Zo školskej laviec, č.1., ročník I., šk.r.2015/16

Základná škola s materskou školou, Tajovského 2, Badín

ZO školskej lavice ...čo sa deje v našej škole...

Rozhovor so slovenskou biatlonistkou Martinou Halinárovou Čo vy na to, pán riaditeľ...

Zelená škola Naša tvorba Jazykové okienko I. ročník 2015

číslo 1

november

Na úvod Milí čitatelia,

OBSAH

prihovárame sa Vám prostredníctvom 1. čísla nového školského časopisu. Školský rok je v plnom prúde a my všetci sme v kolotoči školských a pracovných povinností. Pre našich prváčikov je to ďalšia skúsenosť a príležitosť nájsť si nových priateľov. No a pre tých, čo tento školský rok sadnú poslednýkrát do našich školských lavíc, bude tento rok výnimočný. Musia sa pripraviť na testovanie a prijímacie pohovory, aby dosiahli čo najlepšie výsledky. Od prvého zvonenia ubehli takmer dva mesiace a Vy ste mali možnosť zúčastniť sa mnohých akcií a podujatí realizovaných v škole, ale aj mimo nej. Práve formou školského časopisu máte možnosť podeliť sa o zážitky, postrehy a názory. My sa budeme snažiť prinášať aktuálne a objektívne správy zo školských lavíc, tvoriť zaujímavé a originálne články, informovať Vás o živote školy. Ponúkneme priestor aj pre Vašu vlastnú literárnu tvorbu, pre Vaše nápady a návrhy.

Staňte sa spoločne s nami tvorcami a spoluautormi nášho nového časopisu, ktorý bude vychádzať v pravidelných intervaloch ako dvojmesačník prostredníctvom stálych rubrík.

Prajeme Vám všetkým veľa úspechov a tešíme sa na našu spoločnú spoluprácu. Veríme, že sa Vám časopis bude páčiť a aj takýmto spôsobom budete rozvíjať svoju tvorivosť, fantáziu a čitateľské zručnosti.

Na úvod ........................................................ 2 Čo vy na to, pán riaditeľ? .................. 3 Zažili sme v našej škole Začiatok školského roka .......................... 4 Európsky týždeň športu ........................... 4 PešoBus ........................................................... 6 Po stopách Ľ. Štúra .................................... 7 Európsky týždeň jazykov ........................ 8 Horehronské hry z pohľadu víťaza ..... 9 „Buď EKO, ale s rozumom“ ..................... 9 Hovorme o jedle .......................................... 10 Mydielkovanie s Ľupčanmi ..................... 11 Beseda s úžasným dedkom ..................... 12 Spomienka na časy dávno minulé ...... 12 Prváčikovia – ako sa máte...? ................ 13 Rozhovor s osobnosťou Martina Halinárová .................................. 14 Žiacky parlament ................................... 16 Zelená škola .............................................. 17 Úspechy našej školy ............................. 18 Čo pripravujeme ..................................... 20 Naša literárna a výtvarná tvorba ................................ 22 Najviac sa nám páčilo ....................... 31 Jazykové okienko Do Bystrici či do Bystrice? ...................... 32

Redakčná rada: Jazyková korekcia: Grafická úprava: Príspevky: Foto:

2

žiaci 9. ročníka ZŠ s MŠ Badín, p. uč. Lucia Dovalová p. uč. Daniela Kozová, p. uč. Soňa Komorová p. uč. Lucia Dovalová žiaci ZŠ s MŠ Badín archív ZŠ s MŠ Badín

Čo vy na to, pán riaditeľ?

V tejto pravidelnej rubrike budeme prinášať odpovede a reakcie nášho pána riaditeľa Mgr. Milana Krúpu na naše zvedavé otázky i na aktuálne dianie .

Riaditeľom ste už tretí rok. Teraz ste v „tom“ MOŽNO skúsenejší. Aké boli vaše začiatky? Ťažko je teraz s odstupom času vnímať, aké boli prvé dni. Dá sa povedať, že od čias, ako som skončil vysokú školu, bolo mojím snom stať sa raz riaditeľom. Hneď po nástupe do prvého zamestnania som sa snažil nadobudnúť nejaké skúsenosti na to, aby som niečo také mohol v budúcnosti robiť. Myslím si, že práve na tejto škole mi to bolo aj umožnené.

Chcem za to poďakovať ľuďom, ktorí tu v tom čase pracovali, ktorí viedli školu a pomohli mi dostať sa tam, kde dnes som.

Keď sa mám vrátiť k tým prvým dňom... 1. júla 2013 som bol oficiálne menovaný pánom starostom Stanislavom Moravčíkom do funkcie riaditeľa základnej školy s materskou školou. Priznám sa o tom, ako školu riadiť, som nevedel vlastne nič. Možno som mal nejaké predstavy, vízie alebo myšlienky v hlave, ako by mala škola fungovať. Ale o tom každodennom živote riaditeľa som naozaj nevedel absolútne nič. Nebyť pani zástupkyne Vierky Turianskej a vtedy odchádzajúcej pani riaditeľky Marianny Hudecovej, myslím, že by moje začiatky boli oveľa ťažšie. S odstupom času môžem povedať, že sa viaceré dobré nápady podarilo urobiť hneď v začiatkoch.

Chcem poďakovať zamestnancom školy, ktorí pozitívne prijali zmenu na poste riaditeľa, a pomohli mi napĺňať predstavy, ktoré som mal o škole. Som presvedčený, že bez nich by moje predstavy zostali len na papieri. Ale vďaka ľuďom, ktorých človek má na pracovisku, môže napĺňať tie ciele, ktoré si stanovil vo svojom programe.

Aj dnes sa v prvom rade môžem spoľahnúť na ľudí, ktorí sú okolo mňa. Pomáhajú mi, aby naša škola bola čo najlepšia a ponúkala všetkým ľuďom také služby, ktoré ich oslovia pri výchove a vzdelávaní detí. Pretože či to vnímame alebo nie, aj v školskom prostredí je prítomná konkurencia. Ak chce byť škola úspešná, musí v prvom rade osloviť rodičov. Sú to práve oni, ktorí sa rozhodujú, či svoje dieťa dajú na danú školu alebo nie.

Preto som hrdý na Základnú školu v Badíne. Za posledné roky sa nám podarilo výrazným spôsobom zvýšiť počet žiakov na škole a tým stabilizovať situáciu, ktorá nie vždy bola ružová. Som presvedčený, že naša škola sa stane miestom, kde sa deti, rodičia aj učitelia budú cítiť príjemne a bezpečne.

Pánovi riaditeľovi veľmi pekne ďakujeme za rozhovor ;) Veronika Halajová, 9. ročník

3

Zažili sme v našej škole Začiatok školského roka

Dovolenky, plážové kúpaliská, výlety do hôr budú už tento rok pre nás len minulosťou.

2. septembra sme v našej škole slávnostne otvorili nový školský rok.

V našom školskom tíme sme privítali aj našich najmenších spolužiakov. Je to ich prvý školský rok, nevedia, čo ich v škole čaká. Radi im pomôžeme. Nielen naši úžasní učitelia, ale aj my starší spolužiaci.

Nastal čas aj pre nás všetkých, aby sme sa niečo naučili a získané poznatky vedeli použiť aj v reálnom živote. Tiež sme privítali aj nové pani učiteľky - triednu učiteľku v prvej triede - Adrianu Tomaníkovú, pani učiteľku angličtiny - Alžbetu Púčikovú a pani vychovávateľku - Janu Lašákovú .

Prijali sme aj nových spolužiakov z Vlkanovej, Rakytoviec… Aj im želáme, aby sa im v škole páčilo a darilo.

Druhý septembrový týždeň sa naša škola zapojila do „Európskeho týždňa športu“.

Uviedli sme ho krátkou reláciou v pondelok ráno v našom školskom rozhlase.

V pondelok všetky deti vyplňovali dotazníky o tom, čo robia vo voľnom čase a ako často sa venujú športu. V stredu si žiaci 3., 4. a 5. ročníka urobili výlet do Dukly, kde sa organizovalo športové podujatie pod názvom „Dotkni sa hviezd“. Žiaci sa mohli zapojiť do rôznych športových súťaží a zároveň si vypočuť rozprávanie o začiatkoch a úspechoch známych slovenských športovcov ako Mateja Tótha, Martiny Hrašnovej, Lucie Hrivnák Klocovej a i. Vo štvrtok k nám do školy zavítala Martina Halinárová, slovenská biatlonistka, aby nám podrobne porozprávala o svojom živote. O jej začiatkoch, úspechoch a štýle života. Žiaci si mohli skúsiť strieľať z profesionálnej zbrane, ktorá sa používa pri biatlone. Myslím si, že ich to bavilo a išlo im to aj veľmi dobre.

V druhej polovici vyučovania si všetci mohli vyskúšať thajské cvičenie Falun Gong. Bolo to pomalé cvičenie, pri ktorom si žiaci mali prečistiť svoju myseľ a sústrediť sa len na cvičenie. Samozrejme všetci to zvládli na jednotku.

Kristián Rosík, 8.ročník

4

E u r ó p s ky t ý ž d e ň š p o r t u

4

Zažili sme v našej škole Na konci každý z nás dostal od cvičiteľov tohto umenia malý darček. Za našu školu sme Martinke aj cvičiteľom odovzdali darček aj my – mydielko a šípkový lekvár, ktoré sme vyrobili na chemickom krúžku a krúžku varenia.

V športovom duchu sme pokračovali aj v piatok. Vyskúšali sme veľa zaujímavých športov - šach, rýchla chôdza, ping-pong a lukostreľba, ktoré pre nás zorganizovali naše šikovné pani učiteľky aj s pomocou niektorých žiakov.

Európsky týždeň športu je za nami. Zvládli sme ho veľmi dobre, dozvedeli sa niečo nové a vyskúšali si rôzne športové aktivity.

Ukázalo sa, že máme šport naozaj radi, čo potvrdili aj dotazníky, ktoré žiaci na za-

čiatku týždňa vyplňovali. Šport vypĺňa väčšinu nášho času. Skoro polovica žiakov našej školy športuje 5x týždenne a niektorí aspoň 1x do týždňa. Každý jeden z nás strávi chôdzou viac ako 30 minút denne.

Viac ako polovica našich žiakov cvičí doma alebo v škole. Mnohí z nás však športujú aj na ihrisku najčastejšie pri hraní futbalu, behaní, ale aj ďalších športových aktivitách. A približne 30% žiakov chodí do športových klubov, kde rozvíja svoj talent. No sú tu aj takí, ktorí nešportujú alebo športujú len zriedka. Buď im v tom bráni choroba, nedostatok času alebo jednoducho nemajú záujem. Tým by som len chcela odkázať, že robiť nejaký šport, ktorý vás baví, je úžasný pocit.

Tak do toho! Nikdy nie je neskoro začať.

Laura Petrovičová, 9.ročník

5

Zažili sme v našej škole

PešoBus Počas týždňa mobility sme 22. septembra 2015 v našej škole zorganizovali školský PešoBus. Stačí aj málo a našej Zemi veľmi pomôžeme. Aspoň na jedno ráno sme obmedzili prepravu dopravnými prostriedkami vylučujúcimi oxid uhličitý, ktorý škodí našej Zemi, teda autá. Školský PešoBus sme zorganizovali už po tretíkrát. Skoro ráno sa začali deti schádzať na začiatku troch trás vyznačených na mapke Pešobusu (zelená, modrá, žltá), kde sa stretli s pani učiteľkami a odtiaľ išli spolu pešo až do školy.

Po ceste sa pridávali ďalší spolužiaci.

Vonku bolo dosť chladné počasie, ale to nás, samozrejme, neodradilo. Ja som sa pripojila približne v polovici trasy zelenej linky nášho Pešobusu, na moste pred naším domom a spolu so mnou aj niekoľko ďalších detí a aj pani učiteľka, moja suseda a mohli sme pokračovať ďalej. Aj keď bolo ešte len chladné ráno,

v našom PešoBuse prevládala dobrá a vtipná nálada. Posledná zastávka a zároveň aj koniec trasy bola naša škola.

Tu sme sa stretli aj s ostatnými skupinami. Všetci účastníci sa zapísali na nástenku PešoBusu. Myslím, že môžem povedať za všetkých, že táto akcia je v našej škole veľmi obľúbená a podarila sa aj tentokrát veľmi dobre.

Zúčastnila sa skoro celá naša škola, okrem pár lenivcov, ktorým sa nechcelo ráno vstať skôr alebo ísť pešo. Takže teraz už len čakáme na ďalší PešoBus a dúfame, že sa zapoja aj tí, ktorí ho tento raz zmeškali.

Rebeka Riečanová, 9. ročník

Kristián Rosík z 8. ročníka pripravil pre nás anketu. Výsledky sú uvedené v tabuľke.

6

Zažili sme v našej škole

Po stopách ĽUDOVÍTA ŠTÚRA Tento rok sa nesie v znamení Ľudovíta Štúra. Ubehlo už 200 rokov od jeho narodenia.

Pri príležitosti spomenutého výročia sme my, deviataci a ešte ôsmaci, siedmaci a niektorí šiestaci navštívili 23.9. Devín a aj Bratislavský hrad. Devín patrí k najstarším hradom na Slovensku. Stojí na sútoku riek Dunaja a Moravy, ktorý z hradieb krásne vidieť. Nepáčilo sa mi, že hrad stojí tak vysoko na mohutnej skale, pretože sme museli veľa stúpať do kopca. Doteraz som o Devínskom hrade veľa nevedela, na exkurzii som sa dozvedela o hrade mnohé zaujímavosti. Príjemná sprievodkyňa nám porozprávala o jeho bohatej histórii. Aj to, že Devín je dodnes symbolom 1. štátu Slovanov, alebo že majiteľmi hradu boli aj Báthoryovci. Hrad Devín navštívil aj Ľudovít Štúr so svojimi kamarátmi študentmi. Na nádvorí mi učarila hradná studňa, ktorá bola hlboká až 55 metrov. Pani sprievodkyňa nám porozprávala, že sa pri jej oprave našlo veľa železných a kostených predmetov. Dozvedeli sme sa aj povesť o rytierovi Mikulášovi, pánovi dedinského hradu a Margaréte. V súčasnosti sa na hrade uskutočňuje archeologický prieskum a čiastočná rekonštrukcia hradných zrúcanín.

Po prehliadke Devína sme išli na Bratislavský hrad, pozrieť si výstavu venovanú Ľudovítovi Štúrovi. Pán sprievodca nám rozprával všeličo a veľa o živote Ľ. Štúra.

Mnohé informácie sme už vedeli, iné boli pre nás nové. Pôvodne som sa viac tešila na Bratislavský hrad, ale zistila som, že oveľa krajší je Devín. Bratislavský hrad je už úplne zrekonštruovaný. Devín je ešte taký pôvodný a to sa mi páčilo.

Diana Mlynárčiková, 9. ročník

4

7

Zažili sme v našej škole

EKO song a Európsky deň jazykov Na konci minulého školského roka sa naša škola v rámci Európskeho dňa jazykov zapojila do súťaže, v ktorej podmienkou bolo vybrať si anglickú pieseň o životnom prostredí a preložiť ju do slovenčiny. Pani učiteľka K. Pecníková vybrala pesničku od hudobnej skupiny The Beatles „Mother nature´s son“. Oslovila mňa, Lucku Leštákovú a Kristínku Dovalovú, či by sme jej so súťažou nepomohli. Keď bola pesnička preložená, stretli sme sa a snažili sme sa naučiť text piesne. Keď sme ho už ako-tak vedeli, rozhodli sme sa, že pôjdeme nakrútiť videoklip. S hudbou a nahrávaním nám pomohla pani učiteľka L. Dovalová s pánom farárom R. Dovalom. Pred nahrávaním sme sa dohodli, čo si oblečieme. Keďže je to pieseň o prírode, povedali sme si, že najlepšie bude obliecť si šaty s kvietkami. V deň nakrúcania bolo krásne horúce počasie, slniečko svietilo a na lúke pri potôčiku sme si spievanie naozaj užili. Bolo to nádherné popoludnie.

Videoklip sa podaril, pani učiteľka ho pos-

8

lala do súťaže a my sme odišli na prázdniny.

Asi pred dvoma týždňami nám prišla správa, že sme pozvaní do Bratislavy, aby sme sa ako žiaci jedinej základnej školy, ktorá sa do súťaže zapojila, zúčastnili celodenného programu a osobne zaspievali, aj keď len nesúťažne. Nevadí, takú šancu sme si nenechali ujsť. Boli sme prekvapené, ale veľmi sme sa na toto vystúpenie tešili. V deň súťaže sme si cestou do Bratislavy v aute ešte spievali a cesta nám rýchlo ubehla.

V Bratislave nás čakalo sychravé počasie, ale to nás neodradilo, aby sme si veselo zaspievali na veľkom pódiu pred obecenstvom. Pred naším vystúpením sme si vypočuli súťažné vystúpenia stredoškolákov. Kým sa porota rozhodovala, komu udelí ocenenie, prišiel rad na nás.

Moderátor s nami urobil krátky rozhovor, po ktorom sme zaspievali našu pieseň.

Za našu snahu sme si vyslúžili veľký potlesk. Potom sme sa všetci spolu na pódiu odfotili a dostali sme malý darček.

Plné zážitkov sme išli na obed a cestou domov sme si rozprávali naše dojmy z vystúpenia. Bola to pre nás nová a hlavne zaujímavá skúsenosť.

Ema Krúpová, 6. ročník

Zažili sme v našej škole

DIEŤA PRÍRODY...

Dieťa strání, vánku, riek.

Dieťa sveta krás.

Môj je deň, sedím si a spievam len pieseň pre vás.

Hôr potôčky spievajú, chcú sa ťa dotknúť.

Skús oči raz zatvoriť a počúvať, zlé zabudnúť.

Lúka, nebo, kvietky, ja, dieťa prírody.

Spievam si rád margarétok Lazy song do pohody

Horehronské hry z pohľadu víťaza V stredu, 7. októbra 2015, sme sa so spolužiakmi, ktorých vybrala pani učiteľka, zúčastnili súťaže škôl v atletike - Horehronských hier. Mojou zásluhou si škola odniesla zo súťaže zlatú medailu v rýchlej chôdzi. V tejto disciplíne nás neštartovalo až tak veľa ako v bežeckých disciplínach.

Chôdza ako športová disciplína nie je ešte stále dostatočne známa, aj keď v tejto disciplíne máme 1. majstra sveta. Chôdzi sa venujem už 5 rokov a toto bol môj 5. ročník Horehronských hier. Dúfal som, že ich konečne vyhrám (doteraz som obsadil štyrikrát druhé miesto). Myslím si, že Horehronské hry sú dobrá súťaž, v ktorej sa môžu otestovať športovci zo škôl, aj keď nenavštevujú žiadne

športové krúžky. Práve tu sa môžu zrodiť noví majstri :-). Už teraz sa tešíme na ďalšie športové zápolenie na Horehronských hrách.

Patrik Nemčok, 7. ročník

„Buď EKO ale s rozumom“ Znelo heslo spoločného podujatia našej základnej školy a obce Badín v spolupráci s agentúrou Sita.

- viac na ďalšej strane -

9

Zažili sme v našej škole

„Buď EKO ale s rozumom“

množstva PET fliaš vložených do kontajnera. Všetci sa z toho tešíme a v zmysle nášho hesla „Buď eko ale s rozumom“ budeme učiť aj našich rodičov, ako správne a efektívne separovať plastové fľaše.

Barbora Mačičková, 9. ročník ............................................................................

HOVORME O JEDLE V rámci dňa plastov sme sa dozvedeli, čo všetko sa dá z použitých PET fliaš vyrobiť a tiež aj to, ako by sa mal triediť odpad v domácnosti ale aj v škole. Použité PET fľaše vieme aj my recyklovať a to dokonca kreatívne. Vyrobili sme si z nich malé pletené dekoratívne klobúčiky a žiaci z piatej triedy dokonca pestrofarebné rybičky na výzdobu svojej triedy. Deň plastov vyvrcholil počas šiestej hodiny. Žiaci z celej školy sa zišli na parkovisku pred športovou halou. Tu sme, hlavne my deviataci, „pučili“ plastové fľaše. Prečo? Pretože sme sa chceli pokúsiť o zápis do Knihy slovenských rekordov o Najviac stlačených PET fliaš do 1100 l nádoby. Podarilo sa! 1237 stlačených 1,5 l fliaš natlačených do žltého kontajnera. Naša škola dostala certifikát o Slovenskom rekorde najväčšieho

10

V rámci projektu Hovorme o jedle a počas Týždňa zdravej výživy sme my, žiaci deviateho ročníka, v dňoch 14. a 15. októbra 2015 prezentovali našim mladším spolužiakom, ako sa môžu zdravšie stravovať, koľko cukru obsahujú obľúbené nápoje, čo možno spraviť z kyslého mliečka a spoločne sme tvorili „zdravé taniere“.

Varením kyslého mlieka pripravíme tvaroh. Keď potom tvaroh a jedlú sódu zmiešame a zmes povaríme na masle, pripravíme chutný syr. Po ochutení rôznymi bylinkami alebo koreninami napr. soľou alebo orechmi môžeme pripraviť pestrú škálu rôznych chutí. Mňam! Na druhom stanovisku sme deti učili, ktoré nápoje by mali obmedziť, a ktoré naopak piť čo najviac. Obsah cukru sme zisťovali pomocou hustomeru. Najväčšie množstvo cukru sme namerali v sladkom mliečku v krabičke a CocaCole, ale tiež v horúcej čokoláde zo školského automatu. Všetky spomenuté nápoje presahujú dennú dávku sacharidov, teda obsahujú viac cukru, ako by sme mali za deň prijať. Samozrejme najzdravšia je čistá voda alebo minerálka, ktorá neobsahuje žiadny cukor.

Zdravý tanier sme pripravovali na pos-

Zažili sme v našej škole

ZAMYSLIME SA !!!

Množstvo cukru v kockách nachádzajúce sa v obľúbených nápojoch, ktoré zistili žiaci meraním hustoty týchto nápojov.

Denná dávka cukru je 6-7 kociek, ktoré môžeme prijať v pečive, čokoládke, mlieku, ovocí..., ale keď vypijeme pohárik horúcej čokolády, už prekročíme dennú spotrebu o 2 kocky cukru. Koľko toho cez deň ešte spapáme???

Koľko pohárikov čokolády z automatu vypijeme???

lednom stanovisku. Na papierové taniere deti lepili obrázky zeleniny, ovocia, mäsových a mliečnych výrobkov, pečiva a cestovín do vopred rozdelených častí správneho pomeru jednotlivých zložiek potravy. Myslím, že počas týchto dní sa o zdravej výžive mnoho dozvedeli nielen tí mladší ale aj my starší.  Viktória Lašutová, 9.ročník

Mydielkovanie s Ľupčanmi

Spolužiaci so Základnej školy v Sloven skej Ľupči sa prišli k nám, na náš chemický krúžok, naučiť pripravovať mydielka. Zo začiatku boli trochu hanbliví a stále sa usmievali. Ale po krátkej chvíli si zvykli na prostredie i na nás, kremíkov. Boli veľmi usilovní, každý sa snažil urobiť čo najlepšie mydielko. Čas bol ale neúprosne krátky a museli skoro odísť... Už teraz sa tešíme na ich ďalšiu návštevu. ;) Zuzana Kocmanová, 7. ročník

11

Zažili sme v našej škole Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.

Beseda s úžasným dedkom Pri príležitosti mesiaca úcty k starším žiaci II. A mali besedu s p. Čabrákom.

Od dedka našej spolužiačky Dadky, sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí - odkiaľ pochádza, ako trávil detstvo, prázdniny.

Zaujali nás príbehy z jeho študentských čias. Ďakujeme za príjemne strávené chvíle so vzácnym, múdrym, skromným človekom a teraz už aj trochu naším dedkom. žiaci II. A Spomienka na časy dávno minulé Je jeseň. Nádherný, jesenný čas, kedy sú stromy našich lesov oblečené do pestrofarebných šiat. Jeden z jesenných mesiacov je október, ktorý patrí našim starkým.

Pri tejto príležitosti sme vo vestibule na-

šej školy pripravili zaujímavú výstavu Spomienka na časy dávno minulé. Aj takto sme chceli vyjadriť úctu starým rodičom, prastarým rodičom, ktorí tvrdo pracovali, každý deň sa vzdávali radosti, ktoré im život ponúkal, aby sme boli šťastní, mali sa dobre my - ich deti.

Všetci raz budeme starí. Preto si vážme naše starké, starkých, babky, dedkov.

Prejavujme im úctu, vďaku každý deň, lebo nám ešte vždy majú čo dať - múdru radu, ale aj sladké jabĺčko. p. učiteľka E. Haringová, II . A

12

Zažili sme v našej škole

Prváčikovia – ako sa máte po dvoch mesiacoch v škole?

Od začiatku školského roka ubehli už takmer dva mesiace. Prváčikovia sa už trošku udomácnili v nových školských laviciach, tak som ich bol vyspovedať. Poďte si prečítať, čo som sa dozvedel. :) Ako sa vám páči v našej škole?

Sandrička, Martinko i Matilda sa v odpovedi na túto otázku zhodli jednoznačne: - DOBRE! Čo ste sa doteraz naučili v škole nové?

- Naučila som sa slabiky, - povedala Sandrička.

- Učíme sa písmenká a čiarky, - podelil sa so mnou Martinko.

- Matematiku, písmenká, - radostne zvolala Matilda.

Matilda a čo si sa naučila na tej matematike?

- No čísla a... Rátať.

A na písaní ste sa aké písmenká naučili, aké už viete písať?

Martinko vie písať M, A, T, Č, K, O, B, Z, E a Matilda pridala ešte za všetkých prváčikov: - P, D, N. Aká je na vás vaša pani učiteľka?

- Dobrá je a dobre nás učí, povedala Sandrička.

Deti a máte ju radi?

No samozrejme zaznelo zborové ÁNO. ;) A prečo? Lebo pani učiteľka Aďka detičky dobre učí.

Prvákom ďakujem za skvelé rozhovory a pani učiteľke Aďke Tomaníkovej za asistenciu.

Za prvákov: Sandra Baculáková, Matilda Guevara, Martin Kováč

Kristián Rosík, 8. ročník

13

Rozhovor s osobnosťou

Rozhovor so slovenskou biatlonistkou

Martinou Halinárovou Martina Halinárová navštívila našu školu počas európskeho týždňa športu. V nasledujúcich riadkoch prinášame rozhovor s ňou.

Ako ste sa k športu dostali?

Ako dieťa som vyhrala preteky v behu na lyžiach. Tréneri si ma vyhľadali a od piatej triedy som už chodila do športovej triedy do Banskej Bystrice. No a už to išlo so mnou a stala som sa reprezentantkou.

Kedy ste začali s biatlonom?

Do 18-tich rokov som robila hladké lyžovanie. Potom som sa rozhodovala, či pokračovať alebo začať s biatlonom. Vtedy nastal veľký “boom” čo sa týkalo biatlonu. Prišli za mnou tréneri, a tak som sa rozhodla, že to skúsim. Vlastne som ani nevedela, čo je to biatlon. Zobrala som flintu, začala som strieľať. Od 19-tich rokov a potiahla som to až do 38. Čo vás na tom zaujalo? To strieľanie?

Je to krásny šport v tom, že keď ste výborný bežec, ale pokazíte streľbu, nikdy nevyhráte. Keď ste výborný strelec, ale priemerný bežec, nikdy nevyhráte. Nie je to ako pri bežeckom lyžovaní, kde sa dopredu dá povedať, kto bude prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty až po desiateho. Ale pri biatlone môžete byť majster sveta a na druhý deň skončiť tridsiaty. Sú to dva náročné športy v jednom. Keďže pri biatlone trénujete kolieskové lyže, bicykel, fitko, viacej vás to baví a potom vymykáte stereotypu.

14

Mali ste niekedy chuť s tým skončiť? Áno, veľakrát. Ale myslím si, že aj toto musí prísť do života športovca. Aby sa poučil, či mu to chýba alebo nechýba. Čo vaša rodina na to, že ste veľa trénovali?

Nevadilo im to. Prečo by aj malo. Chodila som normálne do školy. Bol to môj životný štýl. Tak ako niekto chodí do roboty, tak aj toto bola a je moja robota a to človeku nemôže vadiť. Keď mu to vadí, tak ho to zase nemôže baviť.

Ako často a ako dlho ste trénovali?

Tak je to už životný štýl. Ako keď človek ide do roboty o siedmej ráno a o pol tretej príde domov, tak aj náš športový deň začína ráno o siedmej, ale my končíme až o deviatej večer. Máme to rozdelené

Rozhovor s osobnosťou na dva-tri tréningy, do toho ešte regenerácia, teoretické znalosti. Takže to je môj životný štýl a tam sa nedá povedať, že končím.

Aký je váš najväčší kariérny úspech ?

Mojím najväčším úspechom je určite účasť na piatich olympijských hrách, čo je 18 rokov vrcholového športu. A v rámci reprezentovania Slovenska je to piate a štvrté miesto na olympiáde. Ale taký ten môj “top” je strieborná medaila z majstrovstiev sveta z roku 1999.

Ako ste prežívali stres, ak ste mali stres, na posledných olympijských hrách? Človek niekedy znáša stres ľahšie inokedy ťažšie. Na poslednej olympiáde, čiže na mojej piatej, sa ma doktor opýtal: „Tak čo, v pohode, nie?“ A ja hovorím: „Nie, pán doktor, to nie je v pohode.“ Doktor na to: „Však to si si už mohla zvyknúť!“ No na to sa nedá zvyknúť. Pri štarte ale z človeka všetko opadne. Myslím, že toto je jediné, čo mi nechýba zo športovej kariéry. Ten stres zo zodpovednosti z toho, ako čo spra-

vím. A myslím, že je to úplne skvelé, že toto už nemusím zažívať, pretože som s tým bojovala veľmi ťažko.

Keď ste aktívne prestali trénovať a súťažiť, čo vám najviac chýbalo?

Ja poviem, že mi nechýbalo vôbec nič.

Bola som rada, že som sa zbavila stresu.

Ale nemala som pocit, že by v mojom živote nastala nejaká diera ako u iných športovcov. Bola som matkou a moje dieťa začalo chodiť do školy a s tým prišli nové povinnosti. No a od aktívneho športu som plynule prešla k trénovaniu.

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor.

Samuel Rybár a Branislav Sršeň, 9. ročník

15

Žiacky PARLAMENT Žiacky parlament Tak ako po iné roky, aj tento školský rok na našej škole pracuje Žiacky parlament.

Kto sme a čo robíme? Členmi žiackeho parlamentu sme my, tvoji spolužiaci, zástupcovia tried 3. – 9. ročníka. Boli sme zvolení vo svojich triedach a zastupujeme záujmy všetkých našich spolužiakov. Máme aj svoj výbor.

Tento rok ho tvorí predseda Kristián Rosík, zástupca pre 3. – 5. ročník Andrej Molnár, zástupca pre 6. – 9. ročník Kristína Kálayová, dve nástenkárky Natália Kapustová a Lucia Leštáková a zapisovateľ Erik Kapiaš. Schádzame sa jedenkrát mesačne.

KUCHÁRIK Pre našich spolužiakov sme vymysleli súťaž s názvom "Kuchárik." Do súťaže sa prihlásilo viac ako 15 žiakov, čo je na prvýkrát veľmi slušný počet. Chceli sme, aby žiaci ukázali, ako vedia pripravovať zdravé jedlá. Zvolili sme si podmienku, že jedlo musí byť pripravené bez akejkoľvek pomoci spolužiakov či rodičov, bez varenia, z prinesených surovín a na mieste. Naši spolužiaci boli veľmi šikovní a tí najlepší si určite zaslúžili aj prichystané odmeny. Ďakujeme žiakom, ktorí sa do našej súťaže zapojili.

Do pôsobnosti žiackeho parlamentu patrí:  právo podávať návrhy na skrášľovanie tried, chodieb, jedálne ale aj celého areálu školy a poskytovať škole aj aktívnu pomoc pri realizácii  dbať na ochranu a bezpečnosť pri vyučovaní aj v čase prestávok  upozorňovať na nedostatky, ktoré vyžadujú bežnú údržbu a úpravy  podávať návrhy na šetrenie elektrickou energiou, vodou v triedach aj spoločných priestoroch  podávať návrhy a organizovať rôzne akcie a súťaže

Kristián Rosík, 8. ročník ...................................................................................

Našu činnosť môžeš vidieť najmä pri organizovaní rôznych školských akcií. A čo plánujeme na tento rok? Môžeš sa tešiť napríklad na športové súťaže vo futbale či vybíjanej, hľadanie talentov v súťaži ZŠ Badín má talent, či medzitriednu súťaž o najkrajšiu adventnú výzdobu.

Ak máš dobrý nápad, neváhaj a povedz nám ho. Určite niečo spolu vymyslíme.

16

Výsledky súťaže KUCHÁRIK 1. miesto - Veronika Halajová 2. miesto - Ninka Dobrotová 3. miesto - Kika Kozeleková 4. miesto - Peter Volko 5. miesto - Andrej Molnár

4

Zelená škola

ZELENÁ ŠKOLA Do Zelenej školy som sa prihlásila preto, aby som mohla viac chrániť životné prostredie ako doteraz a aby som sa o ňom aj niečo nové naučila.

Na prvom stretnutí kolégia Zelenej školy nás na úvod pani učiteľka Mirka privítala jablkovou šťavou. Hneď po uvítaní sme sa zahrali jednu hru. Na každom tanieri bol jeden druh ovocia alebo zeleniny - paprika, hrušky, hrozno, paradajky a jablká.

Našou úlohou bolo postaviť sa k tomu tanieru, na ktorom bol ten druh ovocia alebo zeleniny, na ktorý sme mali práve chuť. Ja som sa postavila k tanieru s hruškami. Najviac žiakov sa postavilo k hruškám a k hroznu. Pod každým tanierom bola nejaká veta, ktorá sa týkala prírody. My sme ju mali prečítať a vysvetliť. Po hre sme sa pustili do práce.

Prvé kolégium sa konalo vo štvrtok dňa 24. septembra 2015. Na prvom kolégiu sme rozoberali napr. aj to, že žiaci našej základnej školy nehádžu tetrapaky a plasty do vláčika, ale rovno do koša.

My by sme chceli tomu zabrániť a rozhodli sme sa, že dáme na každú chodbu dva koše s nápisom tetrapaky a plasty,

pretože niektorí žiaci sú leniví a nechce sa im ísť zaniesť slamku a tetrapak z džúsu na dolnú chodbu, tak teraz to budú mať o niečo jednoduchšie. Ďalej sme určili termín zberu papiera, konal sa v dňoch 19. - 23. 10.

Určili sme, kto bude školníkov pomocník pri odnášaní papiera. Dúfame, že do zberu papiera sa zapojili všetci žiaci našej školy.

Ide nám o to, aby sme pomáhali prírode a chránili ju a aby sme recyklovali nepotrebné materiály.

Lucia Kapustová. 7. ročník ....................................................................................

NA ZAMYSLENIE ...

Všimli ste si, že tento časopis je vytlačený na ekologickom papieri?

Správaj sa zodpovedne a nakupuj výrobky z ekologického papiera, prispeješ tým k ochrane prírody. ekologický/recyklovaný/ papier: + 100% né využitie papierového odpadu + výroba bez škodlivých chemikálií + ochrana životného prostredia - vyššia cena - v minulosti vyššia prašnosť kancelárskeho papiera - poškodzovanie kopírovacích strojov buničitý /klasický/ papier: + nízka cena + dobrá dostupnosť - výrub stromov - použitie chemických a bieliacich prostriedkov - spotrebovanie veľkého množstva energie pri výrobe

17

Úspechy našej školy

Civilná ochrana očami detí

Získanie certifikátu

výtvarná súťaž

Základná škola s materskou školou v BaEma Krúpová, 6. ročník díne získala certifikát o zápise do Knihy slovenských rekordov o Najviac - 1. miesto v II. kategórii výtvarnej súťaže Civilná ochrana očami detí stlačených PET fliaš do 1100 litrovej nádoby. Certifikát odovzdal komisár rekordov Igor Svítok.

Natália Padúchová, 6. ročník - 2. miesto v II. kategórii výtvarnej súťaže Civilná ochrana očami detí

HOREHRONSKÉ HRY 2015 Patrik Nemčok, 7. ročník 1. miesto v chôdzi na 1000m.

EURÓPSKY DEŇ JAZYKOV Zapojili sme sa do celoslovenskej súťaže Prelož a zaspievaj, ktorú organizovala Európska komisia v rámci príprav Európskeho dňa jazykov. Lucia Leštáková, Kristína Dovalová a Ema Krúpová naspievali slovenskú verziu pies-

18

4

Úspechy našej školy ne Mother Nature´s Son od The Beatles.

Dieťa prírody.

Boli sme jedinou základnou školou, ktorá sa do tejto súťaže zapojil. Dievčatá pozvali zúčastniť sa nesúťažne finále pesničkovej súťaže a osláv Európskeho dňa jazykov 2015 a tak reprezentovali našu školu v Bratislave.

Kristián Murgaš, 7. ročník 4. miesto v kategórii juniorov v disciplíne modely na gumový pohon na 11. Majstrovstvách Slovenska historických RC modelov 2015, 1. a 2. august 2015

LETECKÉ MODELÁRSTVO Adam Koza, 1. ročník - 1. miesto v štátnej súťaži 6. ročníka Kopáčikovho memoriálu v kategórii voľné vetrone - 3. miesto v kategórii juniorov v disciplíne modely na gumový pohon na 11. Majstrovstvách Slovenska historických RC modelov 2015, 1. a 2. august 2015 - 3. miesto v kategórii juniorov na 5. ročníku POŠTOLKA CUP, Očová 2015

Výstava KRÁSY JESENE

Exponát Od semiačka po paradajkový pretlak, ktorý urobili naše deti z 1. oddelenia ŠKD pod vedením pani vychovávateľky M. Hudobovej získal na obecnej výstave v Badíne organizovanej SZZ Badín 1. miesto.

19

Čo pripravujeme

VIANOČNÉ TRHY

Rozvoj finančnej gramotnosti V decembri budeme na našej škole realizovať v rámci niekoľkých dní aktivity zamerané na rozvoj finančnej gramotnosti žiakov. Deti si budú môcť vyskúšať ako v praxi funguje spravovanie malého obchodu – školského bufetu, ktorý pripravíme špeciálne na túto príležitosť.

V rámci rovesníckeho vzdelávania starší žiaci priblížia tým neskôr narodeným, čo je to úrok, či ako funguje splátkový predaj.

5. decembra 2015 pripravujeme v spolupráci s obcou Badín Vianočné trhy pre rodičov, starých rodičov, priateľov našej školy, pre všetkých občanov. V stánkoch, ktoré budú umiestnené pred obecným úradom v Badíne, budete mať možnosť zadovážiť si originálny darček vytvorený s láskou vašimi deťmi.

Viac informácii bude k dispozícii včas na stránke školy www.zsbadin.edupage.org

..chémia a fyzika sú výnimoční umelci, ktorí spolu dokážu namaľovať úžasný farebný svet...

20

4

Čo pripravujeme Na chemickom krúžku Kremík v ZŠ s MŠ, Tajovského 2, Badín sa už dlhšiu dobu venujeme kryštalizáciám rôznych chemických látok, pripravujeme kryštály, geódy. Tento náš školský projekt - "KRYŠTALIZÁCIE", vyvrcholí v novembri, 9. - 22. 11. 2015, kedy budeme mať v Banskej Bystrici v priestoroch Radnice na Námestí SNP výstavu s názvom "DOTKNUTÉ SVETLOM". Budeme vystavovať fotografie kryštálov v polarizovanom svetle odfotografované našimi žiačkami, domaľby a premaľby detailov fotografií kryštálov výtvarne spracované tiež našimi žiakmi, ale aj žiakmi ZUŠ J. L. Bellu z Kremnice pod vedením PaedDr. Zuzany Hufkovej Bódiovej a tiež geódy a zázračné kryštály vytvorené na našom chemickom krúžku. Vystavené dielka vznikali spojením vedy a umenia na základnej a základnej umeleckej škole.

A prečo práve názov Dotyk svetla? Rok 2015 je vyhlásený za Rok svetla. "A hlavný umelec v týchto dielkach je svetlo - maľuje bez farieb v krásnych štruktúrach. Všetky farby sú také živé, aké nemá žiadny maliar na svete, a všetko je to prirodzené a neklame. Rozpráva o svojej ceste, ktorú prešlo priehľadnými materiálmi, rozpráva farbami o zdanlivo bezfarebnom svete...." - RNDr. Daniela Rapavá.

Chcete sa dozvedieť či vidieť viac? Tak sa príďte pozrieť na našu výstavu "DOTKNUTÉ SVETLOM" v Banskej Bystrici od 9. 11. do 22. 11. 2015.

Výstava ZŠ s MŠ, Tajovského 2, Badín bude realizovaná v spolupráci s RNDr. Danielou Rapavou z KHaP M. Hella, Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a tiež ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici.

Všetci ste srdečne vítaní! ;) Viac na stránke www.mladychemik.sk

P R Í B E H Y S T A R Ý C H R OD I Č OV Máte radi príbehy starých rodičov? Úsmevné či poučné alebo oboje? Tak sa máte na čo tešiť. Začiatkom decembra vyjde na našej škole niečo originálne. K N I H A !!!

A v nej zozbierané tie najlepšie príbehy starých mám a otcov, ktoré si naši starší žiaci vypočuli a starostlivo zapísali.

Maličká vzorka pripravovanej knihy je súčasťou tohto čísla časopisu v kapitole Naša literárna a výtvarná tvorba. Príbehov, ktoré stoja za to, je veľmi veľa a nezmestia sa všetky sem. A práve preto sme sa rozhodli o ich knižné vydanie. Veríme, že sa tento projektík podarí a prinesie úžitok a radosť pre menších či väčších, mladších či starších čitateľov. Zároveň by to mohol byť celkom pekný darček pod vianočný stromček. Čo poviete? ;)

4

21

Naša literárna a výtvarná tvorba

Prvá báseň prváčikov I my prváci by sme radi prispeli do školského časopisu a podelili sa s vami o našu prvú báseň v škole. A že sme si naozaj užívali posielame ako dôkaz fotografiu .

ROBOT Išiel robot na pytačky, vyleštil si všetky páčky.

Zaľúbil sa do priateľky, ktorá je tiež na baterky.

A - hoj - m i- lá - ka – moš - ka, pošepkal jej do uška.

Bu – de – me - sa – spo - lu - hrať, Spie - vať - cvi – čiť – tan – co - vať.

JESENNÁ

Peter Volko, 5. ročník

22

žiaci 1. ročníka Nič preto.

Nejak sa vzchopím.

Básničku napíšem, hanbu neurobím.

Prázdniny skončili, začala sa škola.

Všetko ide na bok, povinnosť ma volá.

Leto je nádhera.

Jeseň je krásna tiež.

Otočíš sa, maľovaný svet uzrieš.

Dni sa už krátia, slniečka je málo, píšem básničku, nápady mi vzalo.

Púšťam si šarkana.

Vietor ho krúti.

Letí cez záhrady, snáď sa nezrúti.

Janka Melichová, 4. ročník

Naša literárna a výtvarná tvorba

September September sa ozýva, už nám škola začína.

Učíme sa veľa vecí, máme sa tu radi všetci.

Začína nám lístie padať, orechy, gaštany budeme hľadať.

Urobíme postavičky, dáme ich v škole do poličky.

Počasie je premenlivé, pršiplášte nachystané.

Ale bude babie leto, tešíme sa všetci na to.

Nikola Iliašová, 5. ročník

Natália Baisová, 6. ročník

Kristína Dovalová, 5. ročník

Dušana Hakelová, 6. ročník

Zoe Rumanovská, II. A

23

Naša literárna a výtvarná tvorba Zariekanie krásou

AUTO

Ó, krásni kráskovia, ktorí krásne skrášľujú.

Auto ide po ceste a trúbi všetkým po meste.

Ide auto bleskom-treskom, pozdravuje všetkých vreskom.

Ó krásni kreskovia, ktorí skreslene krášlia, a skrášlene vykresľujú.

Vy, ktorí skrášľujete byty a vnárate kresbu šťastnú.

Adam Sečkáš, 4. ročník

Zariekanie tancom Zariekam Vás tancom krúživým, pesničkou a spevom ľúbezným.

Krúťte sa dokolečka, krúťte sa dokola.

Motajte sa ako slepá mátoha.

Zariekam Vás hudbou, tichou, hlučnou, do skoku.

Len tancujte a vrťte sa v každom jednom roku!

Janka Melichová, 4. ročník

Zariekanie lietaním Ó, rozleťte sa lietadlá! Ó, zaleťte sa vznášadlá!

Vy, čo letíte, tak aj odletíte, my taktiež prelietavo letíme! Ó, vyleťte, letíte! Ó, nadleťte nad lietadlá!

Keď sa vylietate a priletíte, tak aj odletíte. Ó, rozleťte sa, letoši! Ó vyleťte si, letkyne!

Andrej Molnár, 4. ročník

24

Auto ide do garáže, dovidenia...

Zas stretneme sa o sto rokov v inom tele s iným duchom, v inom aute s iným ruchom.

Martin Baculák , 4. ročník

Vybranky po „m“ My sme dali mydlo do práčky, ale boli tam aj myši.

Hmýrili sa a mykali, keď práčky žmýkali.

Hmyz sa začal po umývadle šmýkať, lebo sa chcel tiež umývať.

Myslel na to jež, keď tam spadol tiež?

Takto funguje dnešný priemysel?

Nie, to je len náš výmysel.

Andrej Molnár, 4. ročník

Pre babku a dedka Milá babka, milý dedko, darujem vám z lásky všetko.

Veľkú pusu, úsmev milý, aby ste mi dlho žili.

Klára Dovalová, II. A

Naša literárna a výtvarná tvorba

N EB U Ď O TRO K D R O G Bol raz jeden žiak...

Bol raz jeden žiak, ktorý žil šťastný a pokojný život. Mal všetko, na čo si pomyslel. Jedného dňa však dostal veľmi zlú známku. Myslel si, že to je len náhoda, a tak sa naďalej neučil.

Neurobil nič, len holdoval počítačovým hrám. Postupne sa prospech zhoršoval a s ním aj vysvedčenie.

Nebol prijatý na strednú školu. Nevedel, čo má robiť, tak začal piť. No situácia sa len zhoršovala. Pretože nemal ani základné vzdelanie, nemohol si nájsť prácu.

Keď rodičia zistili, že pije, snažili sa presvedčiť ho, aby prestal s pitím.

Keď si už mysleli, že nepije, poradili mu, nech si skúsi znovu nájsť prácu.

No on pil – tajne, bol už závislý. Už to nebolo tajomstvom. Peniaze sa stali jeho nedostatkom a skončil na liečení. A až tu mu došlo, že jediné, čo mu stačilo urobiť, bolo učiť sa a nielen hrať sa na počítači!

Michal Baculák, 7.ročník

Viktória Stanová, 7. ročník

RADŠEJ SA ZABÁVAJ!

7. ročník

Najlepší deň môjho života Na narodenie mojej mladšej sestry Ninky som sa veľmi tešila. Mala som už síce staršiu sestru, ale bábätko je predsa len niečo iné. Viete si predstaviť, aký býva starší súrodenec. Vždy určovala, ako sa budeme hrať, občas mi urobila aj zle. A ja som chcela mať sestričku alebo bračeka, o ktorých by som sa mohla starať a pre ktorých by som bola ja tá rozumnejšia. Tešila som sa, ako budem maminke pomáhať: kúpať bábätko, podávať mastičky a hrať sa s ním. Predstavovala som si, ako ju budem nosiť na rukách a kočíkovať. Postupne sme si všetko pre bábätko nakúpili. V detskej postieľke

25

Naša literárna a výtvarná tvorba sme mali poskladanú krásnu novučičkú zavinovačku, keďže sme vedeli, že čakáme dievčatko, veselú bodkovanú deku aj mäkučkého macíka. Pomaly sa blížil termín, kedy sa malo narodiť naše bábätko. Bolo leto, ale ešte sme chodili do škôlky. Aj v ten deň nás maminka zaviedla do škôlky a ona išla do nemocnice na kontrolu. Popoludní nám povedala, že večer musí ísť znovu do nemocnice, lebo nepočuli srdiečko bábätka.

Všetci sme sa báli. Nevedeli sme, čo sa stane. Maminka sa nevrátila v ten večer domov. Ja som plakala, kým som nezaspala. Veľmi mi bolo smutno. Po prvej noci bez maminky nastalo neobyčajné ráno. Ocinkovi prišla SMS-ka, že naša sestrička Ninka je už na svete. Všetci sme sa veľmi tešili, no ja som bola smutná, že maminka s Ninkou nie sú už doma a že budú musieť v nemocnici zostať ešte týždeň. Ocinko sa nám snažil spestriť čas. Každý deň sme chodili do nemocnice za maminkou a Ninkou. Už sme ten týždeň nejako prežili. Konečne nastal vysnívaný deň. Ráno sme sa zobudili, najedli a išli sme autom do nemocnice. Maminku s Ninkou pustili z nemocnice domov. A zase som sa rozplakala, ale tentoraz od šťastia.

Natália Kapustová, 6. ročník

Kristína Dovalová, 5. ročník

žiaci 9. ročníka

Príbeh starého rodiča - Vydarené slíže Chcem vám porozprávať o mojej prababičke. Žila v dedine Veľké Kostoľany so svojimi rodičmi a dvoma sestrami. Raz, keď išli rodičia pracovať na pole, nechali deti samé doma. Hoci boli ešte celkom malé, chceli urobiť svojim rodičom radosť a navariť im slíže. Zarobili cesto a dali variť vodu na sporák. Nakrájané slíže dali do vody, ale márne čakali, že vyplávajú na povrch. Nevedeli, že voda musí najskôr zovrieť. Povedali si, že sa idú za tie slíže pomodliť. Po jednom Otčenáši sa utekali pozrieť, či sa im slíže zlepšili. A naozaj, niektoré slíže už plávali na vode. Aby sa im celkom napravili, utekali sa pomodliť ešte raz. Keď sa vrátili, všetky slíže plávali na hladine.

A čo myslíte, prečo je to tak?

Nina Kapustová, II. A

26

Naša literárna a výtvarná tvorba

P r í b e h y st a r ý c h r o d i č o v Trikrát druháčka Príbeh, ktorý vám chcem porozprávať, sa odohral v školských laviciach približne v roku 1920. Tak ako dnes deti chodia do školy, aj v tých časoch bola povinná školská dochádzka, hoci kadečo v škole bolo iné ako v súčasnosti. O tom svedčí aj tento príbeh.

Moja prababička vychodila druhú triedu ľudovej školy. Keď prišiel 1. september a bolo treba ísť do školy, mama jej povedala, že pôjde až na ďalší deň. Boli totiž vykopávať zemiaky na poli a nestihla jej oprať sukňu. Moja prababička bola však veľmi nesmelé a bojazlivé dieťa. Vedela, že v tretej triede majú prísneho pána učiteľa, ktorého sa všetci žiaci báli. Na druhý deň, keď prišla do školy, neodvážila sa vojsť do tretej triedy, ale sadla si znova k druhákom do triedy, ktorú už poznala. A tak spokojne chodila celý školský rok už po druhý raz do druhej triedy. Dokonca si tam našla aj dobrú kamarátku.

Na začiatku nového školského roka už nastúpila do tretej triedy aj so svojou kamarátkou. Hneď prvý deň však prišla k tretiakom druhácka pani učiteľka a prečítala mená tých žiakov, ktorí prepadli a majú sa vrátiť do druhej triedy. Medzi nimi bola aj prababičkina kamarátka, s ktorou sedela v jednej lavici. Kamarátka do nej hrkla a povedala: „Poď so mnou.“ Nebolo jej to treba dvakrát opakovať, lebo zase tak mohla uniknúť pánu učiteľovi. Vstala a spolu s niekoľkými deťmi sa vrátila do druhej triedy bez toho, aby ju niektorý z učiteľov zastavil. A tak chodila do druhej triedy po tretíkrát, hoci, ako tvrdila, keď tento príbeh rozprávala svojim vnúčatám, vôbec nebola zlá žiačka, len možno trochu viac ustráchaná. Nakoniec sa jej predsa len podarilo vychodiť aj tretiu triedu.

Dnes sa nám tento príbeh zdá neuveriteľný. Ani sa tomu nedivím, vraj tomu nechcel veriť ani ten prísny pán učiteľ, keď mu ho prababička už ako dospelá rozprávala.

Natália Kapustová, 6. ročník

TANK

Tesne po vojne sa môj prastarký, ktorý pochádzal z Podlavíc, vybral s kamarátom na prieskum po Badíne. Ako sa tak prechádzali, v diaľke zbadali tank z druhej svetovej vojny. Išli k nemu a videli, že poklop tanku je otvorený. Vliezli dnu a začali si obzerať tank z vnútra. Využili možnosť a začali sa hrať. Každý si sadol na svoje miesto a skúmali tlačítka a páčky. Lenže si neuvedomili, že tank môže byť funkčný. Starkého kamarát zatiahol za nejakú zaujímavú páčku a tank vystrelil. Vyvalenými očami sa na seba pozerali, otvorili poklop a utekali kade ľahšie. Až neskôr sa dozvedeli, čo spravili.

27

Naša literárna a výtvarná tvorba Tank bol namierený na nejaký dom a zasiahol ho. Na túto nezvyčajnú príhodu spomínali ešte určite dlho.

Branislav Sršeň, 9. ročník

Hojdačka

Bicykel Na siedme narodeniny dostala starká bicykel.

Keďže sedela na bicykli prvýkrát, išla sa učiť bicyklovať na cestu práve vo chvíli, keď sa vracali kravy z paše. Prekľučkovala pomedzi kravy a keďže nevedela brzdiť, narazila do zvonice.

Keď mala starká asi päť rokov, hojdala sa na hojdačke. Pred hojdačkou boli šnúry na prádlo.

Keď sa hojdala, samozrejme sa smiala a zahryzla do šnúry na prádlo. Vytrhla si všetky predné zuby. Našťastie boli všetky ešte mliečne.

Husi

Psia búda Keď bola moja starká malá, bývala tam, kde teraz bývam ja, v Nemciach.

Keď mala tri roky ušla svojim rodičom k susedom. Susedia mali najväčšieho psa v celej dedine. Skryla sa v jeho búde. Všetci ju hľadali veľmi dlho. Našli ju až o niekoľko hodín. Ten veľký pes jej našťastie nič neurobil.

Neskôr, keď bola v mojom veku, pásla husi.

Jedna hus jej ušla a musela ju naháňať. Ako tak bežala, potkla sa o kameň a spadla rovno do potoka.

Nina Dobrotová, 5. ročník

Klára Dovalová, 3. ročník

28

Natália Kapustová, 6. ročník

Naša literárna a výtvarná tvorba

M a ľ ov a n é b á s n i č k y

Alexandra Hudecová, 4. ročník

Dorothy Úradníková, 4. ročník

29

Naša literárna a výtvarná tvorba

Matej Rudnický, 4. ročník

Karin Bullová, 4. ročník

30

Najviac sa nám páčilo...

V predošlých mesiacoch sme prežili v našej škole veľa zaujímavých chvíľ, boli sme súčasťou rôznych aktivít, projektov a naučili sa mnoho nového. Čo sa nám najviac páčilo? Dnes odpovedajú žiaci II. B triedy. Ďalší školský mesiac je za nami. Október - učíme sa o zdraví, čítame so starkou, kreslíme záložky, maľujeme ovocníčkov atď. Tento mesiac nás opäť naše šikovné pani učiteľky prekvapili netradičnými aktivitami. Všetci sme sa nesmierne radi a s chuťou zapojili do pripravených činností.

Naša zvedavá pani učiteľka sa zahrala na novinára a pripravila pre svojich „Mravčekov“ z II. B anketový lístok. Takým popísaným lístkom sa nás pýtala, ktorá októbrová aktivitka, do ktorej sme sa zapojili bola pre nás najzaujímavejšia. A tu sú naj... odpovede: Nelka, Viktorko i Sandra svorne odpovedali: ,, Čítanie so starkou, lebo nám čítala pekné rozprávky a rozprávala nám o sebe.“ A Andrejko ešte dopísal: „ ...lebo čítala moja starká.“ Najzaujímavejšia aktivita pre Mišku Šolcovú bola Týždeň zdravia.

A prečo? ,, Dozvedela som sa užitočné veci pre moje zdravie.“ Pani učiteľka sa nás tiež pýtala, ktorú z októbrových aktivít by sme si radi zopakovali.

Anetka aj Sandra by si radi zopakovali maľovanie ovocníčkov, kreslenie záložiek, ale aj divadielko, pretože tieto aktivity boli pre nich príjemnou zmenou v škole. Viktorko by si tiež rád zopakoval maľovanie ovocníčkov, pretože ovocie je predsa zdravé.

Kubko aj Andrejko by si najradšej zopakovali všetky aktivity, lebo sa im to veľmi páčilo.

Posledná otázka na lístku znela: „Ktorá aktivita bola pre teba najmenej zaujímavá?“ Aby sme nikoho neurazili, tak tie odpovede sme radšej hneď vygumovali. ;) usilovní „Mravčekovia“ z II. B triedy

31

Jazykové okienko

Do “Bystrici” či do “Bystrice”?

Každý človek je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije. Odmalička na nás pôsobia naši najbližší, čiže mama, otec a ostatná blízka rodina nielen vo výchove, ale aj v spôsobe komunikácie. Územie, na ktorom žijeme je späté s nárečím, v našom prípade stredoslovenským. Nositeľmi nárečia sú starší ľudia, ale aj tu platí, že nárečie sa traduje - z generácie na generáciu. Práve “Stredoslováci” majú najväčšie problémy s tvorením genitívu ženských podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru ulica.

Používajú nesprávne koncovku -i namiesto -e.

Foto: Matúš Moravčík, 7. ročník

Ako ste na tom vy? Používate spisovný tvar genitívu jednotného čísla pri vzore ulica?

SPRÁVNE: Idem do Bystrice, do Štiavnice, do pivnice.



NESPRÁVNE: Idem do Bystrici, do Štiavnici, do pivnici!!!

 Mgr. Soňa Komorová

Vytvorme spoločne názov nášho školského časopisu.

Páči sa vám názov tohto časopisu? Ak si myslíte, že by mohol byť ešte lepší, výstižnejší, dajte nám vedieť. Svoj návrh môžete napísať alebo povedať redaktorom - spolužiakom z deviateho ročníka. ĎAKUJEME

Základná škola s materskou školou, Tajovského 2, Badín