Fanúšik The Doors. Aj on verí, že hrob Jima Morrisona je štvrtou najnavštevovanejšou pamiatkou Paríža.
Oscar Wilde Najpompéznejšiu hrobku na Avenue Carette má írsky spisovateľ Oscar Wilde. Tvorca diel Obraz Doriana Graya, Ako je dôležité mať Filipa a Salomé bol prísny kritik a sarkastik spoločnosti. Autor výroku, že sebaláska je vzťah na celý život, sa v roku 1884 oženil s priateľkou Constance Lloydovou, s ktorou mal dve deti. Zároveň však vyhlasoval, že muž môže byť šťastný s hocijakou ženou za podmienky, že ju nemiluje. S Oscarom Wildom nebolo všetko podľa kostolného poriadku. V roku 1891 stretol mladučkého lorda Alfreda Douglasa, ktorý sa stal jeho celoživotnou láskou. Na základe žaloby jeho otca sa však dostal po obvinení zo sodomie na dva roky do väzenia. Manželka Constance od neho v tom čase aj s deťmi odišla. Po návrate z väzenia strávil Oscar Wilde posledné roky života v lacných hoteloch, sporadicky aj s milovaným priateľom. Zomrel na meningitídu v parížskom hoteli d’Alsace v roku 1900 po tom, čo na vlastnú žiadosť prijal rozhrešenie od katolíckeho kňaza. Po 9-ročnej „čakacej dobe“ na cintoríne v Bagneaux boli jeho pozostatky prevezené na Pere-Lachaise. Jacobovi Epsteinovi trvalo tri roky, kým vytesal náhrobok, ktorý básnika predstavuje ako okrídleného posla. Správca cintorína pomník zatrhol ako neslušný. Úrady ho odobrili, až keď bola kontroverzná časť – mužské pohlavie – prekrytá figovým listom. O pár rokov neskôr však rozjarená parížska mládež pri nočnom nájazde na cintorín maskujúcu ozdobu aj s časťou toho, čo zakrývala, odsekla. Povráva sa, že správca, ktorý pôvodne označil Wildov
Oficiálna verzia hovorí, že práve tu odpočíva rockový básnik a nadaný americký muzikant James Douglas Morrison. Chodia sem mladí i starí. náhrobok za neslušný, používal odseknutú časť ako ťažidlo na spisy. Dnes patrí Oscar Wilde k najnavštevovanejším nebožtíkom na Pere-Lachaise.
Jazyk za zubami Náhrobný kameň v 92. divízii potvrdzuje, že aj novinár by mal občas držať jazyk za zubami. Najmä ak píše o mocných tohto sveta. V roku 1870 sa o tom presvedčil žurnalistický elév Victor Noir. V niekoľkých článkoch osočil synovca Napoleona III. Pierra Bonaparta a ten ho vyzval na súboj a zabil. Jeho pomníku sa prisudzuje zvláštna moc. Mladé Parížanky túžiace po dieťati miesto navštevujú už 130 rokov a dotýkajú sa rozkroku mladíka, ktorý opustil svet v plnej sile ako 22-ročný. Zasiahnuť museli opäť úrady. Hrob ohradili a za porušenie pravidiel vypísali mastnú pokutu. Dotýkať sa zosnulých sa nevypláca, nech legendy hovoria čokoľvek. Naopak, veľa dôstojnej pozornosti sa dostáva miestu posledného odpočinku slávnej šansoniérky Edith Piaf. Na svet
prišla v roku 1915 ako Edith Giovanna Gassionová v štvrti Belleville pred domom číslo 72 na zemi. Narodila sa pouličnej speváčke Line Marsovej a akrobatovi Louisovi Gassionovi. Drobná žena, nie krásna, presne podľa pseudonymu Piaf, čiže Vrabčiak. „S tým klenutým čelom a plochým hrudníkom vyzeráš ako lyžička,“ povedal jej raz Jean Cocteau. Výrečná, energická, so žiarivými očami. Milovala riziko, sľubovala a klamala, podvádzala a bola podvádzaná, míňala a rozdávala. Náručím jej prešlo mnoho slávnych mužov, ale aj bezmenných legionárov, vojakov a kamarátov. Bez zlého a špinavého života by sa nikdy nestala legendárnou Edith Piaf. „Keď umriem, bude to vzrušujúce. Na pohreb mi pôjde množstvo ľudí,“ tvrdila pred smrťou. 11. októbra 1963 to bolo presne tak.
Pohyblivý sviatok Pred tromi rokmi na Pere-Lachaise pochovali svetoznámeho francúzskeho šansoniéra Gilberta Bécauda, ktorý zomrel na rakovinu vo veku 74 rokov. Istý čas tam odpočívali aj pozostatky opernej primadony, grécko-talianskej sopranistky Márie Callasovej. Bola tam pochovaná v roku 1977, o päť rokov neskôr sa miestom jej posledného odpočinku stalo grécke more. Hemingwayove slová o tom, že Paríž je pohyblivý sviatok, sa v tomto prípade dajú aplikovať aj na jedno z najslávnejších miest posledného odpočinku. Nemalej hŕstke tých, čo odpočívajú na Pere-Lachaise, Paríž aspoň na okamih ležal pri nohách. TEXT: JURAJ SEDLÁK, AUTOR JE REPORTÉR +7DNÍ FOTO: ANDREA FABIÁNOVÁ
Pere-Lachaise je najväčší park v Paríži. Okrem 70-tisíc hrobiek sa na štyridsiatich štyroch hektároch nachádza 5300 stromov.
nb55c.indd 19
19.12.2005 12:35:25