Svätá Katarína Labouré – detstvo, mladosť, seminár R: Bolo to 2. mája 1806, keď v rodine Petra Labouré vo Francúzsku sa narodilo dievčatko. Na druhý deň bola vo sv. krste prijatá za Božie dieťa a dostala meno Zoe. Dievčatko rástlo a rozvíjalo sa v kruhu dobrej, kresťanskej rodiny. Harmonický život rodiny naruší ťažké ochorenie matky a neskôr jej predčasná smrť.
VÝSTUP 1: - otvorí sa opona Na javisku je stolík na ktorom je socha Panny Márie. Prichádza Zoe – plačúc: Zoe: /plače/ Mamička, mamička moja? Nemôžem bez mamičky žiť! /naraz sa utíši, pozrie smerom k Panne Márii a povie/ - Už viem, čo urobím! /príde ku soche, stane si na stoličku a povie:/ - Panna Mária, mamička nás opustila a ja som ostala sirota. Prijmi ma za svoje dieťa. Odteraz Ty mi buď matkou. /pritúli sa k soche P.Márie, hladká ju, pričom znie pieseň, alebo hudba/. R: A kým malá Zoe objíma sochu Panny Márie, cíti, že vždy môže rátať s jej materskou ochranou a pomocou. Je presvedčená, že Panna Mária ju prijala za svoje dieťa, a môže sa na ňu spoľahnúť v každej okolnosti života.
VÝSTUP 2: R: Od matkinej smrti uplynuli tri roky. Staršia sestra Mária, ktorá sa starala o domácnosť, odchádza do kláštora Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Zoe je ešte len 12 – ročná, ale uisťuje otecka, že preberie starosť o domácnosť aj s mladšou sestrou Tonkou. Občas však príde aj medzi svoje kamarátky, aby sa spolu potešili a povzbudili k úcte k Panne Márii. OTVORÍ SA OPONA, kde je pripravený strom s obrazom Panny Márie, klásky na zemi, i poľné kvety.
1
DETI ZBIERAJÚ KLASY 1. dieťa: /vbehne na javisko a zvolá/: Decká, decká, poďte sem, tu je veľa kláskov! 2. dieťa: To je rola Zoinho otecka, pána Labouré. On je veľmi dobrý, vždy nechá na poli mnoho kláskov pre chudobné deti. Iste mu to povie naša kamarátka Zoe, aby nám nechal klásky. 3. dieťa: Ona je tiež veľmi, preveľmi dobrá, najlepšia kamarátka na svete! 4. dieťa: Aha, pozrite, ja mám už veľkú viazaničku kláskov. 1. dieťa: Len sa nechváľ, veď máš iba trochu, aha, pár kláskov a už sa pýšiš. Rýchlo zbierajme, kto bude mať najväčšiu viazaničku! Kým príde Zoe, aby sme mali už veľké viazaničky nazbierané. /ticho zbierajú/ 2. dieťa: Aha, pozrite sa, ja mám už veľa... 3. dieťa: A ja mám viac... 4. dieťa: Aby ste vedeli, ja mám najviac. /deti kričia jeden cez druhého: a ja mám väčšiu, ty nemáš takú, ty máš menšiu.../ 1. dieťa: Ale, nehádajte sa, to nie je pekné. Zoe tak nikdy nerobí! 2. dieťa: Áno, Zoe tak nerobí, lebo je dobrá... 3. dieťa: Ja dám tieto klásky našim holúbkom. Predstavte si, jeden mi zobká z ruky, ako robí aj Zoe jej holúbok.
2
4. dieťa: Len sa nechváľ a neprirovnávaj sa Zoe. Ty si nie taký ako ona. Pozrime sa ................... by chcel byť taký ako je Zoe. Všetky: Ojéjéj, ešte si ďaleko od toho, aby si bol taký ako je Zoe. 1. dieťa: Ty nadávaš a nechodíš do kostola. Neposlúchaš mamičku. 3. dieťa: Buď ticho, lebo ani Ty neposlúchaš, či som ťa nepočula, ako si odvrával? 1. dieťa: To nie je pravda, vymýšľaš si. 4. dieťa: Nevymýšľa si, to je svätá pravda! 3. dieťa: Ja som nehovoril, že som ako Zoe, ale že mi jeden holúbok zobká z ruky, ako aj Zoe. 2. dieťa: Zoe zobkajú všetky holúbky z ruky, a nielen to, sadnú si na jej plecia a urobia okolo jej hlavy biely, krásny veniec. No tak vidíš, že nie si taký, ako Zoe. 4. dieťa: Pozrite, koľko je tu veľa kláskov. To bude pre naše kuriatka. Mamička im nemá čo pohodiť, lebo nemáme ani role, ani klásky. Všetky: Ani my... 1. dieťa: Ale Zoe má a dokiaľ ona má, majú aj chudobné deti. Lebo ona má chudobné deti rada, ale aj starčekov a starenky. 4. dieťa: Ale, kdeže je tak dlho, už tu mala byť. Dávno sme ju nevideli.
3
2. dieťa: Už som zvedavá, akú rozprávku nám zasa povie. Ona vie tak pekné hovoriť. 3. dieťa: Viete čo, mám nápad. Mohli by sme prekvapiť našu Zoe! U nich je teraz veľa roboty. Zoe zvykne každý deň upliecť veniec a dať ho Panne Márii. Dnes tam ešte nie je, a nie sú tam ani kvety vo váze. Urobme to my, a keď príde prekvapí sa...
HUDBA /deti pletú veniec/ Zoe: Pán Boh pomáhaj, kamaráti moji. A čože robíte? Ja som si myslela, že usilovne zbierate klásky a vy zbierate kvety. 1. dieťa: Zoe, Zoe, naša milá kamarátka Zoe! Ako sme radi, že si prišla, už sme sa ťa toľko naspomínali! 2. dieťa: Vieš Zoe, chceli sme ťa prekvapiť a dať Panne Márii veniec kvetov, kým prídeš. Zoe: Teším sa, že ste ma chceli prekvapiť pozornosťou voči Panne Márii. Určite má z vás veľkú radosť. A teraz spoločne dokončime veniec kvetov. /upletú veniec a dajú ho Panne Márii/
4
VÝSTUP 3: R: Zoe slávi svoje 22. narodeniny a myšlienky na zasvätený život sú stále silnejšie... Aj s otcom už hovorila o tom, ale jeho srdce sa ešte vždy zviera pri tej myšlienke a považuje to za veľký úder, jeho sily presahujúci úder, aby videl odchádzať do kláštora aj túto druhú dcéru, najlepšiu zo všetkých. Vôli Božej sa neopováži odporovať, no podrobí povolanie svojej dcéry ťažkej skúške... Jeho syn Karol s manželkou spravoval hostinec v Paríži. Po náhlej smrti jeho manželky potreboval pomoc, preto Zoe odchádza do Paríža. Poslúcha otca napriek vnútornej bolesti nemôcť uskutočniť svoje povolanie. Vystavená pohľadom a dvojzmyselným slovám, vtipom a rôznym pokušeniam hostinca zostáva neoblomná. Jedine povinnosti a zručnosť ju držia pri tejto novej práci popri svojom bratovi, ktorý sa ju snaží zo všetkých síl odhovoriť od myšlienok na kláštor... Karol: No vidíš, aj vo svete možno po kresťansky žiť. Netreba hneď myslieť na kláštor. Nie je to pre Teba, sestra moja. Ostaň tam, kde ťa Boh zavedie. Zoe: Tá ruka, čo ma vedie, privedie ma iste k cieľu! Karol: Nuž a kde... Hádam do kláštora? Kto ťa uistí, že tam budeš šťastná. Ktovie, či tam pre teba nerastie samé tŕnie a bodlačie? A toto predsa Boh nechce. Zoe: Mne je zárukou volajúci hlas Boží, ktorý ustavične počujem. Brat môj drahý, tento hlas si ukrývam v srdci. Som si istá, že ho budem môcť raz aj ja nasledovať. Karol: Sestra moja, ja ti chcem len dobre. Nekonaj prenáhlene. Premysli si, čo urobíš, ale kláštor nie je pre teba. Zoe: Vieš Karol, keď pozorujem v Paríži život a zvlášť v tomto tvojom hostinci, prichádzam len k jednému záveru, že takýto život by nevedel uspokojiť moju dušu i srdce. To, o čom snívam, ma napĺňa veľkou radosťou, pokojom a šťastím. Nehnevaj sa, ale tu u teba cítim len únavu a nudu. Pripadám si, ako orlom prenasledovaný malý vtáčik. Odpusť Karol, že ti to hovorím, ale tak to cítim. Ďakujem ti však za tvoju radu, ale dovoľ mi slobodne sa rozhodnúť.
5
VÝSTUP 4: Osoby: ZOE a TONKA R: Márne boli teda všetky protidôvody, každé rozptyľovanie. Zoe odchádza z hostinca... Keď sa opäť vrátila domov, hneď išla s náručou kvetov pozdraviť a poďakovať sa svoje nebeskej matke, ktorej bola úplne odovzdaná...a jej sestra Tonka? Tá bola celá bez seba, keď uvidela svoju najdrahšiu sestričku Zoe opäť doma...
Zoe: /prichádza so spevom a kladie kvety pred obraz P. Márie/ Mária, pozdravujem ťa. Som taká šťastná, že som zase doma. V nesmiernom hluku veľkomesta som túžila po tomto tichu, byť s tebou, byť s Ježišom. Tonka: /zďaleka kričí a potom vbehne udychčaná/ Zoe, kde si? Kam zasa ideš? Len včera si sa vrátila z Paríža a zasa odchádzaš. Zoe: Tonka moja, čo si taká preľaknutá. Stalo sa niečo? Tonka: No, už teraz nič, všetko je v poriadku, keď som pri tebe. Ale ráno, keď som sa zobudila, to bolo prekvapenie. Zoe: A čo si zažila, čo ťa tak prekvapilo Tonka? Tonka: Len si pomysli, ráno, keď som vstala, bolo už všetkou upratané. Nemala som čo robiť. A tak som si išla hľadať svoju sestričku Zoe. A tej nikde! A tak mi bolo do plaču, že si zasa odcestovala kdesi do toho Paríža. Zoe: Ach, ty moja preľaknutá Tonka. Ako vidíš, nikam necestujem. Tonka: To sa teším, že už zostaneš doma. Mne bolo tak smutno bez teba. Ale aj náš dobrý otec bol celý nesvoj, keď si nebola doma. Zoe: 6
To sa veľmi čudujem, pretože náš dobrý otec, ako aj brat, boli s tebou už celkom spokojní. Veď moja Tonka je už hotová gazdiná, povedali. Tonka: Hotová gazdiná? To sa mýliš. Vieš, že ani holúbky ma za takú neuznávajú. Ani sa na mňa neobzreli, keď som ich volala. A tebe sadajú na plecia. Zoe: Ale boli radi, keď si im zrno podhodila, však? Tonka: Čo mali robiť, keď boli hladní. Nemali inej pomoci. Ale povedz mi Zoe, prečo si tak rýchlo vstala a prečo máš košík, ktorý si brávaš len vtedy, keď niekde cestuješ? Zoe: Tak už rozumieme. Ten košík ťa jjpomýlil. V košíku nesiem niečo pre pani Lambertovú. Ona už nevládze, leží na posteli. Už si ani neuvarí, ani sa neumyje, slovom je nevládna a tak jej trochu pomáham. Tonka: Vidíš, o tom ani ja neviem. Ako si sa dozvedela, že treba tej starenke pomáhať? A veru aj viac babičiek ťa spomínalo, keď si nebola doma, že kedy prídeš, stále sa vypytovali. Zoe: Ja ale verím, že moja Tonka nenechala nikoho bez pomoci, však? Tonka: Veľmi rada aj ja poslúžim, keď ma niekto o to požiada, ale umierajúcich nemôžem ani vidieť a z mŕtvych mám veľký strach! Zoe: V každom trpiacom je Pán Ježiš, a On sám povedal, že čokoľvek urobíme jednému trpiacemu, Jemu urobíme. A aj zomierajúcim a mŕtvym treba preukazovať služby kresťanekj lásky. Tonka: Tebe sa to ľahko povie, ty si iná ako ja. Ale nechajme to tak. Chcem ti povedať ešte jednu tajnosť. Otec povedal, že u nás bude svadba. Len prosím ťa neprotestuj, lebo otec ti vyhliadol toho pravého... Zoe: Tonka moja, je už čas, aby som šla ku chorej babičke a potom do kostola. 7
Tonka: Počkaj ešte chvíľku ZOe, lebo ja už nevydržím tú tajnosť. Otec kázal už aj husi kŕmiť, i prasiatko. Zoe: Tak skoro, veď do odpustu je ešte veľa času! Tonka: Ale svadba má byť ešte pred odpustom. Zoe: Svadba, a aká svadba? Tonka: Tak to ti práve chcem povedať. /sadne si a pritiahne aj Zoe ku sebe/ Zoe: Tonka, a nemôže to byť inokedy, aby si mi to porozprávala? Tonka: Veru nie. Ja ti to poviem veľmi krátko. Prišiel k nám Anton, ktorý sa nášmu otcovi vždy veľmi páčil. A veru aj ja si myslím, že Antonovi sa žiaden mladík nevyrovná. Zoe: To som rada, že sa Anton páči oteckovi a aj tebe Tonka. Tonka: Tak ty súhlasíš so svadbou, s tou tvojou svadbou? Zoe: Ja súhlasím s tvojou svadbou, Tonka! Tonka: Ale tu je reč o tebe, Zoe! Zoe: Tonka, ja budem len vtedy šťastná, keď pôjdem za Božím hlasom. Ale, najprv vystrojím svadbu tebe. Tonka: 8
Ale otec s tým nesúhlasí! Zoe: Neboj sa, zverme všetko našej milej Matka, Panne Márii. Ona najlepšie to vyrieši... Tonka: Ale musíš mi pomôcť Zoe. Zoe: Pravdaže ti pomôžem, ale najprv musíš pomôcť aj Ty mne Tonka. Tonka: Urobím to veľmi vďačne, lebo vieš, mne sa Anton veľmi páči. Je pekný, ale aj dobrý. Má veľa dobrých vlastností, ktoré som mala možnosť už spoznať. Zoe: Áno, Anton je čnostný chlapec. Tonka: Ďakujem ti moja drahá Zoe, ďakujem ti. Aká som šťastná. /objíme svoju sestru a utešie/ Zoe: /pristúpi k obrazu Matky Božej a hovorí/ Ďakujem ti, drahá moja Matka za naše spoločné šťastie, moje i Tonkino.
R: Panna Mária nesklamala dôveru svojho dieťaťa, ktoré si ju už ako deväť ročné zvolilo za svoju matku. Po usporiadaní domácnosti v rodine Labouré, Zoe vstúpila do spoločnosti sv. Vincenta de Paul a prijala sesterské meno Katarína. 21. apríla bola prijatá do seminára. Tu sa rozhovory sestry Kataríny s Pannou Máriou stávali ešte vnútornejšie a vrúcnejšie. Panna Mária opätovala lásku a úprimnosť svojho dieťaťa a prišla sa s ňou porozprávať a zdôveriť sa jej so svojimi starosťami a bolesťami Materinského srdca...
9
VÝSTUP 5: S. Katarína, Panna Mária a anjel. R: V posvätnom príbytku vládne hlboké ticho. Pomaly utíchne každý hlások. Zhasne aj posledná lampa. Oko Božie bdie nad spiacimi. Nič nemôže narušiť spánok spokojného srdca. Hodiny odbili pod dvanástej. Zrazu sa objaví nebeský žiarivý duch. Anjel: /zastane pred posteľou sestry Katarína. Rukou sa dotkne záclon postele, budí ju a osloví/ Sestra Katarína, sestra Katarína, sestra Katarína. S.Katarína: /odhrnie záclonu/ Anjel: Poď do kaplnky! Svätá Panna ťa čaká. S. Katarína: Do kaplnky? Veď ma zbadajú. Mám vzbudiť pozornosť? Teraz v noci mám ísť do kaplnky? Samotná? Ale predsa musím ísť, veď hovorí, že svätá Panna ma čaká! Anjel: Len buď spokojná, je pol dvanástej, všetci hlboko spia. Len sa obleč, počkám ťa! S. Katarína: /oblieka sa/ Bože dobrý, buď mi na pomoci... /s anjelom prichádza do kaplnky, svetlo sa zapaľuje/ Anjel: Hľa tu je svätá Panna! Panna Mária: /prichádza, sadne si/ Anjel: Hľa tu je preblahoslavená Panna! Tu je Panna Mária! S. Katarína: /kľakne pred P. Máriu a zložené ruky vloží do jej lona/ Panna Mária:
10
„Dieťa moje, dobrotivý Boh ti zverí veľké poslanie. Zastihnú ťa mnohé utrpenia, ale znesieš ich v tom povedomí, že to všetko robíš pre väčšiu česť a slávu Božiu. Poznáš jeho úmysly. Veľa sa budeš sužovať, kým verne neoznámiš, nevyjavíš svojmu spovedníkovi všetky tie milosti, ktorých budeš účastnou. On ti bude odporovať, ale neboj sa, dostaneš dosť milostí! Rozpovedz mu všetko s dôverou a jednoducho! Dôveruj, a neboj sa ničoho! Budeš mať videnia, vo svojich modlitbách dostaneš vnútorné vnuknutia. Vydaj počet z toho všetkého svojmu spovedníkovi.“ Dieťa moje, časy sú veľmi zlé. Mnoho nešťastí zastihne krajinu... Trón sa zrúti... A zrúti sa celý svetový poriadok... Zo všetkých strán sa nahrnú neresti.“ /ukáže ľavou rukou na oltár a pokračuje/ Ale príď k tomuto oltáru. Pri ňom bude vyslyšaná každá prosba. Odtiaľto veľa milostí prúdi malý a veľkým rovnako, ak len s dôverou a horlivo prosia. Dieťa moje, chcem rozsypať svoje milosti na obe rodiny svätého Vincenta, lebo ich milujem. Prídu veľké pohromy. Nebezpečenstvo bude veľké, no nebojte sa! Dobrý Pán Boh ochráni Spoločnosť na príhovor sv. Vincenta. Budem aj ja s vami. V minulosti som vždy bedlila nad vami. Aj teraz vám vyprosím mnoho milostí... Nadíde chvíľa, keď si budete myslieť, že je už všetko stratené, ale aj vtedy budem s vami. Dôverujte mi! V oboch Spoločnostiach pocítite moju ochranu, ochranu Božiu a sv. Vincenta...“ /Panna Mária plače/ Mnohí padnú v obeť aj z parížskeho kňazstva. Zabijú aj samého arcibiskupa. Dieťa moje, kríž pošliapu nohami. Krv bude tiecť ulicami. Dieťa moje, pre celý svet nastane veľký zármutok. S. Katarína: A kedyže nastanú všetky tieto hrôzy? Panna Mária: Štyridsať rokov, potom desať, a potom pokoj... Povedz svojmu spovedníkovi, že si prajem, aby bola založená družina dietok, ktoré sa budú zhromažďovať pod mojou zástavou. Budú mojimi pomocníkmi pri záchrane duší. Bude to moje biele vojsko, ktoré ma bude nasledovať svojim čistým, pokorným a jednoduchým životom. Direktorom tohto spoločenstva bude Váš duchovný otec a viesť ho budú Dcéry kresťanskej lásky. Povedz mu to, ako odkaz odo mňa. /Panna Mária odíde/ Anjel: Odišla. /Dá znamenie a vrátia sa do spálne/ 11
R: Doteraz sa ešte vôbec nestalo, aby sa niekto vo svojom videní dostal tak blízko ku Kráľovnej nebies. Nikdy, nikto sa jej nemohol dotknúť. A sestra Katarína môže položiť svoje sväté ruky do jej lona. Skoro dve hodiny strávi v jej spoločnosti. Dostane mimoriadne poverenia. Pozoruje, pýta sa, na otázky dostane vysvetlenie. Splnili sa predpovede Panny Márie? Áno, do poslednej. Otec Aladel sa stal direktorom sestier. Svojím požehnaným zakročením obe spoločnosti sv. Vincenta sa zázračne rozšírili. O osem dní po zjavení vypukla hrozná revolúcia. Po uliciach tiekla krv. O 40 rokov neskôr nepriatelia náboženstva sa vrhli na cirkevné spoločnosti a začali ich prenasledovať. Popravili veľmi mnoho kňazov, aj samého arcibiskupa Darboya. A čo sa týka detí a mládeže o ktorých hovorila Panna Mária? Biele vojsko čistých duší zaplaví celú zem. 20. júna 1847 sv. otec Pius IX. schvaľuje Spoločnosť mariánskych družín pod správou Misijných kňazov sv. Vincenta a Dcér kresťanskej lásky. Udeľuje jej odpustky. Dnes toto hnutie je známe pod menom ZMM a máme radosť, že aj my môžeme doňho patriť.
12
Ave Mária, milá Nezábudka, ozývam sa Ti trochu neskôr, pretože som nemohla byť na internete. Mali sme tábor s deťmi. Pýtala si sa na radu ohľadom jazýčkových bozkov. V tomto sa musíš rozhodnúť sama, ja Ti napíšem ako to vidím ja - a myslím si, že je to aj Boží pohľad. Jazýčkový bozk nie je „obyčajný“ bozk. Spôsobuje sexuálnu vášeň, ktorá patrí do intimity manželov. Je dobré, že si sa o tom rozprávala so svojim kňazom. Možno by bolo dobré ešte viac sa o tom porozprávať so svojim chlapcom a upresniť si na akých hodnotách chcete svoj vzťah budovať. Pravá láska vyžaduje veľa obiet a sebazáporov, preto ju mnohí mladí odmietajú, a zachádzajú príliš ďaleko. Skúsim ti opísať vzťah dvoch mladých, volajú sa Monika a František. Aj František chcel od Moniky takéto bozky. Po každom, keď sa to stalo mala Monika nepokoj v srdci. Raz to skoro „prasklo“. A vtedy si povedala, že viac nemôže riskovať, a povedala to aj svojmu chlapcovi. On to však neprijal, ich vzťah sa na tomto rozpadol. Bola to pre oboch skúška, skúška, ktorá prezradila, že pre Františka jazýčkové bozky znamenali viac ako ona. A to už nie je láska, ale sebectvo. Je na vás, na čom založíte svoj vzťah. Ak tvoj chlapec to s tebou myslí naozaj vážne, nemusíš sa báť, že ťa po takomto odmietnutí nechá. I keď to bude pre Vás oboch veľmi ťažké, prinesie to ešte viac lásky do vášho vzťahu. Všetko má svoj čas, a tento váš krásny čas patrí vzájomnému spoznávaniu, objavovaniu toho krásneho čo je v každom z Vás, stavaniu na pravých hodnotách, ako je obeta, odpustenie, trpezlivosť... Tiež poznám aj mladých, ktorí žili čistú lásku. Teraz už sú v manželstve, majú bábatko, a sú opravdivo šťastní. Keby si Nezábudka bola trochu bližšie ukázala by som Ti ich na fotkách. A čo sa týka toho veštenia, napíšem Ti trochu neskôr, ja sa tiež na to spýtam. Je to zaujímavá otázka. No a dozajtra to nestihnem, lebo opať odchádzam na duchovný tábor s deťmi. Ozaj, Nezábudka, nemáš záujem o duchovnú obnovu? Máme v dvoch termínoch 16. – 18 rokov: 20. – 23.8. , nad 19. rokov: 24. – 27.8. ? Obidve sa konajú v Zlatovciach pri Trenčíne. Sú tam dobrí mladí, i dobrí kňazi. Takže moje zaľúené dievčatko zatiaľ toľko, teším sa na ďalší mail. S. Beáta.
13