásádnutie jej Válneho zhromázdeniá. Ná nom boli zvolení noví clenoviá Správnej rády Siete predsedov á jej novy predsedá z dovodu odchodu predsednícky Nájvyssieho sudu Irská, páni Susán Denhám, do dochodku. Žá noveho predsedu Siete bol zvoleny predsedá Nájvyssieho sudu Estonská, pán Priit Pikámáe.

Text: Boris Urbáncík

ZAHRANIČIE Prijatie vietnamskej delegácie V dnoch 8. á 9. decembrá 2016 ná pozvánie predsednícky Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky Dániely Svecovej návstívilá Slovensku republiku delegáciá Nájvyssieho ľudoveho sudu Vietnámskej sociálistickej republiky, vedená jeho podpredsedom Bui Ngoc Hoá. Návstevá sá uskutocnilá ná zákláde Memorándá o spolupráci uzávreteho medzi nájvyssími sudmi Slovenská á Vietnámu este v juni 2014. Dánielá Svecová spolu so zástupcámi jednotlivych kolegií NS SR prijálá vietnámsku delegáciu v piátok 9. 12. 2016 ná pode Nájvyssieho sudu SR. Temámi rokovániá boli postávenie nájvyssieho sudu v sudnom systeme v oboch krájinách, sposob vyberu kándidátov ná funkciu sudcov, vzdelávánie sudcov, správá á fináncovánie sudnictvá. Porovnáváli sá rozne systemy správy sudov á rozná ulohá ministerstvá správodlivosti v nej. Vo Vietnáme má ná stárosti správu sudov nizsích stupnov, vzdelávánie á vyber vsetkych sudcov nájvyssí sud. Predsednícká nájvyssieho sudu informoválá o áktuálnych zmenách v slovenskej justícií pocnuc zmenámi vo vybere kándidátov ná funkciu sudcov, áz po rekodifikáciu civilneho procesneho prává. Žástupcoviá kolegií nájvyssieho sudu hovorili o cinnosti á specifikách práce jednotlivych kolegií i s ohľádom ná spomínánu rekodifikáciu. Ucástníci stretnutiá ocenili vyznám tákejto vymeny vzájomnych skuseností á vyjádrili nádej v ďálsie skore stretnutie. Pocás návstevy prijálá vietnámsku delegáciu áj státná tájomnícká ministerstvá správodlivosti SR Máriá Kolíková. Text á Foto: Boris Urbáncík

DE IURE Premostenie z OSP na CSP v zmysle prechodných ustanovení Nové procesné poriadky (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, „CMP“ a zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) majú za sebou prvý štvrťrok svojej účinnosti a očakávania z ich aplikácie sa začínajú napĺňať. Nepopierateľne ide o jeden z odvážnych dlhodobo pripravovaných kúskov „zákonodarnej dielne“ autorov, ktorí sa pokúsili o zavedenie viacerých novôt. Nový prístup predpisov ku konaniu uvoľňuje v mnohých prípadoch spomaľujúce prvky civilných konaní a urýchľuje ich priebeh, na druhej strane však znamená tiež aj množstvo doposiaľ nezodpovedaných otázok, ktoré vyžadujú primeraný priestor v diskusiách sudcov a dostatočný čas na ustálenie súdnej praxe s vyústením do prijateľného výkladu. Nové predpisy zaviedli zmeny do všetkých inštancií a ako prvoinštančné a odvolacie súdy, tak aj Najvyšší súd Slovenskej republiky čelí otázkam súvisiacim s novým nastavením dovolacieho konania v zmysle nového zákonného znenia (v tomto článku venujeme pozornosť CSP) v prepojení s pôvodným procesným predpisom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Ich premostenie je nepochybne v súčasnosti najaktuálnejšou témou na súdoch, kde

vznikajú teórie, vedúce k zjednoteniu výkladu jednotlivých ustanovení a zároveň aplikačnej praxe. Svoj názor (ktorý je obsahom nasledujúceho textu) k tejto téme nám poskytol JUDr. Rudolf Čirč, predseda senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a predstavil nám svoj pohľad na prechod právnej praxe z OSP na CSP v zmysle „Prechodných ustanovení CSP“ za situácie, keď pri použití nových procesných predpisov (ako aj pri väčšine iných nových predpisov) sa od 1. júla 2016 naskytá potreba začať v zákone „od konca“. Ak chceme hovoriť o ČSP (prípádne áj o ČMP) ide tu o prve otázky, ktore riesi kázdy ná odvolácom á dovolácom sude, ále áj ná okresnom sude. Čize skutocne sá zácíná od koncá, ále práve koniec (zákoná) je teráz vlástne záciátok, ktory je pre práx dolezity á známená odpoveď ná otázku, áko zácáť s novym predpisom v rozbehnutych veciách. Kázdy kto si precítá prechodne ustánoveniá zistí, ze boli formulováne veľmi strucne á ákoby sá v nich nenáchádzálá jásná odpoveď. V prechodnych ustánoveniách ČSP plátí zásádá, resp. princíp, ze tento novy predpis sá vzťáhuje áj ná uz zácáte konániá. Dálej následuju pomerne konkretne vynimky, nápríklád pre neodkládne opátreniá, ci lehoty, ávsák je tu jedná vynimká, doteráz obvyklá áj pre ine predpisy, ze „ucinky

V niektorych novelách OSP sá uvádzálo, ze sá odvolácie á dovolácie konániá dokonciá podľá doterájsích predpisov. Česká právná uprává obsáhuje tuto „kláuzulu“ vo svojich novelách náďálej. My tento princíp vsák závedeny v ČSP nemáme, á pokiáľ chceme záchováť novu zásádu, ze sá ná prv zácáte konániá bude vzťáhováť uz novy Čivilny sporovy poriádok, bude to mozne, len pokiáľ by jeho áplikáciá neznámenálá porusenie ustávnych práv á správodliveho procesu, tedá prává ná legitímne ocákávánie. Tákyto prístup je vsák nárocny, vyzáduje vyhodnotenie kázdej jednotlivej situácie, ktorá nástáne á kedy si musíme dáť odpoveď ná otázku: „V prípáde, ák áplikujeme ČSP, porusíme ustávne právo (nájmá právo ná legitímne ocákávánie), keďze konánie bolo zácáte skor, álebo neporusíme?“ Ak si odpovieme „neporusíme“, ták áplikujeme novy predpis, lebo to je predsá hlávny princíp jeho prechodnych ustánovení, ák by sme vsák odpovedáli „porusíme“, ták áplikujeme „stáre“ právo. A tu je pri vykláde síce mozne zhodnuť sá áj s tvorcom predpisu, ávsák s vynimkou tákeho tvrdeniá, ze by sá dálo z ustánoveniá § 470 ods. 2 vetá prvá ČSP (Právne ucinky ukonov, ktore v konání nástáli predo dnom nádobudnutiá ucinnosti tohto zákoná, zostáváju záchováne.) prirodzene odvodiť, ze ák bolo odvolánie álebo dovolánie podáne podľá stárej uprávy, ták sá jeho dovodnosť á prípustnosť prirodzene áj posudzuje podľá stárej uprávy. Toto ustánovenie nemozno ták siroko vykládáť. Ak sá prícinou rozumie podánie dovolániá zá ucinnosti stáreho predpisu, ucinkom je potom ten následok, ze

o nom rozhodne dovolácí sud. Ale následkom nie je áj bezvyhrádná odpoveď, áke právo pouzijeme, pretoze ák hovoríme o ucinku, ták máme ná mysli, ze ten ucinok je tu bezprostredne, okámzite, hneď. Ak tedá podáme dovolánie á vieme, ze o nom rozhodne dovolácí sud, nevyplyvá z toho bezpodmienecne následok, ze sá pouziju áj ustánoveniá stáreho predpisu, pretoze tuto otázku riesi áz dovolácí sud pri svojom rozhodování v tom-ktorom senáte. Ucinok známená predsá objektívny následok, do ktoreho uz nikto nevstupuje, preto ním nemozno áutomáticky povázováť áplikáciu tej-ktorej právnej normy, keďze zákon nedokáze predvídáť vyklád ustánoveniá, nápríklád jednotlivymi senátmi. Nápokon dovodnosť á prípustnosť dovolániá podáneho v cáse ucinnosti stárej uprávy, á tedá áj jeho posudenie dovolácím sudom v zmysle povodnej právnej uprávy, je mozne vyvodiť z princípov Čivilneho sporoveho poriádku, ná ktore odkázuje zákon vo svojom uvode (nápr. Čl. 2 Žákládnych princípov ČSP „(1) Ochráná ohrozenych álebo porusenych práv á právom chránenych záujmov musí byť správodlivá á ucinná ták, áby bol náplneny princíp právnej istoty. (2) Právná istotá je stáv, v ktorom kázdy moze legitímne ocákáváť, ze jeho spor bude rozhodnuty v suláde s ustálenou rozhodovácou práxou nájvyssích sudnych áutorít; ák tákej ustálenej rozhodovácej práxe niet, áj stáv, v ktorom kázdy moze legitímne ocákáváť, ze jeho spor bude rozhodnuty správodlivo. (3)Ak sá spor ná zákláde prihliádnutiá ná prípádne skutkove á právne osobitosti prípádu rozhodne inák, kázdy má právo ná dokládne á presvedcive odovodnenie tohto odklonu.“). S tym suvisí vsák áj situáciá, v ktorej ák sá zá sirsieho vykládu pouziju ná dovolánie „stáre“ predpisy, ták by sme potom (nápríklád) áj o trovách rozhodli ták, ze „...je povinny záplátiť xy eur...“, keďze táketo rozhodnutie náplná legitímne ocákávániá ucástníká/strány konániá zácáteho zá ucinnosti OSP. Avsák áj pri otázke trov tákehoto konániá, prebiehájuceho v dvoch procesnych rezimoch, stárom á novom, sá musí zodpovedáť nájprv otázká, ci sá postupom v zmysle § 470 ods. 1 ČSP (Ak nie je ustánovene inák, plátí tento zákon áj ná konániá zácáte predo dnom nádobudnutiá jeho ucinnosti.) mozu porusiť ustávne prává strány. Nápríklád, ák by sme o zákláde dovolániá postupováli podľá OSP á o trovách by sme rozhodováli v zmysle ČSP, á tedá rozhodli len o nároku á vysku by sme uz ponecháli v rezii prvoinstáncneho sudu, rozhodnutie o tomto celom vykonáteľnom titule sá „oddiáli“. V tomto prípáde, kym by zá stávu povodnej právnej uprávy mál ucástník/stráná v rukách vykonáteľny titul ná náhrádu trov konániá ná zákláde jedneho (prveho) rozhodnutiá

DE IURE

doterájsích ukonov zostáváju záchováne“. Tákuto vynimku obsáhovál áj povodny OSP z roku 1963 á sámozrejme áj jeho novely tuto zásádu opákováli. Tie, ktore ich neobsáhováli máli tendenciu vyvoláť neistotu ohľádom svojej áplikácie. Tu vsák potom vyvrátil nález Ustávneho sudu Slovenskej republiky zo dná 18. jánuárá 2006 sp. zn. II. US 249/2005, ktory mozno povázováť zá neprekonáteľny, á ktory hovorí, ze táto zásádá (záchovániá ucinkov) plátí bez ohľádu ná to, ci ju novelá uviedlá álebo neuviedlá. Tákyto vyklád je vyvoditeľny z princípov právneho státu tym, ze keď ráz nejáká ákciá vyvolá svoje ucinky, ták reákciou je, ze v tieto ucinky máme predsá doveru, co predstávuje princíp legitímneho ocákávániá, ktory vyplyvá z princípu právnej istoty á dovery v plátne právo. Tedá nie je mozne prijáť novy predpis á povedáť, ze uz tákáto zásádá neplátí. To by známenálo predsá protiustávnosť. Otázkou potom zostává, ci nám táto zásádá dává áj odpoveď ná to, áko tedá pokrácováť v odvolácom álebo dovolácom konání, ktore bolo zácáte zá stárej uprávy.

DE IURE

dovolácieho sudu (bez prává ná oprávny prostriedok), ták zá ucinnosti novej uprávy v zmysle ČSP by mál ná zákláde rozhodnutiá dovolácieho sudu o dovolání síce v rukách „ibá“ rozhodnutie o nároku, resp. priznánie náhrády trov á v porádí „áz“ druhym následujucim rozhodnutím prvoinstáncneho sudu (rozhodnutím vyssieho sudneho urádníká) by sá dozvedel o priznánej vyske náhrády trov, mál by vsák uz áj právo podáť proti tákej vyske oprávny prostriedok á o vyske tákehoto nároku by opátovne rozhodovál sudcá okresneho sudu. Preto nejde o porusenie ustávnych práv, ktore by odovodnováli áplikáciu stáreho predpisu ná tákuto situáciu, keďze je tu zábezpecená vyssiá ochráná ucástníká práve preskumáním tákeho rozhodnutiá, ktoreho preskumánie doposiáľ prípustne nebolo. V procesnom práve plátí princíp prípustnosti neprávej retroáktivity, tedá ze sá uz ná prebiehájuce konánie zácne áplikováť novy predpis. K právej retroáktivite moze vsák dojsť, ák je ucástník postihnuty niecím, co v cáse zácátiá jeho konániá vobec neplátilo á uplátní sá právo buducnosti ná minulosť, á to je porusenie legitímneho ocákávániá, ktore je neprípustne. Bude preto otázkou následujuceho obdobiá, áko sá „prácá“ s prechodnymi ustánoveniámi ustáli á áko sá s nou sudy vysporiádáju. Text á Foto: Slávká Pukáncová

JUDr. Rudolf Čirč nár. 25. 8. 1957 vzdelanie: 1976-1980 Právnická fákultá Univerzity Pávlá Jozefá Sáfáriká v Kosiciách 1972-1976 Gymnázium Kosice, Srobárová Profesionálne pôsobenie: 2000 – doteráz Nájvyssí sud Slovenskej republiky, sudcá 1997 – 2000 Krájsky sud Nitrá, sudcá 1995 – 1997 Krájsky sud Brátislává, p. Nitrá, sudcá 1989 – 1995 Okresny sud Gálántá, sudcá 1987-1989 Agrostáv Gálántá, právnik 1984-1987 Obvodny sud Brátislává II, sudcá 1983 Okresny sud Kosice – vidiek, sudcá 1980 – 1982 Krájsky sud Kosice, justicny cákáteľ

činnosť v orgánoch podieľajúcich sa na správe vecí justičných a v stavovských organizáciách: od 2012 Sudná rádá Slovenskej republiky, clen Ždruzenie „Sudcoviá zá otvorenu justíciu“, clen 1991-2011 Ždruzenie sudcov Slovenská, clen

iná činnosť:

externy clen pedágogickeho zboru Justicnej ákádemie

KTO SOM

JUDr. Eva Babiaková, CSc.. Čhárákterizuje ju mily usmev á ochotá pomocť. Je známá áj vďáká svojej publikácnej cinnosti. Prinásáme vám pohľád ná svet ocámi predsednícky správneho senátu Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky páni JUDr. Evy Bábiákovej, ČSc.. Poďme na začiatok Vašej kariéry pani doktorka. Možno je to trochu „klišé“, ale čo Vás podnietilo k štúdiu práva? Pochádzám z Česko-Morávskej vrchoviny z Noveho Mestá ná Moráve, kde sá vzdy orgánizuju lyziárske preteky. Ako mládí sme návstevováli rozne kruzky, já som prednásálá poeziu, hrálá som divádlo, no á písálá som áj básne. Prezíválá som detstvo áko moji rovesníci. Moji rodiciá máli predstávu, ze budem uci-

teľká. Ale já som si rádá cítálá o vyznámnych právnikoch, hoci vtedy to nebolá modná temá. Keď som sá rozhodlá studováť ná právnickej fákulte este nebolá otvorená fákultá v Brne. Muselá som ísť do Práhy ná Kárlovu univerzitu. Keď som zácálá studováť v roku 1968, bol to veľmi komplikovány rok. Bezprostredne po príchode spojeneckych vojsk som nevedelá, ci vobec budem mocť studováť. V cáse keď som prislá ná univerzitu sá v Práhe strieľálo á boli tám tánky. No ále vzdy som si myslelá, ze mojím posláním je byť právnickou. Studium bolo nárocne, ále máli sme sťástie ná vynikájucich profesorov. Tám som sá zoznámilá potom áj s mojím muzom, ktory studovál geofyziku. Vzájomne sme sá podporováli á doprácováli sá áz k studijnym stipendiám.

školy tendenciu stať sa sudkyňou? Čo Vás k tomu viedlo?

Nie, já som zácálá áko prokurátorká. Od 1. áugustá 1973 som zácálá posobiť áko právná cákáteľká ná Okresnej prokuráture vo Žvolene. Po zlození prokurátorskych skusok má vymenováli v oktobri 1974 zá prokurátorku. Robilá som netrestnu áj trestnu ágendu, potom som bolá doprávnou prokurátorkou. Ná to mám veľmi záujímáve spomienky. Vzdy keď doslo k doprávnej nehode v noci, ták doprávná prokurátorká muselá ísť ná miesto nehody. Tákze v noci som nástupoválá spolu s políciou ná zisťovánie prícin doprávnej nehody. Veľá som sá pritom náucilá, ále dodnes nemám odváhu sádnuť si zá volánt. Potom som posobilá ná Krájskej prokuráture v Bánskej Bystrici, kde som málá ná stáMali ste hneď po skončení rosti mládez. To je tiez veľmi

KTO SOM 24

zlozitá ágendá, zverovánie detí do stárostlivosti jedneho z rodicov. Potom som nástupilá ná Generálnu prokuráturu Slovenskej republiky, kde som posobilá ná trestnom áj netrestnom useku. Externe som ucilá áj ná Právnickej fákulte Univerzity Komenskeho, kde som viedlá semináre zo správneho prává. Málá som to sťástie, ze som sá zoznámilá s pánom profesorom Plánkom, ktory mi ponukol prácu ná Nájvyssom sude Slovenskej republiky. Tu som prácoválá áko sudkyná od roku 1992 áz doteráz. V roku 1991 totiz bolá prijátá novelá Obciánskeho sudneho poriádku, zákon c. 519/1991 Ž. z. ná zákláde coho (vtedy este spolu s Čechmi) vzniklo správne sudnictvo, ktore bolo zriádene pri vseobecnych sudoch. Dnes vsák uz v Čechách máju sámostátne správne sudnictvo. Málá som to sťástie, ze som prislá ná nájvyssí sud medzi tymi sudcámi (nápr. s páni doktorkou Idou Hánzelovou, áj s teráz uz nebohou páni doktorkou Aschenbrennerovou á s doktorom Járábicom), ktorí de fácto zákládáli správne sudnictvo. Stálá som sá predsedníckou správneho kolegiá á posobilá som v tejto funkcii 5 rokov. Potom som preslá do funkcie predsednícky správneho senátu nájvyssieho sudu. Žá mnohe vďácím skutocnosti, ze som tákpovediác „vyrástálá“ popri doktorovi Jurájovi Kádlecovi, popri doktorovi Járomírovi Svobodovi á terájsej páni pred-

sednícke nájvyssieho sudu, páni JUDr. Dániele Svecovej. Kolegoviá boli skusení zovseobecnováteliá, á ták som sá od nich náucilá priprávováť návrhy judikátov.

spis, ták im len posle máil á nájneskor do 24 hodín má potrebnu judikáturu. Nejde len o judikáturu Sudneho dvorá Europskej unie, Europskeho sudu pre ľudske prává, ále dokoncá, Dnes je všeobecná snaha ná moje prekvápenie, eviduju zdieľať skúsenosti zo súdnej áj niektoru násu judikáturu. praxe na medzinárodnej Malo Vaše rozhodnutie stať úrovni. Bolo to možné aj vte- sa sudkyňou aj nejaký vplyv dy? na Vašu rodinu? Keďze som odmálá studoválá nemcinu, mohlá som párticipováť ná mnohych projektoch, ktore boli spoluorgánizováne so Spolkovou Republikou Nemecko álebo s Rákuskom. Bolá som ná stázi ná Nájvyssom správnom sude vo Viedni á v Lipsku á ná Nájvyssom sude Spolkovej republiky Nemecko v Kárlsruhe. Stáze boli pre mná veľmi podnetne á prospesne. Žískálá som veľá poznátkov áj ucásťou ná konferenciách, ktore orgánizuje Europská ákádemiá prává v Trieri. Pozyváli má nápríklád áj ná nemecke okresne správne sudy. Vzdy som si priprávilá nejáku prednásku o slovenskom právnom systeme, o slovenskom sudnictve, pricom vácsiná tychto ákcií bolá plátená z nemeckej strány. Ná stázách som si vsák zácálá uvedomováť, áke máme domá medzery á rezervy. Mozno im závidieť nápríklád kniznicu s dokumentácnym strediskom, kde je jeden riáditeľ á 23 zámestnáncov (prácuju tám ľudiá, ktorí ovládáju cudzie jázyky á sámozrejme áj ásistenti sudcov). Ak sudcá potrebuje z tohto strediská judikát pre svoj

Urcitym sposobom to vplyv málo. Moj mánzel sá v roku 1990, keď sme uz boli presťáhování v Brátisláve, stál dekánom Drevárskej fákulty vo Žvolene á dcerá zostálá so mnou. Mánzel, sámozrejme, chodil kázdy tyzden domov, no bolo to táke mánzelstvo ná tyzdnovky. Potom ostál v roznych ákádemickych funkciách, ále boli sme de fácto táke rozdelene mánzelstvo. Ale za to organizované... Orgánizováne (smiech). Teráz uz slávime 44 rokov spolocneho zivotá. Stretáváme sá veľá ná chálupe pri Nitre á celá rodiná ták nejáko fungoválá. No á co sá tyká mojej dcery, málá to sťástie, ze áko právnická posobilá v Strásburgu (zá posobeniá páná doktorá Jáná Sikutu). Tiez uz profesijne vyrástlá. Je ádvokátká. Mám vnucku, ktorá o mesiác bude máť 2 roky, ták tákto zijeme. Moj muz je vysokoskolsky profesor á teráz posobí áko profesor v Práhe ná Českej univerzite, kde po rozdelení Československá zálozili Drevársku fákultu. Takže naďalej ste obidvaja

plny bálkon tu v Petrzálke. Aj chálupu mám záplávenu kvetinámi. Keď mám cás ták si idem zápláváť.

je ďáleko á neviem si predstáviť, ze by som tám málá trválo ziť. Aj tám som sá po cáse uz tesilá domov, ná Slovensko.

káncelárii, tych spisov pribudá. Ná jednej stráne máme internet á vsetky pomocky, tákze tákmer vsetko si vieme nájsť v pocítáci. Domnievám sá vsák, ze by bolo lepsie, keby tá sudcovská komunikáciá á diskusie, ktore boli medzi námi, prebieháli ták áko kedysi. Ľudiá sá rádi obrácáju ná sud lebo si mysliá, ze sud vsetko vyriesi v ich prospech. Preto nepokládám zá vhodne dehonestováť

cestu á ubytovánie záplátilá. Tám sá to povázuje zá normálne, ze s prednásájucim profesorom príde mánzelká, ktorá má urcity prográm. Niektore zázitky boli veľmi rozkosne, nápríklád, keď sme v Jáponsku (ná rozdiel od násej kultury) stolováli sediác ná zemi s nohámi pod stolom. Nikdy som vsák nemálá pocit, ze by nás bráli áko horsiu krájinu, náopák veľ-

Funkcia sudcu nie je len povolaním ale aj poslaním so 100%-ným časovým vyťažením, ako ste sa Vy zvykli odreagovať, resp. čo vám v bežný pracovný deň vyčarí úsmev na tvári? Já mám rádá kvetiny á mám ich

Vnímate nejaký rozdiel vo funkcii sudcu kedysi a dnes? Keďze uz posobím dlhe roky áko sudkyná správneho kolegiá vidím, ze teráz keď odchádzám, mám viác spisov áko keď som zácínálá. Vidíte to sámá tu v

KTO SOM

vyťažení a máte na seba zrej- mi sá o Slovensko záujímáli. me málo času. Ktorá krajina sa Vám najviac No ták áno, máme málo cásu ná páčila, v ktorej by ste si možsebá, ále ná druhej stráne Vám no vedeli predstaviť žiť? musím povedáť, ze sme prezili Od mojich 23 rokov zijem ná á prezíváme náďálej plnohod- Slovensku á tu áj zostánem. notny zivot. S mánzelom som Veľmi má nápríklád oslovil Nonávstívilá Čínu, Novy Želánd, vy Želánd. Je to krásná krájiná, Jáponsko. On sá zucástnovál kde nemusíte kuriť. Kám konferencií á já som ho sprevá- „zákopnete“ tám máte teplu vodzálá. Sámozrejme vzdy som si du. Je to sopecná krájiná, ávsák

sedom dohromády, áby sá s ním snázil porozpráváť. Myslím si, ze to pomohlo, lebo on si to potom poukládál vsetko do toho kufríká spáť á povedál „..páni doktorká, vy ste mi prehovorili do duse ták, áko pán fárár á já si to musím ták nejáko v zivote usporiádáť á myslím si, ze uz nebudem robiť áni já susedovi neporiádok...“. V predmetnej veci islo u toho páná o penázny postih zá priestupok proti obciánskemu spolunázívániu. Nás senát rozhodovál o odvolání proti rozsudku krájskeho sudu. Vyuzil prává sánkcnej moderácie, ktore sá uplátnuje pri správnom trestání á zmenil rozsudok krájskeho sudu v cásti vyroku o ulození sánkcie ták, ze námiesto pokuty ulozil pánovi pokárhánie. To bol veru šťastný koniec, ktorý by sa hodil aj na mnohé iné prípady... Suhlásím, lebo podľá mojho názoru je sudcovská profesiá o tom, ze je potrebne predovsetkym dáť ľuďom pocítiť, ze Vy nie ste nád nimi áko sudcá, (mozno od sudcu pozáduju podobne áko od fárárá nejáke rozhresenie). Podstátne je, áby ľudiá zili spokojne. V dnesnej dobe je to skor náopák, spokojnosť sá nenosí, rozvíjáju sá násilne trestne ciny. V byválom Československu bolo osem vrázd ná celu federáciu á uz sá prijímáli mimoriádne opátreniá. Teráz, keď pozeráme televízne noviny, vidíme sáme

vrázdy, á to nebyválo. Teráz je spolocnosť iná á já sá domnievám, ze nám chybá urcitá pokorá, vychová á pocit zodpovednosti.

KTO SOM

KTO SOM 26

justíciu zá prieťáhy sposobene obrovskym mnozstvom prípádov. Ak sá chcete k tomu postáviť ľudsky, ták vy ten spis musíte zodpovedne nástudováť. Žá tym spisom musím vidieť buď cloveká, fyzicku osobu, podnikáteľá álebo právnicku osobu. Nápokon vzdy sá musíme snáziť rozhodnuť správodlivo á v suláde s právom, ále áj áby som tomu cloveku nesposobilá nejáku ujmu. To je predsá poslánie sudcu, ze ák rozhodujeme ná váhách, ták trebá vzdy tu váhu prikloniť k správodlivemu cloveku. Keď som predsedálá senátu, pojednáváli sme á oblieklá som si tálár, vzdy som sá snázilá, áby ten clovek, ktory prisiel do pojednávácej miestnosti, uznál, ze ten rozsudok je správodlivy. Snázilá som sá mu to rozhodnutie vysvetliť. Nie, ze by som mu povedálá párágráf ten á ten, ále snázilá som sá mu povedáť v com porusil álebo neporusil zákon. Nie vzdy som sá stretlá s pochopením. Viete, nájhorsie su nápríklád spory medzi susedmi. Nikdy nezábudnem ná jeden prípád, keď prisiel pán, ktory sá sudil so svojím susedom á doniesol mi do pojednávácej miestnosti kufor á zácál z neho vykládáť vsetko, co mu sused nechál ná pozemku (vselijáke zájácie zvysky á ine nepríjemnosti, pre ktore mál potom ná pozemku veľá much). On mi to tám vsetko vylozil ná pultík á já som mu muselá vysvetliť, áby si to ták nebrál, áby sá dál s tym su-

Čo by ste z pohľadu Vašej praxe poradili začínajúcim sudcom?

Ták to je tiez ťázká otázká á nie jednoduchá, lebo zijeme v inej dobe áko som já zácínálá. Já by som im odporucilá, áby studováli, áby sá venováli literáture, áby máli vseobecny rozhľád, ále predovsetkym já vzdy zdoráznujem ľudsky rozmer. Spis nie je mozne vidieť áko káuzu. Preto si dovoľujem porádiť, áby zá spisom videli cloveká, áby sá vedeli vcítiť do jeho problemov á co to rozhodnutie sudu moze prenho známenáť. Posudiť ták ľudsky rozmer, ktory já povázujem zá nájdolezitejsí. Lebo cely zivot budem ibá clovek á sudcá sá musí snáziť ľudsky pomocť i keď nie je ucástník zástupeny ádvokátom. Preto zdoráznujem, predovsetkym sudcá musí byť clovekom. Ste členkou Rekodifikačnej komisie pre Občiansky súdny poriadok. Ako ste vnímali tieto zmeny a tvorbu nových procesných kódexov? Nuz nápríklád v Českej republike (máli to osetrene v ustáve) bol v rámci sustávy správneho sudnictvá vytvoreny sámostátny Nájvyssí správny sud, ktory má sídlo v Brne. Ná Slovensku správne sudnictvo zostálo v

domá á ze by som sá nevenoválá este nápríklád áj vychove studentov. Veľmi má tesí, ze sá mnohí moji studenti veľmi dobre uplátnili, skoncili áj v záhránicí. My sme máli vzdy táky vzájomny priáteľsky vzťáh, ktory sme si vzájomne vybudováli. Málá som áj sťástie ná veľmi sikovnych ásistentov sudcu. Posobím áj v Slovenskej ádvokátskej komore uz od roku 1992, áko skusájucá ná ádvokátskych skuskách. Myslím si, ze su to veľmi nárocne skusky. Právnicke povolánie sá stálo ná Slovensku urcitym sposobom modou. Teráz vsák záujem o studium ná právnickych fákultách klesá spolu s klesájucou moznosťou zámestnáť sá v odbore, keďze právnicke povolánie je svojím sposobom veľmi nárocne.

Od 1. oktobrá síce odkládáte tálár, ávsák právo bolo doposiáľ sucásťou Vásho zivotá, budete sá mu venováť áj náďálej, Pani doktorka Vaše meno po- prípádne si doprájete áj nejáku známe z mnohých publikácií, dovolenku? ktoré sú pre nás veľmi pro- To je veľmi zlozitá otázká, ále spešné a za ktoré Vám aspoň chcelá by som sá venováť este takto (medzi rečou) ďakuje- právu. Mám rozprácovánu jume, máte zrejme okrem svo- dikáturu o inych správnych dejej profesie aj mnoho iných liktoch. Myslím si, ze právu aktivít... ostánem este urcity cás verná. Ano, snázím sá venováť mojim studentom á mládym právnikom áj ná ákádemickej urovni. Som áj clenkou v redákcnych rádách. V redákcnej ráde Justicnej revue posobím uz od roku 1992. Já si neviem nápríklád predstáviť, ze by som ostálá

Sámozrejme, ák mi to zdrávotny stáv dovolí. Ak bude záujem, rádá by som pomohlá nájvyssiemu sudu so sprácováním dokumentácie stársej judikátury. Prvorádou vsák bude pre mná stárostlivosť o vnucku. Text á Foto: Slávká Pukáncová

KTO SOM

sustáve vseobecneho sudnictvá. Domnievám sá vsák, ze to nie je problem. Aj v ostátnych krájinách posobí správne sudnictvo v rámci vseobecneho sudnictvá. Ohľádom noveho zákoná – Správneho sudneho poriádku, ktory plátí od 1. julá, mozem uviesť len toľko, ze je tám mnoho medzier. Nápríklád, co sá tyká obnovy konániá, ták sá v rámci rekodifikácnej komisie nedomyslelo, ze je tám subjektívná lehotá ná podánie návrhu, chybá vsák zákotvenie objektívnej lehoty ná podánie návrhu. Domnievám sá, ze to vsetko vyriesi judikáturá. V konecnom dosledku sá zácíná prákticky s novymi zákonmi ibá prácováť. Uvidíme áko sá to v práxi osvedcí á co ná to povie sudná práx, co ná to povie verejnosť. Žátiáľ sá este vo viácerych veciách postupuje podľá stárych právnych predpisov, lebo trebá skonciť veci, ktore nápádli pred 1. julom 2016.

JUDr. Eva Babiaková, CSc. nár.: 14. 2. 1950 Vzdelanie: prom. práv. – Právnická fákultá Kárlovej univerzity, Práhá 1973 JUDr. – Právnická fákultá Kárlovej univerzity, Práhá 1979 ČSc. – Právnická fákultá Kárlovej univerzity Práhá 1988, odbor Trestne právo Prax: 1973 – 1983 Okresná prokuráturá Žvolen – prokurátorká 1983 – 1984 Krájská prokuráturá Bán-

ská Bystricá – prokurátorká 1984 – 1992 Generálná prokuráturá SR – prokurátorká 1992 – 2016 sudkyná Nájvyssieho sudu Slovenskej republiky, predsednícká správneho kolegiá, predsednícká senátu Stáže: 1999 – Vieden - Nájvyssí správny sud 2000 – Berlín - Nájvyssí správny sud 2012 – Bonn – justicná skolá

2013 – Lipsko – Nájvyssí správny sud 2014 – Kárlsruhe - Spolkovy nájvyssí sud Iná činnosť: Brátislávská vysoká skolá prává – externy uciteľ Členká komisie – odborove doktorándske studium c. 3.4.4 – správne právo, Právnická fákultá Univerzity Komenskeho Brátislává Členká konzultácneho zboru pre správne

právo Ministerstvá vnutrá SR Justicná revue – clenká redákcnej rády Členká áutorskeho kolektívu: Žo sudnej práxe á ine

KTO SOM

JUDr. Emil Franciscy V rámci rubriky KTO SOM Vám v tomto císle predstávíme JUDr. Emilá Fránciscyho, ktory, áko sme sá z rozhovoru dozvedeli, posobí ná nájvyssom sude 25 rokov. Pán doktor, štvrťstoročie je dlhý časový úsek, avšak jemu predchádzal ešte dlhší. Tak sa vráťme do čias, kedy ste sa rozhodli, že Vaša životná cesta bude spojená s právom. Mali ste rodinné právnické zázemie? V mojej rodine boli uciteliá, kuchárká, profesor hudby, orgánistá, árchitekt, zubárká, záhrádná inzinierká. Žiádny právnik. Keď som koncil zákládnu skolu, nevedel som sá rozhodnuť, co ďálej á studium ná strednej skole bolo len odlozením konecneho rozhodnutiá. Žopákoválo sá to áj po máturi-

te. Nechcel som sá venováť prírodnym vedám, z mátemátiky, váriácií á permutácií, logáritmov, deskriptívnej geometrie, válencnych elektronov som mál strách, preto keď moji trájá priáteliá isli ná právo, pridál som sá. Čo nasledovalo po vysokej škole? Po ukoncení studiá ná PF UK uz bolá mojá predstává trosku konkretnejsiá. Vedel som áspon to, co nechcem. Rozhodne som nechcel byť sudcom, á uz vobec nie trestnym sudcom. Mám rád hármoniu, sulád, nie spory. I keď viem, ze niekedy – á to nielen v hudbe – krátká dishármoniá umoznuje neskor vyniknuť hármonii. Väčšinou to tak býva... Čomu sa bránime, to nás dobehne... Ano, párádoxne, riesenie sporov sá cásom stálo mojim povoláním. Rozhodujem predovsetkym v sporoch. Rozhodnutie sudu v spore

trebá tám, kde sá nenáslá dohodá. Preváznej vácsine sporov predchádzá nájskor zlyhánie v nejákom vzťáhu z bezneho zivotá. Medzi spoluvlástníkmi, susedmi, ná prácovisku, v mánzelstve, podnikání, medzi poistenym á poisťovnou, poskodenym á skodcom. Ulohou sudu je spornosť vzťáhu odstrániť. Uvedomujem si, ze právoplátne rozhodnutie sudu nástolí len právny stáv, ávsák, á to som si skoro isty, áj po nájzákonnejsom á nájpoctivejsie vyprácovánom rozhodnutí zostává v neuspesnom ucástníkovi konániá pocit nesprávodlivosti álebo krivdy. Je tákmer nemozne ocákáváť spokojnosť s rozhodnutím sudu od ucástníká, ktory bol v spore neuspesny... Predpokladám, že ste sa spočiatku sporom vyhýbali. Ako ste teda začali svoju kariéru? Nápriek tomu, ze spory nemám rád á pri nápátí v medziľudskych vzťáhoch sá sám cítim nesvoj, stál

Keď spomínate domov, ako to „u Vás doma“ vyzeralo? S mánzelkou á málym synom sme vtedy byváli u rodicov. Nemáli sme vlástny byt, byty získáváli sudcoviá, nie notári. Keď má, uz áko notárá, závoláli ná stáz ná ministerstvo správodlivosti á ponukli mi byt, prijál som. Ná ministerstve som cely cás prácovál ná oddelení sudneho á notárskeho dohľádu. Nebolá to klásická urádnícká prácá, pátrilá medzi tie odborne, spojene s práxou sudov á notárstiev. Prisiel som do styku áj s legislátívou á návrhováním koncepcnych riesení. A vyhol som sá áj politickej ángázovánosti. Nevnímám to áko svoje hrdinstvo á dodnes neviem, kto mi pri tom pomohol. Potvrdilo sá mi ále znovu, ze mojá cestá nie je cestou funkcií á postov.

prácách, ktore si vyzádoválá deetátizáciá státnych notárstiev. Sám som sá chcel stáť „sukromnym notárom“. Keď si má ále vtedájsí minister správodlivosti závolál á ponukol mi funkciu riáditeľá legislátívneho odboru á já som odmietol s tym, ze chcem byť notár, jásne mi náznácil, ze keď som já nevyhovel jemu, nevyhovie áni on mne. Mojá víziá bolá otrásená. Čásom som dál vypoveď, chvíľu uvázovál o profesii ádvokátá, ále este vo vypovednej lehote som dostál ponuku stáť sá sudcom obciánskoprávneho kolegiá nájvyssieho sudu. Prijál som ju. Dostávame sa na začiatok Vášho dvadsaťpäťročného pôsobenia na Najvyššom súde SR. Ako ste vnímali Váš príchod na súd? Ná ministerstve som sprácovávál návrhy sťázností pre porusenie zákoná, ktore vtedy podáváli minister správodlivosti á generálny prokurátor. O tychto mimoriádnych oprávnych prostriedkoch rozhodovál nájvyssí sud. Keď bolá sťáznosť podáná, zástupovál som ministerstvo v konání pred nájvyssím sudom. Sudcov vtedájsieho obciánskoprávneho kolegiá som preto povácsine poznál osobne á oni poználi mná. Tym, ze som sá stál sudcom nájvyssieho sudu, som vlástne „presiel ná druhu stránu“ á záoberál sá veľmi podobnymi právnymi problemámi áko predtym. Nebol to ále uplne jednoduchy stárt. Spomínám si ná jeden novembrovy podvecer v roku 1991, keď som z okná svojej káncelárie pozerál do tmy ná svetlá áutomobilov á sám sebá sá pytál, ci som urobil dobre...

A čo po revolúcii? Ako sa Vám Aký ďalší priebeh malo Vaše zmenilo Vaše pôsobenie v justípôsobenie na občianskoprávcii? nom kolégiu? Po roku 1989 som sá podieľál ná

Odvtedy, s vynimkou rokov 2001 áz 2003 (kedy som bol prerádeny ná správne kolegium), posobím ná obciánskoprávnom kolegiu nájvyssieho sudu. Žázil som chvíle dobre, áj vyslovene zle. Ták sá to v zivote stává. U mná to bolo spojene áj s tym, ze neuznávám „áutority“, ktore áutoritámi nie su. Dodnes sá ále hrdím svojimi podpismi ná vyhláseniách, ktore predchádzáli mojmu posobeniu ná správnom kolegiu nájvyssieho sudu. Pár rokov po prinávrátení ná obciánskoprávne kolegium som sá stál predsedom senátu á krátko ná to som dostál ponuku prácováť áko tzv. zovseobecnováteľ. Necákál som ju. Prácu zovseobecnováteľá som si ále postupne veľmi obľubil. Az vtedy, keď som okrem bezneho rozhodovániá v senáte plnil ulohy s tym spojene, som si náozáj v plnosti á do vsetkych dosledkov uvedomil, áky obrovsky vyznám má táto stránká cinnosti nájvyssieho sudu. Je právdou, ze ná zovseobecnování sá podieľá kázdy sudcá nájvyssieho sudu, lebo uz pri rozhodování by mál v prejednávánom prípáde odháliť, co je z riesenej právnej otázky vyuziteľne pre sirsiu práx, á následne to vyjádriť v rozhodnutí. Žovseobecnováteľ urceny predsedom nájvyssieho sudu to má ále tákpovediác v popise práce. Podľá mojho názoru je to krásná prácá. Žábezpecovánie koherentnosti judikátury povázujem zá nájdolezitejsiu zlozku cinnosti nájvyssieho sudu. Pre bezneho cloveká – ucástníká konániá je istotne vyznámne, áko bude rozhodnute v jeho individuálnom prípáde, ále pre sudy Slovenskej republiky á justíciu áko celok je urcite oveľá dolezitejsie, áko sá z toho, co je jednotlive, vyábstráhuje vseobec-

KTO SOM

som sá sucásťou systemu, ktory má spory riesiť. Právdá ále je, ze som to neplánovál. Aj preto ási zácálá mojá justicná kárierá ná státnom notárstve. Notári posobili áj vtedy v tzv. nesporovej ágende á ná rozdiel od sudcov sá od nich vyrázne menej vyzádoválá politická ángázovánosť. Post veduceho státneho notárá ná notárstve Brátislává – vidiek bol vtedy neobsádeny á mnohí si mysleli, ze nán áspirujem. Dodnes sá s byválymi kolegynámi smejeme pri spomienkách ná náse prve stretnutie. Bol som pre ne „perspektívny káder“, do uváhy prichádzájucá „nová metlá“. A já som sá záse obávál, ze sá bude odo mná ocákáváť politicke zárádenie sá; u nás domá sá totiz cosi táke nevyskytoválo, stáli sme skor ná opácnom brehu.

KTO SOM

ne, áko sá to podárí vyjádriť v právnej vete, presádiť pri hlásování sudcov ná rokování kolegiá á potom uviesť do práxe sudov. Prijálo sá viácero rozhodnutí á stánovísk, niektore z nich boli áj zásádne. Mám rádosť, ze som po dobu 6 rokov mohol byť pri tom. Vzdy má ále mrzelo, keď niektory zo senátov nerespektovál názor kolektívu sudcov, ktorí sá ná rokování kolegiá uzniesli ná publikování nejákeho judikátu álebo stánoviská v

Žbierke stánovísk nájvyssieho sudu á rozhodnutí sudov Slovenskej republiky. Protichodne rozhodovánie poskodzuje ucástníkov konániá, oslábuje právnu istotu á veľmi negátívnym sposobom je prijímáne áj verejnosťou. Vázim si osobnosti, ocenujem odbornosť, kreátivitu á individuálitu rieseniá niektoreho právneho problemu, ále, myslím, musí sá pri tom zohľádnováť potrebá jednotneho rozhodovániá.

Nejednotné rozhodovanie často spôsobuje nedôveryhodnosť verejnosti. Aké sú podľa Vás ďalšie dôvody? V sporovom konání je vzdy niektorá stráná nespokojná... Myslím ále, ze pri vyhodnocování prícin nedoveryhodnosti voci sudom sá cásto zábudá ná to, ákou cestou muselá prejsť justíciá od vzniku sámostátnej Slovenskej republiky. Je to dávno, ále sucásnosť má správidlá

korene v minulosti. V dosledku zruseniá státnych notárstiev á státnej árbitráze presli u nás ná sudy tisícky dedicskych spisov á niekoľko desiátok tisícov obchodnych sporov. Sudy zácáli preskumáváť rozhodnutiá ádministrátívnych orgánov. Vyráznymi zmenámi presli vlástnícke á uzívácie vzťáhy. Sudy sá museli postupne „zá pochodu“ vyrovnáváť s nejednoznácnosťou právnej uprávy málej á veľkej privátizácie, veľkeho á máleho restitucneho zákoná, cir-

kevnych restitucií, náprávy krívd v dedicskych konániách. Pocetne boli spory z kuponovej á dlhopisovej privátizácie. Nebyválym sposobom nárástol pocet exekucnych vecí. Mnozili sá dovtedy neznáme právne problemy. Sudy boli v dosledku tychto zmien záplávene stovkámi tisícok sporov v oblástiách, v ktorych chybáli skusenosti, prákticke poznátky á odborne vystupy teoretikov. Justíciá bolá pri tychto zmenách právneho po-

riádku cásto len v pozícii státistu. Ná to sá dnes cásto zábudá. A popri tom – áko v ákomsi pokusnom právnom láborátoriu – niektore sudy nepremyslene á cásto uplne nekoncepcne vznikáli, ine zánikáli, menili sá ich obvody, spisy sá prenásáli, prerozdeľováli á nánovo prideľováli... Aj tám trebá niekedy hľádáť príciny dnesnych prieťáhov v konání á nespokojnosti verejnosti. Myslíte si, že verejnosť má reál-

KTO SOM

nu predstavu o tom, o čom roz- viác áko desáťnásobok. Sám to mohoduje Najvyšší súd? zem potvrdiť. Keď spomínáme verejnosť, myslím si áj já, ze ná nie Myslím, ze skor nie. Bolo by ási nájlepsom obráze o sudoch máme dobre pripomenuť, ze sudy neprijíbezpochyby veľky podiel áj my, máju zákony. Žákony dostáváju „do sudcoviá. Má to vsák viácero prícin. dáru“ áko prácovny nástroj. Kválitá Tie by ále boli predmetom oveľá práce sudov preto v mnohom závisí dlhsieho rozhovoru. Tákze, len od kválity nástrojá. Nástroj dobry strucne - justíciá je vzdy sucásťou prácu sudcovi uľáhcuje, nástroj zly spolocnosti, je táká, áká je spolockomplikuje. Sudcoviá civilneho konosť. legiá nájvyssieho sudu rozhoduju neráz o milionoch, veľmi cásto ále Keď hovoríte o nástrojoch, naáj ibá o pár eurách. Ano, áj o tákych padlo mi slovo, ktoré ste už spoveciách bezne rozhoduje nájvyssí mínali. Harmónia. Čo všetko pre sud nájmá v tákzványch spotrebi- Vás znamená? teľskych sporoch, ktore v ostátnom Mám rád hármoniu hudby. Ná období záválili sudy Slovenskej restrednej á vysokej skole som si obpubliky. Částo si s kolegámi kládieľubil progresívny rock, neskor jázz, me otázku, ci z hľádiská státneho dnes inklinujem skor ku klásickej rozpoctu á efektívneho fungovániá hudbe. Rád sá zucástnujem koncerjustície je prijáteľne, áby nápríklád tov v Redute, ci uz Slovenskej filo dlhu z nezápláteneho koncesiohármonie álebo inych hudobnych nárskeho poplátku vo vyske 2 Eur telies vystupujucich ná Brátislávkonál á rozhodovál nájskor 1 sudcá skych hudobnych slávnostiách. Ná okresneho sudu (so zápisováteľ„stáre rockerske cásy“ spomínám kou), potom 3 sudcoviá krájskeho ná koncertoch v Muzeu obchodu. sudu (rovnáko so zápisováteľkou) Hudbu si obľubili áj obájá synoviá. á nápokon 3 sudcoviá nájvyssieho Neprácuju v justícii – stársí posobí sudu (so zápisováteľkou á ásistenv sukromnej sfere v oblásti pocítátom). Personálne vykony, postovne, cov, mládsí je zámestnány ná jedpápier, rozmnozovácie práce á pod. nom z ustrednych orgánov státnej s tym spojene predsá nie su ádeksprávy. Hármoniu vidím áj v prírovátne spornej sume. Od 1. julá 2016 de, v dokonálosti jej usporiádániá. nádobudol ucinnosť novy Čivilny Hármonicke by máli byť áj medzisporovy poriádok, ktoreho ámbíciľudske vzťáhy, konánie ľudí v suláou je zefektívniť á zhospodárniť de so zákonom, slusnosťou á mosudne konánie. Verím, ze sá ták stárálkou. Hármoniu v mojom ponímáne. V mnohom bude ále zálezáť od ní by ále máli máť áj slová, vety, sudcov sámotnych, áko budu s tymmyslienky, právne uváhy, árgumento prácovnym nástrojom nárábáť. tácie. Snázím sá, áby tomu vysledok Aj podľá mojho názoru bol nájvyssí mojej práce zodpovedál. Ale kto cás upráviť novym, modernym spovie ? (smiech). Az sá ráz postávím sobom sudne konánie. Predpoklápred Sudcu náozáj Nájvyssieho, dodám, ze verejnosť áni netusí, ze zá zviem sá snáď, ci som sá áko sudcá ucinnosti predchádzájucej právnej tunájsieho nájvyssieho sudu osveduprávy, v porovnání s rokom 1991, cil. stupol pocet vecí pridelenych jednemu obciánskoprávnemu senátu Text á Foto: Dusáná Remetová nájvyssieho sudu (odhádom) ná

JUDr. Emil Franciscy nar. 30. 12. 1954 Vzdelanie: 1973 áz 1978 studium ná PF UK v Brátisláve 1981 justicná skuská 1982 priznány titul JUDr. – PF UK v Brátisláve 1986 áz 1987 postgráduálne studium – PF UK – „Stát á právo“ Pracovné skúsenosti: 1979 áz 1981 notársky cákáteľ ná SN Brátislává – vidiek 1981 vymenovánie do funkcie „státny notár“ ná SN Brátislává – vidiek 1982 áz 1991 oddelenie sudneho á notárskeho dohľádu Ministerstvá správodlivosti SR 1987 zvoleny do funkcie „sudcá z povolániá“ – Krájsky sud v Brátisláve 1. novembrá 1991 sudcá Nájvyssieho sudu SR 1. jánuárá 2008 predsedá senátu Nájvyssieho sudu SR Iná činnosť: 2009 áz 2015 „zovseobecnováteľ“ ná obciánskoprávnom kolegiu Nájvyssieho sudu SR 2 x clen Sudcovskej rády NS SR clen viácerych rekodifikácnych komisií

ROZHOVOR

JUDr. Roman Fiala

Dná 10. áz 12. oktobrá 2016

publík su veľmi podobne,

nátmi, ktore rozhoduju v prí-

sá vo Vysokych Tátrách usku-

tákze áni právná uprává, hoci

páde, ák senát nájvyssieho

tocnilo uz trádicne stretnutie

je od roku 1993 v kázdej re-

sudu pri svojom rozhodování

sudcov obciánskoprávneho á

publike iná, nie je diámetrál-

dospeje k právnemu záveru,

obchodnoprávneho

kolegiá

ne odlisná. To umoznuje ľáh-

ktory je odlisny od právneho

Nájvyssieho sudu Slovenskej

sie pochopenie násich proble-

názoru, ktory bol uz vyjádre-

republiky s kolegámi z ob-

mov á moznosť vzájomne sá

ny v rozhodnutí ineho senátu

ciánskoprávneho á obchod-

inspirováť pri ich riesení.

nájvyssieho sudu. V Českej

neho kolegiá Nájvyssieho su-

Čelkovo 67 sudcov diskuto-

republike totiz veľke senáty

du Českej republiky. Predsed-

válo o problemoch tykájucich

funguju uz dlhsí cás, tákze

nícká Nájvyssieho sudu Slo-

sá procesneho prává. Sudco-

bolo veľmi uzitocne necháť

venskej republiky JUDr. Dá-

viá Nájvyssieho sudu Sloven-

sá pouciť ich skusenosťámi, á

nielá Svecová pri prílezitosti

skej republiky v diskutovánej

ták v buducnosti zábrániť

záhájeniá tohto spolocneho

teme zvyráznili novu právnu

vzniku

zásádnutiá poukázálá ná spo-

uprávu civilneho procesneho

mov. Pozornosť bolá venová-

locny historicky záklád práv-

poriádku. V rámci diskusie o

ná áj inym temám, nápríklád

neho poriádku Slovenskej á

tejto teme kolegoviá z Náj-

otázke cezhránicnych kon-

Českej republiky á tiez áj ná

vyssieho sudu Českej republi-

kurzov v rozhodovácej práxi

skutocnosť, ze spolocenská á

ky upozornili ná niektore

NS SR á tiez áj v rozhodovácej

hospodárská situáciá á mo-

problemy, ktore mozu vznik-

práxi NS ČR, áko áj problemá-

rálne hodnoty obidvoch re-

nuť v suvislosti s veľkymi se-

tike pásívnej legitimácie pois-

niektorych

proble-

v Českej republike á ráz ná

Netrufám si, pri dnesnej veľ-

nemájetkovej ujmy pozostá-

Slovensku. Dnes to robíme

mi nezávideniá hodnej situ-

lych po obetí doprávnej ne-

s frekvenciou ráz zá dvá ro-

ácii

hody.

ky á myslím si, ze táketo

precízne

stretnutie je mimoriádne

k tejto otázke vyjádrováť

sprácoványmi temámi vy-

prínosne pre obidve strá-

z pohľádu Europskeho prá-

stupili sudcoviá Nájvyssieho

ny. Vzhľádom ná to, ze sme

vá. Ž pohľádu prává ceskeho

sudu Českej republiky; ve-

sá

rozisli

á slovenskeho, sámozrejme

nováli sá otázkám proces-

v legislátíve á v prístupe

mozeme povedáť, ze zátiáľ

nych dosledkov vyvojá ju-

k právu, ále povedál by som,

co Česká republiká má novy

dikátury

limity

ze sme si ná 99% stále veľ-

Obciánsky zákonník, Sloven-

rozhodcovskych

mi blízki, tákze náse stret-

ská republiká ho nemá. No

doloziek á tiez otázke ná-

nutiá su ákymsi obohátením

ná druhu stránu Slovenská

hrády nemájetkovej ujmy

v tom, kto práve objávuje

republiká má novy Čivilny

pozostálym

nejáku novu cestu, ktoru ten

procesny poriádok, zátiáľ co

druhy

my novy Obciánsky sudny

mimoriádne

riesiácej

plátnosti

pri

usmrtení

blízkej osoby. Podpredsedá

len

trochu

este

neprebádál

Europskej

europskeho

unii

prává,

Nájvyssieho

á opácne. Myslím si, ze

poriádok

sudu Českej republiky JUDr.

z hľádiská hmotneho prává

v zásáde chápánie, princípy

Román Fiálá zhodnotil toto

je judikáturá jedneho áj dru-

institutu,

prácovne stretnutie veľmi

heho státu stále pouziteľná,

k obciánsko-právnemu, ob-

pozitívne.

á to prihrávám ná stránu

chodnemu institutu, právne-

á nemál by som, ze je to veľ-

mu su podobne álebo stále

Pán podpredseda, sú pre

stretnutie.

rovnáke á keď sá právo po-

Najvyšší súd Českej re-

Udrziáváť kolegiálne vzťáhy

vedzme rozislo, ták spoloc-

publiky

takéto

á priámu komunikáciu jed-

ná historiá judikátury je tá-

stretnutia so slovenskými

notlivych sudcov je mimo-

ká dlhá á táká inspirátívná,

kolegami?

riádne dolezite.

ze si budeme máť co pove-

dôležité

sme

pred

priáteľske

rokmi,

nemáme,

sá

ále

prístupu

dáť dlhe roky á desáťrociá.

s veľkou rádosťou, privítáli

To trošku protirečí názo-

spolocnu myslienku, ze bu-

rom, že legislatíva Českej

Čo

deme právidelne orgánizo-

republiky a Slovenskej re-

v legislatíve výzvou? Ob-

váť

ceske

publiky sa vzďaľuje, pri-

čianske práva sa dosť čas-

á slovenske stretnutiá ob-

čom Európska legislatíva

to diskutujú aj v médiách

ciánskoprávneho

sa snaží o to, aby sa práv-

ne zbližovali všetky štáty.

v súvislosti s utečeneckou

striedávo

kolegiá.

Rovnáko to robiá kolegoviá z trestneho kolegiá, ráz

ROZHOVOR

ťovní v sporoch o náhráde

súčasnosti

verejnosti

najmä

krízou, ktorá zrejme bude

ROZHOVOR mať

vplyv

zmeny tiáhnuť do koncá á u nás to s tymito právnymi predpismi

v občianskom práve.

este nie je, áke s tym budu suvisiá, á ktore vlástne ovlá-

Já si myslím, ze my v Českej skusenosti á práx.

dáju

celu

spolocnosť

republike budeme veľmi stá-

z hľádiská priestoru fungová-

rostlivo sledováť áke su vy- Zdá sa, že vo viacerých ob- niá beznych medziľudskych sledky s vásim novym civil- lastiach je Slovensko akousi obciánskych nym á sudnym poriádkom, inšpiráciou pre Českú re- á pretoze u nás sá prácuje ná publiku.

fungovániá

vzťáhov obchodnych

pripravujete vzťáhov. Myslím si, ze práve

novom obciánskom á sudnom niečo, čím by sme sa mohli vzhľádom ná to, ze ná Slovenporiádku á vnímám to áko inšpirovať od vás?

sku sá este prácuje ná tychto

nieco

normách, tedá áspon si mys-

nevyhnutne

práve

z hľádiská uplátnovániá prá- Já si myslím, ze pre Slovensko lím, ze sá prácuje, ták podľá vá,

vymáháteľnosti

prává je momentálne veľkou skuse- mná je ideálná situáciá vziáť

á koniec koncov áj záchovává- nosťou, ktoru moze sledováť si príklád álebo náopák vároniá

stándárdov

ľudskych uplátnovánie novych hmotno- vánie z toho, áko sá to správi-

práv, prístupu k právu á jeho právnych kodexov á to je ob- lo v Českej republike. vymáháteľnosti.

ciánsky zákonník á novy zá-

Tákze pre nás je z tohto pokon o korporáciách, ktore rozhľádu Slovenská

republiká hodne nie su zďáleká dokoná-

teráz veľkou inspiráciou áko le, á my sá teráz snázíme presá to, co sá tuto podárilo do- klenováť tie problemy, ktore

Text á Foto: Boris Urbáncík

Aj v tomto čísle DE IURE Vám predstavíme nových asistentov. Položili sme im tieto otázky: 1. Aké sú Vaše predchádzajúce skúsenosti v právnej oblasti ? Kde ste pôsobili pred príchodom na Najvyšší súd SR ? 2. Ako hodnotíte systém a rozsah práce na Najvyššom súde SR v porovnaní s predchádzajúcou prácou, prípadne Vašimi očakávaniami ?

Predstavujeme

Noví asistenti 3. Vedeli by ste si predstaviť, že raz budete aj vy v pozícii sudcu ? Ak áno, čo Vás láka na tejto práci ?

Mgr. JANA HADBAVNÁ, asistentka sudcu NS SR, trestnoprávne kolégium 1.

Mojmu príchodu ná Nájvyssí sud SR predchádzálo posobenie ná Okresnom sude Kosice - okolie v rámci ábsolventskej práxe á následná prácá vyssej sudnej urádnícky ná Okresnom sude Revucá á neskor ná Okresnom sude Roznává. Spolu tákmer stvorrocná práx ná tychto sudoch mi v spolupráci so skusenymi sudcámi á zá vzájomnej pomoci kolegov umoznilá dokládne si osvojiť procesne postupy á oboznámiť sá s ágendou á rozhodovácou cinnosťou sudov prvej instáncie.

Rozsáh, system, chárákter áj obsáhová nápln práce ná Nájvyssom sude SR sá podstátne lísi od práce ná okresnych sudoch. Ná prvy pohľád sá moze zdáť, ze jej je menej, ávsák jednotlive prípády su vzhľádom ná svoju skutkovu á právnu nárocnosť cásto menej rutinne, á tedá vyzáduju viác pozornosti. Ocenujem ubytok ádministrátívnych ukonov, s tym spojeny mensí obeh spisov, ále nájmá prílezitosť náuciť sá kázdy den nieco nove, á ták náďálej profesionálne rásť á nápredováť.

Poprávde, je to práve predstává práce sudcu, ktorá má motivuje nápredováť vo svojom prácovnom zivote á ktorá v podstáte stojí zá kázdym mojím rozhodnutím v tejto sfere zivotá. Žáujmu o prácu sudcu som podriádilá uz vyber strednej skoly, prirodzene vysokej skoly, á hneď prvá práktická skusenosť s prácou v justícii (pocás stáze ná Ustávnom sude SR) potvrdilá á posilnilá moju tuzbu pomáháť ľuďom skrz právo, náchádzáť právo á svojou troskou prispieváť k správodlivemu usporiádá-

niu medziľudskych vzťáhov á lepsej spolocnosti.

Predstavujeme

Mgr. IVETA PLANKOVÁ, asistentka sudcu NS SR, občianskoprávne kolégium 1.

Som cerstvy ábsolvent právnickej fákulty á pocás studiá som dlhsí cás práxoválá v ádvokátskej káncelárii u mojho otcá. Okrem toho som opákováne prácoválá v letnych sezonách ná právnom reklámácnom oddelení v cestovnej káncelárií.

Prácá ná Nájvyssom sude Slovenskej republiky sá mi veľmi páci á to nájmá moznosť sledováť á vyhodnocováť v sudnom spise cely proces ná vsetkych instánciách. S mojou doterájsou studentskou práxou to nemozno porovnáváť. Ocákávám, ze si prehlbim vedomosti, ktore som získálá studiom.

Rádá by som sá ráz stálá sudkynou. Ná práci sudcu má záujímá správodlive riesenie sporu á sudná ochráná v práxi.

JUDr. LUKÁŠ KOLIBÁB, asistent sudcu NS SR, správne kolégium 1.

Prácovál som áko vyssí sudny urádník (obchodnoprávne oddelenie) ná Krájskom sude v Trnáve.

Hodnotím ho áko vyhovujuci, keďze ide o prácu odbornejsiu á v porovnání so sudom prveho stupná odpádá mnozstvo procesnych ukonov.

Viem si to predstáviť no zároven si uvedomujem , ze si to vyzáduje este veľá práce, kázdopádne cás ukáze.

Text á Foto: Dusáná Remetová

Vianočný čas Opäť prichádza čas sviatočný, tichý, pokojný, vianočný. Rozveseľuje smutnú tvár, prináša každému vzácny Dar.

Život je príliš krátky, veľmi rýchlo plynie, spomaľme cez tieto sviatky, nech v nás radosť s pokojom splynie.

Povinnosťami sme stále hnaní... Prežime cez Vianoce čas požehnaný. Doprajme si oddych zaslúžený, v kruhu blízkych vytúžený.

Prajme si navzájom, čo by sme sami chceli, rozdávajme navôkol úsmev vrelý, nech sú naše srdcia otvorené, na Štedrý deň dobre pripravené...

Dušana Remetová

Informačný občasník Najvyššieho súdu Slovenskej republiky | Forma: elektronická, vo formáte PDF | Šéfredaktor: Mgr. Boris Urbančík , Redaktori: Mgr. Ján Martvoň, Mgr. Slávka Pukancová, Mgr. Zuzana Candráková, Mgr. Dušana Remetová | Redakčná rada: JUDr. Daniela Švecová – predsedníčka, JUDr. Jarmila Urbancová - podpredsedníčka, JUDr. Ivan Solej – člen, JUDr. Soňa Mesiarkinová – členka, JUDr. Anna Marková – členka, JUDr. Libor Duľa – člen, JUDr. Jozef Milučký – člen | Grafický návrh, technické a grafické spracovanie: JUDr. Juraj Oslanec | Adresa redakcie: DE IURE, Nájvyšší súd Slovenskej republiky, Župne námestie c. 13, 814 90 Brátislává | E-mail: tlacove@nsud.sk | © Najvyšší súd Slovenskej republiky | Neoznačené fotky 37sú z archívu NS SR | Bratislava 2016 | ISSN 2453-8558