DE IURE č. 2/2016 by deiure

IURE

BUDEME MAŤ VLASTNÉ SÍDLO? „MORÁLKA ČLOVEKA A VYSOKÁ ODBORNOSŤ, INAK TO NEPÔJDE...“

Peter Krajčovič

SÚDNA RADA UŽ VO SVOJOM ISSN 2453-8558

2 2016

Vydáva: Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava | www.nsud.sk

OBSAH

Prezident vymenoval 17 sudkyn a sudcov..................................................4

Sudna rada uz vo svojom....................................................................................6

V Poľsku sa hovorilo o disciplinarnom stíhaní sudcov..........................7

Studenti sa sporili na NS SR..............................................................................8

Kolokvium v Prahe..............................................................................................9

Konferencia v Číne.............................................................................................10

Stret pravomoci vseobecneho a rozhodcovskeho sudu v obchodnych veciach......................................................................................11

Uznavanie a vykon trestnych sankcií v Europskej unii.....................14

Rozhovor: JUDr. Daniela Svecova................................................................17

Rozhovor: JUDr. Peter Krajcovic..................................................................19

Noví asistenti.......................................................................................................23

rada by som zacala svoj príspevok poďakovaním clenom redakcie za to, ze prisli s iniciatívou vydať toto periodikum a popri svojej kazdodennej narocnej praci vyvinuli usilie na to, aby oboznamili zamestnancov, ako aj verejnosť s temami, ktore sa dotykaju kazdodenneho pracovneho zivota na najvyssom sude. Rovnako moje slova vďaky patria aj redakcnej rade, ktora svojou podporou a usmernením pomohla k realizacii a k zhmotneniu casopisu, ktory, verím, nemalou mierou prispeje k formovaniu povedomia najvyssieho sudu a informovanosti o najaktualnejsích otazkach, problemoch a vyzvach, ktorym nasa institucia celí.

EDITORIÁL

azene kolegyne, kolegovia,

Najviac diskutovanou temou, aj v suvislosti s blíziacim sa prevzatím predsedníctva v Rade EU Slovenskou republikou a snahou priblizovať sa standardom najvyspelejsích europskych statov, je modernizacia vsetkych oblastí, sudnictvo nevynímajuc. Som si vedoma toho, ze tato uloha je omnoho ťazsia prave kvoli obmedzenym moznostiam budovy, v ktorej sídli nasa institucia, a preto sud nemoze adekvatne reflektovať na stale sa zvysujuci napad a narocnosť sudneho konania, ktore kladu zvysene poziadavky aj na materialne a technicke zabezpecenie. Problematicke umiestnenie troch vrcholnych institucii v jednej budove bolo viackrat zdoraznovane pri rozhovoroch s predstaviteľmi organov verejnej moci a vyslovujem presvedcenie, ze v dohľadnej dobe sa aj v tejto otazke vďaka iniciatíve a usiliu vedenia najvyssieho sudu prijme uspokojive riesenie. Čiastocnym riesením a zvysením kapacít pre nasu instituciu bolo aj získanie samostatnej budovy pre Kancelariu Sudnej rady Slovenskej republiky a premiestnenie jej sídla 1. juna 2016. Verím, ze v druhom vydaní casopisu DE IURE najdete hodnotne informacie a inspiratívne podnety pre svoju kazdodennu pracu. V suvislosti s blíziacim sa letnym obdobím mi dovoľte zazelať vam príjemne stravene dovolenkove dni radosťou, sťastím a oddychom, ako aj nacerpanie novych síl do ďalsej prace. JUDr. Jarmila Urbancová podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR

FOTO: Kancelaria prezidenta SR

INFORMUJEME Prezident vymenoval 17 sudkýň a sudcov Prezident Andrej Kiska vymenoval 17 sudkyn a sudcov bez casoveho obmedzenia: „Zlozením sľubu ste sa stali novymi sudkynami a sudcami Slovenskej republiky. Uprimne vam gratulujem. Zelam vam uspesnu profesionalnu karieru na vasich novych posobiskach. Zelam vam, aby funkcia sudcu vo vasej osobe bola prirodzenou a zasluzenou autoritou. Stavate sa sudcami vo vseobecne komplikovanom období. Uz musíme vnímať ako naozaj vaznu stratu dovery obcanov vo svoj stat. Stratu dovery vo vladu zakona a rovnosť pre zakonom. Sudnictvo a vy sudcovia mate - a budete mať - vazny podiel na tom, ci sa tento trend v nasledujucom období zastaví a obrati. Alebo ci nam este viac rozvrati vieru v pravny demokraticky stat. Samozrejme by ste si aj vy vedeli predstaviť lepsie podmienky pre svoju pracu – tak ako by si ich u nas dokazali predstaviť mnohe profesie a mnohe dolezite profesie. Verím, ze mnohe realisticke veci nova vlada presadí. Ale myslím si zaroven, ze profesia sudcu ma uz dnes vytvorene vsetky predpoklady na to, aby v nej sudca alebo sudkyna mohli vykonavať svoju pracu profesionalne, poctivo, nezavisle a s pokorou. S pokorou a zodpovednosťou voci vysadnemu postaveniu sudcu v demokratickej spolocnosti. A s pokorou a zodpovednosťou voci ľuďom nasej republiky, ktorí sudcovi a sudnictvu taketo vysadne postavenie dali. Nie je to v nedostatocnych moznostiach sudcov, nie je to dokonca ani v osobnych schopnostiach sudcov, je to na osobnom rozhodnutí kazdeho jedneho sudcu a sudkyne: s akou zodpovednosťou a s akou pokorou sa postaví k vysadnemu postaveniu, ktore znamena on sam a jeho profesia pre demokraticky pravny stat. A osobitne v dnesnych casoch, kedy je viera ľudí v stat oslabena a prechadza skuskou. Pretoze vysledky sudnictva - a celkovy dojem, ktory maju nasi obcania zo sudnictva - budu absolutne rozhodujuce, ako touto skuskou prejdeme. Alebo jednoducho neprejdeme.

Vsetkym novym sudcom, ktorych menujem, zvyknem opakovať, ze ste sucasťou generacnej obmeny sudcov - a ze by to mala byť sucasť doleziteho usilia o doveryhodnejsie sudnictvo. Ne-

Ale rovnako vsetkych novych sudcov prosím a vyzyvam, aby ste boli generaciou sudcov, ktora je aktívna vo verejnej diskusii, aj v diskusii vo vnutri sudnictva. Generaciou ochotnou a schopnou odpovedať na nedoveru a kritiku vacsou otvorenosťou, ochotou pocuvať a hľadať lepsie riesenia problemov, ktorym vasa profesia celí. Pretoze az bude samotnej justícii jasne, ze profesionalny, eticky a osobnostny standard musí byť v tejto institucii oveľa vyssí nez v ostatnych povolaniach - a samotna justícia bude za tymto vysokym standardom stať otvorene a bez vynimky - potom budeme mocť povedať, ze sme vyhrali. Vazene sudkyne a sudcovia, zelam vam, ale zelam aj Slovensku, aby ste sa vo svojom poslaní stali sudcovskymi osobnosťami. Aby sme sa na vas mohli spoľahnuť. Drzím vam palce.“ TEXT: Kancelária prezidenta SR a Zuzana Candráková

SUDCA/ SUDKYŇA

SÚD

Denisa Hiščáková

Okresny sud Spisska Nova Ves

Dominika Volkaiová

Okresny sud Kosice 2

Ondrej Melišek

Okresny sud Komarno

Michal Sobolovský

Okresny sud Bratislava 5

Michal Drimák

Okresny sud Presov

Lenka Saksunová

Okresny sud Kosice 2

Silvia Zdráhalová Rúfusová

Krajsky sud v Banskej Bystrici

Radoslava Strhárska

Okresny sud Banska Bystrica

Simona Lisá

Okresny sud Trebisov

Ivana Michalíková

Okresny sud Liptovsky Mikulas

Vladimír Šalamún

Okresny sud Ziar nad Hronom

Ladislav Réves

Okresny sud Trnava

Jozef Šulek

Okresny sud Trnava

Jana Kordošová

Okresny sud Trnava

INFORMUJEME

sklamte prosím tuto vieru a nadej, ktoru do vas vkladaju slusní a poctiví ľudia. Čhrante prosím pravny stat a nestrannosť justície, budujte autoritu vasej profesie a posilnujte pravnu istotu ľudí na Slovensku.

FOTO: Barbora Labancova

INFORMUJEME

Súdna rada už vo svojom Po 15 rokoch od svojho vzniku sa Sudna rada Slovenskej republiky dockala vlastneho sídla. Od 30. maja ním je Miestodrziteľsky palac na Hlavnom namestí v centre Bratislavy. Fakt, ze sa vrcholny ustavny organ dostal na Hlavne namestie hlavneho mesta Slovenska je podľa predsednícky rady Jany Bajankovej dobra sprava. „Tato symbolika naznacuje, ze ten postoj spolocnosti, aj vykonnej, aj zakonodarnej moci sa vo vzťahu k sudnej moci mení, ze sa dostava do centra diania," uviedla pocas slavnostneho otvorenia. Do reprezentacnych historickych priestorov sa Sudna rada SR presťahovala z doterajsieho podnajmu v budove ministerstva spravodlivosti. Naplnil sa tym prísľub, ktory dal koncom roku 2014 predseda vlady Robert Fico. Prve a casť tretieho poschodia palaca získala rada od Uradu vlady SR, ktory ma budovu v sprave. Presťahovanie natiahol fakt, ze rada chcela získať priestory noveho sídla bezodplatne do svojho vlastníctva, co sa jej napokon i podarilo. Sudna rada este 30. maja dopoludnia zasadala v starych priestoroch na Zupnom namestí. Pracovny program vystriedal popoludní slavnostny akt v Miestodrziteľskom palaci. Zucastnil sa ho rad hostí, okrem predsednícky Ustavneho sudu SR Ivetty Macejkovej, statnej tajomnícky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej i predseda Narodnej rady SR Andrej Danko.

Podľa sefa parlamentu ide o dolezity a historicky krok. „Kto iny ako Sudna rada ma mať svoje priestory? Je veľmi dolezite, ze sudnictvo dostava priestory, ale aj kompetencie, ktore verím, sa budu zvysovať do buducnosti," domnieva sa Danko. Podľa

toho je pre celu spolocnosť dolezite, aby postupne doslo k oddeleniu sudnej moci od zakonodarnej a vykonnej. „Naozaj tych 26 rokov po revolucii by sudnictvo malo mať oveľa vacsiu autonomiu," doplnil Danko. Podľa predsednícky Ustavneho sudu SR Ivetty Macejkovej sa Sudna rada pocas svojej existencie osvedcila. „Preukazala svoje nezastupiteľne miesto v ustavnom poriadku Slovenskej republiky," skonstatovala Macejkova pocas svojho prejavu. Dvojdnove zasadnutie Sudnej rady pokracovalo v utorok (31. 5.) uz v novych priestoroch. Ich sucasťou bude aj specialne chranena zasadacia miestnosť, kde budu prerokovavať aj utajovane materialy Narodneho bezpecnostneho uradu ohľadom previerok uchadzacov o sudcovsku funkciu. Presun rady do novych priestorov si vyziadal viac ako 44.000 eur, z ktorych najvacsiu polozku tvorilo nove interierove vybavenie. Samotne sťahovanie radu vyslo na 150 eur. Do roku 2014 boli funkcie predsedu Najvyssieho sudu a Sudnej rady spojene, co zmenila novela ustavy, ktoru v parlamente presadili strany Smer-SD a KDH. Zaroven posilnili kompetencie rady. Okrem ineho ma teraz na starosti previerky buducich sudcov a zhromazďuje utajene materialy, na co nemala vhodne priestory. Miestodrziteľsky palac na Hlavnom namestí v Bratislave je ucelovym zariadením, ktore pre potreby Uradu vlady SR a inych ustrednych organov statnej spravy poskytuje ubytovacie, stravovacie a doplnkove sluzby. TEXT: TASR

ZAHRANIČIE

FOTO: Archív NS PR

V Poľsku sa hovorilo o disciplinárnom stíhaní sudcov Predsednícka Najvyssieho sudu Slovenskej republiky Daniela Svecova sa 10. maja 2016 vo Varsave stretla s prvou predsedníckou Najvyssieho sudu Poľskej republiky Małgorzatou Gersdorfovou, ako aj s celym vedením sudu. Členmi slovenskej delegacie boli Libor Duľa, predseda trestnopravneho kolegia NS SR a Ivan Solej, riaditeľ Kancelarie predsednícky NS SR.

Temami bilateralnych rokovaní boli funkcie a ulohy najvyssích sudov a problematika nezavislosti sudnictva. Poľskí kolegovia sa zaujímali o system a prax disciplinarneho stíhania sudcov v Slovenskej republike, pricom sa spolocne dohodli, ze si budu vymienať informacie v tejto oblasti. Obe delegacie sa zhodli, ze je obojstranne prospesne vzajomne sa informovať o alternatívnych metodach riesenia sporov. Na zaver stretnutia obe delegacie

skonstatovali, ze je potrebne upevnovanie ci uz slovensko-poľskych vzťahov, ale aj pokracovanie v rozvoji vysehradskej spoluprace. Okrem navstevy Najvyssieho sudu PR, absolvovala nasa delegacia aj stretnutia na Ustavnom sude Poľskej republiky, na Krajskom sude v Krakove a na Najvyssom spravnom sude Poľskej republiky, ktore sa uskutocnilo 12. maja 2016. TEXT: Ján Martvoň

FOTO: Archív Praf UK

ZAHRANIČIE

Študenti sa sporili na NS SR V priestoroch pojednavacích miestností Najvyssieho sudu v budove na Zupnom namestí c. 13 sa pocas víkendu 30. 4. az 1. 5. 2016 uskutocnilo medzinarodne suťazne podujatie s podporou Sudneho dvora EU Čentral and Eastern European Law Moot Čourt (ČEEMČ). Akciu organizovala Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratislave v spolupraci s Najvyssím sudom Slovenskej republiky a Narodnou radou SR. Zastitu nad podujatím prevzali predsednícka Najvyssieho sudu Daniela Svecova, ministerka spravodlivosti Lucia Zitnanska, minister zahranicnych veci Miroslav Lajcak a predseda NR SR Andrej Danko.

Čentral and Eastern European Moot Čompetition 2016 je tradicna simulacia sudneho sporu, v ktorej si suťazne tímy pozostavajuce zo studentov prava zo strednej a vychodnej Europy vratane Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Turecka vypracuju písomne navrhy na vopred zadany problem z prostredia europskeho prava a nasledne na to prezentuju svoje argumenty na ustnom pojednavaní pred sudom. Medzi hlavne ciele projektu patrí podpora a stimulacia studentov prava v poznavaní prava Europskej unie. Vďaka tomuto projektu si mozu vsetci studenti prava bez ohľadu na narod-

nosť a pravnu disciplínu zdokonaliť prakticke schopnosti, ako aj rozvíjať poznatky v oblasti prava EU a jeho procesnych pravidiel. Projekt ponuka prípravu na buducu profesiu, zlepsenie prehľadu a pravneho vedomia v oblasti prava EU, ochrany spotrebiteľov, zmluvneho prava, pravnych noriem upravujucich voľny pohyb osob a medzinarodneho prava sukromneho. Plenum sudcov tvoria generalni advokati SDEU, zamestnanci SDEU, Komisie, dekani pravnickych fakult, profesori a zastupcovia pravnej praxe, ktorí sa venuju pravu Europskej unie. Projekt ČEEMČ sa vo svete uskutocnuje uz od roku 1996 a ma za sebou uspesnu tradíciu vychovavania studentov pravnickych fakult k hlbsiemu pochopeniu systemu prava EU, pricom v sucasnosti sa realizuje pod gesciou Generalnej advokatky Eleanor Sharpston, QČ, ktora sa kazdorocne osobne aktívne zucastnuje celeho priebehu podujatia. Naposledy sa toto podujatie na Slovensku uskutocnilo v roku 2005. Na suťazi v roku 2016 sa v Bratislave zucastnili tímy Univerzity Komenskeho v Bratislave, Univerzity Karlovej v Prahe, Univerzity Vilnius, Univerzity Svateho Klimenta Ohridskeho v Sofii, Univerzity Palackeho v Olomouci, Slobodnej Univerzity v Tbilisi, Temesvarskej

univerzity z Rumunska, Statnej univerzity v Tbilisi, Moskovskej statnej pravnickej univerzity Kutafin, Lotysskej univerzity v Rige, Varsavskej univerzity, Kyjevskej univerzity, z Vysokej skoly Mikolasa Romerisa z Vilnusu, Univerzity MITSO v Minsku, Istanbulskej univerzity Bahcesehir, z Juhozapadnej univerzity v Blagoevgrade (Bulharsko), z Gruzínskej univerzity a z Univerzity Narodneho a Svetoveho hospodarstva v Sofii. Víťaznym tímom sa stal tím Univerzity Karlovej v Prahe. TEXT: Ján Martvoň

ZAHRANIČIE

FOTO: Karel Plzak

Kolokvium v Prahe Predsednícka Najvyssieho sudu SR Daniela Sve-

sahu, s vynimkou vecí azylu a maloletych detí,

cova sa v dnoch od 29. do 31. maja 2016

ktore su anonymizovane. Rokovania nevyne-

zucastnila v Prahe na rokovaniach kolokvia Naj-

chali ani otazku prípadneho uniku informacií

vyssieho spravneho sudu ČR a Valneho zhro-

a hackerskych utokov na sudy spolu s navrho-

mazdenia organizacie AČA Europe (Association

vanymi moznosťami jej riesenia.

of the Čouncils of State and Supreme Administrati-

Na zaver sa diskutujuci zhodli na dolezitosti vy-

ve Jurisdictions of the European Union). Na rokova-

meny poznatkov tykajucich sa sudnych rozhod-

niach bola prítomna aj predsednícka senatu sprav-

nutí jednotlivych krajín formou ich zverejnova-

neho kolegia NS SR Elena Berthotyova.

nia cez databazu rozhodnutí, ktoru spravuje

Hlavnou temou rokovaní bola problematika slo-

AČA Europe.

bodneho prístupu k informaciam v protiklade k ochrane sukromia. Diskusia sa zamerala na rozsah

TEXT: Boris Urbančík

sprístupnovania informacií povinnymi osobami z hľadiska pravnej upravy prítomnych krajín. Osobitna pozornosť bola tiez venovana otazke zverejnovania

rozhodnutí

spravnych

sudov.

Z odbornej diskusie vyplynulo, ze zatiaľ co v niektorych krajinach sa zverejnuju rozhodnutia len na zaklade ziadosti a v anonymizovanej podobe, v krajinach ako Estonsko a Irsko su zverejnovane vsetky rozhodnutia v plnom roz-

ZAHRANIČIE

Konferencia v Číne V dnoch od 3. do 8. maja 2016 sa v cínskom meste Suzhou (provincia Jangsu) konala Konferencia predsedov Najvyssích sudov Číny a krajín strednej a vychodnej Europy. Delegaciu SR viedla podpredsednícka Najvyssieho sudu Slovenskej republiky JUDr. Jarmila Urbancova. Dalsími clenmi delegacie boli predseda senatu trestnopravneho kolegia NS SR JUDr. Daniel Hudak a riaditeľ Justicnej akademie SR JUDr. Peter Hulla.

Temou konferencie bolo zhodnotenie alternatív na rozvoj spoluprace v oblasti sudnictva a justície v sulade s deklarovanym zaujmom Číny na budovaní pravneho statu, vymena skuseností v rozhodcovskych konaniach a informacie o pravnych systemoch krajín. Pocas navstevy v Pekingu sa podpredsednícka NS SR stretla aj s Zhou Qiangom, predsedom Najvyssieho sudu ČĽR, s ktorym rokovala o ďalsom rozsírení spoluprace medzi

oboma sudmi. Podpredsednícka NS SR Jarmila Urbancova vystupila pocas konferencie s nazvom „Vyuzívanie informacnych technologií na sudoch“ a v diskusii predstavila jednotlive projekty modernizacie sudnictva. Zavrsením konferencie bolo prijatie „Suhlasu Suzhou“ 5. maja 2016. Uvedeny dokument ma za cieľ vytvoriť novu platformu pre justicnu spolupracu Číny a krajín strednej a vychodnej Europy v sulade so zahranicnou politikou jednotlivych statov. Po konferencii nasledovalo bilateralne stretnutie predsedu Narodnej akademie ČĽR Yongwei Huanga a riaditeľa Justicnej akademie SR Petra Hullu. Po stretnutí podpísali Memorandum o porozumení medzi uvedenymi instituciami, ktore predstavuje ramcovu zmluvu pre medzinarodnu spolupracu v ramci justicneho vzdelavania. TEXT: Boris Urbančík

DE IURE

FOTO: Barbora Labancova

Stret právomoci všeobecného a rozhodcovského súdu v obchodných veciach V obchodnych sporoch zrejme castejsie ako v ostatnej agende riesenej najvyssím sudom nachadzame prípady, kedy prioritne sud riesi pravomoc vo veci konať. Stret kompetencie vseobecneho a rozhodcovskeho sudu moze viesť k dlhotrvajucemu a komplikovanemu osobitnemu procesu, pricom ku konaniu v merite veci sa vseobecny sud vobec nemusí dostať. Riesenie sporov s cudzím prvkom je v Slovenskej republike prioritne podmienene aplikaciou kolízno-pravnych aktov Europskej unie.1 Narodna uprava je obsiahnuta v zakone c. 97/1963 Zb. o medzinarodnom prave sukromnom a procesnom, pricom spolocnym znakom pre urcenie rozhodneho prava podľa uvedenych pravnych aktov je predpokladana voľba prava zmluvnymi stranami. Prirodzene, ucastníci zmluvy svojou voľbou rozhodneho prava nevyhnutne kalkuluju aj s otazkou, kto rozhodne pravo bude na prípadny spor aplikovať, cím sa dostavame k otazke voľby medzi vseobecnym sudom a arbitrazou. V obchodnych kruhoch je podstatnou zakladna vyhoda arbitraze, spocívajuca v jej rychlosti, konecnosti (v zasade ide o konanie bez moznosti opravneho prostriedku) a vseobecne uznavanom princípe uznavania a vykonateľnosti rozhodcovskych rozhodnutí v podstate v celom civilizovanom svete. Pre obchody prebiehajuce v ramci spolocneho trhu je relevantna pravna uprava pravomoci, uznania a vykonu cudzích

rozhodnutí v ramci Europskej unie2. Regulacia uvedenymi pravnymi normami len v ramci spolocneho europskeho unijneho priestoru znamena pre obchodne vzťahy to, ze najma pre obchod mimo tohto priestoru je najefektívnejsím riesením arbitraz, v ramci ktorej je rozhodujucou uprava Newyorskeho dohovoru o uznaní a vykone cudzích rozhodcovskych rozhodnutí a Europsky dohovor o obchodnej arbitrazi3. Podľa Newyorskeho dohovoru su podmienky odopretia vykonateľnosti rozhodcovskeho rozhodnutia mozne len vo veľmi obmedzenych prípadoch, a to ak nastali chyby v samotnom procese arbitraze, pricom nespravne posudenie veci nevedie k moznosti preskumať rozhodnutie sudom. Obdobna uprava je obsiahnuta v § 50 zakona c. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorsích predpisov (ďalej len „ZoRK“)4. V prípade, ze je potrebne vyriesiť otazku pravomoci vseobecneho sudu vo vzťahu, kde ucastník tvrdí existenciu rozhodcovskej dolozky, je potrebne aplikovať doktrínu separacie 5 a doktrínu competence – competence/právomoc právomoc, vždy však s oporou v príslusnom pravnom poriadku aplikovateľnom na rieseny pravny vzťah. V rozhodovacej praxi najvyssieho sudu nachadzame vyklad doktríny separacie

DE IURE

a doktríny competence – competence v uznesení Najvyssieho sudu SR sp. zn. 1 Obdo 44/2014 zo dna 24.02.2015. V preskumavanej veci sud prveho stupna uznesením konanie zastavil a vyslovil, ze v prejednavanej veci nema pravomoc z dovodu existencie rozhodcovskej dolozky. Odvolací sud uznesenie napadnute odvolaním zalobcu i zalovaneho zrusil a vec vratil sudu prveho stupna na ďalsie konanie. Dovodom zrusenia bol podľa odvolacieho sudu predcasný záver súdu prvého stupňa o aplikacii rozhodcovskej dolozky na prejednavanu vec vzhľadom na sporne tvrdenia ucastníkov ohľadom skutocností, ktore maju vplyv na posudenie, ci sa na uvedeny predmet konania vzťahuje rozhodcovska dolozka (ci dolozka obsiahnuta v písomnej zmluve o dielo pokryva aj dodavku nadprac mimo ramca písomnej zmluvy). Podľa ust. § 106 O. s. p. v znení ucinnom k momentu vznesenia námietky nedostatku právomoci platilo, že len co sud k namietke odporcu uplatnenej najneskor pri prvom jeho ukone vo veci samej zistí, ze vec sa ma podľa zmluvy ucastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemoze vec ďalej prejednavať a konanie zastaví. Sud vs ak mal vec prejednať aj vtedy, ak zistil, že vec nemôže byť podľa práva SR podrobena rozhodcovskej zmluve, alebo ze rozhodcovska zmluva je neplatna, prípadne ze vobec neexistuje alebo ze jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou.

Ustanovenie § 106 O. s. p. riesilo v aplikovanom znení mozny stret pravomoci súdu a právomoci zverenej inému orgánu na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov – rozhodcovskemu sudu. Predpokladom takejto konkurencie pravomocí je platna zmluva ucastníkov vzťahu o prejednaní veci v rozhodcovskom konaní. Sama existencia takejto zmluvy však nezakladá nedostatok právomoci všeobecného súdu, keďže zo strany žalovaného je nevyhnutna aktívna participacia vcasnym vznesením namietky predpokladanej v tomto ustanovení. Je dolezite podotknuť, ze konajuci sud s ohľadom na skutocnosť, ze vec mu bola predlozena na prejednanie v sulade so slovenskym procesnym pravom, musel postupovať v intenciach toho, ako riesenie mozneho sporu pravomoci predpoklada zakon. Nebolo mozne dospieť k zaveru, ze nemoze preskumavať dolozku samotnu, keď z dikcie citovaneho ustanovenia priamo vyplyvalo, ze vec sud prejedna

aj vtedy, ak zistí, ze jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej zmluvou. Keďze skutkovy stav v konaní pred sudom prveho stupna nebol podľa odvolacieho sudu dostatocne osvedceny, rozhodnutie ako predcasne vratil na ďalsie konanie, avsak takyto postup nevylucuje moznosť, ze vec skutocne nepatrí do pravomoci vseobecnych sudov, k takemuto zaveru je vsak potrebne dojsť preskumateľnym a zakonom predpokladanym sposobom tak, aby nebolo zalobcovi (ktory aplikaciu dolozky na prejednavanu vec popiera a preto zaluje na vseobecnom sude) odnate pravo na spravodlivy proces. Dovolací sud vyslovil, ze akceptuje existenciu princípu „pravomoc-pravomoc", podľa ktoreho sud nemoze rozhodovať o pravomoci skor, ako bola dana moznosť rozhodcom o nej rozhodnuť. Poukazal vsak aj na vyklad tejto doktríny a jej nie bezhranicnu aplikaciu s tym, ze zakonna uprava slovenskeho procesneho prava formulovana ust. § 106 O. s. p. v case rozhodovania sudu prveho stupna umoznovala preskumanie dolozky co do jej rozsahu aj predtym, ako sa nou prípadne bude zaoberať rozhodcovsky sud pre prípady zakonom ustanovene, akceptujuc tak zasadu ex nihilo nihil it. 6 V suvislosti s prístupom k rozhodcovskym dolozkam je dolezity ďalsí legislatívny vyvoj. Keďze pravna uprava ust. § 106 O.s.p. nebola kompatibilna s formulovanou doktrínou, pristupil zakonodarca k zmene pravnej upravy a od 1. januara 2015 (novela ZoRK c. 336/2014 Z.z.) uz sud v prípade kolízie pravomoci musí postupovať tak, ze ako predbeznu otazku riesi existenciu skutocností, ktore zakladaju jeho pravomoc vec prejednať (t.j. ci ucastníci vyhlasili, ze na rozhodcovskej zmluve netrvaju, ci uznanie cudzieho rozhodcovskeho rozhodnutia bolo v SR odoprete, ci ide o spotrebiteľsku rozhodcovsku zmluvu, ci vec nemoze byť podľa prava SR podrobena rozhodcovskej zmluve a ci nastal stav, ze rozhodcovsky sud sa odmietol vecou zaoberať). Len v tychto prípadoch sud vec prejedna. Nova pravna uprava ucinna od 1.7.2016 v Čivilnom sporovom poriadku c. 160/2015 Z. z. upravuje v ust. § 7 postup sudu, kedy na namietku zalovaneho o nedostatku kompetencie pre existenciu rozhodcovskej dolozky neprihliadne a spor prejedna a rozhodne. Takto bu-

Otvorenou vsak zostava otazka (ku ktorej ani v odbornej literature nenajdeme jednoznacne odpovede, a ani § 106 O. s. p. ci nova uprava Čivilneho sporoveho poriadku ju neriesia) vyriesenia situacií tvrdenej neexistencie rozhodcovskej dolozky, ako aj definície okruhu vecí, ktore nemozu byť podľa prava Slovenskej republiky rozhodcovskej zmluve podrobene.

stav, ze na kazdy z tychto vzťahov sa aplikuje iny pravny poriadok. V nasom pravnom poriadku je tato doktrína pre oblasť obchodnych pravnych vzťahov obsiahnuta v ustanovení § 267 ods. 3 Obchodneho zakonníka a obdobnu konstrukciu obsahuje ust. § 5 ods. 2 a 3 ZoRK. 6 Tu napr. aj komentar k Obcianskemu sudnemu poriadku (Stevcek a kol., Č. H. Beck 2009, str. 282) priamo formuluje povinnosť sudu skumať platnosť rozhodcovskej dolozky a tuto posudiť ako otazku prejudicialnu, co rovnako platí pre posudenie rozsahu pravomoci priznanej rozhodcovskemu sudu dolozkou (k zneniu ucinnemu v momente aplikacie § 106 O.s.p. sudmi nizsieho stupna).

DE IURE

de postupovať, ak strany vyhlasia, ze na rozhodcovskej zmluve netrvaju, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovskeho rozhodnutia bolo v SR odoprete; postupuje tak aj vtedy, ak zistí, ze spor nemoze byť predmetom rozhodcovskeho konania alebo ze sa rozhodcovsky sud odmietol sporom zaoberať.

TEXT: Andrea Moravčíková Poznamky: Tu najma Nariadenie Europskeho parlamentu a Rady c. 593/2008 o rozhodnom prave pre zmluvne zavazky (nariadenie Rím I) a Nariadenie Europskeho parlamentu a Rady c. 864/2007 o rozhodnom prave pre mimozmluvne zavazky (nariadenie Rím II). 2 Na obchodne veci bude aplikovana najma uprava obsiahnuta v Nariadení Rady c. 44/2001 o pravomoci a o uznavaní a vykone rozsudkov v obcianskych a obchodnych veciach (nariadenie Brusel I) a s ucinnosťou od 10.01.2015 v Nariadení Europskeho parlamentu a Rady c. 1215/2012 o pravomoci a o uznavaní a vykone rozsudkov v obcianskych a obchodnych veciach (nariadenie Brusel I bis); osobitne skratene konanie je regulovane v Nariadení Europskeho parlamentu a Rady c. 1896/2006, ktorym sa zavadza europske konanie o platobnom rozkaze a v Nariadení Europskeho parlamentu a Rady c. 861/2007, ktorym sa ustanovuje europske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; vykon rozhodnutia v osobitnych prípadoch je upraveny v Nariadení Europskeho parlamentu a Rady c. 805/2004, ktorym sa vytvara europsky exekucny titul pre nesporne naroky (nariadenie EET). 3 Dohovor o uznaní a vykone cudzích rozhodcovskom rozhodnutí (New York 10. juna 1958, vyhl. c. 74/1959 Zb.); Europsky dohovor o medzinarodnej obchodnej arbitrazi (Zeneva 21. 04. 1961, vyhl. c. 176/1964 Zb.). 4 Dna 1. januara 2015 nadobudla ucinnosť nova prava uprava rozhodcovskeho konania, keďze zakonom c. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bolo zavedene osobitne rozhodcovske konanie pre oblasť spotrebiteľskych konaní a zaroven doslo k rozsiahlej novele ZoRK zakonom c. 336/2014 Z. z.. Tento príspevok sa nezaobera spotrebiteľskym rozhodcovskym konaním. 5 Niekedy oznacovana aj ako doktrína autono mie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej hlavný právny vzťah (t.j. formulujuci prava a povinnosti ucastníkov zmluvy odlisne od otazok arbitraze) a vzťah zalozeny rozhodcovskou zmluvou/dolozkou existuju samostatne a nie su vzajomne podmienene. Zanik hlavneho vzťahu tak nema vplyv na trvanie rozhodcovskej dolozky, ako aj moze nastať 1

JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. Vzdelanie: 1992 - 1997 - Pravnicka fakulta UK v Bratislave 2002 Obhajoba dizertacnej prace na PF UK Bratislava 2000 - 2001 studijne pobyty Goteborg University, Svedsko; St. Louis University, USA; St. Anne’s Čollege, Oxford University, GB 2004 - 2006 Čambridge Diploma in an Introduction to an English Law and the Law of EU Pracovné skúsenosti:

1997 - 2008 PF UK v Bratislave, Katedra obchodneho prava, odborna asistentka 2004 - 2007 advokatka 2008 - 2011 Okresny sud Trnava, sudkyna 2011 - 2015 Krajsky sud v Trnave, sudkyna a nasledne predsednícka senatu Od 1. maja 2015 - sucasnosť Najvyssí sud SR, obchodnopravne kolegium, sudkyna Je autorkou viac ako 50 odbornych clankov a publikacií; spoluautorkou veľkeho komentara vydavateľstva Č. H. Beck k Obcianskemu zakonníku (2015) a Č. H. Beck komentara k Obchodnemu zakonníku (4 vydania od r. 2006); je clenkou Komisie pre rekodifikaciu sukromneho prava.

FOTO: Barbora Labancova

DE IURE

UZNÁVANIE A VÝKON TRESTNÝCH SANKCIÍ V EURÓPSKEJ ÚNII Zakladnym cieľom, ktory si Europska unia stanovila, je rozvíjať priestor slobody, bezpecnosti a spravodlivosti. Pritom prave policajna a justicna spolupraca v trestnych veciach, ktora je zalozena na zasade vzajomneho uznavania rozhodnutí justicnych organov clenskych statov, je jednym z prostriedkov zabezpecenia vysokeho stupna bezpecnosti pre vsetkych obcanov Europskej unie. V zaujme ďalsieho rozvoja tejto spoluprace boli v sulade so zavermi zasadnutia Europskej rady v Tampere 15. a 16. oktobra 1999 a Haagskym programom zo 4. a 5. novembra 2004 o posilnovaní slobody, bezpecnosti a spravodlivosti v Europskej unii prijate:



ramcove rozhodnutie Rady 2005/214/ SVV z 24. februara 2005 o uplatnovaní zasady vzajomneho uznavania na penazne sankcie,



ramcove rozhodnutie Rady 2008/909/ SVV z 27. novembra 2008 o uplatnovaní zasady vzajomneho uznavania na rozsudky v trestnych veciach, ktorymi sa ukladaju tresty odnatia slobody alebo opatrenia zahrnajuce pozbavenie osobnej slobody, na ucel ich vykonu v Europskej unii,



ramcove rozhodnutie Rady 2008/947/ SVV z 27. novembra 2008 o uplatnovaní

zasady vzajomneho uznavania na rozsudky a probacne rozhodnutia na ucely dohľadu nad probacnymi opatreniami a alternatívnymi sankciami. Slovenska republika prebrala tieto pravne zavazne akty Europskej unie 

zakonom c. 183/2011 Z. z. o uznavaní a vykone rozhodnutí o penaznej sankcii v Europskej unii a o zmene a doplnení niektorych zakonov (s ucinnosťou od 1. augusta 2011),



zakonom c. 533/2011 Z. z. o uznavaní a vykone rozhodnutí, ktorymi sa uklada trestna sankcia nespojena s odnatím slobody alebo probacne opatrenia na ucely dohľadu v Europskej unii (s ucinnosťou od 1. februara 2012),



zakonom c. 549/2011 Z. z. o uznavaní a vykone rozhodnutí, ktorymi sa uklada trestna sankcia spojena s odnatím slobody v Europskej unii a o zmene a doplnení zakona c. 221/2006 Z. z. o vykone vazby v znení neskorsích predpisov (s ucinnosťou od 1. februara 2012).

Vo vzťahu k clenskym statom Europskej unie, ktore do svojich pravnych poriadkov prebrali vyssie uvedene ramcove rozhodnutia,

Na druhej strane, prave tato oblasť vytvara pre sudcov rozhodujucich trestnopravne veci najvacsí priestor pre podavanie navrhov na zacatie prejudicialneho konania o vyklade prava Europskej unie. Nie je preto nahoda, ze prvy takyto navrh suvisiaci s trestnym konaním v Slovenskej republike sa tyka prave vykladu cl. 7 ods. 3 a cl. 9 ods. 1 písm. d) ramcoveho rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008

o uplatnovaní zasady vzajomneho uznavania na rozsudky v trestnych veciach, ktorymi sa ukladaju tresty odnatia slobody alebo opatrenia zahrnajuce pozbavenie osobnej slobody, na ucely ich vykonu v Europskej unii (ďalej len „ramcove rozhodnutie“). Konkretne sa Krajsky sud v Presove Sudneho dvora Europskej unie pyta, ci sa maju cl. 7 ods. 3 a cl. 9 ods. 1 písm. d) ramcoveho rozhodnutia vykladať v tom zmysle, ze podmienka obojstrannej trestnosti je splnena iba vtedy, ak skutok, pre ktory bolo vydane rozhodnutie, ktore sa ma uznať, je pri jeho konkretnom posudení (in concreto) trestnym cinom aj podľa prava vykonavajuceho statu (bez ohľadu na jeho znaky alebo sposob opisu), alebo pre splnenie tejto podmienky postací, ze takyto skutok je vo vseobecnosti (in abstracto) trestný aj podľa práva vykonávajúceho statu2. V tejto veci totiz maju slovenske justicne organy rozhodnuť o uznaní a vykone rozsudku sudu Českej republiky, ktorym bol ulozeny suhrnny nepodmienecny trest odnatia slobody okrem ineho aj za precin marenia vykonu uradneho rozhodnutia podľa § 337 ods. 1 písm. a) Trestneho zakonníka Českej republiky. Pritom podľa pravneho poriadku Slovenskej republiky tomuto trestnemu cinu síce vo vseobecnosti zodpoveda trestny cin marenia vykonu uradneho rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestneho zakona, ten sa ale viaze iba na rozhodnutia sudu alebo ineho statneho organu o zakaze cinnosti, ktore su ucinne na uzemí Slovenskej republiky. Preto pri konkretnom posudení skutku, pre ktory bol obvineny v Českej republike odsudeny, tento nie je trestny aj podľa pravneho poriadku Slovenskej republiky, keďze sa viaze vylucne na rozhodnutie príslusneho organu Českej republiky, ktore sa vzťahuje iba na jej uzemie, a teda nenaplna znaky skutkovej podstaty trestneho cinu marenia vykonu uradneho rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestneho zakona. Pri skumaní predmetneho skutku in concreto tak nie je splnená podmienka obojstrannej trestnosti. Na druhej strane, aj so zreteľom na cieľ ramcoveho rozhodnutia, ktorym je uľahcenie socialnej napravy odsudenej osoby okrem ineho rozvojom spoluprace medzi clenskymi statmi Europskej unie pri vykone rozsudkov v trestnych veciach, ktora je zalozena na vzajomnej dovere v ich pravne systemy (cl. 3 ods. 1 ramcoveho rozhodnutia a bod

DE IURE

tak uz nemozno v sucasnosti pouziť medzinarodne zmluvy upravujuce tuto problematiku1, ale slovenske justicne organy musia postupovať podľa tychto osobitnych zakonov. Prakticke skusenosti s ich aplikaciou pritom naznacuju, ze hoci ich ucelom malo byť zjednodusenie a zrychlenie justicnej spoluprace v trestnych veciach, nie vzdy tomu tak je. Scasti to ma na svedomí vnutrostatna pravna uprava, ktorej kvalitu asi najlepsie dokumentuje to, ze uklada sudom rozhodovať o uznaní a vykone rozhodnutí justicnych organov statu povodu na neverejnom zasadnutí rozsudkom, pricom podľa cl. 142 ods. 3 Ustavy Slovenskej republiky sa rozsudky vyhlasuju v mene Slovenskej republiky a vzdy verejne. Z pohľadu Najvyssieho sudu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyssí sud“), ktory pri svojom kazdodennom rozhodovaní aplikuje najma zakon c. 549/2011 Z. z. a tiez zakon c. 183/2011 Z. z., keďze je odvolacím sudom voci rozhodnutiam krajskych sudov, ktore su príslusne na rozhodovanie o uznaní a vykone rozhodnutí, ktorymi boli ulozene trestne sankcie spojene s odnatím slobody a penazne sankcie, stojí za zmienku, ze sucasna pravna uprava neumoznuje odvolaciemu sudu zrusiť rozhodnutie sudu prveho stupna a vec mu vratiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to ani vtedy, ak nie su objasnene zakladne otazky nevyhnutne pre rozhodnutie. Podľa § 518 ods. 4, druha a tretia veta Tr. por. totiz odvolací sud na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, ze nie je dovodne. Ak odvolanie nezamietne, zrusí napadnute rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebne, sam rozhodne rozsudkom, ci sa cudzie rozhodnutie uznava alebo neuznava. V takychto prípadoch ale najvyssí sud nahradza konanie prvostupnovych sudov, stava sa z neho v podstate sud skutkovy, co je, aj so zreteľom na postupny narast vecí v tejto agende, stav neziaduci.

DE IURE

5 jeho odovodnenia), je podľa Krajskeho sudu v Presove namieste otazka, ci v prípadoch, ak doslo trestnym cinom k poruseniu chraneneho zaujmu statu povodu, ktory je pren specificky (napríklad jeho statnej hranice, jeho uradneho rozhodnutia a pod.), sa nema posudzovať obojstranna trestnosť vo vseobecnej rovine, teda tak, ako keby bol byval poruseny totozny zaujem chraneny pravnym poriadkom vykonavajuceho statu. Pri takomto vseobecnom skumaní skutku, tj. pri jeho posudzovaní in abstracto3, by podmienka obojstrannej trestnosti splnena bola, pretoze ak by bol predmetny skutok spachany na uzemí Slovenskej republiky a tykal by sa slovenskeho uradneho rozhodnutia, naplnal by znaky skutkovej podstaty trestneho cinu marenia vykonu uradneho rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestneho zakona. Predmetna vec este nie je Sudnym dvorom Europskej unie rozhodnuta, z písomnych pripomienok Europskej komisie a vacsiny statov, ktore sa vyjadrili, vyplyva, ze sa priklanaju k posudzovaniu obojstrannej trestnosti in abstracto. TEXT: František Mozner Poznamky: Europsky dohovor o dohľade nad podmienecne odsudenymi alebo podmienecne prepustenymi pachateľmi z 30. novembra 1964, Dohovor o odovzdavaní odsudenych osob z 21. marca 1983 a jeho dodatkovy protokol z 18. decembra 1997, Europsky dohovor o medzinarodnej platnosti trestnych rozsudkov z 28. maja 1970, hlava III kap. 5 Dohovoru z 19. juna 1999, ktorym sa implementuje Schengenska dohoda zo 14. juna 1985 o postupnom zrusení kontrol na spolocnych hraniciach, Dohovor medzi clenskymi statmi Europskych spolocenstiev o vykone cudzích trestov z 13. novembra 1991 1

vec Č-289/15

Niektore staty oznacuju tento prístup ako analogicka transpozícia alebo transformatívny vyklad 3

JUDr. František Mozner Narodený: 05. 07. 1976 Vzdelanie: 1994 – 1999 Pravnicka fakulta Univerzity P. J. Safarika v Kosiciach 2001 rigorozna praca – priznany titul JUDr. 2001 zlozenie prokuratorskej skusky Pracovné skúsenosti: 1999 – 2001 pravny cakateľ prokuratury na Okresnej prokurature Presov 2001 – 2002 prokurator Okresnej prokuratury Poprad 2001 – 2002 docasne prideleny na vykon funkcie prokuratora Krajskej prokuratury Presov 2003 – 2008 prokurator Krajskej prokuratury Presov 2008 sudca Okresneho sudu Kosice I 2008 – 2016 sudca Krajskeho sudu v Presove 2012 – 2016 predseda trestnopravneho kolegia Krajskeho sudu v Presove 2016 – doteraz sudca trestnopravneho kolegia Najvyssieho sudu Slovenskej republiky

ROZHOVOR

FOTO: Barbora Labancova

JUDr. DANIELA ŠVECOVÁ Pani predsedníčka, ostatné plé-

zivym organizmom a musí sa stale

oddelenia, ktore sleduje rozhodova-

num Najvyššieho súdu Slovenskej

prisposobovať potrebam najvyssie-

ciu cinnosť NS SR, ale aj rozhodova-

republiky, na ktorom sa schvaľo-

ho sudu. V neposlednom rade je tu

ciu cinnosť Sudneho dvora EU,

val rokovací poriadok, bolo pred

nova pravna uprava – novy civilny

a ESĽP. Bez poznania tejto judikatu-

vyše desiatimi rokmi. Teraz 7.

sporovy poriadok, civilny mimospo-

ry nemozeme naplniť kvalitatívnu

júna 2016 zasadlo plénum znova,

rovy poriadok a novy spravny sudny

stranku nasej rozhodovacej cinnos-

ktorého hlavným bodom bola

poriadok a s nimi suvisiaca najza-

ti!!! V tomto smere sme jednoznacne

zmena rokovacieho poriadku. Čo

vaznejsia zmena – vytvorenie tzv.

odkazaní na pomoc zo strany statu.

sa v ňom zmenilo?

„veľkych senatov“ na obciansko-

Musíme vytvoriť ďalsie pracovne

pravnom kolegiu, obchodnoprav-

miesta pre dokumentacne oddelenie

nom kolegiu a na spravnom kolegiu

a tiez aj miesta pre ďalsích asisten-

plus ďalsie zmeny s tym spojene.

tov sudcov, lebo NS SR pracuje stale

Organizacne zmeny sa samozrejme

s poddimenzovanym stavom sudcov

odvíjaju od pravnej upravy. Ocaka-

a tiez aj asistentov.

Predovsetkym

bol

aktualizovany

a dany do suladu s platnou pravnou upravou, najma so zakonom c.

757/2004 Z. z. o sudoch a zakonom c.

385/2000

o sudcoch

a prísediacich, pretoze pocas uplynulych desiatich rokov boli tieto zakony niekoľkokrat novelizovane. Plánujete aj nejaké organizačné zmeny v rámci NS SR? Samozrejme.

Pripravujeme

vaju sa napríklad ďalsie zmeny statusovych zakonov sudcov, zmena zakona o statnej sluzbe a ak sa tieto zakony zmenia sposobom, ktory zmenu bude vyzadovať, tak sa zase prisposobíme.

novy

organizacny poriadok a nan nadvazujuce ďalsie predpisy suvisiace so

Ako ovplyvní vytvorenie veľkých

senátov činnosť najvyššieho súdu?

sposobom podavania informacií me-

Otázka stáleho sídla NS SR je doteraz nevyriešená. Ministerka spravodlivosti sa vyjadrila, že nie je dobré, aby rezort spravodlivosti a NS SR boli pod jednou strechou. Čo by bolo podľa Vás najlepšie riešenie? V podstate sa o zmene nasho sídla rokuje uz od mojho nastupu do funk-

diam. V priebehu roka dochadza

S ich vytvorením suvisí veľmi akutna

cie. V sucasnosti nastal v tychto ro-

k zmenam rozvrhu prace, ktory je

nutnosť zriadenia dokumentacneho

kovaniach znacny posun, lebo vyrie-

ROZHOVOR

senie tejto zavaznej otazky bolo pre-

nie konferencie na tejto urovni

mietnute do Programoveho vyhlase-

vyzaduje veľke naroky na jej orga-

nia vlady. V suvislosti s tymto prob-

nizaciu. Momentalne v spolocnosti

lemom som rokovala s pani minister-

dosť rezonuje otazka slobodneho

kou spravodlivosti a v podstate sme

prístupu

sa zhodli na riesení, podľa ktoreho

v protiklade k ochrane sukromia.

by sme v tejto budove na Zupnom

Ide o konkurenciu dvoch legitím-

namestí zostali my – t. j. najvyssí sud

nych prav (prava na informacie

a ministerstvo spravodlivosti by sa

a prava na ochranu sukromia).

odsťahovalo do inej budovy. Bolo by

Vznikaju otazky, ktoremu z tychto

to najlepsie riesenie a sucasne aj

prav

najekonomickejsie, lebo tato budova

ochranu, v akej konkretnej podobe

je uz architektonicky usporiadana

a v akom rozsahu. Verím, ze konfe-

ako sud, teda su tu pojednavacie

rencia s nazvom „Limity transpa-

miestnosti,

miestnosti

rentnej justície,“ ktora sa uskutoc-

a podobne. Na zriadenie takychto

ní v dnoch 1. a 2. decembra 2016

priestorov by sa museli v inych bu-

zaujme nielen prítomnych pred-

dovach vynakladať financne pro-

staviteľov sudov, ale aj media Vzdelanie:

striedky. V celom rozsahu sa stotoz-

a teda celu siroku verejnosť.

eskortne

nujem so stanoviskom pani ministerky Lucie Zitnanskej, podľa ktoreho by rezort spravodlivosti a najvyssí sud nemali byť pod jednou strechou. Vstupujeme do druhého polroka 2016, v ktorom bude Slovensko predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Dotknú sa tieto výzvy aj NS SR?

Tato skutocnosť bezpochyby ovplyvní aj cinnosť nasho sudu. Pri tejto prílezitosti pozveme predstaviteľov najvyssích

sudov

ktorymi

krajín

chceme

EU,

podeliť

o vzajomne skusenosti z oblasti komunikacie s verejnosťou. Z vecneho hľadiska sa chceme venovať najma otazkam

suvisiacim

stykom

s mediami, ako riesia rozne problematicke situacie. Verím, ze si vymeníme skusenosti aj v ďalsích otaz-

kach, ktore trapia justíciu (napr. vysoky napad vecí a pod.) Usporiada-

treba

informaciam

poskytnuť

pravnu

JUDr. Daniela Švecová

1969 – 1974 Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratislave 1977 rigorozna skuska - priznany TEXT: Boris Urbančík titul JUDr. 1986 II. atestacia v ramci rezortu Ministerstva spravodlivosti SR Pracovné skúsenosti: 1974 – 1975 justicna cakateľka na Okresnom sude v Trnave 1975 zlozenie justicnej skusky 1975 – 1980 predsednícka senatu na Okresnom sude v Trnave 1980 – 1981 predsednícka senatu na Okresnom sude v Novych Zamkoch 1981 – 1990 sudkyna na Krajskom sude v Bratislave 1991 – doteraz sudkyna obcianskopravneho kolegia Najvyssieho sudu Slovenskej republiky 1999 – doteraz predsednícka senatu obcianskopravneho kolegia NS SR 2005 – 2010 podpredsednícka Najvyssieho sudu SR 2014 – doteraz predsednícka Najvyssieho sudu SR

Externa clenka pedagogickeho zboru Justicnej akademie SR

KTO SOM

FOTO: Barbora Labancova

JUDr. Peter Krajčovič Pán doktor, ste sudcom najvyššieho súdu vyše 30 rokov. Poďme ale na začiatok. Odkiaľ pochádzate? Z Topoľcian, presnejsie z obce Ludanice. Odtiaľ bol aj asi najznamejsí slovensky sudca Bohumil Repík, ktory bol prvym sudcom na Strasburskom sude za Slovensko a tiez bol podpredsedom najvyssieho federalneho sudu. Prečo ste sa rozhodli po skončení strednej školy pre štúdium práva? Na tuto otazku je veľmi ťazke odpovedať. Po strednej skole som chcel ísť na archeologiu a v roku 1972 tam prijímali zhruba 20 ľudí, takze to bolo v podstate nemozne. Taktiez moj otec ma prehovaral, aby som isiel na medicínu, lebo moja starsia sestra studovala medicínu. No teraz uz neviem zodpovedne povedať, co vtedy prevazilo, preco som sa rozhodol studovať pravo. Vy sa zaujímate o históriu? Ano, najma o stary Rím. Boli ste už v Ríme? Samozrejme, bol. Čo vás na ňom tak fascinovalo? Čirkevne pamiatky, napr. Čhram sva-

teho Petra, Sixtínska kaplnka. Mam k tomu blízko. Hoci cirkevne pravo nemame v malícku, hrdíme sa titulom doktor. (pozn. red.: Doktor práv alebo neoficiálne doktor obojakého práva, skratka JUDr. - z lat. iuris utriusque doctor, je akademický titul druhého stupňa udeľovaný absolventom právnických alebo policajných fakúlt po vykonaní rigoróznej skúšky. Pod obojakým právom sa myslí právo súkromné a verejné. V minulosti pojem obojaké predstavoval právo svetské (občianske) a právo cirkevné (kanonické)). Spomínate si na svoje začiatky na právnickej fakulte, tušili ste, že sa budete venovať trestnému právu? Nie, nemal som takuto drahu. Inklinoval som k obcianskemu pravu viac ako k trestnemu. Trestne pravo nebola moja meta. Čhcel som byť notarom, ale to je skor uzavreta spolocnosť. Takze dostať sa tam bolo pomerne ťazke. V case, keď som robil statnice chceli, aby som zostal na fakulte, ale nie tu v Bratislave. Posielali ma do Kosíc na pozíciu asistenta katedry obcianskeho prava, ale tam som aj z rodinnych dovodov nechcel ísť. K obcianskemu pravu som mal sku-

tocne blízko a predtym sa mi ani nesnívalo, ze by som robil trestne pravo. Keď uplynuli roky a dostal som sa do toho, tak som zistil, ze posobiť v inej sfere uz nie je take ľahke. Keď to chce clovek robiť poriadne, tak sa ťazko dobiehaju tie „blikajuce svetla rychlika, ktory ide pred vami“. Kedy ste sa rozhodli pre justíciu? Tazko povedať, ja som mal averziu aj proti prokurature, aj polícii. Nechcel som v tejto oblasti posobiť. To suvisí aj s ponukou pocas studia, ponukali mi pracu na polícii, v okresnom meste Topoľcany. No to som hneď odmietol. Akonahle mi zacalo byť jasne, ze sa nedostanem na notarstvo, rozhodol som sa pre justíciu. Čielene som odisiel z Topoľcian a zacal som na Okresnom sude Bratislava Vidiek. Ako dlho ste pôsobili na tomto okresnom súde? Nastupil som tam v auguste 1977, potom som mal povinnu rocnu vojencinu a po navrate som tam bol do zlozenia justicnych skusok v 1980. V roku 1981 som odtiaľ odisiel na Krajsky sud v Bratislave, na ktorom som skoncil v marci 1984 a odisiel na staz na ministerstvo spra-

KTO SOM 20

vodlivosti. Od juna toho isteho roka som siel stazovať na Najvyssí sud SR. Riadnym sudcom Najvyssieho sudu SR som sa stal 1. januara 1985. Laicky by sa dalo povedať, že sudcovia z občianskoprávneho kolégia skôr pomáhajú ľudom, pričom na trestnoprávnom kolégiu trestajú. Ako vnímate po toľkých rokoch, rozhodovanie o ťažkých prípadoch? Asi si to vyžaduje vysokú dávku vnútornej energie. Aj ja som si kladol tuto otazku, ze kedy ma to moze nejako zdeformovať, ci poloziť. Je skutocne narocne, keď cely zivot narabate so zlom. Človeka to zrejme aj ovplyvní, ale asi ta vybava je taka, ze som to nejako zvladol. Urcite je rozdiel rozhodovať v spore, kde sa nerozhoduje o osobnej slobode cloveka ako vo veľmi exponovanych veciach, najťazsích prípadoch, kde hrozia vysoke tresty. A toto bol a je pre mna stale veľky problem. Pri ukladaní trestov by som najradsej odisiel. O vine sa síce rozhodne, ale dozivotny trest, alebo este keď som zacínal a bol som v senate, sa ukladal trest smrti - to je nocna mora pre cloveka. Niekomu to nerobí ziaden problem, ale ja sa s tym vyrovnavam stale, pri kazdom prípade. Je to určite ťažké robiť sudcu v trestnoprávnom kolégiu a naozaj si vyžaduje vysokú mieru zodpovednosti a ako ste spomenuli, za tie roky to človeka poznačí. V čom ste nachádzali očistu alebo inšpiráciu, ako ísť v tom pozitívnejšom smere? Je to rodina, alebo záľuby, či duchovno? Rodina urcite, taktiez príroda a duchovno. Mozno niekto povie, ze to uz je staromodne, ale ja najvacsí pokoj nachadzam prave v kostole. Vzdy som si tam vyvetral hlavu cez víkend a v pondelok som potom siel nabity novou energiou. To ma od zaciatku mojho zivota sprevadza a to bude so mnou aj konciť.

Vy ste rímskokatolík? Ano. Nebolo v socializme ťažké byť aj rímskokatolík aj sudca trestnoprávneho kolégia a rozhodovať v takých ťažkých prípadoch? Ja som nepocítil nejaku diskriminaciu, hoci sme tu mali predsedu zakladnej organizacie strany a on bol veľmi zaryty. No v tomto neviem, ci som mal sťastie, alebo iba vacsiu mieru naklonnosti z jeho strany, ze sme pochadzali z rovnakeho kraja. Ja som sa svojím vierovyznaním netajil. No bolo usmevne, keď som videl niektorych kolegov v 90. rokoch, ako opatrne chodili okolo kostolnych murov a obzerali sa, ci ich niekto nevidí. Ja som s tymto nemal problem a nikdy som sa tym ani netajil.

vtedajsích predstaviteľov justície aj tohto sudu, ako sa o cloveka postarali v zmysle zabezpecenia a poskytnutia ochrany.

Boli ste v tej dobe v strane? Bol som, asi rok. Nedalo sa tomu vyhnuť. Podal som si prihlasku do strany Slobody a obrody, ale to nevyslo. Keď sa porovnavam s manzelkou, cervenam sa od hanby, lebo keď prisli za nou, povedala im rovno nie.

V súčasnosti je taký trend, že vo veľkej miere verejnosť vyjadruje nespokojnosť s justíciou a s momentálnym stavom justície, ale možno aj vy ste príkladom toho, že povolanie sudcu nie je až také jednoduché. Že zasahuje aj do súkromia, najmä v treste, kde, ako ste spomenuli, to vplýva na rodinu a toto zrejme verejnosť nevie. Teraz poviem nieco, s cím moji kolegovia asi nebudu suhlasiť a radi to nepocuju, ale podľa mojho nazoru si za to mozeme vo veľkej miere aj sami. Sudcovia by podľa mojej mienky mali byť otvorenejsí, komunikatívnejsí o veciach, ktore su pravoplatne skoncene a mnohe veci, ktore su take indikovane, by bolo treba zrozumiteľnejsie komunikovať vo vzťahu k verejnosti. To, co sa globalne nazyva procesne chyby, skutocne tych pochybení zacína byť toľko, ze nedovera potom aj opravnene narasta. Niekedy sa clovek pozastavuje nad tym, koľko chyb sa v skutocnosti da spraviť a v dosledku toho musia byť rozhodnutia zrusene a verejnosť to nechape.

Spomínate si na nejaký prípad, ktorý vám utkvel v pamäti za tie roky, buď v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle? Veľmi negatívne ovplyvnuje moj zivot, aj rodinny, prípad Černak a spol.. Na zaciatku tohto tisícrocia ho nazyvali aj prípadom storocia. Vtedy islo o to, ci si verejna moc s tymto organizovanym zlocinom poradí alebo nie, ale o tom by som nerad hovoril. V tom case to malo veľmi negatívne dopady na moju rodinu a príbuzenstvo. Aj osobne to bolo veľmi nepríjemne. Rozne prenasledovania, dokonca aj mojho syna. Človek by mal mať ťazke srdce na

Prezident nedávno vymenoval niekoľko nových sudcov. Čo by ste im poradili, aby justícia išla lepším smerom a aby dôvera k justícii bola vyššia? Rimania hovorili dve veci, ze clovek ma mať vo vybave svoju povinnosť a cesť. Keď bude k praci cestny a poctivy, v nasom prípade si bude prípady pripravovať, studovať a rozhodovať tak, ako ma a prihliadať na vselijake mozne nastrahy a vplyvy, tak jedine touto cestou sa bude dať uskutocniť pravo. Teda tak, aby sa zvysovala aj doveryhodnosť justície ku vzťahu k verejnosti.

Teda ste nemali ani nijaký postih z toho, že ste chodili do kostola? Nie, nikto sa so mnou o tom nerozpraval. Nikdy.

FOTO: Barbora Labancova

Ako podľa vás zlepšiť morálku v spoločnosti a všeobecne u sudcov alebo v justícii? To je veľmi ťazka otazka, podľa mna

dať, ze sudcovia, ktorí nastupili v sucasnosti, ze vsetci su ovplyvnení vonkajsím svetom, ze ani v jednom nebude nic dobreho. To nemoze platiť, vzdy su vynimky, a samozrejme existuju ľudia takych pevnych zasad, ze ich neovplyvní nic. Ja len dufam, ze prichadzaju prave takí ľudia do justície. Keď budu v justícii takíto ľudia, tak to bude aj fungovať a aj obraz o justícii sa bude zlepsovať. Je potrebne, aby

skor pre psychologov. Jeden kolega nadnesene povedal, ze asi treba vymeniť narod, ci resetovať z pamati zle postupy alebo navyky, vlastnosti a sposoby v spolocenskom zivote. Ale podľa mna je to vychovou ľudí. Lenze ja som dosť pesimista a skeptik a keď vidím, co sa preferuje a ake su teraz zakladne hodnoty ľudí, sam neviem. Čiže konzumná spoločnosť podľa vás v značnej miere vplýva aj na morálku. Samozrejme, to su spojene nadoby. Tazko sa da na to odpovedať. Riesenie k tomuto problemu take jednoduche nebude. Asi jedine vychova. Generácia nových sudcov, ktorá sa narodila po revolúcii, je zrejme ovplyvnená inými okolnosťami ako ste boli napríklad vy. Tak to vzdy bolo. Ale neda sa pove-

to slo ruka v ruke s vysokou odbornosťou. Pretoze obcas, keď sa clovek pozera na vyberove konania a potom este príde do osobneho kontaktu s niektorymi ľuďmi, tak zistí, ze mnohokrat sa asi urobila chyba a viacerí ľudia by v tom systeme nemali byť. To je nerozlucne spate: moralka cloveka a vysoka odbornosť. Inak to nepojde, len cez kvalitne rozhodnutia bez skandalov. Bez procesnych chyb sa da najsť cesta pre to, aby justícia skutocne lepsie fungovala. Dá sa povedať, že v minulosti boli súdne rozhodnutia jednoduchšie a tým pádom aj jasnejšie ako teraz. Nemáte pocit, že v dnešnej dobe sú skôr kvetnaté a nejednoznačné? Budem sa teraz vyjadrovať v oblasti trestneho prava. V minulosti bol vyssí stav pravnej istoty, mala na to

veľky vplyv aj stabilita zakonnej upravy a to, ako casto sa mení. O tom hovoril aj moj predchodca v prvom císle, JUDr. Sikuta. Vplyva to na stav pravnej istoty v tom zmysle, ze aplikacia prava je nejednotna, cize sa to musí nejakym sposobom zjednocovať. Keď som zacínal, tak v tej dobe to este boli „ustalene vody“ a takmer vsetky problematicke veci boli osetrene judikaturou. Z hľadiska aplikacie prava a znalosti judikatury by nemalo dochadzať k vacsím lapsusom. To ale na druhej strane indikovalo to, ze zakon nie je dobry, nie je dokonaly. Z hľadiska pravnej istoty by mal byť zakon prioritny a hovoriť, co je trestnym cinom a co nie je. Častokrat sa toto nahradzalo judikaturou, co nebolo dobre. Teraz mame rekodifikovany trestny zakon aj novy trestny poriadok uz desať rokov, no su tam nove nastavenia a upravy, ktore este neboli aplikovane, a to je potrebne riesiť. A aj po desiatich rokoch vidíme, ze to vtedy asi nebolo sťastne urobene, lebo sa to musí meniť. Takze znovu pred kazdym sudcom, aj novym sudcom je povinnosť, aby studoval aj príslusnu judikaturu. No vidím aj zle tendencie, napríklad aj na najvyssom sude. Príjme sa stanovisko a hovorí sa, ze sa nebude respektovať. Je to veľmi zly signal pre verejnosť, co sa stava z prava, ci sudnych rozhodnutí. Čo sudca, to pravny partikularizmus a jednoducho potom mozeme len ťazko hovoriť o tom, ze zijeme v pravnom state, kde zakon platí pre kazdeho rovnako. Spomeniem prípad v Českej republike, kde Najvyšší súd ČR uznal vinným človeka, ktorý zastrelil policajta, čo sa dobíjal do jeho bytu. Ústavný súd ČR zase dal za pravdu človeku, ktorý sa bránil, z dôvodu práva na nutnú obranu. Máte pocit, že sloboda občana sa akoby okliešťuje v súčasnej dobe?

KTO SOM

Súhlasíte s myšlienkou, že žiadny zákon nepomôže, pokiaľ chýba morálka? Samozrejme. Zakon moze byť veľmi prísny, ale pokiaľ to nie je v cloveku dane, ci vstiepene, tak nejakej veľkej obrody sa nedockame.

KTO SOM

Nemozem to takto generalizovať, ale budem vychadzať z toho co bolo podane mediami, teda z okruhu informacií, ku ktorym som sa mal moznosť dostať. Ja by som sa neodchylil od toho postupu Ustavneho sudu ČR, uvazoval by som obdobne ako oni. Neexistovali ziadne vecne dovody, aby pri takomto delikte ozbrojene komando o stvrtej ci piatej hodine rano vbehlo do bytu a buralo vam dvere. To, co hovoril cesky najvyssí sud, ze mal predpokladať, ze su to policajti, tak to sa mi zda scestne. Prístup Ustavneho sudu ČR k ochrane zakladnych prav a slobod musí byť naozaj silnejsí. Niekto tu zastavu ustavnosti musí niesť. A to je na pleciach ustavneho sudu. V tomto prípade si myslím, ze postup bol spravny. To uz by hranicilo aj s prvkami svojvole a policajneho statu, takze tie medze sa musia niekde nastaviť a stanoviť hranice, co je zakonne a co uz je za hranou zakona. V Českej republike dosť rezonuje téma, že Európska únia sa snaží zamedziť povolenému ozbrojovaniu obyvateľov. Aký máte názor na to, že jednotlivec môže mať legálnu zbraň? V Českej republike sa diskutuje o tom, že ten, kto má legálne držanú zbraň určite neurobí nelegálnu činnosť a že zákazom držania zbraní sa naopak môže zvýšiť riziko nelegálnej činnosti. Nechcem teraz povedať nejaku alibisticku odpoveď, ale samozrejme zakon za to nemozno kritizovať. Ak je to prísne regulovane a tie osoby, ktore maju realne drzať zbrane su podrobene pravidlam z hľadiska ich psychickej sposobilosti, vtedy v tom nevidím problem. Nemozno obmedziť prava urcitej skupiny obyvateľstva a zaviesť nejaky numerus clausus.

Mali by sa podľa vás sprísniť podmienky držania zbraní? Urcite, toto povazujem za take samozrejme ako dychanie vzduchu.

Zbran je zbran a jednoducho do ruky kazdemu nepatrí, takze podmienky by mali byť prísne. To uz ale nie je len problem prísnosti, ci benevolentnosti zakona, ale otazka jeho aplikacie, ci sa to robí poctivo, ako sa ma, alebo inak v niektorych prípadoch. Máte pocit, že organizovaný zločin je v súčasnosti v menšom rozsahu, ako bol v deväťdesiatych rokoch, alebo je to rovnaké? Ja si myslím, ze uz neexistuje v takej brutalnej podobe, lebo vtedy to bolo dosť primitívne. Dnesna organizovana zlocinecka cinnosť je v sofistikovanejsej podobe. V dnesnej dobe to funguje veľmi prepracovanym sposobom, napríklad pri nadmernych odpoctoch DPH a roznych inych veciach. Dá sa povedať, že organizovaný zločin na Slovensku siaha už do politiky? O tejto otazke si mozem ja nieco sukromne myslieť, ale ta informacia nemoze byť relevantna. To by som sa zachoval hochstaplersky. Tento rok končíte na najvyššom súde, čo budete ďalej robiť? Trochu sa pozviecham, dam sa dohromady, lebo sa cítim unaveny. Budem sa venovať rodine a neskor aj pravu. Ale uz v mensej miere. Budem pokracovať v tom, co uz robím vyse 20 rokov, naďalej budem chodiť na Slovensku advokatsku komoru skusať a to celkom pravidelne, skoro kazdy mesiac. Bez kontaktu s pravom urcite nezostanem. Pokračujú vaše deti v justícii? Ano, mam syna, ktory je prokurator. Robí v podstate to, co som mu ja radil, nech nerobí. Nechcel som, aby robil to, co ja a radil som mu, nech robí nieco ine. Nedal si povedať. Čely ja...(smiech)

JUDr. Peter Krajčovič Narodený: 03.09. 1954 Vzdelanie: 1972 – 1977 Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratislave 1980 zlozenie rigoroznej skusky – priznany titul JUDr. Pracovné skúsenosti: 1977 – 1980 justicny cakateľ na Okresnom sude Bratislava Vidiek 1981 – 1984 sudca na Krajskom sude v Bratislave 01.01. 1985 – doteraz sudca na Najvyssom sude SR 01.06. 1990 doteraz predseda senatu trestnopravneho kolegia Najvyssieho sudu SR

Člen skusobnej komisie Slovenskej advokatskej komory, pocas posobenia na Najvyssom sude SR bohata judikatorna cinnosť, rozhodnutia uverejnovane v byvalej federalnej zbierke rozhodnutí a v Zbierke stanovísk TEXT: Boris Urbančík Najvyssieho sudu a rozhodnutí sudov Slovenskej republiky

PREDSTAVUJEME

FOTO: Barbora Labancova

Noví asistenti V tomto císle DE IURE Vam predstavíme ďalsích asistentov sudcov, ktorí prednedavnom nastupili na Najvyssí sud SR.

Odpovedali nám na tieto otázky: 1.

Kde ste pracovali pred prijatím na Najvyšší súd SR ?

Bola justícia vždy Vaším cieľom alebo ste sa k nej dostali až postupom času ?

Aké boli Vaše očakávania pred nástupom na Najvyšší súd SR a do akej miery sa zatiaľ naplnili ?

JUDr. Alžbeta Mitríková asistentka sudcu správne kolégium NS SR

Zaciatkom roka 2012 som nastupila na Okresny sud Nitra. Po roku som bola prelozena na Okresny sud Bratislava I, kde som pracovala az do nastupu na Najvyssí sud SR.

Po absolvovaní vysokoskolskeho studia som mala najskor zaujem o doktorandske studium, neskor o advokatsku prax. Keďze sa vsak v tom období zacali vyberove konania na sudoch, vyskusala som ísť tymto smerom a podarilo sa.

Najvyssí sud SR bol mojím cieľom, cize uz po uspesnom zvladnutí vyberoveho konania som bola spokojna. Aj podľa mojej predstavy som bola za-

radena na spravne kolegium, takze aj v tomto smere sa splnilo moje ocakavanie. Čo sa tyka prace a spoluprace so sudcami, tuto hodnotím na vysokej odbornej urovni a je pre mna veľkym prínosom aj napriek narocnosti agendy spravneho prava.

PREDSTAVUJEME

Mgr. Slávka Pukancová

asistentka sudcu občianskoprávne kolégium NS SR

Bola som advokatka v Bratislave.

V podstate ano. Aj keď som dlho posobila v advokacii (8 rokov), vzdy som to nejako tak podvedome cítila, ze by som bola radsej v justícii a advokacia je docasna stanica.

Keďze som pracovala ako advokatka, teda ako sa hovorí na tzv. „druhej strane“, je to moja prva skusenosť v justícii „ zvnutra“. Nenazvala by som to preto ocakavaniami, skor som bola zvedava, ako to cele funguje. Mozem vsak povedať, ze ma praca v obcianskopravnom kolegiu, kde som bola zaradena, veľmi baví, pracuje sa mi tu dobre, kolektív je mily a som tu preto spokojna.

1. Pred prijatím na Najvyssí sud SR som posobila ako vyssia sudna uradnícka na Okresnom sude Galanta. 2. Mojím cieľom bolo a naďalej aj je vyuzitie vedomostí v pravnej oblasti, prioritnou bola pre mna vzdy justícia. Mam zaujem nadobudať skusenosti a rozsirovať si obzory v sudnej praxi, a preto je pre mna veľkou cťou plniť si tieto svoje ciele v spolupraci so skvelymi sudcami Najvyssieho sudu SR a v kolektíve nasich kolegov asistentov. 3. Praca asistenta sudcu splnila moje ocakavania nadmieru, spolupraca so sudcami, ci s kolegami je vyborna, zaujalo ma uvazlive riesenie jednotlivych problemov, diskusie o nich a snaha hľadať riesenia, a to podľa mojho nazoru je zakladom dobrych pracovnych vysledkov a v koncenom dosledku aj napredovania justície.

Mgr. et Mgr. Juraj Lauko, PhD.

Mgr. Róbert Šimonič

asistent sudcu správne kolégium NS SR

asistent sudcu trestnoprávne kolégium NS SR

Po ukoncení studií som posobil vo verejnej sprave, ale aj ako dobrovoľník v neziskovom sektore v oblasti vzdelavania, pred nastupom na Najvyssí sud SR som pracoval ako interny pravnik v sukromnej firme.

Pred prijatím na Najvyssí sud SR som pocas studia pracoval ako asistent advokata v advokatskej kancelarii a neskor som pracoval ako pravnik na Rozhodcovskom sude v Bratislave.

Da sa to tak povedať, ze justícia bola mojím cieľom. Uz Čicero vravel, ze pravdive poznanie vyzyva ľudí, ktorí maju zdravy rozum, k spravodlivosti, slusnosti a poctivosti... Z tohto pohľadu je osobitne v dnesnych radikalizujucich sa casoch obzvlasť dolezite, aby studium nebolo samoucelne, ale privadzalo nas k uplatnovaniu takehoto idealu v praktickom zivote a rozhodovaní.

K praci v justícii som sa dostal postupom casu po ukoncení studia na pravnickej fakulte.

Moje ocakavania pred nastupom na Najvyssí sud SR boli pozitívne, nakoľko som dufal, ze sa nieco nove naucím a získam novy uhol pohľadu v ramci sudneho konania. To sa mi aj splnilo prostredníctvom rozmanitosti riesenych prípadov, ako aj obohatením sa o nove poznatky z roznych oblastí prava.

JUDr. Zuzana Flaková

Som tu prílis kratko na to, aby som hodnotil, no zatiaľ su moje skusenosti s ľuďmi – ci uz ide o sudcov alebo kolegov – asistentov, ci ľudí zo spravy veľmi pozitívne, a to samo o sebe je uz veľka hodnota.

TEXT: Dušana Remetová

FOTO: Barbora Labancova

ZÁKLADY Zaklady su dolezite. Urcia, ci okamihy prezite, budu zvladnute s ujmou alebo bez, ci bude prevladať pokoj, ci stres.

Zaklady, buduje clovek mlady, neskor zistí, ci dobre boli, keď si nove cesty volí... Zaklady vyznacujuce sa pevnosťou, uspech predznacuju, tie s nestabilnou krehkosťou, pad prezumuju. Zaklad nie je na vyslní, no, ak spravny je, dokonale funkciu splní, príval vod ho nezmyje…

Dusana Remetova

Informačný občasník Najvyššieho súdu Slovenskej republiky | Periodicita: 4x rocne, kazdy stvrťrok | Forma: elektronicka, vo formate PDF | Sefredaktor: Mgr. Boris Urbancík , Redaktori: Mgr. Jan Martvon, Bc. Barbora Labancova, Mgr. Zuzana Candráková, Mgr. Dušana Remetová | Redakčná rada: JUDr. Daniela Švecová – predsedníčka, JUDr. Jarmila Urbancová - podpredsedníčka, JUDr. Ivan Solej – člen, JUDr. Soňa Mesiarkinová – členka, JUDr. Anna Marková – členka, JUDr. Libor Duľa – člen, JUDr. Jozef Milučký – člen | Grafický návrh, technické a grafické spracovanie: JUDr. Juraj Oslanec | Adresa redakcie: DE IURE, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava | E-mail: tlacove@nsud.sk | © Najvyšší súd Slovenskej republiky | Neoznačené obrázky sú z archívu NS SR | Bratislava 2016 | ISSN 2453-8558