Zem&Vek Apríl 2017

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK APRÍL 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

​ANTISOCIÁLNY ŠTÁT​ • ​Ú TOK NA DVOJKRÍŽ • ​​PÄŤ SCENÁROV STAVU ÚNIE DO ROKU 2025​ •P ​ OCHYBNÉ INVESTÍCIE AMERICKEJ ARMÁDY NA SLOVENSKU​ •A ​ NNA STRUNECKÁ: JEDY OKOLO NÁS PRIBÚDAJÚ ​• S​ NUFF – FILMY OBSAHUJÚCE SADISTICKÚ VRAŽDU​

Svetoznámy Svetoznámy protagonista protagonista islandskej islandskej revolúcie revolúcie.

Hörður Hörður Torfason Torfason

Macaco Macaco Tamerice Tamerice

Prezidentka Prezidentka GEN-Europe GEN-Europe (Global (Global Ecovillage Ecovillage Network) Network).

Yisroel Yisroel Dovid Dovid Weiss Weiss

Oskar Oskar Rózsa Rózsa

Onkológ Onkológ a vedecký a vedecký pracovník pracovník Ústavu Ústavu experimentálnej experimentálnej Rímsko­ Rímsko­ onkológie onkológie SAV SAV katolícky katolícky kňaz kňaz. a Onkologického a Onkologického ústavu ústavu MUDr. MUDr. Ján Ján sv. Alžbety sv. Alžbety v Bratislave.

Marián Marián Kuffa Kuffa Lakota, Lakota, CSc. CSc. v Bratislave

Český Český lekár, lekár, terapeut terapeut a odborník a odborník nana psychosomatiku psychosomatiku.

Predstaviteľ Predstaviteľ uvedomelého uvedomelého hip-hopu, hip-hopu, textár textár a cestovateľ a cestovateľ.

Suvereno Suvereno

Jozef Jozef Ráž Ráž

Ekologický Ekologický roľník, roľník, vynálezca vynálezca systému systému Agrokruh Agrokruh a víťaz a víťaz ocenenia ocenenia

Ing. Ing. Michal Michal Kravčík Kravčík CSc. CSc.

Husľový Husľový virtuóz virtuóz a vysokoškolský a vysokoškolský pedagóg pedagóg.

Spevák Spevák skupiny skupiny Zóna A Zóna A Prof.

Prof.

Peter Peter Michalica, Michalica, ArtD. ArtD.

Prezident Prezident Slovenskej Slovenskej Lekárskej Lekárskej únie únie špecialistov špecialistov.

Ing. Ing.Mnislav Mnislav Zelený Zelený

Predstaviteľ Predstaviteľ uvedomelého uvedomelého hip-hopu hip-hopu.

Ekcelent Ekcelent

Bývalý Bývalý minister životného minister životného prostredia prostredia a slovenský a slovenský Pedagogička, Pedagogička, veľvyslanec veľvyslanec bádateľka, bádateľka, vo Švajčiarsku, vo Šviajčiarsku. publicistka publicistka zakladateľ Zakladateľ modernej modernej a spisovateľka a spisovateľka. slovenskej Prof.

Prof.

RNDr. RNDr. Anna Anna Prof.

Prof.

Ing. Ing. Juraj Juraj slovenskej pedológie pedológie Strunecká, Strunecká, DrSc. DrSc. Hraško, Hraško, DrSc. DrSc. (vedy (vedy o pôde) o pôde).

Dlhoročný Dlhoročný člen člen PEN PEN International, International, celosvetovej celosvetovej spisovateľskej spisovateľskej organizácie organizácie brániacej brániacej univerálne RNDr. RNDr. Gustáv Gustáv univerálne ľudské ľudské právo právo nana Murín, Murín, CSc. CSc. slobodu slobodu slova slova.

Ing. Ing. Filip Filip Rázga, Rázga, PhD. PhD.

Herečka Herečka a spisovateľka a spisovateľka.

Milka Milka Zimková Zimková

Ing. Ing. Ján Ján Šlinský Šlinský PROMETHEUS 2014 PROMETHEUS 2014.

Peter Peter (Koňýk) (Koňýk) Schredl Schredl

EvaEva Kristínová Kristová

Hudobník Hudobník a producent a producent.

Športový Športový redaktor redaktor.

Slovenský Slovenský hudobník hudobník a spevák a spevák,

MUDr. MUDr. Andrej Andrej Janco Janco

Adela Adela Banášová Banášová

Karol Karol Polák Polák

Newyorský Newyorský rabín rabín.

MUDr. MUDr. Jan Jan Hnízdil Hnízdil

Prof.

Prof.

Ing, Ing, Peter Peter Staněk, Staněk, CSs. CSs.

Herečka, Herečka, bývalá bývalá členka členka Činohry Činohry Slovenského Slovenského národného národného divadla divadla.

Moderátorka, moderátorka, držiteľka držiteľka ocenenia ocenenia Absolútny Absolútny OTO OTO.

Ekonóm Ekonóm a prognostik a prognostik Ekonomického Ekonomického ústavu ústavu SAV SAV.

Marek Marek Baláž Baláž

Vedecký Vedecký pracovník pracovník Ústavu Ústavu polymérov polymérov SAV SAV.

Vodohospodár, Vodohospodár, predseda predseda združenia združenia Ľudia Ľudia a voda a voda.

Verejný Verejný hovorca hovorca a autor a autor svetoznámych svetoznámych bestsellerov bestsellerov.

David David Icke Icke

Bývalý Bývalý poradca poradca splnomocenca splnomocenca vlády vlády pre pre rómske rómske záležitosti, záležitosti, rómsky rómsky aktivista aktivista.

Bývalý riaditeľ federálneho Vysokoškolský Ústredného pedagóg, ústavu správca pobočky národoho­ poradnes­ podárskeho, antropologickej Ing. Jiří Bc. Jiří vysokoškolský biotypológie.

Mihola, Mihola, CSc. CSc. pedagóg

SÚ TO VŠAK VAŠE 2 PERCENTÁ, KTORÉ NÁM V TOM POMÔŽU VYTRVAŤ.

Spevák Spevák a herec a herec.

Ibrahim Ibrahim Maiga Maiga

Etnológ, Etnológ, kultúrny kultúrny antropológ antropológ a spisovateľ a spisovateľ.

UŽ 5. ROČNÍK, V 48 ČÍSLACH A DOVEDNA NA 6404 STRANÁCH UDRŽUJEME PRÁVO NÁS VŠETKÝCH VEREJNE PREJAVOVAŤ SVOJ NÁZOR. KAŽDÝ MESIAC NÁS V TOM PODPORUJÚ AJ ZEM&VEK POZITÍVNI ĽUDIA.

Doc. Doc. Mgr. Mgr. Art. Juraj Art. Juraj Sarvaš Sarvaš

Herec, Herec, scenárista, scenárista, režisér režisér a vysokoškolský a vysokoškolský pedagóg pedagóg.

Akademický Akademický maliar maliar.

Akad.mal.

Akad.mal.

Frank Frank Jalšovský Jalšovský

Zamestnanci, ktorým robí ročné zúčtovanie dane ich zamestnávateľ, môžu poukázať 2 % z daní až do 30. 4. 2017 prostredníctvom vyhlásenia a potvrdenia o zaplatení dane od zamestnávateľa odoslaného na príslušný daňový úrad podľa miesta bydliska.

Obchodné meno: SOFIAN Publishing IČO: 42264146 Právna forma: občianske združenie Sídlo: Vajnorská 94, 831 04 Bratislava Podrobnejšie informácie o lehotách a postupe, ako poskytnúť 2 % z vašich daní, nájdete aj na www.zemavek.sk/2percenta. Ďakujeme

ZEM VEK

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > APRÍL 2017

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

vyhlasuje tretí ročník slávnostného udeľovania ocenení DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

ÚTOK NA DVOJKRÍŽ / 6

V starogréckej mytológii sa jediný z olympských bohov – Prometheus, obetoval pre dobro človeka. Dnes, v bohorovnej spoločnosti úpadku, uctievania hyperkonzumu, mediálnych lží, manipulácií a kontroly myslenia, sa boj jednotlivca v prospech ostatných stáva výnimočnou uda­losťou. Životné príbehy statočných ľudí sú však žiarivou inšpiráciou pre ďalších, ktorí budú udržiavať pochodeň ideálov dobra a spravodlivosti. A práve takýchto ľudí by sme mali podporovať.

OSOBNOSTI NOMINOVANÉ NA CENU PROMETHEUS ZA ROK 2016 MILAN S. ĎURICA

Slovenský historik. Študoval v Turíne, Ženeve, Leuvene a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Profesor teológie v Abano Terme, profesor politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín, prednášajúci na Univerzite v Padove, predseda Slovenského ústavu v Ríme, spoluautor viacerých svetových encyklopédií, sústavne potieraný mainstreamovými historikmi, nedávno dokonca navštívený „protiteroristickou jednotkou“.

JÚLIUS BINDER

Projektant a bývalý poslanec NR SR, staviteľ Vodného diela Gabčíkovo, ENO a elektrárne na Váhu. Napriek váhavému prístupu vlády odvážne prevzal zodpovednosť za prehradenie Dunaja. Spoluzakladateľ Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene, ktorá výrazne prispela k emancipácii druhého slovenského štátu (od roku 1993). V roku 1995 bol v Madride ocenený za odbornú a spoločenskú angažovanosť Európskou cenou za kvalitu.

MARTIN LACKO

Historik, ktorý sa dvadsať rokov systematicky zaoberá slovenskými dejinami 20. storočia.

Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a vedecký pracovník Ústavu pamäti národa. Vo svojich dielach sa koncentruje na rozporuplne vnímané témy, predovšetkým na obdobie druhej svetovej vojny a prvého Slovenského štátu (1939 – 1945). Pre svoje principiálne občianske postoje prišiel o prácu a je obeťou tých najnevyberanejších útokov médií.

Túto cenu chceme udeliť spoločne s Vami, vážení čitatelia.

Preto každý z Vás môže hlasovať za jednu z nominovaných ­osobností na internetovej stránke www.zemavek.sk/prometheus alebo svoj hlas zaslať na e-mailovú adresu zemavek@zemavek.sk, prípadne poštou na Sofian, s. r. o., Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava do 15. apríla 2017.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

IRÁNSKE ŠACHY / 8 ZO SVETA / 9 POCHYBNÉ INVESTÍCIE AMERICKEJ ARMÁDY NA SLOVENSKU / 12 Z DOMOVA / 12 EUROKRACIA ROZOHRALA HRU O ČAS / 14 TRUMP ČELÍ NÁTLAKU NEOKONZERVATÍVCOV / 18 POKOJNÝ BOJOVNÍK / 20 DONBAS MÁ K MIERU STÁLE ĎALEKO / 26 PRVÝ ROK TRETEJ FICOVEJ VLÁDY / 28

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

JE ŠÍRITEĽOM „SUPERDOLÁROV“ SEVERNÁ KÓREA, ALEBO CIA? / 30

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

BILL GATES / 33

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 34

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 36 DEMONTÁŽ SOCIÁLNEHO ŠTÁTU NABERÁ OBRÁTKY / 38 KDE JE NAJVIAC DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH / 42 SLOVENSKÉ MZDY ZAOSTÁVAJÚ / 44 KOĽKO SME SI MOHLI KÚPIŤ VTEDY A DNES / 46 ĽUDIA NA DNE / 47 LEN ABY SA CHUDOBNÍ Z CHUDOBY NEVYHRABALI / 50 REAKCIE Z MINISTERSTVA / 52 NARASTANIE BEZNÁDEJE NEVEŠTÍ DOBRÚ BUDÚCNOSŤ / 56 JEDINE ELITA JE SCHOPNÁ HÁJIŤ SVOJE ZÁUJMY / 60

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

ZÁCHRANKYŇA DETÍ ZNEUŽÍVANÝCH SATANISTAMI / 98

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 64

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

SNUFF – FILMY OBSAHUJÚCE SADISTICKÚ VRAŽDU / 86

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

JEDY OKOLO NÁS PRIBÚDAJÚ, NO BIZNIS SA SNAŽÍ UMLČAŤ PRAVDU / 72

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

HAVRAN, ŠIMEČKA, DOBŠINSKÝ: ARGUMENTAČNÉ FIASKO / 82

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

VERTIKÁLNO-PERSONALISTICKÝ POLITICKÝ SYSTÉM / 108

MYSTICKÉ MIESTA

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAČIATKY ANTICKÝCH CIVILIZÁCIÍ / 90

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

PETR PAVEL / 94

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 117 NEPRIRODZENÉ OPAĽOVANIE / 118 RIZIKOVÉ RIEŠENIA MENŠTRUAČNÝCH BOLESTÍ / 119

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

COPÁN – HONDURAS / 100

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

AKO OBNOVIŤ STRATENÚ REČ / 104 CESTA K UMELÉMU MOZGU / 106

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

ZAKLÍNAČ OGMIOS / 122 EPONINO ŽRIEBÄ / 123

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

MALÝ SPRIEVODCA VITAMÍNMI A MINERÁLMI / 112 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 115 MANNA / 116

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 127, FILMY / 128 HUDBA / 129, HRY / 130 BRECHT VANDENBROUCKE / 131

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ NA DISPEČINGU PRAŽSKÉHO METRA / 120

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

DUŠAN FISCHER / 140

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

POLITICKÉ ZEMETRASENIA / 142

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

VIĽECEL GAGARIN / 124

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ROSWELL 1947 / 136

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

MÝTOMÁNIA SLEDOSLAVA V PRIAMOM PRENOSE / 143

5

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

ÚTOK NA DVOJKRÍŽ VLASTENECTVO JE... KEĎ SI TRÁPNY. ZA NÁROD? ANI ZA BOHA! NIE SME ŽIADEN NÁROD! TIETO SLOGANY S JEDNOTNÝM VIZUÁLNYM ŠTÝLOM SPOLU S PREČIARKNUTÝM DVOJKRÍŽOM SA V TÝCHTO ČASOCH OPOVRŽLIVO VYSMIEVAJÚ DO TVÁRE VŠETKÝM, KTORÝCH DOMOVINU BRÁNILI A BUDOVALI ŠTÚROVCI, NÁRODOVCI, ANTIFAŠISTI V POVSTANÍ, AKO AJ VŠETCI STATOČNÍ OTCOVIA A SYNOVIA VLASTI. 6

V

šetko ide podľa scenára, ktorý je už pre Slovensko napísaný dávno. Hlavnú dramaturgiu majú pod palcom niektoré exponované mimovládne organizácie napojené na financovanie, ktoré nie je pod žiadnou kontrolou štátu.

V tomto kontexte sa produkujú kauzy spolu s filmami ako tendenčný Únos, hanobiaci štátny symbol už vo svojom vizuálnom stvárnení. „Nechcela som nakrútiť rekonštrukciu udalostí,“ vraví o filme samotná režisérka, no prezident Kiska na jej fikciu účelovo a pateticky reaguje: „Najsmutnejšie na tom je, že ten film sa zakladá na pravde!“ Dostal sa teda Kiska bez bezpečnostnej previerky k utajeným vyšetrovacím spisom, keď na rozdiel od režisérky filmu tvrdí, že ide o pravdu? Ak áno, ako je možné, že nekoná? Ak nie, ako je možné, že takto hrubo zavádza verejnosť? Cieľom je vytvoriť „spoločenskú objednávku“, na základe ktorej budú politici konať. Nie je to inak ani v prípade aktivity VIA IURIS a slovenskej Amnesty International, úzko prepojených s nadáciou multimiliardára Georgea Sorosa – OSF. Amnesty International pozýva na aktivitu Dielňa bannerov a učenie sa skandovania.

Už samotný obsah – dielňa bannerov a učenie sa

skandovania – je ad jedna o úplnej bezprizornosti (Viete si predstaviť, že vás niekto učí skandovať?), a ad dva o jasných stopách murárskych tovarišov farebných prevratov už od čias krvavej francúzskej revolúcie. Preto organizátori vyzývajú: „Chceli by sme, aby naša demoška pôsobila čo najviac kreatívne a aby bola farebná. Na workshope budeme spoločne vyrábať transparenty a naučíme sa zopár sloganov na skandovanie. My prinesieme kartóny, textílie a farby, vy pozvite svojich kamošov a kamošky.“ Výsledok sa dostavil v podobe spomínaných sloganov a prečiarknutých dvojkrížov.

Spomínanú „demošku“ s touto symbolikou boli navštíviť a podporiť známe tváre: primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, „expert na sociálne siete“ Marián Jaslovský z mediálnej agentúry Mindshare, poslanec Martin Poliačik alebo Pavol Demeš z americkej agentúry German Marshall Fund ako expert na organizovanie farebných revolúcií aj za hranicami Slovenska. Je tu však jeden vážny problém. Útok na tento symbol nie je v žiadnom prípade útokom na „kotlebovcov“. Je to útok na slobodu náboženského vierovyznania, ktorého symbolom je už stáročia dvojkríž, útok na najvýznamnejší

prvok národnej a štátnej symboliky, ktoré má jedno z najvyšších vyznamenaní – práve Rad Bieleho dvojkríža. Symbolika rovnoramenného dvojkríža je pritom symbolikou siahajúcou do 13. storočia a v heraldickom období tvorí mnohé z erbov slovenských miest a obcí – najznámejšie v prípade Nitry. Dvojkríž sa k nám dostal z Byzancie, a to ešte pred príchodom Konštantína a Metoda – za čias Samovej ríše, ktorá mala podporu Byzancie.

Hanobenie dvojkríža je veľmi citlivá záležitosť, pretože týmto aktom sa nevyvoláva iba kritika slovenského štátu či Hlinkových gárd, ale zasahujú sa oveľa, oveľa komplexnejšie korene, súvislosti a väzby v rámci našej histórie a duchovných hodnôt. Z tohto uhla pohľadu je prečiarknutie dvojkríža spolu s heslami „Nie sme národ“ napĺňaním skutkovej podstaty trestného činu podľa Zákona č.

140/1961 Zb. trestných zákonov v znení neskorších predpisov Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 198). A teraz otázka: Kde bola a kde je Národná kriminálna agentúra NAKA, ktorá má potláčať prejavy intolerancie, náboženskej neznášanlivosti a extrémizmu? Či hanobenie národa a náboženského presvedčenia sa na Slovensko a kresťanskú symboliku nevzťahuje? Vzťahuje sa len na močenie na Korán, antisemitizmus a pálenie zástavy EÚ?

Spolu s týmto prúdom sa k stále masívnejším útokom na slovenskú štátnosť pridávajú aj ďalšie témy.

Nevyšetrené kauzy ako Váhostav či Bašternák nevyšli, a tak prichádza eso z rukáva – Mečiarove amnestie. Po právnej stránke ich ako nezrušiteľné uznal aj Európsky súd pre ľudské práva rešpektujúc našu Ústavu. Ešte v roku 2008 o tom písali dokonca v denníku SME: „Zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara, vďaka ktorým nemôže byť Ivan Lexa právoplatne odsúdený za únos, už asi nebude možné. A to ani vtedy, ak sa na tom zhodne 90 poslancov Národnej rady a prijmú ústavný zákon o ich zrušení. Vyplýva to z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Súd v rozsudku napísal, že „ich retroaktívne zrušenie nie je vo všeobecnosti prípustné, pretože sú uverejnené v Zbierke zákonov a ich zrušenie by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a princípom, ktorý zakazuje retroaktivitu v trestnom práve. To, že amnestie nie je možné už nijako zrušiť, si myslí aj zástupkyňa Slovenska pred súdom Marica Pirošíková.“ Ale aby sme si úplne rozumeli: vždy budeme pre-

sadzovať dôsledné vyšetrenie každého jedného zločinu. Matka zavraždeného Róberta Remiáša k zločinom vtedy a dnes veľmi trefne poznamenáva: „Kradne sa vo veľkom, nespolupracujú síce s mafiou, ale teraz to volajú oligarchia. Nepáchajú síce vraždy, ale vďaka tomu, ako ničia tento štát, ľudia páchajú samovraždy. Povedzte mi, aký je medzi nimi rozdiel?“(TASR) Amnestie sú už vo svojej podstate amorálne, pretože kryjú zločiny. Ako také ich však nemožno rušiť – toto je právny status nielen v rámci vnímania právnikov na Slovensku, ale aj v zahraničí. Amnestia je výkon právomoci daný ústavou. Dnes však za ich zrušenie najviac burcujú tí, ktorí boli od samého počiatku proti samostatnej slovenskej štátnosti. Alebo podobne ako Ján Budaj (s poradovým číslom 23214 a krycím menom Domovník) vedomými agentmi ŠtB. Rušením amnestií sa vytvára obrovský a nebezpečný precedens do budúcnosti – potom bude treba zrušiť nielen Kováčove amnestie, ktorými kryl v prvom rade seba, svojho syna a kauzu Technopol (tá poškodila Slovensko minimálne o 69 miliónov korún), ale aj Havlove amnestie z roku 1990, po ktorých vyčíňali desiatky zločincov a vrahov. Kto odškodní obete týchto amnestií? V tejto politickej hre, kde nebudú súdržní ani poslanci parlamentu, nejde o Ficovu hlavu – aspoň teda nie vo finále. Tu ide o čosi oveľa závažnejšie. Spisy k zločinom, ktoré má po tridsiatich rokoch prešetriť polícia neschopná vyšetriť aktuálne kauzy Bašternák a Váhostav, sa nápadne stenčili. Je veľmi sporné, čo sa napokon vyšetrí. Pointa je niekde inde. Ešte raz výrok k amnestiám od Európskeho súdu pre ľudské práva: „Ich zrušenie by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a princípom, ktorý zakazuje retroaktivitu v trestnom práve.“ Už viete, o čo sa tu hrá? Bezprecedentným vpádom do právneho statusu Slovenskej republiky, jej právnej integrity a práva slovenského národa na vlastné sebaurčenie sa otvára Pandorina skrinka s nedozernými následkami. Niečo podobné sme ako Československo zažili v roku 1938 v Mníchove.

V májovom čísle budú Dymové signály o zhubných dôsledkoch pôsobenia židov na Slovensku tak, ako to mimoriadne kriticky opisuje generácia štúrovcov a mnohých velikánov slovenskej literatúry.

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Peter Čalovka

IRÁNSKE ŠACHY

V

8

posledných rokoch sa Irán stal stredobodom horúcej pozornosti Spojených štátov a Izraela. Zavádzajú sa proti nemu sankcie, chvíľu sa hovorí, že ho USA napadnú – a chvíľu zasa, že nie. Raz Izrael hovorí, že si to s ním vybaví sám – a potom sa zasa tvári, že ho USA zradili, lebo sa s ním pomerili. Irán je ticho a ide ďalej svojou cestou. A do toho všetkého odrazu Rusko, aby nahnevalo rusofóbne Spojené štáty, predá Iránu „mierotvorné“ rakety S-300 a S-400. Pár rokov to na odstrašenie militaristických ambícií nepriateľov Perzie bude stačiť. Čo vlastne Irán chce? Potom, ako sa 16. februára Trump dohodol s Netanjahuom, že zaktivizujú svoj tlak na Irán, ktorý považujú za teroristickú krajinu číslo jedna, USA skončili pri myšlienke, že musia založiť čosi ako antiiránske NATO a jeho súčasťou musí byť Izrael. Či už je to kvôli hnutiu Hizballáh alebo kvôli tomu, že Trump nie je pôvodom moslim ako Obama, Iránu pravdepodobne neostane nič iné ako vstúpiť do strategického zväzku s Ruskom. Peržania Rusov potrebujú, ale zbrane nakupujú aj od Číny. Lietadlá radšej kúpia od Boeingu a plynovod povedú cez Sýriu, aby nahnevali Rusov a Gazprom, ktorý tak príde o 30 % svojich ziskov. Pokojne podrežú ceny energetických surovín, načo aj Čína prestane odoberať energetické zdroje z Ruska. Jedného dňa Irán pozve ruské letectvo k sebe a dovolí mu oficiálne používať svoju základňu, aby toto rozhodnutie na druhý deň zrušil. Život ukazuje, že iránskemu úradníkovi sa veriť nedá. A aby sa dalo veriť Iránu ako štátu, bude si to vyžadovať dlhodobú prácu s ľuďmi podobne ako v Sýrii.

Ak zabŕdneme do metafyziky, možno dáme za pravdu prorokovi Ezechielovi zo Starého zákona, ktorý tvrdí, že Perzia príde zo severu a spolu s inými národmi zhromaždí v doline Megida armádu. Iné meno pre Megido je Armagedon...

Irán začal svoje diplomatické „tance“ už dávnejšie a ide na Rusov okľukou. Pozval si Arménov a podpísal memorandum, v ktorom sa

hovorí o nedopustiteľnosti použitia sily pri riešení otázky Náhorného Karabachu – vleklého a zmrazeného konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Hovorilo sa o spolupráci v zákazkách pre obranný priemysel na oboch stranách, vrátane bezpilotných lietadiel, čo je najväčší iránsky bolehlav vo vzťahu k Izraelu.

Najväčším dodávateľom moderných zbraní pre Arménsko je Rusko, čo otvára nepriame možnosti aj pre Irán. Američania zaviedli obchodné sankcie proti Rusku, a keď ich potrebovali obísť, používali na nákup ruských technológií štáty východnej Európy. Irán sonduje podobnú cestu cez Arménsko. V záverečnom komuniké sú vážne tvrdenia o perspektívach vojenskej spolupráce oboch krajín.

S nástupom Trumpa riziko konfliktu s Iránom za účasti USA podstatne vzrástlo a jediným významným brzdiacim faktorom, ktorý môže toto napätie zmierňovať, je strategické spojenie Iránu s Ruskom. Pre Irán je to jediná civilizovaná cesta, ako uchovať tento konflikt v „studenej fáze“.

Irán a ním podporované hnutie Hizballáh bojujú proti Islamskému štátu v Sýrii. Rusko po ukončení vojny nebude schopné samo niesť bremeno zabezpečovania povojnovej situácie v tejto krajine, čo nezvládne ani sám sýrsky národ – nemá na to zdroje. Ak sa z krajiny stiahne Irán a Hizballáh, ihneď vznikne vysoké riziko obnovenia konfliktu.

Existuje názor, že keď Izrael v roku 1967 napadol Egypt a Sýriu, čím spustil šesťdňovú vojnu, urobil tak preto, aby mohol obsadiť Golanské výšiny. Ide o strategicky významné územie s úrodnou pôdou, bohatými vodnými zdrojmi, a dokonca (ako sa ukázalo v poslednej dobe) aj s uhľovodíkmi. Posledný objav iba umocnil apetít Izraela a krajina uvažuje nad finálnym anektovaním tohto územia. Je preň nevýhodné, aby nad týmto teritóriom obnovila svoju suverenitu Sýria.

WIKILEAKS ODHAĽUJÚ ĎALŠIE NÁSTROJE SÚČASNEJ TOTALITY

Investigatívny spravodajský portál WikiLeaks zverejnil prvú sériu z novej várky tisícok dokumentov, ktoré zrejme pochádzajú zo serverov Centra pre kybernetické spravodajstvo americkej Ústrednej

spravodajskej služby CIA. Ilustrujú ďalšie praktiky systému totálnej informačnej kontroly, tentoraz pomocou širokého spektra nástrojov, ktorá používa – a zneužíva – CIA. Početné hackerské skupiny v službách štátu dostávajú diplomatické krytie a pre svoju nekalú činnosť v Európe, Afrike a na Blízkom východe používajú komplex budov amerického konzulátu vo Frankfurte nad Mohanom.

Globálny kartel médií hlavného prúdu pripisoval v posledných mesiacoch vedenie hackerských útokov na ciele v Európe a v USA Rusku a jeho tajným službám. Bublina nakoniec spľasla, pretože chýbali dôkazy. Navyše na scénu prichádzajú WikiLeaks s dokumentmi, ktoré pomáhajú otvárať oči. Odkrývajú okrem iného niektoré triky CIA namierené proti Rusku a viaceré tlačové agentúry začínajú o nich otvorene písať.

Slovenská tlačová kancelária TASR citovala toto kľúčové konštatovanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova: „Kým Moskvu obviňujú z toho, že zanechala svoje „odtlačky“ po hackerskom útoku na Spojené štáty, dokumenty zverejnené stránkou WikiLeaks ukázali, že CIA sa vie k takýmto „odtlačkom“ dostať, a potom ich zneužiť.“ CIA vyvinula a globálne nasadila softvérové nástroje (rôzne formy vírusov a malwarov) na tajné ovládanie operačných systémov prakticky všetkých druhov spotrebnej elektroniky – od osobných počítačov cez smartfóny až po smart televízory. Zbierajú údaje i vtedy, keď sú tieto prístroje vypnuté; cez vstavaný mikrofón hlasy v miestnosti a cez šošovku fotoaparátu aj obraz.

Pri zapnutom chode a napojení na internet odosielajú nazhromaždené údaje do zberných databánk (jedna z takých je v spomínanom Frankfurte) a sú priamo zvonku kontrolovateľné.

AKO VYRADIŤ BRAZÍLIU

Otázky, s ktorými sa musí slabnúca superveľmoc spoza Atlantiku na globálnej scéne neustále vyrovnávať, sa nevzťahujú iba na očividných rivalov, akými sú Rusko, Čína alebo India. Ambíciám USA ostať i v 21. storočí globálnym hegemónom stojí v ceste rastový potenciál ekonomík viacerých krajín. Jednou z nich je juhoamerický obor Brazília. V roku 1964 jej Washington nasadil kazajku vojenským prevratom. Keď po troch desaťročiach popustil opraty a dal vystriedať vojenskú juntu civilným režimom, nachýlilo sa kyvadlo opäť doľava. Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová (2011 – 2016) preorientovala Brazíliu na sebavedomú mocnosť hlásiacu sa k spoločnému úsiliu viacerých vplyvných krajín o premenu sveta z jednopolárneho – a dirigovaného z Washingtonu – na multipolárny.

Pre amerických neokonzervatívcov bol „úlet“ Brazílie neprijateľný a nebezpečný. Washington tak siahol po osvedčenej metóde výmeny režimu intrigami zvnútra. Bolo pomerne jednoduché rozpútať proti prezidentke mediálnu kampaň, farebnú revolúciu a pripísať jej zodpovednosť za skorumpovanosť štátneho aparátu v takej závažnej miere, že ju Senát vlani v dôsledku kontroverzných súdnych procedúr mohol na pol roka suspendovať, a následne odvolať z prezidentského úradu. Koncom augusta ju nahradil viceprezident Michel Temer. Medzi jeho základné úlohy patrí doviesť tichú kontrarevolúciu do úspešného konca.

Na tomto pozadí treba vnímať čerstvé oznámenia brazílskeho ministerstva obrany, že vojnové námorníctvo do troch rokov vyradí z prevádzky lietadlovú loď Sao Paolo. Jedinú, ktorú má. A to bez náhrady. Na západnej pologuli ostane iba jedna veľmoc disponujúca plavidlami tejto kategórie: USA. Susedná Kanada sa vzdala svojich v roku 1970 a bankrotujúca Argentína v roku 1990.

Brazília si ju kúpila pred sedemnástimi rokmi od Francúzska, ktoré ju vtedy po 37 rokoch služby vyraďovalo. Postupne na nej prakticky všetko zmodernizovala. Ešte koncom septembra 2016

9

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ministerstvo obrany potvrdilo projekt rekonštrukcie pohonu lode a opravy alebo výmeny palubných katapultov. Potom však už režim nového proamerického prezidenta Michela Temera začal úradovať spôsobom poslušného lokaja. Jeho pán nestrpí na svojom zadnom dvore konkurenta.

SILNÉ BRITSKÉ REČI

Ruská vojenská kampaň v Sýrii, ktorá mala popri eliminácii najväčšieho epicentra svetového terorizmu za cieľ aj návrat Kremľa do geopolitického priestoru ohraničeného východným Stredozemím a Blízkym východom, prináša očakávané ovocie. Washington, aj keď liknavo a neochotne, prestáva upierať Moskve jej právo na opätovné rozšírenie zóny vplyvu. Tá však na sýrskych vavrínoch nezaspala a začala medzitým upevňovať svoje vzťahy s ďalšou ťažko skúšanou krajinou tohto regiónu – Líbyou.

A práve toto sa stáva tŕňom v oku britského ministra obrany Michaela Fallona. Podľa neho Moskva

10

týmto spôsobom skúša odolnosť a spojenectvo Západu. „Nechceme, aby do Líbye strkal medveď svoje laby,“ dal sa počuť na 49. mníchovskej bezpečnostnej konferencii 1. – 3. 2. „Nemyslím si, že v ich ZOO vyrástlo zviera, ktoré by mohlo rozkazovať medveďovi,“ nadviazal na zvierací slovník sira Michaela jeho ruský kolega Sergej Šojgu. Zdá sa, že mal na to pádny dôvod. Fallon už totiž koncom novembra 2016 vyzýval nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa „vrátil späť na cestu konfrontácie s Ruskom“. Upadajúca exkoloniálna mocnosť však nie je v metropole na Temži jediná, kto sa bojí o udržanie moci. Výročná správa, ktorú zverejnil 14. 2. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) so sídlom v Londýne, prináša ďalší propagandistický stereotyp z typicky britskej dielne: rastúca vojenská aktivita Číny a Ruska,

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ktorá predstavuje čoraz väčšiu hrozbu pre západné mocnosti, si vyžaduje ráznu reakciu zo strany NATO. Analytici, ktorých totožnosť ostala pre istotu anonymná, zaznamenali „reálne a významné“ zvýšenie vojenských aktivít Číny na mori i vo vzduchu, ako aj čoraz sofistikovanejšie zbraňové systémy vrátane raketových síl. Samotné Rusko, ktoré podľa nich kladie veľký dôraz na predvádzanie svojej vojenskej sily, pritom neváha pripomínať svoj rozsiahly jadrový arzenál. Londýn, ktorý tak rád rozpráva o nezastupiteľnej úlohe NATO v súčasnej bezpečnostnej architektúre, autori správy paradoxne napomínajú, že si svoj záväzok voči paktu vynaložiť v roku 2016 na obranu najmenej 2 % zo svojho HDP nesplnil.

EÚ VYDIERA SRBSKO

Srbský prezident Tomislav Nikolić uviedol, že počas jednej z minulých návštev komisára pre regionálnu politiku a rozšírenie EÚ Johannesa Hahna mu povedal, že ak sa Srbsko chce stať členom EÚ, musí splniť dve podmienky: uznať nezávislosť Kosova a zaviesť sankcie voči Rusku. Nikolić doslova povedal: „Pán Hahn mi povedal, že nebudeme môcť pokročiť ďalej, ak nepodpíšeme záväznú susedskú dohodu s Kosovom a Metochiou, čo je uznaním nezávislosti Kosova. Rovnako povedal, že bez spoločnej zahraničnej politiky nebude možné, aby sme sa stali členom EÚ.“ Ako teda vidno, v súčasnosti už nie je hlavnou podmienkou vstupu do EÚ splnenie ekonomických, hospodárskych, legislatívnych či bezpečnostných ukazovateľov, ale hlavne splnenie kritérií politických.

MAĎARSKO ZAČALO STAVAŤ DRUHÚ LÍNIU PLOTA

Ako informoval hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács, na južných hraniciach so Srbskom sa začína stavať druhá línia plota. Agentúra Reuters podotýka, že takýto krok môže zvýšiť kritiku niektorých partnerov Európskej únie. No vláda premiéra Viktora Orbána sa domnieva, že migrácia je jednou z najväčších hrozieb pre status quo v EÚ.

Konštrukcia z ostnatého drôtu je už na svojom mieste od roku 2015, keď bolo Maďarsko nútené postaviť ju kvôli prílevu migrantov. Podľa hovorcu by druhá bariéra mala efektívnejšie zadržiavať

prisťahovalcov a skúmať ich žiadosti o azyl. Pohraničné hliadky totiž naďalej monitorujú stovky ilegálnych hraničných vstupov za deň a vracajú späť desiatky prisťahovalcov, ktorým sa podarí prejsť.

Stĺpiky pre druhú hraničnú bariéru stoja už v blízkosti hraničnej stanice Kelebia a potrebný materiál bol odoslaný aj na iné pohraničné miesta.

Vedúci Orbánovej vládnej kancelárie János Lazar povedal, že vláda na to vyčlenila 38 miliárd forintov (v prepočte okolo 130 miliónov dolárov). „Maďarsko bolo medzi prvými, kto si ctil pravidlá EÚ o ochrane schengenských hraníc: zastavovať, registrovať a oddeľovať utečencov od ekonomických migrantov,” dodáva vo vyhlásení maďarská vláda. Druhý hraničný plot bude zatiaľ iba na hranici so Srbskom.

treba riešiť na úrovni Únie, a nie členských štátov, no vykrúcal sa z vývodu, že nastal vhodný čas na vytvorenie federálnej únie. Namiesto federálnej únie by sa tento bývalý novinár nateraz uspokojil s „úniou štátov s rozšírenými právomocami“.

LE PENOVEJ SA BOJA UŽ AJ V EURÓPSKEJ KOMISII

Veľké obavy z víťazstva predsedníčky francúzskeho Národného frontu a kandidátky na nového francúzskeho prezidenta Marine Le Penovej nemá už

NANUCOVANIE EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTNEHO MONŠTRA

Predsedovia dolných komôr parlamentov Nemecka, Talianska, Francúzska a Luxemburska v otvorenom liste vyzvali na pretvorenie Európskej únie na federálnu úniu. V taliančine unione federale, t. j. úniu, v ktorej klesnú zvrchované krajiny na úroveň národných subjektov nadnárodnej federácie.

Kľúčové pasáže listu publikoval v angličtine portál Zerohedge.com. Už i v prvej z nich pôsobia signatári ako stredovekí felčiari používajúci tú istú medicínu na všetky choroby. Súčasní eurozväzácki vševedovia presadzujú nahradenie fixnej idey čoraz užšej integrácie, ktorú v členských štátoch nechcú, tou istou fixnou ideou čoraz užšej integrácie: „Sme presvedčení, že tvárou v tvár kríze potrebujeme viac Európy...“ Vyvrcholenie neústupného nanucovania eurocentralizmu autormi listu priniesol predposledný odstavec: „Teraz nastáva okamih, aby sme sa pohli k užšej politickej integrácii – k federálnej únii štátov vybavenej širokými právomocami.“ Zaslepenosť štyroch vysokopostavených legislatívcov neostala bez odozvy v ich domácich krajinách. Vyvolala takú vlnu rozhorčenia, že deň po zverejnení otvoreného listu v Taliansku sa šéf luxemburskej poslaneckej komory Mars Di Bartolomeo pokúšal dištancovať od volania po federálnej únii. Na luxemburskom portáli Wort.lu sa síce stotožnil s argumentmi uvádzanými v liste, že migračnú krízu, terorizmus a klimatické zmeny

len súčasný francúzsky establishment, ale aj väčšina európskych politikov a byrokratov. A dávajú to aj patrične najavo.

Nedávno sa k veľkej popularite a reálnej možnosti víťazstva Le Penovej vyjadril súčasný francúzsky prezident socialista Hollande, keď povedal: „Krajná pravica si v prieskumoch za posledných 30 rokov nikdy neviedla tak dobre ako dnes. Ale Francúzsko sa nevzdá! Francúzsko si je vedomé toho, že hlasovanie v dňoch 23. apríla a 7. mája nielenže predurčí osud našej krajiny, ale i budúcnosť samotného európskeho projektu...“ Potom sa pre nemecký týždenník Die Zeit k Le Penovej vyjadril aj eurokomisár pre hospodárske a finančné otázky Pierre Moscovici, ktorý uviedol: „Európska komisia nemá pre prípad víťazstva predsedníčky Národného frontu Marine Le Penovej v prezidentských voľbách vo Francúzsku pripravený žiadny plán B! Politike sa venujem mnoho rokov a moje politické skúsenosti mi hovoria, že nejde pripravovať plán B. Keď tak robíte, znamená to, že neveríte v plán A. Náš plán A spočíva v tom, že Le Penová prehrá.

A dúfam, že prehrá na plnej čiare. Bolo by to dôležité znamenie, že sa jej Francúzov nepodarilo oklamať. Víťazstvo Le Penovej by bolo koncom Európy akú sme poznali.“ (ps, jup, hs, mab)

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

SaS DEMENTUJE PODPORU SLOVEXITU

POCHYBNÉ INVESTÍCIE AMERICKEJ ARMÁDY NA SLOVENSKU

V

12

ládna stránka Federal Bussines Opportunities zverejnila zákazku americkej armády za päť miliónov dolárov, ktorá sa má zrealizovať na Slovensku. Napriek tomu, že v predmete zákazky sa píše o „plánovaní a projektovaní vojenských zariadení na Slovensku“, naše Ministerstvo obrany tvrdí, že Američania nejdú budovať žiadny nový objekt, len na základe „neformálnych rokovaní“ zafinancujú rekonštrukciu letiska Kuchyňa.

Zákazka je financovaná z projektu The Europe Reassurance Initiative – fondu, ktorým chcel prezident Obama po udalostiach na Kryme a juhovýchode Ukrajiny posilniť vojenskú prítomnosť USA v regióne strednej a východnej Európy. ERI mal byť pôvodne jednoročný projekt s rozpočtom jednej miliardy dolárov, avšak funguje dodnes, pričom jeho rozpočet na rok 2017 stúpol na 3,4 miliardy dolárov.

Aj keď rezort obrany ubezpečuje verejnosť, že žiadna nová základňa tu nevzniká, dostupné informácie a vyjadrenia vyvolávajú niekoľko otázok. Americká vláda vypísala verejné obstarávanie s presne určenými požiadavkami, pravidlami, sumami a termínmi. V tomto prípade môžu byť odpovede iba dve – rokovania vôbec nie sú len v neformálnej rovine, ale v štádiu, keď americká strana počíta s projektom ako s hotovou vecou. V tom prípade slovenské Ministerstvo obrany zavádza verejnosť. Alebo je tu druhá možnosť – rokovania sú síce neformálne, no americká strana nepripúšťa inú alternatívu ako súhlas Slovenska a vypíše verejné obstarávanie ešte pred oficiálnym a definitívnym stanoviskom SR. V tom prípade však nemôže byť ani reči o tom, že rokovania vedú dvaja rovnocenní partneri. Ďalšia pochybnosť: Prečo by Spojené štáty nezištne investovali šesťciferné sumy do „rozvoja infraštruktúry“ v európskych krajinách v čase, keď dlhodobo tlačia na členské krajiny NATO, aby zvyšovali výdavky na zbrojenie na úroveň 2 % HDP?

A opäť Rusi! Noviny Izvestija odvolávajúce sa na petíciu za referendum o odchode Slovenska z Únie, ktorú organizuje Kotlebova ĽSNS, rozšírili informáciu, že najsilnejšia opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) ho podporuje. Bez vetra sa síce ani lístok na strome nepohne, no tentoraz má ísť o medializovanú lož, voči ktorej sa SaS dôrazne ohradzuje. „SaS nikdy nebola a nie je za vystúpenie SR z EÚ a predseda Richard Sulík sa

„odstrašovania“ v Pobaltí rezonuje nielen vo verejnosti, ktorej sa nepriateľské správanie slovenskej generality nepáči, ale i v mediálnom prostredí, kde sa vynára ako predžutý návod na jeho správne pochopenie. A tak v čase, keď sa u nás čoraz ráz-

orgánu ÚV KSS. „Dnes už nemožno byť iba súčasťou mlčiacej väčšiny, ktorá nesúhlasí s extrémizmom a fašizmom, je potrebné tento postoj jasne a nahlas vyjadriť,“ znela desaťročiami vydratá novinárska šablóna na výrobu konformných perexov.

Pritom nebolo jasné, kto a čo ležalo demonštrantom v žalúdku najviac. Či extrémizmus a fašizmus ako taký, alebo opovážlivosť a trúfalosť, s akými nezávisle mysliaci ľudia narúšajú neomylnosť ich obsahovo rigidných dogiem.

KOMU PREKÁŽA SLOBODNÁ DISKUSIA?

proti tomuto kroku osobne niekoľkokrát vyjadril,“ uviedli vo svojom dementi liberáli a ubezpečili, že kritika byrokracie, centralizácie a slabej akcieschopnosti EÚ v bezpečnostných otázkach nemá so silami, ktoré sa dožadujú slovexitu, nič spoločné. Pravdou však je, že názory šéfa SaS a jeho spolustraníkov na Lisabonskú zmluvu, grécky dlh, migračnú krízu, brexit či vojenské intervencie USA sa často diametrálne rozchádzajú. Hoci tézu, že by bolo lepšie dať EÚ zbohom, Sulík nikdy nevyslovil, spôsobom argumentácie vždy nepriamo naznačoval, že by na zotrvaní SR v členskom stave za každú cenu netrval.

nejšie zakročuje proti extrémizmu (zatiaľ iba v podobe zastrašovania slobodne mysliacich), prekvitá tento jav bez povšimnutia v mimovládnych organizáciách a v silových rezortoch, ktoré Slovákov pripravujú na trestnú výpravu s cieľom vyprovokovať vojnu. Keď však vypukne, hra na vojačikov a bezpečnostných analytikov sa skončí.

VRAJ ANTIFAŠISTI A ANTIEXTRÉMISTI...

Transparenty s nápismi Spolu proti fašizmu či Nacionalizmus nefunguje odrážali mienku asi tisícového davu, ktorý sa 11. 3. zoskupil na bratislavskom Námestí SNP. Účastníci akcie, ktorá bola súčasťou série podujatí Antifašistická mobilizácia zorganizovaných iniciatívou Bratislava bez náckov, sa následne vydali na pochod centrom mesta až k pa-

MORÁLNE NEOBHÁJITEĽNÁ MISIA V LOTYŠSKU

Na Slovensku je pozitívne, že si ctí svoje spojenecké záväzky. Negatívne je, že niekedy viac než vlastné národné záujmy. Bez toho, aby udal, kto konkrétne predstavuje pre nás hrozbu, v októbri 2016 minister obrany SR Peter Gajdoš oznámil zámer vyslať na výcvikovú misiu do Lotyšska 152 profesionálnych vojakov. Bratislava sa týmto pridala ku konfrontačnej rétorike britského ministra obrany Michaela Fallona, ktorý nabáda Donalda Trumpa nerokovať s Rusmi ako s rovnocennými partnermi. Debata o morálnej legitimite ich

mätníku holokaustu na Rybnom námestí. Povšimnutiahodná bola nadštandardná pozornosť, akú venovali kontroverznej udalosti „korektné médiá“.

A tak sa k slovu opäť raz dostalo spravodajstvo v propagandistickom štýle niekdajšieho tlačového

„Najznámejší prívrženci konšpiračných a sprisahaneckých teórií budú 23. 3. diskutovať v nitrianskom podniku, ktorého spolumajiteľom je aj poslanec Obyčajných ľudí Jozef Viskupič.

S čitateľmi sa budú zhovárať šéfredaktor časopisu Podnik poslanca OĽaNO sa otvoril najzarytejším stúpencom konšpirácií Zem&Vek Tibor Eliot Rostas, jeho zástupca Marián Benka a redaktor časopisu Artur Bekmatov. Názorový oponent, ktorý by zarytým konšpirátorom mohol protirečiť, bude na besede chýbať,“ pohoršoval sa Tomáš Kyseľ v článku Podnik poslanca OĽaNO sa otvoril najzarytejším stúpencom konšpirácií publikovanom 10. 3. na stránke Aktuality.sk. „Redaktor Kyseľ aj poslanec Viskupič zavádzajú

verejnosť. Oponentov už od roku 2013 pozývame a oni naše pozvania ignorujú s jediným vysvetlením: Nebudú nás legitimizovať. Takže, VEREJNÁ VÝZVA: POZÝVAME POSLANCA VISKUPIČA AJ REDAKTORA KYSEĽA NA BESEDU V NITRE 23. 3. 2017,“ napísal na sociálnej sieti Zem&Vek jeho šéfredaktor Tibor Eliot Rostas. Hrozí nám teda návrat ideologických komisií, ktoré budú znova určovať zloženie účastníkov slobodnej diskusie, prípadne ju schvaľovať či zakazovať? (ab, jup)

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

PÄŤ SCENÁROV STAVU ÚNIE DO ROKU 2025 POKRAČOVANIE V SÚČASNOM SMEROVANÍ

EUROKRACIA ROZOHRALA

HRU O ČAS 14

BIELA KNIHA O BUDÚCNOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE, KTORÚ PREDSTAVIL 1. MARCA V EURÓPSKOM PARLAMENTE PREDSEDA EURÓPSKEJ KOMISIE JEAN-CLAUDE JUNCKER, VYPRACOVALA PÄŤ SCENÁROV MOŽNÉHO VÝVOJA TOHTO ZOSKUPENIA DO ROKU 2025. NIE JE TO KOMPLIKOVANÝ ELABORÁT URČENÝ PRE BYROKRACIU V METROPOLÁCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ALEBO PRE AKADEMICKÚ OBEC A UNIVERZITNÉ KNIŽNICE. S ČISTÝM TEXTOM 28 STRÁN NIE JEJ ANI ZBYTOČNE DLHÝ A PATRÍ K NEMU JEDNOSTRANOVÁ PRÍLOHA S INFOGRAFIKOU, KTORÁ I NEZASVÄTENÉMU ZÁUJEMCOVI POSKYTNE PREDSTAVU, O ČOM JE VRCHNOSŤ V BRUSELI PRIPRAVENÁ DEBATOVAŤ.

ODPOR RASTIE

Slovenská jazyková mutácia dokumentu nesie rovnako bombastický titul ako anglický originál: White Paper on the Future of Europe, t. j. Biela kniha o budúcnosti Európy.

Bombastickým je pre nehanebné velikášstvo autorov, keď zovšeobecňujú chátrajúce zoskupenie, akým je Európska únia, na celú Európu s päťdesiatkou medzinárodne uznaných krajín. Navyše v dobe, keď deravý koráb EÚ opúšťa prvý nespokojný pasažier – Veľká Británia, a ďalší o tom uvažujú. Nie na úrovni najvyšších politických reprezentácií, ale v rovine euroskeptických a pronárodných politických strán a hnutí, ktorým rastie odvaha i počet priaznivcov. Dvíhajú hlavy a postupu-

jú z periférie do centra spoločenského diania.

Spytujú oprávnenosť existencie tzv. európskeho projektu, ktorý už nedokáže skrývať svoje skutočné poslanie vytvárať totalitný superštát a v ňom tzv. nového Európana. Takýto homo europeicus by bol človek zmiešanej rasy, zbavený národných koreňov, tradícií, kultúry a povedomia. Šialené urýchľovanie tempa budovania EÚ ako novodobého taviaceho kotla národov prebieha ruka v ruke s globalizačnými integračnými procesmi po celej planéte a vyvoláva čoraz zreteľnejší odpor bežných ľudí všade na svete. Mocipáni v členských štátoch EÚ, ktorí do konca uplynulého roku mechanicky plnili očakávania dvojkruhového transatlantic-

EÚ-27 SA ZAMERIA NA DOKONČENIE SVOJHO POZITÍVNEHO PROGRAMU REFORIEM.

IBA JEDNOTNÝ TRH EÚ-27 NEMÔŽE SÚHLASIŤ S TÝM, ABY SA ROBILO VIAC V MNOHÝCH POLITICKÝCH OBLASTIACH OKREM KĽÚČOVÝCH ASPEKTOV JEDNOTNÉHO TRHU.

+

POZITÍVNY PROGRAM ČINNOSTI NAĎALEJ PRINÁŠA KONKRÉTNE VÝSLEDKY.

+

ZACHOVÁ SA JEDNOTA EÚ-27.

−

JEDNOTNOSŤ EÚ-27 VŠAK MÔŽE BYŤ AJ NAĎALEJ VYSTAVOVANÁ SKÚŠKAM V PRÍPADE VEĽKÝCH ROZPOROV.

−

PRIEPASŤ MEDZI PRÍSĽUBMI A ICH NAPĹŇANÍM SA POSTUPNE MÔŽE ZMENŠOVAŤ LEN VTEDY, AK SA KOLEKTÍVNE ODHODLÁME SPOLUPRACOVAŤ.

+

ROZHODOVANIE MÔŽE BYŤ ZROZUMITEĽNEJŠIE.

−

JE ŤAŽŠIE RIEŠIŤ PROBLÉMY, KTORÉ SA TÝKAJÚ VIAC AKO JEDNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU, A PRETO SA V PRÍPADE SPOLOČNÝCH VÝZIEV ZVÄČŠUJE ROZDIEL MEDZI OČAKÁVANIAMI A VÝSLEDKAMI.

−

OBČIANSKE PRÁVA ZARUČENÉ PRÁVOM EÚ MÔŽU BYŤ ČASOM OBMEDZENÉ.

+

JEDNOTNOSŤ EÚ NA ÚROVNI 27 ČLENSKÝCH ŠTÁTOV SA ZACHOVÁ A PRE TÝCH, KTORÍ SI TO ŽELAJÚ, JE MOŽNÉ DOSIAHNUŤ POKROK.

+

ROZDIEL MEDZI OČAKÁVANIAMI A ICH PLNENÍM SA ZMENŠÍ V KRAJINÁCH, KTORÉ SI ŽELAJÚ A ROZHODNÚ SA UROBIŤ VIAC.

−

VYNÁRAJÚ SA OTÁZKY TÝKAJÚCE SA TRANSPARENTNOSTI A ZODPOVEDNOSTI NA JEDNOTLIVÝCH ÚROVNIACH ROZHODOVANIA.

−

OBČIANSKE PRÁVA ZARUČENÉ PRÁVOM ÚNIE SA LÍŠIA V ZÁVISLOSTI OD BYDLISKA.

+

EURÓPSKI OBČANIA MAJÚ POCIT, ŽE EÚ KONÁ IBA V PRÍPADE, ŽE MÁ SKUTOČNÚ PRIDANÚ HODNOTU.

+

JASNEJŠIE ZAMERANIE ZDROJOV A POZORNOSŤ ZAMERANÁ NA NIEKOĽKO VYBRANÝCH OBLASTÍ POMÁHA EÚ-27 KONAŤ RÝCHLEJŠIE.

−

EÚ MÁ SPRVU ŤAŽKOSTI DOHODNÚŤ SA, KTORÉ OBLASTI BY SA MALI UPREDNOSTŇOVAŤ.

+

ROZHODOVANIE NA ÚROVNI EÚ JE ROZSIAHLEJŠIE A RÝCHLEJŠIE.

+

OBČANIA MAJÚ NA ZÁKLADE PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ VIAC PRÁV.

−

EXISTUJE VŠAK RIZIKO ODCUDZENIA SKUPÍN SPOLOČNOSTI, KTORÉ MAJÚ POCIT, ŽE EÚ CHÝBA LEGITIMITA ALEBO OD VNÚTROŠTÁTNYCH ORGÁNOV PREVZALA PRIVEĽA PRÁVOMOCÍ.

TÍ, KTORÍ CHCÚ, ROBIA VIAC EÚ-27 BUDE FUNGOVAŤ AKO DNES, ALE UMOŽNÍ ČLENSKÝM ŠTÁTOM, KTORÉ SI TO ŽELAJÚ, VIAC SPOLUPRACOVAŤ V KONKRÉTNYCH OBLASTIACH.

MENEJ, ALE EFEKTÍVNEJŠIE EÚ-27 BUDE VO VYBRANÝCH OBLASTIACH POLITIKY INICIATÍVNEJŠIA A RÝCHLEJŠIA, KÝM V INÝCH, PRI KTORÝCH SA USÚDI, ŽE NEMÁ PRIDANÚ HODNOTU, KONAŤ NEBUDE.

OVEĽA VIAC SPOLOČNE ČLENSKÉ ŠTÁTY SA ROZHODNÚ ROBIŤ OVEĽA VIAC SPOLOČNE VO VŠETKÝCH OBLASTIACH POLITIKY.

kého systému riadenia, strácajú po vlaňajšej vlne národnej emancipačnej revolty vo Veľkej Británii a v USA pôdu pod nohami. Briti v referende odmietli podriadenosť voči Bruselu a Donald Trump oboznámil aj jednoduchých Američanov s existenciou globalizačnej hydry, ktorá im saje krv, i keď jej Spojené štáty ako svetový žandár verne slúžia.

BEZ ÚPRIMNEJ SEBAREFLEXIE

Pohlavári nadnárodnej Európskej komisie značne zneisteli po tom, ako ich nadnárodné mocenské kruhy prestávajú dirigovať prostredníctvom Washingtonu, kde nový prezident Donald Trump prehadzuje výhybku a odpútava Spojené štáty od inštitucionalizovaného globalizmu. Európska únia neprestá-

15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

16

va byť jednou z takých inštitúcií, no stojí na vratkých nohách, pretože mechanizmy riadenia Únie nie sú nastavené na autonómny chod bez pokynov spoza Atlantiku. Z Washingtonu a New Yorku prenikajú do Bruselu a Berlína rozporuplné impulzy. Washington náhle prestal tlačiť, aby vazali z európskeho zväzu (i tak sa dá poslovenčiť názov European Union) dokončili podvolenie sa nadnárodným kartelom prostredníctvom zmluvy s USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve TTIP. Biely dom pod novým vedením dostáva eurokraciu v Bruseli do pomykova dištancovaním sa od dlhodobého projektu demografického premiešania obyvateľstva európskych štátov. Čo je horšie, Donald Trump neprestáva prejavovať náklonnosť národne orientovaným politickým prúdom v európskych krajinách.

Pre nacionalistov pripravujúcich sa na parlamentné, prezidentské alebo komunálne voľby v Holandsku, Bulharsku, Srbsku, Fínsku, Francúzsku, Nórsku, Nemecku, Česku, Dánsku a Slovinsku (pričom tento výpočet nie je úplný) sú protiglobalizačné prejavy Donalda Trumpa vzpruhou a inšpiráciou. Naopak, Európskej komisii prinášajú bezsenné noci a nútia ju myslieť na zadné dvierka pre prípad, že volanie – v lepšom prípade po decentralizácii Európskej únie a v horšom po jej osekaní na združenie voľného obchodu, sa po supervolebnom roku 2017 výrazne zintenzívni. Byrokratická mašinéria úniového kolosu má riadiace štruktúry, ktorým chýba schopnosť úprimnej sebareflexie. Majú myslenie a správanie novodobej absolutistickej šľachty. V žiadnom prípade sa nebudú dobrovoľne vzdávať právomocí a privilégií, i keď ochotu môžu predstierať.

Z tohto hľadiska by verejnosť Bielu knihu, ktorou sa Európska komisia štylizuje do roly vykonávateľa vôle občanov a ich politických reprezentácií v členských štátoch, mala posudzovať. Bolo by naivné vidieť v piatich načrtnutých scenároch niečo iné ako mútenie vody na zakrytie zámeru pokračovať v pôvodnom dlhodobom programe ujarmenia európskych národov v totalitnom superštáte.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Toto je päť scenárov vývoja v Európe do roku 2025: Scenár 1: Pokračovanie v súčasnom smerovaní Scenár 2: Iba jednotný trh Scenár 3: Tí, ktorí chcú, robia viac Scenár 4: Menej, ale efektívnejšie Scenár 5: Oveľa viac spoločne Publikácii Bielej knihy predchádzala propagačná kampaň so zdanlivou výhodou, že tlačové agentúry a médiá hlavného prúdu sformulovali jednotlivé scenáre do prehľadnej a zrozumiteľnej podoby. Má za úlohu navigovať uvažovanie o obsahu piatimi vybranými smermi.

Takto ho predstavila tlačová kancelária TASR: „Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania Únie. Je založený na prehlbovaní jednotného trhu, na istej úrovni vojenskej spolupráce a na „jednotnom hlase v zahraničnej politike“. Kľúčové právomoci – ako napríklad ochrana hraníc – by mali zostať v rukách členských štátov. Druhou možnosťou, ktorú navrhuje Európska komisia (EK), je dôraz len na spoločný európsky trh. Zjednodušilo by to rozhodovanie, ale obmedzilo schopnosť Únie ako celku reagovať a vystavilo by to riziku menu euro zastavením ekonomickej integrácie. EK sa obáva, že táto možnosť by priniesla hraničné kontroly, samostatnú zahraničnú politiku členských štátov a zložitejšiu obrannú spoluprácu či uzatváranie úniových obchodných dohôd. Tretí scenár by sa dal opísať ako viacrýchlostná Únia založená na „koalíciách ochotných“ v konkrétnych oblastiach. Podľa EK by tento model viedol k rozdielnym občianskym právam v jednotlivých členských štátoch a zrejme by sa nepodarilo úplne dobudovať menovú úniu. Na druhej strane by umožnil užšiu spoluprácu v oblasti obrany a obchodu. EK pripúšťa aj štvrtú možnosť: obmedziť počet oblastí, ktorým sa Únia venuje, ale venovať sa im dôkladnejšie. Ako príklad uvádza plne funkčnú Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, jednohlasnú zahraničnú politiku alebo vytvorenie Európskej obrannej únie. Eurokomisia vidí problém v tom, že členské štáty by sa museli najprv dohodnúť, v kto-

rých oblastiach sú všetci za hlbšiu integráciu.

Užšia spolupráca by sa mohla týkať napríklad obchodu alebo bezpečnosti. Piaty scenár je založený na hlbšej spolupráci vo viacerých oblastiach. Dá sa vnímať ako cesta k federalizácii Únie. EK to považuje za ideálnu možnosť pre eurozónu, ktorá by získala viac vlastných zdrojov. EÚ by mala pri tomto scenári hovoriť za všetkých členov v obchodnej a zahraničnej politike. Posilnila by sa úloha úniových inštitúcii, čo by podľa EK mohlo popudiť časť spoločnosti spochybňujúcej legitimitu EÚ.“

ZOBANIE Z RUKY

Najväčšiu mieru decentralizácie a uvoľnenie pomerov by priniesla vízia číslo 2. Zo superštátneho molocha by ostala obchodná únia, ako to navrhovali pred svojím vlaňajším referendom o vystúpení aj Briti. Európska komisia vtedy odmietala čo i len uvažovať o nej.

Teraz ju zaradila na zoznam prinajmenej na deklaratívnej úrovni, aby euroskeptickému elektorátu v Holandsku, Francúzsku a Nemecku predviedla, aká vie byť realistická a pragmatická. Širokej publicite sa teší variant o viacrýchlostnej únii. Staré veľké členské štáty, ktoré začali s integráciou pred desaťročiami, ňou rady strašia novú várku členov. Keď vraj odmietnu bez odvrávania plniť direktívy Bruselu a budú príliš lipnúť na uchovávaní národných právomocí, odpoja sa od západoeurópskeho integračného vlaku a ostanú na periférii. Je až zábavné sledovať, ako ľahko im pri počúvaní týchto varovaní zobú z ruky aj súčasné vládnuce garnitúry z krajín Vyšehradskej skupiny.

Ešte koncom februára sa za viacrýchlostný model prihováral aj sám predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Chceme i naďalej postupovať ako dvadsaťosmička – v blízkej dobe už ako dvadsaťsedmička – štátov, alebo by sme mali umožniť niektorým štátom, aby robili viac?“ spýtal sa rétoricky v prednáške na univerzite v belgickom Leuvene.

Ako však server euractiv.com zistil, Juncker má v úmysle zasadzovať sa za európsky superštát. Nie však pred kľúčovými voľbami vo Francúzsku a Nemecku. Nechce o tom

hovoriť verejne, aby ho vlády, euroskeptické politické strany a občania členských krajín nevinili z toho, že forsíruje svoju federalistickú predstavu.

TUSK ĎALEJ VO FUNKCII PROTI VÔLI VLASTNEJ KRAJINY

Dávno pripravovaným konceptom Spojených štátov európskych sa bruselská eurokracia pravdepodobne pokúsi zaimponovať nadnárodným finančným a obchodným kruhom ako prípadný náhradník za USA v úlohe hlavného medzinárodného propagátora a vymáhača globalizačných integračných premien. O túto úlohu už prejavuje záujem Čína, ako naznačil jej prezident Si Ťin-pching v pamätnom prejave počas januárového zasadania Svetového hospodárskeho fóra v Davose. Brusel sa snažil preukázať bezpodmienečnú oddanosť neoliberálnemu svetovému poriadku preboxovaním znovuzvolenia bezduchej marionety Donalda Tuska za predsedu Európskej rady proti vôli jeho vlastnej krajiny. Premiérka Beata Szydlová na dvojdňovom bruselskom samite bojovala ako levica za iného poľského nominanta napriek tomu, že ho organizátori na samit nepozvali.

Najväčším sklamaním bolo stiahnutie chvostov troch premiérov Vyšehradskej štvorky s výhovorkou, s akou prišiel český ministerský predseda Bohuslav Sobotka. Vyhlásil, že podporí Tuska, „lebo rozumie problémom strednej Európy“. Neochota stredoeurópskych mušketierov brániť v Bruseli dámu z Poľska neveští nič dobrého. Juncker a nemecká kancelárka Angela Merkelová majú vďačného Tuska dokonale pod palcom a podľa bilancie jarných volieb vo Francúzsku a jesenných v Nemecku budú môcť upraviť ďalší postup pri homogenizovaní európskych národov bez obáv z odporu Stredoeurópanov. Žiadna zo súčasných vládnych koalícií v jednotlivých členských krajinách EÚ nepredloží k verejnej debate dva prepotrebné scenáre, ktorým sa Biela kniha vyhla ako čert svätenej vode.

Jeden pre prípad, že by z Únie zutekali ďalší členovia, a druhý pre eventualitu, že by sa rozpadala.

17

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Peter Čalovka

TRUMP ČELÍ NÁTLAKU NEOKONZERVATÍVCOV

18

POSLEDNÉ VOĽBY V USA VYHROTILI UŽ AJ TAK NAPÄTÚ SITUÁCIU VNÚTRI KRAJINY A BOLO BY NAIVNÉ MYSLIEŤ SI, ŽE INAUGURÁCIOU PREZIDENTA TRUMPA SA VŠETKO SKONČÍ.

NOVÝ PREZIDENT NARÁŽA NA ODPOR Z VLASTNÝCH RADOV, HOCI NIEKEDY SA ZDÁ, ŽE NEOKONZERVATÍVCI (KRÍDLO REPUBLIKÁNOV, KTORÉ ČIASTOČNE ZVAŽOVALO ODCHOD KU CLINTONOVEJ) PREDSA LEN NAKONIEC TRUMPA PRIJMÚ A DOHODNÚ SA S NÍM. TIETO RITUÁLNE TANCE VŠAK MAJÚ SVOJU CENU, KTOROU JE ZVÄČŠA BARTER MEDZI PREZIDENTOM A REPUBLIKÁNSKYMI, NIE CELKOM VYHRANENÝMI KONZERVATÍVCAMI, KTORÍ SA OBČAS JAVIA AKO OSOBY BEZ STRANÍCKEJ PRÍSLUŠNOSTI.

Po

inaugurácii Trumpa sa odohralo niekoľko nečakaných zvratov, ktoré poriadne zamiešali karty vo vnútropolitickej situácii v USA. Otvorila sa kauza Pizzagate alebo – lepšie povedané – Pedogate, odvolali generála Michaela Flynna, poradcu prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti a otvoril sa škandál s odpočúvaním kandidáta Trumpa prezidentom Obamom koncom minulého roka. Všetky tieto udalosti sú významným spôsobom prepojené. Prvý škandál prepukol po tom, ako CIA a Mosad v tandeme s britskou kontrarozviedkou pracovali

nad vlastnou reštrukturalizáciou geopolitiky na Blízkom východe. Cieľom CIA bolo odstrániť Asada, nahradiť ho bábkou a zvrhnúť vládu v Iráne, aby USA a Izrael dostali prístup k miestnej rope. V tejto akcii Izrael vystupoval bok po bodu so Saudskou Arábiou.

Izraelská rozviedka je zvolením Trumpa riadne sklamaná a bude robiť všetko pre to, aby zabránila jeho spolupráci s Putinom. Ak Trump spolu s Putinom (ktorý prakticky vyhral vojnu v Sýrii) bude bojovať proti Islamskému štátu a porazia ho, v skutočnosti porazia dieťa CIA a Mosadu. Okrem toho si Sýria a Irán upevnia svoje po-

zície, čo na strane Saudskoarabov a Izraela vyvoláva strach. Týmto dvom nejde len o ovládnutie miestnych ropných zdrojov, ale aj o premenu celého regiónu, aby v konečnom dôsledku zaujali dominantnú pozíciu na Blízkom východe.

Trumpove volebné heslá ako „Amerika nado všetko“ privádzajú izraelskú rozviedku do nepríčetnosti, pretože Izrael mnohé roky podplácal, vydieral a zastrašoval amerických politikov, a odrazu sa objaví Trump a ohrozuje im tento dlhodobý projekt. Podstatou škandálu Pizzagate je dlhodobé vydieranie amerických politikov pedofíliou, ktorú organizoval Mosad a CIA. Škandál sa dlhšie pokúšali zmiesť zo stola, použilo sa označenie poplašná správa, prípad sprevádzalo vydieranie investigatívnych novinárov, a v amerických mainstreamových médiách sa dokonca použila cenzúra. Prezident Trump nedávno otvoril otázku obchodu s bielym mäsom, a pri tej príležitosti pohrozil zopár vyšetreniami. Vyzerá to tak, že toto je bod, odkiaľ niet návratu, a ak sa americká konzervatívna spoločnosť dozvie o pravých príčinách celého škandálu, pochod na Washington bude to najmenšie, čoho sa zástancovia pedofílie budú musieť obávať. V tomto ťažení bude mať asi Trump podporu celej Ameriky.

Nedávne odvolanie prezidentovho muža – generála Michaela Flynna, bolo veľmi sporné.

Údajne kontaktoval ruského veľvyslanca skôr, ako nastúpil do úradu, a neinformoval o tom viceprezidenta. Formálne išlo o porušenie veľmi starého a zbytočného tzv. Logan Act, ktorý nedovoľuje súkromným osobám viesť rozhovory so zahraničnými osobami označovanými ako protivníci. Flynnova komunikácia prebiehala krátko po tom, ako Obama zaviedol

nové sankcie proti Rusku a vyhostil ruských diplomatov ako odvetu za údajné zasahovania Rusov do amerických volieb.

Flynn bol u Trumpa centrálnou postavou politiky národnej bezpečnosti. Mohol počkať a niektoré svoje plány odhaliť až neskôr. Odvážil sa však na nemysliteľné. Povedal, že prebujnené komunity spravodajských služieb USA treba reformovať. Okrem toho sa pomocou Rady národnej bezpečnosti pokúsil podriadiť CIA a Zjednotený výbor náčelníkov štábov prezidentovi. Inými slovami, mienil podriadiť moc CIA a Pentagónu Bielemu domu. Okrem toho chcel spolupracovať s Ruskom, pretože si neodpustiteľne myslel, že Rusko má so Západom spoločné záujmy.

V skutočnosti išlo o to, že Flynn mal zoznam mien zo siete pedofilov. Oficiálne príčiny jeho odvolania sú naozaj smiešne. Vo Flynnovom zozname aktívnych VIP pedofilov boli ľudia ako najbližší priateľ nového viceprezidenta Mika Pencea alebo Bill Clinton, ktorý navštívil tzv. ostrov orgií (alebo ostrov miliardára Epsteina, ktorý stojí za celou kauzou) 26-krát. Treba však chápať, že odstavenie Flynna je iba formalitou a prezident si ho kedykoľvek môže znova najať ako súkromného poradcu. Vyšetrovanie Flynna nebolo a ani nebude, a teda všetci si môžu umyť ruky. Rošáda, ktorá mala upokojiť neokonzervatívcov, sa udiala a nikomu neublížila.

Na horizonte sa nedávno objavila nová cunami, ktorá môže narobiť veľké zmeny. Trump vyhlásil, že Obama ho pred voľbami v jeho mrakodrape odpočúval. V pozadí bola skupina neokonzervatívcov, ktorí si v USA v podstate uzurpovali moc a vytvorili čosi ako štát v štáte (anglicky Deep State), a v zásade takmer zrušili demokraciu a nastolili tieňový totalitarizmus. Trump obvinil Obamu z odpočúvania 4. marca, keď sa po celej Amerike konali najmasívnejšie demonštrácie na jeho podporu. Hoci do ulíc vyšli aj podporovatelia Clintonovej a hlavné opozičné mainstreamové médiá sa pokúšali o podobnú falzifikáciu ako so štatistikami pri voľbách, Trump vyšiel zo súboja ako víťaz. Ktovie, možno práve to bol bod obratu, keď sa rozhodol, že vážne obviní starého prezidenta a spustí novodobú aféru s odpočúvaním – Obamagate.

19

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Tibor Eliot Rostas

POKOJNÝ BOJOVNÍK REDAKTOR ARTUR BEKMATOV JE SÚČASŤOU NÁŠHO TÍMU UŽ OD NAŠICH POČIATKOV. JEHO NAJVÝRAZNEJŠÍMI ČLÁNKAMI SA STALI REPORTÁŽE – OBZVLÁŠŤ TIE Z UKRAJINY. PRED PÁR DŇAMI SA ODTIAĽ VRÁTIL OPÄŤ.

20 Nie je to práve najbezpečnejšie miesto – zvlášť oblasti, kam pravidelne chodíš mapovať najvypätejšiu situáciu. Toto bolo po koľkýkrát?

Tretí. Áno, chvíľami je to mimoriadne nebezpečné miesto, no už od začiatku vypuknutia konfliktu mám ambíciu mapovať ho. Prešiel som od Majdanu cez Krym až po Donbas. Čo ťa motivuje znovu sa vracať na tieto miesta? Myslím, že drvivá väčšina žurnalistov nielen zo Slovenska sa takýmto miestam vyhýba a spolieha sa iba na agentúrne správy.

A to je niekedy chyba. Aj médiá, ktoré sú na tom finančne dobre, častokrát argumentujú vysokými nákladmi. Pravdou však je, že napríklad do Kyjeva sa vlakom od slovenských hraníc dostaneš za 20 eur. Ceny, či už za ubytovanie alebo potraviny, sú o niečo nižšie, najmä po tom, ako hrivna stratila polovicu svojej hodnoty. Táto neochota či strach byť priamo v dianí ma zarážali už na začiatku ukrajinskej krízy, keď sa protestovalo na Majdane. Keď som tam išiel, bol som iba študent a od pedagógov žurnalistiky som mal vštepený princíp, že ak si o situácii

chceš spraviť reálnu predstavu bez skreslení, mal by si k nej byť čo najbližšie. V krajine očividne začínali obrovské protesty, cesta do nej nebola vôbec nákladná, pretože s ňou susedíme, no napriek tomu tam slovenské médiá vyslali minimum redaktorov. Miesto toho novinári v našich redakciách čakali, kým trebárs reportéri Reuters pošlú najnovšie správy z Kyjeva do svojej centrály v Londýne, následne správu Reuters prevezme niektorá zo slovenských agentúr a prostredníctvom svojho servisu poskytne médiám na Slovensku. Pritom Majdan bol „z horúcich miest Ukrajiny“ miestom, kam prišlo vari najviac slovenských novinárov – myslím, že svojich zástupcov sem vyslalo päť alebo šesť médií.

O niekoľko týždňov nato prišli na Krym už len dvaja slovenskí novinári plus ja za Zem&Vek. Prečo tvoj záujem práve a opakovane o Ukrajinu?

Na začiatku pri vypuknutí celej tejto krízy – napríklad na Majdane – to ešte nebolo až také nebezpečné ako teraz na Donbase, kde prebieha reálna vojna. Čiže keď som v decembri 2013 Foto: Matúš Plecho

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

22 išiel na Ukrajinu prvýkrát, ako novinárovi mi nehrozilo až také nebezpečenstvo. To je prvý dôvod. Ďalším je rýdzo osobný – môj otec pochádza z jednej z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Pre mňa ako novinára to nesporne prináša niekoľko výhod, pretože pochádzam z prostredia, kde sa prirodzene komunikuje v ruštine, poznám miestne pomery, a tak ma to do týchto miest aj celkom prirodzene ťahá.

Spory na Ukrajine neutíchajú. Ako vnímaš celé politické prostredie, v ktorom sa táto problematika vyvíja?

Už v začiatkoch celej krízy odohrávajúcej sa spočiatku len na hlavom námestí v Kyjeve tam bol otvorený vplyv Západu. Jeho významní predstavitelia boli pravidelnými účastníkmi demonštrácií, ktoré svojimi prejavmi z tribún podporovali. Rokovali s predstaviteľmi vtedajšej opozície alebo využívali na „export západnej demokracie“ mimovládne organizácie. Tieto skutočnosti spolu s priznaním financovania opozičných skupín sú overiteľné. Chodili tam však aj slovenskí politici ako Daniel Lipšic, Jo-

zef Kollár či Juraj Droba. Daniel Lipšic dokonca k davu demonštrantov z tribúny aj prehovoril a „odovzdal im pozdravy zo Slovenska“. Len pripomínam, že to bol ten istý Daniel Lipšic, ktorý voči demonštrantom na Slovensku počas protestov Gorila dal použiť vodné delá – dokonca v mraze. Samozrejme, netreba zabúdať, že dovtedy malo na Ukrajine silný vplyv Rusko.

Počas Majdanu na seba narazili záujmy dvoch mocenských centier, z ktorých ani jedno nebolo ochotné ustúpiť, a tak celá kríza vyústila do krvavej občianskej vojny, v ktorej už zahynulo takmer 10-tisíc ľudí, milión utieklo a zvyšok obyvateľstva v oblastiach ďaleko od vojny trpí v rozkladajúcom sa štáte.

Na Ukrajinu si mal ísť v týchto dňoch s humanitárnou pomocou. Niektorí žurnalisti ako Tomáš Forró v článku Denníka N dokonca vyzývajú: „Neprispievajte na humanitárnu pomoc proruskému Donbasu, okrádajú nás aj vás.“ Aké tam teda v skutočnosti panujú pomery? Áno, na Donbas som sa dostal aj v rámci distribúcie humanitárnej pomoci zo Slovenska, Foto: Matúš Plecho

tentokrát to však nevyšlo. Napriek tomu, že so zberom tejto pomoci pre Donbas mám pozitívne skúsenosti, treba povedať, že nie každý, kto sa venoval zberu a doprave pomoci na Donbas to myslel úprimne a nezištne. To nie je len prípad Slovenska, ale všetkých krajín. Momentálna situácia je taká, že DĽR aj LĽR obmedzili prísun humanitárnej pomoci zo zahraničia na minimum. Jednak je to spôsobené tým, že nie každý koná nezištne, a potom aj tým, že republiky začínajú pomaly nabiehať na akýsi bežný režim – buduje sa tam sociálny systém, obchod, výroba alebo armáda, pretože tie najtvrdšie boje ustali. Ľudia, ktorí sa nachádzajú aj v okolí frontových oblastí, nie sú odkázaní na obnosené šatstvo či trvanlivé potraviny zo Západu, toto všetko sa tam dá nakúpiť. Odporúčanie miestnych ľudí, ktorí sa seriózne venujú distribúcii humanitárnej pomoci, je, že efektívnejšie je vyzbierať v našich krajinách peniaze a na mieste za tieto prostriedky nakúpiť tovar. Náklady na vyslanie kamiónu zo Slovenska na Donbas sa pohybujú od 3500 eur vyššie. Preto je oveľa efektívnejšie vyzbierať prostriedky a pre odkázaných ľudí v postihnutých oblastiach nakúpiť potrebné veci priamo na mieste. Samozrejme s tým, že všetky výdavky budú následne transparentne dokladované.

Skôr, ako si odchádzal, som ti dal nepriestrelnú vestu a prilbu. Aký je to pocit, ak sa žurnalista ocitne pod paľbou?

Na tejto ceste som sa nedostal na najvysunutejšie pozície povstalcov, ale počas predchádzajúcej návštevy som strávil nejaký čas s bojovníkmi z Abcházska. Tu sme sa dostali už na 200-300 metrov od vojakov ukrajinskej armády. Toto bolo tesne po 9. máji, keď ich v deň sviatku ukončenia veľkej vlasteneckej vojny Ukrajinci v noci masívne ostreľovali. To sa opakovalo aj počas nasledujúcich večerov a nocí. Na vlastné oči som videl bojujúcich mužov v zákopoch, ako to tam vlastne funguje, keď začínajú dopadať menšie míny a granáty. Niekoľkokrát sme museli utekať schovať sa, na čo spomínam paradoxne pozitívne, lebo práve vtedy sa prejavili charaktery ľudí, ktorí ma mali na zodpovednosť. Jeden z nich, Azamat, chránil aj mňa a práve nedávno, žiaľ, v bojoch zahynul.

Ako ťa kryl?

Buď vlastným telom alebo ma strhával k zemi.

V októbri, keď bol zase na pozíciách, sa mu streľba ukrajinskej armády stala osudnou.

Keď ťa niekto kryje vlastným telom pri situácii, keď ide o život, to sa do ľudskej mysle a pocitov musí zapísať veľmi hlboko.

Keď si uvedomíš, že sú ľudia, ktorí ťa poznajú len pár hodín, no sú schopní za teba riskovať možno viac ako drvivá väčšina tých, ktorí s tebou prežili celé roky – a to len preto, aby si videl každodennú realitu vojny a mohol o tom zreferovať svojim čitateľom, je to veľmi silný zážitok.

Tá vesta s prilbou ti pomohli?

Vo chvíli, keď by som ju mohol mať na sebe, som ju nemal. Ale ako hovorím, táto cesta na Donbas nebola taká nebezpečná ako predchádzajúce. Každopádne v tomto období na Donbase neprebiehajú pouličné boje, keď vojakom hrozí zásah z ručných zbraní. Aktuálne sú najväčším rizikom úlomky z vybuchujúcich mín a rakiet, preto sú najúčinnejšou ochranou vesty s oceľovými alebo tzv. kevlarovými plátmi – tam je stupeň ochrany päť alebo šesť, čiže najvyšší. Stará sovietska prilba, ktorú fasujú povstalci, je proti takémuto stupňu záťaže neúčinná, ak v blízkosti vybuchne trebárs granát. Preto sa každý z vojakov snaží zadovážiť si kvalitnejšiu kevlarovú helmu. Napríklad ruskí novinári majú takéto helmy a vesty vo výbave.

Málokto vie, že existuje ukrajinský, ale aj ruský Doneck, čo propaganda zneužíva. Aká je dnes atmosféra práve v tomto ukrajinskom meste postihnutom bojmi?

Mesto samotné funguje v normálnom režime – funguje tam mestská doprava, sú tam otvorené obchody, dokonca nákupné centrá, v ktorých človek zakrátko zabudne na vojnu. No na ulici, v diaľke za mestom počuť dopady bômb a ťažkej munície. Pre cudzinca to nie je žiaden príjemný pocit, miestni sa s tým už zžili. Ešte vždy sa však stane, že aj v týchto dňoch dopadne bomba priamo v centre mesta. Iná situácia je bližšie k frontu. Nepísaným pravidlom je, že streľba začína po zotmení – najmä tá z ukrajinských pozícií.

23

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Strely nie je iba počuť, ale v oblastiach pri fronte aj vidieť. Paľba, pochopiteľne, pochádza z oboch strán.

Stalo sa, že v tvojom okolí bol niekto vážne zranený či zahynul?

V minulosti som videl mŕtvych a pod plachtami, ale o tomto nechcem hovoriť. V dňoch, keď som tam bol tentokrát, napríklad zabili Giviho.

Givi bol známou postavou na strane povstalcov. Priblíž ho trošku viac.

Givi bol miestny chlap z mestečka Ilovajsk, ktorý istý čas pracoval v Donecku v bezpečnostnej službe v supermarkete. Na začiatku vojny sa zapojil do bojov a počas nich sa svojou nekompromisnosťou spojenou s výraznou sebaprezentáciou vypracoval na jedného z najvyšších a najznámejších povstaleckých veliteľov. Mal vysokú podporu civilného obyvateľstva a medzi svojimi vojakmi prirodzenú autoritu.

24

Čo v tomto prípade znamená nekompromisnosť?

Boli velitelia, ktorí nedávali až taký dôraz na vlastnú publicitu ako Givi. Niektorí povstalci, s ktorými som sa o Givim bavil, hovorili, že v bojoch nezriedka postupoval hlava-nehlava a keď pred sebou videl napríklad nejakú techniku či vojakov, nečakal a strieľal. Miloval kamery a keď sa stalo, že priviezli zajatcov, v odplate voči nim sa priam vyžíval. Áno, pamätám si, ako dával zajatcom pred popravou jesť výložky.

Aj takýmito krokmi si získaval publicitu, aj keď treba povedať, že obrovskú podporu verejnosti mal najmä preto, lebo nemal s nepriateľom zľutovania. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo okolo 60-tisíc ľudí. Druhou najvýraznejšou postavou bol Motorola, vlastným menom Arsen Pavlov, ktorý na rozdiel od Giviho prišiel z Ruska ako dobrovoľník. Treba povedať, že tak ako smrť Giviho, aj smrť Motorolu vyvoláva pochybnosti.

Oficiálna verzia Giviho smrti je, že niekto z ulice vystrelil priamo do jeho kancelárie. Motorola zase zahynul pri výbuchu výťahu. Okrem oficiálnych verzií sa, samozrejme, šíria aj dohady

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

o tom, kto okrem ukrajinskej strany mohol mať osoh z ich smrti. Na oboch stranách ukrajinského frontu nájdeme množstvo zahraničných dobrovoľníkov, aj slovenských. Určite nemožno paušalizovať, že len na jednej strane bojujú tí dobrí a na druhej tí zlí. Na oboch stranách frontu nájdeme príklady hrdinstva, osobných tragédií, ale aj prípady extrémizmu. A to platí aj o Slovákoch.

Ale domov sa podľa platnej legislatívy vrátiť nemôžu. Asi tá analógia s Orwellom v španielskej občianskej vojne chvíľu potrvá.

Nemôžu, ale väčšina z nich to ani nechce, a tieto postoje sa od počiatku konfliktu nezmenili ani u slovenských dobrovoľníkov, ani u tých z rusky hovoriacich krajín. Jeden rozdiel som však počas poslednej cesty zaznamenal – mnohých súčasné prímerie unavuje. Na ukrajinskej strane frontu sú bojovníci, najmä v dobrovoľníckych bataliónoch, ktorí chcú získať pod kontrolu Kyjeva celý Donbas, na druhej strane frontu sú chlapi z miest a mestečiek, ktoré má momentálne pod kontrolou Kyjev, a ich cieľom je len oslobodiť svoj domov, a preto si želajú obnovenie bojov. Ďalšou skupinou bojovníkov sú ľudia, ktorí dlhodobo vyhľadávajú vojenské konflikty. Na strane povstalcov sú veteráni z afganskej, čečenskej či abcházskej vojny – sú to väčšinou ľudia, ktorí sa dlhodobo nevedia zaradiť do bežného života.

Svojím spôsobom si takým aj ty – podstupuješ vedomé a veľké riziko.

Spomínaní veteráni sú ľudia, ktorí už nevedia žiť inak ako so zbraňou v ruke, vo vojne, pričom je jedno akej. Na rozdiel od nich som bol v krízových oblastiach len niekoľkokrát na obdobie niekoľkých dní, a vždy s tým, že sa vrátim späť do svojho normálneho života. Čiže nevyhľadávam vojnu ako pokračovanie svojho života, len sa vždy, keď je možnosť snažím prinášať čitateľom aktuálne informácie z prvej ruky.

Každopádne si v spoločnosti ľudí, ktorí zabíjajú. To iste nie je najpríjemnejší pocit, hoci to každý z nich obhajuje tým, že zabíja nepriateľa. Áno, je to ťažké. Najmä spôsob komunikácie s nimi. Rozprával som sa totiž s povstalcami, aj

s ukrajinskými vojakmi. Ak však chceš priniesť správy z vojny, nemáš veľmi na výber.

My sme teraz tu a vojna a vojny sú tam. V momente, keď vstupuješ na teritórium vojny, stávaš sa chtiac-nechtiac jej súčasťou. A jej hrozivou stránkou je utrpenie a smrť. Bol si tam pripravený aj zomrieť?

Snažím sa na to nemyslieť. Beriem to ako jednu z možností, ale že by som mal spísaný závet a lúčil sa s blízkymi – to nie.

Toto skôr súviselo s mierou tvojho odhodlania a princípov hľadať pravdu. Dnes navyše nebojujeme len na tých najviditeľnejších frontoch – tie sa formujú kdesi v šerosvite plánovacích stredísk a kancelárií.

Presne tak. V žiadnej vojne nie je stopercentne zlá a dobrá strana. Každá vojna je v prvom rade o záujmoch mocných na jednej strane a na strane druhej o utrpení bežných ľudí na oboch stranách frontu. A práve na toto chcem upozorniť čitateľov.

Keď vojaci nebojujú, je po morálke. Čo teda robia, keď nebojujú?

Ako som hovoril pred chvíľou – morálku ubíja najmä prímerie. Život vojakov je dosť jednotvárny – väčšinou sú dva dni na pozíciách, dva dni v civile. Inokedy to však neplatí a musia byť v pohotovosti dlhodobo alebo, naopak – sú aj povstalci, ktorí neboli na pozíciách mesiace.

Vždy to záleží od konkrétnej jednotky a od situácie, aká v konkrétnom období na Donbase je.

Ako sa žije v okolí frontových oblastí bežným ľuďom? Aké sú ich dni a noci?

V okolí Donecka je niekoľko predmestí, ktoré sa často ponášajú na naše dediny. Napríklad Abakumova, Staromychajlivka, Pisky, Spartak či Petrivka. Tie boli alebo sú ostreľované. Ľudia tam žijú v chudobe, ale treba povedať, že v chudobe tam žili aj pred vojnou, hoci vojna ju ešte znásobila. Čoskoro uplynú tri roky od masakru v Odese.

Toto hrôzostrašné inferno označil Ihor Mosijčuk, poslanec z parlamentnej frakcie Radikálna

strana, ako veľký národný sviatok. Medzi výraznými postavami spojenými s útokom na Dom odborov bol aj človek z vedenia parlamentu Andrij Parubij. Spolu s ďalšími extrémistami nezapadajú do oficiálnej rétoriky transatlantickej doktríny podporujúcej „demokratickú“ ukrajinskú vládu. Ako vnímaš udalosti v Odese a prečo stále nie sú vyšetrené?

Udalosti z 2. mája 2014 sú natoľko neprehľadné, že začali tri rôzne vyšetrovania. Prvé sa týka polície samotnej – podozrení z jej zapojenia do pouličných nepokojov, ako aj prepustenia mnohých zadržaných podozrivých niekoľko dní po požiari v Dome odborov. Druhé vyšetrovanie je zamerané na pouličné nepokoje a požiar, no a tretie sa venuje záchranným zložkám, ktoré prišli na miesto nešťastia neskoro. A dôvod, prečo vyšetrovanie nenapreduje? Ak má polícia vyšetrovať samu seba, nemôžeme hovoriť o objektivite a nezaujatosti. A toto vytklo ukrajinskej vláde viacero západných inštitúcií. Druhým dôvodom je fakt, že udalosti v Odese sú súčasťou chaosu, ktorý rozpútala v krajine prozápadná opozícia, keď sa dostávala k moci. Preto by priamu či nepriamu zodpovednosť za obete v Odese museli niesť mnohí zo súčasných prominentov. Z rozhovorov s desiatkami ľudí na povstaleckej strane Donbasu môžem povedať, že udalosti v Odese boli poslednou kvapkou pre mnohých ľudí, ktorí prišli na Donbas bojovať – nielen z rôznych oblastí Ukrajiny či Ruska, ale najmä z ďalších krajín. Pouličné potýčky, ktoré vyvrcholili požiarom v Dome odborov, kde uhorelo takmer 50 ľudí, sa odohrali na samom začiatku vojny na juhovýchode Ukrajiny. Preto je Odesa aj dnes pre mnohých ľudí smutným mementom a motiváciou vyjadrovať svoj odpor k terajšej vláde v Kyjeve. Dom odborov v Odese som navštívil niekoľko týždňov po požiari – námestie pred ním bolo plné kvetov, fotiek obetí, kresieb či textov. Jeden z nich, pripevnený na strome, vo mne zanechal silný dojem. Bolo na ňom napísané: „Nehádať sa!

Ctite si pamiatku padlých!“ A od tohto momentu si neželám nič iné, len aby si túto výzvu vzali k srdcu všetci, ktorí dnes na Ukrajine stoja proti sebe so zbraňou v ruke.

25

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Artur Bekmatov

N

26

DONBAS MÁ K MIERU STÁLE ĎALEKO

ajväčšie zhoršenie situácie na juhovýchode Ukrajiny za posledný rok a pol.

Tak hodnotili prelom januára a februára na Donbase pozorovatelia OBSE aj analytici.

Ukrajinská armáda napriek zákazu používania ťažkých zbraní priviedla tanky do ulíc mesta Avdijivka, boje sa dotkli aj ďalšieho mesta Jasynuvata, pričom ostreľovanie civilných objektov si vyžiadalo životy niekoľkých ľudí. „Zabili Giviho, to vieš?“ znie jedna z prvých správ, ktorú sa dozvedám po prekročení hranice Ruska s Doneckou ľudovou republikou. Čaká ma tu Behemot – Čech, vlastným menom Jiří, ktorý už viac ako rok bojuje na strane povstalcov. „Niekto vystrelil raketu do okna jeho kancelárie,“ dodáva Behemot, keď prechádzame okolo áut OBSE, ktoré sú na hraničnom priechode.

Samozrejme, táto novinka ma prekvapí – atentát na veliteľa povstaleckého bataliónu Giviho spáchali len niekoľko hodín pred mojím príchodom do DNR. Navyše Givi bol pripravený poskytnúť v nasledujúcich dňoch rozhovor pre Zem&Vek. Na okružnú križovatku v Kalininskom obvode v širšom centre Donecka nedávno dopadla raketa – dvaja ľudia zahynuli, trinásť ďalších utrpelo zranenia. „Neverte tomu, je to lož. Nič také sa nestalo,“ povedal ukrajinským novinárom na margo dopadu rakety v Donecku Ivan Rusnak, námestník ukrajinského ministra obrany.

Prichádzam teda na miesto: na ceste tesne pri chodníku vidieť miesto, kam raketa dopadla. Jednopodlažný obchod v tesnej blízkosti dopadu zrovnal výbuch so zemou a ďalšie domy či bytovky vážne poškodil. Tlaková vlna po výbuchu povybíjala všetky okná v okruhu niekoľkých desiatok metrov.

Streľba na Donbase prichádza z oboch strán frontovej línie a spravidla so západom slnka. Prvý večer môjho pobytu v Donecku nie je výnimkou. Slnko pomaly zapadá a v okolí hlavnej železničnej stanice a neďalekého trhoviska v pravidelných intervaloch počuť streľbu ťažkých zbraní kdesi v diaľke. „Toto sú odchody, nie dopady. Čiže to strieľajú naši,“ hovorí Kaukaz, ďalší Čech bojujúci na strane povstalcov, ktorý mi robí sprievodcu po Donecku.

Neďaleké trhovisko sa nedávno takisto stalo terčom ostreľovania a Kaukaz, vlastným menom Pavel, mi ukazuje ďalšie poškodené budovy. Salvy, ktoré počujeme počas kráčania po trhovisku, prichádzajú z oblasti bývalého letiska, o ktoré sa viedli urputné boje. Letisko nie je od železničnej stanice až tak ďaleko, vzdušnou čiarou necelé tri kilometre. Domáci si už zvykli – dunenie sálv z neďalekých bojísk sa stalo bežnou kulisou ich každodennej reality. Preto sa aj teraz babičky pokojným krokom presúvajú na zastávku trolejbusov a miestni štamgasti si v neďalekom bufete objednávajú „sto gramov“.

Línia frontu sa od uzavretia minských dohôd takmer nezmenila. Mnohé mestečká, v ktorých sa nachádza ukrajinská armáda, ako napríklad Marjinka, Krasnohorivka či Pisky, sú doslova na dohľad z okrajových štvrtí Donecka. Tie tvoria poslednú hranicu pred územím kontrolovaným Kyjevom. Jednou z nich je aj Staromychajlivka – dedinka s vyše piatimi tisíckami obyvateľov, do ktorej chodí mestská doprava z Donecka, a zároveň z nej vidno Krasnohorivku. V nej sú už sústredné ukrajinské vojská. „Nie som vojak, doparoma, som povstalec!“ hovorí Stas cestou do Staromychajlivky. Stas je miestny tridsiatnik, ktorý sa pridal k povstaniu. Spolu s Romanom, dobrovoľníkom z Ruska, idú opäť na pozície za Staromychajlivkou. Rozprávame sa o súčasnej situácii na Donbase a ani Stasovi, ani Romanovi sa nepáči zostavovanie oficiálnej armády. „Vzal som do rúk zbraň, aby som bránil svoj domov, svojich blízkych, nie preto, aby ma nútili pochodovať sem a tam po buzerplaci,“ dodáva Stas. Roman súhlasí.

A nie je jediný. Vedenie povstaleckých republík sa sústreďuje na budovanie štátnych štruktúr, sociálneho systému, obnovu hospodárstva či zakladanie armády. To však so sebou prináša aj nové, iné pravidlá, než na aké boli chlapi zvyknutí z chaotického obdobia bojov. Najnovšie vedenie DĽR dosiahlo, že Rusko bude oficiálne uznávať donecké pasy.

Prichádzame na základňu povstalcov k veliteľovi s prezývkou Kosmos. Doma na neho čaká dcéra a k nej sa upína väčšina jeho myšlienok – bojí sa o ňu, rozmýšľa, ako jej citlivo vysvetliť veci súvisia-

27 ce s prebiehajúcou vojnou. „Predvčerom mi volala počas ostreľovania. Bola vystrašená a schovávala sa v kúpeľni. Povedal som jej, že je to obyčajná búrka, no nech zostane v kúpeľni,“ hovorí Kosmos. „Ľudia sú už z tejto vojny unavení – civilisti, aj tí v zákopoch. Už príliš dlho sme na jednom mieste. Ustúpiť nemáme kam, rozkaz ísť vpred nám nikto nedáva. Koľko sa to dá vydržať? Chodiť stále na pozície, kde po vás strieľajú mínami, raketami, sem-tam vytiahnu tank a vy máte len ľahký guľomet. Nemôžete a ani nemáte čím opätovať paľbu,“ hovorí ďalší veliteľ Saňa.

Prímerie vyplývajúce z minských dohôd navonok podporujú všetci, no súčasný status quo nevyhovuje nikomu. Mnoho povstalcov pochádza z mestečiek Donbasu, ktoré sú dnes pod kontrolou Kyjeva a do povstania sa zapojili preto, aby oslobodili svoje domovy. Politické vedenie DĽR na čele s Alexandrom Zacharčenkom však musí preukázať aspoň ochotu urovnať konflikt politickou dohodou, aj keď vie, že vzdanie sa nároku na celé územie by bola v očiach radových povstalcov zrada a vojenský puč by bol otázkou niekoľkých dní, či dokonca hodín.

Foto: Artur Bekmatov

Podobné problémy má aj vláda v Kyjeve s prezidentom Porošenkom. Takisto musí prejaviť ochotu rokovať o ukončení vojny. Na druhej strane si je vedomý faktu, že ak by pristúpil na akýkoľvek kompromis, ktorého výsledkom by bolo vzdanie sa území na Donbase, do niekoľkých dní má v Kyjeve tretí Majdan s pravicovými extrémistami z dobrovoľníckych bataliónov, bojujúcich dnes na juhovýchode krajiny. Túto skupinu nemá Kyjev ani tri roky od udalostí na Majdane úplne pod kontrolou, o čom svedčí aj blokáda Donbasu – pravicoví extrémisti blokujú od konca januára dôležité železničné uzly na juhovýchode krajiny a bránia obchodovaniu s povstaleckými republikami. Poškodilo to najmä samotný Kyjev, ktorý prišiel o dodávky uhlia, no radikálov to neodradilo – chcú kontrolovať aj vlaky prichádzajúce z Ruska. Reakciou povstaleckých republík bolo znárodnenie všetkých súkromných podnikov, ktoré mali ukrajinského vlastníka.

Celú reportáž si môžete prečítať na našej webovej stránke www.zemavek.sk.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

PRVÝ ROK TRETEJ

FICOVEJ VLÁDY KEĎ VZNIKALA SÚČASNÁ VLÁDA, DOSTALA MNOŽSTVO PRÍVLASTKOV: VLÁDA VOLIČSKEJ ZRADY, VLÁDA PROTI EXTRÉMIZMU ALEBO VLÁDA PROTI KISKOVEJ ÚRADNÍCKEJ VLÁDE. DNES VEĽMI DOBRE VIEME, ŽE C JE SPRÁVNE. TÁTO VLÁDA VZNIKLA AŽ NEČAKANE RÝCHLO A HLADKO, LEBO HROZILO, ŽE KISKA VYUŽIJE VŠETKY MOŽNOSTI, KTORÉ MU VOLEBNÝ PAT DÁVAL, A PODSTATNE AKTÍVNEJŠIE BUDE VSTUPOVAŤ NIELEN DO ZLOŽENIA, ALE PREDOVŠETKÝM DO OBSAHU VLÁDNEJ POLITIKY. SAMOZREJME, BEZ POLITICKÉHO MANDÁTU Z PARLAMENTNÝCH VOLIEB.

28

P

rvý rok súčasnej vlády možno charakterizovať narastajúcou radikalizáciou opozície a ťažkou defenzívou vládneho SMERu. Kauza Baštrnák mu dobrý polrok „púšťala žilou“ a definitívne zlikvidovala Roberta Kaliňáka čoby korunného princa strany. Presnejšie povedané, jeho pozícia v strane je síce podstatne

silnejšia ako napríklad pozícia Pašku, ale jeho zotrvanie vo vládnej a straníckej funkcii možno považovať len za Pyrrhovo víťazstvo.

Prím v radikalizácii opozície hral – ako sa dalo očakávať – Igor Matovič. Strategicky to však prepálil. Jeho letné prázdninové happeningy pred komplexom Bonaparte v konečnom dôsledku

viedli k vyprchaniu protestnej energie, navyše organizátori protesty nakoniec ukončili bez akýchkoľvek reálnych politických výsledkov.

Veľkým imidžovým bonusom pre Ficovu vládu bolo naše predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Môžeme konštatovať, že technicky sme ten polrok zvládli veľmi úspešne, obzvlášť vysoko bol hodnotený bratislavský samit. Už menej úspešné bolo hodnotenie reálnych výsledkov. Hlavnou politickou iniciatívou nášho predsedníctva bola flexibilná solidarita, teda aj formálne zrušenie politicky už dávno mŕtvych povinných kvót a ich nahradenie dobrovoľným záväzkom jednotlivých členských štátov pomôcť v imigračnej kríze podľa svojich možností.

Relatívne dobrý umelecký dojem zatienila len kauza Evka, teda kauza reklamnej agentúry napojenej na exšéfku televízie Markíza Zuzany Ťapákovej, alebo predražené slávnostné otvorenie nášho predsedníctva. Dôsledky sú dvojaké. Ťapáková sa touto kauzou „politicky vyblokovala“ z možnosti byť zvolenou šéfkou verejnoprávnej RTVS a zásadným spôsobom bola spochybnená aj bezúhonnosť ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.

Mimochodom, slovenské médiá sa v druhom polroku veľmi intenzívne zamestnávali špekuláciami o šanci menovaného obsadiť veľmi prestížny post generálneho tajomníka OSN. Ako vieme, táto ambícia ostala nakoniec nenaplnená, aj keď s jeho ambíciami to vyzeralo ako na hojdačke. Paradoxné a do istej miera aj prekvapivé je, že Lajčáka nakoniec vetovali dvaja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – USA a Veľká Británia. Čo sa týka vnútropolitických pomerov, koalícia zažila prvú menšiu krízu pri zvyšovaní koncesionárskych poplatkov. Je paradoxom, že absolútna väčšina voličov verejnoprávnej RTVS je s kvalitou, nestrannosťou, objektívnosťou a vyváženosťou jej spravodajstva veľmi nespokojná.

Je jasné, že navrhované zvýšenie koncesionárskych poplatkov muselo politicky naraziť. Zároveň treba zdôrazniť, že tesne po voľbách a šoku z ich výsledkov – predovšetkým však z rýchlo upečenej nepravdepodobnej koalície – verejnoprávna RTVS absolútne zlyhala. Jej moderátori úplne prebrali rétoriku opozície a ich tendenčnosť priam bila do očí. Nakoniec celú kauzu

personifikovanú ministrom Marekom Maďaričom na strane jednej a predsedom SNS Andrejom Dankom a podpredsedom strany Antonom Hrnkom na strane druhej zahrali do autu. Mandát súčasného riaditeľa RTVS Václava Miku totiž končí začiatkom augusta 2017 a keďže nového riaditeľa bude voliť parlament, je jasné, že je potrebné dosiahnuť koaličnú zhodu na kompromisnom kandidátovi. A práve v týchto týždňoch a mesiacoch sa hľadá prijateľná osoba. Preto je veľmi pravdepodobné, že po voľbe nového riaditeľa RTVS sa problém so zvýšením koncesionárskych poplatkov vyrieši akosi prirodzene.

Začiatok roka bol zase v znamení skokových nárastov platieb za elektrinu. Je zjavné, že na ÚRSO hlboko podcenili politické dôsledky celej kauzy.

Pochodeň boja za práva spotrebiteľov zobral do rúk znova predseda SNS Andrej Danko a na celej kauze sa logicky priživila aj opozícia. Nakoniec sa ceny za energiu vrátili na úroveň roku 2016, obetným baránkom sa stal šéf ÚRSO Jozef Holjenčík. Kauza však zároveň ukázala aj na zopár systémových zlyhaní, ktoré vyplývajú z hanebnej dzurindovskej privatizácie. Cenové návrhy išli na ÚRSO od distribučných spoločností, ktoré síce majoritne vlastní štát, ale manažérsku kontrolu majú minoritní súkromní investori.

Súčasne sa ukázalo, že vplyv energetických oligarchov z EPH je až príliš veľký a nebezpečný a značne prekáža predovšetkým Andrejovi Dankovi. Situácia vyvolala koaličnú krízu, ktorá sa ukázala predovšetkým ako kríza komunikačná.

Nakoniec sa rozhodlo o vytvorení Štátneho energetického holdingu, ktorý bude podstatne efektívnejšie presadzovať záujmy svojho akcionára, teda štátu v pološtátnych energetických podnikoch.

Spomenutá kríza vyústila aj do odvolávania premiéra, ktoré, samozrejme, nemohlo dopadnúť úspešne, a zároveň ukázalo, že opozícia dnes nepredstavuje reálnu alternatívu voči súčasnej vláde. Paradoxne je teda tretia Ficova vláda po roku vládnutia a dvoch menších koaličných krízach podstatne zomknutejšia a stabilizovanejšia než na počiatku. Treba však zdôrazniť, že leviu zásluhu na tom má predseda OĽaNO Igor Matovič, ktorý svojou dennodennou opozičnou činnosťou dáva najavo, že kým je v politike, žiadna alternatíva voči súčasnej vláde ani vzniknúť nemôže.

29

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Richard Strážan

JE ŠÍRITEĽOM „SUPERDOLÁROV“

SEVERNÁ KÓREA, ALEBO CIA? MAINSTREAMOVÉ MÉDIÁ OBVYKLE OZNAČUJÚ PCHJONGJANG ZA ZLOČINECKÝ REŽIM. JEDEN Z NAJVYTRVALEJŠIE OPAKOVANÝCH PRÍBEHOV, KTORÝ MÁ TOTO TVRDENIE PODPORIŤ, JE SEVEROKÓREJSKÉ FALŠOVANIE MENY USA. OKREM INÉHO SLÚŽI AKO OSPRAVEDLNENIE PRE VŠETKY BLOKÁDY A REPRESÍVNE OPATRENIA PROTI SEVERNEJ KÓREI.

O 30

bvinenie Severnej Kórey sa všeobecne považuje za presvedčivé. „Severokórejčania popierajú distribúciu a výrobu falzifikátov, ale dôkazy sú ohromujúce. Niet pochýb o ich zapojení,“ uviedol Dan Glaser z amerického ministerstva financií. V médiách nepočuť žiadnu opozíciu voči výrokom, že severokórejskí občania alebo prebehlíci boli prichytení pri platbách nepravými peniazmi v Európe a Ázii a mali znalosť o štátom riadenej výrobe falzifikátov. Ale čím bližšie vec skúmame, tým je celá záležitosť hmlistejšia. Falošné doláre pripisované na vrub KĽDR vzbudzujú nepokoj pre ich extrémne vysokú kvalitu. Výrobný proces je zhodný a jemnosť rytiny porovnateľná s výrobkami U. S. Bureau of Engraving and Printing (Americký úrad pre rytie a tlač – USBEP), ktorý využíva hĺbkotlačové lisy Giori pre rytú časť a ofsetovú tlač pre farebný podklad. „Superdoláre“ majú skrátka rovnaký vzhľad.

Gregory Elich z think-tanku Korea Policy Institute píše: „Severná Kórea kúpila v 70. rokoch stroj na hĺbkotlač od švajčiarskej firmy Giori.

Tento fakt sa považuje za dôkaz toho, že štát má dostupné technológie. Ale vzhľadom na absenciu pomocných zariadení model vo vlastníctve KĽDR vnímajú experti za neschopný takej úrovne kvality, ktorú možno vidieť (na zachytených falošných dolároch). Severná Kórea však po uskutočnení dvoch platieb nedodržala svoje záväzky. Z tohto dôvodu a pre americký tlak spoločnosť Giori pred mnohými rokmi prestala

s dopravou náhradných dielov do tejto krajiny, a preto by podľa jedného z odborníkov mal dnes byť severokórejský stroj mimo prevádzky.“ Pozoruhodný je v prvom rade papier. Na celom svete sa meny tlačia na papier z čistej bavlny.

Americký dolár je iný a tvorí ho 75 % bavlneného vlákna a 25 % ľanu. Falzifikáty sú z rovnako netradičnej kombinácie. Na výrobu tohto materiálu sa vyžaduje pokročilá technológia a náklady presahujú cenu výroby bežného papiera bankoviek.

Ak by len malovýroba mala zostať zisková, musela by produkovať vyše 4000 ton takéhoto papiera ročne. Množstvo doteraz zaznamenaných superdolárov v obehu však predstavuje len zlomok.

Zdá sa, že jedinou možnosťou pre vodcu Kima by bolo získavať papier zo zariadenia mimo svojej krajiny, čo by rozhodne nebolo jednoduché.

Papier používaný na americké bankovky sa vyrába v závode v Georgii a používa dlhšie vlákna ako vo zvyšku sveta. Obzvlášť neobyčajné je, že papier superdolárov dokonca zahŕňa farebné mikrovlákno, mikrotlačený ochranný prúžok USA 100 a kombinovaný vodoznak. Tieto špecifiká môže vyrobiť iba drahá sofistikovaná technika. Jeden z vedcov, ktorý vykonal chemickú a fyzikálnu analýzu, zistil, že bavlna pochádza z južnej časti Spojených štátov, odkiaľ získava svoju bavlnu i USBEP. Táto bavlna je na trhu dostupná, čo ju zároveň robí do určitej miery vystopovateľnou.

Vedec, ktorý analýzu vykonal, mal byť „zúčastnenými stranami (pracujúcimi pre vládu USA) upozornený, aby výsledky nezverejňoval.

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY > EKONOMIKA

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

32

Jeden z osobitných rysov pravého dolára je opticky premenlivá farba (OVI) vyrábaná švajčiarskou spoločnosťou SICPA. Unikátny kolorit OVI dolára, ktorý dokonale kopíruje superdolár, sa vyrába len v závode vo Virgínii a je vyhradený pre USBEP. Zvyšok sveta získava OVI z hlavnej továrne SICPA vo Švajčiarsku. Každý štát má priradenú svoju farebnú kombináciu. Severná Kórea má zelenú a fialovú a kedysi bola klientom SICPA. Dan Glaser tvrdí, že KĽDR prerobila svoju farbu tak, aby bola tej americkej (čiernej a bronzovozelenej) podobná. Forenzné laboratórium však zistilo, že bezpečnostný atrament nie je len podobný, ale identický. Navyše je pravdepodobné, že Severná Kórea zásoby OVI vyčerpala už dávno. Hovorkyňa SICPA poukázala na fakt, že firma prestala s dodávkami OVI už v roku 2001, teda skôr, ako vláda USA obvinila KĽDR z výroby a distribúcie superbankoviek.

Existujú zmienky, že KĽDR financuje falošnými dolármi tajné operácie a ekonomickú vojnu proti USA. Ale výpovede severokórejských prebehlíkov vždy nesedia. Ako uvádza Raphael F. Perl z Congressional Research Service, mnohokrát sa objavila na scéne pochybnosť, či utečenci nechceli len uspokojiť nového hostiteľa historkami, ktoré chcel počuť. Jeden severokórejský prebehlík, ktorý vyrozprával príbeh, ako sám pomáhal superbankovky navrhovať (pričom nevedel, kto je zobrazený na stodolárovke), sa skryl pred médiami po tom, ako ho obvinili zo lži. Iný muž mal svedčiť pred Kongresom, ale nakoniec sa jeho verzia ukázala ako nepravdepodobná a ďalší, ktorý mal údajne rozhodovať o tlači superbankoviek, neskôr priznal, že o podobných operáciách nič nevie.

Na superdolároch je mnoho podivného. Špecialista na bankovky Klaus W. Bender poukazuje na fakt, že ich kvalita je vynikajúca. V niektorých ohľadoch dokonca hovorí, že superdoláre sú prepracované lepšie ako autentické bankovky, napr. majú úplne dokonalú pečať ministerstva financií alebo línie čelnej strany. Analýza zároveň zisťuje, že je tu kód a zlúčenina, ktorá na pravej bankovke absentuje, či magnetické a infračervené bezpečnostné prvky, ktoré majú chrániť pred identifikáciou. Každé monitorovacie zariadenie amerických bánk a FED-u odhaľuje superdoláre hneď ako falošné. Ale majú falšovatelia v úmysle

uvádzať ich práve v USA? Podľa správy švajčiarskej kriminálnej polície z roku 2007 sú na bankovkách zámerne pridané drobné chyby. Zároveň dodáva, že severokórejské možnosti na výrobu sú extrémne limitované a americkí predstavitelia už veľakrát obviňovali z podobného zločinu aj Irán, Sýriu alebo NDR. Najmätúcejším aspektom superbankoviek je ich nízke množstvo. Do roku 2006 zachytili tajné služby superdoláre v hodnote 50 miliónov, čo znamená 2,8 milióna ročne od prvého objavu. Ich hodnota je tak v porovnaní s odhadovanými 760 miliardami menej sofistikovaných falzifikátov v obehu zanedbateľná.

Kto teda vyrába superdoláre? Označeným vinníkom je KĽDR, ale chýba motív. Podľa tajných služieb USA predstavujú superdoláre malé riziko pre ich množstvo v obehu a okamžitú identifikáciu bankovým systémom USA. Vylúčený je tak motív ekonomickej vojny, z vedenia ktorej bola KĽDR obvinená. Ich výroba nie je ani zisková, pretože samotný stroj Giori stojí viac ako 50 miliónov dolárov. Klaus W. Bender spomína jednu zaujímavosť: „Všimli sme si, že superbankovky sa objavujú vždy v malých, dobre prerátaných množstvách, aby ich objem bol pod kontrolou.“ Takéto správanie však nie je pre falšovateľov bežné. Ďalej komentuje: „Tovar vždy vypúšťajú čo najrýchlejšie. Navyše experti majú dojem, že sa objavujú v oblastiach, kde sa zahraničná politika USA stretáva s problémami: krajiny Blízkeho a Stredného východu, strednej a východnej Afriky. Na týchto územiach sú aktívne opozičné sily, rebelantské kmene a súkromné armády vykonávajúce rozkazy CIA. Je možné, že ich za služby platia falošnými dolármi?“ Podľa Bendera „nie je zrejmé, koľko toho americké tajné služby vedia alebo majú vedieť“, a vo svojej knihe Moneymakers: The Secret World of Banknote Printing píše, že „CIA vlastní tlačiarenský závod severne od Washingtonu, kde sú nainštalované rovnaké tlačiarenské lisy ako používa USBEP“. Informáciu, že práve CIA falšuje doláre a sponzoruje nimi svoje projekty, a nie Severná Kórea, prevzal aj nemecký Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (Stammen die „Supernotes“ von der CIA?, 6. 1. 2007).

Hlas oficiálnych amerických činiteľov však stále trvá na tom, že majú solídne dôkazy voči KĽDR. Doteraz ich však nepredložili.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

KEĎ PRÍDEŠ RÁNO DO PALÁCA NA BICYKLI, ABY SI ZAHRAL EKOPREZIDENTA...

A JA SOM SI MYSLEL, ŽE SLNIEČKARI NEMAJÚ RADI PLOTY

... NO INAK PRAVIDELNE POUŽÍVAŠ LIETADLO AKO TAXÍK

34

VŠADE SAMÁ RUSKÁ PROPAGANDA, RUSKÍ HAKERI, A ZATIAĽ CELÚ EURÓPU ŠPEHUJE „SPOJENECKÁ“ CIA Z FRANKFURTU. BINGO :)

ČÍM VIAC NIEČO ZAKAZUJÚ, TÝM JASNEJŠIE DÁVAJÚ NAJAVO, AKÝ OBROVSKÝ MAJÚ STRACH 35

VÁŽNE AHMED, TO NEVYMYSLÍŠ...

... JA ICH CHCEM ZABIŤ A ONI PROTESTUJÚ, ABY MA PUSTILI DO ICH KRAJINY Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

ANTISOCIÁLNY ŠTÁT KRAJINY ZÁPADNEJ KAPITALISTICKEJ CIVILIZÁCIE BOLI DESAŤROČIA SPOLOČNOSŤAMI BLAHOBYTU PRE DRVIVÚ VÄČŠINU OBYVATEĽSTVA. OD 80. ROKOV SA VŠAK SOCIÁLNE ISTOTY ZAČALI POSTUPNE OKRESÁVAŤ, ROZTVÁRALA SA PRIEPASŤ MEDZI BOHATÝMI A CHUDOBNÝMI. SLOVENSKO PATRÍ KU KRAJINÁM, KTORÉ SÚ NA TOM V RÁMCI EÚ NAJHORŠIE. NAŠE MZDY ZAOSTÁVAJÚ ZA PRIEMEROM ÚNIE NAPRIEK TOMU, ŽE V PRODUKTIVITE PRÁCE SA NA PRIEMER DOŤAHUJEME. BEŽNÝ PLAT STAČÍ NA PREŽITIE OD VÝPLATY K VÝPLATE, PRI MIMORIADNYCH VÝDAJOCH SI SLOVÁK ZVÄČŠA BERIE ÚVER, ČÍM SA JEHO SITUÁCIA EŠTE VIAC ZHORŠUJE. VYŽIŤ ZO ŽIVOTNÉHO MINIMA ALEBO DÁVOK V HMOTNEJ NÚDZI JE PRAKTICKY NEMOŽNÉ, AK ČLOVEKU NEPOMÁHAJÚ JEHO PRÍBUZNÍ. CHUDOBA SA PLAZIVO ROZRASTÁ AJ V KRAJINÁCH VYSPELÉHO ZÁPADU. AK SA NIEČO ZÁSADNÉ NEZMENÍ, MÔŽE TO VIESŤ K RADIKALIZÁCII OBYVATEĽSTVA A SOCIÁLNYM NEPOKOJOM.

Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Patrik Sloboda

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

VÝVOJ PRODUKTIVITY PRÁCE A REÁLNYCH MIEZD V USA 1947 – 2008 250

SOCIÁLNEHO ŠTÁTU NABERÁ OBRÁTKY

38

MEDZI NAJZÁVAŽNEJŠIE POSUNY PREBIEHAJÚCE V EURÓPE A ANGLOSASKEJ AMERIKE PATRÍ DEMONTÁŽ SOCIÁLNEHO ŠTÁTU. JE AKO RAKOVINA. ZHUBNÝ PROCES ZAČÍNA DÁVNO PREDTÝM, AKO TO ČLOVEK ZBADÁ – A KEĎ SI UVEDOMÍ, ŽE JE POSTIHNUTÝ, NERAZ BÝVA NESKORO. ABY SI POMOHOL, ZVYČAJNE MUSÍ PREKONAŤ FÁZU POPIERANIA DESIVEJ SKUTOČNOSTI, HNEV NAD TRESTAJÚCIM OSUDOM A VLASTNÚ REZIGNÁCIU, ABY SA NAPOKON ODHODLAL K NÁROČNEJ TERAPII. ALE HODINY MU MEDZITÝM NEODBYTNE TIKAJÚ. TÝKA SA TO NIELEN RAKOVINY, ALE AJ PROBLEMATIKY PREŽITIA ALEBO NEPREŽITIA SOCIÁLNEHO ŠTÁTU.

ÚTOK ZAČAL UŽ DÁVNO

Držitelia kapitálu ho začali odbúravať už pred vyše polstoročím. Vystihuje to graf vývoja produktivity práce a pohybu reálnych miezd pracujúcich v USA v období 1947 – 2008. Veľká biela vertikálna šípka pri pravom okraji ilustruje roztváranie nožníc medzi úrovňou reálnych miezd (očistených od inflácie) a tempom zvyšovania produktivity práce. Všimnime si, že disproporcie začínajú na prelome 60. a 70. rokov. Zmapoval to štatistický úrad amerického ministerstva práce, ktorý ťažko možno obviňovať z ľavičiarstva. Časová os grafu končí rokom 2008, rozbehnutý trend vysávania bohatstva strednej triedy „banksterskou“ špičkou odvtedy beží ďalej na plné obrátky.

V tom roku globálni finančníci uvrhli celý svet do hlbokej krízy, z ktorej sa dosiaľ nespamätal.

Vlády prakticky všetkých štátov transatlantického Západu ňou odôvodňujú zaradenie turbotempa pri búraní sociálneho štátu pod zámienkou, ktorá sa opakuje už desiaty rok. Propagandistický orchester pod taktovkou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej do omrzenia opakuje mantru o nevyhnutnosti všestrannej úspornosti vo verejných výdavkoch s výnimkou troch posvätných nedotknuteľných okruhov. Šetrenie sa nesmie vzťahovať na vojensko-policajný komplex, ďalej na tzv. ozdravovanie bankového sektora a najnovšie na sprivatizovaný migračný biznis, t. j. začleňovanie miliónových más votrelcov z Ázie a Afriky na účet daňových poplatníkov.

PERCENTO HODNÔT Z ROKU 1970

DEMONTÁŽ

200

150

100

50 1945

1955

1965

1975

1985

1995

2005

ROK

PRODUKTIVITA PRÁCE

PREČO TAKÉ DLHÉ MLČANIE

REÁLNE MZDY

Pri bližšom pohľade na graf sa nemožno vyhnúť otázke, prečo občianska verejnosť na oboch brehoch Atlantiku nespustila krik proti pustošeniu sociálneho štátu, keď s ním vládnuce vrstvy začiatkom 70. rokov minulého storočia začali – spočiatku v USA a s oneskorením o dekádu-dve v západnej Európe. Odpoveď spočíva v priznaní, že väčšina sociálne angažovaných skupín nevidela globálnym sociálnym inžinierom do kuchyne. Nerozpoznávala ich základnú metodiku leptania sociálnych vymožeností. Je prostá. Musí prebiehať pozvoľne, a nie zhurta, zo dňa na deň.

Na vrchole obdobia prosperity v USA a v západnej Európe zhruba štvrť storočia po skončení 2. svetovej vojny si veľkokapitál a neoliberálni ideológovia netrúfali otvorene zaradiť spiatočku a odoberať občanom sociálne výdobytky. Kontrarevolúcii superbohatých vtedy nežičila spoločenská klíma búrlivých 60. rokov. Ľudia vtedy neboli ustráchaní a masovo sa búrili proti etablovaným politickým štruktúram. Preto sa vládnuce kruhy pokúšali nakloniť si na svoju stranu

Zdroj: Wikipédia

široké vrstvy pracujúcich a nízkopríjmových vrstiev. Podarilo sa im to pomocou prenášania prvkov sociálneho štátu zo západnej Európy a Kanady. Výsledky sa dostavili okamžite. Milióny Američanov sa vymanili z chudoby, rozšírili rady strednej triedy a konečne začali žiť v dostatku. Dobehli Kanadu, Austráliu, Nový Zéland a západnú Európu, aby vedno s nimi vytvorili závideniahodné neformálne spoločenstvo štátov blahobytu, a zároveň výkladných skríň západnej demokracie.

USA AKO SOCIÁLNY ŠTÁT

Prekvapivo kladnú bilanciu sociálneho štátu vtedy vykazovali USA. Povojnovú prosperitu a znásobenie počtu príslušníkov strednej triedy dotiahli do maxima programom Great Society.

Zaviedol ho prezident Lyndon B. Johnson, ktorý v Kongrese presadil uzákonenie vymožeností západoeurópskeho sociálnodemokratického typu v zdravotníctve, školstve, bytovej výstavbe a sociálnej starostlivosti o starých, nevládnych a inak znevýhodnených. S konečným cieľom, aby Spojené štáty boli krajinou blahobytu pre všetkých.

39

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

dárskej globalizácie. Skutočnosť, že USA a ostatné západné štáty podpísali v decembri 1966 Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý vstúpil do platnosti v januári 1976, spomalila demontáž sociálneho štátu, no nezastavila ju. Spojené štáty ho neratifikovali a nástupom Ronalda Reagana do Bieleho domu v januári 1981 spustili generálny útok na sociálne vymoženosti pracujúcich a nízkopríjmových vrstiev. Na európskej pôde dupla na brzdu premiérka Margaret Thatcherová. Rozbila síce odbory, ale jej brutálny štýl amputovania sociálnych a hospodárskych práv občanov odpudzoval zvyšok západnej Európy, a preto bol nepoužiteľný.

AKO NA MÄKKÝCH EURÓPANOV

40

36. prezident USA Lyndon Baines Johnson

Spojené štáty vtedy skutočne boli krajinou blahobytu, kde bolo postarané o každého viac-menej na západoeurópskej úrovni. Tej úrovni, ktorou vtedajší západ Európy súťažil so socialistickým Východom za železnou oponou. Prezident Johnson síce nevyhral vojnu vo Vietname, ale jeho program vojny proti chudobe (War on Poverty) sa pričinil o to, že podiel Američanov žijúcich pod hranicou chudoby (pričom jej kritériá sa výrazne zdvihli) klesol od roku 1963 do roku 1970 z 22,2 na 12,6 %. Výdavky federálnej vlády na školstvo a zdravotníctvo niekoľkonásobne vyskočili a Západ ako celok mohol ukázať súperiacemu sovietskemu bloku, že v sa v ňom žije lepšie a voľnejšie.

Z rozmachu strednej triedy, školstva, vedy a techniky profitovali aj veľké nadnárodné finančné klany. Západ mohol predbehnúť Východ pri prechode do postindustriálnej informačnej éry. Zmohutnením ľudskej i materiálnej vedecko-technickej základne dosiahol technologický náskok, ktorý v niektorých oblastiach pretavil na zavedenie globálnej štandardizácie a kontroly.

DUPNUTIE NA BRZDU

Držitelia moci sa na druhej strane obávali straty kontroly nad domácimi ľavicovými spoločensko-politickými hnutiami a organizáciami. Boli odhodlaní zabrániť globalizácii zdola, t. j. medzinárodnému prepojeniu odborov a ľavice. Z rúk sa im vymkýnala i réžia kultúrnej revolúcie v západnom svete, keď aj Sovietsky zväz začal investovať do americkej alternatívnej kultúry a protestného hnutia, aby urýchľoval úpadok tradičnej kresťanskej hodnotovej sústavy Západu.

Príchod republikánskeho prezidenta Richarda Nixona do Bieleho domu v januári 1969 znamenal nástup ofenzívy nadnárodného kapitálu proti sociálnemu štátu. Začala premenou paušálneho financovania sociálnych programov na adresné s následným sprísňovaním kritérií.

Bolo to nenápadné pootočenie, ktoré sa stretávalo s porozumením ako rozumné a zamedzujúce plytvaniu. Nadnárodný kapitál získal potrebné sebaistoty pre zatláčanie sociálneho štátu aj vďaka ochote vedenia Komunistickej strany Číny zapojiť sa do dlhodobého projektu hospo-

Na útlocitných Európanov, navyknutých na existenciu základných sociálno-hospodárskych práv a výdobytkov (systém dôchodkového, starobného a zdravotného poistenia zaviedol v Nemecku kancelár Otto von Bismarck už koncom 19. storočia) po generácie, si globálne mocenské špičky posvietili iným spôsobom. Zákulisným umiestňovaním svojich favoritov ku kormidlám sociálnodemokratických strán vo Veľkej Británii, Nemecku, Beneluxe, Škandinávii a zvyšku Európy. Britský premiér Tony Blair a jeho stranícki kolegovia na európskej pevnine pretvorili tradičnú sociálnu demokraciu na politický nástroj nadnárodných investorských kruhov.

Najtvrdším orieškom sa javil inštinktívny odpor západoeurópskej voličskej verejnosti proti sociálnemu darvinizmu predvádzanému po páde železnej opony vo východnej Európe a v postsovietskom priestore. Šokovala ju lúpežnícka privatizácia nastrčenými „bielymi koňmi“, ktorým padli za obeť štátne podniky. Privatizačná mánia ochromila i viaceré sektory sociálneho systému. Západoeurópske vlády sa dostali pod tlak, aby sa zapojili do zvrátenej súťaže o znižovanie daní, v prvom rade korporáciám a vysokopríjmovým jednotlivcom. Finančná oligarchia na nej rozprávkovo zarobila v USA a chcela zopakovať svoj americký úspech aj v Európe.

V Spojených štátoch sa stal prelomovým zákon Revenue Act of 1964, na základe ktorého klesli dane bohatým jednotlivcom, resp. domácnos-

tiam z 91 na 70 % a korporáciám z 52 na 48 %.

Prezident Reagan neskôr skresal dane bohatým jednotlivcom zo 70 na 28 % a korporáciám pomohol znížením daní, ako i pestrou paletou daňových úľav a zvýhodnení.

CESTA DO DLHOVÉHO OTROCTVA

Tzv. reaganomika v službách veľkokapitálu vytvárala rozpočtové schodky, a tie vykrývala federálna vláda úvermi od finančnej plutokracie. Tá použila podobnú taktiku na likvidovanie pilierov sociálneho štátu v európskych krajinách. Nebolo ťažké nútiť kolaborantské vlády k znižovaniu daní bohatým a korporáciám a poskytovaniu všemožných daňových výhod, prázdnin a stimulov pre investorov. Výpadky v príjmoch sa plátali zadlžovaním štátu na finančných trhoch. Vlády ich dostávali za prísľub, že obmedzia hospodárske a sociálne práva občanov v rámci tzv. zoštíhľovania sociálneho štátu. Takáto redukčná diéta bola v západnej Európe menej drastická ako vo východnej, no i tak spôsobovala decimovanie hospodárskych a sociálnych práv občanov.

Najdramatickejší priebeh valcovania sociálneho štátu vidíme v Grécku, ktoré slúži kapitálu ako skúšobné laboratórium na zbedačovanie všetkých štátov Európy. Inak povedané, pre vynútený transfer bohatstva zdola nahor, od zúbožených občanov k peňažníckej oligarchii. Tá „odporúča“ prostredníctvom poplatných tzv. renomovaných expertov a medzinárodných finančných inštitúcií jednotlivým vládam rozpredávať všetko, o čo investorské kruhy prejavia záujem.

Technokracia Európskej únie má po plnej federalizácií EÚ plniť úlohu skupinového vymáhača dlhov, aby sa veľkoinvestori nemuseli zapodievať rokovaniami s jednotlivými nevoľníckymi štátmi. Kým voliči v Holandsku, Francúzsku, Nemecku a Česku nepochopia, o čo ide a nevzoprú sa tento rok takémuto poddanstvu, zredukujú tam nové vládnuce garnitúry sociálne a hospodárske práva občanov na anorektické minimum. A pridajú dodatočný dôvod osekávania: astronomické náklady na udomácňovanie miliónov migrantov, ktorí sú už dnes uprednostňovaní pred domácimi občanmi.

41

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Dušan Doliak

EURÓPSKE KRAJINY PODĽA MIERY DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI

KDE JE NAJVIAC DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH

R

42

ozhodnúť, ktorý štatistický údaj by najlepšie vystihoval úroveň chudoby, je veľmi ťažké. Výška príjmov na danom území nevyjadruje, koľko tam žije chudobných, skôr kde bývajú bohatí. Minimálna mzda je rovnaká na celom území Slovenska. Počet ľudí s minimálnou mzdou alebo ich podiel na celkovom počte zamestnaných ukazuje len na kraje, kde je veľký počet kuchárov, čašníkov a upratovačiek.

Dokonca ani priemerný príjem neukazuje obraz chudoby. Bývanie a služby sú výrazne lacnejšie tam, kde sú nižšie mzdy. Navyše porovnanie s ostatnými krajinami vôbec neodráža paritu kúpnej sily. Všimol som si to pri rozhovore s kolegyňou z Milána. Mala vyšší plat ako väčšina Slovákov, ale bývala v prenajatej garsónke v suteréne. Pár metrov štvorcových, plesnivé steny, hluk z chodníka. Vraj si nevedia – manžel bol učiteľ na vysokej škole – našetriť na dvojizbový byt. Do rozhovoru sa pridal Francúz s tým, aké vysoké dane a odvody platí. A ak bývate v zapadnutej dedinke v ľubovoľnej západnej krajine, chýbajú pracovné príležitosti a musíte veľa cestovať – za prácou, vzdelaním aj kultúrou. Niežeby na tom neboli na

v % z celkovej nezamestnanosti

Západe v porovnaní s nami lepšie. Predsa len si môžu dovoliť viac ako našinec, ale rozdiel v priemerných príjmoch to neodráža. Nemáme sa trikrát horšie.

Počet obyvateľov ohrozených chudobou je síce dobrý údaj, ale medzi krajinami veľmi ťažko porovnateľný. Byť ohrozený chudobou vo Veľkej Británii a na Slovensku je veľký rozdiel.

Za najrelevantnejšie považujem údaje o dlhodobej nezamestnanosti. Na Slovensku je najhoršia v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Tisíce rodín sú tu odkázané na sociálny záchranný systém. Títo ľudia už nedostávajú podporu v nezamestnanosti, a dokonca podľa sociológov nemajú ani pracovné návyky.

V rámci Európy môžeme odlíšiť niekoľko skupín krajín: škandinávske krajiny dosahujú dlhodobo nízku nezamestnanosť vďaka sociálnej inklúzii; južné krajiny majú veľa sociálne vylúčených – podiel dlhodobo nezamestnaných v nich prekračuje 50 %; Nemci, Holanďania a Česi vytvárajú veľký spoločenský tlak na zamestnanie sa, čo vedie k vysokej zamestnanosti. Slovensko sa blíži skôr k údajom krajín na juhu Európy.

43

SLOVENSKÉ KRAJE PODĽA MIERY DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI v % z celkovej nezamestnanosti

DO 30 % Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

30 – 40 %

40 – 50 %

NAD 50 %

DO 30 % Zdroj: Eurostat

30 – 40 %

40 – 50 %

50 – 60 %

NAD 60 %

ÚDAJ NEDOSTUPNÝ

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Róbert Hölcz

SLOVENSKÉ

MZDY ZAOSTÁVAJÚ NAJNOVŠÍ VÝVOJ SLOVENSKÝCH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV, TEDA RAST HDP NAD TRI PERCENTÁ, POKLES NEZAMESTNANOSTI POD 10 PERCENT A AJ POKLES INFLÁCIE POD JEDNO PERCENTO, NEVYZERÁ ZLE. DOSAHOVANÁ ÚROVEŇ MIEZD JE VŠAK V POROVNANÍ SO ZÁPADNÝMI EKONOMIKAMI VÝRAZNE NIŽŠIA, A TAK JE OPRÁVNENÉ KLÁSŤ SI OTÁZKU: PREČO? V PLATOCH ZAOSTÁVAME ZA PRIEMEROM ÚNIE O 60 PERCENT, PRITOM V PRODUKTIVITE PRÁCE LEN O 20 PERCENT.

44

Z

ačiatok terajšej podpriemernej mzdovej úrovne u nás súvisí so stavom pred rokom 1989 a nasledujúcimi zmenami.

V rámci Československa sme sa orientovali na ťažký priemysel s vysokým podielom zbrojárskej výroby, ktorá bola po roku 1989 rozhodnutím bývalej federálnej vlády zlikvidovaná.

Následne to spôsobilo vyššiu nezamestnanosť

a nízku východiskovú mzdovú úroveň v porovnaní s Českou republikou.

Transformačný proces z plánovanej na trhovú ekonomiku začal v roku 1991 malou privatizáciou, keď sa do rúk privatizantov dostalo takmer 25-tisíc prevádzkových jednotiek.

Po jej skončení sa vláda premiéra Vladimíra Mečiara rozhodla pokračovať v privatizácii

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

slovenskou cestou, čo nebolo nič iné ako predaj významných štátnych podnikov do rúk vybraných slovenských občanov formou priameho predaja. Fond národného majetku organizoval privatizáciu v prospech zamestnaneckých akciových spoločností, na ktorých niektorí občania aj zarobili. Treba však povedať, že nie všetky priame predaje sa podarili, v niektorých sa uskutočnila reprivatizácia v prospech zahraničných investorov. Tretia forma privatizácie štátnych podnikov bola tzv. kupónová, v ktorej občania investovali pridelené investičné kupóny do akcií podnikov priamo alebo prostredníctvom investičných fondov.

Výsledkom všetkých troch foriem privatizácie na Slovensku bola nízka technická a technologická vybavenosť sprivatizovaných spoločností, pretože najprv sa splácali úvery na kúpu sprivatizovaných štátnych podnikov a na ich modernizáciu už peniaze neostávali. Dovtedajšie obchodné kontakty na bývalé štáty RVHP boli prerušené a chýbala aj efektívnejšia organizácia práce.

Tento stav spôsobil nárast nezamestnanosti a pokles HDP s dopadom na nižšie mzdy. Po vstupe do EÚ a neskôr eurozóny začal masívny prílev zahraničného kapitálu, ktorý skupoval vybudované sprivatizované podniky alebo staval na zelenej lúke. Keď navyše za každé pracovné miesto dostával od vlády investičné stimuly, daňové prázdniny a aj ďalšie peniaze na zlepšenie technickej základne, dochádzalo k postupnému zvyšovaniu miezd. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli výrazne vyššie, čo napokon súviselo s rastom produktivity práce a odrážalo aj kvalifikačnú úroveň našich zamestnancov. Napokon môžeme povedať, že v minulých rokoch rástli slovenské mzdy najrýchlejšie v EÚ. Napriek tomu ich výška nezodpovedá rastu HDP na obyvateľa, produktivity práce, ale ani nárastu ziskov podnikov v rukách zahraničného kapitálu.

K faktorom, ktoré majú vplyv na výšku mzdy, patrí predovšetkým produktivita práce a jej vplyv na pridanú hodnotu, miera nezamestnanosti, kapitálová náročnosť konkrétneho predmetu podnikania, minimálna mzda, úroveň odborovej organizovanosti, dane, odvody a všadeprítomná korupcia. Popísané tri formy priva-

tizácie spolu s privatizáciou troch slovenských bánk, ktorých oddlženie – viac ako sto miliárd korún – zaplatili slovenskí daňoví poplatníci, predstavovali pre nás obrovskú kapitálovú stratu. Tie peniaze museli niekde chýbať. Ďalšie miliardy korún nám unikli z lacných výpredajov už pôvodne sprivatizovaných slovenských podnikov v prospech zahraničných investorov, ktorí na dividendách každoročne presúvajú obrovské miliardy eur aj do daňových rajov. V konečnom dôsledku to pre nás predstavuje ďalšie kapitálové straty, ktoré ovplyvňujú nižšie mzdy. O tom, že sme montážnou dielňou Západu, vieme. V montážnej dielni je pridaná hodnota vždy nižšia ako u predajcov produkcie, čo platí predovšetkým v automobilovom priemysle, ktorého podiel na HDP sa neustále zvyšuje.

Bez ohľadu na odvetvie sa z pridanej hodnoty investujú peniaze najprv do modernejšej technickej základne. Ďalej sa z nej uhrádza istina a úroky úverov na kúpu podniku, a až potom ostáva odmena za prácu v prospech zamestnancov. V tejto súvislosti treba povedať, že slovenské hodinové náklady sú nižšie ako trebárs v Estónsku, Portugalsku, Grécku, pritom máme vyššiu produktivitu práce, čo napokon platí aj pre nášho bývalého štátneho spolupútnika, ktorého sme v produktivite práce za minulý rok predbehli. Produktivita práce je na Slovensku na úrovni 78 percent európskeho priemeru, čo je viac ako v Česku, kde je priemerná produktivita na úrovni 72 percent, v Nemecku je to 127 percent a najvyššia je v Luxembursku s priemerom 181 percent.

V poslednom období dochádza z dôvodu nedostatku pracovných síl na slovenskom trhu práce k výraznejšiemu zvyšovaniu miezd, keď sa vlani zvýšili v priemere o 4,3 percenta, kým produktivita práce sa zvýšila len o jedno percento. Sem patrí aj nárast miezd zamestnancov v štátnom a verejnom sektore o viac percent ako rastie HDP. Minimálna mzda je od tohto roku 435 eur, čo predstavuje najvyššie zvýšenie od existencie samostatného štátu. Určité zmeny k lepšiemu by teda mohli nastať.

Autor je ekonóm.

45

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

KOĽKO SME SI MOHLI KÚPIŤ VTEDY A DNES

P

riemerná mzda v roku 1989 predstavovala 3170 Kčs. Keďže neexistovali veľké sociálne rozdiely, väčšina ľudí toľko aj zarábala. Dnes je priemerná mzda okolo 900 eur, pri vysokej príjmovej nerovnosti však bežný Slovák zarába

1989

Artur Bekmatov

400 – 500 eur v hrubom. Pri porovnávaní sme vychádzali z 500-eurovej sumy. Nižšie vidíte, aké množstvo vybraných základných potravín si mohol dovoliť kúpiť bežný človek za svoju dennú mzdu v roku 1989 a dnes.

ĽUDIA NA DNE

2017

CHLIEB 1 KG

„MRZÍ MA TO, ALE DNES UŽ NEPRIJÍMAME. SKÚSTE TO V CHARITE,“ ODPOVEDAJÚ MI Z AZYLOVÉHO DOMU PRE BEZDOMOVCOV V NITRE. JE KONIEC JANUÁRA, KRÁTKO PRED DESIATOU VEČER – TEPLOTY V TOMTO OBDOBÍ KLESAJÚ POD MÍNUS DESAŤ A BEŽNÁ NÁVŠTEVNOSŤ NOCĽAHÁRNÍ PRE ĽUDÍ BEZ DOMOVA SA ZVYŠUJE.

MLIEKO POLOTUČNÉ 1 L

46 KYSLÁ KAPUSTA 1 KG

KURČA 1 KG

ZEMIAKY 1 KG

HLADKÁ MÚKA 1 KG

VAJCIA 10 KS

P

redo mnou ťažko kráča starší muž.

Chodník je síce neposypaný a zľadovatený, no muž je evidentne pod vplyvom alkoholu. Pomoc odmieta. No kým potme nájdem správny vchod do nocľahárne, opitý neznámy ťažkým krokom trafí skôr ako ja. Je bezdomovec a cestu do nocľahárne si pamätá aj pod vplyvom alkoholu. Charita prijíma aj takýchto ľudí – jedinou podmienkou je nebyť agresívny. „Jaro, zase si napitý?“ vítajú opitého muža dvaja nocľažníci a odvádzajú ho dnu. Po mňa prichádza zamestnanec nocľahárne, starší

pán snažiaci sa zistiť o mne viac. Aj keď som tu prvýkrát v živote a bez dokladov, preč ma nepošlú. Hoci sú teploty pod nulou, niekoľko miest tu je ešte voľných. Okrem zamestnanca nocľahárne ma dnu privíta aj ostrý prenikavý zápach neľahkých životných osudov.

K posteľnej bielizni a vyležanej posteli dostávam za päťdesiat centov možnosť prečkať mrazivú noc medzi bezdomovcami. Kým si starú poskladanú deku, ktorú som dostal miesto vankúša, balím do svojej obnosenej bundy, piati Jarovi spolubývajúci mu pomáhajú osprchovať sa a nechávajú na neho len

47

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

poslednú vec – obliecť si čisté slipy. Jaro to však nezvládol, obliekol si pôvodné, a tak sa celá tortúra so sprchou opakuje. O jedenástej sa v nocľahárni zhasína svetlo. „Vstávame! Dnes je utorok, päť hodín a štyridsaťpäť minút, teplota vonku je mínus sedem stupňov,“ budí osadenstvo izby zamestnanec útulku. Na rannú hygienu a suché raňajky má viac ako dvadsiatka bezdomovcov približne hodinu. O siedmej sa prevádzka nocľahárne prerušuje. Opäť sa obnovuje o siedmej večer, keď začínajú prichádzať prví nocľažníci.

PREČ NEPOŠLÚ NIKOHO

48

„Poskytujeme základné sociálne poradenstvo – pomoc pri vybavení dokladov, zorientovanie sa v sociálnej situácii, sprievod pri návšteve lekára,“ hovorí Klára Labošová, vedúca Domu charity sv. Rafaela v Nitre. Toto centrum pre bezdomovcov funguje od roku 2008 a skladá sa z dvoch častí – nízkoprahovej nocľahárne a nízkoprahového denného centra. „Pri prijímaní do nocľahárne si podmienky nekladieme – človek môže prísť aj pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok, no nesmie byť agresívny,“ dodáva Labošová. V neďalekom azylovom dome pre bezdomovcov, ktorý prevádzkuje mesto, sú pravidlá v tomto smere prísnejšie, a preto najmä v zimných mesiacoch vedú kroky mnohých nitrianskych bezdomovcov práve sem. V tom čase sa bežná kapacita zariadenia zvyšuje z 24 na viac ako 30 lôžok, pričom sú stále rozdelené na mužskú aj ženskú časť.

Klienti majú k dispozícii práčku či sušičku.

Za päťdesiat centov tu človek môže prespať, za ďalších tridsať dostane polievku či môže využiť sprchu. Ale ani výber týchto poplatkov nie je striktný. V zariadení sa práve nachádza dôchodkyňa, ktorá má zablokovaný účet a nemôže sa dostať k žiadnej hotovosti.

Býva tu už druhý mesiac.

Dôvodov, prečo sa človek dostáva na ulicu, je viac; väčšinou je to kombinácia niekoľkých príčin. „Závislosť, najmä od alkoholu, chýbajúce rodinné zázemie, kriminálna minulosť – teda keď sa človek po návrate z výkonu trestu nevie zaradiť do spoločnos-

ti, ďalej ekonomické problémy vyplývajúce z dlhov a exekúcií či psychiatrické diagnózy,“ vymenúva Labošová. Rizikovou skupinou sú najmä ľudia bez rodiny, ktorá by im mohla pomôcť. Ak sa takýto človek dostane na ulicu, napríklad kvôli zložitej ekonomickej situácii, návrat späť je veľmi ťažký.

Podľa vedúcej útulku pre bezdomovcov na Slovensku nie je taká silná prevencia pred pádom do biedy ako v zahraničí. Človek, ktorý začína mať dlhy – napríklad pri platbách za energie, sa tam automaticky ocitá v databáze sociálnych pracovníkov, ktorí ho kontaktujú s možnosťou poradenstva. „U nás sa človek dostáva do starostlivosti sociálnych pracovníkov, až keď sa kvôli dlhom dostáva na ulicu,“ dodáva Labošová.

Ak sa k dlhom a chýbajúcej streche nad hlavou pridá aj alkoholizmus, návrat späť je dvojnásobne ťažší. „Máme tu klientov, ktorí sú dlhoroční alkoholici. V ich prípadoch je to veľmi ťažké – aj keď poznám riešenie, ako by ten človek mohol postupovať, problém je v tom, že dotyčný nie je pripravený riešiť svoju sociálnu situáciu,“ hovorí Labošová, a dodáva, že v útulku sa starali aj o mladých ľudí. Väčšinou ide o odchovancov detských domovov, ktorí sa dokázali postaviť na nohy.

Denné centrum pre bezdomovcov je financované z mesta a nocľaháreň z ministerstva, čo znamená, že základná prevádzka je zabezpečená. Pomôcť však môžu aj bežní ľudia – dobrovoľníctvom, napríklad pri výdaji večere, poukázaním finančného daru na účet charity alebo darovaním zachovalého oblečenia.

OBETE EXEKÚCIÍ

Martin Cirbus nepracuje s bezdomovcami, ale pomáha ľuďom, ktorí nemajú ďaleko od toho, aby medzi nimi neskončili. Pôvodne pracoval v oblasti exekúcií, kde v roku 1996 začínal. Preto si na praktiky búrlivých deväťdesiatych rokov pamätá veľmi dobre. Práve porevolučné obdobie prispelo podľa neho k väčšine zničených osudov na Slovensku. „Ľudia boli zvyknutí na určitý systém – skončil si školu, dostal si prácu, dostal si byt...

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

49 Zrazu prišla zmena, podniky začali prepúšťať a človek sa ocitol na dlažbe. V úplne novej situácii,“ hovorí Cirbus, a dodáva, že v spojení s nízkou finančnou gramotnosťou sa ľudia postupne dostávali do špirály dlhov, z ktorej vo väčšine prípadov nevedeli nájsť východisko.

V polovici deväťdesiatych rokov boli na Slovensku postupne zavedené zákonné rámce vyberania a vymáhania dlhov. Dovtedy to podľa Cirbusa mali na starosti „holohlaví páni“. Neskôr prišli nebankové subjekty poskytujúce nielen hotovosť, ale aj spotrebný tovar na splátky. Posledné zmeny v legislatíve síce čiastočne obmedzili možnosti nebankových subjektov, no ich činnosť nezastavili. „Každá banka má aj svoju nebankovú spoločnosť. Banka vám síce odmietne požičať, pretože nespĺňate podmienky, no zároveň vás nasmerujú do svojej nebankovej spoločnosti, kde to už nevadí a požičajú vám,“ dodáva Cirbus. Kým v minulosti bola najčastejšou príčinou zadlžovania ľudí nižšia schopnosť prispôsobiť sa novým pod-

mienkam, dnes je to podľa neho najmä konzumný spôsob života mladých ľudí zameraný na neustálu spotrebu.

Za obdobie, ktorému sa venuje poradenstvu a pomoci ľuďom, si vypočul už desiatky smutných a tragických prípadov. Z väčšiny z nich dokáže nájsť východisko. V jednom z posledných prípadov pomohol mimoriadne zadlženej žene tým, že jej blízky človek odkúpil jej pohľadávku od banky. Dlh sa v konečnom dôsledku znížil niekoľkonásobne a do roka bola žena bez dlhov. „Ľudia predovšetkým nepoznajú všetky svoje práva,“ hovorí Cirbus pri najnovšom prípade zadlženého, ktorému banka zablokovala účet. Každý má pritom nárok uskutočniť na pobočke banky výber hotovosti vo výške 100 eur. „Ľudia by mali byť už od detstva vedení k finančnej gramotnosti a k praktickým vedomostiam, aby vedeli zvážiť svoje možnosti a poznali svoje práva. Častokrát aj študenti obchodných škôl a ekonomických smerov majú len teoretické vedomosti, ktoré nevedia v praxi využiť,“ dodáva Cirbus.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

LEN ABY SA CHUDOBNÍ Z CHUDOBY NEVYHRABALI PATRIŤ MEDZI NÍZKOPRÍJMOVÉ SKUPINY OBYVATEĽSTVA NIE JE NA SLOVENSKU ŽIADNA VÝHRA. AK ZARÁBATE ASPOŇ PRIEMERNÝ PLAT (ČO OBROVSKÁ VÄČŠINA SLOVÁKOV NEZARÁBA), DOKÁŽETE VYŽIŤ.

NO ŠTÁTNA ZÁCHRANNÁ SOCIÁLNA SIEŤ, KTORÁ BY MALA POMÔCŤ PREŽIŤ TÝM NAJCHUDOBNEJŠÍM, JE PORIADNE DERAVÁ.

50

Ž

ivotné minimum je podľa zákona stanovené na 198,09 eura mesačne pre jednu plnoletú osobu. Ak žije v spoločnej domácnosti s inými osobami, ráta sa 138,19 eura na každého ďalšieho dospelého a 90,42 eura na dieťa. Modelová rodina s otcom, mamou a dvoma deťmi by tak podľa našich zákonodarcov mala mať k dispozícii minimálne niečo vyše 500 eur, aby prežila aspoň v základnom režime. Či dokáže samotný jedinec vyžiť z necelých dvoch stoviek alebo štvorčlenná rodina z vyše piatich, je viac než otázne. Blogerka Jozefína

Majchútová zverejnila na svojom blogu výsledok svojho experimentu, keď sa mesiac snažila vyžiť zo sumy nezodpovedajúcej životnému minimu, ale minimálnej mzde, čo je v porovnaní s minimom „luxusných“ 374 eur v čistom.

Dokázala to za tú cenu, že sa vzdala kultúry, nekúpila si električenku a chodila peši, nakupovala v akciách, jedlo si varila doma a nosila si ho do práce. Zvládla to s odretými ušami a pri životnom minime by už zrejme mala problém.

A to nespomínala náklady na bývanie – možno býva s rodičmi alebo priateľom.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Od roku 2009 sa suma životného minima zvýšila len o 12,90 eura, pričom za posledné tri roky sa nezvyšovala vôbec s odôvodnením, že vďaka takmer nulovej inflácii nerastú životné náklady.

Navyše celé životné minimum stráca význam pre ľudí, ktorých príjmy ho nedosahujú. Namiesto toho, aby im štát na minimum doplatil, ponúka im dávku v hmotnej núdzi, ktorá je však výrazne nižšia – 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, 160,40 eura, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac štyrmi deťmi. Ak majú päť alebo viac detí, štát im dopraje „veľkorysých“ 216 eur. Podľa zákona o hmotnej núdzi by mal každý dostať aspoň toľko, aby si dokázal zabezpečiť jedno teplé jedlo denne, ošatenie a prístrešie. Aké by to malo byť prístrešie pri 160 eurách pre celú rodinu? Pravda, existujú aj ďalšie dávky, napríklad príspevok na bývanie, čo je 55,80 eura pre jednotlivca a 89,20 eura pre viacčlennú domácnosť (bez ohľadu na počet členov), ako aj ďalšie príspevky. Ide však o smiešne sumy a ani všetky dokopy človeka v núdzi z biedy nevytrhnú.

Nehovoriac o tom, že mnohí pracovníci sociálnych úradov ľuďom zatajujú, na čo všetko majú nárok. Preto v rómskych komunitách zväčša existuje jeden fiškus, ktorý podrobne sleduje všetky zákony a predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia a poúča svojich súkmeňovcov, čo všetko si majú nárokovať. Na základe toho vznikol mýtus, že cigáni poberajú viac sociálnych dávok z titulu svojej etnickej príslušnosti.

Polená hádže pod nohy aj taká Sociálna poisťovňa (SP). Mnohí ľudia by zvládli vyžiť aj z malých platov, nebyť toho, že v prípade mimoriadnych výdajov sú nútení zobrať si pôžičku a splátky im začnú ukrajovať z už beztak nízkeho príjmu.

Ak nevládzu splácať, do úplnej biedy ich zrazia exekúcie. V tejto situácii by sa dalo očakávať, že štátne inštitúcie sa budú snažiť vychádzať svojim dlžníkom v ústrety. Nie je to vždy tak.

Poznáme prípad podnikateľa, ktorý mal svoje podlžnosti voči SP riadne splatené, akurát niekoľkokrát meškal. Všetko si však skôr alebo neskôr dorovnal. Po dlhom čase ho SP odrazu vyzvala, aby zaplatil všetky úroky z omeškania.

Samozrejme, čím dlhšie sa s výzvou čaká, tým viac úrokov z omeškania nabehne.

Ďalší prípad, o ktorom vieme: Rodičia troch detí majú prvé dve zdravé, no najmladší chlapec sa narodil s ťažkým poškodením mozgu.

Po čase ho umiestnili v ústave. Matka bola vtedy na rodičovskej dovolenke, ktorú si štát cení na približne dvesto eur mesačne (bez ohľadu na počet detí). K tomu rodinné prídavky okolo 20 eur na dieťa, čo je skôr výsmech podpory mladých rodín. Otec robil za bežný (čiže podpriemerný) slovenský plat. Štát im ako nízkopríjmovej rodine odpustil platenie mesačného poplatku za synčekov pobyt – cca 250 eur. Pri troch deťoch im totiž nevychádzalo ani životné minimum. Minulý rok sa manželka zamestnala, celkový príjem rodiny stúpol, a tým sa ocitli v kategórii, keď už za synov pobyt platiť musia. Čo by bolo v poriadku, keby sa zároveň nestala splatnou suma za celé obdobie, keď neplatili. Teda musia spätne zaplatiť štátu za celú dobu, keď im poplatky odpustili. Robí to spolu vyše 6000 eur. Ako je možné, že keď si rodičia postihnutého dieťaťa trochu finančne polepšia, štátna moc im to zase vezme? A čím dlhšie trvalo predchádzajúce obdobie chudoby, tým väčšiu sumu sú štátu dlžní. Ľudia s akýmkoľvek postihnutím sú vôbec na chvoste záujmu štátnej moci. Invalidné dôchodky štát stále okresáva, mení a sťažuje podmienky ich pridelenia. Tento rok sa zvýšili príspevky pre opatrovateľov starajúcich sa v domácnosti o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Väčšinou sú to ich najbližší príbuzní, ktorí kvôli opatrovníctvu odchádzajú zo zamestnania, a dostávajú sa tak do zlej sociálnej situácie. Výška príspevku je tak súčasťou celkového príjmu domácnosti s postihnutým človekom. Podľa Márie Orgonášovej, prezidentky Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR, je však akákoľvek jeho kozmetická úprava nedostatočná. V súčasnosti sa odvodzuje od výšky životného minima, Asociácia už roky bojuje za to, aby sa stanovila aspoň vo výške minimálnej mzdy.

Tak potom ako? Naozaj ide tomuto štátu o pomoc chudobným ľuďom, alebo skôr o to, aby sa zo svojej ťažkej situácie len tak ľahko nevyhrabali?

51

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Artur Bekmatov

REAKCIE Z MINISTERSTVA BRANISLAVA ONDRUŠA (SMER-SD), KTORÝ JE UŽ PIATY ROK ŠTÁTNYM TAJOMNÍKOM MINISTERSTVA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY, SME SA OPÝTALI NA RÔZNE ASPEKTY SOCIÁLNEHO ŠTÁTU, O KTORÝCH SA NAZDÁVAME, ŽE NA SLOVENSKU NEFUNGUJÚ. DO AKEJ MIERY NAŠE POCHYBNOSTI VYVRÁTIL ALEBO NEVYVRÁTIL, NECHÁVAME NA POSÚDENÍ ČITATEĽA.

52

53 V redakcii poznáme takýto prípad: Rodičia majú postihnuté dieťa a mali nízke príjmy. Boli oslobodení od platby za jeho pobyt v ústave. Akonáhle si však polepšili, štát od nich žiadal spätne poplatky za umiestnenie dieťaťa v zariadení za celý čas, keď neplatili.

Nie, toto nie je záležitosť štátu. Hovoríte o zariadení sociálnych služieb, a tie majú v kompetencii samosprávy, nie štát. Takže ten, kto žiada doplatiť poplatky, nie je štát, ale to konkrétne zariadenie, resp. samosprávny kraj. V jeho kompetencii je, aký spôsob splatenia dlhu zvolí. Lebo filozofia tohto systému spočíva v tom, že chudoba, čiže nedostatok peňazí na zaplatenie poplatku, nesmie byť prekážka v prístupe k službe pre zdravotne postihnuté dieťa. Ale neskôr, keď už človek peniaze má, treba podľa zárobku zvážiť, nakoľko je schopný za tú službu doplatiť. Ale zdôrazňujem: v každom konkrétnom prípade by to zariadenie, resp. samospráva mali zvážiť, koľko naozaj ten človek môže doplatiť.

Suma životného minima sa naposledy zvýšila v roku 2013 na úroveň 198,09 eura. Posledné štyri

roky sa nezvyšovala. Prečo sa nezvýšila? Myslíte si, že je možné z tejto sumy reálne vyžiť?

Toto je citlivá otázka. Bol by som hlupák, ak by som odpovedal, že sa dá vyžiť z 200 eur mesačne. Sumu 198,09 eura však jednotlivcovi vyplácame len výnimočne. Pri výpočte dávky v hmotnej núdzi berieme do úvahy celú domácnosť, čiže všetkých ľudí žijúcich v rodine. Akonáhle sa človek ocitne pod hranicou životného minima, má nárok na viacero dávok – okrem dávky v hmotnej núdzi sú to napríklad príspevky na bývanie, na deti, na ich obedy, školské potreby.

Samozrejme, tieto príspevky sú podmienené pravidelnou školskou dochádzkou.

Suma životného minima je naviazaná na výpočet životných nákladov. Dôvod, prečo sa životné minimum za posledné štyri roky nezvýšilo je, že inflácia bola nulová alebo dokonca záporná.

V roku 2014 hrozilo, že kvôli deflácii (zápornej inflácii) by sme podľa zákona mali znížiť životné minimum. Vtedy sme urýchlene novelizovali zákon tak, že životné minimum sa môže iba zvyšovať. To znamená, že v období deflácie sa životné minimum zachová na úrovni, na akej je

v tej dobe. A v období, keď sa životné náklady zvyšujú, zvyšuje sa aj životné minimum. Ak by sme dopustili zníženie sumy životného minima, malo by to za následok aj znižovanie ďalších sociálnych dávok, pretože životné minimum je predovšetkým pomôcka pri výpočte nárokov na niektoré sociálne dávky.

Ak jednotlivec alebo rodina nedosahuje životné minimum, má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorá je na úrovni 61,60 eura mesačne v prípade jednotlivca alebo 160,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi. Táto dávka má zabezpečiť základné životné podmienky, ako napríklad jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie či prístrešie. Zabezpečí?

Nie, nezabezpečí. Ale takto to v praxi ani nefunguje. Napríklad minimum, ktoré jednotlivec v hmotnej núdzi môže dostať, je 180 eur, k čomu – ak je evidovaný nezamestnaný a zúčastňuje sa aspoň na nejakej pracovnej aktivácii, môže zarobiť ďalšie peniaze. Práve teraz dokonca novelizujeme zákon, aby sa mu polovica takéhoto zárobku nerátala do príjmu, čiže aby neprišiel o pomoc v hmot-

nej núdzi. Alebo rodina s dvoma deťmi má nárok na základné dávky v úhrne vyše 500 eur. A podľa konkrétnej životnej situácie štát ešte vypláca ďalšie štátne sociálne dávky, napríklad rodičovský príspevok alebo viacero druhov príspevkov na kompenzáciu zdravotného postihnutia. Takže vždy je dôležité individuálne posúdiť konkrétnu životnú situáciu človeka, resp. celej jeho rodiny.

Preto odporúčam každému, kto sa cíti chudobným a odkázaným na pomoc štátu, aby navštívil úrad práce a tam čo najpodrobnejšie opísal svoju životnú situáciu. Máme rôzne formy sociálnej pomoci a podpory, viacero druhov dávok, ktoré je možné navzájom kombinovať. Pracovníci úradov sú schopní poskladať túto pomoc podľa situácie konkrétnej rodiny. Ale predovšetkým musia títo ľudia spolupracovať s úradom na tom, aby sa z chudoby dostali.

Povedzme si niečo o zamestnanom človeku, ktorý takisto často žije z ruky do úst. V tomto prípade je životná úroveň otázkou toho, ako si zamestnanci na konkrétnom pracovisku dokážu obhájiť podmienky pri kolektívnom vyjednávaní.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Preto chceme z pozície ministerstva motivovať zamestnávateľov, aby vytvárali priestor pre takýchto ľudí.

54 Áno, no v roku 2013 sme novelizovali zákon o kolektívnom vyjednávaní. Podstatou tejto novely je rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. V praxi to znamená, že podmienky na pracoviskách sa neuzatvárajú na úrovni konkrétneho podniku, ale na úrovni celého sektora.

Rokovanie vedie združenie firiem s celým odborovým zväzom. Takáto zmluva je nadradená nad zmluvu uzavretú na úrovni jedného podniku. V konečnom dôsledku je to lepšie, pretože na úrovni celého odvetvia si odbory dokážu dohodnúť viac. Problémom je, že tieto zmluvy sú záväzné len pre podniky združené v zamestnávateľských zväzoch a organizovanosť firiem v takýchto zväzoch je mizivá, väčšinou na úrovni 2-3 %. Súčasťou našej novely zákona bola možnosť, že zamestnávateľský alebo odborový zväz môžu požiadať ministerstvo o rozšírenie platnosti dohodnutej kolektívnej zmluvy na celý sektor, teda aj na firmy, ktoré nie sú členmi zamestnávateľského zväzu. Napriek tomu, že je to systém, ktorý využíva väčšina európskych štátov, ústavný súd nám toto ustanovenie z dvoch dôvodov zrušil. Tieto výhrady sa nám však po-

darilo odstrániť a od 1. septembra by spomínaný mechanizmus mal byť opäť v platnosti. Ďalšia oblasť sú dôchodky. Bola to práve vláda SMERu, ktorá zaviedla postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Podobné kroky nie sú typické pre budovanie sociálneho štátu, ale skôr pre pravicové vlády.

O tomto by som polemizoval. Je prirodzené, že ak sa zvyšuje vek dožitia a vitalita ľudí, aj dôchodkový vek sa môže zvyšovať. Sú odvetvia, v ktorých sú ľudia v šesťdesiatke na hranici svojich fyzických a možno aj mentálnych schopností, no na druhej strane sú oblasti, v ktorých nie je potrebná fyzická výkonnosť. Príkladom je práca vo vzdelávacom systéme.

Samozrejme, zvyšovať vek odchodu do dôchodku sa nedá donekonečna, preto na ministerstve v súčasnosti zvažujeme určenie hranice, nad ktorú sa už dôchodkový vek zvyšovať nebude.

V Českej republike určili pred rokom túto hranicu na 65 rokov. V nadväznosti na to je kľúčové vytváranie pracovných podmienok, ktoré umožnia pracovať ľuďom aj vo vyššom veku.

Akým spôsobom chcete motivovať súkromných zamestnávateľov? Prečo by mal súkromník zamestnať človeka, ktorý nepodá plný pracovný výkon a uprednostniť ho pred mladým človekom, ktorý zvládne všetko? A je správne viesť zamestnávateľov k vytváraniu podmienok pre starších, keď problém s prácou má aj množstvo mladých ľudí?

Motivácie môžu byť dve. Prvá vyplýva zo sťažností súkromníkov na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Práve preto by sa mali snažiť oveľa flexibilnejšie využívať ľudí, ktorí k dispozícii sú. To sa týka trebárs aj strojárskej alebo elektrotechnickej výroby. Aj tam môže byť typ práce, ktorú už 60-ročný človek dostatočne nezvláda, ale iný typ práce zvláda bez problémov. A to si vyžaduje, aby sa skĺbili mladší, ktorí budú robiť jeden typ prác, a starší, ktorí budú robiť iný typ.

Pod druhou motiváciou chápem kolektívne zmluvy medzi odbormi a zamestnávateľmi. Súčasťou kolektívnej zmluvy môže byť napríklad aj to, že sa zamestnávateľ zaviaže neprepustiť zamestnanca tri roky pred penziou. Prepustiť ho môže, no pod podmienkou vyplatenia trojročného odstupného. Takže zamestnávateľ radšej porozmýšľa, ako môže zamestnanca využiť. Takýto typ ochrany starších zamestnancov funguje v mnohých európskych krajín a slovenská legislatíva nebráni tomu, aby sme ju zaviedli aj u nás. Ľuďom, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2004, sa výška ich starobného dôchodku prepočítava po trinástich rokoch. Prečo až teraz? Niektorí ľudia to chápu tak, že sa čakalo, kým časť dotknutých dôchodcov vymrie.

Už som sa s touto výčitkou stretol. Nechcem, aby to znelo alibisticky, ale musím priznať, že keď som sa tomu začal venovať ešte ako opozičný poslanec v roku 2010, sám som si myslel, že stačí zmeniť pár viet v zákone. Vtedajšia (Radičovej) vláda sa tým zaoberať nechcela.

Lenže keď sme na tom po roku 2012 začali robiť, ukázalo sa, že nie pre každého bolo

výhodnejšie odísť do penzie po roku 2004.

Niektorí starobní dôchodcovia dostali podľa starého systému viac, než by dostali podľa nového, u mnohých to zasa bolo naopak. Riešenie vhodné pre väčšinu je oveľa komplikovanejšie, takže si to vyžadovalo relatívne veľa prepočtov podľa rôznych osobných situácií (najmä kvôli rôznym zárobkom v rôznych etapách života).

Osobne ma veľmi mrzí, že to trvalo tak dlho, ale stále sa to týka vyše stotisíc ľudí.

Poznáme prípady z minulosti, keč boli občania dobrovoľnými platcami do Sociálnej poisťovne.

Po nastúpení do zamestnania sa dozvedeli, že majú voči SP dlh v podobe úrokov z omeškania.

V niektorých prípadoch sa to uzavrelo dohodou o splátkovom kalendári, v iných prípadoch, kde to spočiatku odmietli akceptovať a pokúšali sa o inú dohodu so SP, bola vypísaná exekúcia. Prečo Sociálna poisťovňa postupuje voči občanom častokrát takto nekompromisne?

Musel by som poznať konkrétny prípad. Sám hovoríte, že poznáte prípady, keď sa SP dohodla na splátkach, aj také, keď sa nedohodla. Takže sa nedá povedať, že prevažuje ten „nekompromisný“ prístup. Naopak, záujmom SP je, aby ľudia pracovali a platili poistné dlhodobo, exekúcie sa využívajú veľmi uvážlivo, lebo nemá zmysel niekoho finančne zlikvidovať a spraviť z neho nezamestnaného a odkázaného na sociálne dávky. Navyše sa voči rozhodnutiu SP vždy možno odvolať a ja garantujem, že na ministerstve riešime každý prípad individuálne. A zohľadňujeme najmä okolnosti, za ktorých dlh vznikol.

Pripravujete do konca volebného obdobia ešte nejakú významnú zmenu v sociálnej oblasti?

Ideme nastaviť ambiciózny plán sociálneho podnikania, na ktorý sme vyčlenili viac ako sto miliónov eur. Týmto krokom chceme podporiť podnikanie, ktorého cieľom nie je dosahovať zisk, ale napĺňať určité sociálne ciele – napríklad dať prácu dlhodobo nezamestnaným, pomôcť starým ľuďom alebo zvýšiť účasť zamestnancov na riadení podniku. Neoliberálnym kapitalistom sa to síce páčiť nebude, ale podnikanie môže byť sociálne spravodlivé. A ak môže byť, sociálny štát musí urobiť všetko pre to, aby aj bolo.

55

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Staněk

NARASTANIE BEZNÁDEJE NEVEŠTÍ DOBRÚ BUDÚCNOSŤ

56

S

ociálna štruktúra spoločnosti je veľmi citlivou témou a pravdepodobne extrémne nadobudne význam aj vo väzbe na predpokladané dôsledky technologickej revolúcie, na prahu ktorej stojíme. Z pohľadu štatistického priemeru to nevyzerá zle. Ale ako by sme zabudli, že štatistický priemer v skutočnosti kryje obrovskú heterogenitu vo vnútri spoločnosti. Vyše 80 % ľudí má mzdu priemernú alebo menšiu ako priemerná. Mnohí ľudia na Slovensku majú plat 400 – 500 eur v hrubom. Skúste z toho vyžiť v čase, keď sociálny štát okresáva svoje funkcie.

Minulý rok sa uskutočnil sociologický prieskum, ktorý konštatoval, že viac ako 81 % ľudí neušetrí z mesačnej výplaty nič. Ak majú náhodou veľký výdavok – pokazí sa im práčka alebo chladnička, väčšinou si vezmú pôžičku.

Formálne je vývoj pozitívny, lebo priemerná mzda sa postupne zvyšuje. Pred desiatimi rokmi bola na úrovni zhruba 480 eur, dnes je to 811 eur. Ale druhou otázkou je, ako sa zvyšoval príjem väčšiny populácie – a či náhodou nestagnoval. Ak príjem stagnuje a hoci máme nulovú infláciu, stále žijete v tzv. záchovnom modeli, ako to nazývajú sociológovia. Príjmy vám stačia len na zaplatenie bývania, prevádzkových nákladov, základných potravín, a tým ste z hľadiska výdavkov skončili.

Európske krajiny sa svojím spôsobom predsa len približujú k určitému európskemu priemeru. Ale zároveň prebieha obrovská vnútorná polarizácia vo vnútri členských krajín EÚ.

Vidíme to aj na Slovensku, kde sa ten rozdiel napríklad medzi Prešovským a Bratislavským krajom nezmenšuje, naopak, má tendenciu prehlbovať sa. To však znamená, že vo vnútri spoločnosti vzniknú enklávy, ktoré sú plné chudoby a beznádeje, nemajú pred sebou žiadnu perspektívu.

Len problém je v tom, čomu hovoríme prehlbovanie príjmovej polarizácie, keď dochádza k podstatnému zväčšovaniu bohatstva v rukách veľmi úzkej skupiny ľudí a väčšina strednej triedy sa prepadá medzi nízkopríjmovú triedu a sociálne vylúčených. To je proces, ktorý dnes vládne vo väčšine krajín. Zároveň znamená, že omnoho viac by sa mala zvýšiť úloha štátu ako poslednej záchrannej inštitúcie. Tá by nejakým zásadným spôsobom pomohla prežiť aj tým, ktorí sa dostávajú do veľmi zložitej situácie pre výšku získavaného príjmu.

Rozdiel medzi príjmami a takzvanými štandardnými výdavkami, ktoré platíte každý mesiac, sa stáva významným fenoménom pri ďalšej vnútornej polarizácii obyvateľstva.

Podľa môjho názoru by sme nemali hodnotiť

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

58

reálny stav populácie podľa toho, aký má príjem, ale podľa toho, koľko vám zostane ako disponibilný príjem z toho, čo dostanete ako výplatu. Ak odpočítate nájomné, splátky úverov, prevádzkové náklady na energie, náklady na dopravu do práce, až potom vám zostanú reálne disponibilné peniaze, s ktorými môžete kalkulovať a použiť ich na kultúru, cestovanie, vzdelanie, rekreácie a všetko ostatné.

Rozvrstvenie spoločnosti je skutočne veľmi špecifické. Priemerný dôchodok je síce 411 eur, ale väčšina dôchodcov ho má na úrovni 200 až 300 eur. Viete si predstaviť, akým spôsobom musia títo ľudia obracať každé euro? Štát, ktorý by mal garantovať týmto starým ľuďom určitú kvalitu života, zlyháva.

Máme oblasti, kde je sociálne vylúčenie práve vzhľadom na chudobu starých ľudí extrémne vysoká, či už sú to Kysuce, severovýchod alebo južná časť Slovenska.

Nehovorme len o nezamestnanosti. Hovorme o chudobe, ktorá je viazaná na vek alebo na teritórium. Uvedomme si generačnú prenosnosť chudoby. Pretože ak človek pracuje za minimálnu mzdu, bude mať nepochybne aj minimálny dôchodok. Ponesie si batôžtek chudoby po celú dobu produktívneho života, ale ponesie si ho, aj keď vstúpi do dôchodkového veku. Nehovoríme o tom, že chudobní ľudia kupujú nekvalitné potraviny, a tým rozširujú rozsah obezity alebo skracujú priemernú dobu dožitia. Chudoba je v tomto prípade systémový a prierezový fenomén, ktorý zásadným spôsobom deformuje vnútornú štruktúru spoločnosti.

Extrémne nám narastá počet agentúrnych pracovníkov aj u veľkých zahraničných investorov. Agentúrni pracovníci odvádzajú časť mzdy agentúre a okrem toho sú bez akejkoľvek sociálnej ochrany. Klasická ochrana zamestnanca pred prepúšťaním sa tejto kategórie netýka. Došlo to tak ďaleko, že Európska únia prijala minulý rok smernicu na ochranu agentúrnych pracovníkov.

Vidíme rad ďalších varovných signálov. Napríklad na Slovensku je viac ako 36 000 dôchodcov, ktorí sú pod exekučným príkazom.

Nielen preto, lebo nemali dosť peňazí a muse-

li si požičať, ale v mnohých prípadov dôchodcovia poskytnú vlastný byt ako garanciu na získanie hypotéky svojich detí. V Čechách je takýchto prípadov vyše 260 000. Predstavte si, že sú to ľudia, ktorí celý život pracovali, chceli pomôcť svojim deťom a na základe exekučného rozhodnutia skončia ako bezdomovci.

Máme mnohé regióny južného a východného Slovenska, v ktorých mladí odišli za prácou, zostali iba asociáli a starí dôchodcovia. A tí dôchodcovia žijú z minimálneho dôchodku.

Aká je tam asi perspektíva pre podnikateľov?

Aký je tam priestor pre podnikateľský subjekt, vývoj dopytu po jeho službách? Veď ľudia tam sú radi, že prežívajú. Keď žijú spolu dvaja dôchodcovia, ešte sú schopní utiahnuť prevádzku domácnosti. V momente, keď jeden z nich zomrie, tomu druhému vo väčšine prípadov zostávajú len dve veci: buď bude na ťarchu deťom, alebo sa pokúsi získať miesto v domove pre seniorov.

A toto všetko nechávame fungovať v situácii, keď je Slovensko rýchlo starnúcou krajinou.

Predpokladáme, že počet ľudí nad 65 rokov extrémne stúpne, ale my sa stále budeme baviť iba o tom, že budeme mať na výplatu dôchodkov. Pritom nie je dôležitý počet ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku. Rozhodujúci je objem vyplatených miezd, z ktorých urobíte odvody do penzijných systémov. Ak by mzdy rástli zodpovedajúco produktivite práce, na základe vyšších miezd bolo možné odvádzať viac pri rovnakom percente odvodov a na budúcich dôchodcov by bolo podstatne viac zdrojov. Ak však mzdy stagnujú, vznikajú problémy s udržateľnosťou penzijného systému. Pritom viaceré štúdie Svetovej banky veľmi jasne ukázali, že druhý ani tretí pilier nie sú riešením. Turbulencia kapitálových a finančných trhov je taká veľká, že v optimálnom prípade v horizonte 30 – 40 rokov dostanete späť to, čo do systému vložíte. Vo väčšine prípadov však dostanete 60 – 70 % toho, čo ste do systému vložili. Takže zabudnite na švajčiarske dôchodky. A nezabudnime, že ak dve tretiny populácie majú nízke mzdy, aj do systému vkladajú nízke

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

sumy, a na základe toho nikdy žiadne veľké zhodnotenie na úrovni desiatok percent mať nebudú. To veľmi dobre vedia aj tí, ktorí vedú DSS-ky – a vedia to veľmi dobre aj všetci analytici poistných systémov.

Jedným z parametrov v budúcnosti bude obrovská úspora potreby práce – akejkoľvek práce. A ak vzniknú náhradné miesta, vo väčšine prípadov s nižším platom, na čiastočný úväzok. Narastá počet ľudí, ktorí neplatia alebo platia málo do poistných systémov, ale keď pôjdu do dôchodku, nepochybne budú očakávať plnú výšku penzijného zabezpečenia. Živnostníci stále bojujú za to, aby boli ich odvody do Sociálnej poisťovne minimálne, aby mohli prežiť. Ale minimálny dôchodok im asi stačiť nebude. A niekto zo spoločenských zdrojov bude musieť dorovnávať ten rozdiel medzi minimálnym a priemerným dôchodkom.

Prelína sa tu obrovské množstvo rôznych nerovností, ktoré – ak sa kumulujú, znamenajú mimoriadne deštrukčný sociálny účinok. Pritom trvalým orezávaním sociálneho modelu znižujeme ochrannú funkciu štátu, čo vidíme vo väčšine európskych krajín – výnimkou sú snáď škandinávske krajiny. Ale znižovanie ochranných funkcií štátu zároveň vytvára nedôveru občanov. Nedôveru k vlastným tradičným politickým elitám, pretože ich volili preto, aby ich ochránili pred sociálnymi excesmi. Ale tieto elity ich nechránia, a hovoria: „Viete, musíme sanovať finančný sektor, musíme dávať stimuly zahraničným investorom, vy ste len obyčajní občania.“ To potom vedie k podpore takzvaných nesystémových strán, voľbe Donalda Trumpa, podpore Le Penovej atď. Darmo budú politológovia rozprávať, že obyvateľstvo podľahlo populizmu. Európa sa desiatky rokov hrdila svojím sociálnym modelom, ktorý naraz ako by mal trhliny, ako by ho bolo treba zmenšovať, ako by nemal dosť peňazí. Ale prečo sa potom zvýšil objem finančných prostriedkov v daňových rajoch z 35 biliónov na dnešných 91 biliónov eur? Alebo sa naraz zistí, že firma, ktorá má miliardové zisky, neplatí takmer žiadne dane. Pretože využíva medzery v zá-

kone a optimalizuje daňovú povinnosť. Naozaj je potom pravda, že nemáme na poistný systém európskeho sociálneho modelu? Alebo na tie peniaze nechceme mať, pretože by sa niektorá korporácia nahnevala a neposkytla by prostriedky pre politickú stranu?

Ak politické elity v tradičnej štruktúre nedokážu zastaviť eróziu sociálneho štátu, nečudujme sa ľuďom, že majú po krk takýchto tradičných politických elít a budú podporovať kohokoľvek, kto im možno aj populisticky sľúbi zlepšenie sociálnej situácie. A aj keď sa o štyri roky ukáže, že to nedokázal urobiť, znova bude narastať podpora antisystémových strán. A darmo ich budeme označovať za konšpiračné, populistické, xenofóbne a neviem aké. Podstata podpory týchto strán je v tom, že občania stratili dôveru v štát, pretože štát ich prestáva ochraňovať pred sociálnymi dôsledkami udalostí, ktoré súvisia s celkovou transformáciou spoločnosti.

A u nás už nejde o transformáciu z plánovaného riadenia na trhový model. Toto je transformácia spoločnosti, ktorá znamená obrovské prehĺbenie polarizácie bohatstva. Ešte pred pár rokmi Oxfam publikoval informáciu, že 84 ľudí má rovnaký majetok ako 3,5 miliardy populácie. Teraz je to už len 8 ľudí a čoskoro budeme mať prvého bilionára. Ale keďže objem bohatstva na planéte je konečný, ak niekto takto extrémne zbohatne, masa schudobnie. A ak masa schudobnie, zostáva pre ňu jediný ochranný štít – štátny sociálny model.

Ak sociálny model nefunguje alebo predstavitelia štátu odkážu ľuďom, nech sa starajú sami o seba, prvou fázou je voľba nesystémových strán a druhou to, čo sme videli po rozpade Rímskej ríše, kde sa hlavným faktorom stala beznádejnosť ďalšieho vývoja. A to je to, k čomu, bohužiaľ, v súčasnosti veľmi úspešne smerujeme. Ak ten proces nezastavíme, sme na najlepšej ceste zarobiť si na omnoho väčšie problémy ako bola migračná kríza v roku 2015 alebo predpokladané sociálne dôsledky 4. industriálnej revolúcie v budúcnosti.

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

59

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

JEDINE ELITA

JE SCHOPNÁ HÁJIŤ SVOJE ZÁUJMY ZNÁMY SOCIOLÓG, ENVIRONMENTALISTA, FILOZOF, PUBLICISTA A AUTOR BEZMÁLA DVOCH DESIATOK KNIŽNÝCH TITULOV PROFESOR JAN KELLER PATRÍ MEDZI VÝZNAMNÝCH MYSLITEĽOV SÚČASNOSTI. JEHO PRÁCA A OBČIANSKE POSTOJE NASTAVUJÚ ZRKADLO NEOLIBERÁLNEJ IDEOLÓGII DEVASTUJÚCEJ PRINCÍPY SOLIDARITY V SOCIÁLNE SPRAVODLIVOM ŠTÁTE.

60

Predstava o sociálnom štáte bola budovaná od 50. až do 70. rokov 20. storočia – jej modusom operandi bolo budovanie stredných vrstiev. V súčasnosti však identita a postavenie stredných vrstiev so statusom vzdelaných expertov kolabuje ich rozšírením na masy kvalifikované devalváciou vysokoškolských diplomov. Kde tento proces začal?

Základy sociálního státu jsou v některých zemích Evropy budovány už v meziválečném období. Poválečné dvě dekády bývají označovány za zlatou éru sociálního státu. Během té doby se přerozdělování a výstavba systémů kolektivního pojištění uplatňuje prakticky ve všech zemích Evropy i v Severní Americe. V té době byl sociální stát koncipován tak velkoryse, že svoji podporu nezaměřoval pouze na nejchudší, ale pomáhal také středním vrstvám. Konkrétně s bydlením, se vzděláním potomků a se zajištěním ve stáří. Vytěžila z toho především generace narozená koncem 30. let 20. století. Sociální stát jí pomohl dětskými přídavky, když zakládali rodinu, financoval demokratizaci vyššího školství, podílel se na financování jejich startovacích bytů a posléze jim zajistil i velice slušný starobní důchod. Naproti tomu generace, které se rodily od 60. let 20. století, mohou na tuto pomoc spoléhat stále méně.

Vyrůstali v době, kdy iniciativu přejal neoliberalismus a jedním z jeho hesel je právě osekávání národního státu a redukce veřejného sektoru.

Podľa francúzskeho sociológa Alaina Touraina dnes dochádza k prevráteniu osi – nedelí sa teda na tých hore a tých dolu, ale táto vertikálna os je nahradená osou horizontálnou – teda na tých spoľahlivo integrovaných a vylúčených.

Touraine přišel s tímto tvrzením počátkem 90. let. Obávám se, že se jedná o tvrzení tak trochu zavádějící. Touraine jím vlastně naznačuje, že s výjimkou sociálně vyloučených jsou všichni na jedné lodi. Už proti sobě nestojí ti nahoře a ti pod nimi, ale horní i střední vrstvy jsou srovnatelně spolehlivě sociálně integrovány. Tvrdí to právě v době, kdy nepatrný zlomek nejvyšších příjmových a majetkových kategorií závratně bohatne a odtrhává se od zbytku společnosti.

Zároveň to je doba, kdy se postavení velké části středních vrstev začíná výrazně zhoršovat. Tourainovo „převrácení osy“ tyto podstatné procesy naprosto ignoruje a dokonale zastírá. Životný štýl Západu sa začal sústreďovať výlučne na individuálne potreby v ére, ktorú Gilles

61 Lipovetsky nazval érou zvádzania. Tu sa na jednej strane rodí sféra vplyvu reklamy, marketingu, ale aj politiky sľubujúcej bezmedznú slobodu a prístup k materiálnym výhodám, no v skutočnosti na druhej strane umiera pocit spolupatričnosti a budovania solidárneho sociálneho štátu.

Francouzští sociologové manželé Pinçonovi jsou autory několika knih pojednávajících o životním stylu a způsobu uvažování právě těch nejbohatších, kteří tvoří méně než jedno procento společnosti. Jako jediní vědomě hájí zájmy své třídy. Sledují především to, aby se netříštily jejich obrovské majetky, a posilují aliance mezi rodinami. V tomto smyslu uvažují spíše kolektivisticky než individualisticky. Podporují však individualismus u všech nižších vrstev, protože jim vyhovuje, když se chudší distancují od těch ještě chudších a rozdrobená střední třída není schopna žádné kolektivní akce.

Nástup neoliberalizmu začiatkom 80. rokov znamenal „zinkasovanie“ bujnejúcej strednej triedy a ukončenie drvivej väčšiny jej výhod. Prečo si to táto vrstva vôbec dala vziať?

Jeden sociolog kdysi prohlásil: „Střední vrstvy mají tu vlastnost, že jsou kdykoliv připraveny udělat cokoliv, co vyhovuje zájmům těch nejvyšších a nejbohatších.“ Skutečně je to tak, že střední vrstvy považují právě bohaté za svoji referenční skupinu, kterou se snaží napodobovat, a k níž by se chtěly přiblížit. Naopak se všemi možnými způsoby distancují od vrstev nižších. Kromě toho se nesnášejí mezi sebou. Střední vrstvy soukromého sektoru, tedy malí a střední podnikatelé, nemají rádi střední vrstvy sektoru veřejného, tedy řídící pracovníky střední úrovně. Nedůvěra panuje i v opačném směru. To je ideální situace pro horní vrstvy, aby začaly brát středním vrstvám to, čeho se domohly v průběhu velké části 20. století. Střední vrstvy na to nereagují tím, že by se sjednotily v obraně proti horním vrstvám, ale tím, že o to více nenávidí nižší vrstvy ze strachu, že by mohly spadnout mezi ně. Říká se tomu statusová panika a ve 30. letech 20. století to výrazně podpořilo vzestup fašismu.

Väčšina neoliberálov vykradla programy revoltujúcich ľavicových intelektuálov ešte v ére 60. rokov, ktorá im ponúkala autentickú sociálnu bezpečnosť

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

a zabezpečenie staroby. Títo neoliberáli vrelo vítajú minimalizáciu štátu ako akéhosi obmedzujúceho prvku, a súčasne otvárajú dvere bezbrehej privatizácii služieb práve v segmente sociálneho a vzdelávacieho systému, ako aj systému zdravotných poisťovní.

Jsme svědky velkého paradoxu. V 60. letech 20. století přichází tzv. liberální levice s kritikou institucí. Instituce typu školy, nemocnice či sociální práce podle ní údajně disciplinují lidi, normalizují je, tlačí je do předem připravených šablon a ubírají jim svobodu. Stát je podle levicových liberálů krajně totalizujícím prvkem. To se týká samozřejmě i sociálního státu. Tímto způsobem levice zpochybnila legitimitu státní moci i veřejného sektoru. Pravice této kritice tleskala a okamžitě nabídla, že ty disciplinující instituce odstraní tím, že je zprivatizuje, a tak zachrání lidem svobodu. Levice důkladně zpochybnila veřejný sektor v teoretické rovině a pravice ho ochotně zcela pragmaticky vytunelovala.

62

Ľudia dnes krok za krokom prichádzajú o svoje práva, majetok, postavenie, autá, byty, prácu, automobily. Jean Baudrillard dodáva, že k tomu paradoxne dochádza v epoche, keď sa, naopak, v plnej miere priznávajú skupinové práva menšinám, ako sú homosexuáli, pedofilovia, väzni a podobne. Toto všetko sa uskutočňuje vo svete kolektívnej ilúzie o konečnom vykúpení a slobode, ktorá však neplatí pre masy neúspešných jednotlivcov a ich premrhané životy v následnosti vylúčenia z pracovného trhu, neschopnosti splácania dlhu a úrokov...

Levice přijala za své vyvyšování lidských práv menšin nad sociální práva většiny. Odvádí se tím pozornost od základních strukturních protikladů současné společnosti. Naplňuje se bonmot Anatola Francea z počátku 20. století, kdy prohlásil: „Ve svobodné společnosti mají všichni lidé stejné právo přespávat pod mostem. To, že bezdomovci využívají tohoto práva častěji než lidé bohatí, je jejich osobní věc.“ Ako dnes funguje na Západe reforma penzijného systému bez masky? Nerozkráda drvivá väčšina štátov penzijné fondy určené na vyplácanie dôchodkov?

Na Západě žádná penzijní reforma v podstatě neprobíhá. Průběžný systém tam funguje tak jako dříve. Nezapomíná se tam totiž právě na

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

30. léta 20. století, kdy se soukromé penzijní fondy zhroutily a zůstala po nich jedna celá generace seniorů nezajištěných na stáří. Experimentovat se soukromými penzijními fondy na úkor průběžného systému se pokusily pravicové vlády v České republice – a skončilo to ostudou.

Prakticky nikdo se do soukromých fondů nepřihlásil a nakonec byly zrušeny.

toto téma. Tvrdí v ní, že se periodicky opakují vlny veřejné angažovanosti, které jsou následovány vlnami stažení se do soukromí. Dnes žijeme právě v jedné z těchto vln. Je otázka, co bude muset přijít, aby u lidí opět ožil zájem o věci veřejné a oni se po všech těch zklamáních z korupce a selhání politiků začali opět angažovat. Nedovedu odhadnout, co je k tomu přiměje.

Guy Debord vo svojej knihe The Society of the Spectacle píše, že tí, ktorí majú monopol na viditeľnosť, rozohrávajú prostredníctvom médií divadlo, v ktorom skrývajú reálne mocenské vzťahy.

Keď tento fenomén dnes študujete a upozorňujete naň v mnohých súvislostiach, médiá vám prostredníctvom agilných „expertov“ unisono odvetia, že sú to konšpirácie. Ako v tomto kontexte vnímate túto podivnú hru so zámerom diskreditovať a diskvalifikovať iné názory?

Pierre Bourdieu ne tak dávno napsal: „Televize zakrývá svět způsobem, jakým ho ukazuje.“ Někdy mám pocit, že ho to muselo napadnout při sledování České televize. Média nás zahlcují pseudokauzami a vymýšlejí pseudoudálosti, kterými zaplňují vysílací čas. Lidé tuto virtuální realitu se zaujetím sledují a mají pocit, že se přímo účastní všeho důležitého, co se na zeměkouli děje. Připravují se tím jen o čas, který by mohli využít k tomu, aby se pokusili změnit k lepšímu aspoň něco málo přímo ve svém okolí. O tom psal ostatně už americký sociolog Robert Merton v 50. letech 20. století, kdy u nás dohromady ještě televize nebyla. Rychle jsme však Američany v tomto ohledu dohnali.

Môže byť systém politických strán prinášajúcich znovu ďalšie a ďalšie rozčarovanie a disproporciu medzi predvolebnými sľubmi a realitou ešte udržateľným mechanizmom? Nie je čas na totálne novú formu spoločenského usporiadania – povedzme v systéme priamej demokracie s inštitútom funkčného referenda?

V 70. letech 20. století byla velká móda takzvaných nových sociálních hnutí. Panovalo tehdy přesvědčení, že zkostnatělé a zkorumpované politické strany budou nahrazeny hnutími ekologickými, genderovými, hnutími za práva zvířat apod. Tato vlna odezněla poměrně rychle. Žijeme dnes v určitém mezidobí, kdy se důvěra v politické strany nenavrátila, a důvěra v sociální hnutí, která se měla stát alternativou a dynamizovat veřejný život, se vytrácí a už pomalu vyprchala.

Dejinnou skúsenosťou je, že hlavným faktorom rozširovania neistoty je extrémne oslabená moc štátu. A tá spočíva predovšetkým v dôvere. Existuje dnes dôvera v štát v zmysle nielen mocenského mechanizmu, ale aj inštitúcie reprezentujúcej solidaritu so svojimi občanmi?

Důvěra nejen ve stát, ale i ve veřejné instituce obecně se vytrácí. Dosvědčují to výsledky zjišťování například z USA či z Francie. Klesá důvěra ve věci veřejné, neklesá však důvěra ve druhé blízké lidi. Lidé se stahují do soukromí a průzkumy uvádějí, že s politikou spokojeni nejsou, zato v osobním životě cítí spokojenosti mnohem více. Alfred Hirschman už před mnoha lety napsal knížku na

Európa sa dostáva do veľkej kolízie nielen kvôli svojej ekonomickej, sociálnej a demografickej nestabilite, ale aj kvôli vlne imigrantov. Ako vnímate jej budúcnosť vychádzajúc z týchto okolností?

Někdy na přelomu března a dubna tohoto roku mi vyjde v Sociologickém nakladatelství knížka s názvem Evropské rozpory ve světle migrace. Využívám v ní téma migrace k tomu, abych se pokusil rozebrat podstatné kontradikce, které se ukrývají hluboko v konstrukci Evropské unie. Pokouším se vyložit, proč se na úrovni celé Evropy nedaří aplikovat myšlenku sociálně tržní ekonomiky, která byla tak úspěšná dvacet až třicet let po druhé světové válce. V zásadě jde o to, že tehdy se na úrovni národních států dařilo přerozdělovat část zisků od těch, kdo byli úspěšní v tržní konkurenci, k těm, kdo byli naopak z různých důvodů neúspěšní. Dnes se na úrovni celé Evropy děje něco jiného. Vítězem tržní konkurence jsou v globalizované ekonomice nadnárodní společnosti. Svá sídla mají zpravidla v zemích bývalého Západu

a velkou část svých zisků realizují v zemních bývalého Východu díky nízké ceně práce a řadě dalších výhod, které pro sebe získaly. Evropská unie se to snaží kompenzovat systémem eurofondů.

Do těch ale téměř vůbec nepřispívají nadnárodní korporace, nýbrž především střední vrstvy západních zemí. Výsledkem je, že lidé na Východě jsou rozčarováni, že pracují za zlomek mzdy těch na Západě. A střední vrstvy na Západě jsou rozčarovány z toho, že právě ony to mají alespoň částečně těm méně úspěšným na Východě kompenzovat.

Pokud se tohle nevyřeší, bude Evropská unie přecházet z jedné krize do druhé.

Vždy v časoch obrovskej neistoty sa dostávajú ku slovu prúdy, ktoré celkom pochopiteľne vracajú späť do hry nevyhnutnosť stability, dôvery a zabezpečenia. V minulosti to bola mafia, ktorá sa sformovala na troskách dôvery. Významnejším faktom však je to, na čo upozorňoval aj Robert Ardrey – teda vojna.

Tá je podľa neho jediným spôsobom, ako opäť aktivovať driemajúcu energiu más, jediným spôsobom, ako prostredníctvom násilia a agresivity revitalizovať ochabnutú identitu kmeňa či národa.

Takové nebezpečí pochopitelně existuje a je přivoláváno hned ze dvou stran. Z jedné strany působí touha obnovit jednotu boje s nepřítelem, kterého si za tím účelem zkonstruujeme. Z druhé strany existuje tlak zbrojních monopolů a prodejců zbraní.

Obchodování se zbraněmi je vedle pašování drog a organizované prostituce největším zdrojem zisků. Bez války je obtížné vyprazdňovat sklady zbraní takovým tempem, aby se tato forma podnikání rentovala více než drogy a prostituce dohromady.

Ministři obrany by nám k tomu třeba řekli více.

Vo svojej najnovšej knihe ARCHA – Realita utópie vo svete po kolapse sa sústreďujem na alternatívu maximálnej decentralizácie moci, alternatívnu menu a novú socio-ekonomickú štruktúru v rámci komunity. Ako vnímate tento fenomén a akú perspektívu môžu mať komunity v budúcnosti?

Je třeba promýšlet a připravovat co nejvíce alternativních řešení, protože jedinou jistotou v dnešním světě krajní nejistoty je to, že současný sociálně ekonomický model globalizované ekonomiky a raketově narůstajících nerovností už dlouho nevydrží.

63

ORBIS PICTUS > IZRAEL Foto: Ronen Zvulun, SITA/AP

Britský minister zahraničia Boris Johnson (vľavo) si potriasa rukou s izraelským prezidentom Reuvenom Rivlinom počas ich stretnutia v Jeruzaleme 8. 3. Prezieravej diplomacie nik­dy nie je nazvyš a po brexite predsa môže byť s potrebou zachovávať jednotný európsky postoj k nezákonnej výstavbe židovských osád na palestínskych územiach všetko inak. (jup)

FILIPÍNY > ORBIS PICTUS Foto: Bullit Marquez, SITA/AP

Príslušníčky nežného pohlavia pochodujú s dáždnikmi počas manifestácie v rámci Medzinárodného dňa žien vo filipínskej Manile. V tento dátum organizujú po celom svete protesty a zhromaždenia, aby vyzdvihli svoju nedocenenú úlohu v spoločnosti. Na Filipínach vyzvali prezidenta Rodriga Duterta riešiť naliehavé problémy s nedostatkom pracovných miest, potravín a mieru namiesto ľahostajnosti k násiliu a zabíjaniu. Keďže v agende im stav demokracie, korupcia či ľudské práva zatiaľ chýbajú, možno ich požiadavky považovať za autentické. (jup)

ORBIS PICTUS > TURECKO Foto: Kayhan Ozer, SITA/AP

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v rozhovore pre istanbulskú TV Haber zdôvodňuje účel politických sankcií proti Holandsku, prijatých v reakcii na to, že Haag neumožnil dvom jeho ministrom vystúpiť v krajine tulipánov na predreferendových zhromaždeniach. Okrem prerušenia politického dialógu na najvyššej úrovni Ankara zvažuje aj uzatvorenie tureckého vzdušného priestoru pre holandských diplomatov. „Európa je príliš dôležitý kontinent, aby bol ponechaný na milosť darebáckym štátom,“ poznamenal Erdogan na adresu Holandska a Nemecka, ktoré podľa neho škodia EÚ. Nadradené správanie niektorých západoeurópskych politikov voči krajine polmesiaca je zoči-voči prehlbujúcej sa izolácii a oslabovaniu Európy na geopolitickej scéne skutočne zarážajúce. (jup)

POĽSKO > ORBIS PICTUS Foto: Czarek Sokolowski, SITA/AP

Protivládni demonštranti pred prezidentským palácom vo Varšave 10. 3. oslavujú opätovné zvolenie poľského expremiéra Donalda Tuska za prezidenta Európskej rady napriek silnému odporu zo strany úradujúceho kabinetu. Ako sa ukazuje, Slovensko nie je jedinou európskou krajinou, kde to časť obyvateľstva ťahá viac do Bruselu ako do Bratislavy. (jup)

ORBIS PICTUS > JUŽNÁ KÓREA Foto: Ahn Young-joon, SITA/AP

Nácvik civilnej obrany pred možným severokórejským chemickým útokom 15. 3. neobišiel ani juhokórejských vládnych úradníkov v ich soulských kanceláriách, kde sa popozerali na svet spoza priezorov plynových masiek. Ľudia sa na celoštátnej úrovni pripravujú na možný teroristický útok, prírodné katastrofy alebo jadrový úder zo strany Severnej Kórey. Treba však pripomenúť, že zároveň ide o svojskú daň, ktorú platí Soul za „spojeneckú ochranu“ poskytovanú Washingtonom. (jup)

ČÍNA > ORBIS PICTUS Foto: Mark Schiefelbein, SITA/AP

Členovia stáleho výboru čínskeho politbyra pred zasadnutím Národného ľudového kongresu 5. 3. v pekinskej Veľkej ľudovej hale (zľava): Wang Qishan, Yu Zhengsheng, Si Ťin-pching (prezident), Li Kche-čchiang (premiér), Liu Yunshan, Čang Kao-li a Zhang Dejiang (vpredu). Na november 2017 je naplánovaný 19. celonárodný zjazd Komunistickej strany Číny, na ktorom sa okrem potvrdenia Si Ťin-pchinga – najsilnejšieho čínskeho vodcu za posledné desaťročia – vo funkcii generálneho tajomníka na ďalšie päťročné obdobie očakáva aj veľká infúzia novej krvi do riadiacich orgánov strany. Ajhľa – perfektný spôsob ako zabrániť „majdanizácii“ krajiny. (jup)

ORBIS PICTUS > USA Foto: The Land Institute, SITA/AP

Trsy rastliny pestovanej pod ochrannou známkou Kernza rastú na 72-akrovom pozemku, ktorý je vo vlastníctve Pôdneho inštitútu v kansaskom mestečku Salina (USA). Spoločnosť General Mills oznámila partnerstvo s The Land Institute a s Minnesotskou univerzitou, aby spoločne pomohli komercializácii Kernzy, ktorá je divokým príbuzným pšenice, a začlenili ju do skupiny viacročných obilnín pod značkou Cascadian Farm Organic. Popri tom, že Salina je obchodným centrom regiónu a jednou z najvýznamnejších oblastí produkujúcich pšenicu na svete, do povedomia turistov sa zapísala aj ako mesto labutí. (jup)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Michael Kappeler, SITA/AP

Sú situácie, keď sa pred nebesami musí skloniť aj najmocnejšia žena a najmocnejší muž na tejto planéte. Airbus A340 stojí na letisku Tegel v Berlíne a čaká, kým sa počasie v USA umúdri a Angele Merkelovej láskavo dovolí priletieť do Washingtonu za Donaldom Trumpom.

Je síce 13. marca, ale nie piatok, a tak nemecká kancelárka dúfa, že jej vyššia moc nakoniec dopraje, aby mohla uviesť v Bielom dome svoje nelichotivé výroky na adresu nového amerického prezidenta na správnu mieru. (jup)

Marián Benka

JEDY OKOLO NÁS PRIBÚDAJÚ, NO BIZNIS SA SNAŽÍ

UMLČAŤ PRAVDU

PROFESORKA ANNA STRUNECKÁ, DNES DÔCHODKYŇA, CELOŽIVOTNE PÔSOBILA NA PRÍRODOVEDECKEJ FAKULTE KARLOVEJ UNIVERZITY. PRESLÁVILA SA PUBLIKOVANÍM BESTSELLERU DOBA JEDOVÁ, KTORÝ NAPÍSALA SPOLOČNE S TOXIKOLÓGOM PROFESOROM JIŘÍM PATOČKOM. NAPÍSALA VIACERO POPULÁRNYCH KNÍH I ODBORNÝCH PUBLIKÁCIÍ, V KTORÝCH SA ZAOBERÁ PROBLEMATIKOU CHEMIKÁLIÍ A ICH ZMESÍ, UKRYTÝCH V NAŠICH POTRAVINÁCH, KOZMETIKE ČI PREDMETOCH DENNEJ SPOTREBY. TEDA PROBLEMATIKOU, KTOREJ SA SNAŽÍ VENOVAŤ AJ ZEM&VEK V RUBRIKE NÁJOMNÍ VRAHOVIA. PRETO BOLO PRE NÁS CŤOU POROZPRÁVAŤ SA O TÉME S ODBORNÍČKOU JEJ ÚROVNE.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

74

Ako ste sa v rámci svojej odbornej kariéry dostali k téme jedov okolo nás?

Mojí životní profesí je fyziologie. To je nauka a věda o tom, jak fungují živé organismy včetně člověka. Fyziologie se podílí na vytváření biomedicíny, čili teoretických základů pro medicínu. V 70. letech minulého století jsme na PřF UK otevřeli obor ochrana životního prostředí a i tam jsem přednášela fyziologii se zaměřením na faktory, které člověku škodí. V letech 1981 – 1990 jsem byla vedoucí katedry fyziologie a vývojové biologie a zaměřila jsem se na rozvoj těch směrů ve výchově našich studentů, které budou prospěšné pro zdraví člověka, učili jsme je i patofyziologii, neurovědy a zavedli jsme vzdělávání i výzkumnou práci v buněčné imunologii. Když jsem později nevykonávala žádné funkce, dostala jsem za úkol získat akreditaci od ministerstva životního prostředí k nakládání s nebezpečnými chemickými látkami a přípravky klasifikovanými mimo jiné jako vysoce toxické, zdraví škodlivé, dráždivé, senzibilizující, karcinogenní, mutagenní, toxické pro reprodukci a nebezpečné pro životní prostředí. V letech 2001 – 2006 jsem byla pověřená kontrolou dodržování bezpečnosti práce s nebezpečnými látkami na všech katedrách biologické sekce PřF UK. V roce 2002 jsem ještě složila zkoušky k udělení oprávnění Státního ústavu pro jadernou bezpečnost k vykonávání soustavného dohledu nad dodržováním požadavků radiační ochrany jako osoba s přímou odpovědností a tuto funkci na Katedře fyziologie živočichů a vývojové biologie jsem vykonávala v letech 2002 – 2006. Takže to je myslím dostatečná odborná kvalifikace k tomu, abych mohla i pro veřejnost psát a přednášet o jedech okolo nás. Český spolok skeptikov Sisyfos vám však udelil anticenu Bludný balvan. Podľa Wikipedie sa Univerzita Karlova od vašich prác dištancuje. Čo hovoríte na tvrdenia, že vaša práca je nevedecká alebo pseudovedecká?

Anticena Bludný balvan mi byla udělená v roce 1999 za vysokoškolská skripta, která jsem vypracovala v rámci grantu MŠMT a která jsem obhájila před komisí expertů. Spolek Sisyfos má asi 300 členů nejrůznějších profesí včetně laiků a těm

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

se moje skripta nelíbila, takže prosadili jejich zákaz a anticenu mi udělili za „transcendentálně holistický pohled na fyziologii člověka“. To není pro mne osobně žádný důvod k degradaci.

Bohužel, stránky Wikipedie o mne vytvořili členové spolku Sisyfos, obsahovaly řadu nepravd i lží a nikdy nedovolili, abychom v nich učinili opravy.

Co si o mých názorech myslí student církevní školy, filmový scénárista nebo i novináři ze spolku Sisyfos, pro mne není směrodatné. Vyjádření rektora UK, na které se Wikipedie odkazuje, jsem nikdy od pana rektora osobně nedostala a znám jeho znění pouze z médií. Nicméně po odchodu do penze jsem v letech 2008 – 2013 pracovala na částečný úvazek v laboratoři neurofarmakologie Ústavu lékařské biochemie a laboratorní diagnostiky 1. LF UK, jehož ředitelem je současný rektor UK, a na jejich stránkách se stále uvádějí moje odborné publikace z té doby.

Sisyfos na svojej webovej stránke k vašej knihe Přemůžeme autismus? píše: „A to nejhorší.

V celé knize se prof. Strunecká ani slovem nezmiňuje o metodách racionálních, bezpečně prověřených, které sice nemohou chorobu vyléčit, ale které mohou podstatně zlepšit zdravotní stav i chování autistů. Jsou to jak metody psychologické, zejména kognitivně behaviorální terapie, tak i použití vhodných farmak. Nešťastní rodiče, kteří hezké, přesvědčivě psané a vyléčení slibující knize uvěří a mnohdy opustí racionální terapii!“ Môžete na toto tvrdenie reagovať?

Kniha se setkala se zájmem čtenářů a v loňském roce mě proto nakladatel požádal o její aktualizované a nové vydání. Nikoho nenabádám k tomu, aby opustil terapii medicíny lege artis, dokonce vysvětluji, jak působí farmaka, která však autismus vyléčit neumí. Proto uvádím přístupy celostní medicíny zejména z USA, kde mají v současné době dvě děti s autismem na stovku dětí ve školním věku. A to už je dostatečný počet k hodnocení nových terapeutických přístupů. Například v loňském roce jsme v časopise Journal of Applied Biomedicine publikovali práci Fluoride, aluminum and aluminofluoride complexes in pathogenesis of the autism spectrum disorders: A possible role of immunoexcitotoxicity (Strunecká A., Blaylock R. L., Strunecký O.). Jako reakci na tuto publikaci jsem Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

dostala pozvání na šest různých mezinárodních kongresů k přednesení plenárních přednášek a k předsednictví specializovaných sympozií. Bohužel, nemám sponzory, kteří by mi financovali cestovní výdaje (např. do Číny), a tak to vnímám pouze jako určité zadostiučinění k tomu, že naše názory jsou akceptovány. Časť odborníkov i laikov tvrdí, že sa v potravinách či spotrebných predmetoch používajú len tie látky, ktoré sú schválené príslušnými inštitúciami na základe relevantných štúdií. Sú potom štúdie, na základe ktorých sa tieto látky povoľujú, v niečom zlé alebo zavádzajúce?

Na tuto velmi složitou a obsáhlou otázku hledám mnohdy vysvětlení i já. Pokouším se to vysvětlovat i v našich knížkách. Na nedávném pracovním setkání o bezpečnosti potravin (Omezení nejkontroverznějších potravinářských aditiv) nám europoslanec RNDr. Pavel Poc, diplomant naší katedry na PřF UK, vysvětlil, že Evropský úřad pro bezpečnost potravin (EFSA) musí do prosince 2020 nově posoudit bezpečnost a nezávadnost všech přídatných látek, které byly schváleny před lednem 2009. Bohužel, musel také konstatovat, že EFSA je přitom pouze hodnotitelem, nikoli manažerem rizik, a jeho doporučení vytváří panely expertů, které nejmenuje EFSA, ale členské státy.

Z diskuse vyplynula jistá nejednoznačnost a nevhodnost stávajícího systému výběru zástupců členských států do panelů expertů EFSA i do některých dalších orgánů EU. Znalost studií o zdravotních rizicích potravinářských aditiv a jejich výběr, na základě kterého se potom schvalování provádí, je velmi složitá a nejednoznačná záležitost. Podléhá mnoha aspektům ekonomickým, lobbistickým, marketingovým atd.

Z akých štúdií alebo informácií vychádzate vy? Prečo tieto štúdie neberú zodpovedné úrady do úvahy?

Vycházím zásadně ze znalostí molekulárně biologických mechanismů, na kterých závisí působení daných látek na lidský organismus. Samozřejmě, že studuji i výsledky epidemiologických a klinických studií. Například o působení aspartamu najdete v PubMed databázi 1330 studií a stovky dalších o zdravotních rizicích, o vztahu k různým Foto: Matúš Plecho

nemocem, a to jsou pouze studie odpovídající tzv. EBM – tedy Evidence Based Medicine. Víme, že ne každá studie, která ukazuje na rizika, je přijata k publikaci v prestižních odborných časopisech.

A proč je zodpovědné instituce a úřady neberou do úvahy? Například u aspartamu si musíme uvědomit, že se přidává do 9000 druhů potravin a nápojů. Jen společnost Ajinomoto má roční produkci dosahující 10 000 MT. To je asi polovina produkce aspartamu na světovém trhu. Umíte si představit, jakou ekonomickou krizi by vyvolal zákaz používání této látky v potravinářství? Často osobitne upozorňujete na niekoľko konkrétnych látok, ako je aspartam, fluorid, ftaláty, fruktózový sirup... Na základe akých kritérií tvrdíte, že práve tieto látky sú spomedzi tých tisícok chemických látok, ktoré nás obklopujú, extrémne nebezpečné?

V současné době nás podle databáze CAS obklopují miliony chemických látek. V našich knížkách jsme si vybrali příklady těch, se kterými se současný člověk setkává v každodenním životě. Člověk po jejich pozření neumírá jako po pozření jedů v románech Agathy Christie, ale tyto látky jsou nebezpečné při dlouhodobém příjmu, byť v malých množstvích.

O zdravotních rizicích fluoridů a hliníku jsem přednášela v USA, na Novém Zélandu, v Německu, ve Francii a v roce 2013 mě dokonce pozvali na mezinárodní konferenci v Teheránu. V Íránu mají problémy s vysokým obsahem fluoridů ve spodních vodách a v některých oblastech jim v důsledku toho klesá IQ školních dětí. Takže si ode mne vyžádali dvě hodinové plenární přednášky.

Ftaláty patří do skupiny velmi nebezpečných hormonálních disruptorů s dalekosáhlými účinky.

Fruktóza se objevila docela nedávno jako nový nebezpečný jed, protože lidé vymysleli přípravu tohoto ovocného cukru z kukuřičného šrotu a její široké používání v potravinářství vede k tomu, že lidé denně přijímají až desetinásobné množství oproti doporučené bezpečné dávce. Každý si totiž myslí, že když to je ovocný cukr, je to přece přírodní a neškodná látka. Jako fyzioložka ukazuji složité biochemické reakce, které popisují její metabolismus v játrech, protože pouze tato tkáň fruktózu v lidském těle zpracovává.

77

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Většinu přijaté fruktózy pak játra přeměňují na tuky, na škodlivé formy cholesterolu, je spouštěčem zánětů. Přispívá ke vzniku metabolického syndromu a v návaznosti na to i k vzniku řady civilizačních nemocí. Takže naše kritéria jsou založená na znalostech biochemie a buněčné fyziologie.

78

Okrem potravín upozorňujete na ďalšiu veľkú skupinu obsahujúcu jedy, a to na kozmetiku.

Kozmetické prípravky používajú častejšie ženy ako muži. Znamená to, že ženy sú v súčasnosti viac ohrozené?

Profesor Patočka v jedné svoji prezentaci uvádí, že žena každý den použije přibližně dvanáct kosmetických přípravků obsahujících 168 chemických přísad. Muž každý den použije přibližně šest přípravků obsahujících 85 chemických látek.

Tyto látky vdechujeme, polykáme a vstřebáváme kůží. Ve svých knížkách i článcích také ráda vysvětluji, že ženy stůňou jinak než muži, jsou do jisté míry chráněné pohlavními hormony, ale zase mají zodpovědnost vůči svým dětem v těhotenství. Takže těhotné ženy by vůbec neměly používat kosmetiku komerčně vyráběnou. Důsledky například zmíněných ftalátů se projevují v narušení vývoje pohlavního ústrojí chlapců. A protože v Dánsku se v současné době rodí až 4 % chlapců se špatně vyvinutým penisem, je Dánsko první zemí v EU, která nečeká na zákaz ftalátů v kosmetice od Evropské komise, a tento zákaz vyhlásili již v současné době. Jako mimořádně nebezpečný označujeme i obsah hliníku v deodorantech a opalovacích krémech, protože může být jednou z příčin rakoviny prsu.

Viacerí odborníci (vrátane vás) hovoria, že nebezpečné nie sú ani tak jednotlivé chemikálie, ako skôr ich kombinácie, vy hovoríte o kokteiloch. Keďže sa tu bavíme o priam astronomickom množstve možných kombinácií, sú vôbec účinky týchto kokteilov preskúmané? Alebo keď hovoríte o ich nebezpečnosti, vychádzate skôr z nejakých predpokladov, ktoré neboli overené?

Vzhledem k počtu chemických látek, které současná civilizace používá, není v možnostech žádné sebevyspělejší technologie zkoumat účinky nejrůznějších kombinací. Umím vysvětlit například nebezpečí koktejlu fluoridů a hliníku. Jestliže se

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

v USA, Velké Británii a v řadě dalších zemí považuje za bezpečný obsah 1 – 4 mg fluoridu v pitné vodě, pak v kombinaci s hliníkem se pro organismus stává nebezpečné již milionkrát menší množství. Jestliže třeba víme, že kyselina aspartamová z aspartamu dráždí glutamátové receptory, pak kombinace glutamátu a aspartamu může být neurotoxická, a dokonce vyvolat i náhlou srdeční smrt. To jsou potom případy náhlé srdeční smrti u zcela zdravých sportovců, ale v USA evidují na 500 000 úmrtí ročně v důsledku této poruchy.

Môžete povedať niečo viac o látkach, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu človeka? Je niečo pravdy na tvrdeniach, že napr. látky z hormonálnej antikoncepcie sa dostávajú do pitnej vody, a tak môžu pôsobiť aj na mužov? Alebo že rastové hormóny v hydine spôsobujú predčasné dospievanie dievčat?

O hormonálních disruptorech píšeme v našich knížkách, protože to je skutečně aktuální a globální nebezpečí. Není to náš výmysl, existuje obsáhlá kniha, na jejímž zpracování se podílely přední světové instituce včetně WHO – The State of the Science of Endocrine Disrupting Chemicals 2012. Uvádí, že seznam hormonálních disruptorů obsahuje na 850 chemikálií s působením na endokrinní systémy. Výsledkem jejich působení je vždy narušení zdraví, vývoje, plodnosti, ale mohou vyvolávat i metabolická onemocnění, jako jsou diabetes či obezita, mohou být kancerogenní, vyvolávat neurologické a duševní poruchy.

Nejsem odbornice na kvalitu pitné vody, ale naši odborníci ze SZÚ říkají, že v pitné vodě v ČR se nebezpečné koncentrace pohlavních hormonů z antikoncepce v nebezpečném množství nevyskytují. Ve světě jsou však pozorované změny třeba u ryb, které mění pohlaví.

Nebezpečí předčasného dospívání děvčat pozorují v USA, kde ho vysvětlují konzumací sójového mléka a nefermentovaných sójových bobů. Ty obsahují analog ženských pohlavních hormonů genistein. Při konzumaci litru sójového mléka mají děti v krvi takovou hladinu fytohormonů, jako kdyby užily pět antikoncepčních tablet.

Předčasnou pubertu pozorují již u tříletých holčiček a 50 % Afroameričanek má pubertu již ve věku 8 let. U mužů se potom pozoruje usazování tuku, růst prsou a poruchy plodnosti.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

A jmenoval jejím šéfem Roberta Kennedyho Jr., který byl první, jež si asi tak v roce 2005 dovolil v Americe zveřejnit přísně tajné zasedání CDC, kde se tehdy jasně prokázalo, že thimerosal ten autismus způsobuje.

80 Môže pod vplyvom dlhodobého pôsobenia všetkých jedov a ich kombinácií dôjsť až ku genetickým zmenám, deformáciám a mutáciám človeka?

Může, a zdá se, že se to ve velké míře děje. Mluvíme o tzv. epigenetických změnách, které můžou být jednou z příčin dramatického nárůstu autismu. U mužů může docházet ke ztrátě plodnosti, protože je ovlivněná tvorba spermií.

Pribúdajúce dôkazy o tom, že skutočne žijeme v dobe jedovej, sa zdajú neprehliadnuteľné.

Ako to, že ich stále toľko vedcov ignoruje?

Ve vědě odjakživa platilo, že co se zjistilo v jedné laboratoři, tak třeba někde jinde to popřeli.

Vždycky jsme byli vychováváni a vychovávali naše studenty, že se o všem pořád musí pochybovat, všechno se pořád musí zkoumat a že vědec je povinen připouštět i opačné názory.

Ale bohužel v posledních dvou dekádách věda přestala být nezávislá. Svobodný vědec v podstatě neexistuje, protože vědci jsou závislí na grantech, na sponzorech. Nejenom jednotliví vědci, ale celé instituce.

Takže sa nedá povedať, že by názory kritické voči súčasnému stavu spoločnosti boli už vo vede prípustnejšie ako v minulosti?

Mně se zdá, že naopak, že tím, jak jsou ohrožované peníze farmaceutického a jiného byznysu, tak v současní době představitelé těchto kruhů naopak stupňují odpor proti kritikům a snaží se dělat čím dál větší překážky tomu, aby se publikovaly jiné názory. Ono je to jak v zahraničí, tak u nás. Stejně tak v médiích existuje velmi ostrá cenzura, ale to je i ve vědeckých časopisech.

Snad se teď otevírají stavidla ve Spojených státech amerických, kde od devadesátých let upozorňují vědci i někteří odvážní lékaři na to, že pod vlivem rtuti z thimerosalu ve vakcínách se zvýšil počet autistů. Jsou tam podány tisíce žalob rodičů na farmaceutické firmy. Ale to se pořád odkládá a pořád i CDC (Centrum pre kontrolu chorôb a prevenciu – pozn. redakcie) tvrdilo, že ty vakcíny jsou bezpečné, že to není pravda. No a teď najednou přišel pan prezident Trump, který má autistického syna. A Trump řekl, že udělá komisi, která bude posuzovat bezpečnost vakcín a bezpečnost léků pro děti.

Foto: Matúš Plecho

Občas sa dočítame, že niektorá nebezpečná látka sa zakázala. Aký je však celkový trend využívania chemických jedov za posledné roky či desaťročia?

Vývoj naší civilizace, technologie, vědy prostě vede k tomu, že těch látek, které lidi vyrábějí a které se dostávají do našeho životního prostředí, přibývá. V roce 1940 byl v seznamu CAS milión látek a dneska je jich 125 miliónů. Malér je v tom, že mnoho z nich jsou takzvané perzistentní organické polutanty, čili jsou nezničitelné. Jakmile je člověk jednou vyrobí, zůstanou v přírodě. Třeba takové dioxiny. Známe je z Agentu Orange, když Američani házeli ve Vietnamu bomby, aby se džungle zbavila listů.

Dioxiny vznikají všude tam, kde se používá chlór. To máte ubrousky pro děti, plenky pro děti, toaletní papír. Ale i sáčky na čaj, když jsou bělené, pěkně bílé, nebo když jsou to takové ty pyramidky, téměř umělohmotné, tam jsou dioxiny. No a teď vám každý představitel oficiálního směru řekne, že tam je toho tak málo, že vám to nemůže ublížit. Ale když si každý den uvaříte čaj ze tří nebo pěti sáčků, když ženy používají měsíc co měsíc hygienické prostředky s dioxiny nebo když používáte toaletní papír, ve kterém jsou dioxiny, přibývá kapka ke kapce. Ono se to jednou nashromáždí.

A není v silách této civilizace ty látky, o kterých víme, že škodí, zakázat. Podívejte se: byl třeba v Evropské unii slavnostně zakázán bisfenol A v dětských kojeneckých lahvičkách.

Ale v dětském nádobí už zakázaný nebyl, tam je to taky. A bisfenolu se ročně – to je jedna z neobchodovanějších komodit, vyrábí za miliardy dolarů. A dneska už je po celé Zemi, prý ho nacházejí už i v krvi ledních medvědů. Můj kolega toxikolog Patočka říká, že pokud nebyl bisfenol A někde objeven, je to proto, že ho tam ještě nikdo nehledal.

Ono to lidské tělo toho hodně vydrží, máme hodně různých obranných systémů, pufračních

(tlumících) kapacit atd. Čili něco nám to tělo spracuje, něco vyloučí, něco odstraní. Ale když je toho moc, když už jsou všechny ty obranné systémy přesyceny, už to prostě přetéká, už to nejde, no a pak se to provalí. Proto lidi upozorňuji, že každý má zdraví ve svých rukách a nemůže čekat na to, že pan doktor tu nemoc vyléčí, až se na ni přijde – ono se na ni přijde, až když si ji ten člověk pěkně dlouho pěstuje.

Natož na to, že to jednou Evropská unie zakáže. Protože když se v roce 2015 zakázal jeden druh ftalátů, tak na zákaz dalších dvou nebo tří druhů ftalátů přijde řada zase až v roce 2020. A bude to složité a dlouhé jednání.

Napísali ste knihu Jak přežít dobu jedovou, kde prinášate aj praktické rady a riešenia. Môžete zhrnúť základné rady, ktoré odporúčate čitateľom? Člověk by si měl být vědom toho, že zodpovědnost za své zdraví má každý sám a nečekat na kouzelnou a léčivou pilulku od lékaře. Měl by se snažit získávat informace, a ty se právě pokoušíme poskytovat v našich knížkách. Nebezpečné civilizační nemoci, které nám ztrpčují a zkracují život, se vyvíjejí po dlouhá léta. Takže důležitá je prevence.

Pro začátek stačí snažit se jíst zdravě, vyhýbat se komerčně zpracovaným potravinám, hotovým jídlům, uzeninám a sladkostem. Připravovat si jídla ze základních surovin nejlépe domácího původu, jíst více zeleniny, na každý talíř si přidat něco zeleného, omezit i konzumaci ovoce na dva kusy denně. Pít bychom měli pitnou vodu z kohoutku, nekonzumovat slazené nápoje ani tzv. light či zero limonády, dokonce ani ovocné džusy. K tomu přidat zdravý pohyb, doporučuje se alespoň chůze po 30 minut denně. Omezit nejen kosmetiku, pokoušet se omezovat i nebezpečí v podobě elektrosmogu, ale to je zase jiná a velmi obsáhlá kapitola.

Dalším důležitým požadavkem pro udržení zdraví a vitality je dobrý spánek ve tmě. Pokud se dostatečně nevyspíte, dá vám to vaše tělo brzy vědět. Lidské tělo toho hodně vydrží, ale české přísloví říká: Tak dlouho se chodí se džbánem pro vodu, až se ucho utrhne. Takže: všeho s mírou a od každého trochu!

81

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Tibor Eliot Rostas

HAVRAN, ŠIMEČKA, DOBŠINSKÝ:

ARGUMENTAČNÉ FIASKO SVETOZNÁMY FRANCÚZSKY PUBLICISTA A TEORETIK MODERNEJ SPOLOČNOSTI GUY DEBORD VO SVOJEJ KNIHE THE SOCIETY OF THE SPECTACLE UŽ V ROKU 1967 PÍŠE, ŽE TÍ, KTORÍ MAJÚ MONOPOL NA VIDITEĽNOSŤ, ROZOHRÁVAJÚ PROSTREDNÍCTVOM MÉDIÍ DIVADLO, V KTOROM SKRÝVAJÚ REÁLNE MOCENSKÉ VZŤAHY. KEĎ TENTO FENOMÉN DNES ŠTUDUJETE A UPOZORŇUJETE NAŇ V MNOHÝCH SÚVISLOSTIACH, MÉDIÁ VÁM PROSTREDNÍCTVOM AGILNÝCH „EXPERTOV“ UNISONO ODVETIA, ŽE SÚ TO KONŠPIRÁCIE. 82

Zľava Branislav Dobšinský, Michal Havran, Boris Koróni a Martin Šimečka

N

ebolo to inak ani v relácii Večera s Havranom vo verejnoprávnej televízii. Hneď pozvánka na reláciu s názvom: Veríme ešte médiám? podsúvala, čo si máte myslieť.

V akom stave je dôvera médií, prečo viac ako 30 percent Slovákov dôveruje „alternatívnym médiám“, ktoré šíria nekvalitné povery? V čom zlyhávajú mainstreamové média, v čom by mali pridať a ako obnoviť dôveru čitateľov a poslucháčov?

Diskusie sa zúčastnil Martin Šimečka, novinár z „nezávislého“ Denníka N, Braňo Dobšinský, redaktor RTVS, a Boris Koróni zo Slobodného vysielača, hrajúci v defenzíve troch na jedného. Čitateľom snáď netreba zdôrazňovať Havranovu neschopnosť viesť diskusiu nestranne, vždy sa pridáva k názorovo blízkym a hosťa s iným videním sveta ako je ten jeho zaujato atakuje. Ani tento fakt však Korónimu nezabránil, aby troch „expertov“ z hlavného prúdu prinútil odkryť karty, a divákom tak umožnil nazrieť do ich myšlienkových pochodov. Na úvod si však vyjasnime terminológiu. Zvyčajne (v tom lepšom prípade) ľudia z prostredia hlavného prúdu označujú iné médiá ako alternatívne. Som skôr za výraz nezávislé, pre-

tože na rozdiel od médií financovaných z povinne vyzbieraných prostriedkov aj od tých, ktorí ich nesledujú (koncesionárska RTVS), alebo o reklamy a sponzorov v pozadí (Denník N) – tieto sa opierajú o priamu podporu svojich priaznivcov.

Prvý začal Šimečka, ktorý divákom vlastne oznámil, že my médiá ani nie sme, pretože nemáme vnútornú edičnú politiku a úctu k faktom. Tu by bol namieste aj stostranový elaborát o tom, ako médiá hlavného prúdu zavádzajú a akú máme my edičnú politiku. Na rozdiel od Denníka N ju nekoordinuje akcionársky kapitál a ani neprepája na politiku, ako v prípade ich šéfa redakčnej rady Bútoru, poradcu jednostranne orientovaného Kisku. Šimečka sa arogantne a sebavedomo uškŕňa nad tým, že by dnes mohol byť médiom aj subjekt, ktorý nevychádza zo šablóny – ich žurnalistika pod kontrolou na vysokej škole, ich schvaľovací proces, ich zaradenie pod všeobecne akceptovateľné vlastnícke štruktúry a sféry vplyvu. Nie. Médium znamená prostredník. To, že v tomto prípade sú prostredníkmi subjekty nepodliehajúce monopolu na šírenie informácií, je skutočnosť, s ktorou sa demagógovia ako Šimečka budú musieť vysporia-

dať – aj preto, lebo Zem&Vek je médium riadne zaregistrované na Ministerstve kultúry. Termín alternatíva rovnako demagogicky objasnil aj Dobšinský: „Alternatívou k faktom je čo?“ Zároveň sa na Koróniho poznámku o tlaku vlastníkov médií na tvorbu ich obsahu spýtal: „A aký je vlastník RTVS?“ Odpoviem vám, pán Dobšinský. Vlastníkom som ja a ďalšie takmer dva milióny domácností. RTVS dnes každý rok len na koncesionárskych poplatkoch vyberie 63,9 milióna eur, pričom pôvodnú tvorbu posúva do externého prostredia, ktoré jej v privátnom sektore dodáva obsah za verejné výdavky. Toto je tá najväčšia „ryža“, ako o verejnoprávnom médiu hovorí jej riaditeľ Václav Mika. No poďme ďalej. Dobšinský kladie otázku: „Chcete povedať, že redaktori v médiách sú nesvojprávni ľudia pracujúci pod nejakým tlakom?“ V súčasnosti skutočne absurdná otázka; zvlášť, keď sa prevalili kauzy okolo šéfa spravodajstva RTVS Dika a jeho podriadenosť politickým tlakom okolo Grendela. Zvlášť potom, ako sa čoraz viac redaktorov z médií na Slovensku a vo svete sťažuje na politický nátlak a vydieranie.

Inak to nebolo ani v prípade redaktora RTVS Ľu-

bomíra Huďa, ktorý praktiky RTVS vykreslil aj vo svojej knihe. Havran sa pýta: „To, že veľké médiá majú majiteľov, je už akoby že zle?“ Áno, pán Havran, je to už „akoby že zle“. Aj vzhľadom na skutočnosť, že fungujú ako nekontrolovateľná veľká päťka v rukách malého privátneho okruhu multimiliardárov kontrolujúcich vedomie 80 % populácie. Sú to Time Warner, Disney, Murdoch News Corporation, Bertelsmann a Viacom (predtým CBS). Tieto konglomeráty sú veľmi blízko despotickej autoritárskej kontroly nad informáciami. Najväčšie zdesenie prítomných však vytvorilo tvrdenie, že médiá hlavného prúdu sú okrem tlaku oligarchov, ako aj nadnárodných korporácií čoby zadávateľov reklamy, vystavené aj tlaku mimovládnych organizácií platených zo zahraničia a vytvárajúcich do značnej miery témy obsahu. Sú to všetky prúdy agendy multikulturalizmu, „gender mainstreamingu“, podpory neriadenej vlny imigrácie, neoliberálnej doktríny či transatlantických hodnôt. Reakcia „akože“ zaskočeného Šimečku s pohŕdaním a aroganciou: „Neviem, ako budeme viesť túto debatu, lebo toto je čistý konšpiračný blud. Čo si myslíte, že to mimovládne

83

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

84 organizácie prídu do toho média alebo do tých novín a povedia – takto budete... Nerozumiem...“ Len ťažko uveriť, že nerozumie – zvlášť, ak bola na počesť jeho otca Milana Šimečku založená nadácia ľuďmi ako Martin Bútora, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Zajac a Peter Tatár. Posledný menovaný sa aktuálne prezentoval výrokom voči svojim názorovým oponentom: „Druhá svetová vojna sa skončila a tretiu ste ešte nerozpútali. Neželám si ju, ale ak to bude nutné, porazíme vás.“ Dnes je všeobecne známy fakt, že mimovládne organizácie riadené prostredníctvom finančných dotácií zo zahraničia sú najsilnejším tvorcom a ovplyvňovateľom verejnej mienky. Najvýraznejšou z nich je Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) operujúca v krajinách po celom svete s cieľom meniť, ovplyvňovať a manipulovať. Megaškandál DCLeaks odhalil komunikáciu vo viac ako 2500 uniknutých dokumentoch OSF mapujúcich aktivity mnohých Sorosových organizácií, prostredníctvom ktorých sa manipulujú zahraničné vlády a finančné inštitúcie. Šimečkova predstieraná naivita je určená výhradne pre nezainteresovaného diváka. Poďme

však ďalej k úrovni argumentácie. Boris Koróni sa pýta, či si prítomní myslia, že by mladému redaktorovi v médiu prešlo, ak by sa postavil vôli majiteľa. Dobšinský: „A viete, že svet nie je dokonalý?“ Čoskoro vyťahuje ďalší pomyselný tromf s komentárom, že si bude sypať popol na hlavu: „Neinformujeme o rôznych antivax hnutiach. Neinformujeme o veciach, ktoré nie sú vedecky podložené, nie sú seriózne a nie sú dôveryhodné.“ Toto je pointa myslenia ľudí ako Šimečka a Dobšinský, reprezentujúcich hlavný mediálny prúd.

Ak vravíme o téme očkovania, rozhodne by na širokú spoločenskú diskusiu reflektovať mali – zvlášť, keď má monopol nad vakcináciou na Slovensku nadnárodná korporácia GlaxoSmithKline. Tá dostala ako kompenzáciu za trestné činy podvádzania so lživými informáciami o vedľajších účinkoch svojich liekov najvyššiu pokutu v dejinách – tri miliardy dolárov. Toto sú tie vedecky podložené štúdie, na ktoré sa Dobšinský odvoláva. No nielen to. Firme GlaxoSmithKline uložil sudca Marcelo Aguinsky pokutu 400 000 pesos vydanú argentínskym Národným úradom pre lekárske a potravinárske tech­

nológie za nezrovnalosti pri laboratórnych vakcinačných štúdiách vykonaných medzi rokmi 2007 a 2008, pri ktorých došlo k úmrtiu 14 detí. Je pochopiteľné, že Dobšinský, ani nikto z novinárov takéto témy, ktoré patria do verejného diskurzu, vyťahovať nechce – a ani nemôže. V nasledujúcej diskusii však dochádza k obratu: prítomní súhlasia, že veľké médiá hlavného prúdu podliehajú tlaku oligarchov a korporácií. Nuž, tým sú dva z troch dôkazov o ich zaujatosti a neschopnosti byť objektívnymi uznané. Ostáva už iba tretí sektor s dotáciami spoza oceánu. Šimečka sa sťažuje, že nástupom internetu a sociálnych sietí prichádza psychologická zmena, keď už samotní ľudia získali pocit vlastnej autonómie, že teraz si oni môžu robiť svoje médiá, že si sami môžu rozprávať, čo chcú – oni chcú byť vypočutí. Získali sebavedomie – oni nie sú novinári, ale používajú akoby mediálny priestor a v ňom aj kopu nezmyslov, ako tvrdí. Nuž a ľudia si to sledovaním alternatívnych médií aj takto potvrdzujú. A práve tu spočíva najväčšia Šimečkova bolesť – v strate schopnosti koordinovať a kontrolovať to, čo si ľudia majú myslieť. Aj preto sa tento stratový podnik s najnižšou čítanosťou na našom trhu rozhodol: „Denník N považuje konšpirácie, propagandu a dezinformácie za veľmi nebezpečné javy, preto sa im často venuje vo svojom spravodajstve a jeho redaktori chodia aj osobne diskutovať o ich rizikách na školy.“ V situácii, keď nášmu mesačníku ako akémusi obskúrnemu periodiku rušia besedy (naposledy Ružomberok a knižnica v Martine) alebo zakazujú vystupovať na akademickej pôde (UFK Nitra), či dokonca šikanujú pedagógov, ktorí sa len zmienili o našich mierových iniciatívach (Darina Tomková na košickom gymnáziu), sa vôbec nerozpakujú znásilňovať školy a vedomie mladých ľudí. Koróni prítomným vysvetľuje: sociálne siete, ani alternatívne médiá nespôsobujú masívny úpadok dôvery v mainstream. Mainstream samotný spôsobil, že mu ľudia neveria – nie pre alternatívne médiá, ale preto, lebo si svoju prácu neplní tak, ako by mal. Mainstream zrodil alternatívu. Nastupujú ďalšie prejavy argumentačnej impotencie. Tentokrát sa nechal počuť Dobšinský: „Je super, že je tu alternatíva, že sa svet vyvíja, že sa svet mení. Otázkou je kvalita tej alternatívy.“ Pokračuje s mimoriadnou dávkou

mentorovania: „Mne keď príde redaktor zo školy na konkurz, potenciálny záujemca, prvá vec, čo sa učí, je, že nemôže mi predsa prísť – no ja som na chodbách počul, že minister skončil... alebo minister je inak sexuálne orientovaný, alebo čo ja viem, že na Ukrajine žerú malé deti... Ja mu vravím – máš to podložené? Poznáte pravidlo dvoch zdrojov?“ obracia pozornosť na Koróniho, čím naznačuje, že ono diletantstvo, ktoré žoviálne opisuje, je vlastné práve nezávislým médiám. Koróni dôvodí aj tým, že porovnávať schopnosť byť priamo na miestach je pre nezávislé médium s rozpočtom okolo 96-tisíc eur na rok veľmi zložité, a dodáva, že oveľa dostupnejšie je to pre verejnoprávne médium s rozpočtom schváleným RTVS – 122 miliónov eur. (Havran opäť úplne nekompetentne reaguje: „Ha, to keby sme mali!“) Koróni upozorňuje Dobšinského, že napriek tomu, že sú verejnoprávnym médiom, dovolia si hneď po sebe odvysielať tri relácie o projekte konspiratori.sk, a ani raz tam neprizvali druhú stranu. Pýta sa: „Ako mi toto vysvetlíte? Vy máte zo zákona povinnosť robiť vyvážené relácie, a ani raz tam nebola protistrana.“ A odpoveď nekompromisného bojovníka za pravdu Dobšinského, štyrikrát po sebe a arogantne: „Konajte.“ Už v roku 1880 predniesol svoju nezabudnuteľnú reč pre kolegami šéfredaktor New York Times John Swinton. Jeho slová by mali byť mementom pre všetkých ľudí typu Havran, Šimečka a Dobšinský, reprezentujúcich vo Večeri s Havranom jedinú schopnosť – odvádzať pozornosť od tém, ktoré nie sú schopní reflektovať. Swinton hovorí: „V súčasnej dobe neexistuje nič ako nezávislá tlač. Viete to rovnako dobre vy ako ja.

Nie je medzi vami ani jediný novinár, ktorý by sa odvážil úprimne vyjadriť svoj vlastný názor.

Viete vopred, že ak by to urobil, nikdy by sa to neobjavilo v tlači. Som týždenne platený za to, že svoje úprimné názory nezverejňujem v novinách, pre ktoré pracujem. Vy ostatní ste platení za rovnakú vec – a kto z vás by bol taký pochabý, že by napísal svoj úprimný názor, čoskoro by sa ocitol na ulici a hľadal by si iné zamestnanie.

Prácou žurnalistov je zabíjať pravdu, nehanebne klamať, prekrúcať pravdu, hanobiť, plaziť sa pri nohách mamony a predávať svoju vlasť za každodenný chlieb.“

85

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

SNUFF – FILMY OBSAHUJÚCE SADISTICKÚ VRAŽDU IDE O FILMOVÝ ŽÁNER PREDSTAVUJÚCI VRCHOL ÚCHYLNOSTI. NEJDE O NÁHODNÉ ZACHYTENIE SMRTI, JE TO DOPREDU PRIPRAVENÝ PATOLOGICKÝ RITUÁL URČENÝ NEĽÚTOSTNÉMU OKU KAMERY, PRINÁŠAJÚCI UTAJENÝM TVORCOM FINANČNÝ ZISK. SNUFF NIELEN ZAZNAMENÁVA SEX SO SMRŤOU, ALE VYTVÁRA AJ CHOREOGRAFIU. 86

T

akéto filmy bývajú dopredu objednané platiacimi klientmi a smrti zvyčajne predchádza mučenie. Propagandistické popravy civilistov či vojakov radikálnymi islamistami, zábery z frontovej línie, ani kompilácie zachytávajúce neobjednanú, hoci aj bolestivú smrť, sa medzi ne nerátajú. Za snuff sa často platí a existuje sieť distribútorov takisto riskujúcich smrť (alebo väzenie), ak sa informácie dostanú na verejnosť.

Termín snuff prvýkrát použil vo svojej knihe Ed Sanders v roku 1971 v súvislosti s vyčíňaním klanu Charlesa Mansona, ktorý mal v auguste 1969 natáčať vraždu tehotnej herečky Sharon Tateovej. No záznam sa nikdy nenašiel. Legendu však v roku 1976 zužitkoval filmový distribútor Allan Shackleton, keď kúpil film Slaughter (Jatky), natočený v Argentíne v roku 1972. Nanovo ho zostrihal a na záver pridal nový materiál, v ktorom herečku rozrezali a vypitvali (išlo však len o filmovanie, nie o reálnu smrť). Takto „vylepšený“ film premenoval na Snuff a ponúkol do distribúcie so sloganom: „Filmované v Južnej Amerike… kde je život lacný!“

TYPOLÓGIA DIVÁKOV A HERCOV

V podrobnejšom článku Snuff movies, publikovanom v českom časopise Živel, sa píše o pozadí natáčania pravého snuffu toto: „Obvykle sa uvádza, že existencia snuffu nebola preukázaná... Nezákonné zobrazovanie vraždy však vylučuje širšie uplatnenie tohto úzkoprofilového druhu filmov, pretože divák sa automaticky stáva spolupáchateľom natočeného zločinu. Snuff je tak výsadou úzko vymedzeného okruhu so špecifickými záujmami, môže ním byť napríklad skupinka pedofilov, satanistov a iných podobne špecializovaných komunít, prípadne klub veľmi majetných dekadentov, ktorí si nelegálny film môžu dovoliť financovať... Väčšina snuff filmov sa údajne vyrába v štátoch tretieho sveta, kde je ľudské telo takým lacným materiálom, že na snuffe nemožno prerobiť. Nezriedka sa stáva, že obeť je dobrovoľná, honorár za účinkovanie si herec vyzdvihne dopredu. Aspoň na chvíľu tak môže zabudnúť na životnú mizériu.“ V rok starom článku Desivá, kontroverzná a tajná história snuff filmu, ktorý vyšiel na stránke o filmoch Blumhouse, autor Gregory Burkart uvádza, že doteraz nebolo jednoznačne preukázané,

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

88

že naozajstný snuff bol skutočne nakrútený, a ak by predsa existovala extrémne malá šanca jeho existencie, každý poctivý investigatívny novinár by riskoval nebezpečnú protiakciu kriminálnikov zúčastnených na jeho výrobe a šírení. Burkart uvažuje, aký zmysel by malo natočiť ozajstnú vraždu, ak sa to dá s nízkymi nákladmi šikovne sfalšovať.

Vraj žiadny príčetný zločinec by takú nahrávku neodovzdal do cudzích rúk. Ak by si aj svoje úchylné zverstvá nakrúcali, robili by to pre vlastnú potrebu.

Tento argument je však pritiahnutý za vlasy, našlo sa predsa množstvo nahrávok pedofilných sadistov znásilňujúcich deti, za čo tiež hrozí väzenie.

A takéto filmy pre pedofilov sa dokázateľne šíria, predajom aj výmenou. Navyše človek rozhodnutý natočiť snuff môže akútne potrebovať peniaze na drogy alebo mu tiež môže hroziť likvidácia, ak včas nevráti svoj dlh mafii. V takom rozpoložení sa môže rozhodnúť zabiť radšej inú obeť.

Burkart pripomína prípad dvojice masových vrahov Leonarda Lakea a Charlesa Nga, ktorí natočili mučenie niektorých svojich obetí. Skrátená, editovaná verzia týchto pások sa šírila ako pirátske kópie na videokazetách a neskôr na internete spolu s historkou, že vrahovia nahrali aj smrť obetí a nahrávky predali klientovi v Hongkongu (to sa však nepreukázalo). Uvádza aj nedávny prípad Kanaďana Luku Magnottu, ktorý v roku 2012 údajne nafilmoval a rozšíril na internete vraždu a konzumáciu 21-ročného študenta Lina Juna. Už predtým sa zviditeľnil nakrúcaním mučenia malých zvierat. Na Ukrajine zasa dvojica tínedžerov nakrútila na mobil vraždu 48-ročného muža kladivom. Tieto záznamy však nespĺňali podmienku vzniku pre peniaze a na objednávku klientov.

Britský Expres už 11. mája 2014 informoval o prvom naozaj preukázanom snuffe na svete (podľa bývalého šéfa scotlandyardského oddelenia pre obscénne publikácie Mika Hamesa), nájdenom vo februári 2013. U 22-ročného Andreasa Bauminisa z Lotyšska, pracujúceho v britskom Skelmersdale, našli film s vraždou asi 14-ročného dievčaťa, zrejme Američanky, otcom alebo strýkom. Policajné zložky informovali Američanov a britské centrum na ochranu detí až s ročným odstupom, čím sa de facto stali spolupáchateľom ďalších možných vrážd a ich distribúcie. Bauminisa potrestali 8 mesiacmi väzenia. O rok nato písali na stránke Ga-

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

zetteLive o náleze videa so znásilnením a vraždou matky s malým dieťaťom v novembri 2013. Daniel Fischer z Berwick Hills v Anglicku mal údajne počítač nastavený na automatické sťahovanie. Keďže iný pedofilný materiál aj šíril, potrestali ho troma rokmi odňatia slobody.

SNUFF ŽÚRY V ŠOUBIZNISE A POLITIKE

Bývalá pornohviezda Linda Lovelaceová pred ministrom spravodlivosti dosvedčila, že videla zostrih snuff filmov, pričom vraj ide o posledné využitie už nepotrebných hercov. Nevedela však svoje tvrdenie dokázať. V roku 1991 herec Charlie Sheen oznámil FBI, že na jednom divokom žúre videl japonskú videokazetu zobrazujúcu rozštvrtenie živej ženy. Išlo len o veľmi vydarenú napodobeninu skutočnej vraždy, bola to pirátska kópia epizódy kontroverznej série Pokusné morča s názvom Kvet mäsa a krvi.

V roku 2012 Ralph Rieckermann, bývalý basgitarista hardrockovej skupiny Scorpions, v rozhovore zaznamenanom na kameru priznal, že v minulosti navštevoval snuff večierky: „Prišiel som na jeden a videl som naozaj drsné veci. Zabili tam ľudí a tak. Platia až okolo 100 000 dolárov, aby videli, ako ľudí...“ „Popravia?“ prerušil ho kameraman. „Nežartujem,“ odvetil Rieckermann. „Potom som šiel na ďalšiu akciu, kde som videl to najodpornejšie… chcelo sa mi zvracať.“ V roku 2005 spáchal samovraždu strelnou zbraňou guru kontrakultúry, autor literárnych predlôh filmov Strach a hnus v Las Vegas a Rumové denníky Hunter S. Thompson. Mohlo ísť aj o vraždu.

V knihe nebraského senátora Johna DeCampa The Franklin Cover-Up o ututlaní pedofilno-satanistického škandálu sú prepísané časti výpovedí obetí pedofilov s politickými konexiami na najvyšších miestach. Paul Bonacci unesený v detstve vypovedal, ako ho republikán Larry King s kumpánmi priviedli do Bohémskeho hája, kde ho nútili do sexu a odhryznutia genitálií tesne predtým zastreleného chlapca. Celú scénu nakrúcal muž, ktorého vyzdvihli v Las Vegas a jeho meno bolo Hunter Thompson. V inej výpovedi Bonacci uviedol, že Larry King sa usmieval a smial po celý čas následného premietania filmu. O mŕtve telo sa postarali „muži v kapucniach“, satanisti, ktorí ho využili pri svojom obrade.

Mark Dice vo svojej knihe Ilumináti v Hollywoode (2016) odhaľuje aj ďalšie súvislosti. Osobný fotograf Larryho Kinga Rusty Nelson dostal v roku 1988 od Thomsona ponuku nakrútiť pedofilný snuff za 100 000 dolárov, ktorú odmietol. V tom istom roku Thomspon vystúpil vo večernej talkshow Davida Lettermana, kde na otázku, akú zábavu má rád, zamrmlal: „Rád zabíjam.“ Rok pred svojou smrťou Thompson napísal knihu Hey Rube, kde uvádza: „Jesenné mesiace nie sú v Amerike nikdy pokojné… Počas futbalových mesiacov je vždy dopyt po únosoch školákov. Deti oboch pohlaví sa tradične odchytávajú na ulici gangmi organizovaných deviantov, ktorí si ich navzájom podarúvajú na Vianoce ako osobných sexuálnych sluhov a hračky.“ Investigatívny novinár Tom Flocco upozornil na zatknutie Rustyho Nelsona len dva dni po Thompsonovej „samovražde“. Čoskoro nato jeho bývalá asistentka Nickole Brownová vo svojom blogu napísala, že Thompson ju vyhodil z domu, keď odmietla pozerať snuff, pričom ju označil za zbabelú.

BRITSKO-HOLANDSKÁ, RUSKÁ A BELGICKÁ SIEŤ

Holanďan Joël van der Reijden, zakladateľ Inštitútu pre štúdium globalizácie a utajenej politiky (isgp-studies.com), 25. júla 2007 publikoval dlhočizný článok Za Dutrouxovou aférou: realita chráneného zneužívania detí a snuffových sietí, kde uvádza viac ako 300 zdrojov. Z výpovedí svedkov a obetí vyplýva, že na predmestí Bruselu v továrni firmy Achats Services Commerces mučili deti, rovnako ako v byte Gerrieho Ulricha v severoholandskom Zandvoorte a v Amsterdame.

Spoločný britsko-holandský tím v 90. rokoch vyšetroval pedofilnú sieť z Amsterdamu a v roku 1997 mal aspoň tri výpovede pedofilov o výrobe snuffu, no jediný v tlači menovaný film sa napokon ukázal ako podvrh.

V talianskej tlači preblesla v septembri 2000 informácia o ruskej pedofilnej sieti z Murmanska a Moskvy, ktorá natáčala aj snuffy a predávala ich minimálne za 4000 libier za film. Talianska polícia snuff poslaný poštou odchytila, prebalila a doručila talianskym zákazníkom. Rovnako zachytila aj e-mailovú komunikáciu, kde si zákazník objednal smrť obetí. Väčšina klientov,

vrátane obchodníkov a vládnych úradníkov, bola z Talianska a Nemecka, ďalší z Francúzska, Veľkej Británie, USA a Japonska.

Takisto belgická Morkhovenská pracovná skupina (súkromná antipedofilná skupina) tvrdila, že vlastní pedofilný snuff, ktorý ukázali členovi parlamentu a starostovi okresu Hubertovi Brounsovi a bývalej poslankyni, senátorke a predsedkyni eurostrany EFA Nelly Maesovej. Tí v novembri 1997 pripomenuli prácu Morkhovenskej skupiny belgickému ministrovi spravodlivosti, no nič nedosiahli. O rok nato však za podozrivých okolností pri dopravnej nehode zahynula členka tejto skupiny Gina Pardaens-Bernaerová. Už predtým sa jej vyhrážali, sledovali ju, odchytávali jej poštu, po bicykli jej syna prešli autom a podobne. Nazdávala sa, že prišla na stopu spolupracovníka tejto siete Michela Nihoula a poslala podklady aj švajčiarskej polícii. Viac ako dvadsať ľudí, ktorí svedčili proti Nihoulovi alebo poskytli údaje o sieti usvedčeného pedofila Dutrouxa, zomrelo podozrivou smrťou.

Okrem Morkhovenskej pracovnej skupiny zdokumentoval v 90. rokoch existenciu snuff siete v Belgicku aj investigatívny autor Jean-Pierre Van Rossem. Zohnal podpultový pedofilný snuff za 5000 eur, poskytol údaje úradom a stiahol sa, no okrem zmeny majiteľa sexshopu sa nič neudialo.

Podľa Van Rossemovej knihy sú najdôležitejšími klientmi pedofilného snuffu texaskí milionári, japonskí obchodníci na pobytoch v Spojených arabských emirátoch a arabskí šejkovia.

ZVRHLÁ ŠĽACHTA

Podľa viacerých priamych aj nepriamych obvinení účastníci bilderberských stretnutí Mauricea Lippensa a Etienna Davignona vydierajú fotografiami a záznamami z ich eskapád. Asi šesť obetí menovalo Mauricea Lippensa a jeho brata Leopolda, dlhoročného starostu mesta Knokke, ako pedofilov zapojených aj do snuff siete, rovnako aj ich príbuzného grófa Françoisa Lippensa, honorárneho konzula Belgicka. Takisto sa nahromadila evidencia proti princovi z Merode. Jeden zo zdrojov chránených pseudonymom menoval aj belgickú princeznú Lilianu de Réthy a celú jej rodinu. Obvinenia sa týkajú viacerých šľachtických rodov – aj princa Alexandra z rodu Saxe-Coburg-Gotha, tieto sú však najvážnejšie.

89

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA ZAČIATKY ANTICKÝCH CIVILIZÁCIÍ SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

90

Vo

svetovej, ale najmä európskej (i našej) histórii je veľa vecí inak, ako sme sa to učili a ešte stále učíme v školách a aké je súčasné historické povedomie väčšiny ľudí na našej planéte. Ako je možné, že sa dejiny zmanipulovali a ďalej manipulujú?

Sú všetci akademici a profesori na univerzitách poplatní utilitárnym mocensko-politickým záujmom a predstavám? Prečo svet žije vo falošnom historickom povedomí? Nie, nie sú všetci bádatelia poplatní, ale ani nie sú všetci kritickí, tým menej tvoriví myslitelia. A niekedy je pohodlnejšie pridržať sa toho, čo sa všeobecne považuje za správne a nerobiť si v živote problémy.

PO ROZPADE STAROEURÓPSKYCH CIVILIZÁCIÍ

Znalosť poľnohospodárskej výroby doniesli na Jutský polostrov najprv Árijci vo štvrtom tisícročí p. n. l. a potom Vanovia niekedy po roku 3350 pred naším letopočtom – to je dátum, ku ktorému poľskí archeológovia uvádzajú príchod Vanov s domestikovaným koňom a povozmi na poľské územie. Len potom mohli preniknúť na Jutský polostrov, kde sa s germánskymi

Asmi dostali do vojny, ktorá je zaznamenaná aj v najstaršej germánskej písomnej pamiatke v tzv. piesni vedmy (báseň Völuspá).

Príbuzný jazykovo-kultúrny komplex Slovanov sa formoval od konca ľadovej doby a v 3. tisícročí p. n. l. vyústil do slovanskej vetvy. O germánskych kmeňoch sídliacich v Šlezvicko-Holštajnsku, na Jutskom polostrove a v Škandinávii sa v tom čase ešte nedá hovoriť ako o civilizácii.

Neprešli ani na produktívne hospodárstvo, nepoznali kov a zostávali pri lovecko-zberačskom spôsobe života. Archeologické výskumy podľa Stevena Mithena (Konec doby ledové, Praha, 2006, 213 s.) objavili vo vnútrozemí Jutského polostrova iba jedno sídlisko z obdobia mezolitu – Ringkloster. Morské pobrežie, brehy jazier a vyvýšeniny v povodí riek, kde stavali svoje príbytky, poskytovali rozhľad po lovnom revíri a osady na vyvýšeninách boli chránené pred povodňami. Na týchto miestach ponúkala príroda viac možností na získavanie obživy. Zver sa kumulovala pri riekach, kde mala dostatok pastvín a vodu. Lovci nachádzali dostatok lovnej zveri, vtáctva a rýb a blízke lesy poskytovali možnosti na zber plodín.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

92 Preto ich nič nenútilo prejsť na produktívne hospodárstvo – na poľnohospodársky systém pestovania plodín, a živiť sa výrobou potravín, keď si ich mohli zaopatriť bez väčšej námahy.

Vo štvrtom tisícročí p. n. l. došlo vo východoeurópskej civilizácii k významnému pokroku. Nielenže sa z Kaukazu šírila výroba medi a bronzu, ale archeológovia našli v Derijivke na Ukrajine dôkazy o domestikovaní koňa z tohto obdobia.

Využívanie koní spôsobilo revolúciu v doprave i v migrácii obyvateľstva z východnej Európy, ktorá začala medzi rokmi 3800 – 3600 pred naším letopočtom. Je to súčasne začiatok nielen krvavých zrážok, ale aj formovania veľkých nadkmeňových spoločenstiev, ktoré viedli k postupnému zoskupovaniu pranárodných a národných etník vo vnútri jednotlivých vetiev. K pohybu prispela aj zmena klimatických podmienok v Strednej Ázii aj východnej Európe. Oteplilo sa, prišlo sucho, Stredná Ázia sa menila z úrodnej krajiny na neúrodnú a východne od Kaspického mora na púšť. Sucho zasiahlo aj východoeurópsku civilizáciu a veľké agrárne mestá s 15, 20 i 30-tisíc obyvateľmi sa dostali do krízy. Do toho zasiahol

pohyb Árijcov, nositeľov kultúry s lievikovitými pohármi, ktorí sa presúvali zo strednej Európy na východ až do Indie a Strednej Ázie cez územie východoeurópskej civilizácie. Strhli so sebou aj kmene z východnej Európy.

KRÉTA A ANTICKÉ GRÉCKO

Presun Árijcov týmto územím a zhoršené klimatické podmienky celkom rozvrátili východoeurópsku civilizáciu. Značná časť obyvateľstva sa pridala k Árijcom a ich putovaniu na východ, iné kmene smerovali južne od Kaukazu. Ďalšie kmene – Veneti s kultúrou keramiky zdobenej šnúrou, smerovali na sever do Pobaltia, Škandinávie a severne pozdĺž karpatských hrebeňov až do západnej Európy, ale aj na juhozápad na Balkán, do Grécka a Anatólie, okolo Dunaja do karpatskej oblasti, na územie Slovenska, Moravy, do Čiech, Rakúska, Bavorska až k prameňom Dunaja a za Rýn.

Všade v týchto oblastiach sú poznatky o príchode skupín s koňmi a povozmi (tzv. okrové hroby) a šírení bronzovej výroby, najmä bronzových sekeriek, ktorých pôvod je na

Kaukaze a na juhu východnej Európy (Donbas, Mariupol a i.), ako to dokladá Jozef Bátora v publikácii Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Migračných vĺn bolo hneď niekoľko.

Prvá migračná vlna z východnej Európy s koňmi a povozmi sa dala do pohybu ešte pred rozpadom východoeurópskej civilizácie medzi rokmi 3800 – 3600 p. n. l. Predpokladá sa, že Pelasgovia – prví známi obyvatelia Grécka, ovládli aj viacero ostrovov v Egejskom mori, a najmä Krétu. Nimi začína v prvej polovici 3. tisícročia p. n. l. heladská kultúra a vzostup krétskeho Knossu. Na začiatku 3. tisícročia p. n. l. prišla vlna Minyov aj s bronzovými výrobkami. Je celkom možné, že to boli kmene, ktoré tvorili základ podunajskej civilizácie s vinčianskou kultúrou a písmom. Zo starého hieroglyfického písma vzniklo na Kréte lineárne písmo A a potom aj lineárne písmo B. Malo veľa spoločného s venetským a vinčianskym písmom. Preniklo na Krétu, Blízky východ, do Mezopotámie i späť do Grécka, pričom sa ďalej vyvíjalo.

Pelasgovia s kultúrou jamových a katakombových hrobov, s domestikovanými koňmi a povozmi mali pôvod vo východnej Európe.

O jazykovej a kultúrnej príbuznosti obyvateľov východoeurópskej, podunajskej a stredoeurópskej civilizácie nie sú pochybnosti. Heléni (Aiolovia, Achájci, Iónovia a Dórovia) prišli do Tesálie a Anatólie na prelome 3. a 2. tisícročia p. n. l., čo bola ďalšia migračná vlna.

V Anatólii nadviazali kontakty najmä s Chetitskou a Mitanskou ríšou. Z maloázijskej mytológie prebrali aj niektoré podnety. Okolo roku 1750 p. n. l. však začala na Blízkom východe séria zemetrasení spojená s vulkanickou činnosťou. Preto väčšia časť Helénov prešla naspäť do Tesálie. Postupne sa za dramatických okolností dostávali na polostrov Peloponéz, až ho ovládli a pripravovali podmienky pre grécku antiku.

PRÍNOS K POKROKU STEPNÝCH SKUPÍN

Marija Gimbutas urobila svojím dielom a výskumami základný krok k uznaniu existencie staroeurópskej civilizácie, ktorá predchádzala mezopotámskej aj s jej písmom, ale ďalšie skutočnosti a vzťahy už neriešila. Hovorí iba o sta-

roeurópskej civilizácii, do ktorej neorganicky včlenila aj najznámejšie lokality z východoeurópskej civilizácie (Majdaneckoje, Vladimirovka, Cucuteni, Tripolje a i.). To vyžaduje nový pohľad. Marija Gimbutas vidí príčinu rozpadu staroeurópskej civilizácie v nájazdoch kmeňov kurganskej kultúry, ktorí podľa nej obyvateľstvo staroeurópskej civilizácie vyvraždili a prevrstvili. Toto obvinenie nemá poznatkové zázemie.

Obyvateľstvo kurganskej kultúry bolo etnicky rovnaké ako ostatné kmene vo východnej Európe aj s príbuzným slovanským jazykom, len sa prispôsobilo životu v stepných podmienkach. Bolo nositeľom pokroku, či už v súvislosti s domestikáciou koňa alebo šírením bronzovej výroby, len sa to nehodilo západným mysliteľom do ich koncepcie, podobne ako sa to nehodilo ani Mariji Gimbutas – aj keď z iného dôvodu. Ten treba hľadať v jej vzťahu k východnej Európe, zvlášť k Rusku.

Marija Gimbutas ušla z Litvy pred blížiacim sa frontom Červenej armády počas 2. svetovej vojny najprv do Nemecka, a potom presídlila do USA, kde prednášala na univerzitách. Dôvody jej úteku pred frontom si môžeme ľahko domyslieť. Občas sa, žiaľ, do vedeckého bádania a uvažovania dostanú aj takéto osobné záležitosti a niekedy viac, inokedy menej ovplyvnia výsledky. Preto názory Marije Gimbutas vyžadujú ďalšie analýzy poznatkov a spresnenie, ktoré dáva predsa len iný pohľad na tieto historicky najstaršie spoločenstvá (civilizácie) a význam, aký mali pri ďalšom formovaní Európy, najmä Slovanov.

Skupiny stepných kultúr, ktoré migrovali okolo Dunaja na Balkán a do strednej Európy, neboli barbari, ale nositelia pokroku. Prinajmenšom domestikovaním koňa a šírením kovovýroby, čím ovplyvnili ďalší vývoj na Balkáne, v strednej Európe, ale aj v ostatnej Európe. Tri etnicky a jazykovo-kultúrne veľmi blízke staroeurópske civilizácie (východoeurópska, podunajská a stredoeurópska) však svojím charakterom a typickými znakmi boli predsa len čiastočne odlišné. Z nich sa postupne formovali východní, južní a západní Slovania.

Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

93

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Juraj Pokorný

POLITRUK NATO ŽIJÚCI Z VYTVÁRANIA OBRAZU NEPRIATEĽA

PETR PAVEL (* 1961)

94

JE V RÁMCI MORÁLNE ZAHNÍVAJÚCEHO ORGANIZMU NATO EŠTE MOŽNÉ UROBIŤ ZÁVRATNÚ KARIÉRU? DAŤ JEDNOZNAČNÚ ODPOVEĎ NA TAKTO POLOŽENÚ OTÁZKU SI DNES NETRÚFNE NIKTO. A PREDSA SA ZDÁ, ŽE EXISTUJE VÝNIMKA. GENERÁL, KTORÉHO ČORAZ VIAC CITUJÚ AGENTÚRNI SPRAVODAJCOVIA, NAVONOK ČESKY VÔBEC NEPÔSOBÍ. POD ZDANLIVOU ODHODLANOSŤOU ČI ROZHODNOSŤOU SA VŠAK V HLBINÁCH JEHO EGA UKRÝVA NEFALŠOVANÁ SUBSTANCIA TZV. ČESKEJ MALOSTI, KTORÁ PO ZÁVISLOSTI OD PLNENIA VÔLE VYŠŠEJ ENTITY BYTOSTNE PRAHNE. IDE O ŠŤASTNÚ OSOBNOSŤ, KTOREJ NEPRINÁLEŽÍ RIEŠIŤ FILOZOFICKÉ ASPEKTY GLOBÁLNYCH JAVOV. VEĎ STRÁCAŤ ČAS KONTRAPRODUKTÍVNOU DUŠEVNOU AKTIVITOU BY NEBOLO VHODNÉ A „KONECKONCŮ – OD TOHO JSOU TADY JINÍ“.

FOTOGENICKÝ VZHĽAD BONUSOM V KARIÉRE

Armádny generál Petr Pavel, predseda Vojenského výboru NATO, vhupol na vojenskú scénu v správnom letopočte. Objaviť na jeho profesijnom CV nejaký ideologický škrabanec totiž nie je ľahké. Mal to šťastie, že v čase rozbiehania svojej kariéry sa už nestihol „pošpiniť“ dovtedy vychytenými stážami v Moskve, ktorými sa jeho iba o pár rokov starší kolegovia tak neradi chvália. Profil ako vyšitý na závratnú kariéru v NATO! Typovo evokuje armádneho „prevracača“ uniforiem, ktorého si pri troške fantázie spo-

jenej s cestovaním v čase možno predstaviť ako politruka ČSĽA z prelomu 70. a 80. rokov, horlivo obhajujúceho vojenskú doktrínu Varšavskej zmluvy, tézy o vedúcej úlohe KSČ v socialistickej armáde, internacionálnej bratskej pomoci členských krajín a ideologickej diverzii Západu. Imidž politruka NATO, ktorý žije z ustavičného vytvárania obrazu nepriateľa, je neodbytný.

Fotogenický vzhľad, ktorý mu nikto nemôže uprieť, sa stal akiste bonusom v jeho kariérnom postupe. Veliace štruktúry NATO naň vsadili v nádeji, že útočný pakt nielen zatraktívni, ale Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

i morálne obháji. Nepredpokladali, že limity Pavlových propagandistických znalostí nadväzujú na povojnové tradície Československej ľudovej armády, ktoré nikdy nevychádzali z nezávislej zahranično-bezpečnostnej doktríny.

POD HLAVIČKOU UNPROFOR

96

Na Pavlovej biografii len sotva nájdeme niečo mimoriadne. Narodil sa na sviatok Všetkých svätých 1. 11. 1961. Po absolutóriu Vojenského gymnázia Jana Žižku v Opave pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove (1983). Potom nasledovala Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne (1988 – 1991), ktorej meno po druhom československom komunistickom prezidentovi nestihli odstrániť, a študijné stáže na štábnej škole v Camberley a na Kráľovskej akadémii obranných štúdií King’s College London.

Pavel začínal ako výsadkár, no už v 90. rokoch prešiel do armádnej spravodajskej služby, kde nazbieral skúsenosti, ktoré neskôr zúročil v najvyšších štruktúrach NATO. Rešpekt a uznanie si získal ako 31-ročný v mierových misiách UNPROFOR (1993), keď jeho jednotka zachránila francúzskych vojakov odrezaných v zóne medzi Srbmi a Chorvátmi.

V rokoch 2002 až 2007 sa predieral pozíciami veliteľa špecializovaných síl, zástupcu veliteľa spoločných síl a šéfa sekcie MO ČR. V rokoch 2011 – 2012 pôsobil na poste zástupcu náčelníka Generálneho štábu AČR, ktorého vystriedal vo funkcii 1. 7. 2012. Ako najvyšší vojenský predstaviteľ českej armády tu zotrval do roku 2015, keď prijal post predsedu Vojenského výboru NATO, na ktorom skončí v lete 2018.

Získavanie najvyšších vojenských hodností prebiehalo u Pavla na stupňoch brigádny generál (2002), generálmajor (2010), generálporučík (2012) a armádny generál (2014).

Posledné dve mu udelili 8. 5. – na štátny sviatok ČR, aj keď historickým faktom ostáva, že Prahu oslobodila od nemeckých okupantov sovietska armáda dňa 9. 5. 1945. Súčasná česká generalita, ktorá sa – podobne ako slovenská – chce zapáčiť viac než vlastnému národu americkému Pentagónu, si však s úctou k historickým faktom hlavu neláme.

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

EŠTE VLANI POŽADOVAL OBNOVIŤ DÔVERU S RUSKOM

Generálovi Pavlovi treba uznať, že umenie čo, kedy a komu povedať tak, aby ostal za každých okolností dobrý, ovláda naozaj majstrovsky.

Napríklad v exkluzívnom rozhovore S Ruskom treba obnoviť dôveru pre agentúru RIA Novosti 7. 7. 2016 mu nerobilo problém ukázať vľúdnejšiu tvár a vyvolať planú nádej, že agresívny a rozpínavý charakter NATO bude čoskoro minulosťou. „Nemyslím si, že je v záujme Ruska či NATO posilňovať vojenskú prítomnosť z oboch strán.

Mám za to, že je, naopak, v našom obojstrannom záujme znížiť napätie a začať obnovovať aspoň základnú dôveru,“ objasnil český generál svoju víziu. Zároveň priblížil, ako sa jej rozumné naplnenie môže zrealizovať: „Vytvárať platformu na veľkú priehľadnosť, znižovať úroveň síl na nevyhnutné minimum a ubezpečovať jeden druhého o neexistencii nepriateľských úmyslov a hrozby narušenia teritoriálnej celistvosti pre toho druhého. To je z môjho pohľadu cesta vpred. Táto dôvera môže byť založená jedine na vzájomnom rešpekte, a to nielen jedného k druhému, ale aj k istým pravidlám. Pokiaľ nebudeme hrať podľa pravidiel, bude ťažké vytvoriť medzi dvoma hráčmi dôveru.“ Komentovať rozhodnutie Moskvy o vytvorení troch divízií v západnom vojenskom okruhu, ktoré malo byť reakciou na rozmiestnenie štyroch práporov NATO vo východnom krídle, generál odmietol. „Na jednej strane chceme dostatočnou mierou ubezpečiť krajiny, ktoré pociťujú potenciálnu hrozbu zo strany Ruska a vychádzajú pritom z reálnych akcií a inštrukcií. Na druhej strane je táto mnohonárodná rotačná prítomnosť v pobaltských krajinách podľa nášho názoru dostatočným signálom svedčiacim o našom odhodlaní, že článok 5 o kolektívnej obrane má význam a bude v prípade potreby realizovaný. Sme toho názoru, že je to dostačujúce, ďalej ísť nemusíme,“ domnieval sa ešte vlani Petr Pavel.

TENTO ROK UŽ VARUJE PRED RUSKOU PROPAGANDOU

Táto pomerne netypická rozvaha a konštruktívny zmysel funkcionára NATO, ktoré sa v Bruseli a Washingtone nemohli obísť bez kritiky, sú dnes

už pasé. Zrejme v snahe zosúladiť svoj prejav s nadradenou rétorikou paktu preladil Petr Pavel na inú frekvenciu. Obnovenie dôvery s Ruskom odrazu prioritou nie je, pretože „Rusi de facto priznali snahu destabilizovať Západ“. Tendenčná správa, ktorú slovenské médiá odchované na protiruskej propagande ČTK prevzali bez minimálneho kritického odstupu, riešila jednotky pre „informačné operácie“, ktoré zriadila ruská armáda na ochranu národných záujmov vo sfére kontrapropagandy.

Ako by bola kybernetická propaganda pre tajné služby, špionážne agentúry a západné kontrarozviedky neznámy pojem a Rusko jediné sa uchyľovalo k falošným správam či útokom hakerov, pustili sa „analytici“ do Moskvy. Pravdou je, že tá len dobieha činnosť, ktorou sa Washington zaoberá už dlhé desaťročia. Toto generála Pavla netrápi. Skutočnou katastrofou je preňho novinka, že na poli propagandy sa má okrem ruského rezortu obrany angažovať aj ministerstvo zahraničia. Ako prezradila jeho hovorkyňa Maria Zacharovová, úradníkov už poverili projektom odhaľovania vymyslených správ západných médií. Co teď, pane generále?

Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove 17. 2. zašiel ešte ďalej. Podľa Pavla Európa môže očakávať od Kremľa falošné správy, ktorých cieľom je podkopať dôveru v NATO. „Rusko neteší rozmiestňovanie jednotiek NATO v blízkosti svojich hraníc, takže pravdepodobne využije legálnu cestu, akou je propaganda, aby ovplyvnilo verejnú mienku proti nemu,“ uviedol generál a poukázal na údajne vymyslené správy o znásilnení litovského dievčaťa nemeckými vojakmi (to vtedy ešte netušil, akú hanbu mu tri dni nato v Litve vystroja jeho vlastní českí vojačikovia, ktorí mali pod vplyvom alkoholu incident s políciou). Označením propagandy za legálnu však v podstate pripustil oprávnenosť všetkých krokov, ktoré Rusko na svoju ochranu podniká.

STRÁCA KONTAKT S REALITOU

Aby nevznikol ani najmenší tieň podozrenia, že generál Petr Pavel hľadá s Rusmi spriaznenú platformu, ktorá by založila rovnoprávny vzťah na princípe obojstranného rešpektu, svoju protiruskú rétoriku občas pritvrdzuje podľa mo-

mentálnej atmosféry v Aliancii. Treba uznať, že v role jej advokáta preukazuje naozaj špičkové kvality, ktoré vzápätí majstrovsky prevracia na žalobcu Kremľa. Jeho pragmatizmus je v skutočnosti neautentický a submisívny, lebo nezakladá vlastný motív v rámci obrannej koncepcie celku, s ktorou je princíp slobodnej diskusie prakticky nezlúčiteľný.

Niekedy sa zdá, ako by Petr Pavel strácal kontakt s realitou. Ak si však uvedomíme, že častejšie ako tlmočník vlastných názorov vystupuje v pozícii hovorcu NATO, jeho výroky, čo ako absurdné, dostávajú odrazu pochopiteľný rozmer. Naposledy začiatkom marca, keď po rokovaní s gruzínskym ministrom obrany Levanom Izoriom vyzval Kremeľ, aby zrušil priznanie suverenity Abcházska a Južného Osetska a vyjadril rešpekt voči gruzínskym hraniciam. Jeho slová citovala agentúra Interpressnews 9 rokov po päťdňovej vojne medzi Gruzínskom a Ruskom (2008), ktoré v záujme ochrany obyvateľov Južného Osetska vytlačilo gruzínskych vojakov z autonómnej republiky.

Zhostiť sa úlohy jednostranného arbitra medzinárodných vzťahov, ktorá patrí medzi základné nástroje NATO, nerobí českému armádnemu generálovi najmenší problém. Ide o to ukázať, kto tu o všetkom rozhoduje a kto sa má podriadiť. „Sme si vedomí, že dialóg s Ruskom je nevyhnutný s tým, aby sa stalo účastníkom procesu zaisťovania bezpečnosti čiernomorského regiónu,“ povedal zhovievavo predstaviteľ Aliancie. Tej Aliancie, ktorá sa v posledných rokoch všetkými plavidlami tlačí do Čierneho mora, aby pripomenula, kto tam nemá byť pánom.

Na výhody 168-ročného technického vynálezu zvaného telefón si Petr Pavel spomenul 3. 3. 2017, keď prvý raz od jednostranného rozhodnutia Rady NATO zmraziť vzťahy s Moskvou (2014) inicioval dialóg s náčelníkom Generálneho štábu OS RF Valerijom Gerasimovom. Zástupcovia znepriatelených strán prerokovali perspektívy obnovenia vojenskej súčinnosti pri odvrátení možných incidentov, ako aj znepokojenie Ruska nad zosilnením aktivít NATO v blízkosti jeho hraníc.

Aj keď sa tento počin stále nedá označiť za prielom, kontakt na vysokej vojenskej úrovni môže priniesť posun z mŕtveho bodu.

97

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

Milan Pullmann

ZÁCHRANKYŇA DETÍ

ZNEUŽÍVANÝCH SATANISTAMI PESTÚNKA KATHLEEN SORENSENOVÁ VÝZNAMNE PRISPELA K DOKUMENTÁCII SATANISTICKÝCH AKTIVÍT V AMERICKOM ŠTÁTE NEBRASKA. VEREJNE (V TELEVÍZII A RÁDIU) VAROVALA RODIČOV A OPATROVATEĽOV DETÍ PRED NEBEZPEČENSTVOM RITUÁLNEHO SATANISTICKÉHO ZNEUŽÍVANIA A VRÁŽD, ZA ČO SAMA ZAPLATILA ŽIVOTOM.

M 98

ary Kathleen Sorensenová sa narodila 24. novembra 1939 v Blair v Nebraske ako O’Hanlonová. V októbri 1960 sa vydala za mlynára Ronalda F. Sorensena. Bola veľmi činná v komunitnej práci vrátane skautingu, aj členkou Katolíckej cirkvi sv. Francisa Borgiu a Rady katolíckych žien. Okrem toho bola jednou zo zakladateliek pobočky organizácie Believe the Children v Nebraske. Mala 9 synov a 9 dcér.

Pri odhaľovaní okultného pozadia masového zneužívania detí vystúpila v celonárodne vysielanom programe Geralda Riveru o satanizme. Nižšie citované vyjadrenia sú z programu kresťanskej televízie vysielaného v roku 1989 v Nebraske a vychádzajú z jej skúseností s viac ako 30 problémovými deťmi, ktoré trávili mesiace alebo roky v jej dome a ona sa o ne starala: „Ak hovoríme o uctievaní diabla, niektoré veci v príbehoch detí sa zhodujú… Sú veci prítomné v každom jednom ako sviečky. Všetky hovoria o sexe. Ten je bez debaty súčasťou týchto vecí, všetky druhy perverzného sexu. O sexe počujete najprv… a zahŕňa to aj pornografiu, aj tá je vždy súčasťou… Hovoria o prehnanom mejkape, ktorý členovia skupiny používajú, o spievaní, ktorému nerozumejú. Zjavne je to chválospev a objavuje sa v každej historke, hoci to tak nevolajú. Je tam tanec... Vždy je tam vodca a veľmi sa ho boja. Tieto deti od útleho veku... uctievajú diabla... Deti, s ktorými som sa zhovárala, mali všetky vraždiť už pred druhým rokom veku. To je niečo úplne

mimo môjho chápania. No nejakým spôsobom, či už s pomocou dospelého, tréningom, vzrušením z toho, že sú súčasťou sveta dospelých, tieto deti nikdy neviedli normálny život – vraždia.

A zlé na tom je, že naozaj veria, že to chcú. Chcú robiť to, čo robia starší a chvália ich za to. A stáva sa to ich cieľom: byť ako dospelí a robiť tieto strašné veci. Je v nich malá časť, prirodzene dobrá, bohom daná, ktorá vie, že je to nesprávne. No v skupine a vzrušení zo všetkého to chcú robiť.

Užívajú si sex... Prečo by mali byť proti tomu?

Dieťa zje balíček cukríkov, keď ho dostane. Sú toho vedomou súčasťou... Je to časť veľmi sofistikovaného vymývania mozgov, ktoré na nich praktizujú… Dvaja chlapci, ktorí prehovorili, keď mali 7 a 9 rokov, v istom momente začali rozprávať o sexuálnom zneužívaní a boli veľmi utrápení… A potom, v to popoludnie, menší z nich začal plakať, a keď sme z neho nemohli nič dostať, jeho starší brat povedal, že asi plače, lebo bol v miestnosti, kde zabili jeho kamaráta… Hovorili o obeti, ktorú priviedli do izby so zviazanými rukami a nohami a mala na tele miesta odpovedajúce životne dôležitým orgánom označené písmenom X. Už to bolo zlé. Počas nasledujúcich týždňov sme sa dozvedeli, že to dieťa nezabili dospelí, ale práve starší z bratov. Čo sme s tým mohli robiť, ako sme týmto deťom mohli pomôcť? Kde nájdete terapeuta, ktorý sa tým dokáže zaoberať?

No boh zariadil podporný systém. Ďalšie rodiny nám prišli na pomoc, a to naozaj pomohlo.“

99 Sorensenová si bola vedomá, že rozprávať o týchto veciach na verejnosti je nebezpečné. Žiadala priateľov, aby sa za ňu modlili. Zomrela pri čelnej automobilovej zrážke 4. októ­ bra 1989. Bývalý špecialista FBI na zneužívanie Ted Gunderson (ktorého neskôr pravdepodobne tiež zavraždili) vyhodnotil nehodu ako satanistický samovražedný kontrakt. Druhá vodička, 18-ročná Tina Townsendová, spolu so svojou mesiac starou dcérou Ashley utrpeli zranenia (Tina mala fraktúru hornej časti pravej ruky). Zranená bola aj 8-ročná Tasha Tacnerová cestujúca so svojou pestúnkou Sorensenovou. V satanistickom poňatí sa osoba, ktorá zahynie pri takomto samovražedno-vražednom kontrakte, reinkarnuje s väčšou silou od Satana. Pred Kathleen sa na ceste nachádzalo iné auto, ktoré bolo zrejme „navádzacím“ vozidlom. Žena, ktorá do Kathleen vrazila, bola v minulosti spolu so svojím mužom zatknutá za krutosť voči zvieratám, čo je poznávacím znakom satanizmu (napriek tomu, že v súčasnosti sa časť satanistov hlási k vegánstvu). Onedlho po Sorensenovej smrti jeden tínedžer v opat-

rovníctve povedal zamestnancovi: „Mali by ste si na seba dávať pozor, lebo vás dostaneme ako tú pani z Blair.“ Nato opísal obrad žrebovania tohto privilégia.

Jednou z najsilnejších zbraní satanistov je neschopnosť bežného človeka prijať reálnu existenciu odporných činov, ktoré Sorensenová popísala. Doktorka Densen-Gerberová to nazvala syndrómom popierania, keď svedčila pred špeciálnou senátnou komisiou viac ako rok po vražde Sorensenovej. Motív je ešte jasnejší, ak zoberieme do úvahy vyjadrenie Julie Waltersovej, ktorá v roku 1986 robila rozhovor s detskou prostitútkou Lisou. Lisa v tom čase žila spolu so sestrou Tracey u Sorensenových a poskytla presné detaily o svojej účasti na politických mítingoch po celej krajine. Prvýkrát sa stretla s Bushom starším na republikánskom zjazde, kde pedofil a defraudant Lawrence King spieval národnú hymnu, a znova ho videla vo Washingtone, D. C., na večierku, ktorý King usporiadal. Bushovi sa po nástupe do úradu prezidenta v januári 1989 určite nehodilo, že Sorensenová nemienila držať jazyk za zubami.

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

COPÁN HONDURAS

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. OVLÁDLI NÁS, PRETOŽE SME ICH POTRAVA. BEZOHĽADNE NÁS VYSÁVAJÚ, PRETOŽE SA TÝM SAMI UDRŽUJÚ PRI ŽIVOTE. TAK AKO MY CHOVÁME KURČATÁ NA FARMÁCH, CHOVAJÚ NÁS DRAVCI NA ĽUDSKÝCH FARMÁCH. TAK MAJÚ SVOJU POTRAVU VŽDY PORUKE. CARLOS CASTANEDA: AKTÍVNA TVÁR NEKONEČNA

C

opán bolo najjužnejšie známe mayské mesto s prastarými pamiatkami, považované za centrum vzdelanosti a umenia. Známejšie sa stalo od 19. storočia, keď v roku 1841 Lloyd Stephens a Frederick Catherwood vydali knihu Incidents of Travel in Central America, Chiapas and Yucatán. Autori navštívili desiatky mayských miest a zakreslili množstvo pamiatok.

Copán sa považuje za tretie najväčšie mayské mesto. Osídľovanie začalo už v prvom tisícročí p. n. l. a vrcholilo v rokoch 250 – 900 n. l. V tomto období tu žilo približ-

ne 20-tisíc ľudí. Následne bolo mesto náhle a z neznámych príčin opustené. V nápisoch sa nedochovali údaje o náhlom úpadku a zániku, či už to bola epidémia, vojnový konf likt, hladomor alebo zmena klímy. Zrejme išlo o kombináciu viacerých sociálnych a environmentálnych problémov.

Lokalita zvaná Las Ruinas, vzdialená jeden kilometer od Copánu, je známa nádhernými reliéfmi, stélami (vytesanými stojacimi kameňmi), malými pyramídami, oltármi, stupňovitými chrámami. Nad riekou Copán sa na ploche 30 hektárov rozprestiera päť

101

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

102

námestí. Rieka vytvorila 36 metrov vysokú stenu, dlhú viac ako 300 metrov – dnes je to najväčšie archeologické odkrytie na svete s viditeľnou úrovňou starších námestí a stavebných aktivít. Každý súbor bohato zdobených stél obsahuje informácie o určitom vládcovi a ich umiestnenie súvisí s pohybmi planét a súhvezdí.

Hieroglyfické, 11 metrov široké schodisko západnej strany Pyramídy 26 (Chrámu 26) je posiate znakmi a číslami opisujúcimi históriu mesta a jeho vládcov. Ide o najdlhší mayský nápis. Chrám dal postaviť kráľ Dymová lastúra. Dláždené ihrisko na pelotu (loptovú hru) je jedno z najväčších a najzachovalejších, považuje sa za vchod do podsvetia. Niekoľkokrát ho prebudovali. Nachádza sa v centre mesta medzi Hlavným námestím a Hlavnou akropolou. Dostavali ho v roku 738 n. l. počas panovania 18. Králika.

Pod celou akropolou sa prelína sieť tunelov, niektoré z nich sú prístupné aj pre turistov. Kráľ 18. Králik patril k najznámejším vládcom Copánu, zaslúžil sa o vybudovanie mnohých rozľahlých budov. Je zobrazený na viacerých stélach na Veľkom námestí, kde má podobu rôznych postáv z mytológie.

Bol obetovaný okolo roku 738 n. l. pri invázii susedného mesta Quiriguá. Jednotlivé priestranstvá sú vzájomne prepojené, slúžili ako miesta na verejné zhromaždenia. Pomocou radaru NASA Galileo II, určeného na výskum povrchu Venuše, tu objavili rozsiahly kanalizačný systém dlhý tisíce kilometrov a vodné rezervoáre.

Sochy sú zhotovené veľmi zručne, nachádzajú sa medzi nimi bytosti s helmami, spojené hadicami a skrinkami s nádobami na chrbte. Zvláštnosťou sú aj postavy s ohnutými lakťami a tabuľami na hrudi. Na východnom nádvorí zdobia reliéfy hlavy jaguárov, v ktorých boli kedysi namiesto očí vložené kúsky jadeitu a obsidiánu. Jaguár sa spájal s temnotou, nocou a podsvetím.

Bol významným emblémom kráľovskej moci a králi si vkladali jeho meno do svojho mena na znak vysokého postavenia.

Mayovia považovali za najcennejší jadeit, zlatu neprikladali dôležitosť. Timothy

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Laugh­­ton v knihe Mayovia uvádza, že podoby vládcov vytvárali z jadeitu a vždy z profilu, aby sa zvýraznilo ich šikmé čelo, ktoré bolo pre nich žiaduce. Už malým deťom priväzovali na hlavu kúsky dreva, aby formovali hlavu do požadovaného tvaru. Sami seba považovali za ľudí božského pôvodu a šikmé hlavy mali napodobovať bohov.

Juhozápadne od námestia je akropola, uzavretá svätyňa, v ktorej sa odohrávali všetky najdôležitejšie rituály, obety aj pohreby.

Mayovia svojim krutým a temným bohom neustále prinášali krvavé obety. Za akt zbožnosti sa považovalo aj sebaobetovanie, púšťanie krvi (najmä rozrezaním penisu alebo jazyka), čo malo prelomiť bariéru medzi svetmi a umožniť komunikáciu s nadprirodzenom. Kto boli títo bohovia milujúci krv?

Zajatcov pre ľudské obety nebolo nikdy dosť, preto sa viedli vojny o nové územia a ľudský materiál. Dokázali sa temní mayskí bohovia pohybovať medzi svetmi a priťahovala ich energia krvi?

Mayovia mali od začiatku kompletné písmo a vyspelú matematiku. Ich zložité hieroglyfy boli rozlúštené len nedávno; ako prvý to dokázal Rus Jurij V. Knorozov. V súčasnosti sú známe len štyri zachované mayské knihy: Drážďanský, Parížsky, Madridský a Grolier kódex. Pomenované sú podľa miest, kde sa v súčasnosti nachádzajú. Ostatné zlikvidoval horlivý španielsky biskup Diego de Landa v 16. storočí. Mayské kódexy tvoria pásy papiera dlhé niekoľko desiatok centimetrov poskladané do harmoniky. Papier sa vyrábal z kôry figovníka pokrytou vrstvou vápna.

Copán bol aj astronomickým strediskom, v ktorom bol vytvorený presný kalendár.

Mayovia používali 13-mesačný kalendár s 28-dňovým mesiacom. Každý deň v roku mal svoje vlastné meno. Objavili sa dokonca dva nápisy s výpočtami od 90 do 400 miliónov rokov do minulosti. Ako spomína Erich von Däniken, mayskí astronómovia mali také presné údaje o dráhe Venuše, že za 6000 rokov sa odchýlili len o jeden jediný deň. Obežnú dráhu Zeme okolo Slnka poznali až do 4. miesta za desatinnou čiarkou – 365,2421 dňa.

103 Jedna zo stél predstavuje glyptiku (rezbu v kameni) s dátumami v rozmedzí 1 405 800 dní (viac ako 3815 rokov).

Mayský kalendár začal 11. 8. 3114 p. n. l., keď z neba zostúpili učitelia. Ich učitelia boli bohovia. Stéla C zobrazuje 18. Králika, datovaná je na 5. 12. 711 n. l., keď sa Venuša objavila v Mliečnej dráhe hneď po západe Slnka. Podľa Miloša Matulu je ešte zaujímavejšia skutočnosť, že v ten deň došlo ku konjunkcii Slnka s veľkou trhlinou v Mliečnej dráhe, Maymi nazývanou Xibalba – cesta do podsvetia. Na spomínanej stéle je pred 18. Králikom zobrazený Orión. Začiatkom decembra, keď na východe vychádzalo Slnko v jednej priamke so Xibalbou, na západe zapadal Orión. A to je os stredu a antistredu Galaxie, zakódovaná práve do tejto stély, tvrdí Matula v knihe Hviezdna brána 2013.

Na Západnom nádvorí sa nachádza Oltár Q, čo je veľký kamenný stôl s basreliéfom 16 copánskych vládcov (alebo kňazov) sediacich v orientálnom sede. Najvyšší chrám v Copáne je označený ako Chrám 16 (Chrám nápisov);

je to 30 metrov vysoká pyramída postavená v roku 776 n. l. za vládcu Yaxa Pasaja. Postavili ju na staršom chráme Rosalila. Vchod do Chrámu 22 lemuje dvojhlavý had predstavujúci Mliečnu cestu – os mayského vesmíru. Vo vládnej budove Popol-Na a v Chráme 22 (zasvätenom Venuši) elita obetovala bohom svoju vlastnú krv.

Däniken upozorňuje na podobnosť copánskych stél s tými v Angkor Wat v Kambodži.

Mayovia mali aj otrokov, avšak na druhej strane títo mali značné rozhodovacie práva.

Ako tvrdí Jozef Klinda v Enviromagazíne 6/2005, obdobne ako Egypťania, aj Mayovia považovali za otrokov len zajatcov, zlodejov vydaných do otroctva okradnutým, prípadne nemajetných, ktorí dobrovoľne vstúpili do otroctva a so zmenou svojho majiteľa museli súhlasiť. Otroci mohli mať vlastných otrokov. Podľa Klindu boli Mayovia pôvodne mierumilovní, stali sa bojovní až po pre­ množení ich populácie a krvavé obety začali praktizovať až pod vplyvom Toltékov v prvom tisícročí n. l.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

AKO OBNOVIŤ STRATENÚ REČ VTÁKA POZNÁŠ PO PERÍ, ČLOVEKA PO REČI. NIE CELKOM S TÝMTO SLOVENSKÝM POREKADLOM SÚHLASÍM. DÔVOD UVEDIEM AŽ NESKÔR. ALE ASI SA VŠETCI ZHODNEME, ŽE REČ JE PRÁVE TO, ČO ROBÍ ČLOVEKA ČLOVEKOM. VEĎ NEMÉMU DIEŤAŤU ANI VLASTNÁ MATKA NEROZUMIE.

O

104

našej reči rozhoduje veľa faktorov. Jedným z nich sú hlasivky. Je to párový orgán uložený v hrtane. Hlasivky sú poprepájané vetvami hlasivkového nervu. Každá vetva sa odpája z príslušnej párovej vetvy blúdivého nervu. Blúdivý nerv (nervus vagus) je desiaty z dvanástich párových hlavových nervov.

Nikto z ľudí sa nenarodí taký, aby hneď vedel rozprávať. Učiť sa to je ťažký a dlhý proces. Naši rodičia (hlavne mamy) by o tom vedeli napísať dlhé traktáty. Je známe, že centrum tvorby reči človeka je v Brocovej oblasti ľudského mozgu (odborne: Brocova area 44 a 45 gyrus frontalis inferior).

Táto oblasť obsahuje artikulačné vzorce – sekvencie zapojenia jednotlivých svalov potrebných na vyslovenie slova. U pravákov sa nachádza v ľavej hemisfére mozgu, asi u polovice ľavákov sa nachádza v pravej hemisfére, tá druhá polovica ju má predsa len vpravo. Pri prezeraní anatomického preparátu z tejto oblasti ma vždy nadchla krása, ktorej ani trochu nerozumiem. Neuróny, spojenia, podporné bunky, mimobunkový matrix. „Toto“ má akože riadiť a vytvárať moju reč, teda rozprávanie? Úprimne, iné oblasti mozgovej kôry vyzerajú pod mikroskopom veľmi podobne. „Toto“ vidí, počuje, píše, chodí, šoféruje? Asi to tak naozaj je.

Ak má pacient náhlu cievnu mozgovú príhodu (porážku), ktorá zasiahne Brocovu oblasť, prestane rozprávať, resp. jeho reč sa stane nezrozumiteľnou. Tá krása, ktorú môžeme pozorovať pod mikroskopom, odumrie. Ako z toho von?

Ako chceme liečiť niečo, čomu ani nerozumieme, nevieme ako to funguje? Ideme umelo pospájať bunky? Ktoré? A čím ich spojíme? Alebo tam dosadíme iné bunky? A sme pri podstate veci.

Dosadíme! Tieto bunky nepoznáme dlho. Asi len takých päťdesiat rokov. Sú to mezenchýmové kmeňové bunky (MSC). „Vyberieme“ ich z kostnej drene alebo z tukového tkaniva, in vitro (v skle), resp. ex vivo (mimo tela) ich pomnožíme stotisíc až miliónkrát, potom ich vrátime späť. A pacienti začnú postupne rozprávať. Dnes sú tieto slová skutočnosťou. Doslova a do písmena. Nie je všetko presne tak, ako som povedal, ale podstata je správna. Nevieme, ako MSC „opravia“ nervové bunky v Brocovej oblasti. Ako som spomenul vyššie, ani len netušíme, ako bunky v Brocovej oblasti pri vytváraní reči fungujú. Ale títo machri, myslím tým pomnožené MSC, to (a nielen to) hravo zvládnu.

Právom sa môžete opýtať: Prečo potrebujeme MSC izolovať, veď sú v organizme, tak prečo neopravia to, čo majú? Jadro problému je asi v tom, že ich je relatívne málo. Stačia na „lokálne opravy“, ale o potrebe vzdialených opráv sa ani nedozvedia a (možno) ani na ne nemajú kapacity. Pomnožením MSC ľudskému organizmu trochu pomôžeme. Zdá sa, že lepšie budú v takomto prípade pomnožené darované (alogénne) MSC. Teda tie, ktoré pochádzajú zo zdravého organizmu. Ako táto oprava prebieha? Neviem. Len musím skonštatovať, že v každej MSC sa nachádza genetická výbava pre celého človeka. To znamená, že po

105 vybratí jadra z takejto bunky a jeho dosadení do neoplodneného ženského vajíčka, z ktorého sme predtým odstránili jadro, by vznikol nový človek.

Dovolím si urobiť malú prognózu. Pochopenie a využitie mechanizmu účinku MSC bude predstavovať takú revolúciu v medicíne a vo vede, akú ľudstvo od vynájdenia kolesa či štiepenia jadra atómu nezažilo.

V knihe Príbeh doktora Mechanicusa a jeho psa od Alexandra Poleščuka vedci naučili psa hovoriť.

Táto myšlienka nie je až taká absurdná. Poznáme predsa vtákov, ktorí sa naučia rozprávať. Aj sa tak hovorí – neopakuj ako papagáj. Podstata toho javu je asi v tom opakovaní. Od nijakého papagája predsa neočakávame, že bude s nami plynulo konverzovať. Ale pes je predsa evolučne vyššie ako papagáj. Tak prečo by sa nemohol naučiť rozprávať? Som za zopár základných slov typu: jesť, von, dnu, zle, dobre, rád, teplo, zima, iný, pes, mačka.

Ale ako to urobiť – neviem. Nemá zmysel implantovať psie (alebo ľudské) MSC do jeho mozgu. Psí mozog funguje, niet čo opravovať. Začal by som asi inde. Zistil by som, prečo papagáje opakujú slová, a prečo psy nie.

A teraz sa vrátim úplne na začiatok. Naozaj toho vtáka poznáme (len) po perí? Dlho-predlho som sa nemohol odtrhnúť od Beethovenovho Prvého koncertu pre klavír a orchester C dur, opus 15, III. časť (rondo). Moju rodinu pri opakovanom počúvaní privádzal takmer do zúfalstva. Nakoniec ma na chalupe vykázali na dvor. CD, prehrávač a predlžovaciu šnúru som si smel zobrať so sebou. Vyvalený na trávniku som si rondo mohol prehrávať, koľkokrát som len chcel. V istom bode stáli moji príbuzní nado mnou. Koncert frčal o stošesť. Vlastne nefrčal. Bol výpadok prúdu.

To, čo frčalo, bolo doslova „bliakanie“ (spevom by som to nazval len veľmi opatrne) takých malých čiernych vtáčikov so žltými zobáčikmi. Mám na mysli drozdov. Títo loptoši mi „zahrali“ prvé takty Beethovenovho ronda úplne, ale úplne bezchybne.

A čo autorské práva? Domnievam sa, že starý pán sa inšpiroval u vtáčej populácie, ale vzhľadom na schopnosť vtákov opakovať ľudské melódie ruku do ohňa nedám.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Peter Čalovka

CESTA K UMELÉMU MOZGU PROBLÉM VYTVORENIA UMELÉHO MOZGU SA DÁ VYJADRIŤ AKO ZLOŽITÁ MATEMATICKÁ ÚLOHA, V KTOREJ TREBA VYRIEŠIŤ SKOPÍROVANIE STO MILIÓNOV NEURÓNOV A TRILIÓNU SPOJENÍ MEDZI NIMI.

106

D

oposiaľ najzložitejší umelý mozog skonštruovali na Harvardovej univerzite, tzv. mozog na čipe, ktorý pozostáva z troch typov neurónov schopných vytvárať medzi sebou synapsie. Ide o neuróny z mozočkovej tonzily, tzv. hipokampu, a prefrontálneho kortexu. Tieto oblasti sú najčastejšie postihnuté psychickými ochoreniami. Analýza tvorby nových synapsií v umelom mozgu umožní vedcom lepšie pochopiť vznik týchto ochorení.

Najprv vedci analyzovali obsah nervových buniek rôznych druhov, ich bielkoviny, metabolizmus a elektrickú aktivitu. Potom sledovali

zmeny, ktoré spôsobuje v neurónoch tvorba nových synapsií a komunikácia s neurónmi iných druhov. Po opakovanej analýze obsahu neurónov a ich elektrickej aktivity zistili, že nervové bunky po vytvorení kontaktu s bunkami z iných oblastí prechádzajú podstatnou zmenou. Ben Moaz, vedúci tohto výskumného projektu, tvrdí, že takýto model mozgu v skúmavke umožňuje sledovať vplyv rôznych druhov neurologických ochorení na navzájom súvisiace oblasti mozgu.

Práce sa vedú aj v iných oblastiach. Barack Obama dal na projekt výskumu funkcií ľud-

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

ského mozgu a na inovačné projekty v danej oblasti sto milión dolárov. Neurobiológ Henry Markram pracuje so svojím tímom na vytvorení virtuálneho mozgu, úplne identického s ľudským. Ide o veľmi sľubný projekt.

Mozog na čipe je revolučný a neuveriteľne užitočný nástroj. Vedci na ňom môžu simulovať určité ochorenia pomocou fenylcyklidínu hydrochloridu, ktorý sa bežne používa na modelovanie schizofrénie. Umelý model umožňuje študovať pôsobenie preparátu na jednotlivé oblasti mozgu a ich vzájomné vzťahy. To znamená, že je možné študovať neurologické poruchy a psychiatrické ochorenia, prípadne traumy mozgu.

Hoci umelý mozog chápu mnohí vedci ako skopírovanie ľudského mozgu, prípadne vytvorenie jeho programovej kópie s následným zostrojením mozgu ako počítača, táto predstava sa ukazuje byť zavádzajúca.

Skupina vedcov na nedávnom medzinárodnom vedeckom fóre v New Yorku definovala minimálne štyri vážne prekážky na ceste k vytvoreniu umelého intelektu: 1. Mozog nie je počítač.

Pravdepodobne je možné naprojektovať stroj, ktorý bude fungovať podobne ako mozog človeka, ale nie naopak. Vo všeobecnosti sa práca mozgu zvykne prirovnávať k práci počítača.

Napríklad dnešný najlepší počítač funguje s rýchlosťou 1013 operácií za sekundu. „Počítačový výkon“ mozgu človeka je 1016 a už toto umožňuje určitú symbiózu človeka a počítača. Podľa názorov neurofyziológa Douglasa Fieldsa je podobné porovnávanie neprípustné, pretože mozog je biologický orgán so živými bunkami a tkanivami, ktorými prebiehajú elektrické signály, a nie s matičnými doskami a vodičmi.

2. Technológie zatiaľ nie sú dostatočne pokročilé.

Vedci nedávno poodhalili tajomstvo mozgovej neurónovej siete. V rámci tohto projektu pomocou elektrónového mikroskopu vyfotografovali najmenšie kúsky nervového tkaniva, a následne znovu vytvorili počítačový model. Ale aby bolo možné urobiť to isté s celým mozgom, existujúce technológie nestačia. Podľa neu-

robiologičky Kristen Harrisovej je v dnešnej dobe jedna bunka mozgu porovnateľná s jedným súčasným notebookom.

3. Štruktúra mozgu je príliš zložitá.

Aj keď sa objavia supermoderné počítače, ktoré budú schopné skopírovať celý trilión neurónových synapsií, vedci budú musieť ešte dlho rozmýšľať, ako sa prejavujú vo vedomí a správaní človeka. Okrem toho neuróny predstavujú iba 15 % nervového tkaniva, existujú v ňom aj podporné – gliové bunky.

4. Mozog je iba časť centrálneho nervového systému.

Vedci zistili, že mozog vysiela signály, ktoré by boli zbytočné napr. bez miechy. Preto ak má byť vytvorený umelý intelekt podobný ľudskému, nestačí skopírovať iba jeden orgán, ale celý organizmus.

Stephen Hawking a Bill Gates varujú, že ak sa umelý intelekt stane superinteligentným, značne rozvinutým, ľudstvo bude riešiť nový problém.

Jedna spoločnosť nedávno začala učiť svoje programy, aby sa samy prepisovali. Používa pri tom pravdepodobnostné programovania na báze matematiky 18. storočia odvodenej od teorémy Thomasa Bayesa. Kód programu používa pravdepodobnostné, a nie deterministické hodnoty. Pri voľbe riešenia mu stačí menej príkladov a kód sa dá meniť, ak doň treba zapracovať nové pravdepodobnosti. Nikto však nevie povedať, čo sa stane, ak program začne meniť sám seba.

Matematik a spisovateľ science-fiction Vernor Vinge je autorom myšlienky tzv. technologickej singularity, čo je označenie určitého momentu, ktorý nastane v budúcnosti, keď technický progres vďaka novým technológiám prestane byť zrozumiteľný. Ale ani potom nebude možné progres zastaviť a ľudstvo najskôr prejde na novú etapu svojho vývoja. Odhaduje sa, že tento moment nastane v roku 2030.

Momentálne je už rozhranie človek – počítač natoľko prirodzené a rýchle, že takúto symbiózu mozgu a technológie môžeme považovať za nadľudský intelekt – ešte pred 50 rokmi to bolo niečo z ríše snov. Ani človek sám, ani počítač nemajú superintelekt, ale spoločne ho mať môžu.

107

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Peter Grečo

VERTIKÁLNO-PERSONALISTICKÝ

POLITICKÝ SYSTÉM NIKOLAJ BERĎAJEV, PROROK MODERNEJ DOBY, UŽ PO PRVEJ SVETOVEJ VOJNE POUKÁZAL, ŽE PREMÝŠĽAJÚCI ĽUDIA SI UVEDOMUJÚ LIMITY LIBERÁLNO-DEMOKRATICKÉHO SPOLOČENSKÉHO ZRIADENIA. ANALÝZA KONFÚZNYCH ZÁKLADOV TEÓRIE DEMOKRACIE JE UVEDENÁ V DIELE REVOLÚCIA, DEMOKRACIA A MASOVÁ KULTÚRA. JEHO ZÁKLADOM JE PRÁVE BERĎAJEVOVO UČENIE. POPRI ODMIETANÍ TOTALITNÝCH SYSTÉMOV ODMIETA AJ LIBERÁLNU DEMOKRACIU. 108

Ž

iaľ, liberálne teórie nevedia nájsť konsenzus v tom, kto je vlastne človek, v čom spočíva jeho dôstojnosť a aké práva mu prisúdime ako neodcudziteľné. Hľadajme v teórii politiky inú paradigmu. Politologickému konceptu, ktorý tu popisujeme, hovoríme „vertikálno-personalistický“ a mal by byť alternatívou voči doterajšiemu „horizontálno-demokratickému“ konceptu. Vertikálno-personalistický model prekonáva monizmus demokracie, zahŕňajúc niektoré dejinami overené princípy z demokracie, aristokracie i monarchie.

HODNOTY DEMOKRACIE – TROJAKÝ VOLEBNÝ CENZUS

Demokraciu ako večnú ideu samosprávy, slobody a ľudských práv nemožno ponechať na milosť a nemilosť voličským davom, ale zveriť ju členom ľudu. V čom je rozdiel? Sociálna štruktúra, ktorej záleží na organickom raste, kvalitatívnom princípe, teda na normálnom chode vecí, nutne dodržiava hierarchický princíp. Inak hrozí jej úpadok, anarchia a zánik. Primerané vzdelanie, dostatočná prax, mravná a trestnoprávna bezúhonnosť sú nevyhnutnými predpokladmi na formálne uchá-

dzanie sa o prácu alebo funkciu. Počuli ste, že by na pozíciu učiteľa, manažéra či lekára prijali niekoho z ulice len preto, lebo je človekom alebo má vôľu nárokovať si právo na danú funkciu? No pri riadení politického celku, akým je obec, mesto alebo župa až po tú najvyššiu štruktúru – parlament a vládu, ktoré majú v danom období riadiť všetky ostatné zložky subsystému, zrazu neplatia žiadne hierarchické kritériá. O najvyššom systéme – chode štátu, smú rozhodovať prostredníctvom všeobecného volebného práva všetci: nevzdelanci, ľudia z ulice, jedinci programovo parazitujúci na viac alebo menej štedrom sociálnom systéme štátu, jedinci trestne stíhaní, a napokon i nezrelí mladí ľudia hlboko pod vekom psychickej a sociálnej dospelosti. Azda niet zamestnania, kde by sa nevyžadovalo zvyšovanie kvalifikácie, kredity či certifikáty. Na to, aby ste zasadli do parlamentných lavíc, však stačí certifikát štatistického úradu o zvolení „ľudom“. Aby sa moc nemohla ponechať na svojvôli a živelnosti davov, ktoré si liberálna teória zamieňa s ľudom, treba ju ponúknuť nie nominálnej, ale reálnej kategórii ľudu. Navrhovaný volebný cenzus v troch oblastiach:

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

110

1. Vekový cenzus: Určiť spodnú, prípadne i hornú hranicu veku aktívneho volebného práva. Osemnásťroční ľudia, hoci majú rozvinuté mnohé schopnosti, ešte nie sú dostatočne zrelí na politické rozhodovania. Sociálne dozrievanie sa dnes posúva až k veku nad dvadsať rokov, keď mladí ľudia dostávajú napríklad bakalárske diplomy. Pokusy znižovať spodnú hranicu volebnej účasti na šestnásť rokov v niektorých európskych krajinách, napríklad v Rakúsku, možno vysvetliť rezignáciou strednej generácie na politiku. Prijateľný interval je vecou diskusie, nemal by však ísť pod hranicu dvadsaťjeden rokov 2. Vzdelanostný cenzus: Ako môže občan, ktorý vie sotva čítať a písať alebo nie je vyučený žiadnemu remeslu, mať volebné právo? Minimálnou podmienkou aktívneho a pasívneho volebného práva by mal byť napríklad výučný list alebo niekoľkoročná prax v danej profesii.

3. Sociálny cenzus: Obmedzenie volebného práva jednotlivcom, ktorí dlhodobo dobrovoľne nepracovali alebo nie sú schopní preukázať, že si zamestnanie intenzívne hľadali. Výnimkou môže byť ten, kto sa odhlásil zo sociálnej siete, teda nepoberá žiadne dávky hmotného zabezpečenia a nežije na úkor ostatných daňových poplatníkov.

Určiť dobu tohto stavu nezamestnanosti v nestabilnom kapitalistickom prostredí nie je ľahké.

Preto treba problém posudzovať proporčne, no napriek tomu navrhujem dobu dva roky dobrovoľnej nezamestnanosti, po ktorej sa stratí nárok ísť voliť. Zamedziť prístup k voľbám treba aj tým, ktorí boli právoplatne odsúdení za ťažšie zločiny, ako aj recidivistom každého druhu. Je nedôstojné, aby rovnakým hlasom disponoval kriminálnik, človek bez pracovných návykov, človek, ktorý vedome žije na úkor spoločnosti, a človek, ktorý vytvára hodnoty pre spoločné dobro.

Iste, mnohí budú obhajovať všeobecnosť volebného práva a namietať, že pred Bohom sú si všetci ľudia rovní, a preto nemáme právo postulovať myšlienku sociálnej nerovnosti. Na to s Berďajevom odpovedám: „Kresťanské zjavenie o nekonečnej hodnote ľudskej duše, o rovnocennosti všetkých ľudských duší pred Bohom nie je zjavením demokratickým, nepredstavuje akúsi demokratickú rovnosť. Kresťanské bratstvo nie je demokratickým rovnostárstvom. V kresťanstve

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

je všetko kvalitatívne, všetko neopakovateľne individuálne, všetko jedinečné. Všetko je späté s osobnosťou a má hierarchický charakter. Vy ste však nikdy nedokázali pochopiť význam tejto spätosti medzi osobnosťou a hierarchizmom.

Myslíte si, že osobnosti vyhovuje vyrovnaný, zjednodušený a zmiešaný stav spoločnosti a hierarchický princíp osobnosti odporuje.“ Hlasovanie, pri ktorom sa robí výber tých najlepších, má aj svoju pozitívnu stránku, musí sa však zachovať personalita rozhodovania: poučený výber a zodpovednosť. Jej opakom je anonymita a masovosť rezultujúca do nezodpovednosti a náhodnosti. Parlamentné voľby sú však defraudáciou hlasovania, pretože výber je anonymný a nezodpovedný a voliči nemajú primerané poznanie o kandidátoch.

2. HODNOTY ARISTOKRACIE – KORPORATIVIZMUS

Dennodenne sa presviedčame, že princíp vytvorenia ad hoc vhodnej strany a vydarená mediálna kampaň vynesie do roly zákonodarcov absolútnych diletantov, rovnako ako úspešné mediálne tváre či celebrity. Tvorba zákonov sa ocitá v rukách ignorantských, účelovo hlasujúcich poslancov. Už sa ani nepozastavujeme nad tou chaotickou a častou zmenou zákonov, odtrhnutou od reality a spoločného dobra. Preto Berďajev usudzuje, že sociálny život sa bude musieť vrátiť k prameňom bytia, a stať sa tak prirodzenejším a menej umelým. Ľudia sa nebudú spájať podľa politických hľadísk, ktoré sú už teraz druhoradé a vo väčšine prípadov aj fiktívne, ale podľa zreteľov blízkych životu – hospodárskych a profesijných, či podľa oblasti svojej tvorby a práce. „Klasické“ parlamenty budú nahradené profesionálnymi parlamentmi zostavenými na základe reálnych korporácií. Budúcnosť má patriť syndikalistickému druhu spoločnosti.

Prekoná sa tým nedôvera v profesionálnych politikov, ktorí v demokracii obhajujú práva najvyššej buržoáznej vrstvy. „Korporatívne zastupiteľstvo,“ hovorí filozof, „je založené na myšlienke, že ľudská spoločnosť sa musí skladať nie z atómov, ale z organických korporácií podobných cechom, ktoré musia mať svoje organické zastupiteľstvo. Je to akýsi návrat k stredovekému cechovému zriadeniu na novom

základe.“ Liberalistické teórie ho odmietajú, pretože pokus o jeho zavedenie sa podľa nich uskutočnil v neliberálnom systéme, napríklad v talianskom fašizme. „Práve teória korporatívneho zastupiteľstva je v jadre dobrou myšlienkou. Táto idea súvisí s krízou parlamentárneho štátu, ktorý v podstate nikoho neuspokojuje.“ Korporativizmus odhaľuje a napráva celý legislatívny proces v liberálnej demokracii, nastavený disproporčne: v neprospech spoločného dobra a v prospech špekulantskej finančnej či priemyselnej oligarchie. Ako môže byť spoločnosť spravovaná dobre, keď lekár ako poslanec rozhoduje o doprave a dopravný inžinier o zdravotníckej problematike? A ešte cynickejšie je, keď športovec, sekretárka či herečka – poslanci, „na počkanie“ tvoria zákony o odvodoch, daniach alebo dôchodkoch a rozhodujú o ľudských osudoch.

Ak spoločnosť bude štruktúrovaná podľa jednotlivých druhov hospodárstva, služieb i činnosti v nevýrobnej oblasti, volení zástupcovia budú disponovať adresnou podobou normotvorby a kontroly. Poslancov – marionety oligarchie, vystriedajú delegáti jednotlivých profesijných zväzov.

Otázne je, či pri dnešnom rozvrstvení spoločnosti dokážeme korporatívnym zastupiteľstvom pokryť všetky oblasti života. Iste nie, ale na to budú slúžiť práve štruktúry na spôsob dvojkomorového parlamentu, kombinovaného princípom celku (demokracia) a častí (aristokracia).

3. HODNOTY MONARCHIE – OCHRANA PRIRODZENÉHO PRÁVA

Spomedzi monarchistických hodnôt je pre tento projekt zaujímavá idea panovníka – aj ako kolektívu osôb –, ktorý bude disponovať právomocami chrániť legislatívu a exekutívu pred porušovaním prirodzeného práva. Monarcha bude predstavovať garanciu ontologických a náboženských hodnôt, jeho rozhodnutia budú záväzné pre všetky zložky politického systému. Aj v spoločnosti pluralitného typu, v ktorej je množstvo náboženských spoločností, agnostikov či ľudí bez vyznania, je potrebné – najmä po skúsenosti nacizmu, komunizmu a liberalizmu, dbať na jednoznačne definované hodnoty života.

Alexis de Tocqueville poukazuje na dôležitú úlohu náboženstva pri zmravňovaní demokracie, aby ne-

upadla do začarovaného kruhu utilitarizmu a mamonárstva. Vyzýva na jeho zveľaďovanie ako toho najcennejšieho dedičstva aristokratických dôb, pretože ináč by duša mohla byť zbavená svojej prirodzenej opory a mohli by ju celkom ovládnuť sklony k materializmu. V dobách neverectva inak hrozí, že ľudia prepadnú každodennej náhodnosti svojich želaní. Náboženstvu treba priznať spoločenskú silu pri formovaní mravného cítenia.

Okolo akého náboženského postoja sa zjednotiť? Iste vieme, ktoré nesmie byť zdrojom jednoty – náboženstvo produkujúce otroctvo, násilie a smrť. Avšak pri diverzite a antagonizme kresťanských cirkví jednotný náboženský hlas, princíp ochrany života, nepočuť dostatočne. Napriek tomuto nelichotivému stavu sa nesmieme vzdávať náboženského základu garancie ľudských práv a usporiadania politiky. Ako hovorí Dostojevskij: „Ráčili ste povedať, že všetko je dovolené, a ako chcete usporiadať svet bez Krista? Čím vy ateisti chcete spasiť svet? Akú cestu ste preň našli?“ Som presvedčený, že po tejto dobe úpadku a deštrukcie osoby príde nový vek, vek ducha a kvalitatívneho usporiadania spoločnosti i kresťanského náboženstva. Hierarchický princíp panovníka ako najvyššej svetskej vrchnosti je odkazom na božie kráľovstvo, nie však v zmysle absolutistického, lež trojosobného monoteizmu.

ZHRNUTIE

Tento koncept nie je experimentom v tom zmysle, ako je ním za posledných dvesto rokov života západnej spoločnosti neustále aplikovanie demokracie na tých istých mylných princípoch. Nie je ani platónskou utópiou. Je projektom obnovy politiky, ktorý budeme vyzvaní realizovať na troskách tohto provizórneho obdobia. Neviem presne, akým spôsobom súčasný systém dosiahne bod implózie.

Tendencia je rovnaká ako v minulosti: rozpad humanity, po ktorom bude nasledovať spoločenský rozvrat a nástup ďalšej diktatúry. To málo, čo z demokracie prežije, musí byť preduchovnené, potrebuje byť zviazané so stabilnými duchovnými hodnotami a cieľmi a začlenené do osobnostného princípu.

Autor je rímskokatolícky kňaz mimo pastorácie a zakladateľ Inštitútu pre humanitnú formáciu.

111

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Vladimír Líška

MALÝ SPRIEVODCA VITAMÍNMI A MINERÁLMI

DNEŠNÍ ĽUDIA SÚ INTOXIKOVANÍ A PO ŠTYRIDSIATKE UŽ VYHORENÍ.

JE LEPŠIE DAŤ PREDNOSŤ PRIRODZENEJ STRAVE, ALE ABY NAŠE TELO MALO VŠETKO, ČO POTREBUJE, A BOLO DLHO ZDRAVÉ, JE VHODNÉ OBOHACOVAŤ SI JU AJ VÝŽIVOVÝMI DOPLNKAMI. SME ZAMORENÍ JEDMI, NAŠE TELÁ SÚ PREKYSLENÉ A TAKÉTO ALKALICKÉ PROSTREDIE JE PODHUBIE PRE VZNIK CHORÔB. 112

V

ieme, čo ich spôsobuje: stres, zlá životospráva, cukor, alkohol, kofeín, tabak, nadmiera mäsa, lieky a jedy v okolí a, samozrejme, aj dedičnosť. Mnohé moderné choroby sú však aj následkom chronického nedostatku vitamínov a stopových prvkov, tvrdí profesor Kurt Tepperwein. Povedzme si niečo o najdôležitejších z nich.

Veľmi dôležitý je vitamín D. Do aktívnej formy sa dostáva vplyvom slnečného žiarenia alebo umelými lúčmi, kedysi známymi ako tzv. horské slnko. Práve chrípky v zimnom období, keď je málo slnka, sú prvým príznakom jeho nedostatku. Prednedávnom prebehla obrovská kampaň o škodlivosti slnka. Nenechajme sa ňou ovplyvniť. Slnko je pre naše zdravie veľmi dôležité a práve opaľovacie krémy obsahujú látky, ktoré spôsobujú rakovinu. Lekárka Kristine Nolfi odporúčala opaľovanie celého tela čo najčastejšie, ak to len počasie dovolí. Netreba však zabudnúť na ochranu zraku. Ukladáme si tak D vitamín aj na zimnú potrebu. Najviac prípadov rakoviny kože je vo Švédsku, Estónsku a Dánsku, kde je prirodzene nízke množstvo slnečného žiarenia.

113 Vynikajúcim zdrojom vitamínu D je rybí olej.

Za socializmu ho lekári predpisovali deťom, keď nechceli jesť. V dobrej lekárni vám ho načapujú podľa potreby, bežne dostať 200 g balenie oleja z tresčej pečene. Je vhodné uchovávať ho v chladničke; časom stráca účinnosť, pretože oxiduje.

Rybí tuk je vynikajúca prevencia proti rakovine, Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, je potrebný na správne vstrebávanie vápnika, pre svaly, zdravé kosti a zuby, pôsobí aj proti depresii a obezite. Zvyšuje produkciu neurotransmiterov energie a dobrej nálady v mozgu a regeneruje nervové bunky. Pôsobí proti kortizolu, čo je stresový hormón zvyšujúci tlak.

Navyše obsahuje aj veľmi dôležitý vitamín A potrebný pre zdravú kožu, oči a imunitu. Nachádza sa v potrave živočíšneho pôvodu, v pečeni, v masle a v rastlinnej forme ako provitamín A v mrkve či petržlene. Pôsobí proti rakovine hrubého čreva, prostaty a pľúc.

Vitamín C alebo kyselina askorbová je pre nás nenahraditeľný. Podľa profesora Kurta Tepperweina pradávne divo rastúce rastliny mali v sebe oveľa vyšší obsah vitamínu C ako naše dnešné kultúrne.

Väčšina cicavcov okrem človeka a primátov si dokáže v tele syntetizovať vitamín C pomocou enzýmov. Ak ho naše telo nedostane v potrave, prejavia sa choroby. Kyselina dostala svoj názov askorbová podľa choroby z nedostatku vitamínu C – skorbutu. V minulosti naň zomierali námorníci počas dlhých morských ciest. Ich strava pozostávala z mäsa a suchárov. Neskôr v 17. storočí začali Holanďania voziť so sebou aj kyslú kapustu. Tento vitamín má kľúčovú úlohu pri regenerácii a udržaní zdravia. Prevažná väčšina nášho obyvateľstva trpí jeho nedostatkom. Telo si ho dokáže ukladať len v malej miere, zvyšok sa vylúči. Je silným antioxidantom, chráni pred voľnými radikálmi, čím spomaľuje starnutie, umožňuje príjem železa, udržuje výkonnosť mozgu, odbúrava ťažké kovy, zvyšuje odolnosť voči stresu. Najmä fajčiari by ho mali konzumovať viac. Odbúrava aj alkohol, zabraňuje vzniku šedého zákalu, polypov v hrubom čreve, infarktu, mŕtvici, artérioskleróze, spevňuje cievy, výrazne znižuje cholesterol. Skladovaním a úpravou ovocia a zeleniny sa vysoký podiel vitamínu stráca, varením sa ničí. Vitamín C je lacný a dostupný

v najrôznejších preparátoch, šumivých tabletách, práškoch. Neexistuje nijaký rozdiel medzi prírodným a synteticky vyrobeným, preto nie je dôvod na odmietanie jeho umelej podoby, tvrdí Kurt Tepperwein v knihe Omladzujúce odkyslenie. V prirodzenej forme sa nachádza v šípkach, paprike, petržlene, púpave, kivi, čiernych ríbezliach, rakytníku, kapuste, šaláte. Ovocie nemá toľko vitamínu C, ako by sa mohlo zdať, a aj to málo sa stráca dlhým skladovaním.

Vitamín E sa užíva pri kožných problémoch, na hojenie rán, proti voľným radikálom. Keďže je to silný antioxidant, podporuje imunitu. Je veľmi dôležitý v tehotenstve, jeho chronický nedostatok spôsobuje potrat. Pôsobí proti predčasnému starnutiu, lieči srdce, dodáva vitalitu a energiu.

Nachádza sa v oleji, klíčkoch, orechoch, masle, ale veľa ho je aj v listoch mäty a pŕhľavy.

Vitamíny skupiny B sú dôležitým doplnkom pri strese a nervových problémoch. V lekárňach sú cenovo dostupné pre každého od slovenských výrobcov. B1 (tiamín) je vhodný proti kŕčom, depresii, búšeniu srdca, pri užívaní liekov a zlej koncentrácii. Používa sa aj pri liečbe abstinenčných

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

114

príznakov drogovo závislých. Charakteristickým príznakom jeho nedostatku sú popraskané kútiky úst. Alkohol, káva, čierny čaj, stres, cukor, ale aj sóda jeho zásoby v tele znižujú. Podľa Jiřího Janču káva likviduje minimálne 50 % B1, a to aj bezkofeínová. Nachádza sa v obilných klíčkoch, ovsených vločkách, kvasniciach, fazuli. Riboflavín B2 ničí stres, účastní sa na produkcii hormónov nadobličiek. Jeho potreba sa zvyšuje u fajčiarov, konzumentov alkoholu a u ľudí užívajúcich antidepresíva. Je potrebný aj na správne fungovanie zraku, nervovej sústavy a pomáha proti únave. Obsahuje ho aj mlieko, no pasterizáciou a trvanlivosťou sa stráca. Nachádza sa aj v tvarohu, orechoch a hubách. Pyridoxín B6 znižuje únavu a nespavosť, zabezpečuje psychickú pohodu a správne fungovanie nervovej sústavy. Zdrojom B6 je droždie, klíčky, banány. Vegetariáni zvyknú mať nedostatok vitamínu B12, pretože sa nachádza v živočíšnych potravinách, mäse, pečeni, vajciach, droždí, rybách, syre, v kyslom mlieku. Jeho nedostatok spôsobuje anémiu, vzniká najviac pri ochoreniach žalúdka a čriev, čím sa narušuje jeho vstrebávanie. Zásoby B12 v tele znižujú aj lieky, antikoncepcia a alkohol. V starobe ľudia trpia jeho nedostatkom, ktorý spôsobuje únavu, depresiu, súvisí aj s Alzheimerovou chorobou.

Veľmi dôležitým prvkom je jód. Na Slovensku ho dostávajú obyvatelia bývajúci blízko jadrových elektrární. Pri havárii jód chráni pred rádioaktívnymi časticami spôsobujúcimi rakovinu. Nedostatok jódu zapríčiňuje únavu, oslabenú imunitu, búšenie srdca, nervozitu, potenie, únavu,

priberanie, obmedzuje funkciu štítnej žľazy. V tehotenstve má tento nedostatok fatálne následky, tvrdí doktor Jozef Jonáš, s rizikom potratu, poškodenia mozgu plodu a jeho spomaleného rastu.

Potrebný je pri studených nohách, na zlepšenie pamäti, zvyšuje inteligenciu. Antidepresíva ho ničia. Japonci konzumujú stonásobne viac jódu ako my. Môže za to potrava bohatá na morské plody. Potraviny v strednej Európe obsahujú málo jódu, preto je vhodné konzumovať ryby, jodizovanú soľ alebo si jód dopĺňať tabletami.

Horčík je takisto veľmi dôležitý prvok pre svaly, kosti, zuby, tlmí tep, bráni vápniku, aby sa nadmerne ukladal. Rozširuje cievy, preto sa podáva pri vysokom tlaku. Ak nás chytajú kŕče do lýtok alebo trpíme rannou únavou, pravdepodobne nám chýba. Rovnako je veľmi potrebný pri podráždenosti, únave a strese, hnačke, nespavosti a tvorbe obličkových kameňov. Pri jeho nedostatku sa narušuje funkcia nadobličiek, vzniká kŕčovitosť, nespavosť, podráždenosť na hluk. Nachádza sa v kakau, banánoch, čokoláde, fazuli. Vhodné je dopĺňať si ho aspoň šumivými tabletami.

Ak chceme zlepšiť kvalitu svojich vlasov a zamedziť ich padaniu, mali by sme piť čaj z prasličky obsahujúci kremík. Najviac ho obsahuje od polovice júla do augusta. Čaj treba povariť aspoň 15 minút, aby sa kremík uvoľnil. Chráni pred močovými kameňmi, hojí rany, znižuje tlak, čistí krv, účinkuje proti Alzheimerovej chorobe a je veľmi dobrý na kosti. Kremík obsahuje aj pŕhľava, ovsené vločky, čierny chlieb.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Vápnik je ďalší dôležitý prvok, ktorý naše telo potrebuje. Jeho zvýšené množstvo by malo byť povinné v tehotenstve, pre fajčiarov a kávičkárov. Neutralizuje a prináša pohodu a uvoľnenie.

Pre nervy a svaly je nenahraditeľný. Podporuje imunitu, chráni pred chorobami srdca a osteoporózou, bez neho sa nemôžu tvoriť kosti, ani zuby. Dobrým zdrojom je tvaroh, orechy, mak, syr, ovsené vločky.

Chróm napríklad brzdí chuť na sladké, spaľuje tuk, stabilizuje cukor v krvi, lieči cukrovku, je dostupný v tabletách alebo v klíčkoch, pivovarských kvasniciach, hubách, čiernom korení, avšak len v nepatrných množstvách. Podporuje vstrebávanie glukózy do buniek, spolu s inzulínom reguluje hladinu cukru v krvi.

Nedostatok železa sa vyskytuje pri anémii, únave, studených končatinách, zlej koncentrácii, ale aj pri tzv. nepokojných nohách. Jeho vstrebávanie je podmienené vitamínom C, nedostatkom trpia najmä ženy. V potravinách sa ho nachádza pomerne málo – v špenáte, klíčkoch, petržlene.

Draslík je menej známy prvok. Zohráva však dôležitú úlohu pri činnosti srdca. Ióny draslíka znižujú rytmus srdcových sťahov a dráždivosť srdcového svalu. Uvoľňuje stuhnuté kĺby, pôsobí proti stresu, mŕtvici a infarktu. K úbytku draslíka dochádza pri zvýšenej hladine sodíka a aj pri saunovaní. Tento dôležitý prvok reguluje pH a tep srdca, znižuje stresové hormóny.

Jeho zdrojmi sú hrach, orechy, fazuľa.

Určite by sme nemali zabúdať na zinok, bez ktorého nie je možná liečba kožných ochorení. Jeho hladina sa prudko znižuje pri strese, užívaní alkoholu, antikoncepcie, rakovine, pri konzumácii väčšieho množstva sladkých a slaných jedál. Nedá sa ním predávkovať a v bežnej strave ho je málo. Dôležitý je aj pre aktiváciu vitamínu A, pri padaní vlasov, liečbe cukrovky, pooperačných stavoch a reume.

Okrem dostatočného prísunu vitamínov a minerálov nezabúdajme piť vodu, byť veľa na slnku a v prírode, cvičiť, hýbať sa a relaxovať.

Dôverujme lekárom, no náš zdravotný stav najlepšie poznáme my sami. Skúmajme, bádajme, zaujímajme sa o svoj zdravotný stav.

Nikto iný to za nás neurobí.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

C

ukrovka je metabolické ochorenie, ktorého príčinou je nízka alebo absentujúca produkcia inzulínu Langerhansovými ostrovčekmi pankreasu. Prinášame vám niekoľko prírodných receptov na jej liečenie.

Vezmeme tri diely kuklíka mestského, po jednom diele listov ostružiny černicovej a brusnice čučoriedkovej, tri diely nátržníka zlatého a dva diely zelených vysušených fazuľových strukov.

Zalejeme vrchovatú čajovú lyžičku tejto zmesi štvrť litrom vody a necháme tri minúty postáť.

Za deň je potrebné vypiť 1,5 až 2 litre.

Na iný recept vezmeme štyri polievkové lyžice listov z brusnice čučoriedkovej (trhať pred dozretím plodov!), vložíme do dvoch litrov studenej vody a uvaríme do polomäkka. Pijeme trikrát denne jednu šálku.

Keď je púpava v apríli a máji v plnom kvete, trháme celú stonku aj s kvetom, umyjeme ju a potom odstránime kvet. Konzumáciou 10 až 15 stoniek denne môžeme docieliť úplné zníženie hladiny cukru v krvi na normálne hodnoty.

Kúra by mala trvať až štyri týždne.

Koreň puškvorca, ktorý je veľmi účinný pri všetkých chorobách pankreasu, pomáha aj pri cukrovke. Jednu čajovú lyžičku puškvorcového koreňa zalejeme na noc studenou vodou, ráno mierne prihrejeme, scedíme a pijeme po dúšku pred a po každom jedle, to znamená šesť dúškov za deň.

Hadomor (čierny koreň) je významná diétna zelenina podobne ako špargľa. Pre svoj malý obsah uhľovodíkov je špargľa aj hadomor najvhodnejším diétnym jedlom pre cukrovkárov.

Obe možno podávať dobre omastené a posypané strúhankou.

Pre ľudí chorých na cukrovku je vhodný aj pór.

Nadrobno nakrájaný ho môžeme jesť denne na večeru s chlebom. Na obed sa odporúča ako šalát. Príprava nápoja: 500 g póru pokrájame nadrobno až po zelené končeky a zalejeme 0,7 litra bieleho vína. Zakryjeme a necháme 24 hodín stáť. Scedíme, nalejeme do fľaše a pijeme ráno a večer po dúškoch. Vylúhovaný pór si dáme na chlieb a zjeme.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

R

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Jana Rostasová

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

odinná firma pani Benčekovej sa venuje pestovaniu čerstvých byliniek a jedlých kvetov v Žihárci – na mieste s veľmi kvalitnou pôdou a s najvyšším počtom slnečných dní na Slovensku. Vzťah k bylinkám získali od starých rodičov, ktorí žili vo Francúzsku. Všetko pestujú s láskou a trpezlivosťou, bez chémie – ekologicky, potrpia

si na maximálnu možnú kvalitu byliniek, neurýchľujú ich rast a rešpektujú ich prirodzené vegetačné obdobia. Objednávku vám privezú „debničkári“, s ktorými Benčekovci spolupracujú už niekoľko rokov. Bylinky z ich produkcie sa používajú po celom Slovensku a použili ich aj na nevšedných kulinárskych podujatiach či súťažiach.

BYLINKY (PO 20 G, 50 G ALEBO PODĽA DOHODY)

TEKUTÉ KORENIE MAGGI

Zloženie: pitná voda, jedlá soľ, zvýrazňovače vône a chuti (glutaman sodný, 5’-ribonukleotid disodný), kvasný ocot vínny, ligurčekový extrakt, dextróza, kvasnicový extrakt, aróma.

TEKUTÉ DOCHUCOVADLO KUCHAREK

Zloženie: pitná voda, jedlá soľ, sójový bielkovinový hydrolyzát, zvýrazňovač chuti: glutaman sodný, cukor, farbivo: amoniakový sulfitový karamel, aróma, zahusťovadlo: xantánová guma.

TEKUTÉ DOCHUCOVADLO VITANA

Bazalka pravá, citrónová, opálová, šalátová, grécka, thajská; estragón – palina; fenikel záhradný vňaťový; levanduľa lekárska; mäta pieporná, čierna, jablčná; medovka lekárska; pažítka; ruta voňavá; ruža stolistá; rozmarín lekársky; šalvia lekárska panašovaná; dúška tymianová.

Zloženie: voda, morská soľ, zvýrazňovače chuti (E621, E627, E631), arómy, ocot, cukor, kvasnicový extrakt, farbivo E150d, kyselina citrónová.

LUPENE RUŽE STOLISTEJ V KVALITNOM TRSTINOVOM CUKRE

Zloženie: pitná voda, jedlá soľ, bielkovinový hydrolyzát, zvýrazňovač chuti: glutaman sodný, cukor, farbivo: amoniakový sulfitový karamel, aróma, zahusťovadlo: xantánová guma.

116 Značka Demerara s nádhernou medovou vôňou a tmavočervenou farbou. Balenie obsahuje 150 g cukru a 5 g sušenej ruže z tohtoročnej produkcie bylín. Zmes je balená v sklenenom pohári značky Majo s bajonetovým uzáverom, ozdobená jutou a zapečatená. Je vhodná všade tam, kde chcete použiť sladidlo. Ruža má vysoký obsah vitamínu C. Použitie: napr. do dezertov, ovocných šalátov a podobne.

LEVANDUĽA LEKÁRSKA V KVALITNOM TRSTINOVOM CUKRE

Značka Demerara. Balenie obsahuje 150 g cukru a 5 g sušenej levandule z tohtoročnej produkcie bylín. Zmes je balená v sklenenom pohári značky Majo s bajonetovým uzáverom, ozdobená jutou a zapečatená. Vhodné spotrebovať do jedného roka. Použitie: na osladenie a navoňanie sladkých jedál ako sú rôzne dezerty, ovocné šaláty a podobne.

HIMALÁJSKA BYLINKOVÁ SOĽ

Balenie 250 g v sklenenom pohári s bajonetovým uzáverom, ozdobené prírodnou jutou a zapečatené. Himalájska soľ je ochutená sušeným oreganom s červenými kvetmi, dúškou tymianovou a vavrínom pravým. Obsahuje veľké množstvo látok prospešných ľudskému zdraviu. Použitie: v kuchyni na bežnú prípravu jedál všetkými spôsobmi, ako bežná kuchynská či morská soľ.

TEKUTÉ DOCHUCOVADLO ORIGINAL MAMMITA

E621 – L-monoglutamát sodný: na konzumáciu by si mali dať pozor hlavne rizikové skupiny ako dojčatá, deti a tehotné ženy. Môže spôsobiť vážne poškodenie neurónov v sietnici, hypotalame (časť mozgu, ktorá kontroluje uvoľňovanie hormónov z hypofýzy) a v iných častiach mozgu alebo oslabenie imunitného systému.

E627 – guanylan sodný, E631 – inozinan sodný: Ľudia s precitlivenosťou na aspirín (kyselinu acetylsalicylovú) by sa mali tejto prísade vyhnúť. Guanylan môže zvyšovať koncentráciu kyseliny močovej v tkanivách, krvnej plazme a moči. Pre ľudí náchylných na problémy s obličkami, močovým ústrojenstvom alebo s dnou je obzvlášť nebezpečná. Prísada je tiež nevhodná pre astmatikov. Môže spôsobiť alergické reakcie a byť skrytým zdrojom glutamanu. Prísada je nevhodná pre deti.

E635 – 5’-ribonukleotid disodný: Môže spôsobiť astmu, hyperaktivitu, vyrážku na pokožke do 30 hodín po jedle, opuchy pier, hrdla a jazyka, anafylaktický šok. Prísada nie je vhodná pre deti. Ľudia s oslabeným organizmom, ľudia trpiaci akýmkoľvek chronickým ochorením (astma), ľudia so sklonom k dne a urologickým problémom a ľudia s neznášanlivosťou aspirínu (kyseline acetylsalicylovej), by sa mali tejto potravinovej prísade vyhýbať.

E150d – amoniak sulfitový karamel: pri testovaní karamelu na ľuďoch sa prejavovala jemná až riedka stolica a zvýšená črevná činnosť.

E415 – xantán: keďže sa vyrába z produktov (kukurica, sója a pod.), ktoré môžu byť samy osebe alergény, u citlivých osôb existuje riziko vzniku alergickej reakcie spojenej napr. s tráviacimi problémami, hnačkami či bolesťami hlavy.

117

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

Magdaléna Svančarková

NEPRIRODZENÉ OPAĽOVANIE

RIZIKOVÉ RIEŠENIA MENŠTRUAČNÝCH BOLESTÍ

NÁVŠTEVOU SOLÁRIA CHCÚ MNOHÉ ŽENY ZÍSKAŤ ZDRAVŠIU FARBU, NEUVEDOMUJÚC SI, AKÉ TO MÔŽE BYŤ NEZDRAVÉ. ŠTÚDIA INDOOROVÉ UV OPAĽOVANIE A RAKOVINA KOŽE OD JOSHUU M. SCHULMANA A DAVIDA E. FISHERA PREUKÁZALA SÚVISLOSŤ MEDZI UMELÝM OPAĽOVANÍM A ZVÝŠENÝM RIZIKOM RAKOVINY KOŽE. ZAUJÍMAVÉ JE AJ ZISTENIE, ŽE 12 AŽ 26 % TÝCH, KTORÍ PRAVIDELNE NAVŠTEVUJÚ SOLÁRIÁ, VYKAZUJE UŽ ISTÉ ZNÁMKY ZÁVISLOSTI OD TAKEJTO FORMY OPAĽOVANIA. IDE UŽ O ISTÚ FORMU NÁVYKOVÉHO SPRÁVANIA, KTORÉ MÁ NAVYŠE VEDĽAJŠIE ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ.

DYSMENOREA ALEBO BOLESTIVÁ MENŠTRUÁCIA JE PROBLÉM, KTORÝ TRÁPI MNOŽSTVO ŽIEN. PREVLÁDA NÁZOR, ŽE JE TYPICKÁ SKÔR PRE MLADÉ DIEVČATÁ, U KTORÝCH CYKLUS ZAČÍNA, A S PÔRODOM TIETO PRÍZNAKY SAMY ODZNEJÚ.

AVŠAK TRPÍ NIMI AJ MNOŽSTVO ŽIEN OKOLO TRIDSIATKY. V TOMTO VEKU UŽ ZVYČAJNE IDE O PRÍZNAK ZÁVAŽNEJŠIEHO OCHORENIA. VEĽA ŽIEN TO VŠAK NEVIE, A TAK JEDIA TABLETKY NA UTÍŠENIE BOLESTÍ AKO CUKRÍKY.

P 118

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

odľa portálu cancelcouncil.com je problémom UV žiarenie. To produkuje prirodzene aj slnko. Či už sa mu vystavujete prirodzene pri pobyte vonku alebo v zariadeniach ako sú soláriá, pri vysokých dávkach môže dôjsť k poškodeniu kože či očí, ale aj k rýchlejšiemu starnutiu. Keď je pokožka vystavená UV žiareniu, produkuje sa melanín a koža tmavne. Veľký rozdiel je však medzi prirodzeným opálením a „spálením“. Problém je aj v tom, že opaľovanie v soláriu neposkytuje bezpečný spôsob, ako sa opáliť. Ide o nebezpečný spôsob, pretože UV žiarenie môže byť oveľa silnejšie ako pri poludňajšom letnom slnku. Štúdia z roku 2012 Indoorové opaľovanie a nemelanómová rakovina kože od Michaela Wehnera a kolektívu autorov poukázala na výrazne zvýšené riziko karcinómu kože. Ešte vyššie je toto riziko v období pred dosiahnutím 25. roku života.

Soláriá sú podľa autorov štúdie zodpovedné za tisícky prípadov nemelanómovej rakoviny kože v Spojených štátoch i na celom svete. Autori zároveň vyzývajú na podporu verejných kampaní a reguláciu takýchto zariadení, na znižovanie expozícií v nich. Nemelanómová rakovina kože má podľa príspevku Kataríny Polákovej v Európe stúpajúcu tendenciu. Príčinou je ultrafialové žiarenie. To spôsobuje mutácie v oblasti nukleárnych génov. Pri jej liečbe sa uplatňujú chirurgické postupy a v poslednom období aj neinvazívne terapie. Prejavuje sa tendencia posunu tohto ochorenia zo starších na mladšie ročníky.

Podľa štúdie Medzinárodná prevalencia indoorového opaľovania od Michaela Wehnera (2014) je takéto opaľovanie v západných krajinách bežné.

A to najmä medzi mladými ľuďmi. „Vzhľadom na veľký počet prípadov rakoviny kože, ktoré možno pripísať opaľovaniu v interiéri, predstavujú tieto zistenia zásadný problém pre verejné zdravie,“ uvádzajú závery štúdie.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva UV žiarenie spôsobuje aj tvorbu voľných radikálov.

Koža má pritom obmedzenú schopnosť regenerácie a niektoré bunky ostávajú trvalo poškodené, čo sa však nemusí prejaviť okamžite, ale až po rokoch. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je UV žiarenie zaradené do najvyššej kategórie rizika rakoviny. Používanie solárií pred 30. rokom života spôsobuje nárast rizika melanómu kože. Organizácia zároveň uvádza, že existuje dostatok vedeckých dôkazov, že soláriá spôsobujú smrteľnú rakovinu kože. Zdá sa, že niet čo dodať.

Ak stále túžite po letnom opálení, využite radšej prirodzené slnečné žiarenie. To je potrebné aj pre tvorbu vitamínu D v ľudskom organizme.

Ako sa hovorí, kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Avšak netreba to preháňať. Ak chcete byť pekne opálení, odporúča sa pravidelná konzumácia mrkvy. Obsahuje betakarotén, ktorý chráni pred starnutím pokožky a udrží opálenie dlhšie. Takisto pomáha organizmu zvládnuť aj negatívnejšie účinky UV žiarenia.

D

ysmenorea sa prejavuje symptómami ako únava, bolesti v chrbte, nevoľnosť, vracanie, bolesti hlavy, strata chuti do jedla, migréna, hnačka či búšenie srdca. Organizmus zadržiava vodu, čo je viditeľné na tvári, rukách i nohách. Prejavujú sa bolesti v podbruší spojené s pocitom tlaku. Tieto prejavy môžu postupne prerásť až do prudkých kolikových bolestí. Problémy začínajú zvyčajne niekoľko dní pred menštruáciou. Prvé mesiace, keď ženy pociťujú takéto symptómy, zvyčajne siahajú po liekoch, ktoré utišujú bolesti a kŕče.

Patrí sem ibuprofén, paracetamol, NO-SPA či naproxén. Ak je bolestivá menštruácia spojená s nejakým zdravotným problémom, lieky na bolesť jeho podstatu neriešia.

Endometrióza je ochorenie, pri ktorom dochádza k rozrastaniu sliznice maternice. Často vzniká tak, že pri krvácaní sa krv poriadne nevyplaví, tieto časti prejdú do panvy a prirastú k orgánom.

Vytvárajú tak ložiská, ktoré pri ďalšej menštruácii znova krvácajú. Čo je, samozrejme, bolestivé.

Podľa štúdie z roku 2013 Endometrióza ako rizikový faktor rakoviny vaječníkov existuje spojenie medzi výskytom endometriózy a možným rizikom rakoviny vaječníkov. Najmä v posledných rokoch sa objavujú súvislosti aj s ďalšími typmi rakoviny. Podľa štúdie Chirurgická liečba endometriózy od Stefana Rimbacha a kolektívu autorov (2013): „Endometrióza je jednou z najčastejších porúch vyskytujúcich sa v chirurgickej gynekológii.

Kompletná resekcia všetkých viditeľných ohnísk ponúka najlepšiu kontrolu symptómov.“

Liečba teda zvyčajne prebieha chirurgicky, avšak samotná spomínaná štúdia uvádza, že je ťažké odhadnúť, či sa podarí odstrániť všetky ložiská, a napokon ide o invazívny spôsob liečby. To nesie so sebou ďalšie riziká. Medikamentózna liečba zase odporúča rôzne kombinácie estrogénov i gestagénov. Podľa štúdie Hormonálna antikoncepcia a riziko trombózy od Camerona C. Trenora a kolektívu autorov z roku 2011 však hormonálna liečba predstavuje riziko možného vzniku trombózy. Aj preto je vhodné zamyslieť sa, či vystaviť telo riziku chirurgického zákroku a vplyvu hormonálnej liečby, alebo radšej zvoliť alternatívu.

Helena Bieliková vo svojom príspevku Prírodná liečba endometriózy z roku 2017 odporúča šesť základných bodov, ako postupovať. V prvom rade ide o obmedzenie chemikálií i detoxikáciu organizmu. Ďalším bodom je obnova zdravej črevnej mikroflóry. Prebieha hlavne úpravou stravy, dostatkom ovocia a zeleniny, vylúčením alergénov. Pomáha aj hlboké brušné dýchanie. Ďalším krokom je zlepšenie hormonálnej regulácie. Problémom je i bežné užívanie hormonálnej antikoncepcie, ktorá sa paradoxne odporúča pri riešení bolestivej menštruácie. Na hormonálnu vyváženosť organizmu má vplyv aj prolaktín. Niektoré ženy majú zvýšenú hladinu prolaktínu. Takisto treba obmedziť stres a podporiť okysličenie i prekrvenie orgánov malej panvy. Bieliková odporúča aj bylinky ako pestrec mariánsky, vitex jahňací či kadidlovník pílovitý.

119

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ NA DISPEČINGU PRAŽSKÉHO METRA

V

120

stupujeme do miestnosti, ktorá vo mne tak trochu evokuje zjednodušenú verziu strediska kozmických letov NASA v Hou­stone. Steny sú pokryté veľkými obrazovkami ukazujúcimi zábery z kamier v podzemných staniciach. Pred nimi sa nachádzajú pulty s telefónmi a počítačovými monitormi. Sme na centrálnom dispečingu, kde traja dispečeri dohliadajú na plynulý chod prevádzky pražského metra – každý sleduje jednu trasu. Štvrtý je vedúci zmeny. Naším sprievodcom je vedúci odboru riadenia prevádzky metra Dopravného podniku hlavného mesta Prahy Josef Jeníček.

Práve keď prichádzame, všetci štyria pracovníci sú zhromaždení pri jednom pulte. Nastala kritická situácia, keď jedna súprava musela zastať kvôli poruche a prevádzka na trase sa dostala do osemminútového omeškania. Teraz všetci kolektívne riešia, ako ju čo najrýchlejšie dostať späť do normálu. „Za bežných okolností riadi prevádzku softvér, preto keď sa na jednej trati niečo deje, ostatní dispečeri si môžu dovoliť odbehnúť pomôcť kolegovi,“ vysvetľuje Josef Jeníček.

V takýchto situáciách nie je čas dohovárať sa, každý sa chopí nejakej čiastkovej úlohy, napríklad zdvihne telefón a komunikuje s vodičom dotknutej súpravy. Dispečeri sa na jednotlivých trasách striedajú, aby boli navzájom zastupiteľní. Musia mať v hlave usporiadanie každej stanice, kde sú v nej umiestnené schody, kde sa dá najbližšie odstaviť pokazená súprava, kde je najbližšia záložná súprava a ďalšie detaily. Pri kritických situáciách ide o minúty, nie je čas študovať manuály. „Prečo je takým problémom už osemminútové meškanie?“ pýtam sa. „Riešiť sa musí každé meškanie nad 20 sekúnd,“ odpovedá Jeníček a ukazuje nám sústavy prepojených monitorov, ktoré má pred sebou každý dispečer. Zachytávajú celú trasu metra aj s jednotlivými stanicami a pohybujúcimi sa súpravami. Pri každej súprave svieti štvorček s číselným údajom, ktorý znamená meškanie v sekundách. Nemusí byť spôsobené len technickou poruchou, ale aj

prípadmi, keď nastupuje veľa cestujúcich alebo niekto nedisciplinovane podrží dvere, aby stihol dobehnúť a nastúpiť jeho známy.

Problém je, že súpravy jazdia na trase dookola v uzavretom okruhu, na konečnej sa otočia a pokračujú v opačnom smere. V rannej špičke sa na všetkých troch trasách v rovnakom čase nachádza vyše sto súprav a desaťtisíce ľudí v podzemí. Aj malé meškanie jednej súpravy znamená zdržanie ostatných. Priama zrážka prakticky nehrozí, každý vlak má zariadenie, ktoré automaticky odčítava vzdialenosť od najbližšej súpravy.

Ak sa vzdialenosť zmenšuje, vlak spomaľuje, až nakoniec úplne zastane. Úlohou dispečerov je zabezpečiť, aby vlak za žiadnu cenu nezastal v tuneli. To by mohlo vyvolať masovú paniku.

Riešení je niekoľko. Dispečer môže dať pokyn vodičovi nasledujúcej súpravy, aby trošku natiahol pobyt v stanici. Pri väčších problémoch súprava vysadí cestujúcich a odíde do depa. Pracovníci dispečingu musia zvažovať všetky možnosti a v strese sa rýchlo rozhodovať.

Na túto pozíciu nastupujú ľudia, ktorí majú odpracovaných aspoň 10 rokov na rôznych pozíciách v prevádzke metra a dôverne ho poznajú.

Spolu ich je 20 a ťahajú 12-hodinové zmeny.

Prestávky na oddych a jedlo si podľa pracovnej zmluvy vyberajú vtedy, keď to prevádzka dovolí. S vyloženými nohami určite nesedia. Nejaké drobné udalosti sa dejú každý deň. Napríklad niekto spadne na pohyblivých schodoch (a treba volať záchranku), stratí sa dieťa, niekomu niečo spadne na koľajnice... „Nepríjemné je, keď nejakí podnapití tínedžeri skúšajú, či funguje núdzové tlačidlo,“ spomína Josef Jeníček. Nachádza sa na každej stanici pre prípad, že by človek spadol do koľajiska. Tlačidlom sa preruší dodávka elektrického prúdu do koľají, čím sa zároveň zablokuje prevádzka. Na dispečingu to začne blikať a je potrebné zistiť, či ide o falošný poplach, alebo reálne nebezpečenstvo.

Potom sa všetko zase vráti do normálu až do najbližšej udalosti.

Foto: Matúš Plecho

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Dva galské príbehy

ZAKLÍNAČ OGMIOS

M

122

už, ktorý prichádzal, nemal ďaleko do smrti. Prezrádzala to jeho zvráskavená tvár, dalo sa to predpokladať podľa ohnutého chrbta, zvädnutej kože na čele, riedkych chumáčov bielych vlasov padajúcich mu na plecia. Bol oblečený v levej koži, na pleciach mu visela tuľajka, v pravej ruke mal kyjak, v ľavej luk. Za ním kráčal húf mladíkov. Boli čudne pripútaní za uši k jemnej zlatej reťazi, ktorá ich spájala so starcovým prepichnutým jazykom. Nikto z nich sa nepokúšal ujsť. Naopak, zdalo sa, že starcov zjav v nich vzbudzuje akési zanietenie a hlbokú úctu.

Tento čudesný pocestný sa volal Ogmios. Bol to boh výrečnosti, zaklínač, vládca slov. Priťahoval a podmaňoval si ľudí prenikavou mocou hlasu. Šípy v jeho tuľajke symbolizovali rýchlosť myšlienky, bystrosť replík, ostrovtip a duchaplnosť výrokov, ktoré odzbrojujú protivníka a necháva-

jú ho v ohromení. Vek boha znamenal múdrosť.

Pripomínal, že rozprávačské umenie sa nedá získať naraz a treba naň dlhé roky skúseností. Kto sa ho však naučí, bude mať nesmiernu moc.

Galovia prisudzovali slovu výsadné postavenie. V učení druidov sa neustále zdôrazňovalo nebezpečenstvo písaného slova, poznatky sprostredkovávali svojim žiakom výlučne ústne.

V náboženských obradoch malo zaklínanie osobité postavenie. Aby sa zachoval jeho magický účinok, muselo sa odriekať podľa presných pravidiel, pričom forma bola rovnako dôležitá ako obsah. Rytmus, spád reči, intonácia museli byť podoprené určitou gestikuláciou.

Do každého boja nastupovali Galovia s obrovským krikom podporeným ohlušujúcim zvukom trúb a rohov, ako aj zaklínaním druidov. V Rimanoch tento divý hluk často vzbudzoval strach a podlamoval ich bojové odhodlanie.

EPONINO ŽRIEBÄ V GALSKÝCH KRAJINÁCH BOLA EPONA – BOHYŇA NA KONI, VEĽMI POPULÁRNA. JEJ OBRAZ ZDOBIL A OCHRAŇOVAL MNOHÉ STAJNE. VŠEOBECNE SA POVAŽOVALA AJ ZA OCHRANKYŇU ROĽNÍCTVA. ĽUDIA JEJ PRIPISOVALI MOC NAD ÚRODOU A PLODNOSŤOU DOBYTKA. PRETO JU ZVYČAJNE ZOBRAZOVALI S ROHOM HOJNOSTI ALEBO S KOŠOM OVOCIA V RUKÁCH. EPONA BOLA JEDINÁ GALSKÁ BOHYŇA, KTORÚ PREVZALI AJ RIMANIA.

Ú

dolie zalievalo jasné slnko, ľahký vánok sa pohrával s lístím topoľov.

Z bystriny sa napájala biela kobyla a pod nohami sa jej ponevieralo žriebä. Na chrbte kobyly bokom sedela pôvabná jazdkyňa.

Mala na sebe dlhé nariasené šaty s dlhými nariasenými rukávmi, vlasy rozdelené pútcom na dva pramene mala na zátylku zviazané do uzla.

Nad čelom jej povievalo niekoľko pramienkov, ktoré sa uvoľnili počas jazdy. Krásna jazdkyňa nazrela do vody ako do zrkadla a upravila si účes. Žriebä sa unavilo behom a šantením a dožadovalo sa materského mlieka.

K bystrine sa potichu prikradli sedliaci, ktorí pracovali neďaleko. Dávali pozor, aby neurobili niečo, čo by narušilo tento prekrásny obraz.

Keď spoznali Eponu, bohyňu na kobyle, tváre sa im rozžiarili. Navštívila ich polia, bude bohatá úroda!

V hlave jedného zo sedliakov – Nertovira, povestného svojou prefíkanosťou, skrsol nápad. „Chyťme Eponino žriebä,“ nabádal svojich súkmeňovcov. „Budeme mať každý rok plné sýpky, zdravé a tučné stáda.“ Zabehol aj do susednej osady a nahuckal každého, koho stretol. Zobrali siete na diviaky a vrátili sa na lúku, kde ešte stále trónila božská jazdkyňa. Sedliaci utvorili okolo

poľa široký kruh. Potom sa opatrne priplazili do blízkosti kobyly. Kruh sa zovrel. Keď Epona zbadala pascu, popchla svoju kobylu do cvalu. Galovia s pokrikom priskočili k úbohému žriebäťu, ktoré sa zúfalo pokúšalo uniknúť. Ale z každej strany naň dopadali siete. Žriebä sa zamotalo do konopných ôk a prekopŕclo sa hore nohami. Sedliakom sa podarilo spútať mu povrazmi nohy.

Poviazali ho, odniesli do Nertovirovej maštale a dvere maštale zaistili ťažkými kladami.

V noci zobudil Nertovira brechot psov. Rýchlo vstal a vyšiel z domu. Vonku stretol susedov, ktorých tiež zburcovali podozrivé zvuky.

Niektorým sa zazdalo, že medzi chalupami sa mihol tieň bielej kobyly s jazdkyňou.

Hneď im prišla na um Epona a ponáhľali sa k Nertovirovej stajni. Dvere na nej však našli riadne zatvorené a klady neporušené. Trocha ich to upokojilo a vrátili sa do postelí.

Keď ráno Nertovir prišiel nakŕmiť žriebä a našiel stajňu prázdnu, takmer onemel od úžasu.

Veľká diera v stene maštale nasvedčovala, že zviera si cestu k slobode našlo priamo cez ňu.

Nikto už nezapochyboval, že tajomná jazdkyňa, ktorá sa v noci ponevierala po osade, bola Epona. Nertovir obanoval svoju prefíkanosť. Teraz sa bál pomsty bohyne.

123

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

VIĽECEL GAGARIN VIĽECEL GAGARIN NA VEĽKIM KORABE A PAN DŽON KENEDI ZA UCHOM ŠE ŠKRABE. BO MU TO NEIDZE NIJAK POD BAJUZI, ŽE PERŠE DO NEBA VIĽECELI RUSI.

124

B

ola to hádam prvá ľudová pesnička z nášho malého radiečka. Mojej mame ho dala sesternica z Prešova, lebo oni si kúpili väčšie. Radiečko (cca 25x15 cm) vedel pustiť len môj apa, a to v sobotu večer, keď sa vrátil z týždňovky z kameňolomu. Chrčalo jak skapínajúci pes. Len on vedel podržať drôt vyvedený cez kuchynské okno, napojený na dajaké koliesko, a takých 15 – 20 minút, kým to držal, sme mali parádny príjem nejakého šlágru. Ale apa lapal hlavne Slobodnú Európu. Až neskôr som pochopila, že to bolo v čase studenej vojny.

S uchom prilepeným k bakelitovej škatuľke osadenstvu kuchyne – to značí mame, Hanči, mne s dvomi sestrami a jedným bratom (najstarší už bol na stredoškolskom internáte), medzi strašným chrapčaním komentoval, čo začul: „To tak vypatra, že Rus uderí na Američana. Ňe, ňe, to Američan chce uderic na Rusa...

Hančo, upokuj tote dzeci. Teraz idze o važnu vec, Kennedy s Chruščovom jednaju... Temu Džonovi neidze ľen o pšenicu na Ukraine, ale i o tote rakety na Kube, bo oni chcu ovladnuc calý švet. Šak Chruščov tiž ne glupy chlop. Nebuj še, Hančo, un zna, co robi. Zochab to tu

politiku. Ani Kennedy, ani Chruščov topanki na žimu mojim dzecom nekupi. Poc ku stolu, bo toto radio vyrucim na dvur.“ Všetci sme sedeli okolo stola – samozrejme, to len v nedeľu a vo sviatky. Napätie z rádia – neviem prečo –, ale fungovalo.

Apa vtedy robil v Hutnom kombináte, neskôr vo VSŽ, teraz US Steel, a neskôr možno nejaké Čun Či. Po týždňovke priniesol mäso na hovädziu polievku, možno kilo a pol, neviem, no polievka bola dobrá, a mne aj sójovú čokoládu, lebo som bola najmladšia. Ticho sme jedli teplú polievku plnú zeleninky, rezancov a trochu mäska. Veľa z neho nezvýšilo, ale moja mama ho na drevenom denku vedela tak pokrájať, že sa každému ušlo. K tomu popučené zemiačky, vždy so zeleným petržlenom (v zime sme ho mali v pivnici), slivkovým kompótom a kyslou kapustou, ktorú jedol iba môj apa a ja.

V rúre sa dopekal dobručký jablkový koláč s tvarohom navrchu a poliaty maslom. Tak ľúbezne voňal.

Odrazu sa rádio akoby samo zaplo, apa k nemu priskočil, priložil ucho a zakričal: „Hančo, dzeci mojo, vojna nebudze. Kenedy s Chruščovom še dohodli...“

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KNIHY REALITA UTÓPIE VO SVETE PO KOLAPSE

CENA: 9,95 €

AK SA VYMANÍME Z KATASTROF, POSTAVÍME ARCHU NÁDEJE PREDPLATITEĽOM ZASIELAME KNIHU S PODPISOM AUTORA. POŠTOVNÉ ZADARMO. KNIHU SI MÔŽETE OBJEDNAŤ NA WWW.ZEMAVEK.SK/ARCHA ALEBO NA LINKE ZÁKAZNÍCKEHO SERVISU 0915 895 328

ODSOUZENI K MODERNITĚ Jan Keller (2015) 188 strán Kniha esejí v 21 kapitolách dokazuje jednoduché tvrdenie: ani moderná spoločnosť sa nevyhla tomu, o čom boli starí Gréci presvedčení, že je typické pre celé dejiny; nevyhla sa pohybu v kruhu. Pri mnohých problémoch, s ktorými sa moderná spoločnosť od svojich počiatkov potýka, sa menia len vonkajšie kulisy, no ich povaha zostáva stále rovnaká. Rovnaká je aj bezmocnosť, s akou stojíme tvárou v tvár týmto problémom. Prekvapivo nemenné sú cesty ku krutosti ľudských osudov, sociálnej nespravodlivosti, podlosti finančných špekulantov a skorumpovanosti politikov.

Svedectvá o odsúdení na stále rovnaký osud nachádza autor v románoch 19. i v novelách 20. storočia. Nachádza v nich aj dlhý rad prejavov toho, čo sa vydáva za príznaky takzvanej postmodernej spoločnosti. Diagnóza modernity v dielach literárnej klasiky sa prekvapivo zhoduje s omnoho neskoršími, a dokonca súčasnými sociologickými teóriami.

PŘEMŮŽEME AUTISMUS? Anna Strunecká (2016) 260 strán Profesorka Anna Strunecká je autorkou populárno-náučných bestsellerov o zdravej výžive a zdravom spôsobe života. Svojou bádateľskou prácou sa zaradila do medzinárodnej komunity lekárov a vedcov, ktorí skúmajú príčiny autizmu na bunkovej a molekulárnej úrovni. V druhom aktualizovanom vydaní knihy približuje čitateľom nové komplexné prístupy celostnej medicíny, ktoré ukazujú, že autizmus nemusí byť celoživotným hendikepom. Rodičom a všetkým obetavým bytostiam, ktoré sa o deti

s autizmom starajú, kniha priblíži možnosti, ako prispieť k zmierneniu ich problémov. Popri názoroch zahraničných odborníkov sa čitatelia zoznámia aj so skúsenosťami a prístupmi celostných lekárov a terapeutov z ČR. Podnetný zdroj informácií v nej nájdu možno aj študenti medicíny a niektorí lekári.

HESLÁ Jean Baudrillard (2016) 82 strán Autor spôsobom autokomentára vysvetľuje sám seba, resp. základné pojmy, ktoré vo svojich ostatných knihách (Symbolická výmena a smrť, Priezračnosť zla, Simulakrá a simulácie, Amerika, Zabudnúť na Foucaulta...) filozoficky rozpracoval (podobne ako to svojho času urobil Gilles Deleuze vo svojom Abécédaire). Tieto pojmy objasňuje slovníkovým spôsobom: objekt/predmet, hodnota, symbolická výmena, zvádzanie, aleatorika, virtuálnosť, chaos, hranica, dokonalý zločin, osud, myslenie, obscénnosť, transparentnosť zla, dualita. Štruktúra knihy je teda daná slovníkovým, abecedným zoradením jednotlivých hesiel za sebou. Všetky uvedené heslá sa priebežne objavujú v rozmanitých variáciách Baudrillardových textov. Baudrillarda zatiaľ do slovenčiny nepreložili, predkladaná kniha je jeho prvý slovenský preklad.

HLEDÁNÍ MĚSTA BOHŮ I. Ernst Muldašev (2005) 462 strán Slovami autora: „Bol júl 1999. Ľudia hovorili o konci sveta, predpovedanom Nostradamom. Zo všetkých síl som zháňal peniaze na novú expedíciu, tentoraz do Tibetu, s cieľom hľadať mesto bohov. Kailás ma k sebe vábil, akoby hovoril, že mesto bohov je vedľa neho. Ostávalo však niečo nevypovedané, niečo originálne, jednoduché a veľmi múdre.“

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

FILMY

HUDBA UKRAJINA V OHNI Dokument USA, 2016, 102 min Réžia: Igor Lopatonok, Ben Bywater Producenti: Oliver Stone, Igor Lopatonok, Tommy Reid Hrajú: Arina Belanova, Ev-

128

geny Chernov Film pojednáva o udalostiach v Kyjeve na Majdane, ktoré sa odohrávali na prelome rokov 2013 a 2014. Protirečí prevládajúcej verzii, ktorú predkladala a dosiaľ predkladá väčšina západných masmédií svojim konzumentom. Ukazuje, ako mierumilovné demonštrácie postupne prerastali do nepokojov, ktoré nakoniec viedli k násilnej zmene vlády. Oliver Stone v ňom viedol rozhovor s bývalým prezidentom Ukrajiny Viktorom Janukovyčom, aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Film bol predstavený už v lete a označený za najlepší dokument na festivale v Taormine (Taliansko). Je možné pozrieť si ho na YouTube.

SLUČKA Krimi / Sci-fi / Triler Maďarsko, 2016, 91 min Réžia: István Madarász Hrajú: Zsolt Anger Maďarský triler plný časových paradoxov, v ktorom predstava začiatku a konca veľmi rýchlo splynie dohromady. Drogový díler Adam, ktorý sa chce dostať z bludného kruhu, príde počas zdanlivo nesúvisiacej dopravnej nehody o svoju tehotnú priateľku. Čoskoro sa mu však naskytne niekoľko šancí na nápravu všetkých predchádzajúcich chýb, ktoré viedli k jej smrti. Nová príležitosť mu však nezaistí čistý štít, a on je tak nútený čeliť zložitým dôsledkom svojich predchádzajúcich rozhodnutí a popritom sa snaží udržať partnerku nažive.

ULICA CLOVERFIELD 10 Horor / Mysteriózny Sci-fi / Dráma USA, 2016, 105 min Réžia: Dan Trachtenberg Hrajú: John Goodman, Mary Elizabeth Winstead, John Gallagher Jr., Doug­ las M. Griffin, Suzanne Cryer, Bradley Cooper, Frank Mottek Vonku je nebezpečne... a vnútri na nevydržanie. Z nového „rozkošne zvrhlého“ trileru od producenta J. J. Abramsa vás bude mraziť. Mladá žena (Mary Elizabeth Winstead, Smrtonosná pasca: Opäť v akcii) sa po ťažkej dopravnej nehode prebúdza v podzemnom bunkri u Howarda (John Goodman, Argo). Tvrdí, že ju zachránil pred apokalypsou, ktorá medzitým vonku nastala a urobila svet neobývateľným. Jeho správanie je však stále podozrivejšie, a tak jej nezostáva iné, než pokúsiť sa o útek, aby sa dozvedela pravdu.

ZLATO Dráma / Dobrodružný Triler USA, 2016, 121 min Réžia: Stephen Gaghan Hrajú: Matthew McConaughey, Edgar Ramírez, Bryce Dallas Howard, Corey Stoll, Toby Kebbell, Rachael Taylor, Bruce Greenwood, Michael Landes, Timothy Simons, Bill Camp Zlyhávajúci podnikateľ Kenny Wells (Matthew McConaughey) sa v poslednej zúfalej snahe o nájdenie šťastia spojí s neslávne známym geológom Michaelom Acostom (Edgar Ramírez), aby mohli vykonať svoj grandiózny plán: nájsť zlato hlboko v nezmapovanej časti džungle v Indonézii. Príbeh založený na skutočnej udalosti ťažobného škandálu Bre-X Mineral Corporation na začiatku 90. rokov.

DUKE GARWOOD Garden of Ashes Rok vydania: 2017 Žáner: blues rock / experimentálny folk Elegantne uvoľnený a s príjemne zafajčeným hlasom. Anglický multiinštrumentalista Duke Garwood sa po dvoch rokoch od albumu Heavy Love vracia s novým albumom. Za mixážnym pultom a priamo pred mikrofónom stálo duo Smoke Fairies a džezový kvintet Crystal Moth. V jedenástich pesničkách opäť experimentuje so svojím typickým snovým blues, folkom a rockom a prechádza priestrannými krajiny so svojou dunivou poetikou a riffmi v tmavých odtieňoch.

KAROL MIKLOŠ Poisoned EP (Vinyl Edition, Limited) Rok vydania: 2017 Žáner: progresívny rock Viacpesničková kolekcia Karola Mikloša vychádza na 12-palcovom transparentnom zelenom vinyle v limitovanom náklade, ale aj v digitálnej verzii v sieťach Bandcamp, Spotify, Deezer, Apple Music a pod. Šestica skladieb, v ktorých sa Karol vracia k zvuku s minimom elektroniky, hudobne najviac pripomína debutový album The Same Mist Here, ktorý vyšiel pred takmer 20 rokmi. EP obsahuje dva energické single, ktoré avizovali jeho vydanie: strhujúcu otváraciu skladbu Poison s nápaditým animovaným videom od filmára Rada Marčeka a One Life More or Less. Skladba Went All Deep postupne prejde od popovej baladickosti až k vrcholu, ktorý skôr pripomína jam session. Druhú stranu otvára jemne experimentálna a členitá Safe But Insane, ktorá sa textovo najviac dotýka témy krízy stredného veku, rezonujúcej celým EP. K téme úteku od reality sa Karol vracia v Steering the Wheel Away, ktorá miestami pripomína soundtrack k filmu odohrávajúceho

sa v nevadskej púšti. Záverečný klavírny song Malady s podmanivými vokálmi znie ako hymnus na večný smútok a pootvára dvere k tomu, kam by sa Karol mohol hudobne uberať do budúcnosti.

BING & RUTH No Home of the Mind (Bertus) Rok vydania: 2017 Žáner: minimalizmus / ambient Americký ansámbel, ktorý sa zaoberá ambientom a minimalistickou hudbou, dal dohromady pianista David Moore. V roku 2010, keď vyšiel debut City Lake, mal až jedenásť členov. Tohtoročnú novinku má na svedomí iba päť muzikantov. Desať skladieb bolo napísaných a nahraných na sedemnástich rôznych klavíroch po celom svete. Ostatní hudobníci hrajú dôležitú úlohu pri formovaní nálady a atmosféry jednotlivých skladieb – klarinetista Jeremy Viner, basisti Jeff Ratner a Greg Chudzik a delay/echo Mike Effenberger.

EMEL Ensen (Mystic Production) Rok vydania: 2017 Žáner: world music / indie pop Najnovší album tuniskej speváčky momentálne žijúcej v New Yorku je naspievaný v siedmich krajinách sveta vrátane Islandu, Švédska, Francúzska a USA. Producentom albumu bol niekdajší spolupracovník Björk Valgeir Sigurðsson a francúzsko-tuniský muzikant Amine Methani. Vytvorila vlastný jedinečný štýl – kombinuje organické a elektronické zvuky ako spojenie tuniských rytmov a elektronických bítov. Pridali sa analógové klávesnice, mixy, efekty a skreslenia spolu s tradičnými tuniskými nástrojmi (trojstrunová basová lutna guembri, tuniská flauta zukra, rámový bubon bendir). Výsledkom je originálny experiment, aký sa len tak nepočuje.

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HRY 911 OPERATOR: V KOŽI DISPEČERA ZÁCHRANNEJ SLUŽBY Hneď na úvod si treba ozrejmiť: 911 síce evokuje dátum pádu Dvojičiek 11. 9., v tomto prípade však ide o číslo integrovanej záchrannej

130

služby, platné na území Severnej Ameriky (podobne ako 112 na území Európy). A hra 911 Operator od štúdia PlayWay je pomerne realistickou simuláciou, v ktorej sa hráč ocitne v úlohe dispečera takejto služby.

Užívateľské rozhranie je jednoduché. Na obrazovke pred vami sa nachádza mapa mesta, kde postupne pribúdajú ikony symbolizujúce jednotlivé udalosti – od mačky na strome či uviaznutia vo výťahu cez zlomenú nohu, začínajúci pôrod, domáce násilie, napadnutie policajta až po požiar, teroristický útok alebo prírodnú katastrofu. Spočiatku sa objavujú skôr tie nenáročné, menej závažné hrozby, časom sa ich závažnosť i frekvencia výskytu stupňuje.

Zároveň ku každej udalosti zazvoní telefón a vy sa máte možnosť „porozprávať“ s účastníkom udalosti. V praxi to vyzerá tak, že sa vám zobrazujú jeho sentencie, a zároveň možnosti, ako na ne môžete reagovať. Napríklad spýtať sa na podrobnosti udalosti, dať rady, ako poskytnúť prvú pomoc, oznámiť, že na miesto posielate zásahové vozidlo, alebo, naopak, že toto nie je udalosť vyžadujúca urgentnú pomoc. Tvorcovia hry uvádzajú, že tieto dialógy vychádzajú zo záznamov reálnej záchrannej služby, a sú teda realistické. Ako

pridanú hodnotu spomínajú, že vďaka nim si hráč môže osvojiť zásady prvej pomoci, čo sa mu môže zísť aj v reálnom živote.

V meste máte rozmiestnené policajné autá, sanitky a hasičské vozidlá. Potrebujete zvažovať priority a v reálnom čase rozhodovať, kam ktoré vozidlo pošlete a v akom poradí.

Ak ide o život, ráta sa každá minúta. Iné udalosti zase počkajú, nevadí, ak pomoc príde neskôr. Niektoré situácie vyžadujú, aby ste tam poslali kombinovanú pomoc, napríklad policajné auto aj sanitku.

Dôležitým údajom je vaša reputácia, ktorá stúpa zakaždým, keď sa vám podarí úspešne poskytnúť pomoc alebo vyriešiť krízovú situácia. Naopak klesá, ak niekto zomrie, zločinec utečie alebo sa stane iné nešťastie, pretože pomoc prišla neskoro. Ďalšou podstatnou veličinou sú peniaze, ktoré na vašom účte pribúdajú ako odmena za zásluhy, napríklad ak zachránite život alebo zabránite katastrofe.

Za peniaze si v manažérskom mode môžete najímať ďalších policajtov, hasičov a zdravotníkov. Je rozdiel, či v policajnom vozidle sedí len jeden strážca zákona, alebo sú tam dvaja. Zadeľovanie najatých ľudí do posádok jednotlivých vozidiel je takisto vo vašej kompetencii. Môžete si kupovať aj ďalšie autá či iné vozidlá, ako je policajná motorka či zdravotnícky vrtuľník (rýchlejšie sa dostanú na miesto incidentu).

Aby všetko pôsobilo čo najrealistickejšie, v hre sa používajú mapy skutočných miest.

Vďaka začleneniu bezplatnej internetovej služby OpenStreetMaps sú k dispozícii mapy viac ako 8000 miest z celého sveta.

PlayWay je malé poľské štúdio, ktoré nemá veľký rozpočet. Na portáli kickstarter.com sa pokúša vyzbierať peniaze na ďalší vývoj hry. V prípade úspechu sľubuje rôzne rozšírenia, vrátane virtuálnej reality, aby mal hráč pocit, že sa nachádza na skutočnom dispečingu.

Marián Benka

BRECHT VANDENBROUCKE

Belgický ilustrátor tvoriaci obrazy kritizujúce dobu a zvrátenosť dnešnej spoločnosti.

Viac informácií nájdete na http://brechtvandenbroucke.blogspot.com

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

ROSWELL 1947 MÁME MNOŽSTVO ÚDAJOV, O HODNOVERNOSTI KTORÝCH NIET POCHÝB. SVEDČIA O EXISTENCII AKÝCHSI SÍL, NEJAKÝCH ROZUMNÝCH BYTOSTÍ, KTORÉ ZASAHUJÚ DO NÁŠHO ĽUDSKÉHO ŽIVOTA. KONSTANTIN CIOLKOVSKIJ, ZAKLADATEĽ KOZMONAUTIKY

136

MÔŽEM VÁM POVEDAŤ, ŽE VÝVOJ SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI A CELÝ JEJ VÝVOJOVÝ PROCES JE VO SVOJOM UTVÁRANÍ A VÝVOJI OVLÁDANÝ A HNANÝ DOPREDU MIMOZEMSKÝMI BYTOSŤAMI...

NIEKTORÍ ĽUDIA, KTORÝCH VIDÍTE KRÁČAŤ PO ULICIACH, NIE SÚ SKUTOČNÝMI ĽUĎMI. POKIAĽ MÁTE TÚ SCHOPNOSŤ, POZRITE SA NA TENTO SVET A UVIDÍTE, ŽE JE TU MNOHO MIMOZEMSKÝCH BYTOSTÍ.

LI HONGZHI, ZAKLADATEĽ HNUTIA FALUN GONG

Ku

kontaktom rôznych bohov, démonov či nebeských učiteľov s pozemšťanmi dochádzalo od úsvitu dejín, veď všetky sväté knihy nám o tom prinášajú správy a takmer dennodenne sa objavujú nové informácie a videá o neznámych lietajúcich objektoch. Počas druhej svetovej vojny ich pozorovali Rusi, Nemci aj Američania a obávali sa, že ide o novú zbraň nepriateľa. Napr. išlo o tzv. foo fighters, svetelné gule, ktoré sa vyskytovali v okolí vzdušných bojov

a dokázali vyraďovať z činnosti elektronické systémy. Objavovali sa aj v oblastiach, kde Američania vyrábali atómovú bombu, aj predtým pri skúškach nacistickej rakety V2. Ufo v tvare gule tu niekoľkokrát obletelo raketu, všetko bolo zaznamenané aj na film.

Roswell na juhovýchode Nového Mexika je miesto, kde v roku 1947 havaroval lietajúci tanier označovaný dnes ako ufo. Vyše sto kilometrov od Roswellu – v Alamogorde, 16. júna 1945 odskúšali prvú atómovú bombu a pracoval

137

Historická fotografia z miesta havárie

tu aj známy esesák a vedec Wernher von Braun. Dňa 14. júna 1947 sa William Brazel, správca farmy pri Roswelle, vydal do mesta, aby poistil hospodárske zvieratá. Obával sa tornáda, ktoré tu narobilo minulý rok značné škody. Po ceste uprostred pustatiny, kadiaľ prechádzal, však narazil na trosky niečoho, čo nevedel identifikovať. Nachádzali sa na priestranstve dlhom asi kilometer. Strieborné úlomky boli zo zvláštneho ľahkého a extrémne ohybného materiálu, ktorý sa po skrčení ihneď narovnal, a to bez najmenšej stopy po poškodení. Materiál odolával aj ohňu a nožu.

O tri týždne neskôr o tom povedal svojmu známemu šerifovi Georgeovi Wilcoxovi. Šerif informoval spravodajského dôstojníka Jesseho A. Marcela, ktorého po prieskume trosiek poslal plukovník základne 509. bombardovacej letky William B. Schmitt na miesto havárie a informoval tlač, že v blízkosti základne stroskotalo pred niekoľkými dňami ufo. Okamžite tam dorazili najvyšší predstavitelia armády, obkľúčili miesto vojskom a všetok materiál zabavili. Nájdené trosky pozostávali z tenkých

strieborných fólií a ľahkých tyčiek popísaných rôznymi neznámymi znakmi podobnými hieroglyfom. Spomína sa aj hliníkom potiahnutý papier a guma.

Správa sa vysielala rozhlasom a do Roswellu volali redaktori z celého sveta. Štvrtého júla 1947 severozápadne od Roswellu spozorovali na radarovej stanici neznámy približujúci sa objekt, ktorý náhle zmizol z obrazoviek. Ráno ho našli havarovaný. Ôsmeho júla 1947 priniesla tlač správu o náleze lietajúceho taniera.

Roswell Daily Record na úvodnej strane zaujal titulkom Roswellské vojenské letectvo sa zmocnilo lietajúceho taniera na ranči v roswellskom regióne. Na druhý deň už titulky novín hlásali: Generál Ramey tvrdí, že lietajúci disk je meteorologický balón. Novomexický lietajúci tanier sa náhle premenil na balón. Každý, kto pracuje v letectve, pritom rozozná balón od čohokoľvek iného.

Podľa Michaela Hesemanna a knihy UFO: Dôkazy bolo v záležitosti Roswell 92 svedkov, z toho 35 očitých, ktorí poskytli interview Williamovi Moorovi a atómovému fyzikovi

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

138

Historická fotografia pitvy mimozemštana

Stantonovi Friedmanovi, známemu z rôznych dokumentov o ufo. Hlavnými svedkami boli spravodajský dôstojník major Jesse A. Marcel, generál Roger M. Ramey, rančer William Brazel a jeho syn Bill, pisárka Bessie Brazelová, lekár J. A. Marcel a letecký inžinier Grady L. Barnett. Hľadanie trosiek bolo veľmi intenzívne a po dvoch dňoch sa našla hlavná časť stroja, ktorá sa najviac podobala tomu, čo bolo známe ako lietajúci tanier či ufo. Našli sa aj telá malých bytostí vysokých 1,20 m (iné údaje hovoria o 1,40 – 1,60 m), vážiacich 30 kg. Išlo o päť humanoidov, z toho jeden ešte žil.

Armáda potom všetky nálezy odviezla a uložila vo Wright Field v Daytone. Armádny hovorca poručík Walter Haut informoval verejnosť o náleze zrúteného lietajúceho taniera. Deviateho júla 1947 však armáda na tlačovej konferencii zmenila svoje doterajšie tvrdenie s tým, že ide len o meteorologický balón. Na konferencii potom meteorológ Irwin Newton túto novú verziu dosvedčil a prekvapený major Marcel nenachádzal slov. Generál Ramey ukázal novinárom ako dôkaz útržky akýchsi trosiek.

Podľa časopisu Fakta X 3/98 generál Clements McMullen kontaktoval plukovníka Thomasa J. Dubosa, náčelníka štábu vo Fort Worthe, nariadil mu vymyslieť si novú historku a prenechať celú túto záležitosť generálovi Rameymu, veliteľovi základne. V knihe UFO, edícia záhad od Janet P. Cave a Laury Foreman sa spomína fakt, že letectvo na prvej tlačovej konferencii povolilo fotografom niekoľko snímok trosiek.

Fotografi sa však ponosovali, že ich k úlomkom nepustili dostatočne blízko. Na druhej konferencii reportéri tvrdili, že úlomky boli zamenené.

K havárii sa viaže aj amatérsky čiernobiely film UFO Secret: The Roswell crash zachytávajúci údajnú pitvu jedného z mimozemšťanov, ktorý sa dostal na verejnosť v 90. rokoch. Dnes ho môžeme vidieť na YouTube.

Natočili aj film Pitva mimozemšťana: Pravdivý príbeh a iné dokumenty. V UFOmagazíne sa písalo, že testy potvrdili dobový filmový materiál, rovnako sedeli aj typy lekárskych prístrojov. Zistili sa aj niektoré špecifické znaky, ktoré sa v tej dobe ešte nedali sfalšovať.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Dňa 28. augusta 1995 videlo tento film v americkej televízii 10 miliónov divákov pod názvom: Pitva mimozemšťana – fakty alebo fikcia.

Okrem pitvy obsahoval film aj zábery trosiek havarovaného lietajúceho taniera. The Guardian priniesol o filme dvojstranu. Išlo o prvý pokus pripraviť verejnosť na existenciu mimozemšťanov, resp. inej humanoidnej formy života? Odkiaľ sa však snímka zobrala?

Podľa Faktov X č. 4/1998 získal film producent Ray Santilli za stotisíc libier. Išlo o kópiu dokumentu, ktorú urobil neznámy kameraman.

Na jeho označenie sa používa pseudonym Jack Barnet. Nejasné je potvrdenie pravosti filmu firmou Kodak. Firma mala podľa riaditeľa British UFO Research Associaton Philipa Mantla potvrdiť, že ide o 50-ročný film. Podľa Boba Shella, vydavateľa magazínu Shutterbug a konzultanta FBI, film pochádza spred roka 1956.

Shell určil aj typ filmu – Super XX – Panchromatic. O jeho pravosti sa však stále pochybuje, napr. prečo nejde o farebný záznam a prečo je bez zvuku. A navyše v zlej kvalite. Pri reálnej pitve sa vedú hlbšie rezy a koža inak reaguje (aj keď sa myslí ľudská). Petr Vokáč v magazíne Fantastická Fakta 4/97 spomína niekoľko nezrovnalostí, ktoré filmu nepridávajú hodnovernosť. Napr. stôl, na ktorom prebiehala pitva, nemá odtokové drenáže, nástenné hodiny ukazujú najprv novší čas a až potom starší. Osoby, ktoré vykonávajú pitvu, ignorujú nebezpečenstvo nákazy neznámymi vírusmi a dýchajú vzduch v miestnosti, kde pitvú. Bytosť má šesť prstov a nie štyri, ako sa spomína v iných ver­ ziách z Roswellu. Aj nástenný telefón v zábere sa začal používať až koncom 60. rokov.

Friedman sa stretol aj s Glennom Dennisom, pracovníkom Ballardovho pohrebného ústavu, ktorý poskytoval pohrebné služby pre vojenskú základňu. Podľa Dennisa si základňa objednala dobre tesniace detské rakvy. Zdravotná sestra, ktorá bytosti videla (a neskôr zmizla bez stopy), ich Dennisovi opisovala ako hnedošedé so štrbinami pre nos a ústa, hlavami bez vlasov a štyrmi prstami bez palca. Aj dcéra miestneho požiarnika nakreslila akúsi malú bytosť so štyrmi prstami. Entity mali v porovnaní s telom nápadne veľké hlavy s veľkými očami bez

mihalníc. Nos a ústa boli malé, telo a hlava bez ochlpenia, koža šedá, s výrazným bruchom.

V roku 1984 dostal producent Jaime Shandera od neznámej osoby film týkajúci sa skupiny Majestic 12. Obsahoval fotografie prísne tajných dokumentov pre prezidenta Eisenhovera, podpísaných predchádzajúcim prezidentom USA Trumanom. Keď sa Harry Truman dozvedel o Roswelli, poveril ministra obrany Jamesa Forrestala zostavením zvláštnej komisie. Tento program je známy ako Majestic 12. Bolo doň zainteresovaných 12 vplyvných vedcov a osobností, medzi nimi riaditelia CIA, generáli, vedci, minister obrany a jeden astronóm špecializujúci sa na články spochybňujúce tému ufo – Donald Menzel. Menzel 30 rokov spolupracoval s Agentúrou pre národnú bezpečnosť.

Na tretej strane dokumentu bol nález havarovaného objektu a tiel. Na poslednej strane Truman nariaďuje pokračovať v operácii Majestic 12 a vyvarovať sa panike za každú cenu.

V 90. rokoch vyšla armáda s ďalšou verziou tejto udalosti. Malo ísť o balón Mogul určený na špehovanie sovietskych nukleárnych skúšok.

S touto verziou vyšla armáda až potom, ako chcel v roku 1994 novomexický kongresman Steven Schiff urobiť kontrolu dokumentácie okolo Roswellu. Správa Generálnej pátracej kancelárie (GAO) odhalila zničenie mnohých dokumentov.

Vladimír Liška v knihe Tajné dejiny budúcnosti uvádza, že nemuselo ísť nutne o mimozemšťanov. Naše jadrové výbuchy otriasajú podzemím, a ohrozujú tak ostatné civilizácie. Bytosti môžu patriť k neznámej pozemskej civilizácii – a ak je to tak, Američania mali skutočne dôvod túto vec tajiť.

Poznanie, že na tejto planéte nie sme sami a máme tu vysoko vyspelého konkurenta, by otriaslo doktrínou, že sme pánmi tvorstva.

Kryptomocenské elity mohli pochopiť, že také poznanie by ohrozilo aj ich výsadné postavenie. Aj snaha o zákaz podzemných jadrových skúšok mohla vzniknúť na nátlak týchto cudzincov, ktorí sa stiahli do úzadia a príležitostne dajú o sebe vedieť objavením sa na oblohe alebo únosom ľudí či zvierat so skrytým súhlasom bezmocných vlád...

139

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

DUŠAN FISCHER SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

D

140

ušan Fischer sa narodil v roku 1987 v Skalici. Po absolvovaní strednej školy nastúpil na Fakultu ekonomických a sociálnych vied UK na odbor európske štúdiá, ktorý ukončil roku 2011. Počas magisterských štúdií bol zároveň predsedom European Youth Association a začal pôsobiť aj v Centre pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) – slovenskom think-tanku, ktorý patrí k najagilnejším zástancom amerického imperializmu a vojenských aktivít Severoatlantickej aliancie. CENAA vznikla v roku 2003 a jej prvým riaditeľom sa stal Branislav Orava – zakladateľ mládežníckej organizácie SDKÚ Nová generácia, neskôr poslanec za SDKÚ, ktorá ho v roku 2002 neúspešne navrhovala na riaditeľa SIS. Po Oravovi bol dlhoročným riaditeľom Róbert Ondrejcsák.

Fischer pokračoval v ďalšom štúdiu na Heidelberskej univerzite. V roku 2013 absolvoval niekoľkomesačné školenie v nemeckom Garmisch-Partenkirchene v Centre Georgea C. Marshalla – čo je vzdelávací inštitút amerického a nemeckého ministerstva obrany, pri ktorého zrode stál vtedajší minister obrany Donald Rumsfeld, jeho námestník Paul Wolfowitz a predseda Spojeneckého zboru náčelníkov generálnych štábov (vrchný veliteľ armády USA) Colin Powell.

Z CENAA prestupuje Fischer v marci 2014 do ďalšieho think-tanku, do Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorej riaditeľom je Alexander Duleba. Rok nato ho SFPA

vysiela na niekoľkomesačný pobyt na Veliteľstvo spojeneckých síl NATO pre transformáciu v Norfolku vo Virgínii, kde pôsobí ako analytik.

Po návrate na Slovensko sa ďalej venuje analýzam v think-tanku SFPA. Do oblasti jeho zamerania patrí najmä politika USA – zahraničná aj vnútorná. A bezpečnostná politika, s ktorou súvisia aj konflikty na Ukrajine a v Sýrii. Vďaka tomuto zameraniu sa pomerne často objavuje aj v médiách – napríklad pre .týždeň prognózuje prezidentovanie Donalda Trumpa, čitateľov Denníka N presviedča, ako my Európania nesieme vinu za to, že USA začínajú spochybňovať NATO, čitateľov TASR zase ako musíme vynakladať viac financií na zbrojenie, pre RTVS hodnotí zostrelenie ruskej stíhačky v sýrsko-tureckom pohraničí ako provokáciu Ruska. A pred prezidentskými voľbami v USA sme ho mohli vidieť aj v sérii videodiskusií verejnoprávnej TASR, kde vo dvojici so „šampiónom slobody“ Pavlom Demešom čoby moderátorom analyzovali predvolebné debaty Clintonovej a Trumpa.

Fischer sa aktívne podieľa aj na organizácii rôznych konferencií, ktoré sa konajú pod záštitou euroatlantických think-tankov (Slovenské bezpečnostné fórum), prípadne podpíše výzvu politikom, v ktorej sa diskusia o členstve SR v NATO a EÚ dáva na roveň pomoci extrémistom (Výzva k politickej zodpovednosti, júl 2016), či prednáša o vyššie zmienených témach na univerzitách, kde besedy organizujú opäť mimovládne inštitúcie, ako napríklad Centrum pre otvorenú politiku. Alebo píše štúdie do zahraničných publikácií o ruskej propagande na Slovensku.

Foto: Centrum pre otvorenú politiku, www.cop.sk

„Novinári Zem&Vek často cestujú do Ruska na mediálnu inštruktáž.“

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Henrieta Dogrukol Turecko

POLITICKÉ ZEMETRASENIA

Je

142

známe, že v Turecku sú seizmicky aktívne oblasti ako úžiny medzi Bosporom a Dardanelami, tiahnuce sa potom smerom na juh popri pobreží Egejského mora. Zemetrasenia menšieho a stredného stupňa sa tu objavujú s určitou pravidelnosťou. Naposledy 6. februára s intenzitou 5,3 stupňa Richterovej stupnice vo vyššie položených dedinách pri meste Çanakkale.

Dokonca ani tým politickým zemetraseniam, ako miestni novinári sarkasticky označujú Erdoganovu éru, sa Turecko nevyhlo a do dnešného dňa sa pomaly, ale isto bezmocne prizerá rozkladu vlastnej štátnosti v mene „vyšších záujmov”.

Stručne si pripomeňme volebné roky, ktoré legálne, krok za krokom prepisovali dejiny tak, aby dnešné Turecko bolo pripravené na zvrhnutie svojej zvrchovanosti a rozpad centrálneho zriadenia. Odtiaľ je už len krok k tomu, aby krajina prijala federálny systém, ktorý budú ovládať globálne mocnosti na diaľku.

V roku 2002 bolo prvé veľké „zemetrasenie“ so stupňom 34 volebnej úspešnosti (34 % hlasov pre Erdogana). Najprv sa prepadli médiá, nevediac, ktorý proamerický bos im príde šéfovať.

Televízne stanice, rozhlas a noviny zavreli dvere pred 3000 novinármi, spisovateľmi a akademikmi, ktorých poslali „Allah Kerim” (Alah sa o teba postará).

Druhé zemetrasenie bolo v roku 2007 – stupeň 46. Pod jeho ruinami bolo najviac zavalené školstvo, ktoré zaznamenalo 350 000 obetí z radov učiteľov, a rovnaký osud postihol aj študentov, ktorých ilúzie o prosperujúcej budúcnosti sa rozpadli ako domček z karát.

Tretie zemetrasenie bolo v roku 2010. To sa už stal asi zázrak a stupnica ukazovala rekord-

ných 57,8 %. Armáda mala svoje prvé obete: operácia Ergenekon už pokračovala v plnom prúde, na rad prišla jej druhá vlna – Balyoz.

Obe tieto dlho pripravované a umelo vykonštruované operácie poslali stovky vojenských hodnostárov za mreže.

O rok nato bolo ďalšie zemetrasenie. V roku 2011 stupnica ukazovala 49,8. Slovo nádej už nikto radšej ani nespomínal.

Teraz sa chystá ďalší otras, ktorý nedá spávať mnohým. Na rade je referendum! Šestnásteho apríla rozhodne o tom, či prezidentský systém zmení osud celej krajiny. Ak dopadne úspešne, už skutočne nepomôže ani svätá púť do káby. Oficiálny projekt The New Middle East môže napredovať plnou parou.

Turecko už totiž nebude prekážkou, aby sa konečne prekreslila mapa súčasného rozdrobeného Blízkeho východu na britsko-americko-izraelskú ropnú automapu. Súčasťou tohto procesu je rozpad Turecka ako republiky a vytvorenie tureckej federácie. To bude v praxi znamenať, že každý jej štát bude samostatne fungovať ako kalifát jednej zo zahraničných (amerických) bánk a centrálna kontrola v Ankare automaticky zanikne.

Oficiálna propaganda však zdôrazňuje len kozmetické úpravy. Parlament sa rozšíri z doterajších 550 kresiel na 600. Poslanecký vek sa, naopak, zníži z 25 na 18. V praxi to pre poslancov znamená vyhnutie sa povinnej vojenskej službe alebo absenciu vysokoškolského vzdelania, čo veľmi okato nahráva absolventom imámskych škôl. Prezidentské a parlamentné voľby sa budú konať spolu raz za 5 rokov. Prezidentský kandidát môže vykonávať úrad prezidenta maximálne dve volebné obdobia. A tak ďalej.

Ale bude to vraj turecká verzia prezidentského systému! Týmto sloganom sa Erdogan rád oháňa, no nikto nevie, v čom by sa mal ten turecký systém líšiť od jeho americkej či francúzskej verzie. Bude to bezpochyby islamom pritvrdená diktátorská forma riadenia a – objektívne povedané – Erdogan bude mať neobmedzené pole pôsobnosti. To je už vopred pripravovaná tragédia, no ešte väčšie obavy sú z jeho nástupcu. Nikto nevie, aký psychopat môže prísť po ňom. Žeby jeho syn Bilal Erdogan?

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Radovan Hynek

MÝTOMÁNIA SLEDOSLAVA V PRIAMOM PRENOSE

V

stredu 1. 3. 2017 som sa v Trnave zúčastnil besedy blogera a „lovca extrémistov“ Jána Levoslava Benčíka, prezývaného pre svoje aktivity aj Sledoslav. Moderátorom besedy bol ďalší bloger Samuel Marec. Možno sa pýtate, čo to zvláštne slovíčko v nadpise znamená. Mýtománia je chorobná tendencia klamať a preháňať. Prečo som to napísal? Lebo pán Benčík sa počas besedy dopustil hneď niekoľkých klamstiev. Ale pekne po poriadku.

Prvá otázka z publika sa týkala podpory tragikomickej figúrky, ktorú naše médiá označujú za umelca – Ľuboša Lorenza. Jeho umenie spočíva len vo vandalizme. Napríklad polial farbou bustu Vasila Biľaka a v tričku, na ktorom bol vyobrazený slovenský štátny znak v kosoštvorci, čím hanobil štátny symbol, polial farbou pamätnú tabuľu Jozefa Tisa. Tieto akty vandalizmu pán Benčík schvaľoval! Mladík v publiku sa spýtal, prečo pán Benčík podporil na sociálnej sieti Lorenzov status, ktorým verejne popieral zločiny Banderu. Takú absurdnú odpoveď snáď nikto v publiku nečakal – vraj to bol náhodný lajk priateľovi!

V odpovedi na ďalšiu otázku ospravedlnil udávanie (aj keď nepriame) verejnými statusmi na sociálnej sieti o dotknutých osobách. Takže podľa neho je v poriadku, ak vyzve školu, aby vyhodila študenta pre jeho názory.

Potom som zopár otázok položil ja. Spýtal som sa, či si diskusiu predstavuje ako rozhovor dvoch ľudí s rovnakým názorom na pódiu, teda bez oponentov, a to nielen v ten večer.

Nato začal hrať svoj part Marec, ktorý sa všetkých snažil presvedčiť, že v ten večer vlastne nie je o čom diskutovať. Keď som ho upozornil, že som sa nepýtal len na túto besedu, len sa ironicky, až arogantne zasmial. Benčíkova odpoveď znela, že nie je povinný chodiť na diskusie, ak oponent rozmýšľa inak.

V druhej mojej otázke som odhalil ďalšie Benčíkovo klamstvo. Počas besedy povedal, že

neodmietol žiadnu diskusiu. Toto je vyslovená lož. Do diskusie ho totiž pozval šéfredaktor časopisu Zem&Vek Tibor Eliot Rostas – pozvanie odmietol. Úbohá bola odpoveď Bielej vrany, že nemohol prijať Rostasovo pozvanie, lebo žiadne nebolo. Úbohá bola nielen Benčíkova, ale aj snaha časti publika dehonestovať Tibora Rostasa a zosmiešniť moju osobu. Pri tejto otázke kľučkoval ako len mohol, ale jednoznačne odpovedať nedokázal.

Takisto nedokázal odpovedať na otázku, prečo nechce dať Rostasovi súhlas, aby zverejnil záznam ich telefonického rozhovoru. Ten totiž nebol o súkromí, ale o veciach verejných.

Táto debata bola určite zaujímavá. Čoho sa pán Benčík obáva? Že by vyplávali na povrch jeho ďalšie klamstvá? Alebo sa bojí, že by zosmiešnil sám seba?

Mladý človek z publika sa Benčíka spýtal, aká je jeho definícia extrémizmu či fašizmu, pretože dostal ocenenie Biela vrana práve ako lovca fašistov a extrémistov. Odpoveď bola viac ako zaujímavá. Najprv sa pán Benčík spýtal, aký je súvis medzi Bielou vranou a fašizmom. Z jeho odpovede potom vyplynulo, že fašista je každý človek, ktorý miluje svoju vlasť, má obavy o jej budúcnosť a myslí si, že jej dokáže pomôcť.

Ak to poviem nadnesene, podľa jeho definície by boli fašistami dokonca ruskí vojaci počas druhej svetovej vojny, ktorí bojovali proti nacistom. Šokom pre mňa bolo, keď na poznámku z publika, že podľa tej definície je fašistom napríklad aj poslanec Milan Krajniak, reagovali Marec aj Benčík súhlasne.

Prekvapilo ma, že do diskusie sa nezapojil nikto z tábora priaznivcov pána Benčíka. V Trnave utrpel porážku najmä preto, lebo ľudia odhalili jeho lži v plnej nahote. Aspoň sčasti mu však slúži ku cti, že dal priestor na otázky z publika napriek tomu, že vedel, že má v publiku dosť oponentov. Kiežby našiel odvahu pozvať si oponenta aj na pódium!

143

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 4/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 31. 3. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Karolína Kašpaříková

144

Autori fotografií a ilustrácií: strana 2, 4, 6, 21, 22, 36 – 37, 72 – 73, 75, 76, 79, 80, 121: Matúš Plecho strana 12, 13: TASR strana 13: MO SR strana 27: Artur Bekmatov strana 35: www.facebook.com strana 53: Branislav Ondruš strana 61: Jan Keller strana 19, 64 – 71: SITA/AP strana 83: www.youtube.com strana 131 – 135: Brecht Vandenbroucke strana 140: Centrum pre otvorenú politiku, www.cop.sk ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

BESEDY S ČITATEĽMI PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € Máj – december: 22,40 € Január – jún: 16,80 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Májové číslo si môžete objednávať do 20. apríla 2017 na www.zemavek.sk.

Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 5. 5. 2017

Milí čitatelia, zo skromného zvyšku, ktorý nám v redakcii ostáva, robíme všetko pre to, aby sme sa s vami mohli stretávať a šíriť nádej v celej našej zemi. V rokoch 2014 až 2017 sme uskutočnili množstvo besied po celom Slovensku a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej. Hoci nás to stojí nemálo energie, toto úsilie vnímame ako zasievanie úrody, po ktorej príde žatva.

Tlmače

Tlmače

8. 4. 2017 o 17.00 hod.

Kultúrne stredisko Námestie odborárov 48/5 935 21 Tlmače-Lipník

8. 4. 2017 o 21.00 hod. Čajovňa ČAROVŇA Námestie odborárov 337 935 21 Tlmače-Lipník

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Košice – EZOfest Hotelová akadémia Južná trieda 10 040 01 Košice

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

21. 4. 2017 o 15.30 hod (Zelený salónik) Marián Benka – Muži a ženy zo šamanského pohľadu

Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

APRÍL 2017

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

21. 4. 2017 o 17.00 hod (Zelený salónik) So šéfredaktorom Tiborom Eliotom Rostasom a redaktormi časopisu Zem&Vek na naliehavé témy súčasnosti.

KLUB ZEM&VEK

VŠETCI VŠETCIDRŽITELIA DRŽITELIAKLUBOVÝCH KLUBOVÝCHKARIET KARIETZEM&VEK ZEM&VEK2017 2017SISIMÔŽU MÔŽUUPLATŇOVAŤ UPLATŇOVAŤ SVOJE SVOJEVÝHODY VÝHODYPREDPLATITEĽOV PREDPLATITEĽOVPRI PRINÁKUPE NÁKUPEV ROZŠIRUJÚCEJ V ROZŠIRUJÚCEJSA SAKLUBOVEJ KLUBOVEJ PONUKE. PONUKE.DO DOKLUBU KLUBUZEM&VEK ZEM&VEKPOZÝVAME POZÝVAMEAJ AJĎALŠÍCH ĎALŠÍCHDOMÁCICH DOMÁCICHVÝROBCOV, VÝROBCOV, PREDAJCOV, PREDAJCOV,CHOVATEĽOV, CHOVATEĽOV,POĽNOHOSPODÁROV, POĽNOHOSPODÁROV,UMELCOV, UMELCOV,REMESELNÍKOV REMESELNÍKOV A MNOHÝCH A MNOHÝCHINÝCH, INÝCH,KTORÍ KTORÍSÚ SÚOCHOTNÍ OCHOTNÍPRISPIEŤ PRISPIEŤ KU KUKLUBOVÝM KLUBOVÝMVÝHODÁM VÝHODÁMA ZVIDITEĽNIŤ A ZVIDITEĽNIŤSA. SA.

EZOFIT – REGENERAČNÉ CENTRUM

-50 %

Konzultácia s Ing. Petrom Tóthom – majiteľom Regeneračného centra EZOfit: – stravovacie odporúčania podľa zdravotného stavu a konštitúcie – analýza duchovnej príčiny choroby – odporúčania zľava 50 % z cenníkovej ceny 24 eur/hod Ing. Peter Tóth – 0905 564 392, Komenského 3, Košice, mobil: +421 918 477 528, 055/633 2000 www.EZOfit.sk, info@ezofit.sk

OLEJ OLEJHONT HONT

-10 -10 % %

BIOPOTRAVINYRAJ

-5 %

Zdravé potraviny, RAW, doplnky výživy, prírodná kozmetika a drogéria, knihy, liečebné pomôcky a prístroje aj do domácnosti, ezoterika a všetko, čo so zdravím súvisí.

5 % zľava na nákup v kamennom obchode pri platbe v hotovosti BIOpotravinyRAJ, Komenského 3, Košice, mobil: +421 918 477 528, 055/633 2000 obchod@biopotravinyraj.sk, www.BIOpotravinyRAJ.sk

-28 %

Kávu značky Soadi vozíme priamo zo Sicílie bez prekladania či skladovania, a tak je na stoloch zákazníkov vždy čerstvá.

28 % zľava na kávu – klasické espresso Polus City Center – na prízemí oproti pokladniam potravín Carrefour, Vajnorská 100, Bratislava www.facebook.com/SoadiCaffe

-10 %

PREDNÁŠKA PREDNÁŠKADAVID DAVIDICKE ICKE

KAVIAREŇ SOADI CAFFE

Fenomenálny Fenomenálnyrečník rečníka autor a autorsvetoznámych svetoznámychbestsellerov bestsellerovvystúpi vystúpi27.27.októbra októbra2017 2017v HANT v HANTAréne Aréne (Športová (Športováhala halaPasienky).

Pasienky).

10 % 10 %zľava zľavananalístky lístkyv v sieti sieti TicketPortal TicketPortal Akciu Akciuorganizuje organizujeagentúra agentúraKVAS, KVAS,s. r. o., s. r. o.,Koválovec Koválovec Vstupenku Vstupenkunanapodujatie podujatiesisimôžete môžetezakúpiť zakúpiťtu:tu:www.ticketportal.sk www.ticketportal.sk Kód Kódnanazľavu zľavuzasielame zasielamenanavyžiadanie. vyžiadaniemobil: (mobil:+421 +421915 915895 895328, 328,zemavek@zemavek.sk zemavek@zemavek.sk)

JADEZIT – ZITA SMÍTKOVÁ

Chov Chova a spracovanie spracovanie kvalitnej, kvalitnej,chutnej chutneja a zdravotne zdravotne vyhovujúcej vyhovujúcejchladenej chladeneja a mrazenej mrazenej hydiny hydinychovanej chovanej tradičným tradičnýmspôsobom spôsobombez bezpridania pridaniaantibiotík antibiotíkčičiprípravkov prípravkovpodporujúcich podporujúcichrast rasthydiny hydinydodokŕmnych kŕmnychzmesí. zmesí.

10 % 10 %zľava zľavav v predajni predajni v Topoľnici v Topoľnici TOP-Farm, TOP-Farm,s. r. o., s. r. o.,925 9259292Topoľnica Topoľnica309, 309,mobil: mobil:+421 +421918 918666 666909 909 www.top-farm.sk, www.top-farm.sk,objednavky@top-farm.sk objednavky@top-farm.sk

Gurmánske zeleninové a ovocné produkty vysokej kvality, vypestované a spracované podľa vlastných rodinných receptúr, vyvážené zmesou korenín a byliniek z vlastnej produkcie.

10 % zľava internetový predaj zasielaný kuriérskou službou JADEZIT – Zita Smítková, 966 78 Hrabičov 125, mobil: +421 907 482 848 objednavky@jadezit.sk, www.jadezit.sk

-10 -10 % %

TOP-FARM TOP-FARM

-10 -10 % %

E-BYLINKÁREŇ.SK E-BYLINKÁREŇ.SK

-7-7 % %

FARMÁRSKY RÍNEK

-10 %

Predaj poctivých potravín od slovenských farmárov a menších výrobcov s dôrazom na čerstvosť a vysokú kvalitu. V ponuke aj množstvo bio, bezgluténových, RAW a racio produktov.

10 % zľava z nákupu nad 10 eur Farmársky Rínek, M. R. Štefánika 19, 902 01 Pezinok, mobil: +421 904 824 869 www.facebook.com/FarmarskyRinekPezinok, info@farmarskyrinek.sk

ĽÚBAVA

-10 %

Zdravé, Zdravé,chutné chutnéregionálne regionálneoleje olejez z Hontu.

Hontu. Len Lentotonajlepšie najlepšienájde nájdeu u nás nás cestu cestudodofľaše, fľaše,a a tým tým cestu cestu k našim k našimzákazníkom. zákazníkom.

5 % 5 %zľava zľavainternetový internetovýpredaj predajzasielaný zasielanýkuriérskou kuriérskouslužbou službou 10 % 10 %zľava zľavapriprinákupe nákupepriamo priamonanaprevádzke prevádzkev v Súdovciach Súdovciach Olej OlejHont, Hont,s. r. o., s. r. o.,962 71 962 71Súdovce Súdovce44, 44,mobil mobil+421 +421904 904892 892278 278 www.olejhont.sk, www.olejhont.sk,info@olejhont.sk info@olejhont.sk

Prírodná kozmetika, ktorú si zamilujete. Emocionálna, charizmatická, neskutočne voňavá, vyhotovená s láskou z tých najušľachtilejších darov prírody zo srdca oravských hôr.

10 % zľava internetový predaj Ľúbava, Stred 117, 027 05 Zázrivá, mobil: +421 949 857 146 / +421 915 873 019 www.lubava.sk, lubava@lubava.sk

Bylinky, Bylinky,med meda a prírodná prírodná sibírska sibírskakozmetika kozmetikaNATURA NATURASIBERICA. SIBERICA.Vezmite Vezmitesisiz z prírody prírody to,to,čočo ponúka, ponúka,ododslovenských slovenskýchvýrobcov. výrobcov.

7 % 7 %zľava zľavananavšetky všetkynezľavnené nezľavnenéprodukty produktyv v e-shope e-shope a a v kamennej v kamennej predajni predajni e-Bylinkáreň.sk, e-Bylinkáreň.sk,ODODLaborec, Laborec,Námestie Námestieslobody slobody25, 25,066 0660101Humenné, Humennémobil: +421 950 693 386 www.e-bylinkaren.sk; www.e-bylinkaren.sk;www.facebook.com/E-Bylinkaren.sk; info@e-bylinkaren.sk www.facebook.com/E-Bylinkaren.sk; info@e-bylinkaren.sk

FLORAVITA FLORAVITA – – KOMÔRKA KOMÔRKAPLNÁ PLNÁZDRAVIA ZDRAVIA

-5-5 % %

Rodinný Rodinnýobchodík obchodíkponúka ponúkasortiment sortimentpre preRAW RAWa a VEGAN VEGAN životný životnýštýl. štýl.Inšpirujeme Inšpirujemeľudí ľudíživotom životom s úctou s úctouk k planéte planéte Zem, Zem,t. j. t. j.k k prírode prírode a a všetkým všetkým živým živýmtvorom. tvorom.

5 % 5 %zľava na zľava napredaj predajsypaného sypanéhosortimentu sortimentu(orechy, (orechy,semená, semená,sušené sušenéplody) plody) 5 % zľava pri 5 % zľava prinákupe nákupenad nad2525eur eur FloraVita, FloraVita,s.s.r. r.o.,o.,Rad RadL. N. L. N.Tolstého Tolstého13/A, 13/A,971 9710606Prievidza Prievidza6,6,mobil: +421 mobil: +421907 907309 309895 895 www.facebook.com/FloraVita.sk www.facebook.com/FloraVita.sk

ZĽAVA ZĽAVABUDE BUDEPOSKYTNUTÁ POSKYTNUTÁLEN LENDRŽITEĽOM DRŽITEĽOMPLATNEJ PLATNEJ KLUBOVEJ KLUBOVEJKARTY KARTY – – FYZICKÝM FYZICKÝMOSOBÁM, OSOBÁM,PRE PREICH ICHVLASTNÚ VLASTNÚPOTREBU. POTREBU.

„Želám vám, aby vás láska, táto životodarná Božia energia, neustále obklopovala po celý váš život nielen z nebies, aby ste ju pociťovali nielen cez toho NAJVYŠŠIEHO, ale aj cez dobrých ľudí okolo seba, aby ste ňou boli obsiahnutí každou svojou bunkou a mohli ju zasa spätne priehrštiami rozdávať tak, ako žiariaca hviezdička na oblohe rozdáva svoje svetlo druhým.“ Frank Jalšovský akademický maliar