Fantázia nepozná hranice
FANTÁZIA NEPOZNÁ HRANICE Mám svojich starkých veľmi rád Konečne začali prázdniny! Hneď na druhý deň som nasadol na autobus a hurá za starkými na dedinu. Keď som prišiel, starká so starkým ma uţ čakali na priedomí. Spoločne sme sa zvítali a ja som sa rozbehol za zvieratkami, ktoré starký chová. Čakalo ma nemilé prekvapenie. Moja obľúbená mačička Lili sa stratila. Bol som z toho veľmi smutný. Starká, aby zahnala môj smútok, uvarila moje najobľúbenejšie jedlo – lekvárové pirohy s grankom. Boli výborné, ale stále mi chýbala moja Lili. Poobede sme všetci spolu pracovali v záhrade a večer sme opekali slaninku. Starká si všimla, ţe som stále smutný. Bolo jej to veľmi ľúto. Neskôr sa so starkým o niečom rozprávali, ale ja som nevedel, o čom. Išli sme spať. Ráno ma pred dverami čakalo obrovské prekvapenie. Našiel som tam krabicu, ktorá sa hýbala a mňaukala. Vykríkol som: „Mačiatko!“ Starká a starký sa len usmievali a ja som bol veľmi šťastný. Od radosti som ich oboch objal a povedal som im, ţe ich mám veľmi rád. M. Búci (5. A) Starí rodičia Babka, napriek Tvojim šedinám, vţdy budeš pre mňa jediná. Ty si vţdy nájdeš na mňa čas, keď potrebujem Ťa, prídeš zas. A Ty, milý dedko, opravíš mi všetko – kolobeţku, korčule, ba aj bicykel, to pre Teba nie je ţiadny fígeľ. Moji starkí sú môj dobrý vzor, vţdy mi poradia, na čo si dať pozor. Keď sa starkí usmejú, srdiečko mi zohrejú. Ďakujem vám, starkí, za to, mám vás rada, veď ste moje zlato. L. Bezáková, A. Kopisová, N. Stribulová (5. A) 14