O zajacovi a korytnačke Uško bol zajac, ktorý mal rád futbal. Futbal mu išiel dobre, ale slovenčina už nie. Mal hrozné známky z diktátov. Raz dostal jednotku a rodičia mu od samej radosti kúpili korytnačku. Korytnačka Betka bola múdra, ale strašne pomalá. Uško ju stále nosil so sebou. Nosil ju na tréningy aj keď sa len hral s kamarátmi. Kamaráti sa mu však posmievali, pretože učil Betku behať a všetci vedeli, že korytnačky sú veľmi pomalé. Betka a Uško sa potom a Betka
dohodli, že Uško naučí Betku behať
naučí Uška písať diktáty. A tak trénovali celý mesiac.
Betka vyzvala Uška na turnaj v behu. A bola to remíza. Keď sa vyspali, Betka písala s Uškom diktáty, ale Uškovi sa nedarilo napísať diktát na jednotku, stále mal veľa chýb. Vôbec si nevedel zapamätať vybrané slová, ale
aj písmenká ho nechceli počúvať
a vždy mu nejaké vypadlo zo slova. To preto, lebo stále myslel iba na behanie a na hranie a vôbec sa nevedel sústrediť. Betka mala ťažkú úlohu, ale bola veľmi trpezlivá a najskôr začali trénovať písanie krátkych
diktátov. Postupne mu
pridávala slová a neskôr
už písali diktáty skoro na pol strany. Dokonca sa jej podarilo vymyslieť aj básničky na vybrané slová, aby si zapamätal, kedy má písať ypsilon.
Uško lepšie
O rok bola Betka najrýchlejšia
korytnačka v okolí a Uško už písal diktáty len na samé jednotky, a to bez jedinej chyby. Ostali kamarátmi aj keď vyrástli a boli dospelí a starí. Betka mala na pancieri zvonec a ten zazvonil a rozprávky bol koniec Autor: Julko Žember
~ 40 ~