Page 1


ODBORNÉ PORADENSTVO

mesačník vydávaný v slovenskom jazyku

Prostredníctvom renomovaných odborníkov z praxe zabezpečujeme pre svojich zákazníkov odborné služby vo forme: • telefonického poradenstva, kde v pracovných dňoch denne v čase 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. odborníci radia z oblastí: dane a účtovníctvo – na tel. čísle 0900 211 535 mzdy, personalistika a pracovné právo – na tel. čísle 0900 211 636 • písomného poradenstva, kde odborníci zašlú písomnú odpoveď na otázku z akejkoľvek oblasti fax: 041/705 34 34 e-mail: listaren@epi.sk korešpondenčná adresa: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A/8336, 010 01 Žilina

Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/70 53 210 fax: 041/70 53 214 www.poradcapodnikatela.sk

(Cena hovoru s DPH je 0,60 € / 18 Sk za 1 minútu.)

Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: BTO print, s. r. o. Martina Rázusa 23A/8336 010 01 Žilina

Obsah čísla 3/2011 podľa rubrík Daň z príjmov Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Marta Lešková) Zamestnanecká prémia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Martina Paliderová, PhD.) Hlásenie o vyúčtovaní dane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Dagmar Piršelová) Preddavky na daň z príjmov PO v roku 2011 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Iveta Petrovická) Preddavky na daň z príjmov FO na rok 2011 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Dagmar Piršelová)

2 12 15 18 25

Mzdy a odvody Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 . . . . (Ing. Jolana Strýčková) Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie od 1. januára . . . . . . (Ing. Eva Gášpárová) Odvody poistného od 1. 1. 2011 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Jolana Strýčková)

30 50 63

Verejná správa Náležitosti rozhodnutia na určenie výšky miestnych daní . . . . . . . . . . . . . . Lehoty pre obec ako správcu miestnych daní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Katarína Skalová)

79 81

Spolupracovníci redakcie: Ing. Marián Drozd Ing. Beáta Jarošová Ing. Dagmar Piršelová Bibiána Špániková Inzercia: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/70 53 251, 0918 635 305 fax: 041/70 53 214 e-mail: majercikova@epi.sk Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky tel.: 041/70 53 222 fax: 041/70 53 343 Služby zákazníkom: tel.: 041/70 53 600 fax: 041/70 53 343 e-mail: bonus@epi.sk Telefonické poradenstvo: pracovné dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 535 pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Cena hovoru je 0,60 € (18 Sk) za minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/70 53 434 e-mail: listaren@epi.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú. 184196713/7500

82

Maloobchodné predajne: Tomášikova 20 832 05 Bratislava tel.: 02/434 268 15 e-mail: batomasikova@epi.sk

85 87

Tematínska 10 851 05 Bratislava tel.: 02/682 03 655 e-mail: tematinska@epi.sk

Vrcholový manažment a financie Likvidátor v procese zrušenia obchodnej spoločnosti likvidáciou . . . . . . . (Ing. Mária Cvečková, CA) Štyri výsledky hospodárenia firmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Máte vypracovanú PEST analýzu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Šéfredaktorka: Stella Machová e-mail: machova@epi.sk tel./fax: 041/70 53 250

Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo tel.: 031/78 99 929

Z judikatúry SR Zánik práva na vyrubenie dane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Jaroslava Betáková) Priemerné ceny pohonných látok v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene za január 2011 . . . . . . . . . . Kalendár podnikateľa marec 2011 Vyhľadávač DaÚ 2011 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

89 25 92 91

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 14 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer 663 pestúnskych rodín čiastkou 510 281 € a v rodinách našlo domov viac než 860 detí.

Veľkoobchod: tel.: 041/70 53 339, 0905 634 637 Sadzba daná do tlače: 22. 2. 2011 Cena predplatného na ročník 2011 s 5 % zľavou od 1. 1. 2011 je 78,34 €/2 360 Sk Konverzný kurz: 1 €/30,1260 Sk Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3313/09 ISSN: 1336-426X

1 3/2011


Daň z príjmov § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. (v znení platnom k 31. 12. 2010)

Daň z príjmov

Ročné zúčtovanie (1) Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, uvedené v § 5 ods. 1 písm. i) a v § 6 až 8 a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. (2) Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. (3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32. (4) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období za podmienok a do výšky ustanovenej osobitným predpisom na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11

2

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2010 Medzi povinnosti zamestnávateľa, ktoré mu po uplynutí kalendárneho roka vyplývajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), patrí aj povinnosť vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak o jeho vykonanie zamestnanec požiada. Zamestnanec, ktorý nemá v súlade s § 32 ZDP povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, ktorý mal v predchádzajúcom roku len príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území Slovenskej republiky, má slobodnú voľbu v rozhodovaní, ako svoju ročnú daňovú povinnosť vysporiada. Môže po uplynutí roka 2010 požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), a to do 15. februára 2011 alebo môže podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A.

Podmienky na vykonanie ročného zúčtovania za rok 2010 Podmienky, pri splnení ktorých môže zamestnávateľ vykonať zamestnancovi ročné zúčtovanie za rok 2010, sú ustanovené v § 38 ZDP. Žiadna z troch noviel ZDP (zákon č. 504/209 Z. z., č. 563/2009 Z. z. a č. 374/2010 Z. z.), ktoré ovplyvňujú zdaňovanie príjmov fyzickej osoby v roku 2010, sa nedotkla spôsobu a termínov na vykonanie ročného zúčtovania. Zákon č. 504/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2010, ustanovením § 52h ods. 13 ZDP ovplyvnil výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), keď určil, že pri výpočte nezdaniteľných častí podľa § 52g ods. 1 ZDP sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 bude vychádzať zo životného minima platného k 1. januáru 2009, t. j. zo sumy 178,92 €. V zmysle tohto ustanovenia ostali pre rok 2010 zachované tie isté sumy nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a tiež na manželského partnera, ako aj sumy násobkov platného životného minima používané pri ich výpočte, aké boli ustanovené pre rok 2009.

Kto môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania O vykonanie ročného zúčtovania môže v súlade s § 38 ZDP požiadať len ten zamestnanec, ktorý mal v roku 2010 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP). Písomnú žiadosť podáva zamestnanec najneskôr do 15. februára 2011 u svojho posledného zamestnávateľa, u ktorého mal podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na uplatnenie daňového bonusu. V prípade, že zamestnanec nemal v roku 2010 podpísané vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorého mal v roku 2010, o vykonanie ročného zúčtovania. O vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať zamestnanec, ktorý: l

v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie alebo životné poistenie ustanovené v § 11 ods. 9 až 11 ZDP,


Daň z príjmov okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal aj iné druhy príjmov, z ktorých sa vybrala daň zrážkou podľa § 43 ZDP, ak pri nich neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 ZDP (považuje tieto príjmy za daňovo vysporiadané) a ak nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 ZDP. V prípade, že mal zamestnanec v roku 2010 príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP, tieto môže považovať za daňovo vysporiadané (podobne ako to bolo už pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2009) alebo sa môže slobodne rozhodnúť, či ich zahrnie do ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonáva ročné zúčtovanie za rok 2010, zahrnie do základu dane v ročnom zúčtovaní len tie príjmy zo závislej činnosti zdaňované zrážkovou daňou, u ktorých si zamestnanec v žiadosti uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Zrazenú zrážkovú daň z týchto príjmov započíta zamestnávateľ zamestnancovi v ročnom zúčtovaní ako preddavok na jeho ročnú daňovú povinnosť. Ročnému zúčtovaniu u zamestnávateľa podliehajú povinne len tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkom na daň podľa § 35 ZDP. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2010 len tomu zamestnancovi, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP. V ročnom zúčtovaní za rok 2010 prihliadne na: l preukázané úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie, l preukázané úhrady povinného poistného a príspevkov, ktoré platil zamestnanec sám priamo príslušnej zdravotnej poisťovni alebo Sociálnej poisťovni, l nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 a § 52g ods. 1 písm. a) ZDP, l nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 a § 52g ods. 1 písm. b) ZDP, l nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP (na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie), l nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 7 ZDP (poberatelia dôchodkov), l daňový bonus, l uplatnenie zamestnaneckej prémie, l zrazené preddavky na daň, ak zamestnanec písomne požiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára 2011 a v tomto termíne doloží všetky potrebné doklady. l

Záväzný termín na doloženie dokladov Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie roka 2010, napr. doklad o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti od iného zamestnávateľa, doklad preukazujúci uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu, predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za rok 2010 je to do 15. februára 2011. V prípade, ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, zamestnávateľ mu ročné zúčtovanie nevykoná a zamestnanec je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP.

Lehota na vykonanie ročného zúčtovania V prípade, že zamestnanec splnil všetky podmienky na vykonanie ročného zúčtovania, zamestnávateľ mu povinne vykoná ročné zúčtovanie za rok 2010 najneskôr do 31. marca 2011. Rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca (t. j. preplatok na dani) zamestnávateľ

ods. 4, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 7, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše vyhlásenie, ktorého vzor určí ministerstvo. (5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období za podmienok a do výšky ustanovenej osobitným predpisom nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň a zrazenej dani, ak zamestnanec použije postup podľa § 43 ods. 7, z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32). Pokračovanie na str. 4

Príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkovou daňou môžu byť predmetom ročného zúčtovania poslednýkrát za rok 2010. Zákon č. 548/2010 Z. z., ktorý novelizoval ZDP od 1. januára 2011, vypustil zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zrážkovou daňou. Na základe tejto zmeny predmetom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2011 bude už len príjem zo závislej činnosti zdaňovaný preddavkom na daň.

3 3/2011


Daň z príjmov § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. Pokračovanie zo str. 3 (6) Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a) a daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8. (7) Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura. Ak

4

zamestnancovi vráti a daňový bonus alebo jeho časť alebo zamestnaneckú prémiu do výšky ustanovenej ZDP mu vyplatí najneskôr vo výplate za mesiac apríl 2011. Ak úhrn zrazených preddavkov a dane zamestnanca je vyšší ako výška jeho ročnej daňovej povinnosti, tento rozdiel v prospech zamestnanca mu zamestnávateľ vráti najneskôr vo výplate za mesiac apríl. Vo vzťahu k správcovi dane o tento rozdiel zníži zamestnávateľ svoju odvodovú povinnosť na preddavkoch a na dani, a to nielen v príslušnom mesiaci, kedy preplatok zamestnancovi vo výplate poukazuje, ale môže takto postupovať až do konca zdaňovacieho obdobia roka 2011. Ak zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní vypláca zamestnancovi daňový bonus a zamestnaneckú prémiu, potom vo vzťahu k správcovi dane o sumu vyplateného daňového bonusu a zamestnaneckej prémie môže znižovať odvod preddavkov na daň a dane, a to najneskôr do konca roka 2011. Ak zamestnávateľ rozdiel dane vrátený v ročnom zúčtovaní v prospech zamestnanca nemá s čím započítať (vykazuje nízke alebo nulové preddavky na daň a sumu preplatku vyplatil zamestnancovi z vlastných prostriedkov), môže požiadať príslušný daňový úrad v súlade s § 40 ods. 8 ZDP o vrátenie tejto sumy. Správca dane mu požadovanú sumu poukáže do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. Podobne aj v prípade vyplatenia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v ročnom zúčtovaní z vlastných prostriedkov zamestnávateľa, keď zamestnávateľ nemôže o vyplatenú sumu znížiť odvod preddavkov na daň a dane, môže zamestnávateľ požiadať miestne príslušného správcu dane o poukázanie tejto sumy podľa § 35 ods. 7 ZDP. Žiadosť o poukázanie sumy daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, ktoré zamestnávateľ vyplatil zamestnancom z vlastných prostriedkov, je súčasťou štvrťročného prehľadu [§ 39 ods. 9 písm. a) ZDP]. Vzor tlačiva štvrťročného prehľadu pre rok 2011 určilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo FS č. 12/2010. Je to isté tlačivo, ktoré zamestnávateľ podával za príslušné štvrťroky roka 2010. Ak zamestnancovi vyjde z ročného zúčtovania za rok 2010 daňový nedoplatok (suma zrazených preddavkov v priebehu roka 2010 je nižšia, ako je výška jeho ročnej daňovej povinnosti) presahujúci sumu 3,32 €, zráža ho zamestnávateľ zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca, a to aj postupne, najneskôr do konca roka 2011. Zamestnávateľ zráža nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania, aj keď je do sumy 3,32 €, ak si zamestnanec v ročnom zúčtovaní uplatnil daňový bonus alebo ak zamestnanec uplatňuje postup podľa § 50 ZDP (podáva v roku 2011 vyhlásenie na poukázanie 2 % zo svojej daňovej povinnosti roka 2010 na osobitné účely). Zamestnávateľ je povinný odviesť zrazený nedoplatok alebo zrazenú časť nedoplatku správcovi dane, a to v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

Ročný základ dane z príjmov zo závislej činnosti Výpočet ročného základu dane z príjmov zo závislej činnosti u zamestnanca je ustanovený v § 5 ods. 8 ZDP. Základom dane (čiastkovým základom dane) zamestnanca sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré mu plynuli v roku 2010, znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný zamestnanec platiť, ako aj príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca rovnakého druhu. Zákon o dani z príjmov umožňuje v § 5 ods. 8 ZDP uplatniť zdravotníckemu pracovníkovi pri výpočte jeho ročného základu dane z príjmov zo závislej činnosti aj úhrady zdravotníckeho pracovníka na jeho ďalšie vzdelávanie. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Títo si môžu okrem poistného a príspevkov znížiť úhrn svojich zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni, ktorá zabezpečuje študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Uplatniť možno len preukázateľne zaplatené úhrady v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v roku 2010, a to len do výšky ustanovenej osobitným predpisom. Osobitným predpisom, podľa ktorého si zdravotnícky pracovník uplatňuje pri ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 zníženie úhrnu hrubých príjmov zo závislej činnosti o úhrady


Daň z príjmov na svoje ďalšie vzdelávanie, je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov.

Zahrnutie príjmu zo závislej činnosti do základu dane v závislosti od jeho vyplatenia Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2010 možno zahrnúť len tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnancovi plynuli za toto obdobie najneskôr do 31. januára 2011 (mal ich vyplatené najneskôr do konca januára 2011).

Základ dane znížený o nezdaniteľné časti základu dane Podľa § 15 písm. a) ZDP sa daň z príjmov fyzickej osoby vypočíta sadzbou dane 19 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane. Základ dane zamestnanca z dosiahnutých príjmov zo závislej činnosti v roku 2010 sa v ročnom zúčtovaní (a tiež v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby) znižuje len o nezdaniteľné časti základu dane, ktoré sú uvedené v § 11 a 52g ods. 1 ZDP, ak spĺňa ustanovené podmienky na ich uplatnenie.

zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie. (8) Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

n

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2010 je závislá od výšky dosiahnutého základu dane daňovníka a tiež od toho, či je alebo nie je fyzická osoba poberateľom niektorého dôchodku uvedeného v § 11 ods. 7 ZDP. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) a § 52g ods. 1 písm. a) bod 1 ZDP v sume 4 025,70 € (22,5-násobok sumy platného životného minima 178,92 €) si fyzická osoba uplatní v roku 2010 v plnej výške, ak dosiahla v zdaňovacom období roka 2010 základ dane maximálne do sumy 86-násobku platného životného minima, t. j. maximálne vo výške 15 387,12 €. Nárok na nezdaniteľnú sumu 4 025,70 € má však len ten daňovník, ktorý nie je poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP od 1. januára 2010 alebo skôr. V § 11 ods. 7 ZDP sú vymenované tieto dôchodky: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, zo starobného dôchodkového sporenia, ako aj dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a výsluhový dôchodok (ďalej len „dôchodok“). Ak fyzická osoba poberá niektorý z dôchodkov od 1. januára 2010 a skôr, má za podmienky, že jej celoročný základ dane z príjmov nepresiahol sumu 15 387,12 €, nárok na uplatnenie nezdaniteľnej sumy na daňovníka len vo výške rozdielu medzi sumou 4 025,70 € a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku v roku 2010. V prípade, že zamestnanec dosiahol za zdaňovacie obdobie roka 2010 základ dane z príjmov vyšší ako 86-násobok platného životného minima, čo je suma 15 387,12 €, potom sa nezdaniteľná suma na daňovníka vypočíta ako rozdiel 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto zamestnanca. 44-násobok platného životného minima za rok 2010 sa rovná sume 7 872,48 € (44 x 178,92 €). Opäť platí, že nárok na takto vypočítanú nezdaniteľnú sumu má len ten, kto nie je poberateľom výsluhového dôchodku od 1. januára 2010 alebo skôr. Ak fyzická osoba poberá takýto dôchodok k 1. januáru 2010, vypočítaná nezdaniteľná sumu podľa § 11 ods. 2 písm. b) a § 52g ods. 1 písm. a) bod 2 ZDP sa zníži ešte o sumu vyplateného výsluhového dôchodku v roku 2010. n Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) Základ dane z príjmov fyzickej osoby v roku 2010 možno znížiť aj o nezdaniteľnú sumu na manželku (manžela) vo výške 4 025,70 €. Táto nezdaniteľná suma však závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastného príjmu jeho manželského partnera, s ktorým žije v domácnosti. Ak je základ dane z príjmov u zamestnanca do výšky 176-násobku platného životného minima, čo je suma 31 489,92 €, potom jeho nezdaniteľná suma na manželku

Uhradené náklady na svoje špecializačné štúdium si zdravotnícki pracovníci uplatňujú v ročnom zúčtovaní (resp. v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby) za rok 2010 poslednýkrát. Zákon č. 548/2010 Z. z., ktorý novelizoval ZDP od 1. januára 2011, už tento výdavok zdravotníckeho pracovníka vypustil zo ZDP. Preto jeho uplatnenie v ročnom zúčtovaní za rok 2011 už nebude možné.

§ 11 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. (7) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.

5 3/2011


Daň z príjmov

Pri ročnom zúčtovaní za rok 2010 si daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou už druhé zdaňovacie obdobie môže znížiť svoj základ dane z príjmov aj o nezdaniteľnú sumu na manželku a o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie podľa § 11 ods. 3 a 4 vo väzbe na § 52g ods. 1 tohto zákona. Musí však spĺňať okrem všeobecných podmienok ustanovených v § 11 ZDP aj podmienku, že zo zdrojov na území Slovenskej republiky dosiahol v roku 2010 najmenej 90 % zo všetkých svojich príjmov, ktoré mu v roku 2010 plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Splnenie tejto podmienky daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania vyhlási v časti IV žiadosti.

SPEKTRUM Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Verejnosť sa môže stať spolutvorcom nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia SR dnes sprístupnilo na svojej internetovej stránke k pripravovanej norme interaktívny dotazník. „Pri príprave nového zákona o ochrane prírody a krajiny by sme radi poznali názory a predstavy odbornej i laickej verejnosti, mimovládnych organizácií a súkromných vlastníkov pozemkov. Príroda a krajina, v ktorej žijeme, je našou spoločnou vizitkou. Preto aj jej nespochybniteľná a účinná ochrana musí byť naším spoločným záujmom,“ uviedol minister József Nagy. Návrh nového zákona predloží rezort životného prostredia na rokovanie vlády do konca tohto roka. Rezort chce pripraviť celkom nový ucelený právny predpis, ktorý dosiahne úplný súlad s európskou legislatívou a bude komplexne riešiť aj problémy vyplývajúce z praxe. Ide napríklad o novú zonáciu chránených území, účinnejšie riešenie náhrad za obmedzenie bežného hospodárenia či zmeny v spôsobe výpočtu náhrady škôd spôsobených chránenými živočíchmi.

6

(manžela) sa vypočíta ako rozdiel sumy 4 025,70 € (čo je 22,5-násobok platného životného minima) a výšky vlastného príjmu manželského partnera [§ 11 ods. 3 písm. a) a § 52g ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov]. Do vlastného príjmu manželského partnera zníženého o povinné poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť manžel (manželka), sa podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov nezahŕňajú: zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendiá poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. V prípade, že základ dane z príjmov presiahne u zamestnanca 176-násobok platného životného minima (základ dane vyšší ako 31 489,92 €), vypočíta sa jeho nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ako rozdiel 66,5-násobku platného životného minima (čo je suma 11 898,18 €) a jednej štvrtiny základu dane tohto zamestnanca. Výsledná suma sa zníži ešte o výšku vlastného príjmu manželky (manžela). Ak by podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy boli splnené u zamestnanca len za časť roka 2010, môže sa základ dane zamestnanca znížiť len o pomernú sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane vypočítanej podľa § 11 ods. 3 a § 52g ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky. n

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie – ako nezdaniteľná časť základu dane z príjmov Základ dane z príjmov za rok 2010 možno u fyzickej osoby znížiť aj o nezdaniteľnú časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na životné poistenie [§ 11 ods. 4 písm. a) až c) ZDP]. Ak spĺňa zamestnanec podmienky ustanovené v § 11 ods. 9 až 14 ZDP na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane, môže si zníženie základu dane z príjmov za rok 2010 uplatniť v maximálnej úhrnnej sume 398,33 €. Základnou podmienkou uplatnenia účelového sporenia a životného poistenia na zníženie základu dane je doba trvania zmluvného vzťahu najmenej 10 rokov a výplata plnení najskôr po uplynutí 10 rokov a najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka, u životného poistenia najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov. Podmienky na uplatnenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie sú definované priamo v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmena v uplatňovaní nezdaniteľných súm v roku 2011 Zákon č. 548/2010 Z. z., ktorý novelizoval ZDP od 1. januára 2011, vypustil zo ZDP možnosť uplatnenia nezdaniteľnej sumy na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré si za rok 2010 uplatňuje daňovník na zníženie základu dane z príjmov v maximálnej výške 398,33 €. Pri ročnom zúčtovaní za rok 2011, resp. v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 už uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy nie je možné. Za zdaňovacie obdobie roka 2011 prichádza tiež k obmedzeniu uplatňovania nezdaniteľnej sumy na daňovníka a nezdaniteľnej sumy na manželku (manžela), a to len z aktívnych príjmov fyzickej osoby, ktorými sú príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pre roky 2009 a 2010 bola určená vo výške 22,5-násobku platného životného minima. Pre rok 2011 je vymedzená základná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, a to vo výške 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia roka 2011, čo je suma 3 559,30 € (19,2 x 185,38). Mesačná nezdaniteľná suma na daňovníka od januára do decembra 2011 je 296,60 €.


Daň z príjmov Ročná daňová povinnosť zamestnanca Základ dane z príjmov fyzickej osoby znížený o uplatnené nezdaniteľné časti základu dane sa zaokrúhli na eurocenty nadol a zdaní sa sadzbou dane 19 %. Ročná daňová povinnosť fyzickej osoby na dani z príjmov vypočítaná či už v ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby sa zníži o uplatnenú sumu daňového bonusu. Za zdaňovacie obdobie roka 2010 je to vo výške 240,12 € (ročná nároková suma) na každé vyživované nezaopatrené dieťa daňovníka žijúce s ním v domácnosti.

Daňový bonus na dieťa Daňový bonus definuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. n) ZDP ako sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, ktorá mu je vyplatená podľa § 33 tohto zákona. Pri ročnom vysporiadaní dane za rok 2010, či už v ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, si môže daňovník uplatniť nárok na daňový bonus, ak jeho zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti boli v roku 2010 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. vo výške 1 846,20 €. Ak táto podmienka u daňovníka nie je splnená, môže mu vzniknúť nárok na daňový bonus aj za podmienky, že z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu nehnuteľností) dosiahol v roku 2010 zdaniteľný príjem aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal kladný základ dane. Ročná suma daňového bonusu na jedno dieťa pri splnení celoročných podmienok je v roku 2010 vo výške 240,12 €, a to na každé vyživované nezaopatrené dieťa žijúce s oprávnenou osobou v domácnosti. Ak sa daňový bonus uplatňuje len za niektoré mesiace roka 2010, potom vzniká oprávnenej osobe nárok za obdobie január až jún 2010 vo výške 20,00 € a za obdobie júl až december 2010 v sume 20,02 € (mesačne) na jedno dieťa.

Uplatnenie daňového bonusu daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si môže za rok 2010 (už druhé zdaňovacie obdobie) uplatniť nárok na daňový bonus na dieťa za ustanovených podmienok v § 33 zákona o dani z príjmov, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2010 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Túto skutočnosť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vyhlasuje v IV. časti žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania.

Zamestnanecká prémia Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi v rámci ročného zúčtovania za rok 2010 aj zamestnaneckú prémiu, ak o ňu zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania požiada a ak spĺňa podmienky na jej uplatnenie ustanovené v § 32a ods. 1 a 2 ZDP. V prípade, že zamestnanec nesplní čo i len jednu z ustanovených podmienok v § 32a ods. 1 a 2 ZDP, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Súbežné uplatnenie zamestnaneckej prémie a nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 ZDP nie je možné. Zamestnanec, ktorému nevznikol nárok za rok 2010 na zamestnaneckú prémiu, má nárok na uplatnenie nárokových nezdaniteľných častí základu dane, pre uplatnenie ktorých spĺňa podmienky ustanovené v § 11 a § 52g ods. 1 zákona o dani z príjmov. Zamestnaneckú prémiu si zamestnanec uplatňuje dobrovoľne, a to priamo v tlačive žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. Jej uplatnenie zamestnanec zrealizuje v V. časti žiadosti, kde uvedie, či žiada alebo nežiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie a súčasne vyhlási, že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu podľa § 32a ods. 1 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré žiadosť predkladá.

§ 33 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Daňový bonus (1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. (2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

§ 32a ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Zamestnanecká prémia (1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi a) vzniká, ak 1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov, 3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, okrem príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), 4. nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), 5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode, 6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom

7 3/2011


Daň z príjmov dôchodku (§ 11 ods. 7) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a 7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo, b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu. (2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

Ak vzniká zamestnancovi nárok na zamestnaneckú prémiu, jeho ročná daňová povinnosť je nulová. Uvedené vyplýva z § 32a ods. 8 zákona o dani z príjmov. Keďže podmienky priznania nároku na zamestnaneckú prémiu v porovnaní s rokom 2009 sa v roku 2010 nezmenili, preto ich podrobne nerozoberáme. Údaje potrebné na výpočet zamestnaneckej prémie podľa § 32a ods. 3 ZDP: – ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 4 025,70 € – 6-násobok minimálnej mzdy za rok 2010 1 846,20 € – 12-násobok minimálnej mzdy za rok 2010 3 692,40 €, – základ dane vypočítaný podľa § 5 ods. 8 ZDP z 12-násobku 3 199,20 €, minimálnej mzdy – maximálna výška zamestnaneckej prémie za 12 kalendár157,04 €. nych mesiacov roka 2010

Preukazovanie nároku uplatnených súm v žiadosti Preukazovanie uplatneného nároku v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2010 podľa podmienok v § 37 ZDP, či už ide o nezdaniteľné sumy, daňový bonus alebo iné uplatnené nároky, ostáva v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2009 nezmenené.

Aktuálne vzory tlačív pre daň z príjmov zo závislej činnosti

Finančný spradajca č. 1/2011 uverejnil: Audit a kontrola

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010 dve oznámenia, predmetom ktorých sú vzory tlačív pre daň z príjmov zo závislej činnosti potrebné pre vykonanie ročného zúčtovania, ako aj pre ďalšie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo ZDP. Aj na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky www.finance.gov.sk a www.drsr.sk sú uverejnené tieto odporúčané vzory tlačív súvisiacich s vykonaním ročného zúčtovania a tiež záväzné vzory tlačív pre daň z príjmov zo závislej činnosti.

Vykonanie ročného zúčtovania za rok 2010 – príklady

1. Zásady odborného vzdelávania vládnych audítorov

Zamestnávateľ vykonal za zdaňovacie obdobie roka 2010 ročné zúčtovanie dvom zamestnancom, ktorí ho požiadali do 15. februára 2011 o jeho vykonanie.

Problematika daňová

2 Zamestnanec č. 1:

2. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/7114/ 2011-732 o uverejnení vzoru daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja, ktorý je prílohou vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 553/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a poučenia na vyplnenie daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

8

Pán Oto poberal v roku 2010 len príjmy zo závislej činnosti. Iný zdaniteľný príjem, ktorý by podliehal ročnému vyrovnaniu dane, v roku 2010 nemal. V žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, ktorú podal do 15. februára 2011, si uplatňuje nezdaniteľnú sumu na manželku, ktorá poberá rodičovský príspevok. Vlastný príjem manželky bol v roku 2010 nulový. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa do vlastného príjmu manželského partnera nezapočítava. Pán Oto má dve deti, na ktoré si v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2010 vo vyhlásení uplatňoval nárok na daňový bonus. V roku 2010 si platil pán Oto aj poistné na životné poistenie v celkovej sume 700 €, ktoré si uplatňuje v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania na zníženie základu dane. Zamestnávateľ mu však uplatní len sumu 398,33 €. Doklad preukazujúci splnenie podmienky na uplatnenie poistného na životné poistenie zamestnanec doložil k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára 2011. Mzdový list zamestnanca v úhrne za rok 2010 v €: Hrubý príjem zamestnanca za r. 2010 Zrazené poistné a príspevky (13,4 %) Základ dane Nezdaniteľná suma na daňovníka uplatnená počas roka vo vyhlásení Základ dane znížený o nezdaniteľnú sumu na daňovníka počas roka Zranené preddavky na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov Daňový bonus

16 800,00 2 251,20 14 548,80 4 025,70 10 523,10 1 999,32 480,24


Daň z príjmov ROČNÉ ZÚČTOVANIE PREDDAVKOV NA DAŇ za rok 2010 – pán Oto

Problematika účtovnícka

00

3. Oznámenie o oprave textu v opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/ 2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania

Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti (§ 5

16 800

zákona) v peňažnej i v nepeňažnej forme, vrátane príjmov zo sociálneho fondu, doplatkov za minulé roky, príjmov, z ktorých sa daň vybrala zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j), pri ktorých sa použil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. l) zákona.

a) Poistné a príspevky (§ 5 ods. 8 zákona)

2 251,20

b) Suma uhradená zdravotníckym pracovníkom za jeho ďalšie vzdelávanie (§ 5 ods. 8 zákona) 01

Základ dane [úhrn príjmov z r. 00 znížený o sumy z r. 00a) a z r. 00b), zaokrúhlený na eurocenty nadol]

02

Suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie (§ 5 ods. 9 zákona)

03

Základ dane [upravený a zaokrúhlený na eurocenty nadol (r. 01 + r. 02)]

04

14 548,80

14 548,80

04a na daňovníka

4 025,70

04b na manželku (manžela)

4 025,70

Nezdaniteľné časti základu 04c zaplatené a uplatnené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie dane

4. Bratislavský samosprávny kraj (Cenový výmer č. 1/2010)

04d zaplatená a uplatnená suma fin. prostriedkov na úče-

podľa § 11 lové sporenie v znení § 52g 04e zaplatené a uplatnené poistné na životné poistenie zákona 04f Spolu r. 04c + r. 04d + r. 04e = max. 398,33 eura

398,33 398,33 8 449,73

Spolu r. 04a + r. 04b + r. 04f

05

Zdaniteľná mzda (r. 03 – r. 04)

6 099,07

06

Daň podľa § 15 zákona, zaokrúhlená na eurocenty nadol2)

1 158,82 3)

07

Základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie

08

Počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie

09

Zamestnanecká prémia {[(r. 04a – r. 07) x 19 %] : 12 } x r. 08, zaokrúhlená na eurocenty nahor

10

Nárok na daňový bonus (v úhrne na všetky vyživované deti podľa § 33 zákona)

11 12

480,24

2)

Daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi, ktorí sú platiteľmi dane na všetky vyživované deti podľa § 33 zákona

480,24

Daňový bonus na vyplatenie zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania (r. 10 - r. 11 0)

13

Daňový bonus na vybratie od zamestnanca po vykonaní ročného zúčtovania (r. 10 - r. 11 0)

14

Úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi, ktorí

15

Suma dane vybranej zrážkou, považovaná za preddavok na daň (§ 43

1 999,32

sú platiteľmi dane, (§ 35 zákona), neupravený o daňový bonus ods. 7 zákona)

4)

16

Nedoplatok dane – neupravený (r. 06 – r. 14 – r.15 > 0)

17

Preplatok dane – neupravený (r. 06 – r. 14 – r. 15 < 0)

18

Nedoplatok (r. 16 + r. 13 – r. 17 – r. 9 – r. 12 > 0) (uvádza sa znamienko +) Preplatok (r. 16 + r. 13 – r. 17 – r. 9 – r. 12 < 0) (uvádza sa znamienko –)

840,50 – 840,50

Ďalší postup:

2 Zamestnanec č. 2: Pani Jana mala v roku 2010 len príjmy zo závislej činnosti: –

Problematika cenová – Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu

od hlavného zamestnávateľa z pracovného pomeru, a to vo výške minimálnej mzdy 307,70 € mesačne. U hlavného zamestnávateľa mala vo vyhlásení uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na školopovinného syna. V júni 2010 bola táto zamestnankyňa

Vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec: Zamestnávateľ vyplatí pánovi Otovi do výplaty „preplatok“ z ročného zúčtovania v sume 840,50 €. Suma ročnej daňovej povinnosti tohto zamestnanca je podstatne nižšia, ako je suma zrazených preddavkov na daň, a to z dôvodu uplatnenia nezdaniteľnej sumy na manželku (4 025,70 €) a nezdaniteľnej sumy na životné poistenie (398,33 €) v ročnom zúčtovaní. Vo vzťahu zamestnávateľ – správca dane: Preplatok z ročného zúčtovania, ktorý vznikol u tohto zamestnanca v sume 840,50 €, zahrnie zamestnávateľ do celkovej sumy preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania za všetkých zamestnancov, ktorým vykonal ročné zúčtovanie za rok 2010, a to do riadka 02 štvrťročného prehľadu. O celkový úhrn preplatkov zníži zamestnávateľ svoju odvodovú povinnosť príslušného mesiaca alebo následných mesiacov roka 2011 alebo požiada správcu dane o poukázanie sumy preplatku, ktorú vyplatil z vlastných prostriedkov a o ktorú nemohol znížiť svoju odvodovú povinnosť, a to v súlade s § 40 ods. 8 ZDP.

9 3/2011


Daň z príjmov LEGISLATÍVA

celý mesiac práceneschopná. Nemala vyplatený zdaniteľný príjem, ale len nemocenské dávky, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. V žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, ktorú podala do 15. 2. 2011, si uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu a daňový bonus na syna za mesiac jún. Podmienky ustanovené v § 32a ZDP na uplatnenie zamestnaneckej prémie a v § 33 ZDP na uplatnenie daňového bonusu pani Jana spĺňa.

Zbierka zákonov uverejnila: Čiastka 6 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 10/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 15. januára 2011 Čiastka 7 Vyhláška Národnej banky Slovenska č. 11/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národnej banky Slovenska č. 607/2008 Z. z. o niektorých podrobnostiach o hotovostnom peňažnom obehu a o zmene niektorých vyhlášok. Účinnosť: od 15. januára 2011 Čiastka 8 Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 12/2011 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 380/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah, forma a termín podávania hlásení prevádzkovateľov o medzinárodnom obchode s určenými látkami a o uvádzaní určených látok na trh. Účinnosť: od 1. februára 2011 Oznámenie Národnej banky Slovenska č. 13/2011 Z. z. o vydaní strieborných zberateľských euromincí v nominálnej hodnote 10 eur pri príležitosti 900. výročia vzniku zoborských listín. Platnosť: od 20. januára 2011 Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 14/2011 Z. z. o vydaní výnosu, ktorým sa zrušuje výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/7/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca arómy. Platnosť: od 20. januára 2011 Čiastka 9 Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 15/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva Pokračovanie na str. 12

10

Údaje zo mzdového listu zamestnanca: Hrubý príjem zamestnanca za r. 2010 Zrazené poistné (13,4 %)

3 384,70 € 452,10 €

Základ dane

2 932,60 €

Nezdaniteľná suma na daňovníka uplatnená počas roka

3 690,17 €

Základ dane znížený o nezdaniteľnú sumu na daňovníka počas roka Zrazené preddavky na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov Vyplatená suma daňového bonusu

0 0 220,12 €

od vedľajšieho zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce (9/2010) vo výške 220 €. Suma zrazeného preddavku na daň bola 41,80 €. Do 15. februára 2011 doložila pani Mária potvrdenie o tomto príjme k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. Výpočet zamestnaneckej prémie: Posudzovaný príjem, ktorý pani Jana dosiahla vo výške 3 604,70 €, je väčší ako je 6-násobok minimálnej mzdy 1 846,20 € a súčasne je nižší ako 12-násobok minimálnej mzdy 3 692,40 €. Výška zamestnaneckej prémie sa u nej vypočíta 19 % sadzbou dane zo sumy určenej ako rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka v sume 4 025,70 € a základom dane vypočítaným z 12-násobku minimálnej mzdy 3 692,40 € (podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov je to suma 3 199,20 €). Pani Jana poberala posudzované príjmy len 11 kalendárnych mesiacov. Preto sa ročný nárok zamestnaneckej prémie musí prepočítať na 11 mesiacov. Základ dane vypočítaný z 12-násobku minimálnej mzdy je 3 199,20 € (3 692,40 – 493,20). Rozdiel, z ktorého sa počíta zamestnanecká prémia, je 826,50 € (4 025,70 – 3 199,20 €). Zamestnanecká prémia – ročná suma: 19 % z 826,50 €, čo predstavuje 157,035 € (pred zaokrúhlením). Zamestnanecká prémia za 11 kalendárnych mesiacov: 157,035 : 12 x 11 = 143,948 €, po zaokrúhlení podľa § 32a ods. 4 zákona o dani z príjmov na eurocenty nahor je to suma 143,95 €. –

ROČNÉ ZÚČTOVANIE PREDDAVKOV NA DAŇ za rok 2010 – pani Jana 00

Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti (§ 5

3 604,70

zákona) v peňažnej i v nepeňažnej forme, vrátane príjmov zo sociálneho fondu, doplatkov za minulé roky, príjmov, z ktorých sa daň vybrala zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j), pri ktorých sa použil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. l) zákona.

a) Poistné a príspevky (§ 5 ods. 8 zákona)

452,10

b) Suma uhradená zdravotníckym pracovníkom za jeho ďalšie vzdelávanie (§ 5 ods. 8 zákona) 01

Základ dane [úhrn príjmov z r. 00 znížený o sumy z r. 00a) a z r. 00b), zaokrúhlený na eurocenty nadol]

02

Suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie (§ 5 ods. 9 zákona)

03

Základ dane [upravený a zaokrúhlený na eurocenty nadol (r. 01 + r. 02)]

3 152,60

3 152,60


Daň z príjmov 04

04a na daňovníka

0

04b na manželku (manžela)

0

Nezdaniteľné časti základu 04c zaplatené a uplatnené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie dane 04d zaplatená a uplatnená suma fin. prostriedkov na úče-

podľa § 11 lové sporenie v znení 04e zaplatené a uplatnené poistné na životné poistenie § 52g zákona

0 0 0

04f Spolu r. 04c + r. 04d + r. 04e = max. 398,33 eura

0

Spolu r. 04a + r. 04b + r. 04f

0

05

Zdaniteľná mzda (r. 03 – r. 04)

06

Daň podľa § 15 zákona, zaokrúhlená na eurocenty nadol2)

07

Základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie3)

08

Počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie

11

09

Zamestnanecká prémia {[(r. 04a – r. 07) x 19 %] : 12 } x r. 08, zaokrúhlená na eurocenty nahor

143,95

Nárok na daňový bonus (v úhrne na všetky vyživované deti podľa § 33

240,12

10

zákona)

0 3 199,20

Daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi, ktorí sú platiteľmi dane, na všetky vyživované deti podľa § 33 zákona

220,12

12

Daňový bonus na vyplatenie zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania (r. 10 – r. 11 0)

20

Daňový bonus na vybratie od zamestnanca po vykonaní ročného zúčtovania (r. 10 – r. 11 0)

14

Úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi, ktorí

41,80

sú platiteľmi dane (§ 35 zákona), neupravený o daňový bonus

15

Suma dane vybranej zrážkou, považovaná za preddavok na daň (§ 43 ods. 7 zákona)

4)

16

Nedoplatok dane – neupravený (r. 06 – r. 14 – r.15 > 0)

17

Preplatok dane – neupravený (r. 06 – r. 14 – r. 15 < 0)

18

Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Európska únia (EÚ) zintenzívňuje boj proti falšovaniu liekov. Európsky parlament totiž v stredu schválil legislatívu, ktorá má zabrániť falošným liekom dostať sa do legálnej distribučnej siete a ohroziť tak zdravie a životy pacientov. Novelizovaná smernica zavádza bezpečnostné prvky a opatrenia, ktoré umožnia vystopovať liek od výrobcu až k spotrebiteľovi. Ako ďalej agentúru SITA informoval parlament, nové pravidlá sa týkajú aj internetového predaja a ich súčasťou sú tiež sankcie pre falšovateľov.

2)

11

13

SPEKTRUM

41,80

Nedoplatok (r. 16+ r. 13 – r. 17 – r. 9 – r. 12 > 0) (uvádza sa znamienko +) Preplatok (r. 16 + r. 13 – r. 17 – r. 9 – r. 12 < 0) (uvádza sa znamienko –)

– 205,75

Ďalší postup: Daňový bonus v sume 20 € vyplatený pani Jane v ročnom zúčtovaní zahrnie zamestnávateľ do celkovej sumy vyplácaného daňového bonusu všetkým zamestnancom v príslušnom mesiaci a uvedie ho v riadku č. 5 alebo v riadku 10 štvrťročného prehľadu (a vo väzbe na tieto riadky tiež v r. A až D). O sumu vyplateného daňového bonusu znižuje zamestnávateľ svoju odvodovú povinnosť na preddavkoch v príslušnom mesiaci alebo následných mesiacoch roka 2011 alebo požiada správcu dane podľa § 35 ods. 7 ZDP o poukázanie sumy daňového bonusu vyplatenej z vlastných prostriedkov. Žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu je uvedená v IV. časti štvrťročného prehľadu. Vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie vo výške 143,95 € zahrnie zamestnávateľ do celkovej sumy zamestnaneckej prémie vyplatenej všetkým svojim zamestnancom, ktorým vykonáva ročné zúčtovanie za rok 2010, a to do riadka č. 6 alebo riadka 11 štvrťročného prehľadu (a v previazanosti na tieto riadky uvedie sumu tiež v r. E až H). O celkový úhrn vyplatenej zamestnaneckej prémie za príslušný mesiac zníži zamestnávateľ svoju odvodovú povinnosť príslušného mesiaca a ak zamestnaneckú prémiu alebo jej časť vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov, znižuje o túto sumu svoju odvodovú povinnosť aj v ďalších mesiacoch roka až do konca roka 2011. Postup započítavania vyplatenej zamestnaneckej prémie s odvodovou povinnosťou zamestnávateľa v ďalších mesiacoch roka 2011 môže zamestnávateľ nahradiť druhým spôsobom, pri ktorom požiada správcu dane o poukázanie sumy zamestnaneckej prémie vyplatenej z vlastných prostriedkov, a to podľa § 35 ods. 7 ZDP. Žiadosť o poukázanie zamestnaneckej prémie vyplatenej zamestnancovi z vlastných prostriedkov zamestnávateľa je súčasťou tlačiva štvrťročného prehľadu v jeho V. časti. Spracovala: Ing. Marta Lešková

Vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec: Preplatok z ročného zúčtovania vo výške 205,75 €, ktorý vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vo výplate, pozostáva zo sumy zamestnaneckej prémie vo výške 143,95 €, zo sumy daòového bonusu 20 € a zo sumy preplatku dane 41,80 €. Poznámka: Ak zamestnancovi vznikne za rok 2010 nárok na zamestnaneckú prémiu, jeho ročná daňová povinnosť sa rovná nule a všetky zrazené preddavky na daň, resp. zrážková daň z príjmov zahrnutých do ročného zúčtovania, sa mu v ročnom zúčtovaní vrátia ako daňový preplatok.

Vo vzťahu zamestnávateľ – správca dane: Preplatok z ročného zúčtovania, ktorý vznikol pani Jane v sume 41,80 €, zahrnie zamestnávateľ do celkovej sumy preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania za všetkých zamestnancov, ktorým vykonal ročné zúčtovanie za rok 2010, a to do riadka č. 02 štvrťročného prehľadu. O celkový úhrn preplatkov zníži zamestnávateľ svoju odvodovú povinnosť príslušného mesiaca alebo následných mesiacov roka 2011 alebo požiada správcu dane o poukázanie celkovej sumy preplatku, ktorú zamestnávateľ vyplatil z vlastných prostriedkov a o ktorú si neznížil svoju odvodovú povinnosť, a to podľa § 40 ods. 8 ZDP.

11 3/2011


Daň z príjmov LEGISLATÍVA Pokračovanie zo str. 10 financií Slovenskej republiky č. 419/2006 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. februára 2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 16/2011 Z. z. o prijatí zmien a doplnkov príloh A a B k Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR). Platnosť: od 25. januára 2011 Čiastka 10 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 17/2011 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Zmluve o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS). Platnosť: od 25. januára 2011 Čiastka 11 Oznámenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 18/2011 Z. z. o vydaní rozhodnutia, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov. Platnosť: od 26. januára 2011 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 19/2011 Z. z. o uložení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Platnosť: od 26. januára 2011 Čiastka 12 Oznámenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 20/2011 Z. z. o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zložení komisie, rozhodovaní komisie, organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie a kritériá na vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie. Platnosť: od 27. januára 2011 Čiastka 13 Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 21/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytovanie dotácií a kritériá pre vyhodnocovanie žiadostí o poskytovanie dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Účinnosť: od 29. januára 2011 Pokračovanie na str. 15

12

Daň z príjmov Zamestnanecká prémia Právna úprava zákona o dani z príjmov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2009, priniesla do oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnosti nový prvok – tzv. zamestnaneckú prémiu. Úlohou vlády bolo, aby motivovala ľudí pracovať aj za nižšiu mzdu. Veľa ľudí uprednostňuje život na sociálnych dávkach viac ako na nízkej mzde. Úlohou bolo zvýšiť rozdiel v čistom príjme medzi ľuďmi, ktorí pracujú, a tými, ktorí sú odkázaní na dávky od štátu. Daňovník, ktorý splnil zákonom stanovené podmienky v zdaňovacom období roku 2010, si môže za toto obdobie pri ročnom zúčtovaní dane z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania znížiť daň o sumu priznanej zamestnaneckej prémie. Zamestnanecká prémia je vlastne záporná daň. Zamestnanec, ktorý má základ dane nižší ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka, t. j. 4 025,70 €, má výslednú daň rovnú nule, čiže neplatí žiadnu daň štátu. Po zavedení zamestnaneckej prémie takýto zamestnanec dostane sumu „zápornej dane“ od štátu. Od základu dane zamestnanca (príjem zamestnanca znížený o jeho odvody) sa odpočíta suma nezdaniteľnej časti na daňovníka a výsledkom môže byť záporné číslo. Z tejto zápornej sumy sa vypočíta 19 % a výsledkom je záporná daň, t. j. zamestnanecká prémia, ktorú štát vyplatí zamestnancovi. Výška sumy má hranicu 157,04 €. Zamestnanci s nízkym zárobkom si ju môžu uplatniť nie mesačne, ale až pri ročnom zúčtovaní dane. Úlohou tohto príspevku je vysvetliť vplyv zamestnaneckej prémie ako faktora motivácie zamestnať sa pre nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva. O jej význame svedčia aj konkrétne príklady, ktoré sú uvedené v príspevku.

Nárok na priznanie zamestnaneckej prémie Nárok na priznanie zamestnaneckej prémie má daňovník, ktorý: l

má základ dane nižší ako 4 025,70 €;

l

nemá príjmy v zahraničí, ale len na území Slovenskej republiky;

l

dosiahol príjmy zo závislej činnosti (príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, alebo príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, alebo príjmy z prostriedkov sociálneho fondu) v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, teda najmenej 6 x 307,70 = 1 846,20 €;

l

príjmy poberal minimálne šesť kalendárnych mesiacov (nemusí to byť 6 kalendárnych mesiacov po sebe), nezapočítava sa však kalendárny mesiac, za ktorý dosiahol príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru;

l

neuplatní si v daňovom priznaní „oddanenie“ príjmov zdanených zrážkovou daňou;

l

nebude poberať podiely na zisku (dividendy) pri majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo družstve alebo ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo ako tichý spoločník s. r. o., alebo ako podielnik pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou;


Daň z príjmov l

l

l

l

l

l l

l

l l

l

l

l

l

nebude poberať podiely na zisku ako zamestnanec bez účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva; nebude poberať príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o. a komanditistov komanditných spoločností; nebude mať príjmy ako ústavný činiteľ Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor alebo vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky; nebude poberať odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, napr. odmena poslanca mesta, obce, mestskej časti alebo odmena za účasť na voľbách vo volebnej okrskovej komisii; nebude poberať odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody; nebude poberať obslužné; nebude mať nepeňažné príjmy v súvislosti s poskytnutím služobného vozidla na súkromné účely; nebude mať príjem plynúci z výhry alebo z ceny zo súťaže vyhlásenej zamestnávateľom; nebude mať príjmy ako zvýhodnenie pri nákupe zamestnaneckej opcie; nebude mať príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých sa neuplatní „oddanenie“; nebude mať príjmy z kapitálového majetku okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých sa neuplatní „oddanenie“; nebude mať ostatné príjmy okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých sa neuplatní „oddanenie“; nebude poberať dôchodok (starobný, predčasný starobný, výsluhový) od začiatku príslušného roka ani nebude mať dôchodok spätne k začiatku roka priznaný; nebude zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom roku poskytne príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta).

Výpočet sumy zamestnaneckej prémie Zamestnanecká prémia sa uplatňuje daňovníkovi, ktorý má príjmy len zo závislej činnosti a uplatňuje sa až na konci zdaňovacieho obdobia. Vypočíta sa porovnávaním nezdaniteľnej časti základu dane a základu dane daňovníka. Od výšky zdaniteľného príjmu daňovníka závisí výpočet zamestnaneckej prémie. Možnosti výpočtu: 1. Zdaniteľný brutto príjem daňovníka je v rozmedzí od 1 846,20 € do 3 692,40 €. Daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie mal príjem minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a maximálne 12-násobku minimálnej mzdy. Zamestnanecká prémia (ZP) sa vypočíta 19 % z rozdielu nezdaniteľnej čiastky základu dane na daňovníka a základu dane zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. ZP = 19 % z (4 025,70 – základ dane zo sumy 3 692,40) = 157,04 € Základ dane (ZD) z minimálnej mzdy pre r. 2010, čiže zo sumy 307,70 €, sa vypočíta takto: Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 307,70 € sú: – 1,4 % nemocenské poistenie = 4,30 €, – 3 % invalidné poistenie = 9,20 €,

2 Príklad č. 1: Daňovník mal mesačný hrubý príjem 320 €. Za 12 kalendárnych mesiacov je to v úhrnnej sume 3 840 €. Daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Výška zamestnaneckej prémie sa vypočíta takto: Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 320 €: – 1,4 % nemocenské poistenie = 4,48 €, – 3 % invalidné poistenie = 9,60 €, – 4 % starobné poistenie = 12,80 €, – 1 % nezamestnanosť = 3,20 €, – 4 % zdravotné poistenie = 12,80 €. Spolu sú odvody zamestnanca 42,88 € za mesiac, čo je 514,56 € za rok. ZD = 3 840 – 514,56 = 3 325,44 € ZP = 19 % z (4 025,70 – 3 325,44) = 19 % x 700,26 = 133,05 € Zamestnanecká prémia daňovníka bude 133,05 €. S rastúcim príjmom bude zamestnanecká prémia klesať.

2 Príklad č. 2: Daňovník mal mesačný hrubý príjem 400 €. Za 12 kalendárnych mesiacov je to v úhrnnej výške 4 800 €. Daňovník presiahol zdaniteľné príjmy vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Výška zamestnaneckej prémie sa vypočíta takto: Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 400 €: – 1,4 % nemocenské poistenie = 5,60 €, – 3 % invalidné poistenie = 12 €, – 4 % starobné poistenie = 16 €, – 1 % nezamestnanosť = 4 €, – 4 % zdravotné poistenie = 16 €. Spolu sú odvody zamestnanca 53,60 € za mesiac, čo je 643,20 € za rok. ZD = 4 800 – 643,20 = 4 156,80 € ZP = 19 % z (4 025,70 – 4 156,80) = 19 % x (–131,10) = – 24,91 € Zamestnanecká prémia daňovníka podľa výpočtu je – 24,91 €. Čiže nevzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, lebo daňovník dosiahol vyšší príjem, ako je nezdaniteľná čiastka 4 025,70 €.

13 3/2011


Daň z príjmov 2 Príklad č. 3: Daňovník mal mesačný hrubý príjem 390 €, ale nepracoval celý rok 12 kalendárnych mesiacov. Pracoval 10 mesiacov. Jeho príjem bol 3 900 €. Zamestnancovi, ktorý za rok 2010 poberal príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 kalendárnych mesiacov, sa suma zamestnaneckej prémie kráti. Ročná vypočítaná suma sa nezaokrúhľuje. Vypočítaná pomerná časť ZP sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Výška zamestnaneckej prémie sa vypočíta takto: Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 390 €: – 1,4 % nemocenské poistenie = 5,46 €, – 3 % invalidné poistenie = 11,70 €, – 4 % starobné poistenie = 15,60 €, – 1 % nezamestnanosť = 3,90 €, – 4 % zdravotné poistenie = 15,60 €. Spolu sú odvody zamestnanca 52,26 € za mesiac, čo je 522,60 € za 10 mesiacov. ZD = 3 900 – 522,60 = 3 377,40 € ZP = 19 % z (4 025,70 – 3 377,40) = 19 % x 648,30 = 123,177 € Skutočná výška prémie sa musí krátiť 123,177 / 12 x 10 = 102,65 €.

2 Príklad č. 4: Daňovník časť roka pracoval v trvalom pracovnom pomere za minimálnu mzdu a časť roka bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Má nárok na zamestnaneckú prémiu? Nie, držiteľ živnostenského oprávnenia, hoci aj 1 deň za zdaňovacie obdobie 2010, nemá nárok na priznanie zamestnaneckej prémie.

– 4 % starobné poistenie = 12,30 €, – 1 % nezamestnanosť = 3,00 €, – 4 % zdravotné poistenie = 12,30 €. Spolu sú odvody zamestnanca 41,11 € za mesiac, čo je 493,20 € za rok. ZD = 12-násobok minimálnej mzdy (3 692,40) – (ročné odvody) 493,20 = 3 199,20 € ZP = 19 % z (4 025,7 – 3 199,20) = 19 % z 826,50 = 157,035 € Vypočítaná zamestnanecká prémia sa zaokrúhli na eurocenty nahor, čiže 157,04 €. Daňovníkovi, ktorý mal za minulý rok priemerný mesačný príjem 307,70 € a splnil podmienky na vyplatenie zamestnaneckej prémie, zamestnávateľ vyplatí zamestnaneckú prémiu v maximálnej výške 157,04 €. 2. Zdaniteľný brutto príjem daňovníka je 3 692,40 € a viac, ale max. 4 025,70 €. U daňovníka, ktorý mal mesačný príjem vyšší, ako je minimálna mzda, ale zároveň menší ako nezdaniteľné minimum, sa výška zamestnaneckej prémie vypočíta nasledovne: ZP = 19 % z (4 025,70 – základ dane zamestnanca) Výška zamestnaneckej prémie sa znižuje spolu s rastúcim príjmom. (Príklady č. 1 až 4)

2 Príklad č. 5: Dôchodca je zamestnaný na trvalý pracovný pomer za minimálnu mzdu 307,70 € mesačne. Má nárok na zamestnaneckú prémiu? Nie, lebo je poberateľom starobného dôchodku a vtedy nemá nárok na ZP.

2 Príklad č. 6: Daňovníčka je zamestnaná na trvalý pracovný pomer s minimálnou mesačnou mzdou a zároveň bola v zdaňovacom období 2010 členkou volebnej komisie. Dostala odmenu za výkon funkcie 30 €. Má nárok na priznanie zamestnaneckej prémie? Nie, lebo bola členkou volebnej komisie a bola jej vyplatená odmena za výkon funkcie v štátnych orgánoch. V prípade, ak by nebola členkou volebnej komisie, mala by nárok na vyplatenie maximálnej výšky zamestnaneckej prémie 157,04 €.

2 Príklad č. 7: Daňovník pracoval počas zdaňovacieho obdobia 2010 len na dohodu o vykonaní práce za minimálnu mzdu. Má nárok na priznanie zamestnaneckej prémie? Nie, pretože príjem, ktorý dosiahol daňovník z práce na dohodu o vykonaní práce, nie je príjmom zahrnovaným pre výpočet zamestnaneckej prémie.

2 Príklad č. 8: [1] BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ, K.: Dane v teórii a praxi. Žilina. EDIS Žilina 2010. [2] MIHÁL, J.: Daňové a odvodové tipy. TREND Holding. Bratislava 2009. [3] Zákon č. 563/2009 Z. z. [4] www.drsr.sk [5] www.socpoist.sk

14

Daňovník pracoval počas celého zdaňovacieho obdobia 2010 za minimálnu mzdu. Jeho ďalším príjmom bol príjem z prenájmu vlastného bytu. Má nárok na priznanie zamestnaneckej prémie? Nie, pretože daňovník, ktorý má príjem z prenájmu nehnuteľností, nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Spracovala: Ing. Martina Paliderová, PhD. Žilinská univerzita, Fakulta FPEDaS, Katedra ekonomiky


Daň z príjmov

Daň z príjmov Hlásenie o vyúčtovaní dane MF SR vydalo vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010 (oznámenie č. MF/27400/ 2010-7) vzor tlačiva „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse“. Predmetné tlačivo a poučenie na jeho vyplnenie sú prílohou tohto oznámenia. Pripomíname, že každý zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti (má svoje DIČ), je povinný najneskôr do konca marca 2011 predložiť svojmu správcovi dane toto hlásenie za rok 2010. Vychádzame z § 39 ods. 9 písm. b) a § 49 ods. 2 a ods. 12 cit. zákona. Podľa § 49 ods. 11 nie je povinný hlásenie predložiť ten zamestnávateľ, ktorý v roku 2010 vôbec nevyplácal (neposkytoval) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor možno nájsť aj na internete (napr. www.finance.gov.sk, www.drsr.sk). Ak na túto povinnosť v zákonnej lehote zamestnávateľ „zabudne“, hrozí mu vyrubenie pokuty vo výške 66,38 €. Ak ho nepredloží ani v lehote určenej týmto správcom dane vo výzve, bude mu uložená pokuta v dvojnásobnej výške. Na ilustráciu uvádzame názorne vyplnené tlačivo hlásenia za rok 2010.

Stručný komentár k vybraným riadkom: Všetky údaje (identifikačné a číselné) sú vymyslené a uvedené len na ilustráciu. Riadok 0 – úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za všetkých (štyroch) zamestnancov. Ide o príjmy vyplatené najneskôr do konca januára 2011, ak sa týkali roku 2010 alebo aj skorších období (zo mzdových listov, príp. evidencie). Ide len o preddavkovo zdanené príjmy. Riadok 1 – preddavky na daň týkajúce sa príjmov uvedených v r. 0 (vypočítané pred znížením o daňové bonusy a zamestnaneckú prémiu). Riadok 2 – úhrn preplatkov na dani z ročného zúčtovania za rok 2009, o ktoré bol znížený odvod preddavkov na daň. Riadok 4 – odvodová povinnosť, ktorá sa týka preddavkov na daň za rok 2010 (pred realizovanými daňovými bonusmi a zamestnaneckou prémiou). Riadok 5 – vyplatená suma daňových bonusov v priebehu roku 2010 za dvoch zamestnancov (240,12 + 120,12 = 360,24 €) a vybratá suma v rámci ročného zúčtovania za rok 2009 za neoprávnene vyplatený bonus za mesiac december 2009 vo výške 20 € u 2. zamestnanca (str. 3). Celková suma = 360,24 – 20 = 340,24 €. Riadok 6 – vyplatená zamestnanecká prémia za rok 2009 (1. zamestnancovi na str. 3). Riadok 7 – celková odvodová povinnosť zamestnávateľa, ktorá sa týka preddavkov na daň za rok 2010, po znížení o realizované daňové bonusy a zamestnaneckú prémiu. Riadok 8 – skutočne odvedené preddavky na daň (z účtovníctva). Časť III. – realizovaná a odvedená daň zrážkou (dvakrát bol vyplatený príjem vo výške 200 € brigádnikom bez podpísaného vyhlásenia na zdanenie príjmov zo závislej činnosti). Z časti IV. vyplýva, že zamestnávateľ daňové bonusy a zamestnaneckú prémiu vyplácal zo zrazených preddavkov na daň. Na strane 3 (časť V.) sú uvedení menovite štyria zamestnanci, ktorým boli vyplácané preddavkovo zdaňované príjmy zo závislej činnosti v roku 2010. Súčet údajov z riadkov 4 = r. 0 na strane 2, z riadkov 7 = r. 1 na strane 2, z riadkov 8 = r. 5 na strane 2. a údaj z riadku 9 = r. 6 na strane 2. Spracovala: Ing. Dagmar Piršelová

LEGISLATÍVA Pokračovanie zo str. 12 Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 22/2011 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Účinnosť: od 1. februára 2011 Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 23/2011 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 55/2002 Z. z., ktorou sa určujú sídla a územné obvody krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru a sídla hasičských staníc v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 737/2002 Z. z. Účinnosť: od 1. februára 2011 Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 24/2011 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. februára 2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 25/2011 Z. z. o zmenách a doplneniach zoznamu zmluvných strán, urobených vyhláseniach a uplatnených výhradách k Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996. Platnosť: od 29. januára 2011 Čiastka 14 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 26/2011 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Chočské vrchy. Účinnosť: od 15. februára 2011 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 27/2011 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia. Účinnosť: od 15. februára 2011 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 28/2011 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Čergov. Účinnosť: od 15. februára 2011

15 3/2011


Daň z príjmov

16


Daň z príjmov

17 3/2011


Daň z príjmov § 66 ods. 3 zákona č. 511/2003 Z. z. (3) Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise. Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise, môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.

§ 42 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. (11) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

Daň z príjmov Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2011 Preddavky sú všeobecne definované v § 66 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní “). Podľa odseku 1 tohto ustanovenia preddavkom treba rozumieť povinnú platbu na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Podľa odseku 2 daňovník platí preddavok na daň l

v prípadoch určených zákonom o správe daní alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v nich ustanovených,

l

na základe rozhodnutia správcu dane.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby, je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Preddavky sú komplexne upravené v ustanovení § 42 tohto zákona. Preddavky podľa rozhodnutia správcu dane sa platia vtedy, ak bolo vydané rozhodnutie o preddavkoch, či už z úradnej moci alebo na žiadosť právnickej osoby. V súčasnosti existujú dva spôsoby určenia preddavkov, a to podľa § 66 ods. 3 zákona o správe daní alebo podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak platenie preddavkov vyplýva z osobitného zákona a daňový úrad vydá rozhodnutie o odlišnom platení, resp. neplatení preddavkov, je rozhodnutie správcu dane prioritné a prestávajú platiť tie časti osobitného predpisu, ktoré sú predmetným rozhodnutím dotknuté.

Výška preddavkov a termíny platenia Podľa všeobecných pravidiel ustanovených v § 42 ods. 1 až 3 zákona o dani z príjmov sa platenie preddavkov rozdeľuje do troch skupín. Toto rozdelenie vychádza zo zámeru diferencovať daňovníkov pre potreby platenia preddavkov podľa výšky dane, z ktorej sa preddavky počítajú. Výnimka z týchto pravidiel je možná len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Pre výšku preddavkov a termíny ich platenia je rozhodujúca daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

2 Príklad č. 1: Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010 vykázala na riadku 500 základ dane 120 411,28 €, daň po prepočte sadzbou dane 19 % vo výške 22 878,14 €, zápočet zaplatenej dane v zahraničí na riadku 710 vo výške 11 180,32 €, zrazenú daň na riadku 830 vo výške 421,17 €. Výpočet dane na účely určenia výšky preddavkov na riadku 910 priznania: 22 878,14 € – 11 180,32 € – 421,17 € = 11 276,65 €

18

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu, uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. Pre platenie preddavkov v roku 2011 je to daň uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2010 na riadku 910. Na účely stanovenia výšky preddavkov na daň v roku 2011 sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočíta zo základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2010 uvedeného na riadku 500 daňového priznania, prenásobeného sadzbou dane 19 %. Takto vypočítaná daň sa zníži o sumu uvedenú na riadku 610 (úľava na dani podľa zákona o dani z príjmov), na riadku 710 (zápočet dane zaplatenej v zahraničí) a na riadku 830 (suma dane vybranej zrážkou považovaná za preddavok na daň).


Daň z príjmov Daňovník, ktorého daň za zdaňovacie obdobie roka 2010 uvedená na riadku 910 daňového priznania presiahla 16 596,96 €, je povinný platiť počnúc prvým mesiacom roka 2011 mesačné preddavky vo výške 1/12 z tejto dane. Všetky preddavky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sú platené. Daňovník, ktorého daň za zdaňovacie obdobie roka 2010 uvedená na riadku 910 daňového priznania presiahla 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 €, platí v roku 2011 preddavky štvrťročne vo výške 1/4 z tejto dane. Preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavky na daň v roku 2011 neplatí ten, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. za zdaňovacie obdobie roka 2010, uvedená na riadku 910 daňového priznania nepresahuje sumu 1 659,70 €, s výnimkou prípadov, ak správca dane daňovníkovi určí platenie preddavkov rozhodnutím podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov do lehoty na podanie priznania Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Podľa odseku 3 tohto paragrafu lehotu na podanie daňového priznania možno predĺžiť na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane najviac o tri celé kalendárne mesiace. Ak ide o daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, táto lehota sa predĺži podaním oznámenia najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov. Podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti. Ide o daň uvedenú v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Daňové priznanie za rok 2010 musí byť podané najneskôr do 31. marca 2011. Do tejto lehoty sa platia preddavky z daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za rok 2009. Lehotu na podanie daňového priznania za rok 2010 si môže daňovník predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane najneskôr do 30. júna 2011, resp. daňovník, ktorý má príjmy zo zdrojov v zahraničí, najneskôr do 30. septembra 2011. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa platia preddavky z daňovej povinnosti za rok 2009 až do uplynutia predĺženej lehoty. Ak sa daň za rok 2009 týkala len časti zdaňovacieho obdobia, je daňovník povinný na účely platenia preddavkov vypočítať si daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie. Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti bude daňovník postupovať spôsobom určeným pre prepočet dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorý je uvedený v § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Prepočet na účely platenia preddavkov (mesačné, štvrťročné) sa vykoná tým spôsobom, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 sa platia preddavky mesačne v prípade, ak posledná známa daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za rok 2009 bola vyššia ako 16 596,96 €. Ak táto daň presiahla 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 €, platí sa preddavok štvrťročne. Povinnosť platiť preddavky sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého daň za rok 2009 nepresiahla 1 659,70 €. Preddavky sú splatné do konca príslušného mesiaca alebo do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie

Podľa § 13 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov, ak pripadne deň splatnosti preddavku na daň na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, dňom jeho splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň.

2 Príklad č. 2: Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010 uviedla daň pre výpočet preddavkov vo výške 21 650,41 €. Pretože daň presiahla sumu 16 596,96 €, spoločnosť sa stáva mesačným platiteľom preddavkov. Preddavky v roku 2011 bude platiť vo výške 1 804,20 € (21 650,41 : 12 = 1 804,2008, po zaokrúhlení 1 804,20 €), a to vždy do konca príslušného mesiaca.

Podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov preddavky sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

2 Príklad č. 3: Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010 uviedla daň pre výpočet preddavkov vo výške 8 562,20 €. Daň presiahla sumu 1 659,70 €, ale nepresiahla sumu 16 596,96 €, preto sa spoločnosť stáva štvrťročným platiteľom preddavkov. Preddavky za 1. až 4. štvrťrok 2011 bude platiť vo výške 2 140,50 € (8 562,20 : 4 = 2 140,55), a to vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

2 Príklad č. 4: Daň pre účely stanovenia preddavkov na daň podľa daňového priznania za rok 2010 je vo výške 1 160,10 €. Pretože je daň nižšia ako 1 659,70 €, spoločnosť v roku 2011 nebude platiť preddavky a daň za toto zdaňovacie obdobie vyrovná do 31. 3. 2012, resp. v predĺženej lehote na podanie priznania.

2 Príklad č. 5: Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2009 vykázala na riadku 910 daň na účely určenia výšky preddavkov na daň v sume 10 137,29 €. Z tejto dane vyplynulo platenie štvrťročných preddavkov na daň vo výške 2 534,32 € (10 137,29 € : 4 = 2 534,3225 €, po zaokrúhlení 2 534,32 €). Preddavok je splatný do

19 3/2011


Daň z príjmov konca kalendárneho štvrťroka, t. j. do 31. 3. 2011.

2 Príklad č. 6: Spoločnosť vznikla splynutím dvoch daňovníkov dňa 1. júla 2010. Od júla 2010 platila mesačné preddavky vo výške 1 350 € vypočítané zo súčtu dane daňovníkov, ktorí zanikli splynutím, ktorú uviedli v daňovom priznaní za rok 2009. Povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2010 (od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010) má spoločnosť do 31. 3. 2011. Do lehoty na podanie daňového priznania platí spoločnosť podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov mesačné preddavky vo výške 1 350 €.

2 Príklad č. 9: Spoločnosť si na základe oznámenia, ktoré podala daňovému úradu dňa 30. marca 2011, predĺžila lehotu na podanie priznania za rok 2010 do 30. 6. 2011. V tomto daňovom priznaní spoločnosť vykázala na riadku 910 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 64 512,10 €. Posledná známa daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za rok 2009 bola vo výške 28 233,19 €. Platenie preddavkov v roku 2011 bude nasledovné: – do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010, t. j. do 30. 6. 2011 platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2009 vo výške 2 352,76 € (28 233,19 : 12 = 2 352,7658 €, po zaokrúhlení 2 352,76 €); preddavky sú splatné vždy do konca príslušného mesiaca, – po predĺženej lehote na podanie daňového priznania, t. j. počnúc mesiacom júlom platí mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2010 vo výške 5 376,00 € (64 512,10 € : 12 = 5 376,0083 €, po zaokrúhlení 5 376,00 €); preddavky sú splatné vždy do konca príslušného mesiaca, – spoločnosť na preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania (do 30. 6. 2011) zaplatila menej o 18 139,44 € (5 376,00 € x 6 mesiacov = 32 256,00 €, 2 352,76 € x 6 mesiacov = 14 116,56 €, 32 256,00 € – 14 116,56 € = 18 139,44 €). Rozdiel na preddavkoch vyrovná do

20

daňového priznania podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov (pozri platenie preddavkov novými daňovníkmi). To znamená, že do lehoty na podanie daňového priznania pokračuje v platení preddavkov tak, ako ich platil v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Platenie preddavkov po lehote na podanie priznania Po podaní daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa platia preddavky z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Na základe toho počnúc mesiacom (štvrťrokom) nasledujúcim po lehote na podanie daňového priznania za rok 2010 (31. 3. 2011, resp. predĺžená lehota na základe podaného oznámenia) platí daňovník preddavky z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2010. Súčasne je daňovník povinný preddavky platené do lehoty na podanie daňového priznania vysporiadať tak, aby ich výška zodpovedala preddavkom vypočítaným z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Ak sú zaplatené preddavky do lehoty na podanie priznania nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania za rok 2010, daňovník je povinný rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatiť do konca mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania, t. j. v roku 2011 zaplatí rozdiel do 30. apríla 2011, prípadne do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí predĺženej lehoty na podanie priznania (§ 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov).

2 Príklad č. 7: Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010, ktoré podala v marci 2011, uviedla na riadku 910 pre výpočet výšky preddavkov daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 28 130,50 €. Posledná známa daňová povinnosť spoločnosti podľa priznania za rok 2009 je vo výške 10 388,37 €. Spoločnosť bude v roku 2011 platiť preddavky nasledovne: – do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2011 platí spoločnosť štvrťročné preddavky vypočítané z dane za rok 2009 vo výške 2 597,09 € (10 388,37 € : 4 = 2 597,0925 €, po zaokrúhlení 2 597,09 €); preddavok je splatný 31. marca 2011, – po lehote na podanie daňového priznania, t. j. počnúc mesiacom aprílom platí mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2010 vo výške 2 344,20 € (28 130,50 € : 12 = 2 344,2083 €, po zaokrúhlení 2 344,20 €); preddavky sú splatné vždy do konca príslušného mesiaca, – spoločnosť na preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie priznania (do 31. 3. 2011) zaplatila menej o 4 435,51 € (2 344,20 x 3 mesiace = 7 032,60 €, 7 032,60 € – 2 597,09 € = 4 435,51 €). Rozdiel na preddavkoch vyrovná do 2. mája 2011 (koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie priznania pripadá na sobotu, preto dňom jeho splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň).

2 Príklad č. 8: Spoločnosť vykázala v daňovom priznaní za rok 2009 stratu. Dňa 31. 3. 2011 podala daňové priznanie za rok 2010, v ktorom uviedla na riadku 910 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 8 830,20 €. Spoločnosť v roku 2011 platí preddavky nasledovne: – do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2011 spoločnosť preddavky neplatí, pretože jej posledná známa daňová povinnosť uvedená v priznaní za rok 2009 je nulová (daňová strata), – po termíne na podanie daňového priznania platí štvrťročné preddavky (počnúc druhým štvrťrokom) vypočítané z dane za rok 2010 vo výške 2 207,55 € (8 830,20 € : 4 = 2 207,55 €),


Daň z príjmov –

preddavok za prvý štvrťrok vo výške 2 207,55 € doplatí spoločnosť do 2. mája 2011 (koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie priznania pripadá na sobotu, preto dňom jeho splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň). Ak sú zaplatené preddavky do lehoty na podanie priznania vyššie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania za zdaňovacie obdobie roka 2010, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na žiadosť daňovníka vrátia. Ak preddavky do lehoty na podanie daňového priznania boli určené správcom dane inak v súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov, povinnosť vysporiadania takto určených preddavkov do výšky, ktorá zodpovedá preddavkom vypočítaným z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je iba v prípade, ak správca dane v rozhodnutí o určení preddavkov inak túto povinnosť výslovne uviedol. Ak v rozhodnutí správcu dane táto povinnosť nie je uvedená, preddavky určené rozhodnutím do lehoty na podanie daňového priznania inak nepodliehajú vysporiadaniu. Zákon v § 42 ods. 9 ukladá povinnosť vysporiadania len tých preddavkov, ktoré boli vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti.

Preddavky u daňovníka, ktorý podáva priznanie prvýkrát Daňovník, ktorý vznikol v roku 2010 a prvýkrát podáva daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie, postupuje pri platení preddavkov podľa § 42 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Pretože tento daňovník nemá poslednú známu daňovú povinnosť (nepodával daňové priznanie za rok 2009), v zdaňovacom období, v ktorom podáva daňové priznanie prvýkrát (rok 2011), do lehoty na podanie daňového priznania preddavky neplatí. Sumu preddavkov splatných za obdobie do podania daňového priznania (mesačné alebo štvrťročné), ktoré vypočíta podľa dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2010, vyrovná do 31. marca 2011, resp. do predĺženého termínu na podanie daňového priznania. Pretože u takéhoto daňovníka sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týka len časti zdaňovacieho obdobia, je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tým spôsobom, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi (§ 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov). Tento postup sa nepoužije u daňovníkov, ktorých doba trvania v roku 2010 je kratšia ako tri mesiace. Daňovník, ktorý existoval vo svojom prvom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, t. j. vznikol od októbra do decembra 2010, pre výpočet preddavkov neberie do úvahy daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ale v roku 2011 bude platiť preddavky na základe predpokladanej dane. Výšku predpokladanej dane uvedie v daňovom priznaní podanom za toto prvé zdaňovacie obdobie na riadku 910. Daňovník platí preddavky z predpokladanej dane vo výške a v termínoch podľa § 42 ods. 1 až 3 zákona o dani z príjmov. Preddavky splatné do podania daňového priznania (mesačné alebo štvrťročné), ktoré vypočíta podľa predpokladanej dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2010, vyrovná do 31. marca 2011, resp. do predĺženého termínu na podanie daňového priznania.

Daňovník, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia Nový daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka, preddavky neplatí. To znamená, že ak daňovník vznikne v roku 2011, preddavky v tomto roku nebude platiť a celoročnú daňovú povinnosť vyrovná v lehote na podanie priznania za rok 2011, t. j. do 2. apríla 2012. Uvedené sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí počas kalendárneho roka vznikli zlúčením, splynutím alebo rozdelením, u ktorých je platenie preddavkov upravené osobitným spôsobom v § 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Základom pre výpočet preddavkov u tejto skupiny daňovníkov je daň za obdobie, ktoré

1. augusta 2011 (koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie priznania pripadá na nedeľu, preto dňom jeho splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň).

2 Príklad č. 10: Spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010 vykázala na riadku 910 daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 11 650 €. Posledná známa daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za rok 2009 bola vo výške 21 576,04 €. Spoločnosť bude v roku 2011 platiť preddavky nasledovne: – do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2011 platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2009 vo výške 1 798,00 € (21 576,04 € : 12 = 1 798,0033 €, po zaokrúhlení 1 798,00 €); preddavky sú splatné vždy do konca príslušného mesiaca, – po lehote na podanie daňového priznania platí štvrťročné preddavky (počnúc druhým štvrťrokom) vypočítané z dane za rok 2010 vo výške 2 912,50 € (11 650 € : 4 = 2 912,50 €); preddavok je splatný vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka, – spoločnosť na preddavkoch od začiatku roka do lehoty na podanie priznania zaplatila viac o 2 481,50 € (1 798 € x 3 mesiace = 5 394 €, 5 394,00 € – 2 912,50 € = 2 481,50 €). Rozdiel sa použije na preddavok 2. štvrťroka alebo sa na žiadosť daňovníka vráti.

2 Príklad č. 11: Spoločnosť vznikla 1. mája 2010 a podáva prvýkrát daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2010 v lehote do 31. 3. 2011. Daň za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 5. 2010 do 31. 12. 2010, zistená podľa § 42 ods. 6 je vo výške 13 230 €. Spoločnosť bude platiť preddavky v roku 2011 nasledovne: – daň na účely platenia preddavkov vypočítaná na celé zdaňovacie obdobie je vo výške 19 845 € (13 230 € : 8 = 1 653,75 €, 1 653,75 x 12 = 19 845 €), – spoločnosť bude počnúc aprílom 2011 platiť mesačné preddavky vo výške 1 653,75 € (19 845 € : 12 =

21 3/2011


Daň z príjmov 1 653,75 €); preddavky sú splatné vždy do konca príslušného mesiaca, – preddavky splatné do lehoty na podanie daňového priznania vo výške 4 961,25 € (1 653,75 € x 3 mesiace) zaplatí do 31. 3. 2011.

2 Príklad č. 12: Akciová spoločnosť k 1. júlu 2011 zmení svoju právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Daň pre výpočet preddavkov akciovej spoločnosti uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2010 na riadku 910 bola vo výške 19 165 €, preto v roku 2011 platila mesačné preddavky vo výške 1 597,08 € (19 165 € : 12 = 1 597,0833 €, po zaokrúhlení 1 597,08 €). Spoločnosť s ručením obmedzeným bude v roku 2011 platiť preddavky vypočítané z dane akciovej spoločnosti uvedenej v daňovom priznaní za rok 2010. To znamená, že počnúc mesiacom júlom 2011 bude pokračovať v platení mesačných preddavkov vo výške 1 597,08 €.

2 Príklad č. 13: Dňom 1. septembra 2011 vznikne spoločnosť A splynutím spoločností B a C, ktoré k tomuto dňu zaniknú. Spoločnosť B vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2010 daň uvedenú na riadku 910 daňového priznania vo výške 8 900 €, spoločnosť C daň vo výške 18 400 €. Spoločnosť A bude platiť v roku 2011 preddavky zo súčtu dane spoločnosti B a spoločnosti C za rok 2010. Táto daň je vo výške 27 300 € (8 900 + 18 400), preto novovzniknutá spoločnosť A bude platiť počnúc septembrom 2011 mesačné preddavky vo výške 2 275 € (27 300 € : 12 = 2 275 €).

2 Príklad č. 14: Spoločnosť D sa k 1. augustu 2011 zlúči so spoločnosťou E, pričom spoločnosť D k tomuto dňu zanikne a spoločnosť E sa stane jej právnym nástupcom. Spoločnosť D vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2010 daň pre výpočet preddavkov vo výške 10 730 € a spoločnosť E daň vo výške 9 640 €. Spoločnosť E od 1. 8. 2011 bude platiť preddavky zo súčtu dane, ktorú uviedla v daňovom priznaní za rok 2010 a dane, ktorú uviedla v daňovom priznaní za rok

22

predchádzalo obdobiu, v ktorom došlo k zmene, t. j. zániku alebo vzniku právnickej osoby. n

Daňovník, ktorý v roku 2011 zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, t. j. z dane za zdaňovacie obdobie roka 2010.

n

Daňovník, ktorý vznikol v roku 2011 splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutých daňovníkov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov, t. j. zo súčtu dane za zdaňovacie obdobie roka 2010.

n

Daňovník, ktorý sa v roku 2010 zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane 1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, 2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu, t. j. zo súčtu dane týchto dvoch daňovníkov za zdaňovacie obdobie roku 2010. n

Daňovník, ktorý vznikol v roku 2011 rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

2 Príklad č. 15: Spoločnosť K sa 1. augusta 2011 rozdelí na dve novozaložené spoločnosti R a T. V daňovom priznaní za rok 2010 vykázala spoločnosť K na riadku 910 daň vo výške 32 150 €. Vlastné imanie zaniknutej spoločnosti sa rozdelilo na nástupnícke spoločnosti tak, že na spoločnosť R pripadlo 60 % a na spoločnosť T 40 %. Na účely výpočtu preddavkov novovzniknutých spoločností v roku 2011 sa daň spoločnosti K vykázaná za zdaňovacie obdobie roka 2010 rozdelí v pomere, v akom sa rozdelilo jej vlastné imanie na tieto nové spoločnosti: – spoločnosť R 60 % z 32 150 € = 19 290 € – spoločnosť T 40 % z 32 150 € = 12 860 € Spoločnosť T zaplatí za 3. a 4. štvrťrok 2011 štvrťročný preddavok vo výške 2 500 € (12 860 € : 4 = 3 215 €). Spoločnosť R bude platiť počnúc augustom 2011 mesačné preddavky vo výške 1 607,50 € (19 290 € : 12 = 1 607,50 €).

Platenie preddavkov daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou Zákon o dani z príjmov v § 42 ods. 10 osobitne rieši platenie preddavkov stálymi prevádzkarňami, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky daňovníkom so sídlom v zahraničí z vykonávania stavebnej alebo montážnej činnosti podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Povinnosť platiť preddavky podľa platných pravidiel majú len v tom prípade, ak tak určí správca dane. Inak sa daň zo zdaniteľných príjmov týchto stálych prevádzkarní zabezpečuje zrážaním preddavku na daň podľa § 44 zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov inak Zákon o dani z príjmov oprávňuje správcu dane meniť výšku preddavkov a spôsob ich platenia odchylne od pravidiel, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich


Daň z príjmov ustanovení § 42. Správca dane môže tak urobiť na základe žiadosti daňovníka alebo aj z vlastného podnetu v týchto prípadoch: l ak sú preddavky platené podľa predpokladanej dane a z objektívnych dôvodov je nutné ich upraviť, l ak sa preddavky stanovujú podľa § 42 ods. 3 a 4 – ide o prípady, kedy daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň, resp. prípady, kedy ide o platenie preddavkov u novovzniknutých daňovníkov splynutím, zlúčením, rozdelením, l ak je daňová povinnosť, na základe ktorej sú preddavky platené (daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, posledná známa daňová povinnosť), zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním, l ak suma preddavkov vypočítaná podľa ustanovení zákona o dani z príjmov napr. na základe dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nebude zodpovedať ročnej očakávanej daňovej povinnosti. Pretože na platenie preddavkov sa vzťahuje aj ustanovenie § 66 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v zákone o dani z príjmov. Správca dane určí preddavky v uvedených prípadoch formou rozhodnutia. V rámci konania o preddavkoch inak správca dane vychádza z ekonomickej a finančnej situácie, ktorú preukazuje daňový subjekt. V prípade, že o stanovenie preddavkov inak žiada daňovník, musí dôvody uvedené v žiadosti aj preukázať. Správca dane môže stanoviť inak len tie preddavky, u ktorých splatnosť ešte nenastala. Z toho dôvodu je potrebné žiadať správcu dane o určenie preddavkov inak zásadne pred termínom splatnosti a v dostatočnom časovom predstihu.

Platenie preddavkov v zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok V súlade s § 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov môže účtovná jednotka po písomnom oznámení zámeru zmeny účtovného obdobia miestne príslušnému daňovému úradu uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Ak v súlade s účtovníctvom dôjde k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím (§ 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Ak daňovník v roku 2010 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je podľa § 41 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V § 42 zákona o dani z príjmov nie je osobitne upravené platenie preddavkov pri zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak, preto sa postupuje podľa jednotlivých odsekov tohto ustanovenia. Do lehoty na podanie daňového priznania sa platia preddavky vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti (§ 42 ods. 7), po lehote na podanie daňového priznania z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (§ 42 ods. 6 a 9). Daňová povinnosť vykázaná za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok sa neprepočíta podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, pretože táto daň sa týka celého zdaňovacieho obdobia a nemožno ju považovať za daň za časť zdaňovacieho obdobia. V prípade, že suma preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok, nebude zodpovedať predpokladanej výške dane, na ktorú sú preddavky platené, môže správca dane na žiadosť daňovníka, ale aj z vlastného podnetu určiť platenie preddavkov inak. Ak daňovník počas hospodárskeho roka bude platiť štvrťročné preddavky vzhľadom na zákonom stanovený termín splatnosti v posledný deň kalendárneho

2010 spoločnosť D. Táto daň je vo výške 20 370 € (10 730 + 9 640), preto spoločnosť E bude počnúc augustom platiť mesačné preddavky vo výške 1 697,50 € (20 370 : 12 = 1 697,50 €).

2 Príklad č. 16: Spoločnosť si stanovila hospodársky rok od 1. augusta 2011 do 31. júla 2012. Obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 7. 2011 predstavuje samostatné zdaňovacie obdobie, za ktoré daňovník podá daňové priznanie najneskôr v lehote do 31. 10. 2011. Daň pre určenie preddavkov uvedená na riadku 910 tohto daňového priznania je vo výške 18 000 €. V daňovom priznaní za rok 2010 daň na účely platenia preddavkov bola vo výške 25 000 €. Spoločnosť počas hospodárskeho roka platí preddavky nasledovným spôsobom: – do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. od 1. 8. 2011 do 31. 10. 2011 platí spoločnosť mesačné preddavky vypočítané z dane za rok 2010 vo výške 2 083,33 € (25 000 € : 12 = 2 083,33 €); – po lehote na podanie daňového priznania, t. j. od 1. 11. 2011 do 31. 7. 2012 platí mesačné preddavky vypočítané z dane za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od 1. 1. 2011 do 31. 7. 2011, vo výške 1 500 € (18 000 : 12 = 1 500 €); – na preddavkoch od 1. 8. 2011 do 31. 10. 2011 zaplatí spoločnosť viac o 1 749,99 € (2 083,33 € x 3 mesiace = 6 249,99 €, 1 500 € x 3 mesiace = 4 500 €, 6 249,99 € – 4 500,00 € = 1 749,99 €). Rozdiel sa použije na budúce preddavky alebo sa na žiadosť daňovníka vráti.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Upozornenie pre odvádzateľov poistného na sociálne poistenie a pre poistencov Na internetovej stránke Sociálnej poisťovne (v časti Formuláre) sú zverejnené formuláre platné od 1. januára 2011: 1. Mesačný výkaz poistného a príspevkov + Poučenie na vyplnenie mesačného výkazu poistného a príspevkov,

23 3/2011


Daň z príjmov 2. Výkaz poistného a príspevkov + Poučenie na vyplnenie výkazu poistného a príspevkov, 3. Registračný list FO + Poučenie na vyplnenie registračného listu FO, 4. Registračný list zamestnávateľa + Poučenie na vyplnenie registračného listu zamestnávateľa. Tieto formuláre sú určené ako tlačivá na plnenie povinností podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Upozorňujeme odvádzateľov a poistencov, aby na plnenie príslušných povinností za obdobie od 1. januára 2011 používali tieto formuláre (nie staré verzie formulárov).

2 Príklad č. 17: Spoločnosť má stanovený hospodársky rok od 1. júna 2011 do 31. mája 2012. Splatnosť štvrťročných preddavkov bude nasledovná: – prvý preddavok – 30. 6. 2011, t. j. už po uplynutí jedného mesiaca, – druhý preddavok – 30. 9. 2011, – tretí preddavok – 31. 12. 2011, – štvrtý preddavok – 31. 3. 2012. Posledné dva mesiace v roku 2012 (apríl, máj) spoločnosť nebude platiť preddavky, pretože má zaplatené štyri preddavky.

2 Príklad č. 18: Spoločnosť platila v priebehu roka 2011 preddavky na daň z príjmov štvrťročne vo výške 6 351,22 €, na preddavkoch spolu zaplatila 25 404,88 €. V daňovom priznaní za rok 2011 podanom 31. marca 2012 vykázala daňovú povinnosť 24 218,14 €. Pretože daňová povinnosť je nižšia ako zaplatené preddavky, vznikol spoločnosti preplatok vo výške 1 186,74 € (25 404,88 € – 24 218,14 €). Z daňového priznania za rok 2011 jej po prepočítaní dane na účely platenia preddavkov vznikla povinnosť platiť v roku 2012 preddavky mesačne vo výške 2 018,17 €. Pretože spoločnosť nemá daňové nedoplatky, môže správca dane použiť vzniknutý preplatok na úhradu časti preddavku na apríl 2012 alebo preplatok na základe žiadosti vráti.

24

štvrťroka, môže nastať nerovnomerné rozloženie preddavkov na celé zdaňovacie obdobie. V prípade nerovnomerného rozloženia preddavkov počas zdaňovacieho obdobia môže daňovník požiadať správcu dane o stanovenie preddavkov inak, a tak výšku preddavkov prispôsobiť ich rozloženiu počas zdaňovacieho obdobia.

Kedy daňovník neplatí preddavky na daň Zo zákona nie je daňovník povinný platiť preddavky na daň v týchto prípadoch: l podľa § 42 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 nepresiahla 1 659,70 €, l podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, ak ide o daňovníka v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6 zákona (od vstupu do likvidácie alebo do konkurzu do skončenia týchto procesov), l podľa § 42 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak ide o daňovníka podľa § 42 ods. 8 a 10. Podľa týchto ustanovení daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, neplatí preddavky do lehoty na jeho podanie a daňovník so sídlom v zahraničí vykonávajúci v SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne platí preddavky, len ak ich určí správca dane, l podľa § 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ak ide o daňovníka, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením. Tento daňovník neplatí preddavky na zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol.

Vysporiadanie preddavkov s daňovou povinnosťou Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré boli preddavky platené, je potrebné preddavky na daň zaplatené v priebehu zdaňovacieho obdobia vysporiadať s priznanou daňou. Podľa § 66 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane. Pod sumou preddavkov podľa tohto ustanovenia treba rozumieť nielen preddavky podľa § 42, ale aj preddavky z titulu zabezpečenia dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov a daň vybranú zrážkou, ktorá sa považuje za preddavok podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ak suma preddavkov na daň je nižšia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniká na dani nedoplatok. Lehota na zaplatenie nedoplatku je uvedená v § 42 ods. 12 zákona o dani z príjmov a je totožná s lehotou na podanie daňového priznania. V prípade, že suma preddavkov na daň je vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniká na dani preplatok, ktorý sa vysporiada v súlade s § 63 zákona o správe daní a poplatkov.

Sankcie Ak sa preddavky na daň nezaplatia v správnej výške alebo v lehote ich splatnosti, správca dane daňovníkovi vyrubí sankčný úrok podľa § 35b zákona o správe daní a poplatkov. Sankčný úrok sa vyrubí z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený, a to za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie priznania. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Spracovala: Ing. Iveta Petrovická


Daň z príjmov § 66 zákona č. 511/1992 Zb.

Daň z príjmov Preddavky na daň z príjmov fyzických osôb na rok 2011 Preddavok na daň je platba na daň, ktorú je povinný zaplatiť daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane nie je známa. Táto definícia vyplýva z § 66 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Platí sa v prípadoch určených buď osobitným predpisom, alebo aj na základe rozhodnutia správcu dane. Ide vlastne o platenie dane „dopredu“, ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia poberá zdaniteľné príjmy. Ide o to, že daň z príjmov sa všeobecne platí až po skončení roka – ide o zabezpečenie priebežných príjmov štátneho rozpočtu. Osobitným predpisom, z ktorého je potrebné vychádzať, je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Preddavky na daň z príjmov platia fyzické osoby v zmysle ZDP: l podľa § 34 (daňovníci si ich platia sami na daňový úrad), l podľa § 44, kedy je platiteľ príjmu za stanovených podmienok povinný z peňažného príjmu zraziť daň na jej zabezpečenie, ktorá sa považuje za preddavok na daň, l podľa § 35 (ak ide o príjmy zo závislej činnosti, kedy preddavky na daň zrážajú z úhrnu mesačných príjmov zamestnávatelia ako platitelia dane) a l podľa § 43 (ide o daň vyberanú zrážkou, ktorá sa považuje za preddavok na daň, ak sa daňovník rozhodne tento príjem zahrnúť do daňového priznania alebo ročného zúčtovania ak ide o príjmy zo závislej činnosti – vo väčšine prípadov bude tento postup možný naposledy za rok 2010). Vidíme, že preddavky na daň sa platia pri dani z príjmov dvoma spôsobmi. Buď si ich platí sám daňovník, alebo je to platiteľ príjmu, ak je platiteľom dane, ktorý za zrážku majetkovo zodpovedá. Podstatné je, že po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítajú na úhradu dane. Zdaňovacím obdobím na účely dane z príjmov je kalendárny rok. Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti je postup odlišný. V priebehu roka je to kalendárny mesiac. Po skončení roka platí v zmysle § 4 ods. 3 ZDP, že príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi do konca januára po skončení roka, za ktorý sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že napr. výplata za december 2010 realizovaná v mesiaci január 2011 sa zamestnancovi započíta do základu dane roku 2010. Pri nezaplatení preddavkov hrozia sankcie.

Postihy za neplatenie preddavkov Ak daňovník „zabudne“ preddavky na daň zaplatiť načas a v správnej výške, vzťahujú sa naňho nemalé sankcie. Podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona o správe daní správca dane vyrubí sankčný úrok v prípade, ak daňovník nezaplatí preddavok na daň z príjmu v lehote alebo vo výške podľa ZDP. Sankčný úrok sa vypočíta z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok uvedenej základnej úrokovej sadzby nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa použije sadzba 15 %.

Preddavky (1) Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. (2) Daňovník platí určený preddavok na daň a) v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v nich ustanovených, b) na základe rozhodnutia správcu dane. (3) Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise. Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise, môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu. (4) Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR (v Eur za 1 l) ZA ROK 2011 PODĽA MESIACOV Rok 2011 január

Názov výrobku Benzín Benzín LPG automobilový automobilový 95 oktánový 98 oktánový 1,384

1,545

0,701

Motorová nafta 1,269

PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR V ROKU 2011 (TÝŽDENNÉ) (v EUR za 1 l) Názov výrobku Referenčné Benzín Benzín LPG obdobie automobilový automobilový 2011 95 oktánový 98 oktánový 1. týždeň 2. týždeň 3. týždeň 4. týždeň 5. týždeň

1,372 1,376 1,391 1,395 1,409

1,531 1,539 1,556 1,555 1,574

0,703 0,690 0,703 0,707* 0,685

Motorová nafta 1,247 1,261 1,282 1,285 1,285

Poznámka: ceny sú zisťované vrátane spotrebnej dane a DPH * údaj bol revidovaný z dôvodu aktualizácie ceny Správou štátnych hmotných rezerv SR Správa štátnych hmotných rezerv je pre ŠÚ SR administratívnym zdrojom údajov cien pohonných látok

Zdroj: www.statistics.sk

25 3/2011


Daň z príjmov SPEKTRUM Ministerstvo vnútra zanalyzuje dopyt po sexuálnych službách Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Štyritisíc eur pôjde budúci rok na „analýzu situácie v oblasti obchodovania s ľuďmi a s ňou súvisiaceho dopytu po sexuálnych službách a vypracovanie koncepčného materiálu s návrhmi riešení,“ ktorá je súčasťou Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014. Návrh ministerstva vnútra schválila vláda. Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi si tento rok vyžiada 250 tisíc eur, každý ďalší programový rok to bude 270 tisíc eur. S financovaním sa má počítať v rozpočte. Okrem analýzy pôjdu financie napríklad aj na „propagačnú kampaň prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov o existencii problému obchodovania s ľuďmi vo všetkých jeho formách, so zameraním najmä na nútenú prácu, ako aj o rizikách predurčujúcich potenciálnu obeť obchodovania s ľuďmi.“

2 Príklad č. 1: Preddavky na daň nemusí na rok 2011 platiť daňovník, ktorý mal za rok 2010 príjmy formou úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov (príjem z kapitálového majetku), zdaniteľný príjem z predaja bytu, z prevodu cenných papierov a vyhral v súťaži „Koleso šťastia“ auto (ostatný príjem). Výška takýchto príjmov nie je podstatná.

2 Príklad č. 2: Rovnako je na tom zamestnanec, ktorému zamestnávatelia v roku 2010 zrážali z príjmov zo závislej činnosti mesačné preddavky na daň alebo vyberali daň zrážkou. Iné zdaniteľné príjmy, ktoré sa musia uvádzať do daňového priznania, nemal. Nie je podstatné, či sa tomuto zamestnancovi bude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo si podá daňové priznanie.

26

Vyrubí sa za každý deň omeškania, začínajúc dňom platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade sumu 16,60 €. Bližšie pozri § 35b zákona o správe daní.

Platenie preddavkov inak Potrebné je na úvod ešte podotknúť, že správca dane môže na základe žiadosti daňovníka určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je ustanovené v ZDP (uvádzame ďalej). V takom prípade musí daňovník k žiadosti priložiť analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať dôvod na iný spôsob platenia preddavkov na daň. Ďalej sa budeme venovať problematike spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (ďalej len „preddavky na daň“) na rok 2011 v zmysle § 34 ZDP. Fyzickú osobu si ďalej označíme ako „daňovníka“.

A.

Postup podľa § 34 ZDP (bežné preddavky na daň)

Na rok 2011 je daňovník povinný platiť preddavky na daň z príjmov v priebehu tzv. preddavkového obdobia. Ide o fyzickú osobu, ktorá za rok 2010 podala daňové priznanie za ďalej uvedených podmienok. Preddavkové obdobie nie je totožné, resp. nekryje sa so zdaňovacím obdobím (kalendárny rok). Je to obdobie, ktoré plynie od 1. dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom roku, to znamená po 31. 3. (od 1. 4.) predchádzajúceho roka do 31. 3. nasledujúceho roka. Pre zdaňovacie obdobie roku 2011 je preddavkovým obdobím obdobie od 1. 4. 2011 do 31. 3. 2012. Preddavky na daň zaplatené na príslušné obdobie sa započítajú daňovníkovi na úhradu dane za toto obdobie (§ 34 ods. 1 ZDP). Táto formulácia je diskutabilná, pretože sú názory, aby sa započítali na úhradu dane za príslušný rok v daňovom priznaní preddavky na daň zaplatené v príslušnom období a nie na príslušné obdobie (zdaňovacie obdobie). Je potom v „hre“ úhrada preddavkov od 1. 1. do 31. 3. nasledujúceho roka.

Kto neplatí preddavky na daň Nie každý je povinný platiť daňovému úradu preddavky na daň. Uvedená povinnosť závisí od výšky a štruktúry zdaniteľných príjmov daňovníka dosiahnutých za predchádzajúci rok. Pod výškou príjmov máme na mysli výšku základu dane za predchádzajúci rok a pod štruktúrou druhy príjmov, z ktorých je tento základ dane tvorený (zo závislej činnosti, z podnikania atď.). 1. Podľa § 34 ods. 9 ZDP platí, že preddavky na daň na rok 2011 nie je povinný platiť ten daňovník, ktorý poberal v roku 2010: – len príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) alebo len ostatné príjmy (§ 8 ZDP) alebo – len príjmy, z ktorých sa daň vybrala zrážkou podľa § 43 ZDP (úroky z vkladov a ďalšie), alebo – len príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli preddavkovo zdaňované zamestnávateľmi. Môže ísť aj o kombináciu uvedených príjmov. 2. Preddavky na daň na rok 2011 nebude povinný platiť ani daňovník podľa § 34 ods. 10 ZDP, t. j. ktorý podá za rok 2010 daňové priznanie, z ktorého vyplynie, že základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane (ďalej len „ČZD“) a jedným z nich je aj ČZD z príjmov zo závislej činnosti, ktorý tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak ČZD z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej z celkového základu dane, preddavky na daň musí platiť, avšak len v polovičnej výške.


Daň z príjmov Uvedené platí v prípadoch, ak súčet ČZD z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ČZD z príjmov z kapitálového majetku a ČZD z ostatných príjmov je rovný alebo vyšší ako ČZD z príjmov zo závislej činnosti. 3. Preddavky na daň na rok 2011 nie je povinný platiť ani ten daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť (za rok 2010) je rovná alebo nepresiahla sumu 1 659,70 €. Posledná známa daňová povinnosť je fiktívna, resp. predpokladaná daň na rok, na ktorý sa majú platiť preddavky na daň. Vypočíta sa zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (na daňovníka), ktorá bude platiť v roku 2011, pri použití 19 % sadzby dane. Takto vypočítanú daň potom znížime o zápočet dane zaplatenej v zahraničí (ak mal daňovník v roku 2010 aj príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia), o daňový bonus (vo výške, v akej bol uplatnený za rok 2010 – zákon tento ukazovateľ nešpecifikuje; logické by bolo dať výšku daňového bonusu v predpokladanej výške v roku 2011), o daň vybratú zrážkou (§ 43 ZDP), avšak len z príjmov, ktoré boli zahrnuté do základu dane v daňovom priznaní za rok 2010, t. j. ak bola takto zrazená daň odpočítaná v daňovom priznaní ako preddavok na daň. Na rok 2011 sa posledná známa daňová povinnosť vypočíta podľa vzorca: Základ dane z posledného daňového priznania (za rok 2010) – 3 559,30 € = Fiktívny základ dane 19 % z fiktívneho základu dane = Fiktívna daň – zápočet dane zaplatenej v zahraničí – daňový bonus – daň vybratá zrážkou, ak bola odpočítaná ako preddavok na daň = Posledná známa daňová povinnosť Ak sa z uvedeného dôvodu posledná známa daňová povinnosť zmení, platí postup podľa § 34 ods. 5 ZDP. Preddavky na daň zaplatené do 31. 3. 2011 sa nemenia. Ak sú vyššie ako vypočítané na rok 2011, prevyšujúca suma sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene. Daňovník môže aj požiadať správcu dane o vrátenie. Ak je vypočítaná posledná známa daňová povinnosť do 1 659,70 €, povinnosť platiť preddavky nie je a keď je vyššia, tak áno.

Výpočet preddavkov na daň Z poslednej známej povinnosti, ktorá je vyššia ako 1 659,30 €, sa potom platia buď mesačné, alebo štvrťročné preddavky na daň.

Štvrťročné preddavky na daň Ak posledná známa daňová povinnosť za rok 2010 vyjde daňovníkovi v rozpätí od 1 659,30 € (nie vrátane) do 16 596,96 €, daňovník platí štvrťročné preddavky na daň, a to vo výške 1/4 tejto poslednej známej daňovej povinnosti. Zaokrúhlenie sa vykoná na eurocenty nadol podľa § 47 ods. 1 ZDP. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. To znamená, že prvýkrát na rok 2011 je splátka do konca júna 2011 a posledná splátka je do 31. marca 2012.

Mesačné preddavky na daň Ak posledná známa daňová povinnosť presiahne 16 596,96 €, daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na daň, a to vo výške 1/12 tejto poslednej známej daňovej povinnosti. Splatné sú do konca každého kalendárneho mesiaca.

Ak daňovník podá opravné alebo dodatočné daňové priznanie, preddavky na daň sa budú počítať z priznania časovo podaného najneskôr.

2 Príklad č. 3: V daňovom priznaní za rok 2010 daňovníkovi vyšiel základ dane z príjmov (pozostávajúci z ČZD z príjmov z podnikania a z ČZD z kapitálového majetku) vo výške 10 000 €. 10 000 – 3 559,30 = 6 440,70 19 % zo 6 440,70 = 1 223,733 – 240,12 € (daňový bonus) = 983,613 € Uvedený výsledok (posledná známa daňová povinnosť) je nižší ako 1 659,70 €, z čoho vyplýva, že tento daňovník nie je povinný platiť na rok 2011 preddavky na daň.

2 Príklad č. 4: V daňovom priznaní za rok 2010 daňovníkovi vyjde základ dane z príjmov vo výške 20 000 €. Zamestnanec nepoberal príjmy zo závislej činnosti. 20 000 – 3 559,30 = 16 440,70 19 % zo 16 440,70 = 3 123,733 Žiadne ďalšie zníženie (daň zaplatenú v zahraničí, daňový bonus atď.) sa nevykonalo. Uvedený výsledok (posledná známa daňová povinnosť) je vyšší ako 1 659,70 €, z čoho vyplýva, že tento daňovník je povinný platiť na rok 2011 preddavky na daň. Ak by základ dane za rok 2010 pozostával aj z ČZD z príjmov zo závislej činnosti a napr. aj z ČZD z príjmov z podnikania, povinnosť platiť preddavky na daň daňovník nemá v prípade, ak ČZD z príjmov zo závislej činnosti je vyšší ako 50 % celkového základu dane, t. j. vyšší ako 10 000 €. Ak by ČZD z príjmov zo závislej činnosti tvoril 50 % a menej z celkového základu dane, preddavky na daň musí platiť, ale v polovičnej výške. T. j. ak tento podiel predstavuje v našom príklade sumu 10 000 € a menej.

2 Príklad č. 5: Ak daňovníkovi vyšla posledná známa daňová povinnosť vo výške 3 123,73 €

27 3/2011


Daň z príjmov (v druhom predchádzajúcom príklade), povinný je platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 780,93325 € (3 123,733 : 4), po zaokrúhlení: 780,93 €. Ak základ dane tohto daňovníka za rok 2010 (20 000 €) pozostával aj z príjmov zo závislej činnosti, potom platí: – ak ČZD z príjmov zo závislej činnosti je vo výške 12 000 € (t. j. viac ako 50 % z celkového základu dane), preddavky na daň tento daňovník nebude povinný platiť; – ak ČZD z príjmov zo závislej činnosti je vo výške 9 000 € (t. j. menej ako 50 % z celkového základu dane), povinný je platiť preddavky na daň v polovičnej výške, t. j. štvrťročne vo výške 390,46662 € (780,93325 : 2), po zaokrúhlení: 390,46 €.

2 Príklad č. 6: Základ dane daňovníka vyšiel za rok 2010 vo výške 100 480,24 €. Uplatňoval si v daňovom priznaní nárok na daňový bonus vo výške 480,24 € (na dve deti). Na iné odpočty na uvedené účely nemá nárok (zahraničie, daň zrážkou). Výpočet mesačného preddavku na daň (keďže posledná známa daňová povinnosť presiahla sumu vo výške 16 596,96 €): 100 480,24 – 3 559,30 – 480,24 = 96 440,70 19 % z 96 440,70 = 18 323,733 18 323,733 : 12 = 1 526,9777, po zaokrúhlení: 1 526,97 € Tento daňovník bude platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 526,97 €. Ak by základ dane tohto daňovníka (100 480,24 €) tvoril súčet rôznych ČZD a jedným z nich by bol aj ČZD z príjmov zo závislej činnosti, potom ak ČZD z príjmov zo závislej činnosti je vo výške napr. 20 000 €, daňovník bude platiť preddavky na daň v polovičnej výške, t. j. mesačne vo výške 763,48885 € (1 526,9777 : 2), po zaokrúhlení: 763,48 €. Ak by ČZD z príjmov zo závislej činnosti bol vo výške napr. 55 000 €, preddavky na daň tento daňovník nie je povinný platiť vôbec.

28

Prvá splátka preddavkov na daň za rok 2011 bude do konca apríla 2011 a posledná do konca marca 2012. V odôvodnených prípadoch môže správca dane na základe žiadosti určiť platenie preddavkov na daň inak. Tento postup je možný vtedy, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej (vypočítanej – fiktívnej) dani, na ktorú sú platené (§ 34 ods. 4 ZDP). Môže ísť napríklad o prípad, ak daňovník na základe objektívnej skutočnosti predpokladá, že bude mať v zdaňovacom období nižšie/vyššie zdaniteľné príjmy.

Osobitné postupy 1. Osobitný postup je v prípade skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo poberania príjmov z prenájmu (ďalej len „podnikanie“) a výkonu závislej činnosti, z ktorých si daňovník sám platí preddavky na daň (§ 34 ods. 6 a 7 ZDP). V takýchto prípadoch daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň odo dňa platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Podmienkou je, že tieto skutočnosti daňovník oznámi správcovi dane. Čo sa považuje za skončenie podnikania, vyplýva z § 17 ods. 9 ZDP. Je to zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania (do 31. marca) alebo zánik poberania príjmov z podnikania (netýka sa to sezónnych činností). 2. Ďalším osobitným postupom je platenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktoré sa týka: a) daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou [s trvalým pobytom na našom území atď. – pozri § 2 písm. d) ZDP], ktorí vykonávajú závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane (§ 5 ods. 3 zákona o správe daní) ani zahraničným platiteľom dane (§ 48 ZDP) – napr. práca na veľvyslanectve a b) daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou [cudzinci – pozri § 2 písm. e) ZDP], ktorí poberajú príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR (pozri § 16 ZDP), ak túto závislú činnosť vykonávajú u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane (napr. ak ich zamestnávateľ začína podnikať na našom území a ešte nie je registrovaný na daňovom úrade). Začatie poberania príjmov zo závislej činnosti obaja títo daňovníci sú povinní oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom im boli takéto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Títo daňovníci si sami platia preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti – bližšie pozri postup v § 34 ods. 6 a 7 ZDP. Pri cudzincoch je dôležitý počet dní zdržiavania sa na území SR. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá u nás príjmy zo závislej činnosti: l vyplýva, že na našom území sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, povinný je platiť preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území SR alebo l nevyplýva uvedená skutočnosť, potom je povinný platiť preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na našom území. Pripomíname, že na účely platenia/neplatenia dane z príjmov má prednosť pred naším zákonom medzinárodná zmluva.

B.

Postup podľa § 44 ZDP (zabezpečenie dane)

Okrem uvedených spôsobov platenia preddavkov na daň (A) sa môže postupovať aj podľa § 44 ZDP. Ide o tzv. zabezpečenie dane, kedy sa suma zabezpečenia dane považuje za preddavok na daň. Ide o prípady, kedy správca dane rozhodnutím môže uložiť fyzickej alebo právnickej osobe, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi


Daň z príjmov zrážali na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu polovici platnej sadzby dane (t. č. 19 % : 2 = 9,5 %) z peňažného plnenia.

Cudzinci Ďalším spôsobom vyberania dane na jej zabezpečenie je uloženie povinnosti pre platiteľov príjmov vyplácajúcich úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (cudzinec), okrem daňovníkov členského štátu EÚ. Tu je sadzba 19 %, najviac však do výšky podľa medzinárodnej zmluvy. Ak pôjde o príjem z prenájmu nehnuteľností plynúci fyzickej osobe, potom na účely výpočtu tejto dane na zabezpečenie sa použije zdaniteľný príjem znížený o paušálny výdavok vo výške 40 %. Uvedená povinnosť (zabezpečenie dane) sa netýka príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a pri zrážaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Tam sú osobitné, všeobecne platné postupy. Ďalšie podmienky pozri v § 44 ZDP. Zrazenú daň na zabezpečenie platiteľ odvedie do 15. dňa nasledujúceho mesiaca správcovi dane a oznámi mu súčasne túto skutočnosť, ak sa so správcom dane na žiadosť nedohodne inak.

C.

Postup podľa § 35 ZDP (preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti)

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti zrážajú z týchto príjmov zamestnávatelia ako platitelia dane podľa § 35 a ďalších ustanovení ZDP. Zamestnávateľ je povinný z každého zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti, z úhrnnej mesačnej výšky, vypočítať mesačný preddavok na daň (19 %) a odviesť správcovi dane do piatich dní od výplaty, ak sa nedohodne inak. Výška preddavku na daň závisí od toho, či si zamestnanec u zamestnávateľa uplatňuje nárok na mesačnú základnú nezdaniteľnú sumu (v roku 2011 v sume 296,60 €) a na mesačný daňový bonus – v rámci vyhlásenia na zdanenie týchto príjmov (len u jedného zamestnávateľa v rovnakom čase). Zrazené preddavky na daň si zamestnanec vyrovná buď v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ak mal len tento druh príjmov), alebo alternatívne v daňovom priznaní. Od roku 2011 sa z týchto príjmov už nevyberá daň zrážkou (pri príjmoch do 165,97 € pri nepodpísanom vyhlásení). Bližšie sa tejto problematike vzhľadom na jej obšírnosť nevenujeme.

D.

Postup podľa § 43 ZDP (daň zrážkou)

Z príjmov uvedených v § 43 ZDP je platiteľ povinný zraziť daň vo výške 19 % a odviesť daňovému úradu do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Osobitne sú v tomto ustanovení uvedené príjmy, z ktorých sa daň vyberie zrážkou u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (cudzinci), a osobitne tie, ktoré sa týkajú všetkých typov daňovníkov (daňových rezidentov a daňových nerezidentov). Pri príjmoch zo závislej činnosti do 165,97 € pri nepodpísanom vyhlásení na zdanenie takýchto príjmov sa zrážka dane vybrala naposledy z výplaty uskutočnenej do konca januára 2011, ak bol príjem zúčtovaný do zdaňovacieho obdobia roku 2010. Takto zdanené príjmy zo závislej činnosti za rok 2010 môžu zamestnanci dobrovoľne uviesť do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo do daňového priznania (pri zamestnaneckej prémii by to mala byť povinnosť – pozri § 32a ZDP – definíciu tzv. posudzovaných príjmov, v ktorých nie je určené, akým spôsobom boli zdanené). Ak si daňovník príjmy zdanené zrážkou dane (za rok 2010 všetky uvedené v § 43 ZDP – u podnikateľov je osobitný postup) zahrnie do daňového priznania, daň sa pretransformuje na preddavok na daň a započíta sa na celkovú daňovú povinnosť. Tento postup sa robí za účelom vrátenia zrazenej dane – pri aplikácii nezdaniteľných častí základu dane alebo minimálnej výšky dane. Význam to má pri celkových nízkych príjmoch daňovníka. Spracovala: Ing. Dagmar Piršelová

Všetkých daňovníkov sa tento spôsob zdaňovania príjmov týka napríklad pri zdaňovaní: – úrokov, výhier a iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov, z vkladových účtov, – výnosov z podielových listov za stanovených podmienok, – zdaniteľných peňažných cien a výhier (nad 165,97 €), – dávok z doplnkového dôchodkového sporenia, – plnení z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, – príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, – poistného vráteného zdravotnou poisťovňou, – tzv. svedočného (ak náhrada za stratu na zárobku bola počítaná z priemerného mesačného hrubého zárobku) atď. Platiteľ dane zrazenú daň odvedie správcovi dane najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, ak sa na žiadosť nedohodne inak. Súčasne musí predložiť oznámenie o zrazení a odvedení tejto dane. Príjem takto zdanený sa od 1. januára 2011 považuje vo väčšine prípadov (úroky z úspor atď.) za daňovo vysporiadaný. Už nebude možné považovať ho za preddavok na daň za účelom vrátenia v daňovom priznaní. Táto možnosť je naposledy za rok 2010.

Od roku 2011 príjmy zdanené zrážkou dane budú vo väčšine prípadov daňovo vysporiadané, bez možnosti vrátenia dane. Výnimkou budú len niektoré príjmy takto zdanené u cudzincov, príjmy z podielových listov atď., bližšie pozri novelizované ustanovenia § 43 ods. 6 a 7 ZDP v znení platnom od 1. 1. 2011.

29 3/2011


Mzdy a odvody § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. Ročné zúčtovanie poistného (1) Poistenec je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť sa nevzťahuje na poistenca, a) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne 1. v čase, keď bol platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 3 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), 2. v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa§ 10b ods. 1 písm. c) až e), 3. v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), b) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol len samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 2 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), c) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť, a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až e), d) ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý mal príjem podľa § 10b ods. 1 písm. e) vyšší ako minimálny základ podľa § 13 ods. 10.

30

Mzdy a odvody Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 RZZP za rok 2010 sú platitelia poistného povinní vykonať podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) a vyhlášky MZ SR č. 10/2011 Z. z. (ďalej len „novela vyhlášky“), ktorou sa s účinnosťou od 15. 1. 2011 mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška“). Vyhláška je vykonávacím predpisom k § 19 ods. 22 ZZP a § 20 ods. 7 ZZP.

1.

Zmeny pri vykonaní RZZP za rok 2010

Podľa zákona č. 533/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, došlo k zlúčeniu Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., sa stala právnym nástupcom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s. Platnosť povolenia Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., zanikla 1. 1. 2010. Všetky práva a povinnosti zo vzťahov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia prešli od 1. 1. 2010 zo Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. Rovnaká situácia nastala aj v prípade zlúčenia súkromných zdravotných poisťovní. K 1. 1. 2010 bol poistný kmeň zdravotnej poisťovne APOLLO, a. s., prevedený na zdravotnú poisťovňu Dôvera, a. s. Všetky práva a povinnosti zo vzťahov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia prešli k 1. 1. 2010 zo zdravotnej poisťovne APOLLO, a. s., na zdravotnú poisťovňu Dôvera, a. s. Práv a povinností poistencov sa táto zmena nedotkla. Povinnosti pri platení preddavkov na poistné na zdravotné poistenie si od 1. 1. 2010 plnia iba voči zdravotným poisťovniam, ktoré vznikli zlúčením.

Zmeny vyplývajúce z novely vyhlášky Do vyhlášky sa dopĺňa iba: l § 7 ods. 4, podľa ktorého sa upresňuje zaokrúhľovanie, ktoré bolo ustanovené ešte v Sk na zaokrúhľovanie na najbližší eurocent nadol a l § 13e, podľa ktorého sa upravuje vymeriavací základ pre platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 ZZP (samoplatiteľa) pre rok 2010. Do vymeriavacieho základu platiteľa podľa § 11 ods. 2 ZZP sa na účely RZZP za rok 2010 zahŕňa: a) príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu vyplatený a zúčtovaný platiteľom príjmu v rozhodujúcom období, v ktorom ani jeden deň nebol zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou podľa § 11 ods. 8 písm. n) ZZP (osoba, ktorá poberá náhradu príjmu pri dočasnej PN, nemocenské, ošetrovné alebo materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa zákona o sociálnom poistení, ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa zákona o sociálnom poistení a trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti),


Mzdy a odvody b) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý podlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, okrem vyňatých príjmov podľa § 13 ods. 20 ZZP dosiahnutých v rozhodujúcom období. Novela vyhlášky obsahuje oproti minulému roku iba zmeny v tlačivách ročného zúčtovania: l rok 2009 sa zmenil na rok 2010, l zaktualizovali sa čísla v tlačivách tak, aby korešpondovali s rokom 2010 (suma minimálnej mzdy, vymeriavací základ pre samoplatiteľov a poistencov štátu atď.). V roku 2010 sa určuje maximálny mesačný a maximálny ročný vymeriavací základ z priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2008. Pri vykonaní RZZP za rok 2010 je potrebné zohľadňovať tieto sumy: l maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 2 169,09 € (723,03 x 3) a l maximálny ročný vymeriavací základ v sume 26 029,08 €/rok (723,03 x 36).

2.

Podstata RZZP

Započítateľné príjmy Započítateľné príjmy sú okrem vyňatých príjmov: l príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a l príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP.

Vyňaté príjmy Vyňaté príjmy sa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného nezahŕňajú. Vyňaté príjmy od 1. 1. 2008 ustanovuje § 13 ods. 20 ZZP. Za vyňaté príjmy sa považujú: l príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z., l príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, l príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP, okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP a ide o príjem nepresahujúci 165,97 €/mesiac, l príjmy z dohôd o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov a o pracovnej činnosti u osôb uvedených v § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) a u) ZZP. Sú to osoby, za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát. Započítateľné príjmy, ktoré platiteľ poistného dosiahol za rozhodujúce obdobie – za rok 2010, podľa ZDP (nepatria do nich príjmy dosiahnuté mimo územia SR) tvoria jeho vymeriavací základ. Vymeriavací základ sa obmedzuje minimálnou a maximálnou výškou. Jeho sumy sú určené nasledovne: Pre rok 2010 Minimálne mesačné vymeriavacie základy v roku 2010 Minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca Minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO Minimálny mesačný VZ samoplatiteľa v roku 2010 Minimálne ročné vymeriavacie základy v roku 2010 Minimálny ročný vymeriavací základ zamestnanca Minimálny ročný vymeriavací základ SZČO Minimálny ročný VZ samoplatiteľa v roku 2010 Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca Maximálny ročný vymeriavací základ zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa

€/mesiac 307,70 319,57 206,60 €/rok 3 692,40 3 834,84 2 479,20 2 169,09 26 029,08

(2) Poistenec, ktorý v rozhodujúcom období bol len zamestnancom podľa § 11 ods. 3 a mal len príjmy podľa § 13 ods. 1, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa podľa § 11 ods. 5 po uplynutí rozhodujúceho obdobia, najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka, o vykonanie ročného zúčtovania poistného, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie ročného zúčtovania poistného z úhrnnej sumy príjmov podľa § 13 ods. 1 od všetkých zamestnávateľov, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. V takom prípade je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného a uhradiť prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za zamestnanca tento zamestnávateľ. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám. (3) Ak poistenec požiada o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, je povinný predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného v lehote podľa odseku 2, doklad s údajmi podľa odseku 5 od všetkých ostatných zamestnávateľov; uvedené neplatí, ak poistenec mal v rozhodujúcom období príjem podľa § 13 ods. 1 len od zamestnávateľa, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného. (4) Ak poistenec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, nepredloží doklady podľa odseku 3 alebo nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania poistného z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám. (5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom poistného a nevykonáva ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, je povinný po uplynutí rozhodujúceho obdobia vystaviť a doručiť zamestnancovi, ktorý ho o to požiada, najneskôr do 7. februára nasledujúceho kalendárneho roka

31 3/2011


Mzdy a odvody alebo ak je žiadosť zamestnanca doručená zamestnávateľovi po 7. februári nasledujúceho kalendárneho roka, najneskôr do 15 kalendárnych dní od jej doručenia, doklad, v ktorom uvedie a) úhrn príjmov podľa § 13 ods. 1 za rozhodujúce obdobie, b) údaj o výške príjmu tohto zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, c) úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. a) za rozhodujúce obdobie a d) úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. d) za rozhodujúce obdobie. (6) Ak poistenec, ktorý je platiteľom poistného, zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa nepodáva. (7) Ak zaniká platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 bez likvidácie, je platiteľ poistného alebo jeho právny nástupca povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa v lehote troch mesiacov od jeho zrušenia, najneskôr v lehote podľa odseku 2. (8) Ak platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 zrušuje stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, je povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. (9) Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 9 a ods. 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok”) a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. (10) Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom poistného za poistenca výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla kalendárneho roka, v ktorom sa

32

Minimálne a maximálne preddavky na poistné Minimálny preddavok zamestnanca Minimálny preddavok zamestnanca so ZP Maximálny preddavok zamestnanca

€/mesiac 12,30 6,15 86,76

Minimálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca

30,77

Minimálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca so ZP

15,38

Maximálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca

216,90

Minimálny preddavok SZČO

44,73

Minimálny preddavok SZČO so ZP

22,36

Maximálny preddavok SZČO Minimálny preddavok samoplatiteľa Minimálny preddavok samoplatiteľa so ZP Maximálny preddavok samoplatiteľa

303,67 28,92 14,46 303,67

Povinnosť podať RZZP RZZP musí podať štát a každý poistenec, ktorý bol v roku 2010 čo len jeden deň prihlásený v príslušnej zdravotnej poisťovni ako SZČO, pričom nie je podstatné, či dosiahol zisk alebo stratu. Zamestnávateľ a ostatní poistenci – zamestnanci, samoplatitelia a poistenci štátu, musia podať RZZP iba v prípade, ak u nich vznikli skutočnosti, na základe ktorých sú v zmysle ZZP povinní RZZP vykonať. SZČO a samoplatitelia vykonajú RZZP sami. Za zamestnanca môže pri splnení podmienok ustanovených v ZZP vykonať RZZP jeho posledný zamestnávateľ za rok 2010, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie RZZP stále jeho zamestnancom.

Oslobodenie poistencov od povinnosti vykonať a podať RZZP Podľa § 19 ods. 1 ZZP sa povinnosť podať RZZP nevzťahuje na poistenca, ktorý: a) počas celého kalendárneho roka 2010 nebol SZČO a súčasne:

– v čase, keď bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, úhrn jeho vymeriavacích základov nepresiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, a to sumu 2 479,20 €/rok okrem vyňatých príjmov, – v čase, keď bol samoplatiteľom, jeho príjem samoplatiteľa nepresiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, a to sumu 2 479,20 €/rok okrem vyňatých príjmov a – v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy zamestnanca vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli 2 169,09 €/ mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov; b) počas roka 2010 nebol SZČO a súčasne počas celého kalendárneho roka 2010 bol zamestnancom a jeho príjmy zamestnanca vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov.

Sadzba poistného Podľa § 12 ZZP je sadzba poistného pre: a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 %, b) zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu (zamestnanec, ktorý nie je SZČO a má príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov); ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %, c) SZČO 14 % z vymeriavacieho základu, ak je SZČO so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %, d) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 %,


Mzdy a odvody e) samoplatiteľa 14 % z vymeriavacieho základu, ak je poistenec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %, f) štát 4 % z vymeriavacieho základu (podľa prechodných ustanovení ZZP štát platí nasledovne: podľa § 31i ZZP bola sadzba poistného pre štát v roku 2010 vo výške 4,78 % z vymeriavacieho základu).

Zaokrúhľovanie preddavkov a poistného Od 1. 1. 2009 sa podľa § 13 ods. 13, § 16 ods. 1 a § 19 ods. 9 ZZP vymeriavací základ a preddavky na poistné na zdravotné poistenie zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Dodatočné RZZP Po uplynutí lehoty na podanie RZZP poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva RZZP za zamestnanca, je povinný podať dodatočné RZZP, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v RZZP. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do 3 mesiacov odo dňa podania dodatočného RZZP.

Predĺžená lehota na podanie daňového priznania Podľa § 19 ods. 20 ZZP od 1. 1. 2009 platí, že ak má platiteľ poistného na základe rozhodnutia daňového úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Rozhodnutie daňového úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie RZZP.

3.

Termíny vykonania RZZP za rok 2010

Termíny vykonania RZZP za rok 2010 sú podľa § 19 ZZP ustanovené takto: l do 7. februára 2011 je lehota, dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi (ak o to požiadal) doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch, resp. ak zamestnanec požiada neskôr o vydanie dokladu, tak zamestnávateľ je povinný ho vydať do 15 kalendárnych dní; l do 15. februára 2011 je lehota, dokedy môže zamestnanec písomne požiadať posledného zamestnávateľa (v roku 2010), ak je v čase žiadosti jeho zamestnanec, o vykonanie RZZP za rok 2010. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie RZZP z úhrnnej sumy príjmov od všetkých zamestnávateľov. K tomu predloží doklad s údajmi od všetkých ostatných zamestnávateľov. Zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie RZZP svojho bývalého zamestnávateľa; l do 31. marca 2011 je lehota, dokedy sa musí vykonať a na príslušnom tlačive podať RZZP v zdravotnej poisťovni, v ktorej boli platitelia poistení v roku 2010; l do 31. marca 2011 je lehota, dokedy musí zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi výsledok (preplatok/nedoplatok) z RZZP za rok 2010, pokiaľ dosiahol sumu najmenej 3 eurá; l do 30. apríla 2011 je lehota, dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP, oznámiť ostatným platiteľom poistného výsledok (preplatok/nedoplatok) z RZZP za rok 2010, pokiaľ dosiahol sumu najmenej 3 eurá; l do 31. mája 2011 je lehota na odovzdanie tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch“, kde zamestnávateľ uvedie výsledný preplatok alebo nedoplatok zamestnávateľa za zamestnancov konkrétnej zdravotnej poisťovne; l do 30. júna 2011 je lehota, dokedy platitelia poistného zaplatia zdravotnej poisťovni nedoplatok z RZZP za rok 2010 a zdravotná poisťovňa vráti platiteľom preplatky z RZZP za rok 2010, ak ich výška dosiahla sumu najmenej 3 eurá.

ročné zúčtovanie vykonáva; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá. Ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie za zamestnanca podľa odseku 2, neoznámi v lehote podľa predchádzajúcej vety ostatným platiteľom poistného za poistenca výsledok ročného zúčtovania, je oprávnená výsledok ročného zúčtovania oznámiť ostatným platiteľom poistného za poistenca príslušná zdravotná poisťovňa. (11) Platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok. (12) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; preplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti zdravotná poisťovňa tomuto zamestnávateľovi. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, platiteľ poistného, ktorému vznikol preplatok, si môže uplatniť nárok na tento preplatok na úrade; za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška preplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. (13) Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, je povinný v lehote ustanovenej v odseku 10 oznámiť zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku a zúčtovať ho zamestnancovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá. (14) Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, ustanovenie odseku 11 a 12 sa na neho nevzťahuje. Ak takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca

33 3/2011


Mzdy a odvody a výsledkom ročného zúčtovania poistného je a) nedoplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa si uplatní nárok na nedoplatok zamestnanca voči zamestnancovi, b) preplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa ho vráti tomuto zamestnancovi; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá. (15) Zamestnávateľ vypočíta a vyrovná s príslušnou zdravotnou poisťovňou svoje preplatky a nedoplatky podľa odseku 11 a 12 tak, že spočíta preplatky a nedoplatky zamestnávateľa z ročných zúčtovaní poistného za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, a preplatky a nedoplatky zamestnávateľa, ktoré mu boli oznámené a doručené podľa odseku 10 ostatnými platiteľmi poistného. Súčasťou vyrovnania je oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni do konca mája kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo. (16) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov a podať ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu priloží skutočný denný počet poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

V tomto termíne je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZZP za rok 2010 so štátom (za poistencov štátu) na základe údajov z centrálneho registra poistencov a podať ho MZ SR. K RZZP priloží skutočný denný počet poistencov štátu za predchádzajúci kalendárny rok.

4.

Jednotlivé typy tlačív pri vykonaní RZZP za rok 2010

Typ tlačiva

Použijú títo poistenci:

Typ A

zamestnanec, ak vykoná RZZP sám zamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

Typ B

SZČO

Typ C

samoplatiteľ

Typ tlačiva

Listy tlačiva pri súbehu* Použijú títo poistenci:

Typ S

s listom SA

zamestnanec, ak vykoná RZZP sám zamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

s listom SB

SZČO

s listom SC

samoplatiteľ

s listom SD

poistenec, ktorý sa v roku 2010 považoval za zamestnanca, nepovažoval sa za SZČO a mal v roku 2010 príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov

s listom XA

zamestnanec, ak vykoná RZZP sám zamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

s listom XB

SZČO

s listom XC

samoplatiteľ

s listom XD

poistenec, ktorý sa v roku 2010 považoval za zamestnanca, nepovažoval sa za SZČO a mal v roku 2010 príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov

Typ X **

Použite typov tlačív B, S a X pre poistenca, ktorý bol SZČO Typ tlačiva Typ B Typ S

Pokračovanie na str. 36 Typ X**

* Listy sa použijú pri súbehu podľa toho, k akej kombinácii poistenia v roku 2010 došlo. Napr.: SA a SA, SA a SB, SA a SD atď., XA a XA, XA a XB, XA a XD atď. ** Typ X použije každý poistenec, u ktorého počas roka 2010 došlo k zmene sadzby poistného a úhrn jeho vymeriavacích základov za rok 2010 bol nižší ako 3 692,40 €.

34

Listy tlačiva pri súbehu* SZČO a súbeh iného poistenia v roku 2010 SZČO, ktorá bola celý rok iba SZČO, nemala inú kategóriu poistenca s listom SB a SA

SZČO, ktorá bola aj zamestnanec

s listom SB a SC

SZČO, ktorá bola aj samoplatiteľ

s listom XB a XA

SZČO, ktorá bola aj zamestnanec

s listom XB a XC

SZČO, ktorá bola aj samoplatiteľ

Ak bola SZČO v roku 2010 aj zamestnancom alebo ak si zamestnanec vykoná RZZP sám, tak sa použijú aj tieto tlačivá: l

ŽIADOSŤ za rok 2010 o vystavenie dokladu o výške príjmu a o zaplatených preddavkoch na verejné zdravotné poistenie za rok 2010

l

Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010

l

Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010

l

Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010


Mzdy a odvody 4.

Zamestnanec, zamestnanec s iným príjmom, zamestnávateľ a ich vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca Podľa § 13 ods. 15 ZZP sa pod pojmom minimálny základ zamestnanca rozumie minimálna mzda zamestnanca podľa zákona o minimálnej mzde platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Počas celého roka 2010 to bola suma 307,70 €/mesiac. Podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „ZMM“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 2. 2008, sa už u zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov neurčuje minimálny základ zamestnanca zníženou sumou. Od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 je minimálny vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 15 a 16 ZZP ustanovený takto: a) súčin 1,768 €/hod. a počtu hodín, ktoré mal zamestnanec podľa rozvrhu pracovného času za mesiac odpracovať, ak ide o zamestnanca, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, uvedená suma sa úmerne zvýši, b) za mesiac 307,70 €/mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, c) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa krátia o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa Zákonníka práce (napríklad podľa § 136, § 139 až § 141), d) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa krátia o časť zodpovedajúcu neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby, e) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa nekrátia o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci a o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť podľa Zákonníka práce a poskytne ho zamestnancovi na jeho žiadosť, f) pri krátení minimálneho základu podľa písmen c) a d) v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa suma uvedená v písmene b) kráti v pomere pracovných dní (prípadne hodín) neprítomnosti zamestnanca za mesiac a celkového počtu pracovných dní (prípadne hodín), ktoré mal zamestnanec odpracovať za mesiac.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nie je SZČO, ale má príjmy podľa § 6 ZDP Ak zamestnancovi, ktorý nie je SZČO podľa § 11 ods. 4 ZZP, plynú príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP, okrem vyňatých príjmov, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ sa určí tak, že sa súčet základu dane z príjmu podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov a výdavkov na poistné na zdravotné poistenie, o ktoré sa znížil základ dane, vydelí číslom 2,14. VZ =

(Základ dane + výdavky na poistné, o ktoré sa znížil základ dane) 2,14

Týmto výpočtom sa zabezpečuje správne určenie výšky poistného z vymeriavacieho základu bez ohľadu na to, aké preddavky na poistné na zdravotné poistenie boli zaplatené počas roka a zúčtované do nákladov.

Vymeriavací základ zamestnávateľa Vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je upravený vymeriavací základ každého zamestnanca podľa § 13 ods. 10 ZZP. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca.

2 Príklad č. 1: Mesačná odmena napr. konateľa, spoločníka s. r. o., ústavného činiteľa, poslanca obecného zastupiteľstva, ale napríklad i osoby vo výkone väzby môže byť nižšia ako minimálny vymeriavací základ, ktorý bol pre celý rok 2010 ustanovený v sume 307,70 €/mesiac. V prípade konateľa, ktorý si vykoná RZZP sám a požiada zamestnávateľa o vystavenie dokladu o príjmoch a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ zapíše v jednotlivých mesiacoch do úhrnu príjmov vyplatenú odmenu. Do minimálneho základu zapíše 0 – nulu.

2 Príklad č. 2: Zamestnanec z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. 1. 2010 do 31. 1. 2010 pracoval v roku 2010 iba 11 mesiacov. Minimálny vymeriavací základ na účely výpočtu poistného na zdravotné poistenie je v takomto prípade jeho alikvotná časť, a to suma 3 384,70 €/rok (307,70 €/ mesiac x 11 mesiacov).

2 Príklad č. 3: Ak zamestnancovi plynuli príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (napríklad mal v roku vyplatené honoráre podľa autorského zákona, ktoré bol povinný uviesť do daňového priznania), tak v takomto prípade nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZZP za rok 2010. Je povinný podať RZZP sám na type tlačiva S s listami SA a SD.

SPEKTRUM Hračky majú mať vysokú úroveň bezpečnosti Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Už aj na Slovensku budú platiť požiadavky na vysokú úroveň bezpečnosti hračiek tak ako v Európskej únii. Kabinet s pripomienkami schválil nariadenie o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky, ktorým sa do domácich legislatívnych pravidiel zavedie európska smernica. Tá si kladie za cieľ zabezpečiť vysokou úrovňou bezpečnosti hračiek zdravie a bezpečnosť detí. Zasahuje aj do oblasti dohľadu nad trhom s hračkami.

35 3/2011


Mzdy a odvody § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. Pokračovanie zo str. 34 (17) Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. (18) Pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného môže poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, podať opravné ročné zúčtovanie poistného. Pre plnenie ustanovení odsekov 10 až 15 a § 18 sa použije vypočítaná suma nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného a na predchádzajúce ročné zúčtovanie sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 11 a 12 platia rovnako aj pre zaplatenie nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného. (19) Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty

36

Vymeriavací základ sa podľa § 13 ods. 13 ZZP zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

5.

Povinnosť zamestnanca vykonať RZZP

Oslobodenie zamestnanca od povinnosti vykonať a podať RZZP Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak bol len zamestnancom a nebol v roku 2010 ani jediný deň SZČO, nebol samoplatiteľom (ak ním bol, jeho príjmy nepresiahli úhrn minimálnych základov samoplatiteľa) a nemal žiadne príjmy zdanené podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov a l jeho príjmy zo závislej činnosti vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov, l mal každý mesiac započítateľný príjem maximálne vo výške 2 169,09 €/mesiac, l jeho príjmy zo závislej činnosti vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (v takomto prípade by mal vo svojom záujme podať RZZP, vznikol mu preplatok, pretože v úhrne zaplatil počas roka preddavky na poistné z vyššej sumy, ako je maximálny vymeriavací základ za rok, t. j. 26 029,08 €/rok). V ostatných prípadoch musí podať RZZP za rok 2010 sám alebo ak splní podmienky ustanovené v ZZP, požiada o vykonanie RZZP zamestnávateľa. Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak bol časť roka zamestnancom, v jednotlivých mesiacoch mal ako zamestnanec príjmy, ktoré nepresiahli sumu 2 169,09 €/mesiac a časť roka bol samoplatiteľom, pričom ako samoplatiteľ mal príjmy, ktoré v období, keď bol samoplatiteľ, nepresiahli úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (206,60 €/mesiac). Rovnako to platí, ak bol časť roka zamestnanec a časť roka poistenec štátu. V ostatných prípadoch musí podať RZZP za rok 2010 sám alebo ak splní podmienky ustanovené v ZZP, požiada o vykonanie RZZP zamestnávateľa.

Povinnosť zamestnanca vykonať a podať RZZP RZZP musí povinne vykonať zamestnanec, ktorý: l v roku 2010 bol čo len jediný deň prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO. Pritom je jedno, či bol prihlásený ako SZČO súbežne so zamestnaním alebo či ako SZČO dosiahol zisk alebo stratu; l mal aj iné príjmy okrem príjmov zo zamestnania zdanené podľa § 6 ZDP, okrem vyňatých príjmov, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO. Ide napríklad o príjmy podľa autorského zákona, príjmy sprostredkovateľov sporenia a poistenia atď.; l mal čo len v jednom mesiaci v roku 2010 započítateľný príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac; l mal vo všetkých mesiacoch, počas ktorých bol zamestnancom, príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac, ale nebol zamestnancom počas 12 kalendárnych mesiacov; l bol zamestnancom počas 12 kalendárnych mesiacov a mal príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac v každom mesiaci s výnimkou jedného a viac mesiacov (napríklad: v 6/2010 nedosiahol príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac, ale inak v každom mesiaci mal príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac); l mal vo všetkých mesiacoch v roku 2010 započítateľný príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac, nebol v roku 2010 ani jeden deň považovaný za SZČO, ale mal príjmy zdanené podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (napríklad príjem z honorárov, z ktorého nebola vybraná daň zrážkou).


Mzdy a odvody Zamestnanec je povinný vykonať a podať RZZP sám, ak: l

nepredloží zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie RZZP, požadované doklady,

l

nemôže požiadať o vykonanie RZZP z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu alebo nie je v čase vykonania RZZP zamestnancom svojho posledného zamestnávateľa v roku 2010,

l

nemôže požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa, ale v zmysle ZZP musí RZZP vykonať sám, napríklad ak:

– nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 SZČO, – nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 samoplatiteľom s príjmom vyšším, ako je úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, – nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 poistencom štátu a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 8 ZZP presiahol minimálny základ samoplatiteľa, za celý mesiac je to suma 206,60 €/mesiac (prípadne alikvotnú časť, a to za časť mesiaca) a za celý rok je to suma 2 479,20 €/rok. Zamestnanec predloží zamestnávateľovi písomnú Žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010. Na tomto základe mu zamestnávateľ vydá najneskôr do 15 kalendárnych dní Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 a Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010. Do tlačiva typu S poistenec vyplní a vloží toľko listov SA, koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov. Ak mal jediného zamestnávateľa, tak jeden list SA. Ak mal napríklad troch zamestnávateľov počas roka 2010, tak vyplní tri listy SA. Na každom liste SA uvedie údaje týkajúce sa jedného zamestnávateľa, príjmov dosiahnutých v tomto zamestnaní, zaplatených preddavkov v tomto zamestnaní. Podobne to platí pre tlačivo typu X. Poistenec vyplní a vloží toľko listov XA, koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov. Ak výsledkom RZZP zamestnanca je preplatok alebo nedoplatok jeho zamestnávateľa 3 € a viac, oznámi ho zamestnávateľovi najneskôr do 30. 4. 2011. Ak výsledkom RZZP zamestnanca je nedoplatok zamestnanca 3 € a viac, uhradí ho príslušnej zdravotnej poisťovni do 30. 6. 2011. Ak výsledkom RZZP zamestnanca je preplatok zamestnanca 3 € a viac, uhradí ho príslušná zdravotná poisťovňa do 30. 6. 2011 priamo zamestnancovi spôsobom, aký vyznačí v príslušnom oddiele tlačiva, na ktorom podal RZZP. Poistenec, ktorý bol v roku 2010 len zamestnanec, podá RZZP na jednom z týchto typov tlačív: l na type tlačiva A v prípade, ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa, l na type tlačiva S s listami SA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov a počas roka 2009 nedošlo uňho k zmene sadzby poistného, l na type tlačiva X s listami XA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov a počas roka 2010 došlo uňho k zmene sadzby poistného. Prílohou tlačiva, na ktorom podá RZZP, je Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010, ktoré mu vystavil zamestnávateľ. Ak mal v roku 2010 viac zamestnávateľov, tak doklady, ktoré mu vystavili všetci jeho zamestnávatelia.

Podmienky, za ktorých môže zamestnanec požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa Zamestnanec, ktorému vzniká povinnosť vykonať RZZP, môže požiadať o vykonanie RZZP v zmysle § 19 ods. 2 ZZP svojho posledného zamestnávateľa, u ktorého naposledy pracoval v roku 2010, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie RZZP stále jeho zamestnancom. Ak mal zamestnanec v roku 2010 súčasne

na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté. (20) Ak má platiteľ poistného na základe oznámenia daňovému úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Doklad o oznámení daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania podľa odseku 1. Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov od tohto dňa. Ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté. (21) O sporoch vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného rozhoduje úrad; ustanovenie odseku 11 poslednej vety tým nie je dotknuté. Na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (22) Ročné zúčtovanie poistného možno podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podrobnosti o platení preddavkov na poistné, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. (23) Ročné zúčtovanie poistného možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Ročné zúčtovanie poistného podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24. Ročné

37 3/2011


Mzdy a odvody zúčtovanie poistného urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené. (24) Ak platitelia poistného chcú doručovať príslušnej zdravotnej poisťovni ročné zúčtovanie poistného elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sú povinní písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva. O takomto postupe uzavrie príslušná zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia. (25) Na účely ročného zúčtovania poistného sa za príslušnú zdravotnú poisťovňu považuje zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva.

2 Príklad č. 4: Zamestnanec bol časť roka samoplatiteľom alebo poistencom štátu. Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak – bol časť roka zamestnancom a v jednotlivých mesiacoch mal ako zamestnanec príjmy, ktoré nepresiahli sumu 2 169,09 €/mesiac, nemal iné príjmy s výnimkou vyňatých príjmov a – časť roka bol samoplatiteľom, pričom ako samoplatiteľ mal príjmy, ktoré v období, keď bol samoplatiteľ, nepresiahli úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, teda sumu 206,60 €/ mesiac. Rovnako to platí v prípade, ak bol časť roka zamestnanec a časť roka poistenec štátu.

38

viacerých posledných zamestnávateľov, tak môže požiadať o vykonanie RZZP ktoréhokoľvek z nich vtedy, ak: l bol len zamestnancom, l v roku 2010 nebol ani jeden deň SZČO, l nemal žiadne iné príjmy zdanené podľa § 6 ZDP s výnimkou vyňatých príjmov, l nebol samoplatiteľom. Zamestnanec môže požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa aj vtedy, ak: l bol časť roka zamestnancom postupne alebo súbežne vo viacerých zamestnaniach a druhú časť roka bol poistencom štátu a ako poistenec štátu buď nemal žiaden príjem, alebo príjem najviac do výšky úhrnu minimálnych základov v sume 206,60 €/mesiac (za každý jeden celý kalendárny mesiac, prípadne alikvotnú časť za časť mesiaca). V takýchto prípadoch je povinný vykonať a podať RZZP a uhradiť prípadný nedoplatok z RZZP za zamestnanca zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať RZZP sám.

6.

Postup a povinnosti zamestnávateľa pri vykonaní RZZP za zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanci a zamestnávatelia platili počas roka preddavky na poistné vypočítané z príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca na účely platenia poistného podľa § 13 ZZP. V prípade, ak príjem zamestnanca ani v jednom mesiaci neprekročil maximálny mesačný vymeriavací základ, teda sumu 2 169,09 €/mesiac, tak preddavky na poistné sa rovnajú poistnému, a to pod podmienkou, že zamestnanec mal za rok 2010 iba tieto príjmy zo závislej činnosti a nemal žiadne iné príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom podľa § 13 ZZP. Ak však v niektorom mesiaci príjem zamestnanca presiahol sumu 2 169,09 €/mesiac alebo ak mal aj iné príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom na účely platenia poistného, tak poistné za rok 2010 je vyššie ako preddavky a je potrebné RZZP za rok 2010 podať. V ročnom zúčtovaní takéhoto zamestnanca sa zosumarizujú jeho celoročné započítateľné príjmy, poistné sa vypočíta najviac zo sumy 26 029,08 €/rok. Zamestnanec podaním vyplnenej a podpísanej Žiadosti za rok 2010 požiada zamestnávateľa: l buď o vykonanie RZZP za rok 2010, l alebo o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010. Zamestnávateľ vykoná a podá RZZP za rok 2010 za poistenca – zamestnanca, ktorý mal len príjmy zo závislej činnosti a písomne požiadal zamestnávateľa o vykonanie RZZP za rok 2010, nasledovne: 1. Do 7. 2. 2011 musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi (ak o to požiada) doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch. 2. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi do 7. 2. 2011 písomnú Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky), v ktorej krížikom označí, že žiada o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi RZZP nevykoná. Tomuto zamestnancovi vystaví najneskôr do 7. 2. 2011 tlačivo Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 (príloha č. 16 vyhlášky), súčasťou ktorého je aj Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010 (príloha č. 17 vyhlášky). O tento doklad by mali zamestnávateľa požiadať zamestnanci, ktorí boli jeho zamestnancami v roku 2010 a RZZP si musia podať alebo chcú podať sami, alebo o RZZP budú žiadať iného zamestnávateľa.


Mzdy a odvody

3.

4.

5.

6.

7.

8.

Ak zamestnanec doručí zamestnávateľovi žiadosť o vystavenie dokladu o príjmoch a o zaplatených preddavkoch po 7. 2. 2011, zamestnávateľ je povinný mu doklad vydať do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi do 15. 2. 2011 písomnú žiadosť, tlačivo Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky), v ktorej krížikom označí, že žiada o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2010, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vykoná RZZP, ak splní ďalšie podmienky ustanovené v ZZP. Zamestnanec môže požiadať o vykonanie RZZP iba posledného zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný v roku 2010, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom a ak splní podmienky ustanovené v ZZP. Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov, je povinný predložiť písomný doklad o výške príjmu a o preddavkoch od iných zamestnávateľov, ak u nich mal príjmy, z ktorých sa platili preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ak doklady od iných zamestnávateľov nepredloží, zamestnanec je povinný vykonať RZZP sám, v takomto prípade je zamestnávateľ povinný vykonanie RZZP odmietnuť. Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky) sa používa súčasne aj ako žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2010 podanú po 15. 2. 2011 zamestnávateľ nemusí akceptovať. RZZP za rok 2010 vykoná zamestnávateľ do 31. 3. 2011 na tlačive typu A, typu S alebo typu X a doručí ich do príslušných zdravotných poisťovní. Súčasťou tlačiva S sú listy SA, rovnako ako súčasťou tlačiva X sú listy XA od iných zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorého softvér na vedenie mzdového účtovníctva umožňuje vytvorenie a export ročných zúčtovaní v elektronickej podobe (elektronická dávka vo formáte v zmysle usmernenia MZ SR), môže RZZP podať elektronicky. Do 31. 3. 2011 je povinný zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP za zamestnanca, oznámiť tomuto zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku, ak bol najmenej 3 €, a to na tlačive Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010 (príloha č. 18 vyhlášky). Zamestnávateľ podá RZZP za zamestnanca na jednom z týchto typov tlačív: – na type tlačiva A v prípade, ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa; – na type tlačiva S s listami SA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov a počas roka 2010 nedošlo uňho k zmene sadzby poistného. Súčasťou tlačiva typu S je toľko listov SA, koľko mal zamestnanec zamestnávateľov v roku 2010; – na type tlačiva X s listami XA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov a počas roka 2010 došlo uňho k zmene sadzby poistného. Súčasťou tlačiva typu X je toľko listov XA, koľko mal zamestnanec zamestnávateľov v roku 2010. Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva RZZP, písomne oznámi do 30. 4. 2011 ostatným platiteľom poistného za poistenca preplatky alebo nedoplatky dosahujúce sumu najmenej 3 € a viac (ide o prípady, ak zamestnávateľ vykonával RZZP svojim zamestnancom, ktorí mali aj iných zamestnávateľov). Ak niektorý zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa a nedoplatok alebo preplatok iného zamestnávateľa je suma 3 € a viac, zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP za zamestnanca, je povinný oznámiť inému zamestnávateľovi jeho nedoplatok alebo preplatok na tlačive Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010 (príloha č. 17 vyhlášky). Do 31. 5. 2011 zamestnávateľ zosumarizuje jednotlivé preplatky a nedoplatky za jednotlivých zamestnancov a doručí vyplnené tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 a Prílohu – Zoznam zamestnancov, za ktorých bolo vykonané ročné zúčtovanie poistného (príloha č. 14 vyhlášky), do miestne príslušnej pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne.

Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné zamestnávateľ nevystavuje zamestnancom, ktorí uňho pracovali počas roka na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Poistenci – samoplatitelia, ktorí v RZZP zúčtovávajú príjem z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako prílohu k RZZP neprikladajú toto tlačivo. Doklad predkladajú iba v prípade kontroly, ktorú vykoná príslušná zdravotná poisťovňa. Pre kontrolu stačia výplatné lístky alebo Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2010 (v takom prípade musí byť z potvrdenia zrejmé, že ide iba o príjem z dohôd).

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zmena v dôchodkovom poistení fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa v súvislosti s novelou zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“) účinnou od 1. januára 2011 Novelou zákona o rodičovskom príspevku od 1. januára 2011 sa zmenila definícia riadnej starostlivosti, na ktorú odkazuje aj zákon o sociálnom poistení v časti týkajúcej sa poistencov štátu. Fyzické osoby, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku, v prípade začatia vykonávania zárobkovej činnosti v období počnúc 1. januárom 2011 už nebudú mať povinnosť sa z tohto dôchodkového poistenia odhlasovať z dôvodu skončenia riadnej starostlivosti o dieťa (tak ako to bolo v období do 31. decembra 2010), pretože podľa novely zákona o rodičovskom príspevku môžu naďalej spĺňať podmienku riadnej starostlivosti. Naďalej však bude platiť, že odo dňa vzniku ich povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo

39 3/2011


Mzdy a odvody činnej osoby nemôžu byť tieto osoby dôchodkovo poistené z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku. To znamená, že dôchodkovo poistená fyzická osoba z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť osobne, inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, a v tomto období je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba z dôvodu, že vykonáva zárobkovú činnosť napríklad v pracovnom pomere alebo vykonáva zárobkovú činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, spĺňa podmienku riadnej starostlivosti, preto nie je povinná podať odhlášku z povinného dôchodkového poistenia poistenca štátu. Nespĺňa však jednu z podmienok pre dôchodkové poistenie fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa, a za uvedené obdobie jej dôchodkové poistenie poistenca štátu netrvá a štát za ňu poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity neplatí.

Sociálna poisťovňa začala posielať listy poberateľom predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa začala v týchto dňoch posielať listy tým poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorí do 28. februára 2011 nedosiahnu dôchodkový vek a podľa jej evidencie boli k 31. decembru 2010 povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby. V zmysle legislatívnych zmien platných od 1. januára 2011 ich upozorňuje na zmenu podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorí sú po priznaní dôchodku povinne dôchodkovo poistení. Sociálna poisťovňa informuje poberateľov predčasného starobného dôchodku, že ak im pred 1. marcom 2011 nezanikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, zastaví im od výplatného termínu v marci 2011 výplatu predčasného starobného

40

V prílohe zamestnávateľ uvádza:

– zamestnancov, za ktorých vykonal RZZP, u ktorých vypočítal preplatky a nedoplatky za zamestnanca a zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, preplatky a nedoplatky nižšie ako 3 € sa upravia na 0 €, – preplatky a nedoplatky za zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, ktoré mu boli oznámené inými zamestnávateľmi, – preplatky a nedoplatky za zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, ktoré mu boli oznámené zamestnancami, ktorí si vykonali RZZP sami. Výsledný preplatok alebo nedoplatok za zamestnávateľa, a to v prípade, že je nižší ako 3 €, sa na riadku 25 v II. oddiele Oznámenia zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 upraví na nulu. Zamestnávateľ, ktorého softvér na vedenie mzdového účtovníctva umožňuje vytvorenie a export oznámení zamestnávateľa zdravotnej poisťovni v elektronickej podobe (elektronická dávka vo formáte v zmysle usmernenia MZ SR), môže oznámenie zamestnávateľa podať elektronicky. 9. Do 30. 6. 2011 zamestnávateľ vyrovná preplatky alebo nedoplatky s príslušnými zdravotnými poisťovňami svojich zamestnancov. Preplatky a nedoplatky zamestnávateľ zrazí zamestnancom, ktorým vykonal RZZP, najneskôr v lehote do 30. 6. 2011. Toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 €. Do tohto termínu musí uhradiť zamestnávateľ zdravotnej poisťovni svoj výsledný nedoplatok vyplývajúci z oznámenia zamestnávateľa zdravotnej poisťovni. Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok 2010 je preplatok zamestnávateľa, príslušná zdravotná poisťovňa po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti preplatok zamestnávateľovi. Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu a takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca a výsledkom ročného zúčtovania poistného je preplatok alebo nedoplatok 3 € a viac, tak podľa § 19 ods. 14 ZZP: – pri nedoplatku zamestnanca si príslušná zdravotná poisťovňa uplatní nárok na nedoplatok voči tomuto zamestnancovi, – pri preplatku zamestnanca príslušná zdravotná poisťovňa vráti preplatok tomuto zamestnancovi. V súlade s novelou ZZP sa od 1. 1. 2008 do vymeriavacieho základu podľa ZZP nezapočítava preplatok z RZZP. Preplatok z RZZP za rok 2009, vyplatený zamestnancovi v 10/2010, sa nezahrnie do úhrnu príjmov v prípade, ak zamestnávateľ vykoná RZZP za rok 2010 tomuto zamestnancovi. V prípade, že tento zamestnanec požiada o vystavenie dokladu o príjmoch a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ preplatok z RZZP za rok 2009 nezahrnie do úhrnu príjmov za rok 2010.

Povinnosť oznámiť nedoplatok alebo preplatok Ak zamestnanec vykoná RZZP sám alebo za zamestnanca, ktorý mal viacerých zamestnávateľov, vykoná RZZP jeden z jeho zamestnávateľov, tak po vykonaní RZZP je povinný ten, kto RZZP vykonal, do 30. 4. 2011 oznámiť zamestnávateľovi na tlačive „Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010“ výšku vypočítaného preplatku alebo nedoplatku zamestnávateľa iba v tom prípade, ak ide o sumu 3 € a viac. Toto oznámenie zasiela zamestnanec svojmu zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ inému zamestnávateľovi. Ak zamestnávateľ vykoná RZZP zamestnancovi, tak po vykonaní RZZP je zamestnávateľ povinný do 31. 3. 2011 oznámiť zamestnancovi na tlačive „Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010“ výšku vypočítaného preplatku alebo nedoplatku zamestnanca iba v tom prípade, ak ide o sumu 3 € a viac. Toto oznámenie zasiela zamestnávateľ zamestnancovi, ktorému vykonal RZZP. Nedoplatok alebo preplatok zúčtuje zamestnávateľ do 30. 6. 2011.


Mzdy a odvody 7.

Poistenec štátu

Vymeriavací základ poistenca štátu Do úhrnu príjmov (do vymeriavacieho základu) poistenca štátu sa započítavajú príjmy posudzované ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a príjmy podľa § 6 ZDP, s výnimkou vyňatých príjmov a s výnimkou príjmov z dohôd o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov, o pracovnej činnosti [u osôb podľa § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) a u) ZZP]. Poistenci štátu dosahujú najčastejšie tieto príjmy, ktoré sú predmetom RZZP: l

zdaniteľné príjmy dôchodcov (ak nie sú zamestnancami) v prípadoch, keď im bývalý zamestnávateľ poskytuje napr. príspevky zo sociálneho fondu a rôzne nepeňažné zvýhodnenia,

l

doplatky miezd a odmien od bývalého zamestnávateľa,

l

príjmy zo závislej činnosti poistencov štátu (súčasne zamestnancov) pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, z ktorých boli zrazené preddavky na daň alebo príjmy do 165,97 €, z ktorých sa daň vybrala zrážkou,

l

príjmy dosiahnuté na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy),

l

honoráre umelcov a autorov priznané v daňovom priznaní a zdanené podľa § 6 ZDP,

l

príjmy rôznych sprostredkovateľov priznané v daňovom priznaní a zdanené podľa § 6 ZDP, ak by tieto osoby neboli prihlásené v zdravotnej poisťovni ako SZČO,

l

príjmy z pozemkového spoločenstva (tzv. urbára) bez právnej subjektivity zdanené podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP.

dôchodku. O zastavení výplaty dôchodku dostanú písomné rozhodnutie po 28. februári 2011. Tým poberateľom, ktorí sa rozhodnú aj po 28. februári 2011 poberať predčasný starobný dôchodok súčasne oznamuje, že musia nielen ukončiť zárobkovú činnosť, ale aj podať odhlášku z dôchodkového poistenia. Za zamestnanca podáva odhlášku jeho zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba podáva odhlášku z dôchodkového poistenia sama. Sociálna poisťovňa odporúča, aby odhlášky boli doručené najneskôr do 10. februára. Podanie odhlášky po tomto dátume môže mať za následok, že predčasný starobný dôchodok nebude vyplatený v obvyklom výplatnom termíne. Ak sa poberateľ predčasného starobného dôchodku rozhodne aj po 28. februári vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej bude dôchodkovo poistený, nemusí túto skutočnosť osobitne Sociálne poisťovni oznamovať a žiadať o zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku.

2 Príklad č. 5: Študent bol v roku 2010 poistencom štátu od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedol príjem dosiahnutý na základe dohody o brigádnickej práci študentov v sume 4 010 € a príjem z honorárov v sume 1 119,70 €. Zostáva poistencom štátu? Má povinnosť vykonať RZZP? Ak by bol študent poistencom štátu po celý rok 2010, limit úhrnu príjmov, ktoré mohol dosiahnuť, by bol 2 479,20 €. Ak bol študent poistencom štátu od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010, tak limit príjmov, ktoré mohol dosiahnuť, vypočítame za 6 mesiacov ako sumu 206,60 x 6 = 1239,60 €. Príjem z dohôd sa u študentov považuje za vyňatý príjem. Príjem z honorárov bol nižší, ako je stanovený limit, tento študent zostáva poistencom štátu. RZZP vykonať nemusí. Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz. Štát platí poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 8 ZZP, ak nie je v ZZP uvedené inak, v súlade s § 11 ods. 9 a 10 ZDP.

Povinnosť poistenca štátu vykonať RZZP RZZP musí podať poistenec, ktorý bol v roku 2010 poistencom štátu podľa § 11 ods. 8 ZZP (napr. študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.), ak v čase, keď bol poistencom štátu a nebol SZČO a nebol zamestnancom, jeho príjem podľa § 5 a § 6 ZDP okrem príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (u poistencov štátu, u ktorých sa príjmy z dohôd považujú za vyňaté príjmy), príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, presiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa. Minimálny základ samoplatiteľa je daný ako suma 206,60 €/mesiac – za jeden celý kalendárny mesiac a 2 479,20 €/rok – za celé rozhodujúce obdobie, ktorým je rok 2010.

SPEKTRUM Ministri súhlasia, aby ročné zúčtovanie robili poisťovne Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Ročné zúčtovanie zdravotného poistného budú možno vykonávať zdravotné poisťovne. Prvýkrát by sa tak malo stať v roku 2012 za rok 2011. V novele zákona o zdravotných poisťovniach a iných zákonoch to navrhuje poslankyňa parlamentu Katarína Cibulková (SDKÚ-DS). Vláda vyjadrila tejto zmene na svojom stredajšom rokovaní súhlas. Odporučilo jej to Ministerstvo zdravotníctva SR. Ako po rokovaní kabinetu uviedol minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, tento spôsob výrazne zjednoduší povinnosť podávať ročné zúčtovanie. Predíde sa aj chybným výpočtom, ktoré sa často diali a ktoré v konečnom dôsledku zdravotná poisťovňa musela opraviť. V súčasnosti vykonávajú zúčtovanie za zamestnancov zamestnávatelia alebo si

41 3/2011


Mzdy a odvody 2 Príklad č. 6: Ak by príjem dosiahol na základe dohody o brigádnickej práci študentov, tento príjem by sa uňho považoval za vyňatý príjem a RZZP by nemusel vykonať.

Študent strednej školy bol poistencom štátu od 1. 1. 2010 do vykonania maturity, čiže do 18. 5. 2010. Jeho príjem bol v tomto období 965,29 €. Bol to príjem dosiahnutý podľa autorského zákona, vypracoval pre výrobnú prevádzku počítačový program. Minimálny vymeriavací základ samoplatiteľa za toto obdobie je: 4 x 206,60 + 18 x (206,60 : 31) = 826,40 + 119,96 = 946,36 €

SPEKTRUM Pokračovanie zo str. 41 ho robia samotní zamestnanci. Samostatne zárobkovo činné osoby si túto povinnosť plnia samy. Podľa Cibulkovej je však existujúci systém zaťažujúci a administratívne náročný, pričom prax ukázala, že sa dá povinnosť vykonať ročné zúčtovania preniesť na poisťovne. Navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, ale aj ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť zúčtovanie. Odbúra sa časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Zdravotné poisťovne pritom majú všetky informácie o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Navrhovaný zákon zároveň ukladá povinnosť Daňovému riaditeľstvu SR predkladať poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach. Poisťovne majú aj v súčasnosti informačné systémy, ktoré sú schopné spracovať príslušné údaje, a nepredpokladá sa teda ich zásadná úprava. Návrh novely zavádza aj tzv. inštitút námietky, aby sa občania a zamestnávatelia mohli vyjadriť k údajom, z ktorých im bolo vypočítané poistné za príslušný rok. V nej sa uvedie, ktoré údaje nie sú správne a požiada sa o opravenie ročného zúčtovania. Opravu urobí poisťovňa bezodkladne. Ak námietku neuzná, spor bude riešiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samotný spôsob výpočtu poistného by sa oproti súčasnému stavu nezmenil. V zmysle návrhu by poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie do piatich mesiacov od lehoty na podanie daňového priznania. V budúcnosti sa predpokladá skrátenie lehoty. Ak má poistenec predĺženú

42

Tento študent musí vykonať RZZP za rok 2010 a zaplatiť poistné, pretože jeho príjem za obdobie, kedy bol poistencom štátu, je vyšší, ako je minimálny základ samoplatiteľa.

8.

Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010

Doklad za rok 2010 vydáva zamestnancovi zamestnávateľ, ktorého zamestnanec požiada o jeho vystavenie podľa § 19 ods. 5 ZZP do 7. 2. 2011. Pri nesplnení tejto povinnosti môže zamestnávateľovi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť pokutu podľa § 26 ods. 1 písm. c) ZZP do výšky 3 319 €. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vystavenie dokladu po uvedenom termíne, zamestnávateľ je povinný mu doklad vydať do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. Zamestnanec, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie sám, prikladá doklad vystavený zamestnávateľom ako prílohu ročného zúčtovania. Zamestnanec, ktorý podľa § 19 ods. 2 ZZP písomne požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2010, je povinný podľa § 19 ods. 3 ZZP predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, doklad od všetkých ostatných zamestnávateľov, ktorých mal v roku 2010. Ak zamestnanec nepredloží zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, doklad od všetkých ostatných zamestnávateľov, zamestnávateľ podľa § 19 ods. 4 ZZP ročné zúčtovanie nevykoná. Takýto zamestnanec vykoná a podá ročné zúčtovanie sám.

9.

Oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 a Príloha (Zoznam zamestnancov, za ktorých bolo vykonané ročné zúčtovanie poistného)

Podľa § 19 ods. 15 ZZP zamestnávateľ vypočíta a vyrovná s príslušnou zdravotnou poisťovňou svoje preplatky a nedoplatky na poistnom za rozhodujúce obdobie tak, že spočíta: l preplatky a nedoplatky zamestnávateľa z ročných zúčtovaní poistného za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 ods. 2 ZZP, pričom počíta a do prílohy uvádza len nedoplatky alebo preplatky 3 € a vyššie; l preplatky a nedoplatky zamestnávateľa, ktoré mu boli oznámené a doručené podľa § 19 ods. 10 ZZP ostatnými platiteľmi poistného. Ide o preplatky a nedoplatky 3 € a vyššie. Sumy sa uvádzajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Súčasťou vyrovnania je oznámenie, ktoré je zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni za rok 2010 do 31. 5. 2011. V oznámení zamestnávateľ uvádza: a) preplatky a nedoplatky zamestnancov 3 € a vyššie; ak je nedoplatok alebo preplatok nižší ako 3 €, upraví sa na 0 €,


Mzdy a odvody b) preplatky a nedoplatky zamestnávateľa za zamestnancov, ktorí vykonali ročné zúčtovanie poistného sami a podľa § 19 ods. 10 ZZP do 30. 4. 2011 písomne oznámili zamestnávateľovi výšku nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa, pričom výška nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa dosiahla najmenej 3 €, c) preplatky a nedoplatky zamestnávateľa za zamestnancov, za ktorých vykonali ročné zúčtovanie poistného iní zamestnávatelia a podľa § 19 ods. 10 ZZP do 30. 4. 2011 písomne oznámili zamestnávateľovi výšku nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa, pričom výška nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa dosiahla najmenej 3 €. Ak za zamestnanca vykonal ročné zúčtovanie poistného iný zamestnávateľ, uvádza sa číslo platiteľa tohto zamestnávateľa. Ak by príloha oznámenia, zoznam zamestnancov, bola prázdna, zamestnávateľ zdravotnej poisťovni oznámenie nezasiela.

10. Príklady na vyplnenie jednotlivých typov tlačív 2 Príklad č. 1: Podanie RZZP na tlačive typu A Zamestnanec, pán Horák, mal uzatvorený pracovný pomer v roku 2010 so zamestnávateľom Dellta, s. r. o. Zamestnávateľ mu vyplatil príjmy zo závislej činnosti v sume, ktorá v úhrne nepresiahla ročný maximálny vymeriavací základ, čiže sumu 26 029,09 €/rok, ale v jednom mesiaci jeho príjem presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ, sumu 2 169,09 €/mesiac, takže mu vznikol nedoplatok poistného. Ak započítateľný príjem čo len v jednom mesiaci roka presiahne maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 2 169,09 €/mesiac, poistenec je povinný: l

l

buď vykonať RZZP na tlačive typu A sám do 31. 3. 2011; v takomto prípade je povinný predložiť zamestnávateľovi Žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010. Na základe tejto žiadosti zamestnávateľ vystaví zamestnancovi Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 do 7. 2. 2011 alebo po tomto termíne do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. Tento doklad je prílohou k tlačivu typu A; alebo do 15. 2. 2011 predloží zamestnávateľovi Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2010 a požiada tak svojho zamestnávateľa, aby mu RZZP vykonal. Zamestnávateľ vykoná RZZP taktiež na tlačive typu A. Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 v takomto prípade zamestnávateľ neprikladá ako prílohu.

Tomuto zamestnancovi vykonal RZZP na základe jeho žiadosti zamestnávateľ. Výsledkom RZZP je nedoplatok zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť zamestnancovi nedoplatok do 31. 3. 2011, pretože presiahol sumu 3 €.

2 Príklad č. 2: Podanie RZZP na tlačive typu A – Poistenec štátu Pán Novák bol celý rok 2010 zamestnaný v spoločnosti Dellta, s. r. o. na základe pracovného pomeru dohodnutého na kratší pracovný čas 20 hod./týždeň v sume zodpovedajúcej minimálnej mzde 153,85 €/mesiac (307,70 : 2). Od 11. 11. 2010 sa stal poberateľom starobného dôchodku. Z príjmu, ktorý v zamestnaní dosiahol za celý rok v sume 1 846,20 € (153,85 x 12), mu zamestnávateľ odvádzal preddavky na zdravotné poistenie, iné príjmy nemal.

lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie sa navrhuje vykonať najneskôr do konca roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. V tej istej lehote oznámi poisťovňa výšku preplatku alebo nedoplatku. Preplatky a nedoplatky by mali byť splatené do dvoch mesiacov od lehoty na vykonanie ročného zúčtovania. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa na úpravu zákona reagovala slovami, že pokiaľ Daňový úrad SR poskytne zdravotnej poisťovni všetky údaje potrebné pre prepočet ročného zúčtovania a parlament schváli takúto novelu a zároveň bude vydaná aj vyhláška k ročnému zúčtovaniu, poisťovňa bude môcť upraviť systém tak, aby mohla vykonať ročné zúčtovanie. Okrem údajov z daňového úradu je pre správny prepočet výsledku ročného zúčtovania dôležité, aby si aj poistenci/platitelia plnili všetky oznamovacie povinnosti týkajúce sa napríklad poistných vzťahov a podobne, z ktorých bude zdravotná poisťovňa vychádzať pri výpočte ročného zúčtovania. Proti zmenám nie je ani súkromná poisťovňa Dôvera. Upozorňuje ale, že treba komplexne zmeniť legislatívu, aby nový systém fungoval a aby mali poisťovne potrebné dáta.

SPEKTRUM Ministerstvo financií vyhlásilo boj proti daňovým únikom Rezort financií pripravil návrhy troch koncepcií, v rámci ktorých chce do konca tohto roka prijať opatrenia na elimináciu možných daňových podvodov. Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Priestor pre daňové úniky pri spotrebných daniach, dani z pridanej hodnoty či pre úniky pri platení odvodov a dane z príjmov by sa mal postupne zmenšovať. Ministerstvo financií pripravilo návrhy troch koncepcií, v rámci ktorých chce do konca tohto roka prijať opatrenia, ktoré by mali pomôcť eliminovať možnosti daňových podvodov. Po návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na DPH rezort do

43 3/2011


Mzdy a odvody pripomienkového konania predložil aj návrh koncepcie boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach, ako aj návrh koncepcie boja proti únikom v oblasti dane z práce. Jednotlivé koncepcie obsahujú analýzu súčasného stavu, ako aj návrhy konkrétnych opatrení, ktoré by podľa ministerstva financií mali pomôcť zlepšiť súčasnú situáciu. Jednou z oblastí, na ktorú sa chce ministerstvo sústrediť, sú napríklad spotrebné dane. Tie tvoria významnú a relatívne stabilnú časť príjmov štátneho rozpočtu. Výnos z tejto dane predstavoval v minulom roku viac ako 1,9 mld. eur. Prax však podľa rezortu ukazuje potrebu zlepšovať súčasný stav, a to tak, aby sa eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov. Rezort preto navrhuje napríklad zmeny v označovaní spotrebiteľských balení liehu a cigariet. Tie by sa mali týkať úpravy podmienok tlače a výdaja kontrolných známok či zlepšenia ich ochranných prvkov. Nedostatky v súčasnej úprave, ktoré poskytujú priestor pre daňové úniky, rezort identifikoval aj v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia. Zúžiť tento priestor by malo pomôcť napríklad zriadenie špecializovaného kontrolného útvaru. Ten by mal identifikovať miesta vzniku možných daňových podvodov, odhaľovať ich a prispievať k „eliminácii daňových únikov v záujme intenzívnejšieho odhaľovania nelegálnej práce“. Rovnako by mala pomôcť minimalizovať priestor pre podvody aj elektronizácia verejnej správy. Cieľom ministerstva financií je prepojiť informačné databázy jednotlivých orgánov verejnej správy, Obchodného registra SR, Štatistického úradu SR, zdravotných poisťovní, bánk či Sociálnej poisťovne s databázami daňových orgánov. Zlepšiť súčasný stav by malo pomôcť aj pripravované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom projektu UNITAS. Rezort financií očakáva, že zjednotením výberu daní a poistných odvodov sa zabezpečí čo najvyššia platobná disciplína pri relatívne najnižších administratívnych nákladoch a podarí sa eliminovať identifikované úzke miesta terajšieho systému.

44

Pretože ani v jednom mesiaci jeho príjem nebol vyšší ako je maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 2 169,09 €/mesiac, nevzniká mu povinnosť vykonať RZZP za rok 2010. Vzhľadom na to, že môže využiť postavenie poistenca štátu, ktorým sa stal od 11. 11. 2010, vo svojom záujme požiada zamestnávateľa o vykonanie RZZP. Požiadať ho môže len v tom prípade, ak je uňho zamestnaný aj v čase požiadania o vykonanie ročného zúčtovania, teda do 15. 2. 2011. Výsledkom bude preplatok zamestnanca aj zamestnávateľa, lebo jeho príjem neprekročil limit ustanovený ZZP, alikvotnú čiastku zo sumy 2 479,20 € (206,60 € x 12). U poistenca štátu, napríklad u poberateľa starobného, invalidného dôchodku, študenta, osoby čerpajúcej rodičovskú dovolenku, atď. sa posudzuje príjem za dobu, kedy je zároveň zamestnanec aj poistenc štátu. Ide o porovnanie dosiahnutého príjmu so sumou 206,60 €/mesiac. V oddiele V. sa do stĺpca 42 (minimálny základ) uvedú sumy podľa odpracovaného času v období, keď sa poistenec súčasne považoval za zamestnanca aj za poistenca štátu. Za mesiac november od 11. 11. 2010 je to 20 dní, čo predstavuje sumu 102,56 € [(153,85 : 30) x 20], za december 2011 je to 31 dní, čo predstavuje sumu 153,85 €. Na riadku 50 sa porovnaním pomernej časti príjmu za obdobie poistenca štátu na riadku 48 so sumou na riadku 49, ktorá predstavuje úhrn minimálnych základov samoplatiteľa pripadajúcich na obdobie poistenca štátu, zistí, či poistenec splnil podmienku. Keďže suma 256,41 € je nižšia ako 344,33 € [(206,60 : 30) x 20) + 206,60], tak o sumu 256,41 € sa zníži vymeriavací základ na riadku 61. Zo zníženého vymeriavacieho v sume 1 589,79 € (1 846,20 – 256,41) vznikne preplatok zamestnancovi aj zamestnávateľovi, ktorý je zdravotná poisťovňa povinná zamestnávateľovi uhradiť najneskôr do 30. 6. 2011.

2 Príklad č. 3: Podanie RZZP na tlačive typu S s listom SA a SD Zamestnanec, pán Holý, mal uzatvorený pracovný pomer v roku 2010 so zamestnávateľom AB, a. s., od ktorého mu plynuli príjmy zo závislej činnosti. Jeho úhrn príjmov bol za rok 2010 nižší ako 26 029,09 €/rok, v jednom mesiaci jeho príjem presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ – sumu 2 169,09 €/mesiac. Vzhľadom na to, že v roku 2010 mal aj príjem podľa autorského zákona, plynuli mu príjmy podľa § 6 ZDP, honoráre za účinkovanie v hudobnej skupine, vzniká mu povinnosť RZZP za rok 2010 vykonať. Počas roka neplatil preddavky na poistné, nebol v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO. V daňovom priznaní za rok 2010 vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ZDP. Tento zamestnanec je povinný vykonať a podať RZZP sám, pretože mu plynuli príjmy podľa § 6 ZDP, vznikol mu nedoplatok poistného. RZZP vykoná na type tlačiva S, súčasťou ktorého budú listy SA a SD. Ako prílohu k RZZP priloží tlačivo Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010, ktoré mu zamestnávateľ vystaví do 7. 2. 2010 na základe jeho žiadosti alebo po tomto termíne do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. Keďže úhrn príjmov podľa § 5 a § 6 ZDP presiahol sumu 26 029,09 €/rok, pomocou koeficientu Kmax sa upravia vymeriavacie základy v listoch SA a SD. Výsledkom RZZP je nedoplatok zamestnávateľa a nedoplatok zamestnanca. Sumu preplatku je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi do 30. 4. 2011, pretože presiahol sumu 3 €. Spracovala: Ing. Jolana Strýčková


Príklad č. 1

Mzdy a odvody

45 3/2011


Príklad č. 2

Mzdy a odvody

46


Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) Kalendár spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodranie termínu zákonnej povinnosti

do 3 dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne pracovný úraz, ktorý si vyiadal lekárske ošetrenie alebo Zamestnávate¾ § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociál- Pokuta a do výšky 16 596,96 €. doèasnú pracovnú neschopnos. nom poistení Predloi poboèke Sociálnej poisovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos.

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daòovej povinnosti poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva, ak daòová povinnos nevznikla dòom prevzatia na daòovom území.

Daòový dlník § 31 ods. 7 zákona è. 98/2004 Z. z. (spotrebná daò z minerálneho oleja) § 27 ods. 7 zákona è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) § 33 ods. 6 zákona è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) § 29 ods. 7 zákona è. 106/2004 Z. z. (spotrebná daò z tabak. výrob.) § 28 ods. 7 zákona è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva)

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €.

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daòovej povinnosti odvod spotrebnej dane: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva, ak daòová povinnos nevznikla dòom prevzatia na daòovom území.

Daòový dlník § 31 ods. 7 zákona è. 98/2004 Z. z. (spotrebná daò z minerálneho oleja) § 27 ods. 7 zákona è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) § 33 ods. 6 zákona è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) § 29 ods. 7 zákona è. 106/2004 Z. z. (spotrebná daò z tabak. výrob.) § 28 ods. 7 zákona è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva)

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 7 dní

Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného èlen- Osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH ského štátu poda daòové priznanie k DPH. § 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH V rovnakej lehote zaplati daò.

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €. Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 8. 3. 2011

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za február 2011 za samostatne zárobkovo Samostatne zárobkovo èinná osoba èinné osoby uvedené v § 11 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. § 17 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Úrok z omeškania vo výške 2,5-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deò splatnosti preddavku za kadý deò omeškania.

do 8. 3. 2011

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu soli- Samostatne zárobkovo èinná osoba Penále vo výške 0,05 % za kadý deò omeškania, maximáldarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti dobrovo¾ne poistenými osobami za feb- § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ne do výšky dlnej sumy poistného (do 3,32 € sa nevyrubí). ruár 2011 za samostatne zárobkovo èinné osoby.

do 8. 3. 2011

Penále vo výške 0,05 % za kadý deò omeškania, maximálOdvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uve- Zamestnávate¾ dených v § 4 ods. 2, ak boli príjmy vyplatené vo februári 2011. § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ne do výšky dlnej sumy poistného (do 3,32 € sa nevyrubí).

do 8 dní

Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného Platite¾ poistného – zamestnávate¾ alebo samostatne zá- Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej poèísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na výplatu príjmov. vinnosti. robkovo èinná osoba § 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní

Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni: Poistenec (fyzická osoba) Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej po– zmenu alebo vznik platite¾a poistného, § 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení vinnosti. – skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati zaòho poistné, – zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu, – skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, – skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

do 8 dní

Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisovni pri vzniku povinnosti Samostatne zárobkovo èinná osoba plati poistné. Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jed- § 20 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení notnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

do 8 dní

Poistenec je povinný oznámi zdravotnej poisovni vznik skutoèností uvedených v § 11 ods. 7 Poistenec (fyzická osoba) Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej popísm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení. § 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení vinnosti.

do 8 dní

Písomne oznámi na urèenom tlaèive vznik platite¾a pod¾a § 11 ods. 5 zákona.

Zamestnávate¾ Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. § 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 pracovných dní

Písomne oznámi príslušnej zdravotnej poisovni zmenu platite¾a poistného: – zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platite¾a poistného“.

Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba ale- Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. bo platite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. § 24 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do konca kalendárneho Písomne oznámi príslušnej zdravotnej poisovni skutoènos, kedy platite¾om poistného zaèímesiaca nasledujúceho na, resp. prestáva by štát: po mesiaci, v ktorom do- – zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a šlo k zmene platite¾a popoistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia istného poistenca/platite¾a poistného“.

Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba ale- Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. bo platite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. § 24 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní

Prihlási sa na NP a DP v poboèke Sociálnej poisovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení odhlási. Samostatne zárobkovo èinná osoba Oznámi poboèke Sociálnej poisovne prerušenie NP a DP. § 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností.

Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

Kalendár podnikateľa – 1 3/2011


Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodranie termínu zákonnej povinnosti

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Oznámi poboèke Sociálnej poisovne zmenu štátu a štát, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos. do 8 dní

Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou poisovòou a v rovnakej lehote sa Zamestnávate¾ z registra zamestnávate¾ov odhlási. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej poisovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky. Oznámi Sociálnej poisovni zmenu štátu, na území ktorého zamestnanec vykonáva prácu.

Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

do 8 dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne zmenu svojho názvu, sídla a dòa urèeného na výplatu Zamestnávate¾ príjmov. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi Sociálnej poisovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predklada Sociálnej poisovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a prihlási za- Zamestnávate¾ a vznikom pracovnopráv- mestnanca na úèely úrazového a garanèného poistenia (dohody) v poboèke Sociálnej poisovne. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neho vzahu

Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

deò nasledujúci po zániku Odhlási zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) Zamestnávate¾ poistenia a po zániku pra- a úrazové, garanèné poistenie (dohody) v poboèke Sociálnej poisovne. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení covnoprávneho vzahu

Pokuta a do výšky 16 596,96 €.

do 8 dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a.

do 10 dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanè- Zamestnávate¾, predbený správca konkurznej podstaty, Pokuta a do výšky 16 596,96 €. ného poistenia. resp. správca konkurznej podstaty Súèasne predloi aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 10. 3. 2011

Vystavi a doruèi zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ak Zamestnávate¾ Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. podáva za rok 2010 daòové priznanie. § 39 ods. 5 písm. a) zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om Zamestnávate¾ z príjmov za február 2011. § 17 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do výplatného termínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného Zamestnávate¾ Penále vo výške 0,05 % za kadý deò omeškania, maxina poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamest- § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení málne do výšky dlnej sumy poistného (do 3,32 € sa nenancom a zamestnávate¾om z príjmov za február 2011. Predloi poboèke SP výkaz poistného vyrubí). a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

do výplatného termínu

Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,95 €. zúètovaných zamestnancom na výplatu za mesiac február 2011. § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z.

Zamestnávate¾, predbený správca konkurznej podstaty, Pokuta a do výšky 16 596,96 €. resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Úrok z omeškania vo výške 2,5-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deò splatnosti preddavku za kadý deò omeškania.

do 5 dní po výplatnom Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalen- Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,95 €. dárneho mesiaca). termíne § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. do 5 dní po výplatnom Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmov za február 2011. termíne

Zamestnávate¾ § 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie do dòa vykonania roèného zúètovania preddavkov na daò. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 15. 3. 2011

Odvod dane z príjmov vyberanej zrákou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba v prospech daòovníka vo februári 2011. § 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 15. 3. 2011

Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej vo februári 2011, v prípa- Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba de daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdrujú, vo výške § 44 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sadzby dane pod¾a § 15. Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 21. 3. 2011 (namiesto nedele 20. 3. 2011)

Predloi iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich Zdanite¾ná osoba po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €. § 4 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Platí pre zdanite¾nú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareò v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdriava.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €, ak vykoná registráciu DÚ pod¾a § 31 ods. 12 zákona è. 511/1992 Zb., pokuta najmenej 100 € a najviac 20 000 € (platí od 1. 4. 2009).

pred prijatím sluby

Predloi iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak zdanite¾ná osoba, ktorá nie je platite- Zdanite¾ná osoba ¾om, je príjemcom sluby, pri ktorej je povinná plati daò pod¾a § 69 ods. 3 zákona. § 7a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €, ak vykoná registráciu DÚ pod¾a § 31 ods. 12 zákona è. 511/1992 Zb., pokuta najmenej 100 € a najviac 20 000 € (platí od 1. 4. 2009).

pred dodaním sluby

Predloi iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak zdanite¾ná osoba, ktorá nie je platite- Zdanite¾ná osoba ¾om a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareò, bydlisko alebo sa v tuzem- § 7a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH sku obvykle zdriava, dodáva slubu, pri ktorej je miestom dodania pod¾a § 15 ods. 1 zákona v inom èlenskom štáte a osobou povinnou plati daò je príjemca sluby.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €, ak vykoná registráciu DÚ pod¾a § 31 ods. 12 zákona è. 511/1992 Zb., pokuta najmenej 100 € a najviac 20 000 € (platí od 1. 4. 2009).

do 21. 3. 2011 (namiesto nedele 20. 3. 2011)

Poda elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za február 2011 pre platite¾ov DPH, ktorí Registrovaný platite¾ DPH uskutoèòujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných tovarov v prí- § 80 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH slušnom štvrroku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrrokoch presiahla hodnotu 100 000 €. Povinnos platí od 1. januára 2010 aj pre platite¾a registrovaného pod¾a § 7 a § 7a zákona è. 222/2004 Z. z.

Pokuta vo výške najmenej 331,93 €.

do 25. 3. 2011

Poda daòové priznanie k DPH za február 2011 (ak je zdaòovacím obdobím kalendárny me- Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným zdaòovacím ob- Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú ososiac). Podáva sa i negatívne daòové priznanie. bu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky dobím 16 596,95 €. Platite¾ registrovaný pod¾a § 5 a § 6 (zahranièná osoba) nie je povinný poda DP, ak mu nevznik- § 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH la daòová povinnos alebo právo na odpoèítanie dane, s výnimkou platite¾a, ktorý je povinný plati preddavok na daò pri predaji tovaru na trhovom mieste pod¾a § 78a.

do 25. 3. 2011

Zaplati daòovú povinnos DPH za február 2011.

Kalendár podnikateľa – 2

Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným zdaòovacím ob- Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omešdobím kania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. § 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.


Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodranie termínu zákonnej povinnosti

posledný pracovný deò Zaplati preddavok na DPH pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste vo výške 50 % Registrovaný platite¾ DPH pod¾a § 5 a § 6 (zahranièná Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omešpredchádzajúci dòu zaèatia z dane za príslušné zdaòovacie obdobie, najmenej vo výške 165,97 €. osoba) kania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. predaja na trhovom mieste § 78a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. do 25. 3. 2011

Poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva za február 2011. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daòová povinnos. Ak daòová povinnos platite¾a spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 33,19 €, nie je povinný predloi daòové priznanie ani zaplati daò (§ 14).

Daòový dlník zákon è. 98/2004 Z. z. (spotrebná daò z miner. oleja) zákon è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) zákon è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) zákon è. 106/2004 Z. z. (spotrebná daò z tabak. výrob.) zákon è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva)

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €.

do 25. 3. 2011

Odvod spotrebnej dane: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva za február 2011.

Daòový dlník zákon è. 98/2004 Z. z. (spotrebná daò z miner. oleja) zákon è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) zákon è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) zákon è. 106/2004 Z. z. (spotrebná daò z tabak. výrob.) zákon è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva)

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 25. 3. 2011

Poda daòové priznanie k spotrebnej dani z liehu za február 2011. Prílohou daòového priznania je zoznam pestovate¾ov s uvedením vyrobeného a skutoène prevzatého mnostva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia iadosti o výrobu destilátu. Zaplati spotrebnú daò z liehu za február 2011.

Prevádzkovate¾ liehovarníckeho závodu na pestovate¾ské pálenie ovocia § 19 ods. 10 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu

Pokuta uloená colným úradom do výšky 165,96 € za uvedenie nesprávnych údajov v daòovom priznaní. Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 25. 3. 2011

Oznámi elektronicky colnému úradu údaje, o ktorých je povinnos vies evidenciu pod¾a § 44a Osoba oprávnená na distribúciu Pokuta uloená colným úradom od 165,96 € do výšky ods. 15 zákona o spotrebnej dani z liehu. § 44a ods. 17 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani 1 659,69 €. z liehu

todo 25. 3. 2011

Poda daòové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani: Daòový dlník Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú oso– z elektriny, § 12, § 24 a § 36 zákona è. 609/2007 Z. z. o spotrebnej bu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €. dani z elektriny, uhlia a zemného plynu – z uhlia, – zo zemného plynu za február 2011. Ak daòová povinnos platite¾a spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €, nie je povinný poda daòové priznanie ani zaplati daò, to neplatí, ak daòová povinnos pri spotrebnej dani z uhlia vznikne pod¾a § 21 ods. 2 písm. a).

do 25. 3. 2011

Odvod spotrebnej dane: – z elektriny, – z uhlia, – zo zemného plynu za február 2011.

do 31. 3. 2011

Výpoèet dane a roèné zúètovanie preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb zo závislej èinnosti Zamestnávate¾ za rok 2010. § 32a a § 38 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Termín na priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie.

Pokuta vo výške 16,60 € za kadého zamestnanca, ktorý poiadal o vykonanie roèného zúètovania.

do 31. 3. 2011

Odvod poplatku za neplnenie povinného podielu zamestnávania obèanov so zmenenou pracov- Zamestnávate¾ nou schopnosou na celkovom poète svojich zamestnancov. § 65 zákona è. 5/2004 Z. z. o slubách zamestnanosti

Pokuta do výšky 16 596,95 €.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac marec Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povin- Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, naj2011 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti pri pouití platnej sadzby dane pod¾a nos bola vyššia ako 16 596,96 € dlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. § 15 zákona o dani z príjmov. § 42 zákona è. 595/2003 Z. z. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac marec 2011 Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najvo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zníeného o nezdanite¾né bola vyššia ako 16 596,96 € dlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. èasti pod¾a § 11 platné v roku 2011 a pri pouití sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov. § 34 zákona è. 595/2003 Z. z. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (štvrroèné preddavky) za 1. štvrrok Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, naj2011 vo výške 1/4 poslednej známej daòovej povinnosti pri pouití platnej sadzby dane pod¾a bola vyššia ako 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 € dlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. § 15 zákona o dani z príjmov. § 42 zákona è. 595/2003 Z. z. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (štvrroèné preddavky) za Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos 1. štvrrok 2011 vo výške 1/4 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zníeného bola vyššia ako 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 € o nezdanite¾né èasti pod¾a § 11 platné v roku 2011 a pri pouití sadzby dane pod¾a § 15 záko- § 34 zákona è. 595/2003 Z. z. na o dani z príjmov.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 31. 3. 2011

Poda daòové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2010. Poda daòové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010.

Daòovník dane z príjmov právnických a fyzických osôb § 49 zákona o dani z príjmov è. 595/2003 Z. z.

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €.

do 31. 3. 2011

Zaplati daò z príjmov právnických osôb za rok 2010. Zaplati daò z príjmov fyzických osôb za rok 2010.

Daòovník dane z príjmov právnických a fyzických osôb § 38 zákona è. 511/1992 Zb.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, sankèný úrok sa nevyrubí ak nepresiahne 16,60 €.

do 31. 3. 2011

Odvod mesaèného preddavku na daò z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej Daòovník dane z motorových vozidiel dane, ak celková predpokladaná daò presiahne 8 292 €. § 91 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 31. 3. 2011

Odvod štvrroèného preddavku na daò z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane Daòovník dane z motorových vozidiel za 1. štvrrok 2011, ak predpokladaná daò presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €. § 91 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady è. 582/2004 Z. z.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej Daòový dlník § 12, § 24 a § 36 zákona è. 609/2007 Z. z. o spotrebnej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. dani z elektriny, uhlia a zemného plynu Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

Kalendár podnikateľa – 3 3/2011


Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodranie termínu zákonnej povinnosti

do 31. 3. 2011

Termín na vykonanie roèného zúètovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie za pred- Platite¾ poistného – zamestnávate¾, samostatne zárob- Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinnosti. chádzajúci kalendárny rok 2010. kovo èinná osoba alebo poistenec § 19 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 31. 3. 2011

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om Zamestnávate¾ z príjmov za február 2011, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. mar- § 17 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení ca 2011.

do 31. 3. 2011

Penále vo výške 0,05 % za kadý deò omeškania, maxiOdvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného Zamestnávate¾ na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamest- § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení málne do výšky dlnej sumy poistného (do 3,32 € sa nenancom a zamestnávate¾om z príjmov za február 2011, ak nie je pevne stanovený termín výplat vyrubí). a boli vyplatené do 31. marca 2011.

do 31. 3. 2011

Uhradi platby za sluby verejnosti poskytované STV a Sro, ak sa úhrada platí mesaène. Pre výš- Platite¾ úhrady Pokuta vo výške najmenej 33,19 € a do výšky 165,96 €. ku úhrady je rozhodujúci poèet zamestnancov k prvému dòu obdobia, za ktoré sa táto úhrada § 7 zákona o úhrade za sluby verejnosti poskytované Sloplatí. venskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov è. 68/2008 Z. z.

do 31. 3. 2011

Predloenie hlásenia Zamestnávate¾ o vyúètovaní dane a o úhrne príjmov fyzických osôb zo závislej èinnosti, o zrazených preddav- § 49 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov koch na daò a o daòovom bonuse za rok 2010.

Úrok z omeškania vo výške 2,5-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deò splatnosti preddavku za kadý deò omeškania.

Pokuta vo výške 66,38 €, ak daòový subjekt nepredloí preh¾ad ani v lehote urèenej vo výzve správcu dane, pokuta vo výške 132,77 €.

pred zaèatím podnikate¾- Písomne poiada colný úrad o vydanie povolenia na predaj (ve¾koobchod, maloobchod, ponú- Právnická osoba alebo fyzická osoba v rámci podnikania Pokuta uloená colným úradom vo výške najmenej kanie na predaj) spotrebite¾ského balenia liehu v daòovom vo¾nom obehu v rámci podnikate¾- § 44 ods. 1 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani 331,93 € a najviac 3 319,39 €. skej èinnosti skej èinnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania iadosti. z liehu do 15 dní

Poiada daòový úrad o registráciu pri vzniku povinnosti zráa daò z príjmov alebo preddavky Platite¾ dane na daò, alebo daò z príjmov vybera. § 31 ods. 4 zákona è. 511/1992 Zb.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 15 dní

Oznámi daòovému úradu zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba povinnosti pri niektorej dani. § 31 ods. 7 zákona è. 511/1992 Zb.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 15 dní

Oznámi daòovému úradu ukonèenie podnikania alebo ukonèenie poberania príjmov a vráti Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba osvedèenie o registrácii. § 31 ods. 7 zákona è. 511/1992 Zb.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 15 dní

Oznámi správcovi dane uzatvorenie kadej zmluvy s daòovým subjektom so sídlom alebo bydlis- Daòový subjekt (rezident aj nerezident) kom v zahranièí, na základe ktorej môe vzniknú na území SR stála prevádzkareò alebo daòová § 32 ods. 14 zákona è. 511/1992 Zb. povinnos zamestnancov na území SR.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 15 dní

Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber vína oslobodeného od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma víno z iného èlenského štátu v pozastavení dane.

Uívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 8, § 17 a § 21 zákona è. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína

do 15 dní

Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber liehu oslobodeného od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma lieh z iného èlenského štátu v pozastavení dane, – zmenu údajov pod¾a § 44a ods. 7 zákona.

Uívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 11, § 23 a § 27 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu

do 15 dní

Oznámi colnému úradu zmenu údajov uvedených v iadosti o vydanie povolenia na predaj spot- Drite¾ povolenia na predaj Pokuta uloená colným úradom vo výške od 165,96 € do rebite¾ského balenia liehu v daòovom vo¾nom obehu. Ide o zmenu údajov v iadosti uvedených § 44 ods. 7 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani 1 659,69 €. v § 44 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), b) a c). z liehu

ado 15 dní

Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma tabakové výrobky z iného èlenského štátu v pozastavení dane.

Uívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 8, § 18 a § 23 zákona è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

do 15 dní

Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber piva oslobodeného od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma pivo z iného èlenského štátu v pozastavení dane.

Uívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 9, § 18 a § 22 zákona è. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva

do 15 dní

Oznámi colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré urèujú malý samostatný pivovar a uplat- Fyzická alebo právnická osoba vyrábajúca pivo ako malý Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. ni základnú sadzbu dane na pivo uvedené do daòového vo¾ného obehu v kalendárnom roku. samostatný pivovar § 5 zákona è. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva

do 15 dní

Splatnos dane odo dòa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru: – daò z nehnute¾ností, – daò za psa, – daò za uívanie verejného priestranstva, – daò za predajné automaty, – daò za nevýherné hracie prístroje, – daò za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej èasti mesta, – daò za jadrové zariadenie.

Daòovník – fyzická alebo právnická osoba § 21, § 27, § 34a, § 49, § 57, § 64 a § 73 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 30 dní

Oznámi správcovi dane skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daòovej povinnosti: – daò z nehnute¾ností, – daò za psa, – daò za uívanie verejného priestranstva, – daò za predajné automaty, – daò za nevýherné hracie prístroje, – daò za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom do historickej èasti mesta, – daò za jadrové zariadenie, – daò z motorových vozidiel [okrem daòovníka pod¾a § 85 ods. 2 písm. a)].

Daòovník – fyzická alebo právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 6,63 €, ak ide o fyzickú osobu, § 18, § 27, § 34a, § 49, § 57, § 64a, § 72, § 90 alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky è. 582/2004 Z. z. zákona o miestnych daniach a miestnom 16 596,95 €. poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 30 dní

Odo dòa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikate¾skú èinnos alebo od zaèiatku vyko- Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba návania inej zárobkovej èinnosti alebo prenajímania nehnute¾nosti registrova sa u miestne § 31 ods. 1 a 3 zákona è. 511/1992 Zb. príslušného správcu dane. Oznámi správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne. Zrušenie prevádzkarne oznámi do 30 dní pred jej zrušením.

pred nadobudnutím tova- Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registraèná povinnos Zdanite¾ná osoba – neplatite¾ DPH. ru v hodnote 13 941,45 € na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného èlenského štátu. Povinnos Právnická osoba, ktorá nie je zdanite¾nou osobou vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom § 7 a § 11 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH bez DPH roku 13 941,45 €.

Kalendár podnikateľa – 4

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za kadý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 3,32 €.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.


Mzdy a odvody

47 3/2011


Príklad č. 3

Mzdy a odvody

48


Mzdy a odvody

49 3/2011


Mzdy a odvody § 15 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. Platenie poistného (1) Povinnosť platiť poistné vzniká a) dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4), b) dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3, c) dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4, d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 7.

§ 16 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. (2) Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, b) samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2,14 dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra, c) zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého zamestnanca podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, d) poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy, e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c).

§ 16 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. (8) Výška preddavku na poistné a) zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1

50

Mzdy a odvody Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie od 1. januára 2011 V súvislosti s platením poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti musia zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby a ostatní platitelia poistného a daňovníci od januára 2011 uplatňovať zmeny vyplývajúce z novelizácií príslušných zákonov i zmien hodnôt veličín používaných v tejto oblasti, vyplývajúcich z nástupu nového kalendárneho roka.

1.

Platenie poistného na zdravotné poistenie

Zákon č. 499/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2011 v oblasti platenia poistného na zdravotné poistenie: l

zavádza a definuje nový pojem zárobková činnosť (§ 10b),

l

po novom definuje platiteľov poistného: zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu a zamestnávateľa (§ 11),

l

stanovuje sadzby poistného pre platiteľov poistného, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, z ktorej dosahujú tzv. dividendy [§ 12 ods. 1 písm. g)],

l

definuje osoby so zdravotným postihnutím pre účely zdravotného poistenia (§ 12 ods. 2),

l

ustanovuje vymeriavací základ zamestnanca, zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby, samoplatiteľa, resp. dobrovoľne nezamestnanej osoby a platiteľov poistného s príjmami z kapitálového majetku, z ostatných príjmov a z tzv. dividend v závislosti od definície zárobkovej činnosti, nestanovuje minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa, zavádza rovnaký vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nezamestnané osoby (§ 13),

l

upresňuje vznik povinnosti platiť poistné (§ 15 ods. 1),

l

upresňuje povinnosť platiteľov poistného vypočítať, platiť a odvádzať poistné v nadväznosti na zmeny vymeriavacieho základu (§ 16 ods. 2),

l

stanovuje minimálnu výšku preddavkov na poistné (len pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nezamestnané osoby) a maximálnu výšku preddavkov na poistné (§ 16 ods. 8),

l

upravuje povinnosť platiť preddavky samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá ukončila alebo pozastavila vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti a následne v tom istom alebo nasledujúcom roku ju obnovila, nemala povinnosť podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia alebo nemala povinnosť podať daňové priznanie (§ 16 od. 12 až 14),

l

ustanovuje, na ktorých poistencov sa povinnosť podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia nevzťahuje (§ 19 ods. 1),

l

rozširuje oznamovacie povinnosti poistenca (§ 23),

l

spresňuje povinnosti platiteľa poistného (§ 24),

l

ustanovuje pre rok 2011 sadzbu poistného pre štát vo výške 4,32 % z vymeriavacieho základu – z priemernej mesačnej mzdy (§ 31j),

l

ustanovuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2011 (§ 36).


Mzdy a odvody Zárobková činnosť na účely zdravotného poistenia je v zmysle § 10b zákona činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá: l právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 až § 228a Zákonníka práce, l dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 20 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, l dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov, l dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov, l podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, tzv. dividendy. Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov: l z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, l ktorú vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa zákona o dani z príjmov. Novelou zákona sa definovaním zárobkovej činnosti na účely zdravotného poistenia rozšíril okruh činností, z ktorých plynú zdaniteľné príjmy a následne z ktorých vzniká povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. Fyzická osoba, ktorá má príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, je povinná platiť preddavky na zdravotné poistenie. Fyzická osoba, ktorá má príjmy z dividend, z kapitálového majetku podľa § 7 a ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie z týchto príjmov prostredníctvom ročného zúčtovania zdravotného poistenia (prvýkrát za rok 2011).

1.1 Platenie poistného na zdravotné poistenie z právnych vzťahov zakladajúcich právo na príjem zo závislej činnosti Zamestnanec na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzická osoba nie je zamestnancom v kalendárnom mesiaci, v ktorom nepoberá príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

b)

c)

d)

e)

písm. a)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, samostatne zárobkovo činnej osoby je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca, poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

2 Príklad č. 1: Povinnosť platiť poistné z dividend sa v zmysle § 36 ods. 12 zákona vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo od 1. januára 2011, poskytnutého v účtovnom období roku 2012. Z uvedeného vyplýva, že poistné z dividend sa bude platiť prvýkrát v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2012 podávaného do 31. 3. 2013. Vymeriavacím základom pre dividendy budú tie príjmy z dividend, ktoré prevýšia 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Sadzba poistného z týchto príjmov je 10 %, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, 5 % z vymeriavacieho základu.

2 Príklad č. 2: Ak fyzická osoba v roku 2011 dosiahne príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 a ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2011 bude povinná zaplatiť poistné z týchto príjmov. Vymeriavacím základom bude základ dane z týchto príjmov. Sadzba poistného je 14 %, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, 7 % z vymeriavacieho základu.

51 3/2011


Mzdy a odvody 2 Príklad č. 3: Osoba v pracovnom pomere je v mesiaci, v ktorom má príjem zo závislej činnosti alebo v ktorom poberá náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, považovaná za zamestnanca. Ak takáto osoba v mesiaci nemá príjem zo závislej činnosti, napr. z dôvodu neplateného voľna alebo absencie celý mesiac, pre účely zdravotného poistenia v tomto mesiaci nie je považovaná za zamestnanca. Na obdobie, počas ktorého sa osoba nepovažuje za zamestnanca, je zamestnávateľ povinný túto osobu zo zdravotnej poisťovne odhlásiť. Ak osoba v tomto období nie je zamestnancom u iného zamestnávateľa ani SZČO, ani poistencom štátu, je povinná prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ.

2 Príklad č. 4: Ak je osoba považovaná za zamestnanca z viacerých dôvodov, napr. zamestnanec v riadnom pracovnom pomere, ktorý uzavrie ďalší pracovný pomer alebo sa mu bude vyplácať príjem zo závislej činnosti ako konateľovi, členovi dozornej rady a pod., bude sa u zamestnávateľa považovať za zamestnanca iba raz. Do zdravotnej poisťovne bude prihlásený iba raz a vo výkaze poistného sa uvedie v jednom riadku s úhrnným vymeriavacím základom.

2 Príklad č. 5: Členovia štatutárneho orgánu, správnej rady, dozornej rady, kontrolných orgánov a pod., ktorými sú osoby s trvalým pobytom v zahraničí a nie sú zdravotne poistení na Slovensku, ale v cudzine (okrem členských štátov EÚ), sa za zamestnancov nepovažujú, pretože sa na nich nevzťahuje verejné zdravotné poistenie na Slovensku a nemajú nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti.

2 Príklad č. 6: Spoločnosť má s fyzickou osobou uzatvorenú príkaznú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka na obdobie od 1. 10. 2010 do 31. 3. 2011, na základe ktorej vypláca mesačnú odmenu. Od 1. 1. 2011 sa spoločnosť stala zamestnávateľom a fyzická osoba zamestnancom,

52

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské. Novelou zákona sa okruh zamestnancov rozšíril na všetky fyzické osoby, ktorých príjem je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, napr. aj konateľov a spoločníkov obchodných spoločností, členov štatutárneho orgánu a pod. Zárobková činnosť zamestnanca definovaná v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona je: l činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, l činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia je: l fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, l právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky, l pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že v právnych vzťahoch verejného zdravotného poistenia sa uplatňujú predpisy podľa osobitného predpisu: – fyzická osoba, ktorá má sídlo v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky alebo – právnická osoba so sídlom alebo so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je uvedená fyzická alebo právnická osoba, je ním platiteľ príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb. Zmenu platiteľa poistného (prihlásiť a odhlásiť zamestnanca) je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní. V zmysle prechodných ustanovení novelizovaného zákona je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca, ktorý pred 31. 12. 2010 pre účely zdravotného poistenia zamestnancom nebol a od 1. 1. 2011 jeho právny vzťah naďalej zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to do 31. januára 2011. Sadzby poistného stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu sú nasledovné: l sadzba poistného pre zamestnanca: 4 % z vymeriavacieho základu, l sadzba poistného pre zamestnanca, ak je osoba so zdravotným postihnutím: 2 % z vymeriavacieho základu, l sadzba pre zamestnávateľa: 10 % z vymeriavacieho základu, l sadzba pre zamestnávateľa, ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím: 5 % z vymeriavacieho základu. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba: l uznaná za invalidnú, l s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že vymeriavacím základom je príjem zamestnanca zdaňovaný ako príjem zo závislej


Mzdy a odvody činnosti, t. j. aj položky, ktoré sa do 31. 12. 2010 do vymeriavacieho základu nezapočítavali. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Vymeriavací základ je: l najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, t. j. od 1. 1. 2011 minimálny vymeriavací základ nie je obmedzený výškou minimálnej mzdy, l najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2009 je 744,50 €. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať: l zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ, l zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci. Výška preddavku na poistné: l zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, l zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca. Stanovenie výšky preddavkov na poistné zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a zamestnávateľa v závislosti od stanovenej sadzby poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku na poistné od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke: Zamestnanec

Sadzba poistného

Vymeriavací základ najviac

Preddavok na poistné

Bez zdravotného postihnutia

4%

2 233,50

89,34

So zdravotným postihnutím

2%

2 233,50

44,67

Sadzba poistného

Vymeriavací základ najviac

Preddavok na poistné

Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia

10 %

2 233,50

223,35

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím

5%

2 233,50

111,67

Zamestnávateľ

1.2 Platenie poistného na zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činných osôb Samostatne zárobkovo činná osoba na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 31 zákona o správe daní a poplatkov v súvislosti so zárobkovou činnosťou. Novelou zákona sa okruh samostatne zárobkovo činných osôb rozširuje podľa definície § 6 zákona o dani z príjmov aj na osoby, ktoré majú príjem z prenájmu. Zárobková činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby definovaná v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona je: l dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, l činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov.

pretože vypláca príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ musí takúto osobu od 1. 1. 2011 prihlásiť ako zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne, a to do 31. 1. 2011. V prípade, že by vyplatenie celkovej odmeny bolo dohodnuté napr. v marcovom výplatnom termíne, zamestnávateľ by zamestnanca prihlásil až k 1. 3. a odhlásil k 31. 3. 2011.

2 Príklad č. 7: Vymeriavacím základom zamestnanca je príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti: – príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov, – odstupné a odchodné, – náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, – príspevok zo sociálneho fondu, – príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely, – odmena podľa osobitného predpisu v oblasti priemyselných práv, – odmena vyplácaná pri pracovnom a životnom výročí, – odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku.

2 Príklad č. 8: Zamestnanec má za mesiac január 2011 hrubú mzdu 550 €, príplatok za pohotovosť 15 €, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti 50 €, zamestnávateľ mu prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 12 €, zároveň má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s odmenou 200 €. Do vymeriavacieho základu sa zahrnie zdaňovaný príjem okrem odmeny z dohody, t. j. 550 + 15 + 12 = 577 €. Výpočet preddavkov na poistné je nasledovný: Vymeriavací základ

Zamestnanec €

% 577,00

4

Zamestnávateľ %

Spolu €

23,08 10 57,70 80,78

2 Príklad č. 9: Fyzická osoba prenajíma byt. Z dôvodu prenájmu je od 1. 1. 2011 na účely

53 3/2011


Mzdy a odvody zdravotného poistenia považovaná za SZČO a je povinná sa prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne.

2 Príklad č. 10: Základom pre stanovenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby je príjem zdaňovaný podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Patria sem: – príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, – príjmy zo živnosti, – príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, – príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, – príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, – príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, – príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, – príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, – príjmy z prenájmu nehnuteľností fyzických osôb, príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľností, – príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, – úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, – príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku, – výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

54

Sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu je 14 % z vymeriavacieho základu. Ak samostatne zárobkovo činná osoba je osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb zo zárobkovej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, a koeficientu 2,14. Minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby je 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy. Minimálny základ sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je: l najmenej úhrn minimálnych vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, l najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Preddavok na poistné sú samostatne zárobkovo činné osoby povinné vypočítať, platiť a odvádzať vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2,14 dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra. Z uvedeného vyplýva, že aj samostatne zárobkovo činné osoby budú platiť preddavky na poistné v rovnakej výške počas celého kalendárneho roka. Podľa prechodného ustanovenia § 36 ods. 8 novelizovaného zákona samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podala ročné zúčtovanie poistného za rok 2009, vypočítaný preddavok na obdobie od 1. 7. 2010 do 30. 6. 2011 použije pre celý rok 2011. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť základu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá nie je znížená o poistné na verejné zdravotné poistenie, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby je: l najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu, l najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti samostatne zárobkovo činnej osoby povinnej odvádzať preddavky na poistné povoliť aj inú výšku preddavkov pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno preukázať, že v ročnom zúčtovaní poistného bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá ukončila alebo pozastavila vykonávanie alebo oprávnenie na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti a následne v tom istom alebo nasledujúcom roku ju obnovila alebo začala vykonávať, alebo získala oprávnenie na výkon zárobkovej činnosti, platí preddavky na poistné vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2,14 dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemala povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného, platí preddavky v nasledujúcom kalendárnom roku najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu a najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. U poistenca, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, preddavky, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné.


Mzdy a odvody Stanovenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osoby v závislosti od stanovenej sadzby poistného, minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a preddavku na poistné od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke: Vymeriavací základ

Preddavok na poistné

Samostatne zárobkovo činná osoba

Sadzba poistného

Bez zdravot. postihnutia

14 %

329,06

2 233,50

46,06

312,69

So zdravot. postihnutím

7%

329,06

2 233,50

23,03

156,34

najmenej najviac najmenej najviac

1.3 Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdravotného poistenia Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na zdravotné poistenie je stanovené nasledovne: Druh

Spôsob zaokrúhľovania

Ustanovenie

Vymeriavací základ

na najbližší eurocent nadol

§ 13 ods. 14

Preddavok na poistné

na najbližší eurocent nadol

§ 16 ods. 1

2.

Platenie poistného na sociálne poistenie

Zákon č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2011 v oblasti platenia poistného na sociálne poistenie: l definuje pojem zárobková činnosť (§ 3), l po novom definuje pojmy zamestnanec (§ 4), samostatne zárobkovo činná osoba (§ 5) a zamestnávateľ (§ 7), l upresňuje rozsah nemocenského poistenia (§ 14), rozsah dôchodkového poistenia (§ 15), rozsah úrazového poistenia (§ 16), rozsah garančného poistenia (§ 18) a rozsah poistenia v nezamestnanosti (§ 19), l upresňuje vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca (§ 20), vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 21), vznik a zánik nemocenského a dôchodkového poistenia dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistnej osoby a vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti (§ 23), vznik a zánik úrazového poistenia (§ 24), vznik a zánik garančného poistenia (§ 25), l mení spôsob zaokrúhľovania jednotlivých súm poistného na zaokrúhľovanie na najbližší eurocent nadol (§ 129 ods. 2), l ustanovuje vymeriavací základ pre zamestnanca, zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne poistenú osobu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (§ 138), l ustanovuje vymeriavací základ pri vyplatení príjmu zo závislej činnosti po zániku povinného sociálneho poistenia (§ 139b ods. 1), l ustanovuje vymeriavací základ pri vyplatení nepravidelného príjmu zo závislej činnosti (§ 139b ods. 2), l spresňuje povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s prihlasovaním poistencov do registra poistencov a sporiteľov [§ 231 ods. 1 písm. b)], l ustanovuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2011 (§ 239bp – § 239bw). Zárobková činnosť na účely sociálneho poistenia je v zmysle § 3 zákona činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá: l právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho

§ 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Zárobková činnosť (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. (2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. (3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

§ 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zamestnanec (1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. (2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom

55 3/2011


Mzdy a odvody vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. (3) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. (4) Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Samostatne zárobkovo činná osoba Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Zamestnávateľ (1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky, c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

56

l

právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 1 a § 2 zákona o dani z príjmov.

Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov: l l

preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

2.1 Platenie poistného na sociálne poistenie z právnych vzťahov zakladajúcich právo na príjem zo závislej činnosti Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti (napr. zamestnanec na základe pracovnej zmluvy), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe. Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti (napr. členovia štatutárnych orgánov, správnej rady, dozornej rady, ktorí majú príjem z tejto funkcie), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe. Zamestnanec na účely úrazového a garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové a garančné poistenie (osoby v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy aj dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Zárobková činnosť zamestnanca definovaná v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona je: l

l

činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorá zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov.

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia je: l

l

l

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem z vykonávania zárobkovej činnosti a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem z vykonávania zárobkovej činnosti a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky, pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov:

– fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem z vykonávania zárobkovej činnosti a má bydlisko v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky alebo


Mzdy a odvody – právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem z vykonávania zárobkovej činnosti a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ak zamestnávateľom nie je uvedená fyzická alebo právnická osoba, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: l zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, l zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového a garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce a odhlásiť najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu. V zmysle prechodných ustanovení novelizovaného zákona je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov zamestnanca, ktorý pred 31. 12. 2010 pre účely sociálneho poistenia zamestnancom nebol a od 1. 1. 2011 jeho právny vzťah naďalej zakladá nárok na pravidelný alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, a to do 31. januára 2011. Sadzby poistného na sociálne poistenie sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu. Sadzby poistného pre zamestnanca a zamestnávateľa sú nasledovné: l sadzba poistného na nemocenské poistenie: – zamestnanec – 1,4 % z vymeriavacieho základu, – zamestnávateľ – 1,4 % z vymeriavacieho základu, l sadzba poistného na starobné poistenie: – zamestnanec – 4 % z vymeriavacieho základu, – zamestnávateľ – 14 % z vymeriavacieho základu, l sadzba poistného na invalidné poistenie: – zamestnanec – 3 % z vymeriavacieho základu, poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, – zamestnávateľ – 3 % z vymeriavacieho základu, poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý neplatí poistné na invalidné poistenie, l sadzba poistného na úrazové poistenie: – zamestnanec – neplatí, – zamestnávateľ – 0,8 % z vymeriavacieho základu, a to v období do 31. 12. 2011, l sadzba poistného na garančné poistenie: – zamestnanec – neplatí, – zamestnávateľ – 0,25 % z vymeriavacieho základu,

2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. (2) Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. (3) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

2 Príklad č. 11: Spoločnosť má s konateľom uzatvorenú mandátnu zmluvu, na základe ktorej mu raz ročne, vždy v decembri vypláca odmenu. Pre účely sociálneho poistenia je konateľ od 1. 1. 2011 považovaný za zamestnanca s nepravidelným príjmom a zamestnávateľ je povinný prihlásiť ho do sociálnej poisťovne do 31. 1. 2011 prostredníctvom registračného listu fyzickej osoby.

2 Príklad č. 12: Fyzická osoba sa od 1. 2. 2011 stala členom správnej rady spoločnosti. Zamestnávateľ je povinný túto osobu prihlásiť do sociálnej poisťovne na účely dôchodkového poistenia ako zamestnanca s nepravidelným príjmom pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca bez ohľadu na dohodnutý termín výplaty odmeny za výkon činnosti, t. j. od 1. 2. 2011. Obdobie, kedy zamestnanec s nepravidelným príjmom bude dôchodkovo poistený, ale nebude mať vymeriavací základ, sa pre účely posudzovania doby dôchodkového poistenia pre nárok na dôchodok a pre výpočet dôchodku ako doba poistenia neposudzuje.

57 3/2011


Mzdy a odvody § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

§ 20 zákona č. 461/2003 Z. z. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca (1) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. (2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

2 Príklad č. 13: Vymeriavací základ zamestnanca pre účely sociálneho poistenia je stanovený zhodne s vymeriavacím základom pre účely zdravotného poistenia – vo výške príjmu zdaňovaného ako príjem zo závislej činnosti, pozri príklad č. 7.

58

sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti: – zamestnanec – 1 % z vymeriavacieho základu, – zamestnávateľ – 1 % z vymeriavacieho základu, l sadzba poistného do rezervného fondu solidarity: – zamestnanec – neplatí, – zamestnávateľ – 4,75 % z vymeriavacieho základu. Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na: l fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, l fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatia osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením. Všeobecným vymeriavacím základom podľa § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 164/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma za kalendárny rok 2009, je suma 8 934,00 €. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, je príjem z vykonávania zárobkovej činnosti, okrem: l príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, l príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, l príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti. Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v úhrne je mesačne najviac: l na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, l na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia vylúčené z povinnosti platiť poistné podľa § 140 zákona, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely úrazového a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. l


Mzdy a odvody Vymeriavací základ zamestnávateľa je mesačne najviac: l na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie za každého jeho zamestnanca v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie, l na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou. Z uvedeného vyplýva, že na určenie maximálneho vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa sa použije všeobecný vymeriavací základ, ktorý sa použije v celom kalendárnom roku. Minimálny vymeriavací základ stanovený nie je. Stanovenie výšky poistného na jednotlivé druhy poistenia zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke: Sadzba poistného

Vymeriavací základ

Poistné

maximum

maximum

1,4 %

1 116,75

15,63

Starobné poistene

4%

2 978,00

119,12

Invalidné poistenie

3%

2 978,00

89,34

Poist. v nezamestnanosti

1%

2 978,00

29,78

Zamestnanec Nemocenské poistenie

Sadzba poistného

Vymeriavací základ

Poistné

maximum

maximum

Nemocenské poistenie

1,4 %

1 116,75

15,63

Starobné poistene

14 %

2 978,00

416,92

Invalidné poistenie

3%

2 978,00

89,34

Poist. v nezamestnanosti

1%

2 978,00

29,78

Garančné poistenie

0,25 %

1 116,75

2,79

Úrazové poistenie

0,8 % 2 978,00

141,45

Zamestnávateľ

Rezervný fond

4,75 %

2 Príklad č. 14: Zamestnanec podľa príkladu č. 8 má hrubú mzdu 550 €, príplatok za pohotovosť 15 €, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti 50 €, zamestnávateľ mu prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 12 €, zároveň má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s odmenou 200 €. Do vymeriavacieho základu sa zahrnie zdaňovaný príjem okrem príspevku zamestnávateľa na DDS: 550 + 15 = 565 €. Odmena na základe dohody sa zahrnie do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie. Výpočet preddavkov na poistné je nasledovný: Poistné

Vymeriavací Zamestnanec základ % €

Nemocenské poistenie 565,00

1,4

7,91

Zamestnávateľ % 1,4

Spolu

€ 7,91

15,82

§ 21 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. (5) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

59 3/2011


Mzdy a odvody 2 Príklad č. 15: Zamestnancovi skončil pracovný pomer 28. 2. 2011. Nevyčerpaná dovolenka vo výške 80 € mu bola preplatená v marcovom výplatnom termíne. Ide o príjem po zániku povinného sociálneho poistenia. Vyplatená suma sa pre účely vymeriavacieho základu rozpočíta na 2 mesiace, t. j. 40 € mesačne. Zamestnávateľ vypočíta poistné za dva mesiace zo sumy 40 € za predpokladu, že mesačný vymeriavací základ spolu s vymeriavacím základom za obdobie počas povinného sociálneho poistenia neprekročil maximálny mesačný vymeriavací základ 2 978 €. Ak bol zamestnancovi vyplatený nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku, okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

2 Príklad č. 16: Člen dozornej rady dostal v marci 2011 odmenu 9 000 €. Pri výpočte poistného sa odmena rozpočíta na 3 mesiace, na každý mesiac pripadne 3 000 €, čo je viac ako maximálny mesačný vymeriavací základ, preto sa poistné vypočíta za každý mesiac zo sumy 2 978 €. Poistné platené zamestnancom: starobné poistenie 3 x 119,12, invalidné poistenie 3 x 89,34, poistné platené zamestnávateľom: starobné poistenie 3 x 416,92, invalidné poistenie 3 x 89,34, poistné do rezervného fondu 3 x 141,45. Poistné spolu: 2 568,51 €.

§ 24 zákona č. 461/2003 Z. z. Vznik a zánik úrazového poistenia Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

60

Vymeriavací Zamestnanec základ % €

Poistné

Zamestnávateľ

Spolu

%

Starobné poistenie

565,00

4

22,60

14

Invalidné poistenie

565,00

3

16,95

3

16,95

33,90

Poist. v nezamestnanosti

565,00

1

5,65

1

5,65

11,30

Garančné poistenie

565,00 200,00

0,25 0,25

1,41 0,50

1,41 0,50

Úrazové poistenie

565,00 200,00

0,8 0,8

4,52 1,60

4,52 1,60

Rezerv. fond solidarity

565,00

4,75

26,83

26,83

Poistné spolu

53,11

79,10 101,70

144,47 197,58

Ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku povinného sociálneho poistenia, vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.

2 Príklad č. 17: Konateľ vykonávajúci činnosť na základe mandátnej zmluvy dostáva odmenu štvrťročne vo výške 5 400 €. Odmena sa pre účely vymeriavacieho základu vždy rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v kalendárnom roku, okrem obdobia, za ktoré už bolo poistné zaplatené z maximálneho vymeriavacieho základu. Rozpočítanie odmeny na vymeriavacie základy pre jednotlivé kalendárne mesiace bude nasledovné: odmena

1

2

3

5 400

1 800

1 800

1 800

5 400

900

900

900 900 900 900

5 400

278

278

278 600 600 600 600 600 600

5 400

4

5

6

7

8

9

10

11

12

600 600 600 600 600 600 600 600 600

V marci sa odmena rozpočíta na 3 mesiace, v júni na 6 mesiacov. V septembri sa rozpočíta na 9 mesiacov, pričom za mesiace január až marec je potrebné zohľadniť maximálny vymeriavací základ. V decembri sa odmena rozpočíta na 9 mesiacov, keďže za mesiace január až marec už bol dosiahnutý maximálny mesačný vymeriavací základ. Poistné vypočítané z vymeriavacieho základu po zániku povinného poistenia a z nepravidelného príjmu bude zamestnávateľ vykazovať v samostatnom výkaze – „Výkaz poistného a príspevkov“, ktorý určila Sociálna poisťovňa. Toto poistné bude splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.

2.2 Platenie poistného na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činných osôb Samostatne zárobkovo činná osoba na účely sociálneho poistenia je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná pre daňové účely podľa zákona o správe daní a poplatkov v súvislosti so zárobkovou činnosťou, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Zárobková činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby definovaná v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona je: l dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, l dosahovanie príjmu z činnosti, z ktorej poskytnuté plnenie nepodlieha dani z príjmov.


Mzdy a odvody Sadzby poistného povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálne poistenie stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu sú nasledovné: l

sadzba poistného na nemocenské poistenie: 4,4 % z vymeriavacieho základu,

l

sadzba poistného na starobné poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu,

l

sadzba poistného na invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu,

l

sadzba poistného do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Z uvedeného vyplýva, že na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu sa použije všeobecný vymeriavací základ, ktorý sa použije v celom kalendárnom roku. Minimálne a maximálne poistné bude v priebehu kalendárneho roka v rovnakej výške. V priebehu kalendárneho roka od 1. 7. sa výška poistného bude meniť v závislosti od vymeriavacieho základu stanoveného vo výške polovice pomernej časti základu dane z príjmov fyzickej osoby. Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia vylúčené z povinnosti platiť poistné podľa § 140 zákona, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Stanovenie výšky poistného na jednotlivé druhy poistenia povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v závislosti od stanovených sadzieb poistného, minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke: Samostatne zárobkovo činná osoba

Sadzba poistného

Vymeriavací základ

Poistné

najmenej najviac najmenej najviac

Nemocenské poistenie

4,4 %

329,06

1 116,75

14,47

49,13

Starobné poistene

18 %

329,06

2 978,00

59,23

536,04

Invalidné poistenie

6%

329,06

2 978,00

19,74

178,68

4,75 %

329,06

2 978,00

15,63

141,45

109,07

905,30

Rezervný fond solidarity Poistné spolu

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 2 % platila do 31. 12. 2010. Od 1. 1. 2011 je vo výške 4,75 %. Samostatne zárobkovo činná osoba sa stane povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Od 1. 7. 2011 sa stane povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou osoba, ktorá za rok 2010 dosiahla príjem vyšší ako 3 948,72 €.

SPEKTRUM Bratislava 16. 2. 2011 (SITA) – Slovenské sestry a pôrodné asistentky žiadajú, aby mohli odchádzať do dôchodku po dovŕšení 58. roku života. Ide o jednu z požiadaviek petície, ktorú vyhlásila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.

2 Príklad č. 18: Základom pre stanovenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby je príjem zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov – pozri príklad č. 10, okrem príjmov podľa ods. 3, t. j. príjmov z prenájmu nehnuteľností (ak nejde o príjmy z prenájmu v súvislosti s podnikaním a inou zárobkovou činnosťou). Vymeriavací základ Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby v úhrne je mesačne najviac: – na platenie poistného na nemocenské poistenie povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, – na platenie poistného na dôchodkové poistenie povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, – na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

61 3/2011


Mzdy a odvody Sadzba poistného Sadzba poistného dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na nemocenské poistenie je vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu. Sadzby poistného dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby sú: – sadzba poistného na starobné poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu, – sadzba poistného na invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu, – sadzba poistného do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 231 ods. 1 písmeno b) zákona č. 461/2003 Z. z. b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b).

62

2.3 Platenie poistného na sociálne poistenie dobrovoľne poistenou osobou Dobrovoľne poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Od 1. 1. 2011 dobrovoľne nemocensky poistnou osobou nemôže byť osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobu nemôže byť osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok. Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma. Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby v úhrne je mesačne najviac: l

na platenie poistného na nemocenské poistenie v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

l

na platenie poistného na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

l

na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

Stanovenie výšky poistného na jednotlivé druhy poistenia dobrovoľne poistenej osoby v závislosti od stanovených sadzieb poistného, minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. 1. 2011 do 30. 12. 2011 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke: Vymeriavací základ

Poistné

Dobrovoľne poistená osoba

Sadzba poistného

Nemocenské poistenie

4,4 %

329,06

1 116,75

14,47

49,13

Starobné poistene

18 %

329,06

2 978,00

59,23

536,04

Invalidné poistenie

6%

329,06

2 978,00

19,74

178,68

Rezervný fond solidarity

4,75 %

329,06

2 978,00

15,63

141,45

Poist. v nezamestnanosti

2%

329,06

2 978,00

6,58

59,56

najmenej najviac najmenej najviac

2.4 Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti sociálneho poistenia Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie je stanovené nasledovne: Druh

Spôsob zaokrúhľovania

Ustanovenie

Vymeriavací základ

na najbližší eurocent nadol

§ 138 ods. 18

Sumy poistného (jednotlivo) na najbližší eurocent nadol

§ 129 ods. 2

Spracovala: Ing. Eva Gášpárová


Mzdy a odvody

Mzdy a odvody Odvody od 1. januára 2011 Prehľad odvodov poistného od 1. 1. 2011 v podobe tabuliek obsahuje % sadzby pre jednotlivé kategórie poistencov a l

maximálne vymeriavacie základy a poistné z maximálneho vymeriavacieho základu pre jednotlivé kategórie poistencov,

l

minimálne vymeriavacie základy a poistné z minimálneho vymeriavacieho základu pre prípady, keď je minimálny vymeriavací základ ustanovený,

l

poistné vypočítané za zamestnanca a zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnancovi vyplatená minimálna mzda. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca a jeho zamestnávateľa nie je ustanovený.

Prehľad odvodov poistného pre jednotlivé kategórie poistencov od 1. 1. 2011 Údaje v tabuľkách vychádzajú z/zo: l

l

zákona č. 449 /2010 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1.1. 2011 mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) a zákona č. 543/2010 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2011 mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“). Zmeny v novelách ZZP a ZSP smerujú k tomu, aby bol vytvorený základ na postupné zosúladenie vymeriavacieho základu, z ktorého poistenci platia poistné na sociálne a zdravotné poistenie so základom dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). opatrenia MPSVR SR č. 164/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 vo výške 8 934 €, čo je 744,5 €/mesiac, z ktorého sa určuje v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011:

– maximálny vymeriavací základ na účely výpočtu poistného na sociálne poistenie a preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, – minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“), – minimálny vymeriavací základ pre dobrovoľne poistenú osobu podľa ZSP, – minimálny vymeriavací základ pre samoplatiteľa podľa ZZP. Pre uvedených poistencov je minimálny vymeriavací základ najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Je to 44,2 % zo sumy 744,5 €/mesiac a je vo výške 329,06 €/mesiac. l

nariadenia vlády SR č. 697/2010 Z. z., ktorým sa zvyšuje minimálna mzda od 1. 1. 2011 na sumu 317,00 €/mesiac. Keďže minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca ZZP a ZSP neurčuje, vymeriavací základ vo výške minimálnej mzdy sa vzťahuje iba na zamestnancov odmeňovaných mzdou podľa Zákonníka práce v prípade, ak odpracujú celý mesiac.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Všeobecné zmeny týkajúce sa zamestnávateľa a zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne poistenej osoby Zmeny v zaokrúhľovaní vymeriavacieho základu a poistného na sociálne poistenie S účinnosťou od 1. januára 2011 sa mení spôsob zaokrúhľovania vymeriavacieho základu. Kým za obdobie do 31. decembra 2010 sa vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zaokrúhľoval na celé eurocenty nahor, za obdobie od 1. januára 2011 sa vymeriavací základ zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Zdôrazňujeme, že výnimku predstavuje vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý sa za obdobie do 30. júna 2011 (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 30. októbra 2011) zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor. Taktiež s účinnosťou od 1. januára 2011 sa mení spôsob zaokrúhľovania poistného na sociálne poistenie. Kým za obdobie do 31. decembra 2010 sa poistné na sociálne poistenie zaokrúhľovalo na desať eurocentov nadol, za obdobie od 1. januára 2011 sa poistné na sociálne poistenie zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol (príklad: poistné v sume 12,598 € = po zaokrúhlení do 31. decembra 2010 = 12,50 €, po zaokrúhlení od 1. januára 2011 = 12,59 €). Prvýkrát sa novým spôsobom zaokrúhľuje poistné na sociálne poistenie za obdobie január 2011, teda poistné, ktoré je splatné vo februári 2011. V súvislosti s touto zmenou upozorňujeme odvádzateľov poistného na zmenu ich trvalého príkazu v banke. Zmena obdobia, na ktoré sa určujú sumy maximálnych vymeriavacích základov na platenie poistného na sociálne poistenie Novelou sa mení obdobie, na ktoré sa určujú sumy maximálnych vymeriavacích základov. Kým za obdobie do 31. decembra 2010 sa sumy maximálnych vymeriavacích základov určovali vždy k 1. júlu

63 3/2011


Mzdy a odvody kalendárneho roka, podľa novely účinnej od 1. januára 2011 sa sumy maximálnych vymeriavacích základov určujú k 1. januáru kalendárneho roka, teda na celý kalendárny rok. Sumy maximálnych vymeriavacích základov, ktoré platia do 31. decembra 2010, zostanú v platnosti celý kalendárny rok 2011. Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 je v sume 1 116,75 € a maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity je v sume 2 978,00 €. Nové sumy maximálnych vymeriavacích základov sa určia k 1. januáru 2012. Zmena sumy minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie za obdobie od 1. januára 2011 Za obdobie od 1. januára 2011 sa mení suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Za obdobie do 31. decembra 2010 bol minimálny vymeriavací základ v sume 319,58 €, za obdobie od 1. januára 2011 sa mení suma minimálneho vymeriavacieho základu na 329,06 €. Dobrovoľne poistené osoby a povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré platia poistné na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, zaplatili poistné na sociálne poistenie za december 2010, ktoré bolo splatné do 10. januára 2011, z minimálneho vymeriavacieho základu 319,58 €. Tie dobrovoľne poistené osoby a povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré platia poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu 319,58 € až 329,05 €, zaplatia, prvýkrát za január 2011, poistné na sociálne poistenie z novej sumy minimálneho vymeriavacieho základu 329,06 €. Toto poistné je splatné do 8. februára 2011. Dobrovoľne poistené osoby nie sú v súvislosti so zmenou sumy minimálneho vymeriavacieho základu povinné oznamovať Sociálnej

64

1.

Zamestnanec v pracovnom pomere

Tabuľka č. 1.1 Zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem – na mzdu, ak odpracuje celý mesiac, zapojený iba do 1. piliera dôchodkového systému Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

ZP

10 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 31,70 € max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 12,68 € max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 4,43 € max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 4,43 € max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

StP ** 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 12. 68 € min. VZ 317,00 € – 44,38 € max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 § 131 ods. 1 písm. a) ZSP písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 9,51 € max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 9,51 € max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

0,8 % min. VZ 317,00 € – 2,53 € z neobmedz. VZ zamestnanca* § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

PvN

1% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 3,17 € max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 3,17 € max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. a) ZSP

2%

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 0,79 € max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 15,05 € max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

35,2 %

13,4 %

48,6 %

Celkom


Mzdy a odvody Tabuľka č. 1.2 Zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem – na mzdu, ak odpracuje celý mesiac, zapojený do 2. piliera dôchodkového systému podľa § 14 ZSDS Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

ZP

10 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 31,70 € max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 12,68 € max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 4,43 € max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 4,43 € max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

StP 1. pilier

4% 5% z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 12. 68 € min. VZ 317,00 € – 15,85 € max. VZ 2 978,00 € – 148,90 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 2 písm. a) ZSP § 131 ods. 2 písm. b) ZSP

StSp 2. pilier

9% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 28,53 € max. VZ 2 978,00 € – 268,02 € § 131 ods. 2 písm. d) ZSP, § 23 ods. 1 ZSDS

neplatí

9%

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 9,51 € max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 9,51 € max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

0,8 % min. VZ 317,00 € – 2,53 € z neobmedz. VZ zamestnanca* § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

PvN

1% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 3,17 € max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 3,17 € max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. a) ZSP

2%

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 0,79 € max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ 317,00 € – 15,05 € max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

35,2 %

13,4 %

ÚP*

Celkom

9%

poisťovni zmenu svojho vymeriavacieho základu na sumu nového minimálneho vymeriavacieho základu. Tým dobrovoľne poisteným osobám, ktoré platia poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu 319,58 € až 329,05 €, sa za obdobie od 1. januára 2011 automaticky zmení výška ich vymeriavacieho základu na nový minimálny vymeriavací základ 329,06 €. Obdobná situácia bude platiť aj pre povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré platia poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu 319,58 € až 329,05 €. V súvislosti s touto zmenou upozorňujeme odvádzateľov poistného na zmenu ich trvalého príkazu v banke. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk je k dispozícii nová Tabuľka platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie od 1. januára 2011, nové Kalkulačky na výpočet poistného na sociálne poistenie pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu za obdobie od 1. januára 2011 a nové tlačivá súvisiace s výberom poistného na sociálne poistenie. Zdroj: www.socpoist.sk

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Informácia k novele zákona o DPH od 1. 1. 2011 Zákon č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o DPH“), prináša s účinnosťou od 1. 1. 2011 viaceré zmeny. Najväčší rozsah si vyžiadali úpravy zákona o DPH súvisiace s povinným transponovaním smerníc Rady 2008/8/ES (článok 3), 2009/69/ES, 2009/162/ES, 2010/ 23/EÚ a 2010/66/EÚ do slovenskej právnej úpravy. Prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela zákona o DPH obsahuje: 1.

48,6 %

Zmeny v sadzbách DPH

Dochádza k dočasnému zvýšeniu základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %. Zvýšenie základnej sadzby DPH o 1 % je

65 3/2011


Mzdy a odvody dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %. Uvedené opatrenie je zamerané na zníženie deficitu verejných financií v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR. Znížená sadzba DPH 6 % zo základu dane, ktorá sa uplatňovala od 1. 5. 2010 na konkrétne v zákone špecifikované druhy potravinárskych výrobkov, vyrábané a uvádzané na trh podľa osobitných predpisov, tzv. predaj z dvora, sa ruší. UPOZORNENIE! Pri zmene sadzby DPH sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba DPH platná v deň vzniku daňovej povinnosti. 2.

Zmeny pravidiel pri určení miesta dodania služieb Zmeny sa týkajú kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iných ako služieb súvisiacich so vstupom na tieto podujatia a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe. Pri dodaní týchto služieb zdaniteľnej osobe sa miesto dodania určí ako miesto, kde je usadený odberateľ služieb, t. j. podľa základného pravidla. Ide o povinnú transpozíciu článku 3 smernice Rady 2008/8/ES. V prípade dodania služieb v súvislosti so vstupom na tieto podujatia, ako aj doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú. Pri dodaní vyššie uvedených služieb osobe inej ako zdaniteľnej osobe sa postupuje tak ako doteraz, to znamená, že miesto dodania je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. 3.

Vznik daňovej povinnosti pri čiastkových a opakovaných dodaniach V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2010 dochádzalo v praxi k aplikačným problémom. S cieľom odstrániť problémy spojené s týmto ustanovením, ako aj zjednodušiť fakturáciu za opakované a čiastkové dodania tovarov a služieb sa

66

Tabuľka č. 1.3 Zamestnanec v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej závislej činnosti v pracovnom pomere na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

ZP

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

StP ** 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

0,8 % min. VZ nie je určený * § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

PvN

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. a) ZSP

2%

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

35,2 %

13,4 %

48,6 %

Celkom

Tabuľka č. 1.4 Zamestnanec bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva s príjmom, ktorým je podiel na zisku podľa ZSP Poistenie ZP

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

neplatí

10 % zaplatí najskôr v roku 2012

10 %


Mzdy a odvody Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

zamestnanec sám, pri podaní RZZP za rok 2011 z príjmu, ktorý presiahne 329,06 €/rok, najskôr z dividend za rok 2011 § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, § 13 ods. 6 ZZP, § 12 ods. 1 písm. g) ZZP NP

StP ** 1. pilier

1,4 % z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca podiel na zisku podiel na zisku max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

1,4 % z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

0,8 % podiel na zisku z neobmedz. VZ zamestnanca* § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

PvN

1% z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. a) ZSP

2%

GP

0,25 % z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca podiel na zisku max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

25,2 %

19,4 %

44,6 %

Tabuľka č. 1.5 Zamestnanec – osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 5 ZDP, ktorý nemá so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu, napr. osoba s príjmom podľa mandátnej zmluvy (konateľ s. r. o., spoločník s. r. o., člen štatutárneho orgánu, atď.) a príkaznej zmluvy Poistenie ZP

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, s výnimkou podľa písmen a) až d). 4.

IP

Celkom

prvá veta v § 19 ods. 3 zákona o DPH upravuje nasledovne:

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený

14 %

Vrátenie nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a zánik práva na vrátenie nadmerného odpočtu

Ustanovenie o vrátení nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly sa spresnilo z dôvodu, aby bola jednoznačná lehota, dokedy sa má nadmerný odpočet vrátiť v prípade, ak sa právoplatným rozhodnutím prizná vyšší nadmerný odpočet, ako zistí daňová kontrola. V prípade kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia kontroly len vo výške zistenej daňovou kontrolou. Ak sa následne v odvolacom konaní prizná vyšší nadmerný odpočet, t. j. vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a nadmerným odpočtom vráteným daňovým úradom, vráti daňový úrad tento rozdiel do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak daňový úrad daňovou kontrolou nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca. UPOZORNENIE! Lehota na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.

67 3/2011


Mzdy a odvody 5.

Predĺženie lehoty na podávanie žiadostí o vrátenie dane v členských štátoch EÚ za obdobie roka 2009 S účinnosťou od 1. 1. 2010 bol zavedený nový systém podávania žiadostí o vrátenie dane v členských štátoch EÚ. Podstatnou zmenou bola skutočnosť, že žiadateľ podáva žiadosť elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu členského štátu, v ktorom je usadený. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. To znamená, že pre žiadosti za rok 2009 končila lehota 30. 9. 2010. Európska komisia zistila, že na úrovni portálov niektorých členských štátov sa vyskytli vážne problémy, a z uvedeného dôvodu bola prijatá smernica Rady 2010/66/EÚ, ktorou sa predĺžila lehota na podanie žiadostí o vrátenie dane za obdobie roku 2009 do 31. marca 2011. Smernica bola účinná od 1. 10. 2010 a členské štáty mali zabezpečiť transpozíciu tejto smernice do svojich vnútroštátnych predpisov k tomuto termínu. Keďže transponovanie smernice do zákona o DPH sa uskutočnilo k 1. 1. 2011, v období od 1. 10. 2010 do 31. 12. 2010 sa pri podávaní žiadostí o vrátenie dane za rok 2009 uplatňoval priamy účinok smernice a Daňové riaditeľstvo SR nepozastavilo prijímanie týchto žiadostí ani po 30. 9. 2010. UPOZORNENIE! Lehota na podávanie žiadostí o vrátenie dane v členských štátoch EÚ za obdobie roka 2010 sa nemení, t. j. končí 30. 9. 2011. 6.

Rozšírenie vnútroštátneho sektorového samozdanenia Vnútroštátny prenos povinnosti platiť daň na odberateľa – platiteľa dane (tzv. samozdanenie), sa v Slovenskej republike uplatňuje od 1. 4. 2009 a vzťahuje sa na dodanie zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej, dodanie investičného zlata za podmienok upravených v § 69 ods. 11 zákona o DPH a dodanie kovového odpadu a kovového šrotu podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH. Vnútroštátny systém prenosu povinnosti platiť daň na odberateľa tovaru

68

Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

StP ** 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 § 131 ods. 1 písm. a) ZSP písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

neplatí

neplatí

0%

PvN

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 136 písm. a) ZSP

2%

GP

neplatí

neplatí

0%

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

34,15 %

13,4 %

47,55 %

Celkom

2.

Celkom

Zamestnanec v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na nepravidelný príjem

Tabuľka č. 2 Osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá nárok na nepravidelný príjem zo zárobkovej závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ak má uzatvorenú pracovnú zmluvu, mandátnu zmluvu a príkaznú zmluvu Poistenie ZP***

NP StP ** 1. pilier

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

neplatí

neplatí

0%

14 % z VZ zamestnanca

4% z VZ zamestnanca

18 %


Mzdy a odvody Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP 3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

neplatí

neplatí

0%

PvN

neplatí

neplatí

0%

GP

neplatí

neplatí

0%

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

31,75 %

11,00 %

42,75 %

IP

Celkom

3.

Zamestnanec – poberateľ dôchodku s pravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 3.1 Zamestnanec – poberateľ výsluhového dôchodku, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

StP ** 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

0,8 % min. VZ nie je určený z neobmedz. VZ zamestnanca* § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

ZP

alebo služby sa rozširuje o prenos povinnosti platiť daň na odberateľa – platiteľa dane, pri prevode emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu (zákona č. 572/2004 Z. z.). Zavedením prenosu daňovej povinnosti na platiteľa dane, ktorému je táto služba dodaná a na ktorého sa prevedú emisné kvóty oprávňujúce vypustiť skleníkové plyny, sa Slovenská republika vzhľadom na závažnosť daňových podvodov v tejto oblasti rozhodla využiť možnosť danú smernicou Rady 2010/23/EÚ zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu. Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu služby je možné uplatňovať len dočasne a takéto opatrenie bude zavedené takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. 7.

Oslobodenie od DPH pri dovoze tovaru, ktorého odoslanie alebo preprava skončí v inom členskom štáte

Dochádza k spresneniu podmienok, za ktorých sa môže uplatniť oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. V súlade so stratégiou boja proti daňovým podvodom v oblasti nepriameho zdaňovania a nadväzne na prijaté minimálne podmienky na úrovni EÚ smernicou Rady 2009/69/ES sa v zákone o DPH vytvorili podmienky, aby sa nezneužívalo oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z územia tretích štátov, najmä v prípade, keď po dovoze tovaru do členského štátu dovozu nasleduje dodanie alebo premiestnenie tohto tovaru do iného členského štátu EÚ. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej nasledovné informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo

69 3/2011


Mzdy a odvody veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69 zákona o DPH, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. Sprísnenie podmienok na odpočítanie DPH pri nehnuteľnom majetku S cieľom zabezpečiť, aby sa so zdaniteľnými osobami zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako s nezdaniteľnými osobami, keď sa nehnuteľný majetok nepoužíva výlučne na účely súvisiace s podnikaním, dochádza k sprísneniu podmienok odpočítania DPH pri nehnuteľnom majetku, ktorý je uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH. Platiteľ dane pri obstaraní takéhoto nehnuteľného majetku, ktorý použije na podnikanie, ako aj na iné účely ako na podnikanie, musí rozdeliť vstupnú DPH na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia majetku na iný účel ako na podnikanie, a časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok použije výlučne na podnikanie. To znamená, že platiteľ dane sa už nemôže rozhodnúť uplatniť odpočítanie dane a následne zdaňovať použitie tohto majetku na súkromnú spotrebu. Ak sa po zaradení nehnuteľného majetku do užívania zmení pôvodne stanovený rozsah použitia majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, je platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane v kalendárnom roku, v ktorom sa zmenil rozsah tohto použitia. Doplnenie zákona o DPH o nové ustanovenia § 49a a § 54a vychádza z povinnej transpozície článku 1 bodu 12 smernice Rady 2009/162/EÚ.

Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

PvN

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,70 € § 136 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,70 € § 136 písm. a) ZSP

2%

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

35,2 %

13,4 %

48,6 %

8.

9.

70

Rozšírenie osobitnej úpravy uplatňovanej pri dodaní plynu a elektriny aj na dodávky tepla a chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí

Celkom

Tabuľka č. 3.2 Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku alebo zamestnanec, ktorý má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

ZP

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP

2,8 %

StP ** 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 10b ods. 1 písm. a) § 131 ods. 1 písm. b) ZSP a ods. 2 až 4 ZZP § 131 ods. 1 písm. a) ZSP

18 %

IP

neplatí § 128 ods. 4 ZSP

neplatí § 128 ods. 4 ZSP

0%

ÚP*

0,8 % min. VZ nie je určený z neobmedz. VZ zamestnanca* § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

PvN

neplatí § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

neplatí § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

0%


Mzdy a odvody Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

31,2 %

9,4 %

40,6 %

Celkom

Tabuľka č. 3.3 Zamestnanec – poberateľ invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

5% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 111,67€ § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

2% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 44,67 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

7%

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP, § 14 ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP, § 14 ZSP

2,8 %

StP 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 § 131 ods. 1 písm. a) ZSP písm. b) ZSP

18 %

ZP

10. Úprava ustanovení § 43 ods. 6, § 48 ods. 5 a doplnenie § 62a

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP, § 128 ods. 4

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP, § 128 ods. 4

6%

ÚP

0,8 % min. VZ nie je určený z neobmedz. VZ zamestnanca § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

1% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 29,78 € § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

PvN

Problematika dodávky a dovozu tepla alebo chladu je rovnaká ako problematika dodávky a dovozu plynu alebo elektriny. Z tohto dôvodu sa tá istá úprava, ktorá sa vzťahuje na plyn a elektrinu, bude v zmysle novely zákona o DPH uplatňovať aj na dodanie tepla a chladu prostredníctvom teplárenských a chladiarenských sietí. Osobitná úprava pre miesto zdanenia dodávok plynu cez rozvodné siete sa bude uplatňovať aj na dodávky plynu plynovodmi, ktoré do distribučnej siete nepatria, ako aj na dovoz plynu uskutočnený plavidlami. Rovnako sa osobitná úprava týka aj služieb súvisiacich s poskytovaním prístupu ku všetkým sústavám alebo sieťam plynu a elektriny, ako aj k teplárenským a chladiarenským sieťam. Doplnenie zákona o DPH vychádza z povinnej transpozície článku 1 bodov 4 až 6 a 10 smernice Rady 2009/162/EÚ.

Oslobodenie od dane priame alebo realizované formou vrátenia dane, ktoré sa doteraz uskutočňovalo priamo na základe Protokolu z 8. 4. 1965 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev a k nemu vykonávacej Dohody medzi vládou SR a Komisiou ES o vykonávaní tohto protokolu, sa dopĺňa do príslušných ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na článok 1 body 10 a 11 smernice Rady 2009/162/EÚ. Nedochádza k vecnej zmene uplatňovania dane. Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, január 2011 sekcia metodiky daní, odbor služieb pre verejnosť

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Informácia k uplatňovaniu základnej sadzby DPH

2%

Daňové riaditeľstvo SR vydáva túto informáciu s cieľom usmernenia platiteľov DPH, pretože medzi podnikateľskou verejnosťou eviduje na prelome rokov 2010 – 2011 nesprávne výklady uplatňovania základnej sadzby DPH.

71 3/2011


Mzdy a odvody S účinnosťou od 1. 1. 2011 došlo k dočasnému zvýšeniu základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %. Pri používaní sadzby DPH je potrebné vychádzať z ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), ktoré znie: pri zmene sadzby DPH sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba DPH platná v deň vzniku daňovej povinnosti. To znamená, že pre správne uplatnenie sadzby DPH je potrebné v prvom rade správne stanoviť deň vzniku daňovej povinnosti, pretože ak daňová povinnosť vznikla v roku 2010, uplatní platiteľ 19 % sadzbu DPH, a pokiaľ daňová povinnosť vzniká v roku 2011, uplatní platiteľ 20 % sadzbu DPH. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru, resp. služby je upravená v § 19 zákona o DPH. V najčastejších prípadoch v praxi daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), resp. dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), resp. dňom prijatia zálohy – preddavku na budúcu dodávku (§ 19 ods. 4 zákona o DPH). Daňovú povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rieši § 20 zákona o DPH.

Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

30,2 %

11,4 %

41,6 %

Celkom

Tabuľka č. 3.4 Zamestnanec – poberateľ invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

ZP

5% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 111,67 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

2% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 44,67 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

7%

NP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. b) ZSP, § 14 ZSP

1,4 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 15,63 € § 130 písm. a) ZSP, § 14 ZSP

2,8 %

StP 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP, § 128 ods. 4

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP, § 128 ods. 4

6%

ÚP

0,8 % min. VZ nie je určený z neobmedz. VZ zamestnanca § 133 ods. 1, § 138 ods. 8, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

neplatí

0,8 %

PvN

neplatí § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

neplatí § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

0%

GP

0,25 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 1 116,75 € – 2,79 € § 135 ZSP

neplatí

0,25 %

Príklad č. 1: Platiteľ DPH dodal tovar podliehajúci základnej sadzbe DPH svojmu odberateľovi dňa 30. 12. 2010. Faktúru za dodávku tovaru vyhotovil 5. 1. 2011. Je povinný uplatniť k dodávke 20 % sadzbu DPH, keďže faktúru vyhotovuje už v roku 2011? Odpoveď: Daňová povinnosť vznikla platiteľovi DPH v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru, t. j. 30. 12. 2010, a teda k dodávke uplatní 19 % sadzbu DPH. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že faktúra je vyhotovená v roku 2011. Platiteľ DPH je povinný v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH vyhotoviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. v uvedenom prípade najneskôr 14. 1. 2011. Príklad č. 2: Hotel, platiteľ DPH, poskytol ubytovacie a stravovacie služby zákazníkovi v období od 27. 12. 2010 do 15. 1. 2011.

72


Mzdy a odvody Poistenie RFS

Celkom

4.

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

29,2 %

10,4 %

39,6 %

Zamestnanec – poberateľ dôchodku s nepravidelným príjmom

Tabuľka č. 4.1 Zamestnanec – poberateľ výsluhového dôchodku, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na nepravidelný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie ZP***

NP

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 223,35 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 89,34 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

14 %

neplatí

neplatí

0%

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP

6%

ÚP*

neplatí

neplatí

0%

PvN

neplatí

neplatí

0%

GP

neplatí

neplatí

0%

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

31,75 %

11,00 %

42,75 %

StP ** 1. pilier

IP

Celkom

ZP***

Odpoveď: V uvedenom prípade vzniká daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby, t. j. 15. 1. 2011. To znamená, že hotel uplatní k celkovej cene dodaných služieb základnú sadzbu DPH platnú v čase vzniku daňovej povinnosti vo výške 20 %. Príklad č. 3: Cestovná kancelária si v hoteli, ktorý je platiteľom DPH, objednala pobyt v období od 27. 12. 2010 do 15. 1. 2011. Cestovná kancelária dňa 15. 12. 2010 zaplatila 100 % zálohu na celý pobyt. Je hotel povinný pri ukončení pobytu odviesť do štátneho rozpočtu rozdiel DPH vo výške 1 % vyplývajúci z rozdielu sadzby dane? Odpoveď:

Tabuľka č. 4.2 Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku alebo zamestnanec, ktorý má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na nepravidelný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie

Zákazník zaplatil pri odchode dňa 15. 1. 2011. Uplatní sa na služby dodané do 31. 12. 2010 (od 27. 12. do 31. 12. 2010) 19 % sadzba DPH a na služby dodané v roku 2011 (od 1. 1. 2011 do 15. 1. 2011) 20 % sadzba DPH?

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

10 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 223,35 €

4% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 89,34 €

14 %

V prípade, ak hotel prijal platbu pred poskytnutím služby vo výške 100 % ceny dohodnutej za službu, vzniká mu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby vo výške 100 % ceny za budúce poskytnutie služby, t. j. ak bola prijatá platba v roku 2010, platiteľ na prijatú platbu uplatní 19 % sadzbu DPH a na prijatú platbu vyhotoví faktúru do 15 dní od vzniku tejto daňovej povinnosti. Následne pri poskytnutí služby dňa 15. 1. 2011 platiteľovi DPH už nevzniká daňová povinnosť, pretože mu vznikla v roku 2010 prijatím platby v 100 % výške ceny služby. V súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH je platiteľ DPH povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Vzhľadom na to, že platiteľovi DPH poskytnutím služby už nevzniká žiadna daňová povinnosť, nemá ani dôvod vyhotoviť faktúru na účely DPH. Platiteľ vyhotoví len účtovný doklad, v ktorom vyúčtuje dodanú službu a odpočíta prijatú zálohu. V účtovnom doklade uvedie DPH v 19 % sadzbe, pretože v takejto sadzbe mu vznikla aj daňová povinnosť. Hotel nemá povinnosť odvodu 1 % DPH z titulu zmeny sadzby DPH.

73 3/2011


Mzdy a odvody Príklad č. 4: Spoločnosť A, platiteľ DPH, si dňa 15. 9. 2010 objednala výrobu špeciálnych oceľových konštrukcií od spoločnosti B, platiteľa DPH. Tovar bude vyrobený a dodaný vo februári 2011. V rámci zmluvných podmienok boli dohodnuté nasledovné platby – zálohy: 30 % pri objednaní tovaru a 60 % v decembri 2010; doplatok ceny pri dodaní tovaru vo februári 2011. Kedy vzniká daňová povinnosť pri dodaní tovaru a aká sadzba DPH sa uplatní pri konečnom vyúčtovaní tovaru vo februári 2011? Odpoveď: V uvedenom príklade vzniká daňová povinnosť v roku 2010 z titulu prijatia platieb pred dodaním tovaru a v roku 2011 z titulu dodania tovaru. Spoločnosť B zdaní v septembri 2010 prijatú zálohu vo výške 30 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru sadzbou DPH 19 % a v decembri 2010 zdaní prijatú zálohu vo výške 60 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru sadzbou DPH 19 %. Na prijaté zálohové platby je spoločnosť B povinná vyhotoviť faktúry do 15 dní od prijatia jednotlivých platieb. Pri dodaní oceľových konštrukcií vo februári 2011 urobí vyúčtovanie, t. j. vyhotoví faktúru, v rámci ktorej odpočíta zaplatené zálohy, ktoré už boli zdanené 19 % sadzbou DPH a 20 % sadzbou DPH zdaní už len zostávajúcich 10 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru, ktorá zostáva k úhrade.

Poistenie

NP StP ** 1. pilier

IP

74

Zamestnanec § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

neplatí

neplatí

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 § 131 ods. 1 písm. b) ZSP až 4 ZZP § 131 ods. 1 písm. a) ZSP

Celkom

0% 18 %

neplatí § 128 ods. 4 ZSP

neplatí § 128 ods. 4 ZSP

0%

ÚP*

neplatí

neplatí

0%

PvN

neplatí § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

neplatí § 19 ods. 3 písm. b) ZSP

0%

GP

neplatí § 135 ZSP

neplatí

0%

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € –141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

28,75 %

8,0 %

36,75 %

Celkom

Tabuľka č. 4.3 Zamestnanec – poberateľ invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na nepravidelný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie ZP***

Príklad č. 5: Spoločnosť A, platiteľ DPH, zaplatil dňa 28. 12. 2010 nájomné za I. polrok 2011 spoločnosti B, platiteľovi DPH, ktorému platba nabehla na účet 30. 12. 2010. V zmluve o prenájme sa spoločnosti dohodli, že nájom bude zdaňovaný podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH. Spoločnosť B 10. 1. 2011 vystavila faktúru za nájomné na 1. polrok 2011. K cene prenájmu uplatnila 20 % sadzbu DPH, keďže od 1. 1. 2011 došlo k zvýšeniu sadzby DPH a služba prenájmu sa týka obdobia od 1. 1. 2011 do 30. 6. 2011. Postupovala správne? Odpoveď: Spoločnosť B nepostupovala správne. Daňová povinnosť v uvedenom prípade

Zamestnávateľ § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

NP

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

5% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 111,67 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

2% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 44,67 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

7%

neplatí

neplatí

0%

StP 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP, § 128 ods. 4

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP, § 128 ods. 4

6%

ÚP

neplatí

neplatí

0%

PvN

neplatí

neplatí

0%


Mzdy a odvody Poistenie

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

GP

neplatí

neplatí

0%

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

26,75 %

9,0 %

35,75 %

Celkom

Tabuľka č. 4.4 Zamestnanec – poberateľ invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na nepravidelný príjem zo zárobkovej závislej činnosti Poistenie ZP***

NP

Príklad č. 6:

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

5% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 111,67 € § 12 ods. 1 písm. d) ZZP

2% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 233,50 € – 44,67 € § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP § 12 ods. 1 písm. a) ZZP

7%

neplatí

neplatí

0%

StP 1. pilier

4% 14 % z VZ zamestnanca z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 416,92 € max. VZ 2 978,00 € – 119,12 € § 131 ods. 1 písm. a) ZSP § 131 ods. 1 písm. b) ZSP

18 %

IP

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. b) ZSP, § 128 ods. 4

3% z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 89,34 € § 132 písm. a) ZSP, § 128 ods. 4

6%

ÚP

neplatí

neplatí

0%

PvN

neplatí

neplatí

0%

GP

neplatí

neplatí

0%

RFS

4,75 % z VZ zamestnanca min. VZ nie je určený max. VZ 2 978,00 € – 141,45 € § 137 písm. a) ZSP

neplatí

4,75 %

26,75 %

9,0 %

35,75 %

Celkom

5.

Tabuľka č. 5 Dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov ÚP*

Spoločnosť A, platiteľ DPH, si od špedičnej spoločnosti B, platiteľa DPH, objednala prepravu tovaru z Košíc do Bratislavy. Spoločnosť B objednala prepravu tovaru u dopravcu – spoločnosti C, platiteľa DPH. Preprava bola uskutočnená 27. 12. 2010. Dopravca vyhotovil faktúru za uskutočnenú prepravu tovaru s uplatnením 19 % sadzby DPH dňa 10. 1. 2011. Špedičná spoločnosť dostala faktúru 14. 1. 2011. Dňa 24. 1. 2011 vyhotovila faktúru pre zákazníka – spoločnosť A, s uplatnením 19 % sadzby DPH, pretože preprava bola uskutočnená v roku 2010. Postupovala správne? Odpoveď:

Zamestnanec s príjmom na základe dohody podľa Zákonníka práce

Poistenie

vznikla v súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby, t. j. 30. 12. 2010. Spoločnosť B bola povinná do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť faktúru s tým, že k cene nájmu mala uplatniť 19 % sadzbu DPH. Uvedené neovplyvňuje skutočnosť, že prenájom sa týka obdobia 1. polroka 2011 a k zvýšeniu sadzby DPH došlo s účinnosťou od 1. 1. 2011.

Zamestnávateľ

Zamestnanec

Celkom

0,80 %

neplatí

0,80 %

Špedičná spoločnosť obstarala prepravu tovaru vo svojom mene pre inú osobu a v súlade s § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že službu sama prijala a sama dodala. Pri takomto obstaraní služby sa služba považuje za dodanú v zmysle § 19 ods. 6 zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. V uvedenom prípade vznikla špedičnej spoločnosti daňová povinnosť dňa 24. 1. 2011, t. j. dňom vyhotovenia faktúry. To znamená, že k cene prepravnej služby mala špedičná spoločnosť uplatniť sadzbu DPH vo výške 20 %. Príklad č. 7: Spoločnosť s. r. o., platiteľ DPH, kúpil od osoby identifikovanej pre daň v Holandsku tovar, ktorý bol z Holandska na

75 3/2011


Mzdy a odvody Slovensko prepravený v mesiaci december 2010. Spoločnosť prijala tovar na sklad 28. 12. 2010. Holandský dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 26. 1. 2011 a spoločnosť dostala faktúru 31. 1. 2011. Spoločnosť zdanila tovar v zdaňovacom období december 2010 sadzbou DPH 19 %. Postupovala správne? Odpoveď: Spoločnosť nepostupovala správne. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká v súlade s § 20 zákona o DPH buď 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred týmto 15. dňom. V uvedenom prípade vznikla spoločnosti A daňová povinnosť 15. 1. 2011. To znamená, že spoločnosť mala tento nákup zahrnúť do zdaňovacieho obdobia január 2011 a uplatniť 20 % sadzbu DPH.

Poistenie

Zamestnávateľ

Odpoveď: Platiteľ DPH postupoval správne. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká v súlade s § 20 zákona o DPH buď 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred týmto 15. dňom. V uvedenom prípade vznikla daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry, t. j. 29. 12. 2010 a platiteľ bol povinný zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v tuzemsku s uplatnením 19 % sadzby DPH.

76

Celkom

PvN

neplatí

neplatí

neplatí

GP

0,25 % z vyplatenej odmeny max. VZ 1 116,75 € – 2,70 € § 18 ods. 1, § 135, § 138 ods. 8 ZSP

neplatí

0,25 %

1,05 %

neplatí

1,05 %

Celkom

6.

Poistenie z príjmu z dividend

Tabuľka č. 6 Osoba s účasťou na základnom imaní spoločnosti alebo družstva a členovia štatutárnych orgánov s príjmom, ktorým sú dividendy podľa ZZP bez príjmu zo zárobkovej činnosti Poistenie ZP

Príklad č. 8: Platiteľ DPH kúpil od osoby identifikovanej pre daň v Spolkovej republike Nemecko tovar, ktorý bol na Slovensko prepravený v mesiaci december 2010. Platiteľ prevzal tovar na sklad 30. 12. 2010. Dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 29. 12. 2010, ktorá prišla spolu s tovarom. Platiteľ DPH zdanil tovar v zdaňovacom období december 2010 s uplatnením sadzby DPH 19 %. Postupoval správne?

Zamestnanec

z neobmedz. VZ zamestnanca* VZ je vyplatená odmena § 133 ods. 1, § 138 ods. 8 ZSP, § 279 ods. 1 a 2 ZSP

Celkom

Platiteľ dividend

Celkom

10 % zaplatí najskôr v roku 2012 pri podaní RZZP za rok 2011 z príjmu, ktorý presiahne 329,06 €/rok, najskôr z dividend za rok 2011 § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, § 13 ods. 6 ZZP, § 12 ods. 1 písm. g) ZZP

10 %

10 %

10 %

Použité skratky: RZZP ZP NP StP StSp IP ÚP PvN GP RFS min. VZ max. VZ *ÚP **StP ZP*** ZSDS

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Dôchodkové starobné poistenie Dôchodkové starobné sporenie Invalidné poistenie Úrazové poistenie Poistenie v nezamestnanosti Garančné poistenie Rezervný fond solidarity Minimálny vymeriavací základ Maximálny vymeriavací základ VZ sa neobmedzuje Poistenec iba v 1. pilieri dôchodkového poistenia Zdravotné poistenie platí iba v mesiaci, v ktorom má vyplatený príjem Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení


Mzdy a odvody 1.

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Vymeriavacím základom je podľa § 138 ZSP (okrem výnimiek, z ktorých sa sociálne poistenie neplatí) zdaniteľný príjem podľa § 5 ZDP a § 6 ZDP. Za zárobkovú činnosť sa považuje príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP a z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (okrem príjmu na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ŤZP). Vymeriavacím základom je podľa 13 ZZP (okrem výnimiek, z ktorých sa zdravotné poistenie neplatí) zdaniteľný príjem podľa § 5 ZDP, § 6 ZDP aj príjem z prenájmu, príjem dosiahnutý podľa § 7 ZDP a § 8 ZDP a príjem z dividend. Podľa ZSP vymeriavacím základom od 1. 1. 2011 pre poistencov nie je (ani pre samoplatiteľa podľa ZZP) príjem vyplatený na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (platí sa iba ÚP a GP). Na zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Na zamestnanca s nepravidelným príjmom sa vzťahuje iba dôchodkové poistenie (StSp, IP a RFS).

2.

Výnimky z platenia poistného

Garančné poistenie neplatí zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr.: štátna rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií). Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca l

podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore, podľa § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),

l

obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

l

fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

l

fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek (od 1. 1. 2011).

Povinné invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 ZSP neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Úrazové poistenie Podľa § 4 ods. 2 ZSP je zamestnanec na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Povinne úrazovo poistení sú zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť:

V prípade, že dochádza k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovaru alebo služby, úplnému alebo čiastočnému vráteniu tovaru, resp. dochádza k zníženiu ceny po vzniku daňovej povinnosti alebo zvýšeniu ceny tovaru alebo služby, ide o opravu základu dane v súlade s § 25 zákona o DPH. Pri oprave základu dane sa v súlade s § 25 ods. 7 zákona o DPH použije sadzba DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje. Príklad č. 9: Zákazník si dňa 15. 12. 2010 kúpil topánky. Platbu uskutočnil v hotovosti. Obchodník, platiteľ DPH, uplatnil k predajnej cene topánok sadzbu DPH 19 %. V dôsledku nekvality materiálu došlo k obmedzeniu funkčnosti topánok a zákazník ich v januári 2011 reklamoval a topánky vrátil. Po prešetrení bola reklamácia uznaná vo februári 2011 a zákazníkovi bola vrátená plná cena topánok. Ako má správne postupovať obchodník pri oprave základu dane? Odpoveď: Pri úplnom vrátení tovaru dochádza k oprave základu dane v súlade s § 25 zákona o DPH. Pri oprave základu dane sa použije sadzba DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje. To znamená, že obchodník pri oprave základu dane uplatní 19 % sadzbu DPH, ktorá bola platná v čase dodania – v decembri 2010. Príklad č. 10: Spoločnosť A, platiteľ DPH, kúpil od spoločnosti B, platiteľa DPH, kancelársky nábytok v mesiaci november 2010. Faktúra za dodanie tovaru bola vyhotovená 26. 11. 2010 s uplatnením 19 % sadzby DPH. Vo februári 2011 bola spoločnosťou B uznaná reklamácia 2 ks stoličiek a jednej policovej skrine a došlo k vráteniu tohto tovaru. Spoločnosť B vystavila 10. 2. 2011 dobropis k pôvodnej dodávke a vrátila alikvotnú časť hodnoty plnenia. Pri oprave základu

77 3/2011


Mzdy a odvody dane použila sadzbu DPH 20 % z dôvodu, že k vráteniu tovaru došlo v čase platnosti tejto základnej sadzby DPH. Postupovala správne?

l

v pracovnom pomere a na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov (zmena od 1. 1. 2011 nie je),

l

v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere, okrem sudcu alebo prokurátora,

l

ako výkon verejnej funkcie, ústavný činiteľ, verejný ochranca práv,

l

primátori, starostovia miest a obcí, poslanci VÚC ak za výkon funkcie dostávajú odmenu,

l

osoby vo výkone väzby zaradené do práce.

Odpoveď: Spoločnosť B nepostupovala správne. U uvedenom prípade došlo k čiastočnému vráteniu dodávky tovaru. V tejto súvislosti dochádza k oprave základu DPH, a preto je potrebné v zmysle § 25 ods. 7 použiť sadzbu DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. 19 % sadzbu DPH. Spoločnosť A je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o DPH povinná opraviť odpočítanú DPH v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ DPH dostal doklad o oprave základu dane.

Úrazové poistenie sa nevzťahuje na osobu s príjmom podľa § 5 ZDP na základe napr. príkaznej zmluvy a mandátnej zmluvy, na sudcu alebo prokurátora.

3.

Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za: l

fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

l

fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR najdlhšie do 18 rokov jeho veku a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

l

fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, v rozsahu najviac 12 rokov a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie,

l

zamestnanca povinne nemocensky poisteného, povinne dôchodkovo poisteného a povinne poisteného v nezamestnanosti s pravidelným mesačným príjmom, zamestnanca povinne dôchodkovo poisteného s nepravidelným príjmom a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO v období, v ktorom sa im poskytuje materské.

Príklad č. 11: Dodávateľ tovaru (napr. elektrina, voda, plyn), platiteľ DPH, na základe zmluvy účtuje odberateľovi presne odobraté množstvo tovaru za obdobie od 1. 11. 2010 do 31. 1. 2011. Odberateľ neplatil žiadne zálohové platby. S akou sadzbou DPH má dodávateľ vyfakturovať danú dodávku tovaru? Môže dodávateľ pomerne rozdeliť fakturované množstvo dodaného tovaru do 31. 12. 2010 a uplatniť 19 % sadzbu DPH a množstvo dodaného tovaru od 1. 1. 2011 do 31. 1. 2011 a uplatniť 20 % sadzbu DPH? Odpoveď: Platiteľ DPH dodáva v tuzemsku opakovane tovar za určité časové obdobie, ktoré začalo v roku 2010 a končí v roku 2011. Deň dodania tovaru určený v súlade s § 19 ods. 3 zákona o DPH je posledný deň daného obdobia, t. j. 31. 1. 2011. Platiteľ DPH v danom prípade uplatní k dodávke tovaru 20 % sadzbu DPH, ktorá je platná v čase vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň dodania tovaru, t. j. 31. 1. 2011. Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica sekcia metodiky daní, odbor služieb pre verejnosť, február 2011

78

Povinnosť štátu platiť poistné za poistencov

Štát platí povinné poistné na dôchodkové poistenie a príspevky na dôchodkové sporenie do 2. piliera dôchodkového systému iba za poistenca, ktorý sa dobrovoľne rozhodne zapojiť do 2. piliera dôchodkového systému podľa § 14 ZSDS a ktorý: l

sa riadne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku alebo

l

poberá peňažný príspevok za opatrovanie, za ktorého platí poistné podľa ZSP a príspevky na dôchodkové poistenie podľa ZSDS štát,

l

vykonáva osobnú asistenciu,

l

poberá materské.

Štát platí poistné na zdravotné poistenie za osobu, ktorá je poistencom štátu podľa § 11 odsek 7 ZZP. Od 1. 1. 2011 sa ruší doterajšia výnimka v ZZP, kedy poistenci štátu mohli mať príjem do určitého limitu. Ustanovuje sa, že ak má poistenec štátu príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 5 ZDP považuje sa za zamestnanca, ak má poistenec štátu príjem podľa § 6 ZDP považuje sa za SZČO. Spracovala: Ing. Jolana Strýčková


Verejná správa

Verejná správa Náležitosti rozhodnutia na určenie výšky miestnych daní V daňovom konaní správca dane ukladá daňovú povinnosť alebo priznáva práva daňovému subjektu rozhodnutím, ktoré vydáva vždy v konkrétnej veci. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) stanovuje, že rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane, okrem úroku, sankčného úroku, pokút ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Správca dane, ktorým je obec, vyrubuje podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“) daň alebo miestny poplatok platobnými výmermi, ktorých vzor vydalo Ministerstvo financií SR a sú uverejnené na jeho internetovej stránke.

a)

Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal

Správca dane vo vydanom rozhodnutí uvedie presné označenie správcu dane (obce) vrátane svojej adresy.

b)

Číslo konania, prípadne aj číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia

V rozhodnutí správca dane uvedie číslo konania, pod ktorým eviduje predmetné rozhodnutie a ktoré bude slúžiť na jeho identifikáciu v ďalšom konaní, napríklad odvolacom. Rozhodnutie musí obsahovať taktiež dátum, kedy bolo vyhotovené.

c)

Meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby,

o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.

d)

Výrok

Jadrom celého rozhodnutia je výrok, lebo obsahuje rozhodnutie v konkrétnej veci. Z výroku musia byť zrejmé priznané práva alebo ukladané povinnosti a právny predpis, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehota plnenia, rozhodnutie o náhradách konania a ak ide o peňažné plnenie, aj suma a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Výrok rozhodnutia musí byť jasný a nesmie poskytovať možnosť rôzneho výkladu. Správca dane vydáva rozhodnutie vždy na základe príslušného ustanovenia právneho predpisu, ktoré ho oprávňuje na rozhodovaciu činnosť v konkrétnom prípade. Napríklad ak správca dane: l

vyrubuje sankčný úrok za nezaplatenie dane z nehnuteľností v lehote alebo vo výške určenej v platobnom výmere, výrok rozhodnutia musí obsahovať ustanovenie § 35b ods. 1 písm. f) zákona o správe daní,

l

ukladá pokutu za nesplnenie oznamovacej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o miestnych daniach, vo výroku rozhodnutia uvedie právny predpis, podľa ktorého sa rozhoduje; je ním ustanovenie § 35 ods. 7 písm. b) zákona o správe daní.

Zákon o správe daní upravuje aj iné formy rozhodnutí, ktorými sú dodatočný platobný výmer a rozhodnutie. Ak sa u daňového subjekturiedok.ni e je prí kontrola a správca dane zistí, že daň po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo vyrubenej správcom dane, vydá dodatočný platobný výmer. Rozhodnutie vydáva správca dane napríklad vtedy, keď vyrubuje sankčný úrok alebo ukladá pokutu. Platobný výmer, dodatočný platobný výmer, rozhodnutie predstavujú rôzne formy rozhodnutí, ktorým zákon predpisuje náležitosti upravené v ustanovení § 30 ods. 2 zákona o správe daní.

K pochybeniu dochádza vtedy, ak je vo vydanom rozhodnutí označený správca dane ako „obecný úrad A“. Správne má byť „obec (mesto) A“, pretože správcom miestnych daní a miestneho poplatku je obec a nie obecný úrad.

Najčastejším pochybením vo vydanom rozhodnutí je uvedenie nesprávnych údajov týkajúcich sa právnickej osoby. Často správca dane uvádza neúplné obchodné meno alebo nesprávne označí obchodnú spoločnosť. Napríklad podľa výpisu z obchodného registra obchodné meno daňového subjektu je ALFA 4, spol. s r. o., avšak v rozhodnutí je uvedené ako Alfa 4 s. r. o. Toto označenie daňového subjektu nie je správne. V rozhodnutí je správca dane povinný presne uviesť názov (obchodné meno) a sídlo právnickej osoby tak, ako je vo výpise z obchodného registra.

Z výroku rozhodnutia musí byť zrejmé, v akej lehote je daň alebo rozdiel dane, resp. sankcia splatná. V ustanovení § 30 ods. 6 zákona o správe daní je dané, že daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

79 3/2011


Verejná správa e) Zákon o správe daní upravuje aj také situácie, keď správca dane v rozhodnutí neuviedol poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, prípadne poučil daňový subjekt nesprávne, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, alebo uviedol kratšiu lehotu na podanie odvolania, než je zákonom určená, alebo nie je v poučení lehota určená vôbec. Napriek tejto nesprávnosti v rozhodnutí daňovému subjektu nie je uprené právo domáhať sa jeho opravy. V týchto prípadoch je správca dane podľa zákona o správe daní povinný považovať opravný prostriedok za včas podaný, ak ho daňový subjekt podá do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia.

Poučenie

Obsahuje informáciu, či možno podať opravný prostriedok (riadny alebo mimoriadny). Ak áno, v akej lehote, ktorému orgánu a akou formou, prípadne vylúčenie odkladného účinku. Ak zákon o správe daní pripúšťa podanie opravného prostriedku, napríklad odvolanie, potom poučenie obsahuje: l

lehotu, v ktorej je daňový subjekt oprávnený ho podať. Odvolanie, ktoré patrí medzi riadne opravné prostriedky, možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia;

l

miesto, kam, resp. komu sa podáva opravný prostriedok. Odvolanie sa podáva u správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal;

l

formu podania opravného prostriedku, ktorá môže byť písomná alebo podaná ústne do zápisnice u správcu dane.

Správca dane uvádza v rozhodnutí poučenie aj vtedy, ak zákon vylučuje možnosť podať opravný prostriedok. V tomto prípade môže poučenie znieť: „Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok alebo proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie neprípustné.“ Zákon o správe daní taktiež upravuje situáciu, keď správca dane poučí daňový subjekt o možnosti podania opravného prostriedku a určí mu lehotu dlhšiu, než stanovuje citovaný zákon. Pre uplatnenie opravného prostriedku platí lehota, ktorú stanovil správca dane v rozhodnutí.

Zákon č. 63/1993 Zb. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v z. n. p. stanovuje, že orgány územnej samosprávy používajú odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom, nápisom Slovenská republika a názvom obce na rozhodnutia alebo osvedčenia dôležitých skutočností alebo oprávnení vo veciach, v ktorých vykonávajú štátnu správu podľa osobitných predpisov.

f)

Podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce

s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky. V praxi sa často z dôvodu veľkého počtu vydávaných rozhodnutí uplatňuje taký postup, že starosta poverí zamestnanca obce na podpisovanie rozhodnutí, platobných výmerov a vtedy vzniká otázka, ako má správca dane aplikovať uvedenú náležitosť rozhodnutia. Ak starosta obce poverí zamestnanca obce na podpisovanie rozhodnutí, tak sa na rozhodnutí uvedie meno a priezvisko starostu obce a rozhodnutie podpíše poverený zamestnanec.

Odtlačok úradnej pečiatky na rozhodnutiach

2 Príklad: Správca dane vyrubil daňovému subjektu platobným výmerom daň z nehnuteľností na rok 2009. Daňový subjekt daň uhradil po lehote stanovenej správcom dane v platobnom výmere, preto mu správca dane vyrubil sankčný úrok. Z odôvodnenia rozhodnutia na sankčný úrok musí byť zrejmé, že: – správca dane vyrubil platobným výmerom č. .... daň z nehnuteľností na rok 2009, daň bola vyrubená v súlade so zákonom o miestnych daniach a príslušným všeobecne záväzným nariadením, – daň bola splatná dňa...., daňový subjekt daň v lehote neuhradil, daň bola uhradená dňa..... Uvedeným konaním daňového subjektu došlo k naplneniu ustanovenia o vyrubení sankčného úroku.......

80

Podľa ustanovenia § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. c) tohto zákona obec pri výkone samosprávy okrem iného rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a vykonáva ich správu.

g)

Odôvodnenie

Ak to zákon o správe daní ustanovuje, tak rozhodnutie okrem uvedených formálnych náležitostí musí obsahovať odôvodnenie. V odôvodnení správca dane uvedie všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Ak boli v priebehu konania vznesené daňovým subjektom námietky, resp. pripomienky, správca dane sa má v odôvodnení rozhodnutia s nimi vysporiadať a uviesť, ako ich vyhodnotil. Vypracovaniu odôvodnenia by mal správca dane venovať náležitú pozornosť, keďže nedostatočné odôvodnenie je dôvodom pre zrušenie vydaného rozhodnutia, napríklad v rámci odvolacieho konania. Na záver podotýkam, že vydané rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak mu bolo riadnym spôsobom doručené v súlade s ustanoveniami § 17 zákona o správe daní. Spracovala: Ing. Katarína Skalová


Verejná správa Lehoty podľa zákona o správe daní

Verejná správa Lehoty pre obec ako správcu miestnych daní Pri správe daní, ktorú vykonáva obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku, sa pri určovaní a plynutí lehôt vychádza z ustanovení § 13, § 13a a § 13b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Zákon o správe daní vo vyššie uvedených ustanoveniach upravuje predĺženie lehoty a odpustenie zmeškania lehoty. Zákonom určené lehoty správca dane nemôže meniť, t. j. nemôže ich skrátiť ani predĺžiť na základe žiadosti daňového subjektu a taktiež ani z úradnej moci. Lehoty stanovené správcom dane, na rozdiel od zákonných lehôt, môže správca dane predlžovať. Podnetom pre správcu dane je žiadosť daňového subjektu, ktorý z dôležitých dôvodov môže pred uplynutím lehoty požiadať o jej predĺženie. Okrem možnosti predĺženia lehoty, ktorá bola určená správcom dane, zákon o správe daní oprávňuje správcu dane k odpusteniu zmeškania lehoty. Odpustiť zmeškanie lehoty je možné ako zákonnej, tak aj lehoty stanovenej správcom dane. Samotné konanie môže prebiehať za predpokladu, že: l

uplynula pôvodná lehota,

l

daňový subjekt požiada správcu dane o odpustenie zmeškania lehoty – podnetom pre začatie konania musí byť žiadosť daňového subjektu,

l

v žiadosti daňový subjekt uvedie dôležité dôvody, ktoré ho viedli k zmeškaniu pôvodnej lehoty, to znamená, že daňový subjekt určitým spôsobom preukazuje, čo bolo dôvodom pre zmeškanie pôvodnej lehoty (napr. doklad o hospitalizácii v nemocnici),

l

žiadosť musí byť podaná najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, z predloženého dokladu musí byť zrejmé, kedy odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, keďže deň nasledujúci po tomto dni začne plynúť 30-dňová lehota na podanie žiadosti,

l

v 30-dňovej lehote musí daňový subjekt vykonať aj zmeškaný úkon, to znamená, že ak daňový subjekt zmeškal lehotu na podanie odvolania alebo podanie daňového priznania, potom v lehote, v ktorej podáva žiadosť, vykoná aj zmeškaný úkon, t. j. podá odvolanie, daňové priznanie a pod.

Správca dane o predloženej žiadosti rozhodne vydaním rozhodnutia, ktorým odpustí alebo neodpustí zmeškanie lehoty. Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný ani riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok, a to rovnako ako pri predĺžení lehoty. Aj napriek tomu, že daňový subjekt považuje dôvody za závažné, správca dane je oprávnený žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nevyhovieť. Na odpustenie zmeškania lehoty nemá daňový subjekt právny nárok. Správca dane taktiež nemôže odpustiť zmeškanie lehoty v tom prípade, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. Spracovala: Ing. Katarína Skalová

– Zákonné lehoty – ustanovené priamo zákonom o správe daní alebo osobitným predpisom. Zákonnou lehotou je napríklad lehota upravená v ustanovení § 19 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), podľa ktorej je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. – Lehoty určené správcom dane, ktoré sú označované aj ako správcovské lehoty – ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená zákonom o správe daní alebo osobitným hmotno-právnym predpisom, určí lehotu správca dane.

§ 13b zákona č. 511/1992 Zb. Zmeškanie lehoty (1) Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. (2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. (3) Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.

81 3/2011


Vrcholový manažment a financie

Postup na vykonanie likvidácie so všetkými detailnými ustanoveniami nájdeme v § 70 – § 75 OBZ. Samotné rozhodnutie o zrušení spoločnosti musí schváliť valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti, čím oficiálne rozhodne o jej vstupe do procesu likvidácie. V dôsledku rozhodnutia o zrušení obchodnej spoločnosti likvidáciou nastáva zásadná zmena jej „existenčnej pozície“, keďže všetky aktivity sa sústredia na ukončenie činnosti, uzatvorenie a ukončenie všetkých zmluvných vzťahov smerom navonok, ako aj smerom dovnútra obchodnej spoločnosti. Ide o početné a rôznorodé procesy a úkony, ktoré musia byť riadené

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE SZČO výpis z daňového priznania za rok 2010 nepodávajú Sociálna poisťovňa upozorňuje, že samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú povinné podať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne výpis z daňového priznania za rok 2010 ani výpis z opravného daňového priznania za rok 2010. Preto tiež Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke nezverejňuje formulár na výpis z daňového priznania za rok 2010 ani na výpis z opravného daňového priznania za rok 2010. Sociálnej poisťovni oznámi údaje o príjmoch SZČO dosiahnutých v roku 2010 z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podľa príslušného ustanovenia zákona č. 572/2009 Z. z. (novely zákona o sociálnom poistení), ktoré je účinné od 1. januára 2011, SZČO od 1. januára 2011 už nemajú povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Údaje o jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné

82

Vrcholový manažment a financie Likvidátor v procese zrušenia obchodnej spoločnosti likvidáciou Po viac ako dvadsaťročnom období existencie trhovej ekonomiky, slobody podnikania, a teda podnikania so súkromným kapitálom sa častejšie objavuje aj otázka zrušenia obchodných spoločností likvidáciou. Dôvody na rozhodnutie zrušiť, t. j. zlikvidovať obchodnú spoločnosť môžu byť viaceré. Taxatívne ich uvádza § 68 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). V niektorých prípadoch toto rozhodnutie vykoná súd vzhľadom na vážne a zväčša pretrvávajúce legislatívne nedostatky podnikateľského subjektu v danom právnom prostredí, v iných prípadoch sa k tomuto rozhodnutiu odhodlá vlastník, ktorý v činnosti obchodnej spoločnosti nechce alebo nemôže pokračovať. Najvážnejším dôvodom je samozrejme zadlženie spoločnosti, a teda jej neschopnosť hradiť svoje záväzky voči tretím osobám. Zásadnú úlohu v procese likvidácie zohráva otázka, resp. okolnosť, či existuje v spoločnosti obchodný majetok, ktorý možno speňažiť, a záväzky voči veriteľom, ktoré treba splatiť. Predmetom tohto príspevku je zosumarizovanie úlohy likvidátora v procese likvidácie obchodnej spoločnosti.

Spôsob ustanovenia alebo určenia likvidátora a okolnosti zmeny likvidátora Likvidáciu zväčša vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor (v závislosti na spoločenskej listine alebo stanovách). V prípade, že likvidátor nie je ustanovený spoločnosťou bezodkladne, likvidátora vymenúva súd. Likvidátorom sa môže stať niektorý zo spoločníkov, niektorý člen štatutárneho orgánu; ak ho však určí súd, nevyžaduje sa jeho súhlas a takto určený likvidátor sa nemôže vzdať svojej funkcie. V prípade, že nemôže túto funkciu vykonávať, musí podať návrh na súd na svoje odvolanie. Ak by za likvidátora bola ustanovená právnická osoba, musí určiť osobu (napr. člena alebo členov svojho štatutárneho orgánu), ktorá (ktorí) v jej mene bude (budú) vykonávať pôsobnosť funkcie likvidátora. Jednou z prvých povinností ustanoveného likvidátora valným zhromaždením je podať návrh na zápis do obchodného registra, v ktorom uvedie svoje vymenovanie do funkcie likvidátora danej obchodnej spoločnosti. Musí tak vykonať do 30 dní od ustanovenia do tejto funkcie, inak je v kompetencii súdu uložiť pokutu. V prípade mimoriadnych okolností, napr. pri smrti ustanoveného likvidátora sa musí bezodkladne zvoliť nový likvidátor, a to zväčša spôsobom, akým bol ustanovený pôvodný. Likvidátor sa svojej funkcie môže aj vzdať, ale iba v prípade, ak nebol určený súdom. Účinnosť vzdania sa funkcie likvidátora nastáva doručením písomného oznámenia spoločnosti. V prípade, ak by z takéhoto rozhodnutia hrozila likvidovanej spoločnosti nejaká škoda alebo ujma a likvidátor o tejto hrozbe vie, je povinný na tieto skutočnosti upozorniť a mal by poskytnúť aj odporúčanie na zabránenie tejto hrozby. Ak likvidátor nedodržiava svoje povinnosti, môže dotknutá osoba podať návrh na súd na jeho odvolanie.


Vrcholový manažment a financie Hlavné úkony likvidátora a jeho zodpovednosť Vo všeobecnej rovine úloha likvidátora je efektívne ukončiť činnosť spoločnosti pri dodržaní platnej legislatívy, a to od oznamovacích povinností až po výmaz spoločnosti z obchodného registra. Likvidátor má v kompetencii vykonávať všetky úkony, ktoré smerujú k ukončeniu činnosti obchodnej spoločnosti, a teda nesmie vykonávať žiadne činnosti, ktorými by pokračoval v jej podnikateľských aktivitách. Medzi tieto úkony patrí predaj existujúceho majetku, inkaso pohľadávok od dlžníkov, úhrady záväzkov voči veriteľom, zmierovacie konanie s obchodnými partnermi v prípade bežných obchodných záležitostí alebo sporov, uzatváranie dohôd o zmene alebo zániku práv a záväzkov, likvidátor zastupuje spoločnosť pred tretími stranami (súd, finančné inštitúcie, poisťovne, kupujúci v súvislosti s predajom majetku, zamestnanci vo výpovedi a iné). V prípade zmluvných vzťahov má kompetencie iba na uzatváranie takých zmlúv, ktorými sa ukončujú vzťahy s partnermi alebo predáva majetok. Za výkon svojej funkcie zodpovedá likvidátor v procese likvidácie obdobne, ako zodpovedajú členovia štatutárnych orgánov za štandardných podmienok existencie obchodnej spoločnosti. Pri speňažovaní majetku a úhrade záväzkov môže likvidátor zistiť závažnú skutočnosť a síce, že spoločnosť je v predlžení. V takomto prípade podá čo najskôr návrh na vyhlásenie konkurzu. Vyplývajúc z účelu menovania likvidátora je východiskovým krokom vo vzťahu k existujúcemu obchodnému majetku zostavenie tzv. likvidačnej súvahy a súpisu obchodného majetku a záväzkov ku dňu vstupu do likvidácie spoločnosti. Spoločníci majú právo požiadať o poskytnutie prehľadu majetku a záväzkov a likvidátor im ho musí poskytnúť alebo zaslať. Keďže likvidácia spoločnosti má väčšinou nepriaznivý dosah aj na veriteľov spoločnosti, likvidátor musí všetkých veriteľov vyzvať na uplatnenie ich pohľadávok voči likvidovanej spoločnosti. Stanovená lehota pre veriteľov sú tri mesiace odo dňa vstupu do likvidácie. V rámci oznamovacích povinností musí likvidátor zverejniť oznámenie spoločnosti o vstupe do likvidácie v Obchodnom vestníku. Po celú dobu likvidácie sa musí používať obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. Je to zásadná informácia pre všetkých obchodných partnerov spoločnosti. Likvidátor speňažuje majetok, čím uspokojuje nároky veriteľov. V prípade nedostatku majetku sa môže stať, že nie všetci veritelia budú plne uspokojení a niektoré ich pohľadávky nebudú splatené v plnej výške. Z týchto môžu vznikať súdne spory. V každom prípade prioritu pri vyrovnávaní záväzkov likvidovanej spoločnosti majú veritelia, likvidačný zostatok nesmie byť pôvodným vlastníkom vyplatený.

Úkony likvidátora pri ukončení likvidácie Ku dňu skončenia likvidácie má likvidátor ďalšie povinnosti spojené s účtovnou evidenciou. Zostavuje účtovnú závierku, ktorú predkladá na schválenie buď spoločníkom likvidovanej obchodnej spoločnosti, alebo jej orgánom, a to v závislosti od toho, kto má kompetenciu na rozhodnutie o zrušení spoločnosti. Súčasťou účtovnej závierky je aj konečná správa o celkovom priebehu likvidácie a tiež návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov. Likvidátor zároveň ako štatutárny orgán má oprávnenie zvolať valné zhromaždenie, ktorému predloží všetky vyššie uvedené dokumenty, t. j. účtovnú závierku, konečnú správu, ako aj návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Na prijatie alebo súhlas predložených dokumentov likvidátorom sa vyžaduje väčšina hlasov spoločníkov, ktorá je rovnako potrebná na prijatie rozhodnutia o zrušení spoločnosti. V prípade, že sa valné zhromaždenie alebo väčšina spoločníkov k predloženým dokumentom nevyjadrí, likvidátor ich k vyjadreniu opakovane vyzýva. Ak sa tak nestane ani do jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy,

oznámiť Sociálnej poisťovni prvýkrát v roku 2011 za rok 2010.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zmeny v II. pilieri V súvislosti s novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnou od 1. januára 2011 nastáva v II. pilieri zmena týkajúca sa konkrétnej skupiny sporiteľov. Fyzické osoby, ktoré sú sporiteľmi a sú dôchodkovo poistené 1. z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku (t. j. osoba, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku), 2. z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo z dôvodu výkonu osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, 3. ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie počas poskytovania materského platí štát. Do 31. decembra 2010 sú uvedené dôchodkovo poistené osoby, v prípade, že sú sporiteľmi, povinné oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v zákonom ustanovenej lehote skutočnosť, že sú zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení. To znamená, že podmienkou postúpenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na osobný dôchodkový účet sporiteľa je splnenie oznamovacej povinnosti v zákonom ustanovenej lehote. S účinnosťou od 1. januára 2011 uvedená povinnosť dotknutých osôb vo vzťahu k II. pilieru zaniká. Sociálna poisťovňa postúpi za obdobie od 1. januára 2011 príspevky na starobné dôchodkové sporenie automatizovane každému sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistenou osobou uvedenou v bode 1 až 3 bez ohľadu na dátum

83 3/2011


Vrcholový manažment a financie vzniku povinného dôchodkového poistenia, z ktorého mu vzniká nárok na príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené štátom. V praxi to znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2011 Sociálna poisťovňa postúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie dôchodkovo poisteným osobám uvedeným v bode 1 až 3, ktoré sú sporiteľmi a ktorým 1. dôchodkové poistenie vzniklo po 31. decembri 2010 – sporitelia nemajú žiadnu oznamovaciu povinnosť, Sociálna poisťovňa postúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené štátom automatizovane každému sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistený; 2. dôchodkové postenie vzniklo pred 1. januárom 2011 a) za obdobie pred 1. januárom 2011 – sporitelia majú oznamovaciu povinnosť v zákonom ustanovenej lehote, ktorej splnenie zakladá nárok na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za uvedené obdobie (t. j. osoba uvedená v bode 1 a 2 je povinná oznámiť skutočnosť, že sa rozhodla byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení najneskôr v deň podania prihlášky na dôchodkové poistenie a osoba uvedená v bode 3 v lehote do 30 dní odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priznaní materského), b) za obdobie po 31. decembri 2010 – Sociálna poisťovňa postúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené štátom automatizovane každému sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistený bez ohľadu na splnenie oznamovacej povinnosti. Zdroj: www.socpoist.sk

ZRNKO MÚDROSTI Najdôležitejšou časťou vzdelania každého človeka je tá, ktorú si dal sám GIBBON

84

považuje sa predložená účtovná závierka, konečná správa aj návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy a likvidácia je skončená. Všetky vypracované dokumenty (účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku) tvoria prílohu k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra, ktorý likvidátor na súde odovzdá a zároveň všetky tieto dokumenty uloží do zbierky listín. V prípade, že sa všetky likvidátorom predložené dokumenty valným zhromaždením riadne schvália, likvidátor ich pripojí k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra registrovému súdu najneskôr do 90 dní po ich schválení.

Odmena likvidátora Ak likvidátora ustanovuje spoločnosť, určuje mu zároveň aj jeho odmenu. V prípade, že v tejto otázke nedôjde medzi likvidátorom a spoločnosťou k dohode, rozhodne súd, a to na návrh likvidátora. Súd svoje rozhodnutie dáva na vedomie písomne obom stranám. V každom prípade odmena likvidátora sa musí pokryť zo zdrojov majetku likvidovanej spoločnosti.Ak je likvidátor vymenovaný súdom, priznávajú sa mu nároky na primeranú náhradu jeho výdavkov, ako aj odmena za samotný výkon funkcie, a to všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora). Likvidátor vykonáva túto funkciu buď na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo na základe mandátnej zmluvy. Ak prebieha výkon funkcie likvidátora na základe pracovnoprávneho vzťahu, ide o pracovný vzťah medzi likvidátorom ako fyzickou osobou a spoločnosťou ako zamestnávateľom. Tento vzťah podlieha Zákonníku práce v platnom znení. Keďže likvidátor sa posudzuje ako zamestnanec, jeho odmena za túto prácu sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Náklady spojené s výkonom jeho funkcie sa budú považovať za náklady patriace do kategórie mzdových nákladov vrátane odvodov, nároku na stravné, náklady na cestovné, náklady súvisiace s používaním služobného auta, prípadne iné náklady všeobecného charakteru, ktoré preukázateľne súvisia s jeho činnosťou a sú teda v súlade s platným znením zákona o dani z príjmov právnických osôb. Ak sa výkon funkcie likvidátora realizuje mandátnou zmluvou, ide o obchodný vzťah podliehajúci príslušným ustanoveniam OBZ. Mandatár, t. j. likvidátor sa zaväzuje, že pre mandanta, t. j. pre spoločnosť zariadi dohodnutú obchodnú záležitosť s príslušnou odbornou starostlivosťou a za túto službu mu mandant uhradí dohodnutú odplatu. Zároveň mandantovi vzniká povinnosť uhradiť mandatárovi aj náklady, ktoré mu vznikli pri výkone služby, musí však ísť o náklady účelne vynaložené a preukázané. Likvidátor za svoju službu vystavuje faktúru, spoločnosť účtuje o nákladoch, ktoré za vyššie uvedených predpokladov sú v súlade s daňovými nákladmi platného zákona o dani z príjmov.

Možné okolnosti po výmaze spoločnosti z obchodného registra V praxi nie je vylúčená ani okolnosť, že po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra sa zistí majetok, ktorý nebol predmetom vykazovaného obchodného majetku v rámci riadnej likvidácie v minulosti. Proces likvidácie sa môže v takomto prípade „obnoviť“, resp. vyvolať tzv. dodatočnú likvidáciu majetku bývalej spoločnosti, a to na návrh štátneho orgánu (napr. daňového úradu), bývalého člena štatutárneho orgánu alebo spoločníka (t. j. aj z vlastného podnetu vlastníkov), prípadne veriteľa. Súd na základe právoplatného rozhodnutia vymenuje likvidátora a zapíše ho do obchodného registra. Ostatné úkony vyplývajúce z výkonu funkcie likvidátora sú obdobné, ako sú uvedené vyššie, samozrejme primerané rozsahu a okolnostiam dodatočnej likvidácie. Spracovala: Ing. Cvečková Mária, CA PARTNER AUDIT, s. r. o.


Vrcholový manažment a financie

Vrcholový manažment a financie Štyri výsledky hospodárenia firmy Ako vlastník firmy ste sa už pravdepodobne zhovárali s inými podnikateľmi, bankármi alebo investormi o hospodárskom výsledku svojej firmy. Bez váhania je najbežnejším meradlom firemného hospodárskeho výsledku čistý zisk (čisté príjmy). Ale čistý zisk je iba jedným zo štyroch ukazovateľov, ktoré prezrádzajú niečo o skutočnej finančnej výkonnosti firmy. Dokonca nie je ani najdôležitejším z nich. Podnikateľ by mal pochopiť a neustále sledovať štyri základné výsledky podnikania: l návratnosť investovaného kapitálu, l čistý zisk, l prevádzkový hotovostný tok (cash flow), l zisk na jedného zamestnanca. Pozrime sa na každý z nich podrobnejšie. Každý z týchto výsledkov meria odlišný aspekt podnikania. Každé meranie má svoje neodmysliteľné obmedzenia a slabosti. Naše štyri ukazovatele nie sú výnimkou. Ak ich ale berieme do úvahy ako ucelený balíček, poskytujú úplný pohľad na ziskovosť firmy. A na základe ziskovosti potom posudzujeme zdravie firmy.

Návratnosť investovaného kapitálu Pokiaľ by sme boli prinútení vybrať si najdôležitejší z hospodárskych ukazovateľov, pravdepodobne by to bola návratnosť investovaného kapitálu. Ukazuje, ako úspešne firma mení kapitál (zdroje) na zisk. Inými slovami, meria, ako efektívne spoločnosť využíva svoje peniaze (požičané alebo vlastné). Aby bolo podnikanie považované za dostatočne silné a výkonné, musí podnikanie prinášať návratnosť vyššiu, ako sú náklady na kapitál. Návratnosť investovaného kapitálu sa vypočíta ako súčet čistého zisku, úrokov a amortizácie, ktorý sa potom vydelí celkovými aktívami (s vylúčením hotovosti navyše a bezúročných obežných záväzkov). Menovateľ tohto vzorca je založený síce na súvahe, ale tým, že sa v čitateli objavuje čistý zisk, je toto meranie rovnako ovplyvnené výnosmi a nákladmi. Návratnosť investovaného kapitálu je veľmi užitočná v prípadoch, keď porovnávame finančnú výkonnosť rôznych druhov podnikania. Či už v rámci jedného, alebo naprieč viacerými priemyselnými odvetviami. Každá firma generuje odlišné výnosy, zisk a rôzny cash flow. Ale návratnosť investovaného kapitálu predstavuje porovnateľný ukazovateľ toho, ako efektívne firmy vytvárajú zisk z danej základne zdrojov. Ak je návratnosť investovaného kapitálu takým dobrým ukazovateľom, prečo nie je jediným meraným hospodárskym ukazovateľom výkonnosti podnikania? Ako sme už povedali na začiatku, každé meranie má svoje obmedzenia. Obmedzenia návratnosti investovaného kapitálu ako ukazovateľa hospodárenia firmy zahŕňajú: l nemeria cash flow, l je ľahko zmanipulovateľná postupmi účtovania, l je ju ťažšie merať ako zostávajúce tri ukazovatele.

Čistý zisk Čistý zisk meria ekonomickú hodnotu ponuky v čase. Inými slovami, je zákazník ochotný zaplatiť za výrobok alebo službu viac, ako sú náklady firmy na

ŠESŤ TRENDOV V OBLASTI SOCIÁLNYCH MÉDIÍ V posledných dvoch rokoch sme sa stali svedkami neuveriteľného rozkvetu sociálnych médií. Twitter samotný zaznamenal nárast o 1 382 % s tým, že mesačne sa naň zaregistruje len v USA viac než 7 miliónov užívateľov. Medzitým sa snaží predbehnúť Facebook svojho konkurenta MySpace. Ako by mohli vyzerať sociálne médiá v roku 2011? Aké sú ich krátkodobé trendy, ktoré by sme mohli pozorovať už v roku 2010?

1. Sociálne médiá sa stanú „menej „sociálnymi“ Narastá obľuba vytvárania určitých uzavretých či špecifických skupín užívateľov v rámci jednotlivých sociálnych médií. Siete by sa tak mohli stať „exkluzívnejšie“. Nie každý sa bude môcť pridať na zoznam užívateľa, ktorý si ho práve vytvoril na Twitteri. Takto sa budú pravdepodobne brániť a skrývať mnohí užívatelia pred hyperaktívnymi prispievateľmi. Možno, že to nie je príliš sociálne, ale zrejme len takto sa bude dať vyčistiť ten „sajrajt“, ktorý na sieťach vzniká a zabraňuje nám tak naplno využiť ich možnosti.

2. Firmy budú viac využívať možnosti sociálnych sietí Existuje pomerne málo veľkých spoločností, ktoré posunuli sociálne aktivity za ojedinelý spôsob marketingu alebo komunikačných iniciatív. Najlepší predajca Twelpforce pôsobí na stovky svojich zamestnancov, aby poskytovali podporu zákazníkom prostredníctvom Twitteru. Zamestnanci sú vedení systémom zákazníckej podpory, ktorý sleduje účastníkov sociálnej siete. Aj naďalej sa bude prejavovať tendencia, ktorá sa objavila v minulom roku. Čoraz viac firiem sa snaží prísť na to, kde sa dá ušetriť alebo ako poskytnúť zákazníkom efektívnejšie pomoc prostredníctvom silnejúcich sociálnych technológií.

85 3/2011


Vrcholový manažment a financie

Pomerne nové siete, ako je Foursquare, sa zacielili na miestnych užívateľov. Môžete s ním prebádať svoje mesto, získavate body a priatelia medzi sebou súťažia. A neustále majú pred sebou varovanie, že ich priatelia sú vďaka lepšiemu vybaveniu o kúsok pred vami.

jeho výrobu alebo poskytnutie? Ak áno, potom podnikanie vytvorí čistý zisk. Toto meranie je založené na odpočítaní všetkých prevádzkových nákladov od celkových výnosov (tržieb). Toto meranie je zvyčajne uvádzané tak v eurách (alebo v inej mene), rovnako ako aj percentom z tržieb (napríklad: zisk 50 000 € alebo zisk 6,8 % z mesačných tržieb). Náklady spojené s tvorbou určitého príjmu sú stanovené za rovnaké obdobie, v ktorom príjmy vznikajú. Napríklad: Ak je príjem z určitého predaja zaznamenaný v jednom mesiaci, tak by k nemu mali byť priradené aj všetky náklady v danom mesiaci, ktoré sa k predaju vzťahujú. Kapitálové položky, ktoré sú vynakladané v priebehu istého času (ako odpisy), musia byť vyčlenené z bežných výdavkov.

4. Vaša firma bude mať stratégiu v oblasti sociálnych médií

Obmedzenia čistého zisku ako ukazovateľa hospodárenia firmy zahŕňajú: l neodkrýva skutočnú situáciu cash flow, l ide o abstraktné meranie, pretože vychádza z výkazu výdavkov a nákladov a môže byť manipulovateľný rôznymi účtovnými metódami.

3. Sociálne podnikanie sa stane vážnou hrou

Pokiaľ firma, pre ktorú pracujete, zatiaľ nemá ešte politiku pre oblasť sociálnych médií so špecifickými pravidlami zasahovania do mnohopočetných sietí, zrejme sa tak čoskoro stane. Pravdepodobne sa dočkáte prvých vnútrofiremných smerníc upravujúcich správanie zamestnanca na sieti až po definíciu konkurencie na sieti.

5. Mobil sa stáva životne dôležitým spojením Približne 70 % firiem zakazuje využívanie sociálnych sietí počas pracovnej doby a na počítačoch patriacich firme. Súčasne rastie predaj smarttelefónov. Takže je pravdepodobné, že zamestnanci budú hľadať naplnenie svojej závislosti na sociálnych médiách prostredníctvom svojich mobilov. To, čo sa zvyklo označovať za prestávku na cigaretu, zmení sa na „prestávku na sociálne médiá“. Hlavne, aby bol dobrý signál a IT sa nepozeralo. Následkom toho sa zdokonalia mobilné verzie vašej sociálnej drogy – podľa výberu.

6. Význam e-mailovej pošty bude upadať Denník New York Times nedávno pridal službu iphone, ktorá umožňuje jej užívateľovi poľahky rozširovať články po sieťach, ako sú Facebook a Twitter. Mnoho webstránok už podporuje túto funkciu. A pravdepodobne bude narastať počet užívateľov, ktorí danú službu budú aj prakticky využívať. Presne tak, ako na to kedysi využívali e-mailovú poštu. Zdroj: www.ezisk.sk

86

Prevádzkový hotovostný tok (cash flow) Hotovosť je pre podnikanie tým, čím je pre auto benzín či iná pohonná látka. Udržuje motor v činnosti. Podnikanie môže fungovať nejaký čas pri čistej strate. Ale nemôže fungovať ani deň bez hotovosti. Prevádzkový cash flow ukazuje, ako je generovaná hotovosť podnikateľskou činnosťou. Do prevádzkového cash flow nespadajú položky vzťahujúce sa na kapitálové investície (budovy, zariadenia a pod.), investorov alebo veriteľov. Vo všeobecnosti by mohol prevádzkový cash flow prevyšovať čistý zisk. Ale čistý zisk by mal byť koniec koncov podstatnou súčasťou prevádzkového cash flow. Obmedzenia cash flow ako ukazovateľa hospodárenia firmy zahŕňajú: l môže byť zmanipulovaný rôznymi účtovnými postupmi a manažérskymi rozhodnutiami (ako je oneskorené zaplatenie dodávateľom a pod.), l môže byť zmanipulovaný a zvýšený na úkor zisku, ako to býva v praxi u faktoringových pohľadávok (predaj pohľadávok pod ich skutočnú hodnotu).

Zisk na jedného zamestnanca V súčasnej ekonomike založenej na znalostiach je meranie finančnej výkonnosti nehmotných aktív dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Nehmotné aktíva môžu zahŕňať znalosť výrobného procesu, značku, základňu zákazníkov alebo akúkoľvek inú formu intelektuálneho kapitálu (špeciálne znalosti a kontakty). Nehmotné aktíva môžu vytvárať obrovské zisky. Vidíme to napríklad v rozmachu internetového podnikania. Toto podnikanie vyžaduje malé investície v zmysle tradičného kapitálu, ale veľké množstvo investícií do talentov. Zisk na zamestnanca je vypočítaný vydelením čistého zisku číslom zamestnancov pracujúcich na plný úväzok, ktorí sa podieľajú na prevádzke podnikania. Obmedzenia zisku na jedného zamestnanca ako ukazovateľa hospodárenia firmy zahŕňajú: l neodkrýva skutočnú situáciu v oblasti cash flow, l je abstraktným meradlom, pretože vychádza z výkazu nákladov a výnosov, l môže byť manipulovateľný prostredníctvom manažérskych rozhodnutí, napríklad využívaním zamestnancov na čiastočný úväzok alebo živnostníkov a dohodárov namiesto zamestnancov na plný úväzok.

Ako riadiť štyri ukazovatele hospodárenia firmy Na začiatku by sme v prvom rade odporúčali vytvoriť si mesačnú finančnú kartičku (score card), ktorá vám zobrazí všetky tieto ukazovatele. Základom je však pochopiť, že tieto štyri výsledky merajú minulý výkon. Minulý výkon však neurčuje budúce úspechy. Ak však pochopíte princípy uvedených štyroch ukazovateľov, budete môcť ako majitelia firiem prijať rozhodnutia, ktoré pohnú vaše podnikanie dopredu. Zdroj: www.ezisk.sk


Vrcholový manažment a financie Ako zostaviť PEST analýzu?

Vrcholový manažment a financie Máte vypracovanú PEST analýzu? Tento jednoduchý nástroj vám pomôže získať obraz o politickom, ekonomickom, sociálno-kultúrnom a technologickom prostredí, ktoré vplýva na správanie všetkých subjektov na trhu. PEST analýza je prehľad aktuálneho stavu prvkov v makroprostredí firmy. Výraz „PEST“ je tvorený prvými písmenami skúmaných vplyvov: l Politické faktory l Ekonomické faktory l Sociálno-kultúrne faktory l Technologické faktory

PEST analýza a firemná stratégia PEST analýza je určená na porozumenie aktuálnej ekonomicko-spoločenskej situácii. Pomocou nej môžete lokalizovať pozíciu vašej firmy na trhu a spoznať externé faktory, ktoré ju dokážu najviac ovplyvniť. Nemala by chýbať pri strategickom plánovaní a je nápomocná aj pri zostavovaní analýzy silných a slabých stránok firmy (SWOT analýze). PEST faktory hrajú dôležitú rolu aj pri tvorbe firemných hodnôt a hľadaní príležitostí na trhu. Externé vplyvy firma nedokáže ovplyvniť a môžu okrem odhalenia nových príležitostí informovať aj o nadchádzajúcich ohrozeniach.

PEST analýza a marketing Zostavenie efektívnej marketingovej stratégie vyžaduje okrem iného aj posúdenie prostredia, v ktorom sa cieľový trh nachádza. Analýza tohto prostredia nie je jednorazovým úkonom a je vhodné vykonávať ju zároveň s každým marketingovým plánovaním vo firme.

Predmet analýzy Predtým, ako začnete analyzovať vplyvy prostredia prostredníctvom PEST analýzy, je dôležité, aby ste presne špecifikovali, či budete skúmať vzťah prostredia k produktu, firme, značke, novému projektu, nápadu a podobne. Presná špecifikácia je dôležitá pre zber relevantných údajov, analýzu totiž môžete robiť z rôznych hľadísk: l Ako firma skúmajúca aktuálny trh, na ktorom pôsobí. l Skúmanie vzťahu medzi produktom a trhom. l Za účelom špecifikovania pozície značky na trhu. l Pri vstupe firmy na nový trh, zavádzaní nového produktu. l Pred nákupom majetku, zlučovaním s inou firmou, otváraním pobočiek. l Pred uzavretím nových obchodných partnerstiev. l Pri hľadaní nových investičných možností. Na úvodnom brainstormingovom stretnutí môžete využiť nasledovnú osnovu (a v diskusii s ostatnými kolegami sa pokúste zistiť, či práve vašu firmu neovplyvňujú aj iné faktory):

Politické vplyvy (zahŕňajú aj legislatívne a environmentálne faktory) l Orientácia vlády, predpokladané zmeny v politickom prostredí l Úroveň byrokracie a korupcie l Obmedzenia v slobode prejavu, mediálnej prezentácii

Je vhodné, ak sa do jej vypracovania zapojí viac členov pracovného tímu, pretože je potrebné získať relevantné informácie z rôznych oblastí makroprostredia. Takto ju môžete považovať aj za užitočnú teambuildingovú aktivitu. Proces vypracovania tejto analýzy obvykle pozostáva z troch krokov: 1. Brainstormingové stretnutie. Účastníci sa snažia konkretizovať čo najviac externých faktorov, ktoré vplývajú na firmu. (Môžu pritom použiť vopred navrhnutú osnovu.) 2. Vyhľadanie faktografických informácií k definovaným faktorom. 3. Zhrnutie získaných poznatkov. Zostavenie plánu pre firemnú a marketingovú stratégiu. Dôležité: Pamätajte, že iba popísanie vplyvov nestačí. Pracovný tím by sa mal zamyslieť nad dôsledkami, ktoré z nich vyplývajú pre firmu. Pri zostavovaní plánov na základe PEST analýzy je dôležité aj porovnanie záverov analýzy s reálnymi skúsenosťami. Využitie osnovy PEST analýzy Jednotlivé prvky popísané uvedenej osnove majú rôznu dôležitosť v závislosti od konkrétnej firmy a odvetvia, v ktorom podniká. Napríklad firmy ponúkajúce služby a produkty koncovým zákazníkom sú viac ovplyvnené sociálno-kultúrnymi faktormi, medzinárodné korporácie sú silno ovplyvňované rôznymi politickými obmedzeniami. Zadlženú firmu zasa prioritne zaujíma aktuálny stav a predpokladaný vývoj ekonomických vplyvov. A je potrebné vziať do úvahy aj to, že faktory, ktoré sa pravdepodobne v budúcnosti budú meniť, majú pri posudzovaní vyššiu dôležitosť. Je dôležité venovať im špeciálnu pozornosť, pretože ich zmena môže ovplyvniť fungovanie firmy. Externé prostredie je obrovské a neustále sa mení. Ak včas nepostrehnete dôležité fakty, automaticky zvýhodníte konkurenčné firmy. Preto by ste mali definovať také dôležité prvky PEST analýzy, ktoré budú pravidelne aktualizované. Ani to vám však automaticky nezabezpečí, že dokážete zaznamenať všetky dôležité zmeny a príležitosti... Už sa vám niekedy stalo, že ste hľadali priateľa na ľuďmi preplnenom mieste a zbadali ste ho, až keď sa ocitol priamo pred vašimi očami? Možno ste

87 3/2011


Vrcholový manažment a financie venovali pozornosť niekomu inému alebo ste si mysleli, že bude mať oblečený iný kabát... Presne to isté sa môže stať manažérom skúmajúcim externé prostredie – prehliadnu zmenu, ktorá sa neskôr preukáže ako nesmierne dôležitá. Často sa to stáva vtedy, keď ľudia sami seba presvedčia o tom, že veci sa budú vyvíjať podľa ich predpokladov. Po vytvorení PEST analýzy možno zistíte, že nedokážete spoľahlivo predpovedať trendy v zmenách jednotlivých faktorov. V takom prípade vám pri rozhodovaní môže pomôcť zostavenie scenárov predpokladajúcich rôzne varianty zmien a stanovenie možných riešení zo strany firmy. V každom prípade majte oči stále doširoka otvorené a nepodceňujte vaše okolie.

l l l l l l l l l

Ekonomické vplyvy l l l l l

Zároveň sa pokúste odpovedať na nasledujúce otázky:

l l

1. Aká je stabilita súčasného ekonomického prostredia? 2. Dotýkajú sa plánované legislatívne zmeny aj fungovania v našej firme? Ak áno, ako?

Politika zamestnanosti, BOZP Daňové a colné zákony Úpravy v medzinárodnom obchodovaní Legislatíva týkajúca sa životného prostredia Regulácia konkurenčného správania Poskytovanie podpory podnikateľom Nátlakové skupiny v spoločnosti Tovary a služby, ktoré potrebujú vládne organizácie na svoju prevádzku Zmeny v životnom prostredí a z toho vyplývajúce potreby a obmedzenia

l l l l

Domáca ekonomická situácia a trendy vývoja Zahraničná ekonomická situácia a trendy Daňové obmedzenia špecifické pre produkt a firmu Sezónne ekonomické vplyvy Cyklus na trhu Špecifické faktory ovplyvňujúce odvetvie, v ktorom firma podniká Smerovanie trhu a distribučné trendy Činitele ovplyvňujúce zákazníkov Peňažná politika, trendy v bankovníctve Vládne výdaje Úroveň inflácie

3. Ako sa správa vláda k úprave marketingového správania firiem?

Sociálno-kultúrne vplyvy

4. Ako ovplyvňuje súčasná vláda súčasnú ekonomiku?

l

5. Aký je postoj vlády ku kultúre a náboženstvu?

l

l l l

Skúste odpovedať aj na nasledujúce otázky:

l

1. Aký je postoj konzumentov k novým produktom a službám?

l

2. Koľko času venuje priemerný konzument oddychu a zábave?

l

3. Aká je životná úroveň starších občanov? 4. Aký je postoj konzumentov k environmentálnym otázkam a problémom? Zvážte nasledujúce: 1. Umožňujú súčasné technológie vyrábať naše produkty lacnejšie, prípadne kvalitnejšie? 2. Ponúkajú súčasné technológie aj inovatívne produkty? 3. Ako sa menia distribučné kanály (nakupovanie cez internet a pod.)? 4. Aké technológie môžeme využiť pre zvýšenie kvality komunikácie so zákazníkmi?

88

l

l

l l

Trendy v životnom štýle cieľovej skupiny zákazníkov Demografické údaje Postoje a názory zákazníkov Postoj médií k danej oblasti podnikania a produktom Imidž značky, firmy či používanej technológie Nákupné správanie Móda Trendy v spôsobe nákupu daného produktu Etické a náboženské faktory Postoj k reklame, trendy v reklame Etické problémy Životná úroveň obyvateľstva a cieľovej skupiny

Technologické vplyvy l l l l l l l l l l

Vývoj technológií u konkurencie Vládna podpora pre vedu, výskum a vývoj Vývoj súvisiacich technológií Výrobné kapacity a úroveň kvality Licencie, patenty, súvisiaca legislatíva Zmeny v informačných technológiách Internetové trendy Trendy v mobilnej komunikácii Spotreba energie a znižovanie nákladov Cyklus zastarania používanej technológie Zdroj: www.ezisk.sk


Z judikatúry Slovenskej republiky

Z judikatúry Slovenskej republiky Zánik práva na vyrubenie dane Právoplatné uznesenie NS SR (č. k. 6Ssžf/8/2009 z 22. 6. 2010) Právny základ: Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ZSD) l

§ 45 ods. 1

Daň nemožno vyrubiť alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie. l

§ 45 ods. 2

Ak bol pred uplynutím uvedenej 5-ročnej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku, plynie 5-ročná lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň však je možné najneskôr do 10 rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie. l

§ 15 ods. 13

Doručenie protokolu o daňovej kontrole alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). l

§ 53 ods. 1

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, ak ide o rozhodnutie orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo, a ak ide o rozhodnutie ministerstva, Minister financií SR na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. l

§ 53 ods. 2

Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. l

§ 53 ods. 7

Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí 5 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Skutkový stav: Daňový subjekt žiadal preskúmať mimo odvolania platobné výmery daňového úradu zo dňa 30. 12. 2003, ktorými mu bola v zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinného do 30. 4. 2004 určená sankcia – zvýšenie dane za zdaňovacie obdobia august až november 1999. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutí správcu dane, Daňové riaditeľstvo SR, oznámil daňovému subjektu, že nie je možné zrušenie navrhovaných rozhodnutí, pretože zaniklo právo na vyrubenie dane.

Rozsudok krajského súdu Krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia oznámení žalovaného (DR SR). Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke súladne so zákonom, podľa ustanovení § 45 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1, 4 a 7 ZSD platobné výmery môže žalovaný zrušiť len za podmienky, že žalovanému nezaniklo právo na vyrubenie dane. V predmetnom prípade žalobca uplatňuje právo za zdaňovacie obdobia august až november 1999, z čoho vyplýva, že

89 3/2011


Z judikatúry Slovenskej republiky povinnosť podať daňové priznania vznikla po 1. 9. 1999. Päťročná prekluzívna lehota začala plynúť od 31. 12. 1999 a uplynula 31. 12. 2004. Z týchto dôvodov, keďže právo na vyrubenie dane zaniklo, krajský súd žalobu zamietol.

Odvolanie proti rozsudku KS Žalobca poukázal v odvolaní na to, že úlohou súdu bolo zodpovedať otázku, či právo žalobcu na vrátenie zvýšenia dane bolo v zmysle § 45 ZSD prekludované alebo nie. Zodpovedanie otázky uplynutia, resp. neuplynutia prekluzívnej lehoty súdom malo zásadný význam pre požadované preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, lebo zrušenie, resp. zmena platobných výmerov mimo odvolacieho konania je v zmysle dikcie § 523 ods. 7 ZSD možná len v prípade existencie práva na vyrubenie dane. Žalobca namietal, že s uplynutím, resp. neuplynutím prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane sa mal súd primárne vysporiadať aj s otázkou, či platobné výmery na zvýšenie dane možno považovať v zmysle § 45 ods. 2 ZSD za úkony smerujúce k vyrubeniu dane, spôsobujúce plynutie novej päťročnej lehoty. Túto otázku podľa žalobcu krajský súd osobitne neskúmal a ani sa ňou nezaoberal. Jednoznačný právny názor, ktorý by samotné vydanie platobných výmerov z okruhu úkonov smerujúcich k vyrubeniu dane výslovne vylučoval, sa v príslušných právnych predpisoch a v ich komentároch, judikatúre a ustálených právnych názoroch nenachádza. Žalobca zotrval na názore, že vydanie platobných výmerov na zvýšenie dane za zdaňovacie obdobia 8 až 11 1999 zo dňa 30. 12. 2003 možno považovať za úkony smerujúce k vyrubeniu dane a v zmysle § 45 ods. 2 ZSD právo na vyrubenie dane podľa § 45 ZSD nezaniklo, v dôsledku čoho je žalovaný oprávnený v rámci preskúmania mimo odvolacieho konania platobné výmery zrušiť.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu Žalovaný zotrval na názore, že predmetné platobné výmery nie je možné zrušiť z dôvodu, že zaniklo právo na vyrubenie dane. Ďalej uviedol, že ktoré úkony sa považujú za úkony smerujúce na vyrubenie dane, upravuje § 15 ods. 13 ZSD, z ktorého vyplýva, že za takýto úkon sa považuje len doručenie protokolu o daňovej kontrole alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane. Platobný výmer sa v zmysle uvedeného nepovažuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane, pretože nesmeruje k vyrubeniu dane, ale ním sa už daň priamo vyrubuje.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR NS SR ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok KS, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné vyhovieť. V odôvodnení poukázal na to, že ZSD definuje základné zásady daňového konania takým spôsobom, že tieto vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy SR a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva SR a krajín EÚ. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Odvolací súd poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z toho potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní, teda de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. V daňovom konaní sa právne úkony či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho obsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie (I ÚS 241/07 z 18. 9. 2008). Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného uvedeným v napadnutých oznámeniach a ani s právnym názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že žalobca podal správcovi dane dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobia august až november 1999 dňa 15. 12. 2003. Na základe toho určil správca dane zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočných daňových priznaniach, pretože žalobca si tak znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní. Správca dane označené platobné výmery vydal bez toho, aby skúmal opodstatnenosť a správnosť dodatočného daňového priznania. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že správca dane listom zo dňa 4. 10. 2004 žalobcovi oznámil, že v zmysle § 39 zákona o DPH sa medzinárodnou prepravou tovaru rozumie preprava dopravnými prostriedkami z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko, z miesta v zahraničí do miesta v tuzemsku, z miesta v tuzemsku do miesta v zahraničí. Na účely DPH sa tovarom rozumie aj elektrická energia. Elektrická energia môže byť prepravená len prostredníctvom elektrizačnej sústavy, ktorú podľa MF SR je možné považovať za dopravný prostriedok, prostredníctvo ktorého môže byť prepravená. Na základe toho možno tranzit elektrickej energie uskutočnený do 1. 5. 2004 posúdiť ako medzinárodnú prepravu tovaru, a teda ako plnenie oslobodené od DPH. Na základe tohto názoru žalobca žiadal správcu dane o vrátenie zvýšenia dane zaplatenej na základe platobných výmerov. Správca dane o žiadosti rozhodol tak, že jej nevyhovel z dôvodu, že platobné výmery nadobudli právoplatnosť dňa 26. 1. 2004 a neboli zrušené. Následne žalobca dňa 14. 12. 2005 podal podnet na preskúmanie predmetných platobných výmerov mimo odvolacieho

90


Vyhľadávač DaÚ 2011 konania. Žalovaný oznámil, že ich nemôže v rámci preskúmania mimo odvolacieho konania zrušiť, pretože zaniklo právo na vyrubenie dane. Z uvedeného mal NS SR preukázané, že išlo o rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom a nebol dôvod na platenie DPH ani dôvod na vyrubovanie zvýšenia DPH, a to aj napriek tomu, že žalobca podal dodatočné daňové priznania. Pokiaľ ide o lehoty uvedené v § 53 ods. 7 ZSD, podľa názoru NS SR v danom prípade nemožno vychádzať striktne z uvedeného ustanovenia, pretože je nepochybné, že v danom prípade nebol dôvod na vyrubenie dane, resp. rozdielu dane, a teda nemožno hovoriť o zániku práva na vyrubenie dane v zmysle § 45 ods. 1 ZSD, keďže právo na vyrubenie dane, resp. rozdielu dane ani nevzniklo. Podľa názoru NS SR bolo zvýšenie dane na základe predmetných platobných výmerov zaplatené zo strany žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že platobné výmery boli vydané v rozpore so zákonom, neuplynula lehota 5 rokov na ich zrušenie v zmysle § 53 ods. 7 ZSD. Spracovala: Ing. Jaroslava Betáková

Vyhľadávač DaÚ 2011 Rubrika

Číslo/strana

Príklad/vzor

Zvýšenie minimálnej mzdy vo vzťahu k dani z príjmov v roku 2011

1/2

2/0

Zmeny v zdaňovaní príjmov PO od 1. 1. 2011

2/2

5/0

Zdaňovanie príjmov FO od 1. 1. 2011

2/11

13/0

Daň vyberaná zrážkou

2/18

14/0

Daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2010

2/31

6/1

Daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2010

2/56

5/2

Doprava a zasielateľstvo – problémy z praxe z hľadiska DPH

1/66

20/0

Zmeny zákona o DPH od 1. 1. 2011

2/81

20/0

Jednoduché účtovníctvo

Účtovná závierka za rok 2010

1/46

19/2

Podvojné účtovníctvo

Účtovná závierka za rok 2010

1/5

11/2

Miestne dane

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností podávané na rok 2011

1/72

2/1

Verejná správa

Účtovná závierka obcí a VÚC za rok 2010

1/80

0/0

Daňové priznanie ROPO za rok 2010

2/89

6/1

Vrcholový manažment a financie

Náklady podniku, ako ich nepoznáme

1/94

0/0

Z judikatúry SR

Príjmy z reklamnej činnosti v hokejovom klube

1/97

Podanie žaloby v lehote a fikcia doručenia

2/103

Možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní podľa živnostenského zákona v prechodnom období roka 2010 a po jeho skončení

1/89

0/0

1/95, 2/56

Daň z príjmov

DPH

Ostatné

Názov článku

Priemerné ceny pohonných látok v SR

91 3/2011


92

LVL

PLN

RON

Lotyšsko

Poľsko

Rumunsko

10,4253

8,8697

1,333

2,2192

1,3298

2,0744

40,9015

7,3895

7,809

1,2669

3,4528

275,85

0,85875

4,7301

7,4533

24,888

THB

ZAR

Thajsko

Juhoafrická republika

58,516

58,436

PHP

SGD

1,7483

1,7183

NZD

Filipíny

4,1129

4,0905

MYR

Malajzia

Nový Zéland

Singapur

16,3642

16,4314

MXN

8,8196

40,151

1,7148

8,9185

40,337

1,7244

1502,39

60,4481

Mexiko

59,58

1500,68

INR

KRW

Južná Kórea

11979,69 12053,57

10,3712

8,7959

1,3232

2,2068

1,3085

2,0807

40,7891

7,3845

7,78

1,2465

3,4528

278,39

0,86131

4,7278

7,4531

25,088

India

IDR

Kanada

Indonézia

CAD

Brazília

CNY

BRL

Austrália

HKD

AUD

Turecko

Hongkong

TRY

Rusko

Čína

HRK

RUB

Chorvátsko

NOK

LTL

Litva

Nórsko

8,9545

8,937

HUF

Maďarsko

SEK

GBP

V. Británia

CHF

4,2676

4,2725

EEK

Estónsko

Švédsko

3,9403

3,9578

DKK

Dánsko

Švajčiarsko

0,7098

0,7098

CZK

110,2

1,9558

Česká rep.

1,9558

JPY

1,3421

BGN

108,7

4

Ut

Bulharsko

1,3348

3

Po

1-2

So-Ne

Japonsko

USD

Mena

USA

Štát

5

8,9071

39,877

1,7066

57,896

1,7281

4,0565

16,1978

1489,33

59,98

11862,2

10,2692

8,7457

1,3218

2,2

1,3215

2,049

40,4227

7,398

7,7895

1,2617

8,9295

4,27

3,8973

0,7063

3,4528

277,05

0,8483

4,6814

7,4527

24,875

1,9558

108,72

1,3213

St

6 7

10,0738

8,5906

1,2867

2,1917

1,306

2,0344

39,8538

7,4035

7,726

1,2512

8,9378

4,2583

3,8768

0,7009

3,4528

277,27

0,8383

4,648

7,4503

24,565

1,9558

108,29

1,2961

Pi

8,8589

39,568

1,6939

57,496

1,7269

4,017

15,9448

1466,14

59,2825

8,8673

39,423

1,6824

57,455

1,7112

3,9784

15,8369

1458,71

58,92

11778,06 11703,25

10,1777

8,6748

1,3011

2,2042

1,3138

2,0251

40,033

7,3995

7,7475

1,2677

8,921

4,2575

3,8553

0,7015

3,4528

275,95

0,8445

4,6635

7,4517

24,71

1,9558

108,92

1,3091

Št

8-9 So-Ne

10,0702

8,5716

1,2839

2,1866

1,3134

2,0465

39,5927

7,4055

7,726

1,2538

8,874

4,258

3,8882

0,7011

3,4528

279,24

0,8319

4,5914

7,45

24,553

1,9558

107,61

1,2948

Ut

11

10,0858

8,5671

1,2784

2,1812

1,3098

2,0377

39,3615

7,4015

7,706

1,2622

8,8435

4,2525

3,8425

0,7009

3,4528

275,57

0,83155

4,5968

7,4496

24,39

1,9558

108,17

1,2973

St

12

10,2613

8,7174

1,3052

2,2054

1,3203

2,0455

39,68

7,3985

7,797

1,2823

8,9005

4,2583

3,8656

0,7012

3,4528

274,61

0,83575

4,7036

7,45

24,37

1,9558

109,5

1,3199

Št

13

10,3796

8,797

1,33

2,2524

1,3528

2,073

40,1143

7,3985

7,85

1,2915

8,9765

4,2652

3,88

0,7019

3,4528

276,6

0,8422

4,745

7,4498

24,384

1,9558

110,71

1,3349

Pi

14

8,8717

39,65

1,6802

57,308

1,7011

3,9748

15,8223

1459,3

58,754

8,8723

39,504

1,6768

57,19

1,7064

3,9744

15,8001

1455,86

58,48

8,8815

39,4

1,6754

57,017

1,7113

3,9734

15,6831

1445,89

58,505

9,0312

40,164

1,6986

58,275

1,7153

4,033

15,9292

1469,15

59,611

9,2959

40,687

1,7222

59,202

1,7396

4,0886

16,25

1493,78

60,6595

11738,82 11756,42 11715,84 11967,43 12030,62

10,034

8,5646

1,285

2,1818

1,3037

2,0524

39,675

7,4023

7,7085

1,2459

8,9205

4,2638

3,9047

0,7006

3,4528

280,42

0,8318

4,6192

7,4494

24,648

1,9558

107,17

1,2903

Po

10 So-Ne

15-16 Po

17

10,398

8,802

1,3182

2,2391

1,3416

2,0545

39,995

7,3925

7,82

1,2812

8,9203

4,258

3,8707

0,702

3,4528

272,6

0,83565

4,725

7,4509

24,285

1,9558

110,29

1,3371

Ut

18

10,5045

8,8902

1,3388

2,2543

1,3425

2,0792

40,2625

7,3915

7,826

1,2964

8,9325

4,2595

3,8658

0,7029

3,4528

272,4

0,8433

4,7737

7,4513

24,258

1,9558

110,85

1,3506

St

19

10,485

8,8719

1,3463

2,2511

1,3583

2,1278

40,4225

7,3935

7,8745

1,2873

8,949

4,2681

3,9132

0,7029

3,4528

275

0,8436

4,8753

7,4518

24,42

1,9558

110,93

1,3472

Št

20

10,5301

8,9013

1,3475

2,2605

1,3666

2,1309

40,5013

7,3945

7,892

1,3013

8,959

4,2628

3,8748

0,7035

3,4528

274,24

0,84825

4,9117

7,4533

24,285

1,9558

111,87

1,3521

Pi

21

9,2223

40,685

1,7136

59,227

1,7189

4,0672

16,0125

1484,14

60,625

9,2165

40,768

1,7162

59,527

1,7326

4,0882

16,0036

1487,21

60,805

9,4201

41,133

1,7293

59,736

1,7377

4,1227

16,2268

1500,81

61,3172

9,5302

41,164

1,7338

60,043

1,7684

4,1231

16,3188

1513,54

61,48

9,652

41,506

1,7363

60,127

1,7844

4,1374

16,3146

1515,18

61,682

12085,48 12103,98 12228,87 12209,23 12251,25

10,3517

8,7759

1,3139

2,2369

1,3371

2,0554

39,8748

7,3955

7,786

1,2854

8,916

4,2588

3,873

0,7019

3,4528

274,74

0,8361

4,7242

7,45

24,335

1,9558

109,91

1,3311

Platnosť

So-Ne

22-23

10,5967

8,9498

1,3595

2,2734

1,3724

2,1294

40,52

7,4093

7,848

1,2871

8,9074

4,2605

3,8755

0,7028

3,4528

275,22

0,862

4,9189

7,4539

24,222

1,9558

112,08

1,3596

Ut

25

10,6511

9,0062

1,363

2,2821

1,3725

2,1589

40,7

7,4115

7,8665

1,2922

8,8585

4,27

3,873

0,704

3,4528

274,23

0,86325

4,9341

7,4523

24,219

1,9558

112,47

1,3681

St

26

10,685

9,0279

1,3651

2,2892

1,3845

2,166

40,6428

7,412

7,923

1,294

8,8452

4,267

3,8985

0,7055

3,4528

272,9

0,85955

5,004

7,4538

24,24

1,9558

113,9

1,3716

Št

27

10,6776

9,0431

1,3644

2,2982

1,3751

2,1859

40,713

7,423

7,933

1,2942

8,853

4,2574

3,9161

0,7049

3,4528

271,7

0,8609

5,0348

7,454

24,248

1,9558

112,76

1,371

Pi

28

9,5862

42,019

1,7417

60,531

1,7871

4,1513

16,3505

1523,05

61,92

9,6065

42,1

1,7442

60,624

1,781

4,1536

16,4593

1524,95

62,3037

9,7168

42,146

1,7523

60,606

1,7834

4,1748

16,4896

1528,28

62,5308

9,7097

42,266

1,755

60,499

1,7738

4,1847

16,4574

1525,37

62,553

9,7381

42,515

1,7542

60,457

1,7643

4,1877

16,5103

1527,75

62,744

12319,03 12305,86 12365,11 12391,33 12379,37

10,581

8,9315

1,3498

2,2697

1,369

2,1262

40,52

7,395

7,883

1,2989

8,953

4,2665

3,877

0,703

3,4528

274,02

0,8516

4,9168

7,453

24,219

1,9558

112,46

1,3571

Po

24 So-Ne

29-30

9,8458

42,295

1,7534

60,7

1,7763

4,1891

16,6417

1534,05

62,857

12401,38

10,6762

9,0299

1,3679

2,2962

1,3763

2,1972

40,795

7,4171

7,927

1,2891

8,867

4,259

3,9362

0,703

3,4528

273,85

0,8609

5,084

7,4544

24,223

1,9558

112,49

1,3692

Po

31

Európska centrálna banka

Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene JANUÁR 2011


DaÚ 3/2011  

DaÚ 3/2011

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you