Issuu on Google+

4

A LIKVIDÁCIA MLYNOV 20. st.SOCIALIZMUS (zač.) – nástup elektrických pohonov

1948 – nástup socializmu Písal sa –rok 1948. V sprievode 1953 zánik mlynárstva akopríslušníkov remesla bezpečnosti prišli komunistickí úradníci a zapečatili priestory, kde sa nachádzal a priľahlé Tak sa z hodiny na Dnes sa mlyn vodná energiamiestnosti. používa predovšetkým hodinu skončila ..... ročná prevádzka mlynov. na výrobu el. energie v hydroelektrárňach. ULen násťažko, ak si možno predstaviť útrapy, ktoré z toho plysú vôbec, známe Vážske kaskády a Gabčíkovo . nuli pre mlynára jeho rodinu. Predovšetkým Rozdiel medzi avodným kolesom a turbínou psychická spotrauma. Mlynár Jozef Tabiš žil v svojom mlyne takmer číva v tom, že účinnosť turbíny veľmi závisí od veľ- tri Mlyn vo Vyšnej Rybnici desiatky rokov (zomrel v r. 1975) a pritom nesmel mlieť – kultúrna pamiatka kosti prietoku. ani používať vodnú pílu! Zdroj: www.zitava.sk; www.wikipedia.de

ŠTYRI MLYNY

RUSKOVCE

P ODVIHORL ATS KÉ MLYNY

V O D N É M LY N Y

2

M LYNY A P Í L A V R U S KO V C I AC H

Vo Vihorlatských vrchoch sa nachádza unikátne príMLYNÁRSTVO NA SLOVENSKU rodné jazero Morské oko, z ktorého vyteká jediná rieka Okna vsme nadmorskej výške 618podmienky m n. m. Je na dlhá 37 Odjakživa mali veľmi dobré km. Pri obci Senné, ktorá je známa svojimi chránenými stavbu vodných mlynov. rybníkmi (NPR), sa spája s Čiernou(10. vodou. V období nástupu feudalizmu – 11. st.) sa Na Okne bolo v minulosti až 10 mlynov. Jeden v Rezačali v Európe používať aj vodné mlyny. V samotmetských Hámroch, tri vo v Jasenom Uhorsku prevládal tzv.Vyšnej rímskyRybnici, model –jeden vodné nove, v Ruskovciach a jeden v Nižnej Rybnici. kolesoštyri bolo upevnené na vodorovnom hriadeli.Ďalšie mlyny boli vnaSobranciach (3), Tibave Voda tiekla mlynské koleso zhora. (1), Hnojnom (1), Michalovciach (1) a v Jenkovciach (1). V jeseni prichádzali gazdovia z Hlivíšť, Choňkoviec, Prvé písomné záznamy o vodných mlynoch na aj zo vzdialenejšieho okolia zomlieť zrno. Častopriu mlySlovensku sú z r. 1135 (mlyn kláštora Bzovík nára aj nocovali. Mlynárovo obydlie sa taksvedčia stalo pohosKrupine). O výrobe mlynských kameňov tinným spoločenským prostredím (zvyčajne sa podávali Prestavaný aj Zoborské listiny mlyn z roku 1345 napísané v benelokše). Radi opátstve sa tu kolesá stretávali zachované diktínskom v Nitre.aj mladí pri páračkách peria,Mlynárske či lúpaní remeslo kukurice.a technika Mlynári si uvedomovali význam vzdelania. Ich deti študovali v Užhorode, sa13. ustavične zdokonaľovali. st. (koniec) – na území PoSlovenska je Michalovciach písomne adoložených Sobranciach. ložili základy151 systému využívamlynov v 111 osadách, trojpoľný Podľa spomienok mlynárovej dcéry nia vodnej energie a prenosu systém priniesol zvýšenie výnosov až Anny o 50%– mlyn jej Mlyn bolkonský kúpený Jánom otca Jána Tabiša (č. 2) mal kapacitu 7 – 8 zrna za 24 síl14. pomocou prevodových kost. – kosa nahradila kosák, vylepšil vriec sa Tabišom od grófa Töröka hodín (mlelo sa bez prestávky vo dne aj v noci). Údržba lies. Mlynári boli všestranní odpostroj (ohlávka) a vynašla podkova, pri pluhu žezaa1dôkladné 500 zlatých (zošívanie remeňov, brúsenie valcov premaborníci, hlavne výborní tesári. lezná radlica nahradila drevenú zanie) sa vykonávala v júli a auguste, v čase žatvy. MlyRemeslo sa dedilo z pokolenia 16. st. – mechanické osievače nár polia žencov, ktorých platil múkou, na Na najal Slovensku 17.sipokolenie. –na 18.svoje st. – zvyšovanie počtu mlynských kolies peniazmi, a jedlom. V zime sa koleso takmer bolo násilne ukončené socialis19. st. (2.nocľahom pol.) – továrenská výroba múky (vodné Pôvodný mlynský kameň každý odmrazovalo uhlím zčistiacich dubového dreva. tickýmdeň znárodnením. turbíny a parné stroje), sústava a osievaV súčasnosti Pri mlynoch č.sú 1 avodné č. 4 samlyny v sú- v obciach Vyšná Rybcích strojov nica, Hnojné, Jenkovce a vvodRuskovciach aj vodná píla časnosti nachádzajú malé r. 1872 – najväčší písomne zdokumentovaný národnými kultúrnymi pamiatkami né elektrárne. počet mlynov na Slovensku: 4 748. Zkvôli tohozachovanej 4 527 originálnej architektúre a dômyselným technickým mlynParné vodnýchZaniknutý a 62 parných. mlyny zabezpečozariadeniam. zachované koleso vali 50% produkcie múky! Až do konca 19. st. sa prakticky na celom svete nepoužívala biela múka, iba celozrná!

Pod s

zan

Vodn ľudské Sobra komoro mi izba uschov Prvej re rujúce

Na vnú „K. Pol a stavb


O MLYNOCH A MLYNÁRSTVE Človek odjakživa zápasil s problémom uživiť sa. Pestoval obilie a neskôr objavil spôsob drvenia zrna medzi dvoma kameňmi. Najstaršie mlynské kamene pochádzajú z juhovýchodnej Austrálie a majú približne 27 000 rokov. V Izraeli aj Mojžiš na ne pamätal vo svojich zákonoch. V Knihe Deuteronómium (24, 6) sa píše: „Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život.“ A vo chvíľach, keď sa spravodlivosti učinilo zadosť, si aj dnes mnohí povedia: Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Prvé zachované zobrazenie vodného mlyna (píly) s kľukovým hriadeľom pochádza z 3. st. po Kristovi z Hierapolisu, mesta v Malej Ázii, v dnešnom Turecku. Nachádza sa ako reliéf na sarkofágu miestneho mlynára, ktorého azda môžeme pokladať na zakladateľa tohto remesla. Rimania vodný mlyn používali aj na rezanie kameňa. Prvý technický popis nám z obdobia 40 –10 pr. Kr. zanechal Vitruvius (80? pr. Kr. – 15? po Kr.) vo svojej slávnej knihe O architekúre (lat. De architectura).

Schéma vodného mlyna podľa popisu Vitruvia 1) vodné koleso, 2-3) ozubené prevodové kolieska, 4) spodná pevná časť, 5) horná rotujúca časť, 6) násypka Zdroj: Vitruvius, Deset knih o architektuře, Svoboda, Praha 1979


MLYNÁRSTVO NA SLOVENSKU Odjakživa sme mali veľmi dobré podmienky na stavbu vodných mlynov. V období nástupu feudalizmu (10. – 11. st.) sa začali v Európe používať aj vodné mlyny. V samotnom Uhorsku prevládal tzv. rímsky model – vodné koleso bolo upevnené na vodorovnom hriadeli. Voda tiekla na mlynské koleso zhora.

13. st. (koniec) – na území Slovenska je písomne doložených 151 mlynov v 111 osadách, trojpoľný systém priniesol zvýšenie výnosov až o 50% 14. st. – kosa nahradila kosák, vylepšil sa konský postroj (ohlávka) a vynašla podkova, pri pluhu železná radlica nahradila drevenú 16. st. – mechanické osievače 17. – 18. st. – zvyšovanie počtu mlynských kolies 19. st. (2. pol.) – továrenská výroba múky (vodné turbíny a parné stroje), sústava čistiacich a osievacích strojov r. 1872 – najväčší písomne zdokumentovaný počet mlynov na Slovensku: 4 748. Z toho 4 527 vodných a 62 parných. Parné mlyny zabezpečovali 50% produkcie múky! Až do konca 19. st. sa prakticky na celom svete nepoužívala biela múka, iba celozrná! 20. st. (zač.) – nástup elektrických pohonov 1948 – nástup socializmu 1953 – zánik mlynárstva ako remesla Dnes sa vodná energia používa predovšetkým na výrobu el. energie v hydroelektrárňach. U nás sú známe Vážske kaskády a Gabčíkovo . Rozdiel medzi vodným kolesom a turbínou spočíva v tom, že účinnosť turbíny veľmi závisí od veľkosti prietoku. Zdroj: www.zitava.sk; www.wikipedia.de

V O D N É M LY N Y

Prvé písomné záznamy o vodných mlynoch na Slovensku sú z r. 1135 (mlyn kláštora Bzovík pri Krupine). O výrobe mlynských kameňov svedčia aj Zoborské listiny z roku 1345 napísané v benediktínskom opátstve v Nitre.

Podvihorlatské mlyny na podklade historickej mapy severozápadnej časti Užskej župy z roku 1890 zaniknuté mlyny

národné kultúrne pamiatky

Vodné mlyny a píly pod Vihorlatom sú harmóniou ľudského umu a krásy prírody. Sobranecká oblasť bola v Užskej župe „malou obilnou komorou‘‘. Dôkazom boli aj tmavé komory za zadnými izbami gazdovských domov – sýpky, v ktorých sa uschovávali zásoby obilnín od starej úrody po novú. Za Prvej republiky bolo v Sobranciach postavené prosperujúce Okresné družstevné obilné skladisko. Na vnútornom zariadení mlyna vo V. Rybnici je nápis: „K. Poledniak – továreň na stroje, slievareň železa a stavba mlynov Košice, postavené 1951“

FOTO


záše: asť hu ilo elú

ly) ovi Tustna

ka10 vo

ra).

pka

9

Odjakživa sme mali veľmi dobré podmienky na stavbu vodných mlynov. V období nástupu feudalizmu (10. – 11. st.) sa začali v Európe používať aj vodné mlyny. V samotnom Uhorsku prevládal tzv. rímsky model – vodné koleso bolo upevnené na vodorovnom hriadeli. Voda tiekla na mlynské koleso zhora. Prvé písomné záznamy o vodných mlynoch na Slovensku sú z r. 1135 (mlyn kláštora Bzovík pri Krupine). O výrobe mlynských kameňov svedčia aj Zoborské listiny z roku 1345 napísané v benediktínskom opátstve v Nitre. 13. st. (koniec) – na území Slovenska je písomne doložených 151 mlynov v 111 osadách, trojpoľný systém priniesol zvýšenie výnosov až o 50% 14. st. – kosa nahradila kosák, vylepšil sa konský postroj (ohlávka) a vynašla podkova, pri pluhu železná radlica nahradila drevenú 16. st. – mechanické osievače 17. – 18. st. – zvyšovanie počtu mlynských kolies 19. st. (2. pol.) – továrenská výroba múky (vodné turbíny a parné stroje), sústava čistiacich a osievacích strojov r. 1872 – najväčší písomne zdokumentovaný počet mlynov na Slovensku: 4 748. Z toho 4 527 vodných a 62 parných. Parné mlyny zabezpečovali 50% produkcie múky! Až do konca 19. st. sa prakticky na celom svete nepoužívala biela múka, iba celozrná! 20. st. (zač.) – nástup elektrických pohonov 1948 – nástup socializmu 1953 – zánik mlynárstva ako remesla Dnes sa vodná energia používa predovšetkým na výrobu el. energie v hydroelektrárňach. U nás sú známe Vážske kaskády a Gabčíkovo . Rozdiel medzi vodným kolesom a turbínou spočíva v tom, že účinnosť turbíny veľmi závisí od veľkosti prietoku. Zdroj: www.zitava.sk; www.wikipedia.de

V O D N É M LY N Y

sa. nia ké lie

MLYNÁRSTVO NA SLOVENSKU

Podvihorlatské mlyny na podklade historickej mapy severozápadnej časti Užskej župy z roku 1890 zaniknuté mlyny

národné kultúrne pamiatky

Vodné mlyny a píly pod Vihorlatom sú harmóniou ľudského umu a krásy prírody. Sobranecká oblasť bola v Užskej župe „malou obilnou komorou‘‘. Dôkazom boli aj tmavé komory za zadnými izbami gazdovských domov – sýpky, v ktorých sa uschovávali zásoby obilnín od starej úrody po novú. Za Prvej republiky bolo v Sobranciach postavené prosperujúce Okresné družstevné obilné skladisko. Na vnútornom zariadení mlyna vo V. Rybnici je nápis: „K. Poledniak – továreň na stroje, slievareň železa a stavba mlynov Košice, postavené 1951“

FOTO


SOCIALIZMUS A LIKVIDÁCIA MLYNOV Písal sa rok 1948. V sprievode príslušníkov bezpečnosti prišli komunistickí úradníci a zapečatili priestory, kde sa nachádzal mlyn a priľahlé miestnosti. Tak sa z hodiny na hodinu skončila ..... ročná prevádzka mlynov. Len ťažko, ak vôbec, si možno predstaviť útrapy, ktoré z toho plynuli pre mlynára a jeho rodinu. Predovšetkým psychická trauma. Mlynár Tabiš žil v svojom mlyne takmer tri Mlyn vo VyšnejJozef Rybnici desiatky rokov (zomrel v r. 1975) a pritom nesmel mlieť – kultúrna pamiatka ani používať vodnú pílu!

a píla 1 Mlyn kultúrna pamiatka

P ODVIHORL ATS KÉ MLYNY

Vo Vihorlatských vrchoch sa nachádza unikátne prírodné jazero Morské oko, z ktorého vyteká jediná rieka Okna v nadmorskej výške 618 m n. m. Je dlhá 37 km. Pri obci Senné, ktorá je známa svojimi chránenými rybníkmi (NPR), sa spája s Čiernou vodou. Na Okne bolo v minulosti až 10 mlynov. Jeden v Remetských Hámroch, tri vo Vyšnej Rybnici, jeden v Jasenove, štyri v Ruskovciach a jeden v Nižnej Rybnici. Ďalšie mlyny boli v Sobranciach (3), Tibave (1), Hnojnom (1), Michalovciach (1) a v Jenkovciach (1). V jeseni prichádzali gazdovia z Hlivíšť, Choňkoviec, aj zo vzdialenejšieho okolia zomlieť zrno. Často u mlynára aj nocovali. Mlynárovo obydlie sa tak stalo pohostinným spoločenským prostredím (zvyčajne sa podávali lokše). Radi sa tu stretávali aj mladí pri páračkách peria, či lúpaní kukurice. Mlynári si uvedomovali význam vzdelania. Ich deti študovali v Užhorode, Michalovciach a Sobranciach. Podľa spomienok mlynárovej dcéry Anny – mlyn jej otca Jána Tabiša (č. 2) mal kapacitu 7 – 8 vriec zrna za 24 hodín (mlelo sa bez prestávky vo dne aj v noci). Údržba (zošívanie remeňov, brúsenie valcov a dôkladné premazanie) sa vykonávala v júli a auguste, v čase žatvy. Mlynár si na svoje polia najal žencov, ktorých platil múkou, peniazmi, nocľahom a jedlom. V zime sa koleso takmer každý deň odmrazovalo uhlím z dubového dreva. V súčasnosti sú vodné mlyny v obciach Vyšná Rybnica, Hnojné, Jenkovce a v Ruskovciach aj vodná píla národnými kultúrnymi pamiatkami kvôli zachovanej originálnej architektúre a dômyselným technickým zariadeniam.

Historické fotografie

Mlyn č.1 kúpil v roku 1898 Andrej Tabiš od grófa Napoleona Töröka. Mlela sa v ňom hrubá, hladká múka, proso, jačmenné krúpy („geršle“). V r. 1926 bola vyplatená aj vodná píla. Znárodnenie nastalo v roku 1948. O 5 rokov bol mlyn zapečatený. Píla fungovala do roku 1975. Usadlosť s vodným kolesovým mlynom, valcovými stolicami a vodnou kolesovou gátrovou pílou je unikátnou kultúrnou pamiatkou. Mlyn bez technického zariadenia

3


y

niou

lnou adných sa ú. Za ospe-

SOCIALIZMUS A LIKVIDÁCIA MLYNOV Písal sa rok 1948. V sprievode príslušníkov bezpečnosti prišli komunistickí úradníci a zapečatili priestory, kde sa nachádzal mlyn a priľahlé miestnosti. Tak sa z hodiny na hodinu skončila ..... ročná prevádzka mlynov. Len ťažko, ak vôbec, si možno predstaviť útrapy, ktoré z toho plynuli pre mlynára a jeho rodinu. Predovšetkým psychická trauma. Mlynár Tabiš žil v svojom mlyne takmer tri Mlyn vo VyšnejJozef Rybnici desiatky rokov (zomrel v r. 1975) a pritom nesmel mlieť – kultúrna pamiatka ani používať vodnú pílu!

a píla 1 Mlyn kultúrna pamiatka

PO DV IHORL ATS KÉ MLYNY

py

Vo Vihorlatských vrchoch sa nachádza unikátne prírodné jazero Morské oko, z ktorého vyteká jediná rieka Okna v nadmorskej výške 618 m n. m. Je dlhá 37 km. Pri obci Senné, ktorá je známa svojimi chránenými rybníkmi (NPR), sa spája s Čiernou vodou. Na Okne bolo v minulosti až 10 mlynov. Jeden v Remetských Hámroch, tri vo Vyšnej Rybnici, jeden v Jasenove, štyri v Ruskovciach a jeden v Nižnej Rybnici. Ďalšie mlyny boli v Sobranciach (3), Tibave (1), Hnojnom (1), Michalovciach (1) a v Jenkovciach (1). V jeseni prichádzali gazdovia z Hlivíšť, Choňkoviec, aj zo vzdialenejšieho okolia zomlieť zrno. Často u mlynára aj nocovali. Mlynárovo obydlie sa tak stalo pohostinným spoločenským prostredím (zvyčajne sa podávali lokše). Radi sa tu stretávali aj mladí pri páračkách peria, či lúpaní kukurice. Mlynári si uvedomovali význam vzdelania. Ich deti študovali v Užhorode, Michalovciach a Sobranciach. Podľa spomienok mlynárovej dcéry Anny – mlyn jej otca Jána Tabiša (č. 2) mal kapacitu 7 – 8 vriec zrna za 24 hodín (mlelo sa bez prestávky vo dne aj v noci). Údržba (zošívanie remeňov, brúsenie valcov a dôkladné premazanie) sa vykonávala v júli a auguste, v čase žatvy. Mlynár si na svoje polia najal žencov, ktorých platil múkou, peniazmi, nocľahom a jedlom. V zime sa koleso takmer každý deň odmrazovalo uhlím z dubového dreva. V súčasnosti sú vodné mlyny v obciach Vyšná Rybnica, Hnojné, Jenkovce a v Ruskovciach aj vodná píla národnými kultúrnymi pamiatkami kvôli zachovanej originálnej architektúre a dômyselným technickým zariadeniam.

Historické fotografie

Mlyn č.1 kúpil v roku 1898 Andrej Tabiš od grófa Napoleona Töröka. Mlela sa v ňom hrubá, hladká múka, proso, jačmenné krúpy („geršle“). V r. 1926 bola vyplatená aj vodná píla. Znárodnenie nastalo v roku 1948. O 5 rokov bol mlyn zapečatený. Píla fungovala do roku 1975. Usadlosť s vodným kolesovým mlynom, valcovými stolicami a vodnou kolesovou gátrovou pílou je unikátnou kultúrnou pamiatkou. Mlyn bez technického zariadenia

3


4

Mlyn bol kúpený Jánom Tabišom od grófa Töröka za 1 500 zlatých

Pôvodný mlynský kameň

M LYNY A P Í L A V R U S KO V C I AC H

2

Prestavaný mlyn zachované kolesá Mlynárske remeslo a technika sa ustavične zdokonaľovali. Položili základy systému využívania vodnej energie a prenosu síl pomocou prevodových kolies. Mlynári boli všestranní odborníci, hlavne výborní tesári. Remeslo sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Na Slovensku bolo násilne ukončené socialistickým znárodnením. Pri mlynoch č. 1 a č. 4 sa v súčasnosti nachádzajú malé vodné elektrárne. Zaniknutý mlyn zachované koleso


OKOLIE RUSKOVIEC Pohorie Vihorlat – rozsiahly komplex bukových pralesov zapísaný v roku 2007 do lokalít svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (Karpatské bukové pralesy). Najvzácnejšia časť sa nachádza pozdĺž hrebeňa Vihorlatských vrchov severne Morského oka. Morské oko – prírodné jazero sopečného pôvodu. Nadmorská výška: 618 m, hĺbka: 25,1 m, dĺžka: 775 m, šírka: 312 m. Návštevníkovi sa naň naskytne nádherný pohľad aj zo Sninského kameňa (1005 m n. m.). Zemplínska Šírava – vodná nádrž so 7 rekreačnými strediskami (Biela hora, Hôrka, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov, Paľkov). Druhá najväčšia vodná plocha na Slovensku (33 km²) s max. šírkou 3,5 km a max. hĺbkou 14 m. Bola postavená v rokoch 1961 – 1965. Sobrance – najstarší záznam pochádza z roku 1344. Boli časťou Tibavského panstva. V súčasnosti okresné mesto a sídlo Schengenskej hranice. Raritou mesta je originálne gitarové múzeum so zbierkou vzácnych gitár a úspešný detský spevokol Magnólia pri Základnej umeleckej škole. Sobranecké kúpele – najstarší doklad o nich pochádza z roku 1336. Najväčší rozkvet zažili v období od r. 1850 do druhej svetovej vojny. Boli v prevádzke do r. 2004. V roku 2011 sa plánuje výstavba sanatória a oživenie kúpeľov. Tibava – v 16. – 17. st. mala okrem kostola, kaštieľa a školy aj mlyn. Dnes je známa vinohradmi a výrobou kvalitných Tibavských vín. Vyšná Rybnica – najstarší záznam o vodnom mlyne pochádza z roku 1715. Z troch mlynov sa zachoval len dolný, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Hnojné – patrí k známym archeologickým náleziskám (slovanské sídlisko z 9. – 10. stor.). Mlyn, v minulosti vodný, je národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti je nefunkčný. Jenkovce – mlyn postavený v rokoch 1844 – 1845. Má strojové vybavenie firmy Poledniak z Košíc. V obci sa nachádza jediný pamiatkovo chránený park (2,27 ha) v okrese Sobrance. Ruská Bystrá – drevený Kostolík sv. Mikuláša Biskupa z r. 1720 – – 1730 je od roku 2008 zapísaný v kultúrnom dedičstve UNESCO. © © © © ©

Anna Soročinová Grafická úprava a sadzba : Jozef Soročin, ml. Fotografie: Peter Olekšák, Levoča, peter.oleksak@centrum.sk Vydal : Jozef Soročin VSJ, M. Rázusa 6, 071 01 Michalovce, sorocin23@gmail.com Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice

Pre potreby Obecného úradu Ruskovce č. 5, 072 42 Úbrež, tel.: 056 / 652 23 51 Financované z Programu obnovy dediny 2010


NÁUČNÉ CHODNÍKY Stužica

Remetské Hámre (276 m n. m.) – Morské oko (618 m n. m.), nenáročná trasa, 2:35 hod. (7 zastávok) Havešová

Lesnícky náučný chodník okolo Morského oka, 2,7 km, nenáročný, 1:00 hod. (9 zastávok). Modrá značka od hrádze jazera, odkiaľ sa vychádza aj na Sninský kameň. Turista tu nájde altánky, poľovnícke zariadenia a v minulosti používané nástroje na ťažkú prácu v lese.

Myslina

Vihorlat

Morské oko – Sninský kameň (1005 m n. m.) – 4 km, stredne obťiažna, 2:30 hod.

Ruská Bystrá Vyšná Rybnica

Sninský kameň – Sninské rybníky (275 m n. m.) – 8 km, nenáročná, 2:15 hod. (10 zastávok)

Sobrance – Morské oko – Sobrance Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Remetské Hámre – Morské oko – Sobrance (dĺžka trasy: 43 km, čas: 2:30 hod., náročnosť: stredná) Sobrance – Zemplínska Šírava – Michalovce Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Poruba pod Vihorlatom – – Zemplín. Šírava – Michalovce (dĺžka trasy: 30 km, čas: 2 hod.) Sobrance – Senné rybníky – Sobrance Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Úbrež – Veľké Revištia – – Blatné Remety – Senné rybníky – Blatné Remety – Svätuš – – Kristy – Jenkovce – Sobrance (dĺžka trasy: 46 km, čas: 3 hod.) KRÁĽOVSKÁ TÚRA Ruskovce – Nová Sedlica (výstup na Kremenec) Ruskovce – Sobrance – Tibava – Ulič– Stakčín (modrá zn.) – – Starina (vodná nádrž) – Dara – Príslop – Karcaba – Príslop (obec) – Topoľa (rázcestie) – Kolbasov (obec) – Ruský Potok (rázcestie) – Ulič (obec) – Ulič. Krivé (obec) – Zboj (obec) – – Nová Sedlica (obec) (dĺžka trasy: 106 km, čas: 7:30 hod, náročnosť: ťažká)

Hnojné

Ruskovce

Košice

TURISTICKÝ CHODNÍK otvorený v r. 2009

Remetské Hámre – Falašov potok – Pilníkova lúka – Pod dielom– Ruská Bystrá (dĺžka trasy: 14 km, prevýšenie: +540 m, klesanie: –402 m, čas: 3:45 hod., náročnosť: stredná, vhodná pre cyklistov – ale obtiažna!) CYKLOTRASY

Rožok

Jenkovce

Mapový podklad: www.maps.google.com

Svetové prírodné dedičstvo UNESCO Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO Národné kultúrne pamiatky – mlyny Schengenská hranica Cesta I. triedy č.50 Cyklotrasy

RUSKOVCE

4


ká vňa

mi v, ²) ch

ou nso pri

ku eje

aj v-

za d-

nou

vé a-

– O.

Stužica

Remetské Hámre (276 m n. m.) – Morské oko (618 m n. m.), nenáročná trasa, 2:35 hod. (7 zastávok) Havešová

Lesnícky náučný chodník okolo Morského oka, 2,7 km, nenáročný, 1:00 hod. (9 zastávok). Modrá značka od hrádze jazera, odkiaľ sa vychádza aj na Sninský kameň. Turista tu nájde altánky, poľovnícke zariadenia a v minulosti používané nástroje na ťažkú prácu v lese.

Myslina

Vihorlat

Morské oko – Sninský kameň (1005 m n. m.) – 4 km, stredne obťiažna, 2:30 hod.

Ruská Bystrá Vyšná Rybnica

Sninský kameň – Sninské rybníky (275 m n. m.) – 8 km, nenáročná, 2:15 hod. (10 zastávok)

TURISTICKÝ CHODNÍK otvorený v r. 2009

Remetské Hámre – Falašov potok – Pilníkova lúka – Pod dielom– Ruská Bystrá (dĺžka trasy: 14 km, prevýšenie: +540 m, klesanie: –402 m, čas: 3:45 hod., náročnosť: stredná, vhodná pre cyklistov – ale obtiažna!) CYKLOTRASY Sobrance – Morské oko – Sobrance Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Remetské Hámre – Morské oko – Sobrance (dĺžka trasy: 43 km, čas: 2:30 hod., náročnosť: stredná) Sobrance – Zemplínska Šírava – Michalovce Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Poruba pod Vihorlatom – – Zemplín. Šírava – Michalovce (dĺžka trasy: 30 km, čas: 2 hod.) Sobrance – Senné rybníky – Sobrance Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Úbrež – Veľké Revištia – – Blatné Remety – Senné rybníky – Blatné Remety – Svätuš – – Kristy – Jenkovce – Sobrance (dĺžka trasy: 46 km, čas: 3 hod.) KRÁĽOVSKÁ TÚRA Ruskovce – Nová Sedlica (výstup na Kremenec) Ruskovce – Sobrance – Tibava – Ulič– Stakčín (modrá zn.) – – Starina (vodná nádrž) – Dara – Príslop – Karcaba – Príslop (obec) – Topoľa (rázcestie) – Kolbasov (obec) – Ruský Potok (rázcestie) – Ulič (obec) – Ulič. Krivé (obec) – Zboj (obec) – – Nová Sedlica (obec) (dĺžka trasy: 106 km, čas: 7:30 hod, náročnosť: ťažká)

Rožok

Hnojné

Ruskovce

Košice

pího sť r-

NÁUČNÉ CHODNÍKY

Jenkovce

Mapový podklad: www.maps.google.com

Svetové prírodné dedičstvo UNESCO Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO Národné kultúrne pamiatky – mlyny Schengenská hranica Cesta I. triedy č.50 Cyklotrasy

RUSKOVCE


RUSKOVCE 1 RUSKOVCE

2

3

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1418, keď kráľ Žigmund potvrdil šľachticom z Michaloviec a Tibavy ich majetky. Ruskovce boli vtedy časťou panstva Jasenov. Historické názvy: Rwzkoch, Ruszkocz, Tőrőkrnszka. Počet obyvateľov: 258. Gréckokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla z roku 1925 je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to historizujúca stavba s prvkami ukrajinského baroka a pruskými klenbami. EVAX Slovakia, s. r. o., Ruskovce Výrobca pekárenských ošatiek (košíkov) z prvotriedneho ázijského rákosu PEDIG 8 mm. Firma bola založená v roku 1998. V súčasnosti zásobuje svojimi výrobkami približne 75% pekární na Slovensku. Pôsobí aj v ČR, Maďarsku a na Ukrajine. V Ruskovciach je výrobná hala. Kontakt: EVAX Slovakia, s.r.o., Ruskovce 36, 072 42 Úbrež, tel./fax: 056 / 6596 185, m: 0905 439 101, www.evax-sk.com

NÁRODNÉ KULTÚRNE PAMIATKY gr.-kat. Kostol sv. Petra a Pavla vodný mlyn a píla centrum obce + inform. tabuľa

4

Občianske združenie Ciconia EVAX Slovakia, s. r. o. zaniknuté vodné mlyny Mapový podklad: www.maps.google.com

Občianske združenie CICONIA - Ruskovce, č. d. 4 Od 19. 2. 1999 zabezpečuje ochranu bociana bieleho (Ciconia ciconia) v okresoch Sobrance, Michalovce a Trebišov. Členovia združenia dobrovoľnícky inštalujú umelé hniezdne podložky a krúžkujú bocianie mláďatá. Vzácne sú spätné hlásenia „Report of a ringed bird“: mláďa krúžkované roku 2008 v obci Hraň, okres Trebišov, bolo nájdené začiatkom roku 2009 v Juhoafrickej republike (Kwa Zulu Natal). Prekonalo vyše 8 600 km! Bociany zo strednej a východnej Európy odlietajú do „teplých krajín“ na juh od Sahary cez Blízky východ. Vzdialenosť medzi letným a zimným sídlom môže dosiahnuť až 10 000 km (Južná Afrika). Rarita z Ruskoviec: v roku 2009 boli v umelom hniezde pre bociany biele nájdené tri sovie mláďatá.

ŠTYR

RUSK


RUSKOVCE

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1418, keď kráľ Žigmund potvrdil šľachticom z Michaloviec a Tibavy ich majetky. Ruskovce boli vtedy časťou panstva Jasenov. Historické názvy: Rwzkoch, Ruszkocz, Tőrőkrnszka. Počet obyvateľov: 258. Gréckokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla z roku 1925 je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to historizujúca stavba s prvkami ukrajinského baroka a pruskými klenbami. EVAX Slovakia, s. r. o., Ruskovce Výrobca pekárenských ošatiek (košíkov) z prvotriedneho ázijského rákosu PEDIG 8 mm. Firma bola založená v roku 1998. V súčasnosti zásobuje svojimi výrobkami približne 75% pekární na Slovensku. Pôsobí aj v ČR, Maďarsku a na Ukrajine. V Ruskovciach je výrobná hala. Kontakt: EVAX Slovakia, s.r.o., Ruskovce 36, 072 42 Úbrež, tel./fax: 056 / 6596 185, m: 0905 439 101, www.evax-sk.com

Občianske združenie CICONIA - Ruskovce, č. d. 4 Od 19. 2. 1999 zabezpečuje ochranu bociana bieleho (Ciconia ciconia) v okresoch Sobrance, Michalovce a Trebišov. Členovia združenia dobrovoľnícky inštalujú umelé hniezdne podložky a krúžkujú bocianie mláďatá. Vzácne sú spätné hlásenia „Report of a ringed bird“: mláďa krúžkované roku 2008 v obci Hraň, okres Trebišov, bolo nájdené začiatkom roku 2009 v Juhoafrickej republike (Kwa Zulu Natal). Prekonalo vyše 8 600 km! Bociany zo strednej a východnej Európy odlietajú do „teplých krajín“ na juh od Sahary cez Blízky východ. Vzdialenosť medzi letným a zimným sídlom môže dosiahnuť až 10 000 km (Južná Afrika). Rarita z Ruskoviec: v roku 2009 boli v umelom hniezde pre bociany biele nájdené tri sovie mláďatá.


4 MLYNY • RUSKOVCE