Prešohľad 12/2020 by Peter Rázus

P R E Š O V S K Á PARTICPATÍVNA P L A T F O R M A Mail odoslaný osobnostiam rozhodujúcim o kultúre v meste Prešov

Prienik prázdnych množín

Prešohľad O

O 2 .

M E S T E

Ľ U Ď O C H č í s l o

J E H O A

I C H

Ľ U Ď O C H M E S T E

d e c e m b e r

2 0 2 0

Vážení kolegovia & členovia kultúrnej komisie, obraciam sa vás ako na odborné autority i poslancov, ktoré majú skúsenosti s riadením kultúry a kompetencie pri rozhodovaní kultúrneho rozvoja Prešova. V rámci projektu PPP Prešovská participatívna platforma, pripravujeme verejnú debatu a ďalšie vydanie internetového newsletteru Prešohľad, v ktorom sa budeme venovať aj kultúrnemu imidžu Prešova vo vzťahu nezávislej a závislej kultúry, resp. mestom priamo finančne podporovaných kultúrnych inštitúcií a aktivít . Prosím Vás o vyjadrenie sa k tejto problematike a odoslanie vašich reakcií, návrhov v rozsahu cca 1 strany do 31.septembra 2020 . Ďakujem a prajem Vám veľa úspechov.

Peter Rázus koordinátor projektu

Správna odpoveď na počet doručených odpovedí :

Druhý džentlmen... K džentlmenskej dohode sú stále potrební dvaja džentlmeni ... jeden nestačí“ hovorí bonmot britskej administratívy. Jeho voľnou parafrázou do našej reality potvrdíme, že akákoľvek očakávaná progresívna zmena v spoločnosti si vyžaduje nielen záujem a energiu občanov, ale aj diagnostiku problémov a návrhy riešení, ktoré majú v právomoci volení zástupcovia občanov na štyri roky i zamestnaní úradníci inštitúcií verejnej správy. Realizácia našich projektových aktivít vykonávaných v tieni pandémie COVIDU 19 bola efektívna hlavne pri verejných diskusiách o konkrétnych problémoch Prešova – výbuch na Mukačevskej ulici, výrub drevín na Kmeťovom stromoradí, ekologický problém Maľkovskej hôrky, či obsahovo nenáročnej prezentácii rozvoja kultúrneho potenciálu Prešova. K pocitu spokojnosti však chýbajú aj ďalšie kroky druhého džentlmena, ktorý sa často snaží o zachovanie tajuplnej mlčanlivosti o iných záujmoch, sebavedomým verbálnym predstieraním záujmu o problematiku občanov mesta

s vymenovaním dôvodov, výhovoriek, prečo sa to nedá. Kozmetika participácie charakterizovaná bermudským trojuholníkom vzájomnej komunikácie, kedy sa obsah stráca v intenzite prejavu. Formálne autority hovoriace nahlas bez ohľadu na počúvanie verejnosti sa utvrdzujú v svojej dôležitosti. Sleduje sa dosiahnutie stavu pozvoľne budu- júcej sa nedôvery, limitovanie záujmu a občianskej apatie. Ticho nepomáha liečiť. Informovanie s nejasnou koncepciou, poznamenané alibizmom a straníckou poetikou, bez odbornej dôveryhodnej polemike aj v miestnych médiách vytvára prostredie anonymnej osobnej zodpovednosti a požadovanej poslušnosti. Šachová partia veľkých figúr i pešiakov je rozohraná. Na ťahu je druhý džentlmen. Mesto Prešov ... Peter Rázus

Debaty o participácii na rôznych úrovniach majú aj rôznu kvalitu - od racionálnej až po chaoticko-intuitívnu s dôrazom na akustickú prezentáciu osobnosti . Preštudujte si teda Slovník participácie vydaný Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti v roku 2020 a môžete si ho stiahnuť aj na webe : http://www.minv. sk/?ros_participacia_ publikacie_slovnik_ participacie

Rozhovor

Fikcia či možná realita:

Môžu sa Prešovčania zapájať do rozhodovacieho procesu o rozpočte mesta? Kým v iných mestách na Slovensku už majú obyvatelia možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta, Prešovčania sú zatiaľ mimo „hry“. „Participatívny rozpočet je cestou, ktorá umožňuje diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a verejných politík a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Obyvatelia samosprávy sa tak môžu aktívne angažovať v plánovaní, vytváraní, realizácií a kontrole verejných služieb a fungovania samosprávy,“ vysvetľuje expert na samosprávu Ing. Alexander Ernst, PhD. Na Slovensku začala formu participatívneho rozpočtu ako prvá využívať bratislavská mestská časť Nové Mesto. Od roku 2013 samospráva realizovala viacero projektov z rôznych oblastí spoločenského života. Participatívny rozpočet aktuálne funguje a využívajú ho aj ďalšie slovenské mestá, ako Banská Bystrica, Levice, Ružomberok alebo Trnava. Čoho sa participatívny rozpočet týka? Odpoveď nájdete v našom rozhovore s Ing. Alexandrom Ernstom, PhD. Začnime základnou otázkou - Čo piny, komunitné plánovanie, občiansznamená participácia v samospráve? ke panely, občianske poroty, pracovné a poradné skupiny, prieskumy verejnej - Ide o zapojenie občanov do procesu mienky, verejné vypočutie, workshopy rozhodovania o prioritách týkajúcich či semináre. sa chodu mesta. Možno to pre niekoho vyznie ako utópia, ale Skloňujeme je to proces priamej, slovo participádobrovoľnej a všeocia, aké sú jej becnej demokracie formy? zabezpečujúcej ľuďom - Jednak je to Pomožnosť diskutovať litická participáo všetkom, čo sa týka cia, kde aktérmi chodu mesta a vytvosú občania ako riť podklad pre prijísúkromné manie relevantných Ing. Alexander Ernst, PhD. osoby vplyvom rozhodnutí mestským na rozhodovanie politikov - internet, zastupiteľstvom. Cez vyčlenené finanvoľby, protesty, petície. Potom je to cie z rozpočtu sa tak občania môžu Občianska (spoločenská) participácia zapojiť do spoluutvárania mesta. Ide - tu občania a spolky svojim vplyvom teda o participáciu medzi verejnosťou, na komunitu formou dobrovoľnícúradom a zastupiteľstvom. tva vplýva na zlepšenie životného prostredia, pomoc v núdzi... Verejná Mnohí Prešovania sa sťažujú na níz(manažovaná) participácia zas predku informovanosť zo strany mesta. stavuje skupiny občanov (OZ, MVO, Poukazujú na to, že v iných mestách firmy, VŠ) a verejnú správu s cieľom je otvorená samospráva. - Spokojnosť a dôvera obyvateľov stojí prijatia kolektívne záväzných rozhodnutí. Selektívna (elitná) participácia je a padá na informovanosti a na tom, ako je k nim otvorená samospráva. zapájanie podnikateľského sektora do rozhodovania. No a patrí tu aj ParticiMá k tomu niekoľko rôznych kanálov, a teda aj metód, ako informovať. K pácia znevýhodnených skupín ktorej metódam patria verejné komisie MsZ, podstatou je zmeniť pomoc z „pre nich“ na „ s nimi“. Open data, verejné fóra, fokusové skupokračovanie na str.3

monitor

Rozhovor

Môžu sa Prešovčania zapájať do rozhodovacieho pokračovanie zo str.2 procesu o rozpočte mesta?

text k obrázku

S participáciou súvisí aj participatívne rozpočtovanie. - Jednoznačne je to jedna z foriem verejnej participácie. Je to efektívny demokratický nástroj, ktorý umožňuje občanom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré mesto/obec/VUC pre účely tvorby participatívneho rozpočtu vyčlení. Predstavuje nový typ verejnej diskusie medzi občanmi a subjektami verejnej správy nielen o realizácii konkrétnych intervencií (občanmi navrhnutých projektoch), ale najmä o budúcej vízii a podobe mesta a jeho územia tak, ako to vidia jeho obyvatelia. V legislatíve ale pojem „Participatívny rozpočet“ nie je... - Nie je to upravené, no nie je to zakázané. Skúsme si dať na misku váh formalizmus a rutinu versus inovatívny proces, zákon vs. povinnosť pre malé obce, myšlienky občanov vs. vôľa politikov, atď..a vieme si povedať či mestu alebo obci skutočne záleží na čo najlepšej a transparentnej forme rozpočtu. A áno, rizikom je, aby poslanci pochopili, že tu neide o “vzdávanie“ sa ich vlastných kompetencií. Čo teda preváži? Mali by sme pochopiť, že prizývanie občanov je v prospech občanov a samosprávy ako takej. Naviažem na vašu myšlienku, že sa môžu niektorí poslanci cítiť ohrození. - Určite mi dáte za pravdu, že moc je droga, ktorá korumpuje postupne charakter. Stoja tu proti sebe verejný priestor vs. „arogancia“ moci. Preto je tu veľmi dôležité povýšiť myšlienku participácie v prospech občanov a tiež ich k tomu motivovať. Treba stanoviť podmienky finančnej schémy prostredníctvom VZN, tzv. Pravidla participácie a teda určí sa výška sumy plus konkrétne pravidlá prostredníctvom zákona č. 583/2004 Z.z. Len pre ilustráciu v Poľsku samosprávy vyčleňujú na participáciu minimálne 0,5 % rozpočtu, mesto Trnava dáva ročne 200 000 € a Paríž 5% zo svojho rozpočtu, čo je 100 mil. €. Na konci celého procesu je hlasovanie poslancov v zastupiteľstve.

Ako by to všetko malo konkrétne vyzerať? - Musí byť dodržaná postupnosť krokov: mapovanie potrieb a problémov - reakcia na potreby a problémy – rozhodovanie – realizácia – hodnotenie(evaluácia). Manažment týchto procesov zahŕňa informačnú fázu a administráciu cez oznamy, pozvánky, médiá, web, sociálne siete. K prípravnej fáze zas patria moderované stretnutia občanov k celému systému a stretnutia tematických skupín (napr. doprava, seniori, verejný priestor, šport, kultúra, rodiny, marginalizované skupiny...). Nasleduje prvotný zber nápadov, predstavenie už vypracovaných projektových dokumentácií, nastavenie formy komunikácie s občanmi, vzdelávanie občanov o samospráve a participácii. Rozhodovacia fáza spočíva vo verejnej prezentácii projektov a hlasovaní. Potom nastupuje realizačná fáza vybraných projektov v súčinnosti s navrhovateľmi a nakoniec je to evaluačná fáza – hodnotiace verejné zhromaždenia, prezentácia výsledkov, informačná kampaň. Pre realizáciu je tiež dôležité zadefinovanie režijných nákladov (letáky, občerstvenie, lektor/ facilitátor). Na záver je to príprava ďalšieho cyklu – dopracovanie Pravidiel participácie pre Prešov pre MsZ. Čo dodať na záver? - Nie je to jednoduchý proces, ale ten, kto sa do toho pustí, môže z toho len profitovať. Vedenie mesta a poslanci budú mať zdroj originálnych riešení, priblížia samosprávu občanom a získajú podporu pre svoje verejné rozhodovanie. Participácia je nástroj na budovanie komunitného života, na aktívne zapojenie sa občanov do života a správy mesta. A v neposlednom rade je to nástroj na lepšie riadenie mesta. Pozitívnych príkladov aj zo Slovenska je veľa.

Byť poslancom je pre niekoho len spoločenská záležitosť lákavý imidž voleného zástupcu. Presedieť štyri roky v lavici s jedinou povinnosťou - stláčať tlačidlo podľa vopred dohovorených pokynov nestojí až tak veľa. Čo tam po občanovi! Že sa vám to ťažko číta? Áno, no ruku na srdce, máme na tom aj my svoj podiel. Volá sa nezáujem o veci verejné.

Rozhovor Poslanec František Oľha: Za dva roky som pochopil, že medzi poslancami sú aj takí, ktorých jedinou úlohou je byť „číslom“ Prešovská participatívna platforma nadviazala spoluprácu s niekoľkými poslancami. Ostatní nejavili záujem. Jej ambíciou je okrem iného vytvoriť priestor na vzájomný dialóg verejnosti s poslancami. Podarilo sa nám pripraviť zopár verejných stretnutí, kde sa hovorilo o výsostne aktuálnych témach. Na každom z nich sa zúčastnil aj poslanec František Oľha. Do mestského parlamentu vniesol nový vietor. Jeho poslanecký klub nepatrí k väčšine, nemá „zviazané ruky“. Čo tomuto nováčikovi priniesli prvé dva roky?

Prešohľad

František Oľha

Prvé dva roky potvrdili moje dlhoročné poznanie, že na každú prácu, ktorú berie človek vážne, potrebuje čas a energiu. Určite práca poslanca časovo limituje pracovný čas v práci, ktorá je zdrojom jeho príjmu a taktiež sú poslanecké aktivity niekedy aj na úkor času venovaného rodine. Ale za dva roky som pochopil, že medzi poslancami sú aj takí, ktorých jedinou úlohou je byť „číslom“ v nejakom koaličnom poslaneckom klube a potom hlasovať podľa „dohody“ a koaličnej rady. Takýto poslanec to má naozaj v celku príjemné. Navyše tie „čísla“ to majú aj cez rodinných príslušníkov v mestských firmách, pri rozhodovaní o nájmoch mestských nehnuteľností a výberoch dodávateľov pre mesto, často aj „finančne“ výhodnejšie, ako nezávislí poslanci požadujúci transparentnosť a hospodárnosť. Poslanec je predĺženou rukou svojich voličov, ktorý háji ich záujmy. Máte stále tú vieru, že môžete ovplyvniť chod mesta aj keď nepatríte k väčšine? Čo bolo pre vás doteraz to najťažšie? Ak by som nemal vieru v to, že mám možnosť niečo ovplyvniť a korigovať, tak by som sa určite dobrovoľne

vzdal poslaneckého mandátu. Veď už len na poslednom zasadnutí Ms mesta Prešov vznikla panika a sťahovali sa vyhlásené návrhy VZN a vyhlasovali sa nové návrhy VZN. Bolo to to povestné odpustenie „dane za terasy“ počas COVID, ktoré by primátorka, MsÚ a ani finančná komisia mesta Prešov nikdy nepredložili. Svoju aktivitu začali, až keď bol predložený náš kvalitný návrh. Namiesto vyhodnotenia riadne predloženej pripomienky poslanca si ho však osvojili (rozumej CTR+C a CTRL+V) a zverejnili ako svoj návrh. Taktiež značnú časť výnosov z parkovacej politiky sa vďaka môjmu návrhu podarilo presunúť do „Fondu Mobility“. Takto sa podarilo smerovať časť výnosov z parkovania do rozvoja statickej a nemotorovej dopravy. Náš poslanecký klub svojou činnosťou prispel k verejnej diskusii a prísnym kontrolám finančných prostriedkov pri odstraňovaní tragickej udalosti z decembra 2019. Navyše pri zrozumiteľnej komunikácii smerom k úradu a verejnosti, vieme takto nastaviť mantinely pre konanie MsÚ. Alebo povedané jednoducho, keď za náš klub predložíme a s verejnosťou odkomunikujeme rozumný návrh, tak aj keď nám ho možno „ukradnú“, výsledok bude rovnaký, teda že dobrá vec sa podarila. Pre prácu poslanca je extrémne dôlepokračovanie na str.5

Rozhovor Poslanec František Oľha: Za dva roky som pochopil...

pokračovanie zo str.4

žité odosobniť sa a podporiť každý dobrý návrh, nech ho predloží ktokoľvek. V našom klube sme to zvládli a riadime sa svojím svedomím namiesto „politických“; a koaličných rozhodnutí. V čom vidíte neochotu kolegov poslancov komunikovať s voličmi, okrem pár mesiacov pred voľbami? Nemali by vystavovať nejaký odpočet toho, čo urobili? Myslím si, že riadky vyššie popísali mechanizmus ako fungujú v našom meste koaličné kluby. Tradične do MsZ boli volení zástupcovia „silných“ strán v Prešove. Teda ich predpoklad je, že sa stačí dostať na kandidátku a výsledok sa dostaví. Čiastočne majú aj pravdu. A kto sa dostane na ich kandidátku? No predsa poslanci, čo poslušne a zodpovedne hlasujú za návrhy tých, ktorí rozhodujú o zostavení kandidátnej listiny. Teda v tomto prípade nie je až tak podstatná komunikácia s občanom, ale komunikácia s regionálnou straníckou centrálou. A ak už niečo komunikujú, tak vždy až po zlom rozhodnutí, kedy hasia problémy. Nuž a nám, opozičným a nezávislým poslancom, nezostáva nič iné ako riadne komunikovať s občanmi počas celého obdobia a dávať odpočty za svoju prácu. Ako by ste vy osobne zlepšili komunikáciu - informovanosť občanov zo strany mesta či aj poslancov?

Mierim tým na informačné tabule jednotlivých VMČ, ktoré zívajú prázdnotou či plesňou... Tabule umiestnené v jednotlivých VMČ sú iba jedným z informačných kanálov MsÚ a poslancov s občanmi. Ich stav však aktuálne určite neprispieva k zvyšovaniu informovanosti občanov o dianí v meste. Zastávam názor, aby MsÚ popri informáciách o činnosti MsÚ na internete a v mesačníku informoval aj touto cestou o činnosti a o aktuálnom plnení požiadaviek VMČ, respektíve o odpovediach úradníkov na tieto požiadavky. Všetky tieto informácie sú síce zverejnené na stránke mesta, ale mali by sme uznesením MsZ poveriť primátorku, aby MsÚ požiadavky a zápisnice zo zasadnutí VMČ a odpovede na nich zverejňovalo aj takouto formou, ktorá je dôležitá najmä pre starších občanov. Ako informatik si však uvedomujem potrebu ešte efektívnejšieho informovania občanov prostredníctvom moderných technológií. Určite sa tomu so skupinou priateľov venujeme a služby ako PODCAST na tému Prešov, rýchle správy o hlasovaniach a rozhodnutiach zastupiteľstva, elektronicky položené otázky občanov a hlasovania o poradí otázok na rokovanie MsZ sú projektom, ktorý dúfam čo najskôr predstavíme strednej a mladšej generácii obyvateľov nášho mesta.

Rozhovor

Ing. arch. Peter Marcinko: Verím, že prešovská verejnosť má záujem participovať na chode mesta „Nesmieme kultúru vnímať cez technokratické porovnávanie tabuľkových výdajov, ale konečne sa pozrieť na kultúru ako na zdroj a potenciál možného ekonomického rozvoja mesta a regiónu,“ hovorí Ing. arch. Peter Marcinko. Pred piatimi rokmi založil v Prešove novú tradíciu, Festival architektúry a dizajnu ako platformu, ktorá chce spájať rôzne oblasti kultúry pre lepšiu konkurencieschopnosť. Keď sa s ním rozprávate, poviete si - bárs by sa tak stalo! Ste iniciátorom „otvorenej platformy“ pre všetkých, ktorí chcú veci meniť k lepšiemu. Vašou ambíciou je, aby Prešovčania viac participovali na chode mesta. Môžete byť konkrétnejší, v čom by sme mohli byť nápomocní?

- V prvom rade vychádzam z faktu a verím , že prešovská verejnosť má záujem participovať na chode mesta. Cieľom mojej iniciatívy je, aby sme si uvedomili , že nestačí chcieť a ozprávať, ale je potrebné niečo urobiť a hlavne naučiť sa spolupracovať. FEAD je taký malý pokus, ale treba si uvedomiť , že veci nevznikajú „ takoj“, ako hovoríme tu doma, ale je potrebné zámer cizelovať, nájsť partnerov a získať dôveru. A hlavne mať cieľ.

kovali tému architektúry, dizajnu, ale aj hudby a aplikovaných foriem výtvarného umenia, zapojili mesto, školy a verejnosť. Lebo týmito témami profesne žijem celý život a mám pocit, že by mohli verejnosť osloviť. Ak by sa nám podarilo presvedčiť vlastníkov prevádzok v našom centre, že poskytnú bezplatne počas dní FEAD-u podchody, výklady, prípadne aj nejaké interiérové plochy pre zámery výstav a prezentácií FEAD-u, vedeli by sme urobiť oveľa zaujímavejšie podujatiepresahujúce rámec regiónu a o to ide! Mohli by sme do centra pritiahnuť návštevníkov z okolia aj okolitých krajín. Myslím si, že návštevnosť /klienti/ sú to, čo majitelia v centre potrebujú...

Máme ukážkové historické centrum a to v konkurencii s obchodnými centrami začína strácať dych. Tak mu dajme nové funkcie. Dnes architektúra, zajtra podujatia s inými témami . Dnes zadarmo a o pár rokov si možno majitelia budú môcť požiadať aj nájomné. Musia rozbehnúť atraktívne aktivity! Architektúra, dizajn, hudba, výtvarné umenie, kultúra nie je pánske huncútstvo, je to viac ako len nejaký vydláždený chodník. Prečo a načo má prísť turista z Tatier do Prešova, Poliak, Maďar, či Ukrajinec? Ak nedáme odpoveď na túto otázku, nevyužívame potenciál mesta! Ale toto musíme robiť spoločne. Možno páve čas corony môžeme využiť

Ja by som si prial, aby sme vytvorili tradíciu, možno boli v Prešove aj príkladom iným mestám. Zámerom bolo, aby sme v jednom týždni v roku komunipokračovanie na str.7

Rozhovor

Prešohľad

Ing. arch. Peter Marcinko: Verím, že prešovská verejnosť má záujem participovať na chode mesta dokončenie zo str. 6

Chýba mi umenie spolupráce, radosť z úspechu druhého a moja obľubená „orginalita“. Za cestu do pekla považujem vzájomné kradnutie nápadov, vytváranie identických služieb a činností, ktoré vzhľadom na veľkosť mesta sú pri naklonovaní istou cestou ku krachu. Nie som zástancom toho, že mesto má riešiť všetko, vnímam mesto ako úrad a inštitúciu , ktorá má svoje zákonné úlohy, kapacity aj isté mantinely. Niektorí mesto vnímajú ako „oslíka zatras sa“ a keď sa nezatrasie, tak nadávajú … Mesto musí mať dlhodobé aj krátkodobé ciele, byť ústretové k zámerom, byť

iniciátorom a trochu aj mediátorom. Myslím, že mesto potrebuje hlavne získať dôveruobčanov, nikoho z občanov nebavia permanentne rozhádaní poslanci, politikárčenie za každú cenu. Občania potrebujú skutky. Chýba mi nejaké fórum akademickej obce, podnikateľskej sféry, kultúrnej obce aj tretieho sektora /a nezabúdať na architektov a urbanistov, dopravných inžinierov, sociológov /, kde by sa apoliticky, bez zbytočných animozít vymenili pohľady na budúcnosť mesta. Hlavne je potrebné sústrediť sa na dlhodobé ciele!

Ako vnímate kultúru v našom meste?

- Kultúra je vzhľadom na COVID naozaj v zložitej situácii. Mesto Prešov je neuveriteľnýmgenerátorom osobností vo všetkých možných umeleckých sférach, nesmieme kultúru vnímať cez technokratické porovnávanie tabuľkových výdajov, ale konečne sa pozrieť na kultúru ako na zdroj a potenciál možného ekonomického rozvoja mesta a regiónu. Samozrejme, nie jediný, ale mimoriadne dôležitý a pre naše mesto špecifický. Témou dňa je udržať kultúru pri živote!

Rubrika: Čo by vás mohlo zaujímať

Mesto má povinnosť zverejniť návrh rozpočtu mesta a návrh záverečného účtu mesta najmenej 15 dní pred rokovaním mestského zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle mesta? » Mesto musí zverejniť plné znenie a nie len časť rozpočtu/záverečného účtu? » Mesto nemôže len zverejniť informáciu, kde možno nahliadnuť do návrhu rozpočtu a záverečného účtu? » K návrhu rozpočtu a záverečného účtu majú právo sa vyjadrovať občania a mesto je povinné nájsť vhodné riešenie na uverejnenie celého návrhu rozpočtu a záverečného účtu na mieste označenom ako úradná tabuľa? V opačnom prípade mesto poruší zákon.

Poslanec - Mestské zastupiteľstvo - kontrola V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (16 oprávnení) MsZ rozhoduje o základných otázkach života mesta a je mu vyhradené kontrolovať: » hospodárenie s majetkom » čerpanie rozpočtu » rozpočtové a príspevkové organizácie mesta » mestské obchodné spoločnosti prostredníctvom schválených zástupcov mesta do štatutárnych a kontrolných orgánov » plnenie úloh vyplývajúcich z prijatých všeobecne záväzných nariadení a uznesení

Participatívne rozpočtovanie Programový rozpočet • Program 1 – Interná činnosť • Program 2 – Ľudské zdroje • Program 3 – ISS • Program 4 – Mestská polícia • Program 5 – Ekonomika a financie • Program 6 – Správa a evidencia majetku • Program 7 – Všeobecne prospešné služby • Program 8 – Stavebný úrad a urbanistika • Program 9 – Strategický rozvoj • Program 10 - Kultúra a šport • Program 11 – Vzdelávanie • Program 12 – Vzdelávanie RO • Program 13 – Služby občanom • Program 14 – Sociálne zabezpečenie • Program 15 – Zariadenia pre seniorov - r.o. • 1.2 Propagácia, reprezentácia • 4.1 Verejný poriadok a bezpečnosť • 6.2 PREŠOV REAL - správa bytov a nebytových priestorov • 7.1 Miestne komunikácie • 7.2 Odpadové hospodárstvo • 7.4 Verejná zeleň • 7.6 Služby mesta

• 7.8 Aktivačné činnosti • 8.4 Územnoplánovacie služby • 8.5 Životné prostredie • 9.1 Implementácia projektov • 9.2 Rozvoj turistického ruchu • 9.3 Investičná výstavba • 10.1 Kultúrne a spoločenské aktivity • 10.2 Športové aktivity • 14.1 Terénna a komunitná práca • 14.4 Sociálna pomoc

Prešohľad

Mesto Prešov

Participatívny rozpočet - podmienky projektu

• Verejnoprospešný charakter • Výsledok prístupný obyvateľom mesta • Realizovateľnosť v rámci jedného kalendárneho roka • Realizovateľnosť na území mesta • Realizácia projektu s kapitálovým výdavkom len na majetku mesta • Predkladateľ sa musí zúčastniť minimálne dvoch stretnutí konkrétnej komunity • Nový projekt - nebol podporený v dvoch po sebe idúcich rokoch • Realizácia v kompetencii mesta resp. OZ, NGO • Dobrovoľníctvo

Participatívny rozpočet – príklady

• Detské ihrisko - nové herné prvky, údržba, výsadba • Zveľadenie vnútrobloku – lavičky, chodníky, výsadba • Spoločensko-športový deň pre sídliskovú komunitu rodín s deťmi • Náučný chodník prvej pomoci –stanovištia, dobrovoľníci, SČK • Značenie cyklotrás – navigácia, vzdialenosti, mapy • Stolný tenis v parku – stoly • Cyklopumpy - pre cyklistovu dušu • Bezbariérovosť – rampy, prahy • Doriešenie parkovania pred obytnými domami, dopravné zrkadlá • Galéria vo verejnom priestore - výklad • Mestské včely – mestská včelnica • Darovanie oblečenia • Korčuľovanie postihnutých detí • Ekologická osveta – bezplastové vrecká na potraviny • On-line komunikácia seniorov • Kurzy akvarelu, grafiky, videofilmu.. • Krúžok ručných prác pre deti • Obnova povrchu športového ihriska • Sadenie stromov • Klubové podujatia alternatívnej kultúry – rock, punk, jazz, multimédiá,autorské čítanie, výstavy • Altánky v lesoparku • Flowtrail pre bikerov

9 Poradný zbor viceprimátora

text k obrázku

Anti Genius Loci foto a video záznamy problémov, ktoré narúšajú estetiku mesta

Podľa rímskej mytológie patrilo označenie genius loci duchovi v podobe hada ochraňujúceho miesto , alebo dom so svojráznou atmosférou či koloritom. Prešov mal takýchto miest niekoľko, ale tie sa časom vytrácali a ich prinavrátenie je zložité. Vznikajú spontánne , majú historicky generačný charakter mnohokrát poznamenaný umeleckou komunitou atraktivitou cestovného ruchu v existujúcich podmienkach doby i ľudí , ktorí ju vytvárajú, ale aj úctou k prostrediu. „Snažili sme sa tieto miesta zachytiť na fotografiách ,ale namiesto toho sa v našej databáze zhromažďovali zábery nevzhľadného prostredia, poškodených chodníkov, ciest, zabudnutých novinových stánkov, neobývaných objektov,“ hovorí koordinátor projektu Prešovská participatívna platforma Peter Rázus. Aj vo verejných priestoroch hľadáme harmóniu, emotívnej i tvorivej atmosféry, podporujúcu rovnováhu jednotlivca v marketingovo-konzumnej spoločnosti.

text k obrázku

„Genius loci môžeme pociťovať aj ako neopakovateľnú atmosféru, ktorá je vlastná len niektorým výnimočným lokalitám. Môžeme to prirovnať k čaru osobnosti. Architekti a urbanisti chápu genius loci skôr ako tvárnosť, teda ako určitý typický, nie však jedinečný vzhľad sídla či krajiny. Ale aj do architektúry sa v minulom storočí dostávala myšlienka, že kvalitu v meste nevytvárajú len múzy domov a cesty, ale hlavne jeho obyvatelia a ich vzťahy. Preto treba

zachraňovať nielen historické paláce a umelecké predmety, ale aj osudy a spomienky ľudí, ktorí v meste žili, alebo ešte žijú,“ charakterizuje imagináciu verejného priestoru bloger Ján Blahovec . Pri príprave projektu Prešovská participatívna platforma sa absolvovali niekoľké rozhovory na tému duch mesta – genius loci . Aj keď sa mnohé z nich nostalgicky viazali na spomienky mladosti zhoda panovala v názore, že tretie najväčšie mesto stráca tieto miesta a nemôže , nevie , alebo nechce podporovať vznik, resp. zachovanie týchto oáz pokoja. Zaprášená história odkrýva nielen čaro starého korza, stromoradia či bábkovej sály v Dome kultúry . Nie je to akademické konštatovanie, ale fakt podporovaný výstavbou mega obchodných centier na brehu Torysy, či panelákovou estetikou všetkých prešovských sídlisk. Zmena

text k obrázku životného štýlu zanechala túto čmáranicu v elementárnom plánovaní rozvoja kultúry , cestovného ruchu i podnikateľských služieb. Chýba diskusia občanov s odborníkmi, poslancami i úradníkmi , ktorí v štvorročnej amplitúde ponúknu čas od času kozmetické utópie, hyperbolizované projekty, ale ich realizácia sa rozplýva ako kruhy na vode. Pri debatách s Prešovčanmi odznel názor, že pri estetizácii a odstraňovaní nedostatkov prevažuje odborná nepripravenosť, ľahostajnosť i nezáujem mesta a rodí sa fenomén Anti Genius Loci.

Prešovská participatívna platforma na konferencii o partnerstve a dialógu Priestor na konfrontáciu skúseností či získanie nových poznatkov o participácii poskytla júlová záverečná konferencia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti k národného projektu „Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík (NP PARTI)“. Prešov tam mal jediného zástupcu, Prerag, oz, ktorá realizuje projekt Prešovská participatívna platforma (skratka Platforma PPP).

Text k obr.

„Informácie o príprave participatívneho rozpočtu by určite boli podnetné aj pre naše mesto. Priznám sa, bolo nám ľúto, keď sme počúvali ako komunikuje mesto Trenčín so svojimi občanmi. Viceprimátor Patrik Žák predstavil online nástroje zapájania verejnosti do chodu mesta. Text k obr.

Napríklad občanom ponúkli online priestor, aby sa vyjadrili k doprave v meste. Prišlo im veľa návrhov, dokonca päťdesiat z nich budú aj realizovať. Alebo do skupinového brainstormingu na tému Participácia a budovanie komunít sa zapojila aj primátorka Svidníka Marcela Ivančová. Podujatie bolo veľmi inšpiratívne a dúfam, že niektorých lektorov privítame aj v Prešove,“ načrtol plány do budúcnosti Peter Rázus a súčasne prezradil, že „predbežne sme sa dohodli na pozvaní sociologičky profesorky Jany Plichtovej.“ Počas dvoch dní mali účastníci konferencie možnosť prezrieť si veľmi inšpiratívnu výstavu Prešovskej

participatívnej platformy s názvom Antipatia k apatii. Slogan „Nie je jedno, čo Ti je jedno“ zaujal, koordinátor a autor výstavy Peter Rázus sprievodným slovom k vystaveným fotografiám ponúkol pohľad do zákulisia činnosti antiapatických organizácií a osobností. Projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu, z OP EVS. S akými plánmi sa vrátili zástupcovia Prešovskej partcipatívnej platformy z Bratislavy? „Samozrejme, skúse-

Text k obr. nosti z participácie iných miest aplikovať v našom projekte. Chceli by sme súčasne ponúknuť mestskému úradu, aby sa zapojilo do celosvetového projektu medzinárodnej iniciatívy pre otvorené vládnutie OGP Local Program,“ dodal Peter Rázus.

N a š lo s a n a F ac eb o ok u https://www.facebook.com/drpresovsky

PREŠOV - hlavné mesto kultúry 2026 ? ZABUDNIME - “ZOMIERAME” NA NEODBORNOSŤ! Nikto nespochybňuje, že Prešov je centrom, resp. bývalo centrom kultúry a liaheň umelcov rôzneho druhu. Od spevákov, muzikantov, hercov, maliarov atď... Je síce pekné, že radnica sa do projektu Európske hlavné mesto kultúry 2026 (EHMK26) zapojila. Pekné je aj motto kandidatúry “Iba spolu máme šancu”, ale to je tak všetko.

Pozdieľam tu, akékoľvek iné statusy sa mi zdajú neefektívne... Slnečné nedeľné popoludnie, prechádzka po ľavom brehu Torysy, od Duchnovičového námestia po VŠ areál. Stretávam po ceste dva potkany, vôbec sa neboja a obhrýzajú odpadky. Tie sú všade popri chodníku... Preplnené smetné nádoby, neporiadok okolo laviček... krysy utekajú do nepokoseného húštia. Obraz na nábreží rieky v centre mesta... Minulý týždeň na zasadnutí kultúrnej komisie nám bol prezentovaný projekt Prešova ako Európskeho mesta kúltury, 30 – tisíc eur vyčlenených na jeho prípravu. Veľkolepé plány. Kultúra na európskej úrovni by mala začať ale najprv pri tej Toryse... Judita Čechová

Je známe, že Dr. Prešovsky má vždy pravdu a už teraz hovorí, že PRI SÚČASNEJ NEKOMPETENTNOSTI NEMÁME ŠANCU EHMK26 ZÍSKAŤ A TENTO PROJEKT BOL PRE PREŠOV STRATENÝ UŽ V ČASE PODANIA PRIHLÁŠKY! A opäť sme pri tom, čo Dr. Prešovsky neustále a dookola opakuje: NESTAČÍ LEN ENTUZIAZMUS, TREBA AJ ODBORNOSŤ! Ak si odmyslíme realizačný tím EHMK26 zložený z ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na prešovskej kreativite a kultúre a ktorí možno majú, či úprimnú (aj keď tá často nestačí), alebo zištnú (to je teraz nepodstatné) snahu titul EHMK26 pre Prešov získať, aj tak všetko stojí a padá na radnici. A tu sme pri menšom/väčšom probléme. Ak si odmyslíme geografiu, že naposledy bolo EHMK mesto z východu Slovenska - Košice a že okrem Prešova, ktorý už raz pri kandidatúre vyhorel a nepoučil sa, tentokrát sa o EHMK26 súčasne uchádzajú mestá zo západu Slovenska - Nitra a Trnava, máme tu problém odborno-finančno-lobistický. Proste neschopnosť-neodbornosť. ODBORNÝ PROBLÉM: SLABÉ ALEBO ŽIADNE PROJEKTY! Ministerstvo kultúry SR v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) rozdelí nenávratný finančný príspevok 43,5 milióna eur!

Prostriedky z IROP - Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch - získajú na budovanie kreatívnych centier mesto Trenčín, Trnavský (pre mesto Trnava) a Košický samosprávny kraj a RTVS Banská Bystrica. PREŠOV, KTORÉHO PREDSTAVITELIA SA OHÁŇAJÚ TÝM, AKÝ JE KULTÚRNY - PRE KANDIDATÚRU EHMK26 SA VYTVÁRAJÚ WEBY, SLOGANY, NA MESTSKÝCH ZASTUPITEĽSTVÁCH SA O TOM VEDÚ VÁŽNE DEBATY - DOSTANE VEĽKÚ 0 (slovom: NULU). NO TAKTO SA ZA KULTÚRU NEBOJUJE. LOBBING: PREČO NEOSLOVÍME O POMOC POSLANCOV NR SR Z OKRESU PREŠOV? Okres Prešov má jednu zaujímavú, možno menej mediálne známu, ale súčasnú poslankyňu Národnej rady, ktorá je v parlamente za tú istú stranu, aká riadi Ministerstvo kultúry SR v podobe štátnej tajomníčky. Pani Viera Leščáková, bývalá riaditeľka ZŠ Prostějovská a tiež poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja, sedí tam v tom istom poslaneckom klube ako primátorka Prešova! A primátorka to všetko veľmi dobre vie. Toto je naozaj komédia cez slzy. My sa tu v Prešove ideme klaňať Rybníčkovi - primátorovi Trenčína a neoslovíme o pomoc našich krajanov - vládnych poslancov, ktorí môžu najviac pomôcť. Samozrejme za zachovania všetkých zákonných mantinelov. Veď za opýtanie nebijú. Ani na ministerstve! Dr. Prešovsky nepochybuje, že pani poslankyňa Leščáková by využila svoje postavenie a minimálne radami a informáciami, ktoré by získala na Ministerstve kultúry SR by pomohla k úspešnému projektu a čerpaniu peňazí pre mesto/región Prešov. Len možno bolo potrebné sa u nej informovať, resp. požiadať ju. Zdravý rozum velí, že ak naozaj ide o dobrý projekt, obrátite sa v prvom

12 rade o pomoc na najbližšie okolie. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda raz napísal takú knihu s názvom: “Kde je vôľa, tam je cesta”. Dr. Prešovsky súhlasí a myslí, že toto presne vystihuje súčasné manažovanie mesta, len v mierne upravenej podobe - KDE JE NEODBORNOSŤ A NEVÔĽA, TAM CESTA NIKDY NEBUDE! O ČO V TOMTO PROJEKTE, KTORÝ PREŠOV NA KILOMETRE OBIŠIEL IDE? Presne o to, čo Európske hlavné mesto kultúry potrebuje - rozvíjať tvorivý potenciál študentov a absolventov umeleckých a kreatívnych odvetví, kreatívnych pracovníkov, umelcov, osôb v slobodnom povolaní, ako aj podnikateľov a ostatných subjektov v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Okrem vybudovania infraštruktúry ide aj o investície do rozvoja neziskových organizácií, organizácií verejného a akademického sektora a služieb, ktoré vychádzajú z požiadaviek regiónu. PROJEKT PRE PREŠOV AKO ULIATY, ALE BOHUŽIAĽ ZABUDNIME! ČO ZÍSKALI INÍ PRE ICH KULTÚRU A

KREATÍVNE CENTRÁ? Trenčín: 7 598 279,20 eur Trnava: 7 672 664,85 eur Košický kraj: 17 992 625,22 eur RTVS B. Bystrica: 10 185 653,54 eur Z tohto pohľadu je tragikomické, že mesto vráža do vopred prehraného projektu svoje peniaze a je neschopné ďalšie získať z externých zdrojov, ktoré si iné krajské mesta veselo delia. To je paradox všetkých paradoxov. Takže Dr. Prešovsky tvrdí, že zbytočne sme prišli a ešte prídeme o vlastné peniaze, ktoré by prešovskej kultúrnej obci a návratu “života” do mesta určite pomohli a mohli ísť priamo prešovskej kultúre a nie propagácii vopred prehraného projektu, ale okrem toho Prešov prišiel aj o pár miliónov eur z externých zdrojov a obzvlášť pri kandidatúre EHMK26. Ale základ je, že ideme kandidovať. Toto majú byť tie alibi, že sa radnica o niečo pokúša?

niektorí sú absolútne neschopní...? Dr. Prešovsky nerozlišuje, či vo vedení mesta je niekto z pravej, ľavej alebo tzv. nezávislej partie. Dr. Prešovsky sa zaujíma o odbornosť. Len tá nás posunie dopredu, zvlášť v týchto časoch. RIEŠENIE? Odstúpiť z projektu Európske hlavné mesto kultúry 2026, nevrážať už peniaze do propagácie a s tým spojených projektov, využiť tie financie priamo pre prešovskú kultúru a skôr sa sústrediť na rok, keď opäť Slovensko bude mať možnosť postaviť svoje mesto. Ale potom sa do toho pustiť s prepracovaným plánom a čo najväčším tímom ľudí, nie len z oblasti kultúry, ale aj pridružených odvetví, ktoré hoci nepriamo, ale predsa s tým súvisia - reštaurácie, bary, doprava, cirkvi, združenia zastupujúce národnostné menšiny a pod... Dr. Prešovsky

Treba povedať, že mesto má len takých úradníkov, aké má vedenie. A že

Voľné miesto

Školenia - foto

S l ov n í k základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontexte demokracie

Jana Plichtová a Anna Šestáková

Občianska apatia

(civic disengagement, political apathy) Občianska apatia predstavuje nezáujem o veci verejné a neangažovanie sa v politických a spoločenských záležitostiach, čo môže mať rôzne príčiny: - niektorí občania a občianky jednoducho nemajú čas a energiu venovať sa verejným veciam, lebo ich musia vynaložiť na zabezpečenie základnej obživy a riešenie rodinných problémov - niektorí občania nemajú dostatočný prístup k informáciám o možnostiach participácie - niektorí občania a občianky sú tak pohltení konzumným spôsobom života a zábavou že im na občianske a politické záležitosti nezostáva čas - niektorých občanov odrádza vysoká časová náročnosť participatívnych procesov - niektorí občania sa zmierili s neuspokojivým stavom verejnej správy potom, čo s ňou mali negatívne skúsenosti, stratili dôveru vo vlastnú účinnosť, ovládli ich pocity bezmocnosti, apatie, či hnevu. Iní spracovali negatívne skúsenosti cynickým

spôsobom a našli spôsob ako ťažiť z nedostatkov verejnej správy (Nylen, 2003).

Občianska (spoločenská) participácia

(civic participation, social participation) Putnam (2000) občiansku participáciu chápe široko, od účasti v spolkoch až po interpersonálnu dôveru a politickú participáciu. O angažovanie občanov sa zaujímal bez ohľadu na to, či sa vzťahovala k politickej alebo spoločenskej sfére. Novšie konceptualizácie (napr. Ekman, Amna, 2012) rozlišujú politickú a občiansku participáciu, pričom politická sa vzťahuje k sfére politiky, kým občianska participácia sa vzťahuje k individuálnej alebo kolektívnej aktivite, ktorá je zameraná na komunitu. Takisto Berger (2009) navrhuje odlišovať politickú participáciu od spoločenskej (t.j. občianskej), keďže sa líšia z hľadiska toho, kto je adresátom aktivity. Občianska, resp. spoločenská participácia zahŕňa nielen dobrovoľníctvo a neplatenú prácu v

prospech miestnej komunity, ale aj neformálne vzťahy, socializáciu a priateľstvá. Jej účelom je poskytnúť bezplatne nejaké materiálne alebo nemateriálne dobro druhým (finančné prostriedky, starostlivosť o pohodlie, sociálny kontakt). Cieľom môže byť zlepšenie životného prostredia, úprava okolia, separovanie odpadu a podobne. Občianska participácia predstavuje činnosti, ktoré vykonávajú občania v prospech občianskej spoločnosti.

Verejná participácia (public participation)

Verejná, resp. manažovaná participácia je organizovaný a metodický proces, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia verejnej správy a rozličných sociálnych skupín s cieľom iniciovať diskurz a kooperatívny konzultačný proces, zameraný na prijatie kolektívne záväzných rozhodnutí (Schroeter et al., 2016). Pod diskurzom v ideálnom prípade rozumieme interaktívne a iteratívne procesy deliberácie medzi občanmi resp. organizáciami ,,,,,

antipatia k apatii Kríza autorít vyvolaná nedôverou k establišmentom na národnej i mestskej úrovni, posilňovanou mnohokrát nezáujmom i neschopnosťou presvedčiť verejnosť o zmysluplnosti, transparentnosti rozhodovania, možnosti kontroly procesov a zodpovednosti pred občanmi.

Reakciou a našou motiváciou bolo Prešovčanom predstaviť AntiApatické mimovládne organizácie a aktivistov, zameraných na podporu nezávislej kultúry bez primeranej podpory mesta. Prezentácie

Obrana pred kritickým názorom laickej i odbornej verejnosti je znížiť záujem o veci verejné a podporiť neparticipáciu a občiansku apatiu.

a výstavy ich činnosti sa realizovali v centre nezávislej kultúry – Wave. Galérii Abylimpiáda, na hrade Šariš a v Libresse Prešov. Fotografie zaznamenali aktivity mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia dlhoročne v Prešove a vytvárajú priestor pre aktívny dialóg formou besied, umeleckých, sociálnych i športových aktivít. Mnohokrát nielen dopĺňajú,ale aj nahrádzajú činnosť mestských inštitúcií.

antipatia k apatii Text k obrázku

Text k obrázku Text k obrázku

Text k obrázku

COVID 19

Humoroterapia

Literatúru i ďalšie materiály nájdete na : http://preragsk.weebly.com/dokumenty.html

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu