Zem&Vek Október 2015

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK OKTÓBER 2015 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

CENA

3€

KOLAPS • EXODUS DO EURÓPY • AKO SME BLOKOVALI AMERICKÝ KONVOJ • RENDEZ-VOUS S JANOM HNÍZDILOM • OČKOVANIE PROTI CHRÍPKE – PODVOD FARMACEUTICKÉHO PRIEMYSLU?

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > OKTÓBER 2015

OSTAŇTE S NAMI ĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU APOKALYPSA / 4

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA EXODUS DO EURÓPY / 10 PRÍDU ICH MILIÓNY / 16 PREČO ZÁPAD NEMÔŽE NECHAŤ RUSKO NA POKOJI / 20 AKO SME BLOKOVALI AMERICKÝ KONVOJ / 24

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY / 34

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 62

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM V CHOREJ SPOLOČNOSTI NEMÔŽU ŽIŤ ZDRAVÍ ĽUDIA / 70

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA V ŽILÁCH NÁM KOLUJE HVIEZDNY PRACH / 92 REVOLUČNÉ INOVÁCIE HUSITSKÝCH VOJSK / 94

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI OČKOVANIE PROTI CHRÍPKE – PODVOD FARMACEUTICKÉHO PRIEMYSLU? / 102 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 105

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV AKO UMIERAL BAJKAL DANILOVIČ / 116 STARÝ LIEK / 117

Využite aj vy možnosť predĺženia predplatného až do konca roka 2015.

Už dnes si môžete objednať predplatné do konca roka na telefónnom čísle 0915 895 328,

e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo priamou úhradou na číslo účtu 5044733532/0900.

MÚZY

Cena predplatného (november – december): 5 € Zo srdca Vám ďakujeme.

Spôsoby platby:

ZEM & VEK ODPORÚČA KNIHY / 118, FILM / 119 HUDBA / 120, HRY / 121 KULTÚRNA UDALOSŤ / 122 JOHN MARTIN / 123

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY SVETOVÉ EKONOMIKY SA Z KRÍZY DODNES NESPAMÄTALI / 32

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH / 33

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ KOMBINÁCIA RIZÍK OHROZUJÚCICH NAŠU CIVILIZÁCIU / 38

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE MEDIÁLNA VÝROBA VEREJNÉHO NEPRIATEĽA / 76

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE ZAHMLIEVANIE SLOVANSKEJ HISTÓRIE / 78

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ ALEXIS TSIPRAS / 82

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY ČISTÁ A TOXICKÁ DOMÁCNOSŤ / 106 (P)OTRAVINY / 107 LIEKY NA KAŠEĽ – NEBEZPEČNÉ PLACEBO / 108

PRÁVNA PORADŇA

ODBORNÍCI RADIA / 110

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU ZVIERATÁ AKO LIEČITELIA / 129

ISLAMIZÁCIA EURÓPY SPÔSOBÍ JEJ ROZVRAT / 44 DEJINY KOLAPSOV / 46 OBRAZY APOKALYPSY V UMENÍ A FILOZOFII / 48 ULITY ELITY / 52 SURVIVALIZMUS – PRÍPRAVA NA NAJHORŠIE I SNAHA O NEZÁVISLOSŤ / 54 PRÍPRAVA NA KOLAPS / 58

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ LEGENDA MEDZI ŠPIÓNMI / 86

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU TEOTIHUACÁN / 88

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU RUSKÉ KONCEPCIE NOVEJ SPOLOČNOSTI / 98

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY HLOH – MERLINOV KER / 112

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM JEDEN DEŇ S POULIČNÝM UMELCOM / 114

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE UTEČENCI NA KAŽDOM KROKU / 134 TELETRADUCCIONES / 134

TRIBÚNA

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI PETER OSUSKÝ / 132

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY SLOVENSKÁ REPUBLIKA DISKRIMINUJE NACIONALISTOV / 135 VNÁŠANIE RIADENÉHO CHAOSU DO EURÓPY / 135

3

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

​Tibor Eliot Rostas

APOKALYPSA

4

AKO POVEDAL NIETZSCHE, NEEXISTUJÚ ŽIADNE FAKTY, LEN INTERPRETÁCIE. HISTÓRIA INTERPRETÁCIÍ JE NÁM PODSÚVANÁ AKO DEJINY. VYTVÁRA ICH DIALEKTIKA TÉZY A ANTITÉZY. ČLOVEK SA VZĎAĽUJE OD SVOJEJ SPIRITUALITY A PODLIEHA PROCESOM POLARIZÁCIE VEDÚCIM BUĎ K JEHO ZNIČENIU, ALEBO PREŽITIU. SYSTÉM TÉZY A ANTITÉZY MAL A MÁ MNOHO PODÔB, NO OSTÁVA NA STÁLE ROVNAKOM PRINCÍPE GENERÁTORA NAPÄTIA A POHYBU, TAK AKO V BOJOCH ZA POLYTEIZMUS ALEBO MONOTEIZMUS, V BOJOCH VEDY A NÁBOŽENSTVA, V BOJOCH ZA IDEOLÓGIE KAPITALIZMU ALEBO SOCIALIZMU. SÚ TO VŠAK VŽDY LEN DVE STRANY TEJ ISTEJ MINCE, PODOBNE AKO SÚ DVOMA STRANAMI TEJ ISTEJ MINCE DNEŠNÉ SÚPERIACE STRANY.

ODHALENIE UPROSTRED BRICS

Amerike bol globálnymi riadiacimi štruktúrami definitívne odňatý status hegemóna, no Rusko sa ešte stále zbavuje pozostatkov nedávnej jeľcinovsko-gajdarovskej éry v štýle chicagskej školy Miltona Friedmana. V nej už bolo veľmi blízko k tomu, aby bola podplatená domáca elita ochotná krajinu otvoriť drancovateľom prírodných zdrojov. Napriek všetkému nemožno v súčasnosti ani Rusko a jeho ekonomiku vnímať ako alternatívu separovanú od iných a nadradených štruktúr. Samotné ekonomické spoločenstvo najdynamickejšie sa rozvíjajúcich krajín BRICS je spoločenstvom

vychádzajúcim z potrieb globálneho systému, ktorého je súčasťou. Nerobme si žiadne ilúzie o spontánnej odpovedi FED, pretože BRICS je súčasťou globálneho plánu a tvorí medzistupeň k dosiahnutiu globálnej nadvlády. Napokon na siedmom samite členských krajín v júli 2015 vstúpila do platnosti dohoda o Novej rozvojovej banke (NDB) BRICS, ktorej viceprezidentom bol menovaný Paulo Nogueira Batista mladší. Treba pripomenúť, že Batista bol od roku 2007 do roku 2015 jedným z výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu.

Nech táto skutočnosť každému napovie, o čo tu vlastne ide.

SYSTÉM V UMELOM SPÁNKU

Keďže téza a antitéza kapitalistického a socialistického bloku sa ukázala ako neefektívna, prijala sa syntéza a určili všeobecne záväzné podmienky pre uplatnenie ideologickej fúzie v prostredí neoliberálneho sveta. Európa sa pre jej efektívnejšie ovládanie zbavila národných hraníc, suverenity a jednotlivých štátnych práv prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Tá zlúčila štáty pod jeden subjekt, ktorý nemá žiadnu štátotvornú povahu, ani platnú ústavu, ani žiadne relevantné demokratické mechanizmy, akými by občania mohli navrhovať a odvolávať čelných predstaviteľov tohto spoločenstva.

Práve naopak, Únia sa so svojimi členskými subjektami prijatím Lisabonskej zmluvy stala právnickou osobou – to znamená, že v rámci medzinárodného práva neexistujúcim subjektom. Niečo ako spoločnosť s ručením obmedzeným. V tomto bezprávnom prostredí podnikateľského subjektu spravovaného Európskou centrálnou bankou pod kontrolou Spojených štátov sa Európa definitívne vydala na cestu k svojmu zániku. Plánovaný krach banky Leh­ man Brothers, jednej z piatich najdôležitejších investičných bánk Ameriky, sa podpísal pod postupný krach Európy. Vlastníci Lehman Brothers, teda tie isté osoby, ktoré sedia vo Federálnej rezervnej banke FED, sa rozhodli pre demoláciu Lehman Brothers preto, lebo mala najviac záväzkov práve v Európe. Ľudia vo FED pred sto rokmi stvorili svet založený na tom, že len pol percenta peňazí používaných v celosvetovom obehu slúži na to, na čo boli pôvodne vynájdené. Prostredníctvom úrokov a úrokov z úrokov sa dostali k moci špekulatívne operácie hedgeových fondov a derivátov, spôsobujúce súčasné nemerateľné rozdiely medzi bohatými a chudobou. A to je základný problém, od ktorého sa odvíjajú všetky ďalšie.

V dôsledku toho vynakladajú ľudia v treťom svete až 80 % svojich príjmov na základné potraviny, pričom Západ s 11 % celosvetovej populácie si nárokuje až na 60 % objemu celosvetovej spotreby, pochopiteľne, na úkor zvyšných 89 % obyvateľov Zeme. Dlhy tohto sveta sa fakticky nikdy nedajú splatiť, dá sa len viac zadlžiť pôžičkou na splatenie dlhov. Katastrofy sa totiž

odohrávajú na pozadí kabalistickej mágie s číslami. Vždy ide o priemernú úrokovú sadzbu v spoločnosti, ktorej dlh prvých 20-30 rokov pozvoľne a nepozorovane narastá, no postupne nadobúda stále vyššie obrátky. Relatívne nízke úrokové sadzby sa však exponenciálne zvyšujú až k fatálnej kríze. Zásadný problém je v tom, že peniaze sa do obehu vtláčajú len preto, aby udržali systém, nie prosperujúcu ľudskú spoločnosť.

ZLYHANIE ATLANTICKO-BIBLICKEJ KONCEPCIE

Projekt západnej, atlantickej formy riadenia globalizačného procesu začal výrazne zlyhávať v dôsledku nespôsobilosti nájsť všeobecný súhlas a techniku nastolenia ohlasovaného Nového svetového poriadku. Dôsledky hyperkonzumnej spoločnosti exploatujúcej prírodné zdroje sa javia natoľko rizikové, že mechanizmy jej ovládania, najmä svetová rezervná mena, sú postupne nahradzované alternatívou eurázijského kurzu. Neudržateľnosť neoliberálnej ideológie rozdeľujúcej svet na dve neporovnateľné triedy bohatých a chudoby ukazuje absolútne fiasko atlantickej koncepcie demokracie. Tá ani napriek masívnemu úsiliu médií predať túto fikciu obyvateľstvu reálne neexistuje. Preto sa USA navzdory snahe svojej elity o udržanie svojho vplyvu a dominancie dostávajú na vedľajšiu koľaj. Dominantnou sa stáva Čína, o ktorej Nixon pred smrťou prehlásil, že namiesto diery do nej z nej Amerika spravila Frankensteina. Atlantické krídlo sa prostredníctvom svojej elity a ústami Sorosa pokúša o dohodu s Čínou a navrhuje jej partnerstvo a deľbu na úrovni globálnej moci (čo si možno všimnúť aj v rozhovore Henryho Kissingera pre National Interest). Amerika sa však napriek všetkým snahám dostáva do úzadia a Čína dostáva možnosť ukázať svoju reálnu hrozbu – tak ako to ukázala na augustovej vojenskej prehliadke.

AGÓNIA EURÓPY

Žijeme v epoche navzájom sa prekrývajúcich procesov kolapsu a z tohto pohľadu je situácia mimoriadne kritická. Dôsledky dobyvačnej a agresívnej povahy západného imperializmu

5

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

6

sa s mohutným spätným rázom prejavujú práve dnes. A práve dnes sa zosypávajú aj všetky kontrolné mechanizmy systému. Preto sa zvolila cesta likvidácie. Žiadna iná sa nikdy nenašla a žiadnu inú ani nemožno čakať. S veľkou pravdepodobnosťou sme v procesoch smerujúcich k depopulácii svetového obyvateľstva na 500 miliónov až jednu miliardu postúpili o ďalší stupeň. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je súčasné vrstvenie problémov neprijateľné.

Aj z tohto dôvodu sú veľmi pravdepodobne rozohrané riešenia vedúce k autodeštrukcii podobne ako na jeseň 1939. Kultúra Európy je odsúdená na zánik, počiatočná agenda multikulturalizmu, genderovej ideológie, vakcinácie, geneticky modifikovaných organizmov a ďalších programov sa dnes urýchlila koordinovaným plánom presunu státisícov do nášho prostredia. Huntingtonom ohlasovaný stret civilizácií sa môže začať. Len treba dodať, že Samuel Huntington bol jedným z ideologických poradcov prezidenta Busha a jeho projekcie vytvorili dokonalý produkt princípov tézy a antitézy. Ďalším z významných stratégov atlantického elitného krídla je Thomas P. M. Barnett. Ten sa zaskvel dvoma štúdiami – The Pentagon’s New map a Blueprint for Action.

Barnett sa vo svojej geostratégii zameriava na dosiahnutie finálneho štádia globalizácie, pre ktoré navrhuje zmiešanie rás do jednej kultúry a vyznávajúcej jedno náboženstvo. Ako profesor a strategický výskumník na Rumsfeldovom ministerstve obrany mal možnosť priamo či nepriamo ovplyvňovať administratívu rezortu predstavami zlúčenými do stratégie Štyroch prúdov.

Tým prvým je prúd imigrantov s cieľom destabilizácie pôvodných území a zničenia ich kultúr. Navrhuje desaťnásobne zvýšiť prílev imigrantov do Európy. Druhým prúdom je neobmedzený tok surovín, ktoré nesmú vlastniť národy, ale musia byť pod privátnou kontrolou.

Tretím prúdom sú neobmedzené toky kapitálu do USA. Žiadna vláda žiadneho štátu nesmie brániť slobodnému pohybu kapitálu. Tým štvrtým je prúd mierových misií americkej armády všade tam, kde treba dohliadať na regionálne trhy. Globalizačný fanatik Barnett upozorňuje

na naliehavú potrebu presviedčania Američanov o nevyhnutnosti vojny proti terorizmu. Na dosiahnutie cieľov bude slúžiť postupné znižovanie inteligencie obyvateľstva. Európa musí ročne prijať jeden a pol milióna prisťahovalcov z tretieho sveta, čím sa jej nová populácia s priemerným IQ 90 stane biomasou príliš hlúpou na to, aby chápala, no dostatočne inteligentnou, aby pracovala. Myslenie stratégov Pentagónu rezonuje aj s myslením mnohých zástupcov mimovládnych organizácií, ktoré vytvárajú v Európe priaznivé podmienky na otváranie brán masovej migrácie. Jednou z jej predstaviteliek je aj Barbara Lernerová Spectrová. S pomocou švédskej vlády založila v Štokholme neziskovú organizáciu Paideia pre židovské vzdelávanie.

Spectrová tvrdí, že Európa sa ešte stále nenaučila, ako byť multikultúrnou. Tvrdí, že židia budú súčasťou týchto pôrodných kŕčov transformácie. „Európa už nebude tou monolitickou spoločnosťou, akou boli jej národy v minulom storočí. Židia budú nenávidení pre našu vedúcu úlohu v tomto dianí.“ Plán sionistov sa tak začína odhaľovať v širšom spektre.

KADDÁFÍHO PROROCTVO

Po zlyhávaní plánu s rozvratom Ukrajiny a evidentným fiaskom sankcií voči Rusku, ktoré sa ako bumerang vrátili späť do Európy, sa na júnovom stretnutí elít planéty za zatvorenými dverami rozhodlo. Po zasadnutí G7 v bavorskom zámku Elmau sa približne 150 pohlavárov svetovej globálnej moci atlantického krídla stretlo v tirolskom Telfs-Buchene na výročnej konferencii Bilderberg. Následne sa spustila tá najmasívnejšia prisťahovalecká vlna novodobej histórie. V žiadnom prípade to nie je iba náhodný proces, ale jeden z premyslených záložných plánov likvidácie Európy pripravený regionálnym mocenským centrom globalizácie pod hlavičkou Pax Americana. Nie, tento proces neodštartoval len arabskou jarou. Tento proces odštartoval oveľa skôr, keď anglosaská a francúzska imperiálna moc začala drancovať dobyté teritóriá a budovať svoje kolónie a koncentračné tábory. Arabská jar je len jeden z momentov spôsobujúcich prekrytie rizikových faktorov v jednom priesečníku. To, či na Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

8

tieto procesy ešte efektívnejšie zapôsobila al-Málikího šiitská vojna proti irackým sunitom v roku 2012, vojenský prevrat v Egypte v júli 2013 či prevrat v Líbyi v máji 2014, nie je vôbec podstatné. Dôležité je, že spúšťačom týchto procesov bol na prvopočiatku Západ. Ak budete sledovať prejav vtedajšieho predsedu Africkej únie Muammara al-Kaddáfího pred Valným zhromaždením OSN v roku 2009, pochopíte, kde sú príčiny súčasnej situácie zakorenené. Kaddáfí upozorňoval na to, že Západ neúprosne využíval materiálne a ľudské zdroje na vlastné obohatenie, a preto je požiadavka kompenzácií za kolonializmus úplne opodstatnená. Tú ohodnotil vo svojom prejave na 7,77 biliónov dolárov. „Ak nechcete tento dlh zaplatiť, Afričania pôjdu tam, kam ste to odniesli.“ Kaddáfí odkrýva aj citlivý detail dohody Líbye a Talianska. To sa zmluvne zaviazalo, že Líbyu nenapadne a ako náhradu za obdobie kolonizácie bude splácať 250 miliónov eur ročne po dobu dvadsiatich rokov. Neskôr, po sto nociach a dňoch neprestajného bombardovania Líbye letectvom NATO, Kaddáfí predniesol svoju plamennú a srdcervúcu reč. Prvého júla 2011 pred 1,7-miliónovým zhromaždením na Zelenom námestí v Tripolise to vykričal do kamier celého sveta: „Títo ľudia jedného dňa prinesú bojisko až k vám domov! Pozrite sa na týchto ľudí! Vyzerajú, že ich zneužíva diktátor alebo sú nejako inak utláčaní? Varoval som vás, nezačínajte si s Líbyjčanmi, inak budete stratení!“ Varovanie ostalo nevypočuté – Obama, Cameron, Sarkozy a Berlusconi pokračovali vo svojej trestnej výprave. Kaddáfí im tesne pred smrťou odkázal: „A teraz ma počúvajte – vy, ľudia z NATO. Bombardujete múr, ktorý neprepúšťa migrantov z celej Afriky do Európy!

Bombardujete múr, ktorý zadržiava teroristov z al-Kájdy. Tým múrom bola Líbya. Zničili ste ju. Ste idioti. Pre tisíce migrantov z Afriky, pre podporu al-Kájdy budete horieť v pekle. Ja som nikdy neklamal. Neklamem ani teraz.“

ĽSŤOU A KLAMSTVOM K VÍŤAZSTVU

Spustila sa vlna organizovanej i neorganizovanej nelegálnej migrácie do Európy. Médiá prinášajúce moralizujúci gýč vytrhnutý z kon-

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

textu sa z pochopiteľných propagandistických dôvodov usilujú o vytváranie súcitu, a následne súhlasu s otvorením stavidiel totálnej a bezbrehej imigrácie, ktorú Európa nebude schopná zvládnuť žiadnymi prostriedkami. Tento známy marketing súcitu dnes obyvateľstvu prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov vnucujú politici a mimovládne organizácie vedome obhajujúce záujmy svojich atlantických donorov a spravodajských služieb. Nedozerné následky destabilizácie Európy a vyvolávanie sociálnych, náboženských a kultúrnych konfliktov smerujúcich k otvorenému násiliu a vojnám je dnes, žiaľ, veľmi reálnym predpokladom vývoja. Masový a koordinovaný migračný prúd prevažne zdravých a zdatných mužov skryl aj ilegálnych bojovníkov a budúcich organizátorov centier ozbrojených pseudoislamských útokov voči obyvateľstvu Európy. V časoch ekonomickej krízy, ktorá dostáva samotnú Európsku úniu do mimoriadne zložitých podmienok, v časoch, keď sa má súčasná generácia prvýkrát v povojnovej histórii horšie ako generácia predchádzajúca, je nekontrolovateľný príval utečencov nielen sociálnou, kultúrnou, ale aj hospodárskou katastrofou. Mnohí utečenci netušia, že sa presúvajú z jedného problému do problému druhého, a ešte horšieho. Tie isté sily organizujúce ich prevoz do Európy povzbudzujú Európanov na odhodlaný odpor voči nim. Frustrovaní ekonomickí utečenci sa tak veľmi ľahko stanú súčasťou militantných oddielov s poslaním útočiť a pomstiť sa Európe. Zbrane sú už na ceste, v niektorých prípadoch už priamo na mieste určenia. Imigranti, pochopiteľne, prichádzali do Európy z rôznych smerov a dôvodov. Najčastejšie však zo západom rozvrátených krajín ako Sýria, Afganistan, Irak a mnohých ďalších.

Európa ich prísun dokázala zvládnuť aj preto, lebo sever Afriky okrem samotnej Líbye zabezpečovalo aj Alžírsko, Maroko, Egypt a Tunisko.

Dnes sa však problémy s imigrantmi budú kumulovať a premietať do ekonomiky, sociálnej a bezpečnostnej sféry, ale aj do reálnej hrozby znižovania miezd a zvyšovania nezamestnanosti. Prečo však ľudia utekajú zo Sýrie? Okrem ekonomických dôvodov je to aj strach z vojny a násilia páchaného zvlášť na sýrskych kresťa-

Mapa Veľkého Izraela

9 noch ozbrojenými moslimskými radikálmi organizovanými v Islamskom štáte. Z dokumentu a tajnej správy Pentagónu s označením 14-L-0552/DIA/290, ktorú zachytila právnická kancelária Judicial Watch, vyplýva, že USA v spolupráci so štátmi v Perzskom zálive a Tureckom finančne podporovali teroristické islamistické skupiny v destabilizácii Assadovej vlády. Hoci si boli vedomí, že to môže viesť k vzniku Islamského štátu v Iraku a Levante, podporovali ich dodávkami zbraní. Riaditeľ Národnej bezpečnostnej agentúry v administratíve Ronalda Reagana generál William Odom nedávno poznamenal: „USA už dlho používajú terorizmus.“ Bývalý britský minister zahraničia Robin Cook v snemovni vyhlásil, že al-Kájda bola produktom západných spravodajských agentúr. Al-Kájda, čo v arabčine doslovne znamená „databáza“, bola pôvodne počítačovou databázou tisícok islamských extrémistov vyškolených CIA a financovaných Saudskoarabmi na porážku ZSSR vo vyprovokovanej vojne s Afganistanom. Dôvodom, prečo bol vytvorený Islamský štát, je prístup k surovine 21. storočia – k zemnému

plynu. Po odstránení Assada by bola odstránená aj prekážka postavenia plynovodu z Kataru do Európy cez sýrske územie. Okrem ekonomického dôvodu je tu však ešte jeden kľúčový motív, ktorý nám väčšinou uniká. Tento motív je s najväčšou pravdepodobnosťou šémom. Veľký Izrael. Idea tohto štátneho útvaru pramení z pôvodného sionistického projektu a predstavuje základný kameň silných sionistických frakcií v Netanjahuovej vláde a strane Likud, izraelskej armáde a spravodajských službách. Podľa rabína Fischmanna sa zasľúbená zem rozprestiera od rieky Nílu až k Eufratu, čo zahŕňa časti Sýrie a Libanonu. Ak sa pozriete na súčasnú situáciu z nadhľadu, objaví sa pred vami zreteľný plán – je to mapa Veľkého Izraela. A tak vám vojna v Iraku v roku 2003, vojna s Libanonom v roku 2006, vojna proti Líbyi v roku 2011, vojna v Jemene, arabská jar a súčasná vojna v Sýrii a Iraku začnú dávať zmysel. Pointou je sionistický plán pre Blízky východ a celý svet: dominancia Izraela ako centra sionizmu nielen nad regiónom, ale aj nad ostatnými časťami sveta, ktorý sa, žiaľ, neodvratne blíži ku kolapsu.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

EXODUS DO EURÓPY

10

Následky kontroverzného pokynu Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) v tretej dekáde augusta, aby migrantov zo Sýrie, ktorí žiadajú v Nemecku o azyl, nevracali do Rakúska a iných krajín, odkiaľ vstupujú do Nemecka, nezvratne prekreslia mapu Európy. Nemecko týmto krokom, ktorým vraj zamýšľalo jednorázovo odľahčiť Maďarsko, kde sa nazhromaždili desaťtisíce nezvládnuteľných migrantov, vyslalo do sveta signál, že všetci Sýrčania budú vítaní. Milióny Ázijčanov a Afričanov čakajúcich na brehoch južného a východného Stredozemia si príslušné inštrukcie z Berlína vysvetlili ako zelené svetlo semaforu. Masy sa pohli vo viere, že keď Nemecko ustúpilo Sýrčanom, hádam otvorí dvere aj ostatným.

Berlín zvýšil v polovici septembra odhad tohtoročného počtu azylantov z osemstotisíc na milión a nevylučuje ani vyšší. Do budúcoročných prognóz sa radšej ani nepúšťa. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov je s ústretovosťou Nemcov spokojný. Preberá vedno s hŕstkou medzinárodných organizácií a pestrou paletou humanitárnych a charitatívnych mimovládnych organizácií iniciatívu pri regulovaní migračného prúdenia. Ide o závažný posun smerom k riadeniu a manažmentu procesu, ktorý nesie viaceré prvky invázie. O jej zahatení alebo aspoň pribrzdení sa nadnárodní sociálni inžinieri bavia s Európskou komisiou len minimálne a so zneistenými potentátmi národných štátov vôbec.

Naopak, od všetkých inštitúcií v Európe požadujú, aby sa bezodkladne preorientovali na dlhodobý trend masovej migrácie. „Odpor je márny,“ a „plotmi ju nezahatíme,“ šepkajú si ustráchaní eurokrati a poslušne pretavujú obe tieto nové axiómy do odporučení pre vlády členských štátov Únie. Tŕňom v oku Bruselu ostáva maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa ako prvý pokúsil plávať proti prúdu a chrániť nepriechodnosť schengenského priestoru v Európe. Oplocovaním

hranice so Srbskom, obnovou hraničných kontrol, nasadzovaním vojska na pomoc policajným a poriadkovým silám a právnym preklasifikovaním ilegálneho prekročenia maďarských hraníc z prečinu na trestný čin si proti sebe poštval mienkotvorné politické a mediálne kruhy. Urýchlil však migračný pretlak v Nemecku. Krajinským vládam spolkovej republiky dochádzali ubytovacie kapacity a zvonili na poplach.

Berlín sa v Bruseli domáhal urýchleného zavedenia stáleho systému prerozdeľovania azylantov v EÚ. Eurokrati vycítili príležitosť odobrať národným štátom ďalšie zo zvrchovaných kompetencií a zverejnili plán na zavedenie takéhoto systému. Vyšehradská štvorka kvóty vytrvalo odmieta. Rozdráždený Berlín pohrozil priškrtením eurofondov. Avizoval aj odhodlanie prehlasovať V4 v Európskej rade. Ozrutná váha tohtoročného milióna azylantov v Nemecku a ešte chmúrnejšie vyhliadky o rok-dva pravdepodobne zlomia odpor štyroch stredoeurópskych mušketierov proti povinnému prerozdeľovaniu. Brusel im ako útechu možno umožní zaviesť stály prerozdeľovací mechanizmus po etapách a spočiatku ako záväzok k solidarite a dobrovoľnému preberaniu utečencov.

Berlín 18. 9. postavil na čelo BAMF šéfa Spolkovej agentúry pre prácu (BA) pri ponechaní jeho doterajšej funkcie. Skúsený byrokrat Frank-Jürgen Weise dostal za úlohu zefektívniť vstup migrantov na pracovný trh. Cena práce v Nemecku klesne a odbúravanie sociálnych práv nemeckých pracujúcich naberie tempo. Európska komisia sa na budúci rok chystá zaviesť spoločnú migračnú politiku Únie. Masírovanie mozgov Európanov o nutnosti nahradzovať populačné straty migráciou z Ázie a Afriky sa zintenzívni. I keby sa národným štátom ponechali zvyšky kompetenčných práv na udeľovanie politického azylu, migračná politika bude doménou rozhodovania Bruselu.

Exodus do Európy dostáva zelenú.

REGIONÁLNEMU VELITEĽSKÉMU CENTRU NATO SA SLOVENSKO ZREJME NEVYHNE

Jens Stoltenberg

Po Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku prichádzajú zrejme na rad Slovensko s Maďarskom. Rakúsky denník Kurier s odvolaním sa na nemeckú tlačovú agentúru DPA informoval o plánovanom zriadení regionálnych veliteľských centrál Severoatlantickej aliancie v oboch týchto stredoeurópskych členských štátoch. Bratislava sa vlani chcela vyhnúť vybudovaniu stálej základne NATO ponukou otvorenia logistického strediska so skladovacími kapacitami.

Na zasadaní ministrov obrany členských krajín NATO 8. októbra sa oficiálne dozvie, či hlavný stan rozhodol o vytvorení plánovacieho a koordinačného strediska pre cvičenia nových Síl veľmi rýchlej reakcie aj na Slovensku.

Správa DPA sa nezmieňuje o Českej republike.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa tam zastavil 9. septembra, aby presviedčal vládu premiéra Bohuslava Sobotku o potrebe prispôsobiť Alianciu zmenám bezpečnostného prostredia v okolí. O príčinách a iniciátoroch zmien sa nebavili. Nórskeho hosťa prijal aj prezident Miloš Zeman, ktorý si neodpustil – samozrejme, bez možnosti dokázať mu to – „malé nedorozumenie“, keď na počesť vzácneho hosťa nezaviala na Pražskom hrade vlajka NATO, ale OSN. Podľa Českej televízie to hovorca hradu Jiří Ovčáček okomentoval švejkovsky vážne, že dobré vzťahy ČR s Alianciou to nijako nepoznamenalo.

JAPONSKO ZAČNE OPÄŤ BOJOVAŤ

Horná komora japonského parlamentu 19. septembra odobrila novelizáciu série zákonov o národnej bezpečnosti povoľujúcu nasadzovanie bojových jednotiek v zahraničí. Japonskí vojaci sa po prvýkrát od skončenia 2. svetovej

vojny budú môcť zúčastňovať i na útočných vojenských akciách, aj keď len na požiadanie a po boku spojencov. Dolná komora schválila pozmeňujúce legislatívne návrhy k ústavnému článku 9 pomerne hladko už v júni. Zato rozprava v hornej komore sa nezaobišla bez rozvášnených prejavov. Nechýbali ani fyzické potýčky poslancov. Išlo o veľa, pretože uvoľnenie obmedzení stanovených ústavou po prehratej vojne pred siedmimi desaťročiami môže roztočiť kolesá zbrojenia. Iniciatívu úpravy zákonov uvoľňujúcu ruky japonským ozbrojeným silám pretláčal v parlamente ministerský predseda Šinzó Abe. Plnil tým želania Spojených štátov ako hlavného strategického spojenca a zmluvného garanta bezpečnosti krajiny vychádzajúceho slnka. Politickí protivníci premiéra kritizovali, že nová úprava porušuje ústavu a môže ľahko zavliecť ostrovné cisárstvo do vojenských avantúr v zámorí pod vedením Pentagónu.

Ten oponuje tvrdením, že vzhľadom na zmeny v mocenských pomeroch na východe Tichého oceánu japonský pacifizmus prestal zodpovedať požiadavkám doby. Washington s Tokiom vraj so znepokojením sledujú hospodársky rozmach Číny, ktorá zvyšuje výdavky na zbrojenie úmerne tempu rastu svojej ekonomiky.

Šinzó Abe

Čína povzbudzuje mocenskú zmenu usporiadania sveta z jednopolárneho a ovládaného USA na multipolárne. S Japonskom má nevysporiadané územné spory, no popiera akékoľvek hegemonistické chúťky vo východnej Ázii. Japonská verejnosť odpovedala na uvoľnenie zátky fľaše s driemajúcim japonským militarizmom masovými demonštráciami. Prieskum verejnej mienky denníka Asahi Shimbun pred hlasovaním v hornej snemovni ukázal, že 54 % respondentov predložené zmeny odmieta.

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

NEPOHODLNÝ AUSTRÁLSKY PREMIÉR MUSEL ODÍSŤ

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

skončil,“ uviedol pre stanicu ABC Radio, a dodal: „Kým si ľudia budú myslieť, že ak sa sem dostanú, budú tu môcť ostať, dovtedy tu budeme mať nelegálny obchod pašerákov a tragédie na mori.“ Denník New York Times okamžite odsúdil „brutálny spôsob Austrálie pri nakladaní s migrantmi“. Bolo jasné, že nepohodlného austrálskeho premiéra sa bude treba čo najskôr zbaviť.

AKO (NE)PRÍSŤ O VODIČSKÝ PREUKAZ

Tony Abbott (vľavo) a Malcolm Turnbull

12

Austrálski vládnuci liberáli 14. septembra po tuhom vnútrostraníckom boji zbavili Tonyho Abbotta funkcie šéfa strany. Odstúpil aj z postu ministerského predsedu, kde ho na druhý deň nahradil nový vodca liberálov a dovtedajší minister komunikácií Malcolm Turnbull. Šesťdesiatročnému rodákovi zo Sydney sa tým podaril revanš za porážku v mocenskom zápase spred šiestich rokov o predsednícku stoličku v strane. Vnútrostranícky palácový prevrat v Canberre sa oficiálne odôvodnil výsledkami prieskumov verejnej mienky, v ktorých stúpala obľuba Turnbulla na úkor Abbotta, ako aj údajne nekoncepčným prístupom Abbottovho kabinetu k riešeniu hospodárskych otázok.

Odstavenie 57-ročného Abbotta má však širšie pozadie. Stelesňoval liberála, ktorý bol sociálnym konzervatívcom. Prestával totiž držať krok s tzv. novými spoločenskými trendmi a s globálnou neoliberálnou sociálnou agendou: nepropagoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia, netrúbil do boja proti klimatickým zmenám a neangažoval sa v prospech radikálneho feminizmu. Všetko toto by ho možno politicky nepotopilo, keby začiatkom septembra opätovne neradil Európanom, ako sa brániť záplave nelegálnych migrantov. „Včera sme na obrazovkách videli veľmi smutný a dojímavý obraz detí, ktoré prišli o život na mori pri nelegálnej migrácii. Našťastie, my sme to v Austrálii zastavili, pretože sme zastavili nelegálne lode.

Povedali sme pašerákom ľudí – váš biznis

Za poburujúce výroky na sociálnej sieti môžu prísť Nemci o vodičské preukazy. Tak znejú návrhy z dielne nemeckého ministerstva spravodlivosti, ktoré podporil aj predseda odborovej organizácie nemeckých policajtov Rainer Wendt. „Internet nie je priestorom, kde neplatí zákon. Ktokoľvek na ňom umiestňuje nenávistné komentáre a propagandu, dopúšťa sa trestného činu,“ citoval ho spravodajský server www.bild.de. Pokuty podľa policajného šéfa odborov niekedy dostatočne nezaberajú. „V takýchto prípadoch by bolo správnym prostriedkom odobratie vodičského preukazu,“ podotkol zanietene dva dni po skončení pohovoru, na ktorý minister spravodlivosti Heiko Maas pozval vedenie nemeckej pobočky Facebooku na čele s jej riaditeľom Richardom Beecroftom Allanom. Britská kráľovná pred piatimi rokmi povýšila tohto rodáka z anglického Sheffieldu do šľachtického titulu a jeho plné urodzené meno znie barón Allan z Hallamu.

Heiko Maas

Štyridsaťosemročný šéf nemeckého rezortu spravodlivosti sa mu sťažoval na prílišnú tolerantnosť americkej centrály Facebooku voči

výrokom vyvolávajúcim nenávisť. Minister Heiko Maas navrhuje ustanoviť špeciálnu jednotku, ktorá by riadila akési oddelenie sťažností a posudzovala trestnoprávnosť sporných výrokov. Spočiatku má pôsobiť na Facebooku a neskôr na ďalších sociálnych sieťach. Podľa predstáv ministra by mali s jednotkou spolupracovať aj vybrané mimovládne organizácie.

Nemecké ministerstvo vysvetlilo zástupcom Facebooku, že mu ide v týchto týždňoch predovšetkým o tlmenie odporu nemeckej verejnosti proti invázii migrantov prejavovaného na sociálnych sieťach.

ČESKÝ EXPREZIDENT KLAUS APELUJE NA VLÁDU A PARLAMENT

Václav Klaus

Ktovie, ako by barón Allan z Hallamu posudzoval verejnú iniciatívu o migrantoch v susednej Českej republike, s ktorou prišiel 4. septembra bývalý český prezident Václav Klaus. Výzvu občanov Českej republiky vláde a Parlamentu ČR publikoval na webovej stránke www.protiimigraci.cz. Je stručná a zrozumiteľná už po prečítaní úvodného odseku: „My, dolupodpísaní občania Českej republiky, sa nechceme pasívne prizerať tomu, ako naše štátne inštitúcie a politickí predstavitelia strácajú v tejto – pre náš štát prelomovej – chvíli čas a nečinia to, čo je podľa Ústavy ČR ich hlavnou povinnosťou. Tou je – na prvom mieste – hájiť záujmy a bezpečnosť občanov Českej republiky. Masová migrácia predstavuje zásadné ohrozenie stability Európy i jednotlivých členských krajín Európskej únie. Sme konfrontovaní so zásadnou hrozbou pre budúcnosť našej krajiny.“

Dokument vyzýva vládu, aby sa postarala o vnútornú bezpečnosť a vonkajšiu nedotknuteľnosť hraníc štátu a nepodliehala nátlaku na zmeny v európskych dohodách o azylovej politike, ktoré by uľahčili migráciu. Výzvu podpísalo vyše 60 000 občanov, ktorí súhlasia s bývalým prezidentom a predsedom vlády, že akýkoľvek systém povinných prerozdeľovacích kvót vo vnútri Európskej únie je pre Českú republiku neprijateľný. Tento postoj odráža i názory súčasného prezidenta Miloša Zemana a väčšiny obyvateľstva. V obmenenej podobe ho pražská vláda prezentuje v zahraničí ako svoj vlastný.

LOMBARDSKO SA VZOPRELO

Severotaliansky región Lombardsko finančne pomôže hotelom, ktoré odmietnu ubytovať migrantov a prídu tak o príjem z ich ubytovania. Uviedla to TASR s odvolaním sa na nemeckú DPA. Miestne hotely budú môcť po tri roky čerpať z verejných dotácií takmer 25 miliónov eur. A naopak, hotely, ktoré si počas uplynulých troch rokov zarobili peniaze iným spôsobom než ubytovávaním turistov, nebudú smieť čerpať prostriedky z dotačných fondov. Výnimku budú predstavovať tie z nich, ktoré k tomu donútili miestne úrady, či už počas prírodných katastrof alebo iných mimoriadnych udalostí. Vyplýva to z rozhodnutia parlamentu po hlasovaní o novelizácii pasáží zákona na podporu miestneho cestovného ruchu. Vládnucej stredopravej koalícii pomohla pri hlasovaní opozičná Liga severu, známa z minulosti iniciatívami za osamostatnenie bohatého severného Talianska.

Lombardsko leží medzi Alpami a údolím rieky Pádu. Na území s veľkosťou polovice Slovenska tam žije desať miliónov obyvateľov sústredených v aglomerácii Milána. Produkujú o tretinu vyšší HDP v prepočte na obyvateľa než zvyšok Talianska. Mnohé talianske hotely už pristúpili na prijímanie žiadateľov o azyl, pretože im náklady prepláca centrálna vláda z Ríma. Profitujú tak na prílive migrantov, ktorých Liga severu a väčšina miestneho obyvateľa nepovažuje za turistov alebo za kategóriu vítaných hostí. (ps)

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

NEJASNOSTI OKOLO PREDAJA SBERBANK PRETRVÁVAJÚ

14

Sberbank, ktorej materskou spoločnosťou je Sberbank Rusko so sídlom v Moskve, vstúpila na slovenský trh v roku 2012 nákupom rakúskej Volksbank (vrátane jej dcérskej Ľudovej banky na Slovensku). Predajom niektorých aktív na menších trhoch by si podľa odborníkov zvýšila likviditu a spomalila pokles ekonomických ukazovateľov spôsobený sankciami a prepadom cien ropy, zemného plynu, ako i záujmu investorov o nákupy jej akcií.

Podľa analytikov-ideológov plánovala „Rusmi ovládaná Sberbank“ využiť nový finančný dom na „podporu ruského vplyvu v krajinách bývalého ZSSR“. Na Slovensku mala napomáhať obchodu domácich firiem s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, ako aj ich expanzii na trhy krajín združených v SNŠ. Zavedenie sankcií voči Rusku a zaradenie Sberbank na sankčný zoznam USA tieto zámery stopli a jej rastové ambície zastavili.

Keďže je Sberbank Slovensko oficiálne dcérskou spoločnosťou rakúskej Sberbank Europe AG, a zároveň slovenským subjektom, rakúsky aj slovenský premiér túto skutočnosť využili tak, aby sa jej kladivo sankcií nedotklo. Vklady aj úvery v nej sú teda pre občanov i podnikateľov zabezpečené.

Podľa nepotvrdenej informácie denníka Pravda sa majiteľom Sberbank Slovensko má stať slovenská dcéra belgickej finančnej skupiny KBC Group – ČSOB, ktorá by prípadnou akvizíciou získala pozíciu tretej najsilnejšej banky na slovenskom finančnom trhu.

Manažér firemnej komunikácie a hovorca Sberbank Slovensko Jakub Mendel potvrdil, že špekulácie o predaji banky evidujú. Obmedzil sa však iba na oficiálne vyhlásenie: „Skupina Sberbank zdokonaľuje svoj biznis model v Európe.

Vo všeobecnosti platí, že k prípadnej kúpe či predaju aktív sa vyjadruje až po uzavretí dohody.“ Keďže predávajúci, ako i záujemcovia o prípadnú kúpu sú naďalej skúpi na slovo, nejasnosti a dohady okolo predaja Sberbank Slovensko pretrvávajú.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

SLOVENSKO POTREBUJE NOVÚ KONCEPCIU OBRANY

Vláda SR schválila projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý plánuje spustiť rezort obrany od roku 2016. Podľa predsedu SNS Andreja Danku je potrebná už pre dlhodobo neúnosný pomer v slovenskej armáde, kde pôsobí takmer 12-tisíc profesionálnych vojakov a zhruba 3 500 civilných zamestnancov, čiže asi na štyroch vojakov pripadá jeden civilista, čo označil za dosť komické. K doterajším dôvodom na vypracovanie novej koncepcie obrany pribudol najnovšie ďalší: Severoatlantická aliancia odmietla možnosť, že by sa NATO v rámci súčasnej migračnej krízy zapojilo do ochrany hraníc niektorých európskych krajín.

USA POSIELAJÚ DO EURÓPY BOJOVÉ LIETADLÁ F-22 RAPTOR

Spojené štáty pokračujú v napĺňaní harmonogramu provokácií, ktorých účelom je dokopať EÚ k vojenskému konfliktu s Ruskom. Preto NATO na cvičenie s armádami ďalších štátov vyšle do Európy lietadlá typu F-22 Raptor vybavené prvotriednou technológiou. Ako uviedla TASR, misia umožní pilotom U. S. Air Force nabrať praktické skúsenosti nad európskym terénom, čo v praxi znamená takticky aj logisticky nacvičiť letecký úder proti Rusku. V hantýrke mediálnej propagandy sa kampaň všeobecne prezentuje ako „krok voči Severoatlantickej aliancii znepokojenej vojenskou agresiou Ruskej federácie na území Ukrajiny“. Pod zámienkou „ochrany územnej celistvosti štátov NATO“ sa paralelne od 8. 9. do 31. 10. 2015 uskutočňuje jesenné cvičenie Slovak Shield 2015. Prítomnosť 840 vojakov (640 z USA, 130 z ČR, 60 z Poľska

a 10 z Maďarska) na 7,5 týždňa na území SR odobrila vláda na čele s Robertom Ficom.

MORÁLNA ROZPOLTENOSŤ A POLITICKÉ POKRYTECTVO

Európa sa zmieta v najväčšej kríze od 2. svetovej vojny a NATO na čele s USA pokračujú v prípravách na konfrontáciu s Ruskom namiesto toho, aby ju zabezpečili pred hroziacou katastrofou.

Morálna rozpoltenosť a politické pokrytectvo sa nevyhli ani Slovensku. Paralelne s odrážaním nezmyselných návrhov bruselskej eurobyrokracie na povinné utečenecké kvóty musel premiér pravidelne absolvovať sériu „povinných jázd“ v podobe prijímania návštev (J. Stoltenberg a A. Jaceňuk). Medzi najexemplárnejšie ukážky politického lavírovania sa však zaradili svojrázne „postrehy“ opozície k otázke prijímania migrantov. Na jednej strane formálne podporí vládou presadzované odmietanie povinných kvót, aby nevznikol dôvod obviniť ju z úplnej straty súdnosti, vzápätí hovorí o solidarite a povinnosti pomáhať, aby ju nemohli obviniť zo spoluúčasti na oslabovaní „jednotnej európskej pozície“.

To je však bez pravdivého pomenovania príčin (kto sťahovanie etník vyvolal) a skutkového stavu (nezákonné porušovanie schengenských hraníc) nezodpovedné.

NOČNÍ VLCI OPÄŤ U NÁS

Za hrobového mediálneho mlčania prekročili hranicu SR ruskí motocyklisti z klubu Noční vlci, ktorým sa u nás ušiel epiteton motorkársky gang. Ako pre RIA Novosti oznámil jeho zástupca Anatolij Vilkovyskij, cieľom ich cesty mala byť tentoraz protestná akcia proti vojskám NATO v Európe, ktorá sa začala 18. 9. v dedine Kalinov a skončila 20. 9. na bratislavskom Slavíne. Podujatie, na ktorom sa zú­ častnili aj motocyklisti zo Slovenska, Srbska, Poľska a Nemecka, nadviazalo na predchádzajúce protestné akcie ľavicových organizácií proti okázalému tranzitu amerického vojenského konvoja z Nemecka cez SR do Maďarska na cvičenie NATO s hollywoodskym názvom Statočný bojovník (Brave Warrior). „Akcie na Slovensku sa zúčastní okolo 500 motocyklistov z európskych krajín a Noční vlci, vrátane

európ­ skych oddielov motoklubu. Američania sa budú pohybovať na tankoch, vlastenci na motocykloch. Vojaci NATO idú s cieľom zastrašovať, motocyklisti s mierovou misiou a vďačnosťou vojakom, ktorí padli za mier,“ podotkol Vilkovyskij.

KISKA: KUPLIAR SO SÚCITOM

Propagandistická mašinéria v prezidentskom paláci kopírujúc svoje vzory za Atlantikom podceňuje intelekt nášho občana. Prezident Kiska na svojom oficiálnom profile zverejnil správu, kde v rámci utečeneckej témy a obhajoby prísunu nelegálnych migrantov zneužíva ženy a deti.

Kiska píše: „Šesťročná Asma si vyskúšala moju prezidentskú stoličku. Jej sestra Zahra mi dnes opísala príbeh, ako ich malého brata pred šiestimi rokmi v Afganistane uniesli a rodina musela zaplatiť výkupné. Po jeho oslobodení sa rozhodli okamžite ujsť z krajiny. Vedeli, že chcú ísť do Európy. Nevedeli kam. Nakoniec zadržala päťčlennú rodinu slovenská polícia. Zostali na Slovensku a sú tu veľmi šťastní.​.. Cítim, že na Slovensku chýba diskusia o tom, či sme pripravení dobrovoľne a iniciatívne podať pomocnú ruku ľuďom v núdzi. Som presvedčený, že by sme to dokázali. Stretol som množstvo ľudí, zástupcov mimovládnych organizácií, kresťanské komunity, ktoré sú ochotné pomáhať. A pomôcť vie určite aj štát.“

Tibor Eliot Rostas mu na jeho oficiálnu stránku zaslal odpoveď: „Vážený pán prezident, Asma si preto skúša Vašu stoličku, lebo ju tí z krajiny elektrických kresiel, ktorí aj Vás dosadili na trón, pripravili o budúcnosť. A hoci je tá stolička i trón dočasný, Vaša úloha kolaboranta a kupliara so súcitom zostane v pamäti tohto národa navždy.“ (jup, ter)

15

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

PRÍDU ICH MILIÓNY

ILEGÁLNA MASOVÁ MIGRÁCIA DO EURÓPSKEJ ÚNIE MNOHONÁSOBNE PREKONÁVA ROZMERY, AKÉ DOSAHOVALA VLANI A V PREDCHÁDZAJÚCICH ROKOCH. Z MIENKOTVORNÝCH MASOVOKOMUNIKAČNÝCH PROSTRIEDKOV SA TAKMER ÚPLNE VYTRATILO JEJ SPRÁVNE OZNAČOVANIE ZA ILEGÁLNU, T. J. PORUŠUJÚCU ZÁKONY KRAJÍN, DO KTORÝCH SA ZÁSTUPY CUDZINCOV BEZ POVOLENIA VALIA. Z OZNAČENIA „ILEGÁLNI MIGRANTI“ SA STAL EUFEMIZMUS „CUDZINCI BEZ DOKUMENTOV“ A VYPUKNUTÍM TZV. MIGRAČNEJ KRÍZY 2015 SA TERMINOLOGICKY SPLOŠTILO DO NOVO ZAUŽÍVANÉHO „MIGRANTI“. EXODUS Z ÁZIE A AFRIKY 2015 VŠAK DOSAHUJE TAKÉ OZRUTNÉ ROZMERY, ŽE VYVOLÁVA INŠTINKTÍVNY ODPOR DOMORODÝCH EURÓPANOV.

ZVYKAJTE SI!

Preto v mediálnej rovine prebehlo premenovanie migrantov na utečencov pred vojnou v Sýrii, resp. sýrskych utečencov. To už v nás tlmí defenzívny inštinkt a prebúdza súcit s porozumením. Prinajmenej tých Európanov, ktorí majú zatiaľ to šťastie, že nie sú priamo vo svojich mestách a obciach fyzicky zavalení rojmi migrantov prúdiacich pozdĺž dvoch hlavných migračných trás. Jednej z Afriky cez Stredozemie a druhej z Ázie cez Balkán. Za prirovnanie k rojom si premiér David Cameron vyslúžil búrku odsúdenia v britských médiách, keď pre mračná migrantov prekonávajúcich chabé oplotenie Eurotunela použil výraz swarm – roj. Po dvoch týždňoch sa na 4. kanáli televízie BBC pokúšal vysvetliť, čo tým myslel, no opäť sa na pohoršujúcom výroku pošmykol: „Nesmieme urobiť jedno: umožniť ľuďom, aby sa vlámali do našej krajiny.“ Obratom break in – vlámať sa alebo násilne vniknúť, pobúril úzkostlivých strážcov politickej korektnosti v Spojenom kráľovstve.

Označovanie ilegálnych migrantov ako sýrskych utečencov sa udomácňuje aj na Slovensku. Jedenásteho septembra rozoslala jedna s dvoch hlavných mediálnych brán – TASR, správu s titulkom Do Európy môžu zamieriť ďalšie milióny sýrskych utečencov. Podľa všetkého pripravuje verejnosť na počty ilegálnych migrantov prerážajúce dosiaľ sotva predstaviteľný miliónový strop. Miliónovými počtami už začal šermovať riaditeľ inštitúcie so psychologicky najodzbrojujúcejším menom, aké si len možno predstaviť – Detského fondu OSN známeho pod skratkou UNICEF. „Zo Sýrie by mohli odísť ďalšie milióny a milióny utečencov, ktorí môžu napokon zamieriť do Európskej únie a do ďalších oblastí,“ povedal regionálny riaditeľ UNICEF pre Blízky východ a severnú Afriku Peter Salama. Preto sa nová číselná veličina, na ktorú si treba zvyknúť, vo výroku tohto pána s pozoruhodným priezviskom opakuje dvakrát: milióny a milióny.

NEMAJÚ INÚ MOŽNOSŤ

V Ženeve sídliaca organizácia UNICEF má vlastné rozhlasové vysielanie, z ktorého sa

poslucháči 10. septembra mohli dozvedieť, že „16 miliónov Sýrčanov potrebuje pomoc, takmer polovica z nich (sú) deti“. Celá krajina má však len necelých 18 miliónov obyvateľov (údaj z minulého roka). Z toho by vyplývalo, že takmer celá populácia potrebuje pomoc. „Od vypuknutia konfliktu pred takmer piatimi rokmi opustili krajinu vyše štyri milióny osôb a takmer polovicu z nich tvorili deti,“ uviedol pán Salama. „Sýrčania riskujú životy, aby utiekli do Európy, pretože nemajú inú možnosť a nevidia (doma) ani budúcnosť pre svoje deti,“ vysvetľovala v 78-sekundovej správe moderátorka Dianne Pennová. UNICEF sa na svojej webovej stránke posťažoval, že má k dispozícii len necelú polovicu z odhadovaných 903 miliónov dolárov, ktoré bude tento rok potrebovať na financovanie tohtoročných pomocných programov. Dáva tým Bruselu najavo, že Sýrčanov bude vyháňať do Európy aj nedostatočná štedrosť Únie voči UNICEF-u.

Maďarský premiér Viktor Orbán dal UNICEF-u v istom zmysle za pravdu, keď v rozhovore pre nemecký denník Bild-Zeitung vysvetlil, čo Budapešť odporúča Bruselu: „Navrhujem, aby každá členská krajina vložila do rozpočtu EÚ dodatočné jedno percento, a súčasne znížila výdavky na iné účely. To by vynieslo približne tri miliardy eur, ktorými by sme mohli podporiť štáty susediace so Sýriou. V prípade potreby môžeme túto pomoc zvyšovať, kým príliv utečencov opadne.“ Podľa jeho názoru „migranti k nám neprichádzajú z vojnovej oblasti, ale z táborov v susedných štátoch“. Západní politici budú Orbánove podnety asi ignorovať, pretože už od vlaňajška proti nemu vedú mediálnu kampaň pre jeho vlažnosť pri vedení obchodnej vojny Západu proti Rusku.

HISTORICKÝ PRELOM

Lavína ilegálnych migrantov, ktorá zaplavuje starý svetadiel, smeruje do krajín s najveľkorysejšími sociálnymi podporami a dávkami vyplácanými žiadateľom o azyl. Ide najmä o Nemecko, Škandináviu a Veľkú Britániu. Tie z nich, ktoré sú členmi eurozóny a sú viazané Paktom stability a rastu o koordinácii rozpočtových politík zabraňujúcim, aby vysokými

17

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

18

schodkami štátnych rozpočtov alebo vysokými verejnými dlhmi neohrozovali stabilitu eura a nezvyšovali infláciu v eurozóne, vyslali do Bruselu varovné signály. Na Európsku komisiu sa 11. septembra obrátili aj ministri financií a Brusel vzhľadom na krízový stav naznačil ústretovosť. Nemecká kancelárka Angela Merkelová už rozhodla o vyčlenení dodatočných troch miliárd eur pre rozpočtový rok 2016 z federálnej pokladne a rovnakú čiastku pre krajinské vlády a miestne správy. Nevylúčila, že celkové náklady sa vyšplhajú do konca roka na desať miliárd eur. Sú to predbežné odhady a skôr podhodnotené ako nadhodnotené. Nemecká vláda oficiálne odhaduje tohtoročný príliv ilegálnych migrantov na osemstotisíc.

V Berlíne pripúšťajú aj milión a nevylučujú vyššie čísla. Rozdiel medzi legálnymi a ilegálnymi migrantmi sa v Nemecku prakticky (i keď nie de iure) zotrel, keď Spolkový úrad pre migráciu a utečencov BAMF v auguste pozastavil plnenie Dublinskej dohody. Spolková republika prestala vracať sýrskych utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Nemecku.

Ukazuje sa, že migrácia z Ázie a Afriky je globálnou a dobre organizovanou operáciou. Invázia miliónov nezvaných Ázijčanov a Afričanov sa nezaobíde bez politického a mediálneho krytia najvyššími európskymi a celosvetovými inštanciami a mocenskými skupinami. Je drastickým nástrojom na urýchlenie premeny Európy na akési multirasové a multikultúrne Spojené štáty európske. Stávame sa svedkami civilizačného prelomu s nepredvídateľnými následkami. Multikultúrne sociálne inžinierstvo v tzv. progresívnych štátoch EÚ ako Švédsko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko a Veľká Británia stroskotalo a vyvolalo odpor verejnosti. Ten posilnil národne orientované politické strany.

Niektoré bezprostredné dôsledky európskeho migračného zemetrasenia 2015 sú už zrejmé.

Počiatočná cunami v podobe miliónov migrantov preťaží rozpočty členov Únie a prinúti ich zadlžovať sa na finančných trhoch vo veľkom.

KOLAPS A ZBEDAČENIE

Presun bohatstva do rúk bankových kartelov sa zrýchli a prehĺbi. Európske štáty budú

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

dotlačené do rozpredávania a privatizácie na spôsob, aký vidíme v Grécku a predtým sme mohli pozorovať v desiatkach spľundrovaných krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Blahobytná západná Európa sa donedávna chlácholila, že jej sa to netýka. Teraz prichádza rad aj na zdanlivo neohroziteľné Nemecko.

Metodiku systematického zbedačovania krajín tzv. tretieho sveta opísal jeden z vykonávateľov tejto deštruktívnej činnosti John Perkins. V rokoch 1971 – 1981 pracoval pre medzinárodnú konzultačnú spoločnosť Chas.

T. Main ako economic hit man – v preklade čosi ako poľovník na štátne ekonomiky. Jeho kniha Confession of an Economic Hit Man – voľne preložené Spoveď poľovníka na štátne ekonomiky, stojí za prečítanie. Súčasná prax je sofistikovanejšia, no v podstate sa nezmenila. Stačí len pozorovať grécky experiment na európskej pôde.

Vnútorná kohézia Európskej únie, ktorá bola z pohľadu bežného človeka beztak iluzórna, sa pod váhou tohtoročného zhruba milióna privandrovalcov z Ázie a Afriky láme. Budúcoročné počty migrantov budú vyššie, ako upozorňujú mocenské špičky v Bruseli a OSN. Migračné súčty 2015 a 2016 bude treba neskôr vynásobiť, keď migranti s udeleným právom na pobyt začnú uplatňovať nárok na zlučovanie rodín. Európa nebude mať absorpčnú schopnosť vstrebať také nedozerné masy a Únii hrozí kolaps. Asimilačná schopnosť – a obzvlášť ochota desiatok miliónov migrantov asimilovať – bude mizivá. „Novému krásnemu svetu“ sa budú musieť prispôsobovať predovšetkým príslušníci európskych národov. Najmenej konformný zo súčasnej várky premiérov členských štátov EÚ Viktor Orbán začiatkom septembra poznamenal, že „migráciu treba držať pod kontrolou. Kým sa tak nestane, do Európy prídu desiatky miliónov. O tom zatiaľ politici v Európe váhajú hovoriť... Tu nejde o státisíce migrantov, ale o niekoľko desiatok miliónov ľudí!“.

Takéto perspektívy sa prestávajú pozdávať aj niekdajšiemu propagátorovi euroatlantickej orientácie a bývalému podpredsedovi

vlády ČR pre európske záležitosti Alexandrovi Vondrovi. Zacitujme jeho poznámku, ktorá vyšla 4. septembra na serveri www. pravybreh.cz: „Ak počítame len Sýrčanov, štyri milióny ľudí dnes žijú v utečeneckých táboroch v Turecku, Jordánsku a Libanone, ďalších sedem miliónov je mimo svojho domova v rámci krajiny. Ak počítame Iračanov, Eritrejčanov, Sudáncov, Líbyjčanov, Afgancov, Jemenčanov a ďalšie národy v pohybe, ktorých krajiny nie sú podľa nemeckej (alebo švédskej a nórskej) azylovej politiky chápané ako bezpečné, ľahko dôjdeme k počtom až 30 miliónov. Tézy o novom sťahovaní národov nie sú mimo reality. Ak by všetci tí, ktorí sú v pohybe, prejavili záujem ísť do EÚ a EÚ by sa rozhodla prijať ich (pretože ich krajiny nie sú bezpečné), vychádza na ČR podľa rovnakej trojčlenky 600-tisíc ľudí, v drvivej väčšine moslimov.“ Dodajme, že cifry pre Slovensko by boli zhruba polovičné. A ak by Európska komisia preboxovala stály a záväzný systém rozdeľovania utečencov, t. j. kvóty, tak aj – povinné. Európska komisia v máji odporúčala zaviesť kvóty na prerozdelenie 40 000 utečencov. Na Slovensko ich malo pripadnúť 785. Podstatne agresívnejšie prezentované septembrové odporúčanie by v rámci trvalého systému v EÚ zaťažilo Slovensko povinne dodatočnými 1502 utečencami, t. j. celkovo 2287 osobami. A neskôr ďalšími, podľa toho, ako doširoka by sa Únia miliónom migrantov otvárala.

BRÁNY SA OTVORIA DOKORÁN

Bývalý český prezident Václav Klaus inicioval 5. septembra petíciu občanov vláde a parlamentu ČR. Vyzýva proti kvótam, za ochranu štátnych hraníc a za dodržiavanie platných zmlúv o azylovej politike. K 13. septembru podpísalo petíciu na webovej stránke www.protiimigraci.cz vyše 60 000 návštevníkov. Miloš Zeman, ktorý predvlani vystriedal Klausa v prezidentskom kresle, podporil iniciatívu svojho predchodcu hneď na druhý deň. Zmienil sa o tom na tlačovej konferencii v Číne, kde bol na štátnej návšteve. Všimol si to i čínsky štátny rozhlas.

Jean-Claude Juncker

Orbánove, Zemanove a Klausove prejavy vzdoru čakajú náročné skúšky odvahy a charakteru. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker už chystá druhú fázu otvárania Únie organizovanej migrácii. Kormidlo od národných vlád vo vnútri EÚ a prevádzačských sietí v Ázii a Afrike prevezme priamo Brusel. „Migrácia musí byť legalizovaná. Musíme zorganizovať legálne cesty do Európy.

Komisia začiatkom budúceho roka predloží dobre premyslený plán legálnej migrácie,” citoval ho britský denník Daily Mail. Ak by takíto migranti dostali povolenie na voľný pohyb a zamestnanie po celej Únii, poslal by Brusel a mocenské kruhy s ním spojené do Ázie a Afriky dodatočný impulz na transkontinentálny pochod za lepším životom v Európe. Saudská Arábia už navrhla Nemecku (a na rad prídu i ďalšie štáty EÚ), že postaví na jeho území dvesto mešít pre sýrskych utečencov. Predseda Centrálnej rady moslimov v Nemecku Aiman Mazyek medzitým začína radiť nemeckej vláde, ako má postupovať v záujme zabránenia konfliktom a urýchlenia integrácie novej vlny utečencov z moslimských krajín.

19

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Nikolaj Starikov

PREČO ZÁPAD NEMÔŽE NECHAŤ

RUSKO NA POKOJI 20

POLITIKA OD PRADÁVNYCH ČIAS SMERUJE K TÝM ISTÝM CIEĽOM. NA TRÓNOCH SA STRIEDAJÚ DYNASTIE, RODIA SA A ZANIKAJÚ MESTÁ.

MENIA SA ERBY A ZNAKY, STUHY A SYMBOLY, FARBA A STRIH VOJENSKEJ UNIFORMY. USTANOVUJÚ SA NOVÉ MENY, KRACHUJÚ CELÉ EKONOMIKY, ZÚRIA VOJENSKÉ KONFLIKTY. LENŽE CIELE VEREJNE ČINNÝCH MUŽOV VŠETKÝCH ČIAS, KRAJÍN A SVETADIELOV OSTÁVAJÚ NEZMENENÉ. HLAVNÚ A JEDINÚ PODSTATU SVETOVEJ POLITIKY TVORÍ BOJ O ZDROJE A UDRŽANIE KONTROLY NAD NIMI. VŠETKO OSTATNÉ SÚ LEN METÓDY A FORMY TEJTO NEKONEČNEJ NEZMIERITEĽNEJ VOJNY.

Na

našej planéte prebieha nekonečná šachová partia. Skladá sa z tisícov období, úsekov, ťahov.

Za čias Napoleona ju hralo šesť krajín: Rusko, Anglicko, Francúzsko, Rakúsko, Prusko a Turecko. O sto rokov neskôr, pred prvou svetovou vojnou, boli osudy sveta zasa v rukách

tých istých štátov: Ruska, Anglicka, Francúzska, Rakúsko-Uhorska, Nemecka, Turecka. Po porážke Hitlera rovnocennými súpermi ostali prakticky iba ZSSR a USA s Veľkou Britániou po boku. O niekoľko desaťročí sa medzi samostatných hráčov vyšvihla Čína. V súčasnom svete sú hráči štyria: už spomenuté USA s Veľ-

kou Britániou, Európa na čele s Nemeckom a Francúzskom, Rusko a Čína. Čas plynie, stáročia sa míňajú, no počet hráčov zriedka presiahne množstvo prstov jednej ruky. Ale veď krajín, aliancií a spojenectiev je omnoho viac! Samozrejme, že viac. Avšak neslobodno si pliesť figúry rozostavené na šachovnici s veľmajstrom, ktorý nimi ťahá. Za šachovnicou sveta sedí vždy niekoľko hráčov, na nej sa nachádza nesmierny dav figúr a pešiakov. Značnú časť javiska zaberajú štatisti a komparz, no ešte viac je divákov v hľadisku.

Analógia so šachmi nám poskytuje skvelú príležitosť pochopiť podstatu politiky. Predstavte si normálny šach. Bieli a čierni. Môžu sa bieli pomeriť s čiernymi a spoločne obrábať šachovnicu? Samozrejme, nie je to možné. Nie preto, lebo to niekto odmietal pre svoju neľudskú morálku či absenciu svedomia. Mierové spolužitie bielych a čiernych na šachovnici je v rozpore s pravidlami hry. A teraz pridajte k palete farieb šachu ďalšie dve-tri. Bude štyri alebo päť rôznych mocností schopných rozdeliť šachovnicu na zóny vplyvu bez konfliktov a nepriateľstva? Nie. V závislosti od konkrétnej situácie budú utvárať koalície, bojovať a uzatvárať mier.

A táto hra nebude mať konca. Takže preto sa aj na ňu na našej planéte dívame stáročia.

No nie je predsa len možné zmierenie bielych a čiernych? Je. Existuje jeden variant. Je ním úplné vyprázdnenie pozícií jednou zo strán sprevádzané súhlasnými odozvami druhej. Čierni ťahajú a vyhrávajú, pretože bieli ustupujú na celej línii dotyku. Nepripomína vám táto hra niečo? Áno, je to víťazstvo perestrojky pripravenej Gorbačovom. Reforma sa v podstate týkala len zóny vplyvu Ruska, ktorú Západom milovaný Gorbi jednoducho odovzdal do rúk Washingtonu a Bruselu. Naše figúry boli akosi nevdojak „prehltnuté“. Celé odvetvia ekonomiky, loďstvo, armáda, spojenci, idey patriotizmu a lásky k vlasti – o toto všetko sme prišli.

V rôznej miere a v rôznom čase, no proces bol nemilosrdný a nezvratný. A nevyhnutný. Keď sa šach zmení na preskakovanú anglickú dámu, iný výsledok nie je možný. Veď ustupuje iba jeden hráč. Druhý tlieska, potľapkáva ho po pleci, udeľuje ceny za mier a muža, ktorý úplne zničil

jednu zo strán večných šachov sveta, nazýva „Veľkým Nemcom“. Vrcholom zvrátenej a samovražednej partie preskakovaného šachu bol zánik Sovietskeho zväzu. Gorbačov sa potom logicky nazlostil na Jeľcina. Nie pre Bielovežské dohody, ale preto, lebo Boris Nikolajevič informoval ako prvého o ich výsledku – čiže zániku ZSSR, prezidenta USA Georgea Busha.

Generálny tajomník a prezident, ktorý v priebehu sotva šiestich rokov spôsobil nesmiernu geopolitickú katastrofu, to chcel urobiť osobne.

Domnievam sa, že niet pochybností, prečo na počesť Gorbačovových osemdesiatin usporiadali v Londýne veľkolepú slávnosť.

Ale veď svet sa po rozpade ZSSR stal bezpečnejším! Toto obyčajne vravia tí, ktorí odmietajú prijať realitu. Veď predtým sme boli na prahu jadrovej vojny, vďaka Gorbačovovi bola táto hrozba odstránená! Žeby? Naozaj? Kto je dnes schopný kvalifikovane posúdiť, či sa v roku 1983 cítil občan ZSSR menej chránený pred vypuknutím vojnového konfliktu než občan Ruska, Bieloruska alebo Ukrajiny v roku 2013? Čo obvykle stále opakujú ruskí západníci (čiže liberáli), podľa ktorých sa Zem točí okolo Washingtonu, Bruselu a Londýna? „Tvrdenie, že Západ sa zaujíma o Rusko, je úplný nezmysel.“ Západ podľa nich akoby nemal s našou (cháp Ruskom, pozn. red.) krajinou nič do činenia. Ponajviac ak, dobráčisko, z diaľky túži po silnom a demokratickom Rusku. Bez korupcie, kriminality a nekvalitných ciest. Nemá a nikdy nemal v úmysle strategicky obkľúčiť a oslabiť Rusko. Jadrové strely krátkeho a stredného doletu rozmiestnil pozdĺž našich hraníc len pre nevyhnutný boj. S iránskymi jadrovými strelami. Hoci ešte žiadne nie sú a nevedno, kedy ich Teherán bude schopný vyprodukovať. Ale veď niekedy azda áno. Preto treba preventívne rozmiestniť jadrové strely na obranu voči iránskym, ešte nejestvujúcim. V Poľsku a Rumunsku. Čiže v blízkosti Ruska, pričom však samotné Rusko Američanov vôbec nezaujíma.

Určite ste to už počuli. Je to ich stará obľúbená pesnička. Nuž a poznanie základov geopolitiky neponechá z týchto téz kameň na kameni.

Fígeľ spočíva v tom, že geopolitika je úplne, na sto percent západnou vedou. Ruských geopoli-

21

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

22

tikov bolo málo a na formovanie tejto oblasti ľudského poznania nemali rozhodujúci vplyv.

Geopolitiku vynašli Angličania, potom ju Francúzi a Nemci trocha dobrúsili, a následne ruskí myslitelia stvorili ideu Eurázie.

No geopolitika ako samostatná vedná disciplína neprichádzala na svetlo sveta veľmi rýchlo.

Politici sa stáročia správali ako slepci, ktorí s bielou paličkou na okraji cesty hmatkajú bez znalosti základných princípov: 1. Zdroje sú vždy vyčerpateľné.

2. Ak nemajú zdroje k dispozícii bieli, znamená to, že sa skôr či neskôr dostanú pod kontrolu čiernych (alebo hráčov iných farieb spektra večných piatich-šiestich šachistov).

3. Úlohou každého hráča je udržať si kontrolu nad zdrojmi, ktoré má k dispozícii, pokúsiť sa dostať pod kontrolu cudzie zdroje a prinútiť ich pracovať pre seba.

4. Existujú geografické lokality, ktoré sú z hľadiska dosiahnutia vyššie uvedených cieľov rozhodujúce.

Princípy geopolitiky nie sú také zložité, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Naopak. Sú jednoduché a úplne zrozumiteľné. Stačí poznať určité pravidlá hry.

Podstata geopolitiky spočíva v protiklade dvoch civilizácií, princípov bytia, živlov: Mora a Pevniny. More a Pevnina neprestajne bojujú.

Východisková situácia podmieňuje cieľ, podmieňuje prostriedky. Civilizácia Mora postaví flotilu a zaoberá sa námorným obchodom, civilizácia Pevniny rozširuje svoje územia na súši.

Ciele Pevniny sú nasledovné: zabrániť Moru v blokáde, ovládnuť pobrežné pásma a dostať sa k Svetovému oceánu. Úlohy Mora môžeme stručne vyjadriť takto: blokáda prístupu Pevniny k morským priestorom, ovládnutie pobrežného pásma a napokon po rozdelení Pevniny na časti – jej mocenské pohltenie. Suchozemská civilizácia má silnú armádu, morská loď­ stvo. V snahe zvíťaziť nad protivníkom sa v rámci danej situácie usilujú znemožniť rozvíjanie jeho zbrane. Lenže hráči na planéte nie sú dvaja, ale viacerí. Boj prostredníctvom cudzích, rozoštvanie dvoch Pevnín alebo dvoch Morí medzi sebou už patrí do oblasti aplikovanej geopolitiky.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Teraz nastal najvhodnejší okamih, aby sme uviedli, prečo je geopolitika taká vhodná na vyrovnanie účtov s prozápadnými liberálmi.

Knihy západných geopolitikov sa zaoberajú nevyhnutnosťou boja, oslabenia a zničenia civilizácie Pevniny. Súčasná západná geopolitika totiž reprezentuje civilizáciu Mora. Nie, nestačí, že geopolitiku vymysleli Anglosasi, nestačí, že sa zapodieva nevyhnutnosťou priameho stretu Pevniny s Morom – výrok zmienený v predošlej vete sformuloval jeden z klasikov geopolitiky, pričom má na mysli konkrétne Rusko! John Halford Mackinder zaviedol pojem Heartland – Zem stredu, dreň pevniny. Inak povedané, Rusko je „najpevninskejšia Pevnina“ spomedzi všetkých. Mackinder nazval nekonečné ruské pláne „geografickou osou dejín“. Celé dejiny sa teda otáčajú okolo nás. Zo strategického hľadiska tvorí Rusko osobitný územný celok, bezpečnosť, a jeho suverenita je totožná s bezpečnosťou a suverenitou celého kontinentu. Takéto niečo sa nedá povedať o Číne, Nemecku, Francúzsku, ani o žiadnej inej veľkej eurázijskej krajine. Iba Rusko môže na základe geopolitických kritérií používať termín Heartland úplne oprávnene.

Jeho strategické záujmy nie sú totiž len podobné záujmom kontinentu, ale presne sa s nimi zhodujú.

Tvorca základov geopolitiky Mackinder prisudzoval Rusku rozhodujúci strategický význam.

Medziiným sa vyjadril nasledovne: „Rusko zohráva v celosvetovom kontexte takú ústrednú strategickú úlohu ako Nemecko v kontexte Európy. Je schopné uskutočňovať útočné akcie a byť im vystavené zo všetkých svetových strán, s výnimkou severu. Úplné dotvorenie jeho železničnej siete nenechá na seba dlho čakať...“ Na základe tohto predpokladu sa Mackinder domnieval, že hlavná úloha anglosaskej geopolitiky spočíva v zabránení vytvorenia strategického zoskupenia pevninských štátov okolo „geografickej osi dejín“ (t. j. Ruska). Ergo, stratégia mocností „vonkajšieho polmesiaca“ smeruje k odtrhnutiu čo najväčšieho množstva pobrežných oblastí od Heartlandu, a následne k ich podriadeniu vplyvu „ostrovnej civilizácie“.

23 Z vyššie uvedeného vyplýva jednoduché, no ponuré konštatovanie: nikdy nás nenechajú na pokoji. Jednoducho preto, lebo v dôsledku geografických faktorov tvoríme centrum Eurázie, centrum civilizácie Pevniny. Šachista by povedal, že sme bielym kráľom a čierni sa neuspokoja, kým nám nedajú mat, kým nás nezaženú do kúta.

Kým si nepodmania políčka, na ktorých predtým stáli naše veže, pešiaci a kone, definitívny triumf nie je možný. Preto nás opäť a zasa budú bodať a drobiť, pokúšať sa o zničenie nášho štátu. Nie je v tom nič osobné. Iba geopolitika.

Som presvedčený, že mnohí z nás premýšľajú o príčinách akéhosi zvráteného odporu Západu voči Rusku, pričom odpor je na vyjadrenie situácie prislabé slovo. Plnohodnotnú odpoveď na túto otázku poskytuje práve geopolitika. My sme totiž Ruská civilizácia Pevniny. V tom korení náš konzervativizmus či nepriazeň voči zmenám, ktoré tak intenzívne deprimovali všetkých tunajších reformátorov a revolucionárov. More je menlivé, no súčasne aj jednotvárne a obrovské. Vlna tu či vlna tam – vari nie je jedno, kde žiješ? Hľa, ľahkosť premiestňovania obyvateľov Západu.

Pevnina je však všade odlišná, a preto sa mení nesmierne pomaly. Pevnina a More sú protikladné vo všetkom.

Pohľad na mapu nám pomôže pochopiť zmysel boja, ktorý nám obvykle uniká. Uvediem aspoň jeden príklad formou otázky. Koľko republík mal ZSSR? Mladí presne nevedia, starší okamžite povedia: pätnásť. Dnes sú všetky úplne nezávislými krajinami. Mnohé z nich majú strategický význam. Avšak význam geopolitický nedosahujú zďaleka všetky. A ktoré áno? Ak to chcete zistiť, pripomeňte si, ktoré časti Sovietskeho zväzu Západ okamžite prijal do NATO, aby ich „schoval pod ochranné krídla“ a absolútne podriadil svojmu vplyvu. Len tri pobaltské štáty: Litvu, Lotyšsko, Estónsko. Prečo? Pretože patria do pobrežného pásma, z ktorého More musí vytláčať Pevninu.

Preložil Miloš Ferko. Článok je redakčne krátenou ukážkou z knihy Geopolitika – Ako sa to robí, ktorá vyjde vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na prelome októbra a novembra.

​Tibor Eliot Rostas

AKO SME BLOKOVALI

AMERICKÝ KONVOJ

„KRAJINY, S KTORÝMI CVIČÍME, SÚ ZNEPOKOJENÉ RUSKOM AKO HROZBOU PRE STABILITU KONTINENTU. MY CHCEME SILNÚ EURÓPU,“ VYHLÁSIL JOE BUCCINO, HOVORCA AMERICKEJ ARMÁDY, KTOREJ KONVOJ SA VYDAL NA SEDEMSTOKILOMETROVÚ JAZDU STREDNOU EURÓPOU. A TAK SA PONDELOK ŠTRNÁSTEHO SEPTEMBRA O 20:34 ZAPÍSAL DO DEJÍN SLOVENSKA AKO ČAS, KEDY HRANICAMI NAŠEJ SUVERENITY ŤAŽKO OTRIASLI KOLESÁ CUDZEJ ARMÁDY. ARMÁDY, KTORÁ JE V DNEŠNEJ EPOCHE VNÍMANÁ AKO NÁSTROJ PRESADZOVANIA MOCENSKÝCH ZÁUJMOV PROSTREDNÍCTVOM TERORU.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

V

itajte v kafkovskom šerosvite, vo svete javov a vecí, ktorých skutočné významy sa vám snažia čo najskôr a čo najefektnejšie prekrútiť priamo pred očami. Všade okolo seba narážate na nezáujem a rutinnú prácu hominidov konajúcich si len svoje povinnosti podávajúc si štafetu mätenia do absurdných rozmerov.

Neskorý daždivý podvečer vo svojej ponurosti ešte viac umocňoval napätie z očakávaného príchodu konvoja Druhého jazdného pluku americkej armády. Tá sa aj s technikou presúva z Bundesrepublik Deutschland, republiky okupovanej od roku 1945 trvalou prítomnosťou vojakov na amerických základniach, republiky, ktorá de iure z pohľadu medzinárodného práva neexistuje. Je však bezpečnou protektorátnou zónou na organizovanie dobyvačných alebo výhražných výprav. Nie je to po prvýkrát, čo americké vojenské výpravy prekročili štátne hranice krajiny, ktorú si už nemusia podrobovať ohňom a mečom. My sme im prostredníctvom fingovaných hlásateľov pravdy a lásky našu

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

zem a práva podeliť sa o jej plody dobrovoľne odovzdali. Tá dnešná dobyvačná výprava nám ukazuje svet prevrátený naruby. Svet, v ktorom máme prevolávať na slávu bytostiam v maskovacích uniformách presúvajúcich sa na tých istých obrnených Strykeroch či terénnych Humvee, z akých zabíjali ľudí v Afganistane či v Iraku. Keď sa pred nami náhle zjavili s prilbami a maskami na tvárach, v čiernych rukaviciach, po zuby ozbrojení vykúkajúc spoza guľometov s 30-milimetrovými kalibrami, o ktoré nedávno požiadali, aby boli účinnejší proti Rusku, pôsobili ako vyslanci kráľa Saurona z Tolkienovej temnej čiernej zeme Mordor. Druhý jazdný pluk má svoje trvalé sídlo v bavorskom Vilsecu a NATO ho spolu so 173. výsadkovým plukom umiestneným v Taliansku vníma ako svoje hlavné a trvalo prítomné donucovacie sily v Európe.

Prekročenie hraníc je jasnou demonštráciou tejto sily, v žiadnom prípade tu nejde iba o bežný prejazd techniky, ale súčasť vojenského cvičenia s názvom Slovak Shield. Minister obrany

26

27 Glváč poznamenal, že tieto obrnené vozidlá by u nás už mohli ostať, tie naše staré sú už opotrebované. Nie je celkom jasné, či mal na mysli obrnené vozidlá aj s americkou posádkou, rozhodne však narazil na žalostnú pointu. Naša takmer neexistujúca armáda nemá nové obrnené vozidlá najmä preto, lebo sme sa ich výroby v špičkovom strojárskom priemysle museli „dobrovoľne“ vzdať a na mierovej ceste hladu ustúpiť biznisu sýtych „mierotvorcov“ spoza veľkej mláky. V tom pohľade na vozidlá rozosievajúce utrpenie a smrť sa ma zmocnil pocit, že vidím projekciu zmaterializovaného zla. A hoci viem, že absolútne zlo neexistuje, pretože existuje len absolútne dobro, v tejto chvíli mnou prechádza hlboký smútok z toho, čo táto mašinéria smrti spôsobila a spôsobuje. Mal som tisíc chutí vbehnúť spolu s ostatnými s pripravenou reťazou na zápästí ruky do cesty, ale videl som, ako na každý náš najmenší pohyb striehnu rady ťažkoodencov v čiernych uniformách. A tak som im pozeral do tváre, pokúšal sa odhadnúť, na čo asi myslia, čo im asi víri v hlave, keď im za chrbtom premávajú ozbrojené sily cudzej moci, Foto: Matúš Plecho

ktorej chcú pomáhať a násilím ju chrániť pred občanmi ich vlastného štátu. Iste sa budú obhajovať tým, že si len plnili svoje povinnosti, nechápajúc, že práve plnenie povinností priviedlo svet ku všetkým katastrofám. Čo budú vravieť svojim deťom alebo deťom ich detí, keď sa raz spýtajú, prečo stáli s obuškami a pištoľami za opaskom proti ľuďom, ktorí nahlas volali, že tu nechcú cudzie vojská? Žiadne cudzie vojská.

Stál som pred nimi, hľadel im s pokojom jednému po druhom do očí za plexisklami a premýšľal. V istom momente sa ku mne priblížil redaktor z TV Markíza, oslovil ma menom a položil niekoľko otázok. Tá posledná bola o tom, prečo vôbec protestujem, keď sme spojencami, keď sme súčasťou NATO. Lenže podľa tejto logiky mali aj ľudia v roku 1968 vítať na hraniciach spojenecké tanky Varšavskej zmluvy! Ja nie som spojencom, nie som spojencom žiadneho násilia, necítim sa byť súčasťou NATO, nie som synom vašej krvavej mašinérie, nie som viazaný rozhodnutiami mocenských štruktúr, ktoré som nevolil, ani inak neuznal ich zastupiteľskú moc nado mnou, nepatrím k tým, pre ktorých

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

cii, bola to ďalšia lož. Polícia umožnila tým „správnym“ ľuďom s americkými zástavami a americkými názormi priamy kontakt s konvojom pri vozovke, pričom protestujúcich vytláčala ďaleko od cesty. Kým riedkemu uvítaciemu výboru na čele s poslancom Petrom Osuským umožnila frivolne diskutovať s americkým vojakom o bryndzových haluškách, bezmocnosť rozhorčeného davu (odmietajúceho teroristov v uniformách) obkľúčila silou v plnom nasadení. Kým na malom ostrovčeku s „vlastencami“ s americkými zástavami skandujúcimi: „God bless America – príďte opäť,“ pomáhala vytvárať fikciu o priateľskom prijatí, ktorú si americkí vojaci natáčali do archívu ilúzií, v prístupe iným do tohto vymodelovaného prostredia ostro bránila. Demokracia rozdelená na koridory ctiteľov a tých, ktorí majú svedomie. Lenže ctitelia vojny a vojsk sa už čoskoro nebudú môcť obhajovať tým, že Američania tadiaľto len priateľsky prechádzajú. Tam, kadiaľ raz prejde armáda Spojených štátov, jej vojaci už ostávajú. Budú oku-

28

povať naše územie a vystavovať ho odvetným útokom. Osuský a ctitelia ľuďom nepovedia, že NATO plánuje na našom a maďarskom území regionálne veliace centrum na koordináciu útokov síl rýchlej reakcie (VJTF) voči Rusku. Nepovie, že októbrová ratifikácia tohto plánu je de facto prípravou na okupáciu Slovenska a použi­ tie našej vlasti na vytvorenie krvavého bojiska a spálenej zeme.

So zmiešanými pocitmi zadosťučinenia, ale aj bezmocnosti sadáme do auta. Vieme, že toto nie je ani prvý, ani poslednýkrát, čo k nám vnikli cudzie vojská. Všetko nasvedčuje tomu, že vstup, ktorý sa konal práve dnes, z nás robí koridor základne na útok. Konvoj demonštruje svoju silu a my sa bezmocne prizeráme. Všetko je dokonale pripravené, dokonale zinscenované, všetky ulice hermeticky uzavreté, všetky príjazdové cesty na diaľnicu strážené, policajti hliadkujú na všetkých nadjazdoch a mostoch v okolí.

Konvoj, ktorý zabíja, je dokonale chránený pred občanmi spojeneckej krajiny.

29 slušnosť znamená velebiť vojenské záväzky a nespochybňovať zmutovaný systém korporačnej pseudodemokracie. Som tu, pretože som nespokojný. Som nespokojný a chcem svoju nespokojnosť premeniť na pokoj v duši. Bol Gándhí spokojný? Boli Buddha, Mohamed, Ježiš, Ján Krstiteľ, Achnaton, Lao-c’ a desiatky ďalších avatár spokojní? Nespokojnosť nás vedie k mieru, je to len dynamickejšia forma premeny. Premieňať nespokojnosť vlastnej duše na pokoj ducha je najúžasnejšia alchýmia univerza. Povedal som mu teda, že o tom, či má Slovensko patriť do NATO, musí rozhodnúť Slovensko, a nie slovenskí politici z amerických stáží. O tom, kam chceme a máme patriť, nemôžu rozhodovať oni, ale jedine my. Svojím hlasom v referende. Bolo mi jasné, že dávam rozhovor do „vypnutej“ kamery. Ale oni nevedia, že sa to aj tak vysiela na frekvenciách, o ktorých nemajú ani poňatia.

O osud tejto krajiny nemám strach, v týchto rozhodujúcich chvíľach ju na hraničnom prechode reprezentovali dva tábory. Dve-tri desiatky „transatlantíďanov“ – prívržencov NATO, a približne 150 odporcov globálneho terorizmu.

A práve tento pomer sa odrazil aj v hlasovaní proamerického denníka SME. Toho SME, kde Peter Schutz napísal: „Vážme si americký vojenský konvoj. Kto nemá rád svet, v ktorom USA intervenujú a robia poriadok (nešikovne), nech si skúsi predstaviť ten nový, v ktorom to robiť nebudú.“ V ankete, do ktorej sa zapojilo viac ako 20 000 ľudí, sa viac ako tri štvrtiny vyjadrili proti prechodu amerického vojenského konvoja cez Slovensko. Napriek týmto pomerom priniesli Hospodárske noviny zavádzajúci titulok: „Slovensko je rozdelené 50 : 50“. Lož! Kým prívržencov verbovali mimovládne organizácie Slovak Atlantic Commission (SAC) a Central European Policy Institute (CEPI) a sľubovali odvoz v autobusoch v štýle zájazdov na nákup hrncov, ľudí prichádzajúcich protestovať proti okupantom priviedlo ich vlastné svedomie a vôľa. V tejto pochmúrnej daždivej inscenácii som však pochopil, že v konečnom dôsledku sa vlastne nič úplne prekrútiť, a ani utajiť nedá. A hoci nás hovorkyňa policajného zboru Martina Kredatusová ubezpečovala, že polícia neriešila rozostavenie ľudí na tejto demonštráFoto: Matúš Plecho

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

O tom všetkom sa s naším fotografom Matúšom bavíme po ceste späť. Stierače sa lenivo pohrávajú s vodu na čelnom skle, cez ktoré rozoznávame obrysové svetlá amerického Strykera. Pohľad dozadu nás nenecháva na pochybách – do očí nám bliká obrovské nákladné vozidlo americkej armády. Sme uprostred konvoja! Blokovať sa nám ho nepodarilo, no v tejto chvíli sme v jeho vnútri. Napriek všetkým bezpečnostným opatreniam, napriek dokonalej súhre ozbrojenej moci, napriek všetkým bohorovným úškrnom šéfov zásahovej jednotky a unudených pofajčievajúcich kameramanov z tých správnych médií (ktorí sa dušovali, že sa ku konvoju nepriblížime), sa nám to podarilo.

Užívame si ten slastný pocit, keď môžeme za všetkých prebudených v tejto zemi nerušene ukazovať z okna auta prostredník celému impériu zosobnenému v chuchvalci plechov v amerických kaki farbách. Nútime ich spomaľovať, blikať a trúbiť. A tak ich aspoň takto groteskne blokujeme. Sme si vedomí, že toto symbolické

znamenie nepredstavuje vôbec nič rovnako ako veľmi veľa. Opäť a znovu sa potvrdilo, že sú veci medzi zemou a nebom, ktoré nepokorí žiadny premyslený plán, ani žiadna pozemská moc.

Zdroj: www.sme.sk, 19. 9. 2015, 11:49

30

Foto: Matúš Plecho

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Peter Hafner

SVETOVÉ EKONOMIKY SA Z KRÍZY

DODNES NESPAMÄTALI R

32

ast ekonomík vyspelých krajín pokračuje vo svojom zotavovaní, avšak stagnujúci medzinárodný obchod a zhoršujúci sa vývoj na finančných trhoch znižujú vyhliadky na výraznejší globálny rast, ako sa uvádza v najnovšej správe OECD, ktorá zhoršila prognózu rastu svetovej ekonomiky. V rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách ako Čína, Brazília, Rusko dochádza dokonca k spomaleniu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, čo len dokresľuje fakt, že svetové ekonomiky sa ešte stále nezotavili z hospodárskej krízy, ktorá trvá prakticky už siedmy rok.

Pri pohľade na vývoj HDP vo svete je jasne vidieť, že od finančnej krízy v roku 2008 sa rast svetovej ekonomiky spomalil približne na

polovicu oproti predchádzajúcemu obdobiu, pričom tento trend pokračuje aj v súčasnom období. Stagnácia ekonomiky je markantná najmä vo vyspelých západných ekonomikách.

Napríklad v USA klesol priemerný rast HDP v rokoch 2008 – 2013 pod 1 %, v Japonsku na 0,1 %, v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii pod 0,6 %, v krajinách eurozóny došlo dokonca k zápornému vývoju, kde sa HDP znížil v priemere o 0,3 % ročne. V Rusku sa v týchto rokoch spomalil rast na 1,7 % oproti 7 % z predchádzajúceho obdobia.

Na Slovensku sa po úspešných rokoch 2002 – 2007, keď priemerný ročný rast HDP dosahoval rekordných 6,8 %, v tých nasledujúcich spomalil v priemere na 1,7 % ročne.

VÝVOJ RASTU HDP ZA POSLEDNÝCH 20 ROKOV 1996 – 2001

2002 – 2007

2008 – 2013

2014

2015

SVET

PRIEMERNÝ ROČNÝ RAST HDP ZA ROKY:

3,16

3,44

1,80

2,5

3,0

2016 3,6

EUROZÓNA

2,71

1,98

-0,27

0,8

1,6

1,9

SLOVENSKO

3,50

6,79

1,72

2,4

2,9

3,6

NEMECKO

1,87

1,35

0,55

1,6

1,6

2,0

FRANCÚZSKO

2,75

1,84

0,34

0,2

1,0

1,4

TALIANSKO

1,96

1,07

-1,38

-0,4

0,7

1,3

VEĽKÁ BRITÁNIA

3,05

2,93

0,18

2,6

2,4

2,3

USA

3,74

2,69

0,92

2,4

2,4

2,6

JAPONSKO

0,76

1,58

0,12

-0,1

0,6

1,2

KANADA

3,64

2,61

1,43

2,5

1,1

2,1

ČÍNA

8,56

11,22

9,06

7,4

6,7

6,5

INDIA

5,87

7,97

6,85

7,4

7,2

7,3 -0,7

BRAZÍLIA

2,00

3,84

3,43

0,1

-2,8

RUSKO

2,19

7,04

1,72

0,6

-3,4

0,4

PRIEMER VYBRANÝCH KRAJÍN

3,32

4,24

2,08

2,23

1,70

2,48

Zdroj: Svetová banka, OECD

SATIRA >

> SATIRA

Dvojičky padli preto, lebo tam jeden pán z jaskyne s uterákom na hlave poslal zlých teroristov. Voľným pádom s evidentnými znakmi demolácie padla aj budova, do ktorej nič nenarazilo. Áno, preto bola vojna v Afganistane správna. Rovnako tak bolo treba potrestať Irak za to, že mal teroristov vyškolených CIA. Síce sa tam zbrane nenašli, ale bol predsa súčasťou Osi zla, ktorá s ropou nehospodári tak, ako sa na slobodný trh patrí. Aj Srbsko bolo zlé a bolo ho treba humanitárne bombardovať.

Aj Líbya, aj Sýria. Aj na Ukrajine dobré tanky s hákovými krížmi prinášajú mier aj zlým proruským separatistom v mestách na východe. Izrael je spravodlivý medzi národmi, hovoriť o vraždení v Gaze a zaberaní územia v najväčšom koncentračnom tábore sveta je antisemitizmus. Palestínčania sú takí krutí, že svoje deti vystavujú mierovým misiám bieleho fosforu.

Chemoterapia lieči a rakovinu máme pod kontrolou, ergo farmaceutické firmy a oficiálna medicína sú to jediné a najlepšie riešenie. Centrálne banky vlastní ľud. A ten vo voľbách rozhoduje, čo bude so svetom ďalej.

Aj migranti sú zhoda okolností, pretože práve teraz a v tejto chvíli odrazu všetci našli úspory a rozhodli sa prísť. Sú to náhody, proste zhody okolností; žiaden Bilderberg, Bohemian Grove, CFR, FED, BIS, MMF, WB predsa nie sú proti našim záujmom. Len idiot a konšpirátor by pochyboval...

34

Tibor Eliot Rostas Kresby: Carlos Latuff

35

TÉMA MESIACA:

KOLAPS NIČ NIE JE VEČNÉ, AJ CIVILIZÁCIE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.

A TÁ SEVEROATLANTICKÁ, KU KTOREJ DNES PATRÍ AJ SLOVENSKO, JE ŤAŽKO CHORÁ. ŠANCE NA JEJ PREŽITIE SA ZHORŠUJÚ UŽ NIE Z ROKA NA ROK, ALE Z MESIACA NA MESIAC. SAMOVRAŽEDNÝ FINANČNÝ SYSTÉM, STUDENÁ VOJNA S RUSKOM, KTORÁ MÔŽE PRERÁSŤ DO HORÚCEJ, VYSYCHANIE VODNÝCH ZDROJOV A KLIMATICKÉ ZMENY – K TÝMTO RIZIKOVÝM FAKTOROM SA NAJNOVŠIE PRIDALA DVÍHAJÚCA SA VLNA MASOVEJ MIGRÁCIE ĽUDÍ Z ÚPLNE INÉHO CIVILIZAČNÉHO PROSTREDIA POZNAČENÉHO NÁBOŽENSKÝM RADIKALIZMOM. V TOMTO KONTEXTE SA ĽUDIA, KTORÍ SA PRIPRAVUJÚ NA PREŽITIE PO KOLAPSE, UŽ NEJAVIA AKO PODIVUHODNÍ BLÁZNI, ALE AKO PRAGMATICKÍ REALISTI.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Staněk

KOMBINÁCIA RIZÍK OHROZUJÚCICH

NAŠU CIVILIZÁCIU

DLHY

Prvá línia je ekonomická. Západné ekonomiky, to znamená Európa, Spojené štáty a Japonsko, zostávajú ukotvené v obrovskom objeme dlhov, ktoré sa neustále zvyšujú, a sú to dlhy všetkých ekonomických subjektov od obyvateľstva cez podnikovú sféru, banky, až po štát. Samozrejme, môžeme sa hrať s tým, že máme záchranné valy, znižujeme úrokové sadzby, ale nevyriešili sme to základné. Obrovský objem dlhov, ktorý sa stáva balvanom ťažiacim celú spoločnosť.

Okrem iného, jedným z významných aspektov tvorby týchto dlhov je obrovská príjmová polarizácia. Spoločnosť, v ktorej niekoľko percent vlastní väčšinu bohatstva, nemôže fungovať, ak je to spotrebná spoločnosť. Väčšina ľudí, ktorí dnes spotrebovávajú na dlh, bude tie dlhy jedného dňa musieť splatiť. Alebo počítame s tým, že banky dobrovoľne odpíšu spotrebné úvery, hypotekárne úvery a milostivo ľuďom umožnia, aby znova začali ďalší cyklus nového hromadenia dlhov?

TECHNOLÓGIE

NAŠA CIVILIZÁCIA ČELÍ V SÚČASNOSTI HNEĎ NIEKOĽKÝM RIZIKOVÝM FAKTOROM. KEBY PÔSOBILI SAMY OSEBE, SVET BY SI S NIMI MOHOL PORADIŤ.

AK SA VŠAK ICH PÔSOBENIE STRETNE A VZNIKNE KUMULATÍVNY EFEKT, BUDE TO ZNAMENAŤ INÝ SVET AKO TEN, V KTOROM ŽIJEME DNES.

Ďalším významným faktorom je dopad technologických zmien na budúcnosť svetovej ekonomiky a spoločenstva. Hovorím o technologických zmenách, ale nielen v oblasti informačných technológií, ale aj v oblasti robotiky, genetického inžinierstva a podobne. Tieto technologické zmeny výrazným spôsobom znižujú potrebu práce. Klasicky to môžeme vidieť aj na Volkswagene v Bratislave. Nové produkčné centrum, ktoré vzniká, by za normálnych podmienok potrebovalo vyše tisíc ľudí. Dnes však uvažujú iba o 300 ľuďoch, pretože veľká časť výroby bude plne automatizovaná.

Ak sa začne takto výrazne prejavovať pokles potreby ľudskej práce vo väčšine činností – čo je možné, musíme uvažovať, čo s tými ľuďmi urobíme. Lenže ak ich chceme vybaviť tým, že im umožníme prežiť s 300 eurami, ktoré dostanú bez ohľadu nato, či robia alebo nerobia, zároveň musíme zbúrať poistné, zdravotné, penzijné, nezamestnanecké a ostatné systémy. To znamená všetko to, na čom dnes stojí západoeurópska civilizácia a európsky sociálny model. Pretože dnes ak nepracujete a nezarábate, dostávate len almužnu.

Ako keby sme si nechceli uvedomiť, že obrovská technologická revolúcia, na prahu ktorej stojíme, mení všetky aspekty spoločnosti. Systémovosť dopadov, ktoré sa nám prejavia ako kaskádovité efekty, bude zásadným spôsobom formovať celú spoločnosť. A pritom nehovoríme o procesoch, ktoré vzniknú o 20-30 rokov, hovoríme o tom, čo sa realizuje už v súčasnosti a v priebehu najbližších rokov.

MIGRANTI

Všetko je o to závažnejšie, že tu máme ďalší fenomén – otázku globálnej svetovej migrácie.

V súčasnosti je zrejmé, že rozvinutie obrovských občianskych vojen a nepokojov na Blízkom a Strednom východe znamená zároveň uvoľnenie obrovskej záklopky pre milióny migrantov. To všetko vedie k destabilizácii tradičných štruktúr. Už len zo Sýrie doteraz unikli štyri milióny utečencov, ktoré sú v ostatných krajinách.

Dokedy budú v utečeneckých táboroch? Alebo budú tiež utekať za volaním prosperity v Európe? Lenže čo budeme robiť s týmito imigrantmi, ak technologické zmeny radikálne znížia celkovú spotrebu práce? Nevytvoríme znova situáciu, v ktorej dôjde k vnútornej polarizácii spoločnosti?

Nechcem strašiť, ale zoberme si príklad Kosova, kde na začiatku 20. storočia tvorili pravoslávni Srbi 95 percent obyvateľstva. O sto rokov neskôr tvorili 90 percent moslimskí kosovskí Albánci.

Chceme dospieť k podobnému stavu v rámci Európskej únie v priebehu budúcich päťdesiat až sto rokov?

Zásadná fundamentálna otázka znie: chcú sa imigranti integrovať do spoločnosti, alebo len chcú žiť na území Európskej únie, ponechať si svoje zvyky, kultúru a správanie? Potom tu dôj-

39

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

40 de k zrážke islamu a ostatných civilizačných systémov. Toto sú veci, o ktorých sa musí hovoriť, to nie je otázka ľudskosti.

Mohutnú vlnu imigrantov môžeme považovať za jeden z kľúčových katalyzátorov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia ďalší vývoj. Práve tohto roku v lete sa zdanlivo bez viditeľnej príčiny radikálnym spôsobom spustila lavína imigrantov, ktorí prichádzajú do Európskej únie. Ak nie sú ochotní tolerovať väčšinovú spoločnosť, môžu sa stať katalyzátorom, ktorý vyhrotí vnútorné vášne v spoločnosti. A to v čase, keď sa znova začínajú vracať všetky symptómy ekonomickej krízy. Keď oživenie, o ktorom v Európskej únii hovoríme, je len dôsledkom nekonečného tlačenia peňazí.

NEZDRAVÝ RAST

Ako dlho vám vydrží protiinflačné ťaženie centrálnych bánk pri nekonečnom tlačení peňazí bez akejkoľvek hodnoty? Je len otázkou času, kedy toto všetko praskne. Napríklad v podmienkach Slovenska sa chválime hospodárskym rastom, ktorý je tvorený troma vecami. Po prvé,

úspešným exportom nadnárodných firiem, ktoré exportujú produkciu vyrobenú na Slovensku do zahraničia. Po druhé, vysokými investíciami verejného sektora do infraštruktúry, ale za prostriedky z eurofondov, teda z externých zdrojov.

Po tretie, domácou spotrebou obyvateľstva, ktorá nie je realizovaná z reálnych domácich príjmov, ale obrovským nárastom dlhov. Udržanie takéhoto hospodárskeho rastu nie je možné ani dlhodobo, ani strednodobo. Môže nám vydržať rok alebo dva, ale ku kolapsu takto chápaného ekonomického rastu nevyhnutne dôjde.

V tejto situácii je nestabilný aj finančný sektor.

Základom bankového sektora boli vždy úspory domáceho obyvateľstva. Úspory boli znakom stability spoločnosti. Prečo by som sa bál sporiť, keď je všetko stabilné a úspory sa vysoko zhodnocujú? Úspory znamenali aj istotu pre bankový sektor, lebo iba v prípade nedostatku zdrojov sa museli obrátiť na medzibankový kapitálový trh. V súčasnosti prevažná väčšina obyvateľstva nie je schopná udržať úspory. Analýzy, ktoré sa robili aj v podmienkach Slovenska, ukazujú, že viac ako osemdesiat percent obyvateľov nedo-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

káže usporiť nič, žije teda od výplaty k výplate.

Sklon k úsporám vzhľadom na krízu klesá aj v iných krajinách. Ak k tomu pridáme minimálnu výšku zhodnotenia úspor, ktorá súvisí s celkovým poklesom úrokových sadzieb formovaných Európskou centrálnou bankou, je zrejmé, že sklon k úsporám radikálne mizne.

Ale bez sklonu k úsporám potrebujete na udržanie dnešného rozvoja externé zdroje. Presne kopírujeme americký spôsob vývoja, kde Američania potrebujú ročne 600 miliárd dolárov externých zdrojov na vyriešenie deficitu štátneho rozpočtu a zahraničnej obchodnej bilancie.

Predávajú štátne dlhopisy a cenné papiere, iné krajiny ich kupujú, a na základe toho financujú deficit americkej ekonomiky a spoločnosti. Tento mechanizmus fungoval u Američanov roky, dokonca boli obdobia, keď ročne emitovali až 900 miliárd dolárov v cenných papieroch. Vtedy, zhruba pred ôsmimi až desiatimi rokmi, väčšinu týchto cenných papierov kupovali Číňania a arabské krajiny. Dnes obidve skupiny odmietajú kupovať americké štátne cenné papiere.

Kupujú ich najchudobnejšie africké krajiny, aby prežili pri takzvaných istých investíciách.

KLIMATICKÉ ZMENY

Jeden z významných faktorov, ktorý súvisí aj s imigráciou, je ďalšia skutočnosť. Analýzy, ktoré robila NASA, ale aj OSN, ukazujú, že omnoho väčšou hrozbou ako priemerné zvyšovanie teploty je obrovský nárast teploty v lete, obrovský rozsah sucha a zmeny hydrologických pomerov. Ukazuje sa, že veľká časť krajín sa môže zmeniť na savanu. Môže dôjsť k tomu, že letá v miernom pásme budú mať pravidelne obrovskú teplotu, okolo 40 – 45 stupňov Celzia. Zoberme si, že teploty 38 stupňov zabili v roku 2003 vo Francúzsku 65 000 ľudí, nemocnice boli preplnené, nebolo kam pochovávať. A to bol pritom len krátky časový úsek. Dnešné modelové scenáre bez akéhokoľvek strašenia ukazujú dlhé obdobia s vysokými teplotami nad 40 stupňov. Ľudský organizmus, osobitne v týchto zemepisných šírkach, nie je nastavený na zvládnutie takej vysokej teploty.

Predstavme si, že mnohé oblasti Afriky sa zmenia na savany. Dezertifikácia (premena na

púšť) mnohých území v Ázii a v Afrike môže priniesť stovky miliónov ekologických migrantov, ktorí nebudú utekať pred zvyšovaním hladiny morí, ale z území, kde nebude pršať mesiace a roky a pitná voda bude mať cenu zlata, pretože nebudú dostatočné zásoby podzemnej vody.

Ak niekto argumentuje, že zásoby podzemnej vody tento problém vyriešia, upozorňujem na to, že na planéte je 37 rezervoárov podzemných pitných vôd, 18 z nich sme úplne zdevastovali, šesť má väčšiu spotrebu ako prítok a iba zvyšok zostáva obnoviteľný. Pritom až 60 percent spotreby vody ide na agrárny sektor, na poľnohospodárstvo a výrobu potravín. Vytvára to obrovský tlak na migračné presuny medzi kontinentmi a teritóriami a bude to pravdepodobne viesť k obrovským dopadom na samotnú štruktúru dnešného ekonomického rozloženia produkčných síl populácie. Ďalším rizikovým fenoménom je obrovský nárast invazívnych druhov rastlín a živočíchov, ktoré prenikajú na územie, kde biodiverzitne doteraz nemali čo robiť. A sú to mnohé agresívne druhy rastlín, už to nie je len známy boľševník, ktorého šťava je mimoriadne nebezpečná, ale ďalšie desiatky rastlín. Okupujú územia, kde nemajú prirodzených odporcov. Okrem rastlín sa to týka aj živočíchov a mikróbov. Objavujú sa choroby, ktoré v týchto zemepisných šírkach nikdy neexistovali. Ľudský organizmus nemá voči nim prirodzenú imunitu. A to môže viesť v konečnom dôsledku k nebezpečným epidémiám.

NÁRAST CHUDOBY

Jednou z odpovedí na klimatické zmeny má byť podpora alternatívnych zdrojov. V skutočnosti

41

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

42

však nesúvisí ani tak s globálnym otepľovaním.

Bol to pokus nájsť novú oblasť tvorby pracovných miest. Dnes je napríklad v solárnom priemysle v Nemecku milión pracovných miest, vo výrobe veterných zariadení v Rakúsku stoosemdesiattisíc pracovných miest. Lenže v Nemecku sú pracovné miesta ohrozené tým, že fotogalvanické panely vyrába Čína lacnejšie, stoja tretinu. Tento pokus vytvoriť nové pracovné miesta vo väzbe na ekologizáciu sa ukazuje ako nie celkom úspešný.

Samozrejme, mohli by sme argumentovať, že budú vznikať nové možné pracovné miesta v starostlivosti o starnúcu populáciu. Ale tieto miesta musí niekto zaplatiť. Buď ich zaplatia budúci bohatí dôchodcovia, alebo ich bude musieť zaplatiť štát. Bohužiaľ, ako nakoniec priznala aj kancelárka Merkelová, budúci nemeckí dôchodcovia budú podstatne chudobnejší ako dnešní.

Výška náhrady dôchodku a náhrada mzdy po odchode do dôchodku sa trvalo znižuje vo všetkých európskych krajinách.

Ale dnešní nemeckí dôchodcovia, presnejšie ľudia nad 65 rokov, tvoria 48 percent nemeckej vnútroštátnej spotreby. Ak títo ľudia nebudú mať vysoké dôchodky v budúcnosti, je zrejmé, že domáci dopyt nebudú schopní udržať iba mladí, ktorých bude menej a ich príjmy budú vzhľadom na príjmovú polarizáciu a celkový vývoj mzdovej situácie nižšie ako doteraz. Ekonomika stratí obidve hlavné skupiny populácie, ktoré vytvárali domácu spotrebu. Toto bude znamenať zo strednodobého hľadiska zásadný tlak na zvýšenie exportných možností.

Ale kam chcete exportovať? Do Indie? Do Číny?

Do arabských krajín? Kde je síce najvyšší populačný prírastok, ale aj najvyššia chudoba? Do roku 2030 by sa mal počet uchádzačov o prácu zvýšiť o viac ako 700 miliónov. Z toho by až 600 miliónov malo byť v arabských krajinách.

Teda krajinách, odkiaľ pochádzajú dnešní utečenci. Mnohí z týchto ľudí si budú chcieť nájsť prácu v Európskej únii alebo Spojených štátoch, teda v bohatých krajinách. A to všetko vytvorí ďalší dlhodobý tlak imigrantov na Európsku úniu. Nebude to teda iba séria niekoľkých vĺn, ktoré odznejú v priebehu jedného-dvoch rokov.

Vytvára sa dlhodobý trend výrazného migračné-

ho prílivu do celej Európskej únie, so všetkými rizikami, ktoré z toho vyplývajú.

MENTÁLNA DEGENERÁCIA

Reaguje na tieto predpoklady náš vzdelávací systém? Vytvára situáciu, v ktorej je základom výchovy budúcich generácií schopnosť učiť sa a schopnosť adaptovať sa? Alebo do nich naďalej hustíme informácie, ktoré budú v budúcom svete, o akom sa bavíme, zbytočné? Ale, bohužiaľ, budú zbytočné aj pre veľkú časť vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Naučili sme ľudí učiť sa? Alebo sme ich naučili skôr mechanicky pracovať s databázami a výpočtovými systémami a tvárime sa, že všetky naše problémy vyriešia informačné technológie?

Dnes sa jedným z obrovských rizík ukazuje Alz­ heimerova a Parkinsonova choroba. Ale máloktorý odborník vám povie, že jedným z významných preventívnych opatrení proti Parkinsonovej chorobe je neustále precvičovanie mozgu. Predovšetkým pamäťových synapsií a pamäťového komplexu. Ale načo by ste si to pamätali, keď si to nájdete na internete alebo to máte v smartfóne? Vytvára sa dojem, že kľúčovou vecou je obmedzenie nutnosti pamätať si a aktívne pracovať s mozgom. Tie jednoduché mentálne cviky, ktoré udržujú mozog v aktívnej rovine, akoby sa nám strácali.

Je to podobné, ako keď sme začali preferovať jedlá rýchleho občerstvenia s vysokým obsahom kalórií a dnes sa čudujeme, že v niektorých populáciách, napríklad v americkej, je počet ľudí s nadváhou obrovský a počet ľudí s totálnou obezitou predstavuje desiatky percent populácie. Dnes začíname niečo podobné vytvárať s nervovou sústavou. Ale nervová sústava je mimoriadne významná. Dnes sa už aj v samotnej medicíne začína zdôrazňovať úloha nášho nervového systému pri naštartovaní imunitného systému organizmu. Ukazuje sa, že každá choroba má aj svoju psychickú a neurálnu dimenziu. A práve využitie tejto dimenzie môže byť radikálnym spôsobom zmeny prístupu k chorobám, ale aj schopnosti liečiť sa.

My však vytvárame situáciu, keď aj tie barličky, ktoré sme mozgu ponechali, ako je precvičovanie pamäti, považujeme za stále zbytočnejšie. Ako sa veľké počítačové systémy zmenili na inteligent-

43 né komunikačné zdroje pri mobilnej komunikácii, radikálnym spôsobom sa znižuje potreba pamätať si. Hoci práve otázka pamätania bola základom ľudskej civilizácie, evolučného vývoja ľudského druhu a vôbec schopnosti uvedomovať si a analyzovať zmeny vonkajšieho prostredia, v ktorom jedinec funguje. Ale my v tomto zmysle upadáme práve v čase, keď sa od ľudského druhu bude vyžadovať čoraz viac reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia.

FAKTOR ČASU

Najhoršie na tom všetkom je, že každý z týchto fenoménov má svoju vlastnú časovú dimenziu vývoja. Pritom hovoríme o rýchlych časových vývojových procesoch. Nehovoríme o tom, čo sa udeje v roku 2100, keď už nikto zo súčasníkov nebude a môže nám to byť svojím spôsobom ukradnuté. Hovoríme o tom, že dochádza k obrovskému zrýchľovaniu vývoja všetkých rizikových faktorov.

Moja obava spočíva v tom, že ak dôjde ku kumulácii a prekrytiu vrcholov všetkých dopadov krízových procesov, o ktorých sme hovorili, v rov-

nakom čase, bude to presne to isté, ako roky 2007 a 2008, keď hospodárska a finančná kríza vznikla práve na základe kumulácie kľúčových ekonomických problémov v tom istom časovom úseku. Tentoraz však pôjde o kumuláciu geopolitických, vojenských, demografických, etnických a iných faktorov, ktoré sa prekryjú v rovnakom momente.

Tým vzniká riziko celkovej destabilizácie spoločnosti v tej podobe, v akej ju vidíme dnes. Rozumní vedci a politici si to uvedomujú a snažia sa na tieto situácie reagovať minimálne tým, že rozložia jednotlivé rizikové faktory v čase, aby nedošlo ku kumulácii všetkých procesov naraz.

Zatiaľ si mainstream v európskej politike, bohužiaľ, tieto aspekty a riziká neuvedomuje. Ale tieto riziká sa prejavia, či budeme chcieť alebo nie. Budú vyžadovať novú generáciu lídrov; nie populistických, ale reálne riešiacich problémy, ku ktorým smerujeme. Či ich máme, na to si musí odpovedať každý sám.

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Nidal Saleh

ISLAMIZÁCIA EURÓPY SPÔSOBÍ

JEJ ROZVRAT

V

44

posledných rokoch si pozorovateľ pri návšteve niektorých moslimských krajín musí všimnúť posun spoločnosti k fundamentalistickej vahhábistickej islamskej rétorike. Trend islamizácie vo všetkých aspektoch moslimskej spoločnosti v poslednej dobe rapídne zosilnel. Príklon veľkej časti mladej generácie moslimskej spoločnosti k fundamentalistickej islamskej doktríne a hodnotám islamu alebo politického islamu sa zvýraznil. Nahlas volajú po islamizácii spoločnosti a návrate k moslimským fundamentalistickým hodnotám podľa vahhábistickej interpretácie koránového textu.

Vahhábistická fundamentalistická dogma sa zakladá na doktríne, že štátna moc je od Boha a nie od človeka. Podľa moslimskej fundamentalistickej rétoriky Boh – a jedine Boh je vládcom na Zemi, tvorcom zákonov a človek je len konateľom Božej vôle. Všetky zákony politické, sociálne, ekonomické a iné sú Božím výtvorom.

Tieto zákony sú uvedené v Koráne a sú nezmeniteľné. Zásada demokracie, že štátna moc pochádza od občanov, je fundamentalistom cudzia a podľa nich aj v rozpore s islamom, pretože štátna moc pochádza výlučne od Boha.

Boh, samozrejme, nevládne na Zemi osobne, ale vládne zákonmi uvedenými v Koráne. Korán obsahuje Božie slová, ktoré boli v arabskom jazyku diktované prorokovi Mohamedovi. Príkazy, zákazy a ponaučenia v Koráne sú – podľa fundamentalistickej rétoriky – na veky vekov platné a nezmeniteľné.

Božské zákony v Koráne sa na Zemi realizujú a aplikujú prostredníctvom zástupcov Boha

a iba oni chápu sväté texty, dokážu ich vysvetliť a interpretovať. Samozrejme, práve samotní fundamentalistickí vahhábistickí teológovia, ktorí sami seba nazývajú „ľudom vedomostí“ alebo „ľudom náboženskej vedy“, sú zástupcami Boha na Zemi a jedine oni sú schopní Korán vysvetľovať a aplikovať.

Fundamentalistickí moslimskí teológovia sú reakční voči každému pokroku. Nie sú schopní slobodného myslenia a stále opakujú výroky niektorých moslimských teológov zo 7. storočia. Odmietajú pochopiť a akceptovať vzájomný vzťah medzi svätým textom a historickou situáciou, v ktorej sa text objavil. Náboženské texty sú nielen vytrhnuté z historického kontextu, ale sú mimo histórie.

Podľa fundamentalistov je demokracia najväčším nepriateľom islamu a produktom Západu s cieľom zničenia islamu. Každý moslim, ktorý ju propaguje, je kacírom a nepriateľom islamu a moslimov a zaslúži si trest. Najnebezpečnejším prvkom tejto ideológie je fakt, že dáva každému moslimovi právo, aby potrestal tých, ktorí porušia moslimské zákony. Podľa tejto ideológie si tí, ktorí sa odvracajú od moslimskej viery, zaslúžia smrť. Odvracanie od islamu sa podľa fundamentalistických teológov môže prejaviť jasným výrokom alebo vyhlásením v písomnej, ústnej forme alebo praktickým správaním, ktoré má za následok porušenie moslimského šariátu.

Odmietanie jedného z moslimských pilierov, urážka proroka Mohameda, jeho rodiny, slovom výrokom alebo kresbou, zneuctenie Boha, Koránu, anjelov a mnohé ďalšie činy sú jasnými prejavmi odvrátenia od islamu.

45 Mnohí na Západe nechápu skutočnosť, že hlavnými obeťami moslimského vahhábistického fundamentalizmu v akejkoľvek forme nie sú Európania alebo Západ, ale sami obyčajní moslimovia. Oni sú denne vystavení fundamentalizmu s jeho prísnymi zákazmi a príkazmi; oni sú denne otrávení fundamentalistickým vzduchom a túžia po čerstvom závane a celkovom prevetraní svojej spoločnosti.

Fundamentalizmus nie je len ideológia, je to hrubý zásah do všetkých kútov každodenného života človeka. Je to jed, ktorý otravuje zmysly, zabíja dušu a zatieňuje ľudský rozum. Je to postoj tých, ktorí si nárokujú vlastníctvo pravdy.

To im podľa ich presvedčenia dáva právo súdiť a odsudzovať druhých. Je to útek k radikalizmu, často spojený s násilím, spolu s odmietaním dostatočnej vnímavosti reality, racionality a rozvíjania slobody pre jednotlivca a spoločnosť.

Islamský fundamentalizmus vyrastá z klímy bezprávia, chudoby a útlaku. Agresívna politika USA a Západu voči niektorým arabským krajinám, ako ju praktizujú Spojené štáty v Ira-

ku, Sýrii, Afganistane a iných krajinách, ako aj bezhraničná podpora izraelskej agresívnej politiky len zúrodňujú pôdu fundamentalistického islamského terorizmu a pomáhajú jeho rastu a rozmnožovaniu.

Bohužiaľ, USA a Západ boli vždy na strane krajín vahhábistického islamu, ako je Saudská Arábia, a proti sekulárnym moslimským krajinám, ako sú Irán, Egypt, Irak a dnes Sýria.

Európa musí konečne pochopiť, že európske hranice nie sú imúnne voči tomuto moru a boj proti militantnému ultraradikálnemu fundamentalistickému islamu sa dá uskutočniť hlavne zmenou dvojakej politiky Západu. Európa a Západ nemôžu na jednej strane podporovať zdroj tejto ideológie a na druhej strane vytasiť meč v boji proti islamskému terorizmu. Európa nemôže participovať na deštrukcii niektorých arabských krajín, a potom krokodílími slzami plakať nad utečencami z nich. Táto politika má za následok len infiltráciu Európy členmi ISIL a im podobných.

Autor je spisovateľ palestínskeho pôvodu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Tibor Eliot Rostas

DEJINY KOLAPSOV KOLAPS JE POLITICKÝ PROCES, POČAS KTORÉHO SA RÝCHLYM TEMPOM RÚCAJÚ ZAVEDENÉ SOCIOEKONOMICKÉ A KULTÚRNE ROVINY. JE KONEČNÝM ŠTÁDIOM SPOLOČNOSTI STRÁCAJÚCEJ ŽIVOTNÚ ÚROVEŇ A MECHANIZMY NA JEJ UDRŽANIE. V ĽUDSKÝCH DEJINÁCH SA OBJAVUJE CYKLICKY A ČASTOKRÁT K NEMU DOCHÁDZA PRI STRETE MOCNÝCH RÍŠ S JEDNODUCHO ORGANIZOVANÝMI VPÁDMI CUDZÍCH PROTIVNÍKOV.

S

46

účasný záujem o problematiku kolapsov a zaniknutých kultúr či civilizácií vypovedá o narastajúcich obavách o prežitie samotného ľudského druhu. Ekvivalenty, ktoré nachádzame v histórii, sú dnes v mnohých podobách príbuzné. Vyčerpávanie kľúčových strategických zdrojov sa v minulosti aj dnes javí ako spúšťací mechanizmus otvorených konfliktov.

Najväčšie kultúry a ríše sa v priebehu relatívne krátkeho času zosypali v dôsledku navrstvenia pribúdajúcich problémov. Zlatý vek Číny v období dynastie Čou ukončili pribúdajúce vpády barbarov, ktorým v 9. a 8. storočí p. n. l. otvorila brány stále väčšia roztrieštenosť a odmietnutie miestnych vladárov plniť si svoje záväzky voči dynastii. Správna moc sa zrútila aj vo vyspelej harappskej kultúre údolia Indu. Niekdajšie sídla gramotnej civilizácie s premysleným odvodňovacím systémom, námornými prístavmi pri ústí Indu a nádhernou ornamentálnou keramikou boli po šiestich storočiach okolo roku 1750 p. n. l. minulosťou. Regionálna jednota a centralizované riadenie vystriedal výrazný pokles štandardov, stavalo sa z použitých materiálov, ornamentálna výzdoba keramiky sa výrazne zjednodušila, na uliciach ležali nepochované telá. Pod tento kolaps sa podpísali stále horšie prírodné podmienky, v ktorých sa zatarasením Indu začali obrovské prílevy bahna. Z tohto dôvodu výrazne poklesol zahraničný obchod stojaci na vývoze keramiky.

Mezopotámska civilizácia sa na začiatku tretieho tisícročia p. n. l. sformovala zo súperiacich mestských štátov do prvej Mezopotámskej ríše (2350 – 2150 p. n. l.) pod vládou Sargona Akkadského. Tretia urská dynastia vládla s obrovskými ambíciami na získanie čo najväčšej politickej a ekonomickej moci. Podporovala mohutný rozvoj zavlažovacích systémov, ktoré z krátkodobého pohľadu prinášali vyššiu úrodu, a tým aj prírastok obyvateľstva, no neskôr práve intenzívne poľnohospodárstvo spôsobilo vzostup slanej spodnej vody, znehodnotenie pôdy, a teda významný pokles surovín. V priebehu jednej generácie poklesli príjmy z daní o 90 %. Celkové obývané oblasti z obdobia prvej ríše sa v 11. storočí n. l. scvrkli na 6 % svojho rozsahu. Stará egyptská ríša s vysoko centralizovanou správou na čele s faraónom a gramotnou hierarchicky usporiadanou vládou byrokracie sa stále ťažšie ovládala – zvlášť v oblastiach jej provincií. Definitívnemu pádu ešte pred nájazdmi Hyksósov predchádzali obrovské výkyvy na rieke Níle spôsobujúce nielen poľnohospodárske, ale aj politické otrasy. Vysoké dane, vratká politická moc, sociálne nepokoje v dôsledku neúrody a slabnúce vedenie sa podpísali pod kolaps ríše starej tisíce rokov. Minojskú civilizáciu postihlo okolo roku 1500 p. n. l. zemetrasenie nebývalých rozmerov. Spôsobilo postupný úpadok niekdajšej mierovej a vo svojej dobe najväčšej námornej mocnosti sveta.

47 Tým najvýraznejším príkladom kolapsu však podnes ostáva zánik Rímskej ríše. V posledných storočiach pred naším letopočtom sa Rímska ríša rozšírila na celé Taliansko, Stredozemie, priľahlé oblasti, a napokon aj na stredozápadnú časť Európy. Bola ríšou dominujúcou celému svetu s expanzívnou politikou a vynikajúcou armádou. Nie náhodou je Pax Romana príkladným vzorom rozpínavosti aj pre Západ na čele so Spojenými štátmi a ich politikou Pax Americana. Približne od polovice 3. storočia p. n. l. pritekalo do pokladníc Ríma stále viac zlata a striebra z dobytých území, čo vytváralo veľmi priaznivú bilanciu medzi výnosmi a nákladmi, ktoré vykrývali zdroje získané z dobytých území. Stále väčšie vzdialenosti medzi Rímom a novozískanými územiami však spôsobovali stále vyššie náklady na ich správu, ktoré začali postupne prevyšovať zisky. Rozširovanie Rímskej ríše zavŕšil cisár Augustus.

Ríšu však o 200 rokov neskôr v období druhého storočia p. n. l. rozdrvila kombinácia epidémií a barbarských vpádov. To spolu s ekonomickými krízami a s nimi súvisiacimi občianskymi

vojnami privodilo jej kolaps. Aj tu však kolapsu predchádzalo obdobie zintenzívňovania poľnohospodárstva, ktoré chcelo dosahovať prebytky s cieľom obchodovania. Stúpal počet obyvateľov a s ním aj požiadavka väčšieho zásobovania potravinami, čo viedlo v konečnom dôsledku k vyčerpaniu rímskeho poľnohospodárstva. Rimania nedokázali v kritickom období zosúladiť svoje potreby s prírodným prostredím, a tak sa ich ríša, z 90 % postavená na poľnohospodárstve, zrútila. Pod zrútenie Ríma sa okrem nájazdov barbarov podpísalo aj vyčerpávajúce vedenie dobyvačných vojen. Náklady na vojny Marka Aurélia vysoko prekročili schopnosť ríše vykrývať ich z vlastných zdrojov. Takto oslabenú ríšu a jej životaschopnosť napokon pochovali čoraz silnejšie tlaky Germánov. Ak teda silná a neochvejná Rímska ríša aj napriek svojej expanzívnej moci a rozľahlosti podľahla vlastnej neschopnosti uživiť domáce obyvateľstvo, nemožno sa čudovať súčasnou fascináciou paralelami so súčasnosťou. Tá nám až príliš názorne ukazuje, že sa dostávame k zlomovému bodu.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Lukáš Perný

OBRAZY APOKALYPSY

V UMENÍ A FILOZOFII

„SLNKO SČERNELO AKO SRSTENÉ VRECE A MESIAC BOL CELÝ AKO KRV. NEBESKÉ HVIEZDY PADLI NA ZEM, AKO KEĎ FIGOVNÍK ZHADZUJE SVOJE NEZRELÉ PLODY, KEĎ NÍM LOMCUJE SILNÝ VIETOR... TRETINA MORA SA ZMENILA NA KRV A ZAHYNULA TRETINA TVOROV ŽIJÚCICH V MORI A TRETINA LODÍ UTONULA...

Z NEBA SPADLA VEĽKÁ HVIEZDA, HORIACA AKO FAKĽA, A PADLA NA TRETINU RIEK A NA PRAMENE VÔD,“ PÍŠE SA V BIBLICKEJ JÁNOVEJ APOKALYPSE.

D

ystopia alebo antiutópia je opakom idealizovanej a spravodlivej utópie, modelom spoločnosti, ktorá sa vyvinula nesprávnym smerom. Vyvrcholením takejto spoločnosti je kolaps alebo apokalypsa. Grécke slovo apokalypsis znamená odhalenie alebo zjavenie skrytých vecí. Odhalenie skrytého ako symbol v momente zániku?

Motív zániku, konca alebo smrti civilizácie sa symbolickými odkazmi ako žáner (pôvodne staroveký literárny druh) alebo problém objavuje v umení, filozofii či všeobecne povedané v kultúre. Podobenstvá v Biblii (Kniha Henochova, Noemova archa, Jánova Apokalypsa, symbol Babylonu), koniec Rímskej ríše, husitské očakávanie apokalypsy – a ak prejdeme do súčasnosti, môžeme spomenúť apokalyptické a postapokalyptické romány a ich filmové spracovania, špeciálne moderné v roku 2012 ako očakávanie konca z proroctiev Mayov. „Celý svet stojí nad priepasťou a díva sa do samotného pekla. Ľavičiari, intelektuáli, demagógovia... a nikomu zrazu nenapadá, čo k tomu povedať. Toto desivé mesto kričí ako jatky plné dementných detí,“ hovorí v úvodnej scéne hrdina Rorschach vo filme Watchmen. Autor komiksovej predlohy tohto filmu bol odporcom Reagana a celý príbeh je antiamerikanistickou parafrázou na vojenskú a imperialistickú hegemóniu USA. Príbeh rieši základnú filozofickú otázku: má ľudstvo prežiť aj za cenu straty ľudskosti, resp. má ľudstvo obetovať na veľkom oltári dejín autenticitu? V jednej zo scén filmu hovorí postava Komedianta nasledujúci predslov, ktorý je mimoriadne aktuálny aj v súvislosti s napätím medzi USA a Ruskom: „Ľudstvo sa snaží vyhubiť samo seba od počiatku vedy a teraz na to máme aj prostriedky. Až začnú lietať atómové bomby, zostane z nás len prach. Potom budeš najchytrejším človekom v popole?“ Filozof Samuel Huntington napísal v 90. rokoch knihu Stret civilizácií, v ktorej predpokladá príčinu budúcich konfliktov postavenú na kultúrnych a náboženských rozdielnostiach, pričom jasne upozorňuje: „Globálnej vojne sa dá vyhnúť iba vtedy, ak predstavitelia svetových mocností prijmú multicivilizačný charakter globálnej politiky a budú spolupracovať na jeho

udržaní.“ Na hraniciach medzi kultúrami a civilizáciami vzniknú tektonické zlomy a autor priam prorocky predpokladal nárast konfliktu na Ukrajine: „Svoju hlavnú pozornosť upieram na civilizačnú zlomovú líniu, ktorá oddeľuje pravoslávnu východnú Ukrajinu od Únii naklonenej západnej Ukrajiny... civilizačný postup zdôrazňuje možnosť, že sa Ukrajina rozdelí na dve krajiny.“ Príčina apokalypsy býva rôznorodá – od pádu meteoritu (2012, Armageddon), invázie mimozemšťanov (Votrelec, Deň nezávislosti), zombie (známe názvy ako úsvity, súmraky alebo krajiny mŕtvych o krvilačných zombiách), umelej inteligencie (Matrix, Terminátor) po klimatické zmeny – otepľovanie, slnečné erupcie, premnoženie nebezpečných živočíchov alebo nová doba ľadová (Knowing, Ľad, Deň potom) a pod. V mainstreame však nájdeme len malé množstvo filmov, ktoré v nás vytvárajú predstavu o páde finančného systému a s tým spojenými následkami. Mnohé mainstreamové filmy hollywoodskej produkcie pravidelne využívajú atmosféru apokalyptického strachu na upevňovanie hegemónie USA – spomeňme si na veľké prejavy filmových amerických prezidentov o statočnosti amerického národa a ich veľké morálne a etické gestá. Americký prezident zostáva v najhorších hraničných situáciách „pri ľuďoch“, po čom nasleduje už (pre tento žáner) klasické démonizovanie Číny, Ruska alebo Kuby. „Niekedy hovorím svojmu chlapcovi príbehy o odvahe a spravodlivosti. Je stále ťažšie si na ne spomenúť,“ hovorí jeden z tých dobrých, ktorí „nesú oheň“ – hlavná postava v postapokalyptickom filme Cesta Johna Hillcoata, príbehu o ľudstve po globálnej katastrofe. Toto „ľudstvo pozbavené ľudskosti“ reprezentujú zlodeji, kanibali, lúpežnícke gangy, a zároveň poslední dvaja svetlonosi – otec a jeho syn, ktorí putujú za fiktívnym šťastím. Filmov s tematikou apokalypsy je mnoho, avšak máloktoré nesú vyššie posolstvo tak, ako je to v prípade filmu Cesta.

Huntingtonova kniha Stret civilizácií je reakcia na Fukuyamov Koniec dejín a posledný človek ako optimizmus víťazstva západnej liberálnej demokracie a konečnej vlády na svete. Slavoj

49

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

50

Žižek vníma Fukuyamovu víziu ako utópiu globálneho trhového kapitalizmu v pejoratívnom zmysle – odôvodňuje to „kolapsom liberálno-demokratickej politiky finančným zrútením v roku 2008“ ako „koncom Fukuyamovho sna“.

Aj keď vo filme Cesta nie je jasne interpretované, kto spôsobil apokalypsu (či išlo o zásah človeka), jej dôsledky sú v podstate konečnou realizáciou Fukuyamovej neoliberálnej utópie – „človek človeku vlkom“ do absolútneho extrému.

Mohli by sme v tejto súvislosti spomenúť aj Hux­ leyho, ktorý vo svojom diele Krásny nový svet (1931) opísal to, v čom žijeme alebo k čomu sa blížime – chladnú a citov zbavenú neoliberálnu antiutópiu. Aj sfilmovaná verzia končí slovami hlavného hrdinu, zúfalo túžiaceho po autenticite v dobe umelosti: „Ale ja nechcem vaše pohodlné šťastie! Chcem Boha, chcem poéziu, skutočné nebezpečenstvo... chcem slobodu, chcem to, čo je dobré, a chcem hriech. Požadujem právo byť nešťastný!“ Huxleyho koncept totality nie je založený na štátnom totalitarizme ako je to v známej Orwellovej antiutópii 1984, ale diktatúre povinne dobrovoľného konzumu zbaveného citu a ľudskosti. Ide o civilizáciu, kde sa knihy nečítajú, pretože už nikoho nezaujímajú. Podľa autora knihy Zánik Západu Oswalda Spenglera je civilizácia ako finálne štádium kultúry symbolom jej smrti, pretože podlieha materializmu, pragmatizmu, diktatúre peňazí, konzumu a hedonizmu. Kreativita obdobia vrcholu a vitality je vyčerpaná a nastáva pomalá smrť, v ktorej je „intelekt ako duševná skamenelina“.

Futurológ Ladislav Hohoš s nadväznosťou na Wolfganga Streecka píše: „Čaká nás dlhé a bolestivé obdobie kumulatívneho úpadku, nestabilít a neistôt v rozsahu globálneho zrútenia ako v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia,“ ktoré zároveň podľa autora môže skončiť v prípade kreatívnej deštrukcie udržateľnou spoločnosťou, v prípade násilnej revolúcie úpadkom do barbarstva, rozkúskovanou treťou svetovou vojnou, prípadne návratom k feudalizmu.

Aj H. G. Wells reflektoval temnú budúcnosť ľudstva vo svojich románoch, ako je antiutópia Stroj času alebo sci-fi apokalyptická Vojna

svetov. Vo sfilmovanej verzii Stroja času (1960, novšia verzia s názvom Časostroj z roku 2002) sa hlavný hrdina dostane do postapokalyptického obdobia nového ľudstva, kde sú ľudia podobne ako v iných „neoliberálnych utópiách“ požieraní ľuďmi – tentokrát ľuďmi (za tisíce rokov) zmutovanými a žijúcimi v podzemí. Ľudia žijúci na povrchu vystupujú ako jemní a čestní, ale na druhej strane žijúci v permanentnej neistote pred tým, že sa stanú potravou pre kanibalov z podzemia. Nie je tento bipolárny svet zároveň alegóriou na svet bohatých a chudobných? V každom prípade neoliberálne utópie spája jeden znak: spoločnosti rozdelené na silných predátorov a požierané obete.

Archaické kultúry a prírodné národy si prisvojovali cyklický model vývoja civilizácie, na ktorý nadviazal aj Spengler, Toynbee a Gasset.

V kultúrnej antropológii existujú rozličné mýty, ktoré zdôvodňujú príčinu úpadku: v knihe Iva Budila sa spomína napríklad mýtus zlatého veku, od ktorého sa vzďaľujeme, alebo mýtus stratenej múdrosti. Aj na našom území staval neolitický človek sakrálne stavby, kruhové rondely, funkciou podobné Stonehenge, aby upevnil predstavu harmónie univerza a kolobehu vesmíru, ktorého je súčasťou. Mohla to byť zároveň obrana pred neistotou zo smrti, zániku a konca (pretrhnutie nekonečného kruhu), ktorý v snoch prenasledoval aj Rudolfa II. vo vyslovene apokalyptickom 17. storočí (turecké vpády, náboženské nepokoje, mor, kométa – až príliš veľa symptómov blížiaceho sa konca excelentne spracovaného v životopisnom románe Lekár umierajúceho času o Jánovi Jeseniovi od Vladimíra Körnera).

Keby sme sa snažili zjednodušiť rôznorodé modely dejín, dostaneme sa k dvom základným princípom – dejinným pesimistom prevažne z kruhov konzervatívnych filozofov, a dejinným optimistom – hegelistom, ktorí veria, že dejiny prejdú do určitého víťazného konca spravodlivej spoločnosti. Podobenstvo apokalypsy v hudobnom umení prináša napríklad sci-fi mytológia hudobnej skupiny Magma (tzv. space opera), ktorá spojila hegeliánsky aj konzervatívny koncept filozofie dejín. Na Zemi je aplikovaný pesimistický koncept konzervatív-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

cov – úpadok a následný zánik civilizácie a celého ľudstva, no zároveň pretvorený do vyššej duchovnej fýzy bytia: „... a spadne osamelá slza, slza vašich výčitiek a svedomia a vášho utrpenia. Slza tak čistá a jasná, že v nej uvidíte svoj konečný osud – očistenie – stav milosti… absolútnu múdrosť.“ Do hlbokého vesmíru je umiestnená duchovno-komunistická utópia na planéte Kobaïa (časť prebudených opúšťa Zem a uniká na inú planétu, čo možno vnímať aj ako alegóriu na zakladanie komún).

V duchu apokalypsy sa nesie napríklad aj zhudobnená Jánova Apokalypsa (album 666 od gréckej skupiny Aphrodite’s child) aj populárny živý koncert, dokumentárny film Pink Floyd Live in Pompeii, v ktorom spolu komunikuje psychedelická hudba a obrazy zomierajúceho mesta. Napokon, 60. roky a pôda psychedelického umenia bola posiata motívmi smrti a skazy vďaka inšpiráciám z tzv. psychedelických tripov, ktoré evokujú stav zomierania a istú duchovnú skúsenosť.

V dejinách nachádzame nespočetné množstvo analógií a podobností, ktoré sa opakujú, a ľudstvo sa napriek tomu nevie poučiť, pretože víťazstvo skromnosti, pokory a rovnosti nad chamtivosťou, pýchou a honbou za majetkom je stále nenaplneným cieľom. V pesimistických konzervatívnych a náboženských scenároch filozofie dejín sa ukazuje koniec ľudstva ako trest za napáchané zlo alebo výsledok morálneho úpadku a etickej relativizácie ľudstva.

Koniec civilizácie môže mať rozličné formy: od konca spôsobeného dekadenciou a duchovným vyprázdnením cez veľkú pomstu znivočenej prírody v podobe ekologickej apokalypsy až po problém nadspotreby a neudržateľnosti, ktorý je momentálne azda najviac hroziaci – upozorňujú naň nepriamo alebo priamo environmentalisti, súčasní filozofi (Bauman – Hyperkonzumná spoločnosť, Lipovetsky – termín hyperspotreby a pomenovania nového človeka ako homo consumeris, Ritzer – termín mcdonaldizovaná spoločnosť), ezoterici (Pálešova kritika neetickosti kapitalizmu), ale napríklad aj neomarxisti (Frommov prechod z modu vlastnenia na mod bytia v knihe Mať alebo byť).

Dokážeme uniknúť kolapsu civilizácie? Čo by bolo prvým krokom pre ľudstvo? Erich Fromm hovorí o východisku v tzv. zdravej spotrebe, ktorá „je krokom k cieľu zdravého hospodárstva a zdravých ľudí... človek by nemal žiť nedôstojne v chudobe, a ani by nemal byť nútený byť homo consumeris podľa zákonov kapitalistickej produkcie, ktorá vyžaduje jej stály rast, a tým aj rast spotreby“. Na druhej strane sa treba spýtať, či je to v prípade masovej spotreby ekonomických elít a totálneho lynčovania prírody prostredníctvom nadnárodných korporácií možné? V spoločnosti, kde je prvoradým kritériom ekonomický zisk, je globálne aplikovaná, zdravá alebo racionálna primeraná spotreba jednoducho nemožná.

Na záver sa nesmierne hodí prorocký výrok Adorna: „Transparenty, ktoré sa tiahnu nad mestami a svojím svetlom prebíjajú prirodzené svetlo noci, ohlasujú ako kométy prírodnú katastrofu – smrť chladom. Je na ľuďoch, či sa chcú prebudiť z úzkostného sna, ktorého uskutočnenie hrozí iba dovtedy, kým mu veria.“ Autor je kulturológ a hudobník.

51

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Milan Pullmann

ULITY ELITY KAM SA ZAVŔTAJÚ POLITICI, BANKÁRI A MILIARDÁRI, KEĎ VYPUKNE CELOPLANETÁRNE ATÓMOVÉ PEKLO? ČO NAJHLBŠIE DO ZEME.

A

52

merický podnikateľ Larry Hill sa rozhodol prestavať bývalé silá na medzikontinentálne balistické rakety ležiace v kansaskej prérii na luxusné obytné vežiaky Survival Condo, ktoré odolajú priamemu zásahu jadrovou bombou. Priestory majú tvar valcov umiestnených nad sebou. Majú svoj redundantný zdroj elektrickej energie, k dispozícii je aj vodná nádrž s objemom 341-tisíc litrov a filtračný systém. Zásoby potravín by mali stačiť na päť rokov, niektoré možno aj pestovať hydropóniou a akvakultúrou. Priestory zahrnujú bazén, telocvičňu, knižnicu, triedu na vyučovanie, zdravotné stredisko, malý obchod, kino, parčík na prechádzky so psom. V jednom sile môže bývať až 70 osôb, ceny za obytnú jednotku sa pohybujú od 1,5 po 4,5 milióna dolárov.

Zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Vivos Robert Vicino mieri vyššie. Jeho 76-akrový objekt Vivos Europa One v bývalej NDR sa stane päťhviezdičkovým podzemným komplexom „na prežitie“ na pozvánky, podobným luxusnej výletnej lodi. Každá rodina bude mať k dispozícii 2500 štvorcových stôp vlastného priestoru s možnosťou rozšírenia na dve poschodia – spolu 5000 štvorcových stôp. Úkryt postavili ešte Rusi počas studenej vojny. Typický apartmán bude päť metrov široký, šesť metrov vysoký a 85 metrov dlhý. Úkryt bude obsahovať zbierku živočíšnych druhov, archív hodnotných umeleckých diel, DNA miliónov darcov a s pripojením na internet sa v ňom bude dať prežiť niekoľko rokov.

Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej a kozmickej obrany (NORAD) v prvej polovici mája tohto roku ohlásilo testovacie lety nad oblasťou D. C. Interný zdroj prezradil redaktorom All

News Pipeline, že súčasťou nácviku bolo premiestňovanie elít do bunkrov. Podľa správ niektorých investigatívnych novinárov – vrátane bývalého guvernéra Minnesoty Jesseho Venturu, je možné, že podzemné mesto ležiace pod Denverským medzinárodným letiskom je prepojené s ďalšími podobnými. Existuje mapka, kde je Denverské letisko spojené sieťou podzemných železníc s miestami Colorado Springs, Dulce, Los Alamos a ďalšími.

Stránka Zero Hedge priniesla 15. januára 2015 informáciu o manažéroch hedgeových fondov kupujúcich vo veľkom farmy na Novom Zélande. O tri mesiace neskôr Michael Snyder na InfoWars zhrnul: „Dozvedeli sme sa, že newyorský FED presťahoval veľa operácií do Chicaga pre možnú prírodnú katastrofu, federálna vláda kupuje 62 miliónov nábojov do poloautomatických pušiek AR-15 na tréningové účely a NORAD sa sťahuje späť do Čejenskej hory, pretože je chránená pred elektromagnetickým pulzom. Navyše vládne autority naplánovali viacero cvičení. Zdá sa, že sú tu indikácie, že tá „udalosť“ bude svetová vojna a s ňou spojené ekonomické otrasy.“ All News Pipeline zverejnili 4. mája 2015 zoznam viac ako 500 výkonných riaditeľov veľkých spoločností, ktorí rezignovali tento rok, v minulom roku alebo to plánujú spraviť v priebehu nasledujúceho mesiaca. Podľa bývalého zamestnanca kanadských ozbrojených síl pracujúceho na jednej z prísne tajných podzemných vojenských základní pri Cold Lake v provincii Alberta je takýchto objektov len v Kanade 30, v USA 140 a na celom svete spolu viac než 1500.

Je pravdepodobné, že podobné zariadenie sa nachádza aj v oblasti Pine Gap v Austrálii.

3D vizualizácia bytovej jednotky v podzemnom vežiaku Survival Condo

3D vizualizácia podzemného vežiaka Survival Condo v kansaskej prérii

Michael Snyder v článku z 25. marca píše o prípravách ruskej elity na kolaps systému. Hora Jamantau v južnej časti pohoria Ural býva označovaná ako ruská oblasť 51. V roku 1998 vtedajší veliteľ amerických ozbrojených síl generál Eugene Habinger potvrdil, že v Rusku sú desiatky podobných miest, hoci väčšina je o dosť menších. Podľa neho má komplex v hore Jamantau rozlohu milióny štvorcových stôp, dokáže zastrešiť 60 000 osôb a nasýtiť ich na celé mesiace. V roku 2003 Washington Post zmienil horu Jamantau spolu s oblasťou Kosvinskij Kameň ako potenciálny terč amerických plánovačov. Rusi nedávno dokončili výstavbu nového bezpečnostného centra v Moskve s rozsiahlymi podzemnými priestormi v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a zriaďujú na predmestiach sídliskové bunkre s kapacitou tisíc ľudí.

Uznávaný novinár Šun Akiba vydal v roku 2002 knihu o tajnej podzemnej sieti chodieb v Tokiu. Údajne ide o stovky kilometrov tunelov. Akiba našiel sedem nezrovnalostí v rôznych mapách, okrem iného prezrádzajúcich aj tajný podzemný komplex medzi stanicou Kokkai-gijido Mae a re-

zidenciou premiéra. „Každé mesto s historickým podzemným dopravným systémom má tajomstvá,“ tvrdí Akiba. „V Londýne sú napríklad niektoré linky blízko pod povrchom a ďalšie sú veľmi hlboko bez nejakého zrejmého dôvodu.“ Londýn však zažil hrôzu nemeckých náletov a v Tokiu boli tie dôvody hneď dva: Hirošima a Nagasaki. Každopádne je škandalózne, že vláda myslela len na seba. V súčasnosti sa jej úkryt môže zísť v prípade jadrového útoku Severnej Kórey, od ktorej je Tokio čoby raketou dostrelil.

Zrejme platí, že kto druhému jamu kope, kope ju aj sebe. V knihe Kim Il-song’s North Korea z roku 1999 Helen-Louise Hunterová píše, že pchongjanské metro je postavené v hĺbke od 80 do 200 metrov pod zemou. Je pravdepodobné, že severokórejské politbyro má v pchongjanskom podzemí vlastný bunker.

V roku 2011 sa KyivPost zmienil o tajných bunkroch pre elitu pod kyjevským metrom. Veliteľ Pravého sektora Jaroš Dmytro, vtedy 27-ročný nadšenec podzemného prieskumu, dúfal, že objaví systém chodieb podobný linke 2 moskovského metra, postavenej za Stalinových čias ako úniková cesta z Kremľa. Pri najstaršej stanici Arsenaľnaja neďaleko vládnych budov a prezidentovej pracovne našiel v tuneli nenápadné dvere. Keď ich vylomil, objavil len prázdnu miestnosť s výstrahou: „Nasaďte si masky!“

53

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Juraj Pokorný

SURVIVALIZMUS – PRÍPRAVA NA NAJHORŠIE I SNAHA O NEZÁVISLOSŤ

54

PODĽA NEOFICIÁLNEJ DEFINÍCIE JE SURVIVALISTA (Z ANGL. SURVIVAL – PREŽITIE) ZÁSTANCA PLATFORMY, KTORÁ SA DOPREDU PRIPRAVUJE NA PREŽITIE POČAS HYPOTETICKEJ KATASTROFY SPOLOČENSKÉHO ALEBO PRÍRODNÉHO PÔVODU S MOŽNÝM VYÚSTENÍM DO ROZPADU SPOLOČNOSTI, A NÁSLEDNÝM PRERUŠENÍM CIVILIZAČNEJ KONTINUITY NA LOKÁLNEJ, NÁRODNEJ, MEDZINÁRODNEJ ALEBO CELOSVETOVEJ – GLOBÁLNEJ ÚROVNI. POJEM SURVIVALIZMUS OZNAČUJE AKTIVITY ALEBO ŽIVOTNÝ ŠTÝL ĽUDÍ KONAJÚCICH V OČAKÁVANÍ DEŠTRUKTÍVNEJ ZMENY.

S

urvivalisti sa najviac zviditeľnili v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku (často pod označením klub extrémnych športov), Holandsku, Švédsku, Rusku, Veľkej Británii, na Novom Zélande, v Austrálii a Kanade (známa skupina žijúca na mieste odrezanom od sveta, sebestačne a bez elektriny). Bohatú živnú pôdu nachádza survivalizmus už tradične v Spojených štátoch, kde sa aj vďaka bohatej literatúre a kinematografii katastrofického žánru vznáša medzi obyvateľstvom silný apokalyptický duch.

Survivalista sa pripravuje aj na udalosti, ktoré by ho mohli zasiahnuť osobne: úmrtie, dopravná nehoda, požiar v domácnosti, rabovanie či izolácia v prírode. Potom musí počítať s udalosťami miestneho rozsahu, ktoré sa dotýkajú obmedzenej zóny – napríklad následky zlého počasia, sociálne otrasy, prerušenie dodávky elektriny, plynu alebo verejných služieb (polícia, požiarnici, záchranári, odvoz odpadu atď.). Ďalej prichádzajú do úvahy katastrofy nielen prírodného – tornáda a uragány, zemetrasenia, povodne, sopečné výbuchy, cunami, ale aj ľud-

ského pôvodu – výbuch atómovej elektrárne, pretrhnutie priehrady či aktuálna invázia migrantov z tretieho sveta, ktorá vracia do filozofie survivalistu úvahy o potrebe reštitúcie domobrany.

Nakoniec netreba opomenúť udalosti v regionálnom, národnom či svetovom meradle, počas ktorých býva jednotlivec odkázaný sám na seba (katastrofy ekonomické, prírodné, klimatické zmeny, pandémie, nukleárny, chemický, biologický či teroristický útok, gerilová, občianska, konvenčná či hybridná vojna).

Chaos, ktorý po primárnej katastrofe spravidla zavládne, prináša so sebou prerušenie zásobovania pitnou vodou, zdravotne neškodnými potravinami, liekmi, ale aj rozvrat sociálneho systému a eskaláciu konfliktov okolo zostávajúcich zdrojov.

Prívrženci viery v prežitie sa naň pripravujú osvojovaním rôznych techník, vrátane zdravotníckeho minima, obživy v divokom prostredí, pestovania plodín, skladovania potravín či stavania úkrytov. Ktoré atribúty by mala udržateľná autonómna základňa survivalistu obsahovať? V prvom rade solídnu zásobu a jej plynulé dopĺňanie pitnou vodou, potravinami,

energiou, zdravotnými pomôckami a liekmi, ako i zdroje informácií a prostriedky na zábavu a vzájomnú socializáciu svojich členov. Ďalej plochu, ktorá je nielen dostatočne veľká, ale aj vhodná na pestovanie plodín či chov hospodárskych zvierat. Nevyhnutnou súčasťou takejto základne musí byť núdzový východ a zabezpečenie likvidácie odpadu i odpadovej vody.

Moderní survivalisti kladú na prvé miesto zvládnutie pestovania plodín a osvojenie si permakultúry (poľnohospodárskej výroby fungujúcej dlhodobo a udržateľne na jednom mieste) pre konečnú hranicu kapacitných i časových možností skladovania potravín. Motivovaní sloganom „späť na vidiek“ si dnes milióny Američanov zakladajú záhradky, kde sa neraz aj za cenu vyšších nákladov priúčajú tomu, čo ich prarodičia kedysi s prehľadom ovládali.

Potreba niektorých jednotlivcov dištancovať sa od sektárskych, extrémistických a ultraindividualistických tendencií pripisovaných survivalizmu, obzvlášť v Spojených štátoch, najnovšie podnietila zavedenie termínu prepper odvodeného od slova prepping, ktoré v danom kontexte znamená pripravovať sa. Takto boli založené

55

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

56

siete „prepperov“ v Kanade i USA (ako napríklad American Preppers Network). Vývoj priviedol Geralda Celenta, zakladateľa Trends Research Institute, k zavedeniu pojmu neosurvivalizmus. Tento fenomén definoval v rozhovore z decembra 2009 takto: „V 70. rokoch bol viditeľný jediný prvok survivalizmu – karikatúra chlapíka so svojím AK-47 (kalašnikov – pozn. autora), ktorý sa vydal do kopcov s dostatkom munície, bravčoviny a fazule, aby prečkal búrku. Neosurvivalizmus sa od tohto zásadne líši.

Pozorujeme bežných občanov, ktorí podnikajú premyslené aktivity, aby sa inteligentne pripravili na najhoršie... Ide teda o survivalizmus na všetky možné spôsoby; rozvíjanie samovzdelávania, sebestačnosti či schopnosti vynájsť sa sám, čo najlepšie a v každej situácii. A toto sa môže robiť v mestských i polomestských oblastiach, ako aj na vidieku. Zároveň to znamená byť čím ďalej, tým viac pevne zaangažovaný do záležitostí svojich susedov, svojej štvrte. Pracovať spolu a pochopiť, že sme všetci na jednej lodi. Najlepší spôsob, ako napredovať, je vzájomne si pomáhať.“ Podľa štúdie francúzskeho katastrofického sociológa Bertranda Vidala prebehla začiatkom 21. storočia búrlivá evolúcia survivalizmu. „Ak sme na začiatku mohli povedať, že existuje jediná populácia survivalistov, ktorá sa mohla definovať rasovo, politicky, ekonomicky a inak, dnes je toto hnutie mnohotvárne, viacvrstvové, transgeneračné. Každý sa môže jedného dňa stať survivalistom,“ tvrdí Vidal, a dodáva: „Prepper, ak sa v praktikách používaných na prežitie neodlišuje od survivalistu, prezentuje prípravu na najhoršie skôr ako spôsob života, každodenný postoj, než ako prostriedok na prežitie.“ Spomínaná štúdia obsahuje aj citát francúzskeho survivalistu Vola Westa žijúceho v USA: „Keď skladujem potraviny na šesť mesiacov, ako to robili naši predchodcovia, nie je to v očakávaní konca sveta, ale v snahe byť nezávislý od systému.“ Aj keď to niekedy vyzerá tak, že survivalistické skupiny predstavujú na Slovensku nanajvýš okrajové spoločenstvá, vďaka ich takmer nulovej medializácii alebo zosmiešňovaniu to môže byť iba zdanie. Napríklad komunita Surviva-

lizmus / Domáca sebestačnosť, ktorá sa podľa vlastnej charakteristiky zaoberá „domácou sebestačnosťou, rôznymi technikami efektívnejšieho hospodárenia, pestovania, technikami prežitia a ďalšími radami“, vyzýva na sociálnej sieti svojich stúpencov a sympatizantov, aby ju aj oni obohatili svojimi nápadmi.

Prostredníctvom tejto neformálnej platformy si dennodenne vymieňajú rozličné varianty tzv. survivalistického manuálu. Zahŕňa rady, návody či praktické ukážky, ako postupovať pri budovaní alternatívnych foriem bývania (prírodné obydlia zavesené na stromoch či skalách, zapustené do zeme, drevostavby na kolieskach, zelené biodomy, ekokapsuly na solárny pohon, chatrče postavené pomocou primitívnych nástrojov) alebo pri výrobe jednoduchých pracovných nástrojov či zariadení z prírodných materiálov (paleolitická sekera, filter na vodu, solárne zariadenie, ktoré získava vodu zo vzduchu počas jazdy na bicykli, filtruje ju a upravuje na pitnú). „Sú aj jednotlivci, ktorí myslia dlhodobo a chápu, že tak ako došlo k dnešnej bankovej a finančnej kríze, tak sa v blízkych a ďalších rokoch môže vyskytnúť nedostatok aspoň v určitých položkách potravinového reťazca,“ konštatuje, a zároveň varuje na internetovom portáli www.zosity-humanistov.sk slovenský survivalista Jack Spirko, bývalý výsadkár a hlásateľ Survival Podcast – dennej relácie na pomoc poslucháčom. Skutočný rozdiel medzi moderným survivalistom a permakulturistom podľa neho neexistuje.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

„Obidvaja môžu mať odlišnú sociálnu filozofiu aj politické názory, ale ich konečný cieľ je vytvoriť si udržateľný a nezávislý život. Pevne verím, že jediný spôsob, ako si zaistiť dlhodobé prežívanie, je vytvoriť si tento udržateľný život, a to sa nedá bez určitej úrovne osobnej schopnosti produkcie potravín,“ presviedča Spirko.

Pestovateľský spôsob života sa – aj keď zatiaľ iba pomaly a opatrne – vracia i na Slovensko, kde sa objavil nový pokrízový trend – migrácia z mestských bytov do záhradných chatiek, ktoré si ich majitelia s vidinou zníženia životných nákladov prerábajú na celoročné bývanie. Takto sa niektorí z nich rekvalifikujú na záhradkárov, ktorí si svoje znalostný „softvér“ budujú jednak svojpomocne, jednak vo vzájomnej susedskej interakcii prebiehajúcej výmenou či podávaním skúseností. Vykurovanie na báze tradičného dreva ich zároveň robí oveľa menej závislými a zraniteľnými v prípade energetickej katastrofy akéhokoľvek druhu.

STRUČNÉ DEJINY SURVIVALIZMU

1902 – Georges Hébert koordinoval záchranu 700 osôb pred sopečným výbuchom. Hlboko ovplyvnený týmto zážitkom rozvinul fyzickú iniciatívu umožňujúcu prežitie v duchu hesla „Buď silný, aby si bol užitočný“, ktorá dostala názov hebertizmus.

1929 – krach na newyorskej burze a veľká hospodárska kríza, ktorá nasledovala, podnietili myšlienky o tom, že je potrebné byť pripravený na čokoľvek.

1930 až 1950 – počiatky moderného survivalistického hnutia vo Veľkej Británii a USA boli ovplyvnené vládnou politikou, hrozbou jadrovej vojny, náboženstvom, ale aj spisovateľmi, ktorí varovali pred sociálnym a ekonomickým kolapsom, či autormi apokalyptickej beletrie, v ktorej sa často objavuje fenomén dystopických spoločenstiev.

1947 až 1991 – studená vojna priniesla éru programov americkej civilnej obrany (známa brožúrka „Prežitie pri atómovom útoku“ z roku 1950): cvičenia v protiatómových krytoch, školenia pre deti i dospelých a iné.

60. roky – inflácia a devalvácia v USA podnietili niektoré osobnosti k tomu, aby začali odporúčať obyvateľstvu prípravu na zlé časy.

1967 – architekt Don Stephens začal popularizovať myšlienku praktickej súpravy na prežitie.

70. roky – na začiatku ropnej krízy v roku 1973 šíril Howard Ruff vo svojej knihe Hladomor a prežitie v Amerike názor, že rozličné vzácne kovy, špeciálne zlato, sú cennejšie a v prípade hroziaceho ekonomického kolapsu im treba dať prednosť. Pod jeho vplyvom sa publikovalo množstvo ďalších kníh o prežití. Jedna z nich od Kurta Saxona opisovala priekopníkov 19. storočia. Práve Saxon použil termín survivalista ako prvý a trvá na tom, že ho vymyslel. Autori ako Mel Tappan (Personal Survival Letter) po ňom publikovali diela na rovnakú tému.

80. roky – John Pugsley vydal svoju Stratégiu Alfa, ktorá sa stala bestsellerom a dodnes sa považuje za referenčné dielo medzi americkými survivalistami. Kniha Life After Doomsday (Život po súdnom dni) od Brucea Claytona sa objavila v čase pretekov v nukleárnom zbrojení.

90. roky – v poslednom desaťročí pred magickým rokom 2000 chytil survivalistický prúd druhý dych.

Udalosti z 11. septembra 2001 a vojna proti terorizmu oživili obavy z hroziacej pohromy s rovnakou silou ako na začiatku 60. a 70. rokov.

Zemetrasenie v Indickom oceáne (26. 12. 2004), ako aj finančná kríza v rokoch 2007 – 2009 zvýraznili fenomén konca.

Survivalizmus sa zavše spája s rozličnými náboženskými vierami, platformami, ale aj sektárskymi odchýlkami. Určité evanjelické cirkvi narábajú pri interpretácii Biblie s pojmom „časy veľkého súženia“, ohlasujúc udalosti, na ktoré sa treba pripraviť. Napríklad Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (LDS = Latter Day Saint) odporúča rodinám skladovať zásoby potravín až na jeden rok.

Prognóza radikálnej svetovej zmeny na december 2012 odvodená z mylnej interpretácie mayského kalendára výrazne oživila aktivity náboženských survivalistov.

V posledných rokoch sa survivalizmus transformoval na neosurvivalizmus, ktorý sa zakladá viac na nezávislosti vo vzťahu k ekonomickému systému a na každodennom postoji bližšom k prírode.

57

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

PRÍPRAVA NA KOLAPS

58

KÝM SPOLOČNOSŤ OKOLO NÁS VIAC-MENEJ FUNGUJE, VIEME SI V OBCHODE KÚPIŤ POTRAVINY, DOMA MÁME TEPLO, ELEKTRINU A PITNÚ VODU, NA ULICI SA NÁS (VÄČŠINOU) NIKTO NECHYSTÁ PREPADNÚŤ, MÁLOKTO Z NÁS SA ZAMÝŠĽA NAD TÝM, ŽE O VŠETKY TIETO VYMOŽENOSTI BY SME MOHLI VEĽMI RÝCHLO PRÍSŤ. A EŠTE MENEJ ĽUDÍ SA NA TÚTO EVENTUALITU PRIPRAVUJE.

A

si prvým predpokladom na to, aby sa človek začal pripravovať, je uvedomenie si skutočnosti, že úplný alebo čiastočný kolaps civilizácie je reálny. Samozrejme, v prípade jadrovej apokalypsy alebo zrážky Zeme s veľkým asteroidom nám prípravy nepomôžu, pretože aj tak všetci zahynieme. No je tu množstvo iných hrozieb ako konvenčná vojna, občianske nepokoje, zrútenie ekonomického systému, masová epidémia či ekologická katastrofa.

Ich dopady budú závisieť aj od ich rozsahu a intenzity. Nemusí sa rovno zrútiť celá civilizácia, ale vyhliadky na prežitie jedinca alebo uspokojujúcu kvalitu života sa môžu rapídne znížiť.

Obchody možno budú otvorené, ale nebude v nich dokopy nič dostať, pretože bude viaznuť zásobovanie. Alebo naopak, kvôli hyperinflácii vyletia ceny tovaru do astronomických výšok a my nebudeme mať na dostatok jedla. Siete možno budú fungovať, ale výpadky elektriny alebo pitnej vody budú časté a dlhodobé. Štátny aparát tiež nemusí celkom skolabovať, ale naraz zistíme, že prejsť sa po centre mesta prestalo byť bezpečné, všade sliedia kriminálne gangy a polícia nikde. Alebo dôchodok, rodinné prídavky či iné peniaze od štátu už tri mesiace neprišli. A peniaze na účte? Možno ich zhltne inflácia alebo si ich nebudeme môcť vybrať, pretože banka kvôli kríze zavrela svoje pobočky.

59 Príliš sme si zvykli, že všetko, čo potrebujeme (z materiálneho hľadiska), si kúpime za peniaze. Príprava na kolaps je však aj prípravou na svet, kde peniaze nebudú zohrávať žiadnu úlohu alebo ich význam poklesne. Na niečo to bude aj dobré, pretože môžu vystúpiť do popredia iné hodnoty ako trvalo udržateľný spôsob života, ľudská spolupatričnosť, rozvíjanie svojho osobného potenciálu... A ak ku kolapsu nedôjde, príprava naň nám pomôže opäť tieto hodnoty v sebe objaviť.

Kľúčová je investícia do seba. Uprostred fungujúcej civilizácie môže jedinec prežiť aj vtedy, ak vie vykonávať len jednu špeciálnu prácu, pretože jeho potreby mu zabezpečia iní špecialisti. Doba po kolapse si však bude žiadať väčšiu univerzálnosť. Preto je dobré učiť sa rôznym užitočným zručnostiam, ako sú techniky sebaobrany, pestovanie plodín, dojenie kravy, bylinkárstvo... A zároveň si vytvárať archív užitočných a praktických informácií v podobe odborných kníh, príručiek a časopisov. Informácie v počítači alebo na internete nám budú nanič, ak nepôjde elektrický prúd.

Vhodné je udržiavať sa v čo najlepšej fyzickej a psychickej kondícii, aby sme potom boli čo najmenej odkázaní na lieky a zdravotnícky systém, ktorý prestane fungovať. To by malo byť samozrejmosťou bez ohľadu na to, či na kolaps myslíme alebo nie. Psychická odolnosť je rozhodujúca aj v momente kolapsu. Keď sa svet okolo vás začne rúcať, zásoby potravín alebo nacvičené postupy vám nepomôžu, ak sa nervovo zrútite alebo sa necháte ovládnuť panikou.

Významným, i keď niektorými survivalistami podceňovaným prvkom je budovanie sociálneho kapitálu. To znamená vytváranie skupín, ktoré by po kolapse mohli vytvoriť sebestačné komunity. Samozrejme, je na každom, či chce prežiť na vlastnú päsť alebo v skupine, no skupina má v porovnaní s jedincom nesporné výhody. Ľahšie si zabezpečí potravu, skôr sa ubráni pred agresívnymi živlami a je v nej možná aspoň nejaká špecializácia. Ideálne je, ak sa do nej podarí získať ľudí užitočných profesií, napríklad lekára, profesionálneho vojaka či farmára. Takisto netreba zabúdať, že človek je tvor spoločenský a v členoch skupiny môžete nájsť

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

60 aj psychickú oporu. Nevýhodou komunity je nutnosť dohodnúť sa na spoločných pravidlách a vychádzať navzájom.

Najmä pri rozsiahlejšom kolapse nemusí byť rozumné ostávať žiť vo svojom doterajšom obydlí, ktoré sa môže ocitnúť v príliš nebezpečnej zóne.

Pre takéto prípady je dobré mať dopredu pripravené útočisko, teda miesto, ktoré vám umožní prežiť aspoň nejakú dobu, kým si vybudujete niečo solídnejšie. Mali by ste tam mať k dispozícii dostatok vody a paliva, možnosť vykonávania základnej hygieny bez väčších nárokov na dezinfekciu, aspoň základnej likvidácie odpadu, skladovania potravín bez využitia energií a možnosť získavania nejakej základnej potravy vlastnou činnosťou. Najmä by sa toto miesto nemalo nachádzať príliš ďaleko od vášho bydliska, aby ste sa v prípade núdzovej situácie dokázali doň čo najrýchlejšie presunúť.

Trvalé sídlo by malo mať vlastný zdroj pitnej vody (studňu alebo blízky prameň), možnosť dorábania vlastných potravín, sebestačný zdroj energie (kozub, pec, prípadne solárne panely) a malo by byť relatívne bezpečné a ľahko ob-

rániteľné v prípade útoku. Nemalo by sa nachádzať v husto osídlenej oblasti, kde je vyššie riziko stretu s rabujúcimi bandami. Ideálna nemusí byť ani samota uprostred lesa, blízkosť malej dediny alebo iných domov (napríklad na lazoch) vám umožní spolupracovať s ďalšími ľuďmi.

Peniaze, ako sme si už povedali, môžu veľmi ľahko stratiť hodnotu, no kým budú existovať vzťahy medzi ľuďmi, bude fungovať aj výmenný obchod. Preto je dobré urobiť si zásobu vecí, ktoré by ste mohli použiť ako prostriedky výmeny. Takých, o ktorých predpokladáme, že budú po kolapse vzácne a ľudia o ne budú mať záujem. Môže to byť zlato, alkohol, cigarety, čokoláda...

Z hľadiska krátkodobého prežitia je prioritou čo najrýchlejšie opustiť nebezpečné oblasti a presunúť sa do bezpečia. Z dlhodobého hľadiska by malo byť prvoradé zabezpečenie vody.

Núdzovú zásobu balenej vody môžete mať len na krátke obdobie, pretože voda je ťažká a objemná. Spomínali sme studňu alebo prameň ako ideálne riešenie. Ak to nie je možné, treba sa

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

zamerať na akýkoľvek zdroj vody (rieka, kaluže, dažďová voda zachytená vo vytvorenej nádrži, v zime sneh a ľad roztopený na ohni). Takáto voda však predstavuje zdravotné riziko; ak je znečistená, treba sa jej vyhnúť. Ak nie je znečistená (je číra, bez farby, chuti a zápachu), aj tak ju treba bezpodmienečne filtrovať. Súpravy na filtráciu vody alebo chemické prostriedky na jej vyčistenie sa dajú bežne zohnať v outdoorových predajniach. Dajú sa vyrábať aj improvizované filtre s využitím textílií a dreveného uhlia.

V rámci zabezpečenia potravín budete musieť skôr alebo neskôr nabehnúť na nejaký spôsob ich získavania (pestovanie rastlín, chov zvierat, zber lesných plodov, lov...). Dovtedy sa však odporúča mať dopredu pripravenú zásobu potravín, ideálne aspoň na šesť mesiacov. Netreba zabúdať obnovovať ju a potraviny po záruke v nej nahrádzať novými. Ideálne sú mäsové konzervy, zelenina, strukoviny, obilniny, ryža, cestoviny, dehydrované polievky, sušené mlieko, džemy a iné zaváraniny. Tieto potraviny vydržia dlho, nepotrebujú chladničku, majú vysokú nutričnú hodnotu, mnohé z nich netreba variť, takže na ich prípravu neminiete vzácnu vodu.

Udržať si zdravie v spoločnosti bez fungujúceho zdravotníctva nebude také jednoduché. Aj keď sa vo vašej komunite alebo blízkom okolí bude vyskytovať lekár, nebude mať také prostriedky ako dnes. Vo výbave survivalistu by, samozrejme, nemala chýbať lekárnička a zásoba liekov na najbežnejšie ochorenia, ktoré sa však nakoniec minú alebo im skončí záruka.

Skôr alebo neskôr budete odkázaní na prírodné prostriedky, najmä na bylinky, v ktorých je dobré vyznať sa. V rámci prevencie pred ochoreniami treba okrem kvalitnej stravy dbať aj na dodržiavanie hygieny. Na jej zabezpečenie môžeme použiť bežne dostupné veci, ako je slnečné žiarenie, vietor, prevarená voda, moč, popol a „aktívne“ uhlie. Pri troche šikovnosti si môžeme vyrobiť vlastné mydlo (zo zvarených tukov a popola) alebo šampón z rastlín s vysokým obsahom saponínov (listy brezy, mydlica, lipkavec, sedmokráska...). Nielen tradiční liečitelia, ale aj moderná medicína prichádza na to, že mnohé ochorenia sú spôsobené stresom

a zlým duševným rozpoložením, ktoré oslabuje imunitný systém. Preto netreba podceňovať ani psychickú vyrovnanosť, ktorá sa ľahšie udržiava v skupine. Dobré je naučiť sa meditačné techniky alebo iný spôsob vnútornej harmonizácie.

Bezpečnosť sme spomínali už pri príbytku.

Hoci môžete byť pacifisti, vo svete, kde prestanú platiť zákony a zvýši sa kriminalita, sa pravdepodobne nezaobídete bez zbrane. Strelné zbrane sú účinné, majú však jednu nevýhodu – raz sa vám minú náboje (ak nemáte prístup k ich zdroju, na kolene si ich ťažko vyrobíte). Bodné a sečné zbrane budú asi častým prostriedkom obrany, no treba sa naučiť zaobchádzať s nimi.

Aj luk alebo kuša môžu byť účinným prostriedkom na zastavenie agresora, ale len v rukách trénovaného strelca. Napokon sú tu bojové umenia, pri ktorých používate ako zbraň vlastné telo, a navyše prospievajú vášmu zdraviu.

Pre bližšie a detailnejšie informácie si môžete prečítať náš päťdielny seriál Ako prežiť kolaps, uvádzaný v Zem&Vek od mája do septembra 2013, ako aj 15-dielny seriál Príručka prežitia, ktorý vychádzal od októbra 2013 do decembra 2014.

61

ORBIS PICTUS > CHORVÁTSKO Foto: Marko Drobnjakovic, SITA/AP

Stovky migrantov vo východochorvátskom meste Tovarnik prerazili policajné zátarasy a v chaose, ktorý vzápätí nastal, padali a dupali po sebe. Viac ako dvetisíc mužov, žien a detí potom na niekoľko hodín uviazlo na miestnej železničnej stanici čakajúc v neznesiteľnej horúčave na odvoz vlakmi a autobusmi do utečeneckých stredísk. Po uzavretí hranice medzi Maďarskom a Srbskom sa hlavný prúd migrantov presmeroval do Chorvátska, kam ich 17. 9. len v priebehu necelých dvoch hodín dorazilo až 11-tisíc. Európska neschopnosť, alibizmus a pokrytectvo prinášajú ovocie, ktorého trpkosť si teraz vychutnávame viac či menej všetci. (jup)

SLOVENSKO > ORBIS PICTUS Foto: Robert Tappert, SITA

Príchod prvých utečencov z rakúskeho Salzburgu do azylového domu v Gabčíkove. Hoci vládni predstavitelia ubezpečujú, že žiadatelia o rakúsky azyl budú na Slovensku iba dočasne a po skončení procesu sa vrátia späť do Rakúska, vzniká oprávnená otázka, načo a komu slúži inštitút miestneho referenda, keď sa jeho výsledok nerešpektuje. (jup)

ORBIS PICTUS > KUBA Foto: Alessandra Tarantino, SITA/AP

Pápež František v nedeľu 20. 9. v rámci svojej pastoračnej návštevy kubánskej metropoly celebroval omšu na Námestí revolúcie. Zúčastnilo sa jej viac ako stotisíc ľudí. Skutočnosť, že sa konala v blízkosti sochy známeho revolucionára a veliteľa kubánskych partizánov Che Guevaru, patrí už medzi historické paradoxy, ktoré sa akiste zapíšu do dejín. (jup)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Matthias Schrader, SITA/AP

Veľká ľudová veselica v Mníchove v deň otvorenia 182. ročníka Oktoberfestu. Najväčší a najznámejší sviatok piva na svete, ktorý 19. septembra otvoril mníchovský starosta Dieter Reiter narazením prvého suda s pivom, potrvá do 19. októbra 2015. O tom, či sa Oktoberfest nechal inšpirovať príkladom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a svoju náruč otvoril aj ustavične prichádzajúcim migrantom, už tlačové agentúry neinformujú. (jup)

ORBIS PICTUS > RAKÚSKO

JAPONSKO > ORBIS PICTUS

Foto: Marko Erd, SITA

Foto: Koji Sasahara, SITA/AP

Rakúsko-slovenský hraničný priechod Berg po príchode prvých utečencov zo Sýrie do kontajnerového mestečka neďaleko Bratislavy. Aj keď nikto z nich netuší, čo bude ďalej, viacerí slovenskí bezdomovci by im mohli iba závidieť. (jup)

Zákonodarcovia vládnucej japonskej strany tlieskajú prijatiu novej legislatívy smerujúcej k zrušeniu niektorých povojnových obmedzení. Horná komora japonského parlamentu totiž schválila sporný zákon, ktorý udeľuje armáde väčšiu právomoc, vrátane možnosti zasahovať aj mimo územia krajiny. A keďže je jej previazanosť s americkou ekonomikou mimoriadne silná, len sotva možno predpokladať, že japonská armáda nebude fungovať ako predĺžená ruka USA. (jup)

ORBIS PICTUS > SAUDSKÁ ARÁBIA Foto: Mosa’ab Elshamy, SITA/AP

Príslušníci saudskoarabských bezpečnostných síl sa pripravujú na každoročnú púť do Mekky.

Odhodlanosť v tvárach vojakov pochodujúcich na vojenskej prehliadke odkazuje na operáciu Rozhodujúci útok (Decisive Storm), zameranú proti šiitským povstalcom v Jemene. Na bezpečný priebeh najväčšej moslimskej púte v rodisku proroka Mohameda, kde sa očakáva účasť až troch miliónov veriacich, bude dozerať stotisíc vojakov a elitných policajtov. (jup)

SLOVINSKO > ORBIS PICTUS Foto: Christian Bruna, SITA/AP

Migranti sa vykláňajú z vlaku, ktorý na železničnej stanici Dobova neďaleko chorvátskej hranice zastavila a skontrolovala slovinská pohraničná polícia. Predstavitelia Slovinska nakoniec zmenili názor a deklarovali ochotu dočasne prijať nanajvýš 9 000 migrantov. Akiste v nádeji, že sa touto bránou do schengenského priestoru poberú ďalej do krajín zaručeného blahobytu. Solidarita, alebo vypočítavosť? (jup)

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Robert Lattacher

V CHOREJ SPOLOČNOSTI NEMÔŽU ŽIŤ

ZDRAVÍ ĽUDIA 70

MÁ DAR POMENÚVAŤ VECI PODĽA TOHO,, AKÉ SÚ – BEZ ZBYTOČNÉHO OBALU A NA ROVINU. POTOM, AKO PREŠIEL RÔZNYMI PERIPETIAMI VO SVOJEJ LEKÁRSKEJ PRAXI, ROZHODOL SA ÍSŤ VLASTNOU CESTOU. SVOJE PROFESIJNÉ ZÁŽITKY ZHRNUL VO SVOJEJ NAJNOVŠEJ KNIHE AKO SA NESTAŤ PACIENTOM, KTORÁ MÁ VYJSŤ V OKTÓBRI. NEDÁVNO ZALOŽIL V PRAHE MEDICÍNSKE CENTRUM HNÍZDO ZDRAVÍ, V KTOROM SA SPOLU S TÍMOM ODBORNÍKOV SNAŽÍ UZDRAVOVAŤ PACIENTOV. ZNÁMY ČESKÝ LEKÁR, TERAPEUT, ODBORNÍK NA PSYCHOSOMATIKU A AUTOR NIEKOĽKÝCH KNÍH JAN HNÍZDIL.

Ste kritikom spoločnosti, ktorú považujete za chorú. Kritizujete politikov, zdravotný systém, medicínsko-farmaceutický biznis. Hovoríte, že v chorej spoločnosti nemôžu žiť zdraví ľudia.

Sme teda všetci chorí? Ako sa to podľa vás prejavuje?

To by sme museli definovať pojem zdravie. Oficiálna definícia znie tak, že zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Ide o poučku Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ale podľa nej by nebol zdravý asi nikto. Kto je dnes v úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohode? Bola by to asi ilúzia. Mám vlastnú definí-

ciu: zdravie je schopnosť zvládať problémy každodenného života. Takže kým má človek vôľu zvládať ich, je zdravý. Keď mu táto vôľa začne chýbať, je mu z toho nevoľno. Keď ich už prestane zvládať, je z toho chorý. Ukazuje sa, že veľké množstvo ľudí sa dnes na niečo sťažuje.

Evidujeme enormný nárast pacientov s bolesťami chrbta, zažívacími problémami, so štítnou žľazou, úzkosťami, depresiami... A to všetko v situácii, keď súčasná špičková medicína ponúka obrovské množstvo liekov. Psychofarmakum prvej, druhej i tretej generácie. Napriek tomu je pacientov čím ďalej, tým viac.

Foto: Matúš Plecho

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

72 Preto som si položil otázku: „Kde udělali soudruzi chybu?“ a dospel som k záveru, že zdravie alebo choroba je informácia o tom, aký človek je, akú má povahu, akým spôsobom a v akých podmienkach žije. Či už partnerských, rodinných, pracovných, spoločenských alebo ekologických. Je to informácia, že vo svojom živote robí nejakú chybu. Alebo žije v podmienkach, ktoré jeho zdraviu škodia. Problémy svojich pacientov som si dal do súvislosti s ich životmi, ale aj do súvislostí spoločenských. Došiel som k poznaniu, aký zničujúci vplyv má na naše zdravie stav politickej scény, správanie našich politikov.

Mojím cieľom bolo problém pomenovať, reflektovať ho. Ale od kritiky som už úplne upustil, pretože ňou samotnou sa nič nezmení. Môžeme kritizovať politikov a konštatovať, že ide o ťažko postihnutých, vlastne charakterovo zmrzačených ľudí. Ale tá kritika nič nezmení. Nestačí ich ani vymeniť, pretože za nimi stoja zástupy im podobných a problém sa nerieši. Ustúpil som už aj od kritiky medicínsko-farmaceutického priemyslu. Už s nikým nebojujem. Rozhodol som sa ísť vlastnou cestou. Ukázať, že je možné

liečiť a uzdravovať sa celkom iným spôsobom a liečenie nemusí byť postavené iba na liekoch.

Základnou metódou mojej práce je vysvetliť pacientovi, prečo je chorý, čo mu telo chorobou odkazuje. Pretože choroba nie je nič iné ako informácia. Telo nás ňou chce upozorniť, že niekde robíme chybu. Ak to pochopíme včas a zmeníme svoje správanie, môžeme sa uzdraviť bez liekov a bez lekárov. To je môj cieľ. Človek je chorý vlastne preto, lebo sám sebe nerozumie, nerozumie vlastným telesným signálom.

Za vaše slová, činy a aj liečebné postupy ste sa nevyhli kritike zo strany kolegov lekárov. Niektorí vám vyčítajú, že veci zjednodušujete, že pacientom nestačí vysvetliť ich problémy a majú vyhrané.

Práve to, čo mi vyčítajú, považujem za najcennejšie. Problém choroby sa snažím pacientovi vysvetliť čo najjednoduchším spôsobom. Často aj pomocou ľudových prísloví. Napríklad veľa pacientov dnes prichádza k lekárom s problémom hučania či pískania v ušiach. Okamžite ich posielajú na ORL, audiometriu, neurológiu či CT. Foto: Matúš Plecho

Obehnú nemocnicu a na konci odchádzajú s papierikom, na ktorom je napísané – tinitus. Ľudia si zúfalo držia hlavu v dlaniach a horekujú – mám tinitus, už mi ho našli! Lenže tinitus nie je nič iné ako hučanie v ušiach po latinsky. To je to, s čím tam prišli, a výsledkom je, že odchádzajú s papierikom, kde to majú napísané po latinsky.

Ale samotné zvonenie je informácia, pretože náš mozog je vybavený obrannými mechanizmami.

Trpia ním telefonistky, spojovateľky, manažéri, ľudia pracujúci s počítačmi, žurnalisti. Vo chvíli, keď je mozog zahltený obrovským množstvom informácií, často aj negatívnych, začne sa brániť a začne im zvoniť v ušiach. Je to vlastne zvonenie na poplach: človeče, zastav sa, upokoj sa a vyčisti si hlavu! Nejde o pokyn, aby okamžite utekal k lekárovi na vyšetrenie, ale v prvej fáze ide o informáciu, že človek má niečoho plnú hlavu. A keďže pacientov s tinitusom pribúda, hľadá sa nejaký liek. Berú sa antidepresíva, infúzie či betaserc – teda lieky v podstate z rozpakov, ktoré vôbec nereflektujú príčinu ich problému, a tá tkvie v obrovskom strese. Náš spôsob života a jeho tempo je vlastne jeden veľký hukot – a ľuďom z toho hučí a píska v hlave. Čo sa týka mojich postupov, dnes už nemám problém vysvetliť príčiny chorôb u každého pacienta v priebehu možno pol hodiny. Ťažká je potom cesta k uzdraveniu. Nestačí – ako kolegovia mylne uvádzajú – chorobu len vysvetliť. To je len začiatok dlhej cesty, ktorej výsledok závisí od aktivity pacienta a jeho ochoty pracovať na sebe – na správaní, vzťahoch, ale aj na svojej povahe. A keď pacientovi vysvetlím, čo všetko by mal on urobiť preto, aby sa uzdravil, tak mi napríklad povie: pán doktor, máte pravdu – hučí mi v hlave z manželky, mám hukot v práci, vysoký tlak – ale ja inak žiť neviem, a ani nemôžem, dajte mi radšej lieky. To už je potom voľba každého pacienta – či sa chce liečiť a potláčať príznaky, alebo sa uzdraviť. Nikoho nemanipulujem a nikoho do ničoho nenútim.

Aký je rozdiel medzi klasickou klinikou či ordináciou a vaším medicínskym centrom?

Kým som pracoval na klinike, chodili za mnou pacienti s boľavým chrbtom a žiadali ma, aby som s nimi niečo urobil. Čudovali sa, že som im

ihneď nepredpísal analgetiká a okamžite ich neposlal na CT. U nás dostane pacient všetky informácie, vysvetlím mu, čo si telo chorobou žiada.

Môžeme ho dočasne viesť, podporiť ho psychoterapiou, fyzioterapiou, ale aj medikamentózne, ak zistím, že ide o úplne vyčerpaného človeka, ktorý by vlastnými silami chorobu nezvládol.

V tom prípade mu predpíšem aj príslušné lieky, ale len dočasne. Aby sa mohol odraziť od dna a využil účinky lieku na potrebnú životnú zmenu, ktorú si telo chorobou žiada. Máme otvorené asi od marca tohto roka a evidujeme už asi 1800 čakateľov na konzultácie. Väčšina pacientov prichádza s tým, že berú množstvo liekov, no napriek tomu je im stále zle. Chcú si dať poradiť, čo majú urobiť preto, aby sa uzdravili a nemuseli brať lieky. To je naša klientela. Ale prízvukujem, že nie som spasiteľ, nerobím žiadne zázraky a nikomu nič nesľubujem.

Akí pacienti k vám chodia? Sú medzi nimi napríklad aj bankári, manažéri či farmaceuti?

Kedysi sa mi farmaceutické firmy vyhrážali. Je to už dávno, keď na mňa jedna poslala právnika s tým, že ak budem naďalej publikovať články o korupcii, teda o tom, že ich spoločnosť podpláca lekárov, poženú ma pred súd.

Ich právnik sa chcel so mnou stretnúť, no ja som mu povedal, že ak chce so mnou rokovať, nech sa objedná ako pacient. Tak sa objednal a jedného dňa za mnou, patrične nahnevaný, aj dorazil. Najskôr som sa začal zaujímať o jeho zdravotný stav. Keď si dal dole sako, ihneď vysvitlo, že ho bolí chrbát, je vystresovaný a má závraty. Úplne sa rozpustil. Akonáhle dáte manažérovi dole sako, je koniec manažéra. V pokoji sme sa dohodli, ponúkol som mu nejakú terapiu a sľúbil som mu, že farmaceutické firmy nechám plávať.

Pravdou je, že keď som ešte robil na klinike, chodili za mnou zástupcovia rôznych farmaceutických firiem – ponúkali darčeky, všelikde ma pozývali a snažili sa ma motivovať, aby som predpisoval ich lieky. Spomínam si, že raz, je to už veľmi dávno, mi darovali pečiatku, na ktorej bol názov analgetika. Radoval som sa ako malé dieťa. Dovtedy som recepty vypisoval ručne, no odrazu po revolúcii tu bola – pečiat-

73

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

74

ka! Bolo to úžasné a bol som ako poštár – každému som to analgetikum pečiatkoval a išlo mi to od ruky. No odrazu som zistil, že pečiatku s liekom som dával aj pacientom, ktorí sa bez neho mohli zaobísť. Vydesil som sa, čo to vlastne robím a všetko som na seba „bonzol“. Udal som sa takým spôsobom, že som to všetko zverejnil. Popísal som praktiky farmaceutických firiem a od tej chvíle mám pokoj. Už ku mne nechodia, a ak aj príde manažér nejakej takej firmy, tak výlučne ako pacient. Je ich stále viac, pretože oni sami sa už desia toho, čo tu vlastne spôsobili. Naučili lekárov predpisovať lieky a teraz nevedia, za kým majú ísť, pretože sa im to vracia ako bumerang. Chodia ku mne, pretože vedia, že na žiadnu firmu napojený nie som.

Ale to neznamená, že by som bol odporcom liekov ako takých. Som odporcom ich zneužívania a zbytočného užívania. Veľmi si vážim možnosti, ktoré súčasná medicína prináša a bez základného medicínskeho vzdelania by som sa nikdy neodvážil pracovať s pacientom.

Sám lieky vo výnimočných prípadoch používam.

Vráťme sa ešte k tej chorej spoločnosti. V mnohých vašich vyjadreniach aj v médiách naznačujete, že chorá spoločnosť musí nevyhnutne smerovať ku kolapsu.

Nenaznačujem to, som o tom presvedčený.

Našu spoločenskú situáciu prirovnávam k letu lietadla, v ktorom sme pasažiermi. Letíme obrovskou rýchlosťou, neustále rýchlejšie a rýchlejšie. Je nám z toho zle, dvíha sa nám žalúdok, krúti sa nám hlava, stúpa nám krvný tlak, sme vystresovaní a vydesení. Uličkou prechádzajú letušky, rozdávajú vrecúška na zvracanie a výtlačky bulvárnych novín. Ale my sa utešujeme, že na techniku sa dá spoľahnúť a lietadlo nemôže spadnúť. Nádrže? Tie sú plné paliva, ktoré sa neminie. Posádka? Ide predsa o špičkových profesionálov na svojom mieste, ktorí to majú pevne pod kontrolou. No ale ani náhodou! Technika je na baterky, palivo sa míňa a v pilotnej kabíne je banda psychopatov opitých mocou a alkoholom, ktorí už nekontrolujú ani sami seba. A my neustále čakáme, ako to dopadne. Dobre to dopadnúť asi nemôže. Túto

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

metaforu som použil niekoľkokrát a potom sa z hrôzou ukázalo, že sa v podstate naplnila.

Isto si spomeniete na nemeckého pilota psychopata, ktorý sa zamkol v kokpite, vo Francúzsku to napálil rovno do úpätia Álp a všetkých v tom lietadle zabil.

No a čo sa týka politiky, medzi politikmi je vysoké percento nebezpečných psychopatov.

Dokázal to americký psychiater Robert Hare a psychológ Paul Babiak, ktorí napísali úžasnú knihu Hadi v oblekoch alebo psychopat ide do práce. Dokazujú v nej, že medzi politikmi a manažérmi je omnoho väčšie percento nebezpečných psychopatov než medzi väzňami vo federálnych väzniciach Spojených štátov amerických. Lenže ich nespoznáte – sú dokonale oblečení, jazykovo vybavení, schopní a pracovití, ale súčasne bezcitní, arogantní, bezohľadní a draví. Nie sú chorí, pretože psychopatia nie je choroba, je to postihnutie. Tak ako sa môže človek narodiť s nevyvinutou končatinou, narodí sa so zmrzačeným charakterom. Docent František Koukolík, svetová kapacita v neuropatológii, na funkčnej nukleárnej magnetickej rezonancii dokazuje, že psychopatom chýbajú fungujúce mozgové centrá, ktoré zabezpečujú súcit, svedomie, hanbu a zodpovednosť. Osobne som považoval za svoju profesionálnu povinnosť upozorniť na nebezpečenstvo pôsobenia psychopatov vo vedúcich politických a manažérskych funkciách.

A na to, že ľudia sú chorí preto, lebo oni generujú obrovskú negáciu, zlobu a nenávisť, čo má, pochopiteľne, vplyv na zdravie občanov. V chorej spoločnosti nemôžu žiť zdraví ľudia. Ale zmena nemôže prísť zhora. Stále čakáme, že nás niekto spasí. Jediný, kto to môže urobiť, kto môže zmeniť tento systém, ale aj celú spoločnosť, je každý z nás. Je potrebné začať naozaj od seba a tú zmenu šíriť do svojho najbližšieho okolia. Aj preto už nebojujem s medicínsko-farmaceutickým komplexom. Nech si robia, čo chcú.

Ponúkam niečo nové. Budujeme s kolegami psychológmi a fyzioterapeutmi alternatívu. Ide vlastne o nový systém medicíny, nový pohľad na zdravie a choroby, ktorý je určený pre obmedzenú skupinu ľudí. Pre tých, ktorí sú ochotní a schopní prevziať zodpovednosť za svoje zdravie, za svoj život, ale aj za celú spoločnosť.

Takí ľudia sú asi v spoločnosti v menšine, že?

Ale nárast ich počtu je zjavný. Súvisí to so spoločenskou situáciou; stále viac ľudí si uvedomuje, že týmto spôsobom už ďalej žiť nemôžeme, či už ako jednotlivci alebo ako spoločenstvo ľudí. Choroba jednotlivca je informáciou a výstrahou, že pokračovať v doterajšom spôsobe života nie je možné. Rovnako aj spoločenská kríza alebo spoločenská rakovina je informácia v množnom čísle: ľudia, takto už ďalej žiť nemôžete! Otrávili ste vzduch, otrávili ste vodu, zničili ste pôdu, otrávili ste medziľudské vzťahy, a teraz ste z toho chorí, máte z toho rakovinu.

Zastavte sa, zamyslite sa, lebo inak tu končíte.

Rakovina je takto nastavené zrkadlo nám, našej spoločnosti – akí sme a ako sa správame k sebe, k ostatným, k životnému prostrediu.

No čo sa týka samotného kolapsu spoločnosti – záleží len na nás, či ju dovedieme k úplnému sebazničeniu, k spoločenskej rakovine, ktorej kráčame v ústrety. Opakovane som od pacientov počul: pán doktor, žil som takým spôsobom, že som tušil, že sa niečo musí stať! A prišla rakovina. A mnohí povedali: pán doktor, mne tá rakovina otvorila oči. Zásadne mi zmenila život. Pochopil som, že takto ďalej žiť nemôžem, a začal som žiť inak. Využil som medicínu, bol som na operácii, na chemoterapii, ale súčasne som zmenil spôsob života a cítim sa výborne a vďačím za to rakovine. Takže hovorím, že naša spoločenská katastrofa je v podstate rakovina a záleží na nás, či sa z nej poučíme, či zmeníme svoje správanie a životy, alebo budeme pokračovať po starom až do úplného sebazničenia. Nie je to recept pre každého, ale len pre tých, ktorí sú ochotní a schopní niesť zodpovednosť za svoj vlastný život.

Zatiaľ tú zodpovednosť neustále odovzdávame akoby do rúk politikom, ktorých ľudia volia napriek tomu, že im klamú, nedodržujú sľuby a často neslúžia občanovi, ale politickej strane či iným záujmom. Ako je to možné?

Pretože psychopati sú charizmatickí. Politici nasľubujú že nás zbavia korupcie, vyriešia sociálnu starostlivosť, vyriešia všetko. A akoby hovorili: od vás potrebujeme iba to, aby ste sa nám raz za štyri roky odovzdali, prišli k urnám Foto: Matúš Plecho

a volili nás – odovzdali vašu vôľu, vašu slobodu, vašu zodpovednosť a my to už zariadime.

No a my tú chybu neustále robíme. Keď politika zvolia, preňho tá práca vlastne končí. Ale pre nás by práca mala začať, pretože občianska spoločnosť je o každodennej práci občana na vlastnom zdraví i zdraví celej spoločnosti. Ale my sa pohodlne odovzdáme politikom a potom štyri roky na nich pozeráme a pýtame sa: Čo to robia? Ako sa to správajú? A o štyri roky ideme znova a svoj hlas dáme iným politikom. Neustále opakujeme historicky rovnakú chybu. Odmietame prevziať zodpovednosť za seba a na seba.

Celý spoločenský systém stojí na korupcii. Ďalší ekonomický rast v podstate už nie je možný. Základným problémom všetkých kríz i chorôb je, že človek vyčerpáva svoje energetické rezervy, je vyčerpaný, žije v strese. Tak ako sú obmedzené energetické možnosti jednotlivca, takisto sú obmedzené energetické možnosti planéty. Lenže celý náš spoločenský systém je založený na neustálom raste – musíme neustále viac vyrábať, viac spotrebovávať, viac obchodovať, mať vyššie platy, mať viac a viac. Ale už to nejde. A politici to odmietajú povedať ľuďom – že už to ďalej nejde. Desí ma každá informácia v médiách o tom, že sa opäť podarilo naštartovať ekonomický rast. To akoby napísali, že sme si pod sebou opäť podrezali ďalší konár. Ďalší rast už nie je možný. Ekonomický rast je potrebné nahradiť sociálnym a kultúrnym rozvojom.

75

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Artur Bekmatov

MEDIÁLNA VÝROBA VEREJNÉHO NEPRIATEĽA

76

ZDRAVÁ POLEMIKA JE SÚČASŤOU NÁZOROVEJ PLURALITY V MÉDIÁCH. V SÚČASNOSTI SME VŠAK ČORAZ ČASTEJŠIE SVEDKAMI TENDENCIÍ, KEĎ SA URČITÁ SKUPINA MÉDIÍ STAVIA DO POZÍCIE NESTRANNÝCH A NEZÁVISLÝCH, NO ZÁROVEŇ SVOJIM RECIPIENTOM VYTVÁRA A PODSÚVA OBRAZ VEREJNÉHO NEPRIATEĽA. ČASY ĽAHKO ODHALITEĽNEJ TOTALITNEJ PROPAGANDY SÚ DÁVNO PREČ. KÝM METÓDY MANIPULÁCIE SÚ DNES OMNOHO SOFISTIKOVANEJŠIE A ŤAŽŠIE ROZPOZNATEĽNÉ, CIEĽ ZOSTAL ROVNAKÝ: ZDISKREDITOVAŤ NÁZOROVÉHO OPONENTA A VYTVORIŤ Z NEHO HROZBU PRE VEREJNOSŤ.

VÝBER SLOV

Základným prostriedkom slúžiacim na počiatočné nahlodávanie kritického myslenia recipientov je spochybnenie a označenie nežiaducej osoby či skupiny. Tak vznikajú kontroverzné osobnosti, konšpirátorské médiá, radikálne zoskupenia a ďalšie slovné spojenia.

Slovo „kontroverzný“ je dnes univerzálnym pomenovaním pre všetkých, ktorí sú názorovo nepohodlní, pričom spoločenský úzus nepovoľuje napísať to otvorene. Kontroverzný je dnes každý, kto akýmkoľvek spôsobom vybočuje zo zástupu súhlasnej masy. V súvislosti s alternatívnymi médiami sa – najmä v redakciách mainstreamových médií – teší obrovskej popularite slovíčko „konšpirátorský“, ktoré je odvodené od konšpiračných teórií. Je to pojem označujúci spochybňovanie oficiálnych verzií rôznych udalostí

a problémov. V súčasnosti je portfólio konšpiračných teórií veľmi veľké – od očividných bludov (napr. že Elvis Presley stále žije) až po teó­rie, ktoré sa časom ukázali ako pravdivé (napr. zámerné nakazenie stoviek Afroameričanov syfilisom vo vládnom výskume USA v 30. rokoch).

VEREJNÁ KARANTÉNA

Následne sa pri akejkoľvek zmienke o „konšpirátoroch“ uvedú ako príklady tie najbláznivejšie konšpiračné teórie, aby sa spochybnil zdravý úsudok tých, ktorí spochybňujú, a dokonca aj samotná podstata spochybňovania oficiálnych informácií. Pochybovať o tom, čo počujete v mainstreame, znamená pridať sa k týmto konšpirátorským bláznom.

Nasledujú analýzy toho, prečo vlastne ľudia veria kontroverzným osobnostiam a konšpi-

račným teóriám. Podľa analýz nastáva chyba v jedincovi – je nevzdelaný, frustrovaný z vlastného života, závistlivý a pod. Na ukážku uvádzam niekoľko titulkov podobných analýz z mainstreamových médií: Prečo ľudia potrebujú konšpiračné bludy (Pravda, 26. 1. 2014) A čo ak sa Zem netočí? Prečo nevzdelaní ľudia milujú konšpiračné teórie (jetotak.sk, 16. 12. 2010) Prečo aj múdri ľudia veria konšpiračným teó­r iám (SME, 23. 2. 2015) Ďalším štádiom je vykreslenie konšpirátorov ako hrozby. Keď nestačí zaškatuľkovať pochybovačných ľudí ako závistlivých „lúzrov“, prichádza na rad upozorňovanie na nebezpečenstvá pre spoločnosť. Opäť niekoľko titulkov na ukážku: Veríte konšpiráciám? Ohrozujete našu budúcnosť (SME, 30. 3. 2015) Konšpiračné teórie ohrozujú samotnú civilizáciu (SME, 24. 10. 2013) Ničia konšpiračné teórie demokraciu? (BBC, 27. 10. 2013) Spochybňovanie spochybňovania má vplyv aj na samotných novinárov. Strach z kladenia si základnej otázky – čo ak je to inak? – vytvára z novinárov poslušných sprostredkovateľov newspeaku politických a ekonomických elít.

S istou dávkou nadsadenia možno povedať, že každý novinár by mal mať v sebe kúsok konšpirátora. Pozrime sa napríklad na najznámejšiu novinársku kauzu v dejinách – aféru Watergate. Kto by si začiatkom 70. rokov pomyslel, že prezident krajiny, ktorá vyváža demokraciu do celého sveta, by z tajných fondov financoval diskreditáciu politických oponentov a nechal ich odpočúvať?

LOV NA ĽUDÍ

Nakoniec sa rozbieha lov na ľudí či inštitúcie, ktoré sú napriek verejnej karanténe a vykresleniu hrozby ochotné podporiť „kontroverzný obsah kníh“ či „konšpirátorské médiá“. Svoje už o tom vedia Adela Banášová, Majk Spirit, učiteľka košického gymnázia v Parku mládeže, Slovenský syndikát novinárov či sieť kníhkupectiev Panta Rhei.

Cieľom je vyvolať v človeku čierno-biele videnie a následný strach z toho, že aj on môže byť zaradený k nevhodnej strane – kedykoľvek a len preto, lebo ho niekto uvidí prezerať si knihu „kontroverzného autora“ či počúvať alebo čítať nevhodné informácie. Lovci konšpirátorov predsa rozdiely medzi celebritami a bežnými ľuďmi nerobia. Verejnosti sú predhodení aj jedinci a osobnosti na tej správnej strane: Sám bol konšpirátorom, dnes proti nim bojuje: Sú len obete (Denník N, 26. 1. 2015) Herec Stanke: Konšpiračné teórie šíria ľudia so psychiatrickou diagnózou (aktuality.sk, 18. 6. 2015) A tam, kam nemôžu redaktori médií, nastupujú blogeri. Aj keď ich útoky často hraničia s poškodzovaním dobrého mena, na blogoch materských médií sú prinajmenšom trpení, ak nie priam vítaní, pretože ich hodnotový rebríček sa v mnohých veciach prekrýva s hodnotovým rebríčkom redakcie. Minimálne pri vyhľadávaní a poľovaní na nepohodlných konšpirátorov.

Mimoriadnu nadprácu v tejto oblasti robí najmä Miroslava Kernová na svojom blogu O médiách. Ťažko pochopiť, ako môže jedna jediná osoba posudzovať etiku a objektivitu v médiách, no exnovinárka si toto právo uzurpovala.

BOJ S KONKURENCIOU

Médiá medzi sebou navzájom súperia – o čítanosť, sledovanosť, počúvanosť či predávanosť, a je prirodzené, že medzi nimi vládne konkurencia. Avšak na túto ekonomickú stránku boja proti „kontroverzii“ a „konšpiráciám“ sa zabúda. Fakt, že sa do spoločnosti dostávajú aj iné názory ako ponúka oficiálny newspeak a v spoločnosti môže byť po tomto druhu informácií dopyt, sa jednoducho ignoruje.

Miesto toho sa konkurenčný boj zaobaľuje do vznešených ideálov boja za pravdu, demokraciu, záchranu civilizácie a zdravého rozumu.

Médiá dlhodobo čelia poklesu sledovanosti a spoločnosť sa dostáva do stavu, ktorý je typický pre väčšinu dejinných zlomov – verejnosť neverí prostriedkom masovej komunikácie, ani politickým či ekonomickým elitám, a preto hľadá alternatívu.

77

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Jozef Janták

ZAHMLIEVANIE SLOVANSKEJ HISTÓRIE

78

DEJINY SLOVENOV, SPOLOČENSTVA ĽUDÍ S ROVNAKOU GENÉZOU OBÝVAJÚCICH NEDOZERNÉ PRIESTORY EURÁZIE, SÚ S MIMORIADNOU RAFINOVANOSŤOU A BEZOHĽADNOSŤOU ROZKRADNUTÉ, ZAMLČANÉ, SFALŠOVANÉ A ÚMYSELNE IGNOROVANÉ. KOĽKO NÁRODOV A KMEŇOV VYKAZUJÚCICH MORFOLOGICKÉ ZNAKY SLOVANSKEJ ENTITY JE DNES SÚČASŤOU CUDZEJ HISTÓRIE? KOĽKO HRDINOV STARÝCH BÁJÍ NOSÍ MENÁ CUDZÍCH KULTÚR? KOĽKO HISTORIKOV OPISUJE DEJINNÉ UDALOSTI BEZ TOHO, ABY VENOVALI POZORNOSŤ SPORNÝM SÚVISLOSTIAM? KOĽKO SPISOVATEĽOV S BOHOROVNÝM SEBAVEDOMÍM OPISUJE HISTORICKÉ DEJE NAPRIEK TOMU, ŽE VEDA UŽ POZNÁ INÝ VÝKLAD?

P

ri Slovenoch akoby sa zastavil čas. Staré dogmy, ale i veľmi jednoduché až rozprávkové opisy dejinných udalostí sú dôkladne zakonzervované. Napriek tomu, že slovanská historiografia dnes disponuje novými dôveryhodnými vedeckými poznatkami z archeológie, antropológie, geológie, genetiky, ling­ vistiky a grafematiky, nie sme schopní vniesť do dejín Slovenov nové vedecké postupy a ich výsledky aplikovať na pozadí svetovej histórie.

V súčasnej dejinnej epoche kozmopolitizmu je módnym trendom zbavovanie sa vlastných koreňov a hlásenie sa k národnej identite je zosmiešňované v mene pochybných globálnych ideí.

Preto je postupom času čoraz komplikovanejšie očistiť slovanskú históriu od nánosov.

História Slovenov je bohatá, siaha k počiatkom dejín, prelína sa s inými kultúrami a dejinnými udalosťami. V takto štruktúrovanej a dlhej histórii je zložitejšie sledovať slovanskú stopu. Obzvlášť, ak je tvorená množstvom národov, kmeňov a kmeňových zväzov s vlastnými názvami a mnohé z nich sú už prisúdené iným etnikám. Úmysel zobrať Slovenom počiatky dejín a zahaliť ich hmlou neznáma dozrel vytvorením fiktívneho indoeurópskeho národa. Dnes všetko, čo nevieme a nechceme vysvetliť, lebo sa bojíme pravdy, prikryjeme termínom „indoeurópsky

Archeologické nálezisko v údolí rieky Indus

národ“. Taký národ však nikdy v histórii neexistoval.

V období približne štyritisíc rokov p. n. l. prekračujú slovanské kmeňové zväzy Árijcov priesmyky Hindúkuša a usádzajú sa v údolí rieky Indus. Pod masívom Himalájí nastáva rozvoj vyspelej kultúry nazvanej podľa lokalít Harappa a Mohendžodaro. Podľa indických historikov stáli pri jej zrode Árijci. Kultúra sa vyznačuje účelnosťou: pravouhlé ulice, štandardné domy z pálených tehál, prepracovaný systém zásobovania vodou, odtokový a kanalizačný systém.

Zaujímavé je, že sa nenašli žiadne umelecké prvky. Prečo sa však nenašli žiadne opevnenia, žiadne vojenské výjavy na freskách? Akoby obyvatelia Harappy boli neuveriteľne mierumilovní alebo sa nikoho nebáli.

Náboženské prvky sú prezentované soškami bohyne zeme, života, plodnosti (staroindická Šiva, slovanská Živa a východoslovanská Mokoš) a trojhlavým býkom ako symbolom trojjediného boha. Nastáva vzájomné ovplyvňovanie slovanskej a hinduisticko-drávidskej kultúry. Vzniká jazyk sanskrit s množstvom slovanských a hinduisticko-drávidských slov. Zachoval sa dodnes.

Písmo na pečatidlách harappských rodov je identické s praslovanským písmom z lokality

Tartaria (Turdas) v Rumunsku z obdobia praslovanskej vinčianskej dunajskej kultúry. V tomto kontexte možno hovoriť o indoeurópskej jazykovej skupine a indoeurópskej slovansko-hinduistickej kultúre, nie však o indoeurópskom národe.

Slovansko-indická kultúra sa šírila aj na Blízky východ, do severnej Afriky a Európy, kde ovplyvňovala etniká Starogermánov a archaických Grékov. Šírilo sa prospektorstvo, ťažba kovov a kovolejárstvo (na Slovensku Nižná Myšľa, Igló – dnešná Spišská Nová Ves), ovplyvňovalo sa písmo a jazyková kultúra. Vzniká prvé hieroglyfické písmo Sumerov, hieroglyfické písmo Chetitov a Egypťanov, fénické, semitské, grécke archaické písmo, minojské lineárne písmo a runové písmo Starogermánov a Slovenov. To všetko na základe pôvodných protoslovanských znakov písma vinčianskej kultúry, ktorého nositeľmi boli aj Árijci.

Súvislosť medzi mezopotámskou a indoeurópskou kultúrou tušíme v počiatkoch písma a migračných smerov Sumerov. Súvislosť medzi praslovenčinou a chetitčinou dokázal Bedřich Hrozný. Jeho veľké dielo na poli ling­vistiky sa dnes ignoruje a vidíme snahu porovnávať reč Chetitov s nejakou hypotetickou praangličti-

79

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

80

nou. To je vzhľadom na vývoj angličtiny veľký nezmysel. Spomínali sme kolísku praslovanskej kultúry Vinča, ktorú skúmala litovská historička Marija Gimbutasová a americký jazykovedec Toby Griffen. Vidíme, že ani tu sa neuvažuje o protoslovanskom dedičstve, ale táto kultúra sa pripisuje istému „tajomnému národu Prakeltov“.

A to nehovoríme o úplnej ignorancii diela niektorých srbských a slovinských historikov.

Ak máme byť dôslední a sledovať stopy Slovenov všade tam, kde tušíme súvislosti, musíme sa zastaviť v Kanaáne v roku 33 nášho letopočtu. Čo vlastne povedal Ježiš Kristus na kríži? Podľa Dr. Antonína Horáka jeho slová boli: „Elij, Elij (Elikan), lan asab akta níj.“ Tento praslovanský text čítame ako „Veľký, Veľký, len prijmi činy naše.“ To by však znamenalo, že okrem aramejčiny hovoril aj praslovanským jazykom, rečou, ktorou hovorili niektoré kmene obývajúce Kanaán. I tu možno vytušiť tieň falšovateľov slovanskej histórie, ktorí Ježiša zaradili do svojho hypotetického židovského národa.

Indoeurópska, praslovanská kultúra pri šírení svojho vplyvu do severnej Afriky zrejme zanechala stopy i v starom Egypte. Kto boli prví egyptskí faraóni? Na starých freskách sú zobrazovaní ako ľudia bielej pleti s bledými a hrdzavými vlasmi. Hlavy sôch staroegyptských faraónov nesú výrazné európske črty nordického a alpínskeho typu. I tu môžeme tušiť súvislosti.

Stopy po indoeurópskej kultúre nachádzame na južnej Sibíri a v severnej Číne. Archeológovia tu odkryli hroby s múmiami vysokých ľudí bielej pleti s rovnými nosmi, bledými a hrdzavými vlasmi, modrými očami, alpínskeho typu s európskou DNA. Zaujímavosťou sú čiapky kónického tvaru. V takýchto čiapkach sú zobrazení na početných obrazoch i obyvatelia niekdajšej Tartárie, obrovskej ríše kopírujúcej územie Eurázie, Blízkeho východu a Levanty, ktorí sami seba nazývali „rasena“. Čo asi skrývajú veľké čínske pyramídy? Čínske úrady doposiaľ bránia vstupu do nich a výskumu. Skrýva sa v nich časť veľkej mozaiky slovanskej histórie?

Etruskovia sú starobylý národ obývajúci oblasť Apeninského polostrova nazývanú Toskánsko.

O ich identitu dodnes vedci vedú spory a hľadajú ich pravlasť. Už rímski autori písali o Etruskoch

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

ako o autochtónnom európskom národe. Bol to národ s európskou DNA, výraznými črtami mediteránneho a alpínskeho typu, s vyspelou kultúrou, od ktorej sa učili Rimania. V počiatočnom období ríše Rimanom aj vládol a naučil ich stavať okrem iného i povestné rímske oblúky. Ich pôvodné písmo bolo úplne identické s protoslovanským písmom vinčianskej kultúry, ktorého texty vieme čítať. Etruskovia sami seba nazývali „rasena“ (ako obyvatelia Tartárie). Milovali prepych a pohodlie. Ich ženy, na rozdiel od rímskych, boli slobodné, rovnocenné s mužmi a vzdelané.

Etruskovia síce mali aj otrokov, ale tí mali veľkú slobodu, boli relatívne voľní a mali vlastné domy.

To, že sa Etruskovia nevedno ako vytratili z dejín, tiež nevyznieva presvedčivo. V toskánskej dedinke Murla nájdeme ešte i dnes priamych potomkov Etruskov. Ich DNA je rovnaká ako DNA ich etruských predkov. Natíska sa otázka, čím by boli Rimania bez Etruskov? Akú podobu by mali slávne rímske stavby, stredoveké katedrály, keby sa v mysliach Slovenov, etruských inžinierov, nebola zrodila myšlienka stavebného oblúka?

V každom historickom období nachádzane fragmenty slovanských kultúr. Kde sú však písomné dôkazy? Mauro Orbini vo svojej Histórii ešte v 16. storočí uvádza mnoho slovanských autorov a ich diela, z ktorých čerpal. Kde sa však tieto diela stratili? Prečo sa o nich nič nevie? Prečo sa o ich autoroch mlčí? Žeby všetky tieto diela zhoreli v plameňoch inkvizície? Je neuveriteľné, že v archívoch svetových múzeí sa nenachádza ani len jeden písomný materiál pojednávajúci o dávnej histórii Slovenov. Veď archeologické artefakty museli byť niekým popísané, zaevidované a uložené. Praktiky ignorantstva slovanského historického dedičstva sa totiž dajú sledovať posledných štyristo rokov.

Priam ukážkovo pôsobí vymazanie Tartárie z historickej pamäte. Bolo to územie pozostávajúce z mnohých oblastí vytvárajúcich voľný kmeňový zväz. I keď sa nám o tejto slovanskej dŕžave zachovali písomnosti, maľby zobrazujúce Tartarov a cenné mapy, z učebníc a historického povedomia sa stratila. Mapy sú uložené v archívoch Ruskej geografickej spoločnosti spolu s najstaršími dochovanými materiálmi o histórii Slovenov. V roku 2013 najvyšší ruský pred-

Historická mapa s vyobrazením Veľkej Tartárie (Grande Tartarie)

staviteľ sprístupnil mapy Tartárie verejnosti.

O rok neskôr zachvátil budovu Geografickej spoločnosti v Moskve požiar. Našťastie, k historickým škodám nedošlo.

V Matejovciach pri Poprade odkryli archeológovia hrob starý 1600 rokov. Hrob je dvojkomorový so zaujímavým inventárom. Obsahuje antický nábytok a veci dennej potreby z drahých kovov. To z neho vytvára archeologickú raritu.

Tak vysoko na severe sa antický nábytok ešte nenašiel. Mnohí historici podporovaní médiami začali unisono spievať o germánskom veľmožovi. Dvanásťtonový sarkofág bol prevezený do nemeckých laboratórií. Po roku skúmania sa germánsky pôvod pozostatkov nepotvrdil.

Nastalo ticho. Po návrate sarkofágu do popradského múzea však mediálni experti znova začali informovať o germánskom veľmožovi. Tak silne je potlačené slovanské povedomie.

Pri stavbe garáží na bratislavskom hradnom kopci sa odkryli pozostatky stavieb antického typu z obdobia 60. rokov p. n. l. Postoj odborníkov v podstate neprekvapil. Zdokumentovať, roztriediť, popísať, zakonzervovať a zasypať. Uvažovalo sa i o zakonzervovaní len najzachovalejšieho fragmentu. Ostatné malo padnúť za obeť výstavbe garáží. Zasypané sa to malo zachovať vraj

pre budúce generácie. Ak by sa najhonosnejšia stavba na sever od Limes Romanus schovala pod zem a verejnosť by k nej nemala prístup, časom by sa na ňu zabudlo, tak ako na fragmenty Svätoplukovho paláca ležiace pod dlažbou pri vchode do hradu. Alebo honosná rímska stavba pod dlažbou na nádvorí hradu Devín.

Stavby sú vraj dielom rímskych majstrov na objednávku Keltov, ktorí mali na hradnom kopci oppidum. Tu bola vraj i jediná keltská mincovňa v Európe. Prečo však niektoré mince nesú slovanské mená (biatek, bussumarus, cobrovomarus, coviomarus, iantumarus)? A čo to boli za ľudia stavajúci hradiská, do ktorých sa vraj uchýlili Kelti, keď ich z oppida vytlačili Rimania? Pre nich majú naši odborníci len termín „neznámy ľud“. A prečo sa keltské mince vo veľkom počte našli i v Nitre? A prečo je takmer každý slovenský kamenný hrad postavený na starovekom hradisku? O tomto najväčšom fortifikačnom systéme na svete pozostávajúcom zo stopäťdesiatich kamenných hradov, hovoríme len ako o stredovekom opevnení pred Turkami.

Cesta k vneseniu svetla do histórie Slovenov bude ešte dlhá a ťažká, aby na jej konci mohli naši potomkovia hľadieť na svoju dávnu minulosť s úctou a hrdosťou.

81

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Patrik Sloboda

POLITIK S NAVIGAČNÝMI (NE)SCHOPNOSŤAMI

ALEXIS TSIPRAS (*1974)

T

82

reba priznať, že mal oslnivú kariéru.

Zažiaril ako kométa, keď Koalícia radikálnej ľavice – SYRIZA, ktorú viedol, získala v májových parlamentných voľbách 2012 šestnásť percent hlasov a stala sa druhou najsilnejšou stranou. Prezident ho dokonca ako druhého v poradí poveril zostavením koaličnej vlády. Vtedy 37-ročný ohnivák to odmietol, aby dal všetkým najavo, za čím ide. Za víťazstvom.

Vládu nezostavil nikto a v opakovaných voľbách do 300-členného zákonodarného orgánu o mesiac neskôr SYRIZA poskočila zo 16 na 26,9 %.

Bolo to opätovne druhé miesto, no tentoraz podstatne silnejšie. Pôvodným povolaním stavebný projektant Alexis Tsipras tak rozbil zabehaný grécky systém dvoch parlamentných strán, ktoré sa tradične striedali pri moci.

ILÚZIA SPASITEĽA

SYRIZA vtedy odsunula Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) – obdobu britských labouristov – na tretie miesto. Groteskne obézny šéf PASOK-u Evangelos Venizelos bol ako vicepremiér a minister financií karikatúrou člena vlády zbankrotovanej krajiny, topiacej sa v dlhoch, okresávajúcej občanom platy, dôchodky, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako i zbavenej zvrchovanosti podrobením jej rozpočtových mechanizmov inšpektorom tzv. veľkej trojky. PASOK sa pred májovými voľbami nevzoprel proti drakonickým podmienkam čerpania úverov a výsledkom bol hlboký prepad preferencií v prospech strany SYRIZA. Charizmatický Tsipras vstúpil na grécku politickú scénu ako novodobý Herakles, ktorý vyčistí Augiášov chliev. Odmietal vnucovanú politiku úspornosti a premenil sa na tribúna ľudu

uvrhnutého neľudskou trojkou (zloženou z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu) do biedy a utrpenia.

Preklínal gangsterských bankárov a zaprisahával sa, že keď sa jeho SYRIZA chopí moci, zbaví národ neznesiteľného útlaku.

Jeho výbušné prejavy boli presne tým, po čom túžili duše a srdcia miliónov Grékov, ktorým sa slušná európska životná úroveň prepadla na úroveň krajiny tretieho sveta. Bol hovorcom ponížených a rozhorčených, s ktorými sa arogantný Brusel, Berlín či Washington vôbec nebavili – a ak, tak úsečne pokynmi na ďalšie uťahovanie opaskov. Elánom sršiaci Tsipras so širokým hollywoodskym úsmevom vnášal do ponurej gréckej skutočnosti iskry nádeje. Mal však aj odvrátenú tvár. Nadnárodnému kapitálu poslúžil ako nástroj na tlmenie hnevu a odporu obyvateľstva proti vysávaniu ich krajiny.

MAJÁK NÁDEJE

V tom čase však takto cynicky a znalecky vnímal Tsiprasa len málokto. Bol vzrušujúcim fenoménom gréckeho politického života, symbolom nádeje a náplasťou proti bolesti z poníženia radových občanov. Nemilosrdné zbedačovanie a všeobecná beznádej katapultovali Grécko na prvé miesto v Európe v počte samovrážd. „Zlatý chlapec“ Alexis účinkoval ako preventívny činiteľ i v tejto oblasti.

Len necelé tri percentá delili v júni 2012 stranu SYRIZA od volebného víťazstva. Tým, že odmietla vytvoriť tzv. veľkú koalíciu s víťaznou stredopravou Novou demokraciou, mohol vrtký Tsipras predstaviť nasledujúci súbor požiadaviek ako program gréckej opozície pod zástavou SYRIZA: Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ukončenie sporných opatrení, najmä znižovania miezd a dôchodkov, zrušenie ustanovení úsporného programu obmedzujúcich práva pracujúcich, pozastavenie splácania dlhov, zmeny volebného zákona (zánik bonusu 50 mandátov pre víťaznú stranu v parlamentných voľbách), verejnú kontrolu bánk, zriadenie medzinárodného výboru pre audit verejného dlhu.

Znelo to radikálne a mienkotvorné média podľa toho Tsiprasa označili ako radikála marxistického razenia. Západoeurópska ľavica v ňom objavovala skôr rebela proti sociálne deštruktívnemu neoliberalizmu a bojovníka za sociálne práva občanov.

BURIČ A INŠPIRÁTOR

84

To lichotilo jeho samoľúbosti a vtiahlo ho do riskantnej hry. Začal kritizovať svetový poriadok aj v zahraničí. Profiloval sa ako politik novej generácie, nezaťažený korupciou, dynastickým nepotizmom politického klanu Papandreuovcov, lobistickým intrigánstvom, ani „upísaním svojej duše veľkej trojke“. Prečo by sa mal krotiť pred televíznymi kamerami v zahraničí? Zmierlivosť a kompromisnosť tam od neho ani nečakali. Bol predsa buričom a popredným predstaviteľom západoeurópskej protiglobalistickej alternatívy. A nebojácnym gréckym tieňovým premiérom s vysokou nádejou na porazenie domácej pravice, ktorá strácala kredit ustráchaným plnením pokynov trojky.

V roku 2013 bol zvolený za kandidáta zoskupenia Európskej zjednotenej ľavice a Severskej zelenej ľavice na funkciu predsedu Európskej komisie. Tej, ktorú si napokon uchmatol luxemburský politický lišiak Jean-Claude Juncker. Predvolebná kampaň umožňovala Tsiprasovi pózovať ako najvhodnejší spoločný kandidát krajín európskeho Stredozemia zasiahnutých finančnou krízou z jesene 2008. Horlil proti univerzálnemu receptu pozostávajúcemu zo zmesi rozpočtových škrtov a úspornosti, vnucovanému Berlínom a Bruselom európskemu juhu.

Tsiprasov elán motivoval španielskeho politológa a aktivistu Pabla Iglesiasa Turrióna k oživeniu niektorých skupín hnutia Indignados (Rozhorčení), aby ich pretavil do nosného piliera novej strany Podemos. S tou potom vstúpil do Európskej zjednote-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

nej ľavice a Severskej zelenej ľavice, čo nebol márny počin. Vyniesol mu kreslo v Európskom parlamente a rozšíril mediálnu viditeľnosť. Podemos dosahoval na jeseň 2014 druhé najvyššie preferencie v Španielsku a vytvoril so stranou SYRIZA grécko-španielsky tandem alternatívnej ľavice. Doktor politických vied Pablo Inglesia Turrión je od Tsiprasa o necelé štyri roky mladší, no vďaka pôsobeniu ako vládny poradca vo Venezuele a Bolívii, čo boli bašty latinskoamerickej antineoliberálnej ľavice, má bohatšie medzinárodné skúsenosti.

VÝSTUP NA VRCHOL

Vypísanie predčasných gréckych parlamentných volieb na 25. januára 2015 podnietilo oboch matadorov k mobilizácii spoločného úsilia o nahradenie kolaborantského režimu v Aténach. Pablo Iglesias často vystupoval v gréckych mestách po boku svojho spolubojovníka Alexisa Tsiprasa. Volebné výsledky prekonali očakávanie. SYRIZA s 36,3 percenta deklasovala všetkých protivníkov, pridala k priamo získaným poslaneckým mandátom 50 bonusových a spolu s konzervatívnymi národovcami Nezávislí Gréci (ANEL) utvorila koaličnú vládu. Bol to životný triumf 40-ročného Tsiprasa a priaznivý impulz aj pre Podemos ako španielsku sesterskú stranu gréckej strany SYRIZA. Tsipras sa ocitol v postavení kapitána celej tzv. alternatívnej juhoeurópskej ľavice a natočil kurz svojho gréckeho krížnika ostentatívne doľava.

Na prudký protivietor zo severu nebolo treba dlho čakať. V priamej konfrontácii s trojkou ostal Tsipras sám, pretože Podemos bola opozičná formácia, ktorá nemala priamy vplyv na vládu v Madride plniacu očakávania nadnárodného kapitálu a odporúčania trojky. Ostrosť Berlína, Frankfurtu, Bruselu a Washingtonu voči novému Tsiprasovmu kabinetu bola otázkou princípu, a nie hrozby zo strany samotného „veľkohubého“ Tsiprasa.

DOKONALE ZMAPOVANÝ

Hoci si to možno v počiatočných týždňoch vychutnávania volebnej výhry neuvedomoval, trajektória jeho slávy prekročila naprogramovaný zenit. Pravdepodobne netušil, že splnil poslanie protiimperialistického ľavicového hrdinu, ktorý niekoľko rokov viazal na seba sily odporu. Neuvedomoval si zrejme ani to, že mocenské kruhy v EÚ a finančné trhy

ako celok ho nikdy nebrali ako partnera, ale skôr ako užitočného idiota. Podrobne si ho psychologicky vyprofilovali a potom ho stačilo už len jemne postrkávať po vytýčenej trase. I laická verejnosť si o ňom mohla urobiť vhodný obraz pozorným čítaním jeho odpovedí na otázky novinárov. V rozhovore v poslednom májovom dni 2012 pre americký týždenník Time napríklad slepo naučene opakoval neoliberálne mantry o tom, že štátny sektor je neefektívny, alebo o potrebe štrukturálnych reforiem, pod čím sa rozumie „náprava“ v podobe neúprosného rozpredaja štátnych podnikov a služieb, obzvlášť tých ziskových, ktorých by sa štát nemal zbavovať. Nenamietal ani proti nalievaniu peňazí bankám, ktoré sa chorobne prešpekulovali, fatálne zadlžili a podľa klasických pravidiel voľného trhu mali skrachovať.

Pred májovými a júnovými voľbami 2012 Tsipras ubezpečoval západoeurópskych činiteľov o pripravenosti plniť záväzky voči trojke. Ešte ochotnejšie sa zaviazala spolupracovať s trojkou Nová demokracia a PASOK. Tsiprasove prejavy lojálnosti sa patrične ocenili ako využiteľné v budúcnosti, keď príde vhodný čas. Ten nastal vo februári 2015, keď Tsiprasov kabinet začal predkladať účty a bilančné správy kontrolórom trojky. Tsipras sa ocitol v pasci, z ktorej niet úniku. Na splácanie dlhov potreboval nové úvery, a tie dostával len po splnení stanovených podmienok. Jeho „štátnické umenie“ spočívalo obvykle v prosbách o predlžovanie lehôt na plnenie jednotlivých bodov kapitulačného grafikonu špirály smrti pre grécky štát a jeho hospodárstvo.

Z NÁDEJE UŽ LEN MENŠIE ZLO

Ultimáta veriteľov z konca júna 2015 boli také tvrdé, že sa Tsipras zasekol a na 5. júla nechal vypísať referendum o ich schválení alebo zamietnutí. Až dodatočne vyšlo najavo, že kalkuloval so súhlasom voličov, aby Únia nesplnila vyhrážky, že vylúči Grécko z eurozóny. Odmietnutie voličov prijať podmienky veriteľov ho doviedlo do situácie, ktorú psychicky a štátnicky nezvládol. Trojka sa zatvrdila a odmietla zmäkčiť úverové podmienky.

Vedela, že Tsipras nie je bojovník, ale politik, čiže rétorik a herec. Bola si istá, že ctižiadosť ho počas schvaľovania podmienok veriteľov v gréckom parlamente dovedie k zapredaniu vlastnej strany.

Tá sa rozštiepila na väčšinové konformné krídlo

a menšinových fundamentalistov, v dôsledku čoho prišli Tsiprasovi lojalisti koncom augusta o majoritné postavenie.

Predčasné parlamentné voľby 20. septembra Alexis Tsipras vyhral, ale jeho aureola hrdinu gréckej a európskej ľavice, ktorá skúsila aspoň niekoľko mesiacov vzdorovať všemocným kapitálovým trhom a vykonávateľom ich moci v EÚ, pohasla.

Transformácia Tsiprasovej strany SYRIZA po septembrových voľbách na prosystémové politické zoskupenie premenila grécky parlament na schvaľovací aparát koalície nedávnych politických protivníkov. Tsipras bude v nasledujúcom volebnom období pragmatikom držiacim pod kontrolou nemalý segment apatických spoluobčanov. Mnohých sklamal, no neprestávajú ho považovať za bojovníka, i keď porazeného. Ostal pre nich menším zlom, akým by boli protagonisti establishmentu, ktorým v januári aspoň riadne zatriasol.

ŠIRŠIE SÚVISLOSTI

Politické sterilizovanie Tsiprasa oslabilo aj potenciál Pabla Iglesiasa. Jeho Podemos sa prestal označovať za úzkeho spojenca spacifikovanej strany SYRIZA, no zároveň odstúpil od vlastných požiadaviek, ktoré by boli príliš radikálne a dráždili kapitál a bruselskú eurokraciu. Podemos už nevolá po opustení eurozóny, zvýšení hladiny miezd a verejnom audite štátnych aktív a pasív. Podemos sa sám „normalizoval“ do pasívneho postavenia ochrancu existujúcich výdobytkov pracujúcich.

Podľa pragmatického očakávania, ako sa na stranu ľavého stredu patrí. Pirueta, ktorú predviedol Tsipras a v menej dramatickej podobe i Pablo Iglesias, neznamená, že európske a svetové mocenské kruhy sa prestávajú zaujímať o európske ľavicové podhubie a nových bojovníkov za sociálnu spravodlivosť, ktorí z neho môžu vzísť.

Tých, ktorých tam nedokážu priamo vsadiť alebo dostať pod kontrolu v raných štádiách vzostupu, sa im v neskorších fázach, keď dozrejú ako nepokorené osobnosti, krotí oveľa ťažšie. Bude zaujímavé sledovať, ako naložia s novým protagonistom britskej parlamentnej ľavice Jeremym Corbynom. Má 66 rokov a za sebou dlhú bilanciu ľavicového aktivizmu klasického socialistického kalibru. Obrúsiť mu hrany a pristrihnúť krídla bude náročnejšie, ako to bolo v prípade Alexisa Tsiprasa.

85

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Milan Pullmann

LEGENDA MEDZI

ŠPIÓNMI 86

ĽAVICOVO ORIENTOVANÉMU ZÁPADONEMECKÉMU OBČANOVI RAINEROVI RUPPOVI BOLA ZREJME BLIŽŠIA ŽELEZNÁ OPONA NEŽ HROZIACA RÁDIOAKTÍVNA DRÁMA. V ROKU 1983 POSKYTOL ZSSR INFORMÁCIU, KTORÁ POMOHLA ZABRÁNIŤ ATÓMOVEJ VOJNE. NEBEZPEČNÚ ESKALÁCIU NA VÝROČIE VOSR ZASTAVILA AJ TAJNÁ SLUŽBA KGB TÝM, ŽE SVOJE OBAVY ZATAJILA POLITBYRU.

S

ovietske obavy z jadrového útoku dosiahli vrchol v roku 1983, keď západní spojenci diskutovali o rozmiestnení riadených striel Pershing 2 na nemeckej pôde. Prezident Ronald Reagan vyhlásil program nových „hviezdnych vojen“ na ochranu Západu pred „zlým impériom“ a ZSSR navyše zostrelil lietadlo kórejských aerolínií KAL 007 po narušení jeho vzdušného priestoru. V takejto napätej atmosfére NATO vykonalo vojenské cvičenie Able Archer testujúce komunikáciu v prípade sovietskej invázie do západnej Európy, čo mohlo viesť k jadrovej skaze.

Na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie 7. novembra v KGB očakávali jadrový útok. Nasledujúce dva dni dalo ústredie svojim agentom v západnej Európe za úlohu zistiť, či by cvičenie NATO nemohlo byť predohrou skutočného jadrového útoku. Podľa zbehnutého agenta

Olega Gordijevského sa v tomto bode svet ocitol nebezpečne blízko k rýchlej vzájomnej výmene hlavíc: „Určite bližšie než kedykoľvek od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.“ To potvrdzuje aj Vojtech Mastny z US Naval War College: „Nik­ dy nebol svet tak blízko k jadrovej vojne ako počas cvičenia Able Archer.“ Podľa neho analytici KGB pravdepodobne zabránili tragédii, keď neoznámili svoje obavy politickému vedeniu.

Keď sa už napätie dalo krájať, východonemecká tajná služba Stasi získala správu od top špióna z ústredia NATO v Bruseli: „Able Archer nie je zásterkou pre vojnu.“ Sovietska strana, uistená týmto odkazom, ofenzívu odvolala.

Rainer Rupp, študent ekonómie v Düsseldorfe, bol ľavičiar. „V Západnom Nemecku žilo pod hranicou chudoby 2,5 milióna detí. Vo Východnom Nemecku neboli žiadne hladné deti. Keby som si mal vybrať medzi 10 000 zavretými disi-

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

dentmi a miliónmi podvyživených detí, vždy by som bol na strane detí,“ tvrdí. „Považovali to za mladícku nerozvážnosť a predpokladali, že keď je človek starší, vráti sa do rúk buržoázie.“ Hoci mal Rupp výhrady aj voči východonemeckému komunizmu, Stasi ho naverbovala ako 22-ročného pri tanieri guláša koncom roka 1967 potom, ako bol s kamarátmi zapiť demonštráciu v Mohuči proti kapitalizmu a vojne vo Vietname. Jeho partii chýbalo na zaplatenie 50 fenigov a muž od susedného stola – Kurt Schmidt, doplatil zvyšok a zaplatil aj ďalšiu rundu v inom bare. Ochotný diskutér Kurt bol vyhľadávač talentov pre HVA, oddelenie zahraničnej špionáže Stasi, a Rupp sa stal perspektívnym agentom s úlohou zdokonaliť sa vo francúzštine. Hoci sa Rupp pridal k Stasi z politických dôvodov, trvá na tom, že jeho hlavným záujmom bolo zabrániť nukleárnemu konfliktu.

Po dokončení štúdia vstúpil do bruselskej pobočky britskej komerčnej banky. V roku 1972 si vzal za ženu Angličanku Ann Christine Bowenovú, ktorú úspešne naverboval. Keď sa zoznámili, bola sekretárkou v britskej vojenskej misii v Bruseli. Súhlasila, že mu pomôže pašovať dokumenty do NDR. Neskôr dostala krycie meno Türkis (tyrkys). Keďže NATO nemalo dostatok kvalitných sekretárov, Ruppovi sa tam podarilo zamestnať na ekonomickom oddelení.

Najprv bral dokumenty domov a fotografoval ich v pivnici, potom začal používať mikrofotografie a vždy po šiestich až ôsmich týždňoch ich nechal v plechovkách piva Tuborg na dohodnutých miestach. V roku 1977, keď získal pozíciu na ekonomickom riaditeľstve NATO, jeho ženu presunuli do bezpečnostného úradu v centrále tohto „obranného“ zoskupenia. V roku 1980 upadla do dezilúzie a prestala špicľovať. Rupp (s krycím menom Topas – topás), našťastie, neprestal. Odfotografoval spolu asi 10 000 strán, medzi nimi aj dokument MC-161, bibliu západných obranných stratégov, štúdiu schopností armád Varšavskej zmluvy. V Stasi napokon museli najať prepisovačov a prekladateľov navyše, aby spracovali informácie, ktoré im poslal. Po páde NDR začalo NATO pátrať po celej skupine špiónov, ale napokon zistilo, že išlo len o jedného veľmi schopného agenta.

Keď koordinátor nemeckých tajných Bernd Schmidbauer oznámil, že získal niektoré súbory ukryté zamestnancami Stasi a Nemecko bude vyšetrovať ďalších asi 2000 prípadov špiónskych aktivít, jedným z nich bol aj Rupp. Išlo o disketu, za ktorú bývalý generálmajor Stasi Ralf-Peter Devaux údajne dostal od CIA 1,5 mi­lióna dolárov. Ruppa aj s manželkou zatkli 31. júla 1993 počas dovolenky u jeho rodičov v nemeckom Saarburgu. Podľa obžaloby išlo o najzávažnejší prípad špionáže v celej histórii NATO. V 1737 dokumentoch z rokov 1977 až 1989, ktoré skontrolovali, našli plány na použitie atómových zbraní v prípade vojny, katalógy s úrovňou výstroja a výzbroje, správy o vojenských cvičeniach, popisy výstražných systémov a správy o americkom programe SDI, plánovanom obrannom systéme riadených striel. Predsedajúci sudca Klaus Wagner uviedol, že uniknuté dokumenty zaplnili v Stasi celé miestnosti.

Kým v článku Cooling the Cold War uverejnenom na stránke Exberliner v januári 2013 Rupp tvrdí, že za špionáž nikdy nedostal ani cent, podľa obžaloby prijal od Stasi za vyše 20 rokov asi 800 000 mariek vrátane peňazí na kúpu bruselského domu. Každopádne, v roku 1994 ho odsúdili na 12 rokov väzenia, z ktorých si reálne odsedel polovicu. Jeho manželka obišla s 22 mesiacmi. V roku 2000 pustili Ruppa z väzenia, neskôr opustil socialistickú stranu Die Linke a písal pre marxistický denník Junge Welt. O nebezpečnej situácii počas cvičenia Able Archer natočili dokument 1983: The Brink of Apocalypse, ktorý nájdete na www.zemavek.sk/videos/play/123.

87

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

TEOTIHUACÁN MEXIKO

88

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

KEĎ BOL OBLEČENÝ, SÁM SA ZAPÁLIL A VRHOL SA DO PLAMEŇOV. OD TEJ DOBY JE MIESTO, KDE SA QUETZALCOATL UPÁLIL, NAZÝVANÉ MIESTO UPÁLENIA. A HOVORÍ SA, ŽE KEĎ ZHOREL, JEHO POPOL SA VZNIESOL A BOLO VIDIEŤ VZÁCNEHO VTÁKA, KTORÝ STÚPAL K NEBU. JOZEF KLINDA

T

oto tajomné monumentálne magické miesto a fantastické kamenné planetárium, miesto najstaršej mexickej civilizácie a archeologické nálezisko, sa nachádza takmer 50 km od mexického hlavného mesta Mexico City. Teotihuacán v preklade znamená miesto, kde sa človek stáva bohom alebo Mesto bohov. Nikto doteraz nevie, kto boli jeho stavitelia a obyvatelia, ani odkiaľ prišli.

Podľa povestí ho postavili bohovia počas jedinej noci. Celá oblasť s rozlohou päťkrát tri kilometre s dokonalým kanalizačným systémom, v minulosti obývaná okolo 200 000 obyvateľmi, sa v dobe svojej slávy rozkladala na ploche 25 km2 a hravo prekonala aj antický Rím či Atény. Jadrom komplexu je tri kilometre dlhý severojužný bulvár Camino de los muertos (Cesta mŕtvych).

Podľa Hartwiga Hausdorfa architektonická ge-

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

90

nialita, rafinovaný trik neznámych projektantov, spôsobila fascinujúci optický klam. Smerom na sever cesta akoby stúpala o 30 metrov a od juhu vytvára dojem nekonečného schodišťa smerujúceho k nebu.

Na severnom konci sa nachádza najmohutnejšie stavebné dielo v Strednej Amerike – Slnečná pyramída s rozmermi 222 x 225 m. Je o 80 metrov nižšia než Cheopsova, ale opticky sa zdá byť oveľa väčšia. Teotihuacán je kamennou kópiou našej slnečnej sústavy – planetárium, kde je každá planéta presne zastúpená jedným stavebným dielom označujúcim aktuálne miesto na obežnej dráhe. Na to, že má kozmické rozmery, prišli dvaja páni Peter Tompkins a Hugh Harleston, keď hľadali mernú jednotku diela. Bez jednotnej miery totiž nebolo možné projektovanie.

Hľadanou hodnotou – kľúčom, ktorý nazvali hunab, bol údaj 1,059 metra. Keď vložili údaje do počítača, s veľkým prekvapením zistili, že každá planéta je úplne presne zastúpená jednou stavbou, vrátane pása asteroidov a planéty Pluto. Náhoda bola vylúčená. Ďalšou zvláštnosťou tohto miesta sú sľudové komory ukryté pred svetom za oceľovými doskami. Pod nimi vedú kanály až pod Slnečnú pyramídu. V Mexiku sa tento nerast vôbec nevyskytuje. Kto a prečo sem vrstvy sľudy dal, nevieme. Sľuda má vynikajúce elektroizolačné a tepelnoizolačné vlastnosti a je odolná voči kyselinám. Teplota tavenia je až 1 400 °C, zo sľudy sa zhotovujú napr. okná pecí. Ťaží sa zo žuly, v ktorej sa vyskytuje v podobe žíl. Načo sa na tomto mieste používala a aký mala súvis so Slnečnou pyramídou, s úplne presným planetárnym systémom?

Hlavnými kultmi na tomto mieste bolo uctievanie okrídleného hada (Quetzalcoatl), okrídleného motýľa (Quetzalpapalotl), boha Tlaloca a Veľkej bohyne. Quetzalcoatl (Kukulkan) bol starý plavovlasý boh Mexičanov, dával prednosť symbolickým obetám vo forme kvetov. Temní (mimozemskí?) bohovia vyžadovali ľudské obete. Quetzalcoatl prišiel z východu, z miesta zvaného Tula. Býval často zobrazovaný ako kozmonaut – v dnešnom ponímaní – v prilbe a v skafandri. Quetzalcoatl alebo operený had (vták-had, lietajúci had) bol náčelník bielych

ľudí s bradami a svetlými vlasmi, ktorí prišli na americkú pevninu v počte dvadsať. Podľa Iva Wiesnera sa tak stalo v období tretieho veku ľudstva, v roku 15 697 p. n. l. po kataklizme.

Ako dokázali Indiáni (podľa archeológov stavitelia tohto diela) s jednoduchými kamennými nástrojmi toto všetko zhotoviť? Docent a kandidát vied, tajomník Ruského fyzikálneho inštitútu Sergej Sall povedal, že akademická veda, vrátane ruskej, je pod kontrolou tých, ktorých nazýva čiernou šľachtou. Preto sa nepohodlné artefakty, ktoré by mohli zmeniť dejiny, zamlčujú na celom svete. Netýka sa to len historických artefaktov, ale aj nových technológií, ktoré sú zastavené a vedci likvidovaní. V USA i v Rusku boli údajne odstránení vedci, ktorí pracovali na technológiách studenej jadrovej fúzie. Deje sa tak po celom svete, pretože nie je v záujme mocných, aby sa nepoužíval benzín, uhlie a elektrina. Jiří Wojnar sa už v 90. rokoch vyjadroval v podobnom duchu. Svoje tituly, katedry a platy dostávajú za to, že svedomito a neústupne obhajujú svoju pravdu i za cenu vedomej lži.

Odkaz prastarých by sa mal brať vážnejšie, a to ešte skôr, ako astronómovia zistia prítomnosť božskej planéty alebo pred návštevou ,,bohov“, keď už môže byť neskoro. Aj vďaka cirkvám, po tisícročia brzdiacim vývoj, sme zaostali a naše poznanie sa omeškalo o tisíc rokov. Ako tvrdí Wojnar, základom viery obidvoch strán je, že prežívajú len preto, lebo sa pokladá za svätú povinnosti veriť v ne. Agentúra AFP z Mexico City vydala 18. 10. 1976 správu, že sa našla kostra neznámej bytosti, pravdepodobne mimozemskej. Vedúci antropologického múzea potvrdil, že ide o bytosť dosiaľ neznámu.

Kostra má chrbticu, ramenné kosti s výrastkami a lebku podobnú psej, ale bez očných jamiek. No na oficiálnej interpretácii histórie to nič nezmenilo...

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

V ŽILÁCH NÁM KOLUJE

HVIEZDNY PRACH 92

CHUDOKRVNOSŤOU, ČIŽE ANÉMIOU Z NEDOSTATKU ŽELEZA, TRPÍ TRETINA ĽUDSTVA. O TOM, ŽE ŽELEZO JE DÔLEŽITÉ, POČUL UŽ ASI KAŽDÝ. ŽELEZO SA NACHÁDZA PRIAMO V CENTRE HÉMU, KTORÝ SPOLU S GLOBÍNOM VYTVÁRA HEMOGLOBÍN. HEMOGLOBÍN JE ČERVENÝ, NACHÁDZA SA V ČERVENÝCH KRVINKÁCH (PRETO JE NAŠA KRV ČERVENÁ) A JEHO HLAVNOU ÚLOHOU JE PRENOS KYSLÍKA. AK MÁ ORGANIZMUS MÁLO ŽELEZA, VYTVÁRA MÁLO HEMOGLOBÍNU A KYSLÍK NEMÁ ČO PRENÁŠAŤ.

A

organizmus šetrí tiež. Vyrobené červené krvinky sú bledšie a menšie. Také náhradky. Človek je unavený, slabý, malátny, nevýkonný. Náchylný na infekcie. Potrebná denná dávka pre muža je jedna až dve tisíciny gramu. Ženy potrebujú železa viac. Len to skúste spočítať. Začína sa to menštruačnými cyklami. Po desaťročia žena takto pravidelne stráca kvantum železa. Počas gravidity ho stratí ešte viac. Veď aj nový človiečik si potrebuje vybudovať svoje červené krvinky. Potrebné železo si zoberie od mamy. Nezabudnime si prirátať straty krvi pri pôrode. Ach, ozaj, aj materské mlieko obsahuje železo. Mladý jedinec ho nasáva mocnými dúškami.

Situáciu v stredoveku, keď žena mala za sebou desať pôrodov, stále dojčila a ešte niekedy stihla aj menštruácie, si naozaj neviem ani predstaviť.

Z jej hemoglobínu by dnešnému lekárovi asi vla-

sy dupkom vstali. Mobilnú transfúznu jednotku nepoznali (alebo o nej nemáme nijaký záznam).

Keď všetko toto „drancovanie“ železa ustane a zistíme, že je žena anemická, usudzujeme straty železa chronickým krvácaním. Žena môže nenápadne krvácať z troch otvorov, muž z dvoch.

Veľké straty krvi pri úrazoch či vykašliavaní krvi, resp. jej vracaní, nie sú na programe dňa.

Mám na mysli tie malé plazivé zo spomínaných troch či dvoch otvorov.

Tu musíme byť v strehu. Ak zistíme u muža v hociktorom veku a u ženy mimo „krvácavého“ obdobia anémiu z nedostatku železa, je absolútnou prioritou zistiť jej príčinu. Tí, ktorým bez zistenia príčiny dopĺňali železo, rýchlo zaplnili miesta na cintorínoch. Železo však chýba aj deťom. Najjednoduchšie vysvetlenie je, že hladujú.

Nemajú čo jesť. Podľa odhadov trpí hladom asi 800 miliónov ľudí na svete. Nedostatkom potra-

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

vy je postihnutých 170 miliónov detí, ktoré majú menej ako päť rokov, a ich dojčiacich matiek.

Väčšina hladujúcich detí – asi 85 %, sa dožije dospelosti. Je to však za cenu ich fyzického alebo mentálneho poškodenia. Anémia je teda príčinou nedostatočného telesného a duševného vývoja stoviek miliónov detí.

Stav sveta, v ktorom je tretina ľudstva anemická, zostáva istým paradoxom. Železa je na Zemi dosť. Tretinu hmotnosti Zeme predstavuje železo. Keď zoberieme do úvahy hmotnosť, je železo najviac zastúpeným prvkom na zemeguli. Železné jadro Zeme je oddelené od jej povrchu kamenným obalom. Ale aj tento obal obsahuje asi päť percent železa. Lenže kameň sa jesť nedá. To, čo potrebujeme, je železo v potrave.

A tej je nedostatok. Ako kde. Pri nadbytku úrody pšenice sme ju spaľovali v elektrárňach.

Našu síce v Čechách, ale aj tak. Takýto donebavolajúci hriech sa neodpúšťa ľahko. Nedostatok železa v našej krvi je pritom väčším zabijakom ľudí ako rakovina či infarkt. Železo v príliš veľkých dávkach však pôsobí aj ako bunkový jed. Jeho toxická dávka je „len“ šesťkrát vyššia ako jeho denná potreba. Jediný spôsob, ako sa možno železa zbaviť (okrem vyššie spomenutých fyziologických strát), je stolicou. Nie som si veľmi istý účinnosťou. Pacienti, ktorí dostali veľmi veľa transfúzií, by vedeli rozprávať... V čase, keď ich dostávali, zúfalo potrebovali nosiče kyslíka, teda červené krvinky.

Lenže krvinky splnili svoju úlohu, rozpadli sa a železo v organizme ostalo. Povestné púšťanie žilou nie je možné, pijavice sú už zbytočné. Železo je uložené v telesných orgánoch, a nie v červených krvinkách. Organizmus nevie, čo s ním, hoci by sa ho rád zbavil. Nemá ako, železo je v bunkách a škodí svojou prítomnosťou. Ako v tom starom vtipe: „Čo sa stane, keď člena nemenovanej strany trafí neutrónová bomba? Nič.

Zmení sa na gama žiarenie a škodí ďalej.“ Za nemenovanú si dosaďte vašu „obľúbenkyňu“.

Odkiaľ sa železo na Zemi nabralo? Železo na Zemi, podobne ako železo v mojom či vašom tele, je prachom z vyhasnutých hviezd. Odhaduje sa, že asi miliardu rokov po veľkom tresku sa z prachov vodíka gravitačným pôsobením vytvorili a zapálili prvé hviezdy. Zapálenie zna-

menalo spájanie (fúziu) atómov vodíka a vytváranie atómov hélia. Táto jadrová fúzia vytvorila obrovské množstvá energie a umožnila pokračovanie reakcií vnútri najstarších sĺnk. Po spotrebovaní vodíka pokračoval proces fúzie ďalej.

Hélium a ďalšie splodiny fúzie vytvárali stále ťažšie prvky ako je uhlík, kyslík a konečne železo. Atómy železa sú najstabilnejšie zo všetkých atómov, ich fúzia už žiadnu energiu nevydáva, ale naopak, spotrebúva. Preto mnohé hviezdy kvôli „železnej opone“ vyhasínali a ich hmota sa rozplynula vo vesmíre.

Väčšina železa na Zemi pochádza z hviezdnych obrov, resp. výbuchov týchto obrov. Nepredstaviteľné energie výbuchov prvej generácie hviezd vymrštili najťažšie prvky, medzi nimi aj železo, do všetkých kútov vesmíru. Vznikali nové generácie hviezd (vodíka bolo dosť). Takisto vznikali aj nové planéty, ku ktorým patrí naša Zem. Vďaka tomuto roztrúsenému hviezdnemu prachu hviezd prvej generácie naše červené krvinky prenášajú kyslík, bez ktorého by bol náš život, tak ako ho poznáme, nemožný.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

93

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Peter Čalovka

REVOLUČNÉ INOVÁCIE

HUSITSKÝCH VOJSK

94

DEJINY HUSITSKÉHO HNUTIA SÚ V NAŠICH KRAJOCH PRÍLIŠ DOBRE ZNÁME. V ČOM VŠAK SPOČÍVALO TAJOMSTVO NEUVERITEĽNÝCH VÍŤAZSTIEV HUSITOV? VEĎ HUSITI POD VEDENÍM SVOJHO POĽNÉHO VELITEĽA JANA ŽIŽKU NEPREHRALI ANI JEDINÚ BITKU. TO PLATILO NEZÁVISLE OD POČTU VOJAKOV NEPRIATEĽA. JAN ŽIŽKA Z TROCNOVA BOL AUTOROM VIACERÝCH INOVATÍVNYCH TAKTICKÝCH POSTUPOV. ICH ZÁKLAD TVORILO VYUŽITIE HUSITSKEJ VOZOVEJ HRADBY.

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

A

rmády rôznych národov od nepamäti používali v bojových situáciách krajného ohrozenia kruhovú alebo štvorcovú obrannú formáciu, ktorá si vyžadovala prísnu disciplínu všetkých zúčastnených vojakov. Cieľom takejto formácie bolo donútiť nepriateľa bojovať iba v definovanej geometrii frontovej línie, a teda iba po obvode štvorca alebo kruhu. Žižka použil túto taktiku v rámci mobilnej vozovej hradby, ktorú tvorili upravené sedliacke vozy obrnené z jednej strany drevenými doskami. Schopnosť rýchleho zoskupovania husitského vojska do kolovej vozovej hradby umožňovala husitom víťaziť aj nad často početnejším nepriateľom a v rámci bojov rýchlo a flexibilne manévrovať.

Drevom opancierované vozy neobjavili husiti, používali sa aj predtým. Nedochovali sa žiadne dobové zobrazenia, ako v skutočnosti husitské bojové vozy vyzerali, takže sa o ich vzhľade môžeme iba dohadovať. Podľa iných zbraní, ktoré boli u husitov odvodené od sedliackeho náčinia, sa dá predpokladať, že aj vozy používané v husitskej hradbovej obrane boli prerobené zo sedliackych rebrinákov.

Stredoveký autor Konrad Kyeser vo svojej ilus­ trovanej knihe o vojenských technikách Bellifortis spomína časté používanie rôznych druhov bojových vozov na začiatku 15. storočia. Ale úplne prvé zmienky o nich sa týkajú ťaženia Karola Veľkého do Španielska, čo nevylučuje ani ďalšie možné prípady použitia tejto techniky inými armádami v iných dobách.

Jedno je však isté: Žižkove oddiely s vozovou hradbou boli najobávanejším nepriateľom všetkých križiackych armád, ktoré proti husitom poslal kresťanský svet v Európe. Povesť víťazného vojvodcu českých kacírov, ktorá Žižku sprevádzala, bola taká obávaná, že počas bitky pri Domažliciach (r. 1431, už po Žižkovej smrti) sa križiaci vyslaní proti husitom rozutekali za prvým kopcom už len pri spievaní husitskej hymny Ktož jsú boží bojovníci a lomoze prichádzajúcich husitských vozov – ešte skôr, než ich nepriateľ dorazil na bojisko. O veľkosti križiackej armády pri Domažliciach svedčí korisť – okolo tritisíc plne naložených križiackych bojových vozov, vrátane delových (približne 300 kanónov).

Na to, aby sme pochopili význam inovatívnosti husitskej vojenskej taktiky postavenej na využi­ tí vozovej hradby, sa musíme pokúsiť spätne zamyslieť nad taktikou boja proti vtedajšej typic­kej armáde, ktorá fungovala na určitých stereoty­poch.

Medzi základné prvky husitskej taktiky patrilo: 1. Vozová hradba chránila bojovníkov a poskytovala im výhodu voči nepriateľovi. Víťazili nielen vďaka vozom, ale aj obratnému Žižkovmu veleniu, vynikajúcej disciplíne, súhre vojakov stojacich a bojujúcich bok po boku vedľa seba a ich psychickej motivácii – boju za spravodlivosť a prežitie (napr. všetci českí šľachtici, ktorí podpísali protest proti upáleniu Jana Husa, dostali predvolanie na súd, kde ich čakala inkvizícia a celkom predvídateľný ďalší osud).

2. Husitská vozová hradba umožňovala pešiakom zvádzať boj výškovo na úrovni nepriateľových jazdcov vrátane ťažkej jazdy. Ťažká jazda bola najsilnejšou časťou stredovekej armády. Pešiaci boli proti nej prakticky bezmocní, čo však neplatilo vo vozovej hradbe, kde boli čiastočne chránení dreveným pancierom.

3. Nevieme, či vozy mali aj výklopnú časť do výšky, ale určite mali ochranu spojov medzi jednotlivými vozmi v hradbe a v spodnej časti sa používalo doplnkové brnenie (drevené), aby sa vozy nedali podliezť. Tým vniklo čosi ako antická korytnačka rozovretá do kruhovej alebo lineárnej formácie.

4. Ide o prvé historicky zdokumentované, úspešné a masové použitie pancierovaných vozov na ochranu pechoty v európskych dejinách. V určitom zmysle sa dá hovoriť o predchodcoch bojových vozidiel pechoty, a ak by sa husitské vozy osadzovali aj húfnicami (k čomu sa nezachovali historické artefakty), môžeme s určitým nadsadením hovoriť o predchodcoch tankov približne 500 rokov pred prvou svetovou vojnou. Na ilus­ tráciách vo vyššie uvedenej knihe Bellifortis nachádzame aj zobrazenia delových vozov.

5. Vozy husitskej vozovej hradby chránili pred ľahkými zbraňami a strelami, boli to hybridy medzi tankom, obrneným vozidlom pechoty a mobilnou pevnosťou. Princíp malých opevnení v klasickom starom statickom formáte použil Žižka aj v slávnej bitke na hore Vítkov (v podobe

95

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

8. Husitský spôsob vedenia boja bol natoľko revolučný, že rytierskym vojskám a elite európskeho vojenstva nejaký čas trvalo, kým pochopili, že musia zmeniť svoje tradičné dobové taktické paradigmy vedenia vojny. To sa stalo v druhej fáze husitských vojen po smrti Jana Žižku, keď aj koalícia proti husitom začala používať bojové vozy.

9. Husiti mali okrem vyššie uvedených inovácií aj vlastný vojenský poriadok, ktorý im popri vysokej morálke umožňoval aj vynikajúcu a transparentnú organizáciu počas vedenia boja.

TAKTIKA MATEJA KORVÍNA

96

dvoch malých zrubov z kameňov s malou priekopou), kde bojovalo proti ťažkej jazde a 8000 obrnencom kráľa Žigmunda 26 sedliakov, dve sedliačky a jedna tínedžerka. Žižka tu takticky využil fakt, že výbežok hory Vítkov, kde sa boj odohrával, bol z troch strán obklopený priepasťou, a teda nedobytný. Tým zúžil frontovú líniu boja s nepriateľom na obvod oboch opevnených zrubov, ktoré tu narýchlo postavili. Obliehaným sa minuli šípy do kuší, strelný prach do húfnic a ostali im iba kamene a tzv. sudlice (narovnané kosy). Husiti bitku vyhrali a bolo to jedno z najväčších vojenských víťazstiev v stredoeurópskych dejinách. Amatérski vojaci porazili rytiersku elitu z celej Európy pri prevahe protivníka 1 ku 275. Hoci sa k obrancom zrubov neskôr pripojilo 50 strelcov a oddiel chlapov s cepmi, hovoríme tu o porážke menšej armády pod vedením kráľa Žigmunda s počtom asi 70 000 mužov (historický odhad hovorí o 50 000 – 100 000 križiakoch).

6. Žižka obratne využíval moderné strelné zbrane, ktoré sa práve začali používať. Prach bol ešte veľmi drahý, ale husiti boli jedni z prvých, ktorí strelné ručné zbrane začali používať masovejšie.

Vplyv tejto technologickej zmeny na vedenie vojen bol taký veľký, že niektoré názvy menších

zbraní zdomácneli v iných jazykoch ako slová odvodené z češtiny. Predchodcovia pušiek a pištolí sa volali píšťaly a menšie delá sa volali húfnice (od slova húf/houf, pretože boli určené na boj s húfom). Tieto slová pravdepodobne prebrali aj iné armády vo svete – píšťala sa zmenila na pištoľ, Pistole po nemecky alebo pistol po anglicky, a húfnica – Haubitze nemecky, gaubica po rusky z nemčiny, howitzer anglicky. Hoci husiti neboli jediní, kto používal strelné zbrane, v podstate môžeme povedať, že taktika husitských vojsk predznamenala taktiku používania strelných zbraní modernými európskymi armádami v nasledujúcich storočiach.

7. Ďalšou husitskou inováciou bolo používanie nekonvenčných zbraní, pretože časť svojich zbraní vyrábali husiti zo sedliackych nástrojov. Sem patrí napríklad okovaný cep, prípadne ostňami okovaná guľa – obe tieto zbrane využívajú princíp páky, ktorá zvyšuje silu úderu a podstatne zvyšuje rýchlosť dopadu útočnej časti na telo nepriateľa alebo na jeho brnenie, čím poskytuje výhodu voči klasickým zbraniam. V japonských bojových umeniach sa s analogickým účelom používala podobná zbraň – nunčak, ktorá bola, mimochodom, tiež odvodená od sedliackeho cepu.

Ďalšou výraznou postavou dejín stredoeurópskeho regiónu, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v histórii vedenia vojen, bol uhorský kráľ Matej Korvín vládnuci v druhej polovici 15. storočia.

Matej Korvín bol jedným z najvzdelanejších vládcov svojej doby. Na trón nastúpil rovno z väzenia v Prahe, kde čakal na svoju popravu. Pochádzal z najbohatšieho rodu v Sedmohradsku; jeho otec Ján Huňady bol potomkom rytiera kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorý často víťazil v bojoch s Turkami. Otca Mateja Korvína a jeho staršieho brata popravili a jeho samotného čakal rovnaký osud práve preto, lebo patrili k najbohatšiemu rodu v Uhorsku. Podľa rôznych odhadov ovládal 13 cudzích jazykov a už ako mladý slúžil ako diplomat u svojho otca. Ťažký osud na hranici života a smrti už v mladosti spôsobil, že sa stal v určitom zmysle naplnením Machiavelliho prototypu vladára z rovnomennej knihy. Napriek tomu sa na jeho schopnostiach odrazil fakt, že ho otec vychovával predovšetkým ako vojaka a v jedenástich rokoch bol pasovaný za rytiera.

Matej Korvín bol okrem toho veľmi obratným finančným politikom a jeho príjmy boli jedny z najvyšších v Európe. To mu umožňovalo založiť v podstate prvú stálu armádu vo vtedajšej strednej Európe. Jadro tejto tzv. čiernej armády (banda nera) tvorili bratríci, ktorí boli pôvodne husitmi, a sedmohradská drobná šľachta. V dobe najväčšej slávy malo Matejovo vojsko podľa dobových kroník 20 000 jazdcov a 8 000 pešiakov. Tých platil kráľ čiastočne z vlastného vrecka, čiastočne z príjmov kráľovskej pokladnice a bola to jedna z najväčších armád vo vtedajšom starom svete.

Vytvorením žoldnierskej armády sa kráľ stal nezávislým od šľachty v zmysle povinného poskytovania vojakov, čím šľachtu oslabil, a zároveň mu to umožňovalo vyrubiť jej dodatočné dane. To sa však neskôr po Korvínovej smrti ukázalo ako kontraproduktívne a čiastočne to prispelo k porážke Uhorska v bitke pri Moháči.

Matej Korvín používal vo svojej vojenskej taktike vozovú hradbu husitov, aj hradbu z vysokých štítov tvorenú ťažkou pechotou. Tá hrala úlohu neporaziteľnej pevnosti v kombinácii so strelcami, ktorí mali hlavné slovo v prvej etape boja, a ťažkou kavalériou neustále dobiedzajúcou do nepriateľa.

Okrem nej zaviedol kráľ Matej aj ľahkú kavalériu, tzv. husárov, ktorí okrem toho, že slúžili ako dodatočné manévrovateľné krídlo pri bežných útokoch, plnili aj funkciu prieskumu, odrezávania nepriateľského zásobovania a iné menšie úlohy.

Matej Korvín postavil aj silnú riečnu flotilu bojových lodí, čo mu v roku 1456 výrazne pomohlo zvíťaziť v boji s Turkami pri Bele­ hrade, kde Turci organizovali riečnu blokádu mesta. Jeho flotila mala 360 člnov s posádkou 2 600 mužov a kapacitou pre 10 000 vojakov.

Okrem toho, keď kráľ Matej pochopil význam delostrelectva, začal osadzovať svoje lode kanónmi na obliehanie s guľami ráže od 50 do 100 kg.

Ak by sa v moderných regionálnych armádach zachovala kontinuita využívania progresívnych prvkov vojenskej taktiky zavedených husitmi, a Uhorsko, prípadne aj niektoré zo susediacich štátov si zachovali či zaviedli profesionálnu a pravidelnú armádu podľa vzoru Mateja Korvína, vznikli by predpoklady na úspešné ťaženie proti Turkom v bitke pri Moháči, a európske dejiny by sa mohli vyvíjať úplne ináč. Ale žabomyšie vojny medzi európskymi panovníckymi rodmi, stavovské rozbroje a blížiaci sa rozkol kresťanstva na prahu 16. storočia s duchovno-ideologickou krízou a absenciou jednotného európskeho vojenského postupu viedli k tomu, že zvíťazila vzdelanosť, odbornosť, duchovná motivácia, disciplína a lepšia technológia (modernejšie a lepšie delostrelectvo) na tureckej strane.

97

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

David Sulík

RUSKÉ KONCEPCIE NOVEJ SPOLOČNOSTI

P

latí to pre prijatie kresťanstva, ktoré si modifikovali do podoby ruského pravoslávia so všetkými jeho odnožami a prúdmi počnúc oficiálnou formou štátneho, prísne hierarchického náboženstva, končiac „staroverectvom“, uctievaním svätých bláznov (jurodivých), rôznymi asketickými a mystickými prúdmi, ako aj pre spoznávanie rôznych foriem anarchistických a socialistických ideí.

Po páde ZSSR si Rusko skúsilo liberálny kapitalizmus, ktorý sa zvrhol do rozvratu ekonomiky, pádu mocenského postavenia a hlavne morálneho úpadku. Z tohto stavu začali postupne Rusi vytriezvievať a nastúpila fáza štátneho kapitalizmu, konsolidovania krajiny a budovania určitej stability a mocenského postavenia.

Zároveň sa vynorilo silné želanie spoločnosti hľadať nové geopolitické idey a koncepty primerané špecifickému postaveniu Ruska, ktoré by pomohli formovať novú podstatu a hlavne zmysel smerovania krajiny.

Rusko je plodné myšlienkami a konceptmi.

Okrem znovuobjavovania anarchistických, socialistických a nacionálnych ideí a ich vzájomnej syntézy v rôznorodých kombináciách sa vynorila celá škála nových a originálnych konceptov. Ich spoločnou črtou je aj určitý tradicionalizmus, orientácia na hodnoty ako vlasť, rodina, matka Zem, česť, pravda... Veľkým motívom je hľadanie sociálne spravodlivej spoločnosti. Pristavme sa len pri dvoch najznámejších konceptoch.

EURÁZIANIZMUS

AKO HOVORÍ KLASIK: RUSKO ROZUMOM NEPOCHOPÍŠ. PODĽA RUSKÝCH FILOZOFOV EXISTUJE ZÁPAD, VÝCHOD A SAMOSTATNÁ RUSKÁ CIVILIZÁCIA. RUSI NA ROZDIEL OD ZÁPADU A JEHO ANALYTICKÉHO UVAŽOVANIA UVAŽUJÚ A KONAJÚ SYNTETICKY. PRIJMÚ VŠETKY IDEOLÓGIE, VYSKÚŠAJÚ ICH, NIEČO Z NICH VYBERÚ, ZAČLENIA DO SVOJEJ SKÚSENOSTI A IDÚ ĎALEJ.

Prvou veľmi známou koncepciou je idea eurá­ zianizmu a tzv. štvrtá politická teória od Alexandra Dugina. Táto koncepcia už dnes hrá určitú úlohu pri vytváraní stratégie geopolitiky Ruska a pre nás Európanov je dôležité poznať ju.

Alexander Dugin je riaditeľom Centra konzervatívnych štúdií pri Sociologickej fakulte Lomonosovovej univerzity, zakladateľ Eurázijskej strany a v minulosti istý čas aj jeden z poradcov prezidenta Putina. Je autorom diela Štvrtá politická teória. Ide o politologickú koncepciu, ktorá má po vyčerpaní troch najväčších politických teórií 20. storočia, t. j. liberalizmu, komu-

nizmu a fašizmu, v tom 21. tieto smery nahradiť. Dugin nadväzuje na tradíciu eurázianizmu, ktorá sa šírila v emigrantských slovanofilských kruhoch už od roku 1920, ale zároveň ju pretvára a prispôsobuje novodobým podmienkam súčasného sveta. Preto je označovaný skôr za neoeurázianistu.

Západné médiá nazývajú Dugina ruským nacionalistom, šovinistom, niekedy až fašistom alebo komunistom. V skutočnosti tí, ktorí ho nálepkujú, len ukazujú vlastnú neschopnosť vnímania sveta inak ako čierno-bielo. Dugin sám seba nepovažuje za nacionalistu. To je podľa neho nezmysel; koncept nacionalizmu, ako aj historický proces vytvárania národných štátov je konceptom západným. Rusko bolo vždy mnohonárodným nadštátom, kde všetky národnosti spájala spoločná príslušnosť k ruskej civilizácii so zachovaním vlastnej svojbytnosti.

Eurázianizmus sa hlási ku kultúrnym a etnickým odlišnostiam, nie k unifikácii na základe príslušnosti k jednému národu, ako predpokladá nacionalizmus. V eurázianizme ide o pluralizmus hodnôt. Dugin kritizuje postmodernu ako hlavnú myšlienkovú a filozofickú paradigmu Západu s jej relativizovaním všetkých hodnôt. Označuje ju ako duchovnú priepasť. Rusko považuje za súčasť globálneho zápasu o hodnoty. Je to boj proti všetkým univerzalizmom, či je to západný, islamský, socialistický, liberálny alebo aj ruský, ktoré si uzurpujú právo na vnucovanie sa ostatným.

Dugin je často označovaný aj ako obhajca ruského imperializmu. On však vyslovene hovorí, že neobhajuje ruský imperializmus, ale duchovnú multipolaritu založenú na dialektike civilizácií.

Za chybnú pokladá americkú západnú anglosaskú predstavu, že väčší počet globálnych veľmocí nutne vedie k ich konfliktu, preto má byť len jedna (rozumej anglosaská), ktorá vládne svetu. To vychádza z anglosaského darvinistického pohľadu na svet, ktorý chápe politiku ako krutý konkurenčný boj, kde víťazí ten najlepší (alebo najkrutejší). Oproti tomu eurázianizmus chápe svet ako miesto pre spoluprácu rôznych civilizačných blokov.

Západ je presvedčený, že jeho normy, ako napríklad voľný trh a obchod, liberalizmus, parla-

99

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

100

mentná demokracia, ľudské práva a absolútny individualizmus, sa stali univerzálnymi. Tento postoj nie je ničím iným ako kolonizáciou ducha a mysle. Západ dnes zneužíva normy a hodnoty vlastnej západnej cesty rozvoja a prehliada pluralitu predstavovanú ďalšími kultúrami a civilizáciami. V boji s touto globálnou hrozbou ľudstva je dôležité zjednotiť najrôznejšie sily na zápas s temnom. A na čele tohto zápasu má byť podľa Dugina práve Rusko. Rusko bránilo svoju identitu proti katolicizmu, protestantizmu a modernému Západu počas cárskych dôb, a potom znova proti liberálnemu kapitalizmu v dobách ZSSR. Teraz však nie je schopné spoliehať sa len na vlastné zdroje. Preto sa musia vytvoriť strategické aliancie na zvrhnutie súčasného svetového poriadku. V praxi to znamená vytváranie spojenectiev napr. s Čínou, Indiou, Iránom a pod.

Eurázianizmus nie je pravicovou, ani ľavicovou ideológiou. Dôležité je opretie sa o tradíciu.

Jedinec by sa mal snažiť nasledovať tradície svojej krajiny. V prípade Ruska je to tradícia pravoslávia v možnom spojení so staršími predkresťanskými ruskými duchovnými prúdmi. Je na Európanoch, aký druh spirituality sa rozhodnú oživiť a na čom chcú stavať svoju tradíciu. Dugin nechce Európanom hovoriť, čo majú robiť, rovnako ako nechce, aby to Európania hovorili Rusom. Ako eurázianisti sú otvorení akémukoľvek pozitívnemu riešeniu.

KONCEPT SOCIÁLNEJ BEZPEČNOSTI

Druhým z konceptov je Koncept sociálnej bezpečnosti (KSB), ktorého autorom je anonymná skupina ruských vedcov a filozofov označujúcich sa za tzv. vnútorného prognostika (VP).

KSB sám seba definuje ako alternatívnu koncepciu globalizácie oproti doteraz panujúcej tzv. biblickej globalizácii, ktorej podľa KSB ide o „zotročenie ľudstva v mene Boha a skúpenie celého sveta na základe monopolu na požičiavanie peňazí s cieľom zavedenia viac alebo menej maskovaného globálneho fašizmu a kryptootrokárskeho systému“. KSB vychádza z koncentrovanej ľudovej múdrosti, z príbehov prastarého kolektívneho podvedomia, ktoré pomáhalo posledným fragmentom ruskej kultúry

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

prežiť stovky a tisíce rokov expanzie podprahového otrokárstva skupiny tzv. atlantických kmotrov, nazývaných aj globálny prognostik alebo globálny parazitický predátor.

Pod globálnym prognostikom (GP) sa rozumie nadnárodná elita ovládajúca svet, ktorej história sa viditeľne tiahne od egyptských čias až po súčasnosť. GP pracuje vždy tandemovo, t. j. vytvára dve zdanlivo voči sebe stojace krídla, na čele každého z nich je 11 hlavných predstaviteľov (spolu 22). Tandemovo znamená, že vždy je vo svete vytvorené akési zdanlivé nepriateľstvo alebo rivalita, ktorá sa premieta napr. do vytvárania proti sebe stojacich náboženstiev (islam – kresťanstvo), ideológií (marxizmus – kapitalizmus), politických blokov (socialistický – kapitalistický) alebo politických strán (pravica – ľavica), čo generuje napätie, a to je neustále zdrojom rozdeľovania ľudí a ich lepšej manipulácie. GP je silne hierarchický model, kde svetu vládne malá skupina zasvätencov disponujúca veľkými znalosťami práce s formovaním informačného poľa, ktoré zneužíva vo svoj prospech.

KSB si veľmi cení ruskú (staroslovanskú) predkresťanskú tradíciu a je v silnej opozícii voči tzv. biblickej koncepcii, za ktorej vonkajšiu formu považuje inštitucionalizované kresťanstvo, judaizmus a islam. Biblickú koncepciu považuje za neprijateľnú pre ľudstvo a dlhodobo neudržateľnú. Hlboká systémová kríza, v ktorej sa ľudstvo a planéta ako celok na začiatku 3. tisícročia ocitli, je v prvom rade jej dôsledkom. Ľudstvo má teraz na dlhodobý bezkrízový harmonický rozvoj (a možno aj celkové prežitie) v princípe len jednu možnosť: vlastným úsilím prejsť na alternatívnu koncepciu, alternatívnu nie formou, ale podstatou.

Tento prechod je uskutočniteľný v podstate iba jedným spôsobom: sebavzdelávaním jednotlivcov (t. j. zvyšovaním individuálnej miery chápania), a zároveň zvyšovaním kolektívnej miery chápania spoločnosti a ľudstva ako celku. KSB je sociologický operačný systém novej generácie, ktorý umožňuje nájsť spôsob takéhoto sebavzdelávania v zmysle skutočného chápania a práce s informáciami a informačným poľom.

DOSTATOČNE VŠEOBECNÁ TEÓRIA RIADENIA

Tzv. dostatočne všeobecná teória riadenia (DVTR) tvorí samotné jadro KSB. Laicky povedané, ide o prácu s informáciami na všetkých úrovniach vedomia, podvedomia a nadvedomia s cieľom vytvoriť a formovať informačné pole na formovanie vývoja ľudskej civilizácie pozitívnym smerom. Vychádza z idealistickej paradigmy o objektívne existujúcej energetickej a duševnej podstate človeka a sveta, pracuje s tzv. egregormi, maticami (t. j. určitými myšlienkovými a energetickými centrami nachádzajúcimi sa v jemnohmotnosti) a archetypmi.

Je to aplikácia niektorých fyzikálnych teórií, ako sú napr. kvantová teória, teória o noosfére ruského vedca Vladimira Vernadského a práce Ruperta Sheldraka o tzv. morfogenetických poliach na sociológiu a riadenie spoločnosti. Táto metodika sa ponúka celému ľudstvu, čím sa má zrušiť staré davovo-elitárske delenie ľudstva na kastu zasvätencov a kastu otrokov. Z človeka-otroka (biorobota) sa má stať skutočný človek riadiaci sám seba.

DVTR je pomerne náročná na pochopenie, človek musí vynaložiť veľkú duševnú námahu, treba prehodnocovať už sformované stereotypy myslenia. KSB a DVTR sú voľne dostupné materiály šírené pod tzv. open source licenciou.

K týmto materiálom ešte pribudlo a priebežne pribúda veľké množstvo dodatočných analýz a prác. Existuje aj populárne prerozprávanie KSB formou príbehu, a to v knihe Posledný gambit, čo je detektívno-politicko-filozofický román. Ten sa odporúča čítať ako prvý.

Celé pozadie skutočných tvorcov KSB (VP) je opradené tajomstvom, hovorí sa o nich ako o akejsi filozofickej až mystickej skupine mudrcov napojených na ducha ruského národa, ktorá plánuje rozvoj budúcej ruskej a neskôr aj slovanskej civilizácie. VP akoby pracuje naraz na viacerých rovinách vedomia a Rusom predkladá nové vízie, nové obrazy a vkladá ich do kolektívneho podvedomia s cieľom prebudiť a hĺbkovo obrodiť Rusko a transformovať ho na novú civilizáciu budúcnosti.

V mene VP verejne vystupuje ruský vedec, docent akustiky a filozof Vladimir Zaznobin.

101 Ten sa pravidelne vyjadruje ku všetkým aktuálnym geopolitickým problémom. Podľa neho je Rusko na konci krízy a pripravuje sa na nový civilizačný skok. Súčasne prebieha formátovanie finančného a ekonomického systému sveta.

Rusko nie je len územie, je to ohromná svojrázna civilizácia, ktorá prináša civilizačnú alternatívu celému Západu. Rusko je jedinou civilizáciou, ktorá má vypracovaný koncept zmyslu ľudskej existencie a riadenia spoločnosti, čím myslí práve KSB. V priebehu 5 – 6 rokov uvidíme, ako v zmysle tejto koncepcie vznikne nové Rusko s úplne novým spoločenským systémom.

Otázkou je, aké je povedomie o KSB v širšej ruskej spoločnosti, aký má vplyv na myslenie politikov, vedcov, novinárov, nehovoriac o dopade na reálnu ruskú politiku. Faktom je, že KSB sa teší čoraz väčšej pozornosti, šíri sa, v jeho duchu sa po celej krajine konajú prednášky a diskusie na mnohé témy. Je vytvorených niekoľko nezávislých politických analytických centier, ktoré sú inšpirované KSB. Rozhodne si zaslúži aj pozornosť Európanov.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Marián Fillo

OČKOVANIE PROTI CHRÍPKE – PODVOD

FARMACEUTICKÉHO PRIEMYSLU? 102

V ČASE, KEĎ ČÍTATE TIETO RIADKY, SA UŽ V OZNAMOVACÍCH PROSTRIEDKOCH HLAVNÉHO PRÚDU PRAVDEPODOBNE ZAČALI OBJAVOVAŤ ČLÁNKY PODČIARKUJÚCE DÔLEŽITOSŤ OČKOVANIA PROTI CHRÍPKE U STARŠÍCH ĽUDÍ (NAD 65 ROKOV), TEHOTNÝCH ŽIEN A MALÝCH DETÍ, ČO SÚ SKUPINY OBYVATEĽOV NAJVIAC OHROZENÝCH CHRÍPKOU. VÄČŠINA SPRÁV ZREJME (AKO AJ PO INÉ ROKY) BUDE VYZDVIHOVAŤ BEZPEČNOSŤ A ÚČINNOSŤ OČKOVANIA (DOKONCA AJ U TEHOTNÝCH!) A NEJAKÁ ZO ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ ASI BUDE OČKOVANIE PROTI CHRÍPKE PLNE HRADIŤ VŠETKÝM ĽUĎOM, ČI UŽ SÚ, ALEBO NIE SÚ V NEJAKEJ RIZIKOVEJ SKUPINE. TENTO SCENÁR SA SO ŽELEZNOU PRAVIDELNOSŤOU OPAKUJE UŽ PEKNÝCH PÁR ROKOV, PRETO SI NA TAKÚTO PREDPOVEĎ TRÚFAM.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

T

oto očkovanie rozdeľuje na dva tábory nielen laickú, ale aj odbornú lekársku verejnosť. Je zaujímavé, že napr. počas epidémie prasacej chrípky v sezóne 2009/2010 sa proti nej dalo zaočkovať len 2400 zdravotníkov na Slovensku z celkového počtu vyše 100 000.

Keď so mnou robila rozhovor redaktorka istej miestnej televízie, mimo záznamu priznala, že sa na názor na očkovanie proti chrípke pýtala siedmich lekárov, z toho päť bolo vyslovene proti očkovaniu, avšak žiadny z nich nebol ochotný povedať to do kamery. V správach potom odznelo len velebenie očkovania proti chrípke z úst jedného zo zvyšných dvoch lekárov. Aj takto sa vytvára mylný dojem, že (skoro) všetci lekári sú za očkovanie proti chrípke alebo sa sami dávajú očkovať.

Toto očkovanie ukrýva v sebe dva veľké háčiky. Prvým je to, že vo vakcíne sú len antigény troch až štyroch kmeňov chrípkového vírusu (závisí od druhu vakcíny – spravidla len troch), avšak chrípkových vírusov poznáme desiatky tisíc kmeňov. Antigén je látka schopná vyvolať v tele tvorbu protilátok. Na najvyššej úrovni rozlišujeme chrípkové vírusy typu A, B a C. Typ A sa potom ďalej delí podľa dvoch hlavných charakteristík na ďalšie podtypy označené H x Ny. H označuje hemaglutinín, čo je glykoproteín (zlúčenina skladajúca sa z bielkoviny a zloženého cukru – polysacharidu) na povrchu chrípkového vírusu, ktorý zabezpečuje priľnutie vírusu k bunkám horných dýchacích ciest.

Hemaglutinínov poznáme celkovo 18 druhov.

N označuje neuraminidázu, čo je enzým (zlúčenina napomáhajúca štiepeniu iných, zložitejších zlúčenín) štiepiaci hlien (tekutinu kolujúcu na povrchu slizníc) a umožňujúci čiastočkám vírusu (viriónom) dostať sa k bunkám, ktoré vírus napadne a preprogramuje ich DNA, aby vyrábali kópie vírusu. Neuraminidáz poznáme 11 druhov. Podľa druhu hemaglutinínu a neuraminidázy teda môžeme rozoznávať 198 (18 x 11) chrípkových vírusov typu A – od A(H1N1) po A(H18N11). Tu to však nekončí, pretože každý z týchto podtypov má ešte množstvo rôznych kmeňov, ktoré sa označujú pôvodom (druh zvieraťa, u človeka sa vynecháva), miestom, číslom kmeňa a rokom. Plné meno preslávené-

ho vírusu prasacej chrípky tak znie: A/California/7/2009(H1N1).

Typicky sú vo vakcíne proti chrípke len antigény jedného kmeňa A(H1N1), jedného A(H3N2) a jedného B. Štvorzložková chrípková vakcína má navyše ešte jeden ďalší kmeň typu B. Druhým háčikom je, že tie tri či štyri kmene, ktoré majú byť obsiahnuté vo vakcínach na nadchádzajúcu chrípkovú sezónu na severnej pologuli začínajúcu novembrom/decembrom daného roka, vyberajú odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) už vo februári toho roka, tzn. počas predchádzajúcej chrípkovej sezóny. Je to tak trochu veštenie z krištáľovej gule, pretože za deväť mesiacov sa toho ešte môže veľa zmeniť – chrípkový vírus totiž rýchlo mutuje. Pri súčasných výrobných kapacitách a postupoch to však nejde inak, ak sa má vyrobiť také množstvo vakcín, aké pokryje dopyt. Niekedy predpoveď vyjde, niekedy nie, ako napr. nevyšla ani v predchádzajúcej chrípkovej sezóne 2014/2015.

Zaujímavé je, že ľudia, ktorí sú každoročne očkovaní proti sezónnej chrípke, boli výrazne menej odolní voči prasacej chrípke. Očkovanie zrejme nastaví imunitný systém (IS), aby predpokladal vírus určitého druhu, ak však príde podobný, predsa však trochu odlišný vírus, IS je tým zaskočený a reaguje o poznanie horšie, než keby nemal predtým nacvičenú obranu proti podobnému vírusu. V odbornej literatúre sa to nazýva „prvotný antigénový hriech“ (original antigenic sin), čo je narážka na náboženské učenie o prvotnom (dedičnom) hriechu Adama a Evy. Za zmienku stojí aj to, že už v roku 2010 Mi­ chael Osterholm, riaditeľ Strediska pre výskum prenosných ochorení pri Minnesotskej univerzite, upozorňoval, že očkovanie proti chrípke neznižuje úmrtnosť starších ľudí na chrípku.

To môže mať dva dôvody. Jednak je očkovanie u starších ľudí menej účinné, takže na vytvorenie rovnakého množstva protilátok potrebujú oveľa viac antigénu (účinnej látky) vo vakcíne než povedzme štyridsiatnici. A potom majú starší ľudia spravidla viac podkožného tuku, takže vakcína u nich často skončí nie vo svale, do ktorého sa má pichnúť, ale v tuku, kde nedochádza k takému silnému dráždeniu IS. Ihly sú

103

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

104 totiž rovnako dlhé pre deti, dospelých v produktívnom veku i pre dôchodcov, čo však nezodpovedá skutočnej potrebe.

Očkujúca sa verejnosť bude možno rozčarovaná, keď zistí, že chrípka tvorí len malý zlomok z celého množstva tzv. akútnych respiračných ochorení (ARO), teda krátkodobých ochorení dýchacích ciest. V minulej sezóne 2014/2015 bolo na Slovensku hlásených 1 715 529 prípadov ARO, ale len 200 045 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO). Na diagnózu chrípky však nestačia príznaky chrípky, ale treba laboratórne potvrdiť prítomnosť chrípkového vírusu. Laboratórne však bolo vyšetrených len 2665 vzoriek, z ktorých sa vírus chrípky potvrdil len 540-krát, tzn. len v 20,26 % prípadoch.

Ak by toto zastúpenie bolo reprezentatívne (platilo pre všetky hlásené CHPO), skutočných chrípok by bolo len 40 534, tzn. len 2,36 % zo všetkých ARO. Lenže ani proti samotnému chrípkovému vírusu neúčinkuje očkovanie na sto percent.

Z 540 potvrdených prípadov chrípkového vírusu zodpovedalo aktuálnej vakcíne (tzn. pat-

rilo medzi kmene A/California/7/2009(H1N1), A / Tex a s/50/2 012( H 3 N 2) a B/ M a s s a chu setts/2/2012) len 258. Ak by bola vakcína dokonale účinná proti zmieneným trom kmeňom chrípkového vírusu, účinnosť očkovania proti chrípke ako takej by bola len 47,78 %. Lenže nie u každého očkovaného vyvolá očkovanie dostatočnú ochranu, ako sa môžeme dočítať priamo v príbalovom letáku: „Rovnako ako pri iných vakcínach, očkovanie nemusí chrániť 100 % citlivých jedincov.“ Môžeme tak dospieť k záveru, že podľa dostupných údajov – ktoré sú síce nedostatočné, ale lepšie, žiaľ, nemáme –, by sa v uplynulej sezóne mohlo očkovaním proti chrípke predísť nanajvýš tak 1,13 % ochorení dýchacích ciest, kvôli ktorým sa však väčšina ľudí dáva očkovať proti chrípke. Vzbudzovať v ľuďoch predstavy, že ak sa dajú zaočkovať proti chrípke, celú zimu nezakašlú a nekýchnu, je teda trestuhodným zavádzaním verejnosti. Stojí takýto zhruba jednopercentný prínos za riziko nežiaducich účinkov, ako je Guillain-Barrého syndróm (GBS), čo je postupujúce ochrnutie čoraz väčšej časti tela,

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

ktoré sa uvádza ako nežiaduci účinok mnohých vakcín, ale až dve tretiny GBS vyvolaných očkovaním boli hlásené po očkovaní proti chrípke?

Risknú tehotné ženy možný „spontánny“ potrat, čo je nežiaduci účinok, v ktorom je očkovanie proti chrípke na „peknom druhom mieste“ – hneď za očkovaním proti HPV? Pozoruhodné je aj to, že po očkovaní sa veľmi často objaví nechutenstvo, podráždenosť, ospalosť, bolesti hlavy, kĺbov či svalov, horúčka a únava. Nepripomína vám to samotnú chrípku?

Napriek vyššie uvedenému je na Slovensku očkovanie proti chrípke povinné pre „osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb“. V tomto sme v Európskej únii jedineční, pretože v žiadnej inej krajine EÚ nie je očkovanie proti chrípke pre kohokoľvek povinné. Treba uviesť aj to, že očkovať by sa nemali ľudia alergickí na vaječné bielkoviny, pretože vírusy na výrobu vakcín proti chrípke sa množia na kuracích vajciach. Boli aj pokusy o iný spôsob výroby vakcín proti chrípke, napr. v roku 2010 uviedla firma Baxter na trh s veľkou pompou vakcínu Preflucel, na ktorú pestovala vírusy na bunkách z opičích obličiek (tzv. vero bunky), aby mali možnosť zaočkovať sa proti chrípke aj ľudia alergickí na vajcia. Zanedlho bol však Preflucel stiahnutý z trhu prekvapivo práve kvôli nečakane vysokému množstvu alergických reakcií. Ide o tú istú firmu Baxter, ktorá – nebyť duchaplných českých výskumníkov – v roku 2009 takmer spôsobila pandémiu smrteľnej vtáčej chrípky, pretože práve jej vírusom bol nakazený materiál na výrobu vakcín proti bežnej sezónnej chrípke. Čo robiť, keď sa nechcete dať očkovať, a predsa len chcete túto zimu predísť chrípke či podobnej chorobe? Okrem starých dobrých rád typu dostatočne sa hýbať (cvičiť), piť šípkový čaj s citrónom či inak si dopĺňať vitamín C môže pomôcť podávanie vitamínu D v dávkach cca 100 IU (2,5 μg) na kilogram telesnej hmotnosti a deň, pretože vitamín D už aj pri podstatne nižšom dávkovaní znížil výskyt chrípky u školákov o 58 % a výskyt astmatických záchvatov až o 83 %.

Autor je predstaviteľom neformálneho združenia a správcom webovej stránky www.slobodavockovani.sk.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

H

ovorí sa im aj všelieky, pretože všeobecne posilňujú organizmus, zvyšujú výkonnosť, vitalitu a obranyschopnosť. Predstavme si niektoré z nich: Tradičná čínska zmes na posilnenie životnej sily čchi Na jej prípravu použijeme po dva diely vňate levandule a lupienkov ruže, ku ktorým pridáme po jednom diele mletého semena anízu a mletej škorice. Dve polievkové lyžice zmesi dáme do studenej vody a pomaly zahrievame. Keď začína vrieť, odstavíme a necháme prikryté vychladnúť. Pijeme teplé po dúškoch niekoľko dní. Šípkový vitamínový nápoj Šípkové plody rozdrvíme, najlepšie sú mäkké, ktoré už pri zbere oddeľujeme. Dáme ich do vhodnej nádoby a zalejeme 30 % alkoholom.

Dobre premiešame, necháme 3-4 týždne stáť, častejšie pretrasieme. Precedíme a zvyšok dobre vytlačíme. Naplníme do fliaš, pred každým použitím pretrasieme. Pijeme ráno a večer po kalíšku, zvlášť v zimnom období. Tento nápoj nám zabezpečí dostatočný príjem vitamínu C. Macerát z leuzey Jednu lyžicu posekaných koreňov leuzey šuštivej zalejeme štvrť litrom horúcej vody a necháme osem hodín macerovať. Trochu zohrejeme, necháme postáť a v priebehu 2-3 hodín vypijeme na celkové zlepšenie kondície, zvlášť pred náročným dňom. Po šiestich hodinách však prichádza útlm, s ktorým treba počítať a na tento čas neplánovať náročné aktivity.

Rakytníkový olej Sušené plody rozdrvíme a zalejeme panenským slnečnicovým olejom, aby bola drvina dobre zakrytá. Necháme 3-4 týždne na teplom a slnečnom mieste, častejšie dobre pretrasieme. Precedíme, zvyšok pretlačíme cez riedke plátno a skladujeme v tmavej fľaši. Olej má vysoký obsah vitamínu E a minerálnych látok.

Berieme dvakrát denne lyžičku.

105

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Silvia Benková

ČISTÁ A TOXICKÁ DOMÁCNOSŤ

106

Posadnutosť čistotou a potrebou mať „žiarivo bielu“ domácnosť, vypestovaná vďaka marketingovému pôsobeniu výrobcov čistiacich prostriedkov, má aj svoju odvrátenú stránku. Klasické čistiace prostriedky (nie tie v biokvalite, ktoré si zas nemôže dovoliť každý) sú zmesou agresívnych chemických látok.

Napríklad osviežovače vzduchu obsahujú množstvo chemických látok, ktoré sa dostávajú dýchaním priamo do tela: formaldehyd, naftalén, xylén, fenol, parfumy, etanol, krezol... V tuhých osviežovačoch nájdeme aj karcinogénny pesticíd p-dichlórbenzén. Univerzálne čistiace prostriedky sú skutočnou chemickou bombou, obsahujú amoniak, o-fenylfenol, dietanolamín, trietanolamín, dechtové farbivá, parabény, parfumy, detergenty, d-limonén. Preto sa ich časté používanie neodporúča.

Pracie prostriedky obsahujú bielidlá, zjasňovadlá, parfumy, amoniak, etanol, naftalén, fenol. Vypraná bielizeň môže u citlivých jedincov spôsobovať podráždenia kože a respiračné problémy. Väčšina prostriedkov na čistenie WC obsahuje substancie, ktoré po zmiešaní s vodou vytvárajú toxické výpary. Obsahujú chlorid amónny, dichlórbenzén, kyselinu chlorovodíkovú vyvolávajúcu kašeľ a ťažkosti s dýchaním, síran sodný vyvolávajúci astmatické záchvaty...

A takto by sme mohli pokračovať. Pozor si treba dávať aj pri bielidlách, prostriedkoch na čistenie kobercov, nábytku či okien.

Zo širokej škály nebezpečných látok, ktoré nájdeme v bežných čistiacich prostriedkoch, sa bližšie pozrime aspoň na niektoré.

Acetón je neurotoxický jed, ktorý poškodzuje nervovú sústavu, pečeň a obličky, škodí vyvíjajúcemu sa plodu, dráždi kožu a oči. Je súčasť prostriedkov na odstraňovanie škvŕn, prostriedkov na dlážku.

Ako arómy alebo parfumy (fragrances) sa označuje široká škála vyše 4000 látok. Ich súčasťou sú aj ftaláty, vo väčšine z nich je obsiahnutý toluén.

Už v roku 1989 Americký národný inštitút pre pracovnú bezpečnosť a zdravie ohodnotil 2982 druhov týchto látok ako škodlivých pre zdravie, 884 ako toxických.

Formaldehyd vyvoláva depresie, bolesti hlavy, bolesti v hrudníku, infekcie ucha, chronické problémy, nespavosť. Laboratórne testy potvrdili súvislosti so vznikom rakoviny a poškodením DNA. Nachádza sa napríklad v osviežovačoch vzduchu.

Chloristan sodný alebo bielidlo je leptavá látka, ktorá dráždi oči, pokožku, dýchacie cesty a nervovú sústavu. Je nebezpečná najmä pre ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo astmou. Je súčasťou širokej škály domácich čistiacich prostriedkov.

Kyselina fosforečná je veľmi leptavá a dráždivá látka, dýchanie jej výparov poškodzuje pľúca.

Nachádza sa v mnohých čistiacich prostriedkoch na kúpeľne a v dezinfekčných prostriedkoch.

Paradichlórobenzén je vysoko prchavá látka, pesticíd podobný DDT. Je podozrivý z karcinogénnych účinkov, poškodzuje pľúca, pečeň a obličky.

Používa sa v prostriedkoch proti moliam či osviežovačoch vzduchu do WC. Terpentín vyvoláva alergické reakcie, poškodzuje obličky, močový mechúr a nervovú sústavu, dráždi oči. Je súčasťou rôznych rozpúšťadiel, prostriedkov na čistenie nábytku a topánok.

Xylén je výrazne neurotoxický, spôsobuje aj stratu pamäti. Vystavenie vysokým koncentráciám môže viesť k strate vedomia až smrti. Poškodzuje pečeň, obličky či vyvíjajúci sa plod. Je súčasťou odstraňovačov škvŕn, prostriedkov na čistenie podláh, na žehlenie.

Pritom ak chcete mať doma čisto, v mnohých prípadoch stačí použiť obyčajnú čistú vodu. Univerzálnym čistiacim prostriedkom je aj ocot. Je účinný proti plesniam a na dezinfekciu. Osvedčenými prostriedkami sú citrón a jedlá soľ. Éterické oleje dezinfikujú a dodávajú aj vôňu. Olivový olej ošetruje a čistí drevený nábytok a podlahy.

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Jana Rostasová

(P)OTRAVINY MUFINKI STRACCIATELLA – SLADKÉ PEČIVO S KÚSKAMI ČOKOLÁDY

Zloženie: cukor, pšeničná múka, repkový olej, vajcia, zvlhčovadlo: glycerol, kakaová hmota, modifikovaný škrob, emulgátory E471, E477, E481, lecitíny, kypriace látky: difosforečnany, uhličitany sodné, sušená sladká srvátka, jedlá soľ, kakaové maslo, odtučnený kakaový prášok, prírodná vanilková aróma.

MILKA CHOCO TWIST – JEMNÉ PEČIVO S KÚSKAMI MLIEČNEJ ČOKOLÁDY

Zloženie: pšeničná múka, cukor, palmový tuk, vajcia, glukózo-fruktózový sirup, stabilizátor (glycerol), sušené plnotučné mlieko, kakaová hmota, kakaové maslo, sušená srvátka (z mlieka), kypriace látky: dihydrogéndifosforečnan sodný, hydrogénuhličitan sodný, jedlá soľ, emulgátory: sójový lecitín, E472b, E475, zahusťovadlo (xantánová guma), glukózový sirup, sušené odtučnené mlieko, arómy.

KARAMELOVÉ VAFLE

Zloženie: karamelový sirup (50 %), glukózo-fruktózový sirup, rastlinné oleje (palmový, repkový, slnečnicový – v rôznych pomeroch), maslo, sušená srvátka, sójová múka, sušené odtučnené mlieko, jedlá soľ, emulgátory: sójový lecitín, mono a diglyceridy mastných kyselín, pšeničná múka, cukor, pšeničný škrob, kypriaca látka: uhličitan sodný, vajcia, škorica.

MINI TIRAMISÙ

Zloženie: cukor, čerstvé vajcia, rastlinné oleje (palmový, repkový, slnečnicový – v rôznych pomeroch), pšeničná múka (14,9 %), odtučnené mlieko (12,3 %), glukózo-fruktózový sirup, sušené odtučnené mlieko, extra horká čokoláda (2,3 %), kakaová pasta, kakaové maslo, emulgátory: sójový lecitín, aromatické látky, smotanový syr mascarpone (1,7 %), smotana, mlieko, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, tekutá káva (1,4 %) z konečného výrobku, aromatické látky, netučný kakaový prášok, mliečne proteíny, emulgátory.

107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

LIEKY NA KAŠEĽ – NEBEZPEČNÉ PLACEBO 108

ICH LIEČEBNÝ ÚČINOK NIE JE TAKMER ŽIADNY. VIACERÉ ŠTÚDIE SA ZHODUJÚ V TOM, ŽE IDE LEN O PLACEBO EFEKT. NAPRIEK TOMU NETREBA PODĽAHNÚŤ ILÚZII, ŽE NIČ NEHROZÍ, AK SI ZVÄČŠÍME ICH DÁVKU PODĽA ĽUBOVÔLE. LIEKY NA KAŠEĽ, NAJMÄ NA TEN SUCHÝ, SA V POSLEDNOM ČASE „PRESLÁVILI“ SVOJOU ÚČINNOU LÁTKOU – DROGOU DEXTROMETORFÁN.

I

nfekcie dýchacích ciest patria už tradične k chorobám jesene. Obyčajnú nádchu však môže komplikovať aj nepríjemný kašeľ.

Môže ísť o suchý alebo vlhký, tzv. produktívny kašeľ. Podľa toho by vám lekár mal nasadiť liečbu, či už tzv. expektoranciá a mukolytiká, ktoré majú liečiť vlhký kašeľ, alebo antitusiká účinné pri suchom kašli.

Podľa portálu webmd.boots.com mnohí experti nevidia zmysel v používaní liekov na kašeľ, pretože klinické výskumy neobjavili ich vyššie účinky v porovnaní s placebom. Vo výskume National Health Service (NHS), na ktorý stránka odkazuje, sledovali výskumníci aj skrátenie času liečby pomocou liekov V porovnaní s pacientmi, ktorí lieky počas liečby nepoužívali, však boli rozdiely zanedbateľné. Podobné vý-

sledky dosiahli aj ďalšie výskumné skupiny.

Kým u dospelých zistili iba sporné zlepšenia, u detí bolo stanovisko jednoznačné – žiadne zlepšenie.

Napriek ich údajnému placebo efektu by voľnopredajné lieky na kašeľ mali byť postrachom pre mamičky, ktoré majú malé deti či tínedžerov.

V prvom i v druhom prípade môže ísť o hazard s ich zdravím, pretože účinnou látkou obľúbeného Robitussinu či Stopexu je látka dextrometorfán. A to je kameň úrazu. Táto látka je totiž droga. Napríklad vedľajšie účinky lieku Robitussin Junior, ktorý je určený pre deti od 2 rokov, sú precitlivenosť, závrat, ospalosť, nevoľnosť. Pri náhodnom predávkovaní môžu vzniknúť psychické poruchy, poruchy nervového systému ako strata vedomia, triaška či dýchacie ťažkosti.

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Ďalším rizikovým liekom je Stopex. Ten často zneužívajú práve mladiství. Len nedávno kolovali na internete statusy o tomto lieku, ktorý si mladí dávkovali a chválili sa jeho halucinogénnymi účinkami. Po vypuknutí tohto mediálneho škandálu začiatkom roka sa hovorilo o zrušení voľného predaja tohto lieku. Dodnes je však voľne dostupný. V susednom Poľsku jeho predaj upravili. Kúpiť si ho môžu až dospelí od 18 rokov.

Problémom však môžu byť aj ďalšie lieky. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nedávno vydal na svojej stránke vyhlásenie o liekoch, ktoré obsahujú ambroxol a bromhexin. „Koordinačná skupina pre vzájomné uznávanie a decentralizované postupy (CMDh) prijala odporúčanie, ktoré v nedávnej dobe prijal Výbor pre hodnotenie rizík liekov (PRAC) Európskej liekovej agentúry. PRAC potvrdil už známe informácie o riziku alergických reakcií, a zároveň identifikoval nízke riziko vzniku SCARs, vrátane erythema multiforme a Stevensovho-Johnsonovho syndrómu,“ informuje ústav na svojej stránke. Zároveň český Státní ústav pro kontrolu léčiv vydal v júni vyhlásenie o používaní liekov na kašeľ s obsahom účinnej látky kodeín. „Farmakovigilančný výbor PRAC doporučil obmedziť používanie liečivých prípravkov obsahujúcich kodeín na liečbu kašľa a prechladnutia u detí z dôvodu rizika závažných nežiaducich účinkov, vrátane problémov s dýchaním.“ Okrem samotných rizík pri užívaní liekov na kašeľ si treba dať pozor aj na nevhodné kombinácie. Anglická agentúra The Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency (MHRA) neodporúča dávať deťom do 6 rokov kombináciu voľne dostupných liekov na kašeľ a prechladnutie. Podľa agentúry tým riskujeme množstvo vedľajších účinkov, ako sú alergické reakcie, halucinácie, poruchy spánku. Zároveň považuje čaje s medom a citrónom za najlepší spôsob domácej liečby. Samozrejme, pri deťoch do 12 mesiacoch sa med neodporúča.

Nevhodnou kombináciou sú aj lieky na kašeľ so šťavou z grapefruitov. Grep obsahuje látky, ktoré sa nazývajú furanokumaríny. Tie vplývajú na činnosť niektorých enzýmov, ktoré majú za úlohu prirodzene odbúravať časť účinných látok

z lieku v tráviacom trakte. Organizmus potom zo samotného lieku využije iba časť účinných látok. Ak však kombinujete liek s grepovou šťavou, furanokumarín pribrzdí činnosť enzýmov a do tela sa vám dostane omnoho viac účinných látok, čo vyvoláva rôzne stavy, ako je búšenie srdca či problémy s krvným tlakom.

V domácom prostredí je najjednoduchšie poradiť si s kašľom prírodnými receptami. Výborný je med, dnes už dostať dokonca aj zázvorový či škoricový. Viaceré štúdie poukazujú na to, že jeho pravidelné podávanie dosahuje omnoho lepšie účinky v liečbe, dokonca skracuje dĺžku ochorenia v porovnaní s „populárnym“ dextrometorfánom. Takisto sú vhodné bylinné čaje – šalvia, zázvor, skorocel, baza, podbeľ. Geniálnym prostriedkom je aj orientálny aníz. Na tlmenie kašľa v noci skvelo pomáha aj obyčajný pohánkový vankúš. Ten si nahrejeme v rúre či na radiátore. Ak ho chceme použiť pre dieťa, nahrejeme ho tak, aby príliš nepálil, a dieťatku počas noci prikladáme na hrudník. Nahrievame priebežne niekoľkokrát podľa potreby. Pomáha aj nahrievanie dutín pred kozubom. A nezabudnite na silu cibuľového odvaru či čaju z jablkových šupiek.

109

PRÁVNA PORADŇA > ODBORNÍCI RADIA

ODBORNÍCI RADIA > PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA OZ AKO OCHRANA PRED EXEKÚTOROM

Je pravda, že keď svoj dom napíšem na nejaké občianske združenie, exekútor mi naň nikdy nebude môcť siahnuť?

Marcel Kašický

110

Uvedenú problematiku upravuje v príslušných ustanoveniach Zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a Zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok).

Je nesporné, že ako vlastník máte ničím neobmedzené dispozičné právo nakladať so svojou nehnuteľnosťou, pričom toto právo je okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka garantované i základným zákonom Slovenskej republiky, ktorým je Ústava. Podľa Občianskeho zákonníka môžete toto svoje právo realizovať prostredníctvom niektorého z typov zmluvných vzťahov, ktorým je kúpa, darovanie alebo zámena. Samozrejme, iba s podmienkou, že v čase prevodu nehnuteľnosti nie ste v pozícii dlžníka voči veriteľovi. Je pravdou, že právo nakladať so svojou nehnuteľnosťou môžete využiť i v tomto stave, no vystavujete sa riziku, že váš veriteľ za predpokladu, že sa o takomto vašom úkone, ktorým by ste ho mohli ukrátiť, dozvie, bude odporovať tento váš právny úkon (kúpu, dar alebo zámenu), a to v občianskych, ako aj obchodných veciach.

Uvedenú problematiku podrobne upravuje Občiansky zákonník v jeho ustanoveniach § 42a a § 42b. Ide predovšetkým o nasledovnú kategóriu osôb, ktorá by v posledných troch rokoch od vykonania právneho úkonu ukrátila svojho veriteľa: a) osoba blízka dlžníkovi tak ako ju definuje v ustanoveniach § 116 a § 117 Občiansky zákonník, b) právnická osoba, v ktorej má dlžník alebo jemu osoba blízka majetkovú účasť aspoň 10 %, c) právnická osoba, v ktorej je dlžník alebo jemu blízka osoba štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnická osoba, v ktorej má osoba uvedená pod bodom c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Ďalšie prípady sú opísané v odseku 4 citovaného ustanovenia. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ voči dlžníkovi žalobou na príslušnom súde. Toto právo je možné v už spomínanej trojročnej premlčacej lehote uplatniť aj proti dedičovi dlžníka či jeho právnemu nástupcovi; proti tretím osobám len za predpokladu, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Dodávame, že exekútor môže realizovať uspokojenie pohľadávky oprávnenej osoby (veriteľa) proti povinnej osobe (dlžníkovi) viacerými spôsobmi, taxatívne vymedzenými v Exekučnom poriadku v ustanovení § 63. Jedným z nich je aj predaj nehnuteľnosti.

Takejto realizácii musí bezpodmienečne predchádzať nasledovný stav: 1. podanie príslušnej žaloby veriteľom v premlčacej trojročnej lehote odo dňa, keď došlo k prevodu nehnuteľnosti; vo vašom prípade na občianske združenie. Často ide o zdĺhavé súdne konanie, niekedy i v trvaní niekoľkých rokov; 2. právoplatný a vykonateľný rozsudok, v ktorom bude veriteľ úspešný voči vašej osobe ako dlžníkovi, a bude preukázané, že ste ho ukrátili, 3. návrh na začatie exekúcie podanej veriteľom (exekútor môže zriadiť aj exekútorské záložné právo k prevádzanej nehnuteľnosti), 4. uznesenie príslušného súdu o poverení na vykonanie exekúcie, 5. upovedomenie o začatí exekúcie, 6. exekučný príkaz.

Za predpokladu, že nemáte žiadneho veriteľa a svoju nehnuteľnosť scudzíte, na tento majetok nového vlastníka nebude mať v budúcnosti váš veriteľ alebo sprostredkovane exekútor nikdy žiaden dosah.

Samozrejme, vo vyššie opísanom procese je možné využiť rôzne právne nástroje ochrany voči jednotlivým štádiám súdneho alebo exe-

kučného konania. Keďže je daná oblasť právne úzko špecifická a komplikovaná, nie je možné v tomto príspevku naznačiť či opísať všetky alternatívy riešenia danej situácie, a preto odporúčame v takomto prípade využiť služby odborníka – advokáta.

Odpoveď vypracoval Mgr. Alexander Rakovský

OBŤAŽUJÚCE VČELY

Sused začal chovať na svojom pozemku včely. Už minulý rok ma pri kosení mojej záhrady uštipla včela, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť.

Tento rok na jar to začalo byť neúnosné a pri akomkoľvek pohybe po záhrade som bol napadnutý a aj poštípaný. Bol som nútený kosiť len večer alebo v požičanej včelárskej kukle a naobliekaný, vrátane rukavíc. Takisto sa sťažoval aj sused z druhej strany, jemu poštípali včely manželku. Majiteľovi sme dohovárali, no nemalo to význam, a ešte nám aj nadával. Pri ďalších útokoch som zavolal starostu. Bol u mňa cca päť minút a aj jeho uštipli dve včely. Starosta bol majiteľovi včiel dohovoriť, nech s tým niečo urobí. So susedom sme napísali sťažnosť na obecný úrad, aby sme mali doklad. Keďže ma včela uštipla do čela a do druhého dňa mi napuchla polovica tváre, okamžite som vyhľadal lekársku pomoc a poslali ma na alergiologické vyšetrenie. Neskôr ma uštipla včela do ľavej ruky, ucha, hlavy viackrát, celkovo zatiaľ 8-krát, a vždy nastal opuch. Napadli aj môjho otca, mamu a brata. Nastali prípady, že včely poštípali aj okoloidúcich po ceste vzdialenej cca 25 m od úľov. Najbližší úľ je asi 2,5 m od môjho plota a 15 m od môjho domu.

Starosta včelára predvolal a po upozornení, že môžeme byť na jed alergickí a môže nás ohroziť na živote, včelár povedal: „Tak nech skapú.“ Ďalej som to ohlásil na polícii, prišiel policajt, popozeral situáciu a videl, že včely útočia. Odišli sme zo záhrady a povedal, aby sme prišli k nim na políciu. Spísal zápisnicu, pridal som aj fotky uštipnutí, lekárske správy z ošetrení. Polícia včelára predvolala, no povedal, že nebude vypovedať a zastupuje ho právnik. Polícia to ukončila konštatovaním „odložený v zmysle § 60 ods. 3 písm. a) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“. Uvedený včelár je polovičným majiteľom pozemku, druhú polovicu vlastní

jeho brat. Chcem vás poprosiť o radu, ako mám ďalej postupovať.

Martin, Žilina Chovateľ včelstva by mal v rámci prevenčnej zodpovednosti postupovať tak, aby nedochádzalo ku škode. Na základe vami poskytnutých informácií vám odporúčame podať žalobu na súd, ktorý právoplatným rozhodnutím môže uložiť chovateľovi povinnosť zdržať sa ďalších zásahov do vašej nehnuteľnosti. Podľa ust. § 417 ods. 2 mu môže uložiť aj povinnosť, aby vykonal vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (napr. vybudovanie zásteny, premiestnení úľov atď.). Podľa ust. § 127 Občianskeho zákonníka „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok“. Napriek skutočnosti, že včely sú užitočný hmyz a pre človeka sú nevyhnutné, nemôže dôjsť k obťažovaniu susedov vo forme zvýšenej miery napadnutia včelami.

Súd v prvom rade skúma, aká je miera primeraná pomerom. Dovolíme si konštatovať, že vo vašom prípade by mohlo ísť o zásah do vašich práv nad mieru primeranú pomerom (neustále útoky včiel, nevhodné umiestnenie úľov atď.). V uvedenej veci odporúčame podať žalobu na príslušnom všeobecnom súde.

Odpoveď vypracovala Mgr. Natália Jurášová Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

111

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Vladimír Líška

HLOH – MERLINOV KER ISTÉ JE, ŽE KAŽDÁ VEC MÁ SVOJ VPLYV, A KRÚŽENIE VTÁKOV, ZEMSKÉ SILY, POTOK, SMER PRÚDU RIEKY, MESAČNÝ SPLN A INÉ NAPOHĽAD BABSKÉ VÝMYSLY MAJÚ SVOJ MERATEĽNÝ ÚČINOK AJ Z HĽADISKA HMOTÁRSKEJ VEDY (MAGNETIZMUS, ELEKTRINA, ZEMSKÉ ŽIARENIE) A NAŠA PÔVODNÁ DUCHOVNÁ VEDA, I KEĎ NEPÍSANÁ, PRACUJE SO SKÚSENOSŤAMI STARÝMI AKO ĽUDSTVO SAMO. MIROSLAV ŽIARISLAV ŠVICKÝ

112

H

loh je opadavý tŕnitý ker vysoký niekoľko metrov, rastúci na okrajoch lesov, na slnečných kamenistých stráňach, kvitnúci od mája do júna bielymi kvetmi, dožívajúci sa pomerne vysokého veku. Na liečebné účely sa zbierajú kvety, listy a červené plody. Využíva sa i v záhradníctve ako živý plot.

Hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha) patril medzi posvätné rastliny najmä u druidov, u Keltov sa spájal s básnictvom. Básnik skladal satirické básne v jeho tieni alebo recitoval chrbtom k nemu, v každej ruke s tŕňom hlohu.

Druidi v jeho blízkosti meditovali, pretože deň, keď začal kvitnúť, sa považoval za začiatok leta – beltain. V Írsku sa z hlohu stavajú máje.

Vplietal sa do koruny Zeleného muža prinášajúceho leto, ktorý bol súčasťou prvomájových osláv. Bol posvätným stromom rímskej bohyne Carney, u Keltov zasvätený Bielej bohyni. Írsky spisovateľ Dermon MacManus považuje hloh za najmagickejší strom. Za sťatie niektorého

z posvätných stromov platili u Keltov veľmi prísne tresty, za jabloň alebo liesku dokonca trest smrti. Pre svoje tŕne mal aj ochrannú funkciu; jednak fyzicky proti divej zveri a étericky proti negatívnej energii a astrálnym bytostiam.

Wolf-Dieter Storl uvádza aj ďalšie zaujímavosti tejto rastliny: vôňu jej kvetov nazval sladkastý pach smrti. Celkovo mal hloh spolu s bazou a tisom k smrti najbližšie. Germáni používali jeho drevo na spaľovanie mŕtvych. Zvieratá sa vháňali medzi hlohové porasty, aby sa zbavili parazitov a kožných chorôb. U Slovanov sa hloh považoval za ochranu proti upírom, u Rimanov proti čarodejniciam, telá potenciálnych upírov boli prebodnuté kolom z hlohu. Aj Jitka Pakostová v knihe Rostliny v magii píše o zvyku Slovanov dávať k posteli chorého vetvičky s tŕňmi, aby magicky odháňali všetko zlé, čo môže zoslabnutému škodiť. Predovšetkým išlo o hloh a šípovú ružu.

Tŕne sa mohli zašívať aj do odevu. U Germánov sa hloh spájal so spánkom. Ódin bodol hlo-

hovým tŕňom Brunhildu, načo ona upadla do hlbokého spánku. Mýtický Merlin spí na veky vekov pod hlohom. Zaujímavé je, že v Rusku sa hloh volá bojaryšnik, lebo si ním bojari zvyšovali silu. Anglická legenda hovorí o sv. Jozefovi z Arimatie, ktorý tu zarazil svoju pútnickú palicu do zeme a vyrástol z nej hloh. Novomanželia tancovali okolo hlohu, aby získali jeho požehnanie. Vo vencoch mali jeho kvet, zdobili sa ním oltáre bohyne manželstva.

Hloh hojne využívali aj Indiáni v Latinskej Amerike. Ellen E. Hopmanová píše o Čerokézoch, ktorí pili čaj z hlohu (Crataegus spathulata) na zlepšenie krvnej cirkulácie a proti kŕčom.

Irokézski kúzelníci odvarom (Crataegus submollis) magicky liečili rakovinu, odstraňovali kožné choroby vyvolané čiernou mágiou a používali hloh (Crataegus punctata) na zastavenie krvácania.

Hopmanová spomína poveru, že ak rastie spolu dub, hloh a jaseň, je veľká pravdepodobnosť stretnúť sa tu s vílami, najmä ak je v okolí ešte prameň alebo studňa. Hloh často rástol v blízkosti posvätných studní a ľudia na neho priväzovali kusy látky s prosbami o vyliečenie. Ak sa látka rozpadla, stratila sa aj choroba a problémy.

Kvety sa však nenosili do príbytku, pretože to neprinášalo šťastie, ale privolávalo rôzne podivné bytosti. Veľké nešťastie prinášalo zoťatie hlohu.

Latinský názov Crataegus pochádza z gréckeho krataigos – silný, pre tvrdé drevo a tŕne.

Druhové označenie oxyacantha pochádza zo starogréckeho oxys – ostrý, a akantha – tŕň.

U nás divo rastie ešte jeden druh – hloh jednosemenný (Crataegus monogyna). Vyskytuje sa prevažne v teplejších oblastiach, dorastá až do

výšky desať metrov. Podľa starého učenia o signatúrach, ktoré hľadá súvislosti a všíma si farbu, tvar a rastové podmienky určujúce liečebné užitie, rastlina s tŕňmi bola vhodná na liečenie ostrých bolestí. Podľa červenej farby plodov mu prisudzovali liečebné vlastnosti na srdce a krvné poruchy. Všeobecne ide o rastlinu na srdcové choroby ako angina pectoris, arytmia, búšenie srdca a vysoký krvný tlak, ktorý znižuje (rozširuje, čistí a regeneruje cievy). Obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, pektíny, flavónové glykozidy, triterpénkarbónové kyseliny, saponín, aminopuríny, aglykóny. Tvorí súčasť mnohých čajových zmesí so sedatívnym účinkom na migrénu a klimakterické ťažkosti. Pôsobí však pomaly a jeho účinky sa prejavia až po niekoľkých týždňoch. Je vhodný aj pri strese, nervovom vyčerpaní, závratoch, šumení v ušiach, artérioskleróze a nespavosti, chráni pred mozgovou porážkou, prekrvuje očnú sietnicu. Listy hlohu je možné použiť do šalátov, v minulosti sa používali na ochutenie vín a likérov. Čaj by sa mal piť po dúškoch. Žiarislav vo svojej kultovej knihe Čaro prírody odporúča zbierať liečivé byliny bez použitia železa a s citom, v stave rozjímania, vedome, v súlade, nesebecky, v duchu vedenia, či dokonca so zatajeným dychom. Vhodné je prenášať ich v prirodzenom obale (plátno, papier), a tak ich aj sušiť – na plátne, papieri alebo zviazané za konce stoniek. Podľa starých slovenských zvykov má silu zber na krížnych cestách, pri úsvite, tam, kde krúžia vtáky, proti prúdu riek, za slnovratu, počas splnu, keď obsahujú najviac účinných látok, či trhané v Evinom rúchu. Byliny by sa, naopak, nemali zbierať v blízkosti ciest, železníc a postrekovaných oblastí.

113

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Juraj Pokorný

JEDEN DEŇ

S POULIČNÝM UMELCOM

„N

114

eexistuje krajina, kde lietajú pečené holuby. Ak chcem jesť, musím robiť. Aj dnes som tam bol – a zarobil 18 eur,“ odpovedal Vladimír Rusó na otázku, či ešte hráva na bratislavskom Korze. Viac by ma potešilo, keby som ho tam už nenašiel. Mohlo by to znamenať, že o jeho umelecké a ľudské kvality konečne opäť prejavil záujem niekto z hudobnej obce a ponúkol mu dôstojnú perspektívu.

Organista, čembalista, absolvent organovej hry a kompozície na bratislavskej VŠMU, dlhoročný spolupracovník Slovenskej filharmónie, zakladateľ viacerých súborov orientovaných na interpretáciu starej hudby, staviteľ kópií dobových nástrojov a jeden z našich najlepších odborníkov na rekonštrukciu znejúcej podoby stredovekej hudby.

Nejde mi do hlavy, ako mohol takýto fundovaný a uznávaný človek skončiť na bratislavskom Korze. Čo ho prinútilo ponúkať okoloidúcim „vybrané kapitoly z dejín starej hudby“? „Bieda a nízky dôchodok,“ vysvetľuje. „K harfe som sa dostal už na konzervatóriu, kde som študoval aj kompozíciu. Chcel som napísať skladbu pre violu, harfu a alt a môj profesor Juraj Hatrík ma upozornil, že pre harfu nemôžem napísať hocijaké akordy, mal by som si to overiť priamo na nej. Vošiel som teda do harfovej triedy – bola prázdna, a tak som si sadol za koncertnú harfu a začal som skúmať systém pedálov a čo vlastne môžem napísať. Do triedy vošla mladá učiteľka a opýtala sa ma: ,Rusó, vy viete hrať aj na harfe?’

Nevedel som, ale odpovedal som jej s drzosťou 16-ročného chalana: ,Čo, nepočujete?’“ spomína s úsmevom na svoje začiatky.

Tento deň nie je práve najteplejší. Pri pohľade na jeho postavu schúlenú v dobovom kostýme mi dochádza, že dnes už hrať dlho nevydrží. Krehnúcimi prstami prebehne po strunách a ozývajú sa prvé tóny podmanivej hudby. Vzhľadom na letopočet jej vzniku možno hovoriť skôr o intervaloch než akordoch. Okoloidúci otáčajú hlavy, občas sa na ich tvárach mihne úsmev. Prekvapený i potešený. V klobúku však zatiaľ nič nezacinká.

Ešte donedávna pútal pozornosť zahraničných turistov hrou na archaický nástroj kobylia hlava pochádzajúci z 11. storočia, ktorý priniesli do strednej Európy francúzski žobráci. Dnes dotvára kolorit historickej Bratislavy kópiou gotickej harfy, ktorú si objednal u Oldřicha Bauera z Plzne. „Doma som harfe vymenil struny a začal som skúmať, čo by som na nej hral. Najprv to boli stredoveké tance, ale tie boli jednohlasné a po krátkom čase ma prestali uspokojovať.

Potom som objavil anglické dvojhlasné skladby z 12. – 13. storočia, ktoré boli pre mňa aj technicky ťažšie. Časom som začal písať pre harfu fúgy a toccaty,“ hovorí pouličný majster so zanietením o nástroji zdobenom drevenou soškou na čele.

Pár metrov povyše na Michalskej 10 má sídlo Hudobné centrum – inštitúcia zriadená a fungujúca v pôsobnosti rezortu kultúry. Zaujímam sa, ako reagujú na jeho účinkovanie a prítomnosť na Korze jej zamestnanci. „Nereagujú vôbec,“ vyráža mi dych priamosť jeho odpovede. Pritom jeho harfa je jedinečná. Na Slovensku dnes neexistuje iný umelec hrajúci na historickej gotickej harfe.

Konečne sa pristavujú prví turisti. Pochádzajú prevažne z nemecky hovoriacich krajín a z ďalekej Ázie. Hlbší záujem u nich – až na ojedinelé Foto: Matúš Plecho

výnimky – však nebadať. Je to len atrakcia – muž v dobovom kostýme s podivnou harfou. „Najviac reagujú malé deti. Sú viditeľne očarené harfou a jej zvukom a počas mojej hry začnú bežne tancovať či baletiť. Potom drankajú u rodičov o drobné. Niektorí si vypočujú celú skladbu od začiatku do konca a komentujú: ,Krásne, nádherný nástroj, úžasný zvuk, úžasne hráte.’ Jedna pani hovorila svojmu mužovi: ,Toto je ten pán, čo krásne hrá na harfe.’“ Z letmého pohľadu na skromnú kôpku mincí nazbieraných v klobúku je zrejmé, aké hodnoty a v akom poradí v ňom prevládajú. Prím hrá cent, po nich dva a päť centov, kde-tu sa zlatistou farbou zaskvie 10 či 20 centov, a nakoniec trochu „rušivo“ zapôsobí euro od neznámeho darcu.

Rozhodnem sa naštrbiť túto monotónnosť dvomi

eurami, zdá sa však, že bez ďalších nasledovníkov.

Odrazu nastáva triviálna situácia – potreba odskočiť si. Vzácny nástroj, osobné veci, ako i zopár tvrdo zarobených mincí v dobovom klobúku väčšinou nemá kto postrážiť. Tentoraz sa ponúkam ja s redakčným fotografom. Ale čo inokedy?

Odpoveď sa formuluje sama: istá miera rizika premiešaného s nádejou, že ľudia sa nezachovajú ako supy aspoň v situácii, keď sú si všetci vzájomne na očiach.

Spýtam sa ho už len na poslednú vec – či za možnosť prispievať k pozitívnemu imidžu Bratislavy a robiť jej v zahraničí dobré meno musí mestu zo svojej almužny niečo platiť. „Isteže, jedno euro na deň, ročne to obnáša takých 300 eur. V Prahe to majú bez poplatku.“

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Dva príbehy sibírskych Evenkov

AKO UMIERAL BAJKAL DANILOVIČ

STARÝ

LIEK 116

A

ké to bolo, keď umieral starček Bajkal Danilovič? To si už nikto presne nepamätá. Ale rozpráva sa o tom takto: Na smrti človeka nie je nič strašného. Je to tá najprirodzenejšia vec v ľudskom živote. Tak ako aj narodenie. Bajkal Danilovič už dávno predtým vedel, že umrie. A tiež vedel, že to nebude dlho trvať. Už dlhšiu dobu polihoval, len keď zasvietilo slnko, vyšiel von, aby sa zohrial.

Veľa toho z neho už nezostávalo. Hŕstka kostí, ktoré držali spolu vďaka koži. Jeho žena mu posluhovala. Dávala mu najesť a napiť. Ale veľa už toho nezjedol, ani nevypil. Len polihoval.

Nespal.

Keď už cítil, že smrť k nemu prichádza, zišli sa okolo neho jeho deti, žena a celé príbuzenstvo.

Všetci chceli byť pri tom, keď starček Bajkal Danilovič umiera. A on im potom presne hovoril, čo sa s ním deje. To, či bol ešte pri zmysloch, si nikto netrúfal povedať. Bolo to v zime.

Bola tma. Ani nie tak tma ako skôr šero.

A potom ich uvidel. Videl ich všetkých, ako k nemu prichádzajú, míňajú ho a pozývajú, aby išiel s nimi. Bol to argiš (zástup sobov používaný pri kočovaní). Poznal v ňom svojho nebohého otca, ktorý šiel úplne vpredu. Vlastne to nebol jeho otec, len sa na neho veľmi podobal.

Bol to niekto iný. A za ním išli ďalší a ďalší ľudia. Skôr tiene ako ľudia. Argiš bol dlhočizný,

soby vyzdobené, sedlá a uzdy pestré. Celý argiš niekam cválal veľkou rýchlosťou. A všetky tie postavy si boli v niečom podobné, akoby patrili k jednej dlhej reťazi. Niekde ku koncu reťaze uvidel svojho pradeda, ktorého si pamätal z čias, keď bol ešte malý chlapec. Potom videl svojho deda, ktorý šiel na snehobielom sobovi a poháňal ho dlhou palicou. Z brady mu trčali riedke chlpy a viali vo vetre. A za ním išiel jeho otec a matka. Otec vyzeral ako krátko pred smrťou, ako si ho pamätal. Nedožil sa vysokého veku, umrel ako statný muž.

Krajina, po ktorej sa argiš pohyboval, bola zapadaná snehom, stopy nebolo vidieť, pretože celý sprievod sa vznášal. A všetci k nemu pristupovali, ich tváre sa na neho dívali, boli akoby bez života a hovorili niečo ako: „Aj ty budeš taký ako my!“ Ale bolo im takto určite aj dobre. Lákali ho, aby išiel s nimi. Bajkal Danilovič sa obzeral okolo seba, aby uvidel svoju ženu, deti a všetkých príbuzných, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť.

Ich tváre a postavy videl, ale ich obraz sa mu miešal s tým netrpezlivým argišom. A tak sa ešte poslednýkrát obzrel, potom rýchlo nasadol na svojho soba, ktorý bol na konci celého radu.

Keď nasadal, ešte zazrel svoju ženu, ako zakrýva jeho chladnúce staré telo, a svoje oči, ako sa dívajú niekam do diaľky...

R

ieka Ajave je rieka močaristá. Preteká územím, cez ktoré kedysi kočovalo mnoho rodov. Tí, ktorí sa tam usadili, mali svojich múdrych starcov, a tí poznali mnoho bylín a spôsobov liečenia chorôb. Ich múdrosť sa odovzdávala ďalej z generácie na generáciu a odovzdáva sa dodnes. Múdrych a veci znalých ľudí však v dnešnej dobe rýchlo ubúda. Tak ako ubúda zvierat a dobrých lišajníkov. No stromom zostalo ich tajomstvo dodnes. Žijú v nich sily, ktoré môžu pomáhať aj škodiť.

Na každú chorobu je správny liek. Na boľavý žalúdok bylinka kadaldyvoon alebo medvedia žlč, proti žltačke prášok z pečene rosomáka, pri horúčkach ľudský moč, najlepšie detský. Na celé telo je malá bylinka kelekejka, ktorá rastie v močiaroch okolo prvého júna. Býva to tak iba počas jedného týždňa. Nájdeš jeden kvietok – a potom už nič. Aj to sa môže stať. Hovorí sa jej aj sibírsky ženšen, možno sa na neho podobá svojím účinkom. Na rany sa dáva miazga zo stromov a prášok zbieraný z dutín alebo pri koreňoch borovíc a smrekovcov. Je to produkt lykožrútov. Lieči. Žil raz jeden malý chlapec. Žil krátko a naraz ťažko ochorel. Blúznil. Bolo to v zime, keď nikde nič nerástlo a chlapec bol slabý. Ležal v čume (kruhovom stane) a nikoho nespoznával. Vonku bolo plno snehu. Bolo to v dobe, keď sa jeho otec zvykol vracať z lovu.

Matka ho čakala, bála sa o syna. Otec potom prišiel na lyžiach, bol kontrolovať pasce. Priviezol niekoľko sobích kožušín. Veľmi sa začudoval, keď chlapca uvidel. Chlapec bol rozpálený, mal horúčku. Otec si spomenul na starý liek, o ktorom mu rozprával otec jeho otca.

Zobudil sa skoro ráno. Už od skorého večera na nikoho neprehovoril, ani na svoju ženu nie. Pripol si lyže a vyrazil. Hľadal strom, z ktorého vyrastajú dve silné vetvy, akoby dva kmene dvoch stromov. Hľadal takú jedľu.

Takýchto stromov bolo málo. Pred zotmením ho konečne našiel. Jedľa mala silný kmeň, z ktorého vyrastali dva ďalšie. Miesto, v ktorom sa spájali, pripomínalo tak trochu kríž. Muž sa prikrčil, strhol z ramena pušku, zamieril na strom a vystrelil. Chcel tým vyplašiť zlých duchov a strážneho ducha toho stromu. Potom hore odrezal tie dva kmene a dole zrezal ten silný. Odhalil tak dutinu, v ktorej sa ukrývala liečivá miazga. Bol jej dobrý liter. Zobral si odrezaný kus stromu s tekutinou a ponáhľal sa domov. Doma potom dával piť chlapcovi miazgu po malých dúškoch. Nakoniec sa chlapec uzdravil.

Stromy majú liečivú moc. Hovorí sa, že je s nimi spojená ľudská duša. Keď človek umiera, jeho strom v tajge padne. Zdravé stromy padajú, keď umierajú mladí ľudia. Pri starých ľuďoch je to staré, strúchnivené drevo.

117

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY UMĚNÍ SNÍT Carlos Castaneda (1998) 232 strán Don Juan kedysi nazval snenie čarodejov „bránou k nekonečnu“, ktorá takému čarodejovi otvára iné skutočnosti. Toto snenie neznamená želať si niečo a snívať o tom, nejde o obyčajné sny. Castanedovi trvalo pätnásť rokov, kým prelomil hranicu druhej pozornosti a poznal kontinuitu učenia dona Juana, ktorú mu zastieralo neustále prechádzanie z jednej pozornosti do druhej. Umění snít odkrýva tento nový pohľad do sveta čarodejov a popisuje prvé štyri brány, ktorými čarodej na svojej púti prechádza za hranice tohto sveta.

118

TAJNÉ SPOLKY AMERICKEJ ELITY Steven Sora (2006) 366 strán Kniha osvetľuje temnú a dôležitú úlohu tajných spolkov v konaní vládnucich amerických rodín a ich obrovský vplyv na americkú demokraciu, súčasné dianie a svetové dejiny. Detailne vykresľuje, kto zo zakladateľov Ameriky sa podieľal na pirátstve, obchode s drogami, pašeráctve, obchode s otrokmi, ale aj na útlaku a prešľapoch nadnárodných monopolov, a ponúka prehľad o nezákonných aktivitách najvyšších štátnych funkcionárov Ameriky, z ktorých profitujú až do 21. storočia.

SPOVEĎ EKONOMICKÉHO ZABIJAKA John Perkins (2015) 294 strán „Ekonomickí zabijaci,“ píše John Perkins, „sú vysoko platení profesionáli, ktorí podvodom oberajú krajiny po celom svete o bilióny dolárov. Medzi ich nástroje patria falošné finančné správy, zmanipulované voľby, špinavé peniaze, vydieranie, sex a vražda. Hrajú hru starú ako impérium, ale takú, ktorá dosiahla nové a desivé dimenzie počas tejto doby globalizácie.“

John Perkins by mal o tom niečo vedieť – ako ekonomický zabijak pre medzinárodnú konzultačnú firmu presviedčal rozvojové krajiny, aby prijímali obrovské pôžičky a nalievali tieto peniaze do amerických korporácií. Americká vláda a medzinárodné rozvojové agentúry si potom vyžadovali svoju „libru mäsa“, vrátane prístupu k prírodným zdrojom, vojenskej spolupráce a politickej podpory.

POSVÁTNÁ ROSTLINNÁ MEDICÍNA Stephen Harrod Buhner (2007) 192 strán Ľudia používali rastliny v rôznych historických obdobiach na všetko možné, pripravovali z nich pokrmy, medikamenty, zbrane, oblečenie, nádoby či príbytky. Pôvodní obyvatelia najrôznejších častí sveta sú schopní zhromažďovať vedomosti o využití rastlín tak, že s nimi priamo komunikujú a uctievajú posvätný vzťah so svetom rastlín.

Autor sa v knihe zaoberá starobylým vzťahom pôvodných obyvateľov a rastlín a skúma techniky, ktoré tieto kultúry využívajú v komunikácii so svetom rastlín. Objavuje posvätné dimenzie interakcií medzi rastlinami a ľuďmi – územie, kde ľudia vnímajú reč rastlín ako prejav ducha.

Pre každú liečivú rastlinu predstavenú v knihe uvádza liečebné využitie, návody na prípravu liekov, obradné prvky ako modlitby a liečivé piesne spojené s využitím tej či onej rastliny.

PŘECHOD ČARODĚJŮ Taisha Abelarová (2006) 277 strán Autorka v knihe Přechod čarodějů rozpráva o udalostiach zo svojho učňovského obdobia stráveného medzi mexickými čarodejmi.

Predhovor ku knihe napísal Carlos Castaneda.

Antropologička Taisha Abelarová zasvätila svoj život praktikovaniu prísnej disciplíny, ktorú pre nedostatok vhodnejších názvov nazývame čarodejníctvom. Je jednou zo skupiny žien, ktoré boli vybrané s vopred daným zámerom niektorými čarodejmi z Mexika pod vedením dona Juana Matusa.

FILM FIGAROVA SVADBA Artmax opera (priamy prenos) 5. 10. 2015 205 minút Hudba: Wolfgang Amadeus Mozart Hrajú: Erwin Schrott, Anita Hartig, Stéphane Degout, Ellie Dehn, Kate Lindsey Figarova svadba, často považovaná za dokonalú operu, prezentuje Mozartovho génia v najlepšej forme. Opera je založená na hre, ktorá bola pôvodne pre svoj politický obsah zakázaná. Rýchlo napredujúce libreto vytvára realistické postavy, ktoré robí Mozartova hudba ešte ľudskejšími. Populárna produkcia tejto komédie, ktorú vytvoril David McVicar, sa vracia do rúk popredného britského dirigenta Ivora Boltona. V obsadení exceluje známy bas Erwin Schrott, ktorý pri stvárnení tejto role v Covent Garden získal skvelé ohlasy. Dopĺňa ho rumunská sopranistka Anita Harting v postave Susanny.

DOMÁCÍ PÉČE Tragikomédia Česko, 2015, 90 min.

Réžia: Slávek Horák Hrajú: Alena Mihulová, Bolek Polívka, Zuzana Krónerová Obetavá zdravotná sestra Vlasta (Alena Mihulová) pri svojej práci na juhomoravskom vidieku ošetruje množstvo rázovitých miestnych pacientov. Keď však jedného dňa zistí, že sama potrebuje pomoc, začne ju hľadať tam, kde by to nečakala – u ezoterickej liečiteľky (Zuzana Krónerová).

Postupne objavuje svet alternatívnej liečby a vďaka nemu možno opäť nájde samu seba – to všetko proti vôli svojho manžela Láďu (Bolek Polívka), ktorý na tieto „hlúposti“ neverí. Vlasta tak musí bojovať nielen s chorobou, ale aj s Láďovým zdravým sedliackym rozumom. Láskavý humor a dráma sa preplietajú v momente, keď si Vlasta prvýkrát v živote uvedomí, že aj ona potrebuje niekoho, kto sa o ňu postará.

Program október 2015

MLADOSŤ Dráma Francúzsko / Švajčiarsko / Taliansko / Veľká Británia, 2015 118 minút Réžia: Paolo Sorrentino Hrajú: Michael Caine, Harvey Keitel, Rachel Weisz, Paul Dano Po talianskej Veľkej nádhere prichádza Paolo Sorrentino s anglicky nahovorenou snímkou a medzinárodným hviezdnym obsadením. Film nás tentoraz zavedie do prostredia luxusného alpského kúpeľného hotela. Fred a Mick, dvaja starí priatelia, sú tu na dovolenke. Fred, skladateľ a dirigent, je na dôchodku. Mick, filmový režisér, ešte stále pracuje. So zvedavosťou a nehou sa pozerajú na zmätené životy svojich detí, nadšených mladých spisovateľov a iných hotelových hostí.

Kým sa Mick snaží dokončiť scenár toho, čo si on predstavuje ako svoj posledný dôležitý film, Fred nemá v úmysle nijako obnoviť svoju kariéru. Ale je tu niekto, kto ho chce znova počuť tvoriť.

VOTRELCI Režisérska verzia Akčný / Sci-fi / Horor Veľká Británia, 1986 154 minút Réžia: James Cameron Hrajú: Sigourney Weaver, Mi­ chael Biehn, Paul Reiser, Lance Henriksen Štvordielna filmová séria o votrelcoch patrí medzi kultové diela žánru sci-fi. Pozemskí astronauti objavia ďaleko vo vesmíre rasu extrémne agresívnych a životaschopných bytostí, ktoré by dokázali vyhubiť celé ľudstvo. Mocní na Zemi sa však zahrávajú s ohňom a s myšlienkou, ako by mohli votrelcov využiť na vojenské účely.

Votrelci od Jamesa Camerona sú druhým, a zároveň najakčnejším dielom série. Ellen Ripleyovú, ktorá ako jediná prežila v nákladnej lodi Nostromo boj na život a na smrť s vesmírnym votrelcom, po niekoľkých rokoch nájde záchranná loď. Keď sa už zdá, že je po všetkom, horor začína znova, tentoraz na vzdialenej, nedávno kolonizovanej planéte. Nie však všetci proti jednému, ale Ripleyová so skupinou špeciálne vycvičených vojakov proti tisíchlavej smrtiacej sile votrelcov.

Program nájdete na www.cine-max.sk.

119

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA CHELSEA WOLFE ABYSS Dĺžka: 55:17 Rok vydania: 2015 „Gotická“ Kalifornčanka vydáva svoj doteraz najsilnejší a najambicióznejší album. Zmes temného folku, elektroniky, rocku a psychedelických tónov pripomína desivé, a zároveň krásne akustické balady v štýle Julee Cruise. Krehký hlas speváčky sa nesie nad zvukom kovových gitár, violy, bicích a desivých elektronických výkrikov. Abyss (priepasť) je naplnená odkazmi rieky Styx, utrpením zo psychickej prázdnoty, hrôzami z našich vlastných nekontrolovateľných emócií a tzv. pokojom „bláznivej lásky“. „Abyss je pocit, ako keď spíte, nakrátko sa zobudíte, ale následne znova upadáte do rovnakého sna, rýchlo sa potápajúc do svojho podvedomia,“ uviedla sama Chelsea Wolfe.

120

ALICE WOLF MY LOVE IS COOL Dĺžka: 51:34 Rok vydania: 2015 Frontmanka skupiny Alice Wolf Ellie Rowsell si pomaly, ale nenávratne začala podmaňovať nielen vyznávačov sociálnych sietí, ale aj indie rockového žánru s jednoduchými gitarami a minimom experimentov. Občas v piesňach zaznamenáme vplyvy skupín ako Nirvana, The Libertines, Metallica, Primal Scream, Snow Patrol, Foals, ale kapela sa vyhýba imitácii. Album začína ironicky sviežim Turn to Dust – meditáciou o smrteľnosti, a končí podivuhodnými úvahami v nostalgickom The Wonderwhy. Skvele mení tempo vo Freazy – piesni o spolupatričnosti, pokračuje skladbou Bros o hlbokom priateľstve z detstva. Vo Fluffy speváčka vrieska, lebo šestnásť vôbec nie je super vek a v mŕtvom meste sa nedá vôbec nič robiť. S tichým hlasom, kamennou tvárou a prenikavými záchvatmi hnevu vytvára Ellie Roswell lyrické jadro rebelujúcej kapely od punkového výkriku po spomaľujúcu nežnú dôveru.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MANIC STREET PREACHERS FUTUROLOGY Dĺžka: 47:05 Rok vydania: 2014 Futuristická fotografia so zasneženou krajinou nemeckej umelkyne Catherine Val, legendárne berlínske štúdio Hansa, politické vášne a inšpirácia Európou, nemeckými diaľnicami a zvukom osemdesiatych rokov, to je album Manic Street Preachers Futurology. Už v prvej skladbe Futurology s trochou kozmickej industrie počuť známy zvuk naliehavých zvonivých gitár, ktorý sa úplne rozoznie vo Walk Me to the Bridge za sprievodu klávesov. V živom hite Europa geht durch mich cestujeme po diaľnici nemeckým Porúrím v industriálnom vlnení spolu s hosťujúcou Ninou Hoss. Disko rockový rytmus a klasické Bradfieldovo gitarové sólo skladby Sex, Power, Love and Money nás zavedie k nečakaným vrcholom albumu a spomienke na kontroverzné vystúpenie pred Fidelom Castrom v roku 2001.

Futurology nie je albumom, ktorý uchopíte na prvé počutie. Známe robustné postpunkové riffy, elektronické pišťanie, výbuchy galaktickej gitary a dlhé snové ťahy harfy dávajú tomuto dielu až nákazlivú silu snívania a chuti objavovať v ňom stále nové aspekty.

Swans TO BE KIND Dĺžka: Disk č. 1: 67:05, Disk č. 2: 54:07 Rok vydania: 2014 Kapela Swans – ak môže – obráti každý nástroj do nadpozemského hluku: vlny činelov, zvončeky a zvonkohry, píly pohybujúce sa v dreve, príšernú ozvenu smiechu. Album To Be Kind postupuje cez dlhé, kľukaté, tesné a nikdy nie celkom presne sa opakujúce riffy nervy drásajúcich gitár v správnej punkovej nálade frontmana Michaela Gira, ktorý kňučí, šteká a reve ako erupcie ponorených sopiek. Už začiatočná skladba Screen Shot ponúka víziu ohavnej pokojnej budúcnosti. She Loves Us mieša sexuálne degradácie a náboženské extázy vo víriacej búrke bojovej energie. To Be Kind znie striedavo ako vykoľajenie nákladného vlaku, šíriaca sa jadrová vlna, výkrik na konci sveta, mrazivý pokojný večer, šialená túžba dobyť hviezdy či brutalita boja za oslobodenie.

HRY HEROES OF THE STORM HRA TÍMOVEJ SPOLUPRÁCE Žáner MOBA, teda masové on-line bojové arény, zažíva pravdepodobne svoj vrchol. Najpopulárnejšia z nich – League of Legends, patrí už tri roky medzi najhranejšie hry vôbec.

V MOBA má hráč v podstate len jednu úlohu – zničiť súperovu základňu (jadro). Chránia ju veže a pravidelne automaticky útočiaci pomocníci stretávajúci sa v strede mapy, ktorá je vždy rovnaká. V tomto prostredí bojujú dva tímy, spravidla po piatich hráčoch. To je všetko. Aspoň na prvý pohľad. Aj šachy majú vo svojej podstate jednoduché pravidlá, no môžu vyústiť do brilantných súbojov. Akurát tieto šachy sú oveľa akčnejšie.

Táto recenzia však nie je o League of Legends, hoci porovnávaniu s ňou sa nevyhneme. Spoločnosť Blizzard sa totiž rozhodla zosadiť tohto kráľa žánru z trónu. Spoločnosť, ktorá má na svedomí legendy ako World of Warcraft, Diablo alebo Starcraft, sa musí brať vážne. Najmä ak sa rozhodne hrdinov z týchto hier spojiť do relatívne sviežej značky Heroes of the Storm. Nepýtajte sa ako, príbeh nie je dôležitý, dôležitá je aréna a porazenie súperovho jadra.

Heroes of the Storm (HotS) začína tak ako všetky MOBA hry – krátkym vysvetlením pravidiel, po ktorých má hráč pocit, že všetkému porozumel. Vyberie si jedného z asi 40 hrdinov (čo je oproti štandardu MOBA pomerne málo, ale ďalší budú pribúdať) a zistí, že je všetko oveľa komplexnejšie. Zameranie hrdinu je veľmi dôležité.

Povedané šachovou terminológiou, je lepšie mať figúrky s rozličným charakterom – rýchleho

strelca, zákerného koňa a mocnú vežu. Podobne v MOBA, a teda aj v HotS, jednotlivé postavy slúžia rozličným zámerom. Takzvaný „male warrior“ slúži ako tank, ktorý schytáva rany, no sám príliš škody neurobí. Oproti nemu je taký „range assassin“ zabijak, no jedna chyba môže znamenať jeho rýchlu smrť. Do toho sa pridávajú „pomocníci“, ktorí liečia, či inak pomáhajú svojim a komplikujú hru súperom. Na rozdiel od iných MOBA nemá HotS úlohu „junglera“, ktorý behá po mape a plní vedľajšie úlohy, aby pomohol tímu, no dáva to zmysel.

Hlavný rozdiel oproti iným titulom spočíva v tímovej hre. Hráči nezískavajú body za skúsenosti individuálne, ale spolu ako celý tím. Tým sa celkom výrazne mení dynamika, hráči hrajú viac spoločne a spoločne plnia úlohy. Dôležité je, že vzniká oveľa menej hádok a vzájomných urážok medzi hráčmi. Pre mňa osobne je umiernenosť hráčov jeden z najväčších plusov tejto hry.

Bohužiaľ, má aj množstvo mínusov. Blizzard v podstate ešte nevydal zlú hru. A až donedávna sa dalo povedať, že ani priemernú. HotS však k dokonalosti niečo chýba. Skúsení hráči ňou rýchlo pohrdnú pre jej jednoduchosť. Vyváženosť postáv je aj po polroku problémom, niektoré majú viditeľne navrch. Spôsob, akým hra vyberá spoluhráčov a súperov, tiež nie je ideálny. Neraz sa stalo, že v jednom tíme boli traja hrdinovia so schopnosťou liečenia a v druhom žiadny. Napriek nadštandardnému množstvu máp nakoniec hra občas skĺzne do stereotypu, lebo zjednodušenia oproti iným MOBA zmenšujú priestor na taktizovanie. Na druhej strane, možno ju robia divácky atraktívnejšou.

Heroes of the Storm je voľne hrateľná hra, nie je problém vyskúšať si ju zadarmo. No aby do nej človek prenikol, musí investovať nejaký čas.

Oplatí sa to? Ak s MOBA hrami nemáte skúsenosti alebo niektorý zo svetov Blizzardu milujete, pravdepodobne nie je HotS zlá voľba. V opačnom prípade sa oplatí počkať si. Kvalitné on-line hry – podobne ako víno – dozrievajú časom.

Silvester Buček

121

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KULTÚRNA UDALOSŤ

122

Príroda stotožnená s nadpozemskou ženou František Švantner: NEVESTA HÔĽ Réžia: Roman Polák SND, 2015 Františka Švantnera považujem za jedného z najoriginálnejších, najinšpiratívnejších, najkreatívnejších a najmystickejších slovenských autorov, ktorého by sme mohli prezentovať ako špecifikum našej národnej kultúry celému globalizovanému svetu.

V prípade takého silného autora v kombinácii s režisérom Romanom Polákom dokáže divák preniknúť hlboko do svojho podvedomia a dosiahnuť onen stav katarzie – stav duchovného očistenia alebo duchovnej obnovy prostredníctvom umenia, dosiahnutý vyvolaním silných emócií alebo extrémnych zmien v cite. Nevesta hôľ patrí spolu s dramatizáciou Dostojevského Bratov Karamazovovcov k tomu najkvalitnejšiemu, čo SND v súčasnosti pre svojich divákov pripravilo. Herci v nej hrajú neskutočne presvedčivo (dokonca si jeden z nich údajne počas svojho výkonu zlomil nohu).

Kombinácia Polákovej réžie, dramaturgie Daniela Majlinga a autorstva Františka Švantnera je jasnou predzvesťou unikátneho divadelného zážitku, a tak sa i stalo. Rád by som vyzdvihol náročne spracovanú scénografiu Pavla Boráka, ktorá pracovala najmä s prírodnými živlami (voda a oheň-dym) a ďalšími prostriedkami na vyvolanie silných emocionálnych zážitkov (nahota, pôrod); atmosferickú hudbu Andreja Kalinku a, samozrejme, obdivuhodné výkony hercov – menovite Dana Heribana (Libor), Petry Vajdovej (Zuna), Jozefa Vajdu (Tavo), Dušana Jamricha (mlynár) a Milana Ondríka (neznámy). Zuna je priam jungovským mytologickým archetypom živočíšnej ženy a ženy, ktorá zároveň zosobňuje bachofenovský kult veľkej matky stotožnenej s prírodou. „Táto romantická mystická svadba človeka s prírodou je predstavená ešte výraznejšie v románe Nevesta hôľ, cez mužovu lásku k žene. Žena tu má mnoho podôb a vo svojej schopnosti meniť sa môže zradiť, alebo sa odcudziť,“ písal o literárnej Neveste hôľ kritik Ján Števček. Kontroverzná na-

JOHN MARTIN (1789 – 1854)

hota vyvolala rôznorodé reakcie, avšak jedno je isté: ak existuje kultúrny alebo umelecký prvok, s ktorým by sme sa ako národ mohli hrdo identifikovať v multikultúrnom globalizovanom svete a je skutočne typicky slovenským, je to slovenská „psychedélia“. Pod ňu spadajú všetky „šialenosti“ od nadrealizmu, naturizmu a magického realizmu, orientálneho manierizmu, slovenského symbolizmu, prvkov expresionizmu, romantizmu aj poetizmu až po absurdné psychologické tragikomédie so všetkou krutosťou, škaredosťou, živelnosťou, ale aj prírodnou poetickosťou. Švantner podchytil úplnú podstatu našej národnej kultúry, duchovnú podstatu slovenského človeka, jeho svetlé, a najmä temné stránky, jeho mystické splynutie s prírodným prostredím. Doslova donúti človeka k obrazotvornosti, vtiahne vás do svojich príbehov akoby magickou silou, ktorej nedokážete odolať.

Nevesta hôľ v SND nie je žiadnou rozprávkou, ale psychedelickým hororom na slovenský spôsob. V anotácii inscenácie sa píše: „Epický svet Švantnerovho románu je založený na protiklade prírodného a božského, prirodzenosti a etiky, na protiklade pudového a sociálneho či kultúrneho. Všetky tieto protiklady môžeme súhrnne pomenovať ako protiklad pohanského a christianizovaného, a práve tento konflikt vytvára predpoklad na románovú, ale aj javiskovú mýtizáciu témy.“ Doviesť tento unikát slovenskej literatúry na divadelné dosky (i za cenu straty mainstreamového diváka) je obdivuhodný a záslužný čin.

Nevestu hôľ si môžete najbližšie pozrieť v Sále činohry novej budovy SND v piatok 23. 10. 2015 o 19. hodine.

Lukáš Perný, kulturológ a hudobník

Vplyvný anglický umelec narodený v roku 1789, jeho tvorbu radíme do obdobia romantizmu. Pôvodne bol vyučeným remeselným maliarom, neskôr sa však preslávil akademickou maľbou na veľké plátna. Vo svojich obrazoch sa zameriaval hlavne na apokalyptické scenérie. Jeho ilustrácie nájdeme v knihách Biblie alebo v knihe Stratený raj od Johna Miltona. Zomrel na cievnu mozgovú príhodu.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

The Great Day of His Wrath (1853)

Sodom and Gomorrah (1852)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Le Pandemonium (1841)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

The Seventh Plague of Egypt (1823)

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

ZVIERATÁ AKO

LIEČITELIA MNOHO ĽUDÍ SI VYTVORÍ SO ZVIERATAMI OD MALIČKA VEĽMI PEVNÉ PUTO. DOMÁCE ZVIERA SA STÁVA OFICIÁLNYM ČLENOM RODINY, JE TO BYTOSŤ S NEKONEČNOU ŽIVOTNOU ENERGIOU, KTORÚ DOKÁŽE DÁVAŤ ĎALEJ. DETI MAJÚ RADY HRAČKY V PODOBE ZVIERAT, ROZPRÁVKY A FILMY O ZVIERATÁCH. NAJTESNEJŠIE PUTO SI ČLOVEK VYTVORIL SO PSOM, MAČKOU A KOŇOM. ALTERNATÍVNA TERAPIA S POMOCOU ZVIERAT – ANIMOTERAPIA, POMÁHA VŠETKÝM VEKOVÝM KATEGÓRIÁM, MLADÝM I STARÝM ĽUĎOM, NA PREKONANIE POCITU OSAMELOSTI, IZOLÁCIE, STRACHU, RÔZNYCH ŽIVOTNÝCH TRÁUM, ÚZKOSTI A DEPRESIE.

Z

ZAOBCHÁDZAJ SO ZVIERAŤOM TAK, AKOBY JEHO DUŠA BOLA SÚČASŤOU TVOJEJ DUŠE. HAROLD SHARP

vieratá nie sú také náladové ako človek, preto kladne ovplyvňujú fyzický a psychický stav človeka. Uvoľňujú endorfíny, ktoré vyvolávajú pocity šťastia a dobrú náladu. V zahraničí sa toto liečenie označuje ako AAT (Animal Assisted Therapy) a AAA (Animal Assisted Activities). V tejto terapii sa zrýchľuje rekonvalescencia, rozvíjajú verbálne i neverbálne komunikačné schopnosti a uvedomenie vzájomnej spätosti s prírodou. Psychiat-

ri ju najviac odporúčajú mladým ľuďom, ktorí majú problémy s nadväzovaním známostí a trpia pocitom menejcennosti, pretože kontakt so zvieraťom pomáha prekonávať hanblivosť aj vo vzťahu k ľuďom.

Menšie deti sa učia tolerancii a zodpovednosti (pravidelnosť kŕmenia, čistenia, prechádzok a pod.) a zviera im dáva aj pocit bezpečia, priateľstva a lásky. Okrem toho, samozrejme, prehlbuje celkový vzťah človeka k prírode a posil-

129

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

130

ňuje sebadôveru. Tí, ktorí náhle osameli, menej prežívajú pocity samoty a zúfalstva, sú zdravší a konzumujú menej liekov. Pre niektorých je pes dokonca lepším priateľom ako príbuzní a kamaráti. Pes a človek spoločne nažívajú približne 15 000 rokov. Rupert Sheldrake na základe najnovších výskumov DNA psov a vlkov uvádza, že vlk sa transformoval na psa oveľa skôr, a to už pred viac ako stotisíc rokmi. Vlky sa domestikovali niekoľkokrát a kríženie pokračovalo ďalej.

V Egypte mal boh Anubis psiu podobu. Zobrazenie Anubisa sa našlo aj v Austrálii. Nemuselo to súvisieť len so psom či šakalom ako ochrancom mŕtvych a sprievodcom duší do podsvetia, ale aj so psou hviezdou, s najjasnejšou (dvoj)hviez­­ dou Sírius (nachádzajúcou sa v súhvezdí Veľký pes a spájanou s mnohými starými bohmi). Psy boli v Egypte balzamované a v každom meste bol jeden cintorín vyhradený iba psím hrobkám. Zaujímavé je, že aj u Inkov uctievali psa ako sprievodcu podsvetím, len v islame sa stal nečistým zvieraťom. Naopak, islam sa pozitívne vyjadroval o mačkách.

V Európe sa liečebný účinok psov datuje od 8. storočia, mnísi v 18. storočí prekvapivo stavali ich liečebný účinok až na úroveň modlitieb. V USA v 40. rokoch využívali psy na liečbu vojnových veteránov. Známe je používanie slepeckých psov u nevidiacich. Doktor Zoran Nerandžič spomína schopnosť psov výborne diagnostikovať epileptický záchvat, na ktorý upozorňujú úpenlivým štekotom. Podľa pachu dokážu určiť aj diabetikov alebo toxikomanov.

Pacienti s vysokým krvným tlakom sa pomocou terapie so psami dostávajú rýchlejšie do normy. Psy pomáhajú zlepšovať komunikáciu, jemnú a hrubú motoriku a aktivizujú zdravotne postihnutého pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe, demencii, Downovom syndróme, autizme a osvedčili sa aj pri umierajúcich detských pacientoch.

Výsledky liečebného použitia psov je možné doložiť pri ťažkých neurologických poškodeniach a po úrazoch mozgu. Pes v rodine dokáže rozžiariť ponurú a temnú atmosféru pri chorých a smutných ľuďoch, zlepší náladu, odstráni stres, zníži nadváhu a zvýši kondíciu povinnos-

ťou pravidelných vychádzok. Ráno nás privíta čistou prirodzenou radosťou zo života, z nového dňa. Vďaka nemu si predĺžime život najmenej o päť rokov. Hladenie psa má upokojujúci účinok na človeka a bolo dokázané, že kontakt so psou srsťou znižuje vysoký krvný tlak. Ľuďom s vážnymi srdcovými chorobami sa zdravotne lepšie darí, keď majú psa.

Ako písala Silvia Benková na webovej stránke Zem&Vek, psy nás naozaj milujú, a je to dokázané aj na chemickej úrovni. Psy na to využívajú hormón oxytocín. Takáto medzidruhová láska je naozaj výnimočná. Vernosť psov až za hrob nič neprekoná. Japonský pes Hačikó chodil čakať svojho pána deväť (niekde sa uvádza jedenásť) rokov na stanicu aj po jeho smrti.

Pes nakoniec zomrel tam, kde naposledy videl svojho pána. Niektoré psy prejavujú svoju oddanosť človeku aj po smrti. Často chodia trúchliť na hrob svojho pána alebo strácajú vôľu žiť a hynú. Známe sú aj prípady samovraždy psov skokom z okna alebo pod auto.

Aj Sigmund Freud mal pri svojich terapiách prítomného psa. V antickom Grécku verili, že psy dokážu liečiť choroby. Boh Asklépios šíril svoju liečivú energiu pomocou psov. Medzi človekom a psom sa vytvára pevné puto, kde nie sú potrebné ani slová, pes vycíti, čo si jeho pán myslí a ako sa cíti. Je zbytočné hovoriť jedno a myslieť si druhé, psa neoklamete. Vieme, že tam, kde si sadne pes, si môžeme umiestniť posteľ, naopak, mačka dokáže vyhľadávať negatívne zóny, miesta, kde by sa človek rozhodne nemal zdržiavať.

Súžitie mačiek a ľudí je o niečo kratšie ako u psa. V Egypte mali aj podobu bohov (Bastet, Sechmet), vo veľkom množstve bývali mumifikované a ich usmrtenie sa trestalo smrťou.

Mačky zrejme zdomácneli práve v Egypte, kde ich chovali a uctievali. Nakoniec ich múmie, ktoré mali byť zachované na večnosť, resp. do príchodu bohov, aby ich oživili (vyklonovali), skončili ako hnojivo.

V stredovekej Európe dostala mačka démonický charakter a pripisovala sa im vina za morové epidémie, no po ich likvidácii sa mor šíril ešte rýchlejšie. Pravoslávna cirkev mala k mačke iný postoj, bola jediným zvieraťom, ktoré mohlo žiť v kláštoroch. Podľa štatistík chovatelia ma-

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

čiek oveľa menej umierajú na infarkt a mozgovú mŕtvicu, majú nižší tlak a potrebujú brať menej liekov. Pradenie mačky upokojuje, mačka zmierňuje stres a napätie, po úrazoch mozgu, miechy a po porážke povzbudzuje motoriku.

Má kladný vplyv pri syndróme vyhorenia vo všeobecnosti a na onkologicky chorých. Mačky majú väčšinou lepšiu povahu ako psy.

Hipoterapia, čiže liečba jazdou na koni, pomáha navracať telesné a duševné zdravie, najmä deťom pri detskej mozgovej obrne a poškodení miechy a mozgu. Hipoterapia učí rešpektovať okrem zvieraťa aj chovateľa a druhých ľudí okolo. Súžitie koňa a človeka siaha podobne ako u mačiek asi šesťtisíc rokov do minulosti.

V Československu sa v roku 1988 začali aplikovať liečebné terapie s jazdením pacientov so skoliózou, detskou mozgovou obrnou, postihnutím miechy.

Okrem koní, mačiek, psov, fretiek a zajacov, ktorých hladkanie znižuje napätie a prináša príjemné pocity, môže ísť aj o vtáky, akvarijné rybky, delfíny alebo plazy (korytnačky). Ako tvrdí Jiří Cingroš vo svojej knihe Sám sobě doktorem, zvieratá majú vo svojej čistote a úprimnosti obrovský energetický náboj, z ktorého môžeme čerpať. Majú veľký antidepresívny účinok, pretože si vynucujú našu pozornosť, podnecujú na hry, a tak zmierňujú úzkosť. Cingroš si pochvaľuje chov fretky. Je to pomerne čistotné a veľmi učenlivé živé zviera, ktoré nikdy nie je choré, nemá zlú náladu a žije desať rokov. Navyše so zásobou jedla dokáže bez problémov prežiť aj týždeň i viac samo v byte.

Zaujímavé sú prípady, keď delfín zachránil topiaceho sa človeka alebo človeka pred žralokom. Zvieratá majú navyše na rozdiel od ľudí aj zvláštnu schopnosť predvídania nehôd, katastrof, napr. bombardovania počas vojny, vycítia udalosť dopredu. Veľmi vhodné by bolo umiestňovanie zvierat napríklad aj z útulkov, ktorým hrozí utratenie, do ústavov, nemocníc a domovov dôchodcov. Tam by takto spríjemňovali život chorým a starým ľuďom, ktorí už veľa pozitívnych podnetov nemajú. Zvieratá v tomto prostredí zmierňujú adaptačný stres nových klientov, zjemňujú napätú atmosféru, zlepšujú komunikáciu osamelých a ťažko postihnutých

a znižujú ich pripútanie na jediný zdroj rozptýlenia – rozhlas a TV. Ako tvrdí Nerandžič, spoločné zážitky klientov a personálu upevňujú a poľudšťujú vzťahy a väzby, a získavajú tak všetci. Jednotvárny život tak zase dostáva zmysel pri nových činnostiach. Okrem maznania sa ide aj o kŕmenie, ošetrovanie, čistenie či štúdium života daného druhu.

Vo väzniciach, ktoré dovoľujú chov, návštevy, alebo dokonca priame držanie zvierat v celách, sa znižuje násilie, zlepšujú vzťahy s personálom väznice, znižuje sa počet samovrážd a užívania drog. Odborníčka na feng šuej Lillian Too tvrdí, že starostlivosť o zviera tvorí energiu jang a prináša lásku, oživenie domácnosti, ale zaned­bávaná starostlivosť prináša, naopak, energiu negatívnu. Zviera by však nemalo preberať dominantnú úlohu v domácnosti. Zvieratá na seba často viažu negatívnu energiu z ľudí a sú spojené s človekom poľami, zvaných morfické polia.

Zvieratá ako naši spolupútnici tu na planéte si zaslúžia našu ochranu, láskavosť a súcit. Spôsobujeme im nevýslovné utrpenie a bolesť, užívame lieky vyrobené z ich bolesti, používame kozmetiku, pri výrobe ktorej umierali. Väčšina liekov, chemikálií a kozmetických prípravkov musela byť vyskúšaná na stovkách i tisícoch zvierat, pričom väčšina prišla o život. Človek nesie vinu za utrpenie miliónov živých bytostí.

Ako spomína Harold Sharp, ich vnútorný nárek, bolesť a utrpenie vytvárajú v tomto svete negatívne vibrácie. Tie vyvolávajú negatívne vibrácie ľudí, opäť pôsobia spätne na človeka a zosilňujú jeho negativitu.

Sheldrake dodáva, že zvieratá a rastliny sa chápu ako geneticky naprogramované automaty a vykorisťovanie zvierat je považované za celkom samozrejmé. Na každého milovaného psa a mačku pripadajú stovky zvierat uväznených v intenzívnych chovoch a výskumných laboratóriách. Brutálny život majú aj v krajinách tretieho sveta. Nemyslím si, že by sme mali život medveďa chrániť viac ako život človeka, ale mali by sme sa snažiť zvieratá rešpektovať a chrániť ako živé cítiace bytosti, ktoré zažívajú rovnaké pocity ako my, obývajú s nami rovnakú planétu – dokonca dlhšie ako my.

131

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

PETER OSUSKÝ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

P 132

eter Osuský sa narodil 11. októbra 1953 v Bratislave. Po absolvovaní strednej všeo-­ becnovzdelávacej školy nastúpil na Lekársku fakultu Univerzity Komenského, ktorú absolvoval v roku 1977. Po skončení štúdia zostal na fakulte a počas normalizácie sa politicky nijako neangažoval.

Politicky aktívny začal byť až po revolúcii v novembri 1989 pri obnovení Demokratickej strany. Po niekoľkých volebných neúspechoch a následných turbulenciách v strane sa v roku 1994 stal v poradí piatym predsedom DS. Tento post zastával do konca roku 1995, kedy ho vystriedal Ján Langoš a Osuský bol zvolený za podpredsedu. Obaja zostali na týchto postoch do roku 2001 a na jednotnej kandidátke SDK sa DS v parlamentných voľbách 1998 do Národnej rady podarilo dostať šiestich poslancov, vrátane Petra Osuského, Františka Šebeja, Petra Zajaca či Jána Langoša. Skupina poslancov z DS stála napríklad za založením Ústavu pamäti národa.

Peter Osuský patrí do skupiny tzv. politických turistov – aj keď bol vždy príslušníkom strán s nízkou podporou, dokázal sa dostať do NR SR na kandidátkach iných strán. Najprv to bolo na kandidátke SDK. V roku 2001, po zmene straníckeho kurzu v DS, odišli niekoľkí jej členovia, vrátane Františka Šebeja, Petra Zajaca a Petra Osuského, a založili Občiansku konzervatívnu stranu. Jej preferencie sa pohybovali na úrovni štatistickej odchýlky, no štvorici Osuský, Šebej,

Zajac a Dostál sa v roku 2010 podarilo dostať do parlamentu na kandidátke strany Most-Híd.

Po páde vlády Ivety Radičovej sa Osuský, ktorý sa vždy profiloval ako konzervatívec, rozhodol ísť do volieb na kandidátke liberálnej strany Sloboda a solidarita. Tým mu zaniklo členstvo v OKS a onedlho vstúpil do SaS. Osuský zaujímal počas svojej politickej kariéry prozápadné a pravicové postoje. Je známy používaním dvojitého metra v prístupe k Rusku a Západu. „Mahátmá Gándhí mohol byť Mahátmom Gándhím len preto, lebo proti nemu cez všetky problémy, ktoré prežil, stáli britskí džentlmeni,“ s obľubou hovorieva Osuský, doplňujúc, že v Rusku by Gándhí neuspel. Do kategórie posudzovania dvojitým metrom patrí aj vnímanie bombardovania Juhoslávie.

Poslanec Osuský si na túto udalosť v parlamente spomína takto: „Veľmi dobre si pamätám – keď­ že sa to tu obíja i mojej koalícii o hlavu –, že sme otvorili nebo, tak treba povedať, že najprv si otvorilo nebo Miloševičovo vojsko, keď krátko bombardovalo Slovinsko, a potom si už otvorilo všetky brány, keď sa pokúšalo o Veľké Srbsko.

O Veľké Srbsko vrátane všetkého, vrátane genocídy v Srebrenici a vrátane masakru v Račaku.

Záver tohto príbehu bol paradoxne taký ako v rozprávke. Vtedy jasné zlo, zvané Slobodan Miloševič, Ratko Mladič a Karadžič, bolo porazené a skončilo, verím tomu, v suterénnom oddelení väznice v Den Haagu. Lebo to bol spravodlivý

koniec tých, ktorí si mysleli, že v rámci Veľkého Srbska majú rozbombardovať Dubrovník, čo intenzívne robili.“ Osuský inicioval petíciu za vstup SR do NATO, ďalej novelu Trestného zákona o tzv. jáchymovskej lži (trestnoprávna zodpovednosť za popieranie zločinov komunizmu) a presadzoval zrušenie predvolebného moratória a finančných limitov na kampane. SaS ho koncom roku 2013 nominovala do volieb na prezidenta, avšak po niekoľkých prieskumoch, ktoré ukázali nízku podporu Osuského, sa vzdal kandidatúry v prospech Radoslava Procházku. „Rusko je jediné impérium, ktoré neustupuje z dobytého a ukoristeného.“ Podobnými výrok-

mi sa Osuský zviditeľňuje najmä v poslednej dobe. Možno ho vídať na protestoch pred ruskou ambasádou či zhromaždeniami na podporu NATO. Aj keby sa podľa jeho výrokov a činov mohlo zdať, že patrí k piatej kolóne práve on, Osuský si myslí, že „ak niečo vyzerá ako kačka, kváka ako kačka, chodí ako kačka, dostáva to hodnotné ruble za odmenu, tak je to piata kolóna“.

Upozornil na seba aj podaním trestného oznámenia na organizátorov júnového Pochodu proti migrantom a naposledy vítaním vojenského konvoja NATO v daždi s americkou vlajkou v rukách a dušujúc sa trojici amerických vojakov, že je americkým vlastencom.

„My si ovšem pokrytecky umyjeme ruky a nedodáme zbrane...

A budeme furt hovoriť o tom, že sa to má riešiť diplomaticky.“ (reakcia na margo snáh diplomatického riešenia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine)

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Henrieta Dogrukol

Darija Czibulková

Marián Mišún

Richard Novák

Turecko

Španielsko

UTEČENCI NA KAŽDOM KROKU

TELETRADUCCIONES

SLOVENSKÁ REPUBLIKA DISKRIMINUJE NACIONALISTOV

VNÁŠANIE RIADENÉHO CHAOSU DO EURÓPY

D

134

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

o polovice augusta tohto roku bolo vo svete zaregistrovaných niečo vyše štyroch miliónov sýrskych utečencov, z toho polovica len v Turecku. Po mori sa plavia civilné člny na grécke ostrovy, odkiaľ sa chce väčšina z nich dostať do severnej Európy. Len na ostrov Lesbos prichádza týždenne viac ako 17-tisíc nešťastníkov. Keď som tam bola s rodinou na dovolenke, nebolo nič príjemné vidieť rad stanov na chodníku, z ktorých vychádzajú celé rodiny s malými deťmi, pretože slnko už poriadne pražilo a začal sa nový deň na úteku. Človek by očakával úbožiakov v mizernom ošatení a bez akejkoľvek hygieny, ale na moje prekvapenie to boli slušne vyzerajúce moderné rodiny, a keby nevyšli zo stanu, tak si ich určite pomýlim s turistami. Na pobreží sa prechádzali v skupinkách, s fotoaparátmi, klobúkmi a nechýbali ani slnečné okuliare.

V prístave, odkiaľ po pár dňoch odchádzame aj my, nastupujú utečenci na veľkú nákladnú loď, ktorá ide do Pirea, prístavu neďaleko Atén. Odtiaľ už bude cesta niekam do vnútrozemia EÚ ľahšia. Tí, ktorí nemajú na slušnú dopravu, riskujú malé lode podobné záchranným člnom a zo Sýrie sa vydávajú na cestu, kam ich vlny zavedú. Pár lodí sa potopí a zachránia sa len dobrí plavci; mŕtvoly malých detí po niekoľkých dňoch skončia na egejskom pobreží pri Bodrume v Turecku, ich zábery sa objavia vo všetkých svetových médiách. Aj keď sa v Turecku bežný človek stavia k týmto prisťahovalcom, ktorí sú už takmer všade, veľmi odmietavo, nikto snáď nedokáže ostať ľahostajný voči obetiam tejto umelo vyvolanej občianskej vojny v Sýrii.

Bývalý hodnostár tureckej tajnej služby MIT Ergun Gökdeniz tvrdí, že konflikt medzi ISIL, Esadom a PYD (Demokratická kurdská únia), ktorý položil Sýriu na kolená, vyvolal Izrael a jeho snaha získať nadvládu nad celou oblasťou tzv. zasľúbenej zeme pokrývajúcej niekdajšiu Mezopotámiu. Je to však len jedna z mnohých teórií, ktoré sa v poslednom čase v tureckej tlači objavujú.

M

oja najnovšia práca tu v Španielsku sa volá teletraducciones alebo tlmočenie na diaľku. Teoreticky je to tlmočenie po telefóne, prakticky treba veľa počúvať, tak mi to skôr pripomína prácu psychológa ako tlmočníka. Postup je nasledovný: osoba v Španielsku (alebo španielsky hovoriaca) sa potrebuje dorozumieť s nejakým cudzincom. Nato zavolá k nám do firmy a požiada o tlmočenie po telefóne. Buď sa obe osoby fyzicky nachádzajú na tom istom mieste (v tom prípade si podávajú slúchadlo), alebo volajú cudzincovi do iného štátu. Aby sa teda tieto dve osoby dorozumeli, zavolajú tlmočníckej firme, a podľa toho, do akého jazyka je potrebné tlmočiť, zadajú príslušný kód. Ak si vyberú slovenčinu, češtinu alebo maďarčinu, automat vytočí moje číslo. A tak počúvam a tlmočím. Ľudia rozprávajú vyše päť minút, opisujú svoju situáciu, pocity, vnemy, obavy a názory, kým ja sa snažím z toho prívalu slov vybrať niečo, čo má hlavu a pätu, pochopiť, čo vlastne chcú.

Niektoré situácie sú stresové, môžu nám napríklad zavolať zo psychiatrie, že tam majú človeka vykrikujúceho v reči, ktorej nikto z prítomných nerozumie, a úlohou tlmočníka je upokojiť tohto pacienta v jeho rodnom jazyku. Iné sú emocionálne náročné, keď pacient, ktorý spadol z výšky, má zlomené obe nohy a chrbticu a tlmočník mu má povedať, že už nikdy nebude chodiť. Ale aj komické, ako keď som mala tlmočiť rokovanie medzi dvoma firmami, ktoré sa dohadovali o dodávke dverí: jedna strana dookola opakovala, že súrne potrebuje sto dverí a nech ich pošlú hneď, druhá osoba dookola opakovala, že fabrika ide nad rámec možností a viac dverí nemôže vyrobiť. Som zvedavá, čím ma prekvapia nabudúce: asistovanie pri pôrode alebo nudný rozhovor o biznise? Nikdy neviem, čo ma čaká, keď zdvihnem slúchadlo a poviem: „Dobrý deň, volám sa Darija, budem vaša tlmočníčka. Ako vám môžem pomôcť?“

D

nes už nie je žiadnym tajomstvom, že bojaschopnosť slovenskej armády postupne upadá. Nielenže je slabo vybavená, vyzbrojená a prestarnutá, jej kvalitu výrazne znižuje prekvitajúce rodinkárstvo a protekcionizmus. Väčšinu bezpečných a dobre platených miest v armáde už dávno obsadili vyvolení rodinní príslušníci a protekční priatelia oligarchie.

Nízku obranyschopnosť štátu chcú niektorí predstavitelia ministerstva obrany riešiť získavaním dobrovoľníkov z civilného prostredia. Podľa plánovanej koncepcie majú byť skupiny dobrovoľníkov ochotné nasadzovať vlastné životy, najmä keď budú plniť úlohy v bezpečí ukrytých a dobre platených príslušníkov ozbrojených síl.

Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR majú byť základné práva a slobody zaručené na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Pod politické zmýšľanie teda môžeme zaradiť aj zmýšľanie a hodnoty nacionalistov.

Preto je v tejto súvislosti veľmi zarážajúci diskriminačný prístup ministerstva obrany, ktoré s možnosťou zaradiť nacionalistov do dobrovoľnej vojenskej prípravy vôbec nepočíta. Prieniku nacionalistov a údajných extrémistov do armády chce ministerstvo zabrániť najmä spoluprácou s ostatnými ozbrojenými zložkami (pravdepodobne políciou a SIS), ale aj prísnym a dôsledným výberom záujemcov o vojenský výcvik. Na Slovensku sme sa tak opätovne dostali pred rok 1989, keď občan mnohokrát potreboval dobrý kádrový posudok.

Najlepší kandidáti na vojenský výcvik slovenskej armády budú pravdepodobne musieť spĺňať prísne podmienky v oblasti názorov na homosexuálov, imigrantov, Rómov, EÚ, ale aj ochrancov Nového svetového poriadku z NATO.

Z

ločinci v záujme získania svetovlády a majetkového prospechu podnecujú nepokoje a vojny v množstve regiónov našej planéty. Vyvolávajú ich zvyčajne na báze náboženskej a národnostnej neznášanlivosti. Výsledkom tejto činnosti sú milióny ľudských obetí počnúc Vietnamom, pokračujúc Irakom, Líbyou, Sýriou, Juhosláviou a ďalšími krajinami. V tomto agresívnom postupe im prisluhuje značná časť poplatných masmédií a politikov.

Ak načrieme do histórie, väčšina politikov nesiaha Fidelovi Castrovi ani po členky. Tento politik sa v prvej fáze dokázal zbaviť kubánskeho diktátora Batistu (chránenca USA), ktorý strieľal svojich oponentov na uliciach, ako to v súčasnosti prebieha na Ukrajine. V druhej fáze dokázal vzdorovať záujmom finančných elít USA na Kube a obhájiť nezávislosť tejto malej krajiny.

Pod vplyvom destabilizácie a agresívnych vojen dochádza k pohybu miliónov utečencov, ktorí stratili svoje domovy a nemajú sa kam podieť. Títo chudáci sú vystavení nesmiernej tragédii; časť hľadá útočisko v Európe a v masovom meradle zaplavujú najmä Taliansko, Maltu a Grécko. Príliv utečencov vytvára hlavne vážne ekonomické a iné problémy v spomínaných krajinách. Vzhľadom na túto skutočnosť chystá vedenie EÚ zavedenie kvót.

Toto nespravodlivé riešenie nemôžu štáty, ktoré nenesú žiadnu vinu za exodus utečencov, akceptovať. Odmietavý postoj Slovenska, Maďarska a Estónska je správny, keď sa ako prví postavili voči nehoráznemu rozhodnutiu vedenia EK na čele s jej predsedom.

Ak má Európa prijať utečencov, nech sa to týka vlád, ktoré na rabovaní dotknutých krajín profitovali. Za predpokladu, že im to ich občania dovolia.

Bolo by vhodné v týchto krajinách uskutočniť referendá o prijatí utečencov a spojiť ich s vyslovením dôvery vládam. A je najvyšší čas, aby OSN výrazne zvýšila svoju aktivitu v dotknutých regiónoch a pacifikovala nepokoje v afrických krajinách a krajinách Prednej Ázie.

135

Milan Pullmann – Boj o vedomie čerstvé déjà vu s príchuťou mandragory

DEJINY BOJA O VEDOMIE A KONTROLU MYSLE: KRESŤANSTVO VERZUS RÍMSKY KULT SMRTI, BAVORSKÍ A GLOBÁLNI ILUMINÁTI, SLOBODOMURÁRI U NÁS A VŠADE, MARX A SATANIZMUS, AKO TO BOLO S TITANICOM, PREČO NAGASAKI, AGENT CROWLEY, SEKTY V RÉŽII TAJNÝCH, SOVIETSKY PSYCHOTRONICKÝ VÝSKUM, NSA VO WEWELSBURGU, ROZVOJ Ψ, TEMNÁ TETRÁDA, FALOŠNÁ VOJNA PROTI DROGÁM, ŠKODLIVOSŤ 4G SIETÍ, INDÍCIE, ŽE ŽIJEME V SIMULÁCII...

PODPORTE VYDANIE KNIHY MILANA PULLMANNA NA STARTOVAČI: WWW.STARTOVAC.CZ/PROJEKTY/BOJ-O-VEDOMIE/

MARIÁN BENKA

O ZUZANKE A MESAČNEJ VÍLE ZUZANKA SA OCITNE V PODIVUHODNOM SVETE. MESAČNÁ VÍLA TU PESTUJE VO SVOJEJ ZÁHRADKE PEKNÉ SNY A ROZNÁŠA ICH DEŤOM NA ZEMI. ČIERNI STRACHOŽRÚTI IM ZASE NOSIA NOČNÉ MORY. ŠKRIATKOVIA SLNKURIČI PRIKLADAJÚ DO SLNKA, ABY NEVYHASLO. HVIEZDNE VÍLY SA STARAJÚ O ČERSTVO NARODENÉ HVIEZDIČKY A KŔMIA ICH SVETLOM Z MLIEČNEJ DRÁHY. V TOMTO SVETE SA ZUZKA VYDÁVA NA DOBRODRUŽNÚ VÝPRAVU, ABY ZACHRÁNILA DETSKÉ SNY, KTORÉ SÚ V OHROZENÍ.

NA KNIŽKU NADVIAŽE INICIATÍVA ZA VYTVORENIE SIETE VZÁJOMNE SI POMÁHAJÚCICH RODIČOV.

VYCHÁDZA V PRIEBEHU OKTÓBRA. VIAC INFORMÁCIÍ NA WWW.MARIANBENKA.WEBNODE.SK.

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 – 10/2015 Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 2. 10. 2015 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Artur Bekmatov, Peter Čalovka, Vladimír Líška, Milan Pullmann Obchodné oddelenie: Jana Zigová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková Autori fotografií a ilustrácií: strana 7, 24 – 31, 36 – 37, 71 – 72, 75, 115: Matúš Plecho strana 62 – 69, 133: SITA/AP ilustračné foto: shutterstock

138

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 5 €

Obdobie november – december 2015 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Novembrové číslo si môžete objednávať do 20. októbra 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 6. 11. 2015

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

BESEDY S ČITATEĽMI KOŠICE

8. 10. 2015 o 18:00 h AULA Spoločenské centrum Hlavná 68 SABINOV

9. 10. 2015 o 17:00 h Informačné centrum Koncertná sála – prízemie Námestie slobody 100

Spolupracujeme:

www.zemavek.sk

www.slobodnyvysielac.sk

„Choroba je informácia o tom, aký človek je, akým spôsobom a v akých podmienkach – rodinných, partnerských, pracovných, spoločenských – žije. Informácia o tom, že vo svojom živote robí nejakú chybu. Zem&Vek pomáha ľuďom tieto chyby nájsť.“ Jan Hnízdil český lekár, terapeut a odborník na psychosomatiku