Temptation, Yuri Dojc

POKUŠENIE TEMPTATION Photo © Yuri Dojc Texts © Marián Pauer Graphic design © Milan Mikula

YURI DOJC

MARIÁN PAUER

MARIÁN PAUER

YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

AKTY NUDES

MESTSKÉ SCENÉRIE CITY SCAPES

KNIHY BOOKS

RWANDA RWANDA

SURREAL SURREAL

Jeanloup Sieff Photography is my secret garden.

Women and clouds are its muses, and time passing by is simultaneously my major motivation and my only regret.

Jeanloup Sieff

Pohľad Mony Lisy Sight of Mona Lisa

Fotografia je moja tajomná záhrada. Ženy a oblaky sú jej múzami a plynúci čas je zároveň mojou hlavnou motiváciou a mojim jediným žiaľom.

S Yurim Dojcom sme sa stretávali a obchádzali už nejaký rok. Vždy sme sa pozdravili, prehodili pár zdvorilostných fráz a išli sme ďalej každý svojou cestou. Vedel som, že je výborný fotograf. Ani vo sne som však netušil, že majster čiernobieleho obrazu nosí v sebe dušu plachého, skromného človeka, ktorý sa nikomu nevnucuje. Pôsobil na mňa tajomne ako obraz Mony Lisy. Ženy, o ktorej by len Leonardo mohol s určitosťou povedať, či sa usmieva, alebo s úsmevom váha.

A keďže aj ja som mal pred Yurim rešpekt, možno by sme sa ďalej stretávali a zdvorilo obchádzali.

Až jedného dňa sa znovu potvrdila stará francúzska pravda, že za všetkým treba hľadať ženu. Zazvonil telefón a ženský hlas mi ponúkol stretnutie so slávnym kanadským fotografom, ktorého srdce nebije na vysočine, ako srdce muža, o ktorom je jedna parádna kniha, ale až vo východnom cípe nášho malého Slovenska. Až tam, kde kedysi líšky dávali dobrú noc, v Humennom, má korene pán fotograf. (Apropo, na 28. svetovom kongrese Medzinárodnej federácie fotografického umenia – FIAP - v Číne som prirovnal našu krajinu k Dánskemu kráľovstvu: má rovnakú rozlohu i počet obyvateľov. Básnik Piet Hein o ňom napísal, že pri pohľade zvonku vyzerá ako zrnko piesku, ale Dánsko, ako ho Dáni cítia, je také veľké, že tomu nemôžete ani uveriť. Tak nejako je to aj s nami a krajinou pod Tatrami.)

Keď sme sa teda konečne stretli na dlhšiu debatu, ako bývalo medzi nami zvykom dovtedy, zrazu sme zistili, že máme rovnakú krvnú skupinu.

Poznáte ten pocit? Nemožno si ho objednať ani naplánovať, ani kúpiť za všetky peniaze tohto sveta. O to je vzácnejší, človečenskejší. Zrazu sme zistili, že budeme potrebovať dlhé hodiny, aby sme si aspoň krátko povedali o tomto svete a našom mieste v ňom, o tvorbe, ktorou nám Pán Boh asi chce vynahradiť, že nám zabudol dať krídla. Možno sa pri stvorení sveta dostal do časovej tiesne a jednoducho na tento detail zabudol, alebo to urobil vedome, aby sme sa mu nerozleteli po guľatej matičke Zemi. (Aj tak sme sa rozutekali, Yuri napríklad až do kanadského Toronta.)

Yuri Dojc and I had been meeting and passing by each other for a few years. We always greeted, passed a few complimentary remarks and went our way. I knew he was an excellent photographer. But it had never occurred to me that deep inside, this master of black and white images had the soul of a shy, modest man, not intruding upon anybody.

It struck me as mysterious as the picture of Mona Lisa, and only Leonardo could say for sure whether she was smiling or hesitating. And because I also had respect for Yuri, we would probably keep on meeting and politely passing by each other.

But one day the old French saying “cherche la femme” came true. The telephone rang and a woman’s voice offered me a meeting with a famous Canadian photographer whose heart does not beat in the highlands like the heart of the man in one great book, but in the eastern corner of our small Slovakia. This master photographer has the roots in Humenné, once a godforsaken place. (Apropos, at the 28th World’s Congress of the International Federation of Photographic Art – FIAP - in China, I compared our country to the kingdom of Denmark: it has the same area and population size. The poet Piet Hein wrote that from the outside it looks like a grain of sand, but Denmark, as the Danes feel it, is so big that you cannot even believe it. And it is with us and the country below the Tatras.)

When we finally met and had a long talk, we suddenly discovered that we are like-minded people.

Do you know that feeling? You cannot order or plan it, nor can you buy it for all the money in this world. This makes it much more precious, more human. Suddenly we found out that we would need hours to speak at least briefly about this world and our place in it, about the creation by which perhaps God wants to compensate for the fact that he forgot to give us wings. Perhaps he was pressed by time when he created this world and simply forgot this detail, or he did it intentionally so that we would not scatter around mother Earth. (We dispersed throughout the world anyway, for instance Yuri went as far as Canadian Toronto.)

I am looking at Dojc’s photographs, and my mind wanders to the wings that we were denied, and I am dreaming of flying. Of flapping my wings. Of how birds soar to heights and have no fear of falling. Just like children. Wings raise dust; if only we could cross the parents’ threshold at least one more time.

He who has a heart, let him listen.

Language is about the poetry of images.

Pozerám sa na Dojcove fotografie, myseľ mi zaletí až ku krídlam, ktoré nám boli odoprené, a snívam o lietaní. O mávaní perutí. O tom, ako vtáci mieria nahor a nepoznajú strach z pádu. Tak ako deti. Krídla víria prach, kiežby sme, ešte aspoň raz, mohli prekročiť rodičovský prah.

Kto má srdce – nech počúva.

Reč je o básni obrazu.

YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

Na cestách za obrazmi Majster fotografie.

Jeden z najlepších svetových fotografov ženského aktu.

Majster erotik za objektívom.

Fotograf, ktorého vyhľadávajú renomované reklamné agentúry a spoločnosti po celom svete.

Výborný človek so zmyslom pre humor.

Všetky tieto prívlastky sa viažu k jednému menu: YURI DOJC. V októbri 2008 mu jeho rodáci udelili Cenu mesta a čestné občianstvo Humenného.

Povinnosti mu nedovolili prevziať si toto ocenenie osobne, preto napísal osobné vyznanie, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Som navždy Humenčan, aj keď som už skoro pol storočia v Toronte.

Prednedávnom som sa stretol s jednou paňou z Kalifornie a len čo mi povedala, že je tiež z Humenného, padli sme si do náručia, ako keby sme boli rodina! Môžeš zobrať chlapca z Humenného do sveta, ale nikdy nezoberieš Humenné z jeho srdca.“ On a Journey to Seek Images The master of photography.

One of the best world photographers of the female nude.

The master of eroticism behind the lens.

The photographer sought out by renowned advertising agencies and companies from around the world.

An excellent person with a sense of humour.

All these characteristics are attached to one name: YURI DOJC. In October of 2008, his countrymen awarded him the Town Award and named him an Honorary Citizen of Humenné.

His duties did not allow him to accept this award in person, but he wrote a letter of thanks saying: “I will always be a Humennian, even though I have been in Toronto for almost half a century.

Not long ago, I met with one lady in California and as soon as she told me she was also from Humenné, we embraced as if we were relatives! You can take a boy away from Humenné into the world, but you can never take Humenné out of his heart.”

Žijeme v digitálnej dobe, ktorá všetko obracia na ruby.

Od A do Zet sa digitalizuje každodenný život. Ľudia už navzájom nekomunikujú zoči - voči, ale prostredníctvom emailov alebo mobilných telefónov. Dokonca mobilmi ani netelefonujú, ale posielajú si sms-ky. Dospelých nasledujú v tomto trende aj deti. Tie pomaly zabúdajú, ako chutia hry s rovesníkmi niekde na dvore alebo ihrisku, donekonečna naberajú adrenalín digitálnymi hrami. Pritom sú to neraz hry plné agresivity a násilia, zabiť protivníka je úplne bežné. Deti postupne strácajú prehľad, návyky z hier sa prenášajú do reálneho života so všetkými negatívnymi sprievodnými javmi...

Digitálna fotografia čoraz agresívnejšie vytláča analógovú, fotoaparát má už dnes temer každý. A každý, kto má aparát, sa cíti byť fotografom. Svoje polienko do ohňa priložila v tomto smere aj reklama, ktorá oprášila storočný slogan Kodaku „Vy stlačte spúšť, ostatné my urobíme za vás“.

Zdravý sedliacky rozum radí neveriť reklamným trikom. Ich jediným cieľom je totiž zväčšiť pole pre biznis. Yuri Dojc v rozhovore pre kanadský magazín Applied Arts si na otázku, ako sa možno stať fotografom v súčasnosti, povzdychol, že „ pred mnohými rokmi ste mohli byť fotografom, ak ste mali technickú zručnosť a boli ste odborníkmi. Dnes sa viac preferuje duša umelca ako odbornosť. Každé dieťa, vie ako použiť Photoshop, ale čo ďalej? Každý má klavír, ale nie každý dokáže hrať ako Rubinštejn.“ Yuri Dojc vraví, že pracoval už po celom svete a napríklad v osemdesiatych rokoch mal veľa slobody. Nebola zadarmo. Musel sa rozhodnúť: buď bude pracovať pre veľké štúdio a robiť presne to, čo mu prikážu, alebo bude radšej nezávislý, hoci za menej peňazí. Vízia sa nedá naplánovať.

A Yuri chcel, aby ho rešpektovali práve pre jeho vízie, aby bol osobitý. Tak si zvolil nezávislosť.

V sedemdesiatom piatom si otvoril vlastný fotografický ateliér, začal pracovať pre významné firmy a agentúry (American Express, Canon, Seagrams, General Motors, Eastman Kodak, Porsche, Club Med, Brooks, Panasonic) a reklamné agentúry po celom svete.

V čase, keď sa dostali do módy fotografické plagáty, Dojc patril medzi najpopulárnejších predstaviteľov tohto žánru.

Dokáže totiž vyrozprávať príbeh aj jednou jedinou snímkou.

Dojcove fotografie boli na stovke titulných stránok najrôznejších časopisov.

Jeho práce sa vystavujú na obidvoch stranách Atlantiku .

Kolekciu Americké sny môžu návštevníci vidieť v Canadian

We live in a digital age in which everything is turned upside down. Our everyday life is digitalised from A to Z. People no longer talk to each other face to face, but by emails or mobile phones. They do not even use their mobile phones to call anymore, but send text messages. Adults and children alike find themselves being caught up in this trend. They slowly forget what it is like to play with their friends in the courtyard or playground, but they get an endless rush of adrenalin by playing digital games instead. These games are often full of aggression and violence, and killing your opponent is perfectly normal. Children gradually lose all sense of perspective; they transfer the habits acquired from the games to real life with all the negative accompanying effects…

Digital photography is more aggressively pushing analogue aside, because nearly everyone has a camera today. And everyone who has a camera fancies himself as a photographer. Things were made worse by the advertisement hailed by Kodak for a hundred years, “You push the button, we’ll do the rest”. Common sense tells us not to believe advertising strategies. Their only goal is to expand their market. In an interview for the Canadian magazine Applied Arts, Yuri Dojc was asked how someone can become a photographer in today’s world – he let out a deep sigh, saying: “Many years ago you could become a photographer if you were technically skilled and an expert in the field. Today, the artist’s soul is preferred over technical expertise. Every child knows how to use Photoshop, but what are they doing with it? Everyone has a piano, but not everyone can play like Rubinstein”.

Yuri talks about how he has worked all over the world, and how he enjoyed great freedom in the 1980s. Such freedom did not come for free. He had to make a decision: either to work for a large studio and create exactly what he was told, or be independent, but for less money. A person’s vision can never be planned. And Yuri wanted them to respect him for his vision, for being distinctive. So he chose independence.

In 1975 he opened his own photographic studio and began working for renowned companies and agencies (American Express, Canon, Seagrams, General Motors, Eastman Kodak, Porsche, Club Med, Brooks, Panasonic) and advertising agencies around the world.

When photographic posters became fashionable, Dojc was one of the most popular representatives of this genre.

He can tell the whole story with a single picture. Dojc’s photographs have appeared on hundreds of front pages of the most prestigious magazines.

His works have been exhibited on both sides of the Atlantic.

Visitors can see his collection “American Dreams” at the Canadian National Gallery in Ottawa. The photographic series “Last Folio” is in the Library of Congress in Washington.

Kodak chose Dojc’s photographs for its international advertising campaign, and in the 1980s they were used in the advertising strategy to support black-and-white

YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

photography. His prints were used similarly by Canon, Epson, Ilford, Agfa and Nikon.

Dojc tenaciously continues working on his long-term projects such as the portrait series of Canadian veterans from the Second World War, Portraits of Bravery. They are pictures of soldiers who risked their lives to save the others. Pictures of courage, bravery, and humanity.

National Gallery v Ottawe. Séria fotografií zo zbierky Last Folio je v Library of Congress vo Washingtone.

Fotografická firma Kodak si vybrala Dojcove fotografie pre celosvetovú reklamnú kampaň a v osemdesiatych rokoch boli súčasťou jej reklamnej stratégie na podporu čiernobielej fotografie. Podobne reklamne využili jeho snímky firmy Canon, Epson, Ilford, Agfa, Nikon.

Dojc vytrvalo pokračuje v dlhodobých projektoch, akým je napríklad séria portrétov kanadských vojnových veteránov z druhej svetovej vojny Portraits of Bravery. Sú to snímky vojakov, ktorí riskovali vlastné životy, aby zachránili iných.

Snímky o odvahe, statočnosti a ľudskosti.

Yuri Dojc sa intenzívne venuje umeleckej tvorbe. Je členom prestížnej kanadskej fotografickej skupiny Photosensitive, ktorá cestuje po svete a špecializuje sa na projekty ako prevencia AIDS v Rwande, spolužitie rôznych skupín a rozmanité sociálne programy v Kanade. Hoci prvoradým cieľom takýchto ciest a fotografických aktivít je dokumentárne zaznamenanie javov, ich príčin a následkov, Dojc ich nevníma len ako dokumentarista. Díva sa na ne očami umelca.

K dokumentárnej hodnote svojich záberov pridáva v druhom pláne výtvarný rozmer, dokumenty tak povyšuje na obrazové metafory. Snímky majú dušu, pulzujú človečinou.

Vďaka ďalším rozsiahlym projektom sa Dojc často vracia na Slovensko. Keď v roku 1997 zomrel jeho otec, začal pracovať na projekte „Čo zostalo“. Je to cesta fotografa do minulosti, za svojimi koreňmi. Cesta lemovaná portrétmi, knihami a fragmentmi kultúry, ktorá zaniká.

Podľa Dojca voľná tvorba ponúka autorovi nevšedné príležitosti. Niekedy stačí náhoda, okamih, ktorý je niečím osobitý, alebo inovácia v technike, nový objektív, a zrazu sa autorovi otvárajú nové možnosti. Yuri vraví, že umelecká fotografia mu dodáva viac energie, ako iné žánre. Možno je to tým, že umeleckí fotografi myslia ináč, na úplne inej úrovni vnímajú zdanlivo maličkosti, ktoré iní obchádzajú bez povšimnutia.

Samostatnou kapitolou Dojcovej tvorby sú akty. Korene jeho osobitého rukopisu v tomto atraktívnom žánri vraj tiež treba hľadať na Slovensku. Tu si zvykol na krásne ženy. Nemožno sa čudovať, že ich hľadá v Kanade i všade na svete.

Fotografuje profesionálne modelky i amatérske adeptky zhmotnenia krásy. Sníma ich v ateliéri i prírodných scenériách v erotických pózach. Nikdy nejde o prvoplánové zábery, Dojc sa v kompozíciách aktov vždy usiluje o obrazovú metaforu, štylistickú hyperbolu, vytvorenú s nehou a porozume-

Yuri Dojc is deeply concerned with artistic creation. He is a member of the prestigious Canadian photographic group Photosensitive, which travels around the world and specialises in such projects as AIDS prevention in Rwanda, the co-existence of different groups, and the wide range of social programmes in Canada. Although the main goal of such journeys and photographic activities is to document events with their causes and effects, Dojc does not perceive them simply as a documentarist. He looks at them through the eyes of an artist. The documentary value of his images is enriched by the creative aspect, thus raising the documentary to the level of pictorial metaphor. The pictures have soul and pulse with humanity.

Thanks to his other extensive projects, Dojc often returns to Slovakia. When his father died in 1997, he began working on the project “What Remained”. This is the journey of a photographer into the past, into his own roots. A journey lined with portraits, books, and fragments of a dying culture.

In Dojc’s opinion, free creation offers the artist unusual opportunities. Sometimes a matter of luck, a moment which is somehow unique, or some technological innovation, a new lens, and new possibilities immediately open up for the artist.

Yuri speaks of how artistic photography gives him more energy than any other genre. This might be because artistic photographers think differently, they perceive minute details on a completely different level, details the others overlook.

Nudes are an independent chapter of Dojc’s work. The root of his distinctive idiom in this fascinating genre should be sought in Slovakia. It is here he grew accustomed to beautiful women. It is no wonder that he seeks them in Canada and everywhere else in the world. He takes photographs of professional models as well as amateur adepts embodying beauty. He photographs them in erotic postures in his studio and in natural settings. The shots are never superficial, Dojc always strives for the pictorial metaphor in his nude compositions, for the stylistic hyperbole created with tenderness and understanding.

His original signature style has gained him international renown; expert critics rank him among the world’s best photographers of the female nude in the last century.

Yuri Dojc is the holder of many awards, the most valuable being the Spider Award, Flickr People’s Choice, and Magazine Award for the best photographic story in Canada.

In October of 2010 he won the gold medal for his photograph from Rwanda at the first international internet photocontest “International Orange Photo Festival” in Changsha, the capital city of Hunan province in China.

ním. Originálnym rukopisom si získal medzinárodné renomé, odborná kritika ho zaraďuje medzi najlepších svetových fotografov ženského aktu minulého storočia.

Yuri Dojc je držiteľom množstva ocenení, najviac si z nich váži Spider Award, Flickr People´s Choice a Magazine Award za najlepší fotografický príbeh v Kanade.

V októbri 2010 získal zlatú medailu za snímku z Rwandy na prvej medzinárodnej internetovej fotosúťaži „International Orange Photo Festival“ in Changsha, hlavnom meste provincie Hunan v Číne.

Už niekoľko rokov mu pravidelne udeľujú ocenenia odborné kanadské a americké magazíny. Eseje o jeho tvorbe uverejňujú renomované časopisy ako Zoom, Blad, Photo life, Communication Arts, Applied Arts, Pozytyv a mnohé ďalšie.

Yuri Dojc sa prezentoval na výstavách v Cambridgi, Londýne, Prahe, Bratislave, New Yorku, Košiciach, Pittsburghu, Washingtone, Miami, Toronte i v jeho rodnom Humennom.

Dokončuje sa dokumentárny film o jeho práci na Slovensku.

Dojc je autorom kníh Marble Women (1993), American Dreams (CD kniha1995), Eros e fotografia (2003), Reflection (2006), Live the World (2009), a Honour (2010). Jeho snímky zaradili aj do publikácií rôznych fotografov, spomeňme Nudi (Federico Motto) 2004, The World‘s top photographers and the stories behind their greatest images vydanej Rotovision v roku 2005, New Erotic Photography vydavateľstva Taschen 2007 a desiatky iných.

Fotografia bola pre Yuriho Dojca vždy najväčším pokušením, ale jedným dychom dodáva, že najväčšiu radosť mu robí jednoročná Janelle, jeho prvá vnučka.

Stále na cestách. Taký je údel profesionálneho fotografa.

Dojc sa nesťažuje. Vie, že fotograf musí cestovať aj ďaleko za hranice Kanady, aby si otvoril nové horizonty a objavil nové možnosti. V jednom rozhovore povedal: „Všetko sa môže stať, ale vy musíte zdvihnúť zadok.“ Frustrovaný z nedostatku vhodných príležitostí doma, to vysvetľuje: „Nemôžete očakávať, že sa niečo stane práve v Toronte. Je príliš pomalé a niečo, čo je preň typické, nikdy nezmení. Keď idem niekam inam, načerpám energiu. Potom ju môžem využiť vo svojej tvorbe. Verte, nikoho nezaujíma, kto ste. Vždy ide iba o jednu vec: váš tovar. O snímky, ktoré ponúknete.“ Dojc vraj často máva sny, že niekde sa deje niečo fantastické, on to vidí, ale nemôže to odfotografovať, lebo nemá fotoaparát. Prebúdza sa spotený ako myš. Aby sa to neopakovalo, dáva si každý nový aparát na nočný stolík... Čo potom, keď mu unikne záber cez deň?

Redaktorke jedného slovenského denníka povedal: „Hlavne si vždy pamätám, ktorá snímka mi unikne. A potom nadávam. Totálne ma to žerie. Úplne tragické je to s mojou ženou. Ideme na šiestu na večeru, je práve najlepšie svetlo.

Pošlem ju dopredu a ešte si niečo nafotím. Ona mi hovori: A nemôžeš sa už dívať aj očami?“

For several years now, he has regularly received awards from professional Canadian and American magazines. Essays about his work are covered by such renowned magazines as Zoom, Blad, Photo Life, Communication Arts, Applied Arts, Pozytyv, and many more.

Yuri Dojc has exhibited his work in Cambridge, London, Prague, Bratislava, New York, Košice, Pittsburgh, Washington, Miami, Toronto, and in his hometown of Humenné.

He is completing a documentary film about his work in Slovakia.

Dojc is the author of the books Marble Women (1993), American Dreams (CD book 1995), Eros e fotografia (2003), Reflection (2006), Live the World (2009), and Honour (2010). His pictures have been included in many publications featuring other photographers, such as Nudi (Frederice Motto) 2004, The World’s Top Photographers, and The Stories Behind Their Greatest Images, published by Rotovision in 2005, New Erotic Photography, published by Taschen in 2007, and dozens more.

Photography has always been Yuri Dojc’s greatest temptation, but in the same breath he adds that the greatest pleasure in his life is his first granddaughter, one-year-old Janelle.

Always on the road. Such is the lot of a professional photographer. Dojc does not complain. He knows that a photographer must travel far beyond the borders of Canada to open up new horizons and discover new possibilities. In one interview he said, “Everything can happen, but you have to move your bottom”. Frustrated from the lack of suitable opportunities at home, he explains it, “You can’t expect that something’s going to happen right here in Toronto. It’s too slow, and typical things will never change. I’m going somewhere else now, to draw energy. Then I can use it for my work. Believe me, no one’s interested in who you are.

It’s always just about only one thing: your stuff. About the pictures you present.”

It is said that Dojc often has dreams about something fantastic happening somewhere, he can see it, but he cannot take the picture because he has no camera. He wakes up sweating like a pig. Not to let it happen again, he puts every new camera on his bedside table...

What will happen if he misses out a shot during the day?

He once told the editor of one Slovak daily, “I always remember which picture I missed. Then I gripe. It completely eats me up. It is worst with my wife. We’re going out for dinner at six in the evening, and it’s the best light. I tell her to go ahead and take some more shots. She tells me: And can’t you just look with your eyes?”

YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

KONÍK TÚLAVÝ V centre Dojcovej umeleckej tvorby, ako v centre každého ozajstného umenia, je žena. Večná inšpirácia básnikov i maliarov, jednoducho umelcov všetkého druhu, fotografov nevynímajúc.

Yuriho akty nie sú jednofarebným pohľadom na lepšiu, obetavejšiu a nepochybne krajšiu časť ľudstva. Sú ako dobré básne, v ktorých to podstatné nie je napísané, ale možno to nachádzať a čítať medzi riadkami.

Sú to obrazové opusy, v ktorých je príbeh zakódovaný v niekoľkých rovinách. Dojc s neuveriteľnou ľahkosťou, elegantne a brilantne rozpráva o žene milovanej i nenávidenej, zbožňovanej i zatracovanej, obdivovanej i podceňovanej. Miestami sa vracia až k surrealistickému slovníku, aby ho vzápätí vystriedal najsúčasnejším fotografickým jazykom. Jeho kompozíciám sú cudzie veľké, ale prázdne gestá. Hovorí ticho, placho, tajomne, akoby chcel naznačiť, že sú veci medzi nebom a zemou, o ktorých každodenne chce hovoriť veľa povolaných. Stále je však medzi nimi len málo vyvolených.

Dojcove akty sú predovšetkým o láske v jej najrozmanitejších podobách. Sú o pokušení hľadať a nachádzať. Znamenitý slovenský básnik Miroslav Válek to v jednej svojej básni opísal majstrovsky: Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba: je mu to jedno aké.

Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba.

No pred cieľom sa zastaví: Komu zas srdce chýba?

Ticho znie Dojcov spev na oslavu krásy. Je v ňom radosť i smútok. Úvahy o šťastí. More nepokoja a pochybností. O svete i o sebe. Nie je to nič nezvyčajné. Ako povedal básnik, práve obdarovaní nebývajú si svojím darom istí, zatiaľ čo suverénna istota je slepeckou palicou nevidiacich.

AKTY

Dojc sa vymyká z rámca veľmi prehusteného žánra erotickej fotografie svojím odvážnym použitím farby a pre jeho hravý prístup k večnej téme ženskej nahoty.

Dian Hansen

Redaktorka Sexy Book pre Taschen

Dojc stands out in the highly cluttered erotic photo genre for his fearless use of colour and for his quirky approach to the age-old subject of female nudity.

Dian Hansen

Sexy Book editor for Taschen

A WANDERING COLT The focal point of Dojc’s artistic work, and of all genuine arts, is woman, an eternal inspiration of poets and painters, simply artists of all types, photographers being no exception.

Yuri’s nudes are not a one-sided view on the better, more sacrificing, and undoubtedly more beautiful part of mankind. They are like good poems in which the essence is not written, but can be read between the lines. His nudes are pictorial opuses in which the story is encoded on several levels. With incredible lightness, Dojc beautifully and brilliantly speaks about the woman loved and hated, adored and cursed, admired and undervalued. Sometimes he returns to the Surrealist vocabulary to replace it in no time with the latest language of photography. His compositions are devoid of grand, but empty gestures. He speaks quietly, shyly, mysteriously as if he wanted to indicate that there are things between heaven and earth that the many chosen wish to speak about daily. Still, though, there are so few chosen people among them.

Dojc’s nudes are primarily about love in its most diverse forms. They are about the temptation to seek and find. The notable Slovak poet Miroslav Válek described it masterfully in one of his poems: So every year in the autumn, light is lost from the soul and man, a wandering colt, goes from soul to soul and wants to die for everyone, wants not to live for some, he would like to have one for himself: it doesn’t matter which.

Only the heart. Maybe a picture and maybe merely a shadow.

Aye, before the goal he stops: Who does your heart long for again?

Quiet is Dojc’s song celebrating beauty. There is pleasure and sadness. Reflections on happiness. A sea of restlessness and doubt. It is nothing unusual. As one poet said, the gifted do not tend to be sure about their gift, while self-assured certainty is the walking stick for the blind.

NUDES

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

NA KRIŽOVATKÁCH „Mestá sú ako knihy. Sadá na ne prach a nespavosť,“ napísal v Európskych križovatkách Iľja Erenburg.

A pokračuje: „Kto by nevedel, že Benátky sú rozprávkou pre zaľúbencov alebo pre Anglosasov, že Viedeň je zväzok nenáročných, staromódnych noviel, že Paríž je zložitý a zamotaný ako klasický román – úzkymi ulicami sa ťahá obrovská pavučina ziskuchtivosti, žiarlivosti, lakomstva. Ani žáner Berlína nie je ťažké určiť: je to najskôr filozofický traktát, popretkávaný vysvetlivkami – dĺžka jeho ulíc je vysiľujúca ako matematický problém alebo beznádejná láska. Čo však povedať o Londýne, ktorý je taký veľký, že človeku nestačí ani celý deň, aby sa dostal z jedného konca na druhý, ktorý je taký mocný, že jeho tepu načúva Paríž i Berlín, ktorý má tradície, pamätníky, McDonalda, zlaté džungle City a ktorý je pritom jednoduchý ako novorodeniatko alebo starec, čo už vyšiel na detský rozum. Londýn spája v sebe všetko, ale nič nemôže spojiť, samostatným životom v ňom žijú rozdielne storočia...“ Erenburga nazývali básnikom detailu. Jeho postrehy imponovali iskrivou radosťou z pozorovania sveta, z osobitého posudzovania a definovania zaujímavých skutočností.

Napriek tomu, že medzi tvorbou Erenburga a Dojca je temer storočie, neporovnávam ich náhodou.

Dojcove fotografie veľkomiest by totiž bez akéhokoľvek váhania mohli byť ilustráciami spomínanej Erenburgovej knihy. Aj v nich je zakódovaná filozofia básnika detailu, neúnavného a neunaviteľného pozorovateľa každodenných okamihov a udalostí, z ktorých sa skladá život. Jednotlivcov i spoločnosti. Fotograf nehrá na scéne hlavnú rolu, nenápadne, ale dôkladne pozoruje a zaznamenáva jednotlivé dejstvá hry o človečine. Tá hra sa stále znovu a znovu začína v najrôznejších obmenách a nikdy sa nekončí. Yuri Dojc sedí v hľadisku divadla svet v zadnom rade. Nikomu neprekáža a sám má dobrý výhľad i prehľad. Odtiaľ sa najlepšie zastavuje čas, aby stotinami sekundy svedčil o tom, čo sa už nevráti.

Na križovatkách sa cesty rozchádzajú. Ale križovatky môžu byť práve tak miestom nečakaných, prekvapujúcich stretnutí.

AT THE CROSSROADS “Cities are like books. Dust and sleeplessness encroach upon them,” Iľja Erenburg wrote in the European Crossroads. He continues, “Who wouldn’t know that Venice is a fairytale for lovers or Anglo-Saxons, that Vienna is a volume of simple old-fashioned novels, that Paris is tricky and bewildering as a classic novel – through the narrow streets winds an enormous cobweb of greed, jealousy, and meanness. Neither the genre of Berlin is difficult to determine: first it is a philosophical treatise interspersed with explanations – the length of its streets challenging like a maths problem, or hopeless love. What to say, then, about London, which is so big that you can’t get across from one end to the other, even within a day, so powerful that even Paris and Berlin listen to its pulse, London with its traditions, monuments, McDonalds, the golden jungles of the City, but which is also simple as a newborn or as an old man who behaves like a child.

London embodies everything, but it cannot connect anything, different centuries live their independent lives there...”.

Erenburg was known as the poet of detail. His observations impressed the reader by the sheer joy of observing the world, and his own definitions of interesting facts.

Although Erenburg’s and Dojc’s work is almost a century apart, it is no coincidence that I compare them.

Dojc’s photographs of big cities could be, without hesitation, illustrations reminiscent of Erenburg’s book.

They also encode the philosophy of the poet of detail, a tireless and indefatigable observer of everyday moments and events which make up the life of individuals and society. The photographer himself plays no role on the scene, he does not intrude, but he keenly watches, recording the individual acts of the play about humanity. This play begins again and again in endless variations, and it never ends. Yuri Dojc is seated in the auditorium of the theatre of the world, in the last row. He is not in anybody’s way, and he has an excellent view. It is the best place to stop the time and, in a fraction of a second, give the testimony of that which will never return.

The crossroads are where paths diverge. But the crossroads can also be the place of unexpected and surprising encounters.

MESTSKÉ SCENÉRIE CITY SCAPES Fotku nerobíme iba foťákom; do aktu fotografovania vnášame všetky knihy, ktoré sme prečítali, filmy, ktoré sme videli, hudbu, ktorú sme počuli, ľudí, ktorých sme milovali.

Ansel Adams We don’t make a photograph just with a camera; we bring to the act of photography all the books we have read, the movies we have seen, the music we have heard, the people we have loved.

Ansel Adams

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

Verte, žiadny pesimista ešte neodhalil tajomstvá hviezd, alebo sa neplavil k neznámej zemi, alebo neotvoril nebesia ľudskému duchu.

Slepá aktivistka Helen Keller (1880-1968) Believe, no pessimist ever discovered the secrets of the stars, or sailed to an uncharted land, or opened a new heaven to the human spirit.

Blind activist Helen Keller (1880-1968) YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

ZRKADLO DUŠE Bolo že to rečí o knihe, ako o najlepšom priateľovi človeka. A možno ním, v určitom čase, naozaj bola. Kto ju chcel vytvoriť, musel si na ňu najskôr nažiť. Nažité potom zúročiť tak, aby čítanie bolo nedeľou. Sviatkom ducha. Kniha bola niečo tajomné, vzácne, výnimočné, neopakovateľné. Zrkadlo, v ktorom človek mohol zazrieť svoju dušu.

Jedného dňa sa kniha stala akoby identifikačnou kartou „vyššieho stavu“. Spoločenskej vrstvy, do ktorej sa nevstupuje vypísaním prihlášky, ani celoživotnou tvorbou. Stačí sa zaradiť do niektorej profesijnej kategórie, kde sa doslova z večera do rána môžete stať celebritou, napríklad tým, že ste iným na očiach alebo vás zviditeľňuje bankové konto. Keď sa už vyšplháte na takýto level, ako sa teraz zvykne vravieť, patrí k dobrým mravom prezentovať sa vlastnou knihou. Že neviete, o čom by mala byť? Prosím vás, neboli ste týždeň dovolenkovať v nejakom brutálne exotickom rezorte? No vidíte. Že sa tam nič mimoriadne neudialo? Že vás neokradli či nedajbože neuniesli? Stačí popustiť uzdu fantázii a čitateľ môže byť v siedmom nebi. Kritika to nepochopí a zotrie vás pod čiernu zem. Nevadí, o týždeň bude mať na paškáli niekoho iného a vy pokojne odplávate do zabudnutia. Veď v knihách, ako povedal bard slovenskej poézie Milan Rúfus, sa aj tak rodia mole. Človek sa rodí v domove. Na Dojcových fotografiách uvidíte, ako umierajú knihy. Je to smutný pohľad, keď zomiera niekdajší (pre zopár verných aj terajší) najlepší priateľ človeka.

Na rozdiel od vzácnych starých tlačí však mnohé súčasné knihy nejavia známky života už po svojom zrode. Ani nedeľa už nie je tým, čím bývala...

KNIHY

Uč sa zo včerajška, ži pre dnešok, dúfaj pre zajtrajšok.

Dôležité je neprestať sa pýtať.

Albert Einstein Learn from yesterday, live for today, hope for tomorrow.

The important thing is not to stop questioning.

Albert Einstein

A MIRROR OF THE SOUL A lot has been said about the book as man’s best friend. And perhaps at one time, it really was. The one who wanted to create a book, first had to gain experience. He could then enhance his experience and make reading a special occasion. A feast for the spirit. The book was something mysterious, rare, exceptional, unrepeatable. A mirror in which you could glimpse your soul.

One day, the book became a sort of identification card for a “higher class”, the social class you cannot enter by filling out a form, but by lifelong work. It is enough to fall into a professional category where you can literally become a celebrity overnight, for example, by being seen by the others, or by your bank account. When you climb to such a level, as it is fashionable to call it, it is simply a matter of good manners to present your own book. You don’t know what to write about, do you? Come on, weren’t you in a fashionable exotic resort for a week’s holiday? You see. Nothing extraordinary happened to you there, you say? You weren’t robbed, or for heaven’s sake, kidnapped? All you need is a bit of fantasy, and the reader will be in heaven. The critics won’t understand it, and they’ll attack you bitterly. Never mind, next week they’ll be grilling someone else and you may simply sink into oblivion. The bard of Slovak poetry Milan Rúfus said that books are simply where moths are born. A person is born into a home. Dojc’s photographs show how books die. It’s a sad picture to see what was once (and still is in a few cases) man’s best friend dying. In contrast to rare old editions, many contemporary books don’t even show signs of life even after their birth. Not even Sunday is what it used to be...

BOOKS

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

PORTRÉTY PORTRAITS Naši nejdražší mrtví nemají hroby. Jejich hřbitovem je naše paměť.

Myšlenky židovských pozůstalých, na všech čtyřech stranách větrné růžice.

To je nač myslíme, o čem se nám zdá, co zatěžuje naše sny.

Arnošt Lustig Our dearest dead do not have graves. Their graveyard is our memory.

The thoughts of Jewish survivors remain, wind roses on all four sides.

This is what we think about, what we dream about, what burdens our dreams.

Arnošt Lustig

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

NEVYDALI ANI HLÁSOK Šiesteho apríla 1994 neznámi páchatelia zostrelili lietadlo rwandského prezidenta z kmeňa Hutu. V krajine nastalo totálne zatmenie rozumu. Satan na sto dní ovládol hutuovskú väčšinu. Tutsiovia, ktorí boli v menšine, nestačili utiecť. Polovojenské skupiny strieľali, vešali, pochovávali zaživa, rozsekávali mačetami, zabíjali palicami. Znie to neuveriteľne, ale čísla hovoria jednoznačne: Osemtisíc mŕtvych denne! Dlhých, predlhých sto dní. Na ich konci žalostná bilancia: 800 tisíc obetí. Krutá pravda.

Medzinárodné spoločenstvo sa len prizeralo, absolútne zlyhalo. Neurobilo nič, aby zabránilo genocíde.

Jednotky OSN vraj na to nemali dostatočný mandát. Ani ľudí.

V mestečku Nyarubuye sa niekoľko dní po začiatku genocídy ukrývalo asi 5 tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov v kostole. Mysleli si, že na „svätom mieste“ si na nich nikto netrúfne. Ráno 15. apríla 1994 starosta nariadil policajtom strieľať cez steny a okná. Potom prišlo na rad asi 7 tisíc sedliakov s mačetami a palicami. „Keď sme vtrhli dnu, akoby sme sa pretekali, kto zabije viacerých“, hovorí Gitera Rwamuhuzi, jeden z útočníkov. „Nikto neprosil o zmilovanie. Akoby im niekto vzal srdcia. Keď sme ich sekali, nevydali ani hlások... Musel nás ovládnuť Satan.“ Gitera zabil vyše sto ľudí, priznal sa k trom vraždám. Nejaký čas bol za mrežami, ale potom ho prepustili v rámci vládneho programu na začlenenie do spoločnosti tých, čo sa priznali a ospravedlnili. Väčšina vrahov obviňuje Satana, vinníci nejestvujú. Sú len obete temných síl. Svet si pripomína ich pamiatku minútou ticha.

Dojc sa vybral do Rwandy roku 2008. Ocitol sa v mori lebiek a kostí, v temnom, cudzom svete. Jeho snímky sú obžalobou ľudí, z ktorých sa vytratil akýkoľvek ľudský cit. Satan by bol prekvapený, čoho sú schopní. Strach ešte stále úplne nevymizol zo skromných príbytkov ani z duší zlomených ľudí. Nemôžu pochopiť, že takej krutosti a šialenstva boli schopní ich susedia. Opatrne otvárajú dvere každému, kto prichádza. Strach je v očiach starých i mladých. Len občas ho vystrieda pokoj a záblesk radosti. V takom prostredí a atmosfére sa ťažko fotografuje aj profesionálovi. Francúzsky denník Libération venoval Dojcovým snímkam z Rwandy celú dvojstranu. To sa stáva veľmi zriedka.

Po rwandských uliciach opäť behajú deti. Život ide ďalej. Len niekedy zaň treba zaplatiť príliš veľkú cenu.

RWANDA RWANDA To nie je niečo, čo si chcete pamätať, ale niečo, čo nemôžete zabudnúť.

Doreen Manley, vojnová veteránka

It´s not something you want to remember, but something, you can´t forget.

Doreen Manley, war veteran

THEY DID NOT MAKE A SOUND On April 6, 1994, unknown culprits shot down the airplane of the President of Rwanda from the Hutu tribe. The country was overtaken by a total loss of sanity. For one hundred days, Satan ruled the Hutu majority. The Tutsi minority had no chance of escape. The paramilitary groups shot, hanged, buried alive, hacked with machetes, and beat people to death with clubs. It sounds unbelievable, but the death toll speaks clearly: Eight thousand people killed every day! Long, long one hundred days. And at the end, a deplorable balance: eight hundred thousand victims. The cruel truth.

The international community just looked on, and failed miserably. They did nothing to prevent the genocide.

The UN claimed not to have a sufficient mandate to deal with the situation. Not even sufficient forces.

A few days after the genocide began, about five thousand Tutsis and moderate Hutus hid themselves in a church in the little town of Nyarubuje. They thought that no one would dare harm them in the “holy place”.

On the morning of April 15, 1994, the mayor ordered the police to shoot through the walls and windows.

Then came about seven thousand villagers with machetes and clubs. “When we broke in, it was like we were competing to see who could kill the most,” says Gaiter Rwamuhuzu, one of the attackers. “No one begged for mercy. As if someone had taken their hearts. When we were hacking at them, they didn’t even make a sound... Satan must have had control over us.”

Gitera killed over a hundred people and confessed to three murders. He was behind bars for a while, but later they released him as part of a government programme to integrate those who confessed and deeply regretted it. Most murderers blame Satan, the guilty do not exist. They are only victims of dark forces. The world remembers them with a minute of silence.

Dojc set off for Rwanda in 2008. He found himself in a sea of skulls and bones, in a dark and foreign world. His pictures are the denunciation of those who completely lost all human feelings. Satan would be surprised to see what they are capable of. Fear has still not disappeared completely from the modest dwellings, or from the souls of the broken people. They cannot understand how their neighbours were capable of such cruelty and madness. They cautiously open the door to everyone who comes. There is fear in the eyes of old and young alike. Only occasionally does calm take over, or a flash of happiness. It is hard, even for professionals, to take photographs in such an environment and atmosphere. The French daily Libération devoted two full pages to Dojc’s pictures from Rwanda. This happens very seldom.

Children are running through the streets of Rwanda again. Life goes on. Only sometimes one has to pay too high a price.

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

AMERICKÉ SNY Koľko ľudských osudov zmenila emigrácia. Mnohí prišli do novej vlasti plní ideálov a stihli akurát zomrieť, iní to psychicky neuniesli a dobrovoľne odišli z tohto sveta.

Yuri Dojc je zosobnením amerického, v jeho prípade kanadského sna, keď sa mladý muž ocitne v novom svete so šiestimi dolármi vo vrecku a netuší, ktorým smerom sa vybrať. Vie len, že chce byť a slobodne žiť. Priaznivá zhoda náhod ho privedie do školy, kde sa vyučuje fotografia. Na chodbe stretne neznámeho človeka, dá sa s ním do reči a o pár dní dostane do podnájmu list, že je prijatý. Ten neznámy človek bol totiž dekan. A charakter. A zrazu bolo všetko jasné: Dojc bude fotografom.

Kým sa tak stane, pretečie dolu Dunajom ešte veľa vody a medzi Bratislavou a Torontom pošta doručí niekoľko listov s naliehavými prosbami typu: Otec, nemám fotoaparát, prosím Ťa, kúp mi nejaký...Vzápätí putuje zo Slovenska do kanadskej metropoly balík s východonemeckou Exou. Dojc úspešne absolvuje štúdium a otvára si svoj prvý fotoateliér, aby sa jeho sny mohli stať skutočnosťou.

O niekoľko rokov im dáva konkrétnu podobu v sérii American Dreams. Je v nich miesto pre Elvisa Presleyho i King Konga, pre Marilyn Monroe i akéhosi pozemského anjela so ženskou tvárou, pre antické stĺpy s iónskymi hlavicami práve tak, ako pre campingový stolík a stoličku, na ktorej sa uvelebí ružovučké prasiatko. Nemôžu chýbať plážové sny o exotických diaľavách, do ktorých sa práve vyberá zaoceánska loď. A aké by to boli sny bez kovbojov, bez typických amerických autiakov a samozrejme, bez lásky?

All you need is love, spievali liverpoolskí „chrobáci“ a svet im uveril. Yuri Dojc pripomenul ich posolstvo detsky hravo a dospelácky humorne. Kto by nechcel také čarovné sny?

AMERICAN DREAMS How many people’s lives have been affected by emigration. Many of them came to their new country full of ideals and managed to do little but die, while the others could not cope with the stress and committed suicide.

Yuri Dojc is the embodiment of the American dream, in his case the Canadian dream, when a young man finds himself in a new world with six dollars in his pocket and has no idea which way to turn. He only knows that he wants to exist, he wants to live free.

By a happy coincidence he comes to a school where photography is taught. He meets an unknown person in the hall, begins talking with him, and a few days later learns that he was admitted. This unknown person happened to be the dean. And he had a character. And lo and behold, everything was clear: Dojc will be a photographer.

While this is happening, much water flows down the Danube, and between Bratislava and Toronto, the mail delivers several letters with urgent requests like: Father, I don’t have a camera, please buy me one...

Soon afterwards, a parcel is delivered from Slovakia to the Canadian capital, including an Exa from East Germany. Dojc successfully completes his studies and opens his first photo studio, to make his dream a reality.

His dream acquires a definite form a few years later in the series American Dreams. There is room for Elvis Presley and King Kong, for Marilyn Monroe as well as an earthly angel with a woman’s face, for antique columns with Ionic capitals as well as for a camping table and chairs in which lounges a pink pig. It wouldn’t be complete without dreams of beaches in exotic lands, where an ocean liner has just set out for.

And what kind of dreams would they be without cowboys, without typical American cars, and of course, without love?

All you need is love, sang the Beatles from Liverpool, and the world believed them. Yuri Dojc is a reminder of their message of childlike, playful and adult humour. Who wouldn’t wish for beautiful dreams?

AMERICKÉ SNY AMERICAN DREAMS Nevidíme veci také, akými sú, vidíme ich také, akými sme my.

Anäis Nin We don‘t see the things as they are, we see them as we are.

Anäis Nin

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

YURI DOJC POKUÅ ENIE TEMPTATION

SURREAL SURREAL Roztiahni krídla a ver Bohu, že Ti pomôže lietať.“

Spread your wings and trust that God will make you fly.“

S P. Breinerom a kuchárom dr. Jimmym With P. Breiner and cook Dr. Jimmy V Humennom, 1947 In Humenné, 1947

So sestrou, 1952 With sister, 1952

S mamou a sestrou, 1949 With mother and sister, 1949

Hell Angels Bratislava, 1964 Hell Angels Bratislava, 1964

V Toronto Sun In Toronto Sun

Prvý rok v biznise First year in business

So známym talianskym hercom Carlom Cecchim With the famous itialian actor Carlo Cecchi

Plagáty Posters

YURI DOJC

YURI DOJC

1946 - 12. mája sa narodil v Humennom 1954 - sťahuje sa s rodičmi do Bratislavy 1966 - 1968 študuje psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave 1968 - po letnej brigáde zostáva v Anglicku, neskôr emigruje do Kanady 1971 - 1974 študuje fotografiu na Ryerson Polytechnical Institut Toronto

Plagátový bestseller z 80. rokov The poster bestseller from 80-ies

V Rwande, 2007 In Rwanda, 2007

1975 - otvára si vlastný fotografický ateliér, začína pracovať pre významné firmy a agentúry (American Express, Canon, Seagrams, General Motors, Eastman Kodak, Porsche, Club Med, Brooks, Panasonic) a reklamné agentúry po celom svete.

- Dojcove fotografie sa nachádzajú v početných súkromných zbierkach a galériách. Významné kolekcie sú v Canadian Contemporary Museum of Photography v Ottawe a v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

- Yuri Dojc vydal knihy: Marble Women (1993), American Dreams (CD kniha 1995), Eros e fotografia (2003), Reflections (2006), Live the World (2009) a Honour (2010). Jeho fotografie uverejnili ešte v ďalších 20 knihách.

- Vydavateľstvo Taschen zaradilo jeho snímky do publikácie New Erotic Photography, do kolekcie najlepších aktov 20. storočia.

Pri fotografovaní knihy Honour, 2010 During taking pictures of the book Honour, 2010

Vo Vancouveri s Nelly Furtado, 2005 With Nelly Furtado in Vancouver, 2005

1946 - 12. May, born in Humenné 1954 - moves to Bratislava with his parents 1966 - 1968 studies psychology at the Komenský University in Bratislava 1968 - remains in England after summer work, soon emigrates to Canada 1971 - 1974 studies photography at the Ryerson Polytechnical Institute in Toronto 1975 - opens his own photography studio, begins working for important companies and agencies (American Express, Canon, Seagrams, General Motors, Eastman Kodak, Porsche, Club Med, Brooks, Panasonic) as well as advertising agencies from around the world.

- Dojc’s photographs are found in numerous private collections and galleries. The most important collections are in the Canadian Contemporary Museum of Photography in Ottawa and in the Slovakian National Museum in Bratislava.

- Yuri Dojc has published the following books: Marble Women (1993), American Dreams (CD book 1995), Eros e fotografia (2003), Reflections (2006), Live the World (2009) and Honour (2010). His pictures have been published in another 20 books.

- The Taschen publishing house has included his pictures in the publication New Erotic Photography, into the collection of the best nudes of the 20th century.

Plagát Poster

YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

S kurátorom u K. Kálaya With curator in K.Kálay´s house So synmi With my sons

AKTUALITY YURIHO DOJCA

Reklama na topánky Cougar Advertising Cougar shoes

Reklama pre FEDEX Advertising for FEDEX

Reklama pre KODAK Advertising for KODAK

najlepšia fotografia a získal ocenenie Merit of Excellence za rok 2005 v rámci Black and White Spider Awards, hlavný medzinárodný program oceňujúci znamenitosť čiernobielej fotografie. The Spider Awards je známe prestížnym zborom porotcov, ktorý sa každoročne stretáva a hlasuje a vyberá víťazné snímky. Členovia zboru sú z Magnum Photos, Sotheby´s, PDN, Leica Photography Gallery, Communication Arts, Tate Gallery a Hamiltons of London december 2005 Dojc ocenený 2005 Flickys People´s Choice for Excellence in Erotic Photo (Yuri získal ocenenie Flickr za výnimočnosť v erotickej fotografii za rok 2005 manažmentom skupiny Flickr, ktorý sa prezentuje webovými stránkami. The Flickrs sú oslavou výnimočnosti a unikátnym zvláštnym spôsobom vyjadrenia a prezentovania týchto fotografov, umelcov a snímkov, ktoré prehovárajú zreteľne a hlboko ku spolučlenom skupiny Flickr).

Dojc nechýbal v talianskej knižnej sérii Eros e Fotografia – september 2003 (Yuri Dojc je jedným z autorov série 17 kníh nazvaných Eros e Fotografia, publikovaných talianskym časopisom L´espresso, po boku majstrov žánru, ako Robert Mappelthorpe, David Lachapelle, Man Ray, Bill Brandt a ďalších.)

Zlatá medaila pre Yuriho Dojca z prvej medzinárodnej internetovej fotografickej súťaže konanej v Číne „International Orange Photo Festival“ v Changshi, hlavnom meste provincie Hunan - október 2010 Rozhovor s Yurim Dojcom pre The Voice America – marec 2010 Užité umenie (časopis Canada´s Visual Communications) profil – marec 2010 List od predsedu vlády Kanady, v ktorom sa zmieňuje o knihe Reflection od Yuriho Dojca – november 2009 Cambridge Evening News o výstave Yuriho Dojca – november 2009 Práce Yuriho Dojca v Sotheby´s London – november 2009 Yuri Dojc vystavuje Last Folio v Lower Library v Cambridge, Spojené Kráľovstvo – november 2009 Billboardy pre slovenský denník SME – december 2008 Yuri Dojc menovaný čestným občanom mesta Humenné – október 2008 Otvorenie výstavy Yuriho Dojca v slovenskom hlavnom meste Bratislava, Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry, Yuri Dojc : Ľudia, cintoríny, fragmenty – september 2008 V londýnskej dražbe sa práce predávajú za rekordnú cenu (Phillips de Pury Auction House) - február 2008 Yuriho fotografie z Rwandy dostávajú priestor na dvojstrane vo francúzskom denníku Libération – január 2008 Na Hawaji pre Panasonic Najlepší fotografi sveta For Panasonic in Hawai Dojc zvolený jedným z najlepších svetových fotografov, zverejnené RotoVision SA – január 2006 Ocenenie Black and White Spider z roku 2005 – Dojc získava Merit of Excellence Yuri sa umiestnil na druhom mieste v kategórii celkovo-

Titulka časopisu Title page of the journal

Plagát Poster

YURI DOJC NEWS Gold Medal goes to Yuri Dojc from the first international internet photo competition held by China „International Orange Photo Festival“ in Changsha, capital of Hunan Province - October 2010 Interview with Yuri Dojc for The Voice America – March 2010 Applied Arts (Canada´s Visual Communications Magazine) profile – March 2010 Letter from Prime Minister of Canada where he mentions the book Reflection by Yuri Dojc – November 2009 Cambridge Evening News about Yuri´s Exhibition – November 2009 Yuri Dojc work at Sotheby´s London – November 2009 Yuri Dojc shows Lat Folio at Lower Library in Cambridge, UK – November 2009 Billboards for Slovak daily SME – December 2008 Yuri Dojc named Honorary Citizen of Humenné – October 2008 Opening of Yuri Dojc exhibit in Slovak capital Bratislava, The Slovak National Museum – Museum of Jewish Culture, Yuri Dojc: People, Cemeteries, Fragments – September 2008 Work sells for record price at London auction (Phillips de Pury Auction House) - February 2008 Yuri´s photos from Rwanda get a double spread in the French daily Libération – January 2008 The World´s Top Photographers Dojc voted one of world´s best photographers, published

by RotoVision SA – January 2006 2005 Black and White Spider Awards - Merit of Excellence goes to Dojc Yuri placed second in the Best Overall Photography

V Santa Lucii In Santa Lucia

Reklama pre BA Advertising for BA

category and was awarded the Merit of Excellence at the 2005 Black and White Spider Awards, the leading international awards program honoring excellence in black and white photography. The Spider Awards is renowned for its prestigious panel of judges who come together annually to vote and select the winning images. Panel members include Magnum Photos, Sotheby´s, PDN, Leica Photography Gallery, Communication Arts, Tate Gallery and Hamiltons of London - December 2005 Dojc awarded 2005 Flickys People´s Choice for Excellence in Erotic Photo (Yuri was awarded the 2005 Flickr Award for Excellence in Erotic Photography by members of Flickr, one of the most popular photo management and sharing sites on the web.

The Flickys are a celebration of excellence and a unique special way of expressing and presnting those photographers, artists and images which speak strongly and deeply to fellow Flickr members).

Dojc included in Italian book series Eros e Fotografia – September 2003 (Yuri Dojc is part of a series of 17 books called Eros e Fotografia, produced by the Italian magazine L´espresso, alongside masters of the genre including Robert Mappelthorpe, David Lachapelle, Man Ray, Bill Brandt and others.)

YURI DOJC POKUŠENIE TEMPTATION

YURI DOJC: POKUŠENIE / TEMPTATION Projekt: Henkel Slovensko Slovensku 2010 Project: Henkel Slovakia to Slovakia 2010 Vydala: Galéria mesta Bratislavy s podporou Ministerstva kultúry SR Published by: Bratislava City Gallery with support of Ministry of Culture of the Slovak Republic Fotografie / Photographs: Yuri Dojc Texty / Texts: Marián Pauer Grafická úprava / Design: Milan Mikula, RECO s.r.o., Senica PREPRESS: RECO s. r. o., Senica Preklad / Translation: Beata Havelská Tlač / Print: AD TEAM s.r.o., Trnava ISBN 978 – 80 – 89340 – 24 –8